archiv.hpkizi.sk
Archív prekladov z hpkizi.sk: What the Future Holds

Vyhľadávanie v tejto téme:   
[ Ísť na úvodnú stránku | Vybrať novú tému ]

What the Future Holds

CELÁ TÉMA
Pomocou tohto tlačítka zobrazíte celú tému na jednej strane v samostatnom okne. Odtiaľ je ľahko skopírovať ju trebárs do Wordu.
Image

Preklad: Jimmi

Poviedka neprešla betovaním

Napísala: Punkindoodle

Stav: Súhlas s prekladom

Banner: Autorkin

Draco sa prebudí na neznámom mieste a trpí obrovskými bolesťami hlavy a stratou pamäti. Tajomný a romantický krátky príbeh. Draco a Hermiona.

Kapitola:  1/3

Rating: PG-18

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

POVIEDKA ŠPECIÁLNE VENOVANÁ PRE CYRUS K ÚSPEŠNÉMU ZLOŽENIU SKÚŠOK! EŠTE RAZ BLAHOŽELÁME.

Čo má pre nás budúcnosť

Kapitola 1

Draco sa prebudil na spev vtákov a slnko, ktoré mu svietilo do tváre. Rýchlo si rukou zakryl oči a zastonal. Hlava ho bolela na prasknutie a v ústach mal chuť medi.

Keď sa prevrátil na bok, pomaly otvoril svoje unavené, krvou podliate oči. Keď na tú izbu zaostril, rýchlo sa posadil a očami skákal po nepovedomej izbe. "Kde do pekla som?"

Nič nespoznával.

Prehodil nohy cez bok rozhádzanej postele. Všimol, že je nahý ako novorodenec. To nebolo dobré znamenie. Letmým pohľadom na béžový koberec si všimol, že na ňom bolo roztrúsené jeho oblečenie, spolu s červenou podprsenkou a čiernymi dierkovanými pančucháčmi. To určite nebolo dobré znamenie!

Postavil sa, zovrel stĺpik postele, pretože jeho búšiaca hlava hrozila, že rozletí ako zhnitá tekvica. Jeho výhľad sa rozvlnil a mal pocit, že hodí riadnu šabľu. "Čo sa sakra včera večer stalo?" Podnikol cestu ku skrini, keď sa pri svojej ceste pridŕžal nábytku. Otvoril ju a zalapal po dychu. Bola plná jeho oblečenia... a oblečenia niekoho iného...! Vytiahol svoj obľúbený oblek a zízal na seba v zrkadle na zadnej strane dverí. Vyzeral starší o desať rokov!

"Vyzerám, ako keby sa o mňa obtrela zubatá!" Tvár mal bledšiu než zvyčajne, vačky pod očami vyzerali ako modriny a pery mal suché a popraskané. Vlasy mal strapaté, na niektorých miestach zlepené a na iných prilepené k hlave. "Sakra! Musím si dať hodinovú sprchu a vydrhnúť si zuby čistiacim prostriedkom!" Vyceril svoje dokonalé biele zuby a skontroloval ich v zrkadle.

Bol v polovici cesty k dverám, o ktorých si myslel, že musia byť kúpeľňou, keď niekde zdola na neho zavolal ženský hlas. Zmrzol, srdce sa mu rozbúšilo a načúval. Ten hlas znel trochu povedome. Znova zavolala jeho meno a on nadskočil.

"Draco? Urobila som ti raňajky. Tvoje obľúbené. Špenát a hríbovú omeletu s pikantnou omáčkou. Dvojčatá už jedia a pýtajú sa na otecka."

Draco začul, ako ide hore schodmi. Vbehol do kúpeľne a zamkol za sebou dvere. "Toto sa nedeje!" riekol v panike. Načúval a počul, ako vošla do spálne. Rýchlo pustil kohútik v sprche a vošiel pod ňu. Bola príliš horúca a on zajačal, pretože mu popálila jeho jemnú pokožku.

"Draco?" riekla tá žena, keď poklepala na dvere kúpeľne. "Si v poriadku?"

Draco vyhŕkol prvú vec, čo mu prišla na myseľ. "Áno, láska. Len som potreboval sprchu. Všetka tá zábava včera večer ma vážne vyčerpala a potrebujem sa trochu prebrať!"

Začul tú ženu trochu rozpačito sa zasmiať. "Včera v noci si bol riadnym žrebcom! Som prekvapená, že sa zo všetkého toho hluku nezobudili decká!"

Draco sa oprel o stenu sprchy a snažil sa pochopiť, čo mu tento veľmi povedomý hlas vravel. Bol otec... dvojičiek. On a otec! Ktorý sprostý idiot by ho nechal rozmnožiť sa? Nikdy nemal dokonca ani nábeh k tomu mať deti. Nenávidel ich! Vždy sa vás držia svojimi lepkavými zamazanými malými rukami! Táto žena! Buď bol s touto osobou ženatý alebo s ňou žil v hriechu. Dúfal, že to bolo to posledné. Vďaka tomu by sa mu ľahšie utekalo.

Znova zaklopala na dvere. "Nalejem ti kávu a prichystám Denného proroka, presne tak ako to máš rád. Ach! A milujem ťa!"

