Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod k poviedke



Slovo na úvod k poviedke od prekladateľky

 



Konečne niečo iné ako slash J Aj keď fandím slashu, nie sú mi cudzie ani tieto klasické páry. Draco a Hermiona vlastne patria k mojim obľúbeným. Preto som sa rozhodla, že si oddýchnem pri nejakom peknom príbehu a som len rada, že som dala na radu Jimmi, ktorá mi poradila s výberom tohto príbehu.

Ako viete, jedná sa o príbeh Alexander Malfoy, ktorého autorkou je grednforge117.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Poviedka má 17 kapitol, nie sú veľmi dlhé, takže si myslím, že by mali pribúdať jedna radosť. Teda, minimálne jedna za týždeň.

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.

Osobné vyhlásenie autorky:

Disclaimer: If I had come up with Harry Potter, I would be out celebrating the fact that I am the coolest woman in the world. Sadly, I’m not.

Autorkin popis: Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Dúfam, že sa budete pri tejto poviedka baviť rovnako dobre, ako som sa bavila ja s Rapidez!

Prajem Vám príjemné čítanie ...

Tessa


1. kapitola Nečakané stretnutie



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



1. kapitola

Nečakané stretnutie

Vysvetlivky: Flourish and Blotts – Čarodejnícka literatúra pre malých i veľkých – Krucánky a kaňoury

***************************************************************************

Hermiona Grangerová sa usadila na svoje miesto, na terase v kaviarni, položila svoj obed na stôl a kabelku na miesto vedľa seba. Hladná sa vrhla priamo na svoju misu cestovín, tešiac sa zriedkavému vánku tohto letného dňa, v Šikmej uličke. Hneď ako skončila, potlačiac svoj hlad, siahla do kabelky a vybrala z nej knihu. Rozhliadla sa po nádvorí, uvidiac chlapca, nie staršieho ako päť rokov, sediac samého pri jednom zo stolov. Jeho svetlo-plavé vlasy a anjelská tvár jej niekoho pripomínali, ale nemohla ho zaradiť.

Zaujímalo by ma, kde sú jeho rodičia, pomyslela si Hermiona, obzerajúc si v kaviarni plavovlasé dvojice. Bez  úspechu. Zahĺbila sa do svojej knihy, uvažujúc, že chlapec nevyzeral vôbec znepokojený, nieto vystrašený, bol teda v poriadku.

O niekoľko kapitol neskôr, Hermiona vzhliadla a všimla si chlapca nervózne sa ošívať na svojom sedadle. Mrkla na hodinky, znepokojac sa. Je to už pätnásť minút. Kde by mohli byť jeho rodičia? Zdvihla svoj podnos a tašku, zamieriac k jeho stolu.

„Ahoj. Ja som Hermiona,“ predstavila sa. Mladík sa na ňu pozrel nevinnými očami, a na ňu doľahol znova pocit, že jej je povedomý.

„Môj otec hovorí, aby som sa nedával do reči s cudzími ľuďmi,“ odpovedal chlapec ticho.

„Och, rozumiem,“ odpovedala Hermiona. „Ale kde je tvoj otec?“

„Ja neviem. Bol som dnes nakupovať s mamičkou.“

„Aha, no, a kde je tvoja mamička?“

„Ja neviem,“ odvetil chlapec, pokrčiac ramenami. „Išla na toaletu, ale ešte sa nevrátila.“  

„Vieš, kde mohla mať tvoja mamička namierené? Do ktorých obchodov mala v pláne ísť po obede?“ vypytovala sa Hermiona, šokovaná ženinou nedbalosťou.

„Mamička iba povedala, aby som tu na ňu počkal,“ vysvetlil chlapec, obzerajúc sa po svojej matke.

„Chceš, aby som počkala s tebou?“ spýtala sa Hermiona, pretože nechcela nechať úbohé dieťa samotné. Chlapec prikývol, očividne mu odľahlo. Postavil sa zo stoličky a natiahol k Hermione ruku.

„Som Alexander. Môžete ma volať hoci aj Alex.“

Usmiala sa nad Alexovým slušným predstavením sa. Hermiona potriasla jeho rukou a posadila sa vedľa chlapca.

***************************

Draco Malfoy sedel v Deravom kotly upíjajúc zo svojej Ohnivej whisky, podupkávajúc nervózne nohou. Kde je tá prekliata žena? Mala tu byť už pred hodinou.

Pozrel na dvere, keď konečne uvidel svoju ženu vojsť dnu, nasledovanú dvoma domácimi škriatkami nesúcimi jej nákupné tašky. Čoskoro sa stane ex-manželkou, pomyslel si Draco s úľavou. Kývol jej a pozoroval, ako kráča k nemu, so znechuteným výrazom na jej aristokratickej tvári.

„Bože, vieš, ako veľmi neznášam toto miesto Draco, aj napriek tomu si trval na stretnutí tu,“ zakvílila Pansy Perkinsonová.

Premeral si pohľadom ju a domácich škriatkov, keď sa Dracovo srdce rozbúšilo. „Pans, kde do pekla je náš syn?“

„Mohol by si sa upokojiť, Draco? Úprimne povedané, myslíš si, že som tou najhoršou matkou na svete. Je tu, hneď za mnou,“ odpovedala Pansy nonšalantne.

Draco sa postavil, zatnúc zuby a jeho oči sa nebezpečne zúžili. „Kde,“ zavrčal, s plynúcimi sekundami stále viac a viac nervózny.

Pansy sa rozhliadla po svojich domácich škriatkoch a svojich taškách. „No, ale nedávno bol za mnou.“

„Ty hlúpa hus! Stratila si nášho syna niekde v Šikmej uličke?“ Draco vyrazil zo svojho boxu a hnal sa k dverám, plášť za ním hrozivo vial. Pansy, uvedomujúca si mieru jeho rozhorčenia, vedela, že ho musí okamžite nasledovať.

„Kde si ho videla naposledy?“ Draco kypel, v stave úplnej nevery nad hlúposťou svojej ženy.

„Ja neviem. Nepamätám si, že som ho stratila. Vieš, aký je tichý.“

Draco strelil po Pansy pohľadom, až mala pocit, že ju chce upáliť zaživa.„Viem, že tam bol v čase obeda. Skoro som mu vyliala drink na jeho nové šaty.“

S tým Draco zamieril do kaviarne, ľahko sa vyhýbajúc preplneným uliciam, pretože mu nakupujúci horúčkovito odskakovali z cesty.

*********************************

Hermiona sa ticho zasmiala nad tým, ako sa Alex snažil čítať jej knihu nahlas. Bola prekvapená, aký bol šikovný, a ako dobre vedel čítať, hlavne preto, že mal štyri roky. Pardón, štyri a jedenásť mesiacov, opravila sa, spomenúc si, aký bol neústupný Alex ohľadom opravy svojho veku.

Uplynulo približne pol hodiny, od kedy sa k nemu pripojila. V tom čase sa Hermiona dozvedela, že Alex žil v Paríži so svojimi rodičmi.  V poslednej dobe žili oddelene a on trávil väčšinu času so svojim otcom, ktorý mu bol veľmi blízky. Jeho matka, na druhej strane, nehrala významnú rolu v jeho živote, aj keď boli jeho rodičia spolu. Jeho rodičia sa rozhodli presťahovať späť do Londýna, do ich domoviny, lebo preňho chceli, aby vyrastal a učil sa v Anglicku a Rokforte, keď príde čas.

„Čo je to za slovo?“ opýtal sa Alex, ukazujú na knihu. Obzrel sa cez rameno a Hermiona prečítala, „Odplata. To znamená splatenie, alebo pomstu.“

 Obaja pokračovali v čítaní, jediac svoju zmrzlinu, nedbajúc na rozzúreného blondiaka bežiaceho dolu ulicou naproti nim.

„Alex!“ zakričal Draco, zúfalo prehľadávajúc terasu kaviarne.

Alex a Hermiona sa obrátili na svojich miestach, rovnako ako všetci ostatní v kaviarni.

„Ocko!“ vykríkol Alex, vyskočil zo stoličky a rozbehol sa k otcovi.

Och môj Bože. To je dôvod, prečo mi pripadal tak povedomý, pomyslela si Hermiona, úplne zmrznutá šokom.

Nevideli sa od konca vojny, keď Draco opustil krajinu. Jeho odchod sa jej zdal v tom čase čudný, keď ho ministerstvo omilostilo, pretože nesmierne pomohol Rádu s Voldemortovým zničením.

Nevedela som, že má syna. Do pekla, nevedela som, že sa oženil. A s Pansy Parkinsonovou?

Draco schoval svojho syna v náručí, zaplavený úľavou, že má Alexa späť pri sebe. Zložil ho na zem, pozrel sa späť k Alexovmu stolu, konečne si všimnúc kto tam sedel s jeho synom.

„Ocko, zoznám sa s Hermionou,“ zvolal Alex, pritiahnuc svojho otca za ruku. „Je vážne milá. Kúpila zmrzlinu a čítala so mnou, keď sme na teba čakali.“

Draco zbledol. Grangerová? Nevidel som ju roky a akurát ona musí nájsť moje dieťa po tom, čo ho Pansy stratila. Skvelé!

„Hermiona,“ pozdravil Draco, natiahnuc k nej ruku.

„Draco,“ odvetila Hermiona, potrasúc mu rukou, spomenúc si, že ju Alex pozdravil rovnakým spôsobom.

„Ďakujem, že si sa oňho postarala, Gran - ehm  ... Hermiona. Toto sa nikdy nemalo stať,“ objasnil Draco, civiac na Pansy za ním.

„To nebol žiadny problém. Ahoj Pansy,“ povedala Hermiona, mávnuc na urazenú ženu. Pansy jej na oplátku venovala blahosklonný úškrn, pretočiac posmešne očami.

„Pracuje v kníhkupectve, ocko. Môžeme ísť? Povedala, že sú tam kopy a kopy kníh, a chce mi pomôcť nájsť tie najlepšie knihy,“ Alex zaprosil, urobiac naňho psie oči.   

„Ty pracuješ v Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých?“ opýtal sa Draco, skúšajú schovať úškrn. „Aké nečakané.“

Hermiona očervenela, zúžila oči po jeho neúspešnom pokuse zakryť úškrn. „Som tam dobrovoľne. V skutočnosti som liečiteľka. Ale rada pomôžem Alexovi nájsť nejaké skvelé knihy. Je to už úžasný čitateľ,“ odpovedala a pozrela sa na Alexa s úsmevom.

„Prosím, ocko,“ zaprosil Alex ešte raz.

„Dnes nie, Alex. Ale Hermiona, nechaj ma zaplatiť za zmrzlinu,“ ponúkol sa Draco. „Je to najmenšie, čo môžem urobiť.“

„Nerob si starosti. Nebol to žiadny problém,“ zareagovala Hermiona.

„No, nejako ti to vrátim. Ale teraz by sme mali ísť. Bolo to ... pekné, vidieť ťa znova,“ povedal Draco, nepokojne sa zavrtiac. 

„Áno, teba tiež. A bolo skvelé stretnúť teba, Alex,“ žiarila Hermiona, potrasúc mu rukou znova.

„Maj sa, Hermiona,“ mávol jej Alex s úsmevom sa poberúc preč so svojim otcom.

Pansy sa obzrela cez rameno na jej vzďaľujúcu sa rodinu, venovala Hermione posledný pohľad a otočila sa k odchodu, nasledovaná svojimi taškami.

Hermiona zdvihla svoju knihu a kabelku a zamierila k východu, cítiac zmätok a malé omámenie. No, to bolo trápne.


2. kapitola V Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



2. kapitola

V Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých

(U Krucánku a kaňourků)

„Mami, cením si snahu, ale ja sa nechcem vrátiť na Manor,“ tvrdil Draco počas obeda so svojimi rodičmi. „Je to dosť zlé, byť tu späť teraz. A hlavne nechcem, aby tu Alex vyrastal.“

„A prečo nie? Každý Malfoyovský dedič vyrastal na tomto panstve odo dňa, kedy bolo postavené,“ odpovedala Narcissa rozhorčene.

„Hej, a ako sme sa skazili. Pozri, Alex a ja si chceme neďaleko nájsť pekný byt, tak aby ste nás mohli vždy navštíviť.“

„Byt? Draco, to nemôžeš myslieť vážne, žiť v byte? Čo je toto za náhlu túžbu žiť ako tulák?“

„Mami, tu v okolí je mnoho prvotriednych bytov. Proste to nechaj tak, dobre?“

„Čo si o tom pomyslia Parkinsonovci? Po tom chaotickom rozvode, chceš ísť preč, žiť ako chudák so svojim dieťaťom.“

„Je mi celkom ukradnuté, čo si dopekla myslia Parkinsonovci. Som rád, že som sa ich všetkých zbavil.“

„Zbavil? Ale dieťa predsa potrebuje svoju matku?“

„Nemyslíš Pansy, však? Hlúpa žaba, ktorá ho stratila v Šikmej uličke? Nie. Vyhral som opatrovníctvo, a Alex a ja sme na tom obaja lepšie bez nej.“

„Áno, no, bolo šťastie, že tam naňho dohliadla Hermiona Grangerová, nie?“ opýtala sa Narcissa, jej oči zlomyseľne zaiskrili.

Draco povytiahol obočie nad poznámkou svojej matky, nepríjemne sa zavrtiac na svojom mieste. „Čo je s tebou?“ Bože, potrebujem sa odtiaľto dostať.

Ako na povel, do salónu, kde sedeli Draco a Narcisa, pribehol Alex v tesnom závese s Luciusom. Lucius, ktorého krátke zadržanie v Azkabane úplne zmenilo jeho správanie, bol teraz obmedzený na domáce väzenie, vrátane jeho letovísk. Jeho oslabená autorita v radoch Temného pána, zmiešaná so sklamaním nad zradou vlastného syna ho donútili zmeniť názor na problematiku krvi. Hoci v žiadnom prípade nebol muklov-milujúcim zástancom integrácie, už dlhšie nebol zástancom silnej túžby mučiť a vraždiť obrovskú populáciu nemagických ľudí.

 „Ocko! Starký mi povedal, že ti kúpil tvoju prvú metlu na piate narodeniny. Chceš mi darovať metlu? Sľubujem, že budem najlepší letec na svete, presne ako ty. Chceš mi dať metlu, však chceš?“ prosíkal Alex, pozerajúc na svojho otca nevinnými očami.

Draco strelil po svojom otcovi pohľadom. „Budeš musieť počkať a uvidíš. Teraz si choď po svoje veci, synček, vraciame sa späť do hotela.“

Alex si uvedomil, že ak chce dostať o mesiac veľký darček, mal by to urobiť a vybehol si zbaliť svoje knihy a hračky.

„Úprimne, vy dvaja ho len rozmaznáte a kazíte,“ sťažoval sa Draco, civiac na svojich rodičov.

„No, to je predsa výsadou starých rodičov, nie?“ odsekla Narcissa povýšenecky. „Okrem toho, myslíš, že to bolo pre nás jednoduché, keď si to dieťa skrýval v Paríži?“

„Neskrýval som ho, matka, rozvíjal som tam svoje obchody,“ odvetil Draco, netrpezlivo pozrúc na dvere a čakajúc Alexa.

„A vykonal si dobrú prácu, Draco,“ pochválil ho Lucius. „Ale je smola, že vaše manželstvo nevydržalo. Hlava rodiny a hlava spoločnosti vždy tvorili dobrý imidž pre firmu.“

Hej, bohužiaľ, pomyslel si Draco opovržlivo. Máš šťastie, že som nezavraždil Pansy v tých piatich rokoch, keď sme boli svoji. Manželko-vrah, aký skvelý obrázok by to bol pre firmu.

V tej chvíli vošiel Alex do salóna znova, nesúc si tašku na ramenách. Rozbehol sa k svojim starým rodičom, objal ich a rozlúčil sa. Potom chytil otca za ruku a obaja zamierili ku krbu, aby sa letaxom vrátili späť do hotela.

„Čo ti to tak dlho trvalo?“ zašepkal Draco podráždene Alexovi. „Čo nevieš, že sa som mnou celý čas rozprávali?“

**********

„Hádaj, kto sa vrátil do mesta? Nebudeš tomu veriť, Miona,“ vyhlásila Ginny Weasleyová, vystúpiac z krbu v Hermioninej obývacej izbe.

„Malfoy,“ odpovedala Hermiona, ani len neodvrátiac pohľad od televízie, kde sledovala už asi po miliónty krát Pýchu a predsudok s Colinom Firthom.

„Nie, Mal – ako to vieš?“ opýtala sa Ginny, zaškľabiac sa. „Človeče, to bola najšťavnatejšia klebeta mesiaca a ty si ma pripravila o radosť povedať ti to.“

Trochu sa pousmiala nad neochabujúcou záľubou svojej priateľky pre klebety, keď Hermiona povedala. „Stretla som ho v Šikmej uličke.“

„Skutočne?“ opýtala sa Ginny, zamyslene si poklepkávajúc na bradu. „Ako vyzerá?“ opýtala sa po dlhej pauze.

„Ginny! Si vydatá za Harryho.“

„Och, ja viem. Ale musíš uznať Miona, bol to fešný darebák. A po piatich rokoch v Paríži ... no, ty vieš, čo spraví Paríž s ľuďmi.“ Ginny si položila ruku na čelo, dramaticky omdlievajúc.

Hermiona po nej hodila vankúš a zastavila film, smejúc sa vstala a išla do kuchyne. „Dáš si čaj, Gin?“

„Iste. Takže, vieš o Malfoyovom návrate, ale počula si ...“

„Že si vzal Pansy Parkinsonovú, že má syna, a že sa teraz rozviedol s tou povýšeneckou tupou tvárou?“ prerušila ju Hermiona samoľúbo.

Ginny vyzerala urazene. „No, stal sa z teba kaziteľ zábavy? Ako to všetko vieš? Nehovor mi! Ty a Malfoy ste mali radostné stretnutie a strávili ste hodiny pri čaji a lievancoch?“

Hermiona sa zasmiala nad smiešnym opisom svojej priateľky. „Nie to vôbec nie. Vlastne, stretla som sa s jeho synom, keď ho Pansy stratila v kaviarni. Nevedela som, že je jeho synom.“ Podala Ginny jej čaj a obe sa posadili za Hermionin kuchynský stôl.

„Stratila ho? Pokiaľ viem, vždy bola inteligentná,“ vtipkovala Ginny sarkasticky. „Chudák chlapec. Bol vychovávaný hlúpym idiotom ... a pozri sa na jeho matku.“

„Ginny! Ak mám byť úprimná, zdá sa, že Malfoy je skutočne dobrým otcom,“ bránila ho Hermiona. „Skutočne mu na Alexovi záleží, je to predsa jeho syn a obaja sú si naozaj blízky.“ Usmiala sa pri spomienke na nich dvoch.

Ginny pozdvihla obočie naj priateľkiným prihlúplym úsmevom.

„Znie to, akoby sa niekto zamiloval,“ uťahovala si Ginny.

Zúrivo sa červenajúc, Hermiona na priateľku neveriacky hľadela. „Bože, Ginny. Mohla by si byť viac nezrelá?“

„Pravdepodobne, pozri sa na zvyšok mojej rodiny.“

Zasmiali sa tomu priveľmi pravdivému postrehu a Hermiona sa mierne uvoľnila po tom Ginninom nepríjemnom vyhlásení.

„Keď už o tom hovoríme, kde sú Ron a Harry?“

„Ha! Konečne niečo, čo nevieš. Boli vlastne tu, keď som sa dopočula tie fajnové klebety. Teraz, v tejto chvíli pomáhajú preslávenému blondiakovi presťahovať sa do svojho nového bytu.“

Hermionino obočie vyskočilo, na evidentne šokovanej tvári.

„Och, áno,“ odpovedala Ginny, pomaly upíjajúc zo zvyšku čaju.

**********

„Mia. Miláčik. Už po stý raz ťa prosím, aby si so mnou šla.“

 „Chris. Zlatko. Už po stý raz, nie.“

V Čarodejníckej literatúre pre malých a veľkých bolo v ten deň dlhé a rušné popoludnie, a keď sa chýlilo ku koncu, pristúpil k priehradke Christopher Hoffman, aby pokračoval vo svojom týždennom rituále, obťažujúc Hermionu kvôli schôdzke.

„No, prečo nie?“ spýtal sa, mierne sa uškŕňajúc.

Hermiona sa snažila skryť úsmev nad obdivuhodným pokusom jej priateľa zviesť ju. „Pozrime sa na to. Za prvé, fajčíš ako komín, a ty vieš, že je to odporný zvyk. Za druhé, si Ronaldov partner, a to robí tvoje konanie tiež trápnym. A za tretie, pretože ty nechceš mať so mnou rande, ty sa so mnou chceš vyspať.“

„Tak to teda nie je pravda. Vieš, myslím si, že si božská,“ pokračoval Chris, pozerajúc na ňu s nádejou v očiach.

Ako sa Hermiona zasmiala, zvonček nad dverami zazvonil, hlasno oznamujúc príchod nových zákazníkov.

„Pretože ste vy dvaja príliš zaneprázdnení, aby ste im venovali pozornosť, myslím, že budem musieť pomôcť ja tomu nádhernému chlapovi, ktorý práve vstúpil,“ uťahoval si Logan Stockwell, Hermionin beznádejný homosexuálny spolupracovník.

„Ahoj, Hermiona!“ zvolal Alex, odpútajúc sa od svojho otca, bežiac smerom k nej.

„Alex! Ako sa máš?“ opýtala sa, príjemne prekvapená jeho návštevou.

Draco sa k nim pomaly blížil a s každým krokom sa cítil viac a viac nepríjemne. S jej čižmami po kolená, skladanou sukňou, s tričkom a vestou na gombíky, a hranatými rámami okuliarov, vyzerala Hermiona presne ako stelesnenie sexy knihovníčky každého dospievajúceho chlapca.

Dobrý Bože, ako to, že som si ju nevšimol skôr? Pomyslel si Draco, diskrétne na ňu hľadiac. Do riti, to môže veci len skomplikovať.

„Takže, knihy pre deti sú na poschodí,“ vysvetlila Hermiona, vedúc Alexa a jeho otca po schodoch.

„Ja nepotrebujem knihy pre deti,“ prerušil ju Alex obranne. „Môžem čítať tiež knihy pre dospelých.“

„Samozrejme, že môžeš,“ upokojovala ho Hermiona, usmievajúc sa nad chlapcovou zranenou hrdosťou. Aký otec, taký syn, hm? Pomyslela si Hermiona, pozrúc sa na Draca. „Na poschodí je množstvo rovnako dobrých kníh pre dospelých.“

„V poriadku,“ odvetil Alex. Vyzerajúc znova veselo, rozbehol sa, náhliac sa po schodoch.

Hermiona sa zasmiala. Och, ako môže byť taký rozkošný? Otočila sa k Dracovi, ktorý na ňu hľadel s divným výrazom. Túžiac ukončiť to trápne ticho, Hermiona nasledovala Alexa na poschodie, s Dracom tesne za sebou.

„Vyzerá to, akoby tu niekto dostal konkurenciu,“ vysmieval sa Logan Chrisovi, detinsky ho štuchnúc do rebier.

**********

Draco sa bezcieľne potuloval po kníhkupectve, so znudenými myšlienkami. Zanechal Alexa osamote hľadať knihy s Hermionou, dúfajúc, že pokiaľ ju neuvidí v tej sukni, nebude na ňu myslieť. Ale bola to mýlka.

Čo to do pekla so mnou je, vyčítal si. Nie je na nej nič pôvabné, s výnimkou toho ako vyzerá v sukni.

Ale vedel, že to nie je pravda, majúc na mysli čas, ktorý s ňou strávil počas vojny. Aj keď bola len hustovlasá-všetko-viem-knihomoľka, Draco tiež vedel, že bola tou najmúdrejšou čarodejnicou vo svojom veku, vzdorujúca voči nedbalosti, a veľmi lojálna. Pravdepodobne to bol dôvod, prečo bola zaradená do Chrabromilu, pomyslel si a zamračil sa, ale v očiach sa mu to nijako neodrazilo.

Dostal sa k detskej sekcii, ktorú Hermiona označila za „dospelácke,“ oddelenie, nájduc ich oboch, ako zízajú na policu s knihami. Vedľa nich sa vŕšila kopa kníh vysoká ako jeho syn. Hermiona bola otočená chrbtom k nemu, pohodlne sklonená tak, aby dosiahla Alexovu úroveň, čo Dracovi poskytlo prekrásny výhľad na jej zadok. Ale, no tak, pomyslel si, potlačiac zastonanie.

„Ach, áno. BFG je naozaj dobrá kniha,“ pochválila ho Hermiona. „Stále ju rada čítam.“

„A ktoré knihy čítaš nerada, Grangerová?“ opýtal sa Draco sarkasticky, pristúpiac k Alexovi.

Hermiona rýchlo vstala, prišpendliac Draca pohľadom.

„Pozri, ocko. Našli sme veľa dobrých kníh,“ zvolal Alex vzrušene.

„To vidím. Myslím, že nateraz je ich dosť, Alex. Nezabudni, že to všetko musíme odniesť domov.“

Draco sa nesúhlasne pozrel na hromadu kníh. „Páni, Grangerová, naskladala si tu nemálo kníh. Nechcem, aby sa z môjho syna stal rovnaký knihomoľ, akým si ty.“

Obaja sa pozreli na Alexa, ktorý sa snažil zdvihnúť svoju ohromnú hromadu kníh naraz. Obzrúc sa za Draca, sa Hermiona hrdo uškrnula. „Myslím, že na to je už trochu neskoro, Malfoy,“ zavtipkovala, ponáhľajúc sa pomôcť Alexovi odniesť jeho záťaž.

Pozoroval, ako kráčala smerom k pokladni, veselo sa zhovárajúc s Alexom. Draco privrel oči. Merlin, pomôž mi, pomyslel si, keď vyťahoval svoju peňaženku.

 


3. kapitola Narodeninová oslava



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



3. kapitola

Narodeninová oslava

„Rada vás opäť vidím, pán Zabini.“ Hermiona vstúpila do nemocničnej izby Blaisa Zabiniho u Sv. Munga, nesúc si prútik a Blaisovu kartu. „Toto je vaša koľká – štvrtá návšteva za tento mesiac?“ opýtala sa, pozrúc do karty o veľkosti malého časopisu.

„A napriek tomu trváte na mojom oslovení pán Zabini,“ odvetil. „Volám sa Blaise, láska.“

„Nie som vaša láska, pán Zabini. Som vaša liečiteľka,“ povedala Hermiona úsečne, nepozastavujúc sa nad Blaisovým koketným správaním. „Poďme sa pozrieť na vašu ruku.“

Hermiona podrobne skúmala Blaisovo rameno svojim prútikom, aby presne určila, kde sa nachádza zlomenina. „Tak, čo sa stalo tentoraz?“ spýtala sa napokon po krátkej prestávke.

Blaise nepatrne zažmurkal. „Jeden z úrazov profesionálneho metlobalového hráča. Avšak, výhody ich výrazne prevyšujú, nemyslíš, Hermiona?“ opýtal sa, šibalsky sa usmievajúc.

Práve, keď sa Hermiona chystala niečo sarkasticky poznamenať, v kúpeľni nemocničnej izby spláchla toaleta.

„Do horúcich pekiel, tá kúpeľňa bola tak malá. Človek by si myslel, že keď si invalid, že ti na toalete zabezpečia trochu viac priestoru,“ sťažoval sa Draco, prešľapujúc v tesnom priestore. Zbledol, keď sa otočil k priateľovi a jeho liečiteľke.

„Kúpeľne sú väčšie v iných oddeleniach, Malfoy, ale ako vidím, Blaise by chcel byť za hodinu vonku. Preto považujme túto miestnosť za postačujúcu. Ale samozrejme môžeš použiť toalety v iných oddeleniach, ak chceš väčšie pohodlie,“ oponovala mu Hermiona, usmievajúc sa v duchu nad Dracovým zdesením a skľúčenosťou.

„Grangerová. No to som si mohol myslieť, že práve TY budeš jeho liečiteľka,“ povedal Draco sucho, dávajúc Blaisovi pohľadom najavo „Mohol si niečo povedať!“ Proste moje zasrané šťastie.

Blaise iba pokrčil plecami a ďalej sa škeril ako blázon. „Nepovedal som ti? Ona je tá najlepšia,“ riekol, pozrúc na Hermionu.

Okamžite sa začervenala a rýchlo vyslovila kúzlo k zafixovaniu ramena. Keď kosť s prasknutím zapadla na miesto, Hermiona ovinula rameno gázou, aby ochránila novo-zahojené miesto.

„Mám také tušenie, že si neželáte dočasné preobsadenie,“ opýtala sa Hermiona, pretože veľmi dobre vedela, čo odpovie.

„Samozrejme, že nie. To by bolo v rozpore s mojimi metlobalovými pravidlami, rovnako aj s inými aktivitami,“ odpovedal Blaise s chlípnym žmurknutím.

Hermiona obrátila oči v stĺp a zamierila k dverám. „Dajte si pozor. Bola by som rada, keby uplynul aspoň týždeň, kým vás znova uvidím.“

„Vieš, že máš rada moje návštevy Hermiona, nemusíš predstierať niečo iné,“ flirtoval Blaise, uškŕňajúc sa nad jej rezignujúcim pohľadom.

„Uvidíme sa Malfoy,“ povedala Hermiona, otočiac sa Dracovým smerom. „Pozdravíš odo mňa Alexa, však?“

„Hej. Ja chcem,“ povedal Draco rozpačito. „Vlastne, ohľadom toho ... Bude mať budúcu sobotu narodeninovú oslavu a on ...ehm ... on chce, aby si prišla ... tak?“

„Och,“ vydýchla Hermiona, zaskočená tým neobratným Malfoyovým pozvaním. „Samozrejme. Kedy to bude?“

„O pol šiestej v mojom byte. Bude tam myslím prevaha päťročných, okrem Blaisa a mňa, a mojich rodičov.“

Takže pre mňa celkom nevhodné? Pomyslela si Hermiona v duchu. „V poriadku. Dobre, povedz mu, že tam budem.“

Draco prikývol a Hermiona mu venovala neistý úsmev pred tým, ako odišla, zavrúc za sebou dvere.

Draco sa otočil k Blaisovi, ktorý ako sa zdalo mal ťažkosti s pohybom.

„Čo ti je?“ opýtal sa Draco spanikáriac. „Máš záchvat alebo tak niečo?“

„Nemôžem ... sa hýbať,“ napínal sa Blaise, snažiac sa hýbať rukami a nohami.

„Do riti! Mal by som zavolať Grangerovú späť? Prečo sa nemôžeš hýbať?“

„Príliš ... veľa ... sexuálneho ... napätia ...“ odpovedal, začínajúc sa smiať. „Cítim, ako ma to sťahuje ... nadol.“

Draca upokojil iba úder takzvaného priateľa po nezranenom ramene. „Prekliaty zmrd,“ zavrčal, ako ho Blaise od seba odtláčal, váľajúc sa smiechom.

*****

„Takže túto sobotu mám ísť na Alexovu narodeninovú oslavu,“ vysvetlila Hermiona opisujúc celú príhodu Ginny.

Obidve boli v Hermioninej izbe, kde Ginny prehľadávala šatník, vyhadzujúc odtiaľ Hermionine šaty. Ginny sa zasmiala nad Hermioninou pózou na posteli. „Och, toto je teda dobré!“ zvolala rozjarene.

 „Ginny, potrebujem tvoju pomoc! Čo si má človek obliecť na narodeninovú oslavu päťročného?“ vykríkla Hermiona zúfalo.

„Myslím, že záleží ...,“ odpovedala Ginny zamyslene.

„Na čom?“ spýtala sa Hermiona, odtláčajúc jej hlavu od šatníka.

„Na tom, či sa obliekaš kvôli päťročnému,“ začala Ginny, vykúzliac samoľúby úsmev na tvári, „alebo pre toho rozkošne vyzerajúceho otca, päťročného.“

Hermiona si odfrkla a pohľadom prebodla hrdzavo-vlasú priateľku. Vzápätí po nej hodila hromadu nohavíc. „Ja NIE som zamilovaná do Draca Malfoya!“ zajačala.

Na to vyhlásenie dvaja votrelci v Hermioninej spálni zamrzli.

„Chceme vôbec vedieť, o čom sa bavili?“ opýtal sa Ron Weasley a vyzeral, akoby bol v túto chvíľu radšej niekde inde.

„O ničom,“ pokrčila Ginny ramenami, keď sa Harry pripojil k manželke a Hermione na posteli. „Hermiona si práve vyberá oblečenie na narodeninovú oslavu Malfoyovho syna. Och, a je úplne bezradná.“

Hermiona zavrčala. „Nie som bezradná. Neprechovávam ani žiadne romantické ilúzie k Malfoyovi. Som jednoducho okúzlená päťročným chlapcom, ktorý je tým najmilším dieťaťom na svete.“

„Ty ideš na Alexovu narodeninovú párty?“ opýtal sa Harry so záujmom. „To je prekvapivé. Ron a ja sme mu pomáhali pri sťahovaní a nikdy sme sa s dieťaťom nestretli. Začínal som byť zvedavý, či vôbec existuje.“

„Samozrejme, že existuje. Je roztomilý,“ odpovedala Hermiona, znova sa usmejúc pri pomyslení na Alexa.

Ron na ňu zmätene pozrel. „Ako to, že si sa stretla s Malfoyovým synom a my nie? K nám bol vždy príjemnejší, ako k tebe.“

„Ronald, ty máš asi toľko taktu ako rozzúrený nacistický vojak,“ povedala Hermiona chladne.

Objímuc svoju priateľku okolo pása, jej venoval Ron pokrivený úsmev. „Prepáč, Miona. Chcel som len povedať ... počkaj. Čo je rozzúrený nacistický vojak?“

Smejúc sa, Hermiona vykĺzla z jeho zovretia a začala upratovať v izbe. „Nevadí, Ron. Mimochodom, tiež by som potrebovala pomôcť s nápadom na darček. A pretože ste vy dvaja boli kedysi chlapcami tiež, mohli by ste mi pomôcť,“ povedala Hermiona, pozrela priamo na Harryho a Rona.

„U päťročného čarodejníka môžeš zabodovať, ak by si mu dala niečo, čo nejako súvisí s metlobalom,“ odvetil Harry, ľahnúc si na chrbát.

Ron a Ginny iba prikývli. Súvisiace s Metlobalom? Pretože ja som ten pravý odborník na Metlobal, pomyslela si Hermiona. Myslela som, že by to mohla byť kniha, alebo také čosi.

„Tak,“ prerušil Ron, vytrhnúc Hermionu zo snenia. „Máš niečo na jedenie?“

*****

Draco privrel oči, zodvihol ruky a pomasíroval si spánky. Dobrý nápad, Draco, pomyslel si. Pozvi do svojho bytu tridsať päťročných a napchaj ich cukrom so sódou.  Prekliato brilantné.

„Vyzeráš akoby si sa náramne bavil,“ uťahoval si Blaise a ponúkol priateľa pohárikom.

Draco mu na odpoveď zavrčal a pokrútil hlavou. „Nechcem žiadnu sódu, Blaise.“

Blaise sa trúfalo zaškľabil. „Nie je to sóda, Drake.“

Draco sa uškrnul, prijmúc pohár a takmer vykríkol s úľavou, keď zacítil ohnivú whisky stekať dole hrdlom. „Si kamarátov záchranca.“

Blaise znalecky prikývol a opýtal sa: „Ako dlho si myslíš, že potrvá, kým si niekto z týchto malých príšer spôsobí ďalšiu telesnú ujmu?“

Zazvonil zvonček a Draco zaváhal, či má otvoriť. Obával sa, že na druhej strane bude viac malých príšer.

„Grangerová,“ pozdravil mierne prekvapený Draco. „Nebol som si istý, či prídeš.“

Hermiona sa stiesnene usmiala a vstúpila. „Ospravedlňujem sa, ale zdržala som sa u Sv. Munga.“

 Draco prikývol, zobral jej plášť a darček a zavrel dvere. Podal oba domácemu škriatkovi, ktorý bol poblíž a viedol Hermionu do obývacej izby k Alexovi.

Obzrela si Draca, ako obaja kráčali. Bol oblečený celkom pekne, v čiernych nohaviciach a košeli farby dreveného uhlia, ktoré zvýraznili jeho tmavo-sivé oči. Vyzeral presne ako „rozkošne vyzerajúci otec,“ podľa Ginninho opisu. Páni, kde na to dopekla prišla? pomyslela si, nadávajúc si v duchu.

„Alex by mal byť niekde tu,“ povedal Draco vyplniac nepríjemné ticho.

Hermiona prikývla a rozhliadla sa po deťoch, čo mu dalo príležitosť pozrieť na ňu. Mala na sebe košeľu s výstrihom do V, ktorá priliehala k jej štíhlej postave, sukňu dlhú po kolená a sandále. Do horúcich pekiel, nie ďalšia sukňa, pomyslel si Draco.

V tej chvíli sa prirútil Alex, zachrániac ich od trápnej situácie.

„Hermiona!“ vykríkol Alex, venujúc jej veľké objatie. „Nevedel som, že si prišla. Pýtal som sa otca, či by si mohla, ale nebol veľmi nadšený tým nápadom - pozvať ťa.“

Draco sa s prižmúrenými očami odvrátil od svojho syna, keď sa k nemu Hermiona otočila.

„No urobil to a ja som rada prišla. Všetko najlepšie,“ povedala a vtisla mu letmý bozk na čelo.

„Chcem, aby si sa stretla s mojimi priateľmi,“ vykríkol Alex vzrušene, chytil ju za ruku a ťahal preč od otca.

Blaise sa pripojil k Dracovi, ktorý mu zasa podal drink. Draco si od neho pitie prevzal, vypil ho na jediný dúšok, a potom znovu magicky doplnil. Blaise sa uškŕňal nad zjavnou príťažlivosti medzi dvoma bývalými nepriateľmi. Chytré dieťa, ten Alex, pomyslel si, napijúc sa z vlastného pohára.

Po niekoľkých minútach sa Hermiona znova pripojila k Blaisovi a Dracovi, robiac si cestu cez húfy hyperaktívnych detí, plných energie.

„Ahoj Hermiona,“ zvolal Blaise. „Si unavená z malých detí a pripojíš sa k nám veľkým?“

„Presne tak,“ zasmiala sa Hermiona.  „Ich hry sú skutočne zábavou len, ak máte päť. Tak, čo robí tvoje rameno?“

„Späť v normále, ďakujem ti doktorka,“ odpovedal Blaise, usmejúc sa na ňu.

Hermiona mu úsmev opätovala, keď na nich náhle uprela zrak. „Vy dvaja pijete ohnivú whisky?“ zašepkala, pozrúc sa na ich poháre.

Draco a Blaise sa uškrnuli nad jej neveriacim výrazom, potvrdiac jej podozrenie.

„Ty piješ ohnivú whisky na narodeninovej oslave svojho syna,“ zopakovala neveriacky a ukazovala na Draca, „obklopený päťročnými deťmi?“

„Čo je presne ten dôvod, prečo potrebujem ohnivú whisky, Grangerová,“ zavtipkoval Draco. „Nedáš si?“

Hermiona mu venovala prísny pohľad, ktorý v ňom vzbudil pocit, že musela brať lekcie u McGonagallovej.

V nasledujúcom momente vstúpili do bytu prostredníctvom krbu Lucius a Narcissa Malfoyovci a zamierili k Dracovi, Blaisovi a Hermione. Tí traja okamžite stuhli, keď si Lucius všimol dievča a prižmúrenými očami určil o koho ide. Keď sa mu na tvári mihlo poznanie, Hermiona pozrela na Draca s obavami.

„Draco,“ pozdravila Narcissa. „Blaise, aké milé vidieť ťa znova.“ Obrátila sa k Hermione, ktorá stála strnulo a natiahla k nej ruku. Narcissa ju zovrela a usmiala sa nad jej spôsobmi. „Slečna Grangerová, my sme ešte neboli formálne predstavené.“

„Nie, nie je formálne, pani Malfoyová. A prosím, volajte ma Hermiona.“

„Áno, samozrejme, Hermiona,“ opakovala Narcissa obzrúc sa na Draca, s iskriacimi očami. Draco sa na ňu zamračil a nervózne zazrel na svojho otca.

Lucius vystúpil spoza manželky, kývol na Draca a pozdravil Blaisa. Prijal Hermioninu ruku, ktorú znova natiahla a rýchlo ňou potriasol. Napätie medzi nimi bolo hmatateľné a Draco si neprial nič viac ako to, aby sa otvorila zem a celého ho pohltila. Ako zázrakom, Alex vbehol do miestnosti zdraviac svojich starých rodičov, oboch ich objímajúc. Lucius sa otočil, stisol ruku svojmu vnukovi a podal mu darček. Ako sa napätie zmenšilo a Draco, Blaise a Hermiona sa upokojili, Narcissa sa zlostne otočila späť k chlapcom.

„Draco, ty piješ ohnivú whisky?“ spýtala sa ostro.

*****

Alex roztrhol obal darčeka a oči mu zažiarili, keď vytiahol celkom novú sadu metlobalových uniforiem.

„Supeeer!“ vydýchol, odhodil to a rozbehol sa k otcovi. Draco bol rozvalený na gauči, liečiac svoju bolesť hlavy. Oslava skončila pred pol hodinou a Alex začal otvárať darčeky hneď ako odišli posledný hostia. Hromada najrôznejších hračiek ležala vedľa pohovky. Alex sa dočkal i nového Blesku 2007, ktorého kúpu otec predsa len láskavo povolil.

 „Ocko, pozri sa na tieto úžasné uniformy!“ vykríkol Alex, ukazujúc ich otcovi.

Draco zdvihol ruku prehodenú cez oči a otvoriac jedno oko pozrel na syna.

„Áno, sú skvelé, Alex. Teraz nechaj ocka spať, ide mi prasknúť hlava.“

Alex pozrel na svojho rozvaleného otca, zavrtiac hlavou. Natiahol sa po posledný dar, iba jeden  s vlastnoručne vyrobenou pohľadnicou a s textom vo vnútri.  

„Tento je od Hermiony,“ povedal Alex a pozrel na svojho otca.

Draco zdvihol ruku znova, zazerajúc na balíček. „Je to pravdepodobne kniha,“ povedal pohŕdavo.

Alex roztrhol obal, odhaliac lesklú koženú škatuľu. „Páni,“ vydýchol, vytreštiac oči.

Draco otvoril oči, neochotne vstanúc a uvidel, aký darček od Hermiony prinútil Alexa takto zareagovať.

SÚPRAVA METLOBALOVÝCH LÔPT, bolo vyšité na veko krabice zlatou niťou. Pod tým, bolo úradným písmom napísané MAJETOK ALEXANDRA MALFOYA. Alex otvoril závoru, zdvihol veko a zbadal tam kompletnú sadu metlobalových loptičiek, vrátane dvoch odrážačiek a ohnivej strely.

„Supeeer,“ vydýchol Alex znova.

Draco zamračene stiahol obočie v ohromení nad Hermioninou schopnosťou venovať taký perfektný  a nákladný dar, ako bol tento.

Natiahol sa po popísaný lístok.

„Milý Alex,

šťastné piate narodeniny! Vitaj v dospelosti! Ďakujem Ti za pozvanie na Tvoju narodeninovú oslavu, som rada, že som sa mohla o radosť z tohto dňa podeliť s Tebou. Nebola som si istá, čo Ti dať, nikdy predtým som nenakupovala pre päťročného. Chcela som Ti venovať knihu, ale som si istá, že tých už máš dosť. Okrem toho, Tvoj otec by nerád videl tento môj vplyv na Teba.

