Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod k poviedke



BRING ME TO LIFE (Luckei1)

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/1/Bring_Me_To_Life

http://community.livejournal.com/floofics/17357.html



BRING ME TO LIFE

Preklad: Bbarka

Banner: moonjameskitten

Stav: Zaslaná žiadosť o preklad

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Pairing: Draco/Hermiona, Harry/Pansy

Dramione  (Romantika)

Počet kapitol: 12


1. kapitola - Život si ma vybral 1/2



BRING ME TO LIFE

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/1/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Bring Me To Life

1. kapitola - Život si ma vybral - časť prvá

"Naplnila som túto fľašu svetlom zo slnka" - Dar Williams

Bol slnečný deň. Obloha mala perfektný odtieň modrej, priestor bol posiaty zopár nadýchanými bielymi oblakmi, a vial chladný, jarný vánok. Bol to jeden z tých dokonalých dní.

Hermiona sa usmievala, keď kráčala naprieč Londýnom, cestou z jej bytu do kancelárie Denného Veštca, ktorá sa nachádzala veľmi blízko Ministerstva. Zvyčajne sa premiestňovala, ale keď sa v to ráno pozrela z okna, to počasie si priam žiadalo prechádzku.

Pouličný predavač predával kvety a ona sa zastavila, aby ich obdivovala. Stál na jednej strane Waterloo Bridge, ktorý sa klenul ponad Temžu. Vozík takmer praskal vo švíkoch, bolo tam tak veľa kvetín, z ktorých sa dalo vyberať. Hermiona sa rozhodla kúpiť si pestrofarebnú kyticu do svojej kancelárie - sivé steny Veštca dokázali byť deprimujúce.

Poďakovala mužovi a s malým zamávaním sa vydala krížom cez most.  Zastavila sa zhruba v tretine cesty, aby obdivovala mesto a rieku. Niekedy Londýn vyrážal dych. Milovala jar.  Uhol, pod ktorým dopadali slnečné lúče, zdôrazňoval všetky tie nové farby, ktoré ožívali na stromoch, kríkoch, a v mestských parkoch. Muškáty, ktoré pestovala v kvetináči, práve začínali kvitnúť.

Hermiona sa usmiala a pokračovala v chôdzi, ale keď otočila hlavu, niečo pritiahlo jej pozornosť. Smerom k rieke sa trepotala červená šatka  a bola dostatočne ľahká, aby ju vietor skrúcal okolo seba. Sledovala, ako jemne pristála na vode a začala sa pohybovať s prúdom.

Hermiona sa bez premýšľania pozrela smerom k stredu mosta, aby videla, komu tá šatka spadla. Namiesto toho, aby zbadala niekoho, kto by sa v hrôze pozeral ponad okraj mosta na svoju šatku, uvidela ženu, ktorá sa neisto krčila na vonkajšej strane.

Hermiona na okamih spanikárila. Kým sa pozerala, žena sa nepokúsila skočiť alebo sa postaviť alebo sa aspoň pohnúť. Hermiona sa horúčkovito poobzerala okolo seba; nezdalo sa, že by si niekto iný tú ženu všimol.  Hermiona prebehla do stredu mosta, a keď sa pozrela dole,  videla, že sa žena nepohla.

"Nerobte to!" Zakričala Hermiona, obávajúc sa, že čokoľvek, čo by mohla povedať, by tú ženu vystrašilo a zapríčinilo jej pád.

Žena bez toho, aby sa pozrela hore, povedala : "Prečo nie? Aký to má zmysel?"

"Prosím, všetko má nejaký zmysel. Poďte sem hore, porozprávame sa." Jej myseľ pracovala ako o preteky a cítila sa úplne bezmocná. Tmavovlasá žena bola priďaleko na to, aby ju dočiahla, keď bola v skrčenej polohe. Hermiona sa rozhodla, že ak by tá žena mala spadnúť, použije mágiu, ak bude musieť.

"On ma nemiluje," ozval sa ženin sklamaný hlas.

Hermiona odolala nutkaniu prevrátiť oči, aj keď by to nikto nevidel. "Som si istá, že to nie je pravda," povedala Hermiona povzbudzujúco. Samozrejme, netušila, či to bola pravda, ale bola si naozaj istá, že v tejto chvíli to nebolo dôležité vedieť.

Žena sa uškrnula a pokrútila hlavou. "Nepoznáte ho."

"Áno, máte pravdu, nepoznám. Ale - nestojí za to, toľko viem. Teraz poďte sem hore a porozprávame sa. Povedzte mi všetko o tom, čo za magora to je.

"Načo sa namáhať? Povedal, že ma nikdy nemiloval."

"Som si istá, že bol len nahnevaný," pokúsila sa Hermiona, prakticky prosiac ženu, aby počúvala.

"Vy Draca nepoznáte."

Hermionina krv stuhla v zlomku sekundy. Nie je možné, aby bol tento Draco niekto iný ako ten Draco. Nebolo to práve bežné meno.

Žena pokračovala, čo bol prísľub dlhého monológu o cnostiach Draca Malfoya. "Je hrozný aj úžasný zároveň."

"Pansy?" vyhŕkla Hermiona.

Tá žena konečne vzhliadla. "Grangerová?"

"Zbláznila si sa? Okamžite sa sem postav!"

"Ale - "

"Draco Malfoy za to absolútne nestojí. Ak tu hore so mnou nebudeš do piatich sekúnd, prekľajem ťa. Raz. Dva. Tri - "

"Okay, okay, pre Merlina. Upokoj sa." Pansy sa pomaly a opatrne postavila, potom preliezla zábradlie na moste a postavila sa na chodník.

Keď bola Pansy bezpečne na správnej strane zábradlia, Hermiona ťažko dýchajúc klesla na zem. Kytica kvetov spadla po jej boku. Pansy zalomila rukami predtým, ako klesla vedľa Hermiony. Pritiahla si nohy k hrudi a plakala.

Autá sa náhlili povedľa, nedbajúc na to, čo sa takmer stalo. Hermiona sa pozrela na koniec mosta a pozorovala modré auto, ktorého vodič asi mohol vidieť Pansy štverajúcu sa cez zábradlie.  Keď auto zabočilo doprava, Hermiona v duchu prekliala šoféra za to, že nemal tú slušnosť zastaviť.

Pansyine vzlyky pritiahli Hermioninu pozornosť. Objala ju jednou rukou a venovala jej utešujúce stisnutie. Nebolo to dvakrát príjemné, keď bola tak blízko Pansy, ale sedela tak, až dokým sa Pansyine plecia neprestali triasť.

Chrbtom ruky si utrela nos a pozrela sa na Hermionu. " Čo tu robíš?"

"Ja - Ja niekedy chodím pešo do práce."

"Oh."

"Pansy, naozaj si išla skočiť?"

"Ja neviem. Najprv som chcela, ale potom... musela som myslieť na ten obraz, ktorý som začala, ale nedokončila a naozaj som chcela. Dokončiť ho, tak som to myslela. Ak by som skočila a... a umrela, nebola by som toho schopná."

"Ty maľuješ?" Spýtala sa Hermiona, neschopná zakryť prekvapenie.

Pansy prikývla a potiahla nosom.

"Čo si maľovala? "

"Draco vlastní záhradu. V jednej jej časti je lavička, vedľa nej pomarančovník. Večer slnko svieti do záhrady a na stromy a - je to proste krása. Naozaj by si to mala vidieť. Neviem to opísať. Preto to chcem namaľovať."

"Prepáč mi, nechcem vyzvedať, ale jednoducho neviem... ste s Malfoyom... manželia?"

"Nie," povedala Pansy smutne. Potom, "Zaujíma ťa, prečo maľujem jeho záhradu, pravda?"

Hermiona prikývla.

"Žijem v jeho dome."

"Žiješ s ním?"

Pansy sa krivo usmiala. "Áno a nie. Nie s ním, iba v jeho dome. To je všetko."

"Oh." Hermionina myseľ sa znovu rozbehla ako o preteky. Po tom, čo sa práve stalo, cítila k Pansy akýsi záväzok. Nemohla od nej jednoducho odkráčať s ´tak teda, pekný deň´. Nepoznala žiadne detaily o vzťahu medzi Pansy a Malfoyom; iba vedela, že Pansy by sa nemala vrátiť do jeho domu. Pravdepodobne už nikdy viac. V Hermioninej krvi začal vrieť hnev na Malfoya.

"Pansy, čo dnes robíš?"

Pokrčila ramenami.

"Poď ku mne domov. Napíšem môjmu šéfovi do práce, že nemôžem prísť. Vyzeráš, že by ti prišlo vhod trochu si pospať."

Pansy sa zamračila a vyzerala, že rozmýšľa. "Ale Draco ma čaká na obed."

"Zruš to. Možno by si ho chvíľu nemala nijak vídať. Nemyslíš?"

Pansy znovu pokrčila ramenami.

"Ja si to myslím," riekla Hermiona a vstala. Natiahla ruku k Pansy. "Poď... robiť... dievčenské veci."

Pansy na ňu vzhliadla a napoly sa usmiala. "Vždy ma zaujímalo, či by sa dalo niečo urobiť s vlasmi, ako sú tvoje. Môžeme ťa prerobiť!"

Hermiona zaškrípala zubami a znovu raz odmietla prevrátiť oči. "Čokoľvek chceš, Pansy. Čo povieš?"

Ten veľmi krátky moment šťastia zmizol tak rýchlo, ako sa objavil. Pansyin úsmev zvädol a celá jej nálada vyprchala. "Je to beznádejné. Tvoje vlasy budú vždy vyzerať... takto," povedala s pohŕdavým prikývnutím.

"Pansy," odvetila Hermiona veľmi trpezlivo. "Ak niekto dokáže urobiť niečo s mojimi vlasmi, si to určite ty."

Pozrela hore. "To si myslíš?"

"Samozrejme, že áno," prevravela Hermiona. "Ideš už? Môžeš mať neobmedzenú vládu nad mojimi vlasmi."

Pansy pomaly prikývla a vzdychla. "Mala by som to povedať Dracovi."

"Nie. Si veľké dievča. Nemusíš mu hovoriť nič."

"Bude sa báť," povedala Pansy a vstala.

"Tak nech sa bojí."

"Nie, Grangerová, on vôbec nie je taký, ako si myslíš."

"Uhm. Poďme, tadiaľto." Hermiona sa vracala po moste rovnakou cestou, akou prišla, ale po pár krokoch zastala. Zamračila sa, išla k zábradliu a pozrela sa dole. "Pansy! Nemohla si sa zabiť skokom z tohto mosta!"

Pansy prikročila k nej a tiež nakukla dole. "Uvedomila som si to, keď som sa sem dostala."

Hermiona na ňu pohliadla a aj keď robila, čo mohla, aby potlačila chichot, nedokázala to. Pansy sa zachmúrila, potom sa usmiala a začala kráčať po moste.

"Úprimne, Grangerová, on je -"

"Dohodnime sa na jednom pravidle, dobre?" Povedala Hermiona. "Zákaz hovoriť o Malfoyovi. Platí?"

"Ale -"

"Pansy, myslím si, že práve teraz by pre teba bolo najlepšie o ňom nehovoriť." Pansy zdráhavo súhlasila a nasledovala Hermionu do jej bytu. Nerozprávali sa o ničom dôležitom, Hermiona sa veľa pýtala, aby udržala Pansyinu myseľ zamestnanú.

Keď prišli do Hermioninho bytu, poslala Pansy do kúpeľne na dlhý a ukľudňujúci kúpeľ. Dala Pansy svoje najlepšie oleje a peny do kúpeľa a použila kúzlo, aby voda zostala horúca. Kým sa Pansy máčala, Hermiona urobila čaj a keď bol hotový, doniesla hrnček Pansy.

"Ďakujem," zašepkala, keď si ho od Hermiony vzala. Odchlipla si a zavrela oči. Hermiona potichu opustila miestnosť.

Keď Pansy skončila, Hermiona jej dala uterák a na oblečenie svoje najlepšie, najpohodlnejšie pyžamo. Hermiona sa spýtala, či jej chce urobiť vlasy, ale Pansy pokrútila hlavou a namiesto toho sa pýtala do postele. Očividne niekoľko posledných nocí nespala dobre.

Hermiona ju zaviedla do hosťovskej izby a švihnutím prútika dala na posteľ obliečky a nadýchané vankúše navyše. Uistila sa, že okná sú zamknuté, aj keď bola na šiestom poschodí, a odstránila ostré alebo potenciálne nebezpečné veci. Hermiona požiadala Pansy o jej prútik, ale ona sa zamračila a povedala, že ho nechala u Draca.

Pansy zaspala skôr, ako Hermiona vôbec opustila izbu.

OOO

Nasledujúce tri dni boli ťažké pre Hermionu a hrozné pre Pansy. Hermiona odmietla dovoliť Pansy odísť z jej bytu, alebo utekať domov k Dracovi, alebo vôbec hovoriť o ňom. Stále sa pokúšala prísť na to, čo robiť s tým dievčaťom. Harry a Ron sa zastavili druhý večer, báli sa, lebo dva dni nebola v práci.

Hermiona  im povedala, čo sa stalo a obaja boli znepokojení kvôli nej a Pansy.

"Prečo ju musíš strážiť ty?" opýtal sa Ron.

"Čo Malfoy?" doplnil Harry.

"Ona sa tam nevráti, Harry." Hermiona prekrížila ruky; o tejto záležitosti sa nebude diskutovať. "Netuším, čo sa medzi nimi stalo a nenechám ju vrátiť sa na miesto, kde bola tak deprimovaná, že chcela skočiť z mosta." Obrátila sa na Rona. "Držím ju tu, pretože nemá kam inam ísť. Nakoniec, nespomenula nič iné. Všetko, čo chcela urobiť, bolo ísť späť k Malfoyovi."

"Ale Hermiona, bojím sa o teba," povedal Ron, pozrel sa preč a pohrával sa s rohom jej príborníka. "Čo ak... čo ak sa o niečo pokúsi, kým tu bude?"

Zopár obrázkov preblesklo Hermioninou mysľou, ale vytlačila ich preč. "Urobila som náležité opatrenia. Premiestnila som všetky ostré predmety z jej blízkosti a schovala som ich. A ty vieš, že nebude schopná dostať sa cez moje zamykacie kúzla. Udržiavam všetky okná zamknuté a pripravujem všetko jej jedlo. Nevie, ako sa používa väčšina spotrebičov, pretože sú muklovské. A nemá svoj prútik. Tiež som si zobrala pár psychologických kníh z knižnice - aby som si osviežila pamäť - som v polovici druhej."

"Takže za týždeň z teba bude expert?" opýtal sa Harry.

"Nie," odvetila podráždene. "Ale...mám s tým skúsenosť, a myslím, že jej môžem pomôcť. Povedala, že chcela skočiť, lebo Malfoy ju už viac nemiluje. Alebo tak nejako."

"Ak by som bol ňou, usporiadal by som oslavu." riekol Ron s chichotom.

Hermiona sa na neho zamračila. "Ona sa o neho úprimne zaujíma. Toľko som sa naučila od včerajšieho rána. Myslí si, že on je najdokonalejšou žijúcou osobou."

"A ja som v skutočnosti smrťožrút." vyhlásil Harry.

"Chcem s ňou pracovať na tom, aby videla, že má chyby. Keď viac nebude tou dokonalou predstavou v jej hlave, možno zistí, že tam vonku sú pre ňu lepší muži. Alebo, čo je dôležitejšie, že nepotrebuje Malfoya, alebo kohokoľvek, aby ju urobil šťastnou."

"Veľa šťastia," prevravel Ron.

"Plánovala som požiadať vás dvoch, aby ste mi pomohli," povedala Hermiona tónom, ktorý naznačoval, že v tejto veci skutočne nemajú na výber.

Harry a Ron si vymenili pohľady. "Čo presne myslíš?" spýtal sa Harry.

"Práve teraz ju v byte nenechám samú. Ale občas budem musieť odísť, a napokon vyčerpám maródku a budem sa musieť vrátiť do práce. Vy dvaja by ste mi mohli pomôcť s vybavovačkami, alebo by ste s ňou sedeli."

"Ona nie je bábätko," odvetil Ron.

"Ja viem, ale toto je to, čo robím. Ak ju nechám samú, utečie k Malfoyovi. A to nie je to, čo potrebuje." Hermiona pohliadla na svojich priateľov. "Prosím. Môžem s vami rátať?"

"Áno, pravdaže," povedal Harry neochotne. "To vieš, že môžeš. Ale prosím, sľúb mi, že si necháš pomôcť, keď ti to bude prerastať cez hlavu. Okay?"

"Sľubujem," prehovorila úprimne, vďačná za ich pochopenie a priateľstvo. "Och, ďakujem!" Hermiona objala najprv Harryho, potom Rona. "Tak, Ron, ako to ide s Fleurinou sesternicou?"

Ron sa začervenal a pozrel sa preč. "Fajn. Mimochodom, volá sa Suzette."

Hermiona sa uškrnula. "Ja viem. Len je zábava doberať si ťa."

"Och, Hermiona. Nevedela som, že máš spoločnosť." Pansy stála vo dverách v Hermioninom pyžame a hanblivo sa pozerala na prítomných.

"Pansy, poď ďalej. To je len Harry a Ronn. Dáš si čaj?"

"Áno, prosím," povedala placho. Sedela na kraji pohovky, tak ďaleko od tých mužov, ako len mohla. V tichosti čakali, kým sa Hermiona vráti.

"Ďakujem, že si nejaký ponúkla mne," žartoval Ron nervózne, keď sa vrátila.

"Och! Tak ma to mrzí, dáš si - "

"Nie," riekol rýchlo. "To je v poriadku. Myslím, že práve odchádzame, pravda Harry?"

"Ha?" povedal Harry. "Prepáč, ja som ... čo?"

"Práve sme na odchode, že?" odvetil Ron dôrazne.

"Och, dobre, Hermiona, nepotrebuješ niečo?"

"Nie, ale ďakujem," prehodila, sadla si vedľa Pansy a venovala jej vrelý úsmev. "Potrebuješ niečo?" Pansy pokrútila hlavou. "Hádam, že sa s vami dvomi uvidím?" Povedala.

"Hej, pravdaže," ozval sa Ron. "Čokoľvek budeš potrebovať, len nám daj vedieť."

"Rád som ťa znovu videl, Pansy," povedal Harry, keď sa Ronom zberali na odchod.

Pozrela na neho, oči rozšírené. "Och, ehm, ďakujem."

Harry sa na ňu usmial a nasledoval Rona z dverí. "Maj sa, Hermiona."

OOO

 

 


1. kapitola - Život si ma vybral 2/2



BRING ME TO LIFE (Luckei1)

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/1/Bring_Me_To_Life

http://community.livejournal.com/floofics/17357.html

 

 

BRING ME TO LIFE

Preklad: Bbarka

Banner: moonjameskitten

Stav: Zaslaná žiadosť o preklad

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Pairing: Draco/Hermiona, Harry/Pansy

Dramione  (Romantika)

Počet kapitol: 12



O dva dni neskôr, hneď po večeri, sa ozvalo klopanie na dvere. Hermiona čakala Harryho, ktorý jej mal doniesť nejaké potraviny, takže sa neunúvala opýtať sa, kto je tam. Chyba.

Keď naširoko otvorila dvere, našla tam stáť Draca Malfoya, vyzerajúceho, ako keby kráčal tri míle v daždi a dostal zápal pľúc a potom sa rozhodol týždeň nejesť. Vyzeral hrozne.

"Malfoy?"

Skôr, než si to mohla premyslieť, Hermiona začula niekoho utekať a čoskoro ju Pansy odstrčila z cesty z cesty a hodila sa Dracovi okolo krku. Opätoval jej objatie a pevne ju objal. Hermiona to s úžasom sledovala.

"Už to nikdy znovu neurob," povedal prísne, keď ju od seba odtlačil. "Nikdy! Okej? Nikdy som nebol taký vydesený."

Pansy prikývla, hrýzla si peru a usmievala sa. "Neurobím. Som taká rada, že si tu. "

Prikývol, jeho hnev sa rýchlo vytrácal. "Ja som len rád, že si v poriadku."

Hermiona si nahlas odkašľala a obaja, Pansy aj Draco, sa na ňu pozreli. "Pansy, potrebujem sa… s ním… porozprávať. " Pansy vyzerala zdráhavo, keď mala od neho odísť. "Prosím? Bude to len na minútku, sľubujem. "

"Môžem ísť s ním? "

Hermiona pohliadla na Draca a bola prekvapená, keď uvidela, že jeho oči sú naširoko otvorené. "Musíme sa o tom porozprávať," odvetila, a stále sa mu pozerala do očí. "Malfoy? Na chodbe? "

Prikývol a vykročil späť cez dvere, ktoré sa nikdy nezavreli. Hermiona ho nasledovala a potom zamkla a použila na dvere kúzlo nevyrušiteľnosti. Potom sa pomaly otočila, aby mu čelila, nebola si celkom istá, čo povie.

Našťastie ju z tej obavy vyslobodil. "Čo sa stalo? Prečo je tu? "

"Malfoy-"

"Poslala mi list, v ktorom mi oznámila, že zostáva s tebou, a žiadala ma, aby som po ňu prišiel. Bol som chorý od strachu."

"Ak ma necháš hovoriť, budem viac ako šťastná, že ti to objasním. "

"Och, správne. Teda, do toho. "

Hermiona sa zhlboka nadýchla, stále neistá, kde začať. "Nie som si istá, ako to povedať. Našla som Pansy pred tromi dňami, stála na moste. Ona… tam išla s tým zámerom, že skočí."

Dracove oči sa rozšírili a pery sa prekvapene oddelili. "Čože? "

"Bola to úplná zhoda náhod, že som ju našla. Akosi som ju prehovorila, aby neskákala, aj keď v skutočnosti bola proste taká prekvapená, že ma vidí, že urobila, čo som povedala. Každopádne, zobrala som ju sem. Povedala, že bývala v tvojom dome, a že chcela skočiť, pretože ju nemiluješ. Nechystala som sa nechať ju vrátiť sa k tebe. A tiež ju nenechám odísť s tebou dnes večer. "

Draco prisvedčil, pomaly spracovával tú informáciu. "Ja-Ja nemôžem uveriť, že by to urobila." Vypustil vzduch, ktorý zadržiaval a tým, že zovrel vlasy v pästi a potiahol, znepokojil Hermionu. "Nemôže sa vrátiť. Ja-Ja už to ďalej nezvládnem. "

"Čo nezvládneš? Čo sa deje? Ona mi v podstate nič nepovedala. Začneš od začiatku? "

Vzhliadol k nej, chvíľu ju odhadoval, potom vyčaroval stoličku a zťažka si na ňu sadol. "Rodičov Pansy zabili vo Vojne. Voldemort zobral všetko, čo mali, takže jej nič nezostalo. Vzal som ju k sebe. Bola mojou priateľkou, odkedy si pamätám; nebolo možné, že by som ju jednoducho opustil. Odvtedy so mnou žije. Najprv to bolo fajn. Bavili sme sa, nechal som jej prerobiť niekoľko izieb, v ktorých bývala. Ale asi po šiestich mesiacoch začala byť naozaj majetnícka. Pýtala sa ma, kam idem, s kým, na ako dlho… medzi iným. Ja… Ja som sa nazdával, že viem, že má pre mňa slabosť, ale nikdy som to nepovzbudzoval, nikdy som ju k tomu neviedol. Minimálne, nie úmyslene; ale ona tvrdila, že som to robil.

Po nejakej dobe som obmedzil svoje spoločenské vychádzky. Naozaj by sa zrútila, ak by som išiel na rande. Trvala na tom, že ona je tá, s ktorou mi je súdené byť. Opakovane som jej hovoril, že ja k nej necítim to isté. Vždy som pri tom bol len jemný a čestný. Mal som plno skúseností s tým, keď bola Pansy žiarlivá v škole, a vedel som, ako sa s tým najlepšie vysporiadať. Aspoň som si myslel, že viem. Očividne, keď žila so mnou, žiadna z tých stratégií nefungovala. Iba sa zhoršovala.

Po ďalších, asi šiestich mesiacoch, som sa rozhodol, že to nemá cenu celý čas bojovať a prestal som chodiť von úplne. Myslel som si, že ju to rozveselí a budeme sa môcť znovu zabávať ako priatelia. Ale nešlo to, ani jednému z nás. Začalo ma hnevať, že mi bráni v tom mať svoj život, priateľov, dievča – akékoľvek. Stále predpokladala, že sa medzi nami niečo stane, a keď sa nestalo, nahnevala sa.

Prešlo ďalších štyri, možno päť mesiacov, a ja som to viac nedokázal znášať. Začal som sa s niekým vídať a Pansy sa zosypala. Pred piatimi dňami som bol s tým dievčaťom na rande a Pansy nás musela sledovať, pretože sa ukázala a spravila obrovskú scénu. Bolo to zahanbujúce a bola hlučná, a… no, boli tam deti, ktoré počuli veľa vecí, ktoré nemali. Pred celou reštauráciou som jej musel povedať, že ju neľúbim. Donútila ma. Vždy som jej hovoril, že jej poviem pravdu, tak som to urobil.

Potom nič - nekričala, nevrieskala. Pustila pár sĺz a pozerala sa na mňa, ako keby som ju zradil, a potom potichu opustila reštauráciu. Netreba dodávať, že sa s tým dievčaťom viac nevídavam. Plným právom mi povedala, že si nezaslúži byť uprostred toho, čo nazvala ´milenecké hašterenie´ a zalomila to.

Bol som na Pansy taký nahnevaný, že keď som prišiel domov, išiel som rovno do jej izieb, aby som pokračoval v našej hádke, ale nebola tam a tej noci, a ani potom, sa nevrátila domov. Tak keď som dostal jej list, rovno som doklusal."

Kým rozprával, Hermiona si sadla na zem a oprela sa o svoje dvere. Aj keď sa počas toho, ako rozprával, na ňu naozaj nepozrel, nemohla od neho odtrhnúť oči. Celý ten príbeh – všetko, čo spravil pre Pansy – vyzeralo príliš surreálne. Hermionu ohromilo to, že bol, že chcel byť takým dobrým priateľom. Pravdou bolo, že sa zmenil; všetci to vedeli. Každý poznal príbeh, ako sa pripojil a bojoval s Rádom.

Bol hrdina ako Harry; a rovnako ako Harry sa vyhýbal žiare reflektorov.

Počas vojny sa veľa nerozprávali, a istotne nikdy neboli priatelia. Mali na práci priveľa iných vecí; ledva ho vídavala. Takže v jej mysli veľmi pripomínal toho Draca Malfoya, ktorého poznala zo školy a dospela k záveru, že sa zmenila len jeho loajalita. Nikdy sa nepokúšal zblížiť sa s niekým z Rádu; len sa upol k svojim povinnostiam a bezchybne ich plnil.

Takže to, že sedel pred jej bytom, vylieval si srdce a rozprával jej veľmi osobné detaily o svojom živote spôsobilo, že sa jej zatočila hlava. Predovšetkým viacerými otázkami.

"Netušila som, že sa budeš tak báť."

Len sa na ňu pozrel a jeho oči jej povedali príbeh dlhých, ustarostených hodín a nepokojného spánku. Ak vôbec spal.

"Ja – Ja som len chcela urobiť to, čo som si myslela, že bude pre ňu najlepšie. Nevedela som, že ti napísala… musela použiť sovu, ktorá mi včera doručila moju poštu. Žiadala som ju, aby ju vypustila."

"Je veľmi vynaliezavá."       

"Zistila som. Ona… skúsila niečo takéto aj predtým?"

Pokrútil hlavou.

"Ale vyhrážala sa. Preto som sa tak bál. Naozaj mi na nej záleží, ale nedokážem jej dať to, čo odo mňa chce. Proste nemôžem. Ak by som mohol, urobil by som to už dávno. Ale nemôžem sa donútiť cítiť to k nej. Nemôžem…" Jeho hlas sa vytratil a hlavu si položil do dlaní.

Hermiona si pomyslela, že by mohol plakať, aj keď tomu nič viditeľné nenasvedčovalo. Chcela ho objať, rovnako, ako pred tromi dňami objímala Pansy. Bolo očividné, že tiež trpí. Postavila sa, vykročila naprieč chodbou a zastala priamo pred ním; nevedela, čo presne urobiť, tak položila ruku na jeho plece.

Stuhol a zložil si ruky z tváre. Potom sa na ňu pozrel, jeho oči červené. Hermiona stiahla ruku a až kým sa nepozrel preč, stála nepríjemne blízko pri ňom.

Potom povedala: "No, poďme sa porozprávať. Ty ju nechceš zobrať späť."

Pokrútil hlavou. "Nemôžem. Ja – Ja… robil som, čo som mohol, ale nemyslím si, že je pre ňu dobré žiť so mnou."

"Súhlasím. Pozri, môže zostať so mnou. Aj tak som plánovala ju tu na chvíľu nechať."

V pohľade, ktorý jej potom venoval, sa miešalo prekvapenie s vďačnosťou. "Naozaj?"

"Áno. To posledné, čo potrebuje, je byť ti práve teraz nablízku. Hovorila som s Harrym a Ronom a súhlasili, že mi pomôžu. Chcem ju od teba udržať bokom. Ona si v zásade myslí, že si dokonalý. Nikto na teba nemôže nič povedať. Vyslovila som o tebe jednu negatívnu vec a ona mi skoro odtrhla hlavu. To nie je normálne; vieš, že nie si dokonalý."

Smutne sa uchechtol. "Díky."

"No, vieš, že je to pravda. Nikto nie je dokonalý. Raz ju donútim uvedomiť si to. Chcem pracovať na jej predstave o sebe samej. Ona je oveľa viac než dievča, ktoré sa chce vzdať života iba preto, že ju nejaký chlap nemá rád, a potrebuje to pochopiť. Chcem, aby ťa dosť dlho nevidela, tak dlho, ako to len bude možné."

"Čokoľvek, čo myslíš, že je najlepšie," povedal skleslo.

Hermiona si nespokojne sadla na zem pred jeho stoličku a vzdychla. "Myslím, že to dokážem. Ale nie som si istá. Viem, že to bude ťažké, len dúfam, že som na to pripravená."

"Urobím všetko, čo budem môcť, aby som pomohol," povedal Draco potichu.

Jeho slová, aj keď tiché, boli pre Hermionu ako výkrik, také odlišné od Draca, s ktorým vyrastala a znovu musela potriasť hlavou nad svojou súčasnou realitou. Malfoy sedel v jej chodbe, jej muklovskej chodbe, a ponúkal jej čokoľvek, čo potrebuje. Pravda, bolo to pre jeho priateľku, ktorá sedela v Hermioninom byte, a pravdepodobne si žmolí ruky v nádeji, že ho znovu uvidí, ale aj tak…

Vzdychla. "Nemyslím, že byť nablízku by bolo pre teba dobré."

"Ja to viem, " odvetil, znejúc akosi nahnevane. "Myslel som peniaze. Alebo zásoby. Čokoľvek, čo môžem urobiť."

"Och. No, ďakujem ti. Ale nemyslím si, že to bude potrebné."

"Grangerová, bude to s ňou ťažké."

"To ti poviem."

"Bude naozaj naštvaná, že so mnou nepôjde domov."

"Viem."

"Je veľmi vynaliezavá, ako som predtým povedal. Budeš musieť – "

"Malfoy, ja tomu rozumiem. Bojovala som so smrťožrútmi, pamätáš? Myslím, že Pansy zvládnem."

"Tieto dve veci sú sotva to isté."

Hermiona sa napoly usmiala. "To dobre viem. Ale v tejto oblasti mám nejaké skúsenosti. Pár rokov som bola v Liečiteľskom kurze."

Zdvihol obočie. "Mám tomu rozumieť tak, že nie si Liečiteľka."

"Nie. Nevyšlo to," odvetila rýchlo, netúžila preberať detaily. "Odhliadnuc od toho, pochop, že do toho nejdem úplne naslepo. A Harry a Ron ma už donútili sľúbiť, že si to nenechám prerásť cez hlavu. Prijmem pomoc, ak ju budem potrebovať."

"A kto bude rozhodovať o tom, či potrebuješ, alebo nepotrebuješ pomoc? Ty?"

Pozrel sa na ňu, sedela na zemi vedľa neho  a usmial sa; bol to unavený, zúfalý úsmev, a ona ho ani nevidela, ale myslel ho vážne. "Nepochybujem o tom, že naozaj chceš pomôcť, ani nepochybujem, že veríš, že môžeš. Ani neviem čo povedať. Neexistuje spôsob, akým by som adekvátne vyjadril moju vďaku."

"Ešte som ani nič nespravila. Šetri si pochvaly a vyznamenania, až kým nebudú výsledky."

Zachichotal sa. "Ja ani neviem, čo si mám myslieť, čo mám teraz robiť. Ešte mi nič z toho celkom nedošlo."

"Pokračuj vo svojom živote. Pokús sa, aby to dieča šlo s tebou znova von."

Vytiahol obočie. "Ani si nemyslím, že som ju mal naozaj rád. Iba som potreboval – von. Preč. A ona bola dosť dobrý dôvod."

"Fajn. Tak si choď nájsť iné dievča, s ktorým si vyrazíš."

Pozrel sa na ňu a tentokrát sa aj ona pozerala na neho a usmievala sa. Bol si celkom istý, že mu náhle došlo, ako málo vie o Hermione, kvôli tomu, ako sa cítil citlivo, a váhavo, a vydesene. Vyzerala veľmi odlišne od toho, ako vyzerala v škole – viac uvoľnene – a tiež ako počas vojny, navzdory faktu, že nikdy neboli priatelia.

"Nenechám sa vypoklonkovať. Potrebujem, aby si to vedela. Naozaj mi na nej záleží, naozaj veľmi. Toto je len dočasné."

"Pravdaže, ja to viem, Malfoy. Nechceš ju zo svojho života dostať úplne; ty len od nej na chvíľu potrebuješ pauzu. A ona potrebuje pauzu od teba. Dúfam, že sa bude cítiť lepšie, keď ju nabudúce uvidíš."

"Ja tiež. Budeš ma informovať, ako to s ňou pôjde?"

"Predpokladám, že to môžem urobiť."

"Prosím. Napíš mi o všetkých jej pokrokoch."

Prikývla. "Napíšem. Ibaže ty mi nemôžeš odpísať späť. Neviem, aký účinok by to mohlo mať, ak by uvidela tvoj rukopis alebo tvoju sovu."

Zamračil sa. "Fajn. Čo mám robiť, ak sa s tebou budem musieť nevyhnutne skontaktovať? Povedzme, napríklad, v stave núdze."

"Môžeš použiť metódu okamžitej komunikácie, ktorú využíval Rád počas vojny."

Prisvedčil. "V poriadku." Postavil sa a odčaroval stoličku, potom natiahol ruku, aby pomohol Hermione na nohy. Lenže potiahol o trochu silnejšie a narazila doňho.

"Prepáč!" Povedala náhlivo a odtiahla sa, akoby ju mohol popáliť.

"Moja chyba," odvetil a vyhýbal sa jej očiam.

Chvíľu stáli v chodbe, ani jeden z nich si nebol istý, čo má ďalej urobiť alebo povedať, alebo či naozaj treba niečo urobiť alebo povedať. Draco vyzeral, že je nanajvýš zaujatý obrazom, ktorý visel na chodbe a Hermiona bola sústredená na niekoľko škvŕn na jej dverách. Hermiona nakoniec prehovorila.

"Radšej už pôjdem, pravdepodobne si predstavuje všetky možné scenáre o tom, čo tu robíme." Okamžite to oľutovala.

Draco očervenel, na čo, oproti jeho bledej pleti, naozaj nebol lichotivý pohľad. Niečo zamrmlal a vykročil po chodbe. Urobil dva kroky a otočil sa, jeho rozpaky nezmizli.

"Nepredpokladám, že by si mi dovolila sa s ňou rozlúčiť, že?"

"Nie, mrzí ma to. "

"Dobre." Prikývol si sám pre seba, a usilovne hľadel do zeme. "Ale budeš písať."

"Áno, Malfoy. Teraz už choď."

"Maj sa, Grangerová."

"Maj sa."

Sledovala, ako kráča na koniec chodby a stláča na výťahu gombík "DOLE". Kým čakal, s rukami vo vreckách, nepravidelne poklepkával nohou. Len vtedy si všimla, že má oblečené muklovské oblečenie – sivé nohavice a čierne tričko na gombíky, s dlhými rukávmi vyhrnutými poniže lakťov. Aj keď strávil tri dni obavami o svoju priateľku, stále dokázal vyzerať ako zo škatuľky.

Musel vycítiť jej pohľad, pretože sa otočil. Rýchlo sa pozrela dopredu, no neurobila nič iné, len civela na kľučku. Hermiona počula zvonček, ktorý naznačoval, že prišiel výťah. Začula, ako sa dvere roztvorili, ako urobil dva kroky, aby sa dostal dnu a ako dvere zaklapli. Pevne zavrela oči a otvorila dvere.

ooo

Keď sa Hermiona vrátila, Pansy sedela na gauči. Čakala skoro dvadsať minút. Keď zbadala Hermionu, postavila sa, úzkostlivo pokukovala po osobe, ktorú v skutočnosti chcela vidieť. Hermiona pred ňou zavrela dvere a pozrela sa na ňu.

Pansy si sadla na pohovku a Hermiona si išla po stoličku. Posadila sa a otočila sa k Pansy.

"Neberie ma domov, že?"

Hermiona pokrútila hlavou.

"Prečo nie?"

"Obaja si myslíme, že bude najlepšie, ak chvíľu nebudete vídať jeden druhého."

Pansy pomaly prikývla a vír paniky narastal v jej útrobách. Mohla cítiť, ako jej srdce bije rýchlejšie a zrazu bolo oveľa teplejšie, ako bolo pred chvíľou. "Prečo?"

"Rozrušilo by ťa to. Chce, aby si vedela, že mu na tebe veľmi záleží a chce pre teba to najlepšie. Práve teraz to nie je bývanie s ním. Zostaneš tu so mnou, kým sa nebudeš cítiť lepšie. Dobre?"

Pansy sa zamračila. "Ja- Ja ho chcem vidieť. "

"Uvidíš ho, len nie dnes večer. Alebo možno niekoľko týždňov, či mesiacov. Príde na to."

"Mesiacov?" Vyhŕkla Pansy. "Mesiacov! To nemôžeš myslieť vážne!"

"Myslím. Viem, že sa pravdepodobne na mňa budeš hnevať, ale robím to pre teba."

Pansy si prekrížila ruky a schúlila sa na svojom mieste. Vedela to – vedela to – vedela to. Ale práve teraz tam naozaj nemohla byť. Potrebovala ho, potrebovala ho, nevedela ako byť bez neho. A vedela – vedela – že toto je dobré. Ale zároveň to nenávidela.

"Nenávidím ťa," povedala a vyrútila sa z miestnosti.

ooo

Nasledujúce ráno, potom, čo sa zobudila a mala čas popremýšľať, našla Hermionu pri kuchynskom stole popíjať šálku čaju. Sadla si naproti nej; Hermiona nevzhliadla od novín.

"Nie je pravda, že ťa nenávidím."

"To som rada," odvetila bez toho, aby odtrhla oči od tlače.

"Čo povedal?"

Hermiona položila noviny na stôl, uchopila hrnček oboma rukami a pozrela na Pansy. "Povedal mi veľa vecí. O vás dvoch tiež. Prečo si žila s ním, čo sa stalo." Odmlčala sa a uchlipla si. "Chcem počuť aj tvoju verziu, Pansy. Chcem  pochopiť, naozaj chcem."

Pansy prisvedčila. "Viem."

"Kedykoľvek budeš pripravená rozprávať, som tu. Okej?"

Pansy znovu prikývla. "Čo jedávaš na raňajky?"

"Ovsenú kašu. Chceš, aby som ti pripravila misku?"

"U Draca vždy mávam volské oká a sucháre."

"To nemám. Obávam sa, že to bude len ovsená kaša alebo nič."

"Tak potom ovsenú kašu."

ooo

Prešiel celý týždeň, kým sa Pansy znovu rozprávala s Hermionou. Veľa spala. Keď sa zobudila, chcela jesť, ponevierala sa po byte a pátrala po niečom, čo by mohla robiť, niekedy si pripravila kúpeľ a potom opäť zaľahla.

Hermiona vedela, že je to preto, že má depresiu, tak sa pokúšala byť chápavá, ale začínala klesať na duchu. Požiadala, či by pár týždňov mohla pracovať z domu a jej šéf žiadosť schválil. Ale s Pansy nikam nešla.

Harry a Ron sa cez týždeň párkrát zastavili, aby doniesli jedlo, DVD-čka, alebo aby jej dopriali pauzu. Šla sa prejsť okolo jej bloku, vďačná za jarný vzduch a možnosť byť vonku.

Hermiona sedela za stolom a večerala, keď Pansy prišla a prisadla si. Hermiona sa bez slova postavila a pripravila jej tanier, usadila sa oproti nej a znovu začala jesť.

Pansy sa chvíľu vŕtala vo svojom jedle a potom si vzdychla. "Mali sme sa brať."

Hermionine obočie vyletelo nahor. "Naozaj?"

"Hej," odvetila s neprítomným výrazom v očiach. "Spýtal sa ma, keď sme mali päť a ja som súhlasila. Oznámili sme to našim rodičom a oni povedali, že musíme počkať, kým budeme starší. Ale on dal sľub. Potom, hneď ako sme začali na Rokforte, to naši rodičia urobili oficiálnym. Myslela som, že ich nadchla možnosť mať z krku takú potenciálne komplikovanú vec, ako je svadba ich detí.

"Bolo to dohodnuté?"

"Áno, do tej miery, že obaja povieme, že to chceme. Prirodzene, ak by niekto z nás chcel vycúvať, bolo by to možné, ale ja som vedela, že to nikdy neurobím. My sme… sa pokúsili. Byť naozajstným párom, ale v skutočnosti to nefungovalo. Boli sme takí mladí, a nemali sme potuchy, o čom láska je. Ako môžeš v piatich rokoch vedieť, či chceš s niekým stráviť život?"

Hermiona prikývla, obávajúc sa, že ak by prehovorila, zničila by to, čo dalo Pansy odvahu povedať všetko, čo hovorila.

"Celú školu som ho zbožňovala. Bol dokonalý. Vždy hovoril dokonalé veci, robil dokonalé veci. A bol taký múdry." Pansy sa usmiala. "A bol najkrajším chlapom na Rokforte."

Hermiona nadvihla obočie a usmiala sa. "Mala by som ti povedať, že v tomto ohľade si zaujatá."

"Nesúhlasíš?"

Hermiona sa zasmiala. "Pansy, prinajmenšom v škole som ho nepovažovala za atraktívneho."

"Naozaj?"

"Áno, je to pravda. Som si istá, že nie som jediná, čo to tak cítila. Ale nehádajme sa. Prosím, pokračuj v tvojom príbehu."

Pansy prikývla. "V každom prípade, ako som povedala, skúsili sme to. Vo štvrtom a piatom ročníku. Nefungovalo to veľmi dobre, a on sa na mňa vždy nahneval, ale naozaj som sa veľmi pokúšala. Možno priveľmi. Keď nadišiel šiesty ročník, bola som úplne pripravená byť preňho dokonalá. Ibaže… on sa, veď vieš, pripojil k smrťožrútom a naozaj na mňa nemal čas. Alebo na čokoľvek. Počas Vojny som čakala, kým sa ku mne vráti a keď sa konečne skončila a on sa ma ujal, bola som presvedčená, že sa to stane. Konečne sa zosobášime. Všetko šlo hladko, ale…" Pansy sa pozrela na Hermionu a v kútikoch očí mala usadené slzy. "Nezaľúbil sa do mňa."

Hermiona sa natiahla krížom cez stôl a stisla Pansyinu ruku.

"Aj som to vedela. Jednu noc, keď som si myslela, že ma ide pobozkať a ja, ja som sa naklonila, ale on len povedal moje meno. Povedal niečo v tom zmysle, že mu je ľúto, že ma napadlo, že ma ide pobozkať, že nenávidí, že musí povedať, že nemôže. Potom sa odtiahol, ibaže nie úplne, iba dosť na to, aby som pochopila, vieš? Vedela som, že necíti to isté. A, no, privádzalo ma to do šialenstva.

Len… myšlienky naňho s inou ženou. Stala som sa totálnym fanatikom. Vedela som to, ale bolo som ohľadne toho v pohode. Myslela som si, že ho dokážem získať naspäť. Ak by som mu venovala dosť pozornosti, len mu ukázala, že mi na ňom záleží viac, ako by mohlo komukoľvek inému, uvedomil by si, že sme si boli súdení."

Pansy sa zachichotala. "To sa ale nestalo. Iba som ho dožierala, čo znamenalo, že bol vždy rozčúlený a celý čas na hranici toho, že na mňa vypení. Začal sa mi vyhýbať – niežeby som mu to vyčítala – tak som po ňom začala pátrať. Tajne som sa pozerala do jeho diára, dokonca som ho párkrát sledovala. Ako naposledy."

Začala plakať a Hermiona jej podala vreckovku. "Vedela som, že má rande, ale aj tak som ho prenasledovala. Bola som taká hlúpa! Vytiahla som celú kopu smiešnych obvinení a v zásade som ho donútila povedať mi, čo cíti. Dokonca aj keď som to vedela!" Vysmrkala sa. "Keď to povedal, keď to naozaj, skutočne, nakoniec povedal, cítila som sa prázdna. Nevedela som, čo robiť.

Všetko v mojom živote sa točilo okolo neho, a on proste… povedal nie. Ani neviem, kam som tú noc šla, alebo čo som robila. Potulovala som sa v hmle a ťahalo ma to k tomu mostu. Keď som prišla k sebe, zistila som, že by som mala skočiť. Naozaj som cítila, že môžem, a bude to v poriadku. Nikomu by som nechýbala, ak by som nechýbala Dracovi."

Pansy sa pozrela na Hermionu, jej oči červené a uslzené, ale jasné. "On bol všetko, čo som mala. Prilipla som k nemu po tom, čo zomreli moji rodičia a… a hádam, že sa cez to nikdy naozaj neprenesiem. On bol jednoduch tam. A vedela som, že nemám nič iné. Ale potom som si spomenula, že zbožňujem maľovanie a potom si sa ukázala ty."

Roztrasene sa nadýchla a znovu sa vysmrkala.

Hermiona sa usmiala a postavila sa. Prešla okolo stola a objala Pansy, čo ju znovu donútilo plakať. Hermiona ju len držala a nechala plakať a mohla povedať, že tentokrát to bolo iné. Bolo to viac o odpútavaní sa. Pansy plakala ešte ďalších dvadsať minút, ohromné trhané vzlyky otriasali celým jej telom. Hermiona si nemohla pomôcť, ale plakala tiež.

Keď Pansyine slzy začali ustávať, Hermiona ju posledný krát zovrela a vrátila sa na svoje miesto. Pansy sa vysmrkala ešte trikrát, a potom konečne venovala Hermione slabý úsmev.

"Hermiona - " začala.

"Vieš, čo budeme robiť dnes večer?" Prerušila ju Hermiona. Nepotrebovala, aby sa Pansy ospravedlňovala. Za nič. "Budeme pozerať  sentimentálne romantické filmy, a jesť zmrzlinu a popcorn, až kým nám nebude zle."

Pansy sa zamračila. "To neznie veľmi zábavne."

"Och, ale je, ver mi. A tiež budeme prepierať každého chlapa, ktorý sa nám páčil."

Pansy sa zase zachichotala. "Dobre, poďme na to."

"Skvelé. To už bude dávno, odkedy si mala naozaj dámsku jazdu."

"Áno. Ohnivá whisky a šípky s Malfoyom sa asi nepočítajú, že?"

"Uhm, nie. Dobre, idem po filmy. Chceš ísť?"

"Naozaj?"

"Iste."

"Okej, rada by som išla."

Hermiona sa usmiala. "Vyberieme si štyri filmy a zostaneme hore až do rána!"

Pansy sa tiež usmiala. A cítila sa dobre.

ooo


2. kapitola - Predstavy 1/2



Bring Me To Life

2. kapitola - Predstavy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/2/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



2.kapitola - Predstavy

Prešiel mesiac. Apríl uvoľnil miesto máju, jarný vánok bol teplejší, a keď cez deň svietilo slnko, bolo to absolútne nádherné.

Hermiona kráčala domov z Proroka, kde ukončila vcelku znepokojujúce stretnutie so svojim šéfom. Vyčerpala celú svoju maródku a dovolenku, i všetko, na čo si spomenula, až kým nič nezostalo. Išla požiadať o predĺženú dovolenku za čas, ktorý si ešte neodrobila, ale jej šéf odpovedal, že jej nemôžu podržať  miesto.

Vysvetlila situáciu, ale povedal, že potrebuje niekoho, kto bude pracovať priamo na mieste. Mohla sa buď vrátiť do práce, alebo ju bude musieť nahradiť. Hermiona mu, nanajvýš rozrušená a frustrovaná, odpovedala, že si to znovu premyslí a vráti sa.

Teraz bola na polceste domov a cítila sa hrozne. Chcela Pansy naďalej pomáhať – len za jeden mesiac prešla dlhú cestu, ale musela zájsť ešte oveľa ďalej. Avšak Hermiona bola bez peňazí a takmer bez možností. Mala ušetrenú len veľmi malú čiastku a tá vôbec  dlho nevydrží, možno na ďalšie dva mesiace. Ani zďaleka to nebude dosť. A aj potom bude Hermiona čeliť rovnakej dileme. Jej najposlednejšie východisko... odmietala o tom vôbec uvažovať, pokiaľ existovala akákoľvek iná možnosť.

Jenoducho to nebol pravý čas na to, aby šla naspäť do práce. Pansy stále potrebovala priveľa pozornosti. Deň po tom, ako Pansy porozprávala Hermione celý svoj príbeh o Dracovi, súhlasila s tým, že dovolí Hermione, aby sa jej pokúsila pomôcť.

Prvá vec, ktorú Hermiona urobila, bola návšteva jej bývalej tútorky Matildy Maphetovej. Po tom, čo sa stretla najprv s Hermionou, potom s Pansy a nakoniec s oboma, s Hermionou a Pansy naraz, sa rozhodlo, že Pansy bude ďalej bývať s Hermionou. Navyše, Pansy bude najprv vídať Matildu každý týždeň, potom, keď sa zlepší, menej často. Hermiona mala zabezpečiť Pansy pravidelný stereotyp, ktorý pozvoľne povedie k tomu, že sa stane plne nezávislou. Matilda dala Pansy pár elixírov na užívanie a aj keď verila, že Hermiona je schopná dotiahnuť svoje zámery do konca, požadovala, aby ju Hermiona príležitostne navštevovala, aby veci prebrali a poradili sa, ako ďalej. Hermiona tiež predpokladala, že Matilda na ňu chce dohliadnuť.

Draco mal pravdu – ukazovalo sa, že s Pansy je to veľmi ťažké, aj keď  to väčšinou nebolo jej vinou. Celý jej život to boli ostatní, kto sa riadil Pansyinými príkazmi. Okrem základov – kúpania, obliekania, jedenia jedla z taniera, ktorý bol pred ňu naservírovaný, netušila, ako sa o seba postarať. Očividne sa aj Draco staral o jej jedlo.

Prvých pár týždňov sa Hermiona sústredila na vyriešenie tohto nedostatku vo výchove. Začala s tým, že Pansy zadávala zopár jednoduchých drobných prác, ktoré mali byť každý deň urobené. Spravila kontrolný zoznam, ktorý Pansy označila po dokončení každej domácej práce. Boli veľmi jednoduché : upratať si svoju izbu, ustlať si posteľ, odniesť svoj riad do drezu.

Hermiona nečakala Pansyinu počiatočnú reakciu – Pansy plakala. Potom v krátkom slede trucovala, fňukala, a dostala malý záchvat hnevu. Hermiona to len sledovala s prekvapeným pobavením, až kým Pansy nevzhliadla z postele, na ktorú sa predtým hodila a nepovedala : "Neustúpiš. " Hermiona pokrútila hlavou a Pansy sa postavila, utrela si oči a vypýtala si zoznam.

Pansy sa podarilo zvládnuť všetky tri domáce práce za jeden deň až na deň štvrtý. Hermiona ju objala a zagratulovala jej. To nestačilo Pansy, ktorá bola zvyknutá na nadmernú chválu za akúkoľvek a každú vec, ktorú urobila. Na druhý deň nič zo svojich povinností nespravila, tak Hermiona jednu pridala : umyť si po sebe riad, ručne.

Pansy vybuchla na Hermionu, ktorá trpezlivo stála, až kým neprestala vrieskať. Potom povedala Pansy, že ak bude robiť celý týždeň všetky svoje domáce práce, budú mať ďalší filmový večer. Pansy si to nenechala ujsť.

V každom z dvoch nasledujúcich týždňov, Hermiona pridala jednu veľkú domácu prácu. Prvou bolo upratanie jej izby; ale Pansy nevedela, ako sa upratuje bez mágie, tak ju Hermiona naučila utierať prach a zametať. Štvrtý týždeň Hermiona na zoznam pridala pranie a naučila Pansy čistiť oblečenie po muklovsky. A Pansy mala na pranie väčšinou jednu až dve kôpky do týždňa.

A predsa sa bez toho, aby ich nesplnila, Pansy sťažovala na každú drobnosť. Domáce práce naťahovala na celé hodiny, keď mohli byť dokončené za menej než jednu. Hermiona robila rovnaké práce, ktoré požadovala od Pansy, a rýchlejšie. Vedela, že Pansy si to nakoniec všimne a uvidí, že keď dokončí všetky svoje povinnosti, môže stráviť zvyšok dňa akokoľvek bude chcieť.

Kým skončil prvý mesiac, Pansy plnila väčšinu svojich povinností a sťažovania ubúdalo. Ale domáce práce nezaplatili účty, a Hermione sa míňali peniaze a ak by čoskoro tú dilemu nevyriešila, obávala sa, že celá jej práca vyjde na vnivoč.

Hermiona sa, čo sa jej týkalo, s tou výzvou vyrovnávala veľmi dobre; aspoň zatiaľ. Najprv bola veľmi znepokojená, ale Pansy bola taká odlišná od jej predchádzajúcej zverenkyne, že sa jej nervy čoskoro upokojili. Pansyine potreby vyzerali byť veľmi minimálne : systém, disciplína, dôležitosť a priateľstvo. Hermiona mohla ľahko predvídať prvé tri, ale váhala nad poslednou, aj keď to bolo pravdepodobne to, čo Pansy najviac potrebovala : priateľ, ktorému na nej záleží napriek nej samej.

Niekedy našla Pansy plakať a keď sa spýtala prečo, Pansy jej nevedela povedať dôvod. Hermiona prikývla a vtiahla ju do náručia, objímajúc ju, až kým neprestala.

Skôr, ako si to uvedomila, bola Hermiona predo dvermi. Bola tak hlboko zamyslená, že nevenovala veľa pozornosti tomu, kde je. Usmiala sa, spomínajúc si na pohľad na Pansyinu tvár deň predtým, keď dokončila upratovanie svojej izby. Samozrejme, nevedela, že sa Hermiona pozerá, a tak si na chvíľu dovolila byť hrdá na svoju prácu.

Hermiona s povzdychom otvorila dvere. Ron sedel pred telkou, totálne ponorený do metlobalového zápasu.

"Ahoj, Ron," povedala Hermiona nevrlo, a hodila tašku na stôl.

"Ahoj," odpovedal zmätene.

"Kde je Pansy?"

"Vo svojej izbe, myslím."

Hermiona zafučala. "Vieš, máš sa jej venovať."

"Mám to pod kon – hej, to čo malo byť?" zakričal Ron na telku. "Udrel ju svojou pálkou! To je prekliaty faul!"

Prevrátila očami a išla pohľadať Pansy. Bola vo svojej izbe, ako povedal Ron, prechádzala sa a žmolila si ruky. Keď zazrela Hermionu, zastala, na tvári ustarostený výraz.

"Ako to šlo?" spýtala sa.

Hermiona si povzdychla a sadla si na posteľ. "Nie dobre. V podstate sa musím vrátiť do práce, inak ma vyhodia."

"Hádam, že budem musieť použiť moje úspory."

Pansy si hrýzla peru. "Hermiona, rozmýšľala som a mám perfektné riešenie."

"Ach?"

"Áno, je dokonalé. Draco ti dá peniaze!" Pansy to povedala, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

Pravdupovediac, Hermiona už myslela na to, že ho požiada, ale rýchlo sa rozhodla, že to nechce. Vôbec to nechce. Možno za ním pôjde kvôli príležitostným veľkým výdajom, alebo v prípade núdze, ale nie pre to, aby ich úplne podporoval. To šlo proti všetkému, čo sa Hermiona pokúšala urobiť pre Pansy. Nemohla vždy čakať, že sa obráti na Draca, aby jej pomohol. Jedného dňa sa ožení a bude mať svoj vlastný život a Pansy za ním nebude môcť utekať, keď veci začnú byť drsné.

