Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod k poviedke



Leap in Time (velvet86 )

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/

KÓPIA NA FF: Zatiaľ nie je



SKOK V ČASE

Preklad: Jimmi   

Beta-read: Doda357

Banner: Jimmi

Stav: Súhlas s prekladom

VAROVANIE: BEZ VAROVANIA

Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať? Hermiona je v šiestom ročníku, všetko po piaty ročník súhlasí s knihami, ale šiesty a siedmy ročník je iný.

 Dramione  (Romance)

Rating: PG-16

Počet kapitol: 32

Počet slov: 161 918

Poznámka prekladateľa: No neviem, možno sa mýlim a klame ma pamäť, ale za čistú romantiku by som to neoznačila (asi tá pamäť, pretože si vôbec nespomínam, že by tam bol siedmy ročník). Dôvodom prekladu je nielen zaujímavý príbeh (milujem cestovanie časom a ovplyvňovanie budúcnosti) ale aj to, že autorka je Nemka, ktorá píše v angličtine. Z tohto pohľadu je angličtina veľmi ľahká (jedna z poviedok, ktoré pochopíte aj s prekladačom), ale kladie zvýšené nároky na štýl prekladu pokiaľ chcete, aby to slušne znelo aj v slovenčine. Výzva ako vždy, ale vyvažuje náročnosť Fénixa.



Poznámka:

Pôvodný zámer bol začať zverejňovať preklad po zverejnení 15. kapitoly Hada, t.j. až po Fénixovi. Teraz zvažujem, či tieto poviedky neprehodiť, pretože toto je šiesty ročník a Fénix sa odohráva až po ňom. Asi by bolo mätúce, keby tieto poviedky išli naraz. A úprimne povedané, už mi chýbajú vaše komentáre :D


Kapitola 1: Život a smrť



Leap in time

1. kapitola – Život a smrť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/1/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitolu venujem bbarke, denice, komete, Jacomo a JSark.



Kapitola 1: Život a smrť

Bola tma. Z čiernej oblohy husto padali dažďové kvapky, pokrývali ich tváre, zmáčali ich oblečenie a vlasy. Utekali. Utekali o život. Mesto bolo tmavé a špinavé, ulice prázdne. Mohol počuť ako ťažko dýcha; mohol vidieť ten strach v jej jantárových očiach. Stisol jej ruku. Našli útočisko v starej, prázdnej chate. Kým on zapálil oheň, prechádzala sa po nej a vravela obvyklé kúzla.

"Toto nebude nadlho bezpečné," zašepkala, hlas mala chrapľavý.

"Viem, ale nateraz postačí," odpovedal.

Vymenili si pohľady. Už dlhšie nedokázala zadržať slzy a nakoniec sa zlomila. Objal ju, pokúšal sa ju utešiť teplom svojho tela. Nebolo treba vravieť, že všetko bude v poriadku. Nebolo treba, pretože aj tak vedela, že je to lož. Jedinou istou vecou bolo, že oni dvaja zomrú. A stane sa tak čoskoro.

Zavzlykala. Líca mala červené, vlasy premočené a oči stále zaliate slzami. Pocítil, ako mu telom prechádza vlna nežnej lásky.

"Neplač. Máme úlohu. Stále to môžeme zmeniť. Ak uspejeme, nič z tohto sa nestane."

Potiahla nosom a priala si, aby jej slzy zmizli.

"Áno, ak. Ale čo ak nie?"

Pokrútil hlavou.

"Vieš presne, čo sa stane, ak nie. Nemáme dovolené zlyhať."

"Ale ako by sme ich mali presvedčiť? Budú si myslieť, že sme úplne šialení alebo že sú šialení oni."

"Budeme o tom premýšľať, keď sa vrátime. Zatiaľ si vyzleč šaty. Inak nachladneš."

Trošku sa usmiala a bez nejakého náznaku hanby si začala dávať dole blúzku. Pristúpil k nej, neschopný zadržať sa spiatky. Ak toto bola tá posledná noc, čo na tejto zemi mal, potom bol rád, že ju strávi s ňou.

Pomohol jej vyzliecť oblečenie, kým mu ona pomáhala s jeho. Cítil teplo z jej štíhleho, dôverne známeho tela a objal ju rukami. Telo na tele. Rukou mu prehrnula vlasy, ako to často robila predtým, a ich pery sa rozpustili do sladkého bozku. Nebolo treba vravieť slová "milujem ťa". Obaja to aj tak vedeli.

Oheň bol príjemný a ten pocit z jej tela, tak blízko k nemu, bol čistým šťastím. Keby existovala možnosť zastaviť čas, toto by býval dokonalý okamih. Nadýchol sa vône jej hodvábnych vlasov. Jahody. Všetko na nej mu pripomínalo jahody. Zatvoril spokojne oči, ale čoskoro ich znova otvoril. Zakaždým keď zatvoril oči, vidiel všetky tie obrazy. Krv, mŕtvoly, chaos, temnotu. Počul ich kričať a cítil ich bolesť. Bolo lepšie zostať hore. Mal dosť toho, s čím sa musel zaoberať, nebolo mu treba na dôvažok nočné mory.

Prebudila sa so svitaním. Oči mala vlhké, jej tvár vyjadrovala všetku tú bolesť, ktorú cítil aj on.

"Videla som Ginny," vysvetľovala, keď sa snažila tie slzy zadržať.

Postavil sa, aby urobil nejaké raňajky. Vedel, že potrebuje trochu času, aby sa upokojila. Pripravil z vody kávu, ale nechutila dokonale. Nesťažovala sa. Venovala mu úsmev, obliekla sa a vypila ju bez zaváhania. Mlčali niekoľko okamihov.

"Dnes budeme musieť ísť. Ak nie, bude príliš neskoro," náhle pokojne vyhlásila.

Súhlasne prikývol. Odkašľala si.

"Ak jeden z nás zomrie skôr, než sa dokáže vrátiť, potom ten druhý musí tú povinnosť splniť sám."

V šoku pokrútil hlavou, otvoril ústa, aby protestoval, ale ona položila svoju malú ruku na jeho a jemne stisla.

"Musíme skúsiť všetko, aby sme zabránili, že sa toto stane. Ak sa stane čokoľvek, pôjdeš sám. To isté platí pre mňa. Je zbytočné dať sa zo sentimentality zabiť. Musíme byť silní. Musíme toto napraviť. Prosím, sľúb mi, že pôjdeš sám, ak to bude nevyhnutné!"

Váhavo prikývol, teraz mal slzy v očiach aj on. Objala ho, snažila sa vyjadriť bozkom svoje city. Bol to zúfalý bozk, plný vášne, úzkosti a neistoty. Bol to bozk na rozlúčku. Opätoval jej ho, ako keby sa zajtrajšok nemal nikdy udiať. Bol si samozrejme vedomý, že toto je asi ten prípad.

Strávili deň v chate, ruka v ruke. Nezostalo veľa, čo povedať. Bol to ich posledný deň. Vzdychol si. Nepredstavoval si, že všetko takto dopadne. Ako by mohol? Zamilovať sa do nej bolo proti všetkému, podľa čoho žil. Ale láska nie je rozumná. Pobozkal ju na vlasy a vycítil, že sa usmiala. Chytila ho za ruku, kreslila mu na dlani krúžky svojim prstom.

"Ak existuje niečo ako reinkarnácia, potom sa zase stretneme, však?"

Jej otázka vyznela zľahka, ale on ju poznal dosť dobre, aby vedel, že je dosť zúfala na to, aby vôbec zvažovala život po smrti.

Usmial sa.

"Iste. Tak ľahko sa ma nezbavíš."

Zachichotala sa.

"Pokiaľ si so mnou, nebude to také zlé."

"Pokiaľ si so mnou, budem v nebi," odpovedal a pobozkal ju na ruku.

Trochu sa uvoľnila, jej slzy dopadli na jeho ruku. Už sa viacej nerozprávali. Len sa objímali, čakali na nevyhnutný úplnok. Bola to ich jediná šanca. Dnes večer alebo nikdy.

Konečne sa postavili. Mohol cítiť, ako jej rýchlejšie bije srdce. Zahryzla si do spodnej pery, zvyk, ktorým sa prejavovala jej neistota. Usmial sa. Mali tak málo spoločného času. Pochyboval, že jemu by stačil celý život, ale bral by ho s radosťou. Mohol ju vidieť pred sebou. Držala jeho dieťa a usmievala sa na neho. Tento sen sa nikdy nestane skutočnosťou. Ale ak existovalo niečo ako znovuzrodenie, potom ju nájde. Bez ohľadu na to kde, bez ohľadu na to ako, určite ju nájde. Ich duše patrili k sebe.

Chytili sa za ruky a opustili tú malú chatu. Bol chladný novembrový večer. Premiestnili sa na miesto, z kadiaľ sa rozhodli odísť.

Okamžite vedel, že niečo nie je v poriadku. Začuli desať prasknutí a zrazu boli obklopení smrťožrútmi. Žiaden únik. Jeho srdce stuhlo, kým sa pozeral na tie čierne plášte.

"Nemal si sa oženiť s humusáčkou. Teraz zomrieš tiež," potešene prehovoril chrapľavý hlas.

Urobil prvú vec, ktorá ho dokázala napadnúť: sotil ju za skalu a vzpriamil sa, aby bojoval s toľkými, s koľkými sa dalo. Bol dobrý, preklial piatich z nich, brániac seba a ju. Ale bol sám a oni boli desiati. Pocítil silu nejakej kliatby a našiel sa ležať v tráve, paralyzovaný. Snažila sa k nemu dostať. Chcel vykríknuť, mala by utiecť preč, ale nemohol.

Videl jej zúfalú tvár a to prekvapenie, keď ju zozadu zasiahlo kúzlo. Nemo vykríkol. Ona zakričala tiež. Kliatba Cruciatus. Neodpustiteľná. Preplazila sa k nemu, vytiahla obracač času zo svojho vrecka, dala mu ho na krk a päť krát zatočila. Znova nemo vykríkol, prosiac ju, aby prestala a plakal. Podarilo sa jej usmiať, vložiť mu niečo do ruky, pobozkať ho a vysloviť slová, na ktoré nikdy nezabudne: "Stretneme sa v nebi."

Potom ju zasiahla kliatba a svetlo v jej jantárových očiach zhaslo. Cítil, ako jeho telo mizne, videl jej telo ležať v mokrej tráve, čierne plášte snažiace sa zadržať ho. Kričal, plakal, zúril. Pocítil zavírenie farieb okolo seba a zatvoril oči. Pristál tvrdo na lúke, ktorú práve teraz opustil. Ale neboli tam žiadne čierne plášte, ona nebola mŕtva a tráva nebola mokrá.

Ležal na tej tráve, neschopný postaviť sa, zatiaľ neochotný urobiť to, čo urobiť musel. Len tam ležal a plakal. Videl tak veľa ľudí zomrieť. Svojich rodičov, priateľov, učiteľov. Tak veľa. Ale nikto z nich nevyvolal tak veľa bolesti, ako keď stratil ju. Vedieť, že už sa nikdy tak neusmeje, spôsobovalo, že si tiež pripadal mŕtvy. Vyvracal sa na tú trávu. Zrazu začalo pršať a on cítil, ako sa dažďové kvapky zmiešavajú s jeho slzami.

Otvoril ruku a zbadal prsteň, ktorý jej dal na svadbe. Strieborný prsteň s modrým zafírom.

"Máme úlohu. Ty ju musíš zvládnuť sám. Musíš zmeniť budúcnosť. Prosím. Zachráň všetkých. Zachráň nás. Milujem ťa. Stretneme sa v nebi."

Mohol počuť jej hlas, ako keby stála vedľa neho. Zhlboka sa nadýchol. Mal poslanie. Nesklame ju. Slzy mu stále stekali po lícach.

"Nájdem ťa. Sľubujem."


Kapitola 2: Cudzinci



Leap in time

2. kapitola – Cudzinci

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/2/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 2: Cudzinci

Bol späť. Bolo to neuveriteľné, ale bola to skutočne pravda. Stál pred hradom a cítil, ako mu v hrudi búši bolesť. Naposledy keď videl Rokfort, boli z neho ruiny. Zničila ho moc kliatob a sila obrov. Pokrútil hlavou. Nedovolí, aby sa to stalo znova.

Prechádzal tichým hradom, ako keby nikdy neodišiel. Bolo príliš ľahké dostať sa dnu. Chodby boli tmavé. Bolo neskoro po polnoci a všetci určite spali. Všetci okrem Hermiony. Pamätala si na ten osamelý večer dosť dobre. Mohol počuť jej hlas, ako keby stála hneď vedľa neho.

"Budem sedieť sama pri okne v spoločenskej miestnosti. To bude naša najlepšia šanca, kedy sa so mnou porozprávať. Budem určite šokovaná, ale časovrat spoznám. Nemaj obavy, zaručene budem milá."

Usmial sa, keď si spomenul na jej slová. Prezradila mu heslo a on sa na ňu prekvapene pozrel. Ako si mohol niekto toľko rokov pamätať niečo také nedôležité? Usilovne sa pokúšal sústrediť a dlhšie už na ňu nemyslieť. Čo by jej do pekla mal vlastne povedať?

Vyšiel po schodoch do chrabromilskej veže, stále s pocitom, že sem nepatrí. Ona tu bola, niekde naozaj blízko. Srdce mu bilo rýchlejšie. Uvidí ju, zacíti jej vôňu, bude blízko nej bez toho, aby bol schopný dať najavo, ako ju v skutočnosti miluje. Práve naopak. Bude to peklo nedotknúť sa jej. Zhlboka sa nadýchol a zašepkal heslo.

Nemohol uveriť, že ho nezačula a ešte väčšmi nemohol uveriť tomu, že bola naozaj tu - sama. Len teraz si uvedomil, aký je neistý. Sedela v červenom kresle, maznala sa so svojou škaredou mačkou a očividne bola veľmi zamyslená nad niečím, čo prechádzalo jej vynaliezavou mysľou. Musel tvrdo bojovať, aby si zabránil objať ju.

Chcel sa jej tak strašne dotknúť, cítiť jej dych, jej tlkot srdca, oboje dôkazom toho, že je nažive. Chvíľu ju sledoval, tešil sa z jej výrazu a jej starostlivých pohybov. Mala na sebe školskú uniformu a bola taká mladá. Vlasy mala trošičku dlhšie, než si pamätal a hrýzla si spodnú peru, stratená v myšlienkach. Mala šestnásť. To vôbec nezobral do úvahy. Jedna jeho časť akosi očakávala, že stretne Hermionu, ktorú miloval. Ale ona práve teraz nebola do neho zamilovaná. Dokonca ho nenávidela a myslela si, že je ten najväčší blbec na zemi. Pocítil dôverne známe bodnutie v hrudi. Zrazu sa postavila a on sa rozhodol prejsť k činu.

ooOoo

Hermiona bola sama. Sedela pred oknom, maznala sa s Krivolabom, ktorý jej priadol v lone. Znova pršalo. Ťažké kvapky klopali na okno. Akosi ten zvuk upokojoval. Bolo neskoro v noci, ale ona nedokázala zaspať. Spoločenská miestnosť bola tichá a prázdna, ale jej to nevadilo. Bolo tu naozaj príjemne.

Keď tam boli ľudia, vždy si myslela, že sa musí usmievať a byť šťastná, ale keď bola sama, mohla konečne o všetkom premýšľať. Nemusela dávať pozor na to, ako sa tvári, či na svoje slová. Dôvodom, prečo bola taká opatrná, bol samozrejme Harry. Odkedy pred niekoľkými mesiacmi zomrel Sirius, Harry stále nebol sám sebou. Predstieral, že je v poriadku, ale stále mal v zelených očiach ten tieň. Hermiona si vzdychla. Samozrejme, Ron si to zjavne nevšimol. Potiahla nosom. Bol tým najnevšímavejším človekom, ktorého kedy stretla. Toto bol jediný dôvod, pre ktorý mu zjavne nedošlo, že ona je v skutočnosti dievča.

Hermiona sa zaksichtila a rozhodla sa ísť do postele. Bol víkend, takže nemala na práci domáce úlohy, ale jednoducho nemala v povahe spať až do obeda. Postavila sa, pripravená vrátiť sa do svojej spálne, keď zrazu zacítila, ako je pritlačená o pevné telo, jedna ruka jej zakrýva ústa a druhá ju objíma okolo pása. Mohla ledva dýchať a cítila, ako jej panikou búši srdce.

Nech ju držal ktokoľvek, zjavne si uvedomil, že je na smrť vydesená a uvoľnil svoje zovretie. Jej prvým impulzom bolo zahryznúť a z celej sily ho kopnúť.

"Prepáč. Prosím, nekrič, neublížim ti."

Hlas mal chrapľavý, ale súčasne zamatový a ona pocítila vo svojej hrudi podivný záchvev, ako keby odpovedala na jeho blízkosť. Mohla cítiť jeho dych na svojom líci a jeho objatie jej pripadalo príliš dôverne známe. Hermiona tento hlas poznala. Pre neho bolo nemožné byť tu. Pre neho bolo nemožné takto ju objímať. Bolo jej jasné, že sa sama neoslobodí. Bol príliš silný. A tak prikývla a on ju pomaly pustil.

Hermiona sa otočila, aby čelila poslednému človeku, od ktorého kedy čakala, že bude v tejto spoločenskej miestnosti: Dracovi Malfoyovi. Zamračila sa, pripravená prekliať z neho dušu a premýšľajúc, ako sa mu podarilo dostať k ich heslu, keď sa mu prizrela bližšie.

Toto nebol Malfoy. Stuhla v pohybe. Nuž, naozaj nie on, ale stále veľmi podobný... Zabudla byť nezdvorilá a v úžase na neho zízala. Pokúsila sa zachytiť každý malý detail.

Nakoniec sa mu pozrela do očí. V žiadnom prípade nemohli mať dvaja ľudia na zemi tie isté oči. Ešte nestretla nikoho okrem Malfoya s očami ako tekuté striebro.

Neveriacky pokrútila hlavou. Jeho platinové vlasy, o trochu dlhšie než zvyčajne, jeho strieborné oči, naplnené výrazom bolesti a neistoty, jeho pery, ktoré sa mohli okamžite stočiť do toho jeho slávneho úškrnu. Nebola žiadna mýlka, ale napriek tomu bol taký iný od Malfoya, ktorého poznala.

Mal na sebe muklovské oblečenie, čo ju veľmi zmiatlo. Ale ešte prekvapujúcejšie bolo, že v ňom vyzeral naozaj dobre. Čierne rifle, biela košeľa a čierna kožená bunda. Keby mal slnečné okuliare, bol by dokonalým modelom pre časopis.

Bol trochu vyšší, jeho telo bolo svalnatejšie a tiež vychudnutejšie. Na ľavom líci mal jazvu, kvôli ktorej vyzeral ako pirát. Mal iné vlasy a pohľad, zvlášť ten pohľad, ktorý jej venoval. Žiadne opovrhnutie, žiadna arogancia, len bolesť a možno niečo podobné túženiu?

Nevyzeral na šestnásť. Pravdu povediac, vyzeral najmenej na dvadsať. Hermiona urobila krok dopredu, načiahla sa k jeho lícu, na ktorom tú malú jazvu objavila. Dotkla sa jeho teplej pokožky a okamžite sa prikrčila. Oči sa jej rozšírili prekvapením.

"Si skutočný!" zašepkala, stále príliš ohromená, aby vôbec odpadla.

Smutne sa usmial a prikývol.

"Áno, myslím, že tak by si to mohla povedať."

Hermiona si v tom okamihu uvedomila, že stále stojí trápne blízko k nemu a so začervenaním trochu odstúpila.

"Kto krucinál si?" nakoniec sa ohromená spýtala.

Uškrnul sa.

"To už vieš, však?"

Hermiona otvorila ústa, aby odpovedala, ale znova ich zatvorila. Kým konečne odpovedala, zabralo jej to niekoľko sekúnd.

"Ale to nie je možné! Myslím, ty nie si... nemôžeš byť... Malfoy? Nie, to nie je možné..., vyzeráš úplne inak, teda nie celkom inak, ale príliš inak a nezdá sa, že ti je šestnásť. Nie..., v žiadnom prípade."

Hermionine oči sa roztvorili. Zbadala malé zlaté hodinky, ktoré nosil ako náhrdelník. Vyzerali presne ako tie, ktoré použila v treťom ročníku. Zalapala po dychu, keď jej to konečne došlo, zízajúc na neho, ako keby bol opicou, čo tancuje lambadu.

"Cestovanie v čase..." zašepkala ohromene.

Prikývol a ona sa na pokraji nervového zrútenia posadila do jedného z tých pohodlných kresiel.

"Mám nervový šok, správne? Zošalela som. Celkom som zošalela. Vidím veci, ktoré by som nemala vidieť... ach, do pekla. Príliš veľa som študovala a premýšľala a teraz šaliem. Nemyslím, že má madam Pomfreyová elixír proti šialenosti," zúfalo vyhlásila, dohadujúc sa o tom, čo povie svojím rodičom a všetkým ostatným.

Malfoy sa začal smiať a celý jeho výraz sa zmenil. Hermiona tomu nemohla uveriť. Kedy sa stal takým okúzľujúcim? A čo do pekla bolo s ňou, keď takto premýšľala o Malfoyovi? Jeho zrejmá zábava ju nahnevala.

Prebodla ho pohľadom a on sa zachichotal. Hermiona sa cítila podivne. Pozrel sa na ňu, ako keby ten jej výraz poznal, ako keby ho v skutočnosti mal rád. Zmätená sa zamračila. Zjavne k nej necítil nenávisť. Mohlo tomu tak skutočne byť? Pokrútila hlavou. Nemožné. Niektoré veci sa nikdy nezmenia.

"Predtým si mi povedala, že ťa budem musieť presvedčiť, že si nezošalela. Nuž, zrejme si mala pravdu," pokojne vyhlásil, ako keby rozprával o počasí.

Hermiona sa prikrčila.

"Ja som to povedala? Myslíš moje budúce ja?"

Prikývol, ani v najmenšom neprekvapený jej bystrosťou.

"Dobre, predpokladajme, že som nezošalela. Prečo si potom tu? Odkiaľ si prišiel? Ako sa ti podarilo prísť? A prečo si do pekla vyhľadal mňa? Nenávidíš ma, zabudol si na to?"

Jej posledné slová spôsobili, že sa na chvíľu v jeho tvári objavila bolesť, skôr než sa znova ovládol. Prehrabol si prstami vlasy. Hermiona si nemohla spomenúť, že by niekedy pociťovala k Malfoyovi príťažlivosť. Bolo ťažké uveriť, že je to ten istý človek. Svojím spôsobom bolo desivé takto o ňom uvažovať.

"Môžem odpovedať na tie otázky postupne?"

Prikývla a dokonca sa trochu usmiala. Posadil sa, tvárou v tvár k nej.

"Viem, toto znie ako hlúpy fantastický román, ale naozaj som prišiel z budúcnosti. Použil som časovrat, ako môžeš vidieť."

Hermiona otvorila ústa, aby protestovala, ale on ju gestom ruky umlčal.

"Prosím, dovoľ mi ti to najprv vysvetliť. Cestoval som päť rokov späť. Za tie roky sa udiali mnohé veci. Pre tvoju vlastnú bezpečnosť ti nemám dovolené povedať všetko. Mohla by si získať priveľa informácii o svojej vlastnej budúcnosti a vieš veľmi dobre, že by to bolo nebezpečné."

Súhlasne prikývla. Hermiona poznala pravidlá a vždy ich rešpektovala, hoci išla puknúť od zvedavosti.

"Dobre, fajn. Kde začnem?" spýtal sa sám seba, stratený v myšlienkach a spomienkach. Zdalo sa, že si nie je istý, o ktoré z nich sa s ňou vlastne môže podeliť.

Odkašľal si.

"Niektoré veci, čo ti poviem, ťa asi šokujú. Prosím, najprv ma vypočuj. Môžeš sa pýtať potom, dobre?"

Ďalšie netrpezlivé prikývnutie a on sa na ňu usmial. Bol to úsmev, z ktorého jej začalo srdce biť rýchlejšie.

"Okej. Po bitke na ministerstve toho roku... nuž, myslím tohto roku, sa všetci pripravovali na vojnu. Široká verejnosť prijala, že je Voldemort skutočne späť a že Potter je tým ´Vyvoleným´, ktorý je schopný definitívne to s ním skončiť. Fénixov rád sa pokúša získať tak veľa pomoci, ako je možné, hoci s malou nádejou. Všetko je v pohybe. Je to zbytočné. Čoskoro zabijú Dumbledora. Po Dumbledorovej smrti sa zo všetkého stane chaos. Rád a ministerstvo infiltrujú. Smrťožrúti obnovia svoju moc a zabijú všetkých, čo sa im postavia do cesty. Bez výnimky. Potterovi s Weasleym sa zatiaľ podarí uniknúť. Tak či tak majú poslanie, ktoré musia splniť, ale bude im to trvať príliš dlho. Smrťožrúti ovládnu Rokfort, takže nebudeš môcť dokončiť svoj siedmy ročník. Roky prejdú v temnote a Temný pán bude viac a viac silnieť. Finálna bitka bude odteraz presne o päť rokov. Voldemort vyhrá. Zabije všetkých, čo sa mu stále odvážia postaviť do cesty, vrátane Pottera. S Potterom umrie každý kúsoček nádeje. Ľudia vzdajú svoj boj a pokúsia sa Voldemortovi uniknúť. Budú stovky vysťahovalcov. Bol som svedkom len jediného týždňa po Potterovej smrti a bola to katastrofa. Všetky ochranné kúzla budú prelomené a smrťožrúti umučia a zabijú každého zradcu, jedného po druhom."

Hermiona si neuvedomila, že jej po lícach stekajú slzy. V zúfalstve krútila hlavou, neschopná nič povedať. Čakal, kým sa upokojí, jeho výraz vážny.

"Ale ako? Ako môže byť niekto ako Dumbledore jednoducho zabitý? A kto to urobí?"

Draco si vzdychol, postavil sa a prechádzal sa okolo.

"Vieš o súkromných hodinách medzi Dumbledorom a Potterom?"

Hermiona prikývla. Harry už chodieval do Dumbledorovej pracovne.

"Dumbledore chce naučiť Pottera ako zabiť Voldemorta. Chce mu dať všetky informácie, ktoré sú potrebné, aby konečne zničil Temného pána. Keď zomrie skôr, ako čakal, Potter nebude pripravený túto úlohu splniť. Bude mu trvať veľa rokov zvládnuť to krok za krokom. O päť rokov bude mať poslednú šancu neodvratne zničiť Voldemorta. Ale zlyhá. Zradia ho tak, ako zradili jeho rodičov. Viem, že je to pre teba ťažké pochopiť. Rád by som ti jasne povedal, čo presne sa stane, ale nemôžem. Prosím, aj tak mi pomôž. Potrebujem, aby si zabránila Dumbledorovej smrti."

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Bolo toho na ňu priveľa a bola zmätená. V hlave jej vírili stovky otázok.

"Myslíš, že tomuto všetkému môžeme zabrániť tým, že zachránime Dumbledora?" pomaly sa spýtala.

Presvedčene prikývol.

"Všetko začne jeho smrťou a pádom Rokfortu. Som si istý, že Potter dokáže zabiť Voldemorta, ak dostane dosť informácii."

Hermiona bola stále ohromená.

"Je zvláštne počuť ťa takto rozprávať o Harrym."

Uškrnul sa a pokrčil plecami.

"V budúcnosti nie sme nepriatelia. Stále sa nemáme radi, ale sme na tej istej strane."

Hermiona sa tiež postavila, ruky si prekrížila na hrudi.

"Na tej istej strane, há? Nemyslím, že som ťa niekedy počula niečo také povedať."

Zatváril sa dotknuto. Hermiona nikdy nevidela ublíženého Malfoya a zvlášť nie kvôli jej vlastným slovám. Potichu sa ospravedlnila, nebola si celkom istá, prečo to urobila. Smutne sa usmial a pokrčil plecami.

"Takže o päť rokov už ku mne viacej necítiš nenávisť?" nakoniec položila otázku, ktorú mala na špičke jazyka od okamihu, čo sa zjavil.

Pokrútil hlavou, vytrvalo sa na ňu pozeral. Prikývla, snažiac sa zistiť, prečo sa jej zrazu uľavilo.

"Takže kto to urobil, myslím, kto to urobí? Kto zabije Dumbledora?" spýtala sa Hermiona, zmeniac tému.

Malfoy si porazene vzdychol.

"Ja ho zabijem."

Hermiona v šoku ukročila, zízajúc na cudzinca pre ňou. Najprv ho chcela prekliať, ale nemala dosť blízko svoj prútik. Potom ho zvažovala ubiť holými rukami, ale pre neho by bolo ľahké odraziť ju. Stretla sa s jeho očami a stuhla. Nevyzeral ako vrah. Nie, vôbec nie. A čelil jej spôsobom, z ktorého sa cítila slabá a nie nahnevaná. Tak veľa bolesti bolo v tých očiach. Znova sa posadila a snažila sa upokojiť.

"Ty ho zabiješ? Myslíš tvoje šestnásťročné ja? Ale prečo? A čo je dôležitejšie, ako? Ešte nie si vôbec skúsený a naozaj sa ti podarilo zabiť najväčšieho čarodejníka na zemi?"

Hermiona si nemohla pomôcť, aby neznela ohromene.

Pokrútil hlavou, jeho pery sa skrútili do malého úsmevu.

"Nezabijem ho sám, ale budem sa celý rok pokúšať urobiť to. Na konci mi niekto pomôže. Ja nezabijem Dumbledora, ale spôsobím jeho smrť. Voldemort ma vydiera. Prikáže mi zabiť Dumbledora, aby som zachránil svoju rodinu. Taká je dohoda. Voldemort si je istý, že neuspejem a má samozrejme pravdu. Celý tento plán je len krutý spôsob, ako potrestať mojich rodičov. Chce ma zabiť, aby zlomil môjho otca. O pár mesiacov pomôžem bande smrťožrútov vojsť do Rokfortu a udeje sa veľká bitka. Musíme zabrániť, aby sa to stalo. Musíš ma prinútiť uvedomiť si, že je chyba to, čo robím. Musíš ma prinútiť, aby som to vzdal."

Hermiona sa hystericky zasmiala.

"Ty si tým šialencom, nie ja. Ako krucinál by sa mi malo podariť priblížiť sa k tebe? Neznášaš ma! Mohla by som ťa prekliať a zabezpečiť ti trest, ale to je všetko, čo som schopná urobiť."

Znova pokrútil hlavou, zrazu sa dostal veľmi blízko. Hermiona sa na neho zmätene pozrela.

"Nemôžem požiadať nikoho iného. Musíš to byť ty. Iba ty máš moc zmeniť ma. Iba ty mi môžeš pomôcť. Prosím, Hermiona."

Keď ho počula vysloviť jej meno, onemela. Stále ostávalo toľko otázok...

Vycítil jej váhanie.

"Všetci zomrú. Moja rodina, rodina Weasleyho - vrátane neho, viac než polovica členov Rádu a DA. Všetkých zabije Voldemort a jeho stúpenci. Pred pár dňami sme videli Pottera a Ginny zomrieť, nespomínajúc všetkých tých muklov, ktorých umučia  na smrť. Moja budúcnosť je peklom, Hermiona. Prosím, daj mi šancu zmeniť ju."

Zavzlykala, úplne zmätená.

"Čo sa o päť rokov stane so mnou? Kde budem ja?"

Jeho oči potemneli a zaťal päste. Nebolo potrebné nič povedať.

Hermiona zalapala po dychu.

"Ach," zbledla. "Takže o päť rokov budem tiež mŕtva, správne? Nuž, myslím, že každý raz musí zomrieť...." ľahkomyseľne prehovorila, ale hlas sa jej triasol.

Náhle sa k nej priblížil, položil ruky na jej plecia a pozrel sa na ňu, jeho oči žiarili.

"Nedovolím, aby sa to stalo. Budeš v poriadku, sľubujem. Nebudem ti vyčítať, ak mi nebudeš chcieť pomôcť. Nájdem spôsob, ako to urobiť sám. Prisahám, že ťa nenechám zomrieť."

Hermiona sa na neho zarazene pozrela, prekvapená jeho intenzívnou reakciou. Pokrútila hlavou.

"Nie, nemôžem predstierať, že neviem alebo že mi je to jedno. Pokúsim sa ti pomôcť. Neviem ako, ale pokúsim sa... Prosím, len mi pre dnešok odpovedz na poslednú otázku: Prečo si náhle zmenil svoju oddanosť?"

Usmial sa.

"Zamiloval som sa."

Hermionine oči sa roztvorili, ale nepoložila otázku, ktorú sa chcela spýtať. Osoba, ktorá dokázala takto veľmi zmeniť Malfoya, musela byť niekto veľmi mimoriadny.


Kapitola 3: Nesplniteľná misia



Leap in time

3. kapitola –
Nesplniteľná misia

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/3/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 3: Nesplniteľná misia

Hermiona ležala na posteli, stále príliš zmätená, aby zaspala. Nemohla uveriť tomu, čo sa predtým stalo. Teraz, v bezpečí svojej teplej postele naozaj zvažovala, či si to všetko nepredstavovala. Ale v skutočnosti tomu samozrejme neverila. Spomienka na toho ´druhého Malfoya´ - ako si ho tajne nazvala - bola skrátka príliš jasná. Keď zatvorila oči, stále mohla pred seboup vidieť jeho tvár, ako keby ju vídavala roky a nie len dve hodiny. Dve hodiny, ktoré zmenili celý jej život. Dve hodiny, vďaka ktorým bolo všetko oveľa ťažšie.

Dohodli sa ísť do postele a plán vypracovať zajtra. Hermiona sa ho spýtala, kde zamýšľa spať. Pokrčil plecami.

"Vlastne som nemal čas o tom premýšľať. Myslím, že si jednoducho prenajmem izbu v Rokville."

Hermiona si odfrkla. Jeho hlas jej stále znel v ušiach a začervenala sa. V temnote svojej spálne si to konečne mohla priznať: bol vzrušujúci. Z pomyslenia, že Malfoy bude o päť rokov vyzerať takto, sa roztriasla. Z pomyslenia, že ona dovtedy bude mŕtva, bola šokovaná rovnako. Ale úloha čo jej dal, nebola naozaj žiadnou prechádzkou ružovou záhradou. Rozprávať sa s tým ´druhým Malfoyom´ bolo prekvapujúco ľahké, ale priblížiť sa k jeho mladšiemu ja bude výzvou, s ktorou si nebola istá, či si dokáže poradiť. Malfoy sa jej hnusil. Nikdy neprehovorili viac než pár viet a tie boli väčšinou urážkami. Ako mohla zrazu začať s tým nafúkancom normálny rozhovor?

"Čauko, Malfoy, ako sa máš? Ach nie, stále ťa nenávidím, ale musím zachrániť našu budúcnosť, takže buď prosím dobrý chlapček a prestaň plánovať Dumbledorovu smrť. Ďakujem ti."

Hermiona sa zachichotala. Dokázala si predstaviť jeho tvár, keby tieto slová počul a musela sa veľmi snažiť, aby sa nezasmiala nahlas. Definitívne si bude myslieť, že zošalela. Najhoršie zo všetkého bolo, že ho ani nemohla viniť z toho, že si to myslel.

"Musíš ma lepšie spoznať. Získať moju dôveru. Som si istý, že to zvládneš."

Hermiona si jeho slová pamätala jasne a uškrnula sa. Ľahšie povedať ako urobiť. Ako sa mohla zrazu s takým blbcom spriateliť? Ako mohla svoj náhly záujem o Malfoya vysvetliť svojím priateľom?

"Nesmieš o tomto nikomu povedať. Ani Potterovi, ani Weasleymu, ani Ginny. Musíš to zvládnuť sama."

Hermiona si vzdychla. Bola bystrá, ale toto bolo na ňu určite priveľa. Skrátka nedokázala vymyslieť žiaden spôsob, ako túto úlohu vyriešiť. Bolo skoro ráno, keď konečne zaspala.

ooOoo

Hermiona spala až do obeda. Spala by ešte dlhšie, ale Parvati ju zobudila. Keď vošla na obed do Veľkej siene, nemohla si pomôcť, aby sa nepozrela na slizolinský stôl. Malfoy tam ešte nebol. Vzdychla si, posadila sa vedľa Rona a vypila trochu džúsu. Harry, Ron a Ginny sa na ňu spýtavo pozreli.

"Včera v noci som nemohla spať," krátko vysvetlila a všetci so slabým úškrnom prikývli.

Hermiona chcela niečo dodať, keď náhle vošiel dôvod jej nespavosti. Uškrnula sa. Malfoy tiež vyzeral unavene. Vlasy mal trochu kratšie, na jeho líci nebola žiadna jazva a tváril sa ustarane. Pansy sa posadila vedľa neho a nedokázala prestať rozprávať. Občas prikývol, ale nezdalo sa, že by jej venoval pozornosť. Hermiona pokrútila hlavou. Nemala potuchy ako začať svoju "Misiu Malfoy".

Bola sobota a Hermiona si dohodla stretnutie s tým ´druhým Malfoyom´ v skleníku. Potrebovali sa porozprávať o tom, ako sa do tohto pustia. Harryho menovali metlobalovým kapitánom a chcel si zahrať s Ronom a Ginny. Ginny nemala čas, pretože sa chcela stretnúť s Deanom. Hermione neušiel Harryho pohľad. Mala pocit, že bolo niečo iné v tom, ako sa pozrel na Ginny. Usmiala sa.

"Strávim trochu času v knižnici," oznámila a zmizla.

Nikto ju nepodozrieval. Hermiona bola rada, že dokázala tak ľahko uniknúť. Opustila Veľkú sieň a chcela odísť z hradu, keď zrazu do niekoho vrazila. Mala pocit, že vrazila do skaly. Všetko sa zdalo byť ako v spomalenom filme. Narazila do neho a myslela si, že spadne, keď zrazu zacítila, že ju zachytili silné ruky. Prekvapene sa napla, keď sa pozrela do dôverne známych šedých očí. Ruky mal ovinuté okolo jej štíhleho pása a takto sa objímali uprostred chodby. Bola naozaj blízko k nemu a mohla dokonca počuť tlkot jeho srdca, cítiť jeho vôňu, cítiť teplo jeho tela. Rozbúšilo sa jej srdce. Potom skoro okamžite pocítila, že je odtlačená preč. Podarilo sa jej udržať rovnováhu a nahnevane na neho zazrieť. Malfoy ju prebodol pohľadom a strčil si ruky do vrecka.

"Dávaj pozor, humusáčka. Teraz sa kvôli tebe musím osprchovať." 

Hlas mal zamatový a Hermiona neveriacky potriasla hlavou. Myslela si, že sa zmení až rokmi, ale mýlila sa. Už teraz bol svojím spôsobom atraktívny. Len sa mu ešte neprizrela dosť zblízka, aby si to uvedomila. Bol silný, mal fascinujúce oči, jeho pery vyzerali mäkké a voňal po veľmi drahej vode po holení a niečím, čo vážne nemohla identifikovať.

"Na čo čumíš, Grangerová?" zatiahol a Hermiona sa začervenala. 

"Vôbec na nič, Malfoy. Tu sa naozaj nie je na čo pozerať." 

Otočila sa a opustila hrad, stále zmätená. Mohla cítiť jeho pohľad na svojom chrbte, ale neopovážila sa otočiť. Skutočne zošalela. Neexistovalo iné vysvetlenie pre jej nečakanú reakciu. Ako vôbec mohla uvažovať o Malfoyovi ako o príťažlivom? Hermiona konečne prišla do skleníka. Zhlboka sa nadýchla a otvorila dvere. Už tam na ňu čakal. Hermiona si priala, aby sa mohla jednoducho otočiť a znova odísť, ale uvedomovala si, že na to je už príliš neskoro.

´Druhý Malfoy´ si zjavne všimol jej nepohodlie.

"Čo sa deje?" znepokojený sa spýtal.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nič. Len som stretla tvoje odporné ja. Vrazili sme do seba."

Usmial sa a jeho oči náhle zažiarili.

"Čo som povedal?"

"Najprv si ma zachytil, potom odsotil a povedal, že si budeš musieť dať sprchu. Vážne si myslím, že toto nebude fungovať. Skutočne ma nenávidíš."

Hermiona nerozumela samej sebe, prečo je kvôli tomu sklamaná. Včera ju to ešte netrápilo.

Pokrútil hlavou.

"Necítim k tebe nenávisť. Myslím si, že cítim, ale v skutočnosti necítim. Nesmieš sa tak ľahko vzdať. Musíš byť vytrvalá. Sľubujem, že to bude stáť za to."

Hermiona si nechcela myslieť to, o čom v skutočnosti premýšľala. Spomenula si na tlkot jeho srdca pod svojou rukou a pocítila to chvenie vo svojom tele.

"Dobre, tak čo by som mala urobiť?"

Uškrnul sa.

"Predovšetkým musíš zo mňa urobiť svojho partnera na elixíroch. Slughorn je váš nový učiteľ, správne? Nechá vás pracovať vo dvojiciach. Musíš sa stať mojou partnerkou. Musíme stráviť spoločne čas, aby si získala nado mnou vplyv. Okrem toho, tento rok bude Halloweensky bál. Slughorn pre celú školu organizuje kostýmový večierok. Najprv ho chcel urobiť len pre svojich vyvolených, ale Dumbledore bol proti takémuto klubu. Čoskoro to oznámi. Halloween je o dva týždne. Budeš musieť byť na tom bále mojou partnerkou. Prídu s losovaním, kto bude mať aký kostým. Vždy budú dvojice, ako Rómeo a Júlia, Scarlet a Rhett Butler, Sonny a Cher a podobne. Musíš sa postarať, že dostaneme rovnaké čísla. To je všetko, čo zatiaľ môžeme urobiť."

Hermiona na neho pozerala ako teľa na nové vráta.

"Rómeo a Júlia? Nemá byť Halloween o krvi a príšerách?"

Pokrčil plecami.

"To nie je môj nápad. Slughorn miluje dávať ľudí dokopy."

Hermiona si odfrkla.

"Dobre a čo to partnerstvo na elixíroch? Ako do pekla by som to mala urobiť? Nezistia, že som zmanipulovala losovanie? A čo by som vôbec mala s tebou na takom bále robiť?"

Zachichotal sa a vyzeral skutočne príťažlivo.

"Napríklad by sme mohli tancovať."

Hermiona sa začervenala a prebodla ho pohľadom, ale on sa len uškrnul. Toto zjavne považoval za poriadne zábavné.

"Ty sa bavíš, že?" zasyčala vyčítavo.

Prikývol, úškrn stále na jeho tvári. Hermiona pokrútila hlavou. Bol nemožný. Ale nemohla si pomôcť, aby sa neusmiala.

"Dobre, zmanipulujem losovanie, ale ako sa stanem tvojou partnerkou na elixíroch? Nepožiadam ťa, pretože by si aj tak povedal nie. A tiež s tebou na tom hlúpom bále nebudem tancovať."

Uškrnul sa.

"Uvidíme. Musíš prinútiť Slughorna, aby vás nechal pracovať vo dvojiciach."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie. Nepoužijem kvôli takej hlúposti Imperius!" nahnevane nesúhlasila.

´Druhý Malfoy´ si vzdychol.

"Smrť našich priateľov a rodiny je teda hlúposť?"

Hermiona otvorila ústa a znova ich zavrela. Mal pravdu. Nechcela premýšľať o dôsledkoch, ale mal pravdu. Pochopil, že ju presvedčil, hoci sa jej stále ten nápad nepáčil.

"Fajn, urobím to. Ak to niekto zistí, pošlú ma do Azbakanu, ale urobím to."

Vzdychla si a posadila sa na lavičku. Prikývol a čupol si pred ňu. Takto sa mu mohla pozerať rovno do tých strieborných hlbín. Jeho blízkosť ju veľmi miatla.

"Vďaka," zašepkal a chytil ju za ruku.

Hermiona pocítila v ruke chvenie nabité elektrinou, ktoré sa pohybovalo celým jej telom. Neuveriteľné. Ako mohol jednoduchý dotyk spôsobiť, že sa takto cítila? Intenzívne si uvedomovala teplo jeho ruky, ten pohľad v jeho očiach, jeho vôňu. Nikdy sa takto necítila. Niekoľko minút mlčali, stále pozerali jeden na druhého. Jeho pery sa trochu priblížili a ona na ne zízala, predstavujúc si, aké jemné sú. Cmukla perami a on sa náhle postavil a prehrabol si prstami vlasy.

"Pokúsim sa získať nejaké informácie a stretneme sa tu znova vo štvrtok, dobre? Urob čokoľvek, aby si sa ku mne dovtedy priblížila, dobre?"

Hermiona prikývla, neschopná hovoriť. Usmial sa, dotkol sa jej vlasov a odišiel. Strávila ďalšiu hodinu sedením v skleníku a kládla sama sebe otázku, čo sa pred tou malou chvíľkou presne stalo. Chcel ju pobozkať. A väčšmi prekvapujúce bolo to, že bola sklamaná, že to neurobil. Niečo s ňou určite nebolo v poriadku. Hermiona si spomenula na jeho slová.

"Zamiloval som sa."

Znova sa sama seba pýtala do koho. Pripomínala mu to dievča? To by vysvetľovalo jeho správanie. A čo jej vlastné pocity? Nemala byť zamilovaná do Rona? On si to samozrejme nevšimol, ale vždy dúfala, že si to jedného dňa uvedomí. Ale nikdy sa pred Ronom nechvela. Nerozochvel jej telo a nezmiatol jej myseľ. Ron bol len Ron. Jednoduchý a ľahko zvládnuteľný. Hermiona sa postavila. Čas vrátiť sa do hradu. Mala štyri dni na to, aby veci ujasnila. Štyri dni na to, aby sa všetko zmenilo.

Hermiona strávila skoro celú nedeľu s Ronom a Harrym v ich spoločenskej miestnosti. Hrali čarodejnícke šachy, kým si ona čítala knihu. Ginny bola s Deanom a Harry sa zdal byť sklamaný, keď červenovláska odišla. Hermiona sa na neho vševediaco usmiala. Možno by mala zmanipulovať aj ich losy.

Hodiny ubiehali a bol konečne čas na večeru. Hermiona sa pokúsila vyhnúť pohľadu na slizolinský stôl. Vedela, že mala nejako prísť do kontaktu s Malfoyom, ale nemohla sa prinútiť do toho, aby tak urobila. Konečne dojedli a Dumbledore sa postavil, čo bolo veľmi nezvyčajné.

"Ako všetci viete, čoskoro budeme oslavovať Halloween. Náš nový učiteľ elixírov, profesor Slughorn, mal skvelý nápad ohľadne tejto oslavy. Tento rok usporiadame Halloweensky bál! Podobne ako na Vianočnom bále pred dvoma rokmi budete musieť prísť s partnerom alebo partnerkou. Aby sme to urobili zaujímavejšie, páry budeme losovať. Každý si vytiahne los so svojim kostýmom a musí nájsť na bále svoj zodpovedajúci náprotivok. Takto ľudí premiešame a budete tiež môcť spoznať ľudí z ostatných fakúlt. Bál bude o dva týždne na Halloween a začne o siedmej."

Dumbledore sa znova posadil a ľudia začali rozprávať. Všetci boli vzrušení a zvedaví. Dievčatá hovorili o kostýmoch, chlapci o tom, ako sa vyhnúť tancovaniu. Hermiona sa otrávene usmiala. Pozrela sa na Malfoya, ktorý nevyzeral taký vzrušený ako Pansy. Bude skutočne šokovaný, keď zrazu bude musieť stráviť svoj večer s ňou. Ale teraz o tom nechcela príliš premýšľať.

Pondelok prišiel veľmi rýchlo a ona sa konečne ocitla na elixíroch. Sedela v zadnej lavici s Ronom a s Harrym, Malfoy bol v prvej rade s Pansy. Čakala na správny okamih, kedy použiť Imperius, bola nervózna a nebolo jej dobre. Nechcela na učiteľa použiť Neodpustiteľnú. Toto bolo proti všetkému, v čo verila. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Dnes budeme variť ten najnebezpečnejší elixír, ktorý poznám. Amortenciu. Môže mi niekto povedať, čo je na tomto elixíre také mimoriadne?"

Hermiona zdvihla ruku.

"Amortencia je najmocnejší elixír lásky na svete, spoznateľný podľa jeho výraznej perleťovej žiary a tým, že jeho výpary stúpajú dohora v typických špirálach. Elixír vonia každému inak podľa toho, čo ich priťahuje. Nevyvoláva skutočnú lásku, skôr posadnutosť."

Slughorn uznalo prikývol a Malfoy sa na ňu krátko pozrel.

"Presne, slečna Grangerová, desať bodov pre Chrabromil. Dobre, myslím, že by sme mali pracovať vo dvojiciach. Tento elixír potrebuje mesiace, aby sa pripravil. Dokončíte ho spoločne a ja vezmem pri hodnotení do úvahy vašu spoločnú prácu." Hermiona sa pripravila použiť kúzlo, keď sa na ňu Slughorn pozrel s veľkým úškrnom. "Slečna Grangerová, vymeníte si miesto so slečnou Parkinsonovou, aby ste pracovali s pánom Malfoyom. Slečna Parkinsonová, budete pracovať s pánom Weasleym a pán Potter to bude schopný zvládnuť sám, všakže?"

Harry sa skľúčene usmial a Hermionu to trochu nahnevalo. Odkedy našiel tú prekliatu knihu, Harry sa zrazu stal v elixíroch lepší než ktokoľvek iný - vrátane nej.

Hermiona sa postavila, aby sa presunula do prvého radu. Ako to že to takto vypálilo? Nepoužila Imperius, tak prečo sa aj tak stala Malfoyovou partnerkou? Pansy sa s ňou v polovici cesty stretla a zúrivo na ňu zazrela. Hermiona na oplátku prevrátila oči a posadila sa vedľa Malfoya. Ignoroval ju a začal hľadať potrebné prísady. Hermiona otvorila knihu. Vážne sa nedokázala sústrediť. Prečo bola z jeho prítomnosti taká zoslabnutá?

Hermiona chcela vziať treciu misku presne v tom okamihu, keď sa Malfoy načiahol, aby si ju vzal. Ich prsty sa dotkli a jej telom znova prebehlo elektrické chvenie. Asi to cítil tiež, pretože nadvihol obočie a pozrel sa na ňu s prižmúrenými očami. Hermiona pokrčila plecami a vzala si misku. Nerozprávali sa. Vedela, že má za úlohu získať si jeho dôveru, ale skrátka nevedela, čo povedať. Bolo dosť čudné, že ju doteraz neurazil.

"Nezabudni na mandragoru," potichu jej pripomenul.

Hermiona prikývla.

"Vďaka," zašepkala a čakala, že povie niečo hrubé.

Nepovedal.

Hermiona tomu nemohla uveriť. Možno nebolo také ťažké viesť s ním normálny rozhovor. Pozrela sa na Rona s Pansy, ktorí pracovali v napätom tichu.

"Je vážne naštvaná," zašepkala si pre seba.

Malfoy sa uškrnul.

"Obaja sú."

Hermiona sa na neho pozrela a nedokázala zabrániť slabému úsmevu.

"Áno, myslím, že sú."

"Ale ty nie si," vyhlásil.

Hermiona pokrčila plecami.

"Nie. A ty?"

Uškrnul sa.

"Mal by som byť, ale myslím, že nie som."

Hermiona na neho neveriacky prižmúrila oči.

"Neber to osobne, Grangerová, stále ťa nemôžem vystáť."

Zasmiala sa.

"Detto, Malfoy."

Zazvonil zvonec a Hermiona si vzala knihy a opustila miestnosť tak rýchlo, ako mohla. Nevšimla si malý zápisník, ktorý zabudla. Malfoy chcel na ňu najprv zakričať, ale potom sa rozhodol, že sa naň pozrie. Dal si ho do tašky a odišiel z miestnosti.

ooOoo

Hermiona si v knižnici robila domáce úlohy. Hľadala svoj zápisník, ale proste ho nemohla nájsť. Kde ho stratila? Hrýzla si spodnú peru, stratená v myšlienkach.

"Už by ste mali ísť do postele, slečna Grangerová," odporučila jej madam Pinceová.

Hermiona prikývla. Vzala tašku a odišla z knižnice. Stále bola stratená v myšlienkach, keď na rohu zabočila a zbadala Lavender s Ronom. Okamžite zastavila a ukryla sa za rohom. Rozprávali a smiali sa a očividne flirtovali. Lavender sa dokonca hrala so svojimi vlasmi a Ron stál príliš blízko k nej.

Hermiona skutočne nemohla popísať svoje pocity. Bola zmätená. Zmätená a nahnevaná. Pripadala si zradená. Samozrejme vedela, že pre takéto pocity neexistoval dôvod, ale nemohla si pomôcť. Keď pocítila slzu na líci, otočila sa a utiekla.

Nedávala pozor, kam kráča a znova do niekoho vrazila. Tentoraz bola príliš rozbehnutá, aby sa dala zachytiť a obaja spadli. Hermiona sa ocitla na Malfoyovi a skoro sa rozosmiala. Vážne to bola náhoda?

Jej telo okamžite reagovalo na jeho blízkosť. Napäl sa a ona skoro zastonala. Čo to s ňou bolo?

Uškrnul sa, oči prižmúrené.

"Do pekla, Grangerová, uhni nabok, inak prisahám..." pohrozil, ale vetu nedokončil.

Jeho oči sa roztvorili, keď zacítil jednu z jej sĺz na svojom líci. Hermiona sa pomaly posadila a odvrátila sa od neho.

"Prepáč," zavzlykala, čakajúc, že odíde, len čo to bude možné, keď zacítila jeho ruku okolo svojho zápästia.

"Čo sa to s tebou do pekla deje? Máš v pláne na mňa zaútočiť, inak prečo do mňa vždy narážaš? A prečo prepánakráľa plačeš?" spýtal sa, nervózny a zmätený.

Hermiona vedela, že toto nie je jeho chyba, ale nahnevala sa.

"Prečo by si sa do pekla vôbec staral? Nie je to tvoja vec, či plačem alebo nie, dochádza ti to? Myslíš, že chcem stále do teba vrážať? Je mi z teba zle, Malfoy!" vykríkla a okamžite to oľutovala.

Pustil ju a vražedne sa na ňu pozrel.

"Je mi to srdečne ukradnuté, Grangerová, plač si koľko chceš, ty hnusná humusáčka," vykríkol a Hermiona sa nahnevane postavila.

"Existuje  niečo okrem mojej krvi, čo dokážeš uraziť, Malfoy? Tvoj nedostatok predstavivosti je otravný," zasyčala.

Malfoy ju zrazu pritlačil na tvrdú kamennú stenu a Hermiona zastonala. Jeho ruky boli pritlačené o chladný kameň po oboch stranách jej hlavy, takže nebolo úniku.

"Chceš, aby som bol kreatívnejší? A čo toto: si protivná ako zimnica. Všetko na tebe sa mi hnusí. Si špinavá vševedka bez akejkoľvek príťažlivosti a hoci máš dobré známky, nič viac okrem tvojho rozumu na tebe nie je. Tvoja krv nie je tou jedinou vecou, čo stojí za hovno, Grangerová, všetko na tebe stojí za hovno."

Hermiona si neuvedomila, že plače. Bez pohnutia na neho pozerala, neschopná niečo povedať. Ukročil, oči prižmúrené. Hermiona si vzala tašky a utrela si slzy. Zdalo sa, že sa Malfoy cíti nesvoj. Zhlboka sa nadýchla.

"Máš pravdu, Malfoy. Som vševedka bez akejkoľvek príťažlivosti a ani moja krv nie je čistá. Ale toto nie sú veci, na ktorých naozaj záleží. Myslím tým, že čisté srdce je cennejšie než čistá krv. Pekný výzor sa stratí, ale to čo zostane, je charakter. Ak ma neznášaš preto, že som bystrejšia než ty, humusáčka a nie som sexy, potom myslím, že s tým dokážem žiť."

Otočila sa a odišla. Znova na svojom chrbte cítila jeho pohľad a zavzlykala. Šla do postele, ignorujúc Harryho ustarané otázky a pokúsila sa zaspať. Taký sprostý blbec! Vôbec žiadna príťažlivosť. To bol ten problém? Preto dal Ron prednosť Lavender? Hermiona zavzlykala. Toto bola určite ´nesplniteľná misia´.


kapitola 4: Spoznávania



Leap in time

4. kapitola –
Poznávania

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/4/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



4. kapitola: Spoznávania

Draco stále nevedel prečo, ale celú noc strávil čítaním Grangerovej zápisníka. Po tom, čo s plačom odišla, mal akosi pocit, že potrebuje vedieť, čo sa v tom jej zmätenom mozgu deje. Naozaj mal dôležitejšie veci na práci, ale jeho zvedavosť bola silnejšia než zdravý rozum. Najprv ho chcel len letmo preletieť, ale keď začal, jednoducho nedokázal prestať. Bolo prekvapujúce zistiť, že Grangerová má v skutočnosti zmysel pre humor. Ten čierny zápisník nebol v skutočnosti denník, ale aj tak poskytoval náhľad do hlbín jej duše. Nemohol si pomôcť, aby sa necítil ohromený. V písaní nemala žiaden systém; zdalo sa, že skrátka zapisuje čokoľvek, čo ju napadlo. Občas bol smutný, keď to čítal, hoci sa niekedy musel zasmiať nad jej ironickými tvrdeniami. Písala spôsobom, ktorý ho prinútil zabudnúť na čas. Jej popisy boli dôvtipné a jej pozorovacia schopnosť ho prekvapila. Existovalo niečo, v čom Grangerová nebola dobrá? To by naozaj rád zistil.

Avšak Draco si po prečítaní pocit, že ho zaujala, určite nepredstavoval. Grangerová pre neho vždy bývala špinavá, otravná vševedka. Nebola to len jej krv, ale tiež jej priatelia, jej bystrosť, jej zrejmé opovrhnutie, keď sa pozerala na neho. Na nej vždy všetko stálo za nenávidenie. Ale teraz to z ničoho nič pociťoval inak. Niežeby niekedy mohol mať tú hrdopýšku rád, ale proti svojej vlastnej vôli ju rešpektoval. Musel priznať, že tento pocit nevďačil len tomu zápisníku. Niečo na nej sa zjavne za posledné dni zmenilo. To, ako sa na neho pozerala, bolo iné. Jej slzy a slová, ktoré včera večer povedala, spôsobili, že pociťoval ľútosť. Nikdy predtým neľutoval, keď jej ublížil. Práve naopak. Užíval si to.

A teraz z ničoho nič ľutoval, že také kruté slová povedal, hoci boli samozrejme pravdivé. Draco si odfrkol a premýšľal o tom, ako do neho narazila prvý raz. Možno nie všetky jeho slová boli pravdivé. Pamätal si na ten pocit, keď ju držal vo svojom náručí. Zareagoval inštinktívne a zachytil ju, aby nespadla. Nikdy predtým k nemu nebola tak blízko a jeho telo reagovalo spôsobom, nad ktorým nechcel premýšľať. Dokonca ten krátky dotyk na elixíroch vyslal jeho telom elektrošok. A k tomu včera večer zo seba skoro urobil blázna. Bola tak blízko k nemu, že dokázal dokonca cítiť, ako jej bije srdce a vidieť slzy na čiernych mihalniciach. Keby bola na ňom ešte pár sekúnd, určite by prestala plakať, aby sa na ňom nahlas zasmiala.

Draco si prehrabol prstami vlasy. Bolo skoro ráno a stále nemohol zaspať. Existovala misia, ktorú musel splniť. Nebolo času premýšľať o Grangerovej. Prečo by mal? Stále bola tou najmenej dôležitou osobou na celom tomto svete. Tak prečo sa potom do pekla cítil tak znepokojene?

ooOoo

Hermiona sa na druhý deň vyhýbala tomu, aby sa pozrela na Rona či Malfoya. Chcela zabudnúť na to, čo sa včera večer stalo a tiež nechcela premýšľať o stretnutí s tým ´druhým Malfoyom´. Hermiona bola stále príliš nahnevaná, aby hovorila s akýmkoľvek Malfoyom, bez ohľadu na to, či mal šestnásť alebo dvadsaťjeden. Počas vyučovania si robila poznámky a veľa nerozprávala. Dokonca ani tak často nezdvihla ruku. Harry sa na ňu pozeral trochu znepokojene, ale nezdalo sa, že by si to Ron všimol - na rozdiel od Malfoya. Ten ju po celý čas sledoval a Hermiona cítila, že začína byť podráždená. Čo sa do pekla deje s tým debilom? Nemohlo mu to byť snáď ľúto, že nie? Nie. Ale mohla odprisahať, že niečo v jeho pohľade bolo iné.

Bol to dlhý deň. Hermiona vynechala večeru a šla do skleníka. Práve teraz naozaj nebola hladná a sedieť vedľa Rona bolo po takom dni príliš. Vonku bola tma a poriadne zima.

On tam už bol a čakal na ňu. Hermiona sa zaksichtila a jeho úsmev zmizol. Zamračil sa.

"Si v poriadku?" starostlivo sa spýtal, ako keby vedel o jej trápení.

"Nie, nie som." Hermiona sa cítila trochu vinne, ale nedokázala zadržať svoj hnev. "Si ten najväčší blbec na zemi, vieš to vôbec?" zasyčala a zazrela na neho.

Zatváril sa prekvapene a naozaj ľútostivo a jej zúrivosť sa rozplynula vo vzduchu.

Vzdychla si.

"Prepáč."

"Myslím, že by som sa mal ospravedlniť ja. Neviem presne, čo sa stalo, ale je mi to naozaj ľúto. Čo som povedal, že som ťa tak rozhneval?"

Hermiona sa posadila a pokrútila hlavou.

"Nebola to len tvoja chyba. Myslím, že si mi povedal pravdu a ja sa s ňou nedokážem vyrovnať."

Znova sa zamračil.

"Akú pravdu som ti povedal?"

Stále sa tváril znepokojene a ona sa pokúsila o slabý úsmev.

"Zistil si niečo nové?"

Prijal zmenu témy, hoci nemal v úmysle na svoju otázku zabudnúť. Zjavne vedel, že z nej práve teraz viacej informácii nedostane. Hermiona vážne nedokázala pochopiť, prečo ju tak dobre poznal. Možno z nich neskôr budú niečo ako priatelia? Odfrkla si. Nemožné.

"Tento víkend budete mať povolené ísť do Rokvillu. Hneď vtedy nastane môj prvý útok. Takmer zabijem Katie Bellovú a dlhý čas kvôli mne zostane u Svätého Munga."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

"Katie? Ale prečo? Nechcel si zabiť Dumbledora?"

Vyzeral, že je v rozpakoch a Hermiona si s potešením všimla, že sa tiež dokáže červenať. Dokonca mu to svedčalo.

"Chcel som zabiť Dumbledora, ale môj plán nevyšiel tak, ako som si predstavoval. Aby som bol úprimný, tento rok som bol vážne hlúpy. Myslím, že by som mohol povedať, že som bol zúfalý, ale to to nijako nezlepšuje."

Hermiona sa zachichotala a on na ňu zazrel skôr, než sa tiež usmial.

"Prečo mi to neporozprávaš od začiatku?" spýtala sa, na jej perách stále slabý úškrn.

Vzdychol si, posadil sa a začal rozprávať tým zamatovým hlasom, z ktorého sa celá chvela.

"Spomínaš si, ako ste ma pred pár týždňami videli u Borgina a Burkesa? Potter ma podozrieva a celý rok sa pokúša zistiť, čo mám v pláne. Už ti povedal svoju teóriu, že Malfoy je smrťožrút, správne?"

Hermiona prikývla a prevrátila očami, ale potom sa zamračila, chytila ho za ľavú ruku a spýtavo sa na neho pozrela. Uškrnul sa a ona vytiahla rukáv jeho koženej bundy. Pokožku mal bielu a bez žiadneho náznaku akéhokoľvek znamenia. Hermiona si s úľavou vydýchla. Samozrejme zvážila, že Malfoy je smrťožrút, ale nemohla vysvetliť, prečo je šťastná z faktu, že nie je. Sledoval každú emóciu v jej tvári a zjavne sa mu páčilo, čo videl. Hermiona sa začervenala a pustila jeho ruku.

"Nuž, ako môžeš vidieť, nikdy som nebol skutočný smrťožrút. Bol som blízko, ale nedostal som znamenie. Ale vráťme sa k téme. Bol som u Borgina a Burkesa, aby som získal niečo veľmi dôležité. Spomínaš si na Skrinku zmiznutia, do ktorej zavreli Weasleyovské dvojčatá Montagueho? Jej náprotivok je u Borgina a Burkesa."

Hermionine oči zažiarili poznaním.

"Tak takto si dostal smrťožrútov na Rokfort! Geniálne!"

Usmial sa.

"Áno, ale to bola moja posledná nádej. Usilovne sa snažím opraviť tú prekliatu vec a som dosť zúfalý, aby som medzitým vyskúšal iné metódy. Použil som Imperius na madam Rosmertu a ona bude tá, ktorá dá Bellovej ten prekliaty náhrdelník, ktorý si videla v Zašitej uličke. Chcel som, aby ho prepašovala na Rokfort, prinútila Dumbledora dotknúť sa ho, ale Bellová otvorila tú prekliatu vec sama. Tomuto zabránime. Práve bývam u Troch metiel a uvoľním madam Rosmertu spod Imperiusa. Moje mladšie ja s ňou komunikuje prostredníctvom očarovaných mincí."

Hermiona prekvapene otvorila ústa a on sa doširoka usmial.

"Áno, ukradol som ti nápad. Bolo to veľmi šikovné, aby som pravdu povedal."

Hermiona sa začervenala a nič nepovedala. Uškrnul sa.

"Ale tú druhú mincu dám tebe a necháme moje mladšie ja veriť, že všetko je v poriadku. Prikázal madam Rosmerte dať ten náhrdelník dievčaťu na toalete, takže prečo ho nedať tebe?"

"Takto ťa budem môcť vydierať!" škeriaca sa vyhlásila.

Trpko sa usmial.

"Myslím, že áno."

Hermiona sa usmievala.

"Dobre, potom sa stretneme v sobotu v Rokville. Nebude tam tiež tvoje odporné ja?"

"Nie, zostanem na hrade, aby som mal alibi."

Odfrkla si.

"Bolo by múdrejšie ísť s ostatnými. Takto budeš v podozrení."

Prikývol.

"Áno, viem. Celý tento útok je absolútne hlúpy. Máš radosť z mojej stupidity, však? Predtým som musel byť vážne hnusný."

Hermiona pokrútila hlavou, ale nepozrela sa mu do očí. Vždy v nej vyvolávali podivný pocit.

"Dobre, takže ty sa postaráš o ten Halloweensky večierok a pripravíš sa, aby si sa so mnou stretla v Rokville a ja sa postarám o madam Rosmertu."

Hermiona prikývla.

"Mimochodom, ako skryješ svoju totožnosť? Myslím, bývaš u Troch metiel, takže sa tu asi neponevieraš ako ty sám, že?"

Zaškeril sa.

"Ovládam zopár naozaj dobrých kúziel na zmenu vzhľadu. Dokonca ty by si ma takto nespoznala."

Usmiala sa a postavila sa, pripravená odísť.

"Čo som povedal?" spýtal sa, znova sa mračiac.

Hermiona sa na neho chvíľu pozerala.

"Myslíš si, že som sexy?"

Na chvíľu očividne stratil reč. Jeho oči ju preskúmavali a na perách sa mu zjavil úsmev.

"Toto je chyták? Ak poviem áno, urazíš sa a ak poviem nie, potom sa urazíš ešte viac?"

Začervenala sa.

"Zabudni na to, ja len... nuž... zabudni na to, aj tak to nie je dôležité..."

Zachichotal sa a ona sa začervenala.

"Ak ktokoľvek povie, že nie si sexy, potom je buď slepý alebo jednoducho hlúpy. A už sme spomenuli, že tento rok nie som najbystrejší."

Hermionu zaliala červeň ešte väčšmi a znova pocítila to chvenie.

"Aký presne bude náš vzťah v budúcnosti?"

Žartovne sa usmial.

"Poviem ti to, ale nie teraz. Ešte je príliš skoro."

Hermiona chcela protestovať, ale on pokrútil hlavou, tak to vzdala. Niečo v jeho pohľade ju rozohrialo. Bol taký rozdielny od svojho mladšieho ja. Keby nevyzerali ako dvojčatá, myslela by si, že je to úplne iný človek. Ak bude Malfoy v budúcnosti takýto, bola by dokonca schopná mať ho trošku rada. Alebo možno dokonca viac než trošku.

ooOoo

Draco bol vyčerpaný. Ten tlak bol stále väčší a väčší a on sa po prvý raz cítil skutočne preťažený. Grangerová ho ignorovala a počas vyučovania bola poriadne tichá. Nedokázal vysvetliť, prečo mu to vôbec vadilo. Vždy ho ignorovala a on sa kvôli tomu nikdy necítil nesvoj. Vážne musel byť dajako chorý. Bola zima a on na ňu čakal, čo bolo ešte viac choré. Videl ju odchádzať z hradu a napadlo ho, že ide asi na návštevu toho polovičného obra, čo mali za učiteľa. Držal v ruke ten čierny zápisník a opieral sa o stenu.

Prečo toto do pekla robil?

Keď konečne vošla, bol akosi prekvapený. Líca mala rozpálené, oči jej žiarili a na perách mala slabý úsmev.

"Kde si bola tak dlho, Grangerová?" zatiahol, nadvihnúc jedno obočie.

Začervenala sa.

"Do toho ťa nič, Malfoy, ale ak to chceš naozaj vedieť: Mala som rande. Máš s tým problém?"

Zaskočil ho zvláštny pocit. Draco nemohol pochopiť ten náhly hnev, ktorý sa mu prehnal žilami.

"A s kým, Grangerová? S Hagridom?" zasyčal s úškrnom.

Prebodla ho pohľadom.

"Nie, Malfoy. Možno tomu neuveríš, ale existujú chalani, ktorí si nemyslia, že mám nulovú príťažlivosť," vyšplechla a chcela odísť.

Draco nedokázal vysvetliť, prečo tak čudne zareagoval, ale zachytil ju za zápästie a zadržal ju.

"Tak potom s kým? Weasley to nie je, len pred minútou som ho videl s Brownovou."

V jej očiach sa zjavil tieň, keď začula jeho slová. Zovrel ju pevnejšie.

"Prečo sa vôbec staráš? Myslela som, že som ako zimnica, takže čo odo mňa krucinál chceš?"

Zrazu si všimla v jeho ruke čierny zápisník a jej pery vytvorili malé ´ó´. Okamžite zbledla a striasla jeho ruku. Nikdy ju nevidel takú nahnevanú. Pokúsila sa mu ten zošit vytrhnúť, ale bol vyšší a o pár krokov ukročil. Jej zúrivosť zmizla.

"Čítal si ho?" ticho sa spýtala.

Draco vážne nevedel, čo povedať, tak len prosto prikývol. Zalapala po dychu a znova sa jej v očiach zjavili slzy. Pocítil ľútosť. Ako to do pekla robila? Normálne mu slzy nevadili. Pansy pred ním plakávala po celý čas a bolo mu to srdečne ukradnuté, ale Grangerovej slzy ho akosi zoslabovali.

"Zabudla si ho na elixíroch," zrazu povedal.

Draco nevedel prečo, ale zrazu bolo pre neho dôležité, aby vedela, že jej ten prekliaty zošit neukradol.

Prikývla a zahryzla si do spodnej pery.

"Nevrátiš mi ho, však? Už si ho ukázal svojím priateľom?"

"Nie, prečo by som mal? V skutočnosti sa mi páčil."

Jej oči sa prekvapením roztvorili.

Draco sa v duchu preklial. Tie slová mu vykĺzli náhodou. Zatvárila sa zmätene a on ju za to nemohol viniť. Prečo sa pred ňou choval tak bláznivo?

"Ten zošit je pre mňa veľmi dôležitý," vyhlásila pomaly.

Pozorne ju sledoval. V jej očiach bolo niečo, čo ho tiež miatlo.

"Čo chceš? Čo mám urobiť, aby som ťa prinútila vrátiť mi ho?" napäto sa spýtala.

V jeho hlave sa zjavila nečakaná predstava, ktorá ho šokovala. Prehrabol si prstami vlasy. Keby sa ho to spýtala pred pár dňami, napadlo by ho niekoľko naozaj hnusných vecí, ale teraz to zrazu nedokázal.

"Zabudni na to. Len si ho zober a nikomu nepovedz, že som si nechal ujsť šancu vydierať ťa," nakoniec povedal s neúprimným úsmevom.

Jej prekvapenie bolo také obrovské, že sa skoro cítil urazený. Naozaj si myslela, že vôbec nemá srdce? Pravdepodobne. Prečo by si mala myslieť niečo iné?

Urobila krok k nemu a on jej bez zaváhania podal zápisník. Ich ruky sa dotkli a oči stretli. Zvláštne. Ako bolo možné, že necítil potrebu umyť si ruky? A prečo mal pocit, že by mohol hľadieť do jej očí celú noc bez toho, aby sa mu to zunovalo?

"Vďaka," úprimne zašepkala.

Predstavoval si to alebo bol jej hlas trošku vyšší než zvyčajne? Možno nebol jediný, kto bol zmätený. Uškrnul sa a ona sa na oplátku začervenala. Takže mal pravdu. Otočila sa a odišla. Draco nedokázal zadržať ďalšie slová.

"S kým si mala rande, Grangerová?"

Otočila sa s úsmevom tvárou k nemu.

"Vlastne je to naozaj milý chlapík. Najprv som ho nemohla vystáť a myslela som si, že je to blbec, ale myslím, že som sa zmýlila. Určite sa s ním znova stretnem."

Dracovi nedošlo, o čom hovorila. Jednoducho nemohol zniesť predstavu, že skutočne s niekým randí. Vždy si myslel, že Weasley bude ten, s kým bude chodiť. Weasleyho miesto by sa dalo ľahko zaujať. Draco pokrútil hlavou. Niečo s ním určite nebolo v poriadku. Ako keby mohol niekedy takto premýšľať o Grangerovej.

Hermiona ležala na posteli, zápisník pod vankúšom. Srdce jej búšilo. Prečo bol taký milý? Bol to jeho spôsob, ako povedať, že mu je to ľúto? Hermiona stále nemohla uveriť, že jej vážne ten zápisník vrátil. Malfoy jednoducho nebol taký typ. Istotne existovali nejaké postranné úmysly. Ale hoci si vravela, aby sa necítila tak šťastne, nemohla si pomôcť, aby nezaspala s úsmevom.

ooOoo

Bola streda večer a Hermiona sedela v spoločenskej miestnosti s Harrym. Ron sa zdržal po vyučovaní, pretože si zabudol domácu úlohu pre Snapa. Harry stále zúril kvôli novej pozícii Snapa ako učiteľa Obrany proti čiernej mágii. V poslednej dobe sa na to veľmi sťažoval. Hermiona mala pocit, že jeho zlá nálada nie je len vďaka Snapovi a Malfoyovi.

"Si v poriadku, Miona?" zrazu sa vážne spýtal.

Prikývla a usmiala sa.

"Iste, všetko je v poriadku."

Netváril sa presvedčene.

"Vždy si bola taký zlý klamár. Čo sa deje? Dokonca Ron si všimol, že si sa akosi zmenila."

Hermiona si vzdychla. Bolo jej jasné, že sa s ňou Harry porozpráva. Bol dôvtipnejší ako Ron, čo pravdupovediac naozaj nebolo ťažké. Bol jedným z jej najlepších priateľov, samozrejme, že si všimol jej náhlu zmenu. Už mala odpoveď pripravenú.

"Je to kvôli Ronovi. Videla som ho flirtovať s Lavender. Odkedy sa stal metlobalovým strážcom, zdá sa byť trochu iný a ja neviem prečo. Občas je naozaj kretén."

Harry si vzdychol a prikývol.

"Áno, máš pravdu. Vieš, že som videl Deana s Ginny. Bozkávali sa na chodbe. Ron sa s Ginny pohádal a ona sa zmienila, že sa už bozkávali všetci a že Ron sa chová ako blázon."

Hermiona sa zamračila.

"Čo presne Ginny povedala Ronovi?"

Harry sa začervenal a očividne mu to bolo trápne.

"Nuž, myslím, že spomenula Kruma..."

Hermiona nepotrebovala viacej informácii. Odfrkla si a Harry ospravedlňujúco pokrčil plecami.

"Je vážne kretén... Žiarliť po dvoch rokoch je skutočne príliš choré, dokonca aj na Rona... Ale čo ty? Ako sa cítiš ohľadne Ginny a Deana?"

Harry zbledol a ostražito sa rozhliadol.

"Ako to vieš?"

Hermiona sa uškrnula.

"Podľa toho, ako sa na ňu pozeráš. Je to zrejmé. Celý tvoj výraz sa zmení, keď vkročí do miestnosti."

Harry sa tváril šokovane a Hermiona sa ho pokúsila upokojiť.

"Ach nie, nemaj obavy, nepovedala som, že je to zrejmé pre každého, Harry. Ale pre mňa je. Už ťa poznám tak dlho. Videla som, ako si sa pozeral na Čcho a povedala by som, že je to oveľa hlbšie, keď sa pozrieš na Ginny."

Prikývol, stále vyvedený z miery a trochu prekvapený. Hermiona sa usmiala.

"Nepoviem ani slovka, sľubujem," zašepkala a Harry znova prikývol, vďačne sa usmial.

Strávili niekoľko minút v tichu a Hermiona nemohla zabrániť, aby v duchu nevidela dvojicu šedých očí. Bolo nemožné, aby sa jej páčil. Boli predurčení byť nepriateľmi a všetko za hranicou nenávisti sa zdalo príliš šialené. Nikdy nebude schopná cítiť k nemu niečo podobné sympatii. Pokrútila hlavou a uvedomila si, že ju Harry s úškrnom pozoruje. Začervenala sa a jeho úškrn sa ešte zväčšil.

"Miona, možno si sama zamilovaná?" zašepkal s prižmúrenými očami a Hermiona zalapala po dychu.

"Nie, nikdy! Nie je možné, aby sa mi páčil!" skoro vykríkla a Harry na ňu prekvapene vzhliadol skôr, než sa znova zaškeril.

"Príliš vehementne protestuješ."

Zamrmlala chabú výhovorku a odišla do spálne. Nedokázala dokonca zniesť predstavu, že by sa jej páčil. Bol všetkým, čo ona kedy odsudzovala. Len pár sekúnd bol milý a už si o ňom myslela, že nie je takým zlým človekom. Hermiona nemohla uveriť, že sa dala tak ľahko obalamutiť. Hlúpa. Naivná. Plná nádeje. Ohromená. Zmätená.

ooOoo

Nasledujúce dni prešli bez toho, aby sa stalo niečo mimoriadne. Hermiona sa veľa nerozprávala s Ronom a ešte menej s Malfoyom. Spoločne pracovali na tom elixíre a častejšie na neho pozerala, ale nič sa na povrchu nezmenilo.

Hermione sa konečne podarilo zmanipulovať tie prekliate losy na Halloweensky večierok. Slughorn im povedal, že nikto nemá dovolené prezradiť svoj kostým niekomu opačného pohlavia. Dokonca použil kúzlo, aby sa uistil, že na Halloween budú dvojice prekvapením. Nuž, pre Hermionu žiadne prekvapenie nenastane. Škaredo sa uškrnula. Pripravila viac než dva losy. Harry s Ginny budú mať pekné rande a Ronovi tiež vybrala partnerku: Eloisu Midgenovú zo Slizolinu. Hermiona sa nemohla dočkať, kým uvidí jeho tvár. Ak ona mala stráviť večer s Malfoyom, prečo by mal byť Ron na tom nejako lepšie? Stále nemohla uveriť, ako hlúpo sa choval kvôli tomu, že pred dvoma rokmi pobozkala Kruma. Také decko.

Na druhý deň bola sobota a bude musieť zabrániť tomu hlúpemu útoku na Katie. Naozaj dúfala, že si Malfoy nejako uvedomí, že jedná nerozumne, ale pochybovala o tom. Hermiona nevedela prečo, ale nemohla sa dočkať, kým znova uvidí ´druhého Malfoya´. Dni bez neho boli osamelé. Bol teraz jediným človekom, s ktorým sa mohla porozprávať bez toho, aby dávala pozor na svoje slová. To bol samozrejme jediný dôvod, prečo jej chýbal.

Bolo skoro ráno a Hermiona zišla na raňajky. Videla Malfoya stáť pred Veľkou sieňou strateného v myšlienkach. Chvíľu ho sledovala. Vyzeral napätý a unavený. Jedna jej hlúpa časť chcela, aby prinútila tie tiene pod jeho očami zmiznúť. Hermiona si povzdychla nad vlastnou hlúposťou. Malfoy si ju konečne všimol a ona sa rozhodla, že by vyzeralo čudne, kebyže na neho stále zíza. Prešla k nemu a cítila sa nesvoja. Prečo ju len jeho prítomnosť robí takou neistou?

"Bré ráno. Nezabudni, že sa máme neskôr stretnúť, musíme pracovať na tom elixíre," prehovorila tak chladne, ako sa dalo.

Nadvihol obočie a uškrnul sa.

"Budem tam."

Hermiona z neho nedokázala spustiť oči. Chvíľu sa na seba pozerali, keď náhle za sebou začula povedomý hlas.

"Čo tá humusáčka od teba chce, Draco?"

Pansy sa na ňu rozzúrene pozrela. Hermiona sa usmiala a prevrátila očami.

"Je znova tvoj, Pansy, ale nie nadlho. Neskôr si ho kvôli elixíru lásky požičiam."

Hermiona nevedela, prečo sa takto rozpráva s Pansy, ale Draco sa pobavene uškŕňal.

"Zabudni na to; nedovolím Dracovi, aby sa priblížil k elixíru lásky, keď si pri jeho boku. Je mi jedno, čo vraví Slughorn, ty špinavá humusáčka, určite máš za lubom, že ho prinútiš ten prekliaty nápoj vypiť!"

Hermiona sa zasmiala.

"Nepoznám tvoje metódy, Pansy, ale nikdy som nepotrebovala elixír, aby som sa páčila nejakému chalanovi. A ešte k tomu, nezabudni, o kom sa rozprávame. Myslíš, že by som niekedy chcela jeho? Nemožné."

Hermiona sa neopovážila pozrieť do tých strieborných očí vedľa nej. Bála sa, že by zbadal tú lož v jej vlastných očiach. Ale cítila jeho pohľad na sebe, ktorý ju súčasne rozpálil, ale aj schladil. Pansy vyzerala spokojná a preplietla si ruky s Malfoyom.

"To je veľmi dobre. Draco by sa aj tak nedotkol niečoho takého ako si ty," zasyčala Pansy a odvliekla Malfoya so sebou do Veľkej siene.

Hermiona sa za nimi pozerala a Malfoy sa otočil. Ich oči sa stretli a z jeho pohľadu mrazilo. Striasla sa. V jeho očiach bolo odhodlanie, z ktorého mala závrat. Malfoy zrejme dospel k nejakému rozhodnutiu. Hermiona mala pocit, že toto rozhodnutie ovplyvní aj ju.

Zjedla raňajky a pokúšala sa rozprávať s Harrym, aby sa rozptýlila. Nakoniec im dovolili odísť do Rokvillu. Hermiona si užívala čerstvý vzduch a pohyb a hlavne pocit, že už je medzi ňou a Malfoyom väčšia vzdialenosť. Bohužiaľ bolo naozaj zima a veterno a čoskoro sa chcela stočiť späť do svojej teplej a útulnej spoločenskej miestnosti. Ale to nemohla urobiť. Hermiona šla s Harrym a ani sa nespýtala, kde je Ron. Aj tak to vedela. K jej vlastnému prekvapeniu jej to toľko nevadilo.

"Harry, mám zopár vecí na práci. Vadilo by ti ísť k Zonkovi samému? Môžeme sa stretnúť neskôr, ak chceš."

Zamračil sa, ale prikývol. Hermiona sa pozrela na hodinky. Bol čas ísť do Troch metiel. Vošla do tej veľkej krčmy a uvítalo ju teplo. Uvoľnene vydýchla. Samozrejme bolo ťažké nájsť dosť miesta, aby ste predrali skrz, ale našla si cestu do zadnej časti krčmy bez toho, aby pritiahla priveľa pozornosti.

Hermiona zbadala schody, ktoré viedli do izieb na poschodí a vyšla nahor tak rýchlo ako mohla. Bola strašne rada, že si ju nikto nevšimol. Nuž, nikto okrem toho škaredého chlapa, ktorý sa postavil priamo pred ňu a so záujmom sa na ňu pozeral. Bol nízky, tučný, plešatý a mal vodnaté, modré oči. Chcela sa ospravedlniť, keď ho zrazu zbadala nadvihnúť obočie. V tom prostom čine bolo niečo tak povedomé, že sa začala smiať.

"Vyzeráš hrozne, Malfoy. Nemohol si sa premeniť na niekoho pohľadnejšieho?"

Varovne sa na ňu pozrel, schmatol ju za zápästie a vtiahol do prázdnej izby. Hermiona sa stále škerila.

"Zošalela si? Nehovor tu nahlas moje meno!" zasyčal a jeho hlas bol zlovestným barytónom.

Hermiona sa rozchichotala a nemohla prestať. Ohromený na ňu pozeral a ona sa musela smiať ešte viac.

"Neznieš veľmi pôsobivo!" rozosmiata lapala po dychu a on sa s nečakaným švihnutím prútika premenil späť k normálu a prevrátil oči.

Bolo zvláštne, ako pôsobivo vyzeral teraz.

"Takto je to lepšie?" spýtal sa s úsmevom.

Prikývla.

"Oveľa lepšie."

Miesto odpovede sa uškrnul a Hermiona sa začervenala. Ako to robil? Jeden prostý úsmev a ona mala pocit, ako keby ju rozpálil.

"Ako si ma spoznala? Bol som si istý, že ma nespoznáš," spýtal sa zvedavo.

Uškrnula sa.

"Nepoznám nikoho okrem teba s takými charakteristickými pohybmi. Nezáleží na tom, ako vyzeráš. Keď nadvihneš obočie, ako si to urobil predtým alebo sa uškrnieš, potom je to brnkačka."

Niečo, z čoho ju striaslo, zažiarilo v jeho strieborných očiach.

"Nemyslel som, že už budeš tak ďaleko," zašepkal a mal ten zvláštny, roztúžený výraz, ktorý videla, keď sa stretli prvý raz.

Zamračila sa a chcela niečo povedať, ale on pokrútil hlavou a znova sa usmial.

"Musíš vojsť na toalety pred Katie. Získaš ten náhrdelník od madam Rosmerty. Pokúsi sa na teba použiť Imperius. Buď pripravená, aby si sa mu vyhla. Postarám sa o ňu neskôr a uvoľním ju spod jej vlastného Imperiusa. Stretneme sa neskôr v Škriekajúcej búde, berieš?"

Prikývla.

"Dobre, v poriadku. Urobím, čo budem môcť."

"Nedotýkaj sa toho prekliateho náhrdelníka, inak ťa okamžite zabije. Prosím, dávaj pozor!" požiadal znepokojený a ona sa utešujúco usmiala.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a odišla z izby. Rozhliadala sa na každom schode a nakoniec zišla dole. Nikto si ju zjavne nevšimol. Pozrela sa na dvere toalety a všimla si, že sa Katie postavila. Hermiona vošla dnu a zamkla dvere kúzlom. Zacítila Imperius skôr, než mohla zareagovať

"Vezmeš tento balíček späť na hrad. Ochraňuj ho svojím životom. Musíš ho preniesť do Rokfortu. Prines ho Dumbledorovi. Povedz, že je to dôležité."

Hermiona zmätene prikývla. Mala pocit, že nič neváži a je šťastná. Všetko sa práve teraz zdalo jednoducho príliš ľahké. Zobrala balíček a vložila si ho do tašky. Usmiala sa a odišla z toalety, nevšimla si Katie, ktorá sa na ňu zmätene pozerala. Hermiona bola len bezstarostná a uvoľnená. Opustila Tri metly a kráčala po dôverne známej ceste smerom k hradu. Necítila dokonca ani chlad, ani vietor. Hermiona nejako zauvažovala, prečo by mala odniesť ten balíček späť na hrad. Nebola by hlúposť také niečo urobiť? Neexistovalo niečo dôležité, na čo nemala dovolené zabudnúť? Náhly záblesk šedej sa zjavil v jej uvoľnenej mysli.

Hermiona chcela ten obraz zadržať vo svojej hlave, ale bolo to ťažké. Nemala by sa proste vzdať a uvoľniť sa? Prečo bojovať? Prečo odolávať? Kvôli čomu? A potom tú tvár uvidela vo svojej mysli znova. Milú tvár. Neuveriteľné oči a dôverne známy úsmev. Nadvihol obočie a uškrnul sa. Náhlym šokom sa vrátila Hermione späť pamäť. Zmätene sa rozhliadla, našla sa blízko Rokfortu. Zanadávala. Prekliaty Imperius! Stále mala problémy s tým prekliatym kúzlom. Malfoy na ňu čakal v Škriekajúcej búde! Otočila sa, pripravená utekať späť, keď zacítila, ako ju niekto schmatol a pritlačil k stromu. Zalapala po dychu a zacítila ruku na svojich ústach.

".... chcela sa so mnou stretnúť. Nemôžem uveriť, že šla späť sama," vravel trochu nahnevaný Harry.

"Povedal som ti, že sa v poslednej dobe chová čudne. Asi sa príliš veľa bozkáva," nechutne vyhlásil Ron.

Harry prevrátil oči.

"Len sa jej spýtame. Dúfam, že je v poriadku."

"Iste, povedal som ti, že som ju videl kráčať samu k Rokfortu," otrávene odvetil Ron.

"Mimochodom kde je Lavender?" pobavene sa spýtal Harry.

"Prečo by som to mal vedieť?" odpovedal Ron a mlčky prešli okolo.

Hermione stále búšilo srdce. Začala si uvedomovať, ako blízko ju držal a striasla sa.

Zjavne si to všimol a pustil ju.

"Prepáč. Robil som si starosti. Ako si striasla ten Imperius?" ohromený sa spýtal.

Hermiona sa začervenala a pokrčila plecami.

"Osvietilo ma."

Zamračil sa, ale ďalšie otázky nepoložil.

"Je tu nebezpečne, nemali by sme strácať čas. Tu je tá očarovaná minca. Daj mi ten náhrdelník, zbavím sa tej prekliatej veci. Porozprávaš sa s mojím mladším ja, dobre? Ale pamätaj, nemáš dovolené vystaviť sa nebezpečenstvu. Ak sa pokúsim o niečo podozrivé, neváhaj ma prekliať!"

Hermiona sa pozrela do jeho strieborných očí a odfrkla si. Usmial sa, čo ju znova zmiatlo.

"Prosím, pokús sa získať moju dôveru, dobre? Musíš mi dať najavo, čo vieš, ale že to nikomu nepovieš. Stretneme sa znova o dva dni v skleníku. Ach a mimochodom, o akom bozkávaní to Weasley rozprával?" zamračene sa spýtal a Hermiona si vzdychla.

"Je to hlúpe. Myslím, že len trochu žiarli."

"A na koho?"

"Na Viktora Kruma."

"Veď to bolo pred dvoma rokmi," zamračene odvetil.

"Áno, ja to viem, ty to vieš tiež, ale Ron tomu zjavne nerozumie."

Usmial sa a utešujúco sa dotkol jej líca.

"Prečo si sa zmenil tak neskoro? Viac sa mi páčiš takýto, aký budeš," zamrmlala. Tie slová jej prekĺzli skôr, než ich bola schopná zastaviť. Začervenala sa.

Vážne sa na ňu pozrel.

"Ale ja už som takýto. Len si si nikdy nenašla čas, aby si si to všimla."

Hermionine oči sa roztvorili prekvapením a on zmizol so slabým úsmevom skôr, než mohla niečo povedať.

Mohlo to tak byť? Naozaj sa tak veľmi zmenil? Nikdy o tom takto nepremýšľala. Ale teraz keď to povedal, nemohla dostať jeho slová z hlavy. Jej mysľou prechádzali obrázky Malfoya ako ju uráža a miešali sa s tými najnovšími. Malfoy dotýkajúci sa jej ruky na elixíroch. Malfoy vracajúci jej zápisník s tým pokriveným úsmevom. Uškŕňajúci sa Malfoy. Malfoy pýtajúci sa jej na jej rande. Malfoy zazerajúci na ňu dnes ráno. Hermiona si vzdychla. Ako mohla vedieť, čo z toho je pravda a čo je predstieranie? Ktorá časť z neho bola skutočná: ten blbec, čo ju päť rokov nenávidel alebo ten rozkošný, milý chlapík, z ktorého sa jej rozbúšilo srdce a rozochvelo telo? Mohlo to naozaj byť tak, že títo dvaja boli v skutočnosti jedným a tým istým človekom?


Kapitola 5: Starosti srdca



Leap in time

5. kapitola –
Starosti srdca

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/5/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 5: Starosti srdca

Hermiona bola stratená v myšlienkach a nedávala pozor, kam kráča. Bola úplne zmätená. Tak veľa sa toho v poslednej dobe udialo... Vzdychla si a uvedomila si, že už je poriadne neskoro. Udrela sa po čele. Malfoy na ňu čakal, aby pracovali na tom prekliatom elixíre! Hermiona bežala do žalárov, otvorila dvere na učebni a znova do neho vrazila. Zdalo sa, že sa z toho stáva pravidlo. Podarilo sa jej udržať rovnováhu a vzhliadla do jeho ľadových očí. Zúril. Hermiona nevedela prečo, ale cítila sa nesvoja. V jeho očiach bolo niečo zvláštne, čo si nikdy predtým nevšimla.

Uškrnul sa.

"Povieš mi, aby som tu bol a sama meškáš. Poriadne drzé, nemyslíš, Grangerová?"

Vzdychla si.

"Prepáč. Stratila som pojem o čase."

Nadvihol obočie, očividne stále naštvaný.

"Už som ten elixír dokončil. Musíme dva týždne počkať, kým pridáme niečo nové.

Hermionu to prekvapilo, ale prikývla.

"Vďaka."

"Ach, necháp to zle, neurobil som to len tak pre nič za nič."

Z toho ako tieto slová vyslovil, sa Hermiona striasla. Zamračila sa.

"Čo tým myslíš?"

Znova sa uškrnul, urobil krok smerom k nej a s rozhodným buchnutím zatvoril za ňou dvere. Hermiona zacítila jeho dych a znova si pripadala slabá. Čo to robil?

"Chcem späť tú mincu. A chcem vedieť, kde je ten náhrdelník."

Hermiona bola ohromená. Ako to do pekla vedel? Prebodával ju pohľadom a ona musela prehltnúť.

"Ako to vieš?" nakoniec sa so zamračením spýtala.

Vzdychol si.

"Nie som totálne blbý, Grangerová. Tie mince sú upravené; vždy vidím, kde sa pohybujú. Funguje to ako GPS. Na mojej minci môžem vidieť, kde je práve teraz tá druhá. A prekvapilo ma, keď som zistil, že je v skutočnosti za dverami."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby nebola ohromená. Prečo jej to ´druhý Malfoy´ nepovedal?

"Nie zlé, Malfoy. No tú mincu ti nevrátim a ten náhrdelník je už preč. Zničila som ho."

Malfoy prižmúril oči a vražedne sa na ňu pozrel. Toto bolo po prvý raz, čo o ňom premýšľala ako o nebezpečnom. Zrejme nebol taký neškodný, za akého ho vždy považovala.

"Vieš, že by som ti mohol poľahky zlomiť väzy, však Grangerová?" potichu sa spýtal.

Striasla sa, ale nesklopila zrak.

"A ty vieš, že to neurobíš, Malfoy. Porazila by som ťa v každom dueli."

Odfrkol.

"Nemal som na mysli duel, Grangerová. Odkedy som ja ten poctivý? Skôr som myslel na to, že ti vezmem prútik a zabijem ťa holými rukami."

Uvedomovala si, že je vážny, ale stále krútila hlavou.

"To nedokážeš."

"Prečo nie?"

Usmiala sa.

"Nie si ten typ."

Jeho oči sa zväčšili prekvapením a uškrnul sa.

"Ako vieš, aký som typ, Grangerová?"

"Poznám ťa lepšie, než si myslíš."

Zazrel na ňu, ale ona nezareagovala.

"Nič o mne nevieš, Grangerová."

Hermiona ho neočakávane odtlačila od seba a on sa na ňu prekvapene pozrel.

"Skonči s tými kecami, Malfoy! Ja nie som hlúpa Parkinsonová, aby na mňa zapôsobilo, keď začneš s týmto tónom. Je mi srdečne ukradnuté, čo mi plánuješ urobiť, ja sa ťa nebojím, Malfoy!" nahnevane vykríkla a stála tam s rukami v bok.

"Viem, že máš v pláne zabiť Dumbledora! Viem, že sa veľmi snažíš opraviť Skrinku zmiznutia a viem, že to nenávidíš. Viem toto všetko a nikomu som to nepovedala. No tak poď, zabi ma. Nebudem sa brániť. Dokáž mi, že sa mýlim a zabi ma, pretože ja som tvoja jediná prekážka v tejto sprostej hre, čo hráš!"

Onemel. Zbledol a ohromene sa na ňu pozeral.

Hermiona si pomyslela, že sa už nepohne, ale potom sa veci udiali príliš rýchlo. Znova sa ocitla pritlačená na drevené dvere, jeho ruky okolo jej pása, jeho pery drviace tie jej.

Hermiona nedokázala vymyslieť viac než ´ach´. Vycítila to zúfalstvo v jeho činoch a nemohla si pomôcť, aby nezareagovala rovnakým spôsobom. Ani ju nenapadlo brániť sa. Otvorila pery a dovolila mu vstúpiť. Zatvorila oči, objala ho rukami okolo krku a pritlačila sa k nemu dokonca ešte tvrdšie. Zastonal, prehĺbil ten bozk a rozpálil celé jej telo. Ako to bolo možné? Snívala niekedy, že bozkávať ho bude takéto? Určite nie. Dobre, nikdy ju nenapadlo, že ho pobozká... Aká škoda! Hermiona nikdy predtým nebola takto bozkávaná. Jeho ruky sa presunuli nižšie a poľahky ju nadvihol. Preplietla nohy okolo jeho pása a cítila, ako ju posadil na stôl. Neopustil jej pery a Hermiona mohla ledva dýchať. Ale radšej by odpadla, než by ten bozk prerušila. Jeho pery boli mäkké a nežné, jeho dych ju opájal, jeho vlasy boli hodvábne a jeho telo silnejšie, než si kedy predstavovala. Prešiel prstami jej dlhými vlasmi a ona zastonala. Hermiona nevedela, či niekedy dokáže prestať, ale potom zrazu na chodbe začula hlasný zvuk, ktorý ich oboch vyplašil. 

Pozreli sa na seba, stále zadýchaní. Nevedela prečo, ale tie slová jej vykĺzli skôr, než ich dokázala zastaviť.

"Vidíš, nedokážeš ma zabiť."

Odfrkol si.

"A ty ma evidentne naozaj chceš."

Spomenula si na svoje slová z dnešného rána a začervenala sa. Strávili niekoľko sekúnd bez toho, aby niečo povedali. Hermiona si hrozne uvedomovala jeho blízkosť. Stále stál medzi jej stehnami. Bola šokovaná. Jej ruky sa ho chceli dotknúť znova, jej pery ho chceli pobozkať a všetko v jej vnútri tak silne kričalo, aby skrátka urobila to, čo chce. Pokrútila hlavou, postavila sa a chcela odísť. Nezastavil ju. Asi bol rovnako šokovaný ako ona sama.

