archiv.hpkizi.sk
Archív prekladov z hpkizi.sk: Ebenezer Malfoy

Vyhľadávanie v tejto téme:   
[ Ísť na úvodnú stránku | Vybrať novú tému ]

Ebenezer Malfoy

CELÁ TÉMA
Pomocou tohto tlačítka zobrazíte celú tému na jednej strane v samostatnom okne. Odtiaľ je ľahko skopírovať ju trebárs do Wordu.
Image

5.december 2011

EBENEZER MALFOY

Autor: volition112

ORIGINÁL: http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=164017

Preklad: Jimmi

Dĺžka: 5 kapitol rôznej dĺžky (spolu cez 12300 slov)

Poviedka na motívy príbehu Charlesa Dickensa: A Christmas Carol (Vianočná koleda)

http://hp.kizi.sk/IMTR/ADVENT/ebenezermalfoyold.jpg

Originálny banner: KimMalfoy

Charakter: Vianočný príbeh

Stav: Žiadosť o súhlas s prekladom zaslaná

Pairing: Dramione

Rating: 15+

Stručný popis: Draco Malfoy nenávidí Vianoce. Nenávidí na nich všetko. Na Štedrý večer ho navštívi jeho zosnulý otec, aby ho upozornil na troch duchov, ktorý ho vezmú do jeho minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Otázka je... dokážu mu pomôcť?


 


 

 

Ebezener Malfoy

Vianočný príbeh

Kapitola prvá: Štedrý deň

V Šikmej uličke to bol čulý deň, keď čarodejnice a čarodejníci zapĺňali ulice. Z oblohy pomaly padal sneh, s mrazivou radosťou posypával zem. Pomedzi uhýbajúcich sa ľudí pobehovali deti, ktoré sa guľovali. Občas snehová guľa zblúdila z cesty a ktokoľvek, koho zasiahla, sa zasmial, pretože bol Štedrý deň. Lenže dnes trafila nesprávneho človeka. Všetci vedeli, že Draco Malfoy nenávidí sviatky, hlavne Vianoce. Dieťa, ktoré tú zatúlanú snehovú guľu hodilo, zostalo stáť ako prikované, paralyzované strachom, keď sledovalo, ako sa rozpleštila rovno na zátylku toho obávaného pána Malfoya a zrazila mu z hlavy jeho drahý klobúk. Všetci chlapcovi kamaráti zdrhli do úkrytu a zanechali ho tomu hnevu čeliť samého.

Dracova ostrá tvár bola skrútená zúrivosťou, keď sa zvrtol a vytasil svoj prútik z konca svojej palice. "TY!" zareval na vydeseného chlapca. "Čo do pekla s tebou je?! Nevieš, kto som?"

Chlapec prikývol, príliš vydesený, aby prehovoril. "Takže si myslíš, že je zábavné triafať do ľudí snehovými guľami, však?" pokračoval Draco, zhora sa pozerajúc na chlapca. "Ja ti ukážem, čo je zábavné!"

Švihol prútikom na toho chlapca a zasmial sa, keď sa zmrznutá guľa v jeho druhej ruke zmenila na vodu, rovnako ako všetok sneh okolo nich. Schmatol ho za golier. "Ja ťa naučím zahrávať sa so mnou! Pozrime sa, či hodíš snehové gule, keď nemáš žiaden sneh!" zavrčal mu do tváre.

"Draco Malfoy!" zjačal na neho niekto, keď ho chytil za ruku. "Pusti toho chlapca, UŽ AJ!"

Draco stočil svoj pohŕdavý pohľad na osobu, ktorá sa ho opovážila schmatnúť a hovoriť k nemu takým tónom. Bola to Hermiona Grangerová, ktorá tam stála s ohňom vyžarujúcim z jej očí. Chvíľu na ňu hľadel, pustil pri tom chlapca, ktorý utiekol preč so slzami stekajúcimi mu po tvári.

"Pusti ma!" vykríkol a vytrhol si ruku z jej zovretia.

"Prečo sa zlostíš na toho malého chlapca? Čo urobil?" spýtala sa.

"Trafil ma snehovou guľou! Každý v tomto meste vie, že so mnou sa nezahráva, vrátane teba! Nenávidím sneh a nenávidím Vianoce!" zajačal Draco Hermione do tváre.