Draco znova nadskočil, skoro sa pošmykol sa a zabil sa. Práve včas sa chytil tyče. "Čo- čo si povedala?" spýtal sa šokovaný.

Žena na druhej strane zmĺkla, trochu znepokojená. "Si si istý, že si v poriadku? Povedala som, že ťa milujem."

Draco si olizol pery. Táto žene, nech to bol ktokoľvek, ho milovala. Možno by toto mohol nejako využiť ako výhodu. "Ja- ja ťa tiež milujem. Miláčik," odvetil sladko. "Už choď. Za chvíľu budem dole."

Žena zostala na druhej strane dverí, chvíľu načúvala a potom odišla. Draco poriadne vydýchol úľavou. Nemal potuchy, čo ho čaká, keď opustí kúpeľňu a zíde dole schodmi, ale jednu vec vedel s istotou. Nezostane tu, aby to zistil. Len čo sa dosprchuje, vylezie z okna a zdrhne. Nemal potuchy, ako sa sem dostal a nezamýšľal presne zisťovať, o čom do pekla toto všetko bolo.

Vystúpil zo zaparenej kúpeľne, zložil si uterák a obliekol sa. Po umytí zubov a oholení opatrne a potichu otvoril dvere. Izba bola prázdna. Prešiel k oknu vedľa kozuba a vyzrel von. Bola tam nádherná záhrada ruží a na zadnom dvorci altánok."Nádherné," riekol. Tiež si všimol detský domček na hranie a dve trojkolky na trávniku. "To nádherné nie je!"

Otočil sa a pohľadal svoj prútik. Bol tam, na rímse kozuba, vedľa nejakých zarámovaných fotografií. Keď Draco zdvihol svoj prútik, jeho oči dopadli na jednu a mal problém tomu uveriť. "Tomu neverím!" Zdvihol ju a sledoval, ako sa nevesta a ženích usmiali a mávali zo zadného dvora záhrady. "Ja som ženatý s Grangerovou?" Zamračil sa. "A zjavne som z toho šťastný!"

Položil fotografiu a zdvihol ďalšiu. Tiež bola urobená v záhrade. Dvaja kučeraví blonďaví anjelici sa hrali s bábikami. Kým sa pozeral, jedna vzala bábiku druhej z ruky a tým ju rozplakala. "Rozkošné malé príšerky!" riekol. "Počkať! Skutočne sa usmievam?" Pokrútil hlavou, ako keby sa to snažil pochopiť.

"Také malé anjeliky, že?" povedala Grangerová spoza jeho pleca. Ani ju nepočul vojsť. Draco stuhol, keď mu položila ruku na plece. "Sú to riadne neposedy, ale ja by som ich za nič nevymenila!" Pobozkala ho na líce. Automaticky zdvihol ruku a ohmatal miesto, kde práve boli jej teplé pery.

"Ty... ty si ma práve pobozkala!" povedal skôr, než sa dokázal zastaviť.

Hermiona sa na neho čudne pozrela. "No a? Ja ťa vždy bozkávam. To je to, čo robievame." Vkĺzla rukou okolo jeho pása a oprela mu hlavu o hruď. "Milujem bozkávať ťa... okrem iného." Pohladila predok jeho nohavíc.

Dracovi znova začala búšiť hlava, keď sa mu z mozgu odhrnula krv a zhromaždila v istej oblasti. Naklonil jej hlavu dozadu a pobozkal ju, hlboko a vášnivo. "Čo to robím? Bozkávam Grangerovú! A páči sa mi to!" Mozog na neho kričal, aby prestal, ale jeho hormóny mu vraveli, aby pokračoval. "Mal by som prestať," povedal si. Ale bolo také prirodzené objímať ju, bozkávať ju. Mierne povedané, bolo to znepokojujúce.

Náhle sa prihnali do izby dve malé dievčatká, vyštverali sa na posteľ a začali skákať. "Stavím sa, že dokážem vyskočiť k mesiacu!" povedalo jedno dievčatko. "Choď tam rovno za nosom! Dúfam, že sa tam zasekneš a nikdy sa nevrátiš späť!" odpovedalo druhé a vyplazilo jazyk.

Draco sa na ne pozrel a všimol si rysy oboch rodičov. Mali jeho blonďavé vlasy, hoci boli trochu kučeravé a huňaté ako ich matky. Obe mali šedé oči, ale ústa mali tvarované ako Hermiona. Ich pleť bola jemná ako porcelán a ich líčka ružové. Boli neobyčajné a nádherné. Na chvíľu bol Draco pyšný na skutočnosť, že tieto nádherné dievčatká patria k nemu. Potom prišiel k rozumu. "Oni nie sú moje! Nepamätám si ako sa narodili! Nič si nepamätám!" Sledoval ich s Hermionou ešte chvíľu dlhšie. Práve teraz a tu sa rozhodol jednoducho zísť dole na raňajky a keď bude správny čas, povie všetko Hermione. "Musím mäknúť!" povedal v duchu. Dievčatá zoskočili z postele a bežali k nemu.

"Tati!"

Naše ďalšie weby

Nájdete nás