"Nikomu to nepoviem," zašepkala, otvorila dvere a odišla.

ooOoo

Hermiona šla do kúpeľne a pozrela sa do zrkadla. Neuveriteľné čo s ňou urobil! Vlasy mala rozstrapatené, líca rozpálené, oči jej žiarili, pery mala napuchnuté a jej oblečenie vyzeralo, ako keby zápasila s trolom. Odfrkla si a použila kúzlo, aby dala všetko do poriadku. Ale svoje pery a oči nedokázala zmeniť.

Hermiona šla rovno do spoločenskej miestnosti a nadvihla obočie, keď zbadala Rona sedieť vedľa Harryho, Lavender a Parvati. Vzdychla si.

"Hej, Miona, kde si bola?" vyčítavo sa spýtal Harry. Prižmúril oči, keď sa pozrel na jej tvár.

Ospravedlňujúco sa usmiala.

"Prepáč, Harry, mala som viac práce, než som čakala."

S úškrnom prikývol, ale stále sa mračil. Ron sa na ňu nepozeral, ale uši mal červené. Prevrátila oči.

"Pôjdem do spálne. Dobrú noc," vyhlásila a s úľavou odišla.

Bolo príliš zavčasu, aby šla spať, ale Hermiona sa posadila na svoju posteľ a pokúsila sa vysvetliť si, čo presne sa predtým stalo. Zastonala. Bol to Malfoy, pre zmilovanie božie! Malfoy! Ako mu mohla dovoliť takto ju pobozkať? A ešte horšie: ona mu bozk opätovala! Hermiona si ľahla a zakryla tvár. Stále mohla pred sebou vidieť jeho tvár, cítiť jeho pery na svojich, ten dotyk jeho ruky na svojej pokožke... Znova zastonala, tentoraz požitkom. Srdce jej búšilo a pokožka brnela.

Keby mohla na jediný okamih zabudnúť, že to bol Malfoy, o kom premýšľala, potom by sa mohla dokonca cítiť dajako vzrušená. Hermiona si odfrkla. Bola vzrušená bez ohľadu na to, o čom sa pokúšala premýšľať. Takéto to malo byť? Malo by byť bozkávanie takéto? Nič podobné s Viktorom necítila. Mohla by také niečo cítiť s Ronom? Hermiona pokrútila hlavou. Nevedela odkedy, ale už to takto k Ronovi necítila. Po líci jej stiekla slza. Zdalo sa, že sa jej zrazu pokašľal celý život. Bola zamilovaná do Malfoya! Keď si tie slová pomyslela, zrazu sa postavila a šokovaná sa začala prechádzať. Zamilovaná. Zamilovaná. Zamilovaná. Hermiona pokrútila hlavou a zalapala po duchu. Nie. To nebolo tak. Bola to hlúpa nehoda vďaka prílišnému stresu. V žiadnom prípade k nemu nemohla takéto niečo cítiť. Znova sa posadila a vzdychla si. Pred dvoma týždňami ju o citoch k tomu blbcovi ani nenapadlo premýšľať a teraz zrazu ovládal jej myseľ.

Hermiona náhle zacítila vo svojom vrecku niečo horúce. Vytiahla začarovanú mincu a prečítala si odkaz na tom kove.

Musíme sa porozprávať. Zajtra po škole na Astronomickej veži.

Hermionine srdce stále búšilo. Nechcela sa s ním stretnúť!

Myslím, že neostalo nič, čo povedať.

Odpoveď mu netrvala dlho.

Bojíš sa?

Hystericky sa zasmiala.

Povedala som ti, že sa ťa nebojím.

Netrpezlivo čakala.

Dokáž to.

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

Bude lepšie, ak budeme predstierať, že sa vôbec nič nestalo.

Nemožné.

Protestovala.

Prečo?

Jeho odpoveď bola príliš sebavedomá.

Spýtaj sa samej seba. Zajtra po škole.

Kov schladol a Hermiona šla do kúpeľne, aby sa osprchovala. Plakala a smiala sa a uvoľnila každú emóciu vo svojom búšiacom srdci. Horúca voda jej pripomenula horúce ruky a zmätok v jej hlave sa ešte zhoršil. Ale v jednej veci mal pravdu: bolo nemožné predstierať, že sa nič nezmenilo. A jedna jej malá časť sa s ním vážne chcela stretnúť.

ooOoo

Draco nemohol uveriť, že ju skutočne pobozkal. Aby bol úprimný, chcel ju pobozkať od toho okamihu, čo do neho prvý raz narazila. Pokrútil hlavou. Bolo to lepšie než čakal. Pripomínala mu jahody. Jej vlasy, jej pery, jej pokožka, všetko ho opájalo, pripravovalo ho o vôľu. Goyle, Crabbe a Zabini už spali a v harmónii odfukovali. Čo sa to s ním dopekla dialo? Nikdy na ňu ani nepomyslel a teraz z ničoho nič nedokázal premýšľať o ničom inom než o jej tvári. Jeho otec by ho zabil, keby sa to niekedy dozvedel. Draco sa zhlboka nadýchol a zatvoril oči.

Jej slová mu prechádzali mysľou. Vedela, čo plánuje. Zo všetkých ľudí, čo to mohli zistiť, to bola ona. A nikomu to nepovedala. Ale prečo? Nemala utekať k Potterovi a všetko mu povedať? Nemala povedať Dumbledorovi, aby ho zastavil? Posadiť ho do Azbakanu, kde bol jeho otec? Draco nechápal jej reakciu. Ona bola tá dobrá, nie? Áno, to zaiste. Ona bola tá, ktorá dokázala zmeniť hriešnika na svätca. Odfrkol si. Veľa šťastia, Grangerová, premeniť tohto hriešnika bude ťažké. Prečo sa vôbec starala? Nebol tým najhorším človekom, na ktorého si na tejto škole dokázala spomenúť? Mätúce. Nervy drásajúce. Fascinujúce.

Draco si myslel, že nedokáže zaspať, ale mýlil sa. Celú noc sa mu snívalo o hnedých kučerách a jantárových očiach a prebudil sa zmätený a unavený.

"Draco, vstávaj, prídeme neskoro na elixíry, chlape!" sťažoval sa Goyle a Draco protestujúco zastonal.

Nakoniec sa postavil a šiel do kúpeľne. Vyzeral hrozne, čo nezodpovedalo jeho ješitnosti. Draco si dal načas a keď vošiel do učebne, Grangerová už na neho čakala. Prižmúrila oči, keď vošiel a začervenala sa. Uškrnul sa.

"Meškáte, pán Malfoy," vyčítavo prehovoril Slughorn a pozorne ho sledoval.

"Prepáčte, pane."

Draco sa posadil a pretočil očami, keď sa Slughorn otočil. Grangerová si nemohla pomôcť, aby sa trochu neusmiala. Sústredila sa na Slughornove slová a zapisovala všetko svojím drobným rukopisom. Draco sa pokúšal znova nezaspať. Bol napätý. Grangerová bola k nemu poriadne blízko a stále nedokázal pochopiť jej správanie. Dievčatá sú normálne ľahko prekuknuteľné, ale ona bola úplne iná. Ich oči sa stretli a on stuhol. Necítila to isté? Bola taká zmätená ako on? Jej oči boli porovnateľné s tekutým medom. Odvrátila sa, ešte raz sa začervenala. Usmial sa. Vycítil na sebe pohľad a otočil sa, aby sa stretol s Potterovými očami. Draco nadvihol obočie a Potterove oči sa prižmúrili. Vedel niečo? V žiadnom prípade. Grangerová by nikomu nepovedala, že ju pobozkal jednoducho preto, že mu ten bozk opätovala. Ako by toto mohla vysvetliť svojím priateľom? Odfrkol si. Ako by sa to vôbec dalo vysvetliť? Draco sa striasol. Musel nájsť spôsob, ako splniť svoju misiu bez toho, aby ho obťažovala Grangerová. Bolo to prílišné riziko.

Grangerová chcela odísť, keď hodina skončila, ale on ju zadržal, opatrný, aby ho nikto nevidel.

"Po škole," zašepkal len a ona sa napäla.

Prebodával ju pohľadom a ona konečne prikývla. Pozeral sa za ňu, nie si celkom istý, čo jej v skutočnosti chce neskôr povedať.

ooOoo

Hermiona odišla z učebne s miernou úľavou, keď si všimla, že na ňu Harry čaká. Vzdychla si. Toto skutočne nebol okamih, keď mu chcela podávať hlásenie.

"Čo chcel od teba Malfoy?" okamžite prešiel k veci.

"Chcel mi pripomenúť ten prekliaty elixír, na ktorom musíme pracovať," odpovedala, prekvapená tým, ako z nej poľahky tá lož vyšla.

"Stále si myslím, že niečo plánuje. Je trochu podozrivý."

Hermiona si vzdychla.

"Harry, nie je smrťožrútom. Videla som na Elixíroch jeho ľavé predlaktie. Žiadna stopa po nejakom znamení."

Harry prižmúril oči a očividne bol sklamaný.

"Fajn, možno ešte smrťožrút nie je, ale som si istý, že tomu tak onedlho bude."

Pokrčila plecami. Bolo zbytočné baviť sa s Harrym o Malfoyovi.

"Miona, nemohla by si sa trochu porozprávať s Ronom? Som si istý, že mu chýbaš."

Hermiona sa napla. Aj Ron bol téma, o ktorej sa nechcela s Harrym baviť. Zjavne vycítil jej nerozhodnosť.

"Pochop, občas je trochu zadebnený, ale to všetko je to tým, že ťa má rád."

Hermiona si vzdychla.

"Harry, naozaj si nemyslím, že jeho správanie dáva najavo zaľúbenie. Aby som bola úprimná, mám po krk tejto hlúpej hry."

"Páči sa ti nejaký iný chalan?"

Hermiona sa začervenala a prekliala Harryho pozorovacie schopnosti.

"Takže áno, há? Miona?" spýtal sa zvedavo a súčasne podozrievavo.

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Nikto sa mi nepáči. Skrátka nemám chuť tentoraz sa podvoliť. Poďme na Herbológiu, dobre?"

Harry prijal jej výhovorku, ale nebol blázon. Vedel veľmi dobre, že existovalo tajomstvo, o ktoré sa Hermiona nechcela podeliť.  Aj tak to skôr či neskôr zistí, takže pokrčil plecami a nasledoval ju, stratený vo svojich vlastných myšlienkach.

ooOoo

Hermiona si stále nebola istá, či by mala alebo nemala ísť na Astronomickú vežu. Nechcela poskytnúť Malfoyovi ďalšiu šancu, aby ju prekvapil, ale na druhej strane bola zvedavá, čo jej vlastne chce povedať.

Skôr než sa mohla rozhodnúť, či by mala ísť alebo nie, ocitla sa po škole v tej veži. Ani si neuvedomila, že kráča hore schodmi. Aké hlúpe.

On tam už bol a čakal na ňu. V mesačnom svetle vyzeral impozantne. Ako keby bol zaplavený striebrom. Hermiona z neho nedokázala odtrhnúť oči. Ako to, že si nikdy túto krásu neuvedomila?

Nevedela, že sám sebe kladie presne tú istú otázku.

Pomaly sa k nemu priblížila, jej oči stále upriamené na jeho tvár. Chvíľu sa bez slov pozerali na toho druhého.

"Zase meškáš," prerušil mlčanie.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, povedala by som, že ty si tu zavčasu. O čom sa chceš porozprávať, Malfoy?"

Zdôraznila jeho meno, aby ujasnila, že nedovolí, aby sa prihodilo niečo podobné tomu zo včerajška. Pochopil jej odkaz a uškrnul sa.

"Mám pár otázok."

"Prečo by som na ne mala odpovedať?" sladko sa spýtala.

Doširoka sa usmial.

"Fajn, existuje niekoľko dôvodov, ktoré by som mohol spomenúť. A čo tento jeden: ak mi to nepovieš, príjemne si pokecám s Potterom."

Hermiona sa usmiala.

"Nemyslím si, že si v stave, aby si ma vydieral. Zašla by som dokonca tak ďaleko, že by som povedala, že by som ťa mohla vydierať skôr ja."

Malfoy nadvihol obočie a uškrnul sa. Zjavne sa bavil.

"Na to ti nenaletím, Grangerová. Keby si ma skutočne chcela zradiť, už by si to bola urobila."

Uškrnula sa. Mal samozrejme pravdu. Nemala v úmysle ho zradiť. Ale on nevedel prečo a to ho očividne miatlo. Hermiona sa usmiala. V skutočnosti sa jej táto situácia páčila.

"Zdá sa, že sme v slepej uličke," vyhlásila a prekrížila si ruky na hrudi.

Prikývol.

"Zdá sa. Pokiaľ mi nepovieš, čo za hru to tu hráš."

Nevinne sa na neho pozrela.

"Ja? Ja nehrám žiadne hry, Malfoy. Len si robím starosti o dôsledky, ktoré môže tvoje konanie spôsobiť. Urobím všetko, aby som zabránila tomu, že sa to stane."
Stále s úsmevom prižmúril oči.

"Takže sme napokon stále nepriatelia," vyhlásil chladne.

Pokrútila hlavou.

"Vzdaj sa svojich plánov a nemusíme byť."

Odfrkol.

"Nemáš potuchy o čom rozprávaš."

Hermiona sa prikrčila, keď začula tú trpkosť v jeho slovách.

"Nemusí to byť takto. Sú aj iné možnosti."

Uprene ju sledoval.

"Odkiaľ máš svoje informácie?"

Zasmiala sa.

"Myslíš, že som dosť hlúpa na to, aby som prezradila svojho informátora?"

Pokrútil hlavou.

"Ale stálo to za pokus, nie?"

Zachichotala sa a on sa usmial.

"Je zvláštne takto sa s tebou rozprávať," priznala.

Uškrnul sa.

"Zvláštne? Ja by som skôr povedal, že úplne bláznivé."

Usmiali sa na seba a Hermiona sa oprela o kamenné zábradlie, aby sa pozrela na hviezdnatú oblohu. Malfoy sa nečakane postavil vedľa nej. Vzdychla si.

"Chceš vedieť, čo sa stane, keď tvoj plán vyjde?" zašepkala vážne.

Zvedavo sa na ňu pozrel.

"Ja zomriem."

Malfoy zbledol a zamračil sa. Zreteľne hľadal nejakú známku toho, že len žartuje, ale nič nenašiel. Bola vážna a on mohol v jej očiach vidieť úprimnosť. Striaslo ho.

Hermiona prikývla so slabým úsmevom na tvári.

"Ak zabiješ Dumbledora, zabiješ mňa, Draco."

Ak to bolo možné, zbledol ešte väčšmi.

"Prečo by mi na tom malo záležať?" chrapľavo sa spýtal.

Hermiona sa usmiala.

"Spýtaj sa samého seba," zopakovala jeho predchádzajúce slová.

Otočila sa a odišla s pocitom čudnej bolesti v hrudi. Prečo ju tak bolelo vidieť ho takéhoto? Z jeho zúfalstva bola aj ona zúfalá. Bláznivé. Toto bolo len divadlo, však? Urobiť všetko, aby tej hroznej vojne zabránila. Nevedela prečo mu vôbec o svojej smrti povedala. Mal pravdu, prečo by mu na tom malo záležať? Nebola pre neho menej než nič? Prečo sa jej potom nevysmial a nepovedal, že na jej smrti nezáleží? Prečo sa na ňu pozrel tak zúfalo? Možno sa v skutočnosti trochu staral? Alebo možno nebol taký zlý, aby nechal zomrieť nevinného človeka, hoci bola len humusáčkou? Hermiona pokrútila hlavou. Bol pripravený nechať zomrieť Katie. Možno to s ňou bolo iné? Malý pocit nádeje vzrástol v jej hrudi. Nedokázala si vysvetliť, v čo v skutočnosti dúfala, ale bolo to niečo, o čo sa nechcela s nikým podeliť.

ooOoo

Bola vážna. Videl v jej očiach, že v tom, čo povedala, bola absolútne úprimná. Draco tomu stále nedokázal porozumieť. Prečo by mala zomrieť? V skutočnosti existovalo veľa dôvodov. Grangerová bola muklorodená, chrabromilčanka, Potterova najlepšia priateľka a možný kandidát na člena Fénixovho rádu. Už štyri dôvody zabiť ju, čo najskôr to bolo možné. Draco nebol hlúpy. Vedel veľmi dobre, že Dumbledorova smrť by poskytla Voldemortovi zďaleka väčšiu moc než čokoľvek iné. Bol by sa schopný stať dosť mocným na to, aby dokonca zničil Rád a teda každý odpor, čo existoval. Grangerová by bola prvá, po ktorej by šiel. So svojím prútikom bola úchvatná, ale bolo by len otázkou času, kým by ju nejaký smrťožrút nezabil. Draco pocítil čudnú bolesť, keď o tom premýšľal. Normálne by mu to bolo ukradnuté. Toto nebol jeho problém. Jeho rodina mu od detstva vravela, že nič nemá menšiu cenu než humusáci. Prečo sa potom cítil ešte zúfalejšie? Prečo sa obraz jej bezduchého tela vrezal do jeho srdca ako nôž?

Nechcel, aby ju zabili. Zvláštne, ale pravdivé. Bláznivé a nerozumné, ale pravda. Draco si rukou prehrabol vlasy a pozrel sa na hviezdnatú oblohu.

Určite ho uhranula. Neexistovalo žiadne iné vysvetlenie pre jeho šialené správanie. Musí na Grangerovú zabudnúť. Prestať sa s ňou rozprávať. Prestať sa na ňu pozerať. Prestať o nej premýšľať. Vylúčiť ju zo svojho života a predstierať, že mu to nevadí. Musel sa stať tým zlým človekom, za ktorého ho vždy považovala.

Povedala, že sú iné možnosti. Ale on nevidel jedinú. Voldemort sa mu nasťahoval domov a jeho matka bola uväznená vo svojom vlastnom dome. Jeden chybný pohyb z jeho strany a okamžite ju zabijú. Jeden chybný krok a jeho otca ´náhodou´ zabije dementor. Draco nemal na výber. Občas skrátka neexistuje cesta von.

ooOoo

Hermiona vošla do spoločenskej miestnosti a zbadala, že na ňu čaká Ginny.

"Miona? Máš minútku?"

Prikývla a nasledovala červenovlásku do jej spálne. Posadili sa na veľkú posteľ s nebesami a Hermiona zvedavo čakala, kedy Ginny začne rozprávať. Červenovláska sa znova postavila a prešla cez izbu, neistá kde začať.

"Miona, chcela som sa ospravedlniť."

Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela.

"Je to moja chyba, že sa Ron chová tak hlúpo. Povedala som zopár vecí, ktoré nedokáže zvládnuť."

Hermiona sa usmiala.

"Áno, viem, nemaj obavy, Ginny, je to v poriadku, vážne."

"Vďakabohu, nie si nahnevaná. Vieš, že Ron nie je šťastný. Snaží sa to nedať najavo, ale myslím, že mu je to ľúto. Je to len kvôli tomu, že ťa vážne má rád."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby neprevrátila očami. Ako často jej to budú ľudia hovoriť? Ginny sa zamračila a Hermiona si vzdychla.

"Prepáč, Gin. Harry mi povedal presne to isté. Už poznám Rona roky a chápem veľmi dobre, prečo sa takto správa. Ale ja už to skrátka nemôžem dlhšie tolerovať. Lezie mi to na nervy. Je mi ľúto povedať to takto, ale nie som pripravená na zmeny jeho nálady. Jeden deň je milý, druhý deň je na mňa naštvaný bez toho, aby mi povedal prečo. Myslím tým, že už viacej nie sme deti! Ubližuje mi, keď sa takto správa."

Ginny sa stále mračila, ale prikývla.

"Áno, viem. Ale on nie je jediný, kto sa zmenil, Miona. Aj ty sa zdáš iná. Možno si to všimol."

Hermiona nevedela, čo na to odpovedať. Cítila sa vinne. Naozaj mala Rona rada. Ale nebola to tá láska, za ktorú to vždy považovala. Ginny sa na ňu uprene pozrela.

"Ty k nemu necítiš to isté, že nie?"

Hermiona ospravedlňujúco pokrútila hlavou.

"Už viac nie."

Ginny si vzdychla a posadila sa vedľa nej.

"Je to v poriadku, Miona. Je to môj brat, ale nemôžem ťa nútiť, aby si ho milovala. Aj tak je to jeho vlastná vina. Nemôže od teba očakávať, že počkáš, kým dospeje... Možno je dobré, že si udržuješ určitý odstup. Možno to veci uľahčí."

Hermiona prikývla. Usmiali sa na seba.

"Mimochodom, čo máš za kostým na Halloween?" vzrušene sa spýtala Ginny.

"Je hlúpy. Nemyslím, že sa mi hodí."

Tentoraz bola Ginny tá, čo prevrátila očami.

"Vysyp to zo seba, Grangerová!" prikázala a obe sa začali smiať.

"Dobre, som anjel."

Ginnine oči sa roztvorili.

"Čo za anjela?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Neviem. Na mojom lóse bolo napísané len Anjel Ráchel. Má to nejaký hlbší význam?"

Ginny si dramaticky vzdychla.

"Ach, Miona, vždy zabúdam, že si v skutočnosti muklorodená. Ráchel nie je žiaden anjel. Je to v našom svete hlavná postava v najslávnejšej legende o láske. Porozprávam ti ten príbeh, dobre?"

Hermiona prikývla a obe si ľahli na veľkú posteľ s nebesami.


Kapitola 6: Halloween



Leap in time

6. kapitola –
Halloween

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/6/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 6: Halloween

Ginny si odkašľala a prižmúrila v sústredení oči. Hermiona sa len usmiala a trpezlivo čakala.

"Toto je príbeh o anjeloch a démonoch. Rozpráva sa v celom čarodejníckom svete a v muklovskom svete existujú podobné príbehy. Pred stovkami rokov bolo Nebo miestom harmónie a jednoty. Anjeli žili v mieri pod Bohom a neexistovalo nič také ako Peklo. Štyria archanjeli, Michael, Gabriel, Rafael a Uriel boli najvernejší sluhovia Boha a najmocnejší anjeli v Nebi. Michael bol anjelom ohňa, Gabriel anjelom vody, Rafael ovládal moc vetra a Uriel silu zeme. Hoci boli Bohu veľmi blízki, ešte tam bol Lucifer, pravá ruka Boha a jeho strážca. Bol silnejší než archanjeli a pre Boha veľmi dôležitý.

Všetko až doteraz vyzeralo v poriadku. Nikto nečakal, že Lucifer v skutočnosti vládu Boha nepodporuje. Žiarlil, bol nespokojný a túžil po moci. Lucifer zhromaždil okolo seba iných anjelov a vybudoval armádu, aby vyhnala Boha a z neho urobila vládcu Nebies. A tak jedného dňa, keď to nikto nečakal, Lucifer začal mocný útok proti archanjelom a Bohu. V tom krvavom boji zomreli tisícky anjelov. Dobre, anjeli v skutočnosti nezomrú, skôr sa rozplynú, chápeš? Ale Luciferov útok bol neúspešný. S jeho spoločníkmi ho vyhnali a očerneli im krídla ako znak rebélie proti Bohu.

Odvtedy ich nazývali démonmi alebo diablami a museli žiť v temnom podsvetí, ktoré sa nazývalo Peklom. Lucifer prisahal, že sa jedného dňa vráti a pomstí sa. Boh bol veľmi smutný a nikomu už neveril tak, ako predtým veril Luciferovi. V pokračujúcej vojne medzi anjelmi a démonmi uplynuli desaťročia. Napriek tomu, že takzvaní ´padlí anjeli´ nemohli vstúpiť do Neba, stále sa o to pokúšali a často vyvolávali ťažké boje. Ale toto nie je to, čo si v skutočnosti chcela počuť, správne? Chceš, aby som ti porozprávala o Ráchel."

Hermiona, ktorá pozorne načúvala, prikývla. Ginny sa uškrnula.

"Jedna otázka, Miona: ako by si sa obliekla, keby som ti tento príbeh nevyrozprávala?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Myslím, že by som si vybrala biele šaty a krídla."

Ginny sa zachichotala.

"Budeš si to musieť znova premyslieť. Prepáč, že ťa šokujem, ale Ráchel je v skutočnosti tá zlá."

Hermione poklesla sánka.

"Ale myslela som, že je to anjel."

Ginny sa vzrušene usmiala.

"V tom je presne ten vtip. Bola anjelom. Padlým anjelom."

Hermiona sa tvárila ohromene a Ginny stále s úsmevom pokračovala.

"Ráchel bola princeznou démonov. Po tom hroznom povstaní ju našiel Lucifer. Bola malým dievčatkom a celú jej rodinu zabili. Lucifer ju vychoval ako vlastnú dcéru a z nej sa stala nádherná mladá žena. Jedného dňa zistili, že Ráchel má v skutočnosti výnimočný dar. Bola schopná prekročiť bariéru medzi Nebom a Peklom bez toho, aby si ublížila. Lucifer nechápal, ako to dokázala, ale vymyslel plán a poslal Ráchel do Neba. Mala tam špehovať Boha a infiltrovať Nebo, aby konečne mohla tú bariéru zlomiť. Nafarbili jej krídla na bielo a opustila Peklo. Ráchel videla, že život v Nebi je veľmi rozdielny od života v Pekle. Rozhodla sa prelomiť tú bariéru a poskytnúť každému šancu viesť taký život.

Keď prišla do božieho paláca, priblížila sa k archanjelovi Gabrielovi. Od Lucifera vedela, že Gabriel je ten najdôverčivejší. Porozprávala mu srdce lámuci príbeh a on sa nad ňou zľutoval a dovolil jej nasťahovať sa do paláca. Jej krása mu učarovala a prezradil jej mnoho užitočných vecí. Ráchel zahrala svoju úlohu dokonale. Zviedla Gabriela a prinútila ho dokonca požiadať ju o ruku. Jej plán by ľahko uspel, keby nakoniec nestretla Jeho. Jedno popoludnie sa šla poprechádzať do záhrady a nakoniec na sebe vycítila čísi pohľad. Otočila sa a zbadala jedného anjela opierať sa o strom a pozorne ju sledovať.

Ráchel bola zvyknutá na krásu. Normálne nepociťovala príťažlivosť k fyzickému vzhľadu. Ale tento chlapík bol odlišný. Nemohla z neho spustiť oči. Chladne sa na ňu pozeral, bez nejakého náznaku obdivu. To bolo pre ňu úplne nové. Ráchel po celý život vychvaľovali pre jej krásu. Žiaden muž jej šarmu neodolal. Pomaly sa k tomu cudzincovi priblížila a zblízka si ho prezrela. Jeho strieborné oči ju prebodávali pohľadom. Ráchel chcela niečo povedať, ale zrazu sa zjavil Gabriel a toho neznámeho anjela jej predstavil. Volal sa Damien a bol to Bohov najvyšší strážca. Ráchel sa usmiala, ale on jej úsmev neopätoval. Úprimne povedané, bol totálne nezaujatý. Keď Gabriel odišiel, Damien zrazu zasyčal, že jej neverí a že by si mala dávať pozor na svoje kroky. Ráchel po prvý raz pocítila neistotu. V jeho očiach bolo niečo, z čoho sa roztriasla. Fajn, nechcem, aby to bolo príliš dlhé.

Ráchel a Damien sa po celý čas hádali a on svoju averziu k nej vôbec netajil. Ráchel to vnímala ako výzvu a vyskúšala všetko, aby toho chladného anjela zviedla. Nezdalo sa, že by na jej úsilie nejako reagoval, ale Ráchel sa nevzdávala. Jeden večer vrazila do jeho izby a proste ho pobozkala. To spečatilo jej osud. Napriek tomu, že ju Damien podozrieval, nedokázal odolať. Začala sa mu akosi páčiť a už sa jej viacej nevyhýbal. Hlboko sa zamilovali. Takže Ráchel bola teraz rozpoltená medzi lojalitou k svojmu otcovi a láskou, ktorú cítila k Damienovi. Koho si mala vybrať?"

"Samozrejme, že si vybrala Damiena!" presvedčene vyhlásila Hermiona.

Ginny sa zachichotala.

"No v skutočnosti si vybrala svojho otca."

Hermiona sa nespokojne postavila a zazerala na Ginny, ako keby to bola jej chyba, že sa príbeh uberal týmto smerom. Na úškrn červenovlásky to nemalo vplyv.

"Nechaj ma dokončiť, dobre? Ráchel poslala Damiena preč po falošnej stope, aby ho prinútila na chvíľu odísť a potom prelomila s Gabrielovou pomocou bariéru. Ten samozrejme nepoznal jej zámery. Nebo zaplavili démoni a začala sa veľká bitka. Rácheline krídla znova očerneli a Gabriel si konečne uvedomil, kým bola. Lucifer bol silný a víťazstvo bolo na dosah. Ale potom sa zrazu zjavil Damien. Uvedomil si, čo sa stalo a vrátil sa späť. Keď ho Ráchel zbadala, bola šokovaná. Zazrel na ňu a začal bojovať s démonmi. Nanešťastie bol Lucifer na neho príliš silný a keď nakoniec zaútočil, aby Damiena zabil, Ráchel sa vrhla medzi nich a vlastný otec ju prebodol.

Anjeli a démoni okamžite prestali bojovať. Šokovaný Damien objímal Ráchel vo svojom náručí. Spýtal sa jej prečo a ona sa na neho usmiala. ´Pretože ťa milujem.´ Ráchel sa ospravedlnila a povedala, že chcela jedine, aby všetci mali šancu žiť šťastne v Nebi. Keď zomierala, stále sa pozerala do očí svojho milovaného anjela. Jej telo zmizlo a démoni s anjelmi uzavreli mier. Keď zomrel aj Damien, jeho dušu poslali dole na zem, kde sa opäť narodil a kde sa znova stretol s Ráchel v ľudskej podobe. Ich dieťa bolo prvým čarodejníkom na zemi a takýmto spôsobom našla mágia cestu do ľudského sveta. Koniec."

Hermiona sa so zamračením pozerala na Ginny.

"Páni, to bolo smutné."

Ginny prevrátila oči.

"Je to legenda o láske, čo si čakala?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Neviem. Chcem povedať, je to také nereálne. Teda, aby som bola úprimná, umrela by si niekedy kvôli nejakému chlapovi?"

Teraz bola Ginny tá, čo pokrčila plecami.

"Myslím, že to závisí od toho chlapa, nie? Či stojí za to."

Hermionine oči sa rozšírili.

"To nemyslíš vážne."

"Isteže myslím. Ak niekoho skutočne miluješ, nezaváhaš, aby si kvôli nemu zomrela. Ak skutočne miluješ, potom si budeš ceniť jeho život viac než svoj," pokojne vyhlásila červenovláska.

Hermiona si odfrkla.

"Možno..."

Ginny sa usmiala.

"Úprimne, páčil sa ti ten príbeh? Povedala som ti len zhrnutie, samozrejme. O tom príbehu je celá kniha s detailnými informáciami o ich pocitoch a myšlienkach. Je skvelá."

Hermiona prikývla.

"Veľmi mi pripomína Rómea a Júliu, vieš? Celou touto ´láskou proti pravidlám´. A koncom samozrejme. Myslím, že takýto príbeh je večne aktuálny. Myslíš, že vždy musí skončiť takto? Myslím, nemôže tam byť šťastný koniec?"

Ginny sa zachichotala.

"Ale tam je! Znova sa stretli, nie?"

Hermiona si odfrkla.

"Takže musíš najprv zomrieť, aby si mohla byť šťastnou?"

Ginny sa zamračila.

"Hypoteticky, však?"

Hermiona sa začervenala.

"Iste."

Ginny sa usmiala.

"Láska nie je logická, Miona. Môžeš pátrať po dôvodoch tak dlho ako chceš, nepomôže to. Buď si zamilovaná alebo nie si. Medzitým nič nie je. Nikdy nebudeš môcť ovplyvniť do koho sa zamiluješ. Skrátka ťa to zasiahne a nič proti tomu nenarobíš."

Hermiona pomaly prikývla.

"A ak niekto, do koho sa zamiluješ, je v skutočnosti démonom?"

Ginny sa uškrnula.

"Potom to budeš musieť zvládnuť. Dokáž, že sa ten príbeh mýlil a vytvor si svoj vlastný šťastný koniec."

Hermiona sa usmiala.

"Stále neviem, čo si obliecť za kostým."

Ginnine oči zažiarili vzrušením.

"Prosím, dovoľ sa mi o to postarať, dobre?"

Hermiona prikývla a nakoniec sa vzdala.

"Mimochodom, ty budeš na tom večierku kým?"

Ginny prevrátila oči.

"Slávna orientálna princezná."

Hermiona sa zachichotala a obe zišli dole na večeru.

ooOoo

Hermiona strávila ďalšie dva dni premýšľaním o tom prekliatom príbehu a Ginniných slovách. Malfoy sa jej evidentne vyhýbal. Jeho správanie sa skoro vrátilo k normálu, ako keby sa nikdy nič nestalo. Doberal si Harryho a Rona a ju úplne ignoroval. Dokonca na Elixíroch, kde sedeli vedľa seba. Jej očarovaná minca zostávala chladná a boli chvíle, keď sa pýtala samej seba, či to všetko nebol len sen. Ale nebol. Stále ju sledoval. Jeho jasné oči ju sledovali, keď odchádzala a občas na sebe vycítila jeho pohľad. Len nerozprával. Hermiona sa pokúšala presvedčiť samu seba, že je to v skutočnosti zlepšenie, ale naozaj tomu neverila.

Bol večer a bola na ceste do skleníka, aby sa stretla s ´druhým Malfoyom´. Hermiona nechcela premýšľať o jeho reakcii, keď zistí, že sa skutočne pobozkali. Pokrútila hlavou. Možno by mu to jednoducho nemala povedať.

Hermiona otvorila dvere a on už čakal - ako zvyčajne.

Usmial sa a pozorne ju sledoval, ako keby chcel skontrolovať jej stav. Usmiala sa na oplátku.

"Stále žijem," zažartovala, ale on sa zasmial.

"Ako to ide?" napäto sa spýtal a Hermiona sa usmiala nad jeho netrpezlivosťou.

"Vyhýbaš sa mi. Nerozprávame sa a úplne ma ignoruješ. Povedala som ti, že poznám tvoje plány, stretli sme sa a porozprávali o tom, ale nemyslím, že si zmenil svoj názor."

Vzdychol si.

"Vedel som, že to nebude také ľahké. Prosím vytrvaj. Ako som reagoval, keď si mi to povedala?"

Hermiona sa začervenala. Mohla cítiť horúčavu vo svojich lícach a prekliala sa za to, že bola tak ľahko čitateľná. Samozrejme, že si to všimol a zamračil sa.

"Čo som urobil?" spýtal sa, pripravujúc sa na najhoršie.

Vzdychla si. Nemalo zmysel tajiť to. Napokon, bol to tvrdohlavec.

"Pobozkal si ma."

Padla mu sánka a pokúsil sa zadržať široký úsmev. Hermiona sa zamračila.

"Čo je na tom smiešne?"

Zachichotal sa.

"Nič. Len som to nečakal, aby som pravdu povedal."

Hermiona sa cítila urazená a snažila sa nedať to najavo. Ale samozrejme, že si to všimol.

"Nie, nemyslel som to takto. Len ma nenapadlo, že ťa pobozkám takto skoro. Čakal som, že to zaberie viac času."

Hermiona vyvalila oči.

"Vedel si, že sa to stane?" neveriacky zašepkala.

Hrýzol si spodnú peru. Nebol šťastný, kam sa to zvrtlo.

"Nuž, áno, akosi."

Hermiona sa na neho zmätene pozrela.

"Myslíš, že sme toto už v tvojom čase urobili?"

Vzdychol si a prehrabol si rukou vlasy. Typický príznak rozrušenia.

"Nemyslím si, že je dobrý nápad práve teraz ti to povedať. Sľubujem, že všetko vysvetlím, ale nie teraz. Nie tu. Prosím, Hermiona."

Vzdala sa a vzdychla si.

"Si taký mätúci, Malfoy. Neviem, ako ťa zvládnuť. Jeden deň ma sčista-jasna pobozkáš a na druhý sa mi vyhýbaš. Naozaj si nemyslím, že dokážem, aby si sa vzdal svojho plánu."

Pokrútil hlavou, položil jej ruky na plecia a uprene sa na ňu pozrel.

"Môžeš. Musíš. Prosím! Nevzdávaj sa ma. Som tvrdohlavý a zvonka chladný, ale som rovnako zmätený ako si ty."

Hermiona odfrkla, ale prikývla.

"Čoskoro bude Halloween. Postarala som sa o tie lósy a myslím, že sa k tebe v ten večer znova pokúsim priblížiť."

Prikývol.

"Skvelé. Myslím, že ja sa tu porozhliadnem. Tento týždeň budem mimo mesta, ale na Halloween sa vrátim. Potom sa znova porozprávame, dobre?"

Hermiona prikývla. Otočila sa a otvorila dvere na skleníku.

"Poznáš príbeh o anjelovi Ráchel?" zrazu sa zvedavo spýtala.

Usmial sa.

"Iste, ten pozná každý. Prečo?"

"Je to môj kostým."

Oči mu zažiarili a doširoka sa usmial.

"Som zvedavý na tvojho Damiena."

Odfrkla si.

"Áno, ja tiež."

ooOoo

Hermiona nespala veľmi dobre. Mala mätúce sny a prebudila sa zavčasu s bolesťou hlavy. Dala si načas v kúpeľni a vynechala raňajky. Keď prišla do učebne Elixírov, zbadala Malfoya niečo šeptať Pansy do ucha. Rukou ju objímal okolo pása. Hermiona si odfrkla a prešla k Harrymu a Ronovi.

"Bré ráno," povedala s úsmevom. Harry jej úsmev opätoval, kým Ron sa odvrátil, uši zase červené.

Rozprávali sa o nedôležitých veciach a čakali, kým príde Slughorn.

"Draco, nemôžeš požiadať Slughorna, aby znova vymenil partnerov? Nemôžem uveriť, že musíš pracovať s tou špinavou Grangerovou," prehovorila Pansy dosť nahlas, aby ju všetci počuli.

Ron a Harry sa napäli a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie," povedala jednoducho a obaja sa zhlboka nadýchli.

"Myslím, že to budem musieť vydržať," pomaly zatiahol Malfoy.

Pansy zaskučala a Hermiona sa napla. Otočila sa a zízala na Malfoya, ktorý sa chladne uškŕňal.

"Nezaslúži si, aby bola s tebou," zalichotila mu Pansy a Hermiona sa zasmiala.

"Ach, chvalabohu, kto by kedy chcel byť s tým rozmaznaným blbom? Môžeme si s radosťou vymeniť miesta, Pansy, ja ti nebudem brániť, aby si mu oblizovala topánky," zasyčala a prekrížila si ruky na hrudi.

Malfoyove oči sa prižmúrili a Pansy ju prebodla pohľadom.

"Znie to, ako keby si žiarlila, Grangerová," s úškrnom vyhlásil Malfoy.

Hermiona si odfrkla.

"Áno, zaiste. Len ťažko dokážem ukryť svoje city, Malfoy," posmešne odvetila a Ron sa zasmial.

Malfoy sa uškrnul.

"Potom ich neukrývaj."

Hermiona sa začervenala a v duchu sa prekliala. Keď tieto slová vravel, bolo v jeho očiach niečo, čo ju nútilo stále cítiť to brnenie. S úškrnom si to všimol a Pansy sa zasmiala.

"Ona to vzala vážne! Aká hlúpa dokážeš byť, Grangerová? Myslíš, že niekto ako Draco by sa vôbec na teba pozrel, nespomínajúc, že by sa ťa dotkol?" posmievala sa Pansy.

Hermiona sa uškrnula.

"Spýtaj sa jeho."

Niečo v jej úsmeve spôsobilo, že Pansyin úškrn zmizol a zmenil sa na masku zúrivosti.

"Ty sa opovažuješ..." začala a Hermiona sa zasmiala.

"Samozrejme, že sa opovažujem."

Malfoy sa s námahou pokúšal zadržať úškrn a Hermiona na neho zazrela. Pokrčil plecami.

"Draco!" obrátila sa Pansy na Malfoya.

Zrazu sa sklonil a pobozkal ju. Hermiona nedokázala popísať, čo v tej chvíli cítila. Len sa dívala a pokúšala sa ignorovať tú bolesť vo svojej hrudi. Keď Malfoy Pansy pustil, tá sa na neho v extáze pozerala.

"Nemaj obavy, ja by som sa nikdy tej špinavej humusáčky nedotkol."

Zásah do čierneho. Hermiona vycítila slzy, ale nedovolila, aby sa objavili. Harry s Ronom okamžite začali na Malfoya kričať a Ron dokonca vytiahol svoj prútik, aby toho blonďavého slizolinčana preklial. Zdalo sa, že mu je to ukradnuté. Svoje oči upieral na jej tvár. Hermiona sa otočila a odišla. Nikdy nič podobné neurobila, ale pomyslenie, že bude vedľa neho sedieť viac než hodinu spôsobilo, že sa roztriasla. Na toto nebola dosť silná.

Hermiona šla do spálne a plakala. Nechcela dať najavo tento druh slabosti, ale nemohla si pomôcť. Jeho slová ubližovali viac, než jeho bozk s Pansy. Keď si ten obraz predstavila, mala pocit, že sa zadusí. Nikdy, pokiaľ bude nažive, nikdy ju znova neprinúti, aby sa kvôli nemu takto cítila. Hermiona bola znechutená. Radšej o päť rokov zomrieť, než by sa k tomu kreténovi mala priblížiť.

ooOoo

Draco nemohol odtrhnúť oči z prázdneho miesta vedľa seba. Stále premýšľal o jej tvári, ublíženej a neveriacej. To, čo urobil, bolo správne. Musela sa ho vzdať. Vzdať sa myšlienky, že by sa mohol nakoniec zmeniť. Nebolo cesty späť. Jediná možnosť, ako ju udržať v bezpečí, bolo prinútiť ju, aby ho nenávidela. Hoci Draco neočakával, že to tak veľmi ublíži jemu samému. Povedať tieto slová bola tá najťažšia vec, ktorú kedy urobil. Prečo? Bývalo ľahké takto jej hovoriť. Napokon, bola to Grangerová. Len Grangerová. Jeden malý bozk ho snáď nemohol tak oslabiť. Prečo sa to potom nezdalo správne?

Draco strávil deň väčšinou v mlčaní. Pansy bola večne v jeho blízkosti ako láskou pomätený pes. Pobozkať ju bola určite chyba. Jej nádejný pohľad znervózňoval a počas obedňajšej prestávky sa ho dokonca pokúsila prinútiť, aby ju pobozkal znova. Draco pokrútil hlavou. Grangerová sa už nevrátila na žiadnu hodinu. Čudné. Normálne bola posledným človekom, ktorý by vynechal vyučovanie. Bolo to skutočne kvôli nemu? Tak veľmi jej ublížil?

ooOoo

Hermiona sa rozhodla, že dnes nevstane z postele. Vynechala celý deň a povedala svojím priateľom, že ju hrozne bolí hlava. Bolo neskoro večer a Parvati s Lavender už spali. Hermiona bola neuveriteľne hladná a rozhodla sa, že zíde dole do kuchyne, aby si zaobstarala nejaké jedlo. Šla do spoločenskej miestnosti a stuhla prekvapením. Ron tam sedel s veľkým tanierom sendvičov.

"Vedel som, že skôr či neskôr zídeš dole. Napadlo mi, že možno budeš hladná," začal a začervenal sa.

Hermiona pocítila nával náklonnosti a vďačne sa usmiala. Posadila sa vedľa neho a vzala si sendvič.

"Vďaka, Ron," zašepkala a on sa zahanbene usmial.

"Chcel som sa ospravedlniť. V poslednej dobe som sa choval hlúpo. Nechcel som, aby to bolo takto. Prosím, Miona."

Prehltla a pozrela sa na neho so slzami v očiach. Hermiona nevedela prečo, ale počuť tieto slová jej robilo tak dobre, aj keď Ron nebol tým človekom, ktorý ich mal povedať. Zrazu ho objala a on ju placho pohladil po chrbte.

Rozprávali sa a smiali a zjedli všetky sendviče v dokonalej harmónii. Hermiona si spomenula, prečo vždy chcela, aby sa Ronovi páčila. Bolo príjemné byť s ním. Pritúlila sa k nemu a pozrela sa do praskajúceho ohňa a potom zaspala a utešujúco zastenala. Ron sa na ňu s úsmevom pozrel a tiež zatvoril oči.

"Chýbala si mi," zašepkal a zaspal.

ooOoo

"Strávili tu celú noc spoločne? Sami?"

"Myslíš, že sú nakoniec pár?"

"Mala by som to povedať Lavender, myslela som, že sa jej páči."

"Možno by sme ich mali zobudiť."

Hermiona začula šepot a pomaly sa prebudila. Niektoré slová zachytila a zamračila sa. O čom to rozprávali? Nakoniec otvorila oči a všimla si, že všetci stíchli. Rozhliadla sa a našla sa obkolesená chrabromilčanmi. Všimla si, že v skutočnosti leží na niečom teplom a toto ´niečo´ dýcha. Hermiona vedľa seba našla Rona, ktorý stále spal.

"Ach, no tak, kašlite na to, toto nie je vaša vec."

Hermiona sa pozrela do Harryho usmievajúcej sa tváre. Usilovne sa pokúšal všetkých rozohnať. Ginny mu pomáhala a kradmo na nich pozerala. Hermiona zmätením pokrútila hlavou. Mysleli si to, čo si myslela, že si myslia?

Hermiona potriasla Ronom.

"Ron! Prebuď sa!"

Zmätene otvoril oči a usmial sa, keď ju zbadal tak blízko pri sebe. Nemohla si pomôcť, aby ten úsmev neopätovala.

"No tak, nie sme sami!" zašepkala a on vyskočil a stretol sa s pohľadom asi dvadsiatich chrabromilčanov.

Hermiona sa tiež postavila a odišla do spálne tak rýchlo ako mohla. Uprednostnila by zostať v posteli až do budúceho roka, ale to bolo nemožné, takže sa vzchopila a odišla na raňajky. Ako očakávala, všetci si šepkali a ona podráždene odfrkla. Ron na ňu čakal s plachým úsmevom, ktorý mu opätovala.

"Sú hrozní," vyhlásila a sledovala, ako sa nejakí prváci chichocú.

Ron prikývol.

"Áno, sú." Ale netváril sa tak. V skutočnosti sa usmieval a zjavne mal dobrú náladu.

Šli na raňajky spoločne a znova ich zastavila Pansy.

"Hej, Grangerová, konečne si si našla niekoho, kto je ochotný sa ťa dotknúť? Nie je veľkým prekvapením, že je to Weslík," posmievala sa a Ron zružovel.

Hermiona Pansy nevenovala pozornosť, pretože upierala pohľad na Malfoya. Snažil sa tváriť nezaujato, ale jeho oči žiarili ako kvapalné striebro. Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa neusmiala.

"Sklapni, Pansy, si taká osina v zadku," chladne odvetila, chytila Rona za ruku a otočila sa. Chytil ju pevnejšie a Hermiona si pripadala v bezpečí. Možno to bolo takto lepšie. Prečo plakať pre lásku, ktorú nemôžete mať, keď iná láska je v skutočnosti tak blízko?

"Pekné divadlo, Grangerová," lenivo zatiahol Malfoy a Hermiona sa na neho pozrela s veľkým úsmevom.

"Nie také dobré ako to tvoje včerajšie, Malfoy," odpovedala a prešla s Ronom ku chrabromilskému stolu. Cítila na chrbte Malfoyov pohľad.

Ron si vzdychol.

"Ušlo mi niečo medzi tebou a Malfoyom?" spýtal sa potichu a Hermiona okamžite pokrútila hlavou.

"Predtým sme mali na Elixíroch hlúpu hádku a on hovoril o tom."

Ron s úľavou prikývol a Hermiona už viacej nebola hladná. Prečo bolo také ľahké klamať? Nikdy predtým svojím priateľom neklamala a teraz to robila dokonca bez premýšľania.

So svojimi priateľmi strávila prekvapujúco príjemný deň. Hermiona bola šťastná s Ronom po boku a zdalo sa, že sa uľavilo tiež Harrymu. Mali dobrú náladu a dokonca sa spoločne tešili z vyučovania. Hermiona si uvedomila, ako veľmi jej chýbali. Bol to dobrý pocit.

Prešiel týždeň bez toho, aby sa udialo niečo mimoriadne. Malfoy ju stále ignoroval, hoci ju neprestal sledovať. Hermiona sa vrátila k starým zvykom, ako navštevovanie Hagrida s Harrym a Ronom, či dívanie sa ako hrajú šachy, kým čítala. Harry im porozprával o všetkom, o čom sa dozvedel na Dumbledorových súkromných hodinách a potom sa o každom kúsku informácie porozprávali. Rozprávať sa so svojimi priateľmi bolo niečo, čo Hermiona milovala. Naozaj im chcela povedať o ´druhom Malfoyovi´ a o budúcej vojne, ktorej sa pokúšala zabrániť. Ale samozrejme, že to neurobila.

Dni plynuli v radosti, ale noci boli horšie. Hermiona sa cítila osamelá, keď mesačné svetlo prenikalo do jej izby. Ako keby stratila niečo mimoriadne. Niečo, čo potrebovala. Keď v noci zatvorila oči, vždy videla pred sebou jeho tvár. Bolo ľahké navravieť si, že na neho cez deň zabudla. Ale v noci túžila po jeho hlase, po jeho úsmeve, po jeho dotyku. Hermiona by to samozrejme nikomu nepovedala. Toto bol jej problém a bol len jej. Bola si istá, že raz na neho zabudne. Keď všetko skončí, začne nový život s Ronom. Dňom za dňom to bude ľahšie a ona bude šťastná. A keď sa pokúsila týmito vetami samu seba presvedčiť, zvyčajne zaspala s malou slzičkou v kútiku oka.

ooOoo

Konečne sa naozaj priblížil ten očakávaný a súčasne obávaný Halloweensky večierok. Hermiona sľúbila Ginny, že ju nechá pripraviť jej kostým, takže si skutočne nerobila starosti. Jediná vec, kvôli ktorej sa cítila zle, bol Ron. Vybrala mu za partnerku Eloise Midgenovú a on to ešte ani nevedel. Hermiona zvažovala, že znova zmanipuluje lósy, ale bolo by to nebezpečné. Nikto nesmel zistiť, že v tom bola zapletená, takže sa toho plánu vzdala a rozhodla sa stráviť s ním veľa času, aby sa cítil lepšie.

Tri hodiny pred tým, než mal začať večierok, sa stretla s Ginny.

"Miona, budeš vyzerať fantasticky, keď s tebou skončím."

Hermiona neprotestovala a nechala Ginny, aby jej urobila vlasy, make-up a pomohla jej s kostýmom.

V skutočnosti sa bavili a veľa nasmiali. Krok za krokom sa Ginny premenila na orientálnu princeznú. Vyzerala nádherne. Vybrala si zlatom iskriaci kostým brušnej tanečnice, ktorý zvýrazňoval jej štíhly pás a boky. Bol pre ňu dokonalý. Živôtik bol tesný s krátkymi rukávmi a hlbokým výstrihom. Háremové nohavice boli voľné, ale sexy, pretože boli trochu priesvitné. Ginny si nakrútila vlasy do veľkých kučier a na tvári mala závoj, takže ste mohli vidieť len jej oči.

"Gin, chalani sa z teba zbláznia. Vyzeráš skvele!" s úsmevom povedala Hermiona.

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie, ak budem stáť vedľa teba. Miona, budeš kráľovnou večera."

Hermiona si odfrkla, ale usmiala sa. Postavila sa a po prvý raz sa na seba pozrela vo veľkom zrkadle. Poklesla jej sánka.

Ginny sa spokojne usmiala.

"Vidíš?"

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou.

"Gin, toto si nemôžem obliecť!"

Červenovláska sa zasmiala.

"Tak to teda nie! Nedovolím ti zničiť moje majstrovské dielo. Aj tak je už príliš neskoro. Poďme, musíme už ísť."

Hermiona prehltla a prikývla. Ginny ju chytila za ruku.

"Si nádherná. Urob mi láskavosť a raz vo svojom živote buď sebaistá, dobre?"

Hermiona sa usmiala a obe zišli po schodoch do spoločenskej miestnosti. Hermiona nevedela, či to bolo kvôli Ginny, ale všetci zmĺkli a prekvapene sa na nich pozreli. Harry na nich pozeral s otvorenými ústami a Ron skoro spadol zo stoličky. Obaja tiež vyzerali dobre. Harry bol samozrejme Ginnin partner a tak mal na sebe biele háremové nohavice, zlatú vestu a malý turban v čiernych vlasoch. Dokonca mal na boku meč. Hermiona sa uškrnula a on je úškrn opätoval. Ron bol akýmsi druhom gangstra. Mal na sebe čierny oblek, použil na vlasy množstvo gélu a na hlave mal klobúk, v ktorom mal zastrčený prútik. Hermiona nechala svoj pohľad putovať a všimla si Parvati ako Kleopatru, Nevilla ako Rhetta Butlera, Lavender ako Marilyn Monroe a Deana ako Billy the Kida. Pobavene sa usmiala. Možno tento večierok bude nakoniec zábava.

Ron sa na ňu pozrel a zalapal po dychu.

"Miona, vyzeráš úžasne!"

Hermiona sa doširoka usmiala.

"Večne ten prekvapený tón..."

Harry sa zasmial a prešiel k Ginny.

"Gin, páni. Vyzeráš neuveriteľne."

Usmiala sa a trochu sa začervenala. Hermiona sa uškrnula. Všetko bolo zatiaľ skvelé. Dúfajme, že to takto zostane. Rozprávali sa a kráčali dole schodmi, aby sa vo Veľkej sieni stretli so svojimi partnermi. Ginny a Harry boli šťastní, keď zistili, že ich partneri sú v tej istej fakulte, ale väčšina dvojíc bola stále rozdelená. Hermiona sa rozhliadla, zvedavá, ako bude vyzerať Malfoy. Bol anjelom, správne? Tak asi bielo... Na toto sa nechcela tešiť, ale vážne chcela, aby onemel. Ak mala Ginny pravdu, potom toto bola jej noc.

ooOoo

Bol to chaos. Všade hlúpo vyobliekaní ľudia, ktorí hľadali svoje polovičky. Draco vzdychol a pozrel sa na svoj odraz v okne. Bol anjelom. Zo všetkého možného anjelom. Ako keby sa mu niekedy tento kostým hodil... Pokrútil hlavou. Takže sa musel poobzerať po svojej malej Démonke. Pansy to nebola. Vážne sa rozplakala, pretože jej partnerom bol akýsi idiot z Bifľomoru, ktorý bol dokonca mladší než ona. Draco sa uškrnul. Pansy bola vyobliekaná ako Pocahontas a vyzerala poriadne rozkošne, napriek tomu, že k nej necítil ani štipku záujmu.

Jeho myšlienky sa okamžite zatúlali k inému dievčaťu. Nechcel ju hľadať. Nechcel spoznať, ako flirtuje s nejakým iným chlapíkom. Celá tá historka s Weasleym spôsobila, že rozmlátil svoju izbu a zranil si pravú ruku. Namiesto opravy tej zasranej skrinky bol naštvaný ako peklo a chcel ju zabiť. Ale o chvíľu ju už chcel pobozkať a tieto zmeny jeho nálady ho privádzali do šialenstva. Zovrel päsť a znova pocítil bolesť v zranenej ruke. Do pekla. Mal by ju preklínať a nie ju chcieť.

"Tak myslím, že som našla svojho anjela."

Napäl sa a otočil sa. Nič ho nemohlo pripraviť na to, ako vyzerala. Bola dokonalým démonom, zosobnením zvodného diabla, s ktorým by okamžite šiel do pekla. Draco zalapal po dychu a prizrel sa jej zblízka. V skutočnosti bola polonahá! Mala čierne iskriace obtiahnuté kraťasy, zodpovedajúce tielko na ramienkach, ktoré malo nehanebne hlboký výstrih, strieborný opasok a čižmy po kolená. Vlasy mala uhladené a žiariace, pery lesklé a oči namaľované striebornými trblietkami. Mala dokonca čierne krídla, nespomínajúc ten diabolský úškrn na jej nádhernej tvári.

Draco si odkašľal.

"Prešla si peklom, Grangerová?"

Zasmiala sa.

"Ak si ty prešiel nebom, potom ja musím byť niekde inde, správne? My dvaja by sme nemohli žiť v tom istom svete."

Dokonca jej hlas bol iný. Mal tušenie, že si bola poriadne vedomá jeho aktuálneho stavu. Tiež sa uškrnul. Prečo nehrať túto malú hru, keď si ju ona zjavne užívala? Možno tento večierok nakoniec bude zábava...

ooOoo

Hermiona bola neistejšia, než sa tvárila. Toto oblečenie bolo viac než odvážne, ale aj tak si pripadala sexy. Prečo si počas jednej noci neužiť tento pocit?

Keď ho našla, bol sám, stratený v myšlienkach. Bolo neuveriteľné, ako príťažlivo vyzeral, keď ho zjavne nikto nesledoval. Mala pravdu, bol oblečený v bielom. A samozrejme, že mu to sedelo. Mal biele nohavice so strieborným opaskom a bielu košeľu s krátkymi rukávmi. Vyzeral sexy. Okamžite sa modlila, aby jej bol umožnený vstup do neba, ak tam čakal niekto taký ako on. Nemal krídla, asi to nebolo dosť mužné. Vlasy mal trochu rozstrapatené, vďaka čomu bol ešte príťažlivejší. Asi si ich príliš často prehrabával prstami. Takže bol skutočne nervózny. Na jeho ´kostýme´ nebolo nič mimoriadne, ale jednoducho mu sedel. Nepotreboval veľa doplnkov, takto bol najzvodnejší. Hermiona si vzdychla. Bol čas predviesť sa.

Keď k nemu prehovorila a on sa k nej otočil, zdvihol sa jej žalúdok. Bude sa mu páčiť jej kostým? Bude si stále myslieť, že je nepríťažlivá? Zrejme nie. Prezeral si ju rovnako pozorne ako to urobil Ron. Rozdiel bol v tom, ako sa pri tom cítila ona. Pred Ronom nebola napätá, ale pred Malfoyom nemohla dýchať. Nebolo času pýtať sa prečo, v skutočnosti to už vedela a vďaka tomu bola ešte odhodlanejšia.

Uškrnula sa, dúfajme, že zvodne a odpovedala na jeho zachrípnutú otázku. Uškrnul sa na oplátku a obaja sa krátky okamih pozerali jeden na druhého.

"Vitajte! Vitajte na našom prvom Halloweenskom maškarnom večierku! Ako ste si všetci všimli, naším námetom sú: Slávne dvojice v minulosti. Teší ma, keď vás všetkých vidím vyobliekaných a šťastných a som si istý, že budeme mať skvelý večierok! Bavte sa a strávte čas so svojimi partnermi! Všetci sa chceme navzájom lepšie spoznať. A teraz, prosím, dovoľte nám otvoriť večierok tancom! No tak, vážení, nehanbite sa!"

Slughorn sa samozrejme vyobliekal sám za seba, tak ako ostatní učitelia. Hermiona sa rozhliadla a videla množstvo nešťastných tvárí. Jedna z nich bola Ronova, ktorý stál vedľa Eloise Midgenovej. Mala na sebe biele šaty a pokúsila sa natočiť si vlasy, ale bolo to zbytočné. Hermiona si zahryzla do spodnej pery.

"Prežije to. V skutočnosti je celkom milá."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. Odkedy Malfoy niekoho nazval milým? Nad jej pohľadom prevrátil očami a ona sa usmiala.

"Chceš tancovať?" odvážne sa spýtala.

Nadvihol obočie, ale prikývol. Malfoy si ju pritiahol k sebe a objal ju rukou okolo pása. Druhou ju chytil za ruku. Keď začali tancovať, pripadala si ako v nebi. Prečo bolo také ľahké zabudnúť na všetko, keď sa pozerala do týchto očí? Hermiona si nevšimla, že boli skoro jediným tancujúcim párom. Nevšimla si Ronove a Pansyine vražedné pohľady a všetky tie zvyšné tváre, ktoré ich prekvapene sledovali. Nezáležalo na tom. Hermiona by takto mohla tancovať celú večnosť. Pripojili sa k nim ďalšie páry a zachytila kútikom oka Harryho s Ginny, ktorí sa na ňu ľútostivo pozerali. Najprv nechápala prečo, ale potom jej to došlo. Bolo to Malfoyom. Stále a večne Malfoyom. Pre nich nebol tým, čím sa stal pre ňu. Nenávideli ho, hoci on nebol dobrý a oni asi mali pravdu. On dostával tie isté súcitné pohľady od svojich priateľov. Tiež si mysleli, že ona je tá, ktorá si nezaslúži, aby s ním tancovala.

Hermiona pocítila závrat a zalapala po dychu. Malfoy ju držal pevne a ona sa o neho oprela.

"Si v poriadku?" znepokojene sa spýtal a jej srdce sa rozbúchalo nádejou. Vážne sa staral alebo to bola len rečnícka otázka?

"Len potrebujem trochu čerstvého vzduchu."

Chcel niečo povedať, keď bol silno odtlačený nabok a Hermiona stratila rovnováhu. Ron ju včas zachytil a prebodával Malfoya pohľadom.

"Ja sa o to postarám, fretka. Nemárni svoj čas."

Hermiona nemohla ani protestovať. Ale na tom nezáležalo, pretože Malfoy to urobil za ňu.

"Ľutujem, Weslík, ale dnes večer je moja," zasyčal, schmatol ju za ruku a pritiahol k sebe. Hermionine srdce prestalo na sekundu biť.

Ron by bol schopný Malfoya zabiť holými rukami, keby sa sčista-jasna nezjavil Slughorn.

"Ach, môj bože, slečna Grangerová, váš kostým je neuveriteľný. Z vás dvoch je fakt pekný pár. Pán Weasley, myslím, že vaša partnerka vás už hľadá."

Rozzúrený Ron poslúchol a Hermiona sa na neho ospravedlňujúco pozrela. Mlčky ústami naznačila ´je to v poriadku´ a on pochopil a odišiel.

Slughorn ich stále sledoval. Už bol trochu pripitý.

"Slečna Grangerová, som učiteľ, ale mohli by ste ma okamžite zviesť do pekla. Buďte dnes večer opatrná. Pán Malfoy, postaráte sa o ňu, správne?"

Malfoy s úškrnom prikývol a Hermiona sa začervenala. Prekliala Ginny. Prečo ju do tohto navliekla? Keď Slughorn odišiel, otočila sa k Malfoyovi a prebodla ho pohľadom.

"Čo to práve teraz bolo? Prečo musíš robiť pred Ronom také divadlo?"

Malfoy na ňu zízal.

"Radšej by si chcela tancovať s Weasleym?" spýtal sa potichu a ona sa začervenala.

Úprimná odpoveď na túto otázka bola ´nie´ a on to mohol vidieť v jej očiach. Otočila sa, neschopná zniesť viacej jeho prítomnosť a opustila Veľkú sieň. Začula za sebou jeho kroky a nahnevane sa otočila.

"Prestaň ma sledovať! Po celý čas ma ignoruješ, bozkávaš Parkinsonovú, urážaš ma a potom sa zrazu chováš, ako keby som bola predmetom, ktorý ti patrí. Prestaň s tým! Ja nie som ničia!"

Malfoy prižmúril oči a zaťal päsť.

"Tak prečo sa vôbec staráš? Ak nie som taký dôležitý, prečo žiarliš, keď bozkávam Pansy? Prečo nie si v pohode, keď ťa ignorujem? Prečo si vôbec urazená, keď ťa urážam?"

Hermiona si odfrkla.

"A prečo ty žiarliš, keď som v Ronovej blízkosti? Prečo sa staráš, či s ním tancujem alebo nie? Prečo ma všade prenasledujú tvoje oči?" zasyčala a on ju zrazu zatlačil do steny a prinútil ju zalapať po dychu. Ruky si oprel z oboch strán jej tváre.

"Pretože si moja a ty to veľmi dobre vieš! Pozri sa na mňa a povedz mi, že sa mýlim. Odíď a dokáž mi, že ku mne nič necítiš!"

Mlčky sa na seba pozerali. Obaja ťažko dýchali. Vyplašil ich zvuk chichotajúcich sa dievčat. Malfoy ju chytil za zápästie, otvoril dvere a zatlačil do prázdnej miestnosti. Zatvoril dvere a čakal, až tie dievčatá zmiznú. Hermionine srdce búšilo. Hlasy sa stratili a obaja si vzdychli.

"Ešte si sa nerozhodla," chladne vyhlásil.

Hermiona si odfrkla.

"Okamžite odídem a vôbec sa neobzriem späť, Malfoy. Mám po krk tvojich zmien nálady, je mi z toho zle."

Otvorila dvere, pripravená odísť, keď si uvedomila, že dvere sú v skutočnosti zamknuté.

"Otvor tie dvere, Malfoy!" nahnevane zasyčala a on sa na ňu so zamračením pozrel.

"Ja som ich nezamkol," úprimne odvetil a jej oči sa rozšírili šokom.

Vytiahla prútik a skúsila Alahomora, ale dvere sa neotvorili.

"Do pekla, sme tu zavretí!" zašepkala a on sa sám pokúsil otvoriť dvere, ale tiež sa mu to nepodarilo.

Pozreli sa na seba a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Toto musí byť nočná mora."

Malfoy si odfrkol.

"Ako keby sa mi niekedy mohlo o tejto situácii snívať."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemohli by sme zavolať o pomoc?" nenadšene navrhla.

Malfoy nadvihol obočie.

"Máš nejaký lepší nápad?" zasyčala. Ustúpila niekoľko krokov dozadu, keď si všimla ten úsmev na jeho tvári.

"Áno, myslím, že by som mohol niečo vymyslieť," zvodne povedal a stále s úsmevom sa k nej priblížil.


Kapitola 7: Príťažlivosť



Leap in time

7. kapitola – Príťažlivosť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/7/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 7: Príťažlivosť

"Nech práve teraz myslíš na čokoľvek, okamžite na to zabudni, Malfoy!" hystericky sa vyhrážala Hermiona.

Samozrejme, že mu to bolo srdečne jedno, jeho úškrn sa ešte zväčšil. Najhoršie na tom nebola ani táto absolútne šialená situácia. Najhoršie bolo to, že jedna Hermionina časť v skutočnosti chcela, aby prišiel bližšie. Kedy sa to stalo? Kedy sa stala takou roztúženou? Ťažko dýchala, neschopná odtrhnúť oči z jeho tváre.

"Budem kričať," chrapľavo vyhlásila a on sa začal smiať.

"Nebudeš."

Hermiona vytiahla prútik a vážne ho sledovala.

"Jeden pohyb, Malfoy a prisahám, že z teba prekľajem dušu!"

Uškrnul sa a urobil nie jeden, ale dva kroky. Hermiona zalapala po dychu a zrazu vycítila, ako jej vzal z trasúcej sa ruky prútik. Pokrútil hlavou.

"Keby si ma chcela prekliať, už by si to dávno urobila."

Zazerala na neho. Jeho ruka sa načiahla a chytila hebký prameň jej vlasov. Jeho oči hypnotizovali. Nechal skĺznuť jej vlasy medzi svojimi prstami a odzbrojujúco sa usmial. Hermiona sa rozhodla urobiť jedinú vec, v ktorej bola skutočne dobrá: diskutovať.

"Prečo si sa v poslednej dobe choval ako ten najväčší blb?" zachrípnuto sa spýtala.

V jeho očiach sa objavil tieň, ale stále sa usmieval.

"Myslel som, že si sa nestarala."

Obranne si založila ruky na hrudi.

"Čo keď poviem, že som sa v skutočnosti starala?"

Pokrútil hlavou.

"Potom by som povedal: nestaraj sa."

Hermiona sa zamračila.

"Dobre. Takže o čom je toto všetko?"

Pokrčil plecami.

"Možno len trochu snenia než ma zase zasiahne realita?"

Hermiona si odfrkla.

"Myslela som, že ty by si nikdy nemohol snívať o takejto situácii."

Zasmial sa.

"Grangerová, tvoja pamäť je porovnateľná s pamäťou slona. Zabudneš niekedy niečo?"

Pokrútila hlavou. Vzdychol si.

"Fajn, vieš čo? Dnes večer mám byť anjel. Možno je toto moja posledná šanca správať sa slušne. Udržím si odstup a ty sa môžeš pokúsiť nájsť cestu von," navrhol s malým úsmevom.

Prečo bola sklamaná, namiesto toho, aby sa jej uľavilo? Nemala by byť rada, že sa skutočne posadil na stoličku ďaleko od nej? Nemala by ľahšie dýchať a upokojiť sa? Nuž, pravda bola, že to jednoducho nedokázala. Hermiona si vzdychla. Zahryzla si do spodnej pery a sledovala, ako sedí v mesačnom svite. A potom sa rozhodla hrať úlohu, na ktorej hranie bola vyobliekaná.

ooOoo

Draco sa v duchu preklínal. Stála tam samotná a hrýzla si spodnú peru, kým ho sledovala. Ako by mal obsedieť, keď vyzerala takto? Sľúbil jej, že ju nechá na pokoji, ale všetko v jeho vnútri chcelo tie sprosté slová ignorovať a jednoducho ju pobozkať. Z toho, čo sa stalo potom, mu spadla sánka.

Opatrne si zložila čierne krídla a odložila ich nabok. Potom položila nohu na jednu zo stoličiek a veľmi pomaly rozopínala zips na čižme, kým si rukou hladila nohu. Mala tušenie, ako pritom prekliato sexy vyzerala? Určite mala! Pozoroval jej dlhú, štíhlu nohu a musel prehltnúť. Tá malá diablica. Prižmúril oči a sledoval každý jej pohyb.

Pomaly si vyzula druhú čižmu a on zalapal po dychu. Čo do pekla mala v pláne? So zvodným úsmevom sa k nemu priblížila a zastala tesne pred jeho stoličkou. Sklonila sa, aby mu umožnila výhľad do svojho hlbokého výstrihu a usmiala sa.

"Potrebujem tvoju pomoc," zašepkala a on si odkašľal.

"Iste." Práve teraz by urobil čokoľvek.

Uškrnula sa.

"Pomôž mi vyliezť z okna."

Draco si najprv myslel, že zle počul. Diabolsky sa uškrnula a on na ňu na oplátku škaredo zazrel. Tá potvora.

Prudko sa postavil a spokojne si všimol, že sa prikrčila. Okná boli dosť vysoko, takže ju bude musieť podržať. Prekrížil ruky a čupol si, aby ju mohol nadvihnúť. Zaváhala, ale potom mu vložila nohu do rúk a keď sa postavil, zapišťala prekvapením a pokúšala sa udržať rovnováhu. Nervózne sa načiahla, aby otvorila to prekliate okno.

"Nehýb sa toľko, Grangerová!" nahnevane zakričal, ale skôr než mohla odpovedať, už stratili rovnováhu a ona padla rovno na neho.

Zastonal a zacítil jej vlasy vo svojej tvári, jej dych na svojom líci. Jej telo bolo teplé a mäkké a jej jahodová vôňa dosiahla jeho nos a prinútila ho znova zastonať, tentoraz vzrušením.

"Ak si po mne chcela skočiť, stačilo to jednoducho povedať," nakoniec s úškrnom prehovoril. Zaliala ju červeň, ale nepohla sa.

"Ako keby som ja také niečo urobila," zasyčala a nakoniec sa pomaly postavila.

Zaksichtil sa a ona sa k nemu s obavami sklonila.

"Si v poriadku?" previnilo sa spýtala a on odfrkol.

"Ty nemáš len pamäť slona, ty máš aj jeho váhu."

Nahnevane na neho zazrela, postavila sa a kopla ho do nohy tak silno ako mohla. Draco sa prikrčil, znova sa zaškaredil a zaklial.

"Kretén!" vykríkla. Postavil sa a vražedne na ňu pozrel. Zjavne to na ňu nezapôsobilo.

Grangerová sa otočila, aby odišla, keď ju schmatol za vlasy a potiahol dozadu.

Vykríkla bolesťou a znova ho kopla. Zaklial, chytil ju pevnejšie a obaja pri zápase spadli. Chcel ju v tejto chvíli naozaj zabiť, spôsobiť jej bolesť, prinútiť ju trpieť, ako on trpel odvtedy, čo bez pozvania vrazila do jeho života. Ale zrazu ho jej zápasiace telo pod ním poriadne vzrušilo a on na všetko ostatné zabudol. Chytil ju za zápästia a pridržal jej ich pri hlave. Oči sa jej rozšírili prekvapením a možno niečím podobným túžbe. Ťažko dýchala a on sledoval, ako jej klesá a stúpa hrudník. Nevšimol si, že sa to blíži, ale zrazu zacítil jej koleno veľmi blízko svojich najcennejších privátnych partií a pustil jej ruky. Draco si pomyslel, že ho znova kopne, postaví sa a nakričí na neho, ale to, čo v skutočnosti urobila, ho prekvapilo viac než čokoľvek iné v tento večer.

Zatlačila ho na zem, rozkročila sa nad ním a zrazu pritlačila svoje pery na jeho. Draco nebol schopný uvažovať. Posadil sa, schoval svoje prsty v jej vlasoch a druhou rukou ju objal okolo pása. Hermionine ruky ho objímali a cítil na svojom chrbte jej malé prstíky. Privádzala ho do šialenstva. Jej pery boli jemné a mala zatvorené oči. Draco chcel zastaviť čas. Dotkol sa jej stehna a začul ako zastonala. Opustil jej pery a hladil jej krk, líce, hryzkal ucho.

Bolo to čudné. Draco objavil v štvrtom ročníku, že nebol taký nenávidený dievčatami, ako rady predstierali. Nebol neskúsený a vedel, aké je to byť s nejakým dievčaťom. Ale byť s ňou bolo úplne iné. Nebol schopný sa jej nasýtiť. Väčšina dievčat ho začala nudiť, keď bol s nimi. Nedokázal si predstaviť, že by to s ňou bolo rovnaké. Bola iná a to ho desilo. Objal ju tuhšie a ona zastonala. Bola jeho. Bez ohľadu na to, čo sa po dnešnom večere stane, na tento krátky čas bola jedine jeho.

ooOoo

Hermiona cítila jeho chladné ruky na svojej rozpálenej pokožke a striasla sa. Už bozkávať ho bol hriech, ale byť tak blízko k nemu, cítiť pod rukou tlkot jeho srdca, dovoliť mu dotýkať sa jej tam, kde sa jej nikto nikdy nedotkol, bolo jednoducho omračujúce. Ak pôjde za tieto pocity naozaj do pekla, potom to s potešením prijme. Potešenie - to bolo presne to správne slovo na to, čo cítila. Jeho dych bol sladký, jeho bozky hravé, jeho úsmev zvodný. Hermiona nechcela prestať. Nikdy. Na zajtrajšku nezáležalo. Jediná vec, ktorá sa počítala, boli oni dvaja v tejto malej učebni.

Poláskal jej stehno a rozpálil celé jej telo. Hermiona nikdy predtým nebola tak blízko k nejakému chlapcovi. To, čo robila, bolo inštinktívne. Nesťažoval sa. Ruky mala pod jeho košeľou a vychutnávala si pocit jeho dokonalej pokožky pod svojimi prstami. Prevzal kontrolu a zrazu sa ocitla pod ním. Znova ju pobozkal a ona na všetko ostatné zabudla. Prerušil ten bozk a so zvodným úsmevom sa na ňu pozrel. Pobozkal ju na krk, zatúlal sa k prsiam, hlbšie k jej pásu, kde nadvihol jej top a pobozkal ju na pupok. Hermiona nemohla uveriť reakcii svojho tela. Zachichotal sa a ona vnorila ruku do jeho vlasov ako varovanie. Znova sa zachichotal, pobozkal ju na stehno a znova prinútil zastonať. Jeho pery putovali nadol jej nohou, bozkávali a maznali sa. Horela. Toto bola skutočná mágia. Tá, ktorú dokázala so svojím prútikom, bola ničím v porovnaní s jeho perami. Pomaly jej rozopol opasok a Hermiona sa napla.

Toto bolo vážne. Zrazu pred sebou v duchu uvidela Rona. Jeho úsmev, jeho láskavé ospravedlnenie. A Pansy. Jej túžobný pohľad, jej prianie byť v Malfoyovej blízkosti nech sa stane čokoľvek. V skutočnosti zrádzali ich oboch. Ron na ňu čakal, asi si dokonca robil starosti a ona si to rozdávala s Malfoyom!

Hermiona ho odtlačila a posadila sa. Zamračene sa na ňu pozrel, vlasy stále rozstrapatené, pery napuchnuté, celý jeho vzhľad ako pozvánka do pekla. Alebo možno do neba? Ľútostivo zastonala.

"Toto nemôžeme urobiť."

Nepýtal sa prečo. Prečo by mal? Nebol hlúpy. Hermiona čakala, že bude zúriť. Že ju prekľaje a bude hnusný. Neurobil to. V skutočnosti vyzeral rovnako ustaraný, ako sa ona cítila.

"Je ti jasné, že by si mi neodolala, keby som sa rozhodol vyspať sa s tebou?" vyhlásil bez namyslenosti.

Nechcela to priznať, ale vzhľadom na jej aktuálny zovňajšok by bolo hlúpe popierať pravdu. Bola polonahá, vlasy mala rozstrapatené, brnelo jej celé telo a bola vlhká.  Hermiona prikývla a on sa na ňu prekvapene pozrel. Zahryzla si do pery.

"Toto musí prestať. Teraz a navždy. Znova sa nestretneme, neuvidíme sa, nebudeme sa rozprávať. Stále dúfam, že sa vzdáš svojich plánov. Stále dúfam, že budeš rozumný a nájdeš inú možnosť. Ale už viacej nemôžem byť v tvojej blízkosti."

Hermiona sa postavila a roztočila sa jej hlava. Tiež sa postavil a venoval jej malý úsmev.

"Som si istý, že sny zostávajú snami, správne Grangerová?" Hlas mal ľadový a neosobný.

Cítila, ako sa niečo vnútri v nej zlomilo, ale neodpovedala. Nebolo toto jej rozhodnutie? Prečo si pripadala ublížená, keď ona bola tá, ktorá ho urobila? Srdce jej stále búšilo, telo bolo stále rozpálené. Trpko sa usmial.

"Aj keby si mohla opustiť túto miestnosť, mala by si sa najskôr upokojiť. Každý s očami na hlave uvidí, že si sa s niekým muchľovala."

Zazrela na neho.

"A čia je to chyba?"

Zasmial sa.

"Ty si pobozkala mňa, spomínaš si? Myslel som, že ty nikdy na nič nezabúdaš."

Začervenala sa a šla pohľadať svoj prútik. Nebolo ho ťažké nájsť. Hermiona na seba použila kúzlo a spýtavo sa pozrela na Malfoya.

S úškrnom pokrútil hlavou.

"Ani náhodou, Grangerová. Mala si ma nechať, aby som ťa doriadil úplne a nie prestal v polovici. Aj tak vyzeráš, ako keby som z teba vysexoval dušu."

Prebodla ho pohľadom.

"Ty si taký blbec, Malfoy."

Pokrčil plecami, prehrabol si prstami vlasy a posadil sa na stoličku.

"Už nemusím robiť dobrý dojem, nie je tak?"

Vzdychla si a posadila sa.

"Mal by si sa radšej pozrieť na seba, než sa posmievať mne."

S úsmevom sa na ňu pozrel.

"Prečo sa staráš? Bojíš sa, že by som mohol všetkým povedať, že si do mňa zbláznená?"

Začervenala sa a odfrkla. Telo jej znova začalo brnieť a on sa zachichotal. Hermiona na neho vyplazila jazyk a on sa zasmial.

"Taký sladký jazýček. Vážne by som miloval prisať sa naň."

Z jeho slov sa jej silno rozbúšilo srdce.

"Prestaň s tým, Malfoy."

Diabolsky sa uškrnul.

"Prečo by som mal? Chceš počuť viac?"

Pokrútila hlavou a oblizla si pery. Na oplátku sa zachichotal.

"Vážne milujem tvoje vlasy, Grangerová. Dokonca aj keď sú večne strapaté, stále sú akosi rozkošné. Tvoje pery chutia ako jahody a keď si nervózna, začínaš si hrýzť spodnú peru. Tvoje telo ma priťahuje, ak mám byť úprimný. Nemyslel som, že objímať ťa bude takéto. Naozaj by som rád dokončil, čo si predtým začala a čím viacej o tom premýšľam, tým viacej som si istý, že ťa skutočne aspoň raz potrebujem mať, než ťa konečne budem schopný nechať ísť. Takže aj keby si sa ma pokúsila vyradiť zo svojho života, dovoľ mi raz a navždy povedať: je príliš neskoro. Nemala si sa do tohto dostať tak hlboko. Mala si sa mi vyhnúť. Ale pretože si sa nevyhla, teraz už je príliš neskoro."

Hermiona visela na jeho perách a prehltla, keď skončil. Mala závrat a cítila sa neistá, plná nádeje a rozochvená, vystrašená a ustaraná súčasne.

"To malo čo znamenať?" nakoniec sa zachrípnuto spýtala.

Usmial sa.

"Proste to znamená, že ti nedovolím sa ma tak ľahko zbaviť."

Jej oči sa rozšírili prekvapením a skôr než mohla zaprotestovať, dvere sa zrazu otvorili. Ale nikto nevošiel. Hermiona vykukla na chodbu a zbadala povedomý tieň zabočiť za roh. Konečne pochopila a neveriacky pokrútila hlavou.

"Malfoy, za toto ťa zabijem, sľubujem!" zavrčala.

Malfoy sa na ňu prekvapene pozrel.

"Čo som tentoraz urobil?"

Otočila sa a odfrkla si.

"Ty nič."

Nadvihol obočie a Hermiona pokrútila hlavou.

"Zabudni na to. Aj tak by si tomu neveril."

Zamračil sa. Hermiona sa zhlboka nadýchla a pozrela sa na neho. Stále vyzeral neuveriteľne sexy. V žiadnom prípade mu takto nedovolí vyjsť von. Každé dievča by po ňom okamžite skočilo a z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nechcela, aby sa to stalo. Hermiona vytiahla prútik a použila na neho tie isté kúzla, ktoré dali do poriadku aj ju. Mal pravdu, bolo to zbytočné. Alebo to možno bolo len v jej očiach? Ak sa na neho pozrela s väčším odstupom, skutočne vyzeral ako vždy. Nuž, viac či menej.

"Vravel som ti," povedal s pokrčením pliec a ona na neho zazrela.

"Už to nemôžeme zmeniť. Boli sme v tejto prekliatej miestnosti viac než hodinu. Musíme si vymyslieť nejakú historku."

Malfoy si prekrížil ruky na hrudi.

"Prečo by som to mal robiť?"

Hermiona sa uškrnula.

"Ak to neurobíš, pôjdem rovno za Ronom a pred všetkými ho pobozkám!"

Malfoy prižmúril oči.

"To by si si netrúfla."

Hermiona sa škaredo zasmiala.

"Isteže by som si trúfla."

Potiahol nosom.

"Diablica."

Hermiona sa spokojne usmiala.

"Dobre, a čo toto: zrazu ti zostalo zle a ja som ťa odviedla k madam Pomfreyovej?"

Malfoy prevrátil oči.

"Boli sme preč viac než hodinu a ty si myslíš, že nás nehľadali v nemocničnom krídle? Okamžite im dôjde, že klameme. Ak chceš byť autentická, musíš byť tak blízko k pravde, ako sa dá."

Hermiona našpúlila pery.

"Čo navrhuješ?"

ooOoo

"Miona! Všade sme ťa hľadeli! Kde si bola?" rozčúlene sa spýtal Ron a zblízka sa jej prizrel.

Hermiona sa na neho upokojujúco usmiala. Bolo ťažké správať sa pred ním normálne, ale podarilo sa jej zakryť svoje pocity.

"Bol to Zloduch, ten blbec. Zamkol ma v jednej učebni s Malfoyom."

Ronove oči sa rozšírili a zružovel - spoľahlivý znak nebezpečenstva. Hermiona mu položila ruku na plece.

"Je to v poriadku; po celý čas sme sa hádali. Ten sprostý blbec ma skoro priviedol do šialenstva. Som rada, že som odtiaľ konečne vonku," úprimne prehovorila.

Fajn, to bola napokon pravda, nie? Nebola to jej chyba, že si Ron pravdepodobne vyložil jej slová inak.

Harry s Ginny sa k nim pripojili a uľavilo sa im, že je v bezpečí. Ginny mala rozpálené líca a Harry sa uškŕňal príliš šťastne. Hermiona sa usmiala. Aspoň ich milostný život sa zjavne zlepšil. Vyhýbala sa tomu, aby premýšľala o Malfoyových slovách.

Rozprávali sa a smiali, ale Hermiona si nemohla pomôcť, aby tu a tam Malfoya nesledovala. Tiež bol so svojimi priateľmi a zakaždým, keď sa ich oči stretli, zdalo sa, že sa pozerá rovno do jej duše.

Desivé.

Hermiona sa rozhliadla a znova bola ohromená. Slughornovi nebolo ľúto žiadneho úsilia, aby bol tento večierok naozaj mimoriadny. Výzdoba bola veľkolepá, boli tu obrovské stánky s občerstvením a kapela, ktorá hrala, boli v skutočnosti vyobliekané Holyheadské harpie. Všetkých si prezrela a občas sa musela zasmiať. Parvati našla svojho Cézara v tučnom bystrohlavčanovi, ktorý so svojimi zlatými sandálmi vyzeral trochu smiešne. Nevillova Scarlet bolo naozaj rozkošné dievča z Bifľomoru a zdalo sa, že s ňou dokonca flirtuje. Deanova kovbojka nebol nikto iný než Luna, ktorá vyzerala dobre vo svojom kostýme. Suma sumárum to bola pekná šou, keby neexistovalo toľko vecí, kvôli ktorým si Hermiona robila starosti...

Ginny s ňou chcela stráviť trochu času osamote a vyparili sa pod zámienkou, že idú po nápoje.

"Ako to šlo, Gin?" spýtala sa zvedavo Hermiona a červenovláska sa uškrnula.

"Naozaj neviem, čo robiť, Miona! Vieš, že chodím s Deanom! Ale Harry bol celý večer vážne roztomilý. Nie som si istá, ale možno sa mu páčim..."

Hermiona potiahla nosom.

"Šalie po tebe. Nevšimla si si, ako sa na teba pozerá?"

Ginny sčervenala a šťastne sa usmiala.

"Myslím, že to budem musieť vysvetliť Deanovi. Nespomínajúc Rona..."

Hermiona nadvihla obočie.

"Dean vyzerá poriadne šťastne, ak sa ma pýtaš."

Ginny sledovala svojho ´frajera´ tancovať s Lunou. Pokrčila plecami.

"To by bolo skvelé."

Hermiona prikývla a Ginny sa na ňu uprene pozrela.

"Keď som ťa predtým videla, bola som si istá, že vyzeráš inakšie. Spravil Malfoy niečo nevhodné?"

Množstvo obrázkov zažiarilo v Hermioninej mysli. Malfoyove pery na jej stehne, jeho telo na jej, jeho ruky v jej vlasoch, jeho dych na jej tvári, jeho zamatový hlas... Začervenala sa, ale pokrútila hlavou.

Ginny sa zamračila.

"Vy dvaja sa chováte inak. Ako keby sa niečo zmenilo."

Hermiona sa zasmiala.

"To sa nikdy nezmení, Gin. Nemôžeme zmeniť to, kým sme."

Ginny neodpovedala, ale stále na tie slová myslela. Možno to bola len ilúzia, ale mala čudný pocit, že Hermiona v skutočnosti znela trochu sklamane.

Vrátili sa k chlapcom a večierok si naozaj užívali. Hermiona prekvapene zistila, že zjavne v tom kostýme vyzerá naozaj dobre. Chalani, ktorí si ju nikdy nevšímali, z nej zrazu nemohli spustiť oči. Cítila sa polichotená, ale naozaj to pre ňu veľa neznamenalo. Čudné. Všetko, o čom si myslela, že chce, nejako v poslednej dobe stratilo svoj význam.

Po čase toho mala Hermiona dosť. Celý tento večer bol stresujúci a nevedela, ako dlho bude schopná pokračovať v tejto pretvárke.

Ako keby jej Slughorn čítal myšlienky, konečne oznámil koniec večierka.

"Fajn, vážení! Už je neskoro a hoci to bol skvelý večierok, musím povedať, že ho nanešťastie práve teraz musím ukončiť! Rád by som, aby všetci požiadali svoje partnerky o záverečný tanec. No tak, nehanbite sa!"

Hermiona sa stretla s Malfoyovým pohľadom a všimla si, že sa usmieva. Ron sa zaksichtil, kým Harry s Ginny sa na seba pozreli so širokým úsmevom.

"Miona, skrátka tento tanec vynechaj. Povedz, že ti je nevoľno alebo niečo také... Poďme sa vypariť spoločne!" prosil Ron.

Hermiona si vzdychla, ale usmiala sa.

"Som v pokušení, Ron, ale vážne si myslím, že by sme mali Slughornovi tú láskavosť urobiť. Jeden posledný tanec prežijem, takže nemaj obavy."

Odfrkol si.

"Skôr sa bojím, že ja neprežijem ďalší tanec s Eloise Midgenovou..."

Hermiona sa zaškerila a zbadala, že sa k nej pomaly blíži Malfoy. Zhlboka sa nadýchla, stisla Ronovi ruku a šla smerom k svojmu diabolskému anjelovi. Ron ho prebodol pohľadom a urobil jednoznačné gesto. Malfoy na oplátku nadvihol obočie a uškrnul sa. Hermiona prevrátila oči a varovne sa na neho pozrela.

Obaja bez slov zaujali svoje pozície a len sa pozerali tomu druhému do očí. Kapela začala hrať pomalú zamilovanú pieseň a Malfoyove oči zažiarili pobavením, keď zozadu zavrčal Ron. Zastonala.

"Čo sa deje, meduška? Nemáš náladu na tanec?" zašepkal jej zblízka do ucha, z čoho ju striaslo.

Hermiona sa zamračila.

"Meduška?"

Malfoy pokrčil plecami a uškrnul sa.

"Tvoje oči mi pripomínajú med, rovnako ako občas tvoje vlasy. Myslím, že to bude pre teba moja súkromná prezývka."

Hermiona sa na neho ohromene pozrela.

"Prečo by si vôbec pre mňa potreboval súkromnú prezývku? Nedohodli sme sa, že sa nebudeme ani rozprávať? Čo to presne hráš, Malfoy?"

Vzdychol si.

"Nepočúvala si ma predtým? Je príliš neskoro. Samozrejme, že ťa zvediem."

Hermiona onemela.

Zaškeril sa.

"Zavri ústa, vyzeráš trochu čudne, keď na mňa takto zízaš. Aby si vedela, mám teóriu. Nemôžem vysvetliť prečo, ale cítim sa k tebe zvláštne priťahovaný. Aby som bol úprimný, chcem ťa viac než akékoľvek iné dievča. Prestaň vypliešťať oči, Grangerová! Nuž, tak či tak, pretože nebudem na to jednoducho schopný zabudnúť, vezmem si, čo chcem a uvidíme, či to bude stačiť."

Hermiona pozerala ako teľa na nové vráta, šokovaná, zhnusená a napočudovanie tiež vzrušená.

"Ty si sa úplne zbláznil, že? Vážne si myslíš, že by som ti niekedy dovolila znova sa ma dotknúť? Zabudni na to! Je koniec. Nech sa čokoľvek predtým medzi nami stalo, je koniec!" neveriacky zasyčala.

Zasmial sa a pritiahol si ju ešte bližšie. Zalapala po dychu. Na krátky okamih jeho pery pohladili jej ucho a on sa zachichotal.

"Môžeš bojovať koľko chceš, ale je to zbytočné. Chceš ma. Popieraj to, ak sa budeš cítiť lepšie. Klam samu seba, ale vieš, že mám pravdu."

Točila sa jej hlava a on ju pevne objímal. Mal pravdu. Bolo zrejmé, že k nemu cítila prekvapivú, ale intenzívnu príťažlivosť. Ale skutočne to stačilo? Bude schopná odolať, ak sa ju naozaj pokúsi zviesť?

"Prečo ja?" nakoniec sa zmätene spýtala.

Pokrčil plecami a neúprimne sa usmial. Hermiona potiahla nosom a pokúsila sa znovu nájsť svoj pokoj.

"Nedovolím, aby sa to stalo, Malfoy. Nikdy, takže zabudni na tento tvoj sprostý nápad a vráťme sa raz a navždy k normálu! Ale vážne by som rada poznala odpoveď na jednu poslednú hypotetickú otázku, skôr než tento prekliaty tanec konečne skončí: čo ak to nebude stačiť?" spýtala sa napätá a sústredila sa na jeho výraz. Srdce jej búšilo, jej oči hľadeli do jeho.

Uškrnul sa.

"Potom budeme mať vážny problém, meduška."


Kapitola 8: Neúplnosť



Leap in time

8. kapitola –
Neúplnosť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/8/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 8: Neúplnosť

"Miona? Počula si vôbec, čo som povedala?" spýtala sa zamračená Ginny.

Hermiona sa zatvárila previnilo.

"Prepáč, Gin... v poslednej dobe som akási roztržitá."

Ginny si odfrkla.

"Áno, všimla som si. Je také nudné počúvať moje problémy?"

Hermiona ospravedlňujúco pokrútila hlavou.

"Nie, samozrejme, že nie. Je mi to vážne ľúto, Gin. Čo si vravela?"

Červenovláska si vzdychla.

"Nuž, nie som si istá, čo si Harry vlastne myslí. Zdal sa byť šťastný, keď som sa rozišla s Deanom, ale v poslednej dobe je poriadne rezervovaný. Možno ma naozaj nemá tak veľmi rád..."

Hermiona sa zachichotala.

"Gin, musíš byť slepá, ak si si nevšimla, ako sa na teba pozerá. Myslím, že Harryho problémom je Ron. Nechce stratiť jeho priateľstvo a nie je si istý, ako mu o vás dvoch povedať."

Ginny sa zamračila.

"Takže zase Ron, há? Občas mi fakt lezie na nervy."

Hermiona s úsmevom pokrčila plecami.

"Nie je to jeho chyba. Ani to nevie. Chceš, aby som sa s Harrym porozprávala?"

Ginny našpúlila pery.

"Nie som si istá. Mätie ma, Miona. Už som bola s chalanmi na rande, pobozkali ma a mala som dokonca frajera, ale s Harrym je to iné. Keď som si uvedomila, že je zamilovaný do Čcho, rozhodla som sa, že sa ho vzdám. Uvoľnila som sa a zistila, že je dosť chalanov, ktorí vážne chcú ísť so mnou na rande. Ale nemohla som na neho zabudnúť. Malá moja časť vedela, že nikdy nebudem schopná milovať nikoho tak, ako milujem jeho. Čakala som a nakoniec sa mi podarilo získať jeho pozornosť. Nuž a teraz skrátka neviem, čo robiť. Je to ako búrka emócií. Cítim tak veľa vecí a neviem ako sa zachovať."

Hermiona si vševediaco vzdychla.

"Áno, cítiš sa zmätená, ale šťastná, neistá, ale roztúžená, vystrašená, ale vzrušená, zúfalá, ale plná nádeje a to všetko súčasne. Občas ho chceš zabiť a hneď na to ho chceš jedine pobozkať a zabudnúť na všetko ostatné..."

Ginny nadvihla obočie.

"Hovoríš o mne alebo o sebe?"

Hermiona sa začervenala.

"Len sa pokúšam predstaviť si seba na tvojom mieste."

Ginny sa uškrnula.

"Áno, iste. Miona, ak tak strašne chceš pobozkať Rona, prečo to skrátka neurobíš?"

Hermiona si odfrkla. Pretože to nie je Ron, koho chce pobozkať.

"Rozprávame sa o tebe a Harrym, správne? Prečo ho skrátka nepobozkáš ty? Som si istá, že ho to poteší."

Ginny sa zachichotala a Hermiona nadvihla obočie.

"Už ste sa pobozkali?" prekvapene sa spýtala.

Ginny sa začervenala, ale s úsmevom prikývla. Hermiona jej úsmev opätovala.

"Ach, Miona, nedokážem popísať, aké to bolo. Ako keby ťa zasiahol blesk. Nedokážem si predstaviť, že by som mohla niekedy cítiť to isté s niekým iným."

Hermiona sa usmiala, ale neodpovedala. Toto bolo v skutočnosti to, čoho sa obávala najväčšmi. Čo ak byť takto bozkávaná bolo jedinečným zážitkom? Čo ak neexistoval nikto, kto by dokázal bozkávať rovnako? Čo ak všetky ostatné bozky budú v porovnaní s týmito sklamaním? Striaslo ju.

Ginny sa stále rozplývala, ale Hermionine myšlienky zanieslo inam. Od Halloweenskeho večierku prešli dva týždne a Hermiona sa pokúšala chovať tak normálne, ako to bolo možné. Kvôli posledným Malfoyovým slovám mala obavy a vyhýbala sa mu kedykoľvek bolo treba. Ale on sa k nej nepriblížil tak, ako si to predstavovala. V Hermioninej fantázii existoval vždy diabolský Malfoy, ktorý ju vtlačí do prázdnej miestnosti a urobí to, čo považoval za nevyhnutné. Kedykoľvek si dovolila o tom premýšľať, cítila zvláštne brnenie po celom tele. Nemala by sa skôr cítiť znepokojená?

Pravdou bolo, že sa jej vôbec nepokúsil dotknúť. Áno, sledoval ju. A z toho, ako sa na ňu pozrel, sa striasla. Na Elixíroch sa im občas dotkli ruky a tiež stehná. Náhodou samozrejme. Aj tak cítila náraz elektriny kedykoľvek sa to stalo. Vyzeralo to, ako keby v skutočnosti chcel, aby zostala nedočkavá. Ako keby ju chcel priviesť do šialenstva dokonca bez toho, aby sa jej dotkol čo i len prstom. Ako keby presne vedel, že sa cíti neistá. Diabol. Jeho staršie ja nebolo o nič lepšie.

Jej myšlienky zavialo k ´tomu druhému Malfoyovi´. Ako keby jeden z nich nebol viac než dosť, aby ju trápil...

Po Halloweene sa s ním znova stretla v skleníku. Stále bola šokovaná, keď ho videla. Teraz, keď strávila istý čas s jeho mladším ja, cítila sa v jeho prítomnosti inak. Hermiona bola nahnevaná a chcela mu povedať, čo si myslí, ale on sa po celý čas len usmieval, nechal ju diskutovať, až kým sa neunavila.

"Prečo si nás vôbec zamkol?" zúrivá sa spýtala. Jeho odpoveď bola prostá.

"Len som chcel zistiť, čo sa stane."

Hermiona sa začervenala. Nepovedala mu, čo presne sa v ten večer stalo, ale mala čudný pocit, že to aj tak vie.

"Na chvíľu odídem. Chcem sa postarať o isté veci. Hermiona, prosím, nevzdávaj sa. Viem, že mi chceš povedať, že je toho na teba práve teraz príliš. Tie pochyby a zmätok vidím v tvojich očiach. Prosím, nevzdávaj sa."

Čo mala povedať? Ako vedel, že sa chcela vzdať celej tej zodpovednosti, ktorú prijala? Bolo toho naozaj príliš veľa. Hermiona nenávidela vzdávanie sa. Bolo to proti jej povahe. Ale tiež nemala v povahe obetovať všetko dôležité v jej živote. Vedela, že ak celá táto vec s Malfoyom čoskoro neskončí, potom bude vážne príliš neskoro. Už aj tak bolo nebezpečné, ako ovládol jej myseľ. Jednoducho mu nerozumela.

