Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod k poviedke



Predstavujeme vám novú poviedku, ktorú bude prekladať Eli.



Prehlásenie: Nie som vlastníkom postavy Harry Potter ani piesne „Time After Time“ od Cindy Lauper. Tiež nie som vlastníkom Vianočného plesu alebo postavy Hermiony, Harryho či Ronových spomienok.


Polnoc. Tajomné dievča. Stratený predmet. Znie vám to povedome?  Zamyslite sa znova...

Hermiona nezískala späť svoju naušnicu, Draco nikdy nezistil, kto bol jeho Popoluškou a teraz ktosi iný zaujal Hermionino miesto. V rozprávkach mágia vždy vykoná svoje, potom zazvoní zvonec a rozprávky je koniec.  Ale keď sa stretnú dobré a zlé sily, nemusí sa to skončiť „... a žili šťastne až do smrti...“


1. Začiatok



Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

Autorom originálu  Once Upon a Hogwarts : Lily in a Pond

Prehlásenie: Nie som vlastníkom postavy Harry Potter ani piesne „Time After Time“ od Cindy Lauper. Tiež nie som vlastníkom Vianočného plesu alebo postavy Hermiony, Harryho či Ronových spomienok.



1. Začiatok

Veľká sieň bola presiaknutá cencúľmi. Steny boli pokryté lesknúcou sa námrazou. Stoly a podlaha boli ľahko posypané trblietavou vrstvou iskrí. Sudičky (The Weird Sisters) pobrukovali do mikrofónu smutnú, pomalú pieseň. Dievčatá a chlapci sa pomaly knísali na tanečnom parkete. Vianočný ples bol v plnom prúde.

Hermiona Grangerová si tesnejšie pritisla hlavu na hruď Draca Malfoya. Želala si, aby tento okamih trval navždy. Hermiona vedela, že ak ju Harry alebo Ron prichytia pri tanci s Malfoyom, pravdepodobne ho zabijú priamo tam a jeho telo hodia do kuchyne, aby ho ugrilovali na zajtrajší obed. Ale našťastie, Harry a Ron záhadne zmizli, dúfajme, že nie maznať sa do ružových kríkov, pomyslela si Hermiona. Okrem toho, Hermione bolo úplne jedno, či by to Ron videl alebo nie. Ron bol taký egoistický hlupák, že všetko by bolo lepšie, ak by videl tancovať Hermionu so svojim najhorším nepriateľom. A úprimne, kým bol, že robil poznámky o Viktorovi alebo Viktorkovi, ako ho nazval.

Draco Malfoy sa usmial a pritiahol si Hermionu trochu bližšie. Nemal ani tušenie, kto to dievča je, okrem toho, že prišla s Viktorom Krumom. Dosť čudné, keďže on bol silno pripútaný k Hermione Grangerovej, chrabromilskej knihomoľke.  Ale súdiac podľa toho, ako hovorila, bol si istý, že bola buď z Bystrohlavu alebo Slizolinu a bol si istý, že nebola nič menej ako čistokrvná.

CVAK!!

Hermiona a Draco sa odtiahli.

„Ahoj, Her-„ Colin Creevey zapišťal, keď mu Hermionina ruka zakryla ústa. Bola by to úplná katastrofa, keby Malfoy teraz zistil, kým je. Hermiona prechovávala tajnú náklonnosť k Dracovi Malfoyovi už od druhého ročníka, odkedy ju prvý raz nazval humusáčkou. Robilo jej celkom dobre, že mu mohla zabrnkať na citlivú strunu a donútiť ho, aby povedal niečo takéto. A aj keď výraz humusáčka bol naozaj hanlivý, vedela, že to tak nemyslel... koniec koncov, nepoužíval ho často za tie roky.

„Čo tu robíš, Creevey?“ spýtala sa Hermiona, snažiac sa, aby to znelo slizolinsky. Pri pohľade na Colina cez Dracovo rameno silno zavrtela hlavou a dúfala, že Colin pochopí odkaz. „Vianočný ples je len pre štvrté ročníky a vyššie a nemyslím si, že teba, vychrtlého fagana, ktorý píše otravné muklovské výmysly, by pozvalo staršie dievča.“ Hermiona pridala k svojmu neobvyklému správaniu protivný smiech.

 Draco pozorne načúval. Je určite zo Slizolinu, pomyslel si. Len Slizolinčan mohol povedať niečo takéto a pritom necítil žiadne výčitky svedomia.

„ – a chcel som odfotiť Harryho, keď som tu zbadal teba... vás, ľudkovia,“ vysvetľoval Colin.

„V poriadku, Creevey, máš svoju fotku, teraz mi zmizni z dohľadu,“ povedal Draco nedbanlivo. Naklonil sa a zašepkal Colinovi, „Daj mi kópiu tej fotky.“

Draco sa narovnal a tváril sa, že si kontroloval okraj habitu.

„Tak,“ povedal Draco, keď sa otočil späť k Hermione. „Zatancuješ si so mnou ďalší tanec?“

Hermiona pozrela dole. „Prepáč, ale nemôžem. Môj partner sa práve vrátil,“ zamrmlala k svojim topánkam.

„Ach,“ odpovedal Draco. Vo svojom vnútri zabíjal Viktora Kruma za to, že pozval toto dievča na ples. Ako sa Krumovi podarilo dostať ju pod svoj veľký ozrutný orlí nos? To dievča bola zrejme Slizolinčanka, tak ako to, že si ju nevšimol?

„Dobre, ale sľúb mi, že si znovu zatancujeme, ak Krum nebude k dispozícii,“ povedal jemne.  V žiadnom prípade ju nechcel stratiť kvôli Krumovi!

„Sľubujem,“ odpovedala Hermiona s úsmevom. Kto vedel, že by Draco Malfoy mohol byť tak milý?  Nie je milý, pokarhala samú seba za to, že si pomyslela takú absurdnú myšlienku. Je k tebe milý iba preto, lebo si celá vyobliekaná, so skrotenými vlasmi a pretože si myslí, že si Slizolinčanka!

„Ach, Viktor!“ zvolala povrchne. Hermione sa Viktor páčil, ale tajne si myslela, že bol pre ňu trochu príliš neohrabaný. A aj keď to nerada priznávala, Ron mal pravdu. Bratríčkovanie sa s nepriateľom pripadalo... také divné. „Kde si bol?“ Ich hlas zanikli ako Hermiona viedla Viktora ďalej od Draca.

„Draco! Tak tu si!“ Draco zastonal.  Obrovská masa hrozných naberaných ružových šiat sa náhlila k nemu.

„Pansy,“ zareagoval trochu s grimasou, keď po druhý raz zazrel jej otrasné oblečenie.

Pansy naširoko otvorila oči a ani nemrkla so svojim troma vrstvami špirály nanesenými riasami. „Nechceš tancovať?“  Draco hneď na to vyzeral zdesene.

„Eee.. musím ísť na toalety,“ dostal zo seba skôr, než čo najrýchlejšie opustil Veľkú sieň.

Pansy našpúlila ústa. „Och, kruci. Hmm... kde je ten Anthony Goldstein? Anthony! Poď sem, ideme tancovať!“

- - - - - - - -

O hodinu neskôr pristúpila Hermiona znovu k Dracovi, ktorý sa krčil v diskrétnom kúte.

„Tak,“ zašepkala nervózne. „Tá ponuka stále platí?“

Draco vyskočil a hľadel na Hermionu. Potom jeho tvár preťal úsmev. Prestaň sa usmievať! Nakričal na seba. Usmievaš sa viac, než za celý svoj život! Blázon, začni sa škeriť!

Draco sa chladne usmial. „Vždy.“

Hermiona sa opatrne obzrela po Harrym a Ronovi, ale pretože ich nikde nezbadala, s radosťou prijala natiahnutú Dracovu  ruku.

Začala nová pieseň a Hermiona ju spoznala.

„Hej, toto pozn- “, Hermiona rýchlo zakašlala, aby zakryla svoju chybu.

„Si v poriadku? Nepotrebuješ sa napiť?“ spýtal sa Draco.

„Nie, nie, som v poriadku,“ odpovedala Hermiona a veselo sa usmiala, keď si druhú ruku položila na Dracovo rameno. Také zamatovo jemné... ako on, pomyslela si Hermiona s úsmevom.

Ležím v posteli a počúvam tikot hodín

A myslím na teba

Chytená v kruhu zmätkov

Nie je to nič nové

Premietam si teplé noci

Ktoré sú za nami

Kufre spomienok

Čas po čase

„Ako to, že som si ťa nikdy predtým nevšimol?“ spýtal sa Draco nežne, keď sa s Hermionou pomaly pohyboval.

Hermiona rozmýšľala, ako odpovedať a potom opatrne zareagovala, „Možno si ma videl, ale v skutočnosti ... nevidel.“

Na okamih sa Draco zamyslel a potom zamračil. „Tak ako sa voláš?“

„Nepoviem ti to. Musíš na to prísť. Ale dovtedy, môžeš si myslieť, že som Popoluška.“ žmurkla Hermiona. Bola to pocta pre jej obľúbený príbeh z detstva na dobrú noc.

„Dobre, Popoluška, viem, že máš hnedé vlasy a hnedé oči. Si múdra a si Slizolinčanka. Ale to je všetko, čo o tebe viem.“

„Nuž, tieto stopy by ti mali stačiť, aby si zistil, kto som. V tejto škole nie je veľa dievčat, ktoré sú múdre, hnedovlásky a s hnedými očami.“ Hermiona si zakúsla do pery a rozhodla sa nespomenúť časť o Slizoline.

Draco sa rozosmial. „To je pravda. Nie veľa pekných dievčat je múdrych.“ Hermiona si okamžite spomenula na Lavender Brownovú a Parvati Pattilovú a rozosmiala sa. „Mám rád múdre dievča. Dokáže trvať na svojom.“

Ak budeš stratený, obzri sa a nájdeš mňa

Čas po čase

Ak padneš, chytím ťa, budeš to čakať

Čas od času

čas od času

čas od času

Ako pieseň skončila, Hermiona sa neochotne odtiahla od Draca.

„Musím ísť. Je polnoc,“ zašepkala. „Je mi to ľúto.“

„Počkaj!“ Draco zúfalo vykríkol. „Vráť sa!“ Na sekundu to vyzeralo, že jeho tajomné dievča plakalo, keď mu mávalo na rozlúčku. Ale pravdepodobne to bol klam spôsobený svetlom, uvažoval. Prečo by plakala? Môžu sa znovu vidieť.

Hermiona vzlykajúc bežala naprieč Veľkou sieňou. Jej čarovná noc skončila. Zajtra sa zobudí a znovu bude pre Draca knihomoľka Grangerová s neposlušnými vlasmi. A to bolelo.

 Hermiona zastala, keď zbadala spodnú časť obrazu Tučnej panej. Nohy ju automaticky niesli do chrabromilskej veže.

„Rozprávkové svetlá,“ povedala pridusene a zakopla.

„Čo je, moja milá, čo sa deje?“ spýtala sa Tučná pani skôr, než Hermiona za sebou zabuchla. „Prepáč, že sa snažím byť nápomocná!“ prišla tlmená odpoveď.

„Hermiona?“ ozval sa opitý hlas od kozuba.

„Ach, to si ty, Ron,“ povedala Hermiona monotónne, pamätajúc si na hádku, ktorú spolu mali predtým, ako prvý raz tancovala s Dracom.

„Tak? Čo je na mne zlé?“ nahnevane povedal Ron a konce jeho uší sa mu začali červenať. „Nie som dosť dobrý pre teba? Na rozdiel od Viktorka?“

„Nie, Ron, si úplne v poriadku-“ Hermiona začala hovoriť, ale Ron ju prerušil.

„Ach, naozaj? Úplne v poriadku? Predpokladám, že potom Viktorko musí byť neodolateľne dokonalý!“

„Ron, nevolaj ho tak! Toto je všetko kvôli tomu, pretože na neho žiarliš, nie? Žiarliš, Ronald Weasley, že sa mi podarilo získať skvelé pozvanie na ples a tebe ostali len zvyšky!“ Hermiona bola naozaj nahnevaná a jej elegantný účes sa začínal rozpadať.

„Žiarlim? Prečo by som mal žiarliť na egoistu, človeka s krivým nosom a kačacou chôdzou ako on?“

„Pretože je vo všetkom lepší ako ty! Áno, Ron, vždy bol jeden krok pred tebou, však?“ Hermiona nebezpečne zavrčala.

„Nuž-“ Ron začal rozprávať, ale Hermiona ho prerušila, keď kútikom oka zbadala Harryho vstupovať do spoločenskej miestnosti.

„Nuž, či sa ti to páči alebo nie, vieš, na čom si, však?“

„Hej?“ zareval Ron. „A to je?“

„Keď bude nabudúce ples, požiadaj ma skôr než tak spraví niekto iný a nenechávaj si ma ako poslednú možnosť!“ A s tým sa Hermiona zvrtla na podpätku a dupotala hore schodmi do dievčenskej spálne.  Ešte než zabuchla dvere, počula ako Ron prská na Harryho.

„No, dobre – to len dokazuje – úplne chýba podstata-“

Hermiona si povzdychla a hlbšie zaborila do vankúša. Počas jednej noci sa zamilovala do niekoho, kto jej zlomil srdce a mala veľkú výmenu názorov s jedným zo svojich najlepších priateľov. A vrcholom všetkého bolo zistenie, že jedna z jej vzácnych zafírových náušníc chýbala. Bola si istá, že zajtrajšok bude pekelný deň.

- - - - - - - -

Medzitým sa v Slizolinskej spoločenskej miestnosti Draco prechádzal popri kozube. V ruke držal malú zafírovú náušnicu, na ktorú takmer šliapol, keď vybehol z Veľkej siene, aby prenasledoval svoju tajomnú dievčinu. Draco si bol úplne istý, že náušnica patrila jeho tajomnému dievčaťu, jeho Popoluške. Bol rozhodnutý nájsť svoju Popolušku a zistiť, komu zo Slizolinu chýbala zafírová naušnica a zároveň mala hnedé vlasy a oči.

Draco hľadel ako sa Daphne Greegrassová a Theodore Nott vtackali dnu, pričom sa smiali a rozprávali. Zdalo sa, že je Daphne opitá, pretože obyčajne bola zdržanlivým dievčaťom. Theo mal ruku prehodenú okolo jej ramien a zdalo sa, že si vychutnáva ten pocit. Nato si Draco sadol oproti a pretrel si oči. Videl to, čo videl? čudoval sa. Daphne Greengrassová mala na sebe modré šaty a zdalo sa, že jedna z jej zafírových náušníc chýbala. Hnedé vlasy, presne takej farby ako mala jeho Popoluška, jej padali do očí, takže nemohol povedať, či boli hnedé alebo nie. Ale, prízvukoval si Draco, doteraz sa na ňu hodili všetky fyzické vlastnosti. Bola možná pravá láska možná alebo si to len namýšľal?

„Daphne,“ povedal Draco. „Nott.“ Theodore mu so zovretými perami venoval úsmev.

Hnedé oči, sedí. Hnedé vlasy, sedí. Modré šaty, jedna zafírová náušnica, sedí, sedí. Slizolinčanka, sedí, pomyslel si Draco.  Teraz k chýbajúcej stope.

„Daphne,“ začal. „Je toto tvoja náušnica?“ Draco ponúkol malú, ale elegantnú modrú guličku.

A na okamih si pomyslel, že sa Daphne náhle zaleskli oči, ale potom ten pohľad zmizol a Draco sa domnieval, že to musel byť klam spôsobený svetlom.

„Ach, to je! Ako si ju vôbec našiel?“ Daphne si pritisla náušnicu na hruď.

„Mám svoje spôsoby,“ odpovedal Draco uhladene. „Ale viac o tom neskôr. Daphne, budeš mojou priateľkou? Zabudni na Thea a buď so mnou. Si dievča, s ktorým som tancoval pred niekoľkými minútami... len to pripusti.“

Celá slizolinská spoločenská miestnosť stíchla, s výnimkou Pansyinho úzkostlivého výkriku „Nie!“

„Sklapni, Pansy,“ povedal Draco bez toho, aby spustil oči z Daphne. „Tak, budeš moje dievča?“

„Žartuješ? ÁNO!“

Draco sa uškrnul a potom ju pobozkal na pery a cítil sa byť veľmi spokojný sám so sebou. Získal svoju Popolušku a boli si  predurčení na veky vekov. Tak prečo ten bozk chutil tak zle? čudoval sa. Je to asi len preto, že boli na verejnom mieste a Blaise zavíjal ako vlk, usudzoval Draco.

Draco odtrhol svoje pery od Daphniných, aby zasiahol na jeho adresu skôr, než sa vrátil k maznaniu s Daphne „Sklapni, Blaise.“ Nikto si nevšimol Theodora Notta, zabudnutého ako dav jasal nad Dracom, ktorý sa s pocitom zrady na tvári vytratil do chlapčenskej spálne.

0o0

Ginny Weasleyová sa s Nevillom Longbottonom vpotácali do chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Do polnoci tancovali všetkými štýlmi a Neville nebol najlepším tanečníkom;  pomerne dosť jej postúpal po nohách.

Ginny sa zrútila do kresla pri kozube a blízko svojej nohy zbadala detskú knižku.

„Popoluška,“ prečítala nahlas a začala čítať, unavenejšie než bola. Pri prezeraní stránok sa spokojne usmiala.

„A žili šťastne až do smrti,“ zamyslela sa Ginny, keď skončila. „Myslím, že dnes v noci sme všetci našli svoj šťastný koniec, nie?“

Netušila, že hlavná knihomoľka v dievčenskej izbe na poschodí plakala nad svojim nešťastným koncom, až kým nezaspala.

Netušila, že iná osoba v slizolinskej spálni prežívala svoj mylný šťastný koniec.

Netušila, že v dnešnú noc nikto nenašiel svoj šťastný koniec.

Ale samozrejme, toto bol Rokfort. Mágia môže všetko napraviť.

... Je to tak?

(pp.. preklad piesne http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=104707&sid )


2. MFP sa blíži



 

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

Autorom originálu  Once Upon a Hogwarts : Lily in a Pond

Prehlásenie: Nie som vlastníkom postavy Harry Potter ani piesne „Time After Time“ od Cindy Lauper. Tiež nie som vlastníkom Vianočného plesu alebo postavy Hermiony, Harryho či Ronových spomienok.

Poznámka prekladateľky: dej prvej časti sa odohráva v treťom ročníku a čiastočne sa zhoduje s dejom v origináli, ale od druhej časti sa dej odohráva v siedmom ročníku a nezhoduje sa s originálom



2. MFP  sa blíži

„Všetci pozor.“ Profesorka McGonagallová, teraz riaditeľka Rokfortu, lyžičkou zacinkala na sklenenú čašu pred sebou. Všetci vo Veľkej sieni stíchli pod vplyvom známeho prísneho pohľadu, ktorý vyslala všetkými smermi. “Tento rok budeme mať ples veľmi podobný tomu Vianočnému plesu, ktorý sme mali pred niekoľkými rokmi, na oslavu nášho zjednotenia v týchto temných časoch.“

Ron a Harry sa neveriacky pozreli na seba a zazerali na Slizolinčanov. Slizolinčania opätovali gánenie.

„McGonagallovej už načisto preskočilo?“ zašepkal Ron Harrymu a Hermione. „Dúfam, že vie, čo hovorí; zjednotenie, môj zadok...“

„Možno jej niekto iný napísal reč,“ povedal Harry s nádejou. „Niekto, kto je priveľmi optimistický a trochu podlieha sebaklamu. Možno je to tá bielovlasá čarodejnica zo Starovekých rún; každý piatok vyzerá úplne mimo.“

„A čo zvyšok týždňa?“ spýtal sa Ron.

„No, vtedy vyzerá len opitá,“ zachechtal sa Harry.

Hermiona, novo vymenovaná hlavná prefektka, zazerala na nich.

„Tí z vás, ktorí ste boli na Vianočnom plese, viete, aké platia pravidlá. Tí z vás, ktorí ste neboli, vaša účasť je možná vtedy, pokiaľ budete pozvaní starším študentom, ak predpokladám, ste všetci práve v treťom ročníku.“

„Popraj Crabbovi a Goylovi, nech ich preradia o štyri ročníky nižšie,“ zašepkal Ron Harrymu. Vymenili si dva úškrny.

„Huš, vy dvaja!“ zasyčala Hermiona. „Profesorka McGonagallová hovorí niečo veľmi dôležité! A ty Harry, ako hlavný prefekt, mal by si robiť česť svojmu postaveniu!“

„Hej, Ron,“ zašepkal Seamus cez stôl, „nie si zvedavý, či nás bude nútiť obliecť si slávnostný habit?“ Ron okamžite nadobudol  bledozelený odtieň, zatiaľ čo sa Seamus a Dean potichu chichotali. Profesorka McGonagallová sa zamračila ich smerom. Pod jej spaľujúcim pohľadom chlapci okamžite stíchli.

„Ehm. Ako som povedala, tento ples bude rovnaký ako Vianočný ples a áno, pán Weasley, budete si musieť obliecť vhodné oblečenie. Sviatočný habit.“

Všetci vybuchli smiechom. Všetci, ktorí sa zúčastnili Vianočného plesu a videli Rona v jeho sviatočnom habite. Bolo to viac než hrozné, proste chuchvalec kráčajúcej čipky, volánov a horiacich červených vlasov.

„Takže,“ pokračovala profesorka McGonagallová. „Tentoraz na miesto Sudičiek, bude spievať Celestína Warblecková.“ Odmlčala sa, lebo mnoho dievčat náhle začalo poskakovať hore-dole , výskajúc ako o život. „Tento ples bude nazvaný Medzifakultný ples alebo  skrátene MFP ako ho mnohí budú nazývať. Tak ako Vianočný ples sa konal na oslavu mieru medzi troma hlavnými európskymi školami, MFP bude oslavovať zjednotenie samotného Rokfortu. Teraz,“ vzdychla si a štipla pri koreni nosa, „dúfala som, že by mohol začať na Halloween presne o ôsmej a trval by do jedenástej, ale vzhľadom na veľmi presvedčivé metódy ostatných zamestnancov a niektorých anonymných študentov-“ bolo počuť ženské chichotanie „- bude 20. decembra ako malé rozcvičenie pred Vianocami trvať do dvoch hodín rána.“ Profesorka McGonagallová si znovu vzdychla a pokračovala bez povšimnutia tlieskania, ktoré sa spustilo po tomto ozname. „Tento termín vám dáva dostatok času, aby ste si našli partnera a zohnali slávnostné oblečenie. Ale, akokoľvek, ples nie je dôvodom na hlúpe  bláznenie sa a správanie sa ako bandy vrieskajúcich paviánov. Ide o spoločenskú akciu a dúfam, že každý z vás bude vo svojom správaní robiť dobré meno Rokfortu.“

Len čo skončila, Veľká sieň vybuchla vravou. Dievčatá dali hlavy dohromady a šepkali si, čo si oblečú, s ktorým chlapcom by chceli ísť a ktorý účes by im najviac svedčil. Chlapci žmurkali na niektoré dievčatá a hlasno oznámili, s kým idú.

„Prepáčte mi!“ McGonagallová sa ostro ozvala. „Ešte som neskončila.“

„Oklamali ma,“ povedal Ron skleslo, ako úzkostlivo očakával hostinu.

„Rada by som vám predstavila dvoch nových zamestnancov. Prvým je profesor Jocular, ktorý prevezme môj predchádzajúci post učiteľa Transfigurácie.“

Mladý muž s hnedými vlasmi na ježka a piercingom v pere sa postavil, veselo mával a posielal bozky k Slizolinčanom (ktorým sa to nepáčilo). Profesor Jocular mal oblečený čierny habit s pozdĺžnymi krvavočervenými pásmi po stranách a keď zdvihol ruku, aby zamával študentom, odhalilo sa tetovanie leva.

„Stavím sa, že ten chlap bol v Chrabromile,“ povedal Ron keď hlasno tlieskal.

„Nemusíš byť géniom, aby si na toto prišiel,“ zamrmlala Hermiona. Osobne si myslela, že jej učiteľ skôr pripomínal Billa Weasleyho, hoci rozhodne vyzeral mladšie než najstarší Weasleyho brat.

„Myslím si, že musí byť dosť dobrým učiteľom, keď mu McGonagallová nechá svoje miesto,“ povedal Harry.

Ginny Weasleyová, ktorá sedela za stolom oproti Harrymu, sa uškrnula. „Je mi jedno, či je dobrý v Transfigurácii. Len chcem zistiť, či má na sebe viac tetovaní!“

Lavender Brownová a Parvati Patillová vybuchli smiechom.

„Nuž, stál by za hriech,“ súhlasila Lavender.

Ron sa tváril rezignovane. „Myslím, že ak chcem priateľku, mal by som mať piercing a tetovanie,“ povedal nevrlo. „Niet divu, že bol o Billa taký záujem kvôli jeho náušnici a dlhým vlasom; získal na ne Fleur!“

Harry a Hermiona pomaly zažmurkali na Rona a upriamili pozornosť späť na McGonagallovú.

„Ďalej tu máme profesora de Vellofidesa, ktorý je našim novým učiteľom Obrany proti čiernej mágii.“ Ťažkopádne vyzerajúci muž s olivovou pokožkou a množstvom vrásiek sa postavil a rýchlym kývnutím odpovedal na pozdrav študentov. Potom si rýchlo sadol.

McGonagallová si napravila svoje okuliare. „Nuž, na čo všetci čakáte? Privítajte prvákov, nových profesorov a všetci ostatní – vitajte späť v Rokforte. Teraz sa najedzme!“

„To bol prekvapivo príjemný príhovor,“ povedal Ron ako si uchmatol kuracie stehno. „Nikdy by som si nemyslel, že tých posledných pár slov niekedy vyjde z úst McGonagallovej!“

Hermiona stále rozmýšľala o plese. Dúfala, že tento ples nedopadne ako Vianočný ples. Čo sa stalo na Vianočnom plese a deň po ňom, bolo pevne, možno navždy zakotvené v jej hlave. V to ráno, keď zišla dole na raňajky, nemohla uveriť svojim očiam. Draco Malfoy sa pri slizolinskom stole maznal s Daphne Greengrassovou! To nebolo nič, kým z predstieraného záujmu o Parvatine a Lavenderine klebety nezistila, čo sa stalo, celý príšerný príbeh. Hermiona sa v jednom okamihu cítila byť smutná, žiarlivá a podvedená. Tak ťažko pracovala na niečom, len aby si niekto iný uchmatol a nárokoval to, o čom sa Hermiona domnievala, že patrí jej.

Ale, pomyslela si Hermiona zlostne, na Daphne sa úžasne hodil každý detail z Dracovej Popolušky – modré šaty, hnedé vlasy a oči, dokonca aj chýbajúca zafírová náušnica! Nemôže obviňovať Daphne za to, že sa chopila príležitosti, pomyslela si. Mnoho nocí sa Hermiona pokúšala vžiť do Daphninej kože a nakoniec dospela k záveru, že keby bola na Daphninom mieste, bleskovo by využila danú príležitosť.

Okrem toho vedela, že by napriek tomu pravdepodobne nemala s Dracom šancu. Situácia v tej dobe bola príliš komplikovaná a teraz to bolo ešte viac zamotané.

V každom prípade, Draco a Daphne vyzerali ako pekný pár. Iste, dievča mohlo byť trochu priemerné a občas náročné, ale Malfoy mal rovnaké rysy. Vyzerali a konali tak, akoby boli ideálny pár. Len dúfala, že sú naozaj takí šťastní ako tvrdili, avšak Hermiona mala neurčitý pocit, že pod povrchom prebiehalo čosi komické.

„... Hermiona? Hermiona? HERMIONA!“

Hermionu zo zamyslenia prebral hlasný ťukot klopania jej vidličky. Ron a Harry na ňu úzkostlivo hľadeli.

„Hermiona? Si v poriadku?“ spýtal sa Harry.

„Som v poriadku, Harry. Len som sa nechala trochu uniesť,“ uistila ho Hermiona.

„Dobre... ach, hej! Hermiona, myslíš si, že  tentoraz Lavender pôjde so mnou?“ opýtal sa jej Ron. „Naposledy sme Harry so mnou čakali ako blázni, až sa všetky minuli a nakoniec som musel ísť s Padmou Patilovou.“

„Sme s Harrym, Ron,“ Hermiona ho automaticky opravila. „Má to byť „sme s Harry“ Ja a Harry.“

Ron sa na ňu zmätene pozrel. „Nie, teba ešte skôr požiadal Viktor Krum, spomínaš si?“

Hermiona si povzdychla. „Nevadí, Ron. Tak ako tak, risk je zisk. Rozišli ste sa vlani, ale vždy existuje možnosť, že Lavender ťa má stále rada a skutočnosť, že si myslela, že si sa s ňou rozišiel kvôli tomu, aby si bol so mnou, ale pretože nie sme spolu...“ odmlčala sa, aby potlačila srdce.

„Vďaka, Hermiona,“ povedal Ron s úľavou. „Som rád, že som sa ťa spýtal. Tvoja rada je vždy lepšia, než Harryho.“ Harry ho udrel do ramena. „Au! To bolí, kamoško!“

„Takže, Harry, pôjdeš s Ginny na ples?“ povedala Hermiona hlasno, keď si všimla, že Ginny počúva ich rozhovor.

Harry sa neveriacky pozrel. „Samozrejme! S akým iným dievčaťom by som mal ísť? Myslí ti to v poriadku, Miona?“

„Ach, Harry, to je sladké,“ povedala červenajúca sa Ginny. „Tentoraz si pravdepodobne jedným z prvých, čo majú partnera na MFP.

Hermiona sa usmiala. Jej práca sa tu končila.

- -

Chrabromilčania a Ernie Macmillan, jediný Bifľomorčan na MLOKY z Elixírov, stáli pred učebňou Elixírov oproti Slizolinčanom a Bystrohlavčanom a čakali na profesora Slughorna, učiteľa Elixírov a teraz aj vedúceho Slizolinu.

Všetci Chrabromilčania sa tešili na tento rok na Rokforte. Okrem toho, že tento rok  mali skladať MLOKY, mal to byť relatívne dobrý rok, pretože profesor Snape bol konečne preč. („Preboha, je preč a užíva si veľa zábavy s Voldemortom v tmavej, špinavej väznici!“ uštipačne odsekol Harry vo vlaku cestou do Rokfortu. Ron a Hermiona reagovali so znechutenými pohľadmi, ktorými sa ho spytovali, či vie, ako zle to vyznelo).

„Poďte ďalej, všetci! Poďte!“ zadunel Slughorn ako sa predieral k nim, oblečený do svetlozeleného habitu so zlatým lemovaním (tmavá chodba sa okamžite rozžiarila). „Výborne, výborne, všetci ste tu!“

Slughorn roztvoril náruč. „Vitajte v ďalšom roku MLOKov z Elixírov! Dnes začneme s tým najzložitejším elixírom. V skutočnosti, pochybujem, že by sa niekomu z vás, okrem pána Pottera s jeho výnimočnými elixírovými schopnosťami, podarilo dostať až do polovice!“

Hermiona civela na Harryho, ktorý sa mrvil na stoličke. Zamračila sa, keď zbadala jeho previnilú tvár. „Nezbavil si sa tej knihy,“ obvinila ho tichým šeptom. Harry sa cítil nepohodlne.

„No... nuž... vieš... veci sa majú tak... nuž veci... no... nie, nezbavil som sa jej,“ priznal nakoniec Harry. Hermiona sa mračila desaťnásobne viac.

„Teraz,“ rozprával profesor Slughorn, „podelím vás do skupiniek po dvoch, pretože elixír je dosť komplikovaný a pretože mám veľmi rád nádhernú anglickú abecedu, budete rozdelení podľa abecedy. Osoby, s ktorými budete v spárení, budú vašimi partnermi na Elixíroch pre zvyšok roka na príležitosť, kedy budeme potrebovať skupinky a tiež som sa rozhodol prevziať stránku z muklovskej triednej knihy a vytvoriť zasadací poriadok! Oho! Nie sú tí muklovia najfascinujúcejší národ? S tými malými zložitými diagramami a panáčikmi!“ veselo sa zasmial. Slizolinská strana si odfŕkla. „Počul som to, pán Zabini, ale máte pravdu – cez leto som prešiel nádherným obdobím osvietenstva. Tak či onak, dvaja do lavice, môžete si zameniť miesta!“

Vytiahol kus pergamenu a čítal, „Mandy Brocklehurstová a Anthony Goldstein!“ Zaklopal na stôl vpredu naľavo.

„Hermiona Grangerová a Daphne Greengrassová!“ Hermiona takmer nahlas zastonala. Spútaná na rok s dievčaťom, ktoré bolo Dracovou priateľkou a stálo za krádežou všetkého, čo malo byť jej! To bolo absurdné.

No dobre, myslím že niečo dobrého by z toho mohlo vzísť, uvažovala Hermiona optimisticky. Aj keď naozaj neviem, čo by práve teraz dobré mohlo znamenať. Prinajmenšom to, že sedím vpredu a v strede.

Hermiona sa obzrela a videla, že Morag MacDougal, Slizolinčan, ktorý občas postával s Malfoyom, ale väčšinu času trávil v knižnici, sa posadil s Erniem Macmillanom po jej ľavici.

„Draco Malfoy a Harry Potter.“ V miestnosti sa rozhostilo ticho a Hermiona sa nemohla ubrániť pohľadu na Slughorna akoby bol blázon. Čo za šialenca by dal dohromady dvoch nepriateľov, ktorí obaja boli schopní vrhať Neodpustiteľné kliatby? Bol Slughorn len hluchý a slepý alebo len nepočul záhadné zlovestné ticho a nevidel všetky šokované tváre?

„Orla Quirková a Lisa Turpinová a tu, Ron Weasley a Blase Zabini.“

Slughorn vzhliadol. Jediní, čo boli skutočne spokojní so svojimi partnermi, boli Bystrohlavčania, ktorí prekvapivo všetci sedeli spoločne.

„Ach, bože,“ povedal Slughorn a usmieval sa na zamračenú triedu, s výnimkou Bystrohlavčanov, ktorí prakticky žiarili šťastím. „Možno budeme musieť trochu zmeniť miesta.“ Minútku sa obzeral po triede a potom zatlieskal. „Dobre, pán Potter, presadnite si so slečnou Grangerovou a pán Zabini si vymení miesto s pánom Goldsteinom.“

Hermiona vyzerala zničene, ale vo vnútri jasala, tancovala a skákala od radosti. Toto bola jej šanca! Môže získať Draca späť a prinútiť ho uvedomiť si, že ona bola to dievča, s ktorým tancoval na Vianočnom plese!

„Prepáč, Hermiona,“ zašepkal Harry ako prechádzal popri nej so svojou taškou.

„To je v poriadku, Harry,“ zašepkala Hermiona späť. „To nebola tvoja vina.“

Hermiona si pekne zložila svoju tašku, zatiaľ čo Harry ju bez okolkov odhodil na podlahu. Avšak Zabini svoju tašku vášnivo hodil na stôl, podupkával okolo, trochu mával rukami, zhlboka sa nadýchol, aby sa dal dohromady a úhľadne vkĺzol na svoje nové miesto a odsunul sa najviac ako sa dalo bez toho, aby buchol do lavice.

Zvyšok triedy sa pozeral s neovládaným smiechom. Bolo to ako sledovať ľudskú mačku, ktorá mala záchvat tichého prskania.

Profesor Slughorn bol tiež pobavený. „Dobre, pán Zabini, ak ste skončili, môžeme začať s našim elixírom.“

Zabini len prikývol. V Rokforte bolo všeobecne známe, že počas minulého leta ho Mandy Brocklehurstová sotila do jazera, o ktorom sa vedelo, že je plné jedovatých úhorov ako odplatu za to, že jej dal do postele chrobákov (Bohvie ako) ako odplatu za to, že mu vymenila šampón za voňajúce lepidlo ako odplatu za to, že jej zničil päť obľúbených bŕk ako odplatu za to, že mu odsekla tridsať vetvičiek na jeho metle ako odplatu za to, že jej odsekol tridsať vetvičiek na jej metle ako odplatu za to, že mu podpálila vlasy na Čarovaní ako odplatu za to, že nechal kolovať jej odhalené fotky z detstva ako odplatu za to, že na chlapčenskú kúpeľňu v chodbe na druhom poschodí načmárala „Blase Zabini je známy homosexuál“ ako odplatu za to, že jej ružovú nočnú košieľku s vyobrazením Starostlivých medvedíkov pripojil na vrchol bystrohlavskej veže ako odplatu za to, že ho počas trénovania duelov v Obrane proti čiernej mágii náhodou kopla vy-viete-kam ako odplatu za to, že ju na tom istom tréningu duelov náhodou udrel do tváre po tom, čo ho odzbrojila ako odplatu za to, že ho strápnila pred celou triedou na Transfigurácii, ako odplatu za to.... zoznam by mohol pokračovať donekonečna, odkedy sa v prvom ročníku skrížili ich cesty, kedy Mandy zakopla o natiahnutú Blaisovu nohu ako sa snažila nájsť voľné kupé v Rokfortskom exprese.

Netreba dodávať, že Blaise Zabini a Mandy Brocklehurstová neboli veľmi dobrými priateľmi, pokiaľ priateľ v niektorom jazyku neznamenalo úhlavného nepriateľa.

Napriek tomu, ich žarty, triky a slovné výmeny nie celkom prestali. Profesori sa snažili odviesť čo najlepšiu prácu, aby zabránili používaniu pästí počas ich súbojov, ale študentom to bolo jedno. Teraz, keď Fred a George boli preč, ľudia hľadali novú  zábavu a Mandy s Blaisom ju pravidelne poskytovali.

Vždy bolo  zábavné prísť do Veľkej siene a nájsť pod stropom miesto počasia  zobrazené zápisky z denníka Mandy Brocklehurstovej, ktoré sa menili každé dve minúty, alebo  vzhliadnuť a vidieť vo vzduchu pomaly sa vznášať balón protilietadlovej obrany, ktorý niesol  neónové slová ‚Blaise Zabini spáva s vrecami na odpadky, takže nemusí meniť návlečky‘ (oboje sa stalo). A teraz to vyzeralo, že sa Slughorn rozhodol pridať na stranu študentov a sledovať zábavné predstavenie.

Hermiona upierala pohľad na tabuľu, aby si zapamätala všetky prísady, ktoré bude potrebovať na Elixír lásky. Elixír lásky! Hermiona zareagovala oneskorene. Na tabuli bolo veľkými písmenami Amortencia.

Hermiona si povzdychla a prešla cez miestnosť, aby si vzala zlatoočká, bezoár, sušené lupienky ruží a sedmokrások a rozdrvené kvety čerešní, polovicu potrebných prísad.

Keď sa vrátila späť, Malfoy už mal dávno v kotlíku zovretú vodu.

„Dobre, Malfoy, teraz donesieš výťažok z murtlapa, pivonkové šupky a niekoľko tŕňov z ruže,“ prikazovala Hermiona, „zatiaľ čo ja začnem robiť  elixír.“

„Trikrát v smere hodinových ručičiek, pridať lupienky ruží. Rozsekať zlatoočká a pridať za stáleho miešania, kým sa elixír nesfarbí na červeno,“ odriekavala Hermiona nahlas.

 Hermiona sa kradmo pozrela na Harryho elixír. Už bol červený, vďaka triku z Princovho rukáva...ehm... stránky.

Jeho elixír bol predurčený byť najlepším. Koniec koncov, postupoval podľa Snapeových pokynov.

Hermiona ticho zúrila a začala miešať tak rázne, že Malfoy nadvihol obočie, keď sa

vrátil späť.

„Čo sa stalo, Grangerová?“ posmieval sa. „Si rozčúlená z toho, že ťa konečne niekto porazil aj v niečom inom ako v lietaní?“

„Spomínaš si, ako som ťa v treťom ročníku udrela?“ povedala Hermiona ledabolo, bez emócií. Draco náhle vyzeral, akoby mal v ústach citrón. „Nuž, teraz som staršia a môžem udrieť tvrdšie a silnejšie.“

Draco jej venoval temný pohľad.

„To je to, čo sa hovorí o fretkách,“ predniesla Hermiona monotónnym hlasom, ktorý neuveriteľne pripomínal Lunu Lovegoodovú. „Vždy prichádzajú posledné. Možno je to kvôli ich sladkým maličkým nožičkám, s ktorými nemôžu veľmi rýchlo utekať, alebo možno preto, že im všetka tá priliehavá kožušina zavadzia, alebo možno, len možno preto, že sa boja, že si zlomia pazúry.“

„Sklapni, humusáčka,“ zavrčal a lakťom ju odtlačil od elixíru nabok. „Som na rade.“


3. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam



Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

Autorom originálu  Once Upon a Hogwarts : Lily in a Pond

Prehlásenie: Nie som vlastníkom postavy Harry Potter ani piesne „Time After Time“ od Cindy Lauper. Tiež nie som vlastníkom Vianočného plesu alebo postavy Hermiony, Harryho či Ronových spomienok.



3. Zo zmiznutia Vy-Viete-kam

„Ron, už si sa pýtal Lavender?“ spýtala sa Hermiona Rona, keď s Harrym zostupovali do Veľkej siene po Veštení a Aritmantike (Hermiona bola stále presvedčená, že profesorka Trelawnyová bola podvodníčka a šibnutá klamárka)

„Chystám sa,“ povedal Ron nenútene.

„Radšej si pohni, kámo. Počul som, že Seamus sa jej chce spýtať,“ poznamenal Harry.

„Seamus?“ Ron sa uškrnul s pocitom nadradenosti. „Seamus na mňa nemá!“

„Chystá sa to spraviť dnes večer v chrabromilskej klubovni, s kvetmi a šampanským,“ povedal Harry rozhodne. Ronov úškrn zmizol.

„Máš pravdu, zabudla som, že sa mu konečne podarilo to kúzlo s rumom,“ povedala Hermiona. „A práve včas! Koľko to trvalo, šesť rokov?“

Harry prikývol. „Hej, Seamusovi to možno príliš nepáli ako mysliteľovi, ale musím povedať, že jeho kúzla určite majú šmrnc.“

Hermiona sa uškrnula. „Majú šmrnc? Seamus je génius! Premena vody na rum je len dva skoky a kúsok vzdialená od premeny vody na zlato!“

Ron a Harry zastali pri tejto poznámke.

„No,  dobrou vecou je, že je taký tupec, že si nikdy neuvedomí dôležitosť svojho kúzla,“ povedal Ron. „A tiež pretože je hlupák, príde o Lavender vďaka mne,“ zakončil triumfálne, uškŕňajúc sa.

„Technicky vzaté, Lavender nikdy nebola jeho, takže ju nemôže stratiť kvôli tebe,“ sucho poznamenala Hermiona. Ron na ňu civel.

„Tentoraz, Hermiona, nepotrebujem technickosti!“

„Ale decká,“ Harry prerušil hroziaci výbuch, „musíte si uvedomiť, že ako sedemnásťroční čarodejníci sme dospelí. Musíme konať podľa nášho veku. Zvlášť ty, Ron,“ dodal významne.

Ron podráždene rozhodil rukami. „Prečo som to vždy ja? No tak, Hermiona je dospelá vo svete muklov, takže je dvakrát dospelou!“

„To nedáva zmysel,“ začala Hermiona rozprávať, ale potom  prestala a zamyslela. „Ron, ešte nemám osemnásť. Dnes je 12tého.“

„Ron, Hermiona má narodeniny 19tého,“ povedal Harry.

Ron vyzeral mierne prekvapený. „Naozaj? No... tak preto.“

Ako sa dostali k dverám do Veľkej siene, Hermiona spozornela. „Ron, nechystáš sa mi dať darček, však?“

Ronova ruka, ktorá bola na dosah od kľučky, ihneď stuhla. „Ehm... chcel som ti venovať narodeninové objatie?

Hermiona si prekrížila ruky. „S narodeninovými objatiami sme prestali pred rokmi.“

Harry cítil, že prichádza ďalšia hádka. „Keď už hovoríme o narodeninových objatiach, je tu steak! Ron, poďme a zjedzme ich skôr než ich zhlcú všetci tí po-mäse-bažiaci štvrtáci.

Hermiona ostala stáť v oblaku prachu, keď Harry a Ron utekali preč, aby svoje telá strategicky umiestnili medzi Nevilla a Deana Thomasa.

„Chalani,“ zašomrala nahnevane.

„Grangerová, nevadilo by ti pohnúť si?“ dôverne známy ospalý hlas prišiel spoza nej. „Len v prípade, že si si toho nevšimla, niektorí z nás sa pokúšajú dostať dnu a najesť sa, postup, s ktorým by si dokonca mala byť oboznámená.

Hermiona sa pomaly otočila a nasadila na tvár odporne sladký úsmev. „Preboha, ahoj, Malfoy. Nevidela som ťa. Možno to bolo vďaka tvojim malým rozmerom, keďže si fretka.“

„Sklapni,“ vyštekol.

„Ach bože, obávam sa, že tvoje výstupy sú stále hlúpejšie a hlúpejšie, Malfoy. Najlepšie, čo som počula, bolo v treťom ročníku.“

„Povedal som, sklapni. Nenúť ma to povedať po tretíkrát, pretože keď som to musel opakovať po  druhý raz, nastali nepríjemné okolnosti. Teraz musím ísť. Som si istý, že mi nebolo potešením vidieť ťa. Teraz, ak by som bol veľmi zdvorilý a milý človek, zaželal by som ti zbohom. Ale pretože nie som, odpáľ, Grangerová,“ zavrčal Malfoy a odišiel.

„Teraz, ak by som bol veľmi zdvorilý a milý človek, zaželal by som ti zbohom,“ napodobnila ho Hermiona keď sa nevrlo posadila vedľa Lavender a načiahla sa po tanier s kurčaťom na pomarančoch „Kto, do zadku, si myslí, že je, kráľovná Alžbeta?“ uškrnula sa a v duchu sa bavila pri predstave Draca Malfoya oblečeného v dlhých slávnostných šatách, s korunkou veselo usadenou na vrchu vlasov.

„BLAISE ZABINI! SI MŔTVY, TY MALÝ-“

Všetci si zakryli uši alebo očerveneli na to, čo Mandy povedala ďalej. Jeden prvák dokonca omdlel.

„Bystrohlav, desať bodov dole za používanie nadávok!“ zapišťal profesor Flitwick.

„Oho, ale dvadsať bodov pre Bystrohlav za nápadité a veľmi pohodové použitie neslušných slov!“ zvolal profesor Jocular nadšene. Slizolinčania vyzerali byť skutočne naštvaní. Napriek tomu sa Blaise Zabini tváril pokojne a vykročil k Mandy.

„Ach, môj ty! Čo sa stalo s tvojimi vlasmi, drahá, predrahá Mandy?“ spýtal sa Blaise nevinne.

„Nehraj sa na neviniatko, Zabini! Vráť mojim vlasom prirodzenú farbu, HNEĎ!“ Mandy si začala poťahovať a šklbať svoju zvýraznenú svetlozelenú hlavu.

„Prečo si myslíš, že som to spravil?“ spýtal sa Blaise,  s anjelským vzhľadom a položil si ruku na srdce, tváriac sa ublížene.

Všetci, vrátane profesorov a Slizolinčanov, vyprskli.

To je tvoja odpoveď,“ zavrčala Mandy a oči jej nebezpečne stmavli. „Teraz to vráť späť!“

„Nie,“ odpovedal Blaise, nedbalo si prekrížil ruky na prsiach a, mimochodom, posadil sa na  stôl Bystrohlavčanov, nejako sa mu podarilo vyhnúť sa kurčaťu, steaku, zemiakovej kaši, hrášku a karotkám, ktoré mu zavadzali. „Takto sa mi viac páčiš.“

Mandy bola dočasne prekvapená. „Nebola som si vedomá toho, že by si ma vôbec mal rád.“

„Nuž, áno,“ povedal Blaise a pokrčil ramenami. „Tvoje normálne blond vlasy sú tak... svetlé“

Niekoľko Chrabromilčanov (to jest celá fakulta) si súčasne hlasno odkašľali a otočili sa na Malfoya.

„Na čo tak, vy banda, zízate? Viem, že som neodolateľný, ale nemusíte to tu dávať najavo,“ uškrnul sa Malfoy, žijúca, chodiaca, rozprávajúca, škeriaca sa, kreténska masa žiarivo bielo blonďavých vlasov. „Okrem toho, toto je medzi Blaisom a Brocklehurstovou.“

„Zabini,“ prehovorila Mandy, „ak nezrušíš to zaklínadlo, potom budeš musieť niesť následky.“ Vytiahla svoj prútik.

Blaise nebezpečne privrel oči. „Tak sa predveď, ty mrcha,“ zavrčal a dramaticky vytasil svoj prútik. Celá Veľká sieň stíchla.

Dva prúdy bieleho svetla v rovnakom čase zaplnili Veľkú sieň. Prekvapivo sa zdalo, že Blaise a Mandy použili rovnaké kúzlo.

„Nieeeeee!“ jačal Blaise a zvieral si oblasti, kde bol jeho vy-viete-čo. „Ty odporná malá čarodejnica!“

Medzitým si Mandy zvierala hrudník, ktorý bol teraz podozrivo spľasnutý, s neprítomným pohľadom sa ticho pohojdávala dopredu a dozadu. Veľká sieň znovu vydýchla hrôzou, keď sa zapotácala doľava a narazila priamo do slizolinského stola.

Potom, čo Pansy Parkinsovová priateľsky pomohla vstať svojmu priateľovi, Mandy namierila prútik na stále-vystrašeného Blaisa. Náhle bol pokrytý malými tancujúcimi zajačikmi a každý z nich spieval „Šťastné, prešťastné dni! Vonku na slnku! Zábava so zajačikmi a vtáčikmi! Užijeme si skvelý čas!“ čo spočiatku znelo roztomilo, ale potom sa zmenilo na číre zdesenie a nepríjemnosť.

„Ha!“ uškrnula sa Mandy. „Moje prsia sú preč, ale rovnako tak aj malý Blaisík. A ja sa smejem naposledy. Doslova,“ dodala pred tým, než sa pozrela dole na svoj chýbajúci majetok a jej nálada sa okamžite zmenila. Potláčajúc vzlykanie, upadla do bezvedomia na kamennej podlahe. Profesor Flitwick vyčaroval dvoje nosidlá, aby odniesli Mandy a Blaisa do nemocničného krídla a dvaja mentálne poškodení pubertiaci plus učiteľ odpochodovali z Veľkej sály.

Ginny Weasleyová sa hlasno rozosmiala, čím narušila ticho, ktoré nastalo. Rozprúdila sa vrava a obed pokračoval.

Ginny začala napĺňať tanier s obrovskou hromadou jedla, aby sa do neho o chvíľu neskôr okázalo pustila. Po dôkladnom zmenšení  polovice taniera počas dvoch minút, namáhavo prehltla, otočila sa k Hermione a povedala: „Takže.... Harry mi porozprával, čo sa stalo na Elixíroch. Ako bolo prvý deň s fretkou?“

Hermiona sa v duchu usmiala. „No, vlastne to nebolo také zlé. Určite je dosť dobrý v Elixíroch. Myslím, že najdrahší tatinko ho počas leta musel prinútiť študovať ako o život, aby sa pokúsil poraziť ma v niečom inom než v metlobale, čo je logické, pretože ho ani nehrám. Predsa len, je stále rovnako otravný ako prv,“ Hermiona sa zamračila. „To je určite mínus.“

„Možno by si mohla skúsiť chrániče uší,“ usmiala sa Ginny.

„Dokonca ani chrániče uší by nezablokovali jeho nepríjemný hlas fretky,“ uškrnula sa Hermiona a tajne pozrela na slizolinský stôl.

Než však Ginny mohla odpovedať, na stole sa objavili zákusky a Hermiona s Ginny spolu radostne vykríkli, keď pred nimi zbadali obrovský tanier čokoládovo malinových zákuskov. Po Hermioninej pravici sa Harry a Ron napchávali melasovým koláčom a čokoládovou tortou.

„Aha... pozri na nich,“ vzdychla si Ginny. „Je jedlo jediné, na čo myslia?“

Hermiona sa na ňu čudne pozrela. „Ginny, uvedomuješ si, že ješ len o trochu lepšie ako oni.“

Ginny sa začervenala. „No prepáč, že som vyrastala s Ronom!“

„Dobre, že si sa nepodala úplne na Rona,“ dodala Hermiona s úsmevom na tvári.

--

Keď Hermiona nasledujúce ráno vyšla z postele, vykríkla. Celá spálňa bola pokrytá smradľavou miazgou, kvapkajúcou neónovo zelenou a žltou mazľavou hmotou, falošnými pavučinami a zo všetkého najviac znepokojujúcimi miniatúrnymi dinosaurami, tancujúcimi podľa „Barneyho“ (pp: prerastený plyšák, idol malých detí prevažne v USA)*

Lavender a Parvati sa zobudili. A išli si vykričať hlasivky.

Hermiona mohla slabo počuť ďalšie pišťanie a výkriky, ktoré prichádzali zo všetkých strán. Kto to mohol urobiť? Premýšľala. Kto?

„BLAISE ZABINI!“ vykríkli tri dievčatá súčasne.

-- 

„Ako je možné minúť vodu? Chcem povedať, toto je predsa Rokfort! Voda by mala byť neobmedzená!“ šomrala si Hermiona sama pre seba ako zostupovala na raňajky do Veľkej siene.

„Ahoj, Hermiona!“ zvolal Ron. „Videla si, čo sa stalo dnes ráno?“

„Je absolútne nemožné nevšimnúť si čo sa stalo,“ odpovedala Hermiona nevrlo. „Predpokladám, že vy dvaja ste mali príjemnú horúcu sprchu?“

„Hej, mali sme!“ pridal sa Harry. „Aj ty?“

Hermiona sa otočila. Prakticky sa jej dymilo z uší. „NIE!“ nahlas zvrieskla na Rona a Harryho predtým, než sa znovu odvrátila a trochu divoko si k sebe pritiahla tanier s miešanými vajíčkami.

„Páni, čo je s ňou? Myslím, že jeden deň bez sprchovania nemôže ľudí emocionálne poznačiť, ale Hermiona nie je tým typom dievčaťa,“ zašepkal Ron.

„Viem,“ súhlasil Harry. „Možno je znovu tá doba mesiaca.“

„Pravdepodobne máš pravdu,“ zašepkal Ron späť. „Mali by sme ju nechať samotnú po zvyšok dňa.“

Po raňajkách nasledovala Transfigurácia, kde ich profesor Jocular, ktorý nahradil McGonagallovú ako učiteľku Transfigurácie, učil úplnú premenu jedného predmetu na iný. Do konca hodiny sa Harryho kniha premenila na poskladaný kus papiera s číslami kapitol a nadpismi na ňom, Ronov kľúč sa premenil na prekvapivo presne tvarovanú kľučku, ale na nešťastie, v skutočnosti bola guľatou kľučkou na kľúč. Hermione sa však podarilo zmeniť šachovnicu na obrus bez kockovaného vzoru. Jocular odmenil Chrabromil dvadsiatimi bodmi.

Chrabromil bol odmenený ďalšími dvadsiatimi bodmi, keď na Starovekých runách Hermiona správne zodpovedala štyri otázky. Jedinou zlou časťou rána bolo, pomyslela si Hermiona, keď mierila do žalárov na Elixíry, že mala sedieť blízko Zabiniho. Hermiona nezabudla úplne na rannú príhodu. Napriek tomu Hermiona dokonale pokojne čakala na hodinu Elixírov, ako mu Mandy vrazí a bude sa dovolávať svojej pomsty.

Profesor Slughorn veselo zamával na pozdrav Harrymu, Ronovi a Hermione, keď si sadali na svoje miesta. Mandy vošla a okamžite zbledla, keď si uvedomila, že bude musieť sedieť vedľa Blaisa Zabiniho. Blaise, ktorý kráčal za ňou, narazil do nej, keď náhle zastavila, takmer akoby vycítila jeho prítomnosť.

Keď ostatní začali na nich upriamovať pozornosť, Blaise zatlačil Mandy nabok. „Páčil sa ti môj raňajší žartík?“ usmial sa víťazoslávne.

„Musím povedať, že sa mi páčil,“ priznala Mandy. „Musel si použiť veľa zložitých kúziel, aby zahŕňali všetkých tých dinosaurov a rozšíriť ich po celej škole.“

Blaise sa zatváril samoľúbo. „No, som jedným z najlepších na škole,“ hrdo prehlásil.

„Až po mne,“ odpovedala Mandy, uškrnula sa a odišla so slizolinským šušťaním šiat.

Blaise sa zamračil. Na tom dievčati bolo čosi zvláštne, čomu  nemohol porozumieť. Niečo odlišné...

„Možno je to láska,“ Daphne Greengrassová posmešne zaštebotala, keď prechádzala okolo  Blaisa. Blaise hľadel za ňou v šoku, kým sa za okamih spamätal. No jasné, tak či tak, Daphne je vtipná ako netopier, pomyslel si.

„Vzhľadom k tomu, že včera len pán Potter a jeho partnerka dokončili najzložitejší elixír Amortenciu, dnes budeme pripravovať omnoho jednoduchší elixír: Veritasérum,“ nadšene oznámil profesor Slughorn.

Trieda zastonala. Ako mohlo byť Veritasérum považované za jednoduchšie než Amortencia? Ak vôbec niečo, tak bolo pravdepodobne ťažšie!

Hermiona ticho zúrila na stoličke vedľa Malfoya. Chystala sa zabiť Harryho! Všetci vedeli, že Snape bol vynikajúci v príprave Veritaséra a pretože Harry mal Snapovu starú učebnicu, bol opäť predurčený mať najlepší elixír!

„Niečo sa deje, Grangerová?“ zašepkal Malfoy. „Si naštvaná, že ťa Potter opäť porazí?“

„Áno,“ odpovedala mu Hermiona cez zovreté zuby.

„Prísady a inštrukcie sú na tabuli,“ rozprával profesor Slughorn. „Začnite!“

Daphne okamžite skĺzla k Malfoyovi. „Ahoj, Draco,“ zapriadla mu do ucha,  zatiaľ čo sa Hermiona odvrátila a snažila odstrániť pálenie v hrudi. Staré pocity sa k nej vracali... alebo nikdy nezmizli? Hermiona s pokrčením ramien odohnala myšlienku preč.

„Idem pre prísady. Malfoy, začni zohrievať kotlík,“ zamrmlala Hermiona ako veľmi rýchlo vstala a takmer bežala k skrini so zásobami.

„Nepomáhaš Potterovi?“ spýtal sa Malfoy Daphne.

„Nie, dokáže pripraviť celý elixír sám. Rozhodne včera pripravil celý elixír sám,“ odpovedala Daphne, pohladiac Malfoyove vlasy. Malfoy sa zamračil. Niečo nesprávne bolo s tou vetou. Dokonca aj veľmi talentovaný  výrobca elixírov nemohol urobiť Amortenciu tak rýchlo. Niečo bolo určite nesprávne... 

„Dobre, priniesla som prísady,“ povedala Hermiona, keď sa vrátila o tri minúty neskôr s koreňom asfodelu, hubami shitake, niekoľkými konármi vŕby, bukového dreva a brečtanu, niekoľkými koreňmi, rozdrveným rohom jednorožca, niekoľkými prameňmi z hrivy jednorožca, fľaštičku krvi jednorožca a aby sa nezabudlo, kožou jednorožca. S radosťou konštatovala, že Daphne dostávala pokarhanie od Slughorna.  Zdalo sa, že nemal rád ľudí, ktorí navštevovali svojich priateľov počas vyučovania.

Malfoy zdvihol pohľad ako sa skláňal nad kotlíkom. „Čo to všetci majú s tým uctievaním jednorožca?“

„Jednorožce sú považované za symbol čistoty, Malfoy, a rada by som si myslela, že elixír pravdy si vyžaduje nepoškvrnené prísady,“ odpovedala Hermiona jedovato.

Malfoy civel na ňu. „Viem, že sú jednorožce čisté a všetko ostatné, len som bol zvedavý.“

„Mal by si to vedieť, Malfoy, keďže si taký čistokrvný fanatik a všetko ostatné.“

Malfoy sa uškrnul. „To je pravda, Grangerová. Zober na vedomie túto skutočnosť a čoskoro pripustíš, že si menejcennejšia než ja.“

„V poriadku.....“ Hermiona posmešne predniesla. „Len čo prasce začnú lietať oknom.“

Ako na povel priletelo prasce z okna nad nimi. O chvíľu neskôr sa ďalšie prasa pridalo k prvému na zemi. Vzhľadom k tomu, že Malfoy a Hermiona boli najbližšie k oknu, obaja to zbadali.

Výkrikom „PARDÓN! PORUCHA PRÚTIKA!“ vyšteknutým z poschodia Hermiona a Malfoy šokovane zmeraveli.

„To... to bolo prekliato strašidelné,“ zašepkal Malfoy, otočil sa a stále vyzeral zarazene.

Hermiona prikývla. „Aká je pravdepodobnosť, že sa to naozaj stane?“

„Jedna k miliónu,“ Malfoy rýchlo zareagoval. Naďalej pozerali na seba, než sa spamätali a uvedomili si, že sa skutočne na niečom zhodli a teraz zízali na seba.

„Elixír!“ vykríkla Hermiona, čo spôsobilo, že Lisa Turpinová pri vedľajšom stole vyliala trochu krvi jednorožca, keď ho prilievala do elixíru. Hermiona bola za to odmenená nepríjemným pohľadom od Lisy a jej partnerky.

„My sme vôbec nezačali!“ zašepkala Hermiona, keď sa nervózne usmiala do tvári nahnevanej Lisy a Orly. „Prepadnem!“

„Oprava, Grangerová, my prepadneme.“

„To ma netrápi, Malfoy! Moje známky sú dôležitejšie ako tvoje!“ odsekla Hermiona. „A teraz začnime s elixírom!“

Mierne uškŕňajúci sa Malfoy začal s prípravou elixíru. Vyzerá to, že Grangerová dnes ukázala svoje pazúriky, pomyslel si a uškrnul sa v duchu. Priznávam, že ju takto mám radšej.

Okamžite prestal miešať elixír a rázne zavrtel hlavou. Odkiaľ sa vzala tá myšlienka?

„Čo robíš!“ zvrieskla Hermiona. „Ty – nemôžeš – práve – teraz – prestať!“ Každé slovo bolo zdôraznené s ostrým úderom na Malfoyove rameno.

„Ale, ale, slečna Grangerová,“ povedal Slughorn mierne. „Netreba sa rozčuľovať. Máte dosť času na dokončenie – ach. Nuž, v tomto prípade... veľa šťastia vám obom!“

Áno, pomyslel si Malfoy po tom, čo sa Hermiona od hanby a rozpakov mierne zmenšila sa svojom mieste. Pazúriky boli určite pokrokom.

* pp: Toto je Barney a jeden z jeho tančekov J http://www.youtube.com/watch?v=VpJsaq5UVVc


4. Daphne je odstavená



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/4/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

4/31



4. Daphne je odstavená

Draco ležal na svojej posteli a nerobil absolútne nič iného, než strácal čas uvažovaním, čo robiť s voľnom, z ktorého už polovica uplynula. Mohol by vyzvať Blaisa na partičku šachu, ale to by sa mohlo zvrtnúť ako ich posledná hra, ktorá zahŕňala vzrušujúcu bitku medzi krvilačným kráľom a pomerne zúrivou vežou. Trvalo to sedem hodín a Draco nemal náladu, aby vynechal obed a vyučovanie len aby v niečom porazil Blaisa. Rád vyhrával, ale nebol tvrdohlavým blbcom ako Chrabromilčania, najmä ten tupec Weasley.

Mohol ísť a dohnať niektorú úlohu a trochu študovať v knižnici, ale mohla by tam byť knihomoľka Grangerová. Nie, oprava, ona je tam vždy. Má v knižnici lôžko alebo niečo také, pretože sa zdá, že tam žije! Draco žasol. Zakaždým, keď som tam, vidím ju zhrbenú nad stolom...

Vždy mohol zísť dole a flirtovať s Daphne, ako mal vo zvyku počas svojho voľna. Ale v poslednej dobe Draco necítil to, čo by naozaj chcel, čo bolo divné, pretože zvyčajne maznanie bolo veľmi príjemnou zábavou. Ako si Draco povzdychol a zaboril hlbšie do svojej postele, premýšľal, čo sa zmenilo. Pred tromi rokmi si bol Draco tak istý, že jeho Popoluška, jeho Daphne, bola jedinou, ktorú miloval. Teraz si Draco vôbec nebol tak istý. Čo sa stalo s ich iskrou, ich spoločnými záujmami, ich putom? Zdalo sa, že všetko, čo spolu prežili, bolo počas jednej noci zmetené zo stola. Čo sa stalo?

Ako Draco ležal na posteli a tupo civel do stropu, Blaise Zabini sa prikradol a schmatol slizolinský šál a pohár vody. Tak záludne a nenápadne ako prišiel, aj sa odplížil bez toho, aby si Draca všimol.

S povzdychom sa Draco pregúlil a schmatol fotku, ktorú dostal od u muklov narodeného Creeveyho, Colbyho alebo niečo také. Fotka ukazovala Daphne a jeho ako spolu tancujú a  vzájomne si pozerajú do očí. Jemne sa kývali na hudbu Vianočného plesu a Draco si pomyslel, že určite vyzerali šťastne. Čo sa stalo, že ich vzťah bol teraz tak napätý?

- - -

Hermiona bola na hodine Starobylých rún, keď na jej lavici pristál odkaz. Všimla si svoje meno na odkaze, rýchlo sa kradmo rozhliadla a potom ho otvorila.

Hermiona sa znovu dôkladne poobzerala a napísala odpoveď na opačnú stranu. Natiahla ruku, aby ho hodila, potom sa zarazila, pretože si uvedomila, že nemala tak dobrú ruku. Namiesto toho si Hermiona pomyslela Wingardium Leviosa! a malý kus pergamenu sa zdvihol do vzduchu, aby sa skĺzol po Mandinej lavici a spadol z nej.

O sekundu neskôr ďalší lístok so svišťaním preletel okolo nej, dosiahol lavicu Theodora Notta po Hermioninej pravici, so škrípaním zastavil vo vzduchu a otočil sa späť na Hermioninu lavicu. Nott zažmurkal a potom opäť prestal vnímať.

Hermiona potlačila smiech. Tá trocha mágie bola celkom dobrá.

Máš rada Slizolinčanov?

Hermona naškriabala Nie na zadnú stranu a znovu použila Wingardium Leviosa. Potom si v duchu zaumienila, že neskôr zájde do knižnice a vyhľadá kúzlo, ktorým Mandy začarovala svoje lístky. Bolo to veľmi užitočné kúzlo.

Potom Hermiona energicky potriasla hlavou. Hermiona Grangerová, veľvyslankyňa najlepších z najlepších, používa kúzlo, ktoré je bežne používané na privolávanie odkazov alebo zasielanie lietajúcich striel okolo triedy? V duchu  na seba kričala. Čo som si myslela?

Ďalší lístok dorazil. Tentoraz pristál na Hermioninej hlave a zamotával sa do jej hustých  vlasov. Hermiona sa mykla, keď spolu s odkazom vytiahla niekoľko hnedých kučeravých vlasov.

Dobre, dobre, tu je to, čo môžeš urobiť, aby si pomohla spolku Brocklehurstová – Zabini stále v sebe (BZSS). Po prvé, chcem, aby si našla...

- - -

Keď Hermiona v piatok ráno vstala, okamžite sa cítila osviežená vplyvom jasného slnečného svetla, ktoré prúdilo cez okno. Dnes ona a Harry majú svoju prvú službu ako hlavní prefekti! Čo robí dnešný deň ešte lepším ako bol je, že Blaise Zabini dostane svoj zaslúžený trest.

Celou cestou na raňajky Hermiona nemohla dostať z tváre úškľabok mačky Škľabky (pp... mačka z knihy „Alica v krajine zázrakov“). Harry a Ron sa jej spýtali, čo sa deje, ale Hermiona sa iba jednoducho záhadne usmiala.

„Len počkajte a uvidíte,“ povedala, a to bol koniec diskusie.

„Bré ránko, Hermiona,“ povedala Ginny ako si sadala vedľa nej. „Máme pekné počasie, však?“

„Áno, je pekné,“ súhlasila Hermiona. „Krásna ukážka čarodejníckej práce, začarovanie stropu tak, aby vtáčiky poletovali okolo.“ Snažila, aby neexplodovala smiechom.

Ako si Hermiona natierala hrianku s maslom, vzhliadla v okamihu, keď sa veľký, tučný holub vznášal nad Blaisom Zabinim.

ŠPLECH!

„Ach!“ zaznela Veľká sieň zborovo.

„Grr! Sprostý holub! Dajte mi niekto uterák! Vreckovku! ČOKOĽVEK!“ Zabini vrieskal, ako sa zúfalo snažil nedotknúť sa svojich nagélovaných vlasov, ktoré boli teraz pokryté holubím hovienkom. Goyle mu podal vreckovku potiahnutú zeleným sopľom. Keď všetci zbledli, zaprotestoval: „Čo je? Povedal čokoľvek!“

„Fúha, Goyle konečne preukázal známky inteligencie!“ posmešne zašepkal Malfoy. Chichotanie prerušil výkrik.

„Pozrite!“ niekto od bifľomorského stolu vykríkol. „Blíži sa ich viac!“

Ale ukázalo sa, že tvrdenie bolo skutočne pravdivé. Približne stovka špiniacich, močiacich holubov lietalo nad Zabinim najvyššou rýchlosťou.

ŠPLECH! ŠPLECH! ŠPLECH! A tak to pokračovalo.

O pätnásť minút neskôr už nebolo vidno fyzické rysy Blaisa Zabiniho. Bol kompletne pokrytý holubím trusom a kvapkajúcim holubím močom. Prinajmenšom, bolo to úplne nechutné.

„Hej, Zabini!“ Mandy Brocklehurstová skríkla od bystrohlavského stola, stojac na ňom. „Prečo nepoužiješ svoj prútik?“

„MÔJ PRÚTIK TU NIE JE!“ zareval Zabini na Mandy. „ALE MYSLÍM, ŽE UŽ O TOM VIEŠ, VŠAK? ALE VIEŠ TO, ČO JA? VIEM, ŽE SI HO UKRADLA!“ vykríkol a ukázal dlhým, tenkým prstom na Mandy, ktorá predstierala, že je nevinná. „MADISON ELIZABETH ALTHEA FAWCETT BROCKLEHURSTOVÁ, UKRADLA SI HO!“

„Čudujem sa, že pozná jej celé meno,“  povedal zamyslene Morag MacDougal od slizolinského stola.

„Hej, Blaise? Ak by si na sekundu prestal vykrikovať a pozrel dole, videl by si, že tvoj prútik je od včera na rovnakom mieste.“

Hermiona pokrčila nosom. „ Hm... odložil svoj prútik tam?“

„Nuž, viete, čo sa hovorí o prútikoch,“ povedal Ron a oprel sa na stoličke. Harry, Hermiona a Ginny tupo civeli na neho. „Čože, neviete? Prútiky milujú spoločnosť. Myslím si, že je prirodzené, že jeho prútik chce byť inému prútiku príjemným spoločníkom.“

„Nie je to tam, vy úchyláci,“ odsekol Blaise. „Myslela ľavé vrecko.“

„Tak ako to ty vieš?“ opýtal sa Morag Mandy. Mandy sa začervenala.

„No... ja... ja som len veľmi, veľmi, veľmi, veľmi dobrý pozorovateľ.“

„Tak ako tak,“ Blaise nervózne stíšil. „ Ukradla si môj prútik a potom vrátila, aby som vyzeral ako blbec, Brocklehurstová!“

„Ako keby som bola schopná vymyslieť plán, ktorý je taký múdry! To je hlúposť!“

„HA-HA, no, môj mozog sa nebojí, že by to nezvládol! Včera som hodiny premýšľal a premýšľal a potom MÁM TO!“ vykríkol Blaise vášnivo.

„Zábavné,“ zamrmlala Luna. Bystrohlavčania na ňu šokovane hľadeli. „Ironické, áno,“ zamrmlala.

„Potom, keď som videl tvoju pekn... ehm... škaredú fotku na mojom nočnom stolíku, prišiel  som na perfektný plán, ktorý bol taký hlúpy. To je múdre!“

Mandine pery sa zachveli. „Pokračuj.“

Blaise preťal svojim prútikom (nie, tým druhým... zvrhlíci) vzduch a zložil Mandy k zemi, čo od pohľadu muselo výrazne bolieť, keďže stála na stole.

„Zabini! Brocklehurstová! Okamžite choďte od seba!“ skríkla profesorka McGonagallová a utekala k študentom, zatiaľ čo po sebe pálili prúdy červeného svetla. Bolo dosť prekvapivé, že ako sa váľali po zemi, vyhli sa každému jednému kúzlu.

„Vy dvaja! Moja kancelária! HNEĎ!“ vyštekla profesorka McGonagallová, prerušila čarovanie a chytila oboch za uši. „Nikdy predtým, za všetky tie roky v Rokforte, som nevidela väčšiu ukážku primitivizmu a práve dvojicou siedmakov! A pomyslenie, že som skutočne uvažovala o vás dvoch ako hlavnom prefektovi a prefektke! Naozaj odvážne!“ A potom odkráčala preč a  Blaisovi a Mandy nezostalo nič iné ako pokorne kráčať za jej pätami.

- - -

„Výlet do Rokvillu (cz Prasinky) budúci víkend,“ zamyslela sa Giny, keď si podvedome uhládzala vlasy nadol. „Som zvedavá, či je červená príliš odvážnym odtieňom pre túto tancovačku... ach, Hermiona, pozri, Rokville budúci týždeň.“

Hermiona sa usmiala. „Výborne! Musím si kúpiť nové šaty, tie modré, ktoré som mala na sebe na Vianočnom plese, sú jednoducho príliš obyčajné.“

„Našla si svoj slovník na Staroveké runy?“ spýtala sa Ginny, keď vykročili smerom k portrétu. Pred desiatimi minútami si Hermiona v polovici miešania vajíčok náhle spomenula, že zabudla svoju knihu zo Starovekých rún na nočnom stolíku. Ginny ju sprevádzala späť do chrabromilskej veže, pretože nemala nič na práci.

„Hej, bol presne tam, kde som ho nechala, čo hľadanie omnoho zjednodušilo,“ zasmiala sa Hermiona. „Akú farbu myslíš, že si kúpiš?“

Ginny si zahryzla do pery. „Ja neviem... slávnostné šaty sú pomerne drahé...“

„No, vieš, že Ron nepotrebuje nové šaty; Percy mu postúpil svoj tmavomodrý habit,“ povedala Hermiona. „A ty vždy môžeš nechať Harryho, aby ich kúpil pre teba.“

Ginny potriasla hlavou. „Nenávidím požičiavanie si peňazí. Napriek tomu, myslím, že niečo jednoduché vo veselých farbách by mohlo byť dostupné. Čo ty?“

„Nuž, neminula som všetky peniaze, ktoré mi dali rodičia k narodeninám, takže domnievam sa, že sa trochu povŕtam po Rokville. Nechcem nič príliš drahé, len šaty s peknou krémovou farbou.“

„Chápem. Ja som viac živšia. V skutočnosti, premýšľala som nad kúpou červených šiat,“ povedala Ginny. „Myslíš si, že sú príliš odvážne na ples?“

„Čo je zlé na červenej?“ spýtala sa Hermiona.

„No,“ povedala Ginny a tvárila sa trápne. „MFP je plesom oslavujúcim skutočnosť, že Rokfort je stále tak zjednotený ako Ty-Vieš-Kto je na slobode. Ja len viem, že budem na to myslieť počas plesu. Atmosféra nebude taká rovnaká ako na Vianočnom plese.

Hermiona a Ginny chvíľu sedeli mlčky, než sa Hermiona pozrela na hodinky. Zhíkla.

„Ginny, za tridsať sekúnd zvoní!“

A tak uháňali na svoje príslušné hodiny, Hermiona na Čarovanie a Ginny na Veštenie, hoci Hermiona naozaj nevedela, prečo sa Ginny vôbec obťažovala prihlásiť na tento predmet. „Známka bez námahy,“ povedala Ginny, „Stačí, aby si vymyslela hlúposti, najlepšie o Harryho smrti a Trelawnyová to všetko zhltne a povie ti, že máš predpoklady stať sa veštcom a dá ti Véčko.“

Hermiona sa zviezla na svoju stoličku. Všimla si, že Blaise a Mandy boli stále preč a ticho sa zachichotala. Nikto nevedel, že pomáhala s Mandynim hovienkovo-močovým plánom. To bol dôvod, prečo Mandy chcela Hermioninu pomoc. Nikto by sa neodvážil podozrievať nevinnú, dobrú-predobrú Hermionu Grangerovú, knihomoľku, ktorú milujú všetci profesori! Netreba dodávať, že na Hermionu mali stále zlý vplyv Ginny a jej bratia, Fred a George.

V polovici hodiny Hermiona začula bitku spoza dverí. Profesorka Vectorová otvorila dvere a zalapala po dychu. Boli to Blaise Zabini a Mandy Brocklehurstová, gúľali sa po zemi, v pokrčenom oblečení a ozdobení čudnými značkami na krkoch a tvárach, pravdepodobne zo vzájomných pokusov uškrtiť a poškriabať sa.

„Mandy Brocklehurstová! Blaise Zabini! To je absolútne... ohromujúce! Napriek tomu musia byť takéto skutky potrestané...“ povzdychla si profesorka a vyzerala hlboko zarmútená. „Strhávam bod Bystrohlavu a Slizolinu.“

Súdiac podľa toho, koľko bodov profesorka Vectorová strhla fakultám, Hermiona dospela k záveru, že profesorka Vectorová musí byť tiež zástancom študentov.

„A teraz, vy dvaja, prosím, poďte dnu a posaďte sa. Všetci ostatní – pridávam päť bodov každej fakulte za to, že ste boli divákmi.

Len v prípade, ak ste to už nevedeli, profesorka Vectorová bola tiež veľmi zhovievavá.

Vyškerená Mandy vošla do triedy, ale ešte predtým zašepkala. „Moje meno a fakultu povedala skôr, Zabini.“ Blaise okamžite odpovedal šeptom. „Koho to zaujíma?“ a kopol ju do nohy.

Na Elixíroch Hermiona sťažka potlačila smiech, keď videla Blaisa na Mandinom chrbte tajne čarovať nápis „kopni ma“. Harry a Ron hlasno vybuchli, keď Mandy ukázala na špeciálne oblasti a Blaise ihneď zbledol.

„Posaďte sa, deti, posaďte,“ povedal Slughorn a hlasno klopkal hánkami o svoj stôl.

„Hej, Ron, nie je divné, že Slughorn vydržal viac ako rok, nemyslíš?“ zašepkal Harry Ronovi skôr než si sadol na svoje miesto.

Práve ste si to všimli?“ spýtala sa Hermiona neveriacky. Dobrý bože, naozaj musia byť natvrdlí!

Harry otvoril ústa, aby čosi odpovedal, ale keď zbadal Slughorna prichádzať k nemu, namiesto toho rýchlo spravil na Hermionu trochu hrubé gesto.

Príliš dlho sa držal Rona, pomyslela si Hermiona smutne. No, vlastne som prekvapená, že to Harrymu trvalo tak dlho, však sú spolu sedem rokov.

„Dnes si uvaríme polovicu Felix Felicisu. Varenie tohto elixíru vám pravdepodobne zaberie asi dva mesiace, takže počas nasledujúcich týždňov budete tráviť veľa času prácou na ňom.“

Ernie Macmillan zdvihol ruku. „Pán profesor?“ Slughorn prikývol jeho smerom. „Pane, prečo tento rok varíme také komplikované elixíry?“

Dosť odvážny, uvedomila si Hermiona. Domnievam sa, že je to absenciou profesora Snapa.

„Je to siedmy ročník, Macmillan! Časy sa menia, ľudia musia vybudovať silnejšiu obranu a vy potrebujete vedieť o týchto komplikovaných elixíroch, pretože v časoch ako tieto - “dramaticky stíšil hlas, „ – ich budete potrebovať.“

Trieda sa zachvela, potom nervózne rozosmiala. Bolo čosi zlovestné vo výbere slov, ktoré Slughorn použil, rozmýšľala Hermiona. Bolo to, akoby očakával, že celá trieda bude v boji proti Voldemortovi používať elixíry.

„Takže, Felix Felicis!“ Slughornov hlas sa vrátil k jeho obvyklému dunivému zvuku.

Hermiona vstala, aby doniesla prísady, ale Malfoy ju zatlačil späť.

„Tentoraz ja prinesiem prísady, Grangerová,“  uškrnul sa. „Nechceme predsa, aby si Slughorn myslel, že všetku ťažkú prácu robíš ty.“

Hermiona nepovedala nič, ale pomyslela si – nuž, aspoň som trochu bližšie k nemu. Fyzický kontakt.

- - -

Pol hodinu pred večerou Hermiona zamierila do knižnice, aby si zobrala novú knihu na Aritmantiku. Na jej zdesenie, Daphne Greengrassová čítala knihu v tej istej uličke, ako bola Hermionina kniha.

Daphne vzhliadla. „Ach, to si ty, humusáčka,“ a odložila svoju knihu.

Hermiona dočahovala na knihu, keď jej niekto poklepal po ramene.

„Drž sa bokom od Draca, humusáčka,“ zasyčala Daphne výstražne. „Je môj, Grangerová a nikdy nebude tvoj.“

„Čo ťa núti myslieť si, že ti ho chcem prebrať?“ spýtala sa Hermiona, s hlasno bijúcim srdcom.

„Ach, prestaň sa hrať na neviniatko, Grangerová. Videla som, akým spôsobom sa pozeráš na neho.“ Jej oči sa zúžili. „Ty len chceš prebrať mi Draca, pretože ty si bola to dievča, s ktorou tancoval na Vianočnom plese, nemám pravdu, Popoluška? Nuž, to je zlé. Je môj a iba môj. Nie tvoj. Môžeš urobiť všetko, čo chceš, aby si ho prinútila všimnúť si ťa a uvedomiť si, že ty si bola to dievča na bále, ale nebude to fungovať, pretože on stále verí, že ja som jeho Popoluška.“ Doširoka sa uškrnula. „A nie je nič, čo by si mohla urobiť, aby si to zmenila, pretože Draco je zamilovaný do Popolušky a Popoluškou som, pre tento okamih, ja.“ Daphne sa znovu uškrnula a zvrtla sa na opätku.

„Do nevidenia, humusáčka.“

Hermiona bola taká nahnevaná, krv jej vrela, v krku jej navrela hrča a mala pocit, akoby nemohla dýchať. Náhle ťažká polica padla na nič netušiacu Daphne Greengrassovú, ktorá práve stála pod ňou.

Hermiona si pretrela oči. Bolo to možné? Mohla stratiť kontrolu nad svojou mágiou  a spôsobiť pád police na Daphne Greengrassovú? Bola Daphne mŕtva?

„ČO SA TU DEJE!“ madam Pinceová zjačala, ako sa dlhými krokmi blížila. Hermiona zalapala po dychu a rýchlo bežala okolo políc, cikcakovito kľučkovala a obzerala sa, pokiaľ nebola v bezpečí von z knižnice.

Regál predsa nemôže zabiť. Správne?

Pre istotu Hermiona bežala dolu schodmi do Veľkej siene na večeru. Ak existuje jedna vec, ktorú sa naučila vo svojom muklovskom detstve, tak to bolo, že

1) vinník bol vždy prvý, kto popiera čokoľvek.

2) vinník je vždy na mieste činu.

3) vinník  je vždy jediný informovaný o incidente.

Okrem toho, Hermiona nemala dosť galeónov, aby vyplatila Daphninej rodine poistenie smrti následkom úrazu, ktorú pravdepodobne mala.

Ale ako sa Hermiona zdravila so svojimi priateľmi pri chrabromilskom stole, netušila, že pár šedých očí ju od knižnice nasledoval a teraz sa posadil ku stolu Slizolinu.


5. Veľmi podivný sled udalostí



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/5/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

5/31



5 5.  Veľmi podivný sled udalostí

Theodor Edmund Nott sa uškŕňal pri slizolinskom stole a vyzeral absolútne nevhodne v tom množstve zamračených tvári.. Ak by sa aj niekto pozrel na neho zblízka, videl by šialený záblesk v jeho očiach. Ale pretože dokonca i slizolinčania boli zabratí jedlom, nikto si to nevšimol a Theodorov trochu divný výraz bol prehliadnutý.

Theodor sa práve vrátil z veľmi vzrušujúceho stretnutia v knižnici, ktorého bol tajným svedkom. Robil výskum postavenia Blížencov pre svoj projekt z Astronómie, keď začul známy hlas. Daphne Greengrassová práve priznala, že Hermiona Grangerová bola tou, s ktorou Draco tancoval na Vianočnom plese pred tromi rokmi.

„Daphne,“ ticho si povzdychol. „Moja úbohá, drahá Daphne. Chcela len šancu na lásku, ale všetko sa zamotalo do jedného veľkého chaosu...“

Theo si bol istý, že Daphne Olivia Greeengrassová je tá, ktorú miluje. Páčila sa mu, odkedy sa prvýkrát stretli vo vlaku do Rokfortu, ale až v treťom ročníku, keď sa vzbúrili hormóny, začal skutočne spoznávať, že sa do nej zaľúbil. Bola jeho prvou a ozajstnou láskou.

Theo bol nadšený, keď s ním Daphne vo štvrtom ročníku šla na Vianočný ples. Jeho pravá láska konečne spoznala jeho city, alebo aspoň si to myslel. Ale v tú noc Draco Malfoy požiadal jeho milovanú Daphne, aby sa stala jeho priateľkou a ona súhlasila. To mu ublížilo najviac.

Ale teraz mal Theo informácie – informácie, ktoré konečne mohli odtrhnúť Daphne od Draca. Samozrejme, po ich oddelení bude mať Daphne zlomené srdce, celé dni preplače a Theo tam bude, aby jej ho dal dohromady. Usmial sa. Takmer si dokázal si celý zvyšok života s ňou: krásny snubný prsteň, žiadosť o ruku na vrchole Eiffelovej veže, veľkolepá svadba, o ktorej by čarodejnícka spoločnosť hovorila celé desaťročia, pôvabné šľachtické sídlo na vidieku a nakoniec, dve rozkošné hnedovlasé deti, ktoré im sedia na kolenách, zatiaľ čo on a Daphne by pozorovali vodopád dažďových kvapiek stekajúci po matných oknách.

A jediné, čo musel urobiť, bolo rozdeliť ich.

„Vie niekto kde je Daphne?“ spýtal sa Malfoy. Cez hluk Veľkej siene počul Theo hlasný cinkot vidličky o stôl a bez ohľadu na to, koľko vidličiek vypadlo v presne rovnakom čase, bol si istý, že táto patrila Hermione Grangerovej.

Theo bol stále trochu naštvaný na to, čo Grangerová urobila Daphne, ale domnieval sa, že to bolo to, čo sa stane, keď sú dievčatá naozaj nahnevané a stratia kontrolu nad svojou mágiou. Okrem toho, Grangerová bola asi naštvaná na to, čo Daphne hovorila, o čom si osobne myslel, že to trochu prehnala, ale stále to bola Daphne. Daphne bola anjel... nemohla urobiť nič zlého.

„Myslím, že som ju videl v knižnici hovoriť s Grangerovou,“ povedal po chvíli Blaise Zabini. „Aj keď neviem prečo.“

„Nevieš, prečo si videl Daphne v knižnici?“ zachichotala sa Pansy Parkinsonová. Pred niekoľkými rokmi bola Pansy neuveriteľne zamilovaná do Malfoya, ale teraz, našťastie, upustila od fázy jačavej fanynky a presunula sa k nejakému bystrohlavčanovi, Antonymu alebo Antonovi Goldfishovi... dobre, bez ohľadu na jeho meno, bol lepším priateľom ako Malfoy.

Blaise prevrátil očami. „Vieš, čo tým myslím.“

„Mal si na mysli prečo sa rozprávala s Grangerovou?“ spýtal sa Malfoy. „Niežeby sa Daphne s Grangerovou nemala o čom porozprávať.“

Theo ticho odfŕkol do svojho pohára.

„No, nepočul som ich rozhovor,“ povedal nahnevaný Blaise. „Bol som príliš zaneprázdnený sledovaním Mandy Brocklehurstovej.“

Zrazu sa Pansy intenzívne rozkašľala. „Chceš povedať prenasledovaním svojej obľúbenej osoby,“  vypadlo z nej pridusene medzi lapaním po dychu.

„Si v poriadku?“ opýtal sa Theo. Ak existovalo niečo, čo nemohol Theo vystáť, tak to boli chorí, kašlúci, kýchajúci, dýchaviční, prskajúci, zasoplení, žalostne mdlí, zoslabnutí ľudia.

„Ach, je mi dobre, Theo,“ nonšalantne odpovedala Pansy a mávala rukou vo vzduchu akoby nič. „Bol to žart, Blaise! Nie ako by ste ty a Mandy skutočne  randili.“ Mrkla na Blaisa.

„Takže!“ povedal Blaise nahlas. „Rozmýšľal som nad tým, že by celá naša partia súčasne použila Aquamenti na zmáčanie Brocklehurstovej. Čo vy na to?“

„Nie, ďakujem,“ odpovedala Pansy. „Čokoľvek sa stalo medzi tebou a Mandy, nie je to moja vec. Okrem toho, Mandy a ja sme priateľky.“ Pozrela vyčítavo na Malfoya, ktorý prehltol.

„Áno, áno, nuž, nemyslím si, že by som sa tiež pridal,“ povedal Malfoy náhlivo. „Musím si... ehm... učesať vlasy.“ Očervenel po tomto. „Ehm... prečesať niekoľko kníh.“

Theo sa uškrnul.

„Dobre, a čo ty, Theo?“

„Nie, ďakujem, musím sa učiť na skúšku z Veštenia.“

„Theo, ty nemáš veštenie,“ povedala Pansy rozhodne.

Theo sa opäť uškrnul. „Viem.“

„Morag? Prosím, povedz áno. Sám ju nezvládnem; má podporu Bifľomoru a Chrabromilu!“

 

Morag MacDougal sa oprel späť o svoju stoličku. „Akokoľvek by som rád povedal áno a vychrstol  vodu na nevinné dievča -“ Blaise odfrkol, „- z pochopiteľných dôvodov hovorím nie.“

„A čo presne za dôvody to sú?“ dožadoval sa Blaise.

„Po prvé, ona ti to kdekoľvek natrie, s našou alebo bez našej pomoci, takže sa nebudem vmiešavať a nedostanem seba na jej čiernu listinu a po druhé, tvoj plán je debilný.“

Blaise na neho otrčil prst.

„Hej, hej, žiadne neslušné gestá pri stole s večerou!“ vykríkol Morag. Blaise aj teraz otrčil na neho prst.

„Akokoľvek,“ Draco prerušil niečo, čo mohlo byť veľmi vzrušujúcim pästným súbojom, „ak ktokoľvek uvidí Daphne, povie mi to, jasné? Naozaj sa o ňu začínam báť.“

Pansy vyfrkla bublinky do svojho pohára s tekvicovým džúsom.

„Nežartujem. Myslím, že sa zo dňa na deň od seba vzďaľujeme,“ pokračoval.

Blaise zažmurkal. „... Možno je to kvôli tomu, že je to tak.“

Draco vyzeral urazene. „Tak to si rozhodne nemyslím! Vlastne, mal som isté podozrenie -“

„Tak ho poslúchni,“ povedala Pansy. „Vždy načúvaš svojim vnútorným pocitom.“

„Ale,“ precedil Draco cez zuby, „myslím si, že práve teraz prechádza ťažkým obdobím, takže, ak ju niekto uvidí, prosím, informujte ma.“

„Jasné, budem ťa informovať, kam môžeš strkať svoj prekliaty namyslený nos,“ zamrmlal Theo hrozivo. Blaisovi zabehla jeho bravčová kotleta.

