archiv.hpkizi.sk
Archív prekladov z hpkizi.sk: Spoznali sme more - Vymazané scény

Vyhľadávanie v tejto téme:   
[ Ísť na úvodnú stránku | Vybrať novú tému ]

Spoznali sme more - Vymazané scény

CELÁ TÉMA
Pomocou tohto tlačítka zobrazíte celú tému na jednej strane v samostatnom okne. Odtiaľ je ľahko skopírovať ju trebárs do Wordu.
Image

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  Maenee, Invisible, Sele, Triane, komete, Jenny, Tru, Cyrus, JSark, HOPE, kajka, eternallife, Teddy, wanilke, beruške1, cyrus, Leann, game, teriisek.

Autorova poznámka - Toto je prvá z vymazaných scén z We Learned the Sea. Odporučila by som vám, ak máte záujem, aby ste si najprv prečítali celý príbeh, až potom tieto scény.

We Learned the Sea - Vymazaná scéna prvá

Vysvetľuje: Zväzovacie kúzlo

Adnexus

Každý deň chodila stále v čiernom a jeho to začínalo deprimovať. Podľa toho, čo videl, podľa toho, čo o nej zistil, bola Grangerová pestrofarebným človekom. Uvedomoval si, že je to len mesiac a pol odvtedy, čo jej rodičia... zomreli, ale tiež si uvedomoval, že sám nemá so zármutkom žiadne skúsenosti. Ale nosiť po celý čas čiernu iste nepomáhalo pozdvihnúť človeku náladu, keď už aj tak bola dosť nízko.

V tú noc, v ktorú Draco nezabil Grangerovcov, už začal splietať cestičky, ktorými by ju mohol chrániť. V prvom rade vedel o kúzle, ktoré by ich spojilo a mal v pláne upraviť ho tak, aby si to spojenie uvedomoval len on a jedine on tak bol schopný vycítiť isté emócie, ktoré by mu pomáhali splniť jeho úlohu ochraňovať ju.

Volalo sa Zväzovacie kúzlo resp. Adnexus kúzlo (PP: Pripojovacie kúzlo, Príveskové kúzlo).

Vyslať to kúzlo bolo jednoduché. Príprava na to, aby sa vyslať mohlo, vyžadovala množstvo práce. Po prvé, musel sa pripraviť elixír, ktorý obsahoval kyselinu deoxyribonukleovú, krv a sliny od nich oboch. Čo znamenalo, že z toho všetkého musel získať vzorky od čarodejnice, ktorá by ho zabila, keby ho zazrela a neobťažovala by sa klásť nejaké otázky. Potom obaja museli trochu toho elixíru vypiť a v rámci určitej doby musel na ňu vyslať to kúzlo.

Veľmi rýchlo Draco zosnoval plán na úspešné vyslanie toho kúzla na Grangerovú. Vedel, že k nej potrebuje pravidelný prístup až dovtedy, kým od nej všetky tie zložky elixíru nenazbiera. Tiež vedel, že nemôže byť sám sebou.

Grangerovci povedali Dracovi, že Hermiona navštevuje každé ráno kaviareň pri ministerstve mágie a že v tom čoskoro bude pravdepodobne pokračovať v snahe vrátiť sa k istému druhu normálneho života. S obrovskou nechuťou Draco prijal alias akéhosi mukla a v tej kaviarni sa uchádzal o miesto. Vedel, že len konečný cieľ zvrhnutia najdiabolskejšieho čarodejníka všetkých čias ho mohol prinútiť sa tak hlboko pokoriť.

Jeho šarm - a trochu mágie - mu zaistili miesto baristu (PP: odborník na prípravu kávy). Titul znel veľkolepo, ale keď mu tú prácu popísali, v podstate to bolo prijatie objednávky a príprava nápoja. Bežný čašník a kuchár. Draco si pomyslel, že skryl svoje zhnusenie veľmi dobre.

Keď už sa do toho Draco pustil, začal hľadať príležitosti, aby získal tie zostávajúce prísady do elixírov. Jeden od nej získal ľahko: tú noc, čo nezabil jej rodičov, zobral zopár vlasov z jej kefy na vlasy, a tie  poskytnú tú deoxyribonukleovú kyselinu.