Draco sa nad tým uškrnul. Vedel som, že mu chce dať prinajmenšom knihu.

Pochopila som, že metlu máš, tak som uvažovala, čo by  mohol najlepší letec na svete potrebovať okrem metly? Uži si darček, dúfam, že takýto set ešte nemáš.

S láskou,

Hermiona.

P. S. Buď opatrný a lietaj nízko nad zemou.“

Odložil kartu, mierne sa pousmejúc Hermioninými nepríjemnosťami s lietaním.

„Ona je tak skvelá!“ rozplýval sa Alex, prejdúc rukami po vnútornom obložení truhlice.

Draco sa pozrel na syna a potom späť na darček. Zdvihol kartu znova, prečítajúc to zas. S láskou? Pomyslel si. Ponorený do vlastných myšlienok si nevšimol pohľad, ktorý mu syn venoval.

„Ocko?“ dožadoval sa Alex, čím vrátil Draca do reality. Pozrel na svojho syna, ktorý zoširoka zívol. „Choď do postele, Alex. Mal si dlhý deň,“ povedal, zodvihnúc ho.

„Môžeme si zajtra zahrať metlobal?“ opýtal sa Alex ospalo.

„Uvidíme,“ odpovedal Draco, jeho myseľ bola stále pripútaná k  hnedovlasej Chrabromilčanke. 


4. kapitola Od srdca k srdcu



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



4. kapitola

Od srdca k srdcu

Hermiona sedela v Deravom kotlíku, popíjajúc maslový ležiak a bubnovala prstami po doske stola. Práve skončila vyčerpávajúcu sedemhodinovú nočnú zmenu u Sv. Munga a mala sa stretnúť s Ronom na pár drinkov prv, než pôjde domov. Mmm, domov, pomyslela si, ponoriť sa ubolená do teplého, bublinkového kúpeľa.

„Hej, Miona,“ pozdravil ju Ron, pobozkal ju na líce a sadol si na miesto oproti nej. „Vyzeráš vyčerpane.“

„Dlhý deň,“ odvetila unavene. „Tak, čo je to za veľkú novinku?“

Ron sa ošíval na mieste a vyzeral, akoby chcel čoskoro zvracať. „Chystám sa Parv požiadať o ruku,“ vyhŕkol rýchlo.

Hermiona zhíkla, vyskočila zo stoličky a objala ho. „To je úžasné, Ronald! Som tak rada!“ Bola nadšená kvôli Ronovi a jeho dlhoročnej priateľke Parvati Patillovej, že sa rozhodli konečne vziať.

„Hej?“ opýtal sa Ron, vyzerajúc trochu uvoľnene. „Si?“

Hermiona ho pustila, venujúc mu zvedavý pohľad. „Čo myslíš tým ... SI? Čo si čakal?“

„No, nebol som si istý. Chcel som povedať, že ty si nás vždy podporovala, ale mal som obavy ... vieš, pretože naša minulosť ... mohla si byť, ja neviem, nazlostená alebo tak niečo.“

„Samozrejme, že nie, Ron. Som kvôli tebe nadšená. Povedal si to už ostatným?“

„Nie, len tebe. A Patillovým, ale to som ich žiadal o súhlas. Čoskoro to poviem Harrymu a Gin a samozrejme mamke a otcovi. Ale neviem, kedy to poviem ostatným. Budú si zo mňa určite robiť žarty.“

„O to sa neboj. Radi si z teba strieľajú, ale sú to tvoji bratia. Napokon ťa podporia,“ utešovala ho Hermiona.

„Hej, keď sa im minú nápady ako si zo mňa uťahovať,“ povedal Ron mrzuto.

Hermiona sa zasmiala, znova ho objímuc. Nemohla uveriť, ako veľmi jej nezrelý, nemotorný priateľ dospel. Bol síce ešte trochu nezrelý a občas tak nevšímavý, až sa divila, či vôbec vie, čo robil polovicu času, ale bola naňho i tak pyšná. A vedela, že z neho raz bude skvelý manžel a jedného dňa i skvelý otec.

„Pomôžeš mi s kúpou prsteňa, však Mione?“ nádejal sa Ron.

„Samozrejme, Ron. Vieš, akú má veľkosť prsta?“

Ron zvraštil zmäteno tvár. „Oni sú rôzne veľkosti? Myslel som, že je jedna veľkosť pre všetkých.“

„Nie Ron,“ odvetila Hermiona neveriacky. „Musíš zistiť jej veľkosť prsta tým, že vezmeš mierku jedného z jej prsteňov.“

„Mám jej ho vziať z prsta? Ako to spravím, keď nechcem, aby vedela čo robím?“

„Ron, nemusíš jej ho brať z ruky. Úprimne, niekedy premýšľam nad tým, ako je možné, že si taký úspešný Auror. Len vezmi jej šperkovnicu, zmeraj to, a potom vráť späť,“ vysvetlila.

„Och,“ odvetil, uľavene sa dívajúc. „Myslel som, že odo mňa očakávaš, že jej ho stiahnem z prsta, alebo také čosi.“

Hľadela naňho šokovane, neveriac, čo práve povedal. „Och, Bože Ron, pomôžem ti.“

*****

O desať minút neskôr začala Hermiona zbierať svoje veci k odchodu. Ron odišiel o niekoľko minút skôr, odíduc na ministerstvo. Ako kráčala k východu, všimla si v neďalekom boxe známej plavovlasej hlavy.

„Malfoy?“ opýtala sa, priblížiac sa. „Čo tu robíš tak zavčas rána?“

Draco sa otočil, vykoľajený jej prítomnosťou. „Mohol by som sa ťa spýtať to isté, Grangerová.“

„No, stretla som sa Ronom na kus reči, pred návratom domov. Práve som skončila nočnú zmenu u Sv. Munga. A ty?“ opakovala Hermiona.

Takto vyzerá po hodinách strávených s chorými a umierajúcimi? Ne-zasrane-uveriteľné, pomyslel si Draco.

„Draco?“ zvolala Hermiona, mávajúc mu rukou pred tvárou.

Jeho meno vychádzajúce spomedzi jej pier ho vytrhlo z myšlienok a on pozrel späť na jej tvár. „Čo?“ opýtal sa.

„Ja neviem. Proste pôsobíš zvláštne. Tak čo tu robíš tak skoro?“ spýtala sa po tretíkrát.

Draco sa otočil späť k stolu a prezeral si svoj pohárik. Hermiona to vzala ako výzvu, aby sa k nemu pripojila a sadla si na miesto oproti nemu.

„Tak?“ podpichla ho, dívajúc sa naň s očakávaním.

„Práve som Alexa vysadil v škole, jeho prvý školský deň,“ povedal Draco, ostro hľadiac všade, len nie na ňu.

Hermiona sa neúspešne pokúšala skryť úsmev. Ach, aké rozkošné. Už mu chýba Alex. Kedy sa Slizolinský Sexy Boh premenil na sladkého a starostlivého otca? Pozerala sa naňho, premýšľajúc, ako roztomilo vyzerá, keď sa zamračil a poposadol na svojom mieste - bol ako malý chlapec, ktorého opustil najlepší priateľ.

Draco vzhliadol a uvidel Hermionu oplatiac mu pohľad s úsmevom a s rukami na srdci.   

„Fuj, nepozeraj tak na mňa, Grangerová,“ povedal Malfoy, znechutený sám sebou.

Hermiona sa nad tým zasmiala. „Och, to je tak mi...“

„Nevyslov to slovo na ´m´,“ zavrčal Draco s pocitom poníženej mužnosti, keď prehovoril: „Nie je to nič z toho. Som len nahnevaný.“

„Prečo?“ opýtala sa zmätene.

„To nie je tvoja starosť,“ odvetil bridko.

Hermionu zarazil jeho tvrdý tón. Pripomenul jej starého Malfoya. Vstala a vykĺzla z boxu.

„V poriadku, Malfoy,“ hlesla stroho a chcela odísť preč.

Draco ju chytil za zápästie a zastavil ju skôr, ako mohla úplne odísť z boxu. Pozrel na ňu a ostré črty hnevu viac nehyzdili jeho tvár.

„Grangerová, ja som ... proste si sadni, dobre?“ ozval sa, neschopný ospravedlniť sa.

Hermiona sa usadila znova, skúšajúc ignorovať iskrenie, ktoré ňou prebehlo, keď sa dotkli. Sadla si, prekrížila ruky a nohy a zazerala na muža oproti. Draco sa nervózne ošíval, znova raz hľadiac na čokoľvek iné ako na Hermionu. Hermiona sa naklonila dopredu, pretože ju zmiatlo Dracovo správanie.

„Čo sa stalo, Draco?“ spýtala sa vľúdne.

„Keď ti to poviem, prisahaj, že sa nebudeš smiať, alebo sa znovu hlúpo usmievať. A nepoužiješ to slovo na - m, platí? V podstate sa tvár, že nie si dievča, a tak nebudeš robiť čokoľvek dievčenské, dobre?“

„Dobre,“ súhlasila, lebo si túžila vypočuť jeho problém.

Draco si povzdychol a pozrel do prázdneho pohára. „Keď som ho odprevádzal do školy, proste sa rozbehol za kamarátmi. Okamžite. Žiadny bozk ani objatie, vôbec nič. Dokonca sa ani neobzrel. Nevďačný, malý darebák,“ zavrčal.

Hermiona si zahryzla do pery, aby neporušila daný sľub o úsmeve a výkrikoch typu: „Aké sladké!“ Draco na ňu hľadel, pretože veľmi dobre vedel, že myslí na to, čo jej zakázal spraviť.

„Pozri, nie je nevďačný,“ utešovala ho, „je jednoducho nadšený. Alex čakal na tento deň dosť dlho. Hovoril mi o tom mnohokrát, zakaždým, keď sme sa stretli. Stále ťa ľúbi, a keď sa vráti zo školy, som si istá, že ti bude chcieť povedať každučký detail.“

Draco sa nad tým zamračil. „Každučký detail?“ Hermiona prikývla a mierne sa usmiala. „Sakra,“ zavrčal, naraziac hlavou o stôl.

Hermiona sa nad tým zasmiala, potľapkajúc ho upokojujúco po ruke. Vzhliadol a ich oči sa stretli. Odvrátila sa nepohodlne, rýchlo stiahnuc ruku z tej jeho. „Prepáč mi to,“ zamumlala, keď si uvedomila, že svojím táraním mu pokazila náladu.

Idiot, práve si to zničil! Skutočne dojemné, nadával si Draco. „O čom ste hovorili, ty a Weasley?“ opýtal sa, pokúsiac sa prelomiť trápne ticho.

Hermionine oči zažiarili, keď sa k nemu otočila. „Och,“ začala vzrušene. „No, neviem, či som oprávnená povedať to iným, ale Ron sa chystá požiadať Parvati o ruku!“

„Skutočne?“ opýtal sa, zvraštiac obočie. „Ale ja som myslel, že ty a on ste ...“

„Ach, nie,“ odvetila rýchlo, potrasúc dôrazne hlavou. „No, kedysi sme boli, ale on s Parvati sú spolu už niekoľko rokov. Mám z nich naozaj radosť.“

„Skutočne?“ opýtal sa Draco, mierne sa zaškeriac.

„Áno, Malfoy,“ odvetila, zúžiac oči. „Počínaš si dobre, tak to teraz nenič tým, že sa budeš správať ako blbec.“

„Pravda. Takže sa môžem opýtať, čo sa stalo?“

Hermiona naňho podozrievavo pozrela. „Prečo ten náhly záujem o môj milostný život?“

„Čo?“ zvolal obranne. „Nezaujíma ma tvoj milostný život, Grangerová.“

„Och,“ odvetila skepticky. „Takže sa potom zaujímaš o Ronov milostný život?“ opýtala sa a uškrnula sa naňho.

Teraz bol na rade Draco, aby na ňu začal civieť. „Vedieš si dobre, Grangerová. Nenič to teraz tým, že sa budeš chovať ako premúdrená hlupaňa.”

Hermiona sa so smiechom posadila. „Boli sme spolu hneď po vojne a všetci predpokladali, že to dotiahneme až k oltáru, ako Harry a Ginny. Ale nebolo to ... správne. Vyzeralo to nepríjemne a umelo, keď sme boli spolu len preto, že to od nás všetci očakávali, a nie pretože sme sa milovali. Chcem povedať, máme sa radi, ale nie takto. Bolo to vzájomné. Vedeli sme, že si nie sme súdení, tak sme sa rozišli. Naše priateľstvo nebolo nikdy lepšie.“

Draco ticho prikývol a napil sa z pohára doplneného ohnivou whisky.

Hermiona naňho zvedavo pozrela a uvažovala, ako veľmi môže pokúšať jeho dobrú náladu. „Môžem sa ťa spýtať na niečo osobné, Malfoy?“

Prikývol znova a vyzeral znepokojený tým, čo by sa mohla opýtať.

„Prečo si sa oženil s Pansy? Myslím tým, veď vieš, ona je Slizolinčanka a čistokrvná, ale ... ja neviem. Nevyzerá ako tvoj typ.“

Draco sa uškrnul. „Prečo ten náhly záujem o môj milostný život, Grangerová? A ako môžeš vedieť, kto je môj typ?“

„Malfoy,“ povedala Hermiona varovne.

Odložil pohár, pozrel sa na ňu a uškrnul sa. „Bola tehotná, bol som otcom. To je celé,“ povedal po chvíli.

„Och,“ odvetila trochu šokovaná jeho otvorenosťou.

„Ale prečo ste sa presťahovali do Paríža?“

„Kvôli podnikaniu. A tiež som chcel uniknúť pred klebetami. Nechcel som, aby moje dieťa vyrastalo na mieste, ktoré by ním opovrhovalo.“

„Bol si omilostený. A dokonca aj tvoj otec nakoniec napomohol Rádu uspieť,“ oponovala mu Hermiona.

„Záleží na tom?“ opýtal sa Draco a pozrel sa na ňu s vážnym výrazom. „Obaja naši otcovia boli smrťožrúti. Dopekla, ja som bývalý smrťožrút, Grangeorvá. Nechcel som ho vystaviť napospas takému začiatku.“

Hermiona sklopila pohľad na svoje ruky, neuvedomujúc si, aký ťažký život mohol Alex mať, a aký zložitý stále môže byť.

„Ale máš pravdu,“ začal Draco a prerušil niť jej myšlienok. „Nebola môj typ. Príliš rozmaznaná a hlúpa. Hoci moji rodičia nemohli byť šťastnejší. Špeciálne Lucius. Boli príliš nadšený dedičom nesúcim rodové meno. Ako sa našťastie zdá, Alex je po mojej rodine a nie po jej,“ povedal s miernym úsmevom.

Hermiona mu úsmev oplatila. „Takže prikladáš inteligencii dôraz?“ spýtala sa po dlhej odmlke.

„Prečo?“ opýtal sa a úsmev premenil v úškrn. „Zvažuješ, aké máš u mňa šance?“

Hermionin rumenec mohol súperiť s tým Ronovým. „Čo? Nie!“ vykríkla rozhorčene. „Bože, Malfoy, ako môžeš vôbec prejsť dverami s takým veľkým egom?“

Draco sa smial nad skľúčenosťou obvykle vyrovnanej Chrabromilčanky. „Pokoj, Grangerová. Len som žartoval.“

Iba naňho pozerala, keď sa snažila zakryť úsmev a motýľov v jej žalúdku pri zvuku jeho smiechu. Nemyslím si, že som ho niekedy počula to robiť. Nie, vážne nikdy.

Draco na ňu civel, krútiac obsahom pohára pred tým, než ho vypil. Bože, ako môže vyzerať tak roztomilo, aj keď ma zabíja pohľadom? Kurva, som v tom po uši.

Obaja sa prebudili zo zamyslenia, keď Hermiona zívla prikryjúc si ústa rukou. Draco sa pozrel na hodinky a uvedomil si, že mal byť pred pol hodinou v práci. Výhody vlastníka spoločnosti, pomyslel si.

„Predpokladám, že by som mala ísť,“ povedala Hermiona a bola nevysvetliteľne mrzutá, že musí ísť, keď sa len pred hodinou nemohla dočkať návratu domov.

„Jasné, ja tiež,“ pritakal Draco, keď vstával.

„Tak teda veľa šťastia s Alexom,“ riekla a vzhliadla k nemu.

„Keď hovoríme o Alexovi,“ začal Draco náhle, „nemusela si mu dávať taký štedrý darček. To naozaj nebolo potrebné.“  

„Bez obáv,“ tvrdila Hermiona. „Mám tam spoľahlivého priateľa. Pracuje vo výbore metlobalových pravidiel a ako mi povedal - zaťahal za háčiky,“ hlesla s úsmevom.

„Kto?“ opýtal sa Draco a povytiahol obočie.

Zahryzla si do pery s rozpačitým úsmevom. „Percy,“ odvetila, usmiala sa a mávnutím na rozlúčku prešla ku dverám.

Draco sledoval, ako odchádza, pomaly krčiac ramenami v svojom plášti. Zavrel oči, potriasol hlavou a zamieril k baru zaplatiť účet.

Keď sa Hermiona dostala k dverám, zastavila sa a obzrela sa späť za Dracom. Povzdychla si, potom dvere otvorila a nechala sa pohltiť teplým letným dňom.

Ginny mala pravdu. Och, neznášam, keď má Ginny pravdu.


5. kapitola Pestúnka pre Malfoya



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



5. kapitola

Pestúnka pre Malfoya  

*****

Vysvetlivka: S.O.P.Ľ.O.Š. - spoločenstvo pre ochranu práv a legálne oslobodenie škriatkov - SPEW - Stands for the Society for the Promotion of Elfish Welfare - SPOŽÚS - společnost pro podporu občanské a životní úrovně skřítků.

*****

„A potom, keď sme ich upratali, bol čas na čítanie. Učiteľka nám začal čítať a bola ohromená, keď som s ňou začal čítať ďalej!“ pokračoval Alex nadšene. Práve mu skončil prvý deň v škole a večeral s otcom.

„Samozrejme, že bola ohromená. Si predsa Malfoy,“ chválil ho Draco samoľúbo. Napriek tomu, že bol z Alexa trochu podráždený, ktorý len čo prišiel domov neprestal hovoriť, bol nesmierne hrdý na synov úspešný prvý školský deň.

„Ja viem. Môžeš ju stretnúť, ocko. Počas Večernej schôdzky rodičov.  Je to tento štvrtkový večer,“ vysvetlil Alex a podal Dracovi kúsok papiera s vysvetlením udalosti.

„Počas Večernej schôdzky rodičov?“ spýtal sa Draco s obavami. „Nemyslím si, že je to pre teba Alex. Ty nepôjdeš späť do školy, lebo si tam dnes bol prvýkrát.“

Alex sa zasmial otcovmu pohoršeniu. „Neblázni, ocko. To nie je pre mňa. To je pre teba. Deti nesmú prísť. Je to výlučne pre rodičov.“

„A predpokladám, že ťa mám nechať celú noc samého? Čo si vaši učitelia myslia?“

„Môžem ostať so starou mamou a starým otcom. Musíš tam ísť, ocko,“ prosil Alex, lebo nechcel, aby jeho otec chýbal na stretnutí s učiteľkou.

„Nemôžeš. Starí rodičia sú na letovisku v Taliansku,“ odpovedal Draco a uškrnul sa nad pokusom svojho syna zmanipulovať ho. „A Blaise odcestoval na služobnú cestu,“ dodal s vedomím, že to môže byť ďalší Alexov argument.

Alex sa mrzuto zahľadel do taniera a oči sa mu naplnili slzami. „Nechceš vidieť moju učiteľku a miesto, kde budem tráviť ďalších päť rokov svojho života?“

Draco zaprskal, načiahol sa za ním a vysadil si ho na kolená. „Kiež by som mohol, Alex. Keby tu bol niekto, kto by na teba dozrel, chcel by som ísť okamžite. Ale nikto tu nie je, synček,“ povedal utišujúco, keď utieral Alexove slzy.

Odrazu Alexova hlava vyskočila hore a oči mu zaiskrili vzrušením. „A čo Hermiona?“

Draco stuhol. Jeho oči sa rozšírili, a potom zúžili do štrbín. S čím sa to pohráva? uvažoval.

„Alex, nemôžeme sa len tak z čista jasna opýtať Gran – Hermiony, či ťa postráži,“ tvrdil Draco.

„Samozrejme, že áno,“ odvetil Alex, zlomyseľne sa usmievajúc. „Ľúbi ma. A potom budeš môcť ísť na Večernú schôdzku rodičov. Je to perfektné!“

Draco sa na chvíľu zamyslel. „Myslím, že áno.“

„Tak sa jej opýtaš?“ ozval sa Alex nádejne.

Draco civel na svojho syna v úžase a nemohol si nevšimnúť podobnosť medzi nimi dvoma. Práve ho dobehol päťročný chlapec. Myslím, že by som mal byť naňho hrdý.

Prikývol. Alex mu dal pusu na líce a s radosťou sa rozbehol do svojej izby. A je to tu znova, pomyslel si Draco.  Bol tajne potešený, že má výhovorku, aby sa mohol s Hermionou znova zhovárať.

*****

Hermiona si povzdychla a oprela sa v kresle, keď si vychutnávala horúcu, sladkú tekutinu, ktorá jej stekala dole hrdlom. Položila cappuccino na stôl a zavrela oči. Bola rada, že má chvíľku na odpočinok. Milovala svoju prácu, ale bola veľmi namáhavá a ona potrebovala čas na oddych, inak by sa z toho zbláznila.

Niekto zaklopal na dvere jej kancelárie, čím ju vyrušil. Mierne zastenala, otvorila oči a sadla si na stoličku. „Vstúpte,“ zavolala a jej hosť vošiel.

„Malfoy!“ vykríkla prekvapene. „Čo tu robíš?“

„No, dobrý deň aj tebe, Grangerová,“ povedal s úškrnom. „Mám tu len stáť, alebo ma pozveš ďalej?“

Hermiona prikývla a ukázala na jednu čalúnenú stoličku naproti jej stolu. Jej srdce, ktoré bolo len pred chvíľkou pokojné, sa rozbehlo ako o preteky. Otrela si spotené dlane o nohavice a vstala.

„Praješ si niečo na pitie, Malfoy?“ opýtala sa. „Čaj? Kávu? Naozaj nemám nič iné.“

„Som v pohode, Grangerová. Môžeš si zasa sadnúť.“ Draco sa rozhliadol po kancelárii. Nebola priveľká, ale ani primalá. Zadná polica s knihami bola od podlahy po strop preplnená Hermioninou zbierkou kníh. Na stole mala väčšie zväzky, spolu s niekoľkými fotkami Weasleyovcov, Harryho a ostatných členov Rádu. Pri pohľade na fotografie sa v ňom niečo pohlo.

„Malfoy?“ zopakovala Hermiona a znova mu rukou zamávala pred tvárou.

„Prepáč, Grangerová. Na sekundu som sa zamyslel,“ odvetil, trocha v rozpakoch.

Hermiona sa pousmiala. „V poslednej dobe to robíš nejako často.“

Len kvôli tebe, pomyslel si, keď sa na ňu pozrel.

„Čo ťa sem privádza?“ spýtala sa znovu. „Dúfam, že je všetko v poriadku?“

„Všetko je fajn,“ odvetil. „Alex bol prvý deň v škole úžasný a je z neho hviezda triedy. Učiteľka ho miluje a napreduje väčšmi ako iné deti.“

Hermiona sa usmiala nad pyšným výrazom Draca. „No samozrejme. Je predsa Malfoy,“ povedala žartovne.

Uškrnul sa na ňu a jej uštipačný tón ignoroval. „Samozrejme,“ pokračoval. „Jeho škola organizuje Večernú rodičovskú schôdzku tento štvrtok, alebo tak nejako.“

„Večernú schôdzku rodičov?“ opravila ho.

„Hej, tak nejako. Ako to vieš?“ opýtal sa začudovane.

„Kedysi som chodila do školy tiež, veď vieš. Okrem toho, moja priateľka je učiteľka a hovorila mi o tom.“

„Och, no myslel som, že povieš, že si o tom čítala v knihe,“ hlesol Draco vtipkujúc.

Zazrela naňho, čo mohlo byť presvedčivé, keby sa nebola v rovnakom čase rozosmiala.

„V každom prípade, prišiel som ťa požiadať o láskavosť,“ začal.

Prekvapene naňho pozrela. „Najskôr ma urážaš, a potom ma žiadaš o láskavosť. Nerobíš to veľmi často, čo Malfoy?“

„Znamená to, že mi nechceš pomôcť?“ opýtala sa s oslnivým úsmevom.

Hermiona sa snažila ignorovať tlkot svojho srdca, ktoré práve spravilo salto. „Záleží na tom, čo je to za láskavosť.“

„No, Alex nemôže ísť so mnou na tú Večernú schôdzku rodičov, pretože tí hlupáci v jeho škole zakázali deťom prísť. Mohol som sa opýtať matky a Luciusa o dozor, ale sú v Taliansku. A Blaise je v Dubline. Tak ma napadlo, ... keďže ty a Alex spolu vychádzate tak dobre, či by si ho nemohla postrážiť. Rád ti zaplatím, nech už dnes opatrovanie detí stojí, koľko chce.“

„Vnášaš svojho syna do argumentov. Si nevychovaný, Malfoy,“ odpovedala s úsmevom. „Urobím to, ale nechci mi za to platiť.“

„Grangerová,“ začal Draco.

„Nie. Bude mi potešením. Neurobím to, ak mi budeš chcieť zaplatiť.“

„Tvrdohlavá Chrabromilčanka,“ zavrčal, ale napriek tomu to akceptoval. „Môžeš byť u mňa o trištvrte na sedem?“

Prikývla, a keď jej Draco poďakoval, zdvihol sa na odchod.

Hermiona ho s obdivom pozorovala, keď odchádzal, pokým sa neocitol pri dverách. Otočil sa, keď vzhliadla a prudko sa začervenala.

„Mimochodom, Grangerová, máš trochu peny priamo tu,“ povedal Draco a ukázal na svoju vlastnú tvár.

Sčervenela ešte viac, pokiaľ to vôbec bolo možné a rýchlo si penu otrela. Draco sa otočil a odišiel, zaškeril sa na ňu kvôli jej rumencu, nehľadiac na nutkanie sám utrieť penu z jej tváre. A nie rukami.

*****

Hermiona sa oprašovala, keď vystúpila z kozuba v Dracovom byte. Bola privítaná malým domácim škriatkom, ktorý sa uklonil tak nízko, že nemohla vidieť jeho ... alebo ... jej ... alebo čiu tvár. 

„Hmm, dobrý deň,“ pozdravila, cítiac sa nepríjemne a neisto ako reagovať pred klaňajúcim sa stvorením. Bolo to dávno, čo zanechala S.O.P.Ľ.O.Š, ale stále bola horlivá proti zotročovaniu domácich škriatkov.

Domáci škriatok šokovane vzhliadol, potom sa znova pozrel dole na svoje nohy, s natiahnutými rukami.

Zmätená Hermiona čakala, kedy sa osmelí vzhliadnuť a niečo povedať. Keď sa nepohol, opýtala sa: „Čo sa predpokladá, že urobím?“

„Váš plášť, slečna,“ odpovedal škriatok bez toho, aby vzhliadol. „A bude si slečna priať nejaký nápoj, prípadne malé občerstvenie?“ 

Pozrime sa, Malfoy si obstaral domáceho škriatka so slovníkom konkurujúcim jeho vlastnému, pomyslela si pobavene.

„Ach, nie, ďakujem. To je v poriadku. Môžem si ho odložiť sama,“ odpovedala Hermiona láskavo, pokľaknúc na jeho úroveň. „A prosím, volaj ma Hermiona. Aké je tvoje meno?“

Škriatok k nej vzhliadol znova šokovane. Jeho oči boli rozšírené, zaliate slzami. Potom sa z ničoho nič rozbehol k stene a začal o ňu trieskať hlavou.

Hermiona bola ohromená. Rozbehla sa k škriatkovi a pokúsila sa ho zastaviť, keď si ubližoval.

„Och, prosím, nerob to,“ vykríkla zúfalo. „Dám ti svoj plášť. A môžeš mi hovoriť znova slečna. Prestaň to robiť, prosím!“

„Slečna ... je ... skla ... maná z Butlerových služieb,“ vykríkol škriatok medzi údermi.

„Nie, slečna nie je!“ tvrdila Hermiona. „Doriti! Och, prosím prestaň! Tu! Tu je môj plášť a prosím, prines mi nejaký čaj,“ prikázala a dúfala, že ho to poteší.

Butler prestal búchať hlavou o stenu a zobral od Hermiony plášť. „Aký druh čaju máte rada, slečna? Earl Grey? Jasmín? Lapsang Oolong?“

„Čo do frasa znamená všetok ten rámus?“ zakričal Draco, keď konečne vošiel do obývačky. Preletel pohľadom z Hermioninej útrpnej pózy na Butlerove slzy a na tvári mu svitlo porozumenie.

„Si tu len dve minúty a už terorizuješ môjho domáceho škriatka?“ opýtal sa Hermiony. „Butler, dones jej jeden Earl Grey.“

S hlasným puknutím bol Butler preč. „No, možno keby si zaobchádzal s domácim škriatkom lepšie, potom by nebol terorizovaný, keby bol k nemu niekto milý,“ odsekla Hermiona zamračene.

„Zaobchádzam s nimi správne. Platím im lepšie ako ktokoľvek iný. Ale stále sú to domáci škriatkovia. Nezjednotili sa s čarodejníkmi a čarodejnicami pre nič za nič, len tak náhodou,“ vysvetlil Draco.

Pozrela naňho podozrievavo. „Ty platíš svojim domácim škriatkom?“ opýtala sa neveriaco.

„Bola by si prišla do tohto bytu, aj keby som neplatil?“ spýtal sa, hoci dobre poznal jej odpoveď. Otočil sa, zamieril von z obývacej izby a pokynul jej, aby ho nasledovala.

Páni, pomyslela si. Tak veľmi sa zmenil. Je ako úplne nový človek.

„Grangerová!“ vyštekol Draco, keď si konečne všimol, že ho nenasleduje.

Dobre, tak nie úplne nový človek. Vybehla z obrovskej obývacej izby do haly a dohonila Draca.

Hala bola rovnako elegantná ako obývacia izba a viedla k všetkým izbám na prízemí. V strede stálo veľkolepé schodisko vedúce do spální na poschodí. Keď Hermiona vstúpila do haly, Alex zbehol dole schodmi v pyžame a s mokrými vlasmi.

„Hermiona!“ zvolal a skočil jej do náručia.

Zasmiala sa a pevne ho objala. „Ako sa máš?“

„Och, výborne! Zbožňujem školu! Aj moju učiteľku a priateľov! Už som sa toľko naučil a učiteľka je hrdá na to, koľko kníh som už prečítal. Hovoril som jej o tebe, vieš,“ odpovedal Alex a díval sa na ňu.

Hermiona sa mierne začervenala. „No, teší ma, že máš zo všetkého radosť.“

„Hej a ocko tam večer ide a všetkých stretne,“ pokračoval nadšene.

Draco si rezignovane povzdychol a civel na Alexa. „Tak dobre, prejdem k veci. Buď dobrý a nerob Hermione žiadne problémy.“ Dal mu letmý bozk na líce a podišiel k Hermione.

„Takže, je už okúpaný, ale mohla by si ho učesať,“ povedal s úsmevom, očami zavadiac o množstvo Hermioniných kučierok, ktoré mala stiahnuté do chvosta. „A domáci škriatok vám obom pripraví večeru. Chodí spať o pol deviatej a prosím, nestrávte noc spoločným čítaním.“

Hermiona sa zasmiala, pretočiac oči. „Budeme v pohode, nie tak, Alex?“

„Áno!“ vykríkol.

„Choď,“ povedala, postrčiac mierne Draca. „Bav sa!“

„Nepravdepodobné, Grangerová,“ zabručal a smeroval ku krbu. Obzrel sa spať na syna a jeho pestúnku a želal si, aby mohol ostať doma s nimi.

*****

Draco sa vrátil späť cez kozub o trištvrte na desať v noci. Nemôžem uveriť, že to trvalo tak strašne dlho, pomyslel si. Aspoň viem, že Alexova učiteľka nie je tak úplne neschopná.

Zložil si plášť a podal ho Butlerovi, ktorý sa už uklonil a čakal. Nahlas zazíval a pretiahol si stuhnuté ramená a krk. Rozhliadol sa po obývacej izbe a všimol si tvrdo spiacu Hermionu, schúlenú na jednom z nadrozmerných kresiel.

Pousmial sa pri pohľade na jej drobnú postavu ponorenú v impozantnom vankúši. V lone jej ležala kniha. Typické, napadlo mu. A jej vlasy boli prehodené cez operadlo kresla, v ktorom ležala. Podľa slabého osvetlenia miestnosti, len pukotajúceho ohňa a lampy pri jej kresle, vyzerala ako mierumilovný spiaci prízrak. Mierne sa zavrtela, pohnúc hlavou a celkom otočila tvár k Dracovi.

Draco k nej potichu prešiel, lebo ju ešte nechcel prebudiť. Opatrne jej odhrnul nepoddajné vlasy z tváre, prekvapený tým, aké sú jemné a hebké. Vo svetle ohňa vyzerala ako anjel, keď sa jej odrážalo od tváre. Jemne do nej postrčil, aby ju prebudil.

Pomaly otvorila oči a zadívala sa na Draca zahmleným pohľadom. Keď si čím viac uvedomovala svoje okolie, posadila sa v kresle a zaháňala spánok trením si očí.

„Prepáč. Nechcela som zaspať. Iba som čítala a na chvíľu som zavrela oči,“ vysvetlila chvatne.

„Nerob si starosti. Môžem dúfať, že všetko dopadlo dobre?“ odpovedal a posadil sa na okraj stolíka pred ňou.

„Ach, bol rozkošný. Mali sme večeru a rozprávali sme sa o tom, ako veľa sa v škole naučil. Po večeri sme chvíľu hrali hry,“ klamala Hermiona a mrkla na Draca.

Zasmial sa nad jej hrozným pokusom oklamať ho. „Ach a tieto hry sa skladajú zo stránok zviazaných dohromady a popísaných?“ žartoval. Pousmial sa a odvrátil pohľad, keď odvetila: „Bolo tam tiež zopár obrázkov.“

Obaja sa ticho rozosmiali. Hermiona zívla a zopla svoje neupravené vlasy do nového chvosta, keď sa jej počas spánku rozstrapatili. Draco sledoval ako si zopína vlasy dohromady a zatúžil cez nich prebehnúť prstami.

Nevšímajúc si jeho pohľad sa ho Hermiona spýtala: „Ako bolo na Večernej schôdze rodičov?“

„Nie tak zle,“ povedal Draco a pozrel na svoje ruky. „Aspoň viem, že Alexova učiteľka nie je úplne nešikovná,“ povedal, keď zopakoval svoje zistenie.

Hermiona sa zasmiala, odvrátiac hlavu. „Bože, Draco, dúfam, že si jej niečo také nepovedal. Myslím, že tvoj syn je do nej zaľúbený.“

Odmlčal sa, lebo miloval zvuk svojho mena, keď ho vyslovila. „Mala by si vedieť, že som bol veľmi šarmantný, napokon ako vždy, Hermiona.“

Hermiona sa ospalo usmiala, vstala z kresla a pretiahla sa. Bohužiaľ, alebo našťastie, podľa toho, ako sa na to pozeral, stála priamo pred Dracom, poskytujúc mu prekrásny výhľad na brucho, keď sa jej trochu nadvihla košeľa. Civel na kúsok krémovej pokožky a hlavou mu prebehlo mnoho obrazov, ale žiadny z nich nebol ani v najmenšom počestný.

Rýchlo vstal tak, aby nemohol byť tvárou k jej vystavenému brušku. Avšak, dostalo ho to bližšie a aj Hermiona zistila, že je len pár palcov od Dracovej hrude. Obaja na seba pozreli a pomaly sa naklonili bližšie.

Och, môj, Bože, pomyslela si Hermiona a úplne precitla.

Merlin, vonia tak dobre, napadlo Dracovi a pozrel sa na jej vítajúce pery.

Odrazu hodiny odbili desať a hlasno zazvonili. Obaja od seba ďaleko uskočili, prekvapení náhlym hlukom. Do riti, sakra, vysrať sa na to! Zareval Draco vo svojej mysli.

Hermionina tvár horela rumencom. Hľadela všade, len nie na Draca.

„No, mala by som ísť domov. Uvidíme sa neskôr, Draco,“ povedala rýchlo.

Draco prikývol a sledoval, ako si vzala plášť a zmizla v plameňoch. Díval sa na hodiny starého otca v rohu miestnosti, dar od jeho matky, s rastúcim nutkaním začarovať ich v miniatúrne kúsky. Tikajúci matkin dar mi chce zničiť život. S tým išiel do postele, cítiac sa nanajvýš nespokojný.


6. kapitola Metlobalová nehoda



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.



6. kapitola

Metlobalová nehoda

„Aaa, tak blízko a nebolo z toho vôbec nič?“ zastonal Blaise, keď si vypočul udalosti z noci Draca a Hermiony.

„Nie je to tak, že som nemohol, Zabini,“ sykol Draco podráždene. „Tie zasrané hodiny začali odbíjať a to úplne zničilo atmosféru.“

„Takže potom sa ti Hermiona páči, hm? Nikdy by som si to nepomyslel, ale môžem vidieť prečo. Vy dvaja ste pre seba ako stvorení. A Alex ju má rád tiež,“ povedal Blaise a usmial sa na priateľa. „Navyše, posledných osem mesiacov si nikoho nemal.“

Draco sa na Blaisa zamračil, keď sa jeho nevinný úsmev pretavil v diabolský úškrn. „Keby som si aj niekoho hľadal do postele v posledných ôsmich mesiacoch, nemysli, že by som toho nemohol byť schopný. Je však nemožné mať náhodný sex, keď máš doma päťročné dieťa.“

 „Takže si pre seba strážiš lepšiu časť zo Zlatého tria, tak je to?“ zavtipkoval Blaise a rozosmial sa nad priateľovou skľúčenosťou.

„Ty si skutočný zmrd, však, Zabini. Ani neviem, prečo sa s tebou priatelím.“

„Ach, strč sa. Sme proste rovnakí, kámo. Všetci Slizolinčania sú. Okrem toho, som krstným otcom tvojho syna, musíme byť priateľmi,“ oponoval mu.

Draco obrátil oči v stĺp a oprel sa v kresle. Stretli sa v jeho kancelárii, aby prediskutovali Blaisov úspech v Dubline a vyhliadky ich novonadobudnutej pobočky v Írsku.

„Mimochodom, kde je tvoj syn? Nevidel som toho malého čertíka už týždne.“

„Je v škole. Po vyučovaní chce ísť k jednému zo svojich malých priateľov na návštevu, a až potom ho môžem vyzdvihnúť,“ vysvetlil Draco a vystrúhal grimasu.

„Nepáči sa ti, že má priateľov? Nie sme trošičku majetnícky?“ doberal si ho Blaise, pretože vedel, akí sú si Draco a Alex blízki.

„Ja nie som majetnícky,“ tvrdil Draco rozhorčene, na čo si Blaise odfrkol. „Som rád, že má priateľov, ale nepáči sa mi, že ho púšťam do ich domu najmä preto, že som nestretol tých rodičov.“

„Tak prečo si súhlasil?“

„Nemám inú možnosť. Matka a Lucius sa stále nevrátili z Talianska. Ja mám od tretej stretnutie a boh vie do kedy. Možno, že ak by ľudia, ktorí pracujú v tomto prekliatom podniku neboli tak prekliato hlúpi, nemusel by som mať stretnutia každý týždeň na vysvetľovanie takých vecí a mohol by som tráviť svoj čas so synom.“

„A vašou priateľkou,“ posmieval sa Blaise.

„Úprimne, tiež máš len päť rokov?“ opýtal sa Draco, ignorujúc priateľa a jeho nezrelý rad otázok.

*****

„Ha! Hovorila som ti! No nehovorila? Hovorila!“ vykrikovala Ginny, ako nadskakovala po Hermioninom gauči a tancovala tanec víťazstva.

„Áno, vravela si mi. Mala si pravdu. Teraz by si mohla prosím zliezť dole a pomôcť mi?“ prosila Hermiona svoju priateľku.

Už pokojnejšia Ginny sa vrátila k svojmu miestu na gauči, šialene sa uškŕňajúc na priateľku. „Takže, mala som o tebe a Dracovi pravdu. S čím potrebuješ moju pomoc teraz?“

„No, neviem, či ma vlastne chce. Okrem toho, má syna a týmto sa všetko komplikuje. A je to Malfoy! Och, čo som si myslela!“ zastonala Hermiona a zaborila si tvár do vankúša.

„Myslím si, že sa doba zmenila. Je jasné, že to nie je ten istý chlap, akého sme poznali pred piatimi rokmi a ty určite nie si to isté dievča. Tak prestaň byť smiešna a opýtaj sa ho, človeče!“ radila Ginny.

„Zbláznila si sa? Neurobím prvý krok. Čo keď ma nemá rád? Alebo horšie, čo ak to nakoniec skončí nenávisťou medzi mnou a Malfoyom a ja tým tak pre Alexa všetko pokašlem?“ panikárila Hermiona, keď hľadala u Ginny pochopenie.

Ginny vstala z gauča a objala Hermionu. „Dobre, môžeš počkať, kým urobí on prvý krok, pretože ten chlap je zjavne do teba zbláznený. A Alex bude v poriadku. Má ťa naozaj rád a to je dobre, pretože to dáva Dracovi viac dôvodov pozvať ťa na rande.“

„Možno. Ja neviem. Prestaň o tom hovoriť, bolí ma z toho hlava. Ako ste vzali novinky o Ronovi a Parvati?“

„Och, mamka mala veľkú radosť,“ odvetila Ginny rozrušene. „Keď plakala, objímala nás a všetko plánovala, privádzala ma do šialenstva. Bill, Charlie a Percy boli kvôli Ronovi tiež veľmi šťastní a otec bol naozaj hrdý. Ale Fred a George si z neho neprestali uťahovať. Myslím, že Ron si to skoro rozmyslel, pretože mu nahovorili kopu nezmyslov.“

„Och, tí dvaja. Dúfam, že to nespravil, lebo zajtra ideme kúpiť prsteň. Mám trochu obavy, aby to niekomu nevykĺzlo pred Parv, že ju chce požiadať o ruku a zničí sa tak prekvapenie.“

„Chodia spolu už štyri roky, takže si nemyslím, že to bude až také veľké prekvapenie. Je to také divné, myslieť na to, že sa idú brať, vieš. Chcela som povedať, je to Ron,“ povedala Ginny s úškrnom.

„Nehovor to tak, Gin. Som kvôli nemu šťastná,“ povedala, mierne sa usmievajúc.

„Nepomyslela si niekedy na to, čo by sa stalo, keby ste sa nerozišli? A keby to navrhol tebe?“ opýtala sa jej Ginny vážne.

„No, potom by to mohlo byť skutočne trápne, ísť si sama kupovať prsteň pre seba, nie?“ odpovedala Hermiona so smiechom.