- - -

„Hermiona, si v poriadku?“ spýtala sa Ginny pohľadom skúmajúc Hermioninu tvár. „Vyzeráš byť trochu ustarostená...“

Luna Lovegoodová sa prihnala k ich stolu. „Je v poriadku, Ginny. Hoci, Hermiona, možno by si sa skutočne mala pokúsiť povedať mu o tom.“ Potom Luna odbehla naspäť ku stolu Bystrohlavu a opustila šokovanú Hermionu a zmätenú Ginny. Nato sa Ginnine oči rozšírili poznaním a naklonila sa bližšie k Hermione.

„Ach, Hermiona, to je v poriadku,“ upokojovala Hermionu a potľapkávala po chrbte. „Donútiš ho, aby ťa mal rád, nie je to tvoja chyba, že práve teraz, ako sa zdá, má rád Lavender. Ale chalani sú presne takíto – vzhľad má navrch nad osobnosťou zakaždým, keď ich to chytí.“

„O čom to hovoríš?“ tentoraz Hermiona bola zmätená.

„O Ronovi. Veď vieš, chlapec, s ktorým by si sa možno chcela porozprávať?“

„Ginny!“

„Čo? Luna myslela Rona, pravda?“

Hermiona vstala a v zúfalstve udrela päsťou do stola. „NIE! NEMÁM RADA RONALDA WEASLEYHO! STRÁVILA SOM SEDEM ROKOV NA TEJTO ŠKOLE A EVIDENTNE NIKTO SA NEOBŤAŽOVAL VZIAŤ NA VEDOMIE TÚTO MALÚ SKUTOČNOSŤ.“

Veľká sieň okamžite stíchla. Hermiona mohla počuť hlasný nepríjemný chichot Pansy Parkinsonovej a Millicent Bulstrodovej a rehot slizolinských chlapcov.

„Och, sklapnite všetci,“ povedala Ginny nahnevane. „Hermiona sa nezamilovala do Rona, má rada Harryho.“ Po tomto Veľká sieň ešte viac stíchla s výnimkou smiechu slizolinčanov.

„NIE, GINNY! NEMÁM RADA HARRYHO ANI RONA!“ Hermiona v podstate práve vypúšťala paru. „A teraz, ak ste skončili s civením, rada by som si v pokoji zjedla svoju večeru!“ Sťažka si sadla späť na miesto a na tanier si nakladala jahňacie kotlety, ktoré boli blízko nej. Po zlovestnom prežúvaní Hermiona vzhliadla a videla, že všetci na ňu stále civia. „Aký máte problém? Skutočne sa zaujímate o túto absurdnú situáciu? Pcha!“

Nikto nereagoval.

„Hej, Pansy,“ hlasno povedala Mandy Brocklehurstová aby prelomila nepríjemné ticho, ktoré pokračovalo. „Už ste to ty a Anthony robili?“

Všetci zastonali a začali mumlať veci ako: „Toto skutočne nie je vhodná doba,“ a „Trochu príliš veľa informácií,“ a vrátili sa späť k jedeniu.

Mandy zažmurkala a zvolala: „Zakaždým to dopadne ako chceš, Hermiona.“

Hermiona sa slabo usmiala a vstala. „Dnes večer sa chystám ísť skoro spať, chlapci. Majte sa.“

„Hermiona, počkaj! Prídeš nás zajtra pozrieť na metlobalový tréning?“ zavolal Harry za ňou. Nevšímavý, pomyslela si Hermiona. Práve som zažila veľmi trápnu chvíľu, ktorá sa týkala  jeho a Rona a on stále myslí na metlobal.

„Záleží na tom o koľkej,“ odpovedala Hermiona bez toho, aby sa otočila.

„O piatej -“

„Potom so mnou nepočítaj.“

Ako Hermiona stála pred portrétom Tučnej panej, všimla si pripnutý oznam na stene vedľa neho.

Potom, čo ho prešla očami, Hermiona zalapala po dychu.

Ak si stratila modrú náušnicu, máš hnedé oči a hnedé vlasy a navštívila si Vianočný ples vo svojom štvrtom ročníku, prosím, príď zajtra na raňajky a drž knihu.

Hermiona sa usmiala. Nevedela, kto sem dal ten oznam, ale možno, možno len... správne veci sa konečne dejú podľa nej. Uškrnula sa sama pre seba.

„Chlapec, ktorý to tu zanechal, bol strašne nevychovaný, moja drahá,“ povedala Tučná pani. „Vieš, je jedným z tých slizolinčanov. Mal tú bezočivosť povedať mi, že mi spraví hrozné veci, ak ho to nenechám urobiť. Verila by si tomu? Dnešné deti sú také impulzívne. A keď už o tom hovoríme,“ sklonila sa, aby bola zarovno s Hermionou tvárou. „Počula som od mojej priateľky Tabithy, že dnes v knižnici si dve dievčatá skočili do vlasov a potom jedna z nich bola očividne pritlačená regálom. Teraz je v Nemocničnom krídle,“ zašepkala, „Nie je to šialené?“

Hermione sa podaril slabý úsmev na Tučnú pani. „Hej, naozaj to vyzerá akoby celá škola scvokla.“

- - -

Nasledujúce ráno sa Hermiona zobudila skoro a takmer prelomila svoju poličku s knihami pri hľadaní dokonalej knihy, ktorú by mohla priniesť na raňajky. Spočiatku sa Hermiona zamerala na vzhľad, pretože si spomenula, čo včera večer hovorila Ginny (dávajú prednosť vzhľadu zakaždým, keď ich to chytí), ale potom sa rozhodla, že Draco potrebuje odlišnú stopu, aby zistil, kto z mnohých hnedovlasých a hnedookých dievčat, ktoré stratili zafírovú náušnicu a zúčastnili sa Vianočného plesu, bolo jeho skutočnou Popoluškou. Takže Hermiona sa kvôli  symbolike rozhodla vytiahnuť svoju obľúbenú knihu rozprávok – Popolušku.

Cítiac sa spokojne a sebavedomo, Hermiona si bola istá, že sa nič nemôže pokaziť.

Túto myšlienku okamžite  odvolala, keď vošla do Veľkej siene.

Prvé, čo Hermiona uvidela pri vstupe, bola najmenej stovka dievčat, ktoré sa hemžili okolo Draca Malfoya, každá držala knihu a kričala „Ja som tvoja Popoluška!“ alebo niečo v tom duchu.

Samozrejme, že fámy, ktoré sa šírili pred tromi rokmi, boli teraz potvrdené. Draco Malfoy si v tú noc Vianočného plesu nezvolil správne dievča.

Aby to bolo ešte horšie, Hermiona si všimla Theodora Notta a Blaisa Zabinihi, ktorí sedeli blízko Draca, sprevádzaní Pansy Parkinsonovou, všetci s rovnakými úškrnmi. Ten úškrn mohol znamenať len jediné: vedeli (to).

„Hej, Hermiona!“ Ron náhle vyskočil spoza nej. „Počul som, že Malfoy hľadá nejaké dievča, ktoré pred tromi rokmi stratil alebo čo.“

„No, nemám tušenie, o čom hovoríš,“ klamala Hermiona.

„Ľudia hovoria, že Malfoy si na Vianočnom plese očividne vybral nesprávne dievča a teraz chce mať šancu pretiahnuť každú babu, ktorá drží knihu alebo čosi podobné, vybrať si novú,“ povedal Harry, ktorý sa objavil pred nimi, oblečený v pokrčených šatách a znechutený. Čoskoro sa za ním objavila Ginny, tiež v zmačkanom habite a dodala: „Zabini, Parkinsonová a Nott všetci príliš (veľa) vedia. To je dôvod, prečo sa tak široko uškŕňajú.“

Zle, zle a definitívne zle, Hermiona mlčky na nich zarevala.

„Nie, vlastne Blaise, Pansy a Theo napísali oznam alebo čosi také pre všetky dievčatá v Rokforte, bez ohľadu na ich fakultu, pretože vedia, že Daphne Greengrassová nie je skutočnou Popoluškou. Pokúšajú sa pomôcť Malfoyovi nájsť osobu, do ktorej sa na Vianočnom plese zamiloval,“ povedala Luna Lovergoodová, ktorá sa objavila za nimi a prinútila ich všetkých vyskočiť tri stopy do výšky.  Všetci štyria zízali na Lunu.

„...Viac sa mi páči tá druhá verzia,“ povedala náhle Ginny, prerušiac ticho, ktoré nastalo po Luninej prekvapivo pravdivej poznámke.

„Hej, mne tiež,“ súhlasili Harry a Ron. Hermiona nesúhlasne zavrtela hlavou. Nechutní, choro zmýšľajúci ľudia, pomyslela si.

„Hej, čo tá kniha, ktorú držíš?“ spýtal sa Ron.

Hermiona zalapala po dychu. Úplne zabudla na knihu. „Ehm, to nič nie je. Len taký malý.... robím výskum kvôli projektu. Je o tom,... hm... ako život napodobňuje literatúru.“ Zažmurkala a Ron, Ginny a Harry pomaly prikývli, akože chápu. To bola tá najrýchlejšia lož, akú som kedy povedala, pomyslela si. Možno by som to mala robiť častejšie...

Hermione sa podarilo prejsť raňajkami bez toho, aby z nej vykĺzlo čokoľvek, čo vedela o fámach. Keď zazvonil zvonček, Hermiona bola zabratá vo svojich myšlienkach a nepočula zvonček, tak musela rýchlo uháňať na Starobylé runy, svoju prvú dnešnú hodinu.

Hermiona si neuvedomila, že svoju knihu nechala na stole a keď vstala, kniha spadla na zem.

O niekoľko hodín neskôr kniha bola stále na zemi...

„Pozri, naozaj mám rada Anthonyho, takže si nemyslím, že je niečo, čo s tým môžeš urobiť,“ povedala Pansy a jej hlas sa trochu ozýval, keď sa ona a Draco blížili k prázdnej Veľkej sieni. (profesor Jocular pustil ich MLOKY ročník z Tranfigurácie skôr).

„Ale, Pansy, on je tak chudobný! Zakaždým, keď si predstavím ako vy dvaja trávite spoločne zvyšok vašich životov, zvíjam sa v duševnej agónii! Nebudeš mať takú svadbu ako chceš alebo taký obrovský diamantový prsteň, alebo zámok s ôsmimi spálňami! Sakra, budeš šťastná, ak si dovolíte tri!“

„Kto povedal, že si ho chcem vziať?“ spýtala sa Pansy prekvapene.

Draco prevrátil očami. „Bola to hypotetická situácia.“

„Aha. No, mal by si byť konkrétnejší. V každom prípade, všetko je v poriadku, Draco. Také veci môžu prísť a odísť, ale pamätáš si, čo sa stalo v našom šiestom ročníku, však?“

Draco sa zastavil, ale nepovedal nič.

Pansy pokračovala. „Pozri, niekedy si môžeš vybrať medzi tým, čo chceš robiť a čo by si mal spraviť. A tiež, mám kontrolu nad mojím zmyslom pre slušnosť.“ Trpko sa zasmiala. „Nikdy som si nemyslela, že mám zmysel pre slušné správanie predtým, než som....“ Netvárila sa, že jej to je príjemné. „No a o to ide. Mimochodom, mám pocit, že mu to dlžím. Nazvi ma bláznivou, ale ja viem, že toto je to, čo chcem robiť. Musím ísť; maj sa, Draco.“

Draco stál mlčky.

Pansyin hlas sa rozliehal po prázdnej chodbe, čo ho nútilo podskočiť. Myslel si, že odišla. „Vieš, keď dievča dokončí takýto obrovský citový výlev, chalan by mal kráčať ďalej a predstierať ľahostajnosť. Pohni sa ďalej!“

„Ok. V poriadku,“ povedal Draco a náhlil sa do Veľkej siene. Jeho oči zastali na trochu schátralo vyzerajúcej v koži viazanej knihe s nadpisom napísaným zlatými písmenami.

Popoluška, stálo na vrchu.

Okamžite sa z jeho mysle odplavili všetky myšlienky na Pansy a Anthonyho. Bolo možné, že jeho Popoluška vlastne dnes ráno bola vo Veľkej sieni, ale neukázala sa mu? Bolo možné, že jeho skutočná Popoluška celé tie roky stále čakala na neho? Bolo to možné...?

Bola iba jedna vec, ktorú mohol urobiť, aby sa o krok priblížil k tajomstvu. Otvoril knihu.

Hermiona Grangerová, stálo úhľadným písmom na vnútornej strane. Draco zaúpel. Nuž, to definitívne pochovalo všetky jeho nádeje. Grangerová nemohla byť jeho Popoluškou!

Alebo mohla? oponoval neodbytný hlások vzadu v jeho hlave. Má hnedé vlasy a hnedé oči...

Áno, spolu s ďalšími troma miliónmi brunetiek, zahriakol Draco ten hlások. Ale to je podozrivé... musím sa o tom s Grangerovou porozprávať. Možno vie o Popoluške niečo, čo ja neviem.

Za sebou počul hlasno argumentovať dva hlasy a Draco rýchlo napchal knihu do tašky.

„Hovorím ti, Mandy, na veľkosti tak nezáleží!“ Draco okamžite spoznal Blaisov hlas. A... Mandy? O čom sa rozprával Blaise s Mandy Brocklehurstovou, svojou úhlavnou nepriateľkou?

„Nuž, ak si si to dokázal priznať sám sebe, potom nebuď kvôli tomu taký pokrytec!“

„Dobre!“

„DOBRE!“

„Ty taká buď!“

„Neboj sa, budem!“

„Dobre!“

„DOBRE!“

Blaise a Mandy vtrhli do siene a Draca si vôbec nevšimli. Každý z nich sedel pri svojom príslušnom stole a fúkal si vlasy z očí.

Mandy si šomrala nejaké, hm... zaujímavé veci pre seba.

Blaise bol naštvaný a zdalo sa, že taniere pred ním  vyžarujú červené iskry.

Zrazu mala Mandy v očiach záludný pohľad a siahla po prútiku. Pretože sa Blaise sústredil na taniere, nevšimol si Mandy namieriť na neho prútik.

Draco zažmurkal, keď tanier z rýdzeho zlata spadol z veľkej výšky na Blaisovu hlavu. Au, to muselo bolieť, pomyslel si. Nuž, toto mení zajtrajší metlobalový tréning na absolútne peklo. Daphne bola stále preč (mimochodom, kde je?) takže jeden odrážač na dve dorážačky (potlouk), žiaden strážca (brankář)... hej, bude to krásny tréning.

„Viem, že si tu, Draco,“ povedala Mandy náhle, keď položila tanier späť na stôl, čo ho prinútilo nadskočiť v jeho úkryte. „Uvoľni sa, nechystám sa ťa začarovať.“ Draco mierne uvoľnil ramená. „Ale ak niekomu čokoľvek  povieš o našom vzťahu, komukoľvek, tak si mŕtvy. Vidíš, čo som spravila Blaisovi? To bol len žartík. Tisícky tanierov spadnú na tvoju hlavu, keď sa budem pozerať ako trpíš,“ zasyčala hrozivo. „Takže buď rozumný chlapec, Draco, a drž jazyk za zubami.“

„Ach a mimochodom, heslo do Klubovne prefektov je Veritas in Lux (pravda vo svetle). Hermiona sa tam zvyčajne chodieva po večeri učiť a robiť úlohy a ostáva tam až do 9.30, kedy sa vracia späť do Chrabromilskej veže. Príjemnú zábavu,“  usmiala sa Mandy a sadistický výraz zmizol. Poslala bozk, otočila sa na opätku a svižne odišla z Veľkej siene, zanechajúc Draca neschopného slov.


6. Nech hry začnú



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/6/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

6/31



6. Nech hry začnú

A/N V poslednej kapitole som sa zmienila, že Draco našiel Hermioninu knihu Popoluška. Avšak, to znamená iba toľko, že si myslí, že sa deje niečo divné, nie že vlastne vie, že Hermiona je Popoluškou. A okrem toho, naozaj si myslíte, že Draco bude náhle akceptovať, že dievča jeho snov je jeho úhlavným nepriateľom? (Dobre, Blaise a Mandy sú výnimkou. Ale o nich viac neskôr!) S výnimkou prológu, je v tomto príbehu „pekne typický“. Tak ako tak, len som chcela uviesť veci na pravú mieru...

- -

Draco Malfoy bol na dne. Prezrel knižnicu, zastrašovaním donútil akéhosi chrabromilčana ku kontrole ich spoločenskej miestnosti a prehľadal všetky prázdne učebne, ale Grangerová nikde. Kde by mohla byť? Hrá sa na mŕtvu niekde v kúte? Alebo je skutočne mŕtva? Draco prestal rozmýšľať a ticho sa zasmial nad vlastnou bystrosťou. Bifľomorčan stojaci blízko neho zapišťal a od strachu utiekol preč.

Draco sa poobzeral. Ľudia sa pozerali.

Odkašľal si a pokúsil sa o úsmev. „Ehm, mladý, nevieš náhodou, kde je Hermiona Grangerová z Chrabromilu?“ povedal vydesenému tretiakovi.

„Um – ja – ja – ja neviem!“ vykoktal tretiak.

Draco sa zvrtol, prudko strčil do chlapcovej hrude a všimol si slizolinský znak na jeho habite. „Nuž, potom by ťa nemalo obťažovať odpovedať mi, ty hanba Slizolinu! Prečo sa jednoducho nevrátiš domov?“

Chlapec sa rozplakal a utiekol. Zavládlo nepríjemné ticho a Draco sa poobzeral. Viac ľudí civelo.

„Na čo tak všetci hľadíte?“ uškrnul sa. „Straťte sa!“

Študenti utiekli, jeden konkrétny krpatý blondiak v čele.

„Keby som bol Hermionou Grangerovou, kde by som bol?“ Draco ticho uvažoval, kráčal chodbou a mrmlal si pre seba, čo z neho robilo mužskú a blonďavú verziu profesorky Trelawneyovej. Nezdalo sa, že by Draco registroval kam mieri pokiaľ hlavou nevrazil do sochy. Hlasno vykríkol a do sochy kopol. Akokoľvek, toto len vyústilo do množstva bolesti v jeho palci, vzhľadom na to, že jeho topánky neboli dosť hrubé.

Draco potom začal prestupovať na mieste a premýšľal, že by pravdepodobne bolo lepšie, keby nekráčal, zatiaľ čo rozmýšľal.

„No tak, Grangerová, kde si?“

Náhle sa objavili dvere napravo od sochy. Dracovi vybehli oči z jamôk. Táto škola je hrozbou pre zdravý rozum a zmýšľanie! vykríkol v duchu.

S hlbokým nádychom Draco pomaly vykročil vpred a položil ruku na kľučku.

Počkať! skríklo na neho jeho svedomie. Si šialený?! Tie dvere môžu viesť kamkoľvek! Nepamätáš sa, že zvedavosť zabila mačku?

Nuž, ale potom tej mačke ešte osem životov zostalo! zareval Draco na svoje svedomie, jeho znechutenie vzbĺklo v okamihu, keď začal načúvať hlasom vo svojej hlave, čo je všeobecne známym prvým príznakom šialenstva. A choď do kelu! Spravím svoje vlastné závery! Ty si len moje svedomie!

Prečo seba nepošleš do kelu? Nebol si pokojný koľko, dva mesiace?

Draco zaťal zuby a znovu stisol kľučku a – ZOMRIEŠ, Draco, ZOMRIEŠ! kričalo na neho jeho svedomie – zatlačil.

Vo vnútri miestnosti boli Hermiona Grangerová a Ginny Weasleyová, ktoré sa rozprávali tichým šeptom a vyzerali byť veľmi prekvapené, že ktosi dokázal vojsť.

- -

Hermiona vzhliadla na zvuk pohybujúcej sa kľučky. Strapaté blonďavé vlasy, nie tak iskrivé šedé oči, anorexiou postihnutá postava – jej kompletný och-taký-pekný princ Krasoň so samoľúbym úškrnom. Och, ten úškrn.

„Malfoy? Čo tu robíš?“

„Mohol by som sa ťa spýtať to isté, Grangerová,“ odpovedal Malfoy.

„Nuž, zjavne si ju potreboval nájsť, keďže sa táto miestnosť ani trochu nezmenila,“ vstúpila do rozhovoru Ginny.

„Sklapni, Weasleyová,“ povedal Draco automaticky. „A mimochodom, prečo si to myslíš?“

„Pretože toto je Núdzová miestnosť. Je to miestnosť, ktorá je presne taká, akú práve potrebuješ,“ povedala Hermiona sucho, čo znelo akoby to čítala z nejakej knihy, ktorú pravdepodobne citovala kvôli tomuto vysvetleniu.

„Nie je žiadny dôvod, aby som ťa hľadal!“ Malfoy sa pokúsil skríknuť tak potichu, ako mohol. „Prečo by som ťa mal hľadať?“

Hermiona sa usmiala. „Pretože si našiel moju knihu, nie?“

Ginny sa mykla na mieste, kde sedela.

Malfoy vyzeral čiastočne ohromený. „Č – ako – čože?“

„Malfoy, ja nie som Crabbe alebo Goyle a naozaj viem prísť na to, čo som stratila.“

„Nemáš na mysli Longbottoma?“

„Nie, mám na mysli Crabba a Goyle.“ Hermiona s ním tajne súhlasila, ale absolútne nebola žiadna možnosť, aby to pripustila nahlas! „Mimochodom, ty sa teraz zaujímaš o dej/obsah knihy Popoluška, správne?“

„Áno,“ odpovedal Malfoy nešťastne a želal si, aby nestratil výhodu v tomto rozhovore tým, že to vyslovil nahlas. Hermiona a Ginny sa uškrnuli. Samozrejme, že v tomto rozhovore nikdy nemal naozaj navrch, ale, samoľúbo si pomyslela Ginny, nech je v nevedomosti.

„Nepoviem ti nič,“ vravela Hermiona ako vstala a zamierila k dverám. „Musíš na to prísť sám. Zbohom, fretka.“

„Čože! Ako to mám urobiť? Je to príliš zamotané!“ Nešťastne pozeral ako sa za Hermionou zavreli dvere.

„Nuž, dám ti nejaké stopy,“ povedala Ginny pri pohľade na Malfoya. „Asi by si si ich mal zapísať.“

Na stole sa objavili brko, atramentový kalamár a pergamen.

„Aké pohotové!“ vykríkol Malfoy. Ponoril brko do atramentu a držal nad pergamenom.

„Po prvé, je tvojou priateľkou veľmi zložitým a dávnym spôsobom. Za druhé, je nápravou omylu, ktorý si urobil. Za tretie, kedysi si sa do nej zamiloval. A po štvrté, nikdy nebude tým dievčaťom, ktoré si miloval, pokiaľ sa nezačneš pozerať na čarodejnícky svet inak.“

Ginny vstala a v duchu si zopakovala čo práve spravila. „To sú všetky stopy, ktoré ti môžem dať, Malfoy. Dúfam, že sa ty a tvoja skutočná láska čoskoro zídete.“

Ginny zavrela dvere. Opretá o stenu vypustila výdych, o ktorom ani netušila, že ho zadržiavala.

„Ginny? Čo robíš pred Núdzovou miestnosťou?“

Ginny sa povzbudivo usmiala na ustarosteného Harryho. „Súvisí to s Hermionou. Poď, pohovoríme si počas chôdze. Musím si zájsť do kuchyne pre čosi na zjedenie... v každom prípade, povedala ti Hermiona niekedy, že bola a stále je zamilovaná do Draca Malfoya?“

Harrymu zabehlo a okamžite sa zastavil. „Čo HOVORÍŠ? Hermiona – Hermiona Grangerová – naša Hermiona? Zamilovaná do M-M-M-M-M-Malfoya? Prosím, Ginny, povedz, že žartuješ.“

„Neklamem. Všimol si si, že Hermiona bola počas Vianočného plesu pomerne veľakrát videná bez svojho partnera Kruma?“ Harry pomaly prikývol. „Nuž, bola so svojim druhým partnerom, Malfoyom.“

Harry otvoril ústa. „NIE.“

„Áno,“ povedala Ginny.

„NIE.“

„Áno...“

„NIE.“

„Harry, tvoju hru môžeme hrať niekedy inokedy,“ povzdychla si Ginny. „Aj tak bola s ním. Avšak, pretože Hermiona bola v tú noc trochu... odlišná, Malfoy si myslel, že bola slizolinčankou. A na nešťastie pre Hermionu, v tú noc Daphne Greengrasová tiež mala na sebe modré šaty. Nechcela mi presne povedať podrobnosti – dobre, Hermiona, tá malá potvorka, mi vôbec nič nepovedala – ale tipujem, že Malfoyovi stačil jediný pohľad na modré šaty, hnedé vlasy a hnedé oči Daphne Greengrasovej a vyhlásil, mohla by som dodať, dosť unáhlene, že bola jeho milovanou spriaznenou dušou. A potom bola Hermiona smutná... bla, bla, bla, zvyšok si domysli a teraz je to obrovský problém. Toto je ich siedmy ročník... posledný ročník, kde sú spolu predtým, než sa ich cesty rozídu. A ktovie, možno sa Draco stane Smrťožrútom. Ale ešte dôležitejšie je, že Hermiona si nezaslúži, aby sa krčila v tieni a bola so svojim princom len vo svojich snoch.“

Harry zavrčal. „... neznášam, keď máš pravdu, Ginny.“

Ginny sa zasmiala, ale potom rýchlo zvážnela. „No, dúfam, že na to Malfoy čoskoro príde,“ povedala Ginny potichu. „Teraz, bez Daphne v ceste, možno konečne bude mať šancu zistiť, že všetko, po čom najviac túžil... už bolo jeho.“

- -

Ako slnko zapadlo, vtáci sa nasťahovali do svojich postelí a zaviali vetry, v knižnici sa plánovalo sprisahanie, ktoré zahŕňalo Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú. Zdalo sa, že niekoľko príslušníkov slizolinskej fakulty malo plné zuby pohľadu na Draca s Daphne, ktorá predstierala, že je Popoluškou a chceli s tým niečo spraviť. Pansy Parkinsonová, Theodore Nott, Blaise Zabini a Morag MacDougal, všetci sedeli pred sochou veľkého ananásu, s hlavami blízko pri sebe.

Náhle sa Theodor postavil. „Dobre, ľudia, počúvajte. Mám to, čo vyzerá ako plán.“ Bolo celkom jasné, že bez Malfoya bol v ich partii evidentným vodcom Theo.

„O čo ide?“ prerušil Ernie Macmillan, kráčajúci na čele ich skupiny s Justinom Finch-Fletcheyom, Hannah Abbottovou a Susan Bonesovou. Tesne za nimi nasledovali Dean Thomas, Seamus Finnegan, Parvati Patilová, Lavender Brownová a prekvapivo Neville Longbottom.

„Zmiznite,“ odpovedal Blaise bez vzhliadnutia. „Počkajte, zostaňte tu.“ Blaise sa naklonil dopredu a slizolinčanom čosi pošepkal. Všetci potom trochu prikývli.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Susan podozrievavo.

„Sprisahanie!“ odpovedala Pansy nadšene. „Ste ochotní pridať sa?“

„Záleží na tom,“ odpovedal nový hlas. „Kto je zapojený?“

Mandy Brocklehurstová, Anthony Goldstein a Lisa Turpin sa tiež objavili. Predtým priestranné miesto sa teraz nezdalo tak veľké.

„Anthony!“ vykríkla Pansy, keď sa ponáhľala objať svojho priateľa.

„Brocklehurstová,“ kývol Blaise so stoickým výrazom v tvári.

„Zabini,“ odpovedala Mandy s presne rovnakým výrazom.

Ako Theo vysvetľoval svoj plán, Justin Finch-Fletchey bol viac a viac zmätený. „Ale ja naozaj nerozumiem, prečo vy, slizolinčania, chcete Malfoya a Hermionu spolu? Nemali by ste byť trochu lojálni voči Daphne, vašej spolubývajúcej?“

„NIE,“ povedali Blaise, Pansy a Morag naraz.

„Och, v poriadku,“ povedal Justin potichu a utiahol sa späť do svojho vypchaného ružového kresla.

„Pozri, toto nie je o oddanosti fakulte alebo spojenectvách, či dokonca o priateľstve, toto je spravodlivosť,“ povedal Theo. „Tak veľmi ako mám rád Daphne, nemôžem už ďalej súhlasiť s jej klamstvami a podvodom. Posledné roky boli neznesiteľné, ale ak by Draco a Daphne po škole natrvalo zostali spolu, nemohol by som prežiť zvyšok svojho života s vedomím, že som vedel, že Daphne olúpila nevinné dievča o jej šťastný koniec. A najhoršou časťou by bolo, že som o tom všetko vedel, ale nič neurobil.“

Na okamih boli ticho. Potom –

„- Pretože toto miesto začína byť prepchané ľuďmi, ktorí mi dýchajú na krk, čo keby sa všetci, kto chcú dať Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú dohromady, presunuli do Veľkej siene?“ povedal Blaise hlasno.

Spoza regálu sa zjavila madam Pinceová a zagánila na nich. „VON! Ihneď.“

„S radosťou,“ odpovedal Morag drzo ako on a všetci bifľomorčania, chrabromilčania, bystrohlavčania a zvyšok slizolinčanov dôstojne pochodovali von z knižnice, množstvom pohyblivých schodísk a do Veľkej siene.

Študenti, ktorí boli svedkom tejto pamätnej udalosti, budú prisahať, že si mysleli, že to bol demonštračný pochod za medzifakultnú jednotu, ale bohužiaľ, na neskoršie zdesenie profesora Dumbledora, to nebol.

Príliš zlé!

Ginny Weasleyová, Terry Boot, Orla Quirková, Harry Potter a Ron Weasley nasledovaní Lunou Lovegoodovou, zbežne usadení vo Veľkej sieni, prepukli do reptania s výnimkou Luny, ktorá zdanlivo dýchala pravidelne.

„Počul som – Ginny – Hermiona – Malfoy – chodia spolu – pomôcť – plán – musí – Hermiona – šťastná,“ Harry sťažka vydýchol. Napriek tomu, ako rýchlo to Harry spravil, nebol nejako výnimočne nadaný v oblasti trpezlivosti.

Ginnine a Ronove reakcie boli prevažne rovnaké.

„Ale no tak, pridajte sa k nám!“ zvolal Theo žoviálne zo stredu Veľkej siene.

Niekoľko bifľomorčanov a chrabromilčanov neveriacky zízalo na neho.

„Čože? Slizolinčania nie sú všetci takí pokrivení, ako sa o nich hovorí,“ protestoval Theo.

Mandy prikývla bez toho, aby si to uvedomila a Blaise a Pansy sprisahanecky žmurkli. Našťastie, všetci sa pozerali na Thea.

„V poriadku, toto je to, čo sa chystáme spraviť,“ začal Theo. „Ale najprv, súhlasia všetci tu prítomní s mojím plánom dať dohromady Hermionu a Draca? Vrátane vás dvoch?“ zabodol pohľad na Harryho a Rona.

„No, Ginny mi všetko povedala a ja som Ronovi povedal skrátenú verziu,“ vysúkal zo seba Harry. Zrejme sa ešte nespamätal zo svojho šialeného behu z chrabromilskej spoločenskej miestnosti do Veľkej siene.

„Teraz, keď som počul celý príbeh, skutočne obviňujem Malfoya za to, že si nezvolil správne dievča a Hermionu za predstieranie, že bola slizolinčanka. Ak by to nepredstierala, Malfoy ju po tom všetkom skutočne mohol považovať za svoju Popolušku!“ dodal Ron a nasilu sa usmieval, akoby mal čosi nepríjemné vo svojich ústach. Lavender na neho ostro pozrela.

„Naozaj? Ty vážne obviňuješ Hermionu rovnako ako Malfoya?“

Ron očervenel, keď sa Lavender k nemu otočila. „Nie... akosi viac viním Malfoya.“

„Pokrytec,“ odkašlal si Harry.

Náhle sa Ginny zlomyseľne zachechtala, čo niektorých ľudí prinútilo podskočiť. „Mládež, som jeden krok pred vami!“ A potom všetkým vyrozprávala, čo povedala Malfoyovi v Núdzovej miestnosti.

„Dobre, takže Ginny zaplavila Malfoyovu myseľ možnými variantmi a jediné, čo musíme spraviť, je uistiť sa, že si uvedomí, že Hermiona je JEDINOU možnosťou,“ povedal Theo, tónom veľmi podobným diktátorovi. „Niekto to všetko spíšte.“

Drobná Orla Quirková vytiahla svoje Bleskové brko a začala zúrivo písať na kus pergamenu. Harry zbledol pri pohľade na Bleskové brko, spomenul si na fiasko, ktoré zažil vo štvrtom ročníku.

„Nuž, predstavíme si nejaké scenáre pre Draca. Uistite sa, že pri každej príležitosti sa čo najbližšie dostanú k sebe a vyjasnia si niektoré stopy. Nejaké otázky?“

Harry zdvihol ruku, potom stiahol a šomral si. „Och, čo to robím?“

„Niečo si vravel, Potter?“

„Správne, kedy môžeme začať?“

Theo sa zasmial, ale okamžite prestal a vyzeral vážne. „Teraz.“

„Bystrohlavčania, choďte nariekať Hermione alebo Dracovi o nejakej knihe, čo ste čítali, ktorá hovorí o tenkej hranici medzi nenávisťou a láskou alebo o nejakej sentimentálnej love story týkajúcej sa dvoch nepriateľov, ktorí sa dajú dohromady, ako ten príbeh o Romeovi a Júlii, och, zabudol som, ako sa volali hlavní hrdinovia... Bifľomorčania, ak uvidíte Hermionu, pripravte si príležitosť niečo rozhádzať alebo čokoľvek. A keď vám pomôže, povedzte jej, že Draco spravil rovnakú vec. Chrabromilčania, v podstate robíte rovnaké veci, ale musíte byť viac kreatívni, pretože trávite najviac času okolo nej. A čo sa týka nás, slizolinčanov, musíme presvedčiť Draca, aby všetko odložil nabok, využil príležitosť a zariskoval.“

Keď celá skupina prikývla a rozišla sa, Theo sa otočil a viac menej pre seba zašepkal. „Len počkať mesiac alebo dva a uvidíme ako zvládnete, keď vás dvoch takmer celý siedmy ročník bude nútiť dohromady. Všetci proti vám dvom.“

„Nech hry začnú.“

 


7. Pocit strachu



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/7/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...

7/31



7. Pocit strachu

Mandy Brocklehurstová si pohmkávala veselú melódiu, keď nenáhlivo prechádzala chodbou pri učebni Čarovania a vyhliadala akýkoľvek náznak po Hermione Grangerovej. Theo jej pridelil hliadku na tejto chodbe v nádeji, že jej  odnarieka romantické Shakespearove sonety.   „Ty tam!“ vyštekla Mandy na ustrašene vyzerajúceho prváka, ktorý sa snažil odovzdať niečo svojmu priateľovi, ktorý vyzeral byť rovnako vystrašený. „Čo to máš v ruke?“

Prvák zapišťal, keď sa Mandy približovala bližšie a bližšie, za jeho priateľom sa už dávno len tak zaprášilo.

„Takže?“ povedala Mandy náhle, čo prinútilo prváka podskočiť.  „Povedz mi to alebo ťa budem musieť začarovať a ver mi, poznám niekoľko naozaj hnusných kliatob, keďže som bystrohlavskou prefektkou v siedmom ročníku,“ zasyčala a jej oči sa zlostne leskli. Nech ten  prvák držal v rukách čokoľvek, prakticky to na  Mandy hodil a zdrhol kade ľahšie.  „A Bystrohlavu strhávam desať bodov za -“ Mandy sa odmlčala. „Ehm, mám na mysli Bystrohlavu pridávam pätnásť bodov za hm... zosnovanie sprisahania a ehm, čestnosť?“ mykla plecami a potom preskúmala to, s čím prváka prichytila.

Mandy sa usmievala, pretože hľadela na bombastickú bombovú tutovku, ktorú držala v ruke. Mandy v piatom ročníku odlevitovala pekných pár bômb do spálne Blaisa Zabiniho. Samozrejme, tie dávne pocity nepriateľstva už boli preč. Nahradilo ich niečo lepšie.

„Och, ahoj, Mandy! To je ale prekvapko stretnúť ťa tu!“ zvolal niekto.

„Ahoj, Hermiona,“ odpovedala Mandy roztržito, stratená vo svojich spomienkach.

„Počkať............. Hermiona!“

- - -

Zatiaľ čo sa bystrohlavčania, bifľomorčania a chrabromilčania túlali a pokúšali nájsť Draca alebo Hermionu, slizolinčania boli vo svojej spoločenskej miestnosti a diskutovali o veľmi dôležitej téme: prečo všetci nenávidia Daphne Greengrassovú.

Nuž, Blaise vykrikoval a ostatní počúvali.

„Tak veľmi nenávidím Daphne Greengrassovú! Nechala dorážačku aby mi zlomila ruku, keď som sa  v piatom ročníku pokúšal o post stíhača,“ začal Blaise rozhovor tým, že to povedal veľmi hlasno a dôrazne, keď on, Pansy Parkinsonová, Morag MacDougal a Theodor Nott vošli do slizolinskej spoločenskej miestnosti. „To bol dôvod, prečo som sa nedostal do tímu!“

„V skutočnosti si sa do tímu nedostal preto, lebo si žiadnu zo šiestich lôpt nedostal cez obruče,“ uškrnul sa Theo.

Blaise prevrátil očami. „...Pretože som mal zranené rameno!“

„Počkaj, nie si teraz v tíme?“ spýtala sa Pansy.

„Pretože teraz je kapitánom Malfoy... v piatom ročníku to bol ešte Flint,“ povedal Blaise veľmi pomaly, ako keby bol tento fakt  zrejmý.

„Krásny príklad toho, ako slizolinčania vždy praktizujú umenie protekcionárstva,“ poznamenal Morag MacDougal. „Ale popri menej dramatických dôvodoch, ja osobne nenávidím Greengrassovú pretože sa minulý rok smiala na mojom novom účese a okuliaroch. Myslím, áno, byť Angličanom a mať japonský špicatý zostrih je trochu zvláštne a mať malé bláznivé okuliare v modrom ráme je trochu trápne, ale vedel som že ona... doteraz si zo mňa robí srandu a prezýva ma ‚vidlák‘ (fob  - (Fresh Of the Boat.), ponižujúce označenie pre ľudí, ktorí sa nedokážu prispôsobiť okolitej kultúre, dodržiavajú zvyky a tradície svojej krajiny /oblečenie/, ktoré sú v ostrom kontraste s kultúrou krajiny, kde žijú, toto označenie sa v USA používa najmä na označenie ázijských prisťahovalcov, ktorí dobre neovládajú jazyk a sú neprehliadnuteľní;  myslím, že podobné v našich končinách je ‚sedliak v meste‘ alebo nespisovný variant ‚sedlák, vidlák‘), čokoľvek to znamená...“

„Pamätám si ten deň,“ spomínal Theo. „Mimochodom, prečo ‚vidlák‘? Môj obchodný partner -“ ostatní na neho civeli, „ – v Amerike mi hovoril, že to znamenalo niečo, že bol ‚retard alebo ‚divný‘ a taký človek je ‚magor‘ (noob – idiótsky alebo neobľúbený človek, niekto, kto spraví niečo sprosté, často opakovane, má slabé obmedzené vedomosti a nedokáže sa naučiť nič nové), ak sú vidlácki. Ale pretože nechápem čo ‚retard‘ a ‚magor‘ znamená, predpokladám, že to jednoducho znamená ‚divný‘.“

Morag prevrátil očami. „Nuž, čokoľvek to znamená, bolo to od nej hrubé robiť si srandu z ďalekozrakých ľudí s japonským účesom.“

„Mala dobrý dôvod,“ povedal Blaise s odfrknutím. „Vyzeral si, ako keby si prehral súboj so sušičom na vlasy.“

Morag sa zamračil.

„Daphne Greengrassová je tým najhorším dievčaťom aké som kedy stretla!“ vykríkla Pansy.  „Vedela, že sa mi páčil Draco a počas celého štvrtého ročníka sa predo mnou stále vychvaľovala ich vzťahom.“

„Nuž, teraz máš priateľa,“ povedal Blaise.

„Pozrime sa, kto to hovorí. Lipnem-na-metlobalovej-nenávisti-ktorá-sa-mi-kedysi-stala!“ uškrnula sa Pansy.

Blaise namieril všetkých desať prstov na Pansy.

„Čo to... sakra... znamená?“ spýtala sa Pansy so zdvihnutým obočím.

„Ukazujem ti desaťnásobne prostredník,“ vysvetlil Blaise.

Pansy ešte vyššie zdvihla obočie. „Dobre teda...“ Namierila na Blaisa desať prstov.

„Hej, nepokúšaj sa ma kopírovať!“ vykríkol Blaise a použil svoje namierené prsty, aby zaútočil na Pansyne.

Čoskoro sa to zmenilo na plnohodnotnú vojnu prstov, ktorá najprv bola zaujímavá, ale zmenila sa na trochu nudnú.

„...Aj tak...,“ zakončil Theo.

„A teraz ich opustíme v ich vojne prstov,“ zašepkal Morag. „No tak, poďme.“

Theo  prikývol a po špičkách vyšli z miestnosti.

- - -

Ginny Weasleyová číhala za policou a špehovala Draca Malfoya. Múdro  si potichu  vytvorila malý otvor do jednej z kníh. Samozrejme, že tú knihu neskôr opraví, lebo inak sa Madam Pinceová zblázni a všetkých v Rokforte v noci zadusí vankúšom.

„Ginny! Čo tu robíš?“ z blízkej vzdialenosti prišiel hlas Luny Lovegoodovej. Ginny zastonala. Prečo sa Luna musela objaviť v tak nevhodnom okamihu?

„Ahoj, Luna. Máš pekné načasovanie.“

„Ach, ty špehuješ...“ Lunin hlas sa znížil o tri stupne, „ty-vieš-koho?“

„Áno!“ povedala Ginny podráždene. „A teraz kšá!“

„Hej, Weaslička, vieš, že mám uši, však?“ povedal Malfoy keď sa vynoril za Ginny a uškŕňal sa.

„Och, dobrý bože, Malfoy, myslela som si, že sú to extra kúsky z prevažne dementnej kože,“ povedala Ginny bez toho, aby sa obzrela. „Myslím, že nie sú.“

Malfoy sa zachechtal.

„Chcel by si vyskúšať práve natrhanú mrkvu?“ spýtala sa Luna a vyťahovala mrkvu zo svojej tašky.

Z toho Malfoy vyzeral veľmi zmätene. „Ehm... nie...?“

„Myslela som si to,“ povedala Luna, pričom si z mrkvy veľmi hlasno chrumkavo odhryzla. „Vedel si, že niektoré mrkvy vedia povedať, kto je tvojou skutočnou láskou?“ Malfoyove obočie prudko vzrástlo. „Áno, ak niekto jedáva určitý druh mrkvy a pociťuje v každej z nich niečo zvláštne, on alebo ona by sa mali pokúsiť dať ju zjesť viacerým ľuďom, pretože iba človek, ktorý bude cítiť rovnaké veci je tvojou pravou láskou.“

Ginny civela. Luna si to všetko vymyslela alebo to bola skutočne pravda?

„Nuž, myslíš, že by si mi mohla dať jednu z tých mrkiev?“ povedal Malfoy, teraz s väčším záujmom. „Myslím, nie žeby som ešte nemal pravú lásku, len to chcem... hm... otestovať.“

Luna sa práve prehrabávala vo svojom batohu. „Zdá sa, že práve takú jednu mám, Malfoy. Musíš mať šťastný deň.“

„Čo môžem povedať? Moji rodičia mi kúpili šťastnú hviezdu, pod ktorou som sa narodil,“ chvastal sa Malfoy , opäť tým nafúkaným a arogantným spôsobom, ako ho Ginny doteraz poznala, že mal to, čo chcel. „Narodil som sa a vkotúľal do hrnca so zlatom na konci dúhy!“

„Nuž, v dobe, keď som sa narodila, padajúca hviezda sa prehnala okolo okna mojej mamy u Sv. Munga,“ dodala Luna zamyslene, pravdepodobne si spomenula na nejaký náhodný fakt o hmlovine či kométach alebo čomkoľvek.

„V poriadku, poďme, Luna, než ťa tento kretén skutočne zabije za porážku v šťastí,“ povedala Ginny, schmatla ju za lakeť a prakticky ťahala Lunu preč z knižnice.

Späť v knižnici, Draco Malfoy sa cítil obzvlášť naštvaný. „Bláznivá Lovegoodová má väčšie šťastie ako ja,“ opakoval si znova a znova. „To nie je fér! Moji rodičia majú viac peňazí!“

A potom, s trochu dievčensky nadýchanými a poletujúcimi vlasmi (áno, vrátil sa k vlasom, ktoré mal v treťom ročníku), opustil knižnicu.

Draco zostúpil k slizolinskej spoločenskej miestnosti a vošiel dnu. Dievčatá boli všade. Ako tom mal sám spraviť?

„Sonorus!“ Namieril si na hrdlo. „Prosím, postavia sa všetky tu prítomné dievčatá do radu predo mnou a zoberú si malý kúsok z tejto mrkvy?“ zahrmel desaťnásobne zosilneným hlasom. Zbadal Pansy a Blaisa pri kozube, ktorí mali akýsi druh prstového súboja a kývol na nich.

„Quietus,“ zašepkal Draco a nasadil si úsmev.

„V poriadku, čo cítiš?“ spýtal sa Draco prvého dievčaťa po tom, čo schrúmala celkom veľký kus mrkvy.

„Mrkvu. Čo myslíš, ako by mala chutiť?“

A tak to pokračovalo.

„Broskyňu.“

„Cibuľu.“

„Môj parfém.“

„Trávu.“

„Zemiakovú kašu.“

„Ruže.“

„Sladký petržlen.“  Draco prekvapene pozrel na Pansy. „Čo je?“ protestovala. „Ak niekto môže cítiť cibuľu, potom ja určite môžem cítiť vôňu skvelého sladkého petržlenu,“ zakončila tlmeným šeptom a dramaticky omdlievala. Draco pokrútil hlavou a zašomral čosi, čo znelo veľmi podobne ako „trafená.“

„Fazuľu.“

„Citrón.“

„Papáju.“

„Pomarančovú kôru.“

„Pušný prach...“ povedala jedna piatačka zasnene, s neprítomným pohľadom.

O dvadsať minút neskôr sa Draco vymotal z davu bez informácii, ale s novonadobudnutým rešpektom voči bystrohlavčanom; každučký deň si musia poradiť s čudákmi ako bláznivá Lovegoodová.

Draco si vzdychol a vyškrtol „slizolinčanky“ zo svojho zoznamu. Naozaj dúfal, že jeho skutočná láska bola slizolinčanka. Koniec koncov, jeho Popoluška bola predurčená byť slizolinčankou... však? Potom si spomenul na Daphne. Stále bola v Nemocničnom krídle. Zajtra ju navštívim a potom ju nechám zjesť mrkvu, pomyslel si Draco.

„Myslím, že v tomto momente je trochu zbytočné robiť tú vec s mrkvou, pretože ona je stále tam,“ uvažoval Draco nahlas. Ale, keď sa vracal späť pred knižnicu, náhle sa Draco v polovici kroku zastavil.

Ale čo potom ten otravný malý pocit v jeho hlave, že čosi nie je v poriadku?

Možno by sa mal riadiť svojim svedomím a zamieriť do chrabromilskej veže.

Draco prikývol. „Áno... možno sa moje svedomie v tomto nemýli,“ povedal nahlas. Niekoľko bystrohlavských tretiakov vyzeralo vydesene a rozpŕchli sa. Draco si povzdychol. „Musím prestať hovoriť sám so sebou... čoskoro si všetci z Rokfortu budú myslieť, že som nejaký bláznivý opičiak!“ (v origináli je „baboon“, čo síce znamená pavián, ale čo ja viem, opičiak  je podľa mňa lepšie)

Pochechtávajúc sa nad vytvorenou predstavou v hlave, veselo nenáhlivo vykročil smerom do chrabromilskej veže. Ale keď dosiahol portrét Tučnej panej, precitol a jeho myseľ bola prázdna.

Chrabromilská veža? pomyslel si Draco. Prečo som šiel sem?

Priechod v portréte sa otvoril, vyšla Hermiona Grangerová a prehýbala sa pod knihami a brkami. „Malfoy?“ spýtala sa zmätene. „Zo všetkých miest, čo robíš práve tu?“

Draco civel na ňu. „Ja... ja... neviem. Prečo som tu?“ dôrazne zavrtel hlavou a odkašľal si. „Tak ako tak, práve odchádzam. Ehm... pekný deň, Grangerová.“ Obdaroval Hermionu divnou pologrimasou, poloúsmevom a zamával na rozlúčku. Hermiona tam zostala stáť s takmer zasneným výrazom v tvári.

„Hej!“ zavolala. „Ja – no, uvidíme sa,“ povedala placho. Otočil sa na zvuk jej hlasu a znovu vystrúhal podivnú tvár/výraz v tvári.

„Hej... niekde tu sa uvidíme.“

Ako poskakovala do knižnice, Hermiona odolala neodbytnému nutkaniu zoskočiť zo schodiska.

- - -

Harry Potter nenútene prechádzal chodbou popri učebni Čarovania, keď zbadal Lisu Turpinovú a Terryho Boota ako vysvetľujú Malfoyovi príbeh o Rómeovi a Júlii. Pobavene si uvedomil, že snažiť sa dať Malfoya a Hermionu dohromady bude najväčšia zábava akú tento rok zažil. Voldemort bol stále niekde tam vonku a bude na Harrym, aby ho porazil, pretože Voldemort nedával najavo žiadne známky toho, že jedného náhodného dňa padne mŕtvy k zemi.

Harry si potrel jazvu. Hoci Voldemort nemohol viac vidieť do jeho mysle a to isté platilo pre neho, jeho jazva stále občas bolela.

Stále je niekde vonku, pomyslel si Harry ponuro. Čaká, aby som ho našiel. A keď ho nenájdem, on nájde mňa.

Ginny navrhla Harrymu, aby išiel do Nemocničného krídla a zobral Madam Pomfeyovej niečo na znecitlivenie alebo čokoľvek, čo by zastavilo bodavú bolesť a meravenie, ktoré sa neustále zhoršovali. Harrymu to pripadalo ako dobrý nápad. Napokon, Harry iste prehrá boj s Voldemortom, keď si jednou rukou bude v bolesti zvierať svoju jazvu.

A pred ním bola, prekvapenie nad prekvapenia, Daphne Greengrassová, ktorá bola niekoľko posledných dní nezvestná a vyzerala úplne v poriadku, ale pripravená niekoho zavraždiť.

Harry sa pritlačil o múr a vďačne si povzdychol, keď Daphne prešla popri ňom bez toho, aby sa pozrela jeho smerom a šomrala si čosi o poličkách na knihy a špinavých humusákoch.

Práve v tej chvíli výbuch bolesti naplnil jeho hlavu. Harry takmer vykríkol, klesol na kolená, držal sa za jazvu a hojdal sem a tam.

„Harry! Si v poriadku?“

Harry pozrel hore a zbadal Lunu Lovegoodovú, po prvýkrát sústredenú, všetky známky  zasnenosti boli preč.

„Som v poriadku, Luna, neboj sa o mňa. Nič to nie je,“ odpovedal Harry, zdvihol sa zo zeme a oprášil si hábit.

Náhle bola Lunina tvár veľmi blízko k jeho. Harry sa okamžite odtiahol. Luna neprestala hľadieť do jeho očí a Harry si všimol, že jej oči sa začali prevracať.

Potom hlasom veľmi nepodobným jej normálnemu hlasu, zašepkala: „Daj si pozor na to, komu veríš... ... ... niekto čaká, aby zaútočil... ... ... čaká, aby zaútočil v noci, kedy bude mágia najsilnejšia... ... ... zlo v noci znovu povstane... ... ... buď v strehu a nikdy never ľuďom okolo seba... ... tvoji nepriatelia sa živia z tvojej slabosti. Čokoľvek urobíš -“ Lunin hlas sa prerušil, keď sa zviezla na podlahu a vyzerala ako handrová bábika.

Ako sa Harry rozbehol s Lunou na rukách do Nemocničného krídla, jeho myseľ sa vracala k  možnostiam toho, čo Luna povedala.

„Niekto čaká, aby zaútočil... ... ... čaká, aby zaútočil v noci, keď bude mágia najmocnejšia... ... ...“

 


8. Shakespearská kvalita Rokvillu



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/8/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



8. Shakespearská kvalita Rokvillu

„Pohnite si.“

„Pohyb.“

„Pohyb.“

„Prepáč,“ slušne povedal Morag MacDougal chrabromilčanke, ktorá sa na neho škaredo pozrela, keď si všimla slizolinský odznak na jeho oblečení.

Blaise Zabini, Theodor Nott, Pansy Parkinsonová a Morag MacDougal sa tlačili cez dav, ktorý čakal do Rokvillu, samozrejme, s výnimkou posledne menovaného.

„Hýbte sa.“

„Pohyb.“

„Pohyb.“

„Prepáčte, ospravedlňte ma, prechádzam,“ povedal Morag, keď sa pokúšal pretlačiť cez skupinu bystrohlavčanov.

„Decká – prečo – kráčate – tak – rýchlo?“ zafučal Morag, keď konečne dostihol Pansy, Blaisa a Thea, ktorí boli predtým popredu.

Blaise pozrel prekvapene. „Nekráčame. Všetci ostatní sa pohnú miesto nás a my len prechádzame. Na druhej strane, ty si taký slušný, že by ťa ani nenapadlo pretlačiť sa bez toho, aby si nepovedal ‚prepáčte‘.“

„Má pravdu,“ pridala sa Pansy. „Ty si vždy taký slušný a milý. Príliš milý,“ zakončila po chvíli rozmýšľania. „Aj k chrabromilčanom a bifľomorčanom.“

„Nie je nič zlé na tom byť milý,“ protestoval Morag. „Je to len niečo, čo vás učia vaši rodičia, keď ste malí.“

„Na nešťastie tuto pre Pansy, jej rodičia nikdy neboli nablízku, keď bola malá, takže zvyčajne bola v Dracovom dome,“ povedal Theo unudeným tónom. „A ako vieš, Dracovi rodičia nie sú veľmi milí. Prinajmenšom nie jeho otec.“

Morag prikývol. Raz videl Dracovho otca. Len krátky pohľad na neho ho čiastočne paralyzoval strachom, ktorý mu znemožnil pohyb na niekoľko sekúnd. Samozrejme, Morag videl Dracovho otca v Zašitej uličke v noci, vďaka čomu sa všetko zdalo strašidelnejšie.

„V každom prípade, sme tu,“ povedal Blaise, keď uvideli známe obchody a ulice Rokvillu.

„Nemôžem sa dočkať zháňania šiat!“ zvýskla Pansy. „Myslíte si, že by som si mala obliecť zafírovú alebo akva?“

„Záleží na tom?“ spýtal sa Theo rozhorčeným tónom. „Akákoľvek je to farba, stále je to modrá! Bystrohlavská modrá!“

Pansy vyzerala hlboko urazená. „Dobre,“ povedala arogantne a kráčala preč. „Hnevaj sa na všetko, je mi to jedno. Ja mám aspoň priateľa.“

„Fajn!“ zakričal Theo naspäť. „A je mi jedno, či máš priateľa! Čoskoro budem mať aj ja!“

Všetci na ulici zastali a pozerali na Thea.

Blaise poklepal Theovi po pleci. „Ehm, uvedomuješ si, čo si práve povedal, správne?“

„Hej, hej, veľmi zábavné,“ odsekol Theo a vyzeral podráždene.  „Theodor Nott je gay, ha-ha-ha. Teraz sa vráťte k čomukoľvek, čo ste robili alebo na vás všetkých použijem Avadu!“

Theo nasadil svoj najhroznejší výraz (vďaka lekciám od Luciusa Malfoya) a zavrčal. „Hneď.“

Všetci sa rýchlo hnali preč.

Morag vyzeral mierne prekvapený. „Toto je určite niečo, čo si zapamätám, keď vypadnem z Rokfortu.“

Chlapec z Bifľomoru pristúpil k Theovi. „Chcel by som ti zablahoželať, že si sa priznal k homosexualite, kamoško,“ povedal a prišiel veľmi blízko. Blaise a Morag za Theom sa začali chechtať ako blázni a navzájom sa podopierali. „A keď máš záujem o pripojenie k nášmu klubu, stretáva sa v - “

„Pozri, kamoško,“ povedal Theo sarkasticky. „Ak si chceš zachovať svoje súkromné partie, najlepšie urobíš, keď sa mi vyhneš z cesty.

Potom, s vlajúcim plášťom čoby konkurent profesora Snapa, sa Theo hnal ulicou, tesne nasledovaný Blaisom a Moragom.

Bifľomorčan vyzeral omámene. „Rozprával sa so mnou,“ znovu a znovu vydýchol. „Theodor Edmund Nott sa so mnou rozprával.“

- - -

Medzitým sa po ulici so smiechom potácali Ginny a Hermiona, kým Harry a Ron, ktorí práve vyšli z Medových labiek, civeli na ne.

„Čo myslíš, že to spôsobilo?“ zašepkal Harry Ronovi.

„Neviem,“ odpovedal Ron šeptom. „Možno niečo v džúse dnes ráno?“

„Ron!“ povedal Harry rozhorčene. „Dnes ráno som pil džús!“

„Ach. Prepáč, kamoško.“

 „No, ideme napred,“ oznámil hlasno Ron Hermione a Ginny a pozeral ako aspoň teraz by mohli vzpriamene stáť.

„Potrebujeme vyzdvihnúť naše šaty u Madam Malkinovej,“ povedal Harry. „Ehm, majte sa!“

Akonáhle tiene chlapcov zašli za roh, Hermiona a Ginny a naraz prestali smiať.

„Pekné vystúpenie,“ okomentovala Ginny Hermionu.

„Nápodobne. Nemôžem tomu uveriť, že na to naleteli!“ vykríkla Hermiona, keď vchádzala do nového obchodu s oblečením pre dámy „Jedna kúzelná noc“. „Sú takí tupí, že ani nedokážu prísť na to, kedy sa ich človek pokúša zbaviť, a to stojí priamo pred nimi.“

„Hoci je Harry sladký a starostlivý, musím priznať, že je trochu pomalý v chápaní,“ povedala Ginny a nasledovala ju. „A Ron, nuž nebudem s ním začínať. Boh vie, že gény Weasleyskej prešibanosti ho zázračne preskočili.“

„Rovnaké, čo máte ty, Fred a George?“ opýtala sa Hermiona. Ani sa neobťažovala povedať niečo o Percym.

„Hej.“

Ako zavreli za sebou dvere a prvý raz sa poobzerali, Hermiona a Ginny úplne stratili reč.

Boli tam šaty všetkého druhu, každej dĺžky, farby, štýlu, tkaniny, dizajnu, všetko, čo môže dievča chcieť na tanec.

„Úžasné,“ vydýchli Hermiona a Ginny súčasne.

Lavender Brownová a Parvati Patilová, ktoré boli pred nimi, mali rovnaké myšlienky.

Aj Mandy Brocklehurstová a Pansy Parkinsonová, ktoré práve vošli, dve dievčatá z Rokfortu, ktoré vždy alebo mali na mysli niečo cynické, alebo niečo sarkastické povedali, boli ticho.

Ticho prelomila Lavender. „Ak je toto nebo, tak ma niekto prebodnite!“

Po tomto ostatné dievčatá tiež začali hovoriť o prekrásnych šatách.

„Hermiona, nie si rada, že sme sa zbavili Harryho a Rona?“ opýtala sa Ginny, ale Hermiona ju nepočúvala. Bola zamestnaná vyťahovaním veľkého plánovača s rôznymi tabuľkami v rôznych farbách, ktoré trčali po stranách.

„Ginny, včera večer som urobila zoznam, kde som usporiadala druhy a farby šiat, ktoré by sme chceli mať, dala som ich do súborov a urobila nejaké krížové odkazy. A tiež-“

Ginnino obočie vyletelo takmer navrch čela. „Hermiona, kto to urobil?“

„... Ja ...“

„No tak ti ukážem tú pravú zábavu z nakupovania. Jediný spôsob ako získať niečo dobré, je riadiť sa Ginnynmi tipmi,“ Ginny siahla do plášťa a vytiahla svoj poznámkový blok. „Čo je?“ protestovala. „Nie si jediná, kto ho má.“

„Tak ako tak, tu je Ginnina ‚Príručka pre nákup dokonalých šiat‘.“

Hermiona ho otvorila a čítala:

Časť 1: Takže, chcete šaty

Krok 1: Najprv zistite, či máte krátke alebo dlhé nohy. Ak máte krátke nohy, vôbec NENOSTE krátke šaty alebo šaty, ktoré odhaľujú akúkoľvek časť nohy. Dlhonohé, šťastné dievčatá, môžete si obliecť akúkoľvek dĺžku šiat.  Len nezabudnite, MN-13 (mládeži nevhodné do 13 rokov)

Krok 2: Po druhé, vyberte si farbu vlasov pre túto udalosť. Nižšie je farebný graf, ktorý definuje, aká farba bude dobre vyzerať s vašimi vlasmi. POZNÁMKA: Ak sa medzi uvedenými farbami nenachádza presný odtieň vašich farba vlasov , prosím, urobte mne a sebe  láskavosť a riaďte sa grafom Lavender Brownovej, ktorý je v podkategóriách obšírnejší ako môj.

„Lavender má toto tiež?“ spýtala sa Hermiona neveriacky.

Ginny pokrčila ramenami. „Pokračuj v čítaní.“

Hermiona pozrela dole a videla prepracovaný farebný graf s malými štvorčekmi farieb a materiálov po stránkach, ktoré menili podtémy (hnedá, blond, červená, čierna) každých desať sekúnd. Páni, pomyslela si. Kde sa títo ľudia dostali k týmto kúzlam?

Krok 3: Teraz, keď máme stanovené základné pravidlá, sledujte svoj kalendár a zistite, či nebudete mať ‚mesiačky‘ počas tejto akcie. Ak áno, NENOSTE žiadny svetlý alebo biely materiál, napríklad z gázy.  S NAJVÄČŠOU PRAVDEPODOBNOSŤOU BUDETE NESKUTOČNE STRÁPNENÁ A NIKDY SA CEZ TO NEPRENESIETE. Samozrejme, ak to napriek tomu chcete, máte možnosť. Len sa uistite, že ste vložili do-“

Hermiona prudko zavrela poznámkový blok. „Ginny!“

Ginny mala tendenciu hanbiť sa a pozerať do zeme.

„Prečo, prečo, prečo by si napísala tento nezmysel?“

„Hej, to nie je nezmysel!“ protestovala Ginny. „Je to naozaj užitočné!“

 „Pre koho? Pre dievčatá, ktoré menštruujú bez toho, aby si to uvedomili?“ zajačala Hermiona. Zvyšok prítomných po tom stíchol. „To bolo naozaj hlasno, však....?“ odmlčala sa a začervenala.

Ginny potriasla hlavou. „Čo je to za deň. Najprv Nott, potom Hermiona.“

- - -

„Tak kam chceš ísť?“ Daphne Greengrassová sa spýtala Draca, ktorý Blaisovi Zabinimu zúfalo ústami naznačoval ‚pomôž mi‘, ktorý súčasne vrtel hlavou a na Dracovi sa smial.

Draco trhol hlavou dozadu. „Ehm... Je mi ľúto.... ten kúsok som nezachytil, Daphne.“

„Pýtala som sa kam chceš ísť,“ zopakovala Daphne a vyzerala trochu nahnevane, že ju Draco nepočúva.

„Och, kamkoľvek, kde vyberieš, je to fajn,“ odpovedal Draco.

Daphne sa uškrnula. „To bude zábavné!“ vykríkla. „No tak pôjdeme do nového obchodu s oblečením, ktorý práve otvorili!“

Draco sa obzrel cez plece a naznačil Blaisovi škrtenie, ktorý okamžite vybuchol smiechom a kvôli opore sa držal označenia „Rokville“.

Ernie Macmillan a Justin Finch-Fletchey, ktorí boli za nimi, sa zaškľabili. Toto je ideálny čas na úder.

Ernie a Justin rýchlo nasledovali Draca a Daphne. Ale ako sa dostali k dverám a Ernie uchopil kľučku, okamžite boli odhodení späť.

Predavačka vystrčila von hlavu. „Je mi naozaj ľúto, chlapci, ale umiestnili sme Odpudzujúce kúzlo namierené na chlapcov bez dievčaťa.“

„Prečo by ste to robili?“ zastonal Justin a trel si svoje rameno.

„Naozaj to chcete vedieť?“ spýtala sa predavačka so zdvihnutým obočím.

„Nie,“ povedal Justin v rovnakom čase ako Ernie, ktorý povedal: „Áno.“

„Príliš veľa šmírakov,“ odpovedala predavačka sucho. „Ktokoľvek použil odpudzujúce kúzla na prezliekacie kabínky, to určite poriadne pokašľal."

 „Fuj,“ Ernie a Justin zastonali súčasne a vyzerali znechutene.

„Desať siklov na to, že jedným zo šmírakov bol Seamus Finnegan,“ povedal Justin.

 „V žiadnom prípade nepristúpim na túto stávku; obaja vieme, že Seamus musí byť šialenec, aby toto neurobil.“

„Hej!“ povedala Hannah Abbotová nad nimi, keď sa dívala dole do ich tvári. „Prečo ste na zemi?“

„Ten sprostý obchod nás odhodil,“ odpovedal Ernie kyslo a pripomínal si svoje modriny.

„Čo ste urobili, že vás vyhodil?“ spýtala sa Susan Bonesová, ktorá sa objavila vedľa Hannah.

„Očividne kvôli tomu, že sme sa narodili s pen-“

„Aha! Chápem!“ povedala Susan náhlivo.

„Hej, baby, prečo tam nejdete s nami?“ spýtal sa Justin a ukázal na obchod.

„Prečo?“

„Malfoy a Hermiona sú obaja tam. A pretože obchod pustí chlapcov len keď sú s dievčaťom.“

Hannah zdvihla obočie. „Znie to ako riadne trafený obchod.“

„No dobre, máme čas,“ povedala Susan a zdvihla svoje tašky. „Pôjdeme dnu s vami.“

„Vďaka,“ odpovedal Justin. Pokúsil sa vstať. „Ehm, malá pomoc?“

Susan a Hannah prevrátili očami, ale aj tak ťahali chlapcov hore.

- - -

„V poriadku, decká, tvárte sa prirodzene,“ zašepkal Ernie. „Buďte v pohode.“

S ľahkosťou otvoril dvere a pískajúc si nenáhlivo vošiel dnu. A ihneď zakopol o koberec.

 „Dozvedám sa toho kopec o tom, ako byť v pohode,“ povedala Hannah sarkasticky.

„Dobre, rozptýľme sa,“ povedala Susan po tom, čo ona a ostatní vytiahli Ernieho hore. „Dievčatá k Hermione, chlapci k Malfoyovi.“

„Samo,“ odpovedal Justin.

„Zabudol si,“ povedal mu Ernie. „Ja som Ernie. Ernie.“

Justin prevrátil očami. „Ja viem.“

Na druhej strane obchodu ....

„Hermiona!“ vykríkla Hannah povrchne. „Ako dobre, že ťa vidím!“

„A Ginny!“ vykríkla Susan rovnako hlasno a neprístojne ako Hannah. „Je to už tak dávno!“

Ginny sa podozrievavo na ne pozrela, potom pomaly prikývla a s veľkým úsmevom odpovedala, „Aká náhoda, že sme všetky tu! Všetky dievčatá z nášho ročníka sú náhodou v rovnakom obchode v rovnakom čase!“ Rozhodila rukami. „Aké náhody!“

„Hermiona, tieto budú na tebe vyzerať tak úchvatne!“ povedala Susan a schmatla hromadu šiat z regálu a prakticky ju strkala do Hermioninho náručia. „No tak, prečo nejdeš a nevyskúšaš si ich!“

„Nechcem si ich vyskú-“ protestovala Hermiona, keď ju tri dievčatá strčili do kabínky.

„Ta-dá!“ zaspievali, keď Susan skončila s hľadaním dvier.

Ginny sa okamžite otočila a povedala ostro, „Z.M.S.N?“ čo bolo ich pomenovanie pre „Združenie ‚Miluj svojho nepriateľa‘“, zložené zo sprisahancov spoločne pracujúcich na najvznešenejšom cieli: Dať Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú dohromady.“

„Hej.“

„Začnime“

Medzitým ...

„Takže, Malfoy, čakáš na priateľku?“ opýtal sa Ernie nenútene a opieral sa o stenu.

Malfoy sa podozrievavo pozrel na neho a Justina.

„Čo chceš?“

Ernie si dramaticky povzdychol. „Jediné, čo chcem, je napraviť svoje chyby z minulosti a jediný spôsob ako to urobiť, je byť v tomto obchode a čakať na najvznešenejšiu a najodvážnejšiu dámu, ktorá vyjde z kabínky a znovu si ukradne moje srdce!“ Znovu si povzdychol. „Ale beda, možno moja pravá láska sa už do mňa znovu nezamiluje, pretože som sa pred tromi rokmi dopustil najhrubšej chyby a ešte stále som ju nenapravil. A bolí ma to, pretože budem trpieť nemalou bolesťou, ak nebudem s dámou svojho srdca.“

Malfoy zažmurkal.

„A v tú noc, v ktorú sa stala tá veľká a hrozná chyba, moja maskovaná dáma bola nespravodlivo nahradená starou dievkou  takou krutou a chladnou ako ľad. Vskutku, teraz prichádzam, aby som získal späť svoju česť a odhalil svoju pravú lásku...,“ Ernie dramaticky skončil, ruku si položil na srdce a klesal dolu na zem.

A takmer ako na povel, Hermiona vyšla z kabínky a v strieborných šatách, ktoré mala na sebe, vyzerala ako bohyňa.

Malfoy rozšíril oči dokorán.

“A s odložením našich rozdielov nabok, musím sa skloniť pred svojou paňou lásky, pretože život bez nej nemá vôbec cenu,“ povedal Ernie a náhle vyskočil.

Malfoyove oči sa ešte viac rozšírili, keď si uvedomil, že to dievča v strieborných šatách, ktoré sa rozprávalo s predavačkou, vôbec nie je Daphne. Bola to  Hermiona.

Daphne vyšla von z inej kabínky a schmatla svoju kabelku. „Poď, Dráčik, tento obchod je hnusne znečistený muklami. Poďme.“

Keď Daphne vliekla Malfoya za ruku von z obchodu, Ernie dokončil svoj monológ.

 „S mojou prekrásnou paňou lásky, budeme navždy spojení v čase a priestore a všetky chyby budú zabudnuté, keď si konečne uvedomím, že moja maskovaná dáma je mojím nepriateľom.“

„Amen,“ poznamenal Justin. „A miluj svojho nepriateľa, ó, skvelý Drak, pretože takto sa láska z rozprávok stane skutočnosťou.“

Susan, Hannah a Ginny vedľa neho mu zatlieskali a Ernie bol nadšený.

 

 


9. Nástup de Vellofidesa



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/9/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



9. Nástup de Vellofidesa

 

Na Rokfortskej škole čarodejníctva a kúziel bol jasný, slnečný deň.  Vtáci štebotali, lístky ruží viali v príjemnom chladnom vánku a Tesák lenivo pohojdával svojím chvostom do príšernej melódie osamoteného huslistu zo štvrtého ročníka, ktorá sa niesla od jeho okna vo veži.

Chodby vo vnútri boli opustené, keď začalo vyučovanie. Kúzla a Transfigurácia boli v plnom prúde, v Aritmantike znovu robili grafy a žaláre sa ozývali dunivým hlasom a smiechom profesora Slughorna.

Trieda v severnej chodbe na druhom poschodí bola nezvyčajne tichá, mohla za to trieda mlokových Dejín mágie, miesto spoločného spánku pre študentov Rokfortu.

Teda, pre väčšinu z nich.

„Au!“ povedala Orla Quirková potichu. Siahla na podlahu, kde ležal do guľôčky zbalený lístok a pokračovala v trení si krku. Orla sa škaredo pozrela na Theodora Notta, ktorý sedel o dve lavice ďalej a tváril sa celkom nevinne.

Na lístku stálo,

Všetkým členom ZMSN (Združenie ‚Miluj svojho nepriateľa‘), nezabudnite na stretnutie dnes večer v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti. Heslo je ‚Shakespeare‘. Posuňte tento odkaz všetkým členom ZMSN.

P. S. – Quirková, na stretnutí nezabudni všetko zaznamenať. NEZABUDNI.

P. P. S. – Brocklehurstová, po večeri sa Blaise chce  s tebou rozprávať v triede Čarovania. Neviem, kvôli čomu by sa s tebou chcel rozprávať osamote, ale vyzeral byť pekne vážny.

P. P. P. S. – Toto stretnutie platí aj pre Pottera a Weasleyho; akokoľvek veľmi z toho teraz chcete vycúvať, NEMÔŽETE! Hahahaha! Spomínate si na papier, čo ste podpísali? Nuž, je začarovaný! A videl som, čo urobila Grangerová tomu dievčaťu Mariette; toto bude horšie!

P. P. P. P. S. – Pekná práca, Macmillan. Potrebujeme, aby sa viac ľudí ako ty pridalo k nášmu cieľu.

Orla sa zachichotala pri spomienke, čo sa pred niekoľkými dňami stalo v Rokville a potajme posunula odkaz najbližšiemu členovi ZMSN v triede Dejín mágie, samotnému Erniemu Macmillanovi.

Videla Ernieho potichu sa smiať na poznámke a - Orla sa zarazila – sám seba poklepal po chrbte.

Orla zdvihla obočie, ale potom pokrčila plecami. Ak si Ernie mohol spomenúť na náhodné frázy zo Shakespearových hier, potom mal právo robiť zvláštne veci ako tľapkať sám seba po chrbte.

V priebehu piatich minút obehol odkaz celú triedu a dostal sa každému členovi ZMSN. Teraz bol späť v Theovom vrecku, pripravený, aby koloval na Transfigurácii, jeho nasledujúcej hodine.

Ale ako Theo čoskoro pochopil, splniť úlohu bolo ťažšie.

Profesor Jocular, učiteľ Transfigurácie na mloky siedmeho ročníka (a podľa klebiet,  nemanželské dieťa lásky profesorky McGonagallovej a Dumbledora) zhabal odkaz, ktorý sa presúval od Rona Weasleyho k Justinovi Finch-Fletcheyovi.

„Oho! Čo to je? Tajný zamilovaný odkaz?

Trieda sa zasmiala, ale Theo sa buchol do čela. Ako si tak hlúpo mohol prísť o odkaz? v duchu kričal na Rona.

„Weasley, viem, že s Potterom trávite nezvykle veľa času osamote, ale nikdy som si nemyslel,  že by nakoniec mohlo dôjsť k tomuto!“  Jucular sa zasmial, keď roztváral odkaz. „Hm, pozrime sa... och, stretnutie dnes večer... v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti!“ profesor Jocular bol evidentne rozrušený; jeho obvykle bledá tvár dostala farbu.

Jocular dychtivo pošúchal rukami o seba. „Dobre, teraz tá zábavná časť. Ktorý z vás, vy malí vtipkári, to napísal?“

Theo sedel nehybne na svojom mieste a uvažoval, že obviní Blaisa, ale zamietol to.  Vinník je vždy prvý, čo to poprie, pomyslel si, spomínajúc na čosi, čo počul v piatom ročníku od akéhosi chrabromilčana.

Profesor Jocular nebol veľmi prekvapený nedostatkom reakcie jeho triedy. „Ehm, aké predvídateľné. Naozaj som si nemyslel, že by niekto z vás mal aspoň polovicu gulí, aby mi to do tváre priznal. Nie som za diskrimináciu žien alebo niečo také,“ rýchlo dodal k dievčatám v triede. „Nuž, keď sa k tomu nikto neprizná, potom sa domnievam, že len budem musieť ísť dnes večer do bystrohlavskej veže a vstúpiť do miestnosti!“ vyhlásil, roztrhal lístok a hodil do neďalekého koša.

Theo vydal z hrdla priškrtený zvuk a okamžite sa rozkašľal.

„Ste v poriadku, pán Nott?“ spýtal sa profesor Jocular a jeho prísne hnedé oči sa uprene pozerali na Thea.

„Áno, áno, ehm, ehm, som v poriadku,“ povedal Theo a strelil vražedným pohľadom smerom  po Ronovi.  Jocularove oči sa znovu na moment zavŕtali do Thea, potom sa uškrnul a odvrátil pohľad.

„Tak sa vrátime späť k našej hodine,“ povedal profesor Jocular a s pýchou vytiahol rozsiahly, komplikovaný graf naplnený zvieratami.

„Animágia!“ zašepkala Hermiona Grangerová za Theom. „To je to, čo budeme dnes robiť, však, pán profesor?“

„Absolútne správne, slečna Grangerová! Áno, dnes začneme niektoré základné zručnosti ako sa stať animágom.  Toto je povinnou súčasťou vyučovania, ale neskôr, ak budete stále chcieť pokračovať v štúdiu ako sa stať animágom, informujte ma o tom a ja vám môžem dať súhlas pozrieť si knihy o tom v Zakázanom oddelení.“

Profesor Jocular zatlieskal rukami. „Pokyny sú na tabuli, môžete hneď začať.“

„Toto je také vzrušujúce!“ počul Theo Hermionu pišťať za sebou. „Už sa nemôžem dočkať, kedy sa stanem plnohodnotným registrovaným animágom!“

Theo sa naklonil k Dracovi. „Tri tipy na to, čím bude Morag,“ posmešne zašepkal a ticho sa pochechtávali na chlapcovi, ktorý sa práve oháňal svojim prútikom a mával rukami okolo seba.

 „Chudák Morag. Naozaj musí dostáť rodinnej reputácii v transfigurácii,“ povzdychol si Blaise a naklonil sa k ich stolu.  Potom sa jeho tvár vyjasnila. „Hej, tie dve sa rýmujú!“

 „Dobre, Emily Dickinsonová,“ povzdychol si Theo. „Teraz by si, prosím ťa, mohol vypadnúť, snažím sa tu zo seba spraviť animágusa!“

„Iste, iste,“ Blaise prevrátil očami. „Animágusa s menej než polovicou gúľ...“

Vzadu v ľavom kúte triedy boli Harry, Ron a Hermiona zhŕknutí okolo stola a Ron vyzeral veľmi ustarostene. Hermiona zabíjala pohľadom.

„Prísť o odkaz?“ potichu kričala. „Pravdu povediac, zo všetkých vecí, ktoré si mohol urobiť počas hodiny Transfigurácie, rozhodol si sa prísť o odkaz! A k tomu je to Transfigurácia na MLOKy! Keď by si sa mohol toľko naučiť, namiesto toho sa hráš. Hráš! Je podľa teba vyučovanie na to? Na zábavu?“

„Nie-“ začal Ron, ale Hermiona mu prstom zabodla do hrude.

„Neprerušuj ma, Ronald! Už sa viac nemôžem zaoberať tebou a tvojou detinskou taktikou! Vyrovnávala som sa s tým sedem rokov, SEDEM ROKOV a všetko to vyvrcholí nejakým ODKAZOM. Po vyučovaní by si mal naozaj zvážiť, čo si urobil a vymyslieť spôsob ako dospieť!“ Hermiona sa tak rýchlo postavila, že prevrhla svoju stoličku.

„K-kam ideš?“ zakoktal Harry a vyzeral, že sa veľmi obáva pulzujúcej žily, ktorá vystúpila Hermione na krku. Hermiona sa na neho zamračila a on okamžite stíchol, krátky okamih ľahkomyselnej odvahy sa vyparil.

„Sadnem si teda s inými ľuďmi, ktorí si túto hodinu vzali pretože ju majú radi a vážne sa chcú učiť. Zbohom a spánombohom!“  Hermiona dôrazne odkráčala preč a posadila sa k najbližšiemu človeku sediacemu osamotene, ktorým len tak náhodou bol Morag MacDougal - Veľký zlý slizolinský vták.

Lenže teraz bol len Morag MacDougal - Zmätený.

Ron sa spamätal zo šoku, otvoril si svoju učebnicu a zmätene pozeral na seba. „Človeče, to musí byť pre Hermionu ťažký deň.... najprv skutočne zaspala na Dejinách mágie, potom je pravdepodobne zahanbená tým, že som prišiel o lístok a teraz si sadne vedľa MacDougala.“

Harry žmurkol na neho: „Počkaj. Takže tá Hermionina tiráda nemá na teba ŽIADNY vplyv?“

Ron sa zasmial: „Nie, sú to len somariny.“ Znovu sa zasmial na Harryho výraze odpadnutia. „Pozri sa, potom, čo si sedem rokov počúval rovnaké, dlhé, nahnevané reči, SEDEM ROKOV,“ napodobňoval. „Mal by si vedieť, že to naozaj nič neznamená. Pravdepodobne práve teraz si prechádza nejakými dievčenskými problémami. Ale nemaj obavy, na obede bude Hermiona späť s nami,“ povedal sebavedome.

- - -

Nanešťastie, Ronova predpoveď sa nenaplnila, keď Hermiona od neho elegantne odkráčala v momente, kedy vošla do Veľkej siene. Namiesto toho, aby sedela s ostatnými chrabromilčanmi, zobrala si tanier s jedlom a zamierila smerom do knižnice.

Ron bol rozhnevaný, keď Harry a Ginny vošli do Veľkej siene.

 „Nemôžem uveriť akú má tá ženská drzosť! Tak som počas hodiny prišiel o jeden nepodstatný lístok! A čo! Prichytenie bola hlúposť, pripúšťam, ale ísť a ignorovať ma, to je jednoducho neprijateľné!“ kričal a nestaral sa, že to Harryho veľmi nezaujíma. „Hovorí, že som po celý čas detinský, ale čo ona – takto so mnou zaobchádzať je tiež pekne prekliato detinské!“

„Nuž, nič z toho by sa nestalo, ak by si ten odkaz správne posunul ďalej, Ron,“ povzdychla si Ginny. „No tak, ako ťažké je posunúť jeden malilinký lístok?“

Ron sa zamračil na Harryho. „Výborne, teraz to tiež vie.“

Harry pokrčil ramenami. „Zistila by to, skôr alebo neskôr. Mimochodom, ako to chceš dať do poriadku s Hermionou?“

Ron zafučal a para mu vychádzal z nosných dierok a uší. „Jednoducho, nedám to do poriadku. Mám dosť sprostých dôvodov. Nakoniec si uvedomí, že ignorovanie ma je hlúpa vec, začne so mnou hovoriť akoby sa nič nestalo a potom bude všetko dobré, pekné a úžasne fantastické.“ Ťažko vstal. „Idem hore do spální, musím popremýšľať a možno rozbiť niekoľko okien.“

Keď odišiel, Harry a Ginny si vymenili ustarostené pohľady.

- - -

"I think Venus is actually strongest at this point - look, see the concentric circle pattern here in the cycle."

"No, Venus should always be strongest when interlined with Mars. When you see the real view and not just some poster's view of the sky, you can see that the angle of depresion formed by the two planets and Polaris is 65 1/2 degrees, which proves my theory."

"...your theory is dumb - SHIT."

„Myslím, že Venuša je práve v tomto bode najsilnejšia – aha, pozri v tomto cykle sa opakuje sústredená kružnica.“

„Nie, Venuša by mala byť najsilnejšia vždy, keď sa prekryje s Marsom. Keď sa na to pozrieš reálne a nielen na nejakom plagáte, čo zobrazuje oblohu, uvidíš, že uhol depresie, ktorý sa vytvoril medzi týmito dvoma planétami a Polarisom je 65 a 1/2 stupňov, čo potvrdzuje moju teóriu.“

„... tvoja teória je hlúpa – DEBILNÁ.“

Blaise Zabini narazil do dverí triedy Obrany proti čiernej mágii.

Od bolesti zastonal na podlahe.  Nielenže to bola jedna z najtrápnejších vecí, čo kedy urobil vo svojom živote, tiež zacítil, že sa mu v žalúdku zdvihol jeho pomerne veľký obed pozostávajúci z jahňacích kotletiek a cesnakových hranolkov.

„Blaise?“ opýtala sa Mandy Brocklehurstová.

„Áno?“ zachrapčal Blaise a povzbudzoval sa, aby otvoril oči.

Zavládol medzi nimi okamih nepríjemného ticha.

„Práve si len vchádzal do dverí?“

„... ehm. Hej.“

Mandy skryla svoj úsmev a pomohla Blaisovi vstať.

„Ver mi, toto sa nestáva každý deň,“ zavrčal a oprašoval si hábit.

„Dúfam, že nie,“ usmiala sa Mandy. „Si v poriadku?“

„Určite! Som veľký chlap! Nezraní ma jeden pád!“

„... keď hovoríš.“

„Správne, potom poďme do triedy a predstierajme, že sa tu nič nestalo.“

Mandy pokrčila ramenami. „Nie je to moje tajomstvo, aby som ho prezradila.“ Prezerala si svojich bystrohlavských priateľov, ktorí už boli vo vnútri triedy a na rozlúčku zamávala Blaisovi. „Už som zmenila heslo, takže sa dnes večer uvidíme.“

Blaise sa jemne usmial. „Áno, ... uvidíme sa dnes večer, Mandy.“

„Kto je tá nešťastná dáma, na ktorú vyvaľuješ okále?“ uškrnul sa Draco, keď sa posadil na Blaisovu lavicu. Odhalil smer Blaisovho pohľadu. „Ejha, ejha, matička skákavá, Mandy Brocklehustová! Myslím, že je to milé.“

Blaise ho odtlačil z lavice. „Zmizni, Draco.“

Draco nadvihol obočie na neho. „To mi niečo pripomína. Pred dvoma dňami som bol svedkom veľmi podobnej situácie vo Veľkej sieni. Týkala sa teba a celkom peknej blonďavej dievčiny... počkať, oh, podrž sa, to dievča bolo Mandy Brocklehurstová. Aká náhoda, nemyslíš?“

Blaise vyvalil oči.

 „A náhodou som začul rovnako zaujímavý rozhovor... ten, ktorý sa týka vývinu tvojho vzťahu s vyššie spomenutým dievčaťom. Musím vám pogratulovať za to všetko zakrádanie sa, ktoré ste robili. Chce to riadnu dávku ľstivosti skrývať to pred  slizolinčanom, predo mnou na dlhý predlhý čas.“

Draco a Blaise sa na seba uprene pozerali.

„Neskôr sa musím s tebou súkromne porozprávať,“ vyprskol Blaise zúrivo.

Draco sa uškrnul. „Nie, skutočne nemusíš. Viem toho dosť, aby som mal predstavu, o čo ide.“

Keď sa dvere otvorili a ich nový profesor Obrany proti čiernej mágii vpochodoval dnu, Blaise sa rýchlo naklonil k Dracovi a zašepkal: „Viem, že si najväčší bastard všetkých čias, Draco, ale pre tento raz neotváraj ústa, v poriadku, kamoško? Nemusela by to byť pekná záležitosť, keby sa to dostalo von.“

„Hej, hej, hej,“ Draco mu odmával. „Okrem toho, aj keby som to ľuďom povedal, kto by mi skutočne veril?“

Nový profesor si odkašlal a zazeral na nich. Draco a Blaise sa oddelili od seba, sedeli ako dokonalí malí anjelici, a obdarili ho perfektným anjelským úsmevom.

„Volám sa profesor de Vellofides. A áno, slečna Grangerová, som Talian,“ povedal, keď videl Hermionine otvorené ústa a zdvihnutú ruku.

„Čo je to za meno ‚de Vellofides‘,“ zašepkal Draco Blaisovi. Blaise pokrčil ramenami.

„Talianské meno, nehovoril to?“

„A teraz, verím, máte všetci svoje učebnice?“ Nečakal na odpoveď.  „Dobre. Dnes si zopakujeme tri Neodpustiteľné kliatby. Kto mi môže menovať jednu z nich?“

Hermionina ruka vyletela hore, ale tentoraz tak aj ostatné okolo.

„Áno, slečna Grangerová?“

„Kliatba Imperius, pán profesor.“

Profesor de Vellofides sa usmial, ale len perami. „Áno, správne. Verím, že všetci viete, čo kliatba Imperius spôsobuje, takže o tom nebudem zachádzať do detailov. Ďalší!“

„Kliatba Cruciatus,“  Susan Bonesová dobrovoľne stíchla, keď videla, že Neville mal hlavu v dlaniach.

„Ach, áno, Cruciatus. Najkrutejšia z kliatob,“ s povzdychom povedal profesor de Vellofides. „Pán Longbottom, viem, že je to pre nás náročná téma na prebratie, ale musíme to prejsť.“ Vzhliadol. „A posledná?“

„Avada Kedavra, zabíjacia kliatba,“ potichu povedal Harry a pozeral do zeme.

Profesor de Vellofides sa naklonil ponad svoj stôl a povedal: „Chápem ako tieto kliatby musia pôsobiť na vás všetkých v tejto triede. Súvisia s vašimi rodinami, priateľmi a dokonca snáď aj s vami.“ Narovnal sa.

„Žijeme v temných časoch. Voldemort má silu a každou sekundou jej získava viac. Hoci ste študenti, väčšina z vás má sedemnásť a v našom svete ste legálne dospelí. Možno to nebudete chcieť prijať, ale skôr či neskôr budete vrhnutý na bojisko, či chcete alebo nie. Je čas dospieť a stať sa dospelými. Čas postaviť sa zoči-voči nebezpečenstvu. Čas vojnových obetí. Čas stratiť... a získať.“

„Už nie ste viac deťmi. Očakáva sa od vás, že budete bojovať skúsene a silou, prevezmete zodpovednosť, zraníte a zabijete.“

Harry pozeral dole na svoje ruky, tak ako Draco.

 „Je poľutovaniahodné, že žijete v tejto dobe; nebudete mať šancu skutočne oddychovať a užívať si života tak, ako by ste mali. Miesto toho sa predpokladá, že budete starší, než vaši rovesníci a bojovať na bojovom poli. Snažil som sa presvedčiť Ministerstvo, aby nedovolilo deťom a študentom bojovať vo vojne, ale nepočúvali ma.“ Profesor de Vellofides si povzdychol a sklopil oči. „Toto je vaša prvá hodina Obrany proti čiernej mágii. Tento krutý nový svet môže byť spočiatku desivý, ale nikdy si nemôžete vybrať jednoduché východisko. I keď každé rozhodnutie by bolo ľahšie, keby ste vycúvali, nemôžete. Ľudia sú na vás závislí. Teraz ste nová ochrana čarodejníckeho sveta.“

Po celý čas monológu profesora de Vellofidesa, nikto nič nepovedal. Potom –

„Vy ste to všetko videli, však, pán profesor?“

De Vellofides pozrel Harryho smerom. „Áno, pán Potter. Videl som vojnu. Príliš veľa z nej. Už nikdy viac to nechcem vidieť.“ Vyrovnal si habit. „Ale myslím si, že ste všetci dostali svoju dennú dávku ponurých rečí. Domáca úloha – preskočte prvých dvadsať strán vo vašich učebniciach; všetko je to nezmysel, ktorý napísal niekto, kto mal dobrý výhľad z ústrania. Prelistujte si prvú kapitolu  pre niekoho základná obranná teória, prednáška zajtra. Po zvyšok hodiny sa všetci môžete rozprávať.“

Keď si sadol späť na svoje miesto, Harry pristúpil k jeho stolu.

„Profesor? Môžem sa vás niečo spýtať?“

Profesor de Vellofides vzhliadol na neho a usmial sa. „Áno, pán Potter?“

„Spôsob, akým ste rozprávali... proste, že... vaše názory na vojnu znejú podobne ako názory  niektorých ľudí, ktorých poznám. Akoby ste bojovali s takým množstvom ľudí, ktorých som poznal... a - “

„Áno, Harry, poznal som tvojich rodičov. Tiež boli príjemný pár. Skvelý. V prvej vojne, kde vybojovali toľko bitiek, Voldemort unikol. Bojovali statočne, Harry, celý čas bojovali statočne, až do svojej smrti. I keď zomreli, zomreli ako skutoční hrdinovia,“ odpovedal de Vellofides, znovu si povzdychol a trel si oči.