Možno to bola len prekliata hra, ktorú hral, aby ju ponížil. Možno si z nej strieľal. Možno sa len smial nad jej hlúposťou. Možno, možno, možno... Hermiona to skrátka nevedela. K tomu všetkému musela študovať viac, než kedykoľvek predtým. Predmety boli náročnejšie a často musela ponocovať. Harry s Ronom, ktorí mali na dôvažok ešte aj metlobalové tréningy, boli ešte zaneprázdnenejší. Nuž, pravdu povediac, tiež mali väčšie ťažkosti stíhať vyučovanie.

Hermiona si vzdychla a pozrela sa na Ginny, ktorá sa mračila.

"Nepočula si ani slovka, že?"

Hermiona si zahryzla do pery.

"Je mi to tak ľúto, Gin."

Červenovláska pokrútila hlavou.

"Čo sa s tebou deje, Miona? V poslednej dobe sa chováš čudne."

Hermiona sa nakrivo usmiala.

"Je to vyučovaním, Ginny. Príliš veľa práce. Len potrebujem prestávku."

Ginny prekvapene otvorila ústa.

"Príliš veľa práce na teba? Páni, nemyslela som, že ťa to niekedy začujem povedať. Aby som pravdu povedala, naozaj vyzeráš trochu nezdravo. Si v poriadku?"

Hermiona prikývla a dotkla sa čela. Pripadala si trochu rozhorúčená. Ginny sa náhle postavila a zamračene sa na ňu pozrela.

"Miona, myslím, že by si mala ísť do postele skôr. A prestaň premýšľať, začni jednať! Ak niečo chceš, jednoducho si to vezmi. Žiješ len raz."

Ginny prižmúrila oči a odišla. Hermiona zostala v knižnici a usmiala sa. Pýtala sa samej seba, či by Ginnina rada bola rovnaká, keby sa týkala Malfoya namiesto Rona. Určite nie.

Odkaz bol jasný. Vezmi si, čo chceš, pokiaľ je to to, čo všetci od teba čakajú. Vzdychla si a postavila sa. Hermiona sa musela chytiť stoličky, pretože mala závrat.

Dovolila si okamih slabosti a zatvorila oči. Bol čas na večeru.

ooOoo

Hermiona vošla do Veľkej siene a sústredila sa na chrabromilský stôl. Namáhavo sa pokúšala ignorovať bolesť hlavy, ktorá ju náhle prepadla. Nebola dokonca ani hladná. Posadila sa vedľa Rona, ktorý sa na ňu usmial. Ale jeho úsmev zmizol a zamračil sa ako jeho sestra predtým.

"Miona, vyzeráš hrozne. Si v poriadku?"

Hermiona prevrátila očami.

"Si taký okúzľujúci ako vždy, Ronald. Som v poriadku, vďaka."
Nezdal sa byť presvedčený, ale prikývol. Harry ju tiež znepokojene sledoval a Hermiona sa pokúsila usmiať a tváriť sa tak veselo, ako to bolo možné. Nechcela svojich priateľom znepokojovať.

A potom vošiel on. Hermiona sa odvrátila, aby sa zúčastnila ďalšieho hlúpeho rozhovoru o metlobale a zbadala, že Harry prižmúril oči. Zjavne tiež Malfoya zbadal. Taký tvrdohlavec.

"V poslednej dobe je iný. Viem, že mi neveríte, ale som si istý, že má niečo za lubom," zašepkal Harry a Ron jej venoval pohľad.

Hermiona pokrčila plecami.

"Iste má."

Obaja sa na ňu prekvapene pozreli a ona si vzdychla.

"Len som myslela, že Malfoy má vždy niečo za lubom, bez ohľadu na to, ako hlúpo to vyzerá. Ale naozaj si nemyslím, že je nevyhnutné správať sa k nemu ako ku kriminálnikovi. Nevinný až do dokázania viny, počuli ste niekedy o tom?"

Ron s Harrym boli evidentne ohromení.

"Miona, hovoríš o Malfoyovi. Jeho meno by malo stačiť na to, aby ho zavreli," povedal Ron, ako keby sa rozprával s dieťaťom. Harry súhlasne prikývol.

Hermiona zvraštila nos.

"Zabudnite na to, je to zbytočné."

Ron prižmúril oči.

"Chceš povedať, že si vážne myslíš, že nie je odpad?"

Hermiona odfrkla.

"To som nepovedala. Len som povedala, že o ňom nič nevieme. Mali by sme sa sústrediť na fakty, nie na domnienky."

Harry sa zaksichtil, ale neodporoval. Ron sa stále tváril podozrievavo a Hermiona sa len pokúšala sústrediť na jedlo. Nemala tieto veci vravieť. Harry mal samozrejme pravdu a Hermiona veľmi dobre vedela, že Malfoy niečo za lubom má. Priala si, aby im to mohla povedať, ale bolo to nemožné. Harry s Ronom boli príliš horkokrvní a Hermiona sa bála, že by mohli Malfoya jednoducho zabiť, aby zabránili tomu, čo sa malo stať o päť rokov. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu skutočne nechcela, aby sa to stalo.

Hermiona na chvíľu zatvorila oči. Vycítila jeho pohľad. Normálne by ho ignorovala, ale dnes sa rozhodla jednoducho zízať späť. Napriek tomu, že bol poriadne ďaleko, mohla vycítiť to teplo vo svojom tele. Možno mala vážne horúčku. Jeho oči žiarili a ona sa znova cítila hypnotizovaná a znova sa jej krútila hlava. Hermiona sa na neho varujúco pozrela a znova sa otočila, aby sa porozprávala s Ronom a Harrym.

"Mimochodom, Ginny sa rozišla s Deanom," náhle spomenul Ron a Harrymu zabehol puding.

"Vážne?" priškrtene dostal zo seba a Ron s úsmevom prikývol.

"Áno. Naozaj dúfam, že nejaký čas nebude mať žiadneho frajera. Evidentne priveľa randí, nemyslíte?"

Harry zbledol a pokúsil sa usmiať.

"Iste."

Hermiona si odkašľala.

"Ginny je dosť stará, Ron. Nebol by si šťastný, keby jej ďalším priateľom bol niekto, koho máš tiež rád?"

Ron odfrkol.

"Je to moja sestra, Miona. Myslíš, že mne by sa niekedy mohol páčiť ktorýkoľvek z jej frajerov? Prečo sa vôbec pýtaš, povedala ti niečo?"

Harry zbledol ešte väčšmi a varovne sa na ňu pozrel, ale Hermiona to ignorovala a usmiala sa.

"Myslím, že existuje niekto, kto sa jej veľmi páči. Ale to nie je tvoja vec, takže ti nič nepoviem."

"Hej, myslel som, že sme priatelia! Ako mi to môžeš nepovedať? A samozrejme, že je to moja vec!"

Hermiona si odfrkla a postavila sa.

"Ginny je aj moja priateľka, Ron. A okrem toho, počúval by si niekoho, kto ti hovorí, aby si sa do nejakého dievčaťa nezamiloval? Ron, nemôžeš si vybrať, koho miluješ. Jednoducho sa to stane. Možno Ginny potrebuje brata, ktorý ju berie takú aká je."

Ron niečo zamrmlal a Harry sa na ňu vďačne pozrel. Hermiona sa usmiala a odišla. Naozaj dúfala, že Harry s Ginny dokážu prekonať Ronove predsudky. Aspoň oni dvaja by mali byť spolu šťastní.

ooOoo

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa pred odchodom nepozrela na slizolinský stôl. Malfoy bol preč. Pocítila sklamanie a kráčala do spálne. Hlavu mala ťažkú a telo jej pripadalo slabé. Naozaj by mala ísť do postele skôr.

Prechádzala prázdnymi chodbami a zrazu ho zbadala. Prechádzal sa sem a tam pred Núdzovou miestnosťou. Hermiona sa zamračila. Toto bolo miesto, kde sa pokúšal opraviť tú prekliatu Skrinku zmiznutia. Hermiona nahnevane odfrkla a pomaly sa k nemu priblížila. Chcel vojsť, ale ona sa zrazu vynorila za ním a zabránila mu tie dvere zatvoriť.

Prekvapene sa na ňu pozrel a nakoniec sa uškrnul.

"Hej, meduška. Kládol som si otázku, kedy nakoniec prídeš. Prepáč, ale vážne ťa nemôžem pozvať dnu. Ale môžeme sa stretnúť niekde inde, ak je to to, čo chceš," zašepkal zvodne a ona sa začervenala.

Hermiona zatlačila, aby sa dvere otvorili a vošla do miestnosti bez toho, aby si všímala Malfoyov nahnevaný pohľad. Obozretne sa poobzerala. Miestnosť bola v skutočnosti opravárskou dielňou s každým náčiním, ktoré by človek mohol potrebovať. Bol tam kozub, gauč a dokonca niečo pod zub. Poriadne pohodlné. Hermiona začula za sebou zavrieť dvere a napla sa. Prehltla a otočila sa. Toto nebol dobrý nápad. Byť s ním osamote bolo nebezpečné.

"Prečo si z ničoho nič taká nervózna?" pobavene sa spýtal. Bol stále nahnevaný, ale zrejme nie tak, aby jej ublížil.

Stála tam s rukami v bok a prebodávala ho pohľadom.

"Vôbec nie som nervózna, len som zasrane zvedavá. Čo do pekla tu robíš?"

Pokrčil plecami.

"Vieš presne, čo tu robím. Chceš mi pomôcť?" ironicky sa opýtal.

Hermiona v prekvapení otvorila ústa a ešte viac sa nahnevala.

"Ty bastard, chceš po mne, aby som ti pomohla zabiť svojho učiteľa a s ním všetkých svojich priateľov a nezabúdajúc že seba samotnú?" nahnevane vykríkla.

Malfoy zbledol a prižmúril oči. Hermiona si zahryzla do jazyka.

"O čom to do pekla znova rozprávaš, Grangerová?"

Hermiona si dosť podivne všimla, že ju oslovil priezviskom. Vzdychla si a znova pocítila závrat.

"O ničom, skrátka na to zabudni. Rob si, čo len chceš, je zbytočné s tebou hovoriť. Ron mal nakoniec pravdu."

Malfoya šlo rozhodiť.

"Mám v paži, čo povedal Weasley, Grangerová."

Potiahla nosom.

"Prečo si potom taký naštvaný?"

Zhlboka sa nadýchol.

"Ale na tvojom názore mi záleží."

Prekvapene sa na neho pozrela a on si prehrabol prstami vlasy.

"Predstavila si si niekedy, že jednoducho nemám na výber, meduška? Zvážila si niekedy, že možno ani ja sa kvôli tomu necítim dobre? Nie je to len tvoja rodina, tvoji priatelia a tvoj život. A čo moja rodina, moji priatelia a môj život?"

Hermiona otvorila ústa, ale nevedela čo povedať. Nakrivo sa usmial.

"Aby si vedela, nie je to vždy čierne a biele."

Zahryzla si do pery a pomaly sa k nemu priblížila.

"Vysvetli mi to."

Nadvihol obočie a posadil sa na gauč. Hermiona sa usadila vedľa neho a trpezlivo čakala.

"Nie je toho veľa čo povedať. Môj domov je v súčasnej dobe obsadený smrťožrútmi. Matka je zajatcom vo vlastnom dome, kým môj otec je od leta v Azbakane. Ak toto neurobím, potom mojich rodičov zabijú a ja ich budem čoskoro nasledovať. Ak uspejem, stanem sa smrťožrútom a zaujmem svoje miesto v armáde Temného pána. Bez ohľadu na to, čo urobím, môžem len prehrať. Nezostáva tu príliš veľa slobody."

Hermiona mohla vidieť bolesť v jeho šedých očiach, počuť tú trpkosť v jeho hlase a mala pocit, ako keby to bola jej vlastná. Zhlboka sa nadýchla.

"Dokážeme nájsť nejakú cestu. Ak mi dovolíš, pomôžem ti."

Malfoy sa na ňu so zamračením pozrel.

"Prečo toto do pekla vôbec robíš?"

Pokrčila plecami.

"Už som ti povedala, čo sa stane, ak ti v tom nezabránim."

Stále sa mračil.

"Ako vôbec vieš, čo sa stane? Myslel som, že veštenie nie je práve tvoj obľúbený predmet."

Hermiona sa prekvapene zasmiala.

"Vieš o tom? Nuž, nie, skutočne si myslím, že sú to nezmysly. Ale niektoré z tých vecí sú predsa len pravdivé, nie? Len si spomeň na proroctvo."

Malfoy prižmúril oči.

"Takže Potter je vážne ten ´Vyvolený´, há?"

Hermiona si zahryzla do pery a Malfoy si odfrkol.

"Keby si to nebola ty, myslel by som si, že si bláznivá," úprimne vyhlásil.

Potiahla nosom.

"Musím byť bláznivá, trávim s tebou dobrovoľne čas, nie je to istý znak šialenstva?"

Malfoy sa zachichotal.

"Detto."

Hermiona sa rozosmiala a dlhú chvíľu pozerali jeden na druhého. Utopila sa v jeho očiach. Ako bolo možné takto sa s ním rozprávať? Bolo to príliš ľahké. Mala by vážne medzi nimi udržať odstup, kým to ešte dokáže urobiť. Jeho láskavosť bola dokonca ešte nebezpečnejšia než jeho pekný vzhľad.

Zjavne spoznal, o čom premýšľa a samoľúbo sa usmial.

"Chýbal som ti, že meduška?" spýtal sa z ničoho nič a Hermiona sa začervenala.

"Nebuď hlúpy. Len som si robila starosti, to je všetko."

Odfrkol si.

"Áno, iste."

Nedokázala zabrániť úsmevu a on jej ho opätoval.

Hermiona sa postavila a zatvorila oči. Znova sa jej zatočila hlava. Malfoy bol okamžite pri nej a objal ju rukou okolo pása. Znepokojený sa na ňu pozrel.

"Som v poriadku," zašepkala, aby ho upokojila, ale pravdu povediac, necítila sa veľmi dobre.

Skôr než mohla povedať niečo ďalšie, všetko okolo nej sčernelo a posledná vec, čo videla, boli jeho strieborné oči.

ooOoo

"Zlož ju, Malfoy, inak ťa zmlátim tak, že ťa tvoja vlastná matka nespozná!"

Hermiona mohla počuť Ronov hlas, ale nedokázala otvoriť oči. Bol to čudný pocit. Bola akosi hore, ale nie úplne a cítila sa neuveriteľne unavená. Hermiona si uvedomovala tie silné ruky, čo ju držali. Poznala túto vôňu. Poznala ten pocit z tohto tela. Poznala a vychutnávala si ho napriek svojmu najlepšiemu úsudku. Jej myseľ konečne porozumela slovám, ktoré začula. Bol tu Ron a bol evidentne naozaj naštvaný.

"Uhni mi z cesty, Weasley," pohrozil Malfoy a Hermiona sa striasla. Nechcela sa na neho práve teraz pozrieť. Mohla si veľmi dobre predstaviť jeho oceľovo šedé oči, ktoré prebodávajú Rona.

"Malfoy, myslím to vážne, polož ju, inak..." zasyčal ryšavec, ale nedokončil svoju vetu, pretože dvere sa otvorili a zrazu zaznel iný hlas.

"Čo tu vy dvaja robíte o takomto čase? Ach môj bože, čo je s ňou?"

Bola to madam Pomfreyová a Hermiona zacítila na čele jej studenú ruku.

"Odpadla na chodbe a ja som ju našiel," povedal Malfoy bez mihnutia oka. Teraz si Hermiona spomenula. Bola v Núdzovej miestnosti.

"Úbohé dievča, len ju prineste dnu."

Ron zavrčal, ale Malfoya nasledoval. Hermiona počula jeho kroky. Cítila, ako ju jemne položil na mäkkú posteľ. Nechcela, aby odišiel. Pomaly otvorila oči a unavene sa pozrela na oboch chlapcov. Ron prudko vydýchol a ona si pomyslela, že videla, ako sa Malfoyovi mierne uľavilo.

"Miona? Si okej? Vystrašila si ma na smrť!" znepokojene sa spýtal Ron a chytil ju za ruku.

Hermiona sa usmiala.

"Som okej," zachrapčala.

Pozrela sa na Malfoya a znova na Rona. Ron bol trochu vyšší, Malfoy trochu chudší. Červená verzus platinová, hnedá verzus šedá, dobro verzus zlo. Hermiona zatvorila oči.

"Je zrejme vystresovaná. Mala by sa na chvíľu uvoľniť. Nechám si ju tu cez noc a zajtra nepôjde na vyučovanie. Myslím, že po dvoch dňoch odpočinku bude v poriadku."

Ron si uľahčene vydýchol a poďakoval jej. Malfoy prikývol a otočil sa, že odíde.

"Malfoy?" zadržala ho a Ron sa zamračil.

Blonďavý slizolinčan sa otočil a nadvihol obočie. Hermiona sa usmiala.

"Vďaka," zašepkala a Malfoy prikývol, slabý úsmev na jeho perách.

Ron vyzeral pripravený vraždiť. Hermiona to len ignorovala. Nebolo podozrivé poďakovať sa, že nie?

Ron zostal pri Hermioninej posteli, až kým ho nakoniec madam Pomfreyová neposlala do chrabromilskej veže.

Hermiona väčšinu času prespala, ale aj tak cítila jeho prítomnosť. Bolo dobré mať Rona pri svojom boku. Bol láskavý, spoľahlivý, starajúci sa. Harry prišiel tiež, v spoločnosti Ginny. Hermiona si pripadala osamelá, keď všetci odišli. Stále nemohla zabudnúť, ako ju Malfoyove ruky držali. Bol naozaj znepokojený, však? Skutočne mu na nej záležalo? Alebo to bolo len jej zbožné prianie? A prečo do pekla by si niečo také priala? Hermiona znova zaspala bez toho, aby našla odpoveď.

ooOoo

Zacítila mäkké pery na svojich a zastonala. Zase sen, zaiste. Ale Hermiona nemala pocit, že sníva.

Otvorila veľmi pomaly ťažké oči a pozrela sa do tej usmievajúcej sa tváre anjela. Sedel na jej posteli, osvetlený len strieborným svitom mesiaca. Nemohla si pomôcť, aby mu úsmev neopätovala. Ak bol toto sen, potom to bol určite dobrý sen.

"Ahoj, meduška," povedal zachrípnuto, jeho hlas jej spieval v ušiach.

"Ahoj," zašepkala späť. Bolo ľahké zabudnúť, prečo by tu nemal byť. Ľahké zabudnúť, prečo by sa nemali rozprávať. Ľahké zabudnúť, prečo by sa nemala cítiť taká šťastná, že ho vidí. V skutočnosti čakala, kedy príde. Ale uvedomila si to až teraz.

"Chýbal som ti?" znova sa spýtal, stále s úsmevom. Jeho strieborné oči videli rovno cez ňu.

"Chýbala som ti?" odpovedala otázkou a on sa zachichotal.

"Isteže chýbala. Chcel som ti dať možnosť, aby si sa bezo mňa cítila osamelá. Zabralo to?"

Odfrkla si a usmiala sa.

"Myslím, že zabralo."

Samoľúbo sa zazubil a pohladil ju po čele. Hermiona zatvorila oči a usmiala sa. Znova sa zachichotal.

"Prečo si z ničoho nič taká prítulná?" pobavene sa spýtal a ona pokrčila plecami.

"Možno je to tým splnom."

"Možno," odvetil s úsmevom v hlase.

Hermiona znova otvorila oči. Ak niečo chceš, skrátka si to vezmi! Prečo nie? Nebolo to tak, že by sa predtým nepobozkali. Čo bol jeden ďalší bozk?

Zrazu sa posadila a Malfoy nadvihol obočie. Hermiona ho objala okolo krku a skôr než mohol urobiť viac než len rozšíriť svoje oči, už bola pritlačená svojimi perami na jeho.

Bola to mágia. Nevedela ako, ale zjavne ju každým bozkom očarovával. Ako bolo možné takto silno reagovať na takú jednoduchú vec? Jeho pery na jej, jeho jazyk hrajúci sa s jej, jeho ruky v jej vlasoch, jeho telo pritlačené na jej. Neuveriteľné. Nádherné. Vzrušujúce. Nebezpečné.

Opätoval ten bozk bez zaváhania, zastonal, nadvihol si ju do svojho lona a pohladil po chrbte. Mala len kraťasy a top a veľmi dobre si uvedomovala svoju holú pokožku na jeho chladnom oblečení. Hermiona prerušila ten bozk, mocne ho objala a oprela si hlavu o jeho plece. Bola zaplavená emóciami. Celé telo jej brnelo a mala znova závrat, tentoraz z jeho bozku. Stále ju hladil a bozkával na vlasy. Hermiona zavzlykala. Nevedela kedy, ale začala plakať.

Položil jej prst pod bradu a prinútil ju zdvihnúť zrak. Jeho oči boli temnejšie než zvyčajne a bola v nich bolesť, ktorú nechcela vidieť. Sklonil sa a bozkami utieral jej slzy, jednu za druhou, až kým jeho pery konečne znova nenašli jej. Bolo rozhodne príliš neskoro. To bol dôvod pre Hermionine slzy. A Malfoy to samozrejme vedel. Podivným spôsobom ju poznal dokonca lepšie než Ron či Harry. Zdalo sa, že vidí rovno do jej duše, chápe jej skutočnú bytosť dokonca bez toho, aby o nej veľa vedel.

Malfoy sa náhle postavil, stále ju držiac v náručí. Posadil ju na okennú rímsu, zobral deku, sadol si za ňu a oboch ich do tej teplej prikrývky zamotal. Usmiala sa a on ju zozadu objal, jeho ruky okolo jej pása, jeho brada opretá o jej hlavu. Bolo to pokojné a vrelé. Krajina bola v mesačnom svite ponorená do striebornej polotmy a Hermiona sa zhlboka nadýchla. Takto s ním byť bolo nebom.

"Chýbal si mi," zašepkala. "Viem, že by si nemal, ale chýbal si."

Vycítila jeho úsmev.

"Naozaj by som nemal. Ale som rád, že som chýbal."

Chytil ju za ruku a Hermionine srdce sa rozbúchalo.

"Povedz mi niečo o sebe," potichu požiadala.

Zachichotal sa.

"Vážne to chceš vedieť? Okamžite by si sa do mňa zamilovala."

Hermiona potiahla nosom.

"Risknem to," odvetila ironicky a on sa znova zachichotal.

"Odkedy som sa narodil, neexistovalo nič, čo by som nemal. Kedykoľvek som niečo chcel, jednoducho som si to kúpil. Neverila by si tomu, ale kúpiť si môžeš skoro všetko. Peniaze sú mimoriadne užitočné. Ale bez ohľadu na to, ako veľa som mal, nikdy som nenadobudol žiaden pocit skutočného uspokojenia. Vždy som mal pocit, že mi chýba niečo naozaj dôležité. Moji rodičia ma milujú, hoci tebe to tak nepripadá. Mám dobrých priateľov, dokonca aj keď ty si možno myslíš, že sú len kúpení. Ale nikdy som sa necítil úplne šťastný. Vieš, čo myslím?"

Hermiona prehltla.

"Áno. Vyzerá to byť dokonalé a myslíš si, že musíš byť vďačný a šťastný, ale nie si a nevieš prečo, len ťa to trápi."

Prikývol.

"Volá sa to neúplnosť. Nikdy nebudeš mať ten pocit uspokojenia, kým konečne nebudeš úplná."

Hermiona sa otočila a pozrela sa na neho. Len sa usmial a jej srdce sa rozbúšilo silnejšie. Všimol si to a stisol jej ruku.

"Povedz mi viac," požiadala a znova vyzrela von z okna.

"Nenávidím špenát. Hrám na piano. Som alergický na mačky. Milujem gumových medvedíkov."

Hermiona sa zasmiala.

"Gumových medvedíkov? Ako si sa k nim vôbec dostal?"

Usmial sa.

"Keď som bol malý, niekoľko som ich zjedol s muklovským chlapcom, ale môj otec ma zobral preč a zakázal mi ich niekedy znova jesť. Aj tak ich stále milujem."

Zachichotala sa.

"Vážne hráš na piano? A si alergický na moju mačku?"

Prikývol a ona našpúlila pery.

"Takže ak mi budeš robiť zle, stačí mi len priniesť so sebou Krivolaba, správne?"

"Neopováž sa!" varoval ju. Na Hermionu to neurobilo žiaden dojem a zasmiala sa.

"A čo ty?" zvedavo sa spýtal a ona si vzdychla.

"Tiež nenávidím špenát, nehrám na žiaden nástroj, milujem svoju mačku a tiež mám rada gumových medvedíkov. Milujem zvuk dažďa na okne. V lete si vychutnávam slnečné lúče na tvári. Milujem knihy. Rada sa prechádzam bosá."

Usmial sa.

"A čo ja? Máš rada mňa?" potichu sa spýtal a Hermiona sa zachvela.

"Nemala by som."

"To nie je odpoveď."

"Isteže je."

Zachichotal sa.

"Takže sa ti naozaj páčim."

"Nebuď príliš namyslený," pohŕdavo odvetila.

Uškrnul sa, otočil ju a pozrel sa na ňu.

"Potom to popri. No tak, len povedz, že ma nemáš rada."

Hermiona sa začervenala a zahryzla si do pery.

"Necítim k tebe nenávisť," priznala a on sa zasmial.

"To je zatiaľ dosť."

Znova sa otočila a usmiala sa. Bolo to viac než dosť. Bolo to všetko. Jej úsmev sa rozplynul, keď si uvedomila nemožnosť tejto situácie.

"Vieš, že všetko bude zajtra iné. Kúzlo splnu sa s východom slnka stratí," roztrasene zašepkala.

Objal ju tuhšie.

"Nemusí to tak byť."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemôžeme zmeniť to, kým sme."

Napol sa.

"Nemôžeme?"

Prudko sa nadýchla.

"Stratili by sme všetko, všetkých."

"Ale boli by sme úplní," prosil tým svojím zamatovým hlasom.

Znova ju zobral za ruku a začal bozkávať prst po prste.

Hermiona zatvorila oči. Bolo to lákavé. Prečo na všetko nezabudnúť? Prečo sa nepoddať tomu sladkohorkému pocitu úplnosti? Odpoveď prišla okamžite. Tváre Rona, Harryho, Ginny, Weasleyovcov, jej rodičov, Luciusa Malfoya, Voldemorta, všetci jej pripomenuli, prečo toto zostane navždy snom."

"Žijeme v rozličných svetoch," zašepkala.

Odfrkol si.

"Prečo si nevytvoriť náš vlastný svet?"

Hermiona prehltla a otočila sa tvárou k nemu.

"Bol by si pripravený vzdať sa všetkého, čomu si kedy veril? Vzdať sa svojej rodiny, svojich priateľov, svojho života?"

Neodpovedal a ona sa smutne usmiala.

"Ani ja nie."

Strávili nejaký čas mlčky a Hermiona cítila, ako jej oťažievajú viečka. Pritúlila sa k Malfoyovi.

"Možno je to len táto jedna noc, ale je určite úplná," zašepkala a on ju pobozkal na čelo.

"Áno, to je."

ooOoo

Hermiona nevedela kedy, ale zrejme zaspala. Malfoy bol už preč a ona sa našla ležať na nemocničnej posteli, zakrytá svojou dekou. Jedna slza dopadla na biely vankúš. Ako sa toto vlastne stalo? A kedy? Už vedela, že k Malfoyovi pociťovala zvláštnu príťažlivosť, ale minulú noc to bolo niečo oveľa mocnejšie než čistá príťažlivosť. Cítiť sa priťahovaná k jeho telu bola jedna vec, zaujímať sa o jeho povahu a jeho city, bolo niečo úplne iné. Počúvať ho rozprávať, dozvedieť sa o ňom osobné veci, byť v jeho blízkosti... toto všetko na ňu pôsobilo viac, než by jeho pekný vzhľad bol schopný niekedy zapôsobiť.

Hermiona nebolo hlúpa. Samozrejme, že rozumela dokonale tomu, čo sa stalo. Až po uši sa do neho zamilovala. Niežeby mu to niekedy povedala. Bolo dosť ťažké priznať si to samej sebe. Aj tak to nebolo dôležité. Vzťah medzi nimi bol nemožný. Existovali stovky dôvodov. A mať s ním pletky v tajnosti bolo pod jej úroveň. Hermiona chcela viac. Hermiona chcela všetko. To kvôli tomu sa rozhodla uzavrieť svoje city a žiť život, ktorý bola predurčená žiť, dokonca aj keď to znamenalo život v neúplnosti.

 


Kapitola 9: Zbohom



Leap in time

9. kapitola –
Zbohom

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/9/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 9: Zbohom

Hermiona strávila celé dopoludnie sama v nemocničnom krídle. Veľa čítala, robila si domáce úlohy a veľmi sa snažila nepremýšľať o ňom. Beznádejné. Kedykoľvek zatvorila oči, videla pred sebou jeho tvár, cítila jeho pery na svojich, počula v ušiach jeho hlas. Bolo to rovnaké, ako keby sa pokúšala prestať dýchať. Nemožné. Keď sa Hermiona konečne zmierila s tým, že ho skrátka nedokáže odstrániť zo svojich myšlienok, cítila sa trochu lepšie. Prečo nesnívať? Ak realita bola taká pokašľaná, prečo si aspoň lepšiu realitu nepredstavovať? V týchto snoch bolo všetko oveľa ľahšie.

Malfoy sa vzdal svojich plánov, jej priatelia prišli na to, že sú veľmi šťastní z toho, že je z nich pár, Malfoyova rodina sa cítila poctená tým, že má takú múdru nevestu a Voldemort sa samozrejme rozplynul do vzduchu. Žiadna vojna, žiaden boj, žiadne problémy, len láska, priateľstvo a pokoj. Realita bola samozrejme úplne opačná. Malfoy sa svojich plánov nevzdá, pretože by to znamenalo, že by sa vzdal svojej rodiny. Skutočne to od neho nemohla očakávať. Jej priatelia by sa nikdy nezmierili so vzťahom s ´najväčším nepriateľom´ a Lucius Malfoy by radšej svojho vlastného syna zabil, než by súhlasil, aby bol s humusáčkou. A Voldemort sa pravdepodobne znova len tak ľahko nerozplynie.

Hermiona si vzdychla a vyzrela z okna. Bol november a preto boli blízko Vianoce. Celý jej život bol hore nohami a naozaj to chcela niekomu povedať, vysvetliť svoje pocity a získať nejakú radu. Ale nikto z jej priateľov by tomu nikdy neporozumel. V skutočnosti si nerozumela sama. Ako mohlo byť také ľahké zabudnúť na všetko, čo za posledných päť rokov urobil a povedal? Bola láska taká mocná, aby vás prinútila na všetko zabudnúť? Stačil jej jeden jediný mesiac na to, aby sa zamilovala do jediného chalana, o ktorom si myslela, že ho bude navždy nenávidieť? Hermiona pokrútila hlavou. Bola vážne taká hlúpa? Kedykoľvek sa pokúsila spomenúť si na tie hrubé slová alebo posmešné poznámky, ktoré takú dlhú dobu nenávidela, dokázala v duchu vidieť len tú anjelskú tvár.

"Ale ja už som takýto. Len si si nikdy nenašla čas, aby si si to všimla."

Hermiona nezabudla na slová jeho staršieho ja a vzdychla si. Teraz, keď ho videla v inom svetle, dokázala si spomenúť na množstvo situácii. Malfoy v knižnici pomáhajúci Goylovi s učením na Elixíry, Malfoy bozkávajúci svoju matku na Nástupišti 9 a 3/4, Malfoy smejúci sa nejakému vtipu, Malfoy naháňajúci zlatonku, jeho tvár sústredená. Existovalo toľko vecí, ktoré si všimla, ale nikdy si nenašla chvíľku, aby o nich premýšľala. Vždy považovala za samozrejmé, že Malfoy je proste diabol a že nič medzitým nejestvuje. Ale ako jej povedal: „nie je to vždy čierne a biele“. Existuje tiež veľa odtieňov šedej. Šedej ako jeho nádherné oči...

"Ako sa dnes máte, slečna Grangerová?" spýtal sa priateľský hlas a Hermiona prekvapene vzhliadla na nikoho iného než Dumbledora samotného.

Odkašľala si a začervenala sa.

"Som v poriadku, profesor, vďaka."

Dumbledore sa usmial svojím ´presne viem, že klamete´ úsmevom a posadil sa na stoličku vedľa jej postele.

"Potom je to skvelé. Aby som pravdu povedal, mal som obavy a napadlo mi, že by sme mali využiť túto príležitosť a trošku sa porozprávať."

Hermiona len prikývla, nebola si istá, čo povedať. Riaditeľ sa stále usmieval a jeho múdre oči ju pozorne sledovali.

"Nechcete mi niečo povedať, slečna Grangerová?"

Hermiona si spomenula na všetko, čo sa v poslednej dobe stalo. V skutočnosti existovalo množstvo vecí, čo by povedať mala. Nakoniec trochu ospravedlňujúco pokrútila hlavou.

"Nie, profesor."

Dumbledore si vzdychol, ale usmial sa.

"Nuž, nič iné som nečakal," srdečne odvetil a vyzrel z okna. Pohľad mu dopadol ma malú veveričku na strome, ktorá sa pozerala na vrabca, ktorý lietal nad ňou.

"Myslíte, že veverička a vrabec sa môžu niekedy do seba zamilovať?" zrazu sa zvedavo spýtal.

Hermiona prižmúrila oči. Dumbledore sa zachichotal.

"Aj keby sa do seba zamilovali, kde by žili, profesor?"

Dumbledore sa usmial.

"Možno by veverička mohla získať krídla."

Hermiona potiahla nosom.

"Prečo by sa mala zmeniť veverička? Prečo nie vrabec?"

Dumbledorove oči zaiskrili.

"Pretože veverička je silnejšia," odpovedal s prižmúrenými očami a Hermiona sa začervenala.

Dumbledore sa postavil.

"Uzdravte sa, slečna Grangerová," rozlúčil sa s úsmevom a Hermiona prikývla. Stále sledovala tú malú veveričku a povzdychla si. Silnejšia, há? Ale nepripadala si tak.

ooOoo

Popoludní Hermionu navštívili Ron, Harry, Ginny, Neville, Luna a Dean. Všetci sedeli okolo postele a hovorili jej, čo jej na vyučovaní ušlo. Smiali sa a rozprávali a Hermiona zatiaľ zabudla na svoje problémy. Madam Pomfreyová jej povedala, že by mala ešte jednu noc zostať v nemocničnom krídle, skôr než jej dovolí na druhý deň sa vrátiť do vlastnej spálne.

"Je to bez teba hrozné, Miona. Musím si sám robiť poznámky, dokážeš si to predstaviť?" spýtal sa šokovaný Ron a všetci sa zasmiali.

"Zajtra sa vrátim, takže sa neprepracuj," ironicky odpovedala a na ryšavca sa uškrnula.

Z Ronovho úsmevu sa cítila slabá. Chytil ju za ruku a Harry si odkašľal.

"Už pôjdeme, Miona. Ron, môžeš zostať, ak chceš."

Harry prižmúril oči, Ginny sa doširoka usmiala a Ron sa začervenal. Hermiona sa pokúsila usmiať. Rozhodla sa, že na Malfoya zabudne, nie? Nebolo najlepším spôsobom, ako to urobiť, byť s Ronom?

Všetci s úsmevmi zmizli a Ron sa pozrel na ich ruky, stále plachý. Hermiona mu stisla ruku a usmiala sa na neho. Úsmev opätoval a ju zabolelo srdiečko, keď videla jeho oči znežnieť. Sklonil sa a pobozkal ju na čelo. Hermiona sa striasla.

"Som tak rád, že si v poriadku, Miona. Naozaj si ma vydesila. Keď som ťa videl v Malfoyovom náručí, bol to ten najhorší pocit, aký som kedy mal. Najprv som si  myslel... Nuž, bol som šokovaný, aby som pravdu povedal. Myslel som, že ti niečo urobil a skutočne som ho chcel zabiť."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Stretli sme sa náhodou a ja som sa zrútila. V skutočnosti bolo od neho milé, že ma zobral do nemocničného krídla. Vieš, že ma mohol nechať na chodbe. Ale nenechal."

Ron prižmúril oči a stisol jej ruku.

"V každom prípade mu už nedovolím, aby sa ťa znova dotkol. Neznesiem to."

Hermiona mala guču v hrdle. Mala slzy na krajíčku, ale zadržala ich.

"Nie je taký zlý," zašepkala bez toho, aby vedela prečo. Nemala by byť už konečne ticho? Prečo mala pocit, že ho potrebuje brániť?

Ron si odfrkol.

"Áno, iste, je vážne láskavý," ironicky zasyčal.

Hermiona sa na Rona smutne pozrela.

"Nemali by sme konečne ukončiť tieto nepriateľstvá? Mám na mysli, prečo sa nepokúsiť vzájomne vychádzať?"

Ronove oči sa rozšírili a ohromene sa na ňu pozrel.

"Priatelia? S Malfoyom? Nemožné, Miona. Niektoré nepriateľstvá nikdy neskončia, ako vieš."

Hermiona sa pokúsila nevzlyknúť. Takže to naozaj bolo nemožné. Neexistovala žiadna nádej. Žiadna možnosť ako by mohla mať oboje: svojich priateľov a svoju lásku.

Ron sa tváril trochu znepokojene.

"Miona, ty by si sa vážne pokúsila spriateliť s niekým, kto povedal také veci? S niekým, komu by bolo jedno, či by nás zabili? On nás nenávidí, Miona. Len preto, že bol raz vo svojom živote láskavý, neznamená to, že nie je kretén."

Hermiona len prikývla. Nuž, mal pravdu, nie? Z Ronovho hľadiska neexistovala žiadna šedá, len čierna a biela.

"Využi čas a oddýchni si. Zajtra sa o teba postarám," nakoniec zašepkal, znova sa sklonil a tentoraz ju pobozkal na pery.

Hermionu to prekvapilo a roztvorila oči. Ronov bozk bol jemný a vrelý, jeho pery akési nemotorné, ale vášnivé. Jej prvým impulzom bolo odtlačiť ho, ale potom ho proste nechala robiť, čo chce. Hermiona zatvorila oči a pokúsila sa cítiť niečo iné než šok. Chcela, aby to bolo príjemné, chcela, aby to bolo správne, ale také to bolo len vtedy, keď myslela na blonďavého anjela, do ktorého sa zamilovala. Keď Ron konečne ten bozk ukončil, láskavo sa na ňu usmial a pohladil ju rukou po líci. Hermiona nedokázala nič povedať a snažila sa neplakať.

"Dobrú noc," znova zašepkal, otočil sa a odišiel.

Hermiona zacítila slané slzy na líci a schovala si tvár do bieleho vankúša. Takže naozaj neexistovalo nič, čo by sa vyrovnalo Malfoyovmu bozku. Keby ju Ron pobozkal prvý, potom by si asi myslela, že je to dokonalé. Teraz jej len bolo zle.

Hermiona to prestala potláčať a plakala, až kým sa necítila prázdna. Keď ju zrazu nežná ruka pohladila po chrbte, ani sa nestrhla. Len sa posadila a hodila sa mu znova do náručia. Bolo to hlúpe, nezodpovedné, zúfalé, ale stále potrebovala cítiť jeho objatie, dokonca aj keby toto bolo to posledné. Vzlykala a on ju láskal po vlasoch, bozkával na tvár, šepkal utešujúce slová bez významu. Chytil ju za ruku a pritlačil si ju na hruď, kde mohla cítiť jeho pulz. Bolo to, ako keby naozaj rozumel zmätku v jej srdci.

Upokojila sa a oprela si hlavu o jeho plece.

"Myslíš, že veverička a vrabec sa môžu niekedy do seba zamilovať?" spýtala sa medzi vzlykmi.

Vycítila jeho úsmev.

"Už sa zamilovali, nie?" odpovedal a Hermiona zalapala po dychu.

Vzhliadla do jeho strieborných očí a cítila jeho ruku prehŕňať sa jej kučerami. Hermiona zatvorila oči a ďalšia slza stiekla po jej líci. Utrel ju bozkom a ona sa zachvela. Tak toto bolo vážne nesprávne? Potom prečo to pôsobilo tak správne? Prečo si pripadala ako v nebi? Spomenula si na svoj úmysel a napla sa.

"S týmto musíme prestať. Bez ohľadu na to, čo sa stane, nemáme dovolené takto pokračovať. Všetkým ublížime. Všetko stratíme. Musí to skončiť," vzlykajúc povedala a on nadvihol obočie.

"Myslíš, že je to také ľahké?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Neexistuje iná možnosť."

Odfrkol si.

"Cítiš sa vďaka Weasleyho bozku vinná?"

Hermiona na neho ohromená pozrela.

"Videl som vás," vyhlásil, jeho oči zrazu šedá oceľ.

Hermiona prehltla a zatvorila oči. Toto bola jej šanca zničiť to, prinútiť ho uveriť, že necíti to, čo cítila.

"Čo ak sa mi páčil?" odvážne sa spýtala.

Malfoy sa len nakrivo usmial.

"Prečo si potom plakala?"

Striasla sa a zatvorila oči, ďalšia slza jej stiekla po líci.

"Mne nedokážeš klamať, meduška. Vidím priamo cez teba."

Hermiona si zahryzla do pery a otvorila oči, aby sa mu pozrela do tváre.

"Nie som dosť silná, aby som získala krídla," zašepkala a on nadvihol obočie. Keď mu došlo, o čom hovorila, len sa usmial.

"Možno by som potom mohol odložiť ja svoje."

Zavzlykala.

"Nemôžeme zmeniť to, kým sme," zas a znova vyhlásila a jeho ruka utrela tie slzy.

"Nie, nemôžeme."

Prikývla a zhlboka sa nadýchla.

"Istotne vyzerám hrozne," zašepkala a pokúsila sa napraviť si vlasy a prestať plakať.

Len sa uškrnul.

"Vyzeráš ako veverička."

Hermiona sa zasmiala.

"Nemôžeš zostať? Len dnes večer?" so začervenaním sa spýtala a on sa usmial.

"Iste, ak chceš, aby som zostal." Prikývla.

Prikryl ju a ľahol si vedľa nej. Rukou ju objal okolo pása, jeho dych na jej krku, jeho telo pritlačené o jej.

"Odteraz budeš chodiť s Weasleym?" zrazu sa spýtal a ona cítila, ako sa jeho ruka napla.

Zhlboka sa nadýchla.

"Žiarlil by si, keby som chodila?"

Odfrkol si.

"Chcel som ho zabiť už predtým. Bol som vážne blízko k tomu, aby som mu jednu vrazil a zmlátil ho," priznal a Hermione sa silnejšie rozbúchalo srdce.

"Budeš chodiť s Pansy?" odvážila sa na oplátku spýtať.

Malfoy sa zachichotal.

"Ak ty budeš chodiť s Weasleym, potom sa ti musím odplatiť, nemyslíš?"

Otočila sa a zazrela na neho. Malfoy sa zasmial a objal ju mocnejšie. Hermionine pery boli teraz na jeho hrdle a mohla cítiť, ako sa mu zrýchlil pulz. Usmiala sa a pobozkala nežne jeho krk.

"To by si nemala robiť," zašepkal, ale ona ho objala rukou okolo pása a pritlačila svoje drobné telo k jeho.

Malfoy zareagoval zastonaním so zavretými očami. Hermiona vedela, že sa chová hlúpo, ale jednoducho si nemohla pomôcť.

"Sľubuješ mi, že zajtra na mňa zabudneš?" spýtala sa. Otvoril oči a uprene sa na ňu zadíval.

"Pokúsim sa."

Prikývla, pritlačila svoje pery na jeho a tešila sa z poslednej noci v nebi.

ooOoo

Bola to nevinná noc. Malfoy sa ju nepokúsil zviesť, hoci si Hermiona bola istá, že by sa nebránila. Bozkávali sa, rozprávali, objímali, spali, plakali a smiali sa. Napriek tomu to bolo tá najintímnejšia noc, ktorú kedy Hermiona s niekým strávila. Keď sa zobudila, bola stále tma, ale svitanie bolo blízko. Malfoy ležal vedľa nej, jeho tvár uvoľnená kým spal. Hermiona ho s úsmevom sledovala. Bola toto láska? Byť schopný dívať sa na vášho milého bez toho, aby ste sa začali nudiť? Ukladala si do pamäte každý detail jeho nádhernej tváre.

Hermiona ho slabučko pobozkala a na jeho perách sa zjavil malý úsmev. Jeho ruka ju chytila pevnejšie a prehodil okolo nej nohu, aby ju udržal pri sebe. Zachichotala sa. Bol rozkošný, keď spal. Príliš rozkošný. Bolo by ľahšie odísť, keby slintal či chrápal, ale on bol dokonalý dokonca vtedy, keď spal.

Konečne otvoril svoje šedé oči a zmätene sa na ňu pozrel. Keď si spomenul, kde je a s kým, usmial sa.

"Bré ráno," zachrípnuto prehovoril a Hermiona neveriacky pokrútila hlavou.

Nadvihol obočie.

"Čo je?"

Potiahla nosom.

"Ty vyzeráš ako zo škatuľky dokonca aj keď spíš len dve hodiny? To je nefér," zastonala a on sa začal smiať.

"Je mi to ľúto," ironicky odpovedal a vyvolal jej úsmev.

"Dúfam, že je."

Uškrnul sa a pozorne ju sledoval. Hermiona sa začervenala a pokúsila sa upraviť si svoje vlastné rozstrapatené vlasy.

Chytil ju za ruku a pobozkal ju.

"Myslím, že si nádherná," zašepkal a ona sa začervenala ešte viac.

"Robíš si žarty," vyhlásila a posadila sa. Pokrútil hlavou.

"Máš najmenšiu predstavu, ako zvodne práve teraz vyzeráš?" zrazu sa spýtal a Hermionu to zreteľne ohromilo.

Pozrela sa na seba. Mala vyhrnutý vršok a holý pupok, kraťasy ukazovali veľa z jej nôh a vlasy boli spletencom ťažkých kučier, ktoré jej padali na chrbát. Začervenala sa a prekrížila si ruky na hrudi. Malfoy sa len uškrnul.

"Príliš neskoro, meduška."

Našpúlila pery.

"Ty si myslíš, že som... atraktívna?" nakoniec sa spýtala, líca jej horeli.

Zachichotal sa.

"Hlúpa otázka."

"Myslela som, že mám nulovú príťažlivosť," s úškrnom odvetila a on sa doširoka usmial.

"Klamal som."

Usmiala sa a zacítila na pleci prvé slnečné lúče.

"Musíš ísť," smutne vyhlásila a Malfoy prikývol.

"Odteraz ma chceš ignorovať?" spýtal sa drsne a Hermiona pocítila čudnú bolesť, keď o tom premýšľala.

"Nebolo by to najlepšie?" úprimne odpovedala.

Prevrátil oči.

"Pýtal som sa, či ma chceš ignorovať, nie čo by bolo najlepšie."

Prehltla.

"Čo chcem ja, nie je dôležité."

Zamračil sa, jeho oči oceľová šedá maska. Hermiona sa zachvela. Postavil sa, pripravený opustiť ju a zmiznúť z jej života. Nemyslela, nezamýšľala tak urobiť, ale náhle ho zadržala. Chytila ho rukou za košeľu a keď sa otočil, všimol si, že si hryzie spodnú peru. Jeho pohľad znežnel.

"Myslela som, že nechať ťa ísť bude ľahšie," priznala.
Znova ju objal, snažiac sa v tom poslednom, dlhom objatí vyjadriť svoje city.

"Povedal som ti, že je príliš neskoro, nie?"

Hermiona zavzlykala. Položila ruky na jeho líca a pozrela sa mu do strieborných očí.

"Ďakujem ti. Za to, že si mi ukázal, aké to má byť. Za to, že si pri mne bol, keď som bola na dne. Za pomoc, aby som pochopila. Vďaka za všetko. Zbohom," zašepkala, naposledy ho pobozkala, otočila sa a odišla na toaletu.

Zamkla sa v tej malej miestnosti a znova cítila, ako jej po lícach stekajú slzy. Dlhý čas čakala, kým znova vyšla von. Malfoy bol preč a s ním všetka vrelosť a radosť, ktorú minulú noc cítila. Hermiona zatvorila oči. Prečo mala taký zlý pocit z toho urobiť správnu vec? Keď sa konečne chcela vrátiť do postele, zbadala na vankúši ležať zeleno-strieborný šál. Zavzlykala, vzala ten kúsok oblečenia a držala ho v náručí, ako keby to bola tá najcennejšia vec, ktorú kedy vlastnila. Voňal ako on.

ooOoo

Draco si nedokázal spomenúť, že by často vo svojom živote plakal. Boli okamihy, kedy bol dosť smutný, aby plakal, ale nikdy to nerobil pred ostatnými. Plač bol znakom slabosti. Bez ohľadu na to ako veľmi nenávidel cítiť sa slabý, práve teraz nedokázal zabrániť, aby mu po lícach nestekali slzy.

Vedel presne, kedy sa do nej zamiloval. Bol to ten okamih, kedy do neho s plačom narazila. Jej telo na jeho, jej slzy v jej zlatých očiach, jej slová a to ako ich povedala... Od toho okamihu ho podivným spôsobom fascinovala. Začal nenávidieť ubližovať jej, chcel, aby bola v bezpečí. A keď sa dozvedela o jeho plánoch, očakával, že ho okamžite zradí, ale ona to neurobila.

Vtedy ju pobozkal zo zúfalstva a čudnej a nerozumnej príťažlivosti, ktorú k nej pociťoval. Od tej doby ju začal chcieť. Myslel si, že je to len telesná potreba, niečo, na čo dokáže ľahko zabudnúť. Mýlil sa. Jej úsmev, jej oči, jej slzy, jej hlas, všetko na nej bolo zrazu dokonalé. Potreboval ju spôsobom, ktorému nikdy nebude schopná porozumieť.

Keď sa na tom Halloweenskom večierku zjavila ako Ráchel, pomyslel si, že je skutočný démon. Stále mal v pamäti to, ako sa uškrnula. Bola tým najväčším pokušením. Bolo príliš ľahké v jej prítomnosti zabudnúť na všetko dôležité. Keď zistil, že jej telo skutočne náruživo reaguje na jeho, bol stratený. Od okamihu, čo svoje pery pritlačila na jeho, bol definitívne stratený. Ona samozrejme nemala najmenšieho tušenia. Prečo ona? Prečo to zo všetkých dievčat musela byť ona?

Draco si spomenul na minulú noc a prikrčil sa. Vedela vôbec, aké ťažké bolo pre neho držať sa spiatky? Aké ťažké bolo nedotknúť sa jej tak, ako sa jej dotknúť chcel? Bol si poriadne istý, že by neodolala. Ale takéto to nemalo byť. Ak naozaj chcela život bez neho, potom proste nemal právo vziať si ju, napriek tomu, že ju chcel viac než doteraz chcel čokoľvek iné vo svojom živote.

Zúril len zo samotného pomyslenia na to, ako ju Weasley pobozkal. Chcel v tele toho ryšavca zlámať každú kostičku. Bol tak blízko, aby sa zamiešal a všetkým ukázal, že jej pery patria jemu a nikomu inému. Ale ten výraz v jej prekvapených očiach, tá malá slza na jej líci a evidentná bolesť v jej výraze ho prinútili zostať bokom. Len zaťal päste a pokúsil sa upokojiť.

Spôsobila mu fyzickú bolesť. Ale nielen fyzickú. Tiež ovládla jeho srdce. Kedykoľvek zatvoril oči, mohol pred sebou vidieť jej tvár. Odstrániť ju zo svojho života bolo, ako keby ho žiadali, aby si vlastné srdce vytrhol. Draco prevrátil očami nad týmito dramatickými myšlienkami.

Keď si spomenul na jej zbohom, znova pocítil slabosť. Poďakovala mu. Jemu! Ako keby urobil niečo, čo stálo za poďakovanie. Ako keby jej len nespôsobil problémy. Ale to ako povedala svoje zbohom, ho prinútilo cítiť sa horšie než kedy predtým. Ešte nebol pripravený vzdať sa jej. Chcel byť silný a vyhýbať sa jej, ale v okamihu, keď mu venovala ten bozk na rozlúčku, mu došlo, že neexistuje možnosť, že by na ňu niekedy zabudol. Už jej povedal, že je príliš neskoro.

ooOoo

Hermiona sa obliekla a oficiálne ju prepustili z nemocničného krídla. Kráčala smerom k učebni Herbológie, stratená v myšlienkach. Zelený šál mala v taške a stále jej pripomínal toho, na koho mala zabudnúť. Pukalo jej z toho srdce.

Hermiona otvorila dvere na skleníku a okamžite ju privítali Ron s Harrym, ktorí sa na ňu zubili. Opätovala im úsmev a rozhliadla sa, až kým sa jej oči nestretli so strieborným pohľadom. Bolo nemožné nezareagovať. Hermiona si zahryzla do pery a šla k Ronovi. Snažila sa venovať pozornosť vyučovaniu, ale nedarilo sa jej to. Ako by mala zvládnuť posledné dva roky školy s týmito pocitmi? Určite prepadne na všetkých skúškach.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a vzchopila sa. Sústredila sa na vyučovanie a skoro zabudla na všetko ostatné. Ale každá hodina niekedy skončí a keď začali všetci opúšťať skleník, Hermiona vrazila do Malfoya a pocítila brnenie na celom tele. Možno to bola len jej predstavivosť, ale Hermiona mala podivný pocit, že ju v skutočnosti na krátky okamih chytil za ruku a poihral sa s jej palcom. Prekvapená na neho pozrela, keď zrazu medzi nich vošiel Ron, chytil ju za ruku a potiahol so sebou. Hermiona sa obzrela a videla, ako tam Malfoy stojí a z jeho výrazu ju striaslo. Čo v skutočnosti zamýšľal urobiť?

Ron sa tváril naštvane a Hermiona neprehovorila ani slovka, až kým sa nedostali do hradu.

"Čo sa deje s tou fretkou? Odkedy sa vôbec neprikrčí, keď sa ťa dotkne? Fakt ma naštval..." zavrčal Ron a Hermiona sa ho pokúsila upokojiť.

"Preháňaš, Ron. Len sme do seba narazili. Bola to v skutočnosti Ernieho chyba. Strčil do mňa."

Ron zastavil.

"Nerob zo mňa blázna! Myslíš, že som si nevšimol, ako sa na teba pozerá? Nebráň toho bastarda!"

Hermiona stuhla. Ron bol evidentne hnevom bez seba a ona mu dokonca ani nemohla jeho hnev vyčítať.

"Prepáč," zašepkala a on si vzdychol. Jeho zúrivosť sa vyparila a v jeho hnedých očiach zostala bolesť, kvôli ktorej sa cítila ešte vinnejšie.

"Nie je to tvoja vina. Odkedy si mala ten kostým na Halloweene, každý chalan ťa sleduje. Dokonca som začul, že slizolinčania sa o tebe bavia a privádza ma do šialenstva, keď tieto roztúžené pohľady vidím."

Hermiona vyvaľovala oči.

Ron si znova vzdychol.

"Netušila si to, že? Do pekla, Miona, ty si vážne neuvedomuješ ako vyzeráš, že?"

Začervenala sa a našpúlila pery.

"Nuž, ty si si ma nikdy nevšímal, takže som si myslela, že je to u ostatných chalanov rovnaké," zasyčala a Ron sa zamračil.

"Iste, že som si ťa všímal! Neustále! Len som sa ti to neodvažoval povedať."

Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. Chytil ju za ruku a ospravedlňujúco sa usmial.

"Neustále," zopakoval.

"Ach, Weslík a Grangerka sa nám držia za ručičky, aké rozkošné, asi vážne hodím šabľu," posmievala sa Pansy a Hermiona na ňu zazrela.

"Zavri zobák Pansy, inak z teba prekľajem dušu!" zasyčala zrazu Hermiona a slizolinská tmavovláska prekvapením roztvorila oči.

Zrejme presne vedela, že Hermiona je príliš dobrá v neverbálnych kúzlach, aby ju provokovala a tak bez ďalšieho komentára odišla.

Malfoy celú scénu sledoval bez mihnutia oka a Hermiona sa zhlboka nadýchla. Ron sa na ňu so širokým úsmevom pozrel a stisol jej ruku. Pokúsila sa usmiať a spoločne vošli do hradu. Malfoy stál vedľa dverí, ruky vo vreckách, jeho oči upreté na jej tvár. Keď prechádzala okolo neho, načiahol sa a strčil jej do ruky malý lístok. Hermiona sa na neho spýtavo pozrela, ale on sa len usmial. Pevne ten odkaz zvierala a srdce jej búšilo. Čo jej chcel tak strašne povedať?


Kapitola 10: Oddanosť



Leap in time

10. kapitola –
Oddanosť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/10/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 10: Oddanosť

Hermiona nenašla odvahu si ten malý odkaz prečítať. Šla do triedy a sústredila sa na to, čo vraveli učitelia. Rozprávala sa so svojimi priateľmi, urobila si domáce úlohy a nakoniec šla do spálne. Posadila sa na posteľ a konečne ten odkaz vytiahla. Bola nervózna, zvedavá, plná nádeje a nahnevaná. Chcela na neho raz a navždy zabudnúť, ale súčasne to bol jej najväčší strach. Až doteraz si ten odkaz neprečítala, pretože sa jednoducho bála, že bude naozaj znamenať koniec všetkého. Aké hlúpe. Zhlboka sa nadýchla, roztvorila odkaz a prehltla.

Je príliš neskoro.

Znova a znova čítala tie slová, nevediac, čo si myslieť či cítiť. Chvela sa, srdce jej búšilo vzrušením a zúfalstvom. Prečo to jednoducho nenechá tak? Prečo jej to sťažuje? Hermiona si vzdychla. Tvrdohlavec. Postavila sa a vyzrela z okna. Dvere sa otvorili a vošla Parvati s úsmevom od ucha k uchu.

"Hej, Miona. Počula si, že dostaneme nového učiteľa?"

Hermiona nadvihla obočie a pokrútila hlavou. Parvatine oči žiarili ako vždy, keď mohla klebetiť.

"Bude učiť Históriu mágie. Ale počula som, že profesorovi Binnsovi dovolili zostať na Rokforte. Som zvedavá, ako bude ten nový učiteľ  vyzerať. Nikto nevie, prečo Dumbledore zrazu zamestnal nového učiteľa. Dúfam, že je vážne chutnučký."

Parvati prižmúrila oči, zazubila sa a zmizla v kúpeľni.

Hermiona sa zamračila. Prečo by Dumbledore z ničoho nič menoval nového učiteľa? Čo tým chce dosiahnuť? Odpoveď nepoznala a založila si ruky na hrudi. Aj tak na tom práve teraz nezáležalo. Bolo tu dosť iných problémov, s ktorými sa bolo treba vyrovnať. Hermiona si zahryzla do pery a urobila to najťažšie rozhodnutie vo svojom živote. Bol čas byť silná.

ooOoo

Ráno na druhý deň bolo šedivé a upršané a Draca hrozne bolela hlava. Snívalo sa mu o čiernych plášťoch a maskách a o spaľujúcej bolesti na ľavom predlaktí. Okamžite si ho skontroloval, ale bolo bledé ako vždy. Pomaly sa tlkot jeho srdca upokojil a on načúval dažďovým kvapkám, ktoré klopali na okno. Mal pocit, že toto nebude jeho deň.

Konečne šiel na raňajky, s Crabbom a Goylom po boku, obaja sa rozprávali o jedle. Draco prevrátil očami, vošiel do Veľkej siene a uvidel ju. Pozrela sa na neho, chytila Weasleyho za ruku, postavila sa na špičky a náhle toho ryšavca pobozkala. Weasley bol evidentne prekvapený, ale objal ju a zatvoril oči. Draco mohol počuť Pansy, Crabba a Goyla uškŕňať sa a ostatných ľudí smiať sa či oplzlo to komentovať. Potter sa ohromene vyškieral a Draco pociťoval silnú potrebu niečo rozbiť.

Päste mal zaťaté, oči upreté na hnedovlasé dievča, v ušiach mu búšilo srdce. Automaticky urobil krok smerom k nej, keď zrazu pocítil ruku na svojom pleci. Draco sa otočil a pozrel sa do neznámej tváre. Muž pred ním bol mladý, ale príliš starý, aby to bol študent. Mal modré oči a hnedé vlasy a niečo na ňom sa mu zdalo byť veľmi povedomé. Draco nemohol povedať prečo, ale mal čudný pocit, že toho muža pozná, napriek tomu, že ho nikdy predtým nevidel.

Jeho pohľad bol priateľský, ale príliš sebavedomý a Draco na jednu sekundu zabudol na dôvod svojho hnevu.

"Nemal by si," prosto povedal a s úsmevom stiahol svoju ruku.

Draco sa zamračil a znova sa pozrel na Grangerovú. Konečne prestala Weasleyho bozkávať a prekvapene sledovala jeho a cudzinca. Nuž, zjavne sa na nich všetci pozerali spýtavo. Ten neznámy chlapík sa usmial, šiel k Dumbledorovi a chvíľu sa s ním rozprával. Grangerová ignorovala Weasleyho pokusy zaviesť ju ku chrabromilskému stolu. Oči mala upreté na toho cudzinca a mračila sa. Draco jej stále chcel zakrútiť krkom, ale nemohol si pomôcť, aby tiež nebol zvedavý.

Dumbledore sa postavil a žiarivo sa usmial.

"Všetkým dobré ráno. Náš milovaný profesor Binns sa nedávno rozhodol, že je načase, aby definitívne opustil svoje miesto učiteľa Histórie mágie. Sme naozaj všetci smutní kvôli jeho rozhodnutiu a prajeme mu do budúcnosti všetko najlepšie. Takže samozrejme potrebujeme na tento dôležitý predmet nového učiteľa a som rád, že vám môžem predstaviť pána Ryana Hawthorna, nášho nového učiteľa Histórie mágie."

Všetci zatlieskali a dievčatá sa usmievali a začali si šuškať. Draco strčil ruky do vreciek a pohol sa, aby sa posadil za slizolinský stôl. Nič nezjedol. Bola toto jej odpoveď? Predstierala, že je zamilovaná do Weasleyho, len aby mu ukázala, kde je jeho miesto? Draco zaťal zuby a Pansy sa na neho zamračene pozrela.

"Si v poriadku, Draco?" spýtala sa potichu a on len prikývol. Pansy bola dosť bystrá na to, aby zatvorila ústa a nechala ho na pokoji, keď mal takúto náladu.

Grangerovej pohľad bol stále upretý na nového učiteľa a Draco sa cítil stále zmätenejší. Bolo čudné vymenovať nového učiteľa uprostred roka, ale prečo sa na neho tak pozerala? A prečo mal pocit, že toho chlapíka pozná? Draco sa nakoniec postavil a opustil Veľkú sieň. Zišiel do žalárov a čakal. Netrúfne si vynechať Elixíry.

ooOoo

Pretože Malfoy zjavne nerozumel jej slovám, Hermiona sa mu rozhodla svoje rozhodnutie predviesť. Pobozkala Rona s nádejou, že sa konečne zmieri s ukončením tej mätúcej hry, ktorú hrali. Bol vážne rozzúrený, pripravený zasiahnuť a všetkým ukázať, čo sa v skutočnosti vlastne deje, keď ho zastavil ten nový učiteľ. Jeden pohľad a Hermiona okamžite vedela koľká bije. Hoci tomu stále nemohla uveriť. Ako sa mu podarilo tú prácu získať? Ako oklamal Dumbledora a ostatných učiteľov? A čo mal do pekla teraz v úmysle?

Hermiona zišla do žalárov s Harrym a Ronom, ktorý ju stále držal za ruku. Ten bozk ho prekvapil a uši mal stále červené, ale tváril sa poriadne spokojne. Hermiona pocítila ľútosť. Využila ho. Bol to jej najlepší priateľ a bol do nej viditeľne zamilovaný, ale ona ho využila pre svoje vlastné zámery. Hermiona nechcela o tom takto premýšľať, ale nemohla si pomôcť. Bola to napokon pravda, nie? Prečo klamať aj sama sebe?

Malfoy už čakal. Opieral sa o kamennú stenu, ruky strčené vo vreckách, oči oceľovo šedé a vražedné. Hermiona zalapala po dychu. Pôsobivé. Videla ho nahnevaného už predtým, ale toto bolo rozhodné iné. Možno nebol taký dobrý nápad vytočiť ho. Ronova ruka stisla jej a zamračil sa, sledujúc Malfoya tak vražedne, ako to robil ten blonďavý Slizolinčan. Harry sa pozeral z Rona na Malfoya a späť na Hermionu, zrejme sa pýtal samého seba, či mu niečo neušlo.

Skôr než mohol niekto niečo povedať alebo urobiť, Slughorn už otvoril dvere a usmial sa na Harryho. Hermiona pocítila bodnutie žiarlivosti a zazrela na neho. Harryho pokrčil plecami a vošli do učebne. Hermiona prehltla a šla sa do predného radu posadiť vedľa Malfoya. Čakala, že niečo povie, ale neurobil to. Hodinu strávili v mlčaní a Hermiona sa stávala stále viac a viac nervóznejšou. Prečo konečne niečo nepovedal? Už mala pripravené, čo mu povie. Každé jedno slovíčko. Ale stačil jeden pohľad do jeho očí, aby ju prinútil na všetko zabudnúť. Boli chladné. Žiadna láska, žiadne pochopenie, nič. Pri pohľade do jeho očí, prišlo Hermione nevoľno a odvrátila sa.

Takto to bolo lepšie, správne? Toto bolo v skutočnosti tak, ako to malo byť. Robil to, o čo ho žiadala. Ignoroval ju. Zabudol na ňu. Nechal jej život, ktorý bola predurčená žiť. Hermione sa akosi uľavilo. Žiadna zodpovednosť. Žiadne ublíženie. Žiaden strach, že ich prichytia. Ale tiež žiadna láska. Žiadna nádej. Žiadna úplnosť. Dobre, bez týchto vecí sa naučí žiť. Hoci to bude teraz, keď ich už spoznala, ťažšie.

Malfoy po hodine bez jediného slovka odišiel. Hermiona stále sedela na stoličke, akosi šokovaná definitívnosťou jeho činov. Ron sa na ňu spýtavo pozrel.

"Si v poriadku, Miona?" milo sa spýtal.

Hermiona sa nadýchla a usmiala sa.

"Áno. Všetko je presne tak, ako má byť."

Ron nadvihol obočie.

"To znie trochu frustrujúco, nemyslíš?"

Hermiona sa na neho pozrela a nakoniec prikývla.

"Áno, akosi. Ale tiež je to do istej miery pohodlné."

Ron len pokrčil plecami a na Transfiguráciu šli spoločne. Malfoy si ju celý deň nevšímal. Proste ju ignoroval. Žiaden pohľad, žiaden úškrn, ani jediné slovíčko či gesto.

Hermiona sa cítila podivne osamelá. Bol vážne taký ľahostajný?"

Ron a Harry konečne hrali karty v spoločenskej miestnosti, keď sa náhle zjavila Ginny s úsmevom. Harry si s červenovláskou vymenil dôverný pohľad, ale Ron si to samozrejme nevšimol. Stále nemal o ich vzťahu najmenšej potuchy a Hermiona sa obávala jeho reakcie. Samozrejme, nebola jediná.

Ginny sa posadila blízko k Harrymu.

"Dnes sme mali Históriu mágie. Ten nový učiteľ je neuveriteľný. Všetky dievčatá sú do neho zamilované."

Harry sa zamračil.

"Ty tiež?" ledabolo sa spýtal.

Ron sa zamračil a Ginny s úškrnom pokrútila hlavou.

"Ja sa nezaujímam o učiteľov, hoci tento je fakt rozkošný."

Harry s Ronom sa tvárili spokojne a Ginny sa pozrela na Hermionu.

"Nechceš sa ísť poprechádzať?" spýtala sa a Hermiona s úsmevom prikývla.

Šli von a prechádzali sa popri jazere. Bola už tma a tiež dosť chladno. Ale Hermiona sa z toho tešila.

"Takže ty a Ron, há?" začala z ničoho nič Ginny a Hermiona sa neúprimne usmiala.

"Áno..."

Ginny našpúlila pery.

"Aby som pravdu povedala, nikdy ma nenapadlo, že z vás dvoch bude dobrý pár."

Hermiona ju prekvapene sledovala.

"Prepáč, Miona. Myslím, že je skvelé, že sa milujete. Vážne. Pre Rona neexistuje lepšie dievča. Len som myslela, že ste... nuž, ako by som to mala povedať? Miona, myslela som, že potrebuješ niekoho trochu iného ako Ron. Niekoho, kto je na tvojej úrovni. Nemyslím intelektuálne, myslím niekoho, kto ti trochu narobí v živote chaos. Niekoho, kto je dosť silný, aby ťa prekvapil a občas ťa ohromil. To znie bláznivo, že?" prevravela Ginny, kým si hrýzla peru.

"Čo presne tým myslíš, Gin? Len to vysyp, Weasleyová!" s úsmevom odvetila Hermiona a Ginny sa zasmiala.

"S Harrym sme ako oheň a ľad. Sme očarení tým druhým, pretože sme iní a súčasne podobní. Neviem, ako to vysvetliť, ale sme rovnocenní partneri, vieš? Medzi nami je dôležitá rovnováha. Keď je slabý, potom som ja silná a naopak. Neovládame toho druhého, vzájomne sa doplňujeme. Myslím, že tak by to malo byť. Je to jediná možnosť, vďaka ktorej sa cítiš úplná. Keď ťa vidím s Ronom, nemám tento pocit. Nenaštvala si sa teraz?"

Ginny sa na ňu ospravedlňujúco pozrela a čakala na Hermioninu odpoveď.

"Nie, Gin, nie som naštvaná."

"Miona, neviem, či láska má byť takáto, ale keď som s Harrym, potom sa svet prestane otáčať. Zabudnem na všetko ostatné a jediné, na čo myslím, je on. Keď sa ma dotkne, potom je to ako zemetrasenie. Na svete neexistuje žiaden iný chalan, ktorý by pre mňa mohol niekedy tak veľa znamenať. Ak toto necítiš k Ronovi, potom myslím, že to nie je skutočná láska."

Hermiona zatvorila oči.

"Spomínaš si na ten príbeh, čo si mi rozprávala? O tom anjelovi a démonke, čo sa zamilovali?"

Ginny sa zachichotala.

"Iste, ten príbeh milujem."

Hermiona prikývla.

"Áno, ale prečo? Myslím, že končí tragicky, nie? Poďme to otočiť. Predstav si, že si anjel a že sa zamiluješ do démona. Čo by si urobila? Myslím, keby Harry nebol tým dobrým chlapíkom, keby bol v  skutočnosti ten zlý, myslela by si si to isté?"

Ginny sa zamračila.

"Stále by to bol Harry, nie?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Možno. Možno nie."

Ginny si odfrkla, založila si ruky na hrudi a pozrela na hviezdnatú oblohu.

"Nevadilo by mi to. Dokonca aj keby bol tým najväčším diablom, stále by som ho milovala. Nemôžeš si vybrať, do koho sa zamiluješ, proste sa to stane."

Hermiona sa usmiala.

"Vedela som, že to povieš. Ale predstav si, že stratíš svoju rodinu, svojich priateľov, všetko, na čom ti kedy záležalo, ak budeš toho človeka milovať. Stál by za to?"

Ginny presvedčene prikývla.

"Vzdala by som sa dokonca svojho života pre toho, koho milujem."

Hermiona sa zachichotala.

"Si neuveriteľná, Gin."

Ginny s úsmevom pokrčila plecami.

"Isteže som. Prečo sa ma na to vôbec pýtaš?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Len som o tom premýšľala."

Ginny sa usmiala a položila ruku na Hermionine plece.

"Naozaj dúfam, že budete s Ronom spolu šťastní."

Hermiona jej úsmev opätovala.

"Tiež dúfam, že budeme šťastní."

Nepovedala spolu, pretože dobre vedela, že to nie je možné.

ooOoo

Hermiona s Ginny sa mlčky vracali do hradu. Obe dievčatá boli stratené v myšlienkach. Ginny postrehla, že Miona ani raz nepovedala, že v skutočnosti Rona miluje. A tiež si všimla, že sa jej priateľka zjavne trápi. V poslednej dobe mala v očiach akýsi tieň a jej úsmev nikdy nedosiahol jej oči. Niečo sa určite stalo, ale Miona ešte nebola pripravená povedať jej o tom. Ginny len dúfala, že sa Ronovi neublíži, kým Miona hľadá svoju cestu.

Hermiona mala podobné myšlienky. Prechádzali okolo skleníka a prikrčili sa, keď sa zrazu dvere so zaškrípaním otvorili. Vyšiel Malfoy, Pansy za ním, kričiac prosebne jeho meno. Malfoyova kravata bola uvoľnená, košeľa dopoly roztvorená a vlasy mal rozstrapatené. Pansy nevyzerala o nič lepšie. Oči mu stvrdli, keď ich spoznal.

Hermiona sa len napla a chladne uškrnula.

"Nenechajte sa nami rušiť," povedala ľadovo.

Malfoy prižmúril oči a to sa jej vrezalo do srdca ako nôž. Pocítila silnú potrebu na mieste ho zabiť. Ďalším silným nutkaním bolo jednoducho ho vtlačiť nazad do skleníka a ukázať mu, že patrí jej a nikomu inému. Bola vážne hlúpa.

Ginny vycítila napätie vo vzduchu, ale nemohla mu porozumieť. Miona s Malfoyom sa prebodávali pohľadom, ako keby sa chystali zabiť. Ginny vedela, že sa vážne neznášajú, ale nebolo toto trochu prehnané?

Pansy sa zamračila. Čo sa tu deje? Draco ju z ničoho nič požiadal, aby sa s ním šla poprechádzať. Začali sa bozkávať a Pansy bola šťastnejšia než kedy predtým, keď ju náhle odtlačil, zaklial a opustil bez slova skleník. A teraz tu zíza na tú humusácku mrchu, ako keby ju rád zaškrtil.

Hermiona sa pokúsila z neho odtrhnúť oči, ale nedokázala to. Zrazu urobil krok smerom k nej, schmatol ju za ruku a hrubo ju odtiahol so sebou. Ginny s Pansy nemohli povedať viac než ´hej´, než obaja zmizli v tme.

"Čo to do pekla práve teraz bolo?" spýtala sa zamračená Ginny.

Pansy pokrčila plecami.

"Nemám potuchy. V poslednej dobe je čudný."

Ginny chápajúco prikývla a obe dievčatá sa na seba zmätene pozreli. Bol to podivný pocit, viesť normálny rozhovor medzi slizolinčankou a chrabromilčankou.

Otočili sa a kráčali mlčky späť k hradu. Ginny to povie Ronovi a Harrymu, a potom pomôže Hermionu pohľadať. Neprospeje jej byť s Malfoyom veľmi dlho.

ooOoo

"Pusť ma, Malfoy!" zasyčala Hermiona, keď sa namáhavo snažila uvoľniť z jeho zovretia. Zjavne si to nevšimol. Mlčky ju ťahal so sebou, jeho kroky plné hnevu. Dostali sa k hradu a práve prechádzali rôznymi chodbami.

Hermiona zalapala po dychu, keď Malfoy otvoril dvere na malej komnate a vtlačil ju dnu. Pri otočení sa rozhliadala a všimla si, že magicky zamkol dvere. Hermiona sa zachvela. Komnata bola osvetlená len mesačným svitom a jeho oči žiarili na strieborno. Založila si ruky na hrudi a ľadovo sa na neho pozrela.

"To malo čo znamenať?" nakoniec vyšplechla.

Stále neodpovedal. Zo zúrivosti v jeho očiach ňou prebehla triaška. Priblížil sa k nej a Hermiona automaticky ukročila. Pripomínal šelmu na love a ona bola zrejme korisťou.

"Neopováž sa ma dotknúť..." pohrozila a on sa uškrnul.

"Ako keby si mi mohla klásť odpor," posmieval sa a Hermiona zaťala zuby.

"Nenamýšľaj si o sebe, ty blbec!" zavrčala a Malfoy urobil k nej ďalší krok.

"Nemaj obavy, meduška, radšej by som ti zakrútil krkom než ťa zviedol," vyšplechol a Hermiona sťažka dýchala.

"Nenávidím ťa, Malfoy," zašepkala a on sa doširoka usmial.

"Nie tak veľmi ako ja nenávidím teba," odpovedal, schmatol ju za zápästie a pritlačil o stenu.

Hermiona zastonala a kopla ho tak silno, ako mohla.

"Povedala som, aby si sa ma neopovažoval dotknúť, ty kretén! Radšej by som zomrela, než by som ti dovolila dotknúť sa ma po tom, čo si si to rozdával s tou malou cundrou!" vykríkla Hermiona a schmatla akúsi metlu, pripravená udrieť ho.

Teraz už Malfoy vražedne zúril.

"Ty mi niečo vyčítaš po tom, čo si sa začala bozkávať s Weasleym pred celou školou? Kto tu je v skutočnosti cundra, Grangerová?"

Hermiona na neho zízala a odhodila metlu. Zabije ho holými rukami.

Malfoy si pohŕdavo odfrkol, dostal sa jedným krokom k nej a chytil ju za ruku.

"Ty si ten najväčší pokrytec, akého poznám! Predstieraš, že si zamilovaná do Weasleyho, muchľuješ sa s ním pred všetkými a predsa k nemu nič necítiš. Len si si s ním začala, aby si zabudla na mňa. Nechovaj sa, ako že si úbohé dievčatko, ktoré všetko obetovalo. Fakt je, že sa hráš s jeho citmi, ako si sa hrala s mojimi. A toto všetko len kvôli tomu, že sa ti nehodí do tvojho plánu dokonalého života zamilovať sa do niekoho ako som ja. Fakt ma serieš, Grangerová!"

Hermiona otvorila oči prekvapením a šokom, neschopná niečo odseknúť. Mal pravdu. Využívala Rona, aby sa vzdala Malfoya. Zahrávala sa s ich citmi a pritom si vždy myslela, že ona je tá, ktorá trpí najväčšmi. Zavzlykala a Malfoy sa na ňu chladne pozrel.

"Čo sa deje, Grangerová? Žiadne protesty? Žiadne preklínanie? Žiadna metla, ktorou ma udrieš?" uškrnul sa a Hermiona ho prebodla pohľadom.

"A čo potom ty, Malfoy? A čo tvoje vlastné pokrytectvo? Vravíš, že som sebecká, pretože chcem dokonalý život? Že sa zahrávam s Ronovými citmi? Potom čo ty a Pansy? Ako sa to volá, keď spíš s dievčaťom, ktoré nemiluješ? A čo tvoja misia a tvoja rodina? Tiež nie si pripravený vzdať sa ich, že? Predhadzuješ mi to na oči, ale ty nie si ani o trochu lepší ako ja!" zasyčala a on prižmúril oči.

"Rozídem sa s Pansy, ak sa ty rozídeš s Weasleym," náhle napäto prehovoril.

Hermiona potiahla nosom.

"A potom? Čo by sme mali urobiť potom?"

Malfoy sa na ňu uprene pozrel a ona sa striasla. Občas dokázal vyzerať nebezpečne.

"To mi je jedno, ale ak sa ťa niekedy znova dotkne, určite ho zabijem," chrapľavo odvetil a Hermiona prehltla.

"Nemôžeš zabiť každého chalana, ktorý sa ku mne priblíži."

Malfoy sa uškrnul a oprel sa vedľa jej hlavy rukami o stenu.

"Isteže môžem. Si moja."

Hermiona prudko vydýchla.

"Ja nikomu nepatrím, rozhodne nie tebe!" zasyčala nahnevane. Usmial sa a pokrútil hlavou.

"To si naozaj nemala povedať," zašepkal a ona konečne zacítila jeho pery na svojich.

Hermiona nebola pripravená vzdať sa tak ľahko. Zahryzla si pery a odtlačila ho, ale nemala šancu. Pevne ju držal a jeho pery ju prinútili otvoriť sa mu. Nestaral sa o jej boj, nedovolil jej uniknúť a nedal jej šancu dýchať.

Pokúsila sa odolať, pokúsila sa uvoľniť, ale jeho bozk sa náhle zmenil a jej pocity zaplavili celé jej telo a myseľ. Teraz boli jeho pery nežné, jeho bozky sladké a hlboké, ale maznajúce sa, jeho ruky ju všade hladili. Telo mal pritlačené tvrdo oproti jej a Hermiona nemohla urobiť viac, než sa k nemu prisať ako pijavica a konečne mu jeho bozk opätovať. Isto-iste tohto chalana milovala. Bez ohľadu na to, aké to bolo ťažké, jednoducho ho milovala. V tomto cite neexistovalo žiadne miesto pre rozumnosť.

"Povedz mi, že si moja," vyhlásil chrapľavo a Hermiona pokrútila hlavou, ešte stále príliš tvrdohlavá, aby to priznala.

"Chceš, aby som ti znova dokázal, že sa mýliš?" spýtal sa s úsmevom v hlase.

Hermiona prehltla a pokrútila hlavou. Zatvorila oči. Začal bozkávať jej oči, jej nos, jej líca, jej uši a nakoniec krk. Zastonala.

"Povedz to," znova sa dožadoval a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Spal si s Pansy?" neočakávane sa ozvala priškrteným hlasom.

Namotal si hodvábnu kučeru na prst a neúprimne sa usmial.

"Nemohol som."

Hermiona zatvorila oči a uľavene si vydýchla.

"Prečo nie?"

Malfoy si vzdychol.

"Vieš presne prečo."

Hermiona otvorila oči a pozrela sa na neho.

"Povedz mi to."

Odfrkol.

"Bol som vážne naštvaný. Chcel som ťa zabiť, keď som ťa dnes ráno videl. A potom som proste chcel na teba zabudnúť. Myslel som, že iné dievča bude presne to, čo potrebujem. Mýlil som sa. Nejde to so žiadnym iným dievčaťom. Potrebujem teba."

Hermiona si vzdychla.

"Som tvoja," nakoniec priznala a znova zatvorila oči, tentoraz v oddanosti.

Mohla vycítiť Malfoyov triumfálny úsmev a potom znova jeho pery. Bolo beznádejné s tým bojovať. Bude sa musieť vzdať plánu na dokonalý život bez neho. Aj tak by bez neho nemohol byť dokonalý...

Ani jeden z nich si nevšimol lesknúce sa oči, ktoré ich z temnoty sledovali.

 


Kapitola 11: Priatelia a milenci



Leap in time

11. kapitola –
Priatelia a milenci

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/11/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.


Vážení, sme v tretine, už nemám  nič v zálohe a dnes pochybujem, že sa ešte dostanem k počítaču. Prajem príjemné čítanie a za ten koniec fakt nemôžem. Musíme si počkať :D



Kapitola 11: Priatelia a milenci

Hermiona pri návrate do spoločenskej miestnosti premýšľala o tom, čo sa stalo. Ako by toto všetko mala svojím priateľom vysvetliť? Zahryzla si do pery a vzdychla si. Keď konečne vošla, ocitla sa rovno pred Harrym a Ronom, ktorí boli očividne na ceste von. Obaja sebou trhli a s úľavou na ňu pozreli.

"Do pekla, Miona, práve sme ťa chceli ísť hľadať!" povedal znepokojený Ron a dôkladne si ju prezeral.

"Čo chcel Malfoy? Ginny nám povedala, čo sa stalo," vysvetľoval Harry a Hermiona sa pozrela na červenovlásku v pozadí, ktorá sa na ňu s úľavou usmiala.

"Pohádali sme sa," krátko vyhlásila a obaja chlapci nadvihli obočie.

Táto informácia im určite nestačila.

Vzdychla si, posadila sa do kresla a zhlboka sa nadýchla. Ešte neboli pripravení počuť pravdu. A ona nebola pripravená povedať im ju.

"Na Elixíroch sme sa pohádali. Tie isté hlúpe urážky ako vždy. Nuž, ja som bola dosť hlúpa, aby som mu povedala, že na každý jeho krok budeme dávať pozor a budeme pripravení zasiahnuť, keby sa choval divne. To ho poriadne naštvalo. Samozrejme, v triede nemohol urobiť nič, ale keď sme ho stretli s Pansy, konečne mal šancu vyhrážať sa mi. Neublížil mi, takže sa nebojte, som v poriadku. Len ma varoval, to je všetko."

Ron s Harrym zaťali päste a Hermiona vážne dúfala, že Malfoya pri najbližšej príležitosti nezmlátia.

"Dobre si urobila, že si mu to povedala. Bude teraz opatrnejší, ale na tom nezáleží. Ale už ťa viacej nenecháme samu. Tentoraz ti neublížil, ale kto vie, čo ho ešte môže napadnúť," zúrivo prehovoril Harry.

Hermiona sa nahnevane postavila a obaja chlapci sa na ňu prekvapene pozreli, kým Ginny prižmúrila oči.

"Prestaňte sa správať, ako keby som bola úplne bezmocná! Dokážem sa veľmi dobre ubrániť aj sama, takže prestaňte byť tak prehnane ochranárski. Kedykoľvek dokážem Malfoya zvládnuť, možno lepšie než vy dvaja dohromady."

Ginny sa zasmiala.

"V tomto má určite pravdu."

Harry sa zamračil a Ron našpúlil pery.

"Len si robíme starosti, Miona, to je všetko," prehovoril potichu a ona sa trpko usmiala.

"Viem. Ale nerobte chybu tým, že ma podceňujete."

Harry sa zazubil a Ron sa usmial. Ginny sa zachichotala a všetci štyria sa posadili a začali sa rozprávať.

Hermionine myšlienky odvialo bokom. Ron sedel vedľa nej a držal ju za ruku. Nemala to srdce rozísť sa s ním práve teraz. Vedela, že je to zbabelé a podlé, ale jednoducho to nedokázala. Dokonca nechcela ani myslieť na toho blonďavého slizolinčana, ktorý bude rozhodne načisto šialený, keď to zajtra zistí. Hermiona si zahryzla do pery. Prečo bolo všetko také komplikované?

Harry s Ronom šli konečne do postele, ale Ginny sa nezdala byť unavená. Maznala sa s Krivolabom a pozerala do praskajúceho ohňa.

"Čo sa tam naozaj stalo, Miona?" zrazu sa spýtala a Hermiona stuhla. Takže nedokázala oklamať všetkých.

"Čo tým myslíš?"

Ginny si odfrkla.

"Nehraj hlúpu. Nesedí ti to. Ron s Harrym sú zjavne slepí, ale ja veľmi jasne vidím, že si očividne klamala."

Hermiona sa začervenala.

"Dobre, možno som im nepovedala všetko, ale videla si, ako prehnane reagovali. Nie som dieťa, ktoré potrebuje byť ochraňované, Gin. Rozumieš tomu, však?"

Červenovláska prikývla.

"Isteže rozumiem. Viem, aké to je. Mám koniec koncov šesť bratov." Ginny prevrátila očami.

Hermiona sa zachichotala.

"Ale mne to môžeš povedať, však?" spýtala sa Ginny s úsmevom.

Hermiona sa rozhodla poslúchnuť Malfoyovu radu: ak chceš byť autentická, musíš byť tak blízko k pravde ako sa len dá.

"Pobozkal ma," nakoniec povedala a čakala na Ginninu reakciu. Červenovláska si vzdychla.

"Viem. Je to také viditeľné ako nos medzi tvojimi očami. Harry s Ronom nie sú dosť dôvtipní, aby si všimli takéto veci, ale ja som."

Hermiona pozerala ako teľa na nové vráta. Z jej zrejmého prekvapenia sa Ginny rozchichotala.

"Myslela si, že som si to nevšimla? Miona, keď ťa odviedol preč, bola som si istá, že ťa znásilní! Máš vôbec najmenšiu predstavu, ako ti hľadel do tváre?"

Hermiona nemohla urobiť viac, než konečne zatvoriť ústa a začervenať sa.

"Neublížil mi," zaškripela.

Ginny nadvihla obočie.

"Potom čo urobil?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Bolo to ťažšie než si predstavovala.

"Vtiahol ma do nejakej komnaty a poriadne hlasno sme sa hádali. Povedala som dosť hrubé veci a potom ma náhle pobozkal. Nemohla som to povedať Ronovi a Harrymu. Prosím, nechaj si to pre seba."

Červenovláska sa zamračila a pozorne ju sledovala.

"Malfoy. Nedokážem si predstaviť, že ťa naozaj pobozkal. Aké to bolo?"

Hermiona sa začervenala a šokovane pozrela na svoju priateľku.

Ginny prevrátila očami a našpúlila pery.

"Čo je? Je to ten najväčší kretén na svete a ja na ňom všetko neznášam, ale je sexy, nemyslíš? Počula som o tom rozprávať množstvo dievčat, hoci by nikdy nepriznali, že ho považujú za atraktívneho."

Hermiona bola ohromená a nevedela, čo povedať.

"No tak, Miona, umieram od zvedavosti!"

Hermiona prehltla a odkašľala si. Mala by pokračovať v klamstve? Ginny nebola zrejme taká tvrdohlavá ako Ron a Harry. Dokázala by porozumieť?

"Gin, to nebol náš prvý bozk."

Ginnin úsmev zmizol a jej oči sa roztvorili prekvapením. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Už ste sa pobozkali predtým?"

Hermiona prikývla a Ginny neveriacky krútila hlavou.

"Keď si sa ma predtým pýtala všetky tie otázky, v skutočnosti si hovorila o ňom, že?" vyhlásila ohromene červenovláska a Hermiona znova prikývla.

Ginny si zjavne spomenula na svoje odpovede a zamračila sa.

"Ale je to Malfoy. Chcem povedať, je to Malfoy. Miona, nepovedz mi, že toho chalana miluješ."

"Nemôžeš si vybrať, do koho sa zamiluješ, je tak Gin?" smutne zašepkala.

Ginny odfrkla.

"Myslím, že nie. Miona, máš najmenšiu predstavu, aké dôsledky to môže mať?"

Hermiona prikývla, slza jej stiekla po líci.

Ginny znova pokrútila hlavou.

"Ron zomrie. Skôr Malfoya zabije, než sa s tým zmieri," vyhlásila šokovane.

Hermiona zavzlykala.

"Ja viem. Snažila som sa to ukončiť, Gin. Prosím, ver mi. Rozišla som sa s ním a chcela som byť s Ronom. Chcela som na neho zabudnúť a urobiť to, čo odo mňa každý očakáva. Snažila som sa, ale nemohla som. Nie som bez neho úplná, Gin. Cítim sa prázdna, keď nie som s ním. Sú okamihy, keď ho chcem vážne zabiť. Keď ho napríklad vidím s Parkinsonovou. Ale nemôžem. Na všetko zabudnem, keď sa ma dotkne. Je mi to tak ľúto."

Ginny si prehrabla prstami svoje dlhé vlasy a zahryzla si do pery.

"Využila si Rona."

Hermiona ospravedlňujúco prikývla.

Ginny sa postavila a začala sa prechádzať, snažiac sa urovnať si myšlienky.

"Po celý čas som ti vravela, aká ohromujúca láska je. Čo cítim k Harrymu. Že by som sa kvôli nemu vzdala svojho života a že by mi bolo jedno, či je ten zlý. Naozaj ti teraz nemôžem vyčítať, že si sa zamilovala do neho. Príliš často som ti povedala, že láska sa proste prihodí. Ale neodpustím ti, že si do tohto zaplietla Rona. Miona, je to môj brat a miluje ťa. Keď to zistí, určite vyletí z kože."

Hermiona zavzlykala a vzhliadla ku svojej priateľke. Ginny si vzdychla a zatvorila oči.

"Miona, a čo jeho city?"

Hermiona prehltla.

"Miluje ma."

Ginny sa zamračila.

"A si si tým istá? Miona, je to Malfoy. Na vlastné oči som videla, že ťa evidentne chce. Jeho pohľad stačil na to, aby som sa skoro ja začervenala. Ale naozaj ťa miluje?"

Hermiona sa uprene pozrela na Ginny a červenovláska si zasvätene vzdychla.

"Nenávidíš ma?" po chvíľke ticha sa spýtala Hermiona.

Ginny si odfrkla.

"Hnevám sa na teba, ale necítim k tebe nenávisť. Ako by som mohla? Sme priateľky, nie? Fakt je, že ja som tiež nemohla Ronovi povedať o mne a Harrym. Nikto z nás dvoch mu nechce ublížiť. Ale tipujem, že bude šťastnejší, keď sa dopočuje moje novinky než tvoje. Musíš mu to povedať, Miona."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Rozídem sa s ním, Gin, sľubujem, ale nemôžem mu povedať o Malfoyovi. Jeden druhého zabijú."

Ginny našpúlila pery.

"Fajn, nemám Malfoya rada, ale je viac menej zručný so svojím prútikom. Aby som pravdu povedala, nechcem, aby sa oni dvaja stretli."

Hermione sa uľavilo. Stále plakala, ale Ginny sa konečne znova posadila a chytila ju za ruku.

"Dobre, Grangerová a teraz od začiatku. Chcem vedieť všetko."

Po prvý raz za celý mesiac mohla Hermiona hovoriť o všetkom, čo sa stalo. Nepovedala Ginny o budúcom Malfoyovi, ale povedala jej všetko o tom súčasnom. Červenovláska bola samozrejme fascinovaná a pozorne počúvala.

"Spala si s ním?" spýtala sa Ginny náhle a Hermiona sa začervenala.

"Nie," priškrtene odvetila.

Ginny prikývla.

"Dobre. Neviem, či by toto bol Ron schopný zniesť. A nebolo by správne urobiť to skôr, než sa s ním rozídeš."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Gin, nezamýšľam..." začala, ale Ginny sa postavila a odfrkla.

"Ste teraz pár, správne? Mám na mysli, že to nikto okrem mňa nevie, ale ste spolu. Myslíš, že bozkávanie bude stačiť naveky?"

Hermiona pocítila chvenie vo svojom tele a Ginny sa zasmiala.

"Nepovedz mi, že si na to nikdy nemyslela."

"Nuž, nie celkom."

"Môžeš o tom premýšľať práve teraz. Ale najprv sa musíš zajtra porozprávať s Ronom. Ujasnite si veci medzi vami dvoma. Nechcem, aby sa mu ublížilo, ale bude najlepšie, keď na teba zabudne. Zaslúži si šancu, aby našiel dievča, ktoré ho bude úprimne milovať."

"Gin, ja ho vážne mám rada. Len nie tým druhom lásky."

Ginny chápajúco prikývla a trpko sa usmiala.

"Dobrú noc, Miona."

Hermiona sa postavila a červenovlásku objala.

"Vďaka."

"Je to v poriadku Povedala som ti, že si nie som istá, či budeš s Ronom šťastná. Keď som ťa predtým videla s Malfoyom, mala som čudný pocit, že toto je v skutočnosti ten protihráč, ktorého potrebuješ. Napriek tomu si nie som istá, či budeš stále šťastná. Nie je to Ron, vieš? Nie je taký láskavý a chápajúci. Budeš to mať ťažké, ale ak si myslíš, že za to stojí, potom dúfam, že to dobre dopadne, Miona."

Hermiona šla do spálne, ale dlhý čas nedokázala zaspať. Ginny bola vážne milá a Hermiona mala pocit, že si v skutočnosti jej porozumenie nezaslúži.

ooOoo

Ráno na druhý deň bolo chladné a nepríjemné a Hermione sa vážne nechcelo vstať z postele. Vedela, že je konečne na čase dať veci do poriadku, ale nevedela, kde začať.

Zišla do spoločenskej miestnosti a ocitla sa tvárou v tvár Ronovi, ktorý stál sám uprostred miestnosti a s úsmevom na ňu čakal.

"Bré ráno. Ginny s Harrym už odišli a povedali mi, že by som ťa mal počkať sám."

Hermiona prehltla. Vedela veľmi dobre, prečo toto Ginny zariadila a že by jej mala byť v skutočnosti vďačná.

"Bré ráno, Ron. Musím sa s tebou porozprávať."

Ron zamračene prikývol.

"Prečo tak vážne, Miona?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Ron, naozaj neviem, ako to urobiť, tak to len proste poviem. Myslím, že bude najlepšie, ak sa rozídeme."

Úsmev na jeho tvári zmizol a medzi nimi nastalo dlhé mlčanie. Hermiona nevedela, čo čakať, ale keď videla tú bolesť v jeho hnedých očiach, zrazu sa tiež cítila ublížená.

"Je mi to ľúto..." začala, ale prerušil ju.

"Neospravedlňuj sa! Nehovor, že je ti to ľúto. Len mi povedz, prečo?" zachrípnuto sa spýtal.

Hermiona si zahryzla do pery.

"Mám ťa rada. Si jeden z mojich najlepších priateľov. Ale to je jediné, čo cítim, Ron. Mám ťa rada, ale mám ťa rada ako priateľa. Nechcela som ti ublížiť. Naozaj som s tebou chcela byť, ale nie je nám predurčené byť spolu. Sme na tom lepšie ako priatelia, Ron."

Ron prehltol a zaťal päste. Zazrel na ňu a Hermiona znova cítila, ako sa jej oči zaplavujú slzami. Prečo večne nemohla prestať plakať?

"Je to tvoje posledné slovo?" nakoniec sa napäto spýtal.

Hermiona prikývla a on zalapal po dychu.

"Neviem, či to zvládnem. Myslím byť priateľmi a nič viacej."

Hermiona urobila krok smerom k nemu a načiahla ruku, ale on ju odstrčil. Bez akéhokoľvek výrazu sa na ňu pozrel, otočil sa a bez jediného slova opustil miestnosť.

Hermiona sa zlomila. Padla na kolená a rozplakala sa. Nikdy mu nechcela zlomiť srdce. Nemala v úmysle takto sa k nemu správať.

Hermiona vynechala raňajky, ale rozhodla sa, že by nebolo dobrým nápadom nezúčastniť sa vyučovania. Išla na Transfiguráciu a zbadala Rona sedieť vedľa Seamusa s Deanom, kým Harry sedel vzadu sám. Posadila sa vedľa neho. Tiež sa tváril nešťastne a Hermiona sa cítila vážne vinne. Dvere za ňou sa otvorili a vošiel Malfoy. Jeden pohľad mu stačil na to, aby celú situáciu pochopil. Hermiona bola vďačná, že sa neuškrnul. Uprel na ňu svoj pohľad a ona mala pocit, ako keby sa ju pokúšal utešiť. Neposadil sa vedľa Pansy, ale vedľa Zabiniho.

Hodina bola náročná ako vždy a Hermiona toho veľa k Harrymu nenahovorila. Aj tak zjavne vedel, čo sa stalo. Len si mlčky robili svoju prácu a Hermiona sa cítila horšie než kedy predtým.

"Prečo, Miona?" zrazu sa spýtal a pozrel sa na ňu tými svojimi jasno zelenými očami.

Hermiona znova zavzlykala.

"Nemilujem ho tak, ako ty miluješ Ginny. Je mi to ľúto."

Harry jej stisol ruku, ale stále sa tváril smutne.

"Nie je treba sa ospravedlňovať."

"Myslíš, že mi niekedy odpustí?" neistá zašepkala.

Harry presvedčene prikývol.

"Iste. Len mu daj čas."

Prehltla a pokračovali v práci. Bol to veľmi dlhý deň.

Posledné dve hodiny bola História mágie a Hermiona bola rada, že sa mohla rozptýliť novým problémom. Stále nevedela, ako sa mu podarilo to miesto získať. A naozaj chcela zistiť, či je dobrým učiteľom.

Hermiona sa rozhodla, že nechá Harryho sedieť s Ronom a posadila sa vedľa Parvati, ktorá sa na ňu zvedavo pozrela.

"Hej, Miona, čo sa deje medzi tebou a Ronom?"