„Myslím to vážne, Miona. Nikdy si si nepriala, aby ste s Ronom ostali spolu?“

„Nie, Ginny. Skúšali sme to, spomínaš si? Pamätáš si, aká to bola katastrofa? Sme príliš odlišní a keby sme boli stále spolu, navzájom by sme sa nenávideli. Máme sa radi, ale nie takto.“

„Hm, dobre. Verím ti. Myslím, že je to svojim spôsobom dobré. Ron si vždy hľadal ženu ako je mamka, ktorá ostane doma, bude variť a starať sa o deti. Pochybujem, že by si chcela plniť túto úlohu.“

„Absolútne nie,“ povedala Hermiona, zamračila sa nad staromódnosťou svojej priateľky. „Myslím, že ak je Parv ochotná obetovať svoju prácu pre zamestnanie ženy v domácnosti, potom by mohli byť obaja šťastní.“

„A to ti necháva voľnosť stať sa Dracovou manželkou a Alexovou nevlastnou matkou,“ dodala Ginny a široko sa na Hermionu usmiala.

„Och, sklapni,“ vykríkla Hermiona a hodila po Ginninej hlave vankúšom.

*****

Idioti, pomyslel si Draco. Najal som si totálnych idiotov. V skutočnosti, celý zasraný podnik je idiotský. Stavím sa, že Alex by spravil lepšiu prácu ako tí prekliatí, skurvení chumaji.

Draco sedel v kresle prezidenta konferenčnej miestnosti už pol druha hodiny a počúval, ako jeho zamestnanci prerokovávali možnosti ich rozšírenia.

Telefón v konferenčnej miestnosti začal zvoniť a Draco ho okamžite zodvihol. Bol vďačný, že má dôvod odpútať pozornosť od diskusie.

„Haló,“ ozval sa.

„Pán Malfoy?“ spýtala sa hlavná sekretárka, Helen Colefieldová. „Prepáčte, že vás ruším uprostred zasadania, ale niekto je na linke a nechce zavesiť, kým sa s vami neporozpráva. Skúšala som jej povedať, že ste zaneprázdnený, ale znie neoblomne a trochu panicky.“

„Kto je to?“ opýtal sa Draco a divil sa, čo môže tá žena chcieť. V miestnosti nastalo hrobové ticho, keď si všetci uvedomili, že prezident spoločnosti už nie je zapojený do diskusie.

„Volá sa Belinda Hunterová. Povedala, že je matka Maxwella Huntera,“ odvetila Helen.

Kto do pekla je Maxwell Hunter? pomyslel si Draco zmätene. „Budem s ňou hovoriť,“ povedal, zvedavý, o čo ide.

„Haló? Pán Malfoy?“ spýtala sa Belinda a znela ustrašene i veľmi zmätene.

„Tu je Malfoy. Čo pre vás môžem urobiť, pani Hunterová?“

„Áno, no. Som matka Maxwella Huntera, Alexovho kamaráta, viete?“ pokračovala.

„Áno. Je všetko v poriadku?“ opýtal sa, keď sa rozpamätal, že Alex spomínal nejakého Maxa alebo Maxisa.

„Samozrejme. Všetko je vlastne v poriadku, teda skoro,“ odvetila, akoby sa chystala plakať. „Ale, sta ... stala sa malá nehoda. Veľmi malá, pochopte, nepatrná.“

„Nehoda?“ zopakoval Draco a postavil sa zo svojej stoličky. „Čo za nehodu, pani Hunterová?“

„Iba maličká. Viete, chlapci hrali metlobal a ja som na nich dohliadala. Ale moja dcéra Amélia, ktorá má dva roky, sa prebudila v dome. Nikdy sa neprebúdza zo svojho poludňajšieho spánku, takže som bola veľmi znepokojená. Bežala som do domu, len na chvíľku, aby som ju skontrolovala a ona bola hore. Tak som ju znova uspala za pár minút a vybehla von, a potom ...“ zarazila sa.

„A potom ...?“ zavrčal Draco nebezpečne, srdce mu búšilo v hrudi.

„Rodney, je to ďalší Alexov a Maxwellov priateľ, stratil kontrolu nad metlou a musel naraziť do Alexa. Keď som vyšla von, obaja boli na zemi a plakali,“ zvolala Belinda ospravedlňujúco.

„Narazil?“ zakričal Draco do telefónu, zachvátený zlosťou a starosťami. Čo za hlúpu ženu opustí skupinu lietajúcich päťročných detí a nechá ich samotné? „Kde je môj syn?“ opýtal sa napálený.

Uslzená Belinda mu odpovedala: „Je u Sv. Munga. Je mi to strašne ľúto, pán Malfoy. Už sa to nikdy nezopakuje.“

„To máte sakra pravdu, že nie,“ zavrčal Draco, keď tresol telefónom a ignoroval zvyšok Belindinho ospravedlnenia. Vybehol z konferenčnej miestnosti do kancelárie s letaxovým pripojením, kde schmatol za hrsť letaxového prášku a nahnevane sa premiestnil k Sv. Mungovi.

*****

„Hm, liečiteľka Grangerová?“

Hermiona sa otočila k sestre, ktorá ju práve oslovila menom. Práve liečila pacienta, ktorý prehltol neznámy elixír a vyrašilo z neho perie a chápadlá. Sestričky vedeli, že pokiaľ je s pacientom, nesmie ju nikto vyrušovať. Okrem toho, mala predsa pager.

„Áno?“ opýtala sa a prebodávala sestričku pohľadom.

„Prepáčte, že vás vyrušujem, ale na pohotovosti je pán, ktorý vás volá,“ odpovedala, zdanlivo na pokraji sĺz.

„Som s pacientom,“ vysvetlila Hermiona a usmiala sa ospravedlňujúco na muža, ktorý sa podobal vtáčej chobotnici.

„Je mi to ľúto. Ale on nechce prestať kričať a nedovolí nikomu inému uzdraviť jeho syna.“

Syn? pomyslela si Hermiona. „Je ten pán plavovlasý?“ spýtala sa úzkostlivo.

„Áno. Poznáte ho?“

„Áno, poznám,“ odvetila Hermiona a začala sa baliť. Och môj bože, čo sa stalo Alexovi? Celá znepokojená bola okamžite pripravená opustiť súčasného pacienta. Vedela tiež, že Draco neprestane terorizovať sestričky a liečiteľov na pohotovosti, kým nepríde a nepomôže Alexovi.

„Je mi to strašne ľúto, pán Hunter. Ale mám naliehavý prípad na pohotovosti,“ ospravedlňovala sa Hermiona. „Keď sa o hodinu nevrátim, pošlem vám iného liečiteľa, ktorý by sa pozrel na váš... stav.“

S tým opustila miestnosť a ponáhľala sa na oddelenie pohotovosti.

*****

„Aké ťažké je pre vás ľudia porozumieť? Môj syn je zranený a ja chcem, aby ho liečil najlepší liečiteľ!“ kričal Draco na štvrtého liečiteľa, ktorý sa snažil Alexa vyliečiť.

„Draco! Čo sa stalo Alexovi?“ volala Hermiona, keď sa k nemu náhlila.

Draco sa pozrel na Hermionu a zaplavila ho úľava. „Ja neviem. Je v tejto izbe a títo idioti mi ho nechceli dovoliť vidieť. Som jeho otec, dofrasa,“ vykríkol na jednu zo sestier.

„Dobre, postarám sa oňho. Ale prestaň kričať na sestričky a liečiteľov. Iba sa mu snažili pomôcť,“ upokojovala ho Hermiona chlácholivo a bežala do izby k Alexovi.

Alex sedel na posteli, nadšený všetkým tým ruchom a zhonom na oddelení pohotovosti. „Ahoj, Hermiona!“ povedal šťastne.

„Ahoj Alex,“ riekla nežne. Vzala a pozrela si jeho kartu, zmätená jeho veselým správaním. Zlomená noha? pomyslela si. Och, vďaka bohu. Myslela, že to zranenie bude vážnejšie.

„Tak Alex, prečo mi nepovieš, čo sa stalo?“ opýtala sa, keď k nemu podišla. Vzala jeho nohu a začala s lokalizáciou presného miesta zlomeniny.

„Bolo to skvelé!“ zvolal. „Lietali sme a myslím, že Rodny stratil kontrolu nad svojou metlou, a potom do mňa vrazil!“

„Och, bože môj!“ zvolala Hermiona. „Nebol tam nikto, kto by na vás chlapcov dohliadal?“

„Pani Hunterová odbehla na minútku dnu, aby skontrolovala Améliu, preto nám nemohla pomôcť. Myslím, že to nebolo také zlé,“ dodal, keď videl Hermioninu reakciu. „Nelietali sme veľmi vysoko, mám dojem, že len pár stôp. Chcem povedať, len som zle pristál. Ale moja metla je v poriadku!“

Och, hlavne, že je v poriadku metla, pomyslela si ironicky, starosťami bez seba. Čo je to za ženu, že nechá päťročné deti bez dozoru, zatiaľ čo oni lietajú na metlách? Stavím sa, že na ňu Draco zúril.

Konečne našla zlomeninu a rýchlo zamrmlala uzdravujúce kúzlo. Alex mierne zažmurkal, ale inak na sebe nedal nič poznať.

„Tak vidíš, je to lepšie,“ povedala Hermiona a spokojne mu poklepala po nohe. „Väčšinou sa pýtam, či chceš nasadiť dočasné čarovné zafixovadlo, ale v tvojom prípade je to samozrejmé. Nechcem, aby sa ti čokoľvek stalo, kým sa tvoja noha celkom nevylieči.“

„Och, dostanem čarovné zafixovadlo?“ radoval sa Alex. Hermiona sa konečne uvoľnene rozosmiala a magicky vytvorila okolo jeho nohy biely odliatok.

Vyšla z miestnosti nájsť Draca, ktorý pochodoval predo dvermi a zazeral na každého, kto mu skrížil cestu. Keď ju zbadal, uzrela všetky starosti zračiace sa v jeho tvári.

„Je v poriadku?“ opýtal sa nádejne.

„Je v pohode. Bola to len malá zlomenina. Niekoľko dní bude mať sadru, ako preventívne opatrenie,“ odvetila, vedúc ho k sedadlám v prednej časti miestnosti. Obaja sa posadili.

„Do frasa. Tak som sa vydesil,“ povedal, sklonil hlavu do dlaní, keď sa nakoniec upokojil.

Hermiona ho potľapkala upokojujúco po chrbte. „Bol skutočne skvelý. Nemalo by ho to bolieť, ale sestrička vám dá lieky proti bolesti. Bol nadšený zo sadry,“ spomenula si, zasmiala sa.

Draco sa usmial, konečne si uvedomil, že Hermiona bola rovnako ustarostená. „Ďakujem, že si prišla, aby si nám pomohla. Nechcel som byť taký nepríjemný, ale bol som vystrašený. Keby sa mu niečo stalo... neviem, čo by som robil.“

„Nehovor to,“ povedala Hermiona a potriasla hlavou. „Je to predsa Malfoy, je nezničiteľný,“ podpichla ho a usmiala sa naňho.

Draco sa rozosmial prvýkrát za uplynulé hodiny. „Máš pravdu. Neviem, čo som si myslel.“

Obaja chvíľu sedeli v príjemnom tichu, kým si Hermiona nespomenula na nezvyčajného pacienta s chápadlami. Vyskočila zo sedadla a chcela opustiť Draca.

„Kam ideš?“ opýtal sa, potešený jej spoločnosti a úteche.

„Mám ďalšieho pacienta s chápadlami a perím, ktoré mu rastie z tváre,“ vysvetlila náhlivo. „Alex už pravdepodobne zaspal. Môžeš si ho hneď zobrať domov, alebo môžete ostať cez noc. Je to na tebe. Ale ráno ho sem aj tak budeš musieť priviesť kvôli kontrole.“

„Tak potom ostaneme,“ odvetil Draco. „Vieš, budem ti to musieť niekedy oplatiť, Grangerová,“ povedal s úsmevom.

Hermiona mu opätovala úsmev a rozbehla sa k východu. Znova pocítila v brušku tie milióny motýlikov.

*****

Draco ticho vstúpil do Alexovej izby, zaujmúc miesto na stoličke vedľa jeho postele. Díval sa na synov pokojný spánok, keď sa k nemu pocity obáv a strachu vrátili. Nemal by byť na tejto posteli. Nikdy ho znovu nenechám lietať bezo mňa, pomyslel si. Och nie, začínam znieť ako Grangerová.

Myslel na to, ako rýchlo odpovedala na jeho naliehavú žiadosť, aby vyliečila Alexa, a bol ohromený z pocitu vďačnosti a niečoho ďalšieho, čo nedokázal vysvetliť. Pozrel späť na Alexa a myslel na to, akí blízki si Hermiona a Alex boli, a aké oňho musela mať obavy. Takmer rovnaké ako ja, myslím, spomenul si ako vyzerala, keď vstúpila na oddelenie pohotovosti.

Alex sa pohol a otočil hlavu smerom k otcovi a otvoril oči. „Ocko?“ spýtal sa vyjachtajúc.

„Len spi, synček,“ povedal Draco a láskyplne ho pohladil po vlasoch.

„Kde je Hermiona?“ opýtal sa Alex, obzerajúc sa po izbe za svojou liečiteľkou.

„Musela ísť k ďalšiemu pacientovi,“ vysvetlil Draco. „Veľmi si si ju obľúbil, však?“

„Je veľmi milá a skvelá, a aj múdra,“ chválil Alex. „A tiež je vážne veľmi pekná.“

Draco prikývol, tajne súhlasiac so všetkým, čo jeho syn povedal.

„Nemyslíš, že je tiež krásna, ocko?“ opýtal sa Alex  s nezbedným zábleskom v očiach, ktorý nezostal bez otcovho povšimnutia.

„Áno, Alex. Teraz choď spať. Mal si veľmi dlhý deň.“

Keď Alex zaspal, Draco si sadol, ochotný rovnako si odpočinúť. Ako zaspával, myslel znova na Hermionu. Na jej žiarivý úsmev, na dlhé vlasy, spôsob, ako vždy vedela, na čo myslel. Zaujímalo by ma, ako jej to oplatím, pomyslel si, než ho premohol spánok. 

  

 


7. kapitola Draky a diamanty



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke: http://www.fanfiction.net/s/3731515/1/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.

7/17

VESELÉHO SILVESTRA A VŠETKO NAJLEPŠIE DO NOVÉHO ROKU!



7. kapitola

Draky a diamanty

„Takže, ako sa zdá, teraz je s tvojou nohou všetko v poriadku, Alex. Necháme ti ten magický odliatok niekoľko dní ako prevenciu, dobre?“ vysvetlila Hermiona, ktorá mala pri Alexovi rannú vizitu. Alex bol už chvíľu hore, čítal a raňajkoval. Draco, ktorý strávil noc v stoličke pri jeho lôžku, stále tvrdo spal.

„Supeeeer! Ako dlho mi to necháte?“ opýtal sa Alex vzrušene.

„Potrebuješ ju iba na niekoľko dní,“ odpovedala Hermiona a zasmiala sa nad jeho detským nadšením. „Ale môžeš ju nosiť aj dlhšie, ak chceš.“

Alex sa uškrnul a zadíval sa v úžase na svoj biely magický odliatok. Hermiona sa pozrela na odliatok a zamračila sa nad jeho bezchybným stavom.

„Môžem mať tú česť podpísať sa ako prvá?“ spýtala sa, vytiahnuc škatuľku farebných fixiek.

„Môžeš po tom písať?“ zalapal po dychu vytreštiac oči. Hermiona sa zasmiala, otvorila oranžovú fixku a podpísala sa menom na veľkú časť.

„Tam,“ povedala s úsmevom uspokojivo. „Tvoj prvý podpis.“

„Supeeer,“ opakoval, dívajúc sa na jej úhľadne napísaný rukopis. „Môžeš na to aj kresliť?“

„Čo by si chcel, aby som ti nakreslila?“ opýtala sa Hermiona, prichystajúc si viac fixiek.

„Draka!“ vykríkol Alex a posadil sa vzrušene.

Hermiona začala kresliť draka a intenzívne sa sústredila. Po dokončení ho zafarbila a pozrela sa naňho, hrdá na svoje dielo. „Čo myslíš?“ spýtala sa, predstaviac mu svoju kresbu.

Alex sa pozeral na svoj odliatok, na Hermioninho draka.

„To je všetko?“ povedal po chvíli.

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa skleslo a ruka jej klesla k bokom. „Je to drak.“

„Je to dievčenský drak,“ odpovedal, pokrčiac nosom.

„Je to pekné,“ oponovala mu Hermiona, obhajujúc svoje farebné stvorenie.

„Hermiona,“ začal Alex podráždene. „Draci by nemali byť pekní. Mali by byť nebezpeční a desiví, a chrliť oheň cez nos.“

Hermiona si poklepkala prstom po brade, uvažujúc nad Alexovým vysvetlením. Náhle sa jej vyjasnila tvár a načiahla sa po prútik. Dotkla sa draka, očarujúc ho, aby vyšiel zo zafixovadla. Kreslený drak zakrúžil nad Alexom a zreval pred tým, ako odletel do stredu miestnosti a vychrlil oheň nosnými dierkami. Vo vzplanutí ohňa drak zmizol späť do Alexovho zafixovadla a zmenil sa v tú desivú príšerku, akú Alex chcel.

„Supeeer!“ vydýchol ešte raz, pri pohľade na Hermionu s úctou. „Urob to ešte raz!“

Hermiona sa zasmiala, zdvihla fixky a vstala. „Možno neskôr. Musím skontrolovať ešte niekoľko ďalších pacientov. Vrátim sa vyprevadiť ťa, keď budeš odchádzať.

„Hermiona,“ spýtal sa Alex váhavo. „Som tvoj obľúbený pacient?“

„O tom nie je pochýb,“ odvetila, usmiala sa na neho a pohladila ho po vlasoch. „Ale už ťa tu nechcem nikdy znova vidieť, jasné?“ pokračovala ostro.

Alex prikývol a široko sa na ňu usmial. „Nemyslím si, že by to ocko ešte zvládol. Neznáša veľmi dobre nehody.“

Obaja sa pozreli na stále spiaceho Draca. Zavrtel sa mierne v kresle, ale stále tvrdo spal.

„Nie, nemyslím, že by zvládol,“ súhlasila, aj naďalej pozerala na Draca. „A to platí i o mne. Takže odteraz už budeš opatrnejší, hej? Nechcem, aby si bol ešte niekedy mojim pacientom.“

„Dobre,“ povedal vážne a pozrel na svoje ruky.

Hermiona prešla k nemu, dala mu pusu na čelo a objala ho. „Uvidíme sa čoskoro, Alex,“ povedala a otočila sa k odchodu z miestnosti.

***

„Máš tam pekného draka, kámo. Kto ti ho kreslil, tvoj otec?“ opýtal sa Blaise, kontrolujúc Alexove čarovné zafixovadlo.

„Nie. To spravila Hermiona. Nie je to desivé?“ rozplýval sa a predvádzal nohu.

„Hermiona?“ zopakoval a obdaril Draca vševediacim pohľadom.

Draco civel na svojho tak-zvaného kamaráta, ktorý sa na oplátku zaškeril. „Ty si povedal, že tam bola najlepšou liečiteľkou.“

„A najlepšia kreslička!“ pridal sa Alex vzrušene.

V tom momente do miestnosti vstúpila Hermiona. Pozrela sa na Blaisa s prekvapením a poznamenala: „Je pekné vidieť ťa v normálnom stave, pán Zabini a nie ako pacienta.“

Draco sa na tom zasmial, keď naňho Blaise civel. Hermiona pozrela na Draca a pohliadla mu do očí. Jeho úškrn pohasol, len aby jej venoval malý úsmev, ktorý ona placho opätovala. Blaise preskakoval pohľadom z jedného na druhého a gúľal očami. Hermiona sa vytrhla zo snenia, pozrela späť na Alexa a uškrnula sa na Blaisa.

„Tak teda dobre,“ povedala Hermiona. „Máme pripravený invalidný vozík.“

„Invalidný vozík?“ spýtal sa Draco zmätene. „Ale ja som myslel, že bolo všetko vyliečené.“

„Je to štandardný postup. Všetci pacienti musia byť vyvedený na invalidnom vozíku,“ vysvetlila. „Hoci sú absolútne v poriadnu, však Alex?“

Rázne prikývol, odstrániac všetky zostávajúce Dracove pochybnosti.

„Fajn, ak mi chlapci pomôžete s Alexom na vozík, môžeme odtiaľto odísť.“

Ako štvorica kráčala po chodbách Svätého Munga a Draco tlačil Alexov invalidný vozík, prešla okolo nich mladá dievčina so svojim otcom. Dívala sa na Alexov odliatok a on hľadel na ňu, keď prechádzala okolo.

Blaise pozrel na Alexa. „Čo myslíš, kámo? Vyzerá podľa teba dosť dobre?“ zažartoval.

„V žiadnom prípade!“ Alex sa vydesil a skrčil nos s odporom. „Dievčatá sú odporné!“

„Veľká vďaka!“ žartovala Hermiona a pozrela na Alexa s ublíženým výrazom v tvári.

„Nemyslel som teba, Hermiona,“ dodal s ospravedlňujúcim úsmevom.

„Takže si myslíš, že Hermiona je kočka?“ opýtal sa Blaise a uškrnul sa na Hermionu červenú v tvári.

„Nie toľko ako ocko,“ odpovedal drzo.

Ako dorazili k východu, všetci štyria sa zastavili pred dverami a trápne ticho medzi nimi vzrastalo. Draco civel na svojho syna a na Blaisa, ktorý sa beznádejne snažil skrývať svoj úškrn. Hermionino červenanie dosiahlo novú úroveň, keď sa pozrela na Draca, ktorý vyzeral trochu rozpačito.

„Liečiteľka Grangerová! Potrebujú vás znova na detskom oddelení,“ zavolala na ňu sestrička.

Ach, vďaka Bohu, pomyslela si tajne. „Musím ísť,“ povedala a naklonila sa, aby dala Alexovi ďalší bozk na líce. „Buď opatrný, dobre?“ Vstala, obdarila Draca úsmevom a rýchlo zamávala pred odchodom Blaisovi.

Draco za ňou hľadel ako kráča preč, potom sa otočil tvárou k Blaisovi a Alexovi, ktorý sa naňho obaja bláznivo škerili.  Draco sa zamračil a zdvihol Alexa z invalidného vozíka. Keď odchádzali od Sv. Munga, Draco ľahko stisol Alexovo rameno.

„Zradca,“ zavrčal.

***

„Tak, ako máš v pláne požiadať ju o ruku?“ opýtala sa Hermiona Rona, keď kupovali zásnubný prsteň pre Parvati.

„Ja neviem,“ povedal, pozerajúc na ňu s obavami a nesvoj. „Nie som si istý, či sa jej už môžem opýtať.“

„Čože?!“ zajačala Hermiona, zabudnúc, že stojí uprostred klenotníctva. „Čo tým myslíš?“ spýtala sa, keď sa upokojila, ale nebola o nič menej šokovaná.

„No - čo ak povie nie? Alebo ešte horšie, čo keď povie áno, a potom to poseriem alebo čo?“ spýtal sa, vyzerajúc nervózne.

„Ronald! Nepočúvaj, čo ti hovoria Fred a George,“ kričala podráždene Hermiona. „Miluje ťa, ty idiot. Samozrejme, že odpovie áno. Potom sa vezmete, budete mať krásne deti a budete žiť šťastne až naveky. A teraz, čo ten prsteň?“ pokračovala, ukazujúc na ohromujúci, ale jednoduchý diamantový prsteň.

Ron civel na svoju najlepšiu priateľku, usmial sa nad jej sebaistým tvrdením. Podišiel k nej, objal ju a pozrel na prsteň, ktorý vybrala.

„Príliš malý. Napokon som dostal peniaze, ktoré by som mohol pokojne utratiť na ňu. Nie je to akoby som chcel utratiť na seba.“

Hermiona sa zasmiala, prešla k ďalšiemu radu prsteňov. Snažila sa neúspešne potlačiť zívanie, ktoré nezostalo bez Ronovho povšimnutia.

„Si unavená? Chceš to odložiť na neskôr?“ opýtal sa.

„Nie, nie, je to fajn. Som v poriadku. Len som mala dlhý deň. Odkladali sme to dosť dlho a ty potrebuješ kúpiť prsteň. Budem v poriadku,“ zopakovala.

„Dobre,“ pripustil, pozrel sa na ďalšie z drahších prsteňov. Príliš okázalé, pomyslel si. „Tak, čo si dnes robila?“

„Och, ja som ti nevravela. Alex bol u Sv. Munga túto noc kvôli zlomenej nohe. Narazil doňho jeho kamarát, keď hrali metlobal. Zranil sa, keď spadol. Keď som sa dopočula, že bol na pohotovosti, tak som sa vydesila, že som odišla od jedného zo svojich pacientov, keď som bola uňho na vizite.“

„Ako sa má?“ opýtal sa Ron, skutočne sústredene.

„Veľmi dobre. Bol skvelý počas celého liečiaceho procesu. Najúžasnejšia vec bola, ako si zamiloval svoje zafixovadlo. Nemyslím si, že sa ho bude chcieť niekedy vzdať,“ spomenula si so smiechom.

Ron na ňu pozrel a videl jej oči zažiariť, pri pomyslení na to dieťa. „Skutočne ťa dostal, že áno?“

„Je to skvelý chlapec. Taký sladký a roztomilý a tiež neuveriteľne šikovný,“ vyhŕkla.

„A čo jeho otec?“ spýtal sa potuteľne a všimol si, že sa Hermiona pri zmienke o Dracovi začervenala.

„Čo s ním?“ spýtala sa, odmietajúc sa na neho pozrieť. Zdvihla iný prsteň a podržala ho Ronovi pred tvárou.

„Príliš veľký,“ povedal. „Parv má skutočne malé ruky. A neskúšaj meniť tému. Nepochybne sa ti Malfoy páči. Takže, čo sa deje medzi vami dvoma?“

„Nič, Ronald. Sme iba priatelia,“ trvala na svojom, stále sa vyhýbajúc jeho pohľadu.

„Vieš, nie som hlúpy. Vidím, že ho máš rada. Prečo ho proste niekam nepozveš?“

„Viem, že nie si hlúpy, Ron. A čo tento?“ spýtala sa, keď zdvihla krásny dvoj-karátový, štvorcový briliantový prsteň.

Ron si ho od nej vzal a bedlivo preskúmaval. „Je krásny, nemyslíš?“

Hermiona prikývla a usmiala sa.

„Myslíš, že sa jej bude páčiť?“ opýtal sa nervózne znova.

Položila mu ruku na tvár a srdečne sa naňho usmiala. „Zamiluje si ho, Ron. Som kvôli tebe taká nadšená,“ povedala a objala ho.

Bláznivo sa usmial a vrátil jej objatie. „Vezmeme ho,“ povedal klenotníkovi, konečne si istý svojim rozhodnutím.

Keď sa tí dvaja od seba odtrhli, Ron sa na Hermionu starostlivo pozrel. „Budem predstierať, že si ignorovala moju otázku, pretože som kúpil zásnubný prsteň. Ale nemysli si, že sme skončili.“

Usmial sa šialene, objala ju späť. „Vezmem si tento,“ povedal klenotníkovi, konečne istý s jeho rozhodnutím.

Hermiona prevrátila očami a pocítila motýľov v žalúdku už i pri jednoduchej myšlienke na plavovlasého ex-Slizolinčana. Aspoň viem, že si myslí, že som pekná, pomyslela si s ľahkým úsmevom.

***

Zrútiac sa na pohovku vo svojej obývacej izbe, Draco zavolal na Butlera, aby mu priniesol pohár Ohnivej whisky. Práve uložiť jeho syna k spánku a uistil sa, že jeho čarovné zafixovadlo je úplne v poriadku. Vyčerpaný, nechcel nič viac, ako nejaký alkohol a dlhý spánok. Bohužiaľ preňho, jeho rodičia sa rozhodli navštíviť ho, keď sa vrátili domov z letoviska a dopočuli sa o vnukovom zranení.

„Čo sa preboha prihodilo Alexovi, Draco?“ kričala Narcissa so zmesou strachu a zlosti.

Draco hlasno zastonal, ani sa nesnažil skryť svoje sklamanie. Iste, teraz sa vrátia, pomyslel si trpko, keď mu Butler podával jeho pohár. Stiahol svoj drink na jeden dúšok, vychutnávajúc si pocit alkoholu stekajúceho dole krkom.

„Nič sa nestalo, mama. Je v poriadku a spí, takže ak vám to nebude prekážať, nerob si starosti, potešilo by ma to,“ odvetil drzo.

„Nehovor tak so svojou matkou, Draco,“ pokarhal ho prísne Lucius. „Jednoducho sme chceli vedieť, čo sa stalo nášmu vnukovi. Je to snáď dôvod, aby si s nami mohol tak zaobchádzať?“

„Nemusíš ma hrešiť ako dieťa, otec,“ začal Draco a jeho podráždenie sa stupňovalo.

 „Tak sa ako dieťa nechovaj,“ oponoval Lucius a začínal sa hnevať na svojho syna pre jeho hrubé správanie.

„Stačilo! Obidvaja! Chcem vedieť, čo sa prihodilo Alexovi. Okamžite Draco,“ povedala pevne.

„Je v poriadku. Mal len nehodu na metle, keď bol u kamaráta doma. Musel ísť k Sv. Mungovi, strávil tam predošlú noc a Hermiona sa oňho postarala. Nič sa nedeje, ale odporúčala mu nosiť pár dní čarovné zafixovadlo ako preventívne opatrenie,“ vysvetlil a posadil sa.

Lucius, ukľudnený synovou odpoveďou sa uvoľnil a tiež si sadol na pohovku. Narcissa sa ale vnímavo pozrela na syna.

„Hermiona ho uzdravila?“ spýtala sa a pozorne sledovala Dracove reakcie.

Zavrel oči, pretože vedel, že tento rozhovor sa uberal smerom, ktorý sa mu nebude páčiť. „Áno, matka.  Je tá najlepšia a Alex si nič iné nezaslúži.“

„Hm,“ pokračovala zamyslene. „Zdá sa, že Hermiona je tu vždy pre vás, nie je tak?“

„Pre Alexa,“ objasnil Draco, stále nahnevaný radom matkiných otázok. „Vždy je tu pre Alexa.“

„Nemôže tu byť pre Alexa bez toho, aby tu nebola aj pre teba,“ oponovala. „Myslím si, že to dievča má o teba záujem.“

„O Alexa, matka! Zaujíma sa o Alexa!“ zakričal a jeho podráždenie dosiahlo bod varu.

Narcissa sa pozrela na Luciusa s výrazom šoku. Lucius sa uškrnul na syna, podpichnúc ho. „Vyzerá to, akoby si žiarlil, že venuje pozornosť Alexovi.“

Draco neveriacky civel z otca na matku. Nepáčilo sa mu, ako blízko sa dostali k pravde.

Ach môj bože. Žiarlim na vlastného syna. Ako k tomu do šľaka došlo?

„Nemám žiaden dôvod odpovedať. Teraz, ak vám to nevadí, mám za sebou dlhý deň a chcel by som ísť do postele.“

S tým Draco odišiel do svojej spálne, takže jeho matka a otec ostali sami v obývacej izbe.

„Vieš, Lucius, myslím, že sa mi to dievča začína páčiť,“ povedala Narcissa, keď sa pripojila k manželovi na gauči.

„Možno, ale nemyslím si, že to Draco zvládne. V skutočnosti, nemyslím si, že niekto iný ako Alex zvládne Draca.“

Narcissa sa nad tým zasmiala, pokrútiac hlavou. „Ty si zjavne nepočul nič o Hermione Grangerovej. Ak niekto Draca zvládne, je to ona. A ona si už predsa získala Alexove srdce, ktorý je Dracovou najväčšou starosťou, som si istá.“

„Možno, ale ...“ začal Lucius.

„Úprimne povedané, Lucius, ak povieš, že nie je čistokrvná, prisahám, že začarujem ten tvoj vráskavý zadok až na mesiac,“ prerušila ho Narcissa pokojne, ale nebezpečne.

„Nechcel som to povedať. A nie som vráskavý,“ oponoval jej popod fúzy.

„Vážne, tak čo si potom chcel povedať?“ tlačila naň Narcissa, zúžiac oči.

„Chcel som povedať, že nevieme, či sa jej Draco páči, alebo či ho má rada.“

„No samozrejme, že sa obaja majú radi! Bolo zrejmé, že je medzi nimi vzájomná náklonnosť už na Alexovej narodeninovej párty a to bolo pred niekoľkými mesiacmi. Som si istá, že ju čoskoro pozve na rande,“ zopakovala sebaisto.

„Ako si môžeš byť taká istá?“ spýtal sa Lucius a pozrel sa na svoju ženu s podozrením.

„Poznám svojho syna. Je to Malfoy. Musí sa jej nejako oplatiť,“ povedala a vstala. „A teraz pôjdeme domov. Odmietam stráviť noc v tomto byte. Nikdy nepochopím, čo donútilo Draca podrobiť sa tomuto druhu života, keď mohol ostať v Manore.“

***

Draco stál pri synových dverách, pozorujúc jeho pokojný spánok. Pozrel sa na jeho zafixovadlo, na draka, ktorého mu nakreslila Hermiona a očarovala ho. Pamätal, ako bola zasiahnutá Alexovým zranením a aké mala obavy. Cítil nával emócií, ktoré preňho boli neznáme. Spomenul si na tú noc, keď strážila Alexa, a ako ju skoro pobozkal. Túžil byť s ňou znovu osamote, preto sa rozhodol, že sa jej opýta, či by sa nabudúce znovu nemohli vidieť. Vrátiť jej láskavosť, pomyslel si.

Ako tak premýšľal nad všetkými miestami, kde by ju mohol vziať, romantickými reštauráciami, kde by mohli ísť, jeho vzrušené očakávanie silnelo. Zaujímalo by ma, ako sa mi revanšuje ona, pomyslel si s diabolským úškrnom, keď šiel do postele.


8. kapitola A tak to začína...



Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Originál poviedky môžete nájsť na známej stránke:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/8/Alexander_Malfoy

Disclaimer:

Harry Potter belongs to J.K. Rowling, Warner Brothers, et al. No copyright infringement is intended.

8/17



8. kapitola

A tak to začína...

Hermiona sa zachvela, keď vstúpila do kaviarne v Šikmej uličke. Pritiahla si plášť, aby si chránila telo pred chladom z vonka. Zahriata, všimla si stôl v zadnej časti, ktorý bol obsadený Harrym, Ronom, Fredom a Georgom. Keď sa k nim pripojila, objednala si veľkú šálku cappučína.

„A potom tu bude všade okolo pobehovať maličký Ron. Aké rozkošné!“ uťahoval si George Weasley.

„Och Bože, viete si to predstaviť? Malé indické dieťa s krikľavo červenými vlasmi, do pekla!“ dodal Fred Weasley smejúc sa tak veľmi, až sa rozplakal.

„Prestaňte, chlapci,“ vyčítal im Harry, ako sa snažil potlačiť svoj vlastný smiech.

„To neva, Harry. Neprestanú, kým nevyčerpajú všetok materiál,“ vysvetlil Ron zrelo. „Hej, Mione,“ pozdravil ju, keď sa k nim pridala.

„Ahoj chlapci,“ pozdravila, posadila sa a dopriala si dlhý dúšok drinku. „Dúfam, že vy dvaja si neuťahujete z Rona. Myslela som, že vás to už prešlo, keďže už ubehlo pár mesiacov.“

„Stále nemôžem uveriť tomu, že by bol niekto skutočne odhodlaný si ťa vziať, malinkatý Roníček,“ pokračoval Fred, pričom neveriacky pozeral na svojho mladšieho brata.

„Hej, vždy som si myslel, že bola Parvati múdra. Jasne jej chýba vkus,“ dodal George, vyslúžiac si od Rona štuchanec do ramena.

„V poriadku, stačilo!“ povedala rázne Hermiona, v momente ukončiac napádanie Rona. „Tak Harry, ako sa má Ginny? Dlho sme sa nevideli.“

„Možno preto, že si bola príliš zaneprázdnená istým plavovlasým dieťaťom a jeho otcom,“ doberal si ju Fred, otravne Hermionu poštuchujúc. Zúrivo sa začervenala a zazrela na dvojčatá, ktoré sa na ňu škerili.

Harry sa zasmial nad priateľkiným trápením a objal ju okolo ramien. „Ginny sa má fajn, hoci ju jej práca doháňa k šialenstvu.“

„To sú jej študenti na Rokforte k zblázneniu?“ spýtala sa Hermiona, s pocitom výčitiek svedomia kvôli zanedbávaniu svojej priateľky.

„Skôr McGonagallová. Odvtedy, čo Gin prevzala jej miesto profesorky Transfigurácie, Minerva ju sledovala ako ostriež, aby sa uistila, že „ide správnou cestou,“ ako sa hovorí. Ginny z nej šalie.“

Päťka sa na tom zasmiala a Hermiona si sľúbila, že neskôr, no ešte v ten deň si s priateľkou pohovorí. Oprela sa na svojom mieste, keď začali dvojčatá desivo presne napodobňovať Rokfortskú riaditeľku.

***

Draco a Alex vošli do kaviarne spoločne a okamžite pocítili vlnu tepla, ktorá ich ovanula, v rozpore s prudkým chladom vonku. Draco zložil Alexovi čiapku, ktorú mu predtým inštinktívne stiahol nižšie,  aby mu lepšie zakryl uši a on mu neprechladol. Prišli k pultu, lebo si chceli objednať nápoje.

„Oci, môžem dnes skúsiť kávu?“ prosil Alex a prosebne vzhliadol k otcovi.

„Iste Alex,“ súhlasil Draco. „A potom môžeme ísť do Deravého kotlíka na dúšok Ohnivej whisky,“ pokračoval, a pousmial sa nad tým, keď jeho syn ohrnul pery.

 Alex nahnevane prekrížil ruky, čo bolo obtiažne kvôli veľkosti jeho zimného kabáta. Smejúc sa nad synovou nedočkavosťou až vyrastie, Draco vykročil pozdĺž pultu, objednal si kávu a horúcu čokoládu pre Alexa. Pozerali po neobsadenom stole, ale bolo ťažké nejaký nájsť, keď bola kaviareň preplnená ľuďmi unikajúcimi chladu. Alex si všimol známu tvár v zadnej časti kaviarne a rozbehol sa pozdraviť Hermionu.

„Ahoj, Hermiona!“ pozdravil ju a venoval jej veľké objatie.

„Alex!“ vykríkla prekvapene. „Čo tu robíš? Kde je tvoj otec?“ spýtala sa, rozhliadajúc sa po kaviarni za Dracom. Keď si ho všimla, zamávala naň naznačiac mu, nech sa pripojí k ich stolu. Draco pristúpil, obsadiac miesto medzi Hermionou a Fredom.

„Hej, Malfoy,“ zavolal naňho Harry a zdvihol pohár na pozdrav. „Nemôžem uveriť tomu, že sme sa skutočne stretli,“ dodal a otočil sa smerom k Alexovi.

Po jeho formálnom predstavení sa Alex postavil na stoličku a natiahol ruku k Harrymu, potom Ronovi a dvojčatám.

„Veľmi pôsobivé,“ povedal Fred Dracovi, zjavne pobavený správaním dieťaťa. Draco sa len uškrnul a podal synovi jeho horúcu čokoládu.

„Buď opatrný, Alex,“ varoval ho. „Nepi príliš rýchlo a nerozlej to. Je to veľmi horúce.“

„Viem, ocko,“ odpovedal Alex, gúľajúc očami.

„Hej, božínku, Malfoy. Nebuď detinský,“ doberal si ho George. „Má päť rokov. Vie, čo robí.“

Všetci sa na tom pobavili, zatiaľ čo Alex prikývol na súhlas Georgeovi. V tej chvíli zazvonil Fredovi telefón a on odišiel od stola vybaviť to.

„Aký bol tvoj Halloween, Alex?“ opýtal sa Ron, pretože prázdniny skončili iba pred dvoma týždňami.

„Bolo to skvelé! Išiel som do domu môjho kamaráta Ruperta a bol to strašidelný zámok!“ vysvetlil a jeho oči iskrili vzrušením. „Každý bol taký vydesený, ale ja nie, naozaj. Bola to veľmi zábavná noc. Hrali sme Sladkosti – alebo – život! A ja som bol upír. Vyzeral som desivo skvele. Mala si ma vidieť, Hermiona!“

„Och, ozaj som mala,“ súhlasila, usmievajúc sa nad predstavou Alexa v kostýme upíra. „Urobili ste nejaké fotky?“ opýtala sa a otočila sa k Dracovi.

„V skutočnosti som tam nebol,“ odvetil. „Mal som stretnutie v Dubline, takže Alex strávil Halloween s mojimi rodičmi, čo je pravdepodobne najhoršia vec, ktorú si dokážem predstaviť.“

Zasmiala sa na tom, pričom sa napila cappučína. Draco sa na ňu usmial, zatiaľ čo Ron, Harry a George sledovali ich vzájomné iskrenie s pobavením. Fred sa vrátil k stolu, len aby si vzal kabát a vyzdvihol svoje dvojča.

„Prepáčte, vospolok,“ ospravedlňoval sa. „Obchodné hovory. Nejaký chlapec si myslí, že sme klamali, keď sme označili naše hnojové bomby za „hnojové“ bomby. Idiot, skúšal jednu otestovať, aby videl ako to zapácha, ovracal s tým celú krabicu. Som prekvapený, že to nezapácha až sem.“

„Paráda!“ zavtipkoval Alex a pozorne sa posadil. „Môžeme sa ísť pozrieť, ocko?“

Draco pozrel neveriacky na svojho syna, dokonca bez odpovede na jeho smiešnu žiadosť.

Hermiona, Harry a Ron sa všetci zasmiali nad ich výmenou a Fred s Georgom sa zberali na odchod. 

„Bolo mi potešením stretnúť ťa, malý Malfoy,“ povedal Fred, potrasúc znova Alexovi rukou. „A teraz už vieme, čo ti dať na Vianoce, čo, veľký Malfoy?“ dodal George, mrkol na Draca, ktorý sa mu oplatil smrtiacim pohľadom.

„Tak, ako ti ide škola?“ spýtala sa Hermiona Alexa a oprela sa na stoličke. Jej ruka náhodne zavadila o Dracovu a motýle, ktoré pokojne odpočívali v jej žalúdku, sa znova roztrepotali.

„Moja učiteľka má dieťa, a tak nás čoskoro opustí. Máme nového učiteľa, pána Longbottoma. Je veľmi milý, ale nie taký pekný,“ odpovedal.

„Pán Longbottom?“ opýtal sa Harry prekvapene. „Ako Neville Longbottom?“

„Jeden a jediný,“ odvetil Draco s úškrnom.

„Nehovoril som s Nevillom roky,“ povedal Ron, keď zaspomínal. „V skutočnosti, naposledy som s ním hovoril, keď bolo dvojročné výročie vojny. Čo robil odvtedy?“

„Nie som si istý,“ odpovedal Harry a pozrel na Draca s očakávaním.

„Nepozeraj na mňa, Potter. Je to tvoj chrabromilský spolužiak,“ odvetil Draco a pokrčil plecami.

„Keď pôjdem na Rokfort, budem v Slizoline,“  uviedol Alex sebaisto, pri pohľade na svojho otca. Draco mu úsmev opätoval, zatiaľ čo Harry a Ron sklamane krútili hlavami.