Zaskočená zúrivým výrazom v jeho tvári Hermiona cúvla. "Čo sa ti stalo, Draco? Zmenil si sa na svojho otca. Bol to zlý, pomstychtivý, chamtivý bastard, presne ako ty! Nebýval si takýto. Po Rokforte si sa zmenil k lepšiemu. Nespomínaš si?"

"VY ste to, čo sa mi stalo, slečna Grangerová," zavrčal na ňu. "Alebo si už nepamätáte, čo ste mi urobili? So svojimi priateľmi ste zariadili, že môjho otca poslali do Azbakanu, kde zomrel! Musel som prevziať obchody a postarať sa o svoju matku. Ty si sa rozhodla, že ma už viacej nemiluješ a nechala si ma, aby som sa o všetko postaral sám!"

"Vtedy som ti povedala, a vravím ti to znova... vždy si väčšmi miloval svoje peniaze a svoje drahocenné meno Malfoy, než si miloval mňa! Môžeš za svoj mizerný život viniť len sám seba."

"Na mojom živote nie je nič zlého! Som bohatý a každý ma necháva na pokoji. Presne tak som to chcel!"

"Skutočne?" spýtala sa Hermiona s podivným výrazom na tvári. Kým na ňu Draco hľadel, otočila sa a odkráčala od neho. Zase.

Draco sa zohol, zdvihol svoj klobúk, oprášil ho a znova si ho nasadil na hlavu. To decko by malo byť rado, že sa mi ten klobúk nezničil, inak by som ho zaň zodral z kože! pomyslel si nahnevane. Otočil sa, prešiel po teraz už opustenej ulici a vošiel do svojej priestornej kancelárie. Jeho účtovník, Neville Longbottom, sedel za svojím stolom, ktorý sa tiesnil v rohu, plne zahĺbený do malfoyovských financií. Nadskočil, keď jeho šéf prepochodoval okolo jeho stola. Čakal na neho, aby sa ho spýtal, či dnes môže odísť skôr, pretože bol Štedrý deň. Chcel stráviť viacej času so svojou ženou, Ginny a ich štvorročným synom Frankiem, ktorý dostal meno po jeho otcovi. Ale z výrazu na Malfoyovej tvári nevedel, či sa ho spýtať hneď alebo nie. Nevillova myseľ sa zatúlala k tým nešťastným okolnostiam, ktoré ho prinútili pracovať pre niekoho, kým tak veľmi opovrhoval, keď boli na škole.

Malfoyovci kúpili v Šikmej uličke takmer každý obchod a Neville nemohol pracovať nikde inde než pre malfoyovský priemysel. Lucius Malfoy sa postaral, aby ovládal obrovskú časť čarodejníckeho sveta. Lucius nakoniec narazil na nesprávnych ľudí a ocitol sa v Azbakane, kde po niekoľkých mesiacoch tamojšieho týrania zomrel. Po jeho smrti všetko prešlo na jeho jediného syna, Draca. Keď jeho otec zomrel, niečo sa s Malfoyom prihodilo. Jeho matka, Narcissa, závisela na tom, aby Draco prebral rodinné obchody a ona si udržala svoj životný štýl, na ktorý si zvykla. Draco horúčkovito pracoval a obchody pod jeho vedením prospievali. Svojim zamestnancom platil len obyčajnú almužnu, kým on bol mimoriadne bohatý. S nutnosťou podporovať rodinu nemal Neville na výber a musel vziať prácu ako Malfoyov účtovník, hoci zarobil sotva dosť peňazí na to, aby jeho rodina prežila. Avšak s Ginny boli tak veľmi zamilovaní, a keď nastal nedostatok jedla, ochotne zostali o hlade kvôli tomu, aby sa uistili, že sa Frankie dostatočne naje. Bolo už len veľmi málo čarodejníkov, ktorí mali dosť peňazí na to, aby si vystačili... Lucius sa o to postaral. Ale všetky peniaze sveta nezabránili, aby Luciusa neposlali do Azbakanu spolu s množstvom jeho smrťožrútskych komplicov.

