All Characters belong to JKR . Autor originálu Broken : inadaze22
"Pocítil niečo blízke ľútosti k žene pred ním. A kým to nekonečne Draca rozrušovalo, to, čo ho znechucovalo najviac zo všetkého, bol mučivý fakt, že niekto či niečo zlomilo dušu Hermiony Grangerovej k nepoznaniu."
Link na originál: http://www.fanfiction.net/s/4172243/29/Broken
Prvú časť kapitoly venujem: Rapidez, Lucka, Jacomo, Izzy, 32jennifer2, Elza, pavlina, Cyrus, JSark, Ela, teriisek, wanilka, jane-anne, Maenea, denice, soraki, tonks, Jerry, HOPE, doda357, Natalie, ladyF.
Kapitola dvadsaťpäť: Veľké veci vznikajú z maličkostí
(12. apríl)
Časť 1: Biele steny
Steny jej obývacej izby boli biele.
Samozrejme, jej steny boli biele vždy - príliš biele podľa Draca - ale bolo tomu len vtedy, keď im naozaj venovala pozornosť. Možno to nebola celkom pravda. Bola dosť dlho vonku zo svojej duševnej a emocionálnej hmly, aby si konečne všimla niečo také nepodstatné ako svoje steny.
Hermiona sa so značným pohŕdaním rozhliadla. Tie steny boli obyčajné. Veľmi obyčajné. Príliš obyčajné. Oči jej dopadli na jej nábytok. Ten, tiež, bol povážlivo obyčajný.
Jej obývačka bola dokonalá pre dom dôchodcu, nie pre dom dvadsaťpäťročného človeka.
Keď o tom Hermiona premýšľala, uvedomila si, že hlavný problém s jej obývačkou bolo to, čo predstavovala. Nebolo tam nič, čo by dosvedčovalo, čím je dnes, svedčila jedine o tom, čím bola predtým.
V skutočnosti tá izba vyzerala ako zmes všetkých tých žien, ktorým vo svojom živote bola: poličky s knihami ten mozog, úbohý modrý koberček pred kozubom toho chodca, hracia skrinka dcéru, stopy pastelky na nohe stola matku, deka, pod ktorým spalo mačiatko, priateľku, prázdny krb samotárku a prostý nábytok pustovníka. Zaťažko to reprezentovalo ju.
Pravda, všetkým týmto bývala. A pravda, stále niečím z tohto bola. Ale teraz bola aj niečím iným. Nič nedávalo najavo tie nové začiatky a tie nové kroky vpred, ktoré podnikla; nič neukazovalo tých nových priateľov a nové putá, ktoré utvorila.
A ona potrebovala nejaké miesto, ktoré by reprezentovalo tie zmeny, ktoré podstúpila.
Aby bola nestranná, posledný vlastník tohto domu sa jej pýtal, čo chce zmeniť. Ponúkol jej položiť nový koberec a namaľovať steny inou farbou, ale v tom čase nedokázala nič formulovať. V skutočnosti tam stála a len hľadela; príliš stratená a príliš zničená životom, aby naozaj prejavila svoj názor. Pri ohliadnutí sa späť si to Hermiona zdôvodnila tým, že nezmenila nič, pretože nechcela, aby to bola ďalšia katastrofa, na ktorú by sa ohliadala s ľútosťou.
Takže skončila s bielymi stenami a obyčajným nábytkom. Skončila u izby, ktorá neobsahovala nič, vďaka čomu by sa cítila príjemne, okrem tej hracej skrinky. A skončila u izby, ktorá jej zanechala pocit chladu.
Hermiona kedysi počula, že izba má zobrazovať skryté ja človeka. Počula, že človek by sa mal vo svojej vlastnej obývačke cítiť príjemne a pokojne, ale nebola schopná prekonať bolestivé spomienky a tie zlé rozhodnutia dosť dlho na to, aby našla pokoj. Zamračila sa a zadumane sa rozhliadla.
Možno je čas na zmenu.
A možno jej obývačka nebola jediná vec, ktorá potrebovala nejakú zmenu.
Možno zmenu potrebovala ona.
Ale ona už toľko zmien urobila; tak veľa zmien, že z pomyslenia na ne sa jej krútila hlava; tak veľa zmien, že si skoro nedokázala spomenúť na život pred nimi. Nuž, to nebola pravda. Vždy si bude pamätať. Vždy. Tie spomienky budú uzamknuté v jednej časti jej mozgu, aby slúžili ako pripomienka miesta, z ktorého sa vrátila a miesta, ku ktorému už nikdy nechcela znova ísť. Tieto spomienky budú slúžiť ako pripomienka všetkých tých zmien, ktoré urobila.
Znamenalo to, že teraz bola Hermiona úplne normálna?
Nie, nebola, ani zďaleka. Ale raz možno normálna bude... nuž, 'normálná' podľa toho, čo ona chápe pod tým slovom. Normálnosť, ako krása, bola záležitosťou vnímania. Spoločnosť mala jednu definíciu toho slova, ale Hermiona mala inú. Jej predstava o tom slove - jej predstava o všetkom - bola tak dlho pokrivená, že musela znovu definovať, čo slovo 'normálna' vôbec znamená.
Musela znova definovať, čo pre ňu znamená množstvo slov.
A ešte neskončila s opätovným definovaním všetkého; zdalo sa, že nikdy neskončí, ale to bolo pre ňu len dobre. Opätovné definovanie bol proces, ktorý nezvládne ľahko. Neuponáhľa ho, nebude ľahkomyseľná ani nedovolí nikomu inému, aby ho kontroloval.
Stále existovali problémy, ktoré musela prekonať, niektoré veci, o ktorých musela byť úprimná sama k sebe a niektoré úlohy, ktoré stále musela dokončiť. Hermiona stále potrebovala viac liečenia a viac času, aby rozriešila všetky tie veci, nad ktorými nikdy predtým vážne neuvažovala. Stále potrebovala pochopenie a trpezlivosť a starostlivosť; tieto tri veci boli faktorom v tom, ako dospela tam, kde v tej chvíli bola. Toto bola časť faktorov, ktoré ju priviedli do krajiny normálnosti.
Ale bolo na nej veľa vecí, ktoré neboli 'normálne', samé o sebe. Hermiona sa stále cítila nesvoja vo svojej vlastnej koži a stále sa šimrala a poťahovala, ako keby jej nepasovala správne. Stále si nebola istá niektorými rozhodnutiami, ktoré urobila a stále potrebovala trochu útechy. A áno, Hermiona si stále pripadala ako na úteku, ale nie po celý čas. Veľakrát za posledných pár týždňov mohla utiecť, ale neutiekla. Zostala.
A áno, keď ten čas príde, bude tiež bojovať. Jej znovu objavená odvaha ju zanechala silnejšou. Jej znovuobjavená inteligencia ju zanechala bystrejšou. A kvôli všetkému, čím prešla - a stále prechádzala - mala pocit, ako keby dozrievala, napriek tej bolesti.
Bolesť. Bývalo jej tak veľa. Tak veľa bolesti, že časť z nej tu stále bola, dokonca po všetkom tom čase. Tak veľa bolesti, že predtým mala pocit, že sa v nej utopí; tak veľa bolesti, že pomyslenie na ňu ju stále nútilo chcieť plakať.
Ale Hermiona si pripomenula, že to neboli len fyzické či emocionálne bolesti, ktoré sa usadili v naprostom jadre jej duše; boli tam aj bolesti dozrievania. Vždy tam boli, číhali, prestrojené za buď fyzickú alebo emocionálnu bolesť - alebo možno boli súčasťou týchto dvoch bolestí. Nevedela, ale nakoniec bolesti dozrievania zohrali obrovskú úlohu na jej ceste. Nakoniec ju bolesti dozrievania priviedli na miesto, kde bola dnes.
Nie celkom tu, nie celkom tam, ale niekde uprostred.
"Hermiona?"
Prebrala sa zo svojich myšlienok a otočila svoju pozornosť k ohnisku, odkiaľ ten hlas pochádzal. Pozastavila sa a skontrolovala hodinky. Vyvalila oči. Bolo už poludnie! Strávila posledných štyridsať minút státím v tranze. Apollo pomaly priadol spod deky, ale nepohol sa, až kým sa nepohla ku kozubu. Ako keby ho určili za jej ochrancu, to mačiatko bolo pred jej nohami, keď konečne odpovedala na ten hovor. "Áno?"
"Tu je Lavender, môžem prísť?"
Čarodejnica sa rozhliadla po svojej jednoduchej obývačke a vzdychla si, než si drepla k Apollovi, ktorý zapriadol a nežne jej chmatol po ruke, než jej dovolil zobrať ho. Hermiona sa znova rozhliadla po izbe, kým ukročila od krbu. Naozaj to tu potrebovala zmeniť. "Iste."
Keď plavovlasá čarodejnica vstúpila do jej obývacej izby, pozdravila Hermionu šťastným úsmevom a poťapkala láskavo Apolla. Hermiona jej ponúkla vlastný úsmev, kým jej mačiatko zapriadlo.
Lavender začala okamžite rozprávať. "Nuž, pretože je Chase na dnešok u mojej matky, rozhodla som sa, že by som mala urobiť nejaké veci okolo domu. Práve som preusporiadala kuchyňu, keď som si spomenula, že si vravela, že máš dnes voľno v práci. Napadlo ma, že sa zastavím a zistím, ako sa máš. Nevidela som ťa od minulého piatka."
Hermiona sa prikrčila.
Ach, minulý piatok, večer, kedy sa večera pre štyroch zmenila na večeru pre siedmych a jedno dieťa. Finniganovci sa pripojili na večeru k ich malej skupinke. Hermiona si pamätala, že bola maximálne nervózna kvôli tomu, ako bývalí chrabromilčania príjmu jej priateľov – bývalých slizolinčanov, ale prišiel Ron a to zmiernilo trochu napätia v miestnosti. Jednako prvý chod jedla bol veľmi tichým chodom; bolo tomu tak až dovtedy, kým sa Pansy nespýtala Lavender, kde zohnala svoje topánky.
To prelomilo ľady do konca života.
"Ach, vediem si fajn." Hermiona pozrela na svoje nohy v ponožkách, než ich použila, aby prešla k pohovke.
"Mali by sme si všetci dať znova večeru. Bola to zábava." Lavender si k nej na gauči prisadla, než sa spýtala: "Nuž, najprv to bolo riadne neohrabané, ale kladiem to za vinu našej minulosti." Načiahla sa a poťapkala ešte raz Apolla, než pokračovala v rozprávaní. "Pansy Parkinsonová vôbec nebola tým, čím som predpokladala. Vôbec nie."
To, čo nasledovalo po prelomení ľadov medzi tými dvoma čarodejnicami, bol dvadsať minútový rozhovor na rôzne témy - v rozsahu od najnovšej módy v topánkach k tomu, ako rozkošne Chase vyzeral vo svojom metlobalovom tričku. Zdalo sa, že to prelomenie ľadov sa odrážalo skrz izbu. Blaise a Seamus si vymenili niekoľko prevrátení očí v stĺp (cz: protočení panenek) nad svojimi ženami. Zdieľali medzi sebou niekoľko vzájomných, "ženské, nemôžeš žiť s nimi, nemôžeš žiť bez nich," okamihov, ktoré ich spojili, napriek faktu, že sa o tom v ten večer spolu nerozprávali. Chase skoro prehĺtal tie malé jednohubky, čo mu Hermiona pripravila. Draco bol mimoriadne zamĺknutý na druhej strane stola, kým Ron po jej lavici bol dosť utáraný.
"Dokonca Malfoy bol rozdielny od toho, čo som čakala."
Hermiona sa trochu napla len pri zmienke jeho mena. "Ach?"
"Áno. Vyzerá... starší."
"Všetci sme starší."