"Nie, Pansy. Nepožiadam Malfoya. Ja – Ja to vyriešim."

"Ale Hermiona," povedala Pansy a posadila sa na posteľ vedľa nej. "Je to perfektné! A viem, že to urobí. V tomto je taký dobrý."

"Pansy," odvetila Hermiona varovne. "Mám ísť pre zoznam?"

Týždeň predtým donútila Hermiona Pansy napísať dva zoznamy, jeden s Dracovými dobrými vlastnosťami a druhý s jeho zlými vlastnosťami. Netreba dodávať, že "zlý" zoznam bol v podstate prázdny. Tak Hermiona prinútila Pansy rozmýšľať nad piatimi vecami, ktoré by naň dali. Boli to : jeho vlasy sú ráno neupravené; priveľa číta; trávi príliš veľa času hraním metlobalu; priveľa pracuje; nedostatočne komunikuje.

Hermiona upustila od toho, aby zostavila pre Pansy svoj vlastný zoznam piatich Dracových chýb. Nakoniec, snažila sa povzbudzovať ju.

"Nie," riekla Pansy. "Ale naozaj by to urobil."

Hermiona sa usmiala. "Som si istá, že áno. Zatiaľ použijem niečo z mojich úspor a uvidím, ako to pôjde budúci mesiac." Doteraz pred Pansy nespomenula, že dúfa, že si čoskoro nájde malý job; na čiastočný úväzok a nič obzvlášť náročné. Načne túto tému, keď to bude reálnejšie. v najbližšej dobe.

Pansy si rozčúlene vzdychla a potichu povedala, "Hermiona, robíš pre mňa tak veľa, a ja nemôžem spraviť nič, čím by som sa ti odvďačila. Jediné, čo môžem urobiť, je ponúknuť ti Dracove peniaze. Staral sa o mňa, odkedy umreli moji rodičia."

"Veľa to pre mňa znamená, že si taká ochotná podeliť sa o jeho peniaze," odpovedala Hermiona so smiechom. "Ale nemá ťa na strarosti, skutočne nie. Posledný rok a pol bol tvojím veľmi dobrým priateľom, ale je čas, aby si sa dostala zo svojej závislosti na ňom. Bol úžasný, ale ty ho už nepotrebuješ, aby sa o teba staral. Si schopná zvládnuť to sama, vieš."

"Nebude sa starať o mňa, bude sa starať o teba," prevravela Pansy potichu.

"Nie som práve pripravená byť závislá na Malfoyovi." Potriasla hlavou. Nie, naozaj nie. Ak by som sa musela vrátiť do práce, potom Harry a Ron začnú čerpať svoje dovolenky. Malfoya z toho vynecháme."

"Ničím, čo poviem, ťa nepresvedčím, že nie?"

"Nemyslím si, Pansy. Sľubujem, že ak naozaj budem potrebovať jeho pomoc, požiadam o ňu. Ale bude to moje rozhodnutie a iba v krajnej núdzi. Dobre? "

"Áno, ale - "

Hermiona sa zachichotala. "Ale nič. Koniec debaty."

Pansy sa placho usmiala.

"Rozprávala si sa vôbec s Ronom?"

"Nie, príliš som sa o teba bála."

"No tak, poďme ho vyrušovať pri tej hre. Budeme mu klásť hlúpe otázky o tom, čo sa deje."

"Ó, a komentovať, akí chutnučkí  tí hráči sú."

Hermiona sa usmiala. "Skvelý nápad."

ooo

 

Hermione sa pár dní po stretnutí ohľadne peňazí so šéfom prihodilo niečo dobré. Bola pripravená vyraziť do muklovského Londýna, vybrať peniaze zo svojho účtu a uložiť ich na konto v Gringott banke, keď dostala list so záhlavím Denného Proroka.

Hermiona,

To, čo som povedal, som myslel vážne – si jedinečná a nenahraditeľná. Si najlepšia reportérka, ktorú mám na troch odeleniach.

Ponúkam niečo ako kompromis. Môžeš pracovať z domu, ale nebudeš pracovať na správach na titulku. Budem ti dávať úlohy, ktoré budú vyžadovať výskum, ale nie veľa osobných rozhovorov alebo interakcií. Čo povieš?

Chápem tvoju situáciu, a obdivujem to, čo sa pokúšaš urobiť. Len dúfam, že sa to podarí radšej skôr ako neskôr.

Charles

Šéfredaktor

Hermiona okamžite odpovedala, z celého srdca súhlasla pracovať z domu. Jej plat zostal rovnaký, aj keď mala mať viac práce, ale úlohy budú menej fyzicky a emocionálne náročné.

Na konci ďalšieho mesiaca, keď to prekonzultovala s Matildou Maphetovou, pridala Hermiona na Pansyin zoznam viac domácich prác: upratať kúpeľňu, upratať obývačku, upratať kuchyňu a variť.

Pansy tvrdo protestovala proti upratovaniu kúpeľne. Povedala, že je to práca pre sluhov a žiadna čistokrvná čarodejnica jej postavenia nikdy nemusela žiadnu upratať. Hermiona jej veľmi pokojne odvetila, že čistokrvné čarodenice, ktoré si nemôžu dovoliť sluhov, nemajú inú možnosť, len upratovať kúpeľňu samé. Pansy stále odmietala.

Hermiona zavliekla Pansy do kúpeľne a donútila ju sadnúť si na záchod, kým jej ukazovala ako sa čistí každé príslušenstvo. Pansy otvorene odmietla pomôcť a po celý čas to posmešne komentovala. Keď Hermiona skončila, vyšplechla Pansy do tváre trochu špinavej vody z umývadla.  Totálne vybuchla a začala na Hermionu kričať, a sledovala ju po byte, až kým neodložila čistiace prostriedky.

Nakoniec sa otočila na Pansy a povedala, "Trocha špiny ťa nezabije. Práve som to overila. Tak to prekonaj a nabudúce upratuješ svoju kúpeľňu ty. Naozaj ju budeš za pár týždňov nenávidieť, ak to neurobíš. Ja to už znova robiť nebudem."

V obývačke neplánovala upratovať, aj keď tam, rovnako ako vo svojej spálni, mala len utrieť prach a pozametať. V kuchyni bolo viac práce, takže sa na to sťažovala. Bolo sa treba obávať o spotrebiče a presúvať veci. Nenávidela vykladať riad z umývačky, umývať drez a drhnúť priehradky.

Koncom tretieho týždňa mala Hermiona po krk jej kňučania a odmietania pracovať.

Drobné práce robila sporadicky a vždy bez pozitívneho prístupu. Takže v sobotu večer pri večeri si s ňou Hermiona pohovorila.

"Ale Hermiona," zakňučala Pansy. "Nie som v tomto dobrá. A tiež je to ponižujúce. Prečo by som mala robiť všetku túto robotu?"

"Pansy," začala Hermiona pokojne. "Pred pár týždňami si povedala, že nemáš žiadny spôsob, ako sa mi odvďačiť. To nie je pravda; môžeš pre mňa urobiť tieto domáce práce. Nemôžeš tu zostať navždy. Časom si nájdeš prácu a vlastný byt a budeš sa o seba starať sama." Pansy začala hovoriť, ale Hermiona ju nenechala. "Malfoy ťa neprichýli vždy.

Jedného dňa sa ožení, Pansy. Bude mať rodinu. Nebudeš môcť za ním utekať vždy, keď niečo nebude fungovať. Potrebuješ sa naučiť stáť na vlastných nohách a to je to, čo sa ťa snažím naučiť. Nielen zručnosti, ktoré budeš potrebovať, ale naozaj chcem, aby si zistila a pochopila, že ho nepotrebuješ. Ty sa dokážeš postarať sama o seba, len si sa rozhodla nerobiť to."

Pansy sa pozerala na svoj tanier a dookola roztláčala zemiaky. "Všimla som si, že moja kúpeľňa už nie je taká čistá, ako si ju udržiavala ty."

"Správne. A je na tebe, aby si to zmenila."

"Ale - "

"Žiadne ale, Pansy. Ak si nevezmeš niekoho veľmi bohatého, nebudeš mať sluhov. Ani domácich škriatkov. Budeš musieť vedieť, ako robiť všetky tieto veci." Pansy sa zamračila a v očiach ju zaštípali slzy. "Nevydáš sa za Malfoya, " povedala Hermiona jemne. "Je mi to ľúto, ale je to tak. Ty to vieš, a akosi si to akceptovala. Stále sa držíš nádeje, že sa za neho vydáš, ale hlboko vnútri vieš, že sa to nikdy nestane."

"Ja viem," odvetila Pansy mäkko.

Hermiona stisla Pansyinu ruku. "Viem, že vieš. Ale myslím si, že niekedy zabúdaš. " Pansy prisvedčila. "Koľko poznáš čistokrvných čarodejníc, ktoré vedia vydrhnúť vaňu?"

"Žiadnu."

"To je umenie, Pansy. Ak by sa hociktorá z tých čarodejníc zrazu ocitla bez peňazí, bude úplne bezmocná. Chceš byť bezmocná?"

"Nie."   

"A povedzme, že sa nevydáš za bohatého čarodejníka. Už nikdy znova nebudeš bezradná, vždy budeš schopná sa o seba postarať a zabezpečiť samú seba. A uvariť si pre seba.

Pansy vzhliadla. "Uvariť?"

"Hej," prikývla Hermiona. "Budúci týždeň sa to budeš učiť."

Pansy pokrčila nos. "Ale varenie je - "

"Ale na tom nezáleží! Pamätáš? Varenie je zábava. Môžeš robiť všetko, čo budeš chcieť a nemusíš čakať, ani prosiť niekoho iného, aby ti pripravil jedlo. Len premýšľaj, jedného dňa budeš schopná uvariť tvojmu manželovi. Bude neuveriteľne unesený, ver mi."

"Naozaj?"

"Áno. Väčšina mužov miluje jedlo. A ocenia námahu vynaloženú na prípravu pokrmu. Znova, aj keby si nikdy nemusela variť, budeš môcť. Alebo, budeš schopná po pár týždňoch."

Pansy si ťažko vzdychla. "Okej."

"Sľubujem, že to urobím také príjemné, ako len budem môcť. Teraz, môžeme si pohovoriť o tvojich domácich prácach?"

"Urobím ich, sľubujem."

"Ak ich budeš robiť celý nasledujúci týždeň, spravíme niečo špeciálne. Čo povieš?"

Prikývla a usmiala sa. "Nechcem byť zbytočná."

"Nie si."

"Čo budeme robiť? Keď dokončím svoje domáce práce, myslím."

Hermiona sa usmiala. "To bude prekvapenie."

ooo

Hermiona bola a zároveň aj nebola prekvapená tým, keď Pansy urobila každú jednu prácičku bez frfľania. Ak je daná riadna motivácia, každý môže spraviť to, čo je od neho žiadané, ale stále čakala, ze Pansy bude reptať. A v kuchyni sa naozaj bavili. Ukázalo sa, že Pansy má vážne rada Elixíry, ale nikdy nebola schopná držať sa veľmi prísnych pokynov pri ich príprave.

Pretože bolo varenie menej ako exaktná veda, naozaj si to užívala. Opýtala sa Hermiony, či by si mohla vybrať recept na piatkový večer a urobiť to všetko sama, s čím Hermiona srdečne súhlasila. Vybrala si jednoduchý, ale chutný recept na jahňacinu a po prvý krát Hermiona dala priechod tomu, ako sa cítila ohľadom jej výsledku. Pansy doslova žiarila, keď jedli. Rozplývala sa nad tým, aký je to skvelý pocit urobiť niečo sama, niečo, čo bolo naozaj dobré.

Keď dojedli, Pansy upratala stôl a prekvapila Hermionu dezertom, táckou melasových sušienok.

"Dúfala som, že ťa môžem podplatiť, aby si mi povedala, čo budeme robiť zajtra večer." Riekla, keď položila podnos na stôl.

Hermiona sa zasmiala. "No dobre. Ako by som mohla odolať. Pôjdeme na večeru a na film s Harrym a Ronom. Ako to znie?"

"Úžasne! Nikdy predtým som nebola v kine."

"Myslela som si. Stretneme sa s nimi o siedmej. Ó, a Harry mi povedal, že sa máme pekne obliecť. Vybral reštauráciu a vravel, že je veľmi elegantná."

"To... strašne moc znie ako nejaký čudný druh rande," odvetila Pansy, váhanie vpísané na jej tvári.

"Och, nie, samozrejme, že nie. Sú to moji najlepší priatelia! Ron sa aj tak s niekým stretáva a Harry... no, on je môj najlepší priateľ. Robia to, pretože im záleží na mne a na tebe tiež. Sú to len dvaja chlapíci, ktorí robia niečo špeciálne pre dve dievčatá. Striktne "len priatelia". Mimo to, kedy si bola naposledy nútená hodiť sa do gala?"           

"Konečne ti môžem urobiť vlasy!" zapišťala Pansy.

"Správne," riekla Hermiona s ledva skrývanou hrozou.        

ooo

 


2. kapitola - Predstavy 2/2



Bring Me To Life

2. kapitola - Predstavy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/2/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Pansy bola taká vzrušená z toho, že opustí Hermionin byt, že celý deň nespomenula Dracovo meno - aspoň v Hermioninom dosluchu. Zvyčajne o ňom rozprávala každý deň, mnohokrát. Hermiona sa cítila, akoby jej dali cenu za toto malé víťazstvo.

Dve hodiny predtým, ako sa mali stretnúť s Harrym a Ronom, sa Pansy pustila do Hermioniných vlasov. Hermiona sa len usmievala a veselo štebotala, kým Pansy zápasila, aby ich dostala pod kontrolu. Ubezpečila Hermionu, že má "grif" na skrotenie jej divokých vlasov, ale, ako už Hermiona zistia, nič nefungovalo. Napriek Pansyinmu "grifu". Takže na poslednú chvíľu tú bitku ukončila a vyriešila to tým, že upravila Hermionine vlasy zdanlivo náhodne.

Hermiona si vybrala svetlomodré, a Pansy ružové šaty. Na rozdiel od Hermiony, ktorá sa nestarala o to, ako vyzerá, sa Pansy starala. Skoro hodinu strávila prípravou, a Hermiona sa zmierila s tým, že sa premiestnia, aby prišli na čas na večeru.

Desať minút po siedmej, keď bola Pansy konečne hotová, pripojila sa k Hermione v obývačke.

"No nie, Pansy, vyzeráš naozaj pekne."

Pansy sa široko usmiala, viac, ako ju kedy Hermione videla. "Ďakujem. Cítim sa pekná. Cítim sa tiež - inak. Ako keby som mohla dobyť celý svet. Myslím, že som pripravená."

"Dobre!" povedala Hermiona s úsmevom. "Lebo meškáme. Poďme, musíme použiť asistované premiestňovanie."

Dorazili do vestibulu veľmi peknej čarodejníckej reštaurácie v srdci Londýna. Škrobene vyzerajúci čarodejník v strohom čiernom habite ich viedol k stolu, kde už boli usadení Harry a Ron. Keď uvideli Hermionu a Pansy, obaja sa postavili a pozdravili ich. Pansy si sadla k Harrymu a Hermiona vedľa Rona. Čarodejník prijal ich objednávku nápojov a odišiel.

"Takže," povedal Harry s vrelým úsmevom. "Ak som dobre rozumel, máme niečo, čo si zaslúži oslavu."

Hermiona sa pozrela na Pansy, ktorá jej venovala malé pokrútenie hlavou, ktoré naznačovalo, že ona nechce byť tá, ktorá o tom porozpráva.

"Áno, to máme," odvetila Hermiona a odchlipla si zo svojej vody. "Pansy včera večer uvarila večeru."

Aj Harry aj Ron vyzerali prekvapene a Ron povedal: "Naozaj?"

"Áno, Ron," riekla Hermiona.

"Aké to bolo?" spýtal sa Harry.

"Úžasné. Odviedla skvelú prácu."

"Čo si robila?" opýtal sa Ron Pansy.

Na chvíľu zaváhala, a potom s Hermioniným povzbudzujúcim prikývnutím odpovedala: "Jahňacie kotlety s jablkovým želé, špargľou a zemiakovou kašou."

"Ó, to znie naozaj dobre," povedal Ron.

"Od obeda nejedol," ozval sa Harry, keď sa naklonil , aby to oznámil Pansy.

"Nič to nebolo, naozaj. Vlastne som sa pri tom veľmi bavila." Pozrela sa na Hermionu, akoby si žiadala povolenie, a usmiala sa. Pansy pokračovala, "Možno by som niekedy mohla uvariť aj pre vás."

"Iste," riekol Harry zubiac sa na Hermionu. "Hocikedy."

"Vážne?" spýtala sa Pansy, pozerajúc sa na Hermionu.

"Jasné, vždy sme za, keď sa jedná o jedlo," prevravel Ron a uškrnul sa na Pansy.

"Hermiona, kedy by sa mohli zastaviť?" opáčila a zmocňovalo sa jej nadšenie.

"Kedykoľvek budeš chcieť."

"Čo tak..." začala Pansy. Potom sa jej oči rozšírili a zapišťala. "Hermiona! Urobme párty!"

"Párty?" zopakovala. Aj keď to nechcela ukázať, mala radosť z Pansyinho návrhu a myslela si, že tá akcia bude skvelá.

"Ó, áno, mohli by sme? Milujem organizovanie večierkov!"

Hermiona sa zasmiala. "Samozrejme, Pansy. Ale uvedomuješ si, že vlastne všetku prácu urobíme my?"

"Áno, áno, pravdaže," odvetila. "Budeme potrebovať menu a zoznam hostí, a pozvánky..." otočila sa na Harryho a Rona. "Vy dvaja samozrejme prídete, však?"

Harry prikývol a Ron povedal, "Jasné, môžem priviesť Suzette?"

"Och, áno, prosím!" zvolala Pansy. Hermiona nikdy predtým nevidela túto jej stránku, ktorá bola vrcholne zábavná. Toto bola predstava, ktorú vždy mala o Pansy Parkinsonovej. Plánovanie osláv, nosenie plesových rób a diamantov. To bola tá Pansyina časť, o ktorej vedela, že sa nikdy nezmení.

"A, Harry, tiež si môžeš niekoho priviesť," riekla Pansy akosi strojene.

Harryho úsmev sa v okamihu vytratil a zahľadel sa na stôl pred sebou. Hermiona a Ron si vymenili nervózny pohľad. "Ja – uhm – áno, ďakujem," zamrmlal.

Pansy sa zdesene pozrela na Hermionu a ona jej venovala uisťujúci úsmev. "Kedy by si to chcela urobiť, Pansy?" spýtala sa.

"Uh, budeme potrebovať pár týždňov," odvetila Pansy, dobre si uvedomujúc, že Harry úplne stíchol a vyzeral, ako by sa vedľa nej strácal.

"To znie skvele," povedal Ron. Hermiona videla, ako kopol Harryho pod stolom. Ten vzhliadol, zašomral svoj súhlas a ospravedlnil sa. Keď sa o pár minút neskôr vrátil, tváril sa, akoby sa nič nestalo. Hermiona a Ron ubezpečili Pansy, že nespravila nič zlé a povedali jej, aby sa uvoľnila.

Zvyšok večere prebiehal hladko, ak nie až príliš hladko. Harry bol väčšinou taký, ako vždy, a aj keď Pansy nezabudla, čo sa stalo, ale aj tak sa jej podarilo tváriť sa akoby nič.

Film bol dobrý, ale Hermiona vedela, ako veľmi si Pansy robila ťažkú hlavu, takže bola celkom znepokojená ohľadom rozhovoru o tom, čo sa počas večere stalo.

Hermiona v byte neurobila ani dva kroky predtým, ako Pansy prehovorila. "Hermiona, čo som spravila?"

Hermiona zastenala a položila kabelku a sveter na gauč. Sadla si, aby si vyzula topánky a nešikovne si vyložila nohy na konferenčný stolík. Pansy si zase raz žmolila ruky.

"Posaď sa."

Pansy sa usadila.

"Ty si nespravila nič zlé, Pansy. Predpokladám, že som ti to mala povedať, ale nikdy som si nemyslela, že by na to mohlo dôjsť. Je to - ťažko sa o tom hovorí. Vieš, že Ginny umrela počas vojny. No, a Harry odvtedy nebol taký ako predtým. S nikým nerandil. Myslím, že Ron ho, asi pred šiestimi mesiacmi, ukecal na dvojité rande a bola to katastrofa.

Pansyine oči sa rozšírili. "Och, to som netušila! Teda, viem, že Ginny zomrela, ale - stalo sa to kedy, pred dvomi rokmi?"

"Áno. Naozaj ho to tvrdo zasiahlo, a nikdy sa celkom nepozbieral. Chápeš, bol sirota, nútený žiť so strýkom a tetou, ktorým na ňom nikdy ani trochu nezáležalo. Tí, ktorí ho milujú pre neho samého, pre to, kým je - len Harrym - sú jeho najdrahší. Ginny ho nosila v srdci, od chvíle, kedy ho prvýkrát stretla, keď mala desať. A keď sa konečne dali dokopy, bol Harry asi najšťastnejší, aký kedy vôbec bol. A odvtedy... Ver mi, Pansy, neurobila si nič zlé. On len proste nemá rád, ak sa mu pripomína, že existuje niečo také, ako je randenie a podobne."

"Ou. Naozaj ju miloval tak veľmi, že sa stále nepreniesol cez jej smrť?"

"Áno, naozaj." Vzdychla Hermiona. "Ale nechcem, aby si sa cítila zle."

"Dobre, nebudem."

"Nerada to vidím, kvôli nemu. S Ronom alebo so mnou je väčšinou taký, ako bol vždy, ale trvalo to dlho. Po jej smrti si k sebe nikoho nepustil a sústredil sa na zničenie Voldemorta. Po tom, ako to urobil, proste odišiel. Nikomu nepovedal kam ide, skoro šesť mesiacov sa nikomu neozval. Raz v noci sa ukázal v Ronovom dome, vychudnutý, chorý, polomŕtvy.

Weasleyovci ho prijali, postarali sa oňho a odvtedy pomaly robí pokroky. Ale veľmi pomaly. A rande, na ktoré ho Ron donútil ísť, ho vrátilo o kúsok späť."

"Vždy keď tu bol, vyzeral v poriadku."

"Viem," povedala Hermiona lišiacky. "Je v pohode, keď je so mnou. A hádam, že je v pohode, aj keď je s tebou."

"Cítim sa naozaj zle."

"Nie! Povedala si, že nebudeš. Som rada, že príde na tú párty. To je veľký pokrok."

Pansy sa pozerala na svoje ruky a začala si otáčať prsteň okolo prstu. Hermiona vedela, čo príde a nemohla si pomôcť, ale cítila sklamanie.

"Hej, môžeme pozvať Draca?"

Hermiona si povzdychla. "Nie, Pansy. Myslím, že je ešte priskoro."

"Vážne?"

"Áno."

"Ja si myslím, že som pripravená ho vidieť, naozaj," naliehala Pansy.

"Nemyslím si. Súhlasím, že si počínaš oveľa lepšie a sľubujem, že ho čoskoro uvidíš. Ale je priskoro."

"Si si istá?" spýtala sa Pansy, jej hlas ju prosil.

"Áno. Je to definitívne. Zajtra sa môžeme porozprávať o zozname hostí."

"Ale - "

"Pansy, uvidíš ho znova. Ale nie za tri týždne."

Pansy si hrýzla peru. "Hej, Hermiona?"

"Áno?"

"Rozmýšľala som... Bolo by možné, aby som dostala svoje maliarske potreby? Nežiadam, aby som tam mohla ísť, nežiadam, aby som ho mohla vidieť... Možno by si mu mohla napísať a poprosiť ho o ne. A on by ich mohol poslať sovou poštou."

Hermiona sa usmiala. "To znie dokonale rozumne."

"Takže mu napíšeš a spýtaš sa ho?"

"Áno," odvetila Hermiona so skúseným povzdychom.

"Ďakujem!" povedala uškŕňajúca sa Pansy. "Dobrú noc!"

Keď sa Pansy stratila vo svojej izbe, Hermiona sklesnuto sedela na pohovke, vo svojich pekných šatách, a desať minút sa pokúšala rozhodnúť, čo jej napovie, že je Pansy pripravená znovu vidieť Draca. Na nič neprišla - žiadny čas sa jej nezdal vhodný. Nakoniec šla do svojej izby a prezliekla sa do pyžama. Sadla si za stôl a vytiahla čistý hárok pergamenu, aby napísala Dracovi.

Dodržala svoje slovo a písala mu najmenej raz za týždeň. Najprv sa cítila zvláštne, že mu má písať, keď si nikdy predtým nedopisovali a ani neboli priateľmi. Hermionin prvý list bol len o Pansyiných pokrokoch.

To sa zmenilo po tom, ako sa so šéfom dohodla na svojich pracovných pomeroch. Hermiona bola taká šťastná a spokojná, že nakoniec nebude musieť použiť svoje úspory, že ten týždeň v liste Dracovi vyrozprávala všetko - celý príbeh do detailov.

Po tomto liste dávala do toho, čo písala, čoraz viacej zo seba samej. V skutočnosti, s výnimkou podpisu a pozdravu, si mohla ľahko dovoliť zabudnúť, že vôbec píše list. Stratila sa v pocite slobody a proste písala, akoby písala dlhoročnému priateľovi.

V jednom zo svojich skorších listov požiadala Draca, aby uschoval celú jej korešpondenciu, keďže ju zamýšľala použiť ako nejaký druh denníka jej práce s Pansy.

Bola hrdá na to, čo Pansy ten týždeň dokázala, a tak s úsmevom zdvihla brko a pustila sa do toho.

Draco,

(Spočiatku písala "Malfoy", ale po liste o jej práci sa Hermiona cítila zvláštne, ak ho mala oslovovať priezviskom.)

Bol to neuveriteľný týždeň! Predtým som Ti povedala o mojej dohode s Pansy, a ona nielenže splnila svoju časť, ale sa ani nesťažovala. Ani raz! Mala som z toho strašnú radosť.

Tento týždeň sme začali variť. V nedeľu sme robili veľmi jednoduchú večeru z polotovarov, v pondelok sme varili podľa jednoduchého receptu. Ale v polovici týždňa sa tým tak veľmi bavila, že sme si vybrali jeden naozaj ťažký. A dopadlo to perfektne! V kuchyni má naozaj talent.

Je taká hanba, že vo veľmi bohatých rodinách - muklovských, ale aj čarodejníckych - nedávajú svojim deťom možnosť naučiť sa tieto nenáročné a neoceniteľné zručnosti. Ale nebudem ťa nudiť - znova - mojimi myšlienkami na túto tému. Ak by si si chcel osviežiť pamäť, viď listy päť až deväť.

Vo štvrtok večer sa Pansy spýtala, či by v piatok sama nemohla pripraviť večeru a ja som, pravdaže, súhlasila. Odviedla skvelú prácu, ale najviac na mňa zapôsobilo to, aká bola hrdá na to, čo urobila. Sama prestrela stôl a dokonca do stredu pridala aj pár dekorácií.

Na základe mojej časti dohody som požiadala Harryho a Rona, aby mi pomohli a oni naplánovali príjemný večer vonku, s večerou a filmom. Pansy bola taká nadšená, že pôjde von, že bola celý deň plná energie.

Povedala som Harrymu, že oslavujeme a on sa pýtal prečo. Keď som jemu a Ronovi povedala, že Pansy varila, bola v tejto veci najprv ostýchavá. Ale Harry a Ron - boh im žehnaj za to, že sú na mňa a na Pansy takí dobrí - prejavili veľký záujem, a kým som sa zobzerala, bola som zatiahnutá do plánovania a organizovania večierku s Pansy. Ibaže musíme všetko spraviť samé, na rozdiel od hocijakej inej akcie, s ktorou mala predtým dočinenia.

A preto Ťa musím požiadať o láskavosť. Prosím, aby si mi v tejto veci pomohol. Chcela by som, aby si sa budúci týždeň vyhýbal papiernictvu v Šikmej uličke, keďže budeme vyberať pozvánky. Viem, ako veľmi Ťa táto záležitosť osobne ovplyvní a naozaj oceňujem tvoju spoluprácu.

Hermiona si nemohla pomôcť a musela sa zachichotať pri predstave Draca navštevujúceho papiernictvo.

A je mi ľúto, že Ti musím oznámiť, že nedostaneš pozvánku. Pansy sa na to pýtala, takže viem, že je ešte príliš skoro. Ako dobre vieš, toto je otázka, ktorá ma najviac znepokojuje. Ako budem vedieť, kedy je ten správny čas na to, aby Ťa znovu videla?

Stále o tebe rozpráva. Viem, že mi dochádzajú výhovorky a dôvody. Je to už deväť týždňov a je mi jasné, že Ťa čoskoro musí vidieť.

Ale kedy? Kde? Za akých okolností? Mala by som tam byť? Alebo by som tam rozhodne nemala byť? Mal by tam vôbec niekto byť?

Musím sa priznať : Som zvedavá, kde čítaš tieto listy. Máš rozprávkovú knižnicu, s bohato zdobeným, tmavým drevom a stenami v teplých farbách? S nekonečnými radmi kníh všetkých farieb? Sedíš za stolom, alebo v pohodlnom kresle?

Čítaš ich hneď? Alebo čakáš? Kým čítaš, popíjaš v knižnici pred praskajúcim ohňom pohár vína?

Možno ich čítaš v práci - nech je to kdekoľvek - v ťažkom kresle z čiernej kože, za chladným, kovovým stolom. Za Tvojim chrbtom sú veľké okná od podlahy až po strop a za nimi úchvatný výhľad.

Ja píšem za malým, dreveným stolom v mojej izbe. Stojí oproti oknu; mám výhľad na roh ulice. Vedľa seba mám šálku čaju - Earl Gray, s jednou kockou cukru, bez mlieka.

Myslím, že čoskoro Ťa bude musieť stretnúť. Takže buď na to pripravený.

Naša párty sa bude konať za tri týždne. Nepridám nič na Pansyin zoznam domácich prác, keďže musíme zamerať našu snahu na plánovanie. Mám dojem, že je Pansy perfekcionistka - o čom ja samozrejme vôbec nič neviem - a každý detail sa bude musieť premyslieť. Ja osobne sa na to teším. Nikdy som nebola veľký fanúšik žúrov, ale malý, elegantný večierok znie naozaj skvele.

Ako Ti vždy hovorím, netráp sa. Každý deň robí pokroky. Viem, že na ňu často myslíš, a som Ti za to vďačná. Toto bola pre mňa - pre nás obe - skúsenosť, ktorá nám zmenila život, a ja som získala skutočnú priateľku.

Ozvem sa Ti, ako zvyčajne,

Hermiona

P.S. Poslal by si Pansy jej maliarske potreby? Dnes sa ne pýtala a myslím si, že je to úžasný nápad, aby sa vrátila, ku svojmu koníčku. Ďakujem!


3. kapitola - Prerušenia 1/2



Bring Me To Life

3. kapitola - Prerušenia

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/3/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



3. kapitola - Prerušenia

Nasledujúce tri týždne doslova preleteli. Hermiona pokračovala v dávkovaní Pansyiných elixírov, a uisťovala sa, že ich berie. Draco okamžite poslal Pansyine veci, ale s Hermionou boli také zaneprázdnené plánovaním párty, že ich ani nevytiahla z krabice. Začali so zoznamom hostí a Hermiona sa usmiala, keď Pansy nespomenula Dracovo meno. Pozvaní boli Harry, Ron, Suzette, Hermiona, Pansy, Blaise Zabini, Millicent Bulstrodová, Theodore Nott, Daphne Greengrassová, traja ľudia, ktorých Hermiona nepoznala, potom Dean, Seamus, Lavender a Parvati. Spolu šestnásť. To bude slušná kopa ľudí a s trochou magického zväčšenia, by Hermionin byt ten počet mal pojať.

Mali sa podávať jednoduché jednohubky a Pansy doslova poskakovala od vzrušenia. Kvety boli objednané, čínsky porcelán, krištáľ a strieborné príbory požičané - Pansy na tom trvala - a výber temperamentnej podmazovej hudby vyhliadnutý.

Pansy nábytok z obývačky - gauč, dve pohodlné kreslá, pár stolíkov a televízor - presunula, a nahradila ho dvomi lesklými, koženými sedačkami a tromi barovými stolmi. Miestnosť by mala stačiť pre všetkých šestnásť hostí, ak by sa všetci naraz rozhodli rozložiť v izbe. Jedáleň bola zväčšená a stôl predĺžený pre šestnástich. Všetky stoličky v Hermioninom byte, plus dva stolíky boli premenené, aby sa hodili k súčasným jedálenským stoličkám.

Hermiona a Pansy strávili v deň pred večierkom pár hodín tým, že pracovali na zasadacom poriadku. Obe sa obávali, že ak by to nechali na ich hostí, všetci by sedeli vedľa seba podľa fakúlt, Chrabromil na jednom konci, Slizolin na druhom a Pansyini nerokfortskí priatelia uprostred. Takže pracovali na tom, aby sa uistili, že všetci budú sedieť vedľa niekoho, kto nie je z jeho alebo jej vlastnej fakulty.

Večer pred tým spravili Hermiona a Pansy všetky dezerty na párty. Na druhý deň, hneď po raňajkách, začali pripravovať jedlo. Pansy vytvorila menu a Hermiona upravila všetky recepty aby boli pre šestnástich ľudí. Pripravila základné zoznamy toho, čo bolo treba nakúpiť a toho, z čoho mali zásoby, a na ktorých bolo uvedené, ktoré kuchynské spotrebiče každý recept vyžadoval a v prípade potreby teplotu a dĺžku prípravy. Potom vytvorila rozvrh prác, aby vedeli v akom poradí budú chystať jedlá.

Skoro ako veľkovýroba.

Harry a Ron prišli skôr, aby pomohli na poslednú chvíľu s drobnosťami. Harry pomohol Pansy naaranžovať jednohubky na podnosy a Ron pomohol Hermione pripraviť bar.

Skôr než sa nazdali, dostavili sa prví hostia a potom nepretržitý prúd klopania pokračoval, až kým posledný hosť, Blaise Zabini, neuskutočnil svoje veľkolepé, ale oneskorené entrée.

Večera zožala veľký úspech a Hermiona sa usmievala, keď sa všetci jej priatelia srdečne bavili so svojimi susedmi. Práve sa rozprávala s Blaisom, ktorý sedel po jej pravici. Pripojil sa ku Svetlu v rovnakom čase ako Draco, ale on vyvinul snahu spoznať svoju novú stranu. Spriatelil sa s Hermionou.

Naklonil sa, aby mohol zašepkať svoju otázku a spýtal sa : "Kde je Draco?"

"Nemohol prísť," odvetila Hermiona.

"Ach. To je smola. Už pár týždňov som ho nevidel."

"Hm?" riekla Hermiona a znela zainteresovanejšie, ako by sa jej páčilo.

"Hej. Naposledy na metlobale. Povedal, že je naozaj zaneprázdnený v práci, a v poslednej dobe nebol ani v Šikmej uličke." Blaise pracoval v Apatieke na vývoji nových produktov.

"Možno má dievča," zažartovala Hermiona.

Blaise sa zamračil. "Nie, nemá. Ver mi, to bola prvá vec, na ktorú som sa spýtal a on ju poprel. Ale teraz, keď o tom tak premýšľam, správal sa tak, ako sa správa, keď sa mu niekto páči. Nenapadlo mi spýtať sa ho na to, keďže som predpokladal, že ak sa mu niekto páči, tak s ňou aj randí."

"Čo tým myslíš? Ty vieš povedať, že sa mu niekto páči podľa toho, ako sa správa?"

"Jasné. Draca poznám už dlho. Je iný, keď je na obzore nejaké dievča, aj keď zvyčajne, ako som povedal, je to preto, že s ňou aj chodí. Neviem to presne popísať... je si viac istý sám sebou. A viac sa smeje."

"Presne toto tento svet potrebuje," riekla Hermiona s úsmevom. "Sebavedomejšieho Draca Malfoya."

Blaise sa uškrnul. "Pravda. Ale toto je naozaj v dobrom slova zmysle."

"Urob mi láskavosť, Blaise, a nechaj si túto teóriu pre seba. Posledné, čo potrebujem, je, aby Pansy zavetrila, že má Malfoy na niekoho zálusk."

"Dobre. Jasná vec"

Práve vtedy Theodore zavolal jej meno, takže sa Hermiona otočila, aby si s ním pohovorila.

Zvyšok večierka bol skvelý. Nebolo chvíle, kedy by sa niekto cítil zle, a všetci sa rozplývali nad jedlom. Pansy bola úplne vo svojom živle - uhladene prijímala komplimenty, kým ich zároveň pobádala, aby ďakovali Hermione.

Po večeri sa presunuli do obývačky, kde sa podával dezert. Hermiona po miestnosti roznášala tácne lahodných kúskov, ktoré Pansy vykúzlila, a zastavovala sa, aby sa postupne porozprávala s každým hosťom. Tešilo ju, keď videla svojich priateľov, ako sa bavia s bývalými rivalmi a bola si takmer istá, že počula Seamusa a Daphne robiť si plány na budúci víkend.

Hermiona nebola tá, ktorá túžila po svetlách reflektorov, ale Pansy taká istotne bola. Vždy, keď Hermiona hľadala svoju spolubývajúcu a priateľku, našla ju v rozhovore s niekým novým, smejúcu sa a žiariacu radosťou.

Hermiona sa usmiala a išla do kuchyne pre ďalší podnos.

"Hermiona," riekol Harry, a razil si cestu k nej.

"Ahoj, Harry! Bavíš sa?" spýtala sa vediac, že sa nie vždy cíti dobre v dave.

"Áno, v pohode. Pansy potrebuje viac praliniek. Poslala ma po ne."

"Och, jasné. Tu to máš." Podala Harrymu peknú krištáľovú misu s dovysoka naukladanými čokoládovými pochúťkami. Videla, ako sa preplieta davom smerom k Pansy, ktorá misu prijala so žiarivým úsmevom.

Pansy to zvládla dobre - vlastne, perfektne. Hermiona dúfala, že čoskoro sa Pansyine myšlienky na Draca budú objavovať menej často.

ooo

Na druhý deň ráno vstala Hermiona skôr ako Pansy a na sporák postavila na zovretie kanvicu s vodou. Potom sa vrátila do svojej izby a chystala sa napísať Dracovi, keď sa objavil krátky záblesk svetla a na Hermionin písací stôl sa vzniesol kúsok pergamenu. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, že toto je spôsob, ktorý mal Draco použiť, aby s ňou, len v prípade núdze, komunikoval.

Jej srdce poskočilo a rozložila pergamen tak rýchlo, že to takmer roztrhla. Vydýchla si, keď si prečítala prvý riadok: Žiadny stav núdze sa nekoná.

Sadla si za stôl a pokračovala v čítaní.

Za desať minút sa stretneme v kaviarni na rohu.

Hermiona pár sekúnd zízala na pergamen, a potom ho spálila. Vyskočila, hodila na seba džínsy a tričko, obula si topánky a zamierila von zo svojej izby. V kuchyni stretla Pansy, ktorá si pripravovala čaj.

"Ránko, Hermiona," povedala s unaveným úsmevom.

"Dobré ráno. Zabehnem na roh po nejaké pirohy. Dostala som strašnú chuť. Prinesiem ti niečo?"

"Och, jeden z tých plnených krémom, prosím," zavolala Pansy, keď sa Hermiona ponáhľala z bytu.

"Okej!" zakričala, a zavrela za sebou dvere. Kým Hermiona čakala na výťah, nemohla si pomôcť, ale musela rozmýšľať nad tým, že to, v podstate, bol stav núdze, a že jej len povedal, že to tak nie je, aby ju nevyplašil. Kvôli čomu inému by sa s ňou tak skoro potreboval stretnúť?

Ku kaviarni dorazila v rekordnom čase a našla Draca sediaceho vonku pri stole, s táckou čajových koláčikov a čítajúceho Denného Proroka. Za bieleho dňa, v muklovskej štvrti. Hermiona nakráčala priamo k jeho stolu a vytrhla mu noviny.

"Hej - " začal, ale keď zbadal, kto ho to otravuje, usmial sa.

Hermiona sa usadila naproti nemu, totálne rozhodená. "Zbláznil si sa? Čo keby to niekto videl?"

Draco si odpil zo svojho čaju a povedal: "Sú začarované tak, aby pre ostatných vyzerali ako muklovské noviny."

Cítila sa trochu hlúpo. Určite by nebol taký nedbalý, že by všetkým na očiach čítal tlač s pohybujúcimi sa obrázkami. "Ou."

"Si v poriadku?" spýtal sa, jemne sa mračiac.

Potom prišiel čašník a Hermiona si objednala Earl Gray. "Och, a so sebou jeden piroh s vanilkovou plnkou a jednu z tých skrútených škoricových tyčiniek. Čašník prikývol a odišiel.

Draco sa zasmial. "Tie s krémom sú pre Pansy?"

"Áno," odvetila a srdce jej spomalilo do normálneho tempa. Ak by to bol výnimočný stav, už by niečo bol povedal. A nevyzeral by tak pokojne. "Čo si chcel?"

Draco sa s odpoveďou neponáhľal. Odhryzol si z koláčika, a vyzeral zamyslene, kým prežúval. Pomaly prežúval. Potom sa na ňu pozrel a otvoril ústa, aby prehovoril, ale čašník priniesol Hermione jej čaj. Draco čakal, kým si nepridala kocku cukru.

"Aká bola vaša včerajšia párty?" spýtal sa po tom, čo si odchlipla.

"Och, šlo to dobre."

"Fajn. Ako sa darí Pansy?"

"Perfektne. Úprimne, prekonala moje očakávania. Naozaj má talent."

Draco prikývol. "Ja viem. Som rád, že to konečne vidí aj sama."

Hermiona sa naňho usmiala. "Ja tiež."

Zhlboka sa nadýchol. "Počuj, to, čo som sa ťa chcel spýtať... Dovoľ mi pre teba niečo urobiť."

Uhol pohľadom a hľadel na svoj tanier, čo sa Hermione zdalo zvláštne. "Čo tým myslíš? Povedala som ti, že čo sa týka financií, som v pohode, a jej sa tak dobre darí."

"Nie, nemyslím peniaze, to nie. Ja - Ja som len myslel..." Jeho hlas sa vytratil a pozeral sa na ulicu. "Dovoľ mi zobrať ťa na večeru."

Zažmurkala, nebola si celkom istá, či ho dobre počula. "Čože?"

"Večera," to bolo všetko, čo povedal. Stále sa pozeral niekam mimo ňu. Chystala sa mu niečo povedať, keď sa k nej otočil, jeho výraz nečitateľný. "To len že - dostávam tvoje listy. A je to ako jednosmerná konverzácia. Niekedy by som chcel odpovedať, ale nemôžem."

Usmiala sa. "Hej, viem, čo máš na mysli. Niekedy by som naozaj chcela odpovede na moje otázky."

"Takže prijímaš?"

"Neviem," riekla. "Ak by na to prišla..." Hermiona pokrútila hlavou. "Myslím, že by to bolo zlé. Ona mi konečne verí, a toto by úplne zničilo to, na čom som tak tvrdo pracovala."

"Prečo by to mala vedieť?" spýtal sa, "Jediný spôsob, ako by sa to mohla dozvedieť, je, že by sme jej to, buď ty alebo ja, povedali. Ubezpečujem ťa, že ja nemám v úmysle povedať jej to."

"No, to je pravda, ale aj tak. Čo ak to spomenieš kolegovi, ktorý to spomenie niekomu, koho ona pozná, a - " 

"Brzdi," riekol Draco s ironickým úsmevom na tvári. "Nepoviem to živej duši. Okrem toho, pravdepodobne si môžeš dovoliť stráviť večer mimo svojho bytu, bez nej. Viem, že ste teraz asi kamarátky, ale ona je stále prípad, ktorému musíš byť ustavične po ruke. Toto je môj spôsob, ako ti poďakovať, keďže mi nedovolíš urobiť pre teba nič iné. Môžem ti venovať voľný večer."

"Vlastne..." povedala Hermiona, myšlienka na večer "mimo" sa jej začínala páčiť. A mať tam Draca, by mohlo byť prinajmenšom zaujímavé.

"Úprimne, naposledy si mala príjemnú večeru s ňou, Potterom a Weasleym. Bavili ste sa, to som si istý, ale aj keď si sa o tom nezmienila, mám taký pocit, že všetko nešlo až tak hladko."

Civela na neho, užasnutá, že si dokázal tak veľa odvodiť z toho mála, čo napísala o tej noci. Možno to bolo ono - zvyčajne by napísala veľa o takej dôležitej udalosti. Pomaly sa usmiala.

"No... tvoje argumenty sú presvedčivé."

"Potom povedz áno. Spravila si pre mňa tak veľa, rovnako ako pre Pansy. Ja sa jednoducho nemôžem nepokúsiť preukázať moju vďačnosť, a toto je to najlepšie, s čím som dokázal prísť. Okrem toho, môžem na týždeň ušetriť tvoju ruku a ty mi môžeš o jej pokrokoch porozprávať, namiesto toho, aby si o nich písala."

"Och, nie, chcem o tom všetkom písať. Počkať - odkladáš moje listy, ako som ťa žiadala?"

"Pravdaže," riekol, akoby to bola  hlúpa otázka. "Ale aj tak, čo s nimi budeš robiť?"

"Nie som si istá. Možno napíšem knihu. A možno ich proste len vyhodím."

"Myslím, že ti ich nevrátim, ak ich plánuješ len zahodiť. Ale vážne, tak čo povieš?"

Hermiona sa zhlboka nadýchla. Ak to Pansy zistí... pokrútila hlavou; to sa nestane. Nepovie dokonca ani Harrymu a Ronovi, čo robí. Samozrejme, bude musieť niečo povedať Pansy, ale to bude dosť ľahké. Vzhliadla na Draca, ktorý na ňu uprene hľadel.

"Budem musieť povedať Pansy, že idem na rande," prevravela nervózne, a vyhýbala sa priamemu pohľadu do jeho očí.

"Prečo?"  spýtal sa so zvláštnym zamračením.

"Bude zaujatá tým, že idem von a nikdy ju nenapadne, že by som išla na rande s tebou." To bola pravda, ale keď to vyslovila, neznelo to pekne. "Nemyslela som tým - "

"Viem, čo si tým myslela," vyhŕkol rýchlo. "Povedz čokoľvek, čo budeš musieť. Znamená to, že pôjdeš?"

"Áno."

Zazubil sa na ňu, vrelý úsmev, ktorý mu vystúpil do očí, ju aj uprostred júla donútil zachvieť sa. "Dobre. To je to najmenej, čo môžem spraviť," povedal, a naposledy si odpil zo svojej šálky.

"Kedy pôjdeme?" opýtala sa, cítiac sa neobyčajne nervózne.

Jeho výraz bol veľmi podobný tomu, ktorý nasadil pred tým, ako sa jej spýtal, či s ním pôjde na večeru. "Och, uhm, budúci víkend? V piatok?"

Hermiona si to v duchu rýchlo skontrolovala, aby sa uistila, že je vtedy voľná. Prikývla.

"V piatok večer. Zariadim, aby sa Harry alebo Ron zastavili a zostali s Pansy. Čo si mám obliecť?" Hermiona sa zachichotala nad Dracovým zmäteným výrazom. "Mala som na mysli, či si mám obliecť šaty? Aká je to reštaurácia?"

"Och, pravdaže. Povedal by som tak... tri hviezdičky."

"Tri hviezdičky?" riekla s úsmevom.

Prišiel čašník, Hermione doniesol vo vrecúšku jej pečivo a Dracovi podal účet.

Hermiona prebrala sladkosti a prehrabovala sa vo svojej taške. "Koľko je môj podiel moja časť?" spýtala sa.

"Ja to zaplatím," odbil to mávnutím.

"Nie, nechaj mňa."

"Nie."

"Myslím to vážne, Malfoy. Nedovolím ti zaplatiť aj za raňajky aj za večeru. Mohla by som usúdiť, že toto je dostatočné poďakovanie a z toho pozvania by som sa mohla vyvliecť," povedala s hravým úsmevom.

Jeho výraz najprv potemnel, potom jej venoval napätý úsmev. "Nad tým ani nerozmýšľaj. Tvoja časť sú štyri libry."

Zamračila sa, nebola si istá, čo povedala, že vyvolala takú reakciu a vybrala drobné z peňaženky.

Podala mu ich, a keď si ich bral, ich ruky sa o seba obtreli. Bolo to ako prvýkrát, keď sa jej páčil nejaký chalan – motýle sa jej vyrojili v bruchu, a svet akoby sa na okamih zastavil, až kým od nej peniaze nevzal a nestiahol ruku.

Hermiona takú reakciu nečakala a chvíľu jej trvalo, kým sa pozbierala. Dokiaľ sa jej to podarilo, Draco sa na ňu vyčkávajúco díval.

"Čo je?" riekla.

Uškrnul sa. "Tvoje pirohy. Nezabudni si ich." Podal jej vrecúško a ona si ho zobrala.

"Jasné. Ďakujem." Potriasla hlavou a keď sa na neho opäť pozrela, milo sa na ňu usmieval. Vykročila preč, ale potom sa otočila. "Och, Draco! O koľkej?"

Vyzeral prekvapene, ale potom znovu vyčaril ten vrelý, triašku vyvolávajúci úsmev.

"O siedmej. Stretneme sa tu a do reštaurácie sa odvezieme autom."

"Okej," odvetila s drobným zamávaním. "Uvidíme sa neskôr."

ooo


3. kapitola - Prerušenia 2/2



Bring Me To Life

3. kapitola - Prerušenia

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/3/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Prerušenia 2/2

Hermiona čakala až do štvrtku, kým povedala Pansy, že má cez víkend rande. Pansy zapišťala, objala ju a povypytovala sa asi milión otázok. Hermiona sa uistila, aby Pansy vedela, že sa nad tým rande príliš nevzrušuje, že ten chlapík je len v pohode, ale že si myslí, že by jej bodol večer vonku.

Pansy s tým posledným úplne súhlasila a povedala jej, že aj keď nie je do toho chalana celkom buchnutá, aj tak by sa mala nahodiť a vyzerať pekne. Navrhla, že Hermione spraví mejkap a vlasy, čo Hermiona zdvorilo odmietla.

Pretože, "Pre Merlina, Hermiona, tvoje oči! Vedela by som s nimi spraviť úžasné veci!"

Hermiona znova odmietla, na čo ju Pansy vyhrešila. "Hermiona Grangerová. Tento piatok ideš na rande a budeš sa tak aj správať! Spravím ti vlasy a mejkap, a vyberiem ti, čo si oblečieš. Žiadne ale! Nerobíš to pre neho, robíš to pre seba."

Hermiona nemala na výber, musela to vzdať.

Ako sa blížil piatok, Hermiona si nemohla pomôcť, ale znervóznela. To rande, na ktoré pôjde, nebolo naozajstné, ale keď ju Draco pozýval na večeru, správal sa tak zvláštne. A pretože si Pansy myslela, že je to rande a bez prestávky o tom rozprávala, sa Hermiona čoraz viac cítila, akoby to bolo rande.

Konečne nadišiel piatkový večer a Pansy sa podarilo vyhrať bitku s Hermioninými vlasmi. Potom jej na oblečenie vybrala bordové šaty s okrúhlym výstrihom. Boli bez rukávov a siahali len po kolená. Požičala Hermione pár jej vlastných topánok s bielou podrážkou, kvetinovou potlačou a s korálikovým kvetom na vrchu a ľahký sveter, ak by bolo v reštaurácii chladno. Potom jej urobila mejkap.

"Vyzeráš úžasne," povedala Pansy, keď obdivovala svoje výsledné dielo.

"On ani nebude tušiť, čo ho zasiahlo."

Hermiona sa nervózne usmiala na svoj odraz, následne na Pansy. Nebola si istá, či chce na Draca zapôsobiť takýmto spôsobom. Postavila sa a zobrala si kabelku; keď odíde, vždy si bude môcť  zotrieť make-up a rozstrapatiť vlasy.

Harry prišiel čoskoro po tom, aby zostal s Pansy a Hermiona odišla. Kráčala ulicami ku kaviarni, ale Draca nevidela. Po chvíli sa k nej priblížil muž v čiernom smokingu.

"Slečna Grangerová?" prevravel formálne.

"Áno," odvetila.

"Tadiaľto, prosím. Pán Malfoy ma požiadal, aby som vás odprevadil do reštaurácie. Mešká a stretne sa s vami priamo tam."

"Och, uhm, ďakujem vám."

Muž ju odviedol k autu, ktoré parkovalo na ulici. Bolo bridlicovo šedej farby, a aj keď sa v autách vyznala len veľmi málo, vedela, že toto bolo drahé. Patrilo Malfoyovi; takže bolo samozrejmé, že bolo krásne.

Muž, ktorý sa volal James, jej otvoril dvere a ona robila, čo mohla, aby sa elegantne vyštverala na zadné sedadlo. Hermiona sa vždy rada vozila v čarodejníckych autách; málokedy museli zastavovať na semaforoch a vždy sa zdalo, že dosiahnu svoj cieľ rýchlejšie, ako bolo bežne možné.

Táto jazda nebola iná, keďže prešlo menej ako desať minút a auto začalo spomaľovať. James vystúpil, aby jej otvoril dvere. Hermiona mu poďakovala a načiahla sa po svoju peňaženku, ale James jej povedal, že sa nemusí trápiť, keďže pracuje pre Draca.

 

Hermiona sa s ním rozlúčila a vstúpila do reštaurácie, talianskeho muklovského podniku. Akonáhle urobila tri kroky odo dverí, došlo jej, že je zle oblečená a v duchu Draca prekliala.

"Smiem vám pomôcť?" zatiahol vrchný.

"Áno, mám sa tu s niekým stretnúť."

"Meno, prosím."

"Malfoy."

Celý prístup vrchného sa zmenil. "Ach, slečna Grangerová," riekol s úsmevom. "Sme nadšení, že ste sa dnes rozhodli s nami povečerať. Prosím, nasledujte ma."

Keď sa priblížili ku stolu, Hermiona uvidela, že Draco už sedí na svojom mieste a študuje menu.

"Náš najlepší stôl," zašepkal vrchný hrdo. Draco vzhliadol, keď počul, že sa priblížili a takmer zvalil svoj pohár.

Muž pomohol Hermione sadnúť si a nechal ich osamote.

"Ahoj," pozdravila Hermiona placho.

"Ahoj," odpovedal Draco, s prihlúplym úškrnom na tvári. "Merlin, vyzeráš fantasticky."

Hermiona očervenela a snažila sa predstierať, že to nepovedal. "Zle si ma informoval," riekla s predstieraným hnevom. "Toto je ťažko trojhviezdičková reštaurácia. Mala by som mať plesovú róbu a každého naokolo oslňovať žiarivými diamantmi a šperkmi."

"Nezmysel," povedal Draco s odmietavým mávnutím. "Vyzeráš… perfektne."

Nemohla sa na neho pozrieť zo strachu, že by sa roztopila. Nikto jej nikdy tak zjavne nelichotil, a nebola si istá, čo si o tom má myslieť. Mrkla na neho, stále si prezeral jedálny lístok, a dospela k záveru, že on sám vyzeral poriadne dobre.

"Už si tu jedol?" spýtala sa a zdvihla svoj jedálny lístok. "Čo je dobré?"

"Dám si kačku. A objednal som víno."

Hermiona prikývla. Jej menu nemalo ceny, čo definitívne naznačovalo viac ako tri hviezdičky. A ona mala na sebe purpurové šaty po kolená a bez rukávov.

Čašník prišiel a doniesol víno – najlepšiu fľašu, akú majú – a prijal ich objednávky. Hermiona si vybrala rybu dňa.

Keď  čašník odišiel, Draco povedal: "Okej. Prejdime k našim záležitostiam. Aký si mala týždeň?"

Hermiona vedela, že tým myslí jej týždeň s Pansy. "V pohode. Darí sa jej. Povedala som jej o mojom, uf, rande a ona potom nemohla rozmýšľať ani hovoriť o ničom inom."

"To mi je jasné."

"Pomáhala mi pripraviť sa."

Draco sa na ňu zbližša pozrel. "Ach, áno. Obyčajne sa neobťažuješ s mejkapom."

Tentokrát si nemohla pomôcť; sčervenela a pozrela sa preč. "Nie."

"Ja – Nič som tým nemyslel. Je to pekné, ale úprimne, myslím, že to skrýva tvoje oči."

Upokojená sa na neho pozrela. "Tiež si myslím! Ale Pansy trvala na tom, že takto sú skvostné. Dám si to dole."