Druhú prísadu získal po dvojtýždňovej práci. Hermiona vždy čítala noviny, keď pila svoju kávu a jedno ráno sa na novinách dosť škaredo porezala. Skôr než bol schopný uvažovať, prihnal sa k jej stolu a podal jej vreckovku. Povedal jej, aby to stisla, aby tlačila na tú ranu, aby zastavila krvácanie. V skutočnosti len chcel, aby na vreckovke zostalo toľko krvi, koľko bolo možné, ale ona sa na neho dlho a uprene pozerala a na chvíľu sa vystrašil, že ho spoznala - hoci to skutočne nebolo možné.

Mal nedefinovateľné hnedé vlasy, hnedé oči a priemernú pleť. Vytvoril svoj vzhľad tak, aby vyzeral úplne priemerne. Vôbec nie zapamätateľne, čo bolo dôležité. Musel mierne upraviť svoju stavbu tváre, ale to sa dalo ľahko uskutočniť. Jediné, čo potreboval, bol elixír omnoho menej zložitý než Všehodžús (Mnoholičný lektvar). Základ elixíru bol trochu náročný na čas, ale akonáhle sa urobil, mohli sa pridať konkrétne prísady, aby ste dosiahli konkrétny účinok. Oko z mloka pre hnedé vlasy, či zlatoočka nakrájaná na dlhé kúsky pre hnedé oči, atakďalej.

Po zízaní na neho vyprskla smiechom, čím ho prekvapila. Bolo to prvý krát, čo ju videl smiať sa a dokonca usmiať sa odkedy začal na ňu dávať pozor. Zamračil sa.

"Nikdy som nevidela niekoho tak neskutočne reagovať na porezanie novinami," povedala. "Ako keby som krvácala po celom stole alebo niečo také."

Začervenal sa. On vedel, že tak jednal, aby sa uistil, že získa dosť jej krvi, ale nepomáhalo tomu, že sa teraz na ňom smiala. Stále smiala. Ako keby to bola tá najzábavnejšia vec, ktorú kedy videla.

Zamrmlal niečo a upratal to miesto, opatrne strčil vreckovku do svojho vrecka. Od toho rána bol mimoriadne opatrný, aby sa vyhol pritiahnutiu jej pozornosti.

Ten večer vyvaril vreckovku v špeciálnom roztoku určenom na vylúhovanie krvi z materiálov, v ktorých by nemali byť. Vreckovka sa rozpustila, zanechajúc po sebe roztok. Pár kvapiek čpavku a roztok zmizol a zanechal po sebe pár kvapiek jej krvi. Jasnočervenej, presne ako jeho. Ďalší dôkaz, hoci on už vedel. Potom sa porezal sám a vlial jej aj jeho krv do masívneho kotla, kde sa varil finálny elixír.

Stále potreboval ich sliny, zmiešané spoločne. Bola to dosť hrozná predstava, ale napadol ho dokonalý spôsob ako ich získať. Z toho dôvodu požiadal o prácu v tej kaviarni a nechal sa neustále prehliadať ženskými a oblievať sa horúcimi nápojmi každý druhý deň. Bolo to sympatickejšie než to najzrejmejšie riešenie, ktoré ho napadlo: pobozkať ju. Striasol sa pri tom pomyslení, nielen z toho, že by ju pobozkal, ale aj z toho ako veľa práce a úsilia by bolo treba, aby s ňou dospel k tomu, aby ho dobrovoľne pobozkala.

Toto nemohlo byť oveľa zdĺhavejšie!

Keď už bude mať všetky tri rozhodujúce zložky, uvarí elixír, ktorý jej potom bude musieť nejako podať. Keď ho vypije, bude mať tridsaťsedem minút - koho napadla vôbec táto blbosť - aby na ňu vrhol kúzlo, ktoré ich zviaže. Keby neuspel... nuž, musel by znova začať od začiatku.