Draco, v zármutku nad svojím otcom, pokračoval v jeho odkaze udržať všetkých ostatných chudobnejších než bol on. Počas troch rokov, ktoré uplynuli od Luciusovej smrti, sa Draco zmenil na zatrpknutého, chamtivého muža. Vyzeral dokonca starší než na svoje roky. Jeho matka sa zdržiavala na Malfoy Manore a uspokojila sa s komandovaním škriatkov. Stiahla sa od všetkých svojich starých priateľov, ktorí jej v tejto dobe zjavne zazlievali bohatstvo, ktoré Draco vybudoval na účet ostatných.

Neville si odkašľal a prešiel k dverám, ktoré Draco zatreskol, keď vošiel do svojej kancelárie. Váhavo zaklopal. Draco cez zatvorené dvere zajačal: "Toto by radšej malo byť dôležité, Longbottom!"

So slabou triaškou Neville otvoril dvere. "Čo je?" netrpezlivo vyprskol Draco. "Neplatím ti za to, aby si ma otravoval!"

"Hm, premýšľal som, čo by som dnes nemohol odísť o pár minút skôr, pán Malfoy," zamrmlal. "Je Štedrý deň a sľúbil som Ginny a Frankiemu, že..."

"Už by si mal doteraz vedieť, že nemáš sľubovať niečo, čo nemôžeš splniť, však?" zlomyseľne zatiahol Malfoy. "Je mi srdečne ukradnuté, že je Štedrý deň, ale pretože si ma s tým otravoval, myslím, že namiesto toho zostaneš o hodinu dlhšie. Bez nároku na mzdu, samozrejme! A predpokladám, že zajtra budeš chcieť voľno, že áno?"

"Á-áno, pane, ak by som mohol," koktal Neville, v duchu sa nakopal za to, že žiadal o skorší odchod. Teraz nielenže neodíde skôr, ale Malfoy ho prinútil pracovať hodinu navyše, za čo na neho bude Ginny naštvaná.

"Snáď, ak musíš, ale nezaplatím ti to a očakávam od teba, že tu na druhý deň budeš veľmi zavčasu a budeš mať v pláne zostať dlhšie, aby si si to nadrobil! Úprimne, nechápem, čo na tých Vianociach je, že sa zo všetkých stávajú takí nechutní dobráci!" so zavrčaním povedal Malfoy. "Teraz sa vráť do práce, skôr než ťa prinútim pracovať až do polnoci!" zajačal.

"Ďakujem vám, pane," potichu odpovedal Neville, oči sklopené k topánkam. Vykĺzol z kancelárie a zatvoril za sebou dvere. Neznášal skutočnosť, že sa musí Malfoyovi plaziť pri nohách, keď chcel o čokoľvek požiadať. Keby nebolo Ginny a Frankieho, povedal by Malfoyovi, aby si vzal svoje knihy a strčil si ich do zadku!

Tá Longbottomova drzosť! Vianoce sú len deň na to, aby sa všetci zamestnanci pofľakovali a nič nerobili, kým sa od zamestnávateľov očakáva, že im za to zaplatia! nahnevane si pomyslel Draco,

Umožnil svojim myšlienkam znova sa zatúlať k Hermione a ich konfrontácii vonku. Kým si myslí, že je, keď s ním takto hovorí? A to pomyslenie, že som bol kedysi presvedčený, že som do nej zamilovaný. Ona, humusáčka, nado mnou ohrnula nos a povedala mi, že milujem peniaze a moc viac, než kedy budem milovať ju! Fajn, má pravdu! Som rád, že som neurobil chybu a neoženil sa s ňou. To by bola poriadna hlúposť!

********************

Konečne nastala šiesta hodina. Neville si obliekol kabát a šál a upratal si stôl. Draco vyšiel z kancelárie a spoločne prešli k dverám. Neville sledoval, ako Draco zamkol dvere švihnutím svojho prútika.

"Šťastné a veselé," povedal Neville.

Draco ho len prebodol pohľadom. "Nezabudni, Longbottom. Ak si chceš udržať svoju prácu, budeš tu o dve hodiny skôr, aby si si nahradil to, že zajtra zostaneš doma. Rozumieš?"