"Ešte nejaké správy?" opýtal sa.

"Nie, nič veľké sa nestalo. Pridala som ďalšiu domácu prácu na jej zoznam, ale ledva si to všimla. Ide jej to tak dobre. Napísala som ti…" Hermiona z kabelky vybrala malý zvitok a podala mu ho.

"Menší ako obyčajne," okomentoval to.

Pokrčila ramenami. "Ako som povedala, nie je toho veľa, čo by som mohla povedať."

Prikývol a schoval si ho do kabáta, a potom vytiahol dlhý zvitok; Hermionine oči sa rozšírili.

"Čo to je?"

Usmial sa. "Venoval som sa všetkým tvojim bodom a odpovedal som na všetky tvoje otázky."

Hermiona sa na neho prekvapene usmiala naspäť. "Pre Merlina, to muselo trvať."

"Všetky moje voľné večery tento týždeň. Ale neboj sa, nemienim to teraz celé prejsť. "

"To je dobre," riekla Hermiona so smiechom.

"Len pár, o ktorých som si myslel, že sa podelím." Preletel pergamen. "Ach, pozrime sa na to. Mám radšej čokoládu ako cukríky."

"Ja tiež!" zvolala Hermiona.

"Viem," povedal s vrelým úsmevom.

"Och, správne. Samozrejme som ti to už predtým povedala."

"Moja najobľúbenejšia kniha je Zločin a trest. Stotožňujem sa s hlavným hrdinom, možno až príliš."

"Nikdy si nechcel byť jedným z nich," prevravela Hermiona, jej hlas naplnený vľúdnosťou a pochopením.

Prikývol, no nepozeral sa na ňu. "V podstate máš pravdu." Potom na ňu vzhliadol, a Hermiona si myslela, že v jeho očiach niečo uvidela, ale zmizlo to predtým, ako to mohla rozlúštiť. "Moja najobľúbenejšia farba – zelená."

"Och? Nie čierna?"

"Nie," odvetil chichotajúc sa. "Aj keď sa mi páči. Bol som prekvapený tvojou najobľúbenejšou."

"Lebo je farbou mojej fakulty?"

"Úprimne… áno. Aj keď, teraz keď ťa vidím v bordovej, dokážem pochopiť, prečo je tvojou najobľúbenejšou."

Hermiona sa zapýrila – znova. Usmiala sa a hrýzla si peru.

Draco sa na ňu díval bez komentára, a potom sa vrátil k svojmu zvitku. "A, aby sme uzavreli túto časť nášho večera, tvoje listy čítam vonku, v záhrade mojej matky. Je tam lavička, ktorú vždy milovala, a perfektné svetlo na čítanie. Odložím si ich, a potom ich čítam pred západom slnka, a vždy mám so sebou šálku čaju." Čítal zo svojho zvitku, a Hermiona nadobudla zvláštny pocit, že by to bez čítania nebol schopný povedať. Vyzeral nervózne – a bolo to pochopiteľné. Ona sa s ním týždne delila o kúsky seba samej, ale on nie. Teraz sa o ne delil nahlas, kým ona sedela oproti nemu.

Keď skončil, hneď sa na ňu nepozrel, ale zroloval zvitok. "Toto je pre teba," povedal nakoniec a podal jej ho.

Hermiona ho prijala, cítiac, že keď to urobila, zobrala si z neho časť, ktorú nikto predtým nevidel, tú časť z neho, ktorú nikdy nikomu neukázal. Pýtala sa mnoho osobných otázok, nikdy nečakajúc nič na oplátku.

Ale niečo ju trápilo. "Draco, nemôžem si to zobrať domov," riekla zdráhavo.

V jeho výraze sa zračilo pobavenie. "Kvôli Pansy?"

"Áno," odvetila, zmätená z jeho zmeny nálady.

"Nuž, tak potom vďaka Merlinovi, že som dával pozor na Čarovaní," povedal s úškrnom.

"Čo tým myslíš?" opýtala sa.

"Začaroval som to tak, aby si to mohla prečítať len ty."

Hermiona zavrela oči, trochu zahanbená.

"Na to si nepomyslela, však?"

Usmiala sa a pozrela sa na neho. "Vlastne, ani nie."

"Nepredpokladám, že by si mi dovolila odpisovať ti, ak by som tie listy začaroval?

"Nie," povedala pevne. "Pansy by si všimla tvoju sovu, alebo ak by si použil nejakú cudziu, zaregistrovala by, že dostávam viac listov ako zvyčajne. Zaujímalo by ju, od koho sú a ja jej nechcem klamať."

Vzdychol si. "Myslel som si, že povieš niečo také."

Čašník priniesol ich jedlo a dolial im víno.

Keď odišiel, Draco povedal: "Povedz mi, ako sa ti darí."

"Už som ti povedala, že sa máme fajn."

"Nepýtam sa na teba a Pansy, pýtam sa, ako sa darí tebe."

Úkosom sa na neho pozrela. "Vieš, ako sa mi darí, Draco. Proste fajn. Vždy ti o sebe hovorím v listoch."

"Viem, len ma zaujímalo, či sa nedržíš spiatky, keď píšeš. Chcem, aby si vedela, že nemusíš."

"Ďakujem, ale v podstate ti hovorím všetko. Len sa to proste… začalo diať takto."

Prikývol.

"Takže, povedz mi, pretože som extrémne zvedavá… pracuješ?"

"Nie." Vydala znechutený zvuk. "Som si istý, že prinajmenšom nie tak, ako si to predstavuješ. Vediem rodinný podnik."

"Ó, takže celé dni chodíš z rokovania na rokovanie a muckáš sa s veľkými, dôležitými ľuďmi."

"V podstate. A potom sa učím ten nový šport, ktorý hrajú muklovia." Hermiona sa na neho zvedavo zadívala, pretože zrazu znel naozaj vzrušene.

"Muklovia?"

"Hej," pokračoval so žiariacimi očami. Možnože žiarili celý večer a ona si to nevšimla, ale teraz to už zaznamenala. "Získali sme nejaké muklovské partnerské spoločnosti, a ich šéfovia tú hru milujú. Volá sa to golf, som si istý, že si o tom počula."

"Hermiona bola zaskočená. "Ty máš rád golf?" spýtala sa neveriacky.

"Iste, prečo nie?"

"V zásade to má tak ďaleko od metlobalu, ako len šport môže mať. Je to veľmi pomalé a systematické. Som len prekvapená, to je všetko."

"Ale je to veľmi uvoľnujúce. Ihriská sú neuveriteľné a ten grif, ktorý treba na zasiahnutie tej malej loptičky… je to fantastické. Zdá sa, že je to jednoduché, ale nie je. A naozaj sa mi páčia tie vozíky."

"Tak to vôbec nie som prekvapená," riekla s úškrnom.

"Vedela si, že bol golf vynájdený v Škótsku?" opýtal sa, znejúc ako dieťa v cukrárni. "Pred pár mesiacmi som si kúpil sadu golfových palíc, takže si ich nemusím stále požičiavať z klubov. Myslím, že sa zlepšujem. Ale je zvláštne hrať hru, kde chceš dosiahnuť najnižšie skóre."

"A ty si vedel, že názov golf pôvodne pochádza z 'gentlemen only; ladies forbidden'?"

Pozrel na ňu a zamračil sa. "Nie. Vážne?"

"Áno, bol určený len pre mužov."

"A ja vôbec nie som prekvapený, že to vieš," povedal hravo. "Ale všetko nie je len o rokovaniach a golfe," prevravel.

Odfrkla si. "Och môj bože, ako vôbec zvládaš všetku tú zodpovednosť?"

"Mám kopu voľného času," pokračoval, akoby vôbec neprehovorila. " A trávim ho výskumom."

To zaujalo jej pozornosť. "Výskumom? Akým výskumom?"

"Elixíry," riekol a ona znova uvidela tú žiaru v jeho očiach. "Môže to znieť, no, hlúpo, ale chcem, aby po mne niečo zostalo. Chcem, aby si ma pamätali pre niečo iné, ako pre moje meno. Chcem niečo dokázať; niečo vynájsť."

"Takže záchrana sveta pred Voldemortom pre teba nie je dosť?"

"Nemôžem z toho ťažiť celý život," povedal odmietavo. "Okrem toho, musím odčiniť to, čo za celé stáročia napáchala moja rodina. Bolo by pekné vynájsť niečo, čo by pomáhalo ľuďom po stáročia, ktoré ešte len prídu. Vyvážiť to, ak vieš, čo tým myslím."

Usmiala sa. "Áno, viem. Máš nejaké nápady?"

Na chvíľu sa na ňu zadíval, pomyslela si, že sa chcel uistiť, že to naozaj chce vedieť. Potom odpovedal : "Och, vlastne áno, myslel som, že…"

ooo

Hodiny utekali ako minúty a skôr než sa nazdali, sa reštaurácia vyprázdnila. Prišiel čašník a spýtal sa, či ešte niečo budú potrebovať, pretože kuchár chce ísť domov. Draco mu povedal, že nie, ospravedlnil sa a prisľúbil slušné prepitné. Spolu s Hermionou pozbierali svoje veci a odišli.

Keď už boli vonku, Hermiona nevedela, čo robiť. Boli uprostred príjemného rozhovoru, ale cítila sa nepríjemne pri pomyslení na predĺženie večera. Bolo to niečo, čo by sa mohlo udiať na rande. Ale zároveň to nechcela ukončiť. Vlastne… mala ho rada. Ako osobu, aj ako muža. Bolo to rozptyľujúce, desivé aj nádherné zároveň.

Obidvaja tam stáli a čakali, že ten druhý prehovorí skôr. Hermiona sa nakoniec nadychovala, že povie dobrú noc, ale Draco prehovoril prvý.

"Nechceš sa prejsť?" opýtal sa.

"Jasné," povedala rýchlo, priam horlivo.

Vykročili jeden vedľa druhého a Hermiona ho viedla smerom k jej bytu.

"Takže ty si naozaj myslíš, že by mali na Rokforte vyžadovať predmet, kde by sa vyučovali tieto základné zručnosti?" spýtal sa, nadväzujúc tak na konverzáciu tam, kde bola prerušená.

"Áno."

"Ale šance na to, že by čarodejníci alebo čarodejnice potrebovali vedieť ako sa po muklovsky perie, sú mizivé."

"Ak by už zmienení čarodejníci alebo čarodejnice stratili svoj prútik, boli by bezradní. Tá trieda by ich naučila základným zručnostiam pre prežitie bez prútika."

"Na to sú Život a zvyky muklov."

"Ktoré, po prvé, ani nie sú povinným predmetom a po druhé, neučia žiakov ako. Len vysvetľujú spôsob, akým sa muklovia vyrovnávajú so životom bez mágie. Úprimne, kedy bude čarodejník potrebovať vedieť, ako funguje televízia? Alebo elektrika? Oveľa užitočnejšie by bolo vedieť, ako si uvariť bez mágie, nemyslíš?"

Pozrel sa na ňu a usmial sa. "Dobre, presvedčila si ma."

Prevrátila oči.

"Nie, vážne! Súhlasím s tebou. Keby som tu nebol pre Pansy po tom, čo zomreli Pansyiny rodičia, bola by v rovnakej situácii. Teda, mala by svoj prútik, ale ona sa nikdy naozaj nenaučila ani čarodejnícke základy prežitia."

Hermiona sa na neho skepticky zadívala. "Myslím, že si zo mňa strieľaš."

"Nie!" povedal naliehavo. "Naozaj nie, prisahám. Ak si spomínaš, toto nie je prvýkrát, čo o tejto veci počujem, takže som mal kopu času porozmýšľať nad tým.

Po chvíli Hermiona odvetila: "Okej, verím ti. Bola som trochu tvrdohlavá, že?"

"Myslíš v tých piatich listoch plus v tvojich dnešných myšlienkach?"

Usmiala sa a bez toho, že by rozmýšľala nad tým, čo robí, si pri chôdzi preplietla svoju ruku s jeho. Uprene sa na ňu zadíval, ale ona bola príliš zaneprázdnená na to, aby si všimla, čo urobila.

Kráčali k rieke a prišli k Blackfriars Bridge. Hermiona bol vďačná za to, že si vonku pred reštauráciou premenila svoje ihličky na pohodlné prechádzkové topánky. Dracovi povedala, že na to aby sa dostala domov, musí prejsť cez most a tak vyrazili.

V strede sa Draco so zamračením zastavil.

"Čo je?" opýtala sa Hermiona, a zastavila sa pár krokov pred ním.

Pozrel sa na ňu s vážnym výrazom na tvári. "Je toto ten most?"

Pokrútila hlavou, prikročila k zábradliu a ukázala mu ten správny. "Je to tamten, priamo tam."

Draco sa postavil vedľa nej, ale nevyzeral, že by si všimol, že sa dotýkajú plecami. "Oh." Niekoľko okamihov uplynulo v tichu, kým hľadel na Waterloo Bridge.

"Vieš, najprv som nad ňou celý čas rozmýšľal. Čo som mohol urobiť inak, mohol som byť lepším priateľom? Nebolo by lepšie, kebyže sa jej nepokúšam pomôcť, mal som sa viac pokúšať cítiť k nej… niečo iné? Stále sa o ňu bojím."

Hermiona si znovu zakvačila svoju ruku do tej jeho a on si ju pritiahol bližšie. Mohla cítiť rojace sa motýle, ktoré naberali na sile, kým tam tak stáli bližšie k sebe, ako keď kráčali. Toto bolo iné, bolo to viac o dôvernej blízkosti. Pristúpila k nemu, aby mu ponúkla útechu a on ju prijal a chcel trochu viac.

"Potom sme si začali písať a ty si tvrdila, že bude v poriadku, a ja som ti veril. Začal som ti dôverovať." Zhlboka sa nadýchol a pokračoval. "A… teraz si to ty, na koho celý čas myslím."

Cítila sa ako v ohni. Akoby sa jej srdce na krátky moment zastavilo, potom sa jej v hrudi znova rozbúchalo, a ona bola vďačná za oporu, ktorú jej Draco poskytoval. Mohla vycítiť, že chce, aby sa na neho pozrela, alebo aspoň niečo urobila, či niečo povedala. Bokom na neho zaškúlila, na jej tvár sa vkrádal úsmev.

"Čo tým myslíš?" opýtala sa, jej hlas znel ledva ako šepot.

"Pozri sa na mňa," riekol.

Konečne sa k nemu úplne otočila a uvedomila si, ako blízko pri sebe stáli. Pozeral sa na ňu a hľadel jej do očí. Zahryzla si do pery, rozpúšťajúc sa z plameňa, ktorý videla v jeho očiach.

Načiahol sa a odhrnul kučeru z jej tváre. Potom sa váhavo, takmer detsky, dotkol jej líca. V mieste, kde sa jej dotýkal, akoby vybuchol ohňostroj. Pomaly posúval prst pozdĺž jej čeľuste, až kým mu ruka nespočinula na jej brade. Zdvihol ju a pomaly priblížil tvár k tej jej.

Hermionina myseľ fungovala dosť na to, aby vyslovila jeho meno. "Draco."

Zastavil sa a ona mohla cítiť, ako jeho plecia poklesli a elán vyprchal. Nepohol sa, len držal svoju tvár pár centimetrov od tej jej.

"Draco," povedala znovu, tentokrát dôraznejšie.

Usmial sa a oprel si čelo o to jej. "Hermiona."

"Nemôžeme," to bolo všetko, čo sa dokázala prinútiť povedať.

"Pansy?" opáčil.

Prikývla, čo spôsobilo, že sa jeho hlava pohla tiež. Vzdychol si a odtiahol sa.

"Prečo?"

"Nemôžem jej to urobiť. Nemôžem – sa s tebou vídať, kým sa jej snažím pomôcť prekonať  celú tú vec s tebou. Nebolo by to správne, nebolo by to fér."

"Vedel som, že to povieš. A jedna moja časť je rada, že si to urobila – nebola by si tým dievčaťom, ktoré tak obdivujem, keby si to nepovedala."

Usmiala sa na neho.

"Je… bude pre nás niekedy nejaká nádej? Budeš to vôbec chcieť?" spýtal sa, a znovu sa oprel o zábradlie.

"Tá záležitosť s Pansy by musela prebiehať… dokonale – hladko – aby tam bola nádej." Uprene sa na neho zadívala. "Ak by som bola tebou, nečakala by som na mňa."

Otočil sa na ňu a zazubil sa. "Ja počkám. Myslím si, že za to stojíš."

Hermiona sa k nemu pripojila pri zábradlí, tentokrát medzi nimi udržujúc bezpečnú vzdialenosť. Sledovali čln poskakujúci na čiernej vode.

"Kedy sa to stalo?" spýtala sa. "Kedy si sa rozhodol, že som hodná… tvojej pozornosti?"

Smutne sa usmial. "Tvoje listy. A všetko, čo pre ňu robíš. Ale tvoje listy sú priamo od teba, vychádzajú z tvojej duše, z toho, čo ťa robí… tebou. Je to neuveriteľné. Ty si neuveriteľná. Nikdy som nepoznal nikoho ako si ty, a všetko, čo som čítal, ma donútilo dychtiť po tom vedieť viac."

Hermiona bola ticho, kým spracúvala to, čo jej povedal. Nezvažovala naozaj dôsledky svojich listov, ale zdalo sa, že majú vplyv na ich čitateľa. Mala toho veľa, o čom mohla rozmýšľať, a ona si nemohla pomôcť, ale musela myslieť na to, že si večer s Dracom naozaj užívala. Stále ho ešte nechcela ukončiť, aj keď jej rozum vravel, že už je načase.

"Draco… mala by som ísť."

Zavrčal a vzhliadol. "Neodpovedala si na moju otázku."

"Akú otázku?"

"O… nás. Máme nádej?" opýtal sa jemne, nepozerajúc sa na ňu.

Usmiala sa sama pre seba, ale smutne pokrútila hlavou. "Myslím, že by som chcela, ale ako som povedala, nečakaj na mňa."

Draco si povzdychol. "Vieš, nie som nejako veľmi prekvapený. Našťastie som stále schopný rozhodovať sa sám." Odstúpil od zábradlia a zastrčil si ruky do vreciek. Jeho kravata bola uvoľnená a vrchný gombík na jeho žiarivo bielej košeli odopnutý; pomyslela si, že vyzerá neodolateľne, aj keď  to mohlo byť len mesačným svetlom, ktoré ju zachytilo v slabej chvíli.

"Uvidíme - uvidíme sa neskôr." Vykročila preč, na druhú stranu mosta.

"Hej!" zavolal, keď bola dosť ďaleko, takže musel kričať. Zastavila sa a otočila sa k nemu. "Nechceš sa domov odviesť autom?"

"Nie, hlupáčik! Môžem sa domov premiestniť!"

Rozpačito sa usmial. "Och. Správne," povedal si pre seba, a zamával jej na rozlúčku.

Hermiona sa premiestnila dva bloky od svojho bytu. Predtým, ako mala stretnúť Pansy, chcela byť schopná vôbec kráčať. Cítila sa trochu hlúpo, očarená úžasným večerom s úžasným mužom, ale blízko k slzám, pretože ďalší taký večer nebude môcť mať.

Nakoniec sa dostala k dverám, a predtým, ako ich otvorila, sa zhlboka nadýchla. Byt bol tmavý, čo bolo zvláštne; potom zbadala modrú žiaru z televízora a vkročila do obývačky. Zažala svetlo a k jej absolútnemu prekvapeniu uvidela Harryho a Pansy na jej sedačke, zliezajúcich jeden z druhého, a vyzerajúcich previnilo kvôli nedávnemu a veľmi dôkladnému bozkávaniu.

ooo


4. kapitola - Hľadá sa talent 1/2



Bring Me To Life

4. kapitola – Hľadá sa talent

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/4/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Venujem kukuriciarke, z hlbokej vďačnosti a nehynúcej lásky :D:D:D No a ešte ako podporu k jej prekladu!

 

4. kapitola – Hľadá sa talent

Hermiona zízala na to, ako si Harry prehrabol vlasy, jeho tvár nadobudla farbu Ronovej štice a Pansy sa s nervóznym výrazom striedavo pozerala z Harryho na Hermionu.

"Harry," povedala nakoniec Hermiona, keď sa tá trápna situácia stala neznesiteľnou.

"Uf, ahoj, Hermiona," riekol a rýchlo sa postavil. "Vrátila si sa! Ja, uh, tak ja teda pôjdem." Podišiel päť krokov k dverám a potom sa zastavil. "Maj sa, Pansy."

"Čau, Harry," zavolala za ním. Harry pokračoval v ceste a odmiestnil sa akonáhle vyšiel z miestnosti.

"Hermiona, môžem ti to vysvetliť," začala Pansy, vstala a pohla sa smerom k nej.

Hermiona zdvihla ruku a Pansy zastala. "Ja… myslím, že by sme sa o tom mali porozprávať zajtra."

Pansy rýchlo prikývla. "Áno, dobre. To je tobrý nápad. Uvidíme sa zajtra." Pansy odišla a Hermiona podozrievavo civela na gauč. Vydýchla a klesla do kresla. Šaty, zvitok od Draca, aj celý večer jej vyfučali z hlavy.

ooo

Trvalo dlho, kým šla Hermiona spať, pretože nemohla prestať rozmýšľať o Harrym a Pansy. Nevedela, ako sa má v tejto situácii zachovať a napokon zaspala, dúfajúc, že sa odpoveď čarovne zjaví sama.

Keď sa na druhý deň ráno, ešte predtým, ako vyšlo slnko, zobudila, zostala ležať v posteli a hľadela na strop. S Pansy neboli najlepšie priateľky; prinajmenšom Hermiona o sebe neprezradila nič príliš osobné. Počúvala Pansy, utešovala ju, radila jej, ale nemohla sa jej otvoriť, nemohla zdieľať veci s Pansy tak, ako to robila ona. Priveľmi sa bála znova odhaliť; rany boli stále príliš bolestivé.

Hermiona odmietla myslieť na Draca a keď vstúpil do jej myšlienok, vyskočila z postele a cez pyžamo si prehodila župan.

Pansy už bola hore, pripravovala Hermionine obľúbené raňajky a varila jej čaj, ktorý mala najradšej. Hermiona jej popriala dobré ráno a sadla si za stôl. Pansy sa posadila naproti nej a útrpne sa vyhýbala prehovoriť, až kým Hermiona nedojedla.

"Aké bolo rande?" spýtala sa Pansy, keď brala Hermionin tanier.

Perfektné. "V pohode," odvetila s povzdychom.

"Uvidíš ho znova?"

"Nie," odpovedala Hermiona. Myslela na zvitok vo svojej izbe, ukrytý v zásuvke zabezpečenej niekoľkými sadami zámkov, čítaním ktorého strávila minulú noc niekoľko hodín. Jej srdce poskočilo, keď si spomenula na pár určitých  pasáží a dovolila, aby jej na perách zahral drobný úsmev.

"Chceš… sa o tom porozprávať?" opýtala sa Pansy skusmo.

"Ani nie," povedala Hermiona.

"Správal sa slušne? Myslím tým, on… nepokúsil sa o nič?"

Hermione sa vybavil ten skoro bozk a, ak by čítala Dracove odpovede len jeden deň skôr, nebola by mu schopná odolať. "Bol dokonalý gentleman."

"Je mi ľúto, že to nevyšlo."

"Nemusí ti byť," riekla Hermiona a zdvihla noviny, kým Pansy umývala riad z raňajok. Keď Pansy skončila, vrátila sa do kuchyne s čerstvým čajom pre obe. Hermiona prijala hrnček a odchlipla si. "Je výborný, Pansy."

"To som rada."

Hermiona si vzdychla. "V poriadku, poďme sa porozprávať, Pansy."

"Dúfam, že nie si nahnevaná, Hermiona," riekla Pansy náhlivo.

Hermiona na sebe nedala znať odpoveď. Bola nahnevaná, trochu. Povedala Dracovi, že sa s ním nemôže stretávať kvôli dievčaťu, ktoré do neho bolo zamilované. Odmietla bozk, prvý bozk, ktorý mohla dostať po dobe dlhšej, ako jej bolo milé, a to len pre to, aby sa vrátila domov a našla spomínané dievča bozkávať sa s jej najlepším priateľom, ktorý sa, keď si to naposledy overovala, stále celkom nepreniesol cez smrť svojej priateľky. Prirodzene, nemohla pred Pansy vyjadriť svoje hlboké sklamanie.

"Ja – nie som priamo nahnevaná. Nie naozaj. Len – povedz mi, čo sa stalo. Z čoho to vyplynulo?"

"No, Harry a ja sme pred pár týždňami zistili, že máme obaja naozaj radi bondovky. Pozerali sme ich vždy, keď sa tu zastavil. Včera večer sme pozreli tri, lebo si bola dlho preč. Keď končila tretia, začali sme sa o nej rozprávať a no, na chvíľu sme stíchli a on… on sa naklonil a pobozkal ma. A ja som to opätovala a ani neviem, ako dlho sme sa bozkávali, kým si prišla domov."

"Takže to nebola rýchlovka? Bozkávala si ho dlhšie?"

Pansy sa usmiala. "Hej. A Hermiona, mám ho naozaj rada."

"Máš ho… rada?" spýtala sa ohromená Hermiona.

"Áno mám. Už nejakú chvíľu. Vždy dúfam, že príde on, a nie Ron. A myslím, že on by ma tiež mohol mať rád."

Bolo toho veľa na strávenie. Nie 'čože' ale 'čo to všetko znamená'? Obzvlášť čo sa týka Draca. A Harryho… v prvom rade sa bála o neho. Po Ginny neprejavil ani len náznak záujmu o nejakú ženu a teraz sa s jednou náruživo bozkáva. So ženou, ktorú vlastne spoznal len pred pár mesiacmi.

"Máš… rada… Harryho."

"Áno, " odvetila Pansy pevne.

Hermiona prikývla. "Povedz mi, počas všetkých tých rokov, čo sa ti páčil Malfoy, cítila si niečo k niekomu inému?"

Pansy nad tou otázkou zauvažovala. "Párkrát som sa skúsila prinútiť k tomu, aby som sa cez tú vec s Dracom dostala a párkrát som sa pokúšala dosiahnuť, aby žiarlil." Zachichotala sa. "Aké smiešne. Bola som taká slepá! Nikdy sa o mňa takto nezaujímal."

"Ja… bojím sa, že by toto mohol byť ďalší taký násilný pokus."

"Rozmýšľala som nad tým, naozaj. A vôbec si nemyslím, že by to tak bolo. Toto je niečo úplne iné. Teda, naozaj sa veľmi chcem preniesť cez Draca, ale toto s Harrym – čokoľvek to je – sa proste prihodilo. Akosi to začalo a rozvíjalo sa to, a bolo to iné ako všetky tie pokusy, kedy som chcela, aby sa niečo stalo. Nemala som záujem s niekým randiť dokiaľ som mala problémy, dokiaľ som milovala Draca." Usmiala sa, zasnená hmla zahalila jej oči. "A pre Merlina, on sa tak dobre bozkáva."

"Ou, to je… priveľa informácií, Pansy," riekla Hermiona a zacítila malé bodnutie ľútosti. Ale potlačila to; vedela, že s Dracom urobila správnu vec. Ale to veci nerobilo ľahšie.

"Harry má taký úžasný, suchý humor. Je múdry, sladký… mohla by som pokračovať, ak chceš."

"Nie, pochopila som, ďakujem." Usmiala sa Hermiona. "Som rada, že elixíry zaberajú. Takže, čo presne toto znamená? V súvislosti s Malfoyom."

"Neviem; som nervózna, ale myslím, že som naozaj pripravená nechať to za mnou."

Hermiona si vzdychla. "Dobre, je to určite nečakané, ale myslím si, že je to pre vás oboch dobré. Beriem to tak, že ste nemali možnosť sa o tom porozprávať."

Pansy pokrútila hlavou.

"Ale myslíš si, že ťa má tiež rád?"

Pansy pokrčila ramenami. "On ma pobozkal. A všimla som si, že sa v poslednej dobe zmenil."

"Prečo si mi nepovedala o tvojich citoch k Harrymu?" spýtala sa Hermiona.

Pansy si hrýzla peru. "Ja… nebola som si istá, čo na to povieš.  Myslela som si, že by si nechcela, aby som ho mala rada, lebo, nuž, nie som práve to, čo by väčšina najlepších priateľov chcela pre svojich kamarátov. Nie len kvôli Dracovi a celemu tomu incidentu na moste."

Hermiona sa zamračila. "Čo tým myslíš?"

"Och, veď vieš. Nie som najmúdrejšia ani najbystrejšia… nemám žiadny skutočný talent. Naproti tomu ty – ty si úžasná. Múdra, ambiciózna, krásna… ja som sa nikdy ani len nepokúsila niečo naučiť pretože som si myslela, no, že to nebudem potrebovať. Že sa o mňa Draco postará."

"Pansy," riekla Hermiona s úsmevom. "Ty si úžasná. Za posledných pár mesiacov som sa naučila tak veľa … Nebolo to vždy ľahké, ale tie naše rozhovory, naozaj som si ich užívala. Podľa mňa si oveľa šikovnejšia, ako si ty, alebo ktokoľvek iný myslíte a každý muž by bol šťastný, kebyže ťa má."

"Ale Harry… je taký jedinečný, vlastne, pre celý svet. Zaslúži si niekoho naozaj výnimočného."

"Zaslúži si niekoho, kto ho bude milovať ako blázon až do posledného výdychu. Zbožňujem Harryho, ale odkedy vojna skončila, bol zalezený vo svojej ulite. Zachádzalo sa s ním, akoby bol akýsi krehký kúsok krištáľu, ktorého sa každý bojí dotknúť alebo rozrušiť. Myslím, že môžeš Harrymu priniesť niečo dobré."

"A ak ti to pomôže preniesť sa cez Malfoya, som za. Len sa bojím, čo by sa mohlo stať, ak by ste sa rozišli. Alebo ak by si videla Malfoya s inou ženou."

Pansy sa zhlboka nadýchla. "Viem, ja tiež. Ale… chcem sa do toho pustiť."

Hermiona sa zachichotala. "Nuž, tak potom máš moju plnú podporu."

"Vážne? V tom aby som bola s Harrym? Teda, ak on bude chcieť byť so mnou, vlastne ani neviem, veď sme sa pobozkali… dúfam, že ho čoskoro budem môcť vidieť. Si si istá, že s tým chlapíkom už znova nepôjdeš von?"

"Pansy," odvetila Hermiona s úškrnom. "Harry je tu vždy vítaný, to predsa vieš. Je jedným z mojich najlepších priateľov. A nie. Znova sa s ním nestretnem."

ooo

Odpoveď na tvoju otázku v liste číslo sedemnásť:

Mojou najobľúbenejšou vecou na metlobale – a pamätaj, že ty si sa pýtala – je lietanie. Akonáhle som bol dosť starý na to, aby som jazdil na metle, strávil som tým všetok môj čas. Dávalo mi to pocit slobody, ktorý až teraz, keď sa na to pozerám spätne, dokážem pochopiť.

Môj otec vždy chcel, aby som bol výnimočný, výnimočný v škole, v metlobale, alebo v hocičom inom, na čo ma zapísali ešte predtým, ako som šiel na Rokfort.

Nestaral sa o to, v čom, pokiaľ to bolo v niečom. Čím viac času som trávil lietaním, tým viac som chcel excelovať v metlobale. A otec ma nechal na pokoji.

Mama často sedávala vonku, kým som lietal a predvádzal sa pred ňou, a ona dokonca najala osobného inštruktora, aby ma učil pravidlá hry. Fandila mi a poviem ti, v týchto chvíľach bolo nemožné presvedčiť ma, že nie som stredom vesmíru. Bol som ich vesmírom a to bolo všetko, na čom záležalo.

Keď som vyrástol, metlobal stratil svoje čaro a som si istý, že vieš prečo. Zrazu to bolo o vyhrávaní. Už viac nestačilo, že som neustále cvičil, dvakrát toľko ako hocikto iný z tímu. Nebolo to o - "vyhral som?", ale oveľa dôležitejšie bolo- "porazil som Pottera?".

Metlobal sa stal ďalším príkladom môjho zlyhania. Teba som nemohol prekonať v známkach, Pottera som nemohol prekonať v hre, ktorú som miloval. Ale stále môžem lietať a to je niečo, čo nič nemôže zničiť.

Pre dnešok končím

Draco

ooo

Prešiel týždeň odkedy sa Pansy a Harry pobozkali a ona ho nevidela, ani o ňom nepočula. Potom jedného večera Hermiona oznámila, že ide ide s Ronom na film a že Harry čoskoro príde.

Pansy spanikárila, ale Harry prišiel pár minút po tom, čo jej to Hermiona oznámila a tým jej nenechala čas, aby sa rozčúlila.

Ron sa ukázal o chvíľu neskôr, a kým sa Pansy zbadala, on a Hermiona odišli. Keď sa dvere za nimi zavreli, Pansy sa pozrela na Harryho, a on sa hanblivo díval na ňu.

"Ahoj," povedal.

"Ahoj," odvetila.

"Ja… myslím, že by sme sa mali porozprávať."

"Okej," povedala a prikývla žmoliac si ruky. Bola taká nervózna, až mala pocit, že bude vracať.

Harry vyzeral, že je tiež nervózny, a chvíľu sa na seba hanblivo pozerali.

Potom sa zdalo, že sa Harry uvoľnil, jeho tvár zjemnela, priblížil sa k nej a zobral ju za stále zovreté ruky. Niečo zažiarilo v jeho očiach sekundu pred tým, ako si ju pritiahol k sebe a pobozkal.

Pansy bola šokovaná, ale tým príjemným spôsobom, a nechala ho, aby ju  jemne a pomaly bozkával. Zaplietla si ruky do jeho nepoddajných vlasov a práve sa vložila do ďalšieho rozum zatemňujúceho bozku, keď zazvonil domový zvonček.

Odtrhli sa od seba, ako keby ich prichytili pri niečom, čo robiť nemali, a slabo sa zasmiali.

"Ja tam pôjdem," riekol Harry. "To bude večera." Opustil kuchyňu a po chvíli sa vrátil. "Nie som kuchár, ale objednať jedlo zvládnem."

Pansy sa usmiala. "Najeme sa za stolom," povedala. "Donesiem taniere."

Harry prikývol a ona sa zvrtla, otvorila skrinku a vytiahla dva taniere. Chcela sa otočiť späť k nemu, keď zacítila, ako Harry zastal tesne za ňou. Obtočil jej ruky okolo pása a hlavu si položil na jej plece. Z miesta dotyku sa jej po tele rozšírilo vzrušenie. Na krku cítila jeho dych.

"Chýbal som ti?" spýtal sa chrapľavo.

Otočila sa v jeho náručí, taniere zaklinené medzi nimi, a uškrnula sa. "Nie." Aj keď vedela, že jej zrýchlený pulz a jemne zružovené líca ju zradili.

Zaškeril sa a pobozkal ju na čelo. "Vieš, na to, že si zo Slizolinu, si otrasný klamár."

Pansy ho hravo odtlačila. "Poďme, Potter. Vychladne nám večera."

Odstúpil a zobral od nej taniere. Pansy si vydýchla úľavou – po tomto malom manévri už nepochybovala o jeho citoch.

Kým sa k nemu pripojila v jedálni, on už začal jesť.

"Hej! Nemôžeš začať bezo mňa!" povedala.

Uchechtol sa. "Očividne môžem."

"Harry Potter, čo si asi tak dievča pomyslí, keď na ňu chlap, ktorý jej kúpil večeru, nepočká?"

Harry pokrčil ramenami. "Čo ja viem… že bol hladný?"

"Dobre, tu máš, vezmi si tanier. Nebudeš jesť rovno z týchto malých škatúľ, vyzerá to smiešne."

Harry na ňu vzhliadol s drevenými paličkami v ruke a so zvláštnym výrazom na tvári. Potom sa zasmial.

Pansy na neho zmätene hľadela.

"Trochu to s tým sekírovaním preháňaš, nemyslíš?"

Pansyine sa rozšírili oči a nebola si celkom istá, čo na to má povedať.

Harry sa zasmial. "Robím si srandu, Pansy. No tak, uvoľni sa. Myslel som tým…" odmlčal sa a odvrátil pohľad. "Viem, že sme sa… akosi… naposledy vrhli do niečoho, čo sa, uh…"

"Správne," zasiahla Pansy cítiac potrebu niečo povedať.

Harry sa na ňu pozrel s jemne zapýrenou tvárou. Pansy si pomyslela, že je  zvláštne, že je taký hanblivý a že sa cíti nepohodlne pri pomyslení na vzťah. Najmä po jeho dnešných, ale aj minulotýždňových otvorených prejavoch náklonnosti.

Sadla si a zašmátrala v taške. Bola tam ďalšia krabica ryže a krabica niečoho, čo vyzeralo ako Kura generála Tso.

"Čo ak nejem mäso?" spýtala sa, a otvorila svoju ryžu.

Harry sa na ňu zadíval. "Viem, že jedávaš mäso, videl som ťa."

"Možno som si to rozmyslela."

"V priebehu týždňa?" opýtal sa Harry.

"Nikdy nevieš, čo sa môže stať."

"Keď vravíš," odvetil Harry a nesústredene pokračoval v jedle.

Pansy si odfrkla a v tichosti začala jesť. Bolo to čudné – za celých desať minút, kým nedojedli, ani jeden z nich neprehovoril, ale ohľadom toho ticha sa necítila nesvoja. Radšej si užívala to, že môže sledovať niekoho pri niečom takom obyčajnom, ako je jedenie. Harry bol v používaní paličiek veľmi zdatný, zatiaľ čo si ona, po niekoľkých úbohých pokusoch  musela ísť do kuchyne po vidličku.

Keď všetko jedlo zmizlo, zostali za stolom sedieť oproti sebe.

"Nazdávam sa, že je načase, aby sme si pohovorili," povedal Harry.

Pansy prikývla a znovu sa cítila nervózne. Vedela, že ju má rád, ale to v skutočnosti nič neznamenalo. Neznamenalo to, že chce byť s ňou alebo že sa chce vrhnúť do vzťahu s ňou. Vedel všetko o jej problémoch s Dracom, nehovoriac, o tom, že v prvom rade poznal dôvod, prečo žije s Hermionou.  Samozrejme, že sa nebude chcieť zapliesť s niekým tak labilným.

"Dovoľ mi začať. Po prvé… myslím si, že si úžasná. Naozaj pri tebe cítim niečo, čo som nikdy predtým necítil, dokonca ani s Ginny nie. Nie, že by som vás dve porovnával, ale je pár vecí, ktoré by si mala vedieť. Miloval som Ginny. Viac, ako čokoľvek iné. Chcel som si ju vziať, keď raz skončí Vojna."

Harry sa odmlčal a zhlboka sa nadýchol. "Keď umrela, umrela aj časť zo mňa. A nehovorím o tej časti, ktorá ju milovala. Kvôli Vojne, kvôli Voldemortovej krutosti som stratil tak veľa ľudí, tak veľa ideálov a nádejí. Jej smrť… bola na mňa priveľa. Utiahol som sa. Nechcel som znova trpieť, nie takto. Iba kvôli Hermione a Ronovi som… nuž, neurobil niečo hlúpe."

"Ako napríklad skočil z mosta?" povedala jemne.

Ich oči sa stretli a ona vedela, ona proste vedela, že on je jediný, kto jej naozaj môže porozumieť.

"Hej," pokračoval. "Po Vojne… som sa s tým nemohol vyrovnať. Nedokázal som len tak postávať a predstierať, že som hrdina, alebo ešte niečo viac. Nie, keď ona kvôli vojne umrela, ale o nej hovoriť nebudú. Iste, budú si pripomínať – a aj si pripomínajú – jej smrť, ale ona bola tiež hrdina. Rovnako ako ja, Hermiona alebo Ron."

"Odvtedy som sa cítil prázdny. Sú to už takmer dva roky a skoro všetko sa zmenilo. Ale ja si stále pripadám, akoby som uviazol v posledných momentoch Vojny, keď bola Ginnina smrť ako čerstvá, otvorená rana. Ja – keď som ťa stretol, teda vlastne keď si ty prišla sem, bolo to, akoby som sa prebral z hlbokého spánku, alebo vyšiel z dlhého, tmavého tunela. A… ja… mám ťa rád," povedal váhavo a vyčkávajúco sa na ňu pozrel.

Napoly sa usmiala. "Ja ťa mám tiež rada."

Prikývol. "Táto… záležitosť…je to dobré, ale tiež desivé. A chcem postupovať pomaly. Naozaj pomaly. Ešte som sa celkom nepreniesol cez Ginny a ty si sa nepreniesla cez Malfoya."

Pansy mu chcela povedať, že sa z toho dostala, ale bez toho, aby Draca videla, si nemohla byť celkom istá. Mohlo by to byť len zbožné želanie. Vedela, že by to chcela prekonať, viac ako čokoľvek iné.

"Okej."

"Nechcem, aby sme sa nejako naviazali, dokým ho neuvidíš. Predpokladám, že až dovtedy, budeme len… randiť."

"Ibaže sa nebudeme stretávať s nikým iným," odvetila Pansy v zúfalej nádeji, že by s ňou naozaj chcel byť.

"Dobre, ale nie sme oficiálne pár. Žiadne záväzky. Myslím, že je to dôležité. Ak je to, čo cítiš k Malfoyovi príliš silné, tak ukončiť toto nebude až taká veľká vec. Alebo ak by som ja cítil, že je toho na mňa priveľa…" zmĺkol a zhlboka sa nadýchol. "Ak budeme obaja chcieť vycúvať, urobíme to."

Pansy prikývla, ale cítila sa trochu sklamane. Nemyslela si, že by z toho chcela vycúvať. "To znie rozumne. Budeme chodiť na rande?"

"Myslíš, že to Hermiona dovolí?" opýtal sa. "Čarodejnícky Londýn nie je práve najväčší… čo ak nejako narazíme na Malfoya a Hermiona tam nebude? Ani trochu sa jej to nebude páčiť."

"To je pravda," povedala Pansy premýšľajúc.

"Môžeme robievať to, čo robia muklovia," navrhol Harry.

"Draco má rád muklovský Londýn. Hlavne sledovanie filmov."

"Naozaj?" prekvapene sa spýtal Harry.

"Hej. Odkedy… no, odkedy sa jeho mama musela ísť liečiť do muklovskej nemocnice, je oveľa viac otvorený ich kultúre."

Harry sa zamračil. "Kedy to bolo?"

"Počas Vojny. Vlastne, skôr ku koncu. Ochorela – naozaj ochorela – veľmi rýchlo. Žiadny z liečiteľov nedokázal prísť na to, čo s ňou bolo. Nakoniec mu jeden špecialista, pravdepodobne desiaty, ktorého Draco zavolal, doporučil muklovského doktora. Draco bol skeptický, ale zároveň zúfalý. Narcissa bola v kóme a čas sa krátil.

Previezli ju do nemocnice, kde ten doktor pracoval. Bol to naozaj ostrý, hrubý blbec. Draco s ním vychádzal dobre. Musel mu veľa klamať – o našom svete – ale ten doktor mal s klamármi skúsenosti. Takže mu Draco nakoniec povedal pravdu. Doktor ani okom nemihol, len jej začal robiť testy. Narcissa bola za tri dni v poriadku.

Draco nemocnici dáva štedré dary a s tým doktorom sa stále sem-tam stretáva. Dokonca ho zobral na metlobal." Pansy sa odmlčala. "Odvtedy má k muklom úplne iný postoj. Teda, vtedy už bol na vašej strane, ale toto bolo to, čo ho naozaj zmenilo."

"Uf," povedal Harry. "No, hádam, že to je dobre. O jedného rasistického hlupáka menej."

Pansy sa usmiala. "Späť k našim stretnutiam. Možno by mu Hermiona mohla napísať, aby v isté dni ostal doma."

Harry prikývol. "Myslíš, že to urobí?"

"Iste, prečo nie?" spýtala sa Pansy. "Napísala mu aj kvôli mojim maliarskym potrebám."

"Stále chcem vidieť niečo, čo si maľovala," riekol Harry.

Pansy ho odbila mávnutím ruky. "Odkedy tie potreby prišli, ani som sa tej krabice nedotkla. V poslednej dobe nemám veľmi inšpiráciu. Alebo skôr, odkedy som sem prišla, mám stále na práci niečo iné. U Draca som naozaj nemala čo robiť."

"Ak ti to chýba, mala by si si na svoje koníčky nájsť čas. Ja by som si ani za nič nenechal ujsť moje každotýždenné metlobalové zápasy."

Usmiala sa. "To je také sladké… a viem, že máš pravdu…"

"Ver mi. Venovať sa niečomu len kvôli sebe naozaj pomáha… so všetkým."

"Naozaj si to myslíš?"

"Naozaj. Hovorím z vlastnej skúsenosti."

Pansy si vzdychla. "V poriadku, možno by som mohla dokončiť jeden z obrazov, ktoré mám rozrobené."

"Dobre. Tak teda pôjdeme von," povedal Harry. "Ale nič vážne dokiaľ neuvidíš Malfoya."

Pansy prikývla a hrýzla si peru.

"Čo je?" opýtal sa Harry.

"Som nervózna, ale tiež ho chcem vidieť. Chcem to mať za sebou. Poviem Hermione, že si myslím, že som pripravená."

"No, to je dobré, pretože to, že ma máš rada, neznamená, že k nemu už nič necítiš."

"Viem. Ja – Myslím, že som na dobrej ceste, naozaj. Cítim sa… inak. Len chcem vedieť, ako som na tom ohľadom neho vo svojom vnútri. "

"Hermiona istotne bude mať nejaký návrh," nadhodil Harry.

Pansy sa uškrnula. "Toto – ty a ja – jej trochu zamotalo plány. Povedala mi to. Ale som si istá, že už to vyriešila. Tak, aký film si doniesol?"

"Dve bondovky. Tú najnovšiu a V službách jej Veličenstva."

Pansy sa zamračila. "Tú už sme videli."

Harry sa široko zazubil. "Ja viem."

Pansy to chvíľu trvalo, ale pochopila a usmiala sa. "Och, dobre. Dúfala som, že by sme sa mohli dostať k tej muchľovacej časti."

ooo

A/N: Bondovka spomenutá v tomto príbehu má pre mňa osobitý význam. Natáčala sa na jednom mieste vo Švajčiarsku, v otáčavej reštaurácii na vrchole Shilthornu a keď som minulý rok navštívila Švajčiarsko, jedla som v tej reštaurácii. Tento film som videla a naozaj ho neodporúčam ako najlepšiu bondovku, ale je pekné pozerať to a vedieť, že som tam bola.


Hľadá sa talent 2/2



Bring Me To Life

4. kapitola – Hľadá sa talent

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/4/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



4. kapitola 2/2

Hermiona súhlasila s tým, že napíše Dracovi, aby sa držal mimo, keď budú Harry a Pansy vonku, ale uistila sa, aby to vyzeralo tak, že im robí veľkú láskavosť. Pansy ju tak nebude podozrievať, že mu vlastne píše pravidelne.

Harry sa stal stálym inventárom v Hermioninom byte a Pansyina sebaistota vzrástla. Harry s nimi často jedával a Hermiona si užívala to, že má svojich priateľov nablízku. Najviac ju tešilo, že ho znovu vidí takmer úplného. Bol to skoro ten istý Harry z doby pred Ginnyinou smrťou. Starší, múdrejší a pokojnejší, ale stále Harry. Ron tiež prichádzal často a bol rovnako spokojný, že vidí svojho priateľa takého šťastného.

Hermiona a Harry zasvätili Rona a Pansy do muklovských stolových hier a čoskoro väčšinou každý večer strávili hrou  pri stole. Ron sa chcel naučiť tak veľa hier, ako len bolo možné, kým Pansy si hneď našla tú obľúbenú a stále chcela hrať len tú jednu. Museli to striedať tak, aby vyhoveli každému.

Hermiona si nemohla pomôcť, ale občas cítila bodnutie sebaľútosti, keď sa Harry a Pansy naďalej zbližovali a Ron mal Suzette. Fakt, že jej sa tiež pritrafilo byť k niekomu priťahovaná a že aj o ňu sa niekto zaujímal, celej záležitosti nepomáhal. Keby len bol niekým iným, hocikým, mohla by byť teraz s ním. Ale keďže sa veci mali tak, ako sa mali, nebolo možné, že by mohla. Nebude môcť.

Za posledné dva týždne pridala Pansy ďalšie tri domáce práce: upratovanie kuchyne, pár úloh týkajúcich sa dôkladného upratovania v celom byte a prebratie zodpovednosti za svoje elixíry. Ale Pansy bola príliš šťastná na to, aby si všimla prácu navyše. Všetky svoje povinnosti teraz robila rýchlo, účinne, dobre a bez reptania, a varila rovnako často ako Hermiona.

Počas nedeľných raňajok v prvom augustovom týždni, tri a pol mesiaca po tom, ako Hermiona vzala Pansy k sebe, nadhodila, že by si Pansy mohla nájsť prácu.

"Prácu?" vzpierala Pansy.

"Áno," riekla Hermiona, čítajúc inzeráty v Dennom Prorokovi, ktorý mala rozprestretý na stole. "Myslím, že už je načase." Pansy štyri dni za sebou nerozprávala o Dracovi. Čoskoro sa s ním bude bude schopná stretnúť. Budúci víkend sa bude na Ministerstve konať nejaká akcia a Harry tam určite bude, rovnako ako Draco. Pansy by mohla ísť s Harrym…

"Prácu," zopakovala Pansy. "Nikdy som nemala prácu."

"Ja viem," odvetila Hermiona. "Ale musíš si začať zarábať na živobytie. Chápeš, o čom hovorím, budeš to potrebovať. Nie každý si môže vziať bohatého čarodejníka, celý deň vysedávať, papať cukríky a klebetiť s ostatnými bohatými čarodejníckymi ženuškami."

"Harry je bohatý," prehodila Pansy konverzačne.

Hermiona sa usmiala. "To je pravda, ale nie ste zobratí." Hermiona vytiahla z tašky pár formulárov. "Mám tu nejaké dotazníky, sú určené na to, aby ti pomohli zhodnotiť svoje silné aj slabé stránky. Začni ich vypĺňať, kým ja vyškrtám zamestnania, na ktoré nie si kvalifikovaná."

Pansy si zobrala formuláre, ale dívala sa na ne, akoby radšej kŕmila draka, ako ich vypĺňala.

"Tu je brko," povedala Hermiona povzbudzujúco. "Ak by si mala nejaké otázky, alebo potrebovala pomôcť, som tu, dobre?"

Pansy váhavo prikývla a pustila sa do toho.

O pár minút neskôr Hermiona prehovorila: "Koľko MLOK-ov si získala? A z akých predmetov?"

"Uhm, sedem. Z Čarovania, Transfigurácie, Života a zvykov muklov, Herbológie, Astronómie a Dejín mágie."

"To je dobré!" riekla rozžiarene Hermiona.

"A čo ty?" spýtala sa Pansy.

Hermiona sklopila pohľad na noviny a po zrelej úvahe odpovedala: "Trinásť."

"Prirodzene," riekla Pansy, prevrátila očami, ale tiež sa usmiala.

Potichu pokračovali v práci ešte ďalšiu pol hodinu. Keď Pansy dokončila svoje formuláre, podala ich Hermione so zachmúreným výrazom na tvári.

"Čo je?" spýtala sa Hermiona.

"Zdá sa, že mám len veľmi málo schopností."

Hermiona sa zamračila. "To nie je pravda, dovoľ mi pozrieť sa." Prelistovala formuláre a urobila pár úprav. "Pansy, si na seba príliš tvrdá. Samozrejme, že máš nejaké schopnosti. Pamätáš na tú párty pred pár týždňami?" Pansy skepticky prikývla. "To poukazuje na organizačné a manažérske zručnosti a všestrannosť."

Pansy zažmurkala. "Naozaj?"

"Naozaj. A vieš to s ľuďmi – každý, s kým sme sa rozprávali, ťa jednoducho zbožňuje. Si tiež kreatívna a podnikavá."

"Taká že som?"

"Áno! Vezmi si to pečené mäso, ktoré si robila minule. Vymyslela si úplne nový recept, teda si kreatívna a podnikavá. A máme tu ďalšiu vec – máš dar ohľadom varenia." Zmĺkla, skúmajúc inzeráty. "Premýšľam, či by sme ťa nemohli zapísať na to miesto učednice v tej novej cukrárni."

"Do cukrárne?" spýtala sa Pansy zvedavo.

"Hej. V Šikmej uličke otvorili nejakú novú a majú dve voľné miesta. Študovala by si u cukrárskeho majstra a naučila by si sa dosť na to, aby si si jedného dňa mohla otvoriť svoju vlastnú cukráreň. Zaujalo ťa to?"

"Áno, zaujalo," riekla Pansy horlivo.

"Dobre. Začneme tam. Myslím, že by si sa mala uchádzať aj o ďalšie zamestnania súvisiace s gastronómiou a o pozíciu sekretárky. Na začiatok."

"Sekretárky?" zopakovala Pansy so zjavným opovrhnutím v hlase. "Akože by som ľuďom varila kávu a vybavovala poštu?"

Hermiona sa usmiala. "Musíš niekde začať, Pansy. Ľahko si viem predstaviť, ako je z teba do roka projektový manažér."

Pansy vypleštila oči. "Do roka?"

"Tieto veci sa nedejú cez noc, vieš? Povedala som do roka. Môžu to byť aj dva mesiace, to záleží od toho, ako zapôsobíš na svojho šéfa."

"Do roka," prevravela Pansy, ktorá konečne pochopila krutú realitu. Ale potom dodala: "Páči sa mi, ako znie ten projektový manažér."

"Skvelé. Našla som pätnásť potenciálnych miest."

"To je veľa?" opýtala sa Pansy.

"To je… dobrý začiatok. Veľmi dobrý začiatok. Musíme sa pustiť do tvojho životopisu. A určite využijem Malfoya na referencie."

Pansy sa zamračila. "Si si istá?"

"Áno, úplne.

"Takže… nemôžem si vziať jeho peniaze, nemôžem ho vídať, ale môžem využiť jeho meno na to, aby som získala prácu? To sa na teba nepodobá."

"Táto situácia, kedy sa s ním nestýkaš, je dočasná. Vždy budete súčasťou života toho druhého, vždy budete priateľmi. Nepochybujem, že o tebe podá žiarivú správu každému, kto sa spýta."

Pansy zastonala. "On ma videl v mojich najmenej žiarivých chvíľkach."

"Ale aj v tých najlepších," povedala Hermiona. "Verím, že by nepovedal nič zlé, nič, čo by ti mohlo zabrániť v pozvaní na pohovor."

Pansy sa usmiala. "Ja som ti vravela, že je úžasný. Znelo to, akoby si mi konečne začala veriť."

Hermiona sa musela veľmi snažiť, aby sa nezačervenala. "Nuž, asi pre to, že si za posledné tri mesiace o ňom rozprávala len samé pozitívne veci – niekedy až neskutočne pozitívne. Aj tak toho z vlastnej skúsenosti viem veľmi málo."

V nasledujúcich minútach ani jedna z nich neprehovorila.

"Kedy začínam?" spýtala sa napokon Pansy.

"Zajtra."

"Zajtra?"

"Áno. Chcela by som, aby sme zajtra ráno najprv zašli za tým cukrárskym majstrom. Ale práve teraz musíme zapracovať na tvojom životopise."

ooo

Na druhý deň prišli Hermiona a Pansy do Šikmej uličky aby rozoslali životopisy a aby sa zastavili u cukrára. Pansy sa obliekla elegantne, mala na sebe Hermioninu hnedú sukňu po kolená, k tomu ladiace sako, svetlo modrú hodvábnu blúzku a zlaté lodičky.

Hermiona poslala Pansy dnu samú. Po rýchlom duševnom povzbudzujúcom prejave vyrazila. Nejaký starý muž utieral handrou pult.

"Prepáčte," riekla zdvorilo. "Hľadám pána Lumiera Bronchanta."

Muž sa narovnal a široko sa usmial. "Práve ste ho našli," odvetil so silným francúzskym prízvukom.

Pansy natiahla ruku. "Volám sa Pansy Parkinsonová a prišla som kvôli tomu voľnému miestu."

Pán Bronchant sa naďalej usmieval a potom povedal: "Viete to aj lepšie."

Pansy zažmurkala, na okamih ostala zarazená. Rýchlo sa pozbierala a riekla: "Volám sa Pansy a prišla som, aby som sa naučila robiť také lahodné cukrovinky, že už len samotná zmienka o nich spôsobí, že sa každému budú zbiehať slinky."

"To už je lepšie," povedal s prikývnutím. Potom sa otočil ku dverám, ktoré, ako sa Pansy domnievala, viedli do zadnej miestnosti. "Nora, poď sem." O chvíľu neskôr sa objavila mohutná žena. "Máme tu ďalšieho uchádzača."