Hoci bola pravda, že pracoval v kaviarni, kde náhodou Hermiona každé ráno jedla, to zozbieranie vzorku bola zložitejšie než jednoduché zobratie šálku po tom, čo sa najedla. Jej sliny museli byť zmiešané s ďalšími dvoma prísadami: kardamom a niekoľkými kvapkami ďalšieho elixíru, ktorý dokončil skoro pred mesiacom.

Vybral si tú kaviareň preto, pretože sa od Hermioniných rodičov dozvedel, že milovala ranný čaj. Jedno ráno si musela objednať Indický čaj - Chai Tea - ktorý obsahoval primerané množstvo kardamu. A ona si ho objednala, dlho predtým, než bol na to pripravený, ale odvtedy už ani raz. Ale on bol trpezlivý.

Dvere sa otvorili a on sa pozrel na hodinky. Presne šestnásť minút po siedmej; to by mohla byť Hermiona. Šiel k registru, aby prevzal jej objednávku.

Mala na sebe rovné čierne šaty a čierne topánky, vlasy ledabolo rozpustené, pramienky lietali všetkými smermi. Kým tam stála hryzúc si peru a čítajúc menu, zasvietilo na ňu priamo svetlo, zažiarilo v jej očiach a naplnilo ich. Prestal dýchať.

"Dám si Chai latte, prosím."

Pokrútil hlavou a nechal jej slová preniknúť. Srdce sa mu rozbúšilo - dnes bude ten deň. "Ako si prajete," riekol, ťukajúc jej objednávku na klávesnicu. To bola zábava, keď sa uchádzal o prácu - čo najviac sa snažiť nevyzerať, že nikdy predtým nevidel počítač.

"A mohla by som dostať tamto pečivo s plnkou?"

"Iste."

Usmiala sa na neho. "Vďaka, Carl."

To bolo po druhý raz, čo sa za dva mesiace usmiala. Teda, keď to videl. Zaplatila a šla k svojmu zvyčajnému stolu. Keď bola jej objednávka pripravená, Draco sa postaral, aby ju dostal on. Jedna vec, ktorú si všimol pri sledovaní Hermiony v reštaurácii: nevenovala navonok priveľkú pozornosť tomu, čo sa dialo okolo nej. Vedel, že nepochybne diskrétne sleduje dvere, okná a ostatných zákazníkov - bola, napokon, auror, keď dokončila zrýchlený vzdelávací kurz, ponúknutý počas vojny ministerstvom.

Ale nevenovala pozornosť tomu, čo sa dialo s jej nápojom medzitým, čo si ho objednala a kým sa jej doniesol na stôl.

Chrbtom k nej Draco vytiahol elixír z manžety rukáva, kde ho uschovával bezpečne, ale na dosah. S pravou rukou presunul šálku na svoj podnos; s ľavou odzátkoval fľaštičku a schoval ju vo svojej ruke. Kým presúval tanier s jej pečivom na podnos, rýchlo nalial ten elixír do jej šálky s čajom.

Potom zdvihol podnos, strčil fľaštičku do vrecka a šiel k jej stolu. Ani sa nepozrela nahor, keď pred ňou zastavil.

"Chai latte a pečivo s krémovou plnkou," riekol, kladúc všetko pred ňu.

Hermiona vzhliadla a naklonila hlavu. "Ach. Vďaka."

Nadvihol obočie, čakajúc, že povie viac, ale ona sa znova pozrela na noviny. Letmým pohľadom zbadal článok, ktorý čítala: Scrimgeour (Brousek), ministerstvo poskytuje ďalšie rady ako zostať v bezpečí.

Rýchlo bolo zjavné, že sa nechystá niečo povedať, ale nepohla sa, aby sa napila zo svojej šálky.

"Môžem vám doniesť ešte niečo iné, slečna?" zdvorilo sa spýtal so žiarivým úsmevom.

Znova na neho pozrela a zvažovala jeho otázku. "Nie, myslím, že nie. Ale ďakujem vám."

"Samozrejme. Prosím, dajte mi vedieť, keby ste niečo potrebovali."

"Iste, Carl." Konečne zdvihla svoju šálku a odpila si. Dracove oči sa roztvorili očakávaním. Hermionina tvár sa zvraštila a odložila šálku, vyprsknúc trocha na stôl.

"Niečo sa deje?" spýtal sa s obavami.