Harry mlčal, ale jeho lesknúce zelené oči hovorili dosť.

„Môžeš kedykoľvek prísť za mnou, Harry,“ usmial sa de Vellofides. „Kedykoľvek.“

- - -

„Mandarinka.“

„Puding.“

„Hrozno.“

„Práškový cukor.“

„Hermelín.“

„Možno... limetka? ... alebo snáď... pomaranč? ... nie, myslím, že... citrónový drops (lemon Jolly Ranchers)!“

Draco civel na bystrohlavského druháka a premýšľal, čo sakra má znamenať drops. Obrana proti čiernej mágii práve skončila a teraz mal voľno. Vzhľadom k tomu, že Blaise, Theo a Morag boli preč, mali Veštenie, Starobylé runy a Život a zvyky muklov (v uvedenom poradí), Draco sa okrem Crabba, Goyla, Millicent, Pansy a Daphne nemal s kým porozprávať. Daphne a Pansy si upravovali vlasy vo svojej spálni a traja poskokovia neboli veľmi zaujímaví, tak Draco zamieril k bystrohlavskej veži. Už vedel heslo; Blaise mal malý kus papiera so všetkými heslami.

Práve testoval dievčatá s mrkvou. Zatiaľ nemal žiadne výsledky.

„Ahoj, Malfoy. Vidím, že teraz testuješ moju mrkvu na bystrohlavčankách,“ ozval sa zastretý hlas Luny Lovegoodovej.

„Hej. Ochutnaj,“ odpovedal Draco rozhodne. Nemal žiadne výsledky a cítil stiesnenosť hlúpeho vežového priestoru. Áno, Draco Malfoy bol hlboko naštvaný.

„Cítim... hm, skôr sladkú chuť... pravdepodobne tvrdé cukríky (rock candy, v češtine cukrkandl, ale neviem ako v Sj). Ach, môj,“ povedala prekvapene. „Zmenilo sa to.“

Dracove ústa sa šokovane otvorili. „Zmenilo sa to?“ zopakoval. „Čo tým myslíš?“

 „Nuž, vážne si nemyslím, že jeden človek bude mať v celom živote len jedinú lásku. Nehovorím, že existuje len jedna definícia lásky, ale myslím, že sa dajako láska pre teba, Malfoy, rozvíja, že sa jednoducho nedostaví  plne rozvinutá. Potom by dávalo zmysel, že sa tá chuť zmení, keď sa posunieš vo svojom živote.

„... Takže, ak som najprv cítil jablko, mohlo by sa to v budúcnosti zmeniť?“

„Samozrejme.“

Draco vyzeral zarazene. „Takže som mohol v určitom čase cítiť rozdielne chute?“

„Ak si do nej naozaj zamilovaný. Povedz, vieš, kto to dievča je?“

„Ehm, nie, to je dôvod, prečo používam tvoju hlúpu mrkvu; keby som vedel, koho milujem, vôbec by som na sebe nerobil tieto veci. Mimochodom, na tom nezáleží. Som si istý, kto tá dievčina je,“ povedal sebavedome. „Teraz si spravím pekný výlet do Nemocničného krídla.“

„Do videnia, Malfoy,“ povedala Luna. „Ale maj otvorenú myseľ. Niekedy nemusíš dookola chodiť okolo riešenia. Kto vie, možno je práve pred tebou a čaká na svojho princa Krasoňa,“ povzdychla si zasnene.

Draco na ňu civel. „... V poriadku.  Budem si to pamätať.“

- - -

Hermiona kráčala popri bystrohlavskej spoločenskej miestnosti, kde to jemne bzučalo. Profesor Slughorn ju poprosil, aby doručila odkaz profesorke McGonagallovej.

Dvere do bystrohlavskej spoločenskej miestnosti sa otvorili a vyšiel... Draco Malfoy?

„Čo tu robíš, Malfoy?“

Draco na ňu chvíľu hľadel a v duchu sa sám so sebou rozprával, či by sa jej mohol spýtať na mrkvu. Hermiona zdvihla obočie nad jeho divným správaním a chcela kráčať preč. „Hej, Grangerová, chceš si odhryznúť kúsok z veľmi chutnej a lákavej mrkvy?“ spýtal sa.

Hermiona sa otočila a podozrievavo na neho pozerala. „...Je otrávená?“

„Nie, prečo by mala byť mrkva otrávená? Za čo ma máš, za nejakého hnusného čarodejníka?“

Hermiona znovu zdvihla obočie, ale ústa nechala zavreté a vzala si mrkvu. „Malfoy, mám to zjesť?“

 „... Áno, odhryzneš si a povieš mi, ako ti chutí. Čo iné by malo byť za tým?“

Hermiona očervenela. (pozor, úchyláci!)

„Potom v poriadku,“ povedala a stále vyzerala veľmi pochybovačne.

„Takže... ako ti chutí?“ opýtal sa Draco znudeným tónom. Elixíry začínali za päť minút a okrem toho naozaj sa nestaral, ako Grangerovej chutí. Ponáhľal sa do Nemocničného krídla navštíviť Daphne pred tým, ako začne vyučovanie.

„Neviem. Chutí podobne ako broskyňa alebo-“

„V poriadku, v poriadku, broskyňa, cítiš broskyňu. Pokračuj ďalej!“ Draco natlačil mrkvu späť do svojej tašky. „Prepáč, Grangerová, musím ísť do Nemocničného krídla.“

Za ním stála zmätená Hermiona. „Alebo to možno bolo jablko,“ povedala po tichu, takmer pre seba. „No dobre, aký je v tom rozdiel?“

Stále premýšľajúc o Malfoyovom zvláštnom správaní zamierila na Elixíry. 

 

 

 

 


10. Rozkokošení diablici



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/10/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



10. Rozkokošení diablici

„BÚÚ!“

„GRRR!“

„Gin? Si v poriadku?“

Ginny zastonala a posadila sa. „Prečo, prečo, prečo to musíš robiť, Harry?“

„Prepáč, Gin-Gin, ale nemohol som odolať tomu, aby som vypustil  trochu pary,“ odpovedal s úsmevom Harry.

„Chcel som od neho, aby si dal na seba jednu z tých strašidelných muklovských halloweenskych masiek, ale nepočúval ma,“ šomral Ron spoza Harryho. Jeho oči sa okamžite rozžiarili, keď si všimol domáceho škriatka, ktorý obchádzal izbu s tanierom chuťoviek.

„Keby ťa k tomu presvedčil, Harry Potter, práve by si bol na mojom pohrebe,“ povedala Ginny. „A keďže si môj roztomilý, sladký, rozkošný priateľ, nevolaj ma znovu Gin-Gin. Lebo budem ja na tvojom pohrebe.“

„Och, neboj sa, neurobím to znovu,“ povedal Harry s nervóznym smiechom. „Ach, hej pozri, tam je Ron! A... ehm... jedlo!“

Ginny prevrátila očami.

„Ahoj, Ginny.“

Ginny sa otočila. „Och, ahoj, Luna. Zúčastníš sa stretnutia?“

„Keď ide o to, áno. Musím oznámiť, čo som urobila.“

„Myslíš s mrkvou?“

„Už skôr som začula, ako o tom bystrohlavčanky hovoria. Zdá sa, že si myslia, že sa Malfoy zbláznil.“

„To bude deň,“ odfrkla si Ginny.

„Najprv rozmýšľaj, potom hovor, Ginny. Niektoré veci sa môžu splniť,“ povedala Luna záhadne a prv než odišla najesť sa, pohrozila Ginny prstom.

Hm. Vyzerá to tak, že všetci na svete sú rovnakí, pomyslela si Ginny. Všetci milujú jedlo zdarma.

„Ahoj, Ginny! Ako rada ťa znovu vidím!“ Mandy Brocklehurstová sa široko usmiala na Ginny. Presnejšie povedané žiarila.

Zaujímalo by ma, čo ju spravilo takou šťastnou? lámala si hlavu Ginny.

„Hej, kráľovná Weslíčka,“ povedal Blaise Zabini, keď prechádzal dvermi, s rukami vo vreckách a s úsmevom tak samoľúbym, že si myslíte, že mu patrí celý svet.

„Čo je s tebou? Vyzeráš tak šťastne.“

„Weasleyová, príde čas, keď sa zamiluješ a uvedomíš si to. A ten čas bol teraz.“

Ginny mu opätovala udivený pohľad.

„Milujem túto miestnosť,“ komentoval Blaise lenivo, pozerajúc na modré závesy. „No, idem, Weasleyová. Niet času na rozhovor, keď je tu jedlo.“ Tanečným krokom sa vzdialil k domácemu škriatkovi a mrmlal si nejakú melódiu, ktorá znela neuveriteľne podobne ako „Ak nie si moja“ od Elánu. (PP: v origináli „Just the Girl“ od Click five)

Ginny nad tým zdvihla obočie.

„Aha, pani Potterová,“ naraz zanôtili Parvati Patilová a Lavender Brownová, keď vstúpili dvermi.

Harry sa poobzeral. „Mama?“ spýtal sa neveriacky.

Ginny prevrátila očami. „Nie, hlupáčik. Lavender a Parvati len žartovali.“ Otočila sa späť k nim. „Takže, kedy asi začína to stretnutie?“

Pokrčili plecami. „Predpokladám, že keď sa sem dostane Theo,“ odpovedala Parvati.

A ako na zavolanie, Theodore Nott vbehol – nie, vrútil sa – dvermi bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.

„ĽUDIA!“

Všetci stíchli.

„Prečo nie ste všetci v knižnici?“ zakričal Theo. V podstate sa mu dymilo z uší.

Nikto neodpovedal.

Theo si povzdychol. „Potter. Weasley.“

„Vieme,“ odpovedali Harry a Ron zároveň. „Ospravedlňujeme sa.“

Theo sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol „NUŽ, Teraz je na to príliš neskoro, pretože PRICHÁDZA JOCULAR!“

Všetci začali kričať a behať všetkými smermi.

„Silencio!“ zasyčal Theo a prižmúril oči.

Celá miestnosť vyzerala, akoby v nej ktosi gombíkom vypol zvuk.

„Teraz pôjdeme hore do dievčenských spální, rozvážne, rozumne, rozvážne, pokojne, rozvážne, potichu a rozvážne,“ nebezpečne zavrčal Theo.  „Nestarám sa, že chlapci nebudú môcť vyjsť hore schodiskom. Zoberte si metly dievčat.“

„Vy,“ Theo ukázal na Lunu Lovergoodovú, Mandy Brocklehurstovú, Terryho Boota, Orlu Quirkovú, Lisu Turpinovú a Anthonyho Goldsteina. „Ostaňte tu a predstierajte, že niečo robíte.“

Theo otočil hlavu ku schodisku. Väčšina ľudí už vyšla hore, ale ešte stále niekoľko chlapcov stálo na začiatku schodiska a čakali, kým im hodia metlu. „No tak, páni, pohnite si!“

Blaise prevrátil očami a povedal niečo, čo podľa pohybu pier vyzeralo podozrivo ako „Choď do (píp)!“

Keď bolo zvonku počuť mužský hlas, ktorý hovoril heslo, Mandy zalapala po dychu a lámala si hlavu nad vhodnou situáciu, čo by mohli robiť.

Keď sa dvere otvorili, Mandy skríkla. „Áááách – som do teba zamilovaná!“ tenko zanôtila. No tak, čo skúšaš, Mandy Moore? v duchu na seba kričala.

(PP: - Mandy Moore, americká speváčka, prevažne slaďákov)

Mandy sa zamračila na ostatných. „Dúfam, že to cítiš rovnako ako ja!“

Spoločne dokončili refrén: „Zrýchli sa mi tep, keď som s tebou! Som do teba zamilovanááááááá!“

Profesor Jocular neveriacky hľadel. „Ehm... nádherné....“

„Nebudem sa ani pýtať, ako to, decká, že všetci viete text tejto piesne,“ zasyčala Mandy, keď Lisa Turpinová povedala nevinne:

„Nuž, pán profesor, čo vás privádza sem, do nášho útulného príbytku?

„No... myslím, že niekto zmenil odkaz, ktorý všetkým členom istej skupiny hovoril, že sa tu majú stretnúť. Hm... je to dosť zaujímavé... ale smiem najprv skontrolovať spálne chlapcov a dievčat?“

S hrôzou sa na neho pozerali.

„... Ehm... iste...,“ Anthony sa nesmelo dobrovoľne ozval. „Choďte rovno. Nie je to, akoby sme tam pred vami skrývali nejaké tajomstvá alebo, viete, ako... ako... schované veci... alebo -“ zasekol sa, keď ho Mandy prudko kopla do holene.

„Ak nemáte námietky, skontrolujem najprv dievčenské spálne.“

Ach áno, máme, v duchu zastonala Mandy.

Jocular sa otočil. „Ach áno, a budem potrebovať vaše prútiky pre prípad, že by ste sa veľmi snažili použiť na mňa niečo smiešne, keď budem otočený chrbtom.“

„Prečo by sme to robili?“ zvolala Mandy povrchne.

„Viem, že by ste robili, slečna Brocklehurstová,“ povedal Jocular posmešne, keď Mandy neochotne púšťala prútik z ruky.

Keď kráčal hore schodiskom, Mandy vzdychla a zašepkala Anthonymu: „Predpokladám, že to „protichlapčenské“ pravidlo na učiteľov neplatí.“

Luna vytiahla svoj prútik a ostatní prekvapene hľadeli. „Dala som mu falošný prútik,“ prehovorila pomedzi pery, keď svojim prútikom mierila na schodisko a prižmúrila oči.

Zrazu sa Jocular na schodoch pošmykol a zviezol sa dole. „Čože? Prečo som spadol?“ spýtal sa Jocular omámene. Potom pocítil schodisko. „Prečo je to schodisko také klzké?“

Luna sa uškrnula, keď ostatní bystrohlavčania do nej štuchali.

„Kto je tam?“ ozval sa veľmi falošný vysoký prenikavý hlas, o ktorom Mandy usúdila, že je Blaisov. „Prečo sa pokúšaš vyjsť dievčenskými schodmi, ty úchylák!“

„Som profesor Jocular! Nemôžem vyjsť hore schodmi kedykoľvek, keď chcem?“

„Nemôžete! Toto je dievčenská spálňa! Poviem to  profesorke McGonagallovej!“ pišťal Blaise zhora falošným hlasom. „Môžem vás obviniť z obťažovania a vlámania sa a vstupu do dievčenských spální!“

„V poriadku, v poriadku, odchádzam,“ povedal skľúčene Jocular. „Tentoraz ste vyhrali.“

Len čo sa dvere zavreli, všetci začali bežať schodiskom dolu a – na radosť bystrohlavčanov – šmýkali sa na stále klzkých schodoch a pristáli na veľkej kope na podlahe, s Pansy Parkinsonovou na spodku.

 

„Zlezte – zo – mňa!“ zasipela. „Lebo – vás – nakopem – do -“

„V - PORIADKU!“ vykríkli chlapci, keď sa náhlivo zdvíhali.

„Takže teraz, keď sa skončila naša dramatická chvíľka, musíme ísť do knižnice, aby sme dodržali naše stretnutie,“ vyhlásil Theo nafúkane a z plášťa si oprašoval neviditeľné žmolky. Ako zázrakom, bol jedinou osobou, ktorá nespadla zo schodov, pretože udržiaval rovnováhu  vďaka nadľudskej veľkosti malého mozgu a jeho schopnosti ovládania. „A transfiguruj si naspäť svoju tvár, Morag, hoci to bolo zábavné, madam Pinceová ťa nenechá takto vojsť.“

Slizolinčan sklonil hlavu, ktorá sa pomaly menila z gaštanového peria na jeho obvyklé hnedé vlasy. „Prepáč, nemohol som odolať tomu, aby som nevydesil nejaké dievčatá,“ povedal na vysvetlenie.

Zatiaľ čo sa toto všetko dialo, Draco Malfoy sa zúfalo snažil dostať do chrabromilskej spoločenskej miestnosti...

„Nechaj ma vojsť, nechaj ma vojsť, nechaj ma vojsť!“ kričal na Tučnú pani. „Musím dnu, aby som  našiel svoju pravú lásku!“

„Ty si ten odporný malý slizolinčan, však? Draco Malfoy. Nikdy ťa nevpustím dnu, mám svoju chrabromilskú hrdosť!“

„Zasraná chrabromilská hrdosť! Musím sa dostať dnu!“

„Potom uhádni heslo!“ zahrmela Tučná pani.

„Neviem ho! To je dôvod, prečo by si ma mala nechať vstúpiť!“

„Dnu ťa vpustiť nesmiem, ak správne heslo nevieš,“ zaspievala Tučná pani, čo Dracovi trochu pripomenulo ducha Zloducha.

„Dobre, tak teda budem hádať,“ zavrčal Draco. „Ale ak to bude trvať viac než pol hodinu, pošlem na teba Siriusa Blacka!

Tučná pani prižmúrila oči. „To by si sa neodvážil.“

„Uvidíme, uvidíme. Mimochodom, je to ‚Harry Potter‘?“

„Nie.“

„Ron Weasley?“

„Nie.“

„Hermiona Grangerová?“

„Nie.“

„Chlapec, ktorý prežil?“

„Nie.“

„Metlobal?“

„Nie.“

„Levy?“

„Nie.“

„Malfoy stojí za prd?“ 

„Páči sa mi, ale nie.“

„Fretka?“

„Tiež prijateľné a používané, ale opäť nesprávne.“

„Richard Chrabromil?“

„Nie.“

„Dumbledore?“

„To by bolo neuveriteľne nápadné, ale nie.“

A tak to pokračovalo, kým –

„Prezraď mi to poondiate heslo!“ vykríkol Draco frustrovane a udrel päsťou do steny.

Portrét Tučnej panej sa otvoril.

„Ako...?“

„Čo si ty za naivného chlapčeka,“ pokarhala ho Tučná pani. „Heslo bolo ‚heslo‘. Práve si povedal ‚Prezraď mi heslo‘ a dostal si sa dnu.“

„Čo za kreténa by vymyslel takéto heslo?“ vykríkol Draco a snažil sa skryť sklamanie, že zabil dvadsať minúť rozmýšľaním nad potenciálnymi heslami.

„Bola to Hermiona Grangerová. Uvažovala, že pretože nikoho nenapadne, že heslo je také zrejmé ako ‚heslo‘, tak ho nikto v skutočnosti neuhádne,“ vysvetľovala Tučná pani. „Je to čosi, čo nazvala... ehm, myslím, že obrátená psychológia.“

„Ale nenapadlo by niekoho, že keďže nikoho nenapadne, že to heslo je také zrejmé, tak že ho chrabromilčania použijú?“ odporoval Draco, keď v tom zdôvodnení našiel zádrhel.

„Sklapni a choď už dnu, bolí ma z teba hlava,“ ponosovala sa Tučná pani.

Draco otrčil na Tučnú pani všetkých desať prstov – samozrejme, vďaka súboju prstov Blaisa a Pansy – a upaľoval dnu skôr, než Tučná pani mohla za ním zabuchnúť.

„Dievčatá, ktorá chcete ochutnať mrkvu?“ spýtal sa Draco falošne energickým hlasom predavača automobilov. (A/N bez urážky, predajcovia automobilov, ale vaše hlasy naozaj neustále znejú veľmi šťastne. To je dobrá vec. Nezabite ma!)

Nikto neodpovedal. Spoločenská miestnosť bola prázdna.

- - -

Keď skupina siedmakov plus dvoch šiestakov prechádzala popri prázdnej triede,  Blaise Zabini zacítil svoju príležitosť a vtiahol Mandy Brocklehustovú dnu.

„Kto sakra si?“ vykríkla Mandy skôr, než sa začala zvíjať v Blaisovom náručí a silno ho kopla smerom na jeho... ehm... rozkrok.

Blaise otvoril ústa, ale nič z nich nevyšlo. Zdalo sa, že tá bolesť ho prinútila mlčať. Buď to, alebo stratil schopnosť hovoriť spolu s väčšinou jeho schopnosti mať deti.

Mandy zalapala po dychu, keď sa otočila a zbadala, koho kopla. „Jejdanenky, to mi je ľúto!“

„N-e tvoja chyba,“ podarilo sa Blaisemu dostať cez zaťaté zuby. „Veď si ma varovala ohľadom Blaisových detí.“ Zdvihol pohľad. „N-máš ľad?“

„Prepáč, ale náhodou práve teraz nežijem v Antarktíde,“ povedala Mandy sarkasticky. „Na.“ posunula ľadový obklad k nemu. „Daj si to na tvoju... vec.“

„Vďaka,“ zaksichtil sa Blaise. „Takže... predtým, než si ma kopla do mojej zvláštnej oblasti, chystal som sa ti niečo povedať.“

Mandy prikývla. „Do toho.“

„Vieš, aký som do teba blázon?“

Mandy zdvihla ruku. „No, vlastne by som privítala, keby si slovo „blázon“ v tejto vete nepoužil. Alebo v celom tomto rozhovore.“

Blaise očervenel a odvrátil pohľad. „Hej, myslím, že tiež by som to privítal. V každom prípade, rozmýšľal som, že keďže sme teraz oficiálne spolu, ale škola o tom ešte nevie, čo takto zohrať ohromný žartík alebo usporiadať nejakú zvláštnu, ale zábavnú párty na ukončenie všetkých tých žartov a pritom vzájomne podpíšeme ‚mierovú zmluvu‘ a potom maznanie sa na chodbách a zakončenie nášho láskania sa v slizolinských spálňach.“

Mandy podvihla obočie. „Začal si pekne a milo, ale nekupuj prv vtáka, ako nemáš klietku...“

„Tiež by som privítal, keby sme ani toto slovo nepoužívali v našom rozhovore,“ povedal Blaise a umiestnil si vrecko s ľadom späť na svoj rozkrok.

„Ach, hej.“

„Áno, pripomína mi to totiž určitú oblasť, ku ktorej si sa  pred chvíľou nie príliš dobre zachovala.

Mandy vyhrnula nos dohora. „To bolo v sebaobrane, Blaise! A určite je veľa slov, ktoré sa môžu vzťahovať na danú oblasť.“

„No páni, nie že sa mi tu príliš nafúkneš od zlosti, možno ťa budem musieť obliať slizom ako v treťom ročníku.

„A ty mi tu nezačni byť príliš podráždený, práve tak ťa môžem znovu kopnúť!“ pridala sa Mandy a v podstate výskala od smiechu.

Ktokoľvek, kto práve šiel  okolo, by mohol vidieť Mandy Brocklehustovú a Blaisa Zabiniho ako sa váľajú od smiechu a vzájomne sa podopierajú.

- - -

„Poriadok, poriadok, ľudia!“ „Poriadok v knižnici!“ („Order in the library!“)

„Ja som myslel, že stačí mať poriadok v hlave!“ zapišťal Ron a použil rovnaký konzervatívny tón.  (PP: pôvodný preklad „Dám si tri poháre tekvicového džúsu s kopou kuracích stehienok,“ ... išlo o slovnú hračku vďaka viacerým významom slova ‚order‘ – znamená poriadok, ale aj objednávku, objednať si)

„Ron, vieš ako detinsky vyznievaš?“ spýtal sa Dean Thomas a nadvihol obočie.

Ron očervenel a okamžite sa prestal smiať.

Theo si vyhrnul rukávy na svojom plášti, pohodil vlasmi a hodil knihu na stôl. „Ticho!“

Zjavila sa madam Pinceová a vyzerala extrémne nazúrene. „Nott, máte ešte jednu šancu pred tým, než teba a tvojich priateľov vykopnem von,“ zasyčala.

„Moja dobrotivá pani,“ náhle sa zapojil Morag. „Tu, zoberte si to ako náhradu za vaše ticho.“ Natiahol plnú hrsť galeónov.

Madam Pinceová pozrela na peniaze, potom na Moraga. „Uzavrel si obchod,“ povedala sladko predtým, než odišla a mierne si pohmkávala.

Harry rozhorčene civel na Moraga. „To som chcel urobiť ja!“

„Stavím sa s tebou o čokoľvek, že tvoj mešec s peniazmi je stále v tvojej spálni,“ odvrkol Morag len čo tie slová vyšli z Harryho.

„Dostal ťa, kamoško,“ zamrmlal Ron a štuchol do Harryho.

Harry prevrátil očami a zasyčal na Rona. „Zradca!“

„Dobre, tak teraz, keď je madam Pinceová preč a užili sme si svoje každodenné dobrodružstvo -“ v podstate Theove slová boli nasiaknuté sarkazmom, „ – môžeme začať naše stretnutie. Má niekto nejaké hlásenie?  Dosiahnutý pokrok vo vzťahu Draca a Hermiony?“

Seamus Finnigan zdvihol ruku.  „Opakovane som rozprával Hermione o tom, aká je tenká hranica medzi láskou a nenávisťou, kým mi nepohrozila vypitvaním.“ Pozeral dole na svoje ruky.

„Urobil som moju.... vec v Rokville,“ zamrmlal Ernie.

„Donútila som Mionu vyskúšať si všetky zelené alebo strieborné šaty v obchode s oblečením v Rokville,“ ozvala sa Ginny.

„Ja a Harry neustále robíme narážky na rozprávky a Popolušku,“ povedal Ron.

„Tajne som jej poslal strieborný náramok so zvíjajúcim sa hadom,“ povedal Anthony Goldstein. Pansy si ho okamžite pritiahla bližšie k sebe.

„Susan a ja sme začiatkom dneška napísali ohováračské listy o Daphne a vyvesili ich do všetkých spoločenských miestností,“ povedala Hannah Abbottová.

„Nepýtajte sa, ako vieme všetky heslá,“ zamrmlala Susan Bonesová a pozerala do zeme.

„Keď o tom hovoríme,“ prerušil ju Justin Finch-Fletchey. „Kde je Daphne? Dávno som ju nevidel.“

„Videl som ju vychádzať z Nemocničného krídla,“ povedal Harry. „Ale to bolo asi pred týždňom.“

„Väčšinou je vo svojej izbe,“ dokončila Pansy. „A v poslednej dobe navštevuje veľa hodín Obrany proti čiernej mágii.“

„Ako to vieš, Pansy? Šmíruješ Daphne?“ žartoval Morag. Pansy prevrátila očami a lakťom strčila do Moraga.

„Dala som Malfoyovi mrkvu, ktorá vám povie, kto je vašou skutočnou láskou,“ vyšiel zasnený hlas z Luny Lovegoodovej.

Všetky hlavy sa otočili na Lunu.

„To myslíš vážne?“ spýtal sa Theo pochybovačne. „Si si istá, že taký druh mrkvy existuje?“

„Áno,“ odsekla Luna a zasnený tón jej hlasu sa úplne stratil. „Otestovala som ju na Harrym a Ginny a oni povedali, že to funguje.“

„Hej, obaja sme cítili čerešne,“ usmiala sa Ginny a pobozkala Harryho.

Ron vydal zvuk dávenia. „Decká, počuli ste niekedy o VPN? (PP: Verejný prejav náklonnosti, v orig. PDA = Public Display of Affection)

„Hej,“ povedal Harry, keď sa nadýchli.

„Práve teraz to robíme,“ dodala Ginny, keď Harryho opäť stiahla dole.

„Ale aj tak,“ pochyboval Theo. „Testovala si iba jeden pár.“

„Nuž, verím jej,“ prerušil ho Morag. „Úplne jej verím! Je to úplne primeraný zlomok... ehm... reality.“

Luna sa na neho usmiala.

„Vieš, vyskúšam ju práve teraz, aby som videl, či má naozaj zvláštne chute,“ Morag vystrel ruku k Lune.

Luna so vzdychaním vytiahla z tašky ďalšiu mrkvu. „Vybehnem von naozaj rýchlo,“ šomrala.

„Tvrdé cukríky?“ spýtal sa Morag so zdvihnutým obočím. Luna zbledla a vytrhla mu mrkvu z ruky a prakticky utiekla z knižnice.

„Čo jej je?“ spýtal sa Theo. „Mimochodom, dobrá práca, ľudia.“

„Len sa mi to zdá, alebo v ňom žije duch Olivera Wooda?“ zašepkal Harry Ronovi.

„Nie, to je nemožné,“ zašepkal Ron naspäť.

„Ale to ani zďaleka nie je dosť dobré. Musíme ich dať dohromady najneskôr dva týždne pred MFP (PP: medzifakultný ples). Takže, musíme pracovať tvrdšie – lepšie – a viac dôslednejšie,“ každé slovo prerušil úderom do stolu.

„Nie, máš pravdu Harry. Žijúca Woodova duša sa rozdelila na dve polovice a jedna z nich je v tomto chalanovi,“ zašepkal Ron.

„Viem, tento krátky prejav bol v podstate kópiou Woodovej reči v druhom ročníku,“ zašepkal Harry.

„Vy dvaja!“ vyštekol Theo smerom na Harryho a Rona. „Držte huby!“

„Takže... ak nikto viac nemá otázky, schôdza je skončená!“ vyhlásil Theo. Keď sa otočil, hrozivo zašepkal. „Len počkajte niekoľko dní a uvidíte. Začne prvý plán Theodora Notta. Onedlho ťa dostanem späť, Daphne. Potom budeme žiť šťastne až do smrti.“

- - -

Nasledujúce ráno sa skončilo treskom. Doslovne.

Vždy, keď študenti vošli do Veľkej siene na raňajky, vlniace sa  hady a havrany oblečené do baletných kostýmov a iskrivých čeleniek sa kĺzali alebo lietali popred študentov a nadšene predvádzali pokus o „ča-ča.“ (aj keď vzhľadom na to, že hady, ktoré nemajú nohy, sa len priplazili po zemi a mávali chvostmi do hudby salsy).

Dokonca aj niektorých zamestnancov to pobavilo. Niektorých.

Desať minút po tom, čo sa skončili raňajky, Mandy Brocklehurstová zachytila pohľad Blaisa Zabiniho a obaja sa postavili na  svoje stoly.

„Sonorus!“ zašepkala Mandy mieriac si prútikom na hrdlo. „VŠETCI POZOR!“ zahrmela. „Blaise Zabini a ja by sme chceli spraviť vyhlásenie.“

„Ehm,“ Blaise si hlasno odkašľal. „Dobre, najprv by som chcel povedať, že hady budú navždy drsné a havrany zomrú osamotene. Po druhé, všetci z vás vedia, že sme sa s Mandy celé roky hádali, však? Nuž, dnes vyhlasujeme prímerie.“

Všetci viac-menej zalapali po dychu / vykríkli / odpadli.

„Áno, svet sa nekončí, ale my sme uzavreli ‚mierovú dohodu‘.“ Mandy s prstami naznačila úvodzovky. „Takže, na počesť nášho spojenectva, decká, rozhodli sme sa vám uviesť  malé predstavenie. Viete, že keď to Mandy hovorí, tak to bude to najlepšie, čo ste kedy videli.“

Blaise prevrátil očami. „To, čo má na mysli, je, že pretože to bude posledná akcia na ukončenie všetkých ostatných, rozhodne to bude najvzrušujúcejšia -“

„ – najvýstrednejšia -“ skočila do toho Mandy.

„ – najiskrivejšia -“ prerušil Mandy Blaise a zazeral na ňu.

„ – najbombastickejšia -“

„ – najhumornejšia -“

„ – najsenzačnejšia -“

„ - ! -“

„ – UDALOSŤ!“ dokončili Blaise a Mandy vysokým tónom, ktorý znel úplne hrozne.

Veľká sála prepukla do nadšeného potlesku.

„A našu akciu odštartujú tancujúce havrany a hady, ktorí sa práve zoraďujú pri dverách! Veľký potlesk pre nich! Havrany a hady, pustite sa do hula!“

Keď začala havajská hudba luau, baletné sukničky havranov a hadov ihneď zmenili na trávové sukne a pestrofarebné havajské kvetinové náhrdelníky. (PP: podľa slovníka ‚lei‘ sú girlandy z kvetov. ale keď som vyhľadávala obrázky, boli to tie náhrdelníky, čo dávajú na krk návštevníkom havajských ostrovov) Hady začali rytmicky pohybovať svojimi serepetičkami, zatiaľ čo havrany mávali krídlami a tak trochu predvádzali správnu verziu tanca hula.

Profesorka McGonagallová sa postavila. „Okamžite sa posaďte. Pre dnešok sme si užili zábavu, takže prečo vy dvaja jednoducho nevrátite všetko späť a -“

Mandy a Blaise sa správali, akoby ju vôbec nepočuli a namiesto toho zosilnili hlasitosť.

„No tak všetci, poďme tancovať!“ vykríkol Blaise, keď na stole spolu s Mandy začal krútiť bokmi.

Hudba sa zmenila na obľúbenú pesničku  „Prútik z jednorožca“ od novej čarodejníckej rockovej skupiny „Kruptonite“ a všetci začali jačať a tancovať.

Len o desať minút neskôr sa ozval zvonec a stonanie a nariekanie študentov, ktorí vyrazili na rôzne hodiny.

Mandy sa uškrnula, keď si prevesila tašku cez plece. „Vyzerá to, že profesori nemajú predstavu, čo majú očakávať. Ak si myslia, že toto bolo niečo, dobre, len počkajte a pozerajte sa, detičky. Ešte ste nič nevideli.“

„Profesori si myslia, že nás môžu prekabátiť!“ posmieval sa Blaise.  „Ešte sa uvidí.“

„S Blaisom a Mandy, ktorí pracujú ako jeden, je všetko možné!“

„Prečo to znie ako reklama?“ začudoval sa Blaise.

Mandy pokrčila plecami.

„Nuž poďme na Dejiny mágie. Prehovoriť Binnsa, aby sme si pospali,“ povedal Blaise s úškrnom. „Potom začne dnešná zábava.“

Za ich odchádzajúcimi postavami traja havrani dožuli hada a jeden z nich vypľul trávovú hula sukňu.

- - -

(originál pieseň + video Mandy Moore – Crush    http://www.youtube.com/watch?v=wkMa7gIcnCM)


11. Zašľahačkovaní



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Jimmi

Beta: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/10/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...


Pozor, nedokončujem túto poviedku, len som ešte pred DK vypomohla s pár kapitolami. Jimmi



11. Zašľahačkovaní

Hermiona bola v triede Transfigurácie pre pokročilých, keď udreli.

Zlomok sekundy predtým, než sa to stalo, Hermiona náhodou zaletela pohľadom k Blaisovi Zabinimu. Následne vedela jedine to, že je od hlavy k päte pokrytá šľahačkou s roztopenou zmrzlinou a čokoládovým sirupom.

Rovnako ako všetci ostatní, vrátane profesora Joculara.

To im musím nechať, pomyslela si Hermiona. Chcelo to veľa guráže, aby toto urobili učiteľovi a začarovali havrany a hady, aby ich prinútili tancovať a úplne ignorovať profesorku McGonagallovú. Dobre, fajn, priznala Hermiona. Mali asi rovnako guráže ako Fred a George.

Spoza triedy pokrytej šľahačkou sa uškŕňali Blaise a Mandy Brocklerustová, ktorí sa vykrádali von z triedy s prútikmi v ruke.

PRÁSK. V nasledujúcej sekunde sa na hlavách všetkých zjavili čerešničky, ktoré sprevádzala spŕška orechov.

"ZABINI! BROCKLEHURSTOVÁ!"

Ach, áno, profesor Jocular zúril. Z hlavy mu stekala šľahačka, zmrzlina sa mu dajako dostala pod habit, tvár mal pokrytú čokoládovým sirupom a hoci si toho nebol vedomý, neónovo sfarbené slová "Zo zábavy chodím po dievčenskom schodisku" jasne žiarili nad jeho hlavou. Slová "Som zvrhlík a som na to pyšný," podobne zdobili chrbát jeho habitu.

Z ničoho nič sa Theodor Nott začal chichotať ako šialenec.

"Pán Nott! Prosím, miernite sa! Už mám odporne hnusný deň, prosím, nezhoršujte ho tým, že ma zosmiešňujete!" Jocular prakticky kričal na Thea, ktorý sa len rozosmial hlasnejšie.

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa nezačala chichotať a ten chichot sa zmenil v smiech, a ten smiech sa zmenil do plne nekontrolovateľného hysterického záchvatu.

Trieda nasledovala jej príklad, prestala zadržiavať svoj smiech a pripojila sa k Theovi, ktorý sa v súčasnej dobe už váľal na zemi.

"AAA!" vykríkol Jocular. Svojou zúrivosťou vyvolal vlnu mágie, ktorá sa prehnala miestnosťou a vytvorila do stropu dosť slušnú dieru.

"Myslím, že za to zaplatíte," dostal zo seba Anthony Goldstein skôr, než znova zanikol v smiechu.

Jocular si vzdychol a položil prútik na vystretú dlaň. "Nájdi mi Mandy Brocklehustovú a Blaisa Zabiniho."

Prútik sa mu okamžite stočil na západ, namierený na učebňu Kúziel.

"Ach, vy dvaja oľutujete, že ste sa niekedy pokúsili so mnou zahrávať. Nikto neskríži cestu Leonardovi Fortitudumovi Jocularovi!"

A s týmito slovami sa vyrútil z učebne Transfigurácie so zasvišťaním svojho habitu, na ktoré by bol pyšný aj profesor Snape. Samozrejme, správny účinok bol zničený šľahačkou, zmrzlinou, sirupom, čerešňami a svietiacimi slovami.

Hermiona sa smiala tak silno, že si nevšimla, že ju dvojica rúk postrčila po šľahačkou pokrytej podlahe bližšie k Dracovi Malfoyovi, ktorý sa váhavo pousmial.

Theo si to všimol a okamžite všetkým signalizoval, aby opustili miestnosť.

Zatiaľ čo Malfoy stále hľadel na Hermionu, ktorá sa smiala a hľadela na neho, ako hľadí na ňu, smeje sa a hľadí... okamžite poskočil, keď začul, ako sa dvere zatreskli.

"To je v poriadku, Malfoy, stačí nám použiť Alahomoru," s chichotom dostala Hermiona zo seba, jej záchvaty smiechu pomaly slabli.

Malfoy namiesto toho pokrútil hlavou. "To nezaberie, už som to skúšal." Hermiona sa okamžite prestala smiať. "Jocular musel očarovať miestnosť tak, aby mohli študenti odísť len s jeho dovolením alebo keď skončí hodina."

Hermiona na neho vypleštila oči. "A ako toto všetko vieš?"

Pokrčil plecami. "Keď spíš v tej istej izbe ako Blaise Zabini, dozvieš sa."

Príliš pravdivé, mlčky si pomyslela Hermiona.

"Už poznám všetky heslá do spoločenských miestností, ako sa dostať do dievčenských spální, kde sú kuchyne a niektoré tajné priechody," pokračoval Malfoy. "Tiež poznám tajnú miestnosť v knižnici, to, čo nosí každý deň Mandy Brockehurstová pod šatami -" Po týchto slovách sa striasol. " - ako sa dostať do Tajomnej komnaty, kde je v Pottyho spálni ukrytý jeho milovaný Blesk, kde Lasičiak schováva sladkosti a ako vyprovokovať všetkých bifľomorčanov."

"Pchá. A ako toto všetko Zabini vie?"

Malfoy pokrčil plecami. "Má svoje cestičky." Potom sa mu okamžite roztvorili oči. "Práve sme viedli civilizovaný rozhovor bez toho, aby sme sa urážali!"

"Je to trochu náročné, keď uviazneš v šľahačke a čokoládovom sirupe so zmrzlinou," poznamenala Hermiona. "A zdá sa to len mne alebo všetok tento bordel stúpa vyššie a vyššie?"

"To nie je možné," uvoľnene odvetil Draco. "Blaise by nikdy svojho najlepšieho priateľa neutopil v šľahačke so zmrzlinou."

"Fajn," odpovedala Hermiona. "Teraz to povedz tak, akože to myslíš vážne."

Malfoy si vzdychol, tváril sa rezignovane. "Fajn, utopil by." Potom začal kričať. "ZOMRIEME TU! ZOMRIEME TU! ZOMRIEME TUUUUU!"

"Sklapni, sklapni, sklapni, Malfoy! vyprskla Hermiona. "Prečo to my skrátka, no vieš, všetko nezjeme?"

Malfoy ju ignoroval a stále kričal. "ZOMRIEME TU! UTOPÍME SA V ŠĽAHAČKE SO ZMRZLINOU A POTOM RODINNÝ MAJETOK  ROZHÁDŽE, ROZHÁDŽE MOJA MATKA, TO VAM HOVORÍM! ROZHÁDŽE!"

PLESK.

Chlapec Ktorý Nezavrie Ústa O Zomieraní A O Svojich Peniazoch dočasne onemel. Hoci predpokladám, že nikto, kto má šľahačku v očiach, ústach a priamo na tvári nezostane ticho nadlho. A potom začne znova kričať.

"Grangerová! Ty mr-" CAP! V Malfoyovej tvári sa zračil šok, keď sa pozrel na svoj zadok. "Môj zadok práve utrpel šok!"

"Beriem to tak, že nevieš, že všetky učebne sú očarované, aby si počas vyučovania nemohol škaredo nadávať," so samoľúbym úsmevom prehovorila Hermiona. "Existujú skrátka isté veci, Malfoy, o ktorých sa nedozvieš, pokiaľ sa skutočne neudejú."

Malfoy sa na ňu škaredo mračil. "Dobre, slečna Mudrlantka, pretože všetko vieš, prečo mi nepovieš, ako sa z tejto učebne dostaneme?"

"Jednoducho," odpovedala Hermiona. "Počkáme." Malfoy prevrátil oči.

Pár minút prešlo v mlčaní, až kým sa Malfoy nerozhliadol a ticho nepoznamenal.

"Tá šľahačka stále stúpa."

Hermiona zastonala a posadila sa vzpriamene. "Veľmi pekne ďakujem, že si mi to pripomenul, Malfoy!"

"Niet za čo," vrátil.

Hermiona prevrátila oči a začala do tej šľahačky kopať.

"Čo robíš?" zvedavo sa spýtal Malfoy.

"Hľadám svoj prútik. Je stále v mojej taške."

"Ach."

"Matka Merlinova, nemôžem nájsť svoj prútik. Toto je ako sprisahanie!" vykríkla Hermiona. "Ty máš svoj?"

Malfoy pokrútil hlavou. "Ani náhodou, ale som si istý, že je niekde v tejto hore sladkostí."

"Bŕŕŕ," zastonala Hermiona. "Toto všetko je tvoja sprostá chyba, Malfoy!" posťažovala sa.

"Ako je toto moja chyba?"

"Mal si tie rozbesnené dvojčatá zastaviť! Potom by sme neboli v takejto kaši!"

"Ani ja nedokážem tých dvoch zastaviť, keď sú spolu! Sú takí...  ignorantskí ku všetkému, čo je okolo nich."

"V tom máš pravdu," zamrmlala Hermiona. Potom ju niečo záhadné napadlo. "Hej, všimol si si, že sa ľudia v poslednej dobe chovajú naozaj čudne, vrátane Zabiniho a Mandy?"

Malfoy prikývol. "Theo sa stále na mňa čudne pozerá, Blaise a Pansy stále chrlia nezmysly ako podpora medzifakultnej jednoty a tak."

"Seamus mi dokola rozpráva celú tú teóriu o tenkej hranici medzi láskou a nenávisťou, Ginny ma prinútila vyskúšať všetky strieborné a zelené šaty v Rokville, niekto mi poslal náramok s hadom a Harry s Ronom večne rozprávajú o rozprávkach," odpočítavala Hermiona na prstoch.

"Ach, áno, a ten Macmillanových chalan z Bifľlomoru mi porozprával v Rokville jeden čudný príbeh. A Šaluna Lovegoodová mi dala mrkvu, ktorá ti prezradí, kto je tvoja skutočná láska," spomínal Malfoy. "Zjavne všetci z nášho ročníka a niektorí z nižších majú za lubom dať nejakých ľudí dokopy."

"Som zvedavá, ktorí ľudia by to mohli byť," dumala Hermiona. "Sú to pravdepodobne siedmaci, podľa toho, ako veľa siedmakov je v tom pláne zapojených. Mal by to byť chlapec a dievča," nervózne dokončila, keď šibla po Malfoyovi pohľadom.

"Nuž, vyzerá to, že nám naša malá Grangerka dospieva a uvedomuje si, že na tomto svete je viac než odovzdávať eseje a dostávať dokonalé známky," uškrnul sa Malfoy. Hermiona ho prebodla pohľadom.

"Nemyslíš si, že to už viem?"

"Nie," jednoducho odpovedal.

"Tak či tak, sú to asi protiklady, pretože všetky tie veci, čo sme práve povedali, to podčiarkuje," pokračovala Hermiona. "A znie to, ako keby boli populárni vo všetkých fakultách, pretože pomáhajú ľudia zo všetkých fakúlt."

"Kto by to mohol byť?" Malfoy sa pozrel na Hermiona a ona sa pozrela na neho. "Kto?"

- - -

Harry zastonal. "Ako môžu byť takí tupí?" zašepkal nedôverčivo zvyšku členov ZMSN (Združenie ‚Miluj svojho nepriateľa‘), ktorí tiež mali Transfiguráciu pre pokročilých. "A aj Hermiona! Toto je hanba pre jej dobré meno," sklamane povedal.

Všetci v súhlase smutne pokrútili hlavami.

"Ticho!" zašepkal Theo, keď si predlžovacie uši, ktoré Ron našiel vo svojom vrecku, zastrčil hlbšie do ucha. "Au!"

"To máš za to, že si taký prekliato odporný diktátor," hrozivo zamrmlala Parkinsonová.

Všetci si potichu odfrkli, až na Thea, ktorý prevrátil očami.

"Nie, vážne, buďte ticho. Nedokážem počuť, čo hovoria."

"Nie je to pokazené?" spýtala sa Lisa Turpinová Rona. "Nič nepočujeme."

"No, možno nič nepočujeme, pretože nič nehovoria!" bránil Rona Harry.

"Prečo by nič nehovorili? Majú na hovorenie množstvo vecí... a na robenie, keď sú v miestnosti plnej šľahačky, sirupu a čerešní!" protestoval Theo.

"Nott, ty si zvrátený," znechutene odvetil Terry Boot, keď si uvedomil, čo Theo myslel.

Pansy po ňom strelila pohľadom. "Ja to musím znášať každý deň, dokonca keď sa pokúšam uvoľniť pri kozube v slizolinskej spoločenskej miestnosti!"

"V spoločenskej miestnosti nie je kozub," objasnil Morag MacDougal.

Pansy sa zatvárila zmätene. "Je tam kozub."

Morag vydal niečo ako vyšteknutý smiech. "Dobre..."

Všetci sa, keďže vycítili, že táto poznámka ukončila diskusiu, vrátili k predlžovacím ušiam. Po niekoľkých minútach -

"- nuž, keďže predlžovacie uši práve teraz správne nefungujú, poďme skôr na obed," navrhol Anthony Goldstein.

"To znie dobre," súhlasil Harry.

- - -

V tom čase v učebni Transfigurácie Hermiona a Malfoy súčasne lapali po dychu, v ich vzájomne sa zrkadliacich tvárach sa zračil naprostý šok.

- - -


12. Oni nevedia, že my vieme



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Jimmi

Beta: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/10/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



12. Nevedia, že my vieme

"ACHMÔJBOŽE!"

"Nemôžem uveriť, že nám toto robia!" jačala Hermiona.

"Viem ja prečo sa toto musí diať mne?" nariekal Malfoy. "Toto si dobrí ľudia nezaslúžia!"

"PREČO, PREČO, PREČO!" vykríkli jednohlasne.

"Tí mizerní šmejdi, ktorí - "

" - mali vážne tú drzosť, aby - " prerušil Malfoy Hermionu.

" – nás chceli dať dokopy!" vykríkla Hermiona súčasne, keď Malfoy zajačal: " - mi naliali zmrzlinu na nohavice!"

Potom sa na seba pozreli. "ČOŽE?"

Hermiona zúrila a bola veľmi, veľmi netrpezlivá. Kašľať zvysoka na celú tú blbú povedačku, že trpezlivosť ruže prináša! Chcela len, aby si Malfoy uvedomil, že sa ich priatelia snažia dať ich dokopy a nie že mu zmrzlina steká po nohaviciach!

"Malfoy, dám ti dve minúty, aby si to pochopil," zavrčala Hermiona nebezpečne.

Malfoy si ofrkol. "Ja sa ťa nebojím." Potom zrazu dosť dievčensky vykríkol, keď mu prútik ďobol do líca. "Fajn, už sa bojím."

"Fajn. Boj sa, Malfoy. Veľmi sa boj."

Malfoy prehltol a zúrivo sa pokúšal prísť v duchu na to, na čo naráža. Všetko je také mätúce! pomyslel si. Chcem obedovať!

Potom mu na myseľ skočila myšlienka z romantickej časti jeho mozgu.

"ACH!"

Hermiona si ho obozretne prezerala. "Prosím, nehovor mi, že ti znova tečie po nohaviciach zmrzlina."

"Nie, prišiel som na to, čo sa nám ostatní snažia urobiť. Snažia sa, aby sme sa zamilovali!"

"Presne tak," odvetila Hermiona. "Stále pre teba existuje nádej."

"To v každom prípade," trefne sa vložil Malfoy. "Čo urobíme? Nemôžeme tu len postávať a predstierať, že sa nič nestalo."

Hermiona sa zrazu zlovestne uškrnula. "V skutočnosti môžeme. Mám nápad."

- - -

Harry s Ronom strkali do seba tak veľa jedla, ako mohli, keď sa ukázala Ginny.

"Sorry, chalani. Flitwick nás zdržal," povedala a zvalila sa vedľa Harryho. Harry s Ronom kývnutím potvrdili, že ju zobrali na vedomie. "Prečo máte na sebe jedlo? A kde je Hermiona?"

"Súčasť Zabiniho a Mandinej oslavy a myslím, že je stále uviaznutá na Transfigurácii s Malfoyom," odvetil Ron po tom, čo poriadne prehltol. Ginny sa tvárila ohromene a ukázala im vztýčené palce.

"Už by mala byť vonku. Obed sa podáva už - " Harry skontroloval hodinky (konečne nahradil tie staré, ktoré mal v štvrtom ročníku) - sedem minút, štyridsaťštyri sekúnd."

"Vďaka Harry, vážne som potrebovala vedieť presný čas," posmešne odvetila Ginny. "Takže, kde je?"

Ako keby na zavolanie, dverami vošla Hermiona po boku s Malfoyom.

"Čauko," povedala a hodila sa na miesto vedľa Harryho. "Na čo zízate? Habit som si očistila."

"Prečo si vošla dverami s Malfoyom?" spýtal sa Ron s prižmúrenými očami.

"Nuž," Hermiona sa dôverne predklonila. "Už spolu chodíme niekoľko týždňov a chcela som to oznámiť."

Trojica okamžite odskočila. "ČOŽE?"

Každý vo Veľkej sieni sa k nim otočil.

"Prečo chodíš s Malfoyom?" Ron prakticky kričal, keď vyskočil na nohy.

"Prečo by si urobila také rozhodnutie?" vykríkla Ginny a tiež vyskočila na nohy.

"Vy s tým dokonca idete na verejnosť?" zajačal Harry.

Študentom a niektorým členom učiteľského zboru padla sánka.

Profesor Jocular to vystihol najlepšie. "Čo sa, do pekla, deje?"

Hermiona sa zatvárila prekvapene. "Pretože to ešte všetci neviete, S MALFOYOM SPOLU CHODÍME!" zakričala.

Malfoy sa postavil. "To je pravda! Ona je tá, ktorú milujem! Tá, s ktorou sa chcem bozkávať! Tá, ktorú som pretiahol v knižnici po -"

"Draco!" zajačala Dafné Greengrasová. "Musíme sa porozprávať!"

Pansy Parkinsonová sa zachichotala. "Nemusí sa s tebou rozprávať, aby vedel, že má radšej krčorohého chrapogota než teba, ty malá stíhačka s ksichtom šľapky."

"Ooh!" zborovo zaznela Veľká sieň. Dalo sa počuť Blaisa Zabiniho, ako hovorí: "Nalož tej malej mrche, Pansy!"

"Slečna Parkinsonová, to je neuveriteľne hrubý slovník! Slizolinu strhávam dvadsať bodov!" vykríkla profesorka McGonagallová.

Keď Dafné prakticky vystrkala Malfoya z Veľkej siene, zvyšok študentov si začal šeptať.

Nad bystrohlavským stolom sa Mandy Brocklehurstová tvárila mimoriadne nazúrene.

"Blaise!" zašepkala cez plece slizolinčanovi, ktorý sa smial na celé kolo nad niečím, čo povedala Pansy.

Blaise sa otočil. "Čo je?"

"Už nám nikto nevenuje pozornosť! Zjavne sa nikto nestará, že sme práve podpísali mierovú dohodu alebo o fakt, že sme chceli pri obede predviesť ohňostroj."

"Krucinál, máš pravdu! Čo urobíme?"

"Neviem." Mandy si zahryzla do pery.

"Ach! Mám to!" vykríkol Blaise. Vyskočil na slizolinský stôl. "Len rob to, čo robím ja," zašepkal Mandy.

"Incendio!" vykríkol s prútikom namiereným na Mandyine vlasy, ktoré sa okamžite zapálili.

Mandy vykríkla a začala sa zúrivo prehrabávať v taške, aby našla svoj prútik. Padma Patilová, ktorá sedela vedľa nej, prevrátila oči a radšej vyliala na Mandyinu hlavu svoj pomarančový džús.

"Pekne ďakujem, Padma," zlovestne zasyčala Mandy, ktorej z habitu stekal pomarančový džús.

"Oppugno!" zasyčala, čím spôsobila, že do Blaisa narazilo niekoľko pohárov.

"Incarcerous!"

Mandy neverbálne vrhla štítové kúzlo, aby to kúzlo zablokoval a švihla prútikom. "Tarantallegra!"

"Aguamenti!" Spŕška vody vystrelila z Blaisovho prútika a mierila rovno na Mandy, keď sa len tak-tak uhol jej kliatbe. Mandy sa znova prikrčila a zaškrípala zubami. Takže ty chceš hrať náročne, há? pomyslela si. Myslím, že je čas vypustiť pokročilé kúzla.

"Imitari!" Telo Mandy Brocklehurstovej sa okamžite rozštiepilo na dve polovice, jedna rovnaká ako tá druhá. Bol to, ako kúzlo prikazovalo, zrkadlový obraz toho, kto ho vrhol.

Takže ty chceš hrať špinavo? pomyslel si Blaise. "Ja ti ukážem, ako sa skutočne hrá špinavo."

"Specialis Revelio!" Okamžite sa našla skutočná Mandy. "Petrifi -" Zrazu ho prerušila profesorka McGonagallová.

"Dnes ráno vám to prešlo, ale tentoraz vám to neprejde!" vykríkla profesorka McRozhodíMa. "Slizolinu a Bystrohlavu strhávam dvadsať bodov. Vy dvaja so mnou!"

Mandy za jej chrbtom zaksichtila, ale Blaise ukázal McGonagallovej dosť neslušné gesto.

"Videla som to, pán Zabini." McGonagallová sa otočila. "Slizolinu strhávam päť bodov."

- - -

Theo sa krčil v rohu knižnice s Moragom, s ktorým si šeptal.

"Čo urobíme?" šialene syčal. "Myslím, že prišli na náš plán!"

"Neviem," zašepkal Morag. "Nie je to fér. Tí najsuprovejší a najmazanejší ľudia na škole sú práve teraz s McGonagalkou."

"A čo predstierať, že sa nič nestalo?"

"Vysvetli, prosím."

"Nuž, myslím, že Draco a Hermiona nevedia, že vieme, že vedia o našom pláne."

Morag prevrátil oči. "Ak chceš, aby niekto pochopil tvoje hlúpe hlavolamy, choď za Parvati Patilovou. Dokáže ich rozriešiť rýchlejšie než ja najvyššou rýchlosťou uháňať z knižnice.“ Zdrhol Theovi z očí.

Theo si vzdychol. "Zbabelec," zamrmlal. Potom zbadal Parvati, ako si číta v kresle časopis. "Ach, Parvati!"

Parvati vzhliadla? "Áno?"

"Potrebujem s tebou hovoriť," vážne prehovoril Theo. "O Dracovi a Hermione."

"Aááách, zbožňujem sa o nich rozprávať, sú ten najchutnejší pár, ktorý kedy existoval!" zapišťala, keď sa vzpriamila v kresle a uhladila si vlasy. "Myslím tým, že sú predurčení byť spolu. Je to ako totálny osud!"

Theo sa odtiahol. "Po zrelom uvážení musím odísť. V spálni mám zaujímavú knihu, ktorá na mňa práve volá."

"Maj sa, Theo!" veselo zavolala Parvati.

"Ticho!" skríkla madam Pinceová Parvati do ucha. Zdalo sa, že každý, kto sa v týchto dňoch spolčoval Theom, bol u nej na čiernej listine.

Parvati sa postavila, vystrela, čo bol dosť pôsobivý pohyb, pretože bola dosť vysoká a zvrchu sa pozrela na knihovníčku. "Dobre, pretože ste práve na mňa nakričali, musím vás ja požiadať, aby ste boli ticho, madam Pinceová."

Potom za búrlivého potlesku okolitých študentov vypochodovala z knižnice.

- - -

"Draco..." začala nebezpečne Dafné. "O čom sú všetky tie reči, čo počúvam, že chodíš s Grangerovou?"

Malfoy pokrčil plecami a nasadil na tvár nevinný úsmev. "Je to pravda. Vážne ju milujem, naozaj vážne."

Dafné na neho po dlhý čas hľadela. "Si si istý?"

"Áno," rozhodne odvetil Malfoy snažiac sa ovládnuť zlobu. Dosť čudné, tentoraz tu žiadnej nebolo.

Dafné pokrútila hlavou. "Chybná odpoveď," zamrmlala a vytiahla svoj prútik.

Malfoy nadskočil. "Ach, skôr než ma prekľaješ alebo niečo iné, mohla by si okoštovať túto mrkvu?" Vytiahol mrkvu. Dafné nadvihla obočie.

"Iste... prečo nie?" Dafné zatvorila oči a zamyslene prežúvala. "Jablko. Áno, určite je to plánka."

Malfoy vydýchol vzduch, o ktorom ani nevedel, že zadržiaval. "Vďaka, Daf. Mám vďaka tebe skvelý deň."

Keď opustil miestnosť, Dafnine oči sa prižmúrili. "Dávaj si pozor, Grangerová. O mesiac o tomto čase budeš v riadnej kaši!" šialene sa zachichotala.

- - -

Hermiona s Malfoyom boli znova v učebni Transfigurácie, až na to, že tentoraz tam boli dobrovoľne.

"Takže... vďaka, že si mi s pomohol... s týmto, Malfoy," po chvíľke trápneho mlčania povedala potichu Hermiona.

"Niet za čo, Grangerová. Okrem toho sme tým mohli len obaja získať. Ty si získala lepšiu reputáciu, ja som získal výhovorku dať kopačky Dafné a obaja sme sa vážne dobre zasmiali."

Hermiona sa usmiala, matné svetlo zmenšujúceho sa mesiaca osvetlilo jej tvár. "Prečo si sa s ňou chcel rozísť, Malfoy?"

Malfoy vyzrel z okna a smutne sa usmial. "Myslím... nuž, len to nevychádzalo tak, ako som si myslel, že by malo." Pokrútil hlavou a trochu sa uškrnul. "Ani neviem, prečo ti to hovorím. Len sa na nás dvoch pozri. Roky sa nenávidíme a teraz sa ti tu vykecávam. Nemám potuchy, čo ma to napadlo."

"Možno sa začínaš meniť k lepšiemu," navrhla Hermiona.

Malfoy znova pokrútil hlavou. "Tú šancu som stratil už pred rokmi."

Hermiona ťažko prehltla. "No, možno ti niekto dá druhú šancu."

Malfoy otočil hlavu jej smerom. "To by bol zázrak. Myslím, že som v minulosti urobil príliš veľa chýb, vybral si nesprávne cesty a teraz myslím, že za to platím."

Hermiona sa mu pozrela do očí. "Malfoy, musíš sa naučiť, že sa občas zázraky stávajú. Ľudia sa dokážu zmeniť. A -" Hermiona si zahryzla do jazyka, aby starostlivo vybrala svoje slová - "A vždy sa môžeš pozrieť do svojho vnútra a urobiť správne rozhodnutia."

Skôr než pokračovala, zhlboka sa nadýchla. "Viem, že v minulosti si urobil chyby, urobil tie ľahké veci namiesto tých správnych. Ale nemôžeš naveky žiť v minulosti. Čo sa stalo, stalo sa."

Malfoy vzhliadol. "...Máš pravdu Grangerová. Niektoré veci by mali skrátka zostať v minulosti. Veci, ktoré nikdy nechcem znova prežívať." Usmial sa, slabým, ale úprimným úsmevom. "Vďaka, Grangerka. Myslím, že si mi práve pomohla vykonať niečo, na čo som čakal veľmi dlho. Premôcť sám seba."

Hermiona mu opätovala úsmev. "Som rada, že si ten boj vyhral. A som rada, že si bol ochotný desať minút počúvať chrabromilskú muklorodenú, hlavne keď tá chrabromilská muklorodená sa volá Hermiona Grangerová."

"Kam inam by som šiel? Všetci moji kamoši sa buď bozkávajú alebo sa učia."

Hermiona sa postavila a natiahla sa. "Pôjdem už. S Ginny sme mali o ôsmej z Astronomickej veže hádzať kamene na bystrohlavský metlobalový tím." Skontrolovala čas. "A už je štvrť na deväť."

"Héj, vieš čo? Pôjdem s tebou," zrazu povedal Malfoy, čím prekvapil aj seba, aj Hermionu. "Aj tak nemám nič lepšie na robote."

"Uf, potom mi bude potešením hádzať tie kamene s tebou," pomaly odvetila Hermiona.

"Toto bude taký zábavný večer!" vykríkol Malfoy. "Budem môcť ubližovať ľuďom a pekelne vás s Weslíčkou otravovať!"

"Ja by som Ginny príliš nebrnkala na nervy," poznamenala Hermiona. Trochu sa usmievala, keď kráčali hore schodmi. "Už si videl jej matku nahnevanú?"

"Áno, raz v Šikmej uličke sa z nej trochu prikrčil aj môj otec," priznal Malfoy a vyčaroval úsmev. "Bol to asi najzábavnejší deň môjho života."

"Nedokážem si vôbec predstaviť, ako sa Lucius Malfoy krčí," odvetila Hermiona, keď poskakovala po poslednom schodisku k Astronomickej veži.

"Áno? Doplň si k nemu naježenú Molly Weasleyovú a prikrčí sa."

"Dobre, sme tu, Malfoy," oznámila Hermiona s rukou na kľučke. "Ešte pár pravidiel hry."

"Po prvé, musíš sa vždy snažiť mieriť na Michaela Cornera. Po druhé, ak nejakou náhodou zazrieš Lunu Lovegoodovú, mal by si zakričať "Wrampurťáci na dohľad!" A po tretie, NEPOKÚŠAJ sa trafiť lietajúcimi predmetmi mňa alebo Ginny. Inak ťa zabijeme."

"A čo ak vás lietajúcimi predmetmi ešte predtým zabijem ja?" drzo odsekol Malfoy s úškrnom. S Hermionou teraz zaujali ´flirtujúcu tínedžerskú´ pozíciu, ktorá pozostávala z chlapca, ktorý sa opiera o stenu, ruky založené alebo jedna ruka na stene a druhá v bok a z dievčaťa, ktoré prenesie váhu na jednu nohu a krúti si vlasmi, a tak flirtuje tínedžerským spôsobom.

Samozrejme, pretože boli tínedžeri, tieto polohy boli absolútne prípustné. Ale keby ste niekedy videli dospelého, nuž, len povedzme, že to, čo sa stalo 14. augusta 1997, by iste priviedlo Remusa Lupina a Nymphadoru Tonksovú do hrobu.

"Dobre, potom s Ginny povieme Lavender a Parvati, že si gay, ktorý má na kahánku. To ťa kompletne zničí," chichotala sa Hermiona.

BOOM.

Dvere na Astronomickej veži sa rozleteli a odhalili veľmi nahnevanú Ginny Weasleyovú.

"Práve si premrhala celý ten čas tým, že si tu stála a flirtovala s Malfoyom, Hermiona?" pišťala. "Michael Corner už preletel päťkrát a keď si mu nekryla ľavú stranu, kameň, čo som hodila ja, ho minul!"

"Nuž, ja - hm -" Hermiona koktala, keď Ginny schmatla jej a Malfoyovu ruku a začala ich ťahať dnu.

"Niet času na výhovorky! Hermiona, vykrývaš Cornera zľava. Malfoy, ty ho vykrývaš spredu."

Hermiona sa v nejasnom svetle usmiala nad Ginninou rozčúlenou, trochu vyšinutou rečou a všimla si, že jej Malfoy úsmev opätuje... že sa na ňu usmieva...

"Ach, preboha, ak sa chcete pobozkať, tak už sa pobozkajte!" Ginny ich chytila za hlavy a pritlačila k sebe. "Bozk, bozk, bozk!"

- - -


13. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Jimmi

Beta: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/13/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



13. Vznášajúce sa hlavy a rozopnuté blúzky

Hermiona a Malfoy prerušili ten bozk a v hrôze zízali na Ginny.

Ginny pokrčila plecami. "Toto je Astronomická veža a vy už máte mať niekoľko týždňov tajnú aférku. Správne?" podozrievavo sa na nich pozrela.

"Áno, to máme," rýchlo odvetila Hermiona. "Už chvíľu sa tajne... hm... muchľujeme. A... my... je to dobré," nepresvedčivo dokončila.

"To je pravda!" nahlas vykríkol Malfoy, keď jej prišiel na pomoc. "Hermiona a ja spolu randíme!" zopakoval nahlas a tie slová zdôraznil.

Keď sa Ginny odvrátila, aby skontrolovala, či Michael Corner neletí ich smerom, Hermiona sa pleskla po čele a potom nemo zvrieskla. Vedľa nej mal Malfoy tú istú reakciu.

"Myslíte, že by sme mohli kameň premeniť na dorážačku a nechať ju naháňať Cornera? Nebolo by to vôbec také ťažké..."

Hermiona si vzdychla. "Ginny, to by nebolo fér k tréningu toho tímu."

"Čo je fér, Hermiona? Fér je tancovať s králičkami a spievať s vtáčikmi. To robia len bifľomorčania."

"Tiež pravda," vložil sa Malfoy.

"A preto nikdy nevyhrajú žiaden zápas," pokračovala Ginny. "Okrem toho, čo s nimi Harry v treťom ročníku úmyselne prehral," namyslene potiahla nosom.

Hermiona prevrátila očami. "Ako povieš."

"Prečo Mandy Brocklehustová robí so svojou metlou triky vo vzduchu?" povedal zrazu Malfoy, keď sa nebezpečne oprel o bok veže.

Hermiona nakukla cez okraj.

"Vidím vás!" zrazu zajačala na nich Mandy a zatriasla päsťou vo vzduchu. "Vy úbohí špehúni, myslíte si, že sa môžete zahrávať s tímom, kde je kapitánkou Mandy Brocklehustová!"

"Davies bol lepší kapitán... škoda, že odišiel," komentovala Ginny, keď sa prikrčili, aby sa vyhli paľbe fialového svetla vystreleného z Mandinho prútika na vežu a ktoré jej zľahka spálilo vlasy."On skutočne dával svojmu tímu povzbudivé prejavy."

"Mandy máva povzbudivé prejavy," protestovala Hermiona.

"Ach, iste ‚Poďme tam von a pokúsme sa pekne lietať´ je takým fajnovým hecovaním," posmešne sa ozval Malfoy.

"Žiarliš, pretože tvojím hecovaním je ´Dúfajme, že Potter zomrie, kým budeme lietať´, uškrnula sa Hermiona.

"No, no, no, no!" vykríkla Ginny. "Toto nie je rozhovor párika, ktorý sa bozkávať, ktorý byť vzrušený miestom a tým druhým človekom, a ktorý si to práve teraz rozdávať!"

"Ale... ty si akosi na tom istom mieste ako my, takže nemôžeme robiť nič z toho, čo si práve povedala, že by sme mali robiť," prehovorila pomaly Hermiona.

"Vďakabohu," zamrmlal Malfoy.

"Fajn, potom vás dvoch nechám samých," odvetila Ginny. "Oj, Lisa! Do piatich sekúnd príchod pod Astronomickú vež!" Potom zoskočila.

Hermiona s Malfoyom vykríkli a pribehli k boku veže, ktorá - ako si Hermiona práve uvedomila - nemala žiadne ochranné mreže či zábradlie.

"Je to okej! Som v poriadku! Už som to predtým robila!" rýchlo dodala Ginny, keď sa jej hlava - teraz vznášajúca sa - znova zjavila. "Som na Lisinej metle."

"Prepáč, ale trochu šaliem z lietajúcich hláv," cynicky odsekol Malfoy.

Ginny sa zamračila. "Pchá - maj sa Fretka a budúca pani Fretková." Vznášajúca sa hlava zmizla. "A Hermiona -" Vznášajúca sa hlava bola späť. " - vážne neviem, čo na ňom vidíš," dodala, pokrútila hlavou, čo vyzeralo dosť znepokojujúco, pretože tá krútiaca sa hlava sa tiež vznášala.

"Takže... už sme sami," povedala Hermiona, zaškeriac sa nad provokatívnosťou jej vety.

"Úplne sami," súhlasil Malfoy. "Len my dvaja. Na Astronomickej veži, obvyklom mieste pre bozkávajúce sa a sexujúce páriky. Sami. Iba my. Opustení. Ponechaní na seba. Izolo-"

"Dobre, chápem!" vyprskla Hermiona. "Sme sami na Astronomickej veži. Vážne vieš, že môžeme len zísť dole schodmi alebo zoskočiť z veže ako Ginny."

Malfoy sa uškrnul. "Áno, fajn, tá Weslíčka vie, čo je dobré. Skákanie z  veže je považované za dosť pozornosť vzbudzujúci odchod."

"Prosím! Bolo to desivé! Trúfni sa mi pozrieť do očí a povedať mi, že to nebolo desivé," protestovala Hermiona.

"Fajn. Trúfnem." Malfoy ju lapil vo svojom najvzrušujúcejšom sexy pohľade, v tom, ktorý menil dievčatá na puding, dokonca aj učiteľky (...). Hermiona dočasne onemela, až kým jej mozog nenadobudol rozum a neprinútil ju odtrhnúť svoj pohľad od jeho.

"Dobre," povedala Hermiona a trochu ťažšie dýchala. "Nemyslíš si, že to bolo desivé." Hermiona zvraštila nos. "Tu vonku je vážne teplo, však?"

Malfoy sa zachichotal. "Grangerka, je jesenná noc s tridsať ôsmimi stupňami a ty máš vyhrnuté rukávy. Čo si, oheň pekelný?"

Hermiona na neho zazrela. "Keby som sa chcela pozrieť na oheň pekelný, pozrela by som sa na teba."

"Som dojatý, Grangerka. Nevedel som, že si myslíš, že som ohnivý." (PP: hot = aj sexy)

"Nevedela som, že si myslíš, že ja som ohnivá."

"Fajn. Obaja sme ohniví ľudia. Svet musí uctievať našu ohnivosť. Skloňte sa pred nami, normálni škaredí ľudia."

Hermiona mu jednu pleskla po pleci. "Blbec."

"Idiotka," odsekol, keď si uhladil vlasy naspäť na ´sexy Draco výzor´.

"Egoista."

"Knihomoľka."

"Fretka."

"Ach, začíname byť hnusní. Humusáčka."

"Hajzel."

"Pobehlica."

"Ako môžem byť pobehlica? Ja som to ešte ani nerobila. Zatiaľ," dodala rýchlo Hermiona.

"Tvoja blúzka má prvé tri gombíky rozopnuté," pripomenul Malfoy.

"To preto, že sa začínam potiť."

"Fajn, znova si zapni tú blúzku, ženská! Naozaj neoceňujem, že ich vidím."

"Jémine, premýšľam prečo? Je to preto, že ti nohavice začínajú byť nepohodlné?" doberala si Hermiona, keď hlavu naklonila k vypukline v Malfoyových nohaviciach.

"Zapla by si si, prosím, tie gombíky?" zasyčal Malfoy rozhliadajúc sa. "Ľudia by to mohli vidieť a smiať sa a ukazovať na mňa!"

A ako keby na zavolanie, preletel Michael Corner a začal sa smiať.

"Hej, chalani! Malfoy má erekciu!" zajačal zvyšku tímu.

Malfoy na neho švihol skalu a Corner zletel z metly a na čele, kde ho zasiahla skala, mal jasne viditeľnú značku. "To je pre teba, ty tučný bastard!"

Hermiona prevrátila očami a znova si zapla blúzku. "Ginny by mala byť týmto zvratom udalostí ohromne nadšená. Ale vážne, Malfoy, priveľmi sa uchyľuješ k násiliu. Ak chceš dorásť na zdvorilého, civilizovaného človeka, musíme okamžite začať."

"Tebe sa ľahko hovorí," zavrčal Malfoy, rukami zakrýval svoju... oblasť. "Tebe práve teraz nič neukazuje dohora. Som nešťastný človiečik."

"Áno," súhlasila po zdĺhavom tichu Hermiona. "Si nešťastný človiečik."

- - -

Dafné Greengrassová dosť divoko nesústredene bodala do učebnice elixírov, keď na ňu padla obrovská polica s knihami. Zase.

Malé dievča s hnedými vlasmi a hnedými očami vystúpilo spoza police. "Už môžeš vyjsť, Melody. Je mimo," zašepkalo to dievča.

Ďalšie dievča, to, čo pripomínalo Mandy Brocklehustovú s jej medovými blond vlasmi, a tým istým plachým pohľadom v očiach, vystúpilo spoza police. "Máš ten elixír?"

"Áno," vyhlásilo to druhé dievča. "Mám to veritasérum vo vrecku."

"Nemala si si ho tam dávať, Diana! Mandy mi vždy hovorí, aby som si ho priviazala k podprsenke, tak sa k nemu dostanú len násilníci."

Diana odfrkla. "Len pretože je Mandy tvoja sesternica, neznamená to, že musíš byť jej úplná miniatúra."

"Ako povieš. Ja aspoň nemám Dafné Greengrassovú za sestru."

"Hej, nevlastnú sestru. Keď sa stanem plne kvalifikovanou čarodejnicou, mám v pláne prerušiť akékoľvek zväzky s tou ču - er - oh, čo do pekla? Je to čubka a všetci to vedia," vyhlásila Diana a prekrížila si ruky.

"Štrnásťroční nekľajú," zamračila sa Melody. "Vyzeráš potom nekultúrne."

Diana sa uškrnula. "Môj otec ja Talian. Taliani kľajú. Možno frigidné anglické dámy ako malinkatá Dafné nekľajú, ale čo má byť? Ja nie som lady."

"Prekliato správne, že nie," súhlasila Melody. "Poďme, dostaňme ten elixír dnu, mohla by sa prebrať."

"Ennervate," zašepkala Diana. "Ukradla som Pansyinu učebnicu a prečítala si kapitolu číslo tri," vysvetľovala. Keď sa Dafné začala mrviť, Diana rýchlo odzátkovala malú fľaštičku Veritaséra a vyprázdnila ju Dafné do úst.

Dievčatá niekoľko sekúnd čakali, kým elixír začne účinkovať, potom Melody vytiahla kúsok pergamenu a prečítala: "Aké je tvoje celé meno?"

"Dafné Olivia Greengrassová," predniesla Dafné za použitia jednej výšky hlasu.

Melody sa žartovne pozrela na Dianu. "Jej iniciálky sú v preklade pes?"  (PP: D.O.G.)

Diana pokrčila plecami. "Nuž, takmer určite je to fena."

Melody pokrčila plecami. "Dobre, ďalšia. Prečo si predstierala, že si Popoluška Draca Malfoya?"

"Pretože bol rozkošný. "

Diana prevrátila očami. "Typická Dafné."

"Prečo nenávidíš Hermionu Grangerovú?"

"Je všetko, čo ja nie som a Draco ju tajne miluje."

Diana nahlas zapískala. "To je dobré."

"Aký je tvoj tajný strach?"

"Bolesť, smrť, odmietnutie, zlomenie nechtu, zajačiky, hady, búrka, blesk, hrom, mravce, hmyz, jed, citrón, meče, neznámo, ruže, elektrina, bombardovanie, nádory, mdloby, byť chorá, nádcha -"

"- takže v zásade všetko, čo anglicky hovoriaci svet dokázal pomenovať slovami," posmešne prerušila Diana.

"Ďalšia. Si lesba?"

"Nie."

"Takže si normálna?" žartovala Diana.

"Nie." Diana a Melody nadvihli svoje obočie.

"Bisexuálka?"

"Nie."

"Kým je?" zašepkala zdesená Diana.

Melody sa zhlboka nadýchla. "Už sa túto otázku nespýtam, mohli by sme získať viac informácii, než sme chceli."

"Súhlas," vydýchla Diana.

"Čo chceš urobiť na oplátku za to, že sa s tebou Draco rozišiel?"

"Budem mučiť Hermionu Grangerovú a potom ju zabijem."

Diana s Melody sa na seba pozreli, oči dokorán.

"Prečo?"

"Pretože môžem."

"Si smrťožrútka?" zašepkala Diana, ťažko dýchajúc.

"Áno."

- - -


14. Nikto nie je pripravený



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Jimmi

Beta: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/14/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



14. Nikto nie je pripravený

Nasledujúci deň bol pre Draca Malfoya príšerne nejasný. Kúzla boli hrozné, Dejiny mágie boli neznesiteľné a Transfigurácia bola čisté utrpenie. Čo bolo príčinou všetkého tohto utrpenia v predmetoch, v ktorých normálne vynikal?

Bola ňou Hermiona Grangerová. Samozrejme, bol v pokušení nazvať ju jednoducho "Grangerka," ale bolo neslušné v písomnom styku nezahrnúť niekoho krstné meno. Avšak ona si v skutočnosti túto zdvorilosť nezaslúžila, takže "Grangerka" bude skrátka fajn.

"Bolí ma hlava," zaskučal Draco. Theodor Nott na neho vyvalil oči a podal mu čokoládové mlieko.

Myšlienka "Grangerka" vysielala jeho mozgom slabé šokové vlny zakaždým, keď si ju pomyslel...

Odkedy sa dnes ráno zobudil, Draco zjavne nedokázal dostať Hermionu - pardon, Grangerku - zo svojej hlavy.

Možno to bolo tým bozkom, do ktorého ich nanútila Weslíčka, alebo to možno bolo jej osobnosťou, alebo to možno bolo faktom, že mala vážne skvelé telo. Nech bol dôvod akýkoľvek, bez ohľadu na to, či to bol zvrátený dôvod alebo nie, Draco ju nedokázal dostať zo svojej hlavy. A teraz sa blížili Elixíry. Hodina, na ktorej bol prinútený byť partnerom Hermiony - nie - Grangerky. A tiež bola na tejto hodine Dafné, jeho bývalá. Toto iste bude trápne.

Nepomáhalo, že Hermiona - do kelu, Grangerová - sa na neho počas Aritmancie nevinne usmievala. Ani tomu nepomáhal fakt, že keď mieril na Transfiguráciu, vrazil do nej (doslova), vypadli mu tri zvitky pergamenu a všetky knihy, čo niesol, rozbil kalamár a zlomil si brko a ona mu všetko pomohla pozbierať, hoci kvôli tomu prišli neskoro na Transfiguráciu.

Je zbytočné v tomto okamihu spomínať, že sa ich ruky dotkli, keď mu podávala diagram z Aritmancie a že ho zaň dokonca pochválila.

Keď Draco vošiel do učebne Elixírov, nemohol si pomôcť, ale bol trochu nervózny, keď mal sedieť tak blízko Grangerovej.

A ona tam bola, Hermiona Grangerová, osoba, ktorá prenasledovala všetky jeho myšlienky, skutočné zjavenie. Počkať, nie. Škrtnite to. Hermiona Grangerová nemohla byť zjavením svetla.

... Mohla?

... Bola ním?

Draco zmietol tú myšlienku zo svojej mysle. Bola to zbytočná myšlienka. Ako by to aj tak zistil?

"Takže...Grangerová... ty si sa... hm... učila?" Draco nemohol uveriť svojim vlastným ušiam, keď začul, že toto vyšlo z jeho zradcovských úst. Teraz si bude myslieť, že je sprostý!

Hermiona sa na neho podivne pozrela. "Vždy sa učím."

Draco sa začervenal. "Správne, vedel som to. Snažil som sa ťa vynervovať pred MLOKmi." Dobrá odpoveď, Draco! pogratuloval sám sebe. Si ten najbystrejší človek na svete!

"MLOKy sú až v máji, Malfoy."

Draco sa v duchu nakopal. "No... aj to som vedel."

Hermiona sa usmiala. "Určite si to vedel."

Má pekné zuby, pomyslel si Draco. Sú tak pekne tvarované a biele a všetky zoradené a lesklé. Potom vhupol späť do reality. Nie! zajačal na seba. Nezačne sa ti zase páčiť Hermiona Grangerová! Už vieš, čo ti otec urobil, keď zistil, že si sa do nej rachol v druhom ročníku. Okamžite sa prestaň červenať a začni sa uškŕňať!

"Aký elixír dnes budeme pripravovať, pán profesor?" spýtal sa Ernie Macmillan profesora Slughorna, ktorý práve prišiel do miestnosti. "Nápoj živých mŕtvych?"

"Bude to slabší elixír lásky?" opýtala Pansy Parkinsonová.

"Bude to zase Felix Felicis?" vykríkol Ron Weasley.

"Bude to -" začal hovoriť Blaise, ale Slughorn ho prerušil.

"Nie, to je eventuálne smrteľné a mimoriadne nebezpečné; nie, slečna Parkinsonová, sú ilegálne; nie, jediný, kto v tejto triede potrebuje šťastie, som ja; a nie, pán Zabini, nemám záujem počuť, čo za elixír by ste rád pripravil," jedným dychom zo seba vysypal Slughorn. "Dnes nebudeme pripravovať žiaden elixír, pretože musím skôr odísť a tak nebudem túto hodinu vyučovať. Ani ma nezastúpi iný učiteľ. Žiadne otázky, všetci musíte zostať tu. Neodchádzať. Opakujem, neodchádzať. Zamknem magicky dvere a okná. Zostaňte tu a neodchádzajte, ak si nechcete ublížiť. Vrátim sa do troch hodín. Zostaňte, kde ste."

Keď vypochodoval z triedy so zasvišťaním plášťa, trieda prepukla v šepot.

Harry sa tváril vyplašene. "Rád ide do boja," zašepkal Ronovi.

"Viem," odšepkal Ron. "Musíme Rádu pomôcť. Ako sa odtiaľto dostaneme?"

"Neviem," odvetil Harry. "To je tá najotrasnejšia časť tejto situácie. My sme v bezpečí, ale možno práve teraz zomierajú nevinní ľudia."

"Nevinní ľudia umierajú každý deň," netaktne poznamenal Ron.

Harry sa rozhodol, že to nepočul. "Musím nájsť spôsob ako bojovať," povedal, tentoraz hlasnejšie a s väčšou odhodlanosťou v očiach.

Nad stolom, kde sa zhromaždili slizolinčania a bystrohlavčania...

"Myslíš na to, na čo myslím ja?" spýtala sa Mandy Brocklehurstová Blaisa.

"Príde na to. Myslíš na to, čo si myslím, že si myslíš?"

"Myslíš si to, čo si myslím, že si myslíš, že si myslím?"

"Myslíš si to -"

"Ach, čušte už!" prerušil Theo. "Teraz nemáme čas hrať sa švihnuté slovné hry!"

"Toto je už po druhý raz, čo ma dnes prerušili," zasyčal zlovestne Blaise. "Nie som šťastný."

"Nemôžete sa pre zmenu pokúsiť chovať ako dospelí?" hlasne pokračoval Theo. "Mám po krk toho, že sa chováte, ako keby sa celý svet točil okolo vás a len okolo vás? Keby ste sa niekedy rozhliadli okolo seba, zistíte, že váš malý svet fantázie nie je tým, čím sa zdá. Práve teraz na bojovom poli zomierajú ľudia a vy myslíte jedine na to, čo si myslí ten druhý! Bože, nemôžete už konečne dospieť!"

"My sme si mysleli to, čo si si myslel ty," nesmelo povedala Mandy po tom, čo Theo skončil so svojím prejavom.

Theo dočasne onemel.

"Snažili sme sa vymyslieť nejakú možnosť, ako sa odtiaľto dostať," ponúkol Blaise.

"Ach." Theo sa tváril mimoriadne rozpačito. "Myslím, že potom som sa mýlil."

"Ospravedlnenie sa prijíma," okamžite odvetila Mandy.

"Nikdy som žiadne ospravedlnenie nepovedal!" vykríkol Theo.

"Ale naznačil si ho. Najbližšie k ospravedlneniu, ktoré kedy dostaneme z Theodora Edmunda Notta," pripojil sa Blaise.

Theo zdvihol ruku. "Dobre, predovšetkým, neospravedlnil som sa. A po druhé, ako to, že všetci poznajú moje druhé meno?"

"Tvoja mama napísala na všetky tvoje habity ´majetok Theodora Edmunda Notta, s láskou, mamička´," zachichotala sa Mandy.

"Ach."

- - -

Dafné Greengrassová šprintovala po chodbách, uháňala okolo portrétov, ktoré jej stále vraveli: "Vráť sa do svojej učene, nemala by si tu byť!"

Ako sa dostala z učebne Elixírov? Jednoducho. Dafné len vytvorila svoju kópiu pred triedou a keď tá vytvorená Dafné bola vonku, odomkla dvere,. Slughorn by mal to kúzlo skontrolovať, uškrnula sa v duchu. Pevné veci prejsť nemôžu, ale výtvory áno. Výtvory sa potom môžu zmeniť na pevné. Tipujem, že nakoniec nikdy nebol skutočný slizolinčan; verný slizolinčan kráčajúci v stopách Temného pána.

"Dafné!"

Bolo to malé háďa, jej nevlastná sestra Diana. Nejako sa jej tiež muselo podariť dostať z učebne.

"Stupefy!" rýchlo vrhla Dafné Dianiným smerom. Očakávala, že Diana padne k zemi účinne omráčená. To, čo neočakávala, bolo, že Diana vyčaruje štít tak rýchlo, že Dafné nemala ani čas zažmurkať a vrhnúť to kúzlo nazad na ňu.

"Protego!"

"Ešte si nezvládla neverbálne kúzla, há, Dafné?" uškrnula sa Diana. "A to sa nazývaš smrťožrútkou."

Dafné stuhla. "Ako to vieš?"

Diana vrtela prútikom medzi prstami. "Mám svoje cestičky. Sectumsempra!" Kúzlo vystrelilo na Dafné tak rýchlo, že mala sotva čas uhnúť sa.

"Budeš ľutovať dňa, keď si sa akokoľvek pokúsila zahrávať s Dafné Oliviou Greengrassovou, ty malá mrcha! Budeš ľu -" Dafné sa zrazu zrútila, keď ju záblesk červeného svetla zasiahol rovno do hrude a účinne ju paralyzoval.

"Ľutovať čo, Dafné? Že tvoja sestrička konečne ukázala svoju pravú tvár? Alebo že si s ňou prehrala? Alebo čo je horšie, že ťa tá istá sestra odhalila a poslala do Azbakanu? Áno, Dafné," zasyčala Diana. "Neprestanem bojovať, až kým nepošlem všetkých smrťožrútov do Azbakanu. Neprestanem, až kým vás všetkým nezajmem. Boj medzi tebou a mnou skončil. To, čo tam teraz je, je nenávisť a zrada. Uvidím ťa raz v novinách, za mrežami," uškrnula sa Diana, keď začala odchádzať preč. "Hoci sme pokrvne spriaznené, nikdy nezabudnem na deň, keď tvoja banda Voldemortových prívržencov mučila a zabila môjho otca. Ty si ho možno nezabila, ale teraz si jednou z nich. V prvom rade ťa prinútim oľutovať, že si sa vôbec pripojila. Prinútim ťa oľutovať všetky tie životy, ktoré si vzala. Všetky tie rodiny, ktoré si zničila. Všetku tú bolesť, ktorú si spôsobila. Ach áno, prinútim ťa oľutovať všetko. "

- - -

"Harry, je to vážne nevyhnutné?" spýtala sa Hermiona, cítila sa mimoriadne naštvane. "Už desať minút hádžeš na tie okná učebnice."

"Slughorn je smrteľník. Možno urobil chybu a zabudol jedno z okien očarovať," odsekol Ron.

"Keď sú v miestnosti len dve okná, Ronald, úprimne o tom pochybujem."

S buchnutím knihy bolo počuť výkrik, "Reducto!". Potom Hermionine uši zachytili drviaci zvuk rozbíjajúceho sa skla.

"Mám to!" zajačal Harry.

Hermiona bola na okamih ohromená.

"Nepoviem, ´hovoril som ti to´, " pospevoval si Ron. "Hovoril som ti to!"

"Ach, dospej už!"

"Hm, hm," Malfoy si odkašľal. Harry, Ron a Hermiona sa okamžite zvrtli, šialene sa rozhliadajúc po Umbridgeovej. "Podarilo sa mi začuť, že si rozbil okno, Potter," pokračoval.

"Odpočúval si, Malfoy," uškrnul sa Ron. "Nie začul."

"Áno, áno, okno je rozbité, takže my vážne musíme niekam ísť, pá-pá Malfoy," hnala sa Hermiona preč, bez toho, aby si vydýchla.

"Počkajte!" zavolal Malfoy. Hermiona sa otočila od levitovania chlapcov. Harry s Ronom prekvapene vo vzduchu zjajkli - ich telá sa pretočili nabok a hore nohami.

"Čo chceš tentoraz?"

Malfoy sklopil zrak. "Nuž... Ja... chcel povedať... ty... ja... nevadí," mrmlal, odvrátil sa a znova sa posadil.

Hermiona pokrčila plecami a bezpečne preniesla Harryho a Rona von z okna. Zalapala po dychu, keď sa otočila; Malfoy stál hneď vedľa nej.

"Idem s vami."

Hermiona bola odmenená dočasným onemením. "Čože?"

"Idem s vami," zopakoval. Hermiona dvakrát zažmurkala a pomaly prikývla.

"Hermiona!" zavolal Ernie Macmillan. "Ak ide Malfoy, idem tiež! Macmillanovci sú verní až do konca!"

Výkriky, "Ja tiež!" a "Poďme!" sa ozývali po triede.

Pansy sa postavila a pleskla dlaňou po stole. "Do pekla s mojimi smrťožrútskymi rodičmi, ja idem tiež! Nech si pre mňa za mňa zhnijú v Azbakane!"

Keď sa celá trieda začala radiť do radu pri okne, čo rozbil Harry, Hermiona sa znova otočila k Malfoyovi.

"Si si týmto istý? Myslím, keď je tvoj otec smrťožrút - ach, údajný smrťožrút."

Prikývol. "To kvôli tomu idem. Musím dať tomu starému patriarchovi ochutnať skutočnú chuť dospievajúcej rebélie."

Hermiona sa usmiala. "Možno nemusíte vyriešiť veci s prútikmi. Mohli by ste len vkročiť do štyroch kúziel Avada Kedavra naraz. To by ho mohlo skutočne emocionálne zabiť."

"Hm... dvojitá smrť. Som polichotený, že rada využívaš predstavu zabiť dvoch Malfoyov jedným nápadom."

Hermiona sa usmiala a naklonila hlavu. "Poďme. A stále si pamätaj -" znova sa otočila. " - stále ťa nemám rada, Malfoy. Vždy budeš fretka."