Hermiona pokrčila nosom nad Alexovou túžbou po Slizoline. „Neville bol vo Francúzsku pár rokov, vyučoval Herbológiu v Beauxbatone (Krásnohulkach). Oženil sa asi pred rokom s veľmi peknou Francúzkou a majú malú dcérku. Myslím, že sa volá Elena,“ vysvetlila svojim nevšímavým priateľom.

„Ako to vieš?“ spýtal sa Draco neveriacky.

„Ale no tak, chlapci. Je to Hermiona,“ povedal Ron so smiechom. „Ona vie všetko.“

„Och, sklapni, Ronald,“ povedala žartovne. „Som s ním v kontakte, na rozdiel od vás lenivých zadkov, ktorí nemôžu poslať sovu jednému zo starých priateľov.“

Draco sa zasmial pokarhaniu, ktoré Harry a Ron dostali a Hermiona ho za to spražila pohľadom. Ron vstal a schmatol svoj kabát, aj čiapku.

„Tiež musím ísť, povinnosti aurora volajú,“ vysvetlil, štuchnúc Harryho ľahko do ramena a dajúc Hermione bozk na líce.

„Fíha! Vy ste auror?“ spýtal sa Alex s úžasom.

„Hej,“ odpovedal Ron, venujúc Alexovi pokrivený úškrn. „Poviem ti o niektorých svojich misiách, ale niekedy inokedy. Bolo fajn spoznať ťa. Konečne,“ dodal a pozrel nápadne na Draca.

„Ahoj Ron,“ zavolala Hermiona, keď kráčal smerom k východu.

„Čo robíš ty, Harry?“ opýtal sa Alex zdvorilo, dopijúc horúcu čokoládu.

„Som profesorom Obrany proti Čiernej mágii na Rokforte. O pár rokov budeš mojím študentom.“

„Nemôžem sa dočkať, až pôjdem na Rokfort a budem sa učiť čarovať. Už môžem robiť nejaké kúzla, však ocko?“ chvastal sa, keď sa Hermiona, Harry a Draco zasmiali.

„Bože, pamätáte, keď sme boli takýto?“ spýtala sa Hermiona a pozrela na Harryho a Draca.

„Nie, vlastne nie,“ odvetil Harry, spomenúc si, aký bol život preňho, keď mal päť rokov.

„Nie, ja vôbec,“ súhlasil Draco a pozrel sa do natešenej Alexovej tváre. Jeho vzrušenie výrazne kontrastovalo s jeho pocitmi úplnej neznášanlivosti k deťom, ktoré nemali čistú krv. Časy sa zmenili, pomyslel si, keď sa pozrel na Hermionu.

Hermiona odula pery. „Fajn. Tak iba ja.“

Harry sa nad tým zasmial, hravo postrapatiac Hermione vlasy. Dopila zvyšok cappučína a zberala sa k odchodu i ona.

„Už by som mala ísť. Čau, Alex,“ povedala a pobozkala ho na čelo. Mávla na Harryho, Draca a otočila sa k odchodu. Draco ju sledoval, ako kráča smerom k dverám a uvažoval o tom, či by sa ju mal pozvať na rande, alebo nie.

„Môžeš na minútku postrážiť Alexa?“ opýtal sa rýchlo Harryho, odbehnúc skôr, ako mal Harry vôbec šancu odpovedať.

Harry sa vševedúco usmial a pokrútil hlavou. „Myslím, že tvoj otec chce pozvať Hermionu na rande,“ povedal Alexovi.

Alex sa otočil na stoličke a obzrel sa na svojho otca, ktorý práve dobehol Hermionu. „Trvalo mu to dosť dlho,“ povedal Alex ticho, čo vyvolalo u Chlapca, ktorý prežil smiech.

***

„Grangerová!“ zakričal Draco a obliekol si svoj kabát, aby sa chránil pred chladom, ktorý ho okamžite zasiahol. Poobzeral sa okolo seba a snažil sa zahliadnuť jej husté, hnedé vlasy.

Hermiona začula Dracovo volanie a otočila sa k nemu späť. „Volal si ma? Teda, zreval, v skutočnosti.“

Zasmial sa, pozerajúc na ňu zblízka. Jej líca a nos boli ružové od chladu a čiapka stiahnutá tak nízko, že jej takmer zakryla oči. S jej divokými vlasmi a rozžiarenými očami vyzerali takmer anjelsky.

„Malfoy?“ ozvala sa Hermiona a zamávala mu rukou pred tvárou. „Príliš často takto civieš do prázdna. Mal by si sa nechať vyšetriť, aby zistili, či si v poriadku,“ doberala si ho so smiechom.

„Vlastne, Grangerová, vyzerám tak len vtedy, keď sa za tebou obzerám,“ odvetil Draco, uškrnúc sa na ňu.

Hermiona mohla počuť, ako jej v hrudi búši srdce. Začervenala sa, hoci to nebolo zrejmé, lebo jej líca už červené boli.

„Tak, čo odo mňa chceš?“ spýtala sa vo chvíli, keď začal okolo nich poletovať sneh. Keď sa snehové vločky zachytávali na jej kučerách a kabáte, Draco nemohol uveriť, že si nikdy nevšimol, aká bola krásna.

„No, myslím, že je čas, aby som sa ti oplatil za všetko, čo si pre mňa a Alexa urobila. Hovoril som ti, že by som sa chcel revanšovať,“ povedal a jeho úškrn sa roztiahol do úsmevu.

Usmiala sa naňho, srdce jej bilo rýchlejšie ako je možné. „Čo máš na mysli?“

„Večeru, v sobotu večer. V La Petit?“ spýtal sa a zdvihol zvedavo obočie. Navonok vyzeral v pohode a veril, že ho nezradil chaotický príval nervov, čo cítil vo vnútri, keď čakal na jej odpoveď.

„Čo bude robiť Alex?“

„Môžu dať naňho pozor moji rodičia. Bez obáv, okrem toho, že sú to Lucius a Narcissa, no ...“ vysvetľoval, pokrčiac ramenami.

Hermiona sa usmiala a prikývla. „Dobre. Vyzdvihneš ma o ôsmej?“

Keď sa dohodli, oplatil jej úsmev a naklonil sa, aby ju rýchlo pobozkal na líce. Do čerta, ako dobre vonia, pomyslel si, keď sa odtiahol.

Aj ona sa na neho usmiala. Otočila sa k odchodu a zanechala Draca samého pred kaviarňou. Hľadel za ňou ako kráčala preč a jeho nádeje na ich prvé rande sa zväčšovali.

Nemôžem tomu uveriť, konečne ma pozval na rande! pomyslela si Hermiona a jej srdce bežalo ako o závod. Nemohla sa prestať usmievať a cítila sa, akoby sa prechádzala v oblakoch.

„Och nie,“ pomyslela si náhle. „Čo si vezmem na seba?“

***

„Tak čo to malo znamenať?“ spýtal sa Harry drzo, keď sa Draco vrátil k stolu.

„Nič, Potter,“ odvetil Draco, keď sa posadil. „Je to niečo medzi mnou a Grangerovou. Existuje čosi ako súkromie.“

Harry sa uškrnul, venujúc Dracovi vševediaci pohľad, ktorých sa mu dostávalo v poslednej dobe často.

„Ty a Hermiona budete mať rande?“ spýtal sa Alex bez obalu a šokoval tak Harryho i svojho otca.

„Čože? Prečo? Vadí ti to?“ spýtal sa ho rýchlo, pretože sa bál, aby sa Alex necítil nepríjemne kvôli jeho schôdzke s Hermionou, lebo na ničom inom mu nezáležalo.

„Samozrejme, že nie, ocko,“ odpovedal, zavrtiac hlavou nad otcovou nevšímavosťou. „Veď ju máš rád večnosť, som prekvapený, že ti to trvalo tak dlho, kým si sa jej opýtal. Už som si začínal myslieť, že strýko Blaise klamal o tom, ako dobre ti to išlo s dievčatami.“

V tom Harry prepukol v smiech, keď Draco rozhorčene pozrel na svojho syna. „Náhodou som k dámam veľmi šarmantný, Alex. Myslím, že by si si nemal robiť starosti.“

„Prečo by si nemohol pozvať Hermionu na rande? Je perfektná,“ pokračoval Alex, akoby to bola najzreteľnejšia vec na svete.

„Si múdre dieťa, Alex,“ ocenil Harry a pozrel na päťročného chlapca v úžase.

„Samozrejme,“ odvetil Alex. „Som Malfoy, vo všetkom.“

Draco sa hrdo uškrnul na svojho syna, kým sa Harry smial podobnosti medzi Alexom a jeho otcom. Trojka sa zdvihla na odchod a povedali si svoje zbohom.

Ako Draco pomáhal Alexovi obliecť kabát a čiapku, opýtal sa ho znova: „Takže je celkom v poriadku, keď pôjdem s Hermionou na rande?“

 „Ocko, nemyslíš si, že si sa ma to mal opýtať skôr, ako si sa opýtal Hermiony?“ odvetil s úsmevom.

„Znamená to, že nechceš, aby som s ňou šiel?“ spýtal sa ustaraný Draco a pokľakol si na Alexovu úroveň.

Alex zagúľal očami, krútiac dôrazne hlavou. Vzal Dracovu tvár do oboch rúk a povedal. „Som rád, že pôjdeš s Hermionou na rande. Veľmi sa mi páči. Hoci, nie až tak. Teda, nie ako niekto iný. Zvykol som si na ňu, ale uprednostňujem dievčatá v mojom veku.“

Dracovo obočie prekvapene vystrelilo nahor, ako sa na jeho tvári zväčšoval úškrn. „O koho sa jedná konkrétne?“

„Veľmi sa mi páči Penelope, to je to dievča, ktoré sedí v triede predo mnou,“ odpovedal Alex vzrušene, keď zamierili ku dverám. „Je vážne krásna.“

„Chceš ju teda pozvať na rande?“ doberal si ho Draco rád, že jeho syn po ňom zdedil schopnosť očariť ženy.

„Časom. Buď ju, alebo Sarah. Ona sedí za mnou,“ odvetil Alex.

Draco naňho pozrel v ohromení. „Nezahrávaš si?“

„Samozrejme,“ odpovedal s úsmevom. „Som Malfoy, vo všetkom.“

Draco sa rozosmial a pritiahol si Alexa bližšie, keď vyšli z kaviarne. Sneh teraz padal oveľa ťažší a on si spomenul, ako vyzerala Hermiona so snehovými vločkami vo vlasoch.

Zaujímalo by ma, čo si v sobotu oblečie, pomyslel si s úsmevom, dychtiac po nadchádzajúcom víkende.


9. kapitola Oplatenie láskavosti



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Přeložila: Tesska

Beta-reader: Rapidez

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/9/Alexander_Malfoy



9. kapitola

Oplatenie láskavosti

„Nevieš o mne nič?“ vykríkla Hermiona neveriacky. „Vieš si na mne predstaviť niečo takéto?“

Ginny sa zamračila a pozrela sa na šaty v jej rukách. „Určite je to o niečo viac odvážnejšie ako vrecovina, ktorú obyčajne nosíš, ale o tom to je, Mioni. Musíš byť sexy, ak chceš, aby Malfoy...otriasol tvojím svetom.“

„Ginny!“ vykríkla Hermiona pobúrene a v rozpakoch. „Nechcem, aby Draco...otriasol mojim svetom,“ zašepkala. „Okrem toho, nenosím vrecovinu, nosím vkusné šaty a nie niečo, čo vyzerá ako preslávená spodná bielizeň!“

„Och, keď už o tom hovoríme, mali by sme sa zastaviť vo Victoria´s Secret a zaobstarať nejakú spodnú bielizeň, dobre?“ pokračovala Ginny a ignorovala priateľkine protesty.

„Mohli by sme proste nájsť nejaké pekné šaty, ktoré by som si mohla obliecť?“ prosila Hermiona frustrovane. „Vieš, že nákupy oblečenia neznášam.“

Ginny sa pozrela do priateľkinej zamračenej tváre a pokrútila hlavou. „Vieš, Mione, niekedy si robím o teba starosti. Ktorá žena neznáša nakupovanie oblečenia?“

Hermiona hľadela na Ginny a pretlačila sa okolo nej, aby sa obzrela po ďalších šatách. Nakupovali viac ako tri hodiny, lebo hľadali perfektné šaty na Hermionino rande s Dracom. Ginny trvala na tom, aby jej Hermiona šaty predviedla a zamietla všetky slušné šaty, ktoré si Hermiona vybrala. S rozumom v koncoch pristúpila Hermiona k jednej z predavačiek a požiadala ju napriek Ginninmu zdeseniu o pomoc.

„Vieš, že neznášam, ak musím pri nakupovaní prosiť o pomoc,“ tvrdila Ginny, keď sa Hermiona vrátila späť s predavačkou. „Pripadám si neschopná.“

„Gin, ona vlastní obchod. Môže nám pomôcť nájsť perfektné šaty rýchlo, takže môžem ísť domov a začať sa pripravovať. Prosím?“ spýtala sa s úsmevom a Ginny neochotne súhlasila.

„Aké sú vaše požiadavky, slečna?“ opýtala sa predavačka.

„Ide na rande s nádherným mužom, do ktorého je zamilovaná. Chcem, aby bola sexi, ale ona je tak trochu prudérna,“ povedala Ginny a vyslúžila si od Hermiony ďalší nahnevaný pohľad. „Máte niečo dostatočne in, ale nesmierne sexy?“

Predavačka sa pousmiala nad Hermioniným urazeným výrazom. „Žiadne obavy, slečna. Sme hrdí na výber našich šiat. A s postavou ako je tá vaša, by ste sa nemali báť obliecť sexy šaty na to vaše rande,“ povedala so žmurknutím, keď magicky zhromaždila kolekciu šiat. „Nasledujte ma,“ zavolala ich a vykročila k skúšobným kabínkam.

Prvé šaty, ktoré Hermiona skúšala boli svetložlté, bez ramienok a bielou výšivkou okolo lemu. Mali výstrih od stehna nadol, ktorý podľa Hermiony odkrýval príliš veľa z jej nôh, no boli pohodlné.

„Ja neviem,“ povedala, keď vyšla zo šatne, aby čelila predavačke a Ginny. „Výstrih je príliš vysoko a top je trochu úzky.“

„Dobre, tak skúste tieto,“ navrhla predavačka a podala Hermione tmavo modré šaty. Tieto šaty boli celkom vhodné a končili nad kolenami. Mali široké ramienka a dekolt, ktorý príliš mnoho neodhaľoval. So zapínaním na chrbte, zvýrazňovali Hermionin úzky pás a ich rozšírenie lichotilo jej postave.  

Hermiona sa usmiala, keď sa im predviedla. „A čo tieto?“

Predavačka sa široko usmiala, ale Ginny zvraštila nos. „Hermiona, ideš na rande, nie na obchodnú večeru. Môžeš si dovoliť byť trochu odhalená. Nie pohoršujúco, ale sexy. Tu, skús tieto,“ povedala, tlačiac Hermionu späť do skúšobnej kabínky s červenými šatami.

Hermiona si povzdychla a vkĺzla do hodvábneho vrchného dielu šiat. Boli prispôsobené dobre, zakončené iba poniže jej kolien a tesne obopínali jej krivky. Prednú časť šiat mala zníženú v skromnom výstrihu, ktorý odhaľoval náznak jej pŕs, ale bolo to celkom podľa Hermioninho vkusu. Otočila sa pred zrkadlom a všimla si, že má holý chrbát. Ramienka z podprsenky sa voľne obopínali proti jej nahej pokožke a šaty začínali od jej chrbta. Mohlo by to fungovať, pomyslela si a cítila sa trochu sebavedomo, keď vystúpila.

Zatočila sa pred Ginny a predavačkou a šaty jej povievali okolo kolien. Obe uznanlivo zatlieskali a Ginny zapískala s rozšírenými očami.

„Malfoy nebude vedieť, čo so sebou,“ povedala s diabolským úsmevom.

Hermiona dokonale očervenela, usmiala sa na predavačku a zároveň jej podala peňaženku s galeónmi.

„Nemyslíš si dúfam, že boli priveľmi drahé?“ opýtala sa Ginny, keď vyšli z butiku. „Pretože ty máš veľa peňazí Hermiona a nemíňaš ich na nič iné, ako knihy.“

„Nie, nie príliš veľa peňazí. Iba... myslím, že sú príliš trblietavé alebo odhaľujúce,“ vysvetlila.

Ginny sa chytila s priateľkou za ruky a smiala sa jej plachosti. „V tých šatách vyzeráš neuveriteľne. Malfoy nebude od teba môcť odtrhnúť oči celú noc.“

Hermiona opätovala úsmev Ginny a s pocitom motýľov v žalúdku sa jej zmocňovalo rastúce vzrušenie. Tak to má byť, nie? pomyslela si, úzkostlivo čakajúc, kedy odbije ôsma hodina.

***

„Ok, čo toto?“ spýtal sa Draco Alexa, zvierajúc čiernu kravatu so striebornými pruhmi v jednej ruke, „alebo táto?“ opýtal sa a zdvihol smaragdovo zelenú kravatu v druhej ruke.

Alex sedel na Dracovom bielizníku, keď sa jeho otec ponáhľal okolo jeho izby a chystal sa na rande.

„Táto,“ odvetil Alex a ukázal na tú pruhovanú.

„Tiež som si myslel,“ súhlasil Draco a prehodil si hodvábnu kravatu okolo krku. Perfektne ladila s jeho čiernym oblekom a so svetlosivou košeľou.

Uhladil si vlasy asi po miliónty raz a otočil sa tvárou k synovi. „Čo si myslíš?“ opýtal sa úzkostlivo.

Pri pohľade na otcov nervózny výraz Alex prepukol v smiech. Zamračený Draco ho zodvihol z bielizníka a postavil na zem.

„Tvoja podpora je neoceniteľná,“ zavrčal na svojho nie práve nápomocného syna.

„Myslel som, že si lev salónov, ako povedal strýko Blaise. Prečo si taký nervózny?“ opýtal sa Alex a pozrel sa na Draca.

Draco sa zamračil. „Vyšiel som z cviku, Alex. Nemal som rande päť rokov. Okrem toho, Hermiona nie je typom žien, s ktorými som mával rande,“ vysvetlil, vyrovnávajúc si kravatu.

„Vyzeráš skvelo, ocko. Hermione sa budeš páčiť,“ povedal Alex, a keď zamierili ku kozubu, chytil Draca za ruku.

Dúfam, že áno, pomyslel si Draco, keď kráčali cestou k domu jeho rodičov. Len čo vošli do haly v Malfoy Manor, zbadali Narcissu, ako na nich čaká pri krbe.

„Alex, Draco,“ zvolala, oboch ich objala a pobozkala. „Tak, Draco, no nevyzeráš pekne?“ povedala a v očiach sa jej zlomyseľne zaiskrilo.

„Áno, matka,“ zavrčal a pretočil očami. „Nemohol by som sa v Le Petit ukázať v handrách, nemyslíš?“

Proste sa na neho vševedúco pozrela a odviedla Alexa do obývacej izby, kde sedel Lucius. Vzhliadol od Proroka, keď všetci traja vstúpili do miestnosti.

„Draco, budeš vyzerať na schôdzke elegantne,“ zložil mu poklonu a odložil noviny. „Vždy som hovoril, my Malfoyovci vyzeráme v oblekoch dokonale.“

Draco pohliadol na otca s podivným výrazom. „Presne tak. No, musím už ísť, Alex,“ povedal a podišiel k svojmu synovi. „Budeš v poriadku, však?“

„Áno, ocko,“ odpovedal Alex a mocne Draca objal. „Bavte sa s Hermionou.“

Draco sa na neho usmial a dal mu bozk na čelo. „Tak teda dobre,“ povedal, keď mieril späť ku kozubu.

„Draco,“ zavolala naňho Narcissa, prejdúc do haly. „Ostane tu Alex na noc?“ opýtala sa a jej otázka nevyznela lichotivo.

„Neviem,“ odvetil so zamračeným pohľadom, ale tajne dúfal, že Alex túto noc na Manore spať bude. „Dobrú noc, matka.“

Keď vošiel do ohňa a premiestnil sa do Hermioninho bytu, Narcissa sa nad tajnostkárstvom svojho syna len zamračila.

***

Draco vstúpil do Hermioninho bytu bez problému, keď odčarovala ochrany. Zavolala naňho a povedala, nech si spraví pohodlie, že za chvíľu tam bude.

Porozhliadol sa po obývačke, ktorá mu pripomenula jej kanceláriu u Sv. Munga. Nebola príliš malá, ale bola plná kníh a fotiek. Okamžite pocítil pohodlie, ako by ho útulnosť miestnosti pozývala relaxovať. Táto miestnosť sa perfektne hodí k Hermioninej osobnosti, pomyslel si, keď si sadol na gauč a siahol po najbližšej knihe.

„Ahoj,“ pozdravila ho Hermiona, keď vstúpila do obývačky. Draco vzhliadol od knihy a dych mu uviazol v krku.

Ešte nikdy ho tak jej výzor neohromil. Šaty pevne obopínali jej krivky a mierny výstrih na prednom diele povzbudzoval jeho predstavivosť.  Skrotila svoje kučery, vypla si ich nahor okrem pár pramienkov, ktoré rámovali jej tvár a krk. Do zasraného pekla, pomyslel si a vstal.

„Ahoj,“ odvetil a cítil sa ako idiot, lebo jej nedoniesol kvety, či niečo iné. „Vyzeráš úžasne.“

Odpovedala mu nervóznym úsmevom. Počula ako jej v ušiach znie búšenie vlastného srdca, keď sa prudko začervenala. V tmavo čiernom obleku, ktorý výrazne kontrastoval s jeho bielo-plavými vlasmi vyzeral senzačne.

„Môžeme ísť?“ spýtal sa a natiahol k nej ruku. Prikývla, chytila ho za ruku a zamierili k jej krbu.

Draco sa skoro zložil, keď uvidel zadný diel jej šiat - alebo skôr neuvidel. Merlin, privedie ma k šialenstvu, pomyslel si, keď sa kozubom premiestnili do Le Petit.

***

Hermiona sa zvonivo zasmiala a napila sa vína. Nevedela som, že je taký vtipný, pomyslela si, udivená tým, aký bol Draco na ich schôdzke šarmantný.

„Netreba dodávať, že som nikdy znova s Flintom Metlobal nehral,“ povedal so smiechom, rozprávajúc jej historku z čias, keď bol v Slizolinskom metlobalovom tíme. Díval sa, ako sa Hermiona zasmiala a kučery jej poskakovali okolo tváre a rozžiarených očí.

Hoci ich rande bolo až dosiaľ neuveriteľné, stále bola Hermionou Grangerovou a on Dracom Malfoym. Zapadli do starých koľají vzájomného, duchaplného laškovania a Draco si spomenul, prečo miloval dohadovanie sa s týmto dievčaťom. Jej ostré odpovede a neochvejná vášeň pre čokoľvek v čo verila, boli preňho osviežujúce, lebo bol zvyknutý na fádnosť a primitívnosť svojej ex-manželky.

Tiež bol milo prekvapený, že skutočne jedla. Bol zvyknutý, že ostatné jeho predošlé partnerky odmietali jesť všetko, okrem šalátu, kvôli smiešnemu strachu z nadváhy. 

„Dobrý večer, madam a pane,“ povedal čašník, keď odniesol prázdne taniere. „Môžem vám ukázať dezertné menu?“ spýtal sa.

Draco pozrel na Hermionu a ona nevzrušene kývla hlavou. Nadvihol obočie, len čo čašník opustil ich stôl.

„Čo?“ opýtala sa na svoju obranu.

„Nikdy som nevidel ženu zjesť na rande tak veľa,“ doberal si ju a sledoval, ako sa jej tvár farbí na červeno. „Je to príjemná zmena.“

„Vyzerám ako typ ženy, ktorá príde do takto fantastickej reštaurácie a neobjedná si nič, len šalát?“ odpovedala Hermiona a napodobnila Dracov posmešný výraz. „Okrem toho, dezert je najlepší chod,“ dodala s diabolským úsmevom.

To by som povedal, pomyslel si Draco, keď na ňu pozrel ponad stôl už po stý raz v ten večer.

Menu s ponukou dezertov sa objavilo na ich stole a Draco pre oboch objednal Mille Feuille. Keď objednával ich dezert s perfektným francúzskym prízvukom, Hermiona cítila, ako sa jej srdce znova rozbúšilo. Objednal všetky chody vo francúzštine, keďže žil v Paríži päť rokov. Normálne neznášala, keď to ľudia robili – pripadalo jej to príliš domýšľavé.  Ale Draco a jeho schopnosť hovoriť francúzsky ju privádzala k šialenstvu.

„Tento večer prebieha skutočne dobre. Vieš, ak uvážim, že si to ty a ja,“ komentovala Hermiona a jej oči iskrili.

„Hovoril som ti, Grangerová. Som veľmi šarmantný, pokiaľ sa mi chce,“ odpovedal a uškrnul sa na ňu.

„Vskutku,“ súhlasila a oplatila mu úškrn. Znova sa napila vína, keď sa objavil dezert.

Hermione sa rozžiarili oči a ohromilo ju, keď zbadala krásne naservírovaný zákusok. Mille Feuille bol v strede taniera, kúpal sa v bielej čokoláde a zvrchu bol pokvapkaný tmavou čokoládou. Nadšene sa zachichotala a ochutnala svoj obľúbený francúzsky koláč.

Zdvihla dezertnú vidličku, zavrela oči a takmer zastonala rozkošou, keď ochutnala prvé sústo. Draco uprene pozoroval ako jedla a v ústach mu vyschlo. Každá žena, ktorá je dezert tak vášnivo, musí byť úžasná v posteli, pomyslel si, keď si oblizla čokoládu z pier. Zhlboka sa nadýchol a snažil sa ignorovať uponáhľané predstavy, ktoré mu podstrkovala vlastná myseľ a zahryzol sa do svojho dezertu.

„Je to hrozne dobré, nie?“ opýtala sa Hermiona, čím ho vytrhla z myšlienok. „Ale som si istá, že si mal oveľa lepšie, keď si žil v Paríži tak dlho.“

Draco s úsmevom prikývol. „Už si tam niekedy bola?“

„Nie,“ odpovedala so zamračením. „Vždy som chcela, ale proste som si nenašla čas. Je to trochu hlúpe, ale vždy som tam chcela s niekým ísť. Vieš, zdieľať zážitky. Volajú to predsa Mesto lásky.“

„Mali by sme sa tam niekedy vybrať,“ povedal a intenzívne sa na ňu zahľadel. „Mohol by som ti to tam poukazovať.“

„Skutočne?“ opýtala sa a chytila sa významu v jeho nonšalantnom pozvaní.

„Som si istý, že by si chcela ísť na Eiffelovu vežu a pozrieť si Louvre a samozrejme i ostatné turistické atrakcie. Ale mohol by som ti tiež ukázať, kde sú najlepšie kaviarne, najlepšie butiky a najlepšie kníhkupectvá,“ dodal s úsmevom.

„Myslím, že potom by sme naozaj mali niekedy ísť,“ súhlasila a opätovala mu úsmev. „Nemyslím si, že väčšina sprievodcov mi môže povedať, kde sú najlepšie kníhkupectvá.“

„Som jediný svojho druhu,“ chválil sa Draco žartovne, čo u Hermiony vyvolalo smiech.

„To si,“ súhlasila, keď dojedli svoje dezerty.

***

Draco odprevadil Hermionu späť do jej bytu, pretože poslednú hodinu strávili po večeri prechádzkou okolo jej domu. Zastavili sa pri dverách, keď v kabelke šmátrala po kľúčoch. Vytiahla ich von a otočila sa k Dracovi.

„No, pán Malfoy. Strávila som prekvapivo úžasný večer,“ riekla a nervózne sa hrala s kľúčmi.

„Prekvapivo, Grangerová? Mala by si vedieť, že som úžasný spoločník, s ktorým sa skvelo rozpráva,“ odpovedal a pristúpil k nej bližšie.

„Áno, dobre. Ak je niečo, čo si z dnešnej noci zapamätám, potom to bude skvelá rozprava,“ uťahovala si z neho a uprene naňho hľadela.

„Len tá rozprava?“ opýtal sa, keď podišiel ešte bližšie. Pozrel sa na jej vábivé pery a jeho srdce búšilo tak hlasno, až bol prekvapený, že to nezačula.

„Nie, máš pravdu,“ povedala a naklonila sa k nemu tiež. Boli pár centimetrov od seba, cítila jeho horúci dych, ktorý sa miesil s jej vlastným. „Jedlo tiež bolo vynikajúce,“ dodala tesne predtým, než sa pobozkali.

Bol to jemný a pomalý bozk, ale rovnako vášnivý, ako v tom okamihu očakávali. Draco miloval pocit jej pier na jeho vlastných a mohol z nich cítiť chuť čokoládového dezertu. Pristúpil bližšie, takže boli pritlačení oproti sebe. Jednou rukou ju držal za pás a druhou za krk.

Hermionino srdce sa rozbúšilo, keď si položila obe ruky na Dracovu pevnú hruď. Stratila všetko racionálne uvažovanie, keď ho plazivým pohybom ramien objala okolo krku a ocitla sa v jeho tesnejšej blízkosti - ak to vôbec bolo možné.

Draco otvoril ústa, ľahko a mlčky naznačil Hermione, že by bol ochotný zájsť ďalej. Skoro stratil rozum, keď opatrne vkĺzla jazykom do jeho úst a otrela sa o jeho vlastný. Keď jej prešiel rukou po chrbte, vkĺzol prstami popod jej hrubý kabát, začul ju ticho zastonať.

Bozkom sa stupňovala ich vášeň, pokiaľ sa Hermiona neodtiahla s potrebou nabrať vzduch. Draco ťažko oddychoval, keď si oprel čelo o to jej.

„Páni,“ zašepkal, otvoril oči a snažil sa polapiť dych. Pozrel sa na Hermionu, na jej zrumenenú tvár a opuchnuté pery. Jej oči boli stále zatvorené a jej prsia sa zdvíhali, pretože bola tiež bez dychu.

Bez toho, aby otvorila oči, sa opýtala: „Chceš ísť ďalej?“

Draco skoro vykríkol úľavou, sklonil sa a rýchlo ju pobozkal na pery v súhlase. S úsmevom konečne otvorila oči. Otočila sa a odomkla dvere, stále v Dracovom objatí. Pobozkal ju na krk, keď vstúpili do jej bytu a zavrel dvere tak, že do nich kopol nohou. Obaja si rýchlo vyzliekli svoje zimné kabáty a hodili ich na Hermioninu pohovku.

Oprel ju chrbtom o stenu, pričom jeho ruky láskali jej nahý chrbát. Pobozkal ju znovu a hlbšie ako predtým. Hlasno zastonala, objala ho okolo krku a vošla mu prstami do vlasov. Prešiel jej rukou po chrbte, čím ju prinútil, aby sa mierne zachvela. Pohládzal jej boky, zdvihol jej jednu nohu a ona ju okolo neho ovinula.

Znova potrebovali vzduch a Hermiona zadychčane prerušila bozk. Draco pokračoval vo svojom poslaní a zanechával jej cestičku bozkov od ucha, dole krkom. Zastonala, keď objavil miesto v ohybe krku, ktorý ju vzrušil.

„Vieš, Draco,“ začala, prekvapená, že by bola schopná súvislej vety. „Nemyslím si, že si tu bol už niekedy predtým.“

„Nie,“ odpovedal oproti jej krku, stonajúc, keď ucítil svoje narastajúce vzrušenie.

 „Potom by som ťa mala previesť, hmm?“ opýtala sa a stiahla sako z jeho ramien. Uchopila ho za kravatu, uvoľnila ju a pretiahla mu ju cez hlavu.

„Kde začneme?“ vypytoval sa a vydýchol, keď práve s láskou dokončil ochutnávanie jej krku. Uškrnul sa, keď sa zachvela znovu a jej viečka sa trepotavo privreli.

„No, obývačku si už videl,“ povedala, rozopla mu košeľu a nežne ho pobozkala na krk.

Draco prikývol a zastonal, keď jej ruky kĺzali čoraz nižšie a nižšie jeho telom. Hermiona odopla opasok a vytiahla mu z nohavíc košeľu. Rozopla ich a tiež ich uvoľnila.

„Presunieme sa do spálne?“ navrhla a zadívala na naňho. Uškrnula sa a za nevinnosťou v jej očiach bolo toľko vášne, že mohol sám okamžite pocítiť rastúce vzrušenie. Oplatil jej úškrn a dovolil jej, aby ho odviedla do svojej izby. Sledoval, ako sa jej pri chôdzi vlnia boky.

Ako náhle vstúpila do spálne, Hermiona zavrela dvere a znova sa na Draca vrhla. Sklonil sa, pobozkal ju zas a pritiahol ju k sebe bližšie. Cítila jeho erekciu oproti svojmu brušku a pomyslela si, Samozrejme, že mal povesť Slizolinského Sexi Boha.

Zašiel jej rukou na chrbát a dosiahol ramienka jej šiat. Prerušiac bozk Hermiona ustúpila, keď jej uvoľnil viazanie. Šaty jej skĺzli okolo nôh, takže na nej neostalo nič, iba nohavičky.

 A sakra, pomyslel si a zahľadel sa na jej polonahé telo. Nemohol uveriť tomu, že vyzerá tak úchvatne a krásne. Zdvihol ju a položil na posteľ. Vystúpil zo svojich nohavíc, priľahol ju a pokračoval vo vášnivom bozkávaní.

Keď odstránili posledný kus odevu, Draco zašepkal tíšiace kúzlo do miestnosti a Hermiona zdvihla obočie. Skepticky sa naňho uškrnula. Draco jej úškrn opätoval a pokračoval, aby jej ukázal presne to, kvôli čomu to kúzlo potreboval.

Netreba dodávať, že Draco sa tej noci na Manore neobjavil a syna nevyzdvihol. 


10. Nasledujúce ráno



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/10/Alexander_Malfoy



10. kapitola

Nasledujúce ráno

 „Hmm,“ zamrnčala Hermiona a snažila sa vymaniť z Dracovho zovretia. „Nemôžem dýchať, Malfoy.“

„Nemôžeš dýchať?“ spýtal sa neveriaco. „Ja som ten, ktorý je prikrytý tou hrivou, čo ty nazývaš vlasmi,“ zažartoval a povolil zovretie. Ale nepustil ju úplne. Ľahko ho plesla po hrudi, keď si naťahovala stuhnuté svaly.

„Tak, predošlá noc...,“ začala, keď sa mu otočila chrbtom.

 „Predošlá noc,“ zopakoval, pritiahol si ju bližšie a zasypal jej krk bozkami.

Hermiona si zhlboka vzdychla a zatvorila oči. Keď Draco videl jej reakciu, uškrnul sa proti jej šiji a jemne prechádzal rukou nahor i nadol jej ramenom.

Zachichotala sa, keď ju pošteklil na boku a plesla ho po ruke. „Mal by si vedieť, že obyčajne to na prvom rande nerobím,“ pokračovala.

„To?“ opýtal sa, keď znova zahrnul pozornosťou Hermionin krk.

 „Vieš aké ´to´ myslím,“ naznačila úvodzovky rukami. „Normálne to na prvom rande nerobím,“ zopakovala a zrumenela.

Draco sa znova uškrnul a pretočil ju tak, aby ležala na chrbte. Prevalil sa nad ňu a neprestal ju bozkávať na krk a hrdlo. Zastal až medzi jej prsiami. „Takže, čo ťa prinútilo zmeniť názor?“ opýtal sa s hranou nevinnosťou.

Hermiona zastonala, keď začal robiť zázraky s jej prsiami a súčasne ju nežne hladil po bokoch. „No, aby si vedel, s tebou to bolo iné. Myslím, že kvôli tomu, lebo sme sa tak dlho poznali. To, čo mám na mysli je, že... s tebou... to bolo... hm... iné,“ odpovedala prerývane ako lapala po dychu, keď sa posúval nadol jej telom.   

 „Len to priznaj, Grangerová. Som neodolateľný,“ prehodil Draco drzo.

Chystala sa mu opätovať štipľavú odpoveď, ale keď vnoril jazyk do jej pupka a jeho ruky skĺzli nadol, po vnútornej strane jej stehien, vyleteli jej z hlavy všetky racionálne myšlienky.

Och môj Bože, ten jazyk! vykríkla v duchu, ako ním po nej Draco pokračoval ešte nižšie, až videla hviezdičky. Keď si už myslela, že exploduje, zastavil prieskum a bozkami sa vrátil k jej perám.  

Šialená potešením, ale nie celkom uspokojená, Hermiona ovinula ruky okolo jeho krku a lačne ho pobozkala. Opätoval jej bozk s rovnakou horlivosťou a ona sa nastavila do takej polohy, aby do nej mohol vniknúť a priniesť im obom úľavu. 

Vstúpil do nej jediným prudkým výpadom a súčasne zastonali nad tým intímnym spojením. Dracovo rýchle tempo ich čoskoro priviedlo na pokraj extáze a Hermiona si pomyslela, že príde o rozum. Presunul sa z jej pier k ohybu krku a prisal sa na jej pokožku. Hermiona cítila, že už čoskoro bude a keď ju Draco zľahučka uhryzol do krku, hlasne zavzdychala v uvoľnení. Len čo sa okolo neho stiahla, Draco vyvrcholil tiež a zastonal, keď dosiahol svoj orgazmus.   

Udýchaný a spotený položil hlavu medzi Hermionine prsia a ona mu vošla prstami do vlasov. Rýchlo zašepkala antikoncepčné kúzlo, kým sa obaja snažili polapiť dych.

„Takže, si hladný?“ spýtala sa Hermiona o chvíľu neskôr.

„Ako vlk,“ odpovedal Draco a vyskočil z postele, aby mohli prejsť do kuchyne.

*******

 „Zaujímalo by ma, ako dopadlo Hermionine včerajšie rande,“ pomyslela si Ginny, keď hľadela na Harryho ponad stôl s raňajkami.

„Keďže sa jedná o nich dvoch, buď to bolo naozaj dobré alebo to bola totálna katastrofa,“ odpovedal Harry bez toho, aby vzhliadol od Proroka.

„Hmm, myslíš, že spolu spali?“ spýtala sa ho bez okolkov, čím napokon vyvolala u manžela odozvu.

 „Ja neviem! A ani to nechcem vedieť! Hermiona je ako moja sestra, Gin. Nepotrebujem počuť o jej sexuálnom živote, najmä ak sa jedná o Malfoya,“ zvolal a znechutene odhodil noviny.

„Och, maj rozum, Harry,“ doberala si ho, keď pretočila očami. „Je to dospelá žena. A on je dospelý muž. Je iba prirodzené, že tí dvaja robia to, čo robia dospelé ženy a muži.“

Harry zvraštil nos a predstieral zvracanie. „Prečo jej nezavoláš a miesto so mnou sa o tom neporozprávaš s ňou?“

„Nemôžem jej zavolať. Nedochádza ti to, Harry?“ spýtala sa rozhorčene. „Ak rande dopadlo dobre, potom môže byť v tejto chvíli Malfoy ešte u nej doma.“

 „Och bože, nehovor o tom,“ odpovedal a zakryl si uši. Ginny sa smiala z manželovej nezrelosti, kým odpratávala zo stola.

„Myslíš, že sa k sebe hodia?“ opýtala sa ho vážne, sama zahĺbená nad tou myšlienkou.

„Neviem,“ odpovedal s pokrčením ramien a pomohol Ginny s upratovaním. Pozrel do jej ustarostenej tváre, plnej znepokojenia kvôli priateľke. Vzdychol si a začal: „Hej. Myslím si, že sa k sebe hodia. Trošku vrtkavý vzťah, ale ak niekto dokáže zvládnuť Draca, je to Hermiona. A naopak,“ dodal s úsmevom.

 „Hermiona sa obáva, že zničí vzťah, ktorý má s Alexom i napriek tomu, ak vzťah medzi ňou a Dracom nevyjde. Miluje to dieťa a myslím si, že by mohla Draca ľúbiť, keby si to dovolila,“ pripojila sa Ginny a znela frustrovane.

„Mohlo by im nejakú chvíľu trvať, kým si uvedomia, že sú jeden pre druhého ako stvorení. Ale kým  majú Alexa, ktorý sa ich snaží dať dokopy, budú v poriadku,“ povedal Harry a uškrnul sa, lebo si spomenul na to, ako sa Alexovi uľavilo, keď Draco konečne pozval Hermionu na rande.

 „Čo tým myslíš?“ spýtala sa Ginny a na jej tvári sa odrážal zmätok. „Som si istá, že Dracov päťročný syn ich nedáva dokopy.“

„Bola by si prekvapená, Gin. Je naozaj veľmi šikovný a je dôvodom, prečo Hermiona a Draco trávia spolu tak veľa času. Nejako ich zviedol dokopy a teraz je len na ich, aby pochopili ako sa postarať, aby im to všetko fungovalo.“

 „Niet divu, že Hermiona toho chlapca miluje. Vyzerá byť skutočne roztomilý a rovnako i múdry,“ povedala a cítila, ako sa jej uľavilo kvôli vzťahu jej priateľky. „Žiarlim! Som jediná, ktorá sa s ním ešte nestretla!“

Harry sa zasmial a objal svoju urazenú ženu, len čo doupratovali po raňajkách.

*******

Draco stál pred zrkadlom v Hermioninej spálni, zaväzoval si kravatu a spevňoval vlasy. Otočil sa, keď vykročila z kúpeľne do spálne, pretože nemala na sebe nič, iba hodvábny červený župan. Zvalila sa na posteľ a ešte si sušila vlasy uterákom.

„Takže, minulú noc strážili Alexa tvoji rodičia?“ opýtala sa ho, keď vkĺzol do saka obleku. Pripojil sa k nej na posteli a začal si obúvať topánky.

„Hej,“ odpovedal. Z odchodu na Manor sa netváril nadšene.

 „A mal si v pláne nechať ho tam nocovať?“ pokračovala, keď sa na neho dívala podozrievavo a s úškrnom na tvári.

„Vlastne, nie,“ odpovedal, keď skončil s obúvaním topánok a otočil sa k nej tvárou. „Nemyslel som si, že to bude také ľahké,“ dodal a opätoval jej úškrn.

Hermiona otvorila ústa a plesla ho po ramene, keď jej to došlo. „Počkaj,“ povedala, „tvoji rodičia vedeli, že sme boli minulú noc na rande a Alex strávil noc na Manore. Och, môj Bože! Budú teda vedieť, že sme minulú noc mali sex!“ zahanbene vykríkla.

Draco sa rozosmial nad jej rozpačitým výrazom a pritiahol si ju do lona. „Grangerová, prečo sa vlastne staráš o to, čo si pomyslia moji rodičia? Ja to nerobím.“

 Hermiona ohrnula pery a odpovedala: „Nestarám sa o to, čo si tvoji rodičia myslia, naozaj. Len nechcem, aby si mysleli, že som nejaká... Ja neviem, neviestka alebo tak podobne.“

Hlasno si odfrkol, čím si vyslúžil ďalšie plesnutie cez rameno. „Nesnažím sa byť kreténom alebo čímkoľvek, ale úprimne - neviestka? Kto ešte hovorí - neviestka?“ doberal si ju a objal ju rukou okolo pása.

Videl, že sa jej to dotklo a pobozkal ju zľahka na čelo. „Žiaden strach, Grangerová. Každý, kto ťa pozná by si ťa s neviestkou nikdy nemohol pomýliť,“ uistil ju chlácholivo a potlačoval smiech, keď zopakoval to slovo.