Lavender pokrútila hlavou. "Nie, nie takto." Zamyslela sa na chvíľu a ujasnila: "Zdá sa, že ako ty, tak aj Malfoy zažil oveľa viac, než by mal ktokoľvek v našom veku. Jednoducho vyzerá pritlmený, trochu nepokojný, akosi naštvaný, stále trochu arogantný, ale celkovo - nuž; od vojny poriadne dozrel."
Po poťapkaní Apollovej hlavičky Hermiona odpovedala. "Nemyslím si, že mal na výber. Nemyslím si, že hocikto z nás mal na výber." Naozaj chcela, aby zmenila tému. Na čokoľvek okrem Malfoya.
Plavovlasá čarodejnica na chvíľu zmĺkla. "Nuž, bolo zaujímavé vidieť po večeri jeho trochu inú stránku. Bola som na neho zvyknutá ako na obrovského blbca, ale vyzeral skoro ľudsky."
Hermiona sa prikrčila ešte viac.
Keď večera skončila, odišli sa porozprávať do jej obývačky. Pre Hermionu to bolo skoro druhá prirodzenosť zaujať na sedačke miesto vedľa Draca; radšej než kreslo vedľa Rona. Nebola si istá prečo; do pekla, prvých päť minút si to ani nevšimla.
Spočiatku sa Chase hral s Apollom na zemi, ale potom sa s ním to batoľa začalo maznať trošku hrubo. Apollo sa po zvyšok večera ukrýval pod gaučom a Chase skončil uložením vo hosťovskej spálni na poschodí. Dovtedy to napätie schladlo ešte väčšmi a každý, dokonca mlčanlivý Malfoy, začal viesť zdvorilý rozhovor.
Ron a Draco k sebe neprehovorili slovíčka, ale obaja sa rozprávali so všetkými ostatnými; samozrejme pri rôznych príležitostiach. Pansy a Lavender sa stmelili nad ich nehanebným materializmom. A Hermiona si uvedomila, že potichu sleduje každého, zapája sa, len keď jej položia otázku. Nikto nevytiahol žiadne bolestivé spomienky z ich školských čias, nikto nehovoril o Parvati, nikto nevytiahol žiadne z tých rečí, ktoré sa šírili o nej a o Dracovi a nikto nehovoril o vojne.
Lavender si prekrížila nohy. "Bolo milé len si posedieť a porozprávať sa ako dospelí bez toho, aby nad nami viseli spomienky z nášho detstva."
"Vždy budú nad nami visieť, Lavender," podotkla Hermiona. "Som len rada, že sme všetci dosť dospelí na to, aby sme nič nevyťahovali."
"Malfoy a Ron na seba zazerali väčšinu večera."
"Zazeranie dokážem zvládnuť. Vážne som si myslela, že sa prekľajú skôr než ten večer skončí. Vďaka Merlinovi za tú malú láskavosť!"
"A nezabudni mu tiež poďakovať za to víno!"
Áno, vďaka Merlinovi za to víno. Určite odviedlo svoju prácu v ďalšom eliminovaní toho napätia.
Dosť skoro bola atmosféra pre Hermionu dosť v pohode, aby uvoľnila plecia. Ešte si neodpila vína, ale vďaka skutočnosti, že všetci ostatní - okrem Draca - si sami dopriali, sa cítila trošku lepšie.
Skutočnosť, že si nemusela robiť obavy kvôli tomu, že Ron a Draco zavraždia jeden druhého, ju zanechala tak v pohode, že sa skoro načiahla po Dracovej ruke, ale rozmyslela si to. Čudne sa na ňu pozrel. Skutočnosť, že si nemusela robiť obavy s nejakým fakultnými posmeškami, zanechala Hermionu taká neroztrasenú, že si všimla, že si Draco nevedomky obtrel ruku či nohu voči jej presne trinásťkrát.
Áno, počítala, napodiv. Nemala nič lepšie na práci.
A na základe uvedomenia si, že počítala, líca jej zružoveli. Samozrejme, keď sa jej Pansy spýtala, prečo má začervenané líca, Hermiona mala výhovorku pripravenú. Únava. A to bol okamih, keď sa všetci rozhodli ukončiť to.
Suma sumárum to nebol veľmi zlý večer.
Zamračila sa nad tými spomienkami. Takže čo ten večer šlo zle? Prečo boli veci medzi ňou a Dracom také... nesprávne? S povzdychom to Hermiona vymazala z mysle.
"Mali by sme to určite skúsiť znova."
Hermiona odpovedala zdvorilým úsmevom, ale v duchu to odmietla skúsiť znova, minimálne ďalších šesť mesiacov.
Ale podstatné bolo, že bola ochotná znova to skúsiť. Skúsiť. To bolo ďalšie z tých slov, ktoré v poslednej dobe mala vo svojej mysli a slovníku. Skúsiť. Bolo ochotná pokúsiť sa usporiadať ďalšiu skupinovú večeru, napriek tomu, že tá posledná nebola tak strašne skvelá. Bola to situácia, ktorej by sa v budúcnosti vyhla, ale teraz to bola ochotná skúsiť znova. Bola ochotná pokúsiť sa o množstvo vecí, ako znova zaviesť do svojho slovníka romantiku a vybudovať si priateľstvo s Lavender. Ale nedá sa uniesť. Hermiona stále mala svoje obavy, svoje neistoty a svoj nepokoj. Boli veci, ktoré nebola ochotná skúsiť, ako lietanie či Pansyino varenie. Skúsiť. Pokúšala sa.
A pretože to stálo za to, jej pokusy s Lavender mali úspech.
Určite to spočiatku bolo ťažkopádne, ale snažili sa. Musela sa pýtať sama seba, či sa priatelí s Lavender kvôli tomu, čo tá žena pre ňu urobila. Ale keď si uvedomila, že Lavender k nej bola naozaj milšia než bývala v škole, Hermiona si na tú otázku rýchlo odpovedala. Nie. Nebolo to kvôli tomu. Hermiona sa pokúšala spriateliť s Lavender preto, pretože bola úprimná. Nebola by sa obťažovala, keby si myslela, že je tá čarodejnica falošná.
"Takže, ešte niečo som ti prišla povedať - ach!" Lavender luskla prstami. "Je to o Parvati, ale počkaj-" Začala sa hrabať v kabelke. "Mám niečo pre teba."
Hermiona nebola prekvapená. Ak Lavender mala nejaké výčitky ohľadne špehovania svojej najlepšej priateľky, nedala ich najavo. Za posledné tri týždne bola pre to pátranie kľúčovou postavou, zásobovala ich malými kvapkami informácii, ktoré ich dostávali bližšie a bližšie k tomu, aby na všetko prišli. Hermiona úprimne nevedela, čo by bez Lavender robili. Tá cesta by určite bola hrboľatejšia.
Prvý týždeň si odpísala Parvatin mesačný rozvrh na kúsok pergamenu. Hermione s Pansy trvalo hodinu než ho rozlúštili - vďaka nedostatku času Lavender zapísala záznamy do jedného stĺpca, nie do okienok, niečo skôr vo forme listu.
Nebolo to v zhode s ich pôvodným plánom, ale o dva dni neskôr Pansy len tak 'náhodou' narazila na Parvati v magickom salóne krásy. Rozprávala sa s tou indickou čarodejnicou a poznamenala si v duchu, koľkokrát Parvati položila otázky o Hermione. Pansy opatrne odpovedala na všetkých jej dvadsaťtri otázok, zatiaľ čo sa jej darilo znieť dosť ľahkomyseľne. Za každú otázku, ktorú odpovedala o Hermione, Parvati odpovedala na dve otázky o sebe.
Keď sa jej spýtala, kedy naposledy videla Ginny Weasleyovú, napäla sa pred odpoveďou. "Vlastne len včera."
Na druhý týždeň Lavender 'započula' ďalší s Parvatiných letaxových hovorov s jej spolupracovníčkou. Bol mimoriadne nudný a krátky, ale bolo tam pár vecí, ktoré vytrvalo zostávali trčať v Hermioninej mysli, kým počúvala Lavendrin popis udalosti. Prvá, Lavender povedala, že odkedy sa Pansy rozprávala s Ritou, jej práca sa zdvojnásobila a to zabrzdilo jej postup. Dokonalé. Po druhé, tá blondína povedala, že spoznala hlas tej spolupracovníčky, ale nedokázala ho zaradiť. Tretia, spomenula, že Parvati bola váhavejšia než kedy predtým ohľadne zapojenia Draca do tejto rovnice. Parvati počas toho hovoru poukázala na to, že mali dosť streliva, aby po tom šli bez toho, aby spomenuli Draca, ale Lavender im povedala, že tá druhá osoba bola skoro neodbytná.
To potvrdilo to, čo si myslela. Toto bolo určite osobné. A nestarala sa, čo Ron povedal, musela to byť Ginny. Ona bola jediným človekom, ktorý dával zmysel. Ona bola človekom, ktorý mal motív, prostriedky a spojenia, aby niečo takéto vytiahol. Pokrútiť skutočnosť, aby ju zmenili na výmysel bolo bystré, ale nie príliš bystré. Ako keby to Ginny podpísala.
Ale čo by Ginny z tohto získala?
Pravdepodobne vedomie, že ublížila Hermione tak veľmi, ako ona ublížila jej. Alebo to bolo ešte hlbšie. Možno Ginniným motívom bola žiarlivosť a nenávisť, alebo sa možno vážne snažila, aby sa veci medzi ňou a Harry nedali napraviť. Možno to bola kombinácia všetkého. Nevedela, ale ani sa nebude trápiť nad tým, aby na to prišla.
Ak za týmto všetkým bola Ginny a Hermiona si bola poriadne istá, že bola, potom sa vydala na cestu, na ktorú sa vydať chcela. Nestála jej za ďalšiu myšlienku.
"Aha! Našla som to!" triumfálne vyhlásila Lavender. Hermiona sa na ňu pozrela a zvraštila obočie, keď zbadala, čo má tá čarodejnica v ruke. Muklovský magnetofón. "Seamusov bratanec to pred pár mesiacmi nechal v našom dome. Študuje na univerzite a volá to 'šťastné kúzlo'. Vraví, že má tri, takže som sa rozhodla tento si nechať. Neviem, čo to je alebo ako to funguje, ale nosím ho v kabelke, keď som na výzvedách. Ak to šťastie pre mňa zafungovalo, potom to možno zaberie aj na teba, keď príde čas, aby si konfrontovala Parvati."
"Vďaka," Hermiona láskavo prijala ten dar. "Je to muklovská verzia Predlžovacích uší, až na to, že to nahráva, čo ľudia povedia."
Lavendrine oči sa roztvorili. "Ach!"
Nič iné nepovedala, ale pretočila to trochu a stlačila play. Naozaj, zvuky toho, čo znelo ako prednáška, zneli z toho malého magnetofónu. Fungoval. Niet divu, že povedal, že to je jeho šťastné kúzlo.
Možno mohol byť aj jej.
ooo
Časť 2: O čase a rozhodnutiach
Ako sa to hovorí? Do tretice všetko dobré? Áno, tak je to. Draco dúfal, že to tvrdenie má niečo do seba, pretože si nebol istý, čo urobí, ak toto stretnutie s Harrym skončí znova fiaskom.
V čase pôvodného termínu stretnutia bola veľká razia na Welsh Manor. Draco tú rodinu nepoznal, ale aurori objavili odporné množstvo temných artefaktov. Začul, že na scénu povolali Grangerovú, ale na rozdiel od posledného razu prišla s množstvom zálohy. A po celý deň zostala Hermiona Blaisovi na dohľad. Na druhý pokus mal Weslík akýsi predĺžený tréning a napísal mu pätnásť minút pred začiatkom stretnutia, aby ho informoval o zmene plánov. Draco sa vtedy zamračil a rýchlo zmenil termín, zase, keď použil výhovorku na nejaký obrovský prípad. Potter neochotne súhlasil s ďalšou zmenou termínu. Na dnešok.
Ak ten pehavý blbec niečo dnes zmrví, nuž - na zemi nebude sila dosť silná na to, aby zabránila Dracovi uškrtiť ho.