"Ak odhliadnem od poznámky o zvieratách, som poctený, že si si našla čas, aby si si, mohol by som dodať, dosť nahlas pripomenula, že ku mne nič necítiš. Teraz, keď o tom premýšľam, znie mi to povedome. Ach páni, aký škandál! Hermiona Grangerová prechováva tajné sympatie k skvelému a mocnému Dracovi Malfoyovi!"

Hermiona prevrátila oči, ale na lícach sa jej zjavili dva fliačiky ružovej. "Ideš alebo nie, fretka?" živo sa spýtala, a jedným pohybom sa odlevitovala nahor, preniesla sa cez okno a pristála v kanále.

Kanál?

Fúúúúj....

Nuž, dáva to zmysel, keďže ich učebňa bola v podzemí, ale vážne, kanál?

Fúúúúj...

- - -

Harry zastavil pred veľkou borovicou. "Myslím, že už sme za hranicami Rokfortu."

"Vedia všetci ako sa premiestniť?" spýtala sa Hermiona.

Všetci prikývli, niektorí váhavejšie než iní.

"V poriadku, poďme. Stále myslite na toto: Miesto stretnutia Fénixovho rádu je na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť. Naším cieľom je ´Predsieň Grimmauldovho námestia číslo dvanásť‘," diktoval Harry a odovzdával kúsok pergamenu, na ktorom bol istý známy rukopis. "Sústreďte sa na to, čo je napísané na tomto kúsku pergamenu."

"Čo je to?" spýtala sa Mandy. "A čo je to Fénixov rád?"

"Miesto stretnutia," krátko odpovedala Hermiona. Nemali na vysvetľovanie čas.

"Pripravení?" spýtal sa Ron. "Dobre, ideme!"

- - -

Prásk. Harry trasľavo pristál na schodoch Siriusovho domu, skoro spadol. Všade okolo neho sa primiestňovali ľudia.

Prásk. Ron sa premiestnil presne vedľa Blaisa, ktorému sa akosi podarilo primiestniť sa na to isté miesto ako Mandy, čiže na jej hlavu.

Prásk. Hermiona pristála presne v strede miestnosti, zotierajúc si akýsi neviditeľný prach zo svojich šiat.

Prásk. Malfoy spolu so slizolinčanmi pristál vedľa vypchaných hláv domových škriatkov. Aké príhodné, sucho si pomyslel Harry.

"Kto je tam?" vykríkol známy hlas, ktorý vyskočil spoza dverí, zopár ľudí trochu vydesil. Bol to profesor de Vellofides, ich učiteľ Obrany proti Čiernej mágii.

"Profesor de Vellofides? Čo tu robíte?" spýtala sa Hermiona.

"Nuž, mal som strážiť tento dom, uistiť sa, že ho nikto nenapadne a postarať sa, že sa nikto nedostane dnu," dôrazne prehovoril de Vellofides. "Ako vy všetci viete, kde je miesto stretnutia?"

"Nevedeli sme to," zrazu povedala Mandy. "Takže ak ma ospravedlníte, musíme vedieť, kde bojuje Fénixov rád."

Profesor de Vellofides si vzdychol. "Nie."

"ČOŽE?" zajačal Harry. "Ako nám môžete nedovoliť ísť? V tomto okamihu tam vonku zomierajú ľudia a tentoraz môžeme skutočne ísť s tým niečo urobiť!"

De Vellofides si znova vzdychol. "Harry, deti nemajú bojovať vo vojne -"

"- Je mi to jedno! Práve teraz zomierajú ľudia, a ak nám nepoviete -" Harryho prútik zrazu bodal de Vellofidesa do brady. " - prinútim vás."

A ako keby to bola presne vojnová scéna z nejakého filmu, jeden po druhom všetci vytiahli prútiky a zhromaždili sa za Harrym.

"Teraz nám povedzte, kde je Rád."

- - -


15. Prípravy na pohreb a sladké potýčky



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Jimmi

Beta: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/15/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



15. Prípravy na pohreb a sladké potýčky

"Bojujú v Rokville?" zašepkal Ron, keď zdesený hľadel na tú scénu. Smrťožrúti a členovia Rádu rovnako ako aurori vystreľovali kúzla tak rýchlo, že obloha vyzerala, ako keby bola natrvalo osvetlená farbami.  Občas ponad krovie, za ktorým sa skrývali, preletela krv. "To je také typické, bojovať rovno pod našimi nosmi!"

"Pššt!" zasyčal na neho Harry. "Čo ak nás začujú?"

Ale bolo to príliš neskoro. Maskovaný smrťožrút vystrelil purpurové kúzlo na aurora, s ktorým bojoval a začal kráčať smerom k nim.

Morag MacDougal si zahryzol do pery. "Er... mali by ste pokračovať, ja sa o toto postarám."

Lisa Turpinová sa zatvárila znepokojene. "Bez urážky, Morag, drahý, ale... nie si tým najtalentovanejším duelantom."

"Viem," odvetil Morag, "ale mám pocit, že toto dokážem zvládnuť."

"Dokážeš?" skepticky sa spýtala Pansy. Morag ju prebodol pohľadom.

"Áno."

Keď Morag vyskočil spoza kríka, za ktorým sa skrývali a zvalil toho smrťožrúta k zemi, Pansy zastonala. "Skvelý spôsob ako upozorniť ostatných, že sa tu niekto skrýva."

"Dúfam, že po tom boji bude v poriadku," ozval sa Ernie Macmillan.

"Ach, myslím, že bude v poriadku," usmiala sa Hermiona. Ukázala rukou. "Pozrite."

Morag ceril na tú skupinu zuby a otieral si ruky. Ich oči sa stočili k smrťožrútovi v bezvedomí a k pokrčenému papierovému vrecku, ktoré ležalo vedľa neho.

"Ako si to urobil?" spýtala sa udivená Pansy. "Nikdy si nebol schopný niekoho odzbrojiť, a to nehorím o omráčení!"

"Jednoducho," uškrnul sa Morag. "Natiahol som mu to vrecko na hlavu."

Pansy onemela.

"A...?" postrčila Lisa.

"A on omdlel," pomaly povedal Morag, ako keby hovoril s malým dieťaťom.

"ACH," odvetila Pansy. "Strach z tmy... dobre, v tomto si mal určite šťastie, Morag." Morag sa zamračil. "Tak či tak," pokračovala, "vráťme sa k veci," povedala vážne.

Hermiona vytiahla prútik. "Myslím, že je čas bojovať."

Harry sa zhlboka nadýchol. "Čas dokončiť, čo Dumbledore zanechal."

"Čas buď zabiť alebo byť zabitý," temne sa ozval Blaise. "Čas na boj."

- - -

Bojové pole v Rokville bolo v chaose. Všade lietali kúzla, ľudia sa uhýbali a utekali, na zemi krv, a občas ste mohli naraziť na padnuté telo.

Keď sa Blaise uhol odpornému Odsekávaciemu zaklínadlu, zrazil sa s Mandy a obaja spadli na zem.

"Avada Kedavra!" vykríkol na nich smrťožrút, s ktorým Blaise bojoval.

"Nie!" Skôr než Blaise vedel, čo sa deje, Mandy ho odtlačila z cesty a kliatba preletela vzduchom, nad hlavou Ernieho Macmillana, keď sa rýchlo zohol, pod ľavou rukou Pansy Parkinsonovej a zasiahla nejakého smrťožrúta.

"Stupefy!" zajačal Blaise a ten smrťožrút sa zvalil k zemi. "Vďaka," potichu povedal Mandy. Mandy sa usmiala.

"Kedykoľvek."

Medzitým blízko Medových labiek Ron s Hermionou mali úplne iný problém...

"Nie! Vypadni od tých praliniek!" jačal Ron na toho smrťožrúta.

Hermionine oči sa rozšírili, keď smrťožrút, s ktorým bojovala (o ktorom mala silné podozrenie, že je Crabbe alebo Goyle senior) vyhodil do vzduchu skrinku s cukrovými perami.

"Dobre, pane, tak to ste práve urobili chybu! Nezahrávajte sa cukrovými perami Hermiony Grangerovej!"

Smrťožrút na ňu prekvapene zažmurkal.

"Diffindo Maximus!" zakričala Hermiona a pokryla mužove telo malými reznými ranami.

"Hermiona, ak dnes zomriem, chcem len, aby si vedela, že je mi ľúto, že som v treťom ročníku urazil tvoju mačku!" zajačal Ron, keď sa uhol Cruciatu.

Hermionine oči sa zaliali pohnutím, keď si dala prechodnú prestávku v boji. "Je mi ľúto, že som ťa minulý rok napadla vtáčikmi."

"Je mi ľúto - hej! Superžuvačky do vzduchu nevyhodíš!" Ron prakticky vydychoval oheň, keď svoj prútik hodil Hermione. Jedným svižným pohybom treskol, strčil a nakopol toho smrťožrúta veď viete kde. "Stupefy!" zajačal na muža, ktorý teraz ležal bez pohybu na zemi.

Hermiona na neho zízala v šoku a pobavení. "Nevedela som, že si taký nadšenec sladkostí!"

"Áno, no, sladkosti sú požehnaním a ak ich chce zneužiť, nakopem ho. Môžeš mi vrátiť prútik?"

Pri Škriekajúcej búde Theodor Nott, Anthony Goldstein a Lisa Turpinová mali ďalší zvláštny problém...

Keď hľadeli na búdu, do ktorej vbehli smrťožrúti, na ktorých narazili, Anthony si náhle vzdychol a otočil sa k Lise.

"Lisa, ak dnes zomriem, len chcem, aby si vedela, že ti nechávam svoju zbierku vrchnákov z ďatelinového piva a môj plagát Sudičiek.

Lisa sa rozrušene zaškerila. "Anthony, ak zomriem, chcem, aby si vedel, že dostaneš môj špeciálny šampón len-pre-brunety, moje nórske sokolie brká a moju tajnú zásobu muklovských sladkostí."

"Ach, a ak ja zomriem, môžeš všetkých požiadať, aby ma pochovali v sekvojovej truhle?" povedal Anthony vzrušene.

"Iste! Môžeš ich požiadať, aby ma spopolnili?"

"Keď ste vy dvaja skončili s plánovaním svojich pohrebov, môžeme už ísť dnu?" vložil sa cynicky Theov hlas.

Lisa ho prebodla pohľadom. "Nemôžeš si tam ísť sám? Plánujeme tu naše posledné vôle!"

Theo prevrátil očami. "Ach, príma! Ísť do budovy, kde som nikdy predtým nebol a v ktorej sú tiež traja nebezpeční a zabijácki smrťožrúti!" posmešne vyhlásil. "Aký nádherný nápad! Keby som to lepšie nepoznal, myslel by som si, že sa ma pokúšate dostať dnu! Viete, mohol by som skrátka zomrieť pred vami a keď zomriem, všetko zanechávam Blaisovi a Pansy! Ani jeden prekliaty cent nenechám vám!"

"Fajn!" odjačal Anthony nazad. "Nepotrebujem tvoje prekliate peniaze! Aj tak chodím s Pansy, takže nájdem spôsob, ako ju o tie prachy obrať!"

Lisa sa zatvárila zhnusene. "Ja už ti viacej svoje veci nechcem odkázať, Anthony. Oberáš ľudí."

"Fajn, budiž, Lisa. Idem dnu s Theom a keď zomriem, ani ja ti nič nenechám! Takže si môžeš zomrieť chudobná a... mŕtva!"

"To nedáva zmysel!" zajačala Lisa. "Ako môžem zomrieť mŕtva, keď už mŕtva som?"

"Budete už vy, ľudkovia, držať huby a napadnete nás konečne?" vykríkol nejaký smrťožrút z okna Škriekajúcej búdy. "Nie je žiadna sranda baviť sa o smrti, keď nikto nezomiera!"

Hlavy Thea, Anthonyho a Lisy okamžite švihli dohora. Zjavne zabudli, že hlavným dôvodom, prečo boli pred Škriekajúcou búdou, bol útok smrťožrútov.

"Ooops, zabudli sme na nich," zasmiala sa nervózne Lisa. "Occumbere Maximus Škriekajúca búda!" Keď sa Škriekajúca búda zosypala k zemi, Lisa niečo zamrmlala a trojica smrťožrútov vyletela do vzduchu a pristála blízko ich nôh. "Reparo!" Škriekajúca búda okamžite vyletela nazad a bola znova v jednom kuse.

"Vôbec som nevedel, že sa dá dom opraviť po tom, čo sa úplne zničí," poznamenal Theo po chvíľke ticha pre teraz už mŕtvych smrťožrútov.

"Ani ja nie," zamrmlala Lisa, keď Anthony povedal: "Áno, nuž, ani si nevedel, že budeš tráviť čas so svojimi priateľmi a nie s Dafné Greengrassovoou," pokrčil plecami.

"To je pravda. Je to čudné, je to ako keby som všetko o Dafné zabudol." Keď nad tým Lisa a Anthony nadvihli obočie, pokračoval a protestoval. "Nie, vážne, je to ako keby nebola nič viac než len pobláznenie, ktoré som prekonal."

Anthony Thea priateľsky poťapkal po pleci. "Som na teba pyšný, Theo. Konečne si prekonal svoju posadnutosť Dafné."

"Boh žehnaj náhodnej láskavosti anjelov," zanôtila Lisa, zopäla ruky a vzhliadla k oblohe.

Theo s Anthonym sa na seba pozreli a potom vybuchli smiechom.

Lisa sa zamračila. "A Boh žehnaj tie horúce hlbiny Pekla, v ktorých skončia Theodore Edmund Nott a Anthony Caesar Goldstein po ich mimoriadne predčasnej a bolestivej smrti."

- - -

Draco nakukol dole zo stromu, na ktorý sa vyštveral a hľadal charakteristické blond vlasy svojho otca.

Šelest v strome ho prekvapil.

"Hej," zašepkala Hermiona, keď sa posadila vedľa neho. Draco sa na ňu chladne pozrel.

"Ach, no tak, Malfoy; viem, že chceš práve teraz niekoho zaškrtiť alebo spáliť tento strom, hoci naozaj by si nemal myslieť na také veci," povedala Hermiona, trochu sa odtiahla po tom, čo si uvedomila, čo práve povedala. "... prestaň sa skrývať, neprospieva ti to."

"Nie som ovládaný hnevom. To je Weasleyho odbor," odsekol Draco.

Hermiona sa zamračila. "Fajn. Dobre, už odchádzam. Stále musím prekliať Macnaira za to, čo urobil Hrdozobcovi alebo čo mu skoro urobil." Keď šelest listov zaznel znova, Hermionina hlava vykukla odnikiaľ a jej oči sa prevŕtali do Dracových. Dracove oči sa trochu otvorili, ale zabránil si vykríknuť ako malé dievčatko vo vysokom balóne.

"Pokiaľ... nechceš spoločnosť...?"

"Nie," hneval sa Draco.

"Fajn, fajn, pochopila som; pôjdem," povedala Hermiona. O chvíľu neskôr bola jej hlava znova vo výhľade. "Si si istý - ?"

"Nie!"

Hermiona sa zatvárila ublížene. "Dobre, potom prečo ma stále nechávaš vracať sa späť?"

"To je mimoriadne dobrá otázka," vyprskol Draco. "Prečo to robím?"

Hermiona sa znova posadila na vetvu, vzdychla si a poťapkala ho po pleci. "Vieš, že toto nemusíš robiť," zašepkala potichu.

"...Viem. Ale urobím. Je to niečo, čo skrátka... musím urobiť," mrmlal Draco. "Ale tebe na tom nezáleží -"

"Záleží."

"Ach."

"Draco..." začala Hermiona. "Viem, že toto je náročné urobiť, ale musíš to dotiahnuť do konca. Daj tomu všetko, čo máš."

Draco zaklonil hlavu a pozrel sa na ňu spod svojich mihalníc.

"Viem, že toto prinesie tak veľa zlých spomienok, a že to bude bolieť, ale z dlhodobého hľadiska bude všetko dobré. Sľubujem. Dopadne to fajn. A dokonca aj keby nedopadlo, my všetci sa postaráme, aby to pre teba bolo lepšie. Všetkým na tebe záleží, Draco, dokonca aj keď si myslíš, že ťa nenávidia. Nikto nechce vidieť ako jeden z ľudí, ktorého si najviac cenia, zomrie. Sľubujem... že bez ohľadu na to, čo sa stane, budeme tu pre teba. My budeme to plece, o ktoré sa oprieš, my budeme tým vedrom zmrzliny a čokolády, my budeme pripravení prejsť ďalšiu míľu. Naozaj nám na tebe záleží. A mne - mne záleží najviac. Keby si zomrel..." zmĺkla, váhavo sa na Draca pozrela.

Draco sa pozrel Hermione do očí. "Nikdy by ma nenapadlo, že toto poviem, ale ty si možno jediným človekom, ktorý mi naozaj rozumie. Nie Blaise, nie Pansy, dokonca ani Potter. Ty to dokážeš."

Draco sa na ňu chvíľu pozeral a potom sa naklonil k Hermione a venoval jej perám ten najnežnejší z bozkov. "Ďakujem ti... Hermiona."

Keď vietor preletel okolo a rozfúkal Hermionine vlasy, Draco zmizol v záplave lístia.

Hermiona sa slabúčko dotkla svojich pier. "Draco..."

Jasný záblesk bieleho svetla prerušil jej myšlienky.

"Voldemort..." vydýchla Hermiona.


16. Záverečný súboj komikov



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/16/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



16. Záverečný súboj komikov

Z minulej časti...

V Rokville vybuchol jasný záblesk bieleho svetla. Proroctvo malo byť naplnené.

Koniec ukážky...

Severus Snape šokovane rozšíril oči. Podľa jeho názoru sa dnešok ukázal byť hrozne rušný.  Konečne nastal Posledný súboj, starí nepriatelia si vybavovali svoje účty a z jeho miesta na vrchole najvyššieho kopca v Rokville sa zdalo, že aurori a Rád práve vyhrávajú dole sa odohrávajúcu bitku.

„Zdá sa, že to nemehlo je k čomusi dobré,“ uškrnul sa, keď Nymphadora Tonksová zakopla o telo na zemi, podarilo sa jej zachytiť šiat dvoch Smrťožrútov a účinne ich so sebou stiahnuť.

Keď sa Snape otočil, na okamih zavrel oči a premýšľal o tom, čo sa stalo v uplynulých štyridsiatich ôsmich hodinách.

Pred niekoľkými dňami Voldemort vykonal návštevu v jeho dome v Pradiarenskej uličke a povedal mu o svojom pláne na prepadnutie a chytenie Harryho Pottera v Rokville za predpokladu, že Potter bude spolu so svojimi priateľmi a bude sa snažiť pomáhať Rádu a aurorom a pokračovať v potterovských sklonoch v pomáhaní ľudom, ktorých pozná.

Samozrejme, len o pätnásť minút neskôr sa Snape vrátil zo Zašitej uličky, vyzbrojený prísadami potrebnými na výrobu elixíru Vzkriesenie.

Teraz, o dva dni neskôr, sa elixír pekne varil v podzemí Snapovho domu, ukrytý za pomoci  množstva čarov a kúziel a nevyhnutného hesla.

Potom kútikom oka uvidel pohyb. Snape ticho zaklial. Nepredpokladal som, že tento moment príde tak rýchlo, elixír ešte nie je hotový, pomyslel si podráždene. Potter bol vždy hlupák;  šiel do boja príliš rýchlo!

Snape sa odmiestnil zo svojho miesta, keď sa so svišťaním habitu zvrtol.

V malej opustenej mestskej časti Pradiarenská ulička sa v jednom dome rozsvietilo a prúdy pestrofarebného svetla na okamih osvetlili šedú oblohu.

Potom svetlo zhaslo.

- - -

Voldemort sa zoširoka uškŕňal. „Harry Potter. Ako rád ťa znovu vidím.“

„Nápodobne,“ posmešne mu odpovedal Harry. Kútikom oka Harry videl niekoľko ľudí levitovať telá nad zemou a ukladať ich na hromadu.

Ron statočne vystúpil dopredu. „Ak chcete zabiť Harryho, najprv musíte zabiť nás všetkých.“

„Nuž, toto by som naozaj nemohol povedať, nakoľko svoj život si cením,“ zamrmlal potichu Theodor Nott. Pansy ho štuchla do boku.

Voldemortov pohľad prešiel od Harryho a miesto toho sa upriamil na Thea. „Ach, Nott. Domnievam sa, že Theodor.“

Theo prižmúril oči a krátko prikývol.

„Musím povedať, to je škoda, že nekráčate v otcových stopách. Bol to silný muž. Zabil mnoho ľudí predtým, než sám podľahol smrti. Spravili by ste správne rozhodnutie, ak by ste sa ku mne pridali.“

Pansy vystúpila dopredu a pozrela Voldemortovi do očí. „Moc sa nemeria podľa toho, koľko ľudí zabijete, ale podľa toho, čo robíte.“

Teraz sa Voldemortov pohľad presunul na Pansy. „Slečna Parkinsonová. Vidím, že ste sa takisto rozhodli bojovať proti mne. Tiež škoda.“

„Nie sú jediní, ktorí vzdorujú svojej výchove,“ ozval sa nový hlas.

Voldemort naklonil hlavu. „MacDougal. Som zarmútený z toho, čo som počul, čo sa stalo vášmu otcovi.“ Jeho oči preleteli po skupinke slizolinčanov zhromaždených v malom tesnom kruhu.

„Zabini.“ Voldemort pokrútil hlavou. „Vy ste mohli skvelo dopadnúť. Poskytol by som vám všetko, čo by ste si zažiadali.“

„Všetko, čo by som si zažiadal?“ zavrčal Blaise. „Och, takže dokážete nájsť spôsob ako mi vrátiť otca? Viete veľmi dobre, že vy a moja hadia matka ste sa spikli dohromady, aby ste v spánku zabili môjho otca!“

„Tvoja matka len chcela pre teba to najlepšie,“ odpovedal Voldemort chladne. „Zrejme nesprávne odhadla tvoje plány do budúcnosti.“

Voldemort sa otočil k tváram zvyšku zhromaždenej skupiny. „Takže... deti mojich verných smrťožrútov sa rozhodli vzbúriť sa, čo? Pozrime sa... máme Notta, Parkinsonovú, Zabiniho, MacDougala a... ach... pána Malfoya.“

Smrťožrút po Voldemorovej pravici náhle výhražne zasyčal.

„Upokoj sa, Lucius. Porátaš sa s ním neskôr,“ povedal Voldemort ostro. „Teraz... bojujme.“

„Ak je boj to, čo chcete, dostanete ho,“ povedala Hermiona odvážne. „Nepodľahneme bez toho, aby sme vás nestiahli so sebou.“

„To je pravda,“ prehovoril Ernie Macmillan. „Takmer všetky naše rodiny celý svoj život čakajú na tento okamih.“

„Polovica rodu Brocklehustovcov zomrela pod vašimi rukami, Voldemort,“ vyprskla Mandy s dôrazom na jeho meno. „A po dnešku nevinná krv nebude viac preliata.“

Voldemortove červené oči sa otočili na Mandy. „Aké odvážne slová na dievča, ktoré si pamätám, pred šestnástimi rokmi. Keď som zabíjal tvojho otca, odmiestnila si sa na ministerstvo, opustila si zvyšok rodiny a tak  spôsobila smrť svojho milovaného otca, tiet, strýkov, bratov, sestry, sesterníc a bratrancov.“

Na okamih sa Mandin pohľad zachvel a potom bol opäť chladne tmavomodrý. „Ak by som sa nepremiestnila na ministerstvo, nemohla by som tu pomstiť môjho otca a ostatných deviatich členov mojej rodiny, ktorých ste vtedy vy a vaša slizká skupinka uctievačov hadočloveka mučili a zavraždili.“

„Dosť tárania,“ náhle Voldemort vyštekol, vytiahol svoj prútik a znovu sa otočil k Harrymu. „Už mám dosť toho, aby malý chlapec znovu a znovu unikal z môjho zovretia. Priprav sa zomrieť, Potter.“

„Akoby ste to už nepovedali milión krát predtým,“ posmieval sa Potter.

Voldemort ešte viac prižmúril oči. „Avada Kedavra!“

Keď množstvo kliatob lietalo nad ich hlavami, Hermiona potiahla Rona za krík a zašepkala,

„A čo horcruxy? Harry ich všetky ešte nezničil!“

„Jednoducho budeme držať palce a dúfať vo víťazstvo,“ povedal Ron s nepatrným úsmevom, keď prednášal slávne motto Kudleyovských kanónov. „Okrem toho, myslím, že šťastie je na našej strane,“ zazubil sa, keď zdvihol dve fľaše... čohosi, čo vyzeralo ako... Felix Felicis!

„Ron, ako si ho získal?“ Hermiona sa domáhala odpovede.

„S láskavou pomocou Princových inštrukcií,“ povedal Ron. „A, samozrejme, kotlíka Harryho Pottera.“

Hermiona prevrátila očami. Ten Princ mi stále ide na nervy! pomyslela si podráždene. Varenie Felix Felicisu zvyčajne trvalo týždeň, ale nie, protivný Snape prišiel na spôsob ako ho dokončiť za dva dni!

„No tak, poďme to rozdeliť,“ povedal Ron, postrkoval Hermionu a podával jej jednu fľašku. „Zoberieš si ľavú stranu, ja budem zásobovať pravú stranu. A uisti sa, že každému povieš, že toto je Felix Felicis, nenechaj ich myslieť si niečo iné.“

Hermiona na okamih vyzerala byť zmätená, ale potom prikývla. „Poďme.“

- - -

Kúzlo Felix Felicis skutočne fungovalo. Záblesky zeleného svetla a výkriky „Avada Kedavra!“ bolo počuť všade okolo Rokvillu, ale našťastie, nikto zo strany Svetla nezomrel.

„Príliš meškám? Je Harry mŕtvy? Je Voldemort mŕtvy?“ skríkla Ginny, keď vrazila do Hermiony.

„Nie, nikto nie je mŕtvy – držia sa,“ Hermiona sa zasekla sa uprostred vety a hľadela na svoju priateľku „Čo tu robíš?“

Ginny vypálila strašidelného netopiera smerom k smrťožrútovi v kapucni. „Všetky stoly a stoličky sme roztrieskali o okno v učebni Čarovania. Okno sa po hodine rozbilo.“

„Rýchlo, toto vypi!“ Hermiona posunula Ginny fľašku Felix Felicis.

„To je Felix Felicis? spýtala sa Ginny pobavene s pohľadom na fľašku.

„Áno, áno,“ odpovedala Hermiona netrpezlivo. „Všetko, čo potrebujeme, máme v tejto fľaške – naozaj mi je jedno, že hráme nepoctivo – musíme vyhrať.“

„Hermiona, toto je ananásový džús,“ povedala Ginny a potriasala hlavou. „Nie je to tekuté šťastie. Kto to varil?“

Hermionine oči sa zúžili. „Ron,“ povedala so zaťatými zubami. „Musel  si vziať príklad z Harryho a priedviesť  tak trik s povzbudením dôvery, ako to on urobil vlani!“ Hermiona tuho zovrela päste. „RONALD WEASLEY, JA ŤA ZABIJEM!“

- - -

Consectio!“ vykríkla Mandy na jedného zo smrťožrútov okolo nej, ktorému sa na žalúdku urobila veľká rezná rana. „Lippitinis!“ Druhý smrťožrút si chytil oči a kričal v bolestiach. Zápal očí, pomyslela si Mandy. To bolo prvé kúzlo, ktoré som ťa počula hovoriť, oci.

Ostrý úder do čeľuste odhodil ďalšieho smrťožrúta. „Externus vena!“  Cievy vyleteli z muža cez otvorené ústa a dopadli na zem. To bolo za teba, Terra, pomyslela si Mandy chmúrne pri spomienke na sestrino mŕtve zhorené telo ležiace v kozube.

Mandy vedela, že použila kúzlo, ktoré sa zvyčajne nachádzalo v knihách o čiernej mágii, ale už dávno si uvedomila, že jediný spôsob ako odolávať temnému mágovi je vzdorovať mu s rovnakým druhom mágie. Počas štvrtého ročníka Mandy veľa trénovala čiernu mágiu, ale keď sa pred dvoma rokmi pod troskami toho, čo bývalo Brocklehustské panstvo, našlo telo jej brata rozsekaného na kusy, Mandy zriekla sa  všetkej mágie až do začiatku piateho ročníka v Rokforte, keď smrťožrúti napadli niekoľkých zostávajúcich členov rodiny. Mandy sa opäť, ako povedal Voldemort, premiestnila do bezpečia a nechala zabiť svoje sesternice a bratrancov. A teraz, Mandy bola unavená z útekov, zachraňovania vlastného života, ale obetovania niekoho iného. Teraz bola Mandy pripravená pozrieť sa smrti do tváre.

Keď Mandy dvom smrťožrútom zlomila ruky a ochromila ich, náhle zacítila ruku, ktorá sa zakrádala po ramene – smerom k jej prútiku – a skúsene zhodila telo tvárou k zemi.

Mandy pomaly zdvihla masku a zalapala po dychu.

„Dafné Greengrassová...?“

- - -

Bojisko bolo nehybné, keď Voldemort odhodil preč každého zo stredu námestia v Rokville.

„Nagini! Zaútoč na chlapca!“ zasyčal Voldemort v parselčine na hada.

Harry nezabudol opätovať úder. „Serpentsiortia!“ Bledozelený had s hladkou kožou a lesklými šupinami sa okamžite zhmotnil. „Zabi druhého hada!“ zasyčal Harry na svojho hada.

Voldemort sa uškrnul, keď sledoval Nagini v súboji s Harryho hadom. „Múdro, Potter. Had proti hadovi.“

„Rovnako ako vražda kvôli horcruxu, Voldemort,“ povedal Harry a rýchlo rozmýšľal. Harry vedel, že Voldemort stále má niekoľko horcruxov, takže vedel, že toto je jediný spôsob ako donútiť Voldemorta odhaliť, čo sú jeho horcruxy a kde sú.

„Potom sa zdá, že si rozumieme. Tú hlúpu dievčinu  Myrtlu kvôli môjmu denníku, mojich špinavých muklovských príbuzných kvôli prsteňu, usmrkaného pána Burkesa s mastnými vlasmi z Borgin a Burkes kvôli medailónu, tú hlúpu ženskú – Smithová alebo tak nejak – kvôli Bifľomorovej šálke, niekoľko členov Brocklehustovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej a nakoniec, ten starý mukel kvôli Nagini,“ zasyčal Voldemort. „Doteraz si nič sám nezničil, však, chlapče? Bez Dumbledora nablízku si úbohý a zbytočný. Si len obyčajný čarodejník bez výnimočnej moci. Obyčajný chlapec, ktorý sa chystá na smrť.“ Voldemort sa zaškľabil a zdvihol prútik.

„Avada Kedav -“

„ – Ehm, hovorili ste, že jedným z Horcruxov je Bifľomorovej šálka?“ náhle ho prerušil Ernie Macmillan. Keď Voldemort na neho zahľadel, okamžite odvrátil zrak.

„Áno, jedným z mojich Horcruxov je Bifľomorovej šálka,“ povedal Voldemort pomaly.

Ernie ešte viac pozeral do zeme. „Nuž, myslím – a naozaj to nie je úplne moja chyba – myslím, že možno som – myslím – viete, myslím, že som ju istým spôsobom zničil.“ Tá posledná časť bola zašepkaná potichu. Napriek tomu to Voldemort aj tak počul.

„Čože?“

„Vo štvrtom ročníku som ju trochu, ehm, odpudil do kozubu,“ zamrmlal Ernie a pomaly cúval. „Prisahám, že nie som jediný vinník, Justin Finch-Fletchey chcel, aby som s ním cvičil odpudzovacie kúzla! Takže on bol vlastne na vine!“

Voldemortovi sa od zlosti dosť triasli ruky.  „Takže takto skončil jeden z mojich milovaných horcruxov – zásluhou dvojice hlúpych malých bifľomorčanov – skončil v kozube, nie? Zásluhou dvojice bifľomorčanov!“ zareval, zem sa pod ním triasla a oči blčali.

Náhle sa Mandy s očami dokorán zrútila na zem.

„Došla jej energia,“ poznamenal Voldemort lenivo, už s chladným hlasom a očami. „Pripisujem to rozčúleniu, ktoré som predviedol. Nie je zvyknutá používať čiernu mágiu, však?“

„Expelliarmus!“

Voldemort sa mu jednoducho vyhol bez toho, aby sa otočil a pohŕdavo sa zasmial na Rona.

„A to som si myslel, Weasley, že si chrabromilčan. Napadnúť niekoho, keď je otočený chrbtom, trochu zbabelé, nemyslíš?“

Ron sa zaškľabil na Voldemorta a otvoril ústa, ale bol prerušený.

„Ste lord Voldemort?“ ozval sa nový hlas.

Voldemort so zjavným znechutením pozrel dole na Lunu Lovegoodovú. „Samozrejme, že som, kto iný by sa na verejnosti odvážil nazývať lord Voldemort?“

„Môj otec hovorí, že to nie je pravda. Hovorí, že vaše skutočné meno je Tom Marvolo Riddle,“ pokračovala Luna a správala sa, akoby ho vôbec nepočula. „Hovorí, že lord Voldemort je len hlúpa, bezvýznamná, detinská prešmyčka vášho pravého mena, ktoré by ste mali používať správne.“

„Aha. Ty musíš byť Luna Lovegoodová, tvoj otec vlastní Sršňa, však? Kedysi som ho čítal, predtým, než som si kúpil prvý pár luxusných habitov,“ povedal Voldemort príjemne. „Boli tam zaujímavé krížovky a články. Vlastne si myslím, že moje predplatené vydania mi ešte stále posielajú na byt, ktorý som mal prenajatý v Londýne.“

„Och, môžem zariadiť, aby ocko obnovil predplatné a zaslal ho na vašu novú adresu,“ povedala Luna mierne, akoby si neuvedomovala, že vedie zdvorilý rozhovor s najobávanejším temným mágom všetkých čias.

„To by bolo milé,“ odpovedal Voldemort. „Ale mohol by mi poslať septembrové číslo, ktoré obsahovalo prízrakohľad? Veľmi čarovne sa cez neho pozerá.“

Luna sa trochu pohrabala vo svojich šatách. „Tu, môžete mať moje.“

„Hej, veľmi nerád ruším túto debatku, ale mám pripravenú smrtiacu kliabu, ktorá len čaká, kedy vyletí z môjho prútika a niekoho zasiahne do hrude,“ prerušil ich Harry. „A niekedy v blízkej budúcnosti, prosím.“

„Máš to mať, Potter,“ uškrnul sa Voldemort.

Potom sa otočil k Lune. „Ďakujem ti za prízrakohľad. Teraz, ak ma ospravedlníš, čaká na mňa ‚Chlapec, ktorý prežil‘, aby som ho trafil Avadou.“

„Prepáčte, ale nikto to viac nehovorí,“ povedala Lisa Turpinová. „Naozaj sa potrebujete naučiť nejaké nové výrazy.“

Voldemort si ju nevšímal. „Avada Keda -“

„Pozrite! Jeden z hadov škrtí toho druhého!“ vykríkol Colin Creevey. Ostatní mu venovali ‚čo tu ty robíš‘ pohľad, ale potom došli k záveru, že ak je tu Luna Lovegoodova a Ginny Weasleyová, Colin Creevey tu tiež môže byť.

„To je Harryho had!“

„Nie, je Veď Vieš Koho!“

„Hady majú rovnakú farbu, ako to môžeš vedieť?

„Au, to bude bolieť. Byť uhryznutý hadom do vy-viete-ktorej oblasti.“

„Úžasné! Čo myslíš, za koľko by sa dala predať jedna z tých hadích koží?“

Theodor Nott s neskrývanou nevôľou hľadel na Antonyho Goldsteina.

Antony pokrčil plecami. „Mám rád peniaze.“

Harry nevedel, ktorý had je jeho, tak len stál a pozeral sa.

Voldemort využil príležitosť, aby na Harryho vykríkol „Avada Kedavra!“ Našťastie, Hermiona zaregistrovala pohyb jeho prútika a rýchlo strhla Harryho k zemi.

„Nedokážeš urobiť nič bez svojich poskokov, však?“ posmieval sa Voldemort. „Vždy potrebuješ iných, aby zachránili tvoj prízemný, úbohý, bezvýznamný život.“

„Nuž, aspoň mám ľudí, aby zachránili môj prízemný, úbohý, bezvýznamný život!“ skríkol Harry. Potom, keď si uvedomil čo práve povedal, vetu preformuloval, „Chcem povedať, aspoň mám ľudí, aby zachránili môj úžasný, skvelý život!“

„Tiež mám ľudí, aby mi zachránili život!“ zreval Voldemort a z jeho prútika teraz vyletovali iskry. „Mám smrťožrútov!“ Otočil sa a prútikom ukázal na smrťožrútov. „A neopovážte sa tvrdiť, že nie ste ochotní kvôli mne zomrieť. Lebo inak -“ Jeho hlas sa o stupeň znížil „Zomriete, ak nezomriete kvôli mne.“

„Och, ty môj poondiaty bože!“ vykríkla Pansy Parkinsonová. „Táto  poondiata bitka trvá už poondiato dlho. Len vezmite svoje poondiate prútiky a už sa doondite navzájom. Na toto nemám dosť poondiateho času, za poondiatu hodinu mám naplánovanú poondiatu masku na tvár.“

Bojisko okamžite stíchlo.

„Vieš o tom, že si ‚poondiaty‘ povedala osemkrát v štyroch vetách, však?“ povedal Blaise.

„Poondiato to viem, Blaise! Ale trvá to tak poondiato dlho! Vždy, keď sa tu Harry alebo ‚Vysoký-temný-a-nie-veľmi-pekný‘ snažia zabiť toho druhého, tak sa niečo doondie!“ Pansy si teraz takmer trhala vlasy.

„Och, bože,“ zastonal Malfoy. „Začína hyperventilovať.“

„Potrebujem – papierové – vrecko,“ zasípala Pansy.

„Tu,“ jednohlasne povedali Malfoy, Theo, Blaise a Antony.

„Musíme preložiť tento súboj,“ povedal Malfoy Voldemortovi a ukazoval na Pansy. „Máme tu prípad hyperventilácie, vy máte väčšinu vašich smrťožrútov zranených a myslím, že váš had je mŕtvy,“ povedal na dodatok, keď sa nakláňal dopredu, aby sa dotkol neživého hada.

Nagini na neho výhražne zasyčala a chňapla po jeho prstoch. Malfoy odskočil späť. „Nevadí, je živá a kope!“

„V poriadku, Potter, prečo niečo nevymyslíme?“ navrhol Voldemort tónom, ktorý naznačoval, že on nenavrhne vôbec nič. „Stretneme sa budúcu sobotu na metlobalovom ihrisku v Rokforte, presne o desiatej. Ty si privedieš svojich úbohých priateľov a ja svojich platených hrdlorezov. Môže byť?“

Harry prikývol. „Predsa len jedna vec. Prečo metlobalové ihrisko?“

Voldemortove črty potemneli. „Keď som mal jedenásť, mal som nehodu s metlou a tiež možnože mám odporný plán na zničenie rokfortského metlobalového ihriska.“

Theo sa hlasno zachichotal. Keď všetci pozreli na neho, pokrčil plecami a povedal, „Čo je? On žartuje a ja som sa zasmial.“

Voldemort zažmurkal spôsobom ‚Ihneď sa prestaň smiať lebo ti až do zajtra začarujem zadok‘ Theo sa neprestal smiať.

Blaise skúsene zasiahol Thea do spánku, v skutočnosti naň neúmyselne klopal. „Sklapni, človeče.“

„Tak teda sa uvidíme v sobotu, Potter,“ povedal Voldemort a zastrkával si prútik späť do svojho habitu. „Želám ti krásny aj keď prvý zo sledu posledných dní.“

„Mohol by som vám zaželať to isté,“ povedal Harry. „Ale nemôžem, ako všetci tu prítomní práve počuli, už ste to povedali vy.“

Keď sa Voldemort a jeho stále žijúci nasledovníci odmiestnili, Harry sa otočil späť k Ronovi a Hermione. „Dohodol som si práve rande so smrťou?“

Ron pokrčil plecami. Hermiona otvorila ústa, aby niečo povedala, ale hrubo ju prerušil Malfoy, ktorý sa primiestnil za ňou a s jačaním ju ťahal za ruku:  „Hermiona, Hermiona, dostal som to! Môžeš to ošetriť?“ Hermiona prekvapene hľadela na neho, ale potom jej došlo, čo robí.

„Nuž, kde si zranený?“ spýtala sa Hermiona s ozajstným záujmom. Harry a Ron si vymenili vystrašené pohľady. Hermiona a Malfoy to mysleli vážne s tým vyhlásením, že spolu chodia!

„Moje pery sú trochu čudné“ povedal Malfoy. „Môžeš pobozkať poranenie, aby sa to zlepšilo?“

PLESK.

Hermiona odkráčala preč, šomrajúc si veci ako „odporný bastard,“ alebo „egoistická fretka“ alebo dokonca „znetvorený kus (vložte sem čokoľvek, z čoho sa každá rodička červená, tak to sem nemôžem dať kvôli hodnoteniu)“. Nikto si nevšimol jej tajomný úsmev a šepot k Malfoyovi, ktorý ju dobehol, „Harry a Ron isto začali panikáriť!“

Malfoy sa tajomne uškrnul a šúchal si líce. „Ale bol som zranený!“ pokračoval hlasno. „Práve teraz mám zranené líce!“

Harry pozrel na Rona. Ron pokrčil plecami. „Harry, to je Rokfort. Hermiona sa dáva dokopy s Malfoyom, Luna sa rozpráva s Voldemortom, Voldemort si predpláca Sršňa, všetko je v poriadku, Harry.“

Harry sa zahľadel do diaľky. „Hej, ale čoskoro to všetko skončí. Za šesť dní buď budem mŕtvy ja alebo Voldemort.“

„Nemaj obavy, kamoško. Správna strana vždy vyhráva.“

Harry znovu vzhliadol. „Ale čo ak nevyhrá?“

„Nuž, pozri sa na to takto,“ povedal Ron. „Ak dobrá strana nevyhrá, vždy môžeš zoslať dole malú strašidelnú vec, ktorá sa volá duch Harryho Pottera a navždy prenasledovať Voldemorta. Och a mimochodom, keď zomrieš, môžem si nechať tvojho Bleska?“

Harry na neho civel. „Nie, Ginny ho dostane.“

„Ach, dobre, celkom fér, budúca manželka je viac ako budúci švagor.“

„Och, bože môj!“ zaúpäl Theo, posadil sa a šúchal si svoju hlavu. Nikto si nebol celkom istý, prečo stone – kvôli miestu, kde ho udrel Blaise alebo kvôli niečomu  inému. „Prečo všetci rozprávate o smrti? Ľudia, nemôžete jednoducho oceniť spoločnosť živých?“

„Bože, neviem. Možno je to kvôli tomu, že spoločenstvo mŕtvych a gayov má viac zaujímavých členov?“ vážne povedal Blaise.

Theo sa zamračil. Blaise len pokrčil plecami. „Nuž, musím ísť. Skontrolovať, či je v poriadku Mandy – mám na mysli, či Brocklehurstová je, viete, nažive alebo čosi také. Pretože, viete, je to... ehm... slušné.“

Teo otrčil prst na jeho vzďaľujúci sa chrbát. „Choď sa bodnúť, Zabini.“

Morag za ním zatlieskal. „Theo, vitaj v spoločnosti mŕtvych. Budeš sa tu mať skvele. Neboj sa rozprávať o hocičom ako sú prípravy na pohreb, závete, strašenie a/alebo znamenia po živote.“


(PP: podľa  http://harrypotterfanon.wikia.com/wiki/Mandy_Brocklehurst  Mandy Blockhurstová bola jedináčik – teda nemohla prísť o sestru. A nepodarilo sa mi zistiť, či mala nejakých bratrancov alebo sesternice. preto som výraz „cousins“ prekladala ako „bratranci a sesternice“ a tiež nesedí ten údaj o Voldemortovej spomienke, kedy mal pred šestnástimi rokmi napadnúť rodinu Brocklehurstových a Mandy sa mala odmiestniť na ministerstvo. 17 -16 = 1. Jedine, že by bola Mandy staršia od ostatných spolužiakov)


17. Malé špinavé tajomstvá



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/17/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



 

17. Malé špinavé tajomstvá

Nasledujúci deň pri raňajkách sa Theodorovi Nottovi trochu triasli ruky, keď si nalieval svoju piatu šálku kávy. Samozrejme, že to mohlo byť kvôli množstvu cukru a kofeínu, ktoré teraz prúdili jeho žilami, ale skutočný dôvod bol ten, že Theo nemal príjemnú noc.

Snívalo sa mu, že sa ho niekto snažil uškrtiť s jeho slizolinskou kravatou, znovu a znovu ho dusil, až kým nezomrel tisícorakou smrťou. Netreba dodávať, že dnes ráno mal Theo kravatu trochu voľnejšiu, než zvyčajne.

„Hej, Theo! Si v poriaku?“ spýtal sa Blaise a naklonil sa, aby si uchmatol pomarančový džús.

Theo zavrčal.

„Vyzeráš, akoby si minulú noc nespal dobre,“ poznamenal Malfoy.

„Skutočne vyzeráš príšerne!“ zvolala Pansy.

Theo znovu zavrčal.

Ostatní navzájom na seba pozreli.  Po niekoľkých výmenách pohľadov sa Morag naklonil dopredu,

„Pozri, vieme, že si včera pri bitke neprežíval príjemné chvíle. Znovu vidieť svojho otca, čeliť svojej matke, takmer zomrieť, to množstvo ľudí, ktorí nehanebne hovoria o smrti a zase sa nám vracia celý ten problém so spomienkami na detstvo. Ale no tak, to prejde. Také veci sa stávajú, naučíš sa odpúšťať a zabúdať.  Bolesť nakoniec odznie a ty... budeš niekde bližšie k tomu, aby si bol znovu šťastný.“

Ďalšie zavrčanie.

„Theo,“ povedala Pansy nebezpečne. „Ak mi okamžite slovne neodpovieš, tak ti zajtra ráno pošlem vrešťadlo, ktoré bude o tebe vykrikovať neslušné veci a spochybňovať tvoju sexuálnu orientáciu.“

Theo vzhliadol. „V poriadku,“ zamrmlal. „Tentoraz si vyhrala, Pansy. Ale nebuď prekvapená, keď nájdeš vo svojej posteli tryskochvostých škrotov,“ dodal potichu.

„Pansy!“ skríkol Morag. „Theo chce dať do tvojej postele tryskochvostých škrotov!“

Theo šokovane hľadel na Moraga. Môže ten chlapec práve teraz počuť vnútorné hlasy? vykríkol v duchu. Ako keby jeho sluch už nebol nezvyčajne ostrý!

Theo šokovane hľadel na Moraga. Takže ten chalan dokáže počuť vnútorné hlasy? Ako keby to, že ich počuje on sám, nebolo dosť nenormálne drsné..

„Počujem ťa,“ povedal Morag. „Práve si veľmi, veľmi, veľmi potichu povedal slová, ale s mojím nezvyčajne citlivým sluchom to počujem.“

Theo zastonal a vrátil sa k svojej káve. Vedľa neho Blaise a Pansy mali s bystrohlavčanmi medzistolný rozhovor.

„Hovorím vám!“ rozprával Blaise. „Moja mama svojho štvrtého manžela zavrela v Egypte do hrobky!“

„To je nemožné,“ posmievala sa Lisa Turpinová. „Ak by naozaj chcel, časom si mohol vykopať cestu von.“

„Ale čo potom tie kliatby a zaklínadlá, ktoré sú v hrobkách všade naokolo?“ odsekla Pansy. „Mohol byť zlikvidovaný kedykovek počas doby, čo by sa dostával von, ak sa vôbec dostával von!“

„Halo? Štítové kúzla!“ povedal Terry Boot a zúrivo mával rukami. Vyplašený prvák, ktorý sedel blízko, rýchlo odsunul tanier preč.

„Egypťania používali starodávnu mágiu!“ hulákal Blaise. „Naozaj si myslíš, že by dopustili, aby do ich hrobiek preniklo niekoľko novodobých štítových kúziel?

„Ach, myslím, že áno,“ povedala Luna Lovegoodova pokojne, keď sa zapojila do rozhovoru a odsunula svoj tanier s vajíčkami. „Ak sa mohli klaňať chrobákovi, potom by rozhodne mohli byť dostatočne hlúpi na to, aby prepustili štítové kúzla.“

„Má pravdu,“ zašepkala Pansy Blaisovi.

Blaise prevrátil očami. „Oj! Draco! Potrebujeme ťa tu!“ Všetci vedeli, že Draco Malfoy bol prakticky kráľom urážajúcich hádok.

Malfoy vzhliadol. „Nie, ďakujem, som príliš zaneprázdnený sledovaním vás dvoch! Je to naozaj zábavné!“

Blaise a Pansy otrčili na Malfoya všetkých desať prstov.

„Tak či tak, nemôžete na celú hrobku použiť iba štítové kúzla!“ povedala Pansy. „Starodávna mágia je iná, v ich ochrane sa udejú všetky druhy divných vecí!“

Theo pobavene pokrútil hlavou. „Babráci,“ zašomral. „Túto hádku nad bystrohlavčanmi nikdy nevyhrajú.“

Práve v tej chvíli niekto poklepal Thea po ramene.

Theo vyskočil a polovicu svojej kávy si rozlial na habit.

„Ty – špinavý – vrr – prinajmenšom – ty – chudácky – maniak -“ vyprskol Theo skôr, než sa spamätal, že je čarodejník a vytiahol svoj prútik.

„Hej, upokoj sa,“ povedal Harry Potter a vzdával sa. „Prepáč, Theo, nechcel som ťa vyľakať.“

„Chceli sme tebe a tvojej bande slizolinčanov poďakovať, že ste nám včera pomohli,“ dodal Ron Weasley, ktorý sa objavil za Harrym.

„Takže,“ povedala Hermiona Grangerová. „Ďakujeme vám.“

Theo nadvihol obočie. „Nuž, my slizolinčania nechceme, aby ste vy chrabromilčania zomreli bez straty nevinnosti, však?“

Ron za Harrym zbledol. Hermiona na neho spýtavo pozerala.

„Čo je, Ron? Och, ty si nemal... však?“

Ron len očervenel.

Kto? Ach, bola to Lavender?“

Ron pomaly prikývol a konce uší mu očerveneli ako cvikla.

Hermiona len šokovane pokrútila hlavou a odišla. Theo kútikom oka videl, že si opakovane búcha hlavu o stôl Bifľomoru, čo spôsobilo, že Ernie Macmillan a Justin Finch-Fletchey prestali jesť a zízali.

Harry sa otočil späť k Theovi. „Ehm – nuž, ďakujeme ti za pomoc pri odhalení tejto drobnej informácie. Uvidíme sa...“ vytratil sa tupo hľadiac na miesto, kde stál Ron.

„Nuž,“ povedal Theo živo a natieral si maslom toast. „Bol to zaujímavý začiatok raňajok.“ Potom si uvedomil, že ho nikto nepočúva; všetci boli príliš zaujatí sledovaním Crabba a Goyla, ktorí si šunkou napchávali krky.

Theo upriamil svoju pozornosť na Crabba a Goyla a neprítomne popíjal kávu.

„Deväť, desať, jedenásť, dvanásť, trinásť!“ kričal dav.

- - -

Draco Malfoy sa utiahol za gobelin na chodbe blízko učebne Transfigurácie a pochutnával si na mafine.

Kútikom oka zbadal Hermionu, Pottera a Weasleyho, ktorí kráčali smerom k nemu.

Práve včas, pomyslel si.

„Ahoj, zlatíčko,“ zacukroval sladko, keď vyskočil pred Zlaté trio a spôsobil, že Weasley pustil svoju tašku. „Priniesol som ti mafinu.“

Hermiona na neho hľadela, akoby bol obzvlášť špinavá škvrna na jej topánke.

Draco si vzdychol. V poriadku, pomyslel si. Čas na plán B.

„Pamätáš si, o čom som sa včera potreboval s tebou porozprávať?“ spýtal sa Draco a s malým kývaním hlavy zdôrazňoval slová.

Hermionine oči sa nadšene rozžiarili a radostne prikývla. „Áno, áno! Tá... ehm... vec... o tej... veci.

„Dobre, poďme!“ povedal Draco a pokúsil sa o širokozubý úsmev. Biedne zlyhal; pôsobil ako jeden z tých obrovských a obscénne vyzerajúcich klaunov v cirkuse.

Hermiona nadvihla obočie nad jeho... úsmevom, ak to tak môžete nazvať a nasledovala ho do najbližšiej učebne.

„Uvidíme sa neskôr!“ zavolala ponad plece.

Keď ich hlavy zmizli, otočil sa Ron k Harrymu.

„Prečo mám pocit, že sa to zvrtne na ďalšiu situáciu ‚a la Krum‘, ale s množstvom maznania sa?“

Harry pokrčil plecami. „Nepýtaj sa ma, mal by si poznať odpoveď. Koniec koncov,“ potmehúdsky sa zazubil, „si sedemnásťročný nepanic.“

- - -

Mandy Brocklehurstová prikývla a usmiala sa na Orlu Quirkovú. Snažila sa správať, akoby všetko bolo v poriadku.

Vo svojom vnútri bola Mandy klbkom nervov.

Nemôžem tomu uveriť, všetci sa právajú tak... obvykle, pomyslela si podráždene. Nemali by byť po včerajšku trochu otrasení?

Nuž, oni nesledovali, ako im polovicu rodiny vraždia pred očami, však? ohradilo sa jej svedomie.

Všetci mali svoje hrôzy detstva, protestovala Mandy.

Žiadna z nich sa nepodobala na tvoje, ochotne povedal hlas. Ich rodiny neboli zavraždené, umučené a/alebo upálené zaživa.

Mandy si vzdychla a oprela sa späť do svojho kresla. Kútikom oka zbadala extrémne bledého Theodora Notta, ktorý už popíjal ďalšiu šálku kávy.

Nuž, je tu niekto ďalší, čo sa trápi rovnako ako ja, pomyslela si. Theo vstal a podišiel k miestu, kde Crabbe a Goyle mali akúsi súťaž v jedení a začal ich hlasno zosmiešňovať.

Už viac nie, pomyslela si Mandy skľúčene. Dokonca aj Theodor Nott, kráľ pustovníkov a osamelej samoty, sa pohol ďalej.

„Mandy, si v poriadku?“ spýtal sa Anthony Goldstein a díval sa jej do očí. Zalapal po dychu. „Hej, poďte sa všetci pozrieť na toto, Mandine oči zmenili farbu!“

Mandy si povzdychla a vytiahla zrkadlo. S úľavou vydýchla, keď zbadala ako sa na odzrkadlujú jej modré oči.

„Ako sa zmenili jej oči?“

„Hej, pozri sa na toto!“

„No nie, to je tak divné!“

„Aké kúzlo použila?“

Teraz boli všetci zhromaždení okolo nej, akoby bola nejakým druhom vystavovaného divého zvieraťa. Mandy zastonala.

„Straťte sa mi z dohľadu skôr, než vás na týždeň začarujem!“ zajačala Mandy a lusknutím sa snažila prelomiť pevné zovretie. „Alebo by som mala donútiť vaše žily, aby vyleteli von z vašich tiel?“

Dav cúvol, väčšina z nich vyzerala veľmi vystrašene.

„Ďakujem,“ odfŕkla Mandy a odkráčala preč s rozhorčeným frflaním.

Keď Mandy odchádzala, začula Anthonyho hovoriť: „Čo som urobil? Len som spravil poznámku o jej očiach?“

Mandy si  vzdychla a oprela sa o stenu. Nikto nechápe, čo sa mi stalo s očami, pomyslela si. Nikto nikdy nepochopí. A pre jeden raz, jej svedomie nebude namietať.

- - -

„Takže...“ vysúkal Malfoy zo seba.

„Takže,“ súhlasila Hermiona.

„Takže,“ zopakoval Malfoy.

„Takže...“ povedala Hermiona a zvedavo na neho pozerala.

„Takže,“ povedal Malfoy, ako keby to bola odpoveď na otázku.

„Takže...?“ spýtala sa Hermiona.

„Čo?“ spýtal sa Malfoy.

„Čo?“ spýtala sa Hermiona, teraz zmätene.

„Dobre, dovoľ mi začať odznovu,“ povedal Malfoy. „Takže...“

Hermiona si povzdychla. „Malfoy, vždy som vedela, že máš problém so slovnou zásobou, ale nemusíš to názorne predvádzať predo mnou.“

Malfoy sa zamračil. „Nuž, ak ja mám problém so slovnou zásobou, potom ty máš spoločenský problém.“

Hermiona prevrátila očami. „Toto hovorí fretka, ktorá namiesto rozprávania piští?“

„Vedel som, že to budeš v rozhovore vyťahovať!“

Hermiona sa usmiala a odhalila perlovo biele zuby. „To je veľmi pravdivé, vzhľadom na to, že ovládam viac slov ako ty, Malfretka. Opakujem, slovnú zásobu.“

Malfoy prevrátil očami. „Dobre, začnime znovu od začiatku. Len som ti chcel poďakovať za... za to, že si tam bola pre mňa, keď som to najviac potreboval,“ zamrmlal.

„Čože?“

„ ,“ čosi nezrozumiteľné hlasnejšie vyletelo z Malfoya.

„Čože?“

„ĎAKUJEM, ŽE SI TAM VČERA PRE MŇA BOLA!“ Malfoy prakticky kričal. „Bože, Grangerová, vyčisti si uši!“

Hermiona sa usmiala a položila si ruku na srdce. „Malfoy, to je také sladké. Nevedela som, že si starostlivý.“

„Nie som!“ povedal Malfoy pobúrene.

„Áno, si, Malfoy, ty ma ľúúúúbbbiš!“

Ktosi odo dverí zhíkol. Hermiona a Malfoy sa otočili, Hermionine vlasy takmer zasiahli Malfoyovu tvár.

„To je také vzrušujúce!“ vykríkla Lavender Brownová. „Draco Malfoy miluje Hermionu Grangerovú! Počkať, keď to poviem Parvati! Och, o tomto sa bude v Rokforte klebetiť mesiace! Slizolinčan a chrabromilčanka sa spolu schádzajú a sú zamilovaní!“

„Lavender, nikomu nemôžeš o tomto povedať!“ prosila Hermiona. „Lebo... všetkým poviem o tvojich malých dobrodružstvách s Ronom v spálni!“ vykríkla, keď ju zasiahol náhly výbuch inšpirácie ako ju odradiť.

Nanešťastie, Hermionin výkrik bol trochu hlasnejší, ako by mal byť normálny výkrik. Každý, kto išiel na hodinu Transfigurácie na Mloky, sa zastavil a nahrnul sa do triedy.

„Ron, nemôžem uveriť, že si im to povedal!“ kričala Lavender a zazerala na Rona. Otočila sa späť k Hermione a Malfoyovi.

„Ach – och,“ ozvali sa zborovo.

„Malfoy je zamilovaný do Hermiony!“ vykríkla Lavender a ukazovala na neho.

Všetci znovu zavzdychali.

„Nuž...,“ koktal Malfoy a rýchlo premýšľal nad výhovorkou, hocijakou výhovorkou, ktorá by mu pomohla von z tejto nepríjemnej situácie.  Nanešťastie, ho nenapadli žiadne výhovorky tohto druhu.

„Blaise Zabini stále spáva so svojim medvedíkom!“ vyhŕklo z Malfoya.

Blaise prižmúril oči. „Zlý nápad, kámoško, zlý nápad,“ zavrčal a otvoril ústa, aby prezradil nejaké tajomstvo, ktoré vedel o Malfoyovi. „Ehm... Theodor Nott sa raz vyfintil do dievčenských šiat, aby zapôsobil na Ginny Weasleyovú!“

Theo len pozrel na Blaisa spôsobom ‚vieš-že-si-mŕtvy‘ a potom vykríkol, „Morag je neregistrovaný animagus!“ Keď sa na neho Morag šokovane pozrel, Theo pokrčil plecami a povedal, „Ak pôjdem ku dnu, všetci pôjdu spolu so mnou.“

Morag len pokrútil hlavou a zasyčal, „Terry Boot sa pokúšal vyspať so Šedou dámou!“

Všetci zaochkali. Toto bolo to najdivnejšie zo všetkých tajomstiev.

Terry očervenel. „Ty -“ vyletelo z neho. „Aspoň som to nerobil s balónom vody, ako niekto tu!“ povedal a ukazoval palcom dozadu na Anthonyho.

Anthonyho tvár okamžite nadobudla ohnivo červený odtieň. „Zradca! Sľúbil si, že to nepovieš!“ Anthonyho oči sa náhle rozsvietili. „Lisa bola v porno filme!“

„Nie!“ vykríkla Lisa. „Prisahal si, že to nepovieš!“

„Nuž, musel som niečo povedať, aby som odvrátil pozornosť od seba,“ namietal Anthony.

„Orla Quirková ukradla svoje rýchlopíšuce pero Rite Skeeterovej a -“ tu sa Lisa pre efekt odmlčala, „- začarovala ho, aby využila Ritinu zručnosť písania!“

„Óóó!“ zašumel dav.

Orla prižmúrila oči. „Aspoň som spáchala ospravedlniteľný trestný čin. Ernie Macmillan je v Bulharsku na listine hľadaných za krádež spodnej bielizne Viktora Kruma!“

Ernie hlasno zalapal po dychu. „Ako to vieš?“

Orla sa samoľúbo uškrnula. „Hádaj, kto je Viktorovej sesternice sestry z druhého kolena strýkovho brata syna netere sesternice tety praneterou z prvého kolena?“

Ernie znovu zalapal po dychu. „Ty!“

„Nepotentuj sa, Sherlock,“ zašepkal Harry Ronovi.

Ernie potľapkal Justina po ramene. „Aspoň som sa toto leto nepokúsil vtrhnúť na pódium a nenútil Celestínu Warbleckovú, aby ma na jej koncerte pobozkala!“ zakričal Ernie.

Justin zbledol. „Aspoň som kvôli prežitiu pätnástich minút slávy nepredstieral, že som Celestina Warblecková!“

Susan Bonesová sa prikrčila do kúta. „Ja som nepresvedčila prvákov, že ak budú tancovať nahí okolo niekoho, kto spí v spoločenskej miestnosti, začnú na nich pršať galeóny,“ zašomrala.

Hannah Abbottová zastenala. „Aspoň som nestratila súdnosť pri hraní vyzliekacieho pokru, ako niektorí ľudia!“ vykríkla a ukazovala na Seamusa.

„Hej!“ vyštekol Seamus. „Ehm... Dean spal s Parvati, aby sa za neho prihovorila u Trelawneyovej a pomohla mu prejsť cez Veštenie!“

Dean viditeľne očervenel. „Nuž, Harry -“

Ale nikto z nich nepočúval, čo za malé špinavé tajomstvo mal Harry, pretože v tom momente profesor Jocular strčil dnu svoju hlavu a povedal,

„Čo tu všetci robíte? Nepočuli ste zvonec?“ Všetci meškáte na Transfiguráciu!“

Keď sa pomaly vliekli dvermi, rozprávali sa a chichotali na tom, čo sa práve udialo, Hermiona sa obzrela na Malfoya.

„Mimochodom, tiež ťa mám rada,“ usmiala sa.

„Čo – čo – prečo – čo -“ zbytočne sa Malfoy pokúšal habkať predtým, než sa vzdal, vzdychol a pripustil to. „V poriadku. Grangerová, mám ťa rád.“

„Hej... Malfoy?“ spýtala sa Hermiona, keď schmatla tašku a vykročila ku dverám. „Spomínaš si na tú mrkvu, ktorú si mi dal ochutnať?“

Malfoy si matne spomenul na čosi o Lune Lovegoodovej, pravej láske a mrkvách. „Áno,“ odpovedal pomaly.

„Čo si cítil?“ spýtala sa Hermiona.

„Jablko,“ odpovedal Malfoy, teraz zarazene. Prečo sa pýta na toto, rozmýšľal. Necítila... ehm... čosi iné ako jablko?

„To isté som aj ja cítila,“ povedala Hermiona. „Cítila som jablko.“

Malfoy znovu úplne stratil reč. „Čože – prečo – čože – čo -“

„Ja... cítila som... jablko,“ zopakovala Hermiona, tentoraz pomalšie.

Malfoy to pochopil a zaúpäl. „Ty – moja – skutočná – láska – jablko – prečo – Popoluška – mukelka – ty – jablko – mne – láska – skutočná – nie – láska – nesprávne – dievča Popoluška – pomýlené – jablko – ty – skutočná – láska – mne – jablko – dievča – láska – och, bože môj.“

A s týmto Draco Malfoy okamžite zamdlel.

Hermiona sa mykla. „No, to nebolo... také zlé. Zaujíma ma, ako bude reagovať na celú vec s Popoluškou.“

 


18. O bobroch a fretkách



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/18/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



 18. O bobroch a fretkách 

Nasledujúce ráno Blaisa Zabiniho prudko zobudila dvojica rúk.

„AAAAAAA!“

Theodor Nott, ktorý vyzeral dosť bledý a nesvoj, s tmavými kruhmi pod očami a strapatými vlasmi, intenzívne pozeral Blaisovi do očí bez toho, aby niečo povedal.

„Čo to, do pekla, robíš?“ vykríkol Blaise, tak rýchlo ako to bolo možné, cúvol od Thea a prikrývku si pridŕžal na hrudi.

Morag jeho smerom hodil budík. „Sklapni, Blaise, sú štyri ráno.“

„Musím sa s tebou porozprávať,“ povedal Theo potichu.

Blaise otvoril ústa a zavrel ich, otvoril a znovu zavrel. „A nemohlo to počkať?“

Theo prevrátil očami. „Rozmýšľal som, nie je podozrivé, že Draco a Grangerka akoby bez rozmýšľania práve oznámili, že spolu chodia a napriek tomu vôbec nepôsobia ako veľmi zamilovaní?“

Blaise si povzdychol. „Musíš mi to hovoriť práve teraz?“

„Nuž, vlastne na nič nie je vhodný čas.“

„Uhm, nemohol si mi to povedať pri raňajkách?“

„NIE, musel som ti to povedať práve teraz, lebo by som ti to úplne zabudol povedať.“

Blaise sa posadil. „Odkedy ty, Theodor Edmund Nott, zabúdaš na sprostosti?“

Theo sa uškrnul. „Neviem. Bol to len trik, aby si sa zobudil a prebral.“

„Prečo, ty malý -“

Theo zapchal poduškou Blaisove otvorené ústa.

„Mhmm!“ Blaise vypľul trochu peria. „Blé! Labutie perie je nechutné!“

„Už si ochutnal viac než jeden druh lietajúceho operenca?“ spýtal sa Theo neveriacky.

Blaise prevrátil očami. „Orla v stávke, lastovičku na Nový rok a sovu od Malfoya minulý rok na Vianoce.“

Theo jednoducho neveriacky civel.

Blaise si vzdychol. „Slovo ktoré hľadáš, je tak či tak. Tak či tak...“ ochotne doplnil.

Theo pokrútil hlavou. „Len som rozmýšľal o tom, akou... nedvojicou... sa zdajú byť Draco a Grangerová. Nerobia žiadnu z vecí, ktoré normálne páry robia.“

Blaisovi sa rozžiarili oči. „Och! Vieš, čo by bolo naozaj dobré? Ak by si Draco a Hermiona tú vec s chodením vymysleli len preto, aby nás dobehli a potom by uviazli vo vzťahu a naozaj by spolu začali chodiť a potom by mali dve deti a Hermiona by písala učebnice a Draco by s jeho mamou začal navrhovať oblečenie a všetci by zomreli na starobu, vzájomné šťastní, s prepletenými rukami a dostali by sa do neba a pozerali by sa dole na živých ľudí a vedeli by, že niektorí z tých žijúcich ľudí sa podieľali na tom, aby sa dali dohromady, ale v skutočnosti sa dohromady nedali a potom by nám Draco prenechal trochu zo svojho majetku ako poďakovanie a potom by sme všetci boli bohatí a potom by som sa mohol oženiť s Mandy a potom by sme za Dracove peniaze mali obrovskú svadbu a potom by sme celý deň presúložili a potom by sme mali deti a potom by sme vymysleli niečo, aby muklovské vecičky mohli fungovať v čarodejníckom svete a potom by som bol tiež bohatý a to by všetko bolo vďaka Dracovi a potom by sme Mandy a ja žili šťastne, až kým by sme nezomreli!“ Blaise sa strácal v predstave jeho šťastnej budúcnosti, keď mu Theo poklepal po ramene. „Počkaj, o čom som to na začiatku hovoril?“

Theo zastonal a padol na posteľ. „Ty si nemožný,“ zamrmlal. „Ja sa ti pokúšam povedať niečo dôležité a ty sa mi namiesto toho posmievaš!“

Blaise pokrčil plecami. „Pre mňa, za mňa. Idem spať.“

Keď sa Blaise zavŕtal do svojich prikrývok a okamžite spustil chrápanie, Theo začal nahlas rozmýšľať, s kým by sa mohol o tomto malom probléme porozprávať. „Mohol by som sa porozprávať s Dracom? Je inteligentný, ale toto je vlastne o ňom. Hm... Crabbe a Goyle? Počkať, o čom to uvažujem?“ Theo sa zasmial. „Títo dvaja by z toho, čo poviem, nepochopili ani slovo, pokiaľ by som nespomenul jedlo. Možno Morag... nie, je príliš nudný.“

„Počul som to!“ vykríkol Morag o dve postele ďalej.

„Och, prepáč, že môj super-korektný monológ ovplyvnil tvoje nie-tak-hlboký spánok,“ odpovedal Theo uštipačne.

SILENCIO!“ ozvalo sa päť rôznych hlasov zo všetkých častí spálne. Theo sa zamračil a prehodil si prikrývky cez hlavu.

„Hej,“ Dracov hlas prenikol cez Theovu tenkú clonu spánku. „Nevedel som, že Crabbe a Goyle vedia vrhnúť umlčovacie                                                                                                                    kúzla.“

„Vieme,“ odpovedal Crabbe.

„Celé leto sme trénovali,“ doplnil Goyle.

O niečo neskôr sa zo spálne ozývalo chrápanie. Znetvorená fretka, Blbý a Blbší, čudácky vtákočlovek, budúci manžel slečny Brocklehurstovej a úplné stelesnenie Hitlera spali.

- - -

Budúca pani Zabiniová, alebo Mandy Brocklehurstová, ako ju poznajú priatelia, zosadla zo svojej metly, celkom zachovalej Kométy 260 a odlevitovala ju ku stromu. Keď sa otočila a tvárou v tvár stála k  miestu, kde sa všetko udialo - tragédia, láska a nádej, hlasno si povzdychla.

Z toho, čo videla, sa jej oči takmer zaliali slzami. A Mandy nikdy neplakala odvtedy, keď mala jedenásť a vkročila do Rokfortu.

Na zvyškoch toho, čo kedysi bolo Brocklehurstké panstvo, stavali nový dom. Veľké nákladné auto odpratalo všetky pozostaky toho, čo kedysi boli samotné múry Mandynho pôvodného domova.

„Mandy Brocklehurstová?“ spýtal sa hlas.

Mandy hľadela na blonďaté modrooké dievča, ktoré dychtivo na ňu mávalo. „Kto si?“

„Som Bri Leonardová!“ povedalo dievča, pobehovalo okolo a nadšene jej triaslo rukou. „Pamätáš sa? Zo školy!“

Mandy pokrútila hlavou. „Ehm... prepáč, nie.“

„Och, no tak! Som šiestačkou v Slizoline! Keď som bola mladšia, vždy som sa zdržiavala blízko Pansy, spomínaš si? Keď som ukradla všetky Umbridžkine taniere s mačkami?“ Nepochybne začala byť Bri pomerne sklamaná, pretože sa jej vlasy uvoľnili z drdolu, aj keď to naozaj nemohol byť veľký rozdiel, keďže jej pôvodný drdol bol strapatý. „Pamätáš si, keď som minulý rok mala vlasy prefarbené na svetložlto? Keď ma ľudia ma prezývali Banánová Brianna?“

Vtedy jej to docvaklo. Mandy si spomínala na dievča s najbrutálnešie zafarbenými blonďatými vlasmi. Banánová Brianna, pomyslela si pobavene. Vymysleli sme to ja a Lisa Turpinová.

„Takže... toto bude váš nový dom?“ spýtala sa Mandy ľahostajne, ľahko rozmáchla rukou a krútila si vlasy.

Bri prikývla. „Hej! Je to nádherný kus zeme, sú tu vinice -“ Z Mandy vyšiel pridusený výdych. „- a skleník, rybník s labuťami -“ Mandina tvár začala nadobúdať tmavočervený odtieň. „- obrovský les, tenisový kurt, veľký bazén a napodiv taká naozaj čudná truhla, ktorú nik nemôže otvoriť.“ Mandina tvár bola teraz úplne červená a začala nahnevane kašľať. „Vravím, si v poriadku?“

Vyzerá to, ako že nie som v poriadku?“ vykríkla Mandy. „V tej truhle je mô otec!“

„Zoženiem svojho hovoriaceho koňa!“  skríkla Bri. „Môže ti pomôcť!“

Potom dve dievčatá pozerali na seba.

„Ty máš hovoriaceho koňa?“ spýtala sa Mandy neveriacky.

„Tvoj otec je pochovaný v záhadnej truhle?“ spýtala sa Bri.

„Neodpoviem ti, kým mi ty neodpovieš,“ navrhla Mandy a vystrela ruku.

„Dohodnuté,“ súhlasila Bri a potriasla ňou.

Potom obe šli svojimi vlastnými cestami, neobzerali sa späť a predstierali, že sa toto stretnutie nikdy nestalo.

- - -

„Morag... cítim okolo teba napätie,“ povedala Luna Lovegoodová zasnene, keď cestou na Čarovanie prechádzala okolo neho a Thea. „Očakávaš niečo... niečo dôležité...“

Morag sa otočil. „Nerobím si starosti,“ povedal na obranu.

Luna sa vyrovnane usmiala. „Učenie prijať seba samého a veci okolo seba je časťou toho, o čom život je.“

„Takže, to je zmysel života?“

„Iba vtedy sa ti odhalí zmysel života, keď konečne prijmeš svoje najhlbšie túžby.“

„To je čo za kopu nezmyslov!“ komentoval Theo uštipačne.

Náhle Luna vlepila Theovi. Silno. (skutočne ste mohli počuť vo vzduchu hvizd pred tým, než to na Theovom líci spravilo plesk). „Mal si na líci chrobáka,“ odpovedala sladko.

Theo sa otočil a nahnevane odkráčal preč, keď sa Morag začal hlasne smiať.

„Takže nikto zo Slizolinu ma nebude počúvať o podivnom správaní Draca a Grangerovej, čo? Nájdem si iných vďačných poslucháčov,“ zavrčal a šúchal si líce. Sakra, pomyslel si podráždene. Šibnutá Lovegoodová žije v inom svete, ale spoľahlivo ťa vie tvrdo vsotiť do reality.

„Oh! Patilová!“ vykríkol, keď zbadal záblesk dlhých zapletených vlasov miznúcich za rohom a ignoroval neveriacke pohľady ľudí, ktorí, prekvapení z tohto prejavu medzifakultnej súdržnosti, neskrývane zízali. „Musím s tebou hovoriť!“

- - -

Medzi Mandy a Bri zavládlo ťaživé ticho, keď sa posadili blízko potoka a bez pohnutia sa rozhodne pozerali pred seba.

„Takže...,“ začala Bri. „Tvoj otec je v tej truhle, však?“

Mandy sa zamračila a mierne otočila hlavu nabok. „Áno,“ dostala zo seba so zaťatými zubami. „Teraz, ak nemáš nič proti tomu, rada by som prestala hovoriť o tejto veci, pretože je to pre mňa veľmi bolestivé a tým „rada by som“ mám na mysli „nalieham na teba“ a tým „bolestivý“ mám na mysli „najneznesiteľnejšiu bolesť, akú si vieš vôbec predstaviť vrátane pôsobenia Cruciata sedemkrát za sebou.“

Bri prehltla a nervózne sa zasmiala. „Žiadne iné skryté významy, ktoré by som mala poznať?“

Mandy vyzerala zamyslene. „Nuž, v skutočnosti, je tu ešte jeden. Ak niekedy poviem „Utekaj a neobzeraj,“ mám na mysli „Útočia na nás a uprednostnila by som, keby si namiesto mňa dostala zásah ty, keď sa nebudeš pozerať.“

Bri prikývla. „Jasné.“

Chvíľu väčšie ticho. Až do –

„Chceš vidieť otcovu truhlu?“

„Rozhodne,“ odpovedala Mandy, vyskočila na nohy a rozbehla sa k stavenisku.

„Počkaj!“ zvolala Bri. „Nevieš, kde  truhla je!“

„Moje srdce ma povedie k môjmu otcovi!“ vykríkla Mandy. „Naše srdcia sú prepojené! Vždy bude so mnou!“

O niečo neskôr sa Mandy zamračila a povedala,

„No? Kde je?“

„V komore na metly,“ ukázala Bri a potiahlia Mandy naspäť. „No tak, kompas, poďme.“

- - -

Hermiona bola v knižnici a učila sa na test z Transfigurácie, o ktorý, ako sa zdalo, sa nik z Chrabromilu nestaral, keď ju ktosi poklepal po pleci. Namiesto odpovede Hermiona vyskočila asi meter do výšky.

Draco Malfoy sa na ňu zvláštne pozeral.

„Môžem ti pomôcť?“ spýtala sa Hermiona a sama sebe gratulovala, že opäť použila správnu gramatiku.

„Hej,“ odpovedal Draco nervózne. „Uf... nuž, vieš, o tej veci s pomáhaním... ehm, no, očakával by som, že ty, Grangerová, vieš niečo o príťažlivosti... a veciach podobných...“

Hermiona pomaly prikývla. „Spusť...“

Draco sa poškriabal na hlave. „No... dobre, tu, predstav si, že sú tu dve zvieratá... povedzme jedno je bobor... a druhé je... fretka.

„Pokračuj,“ povedala Hermiona a usmievala sa, keď pochopila, kam to smeruje.

„Nuž... povedzme, že fretke sa páči bobor... veľmi páči... vieš, má jej pravdepodobne... vieš... povedať o svojich pocitoch...?“

Hermiona sa široko usmiala. „Ach,“ povedala. „Ach.“

„Ach...?“

„Takže, na začiatok by som rada povedala, že ani v nebi, ani v pekle neexistuje možnosť, aby mohla fretka mať rada bobra s predkusom, pokiaľ v skutočnosti bobor s predkusom nie je roztomilá vydra. Po druhé, myslím, že tá fretka by mala jednoducho priznať, že sa mu bobor s predkusom zmenený na roztomilú vydru páči a potom bobor s predkusom premenený na roztomilú vydru povie, že opätuje fretkine city a že si myslí, že fretka je veľmi chutná, milučká a na zjedenie.“ Hermiona sa vrátila k svojej úlohe. „Bobor s predkusom premenený na roztomilú vydru by navyše pravdepodobne požiadal tú diabolsky najchutnejšiu fretku, či by sa nechcela rozdeliť s čokoládovou žabkou,“ spýtala sa Hermiona, keď vytiahla žabku zo svojej tašky. „Chceš?“

Dracovi sa rozžiarili oči. „Jasné! Och, som taký rád – mám na mysli, mohol by som jednoducho tancovať a spievať z plných pľúc – nie, že začnem, samozrejme, ale stále je tu tá možnosť – och, a ty si myslíš, že som chutný, milučký, na zjedenie a diabolský!“

Keď sa Hermiona na neho zazubila, Draco nadobudol odtieň červenej a odkašľal si. „Ehm – mám na mysli, veľmi rád sa s tebou podelím o žabku.“

Keď tí dvaja pokračovali trhaním žabkinho tela na časti s dravosťou, ktorú by nikto neočakával, hlavy Theodora Notta a Parvati Patilovej sa vystrčili spoza rohu.

„Vidíš?“ povedala Parvati. „Hovorila som ti, že sú skutočnou dvojicou, pozri, delia sa o žabku!“

Theo vystrúhal grimasu. „V žiadnom prípade to nie je ozajstný pár – ozajstná dvojica by sa delila o prútiky zo sladkého drievka – sú viac vhodné na bozkávanie!“

Úplne súhlasím!“ zapišťala Parvati. „Myslím, že je to také... disneyovské!“

„Prosím?“ spýtal sa Theo.

„Och, to nič,“ povedala Parvati. „Ale pointou je, že sa delia o žabku a vyzerajú tak chutne!“

„Utíš sa!“ zasyčal Theo, ale už bolo príliš neskoro. Hermiona a Draco sa už odlepili zo svojho ťuťulko-muťulkovania a pozerali ich smerom.

„Theo? Parvati? Čo tu robíte?“

„My... vieš... študujeme!“ povedala Parvati.

Theo sa pleskol po čele. Dokonca aj Crabbe a Goyle by mohli povedať, že to bola lož! nadával si v duchu.

„Skôr študujete nás,“ uškrnul sa Draco.

„Viete, v skutočnosti... pravdou je...“ povedal Theo a nasadil si svoju ‚poľutuj ma, som taký osamelý‘ tvár. „... snažila sa ma presvedčiť, aby som sa s ňou vyspal!“

Parvati vyjavene hľadela spoza Draca a Hermiony.

„Čože?“ zalapala po dychu Hermiona. „Myslíte, že ste na to... pripravení?“

Draco sa široko usmial. „Choď do toho, Theo!“

„Nuž, keď na tým teraz rozmýšľam podľa teba, Draco, môžem dnes prežiť láskyplnú noc,“ povedal Theo a tváril sa, že premýšľa. „Prepáč, Grangerová. Zdá sa, že abstinencia nie je spôsob ako zvládnuť túto situáciu.“ Theo schmatol Parvati za ruku. „Poďme si užiť najlepšiu súlož nášho života!“

„No nie,“ povedala Hermiona. „To je také sladké.“

„Viem,“ pridal sa Draco. „Len pomyslenie, že chrabromilčanka a slizolinčan chodia spolu a potvrdzujú si svoju lásku navzájom je také... dojemné!“

„Protiklady sa priťahujú,“ povedala Hermiona a utierala si oči vreckovkou. „Je to námet na romantický rozprávkový príbeh.“

„Hej, prečo mi všetko znie tak povedome?“ poznamenal Draco.

„Neviem,“ povedala Hermiona a pokrčila ramená. „Hej, nechceš ísť do kuchyne a dať si kúsok koláča?“

Draco si pomädlil ruky. „Milujem koláč!“

- - -

Mandy otvorila truhlu a čoskoro začala znovu plakať. Vo vnútri bol jej otec, oblečený vo svojich najlepších šatách, s trblietajúcimi sa presýpacími hodinami na krku. Mandy si ich bližšie obzrela.

„Prekrásne,“ poznamenala. Potom sa naklonila dopredu. Žiarivými bronzovými písmenami bolo na nich niečo napísané. „RR? Kto je RR?“

- - -

 


19. Harry si prisvojuje cudzí plán



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/19/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



19. Harry si prisvojuje cudzí plán

Pansy Parkinsonová sa zlostne mračila, keď kráčala – nie, rútila sa – hore schodiskom slizolinských chlapcov.

Svorka uškrňajúcich sa slizolinských druhákov schádzajúci dole schodmi, sa okamžite prestala vyškierať, keď zbadala Pansy. Rýchlo jej uhli z cesty, pretože vedeli, že tie klebety o Pansy o tom, akú má šialenú povahu v kombinácii s nedostatkom trpezlivosti, sa zakladajú na pravde.

Pansy začala búchať na dvere s označením ‚Siedmaci‘.

„BLAISE ZABINI! VYTIAHNI SVOJ SLIZKÝ SLIZOLINSKÝ ZADOK A POSTAV SA MI TVÁROU V TVÁR AKO OZAJSTNÝ CHLAP!“

„Hej, Pansy,“ privítal Morag Pansy, keď z dverí vystrčil hlavu. Bolo zrejmé, že sa učil; stále mal na nose svoje okuliare na čítanie. (Moragov zrak a sluch boli v takom nezvyčajnom kontraste, všetko, čo videl v tesnej blízkosti, bolo super rozmazané.) „Blaise by ti chcel povedať ‚Choď do riti a vyser si oko‘.“

Ďalší hlas čosi zareval.

„Theo tiež dodáva, že si ‚hnusná mrcha, ktorá nemá pchať nos do cudzích vecí a nezabudnúť, že mu má vrátiť jeho hydratačný krém‘.“ Morag si ukazovákom posunul okuliare a nadvihol obočie. „Počkať, Theo používa hydratačný krém? Zženš-!“  Objavila sa ruka, ktorá zakrývala Moragove ústa a vtiahla ho dnu. Potom sa dvere pred Pansy dosť neslušne zavreli a tesne minuli jej nos.

„Taktiež Draco a ja by sme chceli povedať, že absolútne nemáme žiadny podiel v Theovom a Blaisovom žartíku voči tebe a že sme v spálni iba preto, že sme uviazli dnu. Hoci Theo naozaj nemá nič do činenia so súčasným žartom; on to len naplánoval,“ Moragov tlmený hlas prichádzal spoza druhej strany dverí.

„Viete o tom, že ak pôjdem a privediem Mandy, mohli by sme tieto dvere vyraziť muklovským spôsobom!“ jačala Pansy. „Takže si dajte pozor! Mohla by som kedykoľvek vtrhnúť dnu!“

„No, stále si tu bez Brocklehurstovej a nikto z nás neomladne,“ vtipkoval Draco. Bolo počuť rehot.

„Keď už hovoríme o mladosti, Pansy, ty už nevyzeráš tak mlado!“ vykríkol Theo. „Už ťa nenechám používať môj nočný krém!“

Pansy mohla prakticky počuť ako na neho ostatní chalani vyvaľujú oči.

„V poriadku, Theo, si dievča, tak vypadni,“ povedal Blaise. Dvere sa trochu odchýlili a Theo bol vyšupnutý von a bez ceremónii pristál ako pokrčená kopa habitu pri Pansyiných nohách.

Theo rýchlo vyskočil na nohy a upravoval si plášť. „V poriadku, práve teraz som pripravený vyraziť dvere.“

„Daj sa mi svete,“ posmievala sa Pansy. „Fyzicky si ten najslabší článok z celého Slizolinu. Vrátane dievčat. Dokonca aj prvákov.“

Theo otvoril ústa, aby protestoval, ale potom ich zatvoril. „Koho tým chcem oklamať? Som baba, ktorá používa hydratačný a nočný krém a som slaboch. Plus mám... ja mám... plastiku nosa!“

Pansy, ktorá sa chystala zísť dolu schodmi a pohľadať Mandy, sa okamžite otočila. „ČOŽE?“

„Nič!“ vykríkol Theo a očervenel. „Používam dievčenské výrobky a som slaboch a potom – som – len – prestal – rozprávať!“

Teraz sa Pansy v hysterickom záchvate váľala po zemi. „Ty -!“ zadŕhala sa „Ty – máš – plastiku – nosa!“

Theo udrel päsťou do steny. „Au!“

Pansy sa iba rozosmiala hlasnejšie.

„Ak to musíš vedieť... Patilová ma na to naviedla...“ mrmlal Theo. „Povedala mi, že len urobí niekoľko zmien... a trochu zmenší...“

Pansy sa zviezla na všetky štyri a začala búchať päsťami do koberca. „Patilová – ťa – naviedla!“

„Zbohom, Pansy,“ povedal Theo chladne. „Do nevidenia.“

Pansy slabo zamávala. „Zbohom, Theodora,“ dostala zo seba.

Na Pansyino pobavenie sa Theo trochu dievčensky nadul a dôrazne odkráčal preč.

- - -

Hermiona veselo prechádzala cez chodbu k učebni Čarovania, občas povedala veci ako „Hej, ty! Žiadne kúzla po chodbách! A môžem ti to úplne zakázať, pretože som hlavná prefektka!“ alebo „Ty tam! Prečo vyzeráš tak podozrivo? A môžem tak povedať podľa pohľadu na tvoju tvár a pretože som výborná hlavná prefektka!“

Netreba dodávať, že profesorka McGonagallová nedávno osobne ocenila Hermionu za to, čo robí ako hlavná prefektka a ostatným študentom bola dávaná za výborný príklad. (A to bolo naozaj čo povedať, keďže sa zdalo, že profesorka McGonagallová je počas týchto dní vždy vo svojej kancelárii). Ale keď sa Hermiona spýtala na Harryho? Hm, hovoríte pán Potter? Začínam ľutovať, že som z neho spravila hlavného prefektka.

„Hermiona! Dlhšie som ťa nevidela!“

Hermiona sa otočila a videla vlastníka toho hlasu: Weasleyovie červenovlasú príslušníčku ženského pohlavia, tiež známu pod menom Ginny.

„Ginny! Ahoj! Čo myslíš tým ‚dlhšie som ťa nevidela‘?“

Ginny sa zasmiala. „Myslím tým, že sme sa naozaj neporozprávali, vieš? Ako skutočne sa porozprávať.“

„Ach. Pamätám si tie dobré rozhovory, ktoré sme viedli minulý rok.“

„Hej, nuž,  v poslednej dobe som bola pomerne zaneprázdnená snahou o to, ako dať dokopy teba a Malfoya a potom zistením, že vy, decká, už spolu chodíte – och, nie!“ Ginninu tvár pokryl rumenec a rukami si zakryla oči. „Och nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie!“

„Ginny,“ Hermiona prešla do šepotu, „Čo si to práve povedala?“

„Nie! Nič som nepovedala!“ vykríkla Ginny. „Povedala som, že som zaneprázdnená a basta! Prepáč, Hermiona, musím ísť!“ Keď sa Ginny otočila a uverila, že rýchlo zmizne, Hermiona zdrapila Ginny za habit.

„Nie tak rýchlo, mladá dáma,“ zavrčala Hermiona. „Teraz všetko vyklopíš.“

Ginny si povzdychla. „Hermiona, je mi to naozaj ľúto, prepáč.“ Potom jedným rýchlym pohybom zovrela vnútornú časť Hermioninho stehna. Silno.

Hermiona vykríkla. A okamžite pustila Ginny. „Ginevra Molly Weasleyová! Okamžite sa vráť späť! Som – som hlavná prefektka!“ v zúfalom pokuse vykríkla. „Môžem Chrabromilu strhnúť sto bodov!“

„NEZAUJÍMA MA TO!“ vykríkla Ginny a bežala k zábradliu a chystala sa zoskočiť alebo skĺznuť, alebo čokoľvek to bolo, čo zvyčajne robievala, aby upútala pozornosť. „Ospravedlňujem sa, Hermiona, ale toto je jediný spôsob ako sa odtiaľto dostanem bez toho, aby ma Theo za živa stiahol z kože za to, že som ti povedala o našom sprisahaní! Och, do prkínka, znovu som to spravila!“

Hermiona hlasno zalapala po dychu. „Vedela som, že Theodor Nott bude  pri zrode sprisahania! Vždy v ňom bolo niečo zlovestné a desivé! A spôsob akým je vždy sám a pesimistický a ponurý a v podstate sa vyžíva vo svojej vlastnej osamelosti! A – och, ty si už preč,“ zašomrala Hermiona, keď si uvedomila, že nielen Ginny bola dávno preč a mimo dohľadu, ale Hermiona zrejme už nejaký čas vykrikovala do prázdnej steny.

„Och, predobrá svätá matka Merlinova,“ zastonala Hermiona a zviezla sa popri stene na zem. (Jeden z portrétov zvolal: „Oho! Pozor na plátno, drahá!“) „Čo to, prepánakráľa, Theodore Nott naplánoval? Fungovalo to? A, och, môj bože, bolo dosť zlé, že sa nás ľudia pokúšali dať dohromady, ale teraz sú títo ľudia identifikovateľní! A boli mojimi priateľmi! Cítim sa... taká zneužitá... tak príliš podobne ako testovacie zviera... ako jedna z tých chlpatých myšičiek, ktoré absolútne nič neurobili a zabili ich, aby ich ľudia kvôli svojim vlastným dôležitým dôvodom mohli skúmať!“

Potom sa zdalo, že si uvedomila, čo práve povedala a prichádzala k rozumu, keď na ňu zhora spýtavo hľadel Draco Malfoy.