Žena si Pansy ostro premerala.

"Vyzeráte dostatočne silná. Doniesli ste vzorku?"

"Vzor – vzorku?" Pansy začínala panikáriť.

"To je v poriadku. Nevyžadujeme ju." Nora sa načiahla a zo skrine začala vyťahovať suroviny: múku, cukor, kakao, prášok do pečiva, sódu, maslo, vajcia a mlieko. "Vyberte si ešte jednu ingredienciu."

Pansy rýchlo rozmýšľala. "Škoricu."

Nora zdvihla obočie, ale nepovedala nič, a zohla sa, aby získala požadované korenie.

"Máš desať minút. Potom to upečieme, a potom ochutnáme."

ooo

Hermiona si čítala, keď Pansy takmer o dve hodiny neskôr vyšla z cukrárne. Vzhliadla, keď sa otvorili dvere a uvidela vychádzať  rozžiarenú Pansy.

Hermiona sa usmiala. "Ako to šlo?"

"Úžasne! Proste perfektne. Oh, Hermiona, chcú, aby som prišla na pohovor!"

Hermiona sa zamračila. "Ale potom… čo bolo toto?"

"Vyraďovacia fáza. Dali mi hromadu ingrediencií a povedali mi, aby som urobila čokoľvek, čo chcem."

"A?"

"Urobila som škoricové sušienky."

"To znie… netradične."

"Aj také boli, ale ten cukrár – vlastne to bola jeho žena Nora – povedala, že som sa nebála zariskovať."

"Takže, kedy sa máš vrátiť?"

"Nie skôr, ako budúci týždeň," odvetila Pansy a jej úsmev trochu pohasol." Zrejme majú veľa uchádzačov. A dali mi recept a povedali mi, aby som zmenila tri veci tak, aby som urobila tri rozličné koláče."

Hermiona sa usmiala. "To znie zábavne."

"To istotne bude."

"Nie si hladná? Už je dávno poobede."

"Och, pre Merlina, nie! Posledné dve hodiny som jedla sladkosti!"

"Dobre, tak čo keby som sa ja išla najesť a ty by si zatiaľ pokračovala v rozposielaní tých životopisov."

"Och, nemyslím, že by to ešte bolo potrebné. Naozaj z toho mám dobrý pocit."

"Pansy," riekla Hermiona pevne. "Musíme byť pripravené na najhoršie. Tak to funguje. Musíš rátať s tým, že nedostaneš tú prácu, ktorú naozaj, naozaj chceš. Dúfaj v najlepšie, ale priprav sa na najhoršie."

"Naozaj?" povedala Pansy, jej hlas sa podobal zakňučaniu.

"Áno," odpovedala Hermiona s chichotom. "Budem sedieť vonku v kaviarni na dolnom konci ulice. Príď, keď skončíš."

"Okej," riekla Pansy podráždene.

O hodinu neskôr sa Pansy pripojila k Hermione v kaviarni.

"Šlo to dobre," prevravela.

"Výborne!"

"Na pár miestach povedali, že mi isto napíšu ohľadom pohovoru."

"To je skvelé, Pansy!"

"To teda je," povedala usmievajúc sa.

"A ako sa cítiš?" spýtala sa Hermiona.

"Naozaj dobre."

"Okej, lebo zajtra sa pôjdeme spýtať na nejakú prácu na Ministerstvo.

Pansy zastonala, ale potom sa jej tvár vyjasnila. "Uvidím Harryho!"

"Viem. Plánuje pre vás dvoch obed."

"Och, super. On je taký chutný!" povzdychla si Pansy.

Hermiona sa zachichotala a pokrútila hlavou. "Toto je proste neuveriteľné."


5. kapitola - To už by nebol bál



Bring Me To Life

5. kapitola – To už by nebol bál

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/5/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



5. kapitola – To už by nebol bál*

Hermiona a Pansy strávili zvyšok týždňa zháňaním práce a Pansy už v piatok mala pohovor. Zdalo sa, že viacero firiem a reštaurácii malo záujem, ale Pansy chcela najviac zo všetkého pracovať v cukrárni. Väčšinu svojho voľného času – kedykoľvek nebol Harry k dispozícii – pracovala na svojich cukrárskych variáciách. 

"Mám nejaké novinky," povedala Hermiona v pondelok pri večeri.

"Aké?" opýtala sa Pansy. Na Hermioninu žiadosť boli samé dve.

"Túto nedeľu sa na ministerstve koná ples."

"Myslím, že Harry niečo spomínal," riekla Pansy. Potom jej docvaklo. "My tam pôjdeme?" zapišťala, ledva schopná ovládnuť svoje vzrušenie.

"Áno. Harry ťa chce požiadať, aby si tam išla s ním."

"OCH!" vykríkla Pansy. "Ja – nemôžem tomu uveriť! Musíme isť nakupovať!"

Hermiona sa usmiala. "Je toho viac."

"Viac?"

"Bude tam Malfoy."

Pansyine vzrušenie trochu ochladlo. Na jej tvári sa zračila rozhodnosť. "Páni, myslíš, že som pripravená?"

"Áno, myslím. Bude to mať peknú, elegantnú, tlmenú atmosféru. Žiadny nátlak. Pri večeri s ním nebudeme sedieť pri stole, ale počas tanečnej časti večera, budeš môcť nadviazať rozhovor."

"Och, bože. Vau. Som – som z toho celkom nervózna."

"Chcela som ti dať viac času na prípravu."

Pansy sa zamyslela. "Vieš, mám veľa šiat. Nepotrebujem ďalšie a okrem toho na ne nemám peniaze. Ale tebe musíme nejaké nové zohnať. Videla som tvoj šatník a nedovolím ti vyjsť z domu v tej modrej róbe, ktorú si obliekaš na všetky formálne príležitosti."

"Ďakujem," odvetila Hermiona, naoko tváriac sa ukrivdene.

"Proste musíš vyzerať  fantasticky," riekla Pansy vecne.

"Prečo?" spýtala sa Hermiona obozretne.

"Preto," odpovedala Pansy s úškrnom. "Potrebuješ chlapa. A ples je dokonale skvelé miesto na to, aby si nejakého našla."

ooo

Na druhý deň sa vrátili do Šikmej uličky kvôli Hermioniným nákupom a Pansyinej práci. Hermiona navrhla, že pôjde nakupovať, kým bude Pansy na pohovore, ale Pansy jej odmietla dovoliť vstúpiť do jediného obchodu bez nej. Hermiona si sadla vonku na slniečko a čakala, vďačná za myšlienku doniesť si knihu, pretože Pansy bola v obchode takmer dve hodiny.

Keď sa Pansy vynorila, opäť žiarila. "Ešte budem musieť počkať," vyhŕkla hneď. "Je to také frustrujúce! Ale naozaj sa im páčia moje výtvory. "

Hermiona sa usmiala a zavrela knihu. "Takže sa máš vrátiť?"

"Áno. Tu máš, doniesla som ti malinovú pralinku."

"To je skvelé!" povedala Hermiona a prijala od Pansy cukrovinku.

"Ja viem! Väčšinu času som strávila tým, že som pozorovala, ako Nora pripravuje tieto pralinky. Nemôžem sa dočkať,  keď ich budem pripravovať ja a budem vymýšľať svoje vlastné sladkosti." Potom sa Pansyine správanie v okamihu zmenilo zo vzrušeného na plne sústredené. "Takže. Našou ďalšou úlohou bude nájsť ti perfektné šaty."

O dve hodiny neskôr mala Hermiona na víkendový ples kúpené červené šaty s plnou, splývavou sukňou, s tenkými ramienkami a padnúcim korzetom.

Korzet mal zložitý vzor vyšívaný kryštálikmi a Pansy sa nadchýnala, že jej šaty pristanú v každom možnom ohľade.

"Tvoje ruky, tie hlavne, a členky – toto sú naozaj dokonalé topánky – a tvoj krk, a tvár, odtieň tvojej pleti, tvoj výstrih – je to úplne perfektné!"

Prišla sobota a Pansy sa raz cítila sebavedomo a raz pobiehala po byte a upratovala, neschopná uvoľniť sa. Hermiona sa celý deň snažila byť pokojná, takže Pansy počas jej nervóznych chvíľok nepridávala ďalší stres, ale vo vnútri bola sama uzlíčkom nervov. Tiež bola nervózna z toho, že uvidí Draca. Čo ak si niekoho dovedie? Čo ak si nedovedie? Bude sa s ňou chcieť rozprávať? Ak áno, riskne to? A potom… existovalo príliš veľa vecí, ktoré by mohol povedať. Ani nehovoriac o tom, že bude musieť byť veľmi opatrná a neukázať voči nemu ani gram citov, pre prípad, že by sa Pansy pritrafilo vidieť ich spolu. Alebo by vôbec nemali stáť vedľa seba.

Dovolila Pansy, aby jej znovu urobila vlasy, ale odmietla mejkap. Keď si obliekla tie červené šaty, rozhodla sa, že sa zabaví bez ohľadu na to, čo sa stane, či už bude mať možnosť porozprávať sa s Dracom, alebo nie.

Pansy si obliekla oslňujúco elegantnú čiernu róbu.

Nedalo sa to povedať inak: Pansy bola nádherná. Štíhla, s bledou, dokonalou pleťou, ktorá kontrastovala s jej hladkými, uhľovo čiernymi vlasmi siahajúcimi po lopatky. Hermiona sa popri nej cítila veľmi obyčajne. Vedela, že je celkom pekná, ale v porovnaní s ňou…

K jej nepokoju ohľadom toho, že má vidieť Draca, sa pridalo aj to, že sa znepokojovala kvôli Dracovej reakcii na Pansy. Nevidel ju mesiace a prvýkrát, keď ju má stretnúť, bude Pansy vyzerať očarujúco. Uvedomí si, teraz, keď bude Pansy vyzerať, že sa pohla ďalej, alebo sa voči nemu bude tváriť nezaujato, že ju skutočne má rád? Keď ju mohol mať, nechcel ju, ale ak už bude zadaná, neuvedomí si, že ju chce naspäť?

Harry ich prišiel vyzdvihnúť a Hermiona sa cítila trochu mizerne. Harry otvorene zízal na svoju partnerku, a opakovane jej hovoril, že je tým najkrajším, čo kedy videl a bozkával ju v obývačke, zatiaľ čo sa Hermiona pozerala.  

"A ty tiež vyzeráš dobre, Hermiona."

Chcela ho udrieť.

Keď dorazili na ples, boli odvedení k ich stolu. Hermiona bola príjemne prekvapená, že mala sedieť vedľa Blaisa Zabiniho. Pri ich stole pre ôsmich sedeli Ron a Suzettte, a Luna a Neville.

Miestnosť bola krásna.  Neživé vtáky pokryté glitrami boli očarované tak, aby ladne poletovali ponad hostí. Spolu s tlmeným osvetlením vytvárali ilúziu, že sa celá miestnosť mihoce. Hrala klasická hudba, i keď znela akosi zmyselne. Celkovo bola atmosféra veľmi romantická.

Hermiona sa musela nútiť, aby nehľadala Draca.

Avšak pár minút po tom, čo bola naservírovaná večera, ju Pansy práve o to požiadala. Hermiona ho našla na druhej strane miestnosti, pri stole s ľuďmi, ktorých nepoznala. Rozprával sa s prekrásnou čarodejnicou po jeho pravici. Hermionin žalúdok klesol až niekam k jej nohám.

"Vidíš ho?" zašepkala Pansy.

"Áno, je na druhej strane pod pódiom."

"Tipujem, že musí byť blízko všetkých tých dôležitých ľudí." Keď sa Harry nepozeral, Pansy potajomky vrhla pohľad smerom k Dracovmu stolu. Hermiona sa obrnila proti… čomukoľvek, čo sa stane, obzvlášť keď Pansy uvidí ženu vedľa neho.

Ale nič sa nestalo. Pansy sa jednoducho otočila, stisla Harryho ruku a večera pokračovala ďalej.

Skôr ako sa Hermiona stihla zobzerať, sa večera skončila a stoly sa preskupili, aby sa vytvoril tanečný parket. Niekto sa postavil a oznámil, že Harry bude otvárať tanečnú časť večera.

Hermiona sa pozrela na Pansy, ktorá na moment vyzerala vydesene, ale rýchlo sa pozbierala. Harry sa postavil a natiahol k nej ruku, ktorú chytila, a viedol ju na parket. Hudba začala hrať a Harry a Pansy sa pohybovali, akoby sa narodili pre tanec s tým druhým.

"Uh-och," zašepkal Ron pobavene, keď sa naklonil k Hermione.

"Čo?" spýtala sa Hermiona.

"Malfoy." Ron ukázal k miestu, kde sedel Draco. Teraz stál s rukami vo vreckách, so zvláštnym, nečitateľným výrazom na tvári, a sledoval Harryho a Pansy.

Keď Hermiona zbadala, ako sa pozerá na Pansy, jej žalúdok sa skrútil viac, ako keď ho videla vedľa tej krásnej ženy. Draco od dvojice neodtrhol oči, aj keď sa k nim ostatné páry pomaly pridávali a jeho výraz sa nezmenil. Hermiona si pomyslela, že by sa v ňom mohlo odrážať aj bodnutie ľútosti.

"Nechceš tancovať?"

Tá otázka Hermionu vytrhla z jej sebatrýznenia a usmiala sa na muža, ktorý sa ju spýtal.

"Veľmi rada, Blaise."

Po troch skladbách, na ktoré tancovala s Blaisom, Ronom a Nevillom, Hermiona potrebovala pauzu. Ospravedlnila sa z parketu a zamierila ku stolu s občerstvením. Harry a Pansy sa od seba nepohli a Hermiona Draca nevidela tancovať. Vlastne, vôbec ho nevidela. Odišiel? Možno s tou blondínou? Z tej poslednej myšlienky jej prišlo mierne zle.

Roztrasene si odpila z vody a  potom si vynadala. Draco bol… bol iný. Úžasný, to je pravda, ale ona by ním nemala byť tak ovplyvnená, ako bola. Nakoniec, stretli sa len raz.

Niekto sa k nej pripojil a zobral si pohár punču, potom sa otočil a oprel sa o stôl. Nablízku nikto ďalší nebol – všetci tancovali.

"Ahoj," riekla tá osoba.

Hermiona sa pozrela doľava a uvidela Draca, ktorý sa na ňu nepozeral a pomaly si odchlipkával zo svojho pohára. Nezvaný úsmev sa jej vkradol do tváre. Zostala čelom k stene.  "Ahoj."

"Bavíš sa?" spýtal sa.

"Zrejme," odvetila s povzdychom.

"Neexistujú slová – žiadne, ktoré poznám sa k tomu ani len nepribližujú – ale jednako sa pokúsim. Vyzeráš úchvatne, Hermiona."

Jej úsmev sa rozšíril a uprela svoj pohľad na stôl a na podnosy pestrofarebných sladkostí a kadejakých paštét a sušienok, ktoré na nich boli rozložené. Potom, napriek nemu, napriek tomu, čo povedal, jej úsmev povädol.

"Draco…ja – potrebovala by som niečo vedieť."

"Čokoľvek."

"Dúfam, že toto všetko nerobím nadarmo. Nechcem Pansy dostať z toho všetkého, pomôcť jej prekonať tú záležitosť s tebou, len pre to, aby si sa rozhodol, že ju nakoniec chceš." Hermionin žalúdok sa dočasne presťahoval do jej krku, kým v bolestivej predtuche čakala na jeho odpoveď.

Draco hneď neodpovedal. Keď tak nakoniec urobil, riekol:

"Čo si sa už naozaj zbláznila? Čo ťa k tomu, preboha, priviedlo?"

"Videla som, ako si sa na ňu pozeral, keď tancovala s Harrym," odpovedala Hermiona a cítila sa naozaj, naozaj hlúpo.

Draco sa na ňu pozrel a ona na oplátku riskla pohľad na neho. Na tvári mu hral pobavený úsmev. Odvrátila sa a on povedal: "Potom, hádam, si si nevšimla, ako som sa pozeral na teba, prvýkrát, keď som ťa uvidel a potom, keď si tancovala so Zabinim."

Znovu sa usmiala, ale odmietla dovoliť, aby jej nádeje vzrástli, alebo dovoliť svojmu žalúdku vrátiť sa na svoje pôvodné miesto. Neodpovedal na otázku. "Takže… to znamená…"

"Ubezpečujem ťa, že som sa na ňu nikdy týmto spôsobom nepozeral. Nikdy som necítil k nej – ani k nikomu inému, naozaj – to, čo cítim teraz. K tebe. Predtým, to s Pansy… vyzerala tak šťastne. Chcem, aby bola šťastná a bol som rád, že sa očividne baví, ale zároveň som musel prehltnúť svoj hnev, že moje vlastné šťastie musí ísť bokom." Otočil sa, aby si znovu naplnil svoj pohár a Hermiona sa otočila tiež, čelom k davu. Znovu hľadeli opačnými smermi. Odpil si a povedal: "Chýbala si mi."

Hermiona zažmurkala, jej srdce poskočilo. "Ako to môžeš povedať? Bola to len jedna večera."

"Tvoje listy," odvetil a zamračil sa. "Zmenili sa."

Znovu sklonila hlavu. "Viem. Po tej večeri… nebola som si istá, čo napísať."

"Nuž, napísala si toho kopu," odpovedal Draco s náznakom horkosti v hlase. "V každom prípade, aspoň o Pansy. Vôbec nič o sebe, čo bolo to, čo som naozaj chcel, kvôli čomu som čítal každé prekliate slovo z tých listov. Kvôli kúskom z teba."

Pozrela sa na neho. "Som taká rozpoltená," začala, ale jej periférne videnie niečo zachytilo. Pansy kráčala smerom k nej a žiarila. "Maj sa," povedala rýchlo a vykročila od stola. Nespravila ani tri kroky pred tým, ako ju Pansy stretla.

"Och, Hermiona! Je mi tak dobre, som rada, že sme prišli!"

"To rada počujem," povedala Hermiona s úsmevom, na ktorý sa v tú chvíľu naozaj necítila. Potom sa Draco ocitol vedľa nej, ale bez toho, že by to niečo naznačovalo.

Toto bol moment, na ktorý aj Hermiona aj Pansy čakali od ich prvého spoločného dňa. Hermionine ruky zvlhli, srdce búšilo a žalúdok sa kúsok po kúsku posúval k jej hlasivkám.

"Draco," riekla Pansy s úsmevom.

"Pansy," odvetil. "Ako sa máš? Vyzeráš skvele."

Zaváhala, a potom ho objala. "Mám sa naozaj dobre," povedala po tom, čo sa od seba oddelili. "A ďakujem. Však aj Hermiona vyzerá pekne?"

Hermiona stuhla, keď sa aj Pansy aj Draco otočili k nej. Zbadala Dracove oči, plné… niečoho, a usmievajúce sa na ňu viac, ako jeho pery. "Áno," povedal prosto.

"Robila som jej vlasy," nadhodila hrdo.

"To vidím," odpovedal. "Odviedla si skvelú prácu, Pans. Ako vždy."

"Ďakujem," zažiarila. "Ale odmietla mejkap. Aj tak si myslím, že by si mala prinajmenšom nechať urobiť oči."

Hermiona cítila, ako sa jej líca začervenali a v tej chvíli chcela Pansy naozaj silno vraziť do nosa. "Pansy," riekla cez zovretý úsmev.

"Och, vyzeráš dobre, Hermiona," odvetila Pansy akosi zamietavo. "Draco, dnes večer som ťa nevidela tancovať."

"Poznáš ma," odpovedal.

"Áno, poznám," riekla Pansy so vševediacim úsmevom. "Poďme. Zatancuj si so mnou. Viem, že to urobíš."

Draco vrhol pohľad na Hermionu a ona si pomyslela, že sa ju snaží ubezpečiť. Potom natiahol ruku smerom k Pansy. "Ako by som mohol odolať."

Hermiona sledovala, ako kráčajú k parketu. Potom vedľa seba zacítila niečiu prítomnosť.

"Môžeš mi venovať ďalší tanec?" spýtal sa Blaise.

ooo

"Vyzeráš dobre, Pansy. Naozaj šťastne."

"Aj som, Draco. Hermiona je… proste úžasná. Tak veľmi mi pomáha a naozaj cítim, že ak by som bola odkázaná sama na seba, bola by som v pohode. Len si to predstav!"

Usmial sa. "Rád počujem, že je to medzi vami v poriadku. Takže si okej? Teda, tráviť všetok ten čas s chrabromilčanmi pre teba musí byť divné a potenciálne nedobré."

"Draco!" vykríkla Pansy a hravo ho plesla po ruke. "Sú naozaj skvelí! Mal by si to vyskúšať."

"Vyskúšať čo?"

"Spriateliť sa s nimi. Teda, Hermiona je úžasná a Harry je… je zábavný, a Ron je jašo. Často hrávame hry, mal by si prísť."

"Ponúkaš mi, že sa podelíš o svoju svorku? Nemal by som si zohnať svoju vlastnú partiu chrabromilských priateľov?" spýtal sa s úsmevom.

"Viem sa rozdeliť," povedala Pansy jemne. Potom sa zamračila. "Ibaže s tebou budeme piati. To nebude fungovať. Musíš si tiež doniesť priateľa, alebo si Ron môže doniesť svoju priateľku. Je naozaj pekná, videl si ju?"

"Myslím, že hej. Tá s dlhými blond vlasmi?"

"Áno. Je to sesternica jeho švagrinej.

"Ach. Fleur."

"Správne. Ron a Suzette sú spolu naozaj zlatí. Predpokladám, že budeš musieť byť s Hermionou."

Draco sa zamračil. "Čo tým myslíš?"

"Vždy keď budeme hrať niečo v tímoch. Ja budem s Harrym, Ron so Suzette a tebe zostala Hermiona."

"Som si istý, že budeme vedieť odsunúť naše odlišnosti na bok v záujme toho, aby sme s vami vytreli podlahu."

Pansy sa uškrnula. "Ale nehovor?"

"Pamätáš sa, že mám nejaké záblesky súťaživosti, že?"

"Ako by som, preboha, mohla zabudnúť. A Hermiona je tiež naozaj súťaživá… možno by sme nemali vás dvoch dávať dokopy."

"Prečo? Už sa bojíš?"

"To ťažko!" riekla Pansy s núteným chichotom. "Aj keď v skutočnosti netuším, kedy mi ťa dovolí znovu vidieť."

Draco sa rozhovoril, ale potom zmĺkol. "Ako sa ti pozdáva dodržiavanie jej pravidiel?"

Pansy pokrčila ramenami. "Poznáš ma. Najprv som to nenávidela. Ale teraz… naozaj cítim… viem, že Hermione na mne záleží. Chce, aby mi bolo lepšie, aby som bola nezávislá. Myslím, že je to jej najobľúbenejšia veta, počula som ju tak často. Núti ma chcieť sa naučiť všetky tie veci, ktoré som sa naučila a aby som ich robila dobre."

Draco prikývol. "To som rád. Naozaj som sa chvíľu obával; napoly som čakal, že sa jedna z vás objaví na mojom prahu a povie, že tú druhú zabila. Ale keď sa nič nedialo, postupne som sa uvoľnil."

Pansy sa usmiala. "U mňa je všetko perfektné. A čo ty?"

--------------------------------------------------------------------------------

*Názov kapitoly pochádza z knihy Pýcha a predsudok (v nadpise je verzia použitá vo filme):

Bring me to life – Rather less like a ball

"I should like balls infinitely better," she replied, "if they were carried on in a different manner; but there is something insufferably tedious in the usual process of such a meeting. It would surely be much more rational if conversation instead of dancing were made the order of the day."
"Much more rational, my dear Caroline, I dare say, but it would not be near so much like a ball."
~ From Pride and Prejudice

Presný preklad je:

"Mně by se plesy lépe zamlouvaly," odvětila, "kdyby probíhaly jinak, ale obvykle bývá taková večerní sešlost nevýslovně nezáživná. Bylo by přece mnohem rozumnější oddávat seduchaplným rozhovorům než tanci."

"Snad by to bylo rozumnější, drahá Caroline, to připouštím, jenže by to zase nebyl ples."


5. kapitola - To už by nebol bál 2/2



Bring Me To Life

5. kapitola – To už by nebol bál

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/5/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



5. kapitola – To už by nebol bál 2/2

Hermiona tancovala s Blaisom, potom znova s Ronom a opäť s Blaisom. Mala v pláne nájsť Harryho a požiadať ho, aby si s ňou zatancoval, ale všimla si, ako Draco zachytil jej pohľad a vydal sa ku stolu s nápojmi. Chvíľu počkala, a potom sa k nemu pridala.

"Ako to šlo?" spýtala sa akonáhle bol v dosluchu.

"Fajn," povedal a podal jej hrnček s punčom. "Niečo som do toho pridal. Špeciálne pre teba."

"Och?" zachichotala sa. "Čo je to?"

"Trochu eixíru, ktorý som práve uvaril. Zabráni ti tancovať s Blaisom po zvyšok večera."

Jej oči sa rozšírili. "To vážne?"

Uškrnul sa. "Nie, ale želal by som si, aby áno."

"Žiarliš?" spýtala sa, zobrala si pár praliniek a jednu si vhodila do úst.

"Ja? Nikdy," odvetil, ale jeho oči ho zradili. Chvíľu stáli v tichosti, obaja chrbtom ku parketu. Potom sa Draco zvrtol, aby sa znovu oprel o stôl. "Ale teraz vážne. Napíšeš mi znova? Myslím tým, naozaj napíšeš? "

"Áno," prikývla.

"Čo si tým myslela, keď si povedala, že si rozpoltená?"

Vzdychla si a otočila sa, aby sa rovnako oprela o stôl. "Ja – práve teraz o tom nechcem hovoriť. A nechcem nad tým ani rozmýšľať. Nevadí?"

"Pravdaže nie," povedal vľúdne. Potom sa narovnal a položil svoj hrnček. "Práve som dostal najlepší nápad v celej histórií nápadov."

"Fakt?" povedala, okamžité zvedavá.

"Áno. 'Ďakovací' tanec. Máš záujem? Koniec koncov, nerozprávali sme sa od toho večera, kedy som nechal Pansy u teba. V tomto ohľade by ma považovali za hrozne hrubého, ak by som nepovedal - alebo neurobil – nič, čím by som sa ti poďakoval za všetko, čo si pre ňu spravila."

Hermiona sa usmiala a srdce jej poskočilo. Neodvažovala sa dúfať v to, že by si s ním išla zatancovať. "Bola by som nerada, kebyže si niekto pomyslí, že si hrubý alebo ešte niečo horšie. S radosťou urobím hocičo, čo budem musieť, aby som niečomu takému zabránila."

"Skvelé," odvetil s úprimným úsmevom a natiahol ruku.

Zakvačila si svoju ruku do jeho a nasledovala ho.

"Nemala by si vyzerať tak šťastne," povedal Draco, teraz už s vyrovnaným, zdvorilým výrazom na tvári.

"Pamätaj, robíš to len pre to, aby si uľavia môjmu svedomiu."

"Správne," odpovedala, potlačila úsmev a nahradila ho výrazom hraničiacim s apatiou. Upravila svoj postoj, aby zosobňoval rozpaky.

Keď dorazili na parket a zastali, Draco sa otočil a zobral jednu jej ruku do svojej a druhou jemne spočinul na jej páse. Hermionine srdce začalo búšiť a musela bojovať, aby zabránila rumencu vystúpiť na jej líca. Dotyk jeho ruky jej spôsoboval zimomriavky a Draco bol tak… blízko. Jeho tvár, s maskou ľahostajnosti, bola len pár centimetrov od tej jej a ona mohla cítiť jeho vôňu. Nadýchla sa. Voňal kokosom.

Hudba začala hrať, on si ju pritiahol a držal ju tak blízko, ako len mohol bez toho, aby pritiahol pozornosť, alebo, ak by sa niekto pozrel zbližša, aby nevzbudil podozrenie. Ale stále pohyboval rukou, ktorá držala jej a tak umožňoval svojím prstom kĺzať po tých jej.

Najprv prehodili pár slov, pretože ani jeden nedokázal jasne myslieť, ale napokon to vzdali a jednoducho len tancovali. Hermiona sa snažila nestratiť sa pri pohľade do jeho očí a nútila sa hľadieť inam. On svoje oči od nej ani raz neodtrhol a Hermiona nakoniec prehrala svoj boj s rumencom.

Ku koncu piesne napokon s úškrnom prehovoril: "Neboj sa; vyzerá to ako keby si proste celý večer tancovala."

Ich oči sa stretli a ona si dovolila usmiať sa. Keď skladba skončila, okamžite sa od seba oddelili a Draco jej venoval krátky úklon, potom sa otočil na päte a odkráčal. Hermiona sa zhlboka nadýchla pred tým, ako sa otočila, aby odišla opačným smerom.

Išla rovno k baru, potrebovala niečo podstatne silnejšie ako punč, a objednala si pohárik Ohnivej whisky. Keď sa zvrtla, že pohľadá Harryho a Rona uvidela Pansy, ako kráča priamo k nej. Usmiala sa, ale keď Pansy prišla dostatočne blízko, Hermiona uvidela potôčiky sĺz na jej lícach.

"Pansy, čo sa deje?" spýtala sa znepokojene.

Pansy potiahla nosom a zašepkala: "Myslela som si, že si moja priateľka."

"Čože? Samozrejme, že som! O čom to hovoríš?"

"Ty – ty – a Draco…" jej hlas sa vytratil, nové slzy sa preliali.

Hrôza prestúpila Hermionino srdce i celé telo. "Čo tým myslíš?"

"Videla som vás!" obvinila ju tvrdým, tichým tónom.

"Čože?"

"Videla som vás dvoch tancovať."

Hermiona si vydýchla úľavou. "Och, to nič nebolo. Chcel mi poďakovať za to, že sa o teba starám a mal pár otázok o tom, ako sa ti darí. To je všetko."

Pansy pokrútila hlavou. "Nie, to nie je všetko, ani zďaleka nie. Ja som vás videla."

"Čo si myslíš, že si videla, Pansy? Len sme tancovali."

"To nebol len tanec. Poznám ho, pamätáš? A myslela som si, že poznám teba." S tým sa Pansy zvrtla a utiekla z miestnosti. Hermiona za ňou ohromene hľadela.

Harry sa k nej po chvíli priblížil s dvomi hrnčekmi punču. "Nevidela si Pansy?" opýtal sa. Hermiona sa na neho pozrela, s očami rozšírenými a plnými jej vlastnými slzami. "Hermiona, čo je?"

"Ona – naštvala sa na mňa. Za to, že som tancovala s Malfoyom. Teda myslím; nie som si celkom istá." Hermiona vykročila k miestu, kde boli stoličky rozostavené po obvode miestnosti a Harry ju nasledoval. Rozmýšľala, či bolo možné, že Pansy niečo mohla vidieť, alebo vycítiť, že ju Draco priťahuje, napriek jej snahe skryť to a tváriť sa nezaujato.

"Tancovala si s Malfoyom?"

"Áno, len raz. Povedal, že mi chce poďakovať a má zopár otázok.

Harry sa sťažka posadil vedľa nej. "Je naštvaná?"

Hermiona len prikývla, potom zacítila, ako sa Harry zosunul na svojej stoličke. Pozrela sa na neho. "Mrzí ma to."

"Nie je to tvoja chyba.  Je to… teda… dnes to šlo tak dobre." Díval sa na hrnček vo svojich rukách. "Myslel som si, že to bude v poriadku."

"Ja viem! Bola som taká spokojná, vyzerala v pohode."

Harry si povzdychol a odpil si zo svojho punču. "Niečo tomu chýba." Hermiona sa naklonila a naliala do jeho hrnčeka svoju Ohnivú whisky. "Ďakujem." Vypil to na ex. "Kto za ňou pôjde?"

"Ja nie," riekla Hermiona. "Nechce ma vidieť, tým som si istá."

Harry si ťažko povzdychol. "Hádam, že to potom znamená, že to budem ja. Čo jej mám povedať, Hermiona? 'Je mi ľúto, že si žiarlila kvôli ničomu?' Bol to len tanec, nič viac, však?"

Hermiona prikývla, cítiac, ako sa vina skrúca v jej vnútornostiach.

 "Och, dobre. Bude to hračka. Si pripravená odísť? Mám povedať Ronovi, aby ťa odprevadil?"

"Nie, nie, je mi fajn."

"Dobre, pretože myslím, že už odišiel, vlastne…"

"No tak, choď za ňou," povedala Hermiona apaticky. Harry jej podal tie dva hrnčeky a venoval jej chápavý, vydesený úsmev. "A buď milý, Harry. Vedeli sme, že sa to môže stať."

Prevrátil očami. "Hej. Ale… ach jaj, ja neviem. Uvidíme sa."

Zakývala jeho chrbtu kým odchádzal z miestnosti. Zrazu bola miestnosť hlučná, horúca a skľučujúca. Hermiona vypila punč, ktorý mal byť pre Pansy a išla si vyzdvihnúť kabelku a bundu.

Draco ju stretol na polceste tam, so znepokojením v očiach. "Videl som Pansy odchádzať, vyzerala rozrušene. Čo sa stalo?"

Hermiona sa na neho smutne pozrela. "Videla nás a nezobrala to veľmi dobre. Vôbec to nezobrala dobre. Musím ísť."

Keď vykročila, schmatol ju za ruku. "Počkaj, čo myslíš tým, že nás videla?"

"Videla nás tancovať." Hermiona zavrela oči a prešla si rukou po čele. "Ja – myslela som, že je v poriadku, myslela som, že prijala moje vysvetlenie, ale vyzerala taká zradená, a potom proste odišla…"

"No tak, je to v poriadku. Dostane sa z toho, v poriadku? Vždy je to tak. Vysvetli jej to znova, keď sa upokojí."

"Mám to v pláne," odvetila. "Ale… je mi to ľúto. Je to také ťažké. Ja – ja som ti povedala, aby si na mňa nečakal. Myslela som to vážne." Odišla od neho a on ju nenasledoval, aj keď mohla cítiť, ako sa na ňu pozerá až kým si nevzala svoje veci a neopustila miestnosť.

ooo

Milý Draco,

Nebola som doma ani desať minút a už som Ti musela napísať. Prepáč, že som Ťa tam tak nechala; dúfam, že mi odpustíš.

Som taká rozpoltená. Dovoľ mi vysvetliť Ti prečo.

Chcem Ťa spoznať lepšie. Lenže ak by sa to stalo, obávam sa, že by som Ťa mala ešte radšej a niečo by sa nevyhnutne udialo. Takže preto o Tebe nechcem vedieť nič.

Pansy som ešte nevidela, ale toto je to, čoho sa najviac bojím. Jedna vec je, keď ťa stretne a druhá vec je, keď ťa uvidí s niekým. A už úplne niečo iné je, keď toho niekoho považuje za svoju priateľku.

Ak všetko pôjde dobre a Pansy sa úplne zotaví a dostane sa cez teba, stále tu zostane tá záležitosť, že som jej priateľkou. A chcieť… od Teba niečo viac sa bude javiť ako maximálna zrada.

Ale predsa len akosi dúfam, že by sa to mohlo stať. Stále je nádej. Takže čo je mojou motiváciou? Už sa viac nemôžem venovať len Pansy; ty si tu niekde tiež. Mala by som sa sústrediť na Pansy… aj keď nie do takej miery, že budem zanedbávať seba a svoje vlastné šťastie. Ak by si bol hocikým iným, len nie Dracom Malfoyom, vôbec by sme tento problém nemali.

Takže samozrejme musíme kráčať ďalej po tejto ceste. V určitom ohľade kvôli Pansy dúfam, že Ťa raz s niekým uvidí, aj keď viem, že ma to bude trhať na kusy. Opakovane som jej hovorila, že jedného dňa budeš mať vážny vzťah, ale dokým to neuvidí, nemyslím, že si to naozaj uvedomí. Nie žeby som ťa žiadala, aby si si našiel vzťah. Len toto je to, čo považujem za skutočný test.

Teraz už chápeš, prečo som taká rozpoltená!

Pretože taká veľká časť zo mňa chce byť sebecká a nestarať sa o to, čo si Pansy myslí alebo chce, a jednoducho… sa vrátiť o mesiac späť k tomu večeru na moste a nezastaviť Ťa.

Ale musím si pripomínať, že nebyť Pansy, ani by som Ťa nespoznala. Ona tu bola prvá. Je bezočivé povedať, že sa máš pohnúť ďalej, pretože nie je nič, od čoho by si sa mohol pohnúť. Ale Draco, choď ďalej. Nemôžem Ti sľúbiť nič.

Už na túto tému nebudem písať. Musela som Ti povedať, čo cítim a jednoducho som Ti musela povedať, aby si šiel ďalej. Nemôžem Ťa nechať myslieť si, že sa niečo stane, keď mám nádej sotva pre seba.

Priala by som si… toho tak veľa!

Hermiona

Na druhý deň ráno našla Hermiona na svojom písacom stole malý kúsok pergamenu. Zovrelo jej srdce, keď si uvedomila, od koho musí byť. Pomaly ho otvorila a našla správu zostavenú z písmeniek vystrihnutých z novín.

NIE. Si to ty.

'Nie' bolo trikrát podčiarknuté. Pousmiala sa nad jeho správou a nad jeho snahou napísať ten odkaz tak, aby nikomu okrem nej nič nehovoril a ukryla ho do svojej špeciálne uzamykateľnej zásuvky. Bol zlatý a vytrvalý, ale Hermiona sa nevedela zbaviť pocitu, že pre ňu a pre Draca ruže nikdy nepokvitnú.

ooo


6. kapitola - Akčňák 1/2



Bring Me To Life

6. kapitola – Akčňák

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/6/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



6.kapitola – Akčňák

Hermiona nevidela Pansy až do nasledujúceho večera, aj keď videla známky toho, že sa vrátila do bytu. Jedlo bolo v chladničke poposúvané a keď sa Hermiona vrátila z nákupov, jej riad z obeda bol umytý.

V čase večere sa Pansy vynorila zo svojej izby a pripojila sa k Hermione v kuchyni.  Tmolila sa po kuchyni a snažila sa tváriť zaneprázdnene, ale zlyhala. Napokon sa zastavila a pozrela sa na Hermionu. "Ahoj."

Hermiona vzhliadla od hrnca, nad ktorým stála a usmiala sa. "Ahoj."

"Mohli by sme sa porozprávať?"

"Samozrejme. Len to nastavím, aby sa to dovarilo." Švihla prútikom a hrniec ďalších sedem minút jemne bublal.

Vošli do obývačky.

"Prepáč, že som sa na teba naštvala," povedala Pansy okamžite po tom, ako si každá sadli na opačný koniec pohovky.

"To je v poriadku," odvetila Hermiona.

"Nie, nie je. Teda, naozaj ste nič nerobili. Bolo to nespravodlivé a iracionálne."

"Nie tak celkom, a úplne chápem, prečo ťa to rozrušilo. Tancovala som s… ním."

"Harry mi pomohol zistiť, že ma viac rozrušilo nie to, že som videla jeho tancovať s tebou, ale to, že som videla tancovať teba s ním. Pretože som ho celý večer videla rozprávať sa s inými ženami, ale keď sa rozprával s tebou, úplne som stratila hlavu."

Hermiona si vzdychla. "Pansy…"

"Ja viem, bolo to hlúpe, ale si moja priateľka. Takže keď som ťa videla tancovať s ním, zvážiac to, že nie ste priatelia, že ste sa spolu nikdy nerozprávali... proste toho bolo včera večer na mňa príliš. Moja myseľ si vymyslela, že medzi vami niečo je a videla som niečo, čo tam v skutočnosti nebolo. Nechala som sa uniesť mojou predstavivosťou. Ale teraz mi je lepšie a viem, že to naozaj nič nebolo."

"Pansy, ja by som sa s ním nikdy, nikdy, poza tvoj chrbát ... nestretávala. Nikdy."

"Ja viem, naozaj," riekla s prikývnutím.

"Si moja priateľka; nezradila by som takto tvoju dôveru."

Pansy sa usmiala. "Nikdy predtým som nemala priateľku, ako si ty. Priateľku, ktorá by sa poza môj chrbát nesnažila stretávať s... no, on vlastne nie je môj ex-priateľ. Ale on je ten, o kom som si každopádne myslela, že ho milujem, takže to niečo znamená. "

"To áno. Nemusíš sa báť, že by sa niečo také stalo, okej?"

Prikývla.

Hermiona cítila, ako sa jej žalúdok aj vnútornosti skrútili vinou. To, čo povedala Pansy, bola pravda, nezakrádala sa s Dracom a nemala s ním vzťah. Ale stretla sa s ním, aj keď len raz, a naozaj sa jej veľmi páčil. Až tak veľmi, že jedna jej časť s ním chcela mať, tajne alebo nie, vzťah.

Rozhovor s Pansy bol presne to, čo potrebovala, aby si pripomenula, čo robí a prečo to robí. Aby posilnila svoje presvedčenie nestretávať sa s Dracom. Nemala by, vedela to. Bolo ťažké si to stále pripomínať, obzvlášť keď bol taký neodolateľne očarujúci.

Pansy prikývla a objali sa. "Som rada, že je to medzi nami okej."

"Pravdaže to je medzi nami okej!" odvetila Hermiona.

"Dobre. Zajtra musím ísť do cukrárne na záverečný pohovor."

"Naozaj? Čo budeš musieť robiť?"

"Nepovedali mi. Som nervózna."

"Nemusíš byť," povedala Hermiona s úsmevom. "Ak by si to miesto nedostala, stále máš... koľko iných ponúk?"

"Osem," odpovedala Pansy skľúčene.

"Osem! Presne! To je skvelé; stále si budeš môcť vyberať, kde budeš pracovať."

Pansy pokrčila ramenami. "Ale ja naozaj chcem toto."

"Viem, že chceš. Budeš v poriadku, aj keď to nevyjde?"

"Áno, budem v pohode," odvetila nevrlým, trucovitým tónom. "Ale nebudem šťastná."

"Vravela si, že tá práca v Gringottbanke vyzerá dobre, a určite je aj dobre platená."

"Ja viem. Ja viem." Pansy vzdychla. "Pôjdeš so mnou?"

"Pravdaže."

"Fajn. Som taká nervózna!"

"Kedy sa dozvieš, či si tú prácu dostala?"

"Tento týždeň. Možno vo štvrtok."

"Si hladná, Pansy?"

"Umieram od hladu! Nejedla som od včera večera. Harry za mnou prišiel, ale nebola som pripravená hovoriť s ním. Dnes poobede sme sa stretli dole vo vestibule a porozprávali sme sa."

"Nuž, večera bude čoskoro hotová."

"Pomôžem ti."

Hermiona sa usmiala a obidve odišli do kuchyne.

ooo

Pansy prišla v pondelok do cukrárne a strávila s majiteľmi nasledujúce dve hodiny. Položili jej kopu otázok, a nechali ju ochutnať veľa výrobkov a ona mala určiť rozdiely medzi nimi. Keď odišla a vyhľadala Hermionu v Čarodejníckej literatúre pre malých aj veľkých. Bola psychicky nabudená, ale fyzicky vyšťavená.

Hermiona mala zopár vybavovačiek, takže spolu s Pansy prešli trikrát hore a dole Šikmou uličkou, čiastočne aj preto, aby dostali z Pansyinho organizmu cukor. Kým sa vrátili späť do bytu, bola Pansy zrelá na šlofíka. Hermiona si sadla, aby odpísala Dracovi, keďže sa mu minulý týždeň neozvala. Napíše mu, tak ako ju žiadal, skutočne napíše, navyše s Pansyinými novinkami. Bude sa snažiť ako najlepšie bude vedieť, aby do toho nezapojila osobné city k nemu, alebo ich v žiadnom prípade neukázala.

Drahý Draco,

Ten ples bol nádherný, však? Vravela som si, že ministerstvo vyzbiera pre nemocnicu úžasný príspevok a začula som, že Tebe treba poďakovať za najväčší dar. Ľutujem, že som tam nebola a nevidela som, ako si nútený stáť pred všetkými tými prítomnými, usmievať sa a tváriť sa akoby si mal z tej pozornosti radosť.

Mám pár dobrých správ: Pansy už na mňa nie je naštvaná, čo je, musím povedať, celkom úspech. Myslela som si, že nás to spomalí na celé mesiace, ale vyzerá to tak, že sa už naozaj pohla ďalej. Viem, že má Harry na tom veľký podiel.

Teraz, keď už ste sa stretli, sa najviac obávam toho, keď ťa uvidí s niekým. Znovu opakujem, nežiadam Ťa, aby si robil niečo, čo je Ti nepríjemné.  Proste len vyjadrujem svoje obavy.

Dnes bola Šikmá ulička čarovná. Videli sme mnoho rodín s deťmi, pripravujúce sa na začiatok školy. Vravel si, že chceš veľkú rodinu – akú veľkú? Plánuješ zaplniť Manor? Žartujem, pravdaže. Podľa toho, čo som počula, by to zabralo tri životy.

Musím pripustiť, že som v poslednom čase rozmýšľala nad tvojím domovom. Aký je veľký? Koľko má izieb? Máš domácich škriatkov? (Pozri listy 5,6 a 12-14) Je plný krásnych umeleckých diel? Sú miestnosti proste nádherné? Si tam rád, alebo by si si niekedy želal niečo menšie? Alebo skrátka niečo iné?

Napísala mu zatiaľ najdlhší list, plný informácií o sebe. Poldruha stopy venovala len Pansy, vyrozprávajúc mu každý detail ich rozhovoru.

Spokojná ho odoslala, k mrzutosti jej úbohej sovy, ktorá musel niesť taký objemný list.

Vo štvrtok večer Pansy dostala sovu od Nory.

Parkinsonová. Si prijatá. Zastav sa zajtra kvôli detailom.

Pansy vykríkla a utekala do obývačky, kde Hermiona sledovala film s Ronom a Harrym.

"Mám to!" zvolala, keď sa na ňu vyľakane pozreli.

Harry okamžite vyskočil z pohovky, prešiel k nej a pevne ju objal.

Hermiona a Ron jej zborovo zagratulovali a Pansy Hermione ukázala ten krátky list. Potom ju Harry pobozkal a nezostali len pri tom, čo by bolo prijateľným "gratulačným" bozkom. Keď to vyzeralo, že Harry a Pansy zabudli, kde sú, a že v miestnosti sú aj ďalší ľudia, si Ron odkašľal. Nahlas. Dvakrát.

Potom sa, konečne, od seba odtrhli a Hermiona prevrátila očami.

"Pre Merlina," riekol Ron, uškŕňajúc sa na Harryho. "Nájdite si izbu."

"Pardon," zamrmlal Harry, očividne zahanbený.

Hermionu stále udivovalo, ako šťastne Harry vyzeral, a ako v pohode bol na tom s Pansy. Nikdy by nehádala, že práve oni dvaja v sebe navzájom niečo nájdu, ale predsa z nich bola šťastná.

"Och, ty máš čo hovoriť, Ron," odsekla Pansy, vôbec nevyvedená z miery. Sadla si na stoličku a pokynula Harrymu, aby si sadol na zem oproti nej.

"Pansy, mali by sme to osláviť," povedala Hermiona.

Pansy zasvietili oči. "Naozaj?"

"Dostala si prácu! To je veľká vec. Ja sa teraz tiež môžem vrátiť do roboty. Spravíme čokoľvek budeš chcieť."

Pansy sa na moment zamyslela. "Večera. A film. Ron, pozvi Susette."

"Vykonám!"

"Zajtra večer," prehodila Hermiona.

Pansy objala Harryho okolo hlavy a on natiahol ruku, aby mohol držať tú jej.

ooo

"O šiestej ráno."

Hermiona vzhliadla od svojej knihy, keď Pansy vyšla z cukrárne. "Čože?"

"O šiestej ráno! Vtedy tu musím byť! Každý jeden deň, od pondelka do piatku." Podráždená si sadla vedľa Hermiony.

"No a?"

"NO A? To je tak... skoro!"

"Ale tiež sa odtiaľ skôr dostaneš."

"Viem, ale... vieš ako veľmi milujem spánok!"

Hermiona sa zachichotala. "Zvykneš si na to, Pansy." Potom niečo upútalo Hermioninu pozornosť. Nejaký záblesk. Otočila sa a uvidela, ako štica svetlých blond vlasov vstupuje do predajne o pár obchodov nižšie na druhej strane ulice. Jej myseľ zaletela k Dracovi – mohol by niekto iný mať také vlasy?

"Ja viem," odpovedala Pansy, nevšimnúc si zmenu Hermioninej pozornosti. "Ale pre Merlina! Stavím sa, že slnko vtedy ešte ani nevychádza. Hermiona?"

"Čože?" riekla, náhlivo sa opäť zadívala na Pansy.

"Si v poriadku?"

"Áno, v pohode. Takže môžeme ísť?"

"Uhm," odvetila Pansy, jej hlas znel zrazu nezbedne. "Musíme sa pripraviť na večer."

Hermiona sa zamračila. "Prečo?"

Pansy sa zlomyseľne uškrnula. "Mám pre teba prekvapenie."

"Prekvapenie?" zopakovala, ani sa neodvažujúc vo svojich myšlienkach dúfať, že by sa k nim Draco nejako pripojil. Pravdaže sa nepripojí. Ako by ho v prvom rade Pansy pozvala? Ona bola jediná, ktorá mu písala.

"Uvidíš," odpovedala Pansy vyhýbavo. "Ale sú takmer štyri a my už máme len dve hodiny dokým pôjdeme na večeru."

Hermiona prevrátila očami. "Nepotrebujem dve hodiny, aby som sa pripravila."

"Dnes večer potrebuješ!"

"Pansy, čo je to za prekvapenie?" spýtala sa Hermiona, poplašné sirény revali. Potom jej to došlo. "Nejaký... chlap?"

"Možno..." odpovedala.

"Kto?" opýtala sa Hermiona opatrne.

"Máš byť prekvapená. Preto je prekvapenie prekvapením. Teraz poďme."

Kým sa Pansy rozčuľovala nad jej vlasmi, Hermiona v duchu trucovala. Vôbec netúžila stráviť svoj večer ako niekoho partnerka. Iba ak sa, samozrejme, svet neprestal otáčať a Pansy nepozvala Draca. Čo sa nestalo, a ona o tom potrebuje prestať rozmýšľať.

Hermiona sa desila schôdzok aj keď na ne chcela ísť -  úsmevy, rozhovory, trápne tichá, obavy, či on spraví ďalší krok... a rozhodovania, či ho nechá ten krok urobiť. Dnes jej bola vnútená výhradná spoločnosť nejakého neznámeho muža a ona sa z toho mala tešiť. Samozrejme, nebola to jeho

chyba, že Pansy intrigovala, aby ich dala dokopy. A potom tam bol ten film...

Nevyhnutne myslela na svoju večeru s Dracom. Nebolo to rande, ale teraz mohla povedať, že to nebolo rande len z čisto technickej stránky. Nebolo to nič podobné skutočnému prvému rande. Žiadne rozpaky, vôbec nič silené. A každý okamih rozhovoru bol zaujímavý a podnetný. Jej kritériá na to, ako by malo vyzerať randenie – a ten muž – sa navždy zmenili.

Pansy dokončila Hermionine vlasy a odcupitala, aby sa sama mohla pripraviť. Hermiona si vybrala jednoduchú, kvietkovanú sukňu a bordový... nie, modrý top. Nemala v pláne veľmi sa pokúšať zapôsobiť na... tú osobu, ktokoľvek to bol.

Niekto zaklopal, ale Pansy bola stále zaneprázdnená, takže Hermiona šla otvoriť. Čakala, že to bude Harry, alebo Ron a Suzette, ale namiesto toho čelila svojmu prekvapeniu: Blaisovi Zabinimu.


6. kapitola - Akčňák 2/2



Dokončenie 6. kapitoly.



Bring Me To Life

6. kapitola – Akčňák

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/6/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

6.kapitola 2/2 – Akčňák

 

Z minulej časti:

 

Vo štvrtok večer Pansy dostala sovu od Nory.

 

Parkinsonová. Si prijatá. Zastav sa zajtra kvôli detailom.

 

ooo

Pansy sa zlomyseľne uškrnula. "Mám pre teba prekvapenie."

"Prekvapenie?" zopakovala Hermiona, ani sa neodvažujúc vo svojich myšlienkach dúfať, že by sa k nim Draco nejako pripojil. Pravdaže sa nepripojí. Ako by ho v prvom rade Pansy pozvala? Ona bola jediná, ktorá mu písala.

ooo

Niekto zaklopal, ale Pansy bola stále zaneprázdnená, takže Hermiona šla otvoriť. Čakala, že to bude Harry, alebo Ron a Suzette, ale namiesto toho čelila svojmu prekvapeniu: Blaisovi Zabinimu.

------------------------------------------------------------

 

"Ahoj," povedal, a blysol po nej oslnivým úsmevom. "Pansy je tu?"

Hermiona na neho chvíľu zízala, potom pokrútila hlavou. "Áno, ešte stále sa pripravuje."

"Vyzeráš pekne. Ideš dnes večer von?"

Ou, pomyslela si. To bolo zaujímavé; zjavne o tom "prekvapení" nevedel.

"Áno, idem s Pansy, Harrym, Ronom a Suzette. A predpokladám, že ty tiež."

Chvíľu na ňu hľadel a potom sa zasmial. "Nechaj ma hádať. Toto na nás našila."

Hermiona jemne očervenela. "Eee, myslím, uf, že áno..."

Blaise pokrútil hlavou. "Pansy je týmto známa. Och, všetky tie triky, s ktorými sa vytasila v škole."

"Naozaj?" odvetila Hermiona, spokojná, že jej nakoniec nebude vnútená 'rola spoločníčky'.

"Hej."

"Prosím, poď ďalej," riekla nakoniec, naplno otvorila dvere a keď vošiel, zase ich za ním zavrela. "Ani nedokážem povedať, ako mi odľahlo."

"Ona je... výnimočná," odvetil uškŕňajúc sa.

"Blaise!" Pansy vpochodovala do miestnosti. "Som taká rada, že ťa vidím!" Prešla cez izbu a objala svojho priateľa.

"Ahoj, Pansy," povedal blahosklonne.

Pansy so žiarivým úsmevom striedavo hľadela na Blaisa a Hermionu. Potom sa otvorili dvere a vošiel zvyšok ich skupiny. Nastal menší chaos, ale nakoniec sa všetci šiesti odmiestnili, aby sa zjavili vo vestibule čarodejníckej reštaurácie.

Usadili ich k okrúhlemu stolu a Hermiona sedela medzi Harrym a Blaisom. Pansy celý čas nádejne a vôbec nie taktne, sledovala Hermionu a Blaisa.

V polovici večera sa Blaise naklonil, aby sa mohol súkromne porozprávať s Hermionou. "Takže, stále žiadny Draco?"

"Čože?" odvetila Hermiona a pri jeho otázke jej poskočilo srdce. On istotne nemohol vedieť...

"Stále nemá dovolené ho vídať, pravda?"

"Och," riekla a vydýchla úľavou. "Nuž, pracujeme na tom. Videla ho pred týždňom, na bále."

Prikývol. "Spomínam si. Ako to šlo?"

Hermiona mu venovala napätý úsmev. "Prevažne fajn. Na konci to trochu zaškrípalo, ale teraz je to okej."

"To je dobre. Hej, pamätáš, ako som ti hovoril, že si myslím, že sa mu niekto páči?"

"Áno," odpovedala Hermiona a znova znervóznela.

"Nuž, pritlačil som na neho tvrdšie a on pripustil, že niekto taký existuje." Blaise sa na svojej stoličke oprel, hrdý, akoby vyhral nejakú malú bitku.

Hermiona čakala, ale keď Blaise nepovedal nič viac, riekla: "A?"

Blaise pokrčil ramenami. "Nechcel mi nič iné povedať. Povedal, že sa s tým dievčaťom v skutočnosti nestretáva." Zamračil sa. "Mätie ma to. Zvyčajne mi povie aspoň pár detailov. A zvyčajne tiež na to dievča nemusí čakať. Ak sa Dracovi nejaké páči, randí s ním. Nikdy som nevidel jedno bez druhého."

Blaisove poznámky donútili Hermionu usmiať sa a mlčky poďakovala Dracovi, že to naozaj nikomu, dokonca ani svojmu najlepšiemu priateľovi, nepovedal.

"Neboj, ja to z neho dostanem; vždy sa mi to podarí."

"Nespomínam si, že by som sa o túto záležitosť zaujímala," odpovedala upäto.

Skepticky sa na ňu pozrel. "Nie, nespomínala. Pravdaže." Potom zmĺkol a pár minút potom neprehovoril. To Hermionu znervózňovalo; nad čím tak mohol premýšľať?

Potom na ňu Harry prehovoril a časom si všimla, že sa Blaise rozpráva s Ronom a Suzette. Nič ďalšie o Dracovi jej počas večere nepovedal, ale Hermiona sa nemohla zbaviť pocitu, že o tom stále rozmýšľa.

