Archív prekladov z hpkizi.sk




Dračia krv - úvod k poviedke



Tak túto poviedku má pre vás v pláne preložiť 32jennifer2. Je to ďalšia poviedka od zensho (autorka Tymiánu). Originálny názov je The Blood Of The Dragon a odohráva sa po piatom ročníku na Rokforte a chvíľu po ňom. Z popisu autorky: Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Autorom obrázku som ja, snáď okrem Narcissy a Dumbledora sú tam všetky hlavné postavy. Príbeh plne rešpektuje prvých 5.dielov HP (to len keby niekoho napadlo, čo tam robí Sírius). Máte sa na čo tešiť.   


Kapitola 1 Priori Occuro



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 1: Priori Occuro

(PP: Predchádzajúce udalosti)

 

„Odprac sa mi z cesty, Grangerová,“ zavrčal, keď mieril k portrétovému otvoru, ktorý viedol k  spálňam hlavného prefekta a prefektky.

 

„Bola som tu prvá, Malfoy,“ zavrčala, vychádzajúc z portrétového otvoru.

 

„Choď nabok, nechcem, aby sa môj nádherný, drahý plášť zašpinil tvojim hnusným dotykom, humusáčka.“

 

Doposiaľ bola Hermiona viac než zvyknutá na jeho hrubosť. Vydržala to šesť rokov a teraz sa oplácala rovnakou kartou. V druhom ročníku si poplakala, keď ju tak nazval prvýkrát, ale Hermiona Grangerová predsa vyrástla.

 

„To všetci čistokrvní majú takéto okúzľujúce správanie? No áno,  aspoň vidieť, čo ste všetci za civilizovaný rod.“

 

„My si nechávame slušné správanie pre tých, na ktorých záleží, humusáčka.“

 

„A váš mozog tiež, zdá sa.“

 

Nazúrene ju obišiel, keď posunula sa bokom, aby ho nechala prejsť, ale nie dosť, tak si nemohol pomôcť, ale jeho plášť sa musel dotknúť jej ruky. Nemohla uveriť tomu, že musí tolerovať Malfoyove drísty ďalších deväť mesiacov. Keď si ich Dumbledore pozval do kancelárie na rozhovor s hlavným prefektom a prefektkou, taktne im povedal, že by mali odložiť všetky spory a pokúsiť sa pracovať pre dobro školy. Koniec koncov boli dvaja najlepší študenti na škole a ukázali, že majú kvality na vodcovstvo, aby mohli ísť mladším študentom príkladom.

 

Ach, dobrý Bože, ona sa snažila! V skutočnosti počas prvého mesiaca školy bola k Malfoyovi slušná, ale napriek tomu sa stále stretávala s jeho hrubosťou. Napriek všetkej neslušnosti, ktorú  na ňu vrhal, stisla pery a nič nehovorila. Ale po mesiaci sa jej trpezlivosť opotrebovaním zoslabila, ak nič iné – on sa stával stále horším..

 

I keď s ním zdieľala spoločenskú miestnosť, oveľa radšej trávila čas štúdiom v chrabromilskej klubovni. Jeho prítomnosť v ich spoločenskej miestnosti bola pre ňu príliš depresívna. Zdalo sa, že tam chcel tráviť oveľa viac času ako v slizolinskej klubovni. Hermiona mala podozrenie prečo: odkedy Draco vyrástol a zosvalnatel po Trojčarodejníckom turnaji pred dvoma rokmi, Slizolinské dievčatá ho prenasledovali ako vzrušená svorka psov.

 

Mladšie študentky z iných fakúlt boli pravidelne vidieť flákajúc sa okolo jeho učebne a pobehovali za ním,  i keď im ostatní prefekti hovorili, aby to nerobili. Dievčatá z iných fakúlt z jeho ročníka poznali Draca Malfoya príliš dobre, aby sa zamilovali do jeho strieborno-blond výzoru. Minulosť sa nedá tak ľahko vymazať. Avšak vo vlastnej klubovni nemal žiaden pokoj od dievčat. Napriek tomu, že v podstate bol veľmi inteligentný chlapec, neustále súperiaci s Hermionou Grangerovou o najlepšieho absolventa školy, naozaj potreboval niekde ticho študovať. Takže používal ich spoločenskú miestnosť.


Hlavný prefekt a prefektka vyvinuli profesionálnu, i keď chladnú, rutinu, ktorá minimalizovala ich vzájomný kontakt. Sotva sa videli, s výnimkou v učebniach a keď sa ráno chystali do školy. Niekedy, keď Draco šiel von na včasný metlobalový tréning alebo Hermiona šla skoro do knižnice, nevideli sa celý deň. Samozrejme, keď boli zavolaní profesorom alebo prefektmi spraviť „prefektské“ veci, museli spolupracovať, ale len veľmi povrchným spôsobom. Dumbledore si to samozrejme všimol, ale mohol len dúfať, že svoje rozdiely vyriešia. Nebolo by to po prvýkrát, keď sa dvaja študenti, čo sa nenávideli, stali najlepšími priateľmi.

 

Zdalo sa, že ich každodenná rutina funguje dobre, kontakt bol znížený na minimum a nestalo sa nič nepríjemné okrem Malfoyových obvyklých neslušných komentárov. Ale tomu malo byť koniec. Hermiona bola šokovaná, keď sa raz v noci, po hraní Pľuvadlíkov (cz: Tchoříčkov) v chrabromilskej klubovni s Ginny a Lavender, vrátila späť do ich izieb a našla Draca ležiaceho na podlahe, stenajúceho v niečom, čo vyzeralo ako smrteľné muky. Podľa inštinktu, silnejšieho než predsudky voči Slizolinu, bežala k nemu a pokľakla na podlahu vedľa neho.

 

„Malfoy. Malfoy, zobuď sa! Si v poriadku?“

 

Jeho stenanie pokračovalo, ale nakoniec otvoril oči. Potom okamžite prestal, keď Hermionina tvár vkĺzla do jeho pozornosti.

 

"Grangerová..." Snažil sa rozprávať, ale nemohol.

 

„Malfoy, si zranený alebo také niečo. Pôjdem po Madam Pomfreyovú.“

 

Postavila sa na odchod, ale on ju zúfalo chytil za ruku.

 

„NIE!“ škriekal Malfoy, „budem v poriadku.“.“

 

Ten chlapec vyzeral naozaj zúfalo, tak si sadla späť na koberec a držala ho za ruku. Niežeby to chcela. A navyše, stále sa jej držal, takže nemala na výber. Šklbol sebou a ona si všimla ako mu bledú tvár prekrížila bolesť, keď zovrel jej ruku silnejšie. Asi po minúte sa zdalo, že to prešlo a skúsil z podlahy vstať sám a posadiť sa. Dokázal to, ale bolo jasné, že ho to stálo obrovské úsilie.

 

"Čo sa deje, Malfoy. Čo sa stalo?“ Spýtala sa Hermiona, oči naplnené starosťou.  

 

Draco sa na ňu pozrel. Zdalo sa, že v jeho vnútri prebieha veľký boj. Jeho modro-šedé oči boli temné a búrlivé a svalmi na čeľusti mu šklbalo, keď ich zovrel. Konečne ju odtlačil – nie hrubo, na to bol príliš slabý.

 

"N-nič. Zlá reakcia na jedlo z večere, to je všetko." Snažil sa postaviť, ale zrútil sa.

 

„No určite, Malfoy. Vyzeráš akoby si vypil prekliaty elixír a nie zjedol kúsok ryby, ktorá bola pokazená."

 

„Nepotrebujem... tvoju pomoc....Grangerová. Daj mi pár minút, uvidíš... budem... v poriadku,“ pokúsil sa vstať, ale opäť zlyhal. Hermiona Grangerová na neho civela akoby bol blázon. Bolo zrejmé, že je ranený a má bolesti, ale odmieta lekársku pomoc! Čo sa mu stalo? Bol blízko k tomu, aby jej povedal, čo sa stalo, videla mu to na očiach, keď bojoval sám so sebou. Ešte nikdy v živote nebola tak blízko k slizolinskému hlavnému prefektovi. V podstate ležal v jej lone. Ostatné dievčatá by pre túto chvíľu zabíjali, ale nie Hermiona Grangerová.

 

Opatrne ho zdvihla za ramená a oprela o pohovku. Bol na ňu veľmi ťažký. Potom si cez tričko všimla jeho svaly. Keď ho pustila, šklbol sebou a rukou sa chytil za bok.
"Čo?... Ach môj bože!" Hermiona prudko vydýchla, keď uvidela modrinu cez jeho bielu školskú košeľu, na ktorej mu chýbali minimálne 3 gombíky. Nielen jednu modrinu, ale množstvo modrín. Celú hornú časť tela mu križovali jazvy – niektoré červené a hrozivé, niektoré sa hojili, niektoré veľmi staré a zahojené.

 

„Choď odo mňa preč, Grangerová,“ slabo zasyčal.

 

„Malfoy... kto ti to urobil?“

 

Zavrel oči.

 

„Povedal som, choď preč. Si hluchá alebo čo?“

 

Akurát na jeho smolu ho našla Hermiona Grangerová, najtvrdohlavejšia čarodejnica na Rokforte, nadával si v potichu.

 

„Nie, nenechám ťa tu samého, kým mi nepovieš, kto ti to urobil. Ak mi to nepovieš, pôjdem za Dumbledorom.“

 

“Vieš, že si tvrdohlavá čarodejnica.“

 

S našpúlenými perami mu podala pohár vody zo stolíka. „Vypi to. Je začarovaný tak, aby odstránil bolesti.“

 

Bol príliš slabý na to, aby sa pýtal, tak to vypil a okamžite cítil, ako bolesť ustupuje. Napriek jej tvrdohlavosti a chybám bola jednou z čertovsky bystrých čarodejníc.


„Kto ti to
urobil, Malfoy?“ znova sa usadila vedľa neho na koberec pred krb a pozerala do jeho modro-šedých očí. Dočerta! Aké kúzlo na neho použila? Naozaj cítil, že by jej rád povedal, čo sa stalo! Bolo to akoby bol pod Veritaserom alebo čím!


„Malfoy...“ oslovila ho a položila svoju ruku na jeho. To bol prvý láskavý dotyk, ktorý mu niekto venoval po veľmi dlhej dobe. Zlomil sa.

 

„Dočerta, Grangerová. Chceš vedieť, kto mi to urobil? Bol to môj OTEC. Stačí? Áno, môj vlastný otec. Už si šťastná?“

 

„Lucius?“ šepkala Hermiona, „A... ale ako sa k tebe dostal? Je tu?“

 

„Šiel som za ním do Rokvillu. Neboj sa, nemôže sem prísť. Otec a ja sme si trošičku... pokecali. Potom sa mi nejako podarilo dostať sa späť na Rokfort, pretože som na seba použil kúzlo Suspendio, ale neudržal som ho. Potom som sa zrútil. Potom si tu bola ty.“

 

„O, Dra-Malfoy! Mali by sme to povedať Dumbledorovi! To je...“

 

„NIE! Už som povedal, že mu to nemôžeme povedať. Okrem toho, nestalo sa to prvýkrát, čo som si istý, že si si všimla. Sľúb mi to. Sľúb mi to!“ Vyzeralo, že namáhanie mu spôsobuje bolesť, tak mu to Hermiona rýchlo sľúbila. Uvedomila si, že sa stále držali za ruky.

 

„Hovorím ti, si čertovsky dobrá čarodejnica, Grangerová. Bezbolestný elixír mi urobil dobre. Keby si mi láskavo pomohla do postele, naozaj by som ti bol povďačný.“

 

 

 


Kapitola 2 Clinicus Noctu



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Skoro som zabudla, túto kapitolu venuje Jenny Kristínke.



Kapitola 2: Clinicus Noctu

PP: Liečebný večer

Položila si jeho ruku na rameno a snažila sa s ním postaviť, ale bol pre ňu príliš ťažký a potkýnala sa. Našťastie, Malfoy sa teraz cítil silnejší, tak sa mohol podpierať sám. Pomaly sa dostali do jeho izby. Bola presným zrkadlovým odrazom Hermioninej a ona si uvedomila, že nikdy nebola v jeho izbe napriek tomu, že bola na druhej strane steny. Nábytok bol podobný, až na to, že vybavenie bolo tmavo zelené, zatiaľ čo v jej izbe bolo všetko tmavo červené.

Podišla k posteli, oboch na ňu zložila a strčila Malfoyove nohy pod prikrývky.

„Au, opatrne tam,“ šklbol sebou Malfoy.

„Prepáč. Er... Malfoy?“

„Čo?“


„Budem musieť skontrolovať, či nemáš zlomeniny a žiadne vážne zranenia, ak nechceš ísť k Madam Pomfreyovej.“

„Hrom do toho? Myslíš to vážne?“ spýtal sa Malfoy, trochu červenajúc, ale neotvoril oči, ktoré mal zavreté. Teraz, keď už ležal na posteli, sa mu dýchalo ľahšie.

„Obávam sa, že áno. Ale neboj sa, viem, ako to urobiť. Počas posledných pár rokov som absolvovala extra zápočtový kurz čarodejníckeho liečiteľstva. Je to jednoduché.“

Prikývol, „dobre, pokračuj, Grangerová.“

Svižne nadvihla prikrývky a zamumlala kúzlo, pričom mávala prútikom nad jeho telom. Nad jeho nohami sa objavilo modré svetlo a posúvalo sa k hornej časti jeho tela. Akonáhle dosiahlo jeho hruď, na chvíľu očervenelo a potom pokračovalo pozdĺž tela k jeho hlave a zmizlo.

„Vyzerá to, že máš zlomené rebrá.“

Malfoy zanariekal, „no, tak to potom sprav! Nestoj tam len tak.“

„Máš šťastie, že zajtra je nedeľa. Bude trvať minimálne jeden celý deň, kým sa to uzdraví a ty sa nesmieš pohnúť z postele, rozumieš?“

„Hovoríš ako madam Pomfreyová,“ usmial sa Draco a otvoril oči.

„Beriem to ako kompliment. Teraz si ľahni, zatiaľ čo na teba použijem kúzlo. Môže to trochu štípať.“

Hermiona mu rozopla košeľu a položila ruky na jeho zranené rebrá.“

„Vieš, Grangerová, za toto by mnoho dievčat zabíjalo.“

Začervenala sa, „nerozptyľuj ma, lebo by som mohla premeniť tvoje rebrá na kameň či niečo podobné.“ Draco cítil, ako jej z rúk na jeho bok prešlo teplo, keď znova a znova so zatvorenými očami mrmlala zvláštne kúzlo.. Po dlhšej dobe sa zdalo, že bolesť z jeho boku začala miznúť. Zaspal.

Prudko sa prebudil. Kde bol? Oh,  vo svojej izbe. Čo sa stalo? Predvolanie od otca... Rokville a bitka... nočná mora cestou domov... kozub a Grangerová... Grangerová? Čo urobila? Všimol si vo svojej izbe pár horiacich sviečok. V posteli sa cítil teplo a bezpečne. Skvelé, už necítil bolesť, len jemné pulzovanie z pomliaždeného chrbta. Keď sa rozhliadol okolo seba, vyplašil, keď zbadal dievča, ktoré sedelo blízko neho v jeho kresle, nohy malo zložené pod sebou a spalo. Kreslo bolo pritiahnuté tesne k pravej strane postele od jeho kozuba

Grangerová! Ešte bola tu. Opatrne študoval jej spiacu postavu. Prezliekla sa do bielej nočnej košele - zahanbil sa, keď si uvedomil, že ju ešte nikdy nevidel v nočnej košeli, ráno, keď sa striedali v kúpeľni, mala vždy župan. Ruku mala pod hlavou, vybrala si sponu z vlasov, čím jej gaštanové vlasy padali na plecia, skoro až k drieku. Vo svetle sviečok sa zdalo, že sú červené. Pozoroval jej pootvorené ružové pery a nádherné biele zuby a sledoval, ako sa jej hruď dvíha s každým nádychom a výdychom. Usmieval sa, keď si spomenul, aké mávala bobrie zuby, keď bola mladšia.

Šokovane si pomyslel, že ju pozná takmer sedem rokov a nikdy sa na ňu naozaj nepozeral. Až doteraz... bola nádherná. Ach, môj bože, Malfoy! Na čo to myslíš? Ona je humusáčka! Bože, ale nádherná. Ako to, že si to predtým nevšimol? Zrejme preto, že vždy bola skrytá za tým prekliatym Potterom a Weasleym.

Videl, že v jednej ruke drží biely uterák a na jeho nočnom stolíku ležala strieborná misa naplnená trochou modrej vody. Až potom si všimol, že na ramene, na mieste, kde ho otec predtým zasiahol, má studený uterák. Hodiny za misou ukazovali, že je päť hodín. To znamená, že Grangerová, nie, Hermiona, bola po jeho boku po celú... celú... Draco Malfoy pozrel na modro-biely uterák v jej ruke a začal plakať. Pokúšal sa prestať, ale zdalo sa, že niečo v ňom sa uvoľnilo, pretože k svojmu zdeseniu to nebol schopný zastaviť! Plačeš ako dievča, Malfoy, prestaň! Sám sebe vyčítal, keď plakal čoraz hlasnejšie.


Musel obzvlášť nahlas vzlykať, pretože Hermiona ospalo zdvihla hlavu a keď si všimla, že plače, vyskočila a posadila sa na posteľ vedľa neho, snažiac sa upokojiť ho s rukami na jeho čele a lícach.

„Dra-Malfoy... neplač. Stále to bolí? Bože, urobila som všetko, čo som mohla. Je mi to ľúto, možno som mala ísť po madam Pomfreyovú. V nemocničnom krídle som nepreberala celé liečiteľstvo, naučila som sa len niektoré základné hojace kúzla. Bože... prepáč... Pôjdem po madam Pomfreyovú.“

Natiahol sa a chytil ju pevne za ruku.

„Nie, Grang... Hermiona...“ sťažka dýchal. Nazval ju jej menom... a na druhej strane ona ho tak nazvala takmer dvakrát počas tejto noci. Zdalo sa jej nemožné, aby volala niekoho, o koho sa stará, priezviskom, ako sa pristihla už dvakrát.

 „Nie... Hermiona... si naozaj dobrá liečiteľka. Cítim sa v pohode. Naozaj. Som len dojatý. Je to len... dočerta... neviem, prečo nemôžem prestať plakať!“ dusil sa vzlykotmi, „je to nejaký vedľajší účinok tvojho lieku?“

Potriasla hlavou, „nie, som si istá, že nie. Vedľajšie účinky sú zvyčajne strata chuti k jedlu a ospalosť. Nie, hm, plač.“

Začal sa smiať a ona sa naozaj bála, že si ublíži.

„Malfoy, musíš sa prestať hýbať. Uzdravila som tvoje rebrá, ale nesmieš sa priveľa hýbať. Takto si ublížiš. Prestaň plakať. Vysmrkaj sa,“ podala mu biely uterák a on hlasno fúkol.

„Fuj, Malfoyove sople,“ usmiala sa.

Slabo sa usmial, „To je Dracov sopeľ, Hermiona.“

Vyzerala zmätene.

„Hovor mi Draco. A ďakujem, veľmi ďakujem za... za všetko.“

Cítila, ako jej na tvár vystupuje rumenec. Spamätaj sa, Hermiona, myslela si. Stále je to Draco-som-čistokrvný-a-jem-humusákov-na-raňajky-Malfoy.

„Iste... Draco,“ zrazu bola zamestnaná bielym uterákom na jeho ramene, zdvihla ho a skontrolovala, „výborne! Funguje to! Tvoje modriny sa hoja a sú takmer preč! A tvoje rezné rany sa tiež vyliečili a jazvy zmizli, pretože som použila anti-keloidné kúzlo (PP: keloid - zbytnění vaziva v jizvě). Do rána budeš oddychovať a zajtra, žiadne vstávanie. Prinesiem ti raňajky a poviem, že máš veľa práce s učením na ďalší týždenný test z elixírov.“

„Hej, hej, spomaľ, Hermiona,“ Draco ju znova uchopil za ruku. Cítil, ako ju chcela odtiahnuť, ale potom ju nechala v jeho ruke, „neboj sa, nikam zajtra nepôjdem, aj keď, ak sa budem cítiť dobre, večer môžem ísť na metlobalový tréning...“

Zdesene na neho pozrela, „Malf-Draco! Nemôžeš ísť na metlobalový tréning! Ako sa opovažuješ, keď...“ prestala, keď si všimla iskrenie v jeho očiach. Dočerta, ten Slizolinčan ju naťahoval. „Ach, ty!“ udrela ho po jednej z menších modrín, zakňučal od bolesti a uškrnul sa.

„Je päť hodín ráno, ešte si trochu pospi. Chcem, aby sa do pondelka to rebro úplne uzdravilo,“ usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval. Nie Malfoyovský úškrn, ale skutočný 100% úsmev. Obrátila sa na odchod, keď začula, ako ju slabým hlasom volá späť, „Hermiona?“

„Čo, Draco?“

„Ne... nechoď.“

„Čo?“ Nemohla uveriť vlastným ušiam, „Draco, necítim si chrbát z toho, čo som celú noc pri tebe spala v kresle a vymieňala ti obklady.“

„Ja... ja viem. Ďakujem, ale nechcem byť sám.“ Spýtavo sa na neho pozrela a potom na jej prekvapenie, Draco povedal niečo, o čom by si nikdy, nikdy nebola pomyslela, že od neho bude počuť.

„Mám strach.“

Pozrela sa na jeho tvár. Môj bože, chudák chlapec mal naozaj strach. Bolo ho vidno v jeho modro-šedých očí. Modro-šedých? Hermiona, spamätaj sa, nadávala si v duchu. Unavene si vzdychla, posadila sa do kresla hneď vedľa neho, pripravená stráviť tam zvyšok večera - no, rána.

„Spi, Draco. Skúsim zaspať v tomto kresle.“

„Hermiona?“

„Čo?“

„Ak ťa naozaj bolí chrbát, môžeš spať... dobre... môžeš spať na mojej posteli. Je to obrovská posteľ. Sľubujem, chcem povedať, koniec-koncov, vieš, ja by som ne... nemôžem... som zranený a to všetko... aby som skúšal urobiť niečo divné,“ jeho tvár nadobudla červenú farbu, rovnako ako jej.

„No,“ starostlivo zvážila jeho ponuku, „ďakujem, Mal-Draco, ale... hm.. dobre...“

„To je v poriadku,“ usmial sa, „len som ti chcel ponúknuť niečo pohodlnejšie.“

Opätovala jeho úsmev, „hej, ďakujem.“ Potom k svojmu prekvapeniu, slečna Hermiona-ja-som-najbystrejšia-čarodejnica-na-škole-a-hlavná-prefektka-Grangerová sa vyšplhala na posteľ vedľa neho a vkĺzla pod prikrývky.

„Br... tam bola zima,“ zašepkala do tmy. Sviečky práve dohárali. Cítila, ako ju Draco s jednou rukou ohľaduplne prikryl ďalšou prikrývkou a poklepal jej po pleci.

„Nehýb sa, obklad!“ hrešila ho s úsmevom do tmy.

„Áno, madam,“ prehovoril ospalým hlasom a aj keď ho nevidela, vedela, že sa tiež usmieva.

A potom, obaja zaspali, vyčerpaní z nočných udalostí.


Video k poviedke



Fanúšikovské video. Vďaka patrí Jenny.

Fanúšikovské video k poviedke The Blood Of The Dragon.

Autor: xXVickysClaireBearXx

Link: http://www.youtube.com/watch?v=1j81i2mflTQ  (Pozor, hneď preskakuje na ďalšie video, to sa mi doteraz nestalo).

Zdroj: http://musicforlive.blog.cz/0708/prelude-12-21-text-preklad

AFI - Prelude 12/21

This is what i brought you this you can keep,
This is what i brought you may forget me.
I promised to depart just promise one thing,
Kiss my eyes and lay me to sleep.

This is what i brought you this you can keep,
This is what i brought you may forget me.
I promise you my heart just promise to sing,
Kiss my eyes and lay me to sleep.

Kiss my eyes and lay me to sleep.

This is what i thought,
I thought you need me,
This is what I thought so think me naive,
I promise you a heart you promised to keep,
Kiss my eyes and lay me to sleep.

Kiss my eyes and lay me to sleep.
Kiss my eyes and lay me to sleep.

_ _ _PŘEKLAD_ _ _

Předehra 12/21

Tohle je to, co jsem ti přinesl
Můžeš si to nechat
Tohle je to, co jsem ti přinesl
Možná na mě zapomeneš
Jelikož jsem slíbil, že zemřu
Tak slib mi jen jednu věc
Že políbíš mé oči a uložíš mě ke spánku

Tohle je to, co jsem ti přinesl
Můžeš si to nechat
Tohle je to, co jsem ti přinesl
Možná na mě zapomeneš
Slíbil jsem ti své srdce
Tak je slib, že mi budeš zpívat
Až políbíš mé oči a uložíš mě ke spánku
políbíš mé oči a uložíš mě ke spánku

Tohle je to, co jsem si myslel
Myslel jsem, že bys mě potřebovala
Tohle je to, co jsme si myslel
Tak myslíš si, že jsem naivní
Slíbil bych ti své srdce
Slíbila bys, že si jej necháš
Tak polib mé oči a ulož ke spánku
Tak polib mé oči a ulož mě … ke spánku


Kapitola 3 Causa Comperio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 3 - Causa Comperio

(PP: Pochopenie príčiny)


Prvá vec, ktorú si uvedomila, keď sa prebudila bolo, že niekto vedľa nej v posteli bol. To bol pre Hermionu obrovský šok. Nikdy, za celých sedemnásť rokov života, sa nedelila o posteľ s inou osobou. Druhou vecou, ktorú si všimla, bolo, že jej izba sa zmenila na zelenú. Naozaj to bolo predtým červené?


„Už si hore, sedmospáč?“ ozval sa ospalý hlas.


To bol Malfoyov hlas! Ona, Hermiona Grangerová, bola v posteli Draca Malfoya! Potom si spomenula na udalosti, ktoré sa stali v noci. V tejto situácii naozaj nevedela, ako zareagovať. Prechádzali ňou intenzívne pocity. Po prvýkrát, Hermiona Grangerová, ktorá zdolala Diablovo osídlo a objavila úkryt baziliska, nevedela, čo robiť. Nepomohlo ani to, že ležala na Malfoyovom ramene a nohu mala pohodlne prehodenú cez jeho.


“Pretože si hore, rád by som mal svoju ruku späť, keďže som sa zobudil pred hodinou a moja ruka je už zdrevenelá! Ááá, to je lepšie,“ Malfoy zdvihol ruku a masíroval ju. Smiala sa, vďačná, že celá vec vyznela zábavne a odstránila napätie.


„Nechcel som ťa zobudiť, vedel som, že po minulej noci musíš byť unavená. A každopádne, vychutnával som si pocit byť tvojím ľudským vankúšom, Hermiona.“


Takže stále ju volá Hermiona, však? No, to bola zmena.


„Dobré ráno, Draco,“ obrátila sa k nemu a jemne odstránila svoju nohu z jeho. Usmiala sa na neho a on na ňu, „ako sa cítiš?“


„Príťažlivo, mužne, sexi... och, ako obyčajne.“


„Ty si ale nemožný!“ Posadila sa na posteli. Zvláštne, necítila nutkanie, žeby mala už odísť. Ukradomky na neho pozrela, ležal s odkrytou hruďou, prikrývky vytiahnuté nahor ponad jeho pás, plavé vlasy nemal uhladené ako zvyčajne, ale jemne mu padali do očí. Modriny boli preč, i keď mal ešte nejaké jazvy.


„Páči sa ti, čo vidíš, há?“ riekol s typickou malfoyovskou domýšľavosťou. Doberal si ju. Cítila sa znepokojene a zmätene. Nebola zvyknutá na ten trepotajúci pocit v bruchu a nevedela, ako reagovať na také niečo.


„Len kontrolujem tvoje modriny. Och, v noci ti spadol uterák! Hej, ale rameno sa uzdravilo! Kde je ten uterák? Tu je... myslím, že by som mala ísť zohnať nejaké raňajky. Koľko je hodín? O môj bože! Osem tridsať! Budú sa čudovať, kde sme! Ach nie, počkať, je nedeľa a máme čas. Čo si želáš na raňajky? Myslím, že pôjdem do kuchyne a spýtam sa Dobbyho, aby nám niečo dal. Lepšie bude, keď Harrymu a Ronovi vysvetlím, prečo som vynechala raňajky, môžem povedať, že som bola v knižnici a stratila som prehľad o čase...“


Začula Malfoyov chichot. „Čo je tak zábavné?“


„Vedela si, že keď si nervózna, začneš blabotať? Všimol som si to aj včera v noci.“


„Och,“ Hermiona zastavila príval slov, natiahla sa a zdvihla uterák, ktorý v noci spadol vedľa Draca. Keď sa nad ním sklonila, chytil ju za zápästie.


„Tak prečo si nervózna, Hermiona?“ zašepkal chrapľavo a odpoveď hľadal v jej medovo sfarbených očiach. Jej dlhé gaštanové vlasy, ktoré jej padali okolo tváre, sa dotkli jeho líc. Cítil, akoby to miesto horelo. Jeho oceľovo šedé oči boli nežné a plné otázok. Jeho pevná čeľusť odhodlane zaťatá. Mala pocit, akoby jej po celom tele liezli mravce a hlava jej začala plávať. Zacítila šialené nutkanie pobozkať ho a stratila sebakontrolu. Preboha, veď do včera bol jej úhlavný nepriateľ!


„Ja... ja neviem,“ zašepkala. Na moment si pomyslela, že ju chce tiež pobozkať, potom sa obaja začali smiať a on ju pustil. Intenzívna chvíľa zmizla. Šokovane si uvedomila, že sa jej to páčilo.


“Pôjdem po raňajky a ospravedlním nás. Môžeš ísť do kúpeľne, ale prosím, Draco, potom si znova ľahni.“


***************

„...A tak som povedal Pansy, aby vypadla, ale to Bulstrodove dievča ma stále prenasledovalo. Stratil som trpezlivosť a premenil som ju na žabu a skryl do vrecka. Na moje zdesenie mi neskôr povedala, že jej nevadilo byť žabou, pokiaľ by bola vždy skrytá vo vrecku môjho plášťa!“


Hermiona sa tak smiala, až plakala. Draco bol naozaj dobrý v rozprávaní vtipných príbehov. Prvýkrát v školskom roku raňajkovali hlavný prefekt a prefektka spolu  vo svojich izbách. Draco sa opieral o mäkké vankúše a prežúval toast, zatiaľ čo si Hermiona nabodla lievanec a pustila sa do neho. Podarilo sa jej dostať do miestnosti škriatkov, aby im pripravili pomerne slušné raňajky na podnose.

Neskôr sa zase smial Draco, keď mu Hermiona povedala, ako si v šiestej triede Ron myslel, že sa do neho Harry zamiloval a v panike sa pokúsil dať Harryho dokopy s množstvom dievčat, všetky bezútešne zlyhali. Harry musel mať katastrofálny počet schôdzok, aby dokázal svoju mužnosť.


Po celú dobu nemohol Draco uveriť, že viedol príjemný - možno viac ako príjemný - rozhovor s humusáčkou. Po celý život bol vychovávaný vo viere, že humusáci sú hlúpe, bezcenné a úbohé stvorenia. Ale bol tu, s nádhernou, inteligentnou čarodejnicou a ona bola humusáčka.


„Na čo myslíš Malfoy? Chvíľu si vyzeral mimo.“


„Len som premýšľal o tom, že mám skutočný rozhovor s humusáčkou.“


Hneď ako tie slová povedal, oľutoval ich. Hermionina ruka zamrzla, keď si k ústam prikladala lievanec. Jej tvár zbledla ublížením. Ja som idiot! Pomyslel si Draco.


„Nie je to tak, ako si myslíš, Hermiona,“ riekol jemne, cítiac jej napätie, keď jej nežne odtiahol vidličku od úst. „Nemyslel som to tak. Myslím, že nezáleží na tom, čo si. To ma prekvapilo. Mýlil som sa. Lucius,“ pri tom mene sebou mykol, „sa mýlil. Si dobrá, inteligentná, krásna čarodejnica, ktorá mi zachránila život. Moje hlúpe predsudky.  Rád sa s tebou rozprávam. Myslím, že mám naozaj rád... rád... rozprávanie s tebou.“

 
Uvidel, že sa uvoľnila, „ďakujem, Draco. Ale urobil by si mi láskavosť?“


„Čo.“  

„Mohol by si ma prestať volať humusáčka? Chcem tým povedať, počas tých rokov som sa naučila vyrovnať s tým a že viac nezáleží, čo mi hovorí nejaký frajer, ale bola by som radšej, keby si to už nehovoril. Pripomína mi to tvoje staré ja.“


Prikývol, „dobre. Sľubujem, že ťa tak už nikdy nenazvem. Ale Hermiona. Stále som ten starý ja. Vieš, že to jedna noc nezmení.“


Pozrela sa na svoje ruky, „nie, myslím, že nie. Len sa zdalo, že dnes si iný. Som hlúpa.“


Draco sa cítil zmätene. Chcel, aby ho mala rada, aby bola jeho priateľka, pravá priateľka, akú nikdy predtým nemal, ale teraz jej potreboval vysvetliť, že ani sám tomu nedokáže uveriť, nie po toľkých rokoch Luciusovho formovania. Ak by bolo po jeho vôli, mohol by jej sľúbiť všetko, čo pýtala, ale vedel, že časť z neho bola zviazaná s Luciusom a tomu, komu slúžil.


"Hermiona ..."


"Zabudni na to, Malfoy."


Zase ho nazvala Malfoyom.


„Nie, musíš to pochopiť, Hermiona. A volaj ma DRACO! Prosím, vypočuj ma, mala by si ma vypočuť, pretože minulú noc sa niečo stalo, keď si sa o mňa starala. V mojom vnútri sa niečo odomklo a ja sa cítim nádherne a priateľsky, ale neviem, ako dlho to bude trvať alebo či sa to bude opakovať a toto je časť problému. Neviem, ako sa mám naozaj cítiť. Ale viem, že to, čo teraz cítim je príjemné, myslím, skutočne príjemné a chcel by som sa takto cítiť po zvyšok života - sedieť tu a rozprávať sa s tebou a jesť medové toasty!“

 „Počúvam... Draco,“ riekla slabým hlasom.


„Hermiona, toto je prvý skutočný rozhovor, čo som s tebou na Rokforte mal.  Cítim, že tých šesť rokov môjho života som tu žil len napoly, pretože som zanevrel na veľa zaujímavých a skvelých ľudí a vecí dejúcich sa okolo mňa. Zanevrel som, pretože mi to povedal môj otec, moja nenávisť, moje predsudky. Nemôžem uveriť tomu, že som o toľko prišiel. Mám pokračovať? Áno! Vždy som musel konať nemilosrdne a posmešne a nadradene, pretože to bolo, ako mi vraveli, Malfoyovské správanie, koľkokrát som chcel s tebou a Seamusom hrať pľuvadlíky, chcel som Nevillovi pomôcť, keď mu na elixíroch vybuchol kotlík, chcel som na vianočný bál priviesť niekoho iného než Pansy... ale nemohol som! A som SAKRA na to naštvaný!“


Stisla pery vo výkriku, ale zostala pokojná. Videl, že sa snaží porozumieť mu. To mu dalo silu pokračovať.


„Nenávidím Pottera? Neviem. Povedali mi, že musím, že... ale nikdy som nemal šancu vytvoriť si vlastný názor. Vždy bol pre mňa vytvorený... ha, áno, Hermiona, je úžasné, čo dokáže urobiť zopár Cruciatov a bitiek s tvojím názorom. Od tej doby, čo som mal päť, ma Lucius bil, videla si moje jazvy? Moja matka nemohla nič urobiť, pretože bola pod Imperiusom. Keď som bol starší, lepšie som odolával fyzickej bolesti, ale potom na mne používal kliatby. Hrozné kliatby. Bitku, čo si videla včera večer bola sotva tá najhoršia. Chce, aby som sa stal smrťožrútom, slúžil Veď-vieš-komu...ale ja DOČERTA  nechcem.“


Odmlčal sa, pevne zovrel ruky, na čelo mu vystúpil pot. Lapal po dychu. Zdalo sa, že mu to dáva zabrať.


„Pre... prečo nie?“ spýtala sa Hermiona starostlivo, chcejúc počuť všetko, ale bála sa, že ho zatlačí priďaleko a mohol by stíchnuť. Našťastie, vyzeral, že je ochotný pokračovať.


„Pretože som Malfoy a ja sa nedám prinútiť do ničoho, čo mi neprinesie prospech! Áno, Hermiona. Si šokovaná, že som taký sebecký? Uvedomil som si to všetko, keď som mal desať a začal som odolávať bitkám. Lucius si vždy myslel, že Voldemort mu dá moc a bohatstvo, ak mu pomôže k moci. Lucius je hlupák. Raz, keď s ním Voldemort skončí, zabije ho, ako všetkých ostatných smrťožrútov, ale oni všetci sú príliš slaboduchí, aby na to prišli. V mojej krvi koluje krv mnohých vzácnych generácií Malfoyovcov, sme bohatí a mocní, ale boli sme vždy sebeckí. Je to cenená slizolinská črta. Takže si nemysli, že ja som dobrák a chystám sa spriateliť s Potterom a Dumbledorom len preto, že ti toto hovorím... pretože ako vidíš, mám to rozriešené... som sebecký, sebecký Malfoy, ktorý urobí hocičo pre svoj osobný prospech, svoju rodinu a svoje meno... čo zahŕňa aj vzdorovať Voldemortovi!“


Horúčkovito sledoval Hermionu. Chvíľu vyzeral, akoby ľutoval, že jej to povedal. Potom v jej očiach uvidel pochopenie, súcit a dočerta, ľútosť, vzdal sa boja a klesol na vankúše.


„Takže, teraz to vieš,“ riekol duto.


Zavládlo ticho, keď Hermiona formulovala svoje myšlienky. Chudák Draco! Čo musel za všetky tie roky prežiť! Všetky tie jeho jazvy.


„Prečo plačeš Hermiona?“ počula ho spýtať sa, nie hrubo.


Potriasla hlavou. Pozrela na neho, koniec - koncov bola Chrabromilčanka, s dušou naplnenou statočnosťou, dôstojnosťou, súcitom a .. spravodlivosťou.


Zopakoval otázku, „prečo plačeš?“


„Kvôli tebe.“



Kapitola 4 Causa Comperio Processum



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 4 -  Causa Comperio Processum

„Prosím, Hermiona, prestaň plakať. Vyzeráš horšie než ja včera večer.“

Cítila jeho ruky okolo ramien, keď ju so sebou stiahol na posteľ. Nikdy toto o Dracovi nevedela. Ako mohla jedna noc všetko zmeniť? Prečo to netušila? Bola najbystrejšia čarodejnica v škole, chválila sa, že vie všetko, alebo skoro všetko! Možno preto, že po všetky tie roky bola ovplyvňovaná Harrym a Ronom a ich nepriateľstvom voči Slizolinčanom. Možno preto, že Malfoy bol vždy obklopený svojou bandou hlupákov Crabbea a Goyla a vždy bol tak zle naladený. Ťažko z neho bolo dostať dve slušné slová. Alebo pretože sa staral len o seba, tak ako ona. Musela vedieť o ňom poslednú vec predtým, než zmení svoj názor na neho, ale nemohla to urobiť poriadne, keď sedela v jeho lone. Jemne sa odtiahla preč a postavila sa pri jeho posteli. To bolo lepšie, znova mohla jasne premýšľať. Vyzeral trochu prekvapene, ale nie nahnevane.

Zhlboka sa nadýchla a usilovne a rýchlo premýšľala, toto je Draco Malfoy. Tvoja jediná šanca napraviť šesť rokov bytia slizkým, krutým, slizolinským Malfoyovským bastardom!

"Draco, keďže si ty začal s celou touto vecou, vadilo by ti, kebyže sa spýtam na pár otázok?“

Pokrčil plecami a prikývol. "Myslím, že nie. Nikdy som predtým nezašiel tak ďaleko a ty si mi zachránila život. Pokračuj, kým mám dobrú náladu."

 „Vravíš, že všetko robíš kvôli svojím vlastným záujmom? Všetko pre udržanie mena Malfoy a bohatstva?“

"Áno."

„Ale akú hodnotu má meno Malfoy? Čo tvoja rodina presadzovala a cenila si po celé roky, pred Luciusom a tvojím dedkom?“

"Česť. Ambície. Robiť to, čo je správne,“ zanôtil Malfoy, čo si zapamätal z knihy.

"Takže sa budeš snažiť o tieto veci?“

"A-áno, Hermiona. Kam toto smeruje? "

"A čo tvoje vlastné záujmy, Draco? Tvrdíš, že chceš slúžiť aj týmto záujmom. Čo chceš ty?"

Draco chvíľu premýšľal, predtým než pomaly odpovedal, „chcem - byť voľný, robiť vlastné rozhodnutia. Slobodu. Chcem byť šťastný, spokojný. Myslím, že sú to len obyčajné veci, ktoré by chcel každý.“

"Draco, čo ťa urobí šťastným?"

"Hermiona, zahrávaš sa so mnou?"

"Povedal si, že odpovieš na moje otázky,“ riekla tvrdohlavo.

Chvíľu to vyzeralo, že Draco si nedokáže spomenúť. Stále bol ticho a pokojný. Ale vedela, že vážne premýšľa nad jej otázkou, pretože jeho oči boli veľmi jasné.

"Hermiona, to je trápne,“ riekol nakoniec.

"Čo ťa urobí šťastným? Draco, odpovedz mi!"

V jeho vnútri prebiehal boj. "Mať lásku. Akceptáciu.“

Nemohol uveriť, že práve povedal tie slová. Bola čertovsky mocná čarodejnica.

„Ty nie si egoistický, sebecký bastard, Draco. Si dobrý človek,“ Hermiona sa usmievala, „ale dobre to ukrývaš.“

 „A ty, Hermiona, si čertovsky mocná čarodejnica. Kto s tebou potrebuje Veritaserum?“

Potom sa naraz začali smiať a dusiť.

„Grangerová, keď niekomu povieš, čo sa dnes stalo, ja osobne dohliadnem na to, že sa ti nepodarí zložiť žiadnu skúšku od súčasnosti do promócie.“

Prehltla. Zlyhanie v skúškach bolo najhoršou hrozbou pre Hermionu Grangerovú.

„Dobre. Ale Malfoy, keď niekomu povieš, že som spala v tvojej posteli a plakala nad tvojím slizkým malým slizolinským zadkom, poviem celej škole, že máš neslušné sny o Pansy Parkinsonovej.“

Draco sa striasol. Páni, bola dobrá, pomyslel si. „Iste,“ riekol, „tak a teraz poď sem a prines čarodejnícke šachy, aby som ťa konečne mohol naučiť, ako správne hrať túto hru a nakopať Weslíkov zadok. Au! Dobre, chcem tým povedať Weasleyho.“


Kapitola 5 Tardo Incendium



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 5: Tardo Incendium

Dumbledore sa tešil, keď videl, že hlavný prefekt a prefektka spolupracujú oveľa lepšie. Vedel, že to nejako bude fungovať. Kedykoľvek ich videl, v očiach sa mu zablýskalo, ale keď sa ho McGonagallová spýtala, čo sa deje, odvetil len, „čo tým myslíš, Minerva? Dáš si citrónový drops?“

Prvý semester po tom incidente prešiel celkom jednotvárne. Našťastie, Hermiona už neprišla do spoločných izieb a nenašla znova Draca ležať na zemi v bolestiach. Po dvoch týždňoch od tohto incidentu si Hermiona uvedomila, že mala fóbiu otvoriť dvere, predstavovala si ako Lucius Draca bije pred ich kozubom. Jej sny boli plné tiež tých obrázkov s jedinou výnimkou, Lucius sa premenil na Voldemorta a potom sa Dracova tvár premenila na Luciusa.

Našťastie, Draco bol k nej po tom víkende, keď ho zachránila, milý. Na verejnosti ju stále volal Grangerová, ale vo svojich izbách, alebo keď boli osamote, ju volal Hermiona. Tiež vydržala toto divadlo. Nebolo to ťažké, keď si Harry s Ronom robili za Malfoyovým chrbtom z neho žarty - zábavné, že si nevšimla, ako často to predtým robili.

Vyučovanie pokračovalo v šialenej rýchlosti. Posledný rok bola trochu nervózna, pretože to bol ročník, keď mali robiť MLOKy. Pre Hermionu to znamenalo viac učenia ako zvyčajne a konečne to vyzeralo, že by mohla mať vplyv na Rona a Harryho, ktorí strávili v knižnici nad knihami viac než hodinu bez toho, aby  stratili trpezlivosť.  Druhou osobou, ktorá sa v knižnici často vyskytovala, bol Draco Malfoy. Spočiatku chodil so svojimi kumpánmi Crabbeom a Goylom, ale oni sotva čítali, tak ho to čoskoro prestalo baviť a prestal tam s nimi chodiť. Potom sa Pansy a Millicent zdalo, že je to dobrá príležitosť nájsť ho samého sedieť na svojom mieste v knižnici. Čoskoro im však madam Pinceová zakázala chodiť, nakoľko sa Draco sťažoval na ich hlasné chichotanie a šepkanie.

Jedného dňa, po takomto štúdiu v knižnici, mala Hermiona pocit, že ju taký dlhý pobyt vnútri hradu udusí. Sneh alebo nie, chcela ísť na prechádzku okolo jazera. Odmietla Harryho a Ronovu ponuku, že ju odprevadia a šla si vziať zimný plášť. Čoskoro sa dostala k polozamrznutému jazeru sama. Jej dych sa premieňal na zaparené oblaky priamo pred ňou. Brr, bola zima. Hermiona nikdy veľmi dobre neznášala zimu, ale rýchle tempo ju hneď zahrialo.

Bola to úľava, že je preč z hradu prvýkrát po niekoľkých týždňoch. Našla plochý kameň, posadila sa a rukami si objala kolená. Potom, po prvýkrát po mesiaci, Hermiona Grangerová sa oddala myšlienkam o Dracovi Malfoyovi. Spomenula si, ako videla jeho svaly pod košeľou, keď sa zdvihol na pohovku. Ako ho v noci uzdravila, položila ruku na jeho hruď a zamumlala kúzlo hojenia na jeho rebrá. Aká sa zdala jeho pokožka teplá pod jej prstami. Spomenula si, ako ho chcela držať v náručí a upokojiť ho, ako ho pozorovala, keď mu v noci starostlivo menila uterákový zábal, kým sama nezaspala.

Nechala si nezbedné spomienky, ako sa prebudila v jeho náručí s nohou cez jeho. „Už si hore, sedmospáč?“ počula ho hovoriť ospalo. Ako jej povedal, „vieš, že keď si nervózna, bľabotáš?“ a potom sa jej spýtal, „prečo si tak nervózna, Hermiona?“...potom ho chcela pobozkať. A potom, ach, tá najlepšia spomienka zo všetkých, cítila sa šťastná, keď povedal, „mať lásku. Akceptáciu.“ To bola správna odpoveď, Malfoy. Dopekla, bola to najlepšia odpoveď. Ak by si povedal niečo iné, bola by som schopná na to všetko zabudnúť. Priťahuješ ma a tvoja odpoveď mi dala šancu mať ťa rada! Keby si povedal alebo myslel niečo zlé. Potom by si ma nemučil celé týždne a týždne!

Ach, Hermiona, pomyslela si. Čo sa deje? Prečo sa takto cítiš? On to isté k tebe necíti, ty to vieš. A vôbec, je to Slizolinčan a im nemožno veriť. Čo sú slová, ktoré vyhŕkol raz v nedeľu ráno v porovnaní so šiestimi rokmi trápenia? Ale v jej hlave rezonoval druhý hlas, ty vieš, že neklamal. Videla si to v jeho očiach.

Čo ja viem? A čo sa stane, aj keby to bola pravda? Dobre, nie je tak zlý, ale chceš sa zapliesť s chlapcov v poslednom ročníku? Si hlavná prefektka, Hermiona. Každý vie, že dievčatá, ktoré sa snažia zachrániť zlých chlapcov, na konci vždy prehrajú. Si hlúpa tínedžerka, tak, ako ostatné slizolinské dievčatá. Mýliš sa. Milujem ho a som si istá, že on ma miluje tiež, zašepkala hlasno, akoby chcela presvedčiť samu seba.

No, ale po tom incidente neurobil nič, čo by dokazovalo, že má tie isté city k nej. Iste, nikdy neboli fyzicky tak blízko, ako v tú noc alebo ráno. Obaja sa tvárili trochu rozpačito. Ale stále ju volal Hermiona. Od toho dňa ju nikdy nenazval humusáčkou. Iste, každý víkend ju učil ako hrať čarodejnícky šach a veľa sa teraz rozprávali, ale žiadna zmienka, že by to znamenalo niečo menej ako profesionálny vzťah.

Naproti tomu tu boli klebety ohľadom Vianočného plesu a každý hovoril, že Malfoy má tajnú lásku, ktorú stretol pred mesiacom a privedie ju tam. Stalo sa to, pretože jedného dňa prichytil Snape Draca Malfoya čmárajúceho v učebnici elixírov, zabavil mu papier a prečítal celý odsek pred triedou, ako vždy, keď zachytil posielanie ich odkazov alebo čmáraníc.

****************************

„Urobíte mi tú česť a budete ma sprevádzať na vianočný ples? Nechceli by ste ísť na vianočný ples so mnou? Urobili by ste mi veľkú radosť, keby ste šli na vianočný ples so mnou, slečna...“ (to vykanie sa mi nepáči! Je tam kvôli tej slečne, ale aj tak....)

Snape sa zastavil a pozrel so zdvihnutým obočím na Draca, ktorý vyzeral, že sa v každej chvíli zrúti.

„Veľmi zaujímavé, pán Malfoy. Som si istý, že všetka táto prax vám bude k úžitku – osobne dávam prednosť riadku číslo 2. A keď po zvyšok vyučovania nebudete dávať pozor, vaša očarujúca priateľka nebude mať na plese potešenie z vašej spoločnosti, pretože tej noci budete u mňa drhnúť kotlíky. Je vám to jasné?“

„Áno, profesor,“ odvetil Draco s úľavou, že neprečítal meno dievčaťa. Vzal si od profesora knihu späť a začaroval slová tak, aby zmizli.

Pansy sa hlasno zasmiala a začala šepkať Blaisovi Zabinimu.

„Ach, slečna Parkinsonová,“ profesor Snape nemohol odolať neutiahnuť si z jedného z najotravnejších a najhlúpejších študentov v triede- „len aby ste vedela, to nebolo vaše meno v knihe pána Malfoya.“

Pansyine ústa sa zdesene otvorili, pričom väčšina študentov, vrátane Malfoya, sa hlasno zachichotala. Červená a plačúca, vybehla za triedy.

„Pokračujme v hodine.“

***********************************

Pansy Parkinsonová bola obzvlášť uštipačná, každému hovorila, že si je istá, kto je to dievča, že je to čarodejnica v prestrojení, ktorá na jej Draca použila nápoj lásky. Hermiona mala divný, trepotajúci pocit zakaždým, keď o tom šli klebety. Bola si istá, že vie, koho meno bolo v jeho knihe.

„Do čerta s tebou, Malfoy!“ Nadávala, keď si ovinula plášť okolo seba a vstala, „toto je tvoja posledná šanca. Ak dnes neurobíš to, čo si myslím, že chceš urobiť, ja sa ťa vzdám!“ Potom čo nechala plynúť svoje pocity a upravila si myšlienky, rýchlo sa otočila a kráčala späť k hradu.

V tom čase v ich spoločnej miestnosti, Malfoy nemal veľmi dobrý čas. Kde je dopekla Hermiona? Je neskoré zimné popoludnie a ona by sa nemala prechádzať potme okolo hradu. Premýšľal, ako sa jej dnes večer opýta niečo dôležité. Zaoberal sa tým posledné tri týždne a konečne sa rozhodol urobiť to dnes, ale kde na svete bolo to dievča? Čo keď spadla do jazera? Alebo sa stratila v snehovej búrke? Lebo ešte horšie, čo keď Lucius...

Zhlboka sa nadýchol, aby sa upokojil. Dobre, mal o ňu starosti. Nebolo to zlé, nie? Bol hlavný prefekt, bol „znepokojený“ starosťami nad študentmi – i keď ona bola hlavná prefektka. Hlavná prefektka s krásnymi gaštanovými vlasmi a medovo-zlatými očami, ktorej ruky ho uzdravil a ktorá odložila svoje predsudky a tú noc sedela na jeho posteli a ležala vedľa neho. Áááá! Dopekla Grangerová, čo robíš s mojimi myšlienkami?Kde si, dopekla. Zotmelo sa pred tromi hodinami a ešte tu nie si a už je päť a ja ťa nemôžem nikde nájsť. Strácal odvahu položiť jej veľmi dôležitú otázku. Ak sa čoskoro neobjaví, vedel, že zbabelo cúvne.

Ale čo keď to nie je jej vina? Čo keď sa stratila v Zakázanom lese? Alebo je uväznená pod skalou?...čoskoro si pomyslel, že sám pôjde a bude ju hľadať, keď vošla pokojne do miestnosti.

 „Kde si sakra bola?“ vybuchol.

Vyzerala trochu prekvapene, „ach, vonku, na prechádzke pri jazere. Prečo?“

Očervenel, „si hlavná prefektka. Mal by si ísť mladším študentom príkladom a nepotulovať sa po zotmení po škole!“

Hermiona sa trochu zahanbila. Áno, bolo to proti pravidlám, „ospravedlňujem sa. Som v bezpečí, v poriadku? Už to nikdy neurobím.“

Dracovi sa pomaly vracala farba, „aha, dobre, v poriadku. Len to už nikdy neurob, pretože som mal o teba trochu strach...a Potter s Weasleym by ma začarovali do budúceho storočia, ak by si mysleli, že som ti niečo urobil.“

Usmiala sa a posadila sa na pohovku pred kozub.

„A Hermiona?“

„Čo?“

„No...“ strnulo stál medzi ňou a kozubom. Bože, to bolo ešte horšie, ako keď mu Lucius prikázal, aby bojoval holými rukami s mantichorou.

„Draco, si v poriadku?“ Jej medové oči vyzerali znepokojene, „možno by si si mal sadnúť, vyzeráš slabý.“„Hermiona, ja...chcela by si ísť na vianočný ples so mnou?“ riekol v zhone pre prípad, že by stratil nervy. Teraz si o ňom bude myslieť, že je idiot. Myslela by si, že len preto, že sa o neho jednu noc starala, sa do nej zbláznil.

Dopekla! Bol blázon! Ale o to nešlo. Cítil potrebu jej to vysvetliť, „vieš, Hermiona, ja som ti skutočne vďačný za to, ako si sa starala o mňa v tú noc a tak... vieš, ráno sme o tom hovorili. A bolo to od teba milé, priniesť mi raňajky, obed a večeru a tak...a viem, že som bol v poslednom čase taký chladný, ale vieš, že som prestal volať ťa humu- to meno, a snažil som sa Weasleyho nevolať Weslík. Tak som premýšľal, tvoji rodičia sú na Vianoce ďaleko a my obaja sme tu a aj Potter má Ginny a Ron má niekoho iného a ty a ja sme priatelia, chcem povedať, sme priatelia, nie? Vieš, ako priatelia by sme mohli ísť spolu.“Hermiona vyzerala ako omráčená.

Ach nie, hoci som Malfoy, chystá sa vysmiať ma. Alebo na mňa kričať.

„Draco,“ riekla červenajúc sa. Vydal zvuk podobný škrteniu, „vieš, že keď si nervózny, bľabotáš?“

Hermiona Grangerová mu potom vbehla do náručia, kde ju objal tak pevne, až to takmer bolelo.


Kapitola 6 Praeparatio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 6: Praeparatio - Prípravy


"Ty sa mi vyhýbaš?"

Hermiona vzhliadla od knihy, ktorú čítala v chrabromilskej klubovni. Hoci si vychutnávala čas trávený s Dracom, teraz, keď si boli bližší, ale stále jej chýbalo žartovanie a zábava Chrabromilčanov a často ich vyhľadávala.

„Ginny!“ zdvihla zrak a videla Ginny Weasleyovú s červenými očami, ktorá stála nad ňou a v rukách zvierala malé vrecko Bertieho fazuliek každej chuti.

„Nie, samozrejme, že sa ti nevyhýbam.“

„No, ale tak sa mi zdalo. Šesť rokov sme najlepšie priateľky a zrazu so mnou hovoríš sotva raz za mesiac. Náš posledný súboj v pľuvadlíkoch bol pred piatimi týždňami!“

„Ach, Ginny!“ Hermiona sa cítila hrozne. Ako mohla byť tak zaujatá vlastnými pocitmi, že zanedbala najlepšiu kamarátku?

„Ron a Harry povedali, že si k nim celkom chladná, ale myslia si, že to je preto, že budú MLOK-y a si hlavnou prefektkou a to všetko. V každom prípade, oni majú jeden druhého...ale Hermiona, ja som si myslela, že my sme najlepšie priateľky.“

„Ginny Weasleyová, v poslednej dobe som tá najhoršia čarodejnícka priateľka. Je mi to veľmi ľúto – nemá to nič spoločné s vami. Bola som len trocha zaneprázdnená svojimi vecami. Je mi to ľúto.“
Ginny smrkla a usmiala sa, „to je v poriadku. Len som si myslela, že som sa zmenila na Draca Malfoya alebo také niečo.“

„Čože?“ vyhŕkla Hermiona.
„Chcem tým povedať, myslela som, že som sa zmenila na niekoho, koho nenávidíš. Hej, to je v poriadku. Nepozeraj tak šokovane. Mimochodom, teraz, keď som ťa konečne našla samú, myslím, že sa ťa spýtam niečo, čo už dlho chcem vedieť!“

„Čo je to Ginny? Máš moju plnú pozornosť,“ Hermiona sa usmiala na svoju priateľku a uvedomila si, ako veľmi jej chýbala spoločnosť peknej červenovlasej čarodejnice vedľa nej.

„S kým ideš na vianočný bál? Ja zomieram túžbou po tom vedieť to! Taktiež Lavender. Myslela si, že by to mohol byť Justin Finch Fletchley, vieš, ten tmavý chlapec z Bystrohlavu, pretože sa o neho zaujíma, ale potom zistila, že on berie Hannah Abbotovú z Bifľomoru. Potom sme si mysleli, že to bol Ron, ale on povedal, že požiadal Parvati a nikto nemá potuchy, kto pozval teba!“

Hermiona zbledla. Potom, čo ju Draco minulý týždeň požiadal, bola taká šťastná, že úplne zabudla na skutočnosť, že ide s Dracom-som-slizolinský-zlý-chlapec-Malfoyom pred svojimi priateľmi z Chrabromilu alebo keď už je pri tom, pred celou školou! Spomenula si, ako si tajne pripravuje šaty – šaty na túto príležitosť dúfajúc, že Draca prekvapí, ako sa snažila kúzlom skrotiť svoje nepoddajné kučeravé vlasy....ach môj bože, bola tak zaujatá Dracom, že zabudla, že pre zvyšok Chrabromilu bol stále „Malfoy idiot“.

"Hermiona? Zem volá Hermionu, zobuď sa! "

Strhla sa. Ginny ju ťahala za ruku, „mohla by som povedať, že je to niekto špeciálny, pretože si zbledla a potom sa začala sama pre seba usmievať. Povedz mi!“
Usmievala som sa? Pomyslela si Hermiona. No, to si tomu dala, slečna Grangerová. Si mimo a dala si sa dokopy s najhorším chlapcom v celej škole a skôr či neskôr to ľudia zistia, tak by bol lepší začiatok, keby si to povedala svojej najlepšej priateľke. Rozhodla sa.

„Ginny, áno, niekto veľmi špeciálny sa ma spýtal, či s ním pôjdem na ples. Poviem ti to, ale nie tu. Vráťme sa do mojej izby.“

 „Čo je to za veľké tajomstvo? Tak rada by som to vedela! Nemohla by si mi to povedať tu?“

„Nie! Len rýchlo poď, lebo zmením názor a nič ti nepoviem.“
„Tak dobre,“ Ginnina najhoršia slabosť bola neustála zvedavosť. V druhom ročníku ju to dostalo do problémov, keď sa cítila byť prinútená dozvedieť sa viac o čiernom denníku patriacemu Lordovi Voldemortovi. Vo chvíli, keď dorazili do izby hlavnej prefektky, bola pripravená vybuchnúť.

„Už mi to povedz! Povedz mi to hneď, Hermiona!“

Hermiona sa na svoju priateľku usmiala. Ginny bola aj po šiestich rokoch predvídateľná, tak ako vždy.

„Prisahaj, že to nikomu nepovieš,“ požiadať Ginny o to považovala Hermiona za nutnosť, i keď vedela, že jej priateľka bola najdôveryhodnejšia čarodejnica v celej škole a bola jej lojálna.

„Ale Hermiona, vieš že nepoviem, sľubujem!“

"Idem s ... Dracom Malfoyom."
"Čože? Hermiona Grangerová, si BLÁZON? "

"Upokoj sa Ginny. Je to pravda. Naozaj idem s Dracom, vieš. Požiadal ma, a ... a ... ja som naozaj šťastná. "

Ginny sa dostala cez počiatočný šok. Hermionine oči vyžarovali akési zlaté svetlo, čo boli zvyknuté robiť, keď bola veľmi, veľmi šťastná a jej líca sa zmenili na jemne ružové. Ginny si uvedomila, že NIKDY ešte nevidela svoju priateľku vyzerať tak žiarivo, takto šťastne, počas celých rokov na Rokforte. Uvedomila si, čo to znamená!

"Hermiona, ty si do neho zamilovaná, však?"

"Čože? Áno ... nie ... možno .... Ach Ginny, ja neviem! Len teraz sme sa stretli...chcem tým povedať, je to zábavné hovoriť to, pretože ho poznám šesť rokov, ale niečo, čo sa stalo minulý mesiac, mi dovolilo spoznať ho naozaj. Ale ešte len spoznávam skutočného Draca Malfoya.“

„Vieš, že si nikdy nevyzerala tak krásne, tak šťastná, po všetkých šiestich rokoch tu? Hermiona, čo ti urobil? Čo je láska Draca Malfoya? Preklínal nás po dobu šiestich rokov. Je naozaj hrubý a snobský a...a len ma štve!“

Hermiona sa zhlboka nadýchla.

„Je ťažké vysvetliť to. Sľúbila som, že nepoviem presne, čo sa vtedy stalo, ale ver mi, Ginny, niečo, čo sa vtedy stalo, mi dovolilo spoznať ho oveľa lepšie. Je veľmi nešťastný. Viem, že k nám bol hrozný a stále premýšľa, čo urobiť, ale teraz som presvedčená, že pri tom ostane. Veľa sme sa rozprávali. Nie je taký zlý, len potrebuje šancu. Nikdy nemal šancu urobiť niečo správne alebo potešiť sa. Potrebuje niekoho, kto by mu dal ozajstnú šancu dokázať byť tým, kým môže byť.“
"Ach, Hermiona ..."

„A vieš čo, počas celého života, hľadala som niekoho, kto by sa na mňa nepozeral ako na knihomoľa alebo priateľa, ale niekoho, kto by mi dôveroval a veril mi. Draco to urobil a ja ho nemôžem odtlačiť preč. Je to ako to, čo som chcela urobiť ja sama, môj život – dať niekomu lásku a naplniť tým svoj život. Spoznáš ten moment, Ginny, myslím, že každý z nás kto je schopný lásky bude cítiť tento krásne moment aspoň raz v živote a toto je ten môj a ja sa ho budem držať a nikdy ho nepustím.“

Hermiona stíchla, vyčerpaná intenzitou svojho prejavu. Ani sa sama sebe nedivila. Posledný mesiac s nikým o svojich pocitoch nehovorila, keď si uvedomila, čo k Dracovi cíti. Ale bolo to tak. A bolo to nádherné.

Ginny sa pozrela na svoju najlepšiu priateľku – nie viac bobrie-zuby, kučeravovlasé dievča spred šiestich rokoch, ale nádhernú, odhodlanú mladú ženu s jemným pohľadom a láskavým úsmevom. Sotva mohla spoznať Hermionu vedľa nej. Uvedomila si, že Hermiona sa za posledný mesiac veľmi zmenila, po siedmich rokoch v škole, bola Hermiona pripravená ísť do sveta, s ňou to najlepšie, čo Rokfort mohol ponúknuť – inteligencia, statočnosť, zrelosť a láska. Mohla len dúfať, že keď príde jej čas, bude nasledovať stopy svojej priateľky.

Obe priateľky sedeli dlho v tichosti, tešiac sa spoločnosti tej druhej. Ginny samozrejme myslela na svoju lásku k Harrymu Potterovi. Vídavali sa rok a predsa k nemu necítila to, čo Hermiona k Malfoyovi. Možno, že Hermiona má pravdu, príde Ginnyn čas a ona to zistí.
"Miona?"
"Hmm?"

"Som naozaj rada. Naozaj. Myslím, že robíš správnu vec. "
"Vďaka, Ginny."

"Chceš to povedať môjmu bratovi a Harrymu?"

„Nie, ešte nie. O nejaký čas, ale najprv chcem stráviť s Dracom viac času.“

Ginny prikývla. Cítila sa rovnako, predtým, než sa ľudia dozvedeli o nej a Harrym.
"Ja to neprezradím."

"Vďaka."

"Ako sa chceš skryť pred nimi na vianočnom plese?“

„No, to by nemal byť problém. Existuje veľa kúziel na použitie zmeny vzhľadu, vieš.“
"Všehodžús?"

„Nie, príprava trvá príliš dlho. A navyše, keď robíš všehodžús vyzeráš ako niekto iný, takže keby si ho urobím, podobala by som sa nejakej čarodejnici len tu na Rokforte. To by bol naozaj pre Draca trápne...ľudia si myslia, že príde s niekým iným a mal by čo vysvetľovať, keby sa ukázala pravá osoba. Okrem toho, nemám chuť vyzerať ako niekto iný, keď s ním budem v noci tancovať!“

Ginny sa usmiala, "viem, čo tým myslíš. Čo teda budeš robiť?“

„Premýšľala som o kúzle Deception, to by mohlo oklamať oči. Čítala som o ňom v knižnici. Je to celkom jednoduché, a len osoba, ktorá kúzlo vyčaruje, bude vidieť mňa, kto naozaj som, ale pre všetkých ostatných budem cudzia, nebudú ma poznať.“

"Ja budem?

"No, áno, pretože som ti o tom povedala! Ale akože ty ma nespoznáš, hej?“

„Jasné, ako inak...prejdime na ďalšie dôležité témy...ukáž mi svoje šaty!“

 

 


Kapitola 7 Saltatio Ferventis



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 7: Saltatio Ferventis - Ohnivý tanec


Hermiona dokončila vyrovnávacie kúzlo na svojich vlasoch a pripla ich zlatou sponou v tvare motýľa. Naposledy sa na seba pozrela do zrkadla. Jej šaty boli nádherné smaragdovo zelené a pod prsiami mali motýliu sponu. Dnes večer nepotrebovala žiaden make-up, jej líca boli ružové vzrušením a oči jej iskrili. Bude sa to Dracovi páčiť? Zhlboka sa nadýchla a vstúpila do ich spoločenskej miestnosti.


Draco čakal pri kozube. Vyzeral veľmi šťastný, ale aj trochu nervózny. Keď ju počul vstúpiť, otočil sa.


„Teda Hermiona...“ stratil reč.


Zahanbila sa.


Urobil zopár krokov k nej a objal ju. Mohla cítiť jeho silné ruky pod jeho drahými malfoyovskými šatami, ako ju držali. Materiál jeho plášťa bol mäkký, jemný a drahý. Bol polnočno čiernej farby, ale pod krkom bol zopnutý strieborným drakom so smaragdovými očami. Vyzeral ešte krajšie ako obvykle, ak je to vôbec možné. Šokovane si uvedomila, že bez školského habitu vyzerá ako dospelý muž, a ona o ňom zvykla premýšľať ako o študentovi.


„Slečna Grangerová, ste krásna,“ držal ju blízko pri sebe a vdychoval vôňu jej vlasov. Bola to vôňa, ktorú po prvýkrát cítil, keď ležala v jeho posteli pred mnohými týždňami... jahody a smotana.


„A vy, pán Malfoy, vyzeráte ako z dievčenských neslušných predstáv.“


„Fantazírovala si o mne?“


„Trochu.“


„Hm... Páči sa mi, keď slečna Grangerová hovorí sprosto.“


„Strapatíš mi vlasy,“ Hermiona odtiahla motýliu sponu od jeho nosa.


„Dúfam, že to bude fungovať,“ riekol, postavil sa pár stôp od nej a vytiahol prútik.


„Neboj sa, bude.“


„Kiež by sme toto nemuseli ukrývať, ukrývať nás.“


„Ja viem, Draco, ale ak sa o tom dozvie tvoj otec...“


Zachmúrene prikývol, zdvihol prútik a namieril ho na ňu, „Aspectus Deception ipse Excipio!“


Z prútika k Hermione vyleteli iskry, a padali okolo nej ako sneh. Potom iskry zmizli. Usmiala sa.


„Vyzeráš ako ty, Miona,“ riekol, znepokojený, že kúzlo nefungovalo.


„To by som mala. Iná budem len pre ostatných.“


„Dúfam, že to funguje. Hovoríš, že Ginny o tom vie?“


„Áno, ale nikomu to nepovie.“


Ponúkol jej rameno, „tak dobre, slečna Greenleafová, môžeme?“


Vzala ho za ruku a hrdo vyšli z miestnosti smerujúc do Veľkej siene.


Harry, Ron a ostatní prefekti vykonali úžasnú prácu tým, ako ju vyzdobili na Vianočný ples. Veľký vianočný stromček žiaril tisíckami sviečok v zadnej časti haly, z oblohy jemne snežilo, napodobňujúc počasie vonku a boli tam rady reťazí farebných žiaroviek naprieč celou sieňou. Bol to Štedrý večer ako sa patrí.


Hermiona sa cítila trochu nervózna. Cvičili si to kúzlo viackrát na rôznych veciach a vždy fungovalo, ale nevedela, či sa jej zmení aj správanie.


„Ahoj, Draco,“ vyškieral sa Blaise Zabini, zavesený na Crabbeovi. Zabini bol oblečený v odporne žiarivo oranžovom habite s hlbokým výstrihom. Crabbeove oči boli uprené na jej prsia. Odporné, pomyslela si Hermiona.


„Ahoj, Blaise.“


„Kto je tvoja partnerka?“ spýtal sa Blaise venujúc Hermione pohľad chladnejší než ľad.


„Helen Greenleafová. Z Durmstrangu. Helen, to je Blaise Zabini.“


„Ahoj, Blaise.“


„Ahoj, Helen.“


„Pozrime sa, to je Potter a Weasleyová,“ riekol Draco a snažiac sa rozptýliť napätie ukázal cez celú halu. Hermione zašepkal: „funguje to.“


Hermiona prikývla a podišla bližšie k Dracovi. Nemohla si nevšimnúť zničené pohľady všetkých slizolinských dievčat, ktoré jej venovali a ako sa niektoré z nich pozerali na Draca, akoby im mali oči vypadnúť.


Všetky hlavy sa otočili k Harrymu a Ginny, keď vstúpili, tesne nasledovaní Ronom s Parvati. Hermionu potešilo, že Harry a Ginny tvorili taký pekný pár. Harry mal bordový habit a Ginny bola vo veľmi peknom odtieni zlatej, ktorá spôsobovala v jej ryšavých vlasoch zlaté odlesky. Všimla si, ako tesne ju Harry držal a ako sa usmievali a smiali po celú dobu.


Ron vyzeral trochu smiešne v oranžovom habite, ktoré sa absolútne nehodili k jeho vlasom. Ale Parvati vyzerala ohromujúco v svetlomodrých šatách. To bol opak jej sestry Padmy, ktorá vyzerala možno ešte viac ohromujúco v strieborných šatách a hrdo na ramene... Nevilla Longbottoma!


Nikto z Chrabromilčanov sa samozrejme s Dracom nerozprával, aj keď mnoho dievčat z jej fakulty sa na neho túžobne pozeralo, ako kráčal v jeho tmavom habite. Hermiona si uvedomila, že dostávala závistlivé pohľady aj od dievčat z jej vlastnej fakulty.


Profesorka McGonagallová sa teraz rozprávala s Ginny Weasleyovou. Obe ženy sa smiali na niečom, čo povedal Harry.


"Dobrý večer, pán Malfoy."


"Dobrý večer, profesor Snape," povedal Draco, červenajúc sa.


„Ale, ale, čo je to za pôvabnú mladú dámu? Kto to je?“


„Helen Greenleafová. Z Durmstrangu,“ riekol Draco v odľahčenom tóne.


„Aha. Vitajte, slečna... Greenleafová. Je vždy zaujímavé mať na návšteve zahraničných študentov. Nie je to divné, že chýba dnes večer hlavná prefektka, pán Malfoy? Počul som reči, že má chrípku.“


Hermiona očervenela. Ach môj bože, pomyslela si, profesor Snape to VIE. Ale na druhej strane, on čítal tú Dracovu učebnicu.


„Dobre, nebudem vyrušovať vás, mladých ľudí,“ poznamenal Snape s trpezlivým nádychom, „musím vám poblahoželať k úspechu na hodine, počas elixírov. Dúfam, že ste použil riadok číslo dva. Pekný večer, pán Malfoy, slečna... Greenleafová,“ profesor Snape venoval Hermione ostrý pohľad, pred odchodom k stolu s punčom.


„No, on to vie,“ povedala Hermiona Dracovi.


„Snape? Ach, to nevadí. Je to v poriadku. A ja som jeho obľúbený študent.“


„Ale nie, prichádza Pansy a Millicent.“


„Ahoj, Draco!“ Pansy a Millicent sa prenikavo zachichotali.


„Dobrý večer, Pansy, Millicent,“ odvetil Draco strnulým hlasom, zúfalo sa rozhliadajúc po únikovej ceste.


„Nepredstavíš nás svojej priateľke? Umieram túžbou sa s ňou stretnúť,“ riekla Pansy, zabíjajúc Hermionu pohľadom.


„Toto je Helen Greenleafová. Je z Durmstrangu.“


„Oooch, nevedela som, že máš priateľku, Draco,“ povedala Millicent, ktorá tiež venovala Hermione zúrivý pohľad.


„No, mám. Pekný večer, dámy,“ odvetil Draco krátko, ospravedlnil sa a ťahal Hermionu smerom k tanečnému parketu.


Hermiona začula, ako Millicent zašepkala Pansy, „mne nepripadá ako bosorka, Pansy...“


Hudba spomalila. Sudičky spustili nízku, chytľavú melódiu. Páry na parkete, ktoré predtým tancovali tango, sa objali a začali pomaly tancovať. Hermiona zazrela tancovať Dumbledora s madam Pomfreyovou.


Nevedela, kde sa má Draca chytiť. Nikdy predtým spolu netancovali.


Placho na neho pozrela, keď pomaly položila svoje ruky na jeho ramená a on ju chytil okolo pása. Pritiahol ju k sebe a ona sa pozrela do jeho tváre. Svetlá auly rozžiarili jeho blond vlasy a šedé oči. Je tak pekný, pomyslela si. A tancuje so MNOU. Bol najvyšším mužom na tanečnom parkete.


„Hermiona, na čo myslíš?“ spýtal sa potichu.


„Že chcem, aby tento tanec nikdy neskončil,“ odvetila Hermiona ostýchavo.


Pritiahol si ju bližšie k sebe tak, aby sa ich telá dotýkali. Cítila jeho pevnú hruď proti svojej. Nemohla si pomôcť, ale myslela na jazvy na ňom.


„Presne na to isté som myslel aj ja, Miona.“


Chvíľu spolu tancovali, ignorujúc pohľady na nich. Všetci boli prekvapení, keď zistili, že Draco Malfoy tancuje s cudzím dievčaťom, akoby bol do nej zamilovaný až po uši. Ginny Weasleyová sa v duchu uškrnula, šťastná kvôli svojej priateľke. Profesor Snape nemohol odolať úškrnu. Pansy a Millicent zúrili.


Draco sa prstami dotkol Hermioninej brady a zdvihol jej tvár k svojej.


„Hermiona, veríš mi?“


Jeho oči boli jasné a svetlé. Nebolo tam nič iné, len neha. Počas posledných rokov boli vždy plné urážok a zloby.


„Áno, verím, Draco.


„Nikdy ti neublížim, Hermiona. Ale potrebujem, aby si mi verila....“


„...áno...“


„...pretože pre mňa je ťažké veriť v samého seba.“


„Ach, Draco.“


Aj keď si boli už bližší, Draco ju ešte nikdy nepobozkal. Zrazu sa cítila tak, ako pred týždňami, keď ju držal za zápästie, zatiaľ čo sa natiahla po uterák. Mravce jej začali liezť po celom tele, jej dych sa zrýchlil a mala pocit, že sa utopí.


Keď ju pobozkal, myslela, že od potešenia omdlie. To bolo všetko, čo si predstavovala a viac než to. Jeho bozk bol pevný a naliehavý - koniec-koncov, bol Malfoy - a napriek tomu jemný a ohľaduplný. Cítila, ako sa jeho ruky okolo nej napli, keď ju tisol k sebe. Jeho pery boli mäkké, jeho jazyk jemný, jeho dych horúci. Objala ho okolo krku a úplne sa oddala tej chvíli.


Keď to skončilo, zistila, že je červená a bez dychu. Usmieval sa.


„To vôbec nebolo zlé, slečna Grangerová,“ zašepkal.


„Tiež si nebol zlý, pán Malfoy,“ odvetila ticho.


„Ďakujem ti, vzhľadom na to, že nemám žiadnu prax.“


„Čože? Malfoy... myslíš tým, že to bol tvoj prvýkrát? Ale ja som si vždy myslela, vieš, že si tak pekný a so všetkými tými dievčatami flákajúcimi sa...“


„Pekný, čo? Myslím si, že zmením heslo do našej miestnosti, po tom, čo si teraz povedala.“

„Neopovažuj sa.“


„Bol to tvoj prvý bozk, Miona?“


Začervenala sa, „áno,“ riekla, usmievajúc sa na neho.


„Dúfam... dúfam, že som to urobil...“


Smiala sa, „neboj sa, urobil.“


„Budem radšej pokračovať v praxi,“ povedal šibalsky a znova si ju k sebe pritiahol bližšie.


Skôr, než sa v tom znova stratila, prisahala, že videla, ako Dumbledore na ňu žmurkol, keď tancoval valčík s profesorkou McGonagallovou a míňal ich.


Kapitola 8: Ominor Terribilis



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)



Kapitola 8: Ominor Terribilis – Zlovestný a hrozný

Z Veľkej siene sa vytratili uprostred oslavy. Bežali na hradné pozemky, zrútiac sa pri jazere, smejúc sa na tom, ako Zloduch vylial tekvicovú šťavu na celého Filcha.

„Draco, čoskoro sa musíme vrátiť. Aspectus Decpetio trvá len do polnoci.“

„Viem, Hermiona. Ale tu nás nikto neuvidí.“

„Dobre,“ odvetila, pritúliac sa k nemu. Prestalo snežiť, bolo jej trochu chladno v jej tenkých šatách. Malfoy oboch zabalil do jeho čierneho plášťa. Sedeli mlčky a sledovali vodných ľudí, ako majú vlastné vianočné oslavy v jazere.

„Hermiona,“ Draco prerušil ticho.

„Hmm?“

„Myslím, že si musíme o niečom pohovoriť. O nás.“

„Hm, ja viem Draco. Čakala som, že to povieš.“

Držal ju blízko pri sebe.

„Ja...ja si myslím, že ťa milujem, Hermiona.“

„Ja tiež. Teda, myslím tým, že ťa milujem Draco.“

„Môžeš ma milovať po takom krátkom čase?“

„Áno. Myslela som si to už skôr, ale teraz som si úplne istá.“

„Som rád, Mione. Pretože to cítim rovnako.“

Chvíľu sedeli.

„Čo je to Draco. Viem, že ešte mi chceš niečo povedať.“

Draco uvažoval, ako to vedela. Potom sa vzdal, dnes stále vedeli, čo si ten druhý myslí.

„Hermiona, nehnevaj sa alebo neboj sa toho, čo sa ti chystám povedať. Potrebujem, aby si bola silná, kvôli mne.“

Cítil, že Hermiona stuhla a potom mu stisla ruku. Bola príliš tma na to, aby mohol vidieť jej výraz. Povzbudený, pokračoval.

„Ako vieš, Lucius chce, aby som sa stal smrťožrútom. Čo nevieš je, že prijímací obrad sa bude konať na moje dvadsiate narodeniny. Skôr by bolo moje telo slabé na tento obrad a mohol by som zomrieť. Mám málo času, Hermiona. Mám tri roky na to, aby som vymyslel spôsob, ako vzdorovať môjmu otcovi a Voldemortovi. Medzitým môj otec zabije každého, kto sa ma bude snažiť zviesť z cesty... a to zahrňuje aj teba.“

Draco začul, ako Hermiona zalapala po vzduchu. Pritiahol si ju bližšie k sebe.

„Strávil som celý život vzdorovaním Luciusovi. Býval som bitý a preklínaný ako vieš... ale nezabil by ma. Vidíš, očividne mám nejaký účel pre Temného pána, ktorý splním na moje 21. narodeniny, ale nechce mi povedať, čo to je. Strávil som celý voľný čas skúmaním možností ako sa zachrániť pred svojím osudom, ale nemôžem nájsť žiaden spôsob ako vzdorovať smrťožrútom. Majú spôsoby... presvedčovania... Hermiona, bolo by ti zle, keby si to vedela... Jediný spôsob, ako sa ubrániť je... zomrieť.“

Hermiona nevedela, čo povedať. Vždy predpokladala, že keď Draco bude stáť po boku svojho otca, alebo utečie či také niečo, Lucius  by zhltol celú vec a nechal ho tak. Nevedela, že Draco má špeciálnu úlohu na jeho 21. narodeniny. Úlohu, ktorá, ako sa zdalo, bola nevyhnutná.

"Si v poriadku, Hermiona?"

Prikývla, pričom jej myšlienky stále vírili hlavou. Chvíľu mlčky sedeli.

Môžeš ma nechať, Miona. Existujú aj iní čarodejníci, ktorí by ťa urobili šťastnou, dokonca možno šťastnejšou... než by som urobil ja.“

Zdalo sa, že to ju vyburcovalo a horko sa zasmiala, „nie, kdeže, Draco!“ Zdalo sa, že znova našla svoj hlas, „to nemyslíš vážne, že veríš tomu, že ťa nechám odísť po tom, čo si navždy zmenil môj život? Dopekla, Draco, možno si mi mohol povedať o týchto veciach skôr, než si ma pobozkal a ja som sa zamilovala?“

Najprv si myslel, že sa hnevá, potom si uvedomil, že znela odhodlane.
"Miona, je toto všetko mi ľúto... ja..."

„A navyše, nezomrieš, i keby to mala byť posledná vec, čo urobím. Ak si myslíš, že pribehnem a dám ťa lordovi-ja-som-tak-slizký-a-diabolský-Voldemort  - ach, pán Voldemort, pane, tu je môj milovaný, prosím, bez obáv ho mučte a zničte - potom nepoznáš Hermionu Grangerovú, Draco Malfoy!“

Teraz plakala.

„Ale Hermiona! Musíš plakať? Verím ti. Myslím, že hlboko vnútri, som vždy vedel, že ty si špeciálny typ ženy – silnejšia a odvážnejšia než ostatné. Nikdy by som si nepomyslel, že jedného dňa budeš za mňa bojovať!“

„Tak to máš sakra pravdu, že o teba budem bojovať, Draco Malfoy!“

„Slečna Grangerová, taký slovník!“

Usmievala sa a pevne ho objala, „Draco, zvládneme to. Pomôžem ti. Musí byť niečo, čo môžeme urobiť.“

„Viem.“

„Myslím, že by sme to mali predovšetkým povedať Dumbledorovi.“

„ČO? Nie, to nemôžeme urobiť.“

„PREČO NIE?“

„ Pretože by to bolo spojenie s druhou stranou. Práve teraz je moja vernosť nejednoznačná. Pokiaľ ide o Luciusa, som len tvrdohlavý chlapec. Zapojiť do toho Dumbledora by znamenalo, že som sa zbláznil.“

"Dobre a nezbláznil si sa, Draco?" Hermiona vyskočila zo sedu a stála priamo pred ním...ruky v bok a nebezpečný pohľad v očiach.

Draco sa jej nemohol pozrieť do očí, „ja... ja som ti hovoril, že som slabý. Hermiona. A sebecký.“

Hermiona na neho ďalšie slová doslova vypľula, „Draco Malfoy, pamätáš si, čo si mi povedal v tú nedeľu ráno, keď som sa ťa opýtala, čo by si najviac chcel?“

"A-áno."
"Povedz to."

"Ale, Hermiona."

"Povedz to!"

„Mať lásku. Akceptáciu,“ zašepkal, civiac na jej štíhle telo pred sebou. Mesiac vyšiel spoza mrakov. Jemný zimný vietor vial okolo jej zelených šiat na štíhlom tele. Hnedé vlasy jej splývali k drieku ako plášť.

Pozrel na ňu, stretnúc sa s jej očami. Vyzerali zúfalo.

„Draco, ja som sa do teba zamilovala, keď si povedal tie slová,“ zašepkala, „nikdy ich nevezmi späť.“

Vyskočil na kolená a zovrel ju okolo drieku, „nie, Hermiona, nevezmem! Keď to urobím, vraz mi jednu! Bol som taký hlupák! Ako to robíš? Ako to, že máš všetky odpovede?“

Kľakla si pred neho, takže ich tváre boli na rovnakej úrovni, „no, nie som najbystrejšia čarodejnica na škole len pre nič za nič, Draco.“

Držal ju tak pevne, že si myslela, že ju rozdrví.