„Hermiona? Čo robíš na dlážke? A prečo sa prirovnávaš k myši? Myslím, že môžem pochopiť celú tú vlaso/kožušinovú záležitosť a podobnosť hnedých oči a vlasov, ale prečo? Prečo by si chcela byť zvieraťom, ktoré zje tony a tony syra?“

Hermiona sa usmiala. Draco Malfoy ju znovu urážal, pomyslela si šťastne. Svet sa nechystal zrútiť kvôli diabolskosti jednoznačne zlovestného sprisahania Theodora Notta.

- - -

„Najprv sa musíme zastaviť v Siriusovom dome, vyzdvihnúť medailón a zničiť ho. Potom je nutné, aby sme hodili dosť zaujímavý pokec so všetkými hadmi v krajine, zistiť, kde sa skrýva Nagini. Potom, ak budeme mať čas, môžeme sa zastaviť v Šikmej uličke a vyzdvihnúť  nejaké veci z obchodu Freda a Georga. A potom sa premiestnime späť do Rokfortu a budeme späť včas na večeru a nikto nebude o ničom vedieť,“ vysvetľoval Harry Ronovi, keď prechádzal úhľadne vyznačeným rozpisom. „Mimochodom, nevidel si Hermionu? Podľa môjho plánu, ak tu nebude do desať minúť, budeme musieť začať misiu sami.“

Ron sa zamračil na papier. „Ale čo bystrohlavský horcrux? Kde vo svete ho budeme hľadať?“

Harry vystrúhal grimasu. „Tak trochu som dúfal, že sa o tom nezmieniš,“ zašomral. „Nanešťastie, nemám vôbec žiadnu predstavu, kde je. Všetko, čo viem, je, že sú to údajne presýpacie hodiny. Neviem, aké veľké sú tie prekliate presýpacie hodiny!“

Ron pokrútil hlavou. „Neexistuje spôsob, aby sme to zneškodnili dnes, nič o nich nevieme.“

„Viem. A do súboja sú len tri dni.“

Ron si zhlboka vzdychol. „Kam sa podeli všetky tie šťastné časy? Myslím, že takto som si svoje roky strávené na Rokforte rozhodne nepredstavoval. Kam sa podela... naša nevinnosť?“

„Nuž, tú svoju si stratil s Lavender,“ zavtipkoval Harry a oboch rozosmial. „Ale vážne? Myslím, že niekde medzi bojovaním s Voldemortom a jeho smrťožrútmi, sme... dospeli sme k tomu, že všetko... uvedomili sme si, že všetko nedopadne tak  úžasne, ako sme si naplánovali,“ dodal ticho. „Myslím tým, že predtým, než vyhráš bitku, musíš ju vybojovať.  Myslím, že to bolo to, čo sme si uvedomili, že predtým, než porazíme Voldemorta, sa musíme vzdať našich snov a nádejí na našu spoločnú budúcnosť a len... obetovať všetko... vzdať sa všetkého, čo milujeme...“

Ron po tomto mlčal.

„Vieš, profesor de Vellofides mal pravdu,“ povedal Harry. „Rýchlo sme dospeli. Tak skoro sme boli zatiahnutí do tohto krutého sveta. Boli sme len deti... iba deti, ktoré boli donútené vyrásť... dospieť na boj.“

Ron sa prinútil k povzbudivému úsmevu. „Kde je Hermiona? Myslím, že nebola v knižnici, v žiadnej učebni, ani sa nemuchľovala s Malfoyom v slizolinskej spoločenskej miestnosti.“

„Ron,“ povedal Harry a prižmúril oči. „Ako to, že vieš heslo do slizinskej spoločenskej miestnosti?“

Ron sa tváril rozpačito. „Podplatil som Crabba a Goyla nejakými vecami, ktoré mi poslali Fred a George. Neboj sa, boli pokusnými králikmi!“ rýchlo dodal. „Och, počkať, to nie je správne.“

Harry sa zasmial. „Naozaj vieš, ako sa dostať do miestností. Pomocou sladkostí!“

Hermiona vtrhla do spoločenskej miestnosti a v tvári vyzerala byť trochu zapýrená.

„Ach, chlapci, vďaka bohu, že ste tu, nebudete veriť, čo mi Ginny povedala!“

Harry a Ron sa postavili. „Prepáč, Miona, ale bude to musieť trochu počkať. Práve teraz ideme na honbu za horcruxom.“

Hermiona pokrútila hlavou. „V dobe, ako je táto,  nie je čas na detinské hry – och.“ Placho sa zasmiala. „Hovorili ste o skutočnej veci, však?“

Harry a Ron prikývli.

„No tak, podľa môjho rozvrhu by sme mali opustiť rokfortské pozemky, aby sme sa práve teraz odmiestnili do Siriusovho domu, takže oproti rozvrhu meškáme iba niekoľko minút,“ povedal Harry a pozeral si papier. „Ale to je v poriadku, možno vďaka tejto nezrovnalosti vypátrame, kde sa skrýva Nagini.“

Keď vychádzali dvermi, Hermiona sa dôkladnejšie prizrela na papier. „Hej, Harry, nie je toto náhodou upravená verzia domácej práce, ktorú som dala tebe a Ronovi v piatom ročníku?“

„Hej,“ odpovedal Harry hrdo. „Je to môj súčasný podrobný plán cesty, ktorý začína premiestnením do Siriusovho domu a končí sa odmiestnením  späť do Rokfortu a večeraním.“

„V poriadku, skontrolujme si naše vybavenie,“ povedal Ron a zdvihol ďalší zoznam.

Hermiona prekvapene hľadela. „Chlapci, odkedy ste sa začali organizovať?“

Ron a Harry sa začervenali. „Odvtedy, čo sme stretli Orlu Quirkovú a zistili, že je skutočne organizovaná a má talent na výrobu začarovaných ‚čo robiť‘ zoznamov a tabuliek.“

Hermiona otvorila ústa. „Ale, Harry, práve si povedal, že plán cesty je tvoj!“

„Je môj. Len som ho neurobil.“

„Tak ako tak,“ prerušil ich Ron. „Tri prútiky?“

„Súhlasí.“

„Súhlasí.“

„Viem, že ja svoj mám, takže sa nebudem obťažovať hovorením ‚súhlasí.‘ Dobre, ďalšie. Neviditeľný plášť?“

„Súhlasí.“

„Rôzne elixíry, vrátane elixíru lásky, šťastia, spánku, upokojenia, oslepnutia a pravdy?“

„Súhlasí.“

„Počkať, počkať, počkať, pauza.“ Hermiona s rukami naznačila ‚T‘. „Ron, neobalamutíš ma znovu s elixírom šťastia‘.“

Ron pokrútil hlavou. „Nie, toto je ozajstný Felix Felicis. Šlohol som ho zo Slughornovej pracovne, keď som bol po škole.

Hermiona si hlasno vzdychla, ale nič nepovedala.

„Dobre, pozrime sa. Štítové plášte, štítové rukavice a rôzne výrobky na obranu z Vydarených výmyslov Weasleyovcov?“

„Súhlasí, súhlasí a súhlasí.“

„Počkaj chvíľu,“ prerušila ho Hermiona. „Keď ste vy, chlapci, zhromaždili všetko to vybavenie, čo mám robiť ja?“

Harry ju potľapkal po pleci. „Myslel som si, že pretože si v podstate celé roky pre nás všetko plánovala, tento rok ti dáme malú prestávku. Takže sa posadíš v úzadí a budeš našou zálohou. Vieš, niekto, kto prežije a pobeží pre pomoc zatiaľ čo my... vykrvácame.“

Hermiona mierne ozelenela. „To je... zaujímavá úloha.“

„Ver mi, je,“ povedal Ron ochotne. „Vieš, toto leto, keď nás prišiel Charlie navštíviť, on a Bill začarovali niekoľko muklovských šípov a jeden zasiahol Kvíka, vieš, moju poslednú sovu? A potom sme tam Ginny a ja len sedeli a sledovali Kvíka... umierať,“ prehltol Ron. „Vieš, naozaj to nie je príjemné.“ Ron vystrel ruky k nebu a bedákal, „Bože, prečo? Prečo? Prečo si mi vzal Kvíka? Prečo?“

Hermiona mu podala vreckovku. „Hlavu hore, Ron. Niekde odtiaľ ťa Kvík sleduje a jedáva naozaj drahé sovie pochúťky. Myslím, že je pravdepodobne skutočne šťastný v tom... sovom nebi.

„Pohnime sa, ľudia!“ vyštekol Harry a bolestivo štuchal Rona a Hermionu do ramena. „Nemáme čas správať sa ako slabosi! Oproti plánu už pätnásť minút meškáme! Poďme!“

Ron neveriacky civel. „Duša Olivera Wooda sa ešte raz rozdelila.“

Hermiona sa povzbudivo na neho usmiala. „No tak poďme, Ron. Nedopusťme, aby Harry dostal ďalší z jeho neslávnych záchvatov hnevu.“

Ron sa zasmial. „Piaty ročník bol v podstate sám o sebe záchvat hnevu.“

„HÝBTE SA, SLABOSI! LEBO OSOBNE NAPOCHODUJEM A ZA RUKY VÁS DOTIAHNEM A DONÚTIM K ČINNOSTI!“

Ron zastonal. „To je znovu Wood.“

- - -

Mandy sa dotýkala malých strieborných presýpacích hodín vo svojej ruke a stále dookola ich prevracala.

Mandy práve rozmýšľala nad troma dôvodmi, prečo tieto presýpacie hodiny rozhodne nemohli byť obyčajné.

1. Keď sa pretočili, nepreniesli vás do minulosti.

2. Boli na nich iniciálky „R. R.“

3. Celé boli pokryté zafírmi.

„Hej,“ povedala Bri Leonardová a hlava jej trčala z dverí. „Dáš si trochu tekvicového džúsu?“

Mandy mlčky pokrútila hlavou.

„Hej, čo je to? Och, to je časovrat?“

Mandy zavrtela hlavou. „Rozhodne tak vyzerá, ale nie je to on. Pravdepodobne sú to začarované presýpacie hodiny alebo niečo podobné.“

Začarované presýpacie hodiny, tie slová sa neustále opakovali v Mandyinej hlave. Kde som to už počula?

„Si v poriadku?“ spýtala sa jej Bri. „Vyzeráš naozaj bledo a nesvoja, akoby si bola vlkolak pred splnom mesiaca.“ Bri sa zasmiala a pozrela sa na hodinky. „Och nie, už je skoro jedna, ľudia sa budú čudovať, kde sme! Si pripravená na odchod?“

Mandy sa postavila. „Mimochodom, ako si sa sem dostala? Určite nie si dosť stará na legálne premiestňovanie, jedine s výnimkou toho, že by si bola mimoriadne tupá a opakovala by si ročník, o čom nesmierne pochybujem.“

Bri sa začervenala. „Naozaj som nemala povolenie ísť sem, len som sa... vieš... vykradla z rokfortských pozemkov a naskočila na Rytiersky autobus.“

Mandy zaúpela. „Neznášam Rytiersky autobus! Naposledy, keď som ním išla, ten divný sprievodca sa ma pokúsil zbaliť a dookola trepal o tom, ako sa stane budúcim ministrom mágie. Aká blbosť!“ Mandy si krížom cez kôlňu privolala svoj plášť. „Tak ako tak, musím ísť. Uvidíme sa neskôr.“

„Alebo nie,“ dodala polohlasne, keď s hlasným klap! zavrela kôlňu, otočila sa na mieste a za tichého vírenia šiat a plášťa sa odmiestnila.

- - -

„V poriadku, získať medailón bolo relatívne jednoduché,“ uvažoval Harry a zo zoznamu odškrtával „slizolinský medailón“. „Spolupráca s Kreacherom bola celkom bezproblémová, akonáhle som ho podplatil niekoľkými Bellatrixinmi vlasmi, aby som mu zabránil vykrikovať po nás nadávky. Na rade je Nagini.“

Ron zastonal a utrel si čelo. „Tentoraz nebudú žiadne plamene, však?“ vrčal a masíroval si miesto, kde predtým mával obočie.

„Och, Ronald,“ povzdychla si Hermiona. „Nebuď ako malý. Ty si založil ten oheň a teraz sa zaplatíš za to, že si zničil niečo slizolinské a že si to zničil tak brutálne.“

„Hej, ty si nemusela kričať „Zomrite, slizolinčania, zomrite!“ a potom medailón okázalo vhodiť do toho ohňa pravdepodobne najlepším hodom,  zamierením a silou, akú sme mohli kedy vidieť,“ doplnil Harry. „Tiež krásny spôsob ako si uctiť mŕtvych. Postarať sa o to, aby sa popol z medailónu rozptýlil vo vzduchu a potom ho zmeniť na ohňostroj nie je pekný spôsob ako upratať pozostatky po niekom. Obzvlášť, ak duša zostane.“

„Kreacher sa teraz vráti do Rokfortu. Rokfort je miesto, kde sú čistokrvní ako Draco Malfoy,“ zavrčal Kreacher z ohniskového roštu.

„Áno, áno, len smelo do toho, Kreacher,“ povedal Harry pohŕdavo, mávol rukou a znovu sa pozeral do plánu. „Teraz musíme ísť do Albánska.“

Keď sa Kreacher s hlasným puk odmiestnil, Ron sa skúmavo pozrel na Harryho a spýtal sa, „Prečo Albánsko? Zo všetkých miest na svete, prečo Albánsko? Počul som, že je to hrozné miesto, všade naokolo sú jašterice, jedovaté ropuchy a plaziace sa hady – och.“ Začervenal sa a rukou si prešiel po vlasoch. „Ha, ha, práve som si odpovedal na svoju otázku.“

„Albánsko je tiež miesto, kde Voldemort kedysi žil,“ dodala Hermiona. „Možno nám hady budú ochotné povedať, kde sa teraz skrýva.“

Harry prikývol a schmatol plášť, ktorý teraz, keď na ňom bol popol a špina, vyzeral pomerne schátralo. „Poďme. Och a našim cieľom je ‚Spráchnivený les v Malých Svätostromiciach, Albánsko.“

„Znie to ako krásne miesto na bývanie,“ okomentoval to Ron. Harry sa začal neprístojne pochechtávať.

- - -

„Hej, Pans, ako by si sa volala, ak by si mala iniciálky ‚RR‘?“ spýtala sa Mandy, keď leňošila pred ohniskom v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.

Pansy pokrčila nosom. „Ja neviem, Róbertko Riťulka?“ *

„Ani sa ťa nebudem pýtať, ako to, že ty, čistokrvná, takéto niečo poznáš,“ povedala Mandy a nadvihla obočie. „Ale vážne, kým by si bola?“

Pansy si povzdychla. „Nechaj ma chvíľu rozmýšľať.“

„Rosie Rozhoďnôžková?“

Mandy celý svoj tekvicový džús vyprskla na Pansy. „Kto do pekla, by sa takto chcel volať?“

„Och, ona je striptérkou,“ povedala Pansy nevzrušene a pokojne si utierala tekvicový džús. „Minulé leto ma Theo a Draco zatiahli do striptízového klubu. Ako si spomínam, bola súčasťou skupiny. Myslím, že jej partnerkami boli Felicia Vzrušivá a Serena Vagínová.“

Mandy vystrúhala grimasu. „To je nechutné.“

„Vlastne to bolo celkom zaujímavé,“ povedala Pansy. „Nie žeby som sa zaujímala o... dievčatá.“

Potom si obe výdatne odpili z tekvicového džúsu.

„Takže... čo to ‘RR‘?“

Dnu vošiel Anthony Goldstein.

„Anthony! Zlatíčko!“ vykríkla Pansy a zjavne s úľavou si vydýchla. „Ak by tvoje začiatočné písmena boli ‚RR‘, ako by si sa volal?“

Anthony naklonil hlavu. „No, najpravdepodobnejšie Rowena Bystrohlavová (pp v orig. Rowena Ravenclaw), keďže sme v bystrohlavskej spoločenskej miestnosti.“

Mandy zalapala po dychu. Mysľou  jej prebleskla spomienka.

„Rovnako ako vražda kvôli horcruxu, Voldemort,“ povedal Harry a rýchlo rozmýšľal. Harry vedel, že Voldemort stále má niekoľko horcruxov, takže vedel, že toto je jediný spôsob ako donútiť Voldemorta odhaliť, čo sú jeho horcruxy a kde sú.

„Potom sa zdá, že si rozumieme. Tú hlúpu dievčinu  Myrtlu kvôli môjmu denníku, mojich špinavých muklovských príbuzných kvôli prsteňu, usmrkaného pána Burkesa s mastnými vlasmi z Borgin a Burkes kvôli medailónu, tú hlúpu ženskú – Smithová alebo tak nejak – kvôli Bifľomorovej šálke, niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej a nakoniec, toho starého mukla kvôli Nagini,“ zasyčal Voldemort. „Doteraz si nič sám nezničil, však, chlapče? Bez Dumbledora nablízku si úbohý a zbytočný. Si len obyčajný čarodejník bez výnimočnej moci. Obyčajný chlapec, ktorý sa chystá na smrť.“ Voldemort sa zaškľabil a zdvihol prútik.

Niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej, tie slova si Mandy dookola opakovala vo svojej hlave. Znovu a znovu.

Potom všetko stmavlo.

Keď Mandy otvorila oči, videla tri páry očí, ako hľadia na ňu.

„Si v poriadku?“ spýtala sa Pansy  tlmeným hlasom. „Nikdy predtým som nevidela nikoho takto stratiť vedomie.“

„Stále si mrmlala veci ako „Zastavte ho,“ alebo „Tentoraz neutečieš,“ doplnil Blaise a stískal Mandyinu ruku.

„Priniesol som niečo od domácich škriatkov,“ povedal Anthony a ukazoval na veľký výber jedla.

Niekoľko členov Brocklehurstovského rodu kvôli presýpacím hodinám Bystrohlavovej, pripomenula si Mandy. Mysľou je prebehla predstava  vypáleného domu.

Malé blonďavé dievčatko sa krčilo v kúte a ticho plakalo.

Zvláštni ľudia, ktorí boli odetí v plášťoch a mali masky, vtrhli do jej domu a napadli jej otca a rodinu. Jeden z tých divných ľudí donútil jej matku kričať.

Voldemort vstúpil vtedy, keď Mandy ticho sledovala smrťožrútov ako ničia jej dom a zabíjajú jej rodinu. Sám Voldemort osobne.

„Nechystám sa ťa zabiť,“ ticho povedal Mandyinmu otcovi, ktorý ležal na zemi a kričal pod vplyvom kliatby Cruciatus. „Len chcem, aby si trpel. Chcem iba, aby si trpel za to, čo ste ty a tvoja rodina spravili mojim smrťožrútom. Tak ako tak, väčšina tvojej rodiny už je mŕtva. Ale nie ty.“ Prenikavo sa zasmial. „Ach, nie, ty nie, môj milý auror. Budeš trpieť tak dlho, že si budeš si priať, aby si bol mŕtvy. Ale ja nikdy nedopustím, aby smrť bola tvojím vykúpením,“ zasyčal. **

Voldemort z plášťa vybral trblietajúci sa predmet a navliekol ho vzpierajúcemu sa mužovi na krk.

Keď v miestnosti explodoval záblesk strieborného svetla, dievča v kúte vykríklo krikom plným bolesti detského utrpenia.

Keď svetlo z miestnosti zmizlo, Voldemort tenkým prstom pokynul svojim následníkom a odmiestnili sa.

Nikto si nevšimol, že blonďavé dievča z kúta miestnosti práve zmizlo.

Mandy rýchlo vyskočila a pohybom prútika si zmenila oblečenie. „Musím niekam ísť, vysvetlím to neskôr!“

Keď Mandy utekala z Nemocničného krídla, Blaise vykríkol, „Počkaj! Kam ideš?“

„Prepáč, ale nemám kedy! Je to otázkou života a smrti!“ Mandyin vzďaľujúci sa hlas sa odrážal od stien.

Blaise sa otočil k Pansy a Anthonymu. „Kam vo svete by mohla ísť?“ premýšľal.

- - -

Harry, Ron a Hermiona zabočili na rohu v okrajovej časti Londýna. Zhodli sa, že v Londýne je príliš veľa ľudí na to, aby sa premiestnili bez toho, aby ich niekto videl, takže kráčali skratkou na predmestie.

Hermiona sa zhlboka nadýchla. „Úžasné, tento vidiecky vzduch je taký skvelý!“ zvolala.

Puknutie spod ružového kríka ich prekvapilo.

Harry sa podozrievavo rozhliadal. „Znelo to veľmi podobne, akoby sa niekto premiestnil.“

Ron odvážne vykročil dopredu a pevne zvieral prútik. „Buďte pripravení na čokoľvek,“ sykol.

Keď krík s ružami trochu zašušťal a vynorila sa z neho tmavá postava, Harry, Ron a Hermiona privreli oči a spoločne vykríkli „Stupefy!“

Postava sa prikrčila, počas čoho sa jej stiahla kapucňa a odhalila záblesk sýto blonďavých vlasov.

„Imitari,“ povedala záhadná postava. Pred ňou sa okamžite postavila verná kópia, aby blokovala omračujúce zaklínadlá.

Postava si stiahla kapucňu. Bola to Mandy Brocklehurstová.

Hermiona si s úľavou vydýchla. „Mandy! Mala som vedieť, že si to ty, zrkadlové kúzlo v podstate nesie tvoj rukopis!“

„Mandy Brocklehurstová?“ Ron a Harry sa neveriacky jednohlasne ozvali.

Mandy na nich šokovane pozerala.

„Čo tu robíš?“ vykríkla trojica súčasne.

- - -

* rockin‘ robin  názov piesne, v 1972 prespievali Jackson Five, inak vtáčik červienka/slávik červienka

http://www.youtube.com/watch?v=wmBmD3s-R9s)

podľa jimminej rady som toto spojenie použila vo význame balič/zvodca dievčat/chrumkavý chlapík

**  But I'll never spare you by releasing you into death," he hissed.


20. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/20/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



20. Honba za horcruxom

„Čo tu robíš?“ vykríkla trojica súčasne.

„Čo ty tu robíš?“ znovu naraz vykríkli Ron, Harry a Mandy. Hermiona pobavene šibala pohľadom z jedného na druhého.

„Ja sa pýtam!“ vykríkli a opäť jednohlasne. Ronova tvár pomaly červenela.

„Napodobňujete ma?“

Hermiona už viac nemohla skrývať smiech. Rozosmiala sa. Mandy, Ron a Harry šokovane na nu hľadeli.

„Čomu sa smeješ?“ spýtal sa Ron a konečne prerušil „jednohlasnú“ formu rozprávania.

„Vám – decká -“ zadŕhajúc sa od smiechu Hermiona zo seba dostala a chytala sa za boky. „Také – stupídne!“

Harry vyzeral byť hlboko urazený. „Hej, sme tu preto, aby sme svet zbavili zla, ale Mandy je tu pravdepodobne kvôli tomu, aby šírila zlo!“

Mandy si odfŕkla. „Nepoviem ti, čo tu robím, nie som blbá.“

„No, to je dobré, pretože my ti tiež nepovieme, čo tu robíme,“ povedal Ron a vo vyzývavom pohľade zdvihol obočie.

Mandy rozhodila rukami. „To mi vyhovuje.“

Potom štvorica odkráčala preč, neobzerali sa a predpokladali, že situáciu perfektné zvládli a že ich zvedavosť nebola väčšia než tých ostatných.

Keď sa Harry, Ron a Hermiona odmiestnili, Mandy prevrátila očami a pokrútila hlavou. „Tupci.“

- - -

Draco sa vrútil do slizolinskej spoločenskej miestnosti. „Videl niekto niekde Hermionu?“ dychčal.

Blaise, Pansy, Theo a Morag vzhliadli zo svojho miesta pri kozube. Hrad z kariet, ktorý stavali, vybuchol. Keď sa prach vyvetral, Morag si odkašľal, zmietol to, čo ostalo po jeho obočí a predniesol,“ Nuž, myslím, že som ju dnes ráno videl v knižnici. Ale za chvíľu odišla, taký prefekt jej dal odkaz a ona okamžite odišla.“

„Och a profesorka McGonagallová ju chcela vidieť vo svojej pracovni,“ dodala Pansy. „Vrazila som do Hermiony, keď v podstate trielila do McGonagallovej pracovne.“

„Počul som od Weasleyovie – Weasleyáčky – že Hermiona na – niečo – prišla -“ dostal zo seba Theo priškrtene a v myšlienkách sám seba preklínal za to, že takmer odhalil sprisahanie. „A to bolo všetko...“ zatiahol a očami hľadal pomoc u Blaisa.

Blaise prikývol. „Súhlasím, ale ja som počul Pottera a Weasleyho ako sa vypytujú ľudí, či nevedia, kde je.“

Draco rozhodil rukami. „Skvelé! To je fakt úžasné! Absolútne senzačné, najúžasnejšie!“ vyštekol sarkasticky.

„Prečo chceš silou-mocou nájsť Hermionu?“ spýtala sa Pansy. „Domáca úloha môže počkať, vyznanie lásky môže počkať a dokonca rande môžeš raz alebo dvakrát presunúť.“

„Vlastne ak si rande presunieš viac ako dvakrát, na deväťdesiatdeväť percent s tebou prestane strácať čas,“ zašepkal Morag. „Ber si príklad zo skúsenosti.“

„Tak alebo tak, prečo?“ zopakovala Pansy.

Draco pozeral do zeme. „No, vieš... len som si tak zvykol vídať Hermionu každý deň a rozprávať sa s ňou, trochu flirtovať, v podstate sa s ňou len tak zabaviť, takže sa naozaj cítim  zvláštne, ak ju aspoň raz nevidím tak ako dnes.“

„Takže ty tvrdíš, že pokiaľ Hermionu denne nevidíš a nerozprávaš sa s ňou a v podstate si to s ňou nerozdáš, tak sa cítiš mizerne,“ uzavrel Blaise.

Draco nad tým popremýšľal. „V podstate áno.“

Pansy zalapala po dychu. „To je také sladké! Draco, ty ju miluješ!“

Dracovi spadla sánka. „ČOŽE?“

„Práve si priznal, že s ňou chceš byť po zvyšok svojho života!“ víťazoslávne zajasala Pansy. „Inými slovami, si do nej zamilovaný!“

„Myslel som, že to bolo manželstvo,“ zapojil sa Theo.

„Odpáľ!“ vypálila po ňom Pansy, „mám jednu zo svojich dôležitých chvíľ.“

„Nemilujem Hermionu!“ povedal Draco nahnevane a jeho zvyčajne bledá tvár očervenela.

„V poriadku, niekoľko rýchlych otázok pre teba,“ povedal Morag a postavil sa. „Odpovedaj na ne áno alebo nie. Cítiš sa bez Hermiony osamelo?“

„Áno,“ odpovedal rýchlo Draco.

„Ak je chorá, si ochotný obetovať deň vyučovania, len aby si sa mohol o ňu starať?“

„Áno,“ odpovedal Draco aj keď trochu váhavo, pretože vzdelanie bolo u neho zapísané veľmi vysoko.

„Povedzme, že Hermiona spadne z metly. Riskoval by si svoj život, len aby si ju zachránil?“

„Áno.“

„Cítil by si sa pokojnejšie, keby si každé ráno vstal a našiel Hermionu vedľa seba?“

„Určite,“ odpovedal Draco a široko sa uškŕňal. Vlastne ste mohli trochu vidieť podprsenky a nohavičky, ako sa  mu vznášali pred očami.

„Ak by Hermiona spravila také nechutné kulinárske cukrovinky, zjedol by si každý kúsok, ktorý by ti dala a potom jej povedal, že to bolo fantastické?“

Draco naprázdno prehltol a narovnal si kravatu. „Áno...?“

„Povedzme, že umieraš. Ako tvoje posledné želanie, chcel by si od Hermiony, aby na teba nikdy nezabudla a nikdy nikoho iného nemilovala?“

„Áno, do pekla!“

„Dobre, posledná otázka. Ak by zomierala Hermiona, chcel by si s ňou byť tak veľmi, že by si sa zabil, len aby si bol s ňou?“

„Áno,“ odpovedal Draco rozhodne.

Theo ho potľapkal po chrbte. „Gratulujem, Draco. Práve si sa oženil.“

Draco otvoril dokorán oči. „Ja... milujem Hermionu?“

„Môžeš na to vziať svoju poľutovaniahodnú Malfoyovskú prdel, že je to tak!“ povedal Blaise.

„Ale... veď vieš... čo Daphne?“ spýtal sa Draco a trochu mal obavy.

Theo vzhliadol. „Čo s Daphne?“

„No, nie je ona mojou Popoluškou? Myslím, že v poslednej dobe bola trochu divná, ale ona je tou Popoluškou, ktorú milujem... je to tak, nie?“ spýtal sa Draco a začínal byť viac a viac neústupčivý, keď videl, že jeho priatelia nevyzerali, že by sa cítili príjemne a neodpovedali. „Myslím, že na ňu nemôžem len tak rýchlo zabudnúť, nie?“

„No,“ povedala Pansy a očami okolo seba hľadala podporu. „Draco, ona nebola tvojou Popoluškou.“

Draco vyzeral akoby z neho vysali všetok vzduch. „Čože?“

„Draco, Pansy má pravdu,“ povedal Theo a prišiel Pansy na pomoc. „Daphne predstierala, že je tvojou Popoluškou len preto, aby sa stala tvojou priateľkou.“

„Prepáč, Draco, ale Daphne nikdy nebola tým dievčaťom, aké si si myslel, že je,“ povedal Blaise a pozeral na podlahu. „Predstierala, že je niekým, kým nikdy nebola.“

Náhle sa Draco postavil. „Musím ísť.“

Keď Draco otvoril dvere, Morag znenazdania prehovoril.

„Prepáč, Draco, že si to musel zistiť takýmto spôsobom, ale ak by sme ti to nepovedali pred plesom, história by sa mohla zopakovať a tvoja skutočná Popoluška by mohla opäť skončiť sama vo svojej izbe.“

Draco na neho iba civel predtým, než s buchnutím zavrel dvere.

Pansy si vzdychla. „Dúfam, že mu nebudeme musieť tiež povedať, že Hermiona je jeho Popoluškou. Neznášam iným oznamovať nepríjemné správy.“

Morag pokrútil hlavou. „Dostane sa z toho,“ povedal sebavedome. „Jednoducho to viem.“

- - -

Mandy preletela ponad strechu kôlne na metly a ticho pristála. Rýchlo sa rozhliadla po okolí, potom vytiahla svoj prútik.

„Hej, Mandy!“ zavolal na ňu známy otravný hlas. „Zase si tu!“

Mandy zastonala. „Bri Leonardová,“ precedila pozdrav cez zuby. „Aké máš skvelé načasovanie.“

„Takže, čo tu robíš?“ spýtala sa Bri s nechutne sladkým úsmevom.  To spôsobilo, že jej Mandy chcela vybiť všetky zuby a hodiť ich do nej.

„Nuž, ako vieš, toto kedysi boli Brocklehurtské pozemky, takže im práve hovorím zbohom,“ zaklamala Mandy a nasadila si svoju tvár a lá ‚och-ja-neklamem-a-som-taká-nevinná-a-sladká‘. Keby za každú lož, ktorú vyslovila, mal Mandy narásť nos, práve teraz by bol veľký zhruba ako obvod zeme. „Nuž... zbohom, domov. Zbohom, domov detstva. Zbohom, sladké spomienky.“

Keď Mandy znovu vzhliadla, Bri tam stále bola. „Prosím, môžem venovať chvíľu ticha za zosnulých, ktorí na tomto mieste zomreli!“ vyštekla.

„Och!“ vyhŕkla Bri. „Jasné, jasné, určite. Okamžite odídem. Ešte raz, je mi to tak ľúto.“

Ako môžeš byť taká pripečená? uvažovala Mandy mlčky, keď Bri odskackala preč. Niet divu, že sa u všetkých ujala prezývka ‚banánová Brianna‘. Mandy sa otočila späť ku kôlni.

„Protego Maximus,“ zasyčala. Okamžite ju obklopila veľká prezračná bublina a účinne ju chránila pred kúzlami, ktoré by mohli pôsobiť v kôlni alebo v truhle. Nebola to jej najlepší výkon, keď ste mohli na slnku vidieť ohraničenie bubliny, ale Mandy bola v časovej tiesni.

„Je čas na šou,“ uškrnula sa Mandy a potichu otvorila dvere. „Ahoj, oci.“

- - -

Puk. Žuchnutie.

Puk. Náraz.

Puk. Zadunenie.

„Vrrr... .“

„Pristátie v pichľavom kríku si nepredstavujem ako dokonale dobré popoludnie, Harry.“

„Tak či tak, prečo sme sa premiestnili do tejto časti lesa? Prečo sme nemohli skončiť, povedzme na pobreží?“

„Toto rozhodne nebolo súčasťou plánu.“

„Pche!“

„Musel si to aj povedať, kamoško?“

„Pripúšťam, je to trochu trápne, že sa nachádzame v tejto situácii, ale no tak! Dokonca to nie je môj plán, je Orly Quirkovej!“

Hermiona sa rozkašľala. „Zodpovednosť!“

Harry sa zamračil a oprašoval si zo zadku pichľavé vetvičky a nečistoty. „Verte mi, myslel som, že krásne, bezpečne pristanem na dopredu vybranom mieste, ale nie.  Nedokázal som to!“

Ron hodil do Harryho kameň. „Toto je všetko tvoja chyba! Povedal si nám, aby sme sa sem premiestnili a mimochodom, kde je to ‚sem‘?“

Hermiona vytiahla mapu. „Podľa tohto sme údajne v Spráchnivenom lese v Malých Svätostromiciach v Albánsku.“ Obzrela sa. „Podľa môjho názoru to vyzerá ako Les živých mŕtvych v Mrtvolákove v Duchistane.“

Harry prevrátil očami. „Rozhodne sme v Spráchnivenom lese. Dôkazom toho je charakteristická tmavohnedá farba stromov. Len si nie som istý, v ktorej časti lesa.“

„Kde je ten odborník MacDougal, keď ho potrebuješ?“ zafňukal Ron. „Dokáže na diaľku hocičo vidieť a počuť!“

Hermiona ho udrela. „Sklapni, Ron, prestaň lamentovať! Všetci sme práve teraz unavení, hladní, deprimovaní a naštvaní! Nie si jediný, kto -“ Hermiona sa náhle zasekla, keď sa sebou začuli hlasitý praskot.

Harryho tvár spopolavela. „K-kto je tam?“

Ďalšie prasknutie.

„Nech si ktokoľvek, najlepšie urobíš, keď ihneď vyjdeš, alebo ťa čarami rozsekáme na franforce!“ zakričal Ron statočne, aj keď sa mu prútik hrozne triasol.

Lístie zašušťalo.

„Ovládame kúzla, o ktorých môžeš len snívať, že sa ich naučíš!“ dodala Hermiona neistým hlasom. „A neváhame ich použiť!“

Keď sa ozvalo dunenie konských kopýt, Harry, Ron a Hermiona sa navzájom pevne chytili a vykríkli.

„AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA!“

- - -

Keď sa Draco priblížil k portrétu Tučnej panej, otvoril sa, vyšiel z neho vysoký tmavovlasý chlapec a okamžite zakopol o Draca.

„Grrr! Zlez zo mňa!“

„Nemôžem z teba zliezť, ty zlez zo mňa!“

„Nemôžem to urobiť, najprv ty musíš zliesť!“

„Nuž, nemôžem zliezť, ak ty nezlezieš!“

„Budete vy dvaja držať hubu!“ zvrieskla Tučná pani. „Nikoho nezaujíma, kto z koho zlezie ako prvý, tak prečo vy dvaja jednoducho neprestanete vyzerať ako prihriati a nerozmotáte sa!“

Draco sa pomaly postavil a pozeral na chlapca, ktorý do neho narazil. „Kto si?“

Chlapec si oprášil svoj hábit a povedal povýšene, „Dominic Cortez. Prečo to chceš vedieť?“

Draco sa zachechtal. „Nie je Dominic dievčenské meno?“

Dominik pokrčil nosom. „Môže sa používať pre obe pohlavia a moji rodičia si vybrali používanie mužskej verzie.“

„Napriek tomu,“ smial sa Draco, „Je to dievčenské meno!“

„Posmieva sa niekto z vás kvôli menu Blaisovi Zabinimu? Jeho meno je v Rokforte najviac do očí bijúce dievčenské meno, ktoré používa chlapec.“

Draco prevrátil očami. „Blaise Zabini si tu spravil svoje vlastné meno, ale ty zjavne nie, keďže som nikdy nepočul o Dominicovi Cortezovi.“

„Som chrabromilský šiestak.“

„Aha, to to vysvetľuje. Po prvé, si chrabromilčan, takže to znamená, že si v podstate neviditeľný. Po druhé, si šiestak, čo ťa robí ešte viac neviditeľného v mojom všemocnom oku prefekta.“ Dominic znovu pokrčil nosom. Zdalo sa, akoby sa jeho nos chcel pokrčiť kedykoľvek, keď bol naštvaný, čo bolo pravdepodobne často, predpokladal Draco.

Draco sa uškrnul, otočil sa k Tučnej pani a povedal sebavedomo, „Heslo.“

Tučná pani pokrútila hlavou. „Prepáč, heslo sa zmenilo odvtedy, čo si tu bol naposledy.“

Dominic sa zaškeril. „Pozrime sa ako ti tvoja všemocnosť a prefektstvo pomôžu dostať sa z tohto malého problému.“

Draco sa na neho zamračil. „A ty tu budeš len tak stáť a pozerať sa ako sa trápim?“

„Takto to chodí v Chrabromile.“ Aj keď sa Dominic tváril ako z kameňa, v jeho hlase ste mohli počuť, že sa ide pretrhnúť od smiechu.

„Dobre,“ povedal Draco rezignovane. „Jednoducho tu strávim dobrých dvadsať minút a získam heslo. Harry Potter?“

„Nie.“

„Hermiona Grangerová? Mimochodom, som tu, aby som sa s ňou stretol, ak to spôsobí, že sa dvere otvoria.“

„Bez šance.“

„Ron Weasley?“

„Ale môžem ti povedať, že to nie je žiadne z hesiel, čo si skúšal naposledy,“ povedala Tučná pani ochotne.

„Nuž, trochu to pomáha,“ rozhutoval Draco a škrabkal sa na brade. „Slizolinský smraďoch?“

„Nie.“

„Malfoy je blbec?“

„Nie.“

„Jazva?“

„Nie.“

„Zjazvená tvár?“

„Nie.“

„Zjazvená hlava?“

„Nie je to nič príbuzné s jazvou.“

„Blesk?“

„Och, blízko. Toto bolo heslom predtým, než ho Lavender Brownová minulú noc zmenila.“

„Takže heslom je niečo, o čo sa zaujíma Lavender Brownová?“ spýtal sa Draco ľstivo. Dominic zastonal. Draco si všimol, že Dominicov nos teraz pracoval nadčas, aby udržal krok s jeho poťahovaním.

„Predpokladá sa, Melinda, že budeš chrániť chrabromilskú vežu a nie že budeš dávať malé nápovedy a v podstate ľudom prezrádzať heslo!“

„Ty sa voláš Melinda?“ spýtal sa Draco Tučnej pane, ktorá veľmi nevyzerala ako ‚Melinda‘.

Tučná pani sa vystrela. „Áno, volám sa Melinda, ale nikto okrem Dominica sa ma na to neobťažoval spýtať! Dokonca ani ten nevrlý chlapec, Percy Weasley, sa nespýtal!“

Draco v úžase hľadel na Dominica. „Máš nejakých priateľov?“

Dominic zafučal. „No, tuto Melinda je moja priateľka!“

„Nejakí iní?“

Dominic sa zamračil. „Nuž... nie naozaj...“

Draco sa zasmial. „Vedel som to!“

Dominic vytiahol svoj prútik a trasúco ním namieril na Draca.

„Pozri sa na to, si taký vystrašený z pomyslenia, že na mňa útočíš!“ posmieval sa Draco.

S-stupefy!“ vykríkol Dominic. Bohužiaľ, kúzlo bolo také slabé, že sa ledva dotklo Dracových šiat predtým, než lúč svetla zhasol a okamžite zmizol.

„Naozaj potrebuješ popracovať na svojich duelových schopnostiach,“ povedal Draco a teraz vyzeral byť znechutený. „Tvoje omračujúce kúzlo by pravdepodobne ani muchu nepremohlo!“

Dominicove hnedé vlasy boli stále viac a viac rozstrapatené od toho, ako sa triasol od zlosti. „Sklapni, Malfoy! Nevieš, o čom hovoríš! Jednoducho drž hubu!“ A s týmto z prútika Dominica Corteza vyletelo prvé silné kúzlo a pohltilo Dracovo telo do bubliny z dokonalo bieleho svetla.

Keď biele svetlo pominulo, Dominic si pretrel oči a uvedomil si detail, že ubudol jeden tlkot srdca. Bublina bola preč. A tiež Draco Malfoy.

- - -

Mandy vo svojej ruke dookola obracala malé strieborné presýpacie hodiny.

„Ak ste živené otcovým životom, potom s vašim zničením mu prinavrátim život... je tak?“ uvažovala. Posledných dvadsať minút stále dookola premýšľala nad touto otázkou. „Iba ak... nevysali ste už ockovi všetok život?“

Mandy sa zhlboka nadýchla a svojim prútikom namierila na presýpacie hodiny. „Ehm... Reducto?“ vyskúšala. Prúd modrého svetla zasiahol povrch hodín a okamžite sa odrazil.

Mandy vstala a zamračila sa. „Viem, že Voldemort na to použil každé divné trochu chrániace kúzlo, ktoré kedy poznal!“ vybuchla zlostne. „Myslím, že to jednoducho budem musieť spraviť muklovským spôsobom!“

Postavila malé presýpacie hodiny na zem, vyšplhala sa na policu, skočila dole a pristála priamo na hodinách.

Roztrieštené kúsky rozbitého skla zavŕzgali a Mandy sa uškrnula.

Keď pramienok hmoty pomaly vytekal z teraz už zničených presýpacích hodín, Mandy vytiahla svoj prútik a zvolala „Corpus aturna!“

Pramienok naďalej tiekol a Mandy zalapala po dychu, keď si uvedomila, že táto záležitosť bude vyžadovať čiernu mágiu. Čierna mágia voči čiernej mágii, spomenula si ironicky. Spojením každej samostatnej spomienky, ktoré mala na otca, vykríkla, „Everto Maximus!“

Kúzlo zasiahlo pramienok, ale ten naďalej vytekal smerom nahor.

Mandy hlasno zakliala a namierila svoj prútik na strop. „Heresco!

Toto kúzlo účinkovalo. Pramienok bol prilepený ku stropu, čo Mandy poskytlo čas navyše, aby si mohla spomenúť na viac kúziel, ktoré by mohla použiť na jeho zničenie.

O hodinu neskôr bola Mandy s rozumom v koncoch. „Grr!“ vykríkla zúfalo a hodila svoju topánku do pramienka.

Namiesto toho, aby ním prešla, sa jej topánka odrazila od pramienku a zasiahla Mandy do čela. Ale veľká hrča na Mandyinom čele nebola ničím v porovnaní s nápadom, čo sa jej rodil v hlave.

Ak sa topánka mohla odraziť, premýšľala Mandy, mohlo to znamenať, že by ostré predmety mohli prejsť a preniknúť cez to?

„Je iba jediný spôsob, ako to zistiť,“ zašepkala hlasno. Mandy si sňala svoju náušnicu a prikrčila sa na polici. Opatrne pichla do pramienka. Náušnica prešla cezeň a ona vydýchla vzduch, o ktorom ani netušila, že ho zadržiavala.

Počas dvoch nasledujúcich hodín Mandy dovtedy prepichovala pramienok, ktorý bol stále prilepený k stropu, až kým tam neostalo iba jedno miesto na vpichnutie. Aby si to uľahčila, premenila svoju náušnicu na veľkú ihlu.

Mandy si na chvíľu spravila prestávku a šúchala si ruku. „Prosím, vráť sa späť,“ zašepkala dole ležiacej neživej postave jej otca. „Prosím, vráť sa.“ A s tým Mandy prepichla poslednú zostávajúcu časť bystrohlavského horcruxu.

Znenazdania sa v kôlni rozvíril silný vietor a všade naokolo rozsieval nečistoty a prach. Mandy vykríkla, keď ju vietor strhol z police a ona spadla dole, do sveta temnoty.

- - -

 „Nuž, Albánsko bolo fiasko,“ zamrmlal Ron, keď spoločne sklesnuto vyšli zo Zakázaného lesa a zbadali žiariace svetlá Rokfortu.

„Od toho sprostého jednorožca, ktorý nás všetkých vystrašil na smrť, sme nezískali žiadnu informáciu“ dodala Hermiona ufrfľane.

„To isté ohľadom hadov,“ vložil sa Harry a silno sa mračil.

„Aspoň sa nám dnes podarilo zničiť medailón,“ povedal Ron.  Tento komentár neovplýval optimistickou náladou ako zvyčajne a tá bola nahradená nevrlou.

„Jasne, ale stále nemáme Nagini a Bystrohlavovej presýpacie hodiny,“ odsekla Hermiona popudivo, keď otvorila dvere do Veľkej siene. Niekoľko študentov zízalo na ich špinavé šaty a tváre, ale jeden výhražný pohľad smerom na nich ich rýchlo znovu prinavrátil k večeraniu.

„Prepáč, Harry, ale jednoducho neexistuje spôsob, aby si mohol Voldemorta poraziť, stále mu ostávajú dve telá!“ povedal Ron, nabral si celý tanier kuracích stehienok a prisunul si ho pred seba.

Harry skľúčene prikývol a urobil to isté s pečeným hovädzím.

Hermiona sa rozhodla pre tri vrchovatejšie lyžice pastierského koláča (Shepard’s Pie )

a dva veľké kopčeky zemiakovej kaše. „Ale nestrácaj nádej, ak by sme nejakou nepredvídateľnou zhodou šťastných okolností zistili, že všetky horcruxy sú zničené, mal by si dobrú šancu vyhrať.“

„Súboj je za dva dni,“ povedal Harry cynicky a upieral pohľad na Hermionu. „Dva. Dni.“

„Och, to viem. Preto som povedala zhodou šťastných okolností.“

Bez slova sa pustili do jedla, ak kým Ginny nevtrhla do Veľkej siene a zviezla sa vedľa Hermiony.

„Decká, počuli ste to?“ vykríkla vzrušene. „Mandy Brocklehurstová a Draco Malfoy sú od obeda nezvestní a ešte stále sa nevrátili!“ Pri tejto poznámke pri slizolinskom stole mnohým zabehlo a nasledovalo ho dusenie sa a nadávky.

Harry, Ron a Hermiona si vymenili ustarostené pohľady. „Uch-och,“ zamrmlala Hermiona. „To nemôže byť dobré.“

- - -

Mandy pomaly otvorila oči a zažmurkala. Bola v kôlni. Kôlňa. Kôlňa, stále dookola rozmýšľala. Keď sa rozpamätala, bolo to sprevádzané silnou bolesťou hlavy.

Mandy sa pomaly postavila a rýchlo sa zakvačila do police, aby sa podoprela. Potom si spomenula na svojho otca a otočila sa k nemu. Keď kontrolovala jeho telo, nohou omylom rozdrvila kúsok skla na zemi. Mandy sa poobzerala, klesla na kolená a pozbierala kúsky teraz už zničených presýpacích hodín.

Mandy pozrela späť na otca, ktorý bol teraz úplne definitívne mŕtvy a späť na presýpacie hodiny. S hlbokým nádychom sa zľahka usmiala a jasne povedala, „Reparo.“

Rozbité časti okamžite vyleteli a opravili sa. O niečo neskôr na jej ruke ležali scelené presýpacie hodiny. Mandy sa opäť  usmiala a zavesila retiazku otcovi na krk.

Keď sa Mandy postavila a otvorila dvere, znovu sa obzrela. Jedna osamotená slzička jej stiekla dolu tvárou a ona ju netrpezlivo zotrela.

„Zbohom, ocko.“

Mandy zavrela dvere a vzdychla si. Jedny dvere sú zavreté, premýšľala smutne, ale niekde inde sú pre mňa ďalšie otvorené.

Keď sa s tichým puk odmiestnila, kôlňu ožiarilo jemné strieborné svetlo a v pokojnom nočnom povetrí bolo počuť tupý zvuk zatvorenia truhly a zacvaknutie zámku.

- - -

Shepherd’s pie – takto vyzerá, resp. tento sa mi z netovej ponuky najviac páčil J : http://www.cookingforengineers.com/pics/640/DSC_8911_crop.jpg

A tu je slovenský recept: http://recepty.rodinka.sk/recept.ltc?ID=12536&k=6


21. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/21/Once_Upon_a_Hogwarts

 Pozor! Podarilo sa mi nájsť výpomoc na niekoľko kapitol. A keďže ich ešte niekoľko zostáva, je na vás, či túto pomoc oceníte tak, aby Miška preložila aj nejaké ďalšie. Je naozaj ťažké prekladať bez spätnej odozvy niečo, čo ste si sami nevybrali.



21.kapitola

Halloween bola fraška. Harry mohol prakticky cítiť to napätie vyžarujúce vo Veľkej sieni, keď zišiel dole na raňajky. Dokonca i očarované tekvice sa zdali, akoby niečo hovorili svojimi žiariacimi očami.

„Hej, Harry!“ zapišťal známy otravný hlas.

Harry sa zamračil. Dúfal som, že tohto roku neuvidím Colina Creeveyho tak často, pomyslel si trpko. Ale niektoré priania sa jednoducho nemôžu splniť.

„Ahoj Colin,“ odpovedal otupene a pozeral neprítomne do svojej ovsenej kaše. Colin si Harryho náladu nevšímal. „Môžem ťa odfotiť, Harry? Niečo ako na pamiatku, v prípade, že zomrieš?“

Harry trhol hlavou tak rýchlo, že by prisahal, že počul niečo vo svojom krku prasknúť. „Nechystám sa zajtra zomrieť! Prečo sa tým všetci zaoberajú?“ odsekol.

Colin pomaly cúval. „Uh... budem ehm... teraz pôjdem... myslím... maj sa, Harry!“ A s ďalším vystrašeným pohľadom na Harryho Colin utiekol z Veľkej siene.

Harry vzdychol, zodvihol kus hrianky a bezmyšlienkovo ju začal drobiť. „Prečo je môj život taký mizerný?

„Pretože si si ho mizerným urobil svojou hlúpou jazvou,“ ozvalo sa zozadu miernym nosovým hlasom.

„Theo,“ pozdravil Harry.

„Harry,“ odvetil Theo. „Nadšený zo zajtrajšej bitky? Počkaj, nad čím to uvažujem?“ Theo sa zasmial sarkasticky. „Samozrejme, že nie. Buď zabiješ, alebo budeš zabitý.“

Harry prevrátil očami. „Nemáš ani tušenia koľko ľudí mi to dnes povedalo.

„Vlastne viem. Doteraz päť,“ riekol Theo ochotne. Na Harryho prekvapený pohľad vysvetlil, „ja mám oči všade.“

„Áno, všade, len na tvári nie.“ zamrmlal Harry.

„Pardón? Začul som práve ako veľký a mocný chrabromilčan Harry Potter práve predviedol že má chrbtovú kosť hada?“ Zvolal Theo.

 „Hadi nemajú chrbtovú kosť,“ skočila im Hermiona do reči, keď si sadala vedľa Harryho. „Sú to bezstavovce.“

„Nepodstatné, Miona,“ pripojila sa i Mandy, keď sa naťahovala za džemom. Ostatní na ňu zízali.

„Čo?“ zaprotestovala Mandy. „Iba som si prišla po broskyňový džem, nie som duch alebo niečo také. Počkajte, som?“ rýchlo sa pozrela dole. „Nie, nie som. Tak to vyklopte. Čo vás tak zaujalo na mojej tvári?“

„Kde si bola včera, Mandy?“ opýtala sa Hermiona. „Chýbala si celé popoludnie i večeru!“

„Myslím, že vy dvaja viete, kde som bola,“ povedala Mandy a pozrela na Harryho a Hermionu.

„Počkaj, myslíš tú vec o tej veci?“ opýtala sa Hermiona vzrušene.

„Ahá, tá vec!“ vykríkol Harry.

Theo sa na nich striedavo pozeral. „Čo je to za vec?“

„No tá vec,“ povedala mu Hermiona neprítomne, predtým, ako sa obrátila k Mandy. „Takže, myslíš, že tá vec je tá vec, čo sme snažili zničiť, ale ty si prvá zničila tú vec a už je po tej veci, akože navždy?“

„Čo je tá vec?“ zafňukal za ňou Theo.

„Áno, tá vec je už navždy preč. Už ju viac v živote neuvidíte.“ Zopakovala Mandy šťastne. V tom jej tvár stmavla. „Nanešťastie, tá vec neprebudila ďalšiu vec, takže obe veci sú nadobro preč.“

„Čo je tá vec?“ zajačal Theo nahnevane.

„Ahojte, všetci,“ povedal Ron veselo, keď sa usadil a natiahol sa za praženicou. „Krásny deň, že?“ Harry zašomral niečo nesúvislé a vyprázdnil nad svojou hriankou koreničku. „O čom ste ľudkovia hovorili?“

„O tej veci,“ povedala Hermiona a Ronova tvár sa rozjasnila.

„Už je tá vec preč?“ spýtal sa vzrušene, jedlo letelo všade naokolo.

„Fuj,“ riekla Hermiona. „Fuj.“

„Len tak ďalej, však čo? Nezahrňujte ma do svojho rozhovoru, zabudnite na všetko, čo som pre vás urobil,“ zamumral Theo v tú istú dobu a odkráčal k slizolinskému stolu.

Mandy sa naňho pozrela. „Čo má za problém?“

Ron pokrčil plecami a natiahol sa za palacinkami. „Pravdepodobne trpí nejakým druhom chorobnej posadnutosti mať všetko pod kontrolou.“

OoOoOoOoOoO

Draco bol mokrý. Dracovi sa cítil nepohodlne. Draco bol hladný. A čo bolo najhoršie, Dracove vlasy boli strapaté. Vážne strapaté.

Ak ste si to všetko zhrnuli, Draco nebol šťastný človek.

Samozrejme, neboli by ste veľmi šťastný, keby ste práve plávali vo vode, ktorá sa tiahla až do nekonečna.

Nie, boli by ste nasraný, čo bolo práve to, čo Draco teraz cítil.

„Dominik Cortes, za toto mi draho zaplatíš!“ Zakričal a pohrozil päsťou kačici, ktorá popri ňom plávala a šťastne kvákala.

OOoOoOoOoOoOo

Pansy vstúpila so slizolinskej spoločenskej miestnosti a hneď zakopla o plyšové zvieratko.

„Fuj,“ zahundrala keď sa posadila a potriasla hlavou.

„Chceš vysvetliť, prečo si na dlážke, Pans?“ spýtal sa Morag nakláňajúc sa impozantne nad Pansy.

„Niekto nechal svoju plyšovú somarinu na zemi a ja som o to zakopla.

Morag očervenel. „Možno by som vedel komu patrí tá ehm... plyšová somarina.“

„Óh, Skutočne? Komu?“

„Je to ehm... nuž, môže to byť celkom šokujúce... ale, ehm... je moja,“ Morag zašepkal. „Ale nechcel som si ju nechať, chcel som ju niekomu dať!“ doplnil rýchlo.

Pansy naňho neveriacky civela. „Nuž, skutočne dúfam, že ju ideš dať nejakému dievčaťu.“

„Ver mi, ja nie som gay.“

„Čuduj sa svete, to som si myslela sedem rokov,“ zamumlala Pansy potichu a Morag si začal robiť úlohy.

„Hej! Počul som to!“

„Dobre, preto máš predsa uši,“ uškrnula sa Pansy a vytiahla si pero a pergamen. Morag sa zamračil.

„Hej, nemyslím si, že by profesor Jocular zadal, „vaše úplne prvé sexuálne zážitky,“ v skutočnosti to bolo, „výhody čarovania nedominantnou rukou a s tým súvisiace prežitky,“ oplatil jej to a Pansyina tvár mierne sčervenala.

Hej, ja si aspoň nemyslím, že keď profesor Jocular hovorí: „S chuťou do toho, pol je hotovo,“ že nás tým nabáda k nemravnostiam.

„To bolo úbohé, Morag, dokonca i na teba, vážne i na teba.“

Morag sa pokrčil ramenami impozantným spôsobom a vrátil sa ku svojej úlohe. Nevšimol si fľaštičku atramentu vznášajúcu sa nad jeho hlavou a uškŕňajúcu sa Pansy za jeho chrbtom.

ŠPLECH!

OoOoOoOoOoO

„Poviete mi vôbec, kde idete a čo je to vlastne tá vec?“ Theo sa mračil, keď sa zjavil za Ronom a prinútil jeho, Harry a Hermionu podskočiť dobrých sedem stôp vysoko.

„Ako si sa tu, dofrasa, dostal?“ skríkol Ron. Theo pokrčil ramenami.

 „Nebolo to práve najľahšie, ale ako viete, dokonca i portréty prijímajú úplatky.“

„A cena Tučnej panej bola...?“ Spýtala sa Hermiona so zdvihnutým obočím.

„Má zajtra rande s jedným slizilinským potrétom. Jamen Henley, posledný Lord Sheridan z Cornwallu, aby som bol presný.“

Harry sa pozrel s obavami. „Skoro sa bojím spýtať, ale ako si to zariadil?“

Theo pokrčil nosom „Nuž...“

„Óh, vyzeráš ako zajačik!“ zapišťala Parvati Patilová, keď prechádzala naokolo s Levander Brownovou, ktorá žmurkala na Rona.

Theo vypadal naštvane. „Prepáčte, ale slizolinčania neoceňujú, keď ich porovnávajú s lesnou faunou!“

„Óh, a teraz vyzeráš ako jedna z tých fľakatých sov!“ vykríkla Parvati so širokým úsmevom. „Nevedela som, že si taký talentovaný!“

Theove nohy začali o podlahu vydupávať tichú salsa melódiu.

„Vlastne, hranie je jednou z mojich predností,“ odpovedal. „Nepochybne rovnako, ako aj moja skromnosť.“

Parvati sa zasmiala. „A si aj vtipný! Nezájdeme niekedy na drink?“

Theo sa nad tým zamyslel. „Iste, prečo nie? Nie je to tak, ako keby si ty bola intrigujúca klebetnica, ktorá náhodou ide na schôdzku so slizkou slizolinskou zmijou.“ (pp: slimy Slytherin snakes)

„Aliterácia,“ riekla Hermiona znudeným tónom.

Parvati práve niečo písala do svojho diára, ktorý podozrivo pripomínal kus niečoho očarovaného, vyvoňaného a zabaleného v ružovom pergamene. „Tak potom v sobotu?“

Theo pokrčil plecami. „Iste.“

Parvati sa usmiala. „Výborne. Myslím, že by ste ani neverili, aký bol Dean Thomas impertinentný a odmietol ma sprevádzať do Rokvillu.“

„Ja neverím, že poznáš slovo 'impertinencia',“ zamumrala si Hermiona popod nos.

„Koho vlastne zaujíma, že má priateľku?“ Parvati prevrátila očami. „Nie je to, ako keby si bol zasnúbený alebo niečo také!“

„Nie je to, ako keby si bola Američanka alebo niečo také, ale rozhodne tak hovoríš,“ dodala Hermiona tlmene.

Keď Parvati a Levander opustili miestnosť, Theo sa opäť obrátil na Harryho, Rona a Hermionu.

„Tak poviete mi konečne, čo je to tá vec?“

„Nie,“ odsekol Harry. „Neveríme tvojej slizolinskej dôveryhodnosti... teda, ak nejakú vôbec máš.

„To som si istý, že neveríte,“ zamumral Theo. Hermiona a Ron súhlasne prikývli.

„Hoci sme nesmierne radi, že si nás prišiel pozrieť, myslím, že by si už mal ísť,“ povedal Ron. Theo sa naňho podivne pozrel.

„Prečo?“

„Pretože ty si.. ty!“ vyprskol Ron

„No dobre, to je niečo, čo som už rozhodne predtým počul, ale nikdy správne nepochopil.“ Odsekol Theo sarkasticky.

„Nie, myslíme tým, že si slizolinčan. My sme chrabromilčania,“

Vysvetľovala Hermiona trpezlivo. „Vy ste hady, my levy. Vy ste zelení, my červení. Vy ste mazaní, my odvážni. Vy máte známych vodcov ako Voldemort, zatiaľ čo my máme Dumbledora. “

„Dumbledore sa nepočíta, Miona,“ pripomenul jej Ron. „Tí, čo sú mŕtvi, sa nepočítajú ako známi čarodejníci či čarodejky.“

„Aha, tak potom máme Harryho.“

„Ani ja sa nepočítam, pretože očividne zajtra zomriem,“ zahundral Harry.

„No, nebude ťa toto malé vyhlásenie mrzieť veď vieš kde, ak sa zajtra ukáže, že nezomrieš a namiesto toho prežiješ, ale to čo si povedal Osudu, spôsobí, že zomrieš,“ veselo odpovedal Theo.

Hermiona sa otočila. „Harry sa už starosťami privádza do čerstvo vykopaného hrobu, Theo. Nemohol by si prosím aspoň minútu prestať s rečami, ako zomrie?“ odsekla.

„Aha, takže slečna „vlasy alá krovie“ vyťahuje pazúriky- mimochodom, ako to ide so všehodžúsom?“ Theo sa uškrnul a triumfálne pozoroval, ako Hermione líca očerveneli. „Už si to vzdala, Grangerová, keď je teraz Malfoy preč?“

Hermiona zalapala po dychu. „Ale nie, na Draca som už úplne zabudla!“ vykríkla. „Harry, choď, a... no vieš... myslieť si niečo pekné o našej budúcnosti, Ron, ty... choď niečo zjesť! Musím teraz odísť! Musím ísť do knižnice!“

„Vieš, roky som sa zaujímal, či nemáš nedovolený pomer s Madam Pinceovou,“ poznamenal Theo. Harry a Ron zhíkli. „Čo je? Chorým a zvráteným spôsobom to dáva zmysel.“

„Hermione sa páči Malfoy, Theo,“ odpovedal Ron, aj keď trochu váhavo. „Nie je lesba.“

„Hej, ale ja som nikdy nepovedal, že je.“

„Môj život je tak mizerný,“ riekol tichý hlas za nimi a skrkval kus pergamenu. Harry sa prudko otočil a zaútočil na to dieťa.

 

„Tvoj život je mizerný?“ vypľul Harry. „Tvoj život je mizerný? Nuž, ale ty nebudeš zajtra nútený zabiť, alebo byť zabitý, no nie? Nebol si nútený vyrásť tak rýchlo, že nemáš absolútne žiadnu potuchu, čo je to nevinný život, či nie? Tvoj život nie je tak mizerný, že chodíš s jazvou a počúvaš o tom kecy. Tvoj život nie je život, ktorý bol prakticky v deň tvojho narodia vrytý do kameňa. Tvoj život nie je v skutočnosti kus h...!“

„Harry, prestať,“ prerušil ho Ron náhlivo. „Rozplačeš ho.“

Za jeho chrbtom mu Theo fandil.

„Páni! Do toho, Potter! Choď a vytrieskaj z toho decka dušu!“

Ron vrhol na Thea pohľad, ktorým sa podivne podobal na Hermionu. „Theo, mohol by si sa láskavo vrátiť do vašej spoločenskej miestnosti a otravovať ľudí tam?“

„Fajn, fajn, spoznám, keď ma niekde nechcú.“ Odpovedal Theo a zdvihol ruky na znamenie kapitulácie. „Vidíme sa, chrabromilčania.“

Ako Theo otváral dvere, zrazil sa s čiernovlasým chlapcom.

„Óh nie, nie opäť!“ hlas Dominika Cortesa zastonal, keď sa snažil vyslobodiť od Thea, ktorý bol momentálne v dosť pomliaždenom stave.

OoOoOoOoO

„Chceli ste ma vidieť, profesor?“

Profesor de Vellofides vzhliadol a posunul si okuliare. „Áno, áno, vstúp, Harry. Sadni si, sadni si. Urob si pohodlie.“

„Takže,“ de Vellofides sa opäť oprel o svoje kreslo. „Harry, myslím, že je tu niečo, čo by si mal vedieť o Voldemortovi a jeho horcruxoch (viteáloch).“

Harry sa dychtivo naklonil dopredu.

„Predpokladám, že už vieš, že Lord Voldemort má šesť Horcruxov, profesor Dumbledore ma informoval o šiestich, pred jeho... odchodom. Čo ale nevieš´, je to, že had Nagini je už zničený, takže ostáva päť Horcruxov. Zničil si tých päť?“

„Nuž, ja som nezničil všetkých päť, niektorí moji priatelia pomohli...“ zamumral Harry.

Profesor de Vellofides sa usmial. „To je to, čomu Lord Voldemort nikdy neporozumie: tímová práca. Vždy robil všetko sám  a skoro nikdy nezveril nič Smrťožrútom, s výnimkou zbytočných tretiek.“

Profesor de Vellofides zamiešal niektoré papiere, ktoré mal na stole a pozrel Harrymu do očí. „Zajtra, touto dobou, budeš ty a Lord Voldemort bojovať zo všetkých síl a so všetkou mocou. Žiadne životy navyše. Hra už je konečne fér, Harry.“

De Vellofidesove oči sa zrazu zaleskli. „Nie som si istý, či to vieš Harry, ale bol som vo Fénixovom Ráde. Bojoval som po boku tvojich rodičov, po boku Remusa Lupina, po boku Divookého Moodyho a po boku mnohých iných, ktorých by si mohol poznať. Bol som ich priateľ, Harry. Bol som ich priateľ.“

„Viem to,“ riekol Harry smutne a zavrtel sa na stoličke. Niečo na kancelárií profesora Vellofidesa ho znepokojovalo. Ako vždy sa mu tu zdalo, že ho pozorujú oči navyše.

„Harry, nemôžeš prehrať túto bitku. Nemôžeš prehrať túto bitku, pretože by si sa tým vzdal všetkého, pre čo ostatní zomreli. Musíš zastaviť Voldemorta.“

Harry zachmúrene prikývol, jeho ústa boli ako tenká čiara.

„Pamätaj, že už neostali žiadne horcruxy, takže s Voldemortom máš šancu.  Nepremrhaj túto príležitosť. Môže byť tvojou poslednou.“

Harry sa strnulo postavil. „Rozumiem, pane.“

„Prajem príjemný deň, pán Potter, a pamätajte, veci sa dosahujú lepšie, keď máme šťastie na svojej strane,“ de Vellofides žmurkol na Harryho a jemu sa podarilo slabo usmiať, keď sa vypotácal z jeho kancelárie.

OoOoOoOoO

Hermiona zúfalo obracala stránkami „Magické spôsoby dopravy a Iné“, zúfalo hľadala vysvetlenie, prečo Draco zmizol. Nahlas zakliala, keď sa dostala až na koniec.

Ernie Macmillan vzhliadol z miesta, kde sedel. „Môžeš sa prosím utíšiť? Snažím sa študovať na OVCE!“

Hermiona prevrátila očami a vyrazila von z knižnice. Nie, neprizná si fakt, že knižnica ju zradila, ona sa tak skoro nevzdá. Keď sa dostala pred portrét Tučnej dámy, niekto vyšiel a čelom sa zrazil s Hermionou.

Pár hnedých očí bolo posledné, čo videla Hermiona predtým, ako upadla omráčená na zem.

„Au,“ Hermiona zamumrala. „Au.“

Tučná lady sa zhora zachichotala. „Stáva sa to čoraz častejšie a častejšie, ehm, Dominik? Možno že ti príroda dáva najavo, že si bisexuál!“

„Držte hubu,“ zahundral Dominik Cortes a zaprel sa o podlahu, aby sa zodvihol.

Nanešťastie, podlaha sa ukázala byť vlastne Hermionina hruď.

„AÚÚÚÚÚÚÚÚÚ! Ty úchylák! Zlez zo mňa, som prefektka a môžem tvojej fakulte strhnúť tisíc bodov, dokonca aj keď si z Chrabromilu! Preč odo mňa, ÚCHYL!

OoOoOoOoO

Harry bol pri jazere s Lunou, keď sa to stalo. Plné hlavy depresie a pochmúrne výrazy na ich tvárach situácií tiež moc nepomohli.

„Si si tým istá?“ opýtal sa jej predtým, ako sa to stalo.

„Som o tom presvedčená,“ odvetila ponuro Luna, niekoľko emócií prebehlo je tvárou. Výraz dievčatka bol preč, nahradený tvrdosťou, ktorú by si nikto nevedel predstaviť. „Som si absolútne istá, že de Vellofides klame.“

Ticho, ktoré nasledovalo, bolo zrazu prerušené.

„Pozri!“ zakričala Luna a ukazovala smerom na Zakázaný les.

 

Viac ako sto postáv v tmavom vychádzalo z lesa. Týčiac sa nad nimi, nasledovali obri. Keď Harry zacítil mrazenie po chrbte, vzhliadol a uvidel dementorov vznášať sa pomaly nad lesom.

„Choď do hradu a povedz každému z tvojho ročníka a každému, kto by chcel pomôcť, nech trikrát prejdú okolo bledej steny naproti tapisérií Barnabasa Barmyho na siedmom poschodí a myslia pri tom na 'vhodné miesto na nábor',“ zašepkal horúčkovito Lune a rozbehol sa ku hradu. „Potrebujeme posily.“

OoOoOoOoOoOoOoO

Po celom zámku ľudia utekali všetkými smermi. Chaos bol všade

Keď rôznorodá skupina siedmakov, šiestakov, piatakov a dokonca i štvrtákov prišla rýchlo do Núdzovej miestnosti, Harry sa zhlboka nadýchol pozrel von oknom ktoré Hermiona vyčarila a ktoré zmizlo pre ľudí, čo nakúkali dnu, ale .nie pre ľudí, ktorí vykúkali von.

To, čo videl, ho naozaj vydesilo.

To bola bitka. Nie ako ten pseudoboj v Rokville, toto bolo skutočné. Voldemort a jeho spojenci prichádzali a vyzerali byť pripravení na boj. Len čistý počet Voldemortových vojakov Harryho šokoval. Bolo ich tak veľa...

Harry sa opäť zhlboka nadýchol a vytiahol prútik. Tentoraz vedel čo treba urobiť.

Harry  sa rýchlo pozrel na Hermionu a Rona organizujúcich študentov do línií.

„Idem von,“ oznámil ticho a miestnosť okamžite stíchla.

„Nie! Harry, nemôžeš!“ kričala Ginny. „Zabijú ťa!“

Harry sa k nej otočil. „Nie. To je to, čo musím urobiť. To je to, čo musíme urobiť, musíme bojovať a brániť Rokfort. Je to niečo, čo by sa stalo skôr či neskôr.“

„A ak si Voldemort myslí, že budeme stáť stranou a sledovať ničenie Rokfortu, nuž, má potom sakra veľký problém, pretože my sa nevzdáme bez boja.“


22. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/22/Once_Upon_a_Hogwarts



22. kapitola

Rokfort sa zmenil na krvavý chaos. Kúzla a kliatby lietali naokolo, krv bola rozstreknutá všade a hlavne tam, kde na zem dopadli bezduché telá.

Ron zakopol o telo a hlasno zanadával, keď si uvedomil, že to bol Colin Creevey.

“Hermiona,” zavolal, keď zahliadol mihnúť sa pri ňom husté hnedé vlasy. Hermiona sa otočila a rýchlo sa zohla, aby sa vyhla kliatbe Imperius.

„Videl si tu niekde Harryho?“ Zakričala na Rona cez hluk z bojového poľa.

„Nie!“ zaziapal nazad. „Naposledy som ho videl pri metlobalovom ihrisku!“

„Tam je Voldemort!“ skríkla Hermiona. „Musíme mu pomôcť!“

„Nemyslím si,“ posmieval sa známy hlas. „Je to Potterov boj, a žiadna humusáčka alebo Lasičiak sa do toho nebude miešať.“

Ron sa zamračil na Luciusa Malfoya. „Tvoj Pán zla môže pracovať sám, ale Harry má priateľov, ktorá sa o neho postarajú.“

„Niektorí ľudia sa spoliehajú na pomoc zvonka, ale Pán zla pracuje sám,“ odsekol mu Lucius späť.

Hermiona prevrátila očami. „Okej, je nám to jedno, tak sa nám prac z cesty! Stupefy!“

Protego!“ hravo zablokoval Lucius kúzlo. „Nemyslím si, že by to bolo až také ľahké, slečna Grangerová.“

„Nie, ak urobím toto,“ zavrčal Ron a udrel Luciusa do žalúdka tak tvrdo, ako len mohol. Malfoy sa zosunul k zemi a rukami sa držal za žalúdok. Ron ho rýchlo znehybnil. „Toto ti dlžím od tretieho ročníka. Tá sadla dobre.“

Hermiona sa usmiala a rozhliadla s úzkosťou. „No tak, poďme nájsť Harryho. “

OoOoOoOoO

Draco sa rozhliadol po bažinatom okolí a vzdychol si. Toto bude posledná chvíľa môjho života, uvažoval pesimisticky.

Hlasné prasknutie v lese  ho prekvapilo. „Kto je tam?“  zvolal Draco a snažil sa zostať pokojným.

„Nikto,“ odvetil chlapčenský hlas. „Óh, sakra,“ Dominik Cortes zamumral a vyšiel z krovia.

„Ty!“ skríkol Draco. „Poslal si ma sem! Dostaň ma späť na Rokfort!“

„Preto som tu prišiel,“ odsekol Dominika brodil sa vlhkým močariskom.  „Nanešťastie, táto... tekutina to sťažuje.“

„Jasné, môžeme tu byť až do skonania sveta. Hej, prečo si nepožičiaš trochu času od Pána času?“ zavrčal Draco sarkasticky.

Dominik sa pozrel na Draca. „Chceš sa odtiaľto dostať alebo čo?“

„Súdiac podľa toho, ako sa veci vyvíjajú, volím možnosť 'alebo čo',“ zamumral Draco cynicky.

“Hej, ja som to počul!”

“No, povedal som to nahlas!” zakričal Draco. “A teraz ma odtiaľto dostaň, než ťa začarujem tak, že z teba ostanú len kúsočky, ktoré potom podpálim.”

Dominik prevrátil očami. „Akoby si to nepovedal už milión krát predtým.“ Ale zazrel vražedný pohľad na Dracovej tvári a rýchlo dodal. „V poriadku, v poriadku, už idem. Nezlom si necht.“

“Neskoro,” zahundral Draco a túžobne sa pozrel na svoju ruku.

“Príliš neskoro.”

OoOoOoOoOoO

Harry bežal k metlobalovému ihrisku tak rýchlo, ako to len šlo, keď začul za sebou výkrik.

Luna, pomyslel si chmúrne. Padol ďalší.

Seamus bol v bezvedomí. Dean bol znehybnený. Hannah Abbottová a Justin Finch-Fletchey si obaja zvierali zranenia a Terry Boot celkom neúctivo nadával nad zlomeným členkom.

Celkovo šiesti mimo hru.

OoOoOoOoO

Pansy Parkisonová a Mandy Brocklehustová boli v obkľúčení na zráze na východnom okraji Rokfortu.

Nemohli utiecť, nemohli sa premiestniť preč, nemohli sa skryť.

Musíte obetovať všetko, ak chcete vyhrať vojnu, pomyslela si Mandy trpko. Jej oči sa stretli s Pansyinými a zdieľali pohľad plný porozumenia.

Mandy sťažka prehltla a vytiahla svoj prútik. Kútikom oka videla Pansy, ktorá urobila to isté.

Detritus!“

Keď hora skál spadla na šesť Smrťožrútov a ich samotné, Mandy zašepkala tichú modlitbu a dúfala, že tieto slová nie sú jej posledné.

Osem mimo hru.

OoOoOoOoO

Oči Susan Bonesovej sa rozšírili, keď sa z ničoho nič zjavil Ernie Macmillan a strhol ju na zem.

Smrťožrút zamieril smerom k nim a Susan sa podarilo slabé, „Protego.“

„Choď,“ zašepkal Ernie Susan. „Zachráň sa.“

Susan vydesená k smrti prikývla a stratila sa v lese. Pokukovala z krovia a videla smrťožrúta mieriaceho prútikom na Ernieho. Susan zavrela oči, keď tmavo modré svetlo zaplnilo priestor.

Deväť mimo hru.

OoOoOoOoO

„Si si istý, že ma chceš zabiť?“ opýtal sa Antony Goldstein Smrťožrúta, ktorý mal prútik na jeho krku. Smrťožrút prikývol a pristrčil koniec prútika bližšie.

„Au! Pozor na ohryzok, prosím!“

„Chystám sa ťa zabiť!“

Anthony zdvihol obočie. „Dobre, túto vetu som predtým ešte nepočul.“

„Chystám sa ťa zabiť,“ zopakoval Smrťožrút.

„Bez komentára.“

OoOoOoOoO

„Máte rád.... čiernu?“ spýtal sa Blaise Zabini smrťožrúta, ktorý ho pomaly sunul k okraju zrázu. „Zdá sa, že jej nosíte priveľa. Mohol by som navrhnúť zimozeleň?“

„Zimozeleň nemusím,“ zavrčal smrťožrút.

„Hej, chlape,“ začal Blaise. Smrťožrút sa naňho zamračil. „Myslel som, hej, uhm, madam. Piánko. Nie je nič zlé na tom nosiť zimozeleň, bol by to pre vás perfektný odtieň.“

„Zimozeleň nemusím,“ zopakovala očividne žena smrťožrútka.

„A čo tak levanduľová?“

„Nenosím pastelové farby. Nosím čiernu, veľmi tmavé odtiene sépie a odtiene extrémne spáleného dreveného uhlia.“

„Zaujímavé. Už ste zvažovali námornícke prúžky?“

Smrťožrútka si povzdychla a sklonila prútik. „Pozri, chlapče, ak sa chceš priznať, že si gay, urob to hneď, predtým, ako ťa zabijem.“

Blaise ňu vyvalil oči. „... nie som gay.“

„Napodiv sa zdá, že si,“ odpovedala smrťožrútka s trochu sadistickým úškľabkom.

OoOoOoOoOoO

„Svätá dobrota tancujúca dole námestím na kekse pokrytom mäkkou salámou," vydýchla Ginny Weaslyová. Harry sa na ňu spýtavo pozrel. “Keď žiješ s Ronom, svet sa krúti iba okolo jedla,” vysvetlila.

Harry prikývol, aj keď trochu skepticky.

„Toto miesto je v pohode,“ pokračovala Ginny, „Je to ako raj pre všetky magické bytosti.“

„Ginn,“ začal Harry. „Takto vyzerá metlobalové ihrisko každú noc.“

„Je to kúzelné.“

„Okej,“ súhlasil Harry. „Teraz už konečne chceš začať hľadať muža, ktorý ma prenasleduje sedem rokov?“

„To nebude nutné!“ zadunel zhora hlas. „Lord Voldemort práve  prichádza.“

„To je tak lacné,“ zamumrala Ginny.

„Ako zo sekáča,“ doplnil Harry. „Super lacné.“

OoOoOoOoOoO

„Takže vlastne obľubujete varenie lahôdok a plávanie so žralokmi?“ spýtal sa Blaise na ujasnenie. Smrťožrútka vedľa neho, menom Charlene, prikývla.

„Žraloky sú vlastne celkom priateľské potom, čo im vnútite upokojujúci elixír a sú to veľmi dobrí morskí navigátori. Vždy som mala rada dobré jedlo a ešte viac variť ho.“ Zopakovala.

Blaise pokrútil hlavou.„Naučil som s od vás viac, ako od všetkých mojich priateľov dokopy.“

„Tvoji priatelia nie sú inteligentní?“

„To veru nie sú.“

Charlene sa usmiala. „Vrana k vrane sadá.“

„Hej!“

Blaise si všimol, ako Charlene skontrolovala svoje hodinky. „Hej, kde si to vzala? Nie je to muklovská vecička?“

„Ukradnuté nejakému muklorodenému v Priečnej uličke,“ riekla Charlene nedbalo. „Bolo to ako brať cukrík dieťaťu.“

Chvíľu boli ticho, keď Blaise náhle povedal, „Všetci smrťožrúti nie sú až tak zlí, všakže? Myslím, že ak ich je viac ako ty, nemôžu byť iba samé vykorisťovanie-plienenie-vypaľovanie ľudí.“

„Niektorí z nás sú takí. Niektorí nie,“ dokončila Charlene ticho. „Je to zvláštne, ale len extrémne zlých smrťožrútov si ľudia pamätajú, ale tí v podstate správni upadnú do zabudnutia. Taký je život. Nikdy nezabudneš na zlé veci, kým dobré veci nevydržia.

Blaise sa posadil. „Daj mi na chvíľu tvoje hodinky,“ povedal odrazu.

Charlene si všimla, že natrčil uši podobne ako pes.

Blaise otáčal hodinkami znovu a znovu. Potichu mrmlal zmätok krátkych slov, ktoré Charlene nedávali absolútne žiadny zmysel.

Napokon to vzdal a vrátil hodinky Charlene. „Bez Mandynho výskumu je to k ničomu,“ zastonal.

„Kto je Mandy?“ spýtala sa Charlene.

„Ona je... nuž, predpokladám, že moje dievča,“ odpovedal Blaise neprítomne. „Minulý rok robila hlavnú časť výskumu fungovania muklovskej elektroniky v čarodejníckom svete a ja skutočne práve teraz potrebujem jej poznámky, pretože som práve objavil zadné dvierka, ako obísť to, že muklovské zariadenia nefungujú správne v magických oblastiach.“

„To je zaujímavé,“ riekla Charlene, hrala si so svojimi hodinkami a obracala ich. „Nazveš to Čarodejnícky rozhlas? Pretože si myslím, že som už niečo také...“

„Ak Mandy a ja niečo také objavíme, pravdepodobne z toho urobíme pobočku Čarodejníckeho rozhlasu,“ rozhodol Blaise. „Buď to, alebo 'Eco Market 2000'.“

„Život nám poskytuje nečakané možnosti,“ riekla zrazu Charlene. „Myslím, že to ty budeš objavovať s Mandy a všetci tvoji priatelia vyrastú a budú robiť niečo zmysluplné, ale čo budem robiť ja? Na mňa sa bude spomínať ako na zblúdilého smrťožrúta, ktorý si ani neurobil meno v histórií a pôjde do Azkabanu.“

Blaise prevrátil očami. „Jasné, akoby sa to malo stať. Niektorí ľudia si vyberú zlú cestu životom. Len sa potrebuješ dostať späť na tú správnu cestu.“

Charlene si vzdychla. „ALEBO ťa môžem zabiť a urobiť si meno tu priamo tu a teraz.“

„Okej.“

„Okej.“

„...“

„Nuž, som si skoro istý, že nie som mŕtvy.“

„Viem.“

„Viem.“

„Viem.“

„Viem.“

„V...- oh, drž hubu!“

OoOoOoOoO

„Lord Voldemort je skvelý vo všetkých oblastiach!“ zahučal vyššie spomenutý Lord Voldemort. „Zabije ťa, óh-Tak-Úžasný-Chlapec-Ktorý-Prežil!“

„Vieš, nemyslím, že som už predtým tento jeden počul,“ povedal Harry Ginny sarkasticky, predtým ako vytiahol svoj prútik. „Tak do toho, Tom!“

„Tak do toho, Potter!“

„Uhm...“ zahundrala Ginny. „Blázni.“

Voldemort bežal dole schodmi metlobalovej tribúny, zakopol o lem svojho rúcha a nadával pri tom veľmi hlasno a názorne. Nakoniec pristál veľmi bolestivo na zemi.

„Prekliaty metlobal! Nikdy som ťa nemal rád!“ zavrčal, vyskočil na nohy a oprášil si hábit.

„Gin, myslím, že by si sa mala držať ďalej,“ zamumral Harry. „Zraníš sa.“

„Čože?“ vykríkla Ginny a mlátila rukami ako kačica. „Ako môžeš byť tak krutý a nechať ma samú v noci, aby som uvažovala, či si živý alebo mŕtvy, Harry James Potter? Ako len môžeš, Harry James Potter? Ako len môžeš?“

„Nuž, ak chceš zomrieť, tak mi to nevadí,“ vyriekol Harry.

„Hej!“ zvolala Ginny. „Všetky tajomstvá života sú riešené po smrti a ja chcem odpovede!“

Voldemortove oči preskakovali z jedného na druhého. „Dosť!“ zajačal. „Ja sa tu práve teraz pokúšam niekoho zabiť a vy sa mi staviate do cesty. Nemôžem aspoň jeden deň dostať to, čo chcem?“ zabedákal.

Harry a Ginny pozreli na bezmocného Voldemorta, ktorý klesol na kolená a teraz dramaticky fňukal do svojho habitu.

„Zabi ho,“ zašepkala Ginny kútikom úst. „Zabi ho teraz.“

„Nemôžem! Bolo by to veľmi nefér, odkedy sú šance v môj prospech.“ Zaprotestoval Harry.

„Óh, prestaň byť galantný a už to konečne urob!“ zvolala. „Pravdepodobne sa ti už nikdy nedostane takejto šance, tak sa jej chyť a skonči to s ním!“

„JA PROSTE NEMŌŽEM!“ skríkol Harry. „Aj keď je to muž... muž-had... hado-muž... čokoľvek..., ktorý zničil celý môj život. Nemôžem ho zabiť, keď je na tom takto! Zaslúži si spravodlivý boj a to je aj to, čo dostane!“

„Ale Harry,“ zakvičala Ginny. “Môžeš ho teraz zabiť podvodom, alebo môžeš pokúšať osud spravodlivým bojom!“

„Hej, a vieš čo? Toto je moje rozhodnutie. Ja si pekne počkám, kým sa neprestane hnať na kráľovnú drámy...“ Voldemort zavzlykal ešte viac... „a dá sa dokopy, pretože tak to bude spravodlivý boj!“

„Takže budeš iba čakať, dokým tá fontána neprestane?“

„Presne.“

„Fajn. Buď si hlúpym intelektuálom, je mi to jedno.“

„Fajn. Budem hlúpym intelektuálom.“

„Fajn.“

OoOoOoOoOoOoO

„Takže... stále ma chcete zabiť?“ spýtal sa Anthony smrťožrúta.

„Áno.“

„Okej. Dobré to vedieť.

„Áno.“

Anthony začul šumenie stromov. „Stále ma chcete zabiť?“

„Áno.“

„Dobre.“

OoOoOoOoOoO

„Au,“ zamumrala Mandy, keď si pomaly šúchala obriu hrču na hlave. „Super. Teraz prepadnem z OVCÍ.“

Mandy sa otočila a začala odstraňovať trosky z Pansyinho tela. „Pokiaľ žijem ja, tak je Pansy rozhodne nažive, pretože nedostala plnú dávku skál,“ zahundrala.

„Urg,“ zamumrala Pansy.

„Poď, ideme! Potrebujeme pomoc!“

Mandyine uši zachytili šušťanie šiat. „Nie od teba,“ odsekla a zamierila prútikom na smrťožrúta, a znehybnila ho. „Teba tu nikto nechce.“

„Bože, to je peklo!“ zakvičala Pansy. „Moja hlava je tak prekliato ťažká a na sračky.“

„To si len myslíš, že je to tvoj hlavný problém,“ zahundrala Mandy.

„Samozrejme, že myslím!“ zvolala Pansy. „Keď sa dostaneme späť do Rokfortu, pôjdem letaxom do kúpeľov k Madam Boubonovej“

„Urob mi tam rezerváciu,“ zahundrala Mandy, keď sa dostala cez kopec a pozrela dole na metlobalové ihrisko. „Ó môj Bože!“

„Čo sa deje?“ zakričala Pansy a dobehla ju.

„Voldemort vzlyká na ihrisku ako kôpka nešťastia a Harry nerobí absolútne nič!“

„ČO?“ zjačala Pansy. „O čo sa ten malý skur...“

„ČO SI VY DVE, DO ČERTA, MYSLÍTE, ŽE TU ROBÍTE?“

Mandy a Pansy vykríkli.

Po niekoľkých nekonečných sekundách banší zvukov sa Severus Snape rozhodol, že stačilo. „Držte huby!“ zreval.

Stále kričali.

„Držte huby!“

Ešte viac kriku.

Snape rozhodil rukami. „Óch, pre lásku Božiu!“ zvolal a potlačil stále kričiacu Mandy a Pansy dole kopcom, kde pristáli neobratne pri Harryho nohách. Stále kričali, čo rozčuľovalo všetkých.

„Zabi ho!“ zajačala Pansy hneď, keď získala späť rovnováhu. Voldemort vyzeral byť hluchý a akoby si neuvedomoval, čo sa okolo neho deje.

Pop. Draco Malfoy a Dominik Cortes sa zjavili vedľa stále jačiacej Mandy a Pansy.

„Ó, áno!“ zajasal Dominik a tancoval disko, konkrétne YMCA.

„Kto je dobrý? Ó, áno baby, ja som taký dobrý!“ a potom pohľadom zachytil Voldemorta. „Oh, hovno!“ skríkol, poskočil tri stopy vysoko a vyrazil smerom k jasným svetlám Rokfortu.

Draco zažmurkal. „Páni. Ten výlet na mňa asi nemal dobrý vplyv, pretože vidím Voldemorta žalostne vzlykať do jeho habitu, Zjazvenú tvár a spol. nerobiť absolútne nič a Mandy a Pansy predstierajúce, že sú Banší.“

„Žiaľ,“ povedala mu Ginny, „je to všetko pravda.“

Draco nadvihol obočie. „Nuž, v tom prípade, keď nemáte v úmysle využiť túto príležitosť, urobím tak ja. Avada Kedavra!“


23. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/23/Once_Upon_a_Hogwarts



23. kapitola

Bola to temná a búrlivá noc. Krákajúce havrany lietali ponad Rokfortom a šírili osudnú správu každému, kto sa na ne odvážil upriamiť pohľad. Vietor udieral na kožu ako dýka. A to hlavne na metlobalovom ihrisku, kde sa napĺňalo starodávne proroctvo.

Dobre, bola to iba tmavá noc a neboli tu žiadne vtáky poletujúce ponad Rokfortom. Rovnako ako proroctvo nebolo až tak starodávne. Avšak mohli ste povedať, že bolo veterno, rovnako veterno, ako je to októbri v Škótsku zvykom.

„Avada kedavra!“ zakričal Draco. Všetci skríkli, keď lúč zeleného svetlo vystrelil z jeho prútika a zamieril priamo na Voldemorta.

„Nemôžem sa na to pozerať!“ zajačala Mandy hystericky, ale na rukách, ktorými si zakrývala oči, sa jej podarilo na úctyhodnú vzdialenosť od seba odtiahnuť prostredníky a ukazováky.

Keď sa Hermiona zhlboka nadýchla, zelené svetlo zrazu zmizlo a ona niekoľkokrát zažmurkala, aby zmizli biele škvrny.

„Čo to...?“

Voldemort nebol mŕtvy. Po pravde sa jeho telo iba na sekundu striaslo, akoby bol zasiahnutý elektrinou a potom pokračoval v dramatickom vzlykaní do šiat.

„Ehm, Malfoy?“ spýtal sa Ron váhavo, „Si si istý, že si použil tú smrtiacu kliatbu správne?“

Malfoy sa otočil, jeho tvár ružová od rozpakov. „Koľko možných spôsobov, ako ju vrhnúť, poznáš, Weasley? Som si istý, že som to urobil správne. Len neviem, prečo to nefungovalo!“

„No, mohlo to zlyhať, pretože si do toho nevložil dostatok sily,“ povedala Hermiona, ktorá si spomínala, ako im o tom Moody rozprával pred štyrmi rokmi. „Buď je to tak, alebo si slabý,“ dodala a uškrnula sa.