Čoskoro sa museli ponáhľať, aby stihli film, pretože nikto z nich nedával pozor na čas. Keď vstúpili do kina, už bolo zhasnuté a sála bola celkom plná. Rozdelili sa, aby si našli miesta a Hermiona odišla s Blaisom. Našli si dve sedadlá v najzadnejšom kúte miestnosti.

Prvých desať minút sedeli potichu a Hermiona cítila, ako rozpaky a napätie neustále narastajú. Nakoniec sa situácia stala takmer neznesiteľnou, a tak prehovorila.

"Vieš, toto sú miesta, na ktoré si ľudia sadajú, ak ich nezaujíma sledovanie filmu a chcú sa len muchľovať."

S jedným zdvihnutým obočím na ňu nedôverčivo pozrel. 

"Vážne?" Hermiona prikývla. "Navrhuješ, aby sme tento zvyk dodržali?"

Zachichotala sa. "Nie, len sa pokúšam odľahčiť túto... divnú... situáciu."

"Ach. Áno. Nuž, tak ju považuj za odľahčenú. Takže, mimochodom, čo je toto za film?"

"Je to akčný film. Veľa automobilových naháňačiek, prestreliek... muklovia takéto veci milujú."

"Pansy sa toto páči?" Neveriacky sa spýtal. "Ja už  nemám poňatia, čo sa deje."

Hermiona sa uškrnula. "Áno, čuduj sa svete, sa jej to páči. A pri tomto musíš dávať naozaj pozor, aby si ho pochopil.

"Ou. No, och, dobre."

Celý film strávili tým, že si z neho robili srandu, keď si všímali absurdné, neuveriteľné veci, ktoré sa tam stali. Keď sa s ostatnými stretli vo vestibule, ešte stále sa smiali a rozprávali.

Pansy sa na nich radostne pozerala. "Takže? Bavili ste sa vy dvaja?"

Blaise zakašľal, aby sa nerozosmial a Hermione sa na tvári zjavil naozaj veľký úsmev. "Eee, áno, bavili."

"Skvelé," riekla Pansy, a zakvačila sa do Harryho.

"Tak to teda na dnes zabalíme?"

Všetci zborovo súhlasili a rozdelili sa. Harry chcel odprevadiť Pansy domov – čo bol kód pre minimálne päťminútové bozkávanie na chodbe – takže sa Hermiona rozhodla ísť časť cesty pešo. Blaise sa ponúkol, že jej bude robiť spoločnosť a ochráni ju pred nebezpečnými živlami.

Na polceste k jej bytu, po tom, čo prebrali celý film a všetky blbosti v ňom, Blaise povedal: "Vieš, naozaj som sa dnes večer bavil."

Hermiona cítila, ako sa jej v hlave rozozvučal varovný signál. "Och, áno, ja tiež."

Usmial sa s pohľadom upretým do zeme. "Nemôžem uveriť tomu, že sa nás Pansy pokúšala dať dokopy."

Nemohla si pomôcť, ale bola zvedavá, či o tom naozaj nevedel. "Hej, ja tiež nie."

Kráčali v nepríjemnom tichu a Hermiony sa zmocnil pocit, že by ju mohol pozvať na rande. Blaisa mala rada, naozaj, len nie týmto spôsobom. Okrem toho, bol tu Draco... s ktorým pravdepodobne nikdy naozaj nebude môcť byť... Ale aj tak, bol v jej srdci, a bolo by nesprávne nechať Blaisa, aby si myslel niečo iné.

"Takže, Blaise, uvidíme sa," prevravela Hermiona napokon.

"Och, ja – myslíš, že... skončili?"

"Áno, pravdepodobne. Dobrú noc!"

"Dobrú," odvetil, nútil sa do úsmevu a znel akosi skleslo.

Hermiona vbehla do uličky a odmiestnila sa.

ooo

Hermiona sa v pondelok ráno zobudila zavčasu, aby sa uistila, že Pansy odíde načas a aby ju povzbudila a pomohla jej, ako len bude môcť. Pansy bola ledva hore; potĺkala sa po byte, aby sa pripravila a sťažovala sa na svoju "rovnošatu" – čierne nohavice a čierne tričko, plus čierne topánky bez opätkov. Nakoniec, o trištvrte na šesť, Pansy odišla. Hermiona sľúbila, že sa zastaví a vezme ju na obed, na čo jej Pansy venovala ľahostajné kývnutie.

Po tom, čo odprevadila Pansy, Hermiona na hodinu znovu zaspala predtým, ako sa sama pripravila na svoj návrat do práce. V piatok písala svojmu šéfovi a oznámila mu, že je k dispozícií kedykoľvek ju bude potrebovať. Odpovedal v priebehu pár hodín a žiadal ju, aby prišla tento pondelok.

Bolo to zvláštne, znovu vstávať a chodiť do práce. Zistila, že sa jej veľmi páči pracovať doma a obzvlášť v pohodlnom oblečení. Plánovala sa porozprávať so šéfom o možnosti pracovať pár dní v mesiaci z domu.

Ako sľúbila, stretla sa Pansy, aby spolu mohli ísť na obed. Prišla do obchodu, kúpila zopár praliniek (jednu, aby ju poslala Dracovi) a kým čakala, prezerala si ponuku.

Keď sa Pansy vynorila z obchodu, Hermione sa podarilo opýtať sa len "Ako sa máš?" pred tým, ako ju Pansy prerušila.

"Ach, som taká unavená a bolia ma nohy z toho, že som celý deň stála! Jediné, čo som zatiaľ robila – celý deň – bolo, že som sa učila používať a čistiť tie stroje vzadu. Ani som nevedela, že sú tam na to všetko stroje – čo sa stalo s mágiou? A všetky tie miesta, kde sa môže prilepiť cesto... tomu by si neverila! Och, nemyslím, že to dokážem!"

"Vraveli ti, že to bude ťažká práca," pripomenula jej Hermiona.

"Ja viem," zafňukala Pansy. "Ale netušila som, čo to znamená. Drhnutie a čistenie... som taká rada, že si mi všetko okolo toho ukázala, inak by som sa cítila neskutočne hlúpo a neschopne. Myslela som si, že sa minimálne budem učiť ako sa vyrábajú cukrovinky, aj keby som sa k tomu nedostala hneď."

"Mám dojem, že ťa v skutočnosti učia, ako viesť cukráreň, nielen robiť sladkosti. Pamätáš? Premýšľaj – jedného dňa si budeš môcť otvoriť svoj vlastný podnik."

Dorazili do kaviarne a sadli si von.

"Ja viem," odvetila Pansy s unaveným povzdychom. "Ja len...neviem, či zvládnem všetku tú prácu."

"Pravdaže zvládneš!" riekla Hermiona povzbudzujúco. "Viem, že zvládneš. Len na to choď pomaly. Časom si na tú prácu zvykneš, a dostaneš sa k tej zábavnej časti."

"Viem..." vzdychla si a potom sa pozrela na Hermionu, oči jej žiarili. "Dnes som videla niečo krásne."

"Och? Rozprávaj."

"Nora robila špeciálnu várku praliniek - malinových – ibaže namiesto bežnej varechy použila na miešanie svoj prútik. Zaujalo ma to, a ako som sa pozerala, zdalo sa mi, ako keby sa do tej pralinkovej zmesi primiešavala mágia."

"Naozaj?" zareagovala Hermiona fascinovane. Práve teraz mala v kabelke tri také pralinky úhľadne zabalené v malej, striebornej škatuľke previazanej červenou stuhou.

"Áno. Zaujímalo by ma, či vyrába aj magické sladkosti. Naozaj by som sa to veľmi rada naučila."

"Máš nejaký nápad, čo by tie pralinky mohli spôsobovať?"

Pansy pokrčila ramenami. "Nemôžem to povedať naisto, ale myslím, že som prichytila Noru, ako si pri práci pohmkáva. Vyzerala, že má dobrú náladu."

"Hmm," prevravela Hermiona, skôr pre seba. Možno by tie pralinky mala pred tým, ako ich pošle Dracovi, vyskúšať. Obzvlášť ak nevedela, čo sa stane, ak nejakú zje.

Pansy zívla. "Jedna vec je istá: Dnes v noci potrebujem viac spánku."

Hermiona sa usmiala. "Och, mám nejaké novinky, myslím, že ťa budú zaujímať..."

Pansy ožila; Hermionine novinky bývali obyčajne veľmi dobré. "Aké?"

"Rozmýšľala som, že je čas na ďalší večierok. Tentokrát...s...ďalšími hosťami."

Pansyine oči sa rozšírili. "Myslíš tým Draca?"

Hermiona prikývla.

"Okej, dobre. Pretože som ohľadom neho úplne v pohode."

"Naozaj si?" spýtala sa Hermiona.

"Ja... ty si to nemyslíš?"

Hermiona pokrčila ramenami. "Naposledy si sa na mňa kvôli nemu naštvala. "

"Ale... nie, naštvala som sa kvôli tebe, pamätáš? Nie kvôli nemu."

"Áno, ale ty by si vôbec nemala byť nahnevaná, že je s inými ľuďmi. Ani na mňa, ak sa s ním budem len rozprávať."

"Ja to viem, naozaj. To len... jedna moja časť ho stále chce ľúbiť. On je tak neuveriteľný človek..."

Hermiona prikývla. "To je pochopiteľné. Je s ním spojená veľká časť tvojho života, a vzdať sa ho, naozaj sa vzdať, sa môže javiť, akoby si strácala niečo zo seba. Ale nestrácaš.  Stráca sa moc, ktorú má on nad tebou. Moc, ktorú si mu ty poskytla."

"Aby si vedela, máš pravdu! Tak veľa z môjho života sa točilo okolo neho, a cítim sa, akoby som tým, že ho nechám ísť, opúšťala aj samu seba. Akoby som si pripustila, že som všetok ten čas premárnila."

"Pansy, nemárnila si čas. Z tvojich citov nikdy nič nevzišlo, ale doviedli ťa sem, k dnešku. Život vždy napreduje, vždy sa mení. Niektorí ľudia sa s tým vyrovnajú, a niektorí skočia z mosta, alebo prežijú zvyšok svojho života s myšlienkou, že to chcú urobiť."

"Tam presne by som bola ja, ak by nebolo teba," riekla Pansy vážne. "Hermiona, ak by si ne..."

Hermiona sa načiahla a stisla jej ruku. "Nie, Pansy, nehovor to. Bola som tam, to je jediné, na čom záleží."

Pansy pokrútila hlavou. "Stále nemôžem uveriť, že..."

"Prestaň," prikázala Hermiona. "Rozprávajme sa o niečom  inom. Okej? Čo budeš robiť, keď sa vrátiš do práce?"

Pansy hneď neodpovedala, potom pokrútila hlavou na vzdychla. "Asi čistiť záchod." Hermiona sa zasmiala a Pansy sa usmiala. "Čo tvoja práca?"

"V pohode," odpovedala Hermiona. "Aj keď som rozmaznaná – chcela by som behať po kancelárií v pyžame!"

"Tak to je zlé."

"Hej. Takže, tá párty... si ohľadom toho okej?"

Pansy prikývla. "Naozaj som, áno."

"Dobre. Dnes začneme plánovať. Ďalšie tri týždne?"

"Áno, obzvlášť keď teraz obidve pracujeme. Och, som naozaj vzrušená. Vieš ako veľmi milujem večierky!"

"Viem, a preto som to navrhla. Párty v mojom byte vytvorí dobrú, neformálnu atmosféru na to, aby si ho znova stretla. A bude tam Harry a ďalší tvoji priatelia."

"Som pripravená," odvetila Pansy s odhodlaným výrazom na tvári. Zvyšok Pansyinej obednej prestávky strávili diskutovaním o večierku a predbežným plánovaním.

ooo

 


7. kapitola - Tretie koleso na bicykli 1/2



Bring Me To Life

7. kapitola –

Tretie koleso na bicykli 

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/7/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



7.kapitola – prvá časť

Tretie koleso na bicykli 

 

Tri týždne, ktoré zostávali do večierka, utiekli rýchlejšie, ako v prípade prvej párty. Každý večer im Pansy dohodla stretnutie s nejakými ľuďmi - kvôli pozvánkam, prenájmu, hudbe (Pansy chcela najať živú hudbu), obrusom a výzdobe.

Zoznam hostí zostal zväčša rovnaký, ako bol ten prvý, až na to, že pribudol Draco a ďalší Pansyini priatelia. Tentokrát ich bude osemnásť a bude treba jednu pohovku navyše, aby ich mohli všetkých usadiť.

Pansy prežívala krušné chvíle, keď vyberala menu a Hermiona predpokladala, že to z väčšej časti spôsobili nervy súvisiace s tým, že sa jedná o nakŕmenie Draca. Pansy trvala na tom, že to musí byť prefektné, ale nie preto, že chcela jeho náklonnosť, ale preto, že tak pochopí, ako sa jej dobre darí. Hermionu napadlo, že jedna malá Pansyina časť tiež chcela, aby mu došlo, o čo prišiel.

Nakoniec – konečne – nadišiel piatok, deň večierka. Hermiona bola nervózna; myslela si dokonca, že by mohla byť ešte nervóznejšia ako Pansy. Bude tam Draco, v jej byte, bude sa rozprávať s jej priateľmi a ona to bude musieť sledovať. Správať sa k nemu, akoby sa nič nestalo, akoby v jej srdci nebolo osobitné miestečko, ktoré po ňom túžilo. Čo bude ešte horšie, čo ak sa nakoniec rozhodol, že ho nie je hodná, a s niekým sa ukáže?

Pansy bola extrémne rozrušená, ale rozvrh, na ktorom sa ona a Hermiona dohodli, im nechával len veľmi málo času na rozmýšľanie. Mali čas len na prácu. Vstali zavčasu a rovno sa vrhli do práce. Hodiny utekali a obedovať museli na striedačku. Skôr, ako si to stihli uvedomiť, mali obidve len hodinu na prípravu.

Hermione nikdy v živote nezáležalo viac na jej zovňajšku, ako keď sa na seba pozerala v zrkadle a snažila sa rozhodnúť, čo si má obliecť. Mohla si vziať tie bordové šaty, ktoré sa mu, zjavne, páčili, ale možno boli priveľmi... príliš. Mohol nadobudnúť zlý dojem, ktorý bol vlastne dobrým dojmom, ale ona to nemohla dotiahnuť do konca, takže by to bol zlý dojem. Jej ďalšou voľbou bola zelená a Hermiona si pomyslela, že tá by takisto mohla pracovať proti nej.

Nakoniec sa rozhodla pre šaty figovej farby s véčkovým výstrihom, ktoré boli z jednoduchej bavlnenej podšívky prešívanej plisovanou závojovinou. Živôtik sa zapínal vzadu a na chrbte bola mašľa z tej vzdušnej látky. Celá tkanina sa trblietala. Vybrala si svetlé zlaté sandále doplnené ozdobnými prackami a výrezmi v tvare slzičiek. Vzhľad dopĺňala jednoduchá retiazka s rubínovým príveskom, ktorý lemovali drobučké drahokamy.

S posledným pohľadom do zrkadla a s posledným povzdychom Hermiona opustila izbu, aby sa stretla s Pansy, ktorá vyzerala neskutočne prekrásne v hlboko strihaných ohnivo oranžových hodvábnych šatách.  Pansy ochkala a achkala nad Hermioninými šatami a hovorila, že si je istá, že sa dnes večer budú za ňou všetci otáčať. Hermiona zdvorilo poďakovala a trvala na tom, že také niečo neplánuje.

Harry prišiel skôr, aby pomohol so záverečnými prípravami a aby pomohol Pansy upokojiť sa. Hermiona sa usmievala, keď ich videla spolu, tak zdanlivo v pohode napriek obrovským prekážkam – Ginny a Dracovi – ktoré medzi nimi stáli. Bola spokojná s Harryho totálnou zmenou, ale nemohla si pomôcť, aby nebola obozretná v tom, že by si mohol zrazu uvedomiť, že na vzťah nie je pripravený a zlomiť tým Pansy srdce.

Čoskoro začali prichádzať hostia. Hermione prischlo otváranie dverí, keďže Pansy chcela varovanie, keď sa ukáže Draco. Prišiel Seamus s Lavender a Hermiona ich voviedla dnu. Ako zatvárala dvere, všimla si, že sa otvára výťah a počkala, pre prípad, že by vystúpil nejaký hosť. Veraje sa odsunuli a Karen, jedna z Pansyiných priateliek, ktorá sa zúčastnila ich posledného večierka, vystúpila v tmavomodrých, ledva niečo zakrývajúcich šatách. Usmievala sa a hľadela na niekoho po svojej pravici.

Hermionine srdce poskočilo, keď zbadala, že je to Draco. Smial sa na niečom, čo Karen povedala a nasledoval ju do vstupnej haly. Zdalo sa, akoby sa pohybovali v spomalenom zábere, keď Hermiona sledovala, ako sa približujú. Mohla sotva dýchať, ale dovolila si ukradnúť chvíľku, aby ho mohla poobdivovať. Kráčal so sebadôverou a pôvabom, vyzeral neuveriteľne. Mal oblečené čierne nohavice, lesklé čierne topánky, svetlosivú košeľu na gombíky a čiernu kravatu. Sledovať ho smiať sa s krásnou ženou po jeho boku takmer fyzicky bolelo.

Konečne dorazili ku dverám a keď sa ich pohľady stretli, usmial sa, len pre ňu, a jej zovrelo srdce.

"Grangerová," riekol nenútene. "Toto je Karen. Stretli sme sa vo výťahu." Uprene na ňu hľadel, a očami jej naznačoval, že sa nemá čoho báť.

Hermiona zažmurkala a nasledoval prúd vzduchu, keď konečne vydýchla po tom, čo tak dlho zadržiavala dych. On s ňou napokon predsa len neprišiel!

"Ja Hermionu poznám," povedala Karen upäto. Naklonila sa, aby Hermionu objala, ktorá jej to gesto nie príliš nadšene opätovala. "Ako sa máš?"

"Veľmi dobre, ďakujem. Nech sa páči, poďte ďalej." Karen vošla dnu, kým Hermiona držala otvorené dvere.

Keď vstúpil Draco, zastal a podal jej fľašu vína. "Pre hostiteľky,"  prehodil s jemným úsmevom.

"Ďakujem," odpovedala Hermiona. Keď natiahla ruku, aby prijala fľašu, ich dlane sa o seba obtreli a ona na kratučký moment, uväznená jeho pohľadom, cítila, ako sa celá miestnosť roztočila. Až keď odtiahol svoju ruku, uvedomila si, že čosi vkĺzlo do tej jej. Ovinula ruku okolo niečoho, čo sa zdalo byť kúskom pergamenu a usmiala sa, keď Draco pokračoval v ceste do bytu.

S hlbokým nádychom za ním Hermiona zavrela dvere a musela si zabrániť utekať do kúpeľne, aby si mohla prečítať jeho odkaz. Zaniesla fľašu Pansy, ktorá bola v kuchyni.

Pansy prevzala fľašu a usmiala sa. "Moja obľúbená! Takže... teda je tu?"

"Áno," odvetila Hermiona a pocítila bodnutie žiarlivosti.

Pansy chvíľu trvalo, kým sa duševne upokojila, a potom obe ženy vstúpili do jedálne, aby zahájili večeru. Hermiona už takmer došla k svojmu miestu, keď sa ozvalo ďalšie zaklopanie. Rýchlo skontrolovala tých, ktorí už sedeli a zistila, že jedna osoba tam nie je.

Šla ku dverám a keď otvorila, Blaise sa na ňu zoširoka usmial. V rukách mal kyticu kvetov rôznych odtieňov červenej.

"Pre teba," riekol, a vytrčil ich predtým, ako vôbec stihla prehovoriť.

"Och, bože, Blaise, tie sú nádherné," privoňala k nim, o čom predpokladala, že je očakávaná reakcia pri dostávaní kvetov. "Ďakujem. Poď ďalej, práve sme chceli začať s večerou."

"Bezo mňa?" odvetil a stále sa na ňu uškŕňajúc si vyzliekol kabát.

Hermiona sa usmiala. "Ja viem, len si to predstav. Ty ideš neskoro, aby si vedel. A v minulosti si mal tú česť s Pansyinými rozvrhmi."

"Ospravedlňujem sa," povedal.

"Dám tie kvety do vody."

ooo

Draco sa rozprával s Parvati, keď zbadal, že Hermiona vstúpila do jeho zorného uhla. Za ňou sa nevliekol nikto iný než Blaise. Všimol si, že niesla kyticu a že sa s ňou Blaise dôverne rozpráva. Usmiala sa, keď vošli do kuchyne, aby sa o chvíľku neskôr vynorili s kvetmi vo váze.

"Pansy, pozri, čo Blaise doniesol," vykríkla Hermiona a položila vázu doprostred stola.

"Och, Blaise, tie sú krásne!" zapišťala Pansy, a venovala Hermione pohľad, ktorý sa Dracovi nepáčil. Bol príliš... vševediaci.

Draco sledoval, ako si Hermiona sadla za opačnú stranu stola ako on, nechávajúc vedľa seba miesto pre Blaisa. Vážne sa mu nepáčili všetky tie myšlienky, ktoré mu vírili hlavou; vedel, že mu Hermiona povedala, aby sa pohol ďalej. Pohla sa ona?

Pansy sedela na opačnom konci stola, čo bolo niečo, za čo bol veľmi vďačný. Už dosť zlé bolo sedieť tak blízko Hermiony a nemôcť... no, držať ju, dotýkať sa jej, a presvedčiť ju, aby s ním odišla z párty skorej.  Nad tou myšlienkou sa uškrnul.

"Draco!" ozval sa Blaise, keď si sadol na svoje miesto. "Rád ťa vidím!"

Predstierať pred priateľmi svoje zvyčajné správanie ho stálo všetku jeho silu. "Nápodobne."

Počas celej večere Dracovi neušlo ani jediné šuchnutie medzi Blaisom a Hermionou. Bol taký žiarlivý, že takmer prskal oheň, ale keď sa nad tým zamyslel, musel uznať, že to mal na svedomí hlavne Blaise. Nakláňal sa k nej, aby jej šepkal do ucha, alebo sa akoby nenútene dotkol jej ruky, alebo pleca, alebo vlasov. Hermiona vždy očervenela a zaťato sa na Draca odmietala pozrieť; hoci pokiaľ vedel, červenala sa len kvôli tomu, že jej bolo teplo.

"Takže, Draco," v jednej chvíli prehodil Blaise. "Povedal som Hermione o tvojom malom tajomstve a ju to zaujalo práve tak ako mňa."

Draco zažmurkal, a tak nenútene, ako len dokázal, sa pozrel na Hermionu, ktorá rozšírenými očami hľadela na svoj tanier. "Nemám tušenia, o čom to rozprávaš, Blaise."

Blaise sa zaškeril. "Správne, pravdaže netušíš." Naklonil sa dopredu, takže ich ľudia nemohli počuť. "Ja na to prídem, vieš, že prídem. Nikdy predo mnou tieto veci neutajíš. Úprimne, som prekvapený, že si mi to stále nepovedal. Avšak, ak nám to prezradíš teraz, neskôr ti to ušetrí veľa nepríjemností."

"Čo tým naznačuješ?" spýtal sa veľmi nahnevaný Draco.

"Iba to, že ťa plánujem nemilosrdne mučiť, kým sa nedozviem, kto je tá tajomná žena. Stále si ju nepozval na rande?"

Draco z Blaisa nespúšťal oči, napriek tomu, že sa zúfalo chcel natiahnuť a zaškrtiť ho, alebo zistiť, čo robí Hermiona. Podľa toho, čo videl kútikom oka, sa zdalo, akoby nadviazala rozhovor s osobou, ktorá sedela vedľa nej.

"Musím ti pripomínať," povedal potichu, "že je to komplikované? A že to nie je niečo, o čom sa tu a teraz dá rozprávať."

Blaise sa zachichotal. "Dobre, dobre. Nechaj si svoje tajomstvo," odvetil, odklonil sa a položil ruku na Hermionine operadlo. "Nateraz."

Konečne sa to mučenie skončilo, a stôl sa upratal. Pansy oznámila, že sa zákusok a káva bude podávať vo vedľajšej miestnosti a Dracovi tak odľahlo, že sa dokonca usmial. Na Karen, ktorá sedela po jeho pravici. Počas celej večere sa pokúšala získať si jeho pozornosť tým, že sa ho vypytovala na jeho prácu, jeho život, a bežnou zdvorilostnou konverzáciou. Bol zdvorilý, pravdaže, ale nepovzbudzoval ju. Keď sa postavil, náhodou obtrela svoju ruku o jeho a rýchlo sa ospravedlnila, ale on si napriek tomu všimol výraz v jej očiach, to pozvanie, tú otázku.

Hermiona, Pansy a Harry sa stiahli do kuchyne. Draco predpokladal, že preto, aby priniesli puding. Nasledoval skupinu do obývačky a Karen sa na neho okamžite zavesila spôsobom, ako to vždy robievala Pansy. Pri nej to malo rovnaký účinok ako pri Pansy – nekonečne ho to vytáčalo.

Čoskoro boli prinesené zákusky. Hermiona aj Pansy ich nosili po miestnosti ako čašníčky, a rozdávali ich hosťom. Potter ich nasledoval s čarovnou fľašou vína, ktorá sa neustále dopĺňala.

Draco sa ospravedlnil Karen a vykročil k Pansy.

"Pansy," riekol, aby upútal jej pozornosť.

Otočila sa k nemu a žiarivo sa usmiala. "Draco, som taká rada, že si prišiel." Napriek podnosu v jej ruke ho krátko objala.

"Je to skvelý večierok."

"Ty si taký klamár."

Uškrnul sa. "Neklamem. Jedlo bolo úžasné, priam vynikajúce. Tvoju ruku vidieť všade. Môžem?" spýtal sa a ukázal na tácku.

"Och, pravdaže. Naozaj si to myslíš? Chutila ti večera?"

"Bolo to neuveriteľné. Robila si ju ty?"

"No," odvetila, očividne spokojná sama so sebou. "Väčšinu. Hermiona pravdaže pomáhala."

"Samozrejme."

"Rozprával si sa s ňou vôbec?" opýtala sa Pansy.

"Iba medzi dverami a prehodili sme len pár slov."

"Naozaj by si to mal skúsiť," riekla Pansy vážne. "Je úžasná. A Harry a Ron tiež."

"Keď myslíš," odvetil. Harry k nim pristúpil a majetnícky položil ruku Pansy okolo pása. Draco nepatrne naklonil hlavu. "Potter."

"Malfoy."

"Tento koláč je výborný."

"Rozhodne. Pansy je neuveriteľná."

Draco sa usmial na Harryho, potom na Pansy a musel potlačiť zachichotanie. Potterovi lepilo. Pre Merlina, aká smiešna myšlienka. Keby tak tušili, o kom práve Draco premýšľal. Vedel, kde celý ten čas bola, akoby mohol cítiť jej prítomnosť nejakým zvláštnym zmyslom. Celé jeho telo vďaka tomu vedelo, kde sa nachádza, prosiac ho, aby zmenšil vzdialenosť medzi nimi.

Po ďalšej chvíli debaty o počasí sa Pansy a Harry stratili v dave a zanechali ho samého. Aj keď len na malý moment. Čoskoro sa na neho zase prilepila Karen, ktorá rozprávala vysokým, priveľmi veselým hlasom, ktorý mu liezol na nervy.

Postupom času sa Dracovi rozvinula bolesť hlavy, ktorá, ako sa zdalo, naberala na intenzite s každým ďalším piskľavým smiechom, s každým ďalším drsným rehotom. Draco pozoroval miestnosť a hľadal Hermionu. Našiel ju, ako sa, znovu, dôverne rozpráva s Blaisom.

Priblížil sa, a dúfal, že pochytí niečo z ich rozhovoru skôr, než sa jej prihovorí.

"...a potom sa to auto, myslím predstaviteľov zákona, hnalo po ulici za tým modrým autom a sirény kvílili. Pripomenulo mi to ten ohavný film, ktorý sme videli."

Draco zaťal päste.

"Myslela som si, že sa ti nepáčil." počul Hermioninu odpoveď.

"Nie, nepáčil," odvetil Blaise posmešne. "Ale aj napriek tomu filmu som sa bavil."

Prekliaty idiot.

"Bola to zábava, však? Robiť si srandu z hrozných hereckých výkonov."

"A hrozných efektov."

Hermiona sa zasmiala. "A z tej smiešnej parochne, ktorú nosil hlavný hrdina!"

"Prakticky mu úplne odpadávala! Určite by mali použiť nejaké... nejaké lepiace kúzlo alebo niečo podobné."

"Blaise, toto robíš vždy. Je to muklovská záležitosť. Oni nemajú lepiace kúzla."

"Áno, nuž, mali by mať. Buď to, alebo by mali zamestnať čarodejníka, aby pracoval v oddelení kostýmov."

Hermiona sa znova zasmiala, čím vyslala jednak vlny žiarlivosti a zároveň príjemné zimomriavky po Dracovom tele.

"Nemyslím si, že je to veľmi pravdepodobné," riekla Hermiona. Blaise povedal niečo, čo Draco nemohol počuť, niečo čo prinútilo Hermionu vykríknuť: "Blaise! Si hrozný!"

"Jasne si pamätám, že tou darebáčkou si vtedy bola ty," vrátil jej Blaise hlbokým, zastretým hlasom.

Draco sa rozhodol, že toho má dosť a pritmolil sa k dvojici. Keď sa priblížil, Blaise vzhliadol a uškrnul sa.

"Bavíš sa, Draco?"

Draco zdvihol obočie. "Strašne." Otočil sa na Hermionu. "Grangerová, Pansy s tebou chce hovoriť."


7. kapitola - Tretie koleso na bicykli 2/2



Bring Me To Life

7. kapitola –

Tretie koleso na bicykli 

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/7/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.

Najdrahšie dámy Jimmi, Lupi, kukuriciarka, zuzule, Svetluska, gama, Hanna, anonym, teriisek, doda357, iway, denice, marci, jerry... táto kapitola je venovaná len vám...:D



7.kapitola – druhá časť

Tretie koleso na bicykli

 

Draco sa rozhodol, že toho má dosť a pritmolil sa k dvojici. Keď sa priblížil, Blaise vzhliadol a uškrnul sa.

"Bavíš sa, Draco?"

Draco zdvihol obočie. "Strašne." Otočil sa na Hermionu. "Grangerová, Pansy s tebou chce hovoriť."

Hermionin výraz bol nečitateľný a Draco si viac ako kedykoľvek predtým prial vedieť, na čo myslí. Priveľmi to znelo, akoby bola s Blaisom na rande. Doniesol jej kvety, pre Merlinovo zmilovanie. A poznal Blaisa dosť dlho na to, aby vedel, že o ňu má záujem.

"Och, a kde je?" spýtala sa Hermiona.

"V kuchyni."

Hermiona prikývla. "Dobre, ďakujem." Obrátila sa ku Blaisovi a usmiala sa na neho. Dracovi zovrelo žalúdok.

"Ospravedlň ma," riekla. Blaise kývol a Hermiona dvoch mužov zanechala samých.

Draco sa zamračil na fľašu vína vo svojej ruke.

"Hmm."

Draco vzhliadol, a pristihol Blaisa, ako sa na neho zvláštne pozerá.

"Čo je?"

"Ja – nič," odvetil Blaise ohromene. "Len... zaujímavé, veľmi zaujímavé."

Nemal náladu na takéto hry, obzvlášť s niekým, kto sa očividne zaujímal o Hermionu.

"Čo je zaujímavé, Blaise?"

V tej chvíli sa vrátila Karen, a zavesila sa do Dracovho ramena. "Kam si sa stratil?" spýtala sa. Draco videl, alebo skôr cítil, že priveľa pila. Ledva stála a hľadela na neho mierne lesklými očami.

Blaise sa zachichotal a ospravedlnil sa.

Karen pustila Dracovu ruku a otočila sa, aby si mohla stať naproti nemu. S podnapitým úsmevom sa priblížila a položila mu dlaň na tvár. To bolo na Draca priveľa. Opatrne, ale odhodlane zložil Kareninu ruku a rozhodol sa, že vypadne.

Nemohol tu zostať a sledovať Hermionu a Blaisa ako... sa rozprávajú, alebo flirtujú, alebo robia čokoľvek čo robili. Toto odmietal. Poprial Karen dobrú noc a našiel Pansy, ktorá teraz postávala s niekoľkými svojimi priateľkami pri káve.

V okamihu bol pri nej, jemne si ju berúc nabok. "Pansy, je mi ľúto, ale musím ísť."

Jej úsmev povädol. "Tak skoro?"

"Bohužiaľ áno, ráno musím skoro vstávať."

Pansy našpúlila pery a Draco si nebol istý, prečo jej preboha záleží na tom, či zostane, alebo odíde. Celkovo mu ledva venovala pozornosť. "Priveľa pracuješ," riekla.

"Vieš, toto hovoríš často."

"Je to pravda."

Vzdychol si. "Aj tak, musím ísť. Bola to perfektná párty, Pansy. Myslím to vážne. Odviedla si skvelú prácu, keď si ju pripravovala, a všetci sa úžasne bavia."

"Si taký zlatý, Draco." odvetila Pansy. "Nuž, keď musíš, tak musíš. Pred tým, ako odídeš, choď aspoň niečo povedať Hermione, toto je jej byt."

"Pravdaže," odpovedal stručne. "Som všeobecne známy svojim vyberaným správaním, veď vieš."

"Ani to nechceš vyskúšať a vyhýbaš sa rozhovoru s ňou. Všimla som si, že si neprehodil viac ako tri slová s nikým z jej priateľov. Naozaj by si na tom mal popracovať."

"Ako povieš. Dobrú noc Pansy."

"Dobrú, Draco."

Bol takmer voľný. Rozhliadol sa po Hermione a zase raz ju našiel rozprávať sa s Blaisom. Smiala sa, oči jej žiarili a on po ničom netúžil viac, ako udrieť Blaisa priamo do tváre. Nie, žeby na to, pravdaže, mal právo; ona bola nezadaná, on bol nezadaný. Len mu zajala jeho srdce a to nebolo pripravené na to, aby ho pustili na slobodu.

Po druhýkrát za pätnásť minút Draco vykročil, aby ich vyrušil. Totálne ignoroval Blaisa a rýchlo prehovoril k Hermione.

"Grangerová."

Otočila sa k nemu, na tvári mala stále ten žiarivý úsmev a jemu na moment vyrazilo dych. Jej úsmev sa takmer nepostrehnuteľne zmenil, ale on si tú zmenu všimol; oči jej znežneli a ich kútiky sa mierne zdvihli.

"Malfoy."

"Obávam sa, že musím ísť. Ďakujem za pozvanie, bol to perfektný večierok."

Niečo, vlastne kopa vecí, sa odrazilo v jej očiach, ale ona povedala len: "Rado sa stalo, som taká rada, že si mohol prísť."

"Pôjdem s tebou, Draco," riekol Blaise.

Aj Draco, aj Hermiona sa na Blaisa pozreli, obaja prekvapení.

Blaise pokrčil ramenami. "Zajtra začínam skoro. S východom slnka."

"Och, nuž, rada som ťa opäť videla," povedala mu Hermiona.

Uškrnul sa na ňu. "Ja teba tiež. Opatruj sa, a čoskoro sa uvidíme."

Hermiona prikývla a Draco sa obrátil na odchod. Dokázal sa vyhnúť rozhovoru s kýmkoľvek ďalším a kým kráčali vstupnou halou k výťahu, úplne Blaisa ignoroval. Keď nastúpili, Draco stlačil tlačidlo pre prízemie a otočil sa čelom k dverám.

"Takže, je to ona?" prehovoril Blaise.

Draco ďalej len zízal. "Kto je ona, Blaise?"

"Hermiona."

"Nechápem. Čo s ňou?"

"To ona je tá. To dievča, do ktorého si blázon."

Draco nič nepovedal, len tak pevne zovrel čeľusť, že ho to zabolelo.

"Hmm," riekol Blaise a Draco v jeho hlase započul pobavenie. "Poznám ťa príliš dlho, Draco. Môžem povedať, že je to ona. Dokonale to dáva zmysel... je to veľmi komplikované."

Draco stále nič nevravel.

"Vie to Pansy?"

Draco natočil hlavu a šľahol po Blaisovi pohľad plný plameňov a síry, a v duchu mu želal pomalú, bolestivú smrť.

"Ja to nepoviem, neboj sa. Len si nedokážem predstaviť, ako sa to stalo, to je celé." Po ďalšej chvíli sa Blaise ozval: "Vie to ona?"

Draco zafučal a uprene hľadel na čísla, ako sa pomaly plazili k jednotke. "Netuším, o čom to hovoríš."

"Správne. Takže by bolo v pohode, ak by som ju zavolal na rande? Pretože... myslím, že sa jej páčim."

Výťah konečne klesol na prízemie. Keď sa dvere otvorili, Draco povedal: "O tomto sa nebudeme baviť." Vykročil do vestibulu a potom von z dverí, zanechávajúc zadumane sa usmievajúceho Blaisa v hale.

ooo

Keď Hermiona videla Draca odchádzať, zosmutnela, ale zároveň jej odľahlo; už sa viac nemusela báť o neho a Pansy, alebo o Blaisa, ktorý sa rozprával výhradne s ňou. Ukryla ten kúsok pergamenu od Draca, a ako sa večierok chýlil ku koncu, jej myšlienky sa k nemu upínali a zaujímalo ju, čo sa v ňom píše.

Keď odišiel posledný hosť, Hermionina úľava sa zavŕšila. Harry zostal, aby pomohol s upratovaním; a keď aj on odišiel, Hermiona popriala Pansy dobrú noc, vybrala pergamen a utiahla sa do svojej izby.

Roztvorila ten útržok; obsahoval: "Očaruj ma." Hermiona sa usmiala a poklopala po pergamene prútikom, a vrhla kontrolné kúzlo, ktoré vynašla kvôli práci.

Pergamen sa premenil na podobný zvitok, ako bol ten prvý, ktorý jej dal. Tento bol však hrubší a dlhší. So vzrušeným zvýsknutím  sa Hermiona ponáhľala prezliecť do pyžama a usalašiť sa do postele, aby si ten list mohla prečítať.

Bol veľmi obšírny. Pýtala sa ho na veľa vecí a on mal názor skoro na všetko, čo napísala. Hermiona si všimla, že v tomto zvitku odpovedal na každý list, keď ho prečítal; rukopis sa medzi zápiskami mierne menil, a príležitostne používal aj atrament inej ako čiernej farby.

Trvalo takmer hodinu, kým sa prehrýzla celým listom a keď skončila, nebola ani trochu unavená. Vstala a sadla si za stôl, aby mu odpísala.

ooo

Draco,

Práve som dočítala Tvoj list a sú takmer tri hodiny ráno, ale ja nemôžem počkať s odpoveďou.

Dnešok bol naozaj, naozaj dobrý. Pansy sa cítila skvele, potešilo ju, ako ste na seba navzájom reagovali. Celý večer prebehol hladko, som z toho nadšená. Dúfam, že si o Blaisovi nič zlé nemyslíš... Pansy napadlo, že nás dá dokopy a doteraz všetky moje snahy odradiť ju od toho nápadu zlyhali. Blaise je... iba kamarát.

Dúfam, že s Tebou budem môcť detailnejšie prebrať  Tvoju ponuku zúčastniť sa Tvojho projektu. Mám dosť otázok na to, aby zaplnili dve stopy pergamenu! Znie to úplne skvele. Vážim si ponuku pracovať s Tebou, ale, ako vieš, v súčasnej dobe musím odmietnuť...

Pravdaže vieš, že by som to veľmi rada prijala a myslím to vážne. Pripusťme si to, moja súčasná práca je vcelku prospešná... kúzlo na kontrolu pravopisu je neskutočne užitočné. Používam ho na všetky svoje listy pre Teba a verím, že postúpim aj ku kúzlu na kontrolu gramatiky. POKÚS sa teraz ovládnuť svoje nadšenie...

Koho chcem oklamať? Teba nie, ja viem! Uprednostnila by som zamestnanie vo výskume, prácu s elixírmi, upravovať ich, vynachádzať ich... Nedávno ma veľmi zaujali muklovské farmaceutické spoločnosti – vyvíjajú lieky na rôzne ochorenia, ako som si istá, že vieš – a myslím, že by sa dali upotrebiť aj v čarodejníckom svete. Tvoja spoločnosť by bola ideálnym miestom na vyskúšanie niečoho takého. Štedrá finančná podpora, a zamestnávateľ, ktorý chápe hodnotu vysokej kvality výskumu a ktorému záleží na zdravotnom stave ľudí... nuž, prinajmenšom, na  zdravotnom stave čarodejníkov!

Aké je moje najobľúbenejšie mesto vo svete? Pre Merlina, aká znamenitá otázka! Bola som vo Francúzsku, Švajčiarsku a Španielsku. Milujem veľké mestá, ale rovnako zbožňujem vidiek. Vo Francúzsku, v Provensálsku, je jedno malé mestečko, volá sa Arles, ktoré jednoducho milujem. V budúcnosti by som chcela vycestovať do Talianska a na Ďaleký Východ...

Pýtaš sa, čo ďalej s Pansy? Predpokladám, že sa bude okolo Teba vyskytovať čoraz častejšie a častejšie, v náhodných, bežných situáciách, až kým sa nakoniec nestretnete sami dvaja. Hoci, nebojím sa o ňu. Skutočne verím, že bude v poriadku...

A teraz Ti musím popriať dobrú noc! Či skôr dobré ráno a adieu. Pre Merlina – je takmer päť! Som rada, že je nedeľa a teraz si môžem pospať. Istotne sa Ti čoskoro ozvem.

OCH! Prednedávnom som čítala knihu s názvom 'The Mind's I' a veľmi sa mi páčila. Viem, ako veľa toho máme spoločného, čo sa týka kníh, a stále ma to prekvapuje. Ale aj tak, v Čarodejníckej literatúre pre malých aj veľkých majú devätnásteho septembra veľký knižný výpredaj, a plánujem tam ísť. Koná sa dvakrát do roka a majú tam aj naozaj veľmi vzácne a staré knihy. Zbožňujem ten výpredaj – všetky tie nádherné knihy! A ponúkajú aj občerstvenie... Dúfam, že nájdem prvé vydanie tej knihy, ktorú som spomínala, ale nerátam s tým. Viem, že je to ešte pár týždňov, ale v mojom kalendári to mám zaznačené už mesiace!

Naozaj som Ťa dnes večer rada videla. A tvoj list... Stále dúfam vo všetky tie veci. Rada by som s Tebou navštívila Paríž. Rada by som si s Tebou kúpila pukance, poliala ich maslom a posypala soľou, a pozerala by som s Tebou otrasnú, sentimentálnu, romantickú komédiu. Len Ťa prosím, žiadne akčné filmy. Obávam sa, že mi ich Harry a Pansy znechutili.

Dúfam, že budeš mať pekný týždeň a že Tvoja prezentácia vo štvrtok dopadne dobre. Budem na Teba myslieť.

Navždy Tvoja,

Hermiona

ooo


8. kapitola - Narodeniny a knihy - 1/2



Bring Me To Life

8. kapitola – 1.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/8/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

Venujem môjmu bratovi.

 

8. kapitola – prvá časť

Narodeniny a knihy

 

Pansy chodila do práce už týždeň, keď sa Hermiona vrátila domov a uprostred popoludnia našla celý byt zatemnený. Svetlá boli vypnuté, okná zavreté a závesy zatiahnuté. Hermiona zostala prekvapená; ona ich vždy nechávala odostreté.

Potichu kráčala k Pansyinej izbe a jej dvere našla zavreté. Zaklopala. Keď Pansy neodpovedala, zaklopala opäť, krv jej stuhla v žilách a srdce jej zúrivo búšilo proti rebrám. Pansy znova neodpovedala, takže Hermiona otvorila dvere, a snažila sa pripraviť samú seba na čokoľvek, čo by tam mohla nájsť, hoci vedela, že pripravená by na to nikdy nemohla byť.

Pansyina izba bola rovnako tmavá ako zvyšok bytu a na posteli ležalo niečo veľké pozakrývané prikrývkami. Hermionine srdce stále uháňalo, ale ona ostala dokonale nehybná a príliš vydesená na to, aby sa pohla a uprene hľadela na posteľ. Po chvíli dokázala rozoznať slabé, ale rovnomerné dvíhanie a klesanie obliečok. Úľavou si vydýchla, a náhle sa cítila slabo.

Hermiona vstúpila do miestnosti a sadla si na posteľ. Čiastočne aj preto, lebo si myslela, že jej nohy vypovedia službu. Pansy sa zobudila na to, ako sa matrac prehol a červenými, opuchnutými očami pohliadla na Hermionu.

"Ahoj," riekla Hermiona, vďačná za to, že jej hlas znel pevne.

Pansy potiahla nosom. "Ahoj."

"Čo sa deje? Prečo si ešte v posteli?"

Pansy pokrčila plecami a odvrátila od Hermiony pohľad- Znovu smrkla a oči sa jej naplnili slzami. Hermiona jej z nočného stolíka podala vreckovku. Všimla si, že tam takmer nedotknuté stáli Pansyine elixíry, napriek tomu, že si Hermiona bola istá, že jej ich dala už pred pár týždňami.

"Čo je toto?" spýtala sa Hermiona a podla Pansy vreckovku. "Prečo sú tieto fľaštičky plné?"

"Cítila som sa lepšie," zafňukala Pansy, a sadla si len toľko, aby si mohla vyfúkať nos. "Tak som si nemyslela, že ich ešte budem potrebovať."

Hermiona sa súcitne usmiala. "O tom sme už predtým hovorili. Musíš brať tie elixíry, ako ti kázala Matilda, až dokým ti nepovie inak. Aj keď si myslíš, že ich nepotrebuješ."

"Viem," odvetila Pansy zdeptane.

"Je ti lepšie, lebo zaberajú, ale ak ich prestaneš užívať, znova sa budeš cítiť zle."

"Ja viem."

Hermiona v tichosti pár minút jemne hladila Pansyin chrbát. Potom sa opýtala: "Stalo sa niečo?" Bolo jej jasné, že tam pravdepodobne bol nejaký spúšťač, ktorý poslal Pansy späť na dno a do postele. "V práci?"

"Nora na mňa kričala."

"Prečo?"

"Vravela, že som mixér nevyčistila správne. Najprv som mala zrušiť všetky kúzla a potom ho umyť. Zabudla som na to."

"Som si istá, že sa len starala o tvoju bezpečnosť," riekla Hermiona.

Pansy si utrela oči. "Hádam, že hej. A ja viem, ako ho mám čistiť, tento týždeň som to robila každý deň. Som proste neschopná!"

"Nie!" vykríkla Hermiona a jemne zatriasla Pansyiným plecom. "Proste si spravila chybu, to je celé. Všetci ich robíme, nie je to nič, čím by si sa mala trápiť."

"Ty si tam nebola. Nevidela si jej výraz. Nenechá ma vrátiť sa späť, viem to!"

Hermiona sa zhlboka nadýchla, aby udržala na uzde svoju netrpezlivosť. Len chvíľu predtým bola strachom bez seba, že sa Pansy niečo stalo a musela si pripomenúť, že táto žena stále potrebuje pomoc bez ohľadu na to, ako ďaleko sa už dostala.

"Samozrejme, že ťa nechá vrátiť sa späť. Pansy, prosím ťa, už sa kvôli tomu netráp. Zobrala si si už svoju dnešnú dávku?"

Pansy pokrútila hlavou.

"Tu máš." Hermiona zobrala všetky štyri fľaštičky z nočného stolíka, vyčarovala štyri poháre a potom každý z nich naplnila predpísaným množstvom elixíru. "Vezmi si ich, trochu si oddýchni a potom uvidíme, ako ti bude. Dobre?"

"Okej." Pansy bez slova vypila všetky elixíry.

Hermiona ju objala, sedela s ňou, kým znova plakala, a kým nakoniec nezaspala v jej náručí.

ooo

Pansy dostala prvú výplatu po troch týždňoch v práci. Zo všetkých tých vecí, ktoré dokázala, odkedy ju Hermiona vzala k sebe, jej táto vyvolala na tvári najväčší úsmev. Hermione ukázala výplatnú pásku, keď sa vrátila z roboty, takmer vybuchujúc od vzrušenia.

Hermiona jej povedala, že si potrebuje otvoriť účet v Gringottbanke a že tam pôjdu v pondelok. Potom sa zhovárali o tom, čo Pansy urobí so svojimi peniazmi.

Pansy chcela dať celú sumu Hermione, ale tá odmietla s tým, že Pansy by si mala časť z nich nechať pre seba ako odmenu. Dohodli sa, že Pansy bude každý mesiac platiť časť Hermioninho nájomného a bežných výdavkov. Hermiona najprv nechcela z jej platu polovicu, ale len štvrtinu. Zhodli sa, že po troch mesiacoch to zvýšia na tretinu, a po ďalších troch na polovicu. Jedine ak by dovtedy Pansy nechcela bývať sama.

Hermiona trvala na tom, aby Pansy začala šetriť, aj keď  len desať alebo dvadsať galeónov z výplaty. Pansy váhavo súhlasila. Potom dlho a usilovne rozmýšľala, čo si kúpi za odmenu. Rozhodovala sa medzi mixérom a novými topánkami. Hermiona dúfala, že si vyberie mixér, ale Pansy si nakoniec zvolila topánky.

"Darček pre mňa," povedala, keď v utorok popoludní po tom, ako skončila v práci, vychádzala s Hermionou a nákupnou taškou z obchodu.

"Som rada, že si zohnala niečo, čo sa ti páči," odvetila Hermiona obzerajúc sa po ulici.

"Zbožňujem ich, Hermiona," riekla Pansy huncútskym tónom. "A keď už sme pri tom, budúci týždeň máš narodeniny, pravda?"

Hermiona sa pre seba usmiala. "Áno, to mám."

"Takže, čo chceš robiť?"

"Vlastne," začala Hermiona, "v Čarodejníckej literatúre pre malých aj veľkých majú knižný výpredaj – koná sa len raz do roka – ktorého by som sa naozaj chcela zúčastniť."

Pansy sa zamračila. "Ale… to nie je žiadna zábava! Mali by sme ísť na večeru, pozrieť nejaký film. S Harrym a Ronom a… Blaisom?"

Hermiona sa s napätým úsmevom pozrela na Pansy.

"V skutočnosti sa ti Blaise nepáči, že?" opýtala sa Pansy.

"On je veľmi, veľmi milý muž. A ja ho mám rada, len… nie rovnakým spôsobom, ako máš ty rada Harryho."

Pansy vyzerala zamyslene. "Hmm. Nuž, myslela som si, že ste si to vy dvaja spolu v kine celkom užili a počas celej párty od teba nemohol odtrhnúť oči."

Hermiona si vzdychla. Ak by nebolo Draca, pravdepodobne by sa o Blaisa zaujímala. Ale iskra medzi ňou a Dracom bola príliš úžasná na to, aby sa dala ignorovať... alebo odsunúť nabok. V porovnaní s ním bol Blaise len veľmi malá iskrička.

"Ja viem, a naozaj sme sa bavili, ale… nemôžeš sa donútiť mať niekoho rada. To jednoducho nejde."

"To je pravda," odvetila Pansy. "Nuž, tak dobre, žiadny Blaise. Je to úplne v pohode. Pozvi si teda kohokoľvek budeš chcieť."

"Chcem stráviť svoje narodeniny v kníhkupectve, Pansy. Viem, že tebe to nedáva zmysel a že to neznie ako zábava, ale je to to, čo chcem robiť. Ak chceš, môžeme ísť na večeru večer predtým."

"Okej. To znie fajn. Porozprávam sa s Harrym a vyberieme nejaké miesto, kam by sme mohli ísť."

"Skvelé!" riekla Hermiona. "Ooch, pozri na tie pralinky!" vyhŕkla a zastala pred cukrárňou. "Idem ich zopár kúpiť. Bude to len minútka!"

ooo

Hermiona prišla na večeru večer pred jej narodeninami tak, ako sľúbila Pansy. Harry, Ron, Suzette a Blaise tam už boli a Hermionu na moment napadlo, že sa Pansy rozhodla nehľadieť na jej city ohľadom Blaisa.

Avšak zdalo sa, že sa Blaise trochu stiahol. Stále bol rovnako milý a priateľský, ale tie náhodné dotyky, tie hlboké, tmavé pohľady, ktoré jej zvykol venovať, boli preč. Namiesto toho sa správal akosi ochraniteľsky, bránil ju kedykoľvek jej Ron spôsoboval krušné chvíle, postavil sa za ňu a zdržal sa smiechu nad vtipmi na jej účet. Bol to láskavý humor, ale Blaise vyzeral, že to všetko berie veľmi vážne.

Na narodeniny jej venoval knihu s názvom "Praktický sprievodca výskumom na poli výroby elixírov". Všetci  pri stole sa na neho pozreli akosi zmätene. Hermiona najviac zo všetkých.

"Rozbiehaš novú kariéru?" spýtal sa Harry.

Hermiona vrhla na Blaisa spýtavý pohľad. Len na ňu žmurkol. "Nie, neviem o tom," odvetila. "Ďakujem Blaise, určite to bude zaujímavé."

"Myslíš si, že by si Hermiona mala nájsť novú prácu alebo tak?" opýtal sa Ron.

Blaise pokrčil ramenami. "Ak by sa naskytla príležitosť, prečo nie?"

Hermiona sa zamračila. Bolo možné, žeby Draco svojmu priateľovi povedal, že jej ponúkol miesto v jeho spoločnosti? Neexistoval žiadny iný dôvod, s ktorým by dokázala prísť, aby si vysvetlila Blaisov dar.

"Otvor si zvyšok darčekov," riekol Blaise. "Som celkom zvedavý na tú dlhú, tenkú škatuľku."

Pansyina tvár sa rozžiarila. "Och, áno, otvor tú!"

Hermiona si prečítala kartičku pripojenú ku krabici. Bola od Harryho a Pansy. Zdvihla obočie a pohliadla na Harryho. "Spoločný darček?"

Pokrčil ramenami a zoširoka sa na Pansy usmial.

Hermiona pokrútila hlavou a otvorila krabicu. Vo vnútri bolo staromódne plniace pero, ktoré dopĺňala súprava atramentov. Hermiona sa usmiala. "Och, Harry! Je krásne!" Vybrala pero zo škatuľky a poobzerala si ho. "Páni, ďakujem!" zvolala.

"Bol to Harryho nápad," riekla Pansy vzrušene. "Dosť nám to trvalo, kým sme ho našli. Museli sme navštíviť zopár muklovských obchodov, kým sme našli nejaké, na ktorom sme sa aj Harry aj ja zhodli, že sa ti bude páčiť."

Hermiona sa zasmiala. "Je perfektné, ďakujem!"

"Som rada, že sa ti páči," odvetila žiariaca Pansy.

"Náš ďalší," riekol Ron a podal jej balíček podozrivo knihovitého tvaru.

Hermiona sa zazubila. "Ďalší spoločný darček?" povedala a zobrala si darček. "Je niečo, čo by sme mali vedieť, Ron?"

Ron očervenel a Suzette ho potľapkala po ruke. "Ešte nie," odpovedala jemne.

"Len otvor ten darček," riekol Ron a obkrútil svoju ruku okolo Suzette.

"Bol to Ronov nápad," vyhŕkla Suzette rýchlo.

Hermiona ostentatívne začala rozbaľovať balíček. Keď dala preč papier, objavila sa hrubá, pozlátená kniha.

"Antonius a Kleopara," povedala a zdvihla na Rona obočie. "To bol tvoj nápad?"

Ron sa uškrnul, ale nepovedal nič.

Stránky knihy boli zlaté a Hermiona nalistovala prvú. Preletela ďalších pár stránok, ale keď sa dostala viac do stredu knihy zistila, že väčšina listov je  akosi zatavených dokopy. Celá zvedavá preskúmala knihu ešte detailnejšie. Po asi dvadsiatich stranách textu bol v knihe namiesto pokračovania príbehu otvor. A v otvore bol výber znamenitej čokolády z dovozu.

Hermiona vybuchla od smiechu. "Ron! To je podarené! Je to – je to dokonalé!"

"Ten chlapík povedal, že si tam môžeš ukrývať cennosti."

Hermiona prikývla; videla muklovské zariadenia, ktoré vyzerali ako obyčajné veci, ale v skutočnosti to boli malé trezory. "Ďakujem! Neviem sa dočkať, kedy ochutnám tú čokoládu."

"Určite s nami zajtra nepôjdeš do kina, Hermiona?" opýtal sa Blaise.

"Určite. Naozaj, naozaj chcem ísť na ten výpredaj. Bude tam zopár konkrétnych kníh, ktoré zháňam a taká šanca sa naskytne len raz do roka."