Hermiona vedela, že Parvati nebude schopná držať jazyk za zubami, keby jej povedala pravdu, tak sa rozhodla len pokrčiť plecami.

"Nič."

Parvati sa mračila, ale jej výraz sa rozjasnil, keď do miestnosti vstúpil pán Hawthorn. Hermiona musela priznať, že bol skutočne oslnivým profesorom. Niet divu, že o ňom dievčatá po celý čas hovorili. Vlasy mal hnedé, oči modré, ale rovnako pôsobivé, bol vysoký a štíhly a mal dokonalý úsmev. A zjavne bol vo vyučovaní naozaj dobrý. Hermiona nikdy na Histórii mágii nevidela triedu tak pozornú. Podarilo sa mu vyučovať históriu, ako keby to bola tá najzaujímavejšia vec na svete.

Úsmev tu, žart tam a študenti sa mu rozplývali v rukách. Hermiona na každú otázku odpovedala správne a získala zopár bodov pre Chrabromil. Malfoy nového učiteľa len zamračene sledoval, ako keby nemohol presne povedať, čo presne sa mu zdá čudné. Hermiona to samozrejme vedela, ale nemohla mu to povedať. Keď hodina konečne skončila, dala si načas, kým si pobalila knihy do tašky a čakala, kým všetci odídu. Nakoniec boli sami.

"Čo tu do pekla robíš?" zasyčala a on nadvihol obočie.

"Učím."

Hermiona si odfrkla.

"To s tým obočím nerob, inak ťa každý okamžite spozná."

Zachichotal sa.

"Stále nemôžem pochopiť, ako tak ľahko dokážeš prekuknúť moje maskovanie."

"Nie je to také ťažké. Vycítim tvoju prítomnosť, nie tvoj vzhľad."

Prižmúril oči.

"A to prečo?"

Odfrkla si.

"Nesnaž sa ma obalamutiť, vieš presne prečo."

Usmial sa.

"Rád by som aj tak tvoju teóriu počul."

Založila si ruky na hrudi.

"Je to kvôli tomu, že ťa milujem," nakoniec povedala a jeho oči na chvíľu zažiarili.

"Takže to je tým dôvodom."

Začervenala sa.

"Musíme sa porozprávať."

Usmial sa.

"Počkám na teba v skleníku."

Hermiona prikývla a odišla. Mohla cítiť na chrbte jeho pohľad.

ooOoo

Keď odišla z učebne, už ho videla čakať. Srdce sa jej rozbúšilo a šla rovno k nemu.

"Čo ti to tak dlho trvalo?" nedôverčivo sa spýtal.

Hermiona sa zasmiala.

"Bojíš sa, že by som flirtovala s novým učiteľom?"

Malfoy sa uškrnul.

"Flirtovala si?"

Zachichotala sa.

"Nie. Jeden Malfoy je viac než dosť."

Nadvihol spýtavo obočie, ale ona sa len usmiala.

"Poďme sa poprechádzať," nakoniec požiadal a Hermiona prikývla.

Stretli sa pri jazere a nejaký čas strávili mlčky.

"Si okej?" nakoniec sa spýtal a ona mohla v jeho očiach vidieť, že sa naozaj stará.

Neúprimne sa usmiala.

"Nie celkom."

Prikývol, prešiel za ňu a objal ju rukami okolo pása. Oprel si bradu o jej vlasy a ona vycítila vrelosť jeho tela, ktorá ju utešovala viac, než ju mohli utešiť jeho slová.

Hermiona ho chytila za ruku a pozrela sa na oblohu.

"Ľutuješ to?" spýtal sa tým zamatovým hlasom, ktorý tak veľmi milovala.

"Nie."

Dokázala vycítiť jeho úsmev.

"Potom je to fajn."

"Draco?" prehovorila placho a vychutnávala si ten dôverný pocit zo zašepkania jeho mena.

Znova sa usmial.

"Áno?"

"Len som chcela vedieť, aké je to osloviť ťa tak."

Zachichotal sa.

"A aké to bolo?"

Usmiala sa.

"Bolo to správne."

Objal ju tuhšie a obaja si tento okamih v tichu vychutnávali. Hermiona zatvorila oči a oprela si hlavu o jeho plece. Mohla ľahko svojimi perami dočiahnuť na jeho krk a tak ho nežne pobozkala. Zachvel sa a ona sa zachichotala.

Jeho náruč bola vrelá a bezpečná a Hermiona nechcela, aby ju niekedy pustil. Keď bol takto blízko, vedela bez akýchkoľvek pochybností, prečo bola pripravená vzdať sa všetkého, čo bolo pre ňu niekedy dôležité.

Prerušil jej myšlienky slabým bozkom na vlasy. Otočila sa tvárou k nemu a ich pery sa stretli. Hermiona cítila, ako sa jej v celom tele šíri oheň. Pobozkať ho bol stále ten istý, dych berúci pocit. Skončí to niekedy? Tá túžba byť v jeho blízkosti? To prianie cítiť ho? Spomenula si na Ginnine slová a zastonala. Obrázky nahej pokožky a prepletených končatín prebleskli jej mysľou a Hermiona sa začervenala a o pár krokov ustúpila.

Zmätene sa na ňu pozrel a ona si zahryzla do pery.

"Vždy je to takéto? Myslím, keď si bozkával iné dievčatá, bolo to rovnaké?"

Draco sa uškrnul a pokrútil hlavou.

"Nikdy."

Zaplavila ju vlna šťastia a hodila sa mu znova do náručia. Nedokázal udržať rovnováhu a obaja spadli na studenú trávu. Rozosmiali sa a Hermiona ho znova pobozkala, už bola na tom príjemnom pocite závislá. Vnoril ruku do jej vlasov a ona sa zrazu ocitla pod ním. Strávili by celú noc vonku, keby nebol november a tak na to bola príliš zima.

Keď sa napriek jeho teplému telu začala triasť, konečne ju presvedčil, aby sa vrátili do hradu. Hermiona si zrazu spomenula, že už na ňu v skleníku čaká istý učiteľ a zaúpela. Draco sa na ňu zamračene pozrel, keď náhle zastavila.

"Musím sa spýtať Hagrida na niečo naozaj dôležité. Úplne som zabudla! Choď napred, ja prídem neskôr."

Draca to trochu zaskočilo, ale nezdržiaval ju. Hermiona mu venovala posledný vášnivý bozk, otočila sa a bežala späť do tmy.

ooOoo

Hermiona zadýchane otvorila dvere na skleníku a pozrela sa na tieň, ktorý sedel v temnote.

"Je mi to tak ľúto..." vyhlásila a on sa postavil so slabým úsmevom na tvári.

"Som rád, že si v poriadku. Pravdu povediac, mal som obavy."

Hermiona sa znova poriadne nadýchla a pokúšala sa upokojiť svoje srdce.

"Úplne som sa zabudla."

Nadvihol obočie a ona sa zachichotala.

"Povedala som ti, aby si s tým prestal. Je to pre teba také typické."

Pokrčil plecami.

"Pred tebou sa nemusím skrývať, nie?"

Pokrútila s úsmevom hlavou.

Pozorne si ju obzeral a na jeho perách sa zjavil malý úsmev.

"Buď si sa bila s trolom alebo si sa muchľovala na tráve," vyhlásil a Hermiona sa začervenala.

"Čuš, vôbec to nie je tvoja vec."

Znova nadvihol obočie a ona prevrátila oči.

"Okej, fajn, možno je to tvoja vec, pretože si to vlastne ty, vďaka komu takto vyzerám. Ale nie som tu kvôli tomu."

Spokojne sa usmieval od ucha k uchu a Hermiona sa pokúsila dať do poriadku.

"Mám zopár otázok," povedala vážne, ale on sa stále usmieval.

"Len sa pýtaj, pokúsim sa na všetky odpovedať úprimne."

Prikývla.

"Ako si sa stal učiteľom na Rokforte?"

Znova sa posadil.

"Aby som pravdu povedal, nevedel som, či dokážeš zvládnuť moje mladšie ja. Vedel som, že máš moc tak urobiť, ale nevedel som, že budeš naozaj pripravená spoznať ma lepšie. Napadlo mi, že by bolo užitočné, keby som bol nablízku, aby som na seba dozrel a podporil ťa. Ale ako by som sa mal dostať na Rokfort? Vieš veľmi dobre, že je to skoro nemožné. Tak ma napadlo, že by som ako učiteľ mohol mať úplnú voľnosť. Preto som požiadal o prácu a mal som šťastie."

Hermiona sa zamračila.

"Dumbledore nemal podozrenie?"

Zachichotal sa.

"Isteže mal. Preto som mu všetko povedal."

Hermionine oči sa roztvorili prekvapením.

"Toto som chcel urobiť iba s tvojou pomocou, ale uvedomil som si, že bude ľahšie hrať s otvorenými kartami než sa pokúšať oklamať Dumbledora. Môj príbeh ho veľmi zaujal a bol ochotný prijať ma ako učiteľa. Teraz budeme určite schopní zabrániť, aby k vojne došlo," s úsmevom vysvetľoval.

Hermiona sa ohromene posadila.

"Nemohol si to urobiť úplne od začiatku?" zamračene sa spýtala.

Pokrútil hlavou.

"Hermiona, nevedel som, čo by sa stalo s nami dvoma, keby som uspel a zabránil tejto vojne. Bál som sa, že by si si nikdy nepripustila svoje city ku mne, keby som zmenil budúcnosť. Bolo to sebecké, ale nechcel som mať budúcnosť bez teba. Takto by nebola úplná."

Zalapala po dychu a ohromene na neho pozerala.

"Čo presne sa medzi nami dvoma v budúcnosti stalo?" nakoniec sa spýtala a on sa trpko usmial.

"Dovoľ mi, aby som ti náš príbeh vyrozprával," povedal s jemným úsmevom a jeho oči žiarili v mesačnom svetle.


Kapitola 12: Čo keď



Leap in time

12. kapitola –
Čo keď

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/12/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 12: Čo keď

Hermiona prikývla a s očakávaním na neho pozrela. Jeho úsmev zjasnel a začal rozprávať, oči stratené v budúcnosti, ktorú ona ešte nepoznala.

"Povedal som ti, čo sa stalo počas šiesteho ročníka. Robil som, čo som mohol, aby som zabil Dumbledora a opravil tú prekliatu Skrinku zmiznutia a nakoniec som uspel. Pomohol som niekoľkým smrťožrútom dostať sa do hradu a použili sme Temné znamenie, aby sme prilákali Dumbledora do Astronomickej veže. Ale nečakali sme, že sa dovalí Rád. Boj začal a vy, ľudkovia z DA, ste sa zjavili tiež. Potter bol s Dumbledorom na nejakej misii a ja som bol na ceste nahor na vežu, aby som s ním skoncoval. Mal som poriadne šťastie. Dumbledore bol veľmi slabý. Oveľa neskôr som zistil, že vypil veľmi silný jed, z ktorého skoro zošalel. Odzbrojil som ho, ale nedokázal som ho zabiť. Neviem prečo, ale jednoducho som nemohol. Nikdy som nechcel byť vrahom. A napriek tomu, že som si vždy myslel, že Dumbledore je blázon, stále som ho proti vlastnej vôli rešpektoval. V tom čase bol príliš láskavý. Zvyšní smrťožrúti konečne dorazili hore na vežu a Snape miesto mňa zabil Dumbledora..."

Hermiona v šoku zalapala po dychu a náhle sa postavila.

"Snape? On bol ten, kto v skutočnosti zabil Dumbledora?"

Jeho odpoveďou bolo krátke prikývnutie. Hermiona sa ohromená znova posadila. Chvíľu mlčal, aby jej umožnil urovnať si myšlienky.

"Utiekli sme z Rokfortu a Potter nás naháňal. Ale nepodarilo sa mu nás zastaviť. Dumbledora pochovali a McGonagallová prevzala jeho miesto riaditeľa. Po pohrebe šli všetci študenti domov. Voldemort začal jednať slobodnejšie. Náš dom bol stále jeho hlavným stanom a ja som prešiel niekoľkými naozaj nepríjemnými týždňami. Voldemort sa rozhodol oslobodiť môjho otca z Azbakanu a chcel mi umožniť, aby som sa konečne stal smrťožrútom aj ja sám. Nemal som chuť pripojiť sa k nim. Jedna moja časť nikdy neprijala ich spôsob riešenia problémov. Hnusili sa mi, aby som pravdu povedal. Ale čo som mal robiť? Mohol som reptať a dať sa zabiť alebo čušať a urobiť, ako žiadali. Ešte som nebol pripravený zomrieť."

ooOoo

"Draco, máš najmenšej potuchy, aké dôsledky by mohlo mať tvoje správanie? Chceš, aby nás zabili? Toto nie je žart!"

"Viem to veľmi dobre, otec. Ale stále sa mi to nepáči."

"Toto nie je otázka páčenia sa. Toto je otázka života a smrti! Prestaň byť taký naivný! Mali by sme byť vďační, že sme stále spolu ako rodina. Nerob svojej matke týmto rebelským správaním ešte väčšie obavy! A buď opatrný v tom, čo hovoríš, jedno chybné slovíčko a navždy to oľutujeme! Draco, prosím, buď rozumný!"

ooOoo

"Nuž, nemal som veľmi na výber, chápeš?" povedal s neúprimným úsmevom a Hermiona chápavo prikývla, stále šokovaná všetkými týmito novinkami. Boli tu tie odtiene šedej, čo predtým spomenul.

"Ako sa ti podarilo vyhnúť Temnému znameniu?" nakoniec sa zachrípnuto spýtala.

Uškrnul sa.

"No, to je samozrejme tvoja chyba."

Hermione sa rozšírili oči pochopením. Zrazu si spomenula na jeho posledné slová v ten prvý večer, čo sa s ním stretla v spoločenskej miestnosti.

"...Prosím, len mi pre dnešok odpovedz na poslednú otázku: Prečo si náhle zmenil svoju oddanosť?"

"Zamiloval som sa."

S úsmevom prikývol.

"Vždy si to bola ty, Hermiona. Ty si bola tá jedna jediná. Vždy."

Prehltla a cítila, ako jej zvlhli oči. Neuveriteľné.

"Ako sme sa znova stretli?" po chvíli zašepkala.

Prehrabol si prstami vlasy, oči mu zažiarili spomínaním.

"Stretli sme sa na svadbe."

Hermiona sa zamračila a on znova začal rozprávať hlbokým, zamatovým hlasom.

"Ronov brat Bill a Fleur Delacourová sa v lete budú brať. Voldemortovi sa konečne podarilo infiltrovať ministerstvo a do Brlohu poslali bandu smrťožrútov a pracovníkov ministerstva. Bol som jedným z nich. Nechcel som, ale poslal ma Voldemort osobne. Povedal, že by som mal dokázať, že som skutočne pripravený pripojiť sa k jeho nasledovníkom. V duchu dúfal, že ma ´náhodne´ zabije nejaký člen Rádu. Nebol šťastný kvôli môjmu polovičnému úspechu ohľadne Dumbledora, ale nechcel ma len tak zabiť, pretože som bol synom muža, v dome ktorého práve žil. Nuž, niekomu sa podarilo varovať vás včas a väčšina hostí sa odmiestnila skôr, než sme vôbec prišli. Ty si hľadala svojich priateľov, aby ste tiež zmizli, ale mala si smolu a narazila si na mňa."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Čo sa stalo potom?"

"Hm, začali sme sa samozrejme hádať. Je to čudné, ale ani jeden z nás nevytiahol svoj prútik, aby sme skutočne začali bojovať. Doteraz neviem prečo. Potom som zrazu kútikom oka zbadal, ako sa k nám približuje nejaký smrťožrút. Stále neviem, čo sa v tej chvíli v mojej hlave vlastne stalo. Niečo sa tam proste zablokovalo a ja neviem prečo, ale schmatol som ťa z ničoho nič za zápästie a odmiestnil sa s tebou do malého lesíka. Bola si šokovaná a samozrejme si bola v strehu."

ooOoo

"Čo to do pekla robíš, Malfoy?" zasyčala, celé jej telo napäté.

"Drž zobák, Grangerová, inak ti zlomím väzy, ty otravná mrcha! Mala by si mi radšej poďakovať, nie na mňa ziapať. Teraz odpáľ, skôr než si to nerozmyslím a neurobím to, čo urobiť mám."

Jej jantárové oči sa roztvorili prekvapením a nedôverou.

"Ty ma púšťaš? Prečo?"

Na chvíľu zatvoril oči.

"Nemám potuchy," zašepkal zachrípnuto.

Stále tam stála, neschopná pohybu.

"Ihneď odíď. Čoskoro ma nájdu, nemala by si tu byť, keď sa to stane. Len choď!"

"A čo ty?" nakoniec sa podráždene spýtala.

"Odkedy sa ty staráš o mňa?" uškrnul sa a ona si založila ruky na hrudi.

"Od toho okamihu, čo sa zdá, že sa ty staráš o mňa."

Odfrkol si.

"Grangerová, dokážeš si vôbec predstaviť, čo by urobili takej špinavej humusáčke ako si ty? V skutočnosti by ti poslúžilo, keby ťa našli a umučili k smrti, ty sprostá trúba. Okamžite odpáľ, inak ťa osobne odovzdám a ešte si to vychutnám!"

Zbledla a zazrela na neho.

"Ty si taký kretén, Malfoy. Vážne ťa neznášam."

Uškrnul sa.

"Tak to má byť, Grangerová. Teraz sa strať!"

Otočila sa a so slabým ´prásk´ sa po nej zľahla zem. Skôr než zmizla, začul tiché ´aj tak ti ďakujem´. V tých modrých šatách vyzerala fakt dobre...

ooOoo

"Ja som sa samozrejme vrátil. Navravel som im, že som ťa chcel vziať k Voldemortovi, aby sme prilákali Pottera na Malfoy Manor. Povedal som, že sa ti podarilo ujsť. Keďže som ovládal Oklumenciu, dokázal som klamať dokonca aj Voldemortovi."

Hermiona sa znova postavila.

"Ty ovládaš Oklumenciu? Neuveriteľné!"

Usmial sa.

"Je to zvláštne, ale som poriadne dobrý v takýchto veciach. Akosi som sa to dosť rýchlo naučil a nemal som žiadne problémy uzavrieť svoju myseľ."

"Naučíš ma to?" spýtala sa s rozpálenými lícami. Iba sa trpko usmial.

"Prečo o to nepožiadaš moje mladšie ja?"

Hermiona sa začervenala.

"Ty to ovládaš už teraz?"

Prikývol a Hermiona sa na neho žiarlivo pozrela. Zachichotal sa.

"Pokračuj v príbehu," nakoniec povedala a on si odkašľal.

"Voldemort bol samozrejme nahnevaný. Myslím, že bol nahnevaný vždy. Zriedkakedy som ho videl spokojného, nespomínajúc šťastného. Nemyslím, že bol schopný takýchto pocitov. Potrestal ma, ale myslel si, že môj nápad bol v skutočnosti naozaj dobrý. To nebolo to, čo som chcel, samozrejme. Vedel som, že ťa bude prenasledovať ešte neodbytnejšie. Ale na mojom potrestaní bola jedna dobrá vec. Zatiaľ mi nedovolili stať sa smrťožrútom." Pozrel sa zboku na Hermionu a tá sa smutne usmiala.

"Aby som pravdu povedal, veľa som na teba myslel. Nevedel som, či si dokázala nájsť Pottera s Weasleym alebo nie, ale bol som si poriadne istý, že sa ti to podarí. Stále som nevedel, prečo som ťa vlastne zachránil. Nikdy mi na tebe nezáležalo, nikdy som neplytval myšlienkou na to, ako sa cítiš. Boli sme nepriatelia a nenávidel som ťa a to bolo jediné, na čo som dokázal myslieť. Takto ma vychovali."

Pokrčil ospravedlňujúco plecami.

"Ale keď som ťa videl na tej svadbe v tých šatách, keď som počul ako na mňa jačíš, keď som videl tvoje rozpálené líca, paniku v tvojich očiach, náhle som vo svojej mysli videl tvoje mŕtve telo. Hoci ma nikdy nenapadlo pomôcť ti, zrazu som nemohol dovoliť, aby si zomrela. Neviem, ako to vysvetliť. Hermiona, bol som taký unavený z tohto celého bojovania. Nechcel som byť ako oni. Videl som ľudí zomierať a mučiť. Nedokázal som si predstaviť, že by sa tieto veci stali aj tebe. Boli sme koniec koncov šesť rokov v tej istej škole. Nebola si niekto, koho som mal rád, ale bola si niekto, koho som poznal. Jednoducho som im ťa nemohol vydať, takže som urobil prvú vec, ktorá mi prišla na myseľ a odmiestnil som sa s tebou. To bolo naposledy, čo sme sa na hodnú chvíľu videli. Boli to temné časy...

ooOoo

Na veľkonočné prázdniny bol doma, ležal na posteli, premýšľal o všetkom znova a znova, keď sa náhle otvorili dvere.

"Mami?" so zamračením sa spýtal a postavil sa.

"Musím s tebou hovoriť. Nemáme veľa času, Draco. Chcem, aby si odišiel z krajiny," prehovorila trochu hystericky, jej oči rozšírené panikou.

"Prečo?" spýtal sa prekvapujúco pokojne.

"Vieš presne prečo, takže ma nemaj za blázna. Draco, trvala som na tom, aby sme ťa poslali preč a tvoj otec konečne súhlasil. Nájdeme spôsob, ako to vysvetliť Temnému pánovi, ale ak ti aspoň trochu záleží na svojej rodine, potom prosím choď," skoro sa rozplakala a on zaťal päste.

"Mami..." začal, ale prerušila ho.

"Draco, prosím. Už tu viacej nie si v bezpečí," vzlykajúc zašepkala.

Pristúpil k nej a mocne ju objal. Bol vyšší než ona a ona si oprela svoju platinovú hlavu o jeho hruď, stále vzlykala.

"Ak si to želáš, pôjdem."

Potichu začala plakať a on ju hladil po chrbte.

ooOoo

"Snape sa stal novým riaditeľom Rokfortu a škola bola konečne pod Voldemortovou kontrolou. Pre vás troch bolo samozrejme nemožné vrátiť sa. Myslím, že to bolo najťažšie pre teba. Pre teba bola škola vždy veľmi dôležitá a ten pocit, že nebudeš môcť dokončiť svoje vzdelanie, ťa veľmi trápil. Ale Rokfort už viacej nebol rovnaký. So všetkými okrem slizolinčanov zaobchádzali ako s väzňami a mne sa to napočudovanie vôbec nepáčilo. Nepripadalo mi to správne, čo bolo zvláštne, pretože som vždy miloval, keď boli chrabromilčania nešťastní. Takže som sa počas veľkonočných prázdnin tajne pripravoval opustiť krajinu. Moji rodičia mi povedali, aby som šiel do Štátov a zmenil si vzhľad, rovnako aj meno. Aby som pravdu povedal, nemyslel som si, že by sa mi to podarilo. Voldemort nebol hlúpy a presne som vedel, že moje zmiznutie len tak ľahko nepochopí. Bol to môj posledný večer, než som mal odísť, keď sme sa nečakane znova stretli. Začul som veľký hluk a zišiel som dole, aby som zistil, čo sa stalo. Hádaj, koho som tam našiel...

ooOoo

Vošiel do miestnosti, zachytiac letmý pohľad od svojich rodičov. Zbadal stáť v rohu Fenrira Greybacka, ktorý sa už nemohol dočkať. Zaletel pohľadom k dievčaťu uprostred izby. Držali ju nejakí špinaví lapači, Weasleyho mala naľavo a druhého chalana napravo. Jeho tvár bol zmenená, ale jeden bližší pohľad stačil, aby mu došlo, že to nie je nikto iný než samotný Potter. Draco zalapal po dychu. Skutočne chytili Pottera...

"Draco? Je toto humusáčka, s ktorou si chodil do školy?" náhle sa ľadovo spýtala jeho teta a uprene sa na neho zadívala. Jeho tvár sa zmenila v masku nezáujmu a pokrčil plecami.

"Nie, nikdy som ju nevidel. Toto nie je Grangerová."

Nikdy nezabudne na tie roztvorené oči, keď ho začula povedať tieto slová. Weasley sa mračil a Potter... nuž, bolo ťažké povedať, čo v skutočnosti robil, pretože jeho tvár vyzerala poriadne hnusne.

"Si si istý?" so zamračením sa spýtala Bellatrix.

Draco prikývol, ruky strčené vo vreckách, jeho tvár taká otrávená, ako keby chcel prevrátiť očami.

"A čo ten ryšavec? Je to Weasley, že? A ten druhý? Myslíš, že by to mohol byť Potter?" napäto sa spýtala a Draco vo vreckách zaťal ruky v päsť.

Zachytil prosebný pohľad od toho dievčaťa a mlčky si vzdychol. Nebolo ťažké zaprieť Pottera, ktorý vyzeral v tejto chvíli ako fašírka, ale ako mal poprieť, že Weasley je Weasley? Bolo to ako keby povedal, že kameň nie je kameň.

"Weasley vyzeral inak... Nemyslím, že je to on. A tú hnusnú ropuchu som nikdy nestretol," nakoniec povedal, dúfajúc, že ho jeho hlas nezradí.

Nemusel sa báť. Znel dokonale pokojne, arogantne a zhnusene. Jeho teta sa mračila ešte viac. Nemohla ho samozrejme prekuknúť, pretože ho sama naučila Oklumenciu.

"Aj tak majú meč. Nezavoláme ho, kým neskontrolujeme ten meč. Necháme na Temnom pánovi rozhodnúť, kým sú a kým nie sú. Ale najprv si musím trošku pokecať s týmto dievčatkom..." vyhlásila Bellatrix so šialeným zábleskom v očiach a zamerala na Grangerovú svoj žiarivý úsmev. Dracovi stuhla krv.

ooOoo

Hermiona si zahryzla do pery. Ten príbeh ju úplne pohltil a zadržala dych.

"Predpokladám, že ma nezabila," vyhlásila sucho a jeho oči potemneli.

"Urobila jedinú vec, ktorú kedy bolo schopná robiť: mučila ťa," odvetil chrapľavo. Z nenávisti v jeho očiach ju striaslo.

ooOoo

Potter s Weasleym začali v tom istom čase kričať a nakoniec ich odviedli do cely, kde čakali na smrť ostatní zajatci. Draco mohol počuť ich hlasy počas celej cesty do podzemia. Grangerová bola naopak pokojná. Zbledla, ale oči jej žiarili a stála vystretá. Bola bystrá, takže samozrejme vedela, čo ju čaká. Draco sa pokúšal nestratiť kontrolu. Práve teraz nemohol urobiť nič.

Keď ju zasiahla kliatba, padla na kolená a vykríkla. Draco zaťal päste. Toto bola tá najhoršia vec, na ktorú sa kedy musel pozerať. Jeho teta si vychutnávala každý výkrik a bláznivo sa smiala.

"Kto vám dal ten meč?" pýtala sa po celý čas, ale Grangerová trvala na tom, že tá prekliata vec je v skutočnosti falošná.

Draco si nemohol pomôcť, aby ju neobdivoval. Vedel, že klame, ale stále neprehovorila, napriek tomu, že ju muselo bolieť celé telo.

"Nezabudnite, že po tomto je moja, slečna Bella!" zrazu zaznel oplzlý hlas Fenrira Greybacka a Draco pocítil silné nutkanie tomu parchantovi vraziť.

Jeho teta konečne prestala a Grangerová ležala na zemi, oči zatvorené, tvár bledá, blúzka roztrhnutá.

"Skontrolujeme trezor a potom zavoláme Temného pána," povedala Bellatrix stále s úsmevom a Draco si všimol, že jeho otec zaťal päste.

"Nemáš žiadne právo rozhodovať, čo urobíme, Bella!" nakoniec zasyčal. Dostalo sa mu smiechu miesto odpovede.

"Stratil si svoju moc, keď si prišiel o prútik, Lucius," škľabila sa a dostalo sa jej rozzúreného pohľadu od jej sestry.

"Vezmem si toto dievčatko, ak vám to neprekáža," začal znova Greyback a skôr než Bellatrix mohla odpovedať, Draco už tie slová vyslovil.

"Ja ju chcem."

Všetci sa na neho pozreli prekvapene a nedôverčivo.

"Vážne? Nuž, to je dôkaz, že to teda tá humusáčka nie je, správne Draco? Ľudia nášho druhu by sa nikdy nedotkli niekoho pod našu úroveň, správne? Mimochodom, volá sa Penelopa... Nuž, to je to, čo povedala. Môžeš si s ňou robiť, čo len chceš. Temný pán sa rozhodne, čo sa s ňou stane potom," s úsmevom od ucha k uchu odpovedala Bellatrix a Greyback protestujúco zavrčal.

"Sľúbili ste ju mne!"

Dracovi sa podarilo uškrnúť.

"Môžeš ju mať, keď skončím," povedal veľkoryso.

Vlkolak urobil nebezpečný krok smerom k nemu, ale neodvážil sa urobiť nič viac, než znova zavrčať. Bellatrix sa nepríčetne zasmiala a jeho rodičia ho sledovali znepokojení a zmätení. Samozrejme, že vedeli, kto to dievča v skutočnosti je, ale keby to povedali, Draca by tiež mučili, takže zostali ticho a mračili sa.

Draco sa sklonil k dievčaťu a zdvihol ho. Bola ľahká a nedokázala urobiť nič viac, než sa na neho unavene pozrieť. Znova zatvorila oči a on ju vzal do svojej izby...

ooOoo

"Takže si ma zachránil. To bolo pravdu povediac poriadne odvážne... Ale je tu veľa vecí, ktoré nechápem. Hovoril si o Chrabromilovom meči? Ale ako sme sa k nemu vôbec dostali? A ako presne sa Harry snažil poraziť Voldemorta?" zvedavo sa spýtala Hermiona.

"Áno, je to Chrabromilov meč, ale ešte ti nemôžem povedať, ako ste ho získali. Čoskoro sa všetko dozvieš, takže sa nepýtaj, dobre?"

Hermiona našpúlila pery a on sa pobavene usmial. Konečne sa vzdala a vzdychla si.

"Fajn, povedz mi, čo sa stalo potom."

"Priniesol som sa ťa do svojej izby a začal samozrejme pripravovať náš útek."

ooOoo

Odpočívala na jeho posteli, jej líca stále bledé, oči zatvorené. Nenávidel, že ju musí zobudiť, ale nebola iná možnosť. Nebudú mať veľa času.

"Grangerová? Prebuď sa, tvrdohlávka."

Keď začula jeho hlas, otvorila veľmi pomaly oči. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, kde a s kým je. Zastonala a pokúsila sa posadiť. Pomohol jej a ona nadvihla obočie.

"Čo sa s tebou deje, Malfoy? Skoro som umrela od šoku, keď som začula, že si skutočne zaprel moju totožnosť a že si ma dokonca zachránil pred tým hnusným vlkolakom. Je to už druhý raz. Prečo?" zašepkala.

Zobral kus bavlnenej látky a šálku murtlapovej esencie a začal jej ošetrovať rany. Strhla sa, ale trochu sa uvoľnila, keď zbadala, že majú upokojujúci účinok.

"Ty večne kladieš nejaké otázky, je to poriadne otravné, Grangerová," vyčítal jej a ona sa na neho neisto pozrela.

"Čo mi urobíš?" napäto zašepkala a on si vzdychol.

"Zase to robíš... Čo myslíš, že ti urobím?"

Oči mala temnejšie než zvyčajne a mohol cítiť, ako sa jej zrýchlilo srdce, pretože ju držal za zápästie. Bála sa. Draco v duchu zaklial. Ako sa ho mohla nebáť po tom, čo sa stalo?

"Pokús sa uvoľniť, Grangerová, neublížim ti. Nechal by som ťa ísť s Greybackom, keby som chcel, aby si zomrela."

Prihrbila sa, ale prikývla.

"A čo Harry a Ron?" znepokojene sa spýtala a on odfrkol.

"Práve teraz sú v bezpečí. Ale nemáme veľa času. Možno dve hodiny a všetci budete mŕtvi."

Grangerová prehltla, ale nič nepovedala. Vyzrela z okna a zdala sa byť stratená v myšlienkach. Nemohol z nej odtrhnúť oči. Bola špinavá a asi vydesená na smrť, ale stále bola pokojná. Rozhliadla sa a zjavne sa zaujímala o každý detail jeho izby. Pokožku mala jemnú a bol prekvapený, že v skutočnosti bolo príjemné dotýkať sa jej. Nevedel, prečo sa takto správal, ale nemohol si pomôcť.

"Máš veľa kníh," zrazu vyhlásila, jej pohľad sústredený na veľkú policu s knihami.

Uškrnul sa.

"V skutočnosti milujem čítanie, ale toto je ťažko okamih na rozhovor o knihách," odpovedal a ich oči sa na dlhý okamih stretli. Nevedel, čo si myslí, ale nedokázal ju prestať sledovať.

"Pomôžeš nám ujsť?" nakoniec sa spýtala a bez mihnutia oka sa na neho pozerala. "Nečakám, že tak urobíš," dodala s trpkým úsmevom.

Z tohto úsmevu sa mu skutočne srdce rozbúšilo rýchlejšie. Nadvihol obočie.

"Myslíš, že som ťa zachránil len preto, aby som ťa trochu neskôr nechal zomrieť? To by bolo kruté dokonca aj na mňa, nemyslíš?"

Odfrkla si.

"Radšej by som zomrela, než by som bola Greybackovou večerou."

Zachichotal sa.

"Myslím, že máš pravdu."

Draco sa postavil, aby sa vzdialenosť medzi nimi zväčšila.

"Osprchuj sa. Budem premýšľať o tom, ako vás odtiaľto vyviesť."

Grangerovej oči zažiarili a on sa pokúsil neusmiať. Zmizla v kúpeľni a on vyzrel z okna. Asi práve teraz stáli pred jeho dverami. Nedovolia, aby niekto odišiel, kým sa Temný pán nevráti. Ale Draco mal našťastie nápad...

ooOoo

"Páni, musela som byť riadne prekvapená. Ty si bol určite tým posledným človekom, od ktorého by som čakala, že nám pomôže."

Zachichotal sa.

"Sám som nevedel, prečo som sa vám snažil pomôcť. Časť zo mňa mi vravela, že to bolo kvôli Potterovi."

Hermiona sa zamračila a on sa znova usmial.

"Pochop, nie som hlúpy, Hermiona. Veľmi rýchlo som si uvedomil, že môj život presláveného dediča zámožnej rodiny skončil. Moja rodina bola zajatcom vo svojom vlastnom dome a bolo len otázkou času, kedy sa nás pokúsia zbaviť. Nenávidel som tento nový svet, ktorý sa Voldemort pokúšal vybudovať a chcel som sa vrátiť k svojmu starému životu. Potter bol jediný, kto bol možno schopný všetko toto ukončiť, napriek tomu, že priznávam, že som ho nemal rád. Časť zo mňa si myslela, že bude najlepšie zachrániť Pottera a poskytnúť mu možnosť všetko dať do poriadku. Ale veľmi dobre som vedel, že bez teba to nedotiahne do konca. Hoci som si nemyslel, že Potter je hlúpy, aj tak som bol presvedčený, že ty si večne mozgom toho tria. Takže bolo len logické, že som ťa tiež zachránil. Takto som si v tom čase vysvetľoval svoje správanie. Nechcel som si priznať, že si ma okúzlila spôsobom, ktorý som odmietal. Pretože som aj tak plánoval odísť, napadlo mi, že predtým môžem pomôcť uniknúť aj vám."

Hermiona sa usmiala.

"Mohol si zomrieť."

Odfrkol si.

"Nechcel som zomrieť, ale žiť v takom svete bolo horšie než smrť."

ooOoo

Dvere na kúpeľni sa otvorili a ona v nich neisto stála. Draco prehltol. Mala na sebe len biely župan a vlasy mala stále mokré.

"Moje šaty sú roztrhané, aby som pravdu povedala..." prehovorila s rumencom na lícach a on sa uškrnul.

Draco otvoril skriňu a dal jej jedno zo svojich tričiek a džínsy. Keď sa oblečená vrátila, nemohol si pomôcť, aby sa neusmieval od ucha k uchu. Oblečenie jej bol priveľké a líca mala rozpálené. Vytiahol prútik a kúzlom jej upravil veľkosť.

"Vďaka," zamrmlala a on prikývol a zhlboka sa nadýchol.

"V tomto dome sú všade stráže. Nemôžeme tak ľahko odísť. Máme ochranné kúzla a iné veci, aby sa zabezpečilo, že nikto neunikne. Môžeš sa odmiestniť a primiestniť, ale samozrejme nie zo žalárov, tie sú blokované. Ak sa premiestnime do podzemia, kde sú tvoji priatelia, potom to zistia a okamžite nás dostanú. Kvôli tomu musíme použiť do podzemia tajný priechod."

Hermiona prekvapene prikývla. Draco vytiahol vak, ktorý už mal pripravený a skontroloval, či niečo nezabudol.

"Čo robíš?" náhle sa spýtala a on odfrkol.

"Myslíš, že by som vám mohol pomôcť utiecť a potom tu zostať, ako keby sa nič nestalo? Samozrejme, že odchádzam."

Zahryzla si do pery.

"Kam?"

Neúprimne sa usmial.

"Budem o tom premýšľať, keď túto noc prežijem."

Vyzerala skutočne znepokojene a on nevedel prečo, ale podivným spôsobom sa vďaka tomu cítil šťastne.

"Budem v poriadku," upokojil ju a prižmúril oči. Začervenala sa. Miloval, keď sa červenala.

Draco pokrútil hlavou a snažila sa zabudnúť na tieto podivné myšlienky. Bol čas predviesť, čo dokáže.

ooOoo

"Použili sme tajný priechod, ktorý viedol z mojej izby do kuchyne. Vždy som si myslel, že to bolo poriadne výhodné. Mali sme šťastie a nikoho sme na našej ceste nestretli. Podarilo sa nám vyjsť z kuchyne a preplížili sme sa do podzemia..."

ooOoo

Draco za sebou pomaly zatvoril pivničné dvere a pozrel sa na zajatcov, ktorý boli náhle príliš ohromení, aby pokračovali v rozhovore. Weasley vyzeral, ako keby plakal a všetci boli blízko pri sebe, ako keby premýšľali o spôsobe, ako sa odtiaľ dostať. Ollivander, Dean Thomas, to Lovegoodove dievča, škriatok a nezabúdajúc na Pottera a Weasleyho.

Grangerová k ním podišla a Weasley sa k nej s úľavou priblížil. Potter tiež prišiel bližšie a všetci začali naraz rozprávať.

"Miona..." zakrákal Weasley a ona sa usmiala.

"Som v poriadku, Ron, som v poriadku. Len odtiaľto vypadnime!"

"A čo on?" nedôverčivo sa spýtal Potter, keď sa napäto pozrel na Draca. Všetci znova zostali ticho.

Vycítil na sebe Grangerovej pohľad.

"V skutočnosti ma zachránil."

Všetci sa na neho ohromene pozreli a Draco si pripadal ako opica v zoo.

"Krucinál ,prestaňte zízať a švihnite si, čert aby to vzal!" nakoniec zasyčal a Grangerová prikývla.

Draco použil Alahomoru, aby otvoril dvere na väzení a oslobodil ich.

Skôr než sa mohli vôbec porozprávať, dvere sa rozleteli a v nich stál šokovaný Lucius Malfoy. Keď sa ocitol tvárou v tvár svojmu synovi, zbledol ešte väčšmi. Draco v tom okamihu nedokázal premýšľať, len videl pobúrenú tvár svojho otca a nedokázal sa pohnúť.

"Odmiestnite sa! Stretneme sa u Billa!" vykríkol Potter a Draco začul jedno prasknutie za druhým.

"Miona! Čo robíš?" vykríkol Weasley a Draco zrazu pocítil teplú ruku, ktorá chytila jeho predtým, než všetko sčernelo...

ooOoo

"Bolo to príliš ľahké. Mali sme šťastie, že tým, kto nás objavil, bol môj otec. Keby to bola moja teta, istotne by sme zomreli. Nech je to ako chce, pamätám si, že keď som otvoril oči a v daždi sa postavil, zacítil som oceán. Stále si ma držala za ruku a keď som sa na teba pozrel, všimol som si, že si bledá a slabá. Otočil som sa a zbadal som na útese malú chalúpku. Zdvihol som ťa a ty si dosť srandovne ani neprotestovala. Kráčal som k domu a videl som, ako sa k nám blížia Potter s Weasleym. Boli samozrejme ustaraní ako peklo. Weasley mi ťa vzal z náručia a zazeral na mňa, kým Potter zjavne nevedel, čo povedať. Myslím, že nenávisť, ktorú voči mne prechovával, bojovala s vďačnosťou, že som vás vlastne zachránil. Nezamýšľal som obťažovať, takže som povedal, že odídem..."

ooOoo

"Teda pôjdem," vysvetlil Draco a chcel sa otočiť, keď zrazu zacítil, ako ho niekto zadržal za ruku.

"Miona?" spýtal sa ohromený Weasley a Potter sa zamračil.

"Prosím, zostaň," zašepkala a pozrela sa na neho tými zlatými očami.

Draco nevedel, čo povedať. Skrátka nedokázal odtrhnúť oči z jej tváre.

Potter si odkašľal a zrazu zobral Dracovi batoh.

"Zostávaš," uzavrel, otočil sa a premiestnil sa do domu.

Weasley zaťal zuby, ale nasledoval ho bez sťažovania sa. Grangerová sa usmiala a znova zatvorila oči, unavená, ale očividne spokojná.

Draco urobil jedinú vec, ktorú nikdy nečakal, že vo svojom živote urobí: vkročil do domu svojho nepriateľa.


Kapitola 13: Obeť



Leap in time

13. kapitola –
Obeť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/13/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

 

"Ale ja už som takýto. Len si si nikdy nenašla čas, aby si si to všimla."



Kapitola 13: Obeť

Draco bol posledným, kto vošiel a tak sa všetky oči upierali na neho. Weasley chcel vziať Grangerovú na poschodie, ale keď zachytila jeho pohľad, pokrútila hlavou. Bol vďačný, že skutočne zostala. Toto bol ten najčudnejší okamih v celom jeho živote.

Všetci stáli v kuchyni, nie si celkom istí, čo povedať, keď vošiel vysoký ryšavý muž a ohromene sa na neho pozeral.

"Draco Malfoy?" spýtal sa hlbokým hlasom a nadvihol obočie. Bill Weasley. Po Greybackovom útoku bola jeho tvár iná a Draco sa na chvíľočku cítil vinne.

Len prikývol a pripadal si stiesnene, keď bol obklopený toľkými chrabromilčanmi. Vošla Fleur Delacourová s obväzmi a niekoľkými liečivými elixírmi. Spoznala ho a jej oči sa rozšírili prekvapením. Ak ho smrťožrúti odsudzovali za to, že je príliš mäkký, potom ho títo ľudia určite nenávideli za to, že je príliš zlý. Existoval niekto, kto by ho skutočne dokázal prijať takého aký bol?

Grangerová ho opäť raz zachránila.

"Prestaňte zízať. Všetko vám vysvetlím, len sa všetci posaďte," unavene prehovorila.

Každý sa pokúsil nájsť si miesto, čo bolo skoro nemožné: celý tento dom bol menší než obývačka na Malfoy Manore. Ale toto miesto mu dajako poskytovalo pocit bezpečia, čo bolo samozrejme hlúpe vzhľadom na to, kde v skutočnosti bol. Posadil sa a Grangerová sa usadila vedľa neho.

"Nie je to ten, kto spôsobil Dumbledorovu smrť?" zrazu sa bystro spýtala Lovegoodová a všetci stuhli.

Draco vo vreckách zaťal päste.

"Ale práve teraz nás zachránil. Som zvedavá prečo," pokračovala námesačne a všetci sa znova pozreli na Draca, ktorý si v duchu pravdepodobne kládol tú istú otázku.

Bill si odkašľal a prerušil to zízanie.

"Čo sa presne stalo, Miona?" spýtal sa a Grangerová sa zhlboka nadýchla.

Vymenila si pohľad s Potterom a on prikývol.

"Chytili nás lapači, jedným z nich bol Fenrir Greyback. Zobrali nás na Malfoy Manor. Podarilo sa mi zdeformovať Harryho tvár kúzlom, takže ho nikto nespoznal. Hoci nanešťastie zjavne spoznali Rona a mňa a dospeli k správnym záverom. Požiadali Malfoya, aby nás identifikoval a on klamal a povedal, že nás nepozná. Harryho s Ronom zavreli do podzemia, kde sa stretli s Lunou, Deanom, Griphookom a pánom Ollivanderom. Mňa mučila Bellatrix Lestrangeová a potom ma Malfoy zachránil. Greyback ma chcel pre seba, ale Malfoyovi sa podarilo dostať ma odtiaľ. Pomohol mi oslobodiť ostatných a ja som ho vzala so sebou," dokončila a pozrela na neho.

"Greyback, ten parchant," povedal Bill, krútiac hlavou. "Fleur sa postará o vaše zranenia a potom by ste si všetci mali odpočinúť. Ja by som rád hodil reč tuto s pánom Malfoyom," dodal priateľsky, ale odhodlane.

Potter sa postavil a prikývol.

"Ja by som sa s ním tiež rád porozprával."

Weasley na neho zazrel, ako keby najradšej Draca zmlátil bez toho, aby plytval časom na rečičky.

Grangerová si vyčerpane vzdychla.

"Mohli by ste s týmto prestať, prosím? Boli by sme všetci mŕtvi, keby nám nepomohol. A čo viac: toto nie je po prvý raz, čo ma zachránil. Keď smrťožrúti napadli Brloh na vašej svadbe, odmiestnil sa so mnou a nechal ma ísť. Neodovzdal ma, hoci to mohol urobiť. Nevravím, že by ste mu mali bez výhrad veriť, ale myslite na to, keď sa s ním budete rozprávať."

Potter s Weasleym sa na ňu prekvapene pozerali a Bill sa zamračil.

Grangerová sa otočila a Luna jej pomohla konečne vyjsť na poschodie. Dean, Ollivander a ten čudný škriatok šli do druhej izby, kde sa mala o ich rany postarať Fleur.

Draco zostal v kuchyni, obklopený Billom, Potterom a Weasleym. S povzdychom sa postavil.

"Odchádzam, dobre? Nerobte rozruch a len ma nechajte ísť. Aj tak neviem, prečo som prišiel."

Bill sa usmial.

"Budeš môcť odísť, len čo zodpovieš na naše otázky."

Draco sa znova posadil a založil si ruky na hrudi.

"Ak si myslíte, že vám dám nejaké informácie, zabudnite na to."

Bill sa stále usmieval.

"Nechcem vedieť nič o tom ´Koho netreba menovať´. Chcem vedieť, prečo si v skutočnosti pomohol Hermione a ostatným utiecť."

Draco pokrútil hlavou.

"Nemám potuchy."

Weasley znova zaťal zuby a Potter (tvár sa mu konečne vrátila k normálu) nadvihol obočie.

"To nie je odpoveď, Malfoy," prehovoril chladne.

Draco na neho zazrel.

"Mal som vás vydať, vy tupci? Kto z vás bol dosť hlúpy, aby vyslovil jeho meno? Doteraz ste ešte nevedeli, že je prekliate? Som si istý, že to Grangerová nebola, správne? Prestaň hovoriť tým arogantným hlasom, Potter, ja sa nikomu nezodpovedám!"

Potter sa prikrčil a zaťal päste a Weasley očervenel, ale Bill im nedovolil prehovoriť.

"Sme ti vďační, že si ich zachránil. To nikto nechce popierať. Ale radi by sme vedeli, prečo si to urobil. Musíš brať do úvahy aj náš názor, Malfoy. Väčšine ľudí, čo sú tu, ublížili ľudia, ktorých nazývaš rodinou a priateľmi. Musíme preveriť tvoje úmysly pre našu vlastnú bezpečnosť," pokojne povedal Bill a Draco sa uvoľnil.

Samozrejme, že mal pravdu a Draco to vedel. Boli podozrievaví, ale kto by im to mohol zazlievať?

Draco si vzdychol.

"Budem hovoriť s tebou, ale bez Pottera a Weasl... nuž, tvojho brata," odvetil odhodlane.

Potter s Weasleym protestovali, ale Bill súhlasil...

ooOoo

"Bill je veľmi rozumný. Je priateľský a chápajúci. Som si istá, že bol milý," presvedčene prehovorila Hermiona a on sa uškrnul.

"Tiež som ho rešpektoval, ale dokáže byť poriadne nepríjemný, aby si vedela. Dlho sme sa rozprávali. Povedal som mu, ako sme sa stretli na svadbe, prečo som tam bol, čo sa stalo potom. Nespomenul som žiadne dôležité informácie ohľadne Voldemorta a mojej rodiny. Vysvetlil som svoje činy tak, ako som si ich vysvetľoval sebe. Jednoducho som mu povedal, že som chcel svoj život späť a že som mal v pláne aj tak opustiť krajinu."

"Ako reagoval?" zvedavo sa spýtala Hermiona.

Usmial sa.

"Mal zaujímavý nápad."

ooOoo

"Takže máš v pláne odísť sám?" spýtal sa Bill tým upokojujúcim hlasom.

Draco prikývol.

"Sľúbil som, že pôjdem."

Bill sa na neho zamyslene pozrel a vzdychol si.

"Nikdy som nečakal, že s tebou budem viesť takýto rozhovor, Malfoy. Iste chápeš, že potrebujem trochu času, aby som si na to zvykol."

Draco odfrkol.

"Sám som si na to nezvykol."

Bill predviedol slabý úsmev.

"Povedal si, že sa ti nepáčia veci tak, ako sú. Viem, že si dosť bystrý, aby si chápal, že sa všetko pravdepodobne zhorší, ak sa nič neudeje. Zdá sa, že Harry má plán, ale videl si, že zo sekundy na sekundu sa môže všetko okamžite zmeniť. Keby si tam dnes večer nebol a nepomohol im dostať sa von, určite by Harryho zabili a s ním každú nádej, že sa niekedy niečo zmení. Viem, že ho nemáš rád, ale myslím, že si uznal, že je v skutočnosti tvojou jedinou šancou na to, aby sa ti niekedy tvoj život vrátil späť. Tak prečo sa mu jednoducho nepokúsiš pomôcť?"

Dracovi spadla sánka. Bill trpezlivo čakal, ale blonďavý slizolinčan pred ním onemel.

"Premýšľaj o tom. Nemáš čo stratiť."

Draco si odfrkol.

"Okrem svojej sebaúcty, duševnej pohody a nezabúdajme na môj život."

Bill sa len usmial a postavil sa.

"Aj tak by si tieto veci stratil. Premýšľaj o tom."

Odišiel a Draco zostal v kuchyni sám. Zradiť svoju rodinu a priateľov za možnosť poraziť Voldemorta raz a navždy. Už to svojim spôsobom urobil, takže prečo tomu nenasadiť korunu? Ale čo ak Potter neuspeje? Pomôcť mu, to bude samovražda. Ale nebol aj tak odsúdený na smrť?

ooOoo

"Čo si urobil?" zvedavo sa spýtala Hermiona. Zasmial sa.

"V skutočnosti som sa rozhodol vtedy, keď som ťa na tej svadbe zachránil."

Hermiona sa začervenala.

"Takže si zostal?"

Odfrkol si.

"Nebolo to také ľahké. Premýšľal som o tom celú noc a naozaj som nevedel, čo urobiť. Prechádzal som sa po vonku a vychutnával som si čerstvý vzduch. Nedokázal som zaspať, ale nedokázal som ani odísť. Tak som len vonku stál a premýšľal. Vedel som, že Weasley s Potterom by radšej zomreli, než by prijali moju pomoc. Ale tiež som vedel, že ty si iná. A to ma podivným spôsobom zoslabovalo. Hermiona, je to ťažké popísať, ale bolo by pre mňa ľahšie jednoducho odísť, keby si nebola bývala taká láskavá. Vždy som si myslieval, že si zo všetkých chrabromilčanov tou, ktorá má najväčšie dôvody nenávidieť ma. Nebol som milý k Weasleymu a Potterovi, ale to, ako som sa správal k tebe, bolo oveľa horšie. Kvôli tvojej láskavosti som si pripadal ako špinavec. A zrazu som už takým nechcel byť. Nie pretože by mi záležalo na tom, čo si všetci ostatní myslia. Stále pre mňa veľa neznamenali. Ale zrazu mi záležalo na tvojom názore. Chcel som byť niekým, kto si tvoju láskavosť zaslúži."

Hermiona sa usmiala.

"To je naprosto roztomilé."

Uškrnul sa a jeho oči zažiarili. Hermione začalo srdce biť rýchlejšie a pocítila trochu viny. Vševediaco sa uškrnul a pokračoval.

"Rozhodol som sa vám trom pomôcť, ale naozaj som nechcel tráviť tak veľa času s Potterom a Weasleym. Uvedomoval som si fakt, že by ma radi zabili a netúžil som ich vyprovokovať. Takže som čakal až do rána a ponúkol som svoju pomoc. Nikdy na ich tváre nezabudnem..." zachichotal sa.

ooOoo

Čakal, až kým nezišli dole na raňajky. Mal šťastie; prišli len oni traja. Grangerová vyzerala oveľa lepšie a pozdravila ho so slabým úsmevom. Nemohol si pomôcť, aby ho to nevyviedlo z miery. Potter a Weasley samozrejme nič nepovedali. Boli v kuchyni sami.

"Včera v noci si nespal, há?" zrazu sa spýtala Grangerová a on nadvihol obočie.

"Nie tak celkom. Aj tak na tom nezáleží. Len som vám chcel povedať, že chcem pomôcť."

Draco si pri týchto slovách pripadal hlúpo. Weasley a Potter sa nedôverčivo mračili, kým po prvý raz bola Grangerovej tvár bez pohnutia. Skoro dokázal počuť, ako jej mozog prechádza za a proti jeho ponuky.

"Prečo tak náhle?" nakoniec sa ľadovo spýtal Potter.

Draco pokrčil plecami.

"Neber to veľmi vážne, Potter. Pokiaľ všetci vieme, si jedinou nádejou, ako sa ho konečne zbaviť. Mám po krk toho byť bábkou v jeho hierarchii. Chcem späť svoj život. Asi aj tak zomriem, tak prečo nebyť raz za život hrdinom?"

"Mohol by byť užitočný, Harry," nakoniec zašepkala Grangerová.

Potter sa napäl a Weasley si odfrkol.

"Prečo zrazu tú fretku brániš, Miona? Zabudla si, čo urobil? Čo povedal? Kto nám povie, že nie je špión, ako bol Snape? S úsmevom by nás mohol odzadu zabiť!"

Grangerová pokrútila hlavou.

"Premýšľaj Ron. Včera nás mohol všetkých nechať zomrieť. Neexistoval absolútne žiaden dôvod, aby nás zachránil, správne? Ale zachránil. Keby len chcel na Neho urobiť dobrý dojem, jednoducho by nás odovzdal. A špión by už bol zbytočný, pretože sme už boli v jeho hlavnom stane. Keby ma mučili o trochu dlhšie, povedala by som všetko, bez výnimky. A okrem toho, aj tak chcel odísť."

Weasleyho zaliala červeň, ale nemohol povedať nič proti Grangerovej vysvetľovaniu. Potter si založil ruky na hrudi.

"Neverím ti, Malfoy. Ak chceš pomôcť, najlepšie bude, ak odídeš a nikdy sa nevrátiš."

Draco túto odpoveď očakával. Weasley sa trochu uvoľnil a pozrel na Grangerovú. Nepovedala ani slovka, ale Draco videl, že veľmi silno premýšľa. Nakoniec znova pokrčil plecami a uškrnul sa.

"Fajn. Nepovedzte, že som sa nesnažil."

Draco si vzal batoh z obývačky. Nevedel prečo, ale usmial sa na Grangerovú skôr, než otvoril malé dvere a vyšiel von.

"Malfoy, počkaj! Niečo si si zabudol," zrazu vykríkla, otočila sa a vrátila sa do domu. Potter s Weasleym sa na seba zmätene pozreli.

Draco sa otočil a čakal, až kým ju nezbadal približovať sa k nemu. Pocítil silné nutkanie schmatnúť ju a jednoducho sa odmiestniť. Bol to čudný pocit vedieť, že sa pravdepodobne znova neuvidia. Dokonca čudnejší tým, že mu na tom záležalo. Keď sa konečne k nemu priblížila, rozoznal, že drží tričko, čo jej dal. Prevrátil očami.

"Nie som taký lakomý, Grangerová. Skrátka si ho nechaj."

To, ako pokrútila hlavou, vyvolalo jeho zamračenie. Zobral tričko a ich prsty sa na chvíľu dotkli. Pocítil v končekoch prstov náraz elektrickej energie. Našpúlila pery, prikývla a vrátila sa k Weasleymu a Potterovi, ktorí sa tiež mračili. Niečo v Grangerovej jantárových očiach ho prinútilo veriť, že v skutočnosti to nebolo naposledy, čo sa videli.

ooOoo

"Ja som ti to tričko vrátila? Ukryla som doň nejaký odkaz?" spýtala sa Hermiona, fascinovaná svojím budúcim ja.

Usmial sa od ucha k uchu a prikývol.

"Samozrejme, že ukryla. Bol to krátky odkaz. Len miesto stretnutia, dátum a čas. Najprv som si myslel, že je to žart, ale samozrejme, že som sa ukázal."

ooOoo

Bolo neskoro popoludní a stále poriadna zima. Draco čakal, kým sa konečne Grangerová ukáže. Netrpezlivo sa prechádzal a preklínal vlastnú hlúposť. Asi sa práve teraz na ňom dobre smiala. Ale nedokázal sa vyhnúť pomysleniu, že sa jej možno niečo zlé prihodilo. Opustil Lastúrový domček pred dvoma týždňami a vedel, že to, čo práve robil, bolo poriadne nebezpečné. Mal už dávno opustiť krajinu. Ďalší otrávený povzdych, keď náhle začul slabé ´prásk´ a pozrel sa do tých medovo zlatých očí. Vydýchol úľavou. Očividne bola stále nažive.

"Meškáš, Grangerová!" zavrčal a ona si zahryzla do pery.

"Prepáč. Bolo ťažké dostať sa preč od Rona..."

Draco si predstavil, ako sa ten ryšavec približuje k tým ružovým perám a prikrčil sa. Čo sa to s ním dialo?

"Nie je to to, čo myslíš," zrazu s malým úsmevom povedala a on si odfrkol.

"Čo chceš?" spýtal sa drsne a ona sa uškrnula tak, ako to zvykol robievať on.

"Chcem, aby si pomohol. Harry s Ronom nevedia, že som tu. Majú priveľké predsudky, nedokážem ich presvedčiť, že si v skutočnosti veľmi užitočný."

Draco sa uškrnul.

"Takže chceš, aby som ti pomohol bez toho, aby si to povedala svojim priateľom? Tak trochu tajný vzťah?"

Z tej dvojzmyselnosti sa začervenala, ale prikývla. Na sekundu zatvoril oči.

"Čo môžem urobiť?" nakoniec sa zachrípnuto spýtal.

Striasla sa a on nadvihol obočie. Zhlboka sa nadýchla.

"Nemôžem ti povedať viac, než je nevyhnutné. Chcem, aby si zistil všetko o ´Tom, koho netreba menovať´. Čo práve robí, čo robil predtým, každý kúsok jeho života, od narodenia až doteraz. Nezáleží na tom čo, každá malá informácia môže byť užitočná. Pokús sa mať uši a oči otvorené. Potrebujeme vedieť tak veľa ako je možné."

Draco si vzdychol.

"Vieš, kde by som mohol získať všetky tieto informácie, však?"

Oči sa jej v šoku rozšírili a zbledla.

"Nie! To nie je to, čo som myslela! Nechcem, aby si sa vrátil. Boh vie, čo by ti urobili..." vášnivo protestovala a zahanbene sa začervenala.

Usmial sa.

"To je všetko? Mám hľadať informácie?"

Prikývla, stále zmätená svojou vlastnou prudkou reakciou.

"Dobre," milo odvetil.

Prikývla a po prvý raz za viac než šesť rokov sa na seba usmiali.

ooOoo

"Začali sme sa stretávať tajne?" spýtala sa začervenaná Hermiona a on sa usmial.

"Iste. Myslíš, že by sme sa do seba zamilovali, keby po celý čas boli naokolo Weasley a Potter?"

Hermiona sa previnilo usmiala.

"Myslím, že nie," odvetila sucho a on sa zasmial.

"Pátral som po informáciách a kedykoľvek som niečo našiel, použil som očarovanú mincu a poslať som ti odkaz. Potom sme sa stretli a rozprávali. Tie stretnutia boli väčšinou veľmi krátke. Weasley s Potterom boli príliš ochranárski a neradi ťa púšťali von samotnú. Ale ty si si samozrejme vždy našla výhovorku. Začal som byť na týchto minútach s tebou závislý. Bolo to naozaj nebezpečné. Nuž, v tom čase bolo všetko nebezpečné. Zo žartu zabíjali muklov, zradcov popravovali, ale najprv mali vo zvyku pozabíjať celú ich rodinu, aby im spôsobili utrpenie. Čudujem sa, ako sa nám podarilo prežiť. Boli okamihy, keď som si myslel, že ma dostali. Náš vzťah sa samozrejme zmenil. Už viacej neexistovalo nepriateľstvo, nebola žiadna nenávisť. Začali sme chápať toho druhého a zistili sme, že v skutočnosti toho máme veľa spoločného. Keď som bol s tebou, bolo ľahšie zabudnúť na to, akým úbohým sa život stal. Stále si pamätám, ako sme sa prvý raz pobozkali..."

ooOoo

Pršalo. Draco stál v malom lesíku a čakal na Grangerovú. Zase meškala... Tešil sa na stretnutia s ňou, hoci stále naozaj nevedel prečo. Prestal sa o to zaujímať. Každú chvíľu mohol zomrieť, takže prečo sa trápiť hlúpymi otázkami? Konečne sa primiestnila vedľa neho a okamžite bola mokrá.

"Do pekla, Grangerová, chceš, aby som zomrel na zápal pľúc? Vieš, že to nie je veľmi hrdinské," vyčítal jej.

Zachichotala sa.

"Nemaj obavy, všetkým poviem, že ťa zlikvidovali smrťožrúti."

Usmial sa. Zrazu ho chytila za ruku a všetko sčernelo.

Keď otvoril oči, stáli pred malou chatou. Stále ho držala za ruku a ťahala ho za sebou do teplej a prázdnej chaty. Prútik, čo jej urobil Ollivander, bol očividne poriadne dobrý. Použila ho, aby zapálila oheň a pozrela sa na Draca, ktorý sa triasol. Skôr než mohol niečo povedať, už na neho aj na seba použila sušiace kúzlo.

"Vďaka," povedal s úsmevom a ona sa začervenala.

"Vyzeráš chudšie," vyhlásila a on nadvihol obočie.

"Nemám veľa času chodiť na večeru," posmešne odvetil a ona si zahryzla do pery.

"Toto nemusíš robiť," nakoniec previnilo povedala.

Odfrkol si.

"Ani ty nie."

Prikývla a dlhú chvíľu sa pozerali jeden na druhého.

"Zistil si niečo nové?" nakoniec sa priškrteným hlasom spýtala.

"Počul som nejaké novinky, ale nič výnimočné. Koľko máš času?"

Grangerová pokrčila plecami.

"Harry s Ronom si myslia, že spím. Myslím, že ma nebudú rušiť, ak sa nič nestane."

Spokojne sa usmial.

Čas prešiel príliš rýchlo a Grangerová sa nakoniec postavila, že znova odíde. Draco pocítil prázdnotu. Usmiala sa na neho a chcela sa znova odmiestniť, keď ju náhle zadržal.

"Čo sa deje?" spýtala sa zmätene, pozerajúc na jeho ruku na svojom zápästí.

"Nemohla by si dnes večer zostať?" trúfol si spýtať sa a videl, ako sa jej rozšírili oči.

Jej výraz sa zmenil na súcitný a on pustil jej ruku, ako keby sa popálil.

"Zabudni na to," povedal chladne. Zahryzla si do pery a tvárila sa ublížene.

Draco pocítil ľútosť, ale nechcel, aby ho ľutovala. Nebolo nič horšie než to. Otočil sa a čakal, kedy sa odmiestni, ale neurobila to.

"Vedela som, že bude pre teba ťažké byť po celý čas sám. Je mi to ľúto..." začala, ale on sa nahnevaný otočil a prerušil ju.

"Buď ticho! Netáraj nezmysly! Myslíš, že chcem, aby si zostala, pretože inak som osamelý? Myslíš, že ťa potrebujem, aby si mi robila spoločnosť? Si vážne taká hlúpa?"

Prekvapená a zmätená na neho pozrela, neistá čo odpovedať. Zaklial, otvoril dvere na tej malej chate a vyšiel von.

Draco sa neodmiestnil, len sa potreboval poprechádzať. Práve teraz mu dážď nevadil, bol príliš rozrušený. Mohla byť vážne taká hlúpa? Neuvedomila si to? Nečakal, že bude cítiť to isté, ale ona si to ani nevšimla.

"Draco!" vykríkla za ním a on zastal, neschopný urobiť ďalší krok. Zavolala na neho krstným menom...

Otočil sa a videl, ako beží smerom k nemu. Skôr než mohol urobiť viac, než sa len čudovať, hodila sa mu do náručia. Celé telo mu pripadalo, ako keby sa zapálilo. Mocne ju objal a schoval si tvár v jej mokrých vlasoch.

"Prosím, nechoď," zašepkala a on v oddanosti zatvoril oči. Cítil, ako jej začalo biť rýchlejšie srdce a keď sa ich pery konečne stretli, už nebolo miesta pre pochybnosti či obavy. Ich prvý bozk v daždi bol začiatkom niečoho jedinečného.

ooOoo

Hermiona si vzdychla.

"To znie ako pekne dobrý príbeh lásky," s úsmevom prehovorila a on sa na ňu na oplátku smutne usmial.

"Dúfam, že bude," zašepkal a ona sa začervenala.

"V tvojej budúcnosti nebol šťastný happy-end. Čo sa stalo? A ako si prišiel k tej jazve na líci?" citlivo sa spýtala Hermiona.

Odfrkol si.

"Tá jazva bola v skutočnosti darček od Weasleyho."

Hermiona zalapala po dychu a on sa rozosmial.

"Nepozeraj sa tak. Vydržal som viac než toto, aby som ťa získal."

"Ron ti to urobil? Prečo?" vydesená dostala zo seba.

"Stalo sa to, keď sa o nás dozvedeli. Boli sme opatrní a darilo sa nám stretávať sa viac než pol roka, než konečne zistili, čo sa deje. Weasley mal podozrenie a rozhodol sa prehľadať tvoje osobné veci. Samozrejme, našiel tú mincu a vedel, že sa s niekým skutočne stretávaš. Jeden večer ťa sledoval a zistil, že som to ja. Bozkávali sme sa a jeho kliatba ma zasiahla bez varovania a vďaka nej mám túto malú jazvu. Bolo to dokonca trochu zábavné, pretože neskôr sa ti tá jazva vážne páčila. Povedala si, že vďaka nej vyzerám odvážne. Weasley bol v tom čase samozrejme totálne vytočený a ani ja som nebol pokojnejší. Konečne si nás zastavila a Weasley sa odmiestnil. Vrátila si sa a všetko vysvetlila Potterovi. On to už samozrejme vedel. Nuž, na túto epizódu nebudem príliš plytvať dychom. Opustila si ich a zostala so mnou. Ale bola si nešťastná a tak som bol pochopiteľne nešťastný aj ja. Sľúbil som ti, že im pomôžem a že ti určite odpustia. Ale chvíľu to trvalo."

Hermiona sa na neho pozrela s obavami.

"Odpustili mi?" zašepkala napäto, vedomá si dôležitosti jeho odpovede.

Usmial sa.

"Prirodzene, že ti odpustili. Ste napokon najlepšími priateľmi. Trvalo to dlhý čas, ale nakoniec za tebou prišiel Potter. Stále sme sa nemali radi, ale kvôli tebe sa so mnou zmieril. Myslím, že si neuvedomuješ, aká si pre neho v skutočnosti dôležitá. Nikdy necítil to, čo Weasley, ale jeho náklonnosť nebola slabšia. Občas som viacej žiarlil na Pottera než na Weasleyho, aby som pravdu povedal. Medzi vami dvoma bolo vždy niečo, z čoho som býval nepokojný. To, ako ste si vymieňali pohľady, to, ako ste sa spolu zhovárali, tak prirodzene. Vedel som, že dokážem zvládnuť Weasleyho, ale nebol som si príliš istý ohľadne Pottera. Začal som ho proti svojej vôli rešpektovať a začal som skutočne veriť, že všetko dokáže zmeniť. Povedala si mi, aké bolo jeho poslanie a že sa mu snažíte naozaj usilovne pomôcť každým možným spôsobom. Weasley ti nakoniec tiež odpustil, hoci mňa stále neznášal. Myslím, že niektoré veci sa nikdy nezmenia."

Hermiona zízala do priestoru. Chytil ju za ruku a ona sa na neho prekvapene pozrela.

"Povedal som príliš veľa?" znepokojene sa spýtal a ona pokrútila hlavou.

"Len som sa samej seba pýtala, ako bude Ron reagovať, keď to zistí. A či bude Harry dosť silný, aby nás dal znova dokopy, ak sa rozdelíme."

"No, raz sa mu to podarilo, nie?"

Hermiona so slabým úsmevom prikývla.

"Čo sa stalo potom?"

Uškrnul sa.

ooOoo

Draco sa nervózne prechádzal. Ako zareaguje? Čo povie? Čo ak nedostane odpoveď, čo chcel? Ale čo ak áno? Tisícky otázok mu prúdili mysľou, kým na ňu čakal. Požiadal ju, aby prišla na toto špeciálne miesto a ona súhlasila. V súčasnej dobe žili na Grimmauldovom námestí v Londýne s Weasleym a Potterom. Bolo ťažké mať trochu súkromia, keď boli nablízku jej priatelia. Ich vzťah bol stále napätý, ale Dracovi to tak veľmi nevadilo. Pokiaľ ju mal pri svojom boku, nesťažoval sa.

Nakoniec ju začul primiestniť sa a usmial sa. Úsmev mu opätovala a pobozkala ho. Bolo to ako prvý bozk, ktorý sa udial priamo tu. Stáli pred tou malou chatou. Bolo leto, zavčas ráno. Silná vôňa kvetín bola skoro tak omamná ako jej vôňa po jahodách.

"Čo tu robíme?" nakoniec sa s úsmevom spýtala a on sa doširoka usmial.

"Poď sem a uvidíš," povedal a chytil ju za ruku.

Vošli spoločne do tej malej chaty a ona sa ohromená rozhliadla.

"Ach..." povedala a on sa usmial.

Tá malá chatka bola osvetlená stovkami sviečok. Bol tam veľký biely koberec, na ktorom stál piknikový kôš a všade po tej malej izbe boli ružové lupienky. Hermiona sa na neho pozrela a oči jej zalialo slzami.

"Je to nádherné."

Spokojne sa usmial.

"Presne ako ty."

Stále sa červenala a Draco sa usmial ešte žiarivejšie.

"Draco..." začala, ale prerušil ju.

"Počkaj! Prosím, teraz nič nehovor."

Zaviedol ju na koberec a posadili sa. Draco ju chytil za ruku a pokúšal sa upokojiť.

"Aby som pravdu povedal, nikdy som si nepredstavoval, že to budeš ty. Bol som typom chalana, čo si vždy myslel, že láska neexistuje. Nebolo to kvôli tomu, že by som lásku nezažil. Moji rodičia sa milovali, napriek tomu, že mnoho rečí vravelo, že sa vzali len kvôli svojmu krvnému postaveniu. Nie je to pravda. Ale pokiaľ ide o mňa, keď som bol s nejakým dievčaťom, nikdy som nemal ten čudný pocit, že som úplne stratený. Nikdy, až doteraz. Hermiona, nedokážem si predstaviť byť niekedy s niekým iným. Jednoducho to nechcem. Chcem teba. Navždy. Budeš mojou? Vezmeš si ma?" napäto sa spýtal, srdce mu veľmi rýchlo búšilo.

Samozrejme, že bola šťastná ako blcha. Skočila mu do náručia a pobozkala ho, čo ako odpoveď samozrejme stačilo.

Navliekol jej na prst prsteň, na ktorom bol jantárový kameň. Znova ho pobozkala. Nezostali u bozkávania. Bola to dlhá noc, naplnená smiechom a stonaním, noc oslavy a šťastia. Noc stvorená pre milencov.

ooOoo

"My sme sa vzali?" prekvapená Hermiona vykríkla a on sa zasmial.

"Isteže sme sa vzali. Ale nebola to veľká svadba. Nemohli sme samozrejme pozvať naše rodiny. Svedkami boli Potter s Weasleym, hoci si nedokážem predstaviť, že by sa to Weasleymu páčilo. Ale naozaj sa veľmi snažil neskaziť ti deň. Bol veľmi milý. Vzali sme sa v malej kaplnke v lese. Trvala si na tom, aby tvojimi družičkami boli Ginny a Luna. Napadlo nás pozvať ostatných priateľov či Weasleyovcov, ale bolo to príliš nebezpečné. Tak či tak to bol najlepší deň v mojom živote. Keď som ťa videl v tých bielych šatách, cítil som sa ako v nebi. Nikdy som nevidel nič také nádherné ako si bola ty v svadobných šatách."

Hermiona stratila reč. Jednoducho nevedela, čo povedať. Usmial sa.

"Šokovaná?"

"Určite. Nečakala som, že sa naozaj vezmeme. Pravdupovediac, nikdy ma manželstvo nenapadlo," ospravedlňujúco vysvetľovala.

Zasmial sa.

"Ani mňa nie. Ale keď ťa zasiahne láska, musíš prevziať zodpovednosť."

Odfrkla si a obaja sa zasmiali. Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Prečo to takto skončilo? Všetko znie akosi v poriadku. Chcem povedať, zatiaľ sme prežili," povedala zmätená.

Zaksichtil sa.

"Nie tak celkom, Hermiona. Myslím, že už som ti povedal priveľa, ale musíš poznať koniec príbehu, aby si pochopila. Porozprával som ti príbeh, ktorý sa týkal nás dvoch a niektorých tvojich najlepších priateľov. Nespomenul som nesčítane množstvo ľudí, ktorí za tie roky zomreli. Nebolo to také ľahké, ako to znelo. Po celý čas sme boli na úteku, žili v stanoch a chatrčiach. Strávili sme dlhý čas v Londýne, ale museli sme byť veľmi opatrní. Voldemortova moc bola neuveriteľná, bolo to horšie než kedy predtým. Počas týchto rokov sme stratili tak veľa ľudí. Lupina, Tonksovú, Freda, Arthura, Molly, Brownovú, Patilovie dvojčatá, Longbottoma, Snapa a veľa, veľa iných. Zvyšok zomrel s Potterom."

Hermiona sa prikrčila pri každom mene, ktoré spomenul. Najsilnejšia bolesť ju zasiahla, keď spomenul Harryho meno.

"Povedal si, že Harryho zradili a preto zabili. Čo sa presne stalo?"

"Smrťožrúti zistili, že som stále v Anglicku. Chytili Lovegoodovú a umučili ju na smrť. Voldemort použil Legilimenciu, aby sa jej dostal do hlavy. Videl nás tam a vyvodil si samozrejme správne závery. Moji rodičia boli stále jeho zajatcami a on začal hon, aby ma našiel. Ten, kto by ma dokázal chytiť, tomu by Voldemort osobne splnil jedno želanie. Samozrejme, že by to nikto neurobil kvôli peniazom. Všetci chceli len uniknúť tejto hrôze. Takže dokonca ľudia, ktorí boli proti Voldemortovi, ma začali prenasledovať. Vlastne by som mal povedať, že prenasledovali nás. Ale zas a znova sa nám darilo uniknúť. Voldemort nakoniec pohrozil, že zabije mojich rodičov. Chcel som okamžite zareagovať, ale všetci ste ma zadržali. Ty si ma dokonca omráčila. Dodržal svoje slovo a verejne ich popravil. Nikdy som si to neodpustil."

Hermiona zalapala po dychu, oči naplnené slzami.

"Je mi to tak ľúto..." zašepkala a on sa pokúsil usmiať.

"Nechceli by, aby som kvôli nim zomrel. Ale ani ja som nechcel, aby kvôli mne prišli o život. Vedel som, že moji rodičia boli radi, že to bolo takto. Moja matka by aj tak neprežila moju smrť."

Hermiona ho chytila za ruku a stisla ju. Zhlboka sa nadýchol.

"Tak či tak, boli sme naozaj blízko k splneniu tej misie. Spoločne sme zaútočili, aby sme Voldemorta dorazili. Posledné miesto boja bol v skutočnosti Rokfort. Potter urobil všetko, aby ukončil túto vojnu, ale niekto nečakaný spôsobil jeho pád. Práve teraz ti o tom nechcem viacej povedať. Už som ti povedal, že všetkých zabili. Rona, Harryho, Ginny a všetkých ostatných, ktorých sme kedy nazývali rodinou či priateľmi. Neviem ako, ale nám dvom sa podarilo utiecť. Ukryli sme sa v našej malej chate a pripravovali sme sa na to ako zmeniť túto budúcnosť. Budúcnosť z temnoty, prázdnoty, krutosti a zúfalstva. Už dávno sme ukradli obracač času. Len pre istotu. Rozhodli sme sa ho použiť, keby niečo zle vypálilo. Nuž, všetko vypálilo zle, takže sme sa chceli aspoň pokúsiť tomu zabrániť. Pred odchodom nás prekvapili smrťožrúti a zabili ťa. Myslel som, že už nedokážem cítiť väčšiu bolesť, ale vidieť ťa umierať bol zďaleka ten najhorší zážitok môjho života. Nedokážem popísať, aké bolo stratiť ťa. Ako keby som stratil sám seba, odsúdený navždy zostať neúplný. Dokonca teraz na teba myslím každučky okamih svojho života. Každý nádych, každučký úder srdca je venovaný tebe. Urobil by som všetko, aby som zmenil túto budúcnosť. Všetko."


Kapitola 14: Prezradenie



Leap in time

14. kapitola –
Prezradenie

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/14/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 14: Prezradenie

Bol stratený v spomienkach. V spomienkach na svet, ktorý bol úplne odlišný od sveta, v ktorom práve teraz Hermiona žila. Na svet vojny a temnoty. Striasla sa. Všimol si to, vyzliekol si bundu a s úsmevom jej ju prehodil cez plecia.

"Vďaka," zašepkala, lapená v jeho pohľade. Len prikývol.

"Je neskoro. Myslím, že by si sa mala vrátiť." Hlas mal znova zamatový, upokojujúci, príťažlivý.

Hermiona prikývla a postavila sa. Zahryzla si do pery, neistá v tom, čo robiť. Nechcela, aby bol sám, ale veľmi dobre vedela, že skrátka nemôže zostať. A stále tu bola jedna otázka, ktorú mu chcela položiť, ale naozaj nevedela ako...

"Len sa spýtaj, Hermiona," zrazu prehovoril, ako keby jej čítal myšlienky.

Začervenala sa a on sa len usmial, nebol ani trošku nahnevaný či zmätený. Zhlboka sa nadýchla.

"Čo sa stane s tebou, ak uspejeme?" zašepkala zvedavo.

Teraz sa usmial žiarivejšie.

"Vrátim sa k svojej Hermione."

Hermiona prehltla.

"Myslíš, že je to možné? Chcem povedať, všetko sa zmenilo. Dokonca aj keby sme nemohli vojne zabrániť, tvoja budúcnosť bude stále zmenená. Naša budúcnosť. Čo sa stane tvojmu budúcemu ja, keď sa ty vrátiš do svojho času? Rozplynie sa?" uvažovala zamračene.

Pokrútil hlavou, stále s úsmevom.

"Nepovedal som, že sa vrátim do svojej budúcnosti. Len k svojej Hermione."

Hermionine oči sa rozšírili pochopením a zalapala po dychu.

"Nie!" vykríkla a on sa s povzdychom postavil.

"Hermiona, môj príbeh sa už udial. Moje súčasné ja asi nikdy nebude mať túto jazvu. Nikdy sa z neho nestane to, čo zo mňa, pretože prežije iný život. Zažije iné veci. Neuvidí zomrieť svojich priateľov a rodičov, či lásku svojho života. To kvôli tomu som tu. To kvôli tomu som tým, kým som. Draco nikdy nebude ako ja. Nuž, to je v skutočnosti to, v čo dúfam.

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou, nahnevaná, zúfalá.

"To nie je fér."

Uškrnul sa, položil jej ruky na plecia a pozrel sa na ňu tým svojím mätúcim, hypnotickým spôsobom.

"Život nikdy nie je fér, láska. Ale nerob si o mňa obavy. Dali sme si sľub. Sľúbil som, že ťa nájdem bez ohľadu na to, kde si. Sľúbil som, že sa znova stretneme. A ja vždy svoje slovo dodržím," povedal s prižmúrenými očami.

Zavzlykala. Bolo neuveriteľné, akí boli už teraz odlišní. Hermiona sa na kratučkú chvíľku samej seba pýtala, čo by sa stalo s jej citmi, ak by sa Draco naozaj nestal týmto láskavým a nesebeckým mužom. Okamžite poznala odpoveď a pousmiala sa. Bez ohľadu na to, čo by sa z neho stalo - ona ho vždy bude milovať.

"Urobíš mi láskavosť?" zrazu sa s nádejou spýtal.

Hermiona prikývla.

"Mohla by si ma na chvíľku objať?"

Usmiala sa a tuho ho zovrela v náručí. Objal ju a vzdychol si. Hermiona sa už viacej necítila vinne. Miloval ju, ale nebola to v skutočnosti ona, koho miloval. Miloval tú Hermionu, ktorú si v inom čase vzal za ženu. A hoci do istej miery bola tou istou osobou, bola napriek tomu úplne iná. Ale v temnote skleníka, v tom blízkom objatí dvoch milencov, pocítila na svojom líci slané slzy muža, ktorý stratil svoju spriaznenú dušu.

ooOoo

Hermiona sa vrátila do veže, stratená v myšlienkach. Musela existovať nejaká možnosť. Spôsob, ako ho tiež urobiť šťastným. Spôsob, ako pre všetkých vytvoriť šťastný koniec. Rozhodla sa stráviť nejaký čas v knižnici. Ale najprv si potrebovala pospať. Bola skoro polnoc a nikto ju zatiaľ nevidel zakrádať sa prázdnymi chodbami. Hermiona vyslovila heslo a vošla do spoločenskej miestnosti. Uskočila a zhlboka sa nadýchla.

"Lavender, vydesila si ma na smrť!"

Blonďavá chrabromilčanka stála pred ňou s vážnym výrazom, ktorý na nej Hermiona zriedkakedy videla. Zamračila sa.

"Si v poriadku?" znepokojene sa spýtala a Lavender si odfrkla.

"Musíme sa porozprávať, Miona."

Hermionu prekvapil jej chladný hlas, ale prikývla. Lavender nebola jej najlepšou priateľkou, ale nikdy ju nevidela takúto nepriateľskú.

Obe sa posadili a Hermiona sa cítila nepríjemne. Mala z tohto zlý pocit. Z Lavenderiných ďalších slov ju striaslo.

"Takže ty si v skutočnosti zlé dievča, Miona. Koho by to napadlo?"

Hermiona sa napla, ale jej hlas bol taký priateľský ako vždy.

"O čom to hovoríš, Lavender?"

Blonďavé dievča sa uškrnulo.

"Videla som ťa."

Tieto tri slová stačili na to, aby Hermiona zbledla. Nedokázala tomu zabrániť a jej spolubývajúca si to samozrejme všimla. Hermiona premýšľala o tom, čo všetko povedala alebo urobila v Lavenderinej prítomnosti, ale nedokázala si spomenúť na nič, čo by oprávňovalo jej vyhlásenie. Čo v skutočnosti videla? Odpoveď nasledovala okamžite, ako keby sa to Hermiona spýtala nahlas.

"Nikdy by ma nenapadlo, že si takýto typ dievčaťa, Miona. Keď ti Viktor Krum venoval trochu pozornosti, bála som sa, že by si si mohla myslieť, že sa zrazu budeš páčiť každému chalanovi. Ale nikdy mi ani nenapadlo, že sa pokúsiš zbaliť Draca Malfoya. Lavender pokrútila hlavou, stále prekvapená.

Hermiona si odfrkla.

"O čom to hovoríš?"

Lavender prižmúrila oči.

"Ach, no tak, Miona, nebuď taká neúprimná. Chováš sa ako neviniatko, ale v skutočnosti si jednoducho hnusná. Vie Ron, že si mu zlomila srdce kvôli tomu špinavcovi?"

Hermiona zaťala päste, ale tvárila sa pokojne.

"Takže tým skutočným problémom je Ron, správne?" vyvodila závery, jej oči také chladné ako jej hlas.

Lavender sa prikrčila a Hermiona vedela, že sa trafila.

"Ani nevieš, aké máš šťastie! Miluje ťa a ty sa tu pofľakuješ a muchluješ s Malfoyom! Chcem tým povedať, krucinál, je to Malfoy, Miona! Ako sa môžeš vzdať Rona kvôli niekomu ako on?" nakoniec nahnevane vyšplechla, líca rozpálené, oči naplnené slzami.

Hermiona si nečakane uvedomila, že tým ublížila aj Lavender.

"Chceš, aby som bola s Ronom z ľútosti?" nakoniec sa pomaly spýtala.

Lavender, ktorá sa už trochu upokojila, vypleštila oči.

"Nie!" skoro vykríkla a Hermiona si zahryzla do pery.

"Čo som potom mala urobiť, Lavender? Mám rada Rona ako svojho najlepšieho priateľa. Je pre mňa dôležitý, dôležitejší, než si dokážeš predstaviť. Veľmi som mu ublížila a neexistuje dostatok slov, ktorými by som popísala, ako mi je to ľúto a ako vinne sa cítim. Máš pravdu, som hnusná. Som horšia než to všetko, čo si povedala. Ale nedokážem zmeniť svoje city. Nemilujem ho tak ako si zaslúži."

Lavender pokrútila hlavou.

"Prečo nemiluje mňa? Ja by som sa k nemu nikdy takto nesprávala."

Hermiona znova pocítila tú bolesť v hrudi, ale neprotestovala. Mala nakoniec pravdu.

"Prečo ty? Nie si dokonca ani pekná. Chcem povedať, dobre, si bystrá, ale nikdy by ma nenapadlo, že by to chalanov priťahovalo. To, ako sa na teba pozerá! To, ako sa s tebou rozpráva. Privádza ma to do šialenstva. A nie je to len Ron. Je to tiež aj Malfoy. Malfoy! To, ako ťa sleduje, ako keby si bola niečo na zjedenie. Keď som ho videla ťahať ťa za sebou, bola som si istá, že ťa chce zabiť. Chcela som pomôcť, dokonca ma napadlo zavolať Rona či Harryho. Ale potom som vás videla bozkávať sa. Hermiona Grangerová bozkáva Draca Malfoya! Kto by tomu kedy veril?" s posmešným úsmevom sa spýtala Lavender.

"Prečo si to nikomu nepovedala?" nakoniec sa Hermiona spýtala a pozrela sa na svoju spolubývajúcu.

Pokrčila plecami.

"Najprv som tomu vážne nemohla uveriť. Dokonca som si myslela, že som si všetko len predstavovala. Ale potom som si ťa všímala a spozorovala som, že si sa zmenila, tá napätosť, keď ste boli blízko toho druhého, to, ako sa tvoje pohyby zrazu zmenili, keď bol nablízku. A skôr než som mohla urobiť viac, než sa len čudovať, náhle si sa rozišla s Ronom a ja som samozrejme vedela prečo. Aj tak som ťa chcela prinútiť, aby si to urobila. Bola som odhodlaná povedať Ronovi všetko, keby si mala v pláne takto pokračovať. Ale keď si sa s ním rozišla a ja som videla jeho bolesť... Nechcela som, aby takto trpel. Naozaj ho mám rada, Miona. Je to dobrý chalan."

Hermiona mala guču v hrdle.

"Je mi to ľúto," len zašepkala a Lavender sa na ňu smutne pozrela. Jej odporný úsmev bol preč, rovnako aj jej hnev. Vzdychla si.

"Dokonca tomu verím. Mimochodom, aj ja sa ospravedlňujem. Nemala som ti tie slová povedať, Miona. Len som bola prekliato nahnevaná. Vieš, pripadala som si bezmocná. Ron trpí a ja viem, že by mu to ublížilo ešte viac, keby niekedy zistil, kto je v skutočnosti tvojím novým priateľom..." Lavender sa rozvzlykala, ale prerušilo ju Hermionine zalapanie po dychu a jej šokovaný výraz.

Blondínka sa otočila a ocitla sa tvárou v tvár Ronovi, ktorý stál na schodoch do chlapčenských spální, oblečený v boxerkách a tričku. Hnedé obočie mal prižmúrené, tvár bledú a telo napäté. Hermiona cítila, ako sa jej srdce rozpadlo na kúsky a zdalo sa, že Lavender cíti skoro to isté.

"Takže to je ten skutočný dôvod nášho rozchodu. Kto je to?" chladne prehovoril, jeho tvár maska pohŕdania.

Hermiona s Lavender si vymenili pohľady a Ron si odfrkol.

"Nemusíte si kvôli mne vymýšľať historky, nechcem počúvať žiadne ďalšie lži," zasyčal, otočil sa a stratil sa.

Lavender si vzdychla.

"Ach, do pekla, určite sa z toho zcvokne."

Hermiona zatvorila oči a zahryzla si do pery. Len s námahou dokázala zadržať slzy. Lavender ju s obavami sledovala.

"Je mi to ľúto, Miona. Naozaj som nechcela, aby sa to stalo," zahanbene zašepkala a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie je to tvoja chyba. Je to moja vina. Všetko, čo som urobila, bolo nesprávne. Teraz musím zniesť tú vinu..."

Lavender sa zaksichtila a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Povieš niekomu, o čom sme sa rozprávali?"

Hermiona vedela, že Lavender je klebetnica. Ale oveľa horšou klebetnicou bola jej priateľka Parvati. Keby to Parvati niekedy zistila, potom by to okamžite vedela celá škola.

Lavender pomaly pokrútila hlavou a Hermiona si nemohla pomôcť, aby nebola prekvapená.

"Nechcem Ronovi ublížiť ešte viac. A okrem toho, myslím, že je tvojou povinnosťou povedať mu to," povedala s podivným zábleskom v očiach.

Hermiona veľmi dobre porozumela. Toto bol jej trest. Bola pripravená prijať ho, tak prikývla. Lavender sa postavila a odišla do spálne.

Hermiona si vzdychla. Bola unavená. Veľmi, veľmi unavená. A naozaj chcela byť práve teraz s ním. Vedela, že jeho blízkosť by dokázala, aby na všetko zabudla. A naozaj potrebovala trochu rozptýlenia.

ooOoo

Hermiona nespala veľmi dobre a prebudila sa príliš zavčasu. Ležala na posteli a premýšľala o všetkom, čo sa stalo včera v noci. Pripadalo jej to ako večnosť odvtedy, čo bola šťastná, že sa vrátila na Rokfort. Bola vtedy s Harrym a Ronom a vôbec by ju nenapadlo premýšľať o Dracovi. Všetko bývalo ľahšie. A teraz bolo všetko iné. Ron bol nahnevaný, Harry s Ginny boli spolu, Lavender uchovala tajomstvo viac než hodinu a ona chodila s Dracom. Nespomínajúc vojnu, ktorej musela zabrániť. Hoci Dumbledora oboznámili s problémami v budúcnosti, ešte stále nebol koniec. Za jeden mesiac sa všetko dramaticky zmenilo - kto vedel, čo sa stane do konca roka?

Hermiona konečne vstala a osprchovala sa. Bude to určite dlhý deň. Zišla do spoločenskej miestnosti a bola rada, že sa stretla len s Ginny samotnou. Červenovláska si všimla jej výdych úľavy a zamračila sa.

"Stalo sa včera v noci niečo? Ron sa zdal byť skoro v poriadku, ale dnes ráno vôbec nechcel vstávať. Povedal Harrymu, že zostane celý deň v posteli. Bol vážne naštvaný..."

Hermiona prehltla.

"Zistil, že chodím s niekým iným," nakoniec prehovorila tak pokojne, ako sa dalo.

Ginny vyvalila oči a otvorila ústa, aby niečo povedala, ale zjavne nevedela čo.

"Ach, do pekla, Miona. Zblázni sa. Vie, kto to je?"

Hermiona pokrútila hlavou a porozprávala jej o Lavender. Ginny si vzdychla.

"Sprostá baba... Fajn, tak či tak je to len otázkou času. Nemôžeš čakať, že takéto dačo utajíš na škole plnej tínedžerov. Miona, aj tak im to budeš musieť povedať. Harry má už tiež podozrenie. Ron je aj tak na dne, možno je dokonca lepšie povedať mu to teraz. Keby si ho nechala pozbierať sa, zloží sa znova, keď to neskôr zistí."

Hermiona prikývla. Ginny mala pravdu, bez ohľadu na to, ako sa na to pozerala.

"A ako by som mu to mala povedať?" spýtala sa s prílišnou námahou.

Ginny pokrčila plecami.

"Osobne si myslím, že priamy spôsob je najlepší. Vykopni ho z postele a povedz mu, čo sa deje."

"Určite ma bude nenávidieť," zašepkala a Ginny si odfrkla.

"Isteže bude. Ale prekoná to. Bude to trvať nejaký čas, ale odpustí ti. Určite."

Hermiona sa pokúsila o slabý úsmev a priala si, aby bola znova v posteli. Nebola si príliš istá Ronovou reakciou.

ooOoo

Vyučovanie bolo vyčerpávajúce a Harry neprestával klásť otázky. Hermiona si nakoniec vzdychla a zazrela na neho.

"Harry, ak neprestaneš, pôjdem si sadnúť vedľa Hannah!"

Prekvapene sa na ňu pozrel a bol očividne nahnevaný. Hermiona pocítila ľútosť a hnev. Draco na ňu pozrel, ale ona to ignorovala. Vedela, že by asi reagovala podivne, keby práve teraz jeho pohľad opätovala. Harry ju stále sledoval.

"Čo sa stalo, Miona? Prečo si zrazu taká iná?"

Kvôli Harrymu ustaranému hlasu sa cítila hrozne. Zahryzla si do pery.

"Povedala som ti, že som sa rozišla s Ronom, pretože ho nemilujem tak, ako by som mala, správne?"

Očakávajúco prikývol.

"Nuž, je to kvôli tomu, že milujem niekoho iného," nakoniec začervenaná povedala a pokúsila sa znova sústrediť na svoju prácu. Harry nepovedal ani slovíčka, takže sa na neho rozhodla pozrieť. Nepohol sa mu na tvári ani sval.

"Harry?" znepokojene sa spýtala.

Len sa zamračil.

"Koho?"

Hermiona mala pocit, že je trochu naštvaný.

"Nechcem o tom teraz hovoriť. Sľubujem, že ti to poviem, ale nie teraz," odhodlane odvetila. Najprv to musela povedať Dracovi.

Prehltol a z toho, ako sa na ňu pozrel, sa striasla. Nebolo to desivé, bolo to skrátka intenzívne. Bolo to podobné tomu, ako sa pred ňou tvárili Draco a Ron. Hermiona sa zamračila, neistá, čo si myslieť.

"Miona, sme najlepší priatelia. Nikdy sme nemali tajomstvá. Prečo zrazu niečo tajíš?"

Hermiona zalapala po dychu.

"Ja nechcem mať tajomstvá, Harry! Ale sú veci, o ktorých nemôžem hovoriť. Ty si mi niekedy rozprával o detailoch svojho vzťahu s Ginny? Alebo s Čcho? Cítim sa kvôli Ronovi hrozne, nepotrebujem, aby si mi robil výčitky ešte aj ty. Nemôžeš mi jednoducho veriť?"

Harry prižmúril oči a Hermiona pokrútila hlavou. Bolo nemožné povedať im to. Nikdy to nepochopia.

"Si šťastná? Myslím... s ním?" zrazu sa priškrtene ozval.

Hermiona si odfrkla.

"Myslíš, že by som ublížila svojím najlepším priateľom, keby ani nebol schopný urobiť ma šťastnou? Harry, vážne ho mám rada. A prisahám, že vám ho predstavím. Ale nie teraz." Nie pokiaľ sa ho asi pokúsite okamžite zabiť... Nie skôr než som s ním porozprávam. Nie skôr než budem vedieť, ako to vysvetliť.

"Dobre," jednoducho odpovedal, jeho tvár znova bez výrazu. Hermiona znova pocítila v hrudi tú dôverne známu bolesť. Harry už bol tiež príliš dospelý. Jeho tvár práve teraz nevyzerala ako tvár šestnásťročného chlapca. Pozrela sa na Draca a zahryzla si do pery. Jeho tvár bola bezvýrazná, rovnako ako Harryho. Hermiona mala podivný pocit, že by všetko malo byť inak. Nedokázala povedať ako, ale toto zjavne nebolo správne.

ooOoo

Hermiona vošla do žalárov a posadila sa na Elixíroch vedľa Draca. Pretože Ron chýbal, Harry teraz musel pracovať s Pansy. Tiež sa netváril veľmi šťastne.

"Si v poriadku?" náhle sa spýtal Draco bez toho, aby sa na ňu pozrel.

Hermiona si vzdychla. Inštinktívne pochopil, že sa dnes musí správať nenápadne. Stále ju prekvapovalo, aké bolo v skutočnosti ľahké s ním vychádzať.

"Mala som včera večer zaujímavý rozhovor s Lavender. Videla nás. Nečakane sa zjavil Ron a začul, že mám nového priateľa. Hoci nevie koho. Harry je naštvaný, pretože mu to nechcem povedať. Nie, nemyslím, že som v poriadku," unavene vyhlásila.

Draco sa napäl a Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa na neho nepozrela.

"Čo sa deje?" zašepkala a on si odfrkol.

"Ak to vie Brownová, potom to okamžite bude vedieť celá škola," priškrtene odvetil.

Hermiona pokrútila hlavou a sústredila sa na svoj elixír.

"Nepovie ani slovka. Sľúbila to."

Uvedomovala si, že ho to nepresvedčilo. Hermiona nevedela prečo, ale trochu sa jej to dotklo.

"Bolo by to také zlé? Chcem povedať, bolo by to také zlé, keby to všetci vedeli?" nakoniec zašepkala, venujúc pozornosť ohňu pod ich kotlíkom.

"Zle si to pochopila," prosto odvetil a Hermiona sa nahnevane zamračila.

"Potom to vysvetli," požiadala napäto.

Vzdychol si.

"Meduška, keby to o nás zistili moji priatelia, potom to okamžite povedia mojim rodičom."

Hermiona stuhla. Oči sa jej roztvorili a v duchu sa prekliala. Bola taká zaujatá svojím komplikovaným milostným životom, že úplne zabudla na Voldemorta. Keby Dracovi rodičia zistili, že ich jediný syn skutočne chodí s humusáčkou, šli by určite do vývrtky. Voldemort by to tiež zistil a Draco by bol vo veľkom nebezpečenstve, a to len kvôli jej vlastnej hlúposti. Na chvíľu zatvorila oči.

Ako mohla byť taká hlúpa? Nemala by byť najbystrejšou čarodejnicou roka? Prečo robila tieto chyby? Jej vnútorný hlas okamžite zašepkal. Nikdy predtým si nebola tak šialene zamilovaná.

Odfrkla si. Aká chabá výhovorka. Vždy bola príliš dospelá na svoj vek, príliš bystrá, príliš obozretná. Všetko muselo byť dôkladne premyslené, všetko naplánované, všetko zvážené. Nikdy takéto chyby nerobila. Ale potom sa náhle vyskytla láska a celý jej svet bol zrazu hore nohami. Neodpustiteľné.