"Ja - čo je zle s tým čajom?" spýtala sa. "Je hrozný!"

Draco sa zamračil. "Naozaj?" Zdvihol šálku a privoňal. Voňal dokonale normálne, ako čakal. "Neprekážalo by vám, keby som ochutnal?" spýtal sa.

Pokrútila hlavou. "Nie. Už viac z neho nebudem piť."

Pripravil sa a dal si glg. Rovnako ako keď skúšal tento scenár doma, chutilo to hrozne; vedľajší efekt toho elixíru. Uistil sa, že do neho pustil sliny, len pre istotu, že sa ich sliny zmiešajú.

"Vidíte?" riekla.

"Áno, je mi to naozaj, naozaj ľúto. Prinesiem vám druhý."

"Ďakujem vám."

Draco rýchlo opustil jej stôl a šiel do zadnej miestnosti. Vo svojej skrinke mal neveľkú prázdnu fľašu na vodu len pre túto príležitosť a do nej nalial zostávajúci čaj. Bude to musieť odskúšať, aby si bol istý, ale veril si, že má všetko, čo potrebuje. Musel odolať nutkaniu ukončiť v tejto chvíli svoju prácu.

Okrem toho stále musel podať finálny elixír, takže bude musieť ešte pár dní pracovať.

Urobil Hermione ďalšie Chai latte a odniesol jej ho. "Skúste tento," riekol.

Váhavo si odpila, potom sa usmiala. "Oveľa lepšie, ďakujem vám."

"Mňa tešilo," riekol a opätoval jej úsmev. "Prepáčte kvôli tamtomu, je to na účet podniku."

"Ach, nie, to nemuselo byť. Som si istá, že to bola len nehoda."

Zachichotal sa nad tou iróniou. "Trváme na tom," riekol. "Chceme, aby ste sem stále chodili."

Hermiona pokrútila hlavou. "Nie, nie, samozrejme, že sem budem chodiť. Nebuďte hlúpy. Toto je moja obľúbená kaviareň. Jedna zlá šálka ma neodradí."

"Výborne," riekol a zdvihol podnos, ktorý nechal na stole. "Tak si to užite.“

"Ďakujem vám."

Draco počkal, až kým nebola preč, skôr než zamieril domov zo svojej zmeny, tvrdiac, že ho bolí hlava. Nemohol sa dočkať, kým zistí, či jeho trik vyšiel.

Nalial obsah fľaše do malého kotlíka, potom pridal pár kvapiek pripravených prísad - koriander, oči hovnivála, pierko holuba - potom čakal. O päť minút roztok zmodral, čím naznačil úspech. Draco trochu zajasal a pridal zmes slín do veľkého kotla.

Elixír zasyčala a zaprskal, rýchlo sa zvýšilo vrenie a strašná vôňa zaplnila miestnosť. Dracovi bolo skoro zle, ale vedel, že ten zápach je normálny. Jednako mu vďaka tomu nebolo vôbec lepšie.

Keď tekutina nadobudla zlatú farbu, vedel, že sa uvarila správne. Teraz potrebovala pár dní mierne variť, až kým sa nezmení na striebornú so zelenými hrudkami. Potom bude pripravený, aby sa podal Hermione.

ooo

"Dala by som si capuccino s extra penou, prosím, Carl," povedala Hermiona o pár dní neskôr. Prikývol a zadal objednávku. "A... a čo kúsok tamtej lahodne vyzerajúcej čokoládovej torty?"

"Čokoľvek si prajete," odpovedal. Neušiel mu ten záblesk v jej očiach, tá energia v jej hlase - či tá červená stužka, ktorú mala vo vlasoch. Stále chodila v čiernom, elegantná sukňa a hodvábna blúzka, ale vedel, že tá červená mašľa niečo znamená.

Draco bol vďačný, že si objednala extra penu - zamaskuje farbu toho elixíru. Našťastie tento elixír pridával len mierne sladkú vôňu a ona to rada všetko vypije. Potom nastane tá záležitosť vyslať to kúzlo. Na to mal tiež plán. Zvyčajne mávala nejaký sveter alebo šálu, aby sa udržala v teple v chladných budovách. Očaruje ho tak, aby ho zabudla, potom jej ho vráti, keď tú kaviareň opustí.