Chcel mať tú úlohu splnenú. To čakanie ho zanechávalo nepokojnejším než by mal byť; len predstava samotná mu visela nad hlavou ako dažďový mrak a všade ho prenasledovala. Nemohol dokonca spať bez toho, aby o tom nepremýšľal. Ako keby nemal na mysli dosť toho, s čím si robiť starosti a stresovať sa, ako keby nemal dosť vecí, ktoré mu v noci nedovolili zaspať. Pri Merlinovi, nemohol ani uveriť, že nielenže s týmto súhlasil, ale on s týmto prekliatym nápadom prišiel! Na čo do pekla myslel?
Bol to hrozný nápad dať ho v jednej miestnosti dokopy s jeho dvoma najmenej obľúbenými ľuďmi. A ani na nich nemohol použiť mágiu. Takže prečo to robil? Vážne?
Poznal odpoveď, a tá odpoveď bola dôvodom, prečo ho tak hrozitánsky posledné tri týždne bolela hlava. Bola tiež dôvodom, prečo sa vyhýbal istej čarodejnici. Draco zaklial pod nosom a sústredil svoju pozornosť na aktuálny problém; predstierať, že pracuje ďalších osem minút alebo ako dlho bude Potterovi trvať, než sa sem dostane. Na celom ministerstve bol známy svojou nedochvíľnosťou. Niektoré veci sa nikdy nezmenia.
Úškrn, ktorý sa zjavil pri tej poslednej myšlienke, sa v polovici zastavil pri zaklopaní na dvere. Draco skontroloval hodinky. "Ďalej." Zbadal Potterove rozstrapatené tmavé vlasy skôr, než videl jeho tvár. Draco sa zamračil.
Možno sa niektoré veci zmenili.
Spodná časť Potterovho aurorského hábitu a jeho topánky boli zamazané takým množstvom blata, že Draco schmatol prútik z vrchnej zásuvky a okamžite zamrmlal niekoľko čistiacich kúziel, než mohol vniesť nejakú špinu do jeho kancelárie. Neprekvapilo ho, keď mu Zjazvenec nepoďakoval, ale prekvapil ho pohľad, ktorý mu ten čarodejník venoval. Tváril sa skoro obávajúco, ale jeho postoj mu hovoril niečo úplne iné.
Potter sa snažil zachovať si tvár.
Draco sa zamračil. Čo mohlo - ach. Zdalo sa, že mal dobrý dôvod správať sa tak, ako sa správal. Naposledy čo boli v tejto kancelárii spoločne, Draco poriadne do Pottera zarezal raz - či stokrát. A jeho slová, ktoré spočiatku odmával ako hovadiny, sa ukázali byť ako pravdivé, keď bolo všetko povedané a urobené.
Zjazvencov život od tej doby nebol ten istý a pravdepodobne netúžil po repete.
"Malfoy," ľahostajne pozdravil Harry.
"Potter," odzdravil Draco, keď vložil svoj prútik späť do zásuvky. Potom ju zatvoril. Nepotreboval pokušenie. "Sadni si." Nesadol si. Nie, Harry Potter stál pred jeho stolom s rukami založenými na hrudi. Blondiak prevrátil oči a zamrmlal pod nosom: "Alebo si nesadni."
"Čo to musíme ohľadne toho procesu prebrať?"
Zdvihol brko a otvoril zložku na stole. Draco sa ani nepozrel na Zjazvenca, keď sa spýtal: "Niekam sa ponáhľaš, keď si ani nemôžeš sadnúť?"
Strnulo odpovedal: "Čaká na mňa Ron."
Draco zmĺkol na hodnú chvíľu, než uviedol svoj plán do akcie. "Dobre, môže počkať tu."
Potterove obočie sa pochybovačne nadvihlo. "Žartuješ."
"Vyzerá to, že žartujem?" Draco sa ostro spýtal, keď venoval tomu strapatému čarodejníkovi ten najvážnejší pohľad, ktorý bol schopný stvoriť. "Uisťujem ťa, že vidieť toho pehavého blbca mi nijako nevylepší deň, ale viem, že moja sekretárka, hoci výkonná, je trochu nediskrétna a nevie sa zmestiť do kože pri nejakom slávnejšom čarodejníkovi." Prevrátil oči, keď na neho Potter zazrel. "Okrem toho, rád by som, aby si odviedol svoju prácu namiesto toho, aby si si robil starosti o Weslíka. Takže, ak chceš," urobil gesto k dverám, "pozvi ho dnu."
Jeho deň šiel do vývrtky, keď Ronald Weasley prešiel dverami. Videl toho idiota za posledný mesiac dosť na to, aby mu to vydržalo do konca života. Mlčky na seba hľadeli, Weasley ponúkol kývnutie, ktoré Potter nemohol vidieť, ale ťažko to bolo prikývnutie priateľstva. Bolo to skôr prikývnutie, ktoré znamenalo: "Poďme, nech už to máme za sebou."
Draco nemohol väčšmi súhlasiť.
Ryšavec zaujal miesto po Potterovej ľavici. Ale namiesto, aby sa rozvalil a relaxoval chvíľu, kým Draco začne pracovať, ten idiot sedel vpredu, obranne. Draco zbledol, keď Weasley otvoril ústa. Bol vážne taký hlúpy, aby okamžite spustil takýto druh rozhovoru bez nejakého úvodu? "Nuž-"
Podľa všetkého bol.
"Pokiaľ nezistíš, že ťa udusí tvoja vlastná hlúposť, navrhujem, aby si po dobu tohto stretnutia zostal ticho," vyprskol Draco a ako dodatočný nápad dodal: "Ešte lepšie, nehovor nič, vôbec." Strelil po Weasleym upretým pohľadom. Poznal Pottera a vedel, že musí čakať, kým s tým vyrukuje, iná možnosť nebola. Keby sa Draco rozhodol uponáhľať sa, Potter by sa rozčúlil a to, čo mohlo byť pokojným rozhovorom, by sa zrazu zmenilo na slovnú potýčku.
Prvou Weslíkovou reakciou bývalo zamračenie, ale jeho druhou bývala hádka. "Ale-"
"Ticho," zasyčal Draco.
"Ja-" Weslík sa pokúsil pokračovať.
"Si hluchý alebo len tupý? Povedal som ti, aby si bol ticho." Uškrnul sa.
"Nehovor s ním tak!" vyštekol Harry.
Nuž, toto išlo riadne rýchlo dole kopcom. Nie, toto nevyjde, ani náhodou. Unáhlený Weasley nebol súčasťou jeho plánu a preklial Hermionu za to, že sa dostala do nejakej situácie so Zjazvencom a Omedzeným čudom. Bolo to jednoducho jeho šťastie, že Ronald Weasley bol taký otvorený a predvídateľný než ktokoľvek, s kým sa kedy stretol. Niežeby ho to prekvapilo, ale vážne, jednoducho vedel, že vlastnil viacej rozumu než toto! Draco v duchu zanariekal. Občas predstavy neboli vždy skutočnosťou. Ron sa aspoň choval, ako keby dospel, nuž; aspoň sa tak choval v blízkosti Grangerovej.
Zrejme jeho dospelosť závisela na prítomnosti Grangerovej.
"Bol to tvoj nápad priviesť ho sem. Preukáž mu trochu rešpektu."
Draco skoro vyskočil z kresla. Rešpektu? "Prečo by som mu mal preukazovať nejaký rešpekt, keď je zrejmé, že on ku mne žiadny nemá? A, ešte lepšie, prečo by som mu mal preukazovať rešpekt vo svojej vlastnej kancelárii?"
"Pretože-"
"V tejto miestnosti ty nestanovuješ pravidlá, Potter. Ja áno. A ak to nedokážeš zniesť, potom kurva vypadni." Výhražne mu povedal.
"Fajn teda, idem!"
Potter bol spola obrátený, keď Draco prehovoril. "Dobrý nápad. Uháňaj." Štval ho, ale rýchlo dodal. "Ach, a nezabudni informovať svojho nadriadeného, že s ostatnými veľmi dobre nespolupracuješ. Povedz mu, že to začalo ovplyvňovať tvoju prácu a to ako ministerstvo pokračuje v prípadoch. Som si istý, že mu to vylepší deň. A tvoj."
Za menej než minútu situácia prešla od ľahko ovládateľnej k balansujúcej na pokraji božieho dopustenia. Do kelu s Weasleym za to, že s touto sračkou začal. Ukazoval sa byť skôr nevýhodou ako tlmičom. Draco chcel práve túto misiu prerušiť a obom im povedať, aby vypadli z jeho pracovne, keď si spomenul, že toto nerobí pre seba.
Čarodejník sa zvrtol so zúrivým zábleskom v jeho zelených očiach. "Ty-"
"Ešte jedno neslušné slovo, Potter, a nechám tie správičky vykĺznuť... náhodou, samozrejme." Draco sa v kresle uvoľnil a hral sa s brkom. "Myslíš, že tvoja práca za stolom po nehode na Marquette Manor bola mučením-"
"Fajn!" ustúpil Potter. "Ale nechovaj sa k Ronovi ako k blbcovi."
"Pomenujem blbca, keď ho vidím." Ron zavrčal. Potter zagánil. A Draco konečne prevrátil oči. Nuž, určite boli znova kamoši. Zamračil sa. "Fajn, ale nedovolím ti na mňa jačať v mojej kancelárii. Tentoraz nie, Potter." Zúrivo prižmúril oči. Weasley sa tváril naprosto zmätene. Draco vážne chcel dať najavo svoju nespokojnosť, ale odmietal klesnúť tak hlboko.
Keby sa niekto iný než Hermiona Grangerová dostal do takejto situácie, vôbec by sa neobťažoval zájsť do tohto extrému. Spolčiť sa s niekým, kým pohŕdal? Musel byť riadne šialený, ale podstata bola, že sa niekoľkokrát pokúšal vyvrátiť svoje zdôvodnenie a nakoniec sa vždy všetko predralo k faktu, že predsa len robí ďalšiu nesebeckú vec. Kvôli nej.
Rád by racionalizoval svoje činy tvrdením, že ona by urobila to isté pre neho, ale bohužiaľ veci neboli také jednoduché. Ak tie posledné tri týždne niečo dokázali, tak to, že veci boli komplikovanejšie než si pôvodne myslel.
Nuž, z jeho strany.
Draco nevedel, čím do pekla prechádza Grangerová. Navrával si, že mu je to jedno, ale nebola to pravda. Odpálkoval tú myšlienku. "Takže, keď sme už toto prekonali, mám pár otázok-"
"Sú to otázky, ktoré mi chceš položiť na procese?"
Prevrátil oči. "Poznáš ten nácvik, Potter."
"Dobre," zamrmlal napäto ten čarodejník. "Mohol by si ma oboznámiť znova s prípadom? Už je to chvíľa."
Draco nič nepovedal, len podal spis Potterovi, ktorý ho rýchlo preletel skôr než mu ho vrátil. "Už si spomínaš?"
"Ten chlapík, čo si skoro vyhodil do vzduchu dom, keď miešal zakázané elixíry v suteréne; áno, pamätám si ho."
"Fajn, poďme si to prejsť."
Kým kládol Potterovi otázky, veľmi malá časť Dracovej mysle sa zatúlala.
Pred troma týždňami, keď Hermiona otvorila tie dvere medzi nimi, spýtala sa ho, prečo zostal. Ten piatkový večer, kým po večeri sedeli v Grangerovej obývačke, dospel k akémusi vnútornému pochopeniu ohľadne jeho neprehovorenej odpovede.
Bol prekliaty idiot. Mal odísť, keď mal šancu. Keby tam nebol, potom by mu tú otázku nikdy nepoložila. A keby mu tú otázku nikdy nepoložila, potom by Draco od toho dňa nepremýšľal o odpovedi. Keby tak dlho nepremýšľal o tej odpovedi, potom by bol v poriadku. Ale práve teraz Draco Malfoy bol všetko možné len nie v poriadku.