"Hermiona?"

"Draco?"


"Pomôžeš mi?"

Dovolíš mi, aby som ti pomohla?“

„Chcem, aby si mi pomohla.“

„Ja ti chcem.“


Kapitola 9: Usu Venit



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/9/The_Blood_Of_The_Dragon



Kapitola 9: Usu Venit – Stalo sa

Niekedy blízko svitania si bola vedomá, že sa Draco prebudil a pobozkal ju na tvár.

Bolo to v noci po rozhovore pri jazere.

Vrátili sa do svojich izieb, zúfalo pritisnutí k sebe, akoby stratenie fyzického kontaktu zlomilo to zvláštne puto, ktoré medzi nimi v tej noci vzniklo. Puto medzi nimi bolo ako čerstvo kovaná reťaz - ešte horúce z vyhne, ich spojenie bolo ešte jemné a nádherné z nedávneho vzniku.

Rovnako ako on, mala pocit, že by sa malo posilniť.

Draco Malfoy ju miloval vášnivo – znovu a znovu – kým slizolinčan nemal pocit, že táto krásna chrabromilčanka je navždy jeho. Spomenula si, ako vykríkla jeho meno v túžbe po ňom...

Potom zaspali, jeden druhému v náručí... jasné čerstvé silné puto.

Hermiona sa v polospánku usmiala a Dracovi bozk opätovala, keď sa pritisla k jeho hrudi. Šťastne sa vrátila k snom o blond vlasoch a šedých očiach.

Keď sa Hermiona prebudila, nepotrebovala ani sekundu, aby si spomenula na udalosti z poslednej noci. Vášeň bola tak silná a Dracovo milovanie tak ohromujúce. Usmiala sa a natiahla sa po ňom.

Nebol tam.

S výkrikom úzkosti sa posadila, zúfalo hľadajúca po izbe známky po Dracovi. Jej pohľad spočinul na vankúši vedľa nej, kde bol malý kus pergamenu a malá v zlatom balená krabička. Uvoľnila sa a prečítala si pergamen.

Najdrahšia Hermiona,

Je mi ľúto, že si sa dnes ráno zobudila sama. Snažil som sa zobudiť ťa skôr, ale vyzerala si tak pokojne, tak som ťa nechal spať.

Môj otec ma dnes na Vianoce zavolal na Malfoy Manor.

Bolo to veľmi náhle.

Dúfam, že tento dar ti vynahradí moju neprítomnosť dnes ráno.

Veselé Vianoce!

Tvoj milujúci

Draco

P.S. Nemyslím, že je čoho sa báť (vieš, čo tým chcem povedať)

Do večera by som mal byť späť.

Nemohla si pomôcť, ale cítila sa znepokojene, hlavne posledným riadkom, ale povedala si, že bude kvôli nemu silná a pre tento moment odložila obavy stranou. Vzala zlatú škatuľku do dlaní a pomaly ju rozbalila.

Jej prvý darček od Draca!

Keď uvidela, čo jej dal, vydýchla.

Bol to krásny strieborný náhrdelník s príveskom pokrytým diamantmi. Prívesok mal tvar draka a každý detail bol perfektný! Jeho šupiny boli z malých diamantov a jeho oči dva krásne rubíny. Hermiona vyskočila z postele a roztiahla závesy tak, aby jej ráno pomohlo lepšie vidieť. V rannom svetle sa divoko leskol, keď ležal na jej dlani.

Ďakujem ti, Draco, pomyslela si.  Nemala by som to prijať, iste to bolo veľmi drahé. Srdce ju rozbolelo, keď si pomyslela na to, ako ju nežne včera miloval, akoby sa bál, že by jej mohol ublížiť. Ako volal jej meno znovu a znovu, tak ako svoje vlastné. Zachvela sa pri spomienke na jeho bozky na svojej tvári. Spomienky boli tak živé, že keď sa dotkla tváre, stále tam niečo cítila.

Strieborno - blond vlasy svietili v mesačnom svetle, štíhle, svalnaté telo a sivo-modré oči, ktoré žiarili, keď jej hovoril, že ju miluje. „Draco,“ vydýchla Hermiona potichu jeho meno.

Zrazu zacítila pohyb na dlani. Malý diamantový drak sa začal pohybovať a ona bola taká šokovaná, že ho skoro pustila. Stále ho držala v ruke a sledovala, ako sa pretiahol ako mačka a natiahol predné pazúry. Prisahala by, že si potom zívol nudou! Pootočil hlavou a pozrel na ňu.

„Ahoj,“ zašepkala. Takže to bol začarovaný prívesok!

Malý drak zažmurkal rubínovými očami a potom si otrel hlavu o jej dlaň.

„Si roztomilý,“ riekla mu.

Potom tak náhle, ako ožil, znova sa uložil na jej dlani a ona zacítila, že sa ukladá do pôvodnej polohy. Prestal sa hýbať.

„Hej, ty?“ povedala mu, ale nepohol sa. „Myslím, že znova spíš,“ riekla, usmievajúc sa otvorila sponu a navliekla na retiazku. Prívesok visel na hrudi, spôsobujúc neobvyklý pocit tepla a pokoja. Dúfala, zo všetkých síl, že Draco bude na Malfoy Manor v poriadku. Predpokladala, že je v poriadku, keďže sa zmienil, že to nebolo prvýkrát, čo ho Lucius zavolal späť na Štedrý deň. Predtým sa mu nič nestalo. Uvedomila si, že nikdy nevedela ani sa nestarala, kde je Draco na Štedrý deň. Ona ho obvykle strávila s Ronom a Harrym a spomenula si na čas otvárania darčekov, hej, to bol Štedrý deň... jej posledné Vianoce na Rokforte!

Po rýchlej sprche bežala celú cestu do chrabromilskej klubovne.

„Snehové gule!“ Vyhŕkla portrétu Tučnej dámy a hneď, ako sa portrét otvoril, odhalil scénu mimoriadneho chaosu! Harry a Ginny spievali muklovské koledy z plných pľúc, keď Ron naháňal Parvati okolo vianočného stromčeka, mávajúc veľkým konárom imela. Nezdalo sa, že Parvati by sa veľmi pokúšala utiecť. Neville a Padma ťahali kanárikové keksy a celá klubovňa bola pokrytá žltým perím a znelo to akoby spievalo milión vtákov. Ostatní chrabromilčania trhaním otvárali darčeky, Lavender dostala veľmi hlasno spievajúci vianočný pozdrav od Ginny, ktorý sa snažila zúfalo zatvoriť.

Mala asi päť sekúnd na spracovanie všetkého, pretože akonáhle Hermiona vstúpila do spoločenskej miestnosti, skočilo na ňu asi desať ľudí s výkrikom „veselé Vianoce, Hermiona!“ Mala veľké problémy všetkých poobjímať a zaželať to isté naraz!

„Škoda, že si včera v noci nebola na Vianočnom bále, Miona,“ riekol Harry a podal jej darček, „bolo to skvelé! Už sa cítiš lepšie?“

„Áno, ďakujem ti! Cítim sa lepšie... nemám v úmysle stráviť svoje posledné Vianoce na Rokforte v posteli!“

„Veselé Vianoce, Miona,“ povedala nesmelo Lavender a podala jej darček spod stromčeka.“

„Ach, vďaka Lav. Tu je tvoj,“ odvetila Hermiona veselo, vyťahujúc tenký balíček spod stromčeka a podala ho Lavender. Lavender ho rýchlo otvorila a šťastne sa usmiala, keď videla, že Hermiona jej kúpila pár krásnych vlnených rukavíc, začarovaných tak, aby sa vždy zhodovali s akoukoľvek farbou, ktorú mala v tej chvíli na sebe.

Hermiona si s priateľmi vymenila darčeky. Všetci sa pobavili, keď videli, že pani Weasleyová poslal znovu Ronovi a Harrymu vlnené svetre.

„Musíte si to odložiť na horšie časy, chlapci! Koniec-koncov, toto sú naše posledné Vianoce na Rokforte.“

Po tom, čo to Neville povedal, celá miestnosť stíchla. Každý zrazu vyzeral neisto. Parvatin nos dokonca začal červenieť.

„Hej, ľudia,“ riekol Harry, pokúšajúc sa povzbudiť všetkých okolo, jeho hlas bol trochu zbytočne hlasný, „budúci rok môžete prísť na Vianoce ku mne! Sirius kúpil krásne miesto v krajine!“

„Vďaka Harry,“ riekla potichu Padma, keď objala Parvati, ktorá sa usmievala cez slzy.

„Áno, vďaka Harry,“ povedal Ron, „do tej doby budeš mať dosť Weasleyovských svetrov pre nás všetkých, aby sme vyzerali rovnako!“

Všetci sa začali smiať.

Hermiona sa cítila strašne smutná a predsa veľmi šťastná. Pozerala sa na hodvábny šál, ktorý jej dalo Ginny s Harrym, začarovaný, aby voňal podľa nositeľovej nálady (vybraný Ginny, samozrejme, Harry nikdy poriadne nerozumel “dievčenským” veciam) a stále ho rukami hladila.

„Hej,“ uprela oči na Ginny vedľa seba. Ginny mala na sebe muklovské sponky, ktoré jej Hermiona kúpila – boli to krásne zlaté lisy, ktoré sa hodili k odtieňu Ginnyných vlasov, „vyzeráš akoby si bola mysľou milión kilometrov ďaleko, Miona.“

„To nič. Len som na niečo myslela.“

„Alebo na niekoho. A stavila by som sa, že viem, kto to je! Vy dvaja ste včera v noci vyzerali skvele, Miona. Až tak zamilovane, že to bolo dosť nechutné. Mala si vidieť Pansy a Millicent, civeli na vás dvoch po celú noc!“

Hermione sa chichotala, „naozaj?“

„Áno a všetci profesori si to všimli! Nemôžem uveriť tomu, že ťa ON má tak rád,“ Ginny stíšila hlas, „vyzeral, že je do teba zbláznený Miona. V ten deň, keď si mi to povedala, nemohla som tomu uveriť, ale teraz si myslím, že... myslím, že viem, čo si mala na mysli.“

„Čo si to tu moje dve dievčatá šepkajú?“ spýtal sa Harry s trochu hlúpym úsmevom. Voňal ako ďatelinové pivo (cz: maslový ležák).

„Hm, Harry, ty si už pil ďatelinové pivo? Veď si ešte ani neraňajkoval!“

„Ďatelinové pivo sú dobré raňajky, čo hovoríš?“ riekol Ron a objal Harryho. Hlasno si odgrgol.

Každý vybuchol do smiechu. „Ehm... ty tiež Ron!“

„Už idem Parv!“ vyhlásil Ron, mávajúci vetvičkou imela ako mečom a začal ju znova naháňať. Parvati jačala a so smiechom utiekla.

Hermiona a Ginny sa na seba škerili. Znova to boli príjemné Vianoce na Rokforte.

Zvyšok dňa strávila obvyklým spôsobom. Pansy a Millicent sa tvárili dosť kyslo pri raňajkách. Až na darčeky, bola partnerka Draca Malfoya na Vianočnom plese najhorúcejšou témou.

Vzhľadom k tomu, že si všetci mysleli, že to premeškala, Hermiona musela sedieť s piatimi odlišnými skupinami ľudí, ktorí hovorili ako romanticky Draco včera večer vyzeral a ako bol každý šokovaný, že fretka má niekoho v srdci!

„Škoda, že si bola chorá... mala si ich vidieť, Hermiona. Boli na seba tak nalepení... a Dean Thomas povedal, že ich neskôr videl pri jazere!“ Riekol Justin Finch Fletchey, keď prišiel chrabromilčanom popriať šťastné Vianoce, „neviete, kde je dnes bláznivá poskakujúca fretka, aj keď... asi sa dostáva z následkov jeho vzrušujúcej noci.“

Chrabromilčania sa smiali a niektoré z mladších dievčat, ktoré mali Draca radi, sa červenali a chichotali sa. Hermiona si šťastne natrela hrianku maslom, keď prežívala včerajšiu noc znova a znova ako jej každý podával správy. Bola si vedomá diamantového draka na svojom krku. Dúfala, že Draco mal šťastné raňajky a že ho čoskoro uvidí.

Slizolinský stôl bol tiež plný rozruchu a rečí, „nebola tá Helena Greenleafová nádherná?“ riekol Crabbe Blaise Zabiniovej.

„Tak aby si vedel,“ vyhlásila Blaise hrubo, „myslím, že vyzerala dobre... vyzeralo to, že aj Draco si to myslí,“ riekla Blaise schválne hlasnejšie a tak si to Pansy nemohla nevypočuť.

Pansy sa začervenala a mračila sa.

"Albus, to dievča?... ."

Dokonca aj profesori o tom hovorili, „kto by si to o pánovi Malfoyovi pomyslel,“ uvažovala profesorka McGonagallová nahlas a triasla hlavou.

„Minerva, Vianoce sú čas zázrakov, viete.“

Dumbledore sa zasmial, keď podával tanier klobás druhým profesorom.

„Som šťastná, kvôli pánovi Malfoyovi, profesor,“ riekla madam Pomfreyová, „je na čase, aby ten chlapec mal nejakú lásku v živote. A mala som to vedieť – pán vie, koľkokrát som na neho dohliadala. Vždy som mala podozrenie...“

„Kde je pán Malfoy dnes ráno?“ spýtala sa McGonagallová, „dnes ráno som ho vôbec nevidela.“

Ostatní profesori sa rozhliadali po miestnosti, hľadajúc hlavného prefekta.

Snape si nahlas odkašlal, „pán Malfoy je na návšteve na Malfoy Manor. Zdá sa, že Luciusovi... sa po ňom cnie.“ Po vyhlásení venoval nepohodlný pohľad svojim rukám.

Pri stole nastalo ticho. Profesor Flitwick prehltol celé varené vajce. Tvár profesorky McGonagallovej sa mykla. Na Dumbledorovej tvári sa objavil pochmúrny výraz, keď pokračoval v jedení praženice.


Kapitola 10 Amor Paternus



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál:

http://www.fanfiction.net/s/1363692/10/The_Blood_Of_The_Dragon



Kapitola 10: Amor Paternus – Otcova láska

Prvou osobou, ktorú Draco uvidel, keď sa premiestnil na Malfoy Manor, bola jeho matka, Narcissa Malfoyová, ktorá raňajkovala v jedálni.

„Draco!“ Vykríkla radostne, keď ju bežal objať.

„Veselé Vianoce, mama,“ riekol, ustupujúc od nej po rýchlom objatí.

„Veselé Vianoce, syn môj,“ odvetila a hľadela s láskou v očiach na svojho jediného syna, „prepána, ako si vyrástol!“

„To vravíš každý rok, matka.“

„Áno a každý rok si vyšší a vyšší. Draco, verím, že si sa stal skvelým mladým mužom. Zaujímalo by ma, čo na teba hovoria dievčatá na Rokforte.“

Draco sa zahanbil, „matka, toto je také trápne.“

Narcissa sa nervózne pozrela na dvere. Spod župana vytiahla malý hnedý balík obalený stuhou.

„Tvoj vianočný darček, Draco. Rýchlo, vezmi si ho, kým nepríde tvoj otec.“

Rýchlo syna pobozkala, keď prikývol a vložil si balík do vrecka.

Po celé roky mu matka dávala darčeky bez toho, aby to otec vedel. Lucius nikdy na Malfoy Manor Vianoce neslávil. Myslel si, že to bola hlúpa ľahkomyseľnosť a zakázal komukoľvek, aby toto obdobie pripomínal. Draco v dome nikdy nevidel vianočný stromček, alebo zabalené darčeky alebo vianočný puding.

Narcissa ukázala Dracovi pohovku a pozvala ho, aby si prisadol. Začala veľmi rýchlo a ticho rozprávať, „patrilo to mojej matke, tvojej babičke. V januári máš osemnáste narodeniny, tak som si myslela, že by som ti dala dva darčeky v jednom naraz. Bolo to v našej rodine celé generácie. Nikdy som nemala dcéru, takže to patrí tebe.“

„Čo to je matka?“ spýtal sa Draco, keď začul otcove kroky na chodbe.

„Napísala som ti to.“

Dvere sa škrípajúco otvorili, „ale, ale... ak toto nie je náhodou mladý pán Malfoy.“

Draco vyskočil na nohy, „dobré ráno, otec.“

Lucius Malfoy si otriasol sneh z habitu, skoro ráno chodil po snehu, a nejaký sa držal na jeho plášti. Narcissa sa upokojila, jej oči boli bez výrazu a potichu sa posadila za stôl, aby dojedla raňajky.

„Dobré ráno, Narcissa.“

„Dobré ráno, Lucius.“

Jeho rodičia sa navzájom pozdravili, keď sa otec posadil za stôl, „no, nestoj tam len tak, chlapče, poď niečo zjesť. Viem, že si ešte neraňajkoval.“

Draco vkĺzol na svoje miesto pri stole a vzal si kúsok toastu. Opatrne ho začal natierať. Raňajky pokračovali v mlčaní. Draco vedel, že jeho otec mu dnes chce niečo povedať, že to nie je len priateľská návšteva. Nemal veľkú chuť do jedla, keď v obavách čakal, kedy mu otec povie, čo dnes budú robiť.

„Škola v poriadku?“

„Áno, otec.“

„Aké máš známky?“

„Som druhý v ročníku, otec.“

„Predpokladám, že to nepríjemné humusácke dievča je ako vždy prvé?“

Draco trochu stuhol, „áno.“

„Je to už dávno, čo bol Malfoy porazený na Rokforte humusáčkou. Teba by porazil aj mukel. Čo je s tebou chlapče? Určite to nie je nič zlé s tvojim pôvodom... vzal som si tvoju matku kvôli jej čistokrvnému pôvodu...“

Narcisse zbeleli hánky, keď zovrela lyžicu pevnejšie, „takže problém musí ležať... v tebe. Môžeš mi povedať, Draco, prečo si také žalostné ospravedlnenie pre čarodejníka? Prečo nie si vôbec hrdý na svoju prácu? Prečo sa zdá, že máš mozog plný buberózového hnisu?“

„Nie otec. Nemôžem.“

„Tak dobre, videl som, ako si nechal prekĺznuť všetky svoje ďalšie šance, možno by si sa mohol pokúsiť poraziť tú malú humusácku fľandru v poslednom ročníku?“

Draco cítil, ako bledol, ale roky trápenia mu dali veľkú sebakontrolu, „áno otec, budem sa snažiť.“

„Už bolo načase,“ riekol Lucius, keď doraňajkoval.

Narcissa mala celú dobu sklopený zrak. Lucius si utrel ústa a vstal od stola, „Narcissa, viac jedla nechystaj, nebudem doma. Neskôr sa mám stretnúť s predstaviteľmi ministerstva. Zistili, že v dnešnej dobe je moja pomoc neoceniteľná,“ uškrnul sa a Narcissa prikývla. Otočil sa k Dracovi, „poď za mnou.“

Draco sa stretol s matkiným pohľadom z druhej strany stola. V Narcissiných modrých očiach nebol žiaden výraz, ale Draco si myslel, že videl, ako zaťala zuby. Nasledoval otca von z miestnosti.

„V predchádzajúcich rokoch si bol pre mňa veľkým sklamaním, Draco,“ riekol otec, keď viedol svojho jediného syna dolu, do vlhkého suterénu Malfoy Manor.

Kedysi bol Malfoy Manor krásny, miesto údivu a ušľachtilosti, ale odkedy sa začal Dracov starý otec – Ladon Malfoy – venovať temnej mágii, panstvo sa rozrastalo v škaredšie a odpornejšie miesto, až sa Draco bál vstúpiť do niektorých častí obrovského domu.

Lucius odomkol dvere, ktoré viedli do suterénu a otec so synom vstúpili. Draco sa vždy trochu bál, keď vošiel na toto miesto. Keď bol mladší, bolo to otcovo obľúbené miesto, kde ho biť – pretože nikto nepočul jeho výkriky cez hrubé kamenné múry. Keď bol Draco starší, bol prinútený pomáhať otcovi v štúdiách Temnej mágie v obrovskom podzemnom laboratóriu. Luciusove experimenty boli vždy desivé... a často ich skúšal na živých tvoroch.

„Čoskoro, 20. januára, budeš patriť mne, nám, presne tri roky predtým, čo sa začne otroctvo nášho Pána.

To si len myslíš, pomyslel si Draco.

„Teraz, vždy si vedel, že si veľmi zvláštny chlapec. Jediným dôvodom, prečo si bol počatý a narodil si sa, bol poslúžiť môjmu Pánovi vo chvíli najväčšej potreby, ako predpovedal sám môj Pán. Tvoje narodenie nemá nič spoločné s láskou, Draco. Tvoja matka bola užitočná pre moje účely a to bolo všetko. Čoskoro ty poslúžiš tiež svojmu účelu... v skutočnosti, keby by mi môj Pán neustále nepripomínal, že to bude na tvoje 21. narodeniny, musím sa priznať, Draco, že by som ťa už dávno zabil... tvoj charakter so mnou nezhoduje, ani tvoje myšlienky.“

Dobre, som zvedavý, prečo pomyslel si Draco, ty bláznivý krvilačný šialenec.

„Nezazeraj, chlapče. Vedel si to už dávno. Vedel si, čo by ma urobilo šťastným a predsa so mnou každý deň bojuješ, každú chvíľu, miesto toho, aby si mi dal, čo chcem. Dobre, vzdal som sa dohovárania ti, Draco. Prešiel som, ako si si všimol, v poslednej dobe k prostej hrubej sile. Pripadá mi to viac... presvedčivejšie.“

Draco sa horko rozosmial, „To si len myslíš, otec. Dostaň sa k veci, ak chceš mať so mnou ďalšie prisviedčacie sedenie, žiadam ťa, daj sa do toho. Nemám na to celý deň.“

„Vidím, že si stále tvrdohlavý, ako vždy. Dobre, našťastie pre teba, toto nie je dnes môj úmysel. Nie som hlúpy, viem, že keď ťa zabijem, čo som vždy chcel, Rokfort začne byť podozrievavý. Nie, nie... mojím zámerom je dať ti predčasný darček k narodeninám.“

Draco prižmúril oči. Otec mu nikdy nedal darček k narodeninám alebo na Vianoce. Znelo to ako nový trik.

„Môj darček pre teba budú informácie. Môj pán mi povedal, že je čas, aby si mu začal slúžiť, pretože čoskoro ti bude osemnásť a budeš mužom. Zistili sme, že máš zábavné  predstavy o spolčení s tým ničomníkom Dumbledorom alebo také niečo. Zistíš, že je to k ničomu. Tvoj život bol dávno predpovedaný zoskupením hviezd v okamihu, čo si sa narodil.“

 To nie je pravda. To nie je pravda. Draco vo vnútri kričal. Pokúšal sa zamerať svoje myšlienky na Hermionu, aby sa upokojil. Jej zlatavé oči a ohnivé bozky včera večer. Hermiona, pomôž mi byť silný.

„Je naozaj patetické, ako s tým bojuješ. Vidím, že teraz s tým bojuješ, Draco. Dovoľ mi, aby som ti už stý krát povedal... toto je tvoj osud.“

Lucius rýchlo kráčal k svojmu laboratóriu a dal Dracovi pokyn, aby ho nasledoval do malého uzamknutého kabinetu vzadu v miestnosti. Lucius vybral prútik, zamumlal heslo a dvere sa otvorili, odhaľujúc malú krištáľovú fľašu s červenohnedým kameňom vnútri. Lucius ju vzal s veľkou úctou a zdvihol k svetlu sviečky.

„Vieš, čo je toto, Draco?“

„Nie.“

„Neklameš, však nie? Dobre, budeš rád, keď sa dozvieš, že po všetkých tých rokoch moje experimenty priniesli výsledok. Priania môjho lorda sa onedlho splnia...“ v Luciusových očiach sa objavil záblesk triumfu.

Šokovaný Draco si uvedomil, čo za látka to je. Nedávno otec robil experimenty smerujúce k vytvoreniu druhého kameňa mudrcov – po tom, čo Dumbledore a Nicholas Flamel jediný existujúci zničili pred šiestimi rokmi po zistení, že Voldemort ho chce využiť na nesmrteľnosť. Toto nebol nový kameň... bol to základ toho... toto bolo...

„Rumelka, otec?“ zašepkal Draco.

Lucius sa uškrnul, „nie len rumelka, môj synu. Toto je čistá rumelka. Uvidíme, či vás ten blázon Snape niečo za tých posledných šesť rokov aj naučil. Povedz mi vlastnosti rumelky.“

„Rumelka - alebo Dračia krv – je najjedovatejšia látka na zemi, nemôže sa s ňou pracovať s holými rukami. Je vytvorená z krvi zo srdca draka, ktorý zavraždil mužov. Dá sa použiť k vytvoreniu Elixíru smrti, na ktorý neexistuje protijed.“

„Výborne, Draco. Vidím, že Snape nakoniec nie je taká strata. Poznáš iné použitie rumelky, okrem elixíru smrti?“

„K.. keď ju zmiešaš s ľudskou krvou a vodou, začne sa proces zmeny... začne sa vytvárať Kameň večného života, Kameň mudrcov...“ Draco sotva tie slová vyslovil... ako sa Luciusovi podarilo dostať k čistej rumelke? Táto látka bola v čarodejníckom svete zakázaná už stáročia.

„Čo dá môjmu Pánovi to, po čom tak túži... vlastné telo, vlastný život... navždy.“

„Ale... nikto, chcem tým povedať, okrem Flamela, predtým nikto nespojil tie dve látky, otec. Nikdy to nefunguje, proces je veľmi nestabilný... mnohí sa v minulosti o to snažili, ale nikdy sa to už nepodarilo! Nikdy nebudeš schopný urobiť to.“

Lucius sa na svojho syna usmieval. Draco vyzeral, že predsa len má nejaké informácie zo štúdia na Rokforte, škoda, že ho to humusácke dievča porazilo v každom predmete. Ale Draco mal svoje využitie, alebo čoskoro bude mať. Veľmi dôležitú úlohu, na ktorej Lucius pracoval celý život.

„No vidíš... a toto je miesto, kde nastupuješ ty... synu.“


Kapitola 11 Imploratio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/11/The_Blood_Of_The_Dragon

11/40



Kapitola 11: Imploratio – Volanie o pomoc

Bolo zimné popoludnie a vysoký plavovlasý muž zahalený do čierneho plášťa kráčal rýchlym krokom cez záveje. Jeho topánky z dračej kože drvili sneh, ich nízky podpätok klesal do snehu v každom kroku. Mužove rysy boli pekné a úžasné, ale dnes mu na kráse uberala tenká linka, ktorú vytvárali jeho pery a búrlivé šedé oči.

Keď dosiahol brány Rokfortu, prvý inštinkt Draca Malfoya  bol rozbehnúť sa priamo do teplého náručia Hermiony Grangerovej. Niečo ho však zastavilo a kráčal pomaly po ceste, vstupujúc cez bočné dvere, ktoré viedli priamo do profesorského krídla.

Zišiel dolu chodbou, ktorá bola teraz opustená, hľadajúc konkrétnu miestnosť. Nakoniec našiel, čo hľadal a zastavil sa pred nepatrnými, leštenými dubovými dverami, na ktorých bol nápis „profesor S. Snape.“ Zaklopal.

„Vstúpte,“ ozvalo sa zvnútra.

Draco vstúpil do miestnosti a zavrel dvere.

Profesor Snape, vedúci Slizolinskej fakulty, sedel v kresle pred ohňom, fľaša brandy stála na vedľajšom stole a v lone mal veľkú knihu. Popri krbe bola malá kôpka baliaceho papiera a niekoľko farebných stužiek roztrúsených na podlahe.

„Čomu vďačím za túto návštevu, pán Malfoy?“ Spýtal sa profesor. Nemohol si pomôcť, ale odľahlo mu, že Draco sa z Malfoy Manor vrátil bez zranenia.

„Profesor Snape... musím sa s niekým porozprávať.“

„Pozorne počúvam, pán Malfoy. Posaďte sa.“

Draco prikývol a sadol si do kresla.

„Profesor... neviem prečo, ale vždy ste bol veľmi... spravodlivý ku mne. Moja matka mi povedala, že to tak je, ale nepovedala mi prečo. Avšak, keď sa veci majú takto... a ja som vás počas svojho štúdia nikdy netrápil, tak by ma zaujímalo, či... chcem povedať, že dúfam, že... by ste mi mohol pomôcť v jednej dôležitej veci.“

Profesor Snape zavrel knihu a odložil ju. Profesor bol bledý chudý muž čiernymi vlasmi a orlím nosom. Mal ohnivé čierne oči a tenké pery, väčšina študentov na Rokforte žilo stále v obavách z jeho hryzavého sarkazmu a rozdávania trestov.

Všetci okrem jedného – Draca Malfoya – ktorý bol vždy, podivne, profesorov obľúbený študent (niečo podobné, aká obľúbená bola Hermiona Grangerová u profesorky McGonagallovej). Mnohí to prikladali Dracovým zručnostiam a nadšeniu pre elixíry, ale Dracov talent sa preukázal až v štvrtom ročníku a Snape Draca uprednostňoval  od prvého ročníka.

„Som zvedavý, či to má niečo spoločné s tým, čo vám dnes povedal otec na Malfoy Manor?“

„Áno, pane.“

„A prečo si myslíte, že ja vám pomôžem?“

„Mám ten pocit, pane.“

„A aj keby  bol váš pocit správny, prečo si myslíte, že vám môžem pomôcť?“

„Pretože vy ste si pomohli, pane. Zvládli ste poraziť smrťožrútstvo.“

Snape sa strhol, keď Draco hovoril tie slová. Obaja muži si nemohli pomôcť, ale ich oči prešli k Snapeovmu ľavému predlaktiu, kde pod mäkkým materiálom košele vedeli, že je čierna lebka vypálená na kožu, čo bolo Temným znamením Voldemortových smrťožrútov.

„Vy a ja  pán Malfoy, sme veľmi odlišní. Ja som bol odvedený... skôr zvedený, tým, že Voldemort...“ obaja muži sa trhli pri vyslovení toho mena nahlas, ale Draco vedel, že Snape ho vyslovuje, pretože sa toho nebál. Strach z mena znamenal strach z veci samotnej, „ale vy pán, Malfoy... vy ste bol narodený preto, aby ste mu slúžil. Celý váš život bol stvorený pre tento účel. Som si istý, že otec vám to povedal už mnohokrát. Z takéhoto osudu nie je šanca na útek.“

„Nemôžem sa s tým zmieriť.“

Oči oboch mužov sa stretli. Snapeove čierne oči prehľadávali Dracove šedé, hľadali známky strachu alebo absurdnosti, ale nenašiel nič, len odhodlanie.

„Prečo vzdorujete otcovej vôli?“

„Pretože je zlý,“ odvetil Draco pokojne.

„A čo rodinná česť Malfoyovcov? Na čom pracovala vaša rodina takú dobu? Myslel som, že Luciusov syn hrdo nosí tradíciu, ako Lucius nosil Ladonovu,“ riekol Snape schválne, aby vyprovokoval Draca Malfoya, testujúc chlapcove hranice a logiku.

„Malfoyovci pracujú len na vlastnom prospechu, ale to, čo robí Lucius, poškodzuje meno Malfoy a česť rodiny. Nemám v úmysle kráčať po tejto ceste. Chcem obnoviť meno, ktoré sa vyslovovalo s úctou a rešpektom, bez strachu a nenávisti.“

„Veľmi obdivuhodné, pán Malfoy,“ riekol Snape, tajne potešený, že Draco zdá sa, dospel a konečne rozmýšľal sám za seba, „ale ja vám nemôžem pomôcť, pán Malfoy. Je to príliš nebezpečné, príliš beznádejné.“

Draco nahnevane vstal. „Potom sa moja matka o vás mýlila, keď ste mi pomáhal v dobe, keď som to najviac potreboval! Pôjdem priamo za Dumbledorom. Pekný deň.“

Zdalo sa, že zmienka o jeho matke okamžite zmenila Snapovu náladu.

Tmavovlasý profesor vyskočil na nohy. Obaja muži stáli oproti sebe, Draco bol o dobré štyri centimetre vyšší než Snape, ale cítil, že starší muž má určitú energiu, silu, ktorú on ešte nemal.

„Pán Malfoy, posaďte sa. Len som vás skúšal,“ priznal Snape nakoniec.

Draco sa znova opatrne posadil, šedé oči búrlivé.

Snape sa posadil tiež a oprel sa o kreslo. Na Dracove prekvapenie, starší muž si sklonil hlavu do dlaní a bol tak celú minútu. V miestnosti zavládlo trápne ticho, kým čakal, kedy na neho Snape zase pozrie. Po chvíli bol už Draco netrpezlivý...

„Profesor? Ste v poriadku?“

Snape pozrel na Draca. Videl plavé vlasy a pekné črty... tak podobné Luciusovým, ale mal v nich citlivosť a hrdosť, čo bolo ďaleko viac, ako...

„Pán Malfoy, predtým, než vám budem môcť pomôcť, musíte sa dozvedieť niečo o okolnostiach svojho narodenia. To vám pomôže porozumieť ceste, z ktorej sa chcete dostať, aby ste sa oslobodil od tohto osudu.“

Draco prikývol.

„Všetko začalo pred tridsiatimi rokmi, keď sme boli ja a vaša matka najlepší priatelia...“ oči profesora Snapea sa divoko rozžiarili, keď rozprával o svojom priateľstve s Dracovou matkou. Ako v jeden deň počas veštenia zistili proroctvo o Narcissinom synovi a ako dvaja z najlepších študentov na Rokforte sa snažili nájsť spôsob, ako mu vzdorovať. Dokonca šli za Dumbledorom. Dumbledore a Snape sa pokúšali zachrániť ju pred svadbou s Luciusom, ale zbytočne, zapracovala tam temná mágia.

Napokon Snape stratil nádej v svetlej mágii a nechal sa naverbovať k Temnému pánovi, ktorý ho kŕmil horkosťou a ľútosťou. Našťastie, Dumbledore mu pomohol vidieť zmysel toho a keď bol Narcissin jediný syn Draco poslaný do Rokfortu, vzal ho pod svoju špeciálnou ochranu a zároveň pôsobil ako dvojitý agent.

Bolo toho veľa, čo Draco musel spracovať aj keď Snape rozprával svoj príbeh svojím spôsobom, nemrhal slovami či emóciami.

„Profesor... môžem sa spýtať osobnú otázku?“

Snape prikývol.

„Miloval ste moju matku?“

Snape potriasol hlavou. „Nie, Draco. Bola mojou veľmi dobrou priateľkou, boli sme niečo ako Potter s Grangerovou.“

Draco prikývol. „Smiem sa spýtať poslednú otázku?“

Snape si povzdychol. „Dobre, pokračujte.“

„Prečo ste ju s Dumbledorom nemohli zachrániť pred manželstvom s Luciusom? Myslel som, že Dumbledore by mohol urobiť čokoľvek.“

Pomyslel si, že videl Snapea prehltnúť, pred tým, než prehovoril, „už som vám hovoril, že za to všetko môže proroctvo, Malfoy... a proroctvám je ťažké vzdorovať, dokonca s najsilnejšou mágiou. A keď sme sa už niečo dozvedeli, čo by proroctvo prekonalo, nemohli sme si ruky pošpiniť  bojom s čiernou mágiou.“

„A to je čo?“

„Myslím, že toto je chvíľa, kedy by sme mali navštíviť riaditeľa,“ riekol Snape, vstal a spolu s Dracom vyšli z miestnosti.

***

„Kráľovná na E6,“ riekla Hermiona pokojne, „šach.“

Na Ronovom čele sa objavili kvapky potu. Poobede hrali v chrabromilskej klubovni čarodejnícke šachy. Väčšina chrabromilčanov sa povaľovala naokolo, počúvajúc hudbu alebo čítali... všetci boli unavení po veľkej guľovačke proti Bifľomoru po obede. Žiaľ, pre Chrabromilčanov, Bifľomor mal viac študentov, čo zostali na škole cez vianočné prázdniny a tak ich dokázali poraziť.

Ron nerozumel, ako sa Hermiona mohla stať takou dobrou v čarodejníckych šachoch. Vždy bola v hre hrozná.

V skutočnosti sa Hermiona vôbec nevenovala hre. Boli už štyri hodiny poobede, Draco sa už mal vrátiť, ale ešte ho nevidela, napriek tomu, že strávila nejaký čas chodením okolo Slizolinskej klubovne každých pár minút, predstierajúc, že ide na toaletu. Dúfala, že je všetko v poriadku. Čo keď sa nevrátil? Predstavila si, ako znova leží pomliaždený a zbitý pred kozubom.

„Strelec na F8,“ riekol Ron chrapľavo. Hermiona sa usmiala v triumfe.

„Kráľovná...“ práve chcela urobiť posledný pohyb, keď ju vyrušila zmätená Louisa Clearwaterová, plachá štvrtáčka, ktorá jej poklopala po ramene.

„Ach, ahoj, Louisa. Čo sa deje?“

„Profesor Snape ti posiela toto,“ riekla Louisa, podávajúc Hermione malú, zapečatenú obálku.

„Vďaka Louisa,“ odvetila Hermiona, trhajúc obálku.

Slečna Grangerová,

vaša prítomnosť je požadovaná v riaditeľovej kancelárii. Okamžite.

Profesor S.Snape

„Hermiona, si v poriadku?“ Spýtal sa Ron. Jeho priateľka náhle zbledla.

Hermiona rýchlo vstala, „ehm, áno, Ron... musím ísť do Dumbledorovej kancelárie, kvôli veciam okolo hlavných prefektov.“

„Si si istá, že je to všetko, vyzeráš, akoby si dostala zlé správy.“

„Nie, nič. Jednoducho som zjedla veľa morčacích sendvičov... hej, túto hru nebudeme počítať, dobre?“

Ron sa rozžiaril, „áno, iste! Potom ťa porazím!“

Usmiala sa a zamávala Ronovi, predtým, než preliezla cez portrétový otvor.

Akonáhle bola vonku, Hermiona Grangerová si nadvihla talár a bežala najrýchlejšie, ako mohla, do riaditeľovej kancelárie.


Kapitola 12 Draco Egentis



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/12/The_Blood_Of_The_Dragon

12/40



Kapitola 12: Draco Egentis – Draco v tiesni

„Cukrové brko,“ zakričala soche, ktorá viedla k točitému schodisku. Keď dosiahla vrchol špirálovitého schodiska, zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila a zaklopala na dvere, ktoré viedli do Dumbledorovej kancelárie.

Vnútri uvidela fénixa, ktorý majestátne sedel na svojom bidle a Dumbledore ho láskavo hladil. Na jej zaklopanie sa k nej otočil a díval sa na ňu spoza okuliarov.

„Och... slečna Grangerová! Poďte ďalej, poďte. Urobte si pohodlie.“

„Áno, pane,“ odvetila Hermiona, keď sa opatrne pohla k jednej z prepchaných stoličiek pred Dumbledorovým stolom. Félix na ňu priateľsky pozrel a našuchoril si perie.

Dumbledore podišiel k stoličke oproti Hermione a posadil sa. „Dúfam, že ste mali pekné Vianoce, drahé dieťa?“

"Áno, ďakujem pane," odpovedala Hermiona.

„Citrónový drops?“ spýtal sa, ponúkajúc jej misku svojich obľúbených sladkostí. Všimol si, ako sa jej triasli ruky, keď si jeden váhavo vzala. „Prosím vás, slečna Grangerová, upokojte sa. Dovoľte, aby som vás ubezpečil, že nie je čoho sa báť.“

Hermiona vyzerala, že sa trochu upokojila a cítila sa lepšie, keď lízala sladký cukrík. Príjemne penil v ústach.

„Tak, slečna Grangerová, nebudem vás držať v napätí – to by bolo príliš kruté, vidím, že sa veľmi obávate toho, čo vám dnes chcem povedať. Uisťujem vás, pán Malfoy je úplne v bezpečí...“ Hermiona si vydýchla, neuvedomujúc si, že ho zadržala. „... V skutočnosti, práve som mal tú česť uistiť sa, že si dal veľký krajec vianočky a pohár punču. Zdá sa, že tieto veci sú nedostatkom na Malfoy Manor.“

„Videli ste Draca? Je späť?“ spýtala sa Hermiona dychtivo.

Dumbledore sa rozžiaril. „Áno, moja drahá. Chcel odísť a vyhľadať vás hneď po našom rozhovore, ale poslal som ho do jeho izby, aby si najprv odpočinul a najedol sa. Chudák chlapec, mal veľmi náročný deň... a môžem povedať, že som veľmi rád, keď som si všimol, že moji dvaja prefekti sa konečne oslovujú menom. Zdá sa, že pán Malfoy tiež používa vaše krstné meno. Dúfam, že je to dobré znamenie pre spoluprácu počas vašich prefektských povinností.“

„Áno, pane,“ odvetila Hermiona, trochu červená.

„Ako som už hovoril, pán Malfoy sa cíti dobre. V skutočnosti by som povedal, že prvýkrát v živote, zdá sa ,že sa cíti viac než dobre. A som kvôli tomu veľmi rád,“ starý čarodejník prestal hovoriť a významne sa na Hermionu zahľadel. Hermiona nevedela, čo povedať. Čo sa deje?

„Slečna Grangerová, dnes som vás sem zavolal preto, že som mal práve veľmi prekvapujúce, ale príjemné stretnutie s pánom Malfoyom. Nie je v mojej moci odhaliť vám, čo presne sa stalo počas tohto stretnutia, pán Malfoy si prial, že on sám vám prezradí  jemnejšie detaily. Rešpektujem to. Avšak, môžem povedať, že po veľmi dlhom rozhovore s pánom Malfoyom som presvedčený, ... absolútne presvedčený,... že pán Malfoy sa chce vyhnúť smrťožrútstvu a pomôže k Voldemortovmu pádu.“
Hermionine oči boli čoraz väčšie a väčšie. Draco to napokon urobil! Bol za Dumbledorom a rozhodol sa! Bola na neho nesmierne pyšná.

„Slečna Grangerová? Ach, z vášho výrazu vidím, že to nie je pre vás celkom nečakané. Dobre, slečna Grangerová, okrem toho, čo som už hovoril, som tiež presvedčený, že pán Malfoy nebude schopný dokázať to bez pomoci veľmi špeciálnej osoby. Tou osobou ste vy, slečna Grangerová.“

Hermiona potichu prehltla.

Viete, drahá, keď urobíme ťažké rozhodnutie, naša cesta je na začiatku vždy hrozná a skalnatá. Dobré veci sa stanú zriedka ľahko aj tým najlepším z nás. Pán Malfoy dnes urobil skvelé rozhodnutie, ale často bude odrádzaný, minimálne v blízkej budúcnosti, a bude sa cítiť zúfalo. Slečna Grangerová, som presvedčený, že ste jediná osoba, ktorej podpora ho povzbudí v tejto ťažkej dobe. Pamätajte si, že za dobré veci, alebo skôr, za dobrých ľudí... vždy stojí bojovať.

Hermiona si odkašľala, zrazu jej vyschlo v hrdle. Jej oči jasne žiarili, bola tak pyšná na Draca! Nech sa dnes na Malfoy Manor stalo hocičo hrozné, poslúžilo to k cieľu pomôcť Dracovi zmeniť názor. Jej ruka automaticky prešla k malému prívesku strieborného draka na krku. „Draco,“ pomyslela si, neprítomne ho hladiac. Prekvapene zacítila, ako jej ožil pod košeľou. Jemne ho pohladila a cítila, že znovu zaspal.

Dumbledore jej dal nejaký čas na premýšľanie.

„Profesor Dumbledore?“

„Čo sa deje, drahé dieťa?“

„Viem, že mi nemôžete povedať detaily toho, o čom ste sa tu dnes s Dracom rozprávali, ale môžete mi povedať, čo sa stane Dracovi v blízkej budúcnosti a ako mám presne pomôcť?“

„Dobrá otázka, slečna Grangerová,“ riekol Dumbledore, potešený, že Hermiona vzala túto zodpovednosť veľmi vážne. „Pán Malfoy bude veľmi tvrdo fyzicky a psychicky zmeniť svoj život a pomôcť našej veci. Môžete očakávať problémy od jeho otca, keby sa mu niečo nezdalo, predtým, než sa naše plány vyplnia. Všetko, čo vám môžem povedať je, slečna Grangerová, počas tejto doby – nikdy sa nevzdajte. A prepáčte mi, ak som príliš trúfalý, ale ľúbte ho, dieťa. Urobili ste vďaka tomu úžasnú prácu.

Hermiona stála tak dlho pred portrétom vedúcim do miestnosti hlavných prefektov, že portrét piatej kontesy z Burgundska sa v obavách ozval: „Zabudla ste heslo, miláčik? Chcela by ste náznak?“

Hermiona sa strhla. „Ach... ach, nie, ďakujem. Len som premýšľala.“

„On je už vnútri,“ riekol portrét grófky. „Prišiel asi pred hodinou v tom svojom nádhernom čiernom obleku.“ Šťastne si povzdychla, „páčia sa mi roky s peknými hlavnými prefektmi.“

„Hm,“ riekla Hermiona. „Vďaka za informáciu. Motýľ.“

Portrét sa otvoril a Hermiona vstúpila do prefektskej miestnosti.

Draco sa osprchoval a stál v prešívanom župane pred krbom. Domáci škriatkovia v ňom založili oheň. Bol tak hlboko zamyslený, že si ani nevšimol jej vstup do miestnosti. Hermiona tiež nevedela, čo robiť. Predtým predpokladala, že keď uvidí Draca, rozbehne sa do jeho náručia a pobozká ho, poďakuje mu za vianočný darček. Ale... po dnešných udalostiach sa neha zo včerajšej noci zdala tak ďaleko! Stále cítil to isté? Nezmenilo sa to? Plavý muž stojaci pred kozubom vyzeral ako úplne neznámy človek. Zrazu sa cítila smiešne placho.

„Hermiona?“ Draco sa otočil od ohňa k nej.

„Draco. Si tu.“

V štyroch krokoch prešiel miestnosť k miestu, kde stála a zovrel ju v náručí.

Pocítila neuveriteľnú úľavu. „Ach, Draco, tak som sa bála,“ riekla a pevne ho stisla. Nevedela, či tým myslela Malfoy Manor, alebo či sa jeho city k nej nezmenili.

„Hermiona! Je mi ľúto, že si cez to musela prejsť! Hermiona, moja láska. Moja láska, moja láska,“ odstúpil od nej tak, aby mohol vidieť jej tvár a pokryl jej pery drobnými bozkami. „Chcel som ísť za tebou skôr, ale Dumbledore mi zakázal. Naliehal, že sa mám najprv osprchovať a najesť sa,“ vysvetľoval Draco a ukázal na zvyšky čaju na konferenčnom stolíku pri kozube. „Musím povedať, že ten starý muž vie, čo hovorí... naozaj som bol unavený a hladný.“

Hermiona sa zasmiala a schúlila k Dracovi. „Áno, skutočne vie, naozaj.“

„Ach, Hermiona,“ Draco položil ruky na jej ramená a otočil ju k sebe. „Protivilo sa mi odtrhnutie od teba čo i len na sekundu po včerajšej noci... vedel som, že sa budeš cítiť hrozne. Keď som kráčal do Rockvillu, cítil som, akoby sa moje srdce zlomilo.“

Prikývla. „Áno, keď som sa prebudila, bola som naozaj nahnevaná. Ale potom som videla tvoj odkaz a bolo to v poriadku.“

Jeho oči sa rozžiarili. „Páčil sa ti môj darček?“

„Hovoríš o tomto malom chlapcovi?“ riekla, vyťahujúc retiazku s príveskom spod goliera jej košele, „niekoľkokrát sa zobudil, ale je strašne lenivý.“

Zasmial sa, potešený, že jeho kúzlo fungovalo. „Začaroval som ho, aby ožil na niekoľko sekúnd zakaždým, keď sa ho dotkneš a budeš na mňa myslieť. Takže teraz vidím, že dnes to bolo niekoľkokrát!“

Hermiona očervenela. „Áno, dobre... myslela som. Takže tak. Je naozaj rozkošný.“

Sedeli bok po boku, civeli do plameňov v kozube.

Konečne Draco prehovoril.

„Budúci týždeň začnem trénovať na aurora.“

Zo všetkých vecí, ktoré jej mohol povedať, bola táto najviac nečakaná.

„Čože? Draco... chceš byť auror?“

Draco prikývol. Pozrel Hermione do očí. „Keď som sa vrátil z Malfoy Manor, bol som navštíviť Dumbledora. Dnes ráno som sa od Luciusa dozvedel strašné veci. To, spolu so všetkým ostatným, o čom sme hovorili pri jazere a čo sa neskôr stalo, stačilo k tomu ,aby som sa rozhodol.

„Draco...“

„Hermiona, viem, že to, čo robím, je správne. Chcem to urobiť. Viem, že to bude ťažké, ale s tebou, viem, že to dokážem. Je to jediný spôsob, Hermiona. Hovoril som s Dumbledorom a Snapeom...“ (Snape? Pomyslela si Hermiona) „... a je to jediný spôsob, akom môžem zachrániť seba, zachrániť pred budúcnosťou,  ktorú má pre mňa pripravenú môj otec.“

„Si si istý, Draco? Prečo si si taký istý, že toto pomôže? Tvoj otec ťa zabije, keď to zistí.“

Ak na to príde. Nemám v úmysle prezradiť to. Koniec koncov, Dumbledore mi povedal, že v mojom ročníku sú ďalší traja chlapci, ktorí  za posledný rok intenzívne cvičia na aurorov bez toho, aby to niekto vedel. Časť tajomstva úspechu je utajenie.“

„Traja chlapci?“ zopakovala Hermiona, snažiac sa prísť na to, kto sú pravdepodobní kandidáti. Samozrejme Harry, ale... možno nie, pretože s Harrym strávila toľko času, že sa nemohol zúčastniť intenzívneho aurorského výcviku bez toho, že by si to nevšimla.

„Áno. Stretnem sa s nimi a trénermi budúci týždeň.“

„Ach,“ povzdychla si Hermiona.

„Ako som povedal, chcem, aby si sa dozvedela všetko, čo som zistili o svojej minulosti a budúcnosti od môjho otca, Dumbledora a profesora Snapea.“

„Snape?“ spýtala sa Hermiona, „čo s tým má on?“

„Celkom dosť. Dovoľ mi vysvetliť ti to.“

Priťahujúc sa k nej, Draco začal pomaly a jasne Hermione rozprávať, čo sa v ten deň dozvedel...


Kapitola 13 Propicato Omnino Explicatio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/13/The_Blood_Of_The_Dragon

13/40



Kapitola 13: Propicato Omnino Explicatio – Proroctvo je vysvetlené

Pred dvadsiatimi dvoma rokmi...

„Profesor Dumbledore, sme tu.“ Riekol chudý čiernovlasý mladík, keď spolu s nádhernou plavovlasou ženou vstúpil do riaditeľovej pracovne na Rokforte.

„Posaďte sa, posaďte sa, moji milí.“

Obaja mladí ľudia sa prepchali k pohodlným kreslám pred riaditeľovým stolom. Každý z nich si vzal ponúknutý citrónový drops.

„Profesor... je to k ničomu!“ Mladá žena sa rozplakala. Čiernovlasý muž ju objal. „Prezreli sme všetko a nič!“

Dumbledore prikývol a potichu prehovoril. „Ale, slečna Van Dorenová, kým sa nič nestalo, vždy je nádej.“

Nádej nie je dosť. Potrebujeme riešenie,“ povedal mladý muž.

„Všetko má svoj čas, pán Snape. Profesorke Trelawneyovej sa podarilo v súvislosti s vaším výskumom skontaktovať so svojimi dvoma sestrami. Cez mocné kúzlo s nimi prediskutovala otázku o proroctve, ktorú položila vaša matka, slečna Van Dorenová.“

Slečna uprela uplakané modré oči na riaditeľa školy. „Čo hovorili? Ach, profesor – oni sú naša posledná nádej!“

„Ako viete, moc profesorky Trelawneyovej sa trochu zmenšila... cestovaním do nášho času. Avšak, jej moc v kombinácii so sestrinými má za následok predpoveď, ktorá dáva malý priestor pre pochybnosť.“

Mladík si udrel päsťou do dlane. „Dosť bolo rečí, pán profesor. Oni sú naša posledná nádej! Volanie Klóthó a Atraposi z minulosti nám vzalo priveľa cenného času, počas ktorého sme mohli pracovať na iných riešeniach... mohli byť lepšie využité... čo hovorili?“

Dumbledore pozrel na mladého muža a chladne prehovoril. „Ste veľmi netrpezlivý, pán Snape. A trpezlivosť je niečo, čo bude veľmi potrebovať aj slečna Van Dorenová. Tu je to, čo nám ostalo, toto je to, čo by nám mohlo povedať niečo o vízii pani Van Dorenovej. Pozrite sa sami, i vy, slečna Van Dorenová. Ale varujem vás, buďte silní.

Dumbledore vytiahol oblú sklenenú guľu, veľkú asi ako veľké vajíčko. Obaja študenti sa naklonili a zahľadeli sa na ňu.

Vnútri nej videli Narcissu v bielych šatách pomaly kráčajúc s Luciusom Malfoyom k sviečkami osvetlenému oltáru, videli ako sa pobozkali. Potom sa scéna zmenila a Narcissa bola tehotná, vyzerala veľmi šťastná. Ďalší obrázok ukázal Narcissu s blonďavým bábätkom – synom. Obaja, matka i syn, sa smiali. Zrazu uvideli Luciusa ako kľačí pred postavou v čiernej kapucni. „Tvoj syn je teraz plnoletý, odovzdaj ho, Lucius.“ Videli Luciusove ruky pokryté čerstvou červenou krvou, rovnako ako pár šupinatých rúk postavy v čiernej kapucni. Všade bola krv. Potom začuli vysoký studený smiech a hlas, ktorý kričal. „Je mŕtvy. Vyšlo to!

Severus stihol zachytiť Narcissu, keď v slabosti omdlela.

Keď sa Narcissa prebrala, začala plakať a len s kombináciou Dumbledorovho a Severusovho úsilia sa upokojila.

„Tá sklenená guľa nám nedáva žiadne odpovede... len pridáva detaily k tomu, čo poznáme... že kvôli Luciusovi a lordovi Voldemortovi Narcissa stratí jediného syna, keď sa stane plnoletým!“

Dumbledore smutne potriasol hlavou. „Severus, Narcissa... čo ste zistili o proroctve je len polovicou pravdy. Všetci máme istú mieru kontroly nad našimi životmi.“

Narcissa Van Dorenová si utrela slzy. „Dumbledore, ako viete, moja matka pochádza z Desiatich sestier, veštíc. Hoci nie je taká silná ako profesorka Trelawneyová a jej sestry, moja babička nikdy nebola zlá. V deň, kedy bolo vyslovené proroctvo, bol spečatený môj osud. Všetko, čo sme skúmali, aj to, čo nám povedala táto guľa, to potvrdzuje.“

„Narcissa, Klóthó a Atroposa hovorili, že existuje jedna vec, ktorá by mohla skončiť proroctvo. Medzera, ktorá býva vždy v takýchto proroctvách.“

„Čo je to!?“ vyhŕkli Narcissa so Severusom dychtivo.

„To nepovedali. Len to, že by to mohlo zmeniť beh osudu a že to nesmieme nikdy urobiť.“

Obaja mladí ľudia sa zatvárili sklamane.

„Mám to! Riešenie je, že Narcissa sa nevydá, že... že... Malfoy! Je to tak jednoduché,“ vykríkol Snape náhle. „Narcissa,“ povedal, prehĺtajúc a obrátil sa k nej. „to je tvoja šanca uniknúť osudu, vezmi si miesto neho mňa.“

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

„Draco... obrad, o ktorom si hovoril, že sa má udiať na tvoje 21. narodeniny... neočakáva sa, že ho prežiješ!“ Hermiona zalapala po vzduchu, keď držala Dracove ruky pevne vo svojich.

Draco smutne potriasol hlavou. „Nie, myslím, že môj otec to po celý čas vedel. Každý to vedel, Snape, Dumbledore, moja matka... všetci, okrem mňa.“

„Počkaj chvíľu, ak je proroctvo tvojej starej mamy Van Dorenovej proroctvom, ako o ňom Lucius vie?“

„Moja matka to povedala môjmu otcovi. Myslíš, že by vstúpila do manželstva bez toho, aby o všetkom hovorila s otcom?“

„Neviem. Vždy som si myslela, že na ňu použil Imperius alebo také niečo. Takže, prečo si Narcissa jednoducho nevzala Snapea?“ Spýtala sa Hermiona, zvrašťujúc čelo ako vždy, keď tvrdo premýšľala. S Dracom sedeli na pohovke pred ohňom. Vonku už bola tma a obaja vynechali večeru. Miesto toho zjedli zvyšky vianočky a čaju.

Draco sa trpko usmial.

„Pretože časťou proroctva, ktoré moja babička Van Dorenová predpovedala, a ktoré prezradila súkromne Narcisse skôr, než zomrela, Hermiona, bolo Amore Domitum Omnie.“

„... Láska všetko premôže.“ Povedala Hermiona automaticky prekladajúc starobylý text. Mozog bystrej čarodejnice pracuje nadčasy, skúšajúc rozpliesť tajomstvo Malfoyovho proroctva.

Odpoveď bola tak blízko a predsa... Zrazu kusy zapadli na svoje miesto! „Ach môj bože.. Draco, tvoja matka MILOVALA tvojho otca! Vôbec nemilovala Snapea. Narcissa verila, že láska je tou medzerou, ktorú jej dali sudičky! Myslela si, že by mohla zachrániť Luciusa, zachrániť teba od toho, čo sa má stať... s láskou...“

Hermionine oči žiarili. Draco vzal obe jej ruky do svojich. „A to je dôvod, prečo sa nesmiem vzdať nádeje. Môže sa zdať, že moja matka už otca nemiluje, ale to nemusí byť skutočnosť. Problém je v tom, že sme neprišli na to, ako láska na konci zvíťazí. To bolo to „jediné“, o čom sa Snape zmienil, že nikdy nemohli prísť na to, ako premôcť proroctvo.“

„Ale Draco, prečo musíš urobiť niečo ty? Prečo nenecháš Narcissu, aby tieto veci zvládla? Alebo osud?“

„To je to, o čom som hovoril s Dumbledorom po tom, čo mi so Snapeom povedali o proroctve. Pozri, Hermiona, ty vieš, že v proroctve sa veci naplnili len keď si ich nechala tak a nič nerobila... Lucius chce aj naďalej pokračovať na svojom cieli, proroctvo alebo neproroctvo – on je príliš ovplyvnený učením môjho starého otca Ladona Malfoya. Takže, ak by sme nič neurobili, proroctvo sa naplní. Moja matka je so silami v koncoch, teraz je na mne, aby som bojoval.“

"Aj na mne, Draco."

„Aj na tebe, Miona. Ak ma budeš chcieť.“

Nebolo toho čo viac povedať po hrozných rozhovoroch v ten deň. Draco cítil, že jeho život sa dnes navždy zmenil, rovnako ako Hermionin. Pre Draca konečne všetko do seba zapadlo. Už neboli dvaja študenti pobehujúci po chodbách Rokfortu, snažiac sa dokončiť eseje z Transfigurácie, bojovali o svoje životy.

"Máme ešte tri roky," odfrkla Hermiona priškrtene.

„Áno, máme. A do tej doby sa budem učiť všetko, čo mi pomôže v boji proti čiernej mágii. Ja neobetujem svoj život tomuto proroctvu.

„Kiež by bolo toho viac, čo by som mohla urobiť... cítim sa taká bezmocná...“

„Bude, Hermiona. Som si istý, že bude. Ty si tu, veríš vo mňa a to je dosť. Nikoho iného na tejto škole nemám.“

„Máš tiež Krivolaba,“ riekla Hermiona, keď jej veľká oranžová mačka vstúpila do obývacej izby. Chlpatá oranžová mačka v priebehu rokov pribrala a zlenivela a len zriedkakedy sa prechádzala tak, ako dnes. Venoval Dracovi obozretný pohľad, ten súhlasne prikývol, na čo mu skočil do lona a začal priasť.

Draco neprítomne hladil jeho srsť. Mal rád mačky – boli to múdre, rozumné stvorenia.

„Ach, skoro som zabudla!“ Vykríkla Hermiona a vyskočila.

"Čo?"
„Tvoj vianočný darček!“ Vyhŕkla Hermiona, keď vyrazila do svojej spálne a vyniesla odtiaľ balíček zabalený v striebornom obale. Podala mu ho a pobozkala ho. „Veselé Vianoce. Dúfam, že sa ti to bude páčiť, je veľmi ťažké vybrať niečo pre chlapca, ktorý má všetko. A potom všetkom, čo sa dnes stalo. Vyzerá to trochu hlúpo,“ dodala rozpačito.
„Naozaj, Miona, nemusela si. Určite je to skvelé. Určite by som to mohol využiť na rozveselenie sa,“ povedal Draco, keď šťastne roztrhol obal. Uprostred papierov ležal tmavozelený vlnený sveter so strieborným hadom na hrudi.

„Páni! To je skvelé! Nemôžem uveriť tomu, že teraz mám vlastný... Weasleyovský sveter!“ Riekol Draco, začínajúc sa smiať.

Hermiona zružovela a obranne riekla: “Pani Weasleyová ma naučila počas posledných prázdniny pliesť a zistila som, že ma to naozaj baví. Zamestnáva to moju myseľ!“Dracovi vybehli z očí slzy radosti. Hermiona si nemohla pomôcť, ale začala sa smiať.
„Vďaka Miona!“ Usmial sa Draco a pobozkal ju na čelo. „Je tu len jeden problém...“
„Čo?“ Spýtala sa Hermiona znepokojene. „Je to nevkusné? Farba?“

„Nie, nie, je to perfektné. Ja sa len obávam, že dnes večer v tom spať nebudem.“

„Áno? A prečo, pán Malfoy?“

„Uvidíte, slečna Grangerová,“ zavrčal, keď ju zdvihol z pohovky a odniesol do svojej izby.


Kapitola 14 Auror Exercitium



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/14/The_Blood_Of_The_Dragon

14/40



Kapitola 14. Auror Exercitium – aurorský tréning

„Keďže ste sa k nám pripojil neskôr, pripravil som pre vás názornú ukážku základného očistného súboja, ktorý bude vykonávaný dvoma našimi chlapcami, ktorí už trénujú. Ide o starovekú formu súboja, ktorá súvisí s mečom moci, Gladeus Valentis,“ riekol Snape, keď sa on a Remus Lupin, tohtoročný profesor Obrany proti čiernej mágii (OPČM) postavili po Dracovom boku, ktorý bol oblečený v bojovom výstroji z dračej kože.

Na druhej strane sály stál muž, ktorý bol Dracovi predstavený ako Andrew Figg, brat Arabelly Figgovej. Draco bol extrémne horlivý v sledovaní súboja. On sám bol vyškolený Luciusom a rôznymi majstrami v súbojoch v čarodejníckom svete k vysokému štandardu základných súbojov.

Všetci sa zhromaždili vo veľkej hale, ktorej gotické stĺpy siahali k vysokému klenutému stropu a elegantné sklenené okná lemovali strany sály. Vyzeralo to ako menšia verzia Veľkej siene. Dve postavy, oblečené v podobnom výstroji z dračej kože, stáli asi šesť metrov od seba v strede haly. Po rokoch školenia  v súbojoch s prútikmi a mečmi s otcom, ich postavenie Dracovi nebolo neznáme. Ale bolo to zvláštne v tom, že tie osoby nemali žiadne meče.

Ich tváre boli zahalené maskou z dračej kože, takže Draco nemal vôbec potuchy, kto to bol. Čo sa bude diať?

„Sledujte, pán Malfoy,“ prehovoril profesor Lupin.

„Na môj pokyn,“ povedal pán Figg.

Obe postavy sa navzájom povzbudili.

„Duellum!“ Zvolal pán Figg.

Draco skoro vyskočil z kože.

Na výkrik pána Figga sa stalo niekoľko vecí naraz: za prvé, obom postavám sa objavili meče odnikiaľ. Nie normálne meče na súboj, ale hrozivé, žeravé meče.

Po druhé, obe postavy skočili jeden na druhého a začali šermovať tak zúrivo, tak intenzívne, že to nevyzeralo ako obyčajný súboj s mečmi, na aký bol Draco zvyknutý, toto vyzeralo naozaj strašne, akoby keby sa chceli zabiť navzájom.

Počas ich boja sa mu zdalo, že počul kúzla, „leviosa... incendio fila...“, ktoré im poskytli ďalšiu výhodu v boji.

O niečo vyššia osoba vľavo mala silný a mocný bojový štýl, zdalo sa, že je agresorom a má výhodu. Osoba vpravo bola nižšieho vzrastu a podnikla veľa obranných postojov a ústupov, bola rýchlejšia a prešibanejšia. Obaja bojovali s neustávajúcou zúrivosťou. Obaja už krvácali, keď silné čepele preťali hrubú dračiu kožu. Meče lietali tak rýchlo, že boli takmer neviditeľné. Draco si mohol ťažko predstaviť, že by sa niekto tak rýchlo mohol pohybovať.

„Profesor, oni zabijú jeden druhého,“ zašepkal Draco Snapeovi.

„Je to možné, ale dúfajme, že nie dnes,“ začul Lupina.

Šerm pokračoval najmenej ďalších päť minút, ale nezdalo sa, že by obaja bojovníci poľavili. Draco ich s úctou sledoval a cítil, ako jeho obdiv k týmto dvom ľuďom rastie. Nech to bol hocikto, boli prekliato dobrí. Ťažko mohol uveriť, že v jeden deň bude tiež schopný takto bojovať.

„Strigo,“ zakričal konečne pán Figg.

Obe osoby sa navzájom uklonili a ich meče ako šibnutím prútika zmizli. Obaja sťažka dýchali.

„Nebolo to zlé,“ riekol pán Figg, kráčajúc k dvom bojovníkom. „Vydržali ste omnoho dlhšie ako minulý týždeň, bez toho, aby sa jeden z vás unavil alebo stratil koncentráciu. To je výborné.“ Obe maskované postavy prikývli.

„Dnes tu máme nového študenta, ktorý sa k nám pripojí,“ pokračoval pán Figg a naznačil, aby ho obaja nasledovali k miestu, kde stál Draco.

„Môžete si dať dolu masky. Je čas na spriatelenie,“ riekol Snape s úškrnom.

Draco si nervózne zložil masku, rovnako ako ostatní dvaja.

„Ale, ale, Draco Malfoy,“ prehodil jeden z chlapcov so skeptickým pohľadom. Draco úsečne prikývol, dobre, on nebol žiadne prekvapenie. Ale keď sa obrátil k druhému bojovníkovi, skoro mu oči vypadli za jamiek... To nie je možné!

Hermiona a Ginny boli v chrabromilskej klubovni. Hermiona pomáhala Ginny s jej esejou z transfigurácie. Bol stred januára, po vianočných prázdninách a študenti s mnohými stenaniami a protestmi, dostali školský režim opäť do svojich mozgov.

Zrazu Ginny zdvihla zrak zo svojej eseje a tresknutím zavrela učebnicu.

„Musíš to povedať Harrymu a Ronovi, Hermiona,“ riekla pevným hlasom. „Už je to dosť dlho. V každom prípade už začínajú byť podozrievaví.“

„Potrebujem viac času,“ povedala Hermiona pomalým hlasom.

„Na čo čakáš? To je taký veľký problém?“ spýtala sa Ginny. „Veď nejde o to, že by ho zabili alebo také niečo. Existujú zákony proti takémuto niečomu.“

Hermiona sa zasmiala. „Viem, že Harry s tým pravdepodobne nebude mať problém. Nie je taký prchký ako Ron. Ale ty poznáš svojho brata, Ginny... on je... tak... tak... pamätáš, keď Malfoyovi vyčaroval štyri ruky, pretože Draco vylial jeho elixír spánku?“

 

Ginny sa zachichotala. „Áno, ale Malfoy to urobil schválne, to vieš.“

 

„Áno, ale Ron reaguje bez premýšľania. Bojím sa, že stretnem Draca so štyrmi hlavami alebo takým niečím, keď Ron vybuchne a začaruje Draca. A viem, že tvoj brat stále ku mne niečo cíti, napriek tomu, že som mu asi tisíckrát povedala, že ja k nemu nič podobné necítim. Dokonca sa mi ospravedlnil za to, že pozval na vianočný ples Parvati!“

Ginny si povzdychla. Jej brat sa do Hermiony zbláznil v štvrtom ročníku. Niežeby Hermiona niekedy opätovala jeho city. Práve naopak. Väčšinu piateho ročníka Hermiona strávila jeho odmietaním.

„Dobre, Hermiona. Myslím, že ste dosť starí na to, aby ste tú situáciu zvládli ako dospelí. Chcem tým povedať, že o necelý rok budete promovať a začnete pracovať.“

„Hm hmm... Ginny, myslím, že máš pravdu. Myslím, že si pohovorím najprv s Harrym, než niečo poviem Ronovi.“

Ginny pokrčila pleciami a prikývla. „Myslím, že to je lepšie než nič. Nemôžeš to skrývať navždy. Teraz, pomôž mi vymyslieť, ako premeniť klobúk na hrniec.“

Draco bol vyčerpaný počas prvých niekoľko týždňov aurorského trénovania. Robili to tajne... používali časovrat, aby mohli trénovať a nikto si to nevšimol! Nevedel, či vydrží, bolo to psychicky i fyzicky vyčerpávajúce a mal ešte aj školu. Chvalabohu, že nebola metlobalová sezóna, pretože by bol úplne zničený.

Hoci nebola žiadna zmienka o Malfoyovom proroctve, viselo to nad nimi ako pripravený meč.

Tréneri hnali Draca tvrdšie ako zvyčajne, aby mu pomohli dobehnúť ostatných študentov. Roky jeho základného trénovania bojov znamenalo, že nebol tak pozadu ako ďalší traja, ale rozhodne mal pred sebou dlhú cestu, aby mohol zvládnuť intenzívne sústredenie potrebné k udržaniu tempa bojov. Trvalo mu skoro dva týždne neustáleho trénovania, aby mohol vykúzliť prijateľný Gladeus Valentis!

Draco zaťal zuby, keď si spomenul na všetky modriny a rezy, ktoré dostal. Vďaka Bohu, Hermiona bola dobrá liečiteľka, trpezlivo ho hojila každú noc, bez kladenia príliš veľa otázok. Potichu ho podporovala, aj keď jej oči boli naplnené starosťami vždy, keď ošetrovala jeho drobné zranenia, tiež však mohol cítiť, že bola hrdá na to, čo robí.

Noci boli Dracovým obľúbeným obdobím. Cez deň si musel udržať masku, byť zúrivým, humusákov nenávidiacim Dracom Malfoyom. Taktiež sa musel zmierovať s neustálou prítomnosťou Crabbea a Goyla, alebo s chichotom Pansy a Millicent. Zdalo sa, že si vychutnávajú doberanie ho o jeho partnerke na plese. Dievčatá zo Slizolinskej fakulty ňou boli neprirodzene fascinované... hovorilo sa, že je víla. Viac než raz sa musel ovládnuť, aby nepremenil Pansy na psa.

V noci sa nemohol dočkať okamihu, keď sa on a Hermiona začali milovať. Ich chuť sa vôbec nezmenšila, a ak sa to dalo, tak sa zvýšila. Čím viac času trávili od seba v priebehu dňa, čím viac sa Hermiona k nemu správala na chodbách rezervovanejšie, tým viac sa mu odovzdala v noci.

Vždy nenávidel, že Potter a Weasley mohli chodiť po škole s rukami okolo jeho priateľky bez jediného mrknutia. Vždy vyzerala taká šťastná. Prial si, aby mohli byť obaja otvorenejší, ale vedeli, že to musia skrývať, aby sa to nedonieslo k Luciusovi. Niekedy, keď jedli, zachytila jeho pohľad a očervenela. Vedel, na čo myslí. Nikdy ho neprestalo prekvapovať, že slečna Hermiona Grangerová, hlavná prefektka a najlepšia študentka by mohla robiť niektoré veci, ktoré s ním robí v noci.

Jednou vecou, ktorá ťažila jeho myseľ dokonca viac než proroctvo bolo, že Lucius to zistí. Mal veľa nočných môr, v ktorých Lucius uniesol a mučil Hermionu a Hermiona sa potom premenila na Lorda Voldemorta, v ruke zvierala nôž a mierila na jeho srdce.

„Draco, si teraz veľmi unavený?“ prerušil ho zo snenia jej hlas. Ležala v jeho náručí, nohu mala prehodenú cez jeho, zdieľajúc jeho vankúš. „Ako ide trénovanie?“ Ešte stále sa nepreniesla cez jeho strieborno-plavé vlasy a šedé oči. Mala pocit, že by tu mohla ležať a pozerať sa na neho v mesačnom svetle navždy. Ostatní chlapci v škole na neho nemali, dokonca aj na návštevách v Rockville ho staršie čarodejnice obdivovali kdekoľvek, kam šiel. Milovala myslenie na to, ako s ním bojovala viac než šesť rokov, nenávidela ho a následne v ďalšej chvíli obdivovala. Nemohla uveriť tomu, že bol jej.

Letmo ju pobozkal na vlasy. „Myslím, že áno. Som trochu pozadu za ďalšími tromi... to je pre mňa šok, vieš, že som zvyknutý byť vo všetkom dobrý.“

„No, ale začal si trénovať oveľa neskôr.“

„Áno, ale rýchlo to dobieham.“

„Naozaj mi nemôžeš o tom nič povedať?“

„Ľutujem, Miona. Naozaj nemôžem... len, že to veľmi bolí a je to ťažké ako peklo.“

„Nepovieš, aj keď urobím toto?“ spýtala sa, skloniac sa k nemu a pobozkala ho na pery.

 

Cítil, ako ním prebehla horúčava.

 

„Nie, prepáč Miona,“ usmial sa. „Myslím, že sa budeš musieť viac snažiť.“

„A čo toto?“ Riekla, zlomyseľne pohybujúc perami po jeho hrudníku, oblizujúc bradavky. Provokatívne nad ním stála.

„Snaž sa viac,“ zašepkal jej.

„Mmm a čo teraz, pán Malfoy?“ Spýtala sa, pohybujúc sa ešte nižšie.

Zanariekal a zaboril si ruky do jej vlasov. „Slečna Grangerová, naozaj viete byť veľmi presvedčivá.“

 

 

 

 

 


Kapitola 15 Pertinuis Accido



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/15/The_Blood_Of_The_Dragon

15/40



Kapitola 15: Pertinuis Accido – Malá nehoda

„Dobre, toto pre teba mám,“ riekol Gregory Goyle, podávajúc Millicent Bulstrodovej hrubú knihu. „Nebolo jednoduché ju dostať. Musel som sa prepašovať, keď sa nikto nedíval. Na čo to vlastne chceš?“

Millicent si nalistovala stránku a uškrnula sa. Bola to správna kniha. „Si príliš hlúpy, aby si tomu porozumel Goyle,“ odvetila uhladene.

Goyle nahnevane zaťal päste. „Pozor, Bulstrodová.“

„Ooo, Gregy sa hnevá?“ Povedala Millicent, žmurkajúc na neho. „Nebuď hlúpy. Aby si vedel, to, čo spravím bude stáť za to.“

Goyle sa usmial. „A čo teraz?“

„Trpezlivosť, Gregy. Očakávanie je polovica zábavy,“ odvetila, rýchlo odkráčajúce preč.

Odkedy o tom premýšľala, bola Hermiona rozhodnutá povedať Harrymu o tom, čo cíti k Dracovi. Avšak bolo takmer nemožné nájsť Harryho samého. Bol extrémne populárny a vždy mal plné ruky práce alebo niečo iné. A navyše, kdekoľvek šiel, bol tam s ním Ron. A okrem toho, jej vlastné povinnosti hlavnej prefektky, liečiteľské kurzy a štúdium na mloky - Hermiona mala zriedkakedy čas na samu seba. Bola už polovica februára a Hermiona sa začínala báť, že nikdy nenájde ten správny moment na to, aby mu to povedala.

Ginny bola veľmi chápavá a trpezlivá tak, ako vždy a stále Hermionine tajomstvo skrývala. Ginny sa tiež prihlásila na niektoré extra kreditné predmety, takže bola rovnako zaneprázdnená.

Nakoniec, jej šanca prišla, keď počula, že Harry bude sám. Raz v nedeľu ráno začula, ako hovorí Ginny a Ronovi, že sa chystá vziať svoj Blesk a ísť sám na metlobalové ihrisko. Vedela, že ešte nie je metlobalová sezóna, takže to môže znamenať iba jednu vec – že Harry bude lietať, aby sa zrelaxoval. Rýchlo vstala zo svojho miesta vo Veľkej sieni, kde študovala.

V tej chvíli ju zasiahla vlna nevoľnosti a znova sa musela posadiť. Dočerta pomyslela si, to musím byť z toho rozhovoru s Harrym naozaj nervózna, keď mi je zle. Pomyslela si, že asi bude vracať. Nesmieš vracať. Nie tu. Nie teraz, povedala si pre seba, obzerajúc sa po ostatných študentoch v hale, ktorí študovali a hrali spoločenské hry.

"Si v poriadku, Hermiona?" Spýtal sa Ron v obave. "Vyzeráš trochu zelená."

"Áno," zalapala po dychu Hermiona, vracajúc sa k normálnej farbe. "Vstala som príliš rýchlo. Dosť som sa sústredila na článok v Dejinách mágie.“

"Chceš, aby som ťa odprevadila na záchod?" Spýtala sa Ginny.

"Nie, to je v poriadku. Uvidíme sa za pár minút. Chcem si ísť len požičať knihu z knižnice.“

„Ďalšiu, Hermiona? Ale už si prekročila limit na počet požičaných kníh.“

„Keď som sa na to pýtala madam Pinceovej, zvýšila mi limit o tri knihy.“

Ron prevrátil očami. „To je naša Hermiona!“ Ginny súhlasne prikývla.

Teraz, keď už nevoľnosť pominula, Hermiona vybehla von na metlobalové ihrisko za Harrym. Sadla si do trávy a vzhliadla k oblohe. Bol tam Harry, malá škvrnka lietajúca v oblakoch. Milovala sledovanie Harryho ako lieta – bol tak silný, tak rýchly. Samozrejme i Draco bol dobrý, ale úplne iným spôsobom, bol rýchly a vrtký a letel vo veľmi ostražitej pozícii. Hoci Harry spočiatku zvládol chytiť zlatonku v každej hre proti Slizolinu, za posledné dva roky bolo skóre medzi ním a Dracom vyrovnané.

Sledovala, ako sa malá škvrnka zväčšila a videla, ako jej Harry kýva.

Nadšene zamávala späť.

Harry urobil ešte pár sált vo vzduchu, Bože, to je také nebezpečné, pomyslela si a striasla sa. Ona taká smelá na metle nikdy nebola. Potom Harry sa Harry zniesol k snehu vedľa nej. Bol červený a zrýchlene dýchal, bolo chladno – zimný vzduch mu vyštípal líca dočervena.

„Ahoj, Miona!“ Povedal zadychčane.

„Ahoj Harry!“ Odvetila, láskavo upravujúc jeho plášť, ktorý sa mu z rýchleho letu zamotal.

„Prišla si sa pozrieť, ako lietam?“ Spýtal sa Harry, pozorujúc ju krásnymi zelenými očami.

„No... tak trochu. V hale bolo dusno.“

„Hej, vieš Hermiona, mala by si zahrať jednu hru na metle. Počas šiestich rokov tu si si ani poriadne nezaletela!“

„Harry...“

„A ešte si nikdy nevyskúšala môj nový Blesk!“ Riekol Harry burácajúc, „no tak Miona! Vieš čo, vezmem ťa na krátku jazdu. Nič desivé. Zimný vzduch tvojej tvári urobí dobre. Zvykla si so mnou lietať, keď sme boli mladší, ale v poslednej dobe si to neurobila už veľmi dlho.

Hermiona si pomyslela na predchádzajúce nevoľnosti. Pomyslela si, že čerstvý vzduch jej urobí dobre. Lietanie s Harrym bolo bezpečné, potešil by ju pocit vetra v tvári.

Zasmiala sa a vstala. „Iste, ako spomienka na staré časy. Dúfam, že Ginny nebude žiarliť.“

„Ginny! V žiadnom prípade! Myslím, že to sa skôr musíme báť Rona!“ Zasmial sa Harry.

„Teraz, posaď sa Miona. Chyť sa ma okolo pása... a ideme hore!“

Harry pomaly vzlietol. Urobil pár okruhov okolo metlobalového ihriska. Hermiona zabudla, aké desivé môže byť lietanie skoro sto metrov nad zemou. Chytila sa Harryho pevnejšie.

„Neboj sa!“ Začula Harryho hlas cez vietor. „Pôjdem veľmi pomaly!“

„OK,“ Zavolala späť. Čoskoro sa začala uvoľňovať. Harry ju vzal k hradu. Pozerala na nádhernú okolitú krajinu. Harry trocha zrýchlil, ale stále to bolo pomaly, pretože vedel, ako bola Hermiona náchylná k závratom. Jeden mala, keď kývala Lavender, ktorá sa pozerala z dolných okien hradu.

„Nechoď príliš vysoko!“ Zakričala, keď letel vyššie.

„Dobre!“ Zakričal späť. „Toto je v poriadku?“

"Áno."


"Čo?"

„ÁNO!“ Zajačala. Bolo dosť ťažké hovoriť, keď letel trochu rýchlejšie. Páčilo sa jej to. Potom si spomenula, prečo sem v prvom rade prišla. Urobili ďalší pomalý okruh okolo hradu a zamávala Lavender, keď šli znova okolo.

„Harry!“ Zakričala mu do ucha.

„Čo?“ Zavolal späť.

„Musím ti niečo povedať. Musíme sa porozprávať.“ Hovorila rýchlo proti vetru.

„Čo?“ Zopakoval Harry. „Hovor pomalšie.“

„Povedala som, že s tebou musím hovoriť!“ Povedala Hermiona nahlas.

V tej chvíli Harry otočil hlavu, aby ju lepšie počul.

Metla sa trochu zahojdala.

Hermiona cítila, ako sa nevoľnosti vrátili. Trochu sa jej točila hlava. Pozrela sa na svoje nohy, ktoré boli päťdesiat metrov nad zemou.

Ach môj bože, asi ovraciam Harryho, pomyslela si.

Jej ruky automaticky preleteli z Harryho pásu k jej ústam.

„Miona! Drž sa ma!“ Zreval Harry. Čo to dopekla to dievča robí?!

Inštinktívne, rýchlo začal klesať k zemi.

"Drž sa ma!"

Zrazu, niečo, čo vedel, že sa môže stať, sa stalo. Cítil, ako Hermiona za ním skĺzla z metly. Boli len pätnásť metrov od zeme. Počul jemné buchnutie, keď dopadla na zem pod ním.

„Hermiona!“ Zajačal, keď pristál a bežal k nej.

Bola ešte zima a našťastie bol ešte sneh, ktorý stlmil jej pád. Ležala na snehu, na boku, smrteľne bledá so zavretými očami.

„Hermiona! Prebuď sa!“ Kričal, divoko trasúc jej ramenami. Nemyslel si, že je mŕtva, ale vyzerala zle. Harry sa naozaj cítil zle. Ale ona sa ma pustila! Dohováral sám sebe. Naozaj som šiel tak rýchlo?!

„Ach môj bože, ach, kruci, kruci, kruci,“ klial Harry, keď vyčaroval mobilocorpus a levitoval ju do nemocničného krídla.

Našťastie, keď prišli Madam Pommfreyová pobehovala hore-dolu po nemocničnom krídle.

„Ach môj bože, pán Potter. Čo sa stalo slečne Grangerovej?“

„Ona-ona spadla z mojej metly,“ riekol Harry. „Letel som nízko a pomaly, naozaj a-a-ona sa ma zrazu pustila! Bude v poriadku?“ Spýtal sa.

Madam Pomfreyová bola zamestnaná umiestnením Hermioninho bezvedomého tela na lôžko a strčila jej sladko cítiacu masť pod nos. V tej chvíli sa Hermionine viečka zachveli a ona zastenala. Harry cítil, ako na neho ide úľava. Madam Pomfreyová jej dala napiť, potom zatiahla záclony okolo jej postele a zúrivo sa otočila k Harrymu.

„Dobre, pán Potter, musím vám povedať, že bolo od vás nezodpovedné letieť tak nebezpečne!“ Riekla madam Pomfreyová nahnevane.

Harry očervenel, „a-ale madam Pomfreyová... Ja som vôbec neletel nebezpečne! Pustila sa bez dôvodu, prisahám!“

„V poriadku, to som už počula. Nemyslíte si, že za celé tie roky tu ako zdravotná sestra neviem, aké triky používajú metlobaloví hráči, keď sa dostanú do vzduchu? Pán Potter, videla som také strašné nehody... kedy budete vy mladí pochabí chlapci lietať bezpečnejšie? Ale nie, budete lietať stále rýchlejšie a vyššie.“ Práve bola nachystaná pustiť sa do jednej z jej siahodlhých prednášok, keď bola prerušená príchodom profesorky McGonagallovej, ktorú sprevádzala veľmi vydesene sa tváriaca Lavender Brownová.

„Je v poriadku, Poppy?“ Spýtala sa McGonagallová v obavách o svoju obľúbenú študentku.