Mierne sa usmiala a sklonila sa, aby mu dala rýchly bozk. Zdržal ju pri tom a jej nevinný bozk bleskovo premenil v neprístupnú verziu. Keď Draco začal rozväzovať opasok jej županu, Hermiona ho zastavila a odtiahla sa preč.

 „Draco, práve som sa osprchovala a ty musíš vyzdvihnúť svojho syna. Na toto nemáme čas,“ riekla karhavo, lenže rozhodne cítila rozrušenie, keď jej nežne hladkal nohy a bozkával ruky. „Si vždy taký nadržaný, alebo som len ja taká neodolateľná?“ doberala si ho.

 „Privádzaš ma o rozum, Grangerová,“  povedal chrapľavo, čím zoslal nadol jej chrbticou zimomriavky. Pokračoval v bozkávaní celej jej tváre, všade - až na pery.

Znovu sa zachichotala, lebo sa cítila ako frivolná školáčka. „Dobrým alebo zlým spôsobom?“ opýtala sa ho, keď ju pobozkal na viečka.

 „Veľmi, veľmi dobrým,“ odvetil nad jej ústami. „Večera, zajtra večer?“ zašepkal jej oproti perám.

„Nekoná sa schôdzka rodičov?“ opýtala sa a vošla mu prstami do vlasov.

„Deň voľna, pre rodičovsko – učiteľskú konferenciu. Alex prespí u priateľa doma,“ vysvetlil. „Bez metlobalu,“ dodal.

Ticho sa zasmiala a naklonila sa k nemu ešte bližšie, až sa skoro pobozkali. „Tak potom, večera,“ povedala, keď sa ich pery stretli. Zastonala v bozku a objala ho rukami okolo krku.

Hermiona opäť prerušila ich bozk, vstala z Dracovho lona a on vykročil ku krbu. Keď Draco vošiel do plameňov, otočil sa a zbadal Hermionu kráčať preč. Jeho myseľ zablúdila k tomu, čo sa nachádzalo pod jej županom a zastonal, pri pomyslení: „Merlin, privádza ma k šialenstvu.“

*******

 „Draco si ešte stále nevyzdvihol Alexa?“ opýtal sa Lucius Narcissy, keď vstúpil do obývacej izby, kde Narcissa s Alexom sedeli a čítali.

„Nie, ešte nie,“ odpovedala a pozrela sa na neho so šibalským zábleskom v očiach.

„Otecko sa včera večer musel baviť s Hermionou naozaj dobre,“ vykríkol Alex nevinne. „Bol taký unavený, že ma v noci nevyzdvihol.“

Narcissa a Lucius si vymenili pohľady. Bolo im jasné, ako dobre musel Draco s Hermionou využiť minulú noc.

V tej chvíli, keď Draco vstúpil na Manor, oheň vo vstupnej hale zazelenal. Alex vyskočil zo sedadla pohovky a bežal svojho otca objať.

„Oci!“ vykríkol a vrhol sa mu do náruče. „Bavil si sa? A prečo máš na sebe rovnaké oblečenia ako včera?“

„Bavil som sa náramne, Alex. A mám na sebe tie isté veci, pretože v tom náhodou vyzerám dobre, nemyslíš?“ odpovedal a poľahky sa tak vyhol Alexovej potencionálne trápnej otázke. Otočil sa k rodičom, ktorí sa naňho podozrievavo pozerali.

 „Alex, prečo nevybehneš hore a nezbalíš si všetky veci?“ navrhla Narcissa a čakala, pokým chlapec neopustí miestnosť, skôr než sa otočila k Dracovi.

„Predpokladám, že tvoje rande s Hermionou dopadlo minulú noc dobre, čo bol dôvodom, prečo si zabudol vyzdvihnúť svojho syna?“ podpichovala ho, keď pátrala po ďalších informáciách.

„Vieš, čo sa hovorí o ľuďoch, ktorí veľa predpokladajú?“ začal Draco drzo.

„Nie, Draco? Čo sa hovorí?“ opáčila Narcissa. Založila si ruky na prsiach a pozrela na svojho syna.

 „Že by to nemali robiť,“ dodal nepresvedčivo, neschopný uraziť matku pod jej intenzívnym pohľadom.

„Veľmi hlbokomyseľné,“ povedala sarkasticky a zaujala miesto vedľa svojho syna. „Takže, sme tu všetci dospelí, čo znamená, že by sme mali byť schopní konverzovať ako dospelí ľudia. Jasne všetci vieme o udalostiach, ktoré sa udiali a zabránili ti včera večer vyzdvihnúť Alexa.“

Draco hlasno zastonal a zaboril si tvár do dlaní. Mohlo by to byť ešte trápnejšie? pomyslel si.

 „Takže, aké sú tvoje zámery s tým dievčaťom? Máš v úmysle pokračovať vo vzťahu s ňou alebo to bol iba styk na jednu noc?“

Och môj bože, to tak, pomyslel si, keď sa prihrbil pod matkinými dotieravými otázkami.

„Styk na jednu noc?“ prerušil Lucius s úškrnom. „Narcissa, nikto iný to viac stykom nenazýva,“ vysvetlil, za čo si vyslúžil od manželky nesúhlasný pohľad. Draco sledoval ich výmenu v hrôze, spomínajúc na podobný moment s Hermionou. 

 „Pretože ak si plánoval vidieť Hermionu len raz, nastanú ti ťažké časy s vysvetľovaným tejto situácie Alexovi,“ pokračovala Narcissa a ignorovala manželov komentár. „Zdá sa, že niečo ho s tým dievčaťom spája, takže musíš byť opatrný. Nemôžeš sa správať k ženám tak, ako si mal vo zvyku pred Pansy a Alexom, chápeš?“

„Mama! Nemyslíš, že viem, že musím konať inak, keď je teraz Alex so mnou?“ spýtal sa podráždený z matkinej povýšeneckej prednášky. „Ak existuje niečo, v čom som fakt dobrý, je to v tom byť otcom. Viem, ako zvládnuť túto situáciu s Alexom, jasné?“

 „Teda sa s ňou plánuješ vidieť znova?“ opýtala sa Narcissa, keď už zháňala viac informácií o Dracovom milostnom živote.

Draco si hlasno povzdychol a rukami si prehrabol vlasy. „Áno, mami. Chcem ju vidieť znova. A chcem sa o tom s Alexom pozhovárať, keď sa vrátime domov. Spĺňa to tvoje kritériá?“ opýtal sa sarkasticky.

Ignorujúc synov tón, Narcissa odvetila: „Áno, spĺňa.“

Draco pretočil očami a pozrel smerom k schodisku. Čakal, kedy príde Alex, aby mohli odísť.

„Budeme sa s ňou chcieť stretnúť, ako sa patrí, keď už bude súčasťou tvojho a Alexovho života,“ dodala rýchlo, lebo Alex už bežal dole schodmi.

Pred tým, ako mal Draco šancu odpovedať, pripojil sa k nim trom Alex v obývacej izbe. Ohromený prefíkanou manipuláciou matky Draco vstal a vykročil smerom ku kozubu. Schmatol Alexa, jeho tašku a pohyboval sa tak rýchlo, ako len mohol.

„Koľkokrát ti to mám hovoriť? Nikdy ma s tými dvomi nenechávaj osamote, rozumel si?“ zašepkal synovi, ktorý sa miesto odpovede zasmial, len čo sa premiestnili domov.

*******

 „Čo ste spolu robili?“ opýtal sa Alex svojho otca, keď dorazili domov.

Draco sa posadil na pohovku a stiahol si Alexa do lona. „No, šli sme na večeru, po večeri sme sa išli prejsť a chvíľu sme sa zhovárali.“

„Máš ju veľmi rád?“ opýtal sa nádejne.

„Vieš, myslím, že hej,“ odvetil Draco úprimne, čo vyvolalo u jeho syna úsmev.

Alex sa bláznivo zaškľabil, omotal ramená okolo otcovho krku a mocne ho objal. Draco sa zasmial nad Alexovou reakciou a objatie mu opätoval.

 „Dobre, pretože ja ju mám veľmi rád. A chcem, aby ste boli spolu šťastní,“ pokračoval pomerne vyzrelo. Draco naňho pozrel, prekvapený, ako dospelo znel.

„Dobre,“ povedal Draco. „Pretože ty a ja sme navždy, takže ktokoľvek nový musí byť schválený nami oboma, rozumieš?“

„No, súhlasím, ocko. Iba to nepokaz,“ dodal a zadíval sa vážne na otca. Draco sa zasmial, schovajúc syna v ďalšom objatí.

„Budem sa snažiť,“ odpovedal. „Idem s ňou von opäť v pondelok večer. Nejaké návrhy, kam by sme mali ísť?“

„Stále hovorí o tom mieste zvanom Stohák, lebo tam vždy chcela ísť,“ navrhol Alex ochotne.

„Stohák? Nikdy som o tom nepočul. Aké jedlá tam podávajú?“ spýtal sa Draco prekvapene, že Alex pozná také miesto a on nie.

„Neviem. Je to kníhkupectvo a kaviareň v jednom. Niekoľkokrát mi o ňom rozprávala a znelo to skvele,“ vysvetľoval Alex, za čo si vyslúžil otcov uprený pohľad.

„Kníhkupectvo? Na rande? Prisahám, niekedy mám obavy z toho, aký má na teba Grangerová vplyv,“ posťažoval si Draco a pretočil očami nad Alexovovým sklonom knihomoľa.

 „Prečo ju vždy voláš Grangerová? Jej meno je Hermiona, ocko,“ spýtal sa Alex.

„Je to zvyk,“ vysvetlil Draco. „Volal som ju Grangerová od chvíle, čo som ju spoznal. Je zvláštne volať ju nejako inak.“

Alex skĺzol z otcovho lona a pokrútil hlavou. „Ty si taký čudný,“ zamrmlal, keď vyšiel z miestnosti.

*******

 „Už idem!“ volala Hermiona z obývacej izby a bežala zareagovať na letaxovú výzvu jej kozuba. „Hej, Gin. Mienila som si s tebou pohovoriť,“ povedala hneď ako vstúpila do obývacej izby a našla svoju najlepšiu priateľku sedieť na pohovke.

„Tak, aké bolo rande?“ spýtala sa Ginny vzrušene a skočila jej priamo do reči.

Hermiona sa zasmiala priateľkinmu entuziazmu, keď sa k nej pripojila na pohovke. „Išlo to prekvapivo dobre. Bol naozaj očarujúci a všetko bolo perfektné,“ odpovedala a na tvári sa jej sformoval zamyslený úsmev.

 „A...?“ podpichla ju Ginny, ktorá sa na ňu zadívala s očakávaním. „Mali ste vy dvaja sex?“

Hermiona sa okamžite začervenala a len čo spražila Ginny pohľadom, hodila po nej vankúš. „Gin, na to ti nemienim odpovedať. Nebozkávam a neprezrádzam.“

„No, samozrejme, že ste sa pobozkali. O tom nechcem vedieť. Šli ste vy dvaja na to?“ spýtala sa bez okolkov.

„Gin!“ vykríkla Hermiona a oči sa jej rozšírili v šoku nad priateľkinou netaktnou otázkou. „Čo je s tebou?“

 „Ale, no ták. Som predsa vydatá, aby si rozumela, to nadšenie okolo toho pre mňa nie je nič nové. Musím to zažiť aspoň sprostredkovane skrz tvoje vzťahy,“ vysvetlila Ginny trucovito.

Hermiona znova zrumenela a sklopila pohľad na svoje ruky. Ginnina tvár sa rozžiarila poznaním, keď videla priateľkinu nervóznu reakciu.

„Och môj bože, spravili ste to! Mala si s ním sex! Ty malá mrška!“ uťahovala si z nej a zakvákala, keď hodila Hermiona po jej hlave vankúšom. „Aké to bolo?“

 „No, prvýkrát -“ začala Hermiona, predtým než ju Ginny prerušila.

„Prvýkrát?“ spýtala sa neveriaco. „Koľko krát ste to robili?“

„Niekoľkokrát,“ odvetila Hermiona a zasa zrumenela. „A potom dvakrát ráno.“

„Och môj bože! Ako to vydržal tak dlho? Počkaj, mal ho veľkého?“

Hermiona povytiahla jedno obočie a znalecky pozrela na Ginny. Ginny sa nahlas zasmiala a plesla priateľku jemne po ramene, lebo porozumela jej nevyslovenému hodnoteniu.

 „No samozrejme, že mal. Je to prekliaty boh sexu!“ vykríkla. „Tak, pôjdete von znova?“

„Tento pondelok večer,“ odpovedala Hermiona s jemným úsmevom. „Alex má pyžamovú párty.“

„Ako to celé bude fungovať s Alexom?“ spýtala sa Ginny vážne.

 „Ja vlastne neviem. Nechcem spraviť nič, čo by narušilo vzťah medzi Alexom a Dracom. A nechcem ani zničiť to, čo medzi sebou máme navzájom s Alexom my. Chcem tým povedať, že Draco a ja na to ideme pomaly, netlačíme na to,“ vysvetľovala.

 „Ty hovoríš spoločnému spaniu na prvom rande – ísť na to pomaly?“ provokovala Ginny a vyhla sa ďalšiemu vankúšu namierenému na jej hlavu.

„Žartovala som,“ povedala a podišla k priateľke, aby ju objala. „Som rada, že ste spolu, lebo k sebe pasujete, no len dovtedy, kým sa navzájom nepozabíjate.“ Hermiona sa zasmiala a opätovala Ginny objatie. Nevedela sa už dočkať pondelkového večera.

**************************************************************

Vysvetlivka:

Stacked – voľne preložené ako Stohák, Jimmi to odobrila, hoci navrhla i to, že tam môžem nechať angl. nepreloženú verziu, lenže ja som to chcela preložiť. Ak už, tak nech je všetko. Stacked - toto slovo je prídavné meno od slova stack - čo znamená stoh, kopa, hranica, halda, hora – takže som mohla urobiť jediné a to, odvodiť podstatné meno od významu toho prídavného - čo je zasa preplnený, navrstvený, poschodový. Ak by sa to niekomu nepozdávalo, ľutujem, no iné som vymyslieť nevedela.


11. Nedorozumenia



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/11/Alexander_Malfoy



11. kapitola

Nedorozumenia

Venovanie: Jimmi (za neoceniteľnú pomoc), Wanilke, Ele, JSark, Tonks, Soraki a ostatným...

 „Ja jednoducho nechápem, ako to je možné. Hrajú všetci Weasleyovci, Potter hrá, dokonca aj Weasleyčatá hrajú. Ako to, že nepoznáš pravidlá metlobalu?“ opýtal sa Draco neveriaco.

Draco vzal Hermionu na ich druhé rande na Blaisov metlobalový zápas a potom plánoval ísť na večeru. Zápas sa konal medzi Magochester United (Puddlemere United/ Puddlemerští spojenci), tímom Blaisa a Olivera Wooda a Kudleyovskými kanónmi (Chudley Cannons/Kudlejští kanonýři), obľúbeným tímom Rona. Keď hra začala, Draco si čoskoro uvedomil, že Hermiona nemá tušenie, čo sa deje. Zmiatlo ho to, pretože jej priatelia boli všetci metlobalovými hráčmi.

 „Nikdy som sa o hru nezaujímala naozaj, lebo je taká mätúca,“ vysvetlila Hermiona.

„Tak čo si robila počas zápasov Chrabromilu? Pretože si na ne vždy chodila,“ pokračoval Draco.

„Čítavala som si. Často som sa pozerala nahor, aby som sa uistila, či niekto nespadol z metly. Alebo keď jeden z tímov skóroval. Ale nepoznám presne všetky pravidlá,“ opravila sa.

„Nemôžem uveriť tomu, že nemáš rada metlobal,“ dodal Draco, krútiac nad ňou hlavou. „Je to najlepšia hra na celom svete. Dobre, Grangerová, dnes je tvoja šanca naučiť sa všetko, čo sa dá o metlobale dozvedieť. Máš po svojom boku rodeného experta, aby ti všetko vysvetlil.“

Hermiona si miesto odpovede hlasno odfrkla a začervenala sa, keď si uvedomila, aké to bolo nepríťažlivé.

„Rozkošné,“ odpovedal Draco s úsmevom. „A teraz, videla si to? Tento pohyb, čo Kilmer práve spravil, sa volá Wronského finta, správne? Je to jeden zo základných manévrov stíhača.“

„Ktorý z nich je stíhač?“ opýtala sa Hermiona, aj keď už odpoveď poznala. Nebola úplne hlúpa, pokiaľ išlo o metlobal, keďže vyrastala s Ronom a Harrym. Avšak nesmierne sa bavila, keď videla, ako Dracovi vyliezli oči z jamiek, keď predstierala, že nevie absolútne nič.  

„To je môj post! A tiež post prekliateho Pottera! Ak si nespomínaš, že som hral ako stíhač na Rokforte, mohla by si aspoň vedieť, na akom poste hral tvoj drahocenný Potter!“ vykríkol Draco podráždene. 

 „Och, správne,“ povedala Hermiona s predstieraným pochopením. „Takže to bol potom tamten?“ spýtala sa, keď ukázala na jedného z hráčov, ktorý skóroval voči Kanónom.

„To sa len Zabini predvádza. Na tom nie je nič technické,“ odvetil s úškrnom, čo vyvolalo Hermionin smiech.

Draco ďalej Hermione vysvetľoval pohyby hráčov, upozorňoval na komplikovanú hru a vzrušene pri tom používal technické popisy.  Keď stratila záujem a všimla si, že je tak zabraný do vysvetľovania hry a nepostrehol, že mu nevenuje pozornosť, vytiahla knihu a začala čítať. Keď sa Draco konečne otočil, aby sa na ňu pozrel, vydesilo ho, že číta namiesto toho, aby sledovala zápas.

 „Grangerová!“ vykríkol a vytrhol jej knihu z rúk. „Nemôžeš čítať na metlobalovom zápase. „Si došľaka duševne chorá?“

„Malfoy! Vráť mi tú knihu späť,“ zakričala a natiahla sa pre svoju knihu.

Draco si knihu strčil do vrecka a otočil sa k Hermione tak, aby na ňu nebola schopná dočiahnuť. „Teraz sleduj zápas. Prekvapuje ma, že je to tak tesné vzhľadom na to, že Kanóny sú jednoducho hrozné.“

Hermiona odovzdane obrátila pozornosť späť k hre, teraz stratená, lebo ju nesledovala. Po chvíli, keď sa stále o hru nezaujímala, otočila sa k Dracovi. S nepatrným úsmevom na tvári ho objala rukami okolo krku a nežne ho pobozkala na líce. Zareagoval uškrnutím a povytiahol nad ňou obočie.

 „Pekný pokus, ale nie,“ odvetil a posunul sa tak, aby bola kniha stále mimo jej dosahu.

„Fajn,“ odula sa, prekrížila si ruky na hrudi a pozorovala hru s mrzutým výrazom.

Draco si zťažka povzdychol, vzdal sa a knihu jej vrátil. Tvár sa jej rozžiarila a venovala mu ďalší bozk na líce, po ktorom pokračovala v čítaní. Pretočil očami, otočil sa späť k hre sklamaný, že ju pre ňu nedokázal nadchnúť.

Hermiona pozrela na Draca, ktorý zjavne o hru stratil tiež záujem. Pozrela na knihu, kde sa práve dostala k časti, keď sa záhada rozuzľovala. Zavrela ju a vložila späť do tašky. Preplietla si s ním ruku a oprela sa o neho.  

 „Tak, čo bol toto za manéver?“ spýtala sa s nepatrným úsmevom.

Draco na ňu pozrel a znova povytiahol obočie. „To bol obranný manéver, aby zobral prehadzovačku súperovým triafačom,“ vysvetlil a opätoval jej úsmev.

Prikývla, lebo začínala rozumieť. „A to bola Wronského finta?“ opýtala sa, keď jeden zo stíhačov predviedol zložitý pohyb.

„Hej,“ odpovedal, šokovaný, že si zapamätala ten úkon. Pozrel na ňu s rovnako prekvapeným výrazom a začal sa smiať. „To si len tak strelila, že?“ doberal si ju.

Hermiona sa na oplátku zasmiala a pokrčila ramenami.

„Takže toto je tvoja predstava druhého romantického rande, Draco?“ spýtala sa po chvíli.

„Nie,“ odvetil. „To, čo bude nasledovať potom, je tá romantická časť.“

„Čo príde po tom?“ spýtala sa ho, keď sa na neho pozrela.

„Časť, kde ti ukážem zopár mojich pohybov na metle,“ odvetil s diabolským úškrnom.

Hermiona sa silne začervenala a plesla ho cez rameno. Zamyslene si zahryzla do pery, zvedavá, čo za „manéver“ by asi tak mohol mať, okrem toho jedného, čo už videla.

Vrátila sa späť k zápasu, pretože sa rozhodla, že metlobal bol celkom vzrušujúci, keď mala sexy partnera, ktorý jej vysvetľoval pravidlá.

*******

 „Takže si Hermione povedal, že musíš ísť na dva týždne do Talianska?“ opýtal sa Blaise Draca v jeho kancelárii.

„Hej,“ odvetil Draco. „Bola sklamaná, ale vynahradil som jej to,“ pokračoval s úškrnom. „Niekoľkokrát.“

Blaise mu úškrn opätoval a potriasol hlavou nad priateľovou šťastenou. „Stále nemôžem uveriť, že randí s tebou zo všetkých ľudí,“ sťažoval si. „Keby existoval nejaký slizolinčan, ktorý mal šancu s ňou chodiť, myslel som si, že to budem ja.“

Draco prižmúril nad Blaisom oči. „Premárnil si svoju šancu, kamoš. Už je nedostupná,“ varoval ho v jeho vlastnom záujme.

„Už sme na ňu naviazaní, všakže? To bolo rýchle, mali ste iba zopár schôdzok,“ podotkol Blaise.

„Nie som na ňu naviazaný,“ oponoval mu Draco obranne. „Ale je to Grangerová, tú buď miluješ alebo nenávidíš.“

„Takže ty ju miluješ?“ opýtal sa Blaise ľstivo, keď mu došiel skrytý význam Dracovej poznámky.

Zaskočený Draco zaprskal. „Čože?! Nie, ja som myslel... hm... nie.“ Rýchlo sa pozrel inam, čím mu ušiel Blaisov prekvapený výraz. Ešte nikdy nevidel blondiaka tak vyvedeného z miery. Sakra, je v tom až po uši, pomyslel si s úsmevom.

 „Ako povieš. Nemusíš si trhať vlasy, kamoš. Môžem byť záludný a podlý chlapík, ale nikdy nekradnem. Prinajmenšom nie priateľky,“ tvrdil.

Draco sa uškrnul, ale jednako sa upokojil. Neuvedomil si, ako zosilneli jeho city k Hermione a začínali ho desiť.  Možno tie dva týždne, keď od nej budem odlúčený, pre mňa budú prospešné, pomyslel si. Dopraje mi to nejaký čas na premýšľanie.

„Späť k obchodom,“ povedal Blaise a vytrhol Draca z myšlienok. „Musíme dosiahnuť to zlúčenie s Castigliončanmi. Dokážeš si predstaviť, akými obrovskými by sme sa mohli stať?“

 „Samozrejme, že si to dokážem predstaviť. Prečo myslíš, že som sa o to usiloval?“ odpovedal Draco. „Boli by sme schopní expandovať do Talianska, rovnako ako naše pobočky vo Francúzsku a Írsku.“

„Potom Španielsko a USA a boli by sme medzinárodní magnáti,“ dodal Blaise so zasneným výrazom.

„Nezakríkni to,“ varoval ho Draco a ukončil Blaisovo snenie s otvorenými očami. „Stále sme tú fúziu neukončili a stále máme rokovať s neslávne známou Máriou Castiglioni. Ako sa tá mrcha stala prezidentkou spoločnosti, je nad moje chápanie.“

„Pravdepodobne pretiahla šéfa,“ odpovedal Blaise a uškrnul sa.

Draco znechutene zvraštil tvár. „To je poburujúce, keďže jej šéfom je jej otec,“ objasnil.

„Videl si ju?“ pokračoval Blaise s odfrknutím. „Vyzerá, že by pretiahla čokoľvek, čo má nohy.

„Asi vyzerá,“ zamrmlal Draco a striasol sa pri spomienke na svoje posledné stretnutie s ňou.

„Lepšie byť opatrný,“ varoval ho priateľ Blaise. „Tiež dokáže zviesť čokoľvek, čo má nohy.“

„Budem v poriadku,“ povedal Draco, vstal a zamieril smerom k dverám. „Musím len prežiť stretnutie s tou pobehlicou a všetko bude fajn.“

 „Ja neviem, kámo,“ trval Blaise na svojom. „Z toho, čo som počul, je vysadená na tých, ktorí odolávajú jej príťažlivosti. Vieš, že je to tvoja slabina.“ 

„Keď vravíš,“ povedal Draco odmietavo, keď dorazili ku krbu. „Rád by som si myslel, že už som v tomto čase dospelejší, aby to na mňa zabralo.“

„Môžeš si myslieť, čo chceš, Draco,“ odpovedal Blaise s pokrčením ramien. „Kam ideš?“

 „Vyzdvihnúť Alexa,“ odpovedal Draco krátko, podráždený pripomienkou svojho priateľa.

„Počas tvojej cesty ostane s tvojimi rodičmi?“ opýtal sa Blaise.

Draco prikývol, škľabiac sa pri pomyslení na to. „I keď chcel ostať s Grangerovou,“ dodal s úsmevom, než sa odletaxoval do Alexovej školy.

„Človeče, ten chalan naozaj vie, čo robí,“ zamrmlal Blaise, keď sa uškrnul nad nástrahami mladého Malfoya.

*******

 „Nemôžem uveriť, že sú to už tri roky,“ rozplývala sa Parvati Patilová, keď pohliadla Ronovi do očí. „A my sa budeme brať už o pár mesiacov. Je to ako rozprávka.“

„Áno, keď ignoruješ celú tú časť - vojny, keď sme bojovali za naše právo žiť -,“ dodal Ron a zavŕtal sa pohľadom do svojej snúbenice.

 „Ron, je to naše výročie,“ pokarhala ho. „Mohol by si sa snažiť byť viac romantický?“

Užívali si večeru v Amore Mio pri oslave tretieho výročia od ich prvého rande, predstava, ktorú Ron stále považoval za trochu smiešnu. Avšak, súhlasil s Parvatinmi rozmarmi a dokonca jej kúpil krásny diamantový náramok, ktorý sa hodil k jej zásnubnému prsteňu.

 „Prepáč mi, Parv,“ povedal, so širokým úsmevom. Ona pretočila očami nad jeho nezrelosťou, ale napriek tomu sa pousmiala.

„Takže si si istá, že je v poriadku, ak bude svadba v zime?“ spýtal sa jej asi po stý raz, lebo vedel, že vždy snívala o svadbe v jari.

„Naposledy, áno!“ vykríkla a uchopila ho za ruku. „Páči sa mi ten nápad so svadbou v zime a bude to nádhera. A ty si si istý, že je v poriadku, ak budeme mať Indickú svadbu?“

Ron nad ňou so smiechom pretočil očami. „Parv, každý vie, že svadba je nevestin deň. Všetci urobíme, čo budeš chcieť.“

 „Je to tiež tvoj deň, Ron. Ako vieš, tiež sa budeš ženiť,“ oponovala mu.

„Áno, ale ja nemám tento deň vysnívaný od čias, kedy som bol malým dievčatkom,“ povedal a zmĺkol, keď si uvedomil, čo práve vyslovil. U Parvati to vyvolalo smiech.  „Okrem toho, viac sa sústreďujem na svadobnú cestu,“ dodal s úškrnom.

„Áno, správne,“ odpovedala Parvati a ľahko ho plesla po ramene. „Ty mi jednoducho nedovolíš robiť žiadnu prácu.“

„No, nejaká sa tam nájde,“ pripustil Ron, čím si vyslúžil ďalšie plesnutie od jeho čoskoro - budúcej manželky.

 „Hej, kedy sa vrátil Draco zo služobnej cesty?“ spýtala sa náhle a ukázala na niekoho za Ronom.

Otočil sa a zbadal Draca vstupovať do reštaurácie. Zaujal miesto v útulnom boxe vzadu. Otočil sa späť tvárou k Parvati a pokrčil ramenami. „Neviem, myslím, že nedávno. Myslel som si, že sa nemal vrátiť do zajtra večer.“

„Stavím sa, že majú mať s Hermionou večeru,“ pokračovala s úsmevom. „Och, oni sú takí atraktívni pár... a s Alexom? Je rozkošný. Mali by sme ich ísť pozdraviť,“ navrhla.

 „Áno, to je romantické,“ opáčil Ron sarkasticky. „Počkáme len na dezert a zastavíme sa pri nich, keď pôjdeme von.“

„Dobre,“ súhlasila, ale naďalej pozorovala blondiaka, ktorý čakal, kým dorazí jeho rande.

Pozrela sa k vchodu, lebo hľadala Hermionu, keď si všimla ženu vo vchode do reštaurácie. V jej obtiahnutých (mini) šatách s prekypujúcim výstrihom pritiahla pozornosť množstva mužských stravníkov.

 „Dobrý Bože!“ vykríkla Parvati a zvraštila nos. „Vari jej nikto nepovedal, že je v nóbl reštaurácii? Aká pobehlica!“

Ron sa otočil, aby sa pozrel. Oči mu vystúpili z hlavy, keď zízal s otvorenými ústami na jej hruď, podobne ako zvyšok mužov v reštaurácii. Prekvapene sa díval, keď sa pripojila k Dracovi v útulnom boxe vzadu.

„Počkaj! Kedy sa Hermiona rozišla s Dracom?“ spýtala sa Parvati a pozrela sa na Rona.

 „Nemyslím, že sa rozišli,“ odpovedal a prižmúril očami nad blondiakom a jeho partnerkou.

„No, museli sa,“ pokračovala, „pokiaľ ju... Nemyslíš si, že ju podvádza, že nie?“

„V jeho záujme by bol lepší ten rozchod,“ zavrčal Ron, keď zaťal päste a zamieril smerom k Dracovmu stolu.

„Ronald!“ vykríkla Parvati a ťahala ho za rameno, kým si opäť nesadol. „Nevieš, o čo ide, takže teraz nemôžeš len tak spôsobiť scénu. Počkajme a pohovoríme si s Hermionou. Pravdepodobne sa rozišli a musí byť zničená.“

 „To dúfam,“ zamrmlal. „Nie, počkaj. To nie je to, čo som myslel.“

„Viem, čo si mal na mysli,“ prerušila ho. „Pôjdeme a porozprávame sa s ňou dnes večer, dobre?“

„Ale keď sa nerozišli, povieme jej o tom, že ju podvádza a potom mu môžeme nakopať zadok spoločne,“ dodal.

 „Myslela som si, že ste teraz priateľmi. Prečo si si taký istý, že ju podvádza?“ spýtala sa a pozrela sa na tých dvoch. Dracova partnerka sa na neho lepila v ich obmedzenom priestore, žmurkala hustými mihalnicami, kým sa o neho obtierala zjavne falošnými prsiami. Parvati zvraštila znechutene nos a otočila sa od toho rušivého predvádzania sa.

„Nie som si istý,“ pripustil roztrasene, keď sa pozrel na párik. „Ale keď podvádza, zabijem ho. Syn alebo nie.“

Položil vrecko galeónov na stôl, aby zaplatil za ich jedlo. Ron viedol Parvati z reštaurácie, no ešte raz sa obzrel na Draca a jeho strašnú partnerku.

*******

Hermiona ležala na pohovke, obklopená mohutnými vankúšmi. Relaxovala po namáhavej smene v nemocnici. Zdvihla knihu, posadila sa a začala čítať, aby sa pomaly nechala unášať spánkom.

Keď zaspávala, rozmýšľala o svojom vzťahu s Malfoyom. Chodili spolu zopár týždňov, z toho bol posledné dva v Taliansku. Jej oddanosť k nemu rástla a k Alexovi tiež. Zbožňovala tráviť čas s chlapcom už hneď v druhý deň, keď išli do Šikmej uličky kupovať Vianočné darčeky.

Jej myseľ zablúdila k zajtrajšku, kedy sa mal Draco konečne vrátiť domov. Zaujímalo by ma, či som mu chýbala rovnako, ako on chýbal mne, pomyslela si s úsmevom v očakávaní ich opätovného stretnutia. Schúlila sa na vankúši, cítila ako zaspáva a snívala o tom, ako ho privíta doma, keď ju vyrušil niekto volaním z letaxovej siete.

„Miona? Si tam?“ ozval sa Ronov hlas. Odpovedala unavene a zrušila ochrany, aby ho vpustila dnu.

„Ron, čo tu robíš?“ spýtala sa a sadla si. Všimla si, že Parvati bola s ním a obaja sú vyobliekaní.

 „Ach, dnes máte výročie, nie?“ vykríkla, rozbehla sa k nim a objala ich. „Kam idete, ľudkovia?“

„Šli sme do Amore Mio,“ vydýchla Parvati, keď na okamih zabudla, prečo prišli. „A pozri na náramok, ktorý mi Ron daroval,“ pokračovala a natiahla ruku, aby mohla obdivovať jej šperk.

„Och, Bože môj!“ zvolala Hermiona a doširoka roztvorila oči. Pozrela na Rona s prekvapeným pohľadom a zasmiala sa jeho rozpačitému výrazu.

„Tak, prečo ste ľudkovia tu?“ zopakovala. „Nie je to veľmi romantické zakončenie vášho večera.“

Parvati i Ron sa pozreli na seba a navzájom nútili toho druhého, aby začal hovoriť.

„No, chceli sme sa ubezpečiť, že si v poriadku,“ začal Ron, posadil sa na pohovku a viedol Hermionu so sebou.

„Prečo by som nemala byť v poriadku?“ spýtala sa so smiechom. „Chcem povedať, že som dnes po dlhých hodinách u Sv. Munga vyčerpaná, ale je mi fajn. Mám sa naozaj veľmi dobre. Draco príde zajtra domov a pôjdeme s Alexom von,“ povedala s frivolným úsmevom.

Parvati si frustrovane povzdychla, pretože dúfala, že Draco svoju priateľku nepodvádza. Ron prižmúril oči, keď naštvane zaťal zuby.

 „Ja ho zabijem,“ zavrčal znovu, vstal a zamieril smerom ku krbu.

„Koho zabiješ?“ spýtala sa Hermiona, zastavila ho a zvedavo si ho premerala. Pozrela z Rona na Parvati, no obaja sa od nej odvrátili. „Čo sa to deje, priatelia?“

Po chvíli si Ron povzdychol a vysvetlil: „Videli sme dnes večer Draca v Amore Mio. Bol s nejakou mladou štetkou, ktorá nie je ani zďaleka taká krásna ako ty.“

Hermiona zavrtela neveriacky hlavou. „Nie, Draco je stále v Taliansku. Príde späť až zajtra. Museli ste vidieť niekoho iného,“ vysvetľovala rozumne.

 „Ťažko si ho pomýliť,“ povedala Parvati ticho, pretože to nechcela robiť Hermione ešte ťažšie. „A tiež i jeho rande. Ale zlým spôsobom. Vyzerala absolútne príšerne.“

Hermiona pozrela z Rona na Parvati. Konečne uverila, že hovoria pravdu. Nemôžem tomu uveriť, pomyslela si a zadržiavala slzy. Čakám tu naňho doma a on sa vybral na rande s nejakou pobehlicou.

„Pozri, Miona, kašli naňho, jasné?“ povedal Ron tvrdo a vzal ju do náručia. „Si pre toho bastarda príliš dobrá.“

 „Áno, Hermiona,“ dodala Parvati. „Každý chlap, ktorý vôbec pomyslí na to, že ťa podvedie, nestojí za ďalšiu sekundu tvojho času.“

Hermiona prikývla v obavách, že ak by sa pokúsila prehovoriť, začala by plakať. Zrazu chcela byť sama, avšak jej priatelia sa ju snažili utešovať.

„Kamaráti, skutočne oceňujem, že ste mi to povedali. Ale práve teraz potrebujem byť sama, dobre?“ opýtala sa.

Ron sa zamračil, keď uvidel v jej očiach slzy. „Zabijem ho,“ zopakoval, lebo nenávidel, že dohnal najlepšiu priateľku k slzám.  

 „Nie, Ron,“ prosila Hermiona. „Nechaj ho na pokoji. Vybavím si to s ním.“

 Zazrel na ňu a keď neochotne súhlasil, uvedomila si, že to myslel vážne. „Chceš ešte niečo?“ spýtal sa vľúdne.

„Nie, chcem byť iba sama,“ odpovedala a zahryzla si do pery.

Sklonil sa a pobozkal ju na čelo. Prišla i Parvati, dala jej bozk a pár vykročil smerom ku kozubu.

„Zavolaj nám, ak budeš niečo potrebovať,“ dodala Parvati, keď sa odletaxovali domov.

Vo chvíli, keď jej priatelia odišli, si Hermiona sadla na pohovku. Objala jeden zo svojích nadrozmerných vankúšov a začala plakať. Uvažovala, aká hlúpa musela byť, keď verila, že sa Dracovi Malfoyovi skutočne páčila. Nemôžem uveriť, že som sa doňho buchla, plakala, zlostne búšiac do vankúša.

Pozrela naprieč miestnosťou, kde uzrela zarámovaný obraz ich dvoch z metlobalového zápasu. Urobili ho po zápase, v strede ihriska. Hermiona sa smiala, kým držala Ohnivú strelu a Draco ju objímal s intenzívnym pohľadom.

Och, Bože môj, napadlo ju odrazu. Myslím, že ho milujem.


12. Zmierenie alebo rozchod



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Cyrus

Beta-read: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/12/Alexander_Malfoy



12. kapitola

Zmierenie alebo rozchod

Hermiona stála na špičkách a naťahovala sa, aby na steny v Čarodejníckej literatúre pre malých i veľkých rozvešala vianočné ozdoby. Ozdoby sa rozhodla rozvešať muklovským spôsobom, len aby sa rozptýlila od faktu, že sa dnes večer Draco “vracia domov.“ Stále naňho bola nahnevaná. A bola totálne zmätená, lebo si uvedomila, že si nie je istá, ako bude reagovať, keď sa znova stretnú.

Rozhodne si zaslúži byť odčarovaný na mesiac, pomyslela si nahnevane, pričom upustila reťaz svetiel. Ako sa ich pokúsila zachytiť predtým ako padnú na zem, stratila rovnováhu a spadla zo stola, na ktorom stála. Pripravila sa, že narazí na zem, ale zostala prekvapená, lebo skončila v niekoho náručí. Otvorila oči, len aby sa stretla s oceľovo šedými očami muža, ktorému sa chcela vyhnúť.

„Vážne elegantné, však Grangerová?“ doberal si ju a uškrnul sa na ňu. Keď sa na neho pozrela, rozbúchalo sa jej srdce. Nútila sa zostať pokojná a držať sa pri zemi.

Len naňho bez odpovede prižmúrila oči a cúvla, akonáhle ju zložil na zem.

„Viem, že som sa mal vrátiť až dnes večer,“ pokračoval, „ale skončili sme prv než som plánoval a tak som prišiel domov skôr.“

„Toľko som už počula,“ zamrmlala nejasne, pričom ho stále vraždila pohľadom. On na ňu zmätene hľadel, ale prv, ako stihol čokoľvek povedať k nim pribehol Alex.

„Hej Hermiona,“ pozdravil ju a objal. Hermiona sa trošku upokojila. Nechcela sa s Dracom hádať o tej záležitosti pred Alexom, či uprostred kníhkupectva. „Tak, prídeš dnes večer?“

 „Och, neviem,“ odpovedala rozpačito, pričom sa vyhýbala Dracovmu pohľadu. „Bola som v poslednej dobe veľmi zaneprázdnená a mám toho na práci ešte veľa, keďže idú prázdniny a to všetko,“ zaklamala.

„Ale ty si to sľúbila,“ prosil Alex a robil pritom na ňu psie oči. „A okrem toho, dnes môžeme rozvešať ozdoby u nás doma. Ocko to s nimi veľmi nevie a ty si povedala, že mi pomôžeš, aby celý dom vyzeral vianočne.“

Hermiona si povzdychla. Stále ignorovala Alexovho otca. „Dobre teda. Myslím, že trošku pomôcť môžem, ale neviem, či budem môcť ostať dlhšie.

 „Výborne!“ vykríkol a venoval jej ďalšie objatie.

 „Grangerová,“ začal Draco, keď sa pokúšal porozumieť jej náhlej zmene nálady.

„Teraz už musím ísť,“ povedala Alexovi, čím prerušila Draca. „Takže ťa uvidím dnes večer? Bez obáv sa rozhliadni po nových knihách, Alex.“

A s týmto odkráčala od Alexa a Draca, pričom posledného spomenutého zanechala úplne zmäteného.

Čo do pekla toto bolo? pomyslel si frustrovaný. Prehrabol si rukou vlasy, keď sledoval, ako od nich rýchlo odchádza. Nie je možné, že by vedela o minulej noci.

Alex pozrel na výraz svojho otca. Všimol si nepriateľstvo medzi Dracom a Hermionou. Sklamane potriasol hlavou a ušiel do oddelenia pre deti hľadať nové knihy.

*******

„Nemôžem tomu zasranému hajzlovi veriť,“ zakričal Ron na Harryho, pričom hodil vankúš naprieč jeho obývačkou. 

Harry ho s kľudom pomocou Accia privolal a položil ho na správne miesto na sedačke. „Ale no tak, Ron. Nevieš, o čo ide.“

Ron sa otočil k Harrymu s pobúreným výrazom na tvári. „Ako môžeš brániť tú fretku? Podvádza Hermionu, našu najlepšiu priateľku,“ zakričal.

„Nikoho nebránim, Ron. Len hovorím, že nepoznáš celý príbeh. A nemyslím si, že si to bez poznania celého príbehu mal Hermione povedať,“ odôvodňoval Harry. „Ak si sa mýlil, bude len bezdôvodne zronená.“

„Nemýlim sa Harry,“ hádal sa Ron.

„Ako to vieš?“ nedal sa Harry. Začínal byť zo svojho priateľa frustrovaný. „Čo presne si videl, že si si taký istý, že Draco Hermionu podvádza?“

„Po prvé, ten bastard mal byť v Taliansku, ale ukázalo sa, že je v Anglicku. Je to klamár,“ začal Ron nahnevane. „Aj keby prišiel späť skôr, prečo to nepovedal Hermione? A prečo chodí do romantických reštaurácií s prsnatými blondínkami? Ty si ich nevidel Harry. Boli jeden z druhého celí preč. Bol som zhnusený.“

„Ja neviem,“ odvetil Harry neveriacky. „Viem, že on nie je tou najmilšou osobou na svete, ale nikdy predtým nepodvádzal, toľko vieme. Dokonca ani Pansy a ak tu je niekto, koho by podvádzal, bola by to ona. Nezabudni, že sa veľmi zmenil z tej fretky, ktorou bol na škole. My obaja predsa vieme, že nie je bastard. Musí tu byť nejaké vysvetlenie.“

„Aké iné vysvetlenie tu je?“ odporoval Ron. 

„Možno to bola jeho obchodná partnerka,“ odôvodnil rozumne Harry.