Malfoyova bežne bledá tvár sa zmenila na ostro červenú. „Dobre teda, odpusťte mi, že nechcem zabíjať ľudí!“

Všetci súčasne prevrátili očami. „Ale no tak, Malfoy, všetci vieme, že iba hľadáš ospravedlnenia, prečo nemôžeš vrhnúť smrtiacu kliatbu,“ uškrnul sa Harry.

„Hej!“ zakričal Malfoy. „Aspoň som sa o smrtiacu kliatbu pokúsil. Ty si to ani neskúsil!“

„To je úplne nesúvisiaci problém,“ odvetil Harry pokojne.

„Vieš, momentálne je to veľmi dôležitý problém,“ riekla odrazu Ginny. „Prečo ho nezabiješ? Ja si vážne nemyslím, že 'nedostane sa mu férového boja' je dobrá výhovorka. Ľudia ako Voldemort si zaslúžia smrť, bez ohľadu na to, či zomreli v spravodlivom boji.“

Harry chvíľu vyzeral rozpačito. „Nedokážem odpovedať na túto otázku, Gin. Nedokážem.“

„Prečo nedokážeš?

„Jednoducho, nedokážem.“

Hermiona sa dlhšie zahľadela na Harryho a potom vytiahla svoj prútik. „Dobre, Harry, nechaj nás vidieť dnešné udalosti tvojimi očami.“

Keď Draco, Ginny a Ron na ňu vrhli zmätený pohľad, umlčala ich a otočila sa späť na Harryho. „Do toho, hovor.“

„Nuž, vstal som, osprchoval sa, zjedol raňajky, urobil si úlohu z elixírov, vyleštil si svoju metlu, šiel do de Vellofidesovho kabinetu, bežal aj do McGonagallovej kabinetu a mal s ňou veľmi rýchly rozhovor...“

„Počkaj!“ skríkla Pansy. „Ty si šiel do kabinetu profesora de Vellofidesa?“ Harry prikývol. „Zbláznil si sa?“ zjačala. „Ten muž je pomätený!“

„Ehm, ja neviem. Zdal sa byť ku mne milý.“

„Ty si myslíš, že každý, kto poznal tvojich rodičov, je milý, Zjazvená hlava,“ zahundral Malfoy. „Ty a Lupin ste mali prakticky nechutnú ľúbostnú aféru v treťom ročníku.“

Ginny zbledla. „Pokračuj, Harry.“

„Každopádne, šiel som do jeho kabinetu, vyšiel z jeho kabinetu, bežal k McGonagallovej, hovoril som s ňou o tohtoročných metlobalových plánoch...“

„Žiadny metlobal?“ skríkli Ginny a Ron jednohlasne.

„Nie, stále ho máme. Len sme trochu preplánovali sezónu. Predtým bol nejaký problém s ministerstvom a McGonagallová si myslí, že verejné školské podujatie je perfektná príležitosť pre Voldemorta, ako nás napadnúť.“

„Tentoraz má tá žena čiastočne pravdu,“ zamumrala Hermiona.

„No a potom som šiel na obed, pokračoval s úlohami, preklial Crabba a Goyla...

„Hej!“ prerušil ho Malfoy.

„Nepomoč si svoju prudérnu zeleno-striebornú bielizeň, Malfoy. Neurobil som tvojím bodyguardom nič vážne. Zatiaľ,“ doplnil Harry potichu. „No a potom som šiel späť do chrabromilskej veže, zdriemol som si...“

„Aha! Tak preto bola naša izba zamknutá!“ vykríkol Ron. „Všetci sme si mysleli, že ty, no vieš... vieš!“

„Čo?“

„Okej, tak možno nevieš...“

Harry sa naňho pozrel zmätene. „Čo ste si chalani mysleli, že som tam robil?“

Ginny položila ruku na jeho rameno. “Je mi ľúto Harry, ale tvoja myseľ je tak nevinná.“

Malfoy zdvihol obočie. „Alebo by ste to mohli interpretovať týmto spôsobom: “Čauko, som Ginny Weasleyová a všetci sa môžete zúčastniť súťaže o to, kto dokáže nájsť cestu von z perverzného bludiska postaveného z perverzností v mojej perverznej hlave!” povedal piskľavým hlasom.

Ginny po ňom strelila tým Pohľadom.

„Ak je to tak, tak to nechajme tak,“ riekla Hermiona potichu. Ostatní si všimli, ako jej sčerveneli líca. „Čo ďalej Harry?“

„No myslím, že to bolo všetko,“ odpovedal. „A potom som sa zobudil a šiel s Lunou k jazeru...“

„... čo si urobil?“ zavrčala Ginny a predviedla, že by vedela tým Pohľadom zabíjať.

„Šiel som dole k jazeru s Lunou,“ zopakoval Harry. Mandy sa k nemu naklonila.

„Myslím, že to znamenalo: 'Vysvetli to, Harry James Potter, lebo ťa osobne pripravím o hlavu.'“

„Pekne si to zhrnula,“ zavrčala Ginny. „A teraz VYSVETĽUJ!“

„Hmm... nemôžeme to urobiť inokedy? Pretože si myslím, že niekto chce s nami hovoriť,“ povedal Draco a ukázal sa tmavú postavu, ktorá kráčala dole kopcom.

„SNAPE?“

„Do riti!“ skríkla Pansy.

„Čo do čerta?“ vykríkol Ron.

„Je to on...“ zamrmlala Hermiona a pri Ronovej poznámke zdvihla obočie.

„Umyl si vlasy!“ zjačala Mandy. Keď sa na ňu všetci pozreli, pokrčila ramenami. „Všímam si maličkosti.“

„A úplne zbytočných vecí,“ vysmial ju Snape, keď k nim došiel. Keď Mandy prevrátila očami, Pansy pokrčila ramenami.

„On má vlastne pravdu, vieš. Nikoho v skutočnosti nezaujíma, že si niekto umyl vlasy, ak je tu vysoká pravdepodobnosť útoku či smrti.“

„Keď už o tom hovoríme, nevideli ste niekto Blaisa?“ spýtala sa Mandy.

Hermiona zvraštila obočie. „Čo to má spoločné s pravdepodobnosťou útoku či smrti?“

„Pretože by mohol byť mŕtvy,“ vzdychla Mandy, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

Hermiona si stlačila koreň nosa. „V poriadku...“

„Každopádne, predtým, ako som bol hrubo prerušený,“ odsekol Snape, „chcel som vám povedať, že mám na starosti dôležitú misiu.“

„Čo máte urobiť? Ostrihať si tie vlasy a hodiť ich na nás?“ zachechtal sa Harry.

Pansy sa uškrnula. „Jasná, zavoláte si mamičku, aby vám pomohla nás poraziť?“

„Hodíte po nás všetky ingrediencie do elixírov a budete dúfať, že s toho vznikne bomba?“ zachechtal sa Malfoy. Všetci sa naňho pozreli.

„To nie je vtipné,“ zamračil sa Ron.

Draco prevrátil očami a ukázala mu všetkých desať prstov. „Nemal by si byť zalezený niekde v chatrči a počítať si tých svojich päť siklov, Weasley?“

Pansy naňho zazrela. „Upokoj sa, chlape bláznivý. Choď do Bičice (cz: Bohnic),“ zahundrala.

„Vieš, Pans, je tu jedna vec, ktorú by som rád urobil predtým, ako zomriem vo svojej teplej posteli na Malfoy manore,“ začal Draco. „Rád by som ťa zabil!“

„Akoby to nebolo zrejmé,“ zašepkal Ron Harrymu.

Draco vyzeral zamyslene. „Taktiež by som rád vedel, čo je to Bičica.“

Snape si so ženským pôvabom prehodil prameň vlasov z očí. „Ako som povedal, prišiel som vás informovať...“

„Nekecaj a rovno k veci,“ prerušila ho Ginny. Snape neveriacky pokrútil hlavou.

„Za mojich čias neboli deti tak neúctivé k starším,“ zahundral.

„Vieš, čo ešte robili ľudia za vašich čias?“  spýtal sa Harry živo.

„Nie som si istý, či to chcem vedieť...“ riekol Snape potichu.

Harry ho ignoroval. „Za vašich čias nemali ľudia šampón na extra mastné vlasy a prostriedky na čistenie nosa!“

Snape zažmurkal. „Čo sa to dnes s tebou deje, Potter? Si dnes... veľmi... nezdvorilý. Dokonca i na tvoje obvyklé štandardy.“

Ginny sa pozrela na Mandy. „Ehm... Mandy je ticho podozrivo dlho. Nemyslíte, že by sme ju mali skontrolovať?“

„Počujem ťa, Weasleyová,“ zahundrala Mandy.

Pansy sa zamračila. „To nie je dobré. Volá ľudí priezviskami len, keď sa nad niečím skutočne hlboko zamýšľa.  Kedykoľvek sa nad niečím zamýšľa, vyplávajú na povrch zlé veci alebo sa stanú.“

„Počkať!“ vykríkol Draco. „Mandy, nesedela počas Vianočného plesu dlhšiu dobu pri nádobe s punčom, veľmi zamyslená?“

Mandy vzhliadla. „Áno... ale nemyslím si, že by z toho vzišlo niečo zlé... VIANOČNÝ PLES!“ zalapala po dychu. „Vianočný ples! Skoro som na to zabudla. Celá tá vec s Popoluškou začala na Vianočnom plese!“

Zatiaľ, čo to hovorila, Hermiona pomaly cúvala späť a oči sa jej rozširovali viac a viac, dokým...

„Hermiona, ty si tá...“ Mandyin hlas sa vytratil, keď si uvedomila, že na ňu Draco vyjavene pozerá. „Počkať, vie to?“

„Nie,“ zašepkala Hermiona. „Ešte som mu to nepovedala...“

„Výborne, nie je na to lepší čas, ako teraz!“  zvolala Mandy. „Urob to!“

„Urob čo?“ spýtal sa Draco nervózne.

„Ehm,“ prerušil to Harry. „Vzhľadom k tomu, že našimi súčasnými spoločníkmi sú Voldemort, Snape a a stále sa rozširujúca tlupa dementorov nad lesom, rád by som poznamenal, že toto je tá najhoršia možná doba niekomu povedať, že dievča, do ktorého sa zamiloval pred troma rokmi, nie je nikto iný ako ona samotná. Oh, oops!“ Harry si prikryl ústa a nevinne zažmurkal. „Pošmykol sa mi jazyk...“

„Harry!“ vykríkla Hermiona. „Ako si mohol...!“

„... Hovorí sa 'ďakujem'. Okrem toho, skôr alebo neskôr, by to Malfoy zistil. A myslím, že skôr je to lepšie, pretože, priznajme si to, vytvorili sme našu malú ZMSN skupinu z nejakého dôvodu (PP: Združenie Miluj Svojho Nepriateľa). A to dať vás dvoch dokopy. Vieme, že sa už tajne máte radi, proste len chceme, aby ste si to uvedomili. A čo je najdôležitejšie, vieme, že vy dvaja, ruka v ruke, pravdepodobne prežijete všetko,“ dokončil Harry.

Pansy si utrela slzy z očí. „To... to... bolo nádherné!“ riekla pridusene a potiahla do malej ružovej vreckovky.

Ginny striedavo pozerala z Hermiony na Draca, ktorí si pozerali navzájom do očí. „Ehm... prepáčte, že ruším toto malé ľúbostné vyznanie, ale smerujú  k nám dementori, myslím, že Voldemort sa spamätáva a Snape .... myslím... že nadobúda slizký výraz.“

Ron sebou trhol. „Myslím, že tieto tri veci je priveľký údel na jednu noc.“

„Súhlasím,“ povedali Pansy, Harry a Ginny naraz.

„Takže,“ riekol Harry a pozrel na skupinu. „Tí, čo vedia vyčarovať patronusa, budú čeliť dementorom, ja opäť pôjdem premôcť Voldemorta a neskôr sa ku vám pripojím a Snape... proste ho nechajte tu.“

Prikývli. Keď Hermiona zaujala odvážny postoj v čele skupiny, Harry ju stiahol naspäť.

„Ó nie, ty pôjdeš so mnou.“

„Protekcia!“ skríkla Pansy, keď sa postavila na Hermioninu pôvodnú pozíciu.

„Čo to znamená?“ spýtal sa Ron.

„To znamená, 'Ronald, zožeň si slovník',“ odpovedala a vystrelila smerom k lesu biele iskry. „Ha! Vy slizkí bastardi! Poďte si po mňa!“

„To je tá najlepšia vec, ktorú si im mohla povedať. Napokon, nie je to tak, že by si im poskytovala ďalšie dôvody, aby na nás zaútočili,“ zahundrala si Ginny popod nos. Pansy sa na ňu pozrela a Ginny jej to vrátila nevinným pohľadom.

„Mimochodom, Harry, nie je to protekcia, že nie?“ opýtala sa Ginny a obrátila naňho. Ale Harry tam už nebol.

V skutočnosti, on a Hermiona úplne zmizli.

OoOoOoOoOoO

„Harry, kde ma to, do čerta, ťaháš?“ skríkla Hermiona a zúfalo sa snažila vytrhnúť si z prstov podivný strieborný prsteň, ktorý nikdy predtým nevidela.

Keď s trhnutím pristála na chladnej kamennej podlahe, uvedomila si, že ten prsteň musel byť prenášadlo.

„Kto si? A kde je Harry?“ skríkla a pozrela na Harryho.

„Nie, Miona, ja som Harry,“ vysvetlil. „Nikto mi nevymyl mozog alebo niečo podobné. Som to iba ja.“

„Tak mi, do pekla, povedz, kde to som,“ zavrčala Hermiona a postavila sa. Keď nevoľnosť z rýchleho pohybu opadla, všimla si mnoho podôb písmena „M“ vytesaných na stenách.

„Počkať,“ riekla Hermiona pomaly. „Toto je Malfoy manor?“

Harry pokrčil ramenami a klesol na jedno z komplikovane zdobených kresiel. „Nemám poňatia.“

„Mal by si vedieť, kde sme! Doviedol si ma sem!“ vykríkla Hermiona.

„Nedoviedol som ťa sem,“ odpovedal Harry a pozrel na ňu nechápavo. „Chcel som len s tebou hovoriť o tom, ako som náhodou naschvál povedal Malfoyovi... veď vieš...“ dodal a nervózne si obzrel miestnosť. „V Brlohu je magické prakticky všetko a tento dom bude na tom zrejme rovnako. Kto vie, či tieto steny nemajú uši?“

„Aha,“ odpovedala Hermiona a zvážila to. „Áno, mohli by vyplávať na povrch niektoré veci, ktoré nechceme.“

„Takže,“ začal Harry neformálne. „Ako sa ti darí v štúdiu?“

„Dobre, dobre, dobre, dobre!“ odpovedala Hermiona príliš sladkým hlasom. „Darí sa mi extrémne dobre.“

„Výborne! U mňa je to rovnako,“ riekol Harry.

„Áno, vďaka Bohu.“

„Výborne.“

„Áno...“

„Okej...“

Áno.

OoOoOoOoO

Nastal chaos, keď všetci stratili hlavu a začali zúfalo hľadať Harryho a Hermionu.

„TICHO!“ zareval Ron a slinami oprskal Mandy. „Teraz všetci zameriame našu pozornosť späť k momentálne hlavnému problému, dementorom,“ povedal pokojne. „Po tom, čo sa ich zbavíme, môžeme vyslať za Harrym a Hermionou pátraciu skupinu. Ale teraz sa sústredíme len na jedinú vec: dementorov. A hoci sa  teraz cítim temne a ponuro,“ skrivil tvár, „poďme nakopať dementorom zadky!“

A namiesto nadšenia, ktoré by inak tento príhovor vyvolal, zdvihli ostatní pomaly svoje prútiky a zakričali, „Expecto Patronus!“

Hoci ich patronusovia nevydržali dlho, zosielali kúzlo znova a znova. Konečne, keď dementori ustúpili, si Ginny vzdychla.

„Hurá!“

„Dobre,“ začala Mandy a prehrabávala sa v tráve. „To bola veľmi... nazvime to „tichá bitka.““

„Extrémne pokojná,“ ozval sa Draco.

Ron prelomil vetvičku na polovicu a nikto nepohol ani obočím.

„Parkinsonová a Malfoy, vy dvaja tu ostanete sledovať  situáciu a hľadať známky... čohokoľvek nezvyklého. Ginny, Mandy a ja pôjdeme hľadať Harryho a Hermionu.“

„Áh, nepôjdete bezo mňa,“ odsekol Draco. „Idem.“

Ron vyzeral nahnevane. „V poriadku, potom Mandy, ty tu ostaň s Pansy, zatiaľ čo sa fretka pripojí k nám.“

„Hmm... Malfoy pripojený k Lasičiakovi a Lasici...“ riekol Draco ironicky. „Aká hanba!“

„Dve slová, Malfretka,“ zašepkala tónom, ktorý sa dal označiť iba ako daj-si-na-mňa-bacha-sakramenského-bacha. “Netopierie zaklínadlo.“

Draco zadržal dych. „Ako vidím, stále ovládaš to kúzlo...“ odmlčal sa a nepokojne si poťahoval kravatu.

„Áno,“ zavrčala Ginny. „Ovládam.“

„Dobre vedieť,“ riekol Draco nervózne a zúfalo hľadal naokolo hocijaké prostriedky na obranu.

Keď Ginny zdvihla prútik, Ron odtlačil jej ruku na bok. „Ginny! Mohla by si sa prosím sústrediť na náš súčasný problém?“ skríkol.

„Malfoy je problém!“ zakričala Ginny. „To bolo naposledy, čo urazil našu rodinu!“

„Skľudni sa, Wealíčka, a prestaň byť tak prekliato citlivá!“ zajačala Pansy. „Draco iba žartoval!“

„Žartoval, do prdele!“ vykríkla Ginny. „Počula si tón jeho hlasu?“

„Ja som ho počula a je to tón, ktorým dráždi ľudí!“ pripojila sa s krikom Mandy. „Možno, keby si ho poznala lepšie, vedela by si to! Ale na druhú stranu, Draco sa nechce priateliť s ľuďmi, ako si ty!“

Ron sa zhlboka nadýchol. „Tak to si prehnala, Brocklehurstová. Ak chceš bitku, máš ju mať!“

Keď na seba všetci začali kričať a jačať, nikto si nevšimol malú postavu, ktorá vystúpila z tieňa a potichu ich uzavrela do lesklého čierneho kruhu.

Potom tak potichu, ako prišla, sa i rozplynula v tieni a čierny kruh nadobro zmizol.

OoOoOoOoO

„Harry! Sústreď sa!“ zaprskala Hermiona. Harry poskočil.

„Čo? Aha... áno...“

„Ak mi nechceš pomôcť, stačí povedať. Budem sa snažiť dostať z tejto miestnosti i keby to malo trvať roky. Ale ak tu chceš ostať, v poriadku,“ povedala Hermiona podráždene.

„Snažím sa vyraziť tieto dvere, sú síce zamknuté, ale dajú sa vyvaliť,“ zahundral Harry a pomaly narážal plecom na dvere.

„Okej, na tieto dvere to nefunguje.“

„Veď si sa ani nesnažil!“ skríkla Hermiona. „Ustúp a pusti k tomu profesionála.“

Harry sa zasmial. „Vážne pochybujem, že práve ty, Hermiona...“ sánka mu padla na zem keď sa dvere prudko otvorili a Hermiona ustúpila s bolestným, ale šťastným výrazom na tvári.

„Bolí to, akoby po tebe skákali škôlkari a ťahali ťa za vlasy, ale stálo to za to,“ povzdychla si šťastne. Keď na ňu Harry pozrel zvláštnym pohľadom, zasmiala sa. „Nikdy sa to nestalo.“

Keď sa jej obrátil chrbtom, zamrmlala, „Akoby som ti tu prezradila moje tajomstvá.“

„Povedala si niečo, Hermiona?“

„Ó, nič, nič.“

Keď Hermiona po špičkách zišla dole tmavou halou, potlačila nutkanie chvieť sa. Na maľbách po stenách neboli zobrazené práve príťažlivé páry. Najmä Lucius a Narcissa vyzerali príšerne, akoby boli brat a sestra.

„Hermiona, teraz nie je čas sa tu motať,“ prerušil ju Harry, schmatol ju za ruku a potisol ju preč od olejomaľby Luciusa a Narcissy v príznačných zelených róbach.

„Ale pozri sa na ten obraz Malfoyovcov!“ vykríkla Hermiona a potiahla Harry späť ku maľbe.

Harry skrivil tvár. „Nuž, je to nechutné. Vyzerajú ako dvojčatá! Bože,“ strhol sa, „prinajmenšom si mohli obliecť habity odlišnej farby.“

Hermiona prevrátila očami. „Stavím sa, že keď sa Draco a ja dostaneme na túto stenu, budeme vyzerať milión biliónov krát lepšie ako oni.“

Harry otočil hlavu. „Čože?“

„Povedala som, že keď sa Draco a Ja dostaneme...“  Hermiona sa zrazu zarazila a jej tvár nadobudla desivý odtieň vosku. „Ó nie, ó nie,“ opakovala dookola a zakryla bledú tvár rukami.. „Ó nie!

„Čo je tak zlé na tom, vziať si Malfoya?“ spýtal sa Harry. „Myslím tým, že mne by sa to nepáčilo, pretože on je muž a ja som muž a... všetky tie... veci... ale ty si dievča, ktoré je doňho zamilované. Vezmi si ho pre mňa za mňa, pretože v tomto storočí sa ľudia berú z lásky.“

Hermiona zdvihla hlavu a zamračila sa na neho.  „Nie, to nie je preto, ty blb,“ odsekla. „Viem, že ho milujem, ale miluje on mňa? Nie,“ dokončila s dôrazom na posledné slovo.

„Samozrejme, že ťa miluje, Miona!“ zvolal Harry tak hlasno, že sa portrét Abraxasa Malfoya prebudil zo svojho spánku, pohrozil mu prstom a znova sa uložil spať.

Harry stíšil hlas. „Samozrejme, že ťa miluje,“ zopakoval. „Nevidíš mu to očiach?“

Hermiona sa nad tým zamyslela. „Nie.“

Harry si vzdychol sám pre seba. „Nuž, miluje ťa. Záleží mu na tebe, Hermiona. Veľmi.“

„Ale je starostlivosť to samé ako láska?“ dožadovala sa Hermiona. „Myslím, iste, stará sa o mňa, ale si by neplakal toľko, že by z toho pretiekol Kanál La Manche, keby som zomrela, či nie?“

„Ocenil by som, keby sme sa nebavili o smrti,“ povedal Harry, „Dnes nie je tá najlepšia noc na túto tému, vzhľadom k tomu, že Voldemort je tam, v našej naplánovanej bitke, a ja nie. Samozrejme, narieka, ale keď prestane, bude sa diviť, kde som a keď ma nájde, zabije ma.“

Hermiona zdvihla obočie. „Jasné... okej... idem sa poobzerať po izbách po kryštálovej guli alebo niečom takom. Viem, že veštenie je blbosť, ale momentálne nemám inú možnosť a potrebujem odpovede. S týmto problémom mi knižnica nepomôže!“

„No, predpokladám, že oddelenie dievčenských časopisov by mohlo...“ navrhol Harry.

„Ako to môžeš vedieť?“ spýtala sa ho Hermiona podozrievavo a vbehla do miestnosti s ceduľkou „Draco Malfoy.“

„Ja... ehm... čítal som niektoré vydania  Magimládeže a Čarodejky,“ priznal Harry potichu a nasledoval ju dnu. Keď sa začala smiať prehnutá v páse, zaprotestoval, „Ginny ich má celú hromadu na nočnom stolíku! Iba som si ich prelistoval!“

Hermiona sa posadila, aby mohla ustáť nápor smiechu. Odrazu vykríkla. „Magická osmiguľa!“

Harry nadvihol obočie. „Prečo by mal Malfoy v dome magickú osmiguľu?“

Hermiona pokrčila ramenami. „Jeho rodičia sú príbuzní. Magická osmiguľa je v porovnaní s tým nič.“

Harry prikývol „Správny postreh.“

„Takže,“ Hermiona potriasla guľou. Zhlboka sa nadýchla. „Miluje ma Draco Malfoy?“

„Stále neverím, že nechávaš toto rozhodnúť magickú osmiguľu,“ zahundral Harry. Hermiona ho umlčala a keď sa obrátila, pevne zavrela oči. Potom ich otvorila a pozrela sa na guľu. Ale v poslednej chvíli ju odhodila smerom k Harrymu. „Ty sa pozri. Ja nemôžem!“

„Zdá sa, že Trelywneyová mala opäť pravdu. Veštenie nie je nič pre teba,“ zahundral Harry. „Boh vie, čo všetko by si roztrieskala, keby si v skutočnosti predpovedala s magickými predmetmi.“

Hermiona ho vytlačila z postele. „Oh, daj mi to už!“ prerušila ho. Jej tvár sa skrivila hnevom a zmätkom a odhodila guľu na opačnú stranu miestnosti. „SPÝTAJTE SA NESKŌR?“ zajačala.

„Na čo sa to hráš, dopekla?“ skríkla, schytila odrazenú guľu a opäť ju odhodila.

Harry pomaly ustúpil nabok. „Začínam meniť svoj názor na ženy a to nie práve príjemným smerom.“

Keď sa naňho Hermiona obrátila s ohnivými očami, Harry prehltol. „Vieš čo? Teraz je ten správny čas na 'spýtajte sa neskôr'.“

Hermiona schytila magickú osmiguľu a zúrivo ňou triasla. „Tentoraz mi daj lepšiu odpoveď,“ zavrčala. Hodila ju smerom k Harrymu. „Chytaj!“

Harry ju nervózne obrátil. Keď sa zhlboka nadýchol, Hermiona k nemu dychtivo pristúpila, „No? Ak to neodpovie zas  nič jasné, zabijem ťa!

Harry prehltol a pozrel sa. Potom prudko vyvalil oči.

„Spýtajte sa neskôr.“


24. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/24/Once_Upon_a_Hogwarts



24. kapitola

„Áu, Malfoy, stúpil si mi na nohu!“

„Novinka, Wízlička. Ty si stúpila na moju nohu.“

„Mohli by ste obaja držať huby? Snažím sa nájsť môj prútik!“

„Nepriniesol si si prútik, Ron,“

„Nuž, to vysvetľuje záhadnú absenciu tej drevenej paličky...“

Lumos!

Ron zažmurkal do ostrého svetla a zamračil sa. „Prečo si to neurobil skôr, Malfoy, keď si vedel, že hľadám svoj prútik?“

„Pretože takto to bolo zábavnejšie,“ odpovedal Draco so samoľúbym úsmevom na tvári.

Ginny ho udrela do ramena. „Nechápeš závažnosť tejto situácie? Harry a Hermiona zmizli, Malfoy! Zmizli! A nemáme ani potuchu, kde by mohli byť!“

„Nuž a táto divná lesklá čierna vec okolo môjho ramena by nám nemohla neposlúžiť ako stopa?“

Ginny vytiahla lupu. „Nepýtaj sa,“ zahundrala. „Mám to isté na mojom ramene.“

„Čo je to?“ spýtal sa Ron a kontroloval vlastnú ruku.

„Vyzerá to ako nejaká mapa,“ odpovedala Ginny s prižmúrenými očami. „Óh! Mapa pokladu, ktorá nám povie, kde je Harry a Hermiona!“

„Otvor oči,“ odsekol Draco. „Sú to čísla.“

Ron sa pousmial. „Môžem? Som hrdý na svoj perfektný zrak!“

„Som si istý, že je to jediná vec, na ktorú môžeš byť hrdý,“ zahundral Draco. „Každopádne, čísla sú E1 R2 O6 R2 E3 E3 S4 O2 R3 E1 S5 E5 O5 R1 R3 E5 S4 O5.“

Ron a Ginny naňho neveriacky zízali, akoby očakávali, že mu v každej chvíli narastú slonie uši a kly.

„Nechápem to,“ riekla Ginny po dlho pretrvávajúcom tichu.

Draco vydal otrávený zvuk. „Nevidíš to? Je to rad čísel a písmen, ktoré sú zoskupené z nejakého dôvodu! Očividne niečo znamenajú!“

Ginny zvraštila obočie. „Takže, čo znamenajú?“

„Pravdepodobne niečo strašné, a ak nie, tak zvrátené,“ zamumral Ron. „Každopádne, idem von skontrolovať Pansyine a Mandyine stanovisko, uistiť sa, či sa v práci neflákajú. Budem preč len päť minút, Malfoy, tak sa nepokúšaj o nič divné.“

Draco mu nevenoval žiadnu pozornosť. Namiesto toho si niečo mumral a dotýkal sa prstami ramena, čelo zvraštené uvažovaním. O chvíľu na to s tím prestal.

„Nuž, stále v tom vidím len kopu písmen a čísel.“ Keď Ginny zastonala zodvihol palec. „Ale všimol som si, že kombinácia písmen môže znamenať buď 'eros' alebo 'rose'. Samozrejme, mohlo by to byť aj 'šero' a 'oser', ale myslím, že 'rose' a 'eros' sú pravdepodobnejšie možnosti. Teraz len musíme zistiť, ktorá z tých dvoch to je a prídeme veci na koreň.“

Ginny naňho prekvapene zízala. „Vďaka Bohu, že som si nevzala Aritmanciu, už len táto jedna vec ma zabíja.“

Draco sa uškrnul. „Nuž, niektorí ľudia majú menej rozvinuté myslenia ako ja.“

Ginny sa zaškľabila a Draco sa uškrnul.

„Skvelý argument! To mi odľahlo!“

„Som späť!“ zvolal Ron. „Už ste sa obaja navzájom pozabíjali?“

„Áno,“ odpovedali Draco a Ginny naraz.

Ron pokrútil hlavou a skúmal skupinu čísel a písmen.

„Máme dve pravdepodobné možnosti,“ ozval sa Draco. „'Eros' alebo 'rose'?“

Ron sa nad tým zamyslel. „Myslím, že je to 'rose'.“

„Prečo Rose? Ja si myslím, že je to Eros,“ odporoval mu Draco.

„No tak mi povedz svoj dôvod a ja ti poviem ten môj.“

„Myslím, že je to Eros, pretože písmená a čísla znamenajú miesto. A aké miesto potrebujeme teraz nájsť? Kde je Hermiona a Potter.

„A pretože ich všetci máme radi a staráme sa o nich, 'eros' je pravdepodobnejšie ako 'rose',“ zdôvodnil Draco, posunul sa dozadu a uškrnul.

„Je to pridobrý argument, nevyhráš,“ zašepkala Ginny Ronovi. Ron ju ignoroval.

„Bude to 'rose', pretože ruža je Hermionina obľúbená kvetina. A okrem toho, kto by vytvoril tajnú správu a použil slovo 'eros'? Väčšina ľudí ani nevie, kto to Eros vlastne bol.“

Draco prevrátil očami. „Pokiaľ ty vieš, kto bol Eros, tak potom značné množstvo ľudí to vie tiež.“

Ron dupol nohou na zem. „Hovorím ti, je to 'rose'!“

„Eros!“

„Rose!“

„Eros!“

Ginny zdvihla ruky. „Mohli by ste s tým obaja prestať? Zvážil niektorý z vás možnosť, že tieto veci vám dali na odpútanie pozornosti od hľadania Harryho a Hermiony?“

Draco zažmurkal. „No, aj to je možnosť. Ale napriek tomu, kto by si s tým dal toľko práce a vymyslel kódovanú správu s kľúčovým slovom a pritom ju ani nepoužil?“

„Veľmi chytrí ľudia, ktorí sa ťa snažia dostať mimo hru!“ skríkla Ginny. „Teraz, pokiaľ dovolíte, nechajte to bokom a poďme spoločne skúsiť kúzlo Ukáž mi.

„Znie to rozumne,“ vzdychol si Ron.

Ukáž mi!“ vykríkli zrazu tri hlasy.

„Dobre, myslím, že mierime na sever,“ poznamenala Ginny a schovala svoj prútik do vrecka. „No tak, ideme.“

OoOoOoOoOoOoOoO

„Hermiona, viem, že si sklamaná, ale to neznamená, že musíš vyprázdniť všetky Malfoyove zásoby zmrzliny,“ povedal Harry a sledoval, ako Hermiona strká hlavu vo veľkého vedra jahodovej zmrzliny.

Hermiona vzhliadla. Oči mala červené a opuchnuté. „Musím! 'Spýtaj sa neskôr' vlastne znamenie, že ma nemiluje!“

Harry vzdychol. „Naposledy, Malfoy ťa miluje, jasné? Len tomu musíš uveriť a on ti to potom sám povie do očí!“

„Nie,“ odsekla Hermiona a zamierila lyžičkou plnou zmrzliny na Harryho. „Milujem Draca tri roky, Harry! Ak ma nemiluje teraz, kedy bude, ak vôbec?“

Harry bol chvíľu ticho. „Vidíš?“ zakvílila Hermiona. „Nevieš, ako na to odpovedať. A ak ty nevieš odpoveď, tak ja rozhodne nie!“

Harry zakrútil hlavou. „Nie, iba som uvažoval. Hermiona, nie si tehotná?“

Hermionina lyžička dopadla na zem s rezonujúcim rachotom.

„ČOŽE?“

„Práve som povedal, myslím, že sa zdáš byť veľmi náladová a tvoje emócie sa zbláznili. A navyše, ješ veľa zmrzliny. Tehotné ženy jedia veľa zmrzliny.“

Hermiona zbledla. „Harry, ja nie som tehotná, len som momentálne zaťažená problémom. Ver mi, nikdy nebudeš musieť čeliť a nikdy ani nebudeš čeliť takýmto druhom problémov. Zoberieš si Ginny, pôjdete na trojročné medové týždne okolo sveta a keď sa vrátite, konečne si založíte veľkú rodinu, ktorú tak chceš, s piatimi perfektnými detičkami, všetky budú hrať metlobal a vynikať v obrane proti čiernej mágií!“ odsekla horko. „A ja? Zamilovala som sa do môjho najhoršieho nepriateľa, ktorý do tohto roka ani nebral na vedomie, že som ľudská bytosť!!“

Harry opäť mlčal. Ticho narušil zvuk lyžice, ktorá škriabala na dno nádoby so zmrzlinou.

„Budeš sa cítiť lepšie, ak ti poviem, že som zvykol nacvičovať bozkávanie so starou ponožkou strýka Vernona?“

Hermiona naňho pozrela s čírou hrôzou. „NIE!“

OoOoOoOoO

Pansy poklepala Mandy na rameno. „Hej, Mandy, môžem sa ťa niečo spýtať?“

Mandy pokrčila plecami. „Nebudem sa obťažovať hovoriť zjavné, ale iste.“

„Nemáš okolo ramena nejaký čierny pruh, ktorý sa leskne v mesačnom svite?“

Mandy sa pozrela na svoje rameno. „Nie.“

„ČOŽE?“ zaškriekal za nimi vysoko posadený hlas.

Mandy a Pansy boli v momente na nohách a mierili prútikmi rôznymi smermi.

Persona Revelio!“ zašepkala Pansy a lúč modrého svetla osvetlil tieň malého, chudého dievčaťa, ktoré sa schovávalo za vŕbu.

Mandy padla čeľusť. „Jenna Marie Rose?“ skríkla. „Čo, do pekla, robíš tu vonku?“

Pansy sa obrátila tak rýchlo, že jej praskli minimálne dve kosti. „Ty ju poznáš?“

„Zvykla som ju doučovať z transfigurácie,“ vysvetlila Mandy. „Hej,“ zavolala smerom k Jenne Márií. „Čo robíš tu vonku, ty malý špiceľ?“ a láskyplne prehrabla dievčaťu vlasy.

„Nešpehovala som vás!“

Pansy prižmúrila oči. „Prečo máš potom na krku ďalekohľad?“

„Sledovala som vtáky,“ riekla Jenna Mária po chvíli ticha.

„V noci?“

„Áno, osvetlenie je veľmi dobré pre sledovanie pohybu vo vzduchu okolo ... ehm... svietiaceho mesiaca.“

Mandy prevrátila očami. „Je mi jedno, čo tu robíš, len sa okamžite vráť do hradu. Toto miesto je nebezpečné pre niekoho, ako si ty.“

Jenny Mária nepočúvala. „Profesor Snape?“ vykríkla, keď si prvý raz všimla nažltlú pleť profesora.

„Áno, tam, na tej skale nad niečím uvažuje,“ vysvetlila Pansy.

„Nad čím uvažuje?“ spýtala sa zvedavo.

„Netuším, pravdepodobne je to niečo medzi sloňou odvahou... a Armagedonom. “

„Skôr to bude to prvé,“ uškrnula sa Mandy. „Každopádne, bude lepšie, ak sa vrátiš do hradu.“ Povedala Mandy v snahe odohnať Jennu Máriu do hradu.

„Áno? Ale ja sa chcem nechať zabiť!“ zvolala Jenna Mária. „A nie je nič, čo by si mohla urobiť, aby mne si zabránila ísť na smrť.“ Mandy na ňu pozrela. „Ja viem, že to nedáva zmysel a je to gramaticky nesprávne, ale koho to zaujíma? Mám rada zemiaky!“ vykríkla predtým, ako odplachtila smerom k Rokfortu.

„Počkať, nestihli sme sa jej opýtať, prečo tak reagovala, keď si povedala, že nemáš čierny lesklý pás na ruke!“ vykríkla Pansy.

Mandy mávla rukou. „To je v poriadku. Je to iba malé pätnásťročné dievča. Čo také zlé by mohla urobiť?“

Pansy sa zahľadela na miznúci tieň Jenny Márie Rose. „Skoro sa bojím spýtať.“

OoOoOoOoO

„Hej, Hermiona, pokúsim sa spojiť s Rokfortským krbom,“ zavolal Harry a vystrčil hlavu z krbu.

Hermiona na odpoveď prikývla.

„Okej, teraz, ak sa chcem spojiť s krbom v oblasti Rokville, mal by som počkať tridsaťpäť sekúnd,“ povedal si Harry sám pre seba, ako prebehol pohľadom „Zoznam Európskych destinácií pripojených k letaxu“, ktorý ležal na rímse. „Takže, keď by som sa chcel dostať na miesto východne od Rokville, mal by som počkať tridsaťštyri celé deväť sekundy. Hmm... hej Hermiona, mohla by si to po mne prekontrolovať? Nikdy som nevynikal vo veciach ohľadne čísel a grafov... krbov...“

Hermiona vzdychla a priniesla si šálku kávy ku krbu. „Počkať, tridsaťštyri celé sedem sekundy,“ povedala o niekoľko sekúnd. „Tridsaťštyri celé deväť sekundy by ťa spojilo s náhodným krbom v Matilda Castle.“

„Aha, ďakujem.“

Keď sa Harry vrátil k pohrávaniu s krbom, Hermiona neprítomne listovala knihou. „Hej,“ povedala, keď ju prepadla náhla myšlienka. „Nepripadá ti to zvláštne, že sme na Malfoy manor a nie sme vystrašení k smrti alebo niečo také?“

Harry vzhliadol. „Nuž... sme trochu unavení, takže predpokladám, že naše správanie by malo byť odôvodnené.“

„Harry, jedli sme ich zmrzlinu, použili ich magickú osmiguľu, chystáme sa použiť ich krb a letax a ja práve čítam ich knihu, ktorá, mimochodom, ponúka zaujímavý pohľad na čistokrvných,“ zakončila Hermiona s ironickým úsmevom.

Harry sa usmial. „Nuž, tak čítaj ďalej a ja sa budem ďalej snažiť niekomu zaletaxovať.“

Hermiona pokrčila plecami a opäť sa ponorila do knihy. Keď úspešne zvládla kapitolu štyri (čistokrvné manželstvá), začula Hermiona z krbu zvuky bitky.

„Čo to...?“

„Áu, čo to sakra je?“

„Zlez z môjho chrbta, Ron!“

„Ty najprv zlez z mojej nohy!“

„Harry...“ riekla Hermiona pomaly a zavrela knihu. „Prečo tie hlasy znejú ako Draco, Ginny a Ron?“

„To bude preto, že to sú Draco, Ginny a Ron,“ odpovedal Harry pokojne a ukázal na zeleno-striebornú slizolinskú kravatu a ponožku so znakmi Kudleyovských kanónov, ktoré sa pohupovali na okraji plameňa.

„Draco? Ron? Ginny?“ zavolala Hermiona. „Ak ma počujete, ostaňte pokojní, Harry a ja necháme vybuchnúť stenu krbu alebo niečo také.“

„Hermiona? Čo robíš na Malfoy manor?“ začuli mierne tlmený Dracov hlas, ktorý sa k nim dostal cez tehlovú stenu krbu.

„Čo ty robíš na Malfoy manor?“ odsekol Harry. Potom zažmurkal. „To je jedno.“

„Óh, mimochodom, nezničte krb. Môj starý otec tu kdesi ukryl dynamit a ak necháte vybuchnúť krb, šanca, že to neprežijeme, bude veľmi vysoká.“

„Dobre, ale potom, ako vás odtiaľ dostaneme?“ spýtal sa Harry a pristúpil bližšie ku krbu a hneď odskočil s výkrikom, jeden plamienok tancujúci okolo jeho ruky.

Ginny zrazu zastonala. „Prečo sme sa letaxovali všetci naraz?“

„Keď už o tom hovoríme, oheň, ktorý Malfoy založil, je ilegálny!“ vykríkol Ron. „Vymenil krb nejakej ženy s menom pani Fígová za iný, ktorý vytvoril na Rokfortských pozemkoch a napojil ho na letaxovú sieť. Je to zločinec!“ Ronou hlas znel radostne. „Môžeme ho vydať Ministerstvu, keď sa vrátime späť!“

„Môžem podotknúť, že si taktiež použil ilegáln oheň?“ Spýtal sa Draco len s náznakom varovania v hlase. „Takže pokiaľ nechceš byť pre môjho otca sused z vedľajšej cely, ani nad tým ani neuvažuj.“

Hermiona sa odrazu zasmiala. „Sused z vedľajšej cely. Si vtipný, Draco!“ Keď sa na ňu Harry prekvapene pozrel, pokračovala. „A vieš, čo je ešte vtipné? Ty máš magickú osmiguľu! To je skutočne čerešnička na torte!“ Zasyčala Hermiona.

„Ako vieš, že mám magickú osmiguľu?“

„Ležala na tvojej poličke, Malfoy, celému svetu na očiach,“ Harry si vzdychol.

„Sklapni, Potterák!“

„Hej, chceš počuť ešte niečo, čo je jednoducho zá-bav-né?“ zasmiala sa Hermiona. „Spýtala som sa magickej osmigule, či má miluješ! A nie iba raz! Je to vtipné, či smiešne?“

Zrazu bolo v miestnosti ticho. Jediná vec, ktorú bolo možné počuť bol zvuk veselo tancujúcich plameňov v krbe, praskajúcich o kamennú podlahu.

„Ty si sa čo?“

Keď Hermiona otvorila ústa, niečo prasklo a Draco, Ron a Ginny, všetci pokrytí sadzami a prachom, vypadli z krbu a pristáli jeden na druhom.

Draco okamžite vyskočil na nohy a uhladil si košeľu.

„Ehm... nevadilo by ti, keby si mi to zopakovala?“

OoOoOoOoOoO           

Severus Snape sa skvele zabával tým, že vysvetľoval Pansy Parkinsonovej a Mandy Brocklehurstovej, čo je to ten žiariaci pás čiernej omotaný okolo Pansyinej ruky.

„Vidíte,“ uškrnul sa samoľúbo. „Ten pruh je očividne vytvorený z čísel a písmen a ak sa správne odhalí tajný kód, odhalíme meno, miesto alebo vec.“

„Skutočne? Preukážte nám ešte viac svojej inteligencie,“ povedala Mandy sarkasticky.

Snape ju ignoroval. „V tomto kóde sú použité písmená R,S,E a O. Preto môžem predpokladať, že jeho tvorca použil slovo, ktoré je zložené z týchto písmen a použil ho ako mriežku pre abecedu.“

„Choďte riešiť ďalšie záhady, Sherlock,“ zahundrala Pansy a vytrhla si svoju ruku zo Snapeovho zovretia.

„Takže potrebujeme len priradiť písmená R,S,E a O k jednotlivým písmenám abecedy?“ spýtala sa Mandy.

Myslím, že by ste mali použiť 'rose' alebo 'eros', pretože tieto dve slová sú najpravdepodobnejšie.

“Rose!” vykríkla odrazu Pansy. “Jenna Mária Rose!”

Mandy pokrútila hlavou. “To musí byť náhoda. Žiadny piatak nedokáže kúzlo ako je toto.”

“To je dôvod mnohých prehratých vojen!” zarevala Pansy na Mandy. “Podcenili svojich protivníkov! Poznáš Jennu Máriu Rose, ale skutočne poznáš  rozsah jej moci?”

Mandy bola chvíľu ticho. „Nuž... predpokladám, že by sme to mohli skúsiť...“

Snape zodvihol vetvičku a začal do zeme písať písmená abecedy. “Dobre, spárujme ich.”

Mandy a Pansy sa na seba pozreli. Povedal práve Snape slovo 'spárujeme', však?" zašepkala Mandy.

 „Myslím, že povedal,“ zašepkala Pansy a Mandy sa otriasla.

„V poriadku, dostali sme,

'A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O'

Alebo môžeme použiť eros a dostaneme:

'A B C D E F G H I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z

'E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R O S E R'

Na zemi to vyzerá sakramentsky zaujímavo, ale znamená to v skutočnosti niečo?“ spýtala sa Mandy a trela si spánky. Snape pokrčil ramenami. „Použime kód a uvidíme.“

OoOoOoOoO

Hermiona stratila reč.  Jej ústa sa otvorili a zavreli, ale nevyšiel žiadny zvuk.

Draco na ňu stále pozeral. Všetci ostatní sa pozerali naňho a očakávali, čo sa stane ďalej.

„Ja... ja... ja musím niekde ísť,“ zašepkala Hermiona predtým, ako vybehla z izby.

Draco sa za ňou ihneď rozbehol. „Hermiona, počkaj!“

Ron sa zhlboka nadýchol a Harry s Ginny klesli na gauč.

“To je tak neočakávané,” zamumrala Ginny.

Harry prikývol. “Pýtala sa magickej osmiguli, či ju Malfoy miluje a tá jej neustále odpovedala 'spýtaj sa neskôr', čo je vlastne zbytočné s tebou rozoberať, ako som si práve uvedomil, pretože nemáš potuchy, čo to je magická osmiguľa,” stíchol.

“Dúfam, že Draco nezlomí Hermione srdce a nepovie jej, že ju nemiluje,” zavrčal Ron temne. “Pretože ak áno, bude na Ronovom zozname mŕtvych.”

Ginny sa naňho zvláštne pozrela. „A nie je Malfoy už na ňom?“

Ron zažmurkal. „Dobrý postreh.“ Keď sa ticho prehĺbilo, Ginny si náhle všimla, kto sedí vedľa nej na gauči.

“Harry! Ty si tu!” zvolala nadšene. “Huráá! Našli sme teba aj Mionu.”

Ron si vzdychol. “Ale máme ďalšiu dilemu, Hermiona a Malfoy.”

“Fúj!” vykríkol náhle Harry. Keď sa naňho Ron a Ginny pozreli, rozhodil rukami. “Nepočuli ste to? Hermiona Malfoyová!”

Ron civel na Harryho. “Povedal som Hermiona a Malfoy.”

Ginny sa posadila. “Bez urážky k Mione, ale Hermiona Malfoy znie strašne.” Keď Harry a Ron horlivo prikývli, pokračovala. “Dokonca I Hermiona Goyle znie lepšie!”

Harry zažmurkal. “No, to už si trošku prehnala, Gin-Gin.” Náhle vykríkol, keď po ňom hodila dva vankúše. “Za čo to bolo?”

Ginny sa uškrnula. “Povedala som, že ma nikdy nemáš nazvať Gin-Gin. A pretože si to práve urobil, budeš znášať hnev Neuveriteľného červeného Hulka!”

Keď bol zbombardovaný ďalšími vankúšmi, Ron si vzdychol a neprítomne sa natiahol za koláčom na stole. “Bože, tu vedia ako privítať návštevu…”

Medzitým…

“Hermiona, nemôžeš mi utekať navždy! Žil som tu celý môj život a poznám tento dom lepšie ako ty poznáš Dejiny Rokfortu!” zakričal Draca, zatiaľ čo naháňal hrivu hustých hnedých vlasou dole chodbou.

“Spomaľ, mladý Malfoy,” zvolal portrét muža s blond vlasmi a v obleku z dračej kože.

“Nemôžem, strýko Culpeas!” zavolal ponad plece a len tak tak sa vyhol otvoreným dverám. “Je to otázka života a smrti!”

“ÓH, sakra,” zanadával, keď došiel na koniec slepej uličky. „Kde by mohla byť?” potom si spomenul na tajný priechod za jedným portrétom a rýchlo ho otvoril.

Keď zmizol za portrétom, pohol sa vzduch v blízkosti trofejového pohára a povedal, „Vďaka Bohu za splývacie zaklínadlo“.

Hermiona vytiahla prútik a zašepkala protizaklínadlo.

Avšak, nič sa nestalo.

„Óh, nie...“

OoOoOoOoOoO

„Aha!“ vykríkla Mandy. „Dostala som 'de Velofides'.

“Mne s 'eros' nevyšlo nič,“ vzdychla Pansy. „A ja som to vedela, že ten muž je problém!“ uškrnula sa víťazoslávne. „Tak, to bolo ono?“

„Nie, vyzerá to na ešte jedno slovo,“ povedala Mandy veselo. Začala hovoriť ďalej, ale jej slová boli prerušené zvukom blížiacich sa krokov.

„Mandy, čo je to za hluk?“ opýtala sa Pansy nervózne.

„Ustúpte!“ zasyčal Snape. „Mohla by to byť armáda smrťožrútov.“

„Vlastne, všetci írski smrťožrúti sú doma, oslavujú nejaký katolícky sviatok,“ opravila ho Mandy.

„Ako to vy môžete vedieť?“ spýtal sa Snape opatrne.

„Minimálne pred pár rokmi tomu tak bolo, a volá sa to, professor Snapúšik, infiltrácia.”

Snape si popod nos zahundral niečo, čo neznelo veľmi „prístupné do trinásť rokov“ a vytiahol prútik. „Ustúpte, postarám sa o to.“

Pansy sa zrazu zachichotala. „Vlastne, nemyslím, že sa o to postaráte.“ Ukázala prstom na blížiace sa postavy. „Je to pochod demonštrujúcich rokfortských študentov!“

„V noci?“

Pansy pokrčila plecami. „Tak to vyzerá.“

V čele pohybujúcej masy čierno oblečených študentov boli Jenna Marie Rose, Diana Greenrassová, Bri Leonard, Dominik Cortes a Melody Brocklehurstová.

Mandy vytiahla vreckovku. „Len ma rozplakalo vidieť, ako moja sesternica a jej priatelia idú v mojich stopách!“ zafňukala.

„Hej, nie je ten čiernovlasý chlapec hlavný chrabromilský prefekt?“ spýtala sa Pansy a ukázala na Dominika Cortesa. Dominik vrhol jej smerom škaredý pohľad.

Mandy prestala plakať. „Myslím, že máš pravdu... počkať... čo? Aj Brie Leonard to vedie? Ó môj...“

„Pozri, čo majú napísaná na plagátoch,“ zachichotala sa Pansy.

„Požadujeme, aby sme sa mohli zúčastniť!“ znel jeden z najchytľavejších, „Vyťažte na kúzelnom sprisahaní!“ stálo na druhom. „Bojovať, zomrieť a bojovať opäť!“ bol najvtipnejší spojený s kresbou bojového poľa. A „Zabime Vy-viete-koho a neprehráme“ bol len ďalší z mnohých vojnových sloganov.

„To je úžasné,“ vydýchla Mandy. „Celý život som o niečom takom snívala. Ale vždy mi niečo stálo v ceste. Ale dnes nedovolím, aby ma niečo zastavilo! Ak žiť prostredníctvom života iných ma urobí šťastnou, tak nech!“ Vyhlásila, keď bežala k davu.“

Pansy pozrela na Snapea. „Idem s ňou. Uvidíme sa neskôr,“ uškrnula sa.

Snape sa zamračil. „Keď som si zvykol byť s toľkými ľuďmi, už sa mi viac nechce byť sám,“ zahundral. „Óh, dobre. Mohol by som si sadnúť na túto skalu a viac popremýšľať o Armagedone.“

OoOoOoOoOoO

„Draco!“ skríkla Hermiona, keď zahliadla záblesk blond vlasov. Draco stŕpol uprostred pohybu a pomaly sa otočil.

„...Hermiona?“ spýtal sa neveriacky. „Kde si?“

„Som neviditeľná,“ povedala Hermiona nešťastne.

Draco vypadal zmätene. „Nuž, tak si potom zlož neviditeľný plášť.“

„Nemôžem. Uvalila som na seba splývacie zaklínadlo, ale niečo sa pokazilo, pretože protizaklínadlo nefunguje.“

Draco rukami pohyboval všade naokolo, jedna z jeho rúk skoro udrela Hermionu do tváre. Zľahka mu poklepala po ramene.

„ÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉÉK!“ zakričal Draco a poskočil o vo vzduchu u dobrý meter. „Myslím,“ vydýchol, „ty...“

Hermiona sa zachichotala. „Mám rád tvoj smiech,“ povedal zrazu Draco. Potom očervenel. „Neprestávaj sa smiať a  predstierajme, že tvoj smiech prehlušil ten posledný komentár.“

Hermiona ho udrela do ruky. „Áu! Za čo to bolo?“ skríkol Draco.

„Za nič.“

Draco prevrátil očami. „Dokonca aj keď ťa nemôžem vidieť, môžem ťa vidieť, keď zavriem oči a predstavím si Hermionu pred sebou.“

„V skutočnosti je vedľa teba.“

„Formalita.“

„Hej, uvedomuješ si, že toto je prvý raz, čo sme sami v miestnosti?“ spýtala sa Hermiona.“

Draco vyzeral prekvapene. „To je zvláštne. Strávili sme spolu sedem rokov na Rokforte a ešte sme v skutočnosti neboli sami.“

„Možno je to magická sila Malfoy manoru!“  zaškľabila sa Hermiona.

„Tvoj dom je začarovaný, aby ľudia odchádzali so zásnubným prsteňom. Alebo...“

„...Hej, tam je moja mrkva!“ zvolal Draco a ukázal na malú mrkvu, ktorá ležala na vrchole skrine.

„Nikdy by som si nemyslela, že si na mrkvy.“

„Nuž, keď mrkvy chutia ako jablká, mám ich mám rád.“

„To je vtipné, pretože keď si mi vtedy dal ochutnať mrkvu, chutnala mi po jablkách. Možno je to špeciálna odroda...“

„Chutnala ti po ČOM?“

„Jablkách. Nepočul si na vtedy?“

Draco takmer omdlel. „Nie...“

„No, tak už to vieš.“

„To znamená, že si moja skutočná láska!“ uvedomil si Draco po dlhej chvíli ticha.

„Som?“ a predtým, než mohol niečo povedať, Hermiona zaškriekala ako banší. „ÁNO!“ zakričala a rukami triafala do vzduchu. „Strč sa niekam, magická osmiguľa!“


25. Búrka na obzore



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: Eli

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/25/Once_Upon_a_Hogwarts

Princ nikdy nevrátil Popoluške črievičku, diabolská nevlastná sestra je nebezpečnejšia než si myslíte a skutočná Popoluška sa stále ešte neprezradila. Bude treba viac než len mágiu, aby dala túto rozprávku do poriadku skôr než hodiny odbijú polnoc...



25. Búrka na obzore

Pramienky dažďa začali stekať po vyleštených oknách Malfoyovského panstva. Vo vnútri hlavnej obývacej miestnosti bolo vidieť tri rozmazané postavy, dve s červenými vlasmi a jednu s čiernymi.

Harry si nasadil okuliare a pošúchal si koreň nosa. „Čo myslíte, že Hermiona a Malfoy práve teraz robia?“

Ron sa pozrel na neho. „Nuž, dokázalo by ma napadnúť veľa vecí, ktoré by mohli robiť... vrátane spoločného... au!“ Pretrel si ruku a zamračil sa na Ginny. „Vieš, nie každá perverzná myšlienka vyžaduje trest. Pravdepodobne si myslíš rovnaké veci o Harrym!“

Ginny očervenela. „Na toto neodpoviem.“

Ron prevrátil očami a zvalil sa na gauč. „No vážne... s touto odpoveďou neuspokojíš ani slepého a hluchého.“

„Nudím sa,“ povedala Ginny náhle a zmenila tému.

„Všetci sa nudíme,“ odpovedali Harry a Ron naraz. O čosi neskôr Ron zazrel mramorovú šachovnicu na zložito zdobenom stole a okamžite vyskočil z gauča.

„Zahrajme si šachy!“

Harry zavrtel hlavou. „Nehrám; príliš veľakrát som s tebou prehral, už si ani neviem spomenúť, ako chutí pocit víťazstva.“

Ginny sa uškrnula a začala stavať figúrky. „No, pretože ja si viem spomenúť, ako chutí pocit víťazstva, myslím, že si s tebou zahrám, Ronuško. Daj si radšej pozor, pretože ťa nielen nakopem do zadku, ale ja som dobrá.“

„Si lepšejšia než ja?“ zapochyboval Ron, ani sa netrápil s opravou gramatiky.

„Och, stav sa, že som lepšejšia než ty! Som omnoho viac lepšejšia než ty, som najlepšejšia!“

„Hermiona by zomrela, keby toto počula,“ zamrmlal Harry.

Ginny sa začervenala. „Som najlepšia, Ronald, a ty si druhý najlepší! Budem triumfovať nad tebou a uštedrím ti životnú prehru!“ zachichotala sa Ginny. Harry na ňu neveriacky hľadel a ona si odkašľala. „Takže, budeš porazený, a to dievčaťom, ktoré je mladšie od teba!“ doberala si ho.

Ron zvraštil obočie. „Silné rečičky. Ale môžeš to dokázať?“

Ginny otvorila ústa, ale Harry ju prerušil. „Dáte si vy dvaja pohov? Začínam sa nudiť počúvaním, ako sa navzájom urážate a skúšate „kto z koho pustí do gatí“,“ Harry napodobnil detský hlas. „Pustite sa už do hry; chcem zistiť, kto komu nakope zadok!“

„Presne tak!“ zajasal Ron. „Priprav sa zomrieť, Ginny!“ vykríkol, keď veľmi, veľmi, veľmi pomaly položil ruku na pešiaka.

Ginny civela na neho. „Ja mám biele.“

Ron pomaly odtiahol ruku z svojho čierneho pešiaka. „...vedel som to.“

- - -

Keď Pansy a Mandy preskúmali rozlohu jazera, Mandy sa mimovoľne  zachvela.

„Idem hore do hradu. Toto miesto v noci je proste príliš chladné.“

Pansy hľadela na ňu. „Práve teraz je v hrade pravdepodobne milión smrťožrútov. Budeš riskovať svoj život kvôli tomu, aby si vzala nejaký sprostý kabát!“

„Nie,“ bránila sa Mandy. „Kvôli kabátu to risknem.“

Pansy prevrátila očami.  „Nepôjdeš tam, Mandy Brocklehurstová. Ak má dnes niekto zomrieť, bude lepšie, ak to bude Voldemort.“

Mandy si povzdychla. „Potom si len vykúzlim oheň...“

Pansy sa nadýchla a zhlboka vydýchla. „PREČO SI TO NEMOHLA UROBIŤ AKO PRVÉ?“ skríkla.

„Pretože je zábavné uťahovať si z teba,“ uškrnula sa Mandy. Pansy sa zamračila.

„Ha-ha, to je také smiešne,“ odpovedala sarkasticky.

„No tak, rozveseľ sa, Pansy.“

„To presne som chcela povedať! PRÁVE TERAZ NEMÔŽEM BYŤ VESELÁ!“

Mandy uprene hľadela na Pansy. „Myslím, že sa potrebuješ veľmi rozveseliť.“

Pansy si otrávene vzdychla. „Prečo nemôžeš brať veci vážne? Vždy musíš kdekoľvek napchať žartík alebo vtipnú urážku. Neviem, či je to v tvojej povahe či čosi podobnom, ale nedokážeš ani na minútu prestať žartovať a byť vážna! Niet divu, že tak dobre vychádzaš s Blaisom; vy dvaja ste takí zaneprázdnení tým, že rozosmievate ostatných, že ste si ani nevšimli, že ľudia okolo vás šepkajú a rozprávajú sa.“

Mandy vstala a zamračila sa na Pansy. „Urážať mňa je v poriadku, Parkinsonová,“ vyprskla, „ale urážať Blaisa je pod pás. Možno keby si prestala byť mrchou, uvedomila by si si, že každý okolo teba je chorý z tvojej teatrálnosti!“

„Ak som ja mrcha, potom nebudeš brať do úvahy moje tvrdenie o tebe: Mandy Brocklehurstová, si ako taká -“

„ – No, no, čo sa to tu deje, hm? Dievčenská bitka? Musím povedať, že ma neprekvapuje, slečna Parkinsonová,  že ste so slečnou Brocklehurstovou takto klesli,“ uškrnul sa Snape a okamžite vrhol na dievčatá ponurý, temný tieň.

„Nestarajte sa do toho, Snape. To sa vás netýka,“ zavrčala Mandy. „Takže čo si hovorila, Parkinsonová?“

Snape pokrútil hlavou a sadol si na skalu. „V tom okamihu, keď opustím túto úbohú školu, študenti stratia všetok rešpekt voči mne...“

„Nikdy sme voči vám žiadny rešpekt nemali!“

Snape sa mykol. „Mám veriť tomu, že nikto z mojich študentov nemal voči mne ani najmenšiu štipku úcty?“

Pansy a Mandy pozreli na seba. „Nuž... áno.“

Snape sa pousmial. „Nuž, hovoriť o diablovi... zdá sa, že vy dve ste sa práve na niečom dohodli... mohol by som navrhnúť zmierenie a poradenstvo?“

Mandyina ľavá ruka sa prudko zatriasla. „JA NIE SOM BLÁZON!“ zajačala. „MOŽNO TÁ (vynechané slová) VEDĽA MŇA JE, ALE CELKOM URČITE NIE JA!“

Pansy odtlačila Mandy nabok. „Blázon je ten, kto si ide pľúca vykričať!“

Snape si masíroval spánky. „Toto je posledný raz, čo sa snažím byť prostredníkom.“

Pansy hľadela na Mandy. „Toto nie je koniec,“ vyšplechla predtým, než odpochodovala medzi stromy.

Mandy sa otočila chrbtom a hľadela na Snapa. „Nuž? Chcete niečo dodať?“

Snape pokrčil plecami. „Nezaujímam sa o detinské súboje dvoch malých dievčatiek, ktoré sa správajú veľmi nezrelo, ako keby mali predmenštruačný syndróm.“

„Smiešne, pred chvíľou sa zdalo, že sa o to dosť zaujímate.“

Snape sa pozrel na ňu.  „Strata dobrého priateľa je väčšou stratou ako prehrať tisíc súbojov.“ A s tým sa postavil a odkráčal do lesa, kde bola Pansy.

Mandy si sadla na skalu, ktorú Snape pred chvíľou uvoľnil. „Fajn, ja sa prvá neospravedlním...“

- - -

Aj keď ju Draco nemohol vidieť, takmer mohol cítiť úsmev, ktorý vyžaroval z Hermioninej tváre. „Som tvoja skutočná láska!“ vykríkla.

Draco cúval, kým nenarazil na stenu. „Ja... ja... ja...“ koktal.

„Miluješ ma!“ zanôtila Hermiona. „Ty ma miluješ, Draco Malfoy!“

Draco zúfalo rozhliadal po miestnosti, aby našiel únikovú cestu; hoci to nebolo k ničomu, pretože Hermiona mohla byť kdekoľvek v miestnosti. „Nuž... nie tak úplne...“

„Čarovná mrkva neklame!“ vykríkla Hermiona. „Miluješ ma!“

„Ehm... no, možno...“

Hermina pritlačila Draca k stene. „Prestaň,“ povedala dôrazne, ale isto. Prestaň to popierať. Ty vieš, že ma miluješ.“

Náhle sa nad Dracovou hlavou objavila zasvietená žiarovka. „A prečo ťa to zaujíma? Miluješ ma...?“ spýtal sa lišiacky. Och, áno! povzbudzovalo Dracovo vnútro. To je spôsob ako zvrátiť hádku!

Hermionino zovretie Draca povolilo. „No... myslím, že ťa milujem... ako... fretku,“ uškrnula sa. Draco sa zamračil. „Draco, ja ťa miljem,“ povedala Hermiona vážne a vložila si jeho ruku do svojej. „Milujem ťa ako brata, milujem ťa ako priateľa, milujem ťa ako spolužiaka, milujem ťa ako človeka. Nikdy ťa neprestanem milovať, kedykoľvek a kdekoľvek budeme.“

Draco dovolil kútikom úst sa mierne skrútiť dohora. „Nuž, myslím, že pre mňa nemá zmysel to po tejto mizernej fraške popierať.“

Hermiona sa okamžite stiahla. „Fraška? Ktorá pochádza úplnej hĺbky môjho srdca!“ vykríkla a vrhla sa na neho.

Medzitým...

Ron, Harry a Ginny vzhliadli od šachovnice a počúvali hrôzostrašný krik. Prach lietal nad nimi, keď od stropu prichádzali hlasné údery.

Ron zažmurkal. „Tí sa buď stratili hlavu vo víre euforického sexu alebo majú hnusnú výmenu názorov.“

Ginny svoju pozornosť obrátila späť na šachové figúrky. „Hovorím, že je to to prvé,“ podotkla a Harry prikývol.

- - -

Jenna Maria Rosová utekala hore schodmi, predierala sa začarovaným priechodom, prikrčená za troma tapisériami a zastavila pred triedou Obrany. Chystala sa vykopnúť dvere (vďaka muklovským akčným filmom), keď sa dvere otvorili a vyšiel profesor de Vellofides a vyzeral byť dosť prekvapený dievčaťom, ktoré sťažka oddychovalo pred jeho izbou.

„Čo tu robíte, slečna Rosová?“

Jenna Maria zdvihla pohľad a prižmúrila oči. „Vykonávam pomstu,“ zavrčala. Potom spravila najneočakávanejšiu vec. V skutočnosti, nebolo to také neočakávané, vlastne sa to očakávalo.

Pomaly vytiahla svoj prútik... zaujala útočné duelové postavenie... a...

... zapichla ho do jeho oka.

Keď de Vellofides kričal od bolesti, Jenna Mária ho rýchlo vystrčila von do chodby, vbehla do jeho kancelárie a kopnutím dvere zavrela. Použila jednoduché zamykacie kúzlo; bola v časovej tiesni.

Jenna Maria zúfalo hľadala malú fľaštičku s priehľadnou tekutinou; keď žiadnu nenachádzala, zakúsla si do pery a začala otvárať zásuvky a skrinky. „Kde to je?“ mrmlala si, keď  obrátila kanceláriu hore nohami.

Nakoniec ju našla. Malá, tenká fľaštička, úplne prázdna, bola zahrabaná hlboko v odpadkovom koši. Keď k ušiam Jenny Marie doľahli zvuky de Vellofidesového stonania, zakliala a fľaštičku rýchlo skryla do vrecka.

Cestou von ho znovu pichla... do druhého oka...

Z de Vellofidesových úst vyleteli nadávky a sliny.

- - -

Mandy pohľadom prebodávala Pansy, keď Snape zanôtil, „Teraz, vzhľadom na túto pokročilú  bohom zabudnutú noc, nechajte svoje nerovnováhy vzájomne sa skombinovať a spojte sa do jedného celku priateľstva, nádeje a lásky!“

„Čo do pekla...?“ zašomrala Pansy, keď  uhla očami pred Mandyiným hadím pohľadom.

„Pokúšam sa urovnať priateľstvo!“ zreval Snape. „Bože môj, keby som nemal svedomie, vôbec by som tu nebol!“

Mandy sa uškrnula. „Tak odíďte.“

Snape sa zamračil. „To je ono.... NEMÔŽEM odísť!“

Mandy a Pansy neveriacky civeli. „Čo je s vami?“ spýtala sa Pansy.

„Som tu proti svojej vôli,“ zastonal Snape. „A teraz ani nemôžem opustiť toto nešťastné miesto, pretože vy dve trváte na tom, že mi budete neustále v pätách!“

„To je naša sila,“ poznamenala Pansy. „Musíme použiť silu!“

Mandy sa zazubila. „Presne tak!“

Pansy sa tiež usmiala, ale potom si spomenula, že má byť na Mandy nahnevaná.

„Daj si odpich, Brocklehurstová, tvoje bezvýznamné šaškovanie ma nezaujíma.“

Mandy zmizol úsmev. „Prečo si nedáš odpich ty? Toto je moja časť lesa.“

„Kde je napísané „Majetok Mandy Brocklehurstovej?“ zakontrovala Pansy.

Mandy vytiahla svoj prútik a čosi zamrmlala popod nos. „Tu,“ povedala a ukazovala na kúsok zeme, na ktorej boli dôsledne vyryté slová „Majetok Mandy Brocklehurstovej“.

Pansy „nesúhlasne tľoskla“ a posadila sa na peň od stromu. „Dobre, ak je hlina tvoje miesto, potom je strom mojím miestom!“

„Pre mňa, za mňa.“

Snape sa pozeral na oblohu. „Prosím, prosím, prosím, vráťme sa...“

- - -

Zatiaľ čo si Snape želal návrat Harryho, Rona a Ginny, vyššie spomínaní sa práve lenivo rozvaľovali na mnohých pohodlných sedačkách v hlavnej obývacej miestnosti malfoyovského panstva.

„To... je... hlúposť...“ zašomral Ron a ďobol do zblúdenej nitky. Harry mlčky súhlasil a rozhodol sa raz myknúť prstom.

„Je to nejaký spôsob trestu?“ spýtala sa Ginny a posadila sa. Ostatní dvaja sa na ňu pomaly zahľadeli. „No tak, nehovorte mi, že vás nenapadlo, že toto je možno pripravené. Možno je to nejaký druh kúzla.“

Harry zažmurkal. „Aký druh kúzla?“

Ginnine oči teraz žiarili vzrušením. „Možno je to nejaký druh kúzla, ktoré ťa tak núti nudiť svoju myseľ, že keď sa sem Malfoyovci vrátia, majú šancu zaútočiť a zabiť ťa, keď si prakticky nehybný!“

Ron nadvihol obočie. „Pekné,“ dostal zo seba  prevrátil sa na gauči. Harry ho potom nasledoval.

Ginny si povzdychla. „Nemôžem uveriť, že to hovorím, ale skutočne budem spievať od radosti, ak sa Hermiona a Malfoy vrátia späť...“

A ako na povel, Draco vrazil do miestnosti a lapal po dychu.

Ron sa zachechtal. „Vyzerá to, že niekto má nejaké...“

„Kiežby,“ zamrmlal Draco. „Myslím, že Hermiona je buď napravo odo mňa a uškŕňa sa, za mnou s mečom s dvojitou čepeľou namiereným na môj chrbát, alebo nado mnou a drží nákovu, ktorá len čaká na to, kedy ju pustí,“ prikrčil sa a kryl si hlavu. Napravo od neho vyšiel zlovestný chichot a Draco nadvihol obočie. „Jedno z troch; to nie je zlé...“

„Zadrž, kde je Hermiona?“ spýtala sa Ginny. „Nikde ju nevidím, napriek tomu, že som počula jej chichot...“ dokončila a nervózne sa obzerala po miestnosti.

„Nemaj obavy, nie som duch,“ povedala Hermiona. „Aj keď v tejto chvíli by som tiež tak dobre jedným mohla byť...“ zašepkala.

„Viete niečo o Zrušení ilúzie a ako spraviť človeka znovu viditeľným?“ spýtal sa Draco.

Harry, Ron a Ginny naraz zalapali po dychu. „Hermiona doplietla kúzlo?“

Hermiona strelila pohľadom ich smerom. Hoci ju nemohli vidieť, vo vzduchu bolo celkom ľahko cítiť vibrácie hnevu. „V poriadku, od tejto chvíle, čokoľvek v tejto miestnosti sa uzavrie v najhlbšom dne našich duší. Lebo inak,“ pohrozila.

Draco prevrátil očami. „Malo to byť v prvom rade držané ako tajomstvo?“

Harry premýšľal nad tým. „Dobrý postreh.“

Hermiona dupla nohou o zem. „Počúvajte! Teraz, keď sme tu všetci zhromaždení a trochu upokojení, potrebujeme vymyslieť plán ako sa odtiaľto dostať. Draco, kde je geograficky  Malfoyovské panstvo?“

Draco skrivil tvár. „Niekde medzi tridsať až tridsať deväť...“

„Čože?“

Draco vyzeral byť prekvapený. „Kvôli hop-šup... nehovorili sme o tom?“

„Nie,“ povzdychla si Hermiona. „Číslo kozuba už viem... myslím... KDE V TEJTO POONDIATEJ ZEMI LEŽÍ MALFOYOVSKÉ PANSTVO?“

Draco zalapal po dychu. „Ehm... vieš... naozaj neviem...“ zašomral.

AAch,“ vyšlo z Harryho a Rona zborovo. Ginny na nich zmäteno pozrela.

„Čože?“

„Je v kaši...“ zašepkal Ron. „Ak sa niekedy dostanete do styku s naštvanou Hermionou, nehovorte „Ja neviem.“ Odtrhne vám hlavu...“

Naozaj, nahnevaná atmosféra bola silnejšia a silnejšia.

Harry sa oprel o gauč. „Ach... sny sa plnia... zabitá fretka vo vlastnom dome. Skutočne vidím titulok, ‚Rozhnevaná rokfortská študentka uškrtila Draca Malfoya‘.“

„Keď sa o tom teraz zmieňuješ, ten titulok znie celkom pekne,“ zavrčala Hermiona cez zaťaté zuby.

Dracove oči sa rozšírili od strachu, keď zacítil pár rúk, ktoré siahali po jeho krku. „MILUJEM ŤA, HERMIONA!“ vykríkol zúfalo.

Hermiona ho pustila a položila si ruku na hruď. „No, to je nečakané...“

Draco prevrátil očami. „Hej, ako keby som plánoval, že to poviem.“

„Ehm,“ vmiešal sa Harry. „Teraz, keď vieme, že ju miluješ, vráťme sa k našej veci. Zo všetkého najprv, MALFOY, KDE SÚ SAKRA VAŠE POONDIATÉ DVERE?“

Malfoy si pokojne zotrel sliny zo svojej bledej tváre. „Sú naľavo od zelenej stoličky.“

„Ktorej zelenej stoličky?“ spýtala sa Ginny ukazujúc na všetky zelené stoličky v miestnosti, čo boli vo všeobecnosti všetky stoličky.

„Tá vedľa obrazu môjho starého otca.“

„Ktorý obraz to je? Tvoji predkovia vyzerajú všetci rovnako,“ zahundral Ron.

„Je to ten, čo visí blízko steny s hadmi.“

Ginny vydala zo seba tichý výdych. Potom vybuchla. „NA KTOREJ POONDIATEJ STENE S HADMI VISÍ? A PRE BOŽIU LÁSKU, NEHOVOR MI, ŽE JE TO TÁ BLÍZKO KNIŽNICE ALEBO STOLÍKA Z TEPANÉHO ŽELEZA! REPLIKY KAŽDÉHO JEDNOTLIVÉHO POONDIATEHO KUSU NÁBYTKU SÚ ROZTRÚSENÉ PO CELEJ TEJTO POONDIATEJ MIESTNOSTI!“ Zhlboka sa nadýchla. „KÚPUJTE SI JEDINEČNÝ NÁBYTOK!“ kričala.

Draco si žmolil uši. „Tento odpad tu bol po celé storočia, nemôžem ho len tak vyhodiť preč.“

Hermiona si povzdychla. „Draco, buď len trochu viac presnejší... a áno, kúp si nejaký nový nábytok, ktorý naozaj nebude vyzerať ako tvoje súčasné zariadenie.“ Tvár sa jej rozžiarila. „Možnože vzorka červenej alebo zlatej toto miesto oživia!“

Keď Draco skutočne o tom na chvíľu uvažoval, Hermiona nadvihla obočie. „Žartovala som. Nechaj si svoj nábytok.“

Dracovi sa uľavilo. „Dobre, pretože... červená naozaj nevyzerá dobre so zelenou... hej...“

„Hej, novomanželia, poďme. Našiel som dvere,“ vykríkol Ron zo striebornej tapety s hadmi visiacej nad knižnicou roztrúsenou s niekoľkými rárohami, ktoré boli evidentne veľmi staré.

Ginny sa obzrela a rýchlo schmatla strieborný medailón. Keď sa na ňu Harry začudovane pozrel, pokrčila plecami. „Suvenír... navyše je to naozajstné striebro!“ zachichotala sa.

Harry sa na ňu chvíľu uprene pozeral. „V poriadku...“

Keď Ron zavrel za nimi dvere, všetko to zmizlo v hrubých kamenných múroch a za chvíľu všetky stopy po tom, že tu niekedy nejaká miestnosť bola,  zmizli.

Draco zahvízdal.

„Prežil si tu celý svoj život a nevšimol si si to?“ spýtala sa Ginny skepticky.

Draco pokrútil hlavou. „Len som to nečakal.“

Hermiona prevrátila očami a chytila Dracovu ruku. „No tak, pohnime sa. Musíme sa vrátiť do Rokfortu skôr, než sa Pansy, Snape a Mandy navzájom pozabíjajú.“

„Ako sa dostaneme späť?“ spýtal sa Ron. Draco sa na neho uškrnul.

„Weasley, ty vždy musíš klásť také debilné otázky. Do Rokfortu sa dostaneme s – počkať. Hermiona, ako sa dostaneme späť?“

„Neviem,“ priznala. „Možno by sme mohli vytvoriť prenášadlo alebo čosi také, ale  používať neautorizované prenášadlá je nezákonné.“

„Koho to zaujíma? Vlámanie a vniknutie do Malfoyovského sídla je tiež nezákonné, ale nevidíš nás sťažovať sa!“ vykríkla Ginny a Harry a Ron súhlasne prikývli.

„Vlámali ste sa na panstvo?“ spýtal sa Draco neveriacky.

Ginny náhle vyzerala vystrašene. „Prečo? Sú na ňom kúzla?“

„Nie...“ povedal Draco pomaly. „Pretože sa každý bojí čo i len spomenutia mena Malfoy, nikto nie je dosť odvážny na to, aby sa vlámal do panstva, takže v skutočnosti sme na ňom nemali žiadne kúzla. Avšak, máme kliatbu pre nemalfoyovcov, ktorí vstúpia dnu so skrytou vecou alebo zbraňami. Pretože ste všetci príliš blbí na to, aby ste rozmýšľali nad zaútočením na panstvo, predpokladám, že ste v bezpečí.“

„A vyšli von s ukradnutým strieborným medailónom,“ zahlaholila Hermiona šťastne. „Nemysli si, Gin, že som to nevidela.“

Ginny sa zamračila a odovzdala medailón.

„Tak či tak, jednoducho spravme prenášadlo,“ prerušil Harry. „Vzhľadom k tomu, že ísť pešo neprichádza do úvahy, Rytiersky autobus toto miesto nenavštevuje a riadiť metly v tomto počasí je príliš nebezpečné,“ povedal a ukázal na začínajúci dážď za oknom, „hovorím, spravme prenášadlo.“

TRESK.

Harry, Ron, Hermiona, Draco a Ginny súčasne zalapali po dychu a okamžite otočili hlavy doprava.

„Čo to bolo?“ vyhŕkla Ginny.

„Neviem,“ odpovedal Draco po pravde. „Ale znelo to, ako keby to prichádzalo z kuchyne!“

Ginnyine oči boli teraz rozšírené. „Z-z-z kuchyne?“ zakoktala.

„Z kuchyne,“ potvrdil Draco rozhodne.

„Z KUCHYNE!“ vykríkol Ron a vyštartoval ako strela.

Ostatní v hrôze civeli na Ronov vzďaľujúci sa chrbát.

„Počkaj!“ vykríkla Hermiona a šprintovala za ním a ostatní ju nasledovali.

- - -

„Vieš čo? Už sa o to viac nestarám,“ povedala Mandy náhle a vyskočila na nohy. „Idem do hradu. A idem zabíjať,“ dokončila a rázne kráčala z dohľadu.

Pansy rozšírila oči. „Naozaj ide sama naspäť do hradu?“

Snape pokrútil hlavou. „Neodvážila by sa; smrťožrúti sa v skupinách pohybujú po hrade.“ Cez tvár mu preletel tieň. „Na druhú stranu, keď je naozaj dcérou svojho otca, vojde do hradu bez toho, aby pomyslela na svoj vlastný život.“

Pansy kopla do pňa. „Už dlho som sa jej to chcela spýtať, ale nikdy nebol správny čas. Aký bol jej otec?“

Snape si povzdychol. „Edward Brocklehurst bol hnusný človek... skvelý.... ale nebezpečný. Bol o tri roky mladší odo mňa a na Rokforte bol bifľomorčan.“ Keď videl Pansyinu prekvapenú tvár, znovu si povzdychol a pokračoval. „To, že bol zaradený do Bifľomoru, mu zmenilo život. Vždy sa snažil presvedčiť ostatných, že bifľomorčania nie sú bandou ťarbákov. Ale nikto nepočúval malého blonďavého chlapca s piskľavým hlasom. Nebolo to dlho predtým, než si uvedomil, že nikoho nezaujíma počúvanie fňukania jedenásťročného dieťaťa. Nakoniec, v polovici svojho druhého ročníka sa začal meniť, meniť k horšiemu. Naplno sa ponoril do štúdia a jeho priatelia ho nakoniec opustili. Začal menej jesť a vždy ho bolo vidno s tmavými kruhmi pod očami. Akokoľvek, nikto sa neobťažoval spýtať sa prečo, dokonca ani vedúci jeho fakulty. Tak Edward pokračoval v tomto a keď mu bolo trinásť, zo Zakázaného oddelenia knižnice tajne prepašoval knihy temnej mágie a učil sa kúzla. Bol veľmi talentovaný, áno, ale v tom čase nemal kontrolu nad svojou mágiou – občasné výbuchy z mágie neboli vzácne.“

„Ale ako to viete? Naozaj pochybujem, že by ste si boli blízki,“ povedala Pansy.

„Nasledujúci rok ma Edward Brockehurst požiadal, aby som bol jeho inštruktorom v čiernej mágii,“ pokračoval Snape. „Vysmial som sa mu do tváre. Bol to vyziabnutý bifľomorčan, s takým nákladom kníh, že ho takmer prevalili. Avšak, on neustúpil. Nasledujúce tri mesiace ma neustále otravoval. Nebol som veľmi ďaleko od toho, aby som ho takmer preklial na smrť, keď ma v jednu noc prepadol na chodbe.“ Pansy sa uškrnula; nedokázala si predstaviť malého bifľomorčana, ktorý v tmavej chodbe útočí na tínedžera Snapa. „Vtedy som si uvedomil, akou zbraňou by mohol byť, keby sa jeho schopnosti využili naplno. Takže, ako pripomienku svojho siedmeho ročníka som sa ho ujal ako svojho chránenca. Do konca roka som už mohol vidieť očividné výsledky. Žiaľ, bolo to počas prvej vojny, kde som videl, na čo som ho zmenil. Namiesto toho nervózneho, ťarbavého bifľomorčana, ktorým kedysi býval, bol teraz Edward stroj na zabíjanie s akurát správnou kombináciou krvilačnosti a sily. Teraz nechcel mať nič spoločné so svojou bifľomorskou minulosťou. Za menej ako päť rokov sa zmenil na perfektného slizolinčana. Domnievam sa, že to bola fakulta, ktorú naozaj chcel, pretože bola známa pre silu a on ju chcel.“

Pansy si zahryzla do pery. Nemala ani tušenie, že Mandyin otec bol ako taký... vôbec by nebola prekvapená, keby sa Mandy vrátila späť a povedala by jej, že všetkých v hrade zmasakrovala.

„Ale stále bol v ňom bifľomorčan. Pracovitosť a oddanosť sú najviac viditeľné rysy bifľomorskej fakulty a on si ich všetky zachoval,“ dokončil Snape so zábleskom vo svojich uhľových očiach. „Hoci predviedol všetky svoje vlastnosti a Temný pán ho chcel vo svojich smrťožrútoch, navždy zostal oddaný Dumbledorovi a škole, ktorú navštevoval ako chlapec, bez ohľadu na to, koľko odporu cítil voči svojej fakulte. Dokonca som počul, že bol pochovaný s bifľomorskou kravatou,“ dodal. „V najväčšej miere ukázal vernosť vtedy, keď odmietol množstvo ponúk Temného pána. Som presvedčený, že Triediaci klobúk mal pravdu,“ povedal Snape s ironickým úsmevom. „Naozaj bol pravý bifľomorčan.“

Pansy sa obzrela naspäť k hradu s ponurým výrazom v tvári. „Idem tam. Nenechám Mandy zomrieť čeliac zástupu smrťožrútov. To nedopustím.“

Snape sa uškrnul a po chvíli ju nasledoval. „Dúfam, Dumbledore, že si šťastný,“ zašepkal, keď sa díval na mesiac. „Nakoniec som urobil to, čo si chcel.“

- - -


26. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/26/Once_Upon_a_Hogwarts



26. kapitola

 

Mandy sa prudko nahnala krv do žíl, keď pozerala na rokfortskú vstupnú halu. Cítila, ako jej srdce búši rýchlosťou miliónkrát za sekundu. Jej myseľ bola prázdna a jej telo ľahké a rýchle.

Obrazy rozsekané na kusy ležali roztrúsené po hale spolu s roztrhanými gobelínmi. Na podlahe ležalo iba jedno telo, otočené tvárou k zemi, ktoré sa napokon pohlo a pokúšalo sa vstať.

Mandy potichu vyvolala na zraneného študenta splývacie zaklínadlo a dôkladne sa poobzerala naokolo, či nezahliadne akékoľvek známky smrťožrútov. Náhly zvuk z pravej strany ju vyľakal.

Mandy sa, obranne s prútikom pred sebou, rozhliadla po miestnosti. A potom...

... ich uvidela.

S jej viac než len perfektným zrakom Mandy zazrela tieň dvoch smrťožrútov skrývajúcich sa za stenou. Pozrela k padnutým portrétom a zazrela lem čierneho plášťa pod nimi. Traja ďalší sa skrývali hore. Nevedela povedať, či to boli muži alebo ženy, ale vyzeralo to, že sú pripravení zaútočiť. Mandy zmenila svoj obranný postoj a oči sa jej zúžili.

„Je celkom jasné, že ste tu, ale to je v poriadku. Ja som ochotná vám odpustiť vašu amatérsku neschopnosť sa poriadne skryť. Avšak, môj prútik nedokáže odpúšťať tak ľahlo,“ uškrnula sa. „Takže... poďte si po mňa.“

OoOoOoOoOoO

„Jej prekliaty otec je mi úplne ukradnutý, ale ak sa chce Mandy nechať zabiť tlupou smrťožrútov, prisahám, že prevrátim hore nohami hrob tej krpane!“ zavrčala Pansy, zatiaľ čo sa hnali lesom. Snape sa uškrnul.

„Bože, ona sa musí pchať všade!“ pokračovala Pansy a nahnevane si odsunula z cesty konár. Konár sa ihneď prelomil na dva kusy. „Vždy sa hrala na hrdinu, jediná, na ktorú sa všetci mohli spoľahnúť, keď si chceli uľahčiť prácu. Ale jej ľahkomyseľnosť ju dovedie do hrobu!“.

„Zabudli ste, že v najnebezpečnejších situáciách si vždy zachovala chladnú hlavu a našla možnosť, logickú a nie práve odvážnu, ako sa zachrániť. Vie dobre utekať,“ dodal Snape. „Je viac než pravdepodobné, že to urobí znova.“

Pansy zavrčala, keď si odčarovala prútikom strom z cesty. „Narastá v nej samoľúbosť. Posledné dva razy, čo Mandy čelila protivníkovi, sa to skončilo kúzlom, nie útekom a skrývaním sa. To preto sa tak bojím,“ povedala temne, „Samoľúbosť by ju túto noc nestála iba zranenia, vzala by jej život.“

Snape neukázal na tvári žiadnu emóciu. „Nuž, tak sa radšej poponáhľajme.“

OoOoOoOoO

Ron vbehol do kuchyne, tesne nasledovaný Harrym a Ginny. Na konci výpravy boli Hermiona a Draco. Všetkých päť sa zrútilo na mramorový pult a lapali po dychu.

„Všetci máte astmu, alebo čo?“

Ginny vzhliadla a skoro vykríkla prekvapením. Pozerala z očí do očí pohľadnému chlapcovi s uhľovo čiernymi vlasmi a hlbokými hnedými očami. „...no to ma podržte...“ zašepkala a hľadela do jeho tienistých očí.

Zasmial sa. „Upokoj sa, len som žartoval. Som William Bradley, ale môžeš ma volať Will. Som rád, že ťa konečne spoznávam, Ginny Weasleyová.“

„Hej, počkať. Ako to, že poznáš meno mojej priateľky?“ opýtal sa Harry podozrievalo, žiarlivosť mu sršala z očí.

„Viem o vás všetko,“ odpovedal Will. Jednoduchosť tej odpovede spoločne s desivým vyznením slov spôsobila, že im po chrbte prešiel mráz.

„Ako môžeš vedieť o všetkých všetko?“ spýtal sa Draco a prižmúril oči. „Vieš, aké je moje obľúbené zviera?“

„Zebra,“ ozval sa ženský hlas smerom od umývačky. Dievča s ebenovými vlasmi a strednou postavou sa obrátilo a vykročilo smerom k Dracovi. „Draco Malfoy. Očarujúce.“

Draco nadvihol obočie. „Nápodobne,“ odpovedal pokojne. „A teraz, ako to, že viete moje meno?“

„Ako sa stále môžeš pýtať také nepríjemné otázky?“ odvetila.

„Ako mi môžeš stále odpovedať na moje otázky otázkou?“

„Všetko je to o imidži,“ zamumrala. Prehrabla si rukou hladké čierne vlasy a povedala normálny tónom, „Corona Winters. Osemnásť. Plne-kvalifikovaná čarodejnica, ak si tak ešte môžem hovoriť,“ dodala polohlasom.

„Dobre...“ riekol Harry potichu. „Poďme si to zhrnúť, či som to pochopil správne. Corona Winters, osemnásťročná čarodejnica.“

„Povedz mi jednu vec, Harry Potter. Naozaj ti trvá tak dlho, kým dostaneš do tvojej mimoriadne natvrdlej hlavy tie najjednoduchšie myšlienky?“

„Corona, buď zdvorilá,“ pokarhal ju Will. „Musíte odpustiť mojej sestre. Ona je...“

„... tvojej sestre?“ prerušila ho Ginny. „Tvoje priezvisko je Bradley a jej Wintersová.“

Corona sa obrátila smerom k nej a oči uprela Ginninu tvár. „A čo ti dáva tú istotu, že hovoríme pravdu?“

Ginny sa zachvela, keď čudný pocit naplnil jej telo. Nebolo nič desivejšie, než nechať tieto ónyxové oči prevŕtať do nej dieru.

Corona sa uškrnula a odvrátila od Ginny. „Som presvedčená, že ste všetci zvedaví, prečo sme Will a ja vo vašej kuchyni a správame sa za týchto podmienok tak ležérne.“

„Nuž... áno,“ prisvedčil Ron. „Viete, nemali by ste sa vkrádať do domov druhých ľudí.“

„Óh, ja viem,“ povedala Corona so štekotavým smiechom.  „Lenže Will a ja nie sme v skutočnosti ľudia.“

Hermiona zažmurkala. „... nuž... to bolo... od veci.“

„Hermiona, Corona a ja v skutočnosti nie sme ľudia a nie sme ani nejaký druh magických stvorení. Predpokladám, že by si nás nazvala špeciálnou skupinou magických bytostí, ale ani to presne nie sme,“ vysvetľoval Will.