„Našťastie áno. Je len trochu v šoku, ale čoskoro sa preberie a ja ju skontrolujem kvôli nejakým vnútorným zraneniam,“ odvetila madam Pomfreyová. „Pani profesorka, tu mladý pán Potter... on...“

„To je v poriadku, Poppy,“ prerušila ju, venujúc Harrymu ostrý pohľad spoza okuliarov. „Slečna Brownová bola svedkom celej nehody a povedala mi, že pán Potter letel v rámci školských hraníc bezpečnosti.“

„Dobre,“ povedala madam Pomfreyová s ospravedlňujúcim pohľadom upretým na Harryho. „Odpustite mi, že som mala pochybnosti o vás ako o metlobalovom hráčovi. Veľa z vás je takých...“


Harry prikývol, venujúc Lavender vďačný pohľad.

„No, teraz, keď sa všetko zdá byť v poriadku, musím sa vás spýtať, pán Potter a slečna Brownová, aby ste ma sprevádzali späť do chrabromilskej klubovne a nechali slečnu Grangerovú odpočívať. A pán Potter, na týždeň máte zakázané lietanie, pretože, v rámci hraníc bezpečnosti alebo nie, nepodarilo sa vám postarať sa o bezpečnosť slečny Grangerovej.“

Harry prikývol, vďačný za ľahký trest.

„Kedy ju môžem navštíviť?“ spýtal sa madam Pomfreyovej, keď ich zdravotná sestra vykázala von.

„Oh, povedala by som, že ešte dnes, pán Potter. A keby som vami, určite by som priniesla nejaké čokolády, bude to potrebovať po tom šoku.“

Madam Pomfreyová bola rada, keď odišli. Bola zdravotnou sestrou, ktorá verila, že ticho a pokoj pacientom pomôžu. Okrem Hermiony tam dnes boli ďalší dvaja pacienti, obaja druháci, ktorí prechladli.

Poponáhľala sa späť k Hermione a bola potešená, keď našla mladú čarodejnicu sedieť a vyzerať oveľa lepšie.

„Som taká hlúpa, madam Pomfreyová. Neobviňujte Harryho. Cítila som sa trochu zle a pustila som sa ho. Letel veľmi bezpečne, celé to bola moja vina,“ vysvetľovala Hermiona ustarostene.

„Áno, moja drahá. Netrápte sa. Slečna Brownová celú vec videla a vysvetlila to profesorka McGonagallovej. Teraz si ľahnite a dovoľte, aby som skontrolovala, či nemáte žiadne vnútorné zranenia.“

Hermiona si ľahla, šťastná, že Harry sa nedostane do problémov. Naozaj sa cítila lepšie.

„Slečna Grangerová, viete mi povedať, ktoré kúzlo sa používa na kontrolu vnútorných zranení?“

Hermiona sa usmiala a sebavedome zopakovala kúzlo. Spomenula si, kedy ho naposledy vykonala úspešne.

„Veľmi dobre. Darí sa vám v liečiteľskom kurze,“ riekla madam Pomfreyová súhlasne. „Teraz si ľahnite.“

Keď sa uložila, madam Pomfreyová vykonala kúzlo a sledovala, ako z Hermioninho tela vyšlo modré svetlo. NIE! Pomyslela si madam Pomfreyová. To nie je možné!

„Madam Pomfreyová? Je všetko v poriadku? To kúzlo by nemalo trvať tak dlho,“ spýtala sa Hermiona zdravotnej sestry, ktorá bola niekoľko minút úplne potichu.

„Á-áno, drahá. Upokojte sa. Urobím to ešte raz, aby som sa ubezpečila, či som to urobila správne.“

Madam Pomfreyová sledovala, ako znova z Hermioninho tela stúpa modré svetlo, a mení sa na zlaté v okamihu, ako dosiahlo stred jej tela. To nie je omyl. Zakryla Hermionu prikrývkou. Zdravotná sestra si pritiahla stoličku a posadila sa pri Hermionu.

„Drahé dieťa,“ oslovila jemne Hermionu.

„Čo sa stalo?“ Spýtala sa Hermiona úzkostlivo. „Som zranená?“

Zdravotná sestra sa na ňu usmiala a pohladila ju po vlasoch, „Nie, moja drahá. Ste úplne v poriadku. V skutočnosti ste mala veľké šťastie, že sa vám pri páde nič nestalo, pretože... no... vedeli ste, že ste tehotná?“


Kapitola 16 Sero Confessio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/16/The_Blood_Of_The_Dragon

16/40



Kapitola 16: Sero Confessio – Vážna spoveď

Potom, čo Hermiona prestala nariekať, jej dala madam Pomfreyová Elixír spánku, po ktorom zaspala. Úbohé dieťa, pomyslela si staršia čarodejnica, tak mladá a tak odvážna. Väčšina by dieťa nechcela. V minulosti som to na Rokforte videla dosť často. Všetci svätí, pomôžte jej byť silnou. A otec... teda, kto by si to bol pomyslel!

Nebolo to po prvýkrát, keď sa mladá čarodejnica objavila v Nemocničnom krídle v rovnakom stave ako Hermiona. Avšak bolo zriedkavé, že tá čarodejnica si dieťa chcela nechať. Obvykle sa tento problém vyriešil elixírom a pár dní oddychu v nemocničnom krídle. Samozrejme, študentkám profesor Dumbledore prísne dohovoril a boli informovaní ich rodičia.

Keď to povedala po prvýkrát, slečna Grangerová neverila. Slečna Grangerová trvala na tom, že bola veľmi, veľmi opatrná, pričom použila správne elixíry. Potom – v polovici vety – sa chúďa dievča zastavilo a tvár jej zbledla. Ach, to tak bolo vždy – madam Pomfreyová to poznala – tieto chúdence dievčatá boli veľmi, veľmi opatrné s výnimkou jedného prípadu. Žiaľ, raz bolo pričasto krát.

„Čo mám robiť,“ plakala Hermiona a túlila sa k madam Pomfreyovej. Po tvári jej tiekli slzy a vzlykala.

„Existuje niečo, moja drahá. Vieš, že je jedna vec, ktorú môžeš urobiť.“

„Čo? Aká vec?“

„No, nie si prvá mladá žena, ktorá sem prišla v takom stave. Nemyslíš si, že by sme mohli situáciu napraviť? Existujú elixíry na takéto veci.“

Hermiona zdvihla veľké, zlaté, slzami naplnené oči k zdravotnej sestre. Bola nich hrôza. „Madam Pomfreyová, nemyslíte tým zbaviť sa dieťaťa, že nie?“

„Prečo nie, drahá. Je to jednoduché a celkom bezpečné.“

Hermiona potriasla hlavou a jej tvár stvrdla. „Nikdy. Nikdy. Hodlám toto dieťa donosiť. Toto dieťa je z lásky, madam Pomfreyová.“

„To najprv hovoria všetci, slečna Grangerová, kým ich nezasiahne obrovská záťaž.“

Hermiona chytila sestru za ramená. „NIE! Vy to nechápete. Myslím vážne to, čo hovorím. Toto dieťa donosím bez ohľadu na to, aké to pre mňa bude ťažké. Je súčasťou mňa. Nás.“

Madam Pomfreyová s obdivom pozerala na tvrdohlavú mladú ženu pred sebou. Je to to dievča, ktoré bolo pred piatimi rokmi vydesené baziliskom? Otcom musí byť pán Potter alebo pán Weasley. No, aspoň oni dvaja sú zodpovední muži, ktorí sa o slečnu Grangerovú postarajú.“

„Slečna Grangerová, ak je toto skutočne vaše želanie, obdivujem vás,“ riekla objímajúc Hermionu. „A ja vám budem pomáhať nasledujúcich sedem mesiacov, pretože to nebude ľahké.“

„Som v druhom mesiaci tehotenstva?“ Spýtala sa Hermiona ticho.

„Áno,“ odvetila madam Pomfreyová a potľapkala ju po ruke, „vaše dieťa sa narodí v auguste... ale myslím, že ste to už vedela, keď ste nad tým premýšľala.“

Hermiona prikývla. Vedela presný deň počatia. Ach, Draco, pomyslela si a dotkla sa diamantového draka na krku zo zvyku. Cítila, ako sa začal trochu krútiť, akoby ju chcel potešiť a usmiala sa.

„Slečna Grangerová, drahé dieťa,“ riekla madam Pomfreyová ticho.

„Áno, madam Pomfreyová?“

„Mali by ste odpočívať, dám vám elixír spánku.“

„Áno, ďakujem vám... ach, madam Pomfreyová,“ povedala Hermiona a zbledla. „Mohli by ste sem čím skôr priviesť Draca Malfoya?“

Madam Pomfreyová sa zatvárila prekvapene. „Pán Malfoy? Čo chcete preboha s pánom Malfoyom?“

„On je otec môjho dieťaťa.“

Napriek jej najlepším inštinktom, madam Pomfreyová cítila povinnosť – povinnosť povedať profesorovi Dumbledorovi udalosti, ktoré sa stali. Bola poučená o postupe, ktorý sa používa pri každom takomto prípade, keď vznikne. Tak to bolo, ocitla sa v riaditeľovej pracovni, ovievajúca sa vreckovkou – musela bežať celú cestu sem.

Riaditeľ na novinky reagoval prekvapivo pokojne. Ale naproti tomu, zdalo sa, že tohto človeka nič nevyvedie z miery, pomyslela si.

„A hovoríš, že slečna Grangerová to dieťa chce, Poppy?“

„Áno. Drahé dieťa sa obhajovalo, aj keď som jej povedala, čo by sa dalo robiť.“

„Aha. No, nestáva sa často, že na Rokforte sú tak zodpovedné mladé ženy ako ona. To je vážne obdivuhodné na slečne Grangerovej.“

„To skutočne je, pane. A môžem len dodať Albus, že Hermiona Grangerová je jednou z najcitlivejších, najodvážnejších, najrozumnejších mladých čarodejníc, ktoré som tu s radosťou ošetrovala po celé tie roky.“

„Tvoj obdiv k slečne Grangerovej je na dobrom mieste, Poppy. Dievča bude potrebovať veľa z tých vlastností, o ktorých ste hovorila, keď chce mať dieťa v takom mladom veku.“

„Presne tak, Albus. Chudinka. Môžeš sa na mňa spoľahnúť, že dostane tú najlepšiu starostlivosť, Albus. Príprava na pôrod bola jednou z mojich špecialít, keď som študovala liečiteľstvo.“

„Navrhujem, aby ste teraz priviedli pána Malfoya.“

„Samozrejme. Ach môj bože... kto by si to bol pomyslel! Pán Malfoy a otec! Predstavte si to. Tí dvaja spolu, niekedy sa čudujem, čo sa v tomto požehnanom hrade deje za našimi chrbtami.“

Dumbledore sa zasmiala a ukázal jej východ zo svojej pracovne, „Ako hovorím, Poppy. Rovnako ako ja. Ach a nemohli by ste poslať do mojej kancelárie profesorov Snapea a McGonagallovú? Musia byť informovaní ako vedúci fakúlt pána Malfoya a slečny Grangerovej.“

K jeho rozhorčeniu, Harrymu bol odmietnutý vstup do nemocničného krídla, aby navštívil Hermionu.

„Ale madam Pomfreyová, Nechápem, prečo ste tam pustili Malfoya a nie mňa, ja som jej najlepší priateľ!“ Skoro vykríkol.

„Ovládajte sa pán Potter. Máte pravdu, ste ďalší na zozname. Len sa stalo, že pán Malfoy sa tam dostal prvý.“

Harry to vzdal. Zrútil sa na stoličku pri nemocničnom krídel a netrpezlivo začal zobkať čokoládové žabky z vrecka, ktoré priniesol pre svoju priateľku.

Vnútri nemocničného krídla, Hermiona, ktorá čelila Dracovi Malfoyovi, akoby mala zrazu vnútri seba studený kus ľadu. Sotva sa odváži povedať mu to. Zrazu, nemohla si pomôcť, ale videla ho tak, ako počas tých šiestich rokov svojho života – povýšeného, rezervovaného Slizolinčana, nenávidiaceho humusáčky a nedôveryhodného hada. Keď sa na ňu usmieval, videla tieň jeho neslávneho Malfoyovského úškrnu. Jeho šedé oči zrazu vyzerali chladne.

„Vďaka bohu, si v poriadku, Miona,“ riekol Draco, netušiac, čo sa odohráva v jej hlave. Sadol si k nej na posteľ, držiac jej ruku vo svojej. „Naozaj nesmieš znova lietať s Potterom. Keď už tak, lietaj so mnou,“ zašepkal láskyplne. Zacítil, akú má zrazu ľadovú ruku.

„Miona? Si v poriadku? Tvoje ruky sú chladnejšie než ľad.“

Prikývla, rýchlo si vytiahnuc ruku z jeho.

Draco vyzeral trochu zranený. „Dobre teda,“ riekol trochu nervózne, odťahujúc sa späť. „Čo sa deje?“

„Draco, prosím, buď taký dobrý a nerob to ťažšie ako to je.“

„Ako je čo? Hermiona, nedávaš žiaden zmysel. Povedz mi to.“

Zhlboka sa nadýchla. „Draco, miláčik,“ cítil, ako ho obmäkčila, „Draco... naozaj ťa ľúbim. Nemyslím, že by som bez teba mohla žiť. Pomyslenie, že by si bol zranený alebo ďaleko odo mňa mi spôsobuje pocit, akoby bolo moje srdce roztrhnuté na dve časti.“

Draco sa zasmial. „Tak to je to, čo sa deje? No, keď je to to veľké tajomstvo, potom to nebolo také ťažké povedať, bolo?“

„Draco, je toho viac...“

„Mhmmmm?“

„Po prvé, miluješ ma?“

Draco ju vzal do náručia, tentokrát bol svalnatejší z aurorského tréningu. Pobozkal ju na temeno hlavy. Jahody a smotana, pomyslel si.

„Ty vieš, že áno.“

„Potrebujem počuť, ako to hovoríš.“

„Milujem ťa, Hermiona Grangerová.“

„Dobre, pretože...“ odmlčala sa, aby nazbierala odvahu. Čo keď bude na mňa kričať? Čo keď ma bude obviňovať? Pomyslela si. To je priveľká zodpovednosť. Sme príliš mladí. Umriem, keď ma požiada, aby som sa dieťaťa vzdala. Neurobím to. Potom ho navždy stratím... navždy.

„Pretože čo?“ Spýtal sa.

„Pretože som tehotná,“ odvetila potichu.

Cítila, ako sa jeho ruky napli okolo jej ramien. To je najhorší okamih môjho života, pomyslela si.

„Si si istá?“ Spýtal sa mdlým hlasom.

„Absolútne.“

„Ako dlho?“

„Dva mesiace.“

Jeho ruky ju zovreli ešte pevnejšie. „Vianoce,“ zašepkal v úžase.

„Ako to vieš?“

„Ja len... viem. Ach, Hermiona!“ vykríkol. Ťahajúc ju do pevného objatia.

Cítila, ako na ňu prichádza úľava. Nebude na ňu kričať, ani neutečie.

„Draco...“ riekla a zaborila si hlavu do jeho pleca.

Obaja pocítili diamantového draka, ako sa pri zvuku jeho mena pohol. Zdalo sa, že v ňom niečo iskrí.

„No páni. Človeče. Oh wau. O páni – Miona. Nemôžem uveriť tomu, že do konca roka budeme rodičmi!“

„Ach, Draco, myslíš tým, že súhlasíš, aby sme si ho nechali?“

Draco sa odtiahol a nahnevane jej pozrel do očí. „Dokonca ani nepomysli o zbavení sa toho dieťaťa! To dieťa je náš syn!“

Hermiona šokovane otvorila ústa. „A-Ako vieš, že to bude chlapec? Madam Pomfreyová ti povedala?“

Draco vyzeral trochu rozpačito. „Nie. Len som dúfal, že to je chlapec. Vždy som chcel mať syna, o ktorého by som sa staral, nie tak ako sa Lucius staral o mňa. Prepáč. Ale budem naozaj šťastný aj keby to bolo dievča, Hermiona.“

„No,“ riekla Hermiona, šúchajúc si nos o jeho líce. „si šťastný otecko, pretože to je chlapec. Madam Pomfreyová a ja sme to pred chvíľou zistili.“

Draco vyzeral úplne nadšene. Zrazu si položil brucho na Hermionine bruško a pobozkal ho. „Ahoj ty tam, ponáhľaj sa, ešte sedem mesiacov!“

„Prestaň, to šteklí,“ riekla Hermiona, chytajúc ho za plavé vlasy.

Počúvanie spoza záves si madam Pomfreyová nemohla pomôcť, ale utierala si slzy. Zle pána Malfoya odhadla. Chlapec vyrástol na skvelého mladého muža. Dramaticky si odkašľala a začula ako chichot skončil.

Stiahla závesy a stala sa svedkom veľmi červenajúcej sa Hermiony a Draca sediacich vedľa seba na posteli a držiacich sa za ruky.

„Madam Pomfreyová,“ Draco vstal. „Ja-ja by som vám len rád poďakoval za to všetko, že Hermiona je v poriadku.“

„To je moja práca, pán Malfoya. Čoskoro bude práca na vás!“ Draco očervenel radosťou. „Radšej by ste mal dávať pozor na túto mladú  čarodejnicu, pretože ak sa jej niečo stane, donútim vás vypiť všetky lieky v mojej skrini bez sladiaceho kúzla.“

„Budem, madam Pomfreyová.“

„Teraz sa neponáhľajte. Krôčik po krôčiku, vždy to hovorím. Slečna Grangerová potrebuje dostatok odpočinku a dobré jedlo a žiadne starosti. To je najstaršia a najlepšia mágia pre ženy v jej situácii. Ach, vonku stojí jeden priateľ, ktorý vás chce vidieť, slečna Grangerová. Strávila som dosť času snažiac sa ho zastaviť z vlámania, kým ste sa vy dve hrdličky rozprávali.“

„Kto, madam Pomfreyová?“

„Chlapec, z ktorého metly ste spadla... pán Potter sedí vonku, pokúšajúc sa za poslednú pol hodinu vysedieť si nohavice.“

Hermiona a Draco na seba na moment pozreli.

„Zavolajte ho, madam Pomfreyová,“ povedal Draco, usadzujúc sa na vankúše na Hermioninej posteli. Hermione zlomyseľne zašepkal. „Chcel by som vidieť Potterovu tvár, keď ma uvidí na tvojej posteli.“

Počas čakania na neho s Hermiona obrátila k Dracovi. „Draco, myslím, že musíme Harrymu všetko povedať. Chcela som mu to povedať dnes ráno, ale spadla som z metly. Premýšľala som nad tým už dlho. Nemôžem žiť takýto polovičný život, ako teraz. Harry je jeden z mojich najlepších priateľov.“

Draco prikývol. „Všetko, Hermiona?“ spýtal sa, jemne sa dotknúc jej bruška cez prikrývky.

„Všetko.“ Položila svoju ruku na jeho, znejúc odhodlane. „Viem, že ho nenávidíš a to všetko, ale ja sa z toho zbláznim. Táto situácia je absurdná. Nemôžete spolu vychádzať?“

Draco si sťažka povzdychol a pohladil ju po brušku. „No dobre, všetko, čo povieš, mamička. Skúsim, ako som povedal, začínaš zo mňa robiť milého Slizolinčana. Môžem tolerovať pána Harryho-ja-som-zabil-baziliska-Pottera.“

Hermiona sa na neho opatrne pozrela. „Si si istý?“

Draco prikývol. „Je čas povedať mu to, Hermiona.“

„Haló? Hermiona?“ známa čiernovlasá hlava sa zjavila pri závesoch a Harry Potter vstúpil do miestnosti.

Ešte predtým, než uvidel Hermionu, zbadal Draca Malfoya, sediaceho v príliš privlastňovacom spôsobe prekračujúcom jeho chápanie cez posteľ.

„Hermiona, čo tu robí Malfoy? A... na tom mieste?“ spýtal sa šokovane.

„Ach, Harry...“

„Vďaka za to, že moja priateľka spadla dnes z metly, Potter.“

„Bola to nehoda, Malfoy! Letel som dobre a... počkať, priateľka?“ Harry priškrtene prestal rozprávať, na chvíľu očervenel a potom sa vrátil k pôvodnej farbe. „Oho! Tak to je ten dôvod! Mal som také podozrenie. Vedel som, že tam musí byť nejaký dôvod prečo.“

„Chcela som ti to povedať skôr, Harry,“ riekla Hermiona ustarosteným výrazom. „Ale bolo ťažké nájsť ten správny okamih. Keď som šla na metlobalové ihrisko, aby som ti to dnes ráno povedala, ale mali sme tú nehodu.“

„Áno, keď si urobil vražedný útok na jej život.“

„Bola to nehoda, Malfoy.“

„Jasne,“ zatiahol Malfoy, hladiac Hermionu po hlave.

„Vadím vám tu?“ Spýtal sa červený Harry. „Nemôžem všetko spracovať naraz a vy dvaja ma skutočne privádzate do rozpakov.“

„A čo teraz?“ spýtal sa Draco, bozkávajúc Hermionine ucho.

Harry zatvoril oči a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol. Hermiona a Malfoy. Malfoy a Hermiona. Pomyslel si. Áááá. Začul facku a Malfoyove: „Au.“

„Draco, prestaň ho dráždiť. Harry, ignoruj tohto hlúpeho Slizolinčana. Chlapci, nemôžete spolu vychádzať?“ Spýtala sa Hermiona, vyzerajúc zúfalo. Pozerala, ako na seba chlapci chladne pozerajú.

Potom, na svoje prekvapenie, začula, ako obaja prepukli v smiech.“

„Čo je tu na smiech?“ spýtala sa nahnevane, že ju vynechali z vtipu.

„Ty si, Miona,“ riekol Draco, lapajúc po vzduchu.

Harry sa stále smial.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Hermiona. „Ak vy dvaja neprestanete byť tak frustrujúci, budem sa naozaj hnevať!“

„Vlastne, Miona,“ prehovoril Harry a posadil sa na stoličku pri nohách postele. „Malfoy a ja sme už asi mesiac celkom dobrí priatelia.“

„Áno, Potter nakoniec nie je tak zlý. Zvlášť, keď dostanem každý deň šancu zabiť ho.“

„Jasne, Malfoy, nie si ani len blízko k tomu.“

Hermiona na nich pozerala s vypleštenými očami. „Ale ako? A kedy?“ Potom jej to došlo. „Ach, samozrejme! Aurorský tréning, Draco, mohol si mi to povedať! Akoby som netušila, že Harry je jedným z nich.“

„Tajné informácie, vieš,“ zatiahol Malfoy. „A mimochodom, hovoriac o tajných informáciách...“

Hermiona očervenela.

„Čo?“ Spýtal sa Harry zvedavo.

„... Budeme rodičia,“ dokončil Draco.

„Čože?“ Harry vyskočil zo stoličky. „Ty! A ona..! Ty a ona... Miona!“ Tentoraz, Harry skutočne očervenel a ostal taký.

„Harry. Upokoj sa,“ prehovorila Hermiona.

„Nie, neupokojím sa!“ Fučal Harry, keď si prehrabol prstami svoje šialene strapaté vlasy. „K-kedy – ako- p- p- prečo?“

„Dýchaj Potter.“

„Harry...“

Harry nemohol uveriť vlastným ušiam! Nielenže Hermiona mala tajnú milostnú aférku s Malfoyom pod jeho nosom... ale ona čakala jeho dieťa. To znamenalo, že museli mať... museli mať... „To znamená, že vy dvaja ste... a ona, ona a ty... boli s... že ste...“

Hermiona očervenela. Harry, vážne. Ako keby ste ty s Ginny mali len nevinné bozky.“

„Hej, ale to je iné!“

„Ako to?“

„No, ja som ju mal rád stále. Vždy bola jednou z mojich najlepších priateľov. Malfoy... no... je to Malfoy. Hermiona. Pamätáš? Nie je to tak, že ste sa nenávideli ste sa šesť rokov?“

„Áno, ale ty si s ním teraz zadobre.“

„Dobre, ja ho tolerujem. Dobre, možno ho mám rád, ale nenosím jeho dieťa.“

„Praješ si to, Potter,“ uškrnul sa Draco.

„Tak dosť!“ Vyhŕkla Hermiona, vyzerajúc zrazu veľmi nazúrene. „Harry, Draco a ja sme spolu a čakáme bábätko. To je všetko čo k tomu povedať! A vy sa pokúšajte spolu vychádzať, pretože ak nie... ak nie...“

Obaja chlapci na ňu s očakávaním hľadeli. Harry sa trochu zahanbil, že reagoval tak zle na tú novinku. Draco sa bál, že sa nesnažil byť k Potterovi milší.

„Ak nie, budem PLAKAŤ!“ Zrevala Hermiona a začala plakať.

„Ach! Bože môj!“ vykríkla madam Pomfreyová, sťahujúc záclony. „tak, čo ste vy dvaja páni urobili, že ste tak túto slečnu rozrušili?“

Obaja, Draco aj Harry sa zahanbili.

„Pán Malfoy, pán Potter. Hanbím sa za vás. Toto chúďa dievča má asi najťažší deň svojho života a vy dvaja prídete a rozplačete ju! Von! VON!“

„To je v poriadku, madam Pomfreyová, prosím,“ riekla Hermiona cez slzy. „Len päť minút.“

„Dobre, v poriadku, drahá, viem, že vy traja máte veci, o ktorých chcete hovoriť, ale...“ otočila sa na chlapcov: „Keby som počula ďalšie vzlyky slečny Grangerovej, vy dvaja sa budete pohybovať kanalizačnými priestormi po zvyšok týždňa.“

Po tom, čo madam Pomfreyová zatiahla závesy, Draco prehovoril. „Ospravedlňujem sa Hermiona.“ Harry si civel na topánky a pridal sa. „Áno, ospravedlňujem sa za to.“
„Ach, vy dvaja!“ Riekla, keď jej Draco vreckovkou utrel slzy.

„Dáš si čokoládové žabky?“ Spýtal sa Harry, ktorý si zrazu spomenul, že stále v ruke držal vrecko.

Hermiona si jednu vzala a vďačne začala jesť.

„Gratulujem, obom,“ riekol Harry nakoniec. Usmial sa na Draca. „Myslím to vážne.“

„Vďaka,“ odvetil Draco a vyzeral trochu rozpačito.

„Hej, ak existuje niečo, čo vôbec...“

„Áno, Potter, viem. A vadilo by ti, keby si to nikomu neprezradil? Je to prísne tajné. Vieš... s mojím otcom a tým ostatným...“

„Samozrejme.“

„Môžeš to povedať Ginny, aj keď, ona to vedela prvá.  Vedela tiež, že na vianočnom plese som bola Helena Greenleafová,“ povedala Hermiona cez sústo čokolády.

Harry prikývol, „hoci sa neteším na rozprávanie o tom Ronovi. Možno by som ho mal na to pripraviť alebo také niečo.“

Hermiona zdvihla kartičku, ktorá vypadla z čokoládovej žabky. Bol to obrázok vážne vyzerajúcej dámy s vretenom. Pozrela na ňu s vypleštenými očami. Názov znel „Lachesis – jedna z troch sudičiek. Spolu so svojimi sestrami Klóthó a Atropos je zodpovedná za tkanie osudov ľudí. Ako merač plátna osudu má moc byť svedkom udalostí vo všetkých časoch.“

Prečo, samozrejme! Prečo som na to nemyslela? Hermiona si dala kartičku do vrecka.


Kapitola 17 Congressus Clanculum



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/17/The_Blood_Of_The_Dragon

17/40



Kapitola 17: Congressus Clanculum –Tajné stretnutie

 

 

Albus Dumbledore sa prechádzal po svojej pracovni. Keď dosiahol jeden koniec, otočil sa a kráčal späť. Félix sa na neho láskavo pozeral. Bystrý fénix vedel, že jeho pán mal sklony robiť toto vždy, keď premýšľal. V jednej ruke držal Albus Dumbledore sklenenú guľu vo veľkosti vajíčka. V nej sa nachádzala hmla. Bolo to proroctvo, ktoré profesorka Trelawneyová a jej sestry vyriekli pred Narcissou, Severusom a Dumbledorom pred dvadsiatimi dvoma rokmi. Skôr než ho odovzdal Ministerstvu mágie, aby sa zamklo na oddelení záhad, ho Albus Dumbledore, z osobných dôvodov, držal na Rokforte na jednom tajnom mieste posledných dvadsaťdva rokov. Jediné proroctvo, ktoré vyriekla Sybilla Trelawneyová, bolo odovzdané ministerstvu na ukrytie, ale bolo zničené počas zúrivej bitky skoro pred tromi rokmi, keď bol Harry v piatom ročníku. Jediní ľudia, čo poznajú jeho obsah sú Trelawneyová, Dumbledore a Harry. Nikto iný.

 

Malfoyovo proroctvo bola úplne iná vec. Nedávne udalosti boli predzvesťou toho, že pomerne veľké množstvo ľudí o tom vie. Voldemort poznal presné znenie proroctva od Luciusa Malfoya, ktorému Narcissa pred rokmi všetko povedala, v snahe získať manželovu lásku a spoluprácu. Lucius, samozrejme, všetko prezradil Voldemorotovi, ktorý teraz chce použiť Dracovu krv, aby vytvoril druhý kameň mudrcov v domnienke, že potom bude konečne schopný čeliť – a poraziť Harryho Pottera, o ktorom je proroctvo, že je jediný dostatočne silný, aby ho zničil.

 

Povzdych, Dumbledore si trápil hlavu ... Draco Malfoy... Harry Potter. Jeden čas nepriatelia na život a na smrť. Ako boli spojení? Proroctvá by nemali brať na ľahkú váhu – jedno tvrdilo, že Dracova krv bude použitá, aby pomohla Temnému pánovi získať nesmrteľnosť. To druhé hovorilo, že Harry Potter bude mať silu zvrhnúť Temného pána... jeden musí na konci zomrieť, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive... ten, ktorý bude mať silu poraziť Temného pána sa narodí... To bol Harry Potter. Odovzdajte dieťa... Je mŕtvy! Nesmrteľnosť... splnilo sa to!... To bol Draco Malfoy.

 

Albus Dumbledore niečo zamumlal a malá sklenená guľa, ktorá obsahovala Malfoyove proroctvo, zmizla. Neľutoval, že ju neodovzdal ministerstvu. Čo sa toho týkalo, Draco Malfoy bol nevinné dieťa – ak by sa čarodejnícky svet dozvedel, akú má úlohu vo Voldemortovom pláne, mnoho ľudí by chcelo, aby zomrel, rovnako, ako mnohí chceli, aby Harry žil.

 

Aj keď bol doteraz Draco Malfoy hrubý a snobský, určite neurobil nič také, aby si zaslúžil smrť. V skutočnosti, Albusa Dumbledora povzbudila zmena, ktorou prešiel hlavný prefekt za posledný rok – chlapec dokázal silu charakteru, čo by nikto neočakával. Taktiež nikto nečakal, že sa v útlom, ako osemnásťročný, stane otcom.

 

Dumbledore sa posadil na stoličku a pripravil sa na príchod jeho najbližších spoločníkov – profesorov Snapea a McGonagallovej. Dokonca ani oni nevedeli o proroctve, ktoré sa týkalo Harryho života. V skutočnosti, ako roky plynuli a on prežil každú bitku s Voldemortom, Harry sám seba oddelil od morbidity k proroctvám, ktoré ho ovplyvnilo v piatom ročníku. Niekedy Dumbledorre uvažoval, či sa Harry nestal príliš odvážnym – príliš skalopevným – či si uvedomil, že to nie je záruka toho, že porazí Voldemorta. Jednoducho, jeden zvíťazí nad druhým.

 

Samozrejme, každé proroctvo má medzeru. „Slobodná vôľa,“ zamumlal si Dumbledore popod fúzy. Ale Dumbledore nebol čarodejníkom, ktorý s obľubou nechával všetko na ľudskú slobodnú vôľu, zatiaľ čo sa všetko javilo pokojne a nezávisle, Dumbledore v skutočnosti veľmi tvrdo pracoval, aby zabezpečil záležitosti v zákulisí. Sledoval Harryho viac než otec – dával mu rady, aby nasledoval členov Rádu (keď ešte existovali), tvaroval ho a učil byť najvýkonnejším a smelým aurorom.

 

Ale to, čo nikto nevedel bolo, že Albus Dumbledore takisto sledoval Draca Malfoya – rozpoznávajúc chlapcov zdravý rozum, dôverujúc Snapeovi ako jeho radcovi a zvrátil čistokrvnú mániu, ktorou Lucius otrávil jeho myseľ, odmietajúci vylúčiť ho zo Slizolinu napriek mnohým priestupkom pravidiel. Čo teraz robiť? Ako sa zdalo, záležitosť spela k rozuzleniu. Dumbledore zamyslene cumľal citrónový drops – jeho obľúbenú sladkosť. A dieťa. Výsledok vzťahu medzi čistokrvným a muklorodenou – mimomanželského. Naprosto nečakané. Dieťa lásky. Infasfervore obsahovalo niečo veľmi špeciálne čarovné – nie tak celkom pochopené čarodejníckym svetom, hoci sa to ešte skúma na Oddelení záhad. Dumbledore tento vývoj pozorne sledoval. To je určite niečo, čo nemohol osud predvídať. A ak sa to týka ich proroctva – čo by mohlo – mohlo by to predstavovať možnú medzeru.

 

„Albus?“ To bola McGonagallová a Snape.

 

„Poď ďalej, Severu. Poď ďalej, Minerva.“

 

Obaja profesori vstúpili do jeho kancelárie a zaujali svoje miesta blízko neho.

 

„Už ste vymyslel plán?“ Spýtal sa Snape okamžite. Bol šokovaný tým, že sa Draco Malfoy zamiloval do Hermiony Grangerovej a skoro dostal infarkt, keď sa dozvedel, že budú mať dieťa, ale stále mal Draca rád a bol lojálny k Narcisse. Bol tiež dosť bystrý na to, aby si uvedomil možný význam neočakávaného dieťaťa z lásky ohľadom Malfoyovho proroctva.

 

„Mám, Severus, Minerva,“ odvetil pokojne Dumbledore s pohľadom upretým na svojich priateľov. „Myslím, že budete so mnou súhlasiť, že to dieťa z lásky – Infasfervore – sa nakoniec ukazuje ako základná súčasť prekonania osudu. Vieme, že Lucius a Voldemort sa blížia k zdokonaľovaniu druhého kameňa a že Dracov čas sa blíži... ale toto vrhá na situáciu nový uhol pohľadu.“

 

Minerva McGonagallová prikývla. „Je to starobylé kúzlo a veľmi mocné. Iní infansfervore, čo poznáme, žili pozoruhodný život. Pozrite sa na Karla Veľkého, Bacona, Agapitusa...“ zastavila sa, „a taktiež Toma Riddla. Ale nikto tomu naozaj nerozumie. Teda, ako to funguje. Len to, že deti žijú čarovné životy.“

 

„Musíme chrániť Malfoyovo dieťa,“ povedal Snape.

 

„Je to tiež dieťa slečny Grangerovej,“ riekla McGonagallová ostro.

 

„Áno, samozrejme, samozrejme.“ Profesor Dumbledore sa dotkol koreňa nosa. „Mám plán. Je trochu extrémny a môže to byť pre rodičov ťažké, ale je to vždy lepšie ako to, čo sme urobili pre Potterovcov.“

 

Ozvalo sa klopanie na dvere.

 

„Ach, som presvedčený, že to je pán Malfoy a slečna Grangerová, myslím, že budeme môcť hovoriť o tejto veci všetci spolu.“

 

Hermiona a Draco boli taký ohromení správou, že budú rodičia, že nemali čas myslieť na súčasnú situáciu. Tak boli trochu nervózni, keď sa dostali na druhý deň do Dumbledorovej kancelárie, aby prediskutovali svoju budúcnosť s ich profesormi.

 

Keď vošli do Dumbledorovej kancelárie, zistili, že riaditelia ich fakúlt, profesori Snape a McGonagallová sú už tam. Profesor Dumbledore nadšene podal veľkú misu plnú čokoládiek všetkým zúčastneným a keď vstúpili oni dvaja, rozžiarene sa im prihovoril. „Och! Naši drahí hlavní prefekti... a čoskoro... budúci hrdí rodičia! Nemyslím si, že som vám už pogratuloval, moji drahí,“ riekol, keď misa čokolády prešla k Madam Pomfreyovej a objal Hermionu.

 

Hermiona a Draco boli veľmi vďační, že riaditeľ tak urobil napätú situáciu znesiteľnou.

 

„Rada by som urobila to isté, slečna Grangerová,“ prehovorila profesorka McGonagallová a natiahla ruku k Hermione. Staršia čarodejnica držala dievčininu ruku dlhšie, než je potrebné a Hermiona si pomyslela, že videla pohľad plný porozumenia v profesorkiných očiach. „A vám tiež, pán Malfoy,“ riekla McGonagallová po chvíľke, rýchlo potrasujúc Dracovou rukou.

 

Snape obom prikývol.

 

„Teraz, keď sme zablahoželali šťastnému páru, pustíme sa do práce,“ riekol profesor Dumbledore a posadil sa k stolu.

 

„Pochopil som to správne, slečna Grangerová, že ste povedala madam Pomfreyovej, že ste pripravená to dieťa mať?“

 

„Áno, pane.“

 

„A vy, pán Malfoy, má slečna Grangerová vašu plnú podporu?“

 

„Moju plnú podporu, pane.“

 

„Slečna Grangerová, pán Malfoy, môžem povedať, že hoci vaše predchádzajúce činy neboli možno dobre premyslené, vaše rozhodnutie nechať si dieťa dokazuje zrelosť a zodpovednosť. A to sú vlastnosti, na ktoré môžete byť hrdí. Keby ste mali menej duchaprítomnosti v narábaní s touto situáciou, nemôže povedať, že profesori a ja by sme boli voči vám takí súcitní, ako sme teraz.“

 

Hermiona a Draco prikývli.

 

„Máte nejaký zámer ako zabezpečiť rodinu pre toto dieťa?“ Spýtal sa oboch študentov.

 

Draco si šokovane uvedomil, čo sa ich Dumbledore pýta. Zacítil, ako sa Hermiona vedľa neho celá napla.

 

„Pán Malfoy, slečna Grangerová? Premýšľali ste o niečom vzhľadom k tejto situácii?“

 

Draco musel priznať, že on nepremýšľal. Samozrejme, bol otcom tohto dieťaťa a Hermiona bola matkou! Mali by sa vziať! Jeho hlava začala plávať. On – Draco Malfoy – ženatý ako osemnásťročný. Nieže by sa hneval, miloval Hermionu. Ale jeho otec... oh, jeho otec by mu niečo povedal, keby si vzal humusáčku. Nenávidel dokonca pomyslenie na to slovo, ako ho mohol niekedy použiť na Hermione? A potom, bolo by spravodlivé, aby si vzal Hermionu len dva roky predtým, ako zomrie počas rituál... a keď to bolo takmer isté, že zomrie?

 

Zrazu si bol plne vedomý toho, že Hermiona vedľa neho rozpráva.

 

„... a bolo by to veľmi nespravodlivé pre Draca, aby si ma vzal len preto, že som tehotná. A je tam tá záležitosť s jeho otcom a Malfoyovým proroctvom – svadba by nebola pre nás dobrým riešení. Mohol by sa to dozvedieť Lucius. Nechcem ohroziť alebo zničiť Dracov život akýmkoľvek spôsobom.““

 

Dumbledore prikývol. Snape na Hermionu obdivne pozrel. Toto dievča bolo odvážne. Nie je divu, že sa do nej Malfoy zamiloval.

 

Profesorka McGonagallová vyzerala ustarostene. „Ale moja drahá, budete slobodná matka. Bude to pre vás veľmi ťažké. S láskou pána Malfoya a jeho starostlivosťou...“

 

„Keď ona je nablízku láske a starostlivosti pána Malfoya, Minerva,“ prerušil ju Snape. „Albus, Minerva – nemám pochýb o tom, že v skutočnosti, myslím, že mám pravdu, Lucius by nemal zistiť, že jeho jediný syn a dedič si vzal nečistokrvné dievča, bude to brať na osobnú zodpovednosť, aby to manželstvo zničil, za každú cenu.“

 

Draco zbledol. Dumbledore sa otočil k Dracovi a spýtal sa ho: "No, pán Malfoy, čo chcete urobiť vy?“

 

„Profesori - Hermiona – moja prvá myšlienka bola vziať si ťa. Ak by všetko nebolo tak, ako to je, vzal by  som si ťa hneď teraz. Viem, že to znie ako hlúposť, ale je to pravda. Viem, že môj otec sa nezastaví pred ničím. Je blízko k dosiahnutiu znovuzrodenia Lorda Voldemorta, nič mu teraz nestojí v ceste. Zabil by ťa, Hermiona, keby to zistil.“

 

Hermiona pozrela na Draca a položila ruku na jeho. "Ja viem." riekla. "Nebojím sa."


„No, potom sa zdá, že existuje len jeden postup, ktorý nám ostáva. Vzťah pána Malfoya a slečny Grangerovej musí ostať v tajnosti, kvôli dieťaťu slečny Grangerovej. Moja drahá,“ riekol starý čarodejník vľúdne, „toto nie je trvalé riešenie. Môžem vás ubezpečiť, že to bude len dočasné – Voldemort nie je jediný čarodejník s mocou a to aj po ukončení Rádu, existujú mnohí, ktorí proti nemu bojujú. Padne, Hermiona. Predsa len je smrteľný.“

 

„Zatiaľ,“ zamrmlal Snape popod fúzy, zachytávajúc Dracov pohľad.

 

„Čo budeme robiť?“ Spýtala sa McGonagallová. „Ach, Albus, rovnako sme sa snažili pri Jamesovi a Lilly, ale...“ Staršia čarodejnica nedobrovoľne vzlykla.

 

„Ale, ale, Minerva. Z minulosti sa poučíme. Musíme podstúpiť väčšie bezpečnostné opatrenia. Potterovci boli zosobášení, ale Draco a Hermiona nie – zatiaľ. Vďaka tomuto je utajovanie trochu jednoduchšie.“

 

„Čo navrhujete?“ Ozval sa Snape. „Ak to Lucius zistí, pôjde po Hermione. Potom pôjde po dieťati. Bude ho považovať za bastarda...“ (pri tomto sa Hermiona a Draco strhli), „...ktorého sa treba zbaviť.“ Viem, ako sa ohľadom tohto chovajú čistokrvné rodiny a Lucius je najhorším z nich.“

 

Draco podvihol obočie. Vedel, že profesor elixírov nenávidel Luciusa, kvôli jeho zámerom ohľadom Narcissy, ale rozsah horkosti v Severusovom hlase ho prekvapil.

 

„Ďakujem vám, Severus,“ odvetil Dumbledore. „Potom sa budeme musieť uistiť, že Lucius sa nikdy nedozvie o slečne Grangerovej alebo dieťati. Draco a Hermiona nebudú spolu a myslím, že bude nutná dvojitá opatrnosť a rozdelenie slečny Grangerovej a dieťaťa.“

 

"NIE!" vykríkla Hermiona.

 

"Albus, je to naozaj nutné?" spýtal sa McGonagallová.

 

„Urobili sme chybu, keď sme umiestnili všetkých Potterovcov pod jednu strechu, Minerva. Keby sme urobili to, čo sme pôvodne zamýšľali, keby sme nepočúvali Lilyne dôvody, že sa nemôžu rozdeliť, mohol mať Harry dnes aspoň jedného rodiča nažive!“ Riekol Dumbledore prísne. „Znova rovnakú chybu neurobíme.“

 

"Súhlasím s Albusom," bolo všetko, čo Snape povedal.

 

"Draco?" Hermiona sa k nemu obrátila s prosebným pohľadom.

 

Draco bol rozpoltený. Vedel, aké ťažké to pre Hermionu bude, bez neho po svojom boku. A teraz, to, čo Dumbledore navrhuje to pre ňu urobí ťažším. Je síce pravda, že by to bolo len dočasné, ale čo keď by to nebolo? Potom, čo keby sa niečo stalo Hermione alebo jeho synovi? Rýchlo si to premyslel.

 

"Súhlasím s profesorom Dumbledorom," prehovoril ticho.

 

"Draco!" zalapala po dychu. "Ty by si moje dieťa odo mňa vzal preč?“

 

„Je to naše dieťa, Hermiona. A chcem, aby žilo. A aj ty. Budem podporovať akýkoľvek plán, ktorý nám dá najväčšiu šancu dosiahnuť tento výsledok – akokoľvek ťažké to bude.“

 

Profesori súhlasne prikývli, Snape vyzeral pyšne, ako to bolo pre neho možné, bez toho, aby sa v skutočnosti usmieval.

 

Hermiona pozrela prekvapene na Malfoya. Jeho šedé oči žiarili zúfalou nádejou – nádejou, ktorej porozumela a podporila jeho rozhodnutie. Čelusť mal pevne zovretú. Nikdy predtým ho nepočula hovoriť tak rozhodne. Hermiona nebola čarodejnica, ktorá sa mýlila. Bola inteligentná a zvyknutá mať pravdu. Avšak, našťastie bola dosť inteligentná, aby si uvedomila, že bez ohľadu na ich budúcnosť, Draco má pravdu – že urobí čokoľvek, aby zabezpečil svoju rodinu. My sme jeho rodina, pomyslela si, keď položila ruku na bruško. Hej, dieťa, máš mamičku a ocka, ktorí ťa veľmi ľúbia.

 

Dumbledore opäť prehovoril, „pán Malfoy, slečna Grangerová, ste si vedomí toho, že vaše dieťa je infansvfervore? Dieťa lásky?“


Hermiona prikývla, ale stále si pozerala na ruky. Prečítala si o takýchto deťoch v Histórii mágie, avšak Draco vyzeral trochu bezvýrazne.

 

„Vy a slečna Grangerová ste tak veľmi zamilovaní, že ste z vašej vášne vytvorili dieťa lásky. Takéto deti zvyknú viesť pozoruhodný a kúzelný život. Pán Malfoy, zaujímalo by ma, či si spomínate na to, čo som vám hovoril v deň Vianoc?“

 

Profesor Snape pozrel na Malfoya, ale tváril sa pokojne.

 

„Proroctvo?“ Spýtal sa Malfoy.

 

„Áno, milý chlapče. Proroctvo. Verím, že ste sa tým príliš v mysli nezaoberal, keďže profesor Snape a ja sme vás ubezpečili, že nájdeme spôsob, ako tomu čeliť?“

 

Draco zbledol. Znepokojoval sa nad tým prakticky každú chvíľu každú noc. Tvárou mu prešiel tieň a cez zaťaté zuby zaklamal, „nie veľmi, pán profesor.“

 

Dumbledore na neho pozeral spoza okraja pohára. Draco mal podivný pocit, že Dumbledore vie, že klame. Dopekla.

 

„Výborne, pán Malfoy. Nesmieme podriadiť naše životy osudu, viete. Žite život naplno, vždy to hovorím. A to je dôvod, prečo sa teraz musíme sústrediť na ochranu vášho syna a slečny Grangerovej. Život musí ísť ďalej. Žiť posadnutý strachom pred smrťou je akoby ste boli mŕtvi po celú dobu, čo ste nažive. Vaše dieťa, dieťa lásky, ktoré nikto nečakal patrí tiež do tejto kategórie. Každopádne, je to tak a nie je to zlá vec – v skutočnosti dieťa je znakom, že nite osudu sa opotrebúvavajú. Nikto to nepredpovedal. Vy a slečna Grangerová ste to urobili z vlastnej slobodnej vôle. Niečo mi hovorí, že musím zachrániť život tohto dieťaťa.“


Draco krátko prikývol. Hermiona vyzerala odhodlane. Kým Dumbledore rozprávala, premýšľala.

 

„Dobre,“ zašepkala Hermiona, pozerajúc najprv na profesorov, potom na Draca. Siahol po jej ruke. Pevne ju stisla. „Aký je plán?“


Kapitola 18 Aemulus Vindicta



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/18/The_Blood_Of_The_Dragon

18/40



Kapitola 18: Aemulus Vindicta – Pasca z pomsty

 

Po rozhovore, v ktorom sa vyložili plány pre bezpečie a zatajenie jej samotnej i dieťaťa, Draco a Hermiona sa snažili maximálne ako dokázali vrátiť späť k ich bežnému životu na Rokforte. Bolo to veľmi ťažké, keď vedeli, že im ubieha ich spoločný čas. Rozhodlo sa, že sa počas letných prázdnin Hermiona vráti k svojim rodičom, na Rokfort sa vráti až v auguste, aby tajne porodila. Po tomto Dumbledore vymyslel komplikovaný plán utajenia matky a dieťaťa, ktorý sa mal spustiť čo možno najskôr.

 

Hermiona bola vystresovaná kvôli MLOKom, ktoré boli hneď po Veľkonočných prázdninách a zistila, že kvôli rannej nevoľnosti je ťažké sústrediť sa na štúdium. Našťastie profesori mali pochopenie k jej neľahkej situácii a neočakávali na vyučovaní jej obvyklý štandard. Harry to v najväčšej tajnosti povedal Ginny a Ronovi. Ginny, ktorá zdedila matkine nadšenie k deťom, bola nadšená. Hermione už pre dieťa navrhla dvadsať rôznych mien. Avšak pretože Ginny bola zamilovaná do čítania muklovských romantických románov, Hermiona musela odmietnuť väčšinu mien ako "Ricardo", "Cassidy", "Gaston" atď.

 

Ron bol celkom iná záležitosť. Nebola svedkom tej konkrétnej scény, kedy to Harry povedal Ronovi. Avšak na druhý deň k nej prišiel Ron, neohrabane jej potriasol rukou a akosi pridusene zo seba dostal: "Gratulujem."  Potom sa jej nedokázal  pozrieť do očí a správal sa k nej s akousi škrípajúcou formálnosťou, ktorá bola dosť zvláštna. Harry jej neskôr povedal, že Ron rozmlátil celú miestnosť a domácim škriatkom zabralo dosť času všetko to opraviť, ale teraz sa s tým už vyrovnával lepšie.

 

Prefekti plánovali Promočný bál ako vždy o tomto čase a Hermiona zistila, že je zase zaplavená prácou a povinnosťami. Takže to bolo tým, že si jedného dňa, keď sa po večeri ponáhľala s hromadou kníh v náručí z izby prefektov späť do izby primusov, nevšimla temnú postavu, ktorú ju po chodbe sleduje. Keď zabočila na rohu, vrazila do Pansy Parkinsonovej a obom dievčatám spadli knihy na zem.

 

"Nemotorná humusáčka!" povedala hrubo Pansy, keď prebodávala Hermionu pohľadom.

 

"Sama si nemotorná!" odvetila Hermiona, keď si kľakla, aby si pozberala knihy. V tej chvíli začula za sebou povedať potichu nejaký hlas: "Petrificus Totalus!"  Hermiona sa zrútila na zem a všetko stemnelo.

 

Skôr než otvorila oči, uvedomila si búšenie hlavy. Pomaly otvorila oči a zistila, že hľadí do tváre Pansy Parkinsonovej. Ruky mala zviazané za chrbtom. Bola v zriedka používanej dievčenskej kúpeľni na prvom poschodí.

 

"Pozri, Pansy, je toto vážne nevyhnutné? Je mi ľúto, že si vďaka mne upustila svoje knihy, ale ty si do mňa vrazila tiež."

 

Pansy jej tvrdo vlepila facku, čím jej hlavu hodilo dozadu.

 

"Toto nie je o tých knihách, ty hlúpa humusáčka."

 

Hermiona začala pociťovať strach. "Pansy - o čom je toto všetko? Dostaneš sa takých veľkých problémov!"

 

"To si nemyslím," uškrnula sa Pansy. "Toto sme riadne naplánovali. Po tomto, keď ti upravíme pamäť, si nebudeš nič pamätať."

 

Hermiona vzhliadla nahor a uvedomila si prítomnosť ďalšieho dievčaťa v miestnosti - Millicent Bulstrodovej. Podľa všetkého to bola slizolinská záležitosť.

 

"Vieš, že keď zahraniční študenti zavítajú na Rokfort, dostanú malý orientačný plán? Rozhodli sme sa dať ti malý orientačný plán, slečna Geenleafová, pretože ste prešli celú tú cestu z Durmstrangu, aby ste nás navštívili."

 

Hermiona udržiavala svoju tvár bezvýraznú. "Neviem, o čom hovoríš, Pansy? Radšej by si ma mala informovať."

 

Zacítila v ruke páliacu bolesť a vykríkla, Millicent k nej priložila špičku prútika a zašepkala páliace kúzlo, ktoré sa prepálilo cez látku jej blúzky. "Nevyhrážaj sa nám, ty klamajúca mrcha. Zmocnili sme sa učebnice elixírov tvojho drahého Draca a s jednoduchým Priori Incantatem sa nám podarilo zistiť, že si to bola ty, ktorú vzal na Vianočný bál!"

 

"Áno, nuž, ako keby niekedy požiadal teba," odvážne odsekla Hermiona, za čo si vyslúžila ďalšiu popáleninu na ruke. Bojovala s tým, aby nevykríkla.

 

"Oooh, začíname byť divokí? Nuž, v tom prípade, začnime s naším orientačným plánom, slečna Bulstrodová?"

 

Millicent sa šialene usmiala a namierila svoj prútik na Hermionu. "Vomica."  Hermiona vykríkla, keď sa jej na nohe objavil obrovský vred, nasledovaný ďalším.

 

"Ste bláznivé! Okamžite s tým prestaňte!"

 

"Nie až dovtedy, kým sa neprestaneš stretávať s Dracom. Alebo nemôžeš odolať nášmu driečnemu slizolinskému primusovi, pobehlica?"

 

Hermiona sa trpko zachichotala skrz slzy bolesti a hnevu. "Aj keby som to urobila, s tebou by nikdy nechodil, ty šialená krava!"

 

"Linguis Flangratia." Hermiona cítila, ako ju začal páliť jazyk. Bolo to, ako keby bol v ohni. Vykríkla. "To je za to, že si ma urazila, mrcha," riekla Pansy, keď sklonila prútik.

 

"Nuž, dosť zábavy a hier," riekla Millicent. "Vráťme sa k vážnym veciam."

 

A na konci tej hodiny bola Hermiona úplne sama v tej kúpeľni. Bola schúlená v rohu a zvracala. Všade na nej bola krv. V bruchu ju bolelo. Nedokázala sa veľmi pohnúť, ale čo bolo horšie, nedokázala si na nič spomenúť.

 

"Strigo."

 

Draco zrušil svojho Gladeusa a stál tam fučiaci nad svojím protivníkovi.

 

"Dobrá práca, Malfoy. Myslím, že toto je tvoj zatiaľ najlepší výkon. Tvoje sústredenie sa značne zlepšilo."

 

"Ach, mal šťastie!" povedala postava v maske, keď sa postavila.

 

"Dobré kolo, Fletchey," riekla pani Figgová, ktorá sa k obom chlapcom priblížila. "Nie celkom podľa štandardov, ale čoskoro sa k nim vy dvaja dostanete. Jedno slovo – pamätajte, že Gladeus potrebuje sústredenie udržiavať, takže sa nedajte uniesť šermom tak, aby ste ho udržiavať zabudli. To bola toto kolo vaša chyba, Fletchey."

 

Trénovaný prikývol. Obaja trochu krvácali tam, kde sa ich Gladeus prerezal výstrojom z dračej kože. "To bude odo mňa na dnešok všetko, profesor Lupin pripravil pre vás ďalší výcvik v odolávaní temným kúzlam."

 

Remus Lupin vstal zo svojej pozície po boku.

 

"Počkám na tých dvoch Chrabromilčanov, než sa ku nám pripoja - práve teraz majú Herbológiu s Bystrohlavčanmi a zakrátko tu budú. Medzitým sa prosím choďte prezliecť z týchto výstrojov a vyčistite si rany. Našťastie dnes nevyzerajú vážne."

 

"Bol si dobrý, Malfoy," povedal Fletchley, keď si začal skladať masku a košeľu.

 

"Áno, ty tiež," odvetil Draco, stále trochu udýchaný z toho snaženia.

 

"Nikdy som nemal veľmi rád súboje. Príliš prekliato nebezpečné, ak sa pýtaš mňa."

 

"Ale nevyhnutné - vykúzlenie Gladeusa je naša jediná nádej, ak prídeme v boji o prútiky."

 

"Áno, viem. Hoci dúfam, že k tomu nikdy nedôjde."

 

Draco ponuro prikývol. Obaja chlapci boli do pol pása vyzlečení, keď mierili do chlapčenských toaliet na prvom poschodí. Výcviková sieň bola držaná na tajnom mieste vo veľmi vzdialenej časti hradu.

 

"Počul si to?" spýtal sa Justin Finch Fletchey, ktorý náhle zastavil.

 

"Čo?"

 

"Pssst!"

 

Obaja chlapci ticho stáli a napli uši. Začuli slabý výkrik, nasledovaný ďalším. Inštinktívne bežali za tým zvukom.

 

Dracovi trvalo len sekundu rozhodnúť sa, či má právo vojsť do dievčenských toaliet. Nemal, takže tam vrazil, tesne nasledovaný Justinom Finch-Fletcheyom.

 

Obom chlapcom bolo treba len chvíľu, aby spracovali to, čo videli. Na zemi pred radou umývadiel ležalo hnedovlasé dievča, jej šaty pokryté tmavými krvavými škvrnami. Ďalšie dve dievčatá stáli pri nej s vytiahnutými prútikmi.

 

Tie dievčatá vyzerali šokované ich vpádom.

 

"EXPELIARMUS!" vykríkol Draco a Justin súčasne, keď namierili svoje prútiky na tie dievčatá. S výkrikom odhodilo dievčatá do kabínok, keď im ich prútiky vyleteli z rúk. Vyzerali omráčané.

 

"Zober ich," povedal Draco Justinovi, kým bežal k dievčaťu na zemi.

 

Srdce mu schladlo, keď zistil, kto to je.

 

"Hermiona! Ach, môj bože! Hermiona, hovor so mnou!" zdvihol ju do náručia. Naše dieťa, pomyslel si. Ach, môj bože.

 

Nehovorila veľa. Očné viečka sa jej zatrepotali na sekundu a slabo sa usmiala, potom odpadla.

 

Otočil sa k Pansy a Millicent, ktoré sa krčili v rohu, pod strážou Fletcheya. Malfoy mal vždy zastrašujúci výzor, väčšina mladších študentov sa ho desila. Tentoraz sa tváril ako vrah.

 

"Malfoy," povedal Justin, keď zadržal priateľovu ruku s prútikom dole. "Nie."

 

"Máš šťastie, že ešte nie si späť v triede, pretože nám profesor Lupin dal napísať hroznú esej," nevrhlo povedal Harry, keď prežúval tekvicový koláčik vedľa Hermionine postele v nemocničnom krídle.

 

"Áno, dve stopy pergamenu o výskume neprekliatia prekliatych objektov," povedal Ron, ktorý bol usadený na jej druhej strane.

 

"Ach, drahý, o tom som vždy chcela vedieť viac," znepokojene odvetila Hermiona. "Bude ho treba na MLOKy?"

 

"Namôjdušu, Hermiona!" riekol Harry. "Môžeš si prečítať môj, ak prejdem."

 

"A Slizolinčania si v knižnici vypožičali všetky knihy na túto tému, takže ich teraz musíme prosiť, aby nám požičali nejaký výtlačok," pokračoval Ron.

 

"Myslím, že máme šťastie, že ich je o dvoch menej, keď Pansy a Millicent vylúčili," povedal Harry.

 

"Potom požiadaj Draca, nech ti požičia svoj výtlačok," riekla Hermiona, kým sama jedla tekvicový koláčik.

 

Ron sa zaksichtil. "Tej fretky? Fuj."

 

"Ron."

 

"Dobre, dobre. Len žartujem."

 

"Hej, kde trávite veľkonočné sviatky, chlapci?" spýtala sa Hermiona.

 

"Mama ma chce späť, svadba Percyho a Penelope je v júni, takže je veľa vecí, čo treba pripraviť... objednať obleky, skúšky, nuž, vieš, svadobné veci," vyhýbavo odpovedal Ron.

 

"A ja navštívim Siriusa," riekol Harry. "Kúpil to skvelé nové miesto na vidieku a mám si pripraviť svoju spálňu na vtedy, čo s ním po promóciách zostanem."

 

Obaja sa ustarane pozreli na Hermionu, vedeli, že bola rozrušená, pretože počas sviatkov bude sama, keďže Draca požiadali prísť na Malfoy Manor.

 

"Môžeš zostať so mnou, Hermiona," navrhol Ron, sčervenajúc. "Ako za starých čias."

 

"Alebo so mnou," ponúkol Harry. "Vážne, bude to zábava, Sirius bude rád, keď ťa tam bude mať."

 

"Je to v poriadku, chlapci, moji rodičia ma chcú vážne vidieť. Profesor Dumbledore ich informoval, čo sa stalo a sú trochu znepokojení. Mne tiež chýbajú. A keďže čakám dieťa a to všetko, moja mama je taká vzrušená."

 

Jej najlepší priatelia prikývli.

 

"Hermiona?" za závesmi sa zjavila blonďavá hlava.

 

"Čas odísť," povedal Harry, keď sa postavil. Ron s Harrym Dracovi prikývli, keď vošiel do oddeleného priestoru. Zrazu sa Ron otočil a prehovoril. "Malfoy, mohol by si nám požičať učebnicu Prekliate objekty, keď dokončíš svoju esej pre Lupina?"


Kapitola 19 Familias Concilio



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/19/The_Blood_Of_The_Dragon

19/40



Kapitola 19: Familias Concilio - Rodinné stretnutia

 

„Lucius,“ manželka mu položila ruku na rameno, keď písal na pergamen. Nereagoval a pokračoval v písaní. „Prosím, odpočiň si a príď za nami na večeru. Je to Dracov prvý deň cez Veľkonočné prázdniny.“

„O chvíľu, Narcissa,“ riekol a horúčkovito písal.

Čakala na neho pri krbe. Lucius bol vždy pekný muž. Bol vysoký a mal šedo-modré oči, rovnaké ako jeho syn. Jeho strieborno-plavé vlasy  boli zviazané čiernou zamatovou stuhou. Spomenula si na to, keď jej dal na Rokforte prvý bozk na Vianočný ples v šiestom ročníku. Vtedy vyzeral rovnako, najlepšie vyzerajúci chlapec na celej škole, tak ako teraz Draco. Bol plný vášne, myšlienok a predsa konfliktov. Zamilovala som sa do teba, pomyslela si. Robil si ma šťastnou mnohé roky. Napriek tomu si sa zmenil a ja nechápem kedy. Vráť sa ku mne.

Smutne sa dívala, ako zapečatil obálku čiernou voskovou pečaťou s lebkou. To bol znak smrťožrútov. Jej manžel všetko upratal a postavil sa.

„Poď,“ povedal, vychádzajúc von z izby. Pri dverách sa zastavil a čakal na ňu, kým príde k nemu. Zaváhal a potom jej ponúkol rameno.

Pri jedálenskom stole čakali Luciusa pri jeho tanieri dva pergameny. Jedným bolo Dracove vysvedčenie. Ten druhý bol oficiálny zapečatený list z Rokfortu.

„Som rád, že si najlepší v triede, Draco,“ riekol jeho otec, čítajúc správu o Malfoyovi. „Vidím, že to humusácke dievča je druhé.“

„Áno, otec,“ odvetil Draco, vediac, že Hermiona klesla, pretože strávila veľa času v nemocničnom krídle kvôli rannej nevoľnosti z tehotenstva.

„To znamená, že si konečne vo svojom.“

Narcissa sa na svojho syna usmiala.

„Vidím, že si dobrý hlavne v elixíroch.“

„Je to moja vášeň, otec. List pri tvojom tanieri to potvrdí.“

„Ach?“ riekol Lucius, otvárajúc druhý list. Rýchlo ho preletel pohľadom. „Dobre, dobre.“ Podal pergameny manželke, ktorá ich rýchlo prečítala s pozdvihnutým obočím. „Asistent profesora elixírov?“ riekol Lucius pozerajúc na svojho syna.

„Ach, Lucius, myslím, že je to pre Draca skvelá príležitosť. A plat je oveľa väčší, ako by dostal na ministerstve,“ povedala Narcissa a nádejne na manžela pozerala.
Lucius sa obrátil k synovi, „to asi nie je prvýkrát, čo si o tejto veci počul, však?“

„Nie, otec,“ riekol Draco, „profesor Snape so mnou hovoril tesne pred veľkonočnými prázdninami. Hovoril, že v budúcnosti bude Rokfort potrebovať asistenta majstra elixírov, keď bude preč z Rokfortu počas nejakého školského obdobia.“

Lucius tvrdo na syna pozrel, „a vieš, čo je dôvodom jeho absencie?“

Dracove oči sa stretli s otcovými, „povedal mi, že príde sem, na panstvo, pomôcť ti v niektorých... ministerských výskumoch.“

„To je pravda,“ odvetil Lucius, pričom si vzal list od manželky a znova si ho prečítal. „Nepíše sa tu o dĺžke tvojho pôsobenia. Bolo by dobre, keby ti to umožnilo byť tam po dobu jedného roka. Chcú, aby si začal cez letné prázdniny, Snape píše, že potrebuješ určitú výučbovú prípravu pred ďalším rokom. Hm...“ otcove oči zažiarili, „v skutočnosti môže byť veľmi užitočné, že budeš na Rokforte. Snapea môže niečo napadnúť... V každom prípade máš môj súhlas, aby si sa venoval na Rokforte svojim povinnostiam ešte jeden rok. Potom si vyžadujem tvoju prítomnosť na panstve Malfoyovcov.

„Prečo, otec?“

Lucius odložil list a pozrel sa na svojho syna.

„Vieš veľmi dobre, Draco. Čas sa kráti.“

Narcissa mala pocit, že večeru vyvracia; v žalúdku sa jej vytvorila chladná hrča strachu.

Po večeri Lucius povedal, že si želá stretnúť sa na druhý deň s Dracom v pracovni. Musí odísť skoro ráno a nebude mať možnosť s Dracom hovoriť, pretože aj on odíde.

Keď sa Lucius konečne odmiestnil do práce, na ministerstvo, Draco konečne získal čas, na ktorý čakal... čas so svojou matkou strávený súkromným rozhovorom. Mal niečo, o čom jej chcel povedať. Prešiel do obývacej izby, kde jeho matka sedela pri krbe s otvorenou knihou v lone. Jej oči neboli upreté na stránku knihy, ale smutne hľadela do kozuba.

„Najdrahšia matka,“ oslovil ju, posadil sa vedľa nej a vzal jemne jej vzal knihu z prstov. Narcissa obrátila modré oči plné sĺz na svojho syna.

„Draco, och, synu, on nezabudol. Po všetkých tých rokoch... myslela som, že to prejde, ale stále si to pamätá.“

Malfoy prikývol. „Myslím, že všetci si to pamätáme, matka. Toto je od profesora Snapea,“ podal jej list, „spáľ ho potom, čo si ho prečítaš.“ Narcissa rýchlo roztrhla obálku a prečítala si list.

„Severus Snape,“ zamumlala a usmiala sa, „ty sa nikdy nezmeníš.“ Ešte chvíľku list držala a potom ho hodila do kozubu, kde sa premenil na popol.

„Čo ti napísal, matka?“

„Že on ani Dumbledore na mňa nezabudli. Že ti povedali o detailoch Malfoyovho proroctva. Sú presvedčení, teraz viac ako kedykoľvek predtým – odvtedy, čo má Lucius rumelku – že proroctvo porazia. Že pracujú na tom, aby to zastavili... a že sa nemám vzdať nádeje.“

„Už si sa vzdala nádeje, matka?“ Spýtal sa Draco, hľadiac matke do očí.

Kedysi žiarivé modré oči vyzerali unavene. „Nesmiem, Draco. Kvôli tebe a Luciusovi – nesmiem. Hoci som k tomu blízko.“

Draco prikývol.

„Ach a áno, Severus hovorí, že máš pre mňa dobrú správu. Čo je to?“

Draco sa usmial. Želám si, aby si bola tu, moja nádherná, odvážna Hermiona. Matka by ťa milovala. „Mami, našiel som dievča – ženu, ktorú mám rád. Som do nej zamilovaný.“

„Draco! To je skvelé! Je na čase... veď kto by mohol odolať môjmu peknému Dracovi?“

„Matka.“

„Dobre, dobre. Kto je tá šťastná dáma?“

Draco sa usmial, keď o nej premýšľal, o jej hnedých očiach a krásnom úsmeve. Cítil, ako cez neho prešlo teplo, keď riekol jej meno. „Je to Hermiona Grangerová, matka. Chrabromilská hlavná prefektka.“

Narcissine oči sa v úžase doširoka otvorili. „A-ale ja som si myslela, že ju nenávidíš, Draco!“

„Otec ju nenávidí, matka. Ja som žiarlil na jej šťastie, ale v skutočnosti som ju nikdy nenávidel. Predtým som ju sotva poznal, to až tento rok.“

Narcissa sledovala svojho syna. Jeho oči mali teplý, zasnený výraz. Naozaj to myslel vážne. Cítila, ako ňou prechádza napätie – prvá láska jej syna! Už naozaj nie je chlapcom.

„Gratulujem, Draco.“ Riekla a pobozkala syna na tvár. „Podporím tvoje rozhodnutie. Som si istá, že slečna Grangerová musí byť úžasná a pozoruhodná žena, koniec – koncov, tvoj otec nikdy nezabudne zdôrazniť, že je každý rok bystrejšia.“

Draco sa zasmial. „Je tu ešte jedna vec, matka. Za normálnych okolností by to oznamovala škola, ale pretože je ona muklorodená a poznáš Luciusa... mysleli si, že moji rodičia by nemali byť okamžite informovaní. V skutočnosti, povedal som Dumbledorovi a Snapeovi, že to poviem iba tebe. Ale musíš mi sľúbiť, že to nepovieš otcovi.“

Narcissa prikývla, „samozrejme, sľubujem. Čo je to?“

„V septembri budeš babičkou.“

Narcissinej mysli trvalo pár sekúnd, než pochopila zmysel Dracovho vyhlásenia. Ach môj bože, pomyslela si. Je to naozaj to, čo jej Draco hovoril! Stane sa otcom? Oh, iste má právo na šancu mať šťastnú rodinu! Možno je toto začiatok! Aj keby len na krátky čas! Pravda, našťastie, Narcissa vedela, že to má cenu bez ohľadu na to, ako krátko to bude trvať.

„Draco... si veľmi zlý chlapec,“ riekla Narcissa prísne. Draco očervenel a vyzeral zarazene. „Ako sa opovažuješ urobiť ma babičkou v takom mladom veku! Budem musieť zahodiť všetky pekné šaty a začať kupovať pletené šály!“

Draco sa pozrel na svoju matku a videl, že sa usmieva.

„Je to chlapec alebo dievča?“

„Chlapec.“

Narcissa zatajila dych. „Vnuk. Budem babička! Nikdy by som si nepomyslela, že sa dožijem toho dňa!“

„Ani ja nie,“ riekol Draco, objímajúc matku.

„No, rozhodne sa teraz nesmieme vzdať nádeje,“ povedala Narcissa. Jej hlas bol plný odhodlania.

„No... existuje niekoľko vecí, ktoré ti musím povedať skôr, než sa otec vráti. Chcem vedieť viac o tom, čo Lucius robí na panstve. A chcem ti povedať skutočný dôvod pozície asistenta majstra elixírov a čo sa bude diať, aby môj syn...“

Narcissa sa pozrela na hodiny, „máme čas, Draco,“ riekla, „hovor a nič nevynechaj. Chcem počuť všetko, ale veľmi opatrne.“

„Hermiona!“ jej matka k nej bežala na nástupišti 9 ¾., tesne nasledovaná jej otcom. Katherine Grangerová bola výrazne oblečená žena  v bavlnených šatách a pekných topánkach. Vlasy nosila zopnuté v drdole, držané sponkou. Guy Granger bol mierne bacuľatý muž v elegantnom šedom obleku s mierne prešedivenými vlasmi.

„Mami! Ocko!“

Matka s dcérou si padli do náručia. Otec dal dcére letmý bozk a zdvihol príručnú batožinu.

„Ach, miláčik, mala som o teba taký strach potom, čo som dostala sovu. Och, ale vyzeráš skvele! Doslova žiariš!“

Hermiona sa zasmiala. „Cítim sa úžasne, mami. Neboj sa.“

Ako kráčali k auto, jej matka sa nezdal, že chce svoju dcéru ísť samu ani len na chvíľku. Ich ruky boli pevne spojené. Jej jediné dieťa, jej jediná dcéra bude matkou!

„Otec a ja sme boli šokovaní, keď sme sa o tom dozvedeli, ale tvoj riaditeľ je taký múdry muž a povedal nám veľa vecí, čo nás upokojilo. Počula som, že ten mladý pán Malfoy je obdivuhodný mladý muž. Och, miláčik, musíme sa o toľkom porozprávať!“

„A je aj veľmi pekný, mami. Zamilujete si ho – viem, že sa o mňa postará. Harrymu a Ronovi sa tiež pári. Vieš, vzal ma na Vianočný ples...“


Obe ženy sa rozprávali celú cestu domov a pán Granger sa len ťažko dostal k stolu. Nakoniec to vzdal a počúval len rozhovor „Grangerových dievčat“, ako si ich nazval, s úsmevom na tvári.

Mal starosti a bol rozrušený, keď sa to dozvedel, ale zakaždým keď podľahol panike, spomenul si na posledné slová z Dumbledorovho listu: ... odvážne a rozumné dievča, ktoré je ochotné vziať na svoje bedrá zodpovednosť a je si vedomá problémov v budúcnosti. Uisťujem vás, že mladý pán Malfoy ju veľmi miluje, ale sú tu určité okolnosti, ktoré vám vysvetlí vaša dcéra, súhlasím, aby sa ihneď nevzali a  neboli s dieťaťom v jeho rannom veku. S múdrosťou svojho veku predpokladám, že vaša dcéra a jej dieťa budú mať významnú úlohu pri zabezpečovaní prežitia čarodejníckeho sveta a možno aj vášho sveta. Nebudem to ďalej rozpisovať, prosím, vypočujte si, čo vám slečna Grangerová povie a ak budete mať záujem, kontaktujte ma, budem slečne Grangerovej pomáhať.

Počas večere Hermiona celú situáciu vysvetlila rodičom. Grangerovci, solídni a rozumní ľudia, neboli úplne schopní pochopiť a uveriť všetko, čo im povedala, ale pochopili základ situácie, že bohužiaľ, Dracov otec, Lucius Malfoy pracuje na oživení zlého čarodejníka a je nemilosrdný a krutý človek. Že keby sa dozvie o vzťahu svojho syna a jej, jej život i život dieťaťa by bol vo veľkom nebezpečenstve. Bolo to dosť na to, aby boli ochotní spolupracovať na Dumbledorovom pláne, na ktorom pracovali po celý rok.

V ten večer jej na dvere zaklopala matka a vstúpila do izby. Pani Grangerová mala trochu červené oči, ale usmievala sa.

„Mami! Čo sa deje?“ spýtala sa Hermiona, keď sa matka posadila vedľa nej na posteľ.

„Ale nič, len som taká hlúpa,“ odvetila jej matka, „si moja jediná dcéra, moje najdrahšie dievčatko a toľko si toho musíš prejsť.“

Hermiona matku objala. „Neboj sa, mami. Budem potrebovať, aby ste s ockom boli silní, kvôli mne.“

Katherine Grangerová prikývla. Zdvihla vrchnák škatule a odložila ho na dcérinu posteľ. „Niekoľko vecí pre dieťa,“ riekla, „vyhodila som všetko, až na toto, čo som zachránila pre tvoje deti.“

Hermiona v úžase pozerala na malé vecičky – boli tam dva páry pletených topánočiek, malý strieborný náramok, chatrne vyzerajúca korytnačka a nádherné biele detské šatočky z háčkovanej čipky. V úžase ich zdvihla. „Bola som taká malá!“

Katherine sa zasmiala. „Áno, to sú tvoje šaty z krstu. Ale bola si veľké bábätko, vážila si asi 9 libier.“

„Ach, mami.“ Hermiona sa cítila stiesnene.

Katherine ju potľapkala po ruke. „Chcela som, aby si tieto veci dala dieťaťu predtým, než ho skryjete. Sú na najbližšie mesiace a vždy som snívala o tom, že to moje vnúčatá budú nosiť. To, že bude u inej rodiny nič nezmení.“

Tentoraz začala Hermiona naozaj plakať.

„Nechcem sa ho vzdať, mama. Snívam o ňom vo svojom náručí skoro každú noc.“

„Viem, miláčik,“ povedala jej matka, snažiac sa neplakať kvôli dcére, „ale dúfajme, že je to len na krátky čas. Dumbledore v liste uviedol dva roky a som si istá, že bude v dobrej, milujúcej rodine, kde bude v bezpečí.“

Dve ženy chvíľu vedľa seba sedeli.

Hermiona vytiahla fotografiu z nočného stolíka. „To je Draco Malfoy, mami.“

Bol to obrázok, ktorý urobil Harry, keď oni traja a Ginny šli v jeden deň na prechádzku. Draco a Hermiona sedeli na skale pri veľkom jazere a on ju objímal. Jej hnedé vlasy zachytil silný vietor a jeho plavé vlasy boli perfektne hladké, tak ako vždy. Jeho oči boli rovnaké oceľovo modré ako jazero. Aj napriek hrubému kabátu sa dalo povedať, že bol dobre stavaný. Hermiona sa usmievala a Draco jej jednou rukou uhladzoval vlasy a druhú mal okolo jej pásu. Niečo jej šepkal do ucha.

Hermiona očervenela, keď si spomenula, čo to bolo.

„Ach môj bože, no to je fešák!“ riekla matka pozerajúc na obrázok. Bola zvyknutá na čarodejnícke fotografie a nebola prekvapená, keď na obrázku bol nepatrný pohyb. „Vy dvaja spolu vyzeráte úžasne.“

Hermiona šťastne prikývla. Potiahla ta draka pod svetrom a cítila, že sa znova pohol. Rodičom už nádherný diamantový prívesok ukázala.

Hermiona dala obrázok späť na nočný stolík a uvidela, ako sa na fotke červená, keď ju Draco jemne pobozkal na ucho.

„Napadlo ťa, čo budeš robiť počas tých dvoch rokov? Draco bude asistent majstra elixírov v Rokforte, ako si povedala a bude pomáhať Dumbledorovi poraziť zlého čarodejníka, ale čo ty, miláčik? Nechceš ísť na vysokú školu?“

„Dumbledore si myslí, že by pre mňa bolo najlepšie, keby som sa venovala úzko profilovému odboru z čarodejníckeho sveta. Chcem si urobiť kurz liečiteľstva v Nemocnici sv. Munga, ale teraz si myslím, že budem trénovať ako zdravotná sestra v nemocnici blízko nášho domova. Prinajmenšom, nebudem zabúdať na základy liečenia.“

„Ach miláčik, mohla si byť lekárkou, dosiahnuť akademickú hodnosť v medicíne!“

„Nemám kvalifikáciu, matka,“ riekla Hermiona a pohladila matkinu ruku, „pochybujem, že Oxford by ma zobral na základe mojich VČÚ a MLOK-ov.“

Matka sa zasmiala, „to áno.“

Hermiona zatvorila škatuľu s detskými vecami a uložila ju do skrinky. „Cez leto budem tu, mami. Ale potom sa musím vrátiť do Rokfortu, porodiť a tak môže Dumbledore začať so svojim plánom.“

„Viem,“ odvetila pani Grangerová. „je niečo, čo by si potrebovala, než sa cez leto vrátiš?“

Hermiona sa na chvíľku zamyslela a usmiala sa. „Veľa vlny a pletacie ihlice.“

 


Kapitola 20: Antiquitas a Futuras



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/20/The_Blood_Of_The_Dragon

20/40



Kapitola 20: Antiquitas a Futuras – Minulosť a budúcnosť

 

Počas prvého týždňa späť na Rokforte, Hermiona premýšľala, že urobí to, na čo myslela už niekoľko týždňov. Po prvýkrát po štyroch rokoch, sa pristihla šplhať sa na dlhé špirálovité schodište, ktoré viedlo do učebne profesorky Trelawneyovej. Keď dosiahla vrchol schodov, spozorovala, že poklop, ktorý viedol do učebne profesorky Trelawneyovej vyúsťuje do viktoriánskeho salónika, bol otvorený a keď sa k nemu priblížila, rozbalil sa pred ňou tenký povrazový rebrík.

„Áno, som si istá, že ma očakávala,“ zamumlala si Hermiona popod nos, nadávajúc si za ponižovanie profesorkinej vešteckej moci keď pred štyrmi rokmi s veštením skončila. Stále, Hermiona bola značne skeptická ohľadom celej oblasti veštenia. Stelesnenie nedbalosti alebo nie, profesorka Sibyla Trelawneyová mala pred sebou dlhú cestu, aby Hermionu Grangerovú presvedčila o svojej skutočnej moci.

„Vitajte, slečna Grangerová, čakala som vás.“

Stavím sa, že to hovorí každému, kto sa ocitne pod jej padajúcimi dvermi.

„Vždy ste bola skeptická,“ riekla profesorka, zízajúca na Hermionu obrovskými očami. Vzdychla si. „No, nemôžeme vyhrať všetci. Posaďte sa, moja drahá.“

„Dobré odpoludnie, profesorka Trelawneyová,“ pozdravila Hermiona profesorku a klesla na tučný ružový kreslo oproti chudej starej žene.

„Hlavná prefektka... to nie je prekvapenie,“ Trelawneyová pozorovala Hermionin odznak. „Dúfam, že pán Malfoy sa tiež teší zo svojej pozície hlavného prefekta?“

„Áno, profesorka.“

„Dobre, dobre. Ale čakám, že ste sem neprišla na malý rozhovor, alebo povedať mi, že si prajete robiť MLOK-y z veštenia.“ Trelawneyová sa vzpriamila, jej náhrdelníky zľahka zacinkali.

„Nie,“ odvetila Hermiona, „prišla som sa vás spýtať, čo viete o Malfoyovom proroctve a o proroctvách vo všeobecnosti. Čítala som o nich v knižnici, ale nenašla som prijateľné odpovede.“

Sibyla Trelawneyová bystro na Hermionu pozrela. „Kto je zvedavý, bude skoro starý, slečna Grangerová. Ach bože, obávam sa, že minulosť ma doháňa! Myslela som si, že celá záležitosť bola doteraz pochovaná. Ale ľudia sa budú držať bokom od takýchto proroctiev – viete, povedala som im, že to nemá zmysel. Sudičky prehovorili, čo sa má stať, stane sa, ale och nie, hoblinu, dláto a kladivo chcú, pokúšajúci sa zmeniť neodvratné.“ Staršia žena si dramaticky povzdychla.

Hermiona sa začala cítiť podráždene, rovnako, ako pred štyrmi rokmi, keď profesorka predpovedala smrť asi štyroch jej najlepších priateľov v jeden deň – nič z toho sa nestalo.

„Profesor Dumbledore mi povedal, že každé proroctvo má medzeru. Tak to, čo hovoríte, nemusí vždy platiť,“ riekla Hermiona až príliš sarkasticky.

Sibyla Trelawneyová vyzerala trochu vykoľajene, „moja drahá, váš riaditeľ je veľmi múdry muž. Ale neprišiel k tej informácii sám – to ja som mu to povedala. Áno, áno, ja som si vedomá týchto medzier, ako ste povedala, pretože pokiaľ viem, ľudia takmer nikdy nezistia, čo to je a ako ich použiť.“

„Počas môjho výskumu v knižnici som veľa prečítala o slávnych proroctvách – Tutanchamónove proroctvo, Merlinove proroctvo, Tudorovské proroctvo... všetky sa zdali byť neodvratné.“

„Sú to len vyhlásenia, nie je tak? Nič nie je proroctvo, kým sa to neprihodí.“

„Ale dá sa tomu vyhnúť?“

„Samozrejme. Ale medzery sú také malé, také skryté, že keď sa budete príliš snažiť vidieť ich, uniknú vám a keď ich nebudete vidieť, nezistíte, že sa nepáči povedať ľuďom veľa o nich.“

„My? Máte na mysli vás a vaše sestry?“

Sibyla Trelawneyová sa zrazu napla a vystrela sa v zamatovom kresle.

„Kto vám to povedal?“

„Profesor Dumbledore. Teda, on to v skutočnosti povedal Dracovi a Draco mi to potom povedal.“

„Tak Draco? Dobre, dobre...“ Staršia žena si dala dole okuliare a zadívala sa na ňu tak uprene, až Hermiona cítila, akoby ju ťahalo späť do kresla. Robiť to však bolo neslušné, vzdorovala. „Aha... vidím! Gratulujem, slečna Grangerová, predpokladám, že vás a pána Malfoya očakáva v septembri radostná udalosť...“ stará žena si nasadila okuliare, „... ale aj veľmi smutná. Je to zvláštne, však?“

„Ako to viete?“

Sibyla sa usmiala, „nie je to veľmi ťažké, drahá. Všetky ženy vo vašom stave majú okolo seba šťastnú auru. Auru, ktorú nie je ľahké vidieť, ale dá sa to. Keby ste sa venovali vešteniu, minulý rok by ste preberali tému týkajúcu sa toho.“

„Aha, chápem... skutočne potrebujem vedieť viac o proroctve, pani profesorka. Snažím sa zistiť toho čo najviac.“

„Teraz rozumiem prečo. Obávate sa straty pána Malfoya. Pripomínate mi jednu z mojich dávnych študentiek... mala presne rovnaké starosti ako vy. Úbohá Narcissa. Robila som všetko pre to, aby som jej pomohla, ale moja sila je obmedzená.“

„Prečo ste teraz tu, profesorka? Prečo nie ste s vašimi sestrami?“

„Slečna Grangerová, dovoľte mi začať od začiatku. Ale najskôr, šálka čaju?“

„Ďakujem vám.“

Obe ženy si odpili zo svojich čajov. Ruky profesorky Trelawneyovej sa triasli, keď držala šálku. Vyzerala veľmi krehko a staro.