„Aký obchod by robila v šatách, ktoré mala oblečené?“ opýtal sa Ron. „Nie Harry, nie je možné, žeby to bola v takých šatách nejaká obchodná partnerka. Okrem toho, prečo bol v Anglicku a nie v Taliansku?“

„Neviem,“ odvetil Harry a pokrčil ramenami. „Hovoril niečo o zlučovaní svojich obchodov s nejakými Talianmi, aby sa rozrástli, či nie?“

„Castiglioniovci,“ odpovedal Ron.

„Castiglioniovci?“ zopakoval Harry, pričom zvraštil obočie. „Kde som to meno predtým počul?“

Jeho tvárou prešiel výraz uvedomenia, keď sa obrátil, aby čelil Ronovi. „Počkaj, nebola tá jeho takzvaná priateľka nejaká blondína s prsiami veľkosti futbalových lôpt?“

„Čo je to futbal?“ opýtal sa Ron.

„Veľkosti prehadzovačiek,“ opravil sa Harry a zasmial sa nad Ronovou zábudlivosťou, čo sa týka muklovských športov.

„Hej,“ odvetil Ron. „Ale v skutočnosti nebola vôbec atraktívna. Obzvlášť v porovnaní s 'Mionou. Nemôžem uveriť, že Malfretka by vymenil Hermionu za takúto šľapku.“

„Idiot, to bola Maria Castiglioniová,“ vysvetlil Harry. „Ona je prezidentka tej spoločnosti, s ktorou sa Draco chce zlúčiť. Pravdepodobne mali večeru, aby dohodli detaily toho zlúčenia. Stretol som ju pred niekoľkými rokmi a pravdupovediac, tá by flirtovala s kýmkoľvek, kto má pulz.“ 

„Si si istý?“ opýtal sa Ron, stále skeptický.

„Som si úplne istý, že ju Draco nepodvádza,“ zopakoval Harry. „Ako som povedal, Draco nie je neverník. A nie je ani hlúpy. Neopustil by Hermionu kvôli žene, akou je Maria Castiglioniová.“

„No do riti,“ povzdychol Ron. „Povedal som Hermione, že ju podvádza a vyzerala zničene. Čo ak sa teraz rozídu?“

„Nerozídu,“ utešoval ho Harry. „Hermiona je dosť múdra na to, aby nechala Draca vysvetliť to predtým, ako sa rozhodne ukončiť ich vzťah. Okrem toho, ak sa rozídu, budeš to potom musieť napraviť, keďže si to pokašľal.“

*******

Hermiona vošla do Dracovej a Alexovej obývačky, kde ju privítal ju Alex a Butler. Ich byt vyzeral tak ako vždy, s výnimkou desať stôp vysokej jedle v rohu. Vedľa nej bola veľká kopa svetiel a iných ozdôb, v ktorých sa Alex prehŕňal.

„Hej Hermiona,“ privítal ju a zamával jej. „Pozri, ocko kúpil všetky tieto ozdoby, ale nikdy ich nerozvešal. Zvyčajne bola mamka tá, ktorá ich rozvešala, ale nechala to robiť domácich škriatkov, nie mňa.“

Hermiona sa zamračila nad takýmto zneužívaním domácich škriatkov, pričom si kľakla a prehliadla si tú kopu. „Dobre, takže my dvaja môžeme vyzdobiť obývačku a chodby, čo len ti srdce žiada. Je tvoj otec vonku?“ opýtala sa nonšalantne, aj keď tajne dúfala, že je.

„Som presne tu, Grangerová. Milé vedieť, že na mňa myslíš,“ doberal si ju.

„Nemôžem ostať dlho,“ zaklamala znova. „Dnes večer mám ešte veľa práce.“

„Ale ty si mi povedala, že mi pomôžeš zdobiť, čo mi srdce žiada,“ sťažoval sa Alex a prosil ju, aby ostala.

Keď si Hermiona uvedomila, že má pravdu, súhlasila, že ostane, až kým nebudú všetky ozdoby rozvešané. Draco sledoval, ako začala s Alexom vešať na stromček ozdoby a znova uvažoval, prečo je Hermiona taká odmeraná. Po dvoch týždňoch strávených na jednom z najromantickejších miest na svete čakal na to, kedy príde späť k nej domov. Jej rozhnevaný výraz ho nekonečne rajcoval a jej obtiahnutý sveter problému nepomáhal.

Hermiona na sebe mohla cítiť Dracove oči a jeho pohľad ju znervózňoval. Neplánovala ho konfrontovať pred Alexom a sama sebe sľúbila, že nenaletí ani na jeden z jeho očarujúcich trikov. Jej odhodlanie sa začalo tratiť, akonáhle ho uvidela. Aj keď mal na sebe len rifle a sveter, vyzeral úžasne, čo jej len pripomenulo, ako veľmi jej chýbal. Nie, kárala sama seba, si silnejšia než to; daj sa dokopy. Dokážeš tomu odolať, pretože ťa podviedol.

Odrazu začal Dracov telefón zvoniť a on opustil izbu, aby ho pohľadal. Alex začal spievať vianočné koledy, čím prelomil v izbe to napätie. Hermiona sa so smiechom pridala a aspoň na chvíľu zabudla na svoje problémy.

Alex sa jej z čista-jasna opýtal: „Prečo sa ty a ocko spolu viac nerozprávate? Hádate sa?“

Hermiona zamrzla a nebola si istá, ako odpovedať. „Umm, nerob si s tým starosti, Alex. O čokoľvek ide, nemal by si sa tým príliš trápiť.“

„Ale vy sa správate veľmi divne. Prečo sa nemôžete správať tak ako pred tým?“ trval na tom.

„Je to vec dospelákov. Tvoj otec si môže vybrať, či ti to vysvetlí, ale nemyslím si, že by si to mal počuť odo mňa,“ odvetila a zmenila tému. „Takže čo by si chcel na Vianoce?“

Keď Alex vysvetľoval svoj vianočný zoznam, Hermiona sa vrátila k svojim myšlienkam a uvažovala, čo robiť so svojou dilemou.

*******

„Teraz musíme ísť vyzdobiť moju izbu!“ vzrušene zvolal Alex, keď chytil Hermioninu ruku ťahal ju hore po schodoch.

Obývačka bola bohato “vianočná“ a stromček bol správne ozdobený so žiarivou hviezdou na špici. Draco obdivoval ručnú prácu Alexa a Hermiony. Aj keď podľa neho bolo hore trochu priveľa svetiel, oceňoval, ako živo tá izba vo Vianočnom duchu vyzerala. Po tom, čo pridal zopár maličkostí, sa k Hermioninmu zármutku naveľa pripojil k synovi hore v jeho izbe.

Keď vošiel do izby, Hermiona a Alex už začali vešať svetlá na stenu. Tentoraz s pomocou mágie, pretože ani jeden z nich nebol dosť vysoký na to, aby dosiahol na strop.

„Veľmi pekné,“ okomentoval to a sadol si na Alexovu posteľ. Alex sa usmial a znova začal spievať vianočné koledy, zatiaľ čo po svojej izbe náhodne rozvešiaval zvyšné ozdoby.

Práve, keď Hermiona končila so svetlami, Dracov telefón opäť zazvonil a on ho zodvihol. Ani sa neunúval opustiť izbu.

„Ahoj,“ pozdravil. Jeho výraz zostal neutrálny. „Hej, tiež sa mi to včera v noci páčilo,“ povedal, čím spôsobil, že sa naň Hermiona rýchlo pozrela.

„Mali by sme si to niekedy zopakovať,“ pokračoval a nedbal na jej uprený pohľad. Zrazu povedala Alexovi dovidenia a vybehla z izby.

Draco zarazene vzhliadol, okamžite zložil a rozbehol sa za ňou.

„Grangerová!“ zakričal a snažil sa, aby spomalila. „Čo do horúcich pekiel sa s tebou deje?“

Zastala a otočila sa, len aby ho uzemnila tým najľadovejším pohľadom, aký mala. „Čo sa deje so mnou?“ zopakovala neveriacky. „Ty si ten najneznesiteľnejší blbec na svete, vieš to, Malfoy?“

„Naozaj?“ opýtal sa. Hlas mal presiaknutý sarkazmom. „A prečo akože?“

„Ty vieš prekliato dobre prečo!“ zakričala. Bola taká nahnevaná, až začala nadávať.

„Keby som to vedel, tak by som sa ťa to teraz nepýtal, či hej?“ tiež zakričal, frustrovaný jej nezmyselným správaním.

Neveriacky rozhodila rukami vo vzduchu a skepticky sa uškrnula. „Neuveriteľné! Ty tu budeš len tak stáť a tváriť sa, že si nič neurobil? Vieš ty čo? Rob si, čo chceš. Ja odchádzam,“ ukončila to a vybrala sa smerom ku krbu. 

„Do riti, Grangerová! Čo som akože urobil?“ zopakoval a chytil ju za ruku, aby neodišla.

„Jedna vec je ísť na rande s inou ženou, zatiaľ čo máš byť na “obchodnej“ ceste. Beriem to, nemáme na seba exkluzívne právo, ešte sme nemali ten “rozhovor.“ Ale naozaj musíš zdvíhať jej hovory priamo predo mnou? Chcem povedať, vieš ako hlúpo som sa musela cítiť, keď mi Ron a Parv povedali o tebe a tej žene? Sedím si doma, čakám na teba kedy sa vrátiš, plánujem nám... vieš čo... už na tom viac nezáleží čo, pretože ty si to nezaslúžiš.“

„Čo s tým má Weaslík a jeho priateľka?“ opýtal sa totálne zmätený.

„Oni ťa videli v Amore Mio, s tvojou priateľkou!“ zakričala a odtlačila ho. „Vedela som, že máš istú povesť, ale myslela som si, že tentoraz to bude iné. Bože, cítim sa tak trápne. A prečo si musel klamať? Prečo musia chlapi vždy klamať? Mohol si mi povedať, že prídeš domov skôr. Mohol si mi povedať, že ma potrebuješ len na to, aby si sa dostal cez svoj osemmesačný absťák alebo čo vlastne.“

„Už si skončila s touto svojou ostrou tirádou?“ opýtal sa, keď si založil ruky na hrudi. Zobral jej prenikavý pohľad ako áno a uškrnul sa na ňu, čo len spôsobilo, že bola ešte naštvanejšia.

„Upokoj sa, ženská. Necháš ma, aby som sa to aspoň pokúsil vysvetliť?“ opýtal sa rétoricky. „Mal som ti povedať, že sa vrátim už včera a aj by som tak urobil, keby som to bol vedel. Bolo to rozhodnutie na poslednú chvíľu, ktoré urobila moja "priateľka,“ povedal a naznačil pri tom vo vzduchu úvodzovky, „ktorou bola Maria Castiglioniová.“

Keď Hermiona spoznala to meno, zahanbene sa zamračila, aj keď nebola úplne presvedčená.

„Áno,“ zdôraznil a spravil krok bližšie. „Chcela vidieť londýnske kancelárie, aby mohla zistiť s akou spoločnosťou sa zlučuje.“

Jej oči sa rozžiarili. Chcela mu zagratulovať k tomu prírastku, ale stále ho nenávidela.

„Keď nadviažem na otázku našej vzájomnej exkluzivity, dúfam, že si nerandila s nikým iným, kým som bol preč. Pretože potom by som ich jednoducho musel za-Avadovať (v súvislosti s kúzlom Avada Kedavra). A nechodím s ňou. V skutočnosti, keď si myslíš, že som s ňou mal čokoľvek, je potom jasné, že si ju nevidela. Jej prsia sú také veľké ako moja hlava, čo sa vlastne väčšine normálnych mužov nepáči.“

Zasmiala sa na tom. Nakoniec jeho vysvetleniu uverila a cítila sa strašne hlúpo. „Prečo si mi o nej jednoducho nepovedal?“ opýtala sa a jemne ho udrela po ruke. „Nebola by som sa tak nahnevala.“

„Povedať ti? Kedy?“ neveriacky sa opýtal. „Keď si ma prebodávala pohľadom, alebo keď si si išla na mňa vykričať pľúca? A okrem toho, vyzeráš celkom sexy, keď mi chceš nakopať zadok,“ dodal s úškrnom.

„Ty si taký zvrátený bastard, Malfoy,“ odvetila a pokrčila nad ním nosom.

„A ty si malé žiarlivé dievčatko, však?“ doberal si ju a potiahol ju za pás, aby bola bližšie. „Nepovedala ti tvoja mama, že sa máš vždy deliť?“

Chytil jej zápästie predtým, ako ho mohla udrieť do hrude a položil si jej ruku okolo svojho krku. „A tiež horkokrvná. Netráp sa, rozumiem. Som neodolateľný. Je len prirodzené chcieť ma mať len pre seba.“

„Povedz mi, bolí to nosiť všade okolo také obrovské ego?“ opýtala sa hravo a pristúpila k nemu bližšie.

„Moje ego je jednoducho priamoúmerné istému špecifickému aspektu môjho tela,“ odpovedal a chlípne sa uškrnul.

Hermiona si ho kriticky obzrela a potom prikývla. „Hej, tvoj nos je dosť veľký,“ doberala si ho, čím si vyslúžila len prenikavý pohľad.

„Už sú to dva týždne a možno potrebuješ nejakú pripomienku toho, o čom rozprávam. V skutočnosti, tvoja žiarlivosť zničila atmosféru pre môj “vitaj doma“ sex“, vysvetlil a detinsky sa na ňu zamračil.

„Možno,“ pripustila, keď sa naň uškrnula. „Ale práve sme mali našu prvú hádku, čo znamená, že môžeme mať sex na uzmierenie.“

Dracove oči lišiacky zaiskrili, keď sa k Hermione sklonil. „Počul som, že sex na uzmierenie je okrem sexu v hneve najlepší. A som si istý, že my dvaja budeme mať veľa z oboch,“ povedal drzo. „Takže, čo si to plánovala?“

„Nič,“ odvetila a začervenala sa.

Zasmial sa nad jej hanblivosťou a opakoval tú otázku stále a stále dokola, až nakoniec ustúpila.

„V poriadku!“ pripustila, keď naňho pozrela. „Plánovala som pre nás troch večeru. Plánovala som dnes vynechať prácu v Čarodejníckej literatúre a stráviť celý deň varením.“

Draco sa zamračil. Očakával niečo viac pikantnejšie. „Bol som preč dva týždne a jediné, čo mi dáš, keď prídem domov, je večera?“

„Tá večera by bola pre nás troch,“ objasnila a diabolsky sa pri tom usmievala. „Bol by tam aj dezert pre teba a pre mňa.“

Draco sa na ňu tiež uškrnul a sklonil sa, aby ju pobozkal.

„Počkaj!“ zakričala a trošku sa odtiahla. „Čo ak príde Alex?“

„Alex je vo svojej izbe,“ odvetil Draco a pritiahol si ju opäť bližšie. „Okrem toho, je tu imelo,“ vysvetlil a ukázal nad ich hlavy.

Hermiona zodvihla hlavu a uvidela imelo visieť nad vchodom, kde práve stáli. „Alex a ja sme ho tam určite nedali,“ povedala, pričom sa naňho usmiala.

„Pridal som pár maličkostí,“ odvetil a pokrčil ramenami. „No tak poď, je to tradícia,“ dodal a opäť sa skláňal, aby ju pobozkal.

Tentokrát sa Hermiona poddala a zachvela sa, keď ucítila jeho pery na svojich. Ak to bolo možné, tí dvaja sa posunuli ešte bližšie. Dracove ruky sa pevne ovinuli okolo jej pása. Ich “tradičný“ bozk sa rýchlo stal vášnivým a Hermiona cítila, ako jej slabnú kolená. 

„Bleee!“ z ničoho nič zakričal Alex a Draco s Hermionou sa bleskovo oddelili. Zrejme zišiel dole, keď počul, že krik ustal a prichytil ich, ako sa bozkávajú pod imelom.

Zhnusený ich prejavom lásky utiekol hore schodmi s očami pevne zavretými a nejako sa mu pri tom podarilo nezakopnúť. Hermiona, červenšia než Weasley civela na Draca, ktorý sa tváril zmätene a rozpačito. Rozosmiala sa nad jeho výzorom a vyšla po schodoch skontrolovať Alexa. Draco sa prebral zo svojho omámenia a s nadávaním sa na poschodí pridal k nej a svojmu synovi.

*******

„Áno, viem, že možno spia, Lucius. Ale čo ak sa im včera v noci niečo stalo?“ opýtala sa Narcissa svojho manžela, keď nasledujúce ráno vstúpili do Dracovho bytu.

„Čo sa im mohlo stať?“ odporoval, mrzutý. „A ak si s tým nevedel poradiť Draco, čo ťa núti myslieť si, že ty to zvládneš?“

Zazrela naň, keď kráčala hore schodmi, najprv do Alexovej izby. „Všetko, čo viem je, že Draco včera ten hovor náhle ukončil a ani raz mi nezdvihol, keď som včera večer volala. A teraz buď ticho,“ kárala ho, keď otvorila dvere.

Pozrela dnu a našla hojne vyzdobenú izbu presne ako i obývačku. V Alexovej posteli spali otec so synom, obaja ovinutí okolo Hermiony, ktorá bola v strede. Všetci traja boli otočení k opačnej stene a tak Narcissa a Lucius nemohli vedieť, či sú hore. Lucius začal odchádzať, keď videl, že jeho syn a vnuk sú obaja v poriadku a nechcel rušiť ich spánok. Napriek tomu si Narcissa všimla, že Hermiona sa pohla a rozhodla sa, že počká, kým sa zobudí.

Hermiona sa skúsila pretočiť, no zistila, že sa vôbec nemôže pohnúť. Stále ospalá otvorila jedno oko. Pozrela dole a videla Alexa mocne zvierať jej ľavé plece. Posunula sa, aby sa mohla otočiť na chrbát, ale za sebou pocítila ako sa pohol Draco a svojou rukou okolo jej pása jej zabránil v akomkoľvek pohybe. 

Usmiala sa a pomyslela si: Aký otec taký syn. Nechcela ani jedného z nich vyrušovať, tak sa len znova jemne posunula do pohodlnejšej polohy predtým, ako by znovu zadriemala. Tak či onak, keď sa posunula, letmo zahliadla Narcissu a Luciusa, ktorí stáli vo dverách a stuhla úľakom. 

Pokúsila sa vstať, ale Narcissa len pokrútila hlavou a usmiala sa. Ukázala smerom von z izby a snažila sa naznačiť, že ona s Luciusom počkajú von, pokým sa nezobudia. Hermiona prikývla a tí dvaja opustili izbu.

Nezdalo sa, že by jej pohyby mali nejaký efekt na Alexa, ktorý stále tvrdo spal. Na druhej strane, Draco svoje zovretie len zosilnel a zamrmlal: „Prestaň sa krútiť, Grangerová. Nemôžem spať, keď sa takto mrvíš.“

Hermiona sa zasmiala a jemne ho uštipla. „Možno by si teda radšej videl rodičov, ktorí čakajú vonku, kým sa zobudíš.“

„Hej, jasné,“ zavrčal do jej krku, no stále neotvoril oči.

„Myslím to vážne,“ trvala na tom. „Vstala by som, ale ty a tvoj syn ste sa ma držali ako o život a tak som sa nemohla vôbec pohnúť.“

„Do riti!“ potichu zakričal, keď si uvedomil, že tu bola jeho mama. „Včera večer som jej nezavolal späť,“ povzdychol si.

„Včera večer?“ opýtala sa.

„Áno. Ten hovor čo si si myslela, že bol od mojej druhej priateľky, bol v skutočnosti od mojej matky,“ odvetil a uškrnul sa.

Hermiona sa poriadne začervenala a bola vďačná, že nemohol vidieť jej tvár. „A čo to potom bolo to “tiež sa mi to minulú noc páčilo“ a “musíme si to zopakovať?“

„Tú noc som spal na Manore,“ vysvetlil. „Snažila sa ma presvedčiť, aby som presťahoval späť tam a prestal “žiť v biede,“ ako to ona hovorí.“

„Toto je bieda?“ opýtala sa neveriacky.

Zasmial sa a jemne ju pobozkal na krk, predtým ako vstal a vybral sa smerom k dverám. „Môžeš sa tu skrývať, kým sa nezobudí Alex,“ povedal jej potichu. „Ale hneď ako sa chlapec zobudí, očakávam vás oboch dole, aby ste ma z toho utrpenia zachránili.“

Hermiona sa tiež zasmiala, otočila sa a opäť zaspala.

Draco sa vybral dole schodmi, len aby zistil, že jeho rodičia už odišli. S úľavou si na konferenčnom stolíku všimol odkaz.

Draco,

Nechcela som rušiť Tvoje a Alexovo ráno s Hermionou, tak sme odišli. Ale radi by sme si s Vami tromi dnes dali obed, ak Vám to všetkým vyhovuje. Očakávam Vás presne o 12:30. Vieš, že nerada obedujem v nejakom inom čase. Prosím, primerane sa oblečte.

Mama.

Draco sa zamračil a znova si ten odkaz prečítal. Milujem to ako hovorí, že by si s nami rada dala obed, ale pritom očakáva, že tam budeme. Oblečte sa primerane, pomyslel si uštipačne.

Hoci by sme to tiež mohli mať za sebou, pripustil a uvažoval, ako povie tieto úžasné správy Hermione. 


13. Obed s Malfoyovcami



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Cyrus

Beta-read: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/13/Alexander_Malfoy



13. kapitola

Obed s Malfoyovcami

„Áno, ale čo je 'primerane', Draco? Stále si to nevysvetlil,“ sťažovala sa Hermiona, keď kráčali smerom ku krbu, aby sa Hop-šup sieťou dostali na Malfoy Manor.

„Sú to oblekové nohavice a košeľa. Kravata je nepovinná,“ vysvetlil jej Draco, pričom si v zrkadle na chodbe upravil vlasy.

„To platí pre teba,“ zanariekala v panike. „Nemyslím si, že bude veľmi primerané, ak sa tam ukážem v oblekových nohaviciach a kravate!“

„Ako mám vedieť, čo je primerané obliecť si na obed pre ženu?“ hádal sa. „Pansy vždy vedela, čo si má obliecť; nemusel som jej to hovoriť.“

Ignorovala jeho náznak, že je neschopnejšia než Pansy, po stýkrát si vyrovnala sukňu a nervózne si stískala ruky. „Chcem iba urobiť dobrý dojem.“

Draco si vzdychol, prešiel k nej a ovinul ruky okolo jej pása. „Vieš, že ťa už stretli, však?“

„Áno, ale to bolo za iných okolností,“ odvetila a uvoľnila sa. „Teraz sa s nimi chystám stretnúť ako tvoja priateľka. Tá, ktorú práve našli spať s tebou a tvojím synom.“

Obaja sa pozastavili, aby vstrebali jej slová. „No, keď to podáš takto, neznie to tak dobre,“ odvetil Draco a prikčil sa.

Hermiona sa nervózne zasmiala. „Vieš, čo tým myslím.“

„Grangerová, prestaň sa znepokojovať. Bude to v pohode,“ utešoval ju. „Po tom, čo s tebou strávia niekoľko minút, budú ťa milovať tak veľmi ako my.“

Keď začula jeho slová, zamrzla a otočila sa, aby naňho pozrela. Nervózne  jej pohľad opätoval, lebo si uvedomil, čo povedal. Ako otvorila ústa, aby mu niečo povedala, vbehol do izby Alex, čím tých dvoch okamžite rozdelil. 

„Tak poďme,“ zvolal vzrušene. Chytil Hermionu za ruku a ťahal ju ku krbu. Spolu sa hop-šup práškom dostali na Manor a nechali Draca v jeho byte samého, zmäteného svojim šokujúcim priznaním. Potriasol hlavou a pozbieral sa. Zobral za hrsť hop-šup prášku a vrhol sa strmhlav do katastrofy, o ktorej vedel, že ho čaká.

Keď Draco vstúpil na Manor, po prvýkrát v jeho živote tam nebol nik, kto by ho prijal. Zmätený a s obavami si začal robiť starosti, či jeho rodičia Hermione niečo spravili. Len čo si spomenul, že Alex šiel s ňou a že jeho rodičia by Alexovi nikdy neublížili, trochu sa uvoľnil a vybral sa smerom k salónu.

„Ty tiež bývaš v byte?“ počul ako sa Narcissa opýtala. „Och, ja vám deti jednoducho nerozumiem. Zvolíte si bývať v chatrčiach, keď si poľahky môžete dovoliť žiť v skutočných domoch. Som si istá, že ako liečiteľka zarobíš dosť peňazí, aby si pohodlne žila vo vhodnejšom dome.“

„Som spokojná, pani Malfoyová,“ začala Hermiona.

„Prosím, volaj ma Narcissa,“ naliehala, keď Draco vstúpil do izby a zazrel na svoju matku, pre tú jej netaktnú otázu.

„Môj byt sa mi naozaj páči; je veľmi pohodlný a vôbec nie je ako chatrč,“ pokračovala, čím si od Draca a Luciusa vyslúžila úškrn.

„Ale určite budeš chcieť žiť so svojou rodinou v dome, keď nastane ten čas?“ jemne naliehala Narcissa.

Draco si v duchu povzdychol nad sondovacími otázkami svojej matky a prebodával ju pohľadom, aj keď si myslel, že ju to zastaví. Nezastavilo.

„Um, nie som si istá. Keď ten čas príde, ja a moja rodina urobíme to rozhodnutie spoločne,“ odvetila Hermiona múdro, odhodlaná zachovať pokoj.

„Musíš myslieť na svoju budúcnosť a na to, čo plánuješ urobiť, Hermiona,“ pokračovala Narcissa.

„Matka!“ prerušil ju Draco, pričom zaškrípal zubami nad matkinou dotieravosťou. „Môžme s týmto vypočúvaním skončiť?“

„Ja ju nevypočúvam, Draco,“ vysvetlila vecne Narcissa. „Jednoducho sa jej pýtam na pár otázok. Nemám dovolené spoznať ženu, ktorá je nepretržite v tvojom a Alexovom živote?“

Draco na ňu len hľadel s otvorenými ústami, neschopný nesúhlasiť alebo sa hádať. Narcissa jeho mlčanie vzala ako súhlas a pokračovala.

„Hermiona, urážam ťa alebo spôsobujem, že sa cítiš akýmkoľvek spôsobom nepríjemne?“ opýtala sa zdvorilo.

„Nie, neurážate ma,“ odpovedala Hermiona pravdivo, pričom sa vyhla záveru Narcisinej otázky.

„Prečo nepokračujeme v tomto rozhovore pri jedálenskom stole?“ diplomaticky sa do toho vložil Lucius, keď vstával zo svojho kresla.

Práve v tom momente vstúpil do izby Alex, ktorý sa hral vonku. „Už je čas na jedlo?“ opýtal sa vzrušene. „Som hladný ako vlk!“

Všetci sa zasmiali nad jeho vyhlásením a napätie v miestnosti mierne pokleslo. Keď sa všetci vybrali na obed smerom do jedálne, Draco zostal s Hermionou pozadu a kráčal pár krokov za svojimi rodičmi.

„Pozri, moja matka má takt a jemnosť slona v porceláne,“ vysvetlil ospravedlňujúco Draco.

Hermiona sa zasmiala nad  jeho popisom, pričom cítila, že z nej nervozita trochu vyprchala. „Netráp sa. Ak si myslíš, že je zlá, počkaj až budeš mať večeru s Molly Weasleyovou a celým Weasleyovským klanom,“ varovala ho a diabolsky sa naňho usmiala.

Zbledol, keď si spomenul, že tá večera bude už čoskoro, na Štedrý deň. „Ponúknem ti dohodu, Grangerová. Ak stráviš zvyšok obeda snahou naverbovať Luciusa do toho svojho prekliateho Soploša, pôjdem s tebou na tú večeru bez reptania.“

Hermiona sa rozosmiala a hravo ho udrela do ramena, pričom pokrútila hlavou. „Neprijímam.“

Draco sa zamračil, lebo vedel, že aj tak na tú večeru pôjde. Môj ty Bože, som porazený, pomyslel si skľúčene. Ale keď tak sledoval Hermionu kráčať pred ním, myslel na to, že to možno nie je až taká zlá vec.

„Mimochodom,“ dodala Hermiona a trochu sa pootočila. „Je to S.O.P.L.O.Š. Draco, nie Soploš.“

Obed prebiehal bez komplikácii, s Alexom v úlohe tlmiča medzi Luciusom a Narcissou, Dracom a Hermionou. Tak či tak, potom, keď sa Alex odišiel znova hrať, Narcissa využila príležitosť vziať Hermionu na prechádzku, aby sa porozprávali o „babských veciach.“ Draco s hrôzou sledoval ako jeho matka s Hermionou odchádza a pozrel pritom na svojho otca, ktorý sa tváril rovnako vydesene.

„Hermiona, chcela som sa ospravedlniť, že som predtým bola taká netaktná,“ ospravedlnila sa Narcissa, keď sa túlali po chodbách Manoru. „Nemám v povahe takto sa do všetkého miešať. Ale musíš pochopiť, toto sú moji chlapci.“

Hermiona prikývla a pozrela sa na ňu. Bolo ťažké rozpoznať jej vek, pretože sa niesla pôvabne a sofistikovane a bola krásna ako vždy. Jej svetloplavé vlasy, ktoré sú zjavne požiadavkou toho stať sa Malfoyom nadpozemsky žiarili, čím jej na tých tmavých chodbách dodávali tajuplnú žiaru.  

„Predtým som urobila chybu, keď som na Draca tlačila, aby bol s Pansy. Ona očividne nebola dievča pre neho. Jediný dôvod prečo ju neopustil bolo to dieťa. Alex je jeho život a on je Alexov. Mnohým rozhodnutiam, ktoré môj syn urobil úplne nerozumiem a bývať v byte je jedno z nich. Lenže vždy robil tie najlepšie rozhodnutia ohľadom seba a svojho syna, počnúc rozvodom so slečnou Parkinsonovou.“

Keď si spomenula na všetky časy, kedy videla Draca a Alexa spolu, usmiala sa. Aj keď bol k ostatným ľahostajný, pri Alexovi bolo evidentné, že Draco svojho syna miluje viac než čokoľvek iné na svete. „Súhlasím, pani Malfoyová. Ale nerozumiem, prečo mi to hovoríte,“ povedala po chvíli.

Narcissa sa na ňu vrelo usmiala. „Veci sa od vojny zmenili, Hermiona. Keď sa vojna skončila v prospech strany dobra, veci sa ohromne zmenili, ale naše názory nie. Chceli sme pre nášho syna čistokrvnú a čistokrvného dediča malfoyovského bohatstva. Boli sme takí odhodlaní nájsť Dracovi čistokrvnú manželku, až sme si neuvedomili, že väčšina z dostupných čistokrvných čarodejníc sú pobehlice so zakaleným mozgom.“

Hermiona sa napriek svojej vôli rozosmiala, stále zmätená, pokiaľ išlo o to, kam smeruje Narcissina reč.

„Bolo príliš neskoro, keď sme si uvedomili, že Pansy nie je hodná nášho syna, akokoľvek hrozne to môže znieť. Našťastie, zdá sa, že Alex zdedil viac otcových rysov a zopár z jeho matky. Ale Lucius a ja ho nenecháme urobiť tú istú chybu druhýkrát. Aj keď Lucius nie je až taký otvorený to priznať ako som ja, ale krv už pre nás viac nie je táká dôležitá ako inteligencia a kvalita.“

Na chvíľu zmĺkla a uprene hľadela na Hermionu. „Počula som o tebe veľa, Hermiona. Príbehy z tvojich školských čias a o tvojej pomoci vo vojne od Draca a mnohých iných. A čo je najdôležitejšie, Alex o tebe rozpráva nonstop. Zdá sa, že si v jeho živote veľmi dôležitá osoba, či si otcova priateľka alebo nie.“

Hermiona sa jemne začervenala a pozrela dole na svoje nohy. Narcissa jej nadvihla bradu, aby jej pozerala priamo do očí. „Boh vie, že už viac nemôžem zasahovať do milostného života môjho syna. Ale nech sa stane čokoľvek medzi tebou a Dracom, mala by si vždy byť súčasťou ich životov. Alex ťa potrebuje. Obaja ťa potrebujú, Hermiona. Či ako súčasť ich rodiny alebo ako priateľku. Je to na tebe a Dracovi.“

„Ďakujem, pani Malfoyová... myslím Narcissa,“ opravila sa Hermiona, keď ju chcela Narcissa prerušiť. „Popravde, myslela som si, že budete úplne iná. Z toho, čo som počula, som mala od tohto obeda úplne iné očakávania.“

„Hmm, som si istá, že Draco ma nádherne vykresľuje,“ odvetila s úsmevom, keď začali kráčať späť k chlapcom.

Hermiona a Narcissa sa spolu smiali. Znova vstúpili do salónu, len aby našli Draca a Luciusa sedieť v napätom tichu. Keď ženy vstúpili do miestnosti, muži na ne civeli so zmätenými výrazmi a uvažovali, čo presne sa stalo počas ich prechádzky.

„Naozaj som sa veľmi dobre bavila,“ začala Narcissa a oči jej zablýskali. „Mali by sme si to niekedy zopakovať.“

Hermiona sa začervenala a začala sa smiať, zatiaľ čo sa k nej Narcissa pripojila. Draco a Lucius si nad záhadnou výmenou žien vymenili zmätené pohľady.

„Čo je také zábavné?“ opýtal sa Lucius, keď ich smiech utíchol.

„Ale, nič,“ odvetila Narcissa a sadla si veľa neho. „Prečo sa vy dvaja nevyparíte a nestrávite poobedie spolu. Môžeme Alexa chvíľu postrážiť. Koniec koncov, som si istá, že máte toho veľa čo doháňať.“

Hermiona sa začervenala, kým Draco stále civel na svoju matku, zarazený jej správaním.

„Draco, nie je to veľmi príťažlivé. Zavri si ústa,“ nariadila a Draco zaklapol ústa. „A teraz choďte a buďte bez obáv. Alex je v dobrých rukách.“

Draco sa otočil k Hermione, ktorá len pokrčila ramenami a vybrala sa smerom ku krbu. Nasledoval ju a otočil sa, aby svojej matke venoval posledný zmätený pohľad predtým, ako sa hop-šup práškom vrátil späť do svojho bytu.

„Čo krucinál bolo toto?“ zakričal, keď sa dostali do jeho obývačky.

„Čo myslíš?“ pokojne sa opýtala, sadla si na gauč a pozrela naňho.

„Ty vieš, čo myslím. O čom ste sa rozprávali s mojou matkou? A prečo ste vy dve teraz odrazu 'najlepšie priateľky'?

„Nebuď hlúpy, Malfoy. Nie sme najlepšie priateľky. Len sme sa veľmi dobre porozprávali a vyriešili zopár vecí,“ vysvetlila.

„Akých vecí?“ pokračoval a stále na ňu hľadel s obavami.

„Dievčenských vecí,“ odvetila tajuplne a potiahla ho, aby si sadol vedľa nej. Naklonila sa a položila si hlavu na jeho plece.

„A čo tá scéna v salóne? S tým vašim záchvatom smiechu?“

Hermiona sa zasmiala nad Dracovým rozpačitým výrazom. „To nebol záchvat smiechu. Povedala som jej o našom nedorozumení zo včera večera a len si z nás uťahovala. Okrem toho, bolo by to také zlé, keby som s tvojou matkou vychádzala?“

„Moja matka a ty? Vychádzať? Áno, to by bolo zlé. Je to ako posraná apokalypsa!“ zakričal.

„Mohol by si sa trošku uvoľniť? Čo si myslíš, že budeme posedávať, piť čaj a rozprávať si o tebe strápňujúce príbehy?“

„Nie,“ odvetil obranne. „Neurobila si to, všakže?“ opýtal sa po chvíli.

Hermiona sa naňho lišiacky usmiala a keď na ňu zazrel, rozosmiala sa. „Zabudni na to, Malfoy. Okrem toho, teraz máme všetok tento voľný čas a nemáme čo robiť,“ dodala s predstieranou nevinnosťou.

Dracov pohľad sa rýchlo zmenil na chlípny úškrn, keď ju zatlačil na gauč a ľahol si na ňu. „Správne. Ako si pamätám, dlhuješ mi sex na zmierenie kombinovaný s vitaj doma sexom.“

Usmiala sa a zodvihla hlavu, aby ho pobozkala. Ohnivo odpovedal a ich bozk sa rýchlo stal vášnivým. Ovinula si ruky okolo jeho chrbta a zmyselne mu po ňom prechádzala prstami. Presunul sa tak, aby na ňu netlačil celou svojou váhou. Voľnou rukou kĺzal po jej boku a potom ju nechal ležať na jej bruchu pod košeľou. Teplo z jeho tela a ruky sa skrz ňu šírilo a ju to nekonečne vzrušovalo.

Prerušila bozk a zalapala po dychu. „Nie tu. Nemôžme mať sex v tvojej obývačke. Hráva sa tu Alex.“

Draco sa na ňu zmätene pozrel, ako keby zabudol, kto je Alex. Keď sa jeho tvár rozjasnila poznaním, zoskočil z gauča a stiahol Hermionu so sebou. Neprestával ju bozkávať a keď ju viedol hore schodmi, ľahkými bozkami vytvoril dole jej krkom cestičku. Hore s ňou nacúval oproti stene, kde ju nadvihol, čím ju vyzval, aby si okolo jeho pásu ovinula nohy.

„Povedal som ti, ako veľmi milujem, keď nosíš sukne?“ zamrmlal oproti jej perám ako kĺzal rukou hore jej skuňou, len aby ju nechal na jej zadku.

„Možno by som ich mohla nosiť častejšie,“ zastonala, keď sa presunul nadol, k ohybu jej krku. Zaklonila hlavu, aby mu poskytla väčší prístup, zatiaľ čo on stále útočil na jej zmysly. Keď znova zastonala, cítil, že tvrdne. Draco zložil Hermionu na zem a viedol ju do svojej izby.

Hneď ako vošli do jeho spálne, zatresol dvere a hodil ju na posteľ. Vykĺzla zo svojej sukne a on začal pomaly bozkávať jej nohu vytvárajúc cestičkou nahor, z čoho úplne šalela. Dostal sa až k jej nohavičkám, ktoré už boli vlhké očakávaním, ale obišiel ich a vydal sa nahor, celou dĺžkou jej tela. Znova dosiahol jej pery a sklonil sa pre ďalší bozk.

Aby sa vyslobodila od jeho dráždivého mučenia, držala Hermiona svoje ústa zatvorené a nedovolila mu vstúpiť. Preto rukami opäť kĺzal pod jej košeľou smerom nahor a nechal ich tesne pod jej prsiami. Začal ich hladiť cez podprsenku a keď zastonala, využil príležitosť, aby jazykom vkĺzol do vnútra.

Slabé údery, ktoré masírovali jej jazyk v súzvuku s pohladeniami jej pŕs ju premohli túžbou. Pretočila ich tak, že teraz bola na vrchu ona a rozkročená nad ním. Vybozkávala cestičku dole jeho čelusťou ku krku a špičkami prstov jemne prebehla cez jeho hruď. Ako sa posunula nižšie, začala rozopínať jeho košeľu a pobozkala každý kúsok jeho odkrytej pokožky. Keď sa dostala k jeho opasku, uvoľnila ho, rozopla a začala mu vyzliekať nohavice.

Draco sa nadvihol na lakte, zvedavý, kam až zájde. Vyzliekla ho a nechala ho len v boxerkách a rozopnutej košeli. Vyzliekla si svoju košeľu a sklonila sa, aby ho znovu pobozkala na brucho. Posúvala sa nižšie, pričom mu začala pomaly sťahovať dole jeho boxerky a dostávala sa bližšie k tomu, kde ju chcel mať. Tak či tak, akonáhle sa tam dostala, vrátila sa nazad a venovala mu ďalší bozk na pery.

V odplate jej slabo pohrýzol spodnú peru a ticho zavrčal. „Nie je to až také príjemne, však?“ lišiacky sa mu posmievala.

Unavená z dráždenia a bytia tou dráždenou si rozopla podprsenku a hodila ju naprieč izbou. Vyzliekla si nohavičky, Draca zbavila zvyškov oblečenia a zatlačila ho späť na posteľ. Umiestnila sa nad jeho erekciu a pomaly sa kĺzala dole. Nahlas zastonal a vychutnával si pocit z toho, že bola okolo neho. Začala sa rýchlo dvíhať a klesať a jeho ruky viedli jej pohyby, keď vyvinula rýchle tempo. Sledoval ako v pôžitku zaklonila hlavu a jej kučery poskakovali všade okolo. Keď sa dostala k svojmu vrcholu, nahlas zvolala jeho meno a zvalila sa vedľa neho na posteľ. 

Po tom, čo jej dovolil lapiť dych, bol pripravený na svoje číslo on. Pretočil ich, takže teraz bol na vrchu znova on. Rýchlo sa zasunul a ako sa jeho rýchlosť stupňovala, začali obaja jednohlasne stonať a napätie v nich sa stupňovalo. Hermiona sa zodvihla, aby sa stretla s každým jeho nárazom, čím medzi nimi vytvorila viac trenia. Draco sa sklonil, aby jej masíroval prsia a ona sa okamžite cítila ohromená tým pôžitkom. Tak dosiahla orgazmus po druhýkrát. Taktiež dosiahol svoj vrchol len chvíľu po nej a zrútil sa na ňu.

„No do pekla,“ zašepkal proti jej krku. Miloval, ako sa jej prsia hýbali oproti nemu, keď sa smiala. Keď chytili dych, Hermiona zavrela oči a lenivo kreslila krúžky na Dracov chrbát.

Po niekoľkých minútach zodvihol hlavu. Jeho čelo bolo stále lesklé od potu. Sklonil sa a venoval jej sladký, ale vášnivý bozk na pery. Otvorila oči a s údivom naňho pozrela. Znova ju pobozkal. Prístup získal ľahko a tak vkĺzol do vnútra jazykom a masíroval ten jej. Pretočil sa, takže teraz bola hore ona. Ľahko prešiel rukou dole jej nahým chrbtom, čím spôsobil, že sa zachvela. Dochádzal im dych a tak ten bozk prerušila, len aby ho zasypala spŕškou bozkov smerom dole od brady, až ku krku. Vybozkávala cestičku aj k jeho uchu a slabo ho uhryzla do ušného lalôčika. Takmer sa zbláznil, keď mu do ucha zmyselne zastonala. Keď prestala a sadla si naňho, cítil sa neuspokojene. Túžobne pozrel na jej nahé telo. Vlasy jej majetnícky viseli cez prsia a nohy mala rozkročené cez jeho brucho.

„Vieš, naozaj sme o tom formálne nehovorili,“ začala a prerušila ho v hodnotení jej tela. V duchu zanariekal, lebo vedel, že táto konverzácia nepôjde nikam, kam by chcel. „Pôjdeš so mnou k Weasleyovcom na Vianočnú párty?“ opýtala sa.

„Mám na výber?“ tiež sa opýtal a demonštratívne sa pozrel inam.

„Áno Draco, nebudem ťa nútiť robiť niečo, čo nechceš. Len chcem, aby si šiel so mnou, pretože chcem stráviť Vianoce s tebou a Alexom.“

„To môžeš aj tak. Proste nechoď na tú párty, príď a strávime Vianoce v našom dome,“ odvetil.