"Ale máš narodeniny," odvetil Harry.

"Viem. Nechcete, aby som robila to, čo chcem robiť?

Všetci okrem Blaisa, ktorý na ňu uprene hľadel, jednohlasne súhlasili.

"Tak potom viete, kde ma môžete nájsť zajtra večer od deviatej do jedenástej. V poriadku?"


8. kapitola - Narodeniny a knihy - 2/2



Bring Me To Life

8. kapitola – 2.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/8/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

8. kapitola – druhá časť

Narodeniny a knihy

 

Hneď ako Hermiona zbadala, že Pansy nasledujúceho večera odišla do kina, schytila sveter a kabelku a odmiestnila sa do Šikmej uličky. Kníhkupectvo sa pre bežných zákazníkov zatváralo vo zvyčajnom čase o ôsmej, ale všetkých, čo si zabezpečili lístky na výpredaj, budú prijímať o pol deviatej.

Hermiona sa zaradila do radu, ktorý sa vinul pred obchodom o štvrť na deväť. Zobrala si pergamen a svoje nové plniace pero, aby, kým bude čakať, napísala Dracovi. Nakoniec sa dvere konečne otvorili a zamestnanci Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých ich po tom, ako im skontrolovali lístky, pustili dnu.

Bola to veľmi prestížna udalosť. Čašníčky v slávnostných habitoch krúžili po miestnosti s predjedlami a vínom – poháre boli začarované tak, aby v záujme ochrany kníh vždy zostali rovno bez ohľadu na to, ako veľmi sa do nich strčilo. Hermiona mala takisto elegantnú čiernu sukňu a bielu blúzku na gombíky, čierne lodičky a vo vlasoch širokú, čiernobielu bodkovanú mašľu.

Rýchlo pohľadala všetky knihy, pre ktoré prišla a našla všetky okrem jednej – tej, ktorú najviac chcela. Napriek tomu si tým odmietla nechať pokaziť náladu a začala skúmať všetko, čo jej mohol výpredaj ponúknuť.

Hermiona bola v uličke s knihami o elixíroch, úplne zabratá do knihy, na ktorú ju odkazovala publikácia, ktorú jej daroval Blaise, keď do uličky vstúpil niekto iný. Sotva registrovala prišelcovu prítomnosť, až kým nepodišiel priamo k nej.

"Prepáčte, slečna, ale mohli by ste mi pomôcť nájsť knihu o elixíroch lásky?"

Hermionu otázka prekvapila a tak vzhliadla. Srdečne sa usmiala; bol to Draco. "Elixíry lásky?" riekla rýchlo. "Máte problémy v srdcových záležitostiach?"

"Hej, zjavne nedokážem presvedčiť to dievča, aby si so mnou vyšlo."

"A myslíte si, že elixír lásky je riešením," odvetila, zavrela knihu, ktorú držala a oprela sa plecom o policu.

"Už som vyskúšal všetko, čo som len dokázal vymyslieť. Bol som šarmantný, lichotil som jej, hodiny som ju počúval, keď mi rozprávala o svojom živote…"

"Hej!" vykríkla Hermiona a plesla ho knihou po ruke. "Myslela som si, že si chcel, aby som ti písala, čo mám nové!"

Zachichotal sa. "Pravdaže som chcel. Len žartujem." Oprel sa o policu a pozrel jej do očí.

"Čo tu robíš?" spýtala sa Hermiona.

"Ty si tu." Odvetil prosto.

"Správne… ale prečo si tu ty?"

"Máš narodeniny."

Hermiona zažmurkala. To mu v listoch nespomínala. "Ako to vieš?"

Dracovou tvárou preletel tieň, ale zmizol tak rýchlo, že si Hermiona ani nebola istá, či tam naozaj bol. "Blaise spomenul, že ide s tebou a tvojimi priateľmi von oslavovať tvoje narodeniny."

"Och," povedala Hermiona, no očný kontakt neprerušila.

"Navyše, chcel som ťa vidieť. Keď už máš tie narodeniny."

Začervenala sa a usmiala sa.

"Aká bola večera?" opýtal sa.

"V pohode. Blaise mi daroval knihu, Harry a Pansy pero, a Ron a Suzette čokoládu."

Prikývol. "Nemôžem uveriť, že si na narodeniny prišla do kníhkupectva."

"Nuž, keďže som nemala iné realizovateľné možnosti," odpovedala a vrátila knihu o elixíroch do poličky, "bola to tá najlákavejšia vec, ktorá zostávala."

Usmial sa. "To je pochopiteľné. Dovolíš mi vziať ťa na večeru?"

Pozrela na neho a videla, že to myslí úplne vážne. "Nie, nemôžem."

"Je to len večera," povedal jej. "A ja náhodou viem, že Pansy bude aj s jej priateľom bezpečne trčať v nejakom tmavom kine až do jedenástej večer."

Hermiona si zahryzla do pery. "Ja… nie, nemôžem, Draco."

Vzdychol si. "Fajn, ani som nečakal, že by si súhlasila. Už si našla tú knihu, ktorú si spomínala?"

"Nie, nemajú ju," odvetila. "Ale našla som pár ďalších, ktoré som zháňala."

"No, vlastne ju mali, ale akonáhle otvorili výpredaj, niekto ju kúpil."

"Ako to vieš?" spýtala sa Hermiona.

"Pretože som ju kúpil ja."

"Prečo?"

"Chcel som si byť istý, že dostaneš svoju knihu. Zastavil som sa tu dnes ráno, a pohovoril si s majiteľom. Je to rozumný muž – a tak sme mohli uzavrieť rozumnú dohodu."

"Tým myslíš, že si mu zaplatil viac, ako bola tá kniha hodná."

"Tak nejako," uškŕňajúc sa odvetil Draco.

"To bolo od teba zlaté, Draco."

Siahol do svojho habitu a vytiahol krásne zabalený balíček. "Nech sa páči. Balila to moja teta – nie ja. Teta Andromeda, pravdaže. Všetko najlepšie k narodeninám."

Hermiona sa usmiala a zobrala si knižku. "Ďakujem ti." Potom sklopila pohľad, aby ten darček otvorila a zbadala, že na knihe je ešte jedna menšia krabička. Nebola zabalená až tak extravagantne ako kniha, ale aj tak vyzerala skvele. Zvedavo vzhliadla k Dracovi.

Pozeral sa na ňu. "Dúfal som, že ti to budem môcť darovať na nejakom menej… obyčajnom mieste, ale keďže si odmietla moje pozvanie na večeru, nemal som na výber."

"Čo je to?" opýtala sa.

"Otvor to, Hermiona."

Zaváhala, potom mu podala zabalenú knihu a druhý darček si nechala. Opatrne odložila žiarivo zelenú mašľu, potom striebornú stuhu a pustila sa do baliaceho papiera.

"Pri Merlinovej brade, Hermiona! Roztrhni to!"

Venovala mu vyhýbavý úsmev a pokračovala v systematickom odstraňovaní strieborno-zeleného papiera. Nakoniec sa objavila tenká čierna škatuľka podobná tej, v ktorej bolo pero od Harryho a Pansy.

"Draco…"

"Otvor to, Hermiona."

Urobila to, a jej žalúdok sa skrútil. Vnútri bol krásny náhrdelník. Hermiona zalapala po dychu a pozrela na Draca.

"Páči sa ti?" spýtal sa.

"Och, Draco. Je – je absolútne nádherný!"

Uľahčene vydýchol. "Dobre."

"Ja… to nemôžem prijať."

"Prečo nie?"

"Je to príliš!"

"Nezmysel," odvetil. "Zbadal som ho a pomyslel som si na teba. Jednoducho… mi ťa pripomína. Som rád, že sa ti páči."

"Páči, naozaj veľmi, ale nemôžem si ho nechať. Čo ak ho Pansy uvidí?"

"Je to dar," odvetil a pokrčil ramenami. "Som si istý, že ho budeš vedieť udržať mimo jej dohľad. " Zahľadel sa jej do očí, čo vyslalo po jej tele vlnky zimomriavok. "Všetko najlepšie k narodeninám."

"Ale tá kniha—"

"To by som urobil kedykoľvek."

Hermiona sa na neho pomaly usmiala a potom sa pozrela na náhrdelník. "Je bordový."

"Vieš," odvetil a prekrížil si ruky na prsiach. "Bordová sa mi naozaj začína páčiť."

Hermiona za zachichotala. "Naozaj?"

"V bordovej vyzeráš úžasne." Naklonil hlavu. "Aj keď hnedá bola tiež pôvabná. Je mi ľúto, že som ti nič nepovedal na tom večierku, ale… vyzerala si neuveriteľne."

"Ďakujem," povedala hľadiac na náhrdelník. "Je taký krásny. Škoda, že ho nebudem môcť nosiť."

"Odlož si ho… na neskôr. Keď ho budeš môcť nosiť."

Prikývla.

Draco k nej pristúpil a nechal medzi nimi len veľmi malý priestor. "Môžem ti ho zapnúť?" spýtal sa a zdvihol jej bradu, aby sa na neho pozrela.

"Áno," vydýchla nezvučne. Rýchlo mu podala krabičku a otočila sa. Bála sa, že ak by sa na neho pozerala o sekundu dlhšie, jej predsavzatie by stroskotalo.

Pomaly natiahol ruky okolo nej, chytil obidva konce, pritiahol ich a zapol. Všetky jej myšlienky na to, kde sa nachádzajú, sa vyparili, keď prstami pohladil jej krk. Cítila, ako sa ešte viac priblížil a zašepkal jej do ucha: "Si nádherná," čo spôsobilo, že sa jej jemné chĺpky na krku postavili. Pobozkal ju za uchom a Hermione sa zdalo, že odpadne z toho intenzívneho pocitu, ktorý ňou prebehol a spôsobil, že v nej vybuchol ohňostroj.

Bez toho, že by nad tým premýšľala, zavrela oči a trochu naklonila hlavu, čím mu dala viac priestoru. Položil jej ruky na plecia a pobozkal ju tam, kam aj predtým a prešiel prstom od jej šije až po plece.

"Draco," zašepkala, lebo nebola schopná povedať čokoľvek iné.

"Hmm?" odvetil a pri tom jej dýchol na krk.

"Ja…"

Odtiahol sa a ona znova mohla myslieť a dýchať. Zložila si jeho ruky z pliec. "Prepáč," riekol.

Hermiona sa otočila a pozrela mu do tváre. "Nie, neospravedlňuj sa. Prosím, len sa neospravedlňuj."

Ošil sa a odkašľal si. "Je mi len ľúto, že moje skutky mohli ohroziť všetky pokroky, ktoré si dosiahla s Pansy. A vaše priateľstvo."

Usmiala sa. "Som naozaj rada, že tomu rozumieš."

"Snažím sa, ale… Hermiona, mala by si vedieť že… že ťa mám rád."

Začervenala sa a odvrátila pohľad.

"Úplne si ma pobláznila. A nezlepšuje sa to. Ja neodídem."

V očiach ju zaštípali slzy. Nie je to fér! Nikto v nej nikdy nevyvolal také city, ako on, nikto sa k nej nikdy tak nesprával, a ona ho nemôže mať! Nemôže byť s ním. Hermiona o pár krokov ustúpila a zdvihla tú kopu kníh, ktoré nahromadila pred tým, ako prišiel.

So statočným úsmevom, na ktorý sa však necítila, riekla: "Ako dlho tu plánuješ byť?"

"Tak dlho, ako tu budeš ty." Odpovedal.

Prikývla. "Myslím, že ešte takú hodinu."

Draco sa zazubil. "Skvelé. Cestou sem som videl jednu knihu a hneď som si pomyslel na teba. Chcem ti ju ukázať."

Draco kývol hlavou smerom k začiatku obchodu a vyrazil. Hermiona si rýchlo utrela oči a nasledovala ho.

ooo

Keď toho večera Pansy dorazila domov, Hermiona už bola usalašená na gauči, oblečená v pyžame a zabalená v deke. Dar od Draca bol bezpečne schovaný v jej zásuvke so špeciálnym zámkom. Knihu mala síce otvorenú a pozerala sa do nej, ale nečítala.

Myslela na Draca a dovolila si stráviť chvíľku fantazírovaním o tom, ako by sa jej život zmenil, keby boli spolu.

"Ahoj, Hermiona," ozvala sa Pansy a hodila svoj sveter a kabelku na kreslo. "Ako si sa mala večer?"

"Fajn," odvetila Hermiona so zamysleným povzdychom a odohnala svoje spomienky.

"Škoda, že si s nami nebola v tom kine, bola to naozaj zábava."

"Veď vieš, že nie som nejaký veľký fanúšik tých filmov."

"Blaise na ne začína meniť názor. Myslím, že tento film sa mu naozaj páčil."

Pansy sa zvalila na gauč vedľa Hermiony. "Je fakt smola, že to medzi vami neiskrí. Dnes som sa to pýtala Blaisa a on povedal, že by si to naozaj prial, ale bohužiaľ."

Hermiona si vzdychla. "Niekedy si to aj ja myslím." Určite by bolo všetko jednoduchšie, keby sa jej páčil Blaise. Ale potom jej napadlo, či nemyslí na Blaisa len kvôli Dracovi. Už predtým sa stretávala s Blaisom a nikdy na neho nemyslela inak ako na kamaráta. Možno to, že nemôže byť s Dracom spôsobilo, že chce byť s niekým. Draco jej ukázal, aký skvelý môže byť naozaj dobrý vzťah, a ona taký vzťah chcela.

"Ale ako si mi stále opakovala, tieto veci sa nedajú vynútiť." Riekla Pansy.

Hermiona sa usmiala. "Presne tak." Zívla. "Nuž, myslím, že pôjdem do postele."

"Och, počkaj!" vyskočila Pansy. "Tvoj narodeninový darček! Nikam nechoď."

"Už si mi niečo darovala!" zakričala Hermiona, kým Pansy utekala bytom. Vrátila sa po pár minútach.

"Nech sa páči," povedala a podala Hermione pekne zabalený balíček. "Tento je len odo mňa."

"Ďakujem," odvetila Hermiona a pustila sa do odväzovania stuhy. Keď dala preč baliaci papier, objavil sa malý, asi pätnásť centimetrový štvorcový obraz. Bol na ňom most, kde Hermiona našla Pansy a zachytával pohľad z jedného jeho konca, tak, ako vyzeral na jar s množstvom kvetov v popredí. "To je krása!" vykríkla Hermiona, keď ho zdvihla.

"Chcela som ti dať niečo výnimočné. Myslím, že miesto, kde sa začalo naše priateľstvo, bol dobrý nápad."

Hermiona sa usmiala. "Je úžasný, Pansy! Máš naozaj talent!"

Pansy sa začervenala. "Ďakujem. Toto bolo prvýkrát, čo som sa pokúšala maľovať, odkedy som odišla od Draca. Chcela som zistiť, či ma to ešte stále teší. A naozaj ma to veľmi baví. Dúfam, že teraz, keď už sa veci vrátili do starých koľají, budem mať na maľovanie viac času."

"To je skvelé," odvetila Hermiona, postavila sa a objala Pansy. "Ďakujem, naozaj. Veľmi sa mi páči."

"To som rada. Nuž, ak si dobre spomínam, chcela si si ísť ľahnúť."

"Áno, a ešte raz ďakujem. Dobrú noc."

"Dobrú, Hermiona."

Hermiona vošla do izby a rozhliadala sa, kam ten obraz zavesí. Bol malý, takže bude potrebovať špeciálne miesto, kde vynikne. Vybrala stenu vedľa svojho písacieho stola, čiastočne ako pripomienku toho, prečo sa rozhodla dotiahnuť do konca to, čo s Pansy začali.

ooo

A/N: Ďakujem za prečítanie! Náhrdelník, ktorý Hermiona dostala, je starožitnosť z edwardovskej éry z roku 1910. Dúfam, že sa vám kapitola páčila.


9. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 1.časť



Bring Me To Life

9. kapitola – 1.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/9/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Dievčatá moje, ďakujem vám veľmi pekne za komentáre k minulej kapitole. Mala som dosť veľké zdravotné problémy, preto som sa na taký dlhý čas odmlčala, za čo sa strašne ospravedlňujem a úprimne hovorím, že mi to tu fakt chýbalo.

Menovite teda ďakujem soraki, anonym, Pallias, myška111, marci, ivas1, Lupi, zuzule, denice, doda357, Jimmi, aja, GwenLoguir, larkinh, iwa, Janna, teriisek, jerry.

9. kapitola – Rozpálená plechová strecha

1. časť

Nasledujúce dva týždne ušli rýchlo. Pansy bola v podstate úplne sebestačná a Hermiona bola veľmi zaneprázdnená v práci. Všetok svoj voľný čas trávila čítaním, klebetením s Pansy, alebo písaním Dracovi. Pansy spomenula aj to, že by si našla vlastný byt, a začala sa po nejakom obzerať, ale ceny bytov ju rýchlo odradili.

V nedeľu, prvého októbra, Hermiona plánovala ďalšie stretnutie Pansy a Draca. Malo to byť, aspoň dúfala, posledný krát, čo zabezpečovala ich schôdzku. Matilda Maphetová verila, že Pansy je pripravená na to, aby jej bolo dovolené vídať ho kedykoľvek bude chcieť, ale bola potrebná ešte jedna príležitosť, ktorá by ju preverila.

Konalo sa špeciálne predstavenie nejakej známej muklovskej hry, ktoré bude uvedené len jediný raz a vďaka menám ako Harry Potter, Ron Weasley, Hermiona Grangerová a Draco Malfoy mohli získať osem miest v čestnej lóži.

Blaise pozval Hermionu a ona súhlasila, že pôjdu spolu, aj keď len ako priatelia. Blaise sa uškrnul a povedal: "Pravdaže."

Všetci pôjdu v párikoch; čo znamenalo, že aj Draco s niekým príde. Pansy ho uvidí inou ženou, a uvidí ho naozaj zblízka.

V ten večer, keď sa malo konať predstavenie, si Hermiona obliekla jedinečnú repliku večerných šiat z roku 1938. Šaty boli vyrobené z čierneho saténu prekrytého pavučinkou čierneho hodvábu, ktorá bola vyšívaná flitrami rovnakej farby. Spodná časť šiat nemala ramienka a vrchná časť mala len tenké pruhy látky, ktoré vpredu vytvárali tvar písmena "V". Videla ich v jednom vintage časopise a Pansy ju prekvapila s reprodukciou ručne šitou na zákazku – ako "ďalší narodeninový darček". Hermiona predpokladala, že sa do toho zaangažoval aj Harry.

Hermionin vzhľad dopĺňal jednoduchý perlový náhrdelník a diamantové náušnice spolu s remienkovými lodičkami. Pansy jej spravila vlasy, prostredníctvom perlami vysádzaných sponiek ich vypla do zložitého účesu.

Pansy mala na sebe tmavo červenú róbu s hlbokým véčkovým výstrihom vpredu aj vzadu. Hermiona ju chvíľku neznášala za to, že vyzerala tak dokonale.

"Vyzeráš úžasne, Pansy," riekla Hermiona s povzdychom.

"Ty tiež," odvetila Pansy s úsmevom.

"Si skvelá klamárka," doberala si ju Hermiona.

Pansy sa rozšírili oči. "Neklamem!"

Ozval sa zvonček a Hermiona sa ponáhľala k dverám, aby privítala Harryho, Rona a Suzette. S Blaisom, Dracom a jeho partnerkou sa mali stretnúť v divadle.

"Páni, Hermiona!" povedal Ron a pobozkal ju na líce. "Na koho sa snažíš zapôsobiť?"

"Ó, 'ermiona, vyzheráš phrekrásne, magnifique!" vykríkla Suzette. "Otoč sa."

Hermiona sa zatočila a z toľkej pozornosti sa začervenala. Keď sa dokrútila, Harry sa na ňu zahľadel. "Vyzeráš neuveriteľne, Hermiona."

"Len počkaj, až sa ukáže Pansy," odbila ho. "Nikto si na mňa ani len nespomenie."

"Nehovor tak," povedal Ron a nesúhlasne sa zamračil.

"Pripravení?" vyhŕkla Pansy natešene, keď vstúpila do miestnosti. Harry otočil hlavou, aby sa na ňu pozrel, a nedokázal z nej odtrhnúť oči.

"Vidíte?" zašepkala Hermiona Ronovi a Suzette.

"Och, on sa nerátha, on je do nej zamilhovaný," odvetila Suzette povzbudivo.

"Poďme, Pansy," zavolala Hermiona vychádzajúc z dverí. Žalúdok jej zvieralo, a chcela, aby sa tento večer už začal, aby mohol čím skôr skončiť.

ooo

Keď dorazili, Blaise už na nich čakal. Akonáhle uvidel Hermionu, zažmurkal a zahryzol si do pery. Potom sa usmial a vykročil smerom k nim.

"Dobrý večer," povedal, vzal Hermionu ruku a pobozkal ju. "Vyzeráš absolútne úchvatne, Hermiona."

"Ďakujem ti," odpovedala a žalúdok jej zovrelo ešte viac.

"Malfoy už dorazil?" opýtal sa Ron a postavil sa na špičky, aby dovidel ponad Blaisa.

"Nevidel som ho. Ale ubezpečujem ťa, že nebude meškať."

Práve keď Blaise dohovoril, vchodové dvere sa otvorili, a do vnútra vstúpila pekná, tmavovlasá žena v krásnych sýto zelenomodrých šatách čajovej dĺžky. Cez plecia mala prehodený čierny pléd a keď prekročila prah, otočila sa a zasmiala sa čomusi, čo povedal muž za ňou.

Tým mužom mohol byť jedine Draco.

Vyzeral tak dokonale ako vždy, so svetlými vlasmi v dokonalom účese a v čiernom smokingu.

Hermiona sťažka prehltla.

Potom Draco položil ruku na chrbát tej ženy a jemne ju viedol ku skupine, ktorú si práve všimol. Obaja sa usmievali, a Hermione bolo na vracanie.

"Draco!" riekol Blaise a podal mu ruku.

Draco vyzeral byť prekvapený, že tam svojho priateľa vidí, ale po tom, ako si v rýchlosti premeral celú spoločnosť, sa jeho oči, aj keď len veľmi nebadane, zúžili. Jedine Blaise si to všimol a uškrnul sa.

"Dobrý večer," pozdravil Draco všetkých. "Som si istý, že Karen si pamätáte," riekol a usmial sa na čarodejnicu, s ktorou prišiel.

"Rád ťa znova vidím," povedal Harry.

Ostatní ju privítali tiež.

Hermiona nedokázala od Draca odtrhnúť oči a vôbec sa nestarala o to, že na neho zíza. Pozdravil sa so všetkými okrem nej. Keď sa k nej otočil, prebehol ju pohľadom a keď sa ich oči na kratučký okamih stretli, Hermiona cítila, akoby sa v tom pohľade, ktorý jej venoval, mala utopiť. Ale trvalo to príliš krátko; odvrátil sa od nej a v jej vnútri zostala len prázdnota.

Draco rozdal lístky, ktoré kúpil a potom odviedol skupinu ku schodom.

Po ceste Pansy odtiahla Hermionu nabok.

"Nemôžem uveriť, že priviedol ju!" zasyčala.

"Prečo?" spýtala sa Hermiona.

"Lebo! Je to moja kamarátka! Nemôžem uveriť, že s ním randí! Randí s ním? Alebo je toto len jednorazová záležitosť?"

Hermiona si zahryzla do pery. "Pansy, nemám to odkiaľ vedieť, ale... ak by som mala hádať, povedala by som, že spolu randia." Hermiona to veľmi nerada priznala nahlas, ale naozaj to vyzeralo, že sa Draco s Karen stretáva. Napriek všetkým tým pocitom, ktoré v nej vírili, nepríčetnej žiarlivosti a zmätku, musela pred Pansy predstierať ľahostajnosť. "Vedela si, že si niekoho dovedie."

"Áno, ale... moju priateľku? Ako mohla?" 

"Keď sa nad tým zamyslím, dáva to zmysel. Teda, naozaj sme si mysleli, že bude randiť s niekým, koho si nikdy nestretla? Vieš, aký malý je čarodejnícky svet; bolo by veľmi nepravdepodobné, že by chodil s niekým, koho nepoznáš."

Pansy zvesila plecia. "Myslela som si, že je mojou priateľkou."

"Ale ona ňou je," zašepkala Hermiona.

Vystúpili na vrchol schodiska a Pansy sa vrátila k Harrymu. Keď prišli do ich lóže, sadli si Harry, Pansy, Blaise a Hermiona do predného radu, a ostatní do radu za nimi.

Počas celej prvej polovice hry robil Blaise všetko pre to, aby nahneval Draca, ktorý sedel za ním. Nakláňal sa k Hermione – ktorá celý čas sedela dokonale nehybne - a šepkal jej do ucha, obtieral sa o jej ruku tou svojou... v jednom momente si dokonca položil ruku na Hermionine operadlo. Keď sa vztiahol dlaň, aby pohladil Hermionine plece, Draco mu náhodou/naschvál uštedril pohlavok.

Keď nastal čas prestávky, Hermiona sa potrebovala dostať preč aj od Blaisa, aj od Draca. Nevedela, čo sa deje – myslela si, že Blaisovi je jasné, že sú len priatelia. Správal sa tak zvláštne.

Akonáhle sa ocitli vo vstupnej hale, Hermiona predstierala, že si niečo zabudla na svojom mieste. Blaise sa ponúkol, že sa vráti s ňou, ale Hermiona odmietla.

"Prídem za vami dole."

"Budeme pri bare," odvetil s úškrnom Ron.

Prevrátila očami a šla späť do ich lóže. Sadla si na svoje sedadlo a pár krát sa zhlboka, upokojujúco nadýchla. Vravela mu, nech sa pohne ďalej... urobil to? Alebo to bolo len divadielko pre Pansyino dobro?

"Prepáčte, slečna."

Hermiona vzhliadla a uvidela zamestnanca divadla, ktorý držal malú lopatku a metličku.

"Och, pardon," povedala, postavila sa a rýchlo opustila lóžu.

Keď sa pripojila k priateľom, boli tam všetci okrem Draca. Pansy na Karen ticho zazerala, keď si myslela, že sa druhá čarodejnica na ňu nepozerá. Harry a Ron diskutovali o metlobale s Blaisom, a Suzette trkotala s Karen.

Keď sa Hermiona pripojila ku skupine, Pansy ju schmatla za zápästie. "Draco sa nás pokúsi dostať na večierok po predstavení. Bude to naozaj veľmi pekné."

"Ou, fajn," odvetila Hermiona akosi sklamane. Viac ako po čokoľvek inom túžila po svojej teplej posteli a zmrzline; nie nevyhnutne v tomto poradí.

Suzette a Karen sa vytratili, aby našli toalety a Harry odtiahol Pansy nabok.

"Nemáš chuť na pohárik, Hermiona?" opýtal sa Blaise a dotkol sa jej lakťa.

"Och, áno, prosím ťa," odvetila.

"Ron?" zavelil Blaise a obaja sa pobrali k baru.

Hermiona osamela na nanajvýš pár sekúnd predtým, ako sa Draco vrátil. V očiach mal zvláštny výraz a hľadel smerom, ktorým odišli Blaise s Ronom.

"Tak... pôjdeme? Na tú parádu po predstavení?" spýtala sa Hermiona.

"Hej, uhm, všetci ôsmi."

Draco urobil jeden rýchly pohyb prútikom, čo spôsobilo, že Hermione vypadol program. Obaja sa zohli, aby ho zodvihli. On sa tváril, že ho chce zdvihnúť pre ňu. V tom kratučkom okamihu, keď mali hlavy pri sebe, zašepkal: "Blaise to vie."

Hermiona skamenela a s rozšírenými očami sa na neho zahľadela.

"Ale len...o mne, každopádne," riekol Draco dúfajúc, že pochopí, že Blaise vie o Dracových citoch, ale o tých jej nie.

Hermiona sa vystrela a na chvíľu zostala úplne omráčená. Draco na ňu žmurkol, ona odvrátila pohľad a zhlboka sa nadýchla.

"Ďakujem," povedala. "Za... za pomoc."

"V pohode."

"Čo je medzi tebou a Blaisom?" opýtala sa a dúfala, že majú ešte chvíľu na to, aby si mohli pohovoriť.

Nebadane pokrútil hlavou. Blaise a Ron sa vrátili, a Blaise podal Hermione jej drink. Ani sa naň nepozrela, cítila sa príliš mimo na to, aby rozmýšľala a kopla ho do seba na ex.

Traja muži zostali prekvapení. Hermiona sa usmiala a podala pohár naspäť Blaisovi. "Uuu. Ďakujem, potrebovala som to. Tak, idem si sadnúť. Ospravedlňte ma."

Ponáhľala sa naspäť na svoje miesto a hneď, ako zablikali svetlá, sa ostatní začali pomaly trúsiť za ňou. Blaise sa jej spýtal, či je v poriadku, na čo mu ona len venovala letmý úsmev a odpovedala, že je v pohode.

Mohla s istotou povedať, že jej neveril.

ooo

Po predstavení ich Draco voviedol do tanečnej sály na afterparty. Mali tam byť prítomní všetci herci, s elegantnou ponukou zákuskov a predjedál a bohatým výberom vín hodiacim sa k ponúkaným dezertom.

Bol to skvelý večierok, ale Hermiona chcela ísť domov. Keď sa začalo tancovať, všimla si, že Draco a Karen spolu tancujú tri skladby za sebou.

Pansy ich sledovala tiež, a keď dvojica oddychovala, vyhľadala Hermionu pri mise s punčom.

"Tancovala si s Blaisom?" spýtala sa.

"Nie. Necítim sa veľmi dobre," odvetila Hermiona. "A ty s Harrym?"

"Áno, ale..."

Hermiona pohliadla na svoju priateľku. "Čo?"

"Je len... čudné vidieť ich spolu," odvetila Pansy a napila sa vína. "Netuším, čo na nej vidí."

"Nechaj to tak," naliehala Hermiona. "Nemá zmysel sa tým zaoberať. Nezáleží na tom, čo na nej vidí. Nie naozaj."

"Máš pravdu, ale..." vzdychla Pansy. "Nedokážem sa preniesť cez to, že je mojou kamarátkou. Kamarátky nemajú randiť s tvojimi expriateľmi."

"On ale nie je tvoj skutočný expriateľ," odpovedala Hermiona, akosi prepla na autopilota. Rozmýšľala presne rovnako ako Pansy, aj keď počítala s tým, že sa cíti horšie ako Pansy. Vzhľadom na to všetko, čo jej povedal Draco.

"Nuž, ale dalo by sa to tak povedať. Štyri roky..."

"Pansy, to bolo dávno."

"Hej, ale ona o tom vedela. Vedela čo je – alebo bolo – medzi mnou a ním. Ako mi to mohla urobiť?" Hermiona by mohla odprisahať, že Pansy nemala ďaleko od sĺz.

"Možno by si sa s ňou mala porozprávať."

"Myslela som na to, ale... mala som sa cez neho preniesť. Nemalo by ma to trápiť."

"Takže si sa preniesla? Tým myslím, netrápi ťa to?" spýtala sa Hermiona.

"Trápi... pretože ona je s ním a ja som si myslela, že je mojou priateľkou. Nie preto, že on s niekým chodí."

"Tak teda... s kým by sa tu mohol objaviť, aby to bolo pre teba prípustné?" opýtal sa Hermiona.

Pansy sa zachichotala. "Hádam, že s nikým."

"Mala by si byť v pohode s kýmkoľvek."

"S kýmkoľvek?"

"Dokonca... dokonca aj s tvojimi kamarátkami," riekla Hermiona. Svojim spôsobom skúšala hranice.

"Myslíš, že by som ho mala... ísť pozdraviť?" spýtala sa Pansy.

"Iste, prečo nie? Je to tvoj priateľ."

"Práve je sám, myslím, že za ním zájdem."

"Okej."

Pansy odišla, vykročila naprieč miestnosťou. Draco sa na ňu vrelo usmial, Karen ho opustila a zamierila k Hermione.

"Ahoj, Hermiona," riekla Karen so širokým úsmevom.

"Ahoj, Karen. Ako sa máš?"

"Fajn, a ty?"

"Jednoducho úžasne, ďakujem."

"Blaise je taký sladký, vy dvaja ste pekný párik."

Hermiona zaťala zuby. "Nie sme spolu."

"Och! Prepáč! Vyzeralo to – je taký pozorný – prepáč."

"V poriadku," odpovedala Hermiona.

"Je Pansy...v pohode?" opýtala sa Karen. "Nechcem, aby to medzi nami bolo kvôli tomu... divné."

"O tom by si sa určite mala porozprávať s ňou, nie so mnou."

"Jasné, som si istá, že máš pravdu, ale ty sa o ňu v istom zmysle staráš. Draco mi rozprával o všetkom, čo pre Pansy robíš, a je to od teba naozaj, naozaj skvelé."

Hermiona zdvihla obočie. "Povedal ti všetko?"

Karen pokrútila hlavou. "Nie, jasné, že nie všetko. Len že si prijala Pansy a naučila ju, ako sa napríklad varí, alebo upratuje – isto veľmi užitočné schopnosti – a že si jej pomohla nájsť si prácu."

"Och, nuž, áno. S tým som jej pomohla."

"Podľa toho, ako o tebe Draco rozpráva, si ťa postavil na ten najvyšší piedestál.

Hermione sa zazdalo, že v reči druhej ženy zachytila trpkosť. Potom si odôvodnila, že ako Pansyina opatrovateľka v súvislosti s Dracom, má právo klásť otázky. "Karen... ako dlho sa vy dvaja vídate?"

"Nuž..." zaškerila sa, "Hádam, že je tvojou úlohou zaoberať sa aj takýmito vecami, však?"

Hermiona sa kyslo usmiala. "Hej."

"Zabezpečuješ, aby bola Pansy šťastná a pokojná... povedz jej pravdu čo najšetrnejšie."

"Tak nejako," precedila Hermiona so zaťatými zubami.

"Už to budú nejaké tri týždne, ale tie boli to tie najúžasnejšie týždne môjho života," odvetila Karen roztúžene.

Niečo na tom prišlo Hermione zábavné. "Tri týždne..." zopakovala.

Karen prikývla a pokračovala: "Ibaže, človek by si povedal, že po toľkom čase – obzvlášť keď zvážime jeho veľmi vykričanú povesť – ma doteraz aspoň pobozkal. Ale je to len vodenie sa za ruky a rozpačité objímanie... "

Hermiona ju nepočúvala. Premýšľala nad tým, čo sa stalo v jej živote pred tromi týždňami. Ich posledný večierok sa konal pred tromi týždňami... Draco v ten večer stretol Karen. Žalúdok sa jej bolestivo stiahol – očividne ju vtedy pozval na schôdzku. Ale potom... potom si spomenula, že pred dvanástimi dňami strávila narodeniny v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých a Draco jej daroval prekrásny náhrdelník. A pobozkal ju, a povedal jej, že ju má rád. Cítila sa zmätene a ublížene, napriek tomu vedela, že Draco urobil presne to, čo mu ona navrhla.

Karen stále bľabotala, ale Hermiona jej nevenovala pozornosť. Zopakovala: "Tri týždne?"

Karen zmĺkla a zvláštne sa na ňu pozrela. "Áno... je to dôležité?"

"Je... možno. Nič za tým nehľadaj. Ospravedlníš ma?" Hermiona nečakala na odpoveď a prakticky vybehla z miestnosti. Dostala sa do veľkej vstupnej haly a sťažka sa oprela o stenu. Všetko na ňu zrazu doľahlo. Draco sa jej naozaj páčil, ale on už bol s Karen, keď jej povedal, že on má rád ju.

Uvedomovala si, alebo sa aspoň domnievala, že Karen bola jednoducho len čarodejnicou, ktorú si Draco vybral, aby ho s ňou videla Pansy, ale koniec koncov, nepoznala Draca až tak dobre. Možno sa s ňou stretával, lebo nemohol mať Hermionu, ale mal rád aj Karen...

Bolo toho na ňu priveľa; bola unavená. Nechcela byť stále Pansyinou bútľavou vŕbou – aj ona potrebovala niekoho, o koho by sa mohla oprieť. Bola vyčerpaná z toho, že stále Pansy kládla na prvé miesto. Neľutovala to, naozaj nechcela Pansy závidieť, a nepáčilo sa jej, že jediná oblasť života, v ktorej bola rozpoltená, mala dočinenia s Dracom. Keby ju nepozval na tú večeru, nič z toho by sa nestalo...

Začala plakať.

Harry vošiel do vstupnej haly a podišiel k nej. "Ahoj, videl som ťa odchádzať, si v poriadku?"

Potiahla nosom. "Hej, ďakujem, Harry."

Potom sa objavil Blaise, ktorý ju hľadal. Pozrela sa na neho, slzy jej stekali v malých potôčikoch. Pretože on vedel. Naozaj vedel; celé jeho správanie v posledných týždňoch teraz dávalo zmysel. Mohla plakať, a on bude vedieť prečo bez toho, aby musela povedať čo i len slovo. Vedel, čo Draco cítil, a tak vzdal svojej snahy získať ju. Chcela by vedieť, čo presne mu Draco povedal.

Hermiona sa rýchlo pokúsila skryť, že plače, ale Blaise k nim pristúpil a láskavo prehovoril: "Ja sa o ňu postarám, Potter."

Objal Hermionu a ona ho nechala, prestala sa ovládať. Harry tam chvíľu rozpačito postával a potom ich veľmi zmätený nechal samých.

Vzlykala mu v náručí, nedbajúc na to, že bude mať pravdepodobne mokrú košeľu. Blaise ju držal pevne a s túžbou chrániť ju, jeho ruka spočívala na jej temene.

"Ššš, Hermiona. Je to v poriadku, vieš, že je."

"Som len... taká unavená, Blaise."

Po pár minútach sa objavil Draco a Karen. Z druhého konca haly mohol Draco vidieť, ako ju objímajú Blaisove ramená. Plakala. Najprv sa nahneval – Blaise už zašiel priďaleko. Potom si uvedomil, že Hermiona je naozaj rozrušená. Nepohnute na nich hľadel. Nemohol k nej ísť, nemohol ju utešiť... nemohol robiť nič a cítil sa úplne bezmocne. A Blaise ju držal v objatí.

Blaise vzhliadol a uvidel Draca, ako stojí s Karen, ktorá sa ho pokúšala odtiahnuť späť do tanečnej sály. Blaise nechcel, aby Hermiona vedela, že tam bol Draco, tak sa otočil, vyviedol ju z haly a nechal Draca hľadieť za nimi.

ooo

P.S.  S Jimmi sme nezávisle od seba našli tento obrázok Hermioniných šiat.

šaty

http://2.bp.blogspot.com/_wanCdBFBxH8/TGGDP9s3RcI/AAAAAAAAAMM/UUrOOO0ucFo/s1600/vionnet1938.jpg


Dúfam, že sa vám kapitola páčila :D


9. kapitola - Rozpálená plechová strecha - 2.časť



Bring Me To Life

9. kapitola – 2.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/9/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

9. kapitola – Rozpálená plechová strecha

2. časť

Draco sedel pri okne celú noc aj nasledujúce ráno a čakal na sovu od Hermiony. Keď žiadna neprišla, začal sa znepokojovať. Poslal sovu Blaisovi, napísal mu, čo videl, ale odpoveď, ktorá prišla bola viac než neuspokojivá.

"Draco, musíš sa spýtať jej. Blaise."

Rozhodol sa, že sa pokúsi byť trpezlivý a počká, kým sa Hermiona ozve. V pondelok večer mu došlo, že sa asi neozve. Ak jej to Blaise nepovedal – a on predpokladal, že to neurobil – ona ani len netuší, že ju videl plakať. Ale to, že sa s ním nespojila, sa na ňu aj tak nepodobalo. Mala mu napísať už len z toho dôvodu, aby mu vylíčila, ako sa Pansy vyrovnala s tým, že ho videla s Karen.

V pondelok večer neprišila žiadna sova a Draco sa rozhodol, že nebude čakať, aby zistil, čo s ňou je.

V utorok ráno, po tom, čo Pansy odišla do práce, zaklopal na Hermionine dvere.

Hermiona sa ozvala po pár sekundách.

"Och!" vykríkla. Na jej tvári bolo možné badať nefalšovaný šok.

"Ahoj. Uhm, počuj, mohli by sme sa porozprávať?"

Hermionine myšlienky sa rozbehli. Prečo prišiel? Čo si myslí, že robí, keď tak hrozne riskuje! Pansy ho mohla vidieť! "Práve sa chystám do roboty," odpovedala, keď sa pozrela na hodinky. "Ale mám pár minút. Vydrž chvíľku."

Uháňala späť do bytu a schmatla sveter, aby sa chránila pred sviežim októbrovým vzduchom. Vrátila sa k nemu a zavrela za sebou dvere. "Môžeme ísť na strechu," riekla a rýchlo ho viedla do haly k výťahu.

Potichu sa vyviezli na najvyššie poschodie a Hermiona ho nasmerovala ku schodom, ktoré, ako sa zdalo, viedli na povalu. Keď vyliezla tak vysoko, ako sa len dalo, vytiahla prútik a zamrmlala: "Alohomora."

Dvere na vrchu schodov sa odchýlili dosť na to, aby ich Hermiona otvorila úplne. Keď sa bezpečne ocitli na streche, Hermiona sa k nemu otočila.

"Čo tu robíš?" spýtala sa akosi nahnevane. "Nemôžem uveriť, že si sem len tak… prišiel."

Zamračil sa. "Počkal som, kým Pansy nebude v práci. Videl som ju tam ísť a počkal som asi hodinu, kým som sa sem primiestnil. Nerozčuľuj sa, nie som úplný idiot."

"Nie, pravdaže nie," odvetila a znova získala trochu svojho sebaovládania. "Len ma to… prekvapilo. Čo tu robíš, Draco?"

Vzdychol si, prehrabol si rukou vlasy a rozstrapatil ich. "Čakal som, že mi to povieš ty."

Hermiona pokrčila ramenami a odvrátila sa, v ústrety vetru, nechala ho previevať jej vlasy. "Nebola som pripravená ti napísať."

"Hermiona, urobil som niečo?"

Pokrútila hlavou, ale stále sa na neho nepozrela.

"Pozri… naposledy, vtedy, keď sme boli v divadle. Videl som ťa. Bola si naozaj rozrušená. Plakala si."

Pozrela na neho. Slzy ju zaštípali v očiach a ona znova rýchlo odvrátila pohľad. Nechcela, aby to vedel. "Och, to… nič nebolo."

"Aspoň ma neurážaj. Viem, že to nebolo len tak. Tieto tri dni som sa išiel zblázniť od strachu – prosím, povedz mi, čo sa stalo."

Stál tam, s rukami zaťatými v päsť, hľadel na jej temeno. Zdvihla ruku, aby si utrela slzy a on chcel byť tým, kto ju uteší, kto jej povie, že všetko bude dobré.

Hermiona už od toho večierka rozmýšľala nad tým, či mu to povedať alebo nie. V tej chvíli si uvedomila, že od začiatku k sebe boli úplne otvorení a úprimní. Ak ju videl rozrušenú a ak sa o ňu naozaj bál, možno si zvládne vypočuť aj dôvod.

Rozochvene sa nadýchla. "Okej, poviem – poviem ti to." Pozrela sa na neho, ale vlasy jej viali do tváre. Pokúsila sa ich odhrnúť, ale nezabralo to; vietor jej ich stále sfúkol do tváre. Nakoniec ich chytila a prútikom voľne zviazala. "Ani neviem, prečo som to urobila, ale… na tom večierku som sa rozprávala s Karen a spýtala som sa, ako dlho ste vy dvaja spolu."

Draco sa na ňu tvrdo zahľadel. Nečakala to.

"A?" riekol.

"Povedala… že tri týždne."

"Správne. Od večera, ktorý nasledoval po Pansyinej párty."

"Ja – ja to chápem, ale… došlo mi, že sa to prekrýva s dňom, kedy si prišiel do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých a ja som tam bola. Veď vieš… na narodeniny…"

"Som si toho vedomý."

Hermiona sa objala rukami. "Nuž, možno je to hlúpe, ale zabolelo to. To vedomie, že si jednu vec povedal mne, a potom si bohvie čo hovoril jej…"

"Ty snáď žartuješ, však?" neveriacky odvetil Draco. "Toto nemôžeš myslieť vážne."

"Myslím to vážne," trvala na svojom Hermiona.

"Ty si chcela, aby ma Pansy s niekým videla. Urobil som to, čo si chcela! Našiel som ženu, ktorá si so mnou párkrát vyšla, takže by si nás nakoniec mohla zobrať na rovnaké miesto ako Pansy a Pottera. Robil som čo som mohol, aby sa tak stalo."

Hermione sa zachvela pera. "Áno, nuž, tušila som to…"

Rozhodil rukami. "Super, tak potom, kde je problém?"

"Prečo si mi to nepovedal? To, že s ňou chodíš?"

Draco sa zatváril ešte viac neveriacky. "Ty si mi povedala, aby som to nerobil! Ty si mi povedala, že nechceš počuť detaily, ak si s niekým začnem - "

"Detaily, Draco. Nechcela som počuť o vašich dôverných rozhovoroch a prechádzkach v parku. Ale nejaké upozornenie 'och, mimochodom, randím s niekým tri týždne' by bolo fajn!"

Zatínal a znovu uvoľňoval päste. "List číslo štyridsaťjeden, dobre si to pamätám. 'Neviem, či to chcem vedieť, hoci aj chcem, aj nechcem.' Pýtal som sa troch žien v práci, aby mi pomohli rozlúštiť, čo si tým myslela, a dostal som tri rôzne odpovede. Nakoniec som sa rozhodol, že najlepšie bude, ak ti to nepoviem, pokým budeš taká nerozhodná."

"Radšej by som to chcela vedieť."

"Tak by si mala novelizovať štyridsaťjednotku," prskal Draco.

Chvíľu sa navzájom hypnotizovali, a potom si Draco vzdychol. "To je teda všetko? To je celé vysvetlenie toho, prečo si plakala? Pretože som ťa dopredu nevaroval?"

Hermiona zaváhala.

"Povedz mi to. Prosím." Jeho hlas znel takmer prosebne.

Zahryzla si do pery a odvetila: "Stále ma to trápi. Vidieť vás spolu. Aj keď viem, že nemám právo na to, aby ma to škrelo. Nemôžem plakať, alebo nariekať, nemôžeš mi chýbať, pretože nie je nič, čo by mi mohlo chýbať! Nemám absolútne žiadny nárok na tvoju náklonnosť, tvoju pozornosť, aj keď mi dávaš oboje! A potom, keď ťa uvidím s niekým iným… bolí to, Draco. Viem, že to nie je správne."

"Nuž, ja to tak nevidím," riekol Draco sucho. "Že by som nemal nárok na teba alebo na tvoju náklonnosť. Chcel som Blaisa– nezabúdaj, že je to môj priateľ - bachnúť po hlave. Viackrát. Niečím veľmi tupým."

"Draco!" odvetila Hermiona užasnuto. "Nemáš dôvod žiarliť na Blaisa!"

"Až na jeho premyslené pokusy ako ma vytočiť vtedy večer, máš pravdu!"

Zaťala päste, bojovala so slzami, ktoré hrozili, že sa prelejú. "Nič sme si nesľúbili!"

"Ale moja voľba to nebola!" vykríkol.

"Ja nemám možnosť voľby!" zakričala.

Draco stál, hľadel na ňu a ťažko dýchal. Zavrel oči a pošúchal si čelo. Vedel, že je to pravda; prinajmenšom vedel, že ona skutočne verí, že je to pravda. Pokúšal sa chápať to, pokúšal sa byť trpezlivý; nemyslel si, že to môže zvládnuť.

"A keby si mala?" spýtal sa potichu.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. "Tak by mi nič nezabránilo v tom, aby som bola s tebou."

Draco si povzdychol, podišiel k okraju strechy a oprel sa o zábradlie. "Prepáč," riekol porazenecky.

Hermiona k nemu pristúpila.

"Môj život – alebo aspoň jeho časť – sa podriaďuje Pansy už tak dlho, že rýchlo strácam trpezlivosť. A ona je to jediné, čo nám nedovoľuje byť spolu…"

"Nie, Draco," odvetila jemne, ale rozhodne. "To ja. Ja by som s tebou mohla byť, klamať jej, vídať sa s tebou poza jej chrbát. Ale rozhodla som sa nerobiť to."

"Ja viem," vyhŕkol. "Nebola by si to ty, ak by si sa za mnou vykrádala. Ale… v prvom rade si ona sama spôsobila ten chaos."

"Áno, ale spomeň si, Draco. Ak by nespôsobila tento chaos, ani by sme tu neboli a nerozprávali sa o tom, prečo nie sme spolu."

Smutne na ňu pozrel. "Je mi ľúto, že som, hoci len na chvíľu, bol s niekým iným."

"Ale ja som ti povedala, aby si to urobil."

"A ja som ti povedal, že to neurobím."

"Na ako dlho?" opýtala sa Hermiona a odvrátila sa skôr, ako mohol vidieť jej slzu stiecť. Nenápadne si utrela tvár. "Ako dlho bude trvať, kým ťa to unaví, kým budeš otrávený z čakania? Nebolo by lepšie, aby sme šli každý svojou cestou?"

"Nie."

"Čo ak to bude trvať roky, Draco? Čo ak sa to neskončí nikdy? Raz budeš musieť ísť ďalej."

Zovrel zábradlie tak silno, až mu zbeleli kĺby. "Nebudem čakať roky, Hermiona."

Napriek tomu, že jej to lámalo srdce, uľavilo sa jej. Aspoň bol ochotný prijať pravdu – že je možné, že medzi nimi nič nebude.

"Dobre," donútila sa povedať.

Pohliadol na ňu s jasnými očami. "Ale aj keby som na teba naozaj musel čakať roky… počkal by som."

"Prečo?" šepla. "Prečo by si čakal na mňa?"

"Nevieš?" spýtal sa potichu.

Neodpovedala a odvrátila sa, príliš sa bála toho, čo by mohol povedať.

"Hermiona, si tou najúžasnejšou osobou, akú som kedy stretol. Máš nádherné vnútro, máš v sebe nehu a dobrotu, ktorá je výnimočná. Si inteligentná a bystrá, a vieš sa radovať z maličkostí."

Stále nič nehovorila. Chcel urobiť niečo, čo by jej ukázalo, čo cíti – objať ju, držať ju… chcel urobiť hocičo – ale jediné, čo urobil, bolo, že prestúpil z nohy na nohu.

"Som šťastný, že ťa poznám a že môžem myslieť na to, že raz budeš moja… ja to nikdy nevzdám."

"Ale… môžu to byť roky, Draco. Potom nebudeš cítiť to isté."

"Ako som povedal, ak budem musieť čakať roky, počkám. Ale nedovolím, aby mi Pansy takto riadila život."

Hermiona si zahryzla do pery. "Počkajme tri mesiace."

"Tri mesiace," zopakoval po chvíli. "A potom čo?"

"Potom… uvidíme. Pansy to ide tak dobre… ale stále sa jej nemôžem na toto spýtať, nemôžem jej o tomto povedať."

Draco prikývol. "Tri mesiace. Na čo presne čakáš? Na to, že príde a povie ti: 'Hermiona, chcem, aby si bola s Dracom'?"

"Nie. Chcem, aby mala viac času na to, aby si zvykla na teba pred tým, ako sa bude musieť vyrovnať s myšlienkou na nás."

"Myslím, že ju podceňuješ, Hermiona. Poznám ju dlhšie ako ty a verím, že by to zvládla."

Hermiona rýchlo zvážila jeho slová. "Nech je ako chce, stále chcem počkať tri mesiace."

"To je také despotické!" namietal.

"Fajn, tak aspoň dovtedy, dokým nepostrehnem niečo, vďaka čomu s tebou budem súhlasiť."

Draco na pár minút stíchol. Potom si rezignovane povzdychol. "Tri mesiace."

"Áno."

"Dobre. Tri mesiace."

"Ďakujem ti."

Pozrel sa na ňu a pristúpil veľmi blízko k nej. "Máš moje slovo, že počas tých troch mesiacov nebudem s nikým randiť. Niečo také ma ani len nenapadne. Nechcem, aby si bola rozrušená tak ako vtedy. Nechcem, aby si sa tým trápila."

Prikývla. "Pokúsim sa na teba nemyslieť."

Draco sa zamračil. "Ja nebudem robiť nič iné, len myslieť na teba."

Hermiona sa usmiala. "To máš samozrejme dovolené. Ak by som sa upla na to, čo by mohlo byť… bojím sa, že by som znenávidela Pansy, alebo by som oľutovala, čo som pre ňu urobila. A aj tak by som s ňou zostala. Nechcem, aby sa to stalo."

"Viem. Len pamätaj, že na teba stále myslím."

"Mala by som ísť. Som si istá, že už meškám do práce.

Draco od nej odstúpil. "Tak teda… uvidíme sa o tri mesiace."

"Dovidenia, Draco," povedala a ponáhľala sa zo strechy.

ooo


10. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 1/2



Bring Me To Life

10. kapitola – 1.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/10/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



10. kapitola – Trpezlivosť ruže prináša

1. časť

 

Draco sa naozaj pokúšal počkať  tak, ako chcela Hermiona. Naozaj.

Týždeň po tom, čo sa s Hermionou rozprával na streche, mu Pansy poslala sovu a pozvala ho, aby si s nimi večer niečo zahral. To pozvanie, hoci zdráhavo, prijal, lebo vedel, že Hermiona by chcela, aby sa snažil byť v Pansyinej blízkosti. Takže šiel.

Celý večer strávil vo dvojici s Hermionou, robil, čo mohol, aby sa správal odmerane a aby sa jej ani náhodou nedotkol, zatiaľ čo sa celý čas snažil tváriť prirodzene a nezaujato. Okrem toho si chcel uchmatnúť toľko náhodných dotykov, koľko by sa mu mohlo prepiecť.

Rýchlo odišiel prvý, potreboval uniknúť z toho napätia, ktoré mohol cítiť len on a Hermiona.

Po tomto večere čakal ďalších desať dní.

Prvou vecou, ktorú Draco urobil v pondelok ráno, v poslednom októbrovom týždni, bolo, že sa objavil v Šikmej uličke a potom v cukrárni, kde pracovala Pansy.

Keď zastal pred dverami, zaváhal a v duchu si naposledy prehrával všetky možné alternatívy. Myšlienka na to, že ak by všetko šlo hladko, tak by večer mohol byť s Hermionou, mu dodala elán a nakopla ho. Akonáhle otvoril dvere, zacinkal malý zvonček.

V miestnosti nebol nikto, ale za okamih sa zjavila Pansy vo dverách, ktoré, ako Draco predpokladal, viedli do zadnej miestnosti a do kuchyne.

"Draco!" riekla prekvapená, že ho vidí. "Je... je všetko v poriadku?"

"Ahoj," odvetil, jeho vnútornosti sa z tej nervozity úplne zauzlili. "Všetko je fajn. "

Pansy sa usmiala. "Tak potom ako ti môžem pomôcť? Chcel by si kúsok tej najlepšej čokolády, akú dnes ráno máme?"

"Nie, ale ďakujem. Ja – potrebujem sa s tebou porozprávať."

"Och," odvetila a jej úsmev zoslabol, a na tvári sa jej usadil vážny výraz. "Idem sa pozrieť, či si môžem urobiť prestávku."

Stratila sa v zadnej časti a Draco si obzeral obchod v snahe upokojiť si nervy.

"Okej, mám pätnásť minút. Bude to stačiť?" spýtala sa po tom, čo sa znovu objavila.

Prikývol a Pansy si zložila zásteru.

"Poďme niekam... kde budeme mať súkromie," navrhol Draco a otvoril dvere.

"Ehm, okej, na konci ulice je kaviarnička, o takomto čase býva celkom tichá."

"Dobre."

Kráčali v tichosti. Draco sa snažil rozhodnúť, čo presne povie a ako dosiahne svoj cieľ. Pansy cítila narastajúci nepokoj.

Keď si sadli k stolu úplne vzadu, Pansy konečne prelomila ticho. "Draco, čo sa deje? Desíš ma."

"Viem, prepáč."

Zase nič nehovoril, a tak Pansy povedala: "Takže... chcel si so mnou hovoriť, pamätáš?"

"Áno. Len – pokúšam sa vymyslieť, ako najlepšie povedať to, čo chcem."

Venovala mu drobný úsmev. "Proste to... povedz, Draco."

Prikývol a pevne sa na ňu zahľadel. "Zaľúbil som sa."

Pansy zažmurkala a zízala na neho. Srdce sa jej rozbúchalo a jej prvou reakciou bola panika. Chcela prehovoriť, ale Draco jej stále hľadel priamo do očí. Jeho vyrovnaný pohľad jej pomohol upokojiť sa.  Neboli to ale Harryho oči, ktoré boli plné lásky k nej.