„Moje sestry a ja – ako ste už zistili – sme veštkyne. Niektorí si radi myslia, že máme obrovskú moc, ako sudičky. To je v to, čo veria, že žijeme v nejakej jaskyni a tkáme osudy.“ Tu sa profesorka zasmiala. „Klótho, ako sa volá moja romanticky známa mladšia sestra je tvorca. Atropos bola moja staršia sestra. Bola ničiteľom – ja som nemala takú moc, nad životom a smrťou, bola som jednoducho merač. Neveríte, však? Smiešne! Myslíte, že bývame v nejakej slizkej jaskyni a celý deň tkáme! Kde by sme dali všetko to plátno?“

„Sme skôr tri veštkyne. Silnejšie než sudičky, samozrejme – tých desať smrteľných čarodejníc, ktoré mali určitú vešteckú moc. Váš pán Malfoy je potomok jednej z nich a ženy v jeho rodine mali určitú moc – od svojich predkov. Moja mladšia sestra vidí ako sa udalosti začnú. Moja staršia sestra vidí ako sa udalosti skončia. Ja mám určitú moc vidieť, ako sa udalosti dejú. Najväčší rozdiel medzi nami je, že zatiaľ čo ony dve jestvujú v dvoch rôznych časoch – jedna na počiatku všetkých udalostí a druhá na konci všetkých udalostí, ja som osoba uprostred, takže musím existovať v súčasnosti. Vidím všetko, čo sa deje teraz. Samozrejme, že mám určitú moc predvídania, môžem tiež vidieť budúcnosť – ale som oveľa silnejšia, keď sú moje sestry nablízku, aby mi pomohli. Môžem ich zavolať pomocou veľkej mágie.“

„Prečo ste tu, na Rokforte?“

„No, je tu veľmi pohodlne, nemyslíte?“ spýtala sa profesorka, poobzerala sa po útulnom salóne a usmievala sa. „Sušienky k čaju?“

„Ďakujem.“

„Naposledy, kedy som volala svoje sestry bolo, keď ma Albus poprosil o pomoc pre Potterovcov.“ Oči starej dámy sa zaliali slzami. „Povedali sme mu, že tu nič nepomôže. Že nič dobré z tej svadby nevzíde. A mali sme pravdu, všetci boli počas jedného roka zavraždení.“

„Okrem Harryho. Prežil – nebolo to všetko nadarmo.“

Oči profesorky Trelawneyovej sa zúžili, „áno, okrem pána Pottera.“


„Je Harry medzerou?“

Profesorka Trelawneyová sa pozrela na Hermionu a krátko odvetila, „áno, slávna rodičovská mágia... ale oni o tom nevedeli, vedeli? Kto mohol vedieť, že boli prinútení k tomuto druhu obete a urobili to?“

 „Fungovalo by to aj pre Narcissu a Draca?“

„Okolnosti sa menia, drahé dieťa. Každé dieťa je chránené láskou jeho rodičov, ale je tam aj silnejšia mágia než toto.“

Toto bola pre Hermionu novinka. Určite nemohlo byť nič silnejšie, než to, čo zničilo Voldemorta, mohlo?

„Čo je to?“

„Slobodná vôľa. Niektorí rodičia sa obrátia proti svojim deťom – potom mágia nefunguje. Niektoré deti sa obrátia proti svojim rodičom. Niektorí ľudia sa rozhodnú dobre, niektorí zle.To je dôvod, prečo v osnove a lane života... nemôžeme tomu pomôcť, ale majú medzery. Vy smrteľníci máte silu slobodnej vôle, a tá nakoniec môže všetko zmeniť. Proroctvá môžu predvídať udalosti – ale nemôžeme vždy predvídať, ako sa s nimi vysporiadajú ľudia.“

Ja mám slobodnú vôľu, pomyslela si Hermiona. Amore Domitum Omni. (P.P. Láska všetko premôže) Akú to má spojitosť?

„A čo Malfoyovo proroctvo? Viete, čo videla babička Van Dorenová?“

„Bola potomkom sudičky. Ich právomoci sa v priebehu generácii znížili a ich videnia sa od nášho odlišujú. Všetko, čo viem je, že varovala svoju dcéru pred sobášom s Luciusom Malfoyom – spôsobila by veľkú škodu sebe i svojmu synovi. Iní mali taktiež tušenia s proroctvom – tí so Zrakom... ako napríklad Vy-viete-kto a sám Dumbledore.“

Trelawneyová sa odmlčala a napila sa čaju. Hermiona prikývla. Čítala, že silní čarodejníci – ako Dumbledore a Voldemort patrili k tým, ktorí vlastnili silný vnútorný zrak. Možno aj Harry, keď bude starší – aj keď on a Ron brali teraz veštenie ako vtip.

„Pokiaľ viem, Narcissa tak milovala Luciusa, že ignorovala svoju matku... až Narcissa sama, ktorá vlastnila nejakú moc po sudičke, počas hodiny veštenia so mnou prečítala hrozný osud svojho syna... až potom to začala brať vážne. Kontaktovala som moje sestry na Albusovu a Severusovu žiadosť a ukázala jej, čo sme sa dozvedeli. Nebola to dobrá správa. Chúďa dievča bolo ešte viac rozrušené.“

„Ale stále sa za Luciusa vydala.“

Sibyla Trelawneyová naliala posledné zvyšky čaju z kanvice. „To bola jej slobodná vôľa, moja drahá. Ale napriek tomu, ako som na začiatku povedala, čo sa má stať, stane sa.“

Hermiona dopila čaj a postavila sa.

„Ďakujem vám, pani profesorka. Naozaj ste mi pomohla.“

„Moja drahá, nechceli by ste skúsiť pozrieť sa na svoju budúcnosť? Myslím, že to je dôvod, prečo ste dnes prišla za mnou.“

Hermiona si prehodila tašku cez rameno, „ak je to, čo ste povedala, pravda, profesorka, verím, že neznalosť budúcnosti mi poslúži viac ako jej poznanie.“

„Veľa šťastia, slečna Grangerová. Príďte znova na čaj, verím, že ešte prídete.“

Hermiona si nebola istá, či to bola informácia, ktorú práve dostala alebo ťažká vôňa v dusnom salóne profesorka Trelawneyovej, čo jej prekážalo. V klubovni sa pripojila k svojim priateľom, všetci z posledného ročníka študovali na MLOK-y, nosy strčené v hrubých knihách.“

„Vzdávam sa,“ riekol Neville Ronovi zúfalo, „profesor Snape ma pre mňa za mňa môže zničiť. Vždy som bol v elixíroch zlý a teraz sa chystám dokázať to mojimi elixírmi na MLOK-y. Kiežby to nebolo povinné.“

„Áno, viem,“ odvetil Ron, pričom si vzal Nevillovu knihu a pozeral na komplikované vysvetlenia. „Ak by ti Hermiona potajomky nepomáhala za tých sedem rokov tu, bol by si prepadol každý ročník len kvôli elixírom.“

„Čo sa deje, chlapci?“ Spýtala sa Hermiona, hádžuc tašku s učebnicami a nadýchla sa čerstvého vzduchu, aby si prečistila hlavu.

 

„Elixíry, čo iné,“ odvetil Neville nevrlo, „čítal som to už päťkrát a stále to nechápem.“

Hermiona vzala od Nevilla a Rona knihu „Najmocnejšie elixíry“ a na chvíľu sa do nej zahľadela. Och,  Filter priateľstva! Rýchlo vytiahla pergamen a brko a začala kresliť graf. Neville a Ron sa naklonili, keď im to začala potichu vysvetľovať. Všetci traja tým boli rýchlo pohltení.

„Ahoj Hermiona!“ Hermiona prekvapene vzhliadla. Bola to Ginny s Harrym. „Vy traja ste tu už skoro dve hodiny! Sú elixíry naozaj tak zaujímavé?“

„Počkaj sekundu – tak Neville, pochopil si? Prečo musí byť Krvavec lekársky vždy posledná prísada v tomto elixíre?“

„Pretože vyžaduje najkratšie varenie zo všetkých zložiek – ak vykypí, celý elixír má opačný účinok!“

Hermiona a Neville sa na seba usmiali. Ron zatlieskal, „vau! To bolo fantastické, Hermiona. Naozaj myslím, že by si mala učiť elixíry miesto Snapea.“

Hermiona uvažovala, čo by jej priatelia povedali, keby vedeli, že Draco tu bude na budúci rok asistent profesora elixírov.

„Žiadny problém. Hej, Harry! Ginny! Čo sa deje?“

„Nič, len sme chceli vedieť, či sa chystáte s nami dnes večer do Rockvillu. Posledné ročníky dostali povolenie ísť dnes večer na večeru.“

Hermiona chcela nájsť Draca a hovoriť s ním o tom, čo zistila, ale vedela, že to môže počkať na neskôr.

„Iste, pôjdeme všetci spolu.“

Harry, Ginny, Neville, Ron a Hermiona si vzali plášte. Cestou po schodisku sa stretli s Lavender Brownovou, tak sa jej spýtali, či ide tiež. Bol už apríl a bola jar. Okrem MLOK-ov, ďalšou zaujímavou udalosťou bol maturitný večierok. Boli pozvaní aj rodičia. Prefekti ho plánovali od chvíle, čo skončil Vianočný bál.

„Dozvedela som sa, že Justin a Hannah sa rozišli. Hannah sprevádza Terry Boot. Som zvedavý, koho vezme Justin?“ spýtal sa Ron.

„Neviem,“ odvetil Harry, keď sa s priateľmi posadil za veľký stôl v Troch metlách.

„Nebude mať problém nájsť si niekoho... vyzerá veľmi dobre,“ povedala Ginny.

„Vyzerá lepšie ako ja?“ spýtal sa Harry, predstierajúc žiarlivosť a Ginny objal.

„Oveľa.“ Zachichotala sa Ginny.

„On je skutočne dobre stavaný – v poslednej dobe sa vypracoval,“ povedala Lavender, trochu sa červenajúc.

„Ďalšie, čo mi poviete je, že Draco Malfoy je sexi,“ riekol Harry, prevracajúc oči.

„Ale on je sexi,“ riekli naraz Lavender s Ginny. Ron a Neville sa skoro udusili pivom. Hermiona sa uškrnula. Ginny zachytila jej pohľad.

„Nikdy dievčatá nepochopíme,“ povedali Harry, Ron a Neville smutne. „Justin rozumiem – dobre stavaný, opálený... ale Malfoy, snobský, slizký.... Au!“

Dostal ostrý kopanec od Hermiony.

„Čo sa stalo, Harry?“ spýtal sa Neville.

„N-nič. Narazil som si koleno o stôl,“ odvetil Harry a žalostne na Hermionu pozrel.

„Čo sa chystáš robiť po promócii, Harry?“ Spýtala sa Lavender.

„Pracovať na ministerstve – ešte neviem, na ktorom oddelení.“


„A čo ty, Neville?“ spýtala sa Ginny.

„Rovnako ako Harry,“ odvetil Neville, ponúkajúc Hermione fazuľové pivo. Práve si to chcela vziať, keď zachytila Ginny, ktorá sa na ňu cez stôl mračila. Ach, isto, predpokladala, že Ginny bude lepšia matka ako Molly Weasleyová.

„Prepáč, Nev, dnes večer už nie, trocha ma bolí hlava,“ povedala Hermiona.

„Priveľa sa venuješ štúdiu na MLOK-y,“ riekol Neville a miesto toho jej nalial trochu vody. „Uvoľni sa. Čo sa chystáš robiť po promócii?“

„Možno dostanem muklovskú prácu – rodičia chcú, aby som sa vrátila na chvíľu do ich sveta. Potom sa rozhodnem, čo chcem naozaj robiť.“

„Skvelé.“

„Hej,“ vyhŕkla zrazu Lavender, „dozvedela som sa, že Pansy a Millicent boli poslané do školy pre dievčatá vo Švajčiarsku. Tak preto tak zrazu odišli!“

Harry, Ginny a Ron si vymenili pohľady. „Áno,“ povedal Ron, „dúfam, že tam s nimi skoncujú.“

Hermiona sa zasmiala.

„Ako pokračuje príprava na večierok, prefekti?“ spýtal sa Neville.

„Skvele,“ riekol Harry, „poslali sme všetky pozvánky – žiaľ, muklorodení rodičia nemôžu prísť na Rokfort, a naplánovali sme dekorácie. Musí byť tematická, ako viete. Niečo, ako sme zožali v Rokforte vedomosti...“

„To je také otrepané,“ smiala sa Lavender.

„Áno, dobre, ale ostatné návrhy boli všetky dosť zlé – Finnigan navrhol tému írskej krčmy, ale profesorke McGonagallovej sa to veľmi nepáčilo. A profesorka Sproutová nám ponúkla obrovské množstvo sena a tekvice na zdobenie siene.

„Už si si napísala príhovor, Hermiona?“ Spýtala sa Ginny.

„Ehm.. nie. Som príliš zamestnaná MLOK-mi, vieš. Pracujem na tom.“

„Je to škoda, že musíme počúvať Malfoya, rovnako ako ty Hermiona,“ Lavender sa súcitne na svoju priateľku pozrela, „neviem, prečo musíte mať spoločnú reč.“

„Tradícia,“ odvetila Hermiona, keď dojedla zemiaky.

„No, hovoriac o tom diablovi, pozrite, kto je tu,“ riekol Ron, keď do Troch metiel vstúpil Draco Malfoy a ostatní slizolinčania a zabrali veľký stôl. „To je váš sexi hlavný prefekt, Lavender!“

Lavender udrela Rona po ruke.

Hermiona cítila, že sa červená. Zachytila Dracov pohľad naprieč miestnosť a pozerali sa na seba dosť dlho na to, aby vedeli, že si boli príliš vedomí toho druhého. Spozorovala, že Draco má veľkú tašku z Medových labiek.

„Na posledný siedmy rok na Rokforte!“ riekol Neville a zdvihol pohár.

„Na zdravie!“ Zvolali chrabromilčania a napili sa. Všetci mali veselú náladu.

Zrazu Hermiona vstala, „a na budúcnosť, pre nás všetkých!“ Zvolala.

„Na zdravie,“ vykríkol jej stôl.

Zdalo sa jej, že zazrela Draca nakloniť pohár smerom k nej. Pri pohľade na svojich najlepších priateľov sa cítila nesmierne šťastná a pomyslela si, že možno všetko dobre dopadne.

 


 

Bloodwort

 

Krvavec lekársky

Je to trváca, holá, priama, hore rozkonárená rastlina. Dolné listy sú s 3 - 7 jarmami podlhovasto vajcovitých, stopkatých lístkov, ktoré sú na báze srdcovité, na rubu sivé a na okraji zubaté. Horné listy sú menšie, s 2 - 3 jarmami lístkov. Kvety sú usporiadané vo vrcholových hlávkach s listencami. Hlávky sú široko elipsoidné až guľaté, vzpriamené. Kalich je tmavo hnedokarmínový, koruna chýba a v kvete sú štyri tyčinky s purpurovými peľnicami. V kvete je čnelka s hlavičkatou papilkatou bliznou. Plodmi sú nažky uzavreté v štvorhrannej stvrdnutej suchej kvetnej čiaške.

Od príbuzného rodu krvavník sa odlišuje obojpohlavnými kvetmi.

Rastie na vlhkých až mokrých lúkach. Vyžaduje striedavo vlhké, výživné, zásadité až neutrálne, humózne, piesočnato-hlinité pôdy.

Ako liečivá rastlina sa zbiera kvitnúca vňať a podzemky s koreňmi (na jar alebo jeseň). Korene a podzemky majú vysoký obsah trieslovín, saponín sanguisorbín (je aj vo vňati), flavonoidy, antibakteriálne látky a vo vňati aj veľa vitamínu C. Droga (vňať) sa užíva proti krvácaniu, pri hnačkách, črevných kataroch, zápaloch ciev a užíva sa aj externe na rany a vredy. Pije sa macerát alebo sa užíva ako tinktúra. Niekedy sa z vňate lisuje šťava s dobrými antibakteriálnymi účinkami, pôsobí aj proti prvokom. Podzemné orgány majú podobné užitie. Majú sťahujúci, dezinfekčný, protizápalový, anthelmintický, protibakteriálny a protiprvokový účinok. Užíva sa ako odvar alebo liehový extrakt. Droga je neškodná a možno ju v podstate užívať bez obmedzenia.


Kapitola 21 Nubeculae



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Blood Of The Dragon:  Zensho (r.2003)

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Preklad: Jenny (32jennifer2)

Originál: http://www.fanfiction.net/s/1363692/21/The_Blood_Of_The_Dragon

21/40



Kapitola 21: Nubeculae - Búrkové mračná

„Prial by som si, aby si sa spýtala profesorky Trelawneyovej na odpovede na skúšku z Transfigurácie, keď si ju navštívila. Bolo to pekelné.“ Draco sa posadil za svoj stôl, žujúc svoje ohryzené zlaté brko.

„Som si istá, že si ju spravil, Draco: na konci vyzerala predsa tvoja kačica ako lekno, nie?“ riekla Hermiona, sediac na posteli a čítala učebnicu elixírov Najmocnejšie elixíry. „Aspoň ty si nemusel bežať na záchod každú pol hodinu.“ Jedla čokoládu z veľkého vreca sladkostí, ktoré jej Draco priniesol z Medových labiek. Pred dvoma týždňami prišla na ňu obrovská túžba po čokoládach. Mesiac predtým to boli paradajky - našťastie Harry presvedčil Dobbyho, aby mu dal veľkú tašku z kuchýň.

„Áno, ale písomná skúška bola hrozná. Zabudol som kúzlo na premenu zvierat na poháre vody a to bola otázka za desať bodov! Ostávajú už len elixíry, vďakabohu,“ riekol Draco, snažiac sa spomenúť si na všetky zložky, ktoré šli do Veritasera. Šírili sa reči, že táto otázka bola na MLOK-och každý rok. Draco bol v elixíroch dobrý.

„A Snape by ťa nechal prepadnúť? Ďalšieho asistenta profesora elixírov!“ zachichotala sa. „Predstav si, že by si učil Ginny, asi by zomrela.“

„No, chystám sa zobrať Chrabromilu toľko bodov, koľko len budem môcť.“ Draco odhodil brko, natiahol sa a kráčal k Hermione, ktorá sedela na jeho posteli.“

„Neopováž sa.“ Hermiona mu vynadala so založenými rukami. „Budeš k nám milý, počuješ?“

„No, ale ak Neville prepadne, nemyslím si, že tomu zabránim. Ten chlapec vyhadzuje kotlíky do vzduchu každý týždeň.“

„Prejde.“ Riekla Hermiona pokojne. „Doučovala som ho. Ako si myslíš, že prešiel cez elixíry po všetky tie roky?“

„Neviem... nikdy som nad tým nepremýšľal,“ poznamenal Draco. Natiahol sa na posteľ vedľa Hermiony a s námahou jej odtiahol z rúk knihu elixírov. Začal ju nežne bozkávať.

„Stretnutie prefektov je za desať minút, Draco.“ Varovala ho Hermiona, tlačiac ho preč.

„Mmmm... Ja viem,“ riekol a uvoľnil jej viazanku.

„Ach, ty!“ plesla ho po ruke. Chytil ju za ruky a uškrnul sa.

„Len bozk pre tvojho draka,“ prosil, keď videl jej zlosť.

Splnila jeho požiadavku, potom ho odtlačila neďaleko tašky s čokoládami. Dychtivo siahla po ďalšej.

„Radšej choď na tie čokolády pomaly. Nechcem, aby sa môj syn narodil obalený v pepermintovom kréme z Medových labiek.“

„Neboj sa, s tebou ako otcom vyjde obalený v sebauctievaní.“

Draco pobozkal Hermionu na mierne zaokrúhlené bruško. Tehotná bola už asi päť mesiacov. To bolo dobre, škola čoskoro skončí, ľudia by si začali všímať. Cítil sa strašne smutný pri predstave dlhých letných prázdnin bez nej. Ale, v septembri sa vráti späť. Potom... čo? Snažil sa nemyslieť na to.

„Nemysli na to,“ zašepkala, pretože vedela, na čo myslí. Spomenula si na to každý deň.

Draco prikývol a znova ju pobozkal na bruško. Vstal a narovnal si kravatu. Vybral z vrecka hrebeň a uhladil si vlasy.

Hermiona vstala z postele, jemne ju vzal za ruky a zdvihol na nohy.

„Stretnutie prefektov,“ povedala a uškrnula sa, chrbát ju pobolieval z tej váhy navyše, čo musela teraz nosiť so sebou. „Dopekla, zase musím ísť na toaletu. Len chvíľku, prosím,“ riekla mieriac na záchod.

Draco z vrecka vytiahol ich prejavy. Obaja ich mali napísané na jednom pergamene, jej bol prvý, potom jeho. Roztrhli pergamen v polovici tak, aby mal každý svoj prejav. Opatrne spojil pergamen tam, kde bol roztrhnutý. Bol potešený zistením, že do seba dokonale zapadajú.

„Pripravená,“ povedala Hermiona, zahladila si nepoddajné hnedé vlasy dozadu a upevnila sponou. Zdvihla tašku s knihami. „Poďme.“

Prefekti mali pridelené nepoužívané triedy, ktoré slúžili ako ich spoločenské miestnosti. Každý priniesol niečo, aby to vyzeralo pekne. Hannah Abbotová darovala zamatové závesy a Justin Finch Fletchley priniesol hrubý koberec. Mandy Brocklehurstová poskytla vankúše, na ktorom teraz sedeli Harry s Ronom.Ginny tentoraz na stretnutí nebola prítomná, lebo jej ročník mal skúšku z herbológie.

„Otváram stretnutie,“ povedala Hermiona a sadla si do veľkého kresla. Draco sa posadil do jedného oproti nej.

„Počúvajte,“ zvolali Justin a Harry, ako vždy. Mandy cumľala cukrové brko a jedno ponúkla Sally Anne Perkyovej, Slizolinskej prefektke.

„Prvý na programe je maturitný ples, ktorý je za desať dní. Dekorácie – sú hotové?“ spýtal sa Draco.

„Hotové. Ale madam Sproutová hovorí, že nemôže dodať viac ako päťsto jabĺk. Zvyšok môžeme premeniť,“ odvetil Terry Boot, ktorý mal spolu s Mandy Brocklehurstovou na starosti dekorácie.

„Presne tak. To by nemal byť problém. Ďalšie na programe sú pozvánky. Ako sme na tom s odpoveďami.“

„Dobre. Pár muklov, ktorí si vzali čarodejníka alebo čarodejnicu sú trochu nešťastní, že nemôžu prísť... ale Dumbledore im osobitne napísal. Iba dva páry rodičov neodpovedali.“

„Kto?“

„Pán Sirius Black, právny zástupca Harryho Pottera... (Ó, on je mimo mesto, riekol Harry)... a pán a pani Malfoyovci. Tvoji rodičia, Malfoy.“ Odvetila Hannah Abbotová, kontrolujúc zoznam.

Hermiona stuhla. Zabudla, že sú pozvaní aj rodičia, pretože jej vlastní boli muklovia. Draco na sebe zachytil jej pohľad, ale zostal pokojný. „Pošlem im sovu a pripomeniem im to. Ďalší bod programu – jedlo...“ Budem to s ňou musieť vyriešiť neskôr, pomyslel si.

„Ale prečo jednoducho neprídu?“ spýtala sa Hermiona po tretí krát.

„Pretože môj otec je jedným z guvernérov školskej rady a chce prísť! Hermiona, už som ti povedal, že to bude v poriadku. Sľubujem.“ To bola prvá hádka, ktorú mala s Malfoyom po dlhej dobe. Boli v ich obývacej izbe.

„Je to príliš skoro. Ak sa na mňa pozrie, hneď to spozná. Ako profesorka Trelawneyová.“

„Profesorka Trelawneyová je veštica. Môj otec nie je. A v každom prípade, on nebude vedieť, koho to dieťa je, nie je tak? A moja matka umiera túžbou poznať ťa osobne... je šťastná ako blcha, že o pár mesiacov bude mať vnúča. A nebudeš musieť tráviť čas v Luciusovej blízkosti – si hlavná prefektka. Budeš na pódiu, potom sa stretneš s ostatnými rodičmi.“

„Viem.“

„Musíme sa snažiť správať sa normálne, Hermiona. Lucius o nás nevie, ani väčšina Rokfortu a oni s nami boli dlho. Neexistuje žiadna možnosť, že by to v ten deň zistil.“

Prikývla, stále nervózna pri pomyslení, že bude Lucius v Rokforte. Povzdychla si, keď ju začal Draco bozkávať.

„Dovoľ, aby sme využili čas, ktorý tu ešte máme, Miona. Nebudem ťa vidieť, až kým sa nevrátiš, aby si mala naše dieťa.“

„Budeš mi veľmi chýbať, Draco.“

„Viem. Ale musíš mi veriť, keď ti hovorím, že všetko bude nakoniec dobré. Budúci rok budem stále tu, na Rokforte – nič zlé sa mi nestane. Dokončím svoj aurorský výcvik a budem pomáhať Dumbledorovi a Snapeovi vymyslieť spôsob, ako zabrániť Luciusovi vyrobiť Kameň mudrcov. A my nájdeme odpoveď – Dumbledore pomáhal vyrábať ten prvý, pamätáš?“

„Viem. Ale nie je tu Flamel, aby pomohol... neviem, prečo nemôžu tvojho otca skrátka zatknúť a zničiť rumelku.“

„To by nemali žiaden dôkaz. Lucius môže v sekunde všetko skryť. Potom, čo Harry dal v piatom ročníku tip na môjho otca, urobili na Malfoy Manore raziu, ale vôbec nič nenašli. Všetko bolo veľmi šikovne skryté. To preto sa Lucius dostal von. Žiaden dôkaz, len Harryho slovo proti jeho.“


Hermiona sa zachvela. Všetci si mysleli, že to je koniec smrťožrútov, keď ich v piatom ročníku Harry a bývalý Fénixov rád obkľúčil na Ministerstve mágie. Ale Kornélius Fudge bol slabý... ako vždy... a odmietol usvedčiť ho bez dôkazu. Luciusove zlato našlo spôsob ako sa dosť do vreciek viac ako jedného z úradníkov ministerstva a jeho meno bolo očistené po dosť nechutnom zasadaní, na ktorom Harry zachrípol od kričania a Lucius sa spokojne uškŕňal. Lucius potom počas šiesteho ročníka urobil niečo hrozné, týkajúc členov rádu... ale nikto nemohol nájsť dôkaz... nie bez tiel.

Hermiona smutne rozopla Dracovu košeľu, stále tam boli červené jazvy odvtedy, čo prišiel späť z Veľkonočných prázdnin – očividne mu otec ukazoval temné súboje s Gladeus Maleus. Pre Draca bolo ťažké zatajiť aurorský tréning a spôsobilo to, že pred Luciusom obstál zle. Dostal trest za zjavnú neobratnosť.

Hermiona sa pustila do uzdravovania zranení. Potrela ich trochou masti a zamrmlala liečivé kúzlo. Boli ťažšie odstrániteľné ako normálne jazvy, pretože boli spôsobené čiernou mágiou. Za posledné dva týždne uspela v liečení len trocha.

„Myslím, že maturitný ples je našou najmenšou starosťou, ospravedlňujem sa, že som bola taká emocionálna.“ Povedala napokon.

„To je v poriadku, viem, že sa bojíš. Skúsim popracovať na tom, aby som udržal Luciusa ďaleko od teba, ak si znepokojená.“

„Ďakujem. Na dnes večer som s masťou skončila.“

„Mmmm... cítim sa oveľa lepšie,“ riekol Draco, strhávajúc si boxerky.

„Zajtra je naša posledná skúška... mali by sme ísť do postele.“ Jemne ju pobozkal na krk.

„Ty choď, ja chcem ešte študovať.“

Draco sa cítil prekvapene a trochu zranene. Od tej doby, čo začali spolu spávať, Hermiona nikdy nešla do postele bez neho.

„Myslíš to vážne? Všetko v tej knihe si prešla trikrát.“

„Áno. Z posledných skúšok som vždy nervózna.“

Draco pokrčil ramenami. „No, nezostaň hore pridlho.“

Odvrátil sa od nej a odišiel do svojej spálne. Vkĺzol pod prikrývky, ale cítil sa rozrušený na to, aby spal. Prial si, aby bola Hermiona ohľadom maturitného plesu statočnejšia. Avšak, musí byť veľmi citlivá kvôli hormónom, tehotenstvom a stresujúcimi skúškami...

Pomyslel si, že vidí Hermionu, ako sa presunula z pohovky na stôl v spoločenskej miestnosti. Svetlo sa presunulo k stolu. Bolo to smiešne, nemal by sa cítiť tak nevďačne... mala toho toľko, s čím sa musela zaoberať! Práve sa chcel dostať z postele a pozerať sa na ňu, keď svetlo zhaslo. Do spálne prišli mäkké kroky a Hermiona vkĺzla do postele vedľa neho. Plakala.

„Draco Malfoy... ja sa bojím.“ Povedala ticho. „Nikdy som si to nemyslela, ale bojím sa. Koniec školy a potom ťa možno už znova neuvidím. Občas sa mi zdá, že týchto šesť mesiacov nikdy nenahradí šesť rokov priepasti medzi nami. Niekedy sa na teba pozerám a premýšľam, či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou. Čo ak si to rozmyslíš?“

Draco ju pevne objal. Tiež sa bál.

 

Desať zahalených temných postáv stálo okolo osoby uprostred, ktorá bola oblečená v purpurovom plášti. Boli v podzemí starého zámku. Purpurovo odetá postava bola zo všetkých najvyššia, ale jeho tvár bola stále skrytá za lebkou – ako maskou. Okolo kruhu sa opakovane posúval veľký had.

„Čo je nového, moji verní sluhovia?“ zasyčal.

„Zistili sme mená aurorov na ministerstve – niektorí z nich boli členmi starého Fénixovho rádu.“ Riekla jedna z postáv. „Čoskoro sa ich začnem zbavovať – tak, ako sme to urobili s tými predtým.“

„Je načase, Nott. Už som unavený z tých problémov, čo spôsobujú ostávajúci členovia mojim plánom – musíte ich všetkých zabiť. Fénixov rád skončí. Členovia sú rozptýlení, slabí, zúfalí... potom, čo sme zničili Fletchera, Kingsleyho, Tonksovú a Diggoryho. Nestoja ani za moje odpľuvnutie. Táto jednoduchá záležitosť vám už trvala príliš dlho. Predpokladám, že to pôjde rýchlejšie.“

„Prosím, môj pane, je ťažké ich nájsť...“

„Výhovorky...“ prerušila ho postava v červenom. „... sú len pre slabých. A tí, ktorí sú slabí nie sú vhodní, aby mi slúžili – spomeňte si, čo sa stalo Pettigrewovi a MacNairovi.“

Nott si zahryzol do jazyka pri pomyslení na hrozné úmrtia jeho blížnych smrťožrútov potom, čo sa im predchádzajúci rok nepodarilo splniť príkazy Temného pána. Ich osud bol horší ako osud tých, ktorí boli pred tromi rokmi poslaní do Azkabanu po tom katastrofálnom výpade. „Môj pane, máme informácie, že Rokfort môže trénovať aurorov – teraz, keď starý Rád zanikol sa zdá, že Dumbledore sa pokúša vytvoriť nový so špeciálne trénovanými aurormi... oveľa lepšie trénovanými než na Ministerstve, ako som počul.“

„Ten blázon Dumbledore... nikdy nevie, kedy prestať! A od koho ste sa toto dozvedel?“ zahrmel Voldemort.

„Odo mňa, môj pane,“ riekla jedna z postáv s kapucňou.

Voldemort sa otočil v smere hlasu: „Ach... Snape... jeden z mojich najlepších špiónov. Povedz mi všetko, čo vieš.“

Snape cítil chladné prsty Voldemortovej mysle, ako siahajú do jeho mozgu. Pravda je to, čo si myslíš. Roky odolávaniu útokom Voldemortovej mysle spôsobili, že Snape bol zručný v oklumencii, okamžite vymazal z mysle všetky emócie okrem tej, ktorú chcel odhaliť Voldemortovi. „Bol som vynechaný z tréningov. Verím, že Dumbledore na ne dohliada sám. Neviem, kto je zapojený... okrem dvoch alebo troch študentov z posledného ročníka. Počul som, že sú veľmi silní, najsilnejší študenti na škole.“

Cítil, ako Voldemortova myseľ sliedi po menách študentov, kontrolujúc, či ich poznal. Vzdoroval Legilimencii.

„A ktorí sú to? Máš nejaký nápad?“

„Harry Potter, som si takmer istý,“ riekol Snape odvážne. Bolo to jediné bezpečné meno, ako ho Dumbledore poučil. Nedalo Voldemortovi žiadne výhody, pretože v každom prípade, stále šiel po krvi Harryho Pottera. „Nemám tušenie, kto sú tí ostatní.“

„Očakávam, že to zistíš. Výborne, Snape.“ Povedal Voldemort.

Snape sklonil hlavu.

Voldemort pokračoval, „môj čas prichádza. Proroctvo sa splní v každom prípade, aj keď ma znepokojuje iná vec. Malfoy... môj najprefíkanejší služobník, ako ide výskum? Už som unavený z tejto zmrzačenej podoby.“

„Sme blízko úspechu, môj pane. Získal som čistú vzorku hlavnej zložky.“

„Výborne. A tvoj syn? Je si vedomý svojej úlohy v tejto veci?“

„Ako viete, môj pane – zasvätil som ho do plánov. Po veľmi silnom... presviedčaní... zdá sa, že súhlasil so spoluprácou na mojom výskume a pomôže mi so špehovaním na Rokforte, kde má váš nepriateľ pevnosť.“

„Snape... vieš o tom?“ zaškriekala postava, obracajúc sa k ďalšiemu smrťožrútovi.

„Zariadil som to, môj pane. Pracujem na chlapcovi posledných sedem rokov – ako Lucius hovorí, blíži sa jeho osud a zdá sa, že to prijal.“

„Vidíte to...“ povedal Voldemort ostatným smrťožrútom. „To sú dvaja z mojich najlepších služobníkov. Zvyšok ste špinavé červy.“

Lucius sa uškrnul a ostatní smrťožrúti sa prikrčili. Snape sa ľahko uklonil.

„Nezaspite na vavrínoch,“ zasyčal Voldemort na Malfoya a Snapea. „Tvoj syn nosí v žilách krv potrebnú k môjmu znovuzrodeniu... jeho plná spolupráca je nutná. Predpokladali sme to – ale v poslednej dobe, takže som predpokladal mierne... prerušenia. Neviem, čo to je, ale zatiaľ... nikdy som sa nemýlil.“ Lucius cítil, ako Voldemortova myseľ sliedi po jeho vlastnej... hľadajúc správy o jeho synovi.

„Nepredvídam žiaden problém, chlapec je obrátený k vám, môj pane,“ povedal Snape.

Lucius na neho rýchlo pozrel.

„Pred rituálom chcem hovoriť s tvojím synom, Malfoy. Nemôžem tolerovať len chlapca, ale ako som pochopil, čoskoro je dospelý. Ďalší verný Malfoy v mojej službe sa mi páči.“

Luciu sa uklonil. „Ste príliš láskavý, môj pane.“

„Goyle, máte ako vždy?“

Goyle prišiel dopredu, nesúc kalich tmavočervenej tekutiny. Bola to krv. Voldemort vzal kalich a hltavo pil. „Čoskoro, nebudem potrebovať náhradnú špinavú krv... môj život a krása bude trvať naveky. Krv Harryho Pottera koluje v mojich žilách, čoskoro aj krv draka. Nebudem rovný Harrymu Potterovi.“ (pri tom slove odpľul). “Budem nad ním!” vrátil pohár Goylovi a dal si dolu masku s výzorom lebky, ktorá odhalila tvár s horiacimi červenými očami. Veľký had plaziaci sa okolo kruhu zasyčal a obrátil sa k pánovi. “Áno, Nagini. Ty ma poznáš v tejto podobe. Pozrite sa na mňa, moji verní. Čoskoro budem znovu celý a Potter nebude schopný skriviť mi čo i len vlas na hlave – uvidíme, kto nakoniec vyhrá! Uvidíme, ktoré proroctvo prevládne, ty starý blázon Dumbledore. Malfoy, prines mi svojho syna na jeho ďalšie narodeniny. Je na čase, aby sa stretol so svojím Pánom.”

“Áno, môj pane.”

Snape sa tváril nezúčastnene. Jeho srdce však zbesilo tĺklo.


Kapitola 22 Valere Iubere



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/22/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, Blaise je dievča.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 22: Valere Iubere  - Chrabré rozlúčenie

Posledný ročník sedel vo Veľkej sieni pred svojimi rodičmi. Sieň bola nádherne vyzdobená vo farbách štyroch fakúlt, v námete zberu úrody. Na pódiu sedeli profesori vo svojich najelegantnejších habitoch. Profesorka McGonagallová predčítavala jedno meno za druhým a oni vystupovali na pódium, aby si prebrali pergameny o dokončení štúdia. Publikum absolventom horlivo tlieskalo.

"Abbotová, Hannah... Bently, Charles... Boot, Terry....  ... Demarcová Rodita... Grangerová Hermiona..." Sieň u svojej hlavnej prefektky prepukla do neutíchajúceho potlesku.  "... Lauderová Ivette... Longbottom Neville... Malfoy Draco." Sieň začala u svojho hlavného prefekta tlieskať ešte hlasnejšie. "... Patilová Padma... Patilová Parvati... Potter Harry..." Harryho potlesk sa vyrovnal Dracovmu - tiež bol jeden z najpopulárnejších študentov na škole. McGonagallová pokračovala v čítaní a jeden po druhom si študenti hrdo preberali svoje pergameny.

"Gratulujeme všetkým naším študentom," povedala McGonagallová. "Nastal čas pre ocenenia." Ceny získali rôzni študenti. Draco Malfoy vyhral Cenu Elixírov. Hermiona vyhrala Cenu Aritmantiky, Históriu mágie a Transfigurácie - jediný študent, ktorý kedy vyhral tri ceny. Na vlastné prekvapenie Neville Longbottom vyhral Cenu Herbológie. Harry Potter vyhral Cenu Obrany proti čiernej mágii. Ďalšie ceny, ktoré sa udeľovali, boli za Štúdia muklov, Staroveké Runy, Veštenie, Starostlivosť o magické tvory, Kúzla a Astronómiu. Ron nevyhral nič, ale ani to nečakal. Keď bol v poslednom ročníku Percy, vyhral dve ceny. Fred s Georgeom nevyhrali ani jeden žiadnu.

"Gratulujeme našim víťazom," pokračovala profesorka McGonagallová... "Je čas na tradičný príhovor hlavných prefektov. Skôr než k vám prehovoria, s profesormi by som ich rada pochválila za veľmi dobre odvedenú prácu. Predviedli svojho ducha spolupráce a osvedčili sa ako dospelí, dôveryhodní ľudia. Prajeme im všetko dobré v ich budúcich aktivitách. Prosím vás, privítajte nášho hlavného prefekta a našu hlavnú prefektku tohto ročníka, pána Draca Malfoya a slečnu Hermionu Grangerovú."

Draco s Hermionou vystúpili na pódium za obrovského potlesku. Slizolinčania skandovali: "Malfoy... Malfoy..." a chrabromilčania kričali Hermionino meno.

"Sonorous," povedala Hermiona, keď si namierila prútikom na hrdlo. Draco urobil to isté. Bola nervózna, ale nesmierne hrdá. Len si priala, aby tu dnes mohli byť jej rodičia. Nanešťastie, muklovia nemôžu na Rokfort vkročiť. Pri prezeraní publika si okamžite všimla, že na ňu Arthur a Molly Weasleyová mávajú. Bolo príjemné vidieť ich a nedokázala zabrániť úsmevu. Odkašľala si a začala.

"Všetkým rodičom, čo tu dnes sú, ďakujeme vám..."

Zrazu si všimla bohato oblečený blonďavý pár, ktorý sedel v prednom rade sekcie určenej pre rodičov. Muž mal na sebe čierny zamatový plášť a držal palicu s diamantovou rukoväťou. Jeho manželka bola zamotaná v draho vyzerajúcej kožušine a mala na sebe klobúk so závojom ozdobený kvetinami z hodvábu. Nedali sa zameniť - pán a pani Malfoyovci.

Hlas jej zrazu zamrzol v hrdle. "... ďakujeme vám..."

Cítila, ako Dracove prsty zatlačili na jej driek. Odtrhla od nich oči a sústredila sa namiesto toho na chrabromilčanov... Harry, Ron, Lavender...

"... ďakujeme vám, že ste prišli na našu promočnú slávnosť. A svojim spolužiakom blahoželám k dokončeniu štúdia na Rokfortskej škole čiar a kúziel, ktorá je nepochybne najlepšou čarodejníckou školou na svete. Ako tohtoročná hlavná prefektka mám tú česť povedať vám dnes zopár slov.

Náš spoločne strávený čas sme začali ako obyčajné deti, ktoré zaradili do štyroch rôznych fakúlt. Nevedeli sme o mágii prakticky nič, ale čo je možno oveľa vážnejšie, nevedeli sme si vážiť jeden druhého. Po siedmych rokov môžem s potešením konštatovať, že som si všimla, ako sme si začali hlboko vážiť nielen študentov v našej fakulte, ale tiež študentov z iných fakúlt.

Hlboké priateľstvá, ktoré sme si tu vytvorili, pretrvajú po zvyšok našich životov, hoci sa naše cesty málokedy znova pretnú. Áno, Rokfort bol o študovaní mágie a zvládaní skúšok, ale čo z toho? Múdrosť a knihy. Skutočná mágia, ako si myslím, že sme sa všetci naučili, pochádza z ľudí. Zo statočnosti a cti a lásky. Zo všetkých ponaučení, ktoré som sa naučila na Rokforte, ponaučenie, že by som si mala vždy ako poklad ceniť svojich priateľov a tých okolo mňa, je tým najväčším ponaučením, ktoré som sa kedy naučila. Dúfam, že  to isté platí pre vás všetkých, čo tu dnes ste. Takže našim profesorom a milujúcim rodičom... dovoľte mi menom svojho ročníka povedať, ďakujeme vám za týchto sedem skvelých rokov na Rokforte!"

Búrlivý potlesk, ktorý nasledoval po jej reči, vyplašil domových škriatkov v kuchyni. Znel ako zemetrasenie. Väčšina študentov, v skutočnosti všetci chrabromilčania, bola na nohách a tlieskali zo všetkých síl. Profesorka McGonagallová si utrela slzu a Molly Weasleyová si hlasne vyfúkala nos do vreckovky. Hagrid podozrivo vyzeral, že sa už-už rozplače. Hermiona si všimla, že sa Narcissa Malfoyová pod svojím závojom usmieva. Lucius vyzeral pokojný.

Potom bol na rade Draco.

"Ako hlavný prefekt mám dnes tiež tú česť k vám prehovoriť. Slečna Grangerová vám zdôraznila, že tie najcennejšie ponaučenia o mágii a živote sme sa všetky naučili tu na Rokforte. Nalieham na vás všetkých, aby ste si tie ponaučenia, ktoré ste sa naučili, vzali so sebou do svojich životov ako mladé čarodejnice a čarodejníci dnešného sveta.

Než som prišiel na Rokfort, myslel som si, že mágia je jedine o učení sa kúziel. A skutočne sa profesori usilovali, aby sa uistili, že sa naučíme všetky tie nevyhnutné kúzla, aby z nás urobili schopných čarodejníkov a čarodejnice. Za to im ďakujeme.

Ale skrátka zvládnutie kúziel nestačí... Ak nepoužijeme mágiu s múdrosťou a súdnosťou, nezlepšíme svet, v ktorom žijeme, ľudia budú kvôli nám nešťastní a spôsobíme im veľké utrpenie. Myslím, že mnohí z vás už trpeli rukami mágie, ktorá sa zneužila..."

Veľkou sieňou prešlo mrmlanie. "Je to tam hore Malfoy? Povedal práve, čo som si myslel, že povedal?" zašepkal Seamus Finnigan Justinovi Finch Fletcheyovi. Lucius sa pokojne pozrel na svojho syna. Opatrne, čo hovoríš, chlapče.

"Dúfam, že každý z vás bude viesť po Rokforte zmysluplný život, splatí magickému svetu všetko to, čo nás naučil. Dúfam, že vždy použijete mágiu s múdrosťou a s dobrou vôľou. Nezabudnite na seba, každé kúzlo raz nakoniec skončí, ale priateľstvo nie. So slečnou Grangerovou vám všetkým prajeme to najlepšie v nasledujúcich rokoch a možno náš ročník nikdy nezabudne na časy, ktoré sme strávili spoločne a možno budeme mať šťastie a strávime vo vzájomnej dobrej spoločnosti mnoho ďalších rokov."

Po Malfoyovej reči nastalo krátke mlčanie, keď študenti v jeho ročníku váhali vziať na vedomie nepopierateľné dobré úmysly v jeho reči. Väčšina z nich bola na rovinu prekvapená, že Malfoy dokázal zvládnuť takú úprimnú, srdečnú reč. Bol to Dumbledore, kto začal tlieskať, rýchlo nasledovaný Harrym Potterom a chrabromilčanmi. Pod vedením Justina sa čoskoro pripojili bifľlomorčania a za chvíľu dokonca slizolinčania tlieskali zo všetkých síl. Draco sa ponad dav pozrel na svojich rodičov. Jeho otec mal zaťaté pery, hoci tlieskal a matkine oči boli červené, keď o dušu tlieskala.

Pomaly sieň vstala, keď Rokfort aplaudoval svojmu hlavnému prefektovi. Draco impulzívne chytil Hermionu za ruku a zdvihol ju dohora. Sieň tlieskala silnejšie.

Dumbledore prešiel k pódiu a potriasol im ruky.

Medzi revom a potleskom zakričal jeho silný hlas: "Nech promočný bál začne."

V sieni sa ozvala nádherná hudba. Zdalo sa, že prichádza odnikiaľ... znela ako harfa a zvony. Sally Anne Perksovej sa uľavilo, keď jej hudobné kúzlo zafungovalo - stále bola prefektom, čo mal na starosti hudbu. Rozhodli sa nemať živú hudbu, pretože im to umožnilo širší rozsah hudby.

Niektorí rodičia a študenti sa presunuli na tanečný parket.

Hermiona z diaľky sledovala, ako sa Draco šiel pozdraviť s rodičmi. Ako rodina vyzerali mimoriadne dobre. Obklopovali ich slizolinskí rodičia, všetci sa pozerali na Luciusa s rešpektom. Boli tam Goylovi rodičia, Crabbovci, Zabiniovci a veľa iných. Ale všimla si, že Lucius sa pozeral len na svojho syna. Nemohla počuť, o čom sa rozprávajú a ich výraz neprezrádzal nič. Otec so synom vyzerali nápadne podobne. Mali rovnakú výšku, obaja mali dlhé strieborno-blonďavé vlasy a rovnako oceľovo modré oči. V poslednej dobe si Draco zvykol tiež uväzovať vlasy dozadu s čiernou stuhou. Povedal, že je to rodinná tradícia. Všimla si, ako Draco prikývol svojmu otcovi a otočil sa k svojej matke, ktorá sa usmiala a objala ho.

Narcissa Malfoyová bola nádherne oblečená. Malfoyovci sa nenamáhali tajiť svoje bohatstvo. Habit mala vyzdobený striebornou norkovou kožušinou a šaty mala z nádherného strieborného brokátu. Okolo hrdla mala veľký diamantový náhrdelník a na každom prste prepychový drahokam. Hermiona si zrazu pripadala strašne nevhodne vo svojej skromnej rokfortskej uniforme. Všetci študenti si museli na slávnosť obliecť plnú uniformu a nie sviatočný habit. Dúfala, že na ponožkách nemá ani jedinú dieru, vedela, že už boli dosť obnosené.

"Hermiona, gratulujeme, miláčik!" začula, ako na ňu niekto zavolal a zrazu ju pohltilo vrelé objatie Molly Weasleyovej. Pri nej stál Arthur Weasley a rozprával sa s Harrym a Ronom.

Siriusovi Blackovi sa nepodarilo dostaviť - odkedy odkryl Petra Pettigrewa, mal plné ruky práce, keď pomáhal ministerstvu odhaliť temnú mágiu a teraz bol pracovne v Číne.

"No, no... musím povedať, že vyzeráš veľmi dobre... Dúfam, že tí dvaja chalani dávajú na teba pozor! Smiem povedať, moja drahá, že tvoja reč bola absolútne nádherná! A tri ceny! Vždy som Arthurovi vravela, že si tá najbystrejšia čarodejnica, ktorú som kedy videla! Ron, poď sem!"

Ron prešiel k svojej matke.

"Ani jedna cena! Mal by si sa za seba hanbiť. Dúfam, že Ginny na budúci rok nejakú vyhrá." Ron sa zaškeril.

"Od čias Percyho mama dúfa, že niekto v našej rodine znova vyhrá dve ceny. Stále sa nad tým rozplýva."

"To je pravda, Ronald Weasley," hrdo odvetila Molly Weasleyová. "A tvoj brat je tak úspešný na ministerstve, čoskoro si bude brať tú milú Penelopu... Prídeš, však, Hermiona?"

"Hm... áno, pokiaľ ma rodičia nezoberú na dovolenku do Francúzska," klamala Hermiona.

"Dobre, si samozrejme pozvaná a Harry rovnako. Harry! Harry!" Molly Weasleyová vyrazila preč, aby sa porozprávala s Harrym. Ron s Hermionou tam zostali stáť a smiali sa.

"Zatancuješ si?"

"Rada."

Ron odviedol Hermionu na tanečný parket. Okamžite ho objala rukami... mnohokrát predtým tancovala s Ronom a ani najmenej sa necítila trápne. Hudba sa zmenila na valčík.

"Gratulujem, Hermiona," povedal Ron, keď jej uhladil vlasy, ktoré sa jej uvoľnili.

"Ďakujem Ron, aj ja tebe."

"Tri ceny! Kruci!"
Hermiona sa zasmiala. "Bŕ, no tak, daj mi prestávku!" Všimla si, že trochu ďalej tancuje Harry s Parvati. Neville tancoval s Padmou. Obaja zjavne veľmi dobre vychádzali. V strede miestnosti Hannah Abbotová a Terry Boot vytvárali romantický obraz.

"Miona, rád by som ti povedal... povedal, že..."

"Čo?"

"Že toto nie je koniec, je to len začiatok. A ja tu vždy budem pre teba, nech sa deje, čo sa deje. Dokonca aj keď sa rozhodneš byť s tou Fretkou. Vážne nie je taký zlý." Toto povedať stálo Rona veľa guráže.

"Ach, Ron." Hermiona ho objala. "Ďakujem ti. Vieš, že by som to nedokázala zvládnuť bez svojich priateľov."

Ron prikývol. "Vždy môžeš bývať v Brlohu, ak sa niečo... Ak to bude príliš ťažké... Je tam teraz veľa miesta, keď sa moji bratia odsťahovali a mama sa o teba dobre postará. Je to bezpečné miesto."

"Ďakujem ti, Ron, budem na to myslieť."

"Môžem vás prerušiť?" spýtal sa Harry. Ron s Harrym si vymenili partnerky. Parvati vyzerala ako v extáze, že vymení Harryho za Rona.

Lucius sledoval tanečníkov na parkete. So svojou ženou dokončili prvý tanec a teraz sedeli so Zabiniovcami na boku siene. So záujmom sledoval Harryho Pottera - ten chlapec mu bol tŕňom v oku už poriadne dlho. Na svoje prekvapenie si uvedomil, že Harry už viacej nie je jedenásťročný chlapec s jazvou - bol to vysoký, dobre stavaný muž. Niekto, s kým treba počítať... možno auror, há? Fajn, musíme sa postarať, že mi nezničíš moje plány, však? pomyslel si Lucius.

Hlavná prefektka tancovala v náručí Harryho Pottera. Lucius, ktorý vždy mal zmysel pre ženskú krásu, si musel priznať, že Hermiona Grangerová vyzerá v týchto dňoch mimoriadne príťažlivo. Vlasy mala sýto gaštanovo červenohnedé a padali jej k pásu v jemných vlnách, pokožku mala broskyňovo-smotanovú a postavu dobre vytvarovanú. Poľahky bola najlepšie vyzerajúcou ženou v celej miestnosti - tá školská uniforma na nej vyzerala trochu smiešne. Lucius si uvedomil, že si ju predstavuje v priliehavých čiernych šatách...

"Je škoda, že tu nie sú Parkinsonovci a Bulstrodeovci," povedala pani Zabiniová Narcisse. Pani Zabiniová bola tiež bohato vyobliekaná, ale nie tak vkusne ako Narcissa. Lucius sa otočil, aby počúval ten rozhovor. Tiež si všimol, že na dnešnej oslave chýbajú Parkinsonovci a Bulstrodeovci.

"Áno, som zvedavá, kde sú," mierne odvetila Narcissa.

"V skutočnosti je to trochu škandál. Lucilla mi nepovedala žiadne detaily, až na to, že jej dcéra a to Bulstrodeových dievča dokončia školu v Švajčiarsku. Povedala, že to bolo kvôli tomu, že zistila, že na Rokforte neučia mladé slečny vybraným spôsobom, ktoré potrebujú, aby získali dobrých manželov... čo je pravda, pozri na všetky tie neohrabané dievčatá, čo sú tu. Asi tam po tomto lete sama pošlem Blaise.

Narcissa prikývla. Pani Zabiniová zrazu stíšila svoj hlas na ostrý šepot.

"Ale, Narcissa drahá, vieš, čo som počula? Počula som, že Lucillina dcéra so svojou priateľkou boli vylúčené za to, že tyranizovali jednu zo študentiek. Počula som, že to bola hlavná prefektka."

"Nie!" prekvapila sa Narcissa. Oči pani Zabiniovej zlomyseľne zažiarili, tá ženská milovala klebety.

"Áno, počula som to od Goylovcov, ktorí to počuli od Perksovcov, ktorí to počuli od Brocklehurstovcov, ktorí to počuli od Fletchleyovcov... podľa všetkého tie dve dievčatá brutálne zaútočili na hlavnú prefektku. A bola tam nejaká babská hádka kvôli..." tu sa pani Zabiniová ostro zachichotala, "chlapcovi, Narcissa!"

"Aká hanba! Vyvádzať kvôli chlapcovi!" odvetila Narcissa, ktorá sa cítila nepríjemne. Zrazu si uvedomila, že hlavnou prefektkou bola Hermiona Grangerová... ktorá bola tajnou Dracovou priateľkou. Čo znamenalo, že ten chlapec, kvôli ktorému sa hádali, nebol pravdepodobne nikto iný než jej syn.

"Samozrejme im upravili pamäť, aby zabránili akejkoľvek spomienke na tie udalosti či túžbe po pomste, ale ich rodiny sú také zahanbené..."

"Celkom oprávnene," rozhodne prehovorila Narcissa. "Nemyslíš si to, Lucius?" Otočila sa k manželovi a pokúšala sa zmeniť tému.

"Škandálne," odpovedal Lucius. Ten rozhovor považoval za veľmi zaujímavý... Kto by si predstavoval, že Hermiona Grangerová, hlavná prefektka a víťazka troch cien sa pobije kvôli nejakému chlapcovi? Dokázal pochopiť, prečo tie dve dievčatá žiarlili - keď slečna Grangerová vyzerala tak úžasne, mali sotva nádej. Bol zvedavý, kto bol tým chlapcom. Asi Potter, pomyslel si a uškrnul sa. Škoda, že to bola špinavá humusáčka - nedokázal nájsť v miestnosti žiadne iné dievča, ktoré by sa vôbec približovalo k tomu, aby sa hodilo k jeho synovi. A Malfoyovci mali len to najlepšie. Pozrel sa na Narcissu, dokonca po toľkých rokoch bola jeho manželka stále ohromujúca. Samozrejme, oženil sa predsa s tým najkrajším dievčaťom na škole. Kedysi ju mal dokonca rád, v skutočnosti to bolo priamo tu vo Veľkej sieni, keď...

"Lucius?" Vzhliadol do očí Severusa Snapa. "Na slovíčko?"

Lucius prikývol a postavil sa. "Ospravedlňte ma, dámy." Jeho manželka s pani Zabiniovou prikývla. Lucius nasledoval Severusa do pokojného rohu. Snape podal Luciusovi malý balíček, ktorý blondiak zasunul do svojho habitu. Dvaja muži sa rýchlo zahĺbili do rozhovoru.

"Narcissa, moja drahá..." priblížil sa k nej Dumbledore, "...ako milé ťa znova vidieť. Vyzeráš rozkošne ako vždy."

"Dumbledore!" Narcissa skoro šťastne vykríkla, ale okamžite  nahradila svoj výraz neutrálnym výrazom, keď si uvedomila, že ju jej manžel s priateľmi môže sledovať.

"Aj ja vás rada vidím," povedala polohlasom.

"Musíš byť na Draca veľmi pyšná." Dumbledore jej dal pokyn, aby ho nasledovala ku boku siene.

"Som, Dumbledore," odvetila Narcissa, keď sa hrdo pozrela k miestu, kde sa Draco rozprával so svojimi slizolinskými spolužiakmi. Všimla si, že Draco s nikým netancoval, odkedy začala hudba hrať. Jeho pohľad sa často zatúlal tam, kde stála Hermiona, začervenaná po niekoľkých kolách tanca. Úbohý Draco, pomyslela si.

"Myslím, že si sa ešte osobne nestretla s našou hlavnou prefektkou?" žmurkol na Narcissu Dumbledore.

"Ach! Nuž, nie... samozrejme, Draco mi o nej hovoril," napäto zašeptala Narcissa. "Rada by som sa s ňou stretla."

"Slečna Grangerová, poďte sem, mám tu rodiča, čo by sa s vami rád stretol."

Hermiona sa tvárila veľmi placho, keď sa priblížila k Narcisse Malfoyovej. Draco jej povedal, že už jeho matka vie, že nosí jeho dieťa.

"Pani Narcissa Malfoyová, zoznámte sa so slečnou Hermionou Grangerovou, našou hlavnou prefektkou." Narcissa vystrela ruku a srdečne zovrela Hermioninu. Jej smaragdové a opálové prstene zažiarli.

"Tak veľmi ma teší, že vás konečne spoznávam, slečna Grangerová. Draco o vás rozprával veľmi uznalo," zámerne povedala a usmiala sa to krásne mladé dievča, o ktorom vedela, že nosí jej vnúča.

"O vás hovorí tiež len to najlepšie, pani Malfoyová," hanblivo odvetila Hermiona. Dumbledore skontroloval, že Snape s Luciusom  boli stále zaneprázdnení. Vyzeralo to, že tí dvaja muži sú hlboko zabratí do rozhovoru. Dumbledore zachytil Dracov pohľad a naznačil mu, aby prišiel k nim. Draco si všimol, že Dumbledore predstavuje Hermionu jeho matke. Nemohol si pomôcť, ale bol mimoriadne nervózny, čo si budú tie dve ženy o sebe myslieť.

"To je nádherný prívesok, slečna Grangerová," usmial sa Narcissa na Hermionu. Dracov darček bol jediným šperkom, ktorý v súčasnosti Hermiona nosila.

"Ďakujem vám. Dal mi ho váš syn." Dve ženy si hľadeli do očí - potom sa zrazu obe rozosmiali.

"Nechám vás troch pozhovárať sa," Dumbledore odišiel, keď prišiel Draco. Draco mal nutkanie zovrieť Hermionu vo svojom náručí a bozkávať ju, až kým sa nezadýcha. Celý deň boli od seba dosť rezervovaní, keď predvádzali formálnosť.

"Draco, práve som sa zoznámila s hlavnou prefektkou, slečnou Grangerovou," usmiala sa Narcissa na syna. Všimla si, že sa Draco tak láskyplne pozeral na Hermionu, ako ho nikdy predtým pozerať nevidela. "Mal si ohľadne nej pravdu, je ešte roztomilejšia než som si predstavovala."

Draco s Hermionou sa začervenali. "Len si prajem, aby ste stretli za iných okolností, matka,“ povedal Draco.

"Radšej teraz než nikdy." Narcissa sledovala, ako sa Dumbledore presunul k Snapovi s Luciusom.

Neočakávane chytila Hermionu za ruku a prehovorila rýchlym šeptom. "Drahé dievča, som tak rada - tak rada. Vítam ťa a môjho vnuka, máte všetku moju lásku. Ale nevzdávaj sa nádeje, poznám Draca, miluje ťa. Prajem si, aby som mohla urobiť viac, ale ak ti môžem nejako pomôcť, pomôžem. Draco -" otočila sa k nemu, "postaraj sa o ňu."

Potom sa Narcissa Malfoyová uzavrela a jej tvár nadobudla znova chladný výraz. Jej manžel dokončoval rozhovor s Dumbledorom a Snapom. Vďakabohu Hermiona bola príliš zaneprázdnená, aby si robila starosti s Luciusom a on bol zjavne tiež zaneprázdnený, aby jej venoval veľa pozornosti. Jednako sa v duchu prikrčila, keď o ňom premýšľala.

"Zbohom, vidím zopár ľudí, s ktorými musím hovoriť." Narcissa Malfoyova potriasla Hermione rukou a prešla ku Goylovcom.

Draco s Hermionou sa na seba pozreli. "Mám niečo pre teba," zašepkal jej, "príď o hodinu do našej izby." Stisol jej rukou plece a rýchlo odišiel preč.

Hermiona sa pozerala, ako odchádza a napadlo ju, že jej chce dať darček na rozlúčku. Toto je zbohom.

***

Stála pred ich portrétom. Piata grófka z Burgundska sa na ňu usmiala a povedala: "Posledný deň! Budúci semester tu bude nový hlavný prefekt a prefektka. Ale musím povedať, drahá, že som tešila z toho, že som tu mala vás a pána Malfoya. Veľa šťastia!"

"Ďakujem vám. Motýlik."

Vošla do izby, ale Draco tam ešte nebol. Všetky ich veci boli preč - všetko pobalené v kufroch. Jej bol v Rokfortskom exprese, na ktorý nastúpi neskôr dnes popoludní a Dracove veci boli v jeho novej profesorskej izbe. Dnes popoludní odchádzajú všetci ostatní študenti.

Nebudem plakať, vravela si. Toto nie je koniec. Hľadela na prázdny kozub, pred ktorým pred siedmymi mesiacmi našla zraneného Draca. Hľadela na gauč, na ktorom tak veľa večerov sedávali a rozprávali sa. A milovali. Usmiala sa. Priložila si ruku na brucho - tá láska sa navždy uchová v ich dieťati. Smutne nazrela do ich spální - spomínala, spomínala. Vianočný bál, prebudenie sa a nájdenie Dracovho darčeka, učenie sa na skúšky, posledné milovanie v poslednú noc... Neplač.

"V auguste sa vraciam, " povedala si nahlas. "Znova Draca uvidím."

"Áno, uvidíš."

Otočila sa na zvuk jeho hlasu.

Sekundu na seba hľadeli, než k nej prešiel a zovrel ju v náručí.

"Miona, čoskoro budeme spolu."

Prikývla.

"Dumbledore so Snapom pracujú na tom, aby spomalili Luciusov výskum. Snape dodáva Luciusovi neúčinné prísady pre druhý kameň. A na budúci rok, keď bude pracovať s Luciusom, vraví, že sa maximálne pokúsi, aby nám získal viacej času tým, že bude sabotovať čo môže. A aurori ešte agresívnejšie poľujú na smrťožrútov. Remus Lupin mi povedal, že Sirius dnes neprišiel, pretože bojoval s Edwardom Moonom v Číne. Dostali Moona."

"To je dobré. Viem, musím byť silná. Bolo by to ľahšie, keby som si mohla nechať dieťa pri sebe, ale nemôžem  mať ani jeho."

"Musíme dôverovať Dumbledorovým plánom."

"Ale nie je to kvôli tomu ľahšie."

Draco si vzdychol. "Na budúci rok ukončím aurorský výcvik, kým sa budem skrývať na Rokforte. Tí zvyšní traja aurori majú už za sebou plný výcvik. My štyria ochránime aj teba aj dieťa, nech sa deje, čo sa deje. Hovoril som s nimi, Hermiona - každý jeden z nás je pripravený obetovať svoj život v boji s Voldemortom."

"Nech ťa nezabijú, Draco Malfoy."

"Pokúsim sa," uškrnul sa.

"Myslím to vážne."

"Ja tiež."

"Budem na teba po celý čas myslieť, Miona. Hoci odo mňa nebudeš veľa počuť, Dumbledore si zjavne myslí, že je bezpečnejšie mať čo najmenej kontaktu. A aby som ti dokázal, že to s nami myslím vážne..." Draco vytiahol malý hnedý balíček spod svojho plášťa. "Toto je pre teba."

Hermiona rozviazala mašľu a rozbalila balíček. Ach nie. Ach nie. To Draco nemohol myslieť vážne!

"Je to príliš drahé, Draco. Toto vážne nemôžem prijať - muselo ťa to stáť stovky galeónov."

Draco pokrútil hlavou. "Nekúpil som to, Hermiona. Nemyslím, že si dnes môžeš kúpiť niečo také. Je to dedičstvo - mama mi to dala na Vianoce. V mojej rodine si to ženy dedia celé generácie, moja matka ale nemala dcéru, tak to dala mne."

Hermiona sa na ten dar pozrela. Bol to diamantmi pokrytý prsteň, neposádzaný malými diamantmi ako jej prívesok, ale veľkými, iskriacimi diamantmi asi o veľkosti malých hráškov. Bol dosť hrubý - muselo to byť kvôli tomu, že tie drahokamy boli také veľké - bol navrhnutý ako had, ktorý si hryzie svoj vlastný chvost. V očiach hada boli umiestnené malé žlté diamanty. Na vnútornej strane prsteňa bol nápis. Hermiona si nemohla pomôcť, ale pomyslela si, že bol krajší než všetky prstene, ktoré videla Narcisse na rukách. Hermiona bola bystrá čarodejnica, vedela okamžite, čo to je.

"Má tvar Jormunganda - midgardského okrídleného hada," povedala Dracovi, ktorý prikývol. Jormungand, ako sa Hermiona dozvedala na hodine Histórie mágie, reprezentuje spojenie medzi večnosťou a smrteľnosťou. Stvorenie a skaza existujú v dokonalej jednote. Bol to mocný magický symbol.

Prečítala nahlas nápis na vnútornej strane prsteňa - "in hore summe inopis nostrae - čo to znamená?" spýtala sa Draca.

Draco jej podal vysvetlenie, ktoré mu napísala matka. Hermiona ho potichu prečítala: "Ten prsteň sa volá Amarya. Okrem toho nevie nikto nič o jeho pôvode, len to, že je veľmi starodávny. Nápis na prsteni znamená: v hodine našej najväčšej potreby. Keď sa nosí, prsteň chráni nositeľa v čase, keď on či ona čelia mimoriadnemu nebezpečenstvu."

"Už som hovoril so svojou matkou - dohodli sme sa, že by si ho mala dostať. Ako som povedal, vždy prechádzal na ženy v našej rodine - niektoré tradície by sa nemali porušovať. Pomohol niekoľkým mojim predkom - nemyslím si, že je to žart."

Hermiona si navliekla prsteň. Sedel dokonale, čudné, napadlo ju, že sa had na tom prsteni pohol, aby jej sedel ako uliaty.

"Ďakujem ti, Draco. Budem ho stále nosiť."

"Hermiona, povedal som, že ten prsteň zostával v našej rodine po generácie. Mám v úmysle, aby to tak zostalo," povedal Draco, trochu očervenel.

"Čo myslíš?"

"Na víťaza troch cien dokážeš byť úžasne nechápavá!" vážne odvetil Draco, keď padol na jedno koleno pred Hermionou. "Slečna Grangerová, vydáte sa za mňa?"

Hermiona sa začala smiať a plakať súčasne. "Pán Malfoy, vstaňte!"

"Nie až kým mi nepovieš, že budeš moja žena."

"Ako keby si sa musel pýtať."

"Je to áno?" spýtal sa, zdvihol a chytil ju za tvár, aby ju zdvihol k svojej. Urobila to a on hľadel do jej nádherných zlatavých očí, ktoré boli plné lásky a prísľubu.

"Áno."

Chvíľu na seba hľadeli. "Nepobozkáš ma?" zrazu sa spýtala cez slzy šťastia.

"Len som si chcel všetko na tebe zapamätať. Ako si vyzerala, keď si sľúbila, že sa za mňa vydáš... Viem, že sa nemôžeme zobrať hneď či dokonca čoskoro, ale ak dokážem v duchu vidieť tvoju tvár takto, napriek všetkému čo sa stane, viem, že mám tvoju lásku, že ťa jedného dňa budem mať pri sebe navždy." povedal Draco skôr než sklonil svoje pery k jej.

***

Draco videl svojich rodičov odchádzať. Potom ho Snape a Dumbledore zavolali na stretnutie. Hermiona šla domov Rokfortským expresom k svojim rodičom. Stále nosila ten prsteň, hoci ho premenila, aby vyzeral ako jednoduchá strieborná obrúčka. Tú noc ho vo svojej posteli premenila nazad. Keď hľadela do očí toho diamantového hada, nápis na ňom sa jej vkradol do mysli... in hora summe inopis nostrae... opakovala si. Naplnená nádejou zaspala.


Kapitola 23 Longe Aestivus



 

The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/23/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, Blaise je dievča, po HP5.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 23: Longe Aestivus – Dlhé leto

"S otcom chceme zaskočiť do nákupného strediska, aby sme sa stretli s Jerrym. Vraví, že konečne našiel dom, ktorý sa pre nás hodí. Ty nechceš ísť?" Do obývačky vošla Hermionina mama a poťapkala dcéru po hlave. Hermiona počítala očká - plietla dupačky pre dieťa.

"... 17, 18, 19, 20... nie vďaka, len choďte, mami... 21, 22, 23..."

"Vieš, že by sa ti zišlo trochu čerstvého vzduchu. Odkedy si doma, sotva si vyšla von."

"... 24, 25, 26, 27... Dumbledorove príkazy. Mám ležať ...28, 29, 30..."

"No, keď som čakala teba, zistila som, že trochu cvičenia mi vždy pomohlo lepšie sa cítiť. Len krátky výlet, miláčik?"

"Ach nie! Poplietla som to!" zúfalo odvetila Hermiona. Vážne mala rada pletenie. Odložila vlnu a ihlice.

"V poriadku, mami." Vstala a natiahla si chrbát. Už bol júl a začínala byť veľká.

"Nádhera. Prinesiem ti kabát."

V tom okamihu zazvonil zvonec na dverách.

Matka s dcérou sa na seba pozreli.

"Premýšľam, kto by to mohol byť?" čudovala sa pani Grangerová a šla k dverám. "Asi nejaký predavač."

Ukázalo sa, že to nebol predavač.

"Môžem vám pomôcť?" spýtala sa pani Grangerová, keď otvorila dvere mladej dievčine v smotanovej blúzke a čiernych nohaviciach. Dievčina vyzerala trochu nervózne.

"Áno, prišla som pozrieť Hermionu. Som Ginny Weasleyová, jej priateľka zo školy."

Zrazu pani Grangerová spoznala dievča z čarodejníckej fotografie, ktorú jej ukázala Hermiona.

"Ach, samozrejme, tak len poď dnu, práve hľadám Hermionin kabát."

"Ďakujem vám."

Ginny Weasleyová vošla placho do obývačky, kde videla svoju priateľku upratovať veci na pletenie.

"Ahoj, Hermiona!"

"Ehm... poznám vás?" spýtala sa Hermiona. Nespoznala to dievča.

"To som ja! Ginny!"

"Ginny?"

Potom, ako keby sa z jej očí zdvihol nejaký mrak, spoznala svoju najlepšiu priateľku Ginny. Ale ako?... samozrejme! Aspectus Deceptio! Ginny nezabudla, ako to kúzlo použiť.

"Ginny!" Dievčatá si vbehli do náručia.

"Ojoj, nie tak silno, nechcem ti ublížiť, Hermiona. Si vážne veľká!"

Hermiona sa zasmiala. "Nemaj obavy, vôbec to nebolí!"

"Ako sa máš, Miona? Všetci na teba myslíme a myslíme!"

 

"Som v poriadku. Fajn. Vážne. Nuž, aj ja premýšľam o vás všetkých. Keďže Dumbledore povedal, že nemám dostávať sovy či niečo iné, dostávam len muklovským spôsobom Harryho listy. Posledný prišiel pred týždňom, po Percyho svadbe. A najhoršie je, že mi nenechal spiatočnú adresu, takže som nemohla odpísať."

"Ach, býva teraz u Siriusa, v Cotswolde. Je tam nádherne, Hermiona, bola som tam na návšteve!"

"Páni, nemôžem sa dočkať, až to uvidím."

"Ahojte dievčatá," povedala Hermionina matka, keď vošla do izby s Hermioniným kabátom. "Celé veky mi trvalo nájsť tvoj kabát - už si ho nenosila niekoľko týždňov."

"Je leto, mami, nie je mi zima."

"No, si tehotná a ja nechcem nič riskovať," povedala odhodlane jej matka.

"Ach, ideš niekam?" prekvapene sa spýtala Ginny.

"Nuž, áno. Moji rodičia zháňajú dom a požiadali ma, aby som šla s nimi a nadýchala sa čerstvého vzduchu."

"No," Ginny sa otočila k pani Grangerovej. "Práve som sa chcela spýtať, či nedovolíte Hermione, aby som mnou strávila deň. Budeme robiť muklovské veci ako nakupovanie a pozeranie filmov. Vážne mi chýbala."

Hermionina matka sa zatvárila znepokojene. "Hermiona, vieš, čo Dumbledore povedal o stýkaní sa s magickými ľuďmi..."

"Mami, prosím, pusti ma! Tak či tak viem, že Ginny na seba použila kúzlo na zmenu vzhľadu, takže len ľudia, ktorým povie, kto je, ju uvidia ako ju. Nikto ju nijako nespozná. Budú si myslieť, že som s muklovskou priateľkou."

Hermiona sa pozrela na svoju dcéru, ktorá žiarila nedočkavosťou.

"V poriadku, ale vráťte sa pred večerou a och, Ginny drahá, nechcela by si zostať na večeru?"

"Môžem?"

"Samozrejme, drahá."

"Rada by som, pani Grangerová," zdvorilo odvetila Ginny, keď vzala Hermionin kabát od jej matky a pomohla svojej priateľke obliecť si ho.  Bol to len ľahký letný úplet.

"Odveziem vás dve do nákupného strediska, za desať minút sa tam mám stretnúť s tvojím otcom a Jerrym."

Hermiona s Ginny ruka v ruke vyšli z izby.

***

Hermiona s Ginny práve doobedovali u Pete´s Pasta a teraz si dávali obrovské zmrzlinové poháre v Zmrzlinovom nebi. Hermionin apetít bol dosť značný, keďže bola už v ôsmom mesiaci. Ginny na nich tajne použila kúzlo súkromia, aby nikto nemohol počuť ich rozhovor.

"Vážne si mi na tej svadbe chýbala, Miona," povedala Ginny s plnými ústami jahodovej zmrzliny. "Bill si priviedol snúbenicu - Fleur Delacour... spomínaš si na ňu? Odmaturovala a pracuje vo francúzskej pobočke Gringgotov. Vieš, že Fred a George si našli priateľky - dvojičky? A sú muklovského pôvodu. Otec sa ich nebol schopný prestať sa pýtať na muklovské veci. Penelope vyzerala absolútne nádherne, vybrala si muklovské šaty, ktoré som jej v skutočnosti pomohla vybrať ja... mama plakala  a plakala. A myslím, že Ron chodí s Parvati, pretože ju priviedol na tú svadbu. Mama ju skoro zadusila v medveďom objatí - taká bola rada, že si Ron našiel priateľku."

"A čo Charlie? Neprišiel?"

"Ach, vážne mal veľa práce. Tento rok dáva na drakov pozor vážne dôkladne – zdá sa, že niekto kradne vajcia. Je skutočne rozčúlený - vraví, že by to mohlo viesť ku všetkým možným problémom, ak si čarodejníci začnú myslieť, že sú to exotickí domáci miláčikovia alebo niečo podobné."

Hermiona sa zasmiala.... spomenula si na Hagridov pokus chovať draka menom Norbert, keď bola prváčkou na Rokforte. Dychtivo všetkým tým informáciám načúvala. Vážne mala radosť, že sa môže porozprávať o novinkách v čarodejníckom svete. "Ako sa má Harry a Sirius?"

"Tí dvaja!  Vypadli niekam do Severnej Európy, tak som naposledy počula. Prišli na svadbu a potom zmizli. Ich práca je prísne tajná. Našťastie mi Harry často píše, ale vieš, že mi skutočne nemôže napísať o svojej práci. Myslím, že dostali ďalších smrťožrútov."

"Dobre," povedala Hermiona. "Dúfam, že ich dostanú všetkých!"

"Viem, ale je to hrozne nebezpečné. Nikdy by ma nenapadlo, že sa budem o Harryho strachovať tak, ako sa strachujem. A teraz sa niečo deje s Veď-Vieš-S Kým, pretože sa znova pokúša získať nesmrteľnosť. Aby si vedela, jeho sieť sa rozširuje skoro po celom svete, takže nájsť informácie je vážne ťažké - v každej krajine majú tajných a špiónov."

Hermiona sa striasla. "Mohli by sme sa rozprávať o niečom inom?"

"Hej, prepáč, chceš trochu mojej zmrzliny? Svoju si už dojedla."

"Vďaka!" vďačne povedala Hermiona, keď si nabrala Ginninej zmrzliny.

"No, máš nejaké správy od Draca?" potichu sa spýtala Ginny.

Hermiona pokrútila hlavou. Strašne jej chýbal. "Ani som to nečakala. Ale na budúci mesiac ho uvidím - vážne je na Rokforte veľmi vyťažený."

"Draco je stále na Rokforte?" prekvapene sa spýtala Ginny. Predpokladala, že šiel pracovať na ministerstvo alebo riadi malfoyovské bohatstvo či niečo také.

Hermiona prikývla. "To vážne nie je tajomstvo, bude na budúci rok robiť Snapovi asistenta Majstra elixírov. Teraz sa pripravuje na vyučovanie."

"ČOŽE!" zajačala Ginny. "Prečo si mi to nepovedala! Hermiona, ako dlho to vieš?"

"Pár mesiacov."

"Íha! Draco Malfoy... mohol by učiť elixíry MŇA?" Ginny začala hyperventilovať. "To je skrátka to, čo potrebujeme - ďalší chrabromilčanov nenávidiaci slizolinčan, ktorý nám bude odoberať body..."

"Ach, upokoj sa Ginny, vieš, že sa Draco posledný rok zmenil!"

"Áno... ale... aj tak! Nedokážem zniesť predstavu, že sa k nám Draco bude chovať nadradene! Ojojoj... ak na MŇA skúsi jeden z tých jeho úškrnov, zotriem mu ho rovno z tváre..." Ginny podozrivo znela, ako jej matka Molly Weasleyová.

"Nemaj obavy, bude učiť len prvákov a druhákov."

"No nazdar... potom je to v poriadku."

"Ginny..." zrazu povedala Hermiona, keď si uvedomila, že nepovedala nikomu, dokonca ani svojim rodičom, o čom sa s Dracom rozprávali posledný deň školy. "...musím ti niečo povedať. Si prvý človek, ktorému to hovorím, takže to drž v tajnosti, sľubuješ?"

"Samozrejme, že sľubujem. Poznáš ma - nepoviem to ani za svet."

Hermiona sa začervenala. "V posledný deň školy ma Draco požiadal o ruku!"

"Ojoj!" zapišťala Ginny a zovrela ruku svojej priateľky. "To je skvelé! Aby si vedela, s Harrym sme si mysleli, že je to len otázka času!"

"Prečo?"

"Pretože vy dvaja ste tak hnusne zaľúúúúbení..." Ginny sa zaksichtila a rozchichotala. "Je to také očividné."

"To len pre vás. Myslela som, že sme odviedli dobrú prácu a pred zvyškom školy to utajili."

"Áno, nuž... keď je v tvojej blízkosti, zrazu je celý Miona toto a Miona tamto... fíha! A to ako sa jeden druhému pozeráte do očí! Ojoj... toto je nádhera! Ale.."  a tu sa Ginny pohrúžila do reality, "kedy sa chcete vziať? A čo- čo Lucius?"

"Samozrejme, že sa nemôže vziať hneď. Musia sa vyriešiť nejaké veci a sme hrozne mladí. Dumbledore má plán, ako dať všetko do poriadku, kým bude mať Draco dvadsať jeden..." Ďalej ako k tomuto sa Hermiona nedostala, keď sa podujala prezradiť tajomstvo Malfoyovho proroctva a uvedomila si, že vďaka kúzlu mení tému... "Takže to nie je tak ďaleko... a dokonca mi dal prsteň."

"Kde?" spýtala sa Ginny, keď uprene hľadela na priateľkine prsty. Ale jediný prsteň, ktorý na Hermione videla, bola obyčajná strieborná obrúčka.

"Neskôr ti doma ukážem."

Ginny šťastne prikývla. Milovala mať tajomstvá. Bola taká zvedavá ako vždy. "Nemôžem sa dočkať!"

"Ach!" zrazu Hermiona vyzerala vyplašene.

"Čo sa stalo? Si v poriadku?"

"Dieťa koplo. V poslednej dobe to robí často."

"Musí byť nepokojný," povedala Ginny, keď položila ruku priateľke na brucho. Pomyslela si, že zvnútra pocítila slabé buchnutie. Dievčatá sa na seba usmiali.

"Nejaké mená?"

"Draco mi po skúškach povedal, že už meno vymyslel, ale že to bude prekvapenie. Dozviem sa ho, až keď sa dieťa narodí."

"A čo Fabio? Alebo Lorenzo?"

"Ginny..."

"Dobre, dobre... viem, blbé mená. Ale práve som prečítala tú skvelú knihu..."

***

Dievčatá v nákupnom stredisku strávili celé popoludnie. Hermiona nechcela, aby deň skončil. Bola rada, že Ginny ide k nej domov na večeru, inak by jej deň pripadal príliš krátky.

"Už sa musíme posadiť, Ginny," dychčala Hermiona, keď sa zrútila na lavičku pred Mothercare. "Mám opuchnuté nohy."

Ginny sa zvalila vedľa svojej priateľky. Tiež bola vyčerpaná. Po obede sa s Hermionou dívali na film, niečo pokúpili, dali si umyť a upraviť vlasy v salóne, potom znova nakupovali. Posledným obchodom bol Mothercare, v ktorom Ginny trvala na tom, že kúpi za vlastné peniaze dieťaťu modrý vyzdobený čepček.

"Po tom, čo som od vás všetkých bola odlúčená tak dlho a skoro vôbec nečarovala, začínala som premýšľať, či je čarodejnícky svet reálny... či som vážne chodila na čarodejnícku školu menom Rokfort, či moje dieťa je vážne synom čarodejníka menom Draco Malfoy... alebo či to bol len sen a nedala som sa zbuchnúť v niektorom z tých miestnych barov."

Ginny oprela hlavu o priateľkino rameno.

"Sme skutoční, Miona. My všetci sme stále tam vonku a všetci na teba myslíme. Tak veľmi nám s Ronom chýbaš. Jedného dňa sa ku nám vrátiš, vieš, že tam patríš. Si jedna z najmocnejších čarodejníc, ktoré poznáme."

"Vrátim sa ku vám všetkým, je to len na chvíľu, kým s Dracom vyriešime samých seba... a jeho otca a všetko."

"Miluje ťa, Hermiona. Harry a ja to vieme. Dokonca Ron to vie."

"Ako to Ron vie?"

Ginny sa zasmiala. "Môj brat sa ťa vzdal, nie? Čo iné by ho odradilo?"

Dievčatá nastúpili do taxíka a zamierili k Hermioninmu domu.

Rozhovor pri večeri sa točil skoro úplne o novom dome, ktoré si chceli Grangerovci kúpiť - ich realitný agent Jerry Shermann im našiel nádherný dom a vážne uvažovali, že ho kúpia. Podľa všetkého Dumbledore poradil Grangerovcom, aby sa pre ich vlastné bezpečie presťahovali.

Po večeri šli Hermiona a Ginny do Hermioninej spálne. Ginny šla od zvedavosti prasknúť.

"Kde je? No tak, Hermiona! Ukáž mi ho!"

Hermiona sa usmiala a usadila sa na posteli. Vytiahla prútik z hlbín skrine, kde ho uschovala (v podstate nemali používať mágiu mimo školy) a zamrmlala nad tým strieborným prsteňom transfiguračné kúzlo. Ginny zhíkla, keď sa pred jej očami Hermionin obyčajný strieborný prsteň zmenil na veľký zlatý prsteň osadený veľkými diamantmi. Mal tvar hada, ktorý si hrýzol svoj vlastný chvost a miesto očí mal žlté diamanty.

"Ach, páni!" vydýchla v obdive Ginny. "Je nádherný! To je Jormungand! To je vážne mocný magický symbol, brali sme to minulý rok na Histórii mágie!"

Hermiona  prikývla. "Očividne, je to dedičstvo rodiny Van Doren."

"Van Doren?"

"Zo strany Dracovej matky. Nie jeho otca."

Ginny sa zaksichtila. Tiež nenávidela Luciusa. "To je dobré."

Hermiona si stiahla prsteň a položila ho Ginny do dlane. Ginny v úžase prsteň zvrtla. "Kiežby ma Harry požiadal o ruku," mrmlala Ginny.

"Ginny Weasleyová - stále chodíš do školy!"

"Áno, no - aj ty si s Malfoyom chodila."

Hermiona sa začervenala. "To bolo iné."

Ginny na priateľku žmurkla. Potom si všimla nápis na prsteni. "In hora summe inopis nostrae…  čo to znamená?"

"V hodine našej najväčšej potreby. Draco povedal, že je to mocný prsteň, ktorý ma ochráni, keď to budem najviac potrebovať."