„Vždy chodím na tu párty,“ vysvetlila a snažila sa, aby na ňu pozrel. „Je to tradícia. A okrem toho, Alex sa bude veľmi baviť s Marie a Sylarom.“

„Kto je Marie a Sylar?“

„Marie je dcéra Fleur a Billa a tiež má päť rokov. Sylar je syn Percyho a Penelope. Má len dva roky, ale som si istá, že sa s nimi bude tiež hrať.“

„Tak prečo nevezmeš len Alexa?“ navrhol jej Draco, pričom sa na ňu stále nepozeral.

Hermiona mu chytila tvár a otočila ju smerom k sebe. „Prečo nechceš ísť?“ opýtala sa.

Draco si rezignovane povzdychol, keď na ňu zazrel. „Musíme mať túto konverzáciu, keď na mne sedíš nahá? Pravdu povediac ženská, pravdepodobne by si ma mohla presvedčiť, aby som predal svoju firmu a stal sa domácim škriatkom, ak by si to robila hore bez.“

Uchovala si túto informáciu pre neskoršie použitie, rozosmiala sa, skotúľaľa sa z neho a prikryla sa s jeho plachtami.

Znova si vzdychol a dramaticky prekrútil očami. „Naozaj chceš, aby som išiel?“ opýtal sa s obavami.

Hermiona dôrazne prikývla a pevne ho objala, keď si uvedomila, že ho presvedčila.

„Čo z toho budem mať ja?“ vyzvedal a nadvihol obočie na jej inšpiráciu.

„Získaš uspokojenie z vedomia, že si urobil niečo milé pre niekoho iného,“ odvetila, čím u Draca vyvolala smiech. „A v Brlohu zažiješ kopec zábavy a dobrého jedla,“ dodala.

„A čo ešte dostanem?“ opýtal sa, zatiaľ neuspokojený.

Hermiona sa na chvíľu zamyslela, keď sa pozrela na jeho obnažené telo. Darebácky sa uškrnula, odkryla sa a znova naňho vyliezla. Ľahko ho pobozkala na pery a posunula sa nižšie, až kým sa nedostala k jeho rastúcej erekcii. Draco v úžase sledoval ako ho začala jemne hladiť, pumpovala ho a škrabkala nechtami po celej jeho dĺžke. V ústach mu vyschlo a nahlas zastonal, keď sa sklonila a vzala si ho do úst.

Keď mu venovala najlepší orálny sex, aký kedy mal, iba si pomyslel: „Musel by som byť zasrane šialený, aby som ju niekedy nechal odísť. Popravde, ak toto poseriem, sám sa vykastrujem.  Jeho dumanie skončilo, keď si začala pohmkávať a jeho myseľ úplne opustili všetky racionálne myšlienky.


14. Vianočný zázrak



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/14/Alexander_Malfoy



14. kapitola

Vianočný zázrak

Draco nervózne prebehol rukami a prehrabol si vlasy nespočetný raz, keď sa pozrel na svoj odraz v zrkadle. Čo sa so mnou deje? Malfoyovci nebývajú nervózni, nadával si potichu.

Pravdou bolo, že bol veľmi nervózny. Weasleyovci boli Hermioninou rodinou, a ak chcel, aby ich vzťah fungoval, ich schválenie bolo nutné. Skrátka, táto Štedrovečerná večera by mala byť dokonalá. Dracov vzťah s Weasleyovcami sa nesmierne zlepšil počas vojny, ale ešte stále sa cítil nesvoj pri väčšine z nich. Už niečo v ich čírom počte a jeho nekontrolovateľnom sklone byť urážlivým ho vyvádzalo z rovnováhy.

Draco si zhlboka povzdychol a posledný krát si spevnil vlasy predtým, ako opustil izbu, aby skontroloval Alexa. Svojho syna našiel sedieť v jeho izbe oblečeného a pripraveného. Čítal si Bola to noc pred Vianocami. Usmial sa a zľahka zaklopal na dvere.

„Si pripravený ísť vyzdvihnúť Hermionu?“ opýtal sa.

Alex vzhliadol od svojej knihy a usmial sa. „Samozrejme, ocko. Hermiona mi o každom z nich hovorila tak dlho, že sa nemôžem dočkať, až ich všetkých uvidím. Bude babička a dedko na večeri?“

„Isteže nie,“ odpovedal Draco rýchlo. V duchu sa uškrnul nad obrazom svojich rodičov kráčajúcich do Brloha. „Išli do Paríža, ako to na sviatky vždy robia.“

Draco pevne zahalil Alexa do jeho zimného kabáta, obliekol mu čiapku a šál, aby ho pokiaľ možno udržal v teple.

„Ocko, sotva sa môžem hýbať,“ sťažoval si Alex zastretým hlasom pod vrstvami oblečenia.

Draco sa zasmial Alexovej tackavej chôdzi ku krbu a navliekol si vlastný kabát. „Ešte mi poďakuješ, keď sa zajtra nezobudíš s nádchou,“ vysvetľoval, len čo sa obaja vybrali do Hermioninho bytu.


„Už idem, už idem!“ zvolala Hermiona, keď na ňu Draco volal už po štvrtýkrát.

„Do pekla, ženská! Čakali sme viac ako pätnásť minút. Čo si tam mohla toľko robiť?“ opýtal sa detinsky.

Alex sa zachichotal nad otcovou netrpezlivosťou, teraz dokonale spokojný, lebo si dal dole čiapku a šál a v Hermioninom televízore pozeral Ako Grinch ukradol Vianoce.

„Som pripravená,“ povedala, len čo vstúpila do izby.

„Sakramentsky načas,“ začal Draco a otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Nakrátko sa zarazil vo svojom výstupe, ohúrený tým, ako nádherne vyzerala v červenom, hodvábnom tope. Jej vlasy sa zdali byť dlhšie ako zvyčajne a anjelsky jej rámovali tvár.

„Stálo za to počkať?“ spýtala sa, keď k nemu pristúpila. Mierne sa uškrnul a sklonil sa, aby ju na odpoveď pobozkal. S úsmevom sa odtiahla preč a tiež si vzala svoj zimný kabát.

„Takže, si na dnešný večer pripravený?“ doberala si ho, keď pomáhal Alexovi znova sa zababušiť.

„Je nejaká nádej ešte z toho vycúvať?“ opýtal sa nádejne. Zamračil sa, keď sa zasmiala a zavrtela hlavou. „Potom som pripravený, pokiaľ niekedy vôbec budem.“

„Bude to zábava, ocko,“ vykríkol Alex veselo, za čo si vyslúžil od otca uprený pohľad.

„Nebude to také zlé,“ prehovárala ho Hermiona a ťahala ho smerom k ohňu. „Mohol by si si to dokonca užiť.“

Po tomto jej venoval Draco skeptický pohľad a zvraštil obočie. Zagúľala očami, odobrala za hrsť hop-šup prášku a podala ho Alexovi. Potom, keď Alex odišiel, odobrala si za hrsť aj pre seba a vstúpila do krbu.

„Och, Draco,“ začala predtým než odišla. „Daj si pozor na jazyk. Budú tam deti.“

Vypočítal si, ako by šalela, keby sa tam neukázal hneď. Preto sa Draco rozhodol namiesto toho odobrať trocha z hop-šup prášku a vstúpil do krbu. „Brloh,“ zvolal a podriadil sa osudu.


„Draco, drahý! Je také milé vidieť ťa po takom dlhom čase!“ hrkútala Molly Weasleyová. Pribehla ho objať a pobozkala ho na líce. „Och, tvoj syn je jednoducho nádherný. A je taký roztomilý!“

Draco nikomu neprejavoval náklonnosť, ale pre pani Weasleyovú, ktorá bola počas vojny matkou pre všetkých, mal slabosť vždy. Jej láskavú, materinskú pozornosť, ktorou ho zahrnula, si potajomky užíval. Kvôli jej láske sa cítil vítaný a skutočne ako súčasť skupiny. Hoci by to samozrejme nikdy nepriznal. Miesto toho sa zamračil na dvojčatá, ktoré sa hlasno rozosmiali, keď ho Molly uštipla do líca.

„Veselé Vianoce, kamoš!“ pozdravil ho Ron celkom zo žartu, ale dosť bolestivo ho potľapkal po chrbte. „Prepáč mi celú ´tú záležitosť s podvádzaním Hermiony´. Bolo to len nedorozumenie. Nič v zlom, hm?“

Dracov prvotný inštinkt bol zlostne naňho zazrieť, ale nálada v Brlohu bola akosi nákazlivá a tak „usadil“ Rona oplatením jeho ´priateľského´ potľapkania po chrbte.

Odviedli ho do obývačky, kde uvidel Alexa hrať sa s pekným, červenovlasým dievčatkom, o ktorom mohol iba predpokladať, že je jednou z mnohých potomkov Weasleyovcov. Mary alebo tak nejako, pomyslel si a skúšal si spomenúť, ako ju nazvala Hermiona. Všetko, na čo sa mohol tej noci rozpamätať - okrem spomienok na zvyšok ich rozhovoru – bola predstava, ako na ňom sedí nahá.

„Veselé Vianoce, Malfoy,“ pozdravila ho Ginny, keď k nemu podišla s Harrym. „Sme všetci takí nadšení, že si sa rozhodol prísť.“

„Veselé Vianoce,“ odpovedal. „Nie že by som mal na práci niečo lepšie.“

„Kde je Alex?“ opýtala sa vzrušene. „Počula som o ňom od každého tak veľa, že zomieram túžbou stretnúť ho.“

Harry sa potichu zasmial, keď Ginny odišla, aby sa stretla s Alexom. „Takže si prišiel,“ povedal Dracovi akonáhle osameli a podal mu pohár vaječného koňaku.

„Nie som žiadna ilúzia, Potter,“ odpovedal a pozrel späť na Harryho.  Usrkol si z podaného nápoja, zaskočený tým, aké to bolo silné.

Harry zavrtel hlavou, keď sa zasmial na jeho reakcii. „Fredov a Georgov výmysel. Nič prekvapivé. Minulý rok takto dostali Percyho. Začal bozkávať každého, koho uvidel. Nebolo by to také znepokojujúce, keby na sebe nemal oblek Santa Clausa.“

„Nič nevypovie o Vianociach toľko, ako opitý a nadržaný Santa, že?“ zatiahol Draco s úškrnom.

Naozaj,“ súhlasil Fred ako vstúpil do rozhovoru. „Vidím, že ťa mladý Harry oboznámil s účinkami Weasleyovského fantastického vaječného koňaku, ktorý ti zaručuje veľmi veselé Vianoce.“

„Povedal si mu o tom roku, kedy bol Ron opitý tak, až si myslel, že je skutočný Santa Claus?“ spýtal sa George a ovinul ruku okolo Dracových pliec. „Potom pokračoval šplhaním na komín v boxerkách v strachu, že nebude mať dosť času navštíviť všetky domovy čínskych detí. Nemali sme to srdce povedať mu, že naňho na streche nečakajú žiadne sane.“

V tomto okamihu bol Draco rovnako ako Harry a Fred v slzách.

„Skončil tým, že strávil noc na streche,“ pokračoval Fred a dusil sa smiechom. „Najvtipnejší bol moment, keď sa prebudil a zošmykol sa zo strechy. Vyšli sme všetci von a našli sme ho visieť na boku strechy s nohami zachytenými v osvetlení. Mamka bola zhrozená. Kričala naňho, že sa snaží fušovať Santovi do práce a navyše v spodnom prádle. Bolo to na nezaplatenie.“

„Čože je tu toľko smiechu?“ opýtal sa Ron, keď podišiel k tým štyrom.

„Nič,“ odpovedal Draco, keď sa konečne upokojil.

„Vaječný koňak?“ ponúkol ho George, na čo sa Harry, Draco a Fred znova do popuku rozosmiali. Ron sa pozrel na pohár svojho brata, ktorý ponúkal tých troch a oni sa váľali od smiechu. Vtedy sa mu tvár rozjasnila poznaním.

„Povedal si mu o príhode Santa Clausa?“ zreval a naháňal Georga po miestnosti. „Mamka ti povedala, že o tom viac nesmieš nikomu hovoriť!“


„Takže, ty a Draco?“ opýtala sa Penelope Clearwaterová Hermiony, keď ženy pripravovali v kuchyni večeru.

Hermiona sa na ňu v odpovedi usmiala a naberala odvahu pred náporom otázok od Weasleyovských žien.

„Fíha,“ povedala Angelina Johnsonová a ticho pískla. „Keby nám bol niekto na Rokforte povedal, že ty a Malfoy budete o pár rokov spolu, preklínali by sme ho až do minulého roka.“

„Ja si myslím, že sú spolu fakt rozkošný,“ prerušila ich Ginny obranne.

„Nikto sa prhedsa neháda, Ginevra,“ povedala Fleur Delacourová povýšenecky a otočila sa k Hermione skôr, ako na ňu Ginny zazrela. „Ste obaja veľmi atrhaktívni ľudia. Alex je bystrhý chlapec. Tvorhíte nádherhnú rhodinu.*“

„Och, o tom teda neviem,“ začala Hermiona nervózne. Nepáčilo sa jej, akým ťažkým sa  začínal rozhovor stávať. „My zatiaľ rodinou zaiste nie sme.“

„Zatiaľ,“ zopakovala Molly a oči jej zaiskrili.

„Ale miluješ ho, nie?“ opýtala sa Parvati, keď sa k nej všetky ženy otočili s intenzívnymi pohľadmi.

Hermiona sa pousmiala a prosebne pozrela na Ginny. No ona neurobila nič. „No, ja neviem. Chodíme spolu iba niečo vyše mesiaca. Myslím... možno... ja neviem. Ešte som s ním o tom nehovorila.“

„No, on ťa nepochybne miluje,“ povedala Ginny vecne a pokračovala v prestieraní stola.

„Ako si na to prišla?“ opýtal sa Hermiona nádejne, potešená ňou.

Ginny na ňu pozrela, akoby bola bláznivá. „Žartuješ? V prvom rade ti predstavil svoje dieťa, ktoré je mimochodom tá najroztomilejšia malá vec na svete. A dovolil ti zblížiť sa s ním. A kvôli tebe prišiel na túto večeru, čo je ohromné.“

„To je pravda,“ pridala sa Angelina. „Ak ťa nemiluje, musí ťa mať prinajmenšom rád.“

Keď Molly zavolala chlapcov na večeru, Hermiona skončila s plnením džbána vodou. Premýšľala o tom, čo jej priateľky povedali. Jej myšlienky prerušil Draco, keď sa za ňu postavil a pobozkal ju na krk. Ťažký džbán jej vzal z rúk.

„Niekto je v dobrej nálade,“ poznamenala a podozrievavo naňho prižmúrila oči.

Uškrnul sa na ňu. „To je vaječným koňakom,“ odpovedal a odviedol ju ku stolu.


„Chlapci, prestaňte sa hrať s jedlom,“ karhala ich Molly.

„Prepáč, mami,“ odvetili dvojičky jednohlasne a diabolsky sa uškŕňali, keď kvapli jeden z Weasleyho výmyslov a vynálezov do Percyho pohára s vínom.

Večera prebehla dobre, napriek Fredovmu a Georgeovmu šanteniu a Draco sa skutočne bavil. Už zabudol, aké dobré bolo Mollyne jedlo a bol obzvlášť rád, že má s dvojčatami prímerie, takže si večeru mohol v pokoji vychutnať. Pozrel sa na Alexa, ktorý sedel medzi Hermionou a Marie, ktorej meno sa konečne naučil. Zhováral sa s Ronom a Arthurom Weasleym, ktorého očividne ten rozhovor nesmierne tešil.

Určite zapadne, pomyslel si Draco s miernym úsmevom. Pozrel sa na Hermionu, ktorá sedela vedľa neho a práve sa smiala na niečom, čo povedal Bill Weasley. Keď sa zasmiala, celá tvár sa jej rozžiarila a kučery jej ľahko poskakovali na ramenách. Otočila sa k nemu, stále s úsmevom a zvedavo nadvihla obočie. Oplatil sa jej nepatrným úsmevom, potriasol hlavou a vrátil sa späť k svojmu jedlu.

Pred podávaním dezertu sa Ginny postavila a poklepkala po pohári, aby naznačila, že jej majú stolovníci venovať pozornosť.

„Ok, banda, utíšte sa na chvíľku. K maminmu lahodnému dezertu sa môžeme vrátiť potom,“ začala uprostred jednohlasného skandovania kvôli jedlu. „Potrebujem iba sekundu.“

„Harry a ja vám musíme niečo oznámiť,“ pokračovala. Pozrela na svojho manžela, ktorý sa na ňu usmial a láskyplne jej stisol ruku.

„Ty si tehotná!“ zakričal Ron zo žartu, na čo sa mužské osadenstvo stola začalo smiať.

Ginny, predtým ako sa otočila od večere k staršiemu bratovi, ostala na okamih šokovaná. „Ty hlúpy blbec! Celkom si zničil tento okamih!“ zakričala a hodila jeho smerom nejakú žemľu.

„Počkať, ty si tehotná?“ opýtala sa Hermiona a prerušila Ginninu vojnu s jedlom.

Ginny prikývla a radostne sa rozžiarila. Odrazu všetky ženy vykríkli a vyskočili objať Ginny.

 „Moje dieťa čaká dieťa!“ plakala Molly, zvierajúc Ginny tak tuho, až to vyzeralo, že ju rozpučí.

„Mami, keď ju tak smrtiaco zvieraš, to dieťa mať nebude,“ prerušil ju Fred škádlivo a odtiahol mamu preč, len aby mohol svoju malú sestru objať rovnako.

Keď sa v objímaní Ginny vystriedal každý a znova si posadali na svoje miesta, postavila sa Fleur a poklopkala po pohári.

„Bill a ja máme pre vás tiež novinku,“ začala a rozhliadla sa vzrušene okolo stola.

„Nehovor nám, že aj ty si tehotná,“ zamrmlal Ron, ako si šúchal hlavu, kam ho zasiahli Ginny, Molly a Harry.

„Ron!“ zakričali všetci, keď sa jeho oči rozšírili poznaním.

„Ospravedlňujem sa! Nemyslel som si, že je fakt tehotná!“ zanariekal, keď jeho smerom prilietali početné žemle od večere.

Keď Fleur od každého skľúčene prijala objatie, Fred si vyhradil postavenie a poklepkal po pohári.

„Teda, vidím, že toto je chvíľa veľkých noviniek a tiež chcem niečím prispieť,“ začal a vážne sa pozrel okolo stola.

„Som tehotný,“ oznámil a utrel si falošné slzy. Keď sa celý stôl rozkričal a tiež doň hádzali jedlom, pretackal sa na svoje miesto.

„V poriadku, v poriadku,“ povedal Arthur a každého upokojil. „Molly, myslím, že je čas na dezert,“ dodal s úsmevom, keď začali znova všetci skandovať.

Ich skandovanie bolo prerušené, keď Percyho jazyk začal rapídne rásť a tiež zmenil farebu. Keď stôl vybuchol v smiech a dvojičky sa začali klaňať, Molly rýchlo napravila synov jazyk. Predtým naháňala Freda a Georga okolo izby a nechala ich bez dezertu.


Po večeri sa znovu všetci zhromaždili v obývačke a schúlili sa blízko kozuba. Draco stál v rohu a zhováral sa s Arthurom, Billom a Charliem o stave ministerstva.

„Takže, zdá sa, že Hermiona sa do tvojho syna zaľúbila, hm, Draco?“ doberal si ho Bill, aby zmenil tému a ukázal na Hermionu.

Alex sedel Hermione v lone a pomaly sa ukladal a preberal zo spánku, zatiaľ čo mu ona prstami prebehla cez plavé vlasy. Potichu sa zasmial popod fúzy, keď jej vypchatý klobúk od Santu spadol do tváre a ona ho odhodila preč.

„Miluješ ju?“ spýtal sa Harry bez okolkov a nadviazal na nedávny rozhovor s Ronom.

„Nechápem, čo teba do toho, Potter,“ odvetil Draco obranne, nerád, kam sa rozhovor uberal.

„Hermiona je súčasťou tejto rodiny, kamoš. Len sa chceme ubezpečiť, že je šťastná,“ vysvetlil Ron uprostred prikývnutia zvyšku Weasleyovcov.

„Vyzerá, že je,“ dodal Bill a potľapkal Draca po chrbte. „Viac, než sme ju kedy videli.“

Draco sa otočil späť k Hermione, ktorá sa smiala s Molly, ale tak ticho, aby nevyrušila Alexa, ktorý konečne zaspal. Draco sa ospravedlnil z rozhovoru a vyšiel z kuchyne. Všimol si dvere vedúce do záhrady a vykročil tým smerom. Práve, keď vyšiel von, začul dvojičky zakričať: „Koleda!“ Pomyslel si, že sa dostal von práve včas.

Pozrel sa na snehom pokrytú zem, ktorá sa trblietala v mesačnom svetle a vianočné osvetlenie na nej vytváralo farebné vzory. Bez zimníka cítil chlad, ale odmietal ísť dovnútra, kým koledy neskončia. Sadol si na tretí schod a uprene hľadel do noci. Premýšľal o tom, čo mu povedali Weasleyovci.

Môžem sa do niekoho zamilovať iba po niekoľkých mesiacoch? pomyslel si. V mysli mu prebiehali obrázky Hermiony, keď ju prvýkrát zbadal s Alexom v deň, keď ho Pansy stratila. A ako nádherne vyzerala, keď sedela s Alexom a svetlo ohňa sa jej odrážalo od kučier.

Zhlboka si povzdychol a prehrabol si rukou vlasy. Sakra, všetka tá vianočná nálada ma robí mäkkým, pomyslel si. Som Malfoy. Nespievam koledy, ani na Štedrý deň nevyznávam lásku.

Jeho úvahy skončili v záplave svetla, ktoré naznačovalo, že niekto otvoril dvere. Mohol to povedať i bez toho, aby sa otočil, lebo vzduch naplnila vôňa jahôd a vanilky. A rozhodne nerád oznamujem veci takto, vyčítal si.

„Múdre, ukryť sa tu pred koledami,“ zasmiala sa a sadla si vedľa neho na schod. „Budúci rok to budem mať na pamäti.“

Draco zavrel oči a oprel sa proti nej, keď ovinula ruky okolo jeho ramien. Okamžite pocítil, ako sa ním šíri vlna tepla a zhlboka si povzdychol.

„Alex spí v Ginninej starej spálni,“ objasnila a oprela si oňho hlavu.

Draco ju objal rukami okolo nôh a pohrával sa s okrajom jej džínsov. Stále neotvoril oči. Zhlboka sa nadýchol a znova nasal jej vôňu jahôd a vanilky.

„Nie je ti zima?“ opýtala sa a trela mu ramená, aby ho zahriala.

„Milujem ťa,“ vyhlásil.

Hermiona stuhla. Draco odklonil hlavu a konečne otvoril oči. Pozerala naňho rozšírenými očami a Santovu čiapku mala na hlave nakrivo. Usmial sa, lebo vedel, že tento obrázok Hermiony totálne vyvedenej z miery so Santovou čiapkou na hlave bude pre neho charakterizovať tento okamih.

„Koľko vaječného koňaku si mal?“ opýtala sa, keď nadobudla schopnosť prehovoriť.

Draco sa posadil, zasmial a otočil tvárou k nej. „Nie tak veľa. Okrem toho, znesiem viac ako malinkatý Roníček,“ doberal si ju, ako kľačal medzi jej nohami.

Hermiona sa nervózne zasmiala a podozrievavo sa naňho dívala. „Takže to myslíš vážne?“ opýtala sa neveriaco.

„Myslím to vážne, Hermiona,“ zopakoval Draco a vzal jej ruky do svojich.

Jej tvár sa roztiahla do úsmevu. Keď ho vtiahla do spaľujúceho bozku, Draco mal pocit, že mu už nikdy znova nebude zima.

Odtiahol sa a pozrel na ňu s očakávaním. Hermiona naklonila hlavu na bok. Vyzerala byť trochu omámená a zmätená.

„Tiež ťa milujem,“ zasmiala sa, lebo si uvedomila, že mu neodpovedala. Rukami mu prečesala vlasy, potom ho objala okolo krku a vtiahla do ďalšieho bozku.

Draco jej skĺzol rukou od krku nadol po chrbte a pritiahol ju k sebe bližšie. Vzdychla do ich bozku a odtiahla sa, aby nabrali dych.

„Len vedz, že ti to poviem len raz, Grangerová,“ zamrmlal, keď ju bozkával nadol krkom.

„Jediný raz je všetko, čo potrebujem,“ povzdychla si a oprela sa na schodoch. Draco na ňu pozrel, len aby ju našiel so zatvorenými očami. Jej líca boli zrumenené a jej pery opuchnuté a červené. V mesačnom svetle vyzerala krajšie ako ju kedykoľvek predtým videl. Krucinál. Stávam sa jedným z nich, pomyslel si.

Keď Hermiona otvorila oči a pritiahla si ho k ďalšiemu bozku, rozhodol sa, že mu to je jednoducho jedno.

„Šťastné a Veselé Vianoce, Grangerová,“ zašepkal tesne predtým, ako sa ich pery dotkli.

*****

 

 

*pokiaľ ide o tie háčka po písmenku r, je to naschvál – chcela som naznačiť francúzsky prízvuk Fleur a mám to vychytané z knihy...

 


15. Prechádzka v parku



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/15/Alexander_Malfoy



15. kapitola

Prechádzka v parku

„Grangerová. Hermiona. Tak dlho ťa už milujem. Nikdy som si nemyslel, že by som mohol mať niekoho rád alebo že by som s niekých chcel byť tak veľmi, ako chcem byť s tebou."

Hermiona pozrela na Draca a z očí jej padali slzy, keď pokľakol a daroval jej malú šperkovnicu.

„Hermiona Grangerová, už nikdy nechcem bez teba prežiť ďalší deň,“ začal Draco. Otvoril tú krabičku a Hermiona zalapala po dychu nad nádherným diamantovým prsteňom, ktorý ležal vnútri.

 „Chceš si ma vz...“

Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn! Cŕn-cŕn!

Hermiona hlasno zakliala, keď udrela vypínač na budíku, sklamaná, že sa jej sen skončil.

Nechcela by som, aby ma takto nejako požiadal o ruku za žiadnych okolností, pomyslela si zlostne. Príliš banálne a klišé.

Pozrela sa na hodiny a hlasno zastonala, keď zbadala, že bolo len trištvrte na sedem. Musela som zabudnúť vypnúť zvonenie, nadávala si a pretiahla si cez hlavu prikrývku.

„Niekto je dobre naladený,“ škádlil ju Draco ospalo. Prevrátil sa a objal ju rukami okolo pása. Hoci mu nemohla vidieť do tváre, mohla ten úškrn prakticky počuť v jeho hlase.

„To nie je vtipné, Malfoy,“ sťažovala sa. Stiahla zo seba prikrývku a zazrela naňho. „Ty môžeš vždy znova zaspať. Keď sa ja raz prebudím, už opäť viac zaspať nedokážem.“

„Tak prečo si potom nevypla budík?“ odporoval jej, pričom ešte stále neotvoril oči.

„Je to tvoj dom a tvoj budík. Prečo si ho nevypol ty? A prečo vlastne vstávaš o trištvrte na sedem? Nikdy nechodíš do kancelárie pred desiatou,“ podráždná si prekrížila ruky na prsiach a odvrátila sa od neho.

Draco sa uškrnul, keď ju zovrel pevnejšie a pritiahol si ju bližšie. „Ako si povedala, vždy môžem zaspať znova. Ale pretože sme obaja hore tak skoro, môžem vymyslieť niečo, čo môžeme urobiť preto, aby sme zabili čas,“ navrhol a zľahka ju pobozkal na krk.

Hermiona sa rozosmiala sama sebe napriek a zachvela sa, keď na jej bruchu obkresľoval kruhy a zahryzol jej do ucha. „Ty vážne myslíš len na to jediné, Draco. Ale nemali by sme. Čo ak sa Alex zobudí?“ opýtala sa. Vyšmykla sa z jeho náruče a dostala sa z postele. „Choď spať, urobím niečo na raňajky, ak to už neurobil Butler.“

Draco miesto odpovede zavrčal, aj keď driemal. Hermiona sa ticho zasmiala, žiarlivá na jeho schopnosť okamžite zaspať.

Ako kráčala dole chodbou, pritiahla si župan pevnejšie, aby sa chránila pred chladom Dracovho bytu. Zastavila pred Alexovými dverami a nakukla, aby ho skontrolovala. Ležal rozvalený na svojich prikrývkach s jedným vankúšom na podlahe a ticho chrápal. Hermiona zavrela dvere a zišla dole schodmi do kuchyne.

Od Vianoc ubehlo pár mesiacov a zdalo sa, že pojem „brať to pomaly“ vyletel von oknom. Hermiona sa v podstate nasťahovala k Dracovi a Alexovi, keďže trávila viac času v ich byte ako vo svojom vlastnom. Dokonca dozerala na Alexa, keď Draco a Blaise strávili niekoľko ďalších dní v Dubline, aby zariadili podrobnosti ohľadom ich fúzie.

Hoci ich vzťah naberal na sile, ku podivu, ani Hermiona ani Draco ho nechceli zverejňovať. To posledné, čo potrebovali bolo publikum, novinový teror a ich špehovanie. Nanešťastie ich aj tak objavili.

„Neočakávaná Romanca: Ako slizolinský kráľ ukradol srdce Perle Zlatého tria,“ čítala Hermiona nahlas. Pozrela na titulku Denného Proroka a nadvihla obočie nad tou smiešnou titulnou stránkou článku. „Merlin, došli im skutočné príbehy, tak teraz uverejňujú v jednom kuse tento odpad?“ 

Tesne pod titulkom bola jej a Dracova fotka na nákupoch v Šikmej uličke. Držala Draca za ruku. On mal rameno prehodené okolo jej pliec a v druhej ruke niesol nákupné tašky. Aj keď pôsobíme ako šťastná rodina, pomyslela si s úsmevom, keď tam pridáme Alexa.

Jej šťastie trvalo krátko, prečože si všimla húf listov od fanúšikov na Dracovom balkóne. Desiatky sov čakali na svoju odmenu.

„Sakra,“ zamrmlala ponuro a priala si, aby sa mohla hneď vrátiť spať.

Odvliekla sa do kuchyne, kde už mal Butler urobenú kávu a vajíčka.

„Vaše raňajky, slečna,“ povedal a podal jej tanier s toustom, s vajíčkom a horúcou šálkou kávy.

„Mala som vedieť, že si už urobil raňajky,“ odvetila s úsmevom.

„Je to moja práca, slečna,“ povedal s úklonom a zmizol s puknutím.

Nikdy nepochopím domácich škriatkov, pomyslela si Hermiona, zmätená tým, aké bolo škriatkovo správanie rezervované.

Začala jesť a čítala noviny, ignorujúc titulnú stranu, keď vošiel Draco a široko zíval.

„Je niečo v novinách, čo stojí za pozorosť?“ opýtal sa, kým si nalial kávu.

Hermiona sa sucho zasmiala pred tým, ako mu podala Proroka. Dívala sa, ako zbežne prezrel titulnú stranu, nadvihol obočie tesne predtým ako odhodil noviny bokom a naložil si na tanier vajíčka s toastom.

„To je všetko?“ spýtala sa neveriaco. „To je tvoja reakcia. Si celkom ľahostajný k niečomu, čoho sme sa týždne desili.“

Draco pokrčil ramenami a začal jesť. „Raz to o nás museli zistiť,“ povedal logicky. „Hoci to nie je tak, že by sme niečo skrývali.“

„Nie, myslím, že nie,“ povzdychla si a začala čistiť svoj tanier.

„Ak sa nenájdu žiadne Alexove fotky, je to v poriadku,“ dodal vážne. „Platím veľa peňazí, aby nebol na očiach verejnosti a nechcem, aby bol v jeho veku vystavený niečomu takémuto.“

„Chceš povedať, že čarodejnícka verejnosť nemá tušenie, že máš syna?“ opýtala sa Hermiona skepticky.

„Som si istý, že tušenie má, ale s určitosťou nevedia nič,“ odvetil.  „Aspoň široká verejnosť.“

„To mi pripadá trochu iracionálne,“ odvetila. „Chcem povedať, že nemôžeš skryť pred svetom človeka úplne.“

„Nie je to iracionálne, Grangerová a je to moje rozhodnutie,“ uviedol s konečnou platnosťou. „Nechcem ho vystaviť pred verejnosť a média v takom mladom veku. Nechápe tieto veci a ja nechcem, aby bol ovplyvnený tým, čo od neho môže očakávať čarodejnícka spoločnosť, len preto, kto je a kto je jeho rodina.“

„Nemyslíš si, že si na média trochu tvrdý?“ kontrovala Hermiona so smiechom. „Mám na mysli, že v najlepšom prípade si popustia uzdu nejakými neškodnými klebetami a bulvárnymi kačicami pred tým, ako na druhý deň prejdú na ďalšiu škandalózu tému.“

Draco vážne pozrel na Hermionu. „Neškodné klebety? Úprimne, Grangerová, niekedy dokážeš byť taká naivná.“

„Čo tým sakra myslíš, Malfoy?“ odpovedala a začínala mať zlosť nad jeho blahosklonným tónom hlasu.

„Myslíš, že keby Prorok dostal do rúk obrázok Alexandra Malfoya, že by ho nezosmiešnili v niekoľkých článkoch a ´bulvárnych kačiciach´ ako si to povedala?“ začal, vstal a zahnal Hermionu proti pultu. „Je to syn ex-smrťožrúta, rovnako vnuk dvoch bývalých smrťožrútov a jediný dedič mena Malfoy, ktoré už možno dlhšie nevyvoláva tú istú úroveň strachu a temnoty ako kedysi, ale v žiadnom prípade ani neevokuje pocity vrelosti a hýčkania. Doba sa možno drasticky zmenila, Grangerová, ale väčšina čarodejníckej spoločnosti stále pozerá na meno Malfoy s otrávením a pohŕdaním. Naozaj si myslíš, že chcem vystaviť môjho päťročného syna tomu druhu pohľadov, aké dostávam od ľudí, pretože poznajú moje meno? Možno som v tejto situácii melodramatický, ale je to moje rozhodnutie a očakávam, že to budeš rešpektovať.“

Hermiona nervózne prehltla. Túto stránku Draca už chvíľu nevidela. „Iste, samozrejme,“ prikývla a upokojujúco sa usmiala. „Ospravedlňujem sa, neuvedomila som si, ako veľa to pre teba znamená.“

„Znamená to veľa,“ zopakoval a trochu sa uvoľnil. Povzdychol si, obkrútil ramená okolo jej pása a pritiahol ju k sebe. „Som rád, že chápeš, ako sa cítim.“

Postavila sa na špičky, a keď ho objala rukami okolo krku, dala mu malú pusu na nos. „Samozrejme, Draco.“

„Och, vy dvaja neviete prestať?“ sťažoval sa Blaise, keď vošiel do kuchyne práve, ako sa Draco naklonil a pobozkal Hermionu.

 „Si tu strašne skoro,“ poznamenal Draco a pozrel sa na hodinky. „Deje sa niečo?“

„Priveľmi paranoidný?“ doberal si ho Blaise a schmatol tanier vajec. „Len mi napadlo, že by sme mohli ísť do kancelárie v Dubline skôr, aby sme sa naposledy pozreli na tú dohodu predtým, než začneme jednania. Vieš, aby sme získali prevahu.“

„Hmm, ja už som zbalený, len sa potrebujem pripraviť,“ odpovedal Draco prv, než sa vydal hore po schodoch.

„Takže, tráviť týždeň s chlapcom, to je obrovský krok,“ povedal Blaise a venoval Hermione vševediaci úsmev.

„Ja viem,“ odpovedala Hermiona so širokým úsmevom. „Som naozaj nadšená, že mi Draco verí, ale som aj trochu nervózna. Nikdy som ho nestrážila viac než jednu noc. Čo ak bude Alexovi jeho otec chýbať?“

„Budeš v poriadku. Chlapec ťa miluje takmer tak veľmi, ako ťa miluje jeho otec,“ odpovedal upokojujúco. „Aj keď samozrejme úplne iným spôsobom.“

Hermiona sa tomu zasmiala a hravo plesla Blaisa po ramene.

„Dobre, ja som pripravený a práve som dal Alexovi zbohom,“ oznámil Draco, keď prišiel späť do kuchyne. „Zvládneš s ním ten týždeň, však?“ opýtal sa Hermiony.

„Budeme v poriadku,“ odpovedala a dala mu ľahký bozk na líce. „Teraz choď a pekne sa sfúzuj. Neboj sa o nás.“

„Ani ty sa o nás vôbec neboj,“ zašepkal Draco s úškľabkom. „Prezident Dublinskej kancelárie je šesťdesiattri ročný starý írsky chlap, takže tam nevzniknú žiadne nedorozumenia, dobre, láska?“

„Už zavrti ústa a choď,“ odsekla Hermiona, ale nemohla sa ubrániť úsmevu, keď jej dal Draco bozk na rozlúčku a zamieril ku krbu.

*******

„Tešíš sa, že ideš do parku s Hermionou?“ spýtala sa Narcissa, keď pomáhala vnukovi zaviazať jeho topánky.

„Áno!“ vykríkol nadšene. „Ocko park nemá rád. Hovorí, že je tam príliš veľa ľudí.“

„Tvoj otec je podivný muž, miláčik,“ odvetila a pretočila oči nad paranojou svojho syna.

Hermiona vkročila do obývacej izby Dracovho bytu a niečo niesla v ruke. „V poriadku, mám trochu vody, džús a nejaký obed pre pekný, malý piknik,“ začala vzrušene. „Obstarali sme všetko, Alex?“

„Ideme!“ vykríkol, schmatol Hermionu a Narcissu za ruky a ťahal ich smerom ku dverám.

Zasmiali sa nad nadšením chlapca. Narcissa a Hermiona nasledovali Alexa smerom k parku o pár blokov ďalej.

„Takže, čo je to s Dracom, že sa mu nepáči park?“ spýtala sa Narcissa zvedavo Hermiony.

Hermiona na ňu začudovane pozrela. „Čo tým myslíš?“

„Alex povedal, že Draco nemá park rád, pretože tam je príliš veľa ľudí,“ vysvetlila Narcissa. „Je vždy taký anti-sociálny?“

Keď Hermione svitlo, náhle zastavila a schmatla Alexa predtým, ako mohol prejsť cez ulicu.

„Možno by sme dnes nemuseli ísť do parku,“ zašepkala Hermiona Narcisse.

Prekvapená jej náhlou zmenou postoja, pozrela Narcissa na Hermionu začudovane. „Čo sa deje Hermiona?“ zašepkala v odpovedi.

Pozrela dole na Alexov zmätený výraz a Hermiona rýchlo prerozprávala Dracove obavy jeho matke.

Narcissa sa nahlas zasmiala, pričom schmatla Alexa za ruku a prešla s ním cez ulicu do parku. „Môj syn sa obáva až príliš,“ odpovedala, keď mávla na Hermionu, aby sa k nim pripojila tiež. „Som si istá, že bude všetko v poriadku, keď Alex strávi niekoľko hodín v miestnom parku.“

Hermiona pokrútila hlavou nad vlastnou absurdnosťou. Samozrejme bude, pomyslela si. Čo sa asi tak v parku stane?

*******

„Hej, človeče, videl si v poslednej dobe noviny?“ spýtal sa Blaise Draca s obavami a opatrne sa k nemu priblížil.

„Čo, Dublinský týždenník?“ posmieval sa Draco výsmešným smiechom. „Ich noviny sú horšie než tie stračky, čo sa Prorok snaží vydávať za noviny.“

„Hej, keby som bol tebou, pozrel by som si Proroka,“ varoval ho Blaise.

Draco sa zamračil a len čo sa zdvihol z gauča v hotelovej izbe, vliekol sa k svojmu priateľovi. Vyzdvihol si noviny a zbledol, keď sa pozrel na titulnú stránku.

 „Čo to kurva?“

*******

„Tak čo ťa dnes čaká v škole?“ spýtala sa Hermiona Alexa a podala mu k raňajkám na tanier palacinky.

„Práve sme dočítali knihu s názvom Kde sú divoké veci, takže dnes začneme s novou knihou: Harold a fialová pastelka,“ odvetil s ústami plnými jedla.

„Fajn,“ prerušila ho so smiechom. „Prečo nedoješ raňajky a neporozprávaš mi o tom, keď sa budeme pripravovať, dobre?“

Alex energicky prikývol, práve keď niekto vstúpil do bytu cez letaxovú sieť.

„Kto by to tak asi mohol byť?“ premýšľala nahlas Hermiona, keď išla smerom do obývacej izby.

„Draco!“ vykríkla, keď ho zbadala. „Si doma skoro!“

„Ocko!“ zakričal Alex, zatiaľ čo sa prihnal do obývacej izby, aby pozdravil svojho otca.

Draco stál vo svojej obývačke, nazlostený na ženu pred sebou. Zastavil Alexa skôr, ako mu mohol dať pusu a začal: „Teraz nie, Alex. Potrebujem sa s Hermionou pozhovárať v súkromí.“

„Ale oci,“ začal.

„Žiadne ale, Alex,“ prerušil ho Draco, žmúriac na Hermionu nebezpečne oči.

„Ock...“

„Alex!“ skríkol Draco a obrátil smerom k synovi zúrivý pohľad. „Okamžite choď do svojej izby!“

Alex sa triasol strachom a z očí mu vyhŕkli slzy ešte predtým, ako vybehol po schodoch a okamžite prepukol v plač.

„Čo je to s tebou?“ zlostila sa Hermiona a mierila na poschodie utešiť chlapca.

„Nehýb sa, Grangerová,“ vyprskol Draco a odhodil kópiu Proroka, ktorú zvieral v pästi. „Myslel som, že si pochopila, čo som povedal, ale zrejme to pre neomylnú chrabromilskú princeznú nič neznamená.“

„O čom to hovoríš?“ spýtala sa rozhorčene a otočila sa, aby pozrela na noviny. Zdvihla ich, a keď prechádzala nádpisy, nad titulnou stránkou novín sa jej rozšírili oči.

Chrabromilská princezná berie na prechádzaku do parku budúcu svokru a nový prírastok Malfoyvského rodu bol titulok nad fotografiou Hermiony a Narcissy, keď sledovali Alexa hrať sa v parku. Vzhliadla a čítala ďalej: Mohol by to byť nepolapiteľný syn Draca Malfoya? Zvesti v tomto zmysle kolovali mesiace, ale teraz tu máme fotografický dôkaz o Malfoyovskom princovi. Otázka teraz znie: Kto je jeho matkou? Odlúčená ex-manželka Draca Malfoya Pansy Parkinsonová alebo jeho nový objekt lásky Hermiona Grangerová? Možno, že chlapec je dôvodom, prečo slizolinský kráľ opustil svoju manželku kvôli najneočakávanejšej druhej žene. 

Hermiona prestala čítať, jej ruky sa od hnevu triasli. „Nemôžem tomu uveriť,“ vychrlila.