"Áno, pane," zamrmlal Neville, v duchu soptiac, keď sa otočil, aby odkráčal k malému domčeku, kde s Ginny bývali.

Draco sa otočil a sledoval ho, ako odchádza. Uškrnul sa, keď prekročil ulicu a zamieril do svojho luxusného bytu, ktorý nablízku vlastnil. Odomkol prútikom dvere, vošiel dnu a vyzliekol si kabát. Použil prútik na zapálenie ohňa v kozube, aby ten chladný byt zahrial. Usadil sa do svojho čalúneného kresla pred kozubom a vyložil nohy na podnožku, ktorá stála pred ním. Zatvoril oči, premýšľal o incidente s tou snehovou guľou a o spore s Hermionou. Dobré tri roky s ňou nehovoril. Po tom, čo jeho otca zavreli ako smrťožrúta a poslali do Azbakanu, šťastie, ktoré začínal vo svojom živote cítiť, pomaly začínalo ustupovať. Jediná žena, ktorú kedy miloval, sa mu otočila chrbtom. Rozhodol sa žiť svoj život len pre seba. Dostane sa na vrchol, bez ohľadu na to koho cestu rozdrví. A dostal. Pri svojich obchodných jednaniach bol bezohľadný a pomstychtivý. Tí, ktorí si mysleli, že sú lepší a snažili sa zatknúť všetkých smrťožrútov, boli z tých prvých, ktorých zruinoval. Veľmi málo čarodejníkov sa v tomto čase tešilo aspoň mierne podobnému bohatstvu, ako mal Malfoy.

Draco sa postavil a prešiel do kuchyne, pripravil si pitie a vrátil sa do kresla pri kozube. Sedel tam a zahrieval sa pred plameňmi, načúval zvukom vo svojom byte. Vonku reval vietor, ako keby prinášal ďalší sneh... Draco sa striasol a poposadol si bližšie k ohňu. Slabé rytmické tik-tak jeho starých skriňových hodín spôsobovalo, že mu oťažievali viečka... Dovolil, aby ho ten rytmický zvuk zaniesol do miernych driemot. Vyplašene sa prebudil, keď za svojím kreslom začul neznámy zvuk, ktorý znel ako reťaze... Vyskočil z kresla a zvrtol sa. V matne osvetlenej izbe nedokázal nič vidieť, ale zrazu ho zamrazilo. Ani teplo z ohňa nedokázalo preniknúť tým mrazivým pocitom, ktorý mal. Oči mu švihali po izbe, kým napínal uší, aby začul, či sa zvuk, ktorý ho zobudil, zopakuje. Keď sa rozhodol, že musel zaspať a ten zvuk sa mu prisnil, otočil sa, aby sa znova posadil do svojho kresla. Po otočení pred ním stál niekto, kto mal na sebe čierny plášť s kapucňou zakrývajúcou mu jeho črty. Vyplašený zhíkol a načiahol sa po prútiku.

Namieril svoj prútik na tú postavu, ale jeho rozum na nej zaregistroval niečo čudné. Mohol vidieť za tým cudzincom jasne žiariť plamene v kozube. Mohol vidieť rovno cez neho! Hoci bol zo svojich čias na Rokforte dôverne oboznámený s duchmi, Draco bol jednako stále veľmi znepokojený kvôli tej postave v plášti.

"Kto si a čo tu chceš?" spýtal sa toho nezvaného hosťa, drzo na neho mieriac svojim prútikom. Uvažoval pri tom, že to asi musí vyzerať smiešne, pretože tá postava už je mŕtva. Čo jej ešte mohol urobiť?

Postava pomaly zdvihla ruku a stiahla si kapucňu, čím Dracovi odhalila svoje črty.

"O... otec?" vykoktal Draco.

"Áno, Draco, som to ja," odpovedal duch Luciusa Malfoya.

"Čo tu robíš?" spýtal sa Draco, ktorý nemohol uveriť svojím očiam.

"Prišiel som ťa varovať. Od svojej smrti sa bezcieľne túlam po zemi. Démoni pekla na mňa útočia a dňom a nocou ma trápia. Žiadajú, aby som zaplatil za zlo, ktoré som spáchal. Už mi zostáva málo času. Čoskoro budem musieť ísť s nimi."