Jedine dúfal, že si nevšimne, že ju to kúzlo zasiahlo. Nemalo jej to urobiť nič fyzické, ale nebol schopný to vyskúšať. To kúzlo, a ten elixír, ktorý sa vyžadoval, aby sa kúzlo aktivovalo, boli prispôsobené na nich a nefungovali by na nikom inom.

Tentoraz Draco pripravil jej pitie sám, pretože to kúzlo vyžadovalo, aby sa strávili aspoň štyri unce elixíru, oveľa viac než tých pár kvapiek, ktoré použil z toho posledného elixíru. A pridal na dôvažok extra extra penu.

Doručil pitie Hermione a zažiaril svojím najoslnivejším úsmevom - na Carla určite - a otočil sa, aby zamieril späť k baru.

"Carl. Neposadili by sa?" začul ju povedať.

Žalúdok mu nepríjemne vyletel a zvažoval, že ju bude úplne ignorovať. Až na to, že by to nefungovalo, pretože sa zastavil v ceste, keď prehovorila. Utiecť teraz preč by vyzeralo čudne a možno podozrivo. Ale... čo chcela?

Draco sa zvrtol, snažiac sa najlepšie ako vedel, aby vyžaroval nevinnosť a serióznosť. "Posadiť sa?" spýtal sa, keď sa postavil vedľa jej stola.

"Áno?" riekla, trochu zružovela a pozrela sa na tortu. "Ja - ja myslela som, ak môžete," vyhŕkla. "Chcem tým povedať, že viem, že ste v práci. Ja len - nie som si istá, či celé toto dokážem zjesť sama, je toho veľa, objednala som si to - ani som nevedela prečo, len ma to napadlo - ale teraz to vlastne nechcem."

Zízal na bok jej hlavu. Ona... chcela po ňom, aby on zjedol tú tortu.  S ňou. "Ja... naozaj by som nemal, slečna. Ako ste povedali, som v práci."

"Volám sa Hermiona," povedala odvážne.

A on si uvedomil... on si uvedomil... že ona... s ním flirtuje? Alebo aspoň mieri týmto smerom. Flirtovala s muklom, alebo si to myslela. Tá myšlienka ním vyslala vlny nacvičeného odporu, ale stále udržal svoj úsmev.

"Ja som, hm, Carl," riekol neohrabane. "Ale to ste vedeli."

"Áno, ďakujem vám. A ste si istý, že sa ku mne nepripojíte?" spýtala sa placho.

"Ja - áno, som si istý. Možno... niekedy inokedy."

Oči jej zjasneli a okamžite oľutoval, čo povedal. Chcel jej povedať viac - že má priateľku; že je ženatý; že má smrteľnú chorobu - keď zosmutnela a do očí jej vbehli slzy.

"Som taká hlúpa, prepáčte."

Zažmurkal. "Čože? Prečo?"

Pokrútila hlavou. "Na tom - na tom nezáleží. Proste... prepáčte."

Draco nikdy nevidel Hermionu od smrti jej rodičov, od ich pohrebu citovo rozrušenú. Napadlo mu, že to zvláda naozaj dobre, skoro príliš dobre. V priebehu desiatich minút prešla od šťastnej a plnej nádeje k odvážnej a koketnej, k zlomenej a smutnej. Uvedomil si, že nechce, aby bolo zlomená, nie naozaj. Ale nebolo nič, čo s tým mohol urobiť, a nezneužije svoj alias, aby sa jej pokúsil pomôcť. Nebude jej klamať.

Posadil sa oproti nej a zdvihol jej vidličku. "Nie som v súčasnosti voľný," povedal pokojne, keď si naberal z torty. "Ale som si istý, že hociktorý chlapík by bol šťastný, keby upútal vašu pozornosť."

Hermiona sa na neho pozrela cez slzy. "Musíte si myslieť, že som trápna."

Pokrútil hlavou a dal si ďalší kúsok. "Vôbec nie." Odložil vidličku. "Je to naozaj dobrá torta. Dúfam, že vám bude chutiť."