"Bomba! Páni... Hermiona, tieto starodávne prstene sú veľmi magické a mocné. Nikto v skutočnosti nevie, čo robia alebo ako ich vyrobili. Radšej ho nos stále."

Hermiona prikývla a navliekla si ho. Znova ho premenila na obyčajnú striebornú obrúčku - bol to jediný šperk, čo v týchto dňoch nosila. Odložila ten dračí prívesok, čo jej Draco dal - bol príliš blýskavý na nosenie v muklovskom svete a vážne nechcela premeniť toho rozkošného malého draka - vyzeral príliš živý.

"Kedy ideš na Rokfort, aby si porodila?"

"O tri týždne. Nechceme čakať až na posledný deň pre prípad, že by prišiel skôr."

"Kiežby som tam mohla byť, Miona. Ale viem, že Dumbledore chce toto všetko udržať v tajnosti."

"Vďaka, Ginny. Budem v poriadku. Draco tam bude a bude tam tiež Dumbledore, madam Pomfreyová a všetci ostatní učitelia. Budem v dokonalom poriadku."

Ginny začala vyzerať uslzene. "Nevydržím ťa ďalšie dva roky nevidieť, Miona."

"Ach, Ginny... musíš byť silná. Jeden rok budeš na Rokforte, kde sa čoskoro prestaneš o mňa báť. Rokfort je nádherné miesto, váž si svoj čas tam."

Ginny prikývla.

"A povedala si mi, že na ďalší rok ťa Harry požiadal, aby si zostala s ním a Siriusom - cestovať a tak."

"Áno, ale nezabudneme na teba. Viem, že Harry je tiež kvôli tomu rozrušený."

Hermiona objala svoju priateľku. "Som tu. Budem v poriadku a uvidím ťa skutočne skoro - Voldemort nemá šancu proti Dumbledorovi a aurorom."

"Určite musíš bábätku obliekať ten modrý čepček, čo sme dnes kúpili."

"Samozrejme!"

Keď Ginny odišla, do dcérinej izby vošla Hermionina matka.

"Vyzerá to, že si sa dnes bavila, miláčik."

"Ach áno! Bolo skvelé sa znova dostať von... hoci vďaka dieťaťu si pripadám ako hroch."

"Hermiona, vážne by sme mohli kúpiť ten dom, čo nám Jerry odporučil. Vyzerá skutočne dokonale. Pôjdeš ho s nami budúci týždeň pozrieť, však?"

"Samozrejme! Bude úžasné sa presťahovať. Budem mať o čom premýšľať. A je to dokonca bližšie k Všeobecnej nemocnici, kde začínam kurz ošetrovateľky, takže je to fajn."

Katherine poťapkala dcéru po ruke.

"Pospi si trochu. Mala si únavný deň."

"Dobrú noc mami."

"Dobrú noc drahá."

Keď Hermionina matka vyšla z izby a zhasla svetlá, Hermiona dlho ležala v tme s otvorenými očami. Bola vzrušená a nervózna kvôli tomu, že bude mať dieťa a že znova uvidí Draca. Budú to len tri mesiace odvtedy, čo ho naposledy videla... zmenil sa nejako? Stále na ňu myslel? Zaspala a snívalo sa jej o tom, ako drží v náručí malé blonďavé dievčatko a sleduje Draca a mladého blonďavého chlapca prebehnúť okolo nej, keď sa pokúšali polapiť lietajúci triediaci klobúk.

 


Kapitola 24 Rationem



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/24/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Na pripomenutie:

Rumelka - alebo Dračia krv – je najjedovatejšia látka na zemi, nemôže sa s ňou pracovať s holými rukami. Získava sa z krvi z dračích sŕdc. Dá sa použiť k vytvoreniu Elixíru smrti, na ktorý neexistuje protijed. Keď sa zmieša s ľudskou krvou a vodou, začne sa meniť na Kameň večného života, na Kameň mudrcov. (kapitola 10)

Ohľadne Siriusa – napriek kontrole som iné zmienky v predchádzajúcich kapitolách nenašla. Poviedka je označená ako „pokračovanie HP5“ , takže predpokladám, že zahynul na Oddelení záhad. Možno to ešte bude neskôr.Takisto nebola žiadna zmienka o Tonksovej a spol.

 


Kapitola 24: Rationem - Úvahy

"Neviem, prečo ten postup nie je úspešný. Už sme museli hlavnú prísadu získať trikrát." Lucius Malfoy sa sklonil nad pracovný stôl v žalároch Malfoy Manoru. Pokrývala ho krv.

Profesor Snape sa hrbil v rohu nad šupinatou, krvavou hromadou. Pred pár minútami to stvorenie jačalo - či skôr plakalo - napokon, bolo to mláďa. Teraz bolo mŕtve. Krv sa rozširovala v temnej kaluži okolo Snapových nôh, keď zarezal do jeho hrude.

"Trpezlivosť, Lucius. Ako vieš, Flamel s Dumbledorom vytvorili svoj kameň takmer za desaťročie. Už sme významne pokročili."

Luciusove líce sa frustrovane zachvelo.

"Na Dracove devätnáste narodeniny sa blíži ďalšie zhromaždenie. Ak toho dňa nebudeme mať nejaké dobré výsledky, ktoré ukážeme nášmu Pánovi, nemyslím, že bude veľmi rád."

"Budeme mať výsledky," povedal Snape, keď siahol do hrudnej dutiny mŕtveho zvieraťa. Nahmatal srdce a musel potlačiť nutkanie na vracanie, keď ho vytrhol. Rukami sa mu podarilo vytlačiť zo srdca väčšinu krvi skôr, než ho vybral z toho stvorenia - Snape len dúfal, že to stačilo. Podal stále tlčúce srdce Luciusovi, ktorý ho vložil do krištáľovej misy. Začal ťahať mŕtvolu zvieraťa do vreca.

"Daj ho k ostatným, domoví škriatkovia neskôr ten bordel vyčistia," povedal Lucius a začal nad tým srdcom vykonávať delikátne kúzlo.

"Dúfam, že nám nedôjdu zásoby. Draci si podľa všetkého začali všímať, že sa im strácajú vajcia," povedal Snape, keď si umyl ruky v umývadle.

"Vajec je v zásobe dosť. Draci sú hlúpe stvorenia a množia sa ako muchy. Zopár vajec ich populáciu výrazne nezníži," povedal Lucius. "Tí strážcovia drakov v Rumunsku sú blázni. Nott ich obchádza stále dokola."

Snape prikývol. V blízkej nádrži ležalo a hýbalo sa hniezdo hadov.

"Podaj mi z nich jedného, Severus," povedal Lucius, neprestal sa sústrediť na srdce, ktoré teraz černelo.

Snape siahol do nádrže a vytiahol hada.

Lucius sa na toho hada usmial. "Len si daj," povedal, keď ho vložil do misy zo srdcom.

***

Približne v polovici augusta sedel Albus Dumbledore vo svojej študovni obklopený mnohými ľuďmi. Po jeho ľavici sedel profesor Lupin, Snape a McGonagallová. Po pravici sedel Harry Potter a Draco Malfoy. Pred nimi sa sem a tam pomaly prechádzal Sirius Black. Vášnivá diskusia bola v plnom prúde.

"Stále hovorím, aby sme nedali oboch pod Fideliovo kúzlo. Je to príliš nebezpečné a komplikované. Už je komplikované mať jedného strážcu tajomstva, s dvoma by mohlo nastať ľubovoľné množstvo komplikácii," oslovil Sirius Snapa.

"Naposledy náš plán zlyhal, pretože si v poslednej chvíli vycúval a požiadal Petra Pettigrewa, aby to prevzal. Je to v skutočnosti veľmi jednoduchý proces," chladne odvetil Snape.

Sirius sa s rozžiarenými očami otočil k profesorovi. "Keďže som bol dvojitý agent, môj život bol v ohrození! Keby som zomrel, nikdy by sa neprezradilo tajomstvo toho úkrytu a Potterových identita v čarodejníckom svete by zmizla. Myslel som si, že Pettigrew žil oveľa bezpečnejší, pokojnejší život. To tajomstvo bolo u neho bezpečnejšie."

"Ty si si myslel," povedal Snape.

Sirius zaťal päste. "Nakoniec som zomrel, však Severus?" prehovoril Sirius s nebezpečným zábleskom v očiach. Harry Potter cítil, ako mu zostalo zima pri tej spomienke.

"Páni, páni." Dumbledore zdvihol ruku a naznačil, že si praje prehovoriť. Snape s Blackom na seba zazerali.

"Odpusť mi, Albus, ale Sirius v minulosti často podstupoval zbytočné riziko," odvetil Snape, potichu, ale dosť nahlas, aby na to Harry vyskočil v hneve zo stoličky.

"Len chcel to, čo bolo pre mňa najlepšie! Ne- nehovorte - o - Siriusovi - takto," pridúšal sa Harry.

Albus Dumbledore hľadel pozorne na Harryho. Od tej nešťastnej nehody spred troch rokov, kedy Sirius Black prešiel Údolím tieňov, chlapec svojho krstného otca ešte viacej ochraňoval a obdivoval.

"Harry, to je v poriadku. Posaď sa," povedal Sirius so zaťatými päsťami.

"A Potter sa jasne podobá na svojho krstného otca, ten chlapec vôbec neovláda svoje emócie," pokračoval neohrozene Snape.

Draco len matne tušil, čo sa deje. Počul, ako väčšina študentov, že Siriusa Blacka zabili v bitke s Voldemortom, ale že zrejme v skutočnosti nezomrel a že sa Dumbledore vydal na cestu, aby ho v Údolí tieňov našiel. Nikto o tom nerozprával. Údolie tieňov bolo miesto, ktorého sa čarodejníci báli. Bolo to miesto, kde zostávali duše predtým, než opustili tento svet... a niektoré duše ho vôbec neopustili, ale naveky ako nemŕtvi trpeli mukami. Napriek tomu Draco vedel, že musí byť pre Pottera ťažké počuť tak škaredo o Siriusovi rozprávať.

"Harryho z tohto vynechaj," povedal unavene Sirius, jeho hnev sa rýchlo vytratil. Vedel, že v Snapových slovách bola pravda. "Albus, čo navrhuješ?"

"Súhlasím s tebou, Sirius. Fidelius je komplikované kúzlo. Oddeliť a ukryť aj matku aj syna s dvoma strážcami tajomstva by malo za dôsledok vysoké riziko, že jeden alebo druhý natrvalo zmizne. Videl som tieto vysokoúrovňové kúzlo zblbnúť, keď ich súčasne pracuje príliš veľa."

"Ale Albus..." Snape sa prudko otočil k riaditeľovi. "Povedal som ti, že som počas môjho výskumu s Dracom v lete objavil, že ešte silnejšia než Dracova krv pri vytvorení druhého kameňa, bude krv jeho dieťaťa. Ak to Lucius alebo Voldemort zistia, nezastavia sa pred ničím, aby to dieťa našli! A keďže u tohto dieťaťa potrebujú menšie množstvo krvi, aby vylepšili ten kameň, nebudú musieť čakať, kým dospeje, ako čakali tu u Draca."

Draco, ktorý sedel oproti Snapovi, ponuro prikývol. So Snapom to našli niekedy minulý týždeň, keď sa pokúšali nájsť protijed k účinkom rumelky. Podľa starodávnej múdrosti, a Lucius jej veril, je životodarná krv čistokrvného čarodejníka narodeného pod znamením Vodnára tým špeciálnym druhom krvi a vody, ktorá je potrebná, aby premenila Dračiu krv na Kameň mudrcov. Avšak Snape mal vždy podozrenie, a nedávno si to potvrdil vďaka detailnému výskumu s Dracovou pomocou, že účinnejšia než samotná táto krv, bude krv dieťaťa, ktorú získalo od svojho otca.

"Čože?" Harry Potter prakticky vyskočil zo sedadla. "Profesor Snape, Malfoy... prečo ste nám nepovedali, že pre to dieťa môže byť Voldemort nebezpečný?"

McGonagallová súcitne sledovala Harryho ustaraný výraz. Uvedomovala si hlboké priateľstvo, ktoré existovalo medzi Harrym a Hermionou. Dumbledore tiež prikývol v uznaní Harryho obáv.

"Harry, výskum profesora Snape a Draca bol mimoriadne komplikovaný a citlivý. Keď prišli ku mne so svojimi závermi, bol som prirodzene rozrušený a skôr než som vám toto oznámil, napadlo mi, že vykonám vlastný malý výskum, aby som si to potvrdil. Ako viete, mal som predchádzajúce skúsenosti s vytvorením Kameňa mudrcov."

"Je to teda pravda?" spýtal sa netrpezlivo Sirius.

Dumbledore sa rozhliadol po zhromaždených ľuďoch v miestnosti, ktorí čakali na jeho odpoveď, Harry prakticky padal zo svojej stoličky.

"Áno, obavám sa, že áno."

Snapove plecia poklesli. Takže riaditeľov vlastný výskum to potvrdil.

"Prečo? Ako?" spýtal sa zmätene Remus. "Roky sme vedeli, že Dracova krv je tou dokonalou poslednou prísadou - kombinácia čistokrvného a Vodnára. Samozrejme, bude potrebná každá kvapka - objem je dôležitý, ale prečo jeho dieťa?"

Profesor sa pozrel na Draca a Dumbledora. Všetci traja poznali dôvod prečo, ale bol to Dumbledore, kto prehovoril prvý.

"Kameň zdokonaľuje nedokonalosti našej smrteľnej prirodzenosti. Kým existujeme v tejto chybujúcej ľudskej podobe, nemôžeme dosiahnuť najvyššieho života. Jedným zo symbolov Kameňa je Jormungand, hadí drak, ktorý si hltá svoj chvost. Keď sa ten hadí drak zmocní svojho chvosta, spojí to polarity našej prirodzenej temnoty a svetla, zúfalstva a nádeje do kruhu, ktorým sa dosahuje pevnosť medzi dualistickými energiami síl duše... Kombinácia Dracovej krvi a Vodnára prešla do stvorenia jeho syna a keď on následne svojho vlastného syna zničí, vytvorí tým najdokonalejší Kameň mudrcov. Lepší než Flamelov a môj - ktorý sa vytvoril len premenou ľudskej krvi a tak sa dal zničiť. To je to, čo vždy Voldemort chcel, mať najvyšší život. Nesmrteľný život."
"Potom je to dieťa vo väčšom nebezpečenstve, než sme sa obávali. Mysleli sme si, že by ho Lucius mohol zničiť z malichernej nenávisti. Ale teraz je užitočné pre Voldemorta, zostávajúci smrťožrúti by mohli nasadiť všetku svoju silu, aby našli to dieťa pre svoje diabolské úmysly!" Sirius sa zrazu po tejto reči posadil na stoličku. "Možno má Snape pravdu, dve Fideliove kúzla sú možno nevyhnutnosťou."

Snape sa zatváril víťazoslávne. Ale Dumbledore pokrútil hlavou. "Ja a Minerva máme obrovské skúsenosti s Fideliovým kúzlom. Boli sme to my, napokon, kto ho vytvoril na Potterovcoch a na ústredí Fénixovho rádu. Dve kúzla existujúce v rámci tej istej rodiny by nič iné okrem problémov nepriniesli. Príliš veľa tajomstiev presolí polievku, ako sa hovorí."

McGonagallová, ktorá bola doteraz ticho, prehovorila. "Albus má pravdu. Nemajte obavy, pán Snape a pán Malfoy," s pochopením sa pozrela na Draca. "Albus a ja sme prebrali iný plán, ktorý udrží vašu rodinu v bezpečí."
"Aký plán?" spýtal sa Draco.

"Minerva, možno by si to mohla vysvetliť naším hosťom," prehovoril Dumbledore.

"No, ako všetci viete, kým Severus a Albus nezastavia Voldemorta, musíme izolovať slečnu Grangerovú a jej dieťa od Dracovej rodiny. Použijeme na dieťa Fidelius - pretože je to najmocnejšie maskovacie kúzlo - a umiestnime ho do pestúnskej rodiny. Nikto z vás tú rodinu nebude poznať, ale už sme ju vybrali. Pán Malfoy, môžem vás uistiť, že sme tú rodinu vybrali veľmi dôkladne a vášmu dieťaťu sa dostane obrovskej lásky a starostlivosti. Slečna Grangerová nebude pod Fideliom, keďže je to mocná čarodejnica a oveľa lepšie sa dokáže o seba postarať. Možno v budúcnosti budeme potrebovať aj ju. Avšak stále bude pod silným ukrývacím kúzlom, vďaka ktorému ju vaša rodina nebude vidieť, ale my ostatní áno. Žiaden Malfoy ju nikdy bez jej súhlasu nenájde."

Draco krátko prikývol.

"Kto má byť strážca tajomstva?" zrazu sa spýtal Harry. "Prečo nie ja? Radšej by som zomrel, než by som prezradil Hermionino dieťa!"

Albus Dumbledore sa prenikavo zahľadel na Harryho. "Nepochybujem, že by si, Harry a rovnako o tom nepochybuje polovica čarodejníckeho sveta, vrátane Luciusa. To je dôvod, prečo nie si správna voľba - si príliš očividný. Avšak našťastie pre slečnu Grangerovú sa zdá, že je pekných pár ľudí na svete, ktorí sú kvôli nej pripravení zomrieť. Myslím, že to svedčí o povahe slečny Grangerovej. Okrem toho, Harry..." a tu Dumbledore zmĺkol a pozrel sa priamo Harrymu do očí. Harry mohol cítiť, ako v mu v mysli hovorí Dumbledorov hlas. Zabudol si na proroctvo, Harry? To, kvôli ktorému Sirius už raz zomrel, aby ho pred Voldemortom uchránil? Nebuď si príliš istý, Harry - tvoj život nie je celý tvoj, patrí nádejam čarodejníckeho sveta. "... Myslím, že pravdepodobne budeš musieť splniť i iné dôležitejšie úlohy, ak sa chceme v blízkej budúcnosti pokúsiť poraziť Voldemorta."

"Albus... možno nie je múdre hovoriť o otázke strážcu tajomstva pred pánom Malfoyom?" varoval Snape.

"Ach, samozrejme, Severus. Dobre si uvedomujem, že identita strážcu tajomstva sa musí pred pánom Malfoyom utajiť, len pre istotu."

"Nemyslíte si, že by som ublížil vlastnému dieťaťu, že nie riaditeľ?" nahnevane sa opýtal Draco.

Dumbledore sa chladne pozrel na toho strieborno-blonďavého mladého muža so šedo-modrými očami. Vyzeral rovnako ako jeho otec pred dvadsiatimi rokmi. Riaditeľ si vzdychol. "Toto sú presne slová vášho otca, ktoré mi povedal pred dvadsiatimi rokmi, pán Malfoy."

***

Keď kráčal do Rokvillu, aby sa odmiestnil domov so Siriusom Blackom, Harry Potter si nemohol pomôcť, aby si v mysli neprehrával Dumbledorove slová.... Sirius už raz zomrel... Sirius už raz zomrel... nebuď si príliš istý.

"Harry?" láskavý hlas Siriusa Blacka narušil jeho myšlienky.

"Áno?"

"Viem, čo si musíš myslieť. Nechcem, aby si sa zaoberal tým, čo sa pred troma rokmi stalo. Teraz som späť... sú tam iní nešťastníci." Siriusova tvár nadobudla pochmúrny výraz a Harry vedel, že premýšľa o svojej neteri, Tonksovej, ktorá minulý rok záhadne zmizla spolu s polovicou starého Fénixovho rádu.

"Ja viem, Sirius. To je len... to je len... len tým, že nenávidím, že si všetci myslia, že som jediný, čo zabije Voldemorta... Som potom príliš sebaistý... a ubližujem tým, na ktorých mi záleží. Pred všetkými tými rokmi... keď som šiel na Oddelenie záhad... poriadne som to pokašľal. Neviem, či to dokážem zvládnuť!"

Sirius nevedel o proroctve, ktoré súviselo s Harryho životom, ale ktokoľvek mohol vidieť, že väčšina čarodejníckeho sveta a Albus Dumbledore vkladá do Harryho dôveru, že nakoniec porazí Voldemorta. Napokon, bitky za posledné tri roky začali byť väčšie a väčšie... všetci, okrem večne obmedzeného Ministerstva mágie, boli presvedčení, že záverečné zúčtovanie nie je tak ďaleko.

Takže Sirius prikývol a poťapkal Harryho po chrbte. "Nikto nežiada viac, než môžeš dokázať. Všetko už dopadlo dosť prekvapivo. Kto by si kedy pomyslel, že tu budem pri tvojom boku? Alebo že sa ku nám pripojí Draco Malfoy? Alebo že Hermiona bude tak skoro matkou? Toto je zvláštny svet, Harry. Stále existuje nádej."

"To ich neprivedie späť," rozvášnene odvetil Harry. "Mal som to urobiť už dávno. Toto nemá zmysel! Všetci sú mŕtvi len preto, že som nebol dosť rýchly!"

Sirius sa stočil k Harrymu a zovrel ho za plecia. "To stačí, Harry Potter! Myslíš, že Tonksovej by sa páčilo počuť ťa tu rozprávať, že jej smrť nemala zmysel? Alebo možno Shacklebolt tiež zomrel zbytočne? Alebo by si to možno rád povedal svojej mame a otcovi!"

Harry zhíkol. "M-máš pravdu, Sirius. Musím sa dať dokopy."

"To máš sakra pravdu, že by si sa mal. Pretože Dumbledore s nami počíta, že prídeme na koreň celej tejto novej záležitosti ohľadne Kameňa mudrcov. Je to náš posledný pokus, Harry. Nech si ten kameň urobí... a môže nám všetkým pobozkať zadky na rozlúčku!"

Harry sa upokojil a zhlboka sa nadýchol a myslel na veci, ktoré ho čoskoro čakajú. Určite nikto nebol tak vystrašený z budúcnosti ako bol on.

***

Draco Malfoy bol biely ako duch. Pulz mu uháňal a mal sucho v hrdle. Dumbledorova posledná poznámka... toto pred dvadsiatimi rokmi povedal môj otec.

"Draco..." Snape položil ruku Dracovi na plece. Mladší muž sa strhol. "Neber si to tak veľmi. Veci sa menia v tomto svete. Kým verím, že nemáš žiadne úmysly ublížiť slečne Grangerovej alebo dieťaťu, s obavami myslím na dôsledky Temnej mágie, ktorú budeš musieť ďalšie dva roky znášať. Aurorský výcvik je na boj - nie tak veľmi na dlhodobé triky."

Draco načúval Snapovi. Obdivoval a veril Majstrovi elixírov.

"A myslím, že je zbytočné zmieňovať sa o našom zistení slečne Grangerovej. Len by ju to väčšmi trápilo."

"Áno, Severus." Draco odomkol dvere na učebni elixírov a rýchlo sa posadil na lavicu. "Musíme nájsť spôsob, ako zastaviť Voldemorta. Už sme varovali Charlieho Weasleyho o tom, že Nott kradne dračie vajcia, ale môj otec ich už má viac než dosť."

"Na výrobu toho kameňa potrebuješ aj iné veci, Draco. Už som identifikoval desať ďalších látok, vrátane tej zlúčeniny krvi a vody. Dokážeme ho spomaliť. Keď ministerstvo určí polohu Voldemorta, bude to jeho koniec, jeho plány sa nikdy nesplnia."

"Vyzerá to, že s každým krokom, čo urobíme, Voldemort urobí dva. Mám strach, že to čo sme zistili, čoskoro odhalí aj Voldemort. Na spojenie s Jormungandom nie je také ťažké prísť - Lucius či Voldemort na to isto prídu. Sú to veľmi bystrí čarodejníci."

"Ale až doteraz na to neprišli," odvetil Snape, keď vytiahol kotlík zo skrine, "a my áno. Tým sa dostávame do vedenia. Je to veľká hra, Draco. A naše úlohy, ako dvojitých agentov, sú najťažšie."

"Premýšľam, prečo to nenapadlo môjho otca. Strávil tým výskumom roky."

Snape zapálil pod kotlíkom oheň a otočil sa k Dracovi. "Pretože na teba myslí stále ako na svojho syna, len chlapca - fakt, že by si mohol byť sám otcom, mu nikdy neprišiel na myseľ. "

Snape sa uškrnul. "A to je jeho najhoršia slabosť. Dumbledore a ja sa držíme nádeje, že jedného dňa v budúcnosti bude to, že ťa neustále podceňuje, jeho záhubou. Nesklam nás, Draco."

Draco sa v tomto okamihu vôbec neopovážil premýšľať nad budúcnosťou.

 

 


Kapitola 25 Felicitas Parentalis



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/25/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 25: Felicitas Parentalis - Šťastní rodičia

Bolo desať hodín v piatok ráno pred začiatkom septembra. Dnes sa Hermiona vracala na Rokfort. Jej rodičia a Krivonožka s ňou napäto čakali v obývacej izbe. Hermiona mala čudný pocit z návratu na Rokfort v niečom inom než v školskej uniforme, ale napokon, už viacej nebola študentkou. Aj tak by sa už do školskej uniformy nezmestila. Chcela sa upraviť tak, aby pre Draca, ktorého tak veľa mesiacov nevidela, vyzerala nádherne. Dúfala, že nedostane šok, keď uvidí jej brucho - bola vážne oveľa väčšia než pred troma mesiacmi.

Konečne sa rozhodla pre jednoduché uhľovo-šedé šaty a jemný vlnený šál v svetlomodrej. Nechala si svetlohnedé vlasy rozpustené a pripla si na ne sponu so zlatým motýľom, na pery použila rúž. Bohužiaľ jej zostali na obutie len praktické čierne rovné topánky, ale vážne jej to nevadilo. Dnes znova uvidí Draca Malfoya! Možno za menej než za hodinu! Posledný týždeň plne zamestnával jej myšlienky - ťažko sa na niečo sústredila.

Hermiona si pobalila malý kufor svojich vecí. Nepôjde do Rokfortu Rokfortským expresom, pretože bola sama. Namiesto toho sa na jednu hodinu medzi desiatou a jedenástou sa letaxovou sieťou spojí jej kozub s kozubom jedného domu v Rokville. Dostane sa tam pomocou letaxu a potom zvyšok cesty k Rokfortu prejde pešo. Samozrejme, nebude sama, Dumbledore jej povedal, že niekoho pošle, aby jej pomohol s vecami.

Pozrela sa na hodinky... 10.03. Nech je to ktokoľvek, mešká.

Zrazu kozub zažiaril jasnozeleným svetlom. Jej matka prekvapene vykríkla. A z kozubu, s úsmevom a vyšší než kedy predtým vystúpil...

"HARRY!" Hermiona sa mu vrhla do náručia.

"Páni! Hermiona!" Harry bol primačknutý k jej veľkému bruchu. Silno svoju priateľku objal.

"Ahoj, Harry!" povedala Katherine. A Hermionin otec na neho kývol. Harry ich niekoľkokrát predtým navštívil, takže ho veľmi dobre poznali.

"Dobrý deň pán a pani Grangerovci." Harry sa s nimi zdvorilo potriasol rukami.

"No teda, všetci ste tak vyrástli!" povedala pani Grangerová, keď si spomenula na to, ako pred skoro šiestimi rokmi prvý raz stretla Harryho v Šikmej uličke.

Harry sa zasmial "Áno, pri dospievaní sa to stáva."

"Harry! Ach Harry! Tak veľmi si mi chýbal!" Hermiona mu venovala ďalšie objatie. "Ako sa má Draco? Ginny? A Ron? Draco? A Sirius? A Draco?"

"Všímam si tu jednu častú tému?" drzo sa spýtal Harry.

"Ach, ako sa Draco?" spýtala sa dychtivo Hermiona.

"Ten Úžasný Poskakujúci Malfoy bol v dokonalom poriadku, keď som to naposledy overoval," odvetil Harry.

"A to bolo kedy?"

"Asi pred dvoma minútami v Rokville."

"Draco je v Rokville?" šťastne sa spýtala Hermiona.

"Čaká na teba, hoci sa už doteraz možno U troch metiel opil - zjavne bol kvôli tomu všetkému hrozne nervózny, stále ma žiadal, aby som sa ponáhľal a všetky tie veci."

"Poďme už!"

Harry sa zasmial a zdvihol jej kufor.

"Kedykoľvek, keď budete pripravená, madam. Dámy najprv."

"Maj sa, mami! Maj sa, tati!" Hermiona objala svojich rodičov. Jej matka začala plakať. "Neplač, mami! Budem úplne v poriadku. A za mesiac sa vrátim. Madam Pomfreyová je vynikajúca ošetrovateľka. V celom Anglicku by si nemohla nájsť lepšiu. Zbohom Krivonožka, miláčik, mama s tatom sa o teba postarajú."

"Zbohom pán a pani Grangerovci, nemajte o Hermionu obavy, Dumbledore a my všetci na ňu dozrieme," vážne prehovoril Harry.

"Poďme," Hermiona šťastne zovrela za hrsť letaxu, ktorý jej Harry z malého vrecka nasypal do ruky.

"Rokville!"

Nastal oslepujúci záblesk.

"Hermiona?" začula zavolať nejaký hlas. Stále bola z tých zelených plameňov trochu oslepená.

"Draco?"

Dvojica silných rúk ju vytiahla z kozuba. "Ach, Hermiona. Tak veľmi si mi chýbala! Páni, čoskoro praskneš." Draco ju nežne objal v náručí a pobozkal ju. "Nechcem ťa pustiť pre prípad, že toto nie je skutočné!"

"Je to skutočné! Som tu! Draco, Draco, Draco," vravela Hermiona, keď mu vášnivo opätovala bozky. Blonďavé vlasy a modré oči. Môj Draco Malfoy.

"Ehm, dovolíte?" ozval sa za nimi nejaký hlas.

"Harry!" Hermiona sa zvrtla a poriadne sa začervenala.

"Mňa si nevšímajte, ja si tu len vystúpim," povedal Harry a rýchlo opustil chalúpku.

Draco sa zasmial a žmurkol na Hermionu. "A to Potter ešte nič nevidel!"

Hermiona sa zachichotala a prehrabla prstami jeho jemné blond vlasy.

"Som osem a pol mesiace tehotná, pán Malfoy, takže radšej by ste nemali skúšať nič smiešne!"

"Ale čakal som celé veky!" odvetil Draco v predstieranom zármutku. "To je všetko tvoja chyba," povedal, sklonil sa a úctivo bozkal Hermionu na brucho.

"Ach!" Hermiona zrazu zovrela jeho plecia silnejšie.

"Čo je? Ublížil som ti?" znepokojene sa spýtal Malfoy, keď sa stiahol.

"Nie... nie... pššt... daj sem ruku." Hermiona priložila jeho ruku zboku na brucho.

Draco cítil slabý pohyb vo vnútri, ako tupý úder. Nemohol tomu uveriť!

"On je vážne tam!" užasnuto povedal. Kľakol si a priložil líce na jej brucho. Pocítil, ako mu niečo buchlo do líca. "Páni, to dieťa silno kope! Ach, Hermiona! Nemôžem uveriť, že sa toto vážne deje - bude kúskom z teba, kúskom zo mňa - bude náš!"

"No... je ľahké uveriť, že sa to deje, keď musíš túto guľu nosiť so sebou deväť mesiacov. Čoskoro by sa mi zišiel zobák."

Draco ju chytil za ruky a postavil sa. Hermiona premenila obrúčku na jej pôvodný stav.

"Stále ho nosíš," šťastne poznamenal Draco.

"Nosím ho po celý čas. Každý jeden deň." Rýchlo ho premenila nazad. "Očakávam, že zo mňa čoskoro urobíš poctivú ženu, Draco Malfoy."

Sklonil sa a pobozkal ju. "Pamätám si, ako si vyzerala, keď som ti ten prsteň nasadil na Absolventskom dni," zašepkal. "Každý jeden deň si na ten okamih spomínam."

"Ako si sa mal?" potichu sa spýtala, keď opustili chalúpku, aby pohľadali Harryho.

"Príliš práce. Už som skoro dokončil aurorský výcvik - a vieš, pomáhal som Snapovi vyriešiť ako na veď-vieš-čo."

"Nejaké šťastie?" s obavami sa spýtala Hermiona. Pomyslela si, že zazrela tieň prebehnúť jeho tvárou.

"Určite, ale ide to pomaly."

"Nevzdávaj sa."

Pokrútil hlavou. "Už je príliš neskoro vzdať sa, keď som si už vybral strany."

"Vyzeráš vážne pekne v tom profesorskom habite," riekla Hermiona a zboku ho obdivovala. Jeho habit bol čierny so strieborným lemovaním a nádhernými striebornými gombíkmi. Mal na nich malfoyovský erb.

"Matka mi ho dala ušiť na mieru v Taliansku. Je vážne veľmi pyšná."

"Je nádherný. Keď takto vyzeráš, neviem, ako ti rokfortské dievčatá dokážu odolať. Slizolinské prváčky asi na elixíroch omdlievajú. Pravdepodobne stoja v rade, aby dostali s tebou trest."

"Žiarliš, Miona?" drzo spýtal Draco.

"Nežiarlim."

"Aj ty žiarliš."

"Len som realistická. Ty si vždy bol miláčikom žien."

"Pokračuj - povedz to. Som ten najväčší krásavec, ktorého si kedy videla."

"Si tá najkrajšia fretka, ktorú som kedy videla."

Draco ju zrazu zdvihol zo zeme. Vykríkla. "Pozor na dieťa!" Vyzdvihol ju k sebe a silno pobozkal. "Desať bodov z Chrabromilu... Dnes večer máte určite so mnou v mojich izbách trest, slečna Grangerová!"

Hermiona sotva popadala dych.

"Bývam s tebou?"

"Samozrejme!" odvetil Draco, keď ju nežne zložil. "Chceli ťa ubytovať v nemocničnom krídle, ale ja som o tom nechcel počuť." Niečo jej zamrmlal do ucha a ona sa začervenala práve, keď zabočili za roh a stretli sa s Harrym Potterom.

"Vy ste s tým neprestali, há?" Harry nadvihol obočie. Stále niesol Hermioninu batožinu.

"Daj prepitné portierovi, miláčik," zatiahol Draco. (PP: portier - nosič batožín, porter/potter) Trojica priateľov sa vracala na Rokfort tak rýchlo, ako mohla.

***

Leto dosiahlo svoj horúci, ospalý vrchol. Vtáky lietali pomalšie, včely hlasne bzučali a rastliny roztvárali svoje zelené ruky, aby zachytili slnečné lúče. Rokfort sa pripravoval na návrat študentov, ktorí prídu o pár dní. Hagrid sa ubezpečil, že pozemky sú upratané a profesorka Sproutová vygruntovala svoj skleník. Mandragory boli od horúčavy ospalé a sotva vydali nejaký zvuk, keď ich vytiahli z ich kvetináčov.

V taký deň Dumbledore vo svojej pracovni popíjal studenú limonádu, keď sa k nemu doniesol zvuk rýchlych krokov a zaklopanie na dvere. Bola to profesorka McGonagallová - ružová v tvári a zadýchaná od behu. "Poď rýchlo, Albus - pán Malfoy a slečna Grangerová budú čoskoro rodičmi!"

*

Dieťa ležalo na chrbátiku vo svojej postieľke. Malo oblečené biele pletené oblečenie. Hoci to jeho rodičia nevedeli, už ich dokázal rozoznať. Jeho matkou bola tá veľká osoba s hnedými vlasmi a zlatými očami. Stále sa usmievala a objímala ho. Nakŕmila ho, keď bol hladný a spievala mu. Matka vždy voňala ako sladké mlieko. Jeho otcom bola ďalšia veľká osoba so žltými vlasmi a modrými očami. Pevne si ho túlil k svojej hrudi a rád ho šteklil. Páčilo sa mu, keď ho jeho otec šteklil - hoci bol vydesený, keď ho nosil, pretože bol veľmi vysoký. Občas sa matka s otcom spolu dlho rozprávali a spoločne sa smiali - vďaka tomu sa cítil šťastne... pokiaľ ho neignorovali príliš dlho, potom začal vrieskať. To spôsobilo, že sa minimálne aspoň jeden z nich s ním začal znova hrať.

Ostatných ľudí ešte nedokázal rozoznať. Neboli v jeho blízkosti tak často ako mama a otec. Bol tam muž s bielym vlasmi a bielou bradou, ktorú bolo zábavné poťahovať. Bola tam žena v zelenom, ktorá občas pomáhala jeho mame prebaliť ho. Bol tam čiernovlasý muž s veľkým nosom, ktorý vyzeral veľmi neľútostne. Najprv sa ho bál, ale to bolo len do dňa, keď sa nikto nepozeral a ten čiernovlasý muž ho odniesol na prechádzku v záhrade a spieval mu. Potom sa mu páčil. Bolo tam tiež veľa ďalších ľudí, ale jeho obľúbencami boli matka a otec.

***

Hermiona uviazala modrý čepček na hlávku ich syna, kým ho Draco doobliekal. Bol Menovací deň - mesiac po jeho narodení. (PP: Naming Day – našla som to ako Jmenovací deň, tak som to použila) Obliekla dieťa do svojich starých šiat z krstu, ktoré jej dala jej matka. Podala dieťa Dracovi, aby ho podržal, kým si dokončovala make-up.

"Dúfam, že si ho dala odgrgnúť," povedal Draco, keď niesol svojho syna k oknu. "Toto je môj najlepší sviatočný habit."

"Tiež dúfam, že som dala," odpovedala Hermiona, kým si prečesávala vlasy.

"Dala ťa mamička odgrgnúť?" Draco si obozretne prezeral syna. Dieťa s roztvorenými očkami zízalo na svojho otca. Malo veľmi blonďavé vlásky a zlato-hnedé oči. Rýchlo priberalo na váhe. "Radšej by si si nemal grgnúť na tatinov zamatový plášť."

Dieťa sa radostne zasmialo a načiahlo sa po Dracovom blonďavom konskom chvoste. "Ach, nie, nerob!" Draco dieťa nadhodil dopredu a roztočil ho. Dieťatko sa chichotalo radosťou. "No tak, poďme sa pozrieť na mamičku, nie je nádherná?"

Hermiona sa v zrkadle na stole pozrela na dvojicu, ktorá ju sledovala zozadu a usmiala sa. Použila trochu make-upu. Našťastie zvládla tehotenstvo a pôrod veľmi dobre a jej telo sa takmer vrátilo k normálu. K Dracovmu potešeniu pribrala na váhe v presne správnych oblastiach, nebolo to tak dávno, čo sa znova milovali - tentoraz sa Hermiona uistila, že použila všetky správne elixíry. "Ak ešte raz vďaka tebe prejdem týmto peklom, Malfoy, odtrhnem ti tvojho vtáka!" lapala po dychu po pôrode. Madam Pomfreyová zašepkala Dracovi, že to hovoria všetky čerstvé mamičky a že časom zmení svoj názor.

Hermiona sa konečne postavila. "Som pripravená." Mala na sebe svoj starý habit v chrabromilskej červenej a zlatej. Napadlo ju, že prospieva jej postave viac než jej ostatné habity - s povzdychom si uvedomila, že jej boky už nikdy nebudú znova tie isté. Pobozkala Draca a dieťa. "Čas ísť!"

V zmenšenej verzii Veľkej siene bola zhromaždená malá skupinka ľudí. Hermiona vôbec nevedela, že takéto miesto existuje, ale Draco jej povedal, že ho používal na aurorský výcvik. Okná s farebnými sklíčkami vrhali malebné vzory na kamennú podlahu a gotické stĺpu sa pôvabne klenuli k vrcholu.

Pomaly Hermiona s Dracom vošli do siene. Draco podal dieťa Hermione a ona si ho s láskou privinula k hrudi.

"Naši pyšní rodičia!" povedal Dumbledore, ktorý mal na sebe nádherný jasne červený habit a stál uprostred uličky pod veľkými obrazmi štyroch zakladateľov. "Poďte, poďte, až sem dopredu."

Profesori Snape, McGonagallová a Lupin sedeli na stoliciach naľavo. Boli tam tiež madam Pomfreyová a Hagrid. Napravo sedel Harry Potter, Sirius Black a Narcissa Malfoyová.

Hermiona nemohla uveriť svojim očiam, čo tu robila Narcissa? V zmätení sa otočila k Dracovi - ale ten sa tváril rovnako zmätene. Narcissa sa na oboch usmiala a zamávala im.

Keď kráčali dopredu, Helga Bifľomorová sa predklonila a vykríkla: "Aký nádherný chlapček, vyzerá presne ako jeho otec!"

"Nezmysel Helga, má oči svojej matky," povedala Rowena Bystrohlavová, "však srdiečko?"

Salazar Slizolin žmurkol na Draca.

"No tak, no tak dámy, nerušte Menovací obrad," povedal Godric Chrabromil a usmial sa na zhromaždených.

Hermiona s Dracom priniesli dieťa dopredu a položili ho na veľkú striebornú misu zaplnenú jemnými ružovými lupienkami. Hermiona nikdy predtým nebola svedkom čarodejníckeho Menovacieho obradu, takže nechala Draca viesť. Dumbledore požiadal oboch rodičov, aby si vzali za hrsť lupienkov.

"Kto bude krstným otcom tohto dieťaťa?"

"Ja," povedal Snape, zdvihol sa a pristúpil k rodičom.

Dumbledore naznačil, že si tiež má vziať za hrsť lupienkov.

"Duchovia Zeme, Vetra, Ohňa a Vody, predstavujeme vám dieťa Draca Malfoya a Hermiony Grangerovej. Nech je od tohto dňa meno tohto dieťaťa Noel Draco Malfoy. Nech si navždy zapamätáte Noela Draca Malfoya a stále ho ochraňujte, keď kráča po zemi, lieta s vetrom, bojuje so zúriacim požiarom alebo pláva vo vode."

Rodičia a Severus Snape pustili tie lupienky na dieťa, ktoré sa šťastne zachichotalo.

Dumbledore vytiahol prútik a zamrmlal zaklínadlo. Pod dieťaťom začali lupienky nadobúdať podobu trávy, potom víriacej sa hmly, potom oranžového plameňa a nakoniec striebornej vody. Následne sa znova zmenili na ružové lupienky.

"Od tohto okamihu je Noel chránený láskou a starostlivosťou týchto troch strážcov. Bude v našom svete rešpektovaný ako hodnotný člen spoločnosti, ktorá podporuje práva na život a slobodu. Draco Malfoy a Hermiona Grangerová, Noel je súčasťou vás oboch a tak vás spolu neodvratne spája cez všetky vzdialenosti vesmíru a času. Gratulujem."

Malá spoločnosť zatlieskala, keď Draco zdvihol svojho syna z ružových lupienkov. Noel si zjavne všetku tú pozornosť užíval. Sirius ho sledoval s dychtivými očami. Zázrak nového života mal pre neho teraz dokonca väčší význam než predtým. Jeho sesternica Narcissa Malfoyová to tiež žiadostivo sledovala. Vedel, že premýšľa o okamihu spred dvadsiatich rokov, keď ona kládla Draca do striebornej misy z lupienkov kvetov.

Narcissa Malfoyová prišla k nim a objala Hermionu.

"Slečna Grangerová - blahoželám. Ach, je taký nádherný. Môžem si ho podržať?"

"Samozrejme, Draco - podaj Noela svojej matke."

Narcissa Malfoyová zadržala dych a nadšene hľadela na malého blonďavého chlapca. Nespoznával ju a zvraštil tvár, že sa rozplače.

"Ach, drahý - nie, nie - neplač, to je stará mama..." cukrovala Narcissa, aby upokojila dieťatko.

"Matka, ako sa ti sem podarilo prísť?" spýtal sa Draco.

"Tvoj otec šiel v ministerskej záležitosti do Švajčiarska. Nechcel, aby som ho sprevádzala, tak som sa rozhodla urobiť si výlet do Rokvillu." Narcissa sa na syna usmiala. "Odkedy mi Severus pred mesiacom napísal, že sa mi narodil vnuk, nedokázala som myslieť na nič iné! Ojoj, si taký silný!" povedala Narcissa, keď ju Noel potiahol za jednu z jej dlhých blonďavých lokní.

"Vyzerá presne ako vyzeral Draco, keď bol dieťa. Okrem tých očí - má vaše oči, slečna Grangerová."

"Pani Malfoyová, prosím, hovorte mi Hermiona," placho odvetila Hermiona.

"Potom mi ty musíš hovoriť Narcissa, Hermiona."

Draco sa rozprával so Siriusom, Lupinom a Harry. Dve dámy sa začali rozprávať s McGonagallovou, dieťa začalo plakať - už sa mu nepáčilo, že je ignorované.

"Mám rád toho malého lapaja," povedal Hagrid.

Hermiona objala svojho obrovského priateľa a podala mu dieťa. Vedela, že Hagridovi sa dá veriť dokonca s tými najmenšími žijúcimi stvoreniami. "No, vieš čo, vážne si myslím, že sa Noelovi páčim!" povedal Hagrid, potešený, keď sa dieťa začalo usmievať len čo mu ho podali.

"Nosíš ten prsteň?" spýtala sa Narcissa.

"Ach áno," odpovedala Hermiona a ukázala jej premenenú striebornú obrúčku.

"Dobre. Stále ho nos, Hermiona. A vieš... môj syn, no, požiadal ťa o ruku?"

Hermiona sa začervenala. "Áno, s týmto prsteňom."

"Nádhera. Vieš, že Draco vždy presne vedel, čo chce. Keď sa o niečom rozhodne, drží sa toho."

Hermiona prikývla. Dokázala vymyslieť zopár vecí, o ktorých sa v poslednej dobe Draco rozhodol.

McGonagallová bola veľmi nepokojná. Vedela, že o pár dní Hermiona odíde do úkrytu a Noela dajú pestúnom. Keď videla Hermionu a Draca práve teraz takých šťastných - nebola si istá, či to bolo správne rozhodnutie.

"Úbožiatka," zamrmlala pod nosom.

"Robíme správnu vec," podišiel k nej Snape a postavil sa vedľa nej. "Nikto nevedel, že Draco bude mať syna a dediča, že sa už jedno vlákno proroctva rozmotáva. Lucius Draca príliš podceňuje - bude to jeho skaza."

"Určite je dobrý v tom byť otec," odvetila McGonagallová, keď sledovala vysokého blonďavého muža zobrať svoje dieťa od Hagrida a pritúliť si ho v náručí. Hermiona podišla k nemu a obaja sa sklonili nad dieťatkom. Zasmiala sa, keď ju Draco pobozkal na líce.

Na druhej strane miestnosti siahla Narcissa do kabelky a vytiahla malý fotoaparát. Ak už nikdy nebude môcť znova uvidieť svojho vnuka, bude mať aspoň túto fotku, pomyslela si smutne.

Harry a Sirius sa pripravili k odchodu. Mali na sebe výstroj z dračej kože.

"Noel, há?" povedal Harry a žmurkol na Hermionu. "Vianoce... som zvedavý prečo?"

Hermiona sa uškrnula. "Draco ho vybral. Kam potom ideš, Harry?"

"Ideme do Rumunska. Počuli sme od Charlieho Weasleyho, že sa tam deje niečo nekalého s drakmi. Ovládam hadí jazyk, takže možno dokážem pomôcť. Potom sa asi pripojíme k ostatným v Číne, aby sme zistili, čo sa deje s čínskymi drakmi."

"Kedy sa vrátite?"

"Vážne nevieme, však Harry?" povedal Sirius. "Vrátime sa na budúci rok, ak všetko dobre pôjde, skutočne nevieme, kam nás naše plány zavedú."

Hermiona si všimla ustaraný pohľad, ktorý Harry venoval Siriusovi. Znášala s Harrym jeho zármutok, keď si pred troma rokmi mysleli, že je Sirius navždy preč a vedela, ako veľmi sa Harry teraz bojí o svojho krstného otca. Dokonca ťažšie než bremeno nesklamania čarodejníckeho sveta, Harry znášal bremeno nesklamania Siriusa Blacka.

"Sirius, budeš opatrný, však?" významne sa spýtala Hermiona.

"Taký opatrný ako sme boli vždy," uškrnul sa Sirius. "Aj tak mám Harryho, aby mi pridržal vôdzku, ak budem zlý pes."

Hermiona sa zasmiala. "Tiež buď opatrný, Harry. Prosím, snaž sa ako môžeš."

Dvaja najlepší priatelia sa objali a Harry jej to prisľúbil.

Na druhej strane izby sa lúčili Narcissa a Severus.

"S Dracom mi napíšete, však?" povedala Narcissa.

"Samozrejme, ako vždy, spáľ všetko len čo to prečítaš."

"To robím vždy. Severus, Lucius si zaobstaral pre drakov veľa muklov. Musíš ho čoskoro zastaviť. A povedal mi, že na Dracove ďalšie narodeniny ho vezme k Voldemortovi."

"Robíme, čo môžeme. Nič zlé sa tam nestane. Stále máme čas."

"Čas! Kedysi som si myslela, že mám čas, že dvadsaťjeden rokov je dlhá doba... Mýlila som sa. Prešli ako na koni. Ponáhľaj sa, Severus - ty a Dumbledore ho musíte zničiť."

Snape sa pozrel na svoju nádhernú priateľku. Už to viacej nebola tá vystrašená zúfalá dievčina spred dvadsiatich rokov - tvár jej stvrdla. Pripravovala sa na stretnutie so svojím osudom."

"Naši aurori sa presúvajú zo severu k východnej Európe. Voldemorta obkľučujú. Myslím, že finálna bitka nie je ďaleko."

"Môj bratanec Sirius mi povedal, že čoskoro pôjde do východnej Európy," povedala Narcissa, keď kráčala so Snapom k dverám. Narcissu zabolelo, keď si spomenula, že Sirius Black je jej bratanec. Pripomenulo jej to staré časy keď, spoločne s jej obľúbenou sestrou Andromedou, mávali šialenú zábavu a neuvedomovali si bolesť, ktorú mala pre nich budúcnosť v zásobe. "Dúfam, že dokáže objaviť niečo o Voldemortovom úkryte. Lucius mi v týchto dňoch nič nepovie."

"Robíme maximum. Nenechávame nič náhode," uisťoval Snape svoju prekrásnu priateľku, keď opúšťali sieň.

***

Dva dni po Menovacom dni sa hlava Albusa Dumbledora vynorila v kozube na Zemozelej ulici číslo 45, v útulnom dome v Leatherheade. Dumbledore hľadal jedného z mladých aurorov, ktorí minulý rok trénovali na Rokforte. Nastal pre neho čas, aby sa zapojil do Fideliovho kúzla ako Strážca tajomstva. Avšak v tomto okamihu sa doma nikto nezjavil. Dumbledore si pochvalne všimol útulnú, čistú, zachovanú obývačku. Chlapcova stará mama vždy bývala schopná gazdiná, hoci mala zlý vkus na obliekanie.

Dumbledorova hlava zmizla s prasknutím z kozuba.

Hľadal Nevilla Longbottoma - jedného z najstatočnejších a najschopnejších aurorov, akého kedy Rokfort trénoval.


Kapitola 26 Debilitas Solivagus



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/26/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.




Kapitola 26: Debilitas Solivagus Krehká samota

Letné slzy, zima... a tá chvíľa uletela

Nepraješ si občas, aby si srdce z kameňa mala?

 

"Koľko ešte zostáva do čaju?"

"Polhodina, pani Jenkinsová."

"To je príliš dlho."

"No, práve ste si vzali liek, takže musíte polhodinu počkať, aby sa vám upokojil žalúdok. Stojí tu, že sa berie polhodinu pred jedlom."

"Vy sestričky ste všetky rovnaké, snažíte sa ma vyhladovať! Poviem to svojím deťom, poviem! Napíšem tej prekliatej kráľovnej Anglicka!"

"Pokúste sa trochu si odpočinúť, čoskoro budú podávať čaj."

"Tej prekliatej kráľovnej a Snemovni lordov, vravím vám..."

Mladá sestrička si vzdychla a zatiahla závesy okolo postele svojej pacientky. Pani Jenkinsová bola jedna z najnáročnejších na tomto oddelení.

"Problémy?" zašepkala jej priateľka Cathy, ktorá sa učila za ošetrovateľku podobne ako ona.

"Pani Jenkinsová skúša svoje staré triky."

"Mala by si vziať pár dní voľna, v poslednej dobe nevyzeráš dobre, Hermiona."

"To je len tým chladom, zima mi nikdy nerobila príliš dobre."

"Áno." Cathy si pritiahla tuhšie k telu svoju vestu. "Je to veľmi krutá zima."

Hermiona si zahryzla do pery a prešla k lekárničke.

"Počula som, že sa to zlepší, keď prejdeme na detské oddelenie, potom nasleduje pôrodnica, čo by nemalo byť také hrozné. Ale neteším sa na JISku a pohotovosť - počula som, že je to tam drsné," štebotala Cathy, kým pomáhala svojej priateľke zložiť fľaštičky piluliek, aby ich roztriedili do plastových pohárikov pre pacientov. Hermiona sa nadýchla. Zo všetkých oddelení, v ktorých sa bála praxe, pôrodnica bola asi tým, ktorého sa bála najviac.

"Cathy, mohla by si sa spýtať, či je čaj pripravený? Myslím, že by sme mohli začať pripravovať vozíky tu hore."

"Iste. Si si istá, že sa nechceš uliať? Vážne vyzeráš v poslednej dobe bledo."

"Vďaka Cathy, myslím, že pôjdem na toaletu a rýchlo sa opláchnem. Budem sa cítiť lepšie, keď si strčím mrznúce ruky pod kohútik teplej vody."

Cathy sa usmiala a prikývla, príliš často si sama zahrievala prsty pod teplou vodou z kohútikov. Uniforma ošetrovateľky vo Všeobecnej nemocnici nezahŕňala rukavice a bolo v nej vážne zima.

"Choď napred, zavolám Edwardovi kvôli tým podnosom s čajom."

Hermiona zamierila na toaletu a len čo sa tam dostala, opláchla si tvár vodou. Zízala na seba v zrkadle a skoro okamžite si spomenula na scénu spred troch mesiacov, keď v zrkadle za sebou videla dve tváre - tváre dvoch ľudí, ktorých milovala najviac na svete. Cítila, ako sa jej oči zaplnili slzami.

"Nebuď hlúpa, Hermiona," nahlas sa vyhrešila. "Hlúpa. Emocionálna. Slabá. Všetko je v dokonalom poriadku. Občas o nich počuješ od Nevilla, nie?"

Až na to, že vedela, že Neville nemal byť nablízku ďalších pár mesiacov, mal sa pripojiť k Harrymu a ostatným aurorom v Rumunsku. Nevedela, či dokáže vydržať šesť mesiacov bez správ o svojom synovi. Neville bol jej jediné spojenie. Samozrejme, nemohol jej o ňom povedať veľa, ale mohol jej aspoň povedať, že je v poriadku a že silnie. Pozrela na hodinky, bolo 4.47. Keď podajú pacientom čaj, Hermiona s Cathy by mohli ísť domov. Občas Cathy požiadala Hermionu, aby šla do jej bytu na večeru a naopak alebo si šli pozrieť nejaký film. Ale väčšinou šla Cathy von s jej snúbencom - príjemným stredným manažérom menom Thomas.

Dátum na hodinkách ukazoval ´19´. Zajtra boli Dracove devätnáste narodeniny. Na jeho minuloročné narodeniny mu dala knihu ´História pravidiel metlobalu´. Tento rok si nemyslela, že by mu mala poslať darček - Neville sa zdal byť dosť nervózny kvôli ich každomesačným stretnutiam a nútil ju veľmi prísne dodržiavať pravidlo ´žiaden Draco´. Ani jej o Dracovi veľa nepovedal - až na to, že sa mu na Rokforte darí dobre.

Vytiahla si pár sponiek z vlasov a pevne ich pritlačila nazad, čím sa uistila, že sa jej neuvoľní drdol. Uhladila si vlasy a vyrovnala uniformu. Milovala prax vo Všeobecnej nemocnici. Rada videla spojenie medzi Čaromedicínou a muklovským lekárstvom. Existovalo viacej spojení než si človek dokázal predstaviť - už si o nich začala písať denník: jedného dňa možno napíše knihu. Priala si, aby mala nablízku madam Pomfreyovú a tá by jej odpovedala na otázky, ktoré mala, ale táto časť jej života bola pre ňu nateraz uzavretá.

"Čaj je pripravený," živo povedala Cathy, keď sa Hermiona znova pripojila k svojej priateľke. Sestričky sa na seba usmiali a každá vzala vozík. "Pôjdem do izby pani Jenkinsovej," povedala Cathy a venovala svojej priateľke sympatický pohľad.

"Vďaka."

Po čaji Cathy a Hermiona kráčali k autobusovej zástavke. Hermiona bývala len o tri zástavky ďalej a Cathy vystupovala až na šiestej zástavke. Jej rodičia kúpili nový dom, aby posilnili účinok ukrývacieho kúzla. Dnes nastúpila Cathy na iný autobus, pretože šla do mesta, aby sa stretla s Thomasom. Dve ženy si zamávali na rozlúčku. "Nezabudni mi zajtra priniesť svoj modrý šál!" zavolala Cathy, keď sa autobus pohol.

"Áno!"

Hermiona nastúpila na svoj autobus.

***

"Si doma, miláčik?" Katherine Grangerová vystrčila hlavu z dverí, keď si jej dcéra na chodbe vyzliekala kabát. "Si tu dnes zavčasu."

"V nemocnici bol pokoj. Tento rok nie je priveľa nachladnutí či zápalov pľúc."

"Tiež som prišla z práce skôr a robím na večeru mleté mäso so zemiakovou kašou - tvoj otec bude každú chvíľu doma. Mohla by si sa umyť a pomôcť mi pripraviť šalát?"

"Iste mami."

Hermiona sa prezliekla z uniformy a vošla do kuchyne. Hoci mala nedávno dieťa, za posledné mesiace schudla a bola dokonca ešte chudšia ako pred tehotenstvom. Matka si ju kriticky premerala.

"Stále nemáš chuť do jedla?"

Hermiona pokrútila hlavou. "Veľmi nie, ale vážne sa cítim lepšie." Schmatla šalát a kuchynskú dosku.

Katherine Grangerová nepokračovala. Vedela, že je to pre Hermionu citlivá téma.

"Dávajú dobrý film "Vadí, nevadí", prečo si ho s Cathy nejdete tento víkend pozrieť?"

"Iste, hoci ma napadlo, že pôjdem nakupovať do Londýna. Potrebujem nejaké nové oblečenie, keď som teraz tak veľa v muklovskom svete."

"Samozrejme." Jej matka zamyslene pučila zemiaky. "A čo požiadať Ralpha, aby ťa odprevadil? Vravel, že v blízkej dobe chce ísť do Londýna, aby sa rozhliadol po kancelárii."

"Mami, Ralph je nudný. Nevydržala by som s ním hodinu v aute. Radšej pôjdem vlakom."

"Ale v aute sa môžete viacej porozprávať. A nie je nudný, je to taký príjemný mladý muž a nedávno ho povýšili na manažéra oddelenia."

Hermiona si uvedomila, čo jej matka robí. "Vzdaj to, mami! Nesúhlasím s tvojimi malými dohadzovacími plánmi! Práve som mala dieťa s Dracom Malfoyom, panenka skákavá!"

"V poriadku, v poriadku. Len som sa pokúšala pomôcť. Skrátka mi napadlo, že by ti mohla mužská spoločnosť prospieť. Priviesť ťa na iné myšlienky. Nechcem, aby si si hneď Ralpha vzala alebo čokoľvek iné."

"Mala by som dúfať, že nechceš - ja nikdy, nikdy nepôjdem von s iným mužom!"

Katherine Grangerová prikývla a vložila jedlo do trúby. Mladá láska bola taká vášnivá a prudká - dúfala jedine, že Hermionin obdivuhodný cit vydrží.

***

Tej noci po večeri vytiahla Hermiona v izbe svoj prútik a premenila prsteň. Nemala už viacej vykonávať mágiu, ale nedokázala odolať, aby to neurobila. Stal sa z toho každonočný zvyk.

"Na víťaza troch cien dokážeš byť úžasne nechápavá!... Slečna Grangerová, vydáte sa za mňa?"  

Usmiala sa. Ďalšia spomienka jej priplávala na myseľ.

"Vieš, že bľaboceš, keď si nervózna?... Prečo si nervózna, Hermiona?"

Keď zatvorila oči, mohla takmer počuť hudbu z Vianočného bálu, cítiť vôňu jazera a cítiť tú jemnú látku Dracovho habitu. Mohla cítiť pery Draca Malfoya na svojich. Dokázala si spomenúť na jeho ruky, ktoré ju s istotou hladili, sťahovali z nej nočnú košeľu a skúmali jej telo, keď si ho pritiahla k sebe. Potom tá najbolestnejšia, ale najkrajšia spomienka zo všetkých, tá, ktorej sa oddávala len vtedy, keď vedela, že bude sama, aby mohla plakať...

Dieťa smejúce sa radostne a načahujúce sa po Dracovom blonďavom konskom chvoste. "Ach, nie, nerob!"  Draco dieťa nadhodil dopredu a roztočil ho. Dieťatko sa chichotalo radosťou. "No tak, poďme sa pozrieť na mamičku, nie je nádherná?"

Hermiona začala plakať rovnako, ako to robila posledné tri mesiace zakaždým, keď o tejto chvíli premýšľala. Avšak ten plač sa postupne skracoval a skracoval a teraz si len po pár vzlykoch vyfúkala nos a upokojila sa. Zvládne to. Nech to trvá akokoľvek dlho. Pozrela sa na hodiny, bola jedna minúta po polnoci. "Všetko najlepšie k narodeninám, Draco," zašepkala do temnoty.

***

Severus Snape a Draco Malfoy kráčali k temnému lesu. Chystali sa premiestniť na hrad Temného pána. Nikto nevedel, kde leží, dokonca ani Snape. Jediné, čo vedel, bolo, že musel povedať slovo "Sepulcralis Caecum" a že sa premiestnia do žalárov.

"Pamätaj na svoj výcvik, Malfoy," potichu povedal Snape. "Nadišiel čas, aby si ho využil."

Draco prikývol. Hrdlo mal suché. Odkedy obdržal výzvu svojho otca, aby sa dostavil k Temnému pánovi, nedokázal si v noci poriadne oddýchnuť. Snape vycítil obavy mladého muža a pokúsil sa povedať niečo povznášajúce.

"Si na stretnutie s Temným pánom dobre pripravený - lepšie pripravený než som bol kedy ja. Odpovedaj jednoducho, vôbec sa nepokúšaj žartovať. Ak vycítiš, že ti skúma myšlienky, pamätaj, že musíš zakryť všetky emócie a odolať tej invázii. Drž sa príbehu, ktorý sme vymysleli."

"Čo sa dnes v noci stane?"

"Neviem presne. Myslím, že sa Temný pán chce uistiť, že ty - kritická súčasť jeho plánov pre získanie nesmrteľnosti - si nažive a v poriadku. A že si pripravený slúžiť mu. Radšej by si sa mal držať príbehu, čo sme zostavili, ak si ceníš svoj život."

Snape zacítil, ako znamenie na jeho ruke začína páliť silnejšie než predtým.

"Dnes v noci ma nezabije... potrebuje moju krv, aby dokončil ten kameň."

"Ty blázon..." Snape trochu dychčal od bolesti v ruke. "Sú horšie veci než smrť, čo ti môže Temný pán urobiť. Len buď ticho a všetko pôjde ľahko... potom môžeme z toho pekla tam vypadnúť."

Dvaja muži sa dostali na čistinku v lese. Draco si pomyslel, že začul zavytie. Znamenie na Snapovej ruke horelo tak bolestivo, že si Snape pomyslel, že sa každú chvíľu rozkričí. Bol čas.

"Sepulcralis Caecum."

***

"Predstúp, Draco Malfoy," prikázala vysoká postava v krvavo červenom habite. Mal na sebe bielu masku lebky.

"Môj pane," postava v čiernej kapucni vystúpila z kruhu podobne oblečených mužov, ktorí obklopovali postavu v strede. Priblížil sa k Voldemortovi a kľakol si pred neho.

"Ďalší verný Malfoy, ktorý mi bude slúžiť!" zasyčala postava, keď vytiahla krátku dýku so zúbkovaným okrajom zo svojho habitu. Hoci mal telo človeka, ruky tej postavy boli čierne s nádychom červenej a šupinaté. "Vieš, čo je toto?"

"Je to Niger Novacula, obetný nôž, ktorý sa používa počas obradov v Temnej mágii."

"Vidím, že ťa tvoj otec dobre vycvičil," povedala tá postava. "Smieš vstať."

Draco sa zdvihol, ale oči mal stále sklopené, neodvážil sa ešte stretnúť s tými červenými štrbinami, ktoré boli Voldemortovými očami.

"Lucius Malfoy, vystúp."

Lucius sa poslušne pohol vpred, jeho čierny zamatový habit zavíril okolo neho, jeho ruky stále držali diamantmi pokrytú palicu. Voldemort zastal a prezeral si otca a syna.

"Pozoruhodné. Akí ste podobní, ako keby to bol Ladon  Malfoy, tvoj starý otec... Lucius, ochotne prepúšťaš svojho syna do mojich služieb?"

"Áno, môj pane."

"Môžeš sa vrátiť." Lucius poslušne ustúpil späť.

Draco zdvihol oči, aby sa pozrel na Voldemora. Nedokázal potlačiť bodnutie strachu a odporu, keď za tou bielou maskou lebky uvidel tie štrbiny z červených očí.

"Vydesený, malý Draco?" zasyčal Voldemort. Začal sa smiať, vysokým, strašným smiechom. "Vydesený z Lorda Voldemorta? DOBRE!"

Dracovi sa zdvíhal žalúdok a mal pocit, že bude zvracať. V tomto žalári bolo niečo veľmi zlé. Mal dojem, že sú prekliate. Pokúsil sa vyčistiť svoju myseľ, pamätať na to, čo mu povedal Snape o zvládnutí svojich emócií.

"Nebojím sa vás." Odpovedal.

Voldemort sa prestal smiať a Draco pocítil ako zúrivosť v tej postave vtiekla do jeho mysle... hľadala... Ale Draco sa sústredil, aby ho zablokoval. Nič necíť. Si prázdna nádoba. Si stroj.

"Veľmi dobre," povedal Voldemort, keď na neho uprene hľadel. "Toto je zmena, všetci títo ostatní fňukajúci smrťožrúti tu sa ma boja... potom mi povedz, Draco, čo cítiš ku mne?"

"Môžete mi pomôcť získať moc, ak vás budem podporovať. Malfoyovci chcú moc a bohatstvo - kvôli tomu som vám oddaný." To boli slová, ktoré mu Lucius vravel celý život. Sebaisto ich zopakoval.

Voldemort veľmi slabo prikývol. "Ani tvoj otec sa ma nebojí - je to môj verný služobník. Bystrý služobník. Rovnako ako budeš od tohto večera ty." Voldemort sa otočil a vzal od jednej z postáv nádobu s čiernou hmotou. Otvoril vrchnák.

"Rozhodol som sa, že je čas, aby som ťa označil ako jedného z mojich vlastných. Mám v poslednej dobe od Severusa Snape a tvojho otca o tebe veľmi dobré správy. O tom ako spolupracuješ vo výskume, čo robí Lucius, ako tajne sleduješ toho idiota Dumbledora. Začneme s obradom?"

Draco cítil, ako mu zježili chĺpky na krku. Kradmo sa pozrel na Snapa, ktorý udržiaval svoju tvár bezvýraznú, ale Draco si pomyslel, že v jeho očiach zazrel obavy. Lucius Malfoy sa tváril víťazoslávne.

"Čo sa deje?" odmerane povedal Draco. "Nebol som informovaný o žiadnom obrade."

"Znieš presne ako tvoj otec... nepovedal ti, že ti dnes dám darček k narodeninám?" zachichotal sa potichu Voldemort, keď ponoril ostrie dýky do tej hmoty a to začalo černieť.

Draco chcel zajačať na Snapa, chcel prekliať svojho otca... prečo mu to nikto nepovedal? Zúrivo sa rozhliadol po kruhu, ale bol príliš inteligentný, aby sa pokúsil odporovať alebo utiecť, mali početnú prevahu.

"Na kolená, Draco Malfoy."

Draco mal pocit, ako keby na neho uvalili kliatbu Imperius. Klesol na kolená. Upokoj  sa. Nech mi Voldemort urobí čokoľvek, ak vo svojom vnútri budem vzdorovať, nikdy ma nemôže v skutočnosti mať.

"Daj mi svoju pravú ruku."

Draco znova pocítil to podivné nutkanie, aby poslúchal Voldemortove príkazy. Avšak, navrával si, ja sa rozhodujem dať mu svoju ruku. Určite ju môžem stiahnuť späť, ak budem chcieť... na zlomok sekundy sa mu podarilo svoju ruku zadržať a to ho uistilo, že jeho vôľa je stále jeho vôľou.

Voldemort držal čiernu dýku nad jeho pravým predlaktím a zamrmlal zaklínadlo. Draco vedel, že dostane Temné znamenie. Prečo mu to Snape nepovedal? Na toto nebol pripravený  - toto bola hnusná, odporná značka... oddneška ho to označkuje ako smrťožrúta! Bolo to všetko voči čomu bojoval! Myseľ mu vírila zmesou emócii, z ktorých sa mu zdvíhal žalúdok. Hermiona, odpusť mi!

Ruka Temného pána zaváhala, keď sa priblížila k jeho ruke. Vyzeralo to, ako keby Temný pán niečo vedel... potom sa všetko udialo príliš rýchlo.

Niger Novacula sa vnoril do jeho ruky a Draco cítil, ako mu jeho krv vystrekla do vlastnej tváre.

Tá bolesť bola nepredstaviteľná. Keď ostrie vošlo do jeho mäsa zjavne videl, ako červy, hniloba vstupujú do svojho tela - jeho myseľ pustošili strašné obrazy... spálené mäso, hnijúce mäso, bezbožné príšery... všetky hrôzy Čiernej mágie. Robil, čo mohol, aby nevykríkol, ale uniklo mu to skôr, než ten výkrik dokázal zastaviť. Dokonca Lucius Malfoy ustúpil pri tom príšernom výkriku svojho jediného syna.

Potom bol koniec.

Draco ležal na zemi, zmáčaný studeným potom. Bol pokrytý vlastnou krvou. Rana na jeho ruke sa rýchlo hojila, ale nahradila ju čierna jazva v tvare lebky.

Voldemort očistil dýku o svoj habit a vrátil ju na stôl za sebou. Dracove oči sa pretočili a začal povrchne dýchať. Potom zrazu pokrútil hlavou a s odhodlaným úsilím sa posadil.

Zaplavila ho zúrivosť a nenávisť. Zúrivosť na Snapa, za to, že ho na túto chvíľu nepripravil. Nenávisť k otcovi a Voldemortovi za to, že ho zasvätili Čiernej mágii. Nenávisť na seba za to, že toto neočakával a nebránil sa.

Cítil, ako mu myseľ Temného pána vstúpila do jeho. Nenávisť? Hnev? Dobre, dobre Draco Malfoy. Všetko to cíť!

Jazva na jeho ruke bledla, až kým nepripomínala jeho vlastné telo. Draco vedel, že temné znamenie nebude páliť, až kým nebude znova povolaný. Vyhýbal sa stretnutiu so Snapovými očami. Namiesto toho sa zúfalo pokúšal upokojiť. Pozrel sa rovno do očí Temného pána a pokľakol pred ním.

"Som váš služobník, môj pane."

Voldemort sa znova zasmial. Vysoký, chladný smiech.

"Dobre! Potom zaujmi svoje miesto pri otcovom boku a začnime zhromaždenie."

Draco prešiel k svojmu otcovi, ale vyhol sa pohľadu na Luciusovu rozžiarenú tvár. Či na Snapovu rozčúlenú. Po zvyšok stretnutia sa Draco uzavrel pred ostatnými smrťožrútmi, bol prázdnym človekom. Nedotýkajte sa ma.

Neskôr si spomenul na tie strašné plány, ktoré sa toho večera prediskutovávali. Ako videl Voldemorta použiť Cruciatus na niekoľkých smrťožrútov, ktorí sa mu znepáčili, ako kričali v agónii a jeden dokonca stratil kontrolu nad svojimi črevami. A nakoniec ako sledoval, keď priviedli nádherného jednorožca a Goyle ho pripravil o všetku krv. Tú krv zozbierali do pohára, ktorý Voldemort vypil.

***

Po stretnutí Voldemort prepustil svojich smrťožrútov okrem jediného. Lucius Malfoy zostal, aby sa poradil so svojím pánom. Voldemort vycítil slabosť v Dracovej duši minútu predtým, ako mu Niger Novacula prenikol do mäsa.

"Vieš, že je tvoj syn zamilovaný, Lucius?"

Lucius sa zatváril vydesene. "Nikdy neexistovala žiadna žena, môj pane. To by som vedel."

Voldemort sa pomaly prechádzal po žalári.

"Domnievam sa, že to nie je vážne. Ale Lucius, pamätaj, že byť zamilovaný človeka zoslabuje... Sám som ti to povedal pred dvadsiatimi rokmi. Nemal som pravdu?"

Lucius pokojne prehovoril. "Mali ste pravdu, môj pane. Láska zahmlieva rozum, zhoršuje úsudok."

"Takže keby tvoj syn bol... postihnutý... týmto spôsobom, mohlo by to znamenať problém."

"Zistím pre vás viac, môj pane."

"A ukonči to. Nemôžem riskovať, aby zo všetkých ľudí práve tvoj syn sa odo mňa odvrátil, keď sme tak blízko."

Lucius sa pozrel na Voldemortov chrbát, keď vystupoval po schodoch.

"Ukončiť to? Môj pane?"

"Vieš, čo mám na mysli."

Potom zmizol.

 


Kapitola 27 Lucius Investigo



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/27/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Na pripomenutie (hlavne moje :D): 

Gladeus Valentis – spomenutý v 14. kapitole – pôvodný preklad: staroveká forma súboja, ktorá zahŕňa čepeľ moci

Gladeus Maleus - spomenutý v 21. Kapitole – Lucius ho na Draca použil cez veľkonočné sviatky

Gladeus Valeus – prvý raz v 28. kapitole (predpokladám, že je to len inak vyskloňované to valentis)

Nemám ani šajn o latinčine, len podľa slovníka:

Gladius je meč, malus – zlý, vales – mocný, zdravý, valenter – mocne, zdravo. Z toho dôvodu opravený preklad na meč moci. Gladeus Maleus bude asi meč zla.


 

Kapitola 27: Lucius Investigo - Lucius vyšetruje

Narcissa nevedela, čo jej manželovi sadlo na nos. Po Dracových narodeninách bol mrzutejší a tichší. Často mu došla trpezlivosť a vyzúril sa na domových škriatkoch, až kým z neho nezostali takí vydesení, že sa zakrádali po dome tak ticho, ako len bolo možné.

Pravda bola taká, že odkedy mu Voldemort povedal, že je Draco možno zamilovaný, Lucius Malfoy zostal posadnutý snahou zistiť, kto tá žena je. Bez ohľadu na to, že tá žena, nech by to bol ktokoľvek, by sa mohla o dva roky pokúsiť zabrániť Dracovej nevyhnutnej smrti, bola ďalším dôvodom, prečo chcel Lucius zistiť totožnosť tejto ženy... čistá zvedavosť.

Bolo mu jasné, že by asi nebolo nič platné ohľadne tejto ženy konfrontovať svojho syna. Ak sa ten chalan v niečom rozhodol, ani párom volov ste ho nepresvedčili.

Nie, Lucius bude musieť byť v celej tejto veci viac než len prefíkaný. A tak Lucius intrigoval a plánoval, lámal si hlavu nad tým, ako získa od svojho syna odpoveď. Nemohol si pomôcť, ale stále sa vracal k myšlienke použiť veritaserum - ale na druhej strane tu bol problém, ako ho Draca prinútiť vypiť. Nemohol ho pridať do pitia - keď sa zmiešalo s inými tekutinami, sérum stratilo svoju moc. Nie, Draco musel vypiť čistú vzorku. To bol problém - pokiaľ by syna nezmlátil a nenalial mu tú tekutinu do krku, neexistovala možnosť, že by sa Draco podrobil veritaseru.

"Veľmi dobre, synu," nahlas si pomyslel Lucius. Draco sa stal mužom, s ktorým treba počítať. Keď spolu naposledy zviedli súboj, Draco voči svojmu otcovi bojoval fakt obdivuhodne, najprv s prútikmi, potom neozbrojení so strašlivými Gladeus Maleus – a nakoniec donútil Luciusa ísť k zemi. Na chvíľu si Lucius pomyslel, že ho jeho syn skutočne odzbrojí, ale Draco zrušil ten temný meč a v poslednej chvíli sa stiahol. Lucius vedel, že zmlátiť Draca už viacej neprichádzalo do úvahy.

"Lucius, vážne musíš prísť niečo zjesť."

Vzhliadol k svojej žene vo dverách. Prehovorila placho a sotva sa odvážila vstúpiť do žalára.

"Poď dnu, Narcissa."

Narcissa sa striasla, keď vstúpila do hlavného žalára Malfoy Manoru. Sem nepreniklo žiadne slnko, všetko bolo osvetlené plameňmi sviečok. Tu človek nikdy nevedel, či je deň alebo noc.

"Čo sa deje, Lucius?"

Lucius Malfoy sa usadil v kresle a naznačil svojej žene, aby zaujala kreslo oproti nemu.

"Chcem sa s tebou porozprávať o Dracovi."

Narcissa bola okamžite v strehu, ale tvár udržala pokojnú. "Čo o Dracovi?"

"Viem, že máš k nemu blízko. Premýšľal som, či si si v poslednej dobe nevšimla, že by sa nejako inak správal? Povedzme, za posledný rok?"

"Veľmi dospel. Je zodpovednejší, tvrdohlavejší."

"Áno, áno -" netrpezlivo odvetil Lucius. "Mám na mysli, či sa niečo nezmenilo v citovej oblasti?"

Narcissa predstierala, že o tom uvažuje. "Vážne nie, Lucius. Prečo?"

"Odkedy som mu povedal o jeho úlohe v malfoyvskom proroctve a o mojom výskume pre Temného pána, všimol som si, že zjavne predo mnou niečo tají."

"Toho som si nebola vedomá."

"To by si nebola. Viem, že ti všetko hovorí. Vždy bol tak trochu mamičkin chlapček."

Narcissa začala pociťovať obavy. Kam toto mierilo?

"Čo máš na mysli? Prečo sa od posledných Dracových narodenín chováš tak roztržito?"

Lucius si pozorne prezeral svoju ženu. Dvadsať rokov mu bola oddaná a vedel, že ho stále milovala, hoci ho Temný pán v priebehu rokov presvedčil, aby voči nej zatvrdil svoje srdce. Možno by mu mohla pomôcť na to prísť...

"Informovali ma... isté zdroje... že náš syn je do niekoho zamilovaný..." Narcissa zbledla, ale Lucius bol príliš zamyslený, aby si to všimol a pokračoval: "Rád by som zistil, kto tá osoba je, rovnako z osobných ako aj z profesionálnych dôvodov."

"Náš syn? Do niekoho zamilovaný?" Narcissa statočne klamala. "Ale to iste nemá žiadne dôsledky. Prečo nám na tom záleží? Nie je ženatý - vedeli by sme, som si istá, že minimálne ja by som vedela, všetko mi hovorí.... Aj ja tak nechápem, ako by jeho osobný život, jeho malé priateľky, mali ovplyvniť teba a tvoju prácu."

Lucius si vzdychol. Narcissa bola stále taká mäkká ohľadne svojho syna, vždy toho chlapca rozmaznávala a chránila.

"Naopak, mám dôvod myslieť si, že je do tej osoby veľmi preveľmi zamilovaný. Obaja vieme, aký bude jeho osud o dva roky... ak mu tak veľmi záleží na tejto osobe, mohol by sa pokúsiť vzoprieť sa svojmu osudu. Je pre neho najlepšie nikomu sa neoddať."

"Ako si dospel k takémuto podozreniu?"

"Z veľmi spoľahlivého zdroja," vyprskol Lucius. "A ak mi neveríš, potom nepoznáš nášho syna tak dobre, ako si myslíš, že poznáš."

Narcissa zostala ticho. Musela skúšať Luciusa dlhšie, aby zistila, čo má v úmysle urobiť. "Čo urobíš, aby si to zistil, Lucius? Ako jeho matka by som tiež rada vedela, kto tá žena je."

"Ty mi to zistíš."

"Ako? Prečo si myslíš, že mi to povie?"

"Tebe hovorí všetko, Narcissa. Mne to nepovie - je príliš podozrievavý ohľadne mojich plánov. Ale matkin záujem o priateľku jej syna... to je celkom prirodzené, nie?" Lucius sa začínal dostávať do celého plánu. "Myslím, že by bolo možno dobré, keby si jej chcela tiež dať nejaký dar... povedz, že by si rada dala tej mladej dáme darček... nech to vyzerá veselo a šťastne..."

"Lucius, neublížil by si tomu dievčaťu, že nie?"

Lucius zažmurkal, keď sa prebral zo svojho snenia. Najprv neodpovedal a jeho oči sa zaleskli.

Narcissa bola zdesená a rýchlo premýšľala. "Pretože ak jej ublížiš, neexistuje žiadna možnosť, že by Draco niekedy s tebou spolupracoval... Poznáš Draca, jeho oddanosť je absolútna. Ublíž jej a Draco sa obráti voči tebe... ak taká osoba existuje."

Lucius sa prenikavo zahľadel na svoju ženu. Dokázal rozoznať, že rozprávala úprimne a že mala dobrý postreh. Veľmi dobrý postreh. Jeho zámerom vždy bolo s tým vzťahom skoncovať, skoncovať s ňou, ak by to bolo nevyhnutné, ale Narcissine slová zneli pravdivo: ak zabije ten ľúbostný záujem, kým bol do nej Draco stále zamilovaný, tak bude určite riskovať, že sa jeho syn stane kvôli nej pomstychtivý a bude za ňou smútiť.

"Samozrejme, že by som jej neublížil. Nechcem Draca rozrušiť. Aj tak má len devätnásť, takže nemyslím, že si máme robiť starosti s veľmi vážnym vzťahom. Asi je do nej len pobláznený a čoskoro ho omrzí..." Ha, ha, pomyslela si Narcissa. "Len by som sa rád uistil, že je to meno, ktoré nestrápni túto rodinu... nečistokrvná a či horšie humusáčka. Pamätaj, Malfoyovci majú znamenitý rodokmeň."

"Pamätám."

Lucius sa postavil a prešiel za svoju ženu. Začal jej masírovať plecia. Narcisse vlasy vstávali dupkom... vždy znervóznela, keď sa Lucius postavil takto za ňu a ona ho nemohla vidieť. "Čoskoro mi meno tej dámy dodáš, však Narcissa? Žiadam ťa pekne, nechcem použiť silnejšie prostriedky," sklonil sa a zašepkal do jej ucha.

Narcissa nevedela, ako sa má z tohto dostať. Nevedela, ako to zistil Lucius, ale zjavne na ňu zostala špinavá práca. Bude musieť okamžite poslať správu Dumbledorovi.

"Zistím ti to," povedala, nadšená, ale vydesená z jeho dotyku. Kedysi sa od Luciusa Malfoya dožadovala každého poláskania, každého bozku, ale ako sa prejavoval viac a viac nemilosrdnejším a krutým, začala sa desiť dôverností, ktoré stále od nej vyžadoval.

"Vynikajúce," zamrmlal, keď jeho ruky skĺzli nadol jej telom.

***

Draco Malfoy viedol svoju hodinu Elixírov chladným a profesionálnym štýlom. Zriedka sa uchýlil k zničujúcej kritike ako Snape, namiesto toho dával prednosť pánovitejšej a zastrašujúcej forme disciplíny. Nemohol si pomôcť. Jeho rodina bola dlhé roky kúzelníckou šľachtou a jeho výchova mu vštepila zmysel pre pýchu a panovanie, ktorý nebolo ľahké vymazať. Jeho študenti sa vo všeobecnosti dobre správali, väčšina z nich bola vychovaná v úcte k menu "Malfoy".

Jedno popoludnie sa Charlotte Macmillanová (bystrohlavská prváčka) a Zeralda Hopkirková (slizolinská prváčka) chichotali nad svojimi kotlíkmi, čo mali sklony robiť počas dvojhodinovky s mladým profesorom Malfoyom. Občas sa na toho mladého profesora kradmo pozreli, začervenali sa a zahanbili sa. Neboli jedinými dievčatami v triede, ktoré mali sklony toto robiť. Hoci si Draco uvedomoval reakcie mladších školáčok, pokojne to všetko ignoroval. Nemilo mu pripomínali hodiny s Gilderoyom Lockhartom, keď bol druhákom.

"Slečna Macmillanová, slečna Hopkirková - som zvedavý, kedy vás napadne stíšiť plameň pod vašimi kotlíkmi?"

Zeralda zhíkla, keď si všimla, že sa jej elixír prelieva cez kotlík v minivulkáne fialovo-šedej peny. Maximillian Roebuck v rade vedľa nich sa uškrnul, keď zamiešal svoj dokonale variaci sa ružový elixír. "Pane, dokončil som svoj!"

Malfoy prešiel k nemu a otestoval ten elixír. Kvapka na semienko spôsobila, že rýchlo vyrástla malá rastlinka. Rozkvitla jednoduchá ružová kvetinka. Trieda zatlieskala.

"Vynikajúco, Roebuck. Desať bodov pre Bystrohlav za to, že ste prvý úspešne dokončili svoj elixír." Zdvihli sa iné ruky a Malfoy šiel skontrolovať ich elixíry.

"Evanesco," zamrmlal, keď namieril prútikom na Zeraldinu a Charlottinu pohromu z elixíru, než sa pohol ďalej. Kotlíky sa dočista vyčistili a dievčatá sa tvárili zarazene. "Možno budete nabudúce dávať v triede pozor. Obe do zajtra rána napíšete stopu dlhý pergamen o tom, prečo treba pri Rastovom elixíre stíšiť plameň."