„Prestaň chodiť okolo horúcej kaše,“ odsekla Corona. Will sa prikrčil pod jej tvrdým pohľadom.

„Ehm... nuž, viete, nie je tu jednoduchý spôsob, ako to podať, ale Corona a ja sme tí, ktorí kontrolujú... faktory, ktoré vytvárajú udalosti v čase.“

Harrymu klesla brada, Ronovi dvojnásobne. Ginny zažmurkla. Hermiona a Draco obaja nadvihli obočie. Corona nad ich reakciami prevrátila očami.

„V hierarchii času, Vládca času, ktorý celý deň sedí a pozorne sleduje, je na vrchole. Jeho deti potom robia špinavú prácu a to sme my. Hoci, nie sme s ním príbuzní, vyberá si mladých ľudí a vychováva ich, aby sa stali strážcami času. Následne sme boli priradení k našej terajšej práci,“ riekla Corona stoicky. Will má na starosti výpočet pravdepodobnosti nepredvídateľných udalostí, v prípade, že sa nám niečo pripletie do cesty a my nemáme žiadne zálohy. Taktiež na polovičný úväzok spolupracujeme s Knižnicou záznamov, čo je dôvod, prečo vie toľko o vás všetkých. V mojej kompetencii je uistiť sa, že všetci podstatní sú na svojom mieste, keď sa stane udalosť. Je to skutočne odporná práca byť druhý-vo-velení , priamo pod Vládcom času, ale nedostávať žiadne odmeny.“

„Čuchám prevrat vo vedení času,“ zahundrala Hermiona. Corona sa obrátila a vrhla na ňu ostrý pohľad.

„Will a ja sme tu, pretože nikto z vás nie je na predpokladanej pozícií.“

„Pre akú udalosť?“ spýtal sa Ron.

„Nie je to jasné?“ Uškrnula sa Corona. „Bitka o Rokfort.“

„....Óh.....“

„Prihliadnuc na výšku hustoty ľudskej populácie na svete sa niet čo diviť, prečo naše percentá zlyhania stúpajú,“ zamumrala Corona a trela si spánky.

Will sa zaškľabil. „Každopádne, dočasne sme zmrazili čas...“

„... Ja som zmrazila čas,“ opravila ho Corona ostro. „Ty si ma v poslednej chvíli schytil za ruku a prosil ma, aby som ťa sem vzala.“

„Óh, áno, zabudol som na to...“

Corona sa naňho pohŕdavo pozrela a potom obrátila svoju pozornosť späť k skupine. „Všimli ste si, že dnes v noci dejú nejaké čudné veci a bránia vám k návratu na Rokfort. „Veci ako náhoda neexistujú,“ odsekla, iba jej pohľad samotný zmrazil Rona, ktorý prevracal očami. „Všetko sa deje z nejakého dôvodu a dnes večer vám ten dôvod zabránil v návrate na Rokfort a bojovať.“

„Nejaký neidentifikovateľný zdroj sa miešal do našich informácii a spôsobil, že sa udalosti dnešného večera pomotali,“ riekol Will tónom, ako kedy to čítal  z knihy. „Ostatné pozície na Rokforte boli tiež narušené, mnoho z nich nie je ešte na svojich miestach. Hoci sme neobdržali žiadne informácie o tomto... er... časovom zmätku, ak chcete, ale silne podozrievame temného čarodeja, ktorý chcel zmeniť čas a výsledok bitky.“

„Výsledok bitky? Vy viete, kto vyhrá?“ spýtal sa Harry netrpezlivo.

„My vieme všetko, hlúpy chlapče,“ uškrnula sa Corona. „Čas nemá žiadne hranice.“

„Aký je výsledok bitky?“ Trval na svojom Harry.

Will sa pozrel na Coronu. Pokrútila hlavou a vyzerala pri tom nebezpečne.

„Mlč,“ zasyčala.

„Vyhráš!“ vyhŕkol Will. V tom vydal dievčenské zakňučanie a zmizol, pretože Corona vo vzduchu jemne mávla rukou.

Hlasno zakliala. „Keď sa vrátim späť, prenesiem ho späť do jurského obdobia ako žrádlo pre dinosaury!“

„Ja vyhrám?“ vydýchol Harry.

Corona vzdychla. „Áno, vyhráš, Potter.  A odkedy ti práve Will od základov zmenil pohľad na svet, už ti môžem odhaliť viac. Ha! Teraz je tu nejaký neporiadok, ktorý musím vyčistiť ty, Justin,“ zahromžila smerom ku stropu.

„Justin?“ spýtal sa Draco. Ginny vydýchla.

„Chápem! Justin Time! Just in time! Oh, to je vtipné!“ (pp: Just in time – práve včas)

Corona na ňu pozrela s odporom. „Iba idiotskí smrteľníci to môžu považovať za zábavné,“ zahundrala napoly sebe. „Dúfam, že nebudeš tak kotkodákať, keď sa staneš Potterovou manželkou.“

„Weasley. Ty zomrieš.“

Ron omdlel.

Corona skrivila pery v drobnom úsmeve. „žartovala som. Budeš žiť a zoberieš si to dievča, čo na hlave nosí rastliny.“

„A čo ja?“

„Čaká Ťa dobrý život, zarobíš peniaze, utrácať ich budeš márnotratne, kúpiš vilu v Taliansku a továreň.“

„A čo moja budúcnosť?“ spýtala sa Hermiona.

Corona sa na ňu uprene pozrela a Hermiona si zrazu uvedomila, že je Corona ju vidí perfektne. „Tvoja budúcnosť závisí na tom, ako si zvolí tvoje srdce.“

Corona opäť autoritatívne zodvihla bradu a vytiahla kúsok pergamenu. „Budete automaticky premiestnení na Rokfortskú školu čarov a kúziel za menej ako päť minút. Dovtedy ostaňte tu v kuchyni. Keď tam dorazíte zbadáte, že je všetko je zmrazené v čase. Neprepadajte panike. O niekoľko minút bude čas pokračovať.“

Corona zastrčila pergamen späť do svojej dlhej čierne róby. „Neočakávajte, že ma uvidíte skoro, pretože sa tak nestane dokým nezomriete alebo nepoužijete nesprávne obracač času. Ak nastane tá druhá možnosť, neopovážte sa ma ani len pozdraviť. Stálo by vás to život.“

„Čo to má, dofrasa, znamenať?“ zakričala Ginny, keď sa Corona vrelo usmiala, bol to prvý úprimný úsmev, ktorý na nej videli.

„Majte vieru v čas. Všetko sa podarí.“

Na rozdiel od Willovho odchodu, Coronina postava na chvíľu zablikala a potom zmizla.“

OoOoOoO

„Ako moje očko zazrelo... Smrťožrúti iba čakajú na svoju smrť,“ zašepkala Mandy a olízala si suché pery.

Imitari,“ zasyčala a postava Mandy Brocklehurstovej sa zdvojila. „Teraz... začína zábava.“

Incidere,“ zašepkala a zamierila prútikom na jedného z nich, vysokého a mohutného, ktorý sa tajne snažil skryť za gobelín. Hoci to len zašepkala, kúzlo ho zasiahlo plnou silou. Dôkladne vyčarované kúzlo opuchnutia spôsobilo, že ďalší smrťožrút nedokázal nejakú dobu hýbať rukami.

Mandyina kópia sa ticho prikradla za smrťožrúta, zamierila prútikom na jeho krk a zašepkala, „Consectio“, čím mu spôsobila veľkú reznú ranu.

Mandy rýchlo znehybnila zvyšných smrťožrútov, potom sa postavila stranou a prezerala scénu. Opäť raz bolo víťazstvo na jej strane.

„Mandy,“ skríkla Pansy a pritlačila Mandy o zem. Mandyina podoba chvíľu blikala a potom zmizla.

„Nuž, neviem či sa jej páčilo to uvítanie,“ poznamenal Snape. Mandy naňho prevrátila očami.

„To je napodobňovacie kúzlo... istotne vy, taký špecialista na čiernu mágiu, ste ho už predtým videli. Bolo vynájdené v tomto storočí,“ dodala posmešne. Keď Snape otvoril ústa, pravdepodobne aby mohol povedať niečo hnusné a nevhodné pre mládež, Pansy ho prerušila a objala Mandy.

„Ja som taká šťastná, že žiješ!“

Mandy Pansy prudko odsotila. „Prestaň podvádzať Antonyho, ty lesba! A prečo by som nemala byť na žive? Bolo tu len päť smrťožrútov.“

„Iba päť?“ zopakovala Pansy neveriacky. Väčšina sedemnásťročných by zomrela, keby čelila jednému!“

„Nuž, dvaja z nich boli pomerne objemní a nepohybovali sa práve svižne, tak predpokladám, že som to mala o to ľahšie. Pozdravte Crabba a Goyla starších!“ vykríkla Mandy v snahe odľahčiť situáciu. Ale keď videla ustarostený pohľad na Pansyinej tváry, pokračovala. „Myslím, že boli ako dve veľké kusy mäsa jednoducho čakajúce na to, aby ich napadli! Jediné, čo som musela urobiť, bolo byť potichu a vkradnúť sa za ich chrbtami!“

„No som rada, že si nažive a máš sa tak k svetu,“ riekla Pansy a nasilu sa usmiala. „No tak, poďme do nemocničného kríkla pre nejakú čokoládu. Farba z tvojej tváre sa stráca ako ubúdajúci mesiac pred novom.“

„Nemocničné krídlo je pravdepodobne zaplnené smrťožrútmi rabujúcimi lieky a moja tvár nie je ako ubúdajúci mesiac. Je oválneho tvaru, hlupaňa.“

Avada kedavra!

Mandy, Pansy a Snape sa ľahostajne vyhli smrtiacej kliatbe.

„Ty vieš, že ma to ani trochu nevyviedlo z miery,“ riekla Mandy nenútene. „Ak ma chceš prekvapiť, budeš na tom musieť ešte popracovať.“

„Naozaj som si na tom dal záležať,“ zastonal Gregory Goyle, keď vystúpil z tieňa. „A vy ste sa mu všetci vyhli!“

„Chipsy?“ ponúkla ho Pansy s natrčeným, čerstvo vyčarovaným, vreckom zemiakových lupienkov (s kyslou smotanou a cibuľou). Goyleho tvár sa rozžiarila.

„Ďakujem!“ povedal a odišiel spokojný prežuvajúc chipsy.

Snape zízal v údive. „Slizolinčanom to vážne všetkým ruplo v bedne...“

„Mimochodom,“ prerušila ho Mandy. „Predovšetkým mi ešte musíte vysvetliť, prečo ste tu,“ riekla a prekrížila si ramená.

Snape pokrčil plecami. „Ťažko povedať.“

„Profesor Snape, potrebujem vašu pomoc,“ zaznel slabý hlas z jeho ľavej strany. Snape sa pozrel nižšie. Vlastne, pozeral sa oveľa nižšie.

„Čo robíš na hrade, Jenna Maria?“ lapala do dychu Mandy.

„Nemala by si byť vonku, s davom?“

„Unavovalo ma to. Profesor Snape, potrebujem odborný názor majstra elixírov. Ak ma budete nasledovať do podzemia, hneď zistíte, čo tým myslím.“

Keď všetci kráčali smerom dole do podzemia, Mandy sa letmo zamyslela, prečo šla spolu so Snapeom a Jennou Máriou. So situáciou nemala nič spoločné.

Tak prečo s nimi stále šla?

Ako sa Mandy snažila pochopiť situáciu, ucítila mravčivý pocit na chrbte. Bolo to ako mať tisíc malých pavúkov loziacich po chrbte všetkými smermi.

„Počkať!“ skríkla, na čo sa Snape, Jenna Mária a Pansy prudko obrátili. „Idem späť do vstupnej haly. To iba... nemám z toho... dobrý pocit,“ vypravila zo seba. „Je to, akoby som tu nemala byť,“

Povedala slabo.  A potom, keď mravčanie prestalo, dodala presvedčene. „Tu by som vážne nemala byť! Mala by som byť vo vstupnej hale! Idem späť!“

Keď zahla za roh a uvidela známe, jasné žlté, svetlo stoviek lustrov, neznáma ruka ju chytila za rameno.

Mandy udrela svojím kolenom Pansy do brucha.

„Áúúú!“ Pansy sa zrútila na zem, zvíjala sa od bolesti a držala zranené miesto. „Prečo si, do pekla, vrazila tvoje prekliate skostnatené koleno do môjho brucha!“

Mandy nadvihla obočie. „Myslela som, že si útočník. Iba som urobila jedinú vec, ktorú som v takejto situácií mohla, a to bolo brániť sa.“

Pansy na ňu chvíľu pozerala. Potom sa zhlboka nadýchla a na Mandyne prekvapenie sa začala hystericky smiať.

OoOoOoO

„Áu,“ zastonala Hermiona, keď je chrbát bolestivo dopadol na zablatenú lesnú cestu. Keď sa pozrela cez rameno, zahliadla Harryho a Rona pomaly vstať a Ginny sa naťahovať za malým konárom aby sa zodvihla. Draco bol na Hermioninej druhej strane a ležal dole hlavou v blate, hnedými škvrnami boli postriekané jeho predtým bezchybné vlasy a habit.

„Ste všetci v poriadku?“

Odpoveďou boli stony a vzdychy. Boli nažive, ale nie práve v nálade, pomyslela si Hermiona pobavene.  Keď sa pomaly posadila, napadla ju myšlienka. „Moment. Keď Corona povedala 'zbadáte všetko zmrazené v čase' , myslíte, že to myslela doslova?“

„Celkom určite,“ odpovedal Ron a šúchal si hlavu. „Napokon, čo všetko tým môžeš myslieť, keď povieš toto?“

„Dobrý postreh,“ uznala. „Využime čas, ktorý nám dala, strategicky. Napokon, potrebujeme plán.“

„Každý plán začína diagramom,“ dodala Ginny veselo, keď podávala Hermione prútik.

Hermiona prikývla. „Správne. Teraz, Ron, urobíš nám tu česť?“

Ron vytreštil oči. „Čo? Čo... prečo... č-č-čo?“

„V tejto skupine si stratég ty, Ron, nie ja,“ povedala Hermiona a usmiala sa. „Vždy si bol skvelý v šachu a vo všetkých strategických hrách. V taktike si brilantný.“

„Taktika,“ zopakoval Ron a malý úsmev sa zjavil na jeho tvári. „Taktika. V poriadku, ľudia, počúvajte! Keď opäť začne plynúť čas, budem sprevádzať Harryho na metlobalové ihrisko ako záloha. Ginny, ty máš na starosti použitie kúzla, ktoré si ty a Alica ilegálne  vynašli toto leto, na vyhľadanie obetí.“ vyhŕkol a ignoroval Ginnyin pohľad a prekvapené výrazy ostatných. „Ak nejaké nájdete, ihneď ich prineste späť na hrad. Ak na to bude ošetrovňa bezpečným miestom, chcem po vám, aby ste pomohli madam Pomfreyovej s liečením úrazov. Hermiona a Malfoy, ako dve pomerne intelektuálne ľudské bytosti, si prebojujete cestu do hradu, zničíte nepriateľov vo vstupnej hale a v nemocničnom krídle a zveríte ho späť do rúk madam Pomfreyovej. Budeme potrebovať jej elixíry,“ povedal Ron temne. „Vy dvaja máte na starosti taktiež organizáciu a rozdelenie úloh ostatným na hrade. Keď sa stretnete s Ginny, môžete prehľadať hrad a hľadať preživších. Ak stretnete nepriateľov, neváhajte zabíjať,“ dokončil Ron s ponurým výrazom na tvári. „Teraz, do toho!“

Keď sa Harry a Ron ponáhľali na metlobalové ihrisko, druhý z nich pomerne skleslo, Hermiona a Draco zahliadli Ginnyine planúco červené vlasy miznúce v lese a z dohľadu.

„Toto je tá noc,“ zamumral Draco, keď on a Hermiona zišli dole blatistým klzkým kopcom, na ktorom predtým boli.

Hermiona prikývla. Kráčali v tichosti. Potom...

„Vieš, aké znepokojujúce je vidieť fliačiky blata poletujúce vo vzduchu?“

Hermiona si odfrkla. „Ďakujem, že si mi pripomenul, že som stále neviditeľná.“

Draco sa usmial, ale pritiahol sa bližšie k fliačikom blata.

Draco a Hermiona sa dostali k vchodovým dverám rokfortského hradu za menej ako päť minút a keď sa priblížili, začal na nich dopadať dážď.

„Pripravený?“ spýtala sa Hermiona nervózne, keď položila ruku na kľučku.

„Pripravený,“ odvetil Draco s istotou.

OoOoOoOoO

„Pochopil som to. To je ten dôvod. A predtým ako pôjdeš, dáš to Potterovi...“

„Pôjdem? Nemôžete to na mňa len tak hodiť, na šestnásťročnú!“

„Pôjdeš. Ja musím zostať tu a robiť, čo sa odo mňa vyžaduje.“

„Nemôžete ma nechať to urobiť. Čo keď...“

„Žiadne čo keď. Pôjdeš. Ak by si nešla, bolo by to na tebe, že z chlapca-ktorý-prežil sa stal chlapec-ktorý-zomrel“ “

„Prečo nemôžete ísť vy?“

„Žiadne otázky. Mnoho životov spočíva na tvojich pleciach. Chceš ich obetovať, pretože sa bojíš a nedôveruješ svojím schopnostiam?“

„Nie, ale...“

„Choď!!“

Akonáhle sa Jenna Mária vyrútila z izby s malou, dôkladne utesnenou fialou zastrčenou bezpečne v jej šatách, Snape sa otočil späť k jeho skrini na zásoby elixírov a načiahol sa k fľaštičke s čírou tekutinou. Vlial ju do kotlíka, ktorý vydal krátky syčivý zvuk.  O niekoľko okamihov neskôr začal elixír peniť a bublať.

„Konečne,“ zavrčal, keď elixír prestal bublať a šumieť.

Dumbledore, konečne sa dočkáte šťastného konca, ktorý ste vždy chcel. Iba ty a Voldemort, jeden na jedného. Dobrý čarodej proti zlému čarodejovi. Hotová grécka tragédia. A potom šťastne zomrieš pre záchranu tvojho drahého Pottera, vzdáš sa svojho života pre dobro ďalšej generácie. A kde budem ja? Opustený a sám v učebni elixírov, tráviac posledné minúty môjho života samotou a rozjímaním nad sebou samým.“

„Ale... to je môj údel a tak sa to musí skončiť.“ A potom sa Snape nadýchol a povedal tie slová, ktorými spečatil svoj osud.

Nex mos ago.

Alebo, ako by skôr povedali mnohí iní, mŕtvi budú žiť.


27. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/27/Once_Upon_a_Hogwarts



27. kapitola

PP: v texte sú použité slová z piesne Waldemara Matušku - Loch Lomond (http://www.youtube.com/watch?v=fi7HGcfmAAg)

 

„Harry, o čo tu v skutočnosti ide? Harry, ktorého poznám, by neváhal zabiť Voldemorta.“

Harry sa vyhol Ronovým očiam. „Nič,“ odpovedal. „O nič nejde.“

„Povedz mi to. Poznám ťa, takto sa normálne nesprávaš, ale...“ bol prerušený malým hnedovlasým dievčaťom, ktoré do nich narazilo.

„Harry... zober si.. tento elixír... teraz...“ lapala po dychu a vrazila drobnú fialu do Harryho rúk.

„Prečo? Chystáš sa ma otráviť?“ zavrčal Harry a podozrievavo sa porezal na Jennu Máriu Rose. Jenna Mária zúrivo zatriasla hlavou. Ale predtým, ako čo i len stihla otvoriť ústa, ju Harry zastavil.

„Môžeš na to zabudnúť, neberiem veci od cudzích ľudí,“ riekol tvrdohlavo.

Ron si odkašlal, „Riddleov denník!“, ešte viac kašľa, „Blesk“, a „Neviditeľný plášť!“ bolo počuť.

„To boli len krátke výpadky v úsudku,“ zahundral Harry.

„ZOBER SI TO!“ vykríkla Jenna Maria hystericky.

„PREČO?“ zakričal Harry späť.

„STRÁCAŠ DRAHOCENNÝ ČAS, PROSTE TO UROB, TY DEBIL!“

„NECHCEM. BODKA!“

Jenna Mária dramaticky vzdychla. „TAK TO NIE, ZJAZVENÁ HLAVA, PROSTE TU PREKLIATU VEC VYPI!“

„NIE!“

„ÁNO!“

„NIE!“

„ÁNO!“

„NIE!“

„ÁNO!“

NIE!

ÁNO!“

„DRŽTE DOPEKLA HUBY!“ zreval Ron, čím spôsobil, že všetko vtáctvo v okolí desať míľ odletelo od strachu a prekvapenia preč. „Zatiaľ, čo vy tu strácate čas dohadovaním ako malé deti, Voldemort a jeho nasledovníci môžu byť teraz kdekoľvek!“

Harry si utrel trochu slín, ktoré mu dopadli na nos. „Nechcem vypiť ten elixír, ďakujem ti veľmi pekne,“ povedal upäto.

„Jenny Mária si stlačila koreň nosa. „V poriadku, plán B,“ vzdychla. Pozrela sa na Rona. „Mali by si na to sadnúť... pretože z vás dvoch sa stanú...“

„OTCOVIA!“

Harry a Ron komicky padli na zem ako podťatí. Jenna Mária sa zachichotala, ale okamžite prestala, keď sa na ňu Harry a Ron pozreli.

„Naozaj netuším, prečo som si myslela, že to bude vtipné,“ zamumrala. „Každopádne, Harry, si pod vplyvom elixíru posadnutia. Pretože elixír posadnutia umožňuje tomu, kto ho pripravil, kontrolu nad tým, kto ho vypil, a preto ťa niečo v tebe zastaví zakaždým, keď si čo i len pomyslíš na zabitie Voldemorta. Musíš vypiť veľmi rýchlo tento protijed, pretože hoci som ho uvarila ja so Snapeom, je to slabšia verzia, keďže bola varená tak rýchlo. Predpokladaný čas, počas ktorého budeš mať slobodnú vôľu je hodina. Potom  budeš opäť pod Vellofidesovou kontrolou.“

Harry vytreštil oči. „Profesor de Vellofides? Nie, on by to neurobil!“

„Urobil, Harry,“ povedala Jenna Mária rýchlo „Oklamal vás všetkých. Je to jeden z najvernejších Voldemortových smrťožrútov. Mallini de Vellofides je špecialista na temné elixíry, dokonca ani znalosti profesora Snapea nie sú na takej úrovni.“

Harry sa neisto zodvihol. „N... nie,“ zaváhal. „To... to... to nie je pravda! Ty a Snape sa ma len snažíte prinútiť vypiť tento elixír, ktorý by ma pravdepodobne zabil!“ zamrmlal a ukázal na ňu trasúcim prstom. Keď otvorila ústa, Harry ju odstrčil.

„Nepribližuj sa ku mne! Ty.. ty... nemožno ti veriť!“

Jenna Mária sa bezmocne pozerala na vzďaľujúcu sa postavu Harryho, ktorý zúrivo bežal smerom k hradu.

„Nuž,“ riekla smutne. „Snažila som sa. A ak to takto pôjde ďalej, vbehne na metlobalové ihrisko, kde Voldemort bude čakať so skupinou smrťožrútov.“

„Myslel som si, že stále plače,“ poznamenal Ron.

„Óh, nie, spamätal sa, je nažive a má sa k svetu.“

„Zjavne,“ odpovedal Ron.

„Potom nastalo ticho. Niekoľko listov zašušťalo. Cupot a bubnovanie dažďa narastalo. Králik sa vynoril spoza pňa a chvíľu na to rýchlo odbehol preč. Ron sa pozrel smerom k oblohe.

„Ó, Corona! Mali by sme na teba počkať, predtým ako začneme riešiť situáciu, alebo čo?“

Dážď na chvíľu ustal. A potom škatuľa s nápisom „Otvor,“ spadla na Ronovu hlavu. Ron zaúpel, pošúchal si hlavu a otvoril škatuľu. Vo vnútri boli hracie kartičky s návodom na použitie a kúsok pergamenu s niekoľkými slovami. Stálo na ňom: „Choď za Harrym, ty idiot,“.

„Páni,“ vydýchol Ron. „Vedel som, že típkovia s časom boli vlastne Boh.“ Slová na pergamene sa zmenili na „Ja nie som Boh, iba nevinný strážca času a problémy smrteľníkov ma nezaujímajú. Vážne, ani trochu. Prečo ma tak stále vnímaš? Ste mi ukradnutí!“

Ron uškrnul a zastrčil si lístok do vrecka. „Toto je tá noc!“ skríkol tak, že rozbil okná akémusi chlapíkovi, čo žil na Antarktíde.

„Toto je tá noc, kedy dokážem, že Ron Weasley nie vždy iba hrdinov najlepší kamoš.“ Jenna Mária si odfrkla. „Ja sa presadím!“ pokračoval Ron a ignoroval Jennu Máriu. „Pretože tí zhora zoslali mňa, Ronalda Biliusa Weasleyho, božské posolstvo vzdialenej minulosti! Vskutku, ja som ten hrdina, ktorý zvíťazí nad zlom! Som vyvolený! Jediný s tou mocou! Jehož sila a rozum zvíťazí nad všetkým! Ja, Ronald Bilius Weasly povstanem a zničím mocného Lorda Voldemorta!“

Jenna Mária sa naňho pozrela so zmesou šoku a pochybností. „Myslím, že Ernie recituje Shakespeara lepšie.“

OoOoOoO

Blaise Zabini sa omámene otočil na chrbát a o chvíľu na to sa opatrne posadil a rozhliadol sa po drsnej krajine. Snažil sa zistiť, koľko času uplynulo a čo sa mu stalo. Všetko, čo si pamätal, bol jasný záblesk svetla a potom upadnutie so temnoty. Samozrejme, stále bola pomerne tma, ale trocha mesačného svitu prenikalo cez hrubé borovice.

Niekto vedľa neho sa pohol a Blaise potlačil výkrik. Nielenže by výkrik zobudil jeho/ju/to, bolo by to aj extrémne nedôstojné a čo je najdôležitejšie, zženštilé. Blaise sa posadil len s klasickým prekvapeným pohľadom. Po chvíli ticha a dohadovania so sebou samým vo vlastnej hlave, sa natiahol a strčil do tej osoby.

„Urg...“ zastonal on/ona/ono a obrátilo sa.  Blaise strčil do jeho/jej/toho ešte raz. On/ona/ono ho nahnevane tresol po hlave. Blaise pokrčil ramenami.

„Smola, kamoš. Opúšťam ťa.“ A položil svoj prútik do stredu dlane. „Predpokladám, že Harry potrebuje posily na hrade. Ukáž mi.“

Po piatich minútach chôdze s očami prilepenými na dlani a na počudovanie bez nárazu do ničoho, sa Blaise konečne zrazil s pevnou postavou a okamžite padol na zem.

Pozrel hore a uvidel bledú, vychudnutú a vystrašenú tvár Ginny Weaslyovej.

„Wíslička! Čo tu robíš?“

Ginny si vzdychla úľavou, keď si uvedomila, že osoba do ktorej vbehla nebol smrťožrút. „Harry mi povedal, aby som vyhľadávala preživších a zobrala ich späť do hradu, kde možno vyliečiť ich zranenia. Doteraz som našla dvoch, ty si môj tretí.“

„Nie tak celkom... nemám žiadne zranenia, takže predpokladám, že sa nepočítam. Každopádne, môžem s tebou ísť do hradu? Bude pravdepodobnejšie lepšie, ak pôjdeme spolu, z bezpečnostných dôvodov a pretože cítim neodbytnú potrebu sa tam dostať...“

„Iste,“ usmiala sa Ginny. „Ale myslím, že Hermiona a Draco to tam majú pod palcom.“

„Ále, Malfoy je nažive? Nuž, to smrdí.“ Zahundral Blaise. „Skutočne som dúfal, že zomrel a ja dostanem jeho peniaze.“

„Nenapadlo nikoho z vás, že zo všetkých ľudí, ktorí by mohli dostať jeho peniaze, by to najskôr boli jeho matka a otec? A potom by to bola Bellatrix Lestrangeová? A potom Tonksová?“ spýtala sa Ginny, pričom levitovala bezvedomé telá Ernieho Macmillana a Terryho Boota.

„Kto je to?“

„Len jedna bláznivá čarodejnica, ktorá je schopná zakliať hocijaký zadok až do budúceho roku a o sekundu na to zakopnúť o vlastné nohy, ale jednako vrhnúť kúzle dokonale. “

„Tonksová, aké smiešne meno...“ zahundral Blaise. „Au!“

Ginny pozrela dole na temnú vec, o ktorú Blaise zakopol.

„Myslím, že je to telo!“ Ginny klesla na všetky štyri a utrela blato z obrysov osoby. Keď obrátila telo, spoznala známu tvár Colina Creeveyho. Ale teraz, oči, ktoré inokedy žiarili nádejou a odhodlaním, mali tupý a prázdny pohľad. Colin Creavey bol...

„Mŕtvy,“ vydýchol Blaise. Ginny sa vzpriamila a zaťala čeľusť.

„Prehľadaj to tu,“ zavelila rázne. „Ak uvidíš hocijaké známky smrťožrútov, okamžite mi to nahlás. Colin... nikdy som si nemyslela, že budeš medzi prvými, ktorí zomrú.“

O niekoľko minút neskôr objavili Blaise a Ginny dvoch smrťožrútov pokrytých blatom. Stačila Ginniyna rýchla lekárska diagnóza a bolo im jasné, že Colin nezomrel nadarmo. Zobral si sebou do hrobu ďalších dvoch.

Ginny si vzdychla a pozrela na Colinove telo. „Keď sa toto skončí, budeme musieť preňho zostrojiť pohreb. Ale teraz ho iba zalevituje nazad do hradu, aby mohli dôkladne vyčistiť. Poď, ideme.“

Keď Ginny opustila miesto s troma vznášajúcimi telami nad sebou, Blaise sa obrátil späť ku smrťožrútom a bez emócií na nich pozrel. Potom si kľakol na kolená pred telo smrťožrútky. Zašepkajúc tichú modlitbu, sňal si rodinný amulet a jemne ho položil na jej hruď. Diamantový sokol pod dopadom mesačného svitu žiaril ako najjasnejšia hviezda na oblohe.

Keď sa Blaise postavil a zotrel si špinu z nohavíc, pozrel sa ešte raz na telo. Smaragdovo zelené oči sa stretli s rovnakými smaragdovo zelenými očami a potom zašepkal.

„Zbohom.“

OoOoOoOoO

„Chyť ho!“ skríkla Jenna Mária, keď Ron zvalil Harryho na zem.

„Teraz!“ zakričal Ron, keď zaklonil Harryho hlavu a stisnutím mu uzavrel nos. Jenna Mária naliala elixír do jeho úst. Účinok bol okamžitý. Harryho oči už nevyzerali otupene a získali svoj obvyklý zelený oheň. Zatiaľ čo Jenna Mária šťastne vzdychla a uzavrela prázdnu fialu, Ron pozeral na Harryho podozrievavo.

Jeho pochybnosti zmizli v okamihu, keď sa Harry postavil a hlasno vyhlásil, že je pripravený zabiť starého, bledého, plešatého maniaka bez nosa s odporným a staromódnym tetovaním.

„Áno!“  Ron udrel do vzduchu s pevne zovretou päsťou. „Harry James Potter je späť!“

Harry mu nevenoval žiadnu pozornosť a namiesto toho rozhodne pochodoval smerom k metlobalovému ihrisku, kde práve teraz mohli Ron s Jenna vidieť zjaviť sa zástup čiernej.

S trhnutím si Ron uvedomil, že by mal nasledovať Harryho. Rýchla rozlúčka s Jennou Máriou a nasledoval Harryho. Jenna Mária zvierala fialu na hrudi a sledovala dvoch mužov, nie chlapcov, ktorí idú podstúpiť najväčšie nebezpečenstvo ich života.

Prežijú, uisťovala sa. Hrdinovia vždy prežijú. A keď presvedčila samú seba, že dobro vždy zvíťazí nad zlom, tíško sa rozlúčila s mužom, ktoré poznala menej ako hodinu.

Len pre istotu, ak by sa náhodou nevrátili.

OoOoOoOoOoO

Ginny a Blaise naraz zalapali po dychu, akoby ich telami prešiel elektrický šok. Keď ho prešlo prvotné ohromenie, Blaise sa pozrel na Ginny a stačil mu len jediný pohľad, aby vedel, že myslí na tú istú vec. Jediná myšlienka pretekajúca ich mysľami bola: Choď  na metlobalové ihrisko.

Neobzrúc sa za hradom vyrazili tak rýchlo, ako mohli.

OoOoOoOoOoO

Pansy sa zosunula dole kamennou stenou, keď jej telom preletel ten nápad. Choď na metlobalové ihrisko, pomyslela si. Choď na metlobalové ihrisko.

„Pansy? Si v poriadku?“ spýtala sa Mandy s obavami. Pansy prikývla, držiac sa za srdce. Ten náraz v ňom dajako vyvolal nejakú reakciu.

„Som v poriadku,“ podarilo sa zo seba dostať Mandy. „Len si potrebujem na chvíľu oddýchnuť.“

Opustiť Mandy, pomyslela si. Potom zúrivo zatriasla hlavou. Opustiť Mandy? Čo to bola za myšlienka? Ona ju predsa nemohla len tak opustiť na hrade!

„Vážne, čo sa deje?“ dožadovala sa odpovede Mandy a položila svoje ruky na Pansyine plecia. Pansy sa vytrhla z Mandyineho oceľového zovretia.

„Nič, Nič. Len musím ísť na metlobalové ihrisko!“

Váhavý pohľad prešiel Mandyinými rysmi a v okamihu Pansy vedela, že Mandy bola dobre informovaná o tom, že sa tam zbiehajú smrťožrúti. „Ak si myslím, že budem stáť bokom a budem sa pozerať, ako moju najlepšiu priateľku zabije kŕdeľ zaostalých, perverzných a hnusne domýšľavých šialencov, tak si na omyle! Ak nás majú zabiť, tak sa poďme dať zabiť spoločne,“ riekla napokon pevne.

Pansy na ňu chvíľu zízala a jej myseľ kričala NIE! Nechaj ju tu! Nedovoľ jej ísť na metlobalové ihrisko! A potom sa rysy oboch dievčat skrútili do úsmevu a Pansy umlčala hlások v svojej hlave a rozhodne prikývla.

„Pôjdeme spolu.“ V momente, keď to povedala, zlovestný pocit prešiel Pansyiným telom a zachvela sa. „Tak poď, ideme.“

OoOoOoOoO

„Potter, kto ti dal protijed?“ zasyčal Voldemort, zjavná zúrivosť v jeho červených očiach. Harry hrdo stojac sa naňho pozrel. Ron sledoval oboch.

„Ehm, Harry? Vieš, že sa ťa spýtal otázku, však?“

„Viem, Ron,“ povedal Harry so zaťatými zubami. „Ale nemá to zmysel... neodpoviem mu.“

„Voldemort ešte viac prižmúril oči. „Bol to Snape? Mal som podozrenie, že v medzi mojimi najbližšími je zradca.“

„Nebol to Snape. Ale v skutočnosti,“ Harry sa usmial, „To bol veľmi talentovaný tínedžer.“ Spoza krovia sa Jenna Mária začervenala.

„Tínedžer,“ opakoval Voldemort skepticky. „Tínedžer urobil protijed za menej ako deň. Tínedžer.“ Harry prikývol a uškrnul sa naňho.

„Tvoji nasledovníci sa môžu pred mojimi niekam schovať.“

Mandy a Pansy dorazili, ťažko oddychujúc, keď sa práve Voldemort triasol hnevom. „Kde... je?“ lapala Mandy po dychu.

„Voldemort?“ spýtal sa Harry. Dostal záchvat paniky pri predstave, že nie viac ako pätnásťročná urobila protijed, ktorý obvykle vyžaduje obrovské množstvo skúseností a poznatkov.“

Pansy prikývla a pokynula, aby sa Harry a Pansy prisunuli bližšie. „Dobre Harry, aké bojové formácie navrhuješ?“

Harry vyzeral zmätene. „Bojové formácie?“

Pansy zažmurkala. „Ty nemáš žiadne bojové formácie?“ zasyčala a vytreštila zároveň oči. Harry potriasol hlavou. „Ty idiot!“ skríkla.

„Nemôžeš len tak vbehnúť hlavou napred Voldemortovému útoku do cesty, potrebuješ stratégiu!“

„Pansy je vo vymýšľaní stratégií najlepšia,“ oznámila hrdo Mandy.

„V skutočnosti, ja,“ prehodil Ron. Mandy prevrátila očami.

„Každopádne, dva veľké mozgy sú viac ako jeden.“

„Ticho!“ skríkol Voldemort, jeho róba za ním dramaticky viala. „Na tento deň som čakal tak dlho, Potter. Čakal som prekliatych šestnásť rokov! Ale teraz si konečne tu...a iba stojíš a čakáš, kým ťa zabijem. Vyriekni svoje posledné slová, Potter...“

Harry zaťal čeľusť a držal prútik v rukách tak pevne, že by ho to mohlo prelomiť na dva kusy.

„Dobre teda. Prajem ti zbohom, Harry Potter.“

Harry videl ako v spomalenom filme, ako sa naňho rúti desivá zelená kliatba a predtým, ako sa jej stačil vyhnúť, niekto ho zhodil na zem a množstvo kliatob a kúziel explodovalo vo vzduchu.

Keď Harry vstal, bolela ho ľavá noha po náhlom páde a zbadal svojich priateľov, ako sa jeden za druhým vynárajú z lesa, kríkov a zo vzduchu.

Hermiona, Malfoy, Neville, Parvati, Justin, Hannah, Anthony, Lisa, Morag a Theo. Boli tu všetci. Lupin, Moody, Tonksová, Kingsley Shacklebolt, Mundungus Fletcher a ďalší poltucet aurorov sa zjavilo odnikiaľ na metlách. Mladší študenti, Dennis Creevey, Melody Brocklehurstová a Diana Greengrassová tu boli taktiež, aj keď vyzerali akoby prešli peklom a späť. A čo bolo najlepšie, bol tu i Hagrid.

Harryho tvár sa roztiahla do úsmevu a niečo v jeho vnútri narástlo. Jeho srdce bolo naplnené láskou, šťastím, radosťou a nádejou.

„V poriadku ľudia, zabúdame na taktiku,“ oznámila Pansy. Ron prikývol.

„Proste tam vtrhnime a začarujme ich na kusy!“ zakričal a všetci jasali. S narastajúcim krikom sa skupina aurorov a rokfortských študentov ponáhľala  k davu smrťožrútov a bitka začala.

OoOoOoOoO

"Stupefy!" zareval Theodore Nott a znehybnil smrťožrúta. Dobre umiestnený kop do rebier odhodil ďalšieho.

Blaise sa ponáhľal na čistinu, lapajúc po dychu. „Stupefy!“ vypľul a jeho prútik sa veľmi triasol. Slabo zafarbený lúč svetla vystrelil do vzduchu a zanikol.

„Blaise, si v poriadku?“ spýtal sa Theo s obavami. „Stupefy!" vykríkol na muža zakrádajúceho sa za ním. Blaisove telo sa pohlo a tvár sa mu skrútila.

„Zachráň... sa...prichádzajú... ďalší... “ zasipel. Mal pravdu. Len o sekundu neskôr, ako to Theova myseľ spracovala, sa ozvali dunivé kroky po zemi, blížiace sa z kruhu stromov.

Takže takto to skončí, pomyslel si Theo neprítomne. Keď sa kroky približovali bližšie a bližšie, Theo zavrel oči a pripravil sa k úderu. Potom výkrik „Imitari!“ a „Stupefy!“ ohromil Theovu myseľ.

„Čo to...?“

Nie menej ako dvadsať kópií Mandy Brocklehurstovej kráčalo k nemu a a Blaisovi.

„Brocklehurstová? Si to skutočne ty?“

Všetky Mandy vzdychli naraz. „Samozrejme. Finite Incantatem,“ zahundrala jedna z nich a ostatné sa vtelili späť do jej tela.

„Kto by som tak mohla byť? Gilderoy Lockhart?“ odfrkla. „Poďte, dostaneme ťa ku Ginny,“ povedala Blaisemu, zamávala svojím prútikom a levitovala ho do vzduchu. „A ty...“ pozrela na Thea ponad jej nos. „... nuž, ty pokračuj s tým, čo robíš... čokoľvek za prejav zbabelosti to je.“

Theo si odfrkol. „Dobre vieš, že keby som chcel, mohol by som zložiť týchto smrťozrútov kedykoľvek.“

„Skutočne? Takže kedy ich plánuješ 'zložiť'? Zatiaľ čo si od strachu takmer pustíš do gatí?“ uškrnula s Mandy.

„Priznaj si to, Theo, ani by ťa nenapadlo sa im postaviť. Bolo to tridsať na jedného. Dokonca i mojich dvadsať kópii by malo problém ich poraziť.“ Vzdychla si. „Nechcem, aby to znelo povýšenecky alebo niečo také...“

„Neskoro,“ prerušil ju Theo. Mandy naňho pozrela.

„Ako som povedala, chcela som, aby to vyznelo povýšenecky. Potrebuješ sa dostať cez svoj komplex nadradenosti, Nott, a konečne otvoriť oči, aby si videl, že nik nie je dokonalý! Prekonaj to a prekonáš samého seba.“ S tým Mandy odkráčala, Blaise vlečený za ňou.

Theo rozhodil rukami. „Snažil som sa byť priateľský a dostal som vynadané. Čo za bosorka...“

„Počula som to!“ zakričala Mandy.

„Je mi to jedno!“ zakričal Theo naspäť, jeho hlas vytváral jemnú ozvenu. Kliatba huspeninových nôh priletela odnikiaľ a Theo sa jej vyhol len tak tak.

„Sme v rovnakom tábore, ty vyšinutý blázon!“

Nasledovalo ticho. Ďalšia kliatba sa vyrútila maximálnou rýchlosťou.

Theo sa pritisol k zemi a vzdychol si.

OoOoOoOoOoO

„Rekviem za mŕtvych,“ oznámila Melody Brocklehurstová. „Ten kraj už je blízko a já cestu znám...“

"... je bílá a jde skotskou plání,“ Diana Greengrassová sa pripojila, ich jemní hlasy spolu pekne ladili.

" Jde úbočím skal a lučinami tam,
kde se nad Loch Lomond stín měkce sklání.“

„Ten kout a ty louky a skály mám rád,
tu stráň, co se v zálivu koupá.
Má láska, má láska se na mě bude smát
tam, kde nad Loch Lomond závoj mlh stoupá.“

„Ten kraj už je blízko a já cestu znám,
je bílá a jde skotskou plání.
Jde úbočím skal a lučinami tam,
kde se nad Loch Lomond stín měkce sklání..“ dokončili jedným hlasom.

Dennis Creevey, Anthony Goldstein, Hannah Abbottová a Parvati Patilová zízali na dvojicu. "Čo to, sakra, bolo?"

„My tu práve bojujeme...“

„... a vy si tu iba sedíte...“

„... bez akékoľvek ohľadu na vaše okolie...“

„... zatiaľ, čo si spievate Loch Lomond!“ dokončila Parvati.  Melody na ňu vrhla pohľad. Ale ešte predtým ako stihla otvoriť ústa ju hlasný praskavý zvuk dal opäť do pozoru.

Prásk.

Vrzgot.

Šelest.

„Psst...“ niekto zašepkal. Siedmaci pozreli jeden na druhého a naraz sa uškrnuli. Diana, Melody a Dennis, mladší a menej skúsenejší ako ostatní, sa zachveli, akoby videli číre zlo.

Transterrania!“ skríkla Hannah Abbottová mieriac prútikom na zem a tá sa pod nimi otriasla a prelomila sa do hlbokej priepasti, ktorá sa ťahala so diaľky. Zem sa, doslova, pohla. Zatiaľ čo smrťožrúti vydávali výkriky prekvapenia, Parvati využila túto príležitosť predviesť jej obľúbené techniky.

Arturbo!“ zakričala a silný závan vetra zmietol z nôh skoro každého z nich. Naťahujúc krky mohli vidieť, ako vietor naberá rýchlosť za neuveriteľne krátky čas. O niečo neskôr bolo počuť štyri hlasné údery na drevo a slabé zastonanie.

Antonyho oči sa rozhoreli hnevom. „Nebudem tu len tak stáť a nenechám to dokončiť dvojicu dievčat!“ Dennis Creevey sa naňho pozrel.

„Ta si taký šovinista,“ zamumral. Antony mu venoval oslepujúci úsmev.

„Môže byť, krpec, ale ja zošlem poslednú ranu!“ A potom, všetok humor a hlúposti nechajúc za sebou, zakričal: „Incendio maxima!“ obrovský výbuch ohňa vystrelil z jeho prútika a ako jemne krúžil prútikom, bol počuť zvuk šíriaceho sa ohňa na zemi. Antony ustúpil a vyzeral spokojne.

„Hej...“ začala Parvati pomaly, „nie je toto kúzlo Mandyina osobná značka?“

Anthony si odfrkol. „Každý s polovicou mozgu vie, že Mandyina osobná značka je 'Oppugno'.“

Hannah prevrátila oči v stĺp. „Takže potom musíš mať polovicu mozgu. Jej osobná značka je kúzlo mnohonásobnej odvety.“

„A kde si to dopekla nabrala? To kúzlo bolo spomenuté iba raz v našej učebnici transfigurácie, a jakživ som ju nevidel ho vyčarovať.“ Uškrnul sa Anthony. Hannah sa naňho pozrela. Anthony jej pohľad oplatil.

„Imitari,“ povedala Melody nahlas, predtým ako sa tí dvaja stihli pobiť ako dve mačky.

Anthony a Hannah prestali s ich súbojom pohľadov. „Čože?“

„Jej osobná značka, nerváci. Imitari- napodobňovanie kúzlo,“ uškrnula sa Diana, zložila si ruky na hrudi a venovala im arogantný pohľad.

„Imitari?“ zopakoval Anthony. „Ale...ale... ale... ale ako to môže byť ono?“

Diana a Melody si naraz vzdychli.

„Je to tak,“ potvrdil Dennis Creevey a Diana s Melody prikývli.

OoOoOoO

Harry sa prikrčil a zakryl hlavu, zelený paprsok svetla preletel ponad ním, minul jeho hlavu iba o palec.

„Stále sa skrývaš, Potter? Nemôžeš sa skrývať navždy! Avada Kedavra!“ Voldemort sa zachichotal. Keď sa Harry prikrčil za stromom, nemohol si odpustiť myšlienku, či Voldemort nemá problém so zdravým rozumom. Mykol sebou, keď konáre stromu zasiahla ďalšia smrtiaca kliatba. Harry sa naisto postavil a obranne pred sebou držal prútik.

„Do toho, Harry! Dokážeš to!“ kričal Ron, ktorý súperil s maskovaným smrťožrútom. Ronov hlas zlomil psychickú bariéru v Harryho hlave a malý plamienok tepla sa v jeho srdci rozhorel v spaľujúci oheň. Dokážem to, pomyslel si. Čakal som na túto chvíľu celý môj život, nevzdám to tak ľahlo. Dokážem to!

Vkladajúc do kúzla všetku svoju silu, Harry vyrazil spoza stromu a zareval, „Avada Kedavra!“ Keď Harry videl Voldemortove oči rozšírené v šoku, víťazoslávne sa pousmial a na chvíľu sa cítil, akoby sa všetky jeho sny naplnili. Ale sekundu na to Voldemort stále stál. Harry zažmurkal v prekvapení a pretrel si oči. Ako mohol Voldemort prežiť smrtiacu kliatbu?

Voldemort sa uškrnul, keď videl Harryho prekvapenie. „V angličtine je také jedno slovo, ktoré sa nazýva 'poskoč',“ povedal s neskrývaným pobavením v hlase.

Harry sa hnevom celý triasol a jeho ruky boli zovreté v päste. Hlavu mal otupenú. Ten jediný raz, čo to chcel naozaj urobiť, sa Voldemort kliatbe vyhol. Voldemort sa tomu sku...ne vyhol! kričal v svojej mysli.

V skutočnosti bol tak ponorený do zúrivosti, že si ani nevšimol Voldemortov úškrn a zdvihnutý prútik. Až keď sa Hermionin krik dostal k jeho ušiam si to všimol a bolo už neskoro. Voldemort vykúzlil Smrtiacu kliatbu. A niekto ďalší sa postavil pred Harryho.

Niekto, kto v tejto strašnej situácií nemyslel na seba a bezmyšlienkovo skočil pred Harryho, aby ho ochránil a obetoval svoj život.

Harry pozrel dole na bezduché modré oči Mandy Brocklehurstovej a jej vlasy, ktoré boli rozprestreté okolo nej. Vyzerala ako anjel. V bolesti, ktorú predtým ešte nezažil, padol na kolená. Bolesť z vedomia, že niekto, kto ho ani poriadne nepoznal, dobrovoľne zaňho obetoval život, aby ho ochránil a uistil sa, že prežije.

Bola to posledná rana. Harry sa obrátil na Voldemorta s ľahostajným, ale ľadovým pohľadom a natiahol sa pre prútik. Harry si všimol, že to bolo pravdepodobne prvý raz, čo videl Voldemorta pozerať pozorne iba na sedemnásťročného chlapca.

Koncentrujúc všetku svoju mágiu a všetku svoju silu, ktorá mu ostala, Harry schytil svoj prútik oboma rukami a skríkol,

„AVADA KEDAVRA!“


28. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/28/Once_Upon_a_Hogwarts



28. kapitola

Mandy sa vznášala vo všade prítomnej bielej ničote s hlavou naklonenou mierne doľava. Ticho jej okolia bolo desivé a nadprirodzené. Keď Mandy otvorila oči, nemohla si pomôcť, ale v tomto novom prostredí sa cítila vystrašená.

„Kde som to?“ divila sa nahlas.

„Si pri nebeskej bráne,“ riekol odrazu mužský hlas bez tela, vďaka čomu Mandy prebehol mráz po chrbte.

„Č...čo?“

„Madison Elizabeth Brocklehurstová. Vek sedemnásť. Zomrela pri ochrane Harryho Pottera pred smrtiacou kliatbou,“ povedal ten hlas, akoby to čítal z knihy. „Blond vlasy zlatej farby, blankytne modré oči, stosedemdesiat sedem centimetrov. Bez žijúcich príbuzných, iba Angelina Joanne Hornett-Brocklehurstová, vek tridsaťdeväť, Melody Rebecca Brocklehurstová, vek štrnásť, a Matthew Witham Brocklehurst, vek desať.“

Mandy šokovalo, že o nej táto osoba vedela toľko, takéto veci držala v tajnosti. Nikto na Rokforte nevedel celé jej meno... veď ani nevedeli jej skutočné prvé meno! A rozhodne nikto nevedel, že má troch príbuzných, dvoch pokrvných a jedného cez manželstvo, žijúcich mimo hlavnej vetvy niečo vyše dvadsaťčlennej rodiny Brocklehursterovcov. Mandy si tiež matne spomínala, že povedala Blaisovi, že má šestnásť, nie sedemnásť.

„Ako to všetko o mne vieš?“

„Som Strážca brány. Viem všetko.“

Mandy si zahryzla do jazyka a snažila sa potlačiť záchvat hnevu na takzvaného Strážcu brány. „Takže, ty si Strážca brány, hmm? Máš za úlohu mi dať túto komplikovanú skúšku, alebo niečo také, aby si zistil, či môžem ísť do neba?“

„Na rozdiel od všeobecného presvedčenia, strážcovia nebeskej brány toto nerobia. Každopádne,“ dodal hlas, akoby ho ešte niečo napadlo. „Jedine keď Corona a strážcovia brány nesúhlasia s osudom človeka, robíme skúšku. Ona a ja sme ale jednoznačne presvedčený, že by si mala ísť do neba, pretože každý, kto dobrovoľne skočí pred niekoho, aby za neho zobral smrtiacu kliatbu, je osoba patriaca do neba. Óh, a mimochodom...“

Malá biela vizitka sa zatrepotala v Mandyinej ruke. Zvedavo na ňu pozrela. „Milénium Corony Timesovej a spol.?“ spýtala sa skepticky. „Je to skutočne legitímna spoločnosť?“

„Nuž, odkedy ju prevzala Corona, áno,“ odpovedal hlas. „Robí všetko tak ako v komerčnom svete. Dokonca i ja... dostávam celkom slušnú sumu za to, že som strážca nebeskej brány.“

Mandy nadvihla obočie. „v poriadku.“

„V každom prípade, vitaj v nebi, uži si svoj pobyt, ubezpeč sa, že si to tu kráľovsky užiješ a preži najlepší čas svojho života blá, blá blá...“ zahučal Strážca brány, zjavne sa nudil. „Ak by si ma chcela skontaktovať, len skoč do nášho oceánu a zarev 'William Henry Bradley, ty smradľavý pirát!' a budem tam rýchlejšie ako rýchlosť svetla.“

 „Počkať...“ povedala Mandy pomaly, keď sa odnikiaľ zjavila lákavo ligotajúca sa zlatá brána.

„Hmm? Povedala si niečo?“

„Áno! Zakričala Mandy cez narastajúci zvuk huslí a hárf. „Ja nechcem ísť do neba!“

„Hudba zmizla. Dvere sa prestali ligotať.

„... nuž, tak to je problém,“ pomaly povedal hlas.

 

AVADA KEDAVRA!“

Bolo to, akoby sa zastavil celý svet zastavil. Všetci a všetko ostali nehybne stáť. Lúč zeleného svetla letel ako v spomalenom zábere k Voldemortovi a víťazný, mierne šialený úsmev sa zjavil na Harryho tvári.

Hermionina tvár sa pomaly naplnila nádejou, keď videla lúč svetla vystreliť do vzduchu. Ginnina tvár bola zmesou neviery a šťastia. Dracove ústa boli mierne otvorené, napäto sledoval svetlo smerujúce k Voldemortovi. A Ron mal pohľad čistej extázy, keď videl svetlo prenikajúce so Voldemortovho tela.

Harry sa už regulárne uškŕňal, keď svetlo zasiahlo Voldemorta do hrude a on vykríkol v agónií.

Konečne to skončilo, pomyslel si Harry a jeho myseľ to prijala. Konečne to skončilo. Skončilo!

Hermiona a Ron sa práve ponáhľali za Harrym, keď sa zrazu zrútil. Obrátili ho na chrbát a videli zvyšky úsmevu na Harryho pokojnej tvári.

„Skončilo...skončilo to,“ mrmlal.

„Uhnite sa!“ kričala Ginny, ktorá sa pretláčala cez hordu aurorov. Hodila sa na Harryho zdanlivo mŕtve telo. „Harry!“

„Je nažive, ale veľmi slabý. Bude v poriadku,“ povedala jej Hermiona pokojne. Ginny na ňu pozerala, ako sňala jej ruku z Harryho hrude a zahundrala kúzlo.

„Jeho srdečný tep je pomalší ako obvykle, jeho zásoby energie vyčerpané, jeho magický zdroj bol vyčerpaný natoľko, že skoro žiadna mágia neostala a má niekoľko vonkajších zranení. Ale okrem toho je perfektne v poriadku!“ vyhŕkla, slzy mala na krajíčku. Ron sa na ňu spýtavo pozrel.

„Gin...?“

Ginny potiahla. „Myslela som si, že zomrel! Myslela som, že ho už nikdy viac neuvidím alebo s ním už nikdy neprehovorím alebo...“

„Myslela som, že som ho stratila navždy,“ dodala ticho.

Ron upokojujúco položil ruku okolo Ginniných pliec. „Poď, zoberieme ho späť na hrad k Madam Pomfreyovej. Bude potrebovať veľa odpočinku, aby sa z tohto dostal.“

Ginny prikývla a a slzy jej konečne vytreskli z očí. Vysmrkala sa do vreckovky, ktorú jej Hermiona podala, potom sa narovnala a zamrmlala kúzlo, ktorým Harryho levitovala na nosidlá za ňou.

„Idete aj vy dvaja?“

Ron ju poslušne nasledoval, ale Hermiona zaváhala.

„Zostanem tu. Je tu niečo, čo musím urobiť.“

Ginny a Ron prikývli, rozumeli. Potom oni a nosidlá zmizli v lese.

Hermiona sa smutne usmiala na les a potom sa vydala k skupinke rokfortských študentov, ktorí neveriacky a šokovane pozerali na zem. Zaujímala sa o jedného z nich.

„Draco,“ povedala Hermiona ticho. Draco vzhliadol a usmial sa, keď videl Hermionu.

„Myslel som, že ťa dostal nejaký smrťožrút,“ vydýchol, vstal a vzal ju za ruku.

„Myslela som, že teba dostal nejaký smrťožrút,“ odpovedala. Uškrnuli sa. Potom Hermiona prehltla a pevne chytila Dracovu ruku.

„Roky som ti to chcela povedať. Ale vždy som sa tak bála, bála sa,  že veci nevyjdú alebo ma odmietneš. A keď som už konečne mala príležitosť ti to povedať, vycúvala som, nahovárajúc si, že sa vyskytne lepšia doba. Ale teraz už nebude lepšia doba. Teraz alebo nikdy.“

„Vždy som to bola ja,“ začala Hermiona a odvrátila oči od Dracových prenikavých kukadiel . „Bola som to ja, s ktorou si tancoval na Vianočnom plese. Bola som to ja, ktorú si pobozkal na Vianočnom plese. Bola som to ja, ktorej chutila Lunnina mrkva po rovnakom ovocí. Bola som to ja, ktorá nechala knihu vo veľkej sieni. Bola som to ja, ktorá sa spýtala magickej osmiguľe, či ma miluješ. Bola som to ja, koho zvedavý pohľad ťa sledoval zakaždým, keď si prišiel do knižnice. Bola som to ja, kto prvý odhalil, že sa naši priatelia sprisahali, aby nás dali do kopy. Bola som to ja, kto poslal Daphne Greengrassovú do nemocničného krídla, pretože som na ňu zhodila regál s knihami. Bola som to ja, kto každý večer zablúdil očami k slizolinskému stolu a priala si, aby som tam mohla byť vedľa teba. Bola som to ja, komu sa tak veľmi páčil bozk na astronomickej veži. A... bola som to ja, kto sa na teba pozeral každý jeden deň a uvedomil si, že rozprávky sú skutočné. Ale... bola som to ja, kto sa skrýval v tieňoch a nikdy si pred tebou neotvoril srdce. Bola som to ja, kto si s tebou každým rokom vymieňal verbálne útoky. Bola som to ja, kto tri roky skrýval svoje pocity. A... bola som to ja, ktorú si nenávidel,“ zašepkala. Potom sa opäť narovnala a pozrela sa odhodlane do Dracových búrkovo šedých očí.

„Ale všetko je za nami, a bola som to ja, kto ťa miluje pre to, kto skutočne si. Skutočne ťa milujem, Draco, naozaj.“

Hermiona si ticho vzdychla „Pochopím, ak ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť.“ Chcela sa pozrieť do jeho očí, ale Draco sa pozrel inam. „Ja... ja... ja dúfam, že budeš šťastný.“ Hermiona sa vydala smerom k hradu, odháňala nesmelú slzu, ktorá jej unikla z očí. Tak takto bolí zlomené srdce, pomyslela si trpko. Je to ako odísť bez toho, aby ťa niekto nasledoval.

Zrazu ju ruka chytila za rameno. „Počkaj.“

Hermiona sa obrátila, jej oči naplnené nádejou, keď sa pozrela späť na Draca.

„Ehm...“ povedal a zrazu sa cítil placho. „Nemám pripravenú veľkú reč ako ty, ale... ale môžem urobiť niečo, čo... by mohlo.. vyjadriť moje... pocity.“

A tak sa sklonil a pobozkal Hermionu bozkom naplneným túžbou, dychtivosťou, nádejou, túžbou ale čo je najdôležitejšie, láskou.

OoOoOoO

„Čo myslíš tým, že nechceš ísť do neba?“

Mandy pozrela dole a zašepkala. „Jednoducho nechcem. Mám... mala som... tam dole život. Ja... ja ho nemôžem len tak opustiť!“

„Ale každý sa chce dostať do neba,“ povedal strážca brány, znel rozrušene.

„Nie ja. Mám tam priateľov. Moja rodina je tam.“

„Ak je to čo chceš tvoja rodina, môžeš ju mať. Všetci, všetci Brocklehursterovci, ktorí zomreli v plameňoch, sú tu.“ Mandy vyzerala prekvapene. „Môžeš sa s nimi opäť stretnúť,“ pokračoval strážca brány. „Môžeš mať veľkú rodinu, o ktorej si vždy snívala.“ Mandyina kamenná tvár neukázala žiadnu emóciu a strážca brány si povzdychol. „Možno bude lepšie, ak ti to ukážem.“

Mandy vyzerala chvíľu zmätene. Potom sa ničota zmenila. Pomaly sa zmenila do podoby, ktorú mával Brocklehursterovské sídlo v dobách jeho najväčšej slávy. Blonďavý muž v tmavo zelenom habite otvoril dvere a zrazu bola Mandy vtiahnutá do domu. Spomienky na jej detstvo sa v tej chvíli na ňu vyrútili späť.

Viktória. „Mandy, páči sa ti tá nová hračka, ktorú som ti kúpila? Je to tvoj obľúbený, sokol!“

Frank. „Bež! Bež! Bež! Dokážeš to! Už iba niekoľko krokov!“

Alanna. „Čo tu bude dnes, Mandy? Rozomleté jahody alebo  banán?“

Ben. „Keď budeš staršia, zoberiem ťa na Rokfort so mnou. Bude to najlepší zážitok tvojho života.“

Isabelle. „Je mi ľúto, že sa s tebou dnes nemôžem hrať, Mandy, ale poznáš moju prácu na ministerstve, je tak náročná. Sľubujem, že prídem zajtra.“

James. „Vždy a navždy. Tak veľmi ťa ľúbim.“

Beatrice. „Slnko nebude svietiť navždy. Takže si ho spolu užime dokým to len pôjde, Mandy!“

Geoffrey. „Na tomto svete musí byť dobro a zlo v rovnováhe, Mandy. Pamätaj si to.“

Catalina. „Nikto nežije večne, Mandy. Každého čas napokon uplynie. Ale láska horiaca medzi tebou a mnou nikdy neskončí.“

Helena. „Nech urobíš čokoľvek, Mandy, vieš, že ja a tvoj otec bude za tebou vždy stáť, priamo tu, v tvojom srdci.“

Edward. „Kamkoľvek pôjdeš, čokoľvek urobíš, nezabúdaj, že ťa vždy sprevádza láska a mágia.“

Mandy sa zapotácala dozadu a spadla, keď uvidela tvár svojho otca približujúcu sa k tej jej. „Poď do neba, Mandy. Poď ku svojej rodine. Poď... k tvojej minulosti.“

OoOoOoOoO

„Takže, ako ste ľudkovia došli od nenávisti k láske?“ spýtala sa Pansy a žuvala pri tom lékoricový prútik. Ona, Draco, Hermiona, Anthony, Theo, Morag a Blaise boli všetci v slizoliskej spoločenskej miestnosti a pojedali zásoby sladkostí skryté za portrétom.

Hermiona sa usmiala „Láska potrebuje čas, aby narástla, a pozri, ako nám naša teória s Dracom vyšla...“

„... prišli ste s vlastnou teóriou lásky?“ spýtal sa Anthony neveriacky.

Hermiona pokrčila ramenami. „Nuž, sme príslušníci inteligentného druhu. Každopádne sme sa zhodli, že po technickej stránke sa milujeme už tri roky, hoci si Draco neuvedomoval, že ma ľúbi. Čiže na teoretickej rovine sa milujeme už pekne dlhú chvíľu.“

„Ale je tu ešte jedna nezodpovedaná otázka,“ dodal Draco.

„... prečo mám taký pocit, že každý jeden študent a zamestnanec tejto školy sa snažil dať Hermionu a mňa dokopy?“

Theo sa rozkašlal. „Nuž... to bude preto, že sme sa snažili...“

„DRŽ HUBU, THEO!“ vykríkli ostatní a vyskočili na nohy.

„Nevšímaj si ho, lem mu tak trochu preskočilo po tom boji...“ začal Morag a bolestne udrel Thea do ramena.

„...Áno, má teraz úplne popletenú hlavu...“ Pansy sa nervózne zachichotala.

„... úplne popletenú, úplne popletenú. Nemá ani potuchy, čo hovorí, chudák...“ Blaise udrel Thea do druhého ramena.

„...vážne by mal ísť na ošetrovňu...má psychické problémy,“ zakončil Ron a prsto urobil koliečko. „Nevenuj pozornosť jeho slovám, pretože sú vážne hlúpe. Áno, Theo. Sú. Vážne. Hlúpe.“

 

„Už vieme o vašom malom pláne dať nás s Hermionou dokopy, vy tupohlaví šašovia,“ uškrnul sa Draco. Ostatní komicky spadli z nôh.

 

„A...a...ako?“ spýtala sa Pansy nervózne. Myslela si, že ich utajenie bolo nepriestrelné.

„Ginny mi to pred týždňom omylom prezradila,“ odpovedala Hermiona nonšalantne. „Taktiež spomínala niekoho menom... Theodore Edmund Nott, ale som ochotná odpustiť a zabudnúť. A keď už o tom hovoríme, myslím, že by sme opäť mali navštíviť Ginny na ošetrovni, trochu jej pomôcť.“

„Hermiona, posledný krát, čo sme tam šli, čo ako si spomínam bolo len pred desiatimi minútami, urobila mne, Anthonymu a Moragovi monokel a o chvíľu na to nás vyhodila,“ povedal Ron a ukázal na svoje tmavé oko.

Hermiona sa nahnevala. „Nuž, nemôžete viniť to dievča za to, že je trochu rozrušené. Láska jej života visí na pokraji smrti!“ zakončila teatrálne.

„Momentálne už sa trochu zotavil,“ prehovoril Morag. „Nemal až toľko zranení a jeho najväčší problém je, že vyčerpal takmer všetku svoju mágiu, takže len potrebuje trochu oddychu.“

„Hovorím ti, jediný raz, kedy sa pokúšam zdramatizovať to, zo všetkých ľudí práve ty sa do toho musíš zamiešať a byť neznesiteľnou vševedkou.“ povedala Hermiona nahnevane a podupávala si pred Moragom nohou.

Mogar pokrčil ramenami. „No, niekto tú úlohu hrať musí.“

„Každopádne,“ prerušil ich Ron a zmenil tému. „Vie vôbec niekto, kto bolo to bystohlavské dievča? Tá s tým elixírom? Bola roztomilá...“

„Óch, nech to nepočuje Lavender!“ zachichotala sa Hermiona.

Ron sa zamračil. „Myslel som, že bola roztomilá takým detským spôsobom. Lavender je... ona je... moja slová ju ani zďaleka nedokážu opísať,“ vydýchol Ron. A keď videl, že všetci v miestnosti naňho vyvaľujú oči, okamžite zmenil téma. „Takže, kto je to?“

„Nuž, viem, že si je blízka s Mandy,“ začala Pansy.

„...keď už hovoríme o Mandy,“ prerušil ju Blaise pokojne. „KDE JE?“ zareval a oprskal Pansy slinami.

„Myslím, že má nejaké zranenia, ale neviem isto, pretože tu pobehuje toľko Mandyiných napodobenín, že to vyzerá, akoby bola všade,“ povedala a utrela si tvár do habitu. „Myslím, že najlepšia voľba, kde ju hľadať, je nemocničné krídlo.“

„Ale nevideli sme ju, keď sme sem pred niekoľkými minútami prišli?“ odporoval Anthony. „Takže kde vlastne je?“

Na Blaisovej tvári sa zjavil vystrašený pohľad. „To nie je dobré,“ zamumral predtým, ako vstal zo svojho kresla a svižne zamieril k portrétu.

„Mali by sme ho nasledovať,“ povedal Theo. „Blaiseho len tak niečo nevystraší, no keď sa už tak stane, je to niečo vážne zlé.“

OoOoOoOoO

„Čo tu, do pekla, robíte? Opäť?“ kričala Ginny a pokúšala sa skupinu vytlačiť von. „Vypadnite!“

Ron sa vyhol rane do hlavy a prikrčil sa, keď sa Ginny snažila udrieť do pleca. „No tak, Ginny! Dovoľ nám ostať aspoň na chvíľu...WAW! Tak to bolo zákerné! Ak sa chceš niekedy stať tetou, mala by si sa vyhýbať týmto oblastiam!“

„Mám dosť ženatých bratov na to, aby som sa poľahky stala tetou! Vypadnite! Vyrušujete mojich pacientov!“

Pansy sa pozrela na Anthonyho a zdvihla obočie. „My rušíme tvojich pacientov?“

„Ginny! Upokoj sa!“ povedala Hermiona a upokojujúco položila ruku na jej plece. „Viem, že toto je teraz so všetkými tými pacientmi a zranenými, o ktorých sa musíte s madam Pomfreyovou postarať asi najrušnejšie miesto, ale nevidela si tu vstupovať Blaisa Zabiniho?“

Ginny prikývla s novonadobudnutou troškou rozvahy, ktorú získala v prítomnosti racionálnej osoby. „Šiel tam, kde leží Mandy,“ povedala im a ukázala na miesto zakryté závesom.

„Ďakujem,“ povedala Hermiona. Keď ona a zvyšok skupiny vyrazili, skočila im do cesty.

„Zadržte! Vzhľadom na to, že tá oblasť je prísne uzavretá pre študentov, nespomínajúc to, že vás nemám moc rada, iba dvaja ľudia môžu vstúpiť naraz.“ povedala Ginny vecne.

Pozreli sa jeden na druhého. „Nuž, predpokladám, že by som mala ísť, pretože som jej najlepšia priateľka,“  rozhodla Pansy. Vykročila za Blaisom do uzavretej oblasti.

„A vy ostatní...“ začala Ginny a položila si ruku na bradu, predstierajúc, že nad tým premýšľa. „Hmm, čo s vami... skutočne neviem... ahá, VYPADNITE!“

Keď sa ostatní porazenecky obrátili smerom k dverám nemocničného krídla, Morag sa spýtal, „Len pre zaujímavosť...“

„Si viac zvedavý, ako je zdravé, McDougal!“ skríkla Ginny a hodila naňho podložnú misu. „Von!“

Keď Morag urýchlene opustil miestnosť zjavila sa dverách Ronova hlava. „Hej, nemáš navyše nejaké cukrovinky, ktoré ľudia posielajú pacientom?“

Ginny sebou trhla. Potom pomaly otočila krkom, až kým nezachytila Rona patentovaným Weaslyovským pohľadom. „Ronald... myslím, že by už vážne mal ísť.“

Ron sa veľmi múdro rozhodol bežať ako o život.

OoOoOoOoO

Nebo alebo zem? Nebo alebo zem? Nebo alebo zem? Slová rezonovali v Mandyinej hlave, ozývajúc sa zo skrytých zákutí.

Nebo, kde bola rodina, ktorú tak skoro stratila. Alebo zem, kde boli jej priatelia a jej život.

Nebo, kde mala sestry, bratov, sesternice, bratrancov a ostatných príbuzných...

Zem, kde bola Pansy.

Nebo, kde bola Alana, pravdepodobne najlepšia staršia sestra, akú si len mohla priať.

Zem, kde bol Blaise.

Nebo, kde bol jej otec.

Zem, kde bol jej život.

Nebo alebo zem?

Mandy sa zhlboka nadýchla. Nebo bola tá správna voľba, uisťovala samú seba. Môžeš byť navždy šťastná v nebi, môžeš maž všetko, čo chceš a čo je najdôležitejšie, rodina, ktorú si vždy tak chcela, tu bude navždy pre teba.

„Áno... to je to miesto, kde chcem byť,“ zašepkala, vysloviac jej myšlienky nahlas. „Nebo je to miesto, kde chcem byť.“

„Je to tvoja konečná odpoveď?“ spýtal sa Strážca brány. Mandy vzhliadla a videla, ako zlatá brána žiari, aby ju uvítala. Bola to správna voľba, ale prečo sa potom cítila ta zle?

OoOoOoOoO

Draco, Ron a Hermiona boli späť v slizolinskej spoločenskej miestnosti. Pansy a Blaise boli stále v nemocničnom krídle a Morag s Theom sa ospravedlnili, pretože boli zavalení úlohami. Anthony bol stiahnutý skupinou bystrohlavských šiestakov k ich kartovej hre a opustil ich krátko po ich výlete v nemocničnom krídle.

Takže teraz to bol iba Draco a Hermiona.

A Ron.

Ron, zúrila potichu Hermiona, vypúšťajúc paru z uší. Prečo to nemôže pochopiť a nechať ich samých?

Blbý Lasičiak, premýšľal Draco nahnevane. Keby bol na svete ešte jeden taký hlúpy človek ako on, svet by zrútil iba z tej predstavy, že stvoril, že stvoril dvoch kreténov takejto inteligencie.

Bol to taký vzrušujúci deň, pomyslel si Ron, ľahostajný k vražedným pohľadom, ktoré mu obaja posielali.

„Krásny deň, všakže?“ poznamenal veselo, uchopil čokoládovú žabku a veselo do nej zahryzol. Hermiona a Draco, ktorí sedeli oproti nemu, naraz vzdychli.

„Iste,“ odvetila Hermiona bezstarostne a netrpezlivo sa pomrvila v kresle. Draco prevrátil očami.

„Ako hovoríš,“ zahundral. „Idem dole do Veľkej siene na raňajky. Pridáš sa, Hermiona?“ spýtal sa Hermiony a dúfal, že to Ron pochopí a nechá ich s Hermionou samých.

Nanešťastie, Rona táto téma rozhodne zaujala. „Ja pôjdem s tebou. Zomieram od hladu!“ povedala a pošúchal sa po bruchu. Hermiona s Dracom opäť vzdychli a rezignovane vstali.

„V poriadku... tak teda poďme.“

Keď sa portrét za nimi zavrel, zostúpili Theo a Morag zo schodov.

 

„Vážne si myslíš, že bude súhlasiť?“ spýtal sa Morag skepticky. Theo prikývol.

„Má to stopercentnú šancu uspieť.“

„Skutočne,“ povedal ohromený Morag. „Nuž, tak sa potom chytím tejto šance a urobím to. Napokon, nie je mi to až proti vôli. Jediné, čo musím urobiť, je spýtať sa jej jednoduchú otázku. Jednu jednoduchú otázku,“ opakoval, hlavne sebe.

Theo si všimol skrivené obočie svojho priateľa, dôkaz, že bol pod tlakom a stresovaný a jemne ho potľapkal po pleci. „No tak, Morag, uspeli sme nad smrťožrútmi a svojimi rodičmi. Uspieť v romániku bude hračka.“

„Radšej by som čelil tisícom smrťožrútov, plus mojim rodičom so silou umocnenou na n-tú, ako prejsť týmto,“ povedal Morag vážne.

„Naozaj nechápem, prečo je to také ťažké urobiť,“ povedal Theo keď šli smerom k portrétu. „Požiadať Parvati bola brnkačka! Žiadne nervy, strach, nič, bolo to pokojné, uvoľnené a bez emócií.“

 

„Čo povedala?“

„Samozrejme, že áno,“ odpovedal samoľúbo Theo. „Ty by si odmietol túto charizmatickú, pohľadanú tvár, brilantnú myseľ ,plnú nevyspytateľnej inteligencie, postoj zlého chlapca so zábavným zmyslom pre ostrý sarkazmus a týmto božským telom?

Morag sa naňho pozrel. „Odmietol. Tvoja arogancia je iba vrchol pomysleného ľadovca...“

„Povedal si niečo?“ spýtal sa Theo sa zaslzenými očami, ktoré odvrátil od svojho nejasného odrazu na jednom z brnení.

Morag si vzdychol a od odtlačil Moraga od brnenia a viedol ho smerom ku knižnici.

„Poď, Narcissus, ideme do knižnice. Máme na práci dohnať tonu domácich úloh.“

Theo sa vykrútil z Moragovho zovretia. „Óh, som si istý, že nikto z našich učiteľov ku nám nebude zhovievavý, hoci sme bojovali so smrťožrútmi, zbavili kúzelnícku spoločnosť všetkého zla a priamo prispeli k jednej z najväčších udalostí dvadsiateho prvého storočia,“ odvetil Theo sarkasticky. „Áno, v dobe, ako je táto, sú domáce úlohy najväčšou prioritou.“

Morag sa zamračil. „Dobre, ja tam idem aj tak. Idem dať Lune jednu knihu.“

Theo sa uškrnul. „Dobre, tak využi príležitosť, ktorú ti osud dal. Vlož do tej knihy lístok, ona ho určite nájde.“

„Smiešny nápad, a to nespomínam, aký je otrepaný,“ riekol Morag. Bol v polovici točitého schodiska. „Ja sa jej spýtam... zajtra.“

„Veľa šťastia s tým,“ zachichotal sa Theo. Zazrel známo vypadajúce dievča a rýchlo zamával Moragovi na rozlúčku. „Hej, Padma, kde máš sestru? Chcem s ňou hovoriť.“

OoOoOoOoO

Mandy sa striedavo pozerala na obraz svojej rodiny a rozmazaný obraz Pansy a Blaisa, ktorý sa pred chvíľou zjavil v bielej ničote. Sedeli okolo postele, ale zvyšok bol príliš zastrený, že i s jej ostrým zrakom ho mala  problém vidieť.
Biela farba oslepovala, keď žmúrila a snažila sa zistiť, prečo
vyzerajú tak ustarostene.
"Takže, tak si sa rozhodla? Nebo?"
Mandy vydýchla, keď sa belosť na obraze vyjasnila a uvidela samú
seba na nemocničnej posteli, trčali z nej hadičky a všetky možné
výmysly. Naboku videla stáť madam Pomfreyovú ako horúčkovito
zmiešava elixíry. Keď pozrela bližšie, uvidela Pansy s vráskami na
tvári, ako zviera Mandyinu bezduchú ruku. Bledý, slabý Blaise
držal druhú. Mandy fascinovane pozerala, keď si zahryzol do pery tak silno, až mu vytreskla krv.
"Tak potom je to nebo," riekol tichý hlas, ktorý zobral jej mlčanie
ako súhlas.
Obraz sa zrazu rozostrel ešte viac a Mandy videla Madam Pomfreyovú potriasajúc jej hlavou, keď sa skláňala nad Mandyiným telom. Slová "je preč" sa dali prečítať na ženiných perách a Mandy v sebe udusila vzlykot. Skutočne zomrela?
A na jej hrôzu ucítila veľkú silu, ktorá ju ťahala k zlatej bráne. Mandy v zúfalstve kopala a hádzala sa všetkými smermi, ale
nič nefungovalo. Obraz Pansy a Blaisa slabol a slabol, až zrazu Mandy vedela, kde chcela byť. Ale nebolo príliš neskoro?
Nie! vykríkla v duchu. Nikdy ich neopustím!
Bojovala so slzami a so všetkých síl vykríkla "NIE!"
Sila ju prestala ťahať.
"Nie," opakovala Mandy. "Prepáčte, že opäť mením svoju voľbu, ale
ľudia tam dolu... s tými chcem byť. Je mi ľúto, matka a otec a
Allana a Ben, ale Brocklehurstovci sú moja minulosť. Blaise a Pansy... sú moja budúcnosť."
"Vybrala asi si dobre, Mandy Broclehurstová," ozval sa iný hlas bez
tela, tentoraz ženský. „Budúcnosť je vždy základom pre to, aby čas pokračoval.“

 

 

Zrazu sa rútila cez zmes farieb, zvukov, chutí a pocitov a hlas pokračoval. „Hra o nebo je o dobrých rozhodnutiach a extrémne vysokých stávkach. Ty, ktorá si predtým nikdy v živote neurobila múdre rozhodnutie, si práve len vykročila do dospelosti. Až keď osoba dokáže konať podľa, čo mu hovorí srdce... vtedy sa stáva človek sám sebou. Blahoželám ti.“

Pozerajúc sa naokolo na svištiace okolie, Mandy chrapľavo zašepkala, „Kto si? Ďalší strážca brány?“

Hlas za zasmial mäkkým cinkotavým spôsobom. „Môj titul nie je dôležitý. Môžeš si ma jednoducho zapamätať ako... Coronu Time.“

„Corona Time,“ zopakovala Mandy a hlas zašepkal poslednú vec, predtým ako zmizol.

„Mandy... voľ múdro... tvoje dobrodružstvo sa ešte len začína.“

Mandy nevedela, čo to má znamenať, ale bolo jej to jedno. Obraz Blaisa a Pansy sa stával jasnejším a jasnejším a približoval sa rýchlejšie a rýchlejšie prostredníctvom jej pocitov a zmyslov. A potom sa s masívnym nárazom vrátila do svojho tela.

Mandy omámene otvorila oči. Na Rokforte bola nočná hodina a miestnosť bola slabo osvetlená. Pansy odišla, na jej stoličke ostala kytica kvetov. Blaise bol stále tu a ležal na Mandyinej ochabnutej ruke. Zdalo sa, že spí, ale vzbudil sa hneď, ako ucítil život navracajúci sa do Mandyinej ruky

„Mandy?“ zašepkal, nemal odvahu tomu uveriť. Keby bola nažive, bol by to medicínsky zázrak. Madam Pomfreyová a doktor zo Svätého Munga ju už s rozvážnou istotou prehlásili za mŕtvu.

Mandy otvorila oči o trošku viac. Strapatý obraz Blaisa sa vyjasnil a mohla vidieť jeho krásne rysy tváre, nápadne poznačené vráskami z obáv. Mohlo to byť hrou svetla, ale vyzeralo to, akoby po jeho lícach stekali potôčiky sĺz.

„...Mandy?“ zašepkal Blaise opäť. Mandy pomaly zažmurkala a na tvári sa jej sformoval úsmev.

„Blaise,... ty...ty si moja budúcnosť.“

Blaise vyzeral rozpačito, ale rýchlo sa spamätal a zovrel Mandy do kosti-drtiaceho objatia. „Mandy,“ vydýchol do jej vlasov.

„Myslel som si... myslel som si, že si zomrela.“

Keď sa Mandy začala cítiť, akoby sa okolo nej nemocničná izba točila a spoznala známy pocit blížiaceho sa bezvedomia, vzhliadla hore a zašepkala, „Ďakujem.“


29. kapitola



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/29/Once_Upon_a_Hogwarts



29. kapitola

Uplynuli dva týždne odkedy Harry, Hermiona a Ron zohrali svoje úlohy na ukončení jednej z najväčších ér v kúzelníckej histórií. Celý siedmy ročník si po porážke Voldemorta prešiel tlačovými konferenciami, slávnostnými oceňovaniami, rozhovormi a obrovskou publicitou. Niektorí si užívali pozornosť, ale Harry mohol s potešením povedať, že počas návštevy Rity Sketerovej úspešne predstieral chorobu.

Hermiona bola radosťou celá bez seba, keď bolo v interview spomenuté, že celý jej život je v súčasnej dobe skúmaný a bude spísaný do knihy. Ron až taký nadšený nebol. Samozrejme, bolo to pravdepodobne kvôli Ginny, ktorá podhodila novinárom každé jedno zrnko ponižujúcich a strápňujúcich informácií, ktoré o ňom mala.

Ginny bola teraz trochu pokojnejšia, keď už bolo po šialenom prívale zranených študentov. Ona a Harry boli momentálne najpopulárnejšou témou klebiet na Rokforte, napriek tomu, že ich vzťah bol teraz taký pevný ako nikdy predtým.

Draco si užil svojich pätnásť minút slávy, chmatajúc po každej možnej pozornosti, ktorú by mohol dostať a užíval si zástupy žien, ktoré sa mu podliezali a hrkútali o jeho „tragickej, absolútne mizernej minulosti,“ a ako sa mu podarilo dospieť v „urasteného mladého muža s diabolsky dobrým vzhľadom a očarujúcou osobnosťou.“

Mandy sa spamätala  zo svojho traumatického zážitku s nebeskou bránou a bolo vidieť ju a Blaisea, teraz už oficiálne pár, veľmi často spolu. Odkedy ju pustili z ošetrovne, ozývali sa z ich izby hlasné výbuchy. Napodiv nikto, dokonca ani ich vlastní spolubývajúci, nevedeli prečo.

Zakrátko sa život na Rokforte dostal do normálu.

„HEJ! VRÁŤ MI MOJE SPODKY!“

Nuž, tak normálny, ako len kúzelnícky život môže byť.

Zatiaľ čo zúrivý Ron naháňal smejúcu sa Ginny, Harry a Hermiona sa na to pobavene pozerali.

„...A tu môžete vidieť pavilón C našej výstavy Homo stupidus, ktorý sa snaží zmárniť Homo sapiens,“ žartoval Harry a vybuchol spolu s Hermionou v smiech, keď Ron zakopol o koberec a spadol na svoju tvár.

„Vyzerá to, že Weasley je tak tupý, že zabudol, ktorú nohu má klásť pred ktorú,“ riekol Draco sarkasticky a stúpol si za Hermionu.

„Samozrejme, nemôžem ho za to obviňovať, nikdy sa mu nedostalo poriadneho vzdelania, s výnimkou jeho znalostí...“ bol prerušený, keď ho Harry a Hermiona naraz tresli do hlavy. „Chcel som povedať nadávok,“ uškrnul sa. „Máte tak rozkošne skazené mysle.“

Harry sa zatváril znechutene, „Uhm. Pokiaľ hovoríš so mnou, éhm. Ak hovoríš s Hermionou, éhm. Odchádzam.“

„Kam ideš?“ spýtala sa Hermiona.

„Dole k jazeru,“ odpovedal Harry a odolal pokušeniu dodať 'Trtkali tam žabky na brehu jazierka, narobili ikier za dve vedierka'.

„Ginny ma potrebuje na otestovanie niekoľkých nových lekárskych elixírov.“

„Tak prečo to musí byť pri jazere?“

„Pretože ak to nefunguje správne, premeníš sa na veľrybu,“ odpovedal Harry, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete. „Neprišli ste na to?“

„... Niéééééééé...“ povedali Hermiona a Draco jednohlasne.

Harry zažmurkal. „Nuž... tak to je zlé. Mandy! Ahoj!“ zavolal, keď odchádzal a zamával na dievča, ktoré vychádzalo spoza rohu. Mandy sa obrátila a zamávala Harrymu na pozdrav. Kráčajúc pomaly pod veľkou hromadou kníh, ktoré niesla, si Mandy prehodila vlasy z očí a obrátila sa na Draca a Hermionu, „Vie niekto z vás, kde je Blaise? Chcel tieto knihy z knižnice.“

„Neviem nič o jeho terajšom pobyte, ale táto kniha vyzerá zaujímavo,“ poznamenala Hermiona, z veľkej hromady si zobrala knihu a pozorne skúmala jej obal. „Elektrina a magnetizmus... prečo chce knihy, ako je táto? Toto existuje len v muklovskom svete, pretože nemajú mágiu na pohon ich zariadení.“

„Čo je elektrina?“ spýtal sa Draco zvedavo, opatrne vyslovujúc to slovo.

„Poviem ti neskôr,“ zamumrala Hermiona a otvorila knihu, aby si mohla prečítať obsah. „Zaujímalo by ma, prečo chce Blaise túto knihu... je čarodejník, nepotrebuje elektrinu...“

„... Pracuje na jednom experimente,“ náhlivo ju prerušila Mandy a rýchlo zobrala knihu Hermione z rúk. „A ja už musím ísť. Uvidíme sa neskôr!“ a keď kráčala preč s knihami, Hermiona a Draco ju zvedavo sledovali.

„Niečo skrýva,“ povedala Hermiona s obavami. „Niečo veľmi dôležité.“

Draco pokrčil plecami. „Nuž, všetci vieme, že Blaise pravdepodobne použije elektrinu, aby mohol vyhodiť do vzduchu Theovu posteľ. No tak, hlavu hore,“ povedal, keď si všimol Hermioninu zmenenú náladu. „Nie je tu nič, čoho by si sa mala obávať.“

„Hádam máš pravdu,“ povedala Hermiona neochotne. „Ale...“

„Žiadne ale...“ riekol Draco veselo. „Poď, dáme si obed. Dám ti všetok pastiersky koláč!“ prehováral ju. Hermiona váhala.

„V poriadku, dobre. Jedného dňa odhalím, čo je tvojou slabosťou...“ zasmiala sa na polceste do Veľkej siene.

 

OoOoOoOoO

 

Lord Voldemort sa diabolsky zasmial, keď sa vyplazil z lesa a zamieril si to k hradu. Hlúpy chlapec a jeho priatelia zlyhali, keď si nevšimli, že mal ešte jeden Horcrux, pomyslel si zlomyseľne. A teraz... budú za to draho platiť.

Zrazu mu do zorného poľa vstúpil obraz Harryho Pottera, ktorý stál priamo pred jeho telom, ktoré  sa podobalo plazovi. „Harry Potter,“ zasyčal a začal sa plaziť k nemu.

„Povedz zbohom, Harry Potter,“ zasyčal zlovestne, keď sa priblížil k Harrymu. Harry sa pozrel hore.

„Ginny nepočula si niečo?“ spýtal sa nervózne červenovlasého dievčaťa. „Nie som si istý, či počujem správne, ale myslím, že som práve počul Voldemorta na mňa syčať v parselčine.“

Ginny sa naňho pobavene pozrela. „Harry, Voldemort je mŕtvy. A s skutočnosti si to bol ty, kto ho porazil, mal by si si to pamätať...“

„Jasné... nemohol to byť Voldemort. Keby to tak bolo, veci by sa príliš skomplikovali. A mimo to, čo som si myslel? Voldemort nažive?“ HAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHA! zasmial sa a začal skúšať Ginnyine elixíry.

Voldemort sa vyplazil z blízkeho kríka, v ktorom sa skrýval a pomaly sa zakrádal k Harrymu. Keď sa dostal k Harryho nohe a otvoril ústa k zahryznutiu, stúpla na neho noha a bolestivo ho stlačila. Voldemort uvoľnil udusený výkrik (hadí výkrik, ak chcete) a schúlil sa do klbka, zvíjajúc sa v agónií.

„Ginny, tentoraz som určite niečo počul!“

Ginny vyzerala zmätene. „Harry, opäť počuješ veci? Ja som nič nepočula...“

Po niekoľkých chvíľach premýšľania Harry pokrčil plecami a obrátil sa ku Ginny. „... potom to musela byť len moja predstavivosť.“

„Si si istý, že všetko je v poriadku, Harry? Nezakliať ťa niekto, alebo niečo také?“

„Nie, predpokladám, že je to paranoja. Ha! Harry Potter, paranoidný sedemnásťročný, ktorý počuje Voldemorta napriek tomu, že všetci vedia, že zomrel,“ Harry sa absurdne.

„HAHAHAHAHAHAHAHAHAHA!“

V tú chvíľu pár rúk zodvihol hada a bez okolkov ho hodil na hromadu hliny. Voldemort nahnevane zasyčal.

„Toľko som toho urobil a uvaril ten bohom zabudnutý elixír, aby ste sa mohli dočasne vrátiť, pre toto?“ povedal známy hlad Severusa Snapea.

„Áno, Severus,“ odpovedal Albus Dumbledore. „Grindlewaldova porážka bola len predjedlo... ja, rovnako ako všetci ľudia, som chcel viac,“ dokončil filozoficky.

Snape si vzdychol. „Môžem ho v tom prípade zapáliť?“

„Nie, nemáš na to schopnosti,“ odvetil Dumbledore. Keď sa Snape rozhorčene nahneval, Dumbledora sa usmial a ticho zamrmlal. „Heh. Len to nechaj na mŕtveho dvestoročného.“

Pop. Zjavil sa oheň a zaplavil Voldemortove telo.

Pop. Len o pár metrov ďalej sa Harry premenil na veľrybu.

Pop. Rôzne časti Voldemortovo horcruxového tela začali vybuchovať pod kúzlom, ktoré naňho Snape vrchol Dumbledorovi pod nosom.