"Preveď ma cez všetko, čo si urobil, keď ste prišli na miesto činu," napäto nariadil Draco.
"Asi o jedenástej doobeda nás upozornili na magický oheň a ja som prišiel na miesto činu krátko na to, čo nám zavolali. Pán Schusses bol vonku pred domom a zatkli sme ho hneď, ako bolo zrejmé, že ten oheň založil on. Nasledovalo spísanie bežnej zápisnice... potrebuješ, aby som tú zápisnicu prešiel s tebou?" spýtal sa Potter.
Draco pokrútil hlavou. "Nie. Viem všetko o aurorskej zápisnici v tejto konkrétnej situácii." Rozložil hromadu pergamenov v spise a jeden vybral. "Len potrebujem, aby si sa pozrel na svoje prísažné vyhlásenie." Podal Potterovi kúsok pergamenu a sledoval, ako si ho prezerá. Weasley sa na neho pozrel, ako keby sa ho snažil spýtať: "Na čo čakáš?"
Krucinál, nemal ani štipku trpezlivosti? Úprimne?
Úprimne. Draco v duchu zbledol, kým si robil poznámky. To slovo nosil v hlave niekoľko dní. Každý po ňom chcel, aby bol úprimný, dokonca matka. Včera večer bol s ňou na večeri, pretože ho chcela vidieť, kým vyrazí na Fidži na svoju veľmi potrebnú - a liečebnú - dovolenku. Ukázalo sa, že naplánovala večeru, aby mu dala požehnanie, že sa môže usilovať o Hermionu.
"Viem, že sme sa o tom ešte nerozprávali, ale ak sa držíš spiatky kvôli jej krvi... nemusíš sa."
Draco zažmurkal. "Čože? Jej krv by mi nemohla byť ukradnutejšia. Kde si dostala ten nápad, že premýšľam o uchádzaní sa-"
"Nepremýšľaš? Úprimne?"
Zamračil sa nad tou spomienkou. Úprimne. Pansy mu pred troma týždňami povedala, že jej môže klamať vo všetkom, čo chce, ale že sám k sebe musí byť úprimný. Nuž, počas večere s Finneganovcami presne to urobil. A to, čo z toho vzniklo, bola najhoršia večera jeho života. Jeho myšlienky ho zanechali tichšieho než zvyčajne, ale nikto si to nevšimol. Alebo aspoň v to dúfal. Okrem toho, počas rozhovoru v obývačke viac než len vynahradil svoje mlčanie. Hoci hovoriť vyrovnane bolo prekliato ťažké s jej rukou a nohou otierajúcou sa o jeho.
Čo to do pekla s ním bolo?
Úprimnosť určite nebola jeho priateľom, pretože počas tých minút úprimnosti si Draco uvedomil, že keby bol mal čas rozhodnúť sa medzi letaxovým práškom a otočením tej kľučky, bol by tú kľučku otočil. Bol by šiel k nej, pretože mu na nej záležalo a bol by zostal, pretože záujem o ňu - konečne to priznal - sa stal niečím iným.
Niečím viac.
Niečím hlbším.
Citmi.
Ale to vnútorné priznanie nič neznamenalo. Aspoň nie pre neho, neznamenalo. Jeho city boli nielen smiešne, oni nestáli ani za zmienku. Jeho city zmiznú. Vždy zmizli, takže Draco si v duchu odsúhlasil, že si ich nechá pre seba. Potreboval len čas, to bolo všetko. Čas, aby sa ich zbavil. Čas, aby nadobudol kontrolu, ktorú stratil. Čas, aby si našiel svoju vlastnú cestu. A to jednoducho nebol schopný urobiť, keď bola ona na blízku. Takže sa jej vyhýbal. Nehanebne. Potreboval to. Dostal jej lístky a odkazy, ale neodpísal. Neodpíše. Nie až kým jeho problém neodíde.
Zatiaľ to bolo osemnásť dní a žiaden úspech.
Vzadu v jeho mysli bol drobučký, rýpajúci hlások, ktorý mu vravel, že je hlúpy.
Draco si určite hlúpo pripadal.
"Áno, všetko je to správne." Keď mu Potter podal ten pergamen, Draca to vytiahlo z jeho myšlienok. "Už sme tu skončili?"
Weslík sa tváril neuveriteľne nervózne; tak nervózne, že jediné, čo Zjazvencovi stačilo urobiť, bolo sa na neho pozrieť a zistil by, že s ním niečo určite nie je v poriadku. To Draco určite nepotreboval. Napriek tomu blondiak zatlačil svoje myšlienky nabok a zostal pokojný a sústredený. "Myslím, že áno."
Potter sa zdvihol z miesta, ale Weasley zostal sedieť, kým si prezeral Draca búrlivými očami. Rozvážne zdvihol ruku. Trpezlivosť. Naposledy to zabralo. Weslík sa spola zdvihol zo stoličky, keď sa Potter konečne otočil. Vyzeral, ako keby radšej prežúval sklo než hovoril s Dracom o niečom inom ako o práci, ale vystrel plecia a spýtal sa: "Viem, že to nie je moja vec, ale hmm... ako sa má Hermiona?"
Draco za zaklonil v kresle a spojil si ruky. Presne včas. Weslík sa tváril šokovane.
Samoľúbo sa spýtal: "Ty nevieš?"
Čarodejník sa zamračil. "Keby som vedel, nebol by som sa teraz pýtal, nie?" rozhorčene odsekol, ale vzdychol si, keď si uvedomil, že jeho hnev u Draca Malfoya nezaváži. "Pozri, viem, že nemôžem ísť do jej domu, ale všetky moje listy pre ňu sa vrátili. Len chcem vedieť, že je v poriadku."
Bol zaujatý. Zjazvenec nevedel, že ju Weasley vídal a Weasley sa v tejto chvíli tváril strašne vinne. Možno veci medzi nimi nie sú tak fajn ako predpokladal. Toto bolo určite zaujímavé, ale rozhodol sa hrať hlúpeho. "Má sa, ale som si istý, že ti to mohol povedať Weasley."
Potter otočil hlavu k svojmu najlepšiemu priateľovi, v jeho očiach výraz ublíženia. "Ty si ju videl?"
Sledovať Weslíkove zvíjanie sa bolo určite maximálnym vrcholom Dracovho dňa. "Nuž, áno, párkrát, ale-"
"A ty si mi to nepovedal?"
"Nepýtal si sa, Harry. Nevedel som, že sa chceš s ňou opätovne spojiť."
"Ja som - potrebujeme sa porozprávať. Obaja sme povedali veci, ktoré sme nechceli, nuž, ja som nechcel. Ale sme najlepší kamaráti, mohol si mi aspoň poskytnúť takýto druh informácie-"
To vyslalo Weslíka do obrany. "Veci sa menia. Naše priateľstvo nie je také isté ako bývalo predtým a ak si myslíš, že sa môžeme hneď vrátiť k stavu, v akom veci bývali, mýliš sa." Weasley sa zdvihol na nohy. "Čo si si myslel, že urobím, jednoducho na všetko zabudnem?"
Potter si frustrovanou rukou prehrabol strapaté vlasy. "Samozrejme že nie, ale myslel som, že sa snažíme-"
"Snažíme, ale to neznamená, že ti teraz absolútne dôverujem. Vieš, občas si myslím, že nie celkom chápeš, čo si mi urobil. Klamal si mi roky, roky. Vedel si, čo sa stalo medzi tebou a Hermionou a vôbec si mi to nepovedal! Nechal si ma myslieť si o nej niečo, o čom si vedel, že nie je pravda! Ty-" Weasley náhle zastal a pozrel sa nepohodlne na Draca.
"Kvôli mne nezastavuj," zatiahol.
"Vieš, ty si skutočný kretén, Malfoy." Weasley na neho zazrel. "Nechápem, ako ťa Miona dokáže vystáť."
Pokrčil plecami len preto, že si tým ani on nebol celkom istý.
"Musí byť poriadne šialená, keď teba považuje za priateľa."
"To, čo vo mne vidí ona, sa ťa netýka, Weasley." Vyprskol a obrátil svoj pohľad k druhému stojacemu čarodejníkovi. "Odovzdám Grangerovej tvoje pozdravy. Teraz, choď do čerta. Vy obaja."
"Ale -" začal Weasley, ale nikdy nedokončil, pretože ho Potter prerušil.
"Pozri, povedz jej, že mi je to ľúto. Nemal som to bez jej dovolenia povedať Ginny. Len som si myslel - nie, nepremýšľal som. Ja som len -" Zjazvenec sa tváril nekonečne frustrovane a Draco s ním len na tú jednu sekundu súcitil. Vedel, aké je to cítiť sa frustrovane. Tiež poznal ten pocit príliš dobre. Draco zastavil tú myšlienku a zízal na Pottera, ktorý sa rozhodol dať najavo svoju ľudskosť, keď si znova vzdychol a spýtal sa: "Všetko som zmrvil, však?"
Draco nedokázal nájsť slová. Čože? Prečo do pekla jemu kladie takýto druh otázky? Nemal čas pomáhať niekomu ďalšiemu s jeho problémami. Nie keď mal problémy svoje vlastné. Po nepríjemnej pauze blondiak odpovedal trochu kruto. "Myslím, že na tú otázku poznáš odpoveď, Potter."
Stroho prikývol. "Myslím, že poznám, ale myslíš, že ju môžeš presvedčiť, aby mi napísala?"
Obočie toho čarodejníka skoro zmizlo v jeho vlasoch. Zjazvenec žiadal o láskavosť jeho? Za posledné dva mesiace musel úplne zcvoknúť. "Nie, nemôžem."
"Prečo nie?" Penil z dôvodov, ktorým Draco rozumel, ale tak dlho ignoroval.
Potter sa tu znemožnil, keď požiadal Draca o tú láskavosť a on ho totálne odmietol. Život bol celý o odmietnutiach. Draco Malfoy si bol toho dobre vedomý, ale Potter nebol. Kto by odmietol 'Vyvoleného'?
A vtedy si niečo uvedomil. Harry Potter urobil tak veľa chýb, pretože nežil na tom istom mieste ako všetci ostatní. Draco, Grangerová a Weasley boli slávni, ale Potter bol jednoducho legendou.
Nič v Potterovom živote nebolo normálne a bol si istý, že nikdy normálne nebude. Ako mohlo byť? Stratil svojich rodičov a tú istú noc ho označkoval Voldemort. Nespomínajúc, že vyrastal v tom prekliatom prístenku, správali sa k nemu ako k domácemu škriatkovi a pri poriadne pekných pár príležitostiach zanedbávali. A v okamihu, keď vykročil z toho prístenku a z toho života, jeho svet sa zmenil. Všetci sa mu pchali do prdele, poskytovali mu množstvo šancí, Temný pán chcel jeho hlavu na tanieri a čarodejník, ktorému dôveroval, ho väčšinu jeho života poriadne manipuloval. Bola to nemožná situácia.
A o tých Draco vedel všetko. V skutočnosti mu bolo skoro Pottera ľúto. Skoro.
Iste, zdalo sa, že ten čarodejník bol expert na smrť; ale bol nováčikom, keď prišlo na život. To bolo čudné. Bol by si myslel, že sa Potter poučil a dospel zo svojich chýb, ale to sa nestalo. Nie keď robil tie isté chyby znova a znova. Nedospel, nezmenil sa veľmi - Potter zostal rovnaký. Celý ich svet sa zmenil, ale jeho hrdina nie. Draco mohol hypotetizovať o tom prečo, až kým by nebol modrý v tvári, ale neurobil to. Ak si Potter myslí, že sa zloží a pomôže mu, potom potreboval skontrolovať realitu a jednu kontrolu potreboval veľmi rýchlo.