"Áno, profesor Malfoy," zborovo odpovedali Charlotte a Zeralda. Nevyzerali, že ich trest príliš rozhodil, obe boli príliš zaneprázdnené sledovaním Malfoyovho profilu, keď sa otočil, aby skontroloval elixír niekoho iného. Triedu vyrušilo zaklopanie na dvere žaláru.

"Áno?"

"Prosím, pane, odkaz od profesora Dumbledora," povedala zúrivo sa červenajúca sa druháčka.

"Ďakujem vám, slečna Brocklehurstová."

Draco rýchlo odkaz prečítal a prešiel do prednej časti triedy. "Dnes musím odísť skôr. Roebuck, Lingová - máte dozor. Zabezpečte, aby všetci dokončili svoje elixíry a poriadne všetko vyčistili. Ak nájdem škvrnku špiny, keď sa vrátim, celá trieda zostane po škole."

"Áno, pane."

***

Draco Malfoy sa ponáhľal do pracovne riaditeľa. O čom sa mohol Dumbledore chcieť tak súrne rozprávať?

"Ulievacie maškrty," povedal chrliču, ktorý strážil kamenné schodisko k riaditeľovej pracovni. Pomaly sa rozkýval.

"Profesor Dumbledore..."

"Profesor Malfoy, vojdite. Posaďte sa."

"Čo sa deje?" Draco vošiel do miestnosti a znepokojilo ho, keď tam tiež našiel McGonagallovú, Snapa a Lupina. To bolo pravdepodobne zlé znamenie - jedinou vecou, ktorá týchto všetkých dokázala spojiť bol...

"Lucius Malfoy - to tvoj otec. Má podozrenie, že si do niekoho zamilovaný," zašeptal Lupin.

Draco potreboval pár sekúnd, aby túto šokujúcu správu spracoval.

"Čo-čože? Ako?"

Snape prehovoril do svojich rúk, nezdvihol oči, aby sa stretol s Dracovými. "Zistil som, že to Voldemort vytušil tesne predtým, ako si dostal Temné znamenie a informoval Luciusa. Luciusa poveril úlohou zistiť, kto je tá mladá dáma a ukončiť váš vzťah."

"Ako ako sa to Voldemort dozvedel?"

Snape pomaly rozpojil ruky a zdvihol oči. "Len sa domnievam, že tesne pred tým, než si dostal znamenie, prestal si ovládať svoje emócie a umožnil Voldemortovi uvidieť záblesky svojej skutočnej duše."

"Fajn, toto je TVOJA vina, však!" vykríkol Draco na Majstra elixírov, ktorý vyzeral unavený. "Keby si POVEDAL, čo sa ide diať, bol by som sa PRIPRAVIL. Ale ty si to NEPOVEDAL, že? Nechal si ma poškvrniť, pošpiniť, UPÍSAŤ!"

"Profesor Malfoy, vo svojej pracovni krik nestrpím." Albus Dumbledore sa pozrel na Draca ponad rámy svojich polmesiačikovitých okuliarov. Draco sa pár sekúnd rozhodoval, či sa vzoprieť riaditeľovi, ale Dumbledore vyzeral, že to myslí vážne. Draco upadol do nazúreného mlčania. Stále neodpustil Snapovi, že ho neinformoval, že má dostať Temné znamenie a nepokúsil sa tomu zabrániť.

"Všetci vieme, ako zmýšľaš o tom, čo sa stalo, Draco," prehovoril láskavo Dumbledore. "Ale ako som ti predtým povedal, a vravím ti to znova, Severus je nevinný. Nemohol zabrániť Voldemortovi, aby ti dal znamenie, nech by akokoľvek chcel."

"Ver mi, keby som o tom vedel, povedal by som ti o tom, Draco. Viem, ako v takých situáciách myseľ stráca kontrolu - bolo to príliš k našej škode."

Draco Snapa ignoroval. "Dobre, čo s tým SAKRA urobíme, keď má teraz podozrenie?"

McGonagallová sa zatvárila nesúhlasne nad Dracovým slovníkom.

"Tvoj otec poveril tvoju matku úlohou zistenia identity tej mladej dámy. Ak to čoskoro neurobí, bojím sa pomyslieť na to, čo by jej mohol tvoj otec urobiť."

Draco vyvalil oči na Dumbledora. "M-moju matku? Prečo?"

"Je to prirodzená voľba - vždy si mal k Narcisse blízko, Lucius to vie a chce, aby Narcissa zistila, kto tá žena je."

"Potom je Hermionin život a život mojej matky v nebezpečenstve! Čo s tým krucinál urobíme?"

"Profesor Malfoy," vložila sa McGonagallová. "Vážne vás musím požiadať, aby ste sa krotili. Lucius ešte jej totožnosť nepozná - a Severus tvrdí, že Lucius tomu dievčaťu neublíži. Váš otec si myslí, že ten vzťah nie je vážny."

"Nie je vážny? Som s Hermionou zasnúbený, mám s ňou dieťa! Zomrel by som kvôli nim!"

Prehovoril Severus Snape. "Ale Lucius tomu neverí. Povedal som ti, že ťa Lucius podceňuje - v jeho očiach si stále chlapec - si neschopný vážneho vzťahu alebo byť otcom. Stále z tohto môžeme vykľučkovať."

Draco sa stretol s očami svojho učiteľa. Snape sa skoro strhol nad tým hnevom a chladom, ktoré žiarili s tých šedých očí. "Draco, tiež chcem, aby bola Hermiona v bezpečí." Snape si pomyslel, že zazrel záblesk nežnosti v Dracových očiach. Draco sa otočil k Dumbledorovi.

"To, čo hovorí Severus, je pravda, Draco. Ty tiež chceš, aby bola slečna Grangerová v bezpečí. Draco Malfoy, ako sme ti vraveli, len preto, že nosíš to Temné znamenie zla na svojej koži, neznamená to, že ti zlo preniklo do tvojej duše. Máš slobodnú vôľu zvoliť si životnú cestu, ako to urobil samotný Severus."

Dumbledore zazrel bolesť v tvári mladého muža. Vedel, že sa Draco považuje za poškvrneného. Nevedel, čo ešte povedať, aby uľavil mysli toho mladého muža. Dúfajme, že čas zahojí dokonca túto temnú jazvu a že si Draco uvedomí, že to činy človeka z neho robia smrťožrúta a nie len znamenie na koži.

Draco premýšľal o Hermione. Ako by zareagovala, keby uvidela temné znamenie na jeho ruke. O jej hrôze, jej bolesti. Stále by mu verila, že ju z celej duše miluje? Spomenul si na výraz v jej očiach, keď ju požiadal o ruku. Iste ešte stále existovala nádej. "Ako oklameme Luciusa?" nakoniec povedal.

"Musíme mu dať meno inej dámy," povedal Dumbledore.

"Niekoho čistokrvného - neodváži sa jej ublížiť, určite nie spočiatku a možno ho to trochu schladí," ihneď sa ozval Snape.

"Niekoho ďaleko, ku ktorému nie je ľahký prístup, takže ju nepôjde skontrolovať," dodal Lupin, s múdrosťou rokov skrývania sa.

"Niekoho uveriteľného," prispela McGonagallová.

Všetci sa pozreli na Draca.

"Poznám takú osobu," sucho oznámil Draco.

***

"Pansy Parkinsonová?" zasmial sa zlomyseľne Lucius Malfoy, "ten buldočí ksicht?"

"Lucius, prosím? Myslím, že ju Draco považuje za prekrásnu. Tak či tak pochádza z veľmi bohatej, rešpektovanej čistokrvnej rodiny, takže si nemyslím, že by si si s ňou mal robiť starosti."

"Myslel by som si, že môj syn má lepší vkus."

"Aj keď k nej stále niečo cíti, nemyslím si, že ich vzťah vydrží."

"Prečo nie?"

"Pretože je v cudzine, aby dokončila posledný rok školy. Vzťahy na diaľku je veľmi ťažké udržať. Nemyslím si, že sa vážne máme kvôli niečomu znepokojovať."

Lucius Malfoy sa stále pod nosom chichotal. Pansy Parkinsonová - vedel, že ju jeho syn predtým vzal na mnohé bály na Rokforte, ale nenapadlo ho, že tá škaredá malá čarodejnica dokáže, aby sa jeho syn do nej zamiloval. Ach nuž, aspoň mala slušnú krvnú líniu.

"Lucius, prosím ťa, nebuď na Draca naštvaný. Je to len pubertálna zamilovanosť - je mu len devätnásť, nech sa trochu zabaví."

Pubertálna zamilovanosť bolo správne slovo, pomyslel si zlomyseľne Lucius. Z toho čo si o Parkinsonových dcére pamätal, vyzerala ako mopslík. (PP: Puppy love – puppy je šteniatko, naráža na to, že sa Pansy podobá na psa, ešte sa to prekladá ako detská, školská láska) 

"V poriadku, Narcissa. Povedal som ti, že tomu dievčaťu neublížim, nie?"

Narcissa prikývla, ale nemohla si pomôcť, aby nezachytila dôraz na tom slove.

"Čo s tým chceš urobiť?"

"Uvidíš."

Narcissa bola nervózna, ale utešovala sa aspoň tým, že Lucius jej príbeh zhltol. Medzitým Lucius tuho premýšľal.

Pansy Parkinsonová... kde naposledy o nej počul? Pansy Parkinsonová... zrazu mu do mysle vplávala hudba z Absolventského bálu... mohol počuť prenikavý šepot Barbary Zabiniovej: ...vylúčené!... Lucilla mi nepovedala žiadne detaily, až na to, že jej dcéra a to Bulstrodeových dievča dokončia školu v Švajčiarsku. A bola tam nejaká babská hádka kvôli chlapcovi...

Lucius sa usmial. Mal vo Švajčiarsku kontakty. Napokon, minulý rok v októbri tam bol pracovne. Takže, bola to len záležitosť nájdenia toho dievčaťa... a ako skoncovať s tým vzťahom bez toho, aby jej ublížil. (PP: harm je síce ublížiť, ale aj spôsobiť škodu, zraniť)

To by nemalo byť také ťažké.

 


Kapitola 28 Draconis Loqutus



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/28/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 28: Draconis Loqutus - Rozhovor s drakom

Harry Potter sa vyšvihol na skalnatý výčnelok a vytiahol sa na rukách. Ležal tam zadychčaný, okuliare zahmlené. Prisahal si, že si zoženie kontaktné šošovky v okamihu, ako sa vráti do Londýna.

Začul, ako niekto na neho kričí dole spod rímsy. Prekrútil sa a vystrčil ruku.

"Chyť sa ma, Sirius!" zajačal.

Sirius schmatol ruku svojho krstného syna a vytiahol sa na rímsu.

"Neviem-prečo-sa-tam-nemôžeme-premiestniť," dychčal.

"Charlie povedal, že zvuk premiestňovania draky rozrušuje. Znie im ako muklovské výstrely, ktoré ich privádzajú do zúrivosti a mohli by na nás zaútočiť."

"Prekliate draky," mrmlal Sirius.

Harry si zatienil oči pred poludňajším slnkom a pozrel sa na vrchol útesu. Proti svetlu dokázal rozoznať dve postavy - na vrchole útesu už boli Charlie Weasley a Neville Longbottom. Charlie sa po útese vyštveral tak rýchlo, ako keby to boli schody. Neville bol na smrť vydesený, ale Charlie ho skúseným ťahom vytiahol nahor. Bez Charlieho pomocných rúk by Harry so Siriusom zostali poriadne pozadu.

Nakoniec to zvládli na vrchol všetci. Dosiahli skalnaté údolie v srdci hôr s viac či menej kamenným dnom. Neville s očami dokorán zízal na scénu pred ním. Charlie si priložil prsty k perám. Asi šiesti dračí jazdci mali v reťaziach spútaného nórského ostnáča a ťahali ho do malej jaskyne na pravej strane údolia. Ďalší draci spali v jaskyniach roztrúsených po údolí. Zrazu vystrelili zo šiestich prútikov červené iskry a zasiahli toho spútaného draka, ktorý klesol k zemi. Bol omráčený.

"Rogue," veselo prehovoril Charlie. "Nevie, že skončila doba párenia a pokúša sa bojovať s ostatnými samcami. Potrebuje len dlhý odpočinok."

"Nazdar, Charlie!" živo povedal jeden z jazdcov. Jeho výstroj z dračej kože bola celá obhorená. "Kto sú tvoji priatelia?"

"Nazdar, George! Toto je Neville Longbottom a tuto je Sirius Black a tento chlapec, na ktorého všetci čakáme, je - Harry Potter."

George na Harryho vyvaľoval oči. "Konečne ste si sem našli cestu, pán Potter? To je skvelé. Jednoducho nádhera, nedokážeme prísť na to, prečo sú draci v poslednej dobe takí podráždení." Nad ním sa skalnatými vrcholkami rumunských hôr odrážal hlasný rev. Harry Potter prehltol. Nikdy nemal rád drakov.

"No, konečne si cestu sem našiel, čakali sme mesiace," odvetil Charlie. "Kde je Starká?"

"Je nazad v druhom údolí - s ostatnými mladými samicami."

"Radšej by sme nemali strácať čas, Harry," prehovoril Charlie.

"Ehm... kto je starká, Charlie?" nervózne sa spýtal Harry.

George sa zachichotal. "To bude Mordriana, hlava rodu nórskych ostnáčov."

"Hla-hlava rodu?" zašepkal Neville Longbottom.

"Si si istý, že je to bezpečné?" spýtal sa Sirius. Nech bol akokoľvek odvážny, pohľad na tie draky sa mu nepáčil.

"Ach, sú v pohode. Hore v ich prirodzenom domove neútočia na nič, pokiaľ to nepovažujú za hrozbu. Takže sa držte pri zemi, rozprávajte zdvorilo a prejavte pokoru," prehovoril Charlie s úškrnom. Strmé vrcholky okolo nich vydali ďalší ohlušujúci rev.

George zaklonil hlavu. "Hmm... znie to, ako keby tá chorá samica, čo sme minule našli, potrebovala pozornosť. Fajn, už vás opustím - veľa šťastia so Starkou, Harry. Rád som ťa spoznal!"

Harry mu vážne potriasol rukou. Už teraz bol mimoriadne nervózny.

***

Štvorica mužov preliezla niekoľko ďalších skalnatých útesov. Hoci svietilo slnko, v horách bolo veľmi chladno. Z ich úst vychádzali výdychy zrazeného vzduchu... presne ako draci, pomyslel si Harry. Zo všetkých magických stvorení na svete bol Harry asi najviac nervózny z drakov. Keď prvý raz videl draka na Trojčarodejníckom turnaji pred štyrmi rokmi, skoro sa pošťal. Rokmi v jeho mysli ten jeden zážitok s drakom rástol a rástol, ten drak nadobúdal obrovské rozmery a neustále vydychoval oheň ako nejaký splodenec pekla. Upokoj sa, vravel si Harry. Pokúsil si predstaviť Starkú, ako má na sebe šál a biely klobúčik. Nezaberalo to. Pletený šál sa vznietil a cez jej klobúčik vyrazili obrovské päť stôp dlhé ostne. Harry sa striasol

"Si v priadku, Harry?" znepokojene sa spýtal Sirius.

"Uhm," odvetil Harry.

Neville vyzeral bledší než duch. Iste, ten chlapec bol mocný auror, ale draci boli na neho príliš - len Charlie vyzeral, že idú na piknik do Hyde Parku. Hmkal si potichu pod nosom. Sirius zaklial, keď si plášť z dračej kože roztrhol o skalu.

"To sa stáva," veselo povedal Charlie, ktorého vlastný plášť bol roztrhaný a poplátaný.

Zrazu všetkých štyroch zastavil zúrivý rev.

"To je Starká," potichu prehovoril Charlie. "Takže, Harry, ideš so mnou napred. Hlboko sa ukláňaj, dobre? Nepozri sa nahor, až kým ti nedá signál, dobre?"

"Aký signál?" zašepkal Harry.

"Zloží krídla. Nemaj obavy - je to dosť bezpečné. V skutočnosti je jednou z tých najrozumnejších. Vy dvaja zostaňte tu," zúrivo povedal Nevillovi a Siriusovi. Neville sa tváril vďačne, že ho vynechali.

Harry s Charliem vošli na skalnatú čistinku a ocitli sa tvárou v tvár najväčšiemu nórskemu ostnáčovi, akého kedy Harry videl. Bola minimálne šesť stôp vysoká a rozpätie krídel mala asi stodvadsať stôp.

"Ukloň sa," zamrmlal Charlie.

Harry sa ukláňal zo všetkých síl. Dračica mal stále roztiahnuté krídla. Venovala im ohromné zarevanie, ktoré ukončilo krátke zasyčanie. Harry zažil šok svojho života - keby sa sústredil, dokázal by rozlúštiť, čo povedala. Vravela niečo o "návštevníkoch".

K jeho značnej úľave poskladala krídla a s chladnými žltými očami si ich prezerala.

Charlie štuchol do Harryho. "Ideš, ja to nezvládnem - ty ovládaš hadí jazyk."

Harry sa ešte predtým, než sa narovnal, uklonil ešte hlbšie. Sústredil sa.

Pozdravujem Mordrianu, som Harry Potter.

Pozdravujem Harryho Pottera. Viem, kto si.

Dračí hlas mu škrípal v ušiach ako milión hadov. Všetky tie základné pravidlá dračej etikety, ktoré do neho nalial v rýchlokurze Charlie, sa mu náhlivo vrátili.

Ach, slávna Mordriana, tvoje krídla sú obrovské ako oblaky, tvoje šupiny žiaria ako drahokamy, tvoj oheň je ako chvost kométy.

Som polichotená, Harry Potter.

Ach, úžasná Mordriana, pocti ma svojou láskavosťou a dovoľ mi pomôcť ti v akejkoľvek záležitosti, ktorá tento posledný rok trápi teba a tvoje ctihodné potomstvo.

Dračica nahnevane zarevala.

Konečne niekto kto rozumie! Naše vajcia! Naše deti! Berú nám ich - všetky! A sme veľmi nahnevaní...

Harry Potter opatrne načúval Mordrianinmu príbehu žiaľu a zúrivosti. Pomaly jeho tvár nadobudla výraz pochopenia, ktorý nasledoval výraz triumfu.

Charlie Weasley nemohol uveriť svojim očiam, keď po hodine rozhovoru s Harrym, Mordriana, ktorá nikdy predtým nebola známa tým, že by sa združovala s inými žijúcim tvormi, zrazu roztiahla svoje obrovské pravé krídlo k Harryho ruke - v niečom, čo bolo hrubým, ale predsa nezameniteľným potrasením ruky.

***

Základný tábor rozložili na úpätí hôr. Bola už jar, ale v noci bolo v rumunských horách vražedne zima. Charlie ich naučil zahrievacie kúzlo, ktoré na seba použili - "len si vďaka nemu myslíte, že je vám teplo, ale radšej sa aj tak pozakrývajte, aby vám kvôli omrznutiu neodpadli prsty na rukách a nohách."

Tábor bol dosť rozjarený - aurori Sirius, Harry, Neville, Elphias Doge a George, dračí jazdec, okolo veselo horiaceho zeleného ohňa hádzali do seba džbány teplého piva.

Všetci chceli znova a znova počúvať to, o čom sa Mordriana rozprávala s Harrym.

"Nemôžem uveriť, že Starká bola taká nahnevaná! Niet divu, že sa draci v poslednej dobe chovali tak čudne!" povedal Charlie.

"Len si prajem, aby existoval nejaký rýchlejší spôsob, ako dostať tie novinky k Dumbledorovi," odvetil Sirius. "Bude nadšený."

"Predstavte si to, draci nám pomáhajú v boji proti Vol - Veď-Viete-Komu," dodal Elphias.

"Bez nich by sme nemali šancu prejsť cez jeho hranicu z obrov," pripojil sa Neville.

"Mordriana povedala, že nám požičia svojich troch najsilnejších potomkov - samozrejme, budú potrebovať trochu vycvičiť," povedal Charlie.

"Nevadilo by mi zostať ich s vami trénovať," riekol Elphias dračím jazdcom. Prikývli. "Potrebujeme, aby si zvykli na brnenie a zneviditeľnenie a také veci. Nemyslím, že sú zvyknutí byť skrotení, asi budú prvý raz v živote s človekom."

"Ani nie - v 1092 Salazar Slizolin mal dvoch drakov ako domácich miláčikov, na ktorých často jazdil ako na koňoch. Zachránil ich vajca a vlastnoručne ich vychoval. Boli veľmi krotkí."

Všetci prekvapene zízali na Nevilla.

"Ako to prepánakráľa vieš?" udivene sa spýtal Harry.

Neville sa začervenal. "Bolo to v Histórii Rokfortu. Hermiona mi to povedala, až doteraz som na to zabudol."

"Kto je Hermiona? Tvoja priateľka, Neville?" s úškrnom sa opýtal George.

"Ehm - nie. Len priateľka zo školy."

Harry so Siriusom sa veľmi tvrdo pozreli na Nevilla.

"Prečo ti rozprávala o drakoch, Neville?" zvedavo sa spýtal Sirius.

"Bola to - hm - esej v šiestom ročníku Starostlivosti o magické tvory. Bola o drakoch."

"Áno, Miona nám všetkým zvykla v škole veľmi pomáhať," povedal Harry.

"No v každom prípade," Neville sa pokúšal zmeniť tému," myslím, že je vážne skvelé, že sa nám podarilo získať troch drakov, aby nám pomohli. Ale som si istý, že nebudú stačiť - tam vonku je okrem obrov na Voldemortovej strane hrozne veľa Temných stvorení."

Sirius vyzeral znepokojený. "Áno. Remus spomenul, že odišlo veľa vlkolakov - majú po krk toho, že sa im stále vyhýbajú."

"To kvôli tomu ideme do Číny," vzrušene povedal Harry. "Máme rovnaké správy o čínskych ohniváčoch. Stavím sa, že je to to isté. Možno sa z nich tiež stanú spojenci."

Neville sa šťastne usmial rovnako ako Sirius.

"Ďalšie pivo?" spýtal sa Charlie, keď priniesol džbán.

***

"Maj sa na pozore... maj sa na pozore..." Justin Finch Fletchey a Sturgis Podmore sa krčili pod jasmínovým kríkom, vysoko v Horách troch oblakov, niekde v mongolskom pohorí severne od Pekingu. Bola mesačná noc.

Obrovský rev rezonoval po horách, mohli vidieť, ako niekto pred nimi vystrelil do výšky sto stôp jasnočervené a zlaté iskry.

"Sakra!" povedal Justin. "Nech som to počul ktovie koľkokrát - stále ma ten zvuk vydesí!"

Sturgis vyzeral tiež trochu bledo. Ale starší muž mal lepšie nervy než ten mladší. "Ticho, prútiky pripravené... už každú chvíľu."

Justin tuho zovrel prútik. Toto bol okamih, na ktorý čakali. Posledný mesiac stopovali dvoch smrťožrútov naprieč Európou a do Číny. Boli známi tým, že kradnú dračie vajcia. Keď došla zásoba nórskych ostnáčov, začali sa točiť po celej Európe. Najprv bol Justin presvedčený, že zamierili k uhorským chvostorožcom, ale namiesto toho smrťožrúti prešli z Európy do Číny, rovno ku hniezdu čínskych ohniváčov. Nakoniec sa Justinovi a Sturgisovi podarilo vystopovať ich nočné pohyby a nachystali na nich pascu. Pôvodne dúfali, že počkajú, kým prídu ostatní aurori, ale toto bolo posledné z vajec, takže Sturgis navrhol, aby tú pascu aj tak nastražili dnes večer.

Justin si všimol, že ako týždne ubiehali, tak ten starší muž vyzeral nevrlejšie a nevrlejšie. Bol rád, že dnešný večer bude asi ich poslednou nocou v týchto horách... trčali v týchto zastrčených kopcoch už skoro dva mesiace. Na Sturgisa Podmoreho bol hrozný pohľad a on si prial, aby bol späť v Deravom kotlíku a popíjal ďatelinové pivo. A nie trčal v čínskych horách a chystal sa na boj s dvoma z najmocnejších Voldemortových smrťožrútov.

Presne tak ako sa to minulý týždeň udialo každú noc, horou zbehli dve čierne postavy v kapucniach po tom, čo omráčili jedného z drakov. Ten vzadu niesol obrovskú krabicu, o ktorej Justin vedel, že obsahuje ďalšie ukradnuté dračie vajce. Približovali sa a približovali... zrazu so zajačaním prvá postava zmizla v diere v zemi a postava bežiaca za ňou šmykom zastavila.

"Teraz!"

Justin a Sturgis vyskočili spoza jasmínových kríkov. "Impedimenta!"

Druhému smrťožrútovi sa podlomili nohy a keď sa potácal k zemi, krabica s vajcom mu odletela do diaľky.

"Wingardium Leviosa!" Smrťožrút, ktorý padol do diery, ktorú Justin predtým vykopal, sa zrazu vylevitoval von ako veľká, zlá vrana.

"Expeliarmus!" okamžite na neho Justin namieril prútik, ale smrťožrút, teraz už v pozore, bol príliš rýchly. To odzbrojujúce zaklínadlo ľahko odrazil. Nejakú dobu sa dvojica preklínala a odrážala kliatby, ale smrťožrútov vek a skúsenosti ukazovali, že je mocnejší... nakoniec vzdoroval mocnou kliatbou, ktorá prechodne Justina oslepila a ten zareval bolesťou.

Sturgis si s druhým smrťožrútom viedol lepšie. Znehybnil toho druhého muža a práve mu prehľadával habit kvôli prútiku. Ten prvý smrťožrút ďalej útočil na Justina.

"Expelliarmus!" Justinov prútik mu vyletel z ruky.

Smrťožrút zdvihol prútik. Justinovi sa vrátil zrak presne včas, aby videl smrťožrútov úškrn, keď vyslovil slová, "Cru..."

Nikdy tú kliatbu nedokončil, pretože Sturgis ho zasiahol omračujúcim kúzlom. Nanešťastie nevenoval pozornosť tomu druhému smrťožrútovi, ktorý sa prebral a vyskočil na nohy aj so svojím prútikom v ruke.

"Som v poriadku!" zajačal Justin na Sturgisa, ktorý teraz bojoval s tým druhým smrťožrútom.

V tme mongolských lesov Justin nedokázal nájsť svoj prútik. "Accio prútik," začul smiech.

"Hľadáš toto?" predtým omráčený smrťožrút zlomil Justinov prútik na polovicu.

"Accio prútik!" Smrťožrútov vlastný prútik mu vletel nazad do ruky.

"Časť Dumbledorovej novej armády... že? Musel si akurát skončiť Rokfort... pripadáš mi ako malý chlapček.... Fajn, priprav sa na stretnutie so svojou smrťou. Avad..."

Jeho hlas bol zrazu prerušený, keď v agónii vykríkol. Teraz na neho útočil Justin s jasne žiariacim mečom.

"Fila," Justin sa zvrtol a podnikol na neho ďalší výpad.

"Čo je kurva toto, Nott?" vykríkol smrťožrút, ktorý už poriadne krvácal. Sturgis Podmore a ten druhý smrťožrút na okamih prestali bojovať v šoku zo zistenia, že Justin ovláda veľmi smrteľný, veľmi fyzický Gladeus Valeus.

Sturgis sa uškrnul - takže na takýto boj trénoval Dumbledore svojich mladých aurorov.

Justin vedel, že nemá dovolené s Gladeusom Valeusom zabiť, len zraniť: inak by sa ten meč pred ním schoval naveky. Vyhol sa niekoľkým kliatbam, ktoré na neho ten smrťožrút vrhol a nakoniec sekol toho muža cez kolená. Smrťožrút sa so zastonaním zvalil. Justin zrušil svojho Gladeusa.

"Avery!" vykríkol ten druhý smrťožrút pri pohľade na svojho padnutého partnera. "Crucio!" zasiahol Sturgisa Podmoreho s kliatbou bolesti a Podmore vykríkol, keď mu spaľovalo všetky nervy.

Justin sa pokúsil znova vyčarovať Gladeusa, ale zistil, že má myseľ príliš plnú paniky, aby ho vyčaroval správne.

"Nedokážeš ho vyčarovať, há? Si ešte zelenáč, však?" zasmial sa druhý smrťožrút. "Inferorum Animas Gladeus Maleus."

K Justinovej hrôze druhý smrťožrút vyčaroval čierny meč a zdalo sa, že do seba vtiahol všetko mesačné svetlo. "Inferorum Animas Gladeus Valeus... Inferorum..." Justin sa zúfalo pokúšal vyčarovať svoj meč, ale jeho srdce bolo príliš naplnené strachom a v ruke sa mu zjavil len tenký strieborný dym. Prial si, aby lepšie počúval Figga a viacej precvičoval nestratenie koncentrácie. Ale na ľútosť bolo príliš neskoro.

"Túto hru môžu hrať dvaja," povedal smrťožrút, keď zaútočil na Justina. Dokonca bez meča boli Justinove reflexy rýchle. Hodil sa k zemi. Zo zeme zranený Sturgis hodil Justinovým smerom svoj prútik. Lepšie niečo než nič.

"Accio prútik!" vykríkol Justin. Sturgisov prútik mu skočil do ruky. Justin vedel, že to vážne pre Gladeus nie je žiaden súper. Ale musel niečo skúsiť, čokoľvek. "Stupefy! Stupefy! STUPEFY!"

Druhý smrťožrút sa smial, keď poľahky čiernym mečom odrážal všetky tie kliatby. "Ach dobre... zbohom chlapček..." Justin nepochyboval, že tento Gladeus je schopný uštedriť smrteľný úder. Vyzeralo to, že to bol jeho prvotný účel. Čierny meč sa vrhol smerom k Justinovi.

"PETRIFICUS TOTALUS!" hlasne zvolali tri hlasy.

Justin si pomyslel, že má sluchové halucinácie. Videl, ako sa oči smrťožrúta v šoku roztvorili, keď ho zasiahli tri jasné lúče znehybňujúcich zaklínadiel. Keď sa prestal sústrediť, Gladeus Maleus zmizol a on sťažka dopadol vedľa Justina.

"Ste tam v poriadku, Justin? Sturgis?" povedal povedomý hlas.

S výdychom úľavy si Justin uvedomil, že Harry Potter prišiel práve včas.

"Kde si do pekla trčal, Potter?" zastonal a postavil sa.

Všimol si ako Sirius a Neville zväzujú tých dvoch smrťožrútov.

"Prepáč, že meškáme... mali sme nejaké problémy na colnici," povedal Harry a pomohol Sturgisovi Podmorovi na nohy.

"No, už sme dlhšie nemohli čakať... toto bolo posledné vajce." Justin ukázal naľavo, kde sa odkotúľala krabica s posledným z tohoročných vajec čínskeho ohniváča. Ako draci sa množili raz za desať rokov... boli mimoriadne vzácni.

Harry prikývol a zdvihol ju. "Zajtra ho vrátime jeho matke."

Justin si oprášil oblečenie a začal schádzať z hôr s ostatnými aurormi. Sirius a Sturgis použili na dvoch smrťožrútov kúzlo Absolútneho znecitlivenia a pozorne ich sledovali.

"Vidím, že Voldemort vytrénoval zopár smrťožrútov, aby vedeli použiť Gladeus Maleus," povedal Sirius. "Niet divu, že si Dumbledore myslel, že je nevyhnutné naučiť novú generáciu aurorov ako používať Valeus."

"Tomu chlapíkovi nič neujde," poznamenal Sturgis. Bol maximálne ohromený Justinovou schopnosťou vyčarovať a ovládať Valeusa. "Keby sme za starých čias mali takúto mágiu... bola by ohromne užitočná. Rád by som sa naučil jednu či dve z týchto vecičiek... a strčil im ich rovno do zadku."

"Viem, čo myslíš." Sirius si pomyslel, aké by bolo príjemné bodnúť svojom vražednú sesternicu Bellatrix mečom moci. A poriadne silno.

"Čo sa stalo v Rumunsku?" spýtal sa Justin, keď sa konečne dostali do tábora.

Sirius, Harry a Neville sa usmiali. "No, bolo to takto..."

Keď Harry dorozprával, Podmore sa usmieval prvý raz za mnohé mesiace. Zajtra budú ohniváci možno rovnako ochotní spolupracovať. Dumbledora tie novinky potešia.


Kapitola 29 Fortuna Domesticum



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/29/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 29:  Fortuna Domesticum - Šťastné rodinné pomery

"Odstrániť!" povedala Molly Weasleyová svojej kuchyni v Brlohu. Špinavé taniere a drobky zmizli a všetko vletelo nazad na miesto. "To je lepšie."

"Bim-bam," zazvonili hodiny v kuchyni. Ručičky s tvárou jej manžela Arthura Weasleyho a nevesty Penelopy Weasleyovej sa roztočili a ukázali z "v práci" na "doma". Molly si všimla, že Percy stále zostával "v úrade" - ten chlapec bol vždy workoholik.

"Mamička s ockom budú čoskoro doma," povedala prvorodenému vnukovi, malému dieťatku, ktoré sa práve naučilo sedieť. Mumlal v postieľke v rohu kuchyne. Keďže Molly trávila najviac času v kuchyni, zistila, že je praktické postaviť postieľku tam, kde na neho mohla dozerať. Už dával najavo známky mágie a ak zostal sám, miloval meniť si vlasy na modro alebo odlevitovať svoje hračky von z postieľky.

Molly bola spočiatku nazúrená na svojho syna a nevestu, že mali dieťa tajne počas "tajnej ministerskej záležitosti" v Európe, ale len čo jej malého Nicholasa Weasleyho vložili do  náručia, zmäkla. Nikto nikdy nespomenul ani slovka o tom, že ho počali pred svadbou v júni... predpokladala, že chalani budú vždy chalani... hoci by to očakávala od Billa, Freda alebo Georgea, určite nie od Percyho!

Najradšej zo všetkého Molly trávila voľný čas tým, že v kočíku vzala svojho vnuka do Šikmej uličky alebo do Rokvillu, kde na neho cukrovali rozličné zbožňujúce čarodejnice. Potom mohla hrdo vyhlásiť: "Áno, to je chlapček môjho Percyho. Je nádherný, však... áno, tie vlasy... má ich po svojej matke." Potom odrapotala jeho úspechy v jedení, grganí, spaní a lezení ako stroj.

S "prásk" sa v kuchyni blízko kozuba zjavili Arthur a Penelopa. Dieťa sa už naučilo rozoznávať ten zvuk a vykríklo radosťou.

"Dobrý deň, mama!" pozdravila Penelopa svokru a okamžite prešla ku kolíske. "Ahoj, Nicky! Ako sa mal dnes mamičkin chlapček?" Zdvihla dieťa z postieľky a tuľkala sa s ním.

"Ach, bol dobrý - vypil každú kvapku mlieka a z postieľky neodlevitoval priveľa hračiek!" usmiala sa Molly Weasleyová, keď pobehovala po kuchyni a pripravovala obed. "Stále hovorím, že kojenie je pre dieťa najlepšie, u ďalšieho musíš brať všetky tie bylinky, ktoré som ti odporučila, aby si mala mlieko, drahá."

Keďže Bill, Charlie a dvojčatá boli odsťahovaní a Ginny v škole, Brloh bol oveľa pokojnejšie miesto než predtým. Ron už býval niekoľko týždňov u Parvati Patilovej, kým trénoval v Manchestri na anglickú metlobalovú ligu. Bol najlepším strážcom, ktorého za posledné roky mali.

"Čo je na večeru, láska?" spýtal sa Arthur, kým si vyzúval topánky.

"Makaróny so syrom. A neopovažuj sa položiť tie zablatené topánky na moju čistú dlážku v kuchyni skôr, než z nich neoškrabeš to blato!" Arthur si vzdychol a vyšiel s topánkami von. Začal ich oškrabávať, aby boli čisté.

Penelope Clearwaterová - teraz pani Penelope Weasleyová - vyniesla dieťa von, aby sledovali starého otca. Dieťa sa zachichotalo. Malo len osem mesiacov, ale bolo na svoj vek nápadne čulé a mocné.

"Ahoj, Nicky!" povedal Arthur, kým si škrabal blato z topánok. Zastal, aby vytiahol z vrecka plyšové kuriatko a podal ho Nicholasovi, ktorý ho zovrel a zabľabotal. "Kúpil som mu ho cez obed v Londýne."

Penelopa sa na svokra usmiala. "Ach, otec, rozmaznáte ho! Už má tony hračiek!"

"Ale čo som sa naposledy pozeral, tak ani jedno kuriatko."

"Idem s Nickom na večernú prechádzku, otec. Zatiaľ dovi."

"Odkážem Molly, že si sa šla prejsť."

Rada trávila čas s dieťaťom vonku. Brloh stál na pozemkoch prekrásnej poľnohospodárskej pôdy. Skutočne celým svojím srdcom toto dieťa milovala a bola odhodlaná poskytnúť mu dobrý domov. Nikto nemohol pre dieťa nájsť lepšie miesto, než vyrastať v Brlohu, pomyslela si vďačne.

Bol také dobrosrdečné dieťa, hoci plakal nonstop, keď ho prvý raz dostali vo Francúzsku od Hagrida. Ale dosť skoro si na nich zvykol. Takmer začínala veriť, že je to ich vlastný syn - nikto nemal v ničom podozrenie - napokon, narodil sa päť mesiacov po svadbe. Možno bolo zopár žmurknutí a poštuchnutí, ale Percy bol príliš vysoko na ministerstve, aby sa ľudia o ňom opovážili klebetiť.

Roztočila dieťa a zasmiala sa. Vlasy mal blonďavejšie než ona, ale skutočne mali dosť podobný odtieň. Zahľadela sa do jeho zlatých očí a pocítila záblesk spomienky, ktorá rýchlo uplynula. To neboli jej oči ani oči Percyho.

"Skadiaľ pochádzaš, môj malý Nicky?" zašepkala mu, keď ho silno pobozkala a pritisla k svojej hrudi.

***

Medzitým na Malfoy Manore boli takéto scény rodinnej lásky vzácnosťou. Narcissa Malfoyová sedela na jednom konci obrovského jedálenského stola oproti svojmu manželovi. Obsluhovali ich domoví škriatkovia a oni mlčky jedli svoju večeru. Rozličné portréty dávno zosnulých Malfoyovcov pózovali vo veľkolepých habitoch, šperky iskrili na ich hrdlách a prstoch. 
Samotná Narcissa bola nádherne oblečená, pretože jej manžel si vždy prial, aby bola pri večeri vyobliekaná. Tentoraz mala na sebe čierne hodvábne šaty a náhrdelník z opálov a rubínov. Bol to dar od jej manžela, ktorým ju odmenil za zistenie mena Dracovej priateľky. Po tomto zostal Lucius bezstarostnejší, uvoľnenejší... dokonca veselý. Ako keby bolo niekedy pre Luciusa možné, aby bol veselý.

Zjavne ho potešilo, že Draco mal dosť rozumu, aby si vybral čistokrvnú dievčinu a dokonca navrhol Narcisse, aby jej tu dovolili bývať. Len Dracove listy, v ktorých rozhodne odmietal toto usporiadanie, ho odradili. Narcissa verila, že Lucius zrušil celý plán a čo viac, že vážne nechá to dievča na pokoji... zatiaľ. Odvtedy nekomunikovala s Dumbledorom alebo Snapom, zjavne nebolo o čom podozrivom informovať.

Existovala len jediná vec, ktorá ju ťažila na mysli. A to bola fotografia Draca, Hermiony a Noela, ktorú urobila na Menovacom obrade dieťaťa. S pochabou láskou starej mamy si tajne tú fotku urobila a potom schovala. Občas ju vyberala a následne sa na ňu pozerala a plakala nad ňou. Ale teraz, teraz keď Lucius niečo podozrieval, ťažila jej srdce ako kameň. Čakala na šancu sa jej zbaviť od tej doby, čo to zistil. Dnes večer jej manžel odchádza vo veci ministerstva do Francúzska. Rozhodla sa, že to urobí dnes večer.

Prekvapujúco hlas jej manžela prerušil jej myšlienky. Pri jedení sotva prehovoril.

"Narcissa, musím povedať, že ten môj náhrdelník na tebe vyzerá skvostne."

"Ďakujem ti, Lucius. Je nádherný."

Jej manžel sa usmial. Láskyplne? pomyslela si. Sotva sa odvažovala dúfať. V týchto dňoch sa nestávalo často, že by na ňu plytval komplimentmi.

"Moja drahá, veľmi by ma potešilo, keby si ho nosila po celý čas, čo budem vo Francúzsku. Páči sa mi predstava, že ho nosíš."

"Po celý čas, Lucius? Aj do postele?"

"Hlavne do postele," povedal s úškrnom. "Dokonca aj keby to mala byť jediná vec, čo budeš mať na sebe."

Narcissa sa začervenala. "Ak ťa to poteší."

"Poteší."

"Váš koč je pripravený, pane," placho povedal domový škriatok z rohu jedálne.

Lucius sa zdvihol, cestovný plášť lemovaný červeným hodvábom sa zatočil okolo neho, keď kráčal k svojej manželke. Zdvihla sa zo sedadla. Pobozkal ju, najprv nežne, potom silnejšie.

"Zbohom, Narcissa." Dotkol sa náhrdelníka na jej krku. "Pamätaj, toto nos, rád si myslím, že nosíš môj darček a ako si mi pomohla."

Jeho bozk bol taký silný, že mala pocit, ako keby jej pomliaždil pery. Lucius sa veľmi nezmenil.

"Budem, Lucius. Maj bezpečnú cestu a pošli mi sovu."

"Samozrejme."

Lucius sa prehnal miestnosť, pri ceste von nakopol domového škriatka. Narcissa ho videla odchádzať k dverám a videla odísť kočiar. Už sa jej dýchalo ľahšie. V týchto dňoch ju jeho prítomnosť v dome vždy vynervovala, nech mal akúkoľvek náladu. Tešila sa na dni samoty a pokoja. Možno by mohla znova navštíviť Draca.

V koči, ktorý niesol malfoyovský erb, Lucius použil svoju palicu, aby poklopal na sklo, ktoré ho oddeľovalo od kočiša.

"Áno, pane?"

"Zmena plánov, Harris. Nejdeme do Francúzska."

"Nejdeme do Francúzska, pane? Potom kam?"

Lucius sa usmial. "Do Švajčiarska."

***

Na Malfoy Manore Narcissa prepustila na noc domových škriatkov. Šla do kúpeľne a vyzliekla si čierne večerné šaty. Pozrela sa na svoj odraz v zrkadle a zvažovala, že si zloží náhrdelník. Bol to veľmi nádherný náhrdelník, pomyslela si. Načiahla sa dozadu, že si ho rozopne, ale na poslednú chvíľu si to rozmyslela. Ak chcel, aby ho nosila, bola to maličkosť a bolo by malicherné vzpierať sa. Narcissa si dala dlhý, uvoľňujúci kúpeľ a obliekla si župan. Potom šla do postele.

Nie, počkať, premýšľala. Dnes večer som mala niečo urobiť... Musím zničiť tú fotografiu. V skutočnosti sedela päť minút a zbierala vôľu to urobiť. Bol to jej najcennejší majetok a ťažko dokázala zniesť predstavu, že ho hodí do plameňov. Ale ak to Lucius nikdy nemal zistiť... Narcissa vstala z postele a otvorila dvere na spálni. Malfoy Manor bol smrteľne tichý. Zišla po veľkom schodisku do haly a na prízemie východného krídla domu.

Vošla do hudobného salónu, kde rada cez deň hrala na piano. Najprv prešla k ohnisku a vyčarovala malý oheň. Tu spáli tú fotografiu. Narcissa Malfoyová sa otočila a posadila sa za piano. Jemne stlačila najnižšiu notu piana, dvakrát nasledovanú notou najvyššou (kombinácia, o ktorej si bola istá, že nikto na piane nezahrá). Na mramorovej rímse nad kozubom sa medzi hlavami dvoch jednorožcov zjavil malý otvor. Pripadala si neprirodzene rozrušená, izba sa zdala byť zatuchnutá. Domnievala sa, že by mala nechať domových škriatkov, aby ju zajtra ráno vyvetrali.

Fotografia bola ukrytá v kozube. S miernym závratom kráčala k nemu. Prečo sa cítim taká udychčaná? pomyslela si. To musia byť nervy! Vytiahla fotografiu z kozuba a šťastne hľadela na obrázok Draca Malfoya, Hermiony Grangerovej a malého bábätka Noela Malfoya. Rodičia sa pobozkali a sklonili pohľad k ich dieťaťu. Hermiona, viem, že ti musí tak veľmi chýbať, pomyslela si so súcitom ženy, ktorá bola tiež matkou.

Naposledy pobozkala tú fotografiu a sklonila sa k plameňom. V tej chvíli to sťažené dýchanie, ktoré cítila od chvíle, čo sa posadila za piano, zosilnelo. Zalapala po dychu. To je tým náhrdelníkom! Lucius mi neverí! Narcissina ruka zovrela sponu na náhrdelníku okolo jej krku. Ale bolo príliš neskoro. Skôr než jej prsty mohli tú sponu rozopnúť, Narcissa padla omráčená na zem, fotografia stále zovretá tuho v jej ruke.

***

Lucius dostal urgentnú sovu na druhý deň, kým bol v Locarno Schule vo Švajčiarsku. Mašíroval zo školy s jednou z jej študentiek, keď sa zniesol výr a vložil mu do rúk list zapečatený malfoyovským erbom. Pansyiny rodičia jej dali povolenie, aby ju na chvíľu uvoľnili zo školy. Hoci boli nepríjemní a snobskí, neboli smrťožrútmi a ako väčšina čarodejníckych rodín neboli Parkinsonovci imúnni voči vyhrážkam Luciusa Malfoya.

Rýchlo preletel ten list a jeho pery sa skrútili do charakteristického malfoyovského úškrnu.

"Ach, drahá Narcissa. Musela si byť veľmi neposlušné dievčatko."

"Kam ideme, pán Malfoy?" spýtala sa Pansy povýšeným hlasom. Budila odvážny dojem, hoci v skutočnosti bola zmätená a trochu vystrašená. Tento čudný priateľ jej rodičov sa tu s nimi ukázal a vytiahol ju z vyučovania. "Viete, že by som vážne nemala vynechať veľa školy."

Lucius sa k nej ani neotočil tvárou. "Ideme na Malfoy Manor a ty možno znova uvidíš svojho priateľa."

Pansy sa zatvárila zmätene. "Priateľa? Ja nemám žiadneho priateľa."

"Neobťažuj sa s klamstvom," prosto odpovedal Lucius, keď privolal kočiar akonáhle boli z dohľadu školy. "Draco je na Rokforte, vy dvaja máte toho veľa doháňať."

"Draco?" zvedavo so spýtala Pansy. "Kto to je? A čo je to Rokfort?"

Lucius Malfoy sa neveriacky otočil tvárou k dievčaťu. Nemohla byť taká hlúpa, aby mu predstierala, že nepozná Draca a Rokfort. Videl zmätok v jej očiach. Zhlboka sa nadýchol a pomaly prehovoril, ako keby rozprával s idiotom... "Draco-Malfoy-je-môj-syn. Chodil s tebou do školy na Rokforte... až kým ťa nevylúčili za bitku s iným dievčaťom."

Pansy pokrútila hlavou.

"Myslím, že máte nesprávnu osobu, pán Malfoy. Nepoznám Draca Malfoya a nikdy som na žiadnom Rokforte nebola. Celý svoj život som v Locarno Schule."

K jej šoku ju Lucius Malfoy schmatol za plecia a potriasol s ňou.

"Prestaň mi klamať, ty malá cundra!" reval.

Vykríkla. "Pustite ma! Ja vás nepoznám! Neviem, kto je ten prekliaty Draco Malfoy... ale čo je Rokfort zač!" V jej očiach bol úprimný zmätok. "Prosím, neubližujte mi!" dokončila s fňukaním. Jeho železné zovretie na jej pleciach jej ubližovalo.

Lucius vytiahol prútik. "Chceš, aby som ťa preklial, ty bláznivá mrcha?"

Pansy znova vykríkla. "Čo chcete s tou vecou urobiť?"

Lucius na ňu hľadel, ako keby zošalela. "Vieš, čo je toto?" povedal jej krátko a ukázal jej prútik.

Pansy naň v strachu zízala. Jej tvár nadobudla podivný výraz. "To... to... to vyzerá povedome... blokuje ma nejaká hmla..." Vzhliadla k Luciusovi a v očiach jej vytryskli slzy. "Ja... si nedokážem... spomenúť. Namojdušu. Prosím, pustite ma."

Lucius uvoľnil zovretie na jej pleciach a zasunul svoj prútik. Začínal tušiť, čo sa stalo Pansy Parkinsonovej.

Pansy stále fňukala. Podal jej vreckovku.

"Prestaň fňukať a vysmrkaj sa. Neublížim ti, ak urobíš presne tak, čo povedali tvoji rodičia a pôjdeš so mnou."

Na tomto všetkom bola nejaká záhada... a on presne zistí, čo to bolo, keď sa vráti na Malfoy Manor, bez ohľadu na to, čo si to vyžiada. Pochmúrny výraz sa usadil na Luciusových driečnych črtách, keď vtlačil dievčinu do koča.

A svoje pátranie začne u svojej zradnej ženy.

 


Kapitola 30 Bisomnium



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/30/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta: 32jennifer2

 Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 30: Bisomnium - Dva sny

Hermiona si obliekla bielu škrobenú uniformu sestričky a úhľadne si upravila vlasy. U sestričiek sa vyžadovalo, aby im vlasy nepadali do tváre. Rozlúčila sa s rodičmi, ktorých súkromná zubná klinika sa otvárala neskôr a odišla na autobusovú zástavku.

Bolo už uprostred jari. Tešila sa z teplejšieho počasia a bola vďačná, že zima skončila. Premýšľala, či už Cathy bude v autobuse. Občas sa tie dve ženy stretli v autobuse, ak mali šťastie, pretože Cathy bývala len o tri zástavky ďalej. Nejaký autobus zastavil na zastávke, ale nebol to jej, takže ho ignorovala a pokračovala v čítaní knižky, ktorú si požičala z knižnice. Bola to kniha od muklovského autora Ernesta Hemingwaya Snehy Kilimandžára.

Z autobusu vystúpili nejakí ľudia.

Uvedomila si, že nad ňou niekto stojí.

"Hermiona?"

Hlas ju do nemoty šokoval. Zovrela prstami tú knihu tak tuho, že jej obeleli hánky.

"Hermiona, si to ty?"

Pomaly vzhliadla... netrúfala si dúfať, bola plná údivu.

"Draco?"

Usmial sa na ňu. Vyzeral presne tak, ako na ich poslednom spoločnom stretnutí. Mal na sebe elegantne strihaný tmavý oblek s bielou viazankou, vlasy úhľadne učesané dozadu a zviazané bielou stuhou. Jeho šedé oči boli nežné a plné lásky.

"Si to vážne ty?" zašepkala, keď jej kniha, ktorú držala, vykĺzla z prstov a padla na zem.

Načiahol sa rukami k jej a jemne ju naviedol, aby sa postavila.

"Prišiel som, aby som ťa našiel. Nevydržím byť bez teba, Miona."

Bol vysoký a driečny ako vždy. Musela zakloniť hlavu, aby sa mu pozrela do tváre. Pritiahol si ju k sebe. Jeho silná brada, tie aristokratické lícne kosti, to pekné čelo... všetko si to pamätala. Vážne a nežne ju pobozkal, presne ako v tú noc na Vianočnom bále, keď dotancovali vo Veľkej sieni. "Chýbala si mi, chýbal mi aj náš syn, Hermiona."

"Ty si mi chýbal tiež! Prečo si neprišiel skôr!" začala plakať.

"Nemohol som ťa nájsť."

Bolo to tým kúzlom. Vedela to. Ukrylo ju pred ním, mala sa mu vyhýbať, nie sa nechať objímať v jeho náručí a dovoliť mu vravieť jej, že ju stále miluje...

"Slečna? Ste v poriadku?" Hermiona otvorila slzami naplnené oči a uvidela starého muža podávať jej knihu. "Museli ste zadriemať a padla vám kniha."

"Ďa-ďakujem," zvládla povedať, keď si chrbtom ruky utrela oči. Vzala si od neho svoju knihu.

"Ste si istá, že ste v poriadku?" uprene na ňu zadíval. Tá mladá sestrička vyzerala veľmi rozrušená.

"Ach, áno." Bola v rozpakoch. "Veľmi pekne vám ďakujem."

Na zastávku prišiel autobus. "To je môj autobus," veselo povedala. "Ešte raz vám ďakujem." Nastúpila do autobusu a usadila sa. Keď sa znova obzrela na zastávku, nebol tam nikto okrem toho starého muža, ktorý sa vrátil k čítaniu svojich novín. Závan vetra trochu nadvihol ich roh. Bol to len sen.

Klesla hlbšie do sedadla. Cathy v autobuse nebola - čo bolo dobré, inak by ju zasypala otázkami o tom, prečo vyzerá taká rozrušená. Cathy začínala mať podozrenie ohľadne príbehu o chorej sesternici, s ktorým nedávno vyrukovala, aby jej vysvetlila svoje nálady a slzy.

"Žiaden Malfoy vás nenájde bez vášho súhlasu..." vstúpil do jej myšlienok hlas  Minervy McGonagallovej. Bolo to v deň, keď sa mali rozdeliť až do doby, keď Dumbledore uspeje v zničení Voldemortových plánov na druhý kameň. Dumbledore dokončil kúzlo a podal jej oranžovú tekutinu v striebornom pohári. Vedela, že Draco je v inej časti hradu a myslí na ňu. Noel bol s ním, toľko ešte vedela. Dieťa malo ísť do svojho nového domova na konci týždňa.

Jej ruky zaváhali, keď zdvihla ten pohár k svojim perám.

Nejaká ruka ju poťapkala po pleci. Pozrela sa do láskavých očí riaditeľa.

"Slečna Grangerová, my všetci tu pre vás budeme. Nie ste odrezaná od nás, iba od Malfoyovcov. A pokiaľ sa úplne nemýlim ohľadne mladého Draca Malfoya, bude treba viac než len samotné odlúčenie, aby mu zabránilo chovať vás vo svojom srdci. Buďte silná slečna Grangerová."

Hermiona prikývla a vypila ukrývací elixír.

"Nehľadaj ma," zamrmlala, keď vyzerala z okna autobusu na bezmenné tváre v dave anglického mesta. "Som silná."

***

Narcissa Malfoyová sa náhle prebudila. Bola vo svojej vlastnej posteli. Chvíľu jej trvalo, kým si spomenula, kde je a čo sa jej prihodilo.

"Konečne hore, Narcissa?"

Bol to hlas jej manžela.

Rýchlo sa posadila.

"Lucius! Kde som? Myslela som, že si vo Francúzsku."

Jej manžel sedel na stoličke vedľa jej postele. Držal niečo v rukách, ale nevidela, čo to je.

"Domoví škriatkovia ma naliehavo privolali späť, keď mi povedali, že si odpadla v hudobnom salóne. Rád by som vedel, prečo si odpadla, Narcissa?"

Spomienky sa k nej rýchlo nahrnuli. Dala si kúpeľ. Potom šla do hudobného salóna, aby zničila fotografiu jej vnuka. Potom odpadla... ten náhrdelník sa stiahol... Strach vstúpil do jej očí. Otvorila ústa, aby prehovorila, ale neozval sa ani hlások.

"Prišla si o hlas, láska moja? Rád by som vedel, či je to kvôli tomu, že sa ma bojíš?"

Zhypnotizovaná modro-šedými očami svojho manžela Narcissa nič nepovedala. Jej manžel opatrne položil tú vec, čo držal, na posteľ pred ňou. Bol to rám na fotografie so zlatým okrajom a vyrytým malfoyovským erbom. V ráme sa Draco a Hermiona usmiali a pobozkali a dieťa zívlo a otvorilo svoje očká. Narcissa cítila, ako sa jej točí hlava, srdce sa jej začalo nepravidelne biť - pomyslela si, že dostane infarkt.

"Neuveriteľné, že si mi nepovedala, že sme starí rodičia," Luciusov hlas bol nebezpečne prívetivý a pokojný. Narcissa vedela, že je takýto oveľa nebezpečnejší, ako keď zúril a kričal. Pokrútila hlavou.

"UŽ MI VIACEJ NEKLAM!" Lucius schmatol ten rám z jej lona a udrel ním svoju ženu po tvári. Vykríkla. "TOTO MÁŠ ZA TO, ŽE SI KLAMALA," kričal. "A TOTO ZA TO, ŽE SA MI TO PÁČI!" zajačal a ešte dvakrát ju udrel tým rámom. Narcissa znova vykríkla, keď jej rozsekol peru a ona zacítila krv. Oči jej zaliala krv z rany niekde na jej čele.

Zdvihla si ruky k tvári a prikrčila sa pri čele postele.

Lucius hodil fotografiu tak silno o stenu, že sa roztrieštila. Zjavne sa prestal ovládať. Schmatol vázu z nočného stolíka a hodil ju na čelo postele nad Narcissu, kde sa rozbila a zasypala ju prívalom ostrých úlomkov.

"TY ŠPINAVÁ KRVIZRADKYŇA!" Zvrieskol, keď schmatol ruky svojej ženy, odtiahol jej ich od tváre a zatriasol ňou. Stiahol ju z postele a hodil ju na zem, kde pristála vedľa rozbitého rámu s fotografiou.

"Lucius! Prestaň!" vykríkla.

Prešiel k nej a ju napadlo, že ju chce kopnúť, ale on sa zohol a zdvihol tú fotku.

"Ako dlho to vieš? AKO DLHO TO VIEŠ?" Zareval, kopol ju tak silno, že sa pretočila.

Narcissine ústa boli zaplnené jej vlastnou krvou a rana nad jej obočím krvácala po jej tvári. Svoju bielu nočnú košeľu mala postriekanú krvou. Niečo v jej vnútri prasklo, keď zbadala svoju vlastnú krv.

"SI ZASRANÝ ŠIALENEC, LUCIUS! ČISTOKRVNÝ ŠIALENEC a radšej by som ZOMRELA, než ti niečo povedala!" vyštverala sa na nohy. Lucius hľadel užasnuto na manželkin výbuch. Nikdy predtým sa mu nepostavila, nikdy sa neopovážila klásť mu odpor.

Narcissu zjavne posadla akási ľahkomyseľná odvaha a pokračovala v kriku. "Máš srdce z kameňa, Lucius Malfoy. Ja som sa s tým mohla zmieriť, ale Draco... náš syn, keď si ho mučil a kazil... CHCELA SOM ŤA ZABIŤ! Ty si CHORÝ ŠIALENÝ ČISTOKRVNÝ PSYCHOPAT. Dospej, Lucius! Krvná línia nemá dnes cenu ani jediného knuta..." Narcissa začínala byť hysterická. Začala sa smiať a trhať si vlasy.

Lucius v hrôze sledoval, ako si jeho žena vytrhla chumáč jej nádherných dlhých blond vlasov.

"NARCISSA. Spamätaj sa," ostro povedal. Len sa ešte silnejšie zasmiala, slzy a krv jej stekali po tvári. Už začínala vstávať na nohy, jej ruka stále zvierala chumáč blonďavých vlasov a šialene pritom mrmlala...

"Spamätaj sa! SPAMÄTAJ SA! Moja matka mala pravdu... Varovala ma pred tebou... varovala ma, že si bláznivý čistokrvný maniak... varovala ma pred tvojimi vražednými sklonmi. Mala si pravdu matka - je to chorý bastard... chorý perverzák... a JA HO NENÁVIDÍM...   NENÁVIDÍM HO! NENÁVIDIM ŤA, LUCIUS MALFOY!"

Lucius uhol, keď sa Narcissa rozbehla smerom k nemu, jej päste zaťaté zúrivosťou. Nanešťastie si Lucius nechal v druhej izbe svoj prútik, takže ju nemohol prekliať, ale stále bol z nich dvoch silnejší. Schmatol svoju ženu zozadu, zvieral ju tak silno, že skučala. Silno ňou zatriasol. "Okamžite s týmto prestaň. OKAMŽITE PRESTAŇ." Narcissine výkriky a smiech postupne slabli a nakoniec sa mu zrútila v náručí. Zjavne omdlela.

Lucius ju musel odniesť do postele a uložiť ju tam.

"Parkinsonová!" vykríkol. "Parkinsonová!"

Dvere na spálni sa otvorili a Pansy Parkinsonová vkĺzla dnu. "Dones mi môj prútik zo študovne." Pansy prikývla a rýchlo vybehla von, aby získala prútik. Behom sekundy ho priniesla Luciusovi.

"Zostaň vzadu," povedal dievčaťu, ktoré utekalo do rohu miestnosti.

Narcissa sa pomaly preberala z bezvedomia. Kričala som na Luciusa! Nemôžem uveriť, že som sa prestala ovládať. V ústach mala stále chuť po krvi. Nemohla si presne spomenúť, čo povedala. Potichu zastonala a priložila si ruku k pere. Luciusova tvár vstúpila do jej zorného uhla a v miestnosti bolo ďalšie dievča... niekto povedomý...

"Narcissa," povedal pokojne jej manžel. "Obávam sa, že si sa pozabudla a povedala niekoľko strašných vecí."

Nemo prikývla.

"Poskytnem ti šancu vziať všetko, čo si povedala späť a spolupracovať so mnou pri nájdení Hermiony Grangerovej a dieťaťa. Je to jasné?"

Narcissa na neho len zízala.

Luciusova bledá tvár začínala meniť farbu do červena. "Je to jasné? Odvoláš, čo si povedala? Pomôžeš mi nájsť Grangerovú a to decko?"

Narcissa len na neho uprene hľadela. Hoci nič nepovedala, Lucius v manželkiných očiach videl nenávisť a otvorený odpor.

"Veľmi dobre," povedal. "Už som ti toto neurobil celé roky, ale pretože odmietaš rozumne uvažovať..."

Narcissine oči zostali stále vzdorné. Lucius zdvihol svoj prútik.

"Imperio."

Nastal jasný záblesk, keď Narcissine telo pohltilo neodpustiteľnú kliatbu. Zatvorila oči a znova ich otvorila. Boli to jej zvyčajné nádherné, modré oči. Nezdalo sa, že by sa niečo zmenilo. Pansy Parkinsonová to zvedavo sledovala z rohu miestnosti.

Lucius pokojne schoval svoj prútik a vreckovou utrel krv z manželkinej tváre. Sedela nepohnuto ako socha.

"Budeš sa správať, ako keby sa nič nestalo. Urobíš všetko, čo poviem. Pomôžeš mi nájsť slečnu Grangerovú a to dieťa. Už mi znova nebudeš odporovať."

Narcissa sa otočila, aby sa pozrela na svojho manžela a prikývla.

"Narcissa, myslím, že si nebola predstavená jednej z našich nových priateliek. Rád by som ťa zoznámil so slečnou Pansy Parkinsonovou... pomôže mi nájsť slečnu Grangerovú a to dieťa. Prečo ju nepozdravíš a nespriatelíte sa?"

Pansy fascinovane sledovala, ako zakrvácaná Narcissa Malfoyová vstala z postele a prešla k nej. Narcissa sa usmiala. "Dobrý deň, slečna Parkinsonová. Teší ma, že vás spoznávam." Vrelo chytila Pansyinu ruku a potriasla ňou. "Lucius, nevezmeme slečnu Parkinsonovú dole na čaj?"

"Vynikajúci nápad, Narcissa."

***

Lucius sa vrátil na Malfoy Manor deň predtým len, aby našiel svoju ženu v očividnom omráčenom bezvedomí v posteli. Bolo len otázkou sekúnd, kým si všimol pokrčenú fotografiu v jej pravej ruke. Luciusove pocity, keď tú fotografiu uvidel, boli príliš desivé, aby sa dali popísať slovami - jeho jediný syn sa stýka so špinavou humusáčkou! Nie, horšie než stýka - on sa do tej humusáčky zamiloval! Nebolo žiadnych pochybností, že ten výraz v Dracových očiach na fotografii bol výrazom lásky. A horšie... jeho syn sa spáril a splodil s tým dievčiskom špinavého bastarda! Tá hanba! Ak to zistia ostatní čistokrvní...  po tomto dá Malfoyovcom zabrať znova vybudovať svoju reputáciu!

A jeho zradná, falošná manželka! Straní tomu chalanovi a jeho milenke s nečistou krvou... asi to po celý čas vedela. Asi prechovávala sprosté babské predstavy, že bude mať mrmlajúce humusácke vnúčatká, i keby jej jediný syn bol o pár rokov odsúdený na smrť... musel sa nad tým v zúrivosti zasmiať.

Odvrátil sa od svojej ženy a prihnal sa do študovne, kde čakala Pansy Parkinsonová. Len o pár minút neskôr úspešne obnovil väčšinu jej pamäte. Bola len pod základným pamäťovým kúzlom. Pansyino pobúrenie nad tou fotkou sa skoro vyrovnalo jeho. Tá malá čarodejnica mu vyrapotala celý príbeh Dracovho a Hermioninho hanebného romániku a naznačila jej spoluprácu v "odplate" tej humusáčke. Avšak čoskoro mal po krk nariekania tej malej mrchy, ako ju "jej Draco" zradil a umlčal ju tvrdou fackou, na čo s výkrikom vybehla z miestnosti. Napriek tomu bol opatrný, aby nebol k Pansy príliš hrubý, pretože v nej rozoznal kruté, pomstychtivé rysy, ktoré by sa mohli ukázať nakoniec užitočnými.

Prirútil sa späť do spálne práve, keď sa jeho žena preberala zo svojich mdlôb.

***

"Ešte čaj, slečna Parkinsonová?" spýtala sa Narcissa zdvorilo, kým držala kanvicu s čajom.

Pansy pokrútila hlavou. Pri stole bolo neprirodzené napätie. Na rovinu, Pansy bolo zle od žalúdka. Odhalenie, že Draco a Hermiona mali spolu dieťa, vyvolávalo u nej chuť vracať zúrivosťou a žiarlivosťou. Pozrela sa ponad stôl.... Narcissa Malfoyová, ktorá sa chovala ako dokonalá hostiteľka, bola vo svojich krvou postriekaných šatách a napuchnutou tvárou mimoriadne desivá.

Len Lucius si zjavne nevšimol, že je niečo zle. Pansy postrehla, že jedol s výborným apetítom, dokonca pochválil Narcissu za jej koláč. Pansy sa ohromne uľavilo, keď Lucius konečne odhodil obrúsok a prudko vstal od stola, čím naznačil, že čaj skončil.

"Nasleduj ma, Narcisa... slečna Parkinsonová."

Narcissa sa okamžite postavila a nasledovala svojho manžela a Pansy nasledovala Narcissu. Zdalo sa, že kráčajú po niekoľkých dlhých schodiskách skôr, než sa dostali k masívnym dubovým dverám.

Pansy hádala, že tieto dvere viedli do žalárov Malfoy Manoru. Nemýlila sa.

Narcissa Malfoyová sa ochabnuto posadila do kresla v žalári a Pansy neohrabane stála pri jej boku. Lucius k nim bol otočený chrbtom a nalieval bezfarebnú tekutinu do malej šálky. Nakoniec väčšiu fľaštičku zazátkoval a vrátil sa k Narcisse s malou šálkou v ruke.

"Vypi to, Narcissa."

Narcissa si vzala šálku a poslušne ju vypila.

Pansy vedela, že je to veritaserum. V poslednom ročníku sa o ňom učili na Elixíroch.

Lucius chvíľu počkal, než začal vypočúvať svoju manželku.

"Kedy bola urobená tá fotka?"

"Dvanásteho októbra minulého roka, na Menovacom obrade dieťaťa."

"Kedy sa narodilo to dieťa?"

"Dvanásteho septembra minulého roka."

"Ako sa dieťa volá?"

"Noel Draco Malfoy."

Lucius si odfrkol. Noel... aké sprosté muklovské meno. Výsluch pokračoval.

"Ako si sa o tom dozvedela?"

"Draco mi povedal."

"Prečo ste to nepovedali mne?"

"Báli sme sa, že by si mohol ublížiť slečne Grangerovej alebo dieťaťu."

"Kde je tá humusáčka a to dieťa teraz?"

"Neviem."

Lucius strelil Narcisse silnú facku a ona tichučko vykríkla.

"Kde je tá humusáčka a to dieťa teraz?"

"Neviem."

Lucius ju chcel udrieť znova, ale potom sa upokojil a rozumne uvažoval. Narcissa bola pod vplyvom veritasera. Nedokázala klamať.

Zmenil štýl vypočúvania. "Je tá humusáčka a to dieťa s Dracom?"

"Nie?"

"Prečo nie?"

"Kvôli bezpečiu sú od seba oddelení. Aby sa ukryli pred Voldemortom a tebou."

"Ako sú ukrytí?"

"Dieťa je pod Fideliom. Slečna Grangerová je pod kúzlom Tenebrarum - žiaden Malfoy ju nemôže nájsť bez jej súhlasu."

"Kto tie kúzla vykonal?"

"Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová."

"Vieš, kto je tajný strážca?"

"Nie."

Lucius chcel ukončil svoj výsluch, ale identita tajného strážcu bola príliš dôležitá, aby to nechal tak ľahko.

"Kto vie?"

"Hermiona Grangerová, Albus Dumbledore a Minerva McGonagallová."

"Vie o tom Draco niečo?"

"Nie."

"Čo vieš o tom, aké sú Dracove city v tejto veci?"

Narcissa Malfoyová zažmurkala svojimi modrými očami. Jedno z nich rýchlo zapúchalo. Ako keby z veľkej diaľky počula niesť sa k nej manželov hlas... Dracove city v tejto veci.... Otočila sa tvárou k manželovi, ako keby to bol sen. Jej hlas sa niesol zo vzdialenosti mnohých míľ, ako keby ho vôbec neovládala... "Miluje ju. Zomrel by kvôli nej a svojmu dieťaťu a ja dúfam, že sa im podarí zabrániť ti, aby si ukončil Dracov život, ty jedovatý had..."

Vtedy ju Lucius skutočne udrel. Tak silno, že jej hlava švihla dozadu. Pansy slabo vykríkla, ale neodvážila sa ísť Narcisse na pomoc. Narcissa nevydala jedinej hlásky. Hlavu mala sklonenú a krv jej stekala z nosa na už zakrvavené šaty. Hoci ju neobmedzoval, Narcissa nevynaložila žiadne úsilie vstať zo stoličky, na ktorej sedela.

Konečne, pomyslel si Lucius, veci vychádzajú na svetlo. Mal pocit, ako keby spred neho zdvihli záves a on uvidel udalosti minulého roka v jasnejšom svetle než predtým. Tvár mal chladnú a víťazoslávnu. Len čo bude možné, bude toto musieť oznámiť svojmu Pánovi. Ten chlapec bol klamár a zradca. Čoskoro sa dozvie, ako Temný pán trestá zradcov. S týmto skoncuje, nech sa deje, čo sa deje.

"Parkinsonová."

"Á-áno, pán Malfoy?" Pansy Parkinsonová sa skutočne začínala Luciusa Malfoya báť. Jeho zaobchádzanie s Narcissou bolo šokujúco brutálne, dokonca na Pansy Parkinsonovú.

"Poznáte kúzlo Tenebrarum?"

"Nie..."

To dievčisko bolo rovnako hlúpe ako škaredé, pomyslel si Lucius.

"Poďte sem." Lucius naznačil, aby ho nasledovala k nízkej polici s knihami za jeho pracovným stolom. Vytiahol jeden zväzok a roztvoril ho na stole. "Rýchlo si toto prečítajte."

Pansy rýchlo stránku prebehla. Tenebra - temnota, slepota a neznámo. Kúzlo Tenebrarum bolo vynájdené v 1877 čarodejníkom Corolanusom Bartolomeom. Kúzlo spôsobovalo, že sa predmet ukryl pred kýmkoľvek, kto sa vybral. Určené osoby nedokázali nájsť či vidieť predmet, pokiaľ ten predmet neposkytol svoj súhlas. Kúzlo nebolo veľmi známe, pretože bolo relatívne nové a mimoriadne náročné vyčarovať a podľa vedomostí vydavateľa bolo vykonané úspešne len trikrát. V poslednej dobe bolo použité slávnou kúzelníckou herečkou Leonorou Van Selwick, aby sa vyhla zástupcom tlače... za týmto pokračoval popis herečkinho využitia kúzla, rovnako ako aj dva ďalšie prípady toho, ako bolo to kúzlo použité predtým. Nasledoval mimoriadne dlhý odsek, ako pripraviť komplikovaný elixír, ktorý si to kúzlo vyžadovalo.

"Hermiona je pod Tenebrarum..." povedala Pansy pomaly. "Čo znamená, že členovia malfoyovskej rodiny ju nedokážu nájsť, pokiaľ im nedá súhlas..."

"Váš dôvtip ma šokuje, slečna Parkinsonová."

"Ako ju potom niekedy nájdeme?" Pansy sa s roztvorenými očami pozrela na Luciusa.

Lucius prevrátil oči a vzdychol si. "Slečna Parkinsonová... prečo si myslíte, že som vám nedolámal všetky kosti v tele a neposlal vás späť do Švajčiarska v krabici na topánky, napriek tomu, že ma to posledné dve hodiny tak veľmi pokúšalo urobiť?..."

Pansy prehltla.

"...pretože, slečna Parkinsonová. VY nie ste Malfoyová. A viem, že ste rovnako dychtivá pomôcť mi v záležitosti zničenia Dracovej šťastnej rodinky, ako som ja dychtivý skoncovať s ňou."

"Chcete, aby som ja našla Hermionu?"

"Nie, chcem, aby ju našli domoví škriatkovia. Myslite, slečna Parkinsonová. Mali by ste byť schopná poľahky ju nájsť... napokon, nie ste Malfoyová... zatiaľ ešte nie."

"Zatiaľ?"

Lucius sa usmial. "No, moja drahá slečna Parkinsonová - ak uspejeme v zmene Dracových citov k slečne Grangerovej, potom vážne verím, že vyčistíme cestičku pre nejakú novú ženu v živote môjho syna... nejakú peknú, čistokrvnú ženu... ak mi rozumiete."

Záblesk túžby vzklíčil v Pansyiných očiach. "Myslíte... ja a Draco...?"

"Myslím presne vás a Draca."

"Ale ako sa zbavíme Hermiony? Zabijeme ju?" horlivo sa spýtala Pansy.

Lucius sa uškrnul a otočil sa, aby vytiahol ďalší zväzok zo svojej police. Tento mal názov: Extra efektívne elixíry. Pansy ho spoznala z doby, čo bola na Rokforte.

"Obávam sa, že to nie je také jednoduché, slečna Parkinsonová. Pochopte, ak zabijeme slečnu Grangerovú alebo dieťa, keď do nich bude Draco stále zamilovaný..." Pansy sa pri tom slove strhla "... riskujeme, že sa naveky otočí voči nám. Pre svoj výskum potrebujem absolútnu poslušnosť môjho syna, dôvod nepotrebujete poznať, a nemôžem riskovať, že sa odo mňa odvráti alebo utečie alebo sa zabije... ako by pravdepodobne urobil, keby sa chcel pomstiť roztúžený láskou. Chápete, slečna Parkinsonová?"

"Áno." Pansy poznala Draca dosť dobre na to, aby verila, že keby bol zatlačený za svoje hranice, dokázal by urobiť niečo násilné a hlúpe sám sebe.

"Nie... riešením je niečo iné..." Lucius prelistoval stránkami knihy, hľadal stránku.... "Ach, tu to je... aké zrejmé..." Lucius založil roh stránky a pozrel sa na Pansy. "Máte jeden mesiac, aby ste našla slečnu Grangerovú. Tak dlho mi bude trvať, kým uvarím odvar všehodžúsu. Nejako od nej získate vlasy a prinesiete mi ich. Umožním Dracovi zistiť, čo jeho malá humusácka priateľka vymyslela, kým boli oddelení... uvidíme, či to jeho láska vydrží."

Pansy prikývla, ale tvárila sa znepokojene. "Ale ako nájdem slečnu Grangerovú?"

Lucius sa na ňu pokojne pozrel. "Chcete skončiť s mojím synom alebo nie?"

Pansy dychtivo prikývla.

"Potom je načase, aby ste začala používať svoj mozog. Musíte sa vrátiť späť... čo viete o slečne Grangerovej? Kde býva? Kto sú jej najlepší priatelia? MYSLITE."

Pansy v zamyslení zvraštila tvár. Kde by mohla začať? Grangerová mohla byť hocikde... Ginny, Harry a Ron boli jej najlepšími priateľmi, mohla by skúsiť preklepať tieto zdroje... pokiaľ ide o jej adresu... nie to bolo ťažké.... počkať minútku... možno.... Lucius sledoval, ako sa žiara spoznania roztiahla tupou tvárou Pansy Parkinsonovej.

"Viem, kde začať."

Lucius sa usmial a vystrnadil dievča zo svojej pracovne. "Nesklamte ma slečna Parkinsonová.... Viete veľmi dobre, čoho som schopný."

Keď Pansy utekala po schodoch von zo žalárov, Narcissa Malfoyová sedela ochabnuto na stoličke a sledovala svojho manžela zatvoriť dvere. Jej manžel prešiel k nej a poťapkal ju po ruke.

"Buď dobré dievčatko, Narcissa. Keď dokončím svoj elixír, obaja pôjdeme hore, kde môžeš napísať list Dracovi, ktorý ti nadiktujem. Myslím, že potom by si si mala umyť tú krv z tváre a dať si trochu make-upu. Dnes večer majú prísť Crabbovci na večeru a nemôžem si dovoliť, aby si takto vyzerala."

Narcissa pokojne prikývla. Kliatba Imperius, ktorú na ňu Lucius použil, bola veľmi silná - Lucius bol mocný čarodejník. Mala pocit, že sníva... bolo jej tak príjemne... tak bezpečne... vôbec netúžila prebudiť sa. V skutočnosti nemala žiadnu túžbu robiť čokoľvek iné než napísať list Dracovi tak, ako jej ho nadiktuje jej manžel. Ach, a dať si tiež trochu make-upu. Narcissa sa usmiala, pretože si rada dávala make-up.

V inej izbe Malfoy Manoru Pansy písala list svojej matke, aby ju požiadala o svoj prefektský denník z piateho ročníka. Pansy bola jedna z dvoch slizolinských prefektov v piatom ročníku, až kým ju v šiestom ročníku nenahradila Sally-Anne Perksová, pretože zistili, že podvádzala na VČÚ. Všetci prefekti boli vybavení denníkmi, v ktorých si viedli záznamy o bodoch vzatých študentom, termínoch dôležitých školských udalostí a adresách ostatných prefektov.

Aj Hermiona Grangerová bola v piatom  ročníku chrabromilským prefektom.

Pansy dokončila svoj list a priviazala ho na nohu jedného z malfoyovských výrov. Odletel do šera. Pansy vytiahla mapu Londýna a začala si pripravovať plán. Trpko si spomenula na tú nenávisť a odpor v Dracových očiach, keď ich toho dňa našiel na dievčenskej toalete. Ten pohľad ju veľmi hlboko zranil. Vedela, že keby ho Fletchey nezadržal, Draco by jej možno vážne ublížil. A jeho nežnosť k Hermione v ten deň... zdvihol ju v náručí, bozkával jej zakrvavenú tvár - čo do pekla videl na tej sprostej humusáčke, aby to stačilo na to, že s ňou mal dieťa ... a nechal si ho? Hnev a žiarlivosť vzbĺkli v jej vnútri.

Všetko toto len ukázalo Luciusovi, že mal pravdu: ak poskytnete správnu motiváciu, Pansy dokáže byť veľmi bystrá.


Kapitola 31 Providere Pro Deceptio Malificus



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/31/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 31: Providere Pro Deceptio Malificus - Príprava na zákerný úskok

 

"Môj pane."

"Čo sa deje, Lucius?" spýtal sa Temný pán, keď si jeden z jeho najvernejších smrťožrútov pred neho kľakol.

"Mám pre vás zaujímavé novinky... Urobil som, ako ste žiadali a zistil som identitu Dracovej milenky."

"Výborne, Lucius. Ale prečo by ma to malo trápiť? Povedal som ti, aby si sa tej ženy zbavil. Dúfam, že si sem neprišiel, aby si mrhal mojím časom. V týchto dňoch je pre mňa môj čas veľmi drahocenný. V prípade, že si si to nevšimol, moja obrana sa pripravuje na obrovský útok aurorov... očakávam ho v najbližšej dobe."

"Môj pane, samozrejme, že som zvážil vaše slová... ale moja manželka mala dobrú pripomienku. Ona, samozrejme, v tejto záležitosti stojí plne za mnou."

Voldemort si kruto odfrkol. "Neklam sa, Lucius.... ovládaš Narcissu Van Dorenovú pomocou kliatby Imperius. Táto žena za tebou v skutočnosti nikdy nestála... nechal som ju žiť len preto, že ty a jej sestra Bellatrix ste ma pred rokmi uprosili, aby som ušetril jej život. Lestrangeovci boli mojimi najvernejšími služobníkmi... najmenej, čo som mohol urobiť, bolo ušetriť život jednej bezcennej ženy."

"Ako manželka je pre mňa bezcenná, môj pane... ale ukázala sa užitočná v špehovaní Draca."

"To môže byť. Čo vraví tentoraz?"

"Vraví, že ak zabijeme tú ženu, kým je do nej Draco zamilovaný, odvráti sa od nás. Ukryje sa alebo si ublíži a naše plány sa nikdy nesplnia."

Zdalo sa, že Voldemort premýšľa. Maskovaná postava netrpezlivo klopala šupinatými prstami po operadle veľkého dubového kresla, na ktorom sedel.

"To je pravda, Lucius," zasyčal Voldemort. "Urobil si dobre, že si na to prišiel."

"A môj pane... je toho viac..."

"Viac?"

"Zdá sa, že môj syn Draco... má s tou ženou bastarda. Chlapca. Tento mesiac bude mať osem mesiacov."

Voldemort chvíľu mlčal, než vybuchol do vysokého prenikavého smiechu. "Draco Malfoy... otec? Ten zženštilý mamičkin chlapček je oteckom? To zázraky nikdy neprestanú? Nenapadlo ma, že ho uvidím obsievať kvetinový záhon, nie to ešte ženu!"

Lucius si spomenul, ako Draco vyzeral, keď ho videl naposledy na smrťožrútskom stretnutí. Chlapec bol vysoký a mocný - prijal Temné znamenie bez problémov. V Dracových šedých očiach rozoznal Lucius to oceľové odhodlanie, ktoré bolo v jeho vlastných, a Dracova čeľusť bola zaťatá. Lucius mal vtedy nepríjemný pocit, rovnako ako mal teraz, keď sa Voldemort smial, že Draco už viacej nebol chlapec, ale muž.

"A ako sa volá milenka tvojho syna?" spýtal sa Voldemort.

Lucius sa strhol, keď to vyslovil: "Hermiona Grangerová."

"Grangerová? Tá Potterova kurva? Humusáčka?" zasmial sa znova Voldemort. "Aký skvelý vkus má tvoj syn, Lucius. Dobre Lucius, ako sa chceš z tohto dostať?"

"Už som to zvážil. Môj plán je odvrátiť Draca od tej ženy... docieliť, aby ňou pohŕdal... napriek tomu nápadu s láskou... prinútiť ho pochopiť, že jediné, čo má cenu, je podvoliť sa svojmu osudu a pomôcť v našej skvelej veci."

"Dobre... dobre. Múdre, ale ako to máš v pláne uskutočniť?"

"Pripravím pre Draca malý úskok, kvôli ktorému stratí svoju dôveru v slečnu Grangerovú. Dosiahnem, aby prestal veriť v lásku."

"Musí to byť primerane nepríjemné," dychtivo prehovoril Voldemort. Predstava zrady ho vždy fascinovala. "Nebude ľahké zmeniť zmýšľanie tvojho syna... Nazrel som mu do mysle. Má silnú myseľ."

Lucius prikývol. "Som si toho vedomý. Uistím sa, že to bude náležite nepríjemný klam, môj pane. Pokiaľ ide o dieťa, zabijem ho. Je to žijúce poníženie mena mojej rodiny. Nečistokrvná škvrna."

Voldemort sa tváril zamyslene.

"Mýliš sa, Lucius. To dieťa, hoci je produktom humusáckej matky... je samotné čistokrvné, keďže má dvoch magických rodičov. V žilách mu koluje Dracova krv..." Voldemort dlhý čas mlčal.

"Môj pane?" po dlhej chvíli prerušil Lucius.

Voldemort sa zdvihol z kresla, prešiel miestnosťou a vyhľadal nejakú knihu.

Zjavne na Luciusa zabudol. Lucius si  pripadal hlúpo... mal by znova zavolať a riskovať vyrušenie Temného pána? Mal by tam stále stáť? V tej chvíli Voldemort vzhliadol.

"Nezabi to decko, Lucius. Chcem ho. Veľmi ho chcem. Dostal som nápad."

"Aký, môj pane? Čo by ste mohli chcieť od toho bastarda?"

Voldemort zatvoril knihu a prešiel k Luciusovi. Lucius mal pocit, že sa scvrkáva.

"Neklaď otázky, Lucius. Ja tu kladiem otázky."

Lucius si navlhčil pery. "Prepáčte, môj pane. Bolo to nevhodné."

Voldemort zdvihol prútik a namieril ho na Luciusa.

"Prosím vás... môj pane... Vždy som bol verný..."

Voldemort s tichým zasyčaním vydýchol a sklonil prútik. "Áno, bol si verný, Lucius. Tentoraz ťa nepotrestám. Ale nikdy mi znova neklaď otázky."

"Už nikdy, môj pane," odvetil Lucius, keď padol na kolená a pobozkal lem Voldemortovho purpurového habitu. Voldemort si netrpezlivo odtiahol habit preč.