Prásk. Ginny, očividne pod stresom, omylom premenila Harryho na morského ježka.

Prásk. Odletela hadia hlava.

Prásk. Harrymu sa podarilo opäť premeniť na človeka, hoci vyzeral mierne ťažší ako predtým.

Fijú. Voldemortova duša sa rozplynula vo vzduchu.

Škvrk. Harry si vzdychol. dokonca i obria chobotnica sa mu smiala.

Snape sa pozrel na mŕtve, horiace telo, ktoré Voldemort kedysi obýval. „Nuž... toto bolo rýchle, no nie? V porovnaní s tým, že študenti potrebovali na zničenie ostatných horcruxov celé hodiny. Dovolím si povedať, že na dobre vykonanú prácu potrebujete skutočných profesionálov, no nie, Dumbledore?“

Otočil sa k Dumbledorovi, ale na jeho mieste bol iba vzduch. „... „Dobre. Dúfam, že si už teraz šťastný, starý muž...“

Harry striasol vodu zo svojich vlasov a rozhorčene sa obrátil na Ginny. „Hovorím ti, naozaj som niečo počul! Najprv som počul Voldemorta syčať o tom, ako ma zabije v parselčine! Potom som počul divný lámavý zvuk a nakoniec pukotanie ohňa! A potom som všade počul prásk! A teraz počujem Snapea!“

Ginny sa zasmiala. „Ale, no ták Harry! Je vysoko nepravdepodobné, že by sa tieto veci mohli skutočne stať. Myslím, Snape, vonku? Musíš žartovať.“

Po chvíli sa zasmial i Harry. „Jasné, máš pravdu. Čo som si myslel, Snape vonku? A Voldemort, ktorý sa vrátil, aby ma zabil? Takéto veci sa jednoducho nestávajú!“ HAHAHAHAHAHAHAHAHAHAHA!“ smial sa spolu s Ginny a bezstarostne obrátili svoju pozornosť späť k elixírom.

 

OoOoOoOoO

 

„Tajomstvá... každý ich má. Tajomstvá, ktoré v sebe človek skrýva tak hlboko, že by pre ne mohol i zomrieť,“ rozprával Anthony Goldstein tajomným prefíkaným hlasom. „Tajomstvá sú záhubou našich dramatických životov.“

Bum.

„Anthony, čo to robíš? Opäť sa chystáš podviesť týchto tretiakov?“ podráždene si povzdychla Pansy. Položila dole noviny, ktorými praštila Anthonyho. „Vy ostatní, zmiznite,“ prikázala panovačne keď strhla Anthonyho z kresla, ktoré sa podobalo trónu.

„Nesnažil som sa ich podviesť,“ povedal Anthony obranne. „Snažil som sa prilepšiť si vreckové tým, že ich naučím, ako to vo svete chodí...“

„Vreckové?“ zopakovala Pansy. „Anthony, akonáhle tvoj otec zomrie, čo, ako si myslím, je už na obzore, zdedíš všetky jeho peniaze a dva statky v Chelsea a vo Viedni. Okrem toho dostávaš mesačne celkom slušnú sumu...“

„Áno, dobre, chamtivosť je bežná ľudská vlastnosť.“

Pansy pretočila očami. „... nemá zmysel sa s tebou o tom hádať, už viem, že sa ma počas tejto konverzácie chystáš pobozkať.“

Anthony sa k nej naklonil. „Konečne si to pochopila...“

BUM.

Mandy otvorila dvere od dievčenskej spálne a vyšla z nej kašľajúc a rozháňajúc vzduch okolo seba. „Niet sa čoho obávať, ľudia! Všetko je v poriadku,“ zasipela a zavrela dvere hneď, ako prvé obláčiky dymu začali unikať z izby.

Pansy a Anthony len zízali.

 

OoOoOoOoO

 

„Študenti, rada by som medzi nami rada privítala späť nášho bývalého učiteľa. Učil na Rokforte dlhé roky a som si istá, že si naňho uchovávate mnoho krásnych spomienok,“ povedala profesorka McGonagallová a vyzerala akoby prehltla žabu. „Zatlieskajte, prosím, profesorovi Snapeovi,“ riekla profesorka McGonagallová a slabo zatlieskala. Stoly ostali v šoku mlčať. Potom Slizolin prepukol v povrchný potlesk a Bystrohlav sa k nim váhavo pridal.

Chrabromil ostal, jednoducho povedané, zmrazený v šoku. Po tom, čo ho Bifľomor netypicky „vypískal“ sa vrátili  ku zmyslom.

„Fúúúj,“ zakričal celý chrabromilský stôl, búchajúc o stôl a robiac čo najväčší možný kravál. „Fúj!“ Bolo zaujímavé, že profesorka McGonagallová ich smerom ani len nepozdvihla obočie.

„Je späť?“ skríkol Ron. „Prečo, do pekla? Myslel som si, že ušiel z nejakého dôvodu!“

„Myslela som si, že odišiel nadobro!“ pripojila sa Lavender Brownová.

„Myslela som si, že je mŕtvy!“ zakričal nejaký štvrták, snažiac sa zapadnúť. Hermiona prevrátila očami.

„To si si myslel zle, mladý.“

„Je mi potešením vám oznámiť, že sa vraciam ku svojej pozícií majstra elixírov,“ povedal Snape zamatovým hlasom a vstal. Chrabromilčania a bifľomorčania ho opäť vypískali. „Profesor Slughorn šťastne odstúpil a hodiny elixírov budú pokračovať so mnou, ako vaším učiteľom, v pondelok. Buďte pripravení,“ dokončil zlovestne, sadol si a bodol do svojho duseného mäsa.

„Buďte pripravení,“ zahundral Ron nahnevane, keď ťahal Hermionu za plece z Veľkej siene. „Bude nás mučiť!

„To je pravda,“ povedala Hermiona nonšalantne. „Ale všetko, čo musíte urobiť je našrotiť sa cez víkend polročné učivo elixírov, ktoré ste sa učili z Pricovej knihy,“ povedala dôrazne, „a odpoviete na všetko, na čo sa vás Snape opýta!“ dokončila veselo.

„Ľahko sa ti to povie,“ protestoval Ron. „Ty si tu tá, kto má mozog robota!“

„Nemám... počkaj, ty si kúzelník. Ako to, že vieš o robotoch?“

„Otec mi dal cez leto kurz Muklovských štúdií,“ pokrčil ramenami. „Každopádne, pomôžeš mi s učením? Vieš, že to sám nezvládnem,“ povedal a pozrel na Hermionu šteňacími očami. „A okrem toho si tá najmúdrejšia osoba na Rokforte. A najzodpovednejšia a najmilšia a...“

Hermiona si vzdychla a pozrela na hodinky. „Dobre, ale iba do štvrtej. Draco ma ide učiť lietať!“ zachichotala sa a oči sa jej zaleskli.

„Óch, aké nechutne sladké,“ zahundral Ron.

Hermionu opustil jej zasnený pohľad. „Iba žiarliš, Ronald, že nemáš nikoho, kto by ťa učil lietať, kupoval by ti šperky a šaty a bral ťa na romantické večere,“ odsekla.

„Dobre, zažila si už niektorú s tých vecí, s výnimkou lietania?“ odsekol jej Ron späť.

„Nie,“ pripustila Hermiona. „Ale zažijem!“

„Jasné, uvidíme,“ zahundral si Ron popod nos. Hermiona ho chytila za ucho.

„Čo si to hovoril?“ dožadovala sa.

Ronova tvár sa skrivila bolesťou, „Nič,“ odpovedal nevrlo.

„SNAPE BUDE OPÄŤ UČITEĽOM?“ kričal Harry a len silou svojho hlasu skoro zhodil Nevilla z nôh. „AKO SA TO, DO PEKLA, MOHLO STAŤ!“

„Ale, no tak, Harry,  upokoj sa,“ povedala Ginny nervózne a pozeral sa s obavami na dav, ktorý sa okolo nich začal tvoriť. „Nechceme tu predsa scénu...“

„Hej, Potter!“

Harry sa otočil a skoro narazil do Theodorovho krku. (Áno, je tak nízky...)

„Predpokladám, že si už počul o Snapeovom návrate,“ riekol Theo lenivo a ledabolo si prehodil zblúdilý prameň vlasov z tváre. „Vyzerá to tak, že sa život vracia do normálu.“

„Možno,“ riekol Harry. „Stavím sa, že ťa to teší...“

„Povedal tu niekto niečo také?“ spýtal sa Theo, zatiaľ čo si skúmal svoje nechty a vyzeral znudene. „Snape posledný rok prešiel veľkými zmenami vo svojom živote. Nebude tým istým človekom.“

„Takže je tu možnosť, že nám v pondelok dá podobný test, aký nám zvykol dávať Lockhart?“ spýtala sa Ginny skepticky.

Theo pokrčil ramenami. „Je to možné. Počas vojny sa môže stať všeličo.“

„Viete, že má pravdu?“ z ničoho nič sa zjavil Morag MacDougal a pripojil sa k Theovi. „Z toho, čo vieme, Snape mohol svoj postoj desivého muža na obede iba hrať.“

„... alebo to hráš na nás ty,“ povedala Ginny bystro. „Možno chceš aby sme mi všetci boli pred pondelkom so Snapeom menej ostražití. Budeme si myslieť, že všetko je lážo-plážo, nakráčame po podzemia a zlo na nás udrie! A potom, TRESK!“ vykríkla a pozrela sa na tých troch mužov. „Zabije nás všetkých! A potom budeme v rohu nariekať a diviť sa, kto, do pekla, poslal Snapea späť Rokfort! A potom, TRESK!“

Všetci traja čakali na dokončenie.

„... a potom?“ nabádaj ju napokon Morag. Ginny vyzerala zmätene.

„Eh? Aha... Snape nechá niečo vybuchnúť. Skutočne, myslela som si, že je to jasné,“ riekla a vrhla na Harryho obviňujúci pohľad, akoby to bola jeho chyba.

Morag sa nad tým zamyslel. „Som trochu vystrašený. Myslím, že to, čo si spomenula, sa vlastne môže skutočne stať...“

TRESK.

Harry, Morag a Theo poskočili päť metrov do vzduchu a pozreli na Ginny vypúlenými očami.

„Snape už začal vojnu?“ spýtal sa Harry zhrozene a nežartoval.

„BEŽTE!“ skríkol Theo a rozbehol sa k Hagridovej chalupe. Harry a Morag uháňali za ním.

Ginny sa za nimi neveriacky pozerala. „Tak pre toto potrebujeme psychiatrov...“

Ginny sa dostal do uší zvuk otvárajúceho sa okna na jednej z hradných veží. „No nazdar!“ vzdychol si Blaise Zabini a odháňal zadymený vzduch okolo neho. „Hej, Ginny! Ste tam dole v poriadku?“

„Jasné!“ zavolala Ginny hore. „Harry, Morag a Theo dostali menší šok, ale celkovo ide všetko skvele!“

Blaise jej ukázal zdvihnutý palec a potom zmizol späť v izbe.

Ginny divo potriasla hlavou. „... Všetok ten dym... a Blaise v Mandyinej izbe a s vystrčenou iba hlavou... tiež jeho vlasy vyzerali rozcuchane...“ Obrátila sa a rázne zamierila k Hagridovej chalupe a jemne sa poplieskala (ale nie tam, kde ste si mysleli, vy perverzáci). „Prestaň, Ginny. Už žiadne neslušné myšlienky. Vyjasni svoju myseľ... máš iba šestnásť...“

 

OoOoOoOoO

 

„Čo to moje očko zahliadlo... niečo ružové,“ povedal Draco, vykrútil si palce a zahľadel sa na strop. Výlet do Rokville dočasne preložený Ministerstvom mágie na nedeľu a sobota bez Rokville bez žiadnych úloh, štúdia a boja so silami zla bola jednotvárna a proste nudná.

„Niečo ružové?“ zopakovala Hermiona, keď si sadala na gauč. „Si si istý? Napokon, sme v slizolinskej spoločenskej miestnosti...“

„Niečo ružové,“ zopakoval Draco.

„Hmm... ružové...“ uvažovala Hermiona.

BUM.

BÁC.

BUCH.

„Čo to do (píp) je? V túto (píp) dobu? (píp), Mandy, to je v prdeli!“

„Drž (píp) hubu! Práve ste ma (píp) zobudili!“

„Vy ste (píp) idioti, niekto sa tu snaží (píp) počúvať cez dvere! Držte už (píp) hubu!“

Dvere sa otvorili. „Ahoj Hermiona, Draco,“ povedala Mandy chladne.

„Nevšímajte si nás,“ povedala Blaise pokojne. „Len tu vykonávame niekoľko experimentov pre všeobecné dobro čarodejníckeho sveta.“ A ako rýchlo dvere otvorili, tak rýchlo ich aj Blaise a Mandy zabuchli Dracovi a Hermione rovno pred nosom.

„No... to bolo drzé!“ povedala Hermiona rozhorčene. Zabúchala na dvere. „Vy dvaja (píp) by ste mali byť za tými dverami skutočne (píp) ticho, lebo sa skutočne naštvem a (píp) vás zabijem!“

„Áno, a ja...“ skončil Draco, nemal slov.

„On vás (píp) zmláti oboch, každého jedného z vás (píp)! Takže si dávajte pozor na vaše (píp) chrbty, (píp), a nerobte viac žiadny (píp) hluk!“ jačala Hermiona a pre dobrý dojem i kopala na dvere. Keď sa vyrútila  dole schodmi chlapčenských spální, Draco ju pokorne nasledoval.

„Hermiona... nikdy som si neuvedomil, akú máš bohatú slovnú zásobu,“ poznamenal a vyzeral vystrašene.

„Nuž, bolo to vlastne iba jedno slovo, ktoré sa stále opakovalo v inej forme,“ riekla Hermiona bez náznaku zúrivého monštra, ktorým pred niekoľkými sekundami bola. Sadla si dole na gauč. „Takže, čo je ružové? Vzdávam to... ale vážne si nemyslím, že je v tejto miestnosti niečo ružové.“

Draco klesol sa plyšovú zamatovú pohovku vedľa nej. „No,“ povedal chrapľavo. „Tvoja tvár je teraz ružová...tvoje pery sú ružové... ale čo som videl, ružové bolo...“ sklonil sa bližšie k Hermione a veľmi nežne jej niečo zašepkal do ucha. Hermiona zružovela, ak to bolo vôbec možné.

„Ako to vieš?“ spýtala sa. „Chodíš do mojej izby a sleduješ, ako sa obliekam?“

Draco sa uškrnul. „Možno... alebo mám neviditeľný plášť a metlu.“

„Tým neviditeľným plášťom som si nie istá, ale metla... jasné,“ zapriadla Hermiona a pritiahla si ho dole pre pomalý bozk.

O niekoľko minút a šelestivých zvukov neskôr Hermiona nakukla spoza hornej časti pohovky. „Ehm... Draco? Vieš, že je na stene portrét muža, ktorý na nás otvorene očumuje?“

Draco sa ihneď posadil. „ČOŽE?“ akonáhle uvidel portrét s úľavou si vydýchol. „Óch, to je iba Phineas Nigellus. Bývalý riaditeľ Rokfortu. Vždy nás navádza, aby sme si rozšírili našu zbierku vydaní Playmág magazínu a umiestnili pred neho. Tak sa neboj, je úchylný už od prírody.“

Hermiona sa pozrela rozrušene. „To je... každopádne, idem späť do chrabromilskej veže. Ideš so mnou?“ spýtala sa vyzývavo. „Óh, počkaj... nemôžeš. Prepáč, sľúbila som Ronovi, že s ním budem o pol druhej študovať v knižnici,“ povedala a natiahla sa za jej chrabromilskou kravatou, ktorá visela šikmo na stoličke.

„Počkaj chvíľu, ty si uprednostnila Weasleyho predo mnou?“ Spýtal sa Draco neveriacky.

„... no, hej,“ riekla Hermiona. „Napokon, on nemá kdesi na stene portrét opĺzleho starého muža.“

Draco sa zamračil. „Áno, má. On má obrázok svojho pradeda, pravdepodobne toho najväčšieho úchyla devätnásteho storočia, v jeho kufri v spálni.“

„Ako to, že o nás vieš toľko vecí? Naozaj náš špehuješ, alebo niečo také?“ dožadovala sa Hermiona. Keď Draco otvoril ústa, aby mohol odpovedať, rýchlo zdvihla ruku. „Počkaj, je mi to jedno. Nechcem to vedieť. Iba... iba mi neslieď v noci v izbe a neber mi moje spodné prádlo, v poriadku?“

Draco vyzeral zmätene. „Iste... ale prečo?“

„Ehm,“ odpovedala Hermiona výrečne. „Poviem ti to niekedy inokedy. Ale teraz už meškám, mala by som už študovať. Uvidíme sa neskôr, dobre?“

Keď Hermiona opustila izbu, Draco sa obrátil späť k portrétu Phinneasa Nigellusa. „Hej, dedko, máš tisíc rokov! Nemusíš očumovať sedemnásťročné dievčatá, a hlavne nie moju sedemnásťročnú priateľku!“ zajačal ako dievča.

Phinneas Nigellus sa zasmial. „Oh, ale keby bolo po mojom, dlho by tvojou priateľkou nebola...“ zachichotal sa.

„... mizerný starý úchyl,“ zahundral Draco, keď opúšťal miestnosť.

BUM!

„Viete, z tohto človek vážne zostarne,“ zavolal Draco k Blaisovi a Mandy.

„Vieme!“ odpovedali veselo. „Ale sme stále mladí, takže sa to vybalancuje!“

„Niekedy ma vážne udivuje, ako ste vy dvaja mohli prejsť aritmanciou a to nespomínam pokročilú aritmanciu,“ vzdychol si Draco a zatvoril za sebou dvere. Ozvalo sa „BUM“ a opäť si vzdychol. „Draco, racionalita,“ pripomenul sám sebe. „Nevrátiš sa tam a neurveš im ich hlavy,“ zamumral a vbehol do veľmi známo vyzerajúcej osoby.

„Draco... opäť sa rozprávaš sám pre seba?“ spýtala sa Dafné Greengrassová. Draco vytreštil oči. „... si v poriadku? Mentálne stabilný?“

„Ja... ja som... v poriadku,“ dostal zo seba Draco. „Ehm... ahoj, Dafné. Ja, ehm, už sme sa chvíľu nevideli.“

„Tak to si píš, že nie,“ zamumrala Dafné. „V každom prípade, Dráčik...“

„... nevolaj ma tak,“  prerušil ju. Dafné si vzdychla.

„Dobre, Draco, mimochodom, ako vieš, MFP (PP: medzifakultný ples) je o niečo vyše mesiac, tak poďme zajtra nakupovať do Rokville. Vieš, stále som ešte nedostala šaty,“ povedala a široko sa na Draca usmiala.

„Nie, ďakujem,“ odpovedal chladne. Dafné vyzerala prekvapene.

„Óh, no ták! Môžeme z toho urobiť rande!“

„Nie. Hermiona mi práve všetko povedala a tebe už nič neverím. A odteraz sme spolu oficiálne skončili, Dafné,“ povedal Draco pevne. „Rozišiel som sa s tebou na začiatku tohto roku, ale ty sa na mňa tak lepila, že to tak nevyzeralo. Ale teraz je koniec. KONIEC,“ vyhlásil nahlas a obrátil sa na odchod. Keď dokončil svoje vyhlásenie, z vnútra spoločenskej miestnosti sa ozval potlesk,.

„Dobre, a čo náušnica?“

Draco sa pomaly otočil. „Čo s náušnicou?“

„Náušnica,“ zopakovala Dafné a jej oči žiarili triumfom.

„Ako to vysvetlíš? Ak tvoja drahocenná Hermiona bola naozaj tou, s ktorou si tancoval na vianočnom plese... tak prečo ja mám náušnicu?“

Draco sa na chvíľu odmlčal a Dafné sa mentálne vyhrievala v žiari svojho víťazstva. Potom odkráčal preč, jeho naleštené topánky sa hlasne ozývali o kamennú podlahu.

Dafné mlčky sledovala, ako zahol za roh. Potom sa uškrnula, ukazujúc všetky svoje ostré, špicaté zuby.

„... moja drahá Hermiona, tak sa zdá, že mám full house.“


30. Oddelenie bláznov



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/30/Once_Upon_a_Hogwarts



30. kapitola Oddelenie bláznov

„Denník Theodora Edmunda Notta: Zbierka článkov o géniovi,“ čítala Hermiona monotónnym hlasom, skúmajúc obal malej čiernej knihy, ktorú zazrela pod Theovým zlatým vankúšom.

Ron si odfrkol. „Skôr Bláznivé kecy pomäteného šialenca, ktorý nemá dostatok kreativity nato, aby našiel poriadnu skrýšu.“ On, Draco, Pansy, Mandy, Harry, Hermione a Blaise sedeli na Dracovej posteli v slizolinskej spálni.

„Mali by sme si to prečítať?“ spýtala sa Hermiona. Všetci na ňu zízali.

„Dobre, môže to obsahovať osobné informácie, o ktorých Theo nechce, aby sme ich vedeli,“ opravila sa. Všetci na ňu naďalej zízali. „Je to neetické!“ protestovala. Šesť párov očí sa do nej zavŕtalo. „Dobre, dobre, prečítame si to...“

Blaise vytrhol knihu Hermione z rúk a začal nahlas čítať. „Rok prvý: 365 dní začiatkov.“

„Ó, to je vážne dobrý názov,“ komentovala Mandy. „Myslím, že Thea by v budúcnosti mohlo živiť písanie.“

„Alebo reklamy na kalendáre,“ riekol Harry vážne.

Blaise ich oboch ignoroval. „Som v Rokfortskom exprese, v kupé so mnou sedí Draco Malfoy, taký výstavný blb, Pansy Parkinsonová, biológia zlyhala na jej nose, obaja jej rodičia majú dokonale krásne nosy, Daphne Greengrassová, je celkom roztomilá, ale nepočul som od nej ešte ani ň, Morag MacDougal, niečo s ním nebude v poriadku, jednoducho tvrdí, že videl Temžu, hoci sme v Škótsku a Blaise Zabini. Má šťastie, že je pre mňa najznesiteľnejší,“ odmlčal sa skľúčene, tieň prešiel cez jeho oči. Draco a Pansy vyzerali byť od zlosti bez seba.

„Biológia zlyhala na mojom nose?“ vykríkla Pansy, takmer so slzami v očiach.

Mandy ju upokojujúco objala okolo ramien.

„Výstavný blb? Óh, ty podliak...“ zavrčal Draco, praskajúc kĺbmi.

„Éh... nemal by som teraz prevziať ja?“ navrhol Harry. Traja slizolinčania mlčky prikývli. „Ehm. Pani s vozíkom práve prešla okolo nás a my sme kúpili sladkosti. Draco bol... ach, možno by ste nemali počuť tento kúsok... a Pansy je poriadna... aha, nie, tak toto už vôbec. Najviac som sa rozprával s Moragom MacDougalom a Daphne Greengrassovou, ktorej krása narastala, ako sa mi zdalo, každou sekundou. Je aj celkom zaujímavá, má lahodne diabolskú osobnosť. Dúfam, že sa do Rokfortu dostaneme skoro. Táto cesta je nad moje limity znesiteľnosti. Ach, vidím svetlo. Predpokladám, že by sme sa teraz mali prezliecť.“

„Theo dostane nakladačku, keď ho stretneme,“ povedal Draco chladne. Pansy a Blaise prikývli.

„Veľkú nakladačku,“ odpovedali jednohlasne.

„Som vo Veľkej sieni a čakám na zaradovanie. Veľká sieň je obrovská, ale nie až tak, ako v mojom sídle. Ó, zaraďovanie začína. Nejaký chlapec, ktorý vyzerá, že si rád pochutná, bol práve zaradení do Bystrohlavu... myslím, že blonďavé dievča pred ním šlo do Bifľomoru... viem prečo, nikto s výnimkou bifľákov nenosí v dnešnej dobe vrkôčiky... múdro vyzerajúce dievča s veľkými vlasmi a zubami bolo práve zaradené do Chrabromilu... óh, Daphne zaradili do Slizolinu, hoci sa to dalo čakať... hmm, Neville Longbottom... ten je zaujímavý, bol som si istý, že sa dostane do Bifľomoru, ale predpokladám, že musí mať v sebe nejakú odvahu, keďže skončil v Chrabromile...ách, Malfoy sa dostal do Slizolinu, no dalo sa to čakať... hmm, Potter? To ako Harry Potter? Nuž, počul som od Draca Malfyoa, že príde tento rok. Tak tomuto musím venovať pozornosť...“

„Nemám veľké vlasy a zuby, či áno?“ spýtala sa Hermiona potichu. Všetci sa pozerali medzi sebou.

„Nie, nemáš,“ povedala Mandy s falošným úsmevom. „Tvoje zuby môžu mať trošku väčšie rozmery, ale tvoje vlasy sú už momentálne... ehm... zvládnuteľné.“

Hermiona sa spokojne usmiala. „Okej, tak teda pokračuj, Harry.“

„V poriadku. Nenávidím všetkých chlapcov v mojom ročníku. Sú to Malfoy, Zabini, Goyle, Crabbe a MacDougal. Crabbe a Goyle je najväčší pár idiotov, akých som kedy stretol...“

„Presne tak,“ povedali Mandy a Pansy jednohlasne a ťapli si na to.

„... a Malfoy a Zabini sú neznesiteľní. Jediná osoba v tejto spálni, ktorá sa zdá byť dostatočne zaujímavá a nie neprestajne šťastná je Morag MacDougal. Predpokladám, že je dosť dobrý... blá, blá, blá, dalšie kecy o vás chalani, blá, blá, blá, á tu to máme. Máme prvú hodinu lietania a som vystrašený k smrti. Na metle som bol iba raz a to som bol veľmi malý. A aby to bolo ešte horšie, Malfoy sa neustále posmieval mojim zručnostiam s lietaním. Povedal, že by to nebolo horšie ani keby som bol bezcenným muklom. Potom som spadol z metly a všetci sa začali smiať. Dokonca i tí dvaja upätí chrabromilčania, ktorí, ako si spomínam, boli len pred chvíľou vystrašení k smrti, že vyhodia ich milovaného Pottera. Nemyslím, že ešte niekedy budem letieť na metle. Úprimne, je to celkom desivé. A okrem toho, vôbec v tom nie som dobrý, takže predpokladám, že si v šatníku tajne schovám Nimbis 2000 a budem dúfať, že ho Malfoy neukradne.“

„Sakra... netušil som...“ zašepkal Draco. Dvere sa otvorili. Theo vstúpil, pískajúc si veselú melódiu a pozrel na skupinu.

„Čo tie smutné tváre? Zomrel Pansy pes... opäť?“

Pozreli sa na seba a potom opäť na Thea. Theo vyzeral rozrušený.

„Čo sa stalo?“

Pansy sa na Thea slabo usmiala. „Theo... MY ŤA MÁME RADI!“ vzlykla a hodila sa na Thea, aby ho pevne objala. Všetci nasledovali jej príklad, skoro ho tou lavínou objatí udusili.

„MÁME ŤA RADI THEO!“

Hermiona sa neveriacky pozerala na uslzenú, objímajúcu sa skupinku. „...Čo sa to s vami deje, ľudia? Stalo sa to pred šiestimi rokmi! A prečo ho všetci objímate takto? Máte sedemnásť, správajte sa podľa toho!“

„Óh, Hermiona, si to ty, kto sa nespráva na svoj vek!“ vynadal jej stále objímajúci Ron. „Pripoj sa ku nám a maj rada Thea!“

Hermiona zažmurkala. „... radšej nie.“ Pozrela sa na hodiny. „V každom prípade, mali by sme už ísť do Rokville.“ Vyšla z izby. O chvíľu neskôr sa nahnevane vrátila. „Nepočuli ste ma? Ak chceme ísť do Rokville, musíme teraz odísť! Poďte, ideme! Alebo chcete ísť všetci na ples v spodnom prádle?“

„Prečo neposlúchneme tú ženu?“ navrhol Ron nervózne. „No tak, vojaci, pohnite sa.“ Skupinka študentov objímajúca Thea sa pomaly pohla dole schodmi, prekvapivo do nikoho a ničoho nenarazila.

„A pamätaj,“ zvolala Mandy. „MÁME ŤA RADI, THEO!“

OoOoOoOoO

Ernie Macmillan a Justin Finch-Fletchey boli rozvalení na zemi a 

hľadeli na jasný nápis z neónovým písmen “Jedna magická noc”.

Justin poťapkal vlhkú zem rukou v rukavici. “Začínam mať poriadne Déjà vu”, poznamenal.

„Súhlas. Je to zvláštne, ale mám pocit, že som už na tomto mieste predtým ležal.“

„Ja tiež!“

„... Hej, mám taký divný pocit, že Hannah a Susan k nám prídu... práve... teraz...“

„Hej, chalani,“ povedala Hannah Abbottová nad nimi a pozerala sa dole na ich tváre. „Prečo ste na zemi?“

„Vyhodili nás z toho hlúpeho obchodu,“ odpovedal Ernie kyslo, spomínajúc si na modriny.

„Čo ste urobili, že vás vyhodili?“ spýtala sa Susan Bonesová, ktorá sa zjavila vedľa Hannan.

„Zdá sa, že sme sa narodili s pe...“

„Aha! Pochopila som!“ povedala Susan rýchlo.

„Hej, a prečo nejdete s nami?“ spýtal sa Justin a ukázal na obchod.

„Prečo?“

„Pretože... pretože... skutočne neviem,“ povedala Justin zmätene.

„Myslím, že som mal len náhlu potrebu povedať tú vetu...“

„Opäť Déjà vu?“ spýtal sa Ernie, keď obaja nasledovali Hannah a Susan do obchodu.

„Rozhodne,“ potvrdil Justin.

Naproti cez ulicu Anton Goldstein, Orla Quirkeová, Terry Book a Lisa Turpinová ovešaní nákupnými taškami vstupovali do Troch metiel práve keď Harry, Hermiona a Ron vychádzali.

„Ó, ahojte!“ prehovorila Orla veselo. „Myslela som, že tento raz nepôjdete do Rokville.“

„Áno, nuž, asi okolo tretej ráno sme sa Harry a ja zobudili v rovnaký čas a kričali na celý svet 'nemáme spoločenské habity'… Susan Bones ma informovala, že to bifľomorčania počuli až dolu pri kuchyniach a rovnako tak slizolinčania v podzemí. Ty si to náhodou nepočula?“

Orla sa pozrela na Rona. „To si bol ty? Všetci v spálni si mysleli, že sa na Rokfort nejako dostal vlk!“

Ron si vzdychol. „Nuž, je pekné vedieť, čo si myslí škola o našich hlasoch. Ešte sa uvidíme, ahoj.“

„Pri tebe sa stáva celkom ukecaná, Ron,“ poznamenala Hermiona, keď prechádzali ulicami Rokville.

„...A čo?“

„Nuž, Orla Quirke obvykle nehovorí s nikým, zvlášť nie s chlapcami. Zaujímalo by ma, prečo s tebou áno?“ povedala Hermiona lišiacky. Ron sa zastavil uprostred kroku. „Hermiona, teraz si jedna z nich!“

„Jedna z nich?“

„Jedna z nich!“ skríkol Ron a divoko mával rukami. Každý sa ma snaží dať s niekým do kopy! Morag MacDougal mi podstrčil do izby Lisu Turpinovú, Mandy Brocklehurstová ma predstavila jej sesternici, Blaise sa ma snažil dať dokopy s Millicent Bullstrodeovou, hoci si myslím, že to bol len vtip, a dokonca i Daphne Greengrasová, ktorá by normálne ani len nepomyslela, že by so mnou mala hovoriť, tobôž so mnou v skutočne hovoriť, mi strčila do tváre jej sestru! Zabudli všetci na niekoho menom Lavender Brownová? Ona je jediná, ktorá sa mi páči, ona je jediná, ktorú chcem a ona je jediná, s ktorou pôjdem na bál! Žiadna Lisa Turpinová, Melody Brocklehurstová, Millicent Bullstrodeová, Diana Greengrassová a lebo hociktoré iné dievča! Ja – chcem - Lavender!“ zakričal. Keď sa odvrátil od Harryho a Hermiony, hruď sa mu dmula a ružová šmuha ho zhodila na zem.

„Ron! Nevedela som, že to cítiš takto! Ja ťa chcem tiež a...mmph!“

„...Ó.“

„Môj.“

„BOŽE!“ vybuchla Hermiona. „Nemôžu to predsa začať robiť v strede ulice! Ľudia tadiaľto chodia!“

„Hermiona...“ povedal Harry opatrne. „Ehm... prečo nejdeme do obchodu s oblečením? Potrebuje naše oblečenie na ples.“

Hermiona vyzerala byť trochu rozrušená, keď odvrátila pohľad od pohľad od takmer pornografickej scény, ktorú tu Ron a Lavender predvádzali. „Áno, poďme. Rona a Lavender tu jednoducho necháme. Nech zhnijú v hanbe!“ dokončila vehementne.

„Ehm... áno, to by bolo... morálne správne,“ riekol Harry a na konci tohto vyhlásenia vyzeral zmetene.

„Zbohom, Ronald!“ volala Hermiona hlasno. „Uvidíme sa skoro. Keď sa dostaneš na obálku magazínu Playčarodejka...“ zahundrala.

OoOoOoOoO

„Prečo, bože, prečo si dievčatá potrebujú vyskúšať milión šiat a o všetkých so mnou diskutovať?“ zastonal Draco k Blaisovi, ktorý sedel s nohami pohodlne vyloženými v druhom kresle. „Myslím, nemôže si proste jedny vybrať a prestať si sťažovať? Skutočne sa svet zrúti, pretože nemajú Bolce a Habbana Coiffeur šaty v veľkosti jeden?“

Blaise vyzeral prekvapene. „Daphne je tak chudá? Úprimne, to dievča má stosedemdesiatsedem centimetrov. Čo je, kocky ľadu?“

Draco pokrčil plecami. „Vlastne som ju nikdy nevidel jesť.“

Daphne vyšla zo šatne v záplave zelených volánikov. „Ako to vyzerá, Dráčik?“

„Krásne,“ odpovedal monotónne. „Strašne,“ dodal hneď, ako ho Daphne nemohla počuť.

Blaise prevrátil očami. „Idem do Troch metiel. Mám sa tu vrátiť s ďatelinovým pivom?“

„Prines mi natvrdo tri ohnivé whisky,“ prikázal Draco. „Kým tento deň skončí, utopím svoj žiaľ v alkohole.“

„To znie fér,“ odpovedal Blaise. „Ó, Mandy, prestaň zízať na tie kožené nohavice, ideme!“

„Počkaj!“ povedal Draco a schytil rukáv na jeho habite. „Povedz Mandy, že ju dnes večer zabijem v spánku. Keby ťa tu ona nezatiahla, ty by si tu nezatiahol mňa a ja by som tu nenarazil na Daphne. Takže... odkáž jej to.“

„Odkážem,“ prikývol Blaise.

„DRÁČIK! Môžeš sen prísť na chvíľku? Potrebujem pomôcť zapnúť podprsenku!“

Blaise sa vrátil späť ku Dracovi s rozšírenými očami. „... používa sex ako zbraň?“

Draco ho pohľadom uzemnil. „Daphne Olivia Greengrassová používa všetko ako zbraň!“

„Nemôžem uveriť, že tam nejdeš... keby to bolo na mne, moje tričko a nohavice by už boli na zemi,“ povedal Blaise. „Ale na druhej strane, tiež mám záväzky. Mandy by ma určite prekliala do pekla a desať krát späť, keby to zistila,“ povedal zachmúrene. „Ó, dobre! Najbližšiu hodinu s ňou budem hrať hry v pití a bozkávaní! A ty tu budeš sedieť a počúvať tvoju expriateľku, ktorá mimochodom, ešte nevzala na vedomie fakt, že váš vzťah skončil a bude bľabotať a bľabotať a bľabotať o šatách všetkých rôznych strihov a farieb! Nemôžeš utiecť, nemôžeš si objednať víno, nemôžeš dokonca ani hrať Solitaire! A keď sme už u toho, mohlo by ťa zaujímať, že je tu i Hermiona. Uži si to!“ dokončil veselo, zobral Mandy Brocklehurstovú za ruku a vyšli von.

Predavačka sa naklonila k Dracovi. „Je mi ťa ľúto.“

„Nuž, aj mňa vás!“ odsekol Draco. Bol odmenený buchnátom po hlave. „Hej, vy tu pracujete! Nemôžete udierať zákazníkov... ó, krásne poobedie, moja drahá sladká Hermiona, ktorú milujem bez ohľadu na stopy jej hnevu a zlosti,“ povedal nervózne. „...Ako sa máš?“ spýtal sa váhavo.

„Skvelo,“ odpovedala Hermiona neprítomným pohľadom. „Práve som si prišla vyzdvihnúť moje šaty. Je to jednoduchšie, ako si ich objednať sovou poštou... šaty by sa mohli pokrčiť, preboha!“

„Takže... čo tu robíš ty? Nehovor mi, že si ty kupuješ šaty,“ dokončila rázne. Draco si odfrkol.

„Nikdy.

„Slečna Hermiona Grangerová?“ zavolala predavačka. „Tu sú vaše šaty.“

Hermiona sa zodvihla zo svojho miesta vedľa Draca. „Ó, ďakujem. Tu ich mám,“ povedala Dracovi. „Moje absolútne nádherné šaty... priznávam, rozhodne stoja za tých päťdesiat galeónov, ktoré som za ne dala.“

„Päťdesiat galeónov? To je polovica toho, čo dostanem od matky na mesiac.“

„Nuž, ja sa neváľam v zlate ako ty, takže som na tieto šaty musela minúť ročné úspory.“

„Zjavne. Môžem sa pozrieť?“

Hermiona sa ochranne držala šaty na hrudi. „Nie. Má to byť prekvapenie pre môjho partnera a nechcem, aby sa o nich začalo hovoriť.“

Draco sotva počul druhú časť vety. „Tvoj... PARTNER?“

Hermiona vyzerala byť trochu prekvapená jeho výbuchom. „Nuž, odkedy sa zdá, že Daphne sa tak skoro nespamätá zo šoku, napadlo ma, že ti uľahčím život a pôjdem s Nevillom. Ale no ták,“ zasmiala sa, keď uvidela zmes zmätku, hnevu a šoku na Malfoyovej tvári, „je to iba ples. Dokonca s ním ani nebudem tancovať celú noc, ušetrím si pre teba jeden tanec.“

„Ale... ale... ale...ale čo my? A všetky tie blbosti s hrkútaním a láskaním?“ vyprskol Draco. „A celá tá 'vždy si to bol ty' vec! Čo sa s tým stalo?“

„Je to iba ples,“ zopakovala Hermiona. „Dokým spolu neskončíme v dlhodobom vzťahu, myslím, že jeden ples bez teba zvládnem, Draco. Je to v poriadku,“ povedala upokojujúco a nežne ho pohladila po vlasoch. „Všetko je v poriadku...“

Dvere od šatne sa otvorili a Daphne vystúpila a vyzerala nezdravo v žiarivo žltých šatách zaťažených perlami. „Ahoj, Grangeová. Draco a ja sa ľúbime a som šťastná, že si to prijala tak dobre. A len aby bolo jasno, ty a Draco spolu nikdy neskončíte 'v dlhodobom vzťahu',“ zachichotala sa detinsky. „Draco a ja budeme spolu.“ Keď Hermiona otvorila ústa, aby mohla protestovať, Daphne vydala divoké kotkodákanie, zakloniac hlavu svoju dozadu.

Hermiona pozerala a potom pristúpila k Dracovi. „Zbláznil si sa? Ona je bláznivá!“

„Dobre...“

„Prišla o rozum! Pozri, pre toto som ti povedala, že jej musíme dať nejaký čas, aby sa upokojila a prijala realitu. A namiesto toho sa z nej stalo toto!“

„Draco a ja budeme navždy spolu. Dokým budem žiť, nikdy ho mať nebudeš! Nikdy!“ vykríkla Daphne a slzy jej stekali po tvári.

„Všimla si si, že keď je bláznivá, vyslovuje 'nikdy' ako 'nikedy'….?“ spýtal sa Draco. Hermiona ho ignorovala.

Susan Bonesová a Justin Finch-Fletchey, prechádzajúc okolo šatní zamrzli v pohybe a nehanebne počúvali a sledovali Daphne.

„... nemali by sme zavolať do Svätého Munga?“ spýtala sa Susan nesmelo. Justin prikývol.

„Jasné... zavolajte oddelenie pre šialených.“

„JA NIE SOM ŠIALENÁ! Bože, som chorá a unavená z ľudí, ktorí mi tak hovoria. Môj terapeut mi tak hovorí, profesorka McGonagallová to povedala, dokonca i Theo! A teraz už i tá hlúpa humusáčka má tú drzosť ma tak nazvať v mojej prítomnosti!“ vykríkla.

„Choď pre liečiteľa, Susan, choď pre liečiteľa hneď,“ povedal Justin nervózne.

„O čo ide?“ spýtal sa Ernie Macmillan spoza Justinovho chrbta.

„Daphne Greengrassovú dohnalo jej šialenstvo,“ luskla prstami šiestačka Orla Quirková, ktorá stála neďaleko.

„To je skvelá fráza! Dohnalo ju šialenstvo, ó, geniálne, priatelia!“ vykríkla a rýchlo si to zapísala so svojho diára, ktorý, ako sa zdalo, nosila všade.

„... a ty si iba hlúpa malá humusáčka, ktorá si Draca nezaslúži! Ja si ho zaslúžim! Si ta najnepodstatnejšia, najviac patetická vec na svete, a čo on urobil? Miluje ťa! Nie mňa! Teba! Nie mňa! Teba! Nie mňa! Teba! Nie...“

„Stupefy!“

Všetci zízali na Hermionu, ktorá zľahka fúkla cez špičku svojho prútika. „Darebáci sa dajú ľahko poraziť,“ riekla nonšalantne a žiarivo sa usmiala na dav.

„A tak moja lady porazila svojho rivala! Vďaka Merlinovi, čo navonok klamlivo vyzerá ako lev má vôľu stíhačky! V skutku! Svetom opäť zavládol mier!“

Keď naňho všetci v obchode pozreli s posvätnou úctou a s nevierou, Ernie si vzdychol a zamumral, „opäť Déjà vu…“

OoOoOoOoO

Poďme si to ujasniť, raz a navždy. Ty si to dievča, s ktorým som tancoval na Vianočnom plese.“

Hermiona sa zasmiala a pretočila sa na Dracovej posteli. „Áno.“

„Tebe na plese spadla náušnica.“

„A keď sme už pri tom, nikdy som ju nenašla.“

Draco pokrčil plecami. „Vráti sa ti, keď skončíme školu. Mimochodom, ty si to dievča, ktoré nechalo v to ráno svoju kópiu 'Popolušky' vo Veľkej sieni.“

„Ó, to ráno... keď Blaise a Pansy povešali tie plagáty všade po hrade... áno, ale nemala som ju podpísanú? A keď nad tým tak uvažujem, tiež sa mi nevrátila...“

„Ty si to dievča, ktorej chutila mrkva Lunu Lovegoodovej rovnako ako mne, keď sme si do nej zahryzli a to z teba robí človeka, ku ktorému patrím.“

„Áno.“

„Hej, nemyslím, že by som tú mrkvu ešte niekedy videl... hmm, je veľa vecí, ktoré sa nám už nevrátia,“ uvažoval Draco. „Ako môj extra-veľký zebrovaný kondóm na jedno použitie.“

Hermiona pomaly zažmurkala. „... ďalší,“ naliehala.

„Nemyslí, že ešte nejaké mám,“ povedal Draco a vyzeral prekvapene.

„Ó, ja jeden mám!“ vykríkla Hermiona. „Ty si tá osoba, s ktorou idem na MFP,“ povedala ticho.

Draco sa uškrnul. „Výborne. Teraz, keď je Daphne bezpečne v svojom malom svete v Svätom Mungovi, svet je konečne v bezpečí pred bláznivými mrchami,“

„Na zdravie,“ zasmiala sa Hermiona, keď zodvihla pohár vody z Dracovho nočného stolíka. Draco schmatol Moragov.

„Na vás, pani Malfoyová,“ povedal žartovne.

Hermiona sa pokojne usmiala. „Na vás, pán Malfoy.“ Ich poháre cinkli v dokonalej harmónií.

„DRACO. HERMIONA. MOHLI BY STE PRÍSŤ NA CHVÍĽU DOLE?“ burácal zdola v spálni slizolinských chlapcov Theov hlas.

Hermiona pozrela vystrašene, keď si narovnávala tričko a sukňu, ale Draco jej upokojujúco položil ruku na rameno.

„Som si istý, že to nie je nič vážne.“

Keď zišli dole schodmi, zbadali Theove nepoddajné vlasy.

Stál s rukami umiestnenými v bok a zlostne sa na nich mračil. „VY STE ČÍTALI MŌJ DENNÍK?“


31. Posledné okamihy



Once Upon a Hogwarts 

Autor : Lily in a Pond

Preklad: zelaaa001

PAIRING: Dramione

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/2897355/31/Once_Upon_a_Hogwarts



 


V poviedke sú použité prevzaté preložené texty piesní:

 

Donny Levis- At the Beginning (http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/lewis-donna/at-the-beginning-56949)

Cindy Lauper- Time after Time (http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/lauper-cyndi/time-after-time-55)



 

31. kapitola  Posledné okamihy

Mesiac uplynul ako voda. Každý deň pribúdalo výzdoby na hradných stenách, trámoch a strope. Dievčatá sa opäť po hrade premávali v kŕdľoch, chichotajúc sa pri akejkoľvek zmienke o chlapcoch. Chlapci sa nenápadne rozhliadali a zakaždým, keď im dievča opätovalo pohľad, sa s červenajúcou tvárou odvrátili. Domáci škriatkovia servírovali teplé, vynikajúce pokrmy a skupina dievčat pripomínajúcich Fleur Delacourovú a Theodore Nott, pripomínajúci homosexuála, zaslali profesorke McGonagallovej sťažnosti, v ktorých žiadali o odstránenie vysokokalorických jedál ako morčacie mäso a kukuričná polievka. (Profesorka McGonagallová obe žiadosti zamietla.) Kapela bola zarezervovaná a práve Hagridovi, na každého veľké prekvapenie, sa podarilo presvedčiť Celestínu Warbleckovú, aby na bále spievala, hoci mala mať na tej večer iný program. Domáci škriatkovia mali plné ruky práce v Rokfortských záhradách s orezávaním ružových kríkov do dokonalých oválov. Pošepkávalo sa, že sa tam profesorka McGonagallová chystá zriadiť špeciálne bozkávacie miesto. Rokvilské butiky boli takmer vyplienené, keď sa do nich nahnalo stopäťdesiat ľudí, z nich tridsať sa dožadovalo šiat na zákazku. Všetko bolo skontrolované hneď pri príchode, leštilo sa to dokým to nevyzeralo ako zrkadlo a bolo to umiestnené na najdokonalejšie miesto.

Všetko bolo pripravené.

Dvadsiaty december bol tu, svieži a jasný už od rána. Harryho zobudil zvuk pospevujúcich vtáčikov. Nasadil si okuliare a pozrel sa von z okna, v nádeji, že uvidí sneh a zalapal po dychu. Cez noc nasnežilo a Rokfort bol teraz pokrytý jemnou vrstvou ligotajúceho sa bieleho snehu. Nekonečné množstvo oslepujúcej bielej zaskočilo Harry oči tak, až ustúpil od okna

„Ron.“ štuchol nohou do chrápajúceho chlapca. „Ron, zobuď sa!“

"Gehdefroozekep?"

Harry si vzdychol. „Seamus, zobuď sa!“ zašepkal na chlapca po Ronovej druhej strane. „Seamus, nasnežilo!“

„... slovo dňa je 'nohy'. Vráťme sa do mojej izby a šírme to slovo...“ Seamus sa obrátil na bok. Harry potlačil zdesený výkrik.

Do spálne vletela červená šmuha. „HARRY! RON! CEZ NOC NASNEŽILO!“

Ron sa konečne zobudil. „Dobré ráno i tebe, Ginny,“ zavrčal nevrlo. Ginny sa rozhodla to nekomentovať.

„Počas noci nasnežilo, počas noci nasnežilo, počas noci nasnežilo! Oh, už len kvôli tomu plesu je to perfektné! So všetkých tým snehom vonku, námrazou na oknách, cencúľmi visiacimi zo stropu a víriacim kúdeľami snehu všade naokolo to bude ako v prekrásnej zimnej rozprávke...“

„Toto všetko je veľmi pekné, Ginny, ale prečo si tu, v našej spálni, o piatej ráno? Sakra, veď je sobota,“ riekol Dean Thomas. „Keď sa na to pozrieš logicky, ples sa skončí o druhej a každý plánuje ísť na afterpárty do Bystrohlavu- budeme na nohách celých dvadsaťštyri hodín!“

Seamus sa vzdal vypočítať to na svojich prstoch. „Ako si na to prišiel?“

Dean prevrátil očami. „Dnes sme sa zobudili o piatej. Zajtra pôjdeme spať o piatej.“

„Ahááá...“

„Závidím Nevillovi,“ bolo počuť Ronov tlmený hlas spod prikrývky. „On nepočul tvoj uvrešťaný príchod, ktorým si nám tu rozvírila prach, on nepočul tú veľmi zaujímavú reč o dĺžke spánku a on ma nepočuje, ako si tu idem vykričať pľúca!“

„NASNEŽILO!“ skríkla Hermiona, ktorá vbehla so izby. Strhla Rona z jeho postele a začala s ním veselo tancovať po izbe. Harry naklonil hlavu na stranu.

Vôbec sa necítim odstrčený.“

„Óch,“ riekla Ginny a objala ho.

„Skvelé,“ povedal Seamus. „Nemohli by ste sa objímať a tancovať niekde inde? Aby sme mohli byť bdieť iba dvadsaťtri hodín?“

„Pekne si to vyrátal,“ pochválil ho Dean.

„Ďakujem,“ usmial sa Seamus, a vyzeral potešene, že niekto ocenil schopnosti jeho mozgu.

„Dobre, predpokladám, že by sme sa teraz mali vrátiť späť do našej spálne,“ povedala Hermiona a pustila Ronove ruky. „Nebolo to práve fér zobudiť vás všetkých práve takto a okrem toho, Parvatiin a Levanderin deň plný 'zábavy'…“ zamračila sa. „sa podľa plánu začína o ôsmej, presne. Vážne by sme si ešte mali ľahnúť predtým, ako nám pokryjú tváre tými ich gebuzinami...“

„Správne, mali by sme odísť, dokým Deanovi a Seamusovi nepraskne žilka, možno dve,“ uškrnula sa Ginny. „Ron, dúfam, že ti mama tentoraz kúpila pekný habit,“ zasmiala sa, vybehla zo spálne a zavrela dvere práve vo chvíli, keď do nich narazil vankúš.

„Hlúpa lasica,“ zahundral Ron a klesol späť na svoju prikrývku. Keď videl prekvapené pohľady os ostatných chlapcov, pokrčil plecami. „Ak to môže s takým úspechom používať Malfoy, tak môžem i ja.“

„Je to tvoja sestra,“ povedal Harry.

„Pravda, ale o to je ten vtip lepší...“

 

OoOoOoOoO

 

„BOO!“ skríkla Pansy Parkinsová. Draco sa postavil priamo v jeho posteli.

„...!“

„Umlč to, fretka!“  Blaise so všetkou silou hodil vankúš Dracovým smerom a zhodil tým obvykle dôkladne udržiavaného blonďáka späť na posteľ.

„Pansy, vypadni, ľudia sa tu snažia spať!“

„Koho to trápi?“ odfrkla si Pansy. „Každopádne, Draco, sova včera večer doručila predčasný vianočný darček od tvojej mamy do mojej spálne.“ Pohŕdavo pokrčila nosom. „Myslím, že sa nás snaží dať dokopy alebo niečo také...“

Draco sa omámene natiahol za krabicou bez toho, aby otvoril oči. Keď ucítil niečo mäkké, schytil to.

Chvíľu bolo ticho. A potom...

„Ty úchyl!“

Theo otvoril oči a uvidel Pansy, ktorá naháňala Draca po spálni, udierala ho vankúšom a vrešťala pri tom ako masový vrah.

„Čo je dôvodom tohto strašného rozruchu v prekliatych päť tridsať ráno?“ zastonal Blaise a natiahol si prikrývku nad hlavu, keď sa Draco pošmykol o trenky, ktoré Blaise nechal na zemi a spadol na hromádku na zem. Pansy sa víťazne zachichotala a a divoko ho mlátila vankúšom.

„Pansy, nevravel som ti, že máš vypadnúť?“

„Je... mi... to... jedno!“ smiala sa Pansy medzi jednotlivými údermi.

„Hovoria, že slizolinčania majú šialenstvo v krvi,“ zachrapčal Morag MacDougal z poslednej postele vpravo a naslepo sa načiahol za svojim pohárom s vodou. „Toto to iba dokazuje.“

Theo si vzdychol. „Pansy, Draco, čo sa stalo?“

„Ohmatával ma,“ skríkla Pansy a ukázala na svoju hruď.

„A čo? Keď ľudia ohmatávajú mňa, nesťažujem si,“ povedal Blaise.

„To preto, že ty si mužská šľapka,“ povedali naraz Draco, Pansy, Theo a Morag.

Blaise zodvihol obočie. „Hej, Pansynka,“ riekol nevinne, „vieš o tom, že ti Draco pozerá pod sukňu?“

Dracove ústa sa otvorili a zavreli, keď pozrel v šoku na Blaisa.

Óh, nie, ty si ne... ty ZRADCA, zabijem ťa... áu!  Pansy, nie nechty! Nie, nechty nie! Nieeeeeee!“

 

OoOoOoOoO

 

Presne o šiestej dvadsiateho decembra sa z dievčenských spální v bystrohlavskej veži ozvala hlasná explózia.

Mandy Brocklehurstová sedela na hojdacom kresle a šialene sa chichotala, keď odškrtala všetky položky zo zoznamu napísanom na, a to bolo vážne zvláštne, nie na pergamene či muklovskom linajkovom papieri, ale na právnom dokumente. Vedľa nej sa ešte dymilo z jej brečtanového prútiku.

„Patent, hotovo, propagácia, hotovo, pohovor, hotovo, bezpečnostné opatrenia...“ tu prepukla v divoký hyení smiech „návod k produktu, hotovo, samotný produkt, hotovo, kontaktné údaje, hotovo, pripojenie krbu k letaxovej sieti, hotovo...“

Medzitým ako Mandy pokračovala v odškrtávaní zoznamu, dievčatá v spálni driemali. Počas dvoch mesiacov dievčatá v bystrohlavských spální a chlapci zo slizolinských spální získali imunitu k hlasným explozívnym zvukom prichádzajúcim z Mandyinej a Blaisovej izby. Buď to, alebo všetci boli hluchí.

„Tak táto malá senzácia bude zlatá baňa,“ zasmiala sa Mandy potichu. „Óh, Mandy, ty prefíkaná mrcha!“ a ako postupne vyšlo slnko a nastala ráno, dievčatá stále spali a Mandy sa neprestala chichotať.

 

OoOoOoOoO

 

Chmúrne unavené pohľady na tvárach študentov ostro kontrastovali s ligotajúcim sa snehom, ktorý jemne padal dolu. A výnimkou Bifľomoru, kde skoro všetci toho rána mali ten samý uvädnutý výraz.

„Obe vás nenávidím,“ zahundral Ron, keď si vedľa neho sadli Hermiona a Ginny. „Potom, čo ste odišli, nikto z nás už nemohol zaspať, tak sme do siedmej hrali Rachotivú sedmu.“

Hermionine oči boli privreté, keď počúvala Rona. „Lavender a Parvati ma predtým, ako som zišla na raňajky, prinútili dať si na tvár masku.“

„Rovnako i mňa,“ povedala Ginny.

„Ako to, že ich nevidíme?“ spýtal sa Harry tupo.

„Dezilúzia. Je jednoducho príliš odporná na to, aby sa ju dalo zahliadnuť prostým oko,“ riekla Hermiona a jej hlava klesla do javorového sirupu. Ginny ju vytiahla von. „... prepáč, stalo sa niečo? Fúj, prečo som tak lepkavá?“

Ginny si vzdychla a pritúlila sa k Harryho ramenu. „Možno by sme si mohli pospať i tu... všetkým prajem dobrú noc.“

„Dobrú noc,“ zopakovala Hermiona s hlavou na stole. Ron si zložil obrúsky do provizórneho vankúša. „Dobrú noc,“ zopakoval, keď si líhal na lavicu.

Medzičasom pri vedľajšom stole slizolinčania bojovali s nutkaním na spánok. A hoci ich únava bola veľká, zaprisahali sa, že nebudú spať na verejnosti ako bezostyšní chrabromilčania a počkajú si, kým neskončia raňajky a pôjdu do svojich spální prespať deň.

„Potrebujem. Viac. Kávy,“ povedal Theodore Nott, keď pil svoj jedenásty hrnček kávy, do ktorého nasypal tonu cukru.

Vedľa neho sa Pansyina hlava hompáľala hore a dolu, ako neustále zaspávala a prebúdzala sa. Draco na tom nebol inak, jeho hlava visela dolu a vlasy mu padali do očí zakaždým, keď upadal do spánku. Morag sa zámerne sústredil na krikľavé jasné farby, momentálne pozeral na chrabromilský prápor visiaci vo Veľkej sieni. Blaise Zabini bol vlastne jediný, kto pri slizolinskom stole spal. Už dávno zvládol umenie spať s otvorenými očami a vo veľkej miere ho aj využíval.

Popravde ani bystrohlavčania na tom neboli lepšie. Hoci žiadneho z nich nezobudila explózia, stále boli neprirodzene unavení (možno to malo súvis s párty so šampanským, ktorá sa u nich minulú noc konala.) Mandy Brocklehurstová neustále siahala po kanvicu s kávou a Lisa Turpinová prehĺtala celé balíčky cukru. Anthony Goldstein ospalo civel na vidličku, ktorú držal vo vzduchu a bodol sa do tváre zakaždým, keď sa zacítil ospalo a jeho ruka sa začala chvieť. Terry Boot namáčal svoje párky v javorovom sirupe znovu a znovu a nikdy si nevšimol, že párka z jeho vidličky spadla pred desiatimi minútami. Dokonca i Orla Quirková, ktorej snehobiele brko sa zvyklo pohybovať po stránkach jej denníku rýchlosťou svetla to vzdala a použila rýchlobrko. Brko momentálne písalo, „Zzzzzzzzzz...“.

Profesorka McGonagallová šokovane sledovala spoza učiteľského stola svoju školu. Obrátila sa na profesora Joculara po svojej lavici. „Toto som si zaslúžila? Ja im naplánujem ples a takto sa mi odplatia! Najšťastnejší deň ich života na Rokforte a oni spia počas jedla!“  povedala rozhorčene, akoby to bola jeho chyba.

„... nuž, ja som to robil neustále, keď som tu bol študentom a vy ste nikdy neboli sklamaná,“ odvetil profesor Jocular.

Profesorka McGonagallová sa usmiala a afektovane si prehodila vlasy.

„Óh, nikdy by som sa nehnevala na chlapca, ktorý tak očividne zdedil moje črty...“

Profesor Jocular zbledol. „Dobre, tak to bolo hrubé,“ riekol polohlasom a odvrátil sa od profesorky McGonagallovaj. „A k tomu na verejnosti!“ zakňučal.

„EHM,“ odkašlala si profesorka McGonagallová veľmi hlasno. „Študenti, niektorí z vás si všimli, že dnes je dvadsiateho decembra. Pre tých niekoľko šťastných, ktorí sú vo štvrtom ročníku a vyššie, alebo ktorí boli pozvaní staršími študentmi, prosím ihneď sa vráťte do vašich spální. A tí, ktorí nechcú byť prítomní na plese, nasledujte, prosím, Hagrida. Budete mať dnes veľmi zaujímavú hodinu o nucháčoch.“ Keď polovička študentov opustila sieň v Hagridovom obrovskom tieni, Profesorka McGonagallová pokračovala. „Vy ostatní máte celý deň na prípravu na ples. Ples začína o ôsmej a končí v dve hodiny ráno. Príďte načas,“ dokončila a venovala im nezvyklý úsmev.

„Povedala by som, že toto bude ohromujúce,“ riekla Ginny a vyzerala o niečo čulejšie.

„No čo ti ja viem,“ riekol Ron. „My, muži a ženy, rozmýšľame a správame sa rozdielne. Ja osobne si myslím, že tento ples bude poriadne nudný.“

„Nech to nepočuje Lavender,“ varovala ho Hermiona. Ron sa uškrnul.

„Hej, Ron, nechceš si so mnou hore zahrať šachy?“ spýtala sa Ginny. „Napokon, máme predsa celý deň voľno.“

Hermiona stisla pery. „Ginny, mali by sme tento vzácny čas využiť na učenie.“

„Nie, ty si choď do knižnice. A okrem toho, nechcem rušiť tvoje malé nevinné študijné stretnutie s pánom Chrapúň a Veľkolepý Ofarbený Kretén.“

„Hej, v skratke je to 'CVOK'!“ vyhŕkol Ron, keď Harry nadvihol obočie.

„Malfoy ťa musí skutočne milovať, keď sa povzniesol nad tvoju chorobnú závislosť na učení, zapisovaní poznámok, memorovaní a študijnými stretnutiami v knižnici.“

„No,“ riekla Hermiona povýšenecky. „... máš pravdu.“

 

OoOoOoOoO

 

A pretože nezdieľali spoločenskú miestnosť, Draco súhlasil, že sa s Hermionou stretne dole vo Vstupnej hale, kde mnoho iných párov čakalo, kým sa presne o ôsmej otvoria momentálne žiarivo zlaté dvere. Hermiona spoznala jeho bielo-blond hlavu v momente, keď vstúpila so haly. Jej oči oceňujúco preleteli jeho telom a netypicky sa zachichotala. Ginny sa stihla uškrnúť, no potom ju Harry zatiahol do zašitého rohu.

Hermiona sa rýchlo rozlúčila s Ronom a Lavender (oblečených v šedej a fialovej, v tomto poradí), s ktorými sa stretla v Spoločenskej miestnosti. Keď sa k nemu približovala bližšie a bližšie, jej srdce začalo biť rýchlejšie a rýchlejšie.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a poklepala ho po ramene.

„Ahoj.“

Draco sa otočil. Ako ju uvidel, jeho ústa sa začali rýchlo otvárať a zavierať. „Her... her... Hermiona!“ vykoktal. Venoval jej niečo ako napoly-úškrn, napoly-neveriacky výraz, napoly-úsmev a zdalo sa, že hviezdičky mu tancujú pred očami. „Vyzeráš... vyzeráš dobre,“ dostal zo seba a upravoval svoju šedú hodvábnu kravatu.

Hermiona šťastne vzdychla. „Áno... šesťdesiat percent taft, štyridsať percent hodváb, vo farbe luxusnej krémovej s odleskami do zlatej, bielej a ružovej, s celkom deväťsto zlatými výšivkami, a to nezarátavajúc vlnité okraje na dolnom leme, golieri a nariasené rukávy zdobené čipkou,“ vydýchla Hermiona a znak dolára sa jej točil pred očami. „Nie až tak zlé na Mionu,“ riekla.

Blaise sa naklonil a pozorne sa zahľadel na pár. „Hej, Mandy, poď sem... toto musíš vidieť... Draco vidí hviezdičky a Hermiona peniaze!“

Bystrohlavské dievča oblečené v dlhých blankytne modrých šatách sa k nim prihnalo.

CVAK.

„... skvelá spomienka na vašu kúzelnú noc,“ riekla Mandy a podala Hermiona a Dracovi fotografiu, ktorú jej fotoaparát pred chvíľou vypľul.

Obaja zatriasli hlavami na obrázok, ktorým im mávala pred očami. „Nuž, nie som si istý...“

„Je to zadarmo,“ povedal Blaise uhladene.

„... aha, dobre, v tom prípade si prosíme dve kópie,“ riekol Draco.

„Draco, kamoško, si skupáň. Máš tri trezory u Gringotových len tak pre pobavenie, napriek tomu chňapeš po každej veci, ktorá je zadarmo... hanba, hanba.“

„Prečo ich dávate ľudom zadarmo?“ spýtal sa Draco, náhle zmeniac tému.

Blaise žmurkol. „Dobre, priateľu, už začiatkom budúceho roka sa budeme s Mandy topiť v peniazoch, takže toto cháp ako malé poďakovanie za všetky tie problémy, z ktorých ste nás vytiahli. Okrem toho, fotografie v podstate nestoja nič v porovnaní s množstvom zlata, ktoré dostaneme...“ tentoraz to bol Blaise so znakom dolára poletujúcim pred jeho neprítomnými očami.

„Jedna pre knihomoľku,“ povedala Mandy Hermione, „a ďalšia pre pána Knihomoľa,“ povedala veselo.

Draco sa zamračil. „Vtipy o manželoch a manželkách už nie sú to, čo bývali,“ uškrnul sa.

„Úprimnosť je cnosť,“ zanôtila Mandy predtým, ako ju Blaise odtiahol preč. Draco a Hermiona pozorovali ako sa klbko modrého hodvábu a zamatu slivkovej farby rútilo po izbe a pýtalo sa ľudí, či by chceli svoje fotografie.

„No... predpokladám, že na tých vtipoch o manželoch a manželkách niečo bude,“ zahundrala Hermiona. „Ehm, nie že by som niečo naznačovala alebo... alebo...“ odmlčala sa. „Ale myslím, že nie sú až tak smiešne.“

„Áno, sú vlastne celkom výstižné“ doplnil Draco.

„Tomu... ehm... tomu sa dá veriť. Je to možné.“

„Tak to je už viac pravdepodobnejšie, že sa dám dokopy s Nevillom,“ povedala Hermiona, snažiac sa odľahčiť situáciu.

Draco sa nervózne zasmial. „Áno, myslím, pani Malfoyová, znie to celkom pekne, však? Ehm... v porovnaní s pani Longbottomovou.“

Hermiona rýchlo prikývla. „Pani Malfoyová, to by som brala. Nie, že by som niečo naznačovala… nie brať ako zobrať si ťa… manželstvo…“

Draco taktiež prikývol. Obaja stáli dlhšiu dobu potichu, dokým Hermiona nezbadala Ginny.

„Aha, pozri, tam je Ginny! GINNY WEASLYOVÁ, POĎ SEM!“ obrátila sa na Draca a nervózne sa zachichotala. „Môžeme sa rozprávať s Ginny!“

„Toalety. Hneď,“ povedala Hermiona. Ginny stačil jediný pohľad na identické výrazy na Dracovej a Hermioninej tvári a obrátila oči v stĺp.

„Hormóny,“ zahundrala pohŕdavo predtým ako ju Hermiona odtiahla preč.

Draco ostal strnulo stáť s Harry, ktorý vypadal rovnako nepohodlne a nie kvôli kravate.

„Takže, Potter... ako pokračuje tvoj nebezpečný vzťah? Ešte ťa Weasličkini bratia nehodili do ohňa?“

 

OoOoOoOoO

 

„Čo je to so mnou?“ nariekal Morag MacDougal od stola osvetleného sviečkami s výhľadom do záhrady ruží. „Snažil som sa trúsiť náznaky, skúšal som sa jej spýtať, či so mnou pôjde na ples, pokúsil som sa ju vyzvať k tancu! A vo všetkom som bol odmietnutý!“

„Pozri, nie je to tvoja chyba,“ ozvalo sa jemne čiernovlasé dievča sediace naproti nemu. „Luna má menší problém s... ehm... ľúbostným životom. Nemá ani potuchy, že niečo také existuje. Vôbec to nie je tvoja chyba...“

Je to moja chyba!“ vzdychol Morag. „Sylvia, nebol som dostatočne rázny na to, aby som k nej šiel a spýtal ja jej priamo, bez obalu! A teraz pretancuje noc s Nevillom Longbottonom a vyzerá, že si to užíva! Môže to byť ešte horšie?“

„Nuž,“ riekla Sylvia a jemne sa usmiala, „mohla by sa s ním bozkávať...“

„ÓH, ONO TO EŠTE MŌŽE BYŤ HORŠIE, VŠAK?“

„Úprimnosť je cnosť.“

„Hmm, mám otázku,“ riekol odrazu Morag, zhodiac tak svoj rubáš sebaľútosti. „Hovoria túto frázu všetci bystrohlavčania, alebo iba ty, Mandy, Terry, Anthony, Lisa a Luna?“

„Nie, je to napísané na našich dverách,“ povedala Sylvia. „Prečo?“ Spýtala sa a vypadala, že ju to úprimne zaujíma.

Morag na ňu pozrel. „... len tak.“

„Dobre,“ povedala Sylvia, vstala a narovnala si jej nebesky modrú róbu, „Musím ísť. Môj partner na mňa čaká pri mise s punčom.“

„Počkaj!“ skríkol Morag a zovrel mäkkú modrú látku. „Neodchádzaj! Si moje jediné spojenie s Lunou!“ Sylvia nadvihla obočie. „Skutočne, je to pravda! Mandy tu kdesi flirtuje s Blaisom, Lisa a Terry sa pravdepodobne bozkávajú, až z toho opadajú tie ruže z kríkov a Anthony má plné ruky práce s Princeznou Pansy a jej nepretržitou božtekonoídou!“

Sylviino obočie sa nadvihlo ešte o trošku viac. „V poriadku... zostanem. Aj tak si Dominik ani nevšimne, že som odišla. Myslím, že je zaneprázdnený rozhovorom s Tučnou paňou a jej priateľkou Violet. Ách, Luna!“ usmiala sa. „Kde je Neville?“

„Odišiel pre niečo na pitie,“ riekla blondínka nonšalantne a nadvihla si jej žiarilo žlté šaty, aby sa mohla posadiť. „Ahoj, Morag. Príjemné ťa tu vidieť.“

„Ehm... podobne. Veľmi, veľmi prekvapujúce,“ riekol Morag. „A ešte viac prekvapivé je vidieť ťa s Nevillom,“ zamumlal, že ho skoro nebolo počuť.

„Áno, nuž, je celkom odvážny, keď ho lepšie spoznáš. Vedeli ste, že len pred dvoma dňami prišiel za mnou do knižnice a priamočiaro sa ma spýtal, či s ním pôjdem na ples? Jasné, bolo to na poslednú chvíľu a pravdepodobne len potreboval dievča, s ktorým by mohol ísť, ale bolo to vážne príjemné konečne stretnúť chlapca, ktorý nevycúva z takýchto situácií,“ dokončila, upila si hlt zo svojho ďatelinového piva a zlomyseľne sa na Moraga usmiala.

Morag zalapal po dychu. „... je to tak.“

Sylvia na oboch pozerala. „Takže!“ povedala jasne a zažmurkala riasami na nových prísediacich pri stole. „Čo tu robíte?“

Melody Brocklehurstová sa zamračila. „Diana a ja chceme len vedieť, čo má Mandy s Blaisom za lubom,” uškrnula sa.

„Takže, kľud, Lennoxová... nechceme ťa oberať o drahocenný čas určený čítaniu románov.“

„Odpusťte nám, že sme tak bezohľadné,“ dodala Diana Greengrassová ironicky, rovnakým spôsobom ako Mandy.

„Dobre, je to v poriadku,“ riekol Morag žoviálne.

„Sylvia?“ spýtala sa Diana a vytrhla šiestačku z jej vysnívaného sveta. „Mohlo by ťa zaujímať, že tvoj partner, Dominik Cortez, momentálne tancuje slaďák s tým žltovlasým dievčaťom zo Slizolinu... ako sa to len volá? Bolo to niečo ako...“

„Banana Briana,“ povedali Sylvia, Morag a Melody jednohlasne.

„Neznášam to dievča,“ zavrčala Melody.

„Je tak falošná,“ dodal Morag.

„A čo je najhoršie,“ povedala Sylvia. „Neznáša čítanie románov! Nie je to náhodou zločin?

„Sylvia, je to v poriadku?“ spýtal sa Morag. „Tancujú naozaj veľmi blízko seba.“

Sylvia mávla elegantným spôsobom ledabolo rukou. „Je to v poriadku. Dominik sa mi v skutočnosti nikdy nepáčil, vždy sa mi zdal trochu...“

„Náročný?“ riekli Melody a Diana. „Sebecký? Umrnčaný? Detinský? Zvrátený? Lakomý? Egoistický?“ zalapali v predstieranej hrôze po dychu.

Sylvia nadšene prikývla. „Áno! Všetko z toho!“

„Takže predpokladám, že toto je stôl odmietnutých,“ povedala Luna a obvyklý zasnený tón v jej hlase bol preč. Keď sa na ňu pozreli s prekvapením (a dvaja aj s mrzutosťou), ukázala na Veľkú sieň.

„Neville tancuje s Jennou Máriou Rose, s tým malým géniom na elixíry z Bifľomoru,“ povedala a nešťastný pohľad sa jej pomaly vkrádal do tváre. „Pravdepodobne sa zoberú a budú mať múdre, hnedovlasé a modrooké deti, ktoré sa stanú majstrami elixírov a herbológmi!“

Morag náhle uchopil Luninu  ruku. „Luna... Neville je idiot! On ani nevie, čoho všetkého sa vzdal! Ty si prekrásna... a... a bystrá a vtipná... a nádherná... talentovaná a zábavná a... ty si jednoducho... perfektná,“  dokončil jemne. „...A... ja... ta ťa práve preto milujem.“

Zasnený pohľad sa navrátil do Luninej tváre. „... A ty si šašo, Morag, ale práve preto ťa milujem.“

„Luna,“ vydýchol Morag.

„Morag,“ zašepkala Luna, postavili sa a ich prsty sa preplietli.

„Luna...“

„Óh, tak ju už konečne pobozkaj!“ zvolala Melody a urobila cmúľavý zvuk. Diana sa k nej o chvíľu pridala.

Morag sa pomaly obrátil a zazrel na dve škľabiace sa dievčatá. „Skutočne vás obe neznášam.“ A potom sa obrátil a bez ďalších okolkov pobozkal Lunu tak rozhodne, že špičky jej červených topánok sa odlepili od zeme.

„Boli tam Nargly?“ spýtala sa Luna, keď sa oddelili.

Morag chvíľu vyzeral zmätene. „... iste! Mimochodom,“ povedal rýchlo, zmeniac tak tému. „Chcela by si si zatancovať?“

„Pravá láska,“ vzdychla Sylvia, keď tri dievčatá, keď tri dievčatá sledovali ako Morag vedie Lunu na tanečný parket. „A teraz späť k čítaniu!“ nadchla sa, keď vytiahla svoju ošúchanú kópiu Tajomnej záhrady.

Melody a Diana si vymenili pohľady a ihneď odišli.

 

OoOoOoOoO

 

„Harry... spomínaš si, čo som ti minulý rok povedala o tetovaní Uhorského chvostorožca?“ spýtala s Ginny, zelená róba zašušťala, keď si sadala vedľa Harryho pri ich stole. Harry sa s obavami pozrel na svoju priateľku, či náhodou neblúzni a uvidel Ginnin uličnícky úsmev.

„Nie...“ povedal s obavami.

„Dobre,“ začala Ginny a jej úsmev sa rozšíril. „Práve som informovala Lavender a Parvati, že predsa len nie je na tvojej hrudi... je na rovnakom mieste, kde ho má Ron.“

„Kde ho má Ron... óh, nie. Ginny, to si neurobila,“ zastonal Harry a zložil si hlavu do dlaní. „Povedala si im, že mám nejaký blbý obrázok draka vytetovaný, zo všetkých možných miest, práve tam? Ako by to vôbec bolo možné? Za prvé, neuveriteľne by to bolelo! Za druhé, musel by som si dať dole nohavice a spodnú bielizeň a...“ zbledol, ako nad tým premýšľal.

Ginny sa zasmiala. „Žartujem, Harry. Ja jednoducho milujem tvoju reakciu na to... zakaždým sa dáš oklamať!“ Harry sa zamračil a zložil si ruky na prsiach.

„Nezľakni sa, malá Ginninka, ale sedíme vedľa teba,“ riekol odrazu hlas bez tela. Harry takmer vyskočil zo svojej stoličky a zajačal ako malé dievča.

„Fred? George? Ste to vy?“ spýtala sa Ginny a hmatala vo vzduchu okolo seba. Dve zhodné potiahnutia za jej zvlnené vlasy ju prinútili odvolať svoje slová. „Prepáčte, George, Fred, ste to vy?“

„Dokonalo presná, tá naša sestrička,“ povedalo jedno z dvojčiat.

Harry, ktorý sa ešte nespamätal z počiatočného šoku sa pobúchal po hrudi. „Čo tu vy dvaja vlastne robíte?“

„Nuž, toto je oficiálne prvý ples po tom, ako sme Veď-Viete-Komu nakopali zadok,“ vyhlásil Fred (alebo to bol George?) bezstarostne. „Všetky čistokrvné rodiny to spojili s oslavami Vianoc a poriadajú svoje veľkolepé plesy dvadsiateho štvrtého alebo dvadsiateho piateho.“

„Len sme si tu zaskočili skontrolovať svoje... záležitosti... a pozrieť sa, ako naša obľúbená sestra zvláda tak blízku prítomnosť tak hriešne príťažlivej celebrity!“

„Skvelé!“ riekla Ginny sucho. „A čo sú to tie záležitosti, ktoré ste spomenuli?“

Dvojčatá si naraz povzdychli. „Drahá, drahá Ginny, vždy si mala na takéto veci nos...“

„Ale jediné, čo ti môžeme povedať...“

„...že napriek tomu, že sme už opustili Rokfort, naše posolstvo sa stále šíri ďalej.“

Harry a Ginny sa na seba zmätene pozreli a potom naraz vydýchli. „MANDY A BLAISE!“

„Svätý Merlin, tiež dnešné deti sú stále bystrejšie a bystrejšie!“ zvolalo jedno z dvojčiat s falošným prekvapením v hlase.

„Óh, pozri na hodiny... je takmer deväť! Čas ísť do postele, George!“ povedal Fred. Obrus zašušťal, ako sa dvojičky rýchlo postavili a uháňali preč.

Harry s hrôzou pozeral na miesto, kde ešte nedávno boli Fred a George. „Mandy a Blaise...  do horúceho pekla, Fred a George mohli tento hrad položiť na lopatky, no s ešte jednou takou dvojicou môže táto štvorka prevziať kontrolu nad svetom!“

 

OoOoOoOoO

 

Vyzerajúc ako perfektný príklad vyrovnanosti sedel Ron so založenými rukami na hrudi a so zamračenou tvárou sledoval Harryho a Ginny, ktorí sa s hlavami naklonenými k sebe potichu zhovárali a Draca s Hermionou, ktorí pri stole s občerstvením pili šálky punču jeden za druhým. Lavender Brownová, vyzerajúc pomerne oslnivo v svojej fialovej róbe, venovala viac pozornosti svojím nechtom ako Ronovi.

„Ako sa má budúca generácia Weasleyovcov?“ spýtala sa Hermiona a opito sa zachichotala, keď sa zvalila vedľa Rona. Draco sa usadil rovnako a vyprskol pri tom časť obsahu svojho pohára.

„Čo to máš?“ spýtala sa Lavender dychtivo, šťastná za nejaké rozptýlenie.

„Vôbec netuším,“ povedal Draco vážne. No potom ho premohol záchvat smiechu. „Alkohol!“ vyprskol a oprel sa o Hermionu, aby pri tom šialenom smiechu nespadol.

Ron pretočil oči. „Bože, vy ste oba spití pod obraz boží! Kontrolujte sa! S tou zábavou ste to už prehnali...“

„Nuž, je to lepšie ako nemať žiadnu zábavu!“ zakričala Lavender a ako vstávala prevrhla stoličku. „Celú večer si pre seba hundreš a sleduješ Harryho, Ginny, Hermionu a Malfoya! Čo máš za problém? Nemôžeš sa vykašľať na svoje hlúpe predsudky a nechať ich tak? Je to ich život, nie tvoj a ty to prekliato dobre vieš, pretože ti to vykričali asi tak milión krát, ale ty nikdy nepočúvaš! A odkedy som sem prišla, nevenoval si mi ani štipku pozornosti! Ty si tak bezohľadný, Ronald Weasley! Už tisíckrát som oľutovala svoje rozhodnutie ísť s tebou na ples!“ kričala. „Ty... ty si tak ľahostajný! Ľutujem ženu, ktorá si ťa vezme, pretože bude mať mizerný život plný ignorácie a prehnaných nálad.“ Otočila sa na opätku a odkráčala, zanechávajúc za sebou iba oblak prach.

Ron zízal na záhrady, kde Lavender zmizla. Parvati Patilová k nemu podišla a sadla si na Lavenderino uvoľnené miesto.

„Si hlúpy, hlúpy muž,“ riekla a znechutene  potriasla hlavou. „Čo je to s tebou? Si skutočne tak obmedzený, že sa nemôžeš zmieriť s tým, že tvoja sestra chodí s tvojím najlepším priateľom a tvoj ďalší najlepší priateľ chodí s tvojím najhorším nepriateľom?“

„Po tomto by si sa mal vyhýbať svojim rovesníkom,“ povedal Parvatin partner a posadil sa vedľa nej. „Najprv Padma Patilová a teraz Lavender Brownová? Do pekla, Lasičiak, dve najkrajšie dievčatá nášho ročníka idú s tebou na ples a ty urobíš obom toto! Skutočne si myslíš, že sa k nej môžeš takto správať?“

„Trefa, Theo,“ povedala Parvati. „Je to na neuverenie, len preto, že si povedal Lavender, že ju miluješ a ona ti opäť vbehla do náručia, si predsa nemôžeš myslieť, že sa k nej môžeš takto správať, pretože vzťahy nie sú také jednoduché! Každý niekoho stratil. Ale v tejto fraške, ktorú ťažko nazvať vzťahom, ty, na rozdiel od Lavender, nič nestrácaš.“

„Čo keby sme ťa nechali o tom porozmýšľať a uvidíme, či to tvoj maličký mozog dokáže spracovať,“ uškrnul sa Theo. „No tak, Parvati, predveďme mu, čo je to skutočný vzťah.“

„Ehm, tiež by sme mali ísť,“ povedala Hermiona rozpačito. „Ale mal by si sa nad tým zamyslieť, Ron. Je to veľmi dôležité a ak chceš ešte niekedy Lavender späť, mal by si sa nad tým zamyslieť dôkladne.

„Dobre povedané, pani Malfoyová,“ povedal Draco nahlas, vstal a pevne ju chytil za ruku. „Teraz nás prosím ospravedlňte, musíte ísť tancovať! A ty,“ pozrel sa ostro na Rona. „by si sa teraz mal zožierať.“

„Pápá!“ zavolala Hermiona veselo predtým, ako ju pohltilo more farieb.

Ron sa prekvapene vytrhol zo svojho tranzu, keď sa Lavender bez okolkov vrhla na vedľajšiu stoličku.

„Nerozprávam sa s tebou,“ povedala skôr, ako stihol Ron či i len otvoriť ústa.

„Óh, viem, ale ty proste vyzeráš tak stratene,“ povedal a myslel Lavenderine roztrhané šaty a mierne rozstrapatené vlasy. „Čo sa ti stalo?“

Lavender rozhorčene zafučala. „Keby som sa s tebou rozprávala, povedala by som, že som nechtiac vbehla so ružového kríka, keď som sa snažila nájsť miesto, kde by som mohla nariekať.“

Ron na ňu civel a potom vybuchol v smiech. „Óh, Lavender, to je presne to, prečo ťa tak milujem! Dostávaš sa do toľkých problémov, ale aj tak si nájdeš čas všetkých rozosmiať!

Lavender sa pozrela dole. „Toto nie je práve zábavné.“

„Nie, je to zábavné! Pozri sa na to takto. Zakaždým, keď povieš, že ma už viac nemiluješ, vždy si nájdeš cestu, ako sa vrátiť do môjho života. Si ako korenička... tá bude vždy patriť k soľničke.“

Lavender nadvihla obočie a malý úsmev sa zjavil na jej tvári. „Ty sa tak mýliš, Ron Weasly. Vždy sa vrátim preto, že niekto tam hore ma nenávidí! Myslím tým, si hlúpy a blbý a šašo a netaktný a bezohľadný a natvrdlý, že je to až k neuvereniu a...“

Zrazu bola prerušená, keď Ron zamestnal jej pery horúcim bozkom.

„... Dobre. Možno ma niekto tam hore má rád.“

 

OoOoOoOoO

 

Mandy si prstami vyťukávala pomalý pravidelný rytmus, čakajúc na Blaisov návrat. Keď si upila zo svojho ďatelinového piva, blond dievča vyzerajúce skoro rovnako ako Mandy si sadlo vedľa nej.

„Dobrý večer, Mel,“ povedala Mandy veselo svojej sesternici, keď položila pohár na stôl. „Ako sa ti páči ples? Odporúčam ti nepiť punč, pretože máš ešte ďaleko k plnoletosti a na rozdiel odo mňa, nemusíš ho zniesť tak dobre. Taktiež by si nechcela byť v blízkosti stola s občerstvením o polnoci, plus mínus pár minút. A mimochodom, ten nápoj, čo práve piješ, Melody, je v skutočnosti veľmi rozriedený a tým pádom i slabý nápoj lásky, vydarený produkt Weasleyovských Výmyslov a Vynálezov, ich novinka. Výsledok je celkom pôsobivý, zamiluješ sa do hocikoho opačného pohlavia. Keď už ich spomíname, prichádza Blaise s ďalším alkoholickým nápojom,“ povedala jedným dychom.

„Óh, ahoj, Melody,“ povedal Blaise a vyzeral trochu prekvapený, že u ich stolu vidí Mandyinu sesternicu. „Eh... ponúknem ti nápoj? Óh, počkať, nie, vidím, že práve piješ tekvicový dzús. To nie je práve vhodné pre štrnásťročnú,“ žmurkol na ňu. Melody sa začervenala.

„Dočerta, ako mohli Weasleyovské dvojčatá prísť s týmto?“ vykríkla predtým ako odbehla, aby mohla každému chlapcovi, ktorého poznala, naliať do krku hektolitre tekvicového džúsu.

„Ako napredujú naše plány?“ spýtal sa Blaise a afektovane uhládzal Mandyine vlasy.

„V podstate, celkom dobre,“ povedala a a vytiahla vyblednutý kus pergamenu z jej blankytne modrých šiat. „Už som zaistila patent a dohodla päť interview deň po promócií. Ako pokračujú skúšobné testy?“

„Výborne,“ povedala Blaise veselo. „Telefóny pracujú, počítače hučia, pagery ani nemôžu pípať rýchlejšie.“

Mandy sa uškrnula. „Zvládli sme to, spolupáchateľ.“ Blaise sa zasmial.

„A teraz k ďalším dôležitým záležitostiam,“ povedal Blaise a úsmev z jeho tváre úplne zmizol. „Vedúci propagácie na Ministerstve Mágie navrhol za účelom predstavenia celosvetové turné. Iba jeden z nás musí ísť a ja som mu už sľúbil, že pôjdem. Viem, že musíš ostať v ústraní a postarať sa o bratranca a sesternicu... si jediná rodina, ktorá Melody a Matthewovi po smrti tvojej tety ostala. Ale, ehm, je v tom háčik.“ Uchopil Mandy za ruku. „Turné bude trvať dva roky...“

„Nehovor viac,“ usmiala na Mandy. „Môžem počkať dva mizerné roky. Do pekla, počkám i celý život! Len mi sľúb, že sa vrátiš, v poriadku?“

Blaisom pohľad znežnel. „Sľubujem.“

„Potom sme dohodnutí,“ povedala Mandy. „Budem ťa čakať, dokým sa nevrátiš... rovno sem, kde sme začali... na začiatok.“

Celestina Wablecková sa rozhodla si urobiť prestávku, tak profesor Flitwick pustil muklovskú nahrávku.

 

Byli jsme cizinci začínající na naší cestě
Nikdy snící o tom co musíme projít
Teď jsme tady a nájednou stojím
na začátku s tebou
Nikdo mě neřekl že se tě chystám najíst
Nečekaně, co jsi udělala mému srdci
Když jsem ztratil naději byla jsi tam aby si mi připoměla
Toto je začátek...

„Už je to iba šesť mesiacov, kým skončíme školu.  Poďme si užiť tieto posledné chvíle,“ riekol Blaise a ponúkol Mandy svoje rameno.

„Smiem prosiť?“

„Už som ani nedúfala, že sa spýtaš.“

A život je dráha a já chci jít dál
Láska je řeka já chci plynout dál
Báječnou cestou
Budeš tam když se svět přestane točit
Budeš tam přes bouři
Nakonec chci stát
Na začátku s tebou

Hermiona si skoro poliala predok šiat svojim punčom, keď sa k jej ušiam dostala známa pieseň.

Ležící v posteli slyším tikot hodin
A myslím na Tebe
Polapená v bludném kruhu chaosu
Nic nového

Draco  ju jemne chytil za rameno. „Hermiona, chcela by si si so mnou zatancovať?“ Zdalo sa, akoby všetok alkohol z jeho organizmu zmizol. Hermiona sa zrazu vyjasnili oči nesmelo sa naňho usmiala.

Ohlédnutí zpět - horké noci
Téměř zapomenuté
Kufry vzpomínek
Čas od...

Teplo. Jemnosť. Blízkosť.

Hermiona sa nikdy predtým necítila tak príjemne. Zodvihla hlavu a zahľadela sa do Dracových hlbokých šedých očí.  Videla ako tie nádherné oči lenivo privierali.

„Draco... milujem ťa.“

Jeho odpoveďou bolo, že si ju k sebe bližšie pritiahol. „Hermiona...“

„Nemusíš mi to hovoriť,“ zašepkala Hermiona ako sa pomaly húpali v rytme hudby. „Viem to po celý ten čas.“

Jestli ses ztratil, můžeš se podívat a najdeš mne
Čas od času
Jestli padáš, já Tě chytnu, Budu čekat
Čas od času

Pri pohľade ponad Dracovo rameno Hermionino srdce pretekalo šťastím, keď videla všetkých, ktorých kedy milovala a ktorí milovali ju.

Harry, Ron a Ginny. Jej najlepší priatelia a jej útočisko. Tí, ktorí o nej nikdy nepochybovali. Tí, ktorí by s ňou držali až do konca. Tí, ktorí by tu vždy boli pre ňu.

Pansy, Blaise, Theo a Morag. Slizolinčania, na ktorých nikdy nezabudne. Slizolinčania, ktorí sa zriekli svojej oddanosti. Slizolinčania, ktorí dovolili, aby sa ľady medzi nimi prelomili. Slizolinčania, ktorí dokázali, opäť a opäť, že sa za nich ich fakulta nemusí hanbiť.

Mandy. Bystrohlavčanka, o ktorej Hermiona vedela, že by zašla oveľa ďalej ako by ste od nej a jej minulosti očakávali. Bystrohlavčanka, ktorá by mala byť v Slizoline. Tá, ktorá by dala do hry vlastný život a nepochybovala by o tom.

Luna. Podivné, záhadné dievča, ktoré Hermionu zmenilo. Tá, ktorá sa prebojovala bariérami v Hermioninej hlave. Tá, ktorá verila, že pravá láska sa môže preverená pomocou mrkvy.

A potom tu bol Draco.

Draco... jediný, koho ani Hermionina ohromná slovná zásoba nemohla opísať, slová na to nestačili.

Ako minúty ubiehali, Hermiona vedela, že tentoraz sa jej rozprávka nepokazí. Tu, na Dracovom ramene, s láskou, ktorá z nich vyžarovala a ktorá bola silnejšia ako kúzla, kliatby a elixíry. Mágia bola dostatočne dobrá na to, aby ste opravili veci a ubránili sa trolovi, ale mágia kúziel a čiar bola ničím v porovnaní s mágiou lásky. A dokým sa Draco a Hermiona navzájom milujú, nič sa ich láske nepostaví do cesty, láske, ktorá je najsilnejšia zo všetkých mágií.

Hodiny odbili polnoc.