Pomaly prikývla. "Okej. To... ja... okej." Po chvíli sa usmiala. "Som v poriadku."

Draco sťažka preglgol.

"Ešte niečo?"

"Áno. Ona... ona je tvoja priateľka."

Pansy sa slabučko usmiala. "Hermiona ma varovala, že sa niečo také môže stať. Je to Karen?"

"Čože? Och, nie," odvetil. "Pozri, Pansy. Bude to pre teba trochu šok, ale nemáš na to dôvod. Milujem ju, a chcem by s ňou."

"A čo ti v tom bráni?" spýtala sa a pocítila len vzdialenú ozvenu tupej bolesti.

"Chcem od teba len to, aby si ma vypočula a zvážila, čo ti hovorím."

Pansy prikývla. "Pravdaže."

"Je to Hermiona."

Pansy zažmurkala a cítila, ako jej žalúdok vyletel až do hrdla. Očakávala od neho, že sa usmeje, že sa rozosmeje, že – že nejako naznačí, že sa pomýlil. Alebo možno ona zle počula.

"Čo?"

"Pansy..."

"To myslíš vážne?"

Prikývol.

"Hermiona."

Znova prikývol.

Pansy si ledva všímala, ako jej hučí v ušiach. To nedáva zmysel! "Ako je možné, že je to ona? Kedy sa to stalo, nerozumiem tomu!"

"Práve to ma musíš nechať vysvetliť."

"Počkaj... chodila s tebou?"

"Nie, Pansy. Vôbec nie."

"A predsa si do nej zaľúbený," riekla a prekrížila si ruky na prsiach.

"Len – len mi dovoľ porozprávať ti o tom. Budem sa snažiť zodpovedať tvoje otázky."

Pansy sa nafučala a zdvihla obočie. "Fajn."

"Som si istý, že si pamätáš ten večer, takmer pred siedmimi mesiacmi, keď som prišiel k nej do bytu po tom, čo si mi napísala."

Pansy prisvedčila.

"Rozprávali sme sa v hale. Nakoniec som ju požiadal, aby mi pravidelne písala, aby som bol informovaný o tvojom pokroku a o tom, ako sa ti darí. Napokon súhlasila. S podmienkou, že jej nebudem odpisovať s výnimkou naozaj nevyhnutných situácií. A dokonca aj vtedy som mal komunikovať takými metódami ako Rád počas vojny."

Pansy znovu prikývla. "Písala ti."

"Áno. Zo začiatku robila len to, o čo som ju žiadal – písala o tebe. Naozaj podrobne ma informovala o tom, ako sa máš. Jej listy prichádzali raz, niekedy dvakrát do týždňa, ak sa stalo niečo obzvlášť dobré alebo niečo obzvlášť zlé. Asi o mesiac neskôr sa jej prihodilo niečo skvelé, čo s tebou nesúviselo a ona to v ten týždeň zahrnula do svojho listu. Potom mi začala písať o sebe čoraz viac a viac, oboznamovala ma s tým, čo sa deje v jej živote rovnako ako o tom, čo sa deje v tom tvojom.

Ale to nebolo všetko – zdieľala so mnou svoje myšlienky a názory na zvyčajne búrlivo rozoberané témy. Kládla mi ťažké otázky, ktoré ma vážne donútili zamyslieť sa, a dávala mi svoje odpovede. Skrátka, naozaj som ju spoznal prostredníctvom jej listov. A netrvalo dlho a  som k nej začal niečo cítiť."

"Vďaka listom."

"Hej."

"Zaujímavé," riekla Pansy. "Aj tak mám pocit, že v tomto príbehu je toho viac."

"Áno. Konal sa u vás večierok – ten celkom prvý, ktorý si usporiadala.  Na druhý deň ráno som jej poslal správu, aby sa so mnou stretla v kaviarni dole na ulici. Prišla. Myslela si, že sa niečo napriek môjmu ubezpečeniu stalo. Ja... pozval som ju na večeru."

Pansy zdvihla obočie. "Na večeru."

"Áno. Mali sme ísť len ako priatelia a len ako moje poďakovanie za všetko, čo pre teba urobila, a za všetko, čo pre teba bude robiť."

"Ale páčila sa ti."

"Páčila."

"A ty jej?"

"Som si istý, že nie. Nakoniec, nevidel som ju od toho večera v jej byte a ani som s ňou nijako nekomunikoval. Naozaj si nemyslím, že by bolo možné, že ku mne niečo cítila."

"Ale ona súhlasila."

"Až po mojom značnom presviedčaní, áno. Súhlasila."

Pansy sa zachmúrila. "To bolo to rande, na ktoré šla, však?"

"Áno."

"Prečo to potom nazvala rande?"

"Aby si nepredpokladala, že sa ide stretnúť so mnou."

"Ou, stavím sa, že to zabolelo," odvetila Pansy zlomyseľne.

Uškrnul sa. "Nuž, tomuto rozumiem."

"A čo tá večera?"

"Len som sa utvrdil vo svojich citoch a od toho večera len bujneli. Stále mi písala, aj keď chvíľu bola akási odťažitá a znova mi písala len o tebe."

"A... ty ju miluješ."

Draco si vzdychol. "Áno, Pansy."

"Pokračuj, Draco. Som celá nedočkavá."

Zabránil si vyšteknúť na ňu, aj keď veľa nechýbalo. "Potom som ju videl na plese, ktorý usporiadalo Ministerstvo. Rozprával som sa s ňou a poprosil som ju, aby mi znova písala tak, ako pred tou večerou. Súhlasila s tým. Potom som ju požiadal o tanec."

"Pamätám si, že si s ňou tancoval. Trochu ma to naštvalo, ak si dobre spomínam. Nie len ten tanec, ale to, ako ste vy dvaja vyzerali spolu tak... prirodzene. Pohybovali ste sa tak plynule a nenútene, hľadel si na ňu takým spôsobom, že mi to nešlo do hlavy. Obzvlášť keď zvážime, keď ste sa vy dvaja nemali príliš v láske."

"Áno, nuž, očividne sa mi páčila."

"Vedela o tvojich citoch?"

Uchechtol sa. "Myslím, že už je bezpečné povedať, že vedela. Aj keď som nahlas nič nepovedal."

"Požiadal si ju o tanec?"

"Áno, o ďakovný tanec." Akonáhle to vyslovil, uvedomil si, ako smiešne to v skutočnosti znelo.

Pansy s tým zjavne súhlasila. "Ďakovný tanec, ďakovná večera – čo bude ďalšie, ďakovná kefovačka?"

"Pansy!" zvolal.

"Čo si čakal, Draco? Bola som na ňu riadne nahnevaná za to, že s tebou tancovala, pretože som videla, a niečo hlboko vo mne vedelo, že sa niečo deje. A potom som jej tak ľahko odpustila lebo... povedala, že by mi nikdy nič také nespravila."

"Pansy, ona by to nespravila. Prisahám. Je v tom úplne nevinne."

"Klamala! Povedala, že ide na rande a pritom šla na večeru s tebou."

"Áno, dobre, ten jeden raz ti klamala."

"Ak by jednoducho povedala - "

"Čo? Čo mala povedať? Idem s niekým na večeru, ale nemôžem ti povedať s kým? Čo by si si o tom myslela?"

"Draco, ja chápem, že urobila to, o čom si myslela, že musí urobiť."

"A ak by povedala, 'Idem na večeru s Dracom', tak by si…"

"Vyvádzala by som, áno. Ale... aspoň by to bolo úprimné."

"A ona by nikdy neprišla. Nemôžem ti povedať, prečo presne to urobila, lebo to neviem. Ale v jej myšlienkach si bola na prvom mieste ty. Takže potom máš pravdu, klamala ti."

"Nepovedala mi, že ti píše."

"Nemusela to urobiť. Som si istý, že aj tvoja tútorka by so mnou v tomto súhlasila. Ja som ju požiadal, aby mi písala. Bola to láskavosť, ktorú robila pre mňa. Netušila, k čomu to povedie."

"Že sa do nej zamiluješ."

"Presne."

"Pokračuj, prosím ťa," povedala Pansy nahnevane.

"Po tom plese som ju videl u nej doma na tom druhom večierku, ktorý ste zorganizovali. Sotva sme prehodili tri slová."

Pansy sa zaškľabila. "Ak si dobre spomínam, celkom sa k sebe s Blaisom mali."

"Naozaj? Nevšimol som si," naštvane odvetil.

"Vieš, že poznám, kedy klameš, Draco."

Ignoroval jej poznámku a pokračoval. "Po tom večierku som ju videl na jej narodeniny."

"Prosím?" riekla rozhorčene. Rozpomínala sa – Hermiona v ten večer šla do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých.  Keď sa Pansy vtedy vrátila domov, Hermionu obklopovali kopy kníh.

"O tom výpredaji mi písala pred mesiacom, spomenula, že by tam chcela získať nejakú špeciálnu knihu. Keďže som vedel, že tam bude, išiel som. Ona o tom ani len netušila, Pansy, prisahám. Bola veľmi prekvapená, že ma tam vidí."

"Nemyslíš si, že ti povedala o tom výpredaji preto, aby si za ňou prišiel?"

"Nie, nemyslím si. V tom obchode zostala asi hodinu a rozprávali sme sa. Okolo nás bola kopa ľudí. A ona tam zostala hodinu. Hodinu."

Pansy sa zamračila. "A ty ju miluješ."

"Áno."

"A vyvŕbilo sa to, v zásade, z jej listov."

"Keď to vezmeš takto zjednodušene, tak áno."

"Niečo v tých listoch muselo byť."

"Aj bolo. Ona mi nevypisovala len zoznam toho, čo robila každý deň. V tých listoch mi odhalila svoju dušu, ten oheň, ktorý je v nej. Otvorila sa mi, akoby som bol nejaký blízky priateľ a nie len chalan, ktorý k nej bol v škole hnusný. Nie len chalan, ktorý prešiel na stranu Svetla a trucoval v kúte, zatiaľ čo ostatní plánovali ďalší krok. Ja – ani ti neviem vypovedať, ako veľmi bolo čítanie tých listov ako nazeranie do jej najčistejšieho bytia. Každým jedným listom mi vyrážala dych."

"Prečo mi to všetko hovoríš?" zašepkala Pansy, slzy ju zaštípali v očiach.

Zarazil sa pred tým, ako odpovedal: "Nič na svete by ju bez tvojho súhlasu nepresvedčilo, aby sa so mnou vídala."

"Sranda, ale ona sa s tebou už vída."

Draco si povzdychol. "Rozumiem, že máš prirodzene sklon obviňovať ju, zmýšľať o nej v zlom. Ale ona je v celej tejto záležitosti úplne nevinná."

"Pobozkali ste sa?" spýtala sa Pansy.

"Nie, nepobozkali.  Aj keď, pochop, nie preto, že by som nechcel, ale preto, že ona odmietla."

"Nedovolila ti pobozkať ju?" povedala Pansy, pobavená tým, že Dracovi niekto prvýkrát v živote povedal nie.

"Áno."

"To znamená, že si sa jej spýtal, či ju môžeš pobozkať."

"Viac menej áno."

Pansy si zahryzla do pery. "Miluje ťa?"

"Ja... naozaj pochybujem. Z jej pohľadu sme mali večeru, tanec a pár rozhovorov. Ja som mesiace čítal jej listy. Chcem len... ja len... chcem, aby si povedala, že berieš v pohode to, ak sa budeme stretávať. Ja viem, že si toho mala veľa. Prekonala si každú prekážku, vyšla si z toho ako víťaz a navyše si s Potterom. V skutočnosti mi je jedno, či s tým súhlasíš alebo nie. A nehovorím to preto, aby som ti ublížil, ale je to tak. Som do nej blázon a chcem, aby sme dostali šancu. Ale ona s tým nikdy nebude súhlasiť, až kým nebude vedieť, že si ohľadom toho v poriadku, že si s tým vyrovnaná."

Pansy skrúcala svoj obrúsok, ale nepovedala nič.

"Len mi prosím ťa sľúb, že o tom popremýšľaš. Že o tom naozaj budeš rozmýšľať, a budeš pri tom spravodlivá."

"A ona s tebou chce ísť na rande? Chce, aby som povedala, že je to okej?"

"Povedala, že by so mnou bola, ak by nám nič nestálo v ceste. Tiež mi povedala, aby som počkal tri mesiace a ak sa nič nezmení, rozhodne sa."

"Tri mesiace? Kedy ti to oznámila? Ten čas už vypršal?" opýtala sa Pansy.

"Nie tak celkom. Je to už dvadsať dní. Nedokážem sa vyrovnať s tým, že by som mal byť nasledujúceho dva a pol mesiaca v jej blízkosti len tak, ako v ten večer, keď sme hrali tie hry. Vtedy to bolo... ťažké."

"Počkal si dvadsať dní z troch mesiacov, ktoré žiadala."

"Áno. Videl som ju ešte raz, o čom ešte nevieš. Neviem, či si si to všimla, ale v ten večer, keď sme boli v divadle, ju niečo veľmi rozrušilo. Na afterparty. Videl som ju v hale. Plakala." Zaťal zuby. "Blaise tam bol s ňou a – okrem toho, že ma to skoro zabilo – musel som zistiť, prečo plakala. Jednoducho som to nemohol... nevedieť.  Tak som nasledujúci štvrtok, po tom, čo si odišla do práce, šiel k nej domov. Dokonca ma ani nepustila dnu. Vyšli sme na strechu a rozprávali sme sa. Prosím, ak chceš byť nahnevaná, buď nahnevaná na mňa. To ja som sa do nej zaľúbil. Ja – ja len chcem možnosť byť s ňou. Ale potrebujem, aby si s tým súhlasila. Pretože ona nad tým bez tvojho súhlasu ani nebude uvažovať. Tri mesiace... dvadsať dní... rok. To, čo cítim, sa nezmení."

"Lebo ju miluješ," riekla Pansy horko.

"Miluješ Pottera?" spýtal sa Draco.

"Áno."

"Tak potom vieš, aké to je."

Pansy si vzdychla. "Viem aké to je, keď mi niekto absolútne rozumie, keď mám niekoho, s kým môžem zdieľať nielen moje myšlienky a názory, ale aj svoje nápady, túžby a každodenné udalosti..." pozrela sa na Draca. "Okej, budem nad tým rozmýšľať."

"Ona sa nesmie dozvedieť, že si sa so mnou rozprávala."

"Prečo nie?"

"Povedal som jej, že jej dám tri mesiace, pamätáš? Ja si ale myslím, že si na toto pripravená. Čo mám robiť, aby som ťa presvedčil, že ona je v tom nevinne?"

"Ja neviem, súhlasila s večerou, s tancom, strávila s tebou hodinu v kníhkupectve... to znie akoby hrala svoju vlastnú hru."

"Pansy, bola to len hodina. Za sedem mesiacov! Celkovo som s ňou za tých sedem mesiacov bol asi..." Zachichotal sa. "Pravdepodobne asi sedem hodín. Nanajvýš. To naozaj nie je veľa."

"A aj tak sa ti podarilo zaľúbiť sa do nej."

"Pansy... ona pre teba urobila všetko. Podľa všetkého by sa so mnou po celý zvyšok života nestretla, neprehovorila by so mnou... zabudla by, že vôbec existujem, ak by si myslela, že je to pre teba to najlepšie."

"Povedala som, že o tom popremýšľam," odvetila Pansy stručne.

"Ďakujem."

"Musím sa vrátiť do práce."

"Pansy, nehnevaj sa."

"Musím sa vrátiť, Draco. Ospravedlň ma."

Pansy sa namosúrene zdvihla, stoličku zasunula ku stolu tak prudko, že trafila Dracovo koleno. Draco zažmurkal, ale nepovedal nič a Pansy odišla skôr ako bolesť stihla ustúpiť.

Vzdychol si a našuchoril si vlasy. Mohlo to dopadnúť aj horšie. Pansy nekričala, nevrieskala, ani sa mu nevyhrážala, že ho prekľaje. To bola pozitívna stránka. Negatívom bolo, že Pansy si o Hermione myslí to najhoršie – nepredpokladal, že mu uverila, keď jej povedal, že Hermiona neurobila nič zlé – a nedala mu odpoveď na jeho otázku.

Teraz mu nezostávalo nič iné, len čakať.

ooo


10. kapitola - Trpezlivosť ruže prináša 2/2



Bring Me To Life

10. kapitola – 1.časť

Narodeniny a knihy

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/10/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



Koniec poslednej kapitoly:

"Pansy, nehnevaj sa."

"Musím sa vrátiť, Draco. Ospravedlň ma."

Pansy sa namosúrene zdvihla, stoličku zasunula ku stolu tak prudko, že trafila Dracovo koleno. Draco zažmurkal, ale nepovedal nič a Pansy odišla skôr ako bolesť stihla ustúpiť.

Vzdychol si a našuchoril si vlasy. Mohlo to dopadnúť aj horšie. Pansy nekričala, nevrieskala, ani sa mu nevyhrážala, že ho prekľaje. To bola pozitívna stránka. Negatívom bolo, že Pansy si o Hermione myslí to najhoršie – nepredpokladal, že mu uverila, keď jej povedal, že Hermiona neurobila nič zlé – a nedala mu odpoveď na jeho otázku.

Teraz mu nezostávalo nič iné, len čakať.

ooo

 

10. kapitola – Trpezlivosť ruže prináša

2. časť

Pansy sa vrátila do obchodu. Nebola si celkom istá, ako by sa mala cítiť. Na jednej strane bola naozaj, naozaj spokojná, že sa nezosypala, keď jej Draco povedal, že sa do niekoho zamiloval. Na druhej strane sa z toho niekoho vykľula Hermiona.

Pansy netušila, čo si má o svojej "priateľke" myslieť. Len veľmi ťažko si vedela predstaviť, ako sa Hermiona zakráda poza jej chrbát, aby sa stretla s Dracom, obzvlášť keď vedela o všetkom, čo sa medzi nimi stalo. Ale potom... bolo možné, že by sa Draco do Hermiony naozaj zaľúbil tak, ako jej tvrdil?

Na piatok už mala plány s Harrym, no bola taká zaneprázdnená, že s Hermionou o tom ledva prehodila slovo. Hermiona sa na to spýtala, ale Pansy jej povedala, že sa nič špeciálne nebude konať.

Pansy Hermionu celý týždeň sledovala a pátrala po náznakoch toho, o čom jej hovoril Draco. Bude to niečo očividné? Bude teraz, keď už vedela, na čo sa má sústrediť, Dracova prítomnosť v Hermioninom živote zjavná?

Jediné, čo postrehla bolo, že Hermiona sa zdala šťastná v tých najnezvyčajných chvíľach – aj keď po tom, čo sa spýtala Harryho vedela, že to nebolo nič nového. Hermiona rovnako zostávala nevysvetliteľne smutná a Pansy zaujímalo, či to bolo kvôli Dracovi a kvôli tomu, že ním chcela byť, ale nemohla.

Hermiona sedela na pohovke, keď Pansy vybehla zo svojej izby, pripravená na rande s Harrym.

Usmiala sa. "Zabav sa, Pansy!"

"Ďakujem," zašomrala prehrabujúc sa v kabelke. Potom náhle vzhliadla. "Čo máš na pláne dnes večer?"

"Och, budem si čítať. Ako vždy," odvetila Hermiona natešene. "Asi si objednám nejaké jedlo – chcela by som vyskúšať tú novú reštauráciu, ktorú otvorili o pár ulíc ďalej. Možno skončím pri nejakom filme. Čo budete robiť vy dvaja?"

"Vlastne, ani neviem. Niečo chystá."

Hermiona sa uškrnula. "Hmm. Nuž, to by mohlo zaujímavé, keď už si Harry dal tú námahu a zorganizoval celý večer."

"Hej..." odvetila Pansy nesústredene. Zdalo sa jej, že v Hermioniných očiach zachytila vševediaci záblesk.

Vtom zazvonil zvonček a Harry vošiel dnu. Rozrušene pozdravil Hermionu a súril Pansy z dverí.

ooo

Pansy bola počas celej večere roztržitá. Celý týždeň sa vyhýbala myšlienkam na Dracovu žiadosť a dúfala, že niečo zistí z Hermioninho správania. Teraz nemohla venovať pozornosť tomu, čo hovoril Harry, lebo nedokázala myslieť na nič iné len na Dracovu prosbu.

"Rozmýšľal som, či by sme nešli na tri mesiace na Sibír." Harry sa sám pre seba zachichotal, keď Pansy s prázdnym pohľadom prikývla. "Pansy?"

"Hmm? Čo?"

"Čo na to hovoríš?"

"Znie to skvele," riekla s tým najpovzbudzujúcejším úsmevom, aký len zvládla.

"Naozaj?"

Pansyin úsmev povädol. "S čím som to práve súhlasila?"

"S tromi mesiacmi v zamrznutej ruskej tundre."

"Och... prepáč."

"Nad čím rozmýšľaš?"

Pansy si vzdychla. "Čo... čo si... čo si myslíš o Dracovi?"

Harryho výraz trochu potemnel. "Ako mám tejto otázke rozumieť?"

Pansy pokrútila hlavou. "Nie, nie, so mnou to nesúvisí. Myslím tým...  nevšimol si si nič? Nič podozrivé...?" Odmlčala sa, keď si uvedomila, ako hlúpo to znelo.

"Netuším, o čom to hovoríš."

"O Dracovi a... Hermione."

Harry sa zamračil a rozmýšľal. Pamätal si, že tí dvaja spolu pred pár mesiacmi  tancovali na plese, a rozprávali sa na Pansyinej oslave... "Nespomínam si na nič zaujímavé."

"Miluje ju."

Harrymu padla sánka a neveriacky zízal, kým mu Pansy rozprávala o tom, ako za ňou prišiel Draco.

"Nehovorila ti Hermiona nič?"

"Pansy, nepočul som o tom ani slovo. Ja – ja tomu nemôžem uveriť! Povedal, že je do nej zamilovaný? Ako je to možné?"

"Práve som ti povedala to, čo povedal on mne," odvetila Pansy. "Stalo sa to kvôli listom. Veríš tomu? Je vôbec niečo také možné?"

Harry spracúval všetko, čo sa za tých pár krátkych minút dozvedel. "Ja... Hermiona je fakt výnimočná žena, a naozaj sklony sa trochu odviazať, keď niekomu píše... a akokoľvek ťažko sa mi ho hovorí, ale Malfoy je bystrý chlapík..." Pozrel sa na Pansy a pokrčil ramenami. "Hádam, že mu to aj verím."

"A Hermiona ho miluje?" spýtal sa Harry po chvíli.

"Povedal, že si to nemyslí, že nevie, ako by asi tak mohla, keď vezme do úvahy ich občasné a krátke stretnutia v posledných siedmich mesiacoch."

"Aha. Ja... páni."

Sedeli v tichosti. Harry sa to všetko snažil vstrebať a Pansy dumala nad novými informáciami. Harry nechápal, čo mohlo znamenať to, že Hermiona o tých listoch pre Draca nikomu nepovedala. Mathilda Maphetová o tom ale vedela; povzbudzovala Hermionu v tom, aby Draca informovala.

"Čo si o týchto novinkách myslíš?" opýtal sa Harry potichu.

"Prinajmenšom by som mohla povedať, že sú veľmi prekvapujúce," odvetila Pansy. " Nie som... nie som z toho taká rozrušená, ako som si myslela, že budem. Najprv som chcela vybuchnúť, chcela som sa rozzúriť a byť naštvaná, ale nič z toho sa nestalo."

Harry prikývol a odpil si z vína. "Ako som povedal, myslím, že Malfoy je slušný chalan. Keď som ho videl na tom večierku, zdalo sa mi, že sa naozaj stará a očividne mu na tebe záleží. Dokážem si predstaviť, že sa rovnako bude správať aj k Hermione, a to je niečo, čo musím brať do úvahy."

"Hej..." riekla znova roztržito Pansy. "Takže by som mu to mala dovoliť? Mala by som povedať, že som ohľadom myšlienky na nich dvoch v pohode? Čo ak to bude príliš ťažké, čo ak o ňom bude stále rozprávať, alebo mi o ňom povie... viac, ako by som chcela vedieť?"

"Hovoríme tu o Hermione. Som si istý, že bude ohľaduplná a nebude sa pred tebou so svojim vzťahom pretŕčať. Pamätaj na to, že všetko, čo robila, robila pre teba. Stála pri tebe, vždy tam bola pre teba a vždy bude."

"Bojím sa, že to nezvládnem. Aj keď Draco povedal, že zvládnem."

"Vidíš? Súhlasím s ním – fakt musí byť bystrý!" uškrnul sa Harry.

Pansy sa zmohla len na slabý úsmev. Prestala posúvať kúsky svojho jedla po tanieri a položila svoj obrúsok na stôl. "Prepáč, Harry, ale som unavená. Tento týždeň toho bolo v práci... nehanebne veľa. Nevadilo by ti, kebyže ukončíme dnešný večer trochu skôr?"

"Nie, vôbec nie," odvetil Harry odmerane a požiadal o účet.

Kým v tichosti čakali, Pansy nadobudla pocit, že Harry je nahnevaný kvôli tomu, že chce ísť domov. Došlo jej, že na dnešný večer pravdepodobne plánoval niečo viac ako len večeru. Uvažovala nad tým, čo bude musieť zrušiť, alebo naplánovať na inokedy a už-už chcela odvolať svoju prosbu, keď v tom prišiel čašník s Harryho drobnými.

Harry mu poďakoval a bez slova odviezol Pansy z reštaurácie. Vysadil ju a zdržanlivo ju pobozkal, čo len pridalo na Pansyinom nepokoji ohľadom toho, ako ten večer skončil. Spýtala sa Harryho, či sa niečo stalo, ale on to hneď poprel, potom jej krátko kývol a odišiel.

Pansy omráčene vošla do bytu uprostred filmu, ktorý mala Hermiona rozpozeraný. Zasmiala sa. Hermiona bola presne na tom mieste, kde povedala, že bude – na gauči, zakrútená v deke, okolo nej rozťahané knihy a nezdravé jedlo.

Vzhliadla, keď Pansy vstúpila do izby a usmiala sa. "Ahoj, aký si mala večer?"

"Dobrý," odvetila Pansy ľahostajne. "Bol dobrý."

"Len dobrý? Si v poriadku?"

"Hej, len som trochu unavená."

"Okej."

"Pôjdem si ľahnúť."

"Dobre," riekla Hermiona prekvapene. "Tak teda dobrú."

ooo

Dni plynuli. Pansy stále sledovala Hermionu, mysliac si, že po jej rozhovore s Harrym niečo vypláva na povrch, alebo možno sa Harry porozpráva s Hermionou a ona dá niečo najavo...

Navyše, Harry hral urazeného, a nič, čo Pansy  urobila ho nedonútilo povedať prečo. Pripúšťal, že sa tak správal, ale odmietol to vysvetliť. S narastajúcou frustráciou Pansy spravila jedinú vec, ktorá jej zostávala: pozvala Harryho, Rona, Suzette a Draca na hry.

Ron a Suzette dorazili prví, usmievali sa a vrúcne sa pozdravili s Pansy a Hermionou. Ďalší dorazil Harry, s Pansy sa zvítal hrejivým, aj keď stále akosi rezervovaným objatím. Pansy bola prekvapená, ale nemala čas sa ho na to spýtať, keďže Draco práve zaklopal na dvere. Ponáhľala sa otvoriť mu.

"Pansy," povedal ľadovo, keď otvorila dvere.

"Draco," odvetila a zabuchla za ním dvere. "Ďakujem, že si prišiel."

Jediné, čo mohol urobiť bolo, že jej venoval pohľad, ktorý hovoril, že tam byť nechce.

"Už čakáš odpoveď?" zašepkala Pansy.

"Po týždni?" odvetil sarkasticky, a nedbalo na ňu hodil svoj kabát. "Čo som si len myslel?" Bez toho, aby počkal na odpoveď, odišiel z haly a pripojil sa k ostatným v obývačke.

Celý večer bola jedna veľká katastrofa. Prinajmenšom pre Pansy.

S Harrym sa rozprávali len preto, lebo oficiálne neboli pohádaní, a nikto nevedel, že sa spolu nerozprávajú, a teda nemohli preberať dôvod ich neoficiálnej tichej domácnosti. Bola to jednoducho silená, trápna konverzácia; Pansy dúfala, že si to nikto nevšimol.

Draco sa cítil naozaj nepríjemne. Bol nahnevaný na Pansy, lebo mu nedala odpoveď, a navyše sa ani nemohol porozprávať s Hermionou. Všimol si, že Harry a Pansy spolu neboli takí prirodzení ako zvyčajne  a rovnako mu došlo, že Pansy všetko vyklopila Harrymu. To ho dožralo ešte viac.

Harry neustále sledoval reakcie Pansy a Draca a hľadal akékoľvek náznaky – čoho, to sám nevedel. Avšak najviac ho zaujalo to, ako Draco reagoval na Hermionu. Nikdy by si ani len nepomyslel, že by do nej mohol byť Draco zamilovaný. Aj keď spolu ako tím fungovali dobre, zdalo sa, že si ju ledva všíma.

Iba Ron, Suzette a Hermiona sa cítili úplne uvoľnene. To, že Hermiona bola zdanlivo taká veselá a šťastná, Pansy poriadne miatlo. Draco sa tváril, akoby sa mu mal zrútiť svet, ak by nedostal povolenie byť s Hermionou. Ale zdalo sa, že ona nemá žiadny problém s tým, že je v jeho blízkosti. Akoby jej na tom akosi nezáležalo.

Harry si nebol istý, či oceňuje spôsob, ako sa Malfoy správal k Hermione. Ak by ju naozaj miloval, malo by to byť na ňom vidno, aj keby sa to pokúšal skryť. Ale potom, ku koncu hry – a nebol by si to všimol, keby ich tak pozorne nesledoval – Hermiona zašepkala Dracovi niečo o ich ďalšom ťahu. Uškrnul sa, prikývol a potom, skôr, ako sa otočil k ostatným, sa jeho pohľad na okamih zastavil na jej perách.

Harrymu prekvapením poklesla sánka, ale rýchlo sa pozbieral. Bol to malý, ledva badateľný detail, ale napriek tomu tam bol.

Ron a Suzette vyhrali. Potom Pansy z kuchyne doniesla koláč, ktorý na ten večer pripravila a roznášala drinky.

Rozhovor viazol – najviac rozprával Ron a Hermiona. Nakoniec Draco odišiel s tým, že skoro ráno musí do práce.

Pansy ho išla odprevadiť  k dverám a Harry rýchlo vstal a nasledoval ich.

Hermiona sa s rozšírenými očami pozrela na Rona a riekla: "Čo to malo znamenať?"

"Presne!" uškrnul sa. "To napätie... myslel som si, že sa tu zadusím! Napadá vás niečo?"

"Nič!" riekla Hermiona. V jej mysli ale vyvrel malý potôčik obáv.

"Nuž, som rád, že je koniec. Hovorím vám, odteraz by sme mali Malfoya vynechať."

Hermiona sa usmiala. "Veď vieš, že to záleží len od Pansy."

"Čo záleží len odo mňa?" povedala Pansy, ktorá sa práve vracala s Harrym.

"Či Malfoya vykopneme z našich hier," odvetil Ron. "S Blaisom bola o dosť väčšia zábava, naozaj. Malfoy je... neviem, hádam, že je v pohode, ale dokáže sa tváriť trochu ako boh skazy a temnoty."

"Má vlastné starosti," bránila ho Pansy.

Harry jednou rukou objal Pansy. "Budem musieť ísť," povedal jej. "Ale uvidíme sa zajtra, dobre?"

Pansy prikývla a znova sa vybrali ku dverám.

Suzette zdvihla obočie. "Niečo sa tham stalo, nhie?"

"Vyzerá to tak," odvetila Hermiona a pokrčila ramenami. "Pokým si to budú vedieť vyriešiť, nebojím sa."

ooo

"Mám dojem, že si stále nepohla s tou záležitosťou okolo Malfoya a Hermiony," riekol Harry, natiahol sa na deku, ktorú rozprestrel na tráve a založil si ruku pod hlavu.

"Nie, nepohla," odvetila Pansy s povzdychom. Sedela Harrymu pri hlave.

"Stále jej chceš povedať áno?"

"Áno..."

"Čo ti v tom bráni? Malfoy včera vyzeral, že je na teba strašne naštvaný."

"To si vyzeral aj ty!" vyhŕkla Pansy. "Čo sa deje, Harry? Dnes sa tváriš, akoby sa nič... čudné vtedy na tej večeri nestalo, zatiaľ čo ja sa odvtedy cítim naozaj hrozne! Mrzí ma, že som to ukončila skôr, ja som len-"

"Myslela na Malfoya."

"Nie!" povedala pevne. "Bola som len neistá, pokiaľ ide o neho a Hermionu."

"Akceptuješ to, že je do nej zaľúbený? Vieš, videl som to."

Pansy sa na neho so zábleskom zvedavosti v očiach zahľadela.

"Bolo to ledva vidieť; musel som sa poriadne dívať. Ale zbadal som to."

"Áno. Beriem to, že je do nej zamilovaný."

"Berieš to? Vážne?"

Zdvihla zo zeme steblo trávy a pokúšala sa ho zauzliť. "Včera v noci... bol na mňa... taký naštvaný. Bolo to hrozné. Najzvláštnejšie ale bolo, že Hermiona vyzerala, akoby ju to vôbec netrápilo! Akoby vôbec netušila, čo k nej cíti."

"Možno to naozaj netuší. Nemyslíš, že si zaslúži dozvedieť sa to?"

Pansy si povzdychla. "Áno, zaslúži."

"Plánuješ im dať svoje oficiálne povolenie?"

"Áno... Ráno som o tom rozmýšľala. Stále dokážem vymyslieť tucet dôvodov, prečo by som Dracovi mohla povedať nie, ale v skutočnosti ani jeden nie je veľmi dobrý. Nad každým  jedným som porozmýšľala a všetky som zavrhla... a tak to musím dovoliť. A dovolím to. Zaslúži si byť šťastný a zdá sa, že on a Hermiona to majú v sebe a ja to len brzdím."

"Vyzeráš, že si si tým fakt istá," riekol Harry.

Pansy sa usmiala a sklonila sa, aby ho jemne pobozkala na pery. Keď sa od seba odtiahli, zastrčila si prameň vlasov za ucho.

"Som presne tam, kde chcem byť."

Harry sa posadil. "Dovolíš Hermione vídať sa s ním. Chodiť s ním von. Bozkávať sa s ním. Zamilovať sa do neho."

"Áno," odvetila.

"Kedy?"

"Zajtra."

"Vážne?"

Pansy prikývla.

"Tak v tom prípade… chcel by som sa ťa niečo spýtať."

ooo


11. kapitola - Mosty 1/2



Bring Me To Life

11. kapitola – 1.časť

Mosty

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/11/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



11. kapitola – Mosty

1. časť

 

"Stavaj mosty namiesto hradieb a budeš mať priateľov." 

***

 

Milý Draco,

Nemôžem si pomôcť, ale zdalo sa mi, že sa vtedy večer situácia akosi vymkla spod kontroly. Dúfam, že medzi Tebou a Pansy je všetko v poriadku, alebo ste prinajmenšom schopní to vyriešiť. Môžem Ťa ubezpečiť, že absolútne netuším, čo sa stalo, takže Ti nemôžem poskytnúť moje zvyčajné farbisté komentáre a názory!

Môžem Ti len povedať, že dúfam, že sa to dá do poriadku. Mierovou cestou. Bez mágie, zranení a hádzania vecami. A áno, povedala mi o tej drahej váze Tvojej mamy!

Myslím, že som v ten večer bola fakt presvedčivá. Pri Tebe, Pansy a Harrym – ktorí sa spolu posledných päť dní nerozprávajú – som mala pocit, akoby miestnosť mala pod tým tlakom explodovať. Snažila som sa to napätie zmierniť, prinajmenšom kvôli Ronovi a Suzette. Nezdá sa mi ale, že by moja dobrá nálada mohla čo i len trochu preniknúť tým oparom beznádeje, ktorý máš okolo seba (to sú Ronove slová, nie moje).

Aby som to uzavrela, odľahlo mi, keď sa celý ten večer skončil.

Rovnako bolo očividné, že ste sa Ty a Pansy minimálne raz stretli bez toho, aby som tam bola. Čo je z môjho pohľadu úplne v poriadku. Zdá sa, že je schopná byť v kontakte s Tebou a zároveň udržiavať vzťah s Harrym. Vlastne, práve teraz sú spolu niekde vonku. Naozaj sa teším, až ju uvidím, keď sa vráti! Na základe informácií od dôveryhodného zdroja tipujem, že bude veľmi šťastná.

Ako som už raz povedala, a musím to zopakovať – a Matilda so mnou súhlasí – Pansy sa úplne zotavila. Už viac nepotrebuje ani mňa, ani nikoho iného; je sama sebou a podľa mňa je úžasnou osobou. Cez tú záležitosť s Tebou sa dostala a jej vzťah s Harrym je pre ňu prospešný. Ako iste vieš, pravidelne sa spolu zhovárame a on ma informuje o určitých aspektoch ich vzťahu. A ako ti je určite jasné, ja zase posúvam relevantné informácie Matilde, keď ju stretnem. Je to jej názor, že ten vzťah je zdravý. Viem, že Harry by sa s ničím iným nezmieril.

Harry Pansy naozaj, naozaj miluje a ja som ako vo vytržení, keď vidím, ako sa mu dobre darí. Odkedy stretol Pansy... akoby sa opäť vrátil môj najlepší priateľ.

Aké prekvapenie – zase som odbočila od témy!

Pansy je v poriadku. Takže... už Ti nepotrebujem písať. Naozaj nenávidím pomyslenie na to, že budem musieť ukončiť jedinú väzbu s Tebou, ale akákoľvek ďalšia komunikácia by bola neospravedlniteľná. Je mi jasné, že urobíš, čo budeš môcť, aby si to pochopil a ja oceňujem Tvoju snahu.

Štyrikrát som sa pokúsila ukončiť tento list, ale je to príliš ťažké! Uvidíme sa za dva mesiace.

Navždy Tvoja,

Hermiona

Hermiona v nedeľu ráno čítala noviny s hrnčekom čaju v ruke. Draco práve teraz pravdepodobne dostal jej list a naštval sa kvôli nemu, a ona ešte stále nevidela Pansy, odkedy sa vrátila zo stretnutia s Harrym. Rozhodla sa, že v to ráno sa s ňou porozpráva.

"Hermiona," riekla Pansy, keď vošla do kuchyne.

"Áno?" odvetila, uškrnula sa a položila noviny na stôl.

"Nešla by si sa… so mnou poprechádzať?"

"Och! Uhm, jasné," povedala. "To znie fajn."

"Okej. Zobrala som ti bundu," riekla Pansy a hodila jej ju.

Hermiona sa zasmiala, keď ju chytila. "Stále som v pyžame!"

"Ou..."

"Idem sa prezliecť."

O päť minút neskôr sa už túlali Londýnom a vychutnávali si chladné, slnečné novembrové ráno. Kým kráčali, Hermiona si uvedomila dve veci. Pansy chcela preberať niečo konkrétne. Síce viedli zdvorilostné reči, ale myšlienkami bola niekde inde. Tiež chcela ísť na nejaké konkrétne miesto. Šla rýchlo a cieľavedome, hoci Hermiona tú cestu nepoznala.

Po pol hodine skončili pri Waterloo Bridge.

"Och!" vydýchla Hermiona, keď si uvedomila, kde sú.

Pansy kráčala priamo do stredu mosta. Hermiona ju nasledovala.

"Včera som pred tým, ako som šla na rande s Harrym, bola na dlhej prechádzke," začala Pansy a oprela sa o zábradlie. "Rozmýšľala som nad kadečím, ale hlavne nad Dracom." Zarazila sa a hrýzla si peru.

Hermiona riskla pohľad na Pansy, obávajúc sa, kam tento rozhovor bude viesť.

"Uvedomila som si," riekla konečne Pansy, "že si mi od začiatku hovorila, že sa zamiluje, ožení sa a bude bláznivo šťastný. To je celý Draco – ak... raz nájde niekoho, koho bude chcieť, nikdy ju len tak nenechá. Bude tak neskutočne zaľúbený, že na ničom inom mu nebude záležať. A urobí pre ňu čokoľvek.

A potom mi to došlo. Chcem byť súčasťou jeho života – a že to bude neuveriteľný život – ale nie jeho životom. Chcem byť jeho priateľka, ale nie milenka. Som zmierená s tým, že bude milovať niekoho iného. Naozaj; a som si istá, že tomu neveríš. Ale myslela som na to už oveľa skôr. Naozaj chcem, aby bol šťastný.

Uvedomila som si, že ak chcem byť súčasťou jeho života, musím rešpektovať jeho voľbu. Kohokoľvek si vyberie, bude to žena, ktorú chce a ja, ak hodlám byť súčasťou jeho života, budem s tým musieť súhlasiť."

Hermiona pomaly prikývla a cítila, ako v nej narastá hrôza.

"Asi si zvedavá, o čom to tu hovorím."

"Trochu, áno," odvetila Hermiona.

"Mám isté dôvody, a už sa k nim dostávam. Ale najprv... Draco ma pred dvoma týždňami vo štvrtok prišiel pozrieť do práce."

"Och!" vyhŕkla Hermiona a uškrnula sa. "Dozviem sa, čo sa stalo medzi tebou, Dracom a Harrym?"

"Všimla si si to?"

"Pansy, Ron si to všimol."

"Och."

"Hej."

"Každopádne, Draco povedal, že sa so mnou chce porozprávať. Išli sme do kaviarne a..." Pansy sa zhlboka nadýchla. "Povedal mi, že ťa miluje."

Hermione srdce, ktoré bilo stále rýchlejšie a rýchlejšie, kým Pansy rozprávala, zastalo. Zovrelo je žalúdok, jej vnútornosti začali robiť saltá, a v ušiach počula len hučanie. Dokázala myslieť len na to, že asi musela zle počuť.

"Čože?" zmohla sa povedať.

"Je do teba zaľúbený."

Hermione sa ťažko dýchalo, a pokúšala sa znova začať myslieť. Bezvýsledne. "Prečo by to hovoril?"

"V skutočnosti mi povedal o všetkom. O tom, ako si mu písala, o tých troch razoch, kedy ste sa videli vonku, o tom, čo si pre mňa plánovala. O tom, ako ťa on zavolal na večeru; ako on šiel do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých; ako on prišiel do tvojho bytu, keď ťa videl smutnú v divadle... trval na tom, že ty si v tom v podstate nevinne."

Hermiona dokázala len prikývnuť a nesústredene hľadieť na vodu, ktorá rovnomerne plynula popod ňou.

"Zdalo sa mi nemožné myslieť si, že sa do teba mohol zaľúbiť bez tvojej aktívnej účasti, ale ubezpečoval ma, že tvoje listy ho prakticky úplne dostali. Potom ma presviedčal, a to naozaj dôkladne, že je do teba fakt veľmi a úprimne zamilovaný.

Napriek tomu, že naliehal, že si sa za ním nezakrádala, a napriek tomu, že som vo vnútri cítila, že mi hovorí pravdu, nemohla som to len tak prijať. Vtedy v piatok, keď som mala ísť von s Harrym..."

Hermiona konečne vzhliadla na Pansy; hanblivo sa usmievala.

"Strávila som tri hodiny tým, že som sedela v hale pred tvojim bytom s Predlžovacími ušami a čakala som, či sa Draco ukáže, alebo či ty pôjdeš za ním."

Hermione padla sánka. "Žartuješ."

Pansy smutne pokrútila hlavou. "Nežartujem. Ja – myslela som si, že ak príde, budem ťa s tým môcť konfrontovať. Ak by neprišiel, ja... neviem, čo som si myslela, že sa stane potom. A on očividne neprišiel. Nie som si celkom istá prečo, ale nakoniec som uverila všetkému, čo povedal. A Harry a ja sme sa pohádali, lebo som zostala doma namiesto toho, aby som v ten večer šla s ním.

Ten večer, keď sme hrali hry bol proste... chcela som vidieť, ako sa Draco pri tebe správa, po tom, čo mi povedal." Pansy sa zachichotala. "Bol kvôli mne tak neuveriteľne nešťastný, lebo som pre neho ešte nemala odpoveď."

Kým Pansy rozprávala, Hermionine telo sa pomaly vracalo do normálu. Fakt, že Pansy vie pravdu, konečne prenikol do jej mysle. A... on ju miluje?

"Čo tým myslíš?" spýtala sa Hermiona.

"Povedal mi, že s ním nechceš byť kvôli mne. Pretože si nemyslíš, že sa dokážem vyrovnať s tým, že bude s tebou, mojou priateľkou, osobou, ktorá mi pomáhala pohnúť sa ďalej, osobou, ktorá mi vymenovala všetky dôvody, prečo by som to mala prekonať."

Hermiona prikývla.

"Si akosi ticho," riekla Pansy.

"Ja... ja neviem, čo na to mám povedať!"

"Dobre, lebo ešte musím pokračovať. Jedná sa o to, že som to preberala z každej strany. Nakoniec som dospela k tomuto: ľúbi ťa. Chce byť s tebou. Takže," začala Pansy a otočila sa k Hermione. "Čo cítiš ty?"

Hermiona vzhliadla a zhlboka sa nadýchla. "Mám ho rada." Chvíľka ticha. "Veľmi."

"Miluješ ho?"

"Ja..." Hermiona  nechcela povedať nie, ale rovnako ani nechcela povedať áno. "Nie, ale... nemám k tomu ďaleko. Nútila som samu seba udržať si od neho emocionálne odstup. Pretože som nevedela, či niekedy dostanem šancu zistiť, čo k nemu cítim."

"Chceš byť s ním?"

"Och, áno," odvetila Hermiona vážne. "Naozaj strašne! Chcem vedieť, kam to môže viesť – aj keby z toho nemalo byť nič."

Pansy sa zamračila. "Nemôžem len tak dať povolenie niečomu, z čoho nič nemusí vzísť."

"Povolenie?"

"Povedal, že nikdy nebudeš môcť byť s ním, dokým s tým ja nebudem súhlasiť. A požiadal ma, aby som nad tým popremýšľala a zmierila sa s tým."

"Jasné. Ja... naozaj ho mám veľmi rada, Pansy. A mohla by som ho milovať. Chcem len dostať možnosť zistiť to."

"Chceš si ho vziať?"

Hermiona sa usmiala. "Určite sa mi neprotiví myšlienka na to, že by som si ho raz vzala."

Pansy prikývla. "Tak sa teraz dostávame späť k mojej pôvodnej myšlienke. Povedala som ti, že som si uvedomila, že musím akceptovať jeho voľbu, ak chcem byť súčasťou jeho života. Jeho voľbou si ty. Keď som si to všetko prebrala, zistila som, že neustúpi. Chce teba a Draco zvyčajne dostane to, čo chce.  A urobil voči mne príliš veľa ústupkov – teraz už nezoberie nie ako odpoveď. No aj tak sa spýtal."

"Naozaj mu na tebe záleží, Pansy."

Vzdychla si. "Viem. Chcem, aby bol šťastný. A... on chce teba."

Hermionu v očiach zaštípali slzy a srdce jej silno búšilo v hrudi. Pozrela sa na Pansy.

"Takže... urob ho šťastným, dobre?"

Hermiona prikývla a slza jej stiekla po líci. "Och, Pansy! Ďakujem!" vyhŕkla a objala ju. Pansy jej objatie opätovala.

Keď sa rozdelili, Pansy riekla: "Keď už hovoríme o šťastí... Harry ma včera večer požiadal o ruku!"

Hermionin úsmev sa ešte rozšíril, zvýskla a znovu Pansy objala. "Gratulujem! Aj keď som o tom vlastne vedela."

"Vážne?" opýtala sa Pansy.

"Hej. Rozprávali sme sa o tom. Ach... som z vás taká šťastná! Z vás oboch! Ja – páni! Aký skvelý deň!"

"Nemyslíš si, že je ešte príliš skoro?" spýtala sa Pansy s ustaraným výrazom na tvári.

"Vlastne ani nie," odvetila Hermiona. "Vy dvaja spolu nemusíte byť dlho, ale uisťujem ťa, že Harry je pripravený. Trval na tom, že nikdy nič také necítil a že nestojí o 'počkáme a uvidíme'. Nechce márniť čas a riskovať, že ťa stratí."

Pansy pokrútila hlavou. "Nemôžem uveriť tomu, že len pred ôsmymi  mesiacmi som sem celá zdeptaná prišla a chcela skočiť."

Hermiona zovrela Pansy ruku.

"Keď si pomyslím, o čo všetko som mohla prísť," pokračovala. "O Harryho... o teba. O Rona, Suzette... dokonca o priateľstvo s Dracom. Si v tomto taká dobrá, Hermiona. Ak toto nemalo byť to pravé pre teba... myslím, že si si zvolila nesprávne povolanie.. "

Hermionin žalúdok sa opäť stiahol, a uprela pohľad na stánok s kvetmi na konci mosta nie nepodobný tomu, v ktorom si kúpila kyticu kvetov do kancelárie v ten deň, keď našla Pansy. Nikomu svoj príbeh nerozprávala; Harry a Ron vedeli len útržky, lebo boli pri tom. Boli tam, keď sa zdržala v práci – ako vždy – a potom videli, ako sa rozpadla na kúsočky.

Stáli po jej boku a vedeli zopár detailov, ale nevyzvedali, za čo im bola Hermiona nesmierne vďačná.

Teraz, hoci úspešne pomohla Pansy zbaviť sa túžby skočiť z mosta a priviedla ju do plne fungujúceho stavu, došlo jej, že ten problém nikdy nebol v nej. Svoju prácu robila najlepšie, ako vedela a teraz sa konečne cítila pripravená zdôveriť sa.

"Vieš, mala som ňou byť. Pracovala som s Matildou takmer rok."

Pansyine oči sa rozšírili. "Naozaj? Ale... čo sa stalo? Si v tom taká dobrá!"

"Ďakujem," odpovedala Hermiona a prebehla prstom po betónovom zábradlí. "Je to... dlhý príbeh, ale pokúsim sa ho skrátiť. Asi po dvoch mesiacoch mojej praxe u Matildy sa k nám dostala pacientka, ktorá sa neúspešne pokúsila o samovraždu."

"Och," vydýchla Pansy.

"Lillian. Nikdy na ňu nezabudnem. Svoju prácu som spravila. Dodávala som jej sebadôveru, pomáhala som jej hovoriť o veciach, ktoré ju trápili. Ibaže..." Odmlčala sa a zhlboka sa nadýchla. "Pustila som si ju príliš k telu. Myslela som, že by sme mohli byť priateľkami, že niekoho v tomto zmysle potrebovala. Dala som jej zo seba príliš mnoho, priveľmi som sa jej otvorila..."

"Čo sa stalo?" spýtala sa Pansy jemne po chvíli.

"Jej terapia sa skončila, bola vyliečená. Stále som s ňou bola v kontakte, stretávali sme sa... ale po troch týždňoch mi prestala ozývať, neodpovedala na listy, a bola prakticky nezastihnuteľná. Po tom, čo neprišla už na tretie stretnutie s Matildou, som sa s ňou konečne spojila. Povedala mi, že sa jej darí dobre, ale nevyzerala veľmi dobre a bolo očividné, že sa chce odo mňa čo najskôr dostať preč.  O ďalšie dva týždne... konečne uspela v tom, o čo sa pokúšala predtým, ako sme sa stretli."

Pansy zalapala po dychu. "Ona... chceš tým povedať že sa..."

"Zabila sa."

Hermiona načúvala uháňajúcim autám a netrpezlivo trúbiacim klaksónom. Nikdy tie slová nepovedala nahlas a bolo jej zle od žalúdka, ale keď konečne dovolila tým slovám vyjsť z jej úst, cítila ohromnú úľavu.

"To je strašné," zašepkala Pansy.

"Teraz už chápeš, prečo som pri tebe tak váhala, prečo som sa ti neotvorila tak, ako som chcela. Bála som sa, že ak sa ti niečo stane, znovu ma to položí."

Pansy jednou rukou objala Hermionu okolo pliec.

"Po Lillianinej smrti som sa zrútila," pokračovala Hermiona a zažmurkala, aby zahnala slzy. "Sekla som s tým programom, uzavrela som sa pred priateľmi a rodinou a ponorila som sa do seba. Trvalo mesiace, kým som bola zase schopná niečo robiť. Harry a Ron boli úžasní a moji rodičia vždy stáli pri mne. Všetci si mysleli, že aj ja by som mohla skĺznuť do depresie, ale tak ďaleko som nezašla. Myslím, že som sa jednoducho snažila prekonať tú bolesť, ale bola vo všetkom, čo som robila alebo videla."

"Neviem, čo na to mám povedať," riekla Pansy po ďalšej chvíľke ticha.

"To je v poriadku, nemusíš nič hovoriť. Len som chcela, aby si ma pochopila, aby si vedela, čo mám za sebou. Bála som sa, že urobím niečo, čo ťa dotlačí na hranu."

"Preto si sa so mnou nerozprávalo o Dracovi?"

"Áno. A nechcela som do môjho vzťahu k tebe zatiahnuť aj toto.  Chcela som sa sústrediť na teba a na tvoje pokroky."

Pansy sa zamyslela. "Nuž, teraz keď to viem, dúfam, že už budeme môcť všetko robiť spolu. Ty a Draco, s Harrym a so mnou... Nebude do zábava?"

Hermiona sa zachichotala. "Bude to bezpochyby... zaujímavé. Som si istá, že časom to nepohodlie prekonáme."

"Nebude to musieť byť nepohodlné!"

"Bola si zaľúbená do Draca a teraz sa vydávaš za Harryho. Ja som ti zabránila skočiť z mosta a Draco ma... má rád, mňa tvoju kamarátku."

"Vlastne, keď to povieš takto," riekla Pansy s úsmevom. "Takže, kedy sa pôjdeš porozprávať s Dracom?"

Hermiona párkrát zažmurkala. "O čom?"

"O tomto! O mne... o tom, že som so všetkým vyrovnaná."

"Och! Ja... on o tom nevie?"

"Nie, chcela som to povedať tebe. Nie jemu."

"Naozaj neviem. Musím o tom popremýšľať."

"Nuž, neradila by som ti nechávať ho čakať," odvetila Pansy s úsmevom.


11. kapitola - Mosty 2/2



Bring Me To Life

11. kapitola – 2.časť

Mosty

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/11/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

11. kapitola – Mosty

2. časť

Hermiona nevedela, čo má robiť.

Celý zvyšok týždňa sa pokúšala vymyslieť, ako mu to má povedať. V piatok už bola na Pansy trochu naštvaná, že tú ťažšiu časť nechala na ňu. Mohla síce zaklopať na jeho dvere, ale čo potom?

Ako niekomu poviete, že ste dostali povolenie randiť s ním?

V piatok večer šla do Šikmej uličky, aby sa jej lepšie rozmýšľalo. Vošla do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých, keďže ju knihy vždy upokojovali a ponúkali jej inšpiráciu. Keď opustila kníhkupectvo, vykročila smerom ku kaviarni, aby sa navečerala. Ako sa blížila k reštaurácii, začula smiech. Bol to ten druh smiechu, ktorý pritiahne vašu pozornosť a donúti vás všimnúť si osobu, ktorá sa smeje. Bol to smiech niekoho, kto si to naozaj užíva. Hermiona zastala a rozhliadla sa. Na druhej strane ulice zbadala ženu, ktorá sa smiala, ale to nebolo to, čo ju zaujalo. Tá žena tam bola s Dracom.

Hermiona zažmurkala a znovu sa na nich zadívala, aby sa uistila, že je to Draco. Samozrejme, bol to on, smial sa a škeril sa na tú ženu. Hermionu zalial zmätok a pocit, že viac už neznesie. Povedal jej, že počas tých troch mesiacov, na ktorých sa dohodli, sa s nikým nebude vídať. A nakoniec nevydržal ani tie tri mesiace. Hľadela na nich a sledovala, ako sa pohli po ulici.

Hermiona tomu nerozumela – po tom všetkom, čo jej povedala Pansy, ho uvidí v piatok večer s inou ženou... Urobil pre ňu niečo úžasné -  prišiel do Čarodejníckej literatúry pre malých aj veľkých a na narodeniny jej daroval ten náhrdelník. A potom zistí, že sa stretáva s niekým iným. Áno, pre Pansyino dobro, ale aj tak. A potom povie Pansy, že ju miluje... takže čo akože robí?

Nasledovala ich. Ak už pre nič iné, bola odhodlaná sa s ním porozprávať.