"Chcem to decko. Chcem ho tak skoro ako sa dá, Lucius."

"Prinesiem vám to dieťa, môj pane. A privediem vám Draca. Obaja budú k vašim službám, ako vždy Malfoyovci bývali."

"Dobre. A keď sa vrátiš, nepovedz ani slovka Snapovi, začínam mať podozrenie, že jeho oddanosť možno leží v sporných smeroch. Tváril sa zbytočne rozrušený, keď som dal Dracovi Temné znamenie."

"Nepoviem ani slova."

"Čoskoro k sebe Snapa povolám. Potrebujem jeho pomoc, aby som si potvrdil svoje podozrenia... ak zistím, že mi klamal, bude si priať, aby sa nikdy nenarodil."

"Veľmi dobre, môj pane."

"Už choď, chcem toho bastarda tak skoro, ako je možné."

***

Pansy Parkinsonová sa vliekla po príjazdovej ceste veľkého rekonštruovaného tudorovského domu. Prvý krok bolo zistiť, kde Grangerová býva, než sa pokúsi získať od Hermiony jej vlasy. Trvalo jej skoro dva týždne, kým získala denník s Hermioninou adresou - medzinárodné sovy sú tak pomalé. Trvalo jej ďalší týždeň vystopovať to miesto v muklovskom Anglicku, pretože nebola veľmi oboznámená s dopravnými systémami. Našťastie to nebolo príliš ťažké, pretože sa veľa o mukloch naučila, kým bola na Locarno Schule vo Švajčiarsku.

Bola veľmi nervózna, ale mala na sebe Deceptio kúzlo. Nikdy dlho nevydržalo, ale na jej dnešný účel stačilo. V rukách držala muklovskú obálku s nápisom "Rodina Grangerová."

Zhlboka sa nadýchla a pritlačila na zvonček.

Po čase začula, ako niekto otvára dvere. Vykukla mladá žena.

"Môžem vám pomôcť?"

"Bývajú tu Grangerovci? Požiadali ma, aby som im doručila doporučenú zásielku."

Tá mladá žena pokrútila hlavou. "My sme Collinsovci. Je mi ľúto, ale máte nesprávny dom."

Nemožné! pomyslela si Pansy. Táto adresa bola tá, kam Rokfort zvykol v piatom ročníku Hermione posielať oznamy a výsledky VČÚ.

"Prepáčte!" povedala Pansy skôr, než tá žena zatvorila dvere.

"Áno?"

"Prepáčte, ale možno sa odsťahovali? Som si istá, že tu kedysi bývali."

Mladá žena sa tvárila netrpezlivo. "V poriadku Benny, vydrž!" zakričala do domu. "Môj synovec robí randál ako zvyčajne. Tak či tak, áno, prisťahovali sme sa minulý rok, nepoznám rodinu, čo tu predtým bývala... kúpili sme tento dom od agenta. Takže možno hľadáte bývalých majiteľov."

Pansy rýchlo uvažovala. Tá žena vyzerala, že už chce zatvoriť dvere.

"Prepáčte, ale kto bol ten agent, čo vám predal tento dom? Mohla by som zistiť, kam odišli Grangerovci."

Žena prižmúrila oči."Jerry Sherman z Shermanových nehnuteľností. O čom je vôbec tá doporučená zásielka? Nepoznáte ich? Ste z Pošty?"

Pansy prehltla.

"Ďakujem vám veľmi pekne. Už vás znova nebudem obťažovať. Dovidenia."

"Dovidenia."

Pani Collinsová sledovala ako to dievča kráča po ceste. Niečo na tom bolo čudné. To nič, pokrčila plecami.

***

Pansy si v duchu opakovala "Jerry Sherman zo Shermanových nehnuteľností" a šla pohľadať telefónny zoznam. Dievča bolo vzrušené a nadšené, že sleduje Hermionu. Nemysli si, že sa predo mnou dokážeš ukryť... pomyslela si.

V telefónnej búdke našla číslo a adresu Shermannových nehnuteľností. Anciáša, bolo to dosť ďaleko. Pansy skontrolovala svoju peňaženku - dúfala, že si zamenila dosť muklovských mincí. Mala dosť peňazí len na to, aby sa taxíkom dostala tam. Bude si musieť vymyslieť inú výhovorku, prečo hľadá Grangerovcov. Hmm. Ukazuje sa to byť dosť náročné.

Spomenula si na to, ako Hermiona tancovala v Dracovom náručí na Vianočnom bále. Ako zaborila prsty do jeho strieborno-blonďavých vlasoch, keď sa sklonil, aby ju pobozkal. Zachvela sa. No tak, Pansy, premýšľala... použi svoj rozum...

Nakoniec sa Pansy podarilo dostať nápad. Bude starou priateľkou, čo hľadá Hermionu. Kde si ľudia vytvárajú priateľov? V škole. Iste o tom nebude mať Jerry Sherman zo Shermanových nehnuteľností podozrenie.

***

Hermiona mala hodinovú prestávku a šla do izby sestier so šálkou kávy. Pohrávala sa so striebornou obrúčkou na svojom prste. V poslednej dobe pracovať v nemocnici bolo dosť hektické a ona bola rada, že mohla hodinu odpočívať. Sedela v izbe sestier s časopisom na kolenách. In hora summe inopis nostrae... rada by vedela, ako ten prsteň funguje. Už sa na to spýtala Draca, ale ani on nevedel... jeho matka mu to nepovedala. Mal podozrenie, že to nevedela ani ona.

Hermiona bola neobyčajne šťastná, pretože mala správy od Nevilla. So Siriusom sa tento mesiac vracajú z Rumunska. To znamenalo, že dostane znova správy o Noelovi a možno aj o Dracovi, ak sa bude dať Neville presvedčiť, aby jej to povedal. Vedela, že Draco v tomto čase musí končiť Rokfort a pripravovať sa na návrat na Malfoy Manor.

Nerada o tom premýšľala, takže len listovala časopisom pred sebou.

"Je tu slečna Grangerová?" hlava Tonyho Lawtona (stážistu) nakukla do izby a niekoľko sestričiek vzhliadlo.

Hermiona sa postavila. Ďalšia práca.

"Tu," povedala.

"Niekto vás chce vidieť, slečna Grangerová. Je tu izba pre návštevy - odvediem vás tam."

"V poriadku. Ďakujem vám."

Hermiona nasledovala Tonyho von z izby. Skutočne veľa o ničom nepremýšľala, bola len mierne zvedavá, kto by ten návštevník mohol byť.

Tony Lawton voviedol Hermionu do návštevníckej izby, kde čakala mladá žena, ktorá mala na sebe pletený sveter a kvetinové šaty.

"Slečna? Je tu slečna Grangerová."

Nastal okamih, kedy sa tá mladá žena postavila a s radostnými vzlykmi sa hodila Hermione okolo krku.

"Chýbala si mi!"

Hermiona tú ženu nespoznala a jemne ju od seba odstrčila.

"Oj!"

"Ach, to som nechcela!"

Dievča sa odtiahlo od Hermiony a Hermiona zbadala, že sa jej o prsteň dievčaťa zachytili vlasy.

"Poznám vás, slečna?" zdvorilo sa spýtala Hermiona.

"Poznáš ma? Poznáš ma? To by si mala! Chodili sme spolu do základnej školy Svätého Cuthberta! Som Angela!"

"Angela?"

"Áno, hlupáčik - Angela Robinsonová, tvoja najlepšia priateľka!"

"Ach! Ach, drahá. Nie, je mi to ľúto - musíte mať nesprávnu osobu."

Mladá žena sa tvárila znepokojene. "Nesprávnu osobu? Ale zavolala som do školy a povedali mi,  že pracuješ v nemocnici v Surrey."

"Surrey je veľké mesto," odvetila Hermiona, keď poťapkala tú ženu po pleci.

"Nie si Heather Grangerová?"

"Ach nie! Volám sa Hermiona, hoci už chápem, ako si sa pomýlila. Asi si ma hľadala ako H.Grangerovú. Grangerová je také bežné meno."

Mladá žena sa usmiala a pokrútila hlavou.

"Potom prepáčte, že som vás obťažovala, slečna Grangerová. Myslím, že moja priateľka musí pracovať na súkromnej klinike v Guildforde. Skúsim to tam."

"Veľa šťastia. Som si istá, že čoskoro Heather nájdete. Odprevadím vás von?"

"Ach nie, ďakujem vám," rýchlo povedala tá žena. Schmatla svoju kabelku a rýchlo prešla ku dverám. "Tešilo ma, že som vás spoznala. Ďakujem vám za pomoc."

Hermiona kývla na jej odchádzajúcu postavu. Dúfala, že slečna Robinsonová svoju priateľku nájde.

Vonku pred Všeobecnou nemocnicou Pansy opatrne vytiahla Hermionin vlas zo svojho prsteňa a vložila ho do obálky. Bola taká vzrušená, že sa jej triasli ruky. Tak rýchlo ako bolo možné kráčala do opustenej uličky, aby sa mohla premiestniť späť na Malfoy Manor. Vedela, že Luciusa poteší. Čo mohol mať za lubom?

***

Pansy sa vrátila na Malfoy Manor a náhlivo pohľadala Luciusa.

"Veľmi dobre," povedal Lucius, keď zobral od nej obálku. "Nebolo to také ťažké, že nie?"

Pansy prikývla a uškrnula sa, keď sledovala, ako Lucius vytiahol drahocenné dlhé vlákno svetlohnedých vlasov.

"A aká je matka môjho bastardného vnuka?"

Prvé slovo, ktorú Pansy napadlo, bolo "nádherná". Keď videla Hermiona kráčať smerom k nej vo svojej bielej uniforme a svetlohnedých vlasoch uhladených dozadu, ktoré zvýrazňovali jej veľké medovo sfarbené oči a vysoké lícne kosti, musela si priznať, že nech bola Hermiona Grangerová kýmkoľvek, bola nepopierateľne rozkošná.

"Normálna. Trochu chudá a bezvýrazná," odpovedala Luciusovi.

Lucius sa pokúsil predstaviť si ju ako chudú a bezvýraznú, ale mal s tým problém. Na Hermionu Grangerovú mal veľmi živé spomienky z Absolventského bálu minulý rok. Pri viac než jednej príležitosti si spomenul na jej ženské krivky, lesklé svetlohnedé vlasy a plné ružové pery... s nepríjemným žiadostivým záujmom. Až tak ho neprekvapilo, že Draco spal sa takou zvodkyňou - také chute boli prirodzené... ale túžba splodiť dieťa a prevziať zaň spolu s ňou zodpovednosť bolo to, čo Luciusa štvalo. Takýto druh zodpovednosti ukazoval, že Draco mal silnú a samostatnú myseľ... niečo, čo Lucius nechcel povzbudzovať.

"Získala si tiež adresu tej humusáčky?" nakoniec sa spýtal Lucius.

"Áno," Pansy mu podala kúsok papiera. Lucius ho rýchlo preletel a vložil si ho do vrecka. Sňať kúzlo Tenbrarum z Hermiony skôr, než ju bude môcť vidieť... malý problém, ktorý sa rýchlo preskúma. Jeho plány boli na správnej ceste.

Po rozhovore s Temným pánom mal Lucius ďalšiu úlohu: nájsť to dieťa.

Jediná osoba, ktorá vedela, kde to dieťa je bol - bol strážca tajomstva.

A jedinými osobami, ktoré vedeli, kto je strážca tajomstva, boli Albus Dumbledore, Minerva McGonagallová a Hermiona Grangerová.

Lucius vedel, že sa bude musieť zmocniť slečny Grangerovej a vypáčiť to z nej nech to stojí čokoľvek. Nebude to ľahké... tá slávna materská láska bola mocným kúzlom a ona možno radšej zomrie, než by prezradila, kde to dieťa je. Dúfajme, že keď ten čas nastane, bude mať na svojej strane výhodu... spoluprácu svojho syna.  Draco by mohol byť veľmi dôležitý.

"Parkinsonová," Lucius oslovil dievča, ktoré stálo potichu vedľa neho.

"Budem potrebovať viac vašej pomoci."

Pansy sa dychtivo pohla vpred. "Čokoľvek, pán Malfoy."

Lucius sa usmial. "...Keď o pár dní dokončím elixír, vy musíte na seba prevziať podobu tej humusáčky."

Pansy prikývla. Toľko očakávala.

"Potom sa stretnem s Dracom?" nedočkavo sa spýtala.

Lucius si odfrkol. "Áno, moja drahá. Ale nebude to, čo si myslíte, tak sa mi tu nerozpaľujte a nevzrušujte."

Dievča sa zatvárilo sklamane.

"O pár dní sa Draco vráti domov z Rokfortu, kde vyučoval. Jeho matka mu už napísala milujúci list, v ktorom mu dala vedieť, ako je doma chcený. Musí mi asistovať v mojej práci a pomáhať viesť malfoyovské majetky. Nanešťastie si myslím, že môže tiež robiť špióna pre Dumbledora, pretože sa paktuje s tou humusáčkou a jej kamarátmi. Nemôžem si dovoliť, aby ma Draco dlhšie sledoval. A tak bude nevyhnutné zmeniť jeho oddanosť."

"Ako môžem pomôcť?"

"Draco je šialene zamilovaný do tej humusáckej cundry. Verím, že to je jeho najsilnejšie spojenie s Dumbledorom a jeho malou bandou aurorov. Musíme toto spojenie úplne prerušiť. Vy, slečna Parkinsonová, ho musíte úplne prerušiť. Vždy som vedel, že Draco má v sebe temné sklony. Všetci Malfoyovci ich majú. Problém je, ako ich využiť. Draco to vie tiež a nie celkom sám sebe verí. Je zázrak, že to tak dlhú dobu potláčal. Ak to prevedieme správne, Draco znova prehodnotí svoje priority a povie mi všetko, čo potrebujem vedieť. Otočí sa Dumbledorovi chrbtom. Odvráti sa od tej svojej humusáckej priateľky. Dokonca sa odvráti... od svojho vlastného syna.

Pansy fascinovane zízala na Luciusove chladné šedé oči, keď jej to bez štipky súcitu rozprával. Akosi mala dojem, že Lucius rozpráva z vlastnej skúsenosti. Jeho hlas mal rastúci nádych šialenstva - zmesi vášne a šialenstva.

"Čo musím urobiť, keď ten všehodžús vypijem?" spýtala sa, stále sa pozerala Luciusovi do šedých očí.

Lucius sa načiahol a obkreslil prstom jej tvár.

"Musíte mu zlomiť srdce."

 


Kapitola 32 Fidem Fallere Cor Falllere



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/32/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 32 Fidem Fallere Cor Falllere - Zlomená Viera Zlomené Srdce

Draco dokončil vrátenie poslednej písomnej skúšky svojim druhákom.

"Pán Roebuch, dvadsať bodov pre Bystrohlav za to, že ste dostal plný počet." Červenovlasý chlapec sa samoľúbo usmial.

"Slečna Lingová - štyridsať bodov pre Slizolin za to, že ste získali 108 percent."

Červenovlasé dievča sa za jej hrubými okuliarmi radostne usmialo. Maximilian Roebuck sa tváril ako zmoknuté kura.

"Poznám len jediného iného študenta Rokfortu, ktorý niekedy dostal v teste viac než sto percent," krátko oznámil Draco.

Trieda postrehla mierne boľavý výraz na tvári svojho profesora. Zeralda Hopkirková, ktorá záverom preliezla len s odretými ušami, zdvihla ruku.

"Áno?"

"Prosím, profesor Malfoy, ako je možné získať viac než sto percent?"

Draco si spomenul na to, že Hermione položil presne tú istú otázku. Ležali na svojom gauči pred kozubom, vzájomne prepletení a mierne spotení z milovania. Na jeho bledej hrudi sa rozprestierali jej zlato-hnedé vlasy a on sa nadýchol tej dobre známej vône jahôd so smotanou, ktorú tak miloval.

"Hmm, Draco..." vzdychla si Hermiona, keď zdvihla k nemu tvár, aby si nárokovala bozk z jeho pier. Strieborno blonďavé vlasy sa mu uvoľnili z copu  a voľne mu viseli na pleciach. Cítil, ako mu znova tvrdne, keď sa jej jazyk nežne dotkol jeho vlastného a zachichotala sa, keď cítila, ako sa k nej pritlačil sám.

Zrazu zachytil pohľadom na koberci  jej vrátenú esej z Histórie mágie, na ktorej bolo na vrchu napísané 112% VYNIKAJÚCI. Zdvihol ju svojou voľnou rukou.

"Ako je možné získať viac ako sto percent?" doberajúco sa jej spýtal, keď pohladil rukou jej brucho. V tom čase bolo veľmi mierne vypuklé, jeho nenarodený syn ležal v jej vnútri. Od ich prvého ročníka na Rokforte bola Hermiona Grangerová jedinou študentkou, ktorá bola známa tým, že niekedy získala v eseji viac než sto percent. Po skúškach v prvom ročníku o tom povedal svojmu otcovi.

"Áno, ako je to možné?" spýtal sa Maximilian Roebuck.

Draco si uvedomil, že prehovoril nahlas. Odkedy sa blížil koniec semestra a dostal list od svojej matky, v ktorom ho žiadala, aby sa vrátil na Malfoy Manor, nebol v dobrom rozpoložení mysle. Kým bol školský semester v plnom prúde, dokázal na chvíľu zo svojej mysle odložiť myšlienky na ňu nabok, ale ako sa po ňom načahovali osamotené dni na Malfoy Manor...zistil, že sa jeho myseľ zúfalo zatúlava znova k nej. K jej jemnému smiechu, jej zlatým očiam. Kde si, láska moja?

Draco odpovedal slovami, ktorými mu odpovedala Hermiona: "Esej musí zahŕňať všetky detaily, ktoré boli vyžadované a rovnako aj relevantné detaily, ktoré požadované neboli. Kľúčom je  relevantnosť."

Maximilian Roebuck sa zamračil.

"Slečna Lingová odpovedala nielen predpisovo podľa učebnice, ale ukázala, že tiež vykonala množstvo samostatného štúdia v knižnici. Gratulujem. V poriadku, takže teraz si prejdeme spolu správne odpovede..."

***

Keď Draco dokončil poslednú hodinu tohto školského roka, pripadal si, ako keby zostarel o desať rokov. Vliekol sa k Dumbledorovej pracovni, aby sa pred odchodom porozprávali. Kým bol na Rokforte, darilo sa mu navrávať si, že je všetko v absolútnom poriadku. Že Hermiona je niekde v bezpečí a šťastná s jeho synom. Že to Temné znamenie bol len sen. Že zaň Snapovi takmer odpustil.

"Ulievacie maškrty."

"Draco, poď ďalej, poď ďalej," povedal Dumbledore a naznačil mu, aby sa usadil pred ním.

"Citrónovú drť?"

"Vďaka, profesor." Draco sa stále nedokázal prinútiť hovoriť riaditeľovi krstným menom.

"Chcem sa ti poďakovať za dobrú prácu, čo si tento rok odviedol," pokračoval Dumbledore a usmial sa na mladého muža pred sebou. Draco bol pekne oblečený ako vždy, vysoký a driečny. V skutočnosti vôbec nevyzeral ako profesor. "Avšak myslím, že si asi zistil, že tvoje záujmy ležia niekde inde než v učení, hoci naň máš talent."

Draca prekvapila pozorovacia schopnosť riaditeľa. Bola to pravda. Kým mal z učenia radosť, jeho srdce túžilo po iných veciach.

"Áno. Páčilo sa mi to, ale... dlho by som to nedokázal. Nebol som... tak... vychovaný. Dúfam, že chápete, profesor Dumbledore."

"Samozrejme. Skutočne, Draco. Potom mi povedz, čo si zistil, že ťa zaujíma? Aká bude tvoja životná cesta?"

Draco tú otázku zvažoval. O tomto už premýšľal dlho. "Myslím, že moje srdce patrí malfoyovskému menu a majetku. Máme veľa nehnuteľností, investícii... Som na to veľmi pyšný. Rád by som to prevzal a rozšíril. Môj otec to dosť v poslednej dobe zanedbal. Okrem toho by som rád skúmal elixíry - takže možno sa pripojím k Centru pre magický výskum a vývoj."

"Vynikajúce. Uvedomuješ si, samozrejme, že keď sa vrátiš domov, budeš pod Luciusovým dohľadom?"

"Áno. Tiež si uvedomujem, že možno neprežijem ten Rituál, ale myslel som, že ste povedali, že máte ohľadne neho pre mňa dobré správy, nie?"

Dumbledore naklonil hlavu a usmial sa. "Dostal som správy od Siriusa a Nevilla. Priniesli nám novinky, že sa nám podarilo uzavrieť spojenectvo s drakmi. Nórskymi ostnáčmi a čínskymi ohniváčmi. Snape nás informoval o odhadovanej polohe Voldemortovej pevnosti... Myslím, že možno budeme schopní čoskoro zaútočiť, akonáhle si ju potvrdíme."

"Draci? Potter uspel? Vracia sa?"

"Stále je v Číne. Tí draci potrebujú výcvik skôr než sa budú dať efektívne použiť. Sirius a Neville sa čoskoro vrátia, rovnako ako Fletchey a Podmore. Hovoril som s ministerstvom, aby nám vyčlenilo ďalších aurorov... samozrejme, majú plné ruky práce s aktuálnym problémom dementorov a vlkolakov na úteku, ktorí prešli k Voldemortovi, aby mi sľúbili nejakú... ale Percy Weasley, ktorý má v týchto časoch na ministerstve veľký vplyv, nás uistil, že dostaneme minimálne piatich, keď ich budeme potrebovať. A nezabúdaj, že bude tiež pripravená tohoročná skupinka aurorov trénovaných na Rokforte."

Draco vedel, že Ginny Weasleyová, Luna Lovegoodová a Colin Creevey sa už hneď po ich MLOKoch prihlásili na ministerstvo a už ich prijali. Avšak tiež tajne trénovali a pracovali s Dumbledorom a mohlo sa s nimi v čase núdze počítať.

"Profesor..." váhavo sa spýtal Draco. "Napadlo mi, či by nebolo možné, aby som ešte raz videl Hermionu a dieťa? Ve-veľmi mi chýbajú."

"Toto povedať si od teba vyžiadalo veľa guráže, Draco," láskavo prehovoril Dumbledore. "Ale plán nie je na nič platný, pokiaľ sa ho nedržíme. Nemám dôvody myslieť si, že sú v nebezpečenstve. Dostal som správu od tvojej matky, že Lucius stále celej tej historke verí. Myslím, že ho dokážeme pozdržať až do toho útoku."

"Potom vám ďakujem, profesor. Pretože keby sa niečo stalo Hermione alebo dieťaťu, nemyslím si, že by som si dokázal odpustiť. Viete, že je to všetko kvôli mne. Keby nebola so mnou, nič z tohto by sa nestalo. Bola by na tom s Potterom lepšie. Varoval som ju, že to so mnou nie je jednoduché, že ma nie je ľahké milovať... Hermionina viera a dôvera je to jediné, vďaka čomu zvládam pokračovať. Dnes si pripadám taký unavený, profesor... mám pocit, ako keby sa všetko malo čoskoro skončiť."

"Myslím, že je na Hermione, aby si vybrala, s kým je na tom lepšie, Draco. Máš veľa dobrých vlastností a sledovať ako dospievaš bola jedna z mojich najväčších radostí. Môžem povedať, že som rovnako pyšný na teba a na Harryho, nikdy som dvoch chlapcov nesledoval tak zblízka. Vy dvaja máte viac spoločného, než by ste verili. Je  pravda, že mnohí očakávali, že si Hermiona vyberie Harryho, ja sám tiež, ale Hermiona si vybrala - teba, Draco. Máš s ňou rodinu. Nevzdávaj sa, pretože cítim, že veľmi skoro ty a slečna Grangerová budete potrebovať toho druhého oveľa viac, než ste si kedy predstavili."

Draco sa postavil k odchodu. "Ďakujem vám profesor. Budem na to pamätať."

Albus Dumbledore premýšľal o tom, ako Draco tak veľmi pripomína svojho otca, keď chodil na Rokfort Lucius. Obaja boli vysokí, driečni a múdri. Obaja boli dobrými metlobalovými hráčmi. Obaja boli na škole objektom rešpektu a obdivu. Rozdiel medzi nimi bol v tom, že kým Lucius nikdy nespochybnil svoju oddanosť k svojmu otcovi, Draco bol plný pochybnosti. Takto žil Draco na ostrí noža. Kým zamilovať sa do Hermiony a mať s ňou dieťa posilnilo jeho presvedčenie pracovať proti Voldemortovi a odvrátiť sa od jeho otca, Dumbledorovi bolo jasné, že Dracova oddanosť neprešla ešte vážnou skúškou. K tomu najhoršiemu ešte neprišlo.

Roky sledoval Draca Malfoya tak pozorne, ako sledoval Harryho a dúfal, že chlapec sa nakoniec otočí chrbtom k Čiernej mágii a vzoprie sa proroctvu. Severus Snape bol roky radcom toho chlapca a medzi majstrom elixírov a Dracom Malfoyom sa vytvorilo puto veľkej dôvery a priateľstva. Jediná vec, ktorá v poslednej dobre zaťažila túto dôveru, bola Snapova neschopnosť zabrániť, aby Draco dostal Temné znamenie. Keby bol majster elixírov nablízku, Dumbledore by sa s ním ohľadne mladého pána Malfoya porozprával, ale Severus odišiel hneď po skúškach na Malfoy Manor, aby "pomohol" Luciusovi vo výskume. V skutočnosti Dumbledore už celý týždeň Snapa nevidel.

Riaditeľ si nemohol pomôcť, ale mal pocit, že má niečo stať. Neočakávali, že získajú pomoc od drakov, v žiadnom prípade nie tak skoro. Macnairovi sa podarilo napriek trojročnej maximálnej snahe Hagrida a madam Maximy získať pre Voldemorta obrov - proti sile obrov boli skutočne použiteľní len draci a Dumbledorovi bolo jasné, že musia zaútočiť, kým je železo horúce. Problém bol v lokalizácii Voldemortovej pevnosti. Vyzvedači ju umiestňovali niekde vo východnej Európe, ale pokiaľ si neboli absolútne istí, presunúť svoje sily na Sever by bolo prílišné riziko.

Keby len Snape poslal slovka čoskoro o tom, čo sa deje medzi smrťožrútmi.

So zamysleným pohľadom vytiahol Dumbledore zvitok pergamenu s brkom a začal písať. Nakoniec vložil list do obálky a zapečatil ho červeným voskom. Bola na nej úhľadne napísaná adresa: "HARRY POTTER, NA KRAJI MONGOLSKÝCH HÔR, ŠTVRTÝ VRCHOL ZA JASMÍNOVÝMI KRÍKMI - MIMORIADNE NALIEHAVÉ."

***

Draco si prial, aby bol na Rokforte Snape, keď odchádzal. Konečne sa rozhodol, že Severusovi Snapovi odpúšťa za to, že nedokázal tomu Temnému znameniu zabrániť, ale keď ho šiel pohľadať, informovali ho, že sa profesor Elixírov ešte stále nevrátil. Ak bol Snape na Malfoy Manore, možno by ho tam mohol Draco vyhľadať, hoci bude ťažšie v pokoji sa s ním porozprávať, keď nad nimi bude Lucius po celý čas striehnuť ako netopier.

Keď Draco kráčal do Rokvillu, znova si prečítal list svojej matky. Obsahoval zvyčajné malé rady od Narcissy, aby dobre jedol a spal, a výzvu, aby sa vrátil domov a pomohol viesť malfoyovský majetok. "...tvoj otec sa teší, že mu pomôžeš viesť majetok. V poslednej dobe má veľa práce a mnoho cestuje. Veľmi mi chýbaš, príď domov, všetko je v poriadku. S láskou, matka."

Na tichom miestečku na kraji dediny sa Draco zhlboka nadýchol.

"Malfoy Manor."

"Draco!" postavila sa jeho matka, keď sa zjavil v obývacej izbe. Zdalo sa, že zostarla, odkedy ju naposledy videl. Oči mala červené a vyzerala duchom neprítomná.

"Matka, prišiel som domov. Si úplne v poriadku? Vyzeráš unavená."

Narcissa sa napäto usmiala. "Včera večer som dostala nejaké zlé správy. V noci som toho veľa nenaspala." Narcissa začala plakať.

Draco cítil, ako sa mu strachom zježili vlasy. Jeho matka nemala sklony prehnane reagovať. Čo by to mohlo byť?

"Matka," prehovoril, prešiel k nej a prinútil ju posadiť sa. "Čo môže byť také zlé? Je to... otec?"

Všimol si, ako sa jej plecia napli.

"Nie," rýchlo povedala Narcissa. "Samozrejme, že nie. Povedala som ti, že je všetko v poriadku. Tak či tak práve teraz nie je v Anglicku."

"Potom čo?" spýtal sa Draco.

"Nechcem, aby si neadekvátne zareagoval."

"Čo je to?"

"Sľúb mi to, Draco. Nezareaguj prehnane."

"Čo je to! Matka - je to... ona? Je to Hermiona alebo Noel?" Draco stlmil hlas na naliehavý šepot. Narcissa prikývla.

"Ach môj bože, čo je to? Ako si sa to dozvedela?"

Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Draco vyskočil na nohy. Bez veľkých okolkov nakráčal dnu Severus Snape. Vyzeral otupene a vyčerpane.

"Severus! Po celý čas si bol na Malfoy Manor?" spýtal sa Draco. Neprekvapilo ho príliš, že tu Severusa videl, vedel, že Severus bol nedávno povolaný spiatky.

Profesorove čierne oči sa pokojne stretli s Dracovými očami.

"Áno."

"Severus, povedz mu, rýchlo. Ukáž mu," otupene prehovorila Narcissa.

"Čo sa deje? Prečo sa všetci chováte tak čudne?" netrpezlivo sa spýtal Draco. Už bol vážne znepokojený.

Severus Snape ukázal Dracovi, aby ho nasledoval do druhej izby.

"Myslím, že najlepšie bude, ak budem hovoriť len s tebou, Draco,"  monotónne vyhlásil.

Dracove oči nahnevane zažiarili. Nepáčilo sa mu, že musí čakať.

"Čokoľvek, čo sa môže povedať niekde inde, môže sa povedať tu," odvetil Draco chladným hlasom tak podobným jeho otcovi.

Severus zaváhal.

"Urob to tu, Severus," povedala Narcissa.

"Veľmi dobre, len chvíľku vydržte, kým donesiem mysľomisu," Snape sa otočil a odišiel z izby.

"Mysľomisu?" vyzvedal Draco. "Čo sa do pekla deje?"

Severus Snape sa zakrátko vrátil s mysľomisou. V nej sa pomaly víril jej strieborno-biely obsah. Severus Snape položil mysľomisu na konferenčný stolík pred Draca a Narcissu.

"Skôr než budeme pokračovať, musím ťa varovať, Draco, že obsah tejto mysľomisy je veľmi rozrušujúci."

"Čie sú tie spomienky?" spýtal sa Draco.

"Moje," odpovedal Snape  mechanicky.

"Čo sakra?" Draco netrpezlivo schmatol prútik a strčil ho drsne do povrchu toho vírivého obsahu. Tá strieborná vec sa začala krútiť rýchlejšie. Draco sa naklonil a všimol si, ako sa nejasný obsah začína vyjasňovať. Bolo to, ako keby sa na tú scénu pozeral z veľkej výšky cez otvorené okno. Postavy v nej boli veľmi malé. Dokázal rozlíšiť Severusa Snapa, ako sa opiera o stenu a pred ním dve postavy...

Draco zovrel boky striebornej misy, zhlboka sa nadýchol a ponoril sa do Snapovej spomienky. Zistil, že stojí vedľa Majstra elixírov na ulici v nejakom anglickom meste, inom než Rokville.

Čo tu mal vidieť?

Jeho pozornosť pritiahol pohyb dvoch postáv vedľa Snapa. Jeden bol muž, vysoký a tmavý... druhou bola štíhla žena, jej svetlohnedé vlasy padali na plecia a šťastne sa usmievala... Rozprávali sa. "Hermiona!" vykríkol Draco. Ale samozrejme, nikto ho nemohol počuť, bola to len spomienka.

Draco sa pokúsil k nej pobehnúť, ale jeho nohy sa pohybovali pomaly, ako keby sníval. Len chcel stáť vedľa nej. Podarilo sa mu dostať dosť blízko, aby počul, čo tie postavy hovoria.

"Si si tým úplne istá, Hermiona?" povedal ten muž, ktorý ju držal za ruky.

Hermiona sa usmiala. "Samozrejme. Povedala som ti, že moja minulosť je mŕtva a pochovaná. Musím sa pohnúť ďalej."

Ten muž sa rozosmial. Draco cítil, ako mu tuhne krv v žilách. Čo sa dialo? Čo tým myslela?

"Dobre, pretože som si myslel, že si ešte stále posadnutá tým svojím bývalým frajerom."

Hermiona sa zasmiala. "Bol najväčšou chybou môjho života. Celý minulý rok som na neho zabúdala, Ralph a teraz som už zabudla. Nechcem tým všetkým prejsť znova, bolo to príliš zložité, ale vieš, keď si mladý, vždy chceš tých problémových chalanov."

Predklonila sa a pobozkala toho muža na pery.

Draco mal pocit, že bude vracať. S pocitom, ako keby ho už dlhšie nemali uniesť nohy, sa zapotácal. Chcel tú spomienku opustiť, ale mal čudné nutkanie vidieť tak veľa, ako sa dalo.

"Slečna Grangerová?" priblížil sa k tej dvojici Snape.

Hermiona sa vyzerala vzrušene. "Profesor Snape! Vďaka, že ste prišli. Ralpf Bowman, toto je môj bývalý učiteľ zo školy, profesor Snape."

"Teší ma, že vás spoznávam, profesor," prehovoril ten mladý muž, keď si so Snapom potriasol rukou.

"Slečna Grangerová?" Snape nadvihol obočie. "O čom má toto byť? Povedali ste, že je to naliehavé."

"Prepáč Ralph, potrebujem na minútu hovoriť s profesorom osobne. Musím dávnemu priateľovi odovzdať súkromný odkaz."
Ralph pokrčil plecami. "Iste, počkám tamto."

"Profesor Snape," potichu prehovorila Hermiona. "Vďaka, že ste prišli. Ja- ja- chcela som, aby ste odovzdali Dracovi a Dumbledorovi odkaz."

"Slečna Grangerová, čo robíte s tým mužom? Kto je to?"

Hermiona netrpezlivo pokrútila hlavou. "Je to môj nový snúbenec. Súhlasila som, že sa za neho vydám. Chcem svoju minulosť hodiť za seba. Draco bol omyl, bola som len hlúpa školáčka, ktorá nič lepšie nepoznala. Veci sa menia."

"Slečna Grangerová - toto je strašné. Ako si myslíte, že sa Draco bude cítiť - ten chlapec ku vám upiera všetky svoje nádeje." Draco si nemohol pomôcť, aby ho nenapadlo, že na Snapovom chovaní je niečo čudné, ale pripísal to šoku. "A je tu dieťa..."

"Áno, áno," povedala Hermiona. "Povedzte Dumbledorovi, že som príliš mladá na dieťa. Hovorila som o tom s Ralphom a vraví, že si môžeme Noela vziať späť, keď budeme starší a zobratí. Inak to vyvolá priveľa problémov. Dumbledore mi už povedal, že Noel môže zostať s rodinou, u ktorej je ukrytý pod Fideliom tak dlho, ako je potrebné - sú k nemu veľmi láskaví.

"Nechýba vám váš syn?"

Hermiona sa tvárila odhodlane. "Chýba, samozrejme, ale musím sa vo svojom živote pohnúť ďalej. Nechcem, aby mal Draco Noela. Vrátim sa po neho. Nedôverujem Dracovi - je to koniec-koncov Malfoy, kto vie, aká je jeho pravá tvár? Asi je rovnaký ako Lucius. Mohol by môjmu dieťaťu ublížiť. Už som sa rozhodla, profesor a už sa nikdy viacej nechcem znova s Dracom rozprávať..."

"DRACO!"

V malfoyovskej obývačke vykríkla Narcissa meno svojho syna.

Draco rukami rozbil mysľomisu. Krv mu stekala z rán na jeho dlaniach a zmiešala sa s masou striebornej hmly. Tá hmla sa rýchlo rozplynula do vzduchu.

Dracove oči boli roztvorené a jeho tvár bola bezvýraznou maskou. Zjavne si nevšimol, že v rukách mačká rozlámané kúsky mysľomisy. Narcissa Malfoyová v hrôze sledovala, ako krv jej syna kvapká bez prestania na koberec na zemi.

"Draco..." Severus Snape sa načiahol, aby sa dotkol chlapcovho pleca.

Draco s výkrikom vyskočil na nohy a hodil polámané zvyšky mysľomisy na Snapa. Severus zjačal a uhol sa, ale zopár črepín mysľomisy ho porezalo na čele.

"Toto je lož!" vykríkol Draco, keď schmatol majstra elixírov za plecia a triasol ním. "Toto je - zasraná - lož!"

"To... nie je... lož..." odvetil Snape, keď sa pokúšal uvoľniť spod Dracových kúskov. Draco bol vyšší a silnejší než Majster elixírov. Násilne strčil Snapa voči stene.

"Draco - prestaň - s týmto..."

"Hermiona by NIKDY také niečo neurobila!" vykríkol Draco. Tvár mal stále bielu. Znova a znova si prehrával, ako Hermiona pobozkala Ralpha Bowmana. Bola to Hermiona, o tom nebolo pochýb. Draco bol omyl... bola to Hermiona. O tom nebolo pochýb. Nebol to podvodník - jej tvár, jej hlas, jej slová... "Nie..."

Snape sa načiahol po prútiku. Draco si to nevšimol, jeho oči nesústredené.

"Protego!"

Draco sa zapotácal - smerom od Snapa - Snape Draca obišiel a namieril na neho svoj prútik.

"Nie!" vykríkla Narcisa, ktorá zabránila Snapovi omráčiť Draca. "Draco - prosím, upokoj sa!"

"Mýlite sa..." povedal pokojne Draco. "Mýlite sa. Hermiona by to neurobila. Nemohla by. Poznám ju."

Pozrel sa do slzami naplnených očí svojej matky a potom na tvrdú tvár profesora Snapa. Toto boli dvaja ľudia, ktorým na tomto svete okrem Hermiony veril najviac zo všetkých.

"Ach, môj synu," povedala Narcissa, keď pokrútila hlavou.

"Je mi to ľúto," prehovoril Severus.

Draco bol omyl. Asi je rovnaký ako Lucius.

"Kam ideš?" vykríkla Narcissa, keď sa Draco otočil a odkráčal z miestnosti.

"Nechaj ho, Narcissa. Našu časť sme skončili, už nemôžeme urobiť nič," nežne povedal Severus. Strhol sa, keď zacítil pálenie na svojej ruke. Jeho Pán bude asi chcieť správu, ako to šlo. Severus sa pokúšal jasne uvažovať o tom, čo povedať, ale cítil, ako sa mu zatemňuje myseľ. Jediné, čo mal urobiť, bolo podať správu Temnému pánovi. Bolesť v jeho ruke sa zhoršovala.

Snape sa bez slova postavil a nasledoval Draca von z miestnosti. Ale namiesto toho, aby šiel pohľadať Draca, Snape zišiel do žalárov Malfoy Manoru.

"Sepulcralis Caecum."

***

Draco kráčal naslepo von z Malfoy Manoru. Mal pocit, že bude vracať. Všetky tie mesiace bez Hermiony sa utešoval myšlienkou, že v neho verí a že ho miluje. Bola to jediná vec, vďaka ktorej pokračoval ďalej, dokonca so skoro istotou, že nakoniec bude musieť čeliť Rituálu. Útočili na neho útržky spomienok, každá jedna bolestivejšia než tá predchádzajúca.

Si dobrý človek.

Cítim sa úplne báječne a príjemne, ale neviem, ako dlho to vydrží.

Nechcem, aby tento tanec niekedy skončil.

Nikdy ti neublížim, Hermiona.

Budem o teba bojovať, Draco Malfoy.

Potrebujem, aby si mi verila.

Šesť mesiacov nikdy nenahradí šesť rokov priepasti medzi nami  

Slečna Grangerová, vydáte sa za mňa?

Občas sa na teba pozriem a nie som si istá, či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou.

Vás spolu neodvratne spája 

Bol najväčšou chybou môjho života

Je presne ako jeho otec

Malfoy... Malfoy

Draco s výkrikom bežal do malfoyovských stajní. Vždy býval dobrým jazdcom. Otvoril jedny zo stajní, schmatol koňa a počas sekundy magicky osedlal.

Stál pri ňom domový škriatok.

"Prosím pane..." prehovoril.

Draco ho ignoroval a skočil na koňa. Škriatok sledoval, ako Draco ženie koňa von zo stajní a na otvorenú krajinu. Nebolo to po prvý raz, čo pán Malfoy takto v náhlivosti odcválal. Keď bol mladší, takéto náhle výlety často nasledovali po "sedeniach" s otcom.

Hoci bol Malfoy Manor ukrytý pred muklovskými očami komplikovanými klamnými kúzlami, okruh ochrany dosahoval len dve míle od Manoru. Okolitá zem tiež patrievala Malfoyovcom. Za starých čias bola obrábaná a farmárčili na nej roľníci, ktorí platili desiatky Malfoyovcom, ale dnes už bola predaná a sídlilo tam uponáhľané muklovské mesto Cloathed. Namiesto toho majetok Malfoyovcov ležal v investíciách a nehnuteľnostiach po celom svete.

S vetrom vrážajúcim mu do tváre hnal Draco koňa preč od muklovského mesta a na opustené pláne. Vážne nevedel, kam ide. Hruď ho bolela a oči ho pálili od nepreliatych sĺz. Takto jazdil, keď sa potreboval dostať preč z Malfoy Manoru a od svojho otca. Vždy bola tá jazda naslepo, príliš divoká, príliš rýchla. Stromy sa mihali okolo neho.

Nakoniec došiel na čistinku v nejakom lese. Roky sem nezašiel - nie od svojich štrnástich. Ani nevedel, ako sa sem znova dostal.

Vyzerala rovnako, ako vyzerala vtedy, kruh stromov okolo kopy kamenia, ktoré kedysi možno boli starým domom alebo rímskou usadlosťou. Zoskočil z koňa a hodil sa na mäkkú zem.

Naposledy sem prišiel po výprasku od Luciusa. Bolo to preto, že nedokázal za stanovený čas zvládnuť dokonalý elixír z ľuľkovca zlomocného. Ten elixír bol komplikovaný dokonca na niekoho Dracových schopností a on v žalári frustrovane hodil fľaštičku o zem. Lucius z toho nebol šťastný.

"Sústreď sa synu. Vždy ma sklameš. Máš tento potenciál moci a temnoty, ale odmietaš ho uchopiť, použiť ho. Upadá v tebe. Si Malfoy.“

Občas sa na teba pozriem a nie som si istá...

Humusáčka

... či si stále môj Draco Malfoy alebo ten, kto ma volal humusáčkou.

Bol najväčšou chybou môjho života.

Je presne ako jeho otec.

Malfoy... Malfoy

Draco dlhý čas ležal tvárou k zemi. Bolo to tak dávno, odkedy sa takto poddal bolesti. Nesnažil sa bojovať, nechal ju zaplaviť ho a mučiť ho.

Humusáčka

Aspoň ani jeden hráč Chrabromilu nie je odkázaný na to, aby si musel svoje miesto v družstve kupovať... ty, krpatá, všivavá humusáčka...

Draco umožnil spomienkam z Rokfortu, aby ho v hroznej vlne zaplavili. Spomenul si, aké to bolo pred posledným ročníkom prehrať každučký zápas voči Harrymu Potterovi, dostať od Hermiony v treťom ročníku facku, nechať sa zmeniť na fretku, nechať padnúť na zem svoj vínový pohár počas VČÚ len, aby zistil, že sa na neho Potter samoľúbo usmieva... byť zmenený na obrovského slimáka Anthony Goldsteinom...

Premýšľal o Hermioniných nádherných očiach a úsmeve, o tom, ako ho milovala, ako milovala jeho samotného. Nikdy ho nenapadlo, že mu niekto bude úplne dôverovať, že sa mu niekto celkom odovzdá, že s ním bude mať syna napriek všetkému, čo na ňom bolo zlé - on sám, Malfoy, drak zlej viery, chladný, krutý, neúprimný ... Milujem ťa, Draco Malfoy. Všetko lži. Potom sa ten obraz zmenil a jediné, na čo dokázal myslieť, bolo ako bozkáva iného muža, vraví tým svojím šialeným inteligentným spôsobom: Neverím Dracovi Malfoyovi - je koniec-koncov Malfoy, kto vie, aká je jeho pravá tvár?

V jeho myšlienkach nahlas prehovoril hlas jeho otca: "Jediným dôvodom, prečo si bol počatý a narodil si sa, bolo, aby som poslúžil môjmu Pánovi v okamihu jeho najväčšej potreby, ako bolo predpovedané samotným mojím Pánom. Tvoje narodenie nemá nič spoločné s láskou, Draco."

Bol najväčšia chyba môjho života.

Najväčšia chyba.

Chyba.

Kôň sa pokojne pásol v rohu. Draco cítil, ako ho začína páliť ruka. Vyhrnul si rukáv, na jeho predlaktí sa objavila čierna lebka a intenzívne bolela. Volal ho Voldemort.

Draco potkýňajúci sa z tej bolesti sa pokúsil odviazať koňa. Nepôjde k Voldemortovi. Potreboval byť chvíľu sám, aby sa dal dokopy. Temné znamenie sa rozpálilo dobiela a Draco vykríkol.
Kôň utiekol preč.

Poď ku mne, Draco Malfoy.

Draco cítil ako Voldemortova myseľ chladnými prstami napadá jeho myseľ, zvádza ho. Pokúsil sa ho zablokovať s tým, čo sa naučil na aurorskom výcviku, ale bolesť v jeho ruke bolo príliš veľké rozptýlenie. S prerývaným dýchaním Draco vydýchol: "Seculcralis Caecum."


Kapitola 33 Tenebrae Odiosus Inextricabilis



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/33/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 33: Tenebrae Odiosus Inextricabilis - Lapený v slepej nenávisti

Sirius Black a Neville Longbottom kráčali k Rokfortu. Mali pre Dumbledora dobré správy - ako sa zdá, Grawp informoval svojho brata Hagrida, že obrov zbadali smerovať k pohoriu blízko bulharskej hranice s Rumunskom. V tých horách určili polohu Voldemortovej pevnosti a bolo známe, že sa v nich nachádza zrúcanina starého hradu, ktorý sa rozkladá nad zložitou sieťou tráckých kobiek.

Sirius s Nevillom sa pri svojom návrate na Rokfort ponáhľali, skoro vôbec nestrácali čas na odpočinok či jedlo. Keď sa ich testrály unavili, dokonca použili jednu chvíľu aj muklovské lietadlo.

"Albus, mimoriadne dobré správy. Všetci sme pripravení k odchodu. Keď sme opustili Harryho, už naučil ohniváčov prijať ľudských jazdcov, takže by sa mali dať čoskoro presunúť. Tie isté správy od Elphiasa Dogeho ohľadne ostnáčov."

Albus Dumbledore privítal oboch aurorov vo svojej pracovni.

"Dobre. Dobre. Tiež mám pocit, že by sme nemali strácať čas. Mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Severus Snape nikdy predtým nebol preč takto dlho. Začínam mať obavy."

Neville prehovoril, "myslím, že Hermiona je v poriadku, profesor. So Siriusom sme sa u nej včera zastavili. Sirius trval na tom, že pôjde, hoci som mu povedal, že vy ste povedali, že by nemala mať priveľa kontaktov s čarodejníckym svetom. V každom prípade vyzerala v poriadku. Veľmi jej chýba Draco a Noel, ale naozaj si vedie fajn. Povedala, že ak v blízkej dobe plánujeme čokoľvek veľkého, aby sme jej dali vedieť, pretože je starosťami skoro mŕtva."

Sirius sa ponuro usmial. "Áno, Albus, spomínaš si, ako si ma pred troma rokmi držal v domácom väzení? Veľmi dobre si ten pocit pamätám - nedovolil si mi dokonca vyjsť z vlastného domu a to ma privádzalo do šialenstva. Preto mám pocit, že by sme mali Hermionu viacej zapojiť - skôr než urobí niečo unáhlené."

Dumbledore si smutne Siriusa prezeral. "Bohužiaľ, Sirius, som si veľmi dobre vedomý podobnosti medzi tvojou a Hermioninou situáciou. A tiež sa bojím toho ponechávať slečnu Grangerovú priveľmi v temnote. Napokon, jej moc by sa mohla hodiť - hoci nie je aurorom, je jednou z najmocnejších študentiek, ktoré kedy absolvovali Rokfort."

"To preto tomu nerozumiem," odvetil Neville. "Nechápem, prečo nebola vybraná pre aurorský tréning - v pohode by bola najmocnejšia z nás."

Sirius prikývol. Sám o tom často premýšľal.

"Pretože - Neville - človek sa na aurorský tréning nevyberá. Človek sa stať aurorom rozhodne."

"A Hermiona nikdy nechcela byť aurorom?"

"Áno, chcela."

"Potom prečo jedným nie je?" zvedavo sa spýtal Sirius.

"Ja som nedovolil, aby bola. Viete, že nie každý, kto chce byť aurorom, sa ním stane. Najprv sa musia vyfiltrovať určité vlastnosti."

"Prečo nie?" prekvapene zareagoval Sirius. "Chcem povedať, Hermiona je dokonalá!"

Dumbledore sa usmial, keď sa pozrel na mená hlavných prefektov a prefektiek na pamätnej tabuli oproti nemu. Draco Malfoy a Hermiona Grangerová bok po boku.

"Aurori sú tvrdí: bojovať proti Čiernej mágii je najdôležitejšou vecou v ich živote. Premýšľaj o tom - ty, Sirius, si bojoval kvôli svojmu mŕtvemu bratovi, ktorého skazil Voldemort a pre svoju sesternicu Nymphadoru... Luna pre svoju matku, Colin pre svojho brata Dennisa, ktorého minulý rok zabili, Ginny kvôli tej záležitosti s denníkom Toma Riddla, Harry kvôli svojim rodičom, Neville kvôli svojim... všetci aurori zažili tú životne dôležitú udalosť, ktorá ich v rozhodujúcom okamihu postrčí. Hermiona nikdy nečelila strate, jej čas ešte neprišiel. V tom rozhodujúcom okamihu neviem, ktorým smerom sa stočí a pri auroroch nemôžeme riskovať."

Sirius vybuchol smiechom. "Hermiona? Hermiona bude pri nás stáť až do smrti! O čom majú byť tieto rozhodujúce okamihy? Všetci našu Hermionu poznáme."

Neville prikývol.

Albus Dumbledore si odkašľal. "Jediné, čo môžem povedať je, čo som urobil, to som urobil. Ak je vaša viera v slečnu Grangerovú správna, potom myslím, že veľmi skoro budeme potrebovať jej silu - a ja sa modlím, aby ste mali pravdu. Mávam v poslednej dobe zlé sny, Dracova myseľ sa predo mnou uzavrela rovnako ako Snapova. Zjavne sa s nimi nemôžem skontaktovať. Napísal som Harrymu, aby sa ponáhľal, a práve som poslal list ministerstvu a požiadal Percyho, aby mi poslal mená tých piatich aurorov, ktorých mi sľúbil. Musíme čoskoro vyraziť."

Dumbledore si zložil okuliare a pretrel si oči.

Neville Longbottom hľadel prekvapene na riaditeľa. Po prvý raz za všetky tie roky, čo riaditeľa poznal, Albus Dumbledore konečne vyzeral... ustaraný. Sirius Black si to musel všimnúť tiež, pretože nič nepovedal.

"Profesor Dumbledore... Nemala by o tomto vedieť Hermiona? Možno je načase, aby sa vrátila."

Dumbledore náhle znova nadobudol svoju vyrovnanosť.

"Keď získam tie mená od ministerstva, Neville, budem ťa kontaktovať. Mali by sme jej dať vedieť, len keď budú všetky plány spustené. Nemyslím si, že počkať pár dní spôsobí nejaký rozdiel. Medzitým sa stále budem pokúšať kontaktovať Severusa Snapa a Draca Malfoya."

Albus Dumbledore vyprevadil svojich hostí a zdvihol mapu. Ako ďaleko bol Harry? Dostal sovu? Riaditeľ si spomenul na rozhovor s Harrym, ktorý mal v tejto istej pracovni pred troma rokmi. Harry na neho kričal: "Mohol si vybrať nesprávnu osobu! Mohol si vybrať nesprávnu osobu!" Dumbledore dúfal, že nie. Skutočne dúfal, že nie.

***

V tom čase v Brlohu nedokázal Nicholas Weasley prestať plakať.

Penelopa sa ho pokúšala upokojiť, potom ho nechala samého desať minút, potom ho tíšila znova.

"Skús to ty," frustrovane povedala Percymu.

Percy Weasley vzal dieťa od svojej ženy. Stále nebol dobrý v zaobchádzaní s týmto dieťaťom, hlavne pretože nepovažoval za také ľahké prijať dieťa za vlastné ako jeho žena.

"Pššt, pššt, Nicky. Tíško."

Nicholas sa rozplakal ešte silnejšie.

"Ak čoskoro neprestane, ublíži si," ustarane povedala Penelope. "Kiežby tu bola tvoja matka, dokázala by ho zvládnuť. Neviem, čo sa deje - nikdy predtým takýto nebol."

Do izby vrazil Ron. "Hej, čo všetok ten hluk! Nikdy predtým takto dlho nevydržal."

Penelope si utrela pot z čela.

"Možno je chorý," povedal Percy, keď sa pozorne zahľadel na svojho nevlastného syn. "Alebo niečo zlé zjedol."

"Bože, čo má tento hluk znamenať?"

S prasknutím sa zjavila v kuchyni Molly Weasleyová, sekundy za ňou jej manžel.

"Mami! Vďakabohu, už sme s rozumom v koncoch!" povedal Percy a podal uplakané dieťa svojej matke. Molly Weasleyová prevzala dieťa a niesla ho do postieľky.

Percy, Penelope a Ron jej šli tesne v pätách. "Neprestane plakať... myslím, že je chorý," znepokojene sa ozvala Penelope.

Molly poťapkala podráždené dieťa a rýchlo ho skontrolovala. Vyzeral úplne v poriadku. Potom dostala nápad.

"Kde je jeho šťastný talizman?"

"Čože?" spýtali sa zborovo Penelope a Percy.

"Viete, ten talizman, ktorý nosil prvých pár mesiacov, než sme mu ho dali dole - ten malý strieborný drak s rubínovými očami, ten čo je očarovaný, aby sa občas náhodne pohol. Keď bol mladší, vždy mu pomáhal prestať plakať."

"Ach!" spomenula si Penelope. Nakoniec mu ho dali dole, aby ho uschovali, pretože vyzeral príliš cenný, aby ho nosilo také malé dieťa. "Myslíš, že zaberie? Zoženiem ho."

"Nie, ja idem poň," Percy vstal a o chvíľu neskôr sa vrátil s príveskom.

Navliekli ho dieťatku na krk. Skoro okamžite sa malý drak začal pohybovať. Zívol, roztiahol krídla a zatrepotal nimi. Weasleyovci v úžase sledovali, ako dieťa prestalo plakať a začalo sa rúčkami dotýkať prívesku.

"Nemôžem tomu uveriť!" povedal Ron. "Konečne môžem pokračovať v liste Parvati." Ron sa otočil a odišiel z izby.

"Dobrý nápad, mami," ozval sa Percy.

Molly žiarila. "Zjavne ho utešoval, keď bol mladší. Kde ste povedali, že ste ho kúpili?"

"Ehm.. bol to darček od priateľky," rýchlo povedala Penelope.

"No, je určite užitočný," odvetila Molly. "Kiežby som mala také niečo, keď boli Fred s Georgeom malý... boli to hlučné, podráždené deti."

"Som zvedavý, čo ten pohyb vyvoláva," prehovoril Percy, keď sa dráčik schúlil do dlane dieťatka.

"Šššš, Nicky, spinkaj," povedala Penelope, keď pohladila dieťa po vláskoch. Dieťa sa len teraz naučilo usmievať a pokusne tak urobilo než potichu zatvorilo svoje zlaté oči.

Malý dráčik si pritisol hlávku na prštek dieťaťa.

Čudné,  pomyslela si Penelope, ten prívesok sa nepohybuje, pokiaľ sa nedotýka Nickyho. Som zvedavá, čo to má spoločné?

Dieťa sa prebudilo s plačom z nočnej mory o mužovi v kapucni, ktorý sa po ňom načahoval ostrými nechtami na červených rukách. Bol tam vysoký blonďavý muž, ktorého si dieťa pamätalo, a ktorý stál pri ňom a pokúšal sa ho zachrániť. Dieťa chcelo ísť k tomu blonďavému mužovi... vedelo, že ho ochráni... dajako si ho pamätalo. Nato sa prebudilo s plačom.

Usmievajúc sa na Penelopu dieťatko sústredilo svoju detskú myseľ na myšlienky o tom blonďavom mužovi. Pri jeho boku bola žena s hnedými očami a zlatými vlasmi. Voňala ako sladké mlieko. Kto to bol? Keď o nich premýšľal, drak na prívesku sa začal pohybovať. Pomaly sa vrátil k príjemným snom o tom mužovi so strieborno-blonďavými vlasmi, ktorý ho hojdal sem a tam. Tá hnedovlasá žena, o ktorej vedel, že ho veľmi milovala, ho sledovala a smiala sa. Ako keby z veľkej diaľky počul toho muža vravieť: "Milujem ťa, Hermiona."

Nevedel, čo tie slová znamenajú, ale vedel, že niekedy v minulosti sa to stalo. Vtedy všetko bývalo v poriadku.

***

Hermiona kráčala po príjazdovej ceste k svojmu domu a pripadala si dosť šťastne. Zbadala na ceste auto svojich rodičov a bola rada, že otec znova dlho nepracoval. Pred týždňom dostala správy od Nevilla a Siriusa a cítila sa oveľa pokojnejšia, že je všetko v poriadku. Neville jej dokonca povedal, že Dumbledore plánuje čoskoro zaútočiť, ale nemohol jej poskytnúť žiadne detaily. Stačilo to, aby bola Hermiona celý týždeň šťastná. Jediné, čo ju stále trápilo, bolo čudné správanie Raplha Bowmana.

Celé roky ju prenasledoval a ona ho nesčítanekrát definitívne odmietla. Avšak zrazu mal zjavne šialený dojem, že súhlasila, že si ho vezme! Iste, vyšla si s ním párkrát, ale len preto, že potrebovala zviesť s Cathy do Londýna. Nakoniec sa to zhoršilo tak, že jej otec zmenil telefónne číslo a povedal Ralphovi, aby nevstupoval na ich pozemok. Bez neho boli posledné dva dni relatívne pokojné.

Zámka na dverách sa nezvyčajne zadrhávala. Keď tam stála a odomykala dvere, mala čudný pocit. Zdalo sa jej, ako keby zrazu stála v miernej snehovej búrke. Vzhliadla, ale nič nevidela.

"Čudné," zamrmlala. Pokožka ju podivne zabrnela a okamžite sa jej zatočila hlava. Asi z vetra, pomyslela si, a vošla dnu.

V okamihu, ako Hermiona vstúpila do domu, vedela, že sa niečo stalo.

"Mami? Ste doma? Tati?"

Vedela, čo je zle. Dom bol absolútne tichý. Ak auto jej rodičov bolo na príjazdovej ceste, mali by vydávať nejaký hluk. Nakrátko sa zľahka, či sa Ralph nejako nedostal do domu a nezavraždil ich, ale potom si povedala, že nech je Ralph všetko možné, nie je psychopatický vrah. Nebuď smiešna, možno si len šli zdriemnuť.

***

"Tenebrarum Finite..." zašepkala postava pod neviditeľným plášťom, kým ju sledoval, ako odomyká dvere. Všetko šlo presne, ako bolo naplánované. Nemala prútik, bola sama a bude chvíľku stáť na jednom mieste. Bolo to veľmi dlhé protikúzlo a on ho dokončil presne včas. "...Emerge Consumno!"

Poprašok, ktorý rozprášil, dopadol na schody a on sledoval, ako sa na sekundu striasla. Videl, ako naklonila hlavu, ako keby si uvedomila ten prach okolo seba. Ale po chvíli niečo zamrmlala, vošla do domu a on začul zacvaknúť zámku na miesto. O sekundy neskôr postava pristúpila k dverám.

"Alohamora," zašepkal a zámka sa otvorila. Začul, ako volá na svojich rodičov.

Hermiona sa pohla k schodom do spálne rodičov, aby zistila, či sú v poriadku. Skôr než sa dostala na tretí schod, začula, ako niekto za jej chrbtom niečo kričí. Ruky sa jej pripažili k telu a nohy stisli dohromady. Ach, nie, pomyslela si. Toto je vážne... nemala vôbec čas dokončiť svoju myšlienku, pretože keď ju ovládol Petrificus Totalus, jej myseľ sa vyprázdnila.

***

Prvá vec, ktorú si Hermiona všimla, keď znova nadobudla vedomie, bolo, že jej je zima. Oči mala stále otvorené, ale cítila, ako sa jej telo trasie zimou. Pomaly otvorila oči a dostala šok, keď si uvedomila, že je taká tma, že si nie je istá, či má otvorené oči alebo znova zatvorené. Aby sa uistila, niekoľkokrát zažmurkala. Podľa všetkého bola v  miestnosti tma ako vo vreci. Ležala na niečom, o čom predpokladala, že je podlaha, len si nemohla byť celkom istá, pretože bola úplná tma. Cítila, ako jej niečo lezie po prstoch na nohách a rýchlo si k sebe pritiahla nohy.

Pomaly sa posadila.

Kde je toto miesto? Čo sa stalo? Niekto ju omráčil a priniesol sem. Bol to povedomý hlas. Odniekiaľ ho poznala, ale začula ho len zajačať to kúzlo, nemohla si byť celkom istá, kto to bol. Bol to hlboký mužský hlas staršieho muža... kde ho už predtým počula? Ktorý čarodejník ju mohol nájsť? Určite nie žiaden Malfoy...

Koľko bolo hodín? Pokúsila sa pozrieť na hodinky, ktoré stála cítila na svojom zápästí, ale nedokázala v tej tme vidieť na ručičky. Vedela, že má stále na sebe sestričkovskú uniformu, pretože cítila gombíky a látku, ale vlasy sa jej uvoľnili z pevného drdola. Cítila vo vlasoch sponky a napadlo ju na zemi pohľadať zvyšné, ale akosi z pomyslenia na to, čo by na tej zemi mohlo byť, si to rozmyslela.

Chvíľu sedela v úplnom tichu. Mohla skadesi v diaľke počuť škrípanie a buchot a viac než raz zacítila, ako jej niečo prebehlo po rukách či nohách. Práve keď zberala odvahu, že sa postaví a preskúma tú miestnosť čiernu ako uhoľ rukami, začula približovať sa kroky.

Začula otočenie kľúča v zámke a zvuk otvorenia ťažkých dverí. Objavila sa štrbina svetla v tom, čo muselo byť vchodom a ona sledovala, ako jej do výhľadu vstúpil obrys nejakého muža.

"Lumos," prehovoril chladný hlas.

Zhíkla, keď sa miestnosť rozjasnila slabým svetlom a obraz vysokého blonďavého muža vkĺzol do jej zorného uhla. Ich oči sa spojili. Na chvíľu si myslela, že sa pozerá do očí Luciusa Malfoya, potom ju zaplavila úľava, keď si uvedomila, že ten človek nie je Lucius, ale Draco.

"Draco?" zvedavo sa spýtala. V jeho šedých očiach bol chlad, ktorý ju desil, jeho tvár mala rovnako pyšný výraz ako Luciusova. Bože, pomyslela si, vyzerá presne ako jeho otec! Prečo sa cítim tak vydesene?

"Draco," zopakovala a vstala pred ním na nohy. "Kde som? Čo sa stalo? Je to Noel? Si v poriadku?"

Stál tam a hľadel na ňu, tak ako keď ju prvý raz nazval humusáčkou v ich druhom ročníku.

"Draco, povedz niečo. Čo sa deje?" Hermiona už bola teraz vážne vystrašená. Triasla sa od chladu, ale tiež sa triasla, pretože jej bolo zle. Ako keby sa niečo zlé malo stať.

Draco vytiahol prútik.

"Silencio," povedal Draco, keď namieril prútik na jej hrdlo.

Hermiona otvorila ústa, aby prehovorila, ale žiadne slová nevyšli. Oči sa jej roztvorili v šoku. Stála pred Dracom, otvárala a zatvárala svoje ústa, ale nedokázala vydať žiaden zvuk.

"Povedala si, že už so mnou nikdy nechceš znova prehovoriť, Grangerová. Užívaš si to?" zatiahol, keď sa oprel o stenu malej, kamennej miestnosti, v ktorej boli.

Slzy jej vybehli do očí. Čo sa dialo? Bol toto nejaký zvrátený žart? Snívalo sa jej?

Draco sa uškrnul, keď začala plakať.

"Nechám ťa tu chvíľu, aby si premýšľala nad tým, aká krutá, klamajúca mrcha si bola... potom sa vrátim a zistím, či si sa naučila, ako sa správať. Aby si vedela, mala si pravdu, vážne sa mi nedá veriť." Draco si úmyselne povzdychol, keď sa Hermiona zadúšala slzami. "Ach, drahá, vážne vyzeráš otrasne, keď plačeš. Nechápem, kvôli čomu som sa do teba zamiloval, hoci musím povedať, že sa s tebou dobre šukalo."

Hermiona na neho nemo vykríkla, ale on sa len prosto zasmial a zatvoril za sebou ťažké dvere. Hermiona mala pocit, ako keby jej trhali srdce. Čo sa prepánakráľa stalo Dracovi? Prečo ju nikto nevaroval? Cítila takú zúrivosť voči Siriusovi, Nevillovi, Dumbledorovi... dokonca voči McGonagallovej. Mali ju varovať! Pokúšali sa ju po celý čas chrániť? Niet divu, že jej nechcel Neville o ňom poskytnúť žiadne správy!
Zaslepila ju panika a potreba uniknúť. Chcela Draca udrieť, zatriasť ním. K svojmu zdeseniu si Hermiona uvedomila, že nemá prútik. Bola v pasci. Keď si spomenula na približné rozmery miestnosti, prehmatala sa po stenách rukami. Prišla k dubovým dverám a zabúchala na ne. Bolo to zbytočné.

Bolo jej na omdletie. Čo sa panenka skákavá stalo Dracovi? Ako tu mohol stáť a rozprávať sa s ňou, ako keby bola menej ako špina! Čo sa stalo? Klesla na kolená pred tými dubovými dverami a slzy, ktoré zadržiavala, sa nekontrolovateľne preliali. Keď Silencio vyprchalo, Hermiona vydala hlboký ston bolesti a zviezla sa k zemi, kde plakala na chladnej podlahe.

Musela sa uplakať do spánku alebo bezvedomia, pretože ďalšie, čo si uvedomila, bolo, že ju niekto nesie a nakoniec ju hrubo položil na stoličku.

"Preber ju," povedal nejaký hlas.

Niekto jej strelil facku. Stáli pred ňou dvaja muži - Lucius a Draco Malfoy. Kým bola vo vzťahu s Dracom, zabudla, aká zastrašujúca bola jeho blízkosť pre zvyšok školy. Vyžaroval pýchu a kontrolu, ale tiež auru mocnej temnoty. Už vedela, kde k nej prišiel, Lucius Malfoy mal rovnakú auru mocnej temnoty, ale s ňou aj niečo hrozné... niečo ako krutosť.

Draco sa načiahol a znova jej vrazil, tvrdo. Pera sa jej natrhla o zuby a zacítila krv.

"To stačí," prehovoril pokojne Lucius.

Hermiona sa vzpierala na stoličke.

"Je to zbytočné, si zviazaná veľmi mocným kúzlom," povedal Lucius, keď sa otočil, aby naplnil malú šálku čírou tekutinou.

"Čo robíš? Draco, ako sa toho môžeš zúčastňovať?"

Draco Malfoy si odfrkol. "Našla si hlas, humusáčka? Dobre, nechcem z neho priveľa počuť, takže teraz drž zobák."

"Buď pekný, Draco," povedal jeho otec, keď sa otočil aj s tou tekutinou. "Takže, buď teraz pekné dievčatko a toto kvôli mne vypi."

Hermiona napľula Luciusovi do tváre a on očervenel.

K jej šoku na ňu Draco namieril svoj prútik a potichu povedal: "Convomere!" Hermiona cítila, ako sa jej kolíše žalúdok a celá sa povracala. Pridúšala sa vlastnými zvratkami v hrdle.

"Napadlo mi, že ti pomôžem vyvracať niečo cennejšie," pokračoval Draco a hrubo ju zozadu potiahol za vlasy.

S horkou chuťou zvracania v ústach na neho Hermiona zazerala.

"Neviem, čo sa tu deje, Draco, ale mýliš sa. Neviem, prečo si sa obrátil voči mne... Ja som v teba verila."

"Convomere." Hermiona tentoraz vracala žlč, žltavozelená tekutina jej stekala po brade. "Nechcem počúvať tvoje lži, všetko čo vyjde z tvojich úst by mohlo byť rovnako zvratkami."

Hermiona už prekonala hranicu plaču. Všetky zmysly mala čulé, jej jedinou myšlienkou bolo uniknúť z tohto miesta v jednom kuse. Nevedela, čo sa stalo Dracovi, bol pod Imperiom alebo niečím takým?

Lucius Malfoy stále držal šálku s čírou tekutinou. Tváril sa netrpezlivo.

"Draco nám všetko povedal, ty malý kus špiny. Vieme všetko o tom tvojom bastardovi a Fideliovi. Temný pán vie, že krv toho decka môže zdokonaliť ten kameň."

Hermiona zízala na Luciusa, oči rozšírené hrôzou. Otočila sa k Dracovi.

"Prečo?... Prečo?"

"Nakoniec som prišiel na to, kde ležia moje záujmy. Vieš, Hermiona, bola si mojou jedinou šancou na zmenu môjho života... škoda, že si ma zradila, že si sa ma vzdala. Varoval som ťa, že nie som úplne dobrý. Takže ty chceš spoznať moju pravú tvár? Tu ju máš."

Draco na ňu znova namieril prútik. "Vomica."

Vredy sa zjavili na Hermioniných nohách a praskli. Vykríkla a Draco sa trochu strhol.

"Nikdy som ťa nezradila! O čom to rozprávaš? Ty si ten, kto zošalel!"

"Už buď ticho," odsekol Draco.

"Draco, prosím, počúvaj ma... Neviem, o čom rozprávaš alebo čo sa stalo. Je to Luciusom, však? Niečo ti urobil... si pod Imperiom? Draco, kvôli nášmu dieťaťu... prosím ťa..."

"Nech akokoľvek nerád ruším túto dojemnú scénu," chladne prehovoril Lucius. Zovrel Hermionin nos a nalial jej tekutinu do úst. Hermiona cítila ako jej veritaserum víri na jazyku, ale okamžite ho vypľula.

"Daj ju pod Imperium," povedal Lucius Dracovi.

"Prosím, Draco... prosím, nerob to. Je to nejaký omyl," šepkala Hermiona. Draco na ňu namieril prútik.

"Imperio!" Hermiona cítila, ako jej telo absorbuje to kúzlo. Trochu sa jej z tohto šoku motala hlava, keď tá kliatba putovala jej telom.

"Vypi Veritaserum," prikázal Lucius a podal jej novú šálku.

Hermiona sa po nej načiahla. Mala pocit, ako keby bola v tranze. Niekde v pozadí jej mysle akýsi hlások zakričal nie nie Nie! Začula, ako jej hlas Remusa Lupina pokojne vysvetľuje v záverečnom ročníku Obrany proti čiernej mágii. "Mysli na niečo iné. Sústreď sa na niečo iné. Nesústreď sa to, aby si proti tomu bojovala." Hermiona myslela na Noela, keď ho naposledy videla. Sústredila sa na jeho zlaté oči a jemné strieborno-blonďavé vlásky. Koľkože mu uplietla bielych svetrov? Jedno hladko... jedno obratko... jedno hladko...

Jej ruka vyliala veritaserum na zem.

"Krucinál!" vykríkol Lucius. Draco sledoval, ako Hermionina tvár nadobudla vzdialený výraz. "Ešte nikdy som nevidel nikoho takto odolávať tej kliatbe!"

Draco si posmešne pomyslel, že Lucius nikdy nevedel, aká je Hermiona mocná čarodejnica.

"To nezaberie, otec. Poznám túto humusáčku, radšej by zomrela, než tú vec vypila."

"Nemôže tomu odolávať príliš dlho!"

Draco si odfrkol. "Je to Hermiona Grangerová... najbystrejšia čarodejnica na Rokforte. Odolá tomu."

"Vypi to Veritaserum!" Lucius jej podal tretiu šálku.

Noel k nej vzhliadol, keď ho pobozkala. Tak veľmi ho milovala. Zavesila mu na krk prívesok s drakom. "Nezabudni na nás," zašepkala. "Mysli na nás a ten dráčik to rozozná."

"Sakra," hrubo povedal Lucius, keď si vyliala Veritaserum na svoje šaty. Vytiahol prútik. "Crucio!" Hermiona vykríkla bolesťou.

"Povedz mi meno Strážcu tajomstva!" vykríkol na ňu Lucius.

Pokrútila hlavou. Imperius kontroloval jej činy, nie slová. Kvôli kliatbe Cruciatus bola v kŕčoch a stonala. Draco sa od toho pohľadu odvrátil.

"Povedz  mi meno Strážcu Tajomstva!"

"Nie..."

"Draco, použi na ňu Cruciatus!"

Dracove oči sa stretli s očami jeho otca. Zdvihol prútik. Hermiona začala fňukať. "Draco... nie... prosím..."

"Crucio!"

Hermiona znova vykríkla. Lucius mal v očiach šialený lesk. Zjavne si užíval, že jej jeho syn uštedruje bolesť.

"Otec," prehovoril Draco. "Toto nikam nevedie. Mohli by sme ju zabiť skôr, než nám to meno dá. Mám lepší nápad."

Lucius prefackal stále sa zvíjajúcu Hermionu. Oči sa jej v hlave pretočili.

"Aký?"

Draco sa usmial. "Ak to z nej nedokážeme vynútiť, musíme to z nej vylúdiť trikom."

"Trikom?" Lucius venoval dievčaťu posledné zaucho.

"Áno... na to je stvorená Čierna mágia, nie? Naučil si ma, že v silách klamu a lží je Čierna mágia najmocnejšia."

"Áno... áno, naučil.... čo navrhuješ?"

Draco uhladil jemné vlasy z tváre teraz bezvedomej Hermiony Grangerovej.

"Nechaj to mňa. Do zajtra budeš mať meno Strážcu tajomstva."


Kapitola 34 Draco Mala Fides



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/34/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.

JEDNOZNAČNE PREKLAD Z RÝCHLIKA! Môžete kľudne upozorniť na chyby.



Kapitola 34:  Draco Mala Fides - Drak so zlými úmyslami

V izbe bolo teplo.

Hermiona mala príjemný pocit, že leží v mäkkej posteli a je zakrytá hebkými prikrývkami. Pripadala si, ako keby bola na hranici sna... akéhosi sna o nosení bielej uniformy a hraní sa s blonďavým dieťatkom... ale ako u väčšiny snov, keď sa k nemu pokúsila vrátiť, vytratil sa.

V izbe bola povedomá vôňa - niečo ako horiace borovicové polená a vyleštené drevo. Bolo jej tak príjemne, že sa nechcela prebudiť, ale nakoniec otvorila oči.

Prvá vec, ktorú uvidela, bolo okno zaplavené šedým ranným slnkom. Lemovali ho tmavozelené záclony. Okolo postele s nebesami viseli závesy, ktoré boli tiež z tmavozeleného zamatu. Na boku izby čelom k oknu bol stôl, na ktorom knihy a brká a pergameny pokrývali ledabolo položené knihy.

Tá vôňa borovice a lešteného dreva bola taká povedomá - potom si uvedomila, kde je. Rokfort. Toto bola izba hlavného prefekta - Dracova izba. Bola zvedavá, koľko je hodín... čoskoro budú raňajky a ona bude mať službu pri chrabromilskom stole.

Automaticky sa načiahla po hodinách a zistila, že je pol siedmej... ešte zostávala celá hodina a pol do raňajok.

Uvedomila si, ako niekto dýcha vedľa nej. Na bielom vankúši vedľa nej boli rozprestreté jeho strieborno-blonďavé vlasy, jeho bledý, ale svalnatý trup mierne žiaril v rannom svetle Znova sa zamuchlala do prikrývok a pohla sa smerom k nemu tak, aby si oprela hlavu o jeho plece. Zamrmlal a nežne ju pobozkal.

Keď sa pozrela na Dracovu bledú, ostrú tvár, nemohla si pomôcť, ale napadlo ju, že je na ňom dnes ráno niečo iné. Vyzeral trochu... unavený. Ale domnievala sa, že ho uťahal aurorský výcvik. Dúfala, že sa mu minulú noc podarilo dokončiť esej z Kúziel, profesor Flitwick bol vždy prehnane kritický pri prácach na poslednú chvíľu.

Čo sa jej to snívalo? Rada ráno rozprávala Dracovi o svojich snoch a on jej rozprával o svojich. Mala na sebe bielu uniformu... bol to smutný sen... bolo tam malé blonďavé bábätko... Prsteň v tvare hada... Všetko sa jej to v hlave premiešavalo a niekam odchádzalo...

"Bré ráno, Miona," zatiahol Draco, keď si ju pritiahol k sebe. Ovinula okolo neho nahú nohu.

"Ble rána, spáčko," zašepkala Hermiona. Tak veľa rán sa takto prebúdzali, zdravili sa rovnakým spôsobom. Vždy sa jej páčilo doberať si Draca, že je spáčko, pretože odkedy začal s aurorským výcvikom, vždy si rád dlho pospal. Bolo ťažké žiť niekoľko hodín denne s časovratom. Hermiona to vedela, pretože ho v treťom ročníku použila na dvojité hodiny.

Draco sa k nej pretočil tvárou, jeho šedé oči hodnotili jej nahé telo. Zaiskrilo sa v nich.

"Ako sa cítiš?" nečakane sa spýtal.

Hermiona sa usmiala. "Fajn. Mala som vážne snami zaplnenú noc... ale nedokážem si na veľa spomenúť... Snívalo sa mi, že som mala na sebe bielu uniformu a bolo tam blonďavé dieťa... ale nedokážem si spomenúť na nič iné."

Draco sa usmial.

"Nič iné? Ty si si vždy dokázala na svoje sny spomenúť, Miona."

Hermiona ho nežne pobozkala na líce. "Nie, nie vždy. Hovorievam ti len tie, čo si pamätám. Čudné, cítim sa dnes ráno neuveriteľne ospalá... ale myslím, že by sme mali vstať a pripraviť sa na raňajky. Ak prídeš neskoro k slizolinskému stolu, prváci by mohli začať vojnu s jedlom."

Draco sa prešvihol nad ňu a začal ju bozkávať. Hlboko a vášnivo. Šťastne sa usmievala, keď sa stiahol.

"Čo robíš, Draco? Nestačila ti minulá noc?"
"Tohto nikdy nestačí... Miona. Poznáš ma." Usmial sa a presunul pery k jej hrudi. Vzdychla si, keď sa na ňu nežne prisal.

Draco pocítil, ako na neho znova zaútočilo staré vzrušenie. Jej telo bolo také nežné a zvodné ako vždy. Napriek tomu sa pokúsil ovládnuť, hoci začínal tvrdnúť. Zalapal po dychu, keď zacítil, ako ho pevne zovrela. Pomaly prekĺzol prstami k jej bruchu, trochu jej roztiahol nohy a cítil, ako sa voči nemu otvorila. Začala stonať.

Hermiona rada myslela na Draca z rôznych dôb na Rokforte, keď sa s ňou miloval. Vzrušovalo ju spomínať na jeho bledú tvár v Rokfortskom rýchliku, keď sa na ňu pozeral - povedal jej, že od druhého ročníka si vždy našiel dôvod, aby prešiel okolo jej kupé, pretože ju považoval za nádhernú. Rada na neho myslela po metlobalových zápasoch - ako sa na neho v daždi lepila jeho metlobalová uniforma, keď ho tajne sledovala, pretože nemala odvahu umožniť ostatným charbromilčanom zistiť, že považuje slizolinského chytača za absolútneho fešáka. Samozrejme, stále bol blbec k nej a ostatným chrabromilčanom, ale teraz už poznala celý jeho príbeh a považovala to za mimoriadne erotické.

Poddala sa jeho jemným dotykom a začala upadať do hlboko uvoľneného stavu. Draco Malfoy bol veľmi dobrý milenec.

"Hermiona..." zašepkal jej. "Chcem, aby si sa cítila dobre."

"Mmm. Bože, Draco, neprestávaj."

Jeho šedé oči skúmali jej tvár. Hoci bol vzrušený, stále sa ovládal. Musel nájsť ten správny okamih. Nežne ju pobozkal.

"Hermiona, porozprávaj mi o svojom sne. Pokús sa spomenúť si."

Hermiona znova zastonala, keď si pripadala v pohodlí a bezpečí. Spomínala... "Mala som na sebe bielu uniformu... Chcela som byť čaromedičkou. Bolo to pekné."

"Pokračuj, láska moja. Vždy si chcela byť čaromedičkou."

"Niesla som blonďavé dieťa. Neviem čie - možno to bolo naše budúce dieťa, Draco."

Cítila, ako sa Draco na okamih napol a zachichotala sa. "Nemaj obavy, Draco, pochybujem, že som tehotná alebo niečo také."

Pobozkal ju. "Povedz mi viac... čo sa stalo tomu dieťaťu?"

"Nemôžem si spomenúť... počkaj... stratila som ho, na chodbách Rokfortu."

"Ako?"

"Neviem. Odniesli ho nejakí ľudia. Bolo to veľmi smutné. Nemyslím si, že si na to chcem spomenúť."

Draco ju znova pobozkal. "Je to len sen, láska moja. Povedz mi, možno to niečo znamená... môžeme sa opýtať tej babizne Trelawneyovej."

Hermiona sa usmiala. "Je to veľmi smutné... bol tam veľký prsteň... veľa ľudí... ach, poznám ich... je tam Albus Dumbledore a profesorka McGonagallová a... nie, iste nie... Neville!

Neville Longbottom bol v mojom sne! Je to hrozne smutné, nemôžem si spomenúť... Neville mi niečo nehovorí. Pýtam sa ho, prosím ho... je preč... nejaký hlas, som v pasci!"

"Dobré dievčatko."

Cítila, ako jej Draco pritlačil ruky dole, ale bola príliš slabá, aby sa bránila. Jeho zovretie bolo neprimerane tvrdé.

"Draco, to bolí..."

Cítila sa, ako sa prehupol nad ňu, jeho dych horúci na jej líci.

Bolo to, ako keby padala do čiernej diery.

***

Hermiona roztvorila oči.

"DRACO!"

Ležala na studenej chladnej kamennej podlahe v tme čiernej ako uhoľ. Znova bolo neobyčajne zima, tentoraz ešte viac, pretože si v šoku uvedomila, že je nahá. Hmatala okolo seba a zacítila pri nohách kus oblečenia. Prstami ho preskúmala a uvedomila si, že to boli nejaké šaty. Mali rukávy, zips... rýchlo si ich natiahla cez hlavu. Vôkol seba cítila odpornú vôňu väzenia, ktorú cítila aj predtým.

Čo sa stalo? Akási nočná mora alebo sen o tom, že je späť na Rokforte. Nebolo to nezvyčajné - odkedy odišla z Rokfortu, snívalo sa jej o ňom často.

"Ach nie... ach môj bože..."

Hermiona cítila, ako sa jej zamotala hlava, keď sa jej z tváre stratila všetka krv. Sedela na zemi, hlava v rukách. To nebol sen. Bolo to skutočné. Nejaký trik... akési komplikované mätúce kúzlo... a ona pochabo prezradila meno Strážcu tajomstva...

Vtedy si uvedomila to boľavé miesto. Bolo to veľmi slabé, len tupá tepavá bolesť, ale bolo jej jasné, čo s ňou Draco Malfoy robil... čo jej urobil... keď omdlela. V tom okamihu Hermione došlo, že sa Draco skutočne obrátil voči nej.  Radšej by mala vymyslieť, ako utečie, aby varovala Nevilla a zachránila svoje dieťa. Ale ako? Jej chrabromilské odhodlanie vzrástlo v jej vnútri - musela uniknúť. Prosím, bože, modlila sa, nech utečiem.

Hermiona nebola chrabromilčankou len tak pre nič za nič. Keď si vyčistila hlavu okrem myšlienok na útek, postavila sa a začala prstami preskúmavať ten temný žalár. Z toho, čo si pamätala z letmého pohľadu, ktorého sa jej včera dostalo, bol to štvorec asi o desiatich stopách a na jednej zo stien boli drevené dvere. Steny vyzerali, ako keby boli vyrobené zo silného kameňa, len sotva bola medzi nimi štrbina. Podlaha bola plynulo vydláždená. Keby len niekde dokázala nájsť štrbinu, možno by dokázala vykonať neriadené kúzlo bez prútika a odpáliť si cestu von.

Ale keď jej prsty preskúmali štrbiny na stene, zistila, že celý žalár je tesne uzavretý ako kamenný kotol. Nakoniec pod prstami zacítila drevo. Boli to dubové dvere. V zúfalstve sa Hermiona oprela o dvere. Skutočne nevyzerali ako cesta von. Kde prepánakráľa bola? Čo bolo toto za miesto?