Draco sa zamračil a zjavne sa pýtal sám seba, o čom premýšľa. Hermiona si vzdychla.

"Je mi to tak ľúto... Nezobrala som to do úvahy," nakoniec zahanbene zašepkala a začervenala sa.

Nadvihol zmätene obočie a potom mu pochopenie zažiarilo v očiach a jeho pohľad náhle znežnel.

"Nevyčítal som ti to, meduška. Nie je to tvoja vina."

Nemohla povedať ani slovíčka, len pokrútila hlavou. Chcel niečo dodať, ale potom len zostal ticho. Hermiona vycítila na svojom chrbte Harryho pohľad a pochopila. Musia sa porozprávať neskôr.

ooOoo

Vyučovanie konečne skončilo a Hermiona opustila žaláre spolu s Harrym.

"Parkinsonová ma skoro priviedla do šialenstva.... O čom si sa rozprávala s Malfoyom?"

Tá otázka znela nevinne, ale Hermiona nebola taká hlúpa.

"Nič dôležité. Len sme sa rozprávali o elixíre. Veci ako ´podaj mi treciu misku´, ´potrebujem nôž´, ´ty si taká osina v zadku, Grangerová´, nuž, také veci," prirodzene, že klamala.

"Bola chvíľa, keď som si myslel, že sa ťa dotkne..." zmätene povedal Harry a Hermiona si zahryzla do pery.

Bolo to príliš zrejmé. Bez ohľadu na to, ako sa snažili správať chladne, bolo príliš ľahké všimnúť si to pre tých, ktorí dávali pozor. A Harry bol vo venovaní pozornosti fakt dobrý.

Hermiona len pokrčila plecami, nedokázala odpovedať. Každé slovo by bolo ďalšou lžou a Hermiona sa kvôli tomu necítila dobre.

"Ach, do pekla, zabudla som si zápisník. Choď napred, prídem za tebou," povedala ospravedlňujúco a on prekvapene prikývol.

Hermiona si pamätala Dracove slová na Elixíroch veľmi dobre.

"Po vyučovaní v Núdzovej miestnosti."

ooOoo

Otvorila ťažké drevené dvere a zbadala ho tam stáť. Už na ňu čakal. Miestnosť sa premenila na pohodlnú obývaciu izbu s ohniskom, gaučom a policou s knihami.

Pozorne ju sledoval a z jeho pohľadu sa začervenala. Uškrnul sa.

"Je Potter veľmi podozrievavý?" spýtal sa Draco skoro pobavene a Hermiona s povzdychom prikývla.

"Ani nechcem vedieť, čo si v skutočnosti myslí. Občas mám pocit, že vie všetko a len to nepovie."

Draco si odfrkol.

"Myslíš, že Brownová bude čušať?" spýtal sa, kým sa k nej približoval.

Bolo ťažké sústrediť sa na niečo iné než na to, že sa približuje, ale prikývla.

"Hoci neviem ako dlho. Lavender je akosi... náladová. Možno zmení svoj názor."

Zaksichtil sa, ako keby niečo také očakával. Hermiona sa cítila neistá.

"Čo urobíme?" spýtala sa znepokojene a on nadvihol obočie, kým ju rukami objímal okolo pása. Jeho blízkosť ju miatla. Prestane to niekedy? Tento pocit slabosti, keď bol nablízku?

"Čo tým myslíš?" spýtal sa zachrípnuto.

Hermiona sa pokúšala nepozrieť do jeho hypnotizujúcich očí.

"Mám na mysli, čo urobíme, aby sme zabránili tomu, že to všetci zistia? Neviem ako dlho bude Harry trpezlivý a Ron ma už teraz skoro nenávidí. Lavender asi zmení svoj názor, ak zistí, že to nechcem Ronovi povedať. A Ginny tiež nepochopí..."

Draco ju objal pevnejšie a Hermiona nemohla dokončiť vetu.

"Nebudeme schopní utajiť to naveky. Možno im to skrátka musíme povedať," zrazu povedal a Hermiona sa prekvapene prikrčila.

"To myslíš vážne? A čo tvoji rodičia? Čo Voldemort?" spýtala sa hystericky.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Upokoj sa, meduška, dostaneš infarkt, ak budeš takto pokračovať."

Hermiona sa zmätene zamračila.

"Ty si nerobíš starosti, ani sa nebojíš? Dokážeš si predstaviť, čo by sa stalo, keby..." začala, ale prerušil ju.

"Myslím, že si to dokážem predstaviť lepšie ako ty," usmieval sa. "Nezabránime Brownovej, aby to nepovedala a nezabránime Potterovi, aby nekládol otázky. A Weasley... nuž, nemôžeme ho prinútiť zabudnúť, meduška. Čo by sme mali urobiť? Prekliať ich? Zmanipulovať ich spomienky? Máme zviazané ruky. Ak to niekto povie mojim rodičom, potom budem skrátka klamať."

"Poprieš to?"

S úsmevom prikývol.

"Urobím všetko, aby som ťa udržal v bezpečí. Ak nejaký smrťožrút niekedy uverí, že sa o teba vážne zaujímam, potom ťa okamžite zabijú. A ja ťa budem čoskoro nasledovať. Takže ak to niekto zistí, budem klamať."

"Čo ak ti nebudú veriť?" znepokojene sa spýtala.

"Som v klamaní poriadne dobrý," odpovedal so slabým úsmevom.

Hermiona sa necítila oveľa lepšie. Zamračila sa a pokúsila sa nájsť riešenie, ale potom zacítila pod bradou jeho prst. Nežne ju prinútil pozrieť sa na neho a jeho pery sa konečne zmiešali s jej perami. Bolo ľahké zabudnúť na všetko, keď ju takto bozkával. Príliš ľahké. Ovinula ruky okolo jeho krku a sústredila sa na ten sladký bozk. Bez ohľadu na to, čo sa stane potom, v tomto okamihu bola proste šťastná.

ooOoo

Hermiona opustila Núdzovú miestnosť skôr než Draco. Zišla dole do Veľkej siene na raňajky a posadila sa vedľa Ginny a Harryho.

"Ron?" len sa spýtala a Ginny pokrčila plecami.

"Nie je hladný."

Hermiona prikývla. Harry ju znova sledoval, ale nič nepovedal. S Ginny boli akísi odťažití a Hermiona mala pocit, že je to tiež jej chyba. Venovala Ginny ospravedlňujúci pohľad a červenovláska len znova pokrčila plecami. Aký chaos.

Hermiona zachytila pohľad od Lavender a zrazu mala závrat. Ako to mala vysvetliť? Čo mohla urobiť, aby dala všetko znova do poriadku? Štuchala do jedla a premýšľala. Ginny s Harrym tiež mlčali. Hermiona sa konečne postavila, ospravedlnila sa a opustila chrabromilský stôl. Neodvažovala sa pozrieť na Draca, keď prechádzala okolo slizolinčanov.

Hermiona práve vyšla z Veľkej siene a vrazila do Rona. Obaja sa na toho druhého prekvapene pozreli. Hermiona chcela ukročiť, ale on si ju náhle pritlačil k sebe a svoje pery pritisol na jej. Nikdy nezabudne na to, ako sa na ňu pozrel. Oči plné bolesti, jeho pery tvrdé a vyčítavé.

A potom sa všetko udialo veľmi rýchlo. Zrazu zacítila, ako ju ťahajú preč a Ron padá k zemi. Hermiona si všimla Ginnine ruky okolo seba, Draca zaslepeného zúrivosťou, Rona ležiaceho na zemi, jeho tvár maska šoku a prekvapenia a nad tým všetkým - ticho. Nikdy predtým nebolo na Rokforte také ticho. Skoro všetci sa doposiaľ zhromaždili okolo týchto dvoch chalanov, zvedaví, čo sa v skutočnosti deje.

Hermiona sa stretla s Harryho pohľadom, ktorý konečne dospel k správnym záverom. Ron už tiež porozumel. Postavil sa a očividne chcel vytiahnuť svoj prútik, ale nemal šancu to urobiť.

"Deje sa niečo?" zrazu sa spýtal dôverne známy hlas a Hermiona sa pozerala do pokojnej tváre nového učiteľa Histórie mágie.

"Nie, profesor, nič," zasyčala Ginny a vymenila si pohľad s Harrym.

Všetci sa začali vzrušene rozprávať. Ron s Dracom na seba vražedne pozerali a Hermiona mala pocit, že odpadne.

"Ak sa jej ešte niekedy dotkneš, zabijem ťa," zašepkal Draco a Ron očervenel a zaťal päste.

"Pán Malfoy, pán Weasley, trest v mojej pracovni, zajtra o ôsmej večer. To isté platí pre vás, slečna Grangerová," rozčúlene prehovoril Snape a pozrel sa uprene na Draca.

Trojica prikývla a Hermiona cítila, ako sa všetci na ňu pozerajú. Pansyine oči boli prižmúrené a Harryho tvár zase nehybná. Ginny jej stisla ruku, ale nedokázala jasne premýšľať. Len sa jej točila hlava a nemohla popadnúť dych.

"Myslím, že teraz to už nemusíš hovoriť nikomu," zašepkala Ginny a ich oči sa upreli na dvoch chlapcov, ktorý sa dívali tomu druhému do očí s čistou nenávisťou.

Draco sa konečne otočil a prešiel smerom k Hermione. Natiahol dopredu ruku, jeho oči spaľovali. Ponúkol jej na výber - prijať ju a žiť s dôsledkami alebo neprijať a vrátiť sa k svojmu starému životu.

Hermiona nezaváhala. Vložila svoju ruku do jeho a snažila sa ignorovať tie ochkania a šepot okolo nej. Jediná vec, ktorá sa počítala, bol záblesk v jeho strieborných očiach a malý úsmev na jeho tvári.


Kapitola 15: Konfrontácia



Leap in time

15. kapitola –
Konfrontácia

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/15/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 15: Konfrontácia

Hermiona odišla s Dracom, rada, že konečne tej scéne unikne. Vôbec nechcela premýšľať o tom, čo bude neskôr, keď bude musieť čeliť svojim priateľom a všetko vysvetľovať. Ako keby niekto dokázal vysvetliť cit, akým je láska...

Držali sa ruky, prechádzali pomaly hradom, obaja stratení v svojich myšlienkach. Konečne došli na Astronomickú vežu a Hermiona sa prekvapene pozrela na Draca.

"Toto je miesto, kde som si uvedomil, že mi na tebe naozaj záleží," zašepkal a ona sa usmiala.

Obaja sa pozreli na oblohu. Bolo zima, tak si ju Draco k sebe privinul. Hermiona nechcela toľko premýšľať, ale nemohla si pomôcť.

"Stále si myslíš, že bude také ľahké klamať?" zašepkala.

Vzdychol si.

"Myslím, že môj výkon bol poriadne vierohodný, há?"

Hermiona sa zasmiala.

"To by som mohla povedať."

Vycítila jeho úsmev.

"Na tom práve teraz nezáleží. Ak to povedia mojim rodičom, vymyslím nejaké vysvetlenie."

Hermiona prikývla.

"Jedno už mám."

Nadvihol obočie a ona sa usmiala.

"Povieš im, že si ma oklamal, aby si získal nejaké informácie o Harrym a Dumbledorovi. Mohol by si spomenúť, že si nás začul rozprávať sa a dospel si k záveru, že som v skutočnosti dobrým zdrojom informácii. Povieš im, že som nikdy nemala frajera a že ma bolo ľahké zviesť, hoci som vždy vravievala, že ťa nedokážem vystáť. Povieš im, že som ti nechcela uveriť, až kým konečne pred všetkými ´nepredvedieš´ svoje city. Povieš, že to bola pretvárka, len divadlo, aby si ma oklamal. A ja, zaslepená láskou, som ti uverila."

Draco sa napäl.

"To neurobím."

Hermiona sa na neho zamračene pozrela.

"Prečo nie? Je to dokonalé."

Zaťal zuby.

"Si bláznivá alebo čo? Nikdy by som ťa nevystavil takému nebezpečenstvu!"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Draco, počúvaj. Čo si myslíš, že tvoji priatelia urobia, keď zistia, že to so mnou v skutočnosti myslíš vážne? Čo urobí Pansy?"

Draco zbledol a Hermiona vedela, že ho skoro presvedčila.

"Ak si budú myslieť, že je to len pretvárka... ak dokážeš, aby uverili, že pre teba nič neznamenám, nič iné okrem dôležitého zdroja informácií, potom sa budú držať bokom. Nikto nebude mať podozrenie a tvoji rodičia sa to možno nikdy nedozvedia. Len ich musíš presvedčiť."

Hermiona ho pozorne sledovala. Vedela, že jej plán je dobrý a on konečne dospel k tomu istému záveru. Zaksichtil sa.

"Nepáči sa mi to."

Hermiona ho zrazu pobozkala a on sa na ňu prekvapene pozrel. Nechcela premýšľať o všetkých problémoch, pred ktorými stáli. Pochopil a usmial sa na ňu. Prstami sa hral s jednou z jej kučier a jeho oči znova žiarili.

"Nechcem sa dnes večer vrátiť," nakoniec zašepkala a keď si všimla jeho pohľad, začervenala sa.

Zachichotal sa.

"Radšej by si noc strávila so mnou? Vieš, čo si budú myslieť, ak sa nevrátiš?" zašepkal zvodne.

Hermiona z neho nedokázala odtrhnúť oči. Bolo to nevyslovené pozvanie. Zase mala na výber. Srdce jej búšilo. Jeho pery sa približovali a približovali a ona sa nemohla dočkať, kedy ich konečne zacíti. Pobozkal ju na čelo a Hermiona sklamane zastonala. Zachichotal sa.

"Nemala by si zostať len kvôli tomu, že máš z nich strach. Sú to tvoji priatelia. Musíš všetko urovnať. Keď si so mnou, nechcem, aby si myslela na Weasleyho a Pottera..." prehovoril s úsmevom.

Hermiona si odfrkla. Ako keby dokázala myslieť na niekoho iného okrem neho, keď sa na ňu takto pozeral, keď sa jej dotýkal a bozkával ju. Celé jej telo bolo v ohni, krucinál! Ale vedela, prečo ju posiela preč a bola mu v skutočnosti vďačná. Zvolila si jeho, ale on nechcel, aby kvôli tomuto rozhodnutiu stratila svojich priateľov. Bol skrátka ohľaduplný.

"Potom by som mala ísť," zašepkala, ale nepohla sa.

Prikývol a čakal, ale stále sa nepohla. Znova sa zachichotal a ona našpúlila pery.

"Fajn, už idem," povedala nafúkane a chcela odísť.

Zasmial sa, chytil ju za zápästie, pritiahol si ju bližšie a pobozkal ju. Jeho bozk už viacej nebol nežný a milujúci. Bola to čistá vášeň. Hermiona ledva dokázala dýchať, ale bolo jej to jedno. Celé telo jej brnelo a mala pocit, ako keby sa všetka horúčava zrazu sústredila medzi jej stehná. Nedokázala myslieť. Bola pritlačená o jeho telo a do pekla, vážne ho chcela. Hermiona sa takto nikdy predtým necítila. Pre neho bolo príliš ľahké prinútiť ju na všetko zabudnúť. Nebude musieť klamať, keď povie, že ju bolo ľahké zviesť. Ale naozaj čudné bolo, že jej to ani nevadilo. Nechcela sa brzdiť a hrať nevinné dievčatko. Len chcela byť v jeho blízkosti, tak blízko, ako sa dalo. Stratiť sa v moci jeho dotyku. Nikdy ju nenapadlo, že bude takéto niečo cítiť.

Konečne ten neuveriteľný bozk ukončil a uškrnul sa. Nedokázal zakryť, aký bol z jej reakcie spokojný. Hermiona si len odkašľala.

"Mala by som určite odchádzať častejšie," nakoniec zadýchane prehovorila a on sa zasmial.

Zaliala ju červeň, ale usmiala sa. Hermiona ho objala okolo krku, venovala mu sladký božtek a zašepkala:

"Dobrú noc."

Len sa usmial tým svojím neodolateľným spôsobom a ona konečne odišla. Srdce jej stále búšilo a telo mala rozhorúčené. Evidentne sa v jeho rukách roztápala...

ooOoo

Hermiona mala pocit, že kráča na vlastnú popravu. Stála pred spoločenskou miestnosťou a konečne vyslovila heslo. Dvere sa otvorili a ona pomaly vošla. Veľa premýšľala o tom, čo za týmito dverami nájde. Ale nečakala, že nájde všetkých chrabromilčanov, ako na ňu zízajú. Rozprávali sa, ale keď konečne vošla, zrazu prestali.

Ginny, Harry, Ron, Lavender a Parvati sedeli za jedným z oválnych stolov a tiež na ňu zízali. Rozhliadla sa, neistá, čo teraz urobiť. Zhlboka sa nadýchla a šla k stolu, kde sedeli jej priatelia. Ron sa postavil a odišiel bez toho, aby sa na ňu pozrel. Au. To bolelo. Lavender sa zahanbene začervenala a Hermiona sa zamračila.

"Povedala si im to, však?" spýtala sa chladne a Lavender si zahryzla do pery.

"Isteže povedala," odpovedala Ginny a posmešne sa pozrela na Lavender.

Harryho tvár bola stále bez pohnutia, ale Hermiona vedela, že je to len otázka času, kedy tento falošný pokoj vzdá.

"Takže ty fakt chodíš s Malfoyom?" nakoniec Parvati položila otázku, na ktorú všetci chceli odpoveď. Tvár jej žiarila vzrušením a Hermiona mala silné nutkanie jednu jej vraziť.

Všetci ich zvedavo sledovali a Hermiona sa podráždene otočila.

"Mohli by ste aspoň predstierať, že nepočúvate," zasyčala a oni sa začervenali a niečo zamrmlali. "Odkedy niekoho z vás vôbec zaujíma, s kým chodím?" dodala, kým sa rozhliadala.

"Poďme sa porozprávať niekam inam, títo aj tak neodídu," káravo povedala Ginny a pohla sa smerom k spálni. Harry ju nasledoval a Hermiona tiež. Lavender sa tiež postavila, ale jeden Hermionin pohľad stačil na to, aby ju prinútil znova sa posadiť.

Rozhodli sa ísť do chlapčenskej spálne, pretože Harry by aj tak nemohol vojsť do dievčenskej.

Ron ležal na posteli a prižmúril oči, keď ich videl vojsť. Posadil sa, ale nepovedal ani slovka. Hermiona sa zhlboka nadýchla a použila kúzlo Muffliato.

"Myslel som, že to kúzlo neznášaš," zareagoval Harry a nadvihol obočie. "Ale tiež som si myslel, že nemôžeš vystáť Malfoya, takže v oboch prípadoch som sa mýlil."

Hermiona sa prikrčila.

"Mohli by ste ma to nechať vysvetliť? Prosím?"

Ron si odfrkol.

"Tu existuje nejaké vysvetlenie? Myslím tým, že jediný možný dôvod na to, aby si sa takto chovala, je to, že si prišla o rozum," zasyčal rozčúlene.

Ginny na neho škaredo zazrela.

"Nebuď nefér, Ron!" nahnevane zareagovala a potom Harryho nehybný výraz zmizol a jeho zelené oči žiarili hnevom.

"CHODÍ SO ZASRANÝM MALFOYOM, PRE ZMILOVANIE BOŽIE!" vykríkol a zaťal päste.

Zjavne dokonca aj Rona jeho prudká reakcia prekvapila.

"ZABUDLA SI, ČO UROBIL? ČO POVEDAL? TO, AKO SA K NÁM SPRÁVAL POSLEDNÝCH PÄŤ ROKOV? HLAVNE AKO SA SPRÁVAL K TEBE? AKO K TOMU ŠPINAVCOVI MÔŽEŠ CÍTIŤ NIEČO INÉ AKO NENÁVISŤ?" kričal.

Ginny zbledla a Hermiona pocítila závrat a slabosť. Ron zaškrípal zubami, ale sledoval svojho najlepšieho priateľa s obavami. Nezdalo sa, že by sa Harry upokojil. Vystrčil pravú ruku a ukázal jej jazvu z trestov s Umbridgeovou.

"Minulý rok pomáhal tej hnusnej ropuche a bol jedným z tých, ktorí boli naozaj šťastní, keď Sirius zomrel..." Harryho hlas sa zlomil, oči mu zvlhli a Hermiona sa musela chytiť Ginninej ruky.

"Ako môžeš dovoliť, aby sa ťa dotkol?"

Ron sa zdal byť šokovaný, ale nie kvôli Hermione. Nedokázal prestať sledovať Harryho.

"POVEDZ NIEČO!" zrazu znova vykríkol a Hermiona sa striasla.

Vycítila, že Ginny chcela povedať niečo, čo by asi oľutovala, takže jej Hermiona stisla ruku a zhlboka sa nadýchla.

"Harry, skúsil si sa niekedy vžiť do jeho kože? Zobral si niekedy do úvahy, že by mohol tiež trpieť? Že to, ako sa ku nám choval, mohla byť maska? Že možno nie je taký zlý? Prečo by mal byť k nám niekedy milý? Nesprávali sme sa k nemu lepšie, než sa on správal k nám. Čo ak som spoznala časť z neho, ktorá nie je len diabolská? Čo ak som sa do tejto jeho stránky zamilovala?"

Harry bol stále úplne šialený.

"A ČO JEHO DRUHÁ STRÁNKA? ČO TÁ STRANA, KTORÁ SI O TEBE MYSLÍ, ŽE SI MENEJ NEŽ JEHO DOMOVÝ ŠKRIATOK? AJ TÚTO JEHO ČASŤ MILUJEŠ?" znova nahnevane vykríkol.

Hermiona zúfalo pokrútila hlavou.

"Bol takto vychovaný. Nie je to jeho chyba. Zmenil sa."

"Miona, nikto sa tak veľmi nezmení. Neverím mu. Čo ak jeho náhly záujem o teba nie je len kvôli tvojim osobným kvalitám? Čo ak ide v prvom rade po mne?" Harry na ňu zízal zhora, ale teraz bol jeho hlas len šeptom.

"Viem, že to tak vyzerá, ale nie je to tak," zašepkala ublížene.

Harry pokrútil hlavou a začal sa prechádzať.

"Máte najmenšiu predstavu, aké je pre neho nebezpečné byť so mnou?" zrazu sa chvejúca spýtala.

Harry sa trochu zmätene zamračil a Hermiona si odfrkla.

"Keď to jeho rodina o nás zistí, dokážete si predstaviť, čo sa stane?"

Ron sa tiež zamračil.

"Čo?"

Hermiona so slabým úsmevom prevrátila očami.

"Jeho dom obsadili smrťožrúti. Jeho rodičia sú zajatcami vo svojom vlastnom dome."

Harryho oči sa rozšírili a Hermiona sa pozerala na tri šokované tváre.

"Nerobte večne unáhlené závery. Aby ste vedeli, nie je to vždy čierne a biele," zavzlykala.

"Ale to znamená, že si v nebezpečenstve aj ty!" zrazu vydesene povedala Ginny a obaja chlapci sa na ňu ohromene pozreli.

"Nerobte si o mňa starosti, budem v poriadku. Máme plán."

Harryho tvár bola zase ako z kameňa. Založil si ruky na hrudi.

"Chcem, aby si sa s ním rozišla, Miona," nakoniec povedal a Ginny s Ronom na neho znepokojene pozreli.

Hermiona prehltla.

"To nemyslíš vážne, Harry."

Ale jeho výraz smrteľne vážny bol. Ginny sa k nemu pomaly priblížila.

"Harry..." začala, ale on jej venoval pohľad, kvôli ktorému okamžite stíchla. To bolo po prvý raz, čo Ginny Weasleyová skutočne stratila reč.

Ron sa len mračil a zjavne nevedel čo povedať.

"Nerozídem sa s ním. Nemáš žiadne právo rozkazovať mi," nakoniec odhodlane prehovorila Hermiona.

Harry si odfrkol.

"Buď sa s ním rozídeš alebo už viacej nie sme priateľmi. Rozhodni sa, Miona. Nemôžeš mať oboje."

Ron a Ginny zalapali po dychu, ale Hermiona si hrýzla peru, až kým nezacítila krv.

"Fajn," zašepkala, otočila sa a opustila spálňu. Nevidela tie šokované a ublížené tváre svojich priateľov, keď definitívne zmizla.

ooOoo

Vianoce boli blízko, ale Hermiona nemala chuť oslavovať. Od tej osudnej hádky s Harrym prešli dva týždne. Stále bola šokovaná. Už sa viacej nerozprávali, dokonca sa na ňu ani nepozrel. Ginny bola stále jej priateľka, napriek tomu, že vedela, že kvôli jej správaniu má Harry pocit, ako keby ho zrádzala. Z tohto sa Hermiona cítila ešte horšie. Ron sa zdal byť podivne zmätený. Nepáčilo sa mu Harryho rozhodnutie, ale ani on s Hermionou nechcel byť. Stále sa nedokázal zmieriť s tým, že bola s Dracom.

Zajtra by mali spoločne odísť do Brlohu, ale Hermiona samozrejme ostane na Rokforte. Mohla ísť domov, ale nechcela. Draco tu asi ostane tiež a nechcela, aby bol sám. Normálne by mala byť s Harrym, Ronom a Ginny, ale tak veľa vecí sa zmenilo...

Bol večer a ona sedela v knižnici. Už viacej netrávila príliš mnoho času v spoločenskej miestnosti. Celá škola stále hovorila o tom, že Malfoy a Grangerová sú pár. Hermiona tento druh pozornosti nenávidela. Pansy sa jej raz vyhrážala, ale čoskoro prestala. To, ako sa na ňu pozerala, prinútilo Hermionu veriť, že ich plán fungoval. Draco povedal svojím priateľom ´v súkromí´, že ju potrebuje len pre informácie. Hoci Harryho nepriateľstvo tejto lži neprospievalo. Hermiona nečakala, že bude takto reagovať. Vzdychla si.

Očakávala takéto správanie od Rona, ale nenapadlo ju, že to v skutočnosti bude Harry, kto ukončí ich priateľstvo. Jej učiteľa Histórie mágie to tiež prekvapilo.

"Neviem, prečo sa takto správa... No, v mojej budúcnosti som zachránil život jemu aj tebe, takže myslím, že bol akosi vďačný. Tu takéto pocity neexistujú. Vieš, nikdy ma nevidel urobiť nič pekné. Myslím, že preto sa chová inak..."

Hermiona si odfrkla. Skvelé. Spoliehala sa na Harryho. Vždy si myslela, že bude tým, kto ich znova spojí. Dokonca ani nepostrehla, ako veľmi sa na neho v skutočnosti spoliehala.

Skôr než mohla viacej premýšľať o posledných dvoch týždňoch, zrazu zbadala, ako sa pred ňu posadila Ginny. Hnedé oči mala vlhké a zjavne bola nešťastná.

Hermiona si zahryzla do pery a vrátila knihy späť, odkiaľ ich vzala. Ginny tam stále sedela, stratená v myšlienkach.

"Chceš sa poprechádzať?" láskavo sa spýtala Hermiona a červenovláska prikývla.

Vyšli z hradu a kráčali k jazeru. Bola zima, ale čerstvý vzduch bol tiež príjemný. Hermiona len čakala. Vedela, že jej to Ginny dosť skoro porozpráva. Mala pravdu.

"Strašne sme sa pohádali," zavzlykala a Hermiona ju chytila za ruku. Nemusela sa pýtať, o kom Ginny hovorí.

"Je mi to ľúto, Gin," len zašepkala.

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie je to tvoja chyba. Len nechápem, prečo sa takto chová. Ako keby mal právo rozhodovať o tom, ako máš žiť svoj život. Myslím tým, že keby sa takto choval Ron, dokázala by som to dajako pochopiť, ale prečo je Harry taký tvrdohlavý?" nahnevane sa spýtala a Hermiona pokrčila plecami.

"Vážne ani v najmenšom netuším. Vedela som, že mojou voľbou nebude nadšený, ale aby ukončil naše priateľstvo..." jej hlas sa zlomil a Ginny zmätene pokrútila hlavou.

"Neviem, čo robiť, Miona. Ak to bude takto pokračovať, potom sa asi rozídeme. Nuž, potom to aspoň nebudeme musieť povedať Ronovi..." odfrkla si, ale po lícach jej stekali slzy.

Hermiona tiež plakala. Bez ohľadu na to, čo Ginny povedala, bola to v skutočnosti jej chyba. Keby sa Harry s Ginny rozišli, potom by za to cítila zodpovednosť.

"Nechcela som, aby to takto dopadlo, Gin," nakoniec zavzlykala. Červenovláska sa na ňu pozrela a usmiala sa.

"Viem. Nie je to tvoja vina. Som len zúfala. Byť s Harrym bolo mojim najväčším prianím. Od prvého okamihu, čo som ho uvidela, bol tým jediným, ktorého som chcela. Navždy. Nedokážem si predstaviť nebyť s ním. Ale to ako sa teraz chová..."

Hermiona položila ruky na Ginnine plecia a pokrútila hlavou.

"Nerob si starosti! Sľubujem, že ho znova privediem k rozumu. Neviem ako, ale dám to do poriadku."

Ginny sa usmiala, ale neodpovedala. Hermiona mala guču v hrdle. Porozpráva sa s Harrym. K nej sa mohol takto správať, pokiaľ chcel, ale nedovolí mu, aby ubližoval Ginny.

ooOoo

Hermiona sa nakoniec vrátila s Ginny do spoločenskej miestnosti. Všetci sa stále rozprávali za jej chrbtom, zvedavo ju sledovali. Bolo jej to jedno. Ron s Harrym sedeli vedľa seba, obaja mlčali. Len Lavender rozprávala, ale zjavne ju nikto nepočúval. Hermiona sa priblížila k Harrymu a on prižmúril oči, keď ju zbadal. Ginny šla rovno do svojej spálne bez toho, aby sa na svojho priateľa pozrela. Samozrejme, že si to všimol.

"Potrebujem s tebou hovoriť," povedala nakoniec Hermiona a po niekoľkých veľmi dlhých sekundách sa Harry rozhodol postaviť a nasledovať ju do svojej spálne. Našťastie boli sami. Ron za nimi nešiel.

"Zmenila si názor?" spýtal sa trochu arogantne a Hermiona prižmúrila oči.

"Nie, nezmenila."

"Potom sa nemáme o čom baviť."

Hermiona urobila krok smerom k nemu a jeho zjavne prekvapil jej rozzúrený výraz. Nikdy ju takú nahnevanú nevidel.

"Ak ešte niekedy Ginny rozplačeš, Harry Potter, potom ti nakopem zadok! Mne môžeš robiť, čo sa ti zapáči, ale nevylievaj si svoju zlosť na Ginny! Ak chceš nenávidieť mňa, potom ma nenáviď. Buď nahnevaný, krič na mňa a preklínaj ma, ak sa ti to páči, ale nikdy sa neopovažuj znova ju rozplakať."

Harry bol teraz jednoznačne prekvapený. Zaksichtil sa.

"Ona plakala?" ublížene povedal priškrteným hlasom a Hermiona si odfrkla.

"Áno, plakala. Cíti sa hrozne. To, ako sa chováš, je skrátka hlúpe, Harry. Ak si na mňa nahnevaný, potom prečo sa správaš k Ronovi a Ginny, ako keby to bola ich chyba?"

Harry na ňu na chvíľu zazeral, ale potom sa posadil na posteľ, jeho zúrivosť sa rozplynula a vyzeral jedine veľmi unavený a smutný.

"Vážne si myslíš, že ťa nenávidím?" spýtal sa, kým ju sledoval.

Hermiona pokrčila plecami.

"Chceš po mne, aby som si vybrala medzi najlepšími priateľmi a chalanom, ktorého milujem, Harry. Nie je toto najlepší dôkaz toho, že ma nenávidíš? Keby som ťa žiadala vybrať si medzi Ronom a Ginny, pre koho by si sa rozhodol?"

Zbledol a na chvíľu zatvoril oči.

"Sú tvoje city k Malfoyovi naozaj také silné?" zašepkal a Hermiona sa posadila na Ronovu posteľ.

"Harry, boli sme najlepšími priateľmi viac než päť rokov. Kedykoľvek by som kvôli tebe zomrela. Myslíš si, že by som sa dokázala vzdať takého priateľstva, keby moje city k Dracovi neboli také silné? To isté cítim k Ronovi a Ginny. Draco ma nikdy nežiadal vybrať si. Napriek tomu, že vie, že ho nemôžete vystáť a že by ste urobili čokoľvek, aby ste ma od neho udržali mimo. Ale nikdy by si nedovolil nútiť ma do nejakého rozhodnutia. On ma miluje, Harry. A nezáleží na tom, či sa ti to páči alebo nie, či to schvaľuješ alebo nie, či to niekedy dokážeš prijať - je to moje rozhodnutie. Je to môj život. Ak chceš byť jeho súčasťou, nemôžeš ma nútiť, aby som sa vzdala svojho srdca. Ja by som ťa nikdy nežiadala, aby si sa rozišiel s Ginny, Harry. Nie pretože ju mám rada ja, ale pretože viem, že ty ju miluješ. On je moja Ginny, Harry."

Hermiona sa znova postavila. Vedela, že je čas nechať ho osamote.

"Len jedna posledná vec: bez ohľadu na to, čo sa stane s naším priateľstvom, nič z tohto nie je Ginnina chyba. Naozaj ťa miluje, Harry. Nezahadzuj to kvôli mne. Nestojí to za to. Ona je pre teba tá pravá. Nestrať ju, pretože si príliš tvrdohlavý. Dobrú noc."

ooOoo

Hermiona opustila chlapčenské spálne a vrazila do Rona, ktorý na ňu evidentne čakal.

"Je v poriadku?" znepokojený sa spýtal. Uši mal znova červené a Hermiona pocítila trošku nádeje.

"Nie. Ale určite to prežije," odvetila s malým úsmevom.

Ron jej úsmev opätoval, napriek tomu, že v tom, ako sa pohyboval, bolo stále trochu napätia.

Hermiona šla do spálne. Lavender ju zrejme čakala a Hermiona nedokázala zabrániť povzdychu. Jej spolubývajúca sa uškrnula, ale nesťažovala sa.

"Čo sa deje, Lavender? Aby som pravdu povedala, mala som ťažký deň."

"Miona, chcela som sa ti ospravedlniť. Predtým som nebola skutočnou priateľkou. Sľúbila som ti, že to nikomu nepoviem a keď to všetci zistili, jednoducho som nedokázala udržať zatvorené ústa. Je mi to ľúto."

Hermione sa podarilo pousmiať.

"Ja som nečakala, že tak dlho dokážeš mlčať, Lavender. Myslím, že by som mala byť vďačná, že si to dokázala."

Lavender sa usmiala od ucha k uchu.

"Som hrozná klebetnica, že?" spýtala sa, pokyvujúc hlavou.

Hermiona jej opätovala úsmev.

"To určite."

Obe sa zasmiali a Hermiona konečne mohla ísť do postele. Už sa cítila sebaistejšie. Stále existovala nádej.

Keď ležala na posteli, zrazu pocítila pod vankúšom podivné teplo. Vytiahla očarovanú mincu a prečítala si Dracov odkaz.

Chýbaš mi.

Znova sa usmiala. Možno tento deň nebol taký zlý.

Aj ty mi chýbaš.

Zajtra všetci odchádzajú. Nemôžem sa dočkať, kedy budem s tebou sám.

Hermiona pocítila, ako jej zabrnelo telo a usmiala sa od ucha k uchu.

Máš nejaké plány, o ktorých ešte neviem?

Práve si dokázala predstaviť jeho úškrn.

Čo by si povedala, keby som ti povedal, že naozaj nejaké plány mám?

Spýtala by som sa ťa, čo za plány si vymyslel za mojím chrbtom.

Meduška, čo by si povedala, keby si na Vianoce tiež opustila Rokfort? So mnou?

Asi by som povedala, že si zošalel.
Hermiona sa zo zvedavosti posadila.

Nešla by si so mnou?

Hermiona si odfrkla.

S tebou by som šla aj na koniec sveta, keby to bolo nevyhnutné.

Dobre, potom si zabaľ veci, vydáme sa na cestu.

Hermiona zalapala po dychu.

Myslíš to vážne?

Samozrejme, že myslím.

Kam ideme?

Prekvapenie.

Hermiona zastonala. Aké kruté! Zahryzla si do pery.

Dobre, budem tam.

To bolo to, čo som chcel počuť.

Prevrátila očami, ale musela sa usmiať. Z ničoho nič bola vzrušená a šťastná.

Dobrú noc, Draco.

Dobrú noc, meduška. Bude sa mi o tebe snívať.

Našpúlila pery.

To je to, čo som chcela počuť.

Predstavila si, ako sa smeje a žiarivo sa usmiala. Nikdy predtým sa necítila taká vzrušená. Kam ju vlastne zoberie? Hermiona si myslela, že ani na chvíľočku nezaspí, ale potom zrazu pocítila ako jej oťažievajú viečka a ocitla sa v živom sne o Dracovi a sebe na opustenom ostrove.


Kapitola 16: Blízkosť



Leap in time

16. kapitola –
Blízkosť

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/16/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 16: Blízkosť

Hermiona sa zobudila príliš zavčasu. Nedokázala dlhšie spať a vstala, aby sa nedočkavá pobalila. Čo by si mala so sebou vziať? Kde strávia Vianoce? Bola stratená v myšlienkach a ani si nevšimla, že na ňu Lavender ospalo hľadí.
"Miona? Kam ideš?" spýtala sa zamračená blondína.

Hermiona stuhla a otočila sa.

"Rozhodla som sa ísť na Vianoce domov. Vieš, že tu nechcem zostať sama."

Lavender chápavo prikývla, ale zjavne bola stále podozrievavá.

"A čo potom Malfoy?" nakoniec sa odvážila spýtať a začervenala sa, keď na ňu Hermiona zazrela.

"Tiež ide na Vianoce domov. Vždy chodieva."

Lavender sa nakoniec otočila, aby sa pripravila na vlastný odchod a Hermiona sa usmiala. Harry s Ronom vážne nemuseli vedieť, že strávi tak veľa času s Dracom...

Zahryzla si do pery, premýšľajúc, čo si obliecť. Lavender sa na ňu znalecky usmiala.

"Ten biely sveter je pekný," priateľsky prehovorila a Hermiona sa na ňu vďačne usmiala.

Lavender bola klebetnica, občas poriadne otravná, ale práve teraz bola veľmi milá a starostlivá a Hermiona ju naozaj nemohla odsudzovať za to, čo urobila.

Spoločenská miestnosť bola plná vzrušených študentov, ktorí sa tešili na svoje vianočné prázdniny. Hermiona zachytila Ginnin pohľad a červenovláska sa šťastne usmiala. Harry ju tiež sledoval a Hermiona mala pocit, že jeho postoj sa možno trošku zmenil. Ron sa jej neodvážil pozrieť do očí, ale nebol viacej taký nepriateľský. Hermiona sa k nim priblížila.

"Všetkým vám prajem šťastné Vianoce a skvelé prázdniny," povedala so slabým úsmevom.

Ron prikývol a Ginny sa žiarivo usmiala. Harryho zelené oči v dlhom pohľade zachytili jej.

"Mala by si ísť s nami," pomaly odvetil.

Hermiona bola prekvapená a Ginny s Ronom svojich priateľov pozorne sledovali.

"Vďaka Harry, ale myslím si, že bude lepšie, ak pôjdem domov. Moji rodičia by boli sklamaní, keby som s nimi nestrávila Vianoce," nakoniec vyhlásila s ospravedlňujúcim úsmevom.

Hermiona ľutovala, že im musí klamať, ale nechcela nahnevať Harryho teraz, keď sa zjavne trochu upokojil.

"Možno by si mohla prísť na Silvestra," navrhol Ron a Hermiona zacítila, ako jej zvlhli oči.

"Vďaka Ron. Pošlem vám sovu, dobre?"

Prikývol a zízal si na nohy. Ginny sa škerila od ucha k uchu a Hermiona sa na ňu usmiala. Zišli spoločne do Veľkej siene. Nerozprávali sa, ale aspoň boli spolu.

ooOoo

Draco už na ňu čakal. Keď ju videl s jej priateľmi, rozhodol sa otočiť, aby sa o niečom nevýznamnom porozprával s Goylom. Hermiona bola vďačná, že zjavne vždy inštinktívne vie, čo potrebuje.

"Budeš s nami v tom istom kupé?" náhle sa spýtala Ginny a Hermiona prikývla. Harry sa trochu uvoľnil a Ron sa dokonca usmial.

Rokfortský expres sa čoskoro naplnil smiechom a ukecanými študentmi a Parvati sa na Hermionu zlomyseľne uškrnula.

"Malfoy ti dal kopačky? Prečo sa spolu necukrujete?" spýtala sa zvedavo.

Hermiona len prevrátila očami a neodpovedala. Väčšina čakala, že sa bude s Dracom držať za ručičky a začne sa bozkávať po chodbách, ale boli sklamaní. Hermiona bola radšej s Dracom sama, keď takéto veci robila, samozrejme, že hlavne kvôli Ronovi a Harrymu, ale tiež aby zaistila, že všetci slizolinčania uveria Dracovým lžiam. Keby si všimli jeho skutočné city voči Hermione, okamžite by vyhlásili poplach. Bolo lepšie držať sa na verejnosti spiatky a tešiť sa z prejavov nežností v súkromí.

Konečne si našli kupé spoločne s Nevillom, Lunou a prekvapujúco s Lavender, ktorá sa posadila blízko Rona. Rozprávali a smiali sa a hoci to stále bolo trochu napäté, aj tak sa tešili z toho, že sú spolu. Hermiona mala pocit, že všetko nakoniec dobre dopadne.

Vyzrela z okna, premýšľajúc, čo práve teraz robí Draco. Ron, Neville a Harry hrali Rachotiacu sedmu a Lavender, Luna a Ginny sa rozprávali o svojich vianočných plánoch.

"Miona, choď už," nečakane prehovoril Harry a ona sa k nemu zmätená otočila.

Netváril sa šťastne, ale nebol nahnevaný. V jeho očiach bola neočakávaná oddanosť.

Vďačne sa usmiala a postavila sa.

"Hneď sa vrátim," sľúbila a opustila kupé.

Harry si vzdychol.

"Toto sa mi stále nepáči," zašepkal a Ron s Ginny sa na neho znepokojene pozreli.

Luna sa zamračila.

"Nie si trošku prehnane ochranársky, Harry? Hermiona už viacej nie je dieťa. Vie presne, čo robí. Keby som nevedela viac, povedala by som, že žiarliš."

Všetci dlhú chvíľu zízali na tú blonďavú bystrohlavčanku. Ginny si zahryzla do pery a Ron sa so zamračením pozrel na Harryho.

"Tak to nie je," jednoducho odvetil Harry a jeho výraz prinútil všetkých zavrieť ústa.

Hoci na Lunu to zjavne dojem neurobilo. Len pokrčila plecami, vytiahla najnovšie vydanie Sršňa a spýtala sa svojím zasneným hlasom:

"Potom prečo sa tak rozvášňuješ?" Ron prižmúril oči a Ginnina tvár bola ako vytesaná z kameňa. Harry vyzrel z okna, ale v skutočnosti nič nevidel. Prečo sa tak veľmi staral? Prečo sa cítil zradený? Prečo nedokázal zniesť pomyslenie, že v Hermioninej blízkosti je Malfoy? Jednoducho to nevedel.

ooOoo

Hermiona prechádzala chodbami vlaku a premýšľala, kde môže byť Draco. Bola nervózna, keď uvažovala o kupé plnom namyslených slizolinčanov, ktorí si myslia, že naháňa Draca ako zúfalá fenka, ale naozaj s ním chcela hovoriť.

"Hľadáš mňa?" spýtal sa dôverne známy hlas a Hermiona sa prekvapená zvrtla.

"Nuž, áno, akosi, ale nie naozaj," odpovedala zmätene a on sa zasmial.

"Čo tu robíš?" spýtala sa so zamračením a jej nový učiteľ nevinne pokrčil plecami.

"Tiež mám prázdniny," jednoducho odpovedal a Hermiona prevrátila očami.

"Fajn, aby som pravdu povedal, mám v pláne pátrať po nejakých nových informáciách. Nemala si na Vianoce zostať na Rokforte?" spýtal sa prekvapene.

Hermiona sa začervenala.

"Pozval si ma výlet. Neviem kam ideme. Všetkým som povedala, že idem domov."

Zamračil sa a potom sa usmial, keď pochopil.

"Myslím, že viem, kam pôjdete. Budem s tebou v kontakte, keby bolo treba. Ak nastanú nejaké problémy, neváhaj a okamžite mi pošli sovu," prehovoril vážne a Hermiona prikývla.

"Vďaka," odvetila s úsmevom a on sa na ňu na chvíľu znova túžobne pozeral. Hermiona mu utešujúco stisla ruku a on sa vďačne usmial.

"Mimochodom, Draco je tamto," povedal, ukázal na kupé neďaleko a otočil sa, že odíde.

"Pekné prázdniny!" dodal s prižmúrenými očami a Hermiona sa začervenala.

Ľútostivo za ním pozerala. Jeho Vianoce budú určite osamelé... Hermiona sa s povzdychom otočila a sústredila sa na úlohu dostať Draca z pazúrov Pansy a jej priateľov.

ooOoo

Priblížila sa ku kupé a všimla si, že dvere sú pootvorené. Skôr než ju vôbec napadlo zaklopať, zrazu začula svoje meno.

"Ako to ide s Grangerovou?" vyčítavo sa spýtala Pansy.

"Áno, aké je to byť s tou chladnou mrchou? Myslím, že ja by som vracal, keby som sa tej humusáčky musel dotknúť," zhnusene sa ozval Zabini.

Draco neodpovedal a Hermiona predpokladala, že len pokrčil plecami.

"Ach, no tak, Draco, nebuď taký tajnostkársky! Vieme, že ju len balamutíš, ale radi by sme poznali nejaké detaily. Nie je koniec koncov taká škaredá. V skutočnosti na tom Halloweenskom večierku bola poriadne sexy... Keby nebola taká špinavá humusáčka..."

"Kurva, držte huby, inak vám zlámem krky," nakoniec im Draco zachrípnuto pohrozil a všetci stíchli.

"Nezačína sa ti tá domýšľavá vševedka naozaj páčiť, Draco, že nie?" pochybovačne a spýtala Pansy a Draco si vzdychol.

"Ako by sa mi niekedy mohla páčiť, hlupáčik? Je to len prostriedok k cieľu, nič viac. Všetko na nej neznášam. Každá minúta, ktorú strávim s Grangerovou, je mučením. Keby nebola taká užitočná, okamžite by som jej dal kopačky," ľadovo prehovoril.

Hermiona si zahryzla do pery, aby zadržala slzy. Počuť, ako o nej Draco takto hovorí, bolelo viac, než si kedy predstavovala. Bol to jej vlastný nápad a stále bola presvedčená, že je to dobrý plán, ale aj tak to bolelo...

Pansy sa s pocitom úľavy zasmiala, ale potom sa zamračila.

"Draco, že by si s tou mrchou nikdy nespal, že nie?" spýtala sa znepokojená.

Hermiona si mohla predstaviť Dracov pohľad, to, ako napriamil obočie, ako sa jeho pery skrútili do toho dokonalého úškrnu. Aj ona chcela počuť odpoveď na túto otázku.

"Isteže by spal!" ten istý hlas čo predtým odpovedal namiesto Draca. "Myslím tým, že by bol hlúpy, keby ju aspoň nepretiahol," dodal s hnusným smiechom.

"Zavri hubu, ty blbec, nikto sa ťa nepýtal! Ty by si samozrejme pretiahol každú babu, dokonca aj humusáčku Grangerovú. Naozaj neviem, prečo po nej v poslednej dobe všetci šalejú. Draco, ty by si sa neznížil, aby si sa jej dotkol, správne?" znova sa spýtala Pansy.

"Prestaň mi dávať sprosté otázky, Parkinsonová. Vážne si ma nasrala," nakoniec povedal Draco a postavil sa, že odíde.

Hermiona trochu ustúpila, tak, aby ju žiaden zo slizolinčanov nezazrel, keď Draco otvoril dvere na kupé. Otočil sa a konečne sa ocitol tvárou k nej.

Jeho pohľad bol súčasne vyčítavý a ľutujúci a ona sa namáhavo snažila nerozplakať. Do pekla, bol to jej vlastný nápad, prečo práve teraz tak bláznivo reaguje?

Chytil ju za ruku a ťahal za sebou na toaletu. Väčšina kupé bola plná študentov a toto nechcel dávať do poriadku na chodbe.

"Všetko si počula," vyvodil si a ona prikývla.

"Len som sa chcela s tebou porozprávať," ospravedlňujúco vysvetľovala a on si vzdychol.

"Nechcel som, aby si ma niekedy počula takto rozprávať," nakoniec povedal Draco a hľadel na ňu.

Hermiona vedela, že je to hlúpe, ale nedokázala si pomôcť, aby nezavzlykala. Draco sa zamračil.

"Neuverila si tomu, čo som vravel, že nie?" chladne sa spýtal a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, ale v prestieraní si poriadne dobrý."

Oddane pokrútil hlavou.

"Nemáš potuchy, ako blízko som bol k tomu, aby som toho kreténa zabil a tiež nakopal Pansy zadok," priznal a Hermione sa podaril slabý úsmev.

"Nabudúce sa nebrzdi," so smiechom odvetila.

Usmial sa a objal ju.

"Prisahaj, že nikdy nebudeš pochybovať o mojich citoch k tebe," dožadoval sa vášnivo a Hermiona prikývla.

"Prisahám."

"Prisahaj, že ma nikdy neopustíš," žiadal drsným hlasom a Hermiona sa zachichotala.

"Prisahám."

"Prisahaj, že ma miluješ," požiadal a jeho strieborné oči teraz žiarili. V jeho pohľade bola úplne stratená. Poznali samozrejme city toho druhého, ale nikdy predtým nebolo žiadne Milujem ťa. Prisahať, že ho milovala, ju nútilo mať pocit, že nemôže dýchať a krúti sa jej hlava. Z ničoho nič sa to zdalo byť oveľa dôležitejšie.

"Prisahám," zašepkala a on ju konečne pobozkal. Zastonala a okamžite zabudla na všetko okolo nej. Jediná dôležitá vec bola jeho blízkosť. Nezáležalo na tom, že stáli na malej toalete uprostred Rokfortského expresu. Nezáležalo ani na tom, že ich priatelia nechceli, aby boli spolu. Milovala ho a preto by ho nasledovala na koniec sveta, keby to bolo potrebné.

ooOoo

"Kde sa potom stretneme?" nakoniec sa Hermiona spýtala, stále zadýchaná z toho neuveriteľného bozku.

"Povedz svojim priateľom, že ma chceš odprevadiť. Keď budú preč, odmiestnime sa aj my," odpovedal, stále ju bozkával na ušný lalôčik. Hermiona sa striasla.

"Prestaň s tým, Draco, takto sa nedokážem sústrediť," požiadala Hermiona bez toho, aby to myslela vážne.

"Naozaj chceš, aby som prestal?" zachichotal sa a z jeho teplého dychu jej naskočili zimomriavky.

"Neklaď hlúpe otázky, Malfoy," vyčítala mu a on sa zasmial.

"Už sa musím vrátiť," nakoniec s ľútosťou povedala Hermiona, ale on jej nedovolil uniknúť. Jeho paže boli silné a nežné súčasne a nebolo pre neho ťažké presvedčiť ju. Len zastonala a vzdala sa. Draco ju pobozkal na krk a ona zrazu zacítila jeho ruku pod svojím svetrom. Napla sa, ale ten pocit jeho chladných prstov na jej rozpálenej pokožke bol skrátka príliš dobrý. Jeho pery odviedli jej pozornosť od jeho rúk, keď zrazu začuli, ako sa niekoho z vonku snaží otvoriť dvere.

Hermiona s Dracom stuhli a šokovane sa na seba pozreli. Nech bol pred dverami ktokoľvek, našťastie zmizol a obaja sa trochu uvoľnili.

"Uvidíme sa neskôr," nakoniec Hermiona zašepkala a opustila toaletu ako prvá.

Draco sa zhlboka nadýchol a počkal niekoľko minút, než tiež odišiel.

ooOoo

Hermiona sa vrátila do kupé so svojimi priateľmi a hoci sa predtým pokúsila upraviť svoj chaotický zjav, aj tak si všimli jej rozpálené líca a žiariace oči. Dôkazom ich priateľstva bolo, že nikto na to nič nepovedal. Len pokračovali v rozhovore a hraní kariet, hoci Hermiona mala čudný pocit, že Ginny nie je taká veselá ako vždy a že sa Harry na ňu pozerá akosi inak.

Konečne prišli do Londýna a Hermiona bola viac a viac vzrušená.

Pán a pani Weasleyovci tam už čakali a Hermiona si všimla, že evidentne nemali najmenšej potuchy o hádke medzi ňou, Harrym a Ronom. Za to bola Hermiona vďačná, pretože naozaj mala Ginniných rodičov rada a nechcela, aby ju nenávideli.

"Kde sú tvoji rodičia?" zrazu sa spýtal Ron, rozhliadajúc sa po stanici.

Hermiona pokrčila plecami.

"Asi uviazli v dopravnej zápche. Určite čoskoro prídu."

"Počkáme s tebou," navrhla Ginny, ale Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, vďaka, aj tak chcem odprevadiť Draca, takže si so mnou nerobte starosti."

Ron s Harrym sa napäli, ale neprotestovali. Ginny len so smutným úsmevom prikývla a Hermiona sa zamračila.

"Je všetko v poriadku?" odvážila sa spýtať.

Všetci prikývli a pokúsili sa o úsmev. Nakoniec sa rozlúčili a zmizli s Weasleyovcami. Hermiona tam stále stála znepokojená.

Zrazu sa vedľa nej zjavila Luna.

"Harry sa obáva tvojho vzťahu s Dracom Malfoyom. Jeho prudká reakcia mätie Ginny a tá sa bojí, že je možno do teba nevedomky zamilovaný. A Ronovi sa táto predstava tiež nepáči," uzavrela námesačne a pozrela sa na Hermionu, ktorá bola absolútne omráčená.

"Ale to je nezmysel!"
Luna pokrčila plecami.

"Ľudské city málokedy dávajú zmysel. Fakt je, že Harry je ohľadne teba prehnane ochranársky a že sa správa, ako keby žiarlil. Ginny a Ron si to samozrejme všimli."

Hermiona neveriacky pokrútila hlavou.

"Ale to nie je láska! Chcem povedať, nie ten druh lásky, je len znepokojený, ako brat alebo niečo také!"

Luna sa usmiala.

"A si si tým istá?" len sa spýtala a Hermiona bola príliš ohromená, aby jej vôbec odpovedala.

"Šťastné a veselé," priateľsky povedala Luna a odišla so svojím otcom.

Hermiona sa za ňou stále šokovaná pozerala.

"Šťastné a veselé...." zašepkala ohromená a pokúsila sa pochopiť, ako môžu ľudia dospieť k takým bláznivým záverom.

ooOoo

Draco sa k nej zamračene priblížil a objal ju rukami okolo pása, pretože sa bál, že môže odpadnúť.

"Si v poriadku? Si bledá."

Hermiona nevedela čo povedať, len sa na neho zmätene pozrela.

"Nie som si istá."

Teraz sa už Draco vážne bál a ona sa pokúsila usmiať, aby ho upokojila.

"Povedz mi o svojom prekvapení a okamžite sa budem cítiť lepšie," dožadovala sa zvedavá.

Prijal jej zmenu témy, hoci sa stále mračil.

"Chcem ťa predstaviť niekomu, kto je pre mňa veľmi dôležitý," vysvetľoval a Hermiona sa na neho s očakávaním pozrela.

"Kto je to?" spýtala sa a Draco sa usmial.

"Moja stará mama."

ooOoo

Opustili King´s Cross držiac sa za ruky a Hermionine oči sa rozšírili, keď zbadala, že Draco náhle zastal pred nablýskaným žltým Porsche. Vložil ich batožinu do kufra a uškrnul sa na ňu.

"Nevrav mi, že toto auto je tvoje," nakoniec prehovorila ohromená Hermiona.

Zasmial sa.

"Tento rok som ho dostal ako darček k mojim šestnástinám," odpovedal s prižmúrenými očami a Hermiona len pokrútila hlavou.

"Neuveriteľné," zašepkala a on sa zasmial.

"Dokonca mám vodičský preukaz," škeril sa a Hermiona si odfrkla.

"Nikdy by ma nenapadlo, že niekto ako ty by mohol mať vodičák na muklovské auto."

Draco len pokrčil plecami.

"Milujem autá, ak mám byť úprimný. Nie sú také dobré ako lietanie, ale sú senzačné. Moji rodičia tým neboli nadšení, ale moje požiadavky nikdy nedokázali odmietnuť."

Hermiona konečne nasadla do auta a musela sa usmiať. Už nemali na sebe školské uniformy, a tak boli oblečení ako muklovia. Draco vyzeral poriadne dobre vo svojich čiernych značkových džínsach, bielej košeli a čiernom kabáte a to žlté auto bola čerešnička na torte.

Bola trochu skeptická ohľadne jeho vodičských schopností, ale musela priznať, že Draco je v skutočnosti vážne dobrý šofér. Miloval rýchlosť, ale jeho spôsob jazdy bol bezpečný a sebaistý. Hermiona to porovnala s jeho bozkávacími schopnosťami a musela sa usmiať od ucha k uchu. Pozrel na ňu a nadvihol obočie.

"Na čom sa smeješ?" spýtal sa s úsmevom a Hermiona sa zachichotala.

"Na ničom. Povedz mi viacej o svojej starkej," požiadala a on sa sústredil na ulicu, ale usmial sa.

"Ako dieťa som svoju starú mamu často navštevoval. Vieš, ona vždy bývala iná. Môj starý otec bol prísny a arogantný človek. Bol posadnutý predstavou prestížnej čistokrvnej rodiny a to bolo to, čo učil môjho otca od úplného začiatku. Vravieval mu, že neexistuje nič horšie ako muklovia a my sme tak trochu ako kráľovská rodina, ktorá stojí nad nimi všetkými. Veľmi sa zaujímal o čiernu mágiu a chcel, aby môj otec šiel v jeho stopách. Nuž, ako istotne vieš, môj otec tak urobil. Usilovne študoval, aby dokázal prevziať Malfoy Industries a nakoniec sa mu podarilo oženiť sa s nádhernou čistokrvnou čarodejnicou. Myslím, že môj starý otec bol poriadne spokojný a ešte spokojnejší bol, keď som sa narodil ja. Moja stará mama bola úplne iná. Bola samozrejme čistokrvná, ale nikdy nebola dosť namyslená, aby si myslela, že je lepšia než ostatní, len kvôli svojmu krvnému postaveniu. Myslím, že predtým nebola na mňa príliš pyšná..." úprimne sa priznal a Hermiona si všimla tieň v jeho jasných očiach.

"Vieš, vždy som zbožňoval svojho otca. Myslel som si, že to, čo vravel a robil, je vždy správne. Nespochybňoval som to. Ak môj otec povedal, že muklovia sú menejcenní než ja, potom tomu tak muselo byť. Nepýtal som sa prečo, jednoducho som to pokladal za samozrejmé. Bol som asi ešte namyslenejší než oni dvaja dokopy - môj otec a môj starý otec. Ale nie vždy som takto premýšľal. Trávieval som veľa času s mojou starou mamou a ona mi vždy vyjasnila, že je to charakter, čo sa počíta a nie tvoje bohatstvo alebo to odkiaľ pochádzaš. Vravela, že nie som len kvôli môjmu krvnému postaveniu automaticky dobrý človek. Začal som mať rád muklovské veci, podobne ako gumových medvedíkov a autá a nakoniec mi moji rodičia nedovolili ísť znova navštíviť moju starú mamu."

Prižmúril oči a Hermiona sa zamračila.

"Báli sa o teba, že by si sa mohol stať niekým ako Andromeda, správne?"

Draco sa na ňu prekvapene pozrel a odfrkol si.

"Áno, myslím, že by z toho neboli príliš nadšení... Tri roky bez starej mamy a ja som zabudol na všetko, čo ma naučila," ospravedlňujúco pokrčil plecami.

"Kedy si ju videl naposledy?" zvedavo sa spýtala Hermiona.

"Pred dvoma rokmi, keď zomrel môj starý otec. Je teraz sama a vždy ma žiadala, aby som ju navštívil. Moji rodičia to nechceli, tak som to neurobil. Ale keď som stretol teba... No, neviem prečo, ale pripomínaš mi ju. Keď si do mňa s plačom vrazila a potom na mňa nakričala, zrazu som si spomenul na všetko, čo vravela moja stará mama. Čím lepšie som ťa poznal, tým väčšmi sa menili moje názory. Začal som premýšľať rozumne a pýtal som sa sám seba, prečo by som mal byť o trochu lepší než niekto ako ty. Nenašiel som jediný dôvod, takže som sa začal akosi meniť. Vieš, že nie som hlúpy. Len som si nikdy nenašiel čas, aby som o tom premýšľal. Nebolo to dôležité. Ale keď si mi zrazu vpadla do života, musel som všetkým týmto veciam čeliť a dospel som k záveru, že sa môj otec mýlil."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Tvoji rodičia ma nikdy neprijmú, správne? Som ich najhoršou nočnou morou."

Draco si odfrkol.

"Ľudia si vždy myslia, že moji rodičia sú arogantní snobi, ktorým na nikom ani trochu nezáleží. Mnoho ľudí dokonca hovorí, že moji rodičia sa vzali kvôli ich krvnému postaveniu. Je to lož. Môj otec sa zamiloval do mojej matky na prvý pohľad. Nevedel, že je dcérou bohatej čistokrvnej rodiny. Vieš, mali jednoducho šťastie. Keď som sa narodil, pripadali si úplní. Moja matka ma zbožňuje a to je dôvod, prečo som vlastne taký rozmaznaný fagan." Zaškeril sa a Hermiona sa zasmiala.

"Úprimne, myslím si, že budú poriadne šokovaní a k smrti zúriví, ale nakoniec sa s tým zmieria. Hoci ťa nikdy nebudú mať radi," povedal s úškrnom a Hermiona prevrátila očami.

"Neočakávam ich náklonnosť, bude stačiť, ak sa ma nepokúsia zabiť."

Draco sa zasmial a obaja chvíľu zostali ticho.

"Vie tvoja stará mama, že prídeme?" zrazu sa Hermiona spýtala a Draco sa usmial.

"Nie, nemá potuchy. Nemohol som jej napísať list, pretože ten by skontrolovali, tak som sa rozhodol skrátka ju prekvapiť."

Hermiona prikývla a znova vyzrela z okna. Bola trochu nervózna. Akým človekom bola Dracova stará mama? Bude sa jej páčiť?

Obloha bola skoro biela a voňala snehom. Dúfajme, že Vianoce budú biele.

ooOoo

Konečne dorazili doprostred pustatiny. Hermione klesla sánka. Vystúpila z auta a pozrela sa na nádhernú vilu pred sebou. Bol to okúzľujúci dom s bielymi stenami, chránenými brečtanom a zelenými okenicami. Pred domom bola veľká veranda a Hermiona si dokázala predstaviť, aké by bolo sedieť tam v lete, popíjať čaj a vychutnávať si slnko na tvári. Už sa do toho domu zamilovala. Draco zrazu stál vedľa nej a usmial sa.

"Páči sa ti," šťastne povedal a Hermiona so žiarivým úsmevom prikývla.

Náhle sa otvorili dvere a vyšla Dracova stará mama. Bola trochu nižšia než Hermiona, trochu chudšia, s hnedými vlasmi zapletenými do francúzskeho vrkoča. Zopár vlasov mala šedivých, ale nebolo ich veľa. Tvár mala priateľskú, s množstvom malých vrások a jej oči boli tej istej strieborno-sivej farby ako Dracove. Istotne to bývala nádherná žena a stále bola, hoci mala minimálne šesťdesiat rokov, hoci na to nevyzerala. Jej úsmev vítal a hlas mala melodický a hlbší než by ste čakali.

"Draco, myslela som, že už nikdy neprídeš," šťastne povedala a láskyplne objala svojho vnuka.

"Kto je to rozkošné dievča za tebou?" zvedavo sa spýtala a s úsmevom Hermionu sledovala.

"To je Hermiona Grangerová, Nessa. Patrí ku mne."

Z tejto jednoduchej vety sa Hermione rozbúšilo srdce.

"To je poriadne očividné. Poďte dnu, obaja. Je toho toľko, o čom sa musíme pozhovárať."

Hermiona s Dracom sa na seba s úsmevom pozreli a nasledovali ju ruka v ruke do toho srdečného domu.


Kapitola 17: Priznanie



Leap in time

17. kapitola –
Priznanie

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/17/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 17: Priznanie

Keď vošli spoločne do toho veľkého domu, Hermiona sa fascinovane rozhliadala. Bol vrelý a lákajúci a ona sa okamžite cítila príjemne. Praskajúci oheň z krbu osvetľoval do béžova sfarbený gauč a starožitné hojdacie kreslo. Bol tu tiež drevený stôl, na ktorom stál čajník a dopoly naplnená šálka, obrovská polica na knihy a nádherná komoda, na ktorej stála prekrásna hracia skrinka.

"Posaďte sa, miláčikovia moji. Pripravím vám horúcu čokoládu," povedala zrazu Dracova stará mama a zmizla v kuchyni.

Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou.

"Je skvelá."

Draco sa doširoka usmial.

"Áno, to je."

Hermiona sa posadila na gauč a zvedavo sa rozhliadala.

"Prečo ju voláš Nessa?" spýtala sa sčista-jasna a Draco nadvihol obočie skôr, než sa posadil vedľa nej.

"Volá sa tak. Neviem prečo, ale nikdy som nemal pocit, že by ´starká´ bolo vhodné meno pre ženu ako je ona. Je akosi viac než to, chápeš?"

Hermiona chápajúco prikývla a začervenala sa, keď ju zrazu vzal za ruku a pobozkal na každý jeden prst.

S úsmevom vošla Nessa, ktorá niesla podnos s horúcou čokoládou a sušienkami. Sadla si do hojdacieho kresla a spokojne ich sledovala.

"Vedia vôbec tvoji rodičia, že si tu?" zrazu sa spýtala a Draco pokrútil hlavou, kým skúšal čokoládu.

"Nemajú ani potuchy," jednoducho odpovedal a Nessa prikývla. Hermiona si všimla slabý tieň v jej tvári, ale skoro okamžite zmizol.

"Povedzte mi všetko, lebo puknem od zvedavosti!" usmiala sa a Draco jej úsmev opätoval.

"Nie je toho veľa čo povedať. Tento rok sme mali v pláne stráviť Vianoce na Rokforte, ale napadlo mi, že bude väčšia zábava, keď ťa pôjdeme pozrieť," vravel spod prižmúrených očí a Nessa sa rozosmiala.

"A táto pekná slečna je tvoje dievča, há? Voláš sa Hermiona, správne?"

Hermiona s Dracom prikývli.

"Je najlepšou študentkou v mojom ročníku, Nessa," prehovoril pyšne, keď ukazoval hlavou na Hermionu, ktorá sa šťastne začervenala.

"Isteže je. Bolo mi jasné, že musí byť bystrá, keď je tvojou priateľkou," odvetila Nessa a Draco sa usmial. "Som taká šťastná, že ste obaja prišli. Draco, ty môžeš mať svoju izbu, nezmenila som ju. A Hermiona si vezme hosťovskú s výhľadom do záhrady. Myslím, že sa ti bude páčiť."

Hermiona stále s úsmevom prikývla. Súčasne pociťovala úľavu aj sklamanie. Nečakala, že bude mať s Dracom spoločnú izbu, ale samozrejme, že o tom premýšľala...

Vypili horúcu čokoládu, zjedli sušienky a rozprávali sa väčšinou o škole.

"Ako ste sa vy dvaja vôbec stretli?" nakoniec sa spýtala Nessa a oči jej žiarili.

Hermiona pokrčila plecami.

"Stretli sme sa v prvom ročníku. Pravdu povediac, nemohli sme sa vystáť," odvetila s úsmevom, ktorý venovala Dracovi.

Zaškeril sa.

"To je pravda. Dokonca mi jednu vrazila."

Nessa sa zasmiala.

"To je ten správny duch. Myslím, že si si to zaslúžil, že Draco?"

Nevinne pokrčil plecami a všetci sa rozosmiali.

"Ako ste sa potom začali mať radi?" s úsmevom sa spýtala Nessa.

Hermiona si spomenula na dôvod, prečo sa k nemu v skutočnosti priblížila. Pokúsila sa o úsmev.

"Stali sme sa partnermi na Elixíroch," nakoniec vyhlásila a Draco nadvihol obočie.

"Ja som sa ti začal páčiť na Elixíroch?" prekvapene sa spýtal a Hermiona so smiechom pokrútila hlavou.

"Nie, ale bolo to po prvý raz, čo som si pomyslela, že asi nie si len blbec."

Draco sa usmial od ucha k uchu a v jeho očiach bola žiara, z ktorej sa Hermiona striasla.

"Láska a nenávisť sú obe veľmi vášnivé city. To kvôli tomu sa ľahko stane, že zrazu nenávidíte niekoho, koho ste predtým milovali a naopak. Hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká," prehovorila Nessa stratená v myšlienkach, ako keby si spomenula na niečo, čo sa udialo veľmi dávno.

Draco s Hermionou sa na seba intenzívne pozerali a Nessa sa smutne usmiala, ako keby vedela niečo, čo nikto iný nevedel.

"Už je neskoro a vy dvaja ste mali asi dlhú cestu. Pripravím vám niečo na jedenie a vy sa môžete medzitým osviežiť," povedala s úsmevom a Hermiona prikývla.

"Veľká vďaka za všetko," úprimne odvetila a Draco s úsmevom prikývol.

"Som veľmi šťastná, že ste tu. Bez obáv sa spýtajte, ak budete niečo potrebovať."

Draco zobral ich tašky a obaja vyšli na poschodie. Nemohli vidieť ten znepokojený výraz na Nessiinej tvári, než nakoniec odišla do kuchyne, aby im pripravila nejaké jedlo.

ooOoo

Hermionina izba bola ako sen. Pohodlná posteľ s nebesami bola príliš veľká pre jedného človeka a jej sa zívlo, keď ju zbadala. V izbe bola veľká skriňa, mäkkučký koberec na zemi, čalúnená pohovka, ktorá sa hodila na čítanie, nádherná komoda s veľkým zrkadlom a výhľad na záhradu, ktorý bol jednoducho prekrásny.

"Páči sa ti?" zrazu sa za ňou spýtal Draco a ona sa prekvapením prikrčila.

"Nie. Milujem to," odpovedala s úsmevom a on sa zachichotal.

Zozadu ju objal a oprel si bradu o jej hlavu, kým si vychutnávali výhľad.

"Chápem, že si to tu ako dieťa miloval," zrazu povedala a on si odfrkol.

"Keď tu bol starý otec, nebolo to také pokojné. Ale aj tak sa mi tu páčilo," odvetil, bozkávajúc ju na vlasy.

Hermiona sa k nemu otočila tvárou. Objala ho okolo krku a priblížila sa k jeho perám. Spokojne si všimla, že mu srdce začalo biť rýchlejšie.

"Vieš, je to škoda, že máme oddelené izby..." zašepkal a v očakávaní si oblízal pery.

Hermiona sa zachichotala a konečne ho veľmi nežne pobozkala. Okamžite stratila kontrolu. Draco ju objal tuhšie a ten bozk prehĺbil. Neprotestovala. Keby aj zajtrajšok bol peklom, dnešok mal určite veľmi blízko k nebu.

ooOoo

Nessa pripravila lahodnú hovädziu pečienku a spoločne sa najedli a rozprávali sa, smiali sa a žartovali a strávili spoločne pekný večer. Hermione sa Nessa vážne páčila a zistila, že je to bystrá a sebaistá žena s prenikavými očami a veľkým srdcom.

"Myslím, že by ste už mali ísť do postele, je poriadne neskoro," nakoniec so zívnutím povedala Nessa a Draco s Hermionou sa zasmiali.

Šli na poschodie a Hermiona dostala skoro nevinný bozk na dobrú noc. Šla do postele s úsmevom a skoro okamžite zaspala.

Bola sama v tmavom lese, obklopená čudnými zvukmi, z ktorých sa striasla. Bola hlboká noc a nedokázala vidieť ani mesiac. Musela urobiť niečo dôležité, niekoho dôležitého zachrániť, ale nemohla si spomenúť. Bežala skrz tú temnotu, hľadala toho výnimočného niekoho, vydesená myšlienkou, že ho už stratila. Prútik mala v pravej ruke a mohla počuť tlkot vlastného srdca a vlastné kroky na tvrdej zemi. Temnota zrazu zmizla a ju na okamih oslepilo strieborné svetlo.

Bol to nádherný jeleň, Harryho patronus. Hermiona sa k nemu priblížila, aby pocítila teplo a útechu z toho nádherného svetla, ale ten strieborný prízrak zmizol a ona bola znova sama v temnote, náhle obklopená tmavými plášťami a striebornými maskami.

Hermiona cítila, ako sa jej telom ženie adrenalín a pripravila sa na boj, keď medzi tými tmavými tieňmi spoznala dôverne známu postavu. Zložil si masku a ona sa pozrela do strieborných očí svojho milého. Jeho výraz bol rovnako tvrdý ako jeho oči a Hermionu ostro zabolelo v hrudi. Priblížil sa k nej a jeho pery sa skrútili do krutého úsmevu.

Kvôli tomu, ako sa na ňu pozeral, bolo pre Hermionu nemožné utiecť. Ako keby ju svojím pohľadom zajal. Vložil jej prsty do vlasov a pritiahol si ju k sebe bližšie. Keď sa jeho pery premiešali s jej, pocítila bolesť Cruciatu a zrútila sa v jeho náručí. Hranica medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká...

Prebudila sa s výkrikom, srdce jej búšilo, telo mala zaliate potom. Hermione trvalo niekoľko minút, kým sa konečne upokojila a mohla normálne dýchať. Stále bola v šoku. Šokovaná svojím vlastným podvedomím. Čo tento sen znamenal? Nevedomky o Dracovi pochybovala? Nie. Ak existovala na Zemi jediná vec, v ktorú Hermiona verila, bola to Dracova láska k nej. A hoci existovalo dosť dôvodov prečo pochybovať, ona skutočne nepochybovala. Dokázal svoju lásku spôsobom, ktorý od neho nikdy neočakávala.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a zatvorila oči. Spomenula si na rozhovor, ktorý začula v Rokfortskom exprese. To bola určite príčina jej hlúpeho sna. A Harryho zvláštne správanie vysvetľovalo to, že sa jeho patronus zjavil uprostred jej nočnej mory. Nie je sa čoho báť. Ale napriek tomu, že sa Hermiona veľmi pokúšala presvedčiť samu seba, že všetko je skvelé, stále nemohla znova zaspať. Rozhodla sa zísť dole a z tej obrovskej police si vziať knihu.

ooOoo

Noc bola tichá a veľmi tmavá. Jediný zvuk, ktorý počula, bol vietor, ktorý nevinne prefukoval cez listy. Hermiona nezapla svetlá. Obývačka bola stále osvetlená príjemným ohňom a ľahko dokázala prečítať nadpisy.

"Máš nočné mory, miláčik?" zrazu sa spýtal priateľský hlas a Hermiona sa prekvapene otočila.

Nessa sa na ňu ospravedlňujúco a trochu znepokojene usmiala.

"Počula som ťa kričať," vysvetľovala a Hermiona prikývla.

"Bol to len sen," pokrčila plecami a Nessa sa smutne usmiala.

"Nechceš čaj?" starostlivo sa spýtala a Hermiona vďačne prikývla.

Obe sa posadili na gauč a chvíľu si vychutnávali čaj.

"Máš obavy, však?" zrazu sa spýtala Nessa a Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Myslím, že mám. Viete, je to trochu komplikované," nejasne odpovedala.

"Skús to," požiadala Nessa a Hermiona si vzdychla.

"Som muklorodená," prehovorila Hermiona, ako keby tento fakt všetko vysvetľoval.

Nessa sa usmiala.

"Viem. No a?"

Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela a Nessa sa rozchichotala.

"Pre Draca to nie je problém, však?" spýtala sa a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nie, už... už viacej nie. Ale je to obrovský problém pre jeho rodičov a priateľov. A ani moji priatelia ho nemajú veľmi radi..." pokúšala sa Hermiona vysvetliť.

Teraz bola Nessa tá, čo krútila hlavou.

"Láska nikdy nie je ľahká, srdiečko. Na konci naozaj nezáleží na tom, čo si vaše rodiny a priatelia myslia. Jediná vec, čo sa počíta, je to, že sa vy dvaja milujete."

Hermiona sa pochybovačne usmiala.

"Nanešťastie je veľa ľudí, ktorí si myslia, že muklorodení sú bezcenní. Dracova rodina ma nikdy neprijme."

Nessa si odfrkla.

"Ja som ťa prijala a tiež som súčasťou tej rodiny, hoci sa im vážne moje názory nepáčia. Nikdy nedokážeš vyhovieť všetkým, drahá. Ľudia sa musia rozhodnúť, či pre nich znamenáš dosť, aby prijali tvoje rozhodnutie napriek tomu, že sa im možno nepáči."

Hermiona sa pozrela do praskajúceho ohňa.

"Prečo ste taká iná od zvyšku tejto rodiny?" zvedavo sa spýtala.

Nessa nadvihla obočie a tak veľmi pripomínala Draca, že sa Hermiona musela usmiať.

"Kedysi som bola zamilovaná do mukla," zrazu odpovedala a Hermionine oči sa rozšírili.

"Čo sa stalo?" spýtal sa a Nessa prižmúrila oči.

"Zomrel," prosto odpovedala a Hermiona sa potichu ospravedlnila.

"Nemusí ti to byť ľúto, miláčik. Chceš počuť môj príbeh? Tvoje obavy sa nezmenšia, ale pravdepodobne všetkému lepšie porozumieš."

Hermiona zvedavo prikývla a strieborné oči jej hostiteľky zrazu stmavli predtým, než začala rozprávať.

ooOoo

"Volal sa Andrew. Stretla som ho, keď som mala osemnásť. Práve som doštudovala na Rokforte a začala som pracovať v Dennom Prorokovi. V jeden večer som robila reportáž o novom obchode v Šikmej uličke v Londýne, keď som narazila na Andyho. Nemal potuchy, že som čarodejnica a mňa veľmi prekvapilo, že som našla nejakého mukla rovno pred Deravým kotlíkom. Povedal, že sledoval jedného čudne vyzerajúceho muža, ktorý mal na sebe dlhý, akvamarínový plášť a ktorý zrazu pred jeho očami zmizol. Ach, bol vážne okúzľujúci. Okamžite sa mi začal páčiť a z toho, ako sa na mňa pozeral, som sa chvela. Z toho, ako sa nejaký muž na teba pozrie, môžeš posúdiť, či sa mu páčiš alebo nie. A Andrewovi som sa určite páčila, presne tak, ako je zrejmé, že Draco zbožňuje teba," povedala s privretými očami a o chvíľu neskôr pokračovala.

"Začali sme spolu chodiť. Nikdy som nebola taká šťastná. No, aspoň dovtedy, kým to nezistila moja rodina. Vieš, že som čistokrvná. Moja rodina nebola taká prestížna ako Dracova, ale stále sme boli bohatí a mali sme dobrú povesť. Moja rodina chcela, aby som sa vydala za čistokrvného čarodejníka s množstvom peňazí a veľkou mocou. Už pre mňa našli toho správneho muža: Dracovho starého otca. Nevedela som to. Keď si uvedomili, že vážne chodím s muklom, rozhodli sa zasiahnuť. Dokonca ma vydierali a povedali, že Andyho zabijú, ak sa s ním nerozídem. Moja vlastná rodina... Dobre, rozišla som sa s ním a povedala som mu, že s ním nemôžem byť. Zlomila som mu srdce, ale nechcel sa ma tak ľahko vzdať. Objavil sa na mojom zásnubnom večierku. Stále neviem, ako sa o ňom dozvedel. Požiadal ma, aby som šla s ním, aby som opustila svoju rodinu a všetkých ostatných. Súhlasila som. Ale skôr než sme mohli odísť, môj snúbenec priamo predo mnou Andyho zabil. Nemal ani šancu brániť sa..."

Hermiona zalapala po dychu a cítila, ako jej zvlhli oči.

"To je hrozné," zavzlykala a Nessa jej utešujúco stisla ruku.

"Neplač, láska. S Andym som prežila nádherný čas a nikdy by som nechcela o tento čas prísť. Nenávidela som Dracovho starého otca. Chcela som utiecť a navždy opustiť moju rodinu a domov, ale on ma sledoval. Prinútil ma k bozku a ja som si s hrôzou uvedomila, že moje telo skutočne reaguje. Vieš, bol to veľmi atraktívny muž," pokrčila plecami a Hermiona si zahryzla do pery.

"Ako si asi dokážeš predstaviť, po tomto som ho nenávidela ešte viac. Nebudem zachádzať do detailov, ale nakoniec sme sa vzali. Z triumfu v jeho očiach sa mi podlamovali kolená, ale nemohla som si pomôcť, aby ma nefascinoval muž, ktorého som mala celým srdcom nenávidieť. Po celé tie roky, ktoré sme spoločne strávili, som mu nikdy neodpustila, čo urobil mojej prvej láske. Ale hoci som mu neodpustila, tiež som nedokázala ďalej ho nenávidieť. Nedokážem popísať lásku, čo som k nemu cítila, ale určite to bol nejaký druh lásky. Uvedomila som si to, keď sa po prvý raz pozrel na Dracovho otca. Ležala som úplne vyčerpaná na nemocničnej posteli, keď som ho zbadala s bábätkom v náručí. V jeho tvári bolo toľko emócii... Keď sa na mňa pozrel, mohla som vidieť v jeho očiach žiariť všetku tú lásku, ktorú skrýval. To bol okamih, kedy som prestala bojovať, okamih, keď som sa konečne poddala."

Hermiona fascinovane počúvala a pokúšala sa predstaviť si pár, ktorý bol schopný prekonať takéto prekážky.

"Ale stále existovala jedna vec, na ktorej sme sa nedokázali zhodnúť. Dracov starý otec nikdy nechcel prijať, že muklovia sú rovnako hodnotní ako čarodejníci. Osobne si myslím, že toto nepriateľstvo bolo len vďaka mojej láske k Andymu," stále s úsmevom vyhlásila Nessa.

"Draco je tak veľmi podobný svojmu starému otcovi," zrazu povedala a Hermiona sa zamračila, ako keby sa jej toto prirovnanie veľmi nepáčilo.

Nessa sa zasmiala.

"To bol kompliment, srdiečko, nie urážka," dodala srdečne a postavila sa, aby z rímsy kozuba vzala fotografiu.

Bol na nej Draco ako dieťa so svojim starým otcom, keď mal asi osem alebo deväť rokov. Stáli vedľa seba a mávali z obrázka. Dracove platinové vlasy, strieborné oči, víťazný úsmev na jeho perách, všetko toto pohromade vyzeralo jednoducho zbožňujúco. Hermiona sa sústredila na muža vedľa neho. Bol vysoký a štíhly, a predsa svalnatý. Jeho vlasy boli rovnako žiarivé ako Dracove, ale oči mal veľmi výrazne modré. Mala pocit, že na ňu skutočne hľadí zvrchu. Tvár mal výraznú a naozaj veľmi pripomínal Draca. Dosť podivné bolo, že k nemu necítila odpor. V jeho osobnom kúzle bolo niečo, čo ho robilo príťažlivým. Hermiona mala zrazu pocit, že chápe, prečo mu Nessa podľahla.

"Myslím, že rozumiem," prehovorila, stále sa sústredila na tú fotografiu.

"Isteže rozumieš. Všetci Malfoyovci majú podivnú, ale veľmi prítomnú príťažlivosť. Keď im umožníš, aby boli okúzľujúci, nemáš šancu, aby si vyviazla. Zvonka sa zdajú byť tvrdí a prísni, namyslení a poriadne povrchní, ale akonáhle im poskytneš šancu otvoriť sa, si neodvrátiteľne lapená v ich šarme. Nepotrebujú prútik, aby ťa okúzlili," odvetila Nessa súčasne vyčítavo a milujúco.

"A ak sa nakoniec tešíš z lásky takého muža, potom by radšej zomrel, než ťa nechal ísť. Láska Malfoyov je hlboká, miláčik. Draco sa ťa nikdy nevzdá, keď sa už rozhodol byť s tebou. Nebude to vždy ľahké, ale na toto sa môžeš určite spoľahnúť."

Hermiona sa usmiala.

"Čo ak naša láska spôsobí len bolesť a problémy?" zrazu položila otázku, ktorá ju trápila najväčšmi.

Nessa si odfrkla.

"Potom s tým budeš musieť žiť, zlatíčko. Nie je dobrý nápad vzdať sa svojho šťastia len preto, aby si uspokojila niekoho iného. Ak vaše rodiny a priatelia nedokážu prijať vaše rozhodnutie, potom nestoja za tvoj smútok. Neznamená to, že si bezohľadná, len to, že si zamilovaná do niekoho, koho nemajú radi."

Hermiona sa cítila trošku lepšie a usmiala sa.

"Máte pravdu," pomaly povedala, stále sa pozerajúc na obrázok vo svojej ruke.

Nessa sa na ňu utešujúco pozrela.

"Draco je veľmi neobyčajný človek. Je absolútne verný, oddaný a veľmi milý. Ak niekoho miluje, potom odovzdá všetko, čo môže ponúknuť. Je tiež majetnícky, tvrdohlavý a občas trochu sebecký. Ale keď ti raz dovolí, aby si ho milovala, nikdy nebudeš môcť rovnako milovať niekoho iného. Jednoducho ti to nedovolí," prehovorila s úsmevom. "Neviem, ako to robia, ale Malfoyovci majú veľmi zvláštny spôsob ako si získať srdce dievčaťa," dodala vševediaco.

Hermiona si vzdychla.

"Myslím, že je to pravda."

Nessa sa postavila a zívla.
"Už sa vrátim do postele. Nezostávaj dlho hore, som si istá, že Draco má na zajtra nejaké plány," povedala s prižmúrenými očami a Hermiona sa zasmiala.

"Dobrú noc, Nessa. A ďakujem vám."

"Sladké sny, meduška," odpovedala láskyplne a z dôverne známej prezývky Hermionu striaslo.

Nessa sa otočila a chcela odísť z izby, keď sa na ňu ešte raz pozrela.

"Veríš v osud, Hermiona?" zrazu sa spýtala a zvedavo sledovala dievčinu na gauči.

Hermiona premýšľala o všetkom, čo zistila za posledné mesiace. Bolo jej osudom zamilovať sa do Draca? Asi. Ale čo tá hrozná vojna, ktorej chcela zabrániť? Keby aj to bol osud, potom by neexistovala šanca zmeniť ho, však? Ale ona už akosi zmenila budúcnosť, nie? Tak čo z toho všetkého bolo v skutočnosti jej osudom?

"Nie som si istá," nakoniec úprimne odpovedala.

Nessa s úsmevom prikývla.

"Ani ja nie," povedala skôr, než nakoniec nechala Hermionu samu.

ooOoo

Hermiona sa postavila a tiež opustila obývačku. V žiadnom prípade by sa teraz nedokázala sústrediť na knihu. Srdce jej búšilo, keď zastala pred Dracovou izbou. Jej ruka sa načiahla a kým sa mohla rozhodnúť, či by vážne mala tie dvere otvoriť alebo nie, už to urobila.

Dracova izba bola rovnako útulná ako jej, ale oveľa osobnejšia. Potichu vošla a zatvorila za sebou dvere. Zbadala, že Draco spí a mlčky zalapala po dychu. Nutkanie dotknúť sa ho bolo skoro neznesiteľné a ona na chvíľu zatvorila oči, aby sa upokojila. Mala by vážne opustiť jeho izbu skôr, než sa prebudí a zbadá ju. Určite by dospel k nesprávnym záverom.

Hermiona sa otočila, keď začula z postele pohyb.

"Meduška?" spýtal sa prekvapený a zachrípnutý hlas.

Hermiona sa v duchu prekliala. Do pekla...

"Prepáč, ja len... vieš... Hneď sa vrátim do svojej izby, dobrú noc..." koktala začervenaná a chcela odísť, keď ho začula postaviť sa.

Tak toto vážne nebol dobrý nápad... Draco mal na sebe len boxerky a Hermiona nedokázala zabrániť tomu, aby nezalapala po dychu.

S úsmevom sa k nej priblížil a ona mala znova pocit, že vidí anjela.

"Nie!" nakoniec odhodlane prehovorila a on nadvihol obočie.

"Čo?" spýtal sa zmätený a Hermiona si odfrkla.

"Nechoď bližšie! Myslím..., nuž..., nemal by si..." začala mrmlať znova a on sa usmial od ucha k uchu.

"Bojíš sa?" zašepkal a Hermiona cítila, ako sa jej zrýchlil tep.

"Áno," úprimne odpovedala a on sa zachichotal.

"Prečo si potom prišla?" zamatovo sa spýtal a Hermiona pokrútila hlavou.

"Nemám potuchy," odvetila s pokrčením pliec a on sa zasmial.

"Neuhryznem ťa," usmial sa a načiahol ruku.

Ako mohla odolať? V okamihu, keď sa ich ruky dotkli, Hermiona mala pocit, ako keby sa celým jej telom rozšíril oheň. Zastonala a zacítila okolo seba jeho ruky. Bol teplý a jeho pokožka bolo jemná. Ukryla si tvár v jeho hrudi a uvoľnila sa.

Draco ju zaviedol k svojej posteli a obaja si ľahli. Objal ju zozadu a pobozkal na krk. Hermiona si desivo uvedomovala jeho blízkosť.

"Nie je ti zima?" s rumencom na tvári sa spýtala a on sa zachichotal.

"Nemohlo by mi byť teplejšie," odpovedal a ona vycítila jeho úškrn.

Začal ju hladiť po ruke a ju striaslo potešením.

"Veríš v osud?" zrazu sa spýtala a Draco ju ešte raz pobozkal na krk.

"Prečo sa pýtaš?"

Hermiona si vzdychla.

"Len ma to napadlo."

Dracov výdych na jej krk ju rozochvel.

"Radšej si myslím, že sa môžem uplatniť sám a nie, že len nasledujem predurčenú cestu," nakoniec odpovedal.

Hermiona prikývla.

"Myslíš, že sme sa zamilovali náhodou?"

Odfrkol si.

"Meduška, poviem ti niečo, čo som nikdy nikomu nepovedal, takže dobre počúvaj, pretože to asi nikdy nezopakujem."

Zvedavo prikývla a začula ho vzdychnúť si.

"Keď si mi vtedy v treťom ročníku vrazila, bol som poriadne ohromený. Nikto sa nikdy neopovážil niečo podobné urobiť. Veľmi dlho som na to nedokázal zabudnúť a z času na čas som si ťa z diaľky obzeral. Keď som ťa v štvrtom ročníku videl na Vianočnom bále, nemohol som si pomôcť, aby som si nemyslel, že si to najnádhernejšie dievča toho večera. Najnádhernejšie dievča, ktoré som kedy videl, aby som pravdu povedal. Vidieť ťa tancovať s Krumom mi najviac zo všetkého spôsobovalo, že som sa cítil hrozne a vôbec som nevedel prečo. Vravel som si, že je to len prekvapením, ale hlboko vo vnútri som vedel, že to tak nie je." Hermiona stuhla a Draco si odfrkol.

"Minulý rok, keď som bol súčasťou Inkvizičnej čaty, mohol som v tvojich očiach vidieť opovrhnutie zakaždým, keď si sa na mňa pozrela. Vravel som si, že je to presne tak, ako by všetko malo byť a že neexistuje dôvod, aby mi to vadilo. Myslel som si, že v žiadnom prípade by si ma nemohla viacej nenávidieť. Keď si tento rok do mňa nečakane s plačom vrazila, bol som si istý, že som kompletne zošalel. Cítil som tvoje telo na mojom, počul tlkot tvojho srdca, videl slzy v tvojich očiach a namiesto pocitu zhnusenia som ťa zrazu chcel objať. Chcel som ti osušiť slzy a vidieť ťa jediný krát sa na mňa usmiať. Tento pocit ma zmiatol viac, než si niekedy dokážeš predstaviť. To kvôli tomu som bol potom taký hnusný. V okamihu, keď som zbadal tvoj ublížený výraz, už mi to bolo hrozne ľúto."

Hermiona sa konečne prekvapená otočila tvárou k nemu, jej oči rozšírené, jej ústa pootvorené.

Usmial sa.

"Čakal som na teba po tom, čo si sa zamiešala do mojich plánov s tým prekliatym náhrdelníkom. Keď sme sa začali hádať a videl som tvoje oči, tvoje rozpálené líca, tvoje ruky v bok, proste som ťa musel pobozkať. Tak strašne som chcel vedieť, ako chutia tvoje pery. Čakal som, že ma odtlačíš, budeš ešte väčšmi zúriť a budeš ma naveky nenávidieť, ale ty si ma namiesto toho objala a všimol som si, že nemáš ku mne takú averziu, ako som si vždy myslieval. V tom okamihu, keď si mi ten bozk opätovala, som si uvedomil, že toto je bod, z ktorého niet návratu."

Usmial sa, nežne jej pohladil chrbát a Hermiona stále nedokázala prehovoriť.

"Ten bozk bol opojný. Keď si odišla, vedel som, že je príliš neskoro, aby som to popieral. Všetko, čo sa stalo potom, bolo len kvôli tomu, aby som zistil, či pre teba a pre mňa existuje nejaká šanca. Či by si mohla cítiť to isté. Či by si ma niekedy dokázala prestať nenávidieť. Ja som ťa začal milovať už dávno, meduška. Len som o tom nevedel."


Kapitola 18: Vianoce



Leap in time

18. kapitola –
Vianoce

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/18/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.
Pozor! Rating: PG-18



Kapitola 18: Vianoce

Hermiona dlho nedokázala zaspať. Cítila vedľa seba Dracovo teplé telo a jeho ustálené dýchanie ju upokojovalo. Predtým nevedela, čo povedať. Ako mohla primerane odpovedať na takéto priznanie? Hermiona sa ho rozhodla len jednoducho pobozkať a do toho gesta vložiť všetky svoje pocity. Nesťažoval sa.

Hermiona pokrútila hlavou, ešte stále ohromená. Nemohla uveriť tomu, ako sa všetko vyvŕbilo. Teraz si dokonca dokázala spomenúť na všetky tie pohľady, ktoré jej Draco vtedy venoval. Bolo neuveriteľné, že mu na nej v skutočnosti vždy záležalo. Celé tie roky si myslela, že ju nenávidí... Tak dlho mohli byť priateľmi - viac než priateľmi, ale tie rozdiely medzi nimi boli neprekonateľné a Hermiona stále nemohla dýchať, keď premýšľala o všetkých tých dôvodoch, kvôli ktorým by nemali byť do seba zamilovaní. Ale práve teraz ju nezaujímali.

Zrazu jej prišla na myseľ jedna náhla spomienka: keď schádzala dole schodmi do Veľkej siene v ten večer Vianočného bálu. Bola nervózna a vzrušená a strávila hodiny skrášľovaním sa, aby vyzerala pekne. Draco bol dole a hovoril s Pansy. Evidentne sa nudil. Hermiona si pamätala, že si pomyslela, že v tom čiernom obleku vyzerá dobre. Potom sa zrazu otočil, ako keby jej čítal myšlienky. Nikdy nezabudne na to, ako sa na ňu vtedy pozrel. Jeho strieborné oči sa rozšírili v prekvapení a bolo to po prvý raz, čo sa na ňu pozeral bez nejakého náznaku pohŕdania či výsmechu. Bolo to najväčším komplimentom jej výzoru, že nepovedal ani nič hrubé. Hermiona si pamätala, že sa pri jeho pohľade začervenala a že Pansy zúrila ako peklo. Usmiala sa.

Bolo neuveriteľné, ako sa všetko zmenilo. Bola s Dracom Malfoyom v dome jeho starej mamy a zajtra mal byť Štedrý deň. Keby jej niekto povedal, že tento rok strávi Vianoce s Dracom Malfoyom, pomyslela by si, že je to ten najväčší vtip, aký kedy počula. Teraz sa všetko, o čom si nikdy nemyslela, že sa môže stať, stávalo skutočnosťou. Všetko?

Vzdychla si a pomyslela si na Harryho. Luna sa určite mýlila. Bolo nemožné, aby k nej Harry cítil niekedy niečo viac než priateľstvo. Hermiona si nehlučne odfrkla. Harry miloval Ginny viac než kohokoľvek iného. Nikdy by sa jej nevzdal. To, ako sa na ňu pozeral, tento fakt dokazovalo. Bol len naštvaný, pretože nemohol Draca vystáť. A pretože si robil starosti. Nič viac na tom nebolo... Ale hoci sa Hermiona pokúšala presvedčiť samu seba, že toto bol určite ten jediný dôvod pre jeho zvláštne správanie, v skutočnosti nedokázala sama sebe uveriť.

Hermiona sa otočila a pritúlila sa k Dracovi. Objala ho rukami a zatvorila oči.

"Milujem ťa," zašepkala a pobozkala ho na krk.

Nemohla vidieť ten malý úsmev na jeho nádherných perách. Ovinul ruky okolo nej a spokojne zastonal.

ooOoo

Draco nebol zvyknutý s niekým spať. Spať, nič iné. Bolo zvláštne dôverné prebudiť sa a nájsť vedľa seba Hermionu. Stále spala, tvár uvoľnená, pery pootvorené. Na bielom hodvábnom vankúši boli jej kučery tmavé. Ležala na boku, jednu ruku mala okolo jeho pása, druhú mala pod hlavou. Bola otočená tvárou k nemu a všimol si dlhých mihalníc, porcelánovej pokožky a ružových pier. Mala na sebe červený vršok a čierne šortky, hoci bola najhlbšia zima. Draco sa usmial. Nikdy sa necítil takto spokojne.

Začal ju hladkať po ruke a na jej perách sa zjavil úsmev. Bola nádherná. Draco položil ruku okolo nej a sklonil sa, aby ju pobozkal. Skôr než to mohol urobiť, jej jantárové oči sa náhle roztvorili a on stuhol vo svojom pohybe. Ich oči sa spojili. Dala ruku za jeho krk a pritiahla si ho bližšie.

"Dobré ráno," zašepkala a s láskou ho pobozkala.

Draco zacítil, ako sa mu zrýchlilo srdce a zrazu sa ocitol na chrbte a Hermiona sedela na ňom. Na chvíľu zauvažoval, že je to možno ďalší sen, ale zatiaľ žiaden sen nemohol takto reálne cítiť. Sklonila sa, aby ho pobozkala a jej pery sa začali pohybovať od jeho úst k jeho uchu a nadol k jeho kľúčnej kosti. Vlasmi sa mu dotýkala hrude a on mohol cítiť nahú pokožku jej nôh. Zalapal po dychu a chytil ju za zápästia. Hermiona sa na neho zvedavo pozrela a on zastonal.

"Čo presne máš v úmysle urobiť?" nakoniec sa zachrípnuto spýtal, cítiac, že je veľmi blízko k tomu, aby náhodne zneuctil sám seba tým najhorším spôsobom.

Hermiony sa to evidentne dotklo.

"Myslela som... nuž, len som chcela skúsiť..." zamrmlala a začervenala sa.

Draco sa v duchu preklial. Posadil sa, Hermiona stále v jeho lone a položil jej ruku pod bradu, aby ju prinútil pozrieť sa na neho.

"Mne sa to páčilo, hlupáčik," zašepkal a Hermionine oči sa rozšírili skôr, než sa ešte väčšmi začervenala. Miloval jej rozpálené líca.