Život bol plný odmietaní a len čo - zastal pri tej myšlienke. Nemohol to povedať, nie keď on by radšej neriskoval, aby sa vyhol tomu zaoberať sa odmietnutím. Draco skutočne o tom nepremýšľal a teraz ho to prinútilo uvažovať nad množstvom vecí. Prinútilo ho to premýšľať, prečo skákal roky zo vzťahu do vzťahu. Prinútilo ho to premýšľať o tom, prečo sa neobťažoval nájsť si po vojne iných priateľov. Draco to ľahko zvalil na otcovu utajenú chorobu a stres, ktorý prišiel spolu s vedením malfoyovských spoločností, ale možno to nebola celkom pravda. Ach, otec bol časť problému, zaiste, ale možno tam bolo niečo iné.
Možno on bol ten problém. Možno si po vojne nenašiel nových priateľov, pretože sa bál, že ho opustia. Možno mal viac problémov s dôverou, než si chcel priznať. Možno nedal žiadnej z tých čarodejníc, ktoré prišli a odišli, šancu, pretože nechcel byť odmietnutý, keď sa všetko povie a urobí.
"Položil som ti otázku, Malfoy. Prečo nie?" stroho zopakoval Harry. Weasley bol červený v tvári, ako zvyčajne.
Blondiak na neho hľadel dlho a tvrdo. "Nuž, na začiatok, my nie sme priatelia. Grangerová a ja sme." Nezáležalo na tom, že sa jej práve aktívne vyhýbal. "Prečo by som ti pomohol, aby si jej mohol znova ublížiť?" Keď Potter otvoril ústa, Draco luskol prstami. "Nepovedz slovka." Smutne pokrútil hlavou. "Vieš, toto mi ani neprináleží. Ty si nezradil moju dôveru, ty si zradil jej-"
"A povedal som, že to ľutujem!"
"Nie je treba jačať, Potter. Bol to len postreh," odpovedal úsečne Draco.
"A ja ti hovorím-"
"Zase nič, čo by som nejako mimoriadne chcel počuť," vyprskol netrpezlivo. "Už som ti povedal, čo si myslím. Pekelne potrebuješ dospieť."
"Dospel som!" nahnevane vykríkol Potter. "Šiel som k nej! Pokúsil som sa s ňou hovoriť! Povedal som jej pravdu! Urobil som všetko, čo som mohol, aby som všetko napravil, ale ona-"
"Prijala ťa!" Draco nakoniec stál na nohách. Weasley vyzeral Dracovým zápalom skoro omráčený. Blondiak využil chvíľku, aby sa upokojil. V zápale okamihu jediné, čo chcel, bolo preskočiť svoj stôl a Pottera uškrtiť. "Ona ťa prijala," zopakoval chladnejšie. "Bol som tam. Prinútila ma otvoriť tie dvere, kvôli tebe. Prinútila ma zrušiť jej štíty, kvôli tebe. Dokonca nás vykopla preč, kvôli tebe. A vieš, čo sa stalo potom. Posadila sa a porozprávala sa s tebou. Povedala ti pravdu. Dokonca ti dovolila dívať sa na tie videá. A čo sa stalo? Zvrtol si sa a všetko si dosral. Takže neobviňuj ju, Potter. Neopovažuj sa."
Ticho na prasknutie dopadlo na trojicu mužov. Draco sa vrátil do svojho kresla a pozeral sa na tých dvoch mužov. Weasley vyzeral absolútne šokovaný, kým Potter mimoriadne bledý.
Draco si prehrabol rukou vlasy a prehovoril. "Kvôli tebe, tebe, tebe. Urobila to všetko kvôli tebe. A čo si ty urobil pre ňu?"
"Ja-"
"Neurobil si nič." Prerušil ho. Ďalšie napäté ticho dopadlo medzi nich, ale Draco ho rýchlo ukončil. "Pozri, ona ti nepošle list. Ani si nemyslím, že by som ju mohol prinútiť, i keby som sa pokúsil."
"Ale-" prerušil Potter.
"Zavrieš niekedy svoj zobák a budeš počúvať?" spýtal sa Draco skrz zaťaté zuby. "Potter, tvoj život by bol určite ľahší, keby si to robil."
Prekrížil si ruky a zafučal. "Fajn, pokračuj."
"Nepošle ti list, pretože nedôveruje tomu, ako máš zariadené svoje bývanie."
"Moje bývanie - žijem s Ginny!"
"Presne."
"Čo to malo znamenať?"
"Porazil si Temného pána, príď si na to."
"Ale ja nerozumiem. Žijem s Ginny -"
"Presne." Draco sa na neho pozrel ešte demonštratívnejšie.
"To je šialené! Ginny by nikdy neurobila nič-"
Blondiakove obočie sa zdvihlo. "Existuje nekonečné množstvo dôvodov, prečo by sme nikdy nemali vravieť 'nikdy', Potter."
"Myslím, že poznám svoju priateľku dosť dobre na to, aby som povedal, že-"
Weasley vyskočil na nohy. "Dosť týchto narážok sem a tam. Už sa strácam!" Draco a Potter sa pozreli na ryšavca, jeden s prižmúrenými očami a ten druhý so zvedavými. "Ja to jednoducho poviem na rovinu. Niekto má v pláne vydierať Hermionu."
Miestnosť upadla do ticha.
ooo
Časť 3: Vychádzajúce slnko
Hermiona sa zamračila.
Znova sa jej tie steny posmievali.
Zjavne bez ohľadu na to, ako prižmúrila oči, jej steny boli stále príliš biele a príliš jednoduché, aby sa dali zniesť. Stena nad krbom sa jej posmievala svojím nedostatkom obrázkov a histórie. Vravela: "Nemáš nič a si sama," a ona už toho mala po krk. Chcela farby. Veľa farieb. Chcela obrázky, ktoré by nevyvolávali bolesť. Chcela fotografie, vďaka ktorým by nemala zlé spomienky. Hermiona chcela umenie. Život. Zmysel. Niečo. Čokoľvek. Už viacej nechcela biele steny. Chcela niečo, čo by umlčalo tie posmievajúce sa steny. Chcela im ukázať, že ona je viac než len prosté steny a hlúpy nábytok. Že je viac než len prázdnota a smútok. Chcela im dokázať, že nie je osamelá.
A čo je dôležitejšie, chcela to dokázať sebe.
Bez toho, aby sa pozastavila lepšie si to premyslieť, vybehla do svojho podkrovia, schmatla prvý obraz, ktorý zbadala a zavesila ho nad krb. Otočila sa k svojmu mačiatku, ktoré sedelo na poduške a lízalo si labku. "Čo myslíš?"
Apollo po nej strelil jedným z tých svojich špeciálnych pohľadov apatie a zamňaukal.
Hermiona ukročila dozadu, naklonila hlavu nabok a uvedomila si, že je na krivo. Potvora.
Keď sa pohla, aby ho napravila, pozrela sa na tú maľbu trochu zbližša. Hermiona nemohla prísť na to, či je to jeden z obrazov jej rodičov, ktorý nadobudla po ich smrti alebo je to jeden z tých, čo si kúpila sama, keď sa jej financie zlepšili. Vlastne na tom nezáležalo, pretože z toho obrazu jej vyschli ústa a srdce sa naplnilo. Bola to úžasná olejomaľba východu slnka, ktoré vychádzalo nad horizontom z vody.
V žiadnom prípade si nevybrala ten obraz náhodou. Keby sa v tejto chvíli dali namaľovať jej pocity, bol by to tento obraz. Ona bola to vychádzajúce slnko. Pomaly sa štverala vyššie a vyššie k oblohe. Ako vychádzajúce slnko bola šťastná, spokojná a umožňovala nazrieť farebnosti na svet, ktorý bol kedysi tmavý a chladný. A nie, nebola celkom vo svojom plnom potenciáli, neposkytovala tak veľa tepla ako mohla, ale k tomu sa dostávala.
A tá myšlienka vyslala Hermionu behom von z dverí v pyžamových nohaviciach a rozlietanými vlasmi. Dostala sa do jej zriedkakedy používaného auta a šla do najbližšieho muklovského obchodu s farbami. Bol to malý rodinný obchod, ale odišla so vzorkou každej dostupnej farby a mena predavača, ktorý jej pomôže, keď bude pripravená. Museli si myslieť, že je šialená. Určite tak vyzerala.
Hermiona sa vrátila domov, postavila sa pred prázdnu stenu v obývačke a postupne ju prikrývala vzorkami Rumelky červenej, Čiernej kostnej, Oranžovej tmavej, Žltej neapolskej, Zelene olivovej, Modrej ľadovej, Magenty tmavej a množstva iných farieb.
Pre kohokoľvek iného to bolo zahltenie farbami, ale pre Hermionu to bol nový začiatok.
Potom začala vyraďovať svoje možnosti.
Odtrhla zo steny Ultramarín svetlý a práve mala zálusk na Anglickú červeň, keď začula Pansyinu obozretnú otázku. "Čo to do pekla robíš?"
Hermiona hodila Anglickú červeň na zem spolu s ostatnými devätnástimi farbami, ktoré už vyradila, otočila sa a pokrčila v rozpakoch plecami. "Chcem vymaľovať svoje steny."
Pansyino obočie sa nadvihlo. "Nuž, to je... impulzívne."
"Viem." Zaksichtila sa a zo steny farieb dala preč Staroružovú.
Pansy sa posadila na gauč a usmiala sa, keď sa jej Apollo sám usalašil v lone. "Vážne si nedokážem spomenúť, kedy si urobila niečo také impulzívne -" potom jej oko niečo zachytilo. "Nemáš to na stene obraz? Cítiš sa v poriadku?"
"Je mi fajn." Modrá blankytná sa rýchlo pripojila k odmietnutým na zemi.
"Hej, tá sa mi páčila!"
"Bola príliš obyčajná."
Čiernovlasá čarodejnica sa pozastavila. "Ty to myslíš vážne, však?"
"Naprosto."
Pansy zdvihla Apolla, postavila sa na nohy a vyzula si topánky. "Potom rozhodne potrebuješ génia na farby ako som ja. Takže ak chceš, môžem použiť svoj prútik -"
"Žiadne prútiky. Pri muklovskom maľovaní sú farby živšie." Hermiona sa ospravedlnila Šedej oceľovej a nechala ju spadnúť na zem. Niekoľko minút bolo všetko tiché, kým Pansy nezdvihla Žltú zinkovú, Van Goghovú hnedú a Šarlátovú červenú z tej farebnej steny bez toho, aby zažmurkala. Hermiona sa na ňu pozrela s roztvorenými očami. " V skutočnosti sa mi tá Žltá zinková páčila."
"Nehodila by sa k tvojmu kobercu," poznamenala.
"Mám v pláne nový koberec... a nábytok."
Pansy odtrhla Fialovú, Fialovú červenú a Fialovú modravú skôr než sa nakoniec spýtala. "Čím sa toto vyvolalo?"
"Prebudila som sa a uvedomila som si, že moje steny sú biele."
Nadvihla obočie. "Tvoje steny boli vždy biele."
"Presne!"
"Nedochádza mi to."
"Moje steny boli vždy biele, ale dnes som si to všimla po prvý raz. Dnes som si uvedomila, že opovrhujem bielymi stenami. Uvedomila som si, že nič v tejto izbe nehovorí nič o zmenách, ktoré som za tieto mesiace urobila. Táto izba," Hermiona sa otočila v kruhu s roztiahnutými rukami, "hovorí veľmi málo o tom, kto v tejto chvíli som a napadlo mi, že by som mohla risknúť zmenu."
Jej najlepšia priateľka na ňu chvíľu hľadela, než sa jej na tvári rozprestrel úsmev. "Takže si sa rozhodla vymaľovať."
"A zavesiť obraz na stenu."
"Všimla som si."
"Detské krôčiky, ale -"
"Nie, detské krôčiky sú prospešné. Naozaj prospešné. Som na teba pyšná. Vážne."
Hermiona sa trošičku usmiala a dala dole zo steny Ružovú. "Takže, čomu vďačím za túto návštevu?"