Potom sa postavil a s úprimným úsmevom odišiel.

Hermione trvalo dlhšie než zvyčajne než dojedla tortu a dopila capuccino, a ako tie minúty odtikávali, Dracova úzkosť rástla. Musel vrhnúť to kúzlo do tridsiatich siedmych minút odvtedy, čo si Hermiona prvý raz odpila z toho elixíru. Zvyčajne bola v kaviarni len sedemnásť minút, nanajvýš dvadsať. Už prešlo dvadsať – štyri -, istotne bude meškať do práce.

Práve keď sa rozhodol k nej priblížiť a nejako náhodou spomenúť čas, Hermiona sa postavila a začala si narýchlo baliť veci. Kúzlo, ktoré použil na ten sveter, zabralo a ona ho zabudla zastrčený v rohu jej zvyčajného boxu.

Na ceste von mu Hermiona slabo zakývala. Draco počítal do tridsať skôr než vyskočil spoza pultu, schmatol jej sveter a zamieril von z dverí.

Zabočila doľava; Draco sa tam pozrel a zbadal ju, tá červená mašľa vyčnievala skoro na konci cesty, kde bola umiestnená kaviareň. Hnal sa za ňou a dobehol ju uprostred druhej ulice. Pohybovala sa rýchlo a on si to zdôvodnil tým, že si všimla ten čas. Musel kráčať rýchlejšie, aby ju dohnal.

"Hermiona!" nakoniec zavolal, keď bol pár stôp za ňou. To meno... jej meno, mu na jazyku pripadalo čudne, znelo cudzo jeho ušiam. Napadlo ho, že ho nikdy predtým nepovedal nahlas.

Zastavila a zvrtla sa, jedna ruka na jej taške - kde mala prútik, uvedomil si - a zmätený výraz na tvári. Keď ho spoznala, uvoľnila sa.

"Carl," povedala prosto, ako keby si chcela zdôrazniť, že nie v bezprostrednom nebezpečenstve.

"Zabudli ste si toto," povedala, podávajúc jej sveter.

Hermiona zízala na kus odevu a Draco sa pripravil. Mal strčený svoj prútik v rukáve, umiestnený tak, že keď pustí sveter, môže rýchlo vrhnúť neverbálne kúzlo, ktoré spečatí to kúzlo.

Ale ona len stále zízala a k Dracovmu úžasu a hrôze sa Hermionine oči naplnili slzami.

"Moja... moja matka mi dala ten sveter," povedala, stále naň pozerala, ako keby čakala, že sa niečo stane.

Dracovi zovrelo vnútornosti, ale nedala najavo žiadnu viditeľnú reakciu.

"Ona..." Hermiona začala. Potom sa usmiala, oči plné sĺz, ale rozžiarené. "Ďakujem vám." Načiahla sa, aby si zobrala ten sveter a k Dracovmu nesmiernemu šťastiu práve v momente, keď vrhal to kúzlo zatrúbil klaksón nejakého auta.

S rukou stále zovierajúcou ten sveter sa Hermiona otočila, aby sa pozrela na ulicu, kde sa vzájomne preklínali dvaja šoféri.

"Vezmete si ho?" spýtal sa Draco.

"Ach, áno," odpovedala Hermiona, otočiac sa späť a zoberúc si od neho ten sveter. "Ďakujem vám, opäť, tak veľmi. Bola by som veľmi smutná, keby som ho stratila."

Draco prikývol. "A bola by vám zima."

Hermiona zažmurkala, potom sa pozvoľna usmiala.  Potom sa jej roztvorili oči. "Ach, nie! Meškám do práce! Ja - ďakujem vám, Carl! Príjemný deň!" Ponáhľala sa preč, hľadajúc nepochybne opustenú uličku, v ktorej by sa premiestnila na ministerstvo.

Draco sa pomaly vracal späť do kaviarne. Hotovo; uvaril ten elixír správne a vrhol Zväzujúce kúzlo a ona o tom vôbec nemala potuchy.