Kráčal s rukami vo vreckách. Žena po jeho boku sa usmievala, chichotala sa, dotýkala sa ho. Zastali pred prestížnou reštauráciou a Draco jej podržal dvere, aby mohla vstúpiť a potom vošiel za ňou. Hermiona hľadela cez okno a videla, ako sa pripojili ku skupine ľudí, ktorá tam už bola.

Pozerala sa ďalej; Draco a tá ženská si sadli vedľa seba a začali sa baviť.

Hermiona si uvedomila, že túto Dracovu stránku nepozná, nemá ani tušenia o celej časti jeho sveta. Myslel si, že ju miluje kvôli tomu, čo mu písala, ale... čo robil po zvyšok času? Ako si to vôbec mohol myslieť, keď spolu nestrávili ani jeden celý deň? Sledovala ho s celou tou veľkou partiou ľudí, ktorých nepoznala a srdce jej búšilo napriek tomu, čo jej povedala Pansy. Na tom moste sa jej zdalo také ľahké uveriť, uveriť v to, že by to mohlo byť skutočné. Ale teraz...

Cítila sa mizerne, sadla si na lavičku pred reštauráciou a sledovala kráčajúcich ľudí. Po pár minútach začula, ako sa otvorili dvere, niekto vybehol von a hovoril do mobilu.

"Nie, Higgins, jasne som ti to povedal. Sto – áno. Na Orange street 34, zajtra ráno… áno..."

Ten hlas sa jej zdal príliš známy. Hermiona vzhliadla a zbadala Draca telefonovať. Zažmurkala. Mobil? Zase niečo, čo o ňom nevedela!

Kým počúval muža na druhom konci, si Draco uvedomil, že ho niekto pozoruje. Obzrel sa doprava – Hermiona.

Prekvapene zažmurkal. "Hm... prepáč, prepočul som to, čo si vravel?" povedal do telefónu, no stále sa pozeral na ňu. "Áno... porozprávame sa o tom inokedy... ja v tom problém nevidím..." vzdychol si a zavrel oči. "Jasne som jej povedal, aby poslala štyridsať červených, štyridsať zelených a dvadsať modrých... dobre...dobre. Takže mohol by si to pre mňa urobiť? Zvládneš to? Ďakujem."

Zaklapol mobil a podišiel k nej. "Ahoj," povedal a vrelo sa na ňu usmial.

"Čau," odvetila a mávla mu.

"Čo tu robíš?" spýtal sa.

"Ja... vlastne som bola na prechádzke, a sadla som si sem. Čo tu robíš ty?"

"Prišiel som sa najesť," odpovedal a sadol si k nej.

"Trochu neskoro na večeru, nemyslíš?"

"Mám pracovné stretnutie, ktoré sa trochu pretiahlo."

"V piatok večer?"

"Áno. Pansy ti nepovedala, že veľa pracujem?"

"Spomenula to."

"Už si jedla?"

"Uhm... áno a nie."

"Hmm. Takže ťa môžem pozvať alebo nie?"

"Si sám?" spýtala sa.

"Nie, je tam kopec ľudí. Pracujú v spoločnosti, s ktorou teraz rokujem o fúzií. Sú od talianskeho výrobcu kožených výrobkov. Exotické druhy koží – dračie, hipogrifie, a tak ďalej. Kože nezvyčajných, čarovných tvorov."

"Fascinujúce."

"Chceš... chcela by si ísť so mnou?"

"Ani nie," riekla, lebo ho nedokázala z toho nechať len tak ľahko vyviaznuť. "Kto je tá červenovláska?"

Naklonil hlavu a zdvihol obočie. "Je to dcéra majiteľa tej spoločnosti."

"Och, je pekná."

"A ty tu sedíš len tak, však?" spýtal sa.

"Nuž, úprimne, ani nie. Zbadala som vás pár blokov odtiaľto a sledovala som vás."

"Ach, a prečo si sa neozvala?"

Vzdychla si. "Lebo, Draco. Ja – ja som nevedela, čo si mám myslieť, keď som ťa videla s inou ženou."

Celá jeho tvár znežnela. Natiahol sa po jej ruku, ale nakoniec sa zastavil. "Neviem, čo mám ešte urobiť, aby som ťa presvedčil, že si to ty, koho chcem."

"Ja len..." uprela pohľad na svoje ruky. Zdalo sa, že teraz je ten správny čas, aby si pohovorili o nich dvoch... "Neviem. Len mi povedz, čo ku mne cítiš."

"Myslel som, že vieš, že chcem byť s tebou. Ale musím počkať," riekol horko. "Tri mesiace. Aj keď už len mesiac a tri týždne. A áno, sledujem to."

"Na čo čakáš?"

"Keď tie tri mesiace skončia, rozhodnem sa, že mi je jedno, čo si Pansy myslí, a že mi je jedno, čo si myslíš ty o tom, čo si myslí Pansy a budem ťa bozkávať tak dlho, až kým sa ty nerozhodneš, že ti je už viac ukradnuté, čo si Pansy myslí."

Uškrnula sa. "Myslíš, že bozkávanie to vyrieši?"

"Nuž, viem, čo cítim a viem aj, čo cítiš ty, takže... hej. Prečo nie?"

"Musíš si o svojich... kvalitách... poriadne namýšľať."

Zasmial sa. "Nikdy sa nikto nesťažoval."

Hermiona sa zamračila.

"Och, pre Merlina! No tak, Hermiona. Poď so mnou dovnútra."

"Nebojíš sa, že na to príde Pansy?"

Pozreli sa na seba.

"Mmm... nie," riekol, ale pohľadu do jej očí sa vyhol. "Pretože som jej to už povedal."

Hermiona sa naozaj pokúsila vyzerať prekvapene, ako aj mala byť. Zlyhala.

Draco sa na ňu zadíval. "A... ona to povedala tebe."

Hermiona prikývla.

"Okej, takže teraz všetci vedia všetko. Čo ti povedala?"

"Musíme sa o tom rozprávať práve tu na tejto lavičke?"

"Vzhľadom na to, že nemám ďaleko od záchvatu paniky, myslím, že to tu bude perfektné."

"Nebudú ťa vnútri zháňať?"

"Je mi to úplne jedno."

"Ale čo tvoja obchodné jednanie?"

"Moja obchodné jednanie... mi je totálne ukradnuté."

"Pred piatimi minútami ti to jedno nebolo."

"To je pravda, ale pred piatimi minútami som nevedel, že budeme viesť tento rozhovor. Hermiona, v porovnaní s týmto, mi je to pomerne ukradnuté. Čo ti povedala Pansy?"

"Ona... povedala, že si ju navštívil a že si jej povedal, že... ma miluješ."

"Čože?" riekol omráčene.

Pohliadla na neho a na najkratší okamih ju napadlo, že jej Pansy klamala.

"Nie, vážne som to povedal, ale nemôžem uveriť, že ti to prezradila."

"Naozaj? Nemôžeš tomu uveriť. Fakt nie."

Prevrátil očami a zastonal. "Hádam, že to nie je až také nepredstaviteľné..."

"Vravela, že si jej povedal, že ma miluješ a ako sa to celé zomlelo, a ubezpečil ju o tom, že som... v tejto veci naozaj nevinne; že si sa do mňa zaľúbil prostredníctvom mojich listov, ktoré som ti posielala, lebo si ma o to požiadal. Že si jej opísal všetko, každý jeden raz, čo sme sa za posledných sedem mesiacov stretli. Že si ju požiadal, aby porozmýšľala o tom, či by nám dala svoje požehnanie. Aby sme mohli byť spolu."

Draco na ňu pohliadol. "Správne. A?"

"Povedala, že jej chvíľu trvalo, kým si to všetko premyslela a zmierila sa s tým. Stále dúfala, že jej niečo poviem, alebo že na mne uvidí niečo, čo ma prezradí. Šla von s Harrym, a hoci ju chcel v ten večer požiadať o ruku, nedostal sa k tomu, lebo sa chcela vrátiť domov skôr."

"Počkaj, požiadať o ruku? Akože, aby si ju zobral za ženu?"

"Áno. Vravela som ti to, nie?"

"Nie!" vykríkol prekvapene. "Myslím, že niečo také by som si pamätal!"

"Prinajmenšom som to naznačovala."

"Možno len veľmi jemne – na mňa až príliš jemne."

"Prepáč. No ako som hovorila, Harry bol kvôli tomu trochu mrzutý – aj keď, v skutočnosti, asi bol viac sklamaný, než čokoľvek iné. Sedel tam, pripravený požiadať ju, aby sa za neho vydala a ona začne rozprávať o tebe. Pripúšťam, že rozprávala o tebe a o mne, ale aj tak to Harryho naštvalo. Pansy sa s Harrym nerozprávala až do toho večera, keď si k nám prišiel na hry, ale hádam, že to nejako prekonali. O dva dni neskôr som s ňou šla na prechádzku. Povedala mi, že sa nakoniec zmierila s tým, že... ti na mne záleží a že sa to nezmení. Chce byť súčasťou tvojho života a to znamená prijať aj ľudí, ktorých vo svojom živote chceš ty. Povedala, že o tom rozmýšľala a rozhodla sa... " Hermiona sa odmlčala a pozrela na Draca. Sedel na úplnom kraji lavičky, uprene sa na ňu díval, všetka jeho pozornosť upriamená na ňu a na to, čo sa chystala povedať.

"Draco, ja len... rozmýšľala som. V poslednom čase. Vlastne len posledných desať minút. Je toho toľko, čo o tebe neviem! Toľko sa toho deje v tvojom živote... hovela som si v tej bubline, v ktorej som mala len tých pár našich stretnutí a tvoje listy, a zabudla som na to, že tvoj život plynie aj v tých chvíľach, keď nie sme spolu. Čo bolo väčšinou!"

"Hermiona," riekol jemne. "Všetko je to takto len preto, že to tak byť muselo. Nič by som si neželal väčšmi, ako to, aby si bola súčasťou všetkého, čo robím, súčasťou môjho života. Aby...som ťa vídal každý deň – alebo prinajmenšom aspoň častejšie ako teraz – a mohol sa s tebou porozprávať. Je neuveriteľné, ako veľmi mi chýbaš napriek tomu, že sme spolu nikdy neboli."

Hermiona si zahryzla do pery. "Niečo sa ťa potrebujem spýtať."

Odkašľal si. "V poriadku, čo by si chcela vedieť?"

"Čo ku mne cítiš?"

Pohliadol na ňu. "Nepreberali sme to už? Ľúbim ťa, som do teba zamilovaný, šaliem z teba. Teraz by si mi už, prosím, mohla prezradiť, čo povedala?"

Hermiona sa uškrnula. "Povedala... povedala mi, aby som ťa urobila šťastným."

Draco vydýchol. Potom sa zasmial. Potom zvážnel, zadíval sa na ňu a vyhľadal jej pohľad. "Okej, takže, toto je skutočné. Ja – môžeš byť moja?"

Prikývla s jemným úsmevom.

Váhavo natiahol ruku a odhrnul jej zatúlanú kučeru z tváre. Hermiona sa zachvela. Hľadel na ňu, akoby ju nikdy predtým skutočne nevidel.

"Si taká nádherná," zašepkal a vzal jej tvár do dlaní. Jeho oči boli upreté na miesto, kde sa jej dotýkal. Hermione sa zdalo, že exploduje z toho náhleho a absolútneho pocitu, ktorý sa jej šíril jej telom z miesta dotyku.

Bez varovania ju pobozkal – narazil svojimi perami na jej a ona si pomyslela, že sa v ňom utopí, ale ten bozk bol pomalý... dôkladný... opatrný... neunáhlený...  skúmal každý kúsok jej pier. Presunul ruku k jej tvári a jeho dlaň spočinula na mieste, kde jej sánka prechádzala v šiju a prsty vnoril do jej vlasov.

Držal ju pevne na mieste, akoby sa bál, že mu utečie, akoby sa bál, že by mu mohla chcieť utiecť. Trápil ju nežnou intenzívnosťou  svojej pozornosti. Jeho pery kĺzali sem a tam, sľubovali zázraky a bojovali s vlastnou naliehavosťou. Hermiona chcela viac.

Nikdy v živote nebola tak neskutočne stratená v čare okamihu. Odtiahol sa skôr, ako si stihla pripustiť, že jeho bozky by ju pravdepodobne presvedčili, aby zabudla na Pansy – aby úplne zabudla na Pansy, jedlo, alebo vzduch. Takmer fyzicky ju to zabolelo.

Draco sťažka dýchal, opieral sa čelom o to jej, no ruku z jej krku stále neodtiahol.

"Ach," riekol, hľadiac jej do očí.

Stáli tak blízko, že v skutočnosti videla len jedno jeho oko, ale aj to hľadelo spaľujúco a prevŕtavalo sa cez ňu až do jej úplného vnútra.

"To bolo..." začal.

"Na to niet slov," odvetila.

Usmial sa a odtiahol sa. Hermione sa pozvoľna vracali ostatné zmysly, znovu počula zvuky z ulice, ľudí, ktorí prúdili v zhone premávky. Cítila vôňu jedla, ktorá sa šírila z otvoreného okna reštaurácie. Uvedomila si, že nikto si nevšimol doslova hviezdnu explóziu medzi nimi. Usmiala sa.

"Predstavoval som si tento moment, odkedy si mi o tom napísala v jednom z tvojich listov. 'Jednoducho sa nedokážem nepozastaviť nad čarom prechádzky v daždi.' Vedel som, že…"

Zalapala po dychu. "Ty si to pamätáš?"

"Doslova sa mi to zarylo do mozgu, Hermiona, a ja netuším prečo. Ale toto... toto je lepšie ako všetky tie predstavy, ako všetky tie myšlienky na to, ako sa to stane. Sedem mesiacov, a mne sa teraz zdá, akoby neboli ničím."

Usmiala sa. "Vážne neviem, prečo si na mňa čakal."

Prevrátil očami. "Niektoré veci jednoducho vieš. Vedel som, možno už od toho večera u teba v hale, že to bude fungovať. A ja som nechcel nechať tú možnosť len tak odplávať."

Dvere reštaurácie sa otvorili a vyšla tá červenovláska. "Draco? Pán Malfoy?"

Draco sa obzrel. "Áno?"

"Dúfali sme, že by sme mohli začať, ak... vám to vyhovuje."

Pozrel sa späť na Hermionu, ktorá prikývla. "Áno, hneď prídem," riekol žene. Vošla späť do reštaurácie. "Pôjdeš so mnou?" spýtal sa a vstal.

"Áno, pôjdem."

"Dobre. Ale chcem, aby si vedela, že nie som workoholik."

"V poriadku."

"A ak by si si niekedy myslela, že som, budem pracovať menej."

Usmiala sa. "Okej."

"Až kým sa ti to nebude zdať tak akurát, dobre?"

Zasmiala sa. "Draco, nemusíme o všetkom rozhodnúť práve teraz."

Schytil ju za pás a pritiahol si ju k sebe. "Len si nechcem nechať ujsť príležitosť. Nenechám ťa odísť."

Prikývla, zahryzla si do pery a snažila sa nepobozkať ho a neodtiahnuť ho preč z tej reštaurácie. Tomu druhému odolala, ale v snahe nepobozkať ho zlyhala a tak sa ho tentoraz ona pokúsila utopiť vo svojom bozku.

ooo

"Počkať... čože?"

"Hermiona je s Malfoyom."

Ron sa zamračil a potom mu padla sánka. Potriasol hlavou. "Čože?"

Pansy podala Ronovi vychladené ďatelinové pivo a potom si sadla k Harrymu a tiež mu jedno podala. "Je to pravda."

Ron na ňu vytreštil oči. "Ty o tom vieš? Teda... nevadí ti to?"

Usmiala sa a odpila si zo svojho čaju Earl Gray. "Vôbec nie."

Ron sa pozrel z Harryho na Pansy, potom na Harryho a opäť na Pansy. Pomaly sa mu na tvári roztiahol úsmev. "Dostali ste ma. To bolo dobré."

"Myslíme to vážne, kamoško," riekol Harry. "Už je to koľko... dva týždne, Pansy?"

"Áno, dnes to budú dva týždne. Vrátila sa zo Šikmej uličky a ten výraz na jej tvári... vedela som, že sa s ním stretla! A navyše som sa dozvedela všetky pikantné detaily!"

Ron skrivil tvár. "Nechcem žiadne detaily. Iba... počkaj... ako je toto vôbec možné? Kedy sa to celé stalo?"

"Je to dlhý príbeh," riekla Pansy s úškrnom. "Len sme ťa chceli varovať, keďže sa tu za chvíľu objavia."

"V ten večer," riekol Ron zamyslene, "Keď sme tu hrali tie hry, a bolo to také... divné, bolo to kvôli tomuto?"

Harry a Pansy sa na seba pozreli. "Tak nejako... vážne, Ron, je to dlhý, nudný a zamotaný príbeh," odvetila Pansy.

"Takže sa mám na to spýtať Hermiony?" zavtipkoval s úsmevom.

"Ak ju budeš schopný na pár hodín odtiahnuť od Draca," odpovedala Pansy.

"Tak s tým veľa šťastia," povedal Harry.

"Každú voľnú chvíľu trávia spolu. Od tej prvej noci som ju videla... asi trikrát."

"Páni, naozaj?"

"Vážne," odvetila Pansy. "Hovorila mi, čo spolu robievajú: rozprávajú sa, čítajú, rozprávajú sa, rozprávajú sa o knihách, rozprávajú sa o jeho práci, rozprávajú sa o jej práci – och, a keď už sme pritom, v práci skončila a nastúpila do jednej z Dracových výskumných spoločností. V podstate jej dal firmu, s ktorou si môže robiť čo chce."

Ron pokrútil hlavou. "Po dvoch týždňoch? Čo si myslí, že robí?"

"Och, miluje ju."

"ČOŽE?"

Harry sa zasmial. "Je to pravda. Ale je to súčasť toho dlhého príbehu."

"Ale nie je to tak, že by len teraz začali k sebe chovať nejakú náklonnosť. Už to nejaký čas trvá, naozaj," povedala Pansy.

"Priam mesiace," doplnil Harry.

"Páni, vôbec som o tom netušil!"

"Nikto to netušil," riekla Pansy.

"A... my sme ohľadom toho v pohode?" spýtal sa Ron. "Len sa chcem uistiť, že všetci súhlasíme."

"Áno," odvetila Pansy znova.

"Pravdepodobne sa budú brať," dodal Harry. "Možno ešte skôr ako Pansy a ja."

"Vážne? Tak skoro?"

"Nuž, okolo svadby je toho treba veľa naplánovať a premyslieť. Treba zariadiť tak veľa drobností... Harry a ja sme uvažovali nad júnom. Ale nezdá sa, že by Hermiona chcela veľkú, prepychovú svadbu. Viem si predstaviť, že by sa brali v dome jej rodičov alebo u Draca v záhrade."

"Ja...totálne ma to prekvapilo a som šokovaný a... páni."

"Hej, len... daj Malfoyovi šancu," povedal Harry. "Nie je až taký zlý, naozaj. A je do Hermiony úplne zbláznený."

"Tak to je dobre," riekol Ron. "Lebo ak nie..."

"Presne."

Práve vtedy začuli, ako sa otvorili dvere a chodbou sa rozoznel smiech.

"Už sú tu," zašepkala Pansy. "Ron, skús sa tváriť prekvapene, keď ti to povie, dobre? Je z toho nervózna."

"Chceli sme ti o tom povedať dopredu, aby sme zminimalizovali možnosť, že prekľaješ Malfoya."

"Okej..." odpovedal Ron. "Budem sa tváriť prekvapene. Jasné."

Akonáhle sa Hermiona a Draco ruka v ruke vynorili spoza rohu, Ron upriamil svoj pohľad na Draca a riekol: "Ublíž jej a zažiješ takú bolesť, akú si ani len nevieš predstaviť." Potom sa usmial. "Ahoj, Hermiona!"

Draco sa zasmial. "To znie férovo, Weasley."

"Ron!" zvolala Hermiona s rozšírenými očami.

Tváriac sa, akoby nič nezvyčajné nezaznelo, si Ron pomädlil ruky. "Suzette sa k nám pridá neskôr, ale čo by ste povedali na to, kebyže začne hrať už teraz?"

ooo


12. Epilóg



Bring Me To Life

12. kapitola

Epilóg

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3620476/12/Bring_Me_To_Life

Preklad: Bbarka

Beta-read: Jimmi

Banner: moonjameskitten

Hermiona nájde Pansy, ktorá sa chystá skočiť z mosta.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Luckei1, ktorá napísala túto fanfiction.



 

Takže, dostali sme sa na koniec. Chcem vám všetkým poďakovať za prečítanie poviedky a osobitne chcem poďakovať všetkým vám, ktoré sa ozvali v komentároch :D

Menovite sú to:  doda357, zuzule, denice, Nade, teriisek, anonym, jerry, marci, Lupi, iway, 32jennifer2, larkinh, Svetluska, gama, HOPE, Leann, Rapidez, zuzka, Leannka, kukuriciarka, Pallias, ivas1, myska111, holloway, Jacomo, soraki, SARA,  Nenriki, THEADU, frenci, GwenLoguir, Janna, Monie, Maenea, Aha_Lucia, Isabell, Hanna, adina, eviku,  izabelle, MissK, Ivonka, MayuDaphneMalfoy, aja, Black, anynka, Verka, 3lucky, annemarie16, Adelina, mimi, Wiress, kajinek, welvetka18, jajka111, lucky, luisakralickova, roxaNA, salviq-25, TeriKim, Monie2, NikkyD.

A úplne najviac ďakujem Jimmi. Ty vieš za čo všetko :D

Vaše komentáre ma neuveriteľne tešili ... ani neviete, ako veľa pre mňa dokončenie tohto prekladu znamená... a som veľmi rada, že ste tu boli so mnou :D

Epilóg

Nauč ma žiť

"Stále nemôžem uveriť tomu, že sa naozaj sťahuješ," povedala Hermiona a kúzlom odoslala poslednú krabicu z obývačky. Celá miestnosť bola pobalená, a jediný kus nábytku, ktorý tam zostal bola pohovka.

"Ja viem," odvetila Pansy, neschopná zakryť svoje nadšenie. "Zajtra sa zobudím vo svojom vlastnom dome! Neviem sa dočkať."

Hermiona sa usmiala. "Som na teba taká hrdá, Pansy. To, čo sa chystáš urobiť, je neuveriteľné. Viem, že to bude skvelé."

Pansy si sadla na gauč a zamyslene sa rozhliadla po izbe. "Tak veľa sa tu toho udialo," riekla. "Tak veľa spomienok..." Vzdychla si. Opúšťala byť, v ktorom bývala najprv s Hermionou, potom s Harrym a chystala sa vykročiť do sveta zodpovednosti. Pansy si vyložila nohy na pohovku a rukami si objala kolená. "Bude mi to chýbať."

Hermiona jemne stisla Pansyino plece. "Pôjdem spraviť čaj."

Pansy prikývla. Rozpomenula si na tú prvú noc, ktorú strávila v Hermioninom byte, keď bola celá vydesená a absolútne presvedčená o tom, že Draco príde, a vezme ju preč. Tá jedna noc sa zmenila v stovky a s Hermioninou pomocou bola Pansy teraz už plne vyliečená. Odkedy sa so všetkým konečne vyrovnala na tom istom moste, na ktorom si myslela, že ju stretne jej koniec, zobrala si Harryho Pottera, skončila svoje učedníctvo v cukrárni a nakoniec si kúpila nehnuteľnosť v Rokville, kde si chcela otvoriť vlastný obchod s cukrovinkami.

S Harrym chceli začať žiť v malebnom dvojizbovom byte nad obchodom. Pansy by si nikdy nepomyslela, že by mohla byť šťastná v takom maličkom byte, ale zistila, že kým bude s Harrym, je jej jedno, kde bude žiť.

Hermiona sa vrátila a podala Pansy šálku čaju s dvomi kockami cukru a bez mlieka. Pomaly upíjala a vychutnávala si pocit, ktorý ju prestúpil, keď jej jantárová tekutina kĺzala hrdlom a zohrievala ju až po končeky prstov. Vonku za oknom padal sneh.

"Chlapi sa tu čoskoro zastavia pre posledné veci," riekla Hermiona.

"Bude ti to tu chýbať?" spýtala sa Pansy a vyhľadala Hermionin pohľad.

Hermiona sa usmiala. "Bude, naozaj veľmi." Odmlčala sa. "Prinajmenšom mi bude chýbať to, čo všetko sa tu udialo. Život s tebou, tie večere, ktoré sme usporadúvali, večierky, noví priatelia..."

Pansy sa uškrnula. "Predpokladám, že ti to nebude chýbať dlho. Manor, a obzvlášť jeho vlastník, sa bezpochyby ukáže ako... prinajmenšom schopný rozptýliť ťa."

Napriek tomu, že už boli s Dracom svoji takmer rok, Pansy nikdy nezlyhala v tom, že vyvolala Hermionin rumenec vždy, keď spomenula jej intímny život s ním. Pansy sa vždy vyjadrovala tak, akoby vedela nejaké tajomstvo, s ktorým by sa strašne rada niekomu zdôverila, ale v skutočnosti by to nikdy nepovedala.  Hermiona si dokonca ani nebola istá, či to Pansy robí naschvál.

"Každopádne," odvetila Hermiona ignorujúc priateľkinu poznámku, "Bude mi chýbať život s tebou. Draco je samozrejme úžasný, ale niekedy mi chýbajú naše babské noci."

"Stále ich mávame," pripomenula jej Pansy.

"Áno, ale už sú pripravované, naplánované, zaznačené v kalendári a dvakrát podčiarknuté... chýbajú mi tie spontánne akcie."

"Mne tiež," povedala Pansy a odchlipla si zo svojho hrnčeka. "Tak veľmi ako milujem Harryho..."

Hermiona sa usmiala. "To nie je to isté."

"Ani zďaleka!" odvetila Pansy. Naklonila šálku a posledné kvapky čaju jej vkĺzli do úst. "Ďakujem."

"Niet za čo." Hermiona vzala prázdne hrnčeky a vyčistila ich predtým, ako ich zmenšila a vložila do bezodnej tašky, aby ich bezpečne dopravili do Pansyinho nového domu. "Budeme sa ďalej stále stretávať."

"Prirodzene. Pri hraní hier a na večeriach... " riekla Pansy. "Och! A musím usporiadať večierok, keď prídete na kolaudáciu!"

Hermiona sa usmiala. "Dôvod sa vždy nájde."

Skôr ako Pansy stihla odpovedať začuli zo spálne vravu. Pri príležitosti sťahovania zriadili v tej izbe dočasné premiestňovacie stanovisko. Malo obdĺžnikovitý tvar a všetky krabice a nábytok sa presúval do toho priestoru. Keď sa aktivoval, všetky veci sa dopravili na druhú stranu, do Harryho a Pansyinho nového domu.

Za moment už do miestnosti vstúpil Harry, Ron a Draco, stále pohrúžení do debaty o metlobale.

"Toto bude Kudleyovský rok, kamarát. Buď sa s tým zmieriš teraz, alebo sa na konci sezóny proste budeš cítiť ako idiot," povedal Ron. 

Harry si povzdychol. "Už si zase pri Kanónoch? Pred dvadsiatimi minútami sme predsa s tebou súhlasili!"

"Ja len tvrdím," poznamenal Draco, "Že by sa Everhard mohol trochu viac sústrediť na svoje bránky. Ide mu to, ale myslím si, že to uznanie mu stúplo do hlavy. Ak si nedá pozor, bude priveľmi nafúkaný a zmrví to."

Pansy a Hermiona sa na seba pozreli a naraz pretočili očami.

"Posledná várka," riekla Hermiona obracajúc sa na chlapov. Keď jej venovali plnú pozornosť, ukázala na stenu pri vstupných dverách, kde boli navŕšené krabice. "Už len tamtie škatule a pohovka."

"Áno, madam," reagoval Ron, namieril prútik na tú hromadu a levitoval ju preč.

"Opatrne, Ron," povedala Pansy. "Neponáhľaj sa a nepusti niečo na zem."

"Jasné, jasné," riekol Ron roztržito. Vybral si tú najvyššiu kopu, aj keď bolo jasné, že bude ťažké udržať nad ňou kontrolu. Harry sa pripojil k Ronovi, použil rovnaké zaklínadlo, aby stabilizoval krabice a spoločne ich manévrovali naprieč celým bytom do spálne.

Draco ich pobavene sledoval a potom sa usadil na pohovku medzi Hermionu a Pansy. Jednou rukou objal Hermionu a pritiahol si ju, aby ju mohol pevne pobozkať na pery. Bola taká prekvapená, že odpovedala, omotala okolo neho ruky a zamotala mu prsty do vlasov.

Avšak, neboli to tie hladké, jemné vlasy, na ktoré bola zvyknutá; boli spotené z námahy pri istení krabíc a nábytku, keď ich levitoval vzduchom a snažil sa byť opatrný, aby neporušil ich obsah.

Hermiona sa vymanila z jeho zovretia so znechuteným výrazom na tvári. Draco sa zasmial. "Prepáč, láska. Zabudol som ťa varovať."

Potom si Hermiona uvedomila, že jej manžel dokonca aj páchne, akoby sa celý deň venoval sťahovaniu. Nakrčila nos. "Keď prídeme domov, tvojou hlavnou prioritou bude sprcha."  

Pansy sa zasmiala. "Práve som vám dvom chcela navrhnúť, aby ste si premenili posteľ a použili Silencio, ale hádam, že to nebude potrebné, však nie?"

Keď sa Harry a Ron vrátili do haly, Draco sa znova nahol, aby Hermionu pobozkal. Snažila sa od neho dostať, ale kvôli jeho ruke na pohovke sa nemohla odtiahnuť príliš ďaleko. Draco ju zľahka pobozkal na ústa, tak jemne a opatrne, akoby žil len preto, aby obtieral svoje pery o jej. Hermiona takmer zabudla, že to len chvíľu predtým vôbec nepovažovala za príjemné. Keď sa odtiahol, ten dotyk jej chýbal.

Uškrnul sa a vstal, aby sa pripojil k Harrymu a Ronovi.

Hermiona sledovala jeho kroky a potom sa pozrela na Pansy, ktorá mala na tvári veľmi zvláštny výraz.

"Budeš ma navštevovať, však?" spýtala sa, žmoliac svoje tričko, čo robievala vždy, keď sa cítila neisto.

"Pravdaže!" Ubezpečila ju Hermiona. "Často. Nič sa nezmení. Budeš len kúsok ďalej, to je všetko. Keď prídeme na návštevu, budeme musieť vyskúšať tú kopu nových reštaurácii, ktoré sme vybrali."

"Dobre. Naozaj si myslíš, že som na toto pripravená?" Pansy si zahryzla do pery a zamračila sa. "Odsťahovať sa od všetkého, čo mi je známe, otvoriť si tú cukráreň, sama ju viesť..."

Hermiona povzbudzujúco položila ruku na Pansyino rameno. "Absolútne. Myslím, že si pripravená. Ty a Harry musíte mať svoj vlastný život a založiť si rodinu mimo väzby na Rona a na mňa. A Draca. To je jeden z dôvodov, prečo som nebola v poslednej dobe v dosahu. Draco a ja..."

"Ty si tehotná!" vykríkla Pansy.

"Páni!" povedal Ron, ktorý sa vrátil do izby pre ďalšie krabice s Harrym a Dracom za chrbtom. "Gratulujem, Hermiona!"

"Nie, ja - "

"Predbehli ste nás!" vyhŕkol Harry a ponáhľal sa venovať Hermione nepohodlné objatie, ktoré mu ani tak celkom neopätovala. Potom sa pozrel na Pansy.

"Ani na to nemysli, Harry Potter," riekla a založila si ruky na prsiach. "Ani v najbližších rokoch. Naozaj si myslíš, že o tom teraz uvažujem?"

"Nie, hádam, že nie," odvetil akosi placho.

Draco stále stál vo dverách, jeho doširoka otvorené, spýtavé oči viseli na tvári jeho ženy. Cítil sa... prázdny. Nie, to nebol ten správny výraz. Ani nedýchal; nepočul nič z toho, čo vraveli jeho priatelia. Všetko, na čom záležalo, bolo to, čo na to povie Hermiona. Bol prekvapený, keď zistil, že nepanikári; namiesto toho sa cítil, ako keby visel vysoko vo vzduchu a čakal, kým ho gravitácia pritiahne späť na zem.

Hermiona sa k nemu obrátila a videla ho vyčkávať. "Nie som tehotná," oznámila, pričom neodtrhla pohľad od Dracových očí. "To len Pansy z nejakého mne neznámeho dôvodu dospela k tomuto záveru."

Draco vydýchol, potom rázne prešiel cez miestnosť, vzal Hermioninu tvár do dlaní a pobozkal ju. Ostatní ich v tichosti ohromene sledovali a cítili, že by nemali byť svedkami scény medzi nimi. Keď Draco uvoľnil Hermionu z krátkeho, ale intenzívneho bozku, usmial sa. "Bol by som v pohode, aj keby si bola."

"Naozaj si myslíš, že by som to nepovedala najprv tebe?" zašepkala.

Draco sa narovnal. "Nie, máš pravdu. Nepremýšľal som. Jednoducho som reagoval."

Hermiona venovala svojej priateľke ostrý pohľad.

"Prepáč!" zvolala Pansy so zlomyseľným zaiskrením v očiach. "Ospravedlňujem sa za ten zmätok. Hovorila som bez rozmyslu a bez dostatočných informácií."

Keď muži odišli, Hermiona sa na Pansy zamračila. "Prečo si to spravila?"

Pansy pokrčila ramenami. "Naozaj ma to mrzí. Ja... pravdou je, že som veľa rozmýšľala o... deťoch, pretože viem, že Harry chce mať rodinu. Ja pravdaže tiež. Len ma zaujímalo, či budeme pripravení, a či spoznáme, že už sme pripravení. Dostaneme nejaký signál, alebo čo?"

"Netuším. Myslím, že možno čím viac nad tým budeš premýšľať, tým menej sa ti tá myšlienka bude zdať znepokojivá. Keď ťa pomyslenie na deti neprinúti chcieť utekať a kričať, možno si na to pripravená."

Pansy sklopila pohľad na svoje kolená. "Čo ak nebudem nikdy pripravená? Úprimne, naozaj chcem mať rodinu. Len som si nikdy nepredstavovala, že to budem ja, kto bude vychovávať moje deti."

Hermiona nadvihla obočie. "Ou! A kto si čakala, že to bude robiť?"

"Pestúnka," odvetila Pansy bez rozmýšľania. "Alebo prinajmenšom domáci škriatok. Čo keď budem otrasná matka? Neviem nič o tom, ako sa vychovávajú deti. Budem hrozná, viem to!"

"Čo tým naznačuješ?" opýtala sa Hermiona. "Z čoho to vychádza? Si... si ty tehotná?"

Pansyine oči sa vystrašene rozšírili. "Nie, pre Merlina! Stále ma tá myšlienka desí!"

"Nehody sa stávajú," odvetila Hermiona. "Niekedy nie ste dosť opatrní, zabudneš na zaklínadlo, alebo si nevezmeš elixír..."

"Nie," povedala Pansy pevne. "Som si istá, že som nezabudla."

"Tak potom prečo sa kvôli tomu teraz tak znepokojuješ?" nadhodila Hermiona.

Harry, Ron a Draco sa vrátili pre posledné krabice. Pansy počkala, kým odišli a potom prehovorila.

"Veľa som o tom premýšľala, to je celé. Harry mi minulý týždeň ukázal nejaké fotky jeho rodičov, a bol do myšlienky na rodinu úplne zbláznený... hádam, že sa to na mne prejavilo."

Hermiona sa s pochopením usmiala. "Neboj sa, je to prirodzená súčasť života. Ty a Harry budete úžasní rodičia."

"Ja neviem!" zašepkala Pansy, z očí jej tiekli slzy. "Čo ak ja nebudem? Čo ak budem hrozná matka?"

"Teraz sa tým netráp," riekla Hermiona upokojujúco. "Ešte máš čas. Tvoj vzťah s Harrym ešte musí dozrieť, až kým sa nebudeš cítiť viac prirodzene, viac ustálene a bezpečne. Až potom budeš môcť uvažovať o deťoch."

Zvuk krokov oznámil príchod mužov a Pansy vstala z gauča a potajomky si osušila oči.

"Dámy, potrebovali by sme tú pohovku," povedal Ron veľmi oficiálnym tónom.

Harry a Draco sa chopili gauča zatiaľ čo ich Ron pokrikmi usmerňoval. "Trochu viac doľava... pozor na ten roh!... Už sme v hale, a teraz – opatrne..."

Hermiona a Pansy na seba potichu hľadeli, až kým chlapi neboli preč. Potom Hermiona objala Pansy, ktorá sa rozplakala s tvárou zaborenou do jej vlasov.

"Všetko je v poriadku," ubezpečila ju Hermiona, prekvapená silou emócií druhej ženy. "Bude ti skvele, viem to." To len donútilo Pansy zavzlykať silnejšie. Keď prúd Pansyiných sĺz konečne ustal, odtiahla sa.

"Ďakujem," riekla a potom sa zlomene zasmiala. "Potrebovala som to. Ja len... moja mama pri mne nikdy nebývala. Mali sme pestúnku a domáceho škriatka. Mamu som vídavala len pri jedle, a každá jedna moja myšlienka, všetko, čo som spravila bolo venované tomu, aby si ma všimla, aby na mňa mohla byť hrdá. Ale bolo to, akoby som v skutočnosti neexistovala, akoby som bola len jej ďalšou... ozdobou. Niečím, čo ju vyzdvihne v očiach spoločnosti. Ako nejaká bábika, ktorú mohla obliekať a predvádzať pred priateľmi. Nechcem byť taká, ale nijako inak to neviem!"

Hermiona predpokladala, že kým Pansy plakala, prinajmenšom jeden z chlapov prišiel a zadržal ostatných, čo bolo gesto, za ktoré bola Hermiona vďačná.

"Pansy, teraz sa tým nemusíš trápiť! Nepáči sa mi, keď myslíš na niečo takéto. S Harrym nie ste svoji ešte ani rok, a celkovo spolu nie ste viac ako dva."

"Viem, ale od minulého týždňa som pozorovala matky s deťmi. Teda, naozaj som si ich všímala, chápeš? Sledovala som spôsob, akým na seba reagujú, ako sa spolu zhovárajú. Nikdy som so svojou mamou nič také nezažila."

"Už len samotný fakt, že o tom toľko rozmýšľaš, ma utvrdzuje v tom, že budeš úžasná," odvetila Hermiona. "Nechceš byť taká, ako tvoja matka, a keď to príde, bude nevyhnutné urobiť isté rozhodnutia ohľadom toho, ako budeš postupovať, keď sa na to dáš. A pokým si nenajmeš pestúnku, bude to v poriadku. Viem, že Harry si škriatka nekúpi. Takže výchova vašich detí bude len na tebe a na Harrym." Odmlčala sa. "Už si sa o tom s Harrym rozprávala?"

Pansy pokrútila hlavou.

"Možno by si mala," navrhla Hermiona. "On dokonca nemal ani svojich rodičov na to, aby ho vychovávali. Jedenásť rokov žil v komore pod schodmi! Vy dvaja budete naozaj prinajmenšom zaujímavými rodičmi."

Pansy sa nad tým pousmiala. "Myslím, že až pri tej komore to pri nás neskončí," odvetila jemne.

"Bezpochyby. Už ti je lepšie?"

"Áno," odpovedala Pansy a potiahla nosom. Ovinula ruky okolo Hermiony. "Ďakujem, naozaj."

"Veď na to sú priatelia," riekla Hermiona.

ooo

Ďalší večer hier sa konal u Harryho a Pansy ešte v ten deň, kedy sa presťahovali do ich nového domu v Rokville. Stôl bol pripravený, okolo neho boli rozostavané stoličky, škatule v kuchyni boli pootvárané a ďalšie nepotrebné vecičky pokrývali väčšinu pracovného priestoru. Taniere, hrnčeky a príbory boli síce vybalené, ale vzhľadom na to, že okrem nabratia pohára vody sa v prepchatej kuchyni nič iné nedalo spraviť, jedlo objednali z Troch metiel.

Harry a Pansy, Draco a Hermiona, Ron a Suzette sedeli pri stole a práve začali posledné kolo hry, ktorú objavila Suzette, keď bola s rodinou na výlete v Štátoch.

"Beriem si modré!" riekla Hermiona a natiahla sa po vrecúško s modrými vláčikmi.

"Ja bhiele!" povedala Suzette.

Pansy si rýchlo uchmatla ružové, aj keď nikto iný tú farbu nechcel. Draco si vzal zelené, Ron červené a Harry čierne.

Kým pripravovali hraciu dosku, rozprávali sa, miešali karty a podávali ďalšie pokrmy. Hermiona si všimla, že sa Ron zrazu začal správať zvláštne. S nikým sa nebavil a hľadel do zeme. Práve sa nadychovala, že niečo povie, keď vtom Suzette zalapala po dychu. Ron k nej otočil hlavu, jeho očí mali intenzívny a pátrajúci výraz.

"Och, Ron!" zvolala Suzette a jemne niečo zvierala v dlani.

Ronova tvár očervenela, ale napriek tomu vzal Suzette za ruku. Dvojica na seba strhla pozornosť celej miestnosti. "Ja... tieto veci mi veľmi nejdú," riekol nervózne. "Ale z nejakého dôvodu mi napadlo, že požiadať ťa o ruku dnes večer, medzi našimi priateľmi, je dobrý nápad." Jeho následný smiech znel úzkostlivo. "Ale teraz si nie som tak celkom istý..."

Suzette prakticky vyletela zo stoličky a hodila sa na Rona. "Myshlíš to vážne?" spýtala sa bez dychu.

"Hej, jasné, že áno. Ľúbim ťa."

"Je t´aime! Och, Ron, som thaká šťastná!" Odtiahla sa od neho, slzy šťastia sa jej zaleskli v očiach a podala Ronovi prsteň, ktorý sa skrýval v jej vrecúšku s vláčikmi, aby jej ho navliekol na prst. "Mohol by si?"

Uškrnul sa a napriek trasúcim sa rukám jej nastokol diamantový krúžok na ruku. Suzette na neho skočila a znovu ho objala.

Hermiona sa usmievala, zatiaľ čo ostatní tým dvom gratulovali. Harry šiel prvý a potom sa vrátil ešte raz po Dracovi, na tvári mal rovnako veľký úsmev ako mal v deň, keď si bral Pansy. Zdalo sa, akoby sa všetci hýbali ako v spomalenom zábere, naradostene si potriasali rukami, potľapkávali sa po pleci pred tým, ako vzdali akékoľvek predstieranie a konečne sa objali. Harryho oči sa mierne zahmlili a Hermiona vedela, že je to preto, že bol vďačný za svoj život a za to, že všetci jeho blízki priatelia sú šťastní a spokojní. Pomyslela si na Ginny, ktorá im všetkým veľmi chýbala. Ginny by bola na svojho brata hrdá a rovnako by sa tešila, kebyže vidí ako sa jej kamarátom darí.

V ten večer Hermiona spokojne ležala v Dracovom náručí a zľahučka prechádzala prstami po jeho hrudi. Kým sa milovali, jeho pozornosť bola sústredená výhradne na ňu, ale teraz vyzeral, že je stratený vo svojich myšlienkach.

"Nad čím premýšľaš?" spýtala sa a pritúlila sa bližšie.

Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju na temeno. "Naozaj to chceš vedieť?"

"Pravdaže," odvetila a uprela do jeho očí spýtavý pohľad. "Prečo by som nemala chcieť?"

"Myslím na Pansy... vtedy v byte. O čo šlo?"

"Och." Hermiona sa podoprela na lakti. "Trápila sa kvôli tomu, že raz bude matkou. Nemala práve najlepšie detstvo, ani dobrý vzťah s mamou a bála sa, že ani ona v tom nebude dobrá."

"Hmm," zamrmlal Draco a nepatrne nakrčil čelo. "Mňa vychovávali podobne ako Pansy. Rovnako ako ona som mal pestúnku a domáceho škriatka, ktorí sa o mňa starali. Často sme sa spolu rozprávali o našej podobnej minulosti."

"Aj ty sa bojíš, že nebudeš dobrou matkou?" zažartovala Hermiona.

Draco sa jemne usmial, no potom sa opäť zamračil. "Nie tak celkom," povedal nakoniec. "Ale dobrým otcom, určite. Toho sa bojím. Pozri na toho môjho. Ale... to nebolo to, nad čím som rozmýšľal. Vlastne som nad tým rozmýšľal celý deň."

"Tak nad čím potom?" Znova si ľahla k nemu a hlavu si zložila do ohybu jeho pleca.

"Predtým v byte. Keď som si vtedy chvíľu myslel, že by si naozaj mohla byť tehotná."

"Och," vydýchla a aj jej čelo sa zvlnilo sústredením. "Bol si naštvaný?"

Draco sa odtiahol, aby jej mohol pozrieť do očí. "Naštvaný? To bolo to posledné, čo som mal na mysli! Prečo sa pýtaš?"

Hermiona pokrčila ramenami a Draco si ľahol naspäť. "Pansy a ja sme sa len rozprávali, to je všetko. Nie je na deti pripravená, a ja som o tom už čo-to prečítala. Ľudia reagujú na to, že budú rodičmi rôzne. Časť z nich pociťuje hnev, časť zase strach. Pansy je vydesená. A keďže si spomínal rovnakú výchovu u vás dvoch, myslela som si, že sa možno budeš cítiť rovnako."

"Skôr naopak. Čakal som, že úplne skameniem, že zamrznem na mieste, budem mať pocit, akoby som sa nemohol nadýchnuť a srdce mi bude chcieť vyskočiť z hrude. Ale... nič z toho sa nestalo."

Odmlčal sa a ona vyčkávala, kým bude pokračovať. Keď sa zdalo, že pokračovať nebude, nežne prehovorila. "A čo sa stalo?"

"Ja... čakal som. Zdalo sa, že to trvá večnosť. Chcel som, aby si to buď vyvrátila, alebo potvrdila a vyzeralo to, ako keby celá miestnosť okrem nás dvoch zmizla. Akoby sekundy trvali hodiny a ja som dúfal... a ja som niekde hlboko vnútri dúfal, že si naozaj tehotná. Že to bola pravda."

Hermiona zalapala po dychu, posadila sa a prikrývka jej skĺzla z hrude.

"Čože?"

Draco na ňu hľadel, v tvári sa mu zrkadlila túžba a ešte niečo viac. "Samozrejme som si to neuvedomil, až kým si nepovedala, že to nie je pravda. A vtedy som pocítil zvláštne, obrovské sklamanie. Zasiahlo ma to."

"Nie sme manželmi ešte ani rok!" riekla a snažila sa ignorovať tú vrelosť v jeho očiach.

"Ja viem, láska. A dosiaľ je to úžasné. Jednoducho som len chcel, aby si vedela, ako sa cítim a ako som na to dnes prišiel. Nežiadam, aby sme nad tým uvažovali, alebo sa o to pokúšali." Pokrčil ramenami a zovrel ju pevnejšie. "Som pripravený kedykoľvek budeš pripravená ty. Ale myslím si, že je to pre mňa dôležité, je to veľký krok. Milujem ťa a chcem s tebou mať dieťa," vravel. "Chcel by som, aby sme sa pokúsili o dieťatko."

Hermiona pociťovala drobné iskričky, keď jeho dlaň pomaly a nežne kĺzala po jej ramene. Vzdal svoj pokus zamilovane sa na ňu nedívať a uprene sa zahľadel do jej tváre, čím dal najavo svoje bezprostredné prianie.

Nechcela sa nechať rozptýliť; prinajmenšom nie teraz. "Draco... vec sa má tak, že... nemyslím si, že už som pripravená."

Usmial sa na ňu a túžba v jeho tvári bola okamžite nahradená všetkou láskou, ktorú dokázal vložiť do svojho výrazu. "Ja viem. A nečakám, že budeš pripravená len preto, že som povedal, že ja som. Len som to chcel povedať nahlas."

"V poriadku," riekla, a prevalila sa cez ňu úľava. "Rada by som strávila pár rokov len s tebou. A chcem ťa mať celého pre seba. Je to príliš sebecké?"

Draco sa uškrnul. "Nie, vlastne sa mi tá myšlienka celkom pozdáva."

"Mne tiež." Vzala jeho dlaň do svojich a prechádzala po kontúrach jeho ruky až kým sa nepriblížila k prstu, na ktorom nosil svoju obrúčku. "Len ty a ja..." riekla nežne skôr pre seba, ako pre neho.

Chvíľku počkal a potom obrátil jej tvár k sebe a pobozkal ju. Hermiona mu vzdychla do úst vediac, čo ten bozk znamená. Pomaly a dôkladne skúmal a mapoval každý kúsok jej pier. Keď sa mierne odtiahol, Hermiona sa zamračila.

"Trpezlivosť, láska," zachichotal sa. "Rozmýšľal som, že aj keď ešte chvíľu nebudeme uvažovať nad deťmi, mali by sme čo najviac precvičovať, takže keď raz nadíde ten čas, budeme... och, dokonale pripravení."

Hermiona sa uškrnula. "Zbožňujem precvičovanie. Je to takmer ako robenie domácich úloh."

ooo

Pansy sa v pondelok prvého novembra, päť minút pred záverečnou, rozlúčila so svojou poslednou zákazníčkou. Keď sa dvere za tou ženou zatvorili a malý zvonček zacinkal, Pansy si spokojne povzdychla. Deň prebiehal skvele, hoci, bol to jej prvý deň, takže nemala veľmi s čím porovnávať. Ľudia celý čas prúdili dnu a von, ale výkazmi sa bude zaoberať neskôr.

Pansy obchádzala malú predajňu, vyrovnávala krabice na policiach a uisťovala sa, či sú všetky výrobky perfektne pripravené na ďalší deň – na jej druhý deň. Medzitým podišla k dverám. Už bolo načase zavrieť. Prevrátila ceduľku a prútikom stiahla rolety na oknách. Čakala, že Harry za ňou hneď príde, ale možno sa zdržal v práci.

Zistila, že je vlastne vďačná za pokojnú chvíľu osamote so svojou cukrárňou. Bola len jej. Samozrejme, Harry jej pomáhal dať dokopy financie a kapitál na zariadenie, ale bola to ona, kto spravila z cukrárne útulný a príjemný obchodík. A čo bolo dôležitejšie, ona vytvorila všetky tie dobroty, ktoré ponúkali.

Pansy si vzala papierovačky z celého dňa a malé vrecúško svojej najlepšej čokolády, naposledy sa rozhliadla po obchode a zhasla svetlá. Cez kuchyňu zamierila ku schodom, ktoré viedli do bytu, kde bývala s Harrym. Mala chuť oslavovať a Harry ešte nikdy neochutnal čokoládu, ktorej výrobu mala v rukách len ona sama. Recept na tú čokoládu si schovávala špeciálne na túto príležitosť. Usmiala sa, keď sa kráčala k dverám vediac, že to pre neho bude poriadne prekvapenie.

Posledné myšlienky pre tým, ako stlačila kľučku, venovala rozhodovaniu o tom, čo si pre neho oblečie v tú noc. Zdalo sa, že Harrymu sa najviac páči červená, ale nakoniec si aj tak užili viac so svetlunko modrou.

Otvorila dvere a zistila, že v miestnosti je tma hustá ako smola. Zamračila sa, mávla prútikom smerom ku svetlám a –

"Prekvapenie!"

Pansy zalapala po dychu a takmer pustila veci, ktoré držala v rukách na zem. Harry, Ron, Suzette, Draco a Hermiona, spolu s partiou ich ďalších priateľov zakričali ako jeden.

Harry k nej podišiel, zobral jej spisy a bonbóny a odložil ich nabok. "Blahoželám k tvojmu prvému dňu v obchode, zlatko," riekol. pobozkal ju na líce a vtisol jej do dlane maličkú škatuľku. "To je... na potom," zašepkal zmyselne, na čo sa Pansy začervenala napriek tomu, že len chvíľu predtým myslela na to isté.

Potom sa usmiala a objala svojho manžela. "Ďakujem!" povedala najprv Harrymu a potom ostatným v miestnosti.

Harry ju uvoľnil z objatia a potom ju v náručí zovrela Hermiona. "Teraz budeme podávať predjedlo, a večera bude hotová zhruba sa štyridsaťpäť minút. Naozaj si o ničom netušila?" spýtala sa.

"Nie, o ničom!" zachichotala sa Pansy. "Som totálne prekvapená!"

Draco sa pripojil ku svojej žene a doniesol Pansy drink. "Som na teba naozaj veľmi pyšný, Pansy," riekol pochvalne.

Pansy sa usmiala. "Ďakujem ti, Draco. Mal by si sa u mňa zastaviť a popozerať sa tam. Dám ti vzorku zadarmo." Pomyslela si na špeciálne bonbóny, ktoré urobila a rozhodla sa, že vyrobí ešte zopár dávok. Hermiona jej poďakuje neskôr.

Draco a Hermiona odišli a Pansy sa začala rozprávať s ostatnými hosťami. Suzette nerozprávala o ničom inom ako o nadchádzajúcej svadbe, zatiaľ čo Ron vyzeral, že by už chcel mať celú tú prekliatu záležitosť z krku a za sebou. Blaise Zabini prišiel so svojou najnovšou priateľkou, Hannah Abbottovou, ale Pansy neušli tie túžobné pohľady, ktoré celý večer vrhal na Hermionu. Chudák Blaise, pomyslela si. Hermiona bola ženou, ktorá sa dá stretnúť len raz za život, a Draco si ju uchmatol pre seba. Blaise s tým už nemohol nič urobiť.

Ten večer bol dokonalý, ale Hermiona začala všetkých vyprevádzať hneď po večeri.

"Pamätaj, Pansy – a vlastne aj vy ostatní, dalo by sa povedať –zajtra sa ide do práce! Pansy sa potrebuje vyspať."

Väčšina prítomných prevrátila očami, či už doslova, alebo len vnútorne, ale Pansy to bolo jedno. Hermiona robila to, o čom si myslela, že je pre Pansy najlepšie. Avšak Hermiona nevedela, že Pansy nemá v úmysle ísť spať skoro, ale že plánuje stráviť zvyšok večera so svojim manželom.

Nakoniec odišli všetci okrem Draca a Hermiony. Kým Hermiona zbierala svoj riad, zmenšovala ho a ukladala do kabelky, Pansy vložila dva kúsky čokolády zabalené do pergamenu do vrecka na Dracovom kabáte.

Hermiona Pansy naposledy dlho objala a rozlúčila sa s ňou.

"Ďakujem," riekla Pansy. "Za všetko."

"Rado sa stalo," odvetila Hermiona a vkĺzla do svojho kabáta. "Toto všetko... to, čo si urobila, je úžasné. Som na teba taká hrdá. Pekný večer, vy dvaja. A čoskoro sa zastavíme v cukrárni." Pozerala sa na Harryho. "Dúfam, že si pripravený na to, čo si pre teba pripravila v obchode, Harry. A pi veľa tekutín, aby si mal dosť sily. Dobrú!"

Na to sa šibalsky usmiala, vyšla z dverí a zanechala za sebou dvoch zmätených mužov a zapýrenú Pansy. Draco zalovil vo svojich vreckách, aby na našiel rukavice, a našiel kúsky čokolády.

"Čo je to?" spýtal sa a začal z vreciek vyťahovať ruky aj s bonbónmi.

Pansy zachytila jeho ruky a zastrčila mu ich späť. "Proste choď domov. Jeden je pre teba, druhý pre Hermionu. Užite si to." Vytisla stále zmäteného Draca z dverí a zamkla za ním.

Harry na ňu žiadostivo hľadel. "Čo sa deje?"

Usmiala sa. "No, aj ja mám pre teba darček. Presunieme sa do spálne a otvoríme ho, čo ty na to?" Vzala ho za ruku, schytila vrecúško s čokoládou a viedla ho po chodbe. Po prvýkrát v živote sa Pansy konečne cítila šťastná a spokojná. Mala úžasného manžela, skvelých priateľov a teraz dokonca vlastnila obchod, kde vyrábala sladkosti a cukrovinky, ktoré robili iných ľudí šťastnými. Konečne bol jej život taký, akým ho chcela mať.

ooo

AN: Hra, ktorú hrali, sa nazýva Ticket to Ride. Je určená pre 2-5 hráčov, no v tomto príbehu som sa rozhodla, že budú hrať špeciálnu edíciu pre viac ako 5 hráčov.

Ďakujem všetkým, ktorý zostali s poviedkou aj počas dlhej prestávky a editovania. Naozaj dúfam, že sa vám epilóg páčil. Vaše komentáre boli úžasné a povzbudzovali ma viac, ako si viete predstaviť! ĎAKUJEM!

PP: Počas tej hry, aspoň podľa toho, čo som pochopila, hráči na hraciu plochu, kde sú predkreslené trasy spájajúce dve miesta, ukladajú malé pestrofarebné vláčiky.