Pansy sa uškrnula a dala preč zvyšok ružovo sfarbených vzoriek. "Ničomu konkrétnemu. Len som sa prišla porozprávať."
Pochybovačné obočie sa pomaly nadvihlo. "Porozprávať? Nemáš byť v práci?"
"Samozrejme, ale dávam si dlhý obed." Dala preč Purpurovo-karmínovú, zvažovala ju na chvíľu a pustila na zem. Na stene zostávalo najmenej päťdesiat ďalších farieb.
Hermiona si prekrížila ruky a bezvýrazne hľadela. "Prišla si sa sem porozprávať?"
"Áno," odpovedala Pansy.
"Dobre, o čom si sa chcela porozprávať?"
"Ach, len obyčajne," odpovedala ľahkomyseľne. "Len ako sa máš, ako ti ide terapia, či si sa rozprávala s Dracom a ako ti ide práca."
"A ja som ťa videla len vče-"
"Len mi vyhovej."
Hermiona odstránila zvyšok fialových vzoriek. "Mám sa fajn, terapia ide dobre tiež a práca ide dobre -"
"A Draco?" spýtala sa Pansy tónom, ktorý nedokázala rozoznať.
Plecia napla len trochu. "Od tej večere som ho nevidela. Zdržal sa, díval sa ako upratujem a potom odišiel. Odvtedy som ho nevidela, ale nie je to kvôli tomu, že by som sa z mojej strany nesnažila. On sa urobil nedosiahnuteľný, minimálne pre mňa." Hermiona sa pokúsila neznieť tak dotknutá, ako sa cítila.
Nevedela, čo sa s ním deje alebo čo urobila, že ho naštvala - ak bol naštvaný. Pred týždňom a pol mu napísala, ale jeho odpoveď bola prinajlepšom strohá. Samozrejme, Hermiona sa počas uplynulých pár týždňov veľmi usilovne snažila nemyslieť na to alebo na neho, ale nefungovalo to. Vyhýbal sa jej a ona to vedela. Nebola hlúpa. Šiel na všetky večere, ktorých sa nemohla zúčastniť ona, povedal svojej sekretárke, že má príliš práce, keď jasne nemal a odpojil ju od svojej letaxovej siete.
A to, čo začalo ako nepríjemný pocit v hrdle, sa zmenilo na pálčivý pocit v rukách a pocit hrôzy v srdci.
"Som si istá, že to -"
"Ignoruje ma. Už viacej nechce moje priateľstvo." Jej hlas bol chladný ako ľad.
Neskončilo to. Mala stratiť niečo ďalšie - stratiť jeho - a nevedela, čo robiť. Medzi hrozbou Parvati - a možno Ginny - si Hermiona nebola istá, či existovalo niečo, čo urobiť mohla. Nemala na neho žiadny vplyv. On sa tiež mohol rozhodovať a zjavne jedno rozhodnutie urobil. A ju to tak nahnevalo, pretože bolo nezmyselné. Neurobila žiadnu chybu! Ale ak nechcel byť jej priateľom, potom - Hermiona odtrhla vzorku Oker svetlý zo steny a pustila ju na zem. Už sa viacej necítila veselo.
Pansy sa na ňu pozrela s nepokojom vpísaným v celej jej tvári. "Hermiona - "
"Som v poriadku. Vážne," rozhodne odpovedala.
"Klameš."
"Neklamem. Trénujem ľahostajnosť."
"Ale ty nie si ľahostajná."
Pozrela sa na Pansy. "Bolo by to ľahšie, keby som bola."
Pri Merlinovi, ani by sa nemala starať! Bol to Malfoy! Pred deviatimi mesiacmi jej na ňom ani nezáležalo. Bol to len tyran. Bol to len - Malfoy. Ale teraz - pre ňu nebol len Malfoyom. Bol jej priateľom. Dôverovala mu a stal sa jej kompasom. Dokázala bez neho nájsť svoju cestu, ale necítila sa dobre. Bol Dracom a Draco bol tou príčinou, prečo sa starala.
Ale možno jemu nezáležalo na nej.
"Mala by si sa s ním porozprávať. Som si istá, že -"
"Snažila som sa." Hermiona pokrčila plecami. "Nechce ma vidieť. Došlo mi to."
Časť z nej mu chcela znova napísať, zistiť, či je všetko v poriadku a možno dohodnúť nejaký obed, ale neurobila to. Jej znovu nájdená hrdosť jej to nedovolila. Nebude ho prenasledovať, nebude prosiť a nebude sa poskúšať - hlavne preto, že on to zjavne nechcel. Ak sa nestaral, potom sa najzatratenejšie ako vie, pokúsi, aby sa ani ona nestarala. A potom bude predstierať, že nestarať sa nebolí. Bude predstierať, že nie je sklamaná a na neho nahnevaná za to, že ju bezdôvodne odstrčil. Bude predstierať, že nemá pocit naprostého odmietnutia a ublíženia. Hermiona sa pozrela na Oker zlatý s nápadným zamračením na tvári.
"Pokús sa znova. Aspoň to vytiahni," navrhla Pansy. "Draco je tvrdohlavé stvorenie. A hoci ja mám svoje podozrenia, prečo sa ti vyhýba -"
"Prečo?"
"Pokúša sa vyhnúť pravde, že má k tebe city," odpovedala prosto.
"City?" Hermiona rýchlo zažmurkala. "On nemá ku mne city, Pan-"
Pansy jej nedovolila dokončiť. Namiesto toho otvorila ústa, aby sa hádala, ale pokrútila hlavou. "Sú isté veci, ktoré potrebuješ vedieť, Hermiona. Pre Draca je typické spustiť obranu voči čomukoľvek, čo nemá pod kontrolou. Je pre neho charakteristické spustiť obranu voči tebe. Pamätaj na to, a pamätaj si, že bojuje prehratý boj a nemala by si sa vzdávať pri prvom znamení porážky."
Hermiona niekoľkokrát zažmurkala. Nevedela, o čom do pekla predtým Pansy rozprávala, ale tej poslednej časti rozumela veľmi dobre. „Z nejakého dôvodu sa volajú znameniami-„
Pansy zložila Žltú kadmiovú a povedala: "Áno, aby ťa varovali; aby ti dali vedieť, že sa deje niečo mimo tvojej kontroly. Neznamená to zvrtnúť sa dokola pri prvom náznaku problému. Keby som sa ťa vzdala pri prvom náznaku problému, nestála by som tu dnes. Nepodarilo by sa nám prekonať to, že si mi klamala o Matthewovi, ale ja som bojovala o tvoju dôveru. Snažila som sa maximálne ako som dokázala udržať si tvoje priateľstvo, pretože som vedela, že za to stojí. A pozri, tu sme," rezolútne pripomínala Pansy. "Neprestaň bojovať."
Hermiona rozvážne zízala na svoju najlepšiu priateľku.
"Existuje veľa vecí, o ktoré má cenu usilovať sa, ale len pár vecí, o ktoré stojí za to bojovať."
ooo
Časť 4: Svätý patrón klamárov a falšovateľov
Dracova pôvodná myšlienka bola niečo podobné k: "Nuž, toto bolo maximálne nečakané."
Ale keď Potter otvoril svoje ústa a povedal: "Neverím ti," Draco si uvedomil, že by sa nemal príliš unáhľovať vo svojom premýšľaní. A potom si spomenul, že to Weasley vyrukoval s touto novinkou, nie on. Potterova reakcia lepšie zodpovedala niečomu, čo povedal Draco a nie jeho predpokladaný najlepší kamarát. Bol to ďalší dôkaz, že záležitosti medzi nimi neboli také pokojné ako spočiatku predpokladal.
Weasley vyzeral taký prekvapený, ako sa Draco cítil. "Ty čo?"
Potter otvoril ústa a potom ich zaklapol. "Ja ne - počkať, nie, tomuto neverím," urobil veľký krok dozadu, keď neveriacky krútil hlavou. "Toto bolo naplánované! Celá táto vec bola naplánovaná! Vy dvaja ste toto naplánovali!" Potter vyčítavo ukázal na nich oboch. "Neviem, čo sa krucinál deje, že vás dvoch to prinútilo spojiť sa voči mne, ale-"
"Ach, prestaň byť vzťahovačný, Potter. Toto vôbec nie je o tebe." Draco ho drsne prerušil.
"Toto je o Hermione," dokončil Weasley.
Zamračil sa. Nechajte to na tú červenovlasú príšeru a on poskytne jeho odmeraným slovám milý pekný okraj.
"Správne." Zelené oči sa na nich pochybovačne prižmúrili. "A aký máš motív byť tu ty, Malfoy?"
"Pozri-" začal Draco, ale bol prerušený rečniacim Harrym Potterom.
"A nekŕm ma nejakými nezmyslami o tom, že si tu z láskavosti svojho-"
"Vypadni, Potter!" švihol dychtivo Draco.
"Ty-" Weasley schmatol svojho priateľa za ruku, keď sa na neho pokúsil zaútočiť.
A keď sa blondiak predklonil v kresle, vzal späť stošestnásť zlých vecí, ktoré povedal za poslednú hodinu o Ronaldovi Weasleym. Nebol úplne neužitočný.
"Keď budeš pripravený vytiahnuť si hlavu z prdele a počúvať, môžeme ťa informovať o tom, čo sa deje. Tak ako som uviedol predtým, toto nie je o tebe, ale Weasley má pravdu. Je to o Grangerovej a ak sa s ňou chceš naozaj zmieriť, potom prehltni svoju pýchu, zavri zobák, posaď sa na zadok a počúvaj, čo ti chceme vysvetliť."
Potter na neho zúrivo hľadel, než si rozvážne vytiahol ruku z Weasleyho zovretia. "Fajn," zamrmlal predtým, než sa znova posadil na stoličku. "Ale toto robím len kvôli Hermione."
Keď Weasley začal hovoriť, Draco sledoval Potterovu tvár, zatiaľ čo prijímal všetky tie veci, ktoré sa dozvedeli za posledných pár týždňov. Mračil sa, keď mu Weasley vysvetlil, ako dostal od Lavender ten rodný list. Potterove oči sa prižmúrili, keď počúval svojho priateľa vysvetľovať úlohu Lavender v tom všetkom. Zamračil sa, keď zistil, že je to Parvati, kto je za tým. Tváril sa zvedavo, keď Weasley hovoril o komplicovi. Potter sa znova zamračil, keď Draco prerušil Weasleyho a začal hovoriť o vyšetrovaní, ktoré spustili. Jeho zamračenie sa prehĺbilo, keď vysvetľoval, ako Blaise nič užitočné v Taliansku nenašiel.
"Dobrá správa je, že Pansy sa podarilo zvýšiť Parvatino pracovné vyťaženie s pomocou Rity-"
"Skeeterovej?! Ale ona Hermionu nenávidí!" Potter vykríkol, čím Draca prerušil.
"A stále je tomu tak, ver mi. Pansy povedala, že sa mračila pätnásť minút predtým, než neochotne súhlasila pomôcť."
"Takže prečo to urobila?" spýtal sa zvedavo.
Blondiak zatvoril spis na svojom stole. "Pretože Rita dosť zbožňuje dvoch ľudí, ktorí budú chrániť Grangerovú za každú cenu: Pansy, a čo je dôležitejšie, moju matku. Sú veľmi blízke priateľky, vieš, a odkedy môj otec... odišiel, Rita je dosť nápomocná v udržaní mena mojej matky mimo dosahu klebetných časopisov." To množstvo klebiet, ktoré sa vynorilo o jeho rodine po pohrebe jeho otca, bolo skoro odporné, ale nič z toho sa neobjavilo v tlači. "Nechce, aby bola moja matka nešťastná."
"Ale vďaka čomu si myslíš, že sa jej dá veriť?"
"Proste sa dá," odpovedal podráždene. "A ak to u teba vyvolá lepší pocit, už jej bolo pohrozené. Ak sa rozhodne prekročiť hranicu, postarám sa, aby ju Grangerová na pár mesiacov zavrela do pohára." Obaja, Weasley aj Potter, na neho hľadeli s otvorenými očami. Draco sa uškrnul a dodal skoro neúctivo. "Rita zjavne po tom netúžila."