„Nemôžeš tomu uveriť?“ zakričal Draco a oči mu horeli. „Hovoril som ti, že sa to stane, keď média niekedy dostanú do rúk Alexa. Presne toto som ti povedal a predsa si zámerne šla proti môjmu prianiu a strčila ho na titulku skurveného Proroka!“

„Nie, ty ma z toho vážne obviňuješ?“ vykríkla Hermiona obranne. „Vzala som ho do prekliateho parku na piknik. Nie je to to isté, akoby som bežala na ministerstvo mágie, držala ho a vykrikovala, „Pozrite sa na mňa, mám Alexandra Malfoya, syna Draca Malfoya, neváhajte a vyfoťte si nás! Ako som mala vedieť, že tam boli paparazzi, ktorí čakali, až si vyfotia tvojho syna?“

„Ako si to mala vedieť?“ zopakoval zúrivo. „Veď som ti do riti povedal, že sa to stane, Grangerová! Prečo myslíš, že som ho nikdy nevzal do parku?“

„Je mi to ľúto, Draco!“ ospravedlňovala sa zúfalo. „Len som chcela, aby sa cítil lepšie. Chýbal si mu, tak som ho chcela zobrať do parku zahrať si metlobal. Nikdy som si nemyslela, že sa toto stane. Ale možno je to takto lepšie. Ako si sám povedal, nie je to tak, že niečo skrývaš.“

Draco zatínal a výhražne uvoľnoval čelusť. „Sakra, Grangerová, toto som povedal o nás. Keď ide o Alexa, niečo som skrýval. Myslel som, že si pochopila, že by v jeho veku nemal byť ani trochu vystavený takýmto veciam.“

„Akým veciam? Nie je to akoby čítal noviny. Uvidí sám seba na titulnej strane a len si pomyslí, že je trochu mimoriadny. Nič nové,“ uvažovala logicky.

„To je všetko, čo si myslíš?“ zúril. „Je to niečo nové, pretože on nemá tušenie, prečo je taký výnimočný. A ja som nechcel, aby vedel prečo,  kým nebudem mať pocit, že je pripravený prijať to.“

„Je múdrejší ako si myslíš, Draco,“ odpovedala Hermiona opatrne. „Už vie, že je trochu výnimočný. Videl meno svojho otca a starého otca v novinách a nejakej knihe. Možno, že je pripravený na nejaké vysvetlenie. Nie celý príbeh, pochop, ale mal by si s ním o tom pohovoriť. Vzhľadom k tomu, že mi začal klásť otázky, o ktorých vie, že mu ich ty nezodpovieš a ja neviem, čo mu na to povedať.“

„Hej, dobre, vieš ty čo? Ty nie si jeho matka,“ vyštekol Draco.

Hermiona ustúpila späť, habkajúc, akoby jej práve uštedril facku. Uškrnula sa, zažmurkala cez slzy, ktoré hrozili, že jej uniknú. „Nie, to máš pravdu. Nie som,“ zašepkala, keď vybehla z jeho bytu. 

„Grangerová! Hermiona!“ kričal na ňu Draco, len čo okamžite oľutoval svoje slová. Hlasno zastonal, zdvihol noviny a hodil ich zúrivo naprieč miestnosťou. „Skvelá práca, Draco,“ povedal horko sám pre seba. „Teraz si príšerne naštval tých jediných dvoch ľudí, ktorí pre teba niečo znamenajú.“

„Áno, miláčik. Zdá sa, že máš na to talent,“ odsekla Narcissa, keď vystúpila z krbu a Lucius hneď po nej.

Draco hlasno zastonal a ani sa nenamáhal skryť svoje sklamanie, že vidí rodičov, keď sa zvalil na gauč.

„Aj tebe dobré ráno, synu,“ pozdravil Lucius, z jeho hlasu odkvapkával sarkazmus. „Vidím, že si prečítal noviny.“

„Ani nechcite, aby som začal,“ zavrčal, zavrel oči a drsne si prebehol rukou cez vlasy.

„Prestaň nám tu hrať divadlo, Draco,“ pokarhala ho Narcissa povýšenecky. „Nie je to také zlé, ako to robíš.“

 „Nie je to také zlé?“ vykríkol neveriaco. „Tí prekliati bastardi spochybnili matku môjho syna.“

„Nikdy by sa to nestalo, keby si prijal našu radu a vyšiel s chlapcom na verejnosť,“ pokračovala matka a ohrnula nad ním nesúhlasne nosom.

„Môj syn nie je nijaká reklamná senzácia a ja som zvyknutý, že sa na prednej strane žiadnych novín moja tvár neobjaví,“ zúril Draco a pozeral na svoju matku.

„Nikto nenazýva chlapca reklamnou senzáciou,“ prerušil ho Lucius. „Iba by bolo jednoducho oveľa viac obozretnejšie, keby si predstavil chlapca spoločnosti riadne, už keď si sa vrátil domov. Nemáš čo skrývať, pretože je legitímny dedič mena Malfoy.“

„To nie je presný dôvod, prečo nechcem, aby bol na očiach verejnosti,“ kontroval Draco. „Nechcem, aby bol spojovaný s tým tlakom mena Malfoy skôr, než je na to pripravný.“

„On sa už pripravený narodil,“ odvetila Narcissa dychtivo. „Narodil sa ako Malfoy, teda je na to pripravený. Nehovor mi, že sa hanbíš za svoje priezvisko.“

 „Nie, nehanbím sa, ale musíte uznať, že život by bol niekedy jednoduchší, keby ma ustavične nesúdili len preto, že som Malfoy.“

„Takže o tomto to je, Draco?“ opýtal sa sklamaný Lucius. „Chceš, aby bol tvoj život jednoduchší? Pretože toto nie je muž, za ktorého som ťa považoval.“  

„Kto si, že ma súdiš? Ty si dôvod, prečo je môj život ako Malfoya taký ťažký. Ty a tvoje nenávidenie muklov, zbožňovanie Voldemorta, tvoje smrťožrútske chodníčky. Ako keby si mi ty poskytol niekedy šancu mať normálne detstvo alebo si sa o mňa aspoň vzdialene staral rovnako ako sa starám o Alexa.“

„Draco!“ vykríkla Narcissa. „Nezáleží na tom, ako si nazlostený, ale tento človek je stále tvoj otec a ty s ním nebudeš takto hovoriť!“

„A prečo nie?“ nariekal Draco podráždene. „On je dôvod prečo...“

„Dosť!“ vykríkla. „Tvoj otec urobil vo svojom živote niekoľko zlých rozhodnutí, ako vieš a my všetci sme za tie chyby zaplatili. Ale tie chyby z teba urobili muža, ktorým si dnes. Muža, ku ktorému Alex vzhliada a z nejakého dôvodu miluje žena ako Hermiona. Toto nemusí byť ideálny spôsob ako verejnosť objavila tvojho syna, ale čo sa stalo, stalo sa. Nie je to Hermionina chyba o nič viac, než moja, pretože ja som bola v prvom rade tá, ktorá nás nútila ísť do toho parku. Ale si úplne mimo ak tvrdíš, že to dievča tvojho syna nemiluje ako by ho milovala matka. Nikdy som nevidela Alexovu bilogickú matku venovať mu ani zlomok pozornosti, akou ho ona denne zahŕňa. Miluje toho chlapca a miluje teba snáď preto, že je dosť inteligentná, aby prehliadala toho otravného a tvrdohlavého hlupáka, ktorým dokážeš byť a videla starostlivého a milujúceho človeka pod povrchom. Neviem ako a je mi to jedno, ale ospravedlníš sa jej a napravíš ten neporiadok, čo si spôsobil, pretože nikdy pre seba nenájdeš lepšiu ženu a matku pre svojho syna. Vyjadrila som sa jasne?“

Draco mlčky prikývol, keď mu matkine slová do nekonečna prebiehali hlavou. Sotva si všimol, keď jeho rodičia opustili byt a cítil sa taký malý ako domáci škriatok, dokiaľ prostredníctvom neho prúdila vina. Prebral sa zo snenia, keď pozrel na poschodie k miestu, kde bola Alexova izba.

Idiot, pomyslel si, keď šiel hore po schodoch, aby sa ospravedlnil svojmu synovi.

 


16. Šťastne až na veky... No, tak nejako



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/16/Alexander_Malfoy



16. kapitola

Šťastne až na veky... No, tak nejako 

Draco sa vliekol hore po schodoch, smerom k izbe svojho syna. Premýšľal, ako by mohol napraviť ten zmätok, čo spôsobil s Alexom a Hermionou. Keď prišiel k Alexovej izbe, ticho zaklopal a opatrne otvoril dvere. Alex sedel schúlený v kresle čelom k oknu. Jeho tvár, uplakaná a zároveň vystrašená lámala Dracovi srdce, najmä preto, že on bol príčinou súčasného synovho stavu.

„Môžem vojsť?“ opýtal sa mäkko. Alex pokrčil plecami bez toho, aby sa otočil, čo Draco zobral ako pozvanie.

Vošiel a sadol si na kraj Alexovej postele. Zdvihol knihu, ktorá ležala vedľa neho. Muklovia a mágia: Ako muklovia spolunažívajú s kúzelníkmi. Musí byť od Grangerovej, pomyslel si a zovrelo mu srdce, keď na ňu myslel. Pozrel späť na syna, ktorý si zúrivo šúchal oči a bol zasiahnutý ďalšou vlnou viny.

 „Nemal som na teba kričať, kamoško,“ začal ospravedlňujúco. „Bol som nahnevaný, nemal som ťa do toho ťahať.“

Alex sa otočil tvárou k otcovi. „Prečo si bol nahnevaný, ocko? Čo som urobil?“

Draco vstal a prešiel k Alexovmu kreslu. „Ty si neurobil nič, Alex,“ povedal a kľakol si pred syna. „Nebol som nahnevaný kvôli tebe.“

„Potom si bol nahnevaný na Hermionu? Kričal si na ňu a tiež si použil škaredé slová. Čo urobila?“

„Počul si to, že?“ opýtal sa Draco, na čo Alex prikývol. Draco si povzdychol a prehrabol si rukou vlasy. Pozrel späť na Alexa, zdvihol ho, sadol si do kresla a usadil si Alexa do lona.

„Nebol som nahnevaný ani tak na Hermionu. Ona neurobila nič zlé. V skutočnosti robí všetko správne a ja si nedokážem predstaviť svoj život bez nej,“ odpovedal Draco úprimne a vyzrel z okna.

Alex sa pozrel na otca. „Tak prečo si na ňu kričal? A prečo si bol nahnevaný? Nemám rád, keď kričíš, ocko. Pripomína mi to teba a mamu.“

Draco si znova povzdychol a pozrel na svojho syna. „Kričal som na ňu rovnako ako som kričal na teba. Vylial som si na nej zlosť a nemal som to robiť, nie na nej a nie na tebe. Pravda je, Alex, že som sa hneval sám na seba.“

„Prečo? Prečo si to urobil?“ opýtal sa Alex a otočil sa úplne tvárou k otcovi.

Draco vzal Alexovu ruku do svojej a zľahka ju stisol. „Vieš, že ťa milujem, synček. A budem tu vždy pre teba. Ty a ja proti celému svetu, správne?“

„Správne!“ zvolal Alex šťastne.

Draco sa usmial nad nadšením svojho syna a pripravoval sa na nadchádzajúce odhalenie. „Alex, môj život nebol vždy takýto. Taký šťastný a pohodlný. Než si sa narodil, tvoj otec bol úplne iný človek.“

„Keď si bol spolu s mamičkou?“

„Nie tak celkom. Predtým... počas vojny. Koľko toho vieš o Veľkej vojne?“

„Veľa! Začali sme sa o tom učiť v škole, ale ja som o tom čítal predtým v knihe, ktorú mi dala Hermiona. Bol tam zlý čarodejník, lord Voldewort...“

„Voldemort,“ opravil ho Draco a pri tom mene sa zachvel.

„Hej, Voldemort. A mal pri sebe veľa zlých chlapíkov. Chceli sa zbaviť muklov a muklorodených a každého, kto nebol čistokrvný. Ale potom tam bola dobrá strana s Harrym Potterom. Oni zabili zlého čarodejníka a všetko bolo opäť v poriadku.“

„Správne, Alex.“

„Aj ty si bol na strane dobra, však ocko?“ spýtal sa Alex. „Hermiona bola a povedala, že ty si bol tiež.“

Draco si nervózne prehrabol rukou vlasy. „Nie vždy, Alex. Nie od začiatku.“

Alex vyzeral na chvíľu zmätene, keď sa snažil pochopiť otcove slová. „Čože?“

„Spočiatku som patril k tým zlým chlapíkom a zlým čarodejníkom,“ vysvetlil Draco a začal si vyhŕňať rukáv košele. Alex sa pozrel na temné znamenie, ktoré rozpoznal z knihy, ale nikdy nevidel na otcovej ruke. Prešiel po ňom prstami a vyhol sa hadím tesákom.

„Ale prečo? Prečo si bol zlým človekom?“ opýtal sa a v očiach sa mu vytvorili slzy.

„Kvôli nášmu menu, Alex. Meno Malfoy je jedno z najstarších čistokrvných mien v čarodejníckej spoločnosti. Nikdy sa nestalo, aby sa Malfoyovcom narodilo dieťa, ktoré by nebolo čistokrvné. V tých časoch lorda Voldemorta a jeho plánu vymazať zo sveta muklov, bolo meno Malfoy najobávanejšie medzi muklorodenými a nečistokrvnými. A raz prišiel Voldemort s tým, aby sa Malfoyovci stali jeho pravou rukou, služobníkmi, pretože naše meno budilo medzi spoločnosťou čistokrvných rešpekt a strach vo zvyšku sveta.“

„Bol starý otec tiež zlým chlapíkom? A stará mama?“

Draco naňho pozrel a uvažoval, či bol dosť dospelý, aby toto dokázal prijať. „Áno, boli. A kvôli mojej minulosti, tiež minulosti tvojich starých rodičov a minulosti našich predkov si viedol zložitejší život než väčšina päťročných. To bol dôvod, prečo som bol nahnevaný. Nechcel som, aby si sa dozvedel o našej minulosti, kým by si to mohol pochopiť, ale média sa viac zaujímajú o svoj príbeh ako o ochranu dieťaťa.“

„Ja nie som dieťa, ocko! Chápem to. Bol si zlý, ale potom si bol dobrý, je tak? Bol si dobrým do konca, pretože nie si v Azkabane a nie sú tam ani dedko s babičkou. Kniha hovorí, že všetci zlí ľudia, ktorí boli ešte pri tom, keď Voldemort zomrel, išli do Azkabanu. Ale ty nie.“

Draco prikývol, prekvapený synovou vyspelosťou. „Áno, Alex. Nešiel som do Azkabanu, pretože som zmenil stranu a pridal sa k tým dobrým. Rovnako ako tvoji starí rodičia. A to je dôvod, prečo sme boli omilostení, keď vojna skončila. Ale napriek nášmu obratu a zmene našich starých spôsobov sa na nás niektorí ľudia stále pozerajú ako na rodinu Malfoyovcov z vojny. Čistokrvná privilegovaná vrstva stále dúfa, že sa svet očistí od muklorodených.“    

„Ale to je predsa hlúpe. Čo Hermiona? Ona je muklorodená a je jedna z najväčších čarodejníc, akú poznám. A si priateľ s Harrym Potterom a Weasleyovcami, však? Takže si iný, však?“

„Áno, Alex. Časy sa zmenili, ale niektorí ľudia sa proti nám stále držia predsudkov. Môže to nejakú dobu trvať, kým si uvedomia, že sme iní. Dovtedy chcem, aby si bol obklopený ľudmi, ktorí ťa milujú preto kto si a nesúdia ťa podľa tvojho mena.“

„Ako Hermiona?“ opýtal sa Alex.

„Ako Hermiona,“ odpovedal Draco a znova sa zadíval z okna. Veľká škoda, že som si to u nej pokašľal, pomyslel si pri spomienke na tvrdé slová, ktoré jej adresoval. Nečudoval by som sa, keby so mnou vôbec ešte niekedy znovu hovorila.

„Len sa ospravedlň,“ povedal Alex po chvíli a vytrhol Draca z jeho zasnenia.

„Čo?“ opýtal sa prekvapene.

„Hermione. Stačí povedať, že je ti to ľúto a ona bude znovu šťastná. A i ty budeš potom opäť šťastný.“

„Takto to nefunguje, Alex. Nie je to také jednoduché. Povedal som niektoré veci, ktoré sú neodpustiteľné. Okrem toho, Malfoyovci nevedia ako sa ospravedlňovať,“ odpovedal Draco, stále tvrdohlavo.

Alex sa od neho sklamane odvrátil a zliezol mu z lona. „Myslel som, že si sa zmenil. Už nie si viac ten starý Malfoy, už si nový. Dobrý. Musíš sa ospravedlniť. Potrebujeme ju.“

Draco sa uprene zadíval na svojho syna. „Pred chvíľou som nad niečím premýšľal, nad niečím dôležitým a prevratným. Ale držal som to bokom, pretože som o tom chcel hovoriť najprv s tebou.“

„Čože?“ opýtal sa Alex, pozrel späť na svojho otca.

Draco siahol do vrecka a vytiahol malú šperkovnicu. „Chcem to dať Hermione. Obaja ju milujeme, preto z nej chcem urobiť svoju ženu a tvoju matku. Chceš to tiež?“

Alexovi sa oči rozžiarili vzrušením. „Znamená to, že s nami ostane už po celú dobu?“

„Áno,“ odvetil Draco.

„Áno!“ vykríkol Alex a venoval otcovi veľké objatie.

„Hej? Myslíš, že povie áno?“ opýtal sa nervózne.

„Samozrejme, ocko,“ ubezpečil ho, keď sa Draco postavil a zamieril smerom k dverám. „Ale musíš sa jej najprv ospravedlniť!“

***

„Predsa nie som jeho matka, Gin. V tomto má pravdu,“ odporovala jej Hermiona a smoklila do vankúša, ktorý pevne zvierala.

 „Na tom nezáleží!“ vykríkla Ginny nahnevane. „Je to stále do seba zahľadený malý hajzel, ktorý nespozná dobrú vec, ani keby ho bodla do zadku!“

„Ahoj aj tebe, Potterová,“ odvetil Draco, keď vstúpil s Alexom do Hermioninho bytu.

„Ako sa opovažuješ?“ zlostila sa Ginny a blížila sa k nemu.

„Som tu, aby som hovoril s Grangerovou, ak ti to nevadí,“ začal, potom čo zložil Alexa na zem a vydal sa smerom k pohovke, kde sedela Hermiona.

 „Tak to sa pekelne mýliš,“ pokračovala Ginny. Zabudla na päťročného chlapca, ktorý stál vedľa nej.

„Gin, to je v poriadku,“ prerušila ju Hermiona. „Nevadilo by ti na chvíľu dohliadnuť na Alexa? Nechcem viesť tento rozhovor pred ním.“

Ginny pozrela z Draca na Hermionu a napäto prikývla. Hermiona odviedla Draca do svojej spálne a zavrela za sebou dvere.

„Grangerová, počúvaj...“ začal Draco.

„Nie, Draco. Ty počúvaj,“ prerušila ho naštvane. „Máš pravdu. Nie som Alexova matka. Tá česť patrí Pansy, ktorá pravdepodobne chlapca nevidela od chvíle, kedy ho stratila v Šikmej uličke. Ale to neznamená, že ho nemám rada, ako keby to bol môj vlastný syn. Takže neoceňujem, že si mi to vmietol do tváre ako urážku, pretože ty vieš, že by som urobila čokoľvek, aby som ho ochránila.“

Draco si vošiel prstami do vlasov, pričom si sadol na kraj Hermioninej postele. „Ja viem, Grangerová. Ja to viem. Si preňho lepšia matka, ako kedy Pansy bola. Ty si tou matkou, ktorú si v prvom rade zaslúži mať.“

Hermiona pozerala chvíľu na Draca a nebola si istá, čo na to povedať.

„Mrzí ma to,“ povedal po dlhej odmlke. Prešiel k nej a pozrel sa jej do očí. „Je mi ľúto, čo som povedal a ako som na teba kričal. Nemal som to robiť, najmä nie preto, že si mala pravdu. Rozprával som sa s Alexom a vysvetlil som mu svoju situáciu i minulosť. Vzal to lepšie, než som si mohol predstaviť.“

Pozrela sa naňho s pochybovačným úsmevom. „Tebe to je ľúto? Myslela som si, že Malfoyovci sa neospravedlňujú,“ doberala si ho.

 „No áno, som teraz iný Malfoy, nie? Podľa Alexa som „dobrý“,“ odvetil a opätoval jej úsmev.

„Môžeš byť, ak chceš,“ oponovala Hermiona, ľahko ho štuchla do hrude.

„Prečo si sa uspokojila so mnou, Grangerová?“ zamrmlal, ako sa od nej odvrátil. „Potterová má úplnú pravdu, som do seba zahľadený malý hajzel.“

„´Ktorý by nespoznal dobrú vec, ani keby ho bodla do zadku,´ to bol úplný komentár, ak si dobre spomínam,“ dodala. „A jej meno je Ginny, hlupáčik.“

„Vidíš, to je presne to, čo mám na mysli,“ zvolal. „Prečo ma máš rada?“

„Milujem ťa, musím ťa mať rada,“ doberala si ho a ovinula mu ruky okolo pása. Otočil sa a pozrel na ňu, keď sa naňho zadívala s úsmevom.

„Vezmeš si ma?“ vyhŕkol. Ustúpila od neho a šokovane sa odmlčala.

Draco využil túto príležitosť, pokľakol na koleno a vytiahol prsteň, ktorý iba pred chvíľou ukázal Alexovi.

„Ja viem, že je to len pár mesiacov, čo sme spolu a viem, že stále pracujem na tom, aby som nebol tým blbcom, ktorého si neznášala, ale tiež viem, že si tá najlepšia vec, čo sa mohla Alexovi a mne prihodiť a ja sa ťa nemienim vzdať.“  

Hermiona pozrela na Draca, ktorý na ňu hľadel s očakávaním a v ruke držal krásny diamantový prsteň. Slzy jej stekali dolu tvárou, ale nevydala v odpovedi ani hláska.

„Chceš byť mojou ženou a Alexovou matkou?“ opýtal sa opäť, očividne nervózny v aristokratickej tvári.

Hermiona prikývla, lebo cez slzy nemohla hovoriť.

„Áno?“ opýtal sa Draco úzkostlivo. Keď znova prikývla, vyskočil, objal ju a zotrel jej cestičky od sĺz bozkami.

„Áno!“ zakričal Alex, keď vtrhol do miestnosti. Hermiona sa teraz smiala, pevne objala Draca a Alexa a nedovolila mu odísť.

Draco vzal prsteň z krabičky a nasadil ho Hermione na prst. Je to oveľa lepšie ako ten môj sen, pomyslela si šťastne. Jednoduchosť prsteňa bola podľa jej vkusu ideálna, ale súdiac podľa výrazu na Dracovej tvári si bola istá, že bol veľmi drahý.

Keď sa Draco naklonil smerom k Hermione, Alex vykríkol: „Prosím, nebozkávať sa!“ Pár sa pozrel dole na jeho prosebnú tvár. Draco sa uškrnul, zakryl synovu tvár rukou a naklonil sa znova, aby pobozkal svoju snúbenicu.

„Milujem ťa,“ zašepkala proti jeho perám.

„Ja teba tiež, láska,“ odvetil predtým ako ju vtiahol do spaľujúceho bozku.

***

„A teraz by sme radi, keby ste sa všetci postavili, aby si naši novomanželia mohli zatancovať svoj prvý tanec ako manželský pár. Privítajte po prvýkrát pána Ronalda Weasleyho s manželkou, ktorí tancujú na Nemožno žiť bez tvojej lásky od Sudičiek!“

Prijímacia hala s revom fandila, keď Ron a Parvati vyšli na tanečný parket a hudba začala hrať.

„Sľúb mi, že náš prvý tanec ako novomanželského páru nebude na takú sentimentálnu pieseň, ako je táto, Grangerová,“ zašepkal Draco Hermione do ucha.

„Pst! Nenič ten okamih, Draco,“ dohovárala mu Hermiona a šťastne sa usmievala na priateľov. „Je to veľmi ľúbezná pieseň.“

„Ženy a svadby,“ zašepkal Harry, štuchol ho a pozrel na vlastnú ženu, ktorá sa topila v slzách.

„Och, sklapni,“ zaplakala Ginny. „Tamto je môj brat. A tvoj najlepší priateľ, takže by si mohol prejaviť trochu viac emócií.“

„Emócií? Gin, pamätáš si, keď bol tvoj milujúci brat na našej svadbe?“ spýtal sa Harry neveriacky. „Ožral sa do bezvedomia a obháňal všetky družičky. Je šťastlivec, že mu neurobím to isté.“

„Šťastlivec?“ odporovala mu a prevŕtala ho pohľadom.

„Ja som len žartoval, láska,“ odpovedal diplomaticky a pohladkal jej stále sa zväčšujúce bruško.“

Draco obrátil oči v stĺp nad tými dvomi a obrátil sa späť k Hermione. „A sľúb mi, že ma nebudeš chcieť zmeniť v zženštilého chlapa bez chrbtovej kosti, akým je Potter.“

Hermiona sa tomu zasmiala, naklonila sa, aby mu dala upokojujúcu pusu na líce. Keď kapela pozvala na tanečný parket všetky ostatné páry, Hermiona na Draca prosebne pozrela.

„Poď,“ podvolil sa, odviedol ju na parket a ovinul okolo nej paže.

Keď začali tancovať a hojdali sa zo strany na stranu, sledovali ich štyri páry očí.

„Výborne, kamarát,“ zablahoželal Alexovi Blaise a zdvihol k nemu pohár.

„To by som povedal,“ súhlasil Lucius, keď pozrel z dvojice na svojho vnuka hrdo sediaceho medzi ním a svojou ženou. „Nikdy som nepomyslel, že by tvoj otec mohol vyzerať tak šťastne.“

„Tak, tak,“ pridala sa Narcissa a pobozkala Alexa na čelo. „Bol si skvelý.“

***

„Uvedom si, že ak raz budeme manželmi, nemôžeš ma viac volať Malfoy,“ zdôraznil Draco, keď sa pohybovali po tanečnom parkete.

„Prečo?“ opýtala sa Hermiona so smiechom. „Chystáš sa zmeniť si meno? Okrem toho, už ťa viac Malfoy nevolám, Draco. Ty si ten, kto ma stále volá Grangerová.“

„No, áno, nebudem schopný ťa tak volať, keďže sa staneš pani Malfoyouvou, že? A robíš to, stále ma voláš Malfoy, keď si na mňa naštvaná. Dokážeš si predstaviť, aké mätúce budú naše hádky, keď si teraz budeme hovoriť rovnakým priezviskom (Malfoy)*?

Hermiona sa opäť zasmiala a pozrela naňho. Vlastne som premýšľala, že sa stanem Grangerovou-Malfoyovou, takže technicky mi stále môžeš hovoriť Grangerová.“

„Čože?“ spýtal sa Draco udivene. „To nemyslíš vážne. Akonáhle sa vezmene, musíš byť Malfoyová.“

„Musím byť?“ posmievala sa. „Nehovor mi, že sa chceš o tom teraz začať dohadovať. Premýšľala som nad tým a budem Hermiona Grangerová-Malfoyová. Máš šťastie, že som vôbec vzala tvoje meno do úvahy. Tvoji predkovia sa otočia v hrobe.“

 „Je mi šum a fuk po mojich prekliatych predkoch. Musíš si zmeniť meno,“ trval na svojom. „Čo ak budeme mať deti, ako sa budú volať?“

„Granger-Malfoy,“ odvetila vecne.

„Neprichádza do úvahy!“ vykríkol. „Moje deti budú nosiť meno Malfoy.“

„Budú nosiť meno Malfoy, ale tiež budú nosiť moje meno,“ odsekla.

„Žiadne z mojich detí nebude Granger-Malfoy. Moje dieťa bude Malfoy, presne ako moja žena,“ vyhlásil rozhodne.

Hermionine oči nebezpečne vzplanuli. „Takže, naše deti so mnou nebudú mať nič spoločné?“ opýtala sa.

„Nič spoločné s tebou? Grangerová, veď z teba vyletia, aké silnejšie spojenie chceš?“ vykríkol podráždene.

„Vyletia? Tak to je krásny spôsob ako to povedať, Malfoy,“ zúrila.

„Ha!“ zakričal víťazoslávne. Zabudol, že boli uprostred svadby. „Stále ma voláš Malfoy!“

***

Alex sa usmial, keď pozoroval svojho otca a svoju budúcu matku tancovať vo vzájomnom objatí.

„Budeme žiť šťastne až do smrti,“ oznámil svojmu krstnému otcovi a starým rodičom. Keď sa pozrel opäť na pár, ktorý sa teraz zjavne prihlasno dohadoval, zamračil sa a nesúhlasne pokrútil hlavou. No, tak nejako, pomyslel si s pokrčením pliec.

 

Vysvetlivky:

(Malfoy)* - "Yes, well, I won't be able to call you that once you become Mrs. Malfoy, now will I? And you do still call me Malfoy when you're mad at me. Can you imagine how confusing our arguments would get if both of us called the other Malfoy?" Po uvážení som sa rozhodla len pre výraz – rovnaké príezvisko – pretože v angl. je to pre oboch Malfoy, u nás by to malo príponu –ová v Hermioninom prípade.



Epilóg: Niektoré veci sa nikdy nezmenia



This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Alexander Malfoy

Napísala : grednforge117

Preložila: Tesska

Ako syn Draca Malfoya pomáha „zbaliť“ mu tú najneočakávanejšiu osobu.

Poviedku v originálnom znení nájdete na adrese:

http://www.fanfiction.net/s/3731515/17/Alexander_Malfoy



Epilóg: Niektoré veci sa nikdy nezmenia

(Ďakujem všetkým, ktorí vydržali pri poviedke až do konca J Tess)

Hermiona odložila rannú šálku kávy, aby otvorila okno a veľká žltohnedá sova, ktorá sedela na parapete elegantne vletela do obývacej izby. Vzala z jej zobáka list a dala jej sikel i malé občerstvenie, kým ju poslala späť. 

Konečne, pomyslela si úzkostlivo. Trhnutím otvorila obálku a jej oči bleskurýchlo prebehli cez list.  

Mami a Ocko,

Rokfort je úžasný! Dokonca aj po prečítaní Histórie Rokfortu a počúvaní vašich príbehov nemôžem uveriť, akí sú zámok a profesori neuveriteľní. Všetko je kúzelné, dokonca aj kočiare bez zapriahnutých koní, ktoré nás priviezli zo stanice!

Dúfam, že nikdy nebudeš schopný vidieť „kone“, ktoré ťahajú kočiare, miláčik, pomyslela si smutne a spomenula si na úmrtia, ktorých bola svedkom, a ktoré jej umožnili vidieť testrály.

Veľká sieň je krásna. Budem sa učiť ako očarovať strop v mojej spálni, aby tiež vyzeral ako obloha. Videl som tetu Ginny a tiež tetu Minervu. Mami, obidve plakali tak veľmi ako ty, keď som odišiel. Nechápem, prečo dievčatá tak veľa plačú. Veď to nie je tak, že ma už nikdy neuvidia.

Začal som svoje štúdiá a som najlepší v triede. Mami, teta Minerva hovorí, že pôjdem v tvojich stopách ako najbystrejší čarodejník v Rokforte. Teta Ginny hovorí, že pôjdem v ockových stopách ako najväčší lámač sŕdc v Rokforte, ale dúfam, že nie, pretože dievčatá sú divné. Bez urážky, mami.

Dúfam, že sa budeš po tomto liste cítiť lepšie, keď som teraz preč. Príliš veľmi mi nechýbaš.

Nepravdepodobné, pomyslela si Hermiona a potiahla nosom.

A daj za mňa Elle bozk. Sľubujem, že budem písať často.

S láskou,

Alex

P. S. – Prepáč mami, ale bol som zatriedený do Slizolinu. Koniec koncov, som Malfoy.

Hermiona dočítala, zasmiala sa a prečítala si list znovu, kým si ho neuchovala v pamäti. So spokojným povzdychom zamierila do prázdnej Alexovej izby. Rozhliadla sa po rozhádzaných hračkách a knihách, ktoré po sebe zanechal a prekonala ďalšiu vlnu smútku.

„Však si znovu neplakala, Grangerová alebo áno?“

Hermiona sa zamračila a obrátila sa smerom k Dracovi, ktorý práve vstúpil do miestnosti.

Keď Draco videl manželku v depresívnej nálade, vystrúhal úškrn a podišiel k nej. „Išiel do školy, láska. Nezomrel alebo také čosi.“

„Ja viem, Draco. Proste mi chýba,“ potiahla nosom a zotierala si slzy.

„Mne tiež. Myslím, že i na Elle to pôsobí rovnako, pretože od kedy sa prebudila, narieka,“ povedal a pozrel dole na dievčatko vo svojom náručí, ktoré teraz ticho bľabotalo a hralo sa s jeho prstami.   

Hermiona sledovala ako sa Draco hrá s ich dcérou a nežne sa usmiala. Ella bola dokonalý mix Hermiony a Draca, s mäkkými, gaštanovými kučerami a nápadnými modrými očami. Hoci mala iba päť mesiacov, jej rodičia si robili veľké nádeje kvôli jej magickým schopnostiam, pretože bola dcérou dvoch čarodejníkov, z tých najmocnejších na svete.

„Je to list od Alexa?“ opýtal sa Draco, keď si všimol papier v Hermioninej ruke.

„Hmm? Och, áno,“ odvetila vyhýbavo.

„A?“ pritlačil a vševedúco nadvihol obočie.

Hermiona sa zamračila a prekrížila si ruky. „Slizolin,“ zasyčala a prižmúrila oči, keď sa jej manžel samoľúbo uškrnul.

„Nezačínaj!“ prerušila ho, len čo otvoril ústa, aby prehovoril. „A nehovor  ´hovoril som ti to!´ Ak to povieš, aj tak prehráš stávku.“

„Dobre,“ pripustil. „Ale dnes budeš musieť plniť podmienky stávky, až kým nebudem úplne spokojný. Teraz z toho nevycúvaš, Grangerová,“ dodal a žiadostivo na ňu civel.

„Prestaň sa na mňa tak pozerať,“ karhala ho hravo. Ella, ktorá si konečne uvedomila, že jej matka je v miestnosti, začala hlasno nariekať a naťahovala ruky smerom k Hermione. Zobrala Ellu z náručia jej otca a vykročila smerom do kuchyne, s dychtivým Dracom v pätách.

„Takže, dnes ráno sa tu zastavila tvoja matka,“ začala, keď ohrievala fľašu pre Ellu.

Draco si nalial do šálky kávu a zastonal. „Z toho nemôže vyjsť nič dobré.“

Hermiona sa ticho zasmiala, usadila sa na jedálenskú stoličku a kŕmila dcéru. „Chce, aby sme prišli opäť na večeru tento piatok. Okrem toho povedala, že si s nami ten večer prednedávnom užila a chcela by, aby sa naše večere konali pravidelne.“

„Všakže si jej povedala nie, je tak?“ spýtal sa Draco zúfalo.

„Nie, prečo by som to robila?“ doberala si ho a smiala sa nad zdeseným výrazom v jeho tvári. „Povedala som jej, že je to dobrý nápad, aj keď večera raz týždenne sa možno nebude dať zvládať. Navrhla dvakrát za mesiac a ja som s tým súhlasila.“

„Dvakrát za mesiac?“ zopakoval a sklonil hlavu ku kuchynskej linke.

„Áno, myslela som si, že je to dobrý kompromis. Poskytne to Narcisse a Luciusovi čas pohrať sa s Elle a myslím, že môžeš obetovať pár hodín mesačne, aby si ich strávil so svojimi rodičmi,“ zdôvodnila. „Okrem toho si myslím, že mi už chýba len niekoľko večerí, aby si ma Lucius obľúbil,“ dodala s úsmevom. 

Draco si odfrkol. „Neživ v sebe nádej. Čakal som tridsať rokov, kým ma ten muž bude mať rád. Myslím, že zatiaľ jediní ľudia, ktorých má skutočne rád, sú moja matka, Alex a Ella. Všetkých ostatných akurát tak toleruje. Aj keď s tebou tancoval na našej svadbe, môže ťa mať sotva radšej ako mňa.“

Hermiona sa zasmiala. Konečne nakŕmila Ellu a položila ju do jej hojdačky (zavesenej vo vzduchu) v obývacej izbe. Pár sa posadil na gauč a spoločne sledovali, ako sa ich dcéra smeje, kým sa hojdá sem a tam.

„Stále si myslíš, že je to divné?“ opýtala sa Hermiona odrazu.

„Čo tým myslíš?“ spýtal sa Draco a otočil sa k nej.

„Ty a ja. Spolu. Zosobášení, so synom a dcérou,“ vysvetlila. „Myslím, že keby niekto potom, čo skončila vojna povedal, že sa len o desať rokov neskôr stanem Hermionou Grangerovou-Malfoyovou, odporučila by som ho na oddelenie vojnových nehôd u Sv. Munga.“

Draco chvíľu o jej slovách premýšľal. Ovinul si ruku okolo jej ramien a pokrčil plecami. „Veci sa menia.“

„Až tak veľmi sa nezmenili, Draco,“ povzdychla si a oprela si hlavu o jeho rameno. „Som stále ´všetko-viem-knihomoľka,´ ako si tak veľavravne poznamenal. A ty si stále podliezavý blbec, keď chceš byť. Hádame sa deň čo deň. Chcem povedať, stále ma voláš ´Grangerová,´ Draco!“

„Radšej by som môj život strávil hádkami s tebou, ako sediel v tichosti s nejakou inou ženou,“ odpovedal a pozrel sa na ňu.

Hermiona k nemu otočila tvár s úsmevom. „To bolo také otrepané,“ doberala si ho, keď sa naklonila pobozkala ho.

Draco bozk prehĺbil, pritiahol si Hermionu bližšie a rukami jej vošiel do vlasov. Keď sa odtiahla, aby nabrala dych, začal jej bozkávať kraj brady až po ucho. Hryzkal jej lalôčik a zašepkal: „Plus, sex je prekliato fantastický.“

„Tak toto je ten Malfoy, ktorého poznám a milujem,“ povzdychla si a odtiahla sa od neho, aby naňho pozrela. Jeho oči boli znovu raz za čas búrkovo sivé od túžby, keď sa na ňu lačne díval. Dokonca aj po všetkých tých rokoch stačil jeho jediný pohľad a jej sa podlomili kolená. 

Jeho sexuálny apetít sa neznížil ani vzdialene, aj keď od ich svadby ubehlo päť rokov. Ak nič iné, tak rástol rovnako ako rástla láska k jeho manželke. Čas bol láskavý k obom. Dracova aristokratická tvár začala vyzerať s vekom viac distingvovane. Materstvo Hermionu naplnilo, dodalo jej ladné krivky, od ktorých nemohol jej manžel odtrhnúť oči alebo držať od nich ruky, keď už ide o to.

Keď sa k nej naklonil, aby pokračoval v ich ´činnosti´ Hermiona ho zastavila a pozrela na ich dcéru, ktorá sa na rodičov uprene dívala. Usmiala sa nad prekvapeným a zmäteným výrazom Ellinej tváre a Draco sa uspokojil s rezervovaným bozkom na Hermione pery skôr, ako vstal a priniesol svoju dcéru na gauč. Nadšená, že je opäť v centre pozornosti sa okamžite začala chichotať a hrkútať, pričom sa naťahovala za rodičmi.

Draco sledoval, ako Hermiona pobozkala Elline malé pästičky, jej bruško a celú tvár. Nežne sa usmial a pozrel sa na rodinný portrét umiestnený nad kozubovou rímsou. Bol dokončený iba mesiac predtým ako Alex odišiel na Rokfort. Draco pozrel na obraz svojho syna a mimoriadnu podobu Alexa so sebou samým v tom veku a jeho úsmev sa zmenil v úškrn.

„Na čo sa tak uškŕňaš?“ spýtala sa Hermiona s obavami, pretože vedela, k akej hádke sa schyľuje.

„Slizolin,“ odvetil jednoducho a potriasol hlavou. „Bude rovnaký presne ako ja.“

Hermiona sa naňho zamračila a pozrela na obraz, na ktorý sa Draco pred chvíľou díval. „Dúfam, že nie,“ zahundrala. „Alebo aspoň nie taký, aký si bol na Rokforte.“

„S tým s tebou súhlasím,“ pripustil, za čo si od Hermiony vyslúžil prekvapený pohľad.

Usmiala sa naňho a ešte raz si spomenula, prečo táto ´divná´ situácia nastala. „Myslím, že niektoré veci sa vážne menia,“ pripustila a zľahka ho pobozkala na líce.

Ella sa hlasno rozčúlila a upriamila tým Hermioninu a Dracovu pozornosť opäť na seba. Začala živo džavotať, čo vyvolalo u jej rodičov smiech.

„Aspoňže Ella bude v Chrabromile, však dieťatko?“ hrkútala Hermiona, štekliac jej bruško.

„To sa určite nestane,“ zvolal Draco s urazeným výrazom v tvári. „Je Malfoyová, preto bude v Slizoline.“

„Zabúdaš, drahý Draco, že ona nie je iba Malfoyová. Je takisto Grangerová,“ pripomenula mu. „A ako Grangerová-Malfoyová bude určite v Chrabromile.“

„Ona nie je Grangerová-Malfoyová!“  zvolal rozhorčene.

„Iba preto, že si nedovolil dať jej moje meno,“ odsekla.

„Isteže nie,“ uviedol. „Už to je dosť zlé, že ty, moja žena nie si Malfoyová, ale Grangerová-Malfoyová. Naše dieťa nebude trpieť bremenom priezviska s pomlčkou.“

„Si taký tvrdohlavý,“ uškrnula sa Hermiona a vymotala si vlasy z Ellinho pevného zovretia. „A tiež si riadna hysterka.“  

Draco ignoroval skutočnosť, že ho práve nazvala ´hysterkou´ a pokračoval vo svojom rečnení. „Ty si rovnako prefíkaná. Nemysli si, že nepoznám tvoj plán. Akonáhle začne chodiť do školy, tak si uvedomí, že Helena Alexis Grangerová-Malfoyová je príliš dlhé meno na podpis, vysadí pomlčku a preruší spojenie so mnou. Prefíkané, Grangerová, ale zabudla si, že si sa vydala za slizolinského kráľa.“

„Slizolinský kráľ?“ zopakovala so smiechom. „Čo také mi môžeš urobiť?“

„Moja kráľovná,“ zavrčal a opäť ju pobozkal. Zdvihol Ellu z Hermioninej náruče nad hlavu a usmial sa, keď sa vzrušene rozosmiala. „A z teba, ty môj malý anjelik bude slizolinská princezná.“

„Ani náhodou!“ vykríkla Hermiona a stále sa smiala. „Ak už, tak bude chrabromilská princezná. Ak ju budeš volať ´anjel´ a ´princezná´ celý čas, vyrastie ako rozmaznaná.“

 „Prečo by nemala byť rozmaznaná?“ spýtal sa a objal ju, keď sa ju snažil chytiť za nos. „Je to najkrajšie bábätko na svete a ako jej otec mám právo poriadne ju rozmaznať.“

„A zmeniť ju na ockove malé dievčatko, však?“ doberala si ho, keď si ľahla na velikánsky gauč.

„Ty si zmenila Alexa na mamičkinho chlapca, takže ja si nárokujem Elle ako moje malé dievčatko,“ odsekol detinsky, keď ležal vedľa nej a Elle na bruchu.

Hermiona sa znova zasmiala, otočila sa nabok a objala rukou manžela a dcéru. Pozrela znova na portrét, z ktorého sa na nich díval Alex a nemohla sa ubrániť pocitu, že toto mal v pláne od začiatku.

Inteligentné dieťa, ten Alex, pomyslela si s úsmevom.

--

Koniec! Ďakujem za prečítanie.

--grednforge