Draco zasunul ruku do jej vlasoch a pritiahol si ju bližšie. Pažu mal ovinutú okolo jej štíhleho pása a jeho oči boli znova spojené s jej. Ich pery sa dotkli a ona zastonala, keď ho rukami objala. Cítiť jej ruky na svojej nahej pokožke bolo intenzívne. Bola všade. Nohy mala vedľa jeho a sedela tak veľmi blízko k tomu jedinému miestu, kde sa začali sústreďovať všetky jeho pocity. Draco zrazu zauvažoval, či je ten prvý, ktorý je tak blízko nej. Pocítil podivné bodnutie žiarlivosťou, keď si predstavil, že je takto s niekým iným.

Predklonil sa a Hermiona bola teraz pod ním. Bol medzi jej stehnami a ona ho sledovala prekvapená, rozpačitá a súčasne vzrušená. Draco ju nežne pobozkal a pohladil po stehne. Zalapala po dychu. Vložil ruku pod jej vršok a láskal sa s jej bruchom, zatiaľ čo bozkával jej krk. Draco cítil, ako jej tlčie srdce a cítil sa lapený v jej pohľade. Nemala potuchy, aká zvodná dokáže byť. Pochopí to niekedy? Bude niekedy vedieť, koľko moci nad ním v skutočnosti má? Keď sa jej ruky začali pohybovať po jeho chrbte, striasol sa a zatvoril na chvíľu oči.

Hermiona bola zjavne fascinovaná. Dotýkala sa ho s nesmiernou zvedavosťou, snažila sa robiť tie isté veci, ktoré on robil jej. Nezdalo sa, že má strach. Draco vedel, že by mal teraz rozhodne zastaviť, napriek tomu, že nikdy nechcel tak strašne pokračovať ďalej.

"Hermiona..." len zašepkal a ona stuhla.

Jej medovo sfarbené oči sa rozšírili a jej výraz znežnel.

"Nikdy predtým si mi nepovedal menom," zašepkala.

Draco sa zachichotal a prevrátil očami.

"Napadlo mi, že toto by mohla byť vhodná chvíľa, kedy s tým začať," zažartoval a Hermiona sa znova začervenala.

"Mali by sme ísť dole na raňajky," prehovorila s ľútosťou a Draco sa usmial.

"Asi by sme mali," tiež s ľútosťou súhlasil. "Alebo by sme sa mohli aspoň spoločne osprchovať, kým pôjdeme," dodal.

Hermiona sa začervenala a zahryzla si do pery, ako keby vážne zvažovala jeho ponuku.

"Len žart, meduška," uškrnul sa a Hermiona sa začervenala ešte viac.

Prikývla a ešte raz ho pobozkala, skôr než sa postavila, že odíde. Draco okamžite pocítil chlad. Pred dverami sa otočila, jej líca rozpálené.

Draco sa usmial.

"Sklamaná?" spýtal sa pobavene a Hermiona našpúlila pery.

"O nič viacej než ty," sladko odpovedala než opustila izbu.

Draco sa zasmial a dal si studenú sprchu - úplne sám.

ooOoo

Draco chcel vojsť do kuchyne, keď začul Hermionu rozprávať sa s Nessou. Na okamih zastal a začul svoje meno.

"Draco je pre teba veľmi dôležitý, však?" s úsmevom sa spýtala Nessa, kým obracala lievance.

Hermiona prestierala stôl a tiež sa usmiala.

"Isteže."

Nessa sa na ňu znepokojene pozrela, ako keby chcela niečo povedať, ale nevedela ako.

"Srdiečko, si si dobre vedomá rozdielov, ktorým budete musieť v budúcnosti vy dvaja čeliť, však?"

Hermiona si vzdychla.

"Som si ich vedomá väčšmi, než si dokážete predstaviť... Viem, že sme v riadnej kaši, ak to zistia jeho rodičia."

Nessa pokrútila hlavou a zhlboka sa nadýchla.

"Nehovorím o jeho rodičoch, zlatíčko. Tam vonku sú väčšie prekážky."

Hermiona prikývla a Nessa sa na ňu prekvapene pozrela.

"Viem," jednoducho odpovedala a Nessa v úľave zatvorila oči.

"Takže si si vedomá nebezpečenstva, v ktorom vy dvaja ste?"

Hermiona znova prikývla.

"Poznala som ho od začiatku," priznala sa.

Nessa sa sústredila na svoje lievance a Hermiona tiež zostala ticho. Zjavne boli stratené vo svojich myšlienkach. Draco stál vedľa otvorených dverí, ruky vo vreckách, oči prázdne. Chcel konečne vojsť, keď ich znova začul hovoriť.

"Hermiona, robím si starosti, zlatíčko," priznala Nessa a Hermiona sa pokúsila o slabý úsmev.

"Aj ja. Ale je príliš neskoro," odhodlane odpovedala a Draco sa musel trochu pousmiať. Bola to tá istá veta, ktorú vždy vravieval on. Bolo príliš neskoro, ach áno, určite bolo.

Nessa prikývla.

"Viem. Ale nehovoríme o vynútenom rozchode, keď sa to dozvie. Máš najmenšiu predstavu o tom, čo ti urobí, keď ťa niekedy dostane?"

Hermiona zbledla, ale svoj pohľad neodvrátila.

"Mám poriadne dobrú predstavu o jeho metódach," sucho odpovedala.

Nessa chcela niečo povedať, ale Hermiona ju prerušila.

"Nessa, počúvajte. Ja nie som len muklorodená, viete? Som tiež najlepšia priateľka Harryho Pottera. Ak ma niekedy dostane, toto bude dostatočný dôvod na to, aby ma umučil k smrti. Pomohla som Harrymu viac než len raz, aby prežil. Aj tak by som zomrela, takže ak mám eventuálne prísť o život, radšej by som zomrela za to, že som s Dracom."

Draco zaťal päste, kým Nessa zalapala po dychu.

"Hermiona..." začala šokovane, ale Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou.

"Stojí to za to riziko," presvedčene odpovedala a Nessa sa posadila na stoličku, jej oči dokonalou kópiou Dracových.

"Moje drahé dievčatko..." povedala len a Hermiona k nej prešla, položila jej ruku na plece a sklonila sa, aby sa pozrela do očí staršej ženy.

Usmiala sa.

"Budeme v poriadku. Sľubujem."

Nessa si odfrkla, ale podarilo sa jej usmiať.

"Môžete sa spoľahnúť na moju pomoc kedykoľvek ju budete potrebovať."

Hermiona prikývla.

"Viem. Vďaka."

Nessa sa postavila a otočila sa, aby pohľadala javorový sirup. Draco mohol počuť, ako vzlyká, ale sústredil sa na Hermionu.

Mala na seba biely rolák a džínsy. Vlasy mala zapletené a bola dokonca ešte krajšia. Ale najfascinujúcejší bol jej výraz. Vždy si myslieval, že v skutočnosti nechápe riziká. Isteže, vedela o smrťožrútoch v jeho dome. Vedela, že nesmie dovoliť, aby zistili, že to s ňou myslí vážne. Ale počuť ju rozprávať o smrti a mučení a z uvedomenia si, že to bola v skutočnosti jeho chyba, že vôbec v nebezpečenstve je, mu bolo nevoľno.

"Pohľadám Draca," zašepkala a chcela odísť z kuchyne.

Draco sa rozhodol, že bolo načase konečne sa ukázať a s úsmevom vošiel do kuchyne. Jeho tvár bola dokonalou maskou a podarilo sa mu zakryť hrôzu, ktorú pred pár sekundami pociťoval.

"Dobré ráno. Prepáčte, trochu meškám," povedal stále s úsmevom, ignorujúc červené oči svojej starej mamy a to nezlomné odhodlanie v očiach jeho priateľky.

ooOoo

Počas jedenia sa nerozprávali a Hermiona bola za to vďačná. Mala zopár vecí na premýšľanie. Ale boli Vianoce a ona nechcela stráviť oslavy obavami, takže sa pokúsila potlačiť problémy, v ktorých boli a užívať si prázdniny.

"Čo budeme dnes robiť?" spýtala sa Draca a on sa usmial, zatiaľ čo sa na ňu akosi ľútostivo pozeral.

"Mohol by som ťa trošku previesť po okolí, ak by si chcela," navrhol a Hermiona prikývla.

"Dobre, poďme teda," nadšene odvetila a vybehla si nahor po kabát. Draco s Nessou sa zasmiali.

"Uvarím niečo chutné na obed, takže nemeškajte," usmiala sa a nakoniec sa dívala, ako dvojica odchádza.

Držali sa za ruky a bol z nich veľmi pekný pár. Spojila ruky a pomodlila sa, než vošla späť do domu.

Všetko bolo prikryté snehom a ich nohy zanechávali hlboké stopy. Bola poriadna zima, ale Hermione bolo teplo. Pozrela sa na Draca a jej dobrá nálada sa rozplynula. Zdal sa byť stratený v nepríjemných myšlienkach a nemohla sa zbaviť pocitu, že sa niečo stalo.

"Si v poriadku? Si taký tichý," nakoniec sa spýtala, pozorne ho sledujúc.

Otočil sa tvárou k nej a ospravedlňujúco sa usmial.

"Prepáč. Nič to nie je," odpovedal a Hermiona vedela, že klame rovnako ako on vedel, že si to uvedomila.

Stisol jej ruku, venoval jej intenzívny pohľad, z ktorého ju striaslo. Kráčali niekoľko minút cez nádherný, snehom pokrytý les skôr, než sa dostali k malej lúčke s chatou. Hermiona zalapala po dychu. Nikdy tu nebola, ale mala pocit, že ju zaplavili tisícky spomienok z budúcnosti, ktorú nikdy nemala.

Jej šok neušiel Dracovej pozornosti a zamračene sa na ňu pozrel.

"Čo sa deje?" spýtal sa znepokojene a dokonca trochu vystrašene.

Hermiona si nevšimla, že jej po lícach stekajú slzy.

Toto bolo miesto, kde jej budúce ja po prvý raz pobozkalo Draca. Toto bolo miesto ich prvej spoločnej noci a miesto, kde ju požiadal o ruku. A toto bolo miesto, kde strávili poslednú spoločnú noc než ich rozdelila smrť. Nikdy toto miesto nevidela, ale vedela, že sa nemýli, ako keby jej to niekto povedal.

Hermiona nedokázala odpovedať; nemohla prestať plakať a nedokázala to vysvetliť. Len tam stála s očami dokorán, plakala kvôli všetkému, čo mohlo byť a nikdy nebude.

Bola tu úľava a zármutok, láska a nostalgia, strach a neistota.

Draco ju prinútil pozrieť sa na neho, jeho oči tiež rozšírené, ale šokom. Bol dokonca bledší a očividne na smrť vydesený.

"Meduška, čo sa do pekla deje?" dostal zo seba, uvažujúc, či neprišla o rozum.

Stále nedokázala odpovedať, ale objala ho tak tuho ako mohla a schovala si tvár do jeho hrude. Nežne ju hladil, šepkal utešujúce slová, rozhliadal sa, aby zistil, čo spôsobilo takýto výbuch citov.

Hermiona sa nakoniec upokojila a so vzlykaním na neho pozrela.

"Prepáč," zašepkala.

Draco sa na ňu zvedavo pozrel.

"Nemáš sa za čo ospravedlňovať, len mi povedz, čo sa deje," dožadoval sa.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Nenávidela, že mu klame, ale ako to mohla niekedy vysvetliť?

"Neviem, čo sa stalo, len som mala pocit, že mi to niečo pripomína a musela som plakať. Nič to nie je, nemaj obavy."

Draco samozrejme vedel, že klame, ale nenútil ju povedať pravdu. Len prikývol a rozhodol sa, že sa spýta inokedy.

"Prepáč, nechcel som ťa rozplakať. Poďme preč," ospravedlňujúco povedal a Hermiona odhodlane pokrútila hlavou.

"Zle si ma pochopil, vážne toto miesto milujem. Je to to najkrajšie miesto, kde som bola," vášnivo odvetila.

V jej očiach mohol vidieť, že teraz je absolútne úprimná, čo ho zmiatlo ešte viac.

"Nedochádza mi to. Je to len chata. Sám som tu nikdy nebol, nevedel som, že v tomto lese bude," priznal a získal od Hermiony slabý úsmev.

"Nevadí," zašepkala a znova ho objala.

Ovinul ruky okolo nej a ešte raz sa rozhliadol. Čo by ju mohlo takto rozplakať? Draco odpoveď nenašiel.

"Môžeme ísť dnu?" zrazu sa spýtala Hermiona a Draco prekvapene prikývol. Stále ju nechápal.

Priblížili sa k tej malej chate a pomaly vošli. Hermiona sa rozhliadla a prekvapilo ju, že bolo presne taká, akú si ju predstavovala. Zvláštny pocit pokoja zaplnil jej srdce, ako keby bolo správne, že tu bola s Dracom.

"Je nádherná," zašepkala a otočila sa k Dracovi s ohromeným výrazom.

Pokrútil hlavou.

"Prečo mám pocit, že si tu už bola?" zamračene sa spýtal a Hermiona pokrčila plecami.

"Možno v inom čase," odpovedala zadumane a zmiatla Draca ešte viac.

"Povieš mi to niekedy?" zvedavo sa spýtal Draco.

Hermiona sa usmiala a prikývla.

"Sľubujem."

Zjavne sa cítil lepšie a pristúpil k nej.

"Len som ti chcel ukázať okolie, ale nečakal som, že tak silno zareaguješ," priznal a objal ju.

Hermiona sa usmiala.

"Vďaka, že si ma sem priviedol," úprimne odvetila a nežne ho pobozkala.

Zdalo sa to také správne byť s ním práve tu. Toto miesto bolo magické. Bolo to miesto, ktoré spájalo jej minulosť, prítomnosť a budúcnosť spôsobom, ktoré žiadne iné miesto nikdy nedokáže.

"Čo je na tomto mieste také úžasné?" nakoniec sa Draco spýtal, stále sa snažil prísť na to, čo sa deje.

Hermiona sa usmiala tým najnádhernejším úsmevom.

"Je to len mágia," povedala a Draco znova pokrútil hlavou, kým sa na ňu s malým úsmevom pozeral.

ooOoo

Konečne sa veľmi pomaly dostali domov, držiac sa za ruky, vychutnávajúc si blízkosť toho druhého. Nerozprávali sa veľa, pretože obaja premýšľali. Hermiona stále mala pocit, ako keby dnes stretla osud. Nájsť tú malú chatu nemohla byť len náhoda.

"Myslím, že naozaj verím v osud," povedala a získala od Draca prekvapený pohľad.

"A prečo sčista-jasna?" spýtal sa zvedavo.

Hermiona sa znova záhadne usmiala.

"Len pocit."

Draco prevrátil očami, ale usmial sa.

Čoskoro prišli dnu a stretli sa s Nessou v obývačke, ktorá bola teraz vyzdobená v striebornej a zlatej. V rohu bol obrovský vianočný stromček, pod ktorým bolo niekoľko darčekov. Hermiona sa žiarivo usmiala a Nessa jej úsmev opätovala.

"Stojíte pod imelom, zlatíčka," prehovorila s prižmúrenými očami a Hermiona sa začervenala.

Draco sa uškrnul a pristúpil k nej. Sklonil sa a veľmi nežne ju pobozkal. Hermiona zatvorila oči a vychutnávala si ten pocit jeho pier na svojich, to teplo praskajúceho ohňa a vôňu pečených zemiakov. Nessa si odkašľala a Hermiona sa začervenala, zatiaľ čo Draco sa uškŕňal.

Najedli sa, porozprávali a strávili príjemný večer s množstvom sladkostí a dobrým filmom. Hermiona sedela vedľa Draca, ich prsty prepletené. Nessa ich sledovala z hojdacieho kresla a nemohla si pomôcť, aby neľutovala tento mladý pár, ktorý bojoval proti daným okolnostiam. Nakoniec sa rozhodla ísť na poschodie.

Nessa zívla a s úsmevom sa postavila.

"Pôjdem do postele, len sa bavte sami," povedala milujúco, jej úsmev trošku vážny.

Hermiona s Dracom prikývli a popriali jej dobrú noc. Konečne boli sami a Hermiona okamžite zabudla na film, ktorý sledovali. Svetlo sviečok, praskajúci oheň a Dracova blízkosť - to všetko ju zoslabovalo, ale súčasne robilo šťastnou.

Keď sa stretla s jeho pohľadom, prestala dýchať. Rukou jej láskal líce a usmieval sa.

"Poďme predstierať, že sme pod imelom, dobre?" zašepkal a Hermiona sa zachichotala skôr, než zatvorila oči, aby počkala na jeho bozk. Nemusela čakať dlho.

Časť z nej premýšľala, či ju bude niekedy menej priťahovať. Hermiona si bola poriadne istá, že odpoveď je nie. Utápala sa v jeho bozku a ocitla sa na gauči pod ním. Toto bolo určite lepšie než hrať s rodičmi karty. Na chvíľu sa cítila vinne, ale netrvalo to dlho.

"Poďme hore," zrazu Draco chrapľavo povedal a Hermiona z neho nedokázala spustiť oči.

Vedela veľmi dobre, čo bude jej súhlas znamenať a chcela to.

Hermiona s rumencom prikývla a všimla si, ako mu jeho strieborné oči stmavli. Postavil sa a zobral ju za ruku. Mlčky kráčali hore schodmi a vošli do Dracovej izby. Nezažal a Hermiona cítila, ako sa jej rozbúchalo srdce. Izba bola osvetlená len mesačným svitom, ktorý bol vďaka snehu vonku ešte silnejší.

Hermiona mohla vidieť všetko, ale bolo dosť tma, aby sa cítila akosi bezpečne. Zahryzla si do pery a čakala na neho, aby začal.

ooOoo

Draco si všimol jej vzrušený a súčasne vydesený výraz a vedel, že čaká na neho, kým niečo urobí. Cítil sa vinne za to, že ju prinútil myslieť si, že nemá na výber. Pristúpil k nej a ovinul ju rukami. Uvoľnila sa a mocne ho objala. Hlboko ju pobozkal a vycítil reakciu vlastného tela rovnako ako jej. Zdvihol ju a odniesol k posteli.

Hermiona sa na neho pozerala, ako keby bola zhypnotizovaná a on sa nedokázal pozrieť inam. Posadil sa vedľa nej, hladkal jej jednou rukou líce. Hral sa s jej vlasmi a pozeral na ňu po celý čas, čo premýšľal o tom, čo urobiť ďalej. Hermiona ho prekvapila, keď sa zrazu vzpriamene posadila a pobozkala ho. Objala ho rukami a pritiahla si ho bližšie.

Draco zastonal. Ako mohol nereagovať na takéto pozvanie? Schoval ju pod sebou a bozkával ju dovtedy, až kým obaja ledva popadali dych. Zdvihla ruky, aby mu umožnila vyzliecť jej rolák a Dracovi sa rozbúšilo srdce.

Pomohol jej zbaviť sa ho a nemohol z nej odtrhnúť oči. Mala bielu podprsenku s ružovou stužkou uprostred. Bola zreteľne v rozpakoch a on pokrútil hlavou a usmial sa.

"Nemáš potuchy, aká si nádherná," prehovoril úprimne a Hermiona sa len usmiala a posadila sa, aby dala dole sveter aj jemu.

Bola jasne vzrušená a on takisto. Nikdy nebol s niekým, kto by pre neho tak veľa znamenal. Nechcel jej ublížiť, nechcel jej poskytnúť akýkoľvek dôvod, aby to ľutovala. Chcela si dať dole aj džínsy, ale chytil ju za zápästia a pobozkal ju.

"Dovoľ mi, aby som ti pomohol," dostal zo seba a sklonil sa, aby jej ich vyzliekol. Pobozkal každý kúštiček jej nohy a Hermiona sa striasla. Jeho pery zanechávali spaľujúcu cestičku na jej citlivej pokožke a ona chcela viac, chcela všetko. Nakoniec ju pobozkal na palec a pokračoval druhou nohou. Hermiona zastonala a otočila hlavu. Pobozkal ju na stehno, na pupok a nakoniec na prsia. Zalapala po dychu. Ešte jej ani nerozopol podprsenku a už cítila, ako jej stvrdli bradavky. Usmial sa a priložil pery na tú tenkú látku, sajúc jej bradavku cez látku podprsenky. Hermiona ponorila ruky do jeho vlasov.

"Predstav si, aké by to bolo dobré, keby som ju dal dole," s úsmevom povedal a Hermiona si jedným plynulým pohybom rozopla podprsenku.

Draco sa prekvapene zachichotal a položil ruku na jej prsník, vychutnávajúc si ten pocit jej jemnej pokožky. Jej reakcia sa dostavila okamžite. Zahryzla si do pery a zatvorila oči, prekvapená svojou vlastnou odozvou. Draco priložil pery okolo ružovej bradavky a začal ju veľmi nežne sať. Nevedel prestať sledovať jej výraz. Privádzala ho do šialenstva. Pohol sa vyššie a pobozkal ju, ohromený jej krásou.

Hermiona sa nedržala spiatky. Objala ho rukami a dotýkala sa ho na každom mieste. Rukami putovala nadol, aby mu rozopla džínsy a Draco sa prudko nadýchol. Teraz ho určite mohla cítiť, ale nezdalo sa, že by jej to vadilo. Práve naopak. Nikdy predtým nevidel také vášnivé dievča. Utopil sa v jej očiach, v jej vôni, v dotyku jej pokožky.

Jeho ruka sa zatúlala k jej Venušinmu pahorku a začala ho jemne trieť. Hermiona prekvapene zalapala po dychu a zastonala. Draco ju pobozkal, ale svoj pohyb neprerušil. Vyzliekol jej nohavičky a ona sa nesťažovala. Bola taká nádherná. Štíhla a hebká, s dlhými, tmavými vlasmi a očami bohyne. Pocítil silnú potrebu chrániť ju a nikdy jej nedovoliť odísť. Chcel ju urobiť svojou a premilovať sa s ňou celú noc. Ale v tom okamihu, keď zbadal jej medovo zlaté oči, vedel, že ešte nie je správny čas. Pocítil skoro fyzickú bolesť, keď uvažoval o tom, že zabrzdí, ale príliš ju miloval, aby riskoval, že to niekedy bude ľutovať.

Draco si mlčky vzdychol a tešil sa z jej krásy, bozkával jej hodvábnu pokožku, všade sa jej dotýkal, sledoval jej výraz a reakciu jej tela. Jeho ruka sa znova pohla nadol a začala ju láskať. Bola pripravená a on bol tiež, ale ten čas ešte nenastal. Jemne ju trel, nakoniec vložil prst do jej teplých hlbín. Hermiona zalapala po dychu a napla sa, ale skoro okamžite zastonala rozkošou a začala pohybovať bokmi voči jeho ruke. Draco sa zhlboka nadýchol a veľmi ťažko sa snažil jednoducho si ju nevziať, zabudnúť na to, že je panna a že potrebuje viacej času. Jej vyvrcholenie prišlo rýchlo a intenzívne. Pocítil, ako sa napla a držala sa jeho pliec.

Hermiona fascinovane otvorila oči a previnilo sa na neho pozrela.

"Ale... ty si ne..." začala zachrípnuto, ale Draco ju nežným bozkom umlčal.

Oboch ich zakryl a ovinul okolo nej ruky, kým ju bozkával na čelo. Hermiona sa uvoľnila, ale cítil, že sa znepokojuje.

"Urobila som... chcem povedať, spravila som niečo zle?" začervenaná sa spýtala.

Draco si odfrkol.

"Skoro si ma priviedla do šialenstva, meduška. Myslel som si, že sa neudržím. Ešte aj teraz by som na svoj zámer rád zabudol."

Hermiona sa trochu uvoľnila, ale mračila sa.

"Aký zámer?"

Draco ju znova pobozkal, kým ju hladil po chrbte.

"Meduška, chcem to viac než čokoľvek iné. O tom nikdy nepochybuj. Ale myslím, že ešte nie je čas. Chcem, aby si si tým bola istá a nikdy to neoľutovala."

Hermiona sa na neho pozrela, ako keby bol šteniatko a Draco prevrátil očami.

"Neopovažuj sa na mňa pozerať, ako keby som bol chutnučký psíček, inak by som mohol zmeniť názor a dokázať, že v skutočnosti taký nie som," pohrozil a Hermiona sa zachichotala.

"Chutnučké malé šteniatko," doberala si ho a Draco sa zaškeril.

Hermiona sa rozosmiala a pritlačila svoje nahé telo k jeho. Hlboko ho pobozkala a oči jej žiarili.

"Ďakujem ti," zašepkala začervenaná a Draco sa usmial.

"Za čo?" pobavene sa opýtal.

"Za to, že si taký, aký si," odpovedala a pritúlila sa k nemu.

Draco ju pobozkal na vlasy a sledoval ako spí. Mal tvrdú noc - v skutočnom význame toho slova.

ooOoo

Hermiona sa prebudila vedľa Draca. Pociťovala príjemné vyčerpanie a pozrela sa s nežným úsmevom na svojho priateľa. Stále spal, jeho tvár nevinná a veľmi mladá. Cítila teplo jeho tela a tiež si dobre uvedomovala svoju nahotu. Ale bolo to príjemné.

Stále nemohla uveriť, že to skutočne neurobili. Hermiona si bola istá, že neprestane, keď raz začnú. To, že k nej bol ohľaduplný, spôsobilo, že sa do neho zamilovala ešte viac. Teraz si bola viac než istá, že nikdy nebude ľutovať, ak to jedného dňa urobia. Hoci by to sotva mohlo byť lepšie než to, čo s ňou robil včera. Nikdy predtým sa takto necítila. Ťažko sa na tom dalo niečo zlepšiť. Hermiona ho s láskou bozkala.

"Veselé Vianoce," zašepkala a Draco sa ňu usmial, keď otvoril oči.

"Veselé Vianoce," zachrípnuto povedal a Hermiona sa zachichotala.

Nadvihol obočie a Hermiona sa usmiala od ucha k uchu.

"Nechceš sa osprchovať?" spýtala sa diabolsky.

Draco si odfrkol.

"Ako keby som ti dovolil takto ma pokúšať."

Hermiona našpúlila pery.

"Prečo sa proste nepoddať?" spýtala sa zvodne.

Draco zatvoril oči.

"Zabíjaš ma, meduška."

Hermiona sa zrazu prisala k jeho bradavke a Draco prekvapene zalapal po dychu.

"Tebe sa to tiež páči, že?" spýtala sa nadšene a Draco si nemohol pomôcť, aby sa nerozosmial.

"Si nemožná."

Hermiona sa usmiala. Nikdy si nepredstavoval, že bude takáto. Vždy si myslel, že bude v posteli plachý a zdráhavý typ, ale podľa všetkého nebola.

Skôr než mohli urobiť viac, než sa na seba pozerať, zrazu zavolala Nessa.

"Veselé Vianoce! Čas na darčeky!"

Hermiona vyskočila z postele vydesená myšlienkou, že by ju Nessa mohla nájsť v Dracovej izbe.

Draco len nadvihol obočie a pobavene ju sledoval, kým sa snažila nájsť si oblečenie.

"Nepozeraj sa tak na mňa!" sťažovala sa a Draco sa škeril od ucha k uchu.

"Prečo? Páči sa mi to."

Hermiona sa začervenala a veľmi rýchlo sa obliekla. Venovala mu ďalší dlhý bozk, než sa konečne šla osprchovať.

Konečne zišla dole na raňajky a našla Draca s Nessou v obývačke.

"Tento je pre teba, zlatíčko. Veselé Vianoce!" povedala Nessa a podala Hermione darček so žltou stuhou.

Hermiona sa vďačne usmiala.

"Ďakujem," odvetila, kým ho rozbaľovala. Zjavila sa nádherná drevená hracia skrinka. Bola to tá z kozubovej rímsy. Hermiona ju otvorila a zaznela nádherná hudba. Malá porcelánová tanečnica sa roztočila. Hermiona cítila, ako jej vlhnú oči.

"Napadlo mi, že sa ti bude páčiť. Videla som ťa, ako sa na ňu pozeráš. Bol to darček od Andyho. Myslím, že by si ho mala mať," prehovorila Nessa s úsmevom a Hermiona sa k nej otočila tvárou a vrelo sa usmiala.

"Budem si ju strážiť ako poklad," povedala, držiac hudobnú skrinku vo svojom lone. Draco sa na ňu usmial a ona sa cítila jednoducho šťastne.

Hermiona zobrala zelený darček a podala ho Nesse.

"Tento je odo mňa," povedala a staršia žena sa na ňu prekvapene pozrela.

"Ach drahá, nemusela si," odvetila, keď si darček vzala a zvedavo ho rozbaľovala.

Bola to zbierka básní o láske. Nessa sa pozrela na obal a usmiala sa. V tejto chvíli vyzerala krajšie než kedy predtým.

"Veľmi pekne ti ďakujem, Hermiona," dojato prehovorila.

"Tu máš ďalší, odo mňa, Nessa," povedal Draco a podal jej darček.

Nessa sa na neho usmiala a rozbalila ho. Bol to nádherný rám na fotografie s ružami. Nessa sa zhlboka nadýchla a šťastne sa usmiala.

"Ďakujem ti, môj drahý!" Draco sa usmial.

"Je prázdny, ale dáme do neho obrázok nás troch. Takže vždy budeš mať na tieto Vianoce spomienku," povedal spokojne a Nessa sa skoro rozplakala.

Hermiona sa na neho usmiala. Stále ju dokázal prekvapiť.

Nessa vytiahla ďalší darček a podala ho Dracovi.

"Toto je to, čo som ti urobila pred rokmi, aby si nikdy nezabudol, čo za človeka si," jednoducho povedala a podala mu to.

Draco to otvoril a našiel fotoalbum so stovkami fotografií jeho, Nessy, starého otca, jeho rodičov...

"Robila som ho, keď si sem chodieval na prázdniny."

Hermiona mu nahliadla ponad plece. Bol tam malý Draco na rybačke, plávajúci Draco, Draco hrajúci na piano...

"Je dôležité nezabudnúť na to, že si predovšetkým človek," s úsmevom prehovorila a Hermiona jej úsmev opätovala, keď položila ruku Dracovi na plece. Pozreli sa s úsmevom na seba a potom on objal svoju starú mamu a poďakoval jej.

Hermiona vytiahla strieborný darček a konečne ho podala Dracovi.

"Tento je tvoj," vzrušene povedala.

Usmial sa a zvedavo ho otvoril. Hermiona mu kúpila strieborný náramok. Na malom prívesku bolo vyryté jej meno.

Draco sa na ňu usmial.

"Milujem ho," povedal a pobozkal ju trochu príliš vášnivo vzhľadom na prítomnosť jeho starej mamy.

Nessa sa len zachichotala a Hermiona sa začervenala.

"Vďaka," zašepkal a Hermiona sa usmiala.

Venoval jej zlatý darček a Hermiona sa nemohla dočkať, kým zistí, čo to je. Bola to kniha. Ale nie hocijaká kniha, bolo to prvé vydanie Histórie Rokfortu vrátane osobného venovania.

Hermiona skrátka onemela. Nedokázala mu ani poďakovať.

"Je evidentne ohromená," s úsmevom prehovorila Nessa a Draco šťastne prikývol.

"Nedokážem si ani predstaviť, aká musela byť drahá!" nakoniec sa Hermiona ozvala.

Draco len pokrčil plecami a Hermiona mala znova slzy na krajíčku.

"Vďaka! Je to proste dokonalé!"

Priložila ruky na jeho líca a vďačne ho pobozkala. Ich oči sa znova spojili a Hermiona počula, ako jej búši srdce. Ale skôr než mohli povedať viac, zrazu zazvonil zvonček na dverách a všetci traja sa na seba prekvapene pozreli.

"Čakáš niekoho, Nessa?" nakoniec sa spýtal Draco.

Nessa pokrútila hlavou a postavila sa, aby otvorila dvere. Draco s Hermionou zostali v obývačke a premýšľali, kto by prišiel na Štedrý deň na návštevu.

"Nie!" Nessa skoro vykríkla a Draco s Hermionou sa na pozreli na muža, ktorý vošiel do obývačky s vražedným výrazom na tvári.

Draco zaťal päste a Hermiona prestala dýchať.

"Ahoj, tati," nakoniec prehovoril Draco, čeliac impozantnému zjavu Luciusa Malfoya.


Kapitola 19: Malfoy Manor



Leap in time

19. kapitola – Malfoy Manor

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/19/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.

Kapitola 19: Malfoy Manor

Hermiona bola v šoku. Nielen preto, že vôbec nečakala, že sa ukáže Dracov otec, ale skôr preto, že nemohla uveriť, ako veľmi Luciusa Malfoya zmenil Azkaban. Bol oblečený v čiernom a bol oveľa chudší než predtým. Vlasy mal matné a zdalo sa, že stratili trochu zo svojej farby. Ale najhoršie boli jeho oči. Boli jednoducho prázdne. Strieborné jazerá prázdnoty. Hermionu striaslo. Luciusove oči boli také podobné Dracovým, že ju to zrazu vystrašilo. Nikdy by nechcela, aby v Dracových očiach uvidela takú prázdnotu... Hermiona sa zhlboka nadýchla.

Nessa bola bledá a zrejme premýšľala, ako túto situáciu zvládnuť. Dracova tvár bola ako z kameňa, ale bol napätý a oči mu žiarili.

"Nemáš byť v Azbakane?" zrazu sa spýtal svojho otca.

V Luciusových očiach sa objavila malá iskrička. Uškrnul sa.

"A ty nemáš tráviť prázdniny so svojou matkou? Myslel som, že na ňu budeš dávať pozor."

Draco sa zaksichtil. Lucius zrejme trafil citlivé miesto. Nessa sa medzi nich vložila.

"Sú Vianoce. Posaďme sa a o všetkom sa porozprávajme," stále znepokojená navrhla.

Lucius jej venoval neprístupný pohľad než si prezrel Hermionu. A potom sa všetko stalo veľmi rýchlo. Zrazu vytiahol Lucius svoj prútik a vyslal na Hermionu silnú neverbálnu kliatbu. Skôr než ju vôbec napadlo vyhnúť sa jej, Draco už vrhol Protego, aby ju ochránil. Otec so synom sa na seba pozerali a odhadovali sa.

Lucius si vzdychol a posadil sa. Zrazu vyzeral veľmi starý.

"Takže je to pravda," vyvodil si vyčerpane.

Draco len prikývol, ruka zovretá okolo prútika.

"Máte vôbec potuchy, čo sa stane, keď to zistí?" náhle vyčítavo zašepkal Lucius, oči upriamené na bledú tvár svojho šestnásťročného syna.

Akí mladí sa zrazu zdali! Hermiona si zahryzla do pery a pripadala si ako malé dieťa, ktoré nemá tušenia o skutočných nebezpečenstvách tam vonku. Strach v Luciusových očiach bol taký impozantný, že mala závrat. Bol to plne vytrénovaný čarodejník s neuveriteľnými schopnosťami a predsa vyzeral zjavne vystrašený na smrť. Hermiona zbledla. Lucius si to všimol a odfrkol si.

"Lepšie neskoro než nikdy," zažartoval, ale jeho úsmev nedosiahol jeho prázdne oči.

Draco sa otočil tvárou k nej a jeho oči boli také tvrdé ako oceľ. On to vždy vedel. Od samého začiatku si uvedomoval riziká. Hermiona si pripadala taká hlúpa, nemohla tomu uveriť. Vypočula si príbeh druhého Malfoya a ešte stále verila tomu, že sú dosť silní, aby tento boj vyhrali. Dostatočne silní, aby túto hroznú budúcnosť zmenili. Bola taká hlúpa.

"Prečo si tu, tati?" napäto sa spýtal Draco, odhodlane čeliac svojmu otcovi.

Lucius sa uškrnul.

"Chcel som ťa priviesť k rozumu."

Draco pokrútil hlavou.

"Príliš neskoro."

Lucius si vzdychol.

"Myslel som si, že to povieš. Z toho dôvodu by som si rád pohovoril so slečnou Grangerovou. Možno ona bude rozumnejšia."

Luciusov hlas bol unavený a príliš napätý, ale jeho tón netoleroval žiaden nesúhlas.

Draco si odfrkol.

"Čokoľvek musíš povedať, von s tým, tati."

Lucius prižmúril oči.

"Nežiadal som ťa o súhlas, Draco. Nezabudni, s kým sa rozprávaš."

Draco nemal čas odpovedať, pretože Hermiona náhle urobila krok vpred.

"Poďme sa poprechádzať," navrhla a Lucius súhlasne prikývol.

Draco jej venoval zúrivý pohľad, ale ona mu len položila ruku na plece a snažila sa ho upokojiť.

"Neopováž sa jej ublížiť," pohrozil mu Draco a jeho otec sa na neho pozrel súčasne nahnevane a smutne.

"Keby ti záležalo na tvojej rodine tak veľmi, ako ti záleží na nej, bol by som za to vďačný."

Tá výčitka sa Draca dotkla, napriek tomu, že sa to snažil nedať najavo.

Lucius otvoril zadné dvere a počkal na Hermionu, aby zamierili do záhrady. Nessa s Dracom sa na seba ustarane pozreli.

ooOoo

Chvíľu kráčali, obaja tichí. Hermiona vedela, že je nebezpečné byť osamote s niekým ako Lucius Malfoy, ale videla jeho výraz a existovala jedna vec, ktorú mali spoločnú: obaja chceli, aby bol Draco v bezpečí.

"Ako si to urobila?" zrazu sa so zamračením spýtal Lucius. Pozrel sa na ňu, ako keby sa ju snažil pochopiť.

Hermiona pokrčila plecami.

"Nič som neurobila. Žiaden elixír, žiadne kúzlo, vôbec nič také. Neprinútila som Draca do tohto vzťahu," ostro odpovedala.

Lucius si odfrkol.

"Viem. Draco je schopný ubrániť sa, takže v žiadnom prípade si ho nemohla prinútiť. Ale zaujíma ma, čo ho prinútilo zabudnúť na všetky jeho zásady. Nechcem ťa uraziť, ale Draco ťa očividne nenávidel odvtedy, čo ste sa prvý raz stretli. A nezdalo sa, že by sa ti páčil."

Hermiona si zahryzla do pery.

"City sa môžu meniť."

Lucius si vzdychol.

"Áno, tak sa zdá."

Hermiona zastala a vážne na neho pozrela.

"Zradíte nás?"

Luciusove oči sa prižmúrili a znova mal na tvári ten vražedný výraz.

"Myslíš, že by som riskoval život svojho syna kvôli špinavej humusáčke ako si ty?"

Jeho hlas bol ľadovo chladný a krutý a Hermiona sa prikrčila. Prikývla a dokonca sa uškrnula.

"Fajn. Tak čo potom zamýšľate urobiť?"

Lucius si odfrkol.

"Budem sa dovolávať tvojho zdravého rozumu."

Hermiona si založila ruky.

"Som samé ucho."

Lucius prikývol a zhlboka sa nadýchol.

"Poznáš súčasnú situáciu na Malfoy Manor?"

Hermiona prikývla a on pokrútil hlavou, očividne naštvaný.

"Mal som zaujímavý rozhovor s Pansy Parkinsonovou, ktorá mi povedala, že Draco chodí s nikým iným než s tebou. Povedala mi, že ťa Draco využíva len na informácie, ale že sa bojí, že by na tom mohlo byť viac. Videla vás dvoch na King's Cross, ako spoločne odchádzate. Dokážeš si predstaviť, aký som bol prekvapený, že Draco na Vianoce tajne opustil Rokfort?"

Lucius nevynaložil žiadnu námahu, aby zakryl svoj odpor.

"Bolo mi jasné, že neexistuje iné miesto, kam by šiel, tak som prišiel sem. Chcel som vedieť, čo k tebe skutočne cíti."

Hermiona nič nepovedala. Čo mohla povedať? Lucius si vzdychol a pokračoval.

"Toto nie je príbeh ´moji rodičia sú proti moje priateľke´. Toto je otázka života a smrti. A v stávke nie je len Dracov život. Celú moju rodinu by zabili, keby to on niekedy zistil. A nielen moju rodinu. Si si veľmi dobre vedomá faktu, že Temný pán k tebe beztak nepociťuje nejaké mimoriadne sympatie. Som si istý, že by ťa rád zabil, aj keď len kvôli tomu, že by ublížil Potterovi. Ak sa niekedy dozvie, že si pre Draca taká dôležitá, potom budeš mať poriadnu cenu. Bude ťa prenasledovať a nebude ťažké ťa dostať. A nemusím ti hovoriť, čo sa stane potom. Vyláka Pottera a vieš veľmi dobre, že tvoj najlepší priateľ by ťa rozhodne prišiel zachrániť. A Draco by bol pravdepodobne dosť hlúpy, aby prišiel tiež."

Hermione bolo zrazu veľmi chladno. Striasla sa a zatúžila po teple Dracovho tela. Potrebovala jeho útechu a lásku viac než kedy predtým.

"Čo by som mala urobiť?" zašepkala skôr pre seba.

Lucius ju zrazu schmatol za zápästie a Hermiona stuhla a roztvorila oči. Zízal na ňu tými prázdnymi hlbinami a jeho zovretie bolo bolestivé a svojím spôsobom zúfalé.

"Rozíď sa s ním! Ak Draco pre teba toľko znamená, potom neriskuj jeho život a svoj tiež. Vráť sa kam patríš. Vy dvaja ste nikdy nemali byť spolu!"

Hermiona zalapala po dychu a v očiach pocítila slzy. Len samotné pomyslenie, že opustí Draca, jej rozlámalo srdce na tisíce kúskov. Neexistovala nejaká možnosť ako všetko vyriešiť? Iná možnosť?

"Pusti ju!" pohrozil dôverne známy hlas a obaja sa prekvapene obzreli.

Dracov výraz bol rovnako vražedný ako predtým Luciusov. Urobil niekoľko krokov vpred, keď Hermionu zrazu niečo potiahlo a všetko okolo nej sčernelo.

ooOoo

Hermiona mala pocit, ako keby ju tlačilo cez veľmi úzku gumovú hadicu. Keď si pomyslela, že už dlhšie nedokáže zadržať dych, konečne pocítila úľavu z čerstvého vzduchu hrnúceho sa do jej pľúc. Hermiona otvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Cítila, ako jej telom uháňa adrenalín, keď spoznala tú obrovskú bielu vilu pred ňou.

"Malfoy Manor?" spýtala sa zachrípnuto.

Lucius sa na ňu uprene pozrel, ale neodpovedal. Hermiona nemala v úmysle sa tak rýchlo vzdať. Nedočiahla na svoj prútik, ale ako Nessa povedala: v prvom rade sme všetci ľudia a nič neublíži mužovi viac než silný kop do gulí. Zvrtla sa v Luciusovom náručí a kopla ho tak silno ako mohla.

Ako očakávala, zadýchaný sa prehol a pustil ju. Hermiona sa otočila a utekala tak rýchlo ako mohla. Ešte sa nedokázala odmiestniť, takže musela uniknúť po muklovsky. Začula za sebou Luciusa a cítila silu kliatob, ktoré strieľal jej smerom. Našťastie ju nezasiahli. Hermiona sa otočila a vrhla kúzlo tým smerom, kde sa zrútil Lucius. Nemala čas skontrolovať ho zbližša.

Čo by mala teraz urobiť? Kam by mala ísť? Koľko času budú potrebovať, aby našli Luciusa a teda začali hľadať ju? A ako do pekla mala kontaktovať Draca a povedať mu, aby ju nehľadal na Malfoy Manor? Skôr než mohla zodpovedať na čo i len jedinú z týchto otázok, zrazu vrazila do niekoho veľmi silného. Premiestnil sa tesne pred ňu a bol dokonca bledší než zvyčajne.

"Za toto mi určite zaplatíš..." zavrčal Lucius nahnevane a posledná vec, čo Hermiona videla, boli jeho celkom živé oči, ktoré sa na ňu zhora pozerali.

ooOoo

Draco mal pocit, ako keby bol lapený vo svojej najhoršej nočnej more. Ruka jeho otca zrazu zovrela Hermionine zápästie a mohol vidieť hrôzu v jej očiach, keď zrazu obaja spred neho zmizli. Načiahol sa, aby ich zadržal, ale bolo príliš neskoro. Silné zúfalstvo zaplavilo jeho myseľ a celé jeho telo bilo na poplach, kričalo po niečom, čo by mohol urobiť, aby ju priviedol späť.

Ale nebolo nič, čo by mohol urobiť aj keby chcel. Ešte sa nemohol premiestňovať a nemal potuchy, kam jeho otec zmizol. Asi rovno domov, ale čo ak nie? A ak ju naozaj priviedol na Malfoy Manor, čo jej do pekla urobia? Draca zaliala súčasne horúčava a chlad a začal sa triasť. Nessa mu položila ruky na plecia a keď sa k nej konečne otočil tvárou, mohol vidieť svoj vlastný vydesený výraz odrážať sa v jej strieborných očiach.

"Čo do pekla mám urobiť?" ohromený dostal zo seba a začul ako Nessa miesto odpovede vzlykla.

"Nemyslím si, že jej práve teraz môžeš pomôcť. Aj keby si šiel autom domov, bude ti to trvať viac než päť hodín."

Draco pochopil nevyslovenú narážku: za päť hodín bude už asi mŕtva alebo ešte niečo horšie.

"Dokážeš sa premiestniť, Nessa?" spýtal sa tak pokojne ako bolo možné.

Jeho stará mama s plačom pokrútila hlavou.

"Nikdy som tomu neprišla na kĺb. Nikdy. Prepáč, drahý. Jediná vec, ktorú ti môžem ponúknuť, je metla..."

Draco sa na ňu nádejne pozrel a súhlasne prikývol. S metlou ušetrí minimálne dve hodiny.

Tá metla už bola poriadne stará a zďaleka nie taká rýchla ako Dracov Nimbus 2001, ale nesťažoval sa. Bola to jeho jediná šanca. Práve chcel odísť, keď náhle ´prásk´ ohlásilo ďalšieho nečakaného návštevníka. Dracove oči sa prižmúrili.

"Tvoj otec je späť z Azbakanu. Požiadal ma, aby som ťa priviedol domov a mohol si stráviť Vianoce so svojou rodinou," s kamennou tvárou prehovoril ten cudzinec.

Bol to očividne smrťožrút. Mal dlhý čierny plášť a krátke, hnedé vlasy. Tvár mal výraznú a vyzeral asi na dvadsaťpäť rokov. Najvýnimočnejšie boli jeho jasno zelené oči a malá jazva na jeho ľavom líci. Trpezlivo čakal a prijal Dracove skúmanie bez akéhokoľvek komentovania. Draco mal čudný pocit, že toho muža pozná.

"Nikdy predtým som vás nevidel."

Cudzinec sa zaškeril.

"Nie každý služobník Temného pána žije na Malfoy Manor."

Draco len prikývol a pozrel sa na Nessu, ktorá sa tvárila znepokojene.

"Budem v poriadku," zašepkal, aby ju upokojil, ale zjavne tomu neuverila. Nie veľmi povzbudivé.

Draco sa zhlboka nadýchol a položil ruku na smrťožrútove rameno. Aká zasratá situácia. Len s ňou chcel stráviť niekoľko pokojných dní, preč od všetkých problémov, ktorým museli čeliť v škole. Nikdy ho nenapadlo, že budú musieť čeliť oveľa väčším. Ako ju dostane z toho prekliateho domu? A v prvom rade ako vysvetlí jej prítomnosť? Nezniesol by, keby ju stratil... Aké skvelé prázdniny. Veselé Vianoce, Draco...

Dracove temné myšlienky prerušil čudný pocit, že sa nemôže nadýchnuť, keď sa premiestnili. Keď konečne znova otvoril oči, stál pred dôverne známou vilou, ktorú vždy nazýval svojím domovom. Vzdychol si a odhodlane sa napäl.

"Máme len pár minút, kým nás niekto príde vyzdvihnúť, takže radšej ma pozorne počúvaj, Draco," zrazu na neho naliehal smrťožrút vedľa neho.

Draco sa na neho zamračene pozrel, ale cudzinec len pokračoval.

"Nevedia, že je tam tvoja priateľka. Musíš predstierať, že si úmyselne prišiel domov. Vedia, že si navštívil svoju starú mamu, ale netušia, že s tebou bola Hermiona. Tvoj otec ju vzal do domu cez tajný priechod v podzemí. Je v bezpečí - zatiaľ. Tvoj otec ťa bude pravdepodobne vydierať jej životom. Musíš súhlasiť, dokonca aj keby len navonok. Môžete použiť ten istý priechod, aby ste sa dostali von z domu. Tvoj otec si myslí, že o ňom nevieš. Je to jediná cesta von. Vyjdite podzemnou chodbou von z domu a ja tam na vás dvoch budem čakať. Pomôžem vám utiecť."

Cudzinec to evidentne myslel vážne a Draco vycítil, že hovorí pravdu. Ale stále mu neveril.

"Prečo by si nám pomáhal?" spýtal sa zmätený.

Smrťožrút netrpezlivo pokrútil hlavou.

"Niet času na vysvetľovanie, len urob, čo som povedal. Hermiona je vo východnom krídle. Buď opatrný: jeden chybný pohyb a už nikdy nebudeš môcť znova odísť."

Draco nemal čas odpovedať, pretože zrazu sa pred nimi zjavili ďalší dvaja smrťožrúti. Jedným bol Goylov otec a druhým bol ten špinavec Macnair. Obaja sa škerili.

"Konečne doma, há, Draco?" zlomyseľne vyhlásil Goyle.

Draco len prikývol a nasledoval tých dvoch mužov do toho obrovského domu. Cudzinec bol tesne za nimi. Macnair sa k nemu otočil so širokým úsmevom.

"Už ho môžeš prenechať nám, Connor."

Cudzinec prikývol a odmiestnil sa, ale nie skôr než venoval Dracovi posledný pohľad. Čo sa to tu do pekla dialo? A kto bol ten chlapík?

"Tvoja matka na teba čaká vo svojom salóne," prehovoril Goyle pred mramorovým schodiskom.

Draco prikývol a šiel na poschodie. Našťastie mu dosť dôverovali, aby ho nechali ísť samotného. Preskúmal prázdne chodby a pýtal sa sám seba, kde všetci sú. Bolo to akési čudné.

Nakoniec zastal pred veľkými drevenými dverami a zhlboka sa nadýchol. Nech sa teraz stane čokoľvek, musí Hermionu nejako udržať v bezpečí. Urobil by čokoľvek, aby ju dostal z tohto domu.

ooOoo

Draco otvoril dvere a našiel svoju matku sedieť v pohodlnom kresle pred kozubom. Bola nádherná ako vždy, hoci teraz sa mračila. Jej dlhé, blonďavé vlasy boli zapletené a mala na sebe modré šaty so zelenou šálou. Keď zbadala Draca, vyskočila a objala ho s úľavou a obavami. Ale neboli sami.

Pred oknom stála Bellatrix a zhnusená sledovala dojemnú scénu pred ňou. Mala dlhé, čierne šaty s dlhými rukávmi a strieborným opaskom okolo štíhleho pása. Tmavé vlasy mala rozpustené a žiarivé. Bola skoro taká krásna ako bývala pred Azkabanom. Ale nič nemohlo vymazať ten šialený lesk v jej čiernych očiach. Vedľa nej bol Lucius, stále bledý, stále prázdny, ale aj tak autoritársky.

"Prestaň, Cissy! Radšej by si ho mala potrestať než ho objímať. Čo ťa do pekla prinútilo navštíviť tú tvoju muklov milujúcu starú mamu, Draco?" vyšplechla Bellatrix a Narcissa sa na ňu nahnevane pozrela.

"To, ako sa správam k svojmu synovi, nie je tvoja vec, Bella! A prestaň sa do toho miešať, tvojou úlohou nie je spochybňovať jeho motívy!"

Bellatrix zazrela na sestru, ale Lucius jej zabránil povedať viac.

"Bella, chcem, aby si odišla. Chcem sa s Dracom porozprávať v súkromí."

Narcissa prikývla a položila ruky Dracovi na plecia. Bellatrix zaťala päste.

"Nevydávaj príkazy, ako keby si tu šéfoval, Lucius! Nezabúdaj, že by si bol stále v Azbakane, keby náš Pán nebol taký veľkorysý."

Luciusove oči teraz znova zažiarili.

"Toto je stále môj dom, Bella a buď budeš počúvať moje príkazy alebo môžeš okamžite odísť!"

Bellatrix sa uškrnula.

"Nemysli si, že sa ku mne môžeš takto správať len preto, že tu Temný pán práve teraz nie je. Pôjdem, ale na toto nezabudnem, Lucius."

Draca zaplavila úľava. Nebol tu. Vďakabohu, naozaj tu ešte nebol.

Bellatrix otvorila dvere a otočila sa než konečne odišla.

"Nemysli si, že predo mnou môžeš niečo utajiť, Lucius. Dosť skoro to zistím a budete potrestaní. Na tú chvíľu sa teším."

Dvere sa zatvorili s dôrazným buchnutím a Draco sa otočil tvárou v tvár k svojim rodičom. Toto nebude prechádzka ružovou záhradou...

ooOoo

"Draco, zlatíčko, prečo si odišiel z Rokfortu? Nenapadlo ťa, že sa dostaneš do problémov?" znepokojene sa spýtala Narcissa a Lucius si odfrkol.

"Neprišiel domov kvôli sebe, láska."

Narcissa sa zmätene zamračila, čeliac výmene pohľadov medzi jej manželom a synom.

"O čom to hovoríš?"

Lucius sa na ňu pozrel s kamennou tvárou.

"Nebol sám, keď som ho u Nessy našiel."

Narcissine oči sa rozšírili a zvedavo sledovala svojho syna.

"Draco, ty si vzal niekoho so sebou? Koho?"

Draco nadvihol obočie.

"Dievča, s ktorým chodím."

Lucius si znova odfrkol a Narcissa bola evidentne ohromená.

"Pansy?" odvážila sa spýtať, ale Lucius pokrútil hlavou a nakoniec vysvetlil, čo sa stalo.

"V skutočnosti tam bol s tým Grangerovie dievčaťom. Spomínaš si na ňu, že? Je to tá humusáčka z Chrabromilu, Potterova najlepšia priateľka."

Narcissa zbledla a znova sa posadila do kresla, s veľkou námahou sa snažiac neodpadnúť. Oči mala veľké a vlhké a pery pootvorené prekvapením.

"To nemyslíš vážne," vydýchla a skoro sa zrútila, keď pochopila Dracovo odhodlanie.

"Ach, môj bože, všetci zomrieme," dodala šokovaná, jej oči teraz upriamené na tvár jej manžela.

Nikto jej predpoveď nekomentoval a Narcissa sa zhlboka nadýchla.

"Kde je to dievča?" nakoniec chcela od Draca vedieť.

Draco s nacvičenou ležérnosťou pokrčil plecami.

"Nemám potuchy. Mala by si sa spýtať otca. Vlastne ju uniesol."

Narcissa nadvihla obočie a Lucius nezaujato prikývol.

"Je v skutočnosti priamo tu. V tejto chvíli je v bezvedomí a neprezradím, kde je ukrytá, pretože si viem predstaviť, že by si náš syn trúfol prekliať nás a utiecť s ňou."

Dracovi sa ušiel šokovaný pohľad od jeho matky a chladný pohľad od jeho otca. Nie zlé, tati...

"Nedovolím, aby sa táto rodina rozpadla kvôli tvojej tvrdohlavosti, Draco. Ak máš to dievča naozaj rád, potom urob to najlepšie pre vás oboch a rozíď sa s ňou. Raz a navždy na ňu zabudni a ani sa neopovažuj o nej znova hovoriť. Môžeš si vybrať: buď sa rozídete a umožníš jej vrátiť sa k životu, ktorý viedla než ťa stretla alebo odmietneš a ja ju odovzdám Temnému pánovi. Rozhodni sa, Draco."

Narcissa si zahryzla do pery, ale svojmu manželovi neodporovala. Položila ruku Dracovi na rameno a prosila.

"Draco, prosím. Vieš, o čo ťa Temný pán požiadal, aby si urobil. Nebude tolerovať nedostatok rešpektu."

Dracovi sa podaril slabý úsmev.

"Aj tak zomriem, však, mami? Vieš veľmi dobre, že nedokážem Dumbledora zabiť. Celá táto sračka je len zasraný plán, aby mal dôvod zbaviť sa celej našej rodiny. Pozri sa mi do očí a povedz mi, že sa mýlim."

Narcissa nedokázala zabrániť slzám, ktoré jej stekali po bledých lícach. Lucius vyzeral dokonca ešte horšie než predtým a Draco položil ruku na matkino plece. Sklonil sa a pobozkal ju na čelo, svoje oči spojené s jej.

"Nikdy nedovolím, aby niekto tejto rodine ublížil, mami. Ale musíte mi veriť. Teraz potrebujem vašu vieru viac než kedy predtým. Sľubujem, že nájdem spôsob, len ma skrátka musíte nechať."

Lucius sa mračil a pochybovačne sledoval svojho syna.

"A čo to dievča?"

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Ak jej ublížiš, poviem Dumbledorovi všetko, čo viem. A ak ma plánuješ zadržať tu, pekne si pokecám s Temným pánom."

Luciusove oči sa rozšírili zúrivosťou a Narcissa zalapala po dychu.

"Ty sa opovažuješ vydierať svojho otca?" zasyčal a Draco pokojne prikývol.

"Presne tak ako si ty vydieral mňa."

Narcissa nahnevane pokrútila hlavou a postavila sa medzi nich.

"Prestaňte! Obaja! Sme rodina, nie? Máme ťahať za jeden povraz. Nedovolím vám, aby ste sa vydierali ako najhorší nepriatelia! Hanbím sa za vás!"

Draco aj jeho otec sa na previnilo pozreli na Narcissu. Lucius si vzdychol.

"Nechápeš, aké je to dievča nebezpečné? Mohla by všetko zničiť," prosebne vysvetľoval.

Draco pokrútil hlavou.

"Tati, odpovedz mi na jedinú otázku a nechám ťa na pokoji: páči sa ti, kam v tejto chvíli smeruje tvoj život?"

Luciusova chladná maska sa rozlomila a Draco si to s uspokojením všimol. Tento výraz bol dostatočnou odpoveďou.

"Napadlo ťa niekedy, že by sme mohli byť na tej nesprávnej strane?" pokračoval Draco. Narcissa sa na neho pozrela s rozšírenými očami. V tých modrých hlbinách bol strach a pochybnosti, ale aj kúštiček nádeje.

"Draco..., neurob..." zašepkala a znepokojene sa rozhliadla, ako keby čakala kameru, ktorá ju sleduje alebo niečo také.

"Čo ak vám poviem, že možno existuje cesta von? Čo ak náš život nemusí byť takýto?"

Lucius prižmúril oči.

"Ako to vieš?"

Draco si vzdychol.

"Je to skôr pocit. Neviem nič, ale ona vie. Nedokážem to popísať, ale myslím, že ona dokáže všetko zmeniť. Niečo na nej ma núti tomu veriť."

Narcissa oddane zatvorila oči.

"Nikdy sa s ňou nerozídeš, však?"

Draco pokrútil hlavou. Vedel, že mal predstierať, že to vzdal, ale aspoň sa chcel pokúsiť vysvetliť to svojim rodičom.

"Moji priatelia sú presvedčení, že s ňou chodím len preto, že potrebujem informácie o Potterovi. Povedal som im, že ju špehujem. Spomínate si na tú Skrinku zmiznutia, čo mal kedysi starý otec? Predal ju Borginovi a Burkesovi. Poviem im, že som navštívil Nessu, aby som o nej získal nejaké informácie. Som si istý, že dokážem presvedčiť každého. Ale potrebujem vašu vieru. Od vás oboch," pokračoval Draco a jeho rodičia sa na neho neiste pozreli.

Ako prvá zareagovala jeho matka.

"Fajn. Verím ti, Draco. Nie som si istá, ako chceš toto všetko dokázať, ale verím v teba. Ale skôr než budem súhlasiť s tvojím plánom, chcem sa s tým dievčaťom porozprávať. Neublížim jej."

Draco vedel, že jeho matka neustúpi, keď si nakoniec vezme niečo do hlavy, takže len prikývol a dúfal, že Hermiona poskytne správne odpovede na to, čo sa jej bude jeho matka pýtať.

ooOoo

Hermiona sa prebudila s hroznou bolesťou hlavy. Ocitla sa v malej, ale pohodlnej izbe s obrovskou posteľou. Jediným nábytkom okrem postele bola skriňa, krb a stôl so stoličkou. Hermiona prešla k oknu a všimla si, že je asi niekde na treťom poschodí a okrem toho bolo okno ešte zamrežované. Nemusela kontrolovať dvere, aby zistila, že sú zamknuté.

Vzdychla si a znova sa posadila na posteľ, snažiac sa spomenúť si na všetko, čo sa stalo. Ako sa veci mohli tak rýchlo zmeniť? Dnes ráno bola s Dracom, tešila sa z vianočných darčekov a z ničoho nič bola sama niekde vo Voldemortovej pevnosti. Rovnako si mohla okamžite vziať život, aby sa zachránila pred utrpením, ktoré bude cítiť, keď Bellatrix zistí, že je tu. Hermiona sa striasla a pokúsila sa zablokovať si obraz, ktorý jej náhle vplával do mysle. Tentoraz ju Draco nedokáže zachrániť...

Hermiona stuhla, keď sa drevené dvere pomaly otvorili. Srdce jej začalo búšiť a zahryzla si do pery, keď spoznala bledý zovňajšok Narcissy Malfoyovej.


Kapitola 20: Viera



Leap in time

20. kapitola –
Viera

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/20/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 20: Viera

Hermiona sa pomaly postavila a s úctou čelila žene pred sebou. Narcissa si ju so zamračením prehliadla, než si nakoniec vzdychla a spojila pohľad s Hermionou.

"Vitajte na Malfoy Manor, slečna Grangerová."

Narcissin hlas bol mierny, ale jej pohľad bol ostrý. Hermione pripomínal zamrznuté ľadovce. Nevedela čo povedať, tak jednoducho zostala ticho.

"Myslím, že viete, prečo som tu," povedala Narcissa, keď nadvihla obočie. Bola to ich typická rodinná črta?

Hermiona si vzdychla.

"Nemôžeme toto preskočiť a zabudnúť na spoločenskú konverzáciu?"

Narcissa si odfrkla a posadila sa na posteľ. Dokonca tento prostý pohyb pôsobil elegantne. Bola dáma - o tom nebolo pochýb. Hermiona zrazu ešte väčšmi cítila, že sem nepatrí.

"Toto je o mojej rodine, slečna Grangerová. A pre mňa neexistuje nič dôležitejšie než môj manžel a syn. Nedovolím, aby sa tejto rodine ublížilo. Inými slovami, urobím všetko, aby som ich udržala v bezpečí. Všetko. Takže vám chcem položiť tri otázky a podľa toho, aké budú vaše odpovede, sa rozhodnem, či vás zabijem sama, odovzdám vás Temnému pánovi alebo vám dovolím uniknúť bez toho, aby som vám ublížila. Veľmi opatrne voľte svoje slová. Váš život je teraz v mojich rukách, slečna Grangerová."

Narcissa vyslovila tieto slová bez potešenia, nadutosti či vyhrážania. Vyslovila ich ako vecný fakt a Hermiona sa náhle striasla.

"Odpoviem na každú otázku úprimne - bez ohľadu na to, či sa vám bude odpoveď páčiť alebo nie. Môj život je v Božích rukách, pani Malfoyová. Mne môžete urobiť, čo sa vám zapáči, ale požiadam vás o jednu láskavosť skôr než začneme: ak vás moje odpovede neuspokoja, prosím, odveďte odtiaľto Draca. Prosím, nedovoľte mu tu zostať, nech sa deje čokoľvek."

Hermiona znela sebaistejšie, než sa v skutočnosti cítila. Narcissa stisla pery, ale slabo prikývla.

"Fajn. Takže prvá otázka. Chcem vedieť, prečo ste sa rozhodli zamilovať do Draca."

Hermiona sa pohŕdavo zasmiala a Narcissa prižmúrila oči.

"Tak po prvé, myslíte si, že som plánovala zamilovať sa zo všetkých práve do neho? Nechcela som to. Sama neviem, ako sa to v skutočnosti stalo, ak mám byť úprimná. Roky prešli v nenávisti a v pohŕdaní a bola som si istá, že Draco je jediný chalan, ktorého by som nikdy nemohla mať rada. Mýlila som sa. Neurobili sme to úmyselne - skrátka sa to stalo."

Narcissa ani okom nemrkla a Hermiona sa začala prechádzať, kým sa snažila nájsť správne slová.

"Ako to môžem vysvetliť? Mali by ste sama vedieť, že lásku nemôžete naplánovať. Len som do neho vrazila a museli sme spoločne pracovať na elixíre a zrazu som uvidela jeho druhú stránku. Nikdy sme si nenašli čas, aby sme spoznali jeden druhého. Prečo by sme mali? Medzi nami bolo toľko prekážok. Naši priatelia, naše krvné postavenie, naše rodiny, zjavne bolo nemožné niekedy viesť normálny rozhovor. Ale tento rok sme boli zrazu prinútení jednať s tým druhým a ja som dostala možnosť nazrieť za masku, ktorú Draco večne nosil. Ten jeho chladný a arogantný postoj ma občas privádzal do šialenstva," gestikulujúc vysvetľovala Hermiona.

"A potom, z ničoho nič bol predo mnou tento bystrý a úchvatný chalan. Miluje čítanie, jeho zmysel pre humor zodpovedá môjmu, je vášnivý a v skutočnosti dokáže byť vážne milý. Celý môj svet bol zrazu hore nohami. Jeho úsmev ma jednoducho prinútil zabudnúť na všetky dôvody, pre ktoré by som si mala udržiavať odstup. A z ničoho nič ovládal moju myseľ. Nedokážem mu odolať. Snažila som sa - viac než raz. Je príliš neskoro."

Narcissa zbledla ešte viac a svoje veľké modré oči uprela na Hermionu, ktorá sa začervenala a zahryzla si do pery.

"Riadne ste to objasnili. Najprv som sa bála, že by ste mohli myslieť na peniaze, ale naše postavenie je skôr dôvodom, aby ste sa s Dracom rozišli, než boli s ním, správne?"

Hermiona prikývla a trochu sa hanbila za svoj emocionálny výbuch. Len chcela, aby Narcissa porozumela, že pocity sa jednoducho nedajú zmanipulovať - hlavne nie láska.

Narcissa si vzdychla.

"Myslím, že toto nás privádza k otázke číslo dva. Draco nám povedal, že vám verí ohľadne udalostí v budúcnosti. Povedal, že niečo viete a že on vám verí. Vážne nie som fanúšikom veštenia, ale chcem sa vás na to spýtať aj tak: dokáže Draco splniť úlohu, ktorou ho poveril Temný pán?"

Hermiona prehltla. Toto bola jedna z kľúčových tém, o ktorých nemohla v skutočnosti hovoriť. Narcissa sa napla, tvárila sa zvedavo a súčasne ustráchane. Hermiona si vzdychla.

"Nie."

Narcissa zatvorila oči a zaťala päste. Nepovedala nič, ale Hermiona jej zúfalstvo cítila a zrazu si uvedomila, že nastal čas povedať niekomu pravdu. Nikdy ju nenapadlo, že to bude Narcissa Malfoyová, ale na druhej strane: mohol existovať okrem nej samotnej niekto, komu tak veľmi na Dracovi záleží?

"Požiadal ma, aby som tomu zabránila," zašepkala. Narcissa otvorila oči a zmätene ju sledovala. Zjavne vycítila, že tie slová mali hlbší význam, ale nechápala ho. Hermiona sa posadila vedľa nej a prosebne sa na ňu pozrela.

"Ovládate Oklumenciu?"

Narcissa sa zamračila, ale prikývla. Hermiona si vzdychla.

"Keď Draco zvládne zabiť Dumbledora, potom Ten koho netreba menovať získa obrovskú moc. Infiltruje ministerstvo mágie a nakoniec sa v rukách smrťožrútov ocitne aj Rokfort. Tisícky ľudí zomrú, nebude žiadne zľutovanie. O päť rokov nastane hrozná vojna a potom finálna bitka zničí posledný odpor a Temný pán získa navždy vládu nad týmto svetom temnoty. Nebude exitovať žiadna nádej, žiadne zľutovanie a žiadne dobro. Myslím, že to je to, čo chcete, nie? Napokon, patríte k smrťožrútom."

Narcissa sa netvárila, ako keby toto bolo v budúcnosti jej najväčším prianím. Bola bledá a vyzerala, že jej bude zle.

"Prečo by mi na tom malo záležať? Ako ste povedali, sme smrťožrúti. Draco bude určite vyznamenaný, ak splní svoju úlohu a pomôže Temnému pánovi získať takú moc," zasyčala nie celkom presvedčivo Narcissa.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Draca nevyznamenajú, pretože utečie. Zmení strany a bude bojovať na strane Rádu. Vezmeme sa a vy ho až do svojej smrti neuvidíte. Draco sa stratí spoločne so všetkými tými zradcami - vrátane mňa."

Narcissa čelila Hermione len s kamennou tvárou, jej oči trošku temnejšie než predtým, jej ružové pery akosi stratili farbu.

"Nemusí to tak byť," zašepkala Hermiona. "Už sa to zmenilo, nemala by som tu byť, nemala by som už byť s ním..."

"Ako všetko toto viete?" zvedavo sa spýtala Narcissa, zízajúc na Hermionu.

"Povedal mi to."

"Kto?"

Hermiona si vzdychla.

"Draco."

ooOoo

"Robíte si zo mňa žarty?" zrazu nahnevane vykríkla Narcissa. Postavila sa a zvrchu hľadela na Hermionu.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Cestovanie v čase. Vrátil sa, aby tomu zabránil a požiadal ma o pomoc."

Hermiona videla, ako to Narcisse došlo a znova sa posadila so slabým ´och´.

"Nemožné..." zašepkala ohromene.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Stretla som sa s ním. Všetko mi povedal. On bol ten, kto nás dal s Dracom dokopy, ak mám byť úprimná. Povedal mi, aby som sa s ním zblížila a jeho plán mu vyhovorila. Tak sme sa zamilovali. Neskôr priznal, že sme boli aj v budúcnosti pár. Vrátil sa späť, keď sme všetci zomreli. Požiadal ma, aby som mu túto budúcnosť pomohla zmeniť. Je to Dracovo prianie uniknúť z tohto sveta trápenia."

Narcissa potrebovala trochu času, aby všetky tieto informácie spracovala a Hermiona jej poskytla niekoľko minúť, aby si to premyslela.

"Povedali ste, že sa už zmenila?" nakoniec zašepkala a Hermiona prikývla.

"S Dracom sme boli pár až po škole a nie už teraz. Neviem, aká bude budúcnosť, keď sme sa do toho zamiešali. Možno dokážeme zabrániť tej vojne - možno nie. V tejto chvíli sme optimistickí, ale to bolo predtým, než som sa tu prebudila. Hoci na tom nezáleží. Dracove budúce ja je niekde tam vonku, robí maximum pre to, aby zabránil týmto veciam udiať sa. On bude bojovať, aj keby som ja zomrela. A súčasný Draco chce tiež veriť, že je pre neho iná možnosť než sa stať smrťožrútom. Viete, on tento život nechce."

Narcissa si odfrkla.

"Nuž, to je zrejmé... Môžem ho vidieť? Myslím, toho druhého Draca?"

Hermiona pokrčila plecami.

"Nemám potuchy, kde je. Stretávame sa len na Rokforte..."

Narcissa prikývla, stratená v myšlienkach.

"Nesmiete to nikomu povedať - ani Luciusovi a ešte menej Dracovi. Toto je veľmi dôležité. Ani ja som nemala dovolené vám to povedať," živo varovala Hermiona.

Narcissa sa trpko zasmiala.

"Kto by takému príbehu niekedy veril?"

"Prisahajte. Prisahajte na svoju rodinu, že to nepoviete," so žiariacimi očami naliehala Hermiona.

Narcissa len znova prikývla.

"Musím priznať, že tento rozhovor nie je presne to, čo som čakala..."

Hermiona si odfrkla.

"Nie, to vážne nie je."

"Prečo ste mi to povedali?" zrazu sa spýtala Narcissa a po prvý raz bola v jej hlbokých modrých očiach len čistá zvedavosť.

"Pretože viem, ako veľmi vám na Dracovi záleží. Nechceli by ste, aby bol nešťastný - aj keby to znamenalo, že si vyberie inú cestu, akú ste si vybrali vy."

Narcissa sa znova zamračila.

"Tak to môže byť, ale čo sa stane, keď Draco svoju misiu nesplní? Dobre, možno tejto vojne zabráni, ale čo sa stane s ním?"

Hermiona si vzdychla.

"Bude musieť odísť. Bude na úteku, pokiaľ sa nám nepodarí pripraviť nejakú pascu a skoncovať s tým vaším pánom."

Narcissa pokrútila hlavou a súcitne sa na Hermionu pozrela.

"Nemáte potuchy, aký je silný."

Hermiona prikývla.

"To je pravda, ale nie sme sami. Spoločne to zvládneme. Sme rovnako silní, pokiaľ sme jednotní. Temný pán nikdy necítil nič také ako je láska. Bez ohľadu na to, či je to láska priateľa, milenca alebo matky. Túto silu absolútne podceňuje."

Narcissa neodpovedala, ale oči mala plné obáv.

"Myslím, že musím položiť poslednú otázku. Skutočne veríte, že Harry Potter bude schopný skoncovať s Temným pánom?"

Hermione sa podarilo pousmiať sa.

"Ak na zemi existuje niekto, kto ho dokáže zastaviť, potom je to Harry."

Narcissa sa bez komentára postavila a venovala Hermione dlhý pohľad.

"Potrebujem nejaký čas, aby som o všetkom premýšľala. Len si tu urobte pohodlie. Zatiaľ nie ste v nebezpečenstve."

Hermiona sa znova usmiala.

"Môžete prestať s predstieraním. Od začiatku som vedela, že by ste mi nikdy neublížili. Nespôsobili by ste Dracovi trápenie."

Narcissa jej úsmev opätovala a zrazu v jej ľadovcových očiach bolo toľko emócii.

"Nepodceňujte ma, slečna Grangerová. Keby som si myslela, že je to pre Draca to najlepšie, nezaváhala by som a spôsobila mu utrpenie."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Ľahšie sa povie než urobí."

Narcissa si odfrkla a otočila sa, že odíde.

"Spite dobre, slečna Grangerová. A nezabudnite sa modliť. Myslím, že životy nás všetkých sú práve teraz v rukách Božích..."

ooOoo

Hermiona stála pred oknom. Bolo neskoré popoludnie a vonku už bola tma. Mesiac sa ukrýval za ťažkými mrakmi, ktoré zakrývali oblohu. Premýšľala o všetkom a bola zvedavá, kde je práve teraz Draco. Je stále s Nessou? Hľadal ju? Nemala potuchy, že je v skutočnosti v tom istom dome a tiež na ňu myslí.

Stuhla, keď začula dvere znova sa otvoriť. Hermiona sa vystrašená otočila a pozrela sa na cudzinca s hnedými vlasmi a zelenými očami. Bol vysoký, mal na sebe čierny plášť a na ľavom líci mal jazvu. Jeden pohľad do jeho očí stačil a ona si s úľavou vydýchla.

"Vďakabohu, si tu," úprimne vyhlásila a on sa k nej so zamračením priblížil.

"Ako ma do pekla vždy spoznáš? Doteraz som vyskúšal takmer všetko a dokonca som ani nenadvihol obočie..." sťažoval sa a Hermiona sa zasmiala.

"Už som ti to povedala: je to tvoja aura. Ako to že si tu?" spýtala sa, z ničoho nič znepokojená.

Premenil sa späť a pozrel sa na ňu s iskrou pobavenia vo svojich strieborných očiach.

"Momentálne som mladší služobník Temného pána. Som tu, aby ma poctili Temným znamením, ale najprv sa musím osvedčiť, či som ho hodný."

Hermiona zalapala po dychu.

"Ale to nemôžeš! Je to príliš nebezpečné! Naozaj nemôžeš dostať znamenie..."

Pokrútil hlavou.

"Nedovolím, aby sa to stalo, takže sa neboj. Ale toto je veľká príležitosť dostať sa k informáciám, ktoré potrebujeme. Už som Dracovi povedal, že vám obom pomôžem uniknúť. Dnes v noci ťa vyzdvihne a dúfajme, že budete môcť odísť. Ešte neviem, čo sa stane potom. Ale nedovolím, aby si zostala v tomto dome dlhšie, než je nevyhnutné."

Hermiona sa zmätene zamračila.

"Čo tým myslíš, Draco ma vyzdvihne? Je tu?"

Tvárila sa zdesene a klesla na posteľ, keď prikývol.

"Chceli niekoho poslať, aby ho u Nessy vyzdvihol a ja som sa prihlásil. Je v poriadku; napokon toto je jeho domov. Neublížia mu - zatiaľ."

Hermiona zatvorila oči, stále bledá.

"Povedala som všetko tvojej matke," ospravedlňujúco priznala a teraz bol on ten, čo zbledol.

"Prečo?" dostal zo seba a Hermiona zavzlykala.

"Prišla za mnou a ja som jednoducho mala pocit, že by som jej to mala prezradiť. Nepovie to nikomu, sľúbila mi to. Neviem prečo, ale musela som jej to povedať. Tak veľmi jej na tebe záleží, zdalo sa to byť správne."

Draco sa posadil vedľa nej, chytil ju za ruku a utešujúco jej ju stisol.

"Nerob si starosti, je to okej. Chcel som jej to povedať od začiatku, aby som pravdu povedal, ale netrúfol som si."

Hľadel na ňu a jeho oči prezerali jej zovňajšok spôsobom, z ktorého sa začervenala. Hermiona mu položila hlavu na plece a snažila sa ho svojim dotykom utešiť. Zhlboka sa nadýchol jej vône a uvoľnil sa. Chvíľu takto spolu sedeli.

"Musím sa s ňou porozprávať sám," nakoniec zašepkal a Hermiona súhlasne prikývla a stisla mu ruku.

"Počkáš tu až do polnoci. Príde Draco. Odídete tak rýchlo, ako to bude možné a ja sa s vami neskôr spojím. Tentoraz to bola náhoda, že som bol nablízku. Už znova nemôžem riskovať tvoj život, takže kvôli tomu si vezmeš toto."

Hermiona sa pozerala na čierny kožený náramok, ktorý držal v ruke. Ako prívesok mal strieborné srdiečko a dokázala na ňom rozlíšiť jantárový kamienok.

"Ak budeš v nebezpečenstve alebo len budeš chcieť so mnou hovoriť, len stlač tento kamienok. Dostanem signál a zjavím sa pred tebou za menej než minútu," vážne vysvetľoval.

Hermione spadla sánka.

"To mi tak veľmi pripomína Jamesa Bonda."

Draco sa zasmial.

"V skutočnosti som sa inšpiroval niektorými muklovskými teóriami, ale toto GPS je magické. Je to kúzlo, ktoré mi umožňuje vystopovať ťa, bez ohľadu na to, kde si. Mohla by si byť na dne mora a bude to fungovať. Je spoľahlivé."

"A ak to niekto nájde? Alebo čo ak ho stratím? Alebo by ho niekto mohol použiť ako pascu, aby ťa vylákal!" predstavovala si vydesená Hermiona, ale Draco len pokrútil hlavou.

"Ten kameň reaguje len na tvoj dotyk. Je to ako skener, ktorý ti skontroluje odtlačky prstov. Okrem tvojich sú uložené len moje. Ak sa toho kameňa dotkne niekto iný, dozviem sa to."

Hermionine oči sa roztvorili.

"Páni, som ohromená. To je parádne coolové. Odkiaľ máš tieto nápady?"

Draco sa smutne usmial.

"V budúcnosti to bolo jedno z mojich zamestnaní. Vyvinul som zopár poriadne dobrých veci, aby som nám zaručil prežitie. Ako si myslíš, že sme dokázali unikať päť rokov, keď skoro všetci boli proti nám? Vyvinul som tieto vecičky pre celý Rád a boli riadne užitočné."

Hermiona bola stále ohromená.

"S týmito schopnosťami by z teba mohol byť skvelý auror."

Draco sa zasmial.

"Láska, bol som aurorom presne ako ty. Spoločne s Potterom, Weasleym, Longbottomom a Ginny sme boli elitou Rádu."

Hermiona vyvaľovala oči.

"Nikdy si mi to nepovedal!" sťažovala sa a Draco sa zasmial.

"Nezdalo sa to byť dôležité. Aj tak sme pracovali po svojom. Po tom, čo Rád infiltrovali, nezostalo veľa ľudí, ktorí bojovali, ale stále nás bolo asi dvadsať. Potter prevzal kontrolu a my sme sa pripojili. Kým bol Potter na svojej misii s Weasleym, my dvaja sme viedli Rád.

Hermiona pokrútila hlavou.

"Neviem, prečo ma to vôbec prekvapuje."

Draco sa znova zasmial a nakoniec sa postavil.

"Musím ísť. Inak by to bolo podozrivé. Nezabudni sa pripraviť na polnoc. A prosím, nos ten náramok."

Hermiona sa postavila a tuho ho objala.

"Vďaka," len zašepkala a venovala mu slabý bozk na pery.

Draco zastonal a objal ju ešte pevnejšie, keď pritlačil svoje pery na jej. Jeho pery boli jemné a hoci sa Hermiona najprv napla, nedokázala ho jednoducho odtlačiť. Jeho bozk bol cudzí, ale súčasne veľmi dôverne známy a jej telo zrazu reagovalo zo svojej vlastnej vôle. Zasunula mu ruku do vlasov a vychutnávala si pocit jeho pier na svojich. Po čase, čo sa zdal byť storočím, sa konečne od nej trochu oddelil a jeho oči boli tmavé vášňou. Nikdy ho takého príťažlivého nevidela. Bol akýmsi iným človekom, ako keby tento bozk v ňom dokázal prebudiť ducha, ktorého predtým nepoznala.

"Tak ťa milujem," zašepkal zamatovo a Hermiona zacítila vo svojich očiach slzy.

"Aj ja ťa milujem," vydýchla a on zmizol s posledným, dlhým pohľadom.

Hermiona s plačom klesla na posteľ. Nie kvôli tomu, že by sa cítila vinná, hoci by sa asi mala. Plakala z vedomia, že on nikdy nebude môcť povedať tieto tri krátke slová žene, pre ktorú boli určené.

ooOoo

Narcisse dalo riadne zabrať predstierať, že je všetko v poriadku. Večerala s Luciusom a Dracom a všetci jedli v tichu. Chcela niečo povedať alebo urobiť, aby zachránila tieto hrozné Vianoce, ale naozaj nevedela čo. Nakoniec Lucius zmizol na nejaké dôležité stretnutie v konferenčnej miestnosti a ona zostala sama s Dracom.

Skôr než dokázala vymyslieť, čo sa ho spýtať, on sa už začal hovoriť.

"Ako sa má?"

Narcissa nikdy nepočula Dracov hlas taký znepokojený a napätý a oddane si vzdychla.

"Je v poriadku. Nikto jej neublíži."

Draco prikývol a odišiel pod zámienkou, že je unavený.

Narcissa sedela pred kozubom vo svojom salóne a premýšľala o všetkom, čo sa dnes stalo. Jediné, čo chcela, bolo zobrať svoju rodinu a utiecť preč. Nikdy nepociťovala také silné nutkanie skrátka zmiznúť a zanechať za sebou všetku túto hrôzu. Už toho viacej nedokázala zniesť. Chcela byť znova slobodná. A najviac zo všetkého chcela, aby bola jej rodina v bezpečí.

Skôr než mohla vo svojich rebelských myšlienkach pokračovať, dvere sa náhle otvorili a vošiel mladý muž. Bol to jeden z nových kandidátov na smrťožrúta - vysoký mladý muž s hnedými vlasmi, intenzívnymi zelenými očami a malou jazvou na líci. Niečo na ňom vyvolávalo u Narcissy pocit pohodlia, skoro ako keby ho poznala...

"Connor? Toto sú moje súkromné izby, čo ťa sem privádza?" spýtala sa chladne. Nemala dovolené dať najavo akúkoľvek zo slabostí pred ostatnými a láskavosť bola určite jedna z nich.

Ten mladý muž sa premenil priamo pred jej očami a Narcissa sa šokovane postavila. Jej oči sa rozšírili a začala sa triasť. Stále mal na sebe tie isté šaty, ale zrazu to bol úplne iný človek. Vlasy mal platinové a o trochu dlhšie. Oči boli rovnako strieborno-šedé ako vždy bývali a tá malá jazva na jeho líci tam stále bola. Trápilo ju, že nevie, kde k nej prišiel.

Narcissa sa k nemu pomaly priblížila, načiahla ruku, aby sa ho dotkla, aby si dokázala, že nie je len obrazom jej živej fantázie.

"Ach, môj bože, je to pravda," zalapala po dychu a tuho ho objala, snažiac sa upokojiť jeho prítomnosťou. Narcissa začala vzlykať.

"Prepáč mi to, mami," zašepkal a ona sa skoro zrútila, ale pevne ju objímal.

Narcissa potrebovala šálku silného čaju s whisky, aby sa upokojila dosť na to, aby mohla počúvať.

Draco jej porozprával všetko - väčšinou zopakoval to, čo sa už pokúšala vysvetliť Hermiona. Nešetril sa a Narcissa sa rozhodla dať si do čaju ešte viacej whisky. Keď Draco konečne skončil, len krútila hlavou, neistá čo povedať.

"Nemám slov," zašepkala a Draco sa uškrnul.

"Nemáš slov, pretože som cestovateľ v čase alebo nemáš slov, pretože sa zo mňa stal zradca?"

Narcissa si odfrkla.

"Nemám slov, pretože nemôžem uveriť, že sedíš priamo predo mnou a súčasne si asi hore vo svojej izbe. Je to mätúce a desí ma to na smrť. Draco, vždy som ťa chcela chrániť. Dokážem pochopiť, že miluješ humusáčku, dokonca aj keď tomu stále nemôžem uveriť. Tiež dokážem pochopiť, že sa nechceš stať smrťožrútom a žiť život, ktorý sme si s tvojim otcom vybrali. Ale Draco, nikdy sa nezmierim s tým, že si v nebezpečenstve. Urobím čokoľvek, len aby som vedela, že si v bezpečí. To kvôli tomu ťa žiadam, aby si odišiel. Prosím, len uteč, zostaň v bezpečí a zabudni na celý tento boj. Nie je tvojím bojom, drahý."

Narcissin hlas bol prosiaci, oči mala zaliate slzami. Draco ju chytil za ruku a usmial sa na ňu.

"Mami, v tom je tá pointa. Toto je v skutočnosti môj boj. Videl som zomrieť všetkých, ktorí pre mňa niečo znamenali. Stratil som vo svojom živote všetko dôležité len preto, lebo som veril v slobodu, dobro, lásku a šťastie. Nevzdám sa, až kým znova nad týmto domom neuvidím svietiť slnko. Prisahám, že vyženiem temnotu z tohto miesta a znova ho urobím naším domovom. Ale potrebujem tvoju pomoc. Prosím ťa, mami. Prosím, urob to kvôli mne, kvôli otcovi, kvôli nám ako rodine."

Narcissa zavzlykala.

"Čo môžem urobiť?"

Draco sa s úľavou usmial.

"Len mi ver. Jediné, o čo ťa žiadam, je jednoducho mi veriť. Ver všetkému, čo vravím, ver tomu, čo si myslím, že je správne urobiť. Len musíš vo mňa veriť, mami."

Narcissa zrazu pred sebou videla tvár svojho šestnásťročného syna, ktorý ju prosí, aby v neho verila.

Zhlboka sa nadýchla.

"Verím ti. Len mi daj vedieť, ak ti budem môcť nejako pomôcť."

Draco sa žiarivo usmial a ešte raz svoju matku objal. Venoval jej malý božtek na čelo a ona mu úsmev opätovala, stále znepokojená, stále zmätená, ale veriaca.

"Mal by som už odísť," nakoniec Draco prehovoril a pomaly sa postavil. "Otec s Bellou sa čoskoro vrátia."

Narcissa prikývla.

"Nepripojíš sa k smrťožrútom, však nie?"

Draco pokrútil hlavou.

"Nikdy."

Narcissa prikývla, slabý úsmev na jej perách. Draco ju znova chytil za ruku.

"Mami, Hermiona s Dracom dnes večer zmiznú."

Narcissa si vzdychla.

"Nemôžem povedať, že by ma to prekvapilo. Musíme prísť s nejakým vysvetlením."

Draco prikývol.

"Niečo vymyslím. Len sa postaraj o otca, dobre? Urob čokoľvek čo dokážeš, aby si ho dnes v noci udržala v posteli."

Narcissa sa pod pohľadom svojho syna začervenala a on sa uškrnul.

"Urobím, čo je v mojich silách," odpovedala a on ju ešte raz pobozkal, než odišiel tak náhle, ako sa objavil.

Narcissa prešla k oknu a vyzrela na zamračenú oblohu. Bola veľmi tmavá noc. Bože, ak ma počuješ, prosím ochraňuj moju malú rodinu...

ooOoo

Hermiona ležala na posteli a čakala, kým bude polnoc. Nemohla odtrhnúť oči od náramku, ktorý nosila. Líca jej zaplavila červeň, keď si spomenula na bozk, ktorý jej venoval. Hermiona nečakala, že sa to stane. Len bola taká vďačná a šťastná, že ho vidí. Ale stále necítila ani náznak viny. Hermiona o tom bozku neplánovala povedať Dracovi, ale aj keby mu to povedala, pochopil by to, nie? Stále to bol on, koho pobozkala. Ale hlboko v jej vnútri sa ozýval slabý hlások, ktorý to popieral. Pobozkala si chlapca, s ktorým nechodíš, nech si to vysvetľuješ akokoľvek.

Hermiona si vzdychla. Ten Draco, s ktorým bola a ten mladý muž, ktorého pobozkala, boli takí iní, hoci v presnom význame slova boli tým istým človekom. Bola v skutočnosti neverná? Hermiona sa posadila a zamračila sa. Práve pocítila niečo, čo pripomínalo vinu, ale stále ten bozk neľutovala, bolo to, ako keby sa to jednoducho muselo stať.

Úder hodín ju vyplašil a vzrušená sa postavila. Srdce jej búšilo. Príde? Konečne ho znova uvidí a dnes v noci odídu? Čakala po dobu, ktorá sa zdala byť rokmi, keď sa drevené dvere zase začali pomaly otvárať...


Kapitola 21: Brloh



 

Leap in time

21. kapitola –
Brloh

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/21/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 21: Brloh

Hermiona sa bála, že dostane infarkt ešte než túto izbu opustí, ale potom zbadala jeho a všetko napätie, strach a neistota zrazu zmizli a ona sa len hodila Dracovi do náručia. Pevne ju objal, skoro to bolelo, ale Hermione na tom nezáležalo. Bola skrátka šťastná, že je pri ňom.

"Som taká rada, že si tu! Mali by sme okamžite odísť," nakoniec zašepkala a on si vzdychol.

V jeho pohľade bolo niečo, čomu nerozumela a cítila sa z toho nesvoja. Draco sa na ňu na chvíľu bolestne pozeral, jeho šedé oči jej pripomínali búrku. Hermiona sa ho chcela spýtať, čo sa deje, ale skôr než to mohla urobiť, už sa sklonil a so zatajeným dychom ju pobozkal. Toto nebolo správne. Hermiona nevedela prečo, ale niečo skrátka nebolo v poriadku.

Dracov bozk bol vášnivý a intenzívny a ona čoskoro zastonala a pritlačila svoje telo k jeho. Nepokúsil sa ju odtlačiť či pripomenúť jej, že majú dosť času pokračovať neskôr a toto ju znepokojilo ešte viac. Nakoniec prerušil bozk a schoval si tvár v jej vlasoch, mocne ju objal, ako keby ju nerád niekedy znova pustil.

"Draco?" ustrašene zachripela, nevedela, čo chce v skutočnosti povedať.

Pozrel sa na ňu a búrka v jeho očiach bola preč. Bola tam len šedá prázdnota. Napla sa. Na dlhý okamih ani okom nemrkol, ale potom sa nakrivo usmial a Hermiona sa znova uvoľnila, uľavilo sa jej, keď ho takto videla. Nechcela, aby sa niekedy prestal usmievať.

"Poďme," zašepkal zachrípnuto a Hermiona prikývla, stále vystrašená. Inštinkt jej vravel, že niečo nie je v poriadku a tak sa Draca držala trošku príliš mocne. Radšej by zomrela, než by sa ho pustila.

Veľmi ticho opustili izbu a začali svoju púť temnotou.

ooOoo

Nezdalo sa, že by Draco potreboval svetlo. V tomto dome vyrastal a bez dlhého premýšľania viedol Hermionu rôznymi chodbami. Niekoľko minút kráčali mlčky a Hermione silno búšilo srdce. Na jeden hlúpy okamih sa dokonca bála, že by to niekto mohol počuť. Ale ten podivný pocit, že sa má stať niečo hrozné, ju neopúšťal.

Draco ju viedol smerom nadol tmavými kamennými chodbami. Hermione veľmi pripomínali žaláre na Rokforte. Tam dole začínalo byť chladnejšie a chladnejšie a ona sa začala triasť. Draco si to všimol a vyzliekol si koženú bundu. Mal pod ním zelený sveter a vôbec sa nezdalo, že by mu bolo zima. Hermiona si jeho bundu nechcela vziať, ale on len prevrátil očami a dal jej ju okolo pliec bez toho, aby prehovoril čo i len slovka. Začervenala sa a vďačne sa usmiala. Bola teplá a voňala po Dracovi a Hermiona sa zrazu cítila lepšie. Na krátku chvíľu ju tými búrlivými očami znova sledoval, ale potom pokračovali v chôdzi.

Hermionu prekvapilo, že nestretli žiadne stráže, ale Draco zjavne vedel, kade ju vedie. Konečne dosiahli podzemné žaláre. Pristúpil k hrubej kamennej stene a vytiahol prútik. Draco vykonal neverbálne kúzlo a zrazu sa zjavila diera, ktorá bola očividne vchodom do nejakého tunela.

"Som ohromená," zašepkala Hermiona a Draco na ňu s úsmevom žmurkol. Ale ten úsmev nedosiahol jeho oči.

Načiahol sa po jej ruke a ona ju bez zaváhania chytila. Kráčali tým tunelom von z domu asi desať minút. Bol tmavý a vlhký, ale Hermiona sa nesťažovala. Ten podivný pocit bol stále prítomný a okrem toho ešte stále neboli v bezpečí.

Keď zrazu zacítila čerstvý vzduch a zbadala nad sebou zamračenú oblohu, Hermiona si s úľavou vydýchla. Pred tunelom už na nich čakal istý zelenooký ´smrťožrút´. Usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. Ale ten úsmev zmizol, keď uvidel svoje mladšie ja.

Hermiona sa obzrela na Draca a zamračila sa. Tváril sa, ako keby mal bolesti a ona bola okamžite znova znepokojená.

"Draco, čo sa deje? Vážne by sme mali zmiznúť tak rýchlo, ako sa len dá," znepokojene zašepkala a všimla si, že dokonca aj ich záchranca prikývol.

"Má pravdu. Nemali by sme strácať čas."

Ale Draco sa stále nepohol.

"Ja nejdem," nakoniec povedal a spojil svoj pohľad s Hermioniným.

Hermiona mala pocit, že jej srdce vynechalo úder. Zrazu vedela, že neexistuje nič, čím by ho mohla presvedčiť. Tak to bol dôvod, prečo ju pobozkal tak, ako keby to bolo naposledy... Ďalší bozk na rozlúčku...

"Ja bez teba nepôjdem," odhodlane vyhlásila, ruky založené v bok. "Túto cestu sme si mohli ušetriť, pretože ja sa určite vraciam s tebou, Draco. Nedovolím, aby si tu zostal sám!"

Hermiona sa obzrela na druhého Draca, ktorý so zamračením zízal na svoje mladšie ja. Očividne sa snažil pochopiť sám seba. Hermiona by sa zasmiala, keby táto situácia nebola taká vážna.

Draco pokrútil hlavou, jeho oči ako kvapalná oceľ.

"Prepáč mi to, meduška. Ale prosím ver mi, milujem ťa. Naozaj milujem."

Skôr než sa Hermiona mohla spýtať, prečo sa do pekla takto chová, Draco už použil kúzlo a omráčil ju.

ooOoo

Draco mal pocit, že Connor alebo ktokoľvek tento chlapík bol, by mu rád jednu vrazil. Nevedel prečo, ale zmiatlo ho, ako ten cudzinec zareagoval na to, že omráčil Hermionu.

Jeho kúzlo ju zasiahlo neočakávane a ona sa zosypala, ako keby ju knokautoval. Connor sa k nej okamžite priblížil a zachytil ju v poslednej minúte, než sa udrela o zem. Zo zúrivosti v očiach toho cudzinca sa Draco zamračil. A z nejakého čudného dôvodu sa mu nepáčilo, keď videl Hermionu v jeho náručí. Potlačil svoju žiarlivosť a pomaly sa k nemu priblížil.

Draco sa sklonil, aby jej dal malý bozk na ružové pery. Connor ho zamračene sledoval a Draco pocítil čudné uspokojenie. Chcel ju naposledy pobozkať než odíde a mal pocit, že si potrebuje označiť svoje územie. Draco chcel Hermionu objať, zmiznúť s ňou niekam ďaleko preč a zabudnúť na všetko ostatné. Ale nemohol.

"Prečo si to do pekla urobil?" nakoniec zasyčal Connor, stále sa snažil ovládnuť svoj hnev.

Draco na okamih zatvoril oči.

"Aby som ju udržal v bezpečí."

Connor sa mračil, ale zjavne mu uveril, čo bolo trochu čudné vzhľadom na fakt, že sa vzájomne nepoznali.

"Počúvaj, nemám potuchy, kto si a prečo si nám vôbec pomohol, ale rád by som ťa požiadal o láskavosť. Prosím, zober odtiaľto Hermionu preč. Najlepší bude Brloh, ak to zvládneš. Prosím." Draco bol presvedčený, že tomuto chlapíkovi môže veriť, hoci vážne nevedel, prečo niečo takéto pociťoval k úplnému cudzincovi.

Connor si vzdychol.

"A čo ty?"

Draco stisol pery.

"Musím sa tu zaoberať istými vecami. Teraz nemôžem odísť; bolo by to ešte podozrivejšie. Dokonca aj keby som prišiel s nejakou hlúpou výhovorkou, bolo by to čudné. Zostanem tu a budem hrať svoju úlohu a ak všetko dobre dopadne, potom sa s ňou stretnem po prázdninách na Rokforte."

Draco nevedel, prečo sa vôbec snaží ospravedlniť pred týmto chlapíkom. Len sa pozrel do tých cudzích a predsa dôverne známych zelených očí a odkašľal si.

"Mohol by si... myslím...prosím, vynasnaž sa, aby to pochopila, než odídeš. A postaraj sa o ňu. Prosím."

Niečo v Connorových očiach náhle znežnelo a Draco sa musel odvrátiť. Ešte naposledy sa pozrel na Hermionu, ktorá sa v náručí toho cudzinca zdala byť v bezpečí a pohodlí. Draco ignoroval bolesť, ktorú cítil pri pomyslení, že ju necháva odísť.

"Privediem ju do Brlohu bezpečne, nerob si starosti. Len sa postaraj o seba."

Draco prikývol. Mal guču v hrdle a nakoniec sa otočil, aby odišiel.

"Vďaka. Som tvojím dlžníkom. Kedykoľvek budeš niečo potrebovať, neváhaj ma o to požiadať."