Ten Slizolinčan v ňom sa nadúval pýchou, že rozohral takú ľstivú operáciu ako po masle. Ale bola v ňom nová časť, stále celkom malá, ktorá sa cítila nesvoja pri predstave, že ju klame. Ale len veľmi malá. Napokon, bolo to kvôli jej vlastnej ochrane a raz jej možno bude môcť povedať pravdu.

Tak veľmi chcel Draco v tento deň skončiť, ale nechcel, aby Hermiona bola podozrievavá či mala nejaký dôvod všimnúť si jeho neprítomnosť. Takže pracoval po zvyšok týždňa, potom povedal Hermione, že mu začína na univerzite letný semester a že ho presunú na večernú zmenu.

Pracoval ešte jeden týždeň, nenávidiac každú minútu a nakoniec skončil.

ooo

Zostávala už len jediná vec, ktorá by zaistila úspech toho kúzla - musel ho odskúšať, po prvé, aby sa presvedčil, že funguje a po druhé, aby sa oboznámil z účinkami toho kúzla. Aby to uskutočnil, Draco potreboval byť svedkom situácie, v ktorej Hermiona pocíti strach. Napriek hodinám stráveným snahou prísť na nejaké riešenie, to prvé - a nakoniec jediné - ktoré dokázal vymyslieť, bolo, že on je ten jediný, kto ju vystraší. Pokúsi sa vyvolať jej strach.

Obával sa to urobiť. Vedel, dosť dobre, že by ho mohla prekliať a že jeho poslanie bude ohrozené. Tak čakal; odložil to na niekoľko dní.

Nakoniec si to už dlhšie nedokázal zdôvodniť, nedokázal vymyslieť ďalší zoznam vecí, ktoré urobiť a zostavil si plán. Na druhý deň bol piatok a Hermiona pôjde do kaviarne ako zvyčajne. Začne tam.

Ráno sa prebudilo do šediva a on bol zvedavý, či to bolo úmyselne. Pripravil si svoj alias na ten deň: nepríťažlivého (Merlin mu pomáhaj), nepopísateľného muža stredného veku.

Draco prešiel k zrkadlu a vzdychol si. Bude to namáhavý, pochmúrny deň. Jeho jedinou nádejou bolo, že sa jeho úloha splní rýchlo, že Grangerovú vystraší už na začiatku dňa a nie neskôr. Ale to neočakával. Z toho mála, čo sa o nej dozvedel za tie dva mesiace od smrti jej rodičov, nedala sa ľahko vydesiť. Elixír, ktorý pretvoril jeho zjav bol položený na kredenci a s ďalším dlhým povzdychnutím ho vypil.

Nedokázal sledovať tú premenu a šiel k šatníku, aby si natiahol mukelské džínsy a modrú košeľu na gombíky. Potom si nasadil klobúk, ktorá si kúpil v Štátoch a na ktorom bolo logo populárneho baseballového tímu a topánky.

Jeho plán bol prostý. Bude je sledovať všade tam, kam v ten deň pôjde. Keby prišla načas, čo robila väčšinu dní, nenastane žiaden problém. Pôjde z kaviarne na ministerstvo. Keby sa premiestnila... bolo by to oveľa podozrivejšie, keby ho zase v ten deň videla.

Draco prišiel do kaviarne o desať minút skôr než ona. Kúpil si mukelské noviny, objednal kávu a posadil sa za ten najzapadnutejší stôl, aby čakal. Prišla presne na čas a on strávil osemnásť minút, čo tam bola, tým, že na ňu občas pozrel ponad alebo spoza novín. Nebol si istý, či si ho všimla, takže keď vstala, aby odišla, pustil svoju šálku. Všetci v obchode sa na neho pozreli, ale on náhlivo hodil na stôl pár mincí a odišiel.

Hermiona odišla po niekoľkých minútach a bez ponáhľania kráčala po chodníku. Sledoval ju, až kým nezastavila pri vchode do uličky. Jediné, čo potreboval, bolo, aby ho zazrela a tesne predtým, ako sa vrhla do uličky, rozhliadla sa. Ich oči sa krátko stretli, ale či ho spoznala, nedokázal povedať. Stratila sa v tej uličke a on vedel, že sa odmiestnila.