"Pred čím si ma prišiel varovať? Chcú ma zabiť moji nepriatelia?" opýtal sa Draco.

"Prišiel som ťa varovať o tom, čo sa s tebou stane, keď zomrieš. Prajem si, aby som viedol odlišný život, život, ktorý by ma pripravil na smrť. Život, ktorý som viedol ja a nanútil tebe, ma priviedol k tomuto osudu. Neprajem si takýto osud pre svojho jediného syna. Musíš sa poriadne pozrieť na svoj život. Už viacej nezáleží na veciach, ktoré som ti nanútil, na veciach ako rodinná česť a nepredstaviteľné bohatstvo. Tú jedinú, ktorá ťa milovala, hoci to bola humusáčka, si odohnal. Ak neprehodnotíš svoj život a niečo nezmeníš, ten istý osud, ktorému čelím ja, bude tiež tvojím osudom."

"Mám sa vynikajúco, otec. Nepotrebujem, aby si sa vrátil a strašil ma," zavrčal Draco na toho ducha. "Okrem toho som si nie celkom istý, či si to ty. Si mŕtvy viac než tri roky a toto je prvý raz, čo si sa ma uráčil navštíviť! Prečo by si sa zrazu ukázal?"

"Navštívia ťa traja rôzni duchovia. Venuj veľkú pozornosť tomu, čo ti ukážu. Závisí na tom tvoj život."

"Venovať pozornosť? Čomu? Nikam nejdem! Môžeš hneď povedať svojim kamošom duchom, aby ma nechali na pokoji. Nepotrebujem, aby mi čokoľvek ukazovali!" zajačal Draco.

"Poriadne dávaj pozor, Draco," zopakoval duch Luciusa Malfoya, keď sa pomaly strácal.

"Otec, počkaj!" vykríkol Draco. "Vráť sa!"

"Nemôžem sa vrátiť. Povedal som ti všetko, čo môžem. Zvyšok je teraz už na tebe, synu," povedal duch a zmizol mu z očí.

Draco klesol do kresla. Bol to vážne duch môjho otca? premýšľal, keď zdvihol ľadový nápoj k čelu, aby schladil svoju rýchlo rastúcu bolesť hlavy. Musím byť príliš unavený. Tým to je. Možno skrátka vstanem a pôjdem do postele.

Vstal a vyšiel na poschodie do svojej obrovskej spálne. Prezliekol sa do pyžama a vliezol do svojej veľkej, ale osamelej postele. Keď ho unášalo k spánku, usmial sa, pretože už sám seba presvedčil, že v kresle zaspal a všetko sa mu snívalo.

********************

Draco sa prekvapene zobudil, keď cítil, že z neho strhli prikrývky. Posadil sa na posteli, schmatol prútik a vykríkol: "Lumos!" Z jeho prútika zažiarilo svetlo a osvetlilo ducha, ktorý stál vedľa jeho postele. Bol to duch starého muža, oblečeného v ošumelom, ale kedysi drahom habite.

"Profesor Lupin?" spýtal sa rozstrasený Draco.

"Som prvý z troch duchov, o ktorých ťa varovali. Som Duch minulých Vianoc. Musíš ísť so mnou, pretože ti musím niečo ukázať a máme len málo času."

"Ja... ja nemyslím, že chcem ísť s vami," koktal Draco.

"Poďme. Viem, že si ma nenávidel, kým som žil, ale teraz som mŕtvy a som tu len preto, aby som ti pomohol."

"Nepotrebujem vašu pomoc! Je mi dokonale fajn!" vyprskol Draco.

"Keď si bol na Rokforte, vždy si strkal svoj nos tam, kam nepatril. Teraz dovoľ mne, aby som ja strčil nos do tvojich vecí!" pohrozil Lupin. "Pôjdeš so mnou!" zareval.

Dracova tvár ešte viacej zbledla, ak to bolo možné. Vstal a načiahol sa po svojom oblečení.

"Nie! Na to nie je čas!" vykríkol duch profesora Lupina a schmatol Draca za rukáv. Keď sa Draco pokúsil z jeho zovretia vytrhnúť, zdalo sa že jeho izba zmizla.

********************

Naše ďalšie weby

Nájdete nás