Draco nemohol vidieť ten bolestivý výraz v Connorovej tvári. Zhlboka sa nadýchol a odišiel bez toho, že by sa obzrel späť.

ooOoo

Hermiona mala pocit, ako keby cez ňu prešiel nákladiak. Otvorila oči a zastonala. Bolela ju hlava a nemohla si spomenúť, prečo si vlastne pripadá taká prázdna. Keď sa stretla s tými známymi zelenými očami, zrazu si spomenula. Príliš rýchlo sa posadila a znova zastonala.

"Kde sme?" dostala zo seba, keď sa rozhliadala.

Hermiona si všimla seno, na ktorom sedela a vôňu a hluk nejakých koní a kráv. Bol skoro úsvit a toto čudné miesto osvetľovali prvé slnečné lúče.

" Vlastne sme v stodole," odpovedal a Hermiona sa zaksichtila.

"To vidím, vďaka. Rada by som vedela, kde táto stodola je a prečo sme tu."

Draco si vzdychol a prehrabol si prstami vlasy. Z tohto malého gesta Hermione zvlhli oči a on sa na ňu znepokojene pozrel. Skôr než stihol niečo povedať, ona už začala vzlykať.

"On zostal, správne? A omráčil ma! Určite ho nakopem do zadku, keď ho nabudúce uvidím..." vyhrážala sa nie celkom presvedčivo.

Draco si ju zrazu nadvihol do svojho lona a ona si schovala tvár v jeho hrudi, plakala a vzlykala. Hladil ju po vlasoch a bozkával na spánky, snažiac sa ju utešiť. Jeho objatie bolo vrelé a známe a Hermiona zastonala túžbou. Chcela od neho, aby ju práve teraz takto objímal...

"Bude v poriadku, láska, prestaň plakať. Je doma, nezabúdaj na to. Bude v poriadku..." zašepkal potichu a Hermiona sa konečne uvoľnila.

Vzdychla si.

"Je to taký tvrdohlavec..."

"Áno, viem, ale nechcel ti ublížiť. Úprimne povedané, mal pravdu."

Hermiona sa na neho nahnevane pozrela a on sa usmial.

"Nie je to tak, že by nechcel ísť s tebou, ale predstav si, ako by ľudia zareagovali na jeho nečakanú neprítomnosť. Vieš, že Temný pán nie je hlúpy. Prikázal by ľuďom, aby Draca strážili a to je presne to, čomu sa snažíme zabrániť. Draco vedel, že by si nechcela, aby zostal, takže sa rozhodol len to rozhodnutie urobiť za teba. Je mu to ľúto."

Hermiona si odfrkla.

"Prikázal ti, aby si mi toto povedal? A prečo je to zrazu Temný pán? Strávil si so smrťožrútmi príliš veľa času?"

Hermiona to okamžite oľutovala, keď zbadal jeho ublížený výraz. Chytila ho za ruku a potichu sa ospravedlnila.

"Nemyslela som to tak... Je to len tým, že som ustaraná a vyľakaná a zúrivá a ešte veľa vecí, ktoré neviem ani popísať."

Pohladil ju po chrbte a chápajúco sa usmial.

"To je v poriadku, láska, neľutuj to. Koniec koncov máš pravdu. Ja ho tak volám, pretože je to bezpečnejšie než vysloviť jeho meno. A nesmiem dovoliť, aby sa prezradilo moje prestrojenie. A Draco ma vážne požiadal, aby som sa postaral, že pochopíš, prečo to urobil. Nie je to pre neho ľahké."

Hermiona prikývla. Časť z nej vážne rozumela, ale stále si nemyslela, že si zvolil správnu cestu tým, že ju jednoducho vyradil a rozhodol za ňu.

"Ešte sa nikomu nepodarilo takto ma omráčiť. Ani som si nevšimla, že sa to blíži. Je prekliato rýchly..." stále nahnevaná zamrmlala.

Draco sa len zachichotal.

"Stále si mi nepovedal, kde presne sme," nakoniec mu Hermiona pripomenula a on sa usmial.

"V skutočnosti sme v stodole vo Vydrom Svätom Drábe," vysvetľoval a Hermionine oči sa roztvorili.

"Priviedol si ma k Ronovi," vyhlásila s kamennou tvárou a Dracov úsmev zmizol.

"Myslel som si, že pre teba bude najlepšie, keď budeš so svojimi priateľmi. Potrebuješ ich, láska. Ešte do návratu na Rokfort zostáva viac než týždeň a budeš rada za trochu rozptýlenia."

Hermiona vedela, že má pravdu, ale nechcela si to priznať. Pripadalo jej, že sa k nej správajú ako k malému dieťaťu a to sa jej nepáčilo. Draco si všimol jej vzdorný výraz a uškrnul sa.

"Kto je teraz tvrdohlavcom?" doberal si ju a Hermiona sa zaškerila skôr, než mu konečne opätovala úsmev.

Vzdychla si a pokrčila plecami.

"Aj tak teraz nemôžem pomôcť, takže myslím, že sa len pokúsim urobiť z núdze cnosť. Ale nasledujúci týždeň bude pre mňa peklom..."

Draco sa zrazu predklonil a pobozkal ju na čelo.

"Postarám sa, že vy dvaja zostanete v kontakte."

Hermiona sa vďačne usmiala a mocne ho objala.

"Tak veľmi ti ďakujem... za všetko."

Zrazu si spomenula na ten sladký bozk a líca jej zaliala červeň.

Draco sa vševediaco usmial, ale nekomentoval to.

"Je čas ísť, láska. Vrátim sa a dozriem na Draca. Budem ťa informovať, čo sa deje, dobre? Môžeme sa tu znova stretnúť? Možno pozajtra o polnoci?"

Hermiona prikývla. Postavili sa a vyšli von držiac sa za ruky. Bola zima a všetko bolo pokryté snehom. Bolo to v skutočnosti nádherné, ale naozaj nemala chuť obdivovať krajinu.

Draco jej stisol ruku a odmiestnili sa. Keď Hermiona mohla znova dýchať, stáli na čistinke rovno pred Brlohom.

"Postarám sa o neho, sľubujem," zašepkal upokojujúco.

Hermiona sa usmiala bez toho, aby sa na neho pozrela.

"Viem. Ale nezabudni sa tiež postarať aj o seba," srdečne odvetila a ešte raz mu stisla ruku.

Zrazu ju mocne objal a ona ovinula paže okolo jeho krku, len aby ho zadržala blízko pri sebe. Draco sa na ňu s láskou pozrel, pobozkal jej chrbát ruky a zmizol.

Hermiona si vzdychla a pozrela sa na ten útulný dom pred sebou. Vždy sa tu cítila ako doma a to bolo to, čo práve teraz potrebovala. Pozrela na teraz jasnú oblohu a poslúchla Narcissinu radu: modlila sa.

ooOoo

Hermiona kráčala k Brlohu a nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala o Dracovi. Ako sa má? Spí práve teraz? Čo bude musieť vydržať, kým sa konečne vráti na Rokfort? Potrestajú ho za to, že navštívil starú mamu? A čo ak ho bude na budúci týždeň čakať a on jednoducho nepríde? Otázka za otázkou a široko ďaleko žiadna odpoveď.

Zrazu sa rozleteli dvere a Hermiona stála pred ohromenou pani Weasleyovou.

"Hermiona..." prekvapene zašepkala, košík v ľavej ruke a prútik v pravej.

"Dobré ráno, pani Weasleyová. Prepáčte, že som sem takto vpadla, ale ja... len som chcela navštíviť Rona, Ginny a samozrejme Harryho," nepresvedčivo vysvetľovala a začervenala sa.

Pohľad pani Weasleyovej znežnel a odložila košík, aby matersky objala Hermionu.

"A čo raňajky, drahá? Som si istá, že si hladná ako vlk."

Hermiona sa usmiala a s úľavou prikývla. Spoločne vošli do kuchyne a zrazu sa už viacej necítila taká osamelá a zúfalá.

Pani Weasleyová okamžite začala pripravovať toast a vajíčka so slaninou. Hermiona si odpila z čaju, aby sa trochu upokojila.

"Neviem, čo presne sa stalo, pretože nikto mi to nechce povedať..." začala s našpúlenými perami pani Weasleyová. "... ale myslím, že si sa pohádala buď s Ronom alebo s Harrym alebo možno s oboma, správne?"

Hermiona bola príliš unavená, aby vymyslela nejakú uveriteľnú lož, tak len skľúčene prikývla.

Pani Weasleyová pokývala hlavou.

"Vedela som to. Títo dvaja boli v týchto dňoch poriadne zádumčiví. Nemyslím, že som ich niekedy videla takých vážnych. Vlastne sa ani netešili z Vianoc. Ach, mimochodom, dostala si svoj darček, drahá?"

Hermione zabehol čaj. Jej darčeky boli buď na Rokforte alebo ak boli domáci škriatkovia naozaj rýchli, asi ich poslali k nej domov. Ale podarilo sa jej usmiať a prikývla.

"Ach, áno, vďaka za ten skvelý sveter."

Bol to odhad a mala veľké šťastie, že trafila, pretože sa usmievala celá tvár pani Weasleyovej, ktorá pred Hermionu položila veľký tanier s lahodným francúzskym chlebom, miešanými vajíčkami a slaninou. Jej posledným jedlom bola Nessina večera pred dvoma dňami a zrazu mala vážne pocit, že je hladná ako vlk.

Hermiona začala jesť a vychutnávala si každý kúsok. Pani Weasleyová ju pokojne sledovala a nakoniec sa zamračila.

"O čom bola tá hádka, Miona? Nikto mi to nechcel povedať. Myslím tým, vy ste sa nikdy nepohádali, nedokážem si predstaviť, čo sa stalo. A čo to máš za bundu? Nevedela som, že sa ti páči koža. Ale vyzerá dosť draho."

Hermiona prehltla a naozaj nevedela, čo odpovedať, keď ju našťastie oslobodila Ginny, ktorá vošla do kuchyne. Hermiona si ani neuvedomila, ako veľmi jej Ginny chýbala. Červenovláska sa na ňu ohromene pozrela a nakoniec sa žiarivo usmiala. Mala na sebe džínsy a zelený sveter a jej dlhé vlasy mala zviazané do konského chvosta.

"Miona!" zrazu vykríkla a Hermiona sa so širokým úsmevom postavila, než sa obe dievčatá vzrušene objali.

Pani Weasleyová sa usmiala, ale pripomenula im, aby boli ticho.

"Chlapci ešte spia!" zašepkala a Ginny stále s úsmevom prikývla.

"Čo sa stalo? Prečo si tu? Som taká rada, že si prišla!" začala Ginny bľabotať, keď zachytila zvedavý pohľad svojej matky a Hermionino nepohodlie.

Červenovláska sa pozrela na košík, ktorý pani Weasleyová položila pred dvere.

"Pôjdeme s Mionou pozbierať vajíčka, mami. Čoskoro sme späť," s úsmevom prehovorila. Chytila Hermioninu ruku a košík a rekordnou rýchlosťou opustila kuchyňu.

ooOoo

"To bolo tesne..." Hermiona s úľavou odvetila a Ginny na ňu pobavene žmurkla.

"Prepáč, neuvedomila som, že je tam mama. Po celý čas sa pýtala, prečo si neprišla a či sa niečo deje, ale nepovedali sme jej nič a tak sa stala ešte horšou a zvedavou ako čert. Určite sa ťa pokúsi odchytiť samu, aby sa ťa na všetko spýtala."

Ginny prevrátila oči a Hermiona sa zasmiala.

"Gin, vážne si mi chýbala."

Červenovláska sa trochu smutne usmiala.

"Ty si mi tiež chýbala, Miona. Vlastne všetkým si nám chýbala. Ako si sa sem dostala? Myslela som, že si šla domov."

Hermiona si odkašľala.

"Nuž, nie, Gin, nešla som domov. A ani som nezostala na Rokforte. V skutočnosti som strávila Vianoce s Dracom."

Ginnine oči sa rozšírili prekvapením a Hermiona začala rozprávať. Povedala Ginny o všetkom, čo sa v posledných dňoch stalo. Samozrejme, nespomenula noci s Dracom a dôležitú úlohu jeho budúceho ja, ale okrem toho povedala Ginny všetko. Červenovláska pozorne načúvala a neprerušila ju. Bolo skvelé konečne to zo seba dostať a Ginny nebola človekom, ktorý by ľudí odsudzoval.

"Ach môj bože!" nakoniec povedala, keď Hermiona skončila.

Ginny už medzitým zbledla a teraz neveriacky krútila hlavou.

"Ty si bola na Malfoy Manor? Malfoy Manor, Miona! Mohla si zomrieť! Vieš ako blízko si bola k Tomu koho netreba menovať?"

Z Ginninho vystrašeného výrazu Hermiona pocítila ľútosť.

"Nebol tam, Gin! Mala som šťastie a teraz som v bezpečí, takže si prosím viacej nerob obavy! Je mi to ľúto; nechcela som ťa vyľakať..."

Červenovláska znova pokrútila hlavou.

"Miona, myslela som, že Harry preháňa. Vždy som si myslela, že len Malfoya nemôže vystáť a tým to je. Ale vieš čo? Možno má pravdu. Možno je celý tento vzťah oveľa nebezpečnejší, než som si kedy predstavovala."

Hermiona chcela protestovať, ale čo mohla povedať? Nebola to napokon pravda? Určite sa sami neprecenili? Ginny si všimla jej výraz a ospravedlňujúco k nej pristúpila.

"Miona, necháp ma zle. Nie som proti vašej láske. Len som skutočne znepokojená. Nechcem, aby si bola v nebezpečenstve."

Ginnine prosiace hnedé oči Hermionu zahriali a usmiala sa.

"Viem. Ale nie si ty vo väčšom nebezpečenstve, Gin? Tvojím priateľom je koniec koncov Vyvolený."

Ginny sa zaškerila.

"Myslím, že máš pravdu. Nie sme také dobré vo výbere svojich milých, však?"

Hermiona sa zasmiala.

"Nie, v tejto záležitosti sme určite zlyhali."

Obe sa zasmiali a pozbierali vajíčka. Bolo poriadne chladno a Ginny sa vo svojom svetre triasla. Pozrela sa na Hermionu a všimla si tú čiernu koženú bundu, ktorú mala stále na sebe.

"Toto je Dracove, však?" chcela vedieť a Hermiona s červeňou na lícach prikývla.

Ginny si vzdychla.

"Každopádne má vkus. Myslím, že tá bunda stojí viac než všetko moje oblečenie dokopy."

Hermiona sa zamračila. Prezrela si tú bundu zbližša a všimla si na nej značku Lagerfeld. Prehltla. Peniaze iste neboli Dracovým problémom...

"Čo povieš Ronovi a Harrymu?" zrazu sa znepokojene spýtala Ginny. "Je to len..., nuž..., nechcem, aby ste sa znova hádali. Som rada, že ste sa akosi pomerili."

Hermiona si vzdychla.

"Nebude sa im to páčiť, ale rozhodla som sa im povedať pravdu. Už viacej žiadne lži. Ako môžem od nich očakávať, aby mi verili, ak im budem klamať? Len musím dúfať, že pochopia... alebo minimálne sa pokúsia..."

Ginny prikývla.

"S poctivosťou najďalej zájdeš. Ale títo dvaja sú poriadne tvrdohlaví, hlavne Harry..."

V Ginniných jasných očiach sa objavil tieň a Hermiona si zrazu spomenula na Lunine slová.

Harry sa obáva tvojho vzťahu s Dracom Malfoyom. Jeho prudká reakcia mätie Ginny a tá sa bojí, že je možno do teba nevedomky zamilovaný. A Ronovi sa táto predstava tiež nepáči..

Hermiona mala zrazu guču v hrdle. Keď tieto slová počula, bola šokovaná a povedala Lune, že je to absolútny nezmysel. Ale tiež si spomenula na snovú odpoveď tej blonďavej Bystrolavčanky.

A si si tým istá?

Hermiona si istá nebola.

ooOoo

Hermiona chvíľu Ginny sledovala a pocítila silné nutkanie svoju najlepšiu priateľku chrániť. Hoci vedela, že Ginny je dosť odolná a schopná ubrániť sa sama, tiež si uvedomovala fakt, že Ginny milovala Harryho z hĺbky duše. Bol jej slabým miestom, tým jediným, ktorý jej mohol vážne ublížiť.

"Harry sa upokojí. Len preháňa. Som si istá, že nakoniec pochopí," prehovorila Hermiona, nie celkom presvedčená o svojich slovách.

Ginny sa ľútostivo zaškerila.

"Mohla si sa aspoň pokúsiť, aby to znelo pravdepodobne, Miona."

Obe sa na seba pozreli a rozosmiali sa. Bolo také ľahké byť s Ginny.

"Som rada, že som stretla najprv teba," úprimne vyhlásila Hermiona a Ginny sa usmiala.

"Ja tiež."

ooOoo

Nakoniec sa vracali do domu, košík plný vajíčok, keď sa dvere na kuchyni znova otvorili.

Harry s Ronom šli smerom k nim, obaja ruky vo vreckách.

"Mama nám povedala, že si tu. Takže predsa si na Silvestra prišla," prehovoril nakoniec Ron so slabým úsmevom, jeho uši červené.

Hermiona mu úsmev opätovala. Bolo príjemné znova ich vidieť.

"Áno, dajako som sem vpadla dnes ráno, prepáčte, mala som vám dať vedieť."

Harry sa jej nepozrel do očí. Normálne nemal strach čeliť jej.

"Nie je treba ospravedlňovať sa," zašepkal. "Sme radi, že si tu."

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Myslím, že svoj názor zmeníte, ak vám poviem odkiaľ prichádzam..."

Ginny si zahryzla do pery a obaja, Ron aj Harry, na ňu zvedavo pozreli.

"Nešla som na Vianoce domov. Bola som s Dracom."

Ron stlačil pery dohromady a zízal na ňu, zatiaľ čo sa Harry napäl.

"Strávila si Vianoce s Malfoyom? Celý čas?" neveriacky sa spýtal.

Hermiona prikývla.

V Harryho pohľade bolo niečo, čo Hermiona nedokázala identifikovať a potom si odovzdane vzdychol.

"Myslím, že som to mal vedieť," nakoniec s kamennou tvárou odvetil a Hermiona prekvapene nadvihla obočie.

"Vadilo by vám, keby sme sa porozprávali dnu? Som zmrznutá na kosť!" posťažovala sa Ginny a spoločne vošli do domu.

Po tom, čo v kuchyni pozdravili pána Weasleyho, vyšli na poschodie a konečne sa usadili na Ronovej posteli.

"Bude najlepšie, ak začneš od začiatku, Miona. A už žiadne lži, dobre?" požiadal vážne Harry a Hermiona prikývla.

"Prepáčte, že som predtým klamala. Ale práve sme sa akosi pomerili a ja som to znova nechcela zničiť."

Ron sa pozeral na svoje ruky a Harry na ňu kývol, dávajúc najavo, že jej to nevyčíta. Nuž, minimálne nie tak veľmi.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a začala rozprávať ako navštívili Nessu a ako sa tam zjavil Lucius Malfoy. Povedala im, čo sa stalo na Malfoy Manor a ako ju Draco nakoniec zachránil. Hermiona vysvetlila, prečo sa Draco rozhodol zostať a ako jej povedal, aby šla za svojimi priateľmi. Všimla si, že v jej rozprávaní bolo veľa dier, pretože existovalo množstvo vecí, o ktorých naozaj nemohla hovoriť, hoci vážne chcela.

Harry s Ronom pozorne načúvali, kým Ginny ju utešujúco a povzbudzujúco držala za ruku. Keď Hermiona nakoniec skončila, chvíľu mlčali.

"Nemôžem uveriť, že si bola v Malfoyovom dome..." dostal zo seba bledý Harry.

Ron sa z ničoho nič postavil a pozrel sa so zúrivým výrazom na Hermionu.

"Krucinál, Miona! Ak ešte raz privedieš samu seba do takéhoto nebezpečenstva, potom ti tak natrieskam na zadok, že nebudeš môcť mesiac sedieť!"

Hermiona, Harry a Ginny ohromene hľadeli Ronovi do tváre a boli príliš prekvapení, aby mu odporovali. Všimol si náhlu pozornosť a začervenal sa.

Hermiona sa usmiala.

"Budem na to myslieť, Ron. Vďaka."

Ron sa očividne cítil nesvoj a znova sa posadil, jeho tvár rovnako červená ako jeho vlasy.

Ginny nedokázala zadržať úškrn a dokonca Harry sa musel usmiať. Ale poriadne skoro zostal zase vážny.

"Miona, je pár vecí, ktoré nechápem. Ako sa ti sem podarilo prísť, ak Malfoy neodišiel?"

Hermiona si vzdychla.

"Vlastne nám pomohol jeho priateľ. Premiestnil sa so mnou a odišiel, keď som bola v bezpečí."

Harry sa zamračil, ale zjavne nepovažoval jej vysvetlenie za nepravdepodobné. Asi si myslel, že to bolo samovražedné, ale nie neuveriteľné. Hermiona mala pocit, že ju považoval za najtupšieho človeka v tejto miestnosti. Nemohla mu to mať za zlé. Z jeho pohľadu sa vážne zdala byť veľmi nerozumná."

"Miona, nemôžem ťa chrániť, keď klameš. Prosím, sľúb mi, že odteraz budeš úprimná."

Hermiona sa cítila vinne. Zahryzla si do pery. Boli veci, ktoré im jednoducho nemohla povedať. Ale považovalo sa to v skutočnosti za lož?

"Harry, predovšetkým, vďaka. Viem, že si znepokojený. A nenávidím, keď ti klamem, prosím ver mi. Ale musíš prestať byť takýto prehnane ochranársky. Naozaj sa o seba dokážem postarať."

Harry si odfrkol a dokonca Ginny jej venovala krátky pohľad.

"Miona, boli sme rozdelení tri dni a už sa ti podarilo dať sa zamknúť v Malfoyom dome. Mám povedať viac?"

Hermiona sa zaksichtila. Dobre, akosi mal pravdu, nie? Pokiaľ nepoznal okolnosti, pravdepodobne to vyzeralo, ako keby sa Draco o ňu nedokázal postarať -  na rozdiel od jej priateľov. Hermiona nechcela Harryho rozčúliť, ale jednoducho musela Draca brániť.

"Harry, som v poriadku. Nikto mi neublížil. Draco ma tam mohol nechať samotnú, ale bez zaváhania za mnou šiel a on bol ten, kto ma sem poslal."

Harryho oči boli teraz prižmúrené.

"My by sme tiež prišli bez zaváhania, Miona."

Hermiona zalapala po dychu.

"Nie! Nikdy! Prisahaj na svojich rodičov, že nikdy nedovolíš, aby ťa niekto vylákal, Harry Potter! Prisahaj!"

Ginny sa na ňu pozrela prekvapene a dokonca Ron na ňu vzhliadol zmätene. Harry sa len mračil.

"Ušlo mi niečo?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila.

"Harry, si v našom boji proti Tomu koho netreba menovať tým najdôležitejším človekom. Aj keby si nemal rovnaký pocit, ale si jediný, kto v skutočnosti potrebuje ochranu. Ja v tomto boji nie som ničím, len pešiakom v šachovom turnaji. Možno som nápomocná, ale moja strata túto vojnu nerozhodne."

Harry sa na ňu uprene pozrel.

"Čo sa snažíš povedať je, že by som mal sedieť a čakať, keď niektorého z vás niekedy zajmú?"

Hermiona prikývla.

"Presne. Toto nie je len o nás, Harry. Toto je boj za všetkých, ktorí trpia pod Voldemortom. Je to pre všetkých, ktorí veria v teba a v tvoj úspech. Máš zodpovednosť, Harry. Nezahoď svoju šancu len preto, že sa budeš v nesprávnom okamihu hrať na hrdinu. Prisahaj, že sa nevystavíš nebezpečenstvu kvôli niekomu ako som ja."

Harry odfrkol a nahnevane sa postavil.

"Niekoho ako ty? Si mojou najlepšou priateľkou, Miona! Si pre mňa ako rodina. Ak nebudem bojovať kvôli tým, ktorých milujem, potom kvôli komu mám bojovať?"

Hermiona sa postavila a s úsmevom ho chytila za ruku.

"Nepovedala som, že by si nemal kvôli mne bojovať. Ale ak sa budeš musieť rozhodnúť..., chcem povedať, ak sa niekedy budeš musieť rozhodnúť medzi mojím životom a životmi stoviek ľudí, potom ťa žiadam, aby si si vybral ich."

Harry sa tváril naštvane, hoci jej nepustil ruku.

"Prisahám, že urobím to, v čo verím, že je správne. Je to v poriadku?"

Hermiona mu stisla ruku.

"To postačí."

ooOoo

"Nemáš so sebou žiadnu batožinu?" o dvadsať minút neskôr sa spýtala Ginny.

Obe boli v jej izbe a pripravovali posteľ pre Hermionu, ktorá práve krútila hlavou.

"Nie, prepáč. Ale tak či tak budem písať svojím rodičom. Chcem im povedať, že som v poriadku a môžem im povedať, aby mi poslali nejaké oblečenie...

Ginny prikývla.

"Zatiaľ si môžeš požičať moje veci. Nesadnú ti dokonale, pretože si trochu vyššia, ale postavy máme podobné, takže nebudeš vyzerať zle."

Hermiona vďačne prikývla. Vyzrela z okna. Obloha bola stále jasná a dokonca svietilo slnko, ale aj tak bolo poriadne chladno. Čo práve teraz robí Draco? Bol v poriadku? Chýbala mu? Mala pocit, ako keby ho nevidela roky.

"Je v poriadku, Miona," zašepkala Ginny a Hermiona sa k nej s úsmevom otočila.

"Áno, viem. Ale aj tak sa nedokážem prestať báť."

Pokrčila plecami a Ginny chápajúco prikývla.

"Urobím, čo je v mojich silách, aby som ťa rozptýlila. Fred a George zase pracujú, hoci je len tesne po Vianociach. Sú úspešnejší než by kedy bývali na ministerstve. Žijú v Šikmej uličke. Otec chce tiež dnes začať pracovať. Povýšili ho a v poslednej dobe má veľa práce. Samozrejme, že nezvýšili bezpečnostné opatrenia len na Rokforte.  Nuž a Bill a tá Flirta šli na rande..."

Hermiona sa zamračila.

"Flirta?"

Ginny sa uškrnula.

"Tak volám Fleur. Navštívila nás, aby spoznala rodinu... Vedela si, že sa budú brať, nie?"

Hermiona zalapala po dychu.

"Bill a Fleur sa budú brať? Netušila som..."

Ginny skľúčene prikývla.

"Nemôžem ju vystáť. Ten hrozný francúzsky prízvuk ma jednoducho privádza do šialenstva. Mama ju tiež nenávidí, hoci by to nikdy nepriznala..."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Pravdu povediac, vôbec som to nečakala. Ale kto som ja, aby som si sťažovala na Billovu voľbu?"

Ginny sa uškrnula.

"Tonksová tu bola včera. Vyzerala hrozne. Neviem, čo sa s ňou deje, ale odkedy zomrel Sirius, proste stratila svoju farbu - v skutočnom význame toho slova."

Hermiona sa zamračila.

"Sirius bol Tonksovej bratanec, správne? Možno práve preto je taká deprimovaná. Úbohá Tonksová, je mi jej ľúto..."

Ginny prikývla a vzdychla si. Chvíľu mlčali, keď sa Ginnine oči náhle rozžiarili a šťastne sa usmiala.

"Vieš čo? Pozajtra je večierok vo Vydrom Svätom Drábe. Bude to len malá slávnosť v stodole, ale potrebuješ nejakú zábavu, Miona, a myslím že toto bude pre teba tým správnym rozptýlením."

Hermiona nadvihla obočie a konečne sa usmiala.

"Pozajtra? To sa mi skutočne hodí do plánov..."

 


Kapitola 22: Zasnúbenie



Leap in time

22. kapitola –
Zasnúbenie

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/22/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.


Už len 10 kapitol! Cool



Kapitola 22: Zasnúbenie

Hermiona si dopriala dlhú sprchu a trochu sa uvoľnila. Nechcela stále premýšľať, ale ľahšie sa to povie ako urobí. Vzdychla si a zatvorila oči. Z horúcej vody sa jej točila hlava a cítila sa unavená. Napokon, bola to dlhá noc... Spomenula si na svoj rozhovor s Ginny a zrazu sa zachichotala. Ginnina tvár bola k nezaplateniu, keď hovorila o Fleur. Hermionu prekvapilo, keď sa dozvedela o Billovej svadbe, ale potom si spomenula na zamatový hlas v skleníku, ktorý jej rozprával príbeh.

Na tej svadbe jej budúce ja narazilo na Draca. Nikdy o tomto kúsku informácie veľa nepremýšľala. Vždy bolo treba premýšľať o dôležitejších veciach. Ale táto svadba bola realitou - nuž, ešte nie, ale pravdepodobne čoskoro a zrazu sa celý príbeh zdal reálnejší než kedy predtým. Pre Hermionu to bol tragický príbeh o láske a istým spôsobom sa v ňom cítila zapletená, ale v skutočnosti nevedela, čo jej budúce ja muselo cítiť. Kvôli všetkej tej bolesti, ktorú musel druhý Draco vytrpieť, plakala a bola skľúčená. Ale jeho príbeh bol predsa len iba príbehom, nie realitou. Ale teraz mala zrazu pocit, ako keby sa tieto dva odlišné svety zrazili v ohlušujúcej zrážke, ktorú mohla počuť len ona.

Hermiona mala teraz ešte väčší závrat a rozhodla sa tú horúcu sprchu opustiť. Okolo rozhorúčeného tela si ovinula uterák, keď sa zrazu otvorili dvere a rovno pred ňou stál Ron.

Najprv sa na ňu omráčene pozeral, potom sa jeho pohľad zmenil a prezrel si ju zbližša, skôr než sa nakoniec hanbou začervenal a ospravedlňujúco opustil miestnosť.

Hermiona sa na seba pozrela v zrkadle. Vlasy mala mokré a tmavé, líca rozpálené a oči jej trochu žiarili vzrušením. Ten biely uterák bol poriadne malý...

Vzdychla si a obliekla sa. Posledné čo chcela, bolo pripomenúť Ronovi iné city ako priateľstvo. Hermiona sa na seba dívala v zrkadle a znova si vzdychla. Ginnine džínsy boli príliš tesné a ten modrý sveter príliš krátky, ale Hermiona sa nesťažovala. Len si usušila vlasy a bolo jej trochu lepšie.

Bolo už neskoro popoludní a Hermiona sa rozhodla pohľadať Ginny, Rona a Harryho. Opustila kúpeľňu a schádzala dole schodmi, keď zrazu započula dôverne známe hlasy.

"... nemôžeme predstierať, že sa vôbec nič nestalo, Harry!" zasyčal Ron, zmätene chodiac do kruhu.

Harry si vzdychol.

"Viem. Ale je to naša najlepšia priateľka, správne? Nemohol si očakávať, že si nikdy nenájde nejakého priateľa..."

Ron si odfrkol.

"To nie je nejaký priateľ; je to zasraný Malfoy."

Harry s povzdychom prikývol.

"Viem. Ale ani Krum sa ti nepáčil, že? Nemyslíš, že budeš nenávidieť každého chalana, čo sa s ňou zblíži?"

Ron zrazu prestal kráčať a so zastonaním sa posadil.

"Som tak prekliato žiarlivý, Harry! Stále ju milujem. Keď som ju predtým uvidel..." Ron pokrútil hlavou. "Bola taká nádherná. Nedokážem zniesť, že sa jej niekto ako Malfoy môže dotknúť. Že má dovolené ju pobozkať. Dokonca nemôžem uveriť, že ti toto hovorím..."

Harry trochu zbledol.

"Myslíš, že sa s ním tak zblížila?"

Ron si odfrkol.

"Musím ti pripomínať, že je to Malfoy, o kom hovoríme? Myslíš, že ten by sa uspokojil len s držaním sa za ruky?"

Harry sa zaksichtil.

"Je to v prvom rade Miona, o ktorej sa rozprávame."

Ron sa zhlboka nadýchol.

"Harry, neviem, čo urobil, ale akosi zabránil tomu, aby jej fungoval mozog. Nemôže skoro dýchať, keď je pri nej. Keď sú spolu, skoro môžeš vo vzduchu cítiť to napätie. Sledoval som ich na Elixíroch a chcel som mu jednu vraziť zakaždým, keď sa na ňu opovážil pozrieť. Keby som nevedel svoje, povedal by som, že je pod nejakým kúzlom."

Harry sa rozosmial bez nejakej známky humoru.

"Volá sa to láska, Ron."

Ryšavec niekoľko sekúnd hľadel na svojho priateľa, skôr než znova zastonal.

"Len chcem, aby bola šťastná. Ale prajem si, aby som mohol byť ja tým, kto ju urobí šťastnou."

Harry neodpovedal. Nebolo čo povedať.

Hermiona sa oprela o stenu a znova mala slzy v očiach. Nikdy nechcela nikomu ublížiť. Kto ešte bude musieť trpieť kvôli jej láske k Dracovi?

Hermiona zrazu zacítila ruku okolo svojho pása. Otočila sa a stretla sa s chápajúcimi, hnedými očami Ginny. Obe dievčatá sa otočili a vyšli na poschodie.

ooOoo

"Si v poriadku?" spýtala sa znepokojene Ginny a Hermiona si odfrkla.

"Áno, je mi fajn, ale myslím, že som tá jediná. Nechcela som, aby sa všetko takto pokašľalo, Gin. Dúfala som, že Ron už na mňa zabudol. Ja...  nuž, len som sa chcela vrátiť k normálu, len som chcela byť s priateľmi..."

Ginny si vzdychla a posadila sa na svoju posteľ.

"Nie je to také jednoduché, Miona. Ak skutočne niekoho miluješ, nemôžeš skrátka predstierať, že nič necítiš. Ron sa cez teba dostane, ale potrebuje trochu času. Nie je ľahké vzdať sa niekoho, koho miluješ."

Hermiona si všimla tieň v Ginniných očiach a zahryzla si do pery.

"Gin..."

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie je to tvoja chyba, Miona. Prestaň sa robiť zodpovednou za všetko."

Hermiona zavzlykala.

"Ale keby som sa nezamilovala do Draca..."

Ginny ju otrávene prerušila.

"Potom čo? Bola by si bývala s Ronom, pretože by sa to zdalo byť správne? Cítila si z bozku od Rona to isté, ako keď ťa pobozkal Draco?"

Hermiona previnilo pokrútila hlavou.

"Ron si tiež zaslúži skutočnú lásku, Miona. Nechcem, aby mal niekoho, kto ho nemiluje z celého srdca."

Hermiona prikývla.

"Je mi to ľúto."

Ginny prevrátila očami.

"Zase to tá baba robí..."

Hermiona sa zachichotala a Ginny sa usmiala.

"Je lepšie jasne sa s niekým rozísť než byť s niekým, kto ťa v skutočnosti nemiluje. S niekým, kto stojí po tvojom boku len preto, že nemôže získať to, čo naozaj chce..." nakoniec červenovláska zašepkala a Hermiona pokrútila hlavou.

"To nie je tak, Gin. Harry je len... nuž, je to Harry. Robí si priveľa starostí a občas nie je ani tým najcitlivejším človekom. Miluje ťa; len to nedáva náležite najavo."

Ginny sa veľmi smutne usmiala.

"Áno..."

Hermiona červenovlásku objala a cítila, ako vzlyky otriasajú Ginniným štíhlym telom. A práve vtedy, z ničoho nič, si Hermiona uvedomila, že bolo správne prísť sem. Draco to vedel už skôr a teraz to pochopila aj ona. Jej priatelia kvôli nej tak veľa urobili a teraz nastal čas tú láskavosť opätovať.

ooOoo

Ginny s Hermionou pomáhali pripraviť večeru a pomaličky sa kuchyňa zapĺňala ľuďmi. Harry s Ronom sedeli za stolom bez toho, aby toho veľa narozprávali a Ginny bola tiež stratená vo svojich myšlienkach. Konečne prišiel pán Weasley, nasledovaný Fredom a Georgeom a Billom s Fleur. Hermiona sa usmiala nad Ronovým výrazom, keď sa s obrovským úsmevom vedľa neho Fleur posadila. Ginny len prevrátila očami a Harry sa zaškeril. Na jeden krátky okamih sa všetko zdalo byť jednoducho normálne.

"Hej, Miona, prišla si neskoro, Vianoce už skončili," so žmurknutím povedal George a Hermiona sa doširoka usmiala.

Začali sa rozprávať a žartovať a nakoniec sa zdalo, že sa Harry, Ron a Ginny tiež uvoľnili a pripojili sa. Bol to príjemný večer, naplnený príbehmi a smiechom.

Pani Weasleyová nakoniec zívla a postavila sa.

"Je neskoro. Choďte už do postele, všetci."

Ginny s Hermionou šli na poschodie s Harrym a Ronom.

"Chcete pyžamový večierok?" zrazu navrhla Hermiona a všetci jej priatelia sa na ňu prekvapene pozreli.

Ginny sa zaškerila.

"Pôjdem po nejaké koláčiky."

Ron s Harrym sa usmiali.

"Naozaj si musíme obliecť pyžamo?"

Hermiona s úsmevom prikývla.

"Na tomto pravidle trvám."

Harry s Ronom prevrátili očami a trojica sa zasmiala.

"Chýbali ste mi," úprimne zašepkala a obaja chlapci sa na ňu usmiali.

"Ty si nám tiež chýbala," povedali súčasne.

ooOoo

Hermiona sa veľmi pokúšala privolať späť to, čo kedysi bývalo tou najnormálnejšou vecou na svete: rozhovor s jej priateľmi.

Sedeli na zemi v Ginninej izbe, rozprávali sa a smiali a len boli spolu. Hermiona si všimla, ako sa Harry pokúšal náhodne dotknúť Ginny a nemohla zabrániť úsmevu. Tiež si všimla Ronove túžobné pohľady, ale nereagovala. Nemohla mu poskytnúť žiadnu nádej, hoci si naozaj priala, aby ho mohla jednoducho objať a povedať mu, ako jej to je ľúto. Ale nemohla.

Už bolo skoro po polnoci, keď Ginny zaspala na Harryho pleci. Ron zjavne nemal podozrenie. Len sa rozprávali o škole a na chvíľu stíchli.

"Takto to mám najradšej," nakoniec zašepkala Hermiona. "Len som rada so svojimi priateľmi. Žartovať, rozprávať sa a dokonca študovať. Ja len... Ja si prajem, aby sme vždy mohli byť takíto."

Harry sa na ňu pozrel a vzdychol si.

"Ja som sa vzdal dávno, Miona. Radšej sa zmierim s Malfoyom než sa ťa vzdám. My budeme navždy priateľmi."

Ron prikývol.

"Súhlasím..." zašepkal bez toho, že by sa jej pozrel do tváre.

Hermiona zabudla na svoj zámer udržať si odstup a oboch ich objala. Prekvapene zalapali po dychu, ale nakoniec jej objatie opätovali.

"Navždy," zašepkala pre seba.

Ginny sa práve so zastonaním prebudila a sledovala trojicu začervenaná rozpakmi.

"Ľudia, vždy mi ujde tá najlepšia časť..." sťažovala sa a Hermiona ju mocne objala.

Cítila sa jednoducho šťastná a chcela sa o tieto pocity podeliť. Stále mala obavy o Draca a hrozne jej chýbal, ale v tomto okamihu bola skrátka šťastná.

ooOoo

Druhý deň začal príliš zavčasu. Ginny s Hermionou ešte spali, keď zrazu začali na okno hlučne klopať tri sovy, až kým ich nezobudili.

"Zabi tie sprosté zvieratá, inak to urobím sama," pohrozila Ginny, keď sa Hermiona ospalo postavila, aby otvorila okno.

Zasiahol ju chladný vzduch a ona sa začala triasť. Sovy pristáli na Ginninom stole a Hermiona im uľavila od poriadne veľkého balíka. Sovy okamžite zmizli a Hermiona zatvorila okno. Vzala balíček a vrátila sa do postele, stále sa triasla.

"Je to od Draca?" zvedavo sa spýtala Ginny, ale aj tak stále ospalo.

Hermiona pokrčila plecami, neschopná odpovedať bez toho, aby jej necvakali zuby. Otvorila priložený list a zvedavo začala čítať.

Hermiona,

ako sa máš srdiečko? Taká som bola ustaraná, keď ste obaja náhle zmizli. Bála som sa, že ťa už nikdy znova neuvidím. Ale našťastie sa so mnou spojil Draco a povedal mi, že ste obaja v poriadku.

Draco ma požiadal, aby som ti poslala tvoj vianočný darček, vrátane batožiny a konkrétne jeden galeón. Nemám potuchy, prečo mi Draco prikázal poslať ti túto mincu, len povedal, že ty budeš vedieť, čo to znamená.

Bude lepšie, ak na tento list nebudeš odpovedať. Bojím sa, že ma niekto sleduje. Som rada, že sa mi podarilo poslať ti bez nejakých problémov tento balík.

Naozaj dúfam, že si v poriadku, drahá. Ak niekedy budeš potrebovať pomoc alebo len miesto, kde zostať, neváhaj ma znova navštíviť.

Hermiona, prosím urob jednej starej dáme láskavosť: postaraj sa o môjho vnuka. Viem, že predstiera, že je v poriadku, ale som si poriadne istá, že nie je.

So želaním všetkého najlepšieho, zlatíčko.

Nessa

Hermiona zavzlykala a tuho zovrela ten list. Ginny sa posadila a znepokojene ju sledovala.

"Čo sa stalo?"

Hermiona sa upokojujúco usmiala.

"Nič, to je v poriadku. Len si to prečítaj," zašepkala a podala list Ginny.

Červenovláska začala čítať, kým Hermiona otvárala balík, aby našla očarovanú mincu. Nemohla sa kontaktu s Dracom dočkať.

"Nessa sa zdá byť milá," vysvetľovala Ginny, keď ju Hermiona so zamračením sledovala.

"Je to skvelá, veľmi láskavá a húževnatá žena."

"Je tá minca očarovaná? Ako tie v DA?" chcela vedieť zvedavá Ginny.

Hermiona prikývla.

"Budem sa s ním môcť spojiť. Nuž, ak nájdem tú prekliatu mincu..."

Ginny si odfrkla.

"Úprimne, Miona, si ty čarodejnica alebo nie? Accio očarovaná minca!"

Galeón vyletel z balíka a Hermiona ho vzrušene schmatla.

"Vďaka, Gin."

"Potom sa pozriem na tvoj darček," oznámila červenovláska s pokrčením pliec, kým Hermiona začala posielať správu Dracovi.

Draco? Práve som dostala balíček... Si v poriadku?

Hermiona čakala a čakala, srdce jej búšilo a bola netrpezlivá ako čert, ale Draco neodpovedal. Zbledla a všetky druhy rôznych obrázkov uháňali jej mysľou.

"Čo sa mu stalo?" zašepkala znepokojená a Ginny prevrátila očami.

"Miona, je šesť hodín ráno. Stavím sa, že ešte spí."

Hermiona vyzrela z okna. Stále bolo tma a ona sa uvoľnila. Ginny mala pravdu, Draco asi spal. Predstavila si jeho tvár, keď spí a pocítila nával túžby. Chcela ho vidieť, byť v jeho blízkosti, dotknúť sa ho a počuť jeho hlas...

"Naozaj ti chýba, há?" vyhlásila ľútostivo Ginny.

Hermiona neodpovedala a Ginny to od nej ani neočakávala.

A potom zrazu zacítila, ako sa jej v ruke zohriala očarovaná minca. Rozbúšilo sa jej srdce.

Meduška, práve sa mi o tebe snívalo...

Hermiona sa uľavene rozchichotala.

A o čom bol ten sen?

Odpoveď netrvala dlho.

Malo to niečo spoločné s tebou a mnou v jednej posteli...

Hermiona sa zasmiala.

Myslím, že to znamená, že si v poriadku.

Bez teba by som nikdy nemohol byť.

Hermiona si zahryzla do pery; zdalo sa, že celé jej telo reagovalo na tieto slová. Dokázala si predstaviť jeho hlas, keď ich vravel...

Hrozne mi chýbaš.

A teraz mohla skoro vidieť jeho úsmev.

Nie tak veľmi, ako ty chýbaš mne.

Vážne som si robila starosti. Nikdy viac sa ma neopováž znova takto omráčiť, Draco Malfoy!

Prepáč. Ale vedel som, že bezo mňa by si nikdy neodišla. Bola to tá najťažšia vec, ktorú som kedy urobil.

Musíš sa viacej snažiť, aby som ti odpustila.

Hermiona sa zachichotala a Ginny len prešla späť do postele s úsmevom od ucha k uchu.

Meduška, je ti jasné, že sa všetko odteraz skomplikuje, však?

Hermiona sa zamračila. Mohlo sa to ešte väčšmi skomplikovať?

Čo tým myslíš?

Odpoveď mu trvala dlhšie než zvyčajne a Hermionine srdce vynechalo úder.

Nie som si istý, ale myslím, že ma budú sledovať.

Aj na Rokforte?

Draco odpovedal okamžite.

Hlavne na Rokforte.

Hermiona mala pocit, že jej srdce oťaželo ako kameň.

Čo by sme mali urobiť?

Myslím, že majú nejaký plán, ale zatiaľ neviem aký.

Desíš ma, Draco.

Hermiona z ničoho nič nemohla dýchať

Nechcem ťa vydesiť. Len ťa chcem varovať. Mám zlý pocit, meduška...

Vypadni odtiaľ! Prosím, skrátka uteč! Môžeme odísť spoločne, niekam, kde nás nenájdu...

Jeho odpoveď bola dlhá a na Hermionin vkus príliš racionálna.

Meduška, oni mi neublížia. Moji rodičia by nikdy nedovolili, aby na mňa položili ruku. V súčasnej dobe mám domáce väzenie, začul som nejaké zvesti a mám pocit, že majú niečo za lubom. Ale nech plánujú čokoľvek, nezabije ma to. A ani ty nemôžeš opustiť svoju rodinu a priateľov.

Hermiona si hrýzla peru dovtedy, až kým nezacítila krv.

Teraz som vážne vydesená.

To nebolo to, čo som chcel...

Hermiona si odfrkla.

Draco, prosím, dávaj si pozor. Prosím ťa. Ak sa po prázdninách neukážeš v Rokfortskom exprese, vrátim sa na Malfoy Manor, aby som ťa odtiaľ dostala.

Meduška, si taká tvrdohlavá. Ale to je jedna z vecí, ktoré na tebe milujem.

Hermiona nedokázala zabrániť drobným slzám stekať po jej líci.

Neopovažuj sa hovoriť, ako keby sme sa už nikdy nemali vidieť. Čakám, že ťa budem počuť každý deň. A budem ťa po prázdninách čakať. Nedovolím ti tak ľahko utiecť z háčika!

Skoro mohla počuť, ako sa smeje, ale Hermione na tom nezáležalo. Urobila by čokoľvek, aby ho prinútila vrátiť sa k nej.

Sľubujem, že prídem, meduška. Už musím ísť, volá ma matka. Nezabudni, že ťa milujem.

Hermiona sa znova rozvzlykala.

Ja ťa tiež milujem.

ooOoo

Hermiona zaťala päste. Mala toho dosť. Nezačne znova plakať a nebude tu len tak sedieť a dívať sa. Tentoraz konečne niečo urobí.

Ginny sa na ňu pozrela súčasne zvedavo a ustarane, neistá, či by mala niečo povedať alebo nie.

"Miona?" nakoniec sa odvážila spýtať.

"Gin, vravela si niečo o večierku dnes večer, že?"

Ginny prekvapene prikývla.

"Áno, vo Vydrom Svätom Drábe. Prečo?"

Hermiona sa usmiala.

"Chcem ísť, to je všetko."

Ginny sa zamračila.

"Myslíš, že som hlúpa alebo čo? Nenávidíš večierky. Prečo by si sa zrazu chcela jedného zúčastniť?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Pretože sa mám stretnúť s tým chlapíkom, čo mi pomohol dostať sa z Malfoy Manor. Sľúbil mi, že mi dá vedieť, či je Draco v poriadku a čo sa deje."

Ginny klesla sánka.

"Je to špión?"

Hermiona prikývla a červenovláska vzrušene zoskočila z postele.

"Páni, to je poriadne coolové. Môžem sa s ním stretnúť?"

Hermiona prikývla, čím prekvapila Ginny rovnako ako seba.

"Ale Ronovi a Harrymu ani slovo!" prikázala Hermiona a Ginny sa zaškerila.

Obe nenávideli klamať svojim priateľom.

ooOoo

Nebolo ťažké presvedčiť Rona s Harrym, že večierok je presne to správne, čo robiť v sobotu večer, hoci boli trochu podozrievaví.

O ôsmej boli Ginny s Hermionou konečne pripravené ísť. Hermiona sa nechcela vyobliekať, ale Ginny jej povedala, že večierok je večierok a dievča by malo vyzerať dobre, keď ide von.

Hermiona mala čudný pocit, že Ginny dúfa v trochu pozornosti od Harryho, ak bude vyzerať dostatočne pekne, čo bolo jednoducho hlúpe, pretože Ginny by mohla mať na sebe aj vrece a stále by bola nádherná. Ale dnes večer bola vážne prekrásna. Sama Hermiona z nej nemohla odtrhnúť oči.

Ginny mala jedny zo svojich tesných čiernych džínsov, čierne lodičky na podpätkoch, zlatý opasok a zlatý top s hlbokým výstrihom. Jej dlhé, červené vlasy boli rozpustené a vyzerala jednoducho dokonale.

"Chalanov ohromíš, Gin. Si proste nádherná."

Červenovláska sa uškrnula a žmurkla.

"Potrebujem ohromiť len jedného chalana, Miona. A mimochodom, ty si minimálne rovnako ohromujúca ako ja."

Hermiona si odfrkla a pozrela sa do veľkého zrkadla v Ginninej izbe. Mala na sebe modré džínsy, biele čižmy po kolená a biely sveter, ktorý mal hlboký výstrih a bol poriadne priliehavý. Ginny premenila jej chaotické vlasy do dlhých a jemných kučier. Hermiona nevedela, prečo by mala mať na sebe toto oblečenie, keď tam nebude Draco, aby mal z jej výzoru radosť, ale vedela, že Ginny skrátka milovala vyobliekať ju, takže sa nesťažovala.

Zišli dole schodmi a stretli sa s Ronom a Harrym, ktorí mali na sebe jednoduché džínsy a svetre. Harrymu spadla sánka, keď zbadal Ginny a Ron nemohol odtrhnúť oči z Hermiony. Mohlo to byť dokonalé, keby bol Ron tým, do koho je Hermiona zamilovaná.

"Páni," bolo jediné, čo chalani dokázali povedať, skôr než sa Ginny skryla do veľkého a škaredého kabáta. Hermiona sa zamračila, neistá, či by mala niečo povedať alebo nie.

Ginny len prevrátila očami.

"Mamka ma zabije, kebyže ma niekedy takto uvidí. Len predstierajme, že mám rada tento kabát, dobre?"

Všetci sa rozosmiali a Hermiona si obliekla koženú bundu od Draca. Stále voňala po ňom. Usmiala sa a štvorica vošla do kuchyne, aby ich skontrolovala pani Weasleyová.

"Nevráťte sa príliš neskoro, v týchto dňoch je to nebezpečné. Tu nie je dôvod robiť si obavy, ale človek nikdy nevie. Najlepšie by bolo, keby vás niekto vyzdvihol..." začala pani Weasleyová a nezdalo sa, že to niekedy skončí.

Hermiona sa nesťažovala. Veľmi dobre chápala, že by vôbec nemali opúšťať tento dom, kým bol niekde tam vonku Voldemort. Ale nemohli prestať žiť len preto, že by to mohlo byť nebezpečné a pani Weasleyová to vedela, hoci musela bojovať sama so sebou, aby ich pustila.

Nakoniec odišli a z čerstvého, chladného vzduchu ich striaslo. Dracova bunda  bola teplá a bezpečná, ale aj tak jej bolo zima. Hermiona zrazu zacítila okolo svojho pása Ronovu pažu a napla sa. Pozrela sa do jeho hnedých očí a on ju objal ešte tuhšie.

"Nechcem, aby ti bolo zima, to je všetko," zašepkal a ona len prikývla a uvoľnila sa.

Ona si udržiavala odstup, ale nebola to jej chyba, ak sa priblížil sám, správne? Ale Hermiona sa aj tak cítila vinne. Na druhej strane mal Harry dokonalú výhovorku, aby tiež "zahrial" Ginny a obaja vyzerali mimoriadne spokojne. Hermiona sa len usmiala. Ak to pomáhalo im, prečo by sa mala sťažovať?

Ale Ronova teplá ruka okolo jej pása a jeho žiariace oči sa jednoducho nezdali byť správne.

ooOoo

Ginny mala absolútnu pravdu: ten takzvaný večierok bol vo veľkej stodole a bolo tam množstvo tínedžerov, ktorí sa smiali a tancovali. Chlapci im zohnali trochu punču a štvorica sa len rozprávala a smiala. Harry s Ginny sa dokonca pokúsili tancovať.

Bolo tam veľa chalanov, ktorí zízali na Ginny a niektorí z nich sa s ňou dokonca rozprávali, Harryho jednoducho ignorujúc. Zjavne sa mu to nepáčilo a Ron bol našťastie či nanešťastie príliš zaneprázdnený zízaním na Hermionu, aby si to vôbec všimol. Keď sa nejakí chalani pokúsili priblížiť tiež k Hermione, zazrel na nich a nikto sa nedovážil prísť bližšie. Hermione to bolo jedno; len sa chcela stretnúť s tým druhým Draco a konečne zistiť, čo sa dialo na Malfoy Manor. Bola stále viac a viac netrpezlivá a Ron si to konečne všimol.

"Miona, čo sa deje? Si taká nepokojná."

Hermiona sa ospravedlňujúco usmiala.

"Myslím, že je to tým punčom, nič, s čím si treba robiť starosti."

Ron len prikývol.

"Je ti stále zima?" s nádejou sa spýtal a Hermiona s úsmevom pokrútila hlavou.

Srdce jej puklo, keď zbadala jeho smutný výraz, ale toto bolo to najlepšie. Ak by mu dovolila priblížiť sa k nej, myslel by si, že stále existuje šanca. Ale ona neexistovala. Jediné, čo Hermiona s istotou vedela, bolo, že miluje Draca a že nikdy nebude nikoho milovať tak ako jeho.

ooOoo

Konečne nastala polnoc a Hermiona sa ospravedlnila so slovami, že ide na toaletu. Ginny jej venovala významný pohľad. Opustila stodolu a ukryla sa za ňu, tesne pred lúčkou s veľkým stromom. Rozhliadla sa, aby sa presvedčila, že je sama a potom pritlačila kamienok na náramku.

Trvalo menej než minútu a stál rovno pred ňou. Hermiona sa mu hodila do náručia, vediac, že toto nie je chlapík, ktorého práve teraz chce objímať. Ale aj tak bolo príjemné byť v jeho náručí a naozaj ho mala rada, nie len preto, že s ním v budúcnosti bude chodiť.

"Vďakabohu, si tu! Si v poriadku? Čo sa stalo? Draco mi povedal, že majú nejaký plán, ale nevie aký a má obavy a ja som tiež vydesená a..." začala bľabotať a Draco jej nakoniec položil ruky na plecia a slabo ňou potriasol.

"Upokoj sa, láska! Len sa uvoľni, všetko ti poviem."

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

"Prepáč, ale naozaj potrebujem vedieť, čo sa deje. Je v nebezpečenstve?"

Draco pokrútil hlavou a Hermiona si s úľavou vydýchla, ale potom si všimla jeho výraz a skoro sa zosypala.

"Čo sa deje?" zostala vydesená a on ju objal.

"Draco nie je v takom nebezpečenstve, že by mu ublížili, láska. Nikto sa ho ani prstom nedotkne. Nuž, okrem jeho snúbenice..."

Hermiona ho odtlačila a pozrela sa do jeho strieborných očí. Mala závrat a ledva mohla dýchať.

"Snúbenice?" zašepkala ohromená.

Draco si prehrabol vlasy a vzdychol si.

"Draco sa bude musieť oženiť. Zajtra je zásnubný večierok."

Hermiona mala pocit, že sa jej sníva - a toto bola určite nočná mora.

"S kým?" nakoniec sa bledá spýtala.

Draco ju chytil rukou okolo pása.

"S Pansy Parkinsonovou."


Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh



Leap in time

23. kapitola –
Rozplývajúci sa sneh

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/23/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 23: Rozplývajúci sa sneh

Hermiona čakala, že konečne odpadne. Len čakala, kým ju obklopia tiene temnoty, ale nič podobné sa nestalo. Dokonca to zjavne prekvapilo aj Draca. Už ju objal rukami, aby ju zadržal v prípade, že by odpadla. Neodpadla. Len sa na neho pozerala a nakoniec sa začala smiať.

Draco sa s obavami zamračil. Zrejme si myslel, že Hermiona nakoniec zošalela. Jej smiech bez humoru sa zmenil na suché vzlyky. Pokrútila hlavou a ani si nevšimla, že ju objíma, šepká jej utešujúce slová.

"Nevyjde to, správne?" časom prehovorila prekvapivo pokojne.

"Čo myslíš?" spýtal sa zachrípnuto, stále šokovaný jej prázdnym výrazom.

"Vždy nám bude niečo stáť v ceste. Bez ohľadu na to, ako sa snažíme, nemôžeme byť nadlho šťastní."

Draco v duchu zaklial a znova ju objal.

"Nemáš dovolené takto ľahko sa vzdať! Nestojí naša láska za to, aby si bojovala?"

Hermiona sa uvoľnila z jeho objatia a zhlboka sa nadýchla.

"Ale ja bojujem. Nevidíš? Odkedy som sa do teba zamilovala, len bojujem. Bola som pripravená vzdať sa svojich priateľov, svojej rodiny, všetkého, čo mi kedy bolo blízke. A teraz si zasnúbený s tou prekliatou mrchou a ja by som najradšej niečo rozmlátila!"

"Láska..." zašepkal Draco zastrene.

Hermiona sa pokúsila urovnať si myšlienky, ale skutočne sa nedokázala sústrediť. V duchu videla pred sebou príšerný obrázok Pansy Parkinsonovej v svadobných šatách a Draca v obleku, ako ju berie za ruku...   Nikdy som nevidel nič také nádherné, ako si bola ty v svadobných šatách... Toto boli slová, ktoré jej povedal Draco, keď zistila, že boli v jeho budúcnosti manželmi. Hermiona odhodlane pokrútila hlavou.

"Nedovolím, aby sa to stalo. Radšej by som zomrela, než aby sa oženil s tou kravou! Má to byť môj snúbenec a ja si ho vezmem späť!"

Draco nadvihol obočie a nakoniec sa zaškeril.

"To je ten správny duch!"

Hermiona prikývla, ale potom si vzdychla a zúfalo sa na Draca pozrela.

"Ale ako? Ako ho odtiaľ do pekla dostaneme?"

Draco sa stále škeril a Hermionine oči sa rozšírili.

"Ty máš plán, však?" nakoniec prekvapene uzavrela.

Prikývol.

"Nie je najlepší, ale nedokázal som vymyslieť nič lepšie... A aby si vedela, práve ma napadol..."

Hermiona sa zamračila.

"Čo je to za plán?"

"Ja sa zúčastním toho zásnubného večierka namiesto Draca. Dostaneme ho odtiaľ a ja zaujmem jeho miesto, až dovtedy, kým sa nemá vrátiť na Rokfort. Nuž a potom uvidíme..."

Hermiona bola rozpoltená medzi úľavou, že zachránia Draca pred Pansy a obavami o jeho budúce ja.

"Ach, Draco, ja neviem... Je to nebezpečné. Čo ak to niekto zistí? A ako vysvetlíš, že zmizol ich najnovší smrťožrút?"

"Láska, nikto to nezistí. Moja matka ma podporí a ja len nechám Connora zmiznúť na nejakú tajnú misiu. Nikto nebude mať podozrenie. A úprimne, kto by mohol zahrať Dracovu úlohu presvedčujúcejšie než ja?"

Hermiona sa neúprimne usmiala.

"V tom máš pravdu... Ale stále som kvôli tomu znepokojená. Nepáči sa mi predstava, že sa zasnúbiš s Pansy..."

Draco sa zaškeril.

"Láska, neožením sa s ňou. Zasnúbenia sa môžu zrušiť, nie?"

Hermiona si vzdychla.

"Ak si ľudia budú myslieť, že je Draco zasnúbený s Pansy, potom už na Rokforte viacej nebudeme môcť byť spolu. Budú si myslieť, že mi dal kvôli tomu buldočiemu ksichtu kopačky. Ale myslím, že som musela zniesť horšie reči, takže je to v poriadku. Prosím, daj si pozor. Nedokázala by som sa vyrovnať s tým, keby ti niekto ublížil."

"Budem v poriadku, nemaj obavy. A skúsim všetko možné, aby som sa tomu zasnúbeniu vyhol, takže sa možno nebudete musieť na Rokforte rozdeliť..."

Hermiona ho chytila za ruku a potom ho nežne pobozkala na líce.

"Neviem, čo by som bez teba robila. Prosím, buď opatrný. Len potrebujem, aby si bol v bezpečí."

Jeho výraz sa stal roztúženým a Hermiona pocítila to chvenie vo svojom tele. Jeho oči trochu stemneli a Hermionine srdce začalo búšiť.

"Prečo ti tak veľmi na mne záleží?" zašepkal zamatovo, jeho oči spojené s jej.

"Pretože ťa milujem," odvetila Hermiona bez premýšľania.

Jeho reakcia bola prudká a prekvapujúca. Zrazu sa ocitla v jeho náručí, jeho pery sa miešali s jej. Toto nebol ten nežný a láskyplný bozk, o ktorý sa podelili predtým; tento bol vášnivý a zúfalý, ako keby mal okamžite zomrieť, keby neochutnal jej pery. Keď zacítila, ako jeho jazyk vošiel do jej úst, zrazu sa napla, ale on nezastavil a Hermiona sa so zastonaním vzdala, znova mu nebola schopná odolať.

Obaja sa zrazu vyplašili, keď začuli za sebou zvuk rozbitého skla. Hermiona sa otočila a hanbou sa začervenala.

Pred nimi stála Ginny, jej hnedé oči rozšírené, jej ústa pootvorené a jej červené vlasy v tom studenom vetre viali. Na zemi bol rozbitý pohár punču.

"Ach môj bože..." bolo jediné, čo dokázala povedať.

ooOoo

Hermiona sa obzrela na Draca a potom sa pomaly priblížila k Ginny.

"Gin, nie je to to, čo si myslíš, vysvetlím to."

Ginny sa na ňu pozrela, ako keby bola šialená.

"Miona, kto do pekla je tento chlapík?"

Hermiona sa zaškerila.

"Nuž... to je Draco."

Ginny prevrátila očami.

"To vidím, hlupáčik, ale to neznamená, že tomu rozumiem. Ako je to možné?"

Draco prikývol, keď sa na neho Hermiona znova pozrela. V krátkosti všetko Ginny vysvetlila a napäto čakala na reakciu svojej najlepšej priateľky.

Ale Ginny zjavne nebola schopná vôbec zareagovať.

"... nechcem, aby sem vpadli Harry a Ron, Gin. Prosím! Prisahám, že ti všetko poviem."

Ginny nakoniec prikývla, stále vyjavená.

"Len nemôžem uveriť, že vy dvaja ste sa tu muchľovali!" nakoniec vyhŕkla a Hermionu znova zaliala červeň.

Draco sa nedokázal vyhnúť zachichotaniu a Hermiona sa mu so zamračením otočila čelom. Ospravedlňujúco pokrčil plecami a Ginny sa konečne usmiala.

"Práve som ti povedala o možno najtemnejšej budúcnosti a ty si znepokojená tým, že sme sa len bozkávali?" pochybovačne chcela vedieť Hermiona.

Ginny pokrútila hlavou.

"Vy ste sa nebozkávali, Miona, vy ste sa určite muchľovali. Dokonca ja som sa z toho zahanbila a také niečo nie je ľahké dokázať. A okrem toho som počula všetko, čo si povedala. A mám v pláne položiť ti minimálne tisíc otázok, keď sa vrátiš domov. Ale najprv si musím urovnať svoje myšlienky a pokúsiť sa vysporiadať sa s budúcnosťou, o ktorej si mi práve povedala."

Hermiona chápajúco prikývla a Ginny sa smutne usmiala.

"Tak sa vrátim a vymyslím nejakú hlúpu výhovorku... Daj na seba pozor, cestovateľ v čase."

Draco s úsmevom prikývol a Hermiona len hľadela z hnedých očí svojej najlepšej priateľky do strieborných hlbočín jej budúceho priateľa. Znova sa začervenala, keď si spomenula na ich bozk. Možno bol už nejako jej priateľom? Hermiona pokrútila hlavou, znepokojene si hrýzla peru. Nemohla mať dvoch priateľov, hoci boli v skutočnosti tým istým človekom.

ooOoo

Ginny zmizla v stodole a Hermiona sa naozaj neodvážila pozrieť na Draca, takže sa hrala so svojimi vlasmi, predstierajúc, že si jeho pohľad nevšimla.

"Prepáč," nakoniec si vzdychol a keď sa na neho pozrela, bol len tak strašne smutný.

Hermiona sa k nemu priblížila ako keby bol magnetom, ktorý ju priťahoval.

"Za čo?"

Usmial sa, ale v jeho očiach bol stále ten smútok.

"Za to, že som spôsobil, že si sa cítila nepríjemne. Ja len..., nuž občas je ťažké ovládnuť sa. Som v tvojej blízkosti a viem, že nie si ona, ale stále si Hermiona a ja túžim po tvojom dotyku, po tvojom úsmeve, po tvojom tele..."

Hermionu zaliala červeň ešte väčšmi a mala pocit, ako keby ju jeho slová rozpálili.

Položil jej ruky na plecia.

"Nechcem, aby si bola znepokojená alebo ustaraná, keď som nablízku. Len chcem, aby si bola šťastná. Kvôli tomu prestanem. Budem tvojím priateľom a v budúcnosti sa budem držať späť a už znova nestratím kontrolu. Sľubujem."

Hermiona cítila, ako jej po líci steká slza a Draco sa na ňu prekvapene pozrel.

"Prečo plačeš?" znepokojene dostal zo seba a Hermiona prevrátila očami.

"Plačem kvôli tebe, hlupáčik. Pretože si jednoducho úžasný a pretože si prajem, aby som ti mohla dať to, čo potrebuješ. Pretože v skutočnosti chcem byť tou, čo ťa urobí šťastnou. A plačem, pretože viem, že ťa milujem. A skutočne myslím teba, toho človeka, ktorým práve teraz si, keď stojíš predo mnou."

Draco dal ruky okolo nej a mocne ju objal. Mohla cítiť tlkot jeho srdca a cítila sa len bezpečne a v pohodlí.

"Zrádzam Draca, keď ti hovorím tieto veci?" nakoniec sa odvážila spýtať, hlas sa jej triasol.

Zastonal a objal ju ešte pevnejšie.

"Láska, nikoho nezrádzaš. Láska, ktorú ku mne cítiš, je úplne rovnaká ako tvoja náklonnosť k Ronovi či Harrymu, či Ginny. Je hlboká a úprimná a je to láska, ale nie je to to isté ako ku Dracovi, správne?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Neviem. Cítim sa k tebe priťahovaná. Ten bozk sa mi páčil. Milujem Draca z hĺbky duše a ešte teraz túžim po jeho blízkosti.  Túžim po jeho hlase. Ale cítim sa s tebou príjemne a ty..., nuž moje telo reaguje po svojom, keď si pri mne..."

Draco sa na ňu pozrel s láskyplným výrazom a Hermiona sa začervenala, nevediac prečo vôbec povedala niečo také hlúpe.

"Láska, to je normálne. Sme koniec koncov tým istým človekom. Ak tvoje telo reaguje na jeho, potom je prirodzené, že tiež reaguje na moje. To isté so mnou. Tvoje telo ma pokúša, hoci nie si moja partnerka. Ak znova stretneš Draca, všimneš si ten rozdiel okamžite. To, ako sa napneš, keď sa ťa dotknem, to, ako ma podvedome odtlačíš, to je len dôkaz toho, čo som práve povedal. Ukradnem si od teba posledný bozk a to bude vtedy, keď splním svoje poslanie. Potom ťa požiadam o jeden posledný bozk na rozlúčku, aby si mi pripomenula nebo, ktoré dúfajme nájdem."

Hermiona zalapala po dychu.

"Budeš v poriadku! Prestaň rozprávať, ako keby si sa mal len tak rozplynúť. Nedovolím, aby sa to stalo!"

Usmial sa.

"Dobre. Ale ten bozk dostanem aj tak," doberal si ju s úškrnom.

Hermiona sa zasmiala.

"Fajn, potom je to sľub."

Ich oči sa spojili a on sa od nej trochu odtiahol. A potom, ako keby im nebo poslalo správu, nádherné vločky začali padať a rozplývať sa na chladnej a tmavej zemi."

ooOoo

Hermiona sa vrátila do stodoly a Ginny vydýchla úľavou, kým ju Ron s Harrym zvedavo sledovali.

"Ako dlho môže trvať ísť sa vycikať?" spýtal sa podozrievavo Harry a Hermiona pokrčila plecami.

"Nenašla som záchod, takže som musela nájsť nejaké odľahlé miestečko."

Ron nadvihol obočie. Pripomenul jej tým Draca a ona si mlčky vzdychla.

"Trvalo ti polhodinu nájsť nejaké vhodné miesto?"

Hermiona si odfrkla.

"Nuž, pre vás chalanov je to ľahšie, vám stačí nájsť len strom, správne?"

Čoskoro sa rozhodli odísť a vrátiť sa domov a Hermiona bola vďačná. Existovalo veľa vecí, nad ktorými musela premýšľať a potrebovala trochu času osamote - alebo minimálne bez Rona a Harryho. Ginny sa na ňu zvedavo pozerala a zjavne si nevšimla, že sa Harryho ruka hrala s jej prstami. Ron bol stratený v myšlienkach a už sa ju viacej nepokúšal zahriať.

Dom bol tmavý až na jednu sviečku v kuchyni. Vošli a zbadali sedieť pani Weasleyovú v pohodlnom kresle. Čakala na nich a očividne zaspala. Hermiona sa usmiala a Ginny sa s úškrnom priblížila k svojej matke.

"Pociťuješ silné nutkanie zvýšiť svojej dcére vreckové..." začala Ginny šeptať svojej mame do ucha a Harry, Ron a Hermiona sa zachichotali.

"Myslím, že skôr pociťujem silné nutkanie dať svojej dcére týždeň domáceho väzenia za to, že je oblečená ako vianočný stromček," zrazu zavrčala pani Weasleyová, jej oči upreté na jej lesklý top.

Ron sa zasmial a Harry s Hermionou sa nedokázali vyhnúť úsmevu. Ginny sa zaškerila a všetci šli do postele.

Hermiona sa posadila na svoju posteľ a vyzerala z okna. Stále snežilo.

"A teraz od začiatku, Miona," zrazu odhodlane povedala Ginny.

Červenovláska si obliekla pyžamo a dala si dole mejkap a teraz zvedavo čakala na sľúbené detaily.

"Už som ti povedala, ako sme sa stretli a prečo som sa priblížila k Dracovi. Čo chceš vedieť?"

Ginny prevrátila očami.

"Chcem poznať detaily. A chcem, aby si mi povedala všetko, bez ohľadu na to, aké je to možno trápne."

Hermiona si vzdychla. A potom znova začala rozprávať. Povedala Ginny všetko od prvého okamihu, čo stretla Draca v spoločenskej miestnosti až do dnešnej noci. Nevynechala svoje pocity a pokúsila sa vysvetliť, ako sa zamilovala do Draca a ako sa pokúšala tej hroznej budúcnosti zabrániť.

Ginny pozorne načúvala a neprerušovala ju. Občas otvorila ústa, ako keby to chcela komentovať, ale neurobila to. V niektorých okamihoch mala v očiach slzy a v iných nedokázala zabrániť úsmevu. Hermiona nakoniec dokončila svoj príbeh a zhlboka sa nadýchla. Bola unavená...

"Páni. To je oveľa lepšie než tie hlúpe ľúbostné romány, čo čítam. Vieš, aké je toto zriedkavé?"

Hermiona sa zamračila.

"Čo presne tým myslíš? Nie je toto všetko len bláznivé a fantastické?"

Ginny pokrútila hlavou.

"Nie, Miona, myslím fakt, že ti bolo umožnené zažiť takú tragédiu, takú bolesť, takú nádhernú lásku. Nie je to skrátka ohromujúce?"

Hermiona sa na Ginny neveriacky pozrela. Červenovláska si vzdychla.

"Ale no tak, nikdy si takto nepremýšľala? Miona, myslíš, že je normálne mať dosť šťastia, aby si našla takéto dobrodružstvo?"

Hermiona si odfrkla.

"Dobrodružstvo? Mohla by som si viesť dosť dobre bez takéhoto dobrodružstva, úprimne..."

Ginny jej venovala otrávený pohľad.

"Ty to nechápeš! Myslíš, že láska je vždy takáto? Miona, väčšina ľudí vôbec nenájde skutočnú lásku! Väčšina z nich len žije s niekým, koho majú radi a jediná vec, ktorú majú, je len nejasná predstava toho, aké by to malo byť. Žijú svoje životy snívaním o fantastickom milostnom príbehu a nikdy ho nezažijú. Nikdy nenájdu svoju spriaznenú dušu a zomrú osamelí. Alebo ešte horšie, milujú niekoho tak hlboko, že to skoro bolí, ale nič naspäť nedostávajú. Existuje horšie mučenie než neopätovaná láska? Miona, máš najmenšej potuchy, aké máš šťastie?"

Hermiona prekvapene pozrela na svoju najlepšiu priateľku a konečne pochopila. Večne si sťažovala, večne plakala kvôli celému tomuto nešťastiu, kvôli bolesti, ktorú znášali. Ale nikdy nebola skutočne vďačná za to, že Draca stretla. Nikdy nezobrala do úvahy, aké bolo mimoriadne, že mohla niekoho milovať z hĺbky svojej duše - a že on jej lásku opätoval.

"Máš pravdu..." zašepkala prekvapená a Ginny sa usmiala.

"Tú mám vždy," odpovedala doberajúco a Hermiona s úsmevom pretočila očami.

"Miona, Draco si vážne vezme tú sprostú Parkinsonovú?" zrazu sa zhnusene spýtala Ginny a Hermiona odhodlane pokrútila hlavou.

"Nedovolím, aby sa to stalo. Dracovo budúce ja zaujme jeho miesto a dá veci do poriadku."

Ginny prikývla, zamyslený výraz na jej tvári.

"Dobre, fajn, ale čo Draco? Kde bude?"

Hermiona si vzdychla.

"Stretneme sa tu a spoločne zmizneme. Ešte neviem, kam pôjdeme.“

Ginny sa postavila a pozrela sa s prižmúrenými očami na Hermionu.

"To nemôžeš urobiť, Miona! Nemôžeš sem prísť a potom sčista-jasna zmiznúť, ako keby sa nič nestalo. Ron verí, že zostaneš na Silvestra, nie? Neodpustí ti, ak teraz odídeš a k tomu všetkému ešte s Dracom!"

Hermiona si vzdychla.

"Viem to veľmi dobre, Gin. Ale čo iné môžem urobiť? Premýšľali sme o tom, ale nie je tu iná možnosť. Harry s Ronom by ho tu nikdy neprijali a dokonca aj keby: tvoji rodičia by ho okamžite vyhodili. A nemohla by som im to ani vyčítať. Nemôžem ho nechať nájsť si nejaké miesto úplne samého. Jednoducho musím byť s ním..."

Ginny sa znova posadila a našpúlila pery.

"A to som si myslela, že odteraz už bude všetko v poriadku. Zdalo sa, že s chalanmi už znova vychádzaš. Myslím, že pôjdu do vývrtky, ak teraz zmizneš."

Hermiona si žula peru. Vedela, že Ginny má pravdu a toto bola jej najväčšia obava, keď sa o tom rozprávala s budúcim Dracom. Ale neexistovala iná možnosť...

"Je mi to ľúto, Gin."

Červenovláska pokrčila plecami.

"Ja nie som tá, komu ubližuješ, Miona. Ja chápem, pretože by som urobila to isté. Ale oni nepochopia..."

Obe dievčatá na chvíľu zmĺkli a načúvali vlastným myšlienkam.

"Kedy pôjdeš?" nakoniec chcela vedieť Ginny.

Hermiona sa na ňu ospravedlňujúco pozrela.

"Dnes v noci. Presne o desať minút, ak mám byť presná."

Ginny evidentne onemela.

"Prosím, povedz mi, že žartuješ!"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Ten zásnubný večierok je zajtra a najlepšie bude dostať Draca von tak skoro ako je možné."

Ginnine ústa boli otvorené a vyzerala trochu smiešne s tým prekvapeným výrazom na jej peknej tváričke.

"Miona, prosím, povedz mi, že som hlúpa, pretože to práve znelo, ako keby si ty bola tá, čo ho z toho domu dostane."

Hermiona prikývla a Ginny zastonala.

"V žiadnom prípade!" zachrapčala. "Úplne si zošalela? Spomínaš si, aké bolo ťažké dostať sa von z Malfoy Manor? Určite sa nemôžeš vrátiť späť! A tentoraz tam Ten koho netreba menovať bude asi tiež!"

Hermiona sa posadila vedľa Ginny a chytila svoju najlepšiu priateľku za ruku.

"Gin, už sme sa o tom rozprávali. Draco ma vyviedol z Malfoy Manor cez tajnú chodbu. Bolo to v skutočnosti riadne ľahké. Znova ju použijeme. A nie som sama; jeho budúce ja bude so mnou."

Ginny zúfalo potriasla hlavou.

"Miona, prečo tam v prvom rade vôbec musíš ísť? Nestačí poslať budúceho Draca, aby ho vyzdvihol? Chcem povedať, mohla by si tu len počkať a byť v bezpečí."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Nebude počúvať sám seba. Draco si bude myslieť, že je to pasca. Nepríde. Ja som jediná, ktorá ho dokáže presvedčiť. Ak ja budem v Malfoy Manor, urobí všetko, aby nás z toho domu dostal."

Ginny sa postavila a začala sa prechádzať.

"Ach, môj bože, nečakaj, že ťa pustím, Miona! Keby sa ti niečo stalo, nikdy by som si to neopustila, nehovoriac o tom, čo by mi urobili Harry s Ronom, keď to zistia. Prosím, Miona, prosím ťa, nechoď!"

Hermiona sa cítila hrozne. Ginny nebola prosiaci typ a očividne bola taká vystrašená a šokovaná, že Hermiona sotva dokázala vysloviť tie ďalšie slová.

"Gin, musím. Je mi to ľúto."

Červenovláska odovzdane zatvorila oči. Zbledla a trochu pokrútila hlavou.

"Vieš, že ťa môžem zastaviť, keby som to naozaj chcela?" spýtala sa zachrípnuto a Hermiona prikývla.

Ginny by jej ani nemusela vziať prútik, len by jej stačilo zakričať a celá jej rodina, vrátane Harryho, by v chvate pribehla. Hermiona by nedokázala odísť, keby sa to stalo.

"Gin, prosím ťa ako tvoja priateľka, prosím, len mi ver," prosila Hermiona.

Ginny skoro plakala.

"Vrátiš sa sem hneď, keď sa ti podarí dostať Draca von. Očakávam od teba, že sa rozlúčiš s Ronom, Harrym a mojou rodinou skôr, než s ním zmizneš. Poskytnem ti presne dve hodiny, Miona. Ak tu o dve hodiny nebudeš stáť rovno predo mnou, potom vyvolám poplach. Berieš?"

Hermiona si úľavou vzdychla.

"Dohodnuté."

Červenovláska zavzlykala.

"Buď opatrná, pre zmilovanie božie, a nezabudni na čas!"

Hermiona prikývla a postavila sa. Obe dievčatá sa na seba pozreli a potom ju Ginny mocne objala. Hermiona sa usmiala.

"Čoskoro sa vrátim."

Ginny prikývla, oči vlhké, jej výraz zúfalý.

Hermiona otvorila dvere, že odíde, keď dostala nápad. Znova zatvorila dvere a priblížila sa k Ginny. Vytiahla očarovanú mincu a vložila ju červenovláske do ruky.

"Ak niečo pôjde zle, budem ti môcť dať vedieť," zašepkala a Ginny zjavne zadržala zalapanie po dychu.

"Vlastnoručne ťa zabijem, ak sa nevrátiš, Hermiona Grangerová!" hrozila poťahujúc nosom a Hermiona prikývla s úsmevom skôr, než konečne opustila Brloh.

ooOoo

Čakal na ňu na lúčke, jeho tvár žiarila striebrom v mesačnom svetle.

"Si v poriadku?" spýtal sa potichu, keď sa k nemu pomaly priblížila.

"Som pripravená," odhodlane odvetila.

Vzdychol si.

"To nie je to isté," zašepkal a chytil ju za ruku. Snehová krajina zmizla a obklopila ich temnota.


Kapitola 24: Zrada



Leap in time

24. kapitola –
Zrada

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/24/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 24: Zrada

Hermione sa nepáčil ten dych vyrážajúci pocit z premiestňovania. Keď mohla konečne otvoriť oči, nestála pred očakávanou bielou vilou. Zmätene sa rozhliadla, pokúšajúc sa nájsť niečo známe, ale rozhodne na tomto mieste nikdy predtým nebola. Stáli na zasneženej ceste a Hermiona rozoznala matné svetlá malého mesta pred nimi. So zamračením sa pozrela na Draca.

"Toto nie je Malfoy Manor. Kde to sme?"

Oči mal upriamené na to malé mestečko pokryté snehom.

"Toto je Godricova úžľabina," odpovedal významne a Hermione klesla sánka.

Inštinktívne urobila krok smerom k známemu miestu z Harryho záhadného víťazstva nad Voldemortom, ale potom sa zastavila.

"Prečo sme tu?" s posvätnou úctou zašepkala Hermiona.

Draco si vzdychol.

"Pretože musíš pochopiť."

Jej jantárové oči sa zmiešali s jeho striebornými a okamžite jej bolo jasné, že to pre ňu nebude príjemné počúvať.

"Nemôžeme sa o tom porozprávať neskôr? Chcem povedať, Ginny na nás čaká a nevieme, ako dlho bude trvať kým dostaneme Draca odtiaľ von a..."

Hermionu prerušil Dracov vážny pohľad a svoju vetu nedokončila.

"Musím ti to povedať hneď. Ak na Malfoy Manor vypáli niečo zle, potom musíš vedieť, čo je potrebné urobiť."

Hermiona otvorila ústa, aby protestovala, ale potom ich znova zatvorila bez toho, že by prehovorila čo i len slovka. Napokon mal pravdu. Jednoducho nevedeli, či všetko pôjde hladko.

"O čom to rozprávaš?" nakoniec sa odvážila spýtať.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Spomínaš si, ako som ti povedal, že Potter bude v jeden deň pripravený zabiť Voldemorta, správne?"

Hermiona stále so zamračením prikývla.

"V skutočnosti som chcel počkať, až ti to Potter povie sám, ale teraz nám uteká čas a musel som zmeniť svoje plány. Už sme významne ovplyvnili moju minulosť a moje predpovede už viacej nesedia."

Draco si prehrabol prstami vlasy a jeho teplý dych sa v tom mrazivom vzduchu premenil na biely obláčik. Hermiona našpúlila pery.

"Ale myslela som, že Dumbledore o všetkom vie. Myslím tým, nebude on ten, kto sa odteraz o všetko postará?"

Draco sa usmial a znova si vzdychol.

"Je to komplikované, láska. Všetko sa ti pokúsim vysvetliť, takže ma prosím len počúvaj." Draco ju chytil za ruku a pokračoval v rozprávaní. "Keď som povedal Dumbledorovi, čo sa stalo v mojej budúcnosti, najprv bol samozrejme skeptický. Kto by mu to vytýkal?"

ooOoo

Draco sa postavil pred riaditeľa a porozprával mu svoj príbeh. Rozprával poriadne dlho bez toho, že by ho prerušil a bolo to po prvý raz, čo kedy videl Dumbledora stratiť reč. Ten starý muž sedel za stolom, obklopený portrétmi bývalých riaditeľov, hladkal svojho fénixa Félixa stratený v myšlienkach. Tie intenzívne modré oči ho pozorne preskúmavali a Draco pocítil mentálny útok Legilimencie. Len ju mlčky zapudil a nespustil oči z Dumbledora.

"Prečo by som mal veriť niečomu, čo vravíte?" zrazu sa pomaly spýtal, jeho oči ostražité.

Draco sa mierne usmial.

"Už ste mi uverili, takže táto otázka nie je potrebná."

Dumbledore sa usmial, ale ten úsmev sa neobjavil v jeho očiach. Vstal a vyzrel z okna za svojím stolom. Bolo neskoro večer a už ochladilo sa.

"Už teraz viete, že ste v skutočnosti neboli príčinou mojej smrti, správne, Draco?"

Draco si odfrkol.

"Viem veľmi dobre, že vaša smrť bola zinscenovaná a že váš vrah je v skutočnosti váš spojenec."

Dumbledore prikývol, ani v najmenšom prekvapený.

"Len ma napadlo, že by ste to mali vedieť," zašepkal skôr pre seba.

"Viem, kde sú viteály," odvetil pokojne a Dumbledore sa zvrtol ako blesk - to sa dalo čakať.

Modré oči sa stretli so striebornými a potom sa Dumbledore posadil. Z ničoho nič sa zdal byť veľmi starý. Ruku mal poškodenú a Draco vedel, že je to vďaka mocnému a smrtiacemu prekliatiu, ktoré ho nakoniec skôr či neskôr zabije.

"Ak viete kde sú, prečo ste ich už sám nezničili?"

Draco si vzdychol.

"Chcel som, ale nemám nič také ako Chrabromilov meč. A okrem toho neviem, či je možné urobiť to sám. Tie kúzla sú mocné ako sám veľmi dobre viete."

Dumbledore sa zachichotal.

"Myslím, že sú," odvetil, sledujúc svoju čiernu a vraštiacu sa ruku.

Draco len prikývol.

"Okrem toho je dôležité, aby Potter zistil, aká je jeho úloha v celej tejto vojne. Napokon, on musí priniesť najväčšiu obeť."

Dumbledorove oči žiarili na sekundu istotou víťazstva, ale potom ten záblesk zmizol a Draca napadlo, že si ho asi len predstavoval.

"Takže potom je to pravda? Môj predpoklad sa ukázal byť správnym."

Draco znova prikývol.

"Je rozhodujúcou časťou tejto hádanky."

Dumbledore využil niekoľko okamihov, aby o všetkom popremýšľal a Draco si bol istý, že ten starý muž rozumel oveľa väčšmi než by on bol niekedy schopný.

"Kvôli tomu, že ste sa zamiešali, budúcnosť sa už zmenila. Nebudeme môcť predvídať dôsledky. A slečna Grangerová zohrá oveľa dôležitejšiu úlohu, než by inak zohrala. Chcel som pripraviť Harryho na tento boj pomaly. Chcel som, aby to zistil sám a sám sa rozhodol. Ale teraz pochybujem, že môžeme dlhšie čakať. Stanete sa novým učiteľom Histórie mágie a chcem, aby ste spolupracovali so Severusom."

Dumbledorove prenikavé modré oči sa stretli s pokojnými a odhodlanými Dracovými očami skôr, než bývalý Slizolinčan poslušne prikývol. Prvý skutočný úsmev sa zjavil na Dumbledorovej tvári a v jeho očiach sa zjavil ďalší záblesk.

"Som rád, že vidím, čo sa z teba stalo, Draco. Naozaj dúfam, že tvoje súčasné ja sa vyvinie podobným smerom."

Draco sa usmial.

"Všetko bude v poriadku, pokiaľ bude pri mne stáť ona."

Dumbledore sa na neho uprene pozrel.

"Nad silou lásky sa často smeje a ešte častejšie sa podceňuje. Ľudia mi nikdy neveria, keď to hovorím, ale láska je naozaj naša najmocnejšia zbraň."

ooOoo

Hermiona sa znepokojená mračila.

"Čo je viteál? A akú obeť musí Harry priniesť?"

Draco jej stisol ruku.

"Poznáš Voldemortove najväčšie prianie, však?"

Hermiona prikývla.

"Konečne zabiť Harryho. Ovládnuť svet. Byť nesmrteľný..."

Draco vzrušene prikývol.

"Presne. Nesmrteľnosť je to, čo si prial od čias, čo bol študentom na Rokforte. A viteál je možnosť, ako tento cieľ dosiahnuť."

Hermiona zalapala po dychu, ale Draco jej nedovolil niečo povedať.

"Musíš ovládať tú najčernejšiu mágiu, aby si vytvorila viteál. Najprv musíš spáchať vraždu, ktorá ti roztrhne dušu. Potom vrhneš kúzlo, ktoré zapečatí tento kúsok tvojej duše do nejakého predmetu. Tento predmet sa potom volá viteál a pokiaľ sa nepoškodí, zaručuje nesmrteľnosť svojho tvorcu."

Hermiona mala závrat.

"Ach môj bože, takže je naozaj nesmrteľný..." zašepkala ohromene.

Draco jej neposkytol čas, aby sa upokojila. Musel jej povedať ešte horšie veci.

"Ak roztrhneš svoju dušu, potom je to to najhroznejšie zmrzačenie, ktoré človek môže sám sebe urobiť. Tvoja duša už nikdy nebude znova čistá, nikdy znova úplná, len odporná a poškodená. Nikto sa nikdy neopovážil vytvoriť viac než jeden viteál. Nuž, nikto okrem Voldemorta."

Hermione bolo zle od žalúdka a bola vďačná za chladný nočný vzduch. Len neveriacky krútila hlavou, celé telo sa jej triaslo.

"Koľko?" nakoniec zachrapčala, príliš šokovaná, aby mohla jasne premýšľať.

Draco mal stisnuté pery a tuho ju objímal.

"Zjavne sedem."

Hermiona vyvalila oči a skoro sa zosypala.

"Ach môj bože..." zopakovala.

Draco bol vďačný, že okamžite pochopila dôležitosť tejto informácie.

"Viteály sa dajú zničiť, ale sú to temné magické predmety a tak to nie je jednoduché. A dokážeš si predstaviť, že Voldemortove viteály sú veľmi dobre chránené, čo veci ešte väčšmi komplikuje."

Hermiona skrátka nemohla prestať krútiť hlavou.

"A ak sa vám podarí zničiť viteál, potom stále musíte doraziť Voldemorta, čo tiež nebude prechádzka ružovou záhradou."

Dracov hlas bol vecný a jediným znakom emócií boli jeho ruky, ktorými mocne objímal Hermionu.

"Ale to znamená, že môže trvať roky, kým ich všetky nájdeme..." zašepkala šokovaná Hermiona a Draco prikývol.

A potom si spomenula, čo jej povedal, keď sa prvý raz stretli.

Dumbledore chce naučiť Pottera ako zabiť Voldemorta. Chce mu dať všetky informácie, ktoré sú potrebné, aby konečne zničil Temného pána. Keď zomrie skôr, ako čakal, Potter nebude pripravený túto úlohu splniť. Bude mu trvať veľa rokov zvládnuť to krok za krokom. O päť rokov bude mať poslednú šancu neodvratne zničiť Voldemorta. Ale zlyhá. Zradia ho tak, ako zradili jeho rodičov. 

"V tvojej budúcnosti bude Harrymu trvať päť rokov, kým nájde viteály a zničí ich... To bola tá misia, o ktorej si hovoril, však?" spýtala sa Draca oveľa pokojnejšie.

"Áno. Ale tentoraz to nebude trvať tak dlho. Ja viem, kde sú - každý jeden z nich."

Hermiona vydýchla úľavou.

"To je dobré. Aspoň jedna dobrá správa. Ako sa dajú viteály zničiť?"

"Viteály sa nedajú zničiť bežnými prostriedkami ako je rozdrvenie, rozlomenie či spálenie. Kvôli tomu, aby sa zničili, musí viteál utrpieť poškodenie, ktoré je také hrozné, že je nemožná náprava magickými prostriedkami. Jed baziliska je jednou z možností ako zničiť viteál. Ďalšou je Satanský oheň, ktorý je veľmi nebezpečný, a tak nevhodný. Keď je viteál nenapraviteľne zničený, kúsok duše v ňom sa tiež zničí," bez zaváhania odpovedal Draco, stále Hermionu objímal, ako keby sa bál, že odpadne od prekvapenia.

Hermiona usilovne premýšľala.

"Jed baziliska?" zopakovala pomaly a prižmúrila oči. "Myslíš, že stále môžeme nejaký nájsť v Tajomnej komnate?"

Draco sa usmial.

"Nemusíme. Je to oveľa ľahšie. Spomínaš si, ako Potter bojoval s baziliskom v druhom ročníku?"

Hermionine oči sa rozšírili a jej pery sa sformovali do tichého ´och´.

"Chrabromilov meč!" zašepkala ohromená a Draco s úsmevom prikývol.

"Vytvorený škriatkami, meč, ktorý dokáže pohltiť všetko, čo je mocnejšie než on sám. Keď ho Potter použil, aby zabil Baziliska, nasiakol baziliskovým jedom a tak dokáže zničiť viteály."

Hermiona len krútila hlavou, ako keby ju tá záplava informácii zmohla. A potom sa zrazu na jej tvári zjavil chápajúci výraz a Draco vedel, že pochopila.

"Ten denník... Voldemortovo mladšie ja bolo zapečatené v tej knihe. A Ginny..." začala mrmlať a Draco prikývol.

"Ten denník bol viteál. Kúsočky Voldemortovej duše, ktoré boli v tom denníku, boli schopné ovládnuť Ginny, pretože mala k tomu predmetu emocionálne blízko. Istým spôsobom bola tým kúskom Voldemortovej duše posadnutá, nedokázala sa jej zbaviť.

Hermiona sa na neho vzrušene pozrela.

"Ale ten denník bol zničený! Harry ho zničili zubom baziliska!"

Draco sa znova usmial.

"Viem. A ten denník nie je jediným viteálom, ktorý bol zničený. Dumbledore rozsekol ďalší viteál Chrabromilovým mečom. Bol to prsteň Voldemortovho starého otca," dodal Draco, keď si všimol Hermionin výraz.

"To znamená, že ich je stále päť, správne?"

Draco prikývol a Hermiona sa striasla.

"Možno to vážne dokážeme, ak vieš kde sú."

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Musíme byť veľmi opatrní. Našťastie je už Voldemortova duša príliš zničená, aby si všimla, že sa zničil nejaký viteál. Ale nie je hlúpy. Ak začneme ničiť jeho viteály, skôr či neskôr to zistí a ak zmení miesto úkrytu, potom bude príliš neskoro."

Hermiona prikývla a pokúsila sa utriediť si myšlienky.

"Čo je tými viteálmi? Aké sú to predmety?"

Draco si prehrabol prstami vlasy.

"Denník, prsteň Voldemortovho starého otca, medailón, čo patril samotnému Slizolinovi, pohár, ktorý vlastnila Helga Bifľomorová, diadém, ktorý kedysi patril Rowene Bystrohlavovej a Nagini, Voldemortov had."

Hermiona sa zamračila.

"Takže môžeš premeniť aj zviera na viteál? Dobre, ale to je len šesť. Aký je siedmy?"

Draco v duchu zaklial. Dúfal, že si to nevšimne, ale v skutočnosti neočakával, že takúto dôležitú vec prehliadne.

"Láska, myslím, že vážne bude lepšie, ak ti to poviem inokedy."

Hermiona našpúlila pery.

"Nie," prosto odvetila a prebodávala ho pohľadom.

Draco si vzdychol a znova zaklial.

"Siedmym viteálom je sám Potter."

Hermiona ešte väčšmi zbledla a otvorila ústa prekvapením a šokom. Nič nepovedala, len sa na neho v hrôze pozerala a jeho pichlo pri srdci kvôli tej viditeľnej bolesti v jej medovo zlatých očiach.

"Keď sa Voldemort pokúsil zabiť Pottera ako dieťa, jeho duša sa roztrhla a jeden kúsok sa usídlil v Potterovom tele," vysvetľoval Draco tak pokojne, ako sa len dalo.

Hermiona nemohla dýchať a bola na pokraji odpadnutia, ale mozog jej stále fungoval.

"To preto ovláda hadí jazyk a preto vidí, čo si Voldemort myslí..." zašepkala a získala od Draca ďalšie prikývnutie. Hermiona si nevšimla, ako jej po lícach stekajú slzy.

"Musí zomrieť, však? To je tá obeť, o ktorej si hovoril. Kvôli tomu, aby zachránil svet musí nechať Voldemorta, aby ho zabil," vzlykala a Draco ju pevne objal.

"Ak sa nechá zabiť bez odporu, potom bude zničený len viteál v jeho vnútri."

Hermiona sa na neho pozrela s červenými očami a začkala.

"Si si tým istý?"

Draco sa zaškeril.

"Áno, som."

Hermiona sa pokúsila upokojiť, ale nedokázala zabrániť tomu, aby jej netiekli slzy.

"Ale ak je to pravda, prečo potom v budúcnosti Harry zomrel?"

Draco sa na ňu pozrel ešte znepokojenejšie.

"Neviem, či je dobré ti to povedať."

Hermiona zbledla. Práve si spomenula.

"Povedal si, že ho zradili ako jeho rodičov... Bol to jeden z jeho priateľov, správne? Niekto, komu veril, povedal Voldemortovi, že Harrymu prvá smrteľná kliatba neublíži."

Draco prikývol a Hermione bolo ešte väčšmi do plaču. Už to vedela predtým, ale nikdy o tom veľa nepremýšľala. Vždy bolo k premýšľaniu toľko iných vecí. Ale teraz sa tá zrada, ktorá zničila nádej, zrazu zdala byť veľmi prítomná.

"Chcem vedieť, kto to bol," odhodlane prehovorila Hermiona, jej oči stále vlhké, ale z ničoho nič tvrdé. Draco si vzdychol.

Keď sa ešte raz vrátil do minulosti, jeho myseľ sa sústredila na záverečnú bitku na Rokforte - na noc, keď rozprávka skončila.

ooOoo

Bol november a tak bolo vonku chladno a nepríjemne. Prial si, aby mohol byť v teplej posteli, objímať jej telo a počúvať zvuk praskajúceho ohňa. Ale toto bol sen a príliš skoro sa nestane skutočnosťou.

Hliadkovali po uliciach Londýna, opatrne, aby nevyvolávali nechcenú pozornosť. Bola to rutina, to jediné, čo mohli v týchto dňoch robiť. O Potterovi a Weasleym dlhý čas nepočuli a jemu bolo jasné, že ona si o nich robí starosti. Všetci si robili. Napokon, Potter bol ich jedinou nádejou, jedinou nádejou, s ktorou všetci počítali. Mlčky si vzdychol a sústredil sa na svoju úlohu, keď to zacítil.

Ich oči sa stretli a ona vytiahla očarovanú mincu rovnako rýchlo ako on.

Posledný viteál je na Rokforte. Vie to. Zhromaždite toľko ľudí, koľko sa len dá - budeme bojovať.

Obaja potrebovali zopár sekúnd, aby zareagovali. Prvá vec, čo Draco urobil, bol pohľad na jeho ženu. V jej očiach bol oheň, z ktorého ho striaslo. A zrazu pocítil tú istú energiu prúdiť svojím telom. Bol čas na záverečnú bitku. Čas ukončiť raz a navždy túto vojnu. Informovali všetkých ostatných za menej než dve minúty, než sa ruka v ruke odmiestnili.

ooOoo

Premiestnili sa priamo do Aberforthovej krčmy. Už bol informovaný a nestrácal čas rečami. Použili tunel za portrétom a čoskoro sa ocitli v Núdzovej miestnosti. Miestnosť bola prázdna až na Pottera a Weasleyho. Vášnivo ich oboch objala a potom začali rozprávať.