Weasley zakoktal. "A-ako si ve-vedel-?"
Draco sa zaksichtil. "Niežeby na tom záležalo, ale Grangerová mi o tom povedala v tú noc, čo Weasleyho sestra zistila niekoľko znepokojujúcich vecí o svojom priateľovi." Zízal priamo na Pottera. Ten čarodejník zbledol.
Ryšavec sa zamračil. "O čom hovorí?
Bolo to tu. Okamih, keď Weasley mohol zistiť, že jeho najlepší priateľ bol posledných päť rokov do Hermiony zamilovaný. Draco sledoval, ako sa bledý Potter pozrel na Weasleyho, znepokojene. Napravil si okuliare a poškrabal svoje strapaté vlasy. Urobiť to by bolo bývalo pre neho príliš ľahké; otvoriť ústa, povedať pravdu a ukončiť Weasleyho vieru, že to, čo sa medzi nimi prihodilo, bol len nezáväzný sex na dve noci. Bolo to tu. V jeho rukách. Moc rozdrviť najpopulárnejšie priateľstvo v čarodejníckom svete. Moc uštedriť posledný úder, ktorý by oddelil Pottera a jeho Weasleyho. Bolo to tu.
Potter bol príšerne ticho. Weasleyho zamračenie sa prehĺbilo. "O čom... hovorí, Harry?"
A potom Draco premýšľal o dôsledkoch, hádkach a nezmyselnosti toho všetkého. Nakoniec si uvedomil, že to nebolo na ňom. Nakoniec si uvedomil, že to bolo viac než len zničiť ich priateľstvo. Nakoniec si uvedomil, že dôsledkami by bol ovplyvnený tretí človek; osoba, ktorá nepotrebovala ďalšiu drámu vo svojom živote. Nechcel povedať, že to robí kvôli Grangerovej, pretože potom by to paralyzovalo akýkoľvek pokrok, ktorý urobil vo svojej výprave na zabití citov, ktoré k nej mal, ale bola to pravda.
Hrom do toho!
Takže keď sa Weasley pozrel na neho, opätoval mu pohľad. A keď sa ho spýtal: "O čom si hovoril, Malfoy?" Draco odpovedal tým, že si pošúchal zátylok a povedal: "Hovoril som o tej noci, keď sa tvoja sestra dozvedela o Matthewovi. Udržuj krok, Weasley." Zavrčal.
Potterova tvár začala ružovieť. Ryšavcova tvár sa začervenala, keď zamrmlal. "Ach, len som myslel, že sa deje ešte niečo iné, o čom mi nikto nepovedal."
Potter sa pozrel naľavo, neschopný priamo sa pozrieť na svojho priateľa. Draco pokrútil hlavou, ale pri Merlinovi, chcel sa vôbec v tejto chvíli ozvať? Vzdychol si. Všetko to urobil, aby chránil Grangerovú. "Nuž, myslel si si zle. Nebolo by to prvý raz, že nie?"
Weasley na neho zazrel predtým, než sa pozrel na svojho priateľa. "Tak či tak je toho viac. Parvati chce sfalšovať Matthewov rodný list, aby tvrdil, že otcom je Malfoy."
Miestnosť znova upadla do ticha, keď všetci absorbovali ryšavcove slová; jeden po prvý raz a zvyšní dvaja po druhý. Draco, z nejakého zvláštneho dôvodu, nezareagoval tak zle, ako zareagoval Weasley. Chápal, že to boli pre Grangerovú zlé správy, ale pomyslenie na to, že je s ňou v tejto záležitosti spojený, ne-" Draco zbledol. Tá myšlienka nepomáhala v jeho výprave za tým, aby sa jej zbavil.
Nepokoj, ktorý náhle pocítil, zažiaril v očiach Harryho Pottera. "A-ale prečo ty?" spýtal sa toho blondiaka, ktorý prevrátil na oplátku oči, aby zamaskoval, ako sa v duchu cítil. "Ja som Matthewov otec. Malo by to-"
Draco sa zhlboka nadýchol. "Pozri, nechcem, aby toto vyšlo o nič viac než ty, ale -"
"Nemyslíme si, že je to o prezradení Matthewa, Harry," prerušil Weasley, ale zatváril sa mrzuto, že v skutočnosti súhlasil s niečím, čo Draco Malfoy povedal pred pár týždňami. "Niekto chce naozaj zničiť Hermioninu povesť a život." Zastal. "Premýšľaj o dobách. Matthew sa narodil pred šiestimi rokmi. Vojna skončila zhruba pred šiestimi. Malfoy mal znamenie. Hermiona je hrdina. S 'dôkazom', že Malfoy je otec Matthewa by ju tie dôsledky mohli zničiť. Ale my to zastavíme skôr, než to niekedy vyjde."
Nastalo ďalšie ticho. Potter si hrýzol nechty a zvažoval Weasleyho slová so zamysleným prikyvovaním. Draco sa zamračil odporom. Posledný človek v miestnosti vyzeral trochu pokojne. Ale keď Potter začal znova hovoriť, zdalo sa, že sa jeho otázky valili z jeho úst. "Takže, čo vy všetci s týmto robíte? Ako toto všetko berie Hermiona? Čo potrebujete, aby som urobil? Č-"
"Nuž, na začiatok, mohol by si sa nadýchnuť a nechať nás odpovedať," odpovedal nevrlo Draco.
Potterove zamračenie ešte zosilnelo, ak to bolo možné.
"Povedali sme ti o Blaisovej návšteve Talianska a Pansyinej pomoci spomaliť Parvatino pátranie," pripomenul mu blondiak. "A Grangerová si zjavne vedie fajn." Nebol si celkom istý, aký mala z tohto všetkého pocit, vedel jedine, že bola unavená z bojovania za každý krok, ktorý urobila v opätovnom uzdravení a že bola trochu nervózna z toho, že ju nezastavia včas. Muselo tam byť toho viac. Musela cítiť viac než to, ale on to nevedel, pretože s ňou o tom v skutočnosti nehovoril. A nechystal sa... až kým sa nedokáže na ňu pozerať tak, ako mával vo zvyku; ako na človeka, ktorý pre neho neznamenal tak veľa ako znamenala pre všetkých ostatných v jeho živote. "A keď ti poviem, čo musíš urobiť, urobíš to?"
"Pre Hermionu, urobím." Tváril sa naprosto odhodlane a Draco to považoval za dosť znepokojivé, že Zjazvencovi na nej zjavne záležalo tak veľmi, ako záležalo naposledy, keď boli v tejto pracovni. "Čo je to?"
"Postráž svoju priateľku."
Niečo zažiarilo za Potterovými zelenými očami. Vyzeralo to ako zmes nedôvery, pochopenia a hnevu. "Čože?"
"Nie si hluchý, Potter. Potrebujeme ťa, aby si strážil svoju priateľku."
Bol rýchlo na nohách. Jeho tvár prešla z normálnej do červenej v dosť strhujúcej rýchlosti. "Myslíte si, že Ginny má s týmto niečo spoločné." Bolo to vyhlásenie, nie otázka. Keď Draco nič nepovedal, otočil sa k Ronovi. Vášnivé slová zrady sa rinuli z jeho úst. "Ty si myslíš, že tvoja sestra mala s týmto niečo spoločné!"
"Nie! Nemyslím! Ale Hermiona povedala, že ju potrebujeme vylúčiť a ja súhlasím! Gin bola zúrivá, keď to zistila, Harry. Chápem, prečo by ju podozrievali. Je jediná, kto má naozaj dôvod toto jej urobiť." Keď sa jeho priateľ posmešne zasmial, Weasley sa ho snažil prinútiť rozumne uvažovať, niečo čo Draco považoval za podivné. Weasley? Logicky niekomu dohovárať? Hmm. Možno trochu dospel. Ale len trochu. " Žiadame ťa, aby si to urobil a dokázal jej nevinu, nie jej vinu."
Draco sa pod nosom zasmial a Weasley sa ho snažil vykuchať vražedným pohľadom. Bol poriadne presvedčený o jej vine.
"Ale toto je smiešne. Prekonala to. Rozprávali sme sa a hádali. Povedala, že s tým nemá problém. To, že Ginny vie o Matthewovi nič nezmenilo."
"Fajn, tieto táraniny ukončím. Všetko to zmenilo, Potter, či to vidíš alebo nie. Ten informátor musel prinajmenšom poznať Hermioninu adresu v Taliansku. Musela poznať veci o jej meste a o nemocnici, kde sa Matthew narodil. Akoby inak mohla Parvati zistiť všetky tie informácie o Hermione, ak jej niekto nedal tip? Premýšľaj o tom. Ten informátor tiež musel veľmi dobre poznať Hermionu, ale nie dosť dobre, aby vedel, že Matthew už viacej nežije."
"Ginny - počkaj, odišla skôr než sme mohli dohovoriť. A ja som to nikdy nevytiahol, pretože ho nikdy nespomenula ona. Hádali sme sa výhradne o Hermione..." Zmĺkol na chvíľu. "Len som predpokladal, že to vie, ale myslím, že to vážne nevie."
"A nehovor jej to," nariadil Draco. "Mohlo by to všetko zmeniť. Nevieme."
"Ale toto je smiešne. Ginny by niečo také neurobila! Zo všetkého čo vieme, mohol si to byť ty, Malfoy!"
Draco sa zaksichtil. "Ja? Prečo by som ja-?"
"Neviem, pretože si -"
"Áno, chápem, som Malfoy," zatiahol znudeným hlasom. "Ja znásilňujem, plienim a lúpim. Je to tak?" Draco zavrčal. "Vyrukuj s lepším dôvodom, Potter, pretože ja viem o Matthewovi príliš veľa mesiacov na to, aby som sedel na zadku, ak som chcel urobiť niečo, čo by ublížilo Grangerovej."
"A prečo si nič neurobil?"
Blondiak zmrzol. Na jeho vkus sa Zjazvenec dostával príliš blízko. "To nie je tvoja vec," napäto mu odvetil.
"Nie, myslím, že je. Nenávidel si Hermionu-"
"Zase chyba, Potter. Nenávidel som teba. A Weasleyho." Strelil po ryšavcovi odmeraným pohľadom, ktorý mu bol rýchlo opätovaný. "Grangerová bola len ctižiadostivá vševedka, ktorá sa náhodou s vami dvoma spriatelila vo vlaku. Necítil som k nej nenávisť. Počas školy mi bola ľahostajná a po vojne som skoro zabudol, že niekedy existovala, pri tom jej náhlom odchode do Benátok."
Potterove obočie sa nadvihlo, ale napätie v jeho hlase bolo nezameniteľné. "A teraz?"
Teraz. Nuž, teraz mu krv búšila v ušiach ako deväťlibrové kladivo. Teraz, zase, vedel presne aké je to nepríjemné, keď vás všetci skúmajú. Weslík a Potter na neho hľadeli zmesou zvedavosti a zmätku a Draco nedokázal prehovoriť. Nedokázal dokonca ani premýšľať. Bol unavený z premýšľania; duševné napätie, pod ktorým bol posledné tri týždne, ovplyvnilo každú stránku jeho života. A teraz bol príliš vyčerpaný, aby v duchu odpovedal na Potterove a Weasleyho otázky. Urobí to neskôr. Nedokázal premýšľať o svojej pripravenej odpovedi na to, čo pre neho bola, teraz. Nedokázal premýšľať o snahe predstierať, že na nej nezáležalo.
"A teraz Malfoy?" Weasley zopakoval Potterovu otázku, ale tváril sa nekonečne ustaranejšie než Potter, ktorý sa tváril zmätene.