Po práci bola zvyčajne doma, ale pretože dnes bol piatok, Draco vedel, že sa zastaví v Šikmej uličke, aby navštívila dvojičky v obchode, zastaví sa v kníhkupectve alebo v čomkoľvek, kam rada chodila. Takže čakal pred Vydarenými výmyslami Weasleyovcov.

Prišla presne na čas s Weasleym a obaja vošli do obchodu. Draco nevošiel, ale posadil sa do kaviarne oproti a sledoval vchod do toho obchodu so žartíkmi. Potom, čo mu pripadalo ako hodina, sa konečne objavila Hermiona, niesla malý balíček napredku so znakom Weasleyovcov. Podržala otvorené dvere pre Rona a závan chladného vetru prefúkol ulicu. Jej úsmev zbledol a pozrela sa cez ulicu smerom k nemu. Draco stále na ňu hľadel. Napokon, chcel, aby ho videla.

Videla. Keď sa ich oči stretli, pocítil ním prebehnúť záchvev niečoho celkom cudzieho, ako horúca  tekutina bežiaca jeho žilami.

Vydržal jej pohľad niekoľko sekúnd, až kým ju nevyrušil Weasley. Potom rýchlo na seba použil Splývacie kúzlo (cz: Zastírací kouzlo) a presne ako očakával, obaja Hermiona aj Weasley sa pozreli o chvíľu neskôr jeho smerom.  Ten intenzívny pocit sa vytratil, ale stále ďalších dvadsať minút cítil pretrvávajúce účinky, kým ona a Weasley boli v kníhkupectve. Dovtedy, kým odtiaľ odišli, necítil nič.

Draco čakal znova vonku a keď sa Hermiona s Ronom zjavili, začal ich sledovať nadol uličkou. Najprv sa nedialo nič, ale Hermiona musela vycítiť jeho prítomnosť. Obzrela sa za seba a on predstieral, že si prezerá okno výkladu. Stalo sa to ešte dvakrát a naposledy sa na ňu pozrel. Ten istý pocit ho zasiahol plnou silou, desať ráz intenzívnejšie než predtým. Draco sa zapotácal pod nečakaným nárastom ohňa letiaceho jeho krvou. Nebolo to bolestivé, aby bol presný, len veľmi, veľmi nepríjemné.

Prestal ich sledovať, teraz istý, že to kúzlo funguje, hoci sa díval na Hermionu, až kým mu nezmizla z dohľadu. To plamene strachu v ňom zostali po zvyšok dňa, nakoniec pohasli keď, predpokladal, šla spať.

Draco dúfal, že už nikdy nebude musieť znova cítiť tieto pocity, ale nemyslel si, že je to možné. Ale k jeho prekvapeniu po celý ďalší rok sa stalo len párkrát, že tá horúca tekutina prebehla jeho žilami. Ani raz nepocítil tú neuveriteľnú prudkosť ohňa spaľujúcu jeho každú bunku.

Nezažil by to znova, kebyže nie tej noci v januári, kedy ju napadol jeho otec. Zobudil sa uprostred noci, mokrý od potu a s pocitom veľmi podobným tomu, ako keď zažil Cruciatus. Bol to veľmi podobný pocit, ale bez bolesti. Ale stále mal pocit, ako keby ho uvarili jeho kožu.

Neskôr v ten deň, potom, čo s Harrym úspešne zachránili Hermionu a on si to vybavil so svojím otcom, ten zvyškový pocit strachu zmizol okamžite, keď ho, potom, čo počula, že nezabil Luciusa, Hermiona objala.

Neskôr tej noci uvažoval, či možno, ale len možno, niečo z toho strachu, ktorý pociťovala, nebolo kvôli nemu.

ooo

luckei1: ( Jimmi )11.10. 2009 Deleted scenes 7/7
luckei1: ( Jimmi )04.10. 2009 Deleted scene 6/7
luckei1: ( Jimmi )28.09. 2009 Deleted scene 5/7
luckei1: ( Jimmi )25.09. 2009 Deleted scene 4/7
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009 Deleted Scenes 3/7
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009 Deleted Scenes 2/7
luckei1: ( Jimmi )17.09. 2009 Deleted Scenes 1/7

Naše ďalšie weby

Nájdete nás