Potter vedel, čo hľadá, ale nemal potuchy, kde to nájsť. Draco s Hermionou čakali na príchod ostatných členov Fénixovho rádu a informovali učiteľov, aby evakuovali školu, kým Potter hľadá ďalší viteál. Po mnohých rokoch utajovania a temnoty chcel každý konečne vojnu ukončiť.

Boj nakoniec začal a Rokfort sa čoskoro stal bojiskom. Kliatby, obry, pavúky také veľké ako autá, prelomili ochranné kúzla a mŕtvoly na každom mieste premenili školu na scenár hororového filmu. Toľkých videl zomrieť, ale jeho jedinou starosťou bolo dievča vedľa neho. Kedykoľvek sa ju niekto pokúsil prekliať, vrhol sa doprostred. Nemohol zniesť predstavu, že ju stratí.

"Staraj sa o seba, Draco!" vykríkla nahnevaná a on si nemohol pomôcť, aby sa neusmial.

Vždy vravela, že je príliš ochranársky...

"Miona, poď so mnou. Potrebujem tvoju pomoc, aby sme zničili pohár. Malfoy, pôjdeš s Harrym."

Dracovi sa nepáčila predstava, že ju nechá ísť s Weasleym, ale keď ona prikývla, vzdal sa a nesťažoval si. Ale nemohol odolať, aby ju nepobozkal. Weasley sa zaškeril a obaja sa odmiestnili.

Draco nasledoval Pottera do Núdzovej miestnosti.

"Je dnu?" spýtal sa neveriacky a Potter prikývol, zrazu záblesk v jeho očiach.

"Už som ho videl. Pred dávnou dobou, ale stavím sa, že tam stále je."

Vošli do miestnosti a Draco zalapal po dychu. Bola obrovská a preplnená zbytočnosťami. Vymenil si pohľad s Potterom a obaja začali hľadať. Nanešťastie ich prekvapili jeho bývalí najlepší priatelia. Crabbe s Goylom ich chceli odovzdať Voldemortovi a Draco sa musel veľmi snažiť, aby nezanariekal. Nechcel im ublížiť.

Nakoniec našli diadém a zničili ho nechcenou Crabbovou pomocou. Vrhol nebezpečný Satanský oheň, ktorý bol našťastie jedným z prostriedkov, ktoré dokázali zničiť viteály. Ten oheň ale tiež zničil Núdzovú miestnosť a s ňou Crabba. Draco mohol ledva dýchať. Stáli pred tými spálenými dverami, všetci špinaví a zranení a predovšetkým šokovaní. Draco si ani nevšimol slzy na svojich lícach.

"Zradil si nás! Zradca! Zomrel kvôli tebe, pretože nevieš, kam patríš!" neovládateľne jačal Goyle, jeho líca tiež vlhké od sĺz.

Potter ho omráčil a jeho objemné telo padlo na zem, oči zatvorené ako keby spal. Draco s Potterom si vymenili ďalší pohľad.

"Je mi to ľúto," zašepkal Potter a výraz v tých zelených očiach presvedčil Draca, že to myslel naozaj vážne.

Prikývol, ale nemohol odpovedať. Asi by začal kričať, keby otvoril ústa.

Potterov výraz sa náhle zmenil a jeho oči sa zdali prázdne. Draco vedel, čo sa práve dialo: Potter mal jednu zo svojich vízii.

"Čo si videl?" spýtal sa zachrípnuto a Potter zaťal päste.

"Je v Škriekajúcej búde. Pôjdem s Ronom; postaraj sa o Mionu. Stále musíme zabiť toho hada, nezabúdaj na to."

Draco prikývol a šli pohľadať Weasleyho a Hermionu. Čoskoro ich našli a boli radi, keď počuli, že boli úspešní. Weasley s Potterom sa odmiestnili a on s Hermionou začali znova bojovať.

ooOoo

Bojovali po dobu, ktorá sa zdala byť večnosťou a ako keby zázrakom boli obaja nažive - zranení, ale nažive. Ale to bola výnimka. Jeden za druhým, členovia Rádu a všetci dobrovoľní bojovníci boli zabíjaní. Počet mŕtvol narastal viac a viac a čas od času mohli počuť bolestný výkrik alebo vidieť, ako sa niekto zrútil vedľa svojho milovaného. Draco stisol pery a pokúsil sa ešte väčšmi zabiť smrťožrúta pred ním. Nebudú mať šancu, ak to všetko bude takto pokračovať.

Keď zrazu zaznel Voldemortov hlas, bolo to, ako keby stál vedľa nich a všetci sa prikrčili. Chcel Pottera a oni mali hodinu, aby mu ho vydali. Smrťožrúti zmizli k svojmu pánovi a všetci sa zlomili vyčerpaním. Jedna hodina, aby našli riešenie, jedna hodina, aby znovu nadobudli silu.

"Musíme nájsť Harryho," unavene zachrapčala Hermiona, jej oči naplnené slzami kvôli všetkým tým ľuďom, ktorých stratili.

Len prikývol miesto odpovede, držiac ju z ruku. Hľadali ho všade, ale stále ho nemohli nájsť. Draco sa stával viac a viac znepokojený, hoci sa pokúšal skryť to, aby ju upokojil. Ale ona samozrejme nebola hlúpa a jeho vlastná panika bola vpísaná v celej jej tvári.

"Nebol by nikdy taký hlúpy, aby šiel do toho lesa sám, však?" nakoniec sa Draco napäto spýtal.

Zatvorila oči a zbledla.

"Áno, to by bola presne tá hlúpa vec, čo by Harry urobil: obetovať sa, aby nás všetkých zachránil."

Draco odfrkol a obaja opustili hrad tak rýchlo, ako bolo možné.

ooOoo

Zakázaný les bol temnejší než zvyčajne. Draco držal Hermionu za ruku, ale nemohol sa zbaviť pocitu, že sa stane niečo hrozné.

Okolo nich nebola žiadna známka života a nemali žiaden problém nájsť miesto, kde Voldemort a jeho smrťožrúti čakali na Pottera. Bolo to, ako keby ich stopa mlčania viedla na miesto nevyhnutnej smrti.

Draco s Hermionou sa ukryli za strom a v hrôze sledovali scénu pred nimi.

Ginny zajalo kúzlo od Bellatrix a jej telo sa práve vznášalo nad zemou. Jej hnedé oči boli roztvorené strachom a bolo evidentné, že nemôže rozprávať.

Potter stál samotný pred Voldemortom, ktorý bol obklopený smrťožrútmi v čiernych plášťoch. Päste mal zaťaté a očividne sa s námahou snažil, aby sa nepriblížil k Ginny. Nemohli počuť, o čom sa rozprávajú, ale skôr než mohli urobiť viac než sa čudovať, kliatba Crucio zasiahla Ginny a ona nemo vykríkla. Bolo zrejmé, že to nie je prvé mučiace kúzlo, ktoré ju zasiahlo. Potter urobil krok dopredu k červenovláske, ale zastavil sa, zatínajúc zuby.

"Pusti ju. Som to ja, koho chceš, správne? Len ju nechaj ísť a ja sa nebudem brániť."

Hermiona zalapala po dychu, ako keby nemohla uveriť tomu, že sa to naozaj dialo.

Voldemort chladný smiech naplnil vzduch.

"Túto noc aj tak neprežiješ, Potter. Takže skôr než ťa zabijem, predvediem ti, aké je to stratiť človeka, ktorého miluješ najviac na svete."

Skôr než Potter mohol niečo povedať, nečakané zelené svetlo ožiarilo lúčku a Ginnine telo bez života padlo k zemi. Potter začal kričať a nakoniec padol na kolená, mlčky plakal, jeho zelené oči naplnené nenávisťou a bolesťou. Voldemortov prútik teraz mieril na Pottera a jeho bez odporu zasiala smrtiaca kliatba. Jeho ochabnuté telo tiež padlo k zemi.

Draco musel použiť kúzlo, aby umlčal Hermionu, pretože nedokázala zadržať výkriky. Zrútila sa v jeho náručí a on ju zachytil, príliš šokovaný, aby ju dokázal upokojiť. Draco si hrýzol do pery, až kým necítil krv a trasúce sa telo svojej manželky vo svojich ochabnutých rukách. Cítil, ako mu po vlastných lícach stekajú slzy a zrazu vedel, že Hermiona nebola jediná, kto stratil svojich priateľov.

A potom, keď si myslel, že je všetkému koniec, zbadal, ako sa pohol Potterov prst. Zatriasol Hermionou a otočil ju a jej oči sa rozšírili prekvapením. Smrťožrúti si to nevšimli. Boli zamestnaní tým, že obklopili Voldemorta, ktorý bol odrazený svojim vlastným kúzlom.

"Chlapec... je mŕtvy?" z ničoho nič sa ozval ľadový hlas. "Ty! Skontroluj ho. Povedz mi, či je mŕtvy."

Draco s Hermionou sa pripravili, že konečne zasiahnu, keď videli, že sa niekto neočakávaný priblížil k Harrymu. Čo tu on do pekla robil? Obaja si napriek tomu vydýchli úľavou. Teraz bude mať Harry niekoľko ďalších minút a oni môžu vymyslieť plán.

Ale nečakali to, čo sa stalo potom.

"Je nažive," prehovoril pomaly dôverne známy hlas a zdalo sa, že všetci prestali na chvíľu dýchať.

Potter v šoku otvoril oči a ďalšie zelené svetlo zasiahlo jeho telo a nechalo to svetlo v jeho zelených očiach zhasnúť navždy.

Weasleyho výkrik zaznel ako hrom, keď sa zosypal vedľa svojho najlepšieho priateľa. Očividne ho predtým Potter omráčil a tak bolo príliš neskoro. Jeho pohľad bol plný opovrhnutia a nenávisti.

"Ako si to mohol urobiť, ty špinavec? Mysleli sme si, že si náš priateľ!" kričal, skôr než ho zasiahla kliatba Cruciatus a on vykríkol bolesťou.

"Ja nie som tvoj priateľ, decko. Nenaučili ste sa tú najdôležitejšiu lekciu: Nemôžete veriť nikomu okrem seba," zašepkal zradca s kamennou tvárou.

Smrťožrúti začali jasať a na Voldemortových perách sa objavil krutý úsmev.

Draco musel použiť všetku svoju silu, aby Hermionu zadržal. Skôr než mohol zareagovať, Weasleyho tiež zasiahla smrtiaca kliatba, jeho hnedé oči zrazu prázdne. Šok, ktorý prešiel Dracovým telom, bol neopísateľný.

Žiadne kúzlo nemohlo Hermione zabrániť, aby nevykríkla. Všetky hlavy sa otočili a Draco zaklial. Časť z neho chcela zomrieť s Potterom a Weasleym a vedel, že Hermiona cíti to isté. Ale nemal dovolené teraz sa vzdať. Stále mali po tom všetkom Obracač času.

"Stále to môžeme zmeniť," zašepkal a Hermiona sa na neho s plačom pozrela. Nakoniec prikývla, hoci vedel, že práve teraz nechce pokračovať v boji. Rozhodol sa byť silný za nich oboch.

Jeho pozornosť upútala strieborná fľaštička vedľa Weasleyho a Pottera a skôr než ich zasiahli všetky tie kliatby, čo zrazu lietali okolo nich, Draco vrhol Accio. Keď bola fľaštička v jeho ruke, premiestnil sa s Hermionou späť ku škole.

"Potter je mŕtvy! Všetci musíte okamžite zmiznúť! Vypadnite! Hneď!" kričal dosť nahlas, aby ho všetci počuli. Výkriky a plač, ktoré okamžite začali, ho nezadržali. Odmiestnil sa s Hermionou a dúfal, že všetci ostatní budú nasledovať jeho príklad.

Objavili sa v Dumbledorovej kancelárii. Hermiona stále plakala, ale venovala mu zmätený pohľad.

"Musíme vedieť, čo sa stalo," jednoducho povedala a nalial striebornú tekutinu do Dumbledorovej mysľomisy.

Obaja prekvapene sledovali Snapove spomienky a keď boli späť v pracovni, zvládli opäť jedine šokovane jeden na druhého zízať.

ooOoo

Draco s Hermionou sa nakoniec niekam odmiestnili, bez toho, aby skutočne vedeli, čo je to za miesto.

Bola tma. Z čiernej oblohy husto padali dažďové kvapky, pokrývali ich tváre, zmáčali ich oblečenie a vlasy. Utekali. Utekali o život. Mesto bolo tmavé a špinavé, ulice prázdne. Mohol počuť ako ťažko dýcha; mohol vidieť ten strach v jej jantárových očiach. Stisol jej ruku. Našli útočisko v starej, prázdnej chate. Kým on zapálil oheň, prechádzala sa po nej a vravela obvyklé kúzla.

"Toto nebude nadlho bezpečné," zašepkala, hlas mala chrapľavý.

"Viem, ale nateraz postačí," odpovedal.

Vymenili si pohľady. Už dlhšie nedokázala zadržať slzy a nakoniec sa zlomila. Objal ju, pokúšal sa ju utešiť teplom svojho tela. Nebolo treba vravieť, že všetko bude v poriadku. Nebolo treba, pretože aj tak vedela, že je to lož. Jedinou istou vecou bolo, že oni dvaja zomrú. A stane sa tak čoskoro.

Zavzlykala. Líca mala červené, vlasy premočené a oči stále zaliate slzami. Pocítil, ako mu telom prechádza vlna nežnej lásky.

"Neplač. Máme úlohu. Stále to môžeme zmeniť. Ak uspejeme, nič z tohto sa nestane."

Potiahla nosom a priala si, aby jej slzy zmizli.

"Áno, ak. Ale čo ak nie?"

Pokrútil hlavou.

"Vieš presne, čo sa stane, ak nie. Nemáme dovolené zlyhať."

"Ale ako by sme ich mali presvedčiť? Budú si myslieť, že sme úplne šialení alebo že sú šialení oni."

"Budeme o tom premýšľať, keď sa vrátime. Zatiaľ si vyzleč šaty. Inak nachladneš."

Trošku sa usmiala a bez nejakého náznaku hanby si začala dávať dole blúzku. Pristúpil k nej, neschopný zadržať sa spiatky. Ak toto bola tá posledná noc, čo na tejto zemi mal, potom bol rád, že ju strávi s ňou.

Pomohol jej vyzliecť oblečenie, kým mu ona pomáhala s jeho. Cítil teplo z jej štíhleho, dôverne známeho tela a objal ju rukami. Telo na tele. Rukou mu prehrnula vlasy, ako to často robila predtým, a ich pery sa rozpustili do sladkého bozku. Nebolo treba vravieť slová "milujem ťa". Obaja to aj tak vedeli.

ooOoo

Hermiona nemohla uveriť tomu, čo jej práve povedal. Boli tak blízko k víťazstvu. Tak blízko... Nedokázala si predstaviť bolesť, ktorú jej budúce ja muselo cítiť. Nespomínajúc tú bolesť, ktorú stále pociťoval Draco zakaždým, keď si spomenul, čo sa stalo. Slza jej stiekla po líci a začula samu seba znova vzlyknúť.

"Kto to bol? Kto nás zradil?" spýtala sa roztrasene, jej hlas krehký.

"Aberforth Dumbledore. Po Dumbledorovej smrti bol v skutočnosti veľmi nápomocný a pre Pottera mimoriadne dôležitý. Myslím, že Potter mal pocit, ako keby cez svojho brata bol čiastočne Dumbledore nažive. Mali rovnako modré oči," prehovoril Draco s rozpálenými očami. "Bola to jeho chyba, že ťa zabili. Nikdy mu to neodpustím."

 

Autorkina poznámka: Ahojte všetci!

Dúfam, že sa vám táto kapitola páčila. Niektorí z vás sa asi čudujú, prečo som zmenila niektoré veci na finálnej bitke. Nuž, tým že bol Draco s Hermionou sa jednoducho všetko zmenilo. Keďže Harry nikdy Draca neodzbrojil, nestal sa skutočným pánom Daru smrti a Voldemort ho mohol jednoducho zabiť. V mojom príbehu Dary nezohrávajú takú dôležitú úlohu, ale samozrejme, že existujú. Okrem toho Dracovi rodičia sú už mŕtvi, takže Narcissa nemohla byť tou, čo skontrolovala Harryho. A všetci sú o päť rokov starší, takže všetko je aj tak iné. Len som tieto veci chcela ujasniť pre prípad, že by niekto nerozumel tomu, čo som zamýšľala.  :D

Mimochodom: Vybrala som si Aberfortha ako zradcu, pretože hrá v mojom príbehu oveľa dôležitejšiu úlohu než  v skutočných knihách. Počas piatich rokov býval pre Harryho akýmsi rodičovským priateľom, ale na konci ho jednoducho zradil. Vybrala som si túto postavu, pretože som sa nemohla prinútiť, aby som si vybrala niekoho ako Neville alebo Hagrid. A Aberforth je v knihách milý, ale sedel mi do môjho príbehu, takže všetci fanúšikovia Aberfortha prepáčte :D


Kapitola 25: Opätovné stretnutie



Leap in time

25. kapitola –
Opätovné stretnutie

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/25/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 25: Opätovné stretnutie

Draco sedel na posteli a zízal z okna. Napriek tomu, že bola hlboká noc, nemohol spať.

Stále mohol počuť tie slová, ktoré ho na smrť šokovali. Stále dokázal vidieť tú desivo bledú tvár, tie karmínovo červené oči a ten krutý úsmev a takmer mohol počuť Bellin potešený chichot. Asi nikdy nezabudne na výraz svojich rodičov. Nespomínajúc tvár Pansy - svojej budúcej ženy. Draco mal chuť kričať. Prežil tú hroznú takzvanú ´súkromnú večeru´ a ospravedlnil sa tak skoro ako bolo možné, ale nemal tušenia čo robiť ďalej. Kam by mal ísť? Ako by to mal vysvetliť?

Nevedel, ako dlho takto sedel. Hral sa s očarovanou mincou, nemal odvahu povedať jej to. Minimálne stokrát začal písať nejakú správu, ale nedokázal sa prinútiť, aby ju poslal. Čo povie? Ako sa bude cítiť? Uverí, že to nevedel? Bude si myslieť, že s týmto rozhodnutím súhlasil? Nie, nikdy o ňom nebude pochybovať. Zaškeril sa. Prešli všetkými tými vecami a teraz bol takmer zasnúbený s iným dievčaťom. A nie s hocijakým dievčaťom, nie, musela to byť akurát Pansy.

Z tichého zaklopania na dvere sa napäl. Draco sa postavil, zvedavý, kto by ho chcel navštíviť uprostred noci. Zhlboka sa nadýchol a nakoniec otvoril dvere.

Pansy sa na neho pozerala so slabým úsmevom. Spomeňte čerta... Ukročil nabok, aby ju vpustil dnu. Vyzrel na chodbu, aby sa uistil, že ich nikto nevidel a pomaly zatvoril dvere. Draco sa otočil a prekvapene si všimol, že sa Pansy posadila na jeho posteľ a so záujmom na neho hľadí.

Odkašľal si, nie si celkom istý čo povedať, keď sa znova usmiala, tentoraz veľmi smutne.

"Nemaj obavy, Dray, nie som tu, aby som sa ťa spýtala, či by si rád zelenú na šaty družičiek," zašepkala stále s úsmevom a Draco si prehrabol prstami vlasy, tichá kliatba na jeho perách.

Vzdychla si a znova sa postavila, uprene ho sledujúc.

"Pamätáš si, ako sme sa prvý raz stretli?" spýtala sa stále šeptom.

Prikývol.

"Bolo to v ten deň, čo sme prvýkrát šli do Rokfortu. Bola som naozaj vzrušená a nemohla som sa dočkať, kým sa naučím všetko o mágii. Keď som prechádzala uličkou vo vlaku, aby som si našla prázdne kupé, vrazila som do Flinta, toho sprostého idiota. Povedal pekne odporné veci a potom si sa sčista-jasna zjavil ty a bránil si ma. Bola som príliš prekvapená, aby som urobila niečo viac než len na teba zízala. Ale ty si sa iba usmial a zobral mi môj kufor do tvojho kupé. Ten tvoj úsmev všetko zmenil, Dray," vydýchla.

"Od toho okamihu, čo som ten úsmev videla, nedokázala som premýšľať o ničom inom. Zamilovala som sa do teba na prvý pohľad. Keď ťa zaradili do Slizolinu, bola som ako námesačná. Možno som k ostatným bola mrcha, ale ty si bol pre mňa niekto mimoriadny. Milujem ťa, Dray," priznala tým slabým, ale predsa vášnivým hlasom.

Draco nemohol odvrátiť svoj pohľad. Len na ňu zmätene zízal. Vedel, že sa Pansy páčil, ale nikdy by ho ani nenapadlo, že jej pocity boli také hlboké. Ale teraz keď to povedala, cítil sa hlúpo za to, že si to nikdy predtým nevšimol. Koniec koncov, bol jediný, ku komu bola vždy milá. Znova si vzdychol.

"Pansy..." začal tým hrozným hlasom, ktorý lámal každé dievčenské srdce, ale ona mu nedovolila povedať viac.

"Nie! Nechcem to počuť. Už to viem. Vždy som to vedela. Nepovedala som ti to, pretože som chcela počuť, že cítiš to isté. Teraz som ti to povedala preto, lebo chcem, aby si porozumel. Dray, keď mi moji rodičia povedali, že si ma chceš vziať, bola som nekonečne šťastná. Dúfala som, že si si konečne uvedomil svoje city ku mne. Ale potom som videla tvoju reakciu, keď si to zistil a uvedomila som si, že to vôbec nebolo tvoje prianie. Tá hrôza v tvojich očiach bola trochu urážajúca, aby som pravdu povedala."

Znova sa smutne usmiala a Draco otvoril ústa, aby sa ospravedlnil, ale nenechala ho prehovoriť ani slovíčko.

"Nemusíš sa ospravedlňovať; nakoniec, nie je to tvoja chyba. Celý večer som si pripadala poriadne hlúpo. Dray, v skutočnosti som ti prišla povedať, že si slobodný. Nebudem trvať na tom, aby si sa so mnou oženil. Ale je mi jasné, že tvoja súčasná situácia je ošemetná a tak ti chcem ponúknuť svoju pomoc - ako priateľka. Zajtra môžeme mať ten zásnubný večierok a predstierať, že máme v pláne zobrať sa. Nikto nemusí vedieť, že vôbec nie sme pár. To by ti malo všetko uľahčiť. A vždy môžeme povedať, že uznávame dlhé zasnúbenie."

Draco nemohol uveriť tomu, čo práve počul. Pansy mala stále na sebe kokteilové šaty a tmavé vlasy mala vypnuté dohora. Vyzerala dosť krehko a on si spomenul na svoj prvý pocit, ktorý k nej cítil: chcel ju chrániť. Ale neuchránil ju.

Zdvihol jej nádeje, len aby ich rozdrvil znova tým, že sa zamiloval do Hermiony. Využil Pansy, aby žiarlila, dokonca sa s ňou bozkával, aby zabudol na svoje skutočné city. A ona tu stála a vravela mu, že ho miluje dosť na to, aby ho nechala ísť. Nedokázala ho prinútiť do toho manželstva. Mohla dosiahnuť svoj cieľ a dúfať, že sa jeho city časom zmenia. Ale neurobila to.

"Pansy, vďaka. Naozaj, ďakujem ti. Nemyslím si, že som hodný tvojej lásky po tom, čo som v poslednej dobe urobil a povedal. Ale tvoju ponuku nemôžem prijať."

Jej tmavé oči sa roztvorili prekvapením a Draco ju chytil s malým úsmevom za ruku.

"V ten prvý deň, čo som ťa stretol v Rokfortskom exprese, som ťa chcel len chrániť. Nikdy by som si neodpustil, keby sa ti niečo stalo. Vieš kto žije v tomto dome. Vieš, že som tým posledným človekom, s ktorým by si mala byť. Pokiaľ si ľudia budú myslieť, že si moja snúbenica, využijú ťa, aby ma prinútili poslúchať. Nikdy by som ti nedovolil vystaviť sa takému nebezpečenstvu. Ak ma naozaj nechceš prinútiť do manželstva, potom sa musíš so mnou okamžite rozísť. Drž sa odo mňa bokom, Pansy. Jediné, čo od teba žiadam, je, aby si si na seba dávala pozor."

Pansyine tmavé oči boli zaliate slzami, ale pokrútila hlavou.

"Už som sa rozhodla, Dray. Nežiadam ťa o dovolenie, len som ťa chcela informovať. Keby som sa s tebou rozišla, potom ti nájdu iné dievča. Niekoho, kto sa ťa tak ľahko nevzdá. Najprv požiadali mojich rodičov a dali jasne najavo, že by som mala využiť svoju šancu, inak si nájdu niekoho iného. Ja to chcem urobiť, Dray. Len to prijmi, dobre?"

Draco poznal ten odhodlaný výraz v jej očiach a nič nepovedal. Len si znova vzdychol a unavene sa posadil. Pansy sa usmiala a bol to prvý skutočný úsmev, odkedy vošla do tejto izby. Pokrútil hlavou, keď zazrel jej spokojný výraz.

"Vďaka," znova zašepkal a ona len prikývla.

Prešla k oknu a vyzrela von do temnoty.

"Môžem ti položiť jednu otázku skôr než pôjdem? Sľubujem, že tvoja odpoveď neovplyvní moje rozhodnutie."

Draco vedel, čo sa ho spýta, ale nemal žiadne právo odmietnuť odpovedať po tom všetkom, čo mu povedala.

"Pýtaj sa," zašepkal odovzdane a Pansy sa zhlboka nadýchla.

"Ty a Grangerová ste skutočne spolu, však? Nebolo to len predstieranie..."

Draco nezaváhal.

"Nie, nebolo."

Pansy sa napla, ale neotočila sa. Vzdychla si a nakoniec sa mu so smutným úsmevom postavila zoči-voči.

"Akosi som to vedela, ale odmietala som tomu uveriť. Vlastne som to vedela od toho okamihu, čo si ma pobozkal v skleníku. Bol si taký stratený vo svojich myšlienkach, taký zúfalý. Vravela som si, že je to len potláčaná vášeň, ale potom si ma odtlačil a zaklial. Keď som ťa videla zízať na Grangerovú, zrazu som to proste vedela. To, ako si sa na ňu pozeral... páni, v noci sa mi o tom pohľade dokonca snívalo. A potom to tvoje otvorené priznanie vo Veľkej sieni. Bola som taká šokovaná a nemohla som uveriť tomu, že si vážne vrazil Weasleymu kvôli Grangerovej. Zdalo sa to byť nesprávne. Ale vy dvaja k sebe jednoducho akosi pasujete. Nuž, na tom teraz nezáleží. Len som to musela vedieť."

Draco prikývol. Cítil sa hrozne a neexistovalo nič, čo by mohol urobiť, aby sa to zlepšilo. Jeho pocity sa zrejme odrážali v jeho očiach, pretože Pansy sa k nemu varovne priblížila.

"Neopováž sa ospravedlniť, Draco Malfoy! Som v poriadku. Len sa postaraj o seba."

Usmial sa jedným z jej obľúbených úsmevov a Pansy mu úsmev opätovala. Cítil sa k nej oveľa bližšie než vtedy v skleníku.

Otočila sa a prešla k dverám, pripravená odísť.

"Očakávam, že zajtra večer budeš vyzerať nádherne. Je to koniec koncov náš zásnubný večierok," žmurkla a potichu zmizla.

Draco mal pocit, že na jej líci práve zazrel malú slzu.

ooOoo

Hermiona sa ukrývala za rohom a oči sa jej rozšírili prekvapením. Pansy Parkinsonová práve opúšťala Dracovu izbu. Bola vyobliekaná a vyzerala dosť pekne. Hermiona zrazu pocítila bodnutie žiarlivosti a s námahou sa zadržala, aby to druhé dievča neprekliala, kým kráčala po dlhej chodbe. Dracova ruka okolo jej zápästia ju upokojila a keď bola Pansy preč, Hermiona prešla k Dracovej izbe.

"Porozprávam sa s ním. Vadilo by ti počkať, kým ťa zavolám?"

Draco pokrútil hlavou a Hermiona vďačne prikývla. Zľahka zaklopala na dvere a jej srdce vynechalo úder, keď ich jeho mladšie ja prekvapene otvorilo.

Ich oči sa stretli a na niekoľko veľmi dlhých sekúnd nemyslela na nič iné okrem tých strieborných očí pred ňou. Zrazu ju schmatol za zápästie a vtiahol do tmavej izby. Zatvoril opatrne dvere a schoval si tvár v jej vlasoch, kým ju pevne objímal. Hermiona sa len šťastne usmiala a objatie mu opätovala. Túžila po tejto chvíli a Boh vie, ako práve teraz potrebovala jeho blízkosť. Po tom všetkom, čo dnes v noci počula, sa jednoducho potrebovala držať niečoho reálneho. Dracovo teplé telo v jej náručí sa na tento účel hodilo proste dokonale.

"Čo tu robíš? Čo sa stalo? Ako si prišla?" začal znepokojene Draco. Hermiona mu upokojujúco stisla ruku a usmiala sa.

"Všetko je v poriadku, nemaj obavy. Prišla som, aby som ťa odtiaľto dostala. Nie som príliš nadšená tvojím zasnúbením sa s Pansy, aby si vedel."

Dracovi klesla sánka a Hermiona sa zachichotala.

"Ako to vieš?" spýtal sa zachrípnuto. Hermiona ho zaviedla k posteli a obaja sa posadili.

"Pamätáš sa na Connora? V skutočnosti mi sľúbil, že mi povie, ako sa ti darí. Včera v noci sme sa stretli a povedal mi o tvojom zasnúbení a rozhodli sme sa, že je čas dostať ťa z tohto domu. Nebudem len sedieť a dívať sa, ako sa mi ženíš rovno pred očami."

Draco sa zamračil.

"Ty si sa stretla so smrťožrútom uprostred noci? Zošalela si alebo čo? Mohol ťa oklamať! Myslel som si, že si bystrá, tak ako si mohla byť taká neopatrná?"

Hermiona ho prebodla pohľadom, ale potom si len vzdychla. Viac napokon nevedel. A evidentne si robil starosti. Priložila mu ruku na líce a on sa prikrčil, ako keby ten prostý dotyk vyslal jeho telom triašku. Usmiala sa.

"Dôverujem mu. Je na našej strane a veľmi nám pomohol. Tentoraz mi musíš skrátka veriť, Draco."

Draco sa zaksichtil.

"Tipujem, že aj tak nemám na výber. Musí ťa odviesť späť, takže mu musím veriť. Viac či menej..."

Hermiona sa zamračila.

"Čo tým myslíš?"

Draco si mrzuto vzdychol a začal sa prechádzať po izbe.

"Meduška, nemôžem sa jednoducho rozplynúť do vzduchu a čakať, že sa neobjavia dôsledky. Minimálne keď sa vrátime na Rokfort, tak budem v riadnom maléri. Nepodceňuj moju dôležitosť v tomto prekliatom dome."

Hermiona sa s úľavou usmiala a Draco sa ešte väčšmi zmätený zamračil.

"Prečo sa do pekla takto usmievaš?"

Hermiona sa usmiala od ucha k uchu.

"Pretože o tento problém som sa už postarala. Connor, prosím, vojdi," povedala k dverám a čakala, kým vojde.

Draco zalapal po dychu. Bolo to, ako keby niekto pred ním držal zrkadlo. Vedľa dverí bola jeho dokonalá kópia.

"Som poriadne dobrý v transfigurácii," odpovedal Connor na nevyslovenú otázku Dracovým hlasom.

Hermiona bola tiež prekvapená. Naozaj vyzerali rovnako.

"Zaujmem tvoje miesto a zajtra sa zúčastním zásnubného večierka. Vy dvaja utečiete a strávite nejaký čas spolu. Ja tu zostanem, až kým sa nebudeš mať vrátiť na Rokfort. Nikto si to nevšimne," vysvetľoval pokojne Connor a Hermiona s úsmevom prikývla.

Ale jeden pohľad na Draca spôsobil, že jej úsmev zmizol.

"Draco? Čo sa deje?" spýtala sa zmätená, nevediac prečo sa tvári tak nahnevane.

"Čo sa deje? Nemyslíte si, že ma moja rodina pozná dosť dobre na to, aby okamžite zistila, že toto nie som ja? Nemôžem len tak utiecť a opustiť svojich rodičov a Pansy, len aby som predstieral, že všetko je skvelé!"

Hermiona mala pocit, ako keby jej strelil facku a Draco si to zjavne všimol, pretože jeho pohľad znežnel.

"Meduška..." začal, ale Hermiona sa už postavila a pohľadom ho prerušila.

"Opustiť Pansy?" zašepkala chladne.

Draco zaklial.

"Tak som to nemyslel."

Hermiona si založila ruky na hrudi.

"Je hlboká noc, Ginny je na smrť vystrašená, pretože som práve zmizla, aby som ťa dostala z domu plného smrťožrútov, nespomínajúc Toho koho netreba menovať, som pripravená znova sklamať svojich priateľov tým, že odídem bez rozlúčky a jediné, čo povieš je, že ti záleží na PREKLIATOM MOPSLIČOM KSICHTE PARKINSONOVEJ?" Hermiona zúrivo kričala a obaja Dracovia na ňu prekvapene hľadeli.

Hermiona prešla k dverám a obaja súčasne sa k nej priblížili. Zasmiala by sa na ich synchrónii, ale nemala na to náladu.

"Kam chceš ísť?" spýtal sa nahnevane Draco.


"To už viacej nie je tvoja vec. Odchádzam," zašepkala Hermiona, pripravená otvoriť dvere.

Zrazu bol za ňou, ruky po bokoch jej hlavy a držal dvere zatvorené. Jeho telo bolo tak prekliato blízko, že cítila jeho teplo. Bokmi sa dotkol jej chrbta a ona sa striasla.

Jeho pery sa zrazu dotkli jej krku a ona zatvorila oči. Nevzdá sa. Tentoraz odolá.

Hermiona sa otočila stále zúrivá a uvedomila si, že toto bola tá najväčšia chyba, ktorú mohla urobiť.

Cítiť ho za sebou bolo ohromujúce, ale pohľad do jeho nádherných, roztúžených očí bol skrátka priveľa. Zabudla na to, čo chcela povedať. Jeho výraz bol bolestivý a ľútostivý a Hermiona si nedokázala spomenúť, prečo bola nahnevaná. Zhlboka sa nadýchla.

"Prestaň sa na mňa takto pozerať, nezaberie to," zasyčala zadýchane, celé jej telo rozpálené.

"Je mi to ľúto. Zle si to pochopila," odvetil zachrípnuto, jeho strieborné oči úprimné.

Hermiona si spomenula, že by sa raz za čas mala nadýchnuť.

"Potom to vysvetli," požiadala stále protivná.

Nedokázal sa vyhnúť úškrnu a Hermiona sa začervenala.

"Vlastne sa mi páči, keď žiarliš," priznal tým zvodným hlasom.

Hermiona cítila, ako jej žilami uháňa teplo.

"Nežiarlim, len som poriadne naštvaná. Ako by si sa cítil, keby si videl uprostred noci Rona odchádzať z mojej izby?"

Draco prižmúril oči a jeho aura potemnela.

"Nepáčilo by sa mi to," len povedal a Hermiona si odfrkla.

"Áno, určite nie. A potom mi povieš, že ju nechceš opustiť. Že nechceš odísť so mnou kvôli nej. Chceš vedieť, aké je toto?"

Draco sa zaksichtil.

"Nemyslel som to tak. Pansy tu bola len aby mi povedala, že ma do tohto manželstva nebude nútiť."

Hermiona zabudla byť nahnevaná či vzrušená; len sa na neho prekvapene pozerala.

"Nebude?"

Draco pokrútil hlavou.

"Povedala mi, že som slobodný. Ale je pripravená hrať svoju úlohu, aby ma ochránila pred inými kandidátkami. Bola v skutočnosti veľmi milá, aby si vedela. Myslím, že som jej zlomil srdce, keď som jej povedal, že som s tebou."

Hermiona vydýchla a odzbrojená sa na neho pozrela.

"Myslím, že som to vážne nesprávne pochopila..."

Zrazu zacítila pod bradou jeho prsty.

"Nebudem ti to vyčítať. Moja voľba slov nebola práve najlepšia."

Hermiona sa usmiala a jeho oči začali žiariť. A toto bolo jediné, čo potrebovala, aby si znova uvedomila jeho blízkosť.

"Kde je Connor?" zrazu sa zahanbene spýtala, jej líca zaliate červeňou.

Draco stisol pery a ukročil.

"Už dávno zmizol zadnými dverami, nemaj obavy," odpovedal ľadovo.

Hermiona sa zamračila.

"Čo sa deje tentoraz?"

Draco si odkašľal.

"Koľko času si strávila s Connorom?"

Hermiona nevinne pokrčila plecami.

"Po tom, čo si ma omráčil, sme spolu strávili noc a potom sme sa stretli dnes v noci."

S potešením si všimla, ako sa rozzúril, keď tieto slová začul. Hermiona sa šibalsky uškrnula a Draco prižmúril oči.

"Robíš si so mňa žarty?" spýtal sa hrozivo a Hermiona sa zachichotala.

"Nie, v skutočnosti je to pravda, ale nič sa nestalo, takže sa upokoj. Len malá odplata," odvetila so žmurknutím.

Skôr než mohla urobiť viac než zalapať po dychu, už ju nadvihol a hodil na tú obrovskú posteľ. A o sekundu neskôr bol na nej, jeho pery na jej perách, jeho telo ju držalo pod sebou. Z pier jej unikol ston a teraz bol on ten, kto sa šibalsky škeril. Ale jej to bolo jedno.

ooOoo

Hermiona zabudla na všetko ostatné. Jedinými dôležitými vecami boli jeho bozky, dotyky jeho rúk, slová, ktoré jej šepkal do ucha, oči, ktoré mu stemneli. Nemohla popísať, ako veľmi jej toto všetko chýbalo.

Zjavne sa dnes v noci nezadržiaval a celé jej telo jej pripadalo ako kvapalný oheň. A potom zrazu v mysli uvidela svoju najlepšiu priateľku, ktorá na ňu vydesená a znepokojená čaká a Hermiona mala pocit, ako keby ju niekto práve oblial vedrom ľadovo studenej vody.

Vyskočila a Draco len zalapal prekvapením predtým, než spadol z postele. Zaksichtil sa a zamračene sa na ňu pozrel. Košeľu mal vykasanú a pery napuchnuté - vyzeral ako čisté pokušenie. Hermiona ľútostivo zastonala.

"Je mi to tak ľúto, ale máme presne dvadsať minút, aby sme sa vrátili do Brlohu," vysvetľovala zadýchaná a Draco sa na ňu pozeral, ako keby zošalela.

"Počúvaj, chápem tvoje pocity a obavy. A neexistuje nikto, kto by mohol zahrať tvoju úlohu lepšie, ako ju zahrá Connor. Prisahám, nikto si nevšimne, že ste si vy dvaja vymenili miesta. Dokonca ani Pansy. Draco, dnes v noci som riadne riskovala. A Ginny na mňa čaká. Sľúbila, že vyvolá poplach, ak sa nevrátim do dvoch hodín. Ten čas čoskoro vyprší, Draco. Buď ideš so mnou alebo odídem sama. Je to tvoja voľba," pokračovala a uprene ho sledovala.

Na chvíľu zatvoril oči.

"S jednou podmienkou: chcem vedieť, čo sa to tu deje. Chcem, aby sa s nami Connor stretával tak často, ako to bude možné alebo aby nám posielal správy. Chcem vedieť o všetkom, čo sa deje a ak pôjde niečo zle, tak okamžite sa vrátim."

Hermiona súhlasne prikývla.

"To znie rozumne."

Draco sa postavil a začal baliť nejaké veci, kým Hermiona poslala Ginny krátku správu, že budú meškať.

Draco otvoril dvere a naposledy sa obzrel na svoju izbu než obaja zmizli v temnote.

ooOoo

Opustili dom cez tajnú chodbu a prekvapilo ich, ako ľahko všetko vyšlo. Hermiona za chrbtom stlačila kamienok na svojom náramku a ´Connor´ sa zrazu zjavil pred nimi. Draco sa prikrčil, ale necúvol.

"Ako si to vedel?" spýtal sa podozrievavo a jeho budúce ja pokrčilo plecami a pozrelo na Hermionu.

"Čakal som na vás."

Draco sa stále mračil a Hermiona ho chytila za ruku, aby ho utešila, kým na jeho budúce ja pretočila očami. ´Connor´ len so slabým úsmevom pokrčil plecami.

"Poďme, je nebezpečné tu zostávať. Len ma chyťte za ruku," prehovoril priateľsky a Hermiona ho chytila za ruku bez zaváhania.

Draco len prižmúril oči, ale bez sťažností chytil ponúkanú ruku. Mal čudný pocit, keď sa ich ruky dotkli a bol si istý, že Connor cítil to isté. Konečne sa premiestnili na lúčku a Hermiona vydýchla úľavou.

"Daj si na seba pozor, dobre?" zašepkala svojmu budúcemu priateľovi, oči znepokojené.

Prikývol a Draco mu tiež venoval slabé prikývnutie.

"Chcem vedieť, čo sa deje, takže zostaň s nami v kontakte," skoro prikázal.

Hermiona sa pobavene usmiala a ´Connor´ musel potlačiť úškrn.

"Hermiona vie ako ma kontaktovať," odpovedal milo a venoval jej dlhý pohľad.

Draco zaťal zuby.

"A mal by si vedieť, že Pansy sa ponúkla, že celé to zasnúbenie bude len predstierať. Nebude trvať na manželstve, pretože sa ma vzdala. Len pre tvoju informáciu. Neverím, že dokážeš niekoho presvedčiť, že si naozaj ja, ale modlím sa, aby sa ti podarilo na jeden týždeň ľudí oklamať. Ach, a mal by si zajtra vyzerať nádherne - ja som sľúbil, že budem..."

Draco na svoje mladšie ja prikývol, neschopný vyhnúť sa úsmevu.

"Buďte opatrní. Obaja," láskavo odvetil predtým, než sa znova odmiestnil.

Hermiona sa pomodlila, aby bol v bezpečí. Otočila hlavu a všimla si Draco nehybný pohľad.

"Čo je?" spýtala sa rozpačito.

Pokrútil hlavou.

"Nič."

ooOoo

Hermiona s Dracom konečne stáli v záhrade Brlohu a čakali, kým príde Ginny. Draco sa evidentne necítil príjemne a Hermiona mu to nemohla vyčítať.

Ginny konečne otvorila dvere a s úľavou Hermionu objala. Stále mala na sebe pyžamo.

"Vďakabohu, si v bezpečí! Toto mi dlhuješ, Hermiona! A poriadne!" začala, zrazu si v pozadí všimla Draca.

Hermiona sa tiež otočila tvárou k nemu. V džínsoch a v tom čiernom svetri vyzeral úžasne. Úžasne - ale neobvykle. Vlasy mal stále trochu rozstrapatené a vzbudzoval údiv. Ginny si zjavne myslela to isté, pretože na neho len prekvapene zízala.

"Gin?" pobavene prehovorila Hermiona.

Červenovláska sa pozrela na Hermionu a potom sa na Draca zaškerila.

"Malfoy, muklovské oblečenie by si mal nosiť stále. Vážne."

Draco prekvapene nadvihol obočie a nakoniec sa uškrnul.

"Ani tvoje pyžamo nie je zlé."

Ginny sa zasmiala a Hermiona sa na neho varovne pozrela.

"Poďte dnu, všetci spia. Len musíte byť ticho."

Hermiona si zahryzla do pery.

"Gin, počúvaj, nemyslím si, že je to dobrý nápad. Ak niekto Draca uvidí, asi dostane záchvat. Mali by sme hneď odísť."

Ginny mala v tvári ten odhodlaný výraz.

"Je mi jedno, či ich porazí. Sú skoro štyri ráno a nezmierim sa s tým, že vy dvaja len tak odídete!"

Hermiona sa pozrela na Draca, mlčky ho žiadala o pomoc, ale on len pokrčil plecami.

"Gin, buď rozumná, keby Harry a Ron..." začala, ale prerušilo ju otvorenie dverí.

"Keby sme čo?" chladne sa spýtal Harry. Ron stál za ním a ani jeden nemal na sebe pyžamo.

"Čo tu robíte?" prekvapene sa spýtala Ginny a Harry sa na ňu nahnevane pozrel.

"Šiel som do kúpeľne a všimol som si, že máš pootvorené dvere. Nakukol som dnu a všimol si, že vaše postele sú prázdne. Mali sme obavy a pripravili sme sa, že vás ideme pohľadať," vysvetľoval zúrivo Harry, jeho zelené oči upreté do Dracových šedých.

"Nezazeraj na neho, nie je to jeho chyba. On sem ani nechcel prísť; musela som ho prakticky prinútiť," zasyčala Hermiona a Harry sa na ňu prekvapene pozrel.

"Nemaj obavy, okamžite odchádzame. Len som sľúbila Ginny, že sa vrátim, aby som sa rozlúčila," dodala sklamaná.

"Sľúbila si, že zostaneš na Silvestra," náhle jej potichu pripomenul Ron.

Hermiona mlčky zakliala.

"Je mi to ľúto, Ron. Ale chápeš, že tu nemôžem zostať a nechať Draca úplne samého?"

Draco si odkašľal a štvorica priateľov sa na neho prekvapene pozrela.

"Môžem zostať v Deravom kotlíku alebo si nájdem nejaké iné miesto, nerobte si so mnou starosti."

Hermiona sa na neho ohromene pozrela a on ju ospravedlňujúco chytil za ruku.

"Počúvaj, naozaj nechcem byť dôvodom, prečo stratíš svojich najlepších priateľov. Viem, akí sú pre teba dôležití a ako veľmi ti na nich záleží. Vážne neviem, prečo ich máš tak rada, pretože zjavne nikoho z nich tvoje pocity nezaujímajú, okrem tamtej červenovlásky v pyžame, ale som si istý, že majú nejaké skryté kvality. Správne, Potter?" spýtal sa Draco s úškrnom.

Harry zaťal zuby, ale bol to Ron, kto odpovedal.

"Do istej miery má pravdu," zašepkal, venujúc Dracovi zhnusený pohľad.

Harry sa prekvapene otočil tvárou k svojmu najlepšiemu priateľovi a Ron pokrčil plecami.

"Nuž, je to pravda, nie? Vedeli sme, že jej to ublíži, ak ho neprijmeme. Namiesto toho, aby sme mysleli na jej pocity, premýšľali sme len o svojich. Asi je pre ňu lepším priateľom než sme v poslednej dobe boli my."

Hermiona mala slzy v očiach. Ronove slová ju jednoducho zmohli.

"Vďaka, Ron," zašepkala a jemu očerveneli uši. Ginny venovala Harrymu nápadný pohľad a on si vzdychol.

"Dobre, fajn, je mi to ľúto. To, čo si povedal, je pravda, Malfoy. Nemôžem ťa vystáť, ale pokiaľ je Hermiona šťastná, zmierim sa s tým. A v ten deň, keď jej zlomíš srdce, ti ja dolámem kosti."

"Toto bolo čo za ospravedlnenie?" spýtala sa Ginny s prevrátením očami a všetci sa na tejto poznámke zasmiali.

Draco sa uprene pozrel na Harryho.

"Budem to mať na mysli, Potter, vďaka."

Ginny pokrútila hlavou.

"Chalani..." zamrmlala a Hermiona sa zasmiala. Už sa cítila oveľa lepšie.

"Vďaka, Harry," zašepkala a on jej venoval úsmev. Bol to jeden z tých úsmevov, ktorý jej pripomenul, prečo vlastne miluje svojich priateľov.

"A teraz čo?" sčista-jasna sa spýtal Draco a všetci sa na neho znova pozreli. "Myslím tým, kam chceme ísť? Nechápte ma zle, je skvelé, že vy traja ste ma svojím spôsobom prijali, ale myslím, že vaši rodičia to neurobia, správne Weasley?"

Ron sa zaškeril.

"Nie som si príliš istý. V skutočnosti vôbec netušia, že vy dvaja spolu chodíte. Pravdu povediac, mohol by to byť pre nich obrovský šok."

Draco prikývol, ani trochu urazený a Hermiona sa náhle usmiala.

"Vieš čo? Myslím, že je čas predstaviť ťa mojím rodičom," zrazu povedala a usmiala sa na Draca.

Nadvihol obočie a Hermiona sa zachichotala.

"Chceš ísť domov?" sklamane sa spýtala Ginny a Hermiona prikývla.

Pozrela sa na Draca.

"Nemáš s tým problém?" potichu sa spýtala a on prikývol, venujúc jej jeden z tých rozkošných úsmevov, ktoré tak veľmi milovala.

Ron sa tiež tváril sklamane, hoci sa nesťažoval. Hermiona sa na neho usmiala.

"Napíšem tvojim rodičom list a všetko im vysvetlím, Ron. Ak budú súhlasiť, prídeme na Silvestra. Bude to v poriadku?"

Ron sa na ňu pozrel a usmial sa.

"Iste."

"Harry?" trochu znepokojene sa spýtala Hermiona.

Prevrátil očami.

"Mne to vyhovuje. Len príď, dobre?"

So žiarivým úsmevom prikývla a mocne svojich priateľov objala. Ginny vzdychla a zrazu jej podala tašku, ktorú nabalila jej vecami.

Hermiona sa vďačne usmiala.

"Vďaka, Gin. Za všetko."

Červenovláska pokrčila plecami a ešte raz ju objala.

"Akosi som vedela, že odídeš," chápajúco odvetila.

"Neplánujete ísť celú cestu pešo, že nie?" zrazu sa spýtal Ron a Draco pokrútil hlavou.

"Vlastne ma napadlo, že ukradneme nejaké auto..." priznal opatrne, neistý, ako budú reagovať na jeho kriminálne zámery.

Ron na neho vyjavene pozrel.

"Ty vieš šoférovať?"

Ginny s Harrym boli zjavne rovnako prekvapení a Draco len prikývol.

Hermiona sa usmiala.

"V skutočnosti si skvelý šofér, pravdu povediac. Tiež ma to prekvapilo, keď som to zistila."

Draco sa trochu začervenal a Hermiona pocítila silný nával náklonnosti. Vložila ruku do jeho a otočila sa, že s ním odíde.

"Malfoy? Daj na ňu pozor," nakoniec trochu strnulo prehovoril Harry.

Draco sa uškrnul.

"Na to môžeš staviť svoj život."

Hermiona mu stisla ruku a konečne sa cítila znova úplná.

 


Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš



Leap in time

26. kapitola –
Keď vôbec nič nevravíš

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/26/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 26: Keď vôbec nič nevravíš

Bolo chladné a tiché ráno, ale Hermione to nevadilo. Stále kráčali ruka v ruke, obaja unavení, ale šťastní. Nevedela kde nájsť nejaké auto či ako to všetko vysvetliť svojím rodičom, ale bola optimistická a vďačná a proste len spokojná s tým, že je na chvíľu sama s Dracom. Hermiona sa kvôli sebe rozhodla, že je najlepšie nerobiť si príliš mnoho plánov. Posledné mesiace jej ukázali, že veci nikdy nedopadnú tak, ako očakávaš. A nechcela premýšľať o všetkom, čo dnes v noci počula.

Draco zrazu zastavil a ona sledovala jeho pohľad k zasneženému autu, ktoré stálo pred malým domom. Konečne sa dostali k Vydriemu Svätému Drábu.

Ich oči sa stretli a Hermiona prikývla, hoci pociťovala vinu. Tá muklovská rodina bude v šoku, keď si všimne, že im vážne ukradli auto. Ale bola unavená a bolo jej zima a chcela sa len konečne dostať domov, takže sa nesťažovala.

Draco sa pomaly priblížil k autu a začal na ňom rozpúšťať sneh. Hermiona použila kúzlo Muffliato, aby sa uistila, že sa kvôli neskoršiemu hluku nikto nezobudí. Nemohla sa dočkať, kedy sa konečne stratia. Takže kariéra kriminálnika nepripadá do úvahy... Hermiona seba-podceňujúco prevrátila očami. Draco konečne kúzlom otvoril dvere a obaja nasadli do auta. Len švihol prútikom a motor hlasne naštartoval.

Obaja sa napli, ale zjavne si to nikto nevšimol. Draco jej venoval krátky pohľad a konečne sa pohli.

Hermiona si vydýchla úľavou, keď opustili mestečko a znova boli sami v zasneženej noci. Draco zapol kúrenie a v rádiu zneli slávnostné vianočné piesne. Uškrnul sa a Hermiona sa pobavene zaškerila. Tento pekne starý Morris bol ničím v porovnaním s Dracovým žltým Porsche. Zazrel na ňu a nadvihol obočie.

"Čo je?" spýtal sa zvedavo.

Hermiona sa zachichotala.

"Nič. Len som šťastná, to je všetko."

Draco jej venoval úsmev, z ktorého jej srdce vynechalo úder.

"Potom je to fajn."

ooOoo

Jazdili asi hodinu a začínali byť viac a viac unavení. Hermiona nemohla prestať zívať a Draco sa musel veľmi snažiť, aby sa sústredil na cestu a udržal oči otvorené. Bolo príliš teplo, príliš pohodlne a obaja boli priveľmi vyčerpaní.

Draco si odkašľal a Hermiona sa na neho pozrela. Pod očami mal tmavé tiene a mračil sa, evidentne stratený v nejakých nepríjemných myšlienkach.

"Na čo myslíš?" zrazu sa hlúpo spýtala. Odpovedal jej úsmevom.

"V skutočnosti som sa pýtal sám seba, čo bol dobrý nápad opustiť Manor."

Hermiona si vzdychla.

"Ľutuješ svoje rozhodnutie?"

Draco sa prekvapujúco začal chichotať.

"Zatiaľ nie. Nechcel by som si nechať ujsť Potterove srdcelámajúce ospravedlnenie."

Hermiona sa neúprimne usmiala. Rozumela jeho pochybnostiam. Netušil, kto je v skutočnosti Connor a prečo mal toľko dôvodov, aby im naozaj pomohol. Pre Draca to zjavne bolo, nuž... zvláštne a mätúce. Z jeho hľadiska mu to nedávalo zmysel. A ona mu to nemohla povedať bez toho, aby ho ešte viac nezmiatla. Oveľa viac.

"Prečo tomu chlapíkovi tak dôveruješ?" zrazu sa spýtal Draco, ako keby jej čítal myšlienky.

Hermiona sa na neho pozrela s kamennou tvárou.

"Skrátka viem, že by nikdy neurobil nič, čo by nám ublížilo. Mohol nás zabiť, Draco. Mohol ma odovzdať Voldemortovi alebo ťa zradiť tým, že by mu povedal o našom vzťahu. Neurobil to. Hovorila som s ním a zistila, že má dosť dôvodov, aby nenávidel Voldemorta tak veľmi ako my. Nepoviem ti viac, pretože je to jeho príbeh a ja nemám právo ti to povedať, ale prosím ver mi, keď vravím, že tento chlapík je dôvodom, prečo sme stále nažive - a spolu."

Draco jej venoval uprený pohľad.

"Dobre."

Hermiona  nadvihla obočie.

"Dobre?" spýtala sa prekvapene a Draco prevrátil očami.

"Verím ti. Nemôžem popierať, že som z neho nesvoj a že mám obavy, ale verím ti, a tak myslím, že je to v poriadku."

Hermiona sa odvrátila, aby vyzrela z okna, pretože sa bála, že by mohol zazrieť slzičku v kútiku jej oka.

"Vďaka," zašepkala a Draco mal dosť rozumu, aby nič nepovedal.

Toto bol jeden z tých okamihov, keď ju zmohla jeho reakcia. Uvedomovala si, že sa veľmi zmenil a bola si vedomá faktu, že ho celé tie roky nesprávne hodnotila, ale niečo v Dracovi ju stále ohromovalo.

A zrazu si pomyslela na jeho budúce ja a spomenula si na všetko, čo jej povedal. Zasiahla ju čudná bolesť a nemohla sa nadýchnuť. Hermiona videla v duchu svojich priateľov a pokúsila sa predstaviť si ten hrozný pocit, keby ich stratila. Nedokázala to. Čím viac premýšľala o skoro nemožnej úlohe zničiť Voldemorta, tým viacej si pripadala bezmocná a na pokraji zúfalstva. Čo by mala urobiť?  Bola len tínedžerom, stále skoro dieťa. Čo doteraz vedela o živote? Čo vedela o strate a obetovaní? Nič. Ako mohol niekto ako ona zabrániť vojne? Ako mohla byť schopná zachrániť tých, ktorých milovala? A aj keby si s ťažkosťami dokázala predstaviť zložitosť zabitia Voldemorta, ako sa bude Harry cítiť, keď zistí, že jediná možnosť ako všetkých zachrániť, je zomrieť?

"Na čo myslíš?" zrazu sa Draco zvedavo spýtal a Hermiona sa pokúsila nasadiť úsmev.

"Nič dôležité, len som premýšľala o svojich rodičoch a o všetkom."

Hermiona vedela, že Draco si uvedomuje, že klame, ale nesťažoval sa. Bolo to čudné, ale vždy zjavne vedel, ako s ňou jednať. Ron s Harrym by určite chceli vedieť viac, ale Draco len prikývol a znova sa sústredil na šoférovanie. Občas bol vážne dospelejší než jej najlepší priatelia.

"Porozprávaj mi niečo o svojej rodine," povedal so záujmom a Hermiona si vzdychla.

"Moja rodina žije v mestečku blízko Winchesteru. Nemám tam žiadnych priateľov a asi by som sa nikdy nevrátila, kebyže svojich rodičov vážne nemilujem. Sú... nuž... zubári," povedala s pokrčením pliec.

Draco nadvihol obočie a usmial sa.

"To je všetko? Sú zubári? A čo ich povahy, čo sú to za ľudia?"

Hermiona sa zaškerila.

"Draco, odkedy som bola dieťaťom, vždy som si dokázala ľahko so všetkým poradiť. Neexistovalo nič, v čom by som nebola dobrá - nuž, možno okrem lietania - ale väčšina ľudí vravela, že som génius."

Draco prikývol, zjavne si nie príliš istý, čo mu týmto chce povedať.

"Moja mama mi na moje štvrté narodeniny kúpila odbornú knihu," dodala, ako keby toto vyhlásenie malo všetko vysvetliť.

Draco na ňu s očakávaním pozrel a Hermiona si vzdychla.

"Sú skvelí, dobre? Myslím tým, milujem svojich rodičov. Vždy ma podporovali. Ale..." povedala akosi zúfalo "...nikdy sa nezdalo, že by mi naozaj rozumeli."

Hermiona sa uprene zadívala na Draca, aby ho prinútila pochopiť, ale skôr než mohol niečo povedať, už pokračovala vo vysvetľovaní.

"Draco, moji rodičia odo mňa vždy očakávali, že budem vo všetkom najlepšia. Boli vážne pyšní, keď som dostala list z Rokfortu. Ale akosi nemohli uveriť, že ich jediná dcéra je čarodejnica. Myslím, že mali pre mňa iné plány. V jeden večer, predtým než som mala ísť na Rokfort, som ich začula rozprávať sa. Rozprávali sa o mojej budúcnosti a či je to dobrý nápad poslať ma do takej školy. Sľúbila som si, že urobím všetko, aby moji rodičia nikdy svoje rozhodnutie neľutovali. Od prvého dňa som sa usilovne učila, aby som získala tie najlepšie známky, aké sa dali," povedala pomaly a na chvíľu zmĺkla, stratená v myšlienkach.

Hermiona znova pokrčila plecami.

"Ale nech som sa akokoľvek snažila, stále bol medzi nami určitý odstup. Zrazu si zjavne mysleli, že patrím viac na Rokfort a do sveta mágie než do muklovského sveta, kde som sa narodila."

Draco jej venoval ďalší pohľad, ale neprerušil ju.

"A keď som sa stala najlepšou priateľkou Harryho Pottera, zrazu som už svojim rodičom nemohla povedať všetko. Samozrejme, vedeli o Voldemortovi a o zopár iných dôležitých veciach, ale bariéra medzi nami sa len zväčšovala. Kedykoľvek som prišla domov, mala som pocit, ako keby som vstúpila do úplne iného sveta. Na niekoľko týždňov či dní som mohla byť len Jeanny..."

"Jeanny?" zrazu sa spýtal Draco a Hermiona sa začervenala.

"Moje druhé meno je Jean. Takto ma volal otec, keď som bola maličká. Mama mi vždy hovorila Hermiona. Pomenovala ma po nejakej postave v Shakespearovom románe a myslím, že môjmu tatinovi sa to meno nikdy nepáčilo. Mamka si myslela, že znie prestížne," odpovedala s prevrátením očami.

Draco sa láskavo usmial a Hermiona sa znova začervenala.

"Nechcem, aby si si myslel, že moji rodičia sú zlí alebo niečo také. V skutočnosti sú milujúci a záleží im na mne a vždy na mňa budú veľmi pyšní. Len je to, ako keby sme žili v rozličných svetoch a občas je mi... smutno," mdlo dokončila.

"Napadlo ťa niekedy povedať im to?" pokojne sa spýtal Draco.

Hermiona si odfrkla.

"Nie. My sa veľa nerozprávame o pocitoch. Ale to je v poriadku. Vážne."

Usmiala sa a vyzrela z okna. Niekoľko sekúnd uplynulo v tichu.

"Keď som prišla na Rokfort, bola som riadne neistá. Ukrývala som sa za knihy a múdre vyhlásenia, aby ľudia verili, že som múdra a sebavedomá. Ale to, čo som naozaj potrebovala, bol nejaký priateľ. Niekto s kým by som sa mohla porozprávať. Keď som sa spriatelila s Harrym a Ronom, konečne som mala pocit, že si ma vážia ako človeka, ktorým som a nie kvôli mojim úspechom v škole. To kvôli tomu mi na nich tak záleží. To kvôli tomu som dokonca zvažovala, že sa s tebou rozídem, aby som ich nestratila. Boli tými prvými, ktorí ma prinútili cítiť sa nažive. Nuž, než som stretla teba..."

Hermiona sa začervenala. Prečo mu všetky tieto trápnosti hovorí?

"Ale tiež si mala so svojimi priateľmi zopár problémov, však? Myslím, boli časy, keď sa s tebou vôbec nerozprávali," poznamenal zrazu Draco a Hermiona sa na neho prekvapene pozrela.

"Všimol si si to?" spýtala sa užasnuto a Draco sa smutne usmial.

"Spomínam si, že si sa v treťom ročníku pohádala s Weasleym. Niečo kvôli tvojej mačke. Veľakrát som ťa videl samu sedieť v knižnici. Videl som ťa chodiť samu na hodiny. A skoro každý deň si bola navštíviť Hagrida. Všimol som si to kvôli tomu, ako smutne si sa tvárila. Vyzerala si taká osamelá. Raz večer som si ťa všimol, keď si sa vrátila od Hagrida. Vonku bolo už tma a ty si zrazu zastala a pozrela si sa na oblohu. Neviem, čo si tam videla a neviem, o čom si premýšľala, ale zrazu ti tiekla po líci slza. Skôr než ma vôbec napadlo niečo povedať, bola si preč."

Hermiona na neho zízala s otvorenými ústami.

"Ty si niečo také pamätáš?" nakoniec dostala zo seba a Draco pokrčil plecami, slabý úsmev na tvári.

"O tebe si pamätám všetko."

Hermiona neodpovedala. Len sa na neho ohromene pozerala, neschopná nájsť tie správne slová, aby vyjadrila to, čo cíti. Nuž, občas ju jeho reakcie jednoducho omráčili.

ooOoo

Jeho izba na Manore bola veľká a luxusnejšia, ale napriek tomu mal z nej chladný a nepríjemný pocit. Draco nespal celú noc a už bolo ráno. Ale necítil sa vôbec unavený. Časť z neho sa aj tak bála, že zaspí. Vo svojich snoch ich stále videl zomierať. Vo svojich snoch prehrávali svoj boj znova a znova. Vo svojich snoch mohol vidieť ako navždy uniká život z tých zlatých očí. Začul chladný smiech a nakoniec sa zdesený prebudil. Nie, spánok nebol dobrý nápad.

Zhlboka sa nadýchol a šiel sa osprchovať. Vďaka jednému pohľadu do zrkadla zaťal päste. Vyzeral na šestnásť. Draco zatvoril oči a dovolil si sekundu slabosti. Urobí všetko, aby úspešne vykonal svoje poslanie a potom bude môcť zatvoriť oči a byť s ňou naveky.

Sprchoval sa dlhšie než bolo nevyhnutné a potom zišiel dole na raňajky. Jeho rodičia ho už čakali, rovnako ako Pansy s jej rodinou. Venoval im priateľský úsmev a svoje skutočné pocity skryl za masku chladného povýšenectva.

Rozprávali sa o nedôležitých veciach a nakoniec prešli k zásnubnému večierku dnes večer. Prikývol, keď to očakávali a vyslovil svoj názor, keď to bolo potrebné. Z času na čas mu jeho matka a Pansy venovali odhadujúce pohľady, ale on sa len usmial a odviedol maximálne úsilie, aby sa zdalo, že sa zmieril so svojim osudom bez toho, aby bol príliš nadšený. Bolo príliš ľahké oklamať ich.

"Prečo sa vy dvaja nejdete poprechádzať? Mohol by si Pansy ukázať záhradu, Draco," nakoniec navrhla Narcissa a on len súhlasne prikývol.

Pansy sa postavila a opustili Manor. Stále bolo chladno, ale Draco sa tešil z chladného vzduchu na svojej tvári. Snažil sa ignorovať tie tmavé tiene, ktoré ho sledovali, aby sa uistili, že neutečie. Aké hlúpe. Ako keby bol dosť hlúpy, aby utiekol pred nimi. Draco odovzdane  prevrátil očami. Niekoľko minút kráčali mlčky.

"Si v poriadku, Dray? Dnes si akýsi iný," zrazu sa znepokojene spýtala Pansy, jej tmavé oči ho zblízka sledovali.

Draco sa pokúsil o úsmev.

"Iste, všetko je v poriadku. Prepáč, ak som vyvolal tvoje obavy, som len unavený, to je všetko."

Pansy si vzdychla.

"Premýšľaš o Grangerovej, správne?" spýtala sa nežne. "Počúvaj, tieto zásnuby sú skrátka falošné. Ak sa obávaš jej reakcie, potom jej na Rokforte poviem pravdu. Som si istá, že to pochopí."

Draco sa miesto odpovede usmial a Pansy sa zachichotala.

"Vďaka, Pansy, ale to je v poriadku. Nerob si s tým starosti. Všetko bude v poriadku."

Pansy len prikývla a mlčky pokračovali v chôdzi. Draca prekvapila jej bystrosť. Bude musieť byť pred ňou opatrnejší.

Pozrel na dievčinu vedľa neho a zrazu ju veľmi ľutoval. Vedel, že ho milovala. Vždy ho milovala. Keď sa v budúcnosti oženil s Hermionou, zničilo ju to. Ponúknuť falošné zasnúbenie kvôli tomu, aby ho chránila, bolo sebaobetovaním. Nedovolí, aby to niekedy oľutovala. Draco nasledoval náhly impulz a chytil ju za ruku.

Pansy sa na neho prekvapene pozrela a on jej venoval starostlivý úsmev.

"Vďaka za všetko," zašepkal a pobozkal ju na chrbát ruky.

Pansy sa začervenala ešte viac, jej červené líca vytvárali pekný kontrast k jej tmavým vlasom.

Opätovala mu úsmev a stisla mu ruku. Bolo to čudné, ale toto prosté gesto ho utešilo tak, ako by to nikdy neočakával. Dúfal, že je Hermiona v poriadku, nech je práve teraz kdekoľvek.

ooOoo

"Nemyslíš si, že tvoji rodičia budú... nuž... trochu prekvapení, keď prídeš domov uprostred prázdnin s chalanom, ktorého si zvykla nenávidieť?" zrazu sa spýtal Draco a Hermiona sa k nemu zamračene otočila.

Bolo už neskoré ráno a oni stále jazdili na prázdnej ceste a snažili sa  ignorovať tú strašnú unavenosť.

"No, budú samozrejme prekvapení, ale ja im to vysvetlím a potom budú šťastní, že nás vidia," odpovedala s pokrčením pliec a Draco s úsmevom pokrútil hlavou.

"Čo je?" spýtala sa stále zamračená Hermiona a Draco si vzdychol.

"Meduška, je ti šestnásť a si dievča. Nemáš sa čo potulovať sama s nejakým chalanom. Tvoji rodičia si myslia, že si na Rokforte, nie? Ako im vysvetlíš túto nečakanú návštevu? Nemôžeš povedať, že sme skoro sami strávili už takmer týždeň, že nie? A určite nebudú veriť, že sme navštívili moju starú mamu."

Hermiona sa zaškerila.

"Myslím, že máš pravdu. Musíme vymyslieť nejaké hodnoverné vysvetlenie."

Draco so zívnutím prikývol.

"Mohli by sme jednoducho povedať, že sme obaja zostali cez Vianoce na Rokforte. Ty si ma chcela predstaviť svojej rodine, a tak sme sa ich rozhodli navštíviť."

Hermiona si vzdychla.

"To znie dobre. Nenávidím klamať im, ale myslím, že nemáme inú možnosť. Nechcem, aby sa zbytočne znepokojovali."

"Je mi to ľúto," zrazu zašepkal a Hermiona sa ne neho prekvapene pozrela.

"Čo?" spýtala sa zmätene.

Draco si vzdychol a prehrabol si prstami vlasy.

"Je mi ľúto, že je všetko také komplikované. Chcem povedať, prajem si, aby som bol len nejaký obyčajný chalan a nie Malfoy. Bolo by to oveľa ľahšie, keby som bol niekto iný."

Hermiona si pobavene odfrkla.

"Ľahšie neznamená lepšie."

Draco sa usmial.

"Nepraješ si, aby som bol milý muklorodený chlapec, ktorého by si mohla predstaviť svojim rodičom?"

Hermiona rozhodne pokrútila hlavou.

"Draco, ten človek, ktorým teraz si, sa mohol vyvinúť len preto, že si sa narodil ako syn bohatej čistokrvnej rodiny. Všetko, čo na tebe milujem, je výsledkom života, ktorý si až doteraz viedol. Keby sme zrazu zmenili tvojich rodičov alebo miesto, kde si žil, alebo dokonca tvoje schopnosti, potom by už nezostalo nič z chalana, do ktorého som sa zamilovala. Jednoducho by si to už viacej nebol ty. A to je presne podstata veci."

Draco sa na ňu uprene pozrel a Hermiona sa začervenala. Znova sa otočila k oknu a snažila sa upokojiť svoje búšiace srdce.

"Vďaka," zrazu zašepkal. Hermiona mala dosť rozumu, aby nič nepovedala.

ooOoo

"Čoskoro tam budeme," zrazu Hermiona s úsmevom prehovorila a Draco uľavene vydýchol.

"Nemôžem sa dočkať, až z toho auta vypadnem..." unavene zastonal a Hermiona súhlasne prikývla.

Určite potrebovali sprchu, niečo zjesť a peknú, teplú posteľ.

"Mimochodom, a čo auto?" zrazu sa spýtal Draco a Hermiona si zahryzla do pery.

"Nemôžeme ho vrátiť? Myslím, mohli by sme anonymne zavolať na políciu vo Vydrom Svätom Drábe alebo niečo také."

Draco prevrátil očami.

"Rob si, ako chceš."

Hermiona sa miesto odpovede len usmiala.

ooOoo

Po ďalšej hodine konečne stáli pred žltým domom s hnedými okenicami a palisádou. Hermiona bola vzrušená a súčasne vyčerpaná. Spomenula si na luxusnú vilu, v ktorej Draco býval a začervenala sa.

"No, nie je to Manor..." začala s pokrčením pliec, ale Draco jej stisol ruku a usmial sa.

"Je dokonalý."

Hermiona mu s úľavou opätovala úsmev a zazvonila. Chvíľu čakali, ale nič sa nedialo. Draco nadvihol obočie a Hermiona pokrčila plecami. Chcela zazvoniť ešte raz, keď ju zrazu niečo napadlo. Zastonala.

"Čo sa deje?" zamračene sa spýtal Draco.

"Moji rodičia pracujú. Vedú spoločne zubnú ordináciu a nevrátia sa skôr než o piatej popoludní."

"Nemáš kľúč?" unavene sa spýtal Draco a Hermiona pokrútila hlavou.

"Zabudla som ho na Rokforte. Nenapadlo ma, že ho budem potrebovať..."

Draco si vzdychol. Rozhliadol sa a vytiahol prútik.

"Nie, nerob to!" vykríkla Hermiona a on sa na ňu prekvapene pozrel.

"Čo je? Musíme to nejako otvoriť a bude to trvať len sekundu..."

Hermiona pokrútila hlavou.

"Tu nemôžeš použiť mágiu. Winchester je muklovské mesto. Pokiaľ viem, nie sú tu okrem mňa iné čarodejnice či čarodejníci. Okamžite by zistili, kde sme, keby sme použili prútiky."

Draco vrátil so zastonaním prútik späť.

"Budeme sa musieť vlámať po muklovsky, správne?"

Hermiona prikývla, hryzúc si peru.

"Poďme pohľadať otvorené okno. Dúfajme, že nikto nezavolá políciu..." zamrmlal Draco a obišiel dom, aby ho preskúmal.

Hermiona ho nasledovala. Najprv ukradnuté auto a teraz sa chystajú vlámať dnu. Možno už začala kariéru kriminálnika...

Draco ukázal na balkón a Hermiona prikývla.

"Za ním je moja izba."

"Pomôžem ti vyliezť hore," navrhol Draco a kľakol si, aby jej nadvihol nohu.

Hermiona sa na neho nedôverčivo pozrela a on si odfrkol.

"No tak, viem, že to zvládneš. Ja by som ťa nenechal spadnúť, to nevieš?"

Hermiona mu do rúk vložila nohu namiesto toho, aby mu poskytla odpoveď. Ich oči sa spojili, obaja si spomenuli na podobnú situáciu z nie tak dávnej doby. Hermiona sa začervenala, keď si spomenula na Halloweensky večierok. Draco sa uškrnul.

Jeden plynulý pohyb a Hermiona bola schopná chytiť sa zábradlia na balkóne. Preložila jednu nohu cez zábradlie a nie príliš elegantne dopadla na balkón. Draco sa zachichotal a Hermionu zaliala červeň.

Vyplazila na neho jazyk a on sa namiesto odpovede začal smiať.

Netrvalo jej dlho otvoriť dvere na balkón, ktoré viedli do jej izby. Hermiona zišla dole schodmi a otvorila predné dvere. Draco už čakal, stále bol pobavený.

Hermiona sa na neho s úsmevom pozrela.

"Nech sa páči, ďalej," zašepkala a Draco ju nasledoval do iného sveta.

ooOoo

Dom bol zaplavený svetlom a moderne zariadený bez toho, aby stratil svoje kúzlo. Svetlé koberce a záclony, steny v pastelových farbách, rovnako ako drevené schodisko, ktoré viedlo na prvé poschodie, boli jednoduché, ale elegantné. Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá zjavne čakala na jeho názor a usmial sa. Opätovala mu úsmev a jej zlaté oči začali žiariť. Draco sa znova cítil ohromený jej krásou.

"Môžem vidieť tvoju izbu?" spýtal sa zachrípnuto a ona so začervenaním prikývla.

Miloval, keď videl, ako jej červenejú líca.

Hermiona ho chytila za ruku a viedla ho nahor. Boli tam štyri dvere.

"Toto je kúpeľňa, tuto je spálňa mojich rodičov, pracovňa a táto izba je moja," vravela pomaly a nakoniec otvorila drevené dvere.

Draco sa rozhliadol a cítil sa naozaj potešený. Proste to sedelo. Steny boli namaľované jasno modrou, v strede izby bola jednoduchá posteľ a jednu stenu zakrývala obrovská knižnica. Pred oknom bol stôl a košík na mačku pre toho jej škaredého maznáčika. Skriňa bola obyčajná - nie tá obrovská šatňa, čo poznal od svojej matky. Draco sa prešiel dokola a všimol si osobné veci, ktoré dokazovali, že táto izba patrí jej.

Na posteli mala niekoľko plyšových zvieratiek, na stole boli suveníry z jej prázdnin a tri fotografie. Na jednej bola ako dieťa otcovi na pleciach, na druhej s rodičmi na narodeniny. Vyzerali skutočne milo. Ale Dracovu pozornosť upútala tretia fotografia. Bola na nej Hermiona s Potterom, Weasleym a tou malou červenovláskou - Ginny. Hermiona na fotografii bola šťastná a usmievala sa a bola to jediná fotografia, ktorá bola skutočne kúzelnícka. Draco nedokázal popísať ten pocit, ktorý ho nepripraveného nečakane zasiahol.

Otočil sa a prezrel si jej knihy - väčšina z nich klasika, čo tiež ocenil - a konečne sa jeho pohľad stretol s jej a usmial sa.

"Je ohromná," jednoducho povedal a jej tvár sa rozžiarila šťastím. Draco pocítil čudnú bolesť v hrudi.

"Si v poriadku?" zrazu sa znepokojene spýtala a Draco sa vzchopil.

"Iste, len som vážne unavený. Prepáč."

Hermiona prikývla a znova sa usmiala.

"A čo sprcha? Pripravím niečo zjesť, kým budeš v kúpeľni."

Draco vďačne prikývol. S úsmevom sa k nemu priblížila a venovala mu božtek. Jej pery boli také sladké, také nevinné, také milujúce.

"Bez obáv si vezmi, čo potrebuješ. Budem dole v kuchyni, dobre?" nadšene povedala a zmizla.

Jediná vec, čo skutočne potrebujem, si ty, pomyslel si v duchu, ale nepovedal ani slovka.

ooOoo

Draco cítil na svojom tele horúcu sprchu a pokúsil sa konečne uvoľniť. Nedokázal to. Niečo na tomto dome, na tej izbe, na Hermione samotnej ho skrátka znepokojovalo. Cítil sa tu ako na nesprávnom mieste, ako keby na toto harmonické miesto nepatril. Všetko bolo také čisté, také pekné a vítajúce a on tu jednoducho nemal byť. Nezaslúžil si to. Draco pokrútil hlavou a zastavil sprchu. Ovinul si uterák okolo bokov a pozrel sa do zrkadla. On nebol ten, kto tu mal stáť. Nebol tým, koho mala Hermiona predstaviť svojím rodičom. Nebol ten, do koho mala byť zamilovaná.

Draco sa zhlboka nadýchol, pretože zrazu pocítil závrat. Vošiel do jej izby a ešte raz sa rozhliadol. Práve sa ju chystal zničiť, zničiť tento život, ktorý mohla bez neho viesť. Bolesť v jeho hrudi silnela a Draco sa musel posadiť. Bol egoistickým bastardom, že to nechal zájsť takto ďaleko.

Ešte raz sa pozrel na tú magickú fotografiu na jej stole. Weasley mal ruku ovinutú okolo jej pása. Určite by sa z nich stál pár, keby sa do toho nezamiešal on. A hoci len z prostého pomyslenia, že je Hermiona s Weasleym, mu prišlo zle, nemohol si pomôcť, aby si nemyslel, že by to takto bolo akosi správne.

Draco z tašky vytiahol džínsy a tričko a obliekol sa. Nemohol sa zbaviť týchto myšlienok, z ktorých bol slabý a prázdny a nemohol vymazať obrázok Hermiony s nejakým iným chalanom – najpravdepodobnejšie s Weasleym - zo svojej mysle. Ale najhoršia nebola žiarlivosť či bolesť, ktorú cítil, keď o týchto veciach premýšľal, najhoršie bolo, že časť z neho si vážne myslela, že by to takto bolo lepšie. Lepšie pre ňu.

Zhlboka sa nadýchol a zišiel dole schodmi. Draco otvoril dvere na kuchyni a zrazu pocítil silnejšiu bolesť než kedy predtým. Boli tam dva taniere s vajíčkami, slaninou a chlebom a horela modrá sviečka. Hermiona sedela na stoličke, tvár mala položenú na rukách a spala. Ústa mala pootvorené a vyzerala veľmi mlado a veľmi krehko.

Draco zaťal päste. Ochráni ju. Bez ohľadu na to, čo to bude vyžadovať, nedovolí, aby jej niekto ublížil. Postará sa, aby bola v bezpečí a aby viedla život, ktorý mala viesť. Bude sa o ňu starať z diaľky a ak to bolo lepšie pre ňu - a nanešťastie bolo - potom ju opustí. Opustí ju, aby ju udržal v bezpečí.

Draco si nevšimol, že v skutočnosti plače. Bolo to druhý raz, čo kvôli tomuto dievčaťu plakal. Jedinému dievčaťu, ktoré kedy miloval. Jedinému dievčaťu, kvôli ktorému by všetko obetoval. Jedinému dievčaťu, ktoré mu kedy poskytlo pocit, že je úplný.

Kľakol si a pozrel sa do jej spiacej tváre. Nechcel ju zobudiť, ale jeho ruka sa pohla vlastnou silou. Poláskal ju po líci a jeho prsty pohladili jej pery. Chcel znova vidieť tieto oči. Chcel ju počuť povedať jeho meno. Chcel ju objať a schovať si tvár v jej vlasoch. Len chcel byť s ňou tak strašne, že to až bolelo.

Draco sa nahol a zľahka ju pobozkal na čelo. Postavil sa, otočil a opustil kuchyňu. Vedel, že musí odísť okamžite inak nebude dosť silný, aby to urobil. Otvoril pomaly predné dvere a zrazu stál pred dvoma veľmi prekvapenými zubármi...

 


Kapitola 27: Bezvýhradne



Leap in time

27. kapitola –
Bezvýhradne

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/4819482/27/Leap_in_Time

Preklad: Jimmi

Beta-read: Doda357

 Ak viete, čo sa stane, dokážete zmeniť budúcnosť? Draco to chce skúsiť. Stratil všetko a zložil sľub. Bude ho schopný dodržať?

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní velvet86, ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 27: Bezvýhradne

Ak sa váš svet zrazu obráti hore nohami, čo urobíte? Ak sa zamilujete do tej najnevhodnejšej osoby, ako to vysvetlíte? A ak je táto osoba tou jedinou, ktorá vám môže poskytnúť trochu duševnej pohody, opustili by ste ju pre jej vlastné dobro? Alebo by ste sa radšej tešili z jej náklonnosti a snažili sa zabudnúť na to, že možno ste príčinou, že zajtra nebude žiadne zajtra? A ak náhle stojíte pred jej rodičmi, ako im môžete úprimne povedať, že ju milujete, keď čokoľvek, čo urobíte, jej spôsobí len bolesť?

Draco postrehol, že Hermiona sa veľmi podobá na svoju matku, hoci mala otcove oči. Všimol si biele plášte, ktoré mali ešte stále na sebe a ich prekvapené výrazy a uvedomil si, že by bolo vhodné minimálne vysvetliť jeho zámer namiesto toho, aby tam stál a čakal, že sa niečo stane.

"Draco?" zrazu sa vystrašene spýtal slabý hlas a on sa otočil, vyplašený obavou v jej hlase.

Vymenili si intenzívne pohľady a Draco takmer videl, ako sa uvoľnila. Jej zlaté oči preskúmali jeho a otvorené dvere a zbledla.

"Mami? Tati? Už ste späť?" dostala zo seba prekvapene Hermiona, snažiac sa prísť na to, čo sa v skutočnosti deje.

Jej rodičia boli minimálne takí prekvapení ako Hermiona.

"Nemyslíš, že ty by si mala byť tá, čo bude vysvetľovať? Čo sa tu deje, Hermiona?" nakoniec sa zamračene spýtala pani Grangerová, kým jej zelené oči pozorne sledovali Draca.

"Nuž..." začala Hermiona, ale Draco ju prerušil.

"Hermiona chcela prísť domov. Obaja sme strávili Vianoce na Rokforte a Hermiona sa rozhodla, že príde na Silvestra domov, aby vás prekvapila. Keď som jej povedal, že zostávam na Rokforte, pretože moji rodičia sú v zahraničí, proste ma tam nechcela nechať úplne samého, takže ma pozvala, aby som šiel s ňou. Prepáčte za problémy, práve som šiel kúpiť niečo na večeru. Rozhodli sme sa navariť a prekvapiť vás, ale vrátili ste sa skôr než sme čakali. Volám sa Draco Malfoy a s potešením vás spoznávam."

Draco sa usmial a Hermionina matka sa začervenala. Opätovala mu úsmev, zazrela na svoju dcéru a potom znova na Draca. Pán Granger sa len usmieval. V jeho medovo-zlatých očiach bola iskra pobavenia a Dracovi pripomenul Hermionu. Musí byť pri jej otcovi opatrný. Toho nebolo ľahké oklamať. Ale na tomto príbehu nebolo nič podozrivé, takže pán Granger nakoniec prikývol a ponúkol mu ruku.

"Ja som Jonathan, Hermionin otec. A toto je moja žena, Helen. Teší ma, že ťa spoznávam. Môžeme už vojsť?" spýtal sa, stále pobavene a Draco s prikývnutím ukročil nabok.

"Iste, prepáčte," zamrmlal.

Hermiona zamračene pozrela na neho, na dvere a potom zrazu pochopila a zbledla ešte väčšmi. Venovala mu posledný pohľad, kým nasledovala rodičov do kuchyne. Draco mlčky zaklial.

"Ach, práve ste raňajkovali?" prekvapene sa spýtala pani Grangerová, keď sa pozrela na plné taniere na stole.

Hermiona len prikývla.

"Myslím, že vajíčka už vychladli..." povedala akosi smutne a Draco sa s námahou pokúšal nedať najavo žiadne emócie.

"Potom ich zohrejeme, zlatíčko," odpovedala radostne jej matka skôr, než si znova prezrela Draca. "Takže, vy ste ten mladý pán Malfoy. Hermiona o vás rozprávala celkom často. Aby som pravdu povedala, nečakala som, že z vás dvoch budú priatelia."

Šedé oči sa stretli so zelenými a Draco pochopil tú otázku v očiach Helen Grangerovej. Len priatelia, nič viac, správne?

Hermionine líca sčervenali a práve chcela svoju matku opraviť, keď Draco začul vysloviť sám seba slová, ktoré mohli ľahko všetko zmeniť.

"Nemôžem vám to vyčítať, pani Grangerová. Vážne sme sa nemohli vystáť a bola to väčšinou moja vina. Ale trochu sme dospeli a zistili sme, že spolu vychádzame prekvapivo dobre. Hermiona je mojou veľmi dobrou kamarátkou."

Draco počul svoj hlas, ale v skutočnosti nemal pocit, že tieto slová hovorí on. Bolo to, ako keby stál vedľa svojho tela a pozoroval scénu pred ním ako divák. Všimol si svoj vlastný protivný úsmev, ktorý nedosiahol jeho oči, spozoroval Hermionin onemený výraz a bolesť v jej očiach a všimol si, že pohľad pána Grangera zjavne vidí priamo cez neho. Ale videl aj prikývnutie a láskavý úsmev pani Grangerovej.

"Je milé, že ste prišli. Hermiona nikdy domov nepriviedla kamarátov, dokonca ani Harryho či Rona. Vždy sme čakali, že so sebou niekoho privedie, ale nepriviedla. Nečakala som, že to budete vy, Draco, ale som rada, že ste tu. Prosím, cíťte sa tu ako doma. Môžete mať hosťovskú izbu. Ach, a prosím, volaj ma Helen, dobre?"

Draco vďačne prikývol a usmial sa. Neodvažoval sa pozrieť na Hermionu.

Pán Granger nič nepovedal. Len sa díval, evidentne zaujatý svojou vlastnou teóriou o ich vzťahu.

"Mám zohriať raňajky pre vás oboch?" zrazu sa spýtala Helen a Draco sa konečne pozrel na svoju priateľku.

Hermiona sa na neho vôbec nepozrela. Len sa usmiala a nedokázala potlačiť zívnutie.

"Prepáč, mami, ale už vlastne nie som viacej hladná. Som len unavená. Vadilo by ti, keby som si trochu odpočinula?" spýtala sa rezervovane Draca.

Nemohol urobiť viac než len potriasť hlavou. Opustila kuchyňu so svojou mamou a on ju sledoval pohľadom, až kým nevyšla na poschodie.

"Tiež by si si mal trochu odpočinúť. Vyzeráš trochu unavený," nečakane sa ozval srdečný hlas a Draco sa podráždene zvrtol. Úplne zabudol na Hermioninho otca.

"Áno, ďakujem vám. Ale rád by som sa najprv naraňajkoval. Myslím, ak s tým nemáte problém."

Jonathan Granger len s úsmevom prikývol a vložil jeden z tanierov do mikrovlnky. Draco nebol hladný, ale mal proste chuť zjesť raňajky, čo mu pripravila Hermiona. Vyčerpane sa posadil. Ako dlho nespal? Dvadsaťštyri hodín? Či ešte dlhšie? Nedokázal si spomenúť.

Vôňa vajíčok a slaniny zaplnila kuchyňu a Draco cítil, ako jeho žalúdok zareagoval. Jonathan nakoniec naservíroval raňajky a Draco začal jesť.

"Takže, ako ste sa sem dostali, Draco? Myslím, ešte sa nemôžete premiestniť. Tak sa to volá, správne?" zrazu sa spýtal Jonathan, ktorý si vychutnával šálku kávy.

Draco prehltol a odpil si trochu pomarančového džúsu.

"Vlastne sme šli Rokfortským expresom. Veľa študentov chcelo ísť domov na Vianoce. Z King's Cross sme šli vlakom a potom taxíkom tu vo Winchestri. Cestovali sme celú noc, to preto sme takí strašne unavení."

Jonathan chápavo prikývol.

"A ako ste sa dostali do domu?"

Draco sa začervenal.

"Nuž, nemohli sme použiť mágiu, takže som pomohol Hermione vyliezť na balkón..."

Jonathan sa prekvapujúco začal smiať.

"Je to zázrak, že si nezlomila nohu alebo niečo. Jeanny je neuveriteľne bystrá, ale nepatrí práve k športovému typu."

Draco sa usmial.

"Nie, myslím, že nie," odpovedal tichým hlasom.

Jonathan sa zrazu postavil a odložil šálku od kávy do umývačky.

"Hosťovská je oproti kuchyni. Má tiež kúpeľňu. Len si urob pohodlie. Máme dosť času porozprávať sa neskôr. A Draco, mal by si vymyslieť nejaké hodnoverné vysvetlenie, prečo si chcel ísť nakupovať ešte predtým, než ste sa naraňajkovali."

Draco sa pozrel do tých známych medovo-zlatých očí a zbadal úsmev na perách Jonathana Grangera než tiež opustil kuchyňu a vyšiel na poschodie.

Takže mal pravdu. Hermioninho otca nebolo ľahké oklamať.

Draco si vzdychol a začal upratovať. V tom do kuchyne vošla Helen a zamračila sa.

"Nemusíš upratovať, drahý. Len to nechaj na mňa. Hermiona už spí a ty by si si mal pospať tiež."

Draco sa vďačne usmial a s úľavou opustil kuchyňu. Otvoril dvere na hosťovskej izbe a znova si vzdychol. Jednoducho nedokázal zabudnúť na ten výraz v Hermioniných očiach.

Vyzliekol sa a šiel do postele. Draco sa zhlboka nadýchol a pokúsil sa tešiť sa z pocitu, že konečne leží v posteli. Nedokázal to. Bez nej bola taká studená. Taká temná a prázdna. Ublížil jej a nedokázal to zniesť. Len chcel byť ešte raz v jej blízkosti. Navždy...

Ak človeku, ktorého milujete, je bez vás lepšie, odídete? A ak vám niekto vo vašom odchode zabráni, bola to náhoda alebo skôr osud? Ak dostane šancu byť znova sebecký, využijete ju? Alebo utečiete? A ak je ona jediným svetlom vo vašom zúfalom živote, budete dosť silní, aby ste žili v temnote?

Draco nakoniec upadol do bezsenného spánku.

ooOoo

Pansy sa pozrela do zrkadla a zhlboka sa nadýchla. Bol už skoro večer a práve sa pripravovala na svoj zásnubný večierok. Od matky dostala zelené šaty so striebornými doplnkami, aby zdôraznila spojenie so Slizolinom, ale Pansy si vybrala iné šaty. Obliekla si akvamarínové šaty bez ramienok so zodpovedajúcimi lodičkami. Vlasy mala natočené a vyzdobené nádhernou nezábudkou.

Pansy si pripadala pekná, hoci vedela, že si to Draco pravdepodobne vôbec nevšimne. Odfrkla si. Keby len existovala šanca, že toto sa v jeden deň stane skutočným manželstvom. Ale vedela, že je to beznádejné. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usilovala - pre Draca Malfoya existovalo len jedno dievča a to sa nevolalo Pansy Parkinsonová.

Pansy si zahryzla do pery. Od začiatku to vedela, ale nemohla tomu uveriť. A potom predviedol takú scénu uprostred Veľkej siene a zrazu pochopila pravdu. Ak existovala jedna jediná vec, čo Pansy vedela, potom to bolo to, že Draco Malfoy by nikdy neriskoval svoju povesť, keby to nebolo vážne. Takže z toho môže vyplývať len jeden jediný záver: v skutočnosti to s Grangerovou myslel vážne. Pekelne vážne. A ak sa Draco naozaj zamiloval, potom neexistovala žiadna šanca, aby sa tieto city zmenili.

Zaklopanie na dvere prerušilo jej smutné myšlienky.

"Je otvorené," zašepkala a otočila sa tvárou k svojmu ´snúbencovi´.

Draco dodržal svoj sľúb - vyzeral nádherne. Ale Pansy mala znova ten pocit, že je na ňom niečo iné. Hoci evidentne to bol ten istý človek, v jeho šedých očiach bola podivná dospelosť. A niečo v tom, ako nosil svoj čierny smoking, ju miatlo.

"Si nádherná," s úsmevom povedal, hoci jeho oči boli prázdne.

Pansy sa aj tak začervenala.

"Vďaka."

"A čo ja? Spokojná?" spýtal sa pobavene a Pansy sa začervenala ešte viac.

"No, myslím, že ujdeš," stroho odvetila a Draco sa začal smiať. Nedokázala zabrániť úsmevu.

"Poďme, nech je to za nami," povedal a ponúkol jej ruku.

Pansy prikývla a prijala jeho ruku. Bola teplá a vyvolávala pocit bezpečia. Nemala predurčené byť tou, ktorú miloval, ale mohla byť aspoň jeho priateľkou. Nebola tá, ktorú chcel držať, ale bola tá, ktorá dnes večer bude držať jeho ruku. Nebola dievčaťom, ktoré bude niekedy milovať, ale mohla byť niekto, kto mu bol blízky. Vždy to bude bolieť, ale nechcela ho stratiť - dokonca aj keď jej mohol ponúknuť len priateľstvo.

Opustili izbu a schádzali dole schodmi. Držal ju za ruku a viedol smerom k veľkému salónu. Prešli okolo zrkadla a Pansy náhle zastala. Draco sa na ňu prekvapene pozrel a potom sledoval jej pohľad k zrkadlu pred nimi.

Bol z nich pekný pár. Pansy si prezerala Dracove žiarivé vlasy a jeho strieborné oči a porovnávala ich s jej vlastnými tmavými vlasmi a očami. Bol to pekný kontrast. Dracove pery sa skrútili do smutného úsmevu.

"Akosi to sedí, nemyslíš?" nakoniec zašepkala.

Draco prikývol.

"Áno, akosi."

Pansy tiež prikývla. Otočila sa, aby unikla falošnému páru v zrkadle. Akosi jednoducho nestačilo.

Draco šiel za ňou a chytil ju za zápästie. Pansy sa otočila, ale nepozrela sa na neho. Nechcela tie oči vidieť.

"Mali by sme ísť, už nás čakajú," zašepkala a Draco jej utešujúco stisol ruku.

"Toto nemusíš robiť, Pansy. Nebudem ti to vyčítať - nikdy. Máš plné právo okamžite odísť a aby som pravdu povedal, bola by to tá najmúdrejšia vec, čo by si mohla urobiť."

Hlas mal zamatový a ona mala pocit, ako keby sa jej dotýkal.

Pansy vzhliadla a stretla sa s jeho rozbúreným pohľadom. Odhodlane pokrútila hlavou.

"Možno nie som bystrá, Dray, ale držím svoje slovo. Teraz ho nevezmem späť. No tak, poďme."

Pansy sa otočila, aby mu nedovolila vidieť blížiace sa slzy. Ak nemohla byť tá, ktorú miloval, potom chcela byť aspoň tá, ktorú si vážil ako priateľa.

ooOoo

Dracove šedé oči sledovali Pansy a ešte stále sa nepohol, keď sa otočila, aby mu netrpezlivo čelila. Bola naozaj pekná v tých modrých šatách s natočenými vlasmi a tými tmavými očami. A bývala by dobrou voľbou ako priateľka. Boli by mali pekný vzťah - bezpečný a nekomplikovaný. Ale v jeho srdci nikdy neboli ohľadne nej také pocity - ani teraz a ani v jeho budúcnosti. A zrazu si spomenul na minulosť...

ooOoo

"To nemyslíš vážne," povedala šokovaná Pansy, ruky založené v obrannej pozícii.

Draco sa zhlboka nadýchol.

"Jednoducho si nemôžem pomôcť. Milujem ju."

Pansy sa posadila a začala si masírovať spánky, oči zatvorené.

"Máš najmenšej potuchy, aké je to nebezpečné? Sľúbila som, že budem v kontakte s tvojimi rodičmi, sľúbila som, že ti dám vedieť, čo sa deje, ale nikdy som nesľúbila, že sa zmierim s každou tvojou stupiditou, Dray! Je to Grangerová, do pekla! V škole si ju nenávidel a teraz pre ňu robíš špióna? Čo si, humusáčkin pomocník?"

Draco chytil Pansy za rameno skôr, než sa vôbec mohol rozhodnúť, že tak urobí. Skrivila tvár bolesťou.

"Ubližuješ mi..." ozvala sa nahnevane, stále sa bolestivo škerila.

"Neuvedomuješ si to? Rozprávaš ako smrťožrút! Sú to vrahovia, Pansy! Každý jeden z nich - vrátane môjho otca - miluje mučenie, manipuláciu a zabíjanie nevinných ľudí. A nielen muklorodených, ale aj čistokrvných! Čo sa stalo Macnairovi? Čo sa stalo Goylovým starým rodičom? Zabili ich! Zabili ich smrťožrúti na Voldemortov príkaz. Kým sú, že sa nazývajú lepší než muklorodení? Aký zmysel má byť pyšný na čistotu našej krvi, ak nemáš žiadnu osobnosť, súcit či dobrotu?"

Pansy sa na neho prekvapene pozrela, hnedé oči doširoka roztvorené.

"Bolí to, Dray..." zašepkala a Draco ju pustil, ako keby sa popálil.

"Prepáč... Neviem, prečo som vôbec prišiel. Len som chcel, aby si to pochopila," povedal zachrípnuto, vzal si bundu a otočil sa, že odíde.

Pansy ho zrazu zastavila tým, že mu zozadu ovinula ruky okolo pása.

"Nechoď, Dray. Je mi to ľúto... Bola som len... prekvapená. Prosím, nechoď."

Draco sa zhlboka nadýchol a položil ruku na jej ruku. Musela pochopiť. Bola jedinou priateľkou, ktorú stále mal.

ooOoo

Draco videl to drobnú dievčinku pred ním a skoro spanikáril. Bola taká mladá, taká krehká. Ešte nebola ani tou mladou ženou,