Dracove pery sa pripravili k tomu povedať, že sa nič nezmenilo, ale nedokázal klamať. Nie, nebude klamať. Ale bol si pekelne istý, že tu nebude len tak sedieť a nenechá im klásť mu otázky o jeho citoch ku Grangerovej. "Už mi viac ľahostajná nie je," nakoniec jasne odpovedal. "To je všetko, čo potrebujete vedieť."
"Ty si ne-"
"Weasley!" blondiak nakoniec vyletel. "Toto nie je ten čas!" Využil chvíľu, aby znovu nadobudol kontrolu nad svojou náladou. "Mne dajte pokoj a vráťme sa k problému." Áno, ten problém. Aký dokonalý spôsob odvrátiť ich od toho, kam sa tento rozhovor v skutočnosti stáčal. K chúlostivému pátraniu, aby sa zistilo, kto má city ku Grangerovej, a k akejsi rivalite. Toho sa Draco vôbec nechcel zúčastniť. Počas chvíle mlčania si Draco vyčistil hlavu. "Takže urobíš to?"
"Nebudem špehovať svoju priateľku," neoblomne vyhlásil Zjazvenec.
"Špehovanie znie trošku priostro. Potrebujeme, aby si... dával na ňu pozor, to je všetko," navrhol Draco. "Venuj jej viacej pozornosti, poobzeraj sa po svojom dome po čomkoľvek, aby sme ju vylúčili -"
Potter pokrútil hlavou. "Pozrite, s Ginny máme dosť problémov, nepotrebujeme -"
"Len sa popozeraj, Harry. To je všetko, čo ťa žiadame urobiť. Prešetri to," povedal mu Weasley.
Znova stále na nohách. "Obaja ste neuveriteľní a ja odchádzam!"
Ryšavec sa na neho pozrel so širokými, spanikárenými očami a tiež sa postavil. Potter sa im nechystal pomôcť; nie spôsobom, akým potrebovali. Takže sa Draco rozhodol, že je potreba prevziať kontrolu nad situáciou, prinútiť ho premýšľať. Bol čas doraziť ho; zasiahnuť ho všetkým, čo vedel o minulosti. V tom tichu zaznel príšerne pokojný hlas. "Bol by si ohromený tým, čo by si mohol zistiť, keby si zavŕtal trošku hlbšie, Potter."
Zjazvenec zmrzol a otočil sa. "To malo akože čo znamenať?"
"Vážne si taký sprostý? Naozaj nemôžem uveriť, že si na to po takom dlhom čase ešte neprišiel." Blafoval. Nepotreboval povedať celú pravdu; len dosť, aby bol vďaka tomu zostal podozrievavý.
"O čom to rozprávaš, Malfoy?" vyšplechol.
Pokúšal sa o nemožné, keď povedal: "Povedal si mi o liste, čo si poslal Grangerovej-"
"Čo to má s týmto spoločné?"
Draco sa nad tým na sekundu zamyslel. Pozrel sa na Weasleyho, ktorý robil rukami hlúpe malé gestá. "Ja - ja ti vytváram pohnútky, aby si prestal byť takým idiotom."
"Znie to, ako keby si blafoval, Malfoy." Založil si ruky. "Nech mi -" Potter múdro vyberal svoje slová, "akokoľvek záleží na Hermione, nekonečne som pokašľal veci medzi mnou a Ginny a nechcem ju stratiť -"
Konečne! Niečo s čím sa dalo pracovať. Blondiak sa posmešne zasmial. "Skonči s tými kravinami, Potter. Ani ju nemiluješ." Toľko vedel, aby to bola pravda.
"A kto do pekla si ty, aby si mi hovoril, koho milujem a koho nemilujem?!" dychtivo vystrelil Zjazvenec.
"Ach, nesnaž sa, aby to vyzeralo, že nič neviem, Potter. Viem. Viem o tomto viac než si dokážeš predstaviť," zavrčal Draco. "Klameš sám sebe, každý prekliaty deň, keď otvoríš svoje ústa a povieš svetu, že miluješ svoju priateľku." A on spoznal klamára, keď nejakého videl, ale nepovedal to nahlas. Bolo to príliš blízko. Nemiluješ, však? Buď úprimný." Prikrčil sa pri svojich vlastných slovách, kým malý hlások v jeho hlase vravel: 'rob to, čo kážeš, Malfoy'. Umlčal ho a pokračoval. "Nemôžeš to povedať, že nie? Môžeš?!" Keď Potter stále hádzal svojimi očami vražedné pohľady, Draco pokrútil hlavou a rozhodol sa, že bol čas pustiť sa do toho. "Si s Ginny Weasleyovou len preto, že ty nechceš byť sám, pretože nemôžeš mať to, čo naozaj chceš, a pretože ona je dostupná a užitočná a potrebuje ťa. Merlin nedovolí, aby si bol s ňou, pretože ti na nej v skutočnosti záleží. To je jednoducho - nie, ty si taký zasrane patetický." Bol by zašiel oveľa ďalej, ale bol tam Weasley.
Na začiatku jeho reči zažiaril v Potterových zelených očiach nespútaný hnev, ale ku koncu Zjazvenec strašne zbledol. V skutočnosti, keď Draco prestal hovoriť, nastalo ticho. Len ticho. Weslík vstal na nohy a urobil pár krokov smerom k svojmu priateľovi. Ticho. Vzduch v miestnosti bol preplnený neuveriteľne hustým mrakom napätia. Bolo to dusivé. Draco zažmurkal.
Weasleyova tvár červenela viac a viac každou uplynulou sekundou. A potom sa hrádza napätia prelomila so slovami: "Je to pravda?" Harry Weasleymu neodpovedal a ryšavec sa pokúsil znova. "Harry! Je to pravda?"
Zjazvencove pery sa spočiatku našpúlili. Zaťal päste, zízal na zem a celú minútu strnulo stál. Nakoniec zdvihol oči k svojmu priateľovi a uvoľnil telo. "Myslím - myslím, že časom by som mohol naozaj -"
"Časom?" Weasley vykríkol; jeho tvár červená hnevom. "Nemal si nič iné okrem času! Bol si s Ginny zkurvených päť rokov! Mal by si to doteraz sakra vedieť!"
Potter vyzeral nahnevaný, že ho kárajú. "Občas to jednoducho tak nefunguje. Občas môžeš byť s niekým roky a ani nevedieť -"
"Potom choď preč! Jednoducho nezostaň a neplytvaj jej a svojím časom! Ty -"
"Čo ty vieš o mojom vzťahu... alebo o akomkoľvek vzťahu, keď ide o to?!" strelil Potter späť dosť prudko. "Nemal si ani jeden, odkedy ťa Hermiona opustila!"
To určite bola rana pod pás. Draco si založil ruky na hrudi. Toto začínalo ísť veľmi dobre.
Zdalo sa, že Weasley prijal jeho slová ako prudký úder do zátylku. Strhol sa. Silno. Potom sa zhlboka nadýchol. Bol to nádych, s ktorým bol Draco veľmi dobre oboznámený. Bol to posledný nádych pred tým, než sa rozčúli. A šokujúco Weslíkov hnev nebol namierený na Draca, ale na Pottera. Tým najchladnejším hlasom, ktorý Draco kedy počul, ryšavec prehovoril. "Viem dosť na to, aby som niekoho neťahal za nos."
"To nebol môj úmysel!"
"Ale je to presne to, čo si urobil, Harry! To je to, čo si urobil!" Ryšavec si prešiel rukou po tvári. "Pri Merlinovi, povedal som jej, aby ťa opustila, ale neurobila to. Ona si myslí, že ju naozaj miluješ. Myslí si, že si pripravený usadiť sa a oženiť sa-"
"Oženiť sa?" vykríkol Potter, šokovaný. "Nikdy som nepovedal nič o tom, že sa vezmeme. Povedal som jej, že začíname odznova. Povedal som, že musíme vyriešiť naše problémy. Nikdy som nepovedal nič o tom, že sa vezmeme."
"Hovorí, že ste boli spolu kupovať snubné prstene!"
"Nie, neboli! Ona klame! Ona-" Harryho oči zjemneli a zdalo sa, že si uvedomil niečo o svojej priateľke. "Ona klame."
"Už sme dokázali, že klame, Potter," zatiahol Draco.
"Daj sa vypchať, Malfoy." Strelil späť, ale bolo to spola zamrmlané, pretože sa zdalo, že má toho veľa na mysli. "Ona klame. Ale nerozumiem tomu. Prečo klame?"
Draco by sa zachichotal, keby jeho myseľ nevírila všetkými tými novými informáciami. Weslíčka odvádzala dobrú prácu v plánovaní svojej budúcnosti s Harrym... bez jeho pomoci. Potom sa rozhodol, že je dokonalý čas prehovoriť. "Je veľa dôvodov, prečo ľudia klamú." Urobil krok bližšie tam, kde dvaja priatelia stáli skoro zoči-voči. "Niektorí klamú, aby sa chránili, niektorí klamú, aby chránili tých, ktorých milujú, niektorí klamú, pretože môžu a niektorí klamú, pretože sa cítia niečím alebo niekým ohrození."
"Sklapni, Malfoy," vyšplechol Potter.
"Ja nie som ten, čo má za priateľku klamárku, to si ty. A nielenže potrebuješ zistiť, prečo klame, musíš zistiť, o čom inom ešte klamala," navrhol pokojne. "Vieme, že klamala o vážnosti vášho vzťahu a päť rokov o výmene listov s Grangerovou. Premýšľaj o tom, Potter. Som si istý, že je toho viac. V minulosti..." Zmĺkol.
"A ja som si istý, že nie je," odpovedal tvrdohlavo.
Draco sa zamračil. Musel Potterovi všetko vysvetľovať? Vážne? Nemohol sa dovtípiť? "Krucinál, ty si blbec. Vždy si býval, ale v tomto exceluješ," povedal dosť jednoznačne. "Venuj jej pozornosť! Venuj pozornosť veciam, ktoré si mi už povedal! Venuj pozornosť veciam, ktoré si povedal Grangerovej!"
"Čo do pekla-"
"Prečo si nedal do poriadku záležitosti s Grangerovou potom, čo odišla do Benátok?"
"Poslal som jej list, ale nechápem -"
"Merlin, ty si slepý! To je dôvod, prečo nedokážeš vidieť!" zajačal Draco. "Pravda o tom mi hľadí do tváre mesiace, prečo ju nedokážeš vidieť? Tvoj problém, Potter, je, že okrem seba nikoho nepočúvaš. Tvoj problém je, že nevidíš veci, ktoré vidieť nechceš. Pozri sa, kam ťa to dostalo. Si s čarodejnicou, ktorá očividne klame tebe a o tebe, ale ty si príliš slepý, aby si to videl. Nemôžeš dokonca veriť človeku, ktorého nazývaš svojím najlepším priateľom a si príliš hluchý, aby si počúval, čo musí povedať. A nechci, aby som začal o tom, čo tvoja ignorancia spôsobila Grangerovej -"
"Potom ma osvieť, krucinál! Osvieť ma!"
Úplne a naprosto frustrovaný Draco zajačal. "Ten list, ty idiot! Ten list spred šiestich rokov! Kto ho poslal?"
"Ja som ho poslal!" vykríkol späť, tvár červená. "Ja som poslal ten list! Napísal som ho, vložil do obálky a... ja..." Potter zatvoril oči, akoby v duchu prechádzal tým ránom. Jeho hlas značne zoslabol, keď pokračoval. "Býval som na Grimmauldovom námestí. Meškal som na stretnutie s Kingsleym. Ginny tam nocovala. Dal som ten list na stôl s ostatnými listami na odoslanie a -"
"A čo, Harry?" netrpezlivo sa spýtal Weasley.
Jeho oči sa roztvorili a Draco okamžite spoznal ten pohľad. Konečne mal okamih toľko potrebnej jasnosti.
"Ten list. Povedal som Ginny, aby ho odoslala..."
A v tej chvíli Draco vedel, že Potterovi nebude veľmi dlho trvať, aby si uvedomil, že chodí so svätým patrónom klamárov a podvodníkov.