Zrazu jej noha do niečoho kopla a to zarachotilo, keď sa prekotúľalo po zemi. Na sekundu stuhla, než sa sklonila a nahmatala to prstami. Chvíľu si myslela, že to nedokáže nájsť, ale potom jej prsty prišli do kontaktu so štíhlou drevenou paličkou.

Hermione poskočilo srdiečko. Bol to prútik! PRÚTIK! S chvejúcimi sa prstami s ním slabúčko mávla a zamrmlala: "Lumos!"

Malý žalár osvetlilo bledožlté svetlo.

Pozorne ten prútik preskúmala. Bol vyrobený z čierneho dreva a bol asi štrnásť palcov dlhý. Napadlo ju, že ho odniekiaľ pozná. Nebol to Dracov prútik, o ktorom vedela, že je z hnedého dreva ani Luciusov, ktorý mal na sebe strieborný pásik. Určite nebol jej. Ako sa sem dostal? Preplazila sa k dubovým dverám a prehmatala okolo nich prstami. Všimla si, že na spodku dverí bola malá medzera medzi drevom a kamennou podlahou. Ktokoľvek to bol, musel zasunúť ten prútik popod dvere do žalára. V cele nebolo absolútne nič iné.

Avšak Hermiona sa už cítila naplnená nádejou. Bola najbystrejšou čarodejnicou na Rokforte. S prútikom dokázala Hermiona Grangerová uniknúť prakticky odvšadiaľ. Jej myseľ prechádzala obrovskou zásobou magických vedomostí, keď plánovala svoj útek.

Prvá logická vec, čo s prútikom urobiť, bolo pokúsiť sa premiestniť. Ale ako tušila, zo žalára bolo nemožné sa odmiestniť. Zúfalo šepkala: "Rokville! Rokville!", ale nemalo to žiaden účinok. Nakoniec jej došlo, že bude musieť uniknúť tým ťažším spôsobom. Hermiona namierila na seba prútik a povedala: "Splynúť!"

Stala sa ľudským chameleónom. Jej telo vyzeralo rovnako ako stena žalára. Prešla k dverám a skúsila na ne alahomora kúzlo, ale nefungovalo. Nie, bude to musieť byť komplikovanejšie kúzlo. "Diffindo!" Dvere tvrdohlavo zostávali stále zavreté. Hermiona pokojne skúšala stále mocnejšie odomykacie kúzla, ale dvere zostávali zatvorené.

Nepanikár, pomyslela si. Ak nemôžem otvoriť dvere, musím nájsť spôsob, ako ich obísť. Namierila prútik na seba. Bolo to nepríjemné kúzlo a ona ho neznášala, ale nevidela inú možnosť. Zatvorila oči - "Reducto." Pripadala si ako na extrémne rýchlej horskej dráhe. Steny a strop sa od nej rýchlo vzdialili. Otvorila oči a uvidela tie dvere asi míľu od seba. Rýchlo začala utekať smerom k nim.

Keď bola za dverami, Hermiona na sebe zrušila Reducto a ocitla sa na tmavej chodbe. Bola v podzemí nejakej budovy. Začula povedomé škrípania a buchnutia a vzduch bol mrazivý. Ktorou cestou von?

Musí sa dostať do Rokvillu. Musí varovať Nevilla.

Požehnala komukoľvek, kto jej dal ten prútik, tuho ho zovrela a pohla sa opatrne po chodbe.

***

Madam Rosmerta zažila šok svojho života, keď bledá, krvou pokrytá dievčina vpadla do Troch metiel. Tá žena vyzerala chorá, ťažko dýchala, ako keby práve pred niečím utekala. Pot sa jej lial z tváre.

"Ach, pane na nebi!" Madam Rosmerta pribehla k dverám, aby ju zachytila, keď sa zakolísala. Našťastie bolo uprostred dňa a bar bol prázdny. "Slečna Hermiona! Ste to vy?" spýtala sa madam Rosmerta, keď to dievča spoznala z čias, keď chodilo na Rokfort. Teraz vyzerala veľmi inakšie - nielenže bola nezdravá a strapatá, ale mala špinavé šaty.

"Rokfort... rýchlo... idú po mne."

"Kto, moja drahá?" spýtala sa pekná barmanka a podozrievavo nakukla na ulicu.

Hermiona sa strhla bolesťou. V tom okamihu si madam Rosmerta všimla čerstvú krv na Hermioniných už špinavých šatách. Mala na sebe veľmi krvácajúce rany - bola veľmi vážne prekliata.

"Merlin!" vykríkla Rosmerta a rýchlo sa ponáhľala za sebou zatvoriť dvere na krčme.

Hermiona sa zrútila na zem. V ruke stále zvierala čierny prútik.

"Rokfort. Albus Dumbledore." Zašepkala. Madam Rosmerta schmatla svoju kabelku spod pultu. Toto bol naliehavý prípad. Ale ako dostať Hermionu bezpečne na Rokfort?

Madam Rosmerta vytiahla nádobku s letaxom a strčila hlavu do krbu. Modlila sa, aby tam bol Albus Dumbledore. "Pracovňa Albusa Dumbledora, Rokfortská stredná škola čarodejnícka."

Albus Dumbledore si práve čítal poštu, keď začul prásk  vo svojom kozube nasledované ženským znepokojeným hlasom, ktorý ho volal.

"Dumbledore! Dumbledore! Ach, kde pre zmilovanie božie si?"

***

Hermiona cítila, ako jej niekto natiera nohy. Okamžite sa im uľavilo. Začula dôverne známy hlas vravieť: "Prichádza k sebe, Albus, je to len strach a vyčerpanie. Musela odvrátiť oveľa hroznejšie kúzla. Úbožiatko."

"Ďakujem, madam Pomfreyová."

Hermiona sa s výkrikom prudko posadila na posteli. Nesmela strácať čas. Zbadala Albusa Dumbledora, Poppy Pomfreyovú a Minervu McGonagallovú stáť pri jej posteli. "Profesori! Vie to! Našli ma... Draco povedal Luciusovi... Vedia o Nevillovi... moje dieťa... kde je?.... pokúsila som sa utiecť... kde je Neville?...musím varovať Nevilla."

"No tak, no tak," nežne odvetila Pomfreyová a zatlačila dievča nazad do postele.

"Neville je v nebezpečenstve!" Hermiona začala plakať... neplakala od včerajška, napriek hrozným udalostiam dnešného dňa. "Dumbledore... prosím... choďte po Nevilla!"

"Potrebuje odpočívať," povedala Poppy. "Blúzni."

"NIE!" Hermiona bojovala proti rukám čaromedičky.

"To je v poriadku, Poppy," prehovoril Dumbledore. "Myslím, že potrebujeme, aby nám slečna Grangerová všetko vysvetlila. Znie to veľmi vážne."

Madam Pomfreyová sa zatvárila pochybovačne, ale Hermionu pustila. Pripravila jej niečo studené na pitie a Hermiona sa okamžite cítila lepšie.

McGonagallová sa smutne pozerala na svoju obľúbenú študentku. Bola porezaná a dobitá a zrejme prešla hrozným zážitkom.

Dumbledore sa posadil na kraj postele a chytil ju za ruku. Všimla si, že drží v ruke štrnásťpalcový čierny prútik, ktorý použila k úteku. "Slečna Grangerová, upokojte sa. Nedokážem pochopiť, čo hovoríte. Ako sa dozvedeli, že je Neville Strážcom tajomstva?"

Hermiona na neho skoro vykríkla: "Pretože ma OKLAMALI, aby som to povedala Dracovi. Musíte sa ponáhľať... Lucius chce krv dieťaťa na ten kameň... Ja neviem prečo!"

Dumbledore prikývol. "Som pripravený osobne Nevilla pohľadať hneď po tom, ako mi odpoviete ešte na jednu otázku."

"Akú?"

"Ako ste prišli k tomuto prútiku?"

Hermiona sa rozčúlene pozrela na profesorov. McGonagallová sa netvárila radostne.

"Bola som zamknutá v podzemí Malfoy Manoru... Myslela som, že som v pasci, ale našla som tento prútik v medzere pod dverami. Neviem, kto ho tam dal, ale bola to jediná možnosť ako uniknúť... Prečo? Čí je to prútik?"

Dumbledore a McGonagallová si vymenili pohľady.

"Tento prútik patrí Severusovi Snapovi," povedal Dumbledore a pretočil ho vo svojich prstoch.

"Snape!" zhíkla Hermiona. "Je na Malfoy Manor? Pomohol mi?"

Dumbledore si pozorne prezeral ten prútik.

"Nevieme, čo sa stalo Snapovi... chýba už dva týždne a nedokázal som sa s ním spojiť. Toto je prvá stopa, ktorú o ňom máme."

Hermiona pokrútila hlavou. "Čo sa deje?"

"Zaujíma ma..." povedal Dumbledore a mierne potriasol prútikom. "Priori Incantatem."

K Hermioninmu prekvapeniu vyšlo z prútika niekoľko pramienkov dymu a zažiarilo nazeleno...

"Omračujúce kúzla... rictusempra... protego... veľmi pokročilé kúzla, slečna Grangerová. Tie ste urobili vy?"

Hermiona prikývla. Na poslednej časti svojho úteku musela prekliať Draca a Luciusa, keď za ňou bežali. Fascinovane sledovala, ako z prútika vystúpili ďalšie pramienky strieborného dymu.

"Ach, reducto... no, toto bolo diffindo, otváracie kúzla... alahomora..." Ďalšie farebné pramienky dymu vychádzali z prútika, ktoré dokázal Dumbledore rozoznať, pretože prikyvoval a mrmlal si.

Zrazu  z konca prútika vystrelila spŕška prachu a v izbe sa premenila na snehové vločky než zmizla...

"The Finite Tenebrarum!" prehltla McGonagallová. "Severus zrušil Tenebrarum!"

Hermiona tomu nemohla uveriť, ale spomenula si na ten hlboký mužský hlas, ktorý na ňu jačal v jej dome Petrificus. Bol to Snapov hlas!

"Ale ak Snape zrušil Tenebrarum a odovzdal ma Malfoyovcom... prečo by mi dával tento prútik?"

Obočie Albusa Dumbledora bolo zvraštené v hlbokom zamyslení. Začal uvažovať nahlas...

"Snape nemôže utiecť... vedel, že vy by ste mohla... musel tú šancu využiť... a jeho prútik nám môže porozprávať príbeh o tom, čo sa stalo... Severus sa nám pokúša niečo povedať. Je v obrovskom nebezpečenstve!" dokončil Albus Dumbledore. Vstal z Hermioninej postele. "Minerva, prosím zožeň Remusa a Lupina. Sú niekde na hrade, požiadaj ich, aby sa pripravili o desať minút na odchod do Nevillovho domu."

McGonagallová prikývla a vybehla z miestnosti, ale predtým poťapkala Hermionu po pleci.

"Hermiona, ešte niečo iné by si mi rada povedala, než odídem hľadať Nevilla?"

Hermionine oči sa zaplnili slzami.

"Draco sa otočil voči mne. Otočil sa voči nám... urobil niečo hrozné... Neviem, čo ho k tomu prinútilo."

Albus Dumbledore ju znovu poťapkal po ruke. "Veríš, že Draco je úplne zlý, Hermiona?"

Hermiona musela chvíľu premýšľať. "Myslím, že nie."

"Potom ho vidíš rovnako ako ja. Spomínaš si na náš rozhovor na Vianoce, na to, čo som ti povedal o Dracovi?"

Hermiona prikývla. "Povedali ste, že to bude ťažké... ale aby som sa ho nikdy nevzdala."

Dumbledore prikývol. "Tiež som ti povedal, že za dobrých ľudí má vždy cenu bojovať. Stále ho ľúb, dieťa."

Keď ju riaditeľ opustil, Hermiona premýšľala o jeho slovách. Dúfala, že sa im včas podarí varovať Nevilla. Zdalo sa, že nič nevychádza.

***

"Tu nič!" Sirius Black kopol do dverí ďalšej prázdnej izby. Každý kúsok nábytku v izbe bol polámaný, obsah každej zásuvky, každej skrine rozsypaný na zemi. Albus Dumbledore zdvihol obrovskú hromadu novín a polámaných ozdôb.

"ALBUS! SIRIUS!"

Zúrivé výkriky Remusa Lupina sa ozývali cez vyplienený dom.

Sirius s Dumbledorom sa prihnali do izby, kde bol Lupin. Lupinova tvár bola biela, keď sa napäl, aby odtiahol veľkú skriňu z podlahy.

"Odstúp," povedal Dumbledore Lupinovi. "Wingardium Leviosa!" Skriňa odletela z podlahy.,

"Krucinál," zaklial Sirius, keď si kľakol vedľa veľmi pomliaždeného Nevilla Longbottoma na zemi.

Lupin sa triasol. "Je mŕtvy! Je mŕtvy, Albus!"

Dumbledore si kľakol vedľa Siriusa a prešiel rukou ponad chlapcovo telo. Nad telom sa ukázalo slabé modré svetlo, ale zmiešalo sa množstvom červeného.

"Nie, nie je mŕtvy, Remus. Ale je veľmi ťažko zranený."

"Zabijem ho," zamrmlal Sirius. "Len jediný človek mohol nechať človeka zomrieť pod skriňou... Zabijem ho... Prisahám..."

"Sirius, teraz nie je čas na pomstu, Neville potrebuje lekárske ošetrenie. Pomôž mi."

"Nenávidím ho..." Sirius stále pokračoval, oči zasklené. "Zabil môjho brata, zabil Tonksovú... zabil Andromedu... Zabijem ho. ZABIJEM ho!" Sirius vrazil päsťou do steny nad Nevillom.

"Sirius, ak sa nedokážeš ovládať, musím ťa požiadať, aby si odišiel!" nahnevane povedal Dumbledore. Sirius sa mechanicky postavil a opustil miestnosť. Ruka mu krváca na mieste, kde zasiahol stenu.

"Dum...dor...?" slabo prehovoril Neville, krv mu stekala z nosa a úst, Jeho pľúca očividne pritlačili rebrá, keď na neho dopadla tá skriňa.

"Je to v poriadku, Neville. Sme tu, aby sme ti pomohli," chlácholivo povedal Dumbledore. Lupin na Nevilla zamrmlal niekoľko kúziel proti bolesti.

"Ja... nepovedal... som..."

"Viem, že si nepovedal, Neville. Odviedol si vynikajúcu prácu. Nezaspi!"

Nevillovi oči sa zatiahli.

"Remus!" vykríkol Dumbledore na Lupina. "Strácame toho chlapca. Potrebujeme ho."

Remus Lupin mrmlal ešte zúrivejšie, jeho prútik namierený na Nevilla. Neville znova nadobudol vedomie a otvoril oči.

"Neville, môj drahý, už mi to musíš povedať. Ak nie, mohli by sme naveky stratiť identitu toho dieťaťa. Kde je Noel Malfoy?"

Neville zažmurkal, jeho tvár nadobudla trochu chorú bledozelenú farbu, prehovoriť bola pre neho mimoriadna námaha.

"... Brloh..."

Dumbledore prikývol a pohladil Nevilla po čele.

"Remus, daj chlapca pod Suspendio. Nemôže si dovoliť, aby sa to zhoršilo... teraz mu už dokáže pomôcť len madam Pomfreyová."

Remus Lupin prikývol a vykonal nad Nevillom kúzlo Suspendio. Nevillova tvár sa uvoľnila a klesol do Dumbledorovho náručia.

"Bude žiť?" spýtal sa potichu Lupin.

Dumbledore sa tváril vážne. "Podrobili ho horšiemu než len padnutej skrini. Nervové zakončenia ma spálené od kliatby Cruciatus. Tiež vidím známky prekliatia Cruoris. Má vnútorné krvácanie."

"Čo to hovoríte?" spýtal sa vystrašene Lupin, keď na Nevillove telo použil Mobilicorpus.

Albus Dumbledore si vzdychol. "Keď som požiadal Nevilla, aby bol Strážcom tajomstva, povedal mi, že by kvôli Hermione zomrel. Na Rokforte bola k nemu tou najláskavejšou osobou. Len dúfam, že za to nebude musieť takto zaplatiť... ale nevyzerá to dobre, Lupin."

"ALBUS!" začuli z druhej izby kričať Siriusa.

Tak rýchlo ako mohli s Nevillom visiacim za nimi, prišli za Siriusom Blackom s popolavou tvárou, ktorý držal malú knižku v červenej koži. "Našiel som toto... otvorené... vedia..."

Pokúsil sa pokračovať, ale nemohol. Sirius cítil, ako panika zachvátila všetky jeho zmysly. Podal ju Dumbledorovi, ktorý si tú knihu prezrel. Na prednej starne bola veselá tvár ropuchy s magickými slovami: "NEVILLOV PLÁNOVAČ", ktoré jasne žiarili a vytáčali sa z jej úst. Za daných okolností to vyzeralo trochu smiešne.

Sirius vytrhol riaditeľovi knihu a nalistoval ju na prvú časť: "DÔLEŽITÉ VECI, KTORÉ JE TREBA SI ZAPAMÄTAŤ" a vrazil ju Dumbledorovi.

V polovici stránky medzi "Objednať každý mesiac Gertrúde potravu" a "Narodeniny starej mamy 5. augusta" bili do očí slová: "Noel žije s Percym a Penelopou Weasleyovcami v Brlohu."

"Ach, bože," slabo prehovoril Lupin, keď to prečítal ponad Dumbledorovo plece.

Sirius našiel svoj hlas a očervenel. "Ten - úbohý - chalan... nedokáže si zapamätať ani takúto jednoduchú vec! Longbottom mal vždy na Rokforte najhoršiu pamäť... to ale bola hlúposť..."

Ale Siriusa umlčalo silné kúzlo z Dumbledorovho prútika. Zasiahlo ho presne medzi oči a zrazilo ho k zemi. Riaditeľ stál nad Siriusom, keď mu jeho priateľ pomáhal na nohy. Albus Dumbledore vyzeral každým kúskom ako ten mocný čarodej*, za ktorého ho považoval čarodejnícky svet, jeho ruky sa triasli zúrivosťou.

"Nikdy znova Nevilla nezhadzuj," bolo jediné, čo riaditeľ povedal, keď jemne odlevitoval Nevillovo nehybné telo z miestnosti.

 


 

* PP: možno to nič neznamená, ale nie je tam wizard, ale sorcerer, čo je černokňažník, strigôň, čarodejník. Len ma to prekvapilo.

 


Kapitola 35 Conciliae Bellicus



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/35/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.

Robila som, čo som mohla a čo mi čas a chuť dovolili. Jenny to ešte prejde, tak to až tak neriešim. Ďalšia kapitola má dvojnásobnú dĺžku.



Kapitola 35 Conciliae Bellicus - Bojové porady

"Prekvapenie!" povedal Lucius.

Arthur Weasley na neho ponad Denného proroka hľadel s otvorenými ústami. S prasknutím sa za neho primiestnil Draco. Traja muži na seba zazerali v obývacej izbe Brlohu.

"Lucius," odvetil Arthur, rýchlo odložil noviny a zúfalo hľadal pod konferenčným stolíkom bosými nohami papuče.

"Kto je tu?" Molly prišla do izby, keď začula dve ostré prasknutia premiestnenia. Keď zbadala dvoch vysokých blonďavých mužov v čiernych plášťoch, oči sa jej rozšírili šokom.

"Nazdar, Molly," ohavne sa usmial Lucius.

"To stačí, Lucius. Čo chceš?" prehovoril chladne Arthur, ktorý vstal a rukami objal svoju ženu.

"Chcem svojho vnuka, Arthur, takže to nie je také hrozné, však?"

"O čom to rozprávaš?" ozvala sa Molly, ktorá Luciusa prepaľovala pohľadom. "Akého vnuka? Chceš povedať, že Draco má dieťa? Alebo že máš okrem Draca iné deti, o ktorých nevieme?"

Draco sa oddelil od otca a začal sa prechádzať po obývačke. "Áno, v skutočnosti mám vážne syna... a chcem ho teraz späť. Veľká vďaka, že sa o neho postarali."

Zdvihol malú okrasu z rímsy kozubu a uškrnul sa, "aké lacné." Nedbalo ju pustil na zem, kde sa rozbila.

"Ako sa opovažuješ!" vykríkla Molly. "Bol to dar od Charlieho!"

"Lacný dar," odvetil Draco.

Molly Weasleyová vyzerala, že praskne hnevom. Arthur zadržal jej ruku s prútikom. Zamrmlal jej, že to neskôr napravia.

"Pozri, Lucius," statočne vyhlásil Arthur. "Nevieme, o čom rozprávaš. Pod touto strechou nie sú žiadni Malfoyovci, radšej by ste mali hľadať niekde inde."

"Mami, kto je..." Percy Weasley vošiel do izby. Pozrel sa na Luciusa a Draca a prižmúril oči.

"Ahoj, Percy," úlisne prehovoril Draco. "Užívaš si život s mojím synom?"

Percy zostal stáť ako prikovaný. "Neviem-o-čom-rozprávaš," pomaly a uvážene prehovoril.

"V poriadku, začínate mi liezť na nervy, Weasleyovci," povedal Lucius a vytiahol prútik.

Molly Weasleyová rýchlo siahla po svojom.

"Stupefy!" zajačal Lucius.

"Deflecto!" zjačala Molly a odklonila kúzlo určené pre jej manžela. Odrazilo sa od odkláňacieho kúzla a rozbilo sklenenú výplň poličky na knihy pri okne.

Percy využil príležitosť, aby utiekol z izby, tesne nasledovaný Dracom.

Arthur Weasley zaútočil na Luciusa.

Penelope Weasleyová sa v to ráno prebudila neskoro a práve chcela zísť po schodoch na raňajky. Niesla v náručí dieťa.

"NIE!" vykríkol Percy, kým bežal k svojej žene. "DOSTAŇ ODTIAĽTO NICHOLASA!"

Snažila sa pochopiť scénu pred sebou. Spoznala Draca Malfoya z čias, keď chodila na Rokfort, hoci veľmi vyrástol odvtedy, čo ho videla. Otočila sa a bežala hore schodmi.

"Stupefy!" zajačal Draco.

Percy sa zapotácal a spadol. Penelope vedela, že jej manžel za ňou spadol, ale nezastavila. Musela chrániť dieťa. Nanešťastie nevedela kam utiecť! Brloh bol vysoký a úzky. Ako blázon uháňala po schodoch nahor... čo chce Draco jej dieťaťu?

Počula, ako za ňou uteká. S výkrikom strachu sa otočila tvárou k nemu.

"Daj mi môjho syna," pokojne povedal Draco.

Penelope padla sánka. "Tvojho syna?"

"No, vieš, že nie je váš," odvetil Draco a priblížil sa k nej s natiahnutým prútikom.

Za ním sa objavil Lucius.

Penelope sa šialene rozhliadala, kam by utiekla.

"Penelope, chce Nicka! Nedávaj mu Nicka!" začula, ako Molly Weasleyová uteká hore schodmi. Lucius niečo hrubé zamrmlal, potom sa prehol cez zábradlie a uvoľnene povedal: "Rictusempra." Ozval sa výkrik nasledovaným zvukom pádu dole schodmi.

"Daj mi ho," povedal Draco a načiahol sa po Noela.

"Ty-ho-nemôžeš-mať," prehovorila Penelope a pritisla si dieťa bližšie k hrudi. Začalo plakať. "Toto je môj syn, Nicholas Weasley."

Draco si odfrkol. "Ako keby som nespoznal vlastnú krv, keď ju vidím! Toto je Noel Draco Malfoy a bol v tvojej náhradnej starostlivosti skoro sedem mesiacov! CHCEM OKAMŽITE SVOJHO SYNA!"

Neodvážil sa prekliať Penelopu pre možnosť, že by minul a kliatba by ublížila dieťaťu. Voldemort bol veľmi konkrétny v tom, že to dieťa chce mať živé a v poriadku. Namiesto toho sa Draco priblížil k Penelope a vydrapil jej dieťa z náručia. Rozplakalo sa ešte hlasnejšie.

"Umlč toho sopliaka," povedal Lucius.

S prasknutím Lucius a Draco s Noelom zmizli.

Penolope vykríkla a prepukla v plač.

Percy sa práve prebral zo svojho prekliatia a potkýnal sa hore schodmi.

"Vzal Nickyho! Vzal Nickyho!"

Arthur a Molly vybehli po schodoch.

"Ako sa OPOVAŽUJE vziať môjho vnuka!" kričala Molly, ktorá sa triasla strachom a zúrivosťou, kým súčasne hladila Penelope, ktorá začínala byť hysterická.

"Aký nezmysel, že Nicky je Malfoy!" ozval sa Arthur.

Z Percyho obočia stekali prúžky potu. Penelope žalostne vzlykala a túlila sa k svojej svokre.

"Penelope," prehovoril Percy priškrteným hlasom. "Radšej by sme mali mame a otcovi povedať pravdu. Následne musíme hovoriť s Dumbledorom."

"Akú pravdu?"  prudko sa spýtala Molly. "Čo sa deje? Prečo musíte vidieť Dumbledora?"

Arthur Weasley sa zrazu zasmial. Keď sa pozrel na tvár Draca Malfoya v kuchyni, videl niečo dôverne známe. Mal pocit, že tuší, čo sa deje.

***

Lunu Lovegoodová vystrelila poslednú guľku zo striebra na vlkolaka, ktorý sa pred ňou zrútil k zemi. Jeho telo sa pomaly premenilo znova na človeka. Luna si utrela pot z čela a zastrčila prútik do puzdra. Blízko nej ležala omráčená Ginny Weasleyová vedľa ďalšieho mŕtveho vlkolaka.

Luna sa ponáhľala k svojej priateľke. Mesiac zapadal a noc bola skoro u konca.

"Ginny! Ginny, preber sa! Enervate!"

Ginny sa neprebrala. Luna ju skontrolovala, či jej stále bije srdce a k vlastnej úľave zistila, že áno.

"Mobilicorpus," povedala Luna a Ginnino telo sa zdvihlo zo zeme. Bude musieť Ginny dostať späť do táboriska. Keď sa približovali k stanu, kráčala smerom k nej impozantná čarodejnica v zelenom habite.

"Pomôž mi, Emmeline," povedala Luna a jemne položila Ginny na zem.

Emmelina Vanceová zamrmlala krátke kúzlo a Ginnine oči sa roztvorili.

"Dostali sme ich?" zamrmlala.

"Áno!" Luna zatlieskala rukami a predviedla malý tanček. "Presne medzi oči! Kaput!" Tancovala, jej po pás dlhé blonďavé vlasy viali okolo nej.

"Luna..." varovala Emmeline, to dievča bolo trochu zvláštne. "Nie tak veľa hluku."

Ginny sa uškrnula. "Skvelé. Au... myslím, že som si buchla hlavu, keď som spadla..."

Emmelina Vanceová vytiahla z habitu list, mal na sebe oficiálnu pečať ministerstva.

"Prišiel nám list z Ústredia aurorov."

"Jú... myslela som, že na nás úplne zabudli," povedala Luna, keď si dala poriadny dúšok vody. "Tri dievčatá ako my samé v zasranom lese zabíjajúce vlkolakov... nechápem, prečo Colinovi priradili dementorov v Londýne... je tam oveľa krajšie a chcela som v lete trochu nakupovať..."

"Pššt, dievčence," prehovorila Emmeline. "Nech vám prečítam ten list."

"Drahá pani Vanceová, slečna Weasleyová a slečna Lovegoodová, bezodkladne sa vyžaduje vaša súčinnosť na Rokforte. Zrušte všetky svoje úlohy a vráťte sa na Rokfort do jedného dňa od obdržania tohto listu.

Percy Weasley, vedúci Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva.

PS: Ginny, mama vraví, aby si prosím ťa nezabudla brať každú noc svoj elixír z koreňa angeliky na doplnenie energie. Maj sa."

"Dobre!" povedala Luna. "Vyzerá to, že by sme mali radšej ihneď zdvihnúť kotvy, aby sme sa do zajtra dostali na Rokfort."

"Pobalím tábor," Ginny sa chabo dostávala na nohy.

"Nie drahá, posaď sa, ja to urobím," ozvala sa Emmeline Vanceová. "Luna, ten elixír z angeliky by sa možno teraz hodil, zožeň ho pre Ginny. Je to jeden z Mollyiných najlepších domácich liekov."

Luna utekala nájsť Ginnin elixír z angeliky. Po niekoľkých dúškoch Ginny cítila, ako sa jej vracia sila.

"Fúúj... chutí hrozne!" Ginny zvraštila tvár.

Luna sa zaškerila a odpila si z fľašky.

"Vlastne nie tak zle..."

"Luna, ty si čudná..."

"To ma teší."

Emmeline magicky pobalila tábor v priebehu sekúnd.

"Poďme."

***

Keď sa na druhý deň tej trojici žien konečne podarilo dostať do Rokvillu, potešilo ich, keď u Troch metiel stretli Dedalusa Diggleho a Colina Creeveya. Podľa všetkého aj ich povolali na Rokfort.

"Toto je ono," zamrmlal Diggle ženám. "Poznám Dumbledora. Nikdy nás nepovolá, pokiaľ to nie je niečo naozaj veľké. Cítim to v kostiach."

"Čauko, Colin," veselo prehovorila Luna a uprene na neho hľadela svojimi veľkými, bledomodrými vystupujúcimi očami. "Zabil si v poslednej dobe nejakých dementorov?"

Colin sa začervenal. "Zopár... môj patronus bol veľmi vyťažený."

"Je tvojím patronusom stále tvoj brat?"

"Luna!" zasyčala Ginny a kopla to dievča pod stolom. Luna mala talent klásť tie najnevhodnejšie otázky.

Ale Colin hľadel zhypnotizovane do Luniných modrých očí. "Áno... Ne-nechcela by si si niekedy so mnou zájsť na večeru?"

Luna sa pokojne usmiala. "Iste."

Ginny prevrátila očami.

Emmeline si nahlas odkašľala a povedala: "Myslím, že by sme mali ihneď vyraziť na Rokfort."

Colin po celú cestu na Rokfort žiaril ako slniečko.

Päť aurorov privítala pri hlavnom vchode znepokojene vyzerajúca profesorka McGonagallová.

"Ostatní sú už tu. Sú v pracovni, poďme hneď hore."

Keď Ginny Weasleyová vošla do pracovne, prekvapilo ju množstvo ľudí, čo sa tam pomestilo. Dedalus mal pravdu. Toto bude asi poriadne veľké.

"Sadnite si, sadnite si," prehovoril Dumbledore, magicky vyčaroval  pre nových príchodzích len tak z ničoho päť kresiel.

Ginny, Luna a Colin kývli na Andrewa Figga, ich bývalého trénera na Rokforte, ktorý sedel medzi Siriusom Blackom a Remusom Lupinom. Očividne chýbal Harry Potter, rovnako ako Elphias, Justin a Sturgis.

Ako keby čítal ich mysle, Sirius povedal: "Harry, Elphias, Justin a Sturgis sú stále vo východnej Európe... pokúšali sme sa ich kontaktovať a myslím, že by mali byť na mieste včas."

"Kde je Severus?" zvedavo sa spýtala Emmeline.

Miestnosť zmĺkla.

"Kde je Draco a Neville?" dožadovala sa Ginny.

Sirius s Remusom si vymenili pohľady.

Dumbledore sa pozrel na zhromaždenú spoločnosť ponad svoje polmesiačikové okuliare. Vytiahol štrnásť palcov dlhý prútik z habitu a povzdychol si. "Dámy a páni, toto, toto je prútik Severusa Snapa, ktorý sa ku mne dostal dnes ráno prostredníctvom Hermiony Grangerovej..."

"Hermiona je tu?" vykríkla Ginny.

Malé zhromaždenie sa celé otočilo na ňu a ona sa začervenala. "Ja len, že som si o ňu robila také starosti... je v poriadku?"

Dumbledore slabo prikývol. "Má sa fajn a čoskoro ju uvidíte, Ginny. Vlastne keby nie jej bystrosti pri úteku, stále by sme tápali v temnote ohľadne Voldemortovho rýchleho postupu."

"Rýchleho postupu?" zvedavo sa spýtal Figg.

"Obávam sa, že áno, Andrew. To kvôli tomu nikto z nás nedokázal kontaktovať Severusa... a vlastne ani Draca. Pozorne počúvajte, pretože nemáme veľa času. Dnes ráno ma kontaktovali Percy a Penelope Weasleyovi..."

***

"Priniesli sme to dieťa," povedal Lucius, keď kľakol pred Voldemortom. Draco pokľakol vedľa svojho otca a zdvihol dieťa k nemu.

Voldemort natiahol dlhý, pazúrnatý prst a prešiel ním po líčku dieťatka. Zostalo po ňom zopár kvapiek krvi. Dieťa začalo plakať.

"Veľmi dobre. Naozaj veľmi dobre."

Voldemort sa kruto rozosmial. "Môžete povstať, obaja ste si viedli veľmi dobre. Draco Malfoy, prekonal si moje očakávania. Tým, že si mi ponúkol život svojho dieťaťa, zaručil si mi úspech v dosiahnutí nesmrtného života. Budeš odmenený."

"Avšak to dievča... robili sme čo sme mohli, ale... utieklo," váhavo dodal Lucius. Netrúfol si pozdvihnúť zrak.

Nastal okamih, kedy si myslel, že mu Voldemort možno ublíži, ale k jeho prekvapeniu Temný pán len netrpezlivo mávol rukou.

"Nebude to mať následky. Je to len špinavá malá humusáčka - pochybujem, že si s ňou musíme robiť obavy. Po dnešnej noci budem nepremožiteľný." Dychtivo si pošúchal ruky.

"Áno, môj pane."

Voldemort sa otočil k Dracovmu otcovi. "Nastal čas. Proces by mal začať hneď, máš čistú vzorku?"

"Mám, môj pane. Posledné vajcia sa vyliahli minulý mesiac a srdcia dračích mláďat boli všetky zdravé. Máme našu vzorku." Lucius vytiahol fľaštičku z habitu a podal ju Voldemortovi.

"Dolohov."

Chudý, škaredý muž s temnými očami, ktorý stál na boku, sa priblížil k nemu. "Áno, môj pane?"

"Chcem okamžite vztýčiť ochranný kruh okolo hradu. Daj vedieť ostatným. Dnes večer sa začne Rituál a nič sa mu nesmie postaviť do cesty."

"Ostatní sú už na svojich miestach, môj pane, ale znova sa s Goylom porozprávam o tých lesoch."

"Dobre... odteraz sa nesmie nič pokaziť. Chcem mať špeciálne posilnenú vežu."

Dolohov sa vypoklonkoval z miestnosti.

"Draco Malfoy, zober to decko do južnej strážnice a počkaj tam. Musím s tvojím otcom o niečom súkromne hovoriť."

"Ako si prajete, môj pane."

Draco vyniesol plačúce dieťa von z miestnosti. To dieťa vyrástlo odkedy ho videl naposledy. Draco sa pokúšal vyhnúť pohľadu do tých medovo-hnedých očí, ktoré mu priveľmi pripomínali jeho matku. Tá bolesť bola stále príliš čerstvá. Znova zatvrdil svoje srdce... necítil žiaden pôžitok, keď si ju včera v noci vzal násilím. Nevedela, že plakal, keď bolo po všetkom.

Zakaždým keď premýšľal o časoch, čo boli spolu a jej zrade, mal pocit, že umiera. Draco za posledné dva dni veľa premýšľal. Jeho otec bol konečne na neho pyšný, bol vo Voldemortom najužšom kruhu, vykonal neodpustiteľné kliatby s väčšou silou a bolesťou než si kedy dokázal predstaviť. Ak myslel len na to, aké je byť obávaný, mocný a konečne užitočný... a vyblokoval Hermioninu tvár, dokázal ďalej žiť. Tak dajako.

Draco sa dostal do južnej strážnice. Tento tajomný hrad bol z väčšej časti ruina, ale niektoré miestnosti stále stáli, táto bola jedna z nich. V podzemí bolo niekoľko prastarých hrobiek, ktoré Voldemort použil ako svoj hlavný stan.

Bolo tam jedlo a pitie, ale nič pre dieťa. Draco sa bezmocne rozhliadol po niečom, čím by dieťa nakŕmil. Vedel, že je Noel hladný, spoznal tie výkriky dokonca po tom, čo ich mesiace nepočul.

"Ahoj Draco!" začul, ako ho pozdravil vysoký ženský hlas. Prekvapene sa otočil a jeho oči spočinuli na niekom, koho neočakával, že niekedy znova uvidí.

"Ty! Čo tu robíš?" spýtal sa.

Pansy Parkinsonová prešla k nemu a vzala mu dieťa z rúk. Príliš prekvapený, aby sa bránil, ju pri tom sledoval.

"Keď si sa stal smrťožrútom, tvoj otec kontaktoval mojich rodičov, aby pre nás zariadil čistokrvné manželstvo. Ach... nie je sladký?" Hojdala dieťa hore a dole, vďaka čomu plakal Noel ešte hlasnejšie.

"Prestaň s tým! Nepáči sa mu to," nahnevane povedal Draco a pokúsil sa vziať si dieťa späť. Ale Pansy zvierala dieťa ako vo zveráku.

"Tvoj otec ma požiadal, aby som sa až do Rituálu postarala o Noela. Nemaj obavy, Draco, bude v poriadku."

Draco sledoval, ako Pansy položila dieťa do postieľky, ktorú si predtým pri stene nevšimol. Bola v nej fľaša mlieka. Dieťa začala hladovo piť. Nakoniec Pansy pustila fľašu a Noel si ju držal sám. Všimla si na jeho krku nádherný dračí prívesok.

"Na také decko ako si ty je príliš pekný," zamrmlala a pokúsila sa uvoľniť retiazku, ale nedala sa rozopnúť. Dieťa na okamih prestalo piť a zízalo na ňu. Jeho strieborno-blonďavé vlasy sa na okamih zmenili na oranžové, ale pomyslela si, že je to len trik svetla. Vzdala sa, strčila fľašu hrubo do detských rúk a nechala ho tak.

Pansy sa vrátila k Dracovi, ktorý vyzeral z okna. Mala na sebe tesný habit s tým najnehabnejším výstrihom, ktorý si mohla čarodejnica obliecť. Odchod do Švajčiarska jej prospel - mala lepšie krivky než predtým a pokožku mala veľmi čistú, žiadne fľaky, aké si pamätal z Rokfortu.

"Draco..." zamrmlala, keď prišla k nemu.

Stál ako socha, keď sa k nemu Pansy pritlačila, zaplavovali ho protichodné emócie. Na jednej strane ju považoval za zlé, hlúpe dievča... na druhej sa ukázalo, že on nebol múdrejší či láskavejší než ona. Pansy pohodila svojimi dlhými, čiernymi vlasmi dozadu a zdvihla oči k jeho. "Chýbal si mi," zašepkala.

Nemožné, ale cítil, že jeho telo začínalo reagovať. Jeho ruky našli cestu okolo nej a zaplietol ich do jej vlasov. Trhol jej hlavou dozadu a pobozkal ju, rukami prešiel po jej úzkom habite. Aj keď ju nemiloval, mohol si s ňou užiť.

Pansy snívala o tejto chvíli s Dracom takmer celý svoj život. Jeho šedé oči boli búrlivé, jeho telo podivne mocné. Za nimi začalo plakať dieťa. Zrazu sa od nej Draco odtiahol a zalapal po dychu.

"Čo je?" zvedavo na neho hľadela. V tvári mal prenasledovaný výraz, jeho oči sa sústredili na miesto za ňou. Odvrátil sa od nej a rýchlo opustil miestnosť. "Čo má byť toto?" zajačala za ním Pansy, ale zatreskol jej dvere do tváre a kým sa jej ich podarilo otvoriť, bol preč.  Otrávená Pansy sa vrátila k postieľke a zízala na Noela. Nenávidela zlatavé očká toho dieťaťa... boli to Hermionine oči. Načiahla sa do postieľky, silno dieťa uštipla a jemu zabehlo mlieko. Pansy sa usmiala, keď dieťa vykríklo. Draco bude aj tak jej.

***

Draco kráčal vlhkými chodbami hradu, jeho oči zaplavené slzami. Konečne sa dostal do slepej uličky a so zvriesknutím buchol do steny tak silno, že si rozrazil hánky. Draco sledoval, ako mu po ruke steká vlastná krv.

Keď pritlačil Pansy k sebe, mal čudný pocit... ako keby on zrádzal Hermionu Grangerovú. Noel začal kričať a k nemu sa prihnala spomienka tak silná, že mal pocit, ako keby ju prežíval. Bozkával Hermionu pri Veľkom jazere, v Rokville, smial sa s ňou v prefektskej spoločenskej miestnosti, držal ju za ruku, keď privádzala na svet ich syna... potom k svojej hrôze mohol odprisahať, že ju videl za Pansy! Stála tam v bielej sestričkovskej uniforme a usmievala sa na neho. Po izbe sa ozýval Noelov žalostný plač. Začínal blázniť? Čo sa s ním dialo?

Musel nájsť svojho otca a Voldemorta. Keď bude nazad so smrťožrútmi, na jeho minulosti prestane záležať.

***

V inej časti hradu Lucius a Voldemort sledovali Severusa Snapa mechanicky miešať prísady do mierne sa variaceho kotlíka. Pod Severusovými očami boli tmavé kruhy... ako keby nespal mnoho dní. Jeho čierny habit visel na jeho chudých ramenách príliš veľký na jeho vychudnutú postavu, prúžok krvi mu stekal po brade. Ľavá ruka mu ochabnuto visela pri boku, vykĺbená alebo nejako poškodená.

"Švihni si, Snape," povedal Voldemort, ktorý sa prechádzal po miestnosti.

Lucius kopol majstra Elixírov do členku, ale okrem toho že sa trochu strhol, Severus nedal najavo žiadnu stratu sústredenia na to, čo robil.

"Nechutné," povedal Lucius, keď sa odtiahol od zápachu výkalov a moču, ktorý sa držal toho muža.

Voldemort sa za svojou bielou maskou lebky uškrnul. "Je to jedno z najmocnejších Imperiusov, ktoré som kedy použil... je veľmi účinné, však? Vždy som chcel mať príležitosť otestovať ho."

Lucius s prihlúplym úsmevom súhlasil  s Temným pánom. Voldemort netrpezlivo zízal do kotlíka, červená rumelka začínala byť krištáľovo jasná.... ale ešte nebol správny čas. Už len pár hodín...

"Nikto nedokáže odolať sile tejto kliatby Imperius, bolo by treba viacej vôle než vlastní desať mužov, aby človek znova nadobudol svoju vlastnú vôľu," chvastal sa Temný pán. "Sleduj - Snape, vypi tú krv."

Snapova ruka sa triasla, ale zdvihol odpornú čiernu tekutinu z krvi dračích mláďat k perám a napil sa. Jedovatá tekutina spálila jeho hrdlo a on vykríkol a začal sa dusiť. Z jeho pľuzgierovitých pier stúpal dym a pramienky krvi stekali po jeho jazyku, ale on to všetko prehltol.

"Pokladám to za dosť zábavné," povedal Temný pán. "Snape dosť dobre odolával všetkým ostatným úrovniam Imperia... ale odkedy som na neho použil toto, reaguje veľmi dobre, všakže Severus? Spolupracuješ s nami, aby sme oklamali Draca, pomáhaš nám nájsť to Grangerovie dievčisko, zdokonaľuješ finálny stupeň kameňa... Aké smutné, že keď bude kameň pripravený, skončí sa tvoja užitočnosť..."

Severus Snape tupo pokračoval v miešaní elixíru.

Lucius sa uškrnul. "Potom čo, môj pane?"

Voldemort sa zasmial. "Minulý týždeň som mu prikázal, aby nič nepil a nejedol, myslím, že sa čoskoro uhladuje na smrť... aký bolestivý a strašný spôsob smrti, Severus, škoda, že si mi nebol oddaný."

Lucius nakopol Severus za kolenami a tie sa mu podlomili. Oslabený muž sa zapotácal a potreboval chvíľu, aby znova nadobudol rovnováhu. Lucius sa zasmial. "Jedna z najúžasnejších kliatob Imperius, ktorú som kedy videl, môj pane. Ste skutočne úžasný."

Voldemort sa zachichotal a odviedol Luciusa od kotlíka. Jeho plány sa takmer naplnili. Dieťa bolo tu. Draco vykoná tú obetu. Nič sa nemohlo pokaziť.

Niekde, ako keby spod dusivej prikrývky mlhy si Severus Snape spomenul, že použil svoju poslednú štipku vôle, aby dal Hermione svoj prútik. To úsilie bolo také obrovské, že sa mu poškodili svaly na ľavej ruke. Severus zaťal zuby proti bolesti a poníženiu a pokračoval v zdokonaľovaní rumelky. Už mu žiadna vôľa nezostala.

***

"Ako je to ešte ďaleko?" zakričala Luna cez plece na Emmelinu Vanceovú. Testrály plynulo leteli oblohou, presne tak ako to robili posledné dve hodiny. Pri rýchlosti testrálov to znamenalo, že už museli precestovať tisícky míľ.

"Asi pol hodiny," zakričala proti vetru Emmeline.

Luna zovrela testrála a zacítila, ako sa Emmeline silnejšie pritisla k jej pásu. Teraz leteli skutočne rýchlo. Len nejasne si uvedomovala ostatných aurorov sediacich na testráloch okolo nej, na jednom testrále dvaja aurori. Colin sedel na tom čiernom s Dedalusom, Dumbledore jazdil so Siriusom, Lupin s Figgom a v strede nich boli Ginny a Hermiona.

Hermiona sa viac a viac nakláňala na svoju priateľku a Ginny si začínala myslieť, že to nebol taký dobrý nápad, že s nimi nakoniec šla.

"Si v poriadku, Miona?" zavolala ponad plece Ginny. "Myslím, že tam čoskoro budeme, už len polhodina."

"Som v poriadku," odpovedala Hermiona. "Je len trochu desivé letieť na niečom, čo nevidíš."

"Dobre, len sa ma drž!" odvetila Ginny, ktorá sa pokúšala utešiť svoju priateľku. Ginny nedokázala v štvrtom ročníku kone vidieť, ale teraz už mohla - jasný výsledok aurorských povinností. Pamätala si, aké to bolo v štvrtom ročníku letieť na niečom, čo nevidela a chápala, ako čudne sa musí Hermiona cítiť.

Ako leteli, Ginny v duchu zhodnotila Dumbledorovu bojovú taktiku. Nemal to byť otvorený boj - posledná priama konfrontácia mala za následok smrť mnohých z bývalého Fénixovho rádu. Toto mala byť tajná operácia.

Nemohli letieť priamo na hrad, príliš nápadné - budú musieť pristáť niekde nablízku a pomaly sa tam dostať. Hagrid s Grawpom tam už boli, špehovali pohyb ostatných obrov a komunikovali so Sturgisom a Justinom, ktorí boli v úkryte, o tom, kedy spustiť útok ostnáčov. To by pre aurorov vyčistilo cestu k hradu.

Dúfajme, že tu bude aj Harry s ohniváčmi. Ak sa im nepodarí prejsť lesom a dostať sa k hradbám hradu, majú veľmi malú šancu, že sa tam vôbec dostanú.

Správy od vyzvedačov už potvrdili, že hrad je silno očarovaný a chránený. Bude veľmi náročné dostať sa dnu... ale Aurori sú zruční v prekonávaní takých kúziel. Dostanú sa tam.

Keď budú v hrade, rozdelia sa - Dumbledore, Sirius a dúfajme, že Harry, pôjdu po Voldemortovi a jeho najužšom kruhu. Hermiona, Ginny a Remus pôjdu pohľadať Noela. Všetci ostatní aurori budú strážiť okolie hradu. Dumbledore chcel, aby to bolo rýchle a totálne.

Ginny dúfala, že Dumbledore sa nemýlil, keď dovolil Hermione ísť s nimi. Ostatní aurori pochybovali o jej užitočnosti - bola emocionálna a bledá. Ale Dumbledore zjavne videl poza to všetko a trval na tom, aby Hermiona šla tiež. Niekoľko hltov Mollyinho elixíru z angeliky čoskoro dodalo Hermione viac sily a práve teraz bola tu, držala sa Ginninho pásu, keď na testráloch prelietali ponad východnú Európu.

Hermiona toho veľa počas cesty nepovedala, takže Ginny prekvapilo, keď k nej Hermiona zrazu prehovorila: "Vieš, stále ho milujem."

"Čože?" zajačala Ginny. Vietor hlasne uháňal okolo jej uší.

"Stále milujem Draca," zopakovala Hermiona, tentoraz hlasnejšie.

"Ach!" pochybovačne povedala Ginny. Po tom, čo im Dumbledore porozprával o nevysvetliteľnej zmene Dracovho srdca, väčšina aurorov vrátane nej verila, že Draca konečne dostihlo predurčenie z detstva. Raz syn smrťožrúta, navždy syn smrťožrúta.

Hermiona a Ginny po zvyšok cesty mlčali. Pocítili, ako začínajú testrále zostupovať. Nebolo potrebné rozprávať. Už skoro boli tam.

Testrále zosadli na čistinu v lese, desať aurorov sa vďačne postavilo na vlastné nohy, všetci stŕpnutí po dlhej ceste. Dedalus Diggle vytiahol svoj prútik.

"Prútiky pripraviť!" Všetci aurori vytiahli prútiky. Len Dumbledore pokojne všetkým ponúkol balíček citrónových cukríkov než svoj prútik vytiahol.

"Viem, že sú v týchto lesoch vlkolaci a dementori a je tu rad z obrov, takže prosím ostaňte v pozore. Chceme všetko vybaviť potichu a rýchlo. Žiaden povyk, žiaden zmätok... so zdravým rozumom, dobre?"

Všetci okolo neho prikývli.

Cmúľajúc kyslú sladkosť si Hermiona uvedomila, že to vážne zmiernilo nepohodlie a nevoľnosť z lietania. Opäť ju raz Dumbledore ohromil.

"Drž sa pri mne, Hermiona," povedal Sirius a ochranne sa presunul k nej.

"Budem v poriadku," odvetila a odvážne sa ohnala svojím prútikom. Z jeho konca vystrelili zlaté iskry. Na základe Dumbledorovej naliehavej žiadosti jej Ollivander okamžite poslal náhradný prútik .

"Naša najlepšia šanca je stretnúť sa s Hagridom, Grawpom, Justinom, Sturgisom a Harrym. Keď draci zložia obrov, ľahko prejdeme popri ich zvyškoch. Colin, Luna, počúvali ste ma?" nevrlo povedal Figg.

Dvojica tínedžerov tam stála a potichu sa zhovárala. Luna vyzerala ako keby bol ten boj taký ľahký ako prechádzka v parku, líca jej rozkvitli a ani trochu sa nekymácala. Colin vyzeral poblednuto, ale očividne sa snažil nedať najavo, ako sa malátne sa v skutočnosti cítil. Zúrivo cmúľal svoj citrónový cukrík a rýchlo si napchal do úst ďalší.

"Áno, chápeme," veselo odpovedala Lina, rozháňajúc sa prútikom. Figg si vzdychol. Luna bola nepochybne jedným z najlepších aurorov, ktorých na Rokforte trénoval - keď sa obťažovala sústrediť sa... ale tomu dievčaťu sa stále nedarilo vzbudiť v ňom dôveru.

V diaľke sa ozval rev a všetci poskočili.

"Obri!" zasyčal Lupin, keď zbledol. "Všetci pozor!"

"Ach môj bože, ten zvuk poznám!" zrazu prehovorila Hermiona.

"Čo je to?" znepokojene sa spýtala Ginny.

Hermiona sa usmiala. "To je Grawp!"


Kapitola 36 Propemodum



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/36/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 36: Propemodum - Takmer

Aurori kráčali opatrne smerom k revu, ktorý začuli. Hermiona si bola istá, že to bol Grawp. Začuli ho ešte raz, tentoraz sprevádzaný Hagridovým nezameniteľným signálom sovieho zahúkania. Kráčali v rovnakej formácii, ako keď leteli, s mladšími aurormi a Hermionou v strede, Dumbledore, Sirius a Lupin vpredu a Figg, Emmeline a Diggle istili chrbát.

Včera bol spln. Dnes večer mesiac práve prešiel za svoj plný cyklus a vznášal sa na oblohe ako lampáš. Bolo práve dosť svetla, aby sa dalo vidieť, ale nie priveľa. Nikto si netrúfol vyčarovať svetlo na konci svojich prútikov, pretože by to mohlo nepriateľom prezradiť ich polohu. Les vyvolával hrozivý a nepriateľský dojem, jeho stromy rástli príliš blízko pri sebe a zem bola skrátka príliš vlhká. Ginny sa striasla, prútik natiahnutý pred sebou a dúfala, že sa Harrymu podarí dostať Dumbledorovu sovu včas a bude na nich čakať s ohniváčmi.

Zrazu Sirius zastal. Zmenil sa veľkého čierneho psa, aby bol čulejší na nebezpečenstvo. Napäl uši dopredu a slabo zavyl.

"Čo sa deje, Sirius?" spýtal sa Lupin, jeho ruka na priateľovom chrbte.

Sirius sa rýchlo premenil nazad na človeka.

"Dementori... vycítil som ich rovno pred nami. A ľudské hlasy."

"Koľko?" potichu sa opýtal Lupin.

Sirius sa zaksichtil. "Veľa. Asi dvadsať."

"Čo urobíme?" spýtala sa Ginny.

"Pre začiatok stlmíte hlasy!" zasyčal  Diggle. "Jasné? To, čo potrebujeme, aby sme okolo tých netvorov prešli, sú účinné patronusové kúzla. Vyšleme pred nás patronusov a pobežíme tesne za nimi. Dúfajme, že zopár patronusov zabojuje a tých dementorov rozpráši. My zvládneme smrťožrútov, kým budú vyťažení patronusy."

Všetci prikývli.

Diggle postrčil Colina dopredu.

"Čože ja?" prekvapene sa spýtal Colin.

"Áno. Videl som ťa to robiť v Londýne... Nemyslím si, že som okrem Pottera videl silnejšieho patronusa."

Colin prikývol a Dumbledore sa na neho povzbudzujúco usmial.

"V poriadku... potichu sa pripravte... takže, keď napočítam... jeden, dva, tri!"

"Expecto Patronum!" povedali všetci potichu, ale energicky. Desať strieborných prúžkov vyrazilo z desiatich prútikov a vzalo na seba hmotnú podobu. Z toho, čo Hermiona za krátky čas stihla zazrieť, všimla si, že Luniným bola čarodejnica v klobúku s perím, ktorá vyzerala ako jej strašia verzia, Siriusov bol veľký strieborný pes, Dumbledorov bol fénix. Roky vedela, že jej vlastným patronusom je vydra, ale zostala v šoku, keď z jej prútika vystúpil mocný strieborný drak.

"No nazdar!" povedal Figg, keď si to tiež všimol.

Ale nebolo času nad tým premýšľať, pretože Colinov patronus, živý žiarivý obraz Dennisa Creeveya, rýchlo letel lesom v ústrety dementorom. Hermionin strieborný drak ho dobehol a títo dvaja patronusovia viedli ostatných vpred. Vzduch sa hrôzostrašne rozvlnil a cítili, ako im hrôzou vstali vlasy dupkom. Potom sa ozvalo zapišťanie tak uši trhajúce, že Luna padla dopredu a zvierala si hlavu.

"Luna!" zajačal Colin, keď dementor utiekol od patronusa rovno na ňu.

Zvrtol svojho patronusa k tomu dementorovi a keď jeho patronus zahalil dementora, ten vykríkol a dohora vyletel čierny prach z čiernoty zahalenej v kapucni. Prázdna kapucňa padla na zem pred Lunu.

"Stupefy!" zajačal Figg a Dedalus, keď šli po jednom zo smrťožrútov na čistinke.

"Deflecto!"

Náročný súboj započal.

Albus Dumbledore a Sirius Black ľahko zložili ďalšieho smrťožrúta, ktorá bol taký ohromený, keď uvidel desiatich aurorov a desať patronusov napadnúť ten kruh, že si nedokázal spomenúť ani na jednoduché štítové kúzlo. Dumbledore a Sirius začali venovať pozornosť zabíjaniu dementorov, ktorí bojovali s patronusmi.

Hermiona sa silno sústredila a jej strieborný drak vypálil na dementora a rýchlo ho zmenil na prach. Ďakovala nebesiam, že prinútila Harryho naučiť ju v piatom ročníku v spolku Obrany proti Čiernej mágii kúzlo patronus, pretože to nebolo štandardné kúzlo, ktoré sa učí na Rokforte. V žiadnom prípade by sa ho nenaučila, pokiaľ by nebola aurorom.

Emmeline a Ginny odvádzali dobrú prácu napravo od nej. Emmelinin patronus vo forme čarodejnice a Ginnin strieborný Harry Potter si viedli dobre v zmene veľkého množstva dementorov na prach.

"Rictusempra!" zajačal Dedalus, ale smrťožrút sa zohol.

"Crucio!" kúzlo zasiahlo Figga, ktorý spadol dozadu.

"Za to zaplatíš, Goyle! Corycus!" povedal Dedalus.

Goyle mal pocit, ako keby do neho zo všetkých strán búšili stovky pästí.

"Stupefy!" ozval sa ostrý výkrik a smrťožrút sa sklátil.

"Vďaka," poďakoval Figg Lune.

"V poriadku, poďme ďalej," nakoniec prehovoril Dumbledore. Patronusovia zmizli, nezanechali za sebou nič okrem strieborných chumáčikov dymu.

"Sirius, veď."

Sirius sa premenil znova na veľkého čierneho psa a ukazoval im cestu. Grawp znova zareval a nasledovalo ho Hagridovo zavytie sovy.

"Nevidím hrad," potichu povedal Colin Digglemu.

"To preto, že je husto očarovaný. Nemaj obavy, stavím sa, že priamo pred nami."

"Colin, bol si skvelý!" povedala Luna, jej modré oči široké od obdivu.

"Vďaka Luna," odvetil Colin a trochu sa začervenal.

"Stavím sa, že si veľa v Londýne trénoval... ale mal by si ma vidieť s vlkmi... Som skutočne dob-"

"Čušte!" Remus Lupin zastavil a pomaly otočil hlavu zľava doprava.

Sirius v psej podobe zastavil a pozrel sa spýtavo cez plece.

"Čo sa deje, Remus?" potichu sa spýtal Dumbledore.

"Cítim vlkolakov."

"Ale spln bol včera a ty nie si vo svojej vlčej podobe," zozadu prehovoril Diggle.

"Títo sú... iní... sú to polovlci," odvetil Remus.

"Sú to vlkolaci, ktorí sa stali väčšmi vlkom než človekom, keď nie je mesiac v splne," dodala Hermiona, ktorá si dobre pamätala hodiny Lupinovej Obrany proti Čiernej mágii."

"Vynikajúce slečna Grangerová, desať bodov pre Chrabromil!" zachichotal sa Lupin.

Hermiona sa usmiala. Ako ďaleko sa zdal svet úloh a metlobalu.

"Ja nič necítim ani nepočujem," pochybovačne dodal Sirius, ktorý sa zase zmenil na človeka.

"To pretože nie si vlkolak," odvetil Dumbledore. "Ale Lupin, keďže je vlkolakom, má šiesty zmysel nevyhnutný k tomu, aby rozoznal a odhalil iných vlkolakov, dokonca z diaľky."

"Buďte opatrní, poloviční vlci sú rovnako nebezpeční ako plní vlci," ponuro sa ozvala Emmeline. "Luna, Ginny a ja sme na niekoľko narazili, keď sme boli v európskych lesoch. Majú divokosť vlkolakov a prešibanosť človeka."

"Okúzľujúce stvorenia," sucho povedal Diggle.

Luna vystrčila jazyk a zvraštila nos. Ginny ťažko prehltla. Ani jednej z dievčat sa nepáčilo zaoberať sa polovlkmi.

"Takže aký je plán, Remus? Emmeline?" netrpezlivo sa spýtal Sirius. "Uteká nám čas."

"Argentus kúzlo, prirodzene," rýchlo odvetila Emmeline. "A rýchlosť. Majú veľmi rýchle reflexy."

Lupin náhle nadskočil. "Zacítili ma... vedia, že tu som!"

"Koľko ich je?" rýchlo sa opýtal Dumbledore.

"Desať... viac... prichádzajú!"

Hermiona sa striasla, keď začula z tmy za stromami zavytie.

Ginny sa dotkla jej ruky. "Neboj, Hermiona. Sú zákerní a rýchli, ale stále sú to len zvieratá... hoci vyzerajú poriadne odporne."

Niečo vyskočilo spomedzi stromov. Malo to podobu človeka a kráčalo na dvoch nohách, ale malo chlpatý, zhrbený chrbát a rypák s ostrými tesákmi. Malo to žlté oči.

"Argentus!" vykríkli Emmeline s Lupinom. Polovlk zavyl a uskočil nabok. Z krovia sa vynorilo päť ďalších. Luna s Ginny skočili dopredu, prútiky vytiahnuté. Pohľad na tých polovlkov ich nevystrašil, počas svojej aurorskej služby ich videli dosť. Čistinka sa stala zmätkom zavytí a výkrikov, keď aurori s tými polovlkmi bojovali.

***

Justin Finch Fletchey a Sturgis Podmore sa krčili v diere medzi skalami a vyhýbali sa mesačnému svetlu.

"Čo vidíš?" povedal Sturgis mladšiemu mužovi.

"Polovlkov, asi desať... a muža, čo nepoznám," zašepkal Justin.

"Nechaj ma pozrieť," povedal Sturgis a pritlačil Justina k zemi. "Ach... áno, polovlci... vlkolaci v čiastočnej podobe. Vďakabohu, že včera v noci bol spln... a dobre... či to nie je môj starý priateľ Dolohov!"

"Dolohov?" zamrmlal Justin. To meno bolo medzi aurormi notoricky známe - počas prvej Voldemortovej vlády zavraždil Prewettovcov. Dajako sa mu minulý rok podarilo uniknúť z Azbakanu a odvtedy stál oddane pri Voldemortovom boku.

Sturgisova tvár potemnela. "Tentoraz mi neujdeš, ty vraždiaci bastard," pomyslel si Sturgis, keď si pripravil prútik. Justin urobil to isté.

"V poriadku, v aurorskom výcviku, čo musíš urobiť, keď máš zložiť mnohonásobnú presilu nepriateľov?" spýtal sa Sturgis Justina.

"Vyhnúť sa mnohonásobnej prevahe, ak je to vôbec možné," rýchlo odpovedal Justin.

"Dobre. Takže čo navrhuješ?"

Justin rýchlo uvažoval. Už meškali na stretnutie s Dumbledorom na dohodnutom mieste stretnutia, budú si musieť švihnúť.

"Vytvorme rozptýlenie, jeden z nich to bude musieť ísť skontrolovať, pôjdeme po ďalších dvoch."

Zrazu, bez zjavného dôvodu sa veľká skupina polovlkov rozbehla do lesa.

"Čo dofrasa?" povedal Sturgis. "Museli niečo zacítiť. Aj tak čím menej tým lepšie."

Justin prikývol. "Ide sa na to."

Namieril prútik na náhodné miesto v diaľke. "Wingardium leviosa." Hromada skál vystrelila do vzduchu asi päťdesiat stôp napravo od priechodu.

Videli ako Dolohov vyskočil a začuli polovlkov zavyť. Dolohov si nachystal prútik a pohol sa smerom k tomu miestu.

"Teraz..." Sturgis vypálil z ich úkrytu s vytaseným prútikom.

Justin vyskočil za starším mužom.

Polovlci mali bleskurýchle reflexy. So zavytím uskočili nabok a vyhli sa omračujúcim kúzlam aurorov.

Jeden skočil Justinovi po hrdle, ďalší vypálil na Sturgisa, vražda jasne v jeho mysli. Polovlci vyzerali príšerne; beštie a predsa skoro ľudia na pohľad.

"Argentus!" vykríkol Sturgis, keď namieril prútik na polovlka. Vlkolak uskočil nabok, práve keď strieborná guľka letela smerom k nemu.

Justin bojoval s iným polovlkom, snažil sa zasiahnuť šialene sa zvíjajúcu príšeru omračujúcim kúzlom. Obaja aurori sa desili toho, že ich pohryznú, čo by znamenalo, že sa tiež zmenia na vlkolakov.

"Impedimenta!" S vyšteknutím ako šteniatko padol Sturgisov vlkolak k zemi.

"Argentus!" Strieborná guľka vystrelila z jeho prútika do hrude toho netvora. Na rozdiel od plných vlkolakov, ktorí sa zmenili po zabití znova na človeka, polovlci zostali v tejto ohavnej znetvorenej podobe aj po smrti.

Sturgis sa zhnusene odvrátil, práve včas, aby videl, ako Justin vystrelil striebornú guľku do svojho polovlka.

Obaja muži ťažko dýchali.

"Crucio!"

Justin vykríkol v bolesti a padol na zem. Sturgis v šoku pozrel nahor. Chudý, škaredý muž s čiernymi očami kráčal k Justinovi s prútikom namiereným na neho.

"Odlož svoj prútik, inak chlapec zomrie," pokojne prehovoril Dolohov.

Justin zastonal, keď cez neho prešla kliatba Cruciatus.

Sturgisova myseľ prechádzala cez všetky ťahy, ktoré mohol použiť. V tej chvíli začal Justin nahlas stenať, "Graawp... graawp..."

"V poriadku, Dolohov," pomaly zareagoval Sturgis a pustil svoj prútik.

"Petrificus Totalus!" Dolohov na Sturgisa použil kúzlo úplného spútania. "Dobre, dobre, Podmore, zdá sa, že si toto kolo prehral."

"Graawp..." zastonal Justin tak nahlas ako mohol.

Dolohov do Justina kopol. "Nie je treba stonať ako decko. Videl som mladších chalanov zniesť cruciatus lepšie ako ty. Silencio!" Justinove stony okamžite stíchli. Dolohov na neho použil Petrificus, ale skrz les bolo počuť nejaký šelest. Otočil sa a začal nahnevanie hovoriť: " Kde si? Dávam ti sekundu, aby..."

Namiesto polovlkov Dolohov šokovane zistil, že čelí niečomu, čo vyzeralo ako obrovská kopa kamenia a machu. Malo to nohy... veľké ruky... hlavu..."

"GRAWP TU!" tá vec zakričala. "JUSTY VOLAŤ?"

Dolohov na to stvorenie rýchlo namieril prútik. "Stupefy!" Ale kúzlo sa len od obra odrazilo, ako keby bol z kamenia.

"AU!" povedal Grawp a zdvihol Dolohova za predok habitu.

Grawp zrazu zazrel Justina a Sturgisa ležať vedľa seba na zemi.

"JUSTY? STURGY? GRAWP SA HNEVAŤ!" zareval a triasol Dolohovom, ako keď človek trasie handrou. Dolohov mal pocit, že mu v hlave cvakajú zuby.

Pokúšal sa zamieriť na Grawpa ďalšie omračujúce kúzlo, ale náhodou pichol obra do oka. To bolo zlé.

Grawp zareval bolesťou a odhodil Dolohova do stromu. Okamžite ho to zneškodnilo.

"GRAWP SKÁKAŤ!" povedal a pochodoval k Dolohovovi.

"Nie Grawp. Hagrid tu. Hargrid vraviť nie."

GRAWP sa otočil. "HAGGER!" kúsok kameňa, ktorý bol asi jeho tvárou, prepukol v úsmev.

"V poriadku Justin? V poriadku Sturgis?" povedal Hagrid, keď ich odčaroval a pomohol im na nohy.

"Dokonale v poriadku," odpovedal Sturgis, ktorý sa škeril na Justina.

Justin mu úsmev opätoval. "Áno, vďaka Grawpovi. Hej, VĎAKA GRAWP!" nahlas zareval Grawpovi.

Grawp sa tváril zasnene. "VĎAKA JUSTY. HALLO STURGY. VŠECKO OKEJ?"

"Všetko je okej, Grawp," povedal Hagrid, keď poťapkal svojho obrovského brata po chrbte. "Dobrá práca."

Grawp sa šťastne usmial.

"Poďte všetci," riekol Hagrid. "Mám pre vás prekvapenie."

"Aké?" Justin nasledoval Hagrida do lesa.

Sturgis a Grawp kráčali za nimi.

"Uvidíš."

Vošli na ďalšiu čistinku.

"Justin! Sturgis!" Nastali hlasné výkriky a zapišťania v tieni.

"Profesor Dumbledore, pane, vyzerá to, že sa konečne môžeme pohnúť na hrad," povedal Hagrid, keď sledoval ako sa Dumbledore s ostatnými vítajú s Justinom a Sturgisom.

"Áno, Doge s drakmi čaká pri hradbe z obrov, tesne pod hradbami. Poďme... sú veľmi blízko."

"To je problém," povedal Diggle Sturgisovi. "Nevidím žiaden hrad."

"Ach... to pretože je očarovaný. Je menej než pol míle odtiaľto. Nemôžete ho vidieť, až kým neprídete tesne k nemu... zistili sme to, keď sa Grawp náhodou zatúlal cez ten kruh obrov a ocitol sa rovno oproti stene. Nenapadli ho... mysleli si, že je jeden z nich. Grawp bol užitočný vo vyzvedaní a takých veciach, dobrý nápad, že ho Hagrid vzal so sebou."

Hagrid začul Sturgisa a žiaril, keď sa pyšne pozrel na brata.

"HERMY!" ten zrazu povedal a dovliekol sa k Hermione.

"Ahoj Grawp!" usmiala sa na neho. Poťapkala ho láskavo po nohe. S Harrym a Ronom strávili celý šiesty ročník tým, že dávali potajme Grawpovi hodiny angličtiny. Veľmi si ju obľúbil.

"HERMY OKEJ?" zrazu povedal Grawp, keď si všimol, aká je bledá a chudá.

"Hermy okej," odvetila.

"GRAWP NOSIŤ HERMY," zrazu povedal a nabral ju dohora. Zajačala a Ginny zhíkla.

"Nemaj obavy, Ginny, toto robí vždy," povedala Hermiona z miesta, kde ju Grawp kolísal vo svojich rukách. Diggle, Emmeline, Colin a Luna sa tvárili ohromene. Sirius, Lupin a Dumbledore sa chichotali.

"Si skutočný obor? Vážne ješ skaly?" spýtala sa Luna vážne Grawpa.

"HÁ?"

"Ehm, Luna, myslím, že si môžeme tento malý pokec ušetriť na neskôr," odviedol ju Colin preč.

"V poriadku, poďme," povedal Sirius, keď so Sturgisom vyrazili.

Dumbledore s Hagridom sa potichu vzadu rozprávali. Obaja si robili starosti o Harryho Pottera, Dubledore viac, pretože vedel o proroctve. Mal pocit, že toto bolo ono, Harry sa bude MUSIEŤ dnes ukázať, aby toto všetko ukončil, inak sa Voldemort stane nesmrteľným.

"Nemajte obavy profesor Dumbledore, pane," so svojím zvyčajným optimizmom prehovoril Hagrid. "Ako poznám Harryho, čoskoro sa ukáže. Pozná tunáky cestu, keďže som mu ju popísal v mojom ostatnom dopise. Harry nás nesklame, pane."

"Pšššt.... teraz veľmi ticho," ostro zašeptal Sturgis spredu. "Draci sú pripravení vyštartovať."

Traja veľkí čierni nórski ostnáči ležali schúlení ako mačky pri nohách Elphiasa Dogeho, ktorý im mazal šupiny nejakým olejom. Zjavne sa im to páčilo, pretože zavreli oči a vzdychli si, pritom vypustili malé obláčiky dymu.

"Nazdar Dumbledore, Sirius..." povedal Doge s úškrnom. "Zoznámte sa s Morgrilom, Dwenny a Lukom." Postupne na nich ukázal.

"Lukom?" pomyslela si Hermiona, srdce jej začalo byť rýchlejšie. Ako Harry nikdy nemala rada draky. Luna už ťapkala ´Luka´. Drak v nadšení zatvoril oči. "Poď, Colin, stavím sa, že si nikdy nepohladil draka... ach, môj otec by o nich tak rád napísal v Sršňovi... viac menej článok o dračích domácich miláčikoch..."

"To nie sú miláčikovia," povedal Doge dievčaťu. "Len nám na chvíľku pomáhajú. Po tomto odletia späť do Rumunska. Budú mi chýbať."

Colin sa nervózne pripojil k Lune v hladení ´Luka´. Draci vyzerali veľmi tolerantní. Jasne dračí jazdci, Doge a Mordriana odviedli dobrú prácu  v tom, aby ich presvedčili o spolupráci.

"Čo teraz?" povedal Doge, keď odložil svoj olejček. "Harry Potter len čaká, kedy začne útok."

"Harry je tu?" spýtal sa Dumbledore.

"Áno, priletel pred chvíľou, keď vás šli Justin  s Sturgis pohľadať."

"Kde je?" Hermiona sa po ňom rozhliadla.

Doge ukázal k oblohe. "Tamto."

Všetci vzhliadli.

"Há?" povedal Diggle.

"Lieta si tam s ohniváčmi!" Doge sa zachichotal nad prekvapenými výrazmi všetkých navôkol. "Keď budem chcieť jeho pomoc, mám mu signalizovať výstrelom fialových iskier."

Dumbledore prikývol. "Vynikajúce. Vravím, aby sme už začali, jediné, čo potrebujeme, je preraziť cez líniu obrov a dostať sa tesne blízko k hradbám... potom sa môžeme vlámať do hradu."

"DŽÚRA," ozval sa zrazu Grawp.

Všetci sa otočili, aby sa na neho pozreli.

"Čo je to, Grawp?" spýtala sa Hermiona, ktorá stále ležala v dlaniach toho obra.

"ŽABIAK ÍSŤ V DŽÚRA," povedal Grawp.

"Čo to vraví o žabiakovi v džúre?" spýtala sa Emmeline.

"ŽABIAK V DŽÚRA. DŽÚRA. ŽABIAK ÍSŤ DNU."

Hermionina tvár sa rozžiarila. "Myslí, že je tam nejaká diera v zemi, cez ktorú môžeme vojsť do hradu. Nemyslím, že musíme narobiť hluk, aby sme sa vlámali dnu, správne Grawp? Diera v zemi do hradu?"

Grawp sa usmial od ucha od uchu. "HERMY OKEJ. DŽÚRA ÍSŤ DNU."

"To je dokonca lepšie," povedal Sirius. "Môžeme sa potichu prekradnúť okolo obrov namiesto toho, aby sme si prestrieľali cestu dnu."

"Prečo si nám to nepovedal skôr, Grawp?" spýtal sa Hagrid.

Grawp zvraštil obočie. "GRAWP POVEDAŤ ŽABIAKOVI."

Hermiona sa začala chichotať. "Ža-Žabiak... my-myslí Dogeho. Povedal Dogemu o diere v zemi, cez ktorú mo-mohol vojsť..."

Grawp zúrivo prikyvoval.

Elphias Doge pokrčil plecami a ospravedlňujúco sa usmial. "Áno... teraz som si spomenul! Povedal mi o tej diere a žiadal ma, aby som šiel do tej diery... Prepáčte, nepochopil nič, čo vravel, myslel som že hovorí o nejakom jedle... tak som mu povedal, že na tom nezáleží."

"Dobrá práca, Grawp," povedala Hermiona a poťapkala po jednej z jeho obrovských rúk, ktorá ju držala vo výške.

"Správne, Grawp... kde je tá diera?" spýtal sa Hagrid. "Zaveď nás tam."

Grawp pomaly prekráčal pred drakov, ktorý sa zobudili a naťahovali si nohy.

"GRAWP UKÁZAŤ DŽÚRA. POZOR OBRI."

Skupina aurorov zdvihla svoje prútiky.

"Grawp drahý, zlož ma prosím," povedala Hermiona Grawpovi. Zatváril sa smutne, ale zložil ju. Znova sa pripojila k ostatným aurorom. "Ďakujem ti. Pokračuj, ukáž nám cestu."

Grawp za zaškeril. "UKÁZAŤ CESTU." Skupina vyrazila.

***

Čoskoro sa dostali k hradbám neviditeľného hradu.

Hagrid ich varoval, že popri hradbách hliadkujú stovky obrov. "Musíme použiť drakov, aby sme ich rozptýlili alebo ako štít. Zbytočné skúšať bojovať s obrami, sú ako skaly... ale draci ich zabavia... len dúfam, že päť stačí. Musíme ich všetkých dostať od Grawpovej diery... jedna strana ohniváči, jedna ostnáči... to nám poskytne čas prekĺznuť dnu."

"STOP!" potichu povedal Grawp.

Hagrid nakukol pomedzi stromy. Boli na úpätí nízkej, skalnatej hory. "Množstvo obrov."

"Žiadneho nevidím," odvetila Emmeline, keď nakúkala do mesačného svetla.

"Pretože vyzerajú ako kameň, chápete? Preto ich dal Voldemort ku hradbám... vyzerajú ako kamenné steny... nikto ich neuvidí, až kým sa nenačiahnu a neschmatnú ťa."

Emmelina prehltla.

Doge smutne poťapkal Morgrila. "Dovidenia človeče, nezraň sa... dobre?"

Morgril vyfúkol obláčik dymu.

Justin a Sturgis sa tiež tvárili smutne. Posledných niekoľko mesiacov všetci títo muži pracovali s drakmi. Justin začínal chápať Charlieho láske k drakom. Boli to divoké a pyšné stvorenia, ale ak ste s nimi dobre zachádzali,  prejavili sa ako oddaní a čestní.

Hagrid ťapkal Dwennyho a Luka. Slzy mu stekali po tvári. "Tatinovi budete chýbať. Nieže sa teraz zraníte, drobáčikovia." Toto bolo mimoriadne ironické, pretože draci boli rovnako vysokí ako stromy. Hermione to silne pripomenulo deň, keď sa Hagrid lúčil s Norberom, jeho miláčikom norským ostnáčom v prvom ročníku.

"Ach, prepánakráľa," netrpezlivo prehovoril Diggle.

"Nechápeš... je to mladíček... má len stoštyri rokov..." Hagrid poťapkal Dwennyho.

"No tak, Hagrid," prerušil Dumbledore hájnika skôr, než by prepukol do ďalšieho zo svojich emocionálnych výbuchov. "Musíme zachrániť Noela Malfoya  a poraziť Voldemorta... Dwenny nám môže pomôcť. Musíš ho už nechať ísť."

Hagrid hlasno potiahol nosom a odvliekol sa od Dwennyho.

Diggle vyzeral, že sa mu uľavilo.

Doge odviedol troch drakov na jednu stranu, niečo im zamrmlal a oni sa pohli jedným smerom.

"Dobre... dajte Harrymu čoskoro signál... chceme, aby sa obri rozdelili na dve strany a vyčistili pre nás stred... TERAZ!" povedal Dumbledore.

Sturgis vystrelil fialové iskry do vzduchu opačným smerom, ako povedal Doge drakom, aby odišli. Chvíľu sa nič nestalo. Hermiona mala hrozný pocit, že tam možno Harry nie je.

Potom zrazu z oblohy zleteli ticho dve svetelné gule a v diaľke zmizli v lese.

Ozval sa rev, za ktorým nasledoval zvuk padajúcich skál.

"To budú obri v pohybe...  Teraz si švihni, Grawp. Kde je diera?" spýtal sa Hagrid.

Grawp začal znova kráčať vpred. "UKÁZAŤ CESTU."

"Pohnite... Povedal som drakom, aby s obrami nebojovali, len ich jednoducho vyprovokovali a rozptýlili," povedal Doge.

Z diaľky znel nezameniteľný zvuk dračieho revu a spŕšky plameňa a iskier vystrelených do vzduchu.

"Videli ich."

"Ach, dúfam, že si neublížia," povedal Hagrid, keď rýchlo utekal za Grawpa.

"UKÁZAŤ CESTU."

"Vie Harry kam ísť?" spýtala sa Hermiona Sturgisa.

Sturgis prikývol. "Pôjde za tým fialovým zábleskom. A ja tam budem na neho čakať."

Zdalo sa, že nič pred nimi nie je, ale Grawp zrazu náhle zavrčal, keď narazil do niečoho pevného.

"HRAD."

Emmeline a Diggle podišli tesne k nemu.

"Úžasné!" povedala tá stará čarodejnica. "Teraz ho už vidím dokonale!"

"Ja rovnako," užasnuto povedal Colin.

"Kde je tá diera?" naliehala Hermiona. Už strávili skoro dve hodiny potulovaním sa vonku... musela začať hľadať Noela.

"DŽÚRA." Grawp dupol nohou na hrubú kamennú platňu.

"Uhni nabok, Grawp." Hermiona rýchlo padla na kolená a ohmatala platňu prstami.

"Je uzavretá?" spýtal sa Lupin, keď jej nazrel ponad plece.

Dumbledore a Sirius sa zhromaždili okolo nich.

"DŽÚRA," naliehal Grawp.

"Držte sa vzadu," prehovoril Dumbledore a namieril na ňu prútik.

"Diffindo!"

Nič sa nestalo.

"Hermiona skús svoje otváracie kúzla." Hermiona skúsila všetky, ale bez úspechu.

Z diaľky prichádzali plamene a iskry.

"Pohnite... inak smrťožrúti vo vnútri vyhlásia poplach."

"Je tam nápis..." povedala Hermiona, keď škúlila na hnijúci sa kamenný povrch. "Sepulcralis Caecum - čo to znamená?"

Dumbledore ponuro prikývol. "Znamená to Tajná hrobka... a je to miesto, kam sa zvykol Snape primiestňovať na smrťožrútske stretnutia. Toto je určite vchod do hradu."

"Ako ho otvoríme?" netrpezlivo sa spýtal sa Sirius.

"Grawp vie! Už to predtým videl otvárať, však?" Hermiona sa otočila ku Grawpovi.

Grawp sa zatváril zmätene. "OTVORIŤ DŽÚRU," bezmocne povedal. Jasne nemal potuchy, ako pohnúť tými veľkými padacími dvermi.

"Neprešli sme celú cestu, aby sme sa tu zastavili!" zúfalo prehovoril Sirius.

"Myslím, že si môžeme prestrieľať cestu, ako sme plánovali predtým, než sme sa dozvedeli o Grawpovej diere," pochybovačne povedal Diggle.

"Musí existovať spôsob, ako ten poklop otvoriť! Bol predtým otvorený, pretože Grawp videl, ako sa používa... ach, profesor Dumbledore, nedokážete niečo vymyslieť?"

Profesor Dumbledore skúsil sériu otvárajúcich kúziel na ten poklop, ale ten zostal tvrdohlavo zatvorený. Riaditeľ začínal vyzerať zmätene.

"Ahoj Sirius! Ahoj Hermiona!"

Hermiona so Siriusom vzhliadli.

"Harry!"

Stál tam Harry Potter, oblečený vo výstroji z dračej kože, vlasy strapaté ako vždy. Okuliare mal prasknuté.

"No tak vážne, Harry!" netrpezlivo povedala Hermiona, zasmiala sa a plakala súčasne úľavou a šťastím, že vidí svojho priateľa. "Kiežby si sa naučil toto jednoduché kúzlo poriadne... Oculus Reparo!"

Presne ako sa napravili v prvom ročníku, Harryho okuliare zareagovali na Hermionino kúzlo a samé sa opravili.

Rozosmial sa. "Vďaka, Hermiona! Čakal som na teba, kým to urobíš!"

"Harry! Dobre, že ťa vidím!" povedal Justin, okolo sa zhromaždili ďalší aurori.

"Radšej by sme si mali pohnúť, profesor Dumbledore," riekol Harry. "Keď som opúšťal ohniváčov, chŕlili na obrov oheň, ale nebude trvať dlho, kým ich premôžu a budú sa musieť dať znova na útek. Potom sa obri vrátia."

"Ach... Harry. Vieš, je tu malý problém. Nemôžeme otvoriť poklop, čo nám ukázal Grawp. Je to oveľa lepšie než sa pokúsiť preraziť dnu," frustrovane povedal Dumbledore. "Nejaký nápad?"

Harryho tvár sa rozžiarila. "Sirius! Tvoj nôž!" Vytiahol ho z čižmy. Sirius mu ho dal v piatom ročníku a bol očarovaný, aby otvoril každú zámku.

Sirius sa zatváril pochybovačne. "Otvára zámky, Harry. Neviem, či dokáže otvoriť uzavreté poklopy." Ale Harry s Hermionou už kľačali, vložili čepeľ noža do medzery medzi kameňom a zem. Aurori zadržali dych.

Poklop slabo zaškrípali a Hermiona zapišťala triumfom.

"Je otvorený!"

***

Dieťa zízalo uprene na Luciusa svojimi povedomými medovo-hnedými očami. Taký typický Malfoy, pomyslel si Lucius, keď obzeral Noelove strieborno-blonďavé vlasy a jeho jemné črty tváre, ale mal oči tej humusáčky.

Draco sedel v rohu miestnosti a premýšľal. Jeho čierny habit visel ledabolo cez kreslo na boku a teraz mal na sebe len čierne tričko s krátkymi rukávmi a nohavice z dračej kože. Pansy z neho vôbec nespustila oči, dokonca keď vyčarovala Noelovi mlieko.

"Prestaň s tým," povedal Draco, ani sa neobťažoval zdvihnúť oči

"Prestaň s čím?" sladko sa spýtala Pansy.

"Prestaň na mňa zízať, lezie mi to na nervy."

Lucius sa mierne bavil. "Takto sa nerozpráva sa svojou nastávajúcou, Draco."

"Prečo nie, ty tak hovoríš s matkou po celý čas, nie?" odsekol Draco.

"To je v poriadku, pán Malfoy, urobím čokoľvek, čo Draco chce," odvetila Pansy a hanblivo sa pozrela inam. Pomyslenie na to, že získa Draca, vzrušovalo Pansy tak veľmi, že sa triasla, kedykoľvek sa dostal na krok od nej. Keď ho poznala na Rokforte, bol to vždy jeden z najlepšie vyzerajúcich chalanov, posledný rok od absolvovania len zdokonalil tie bielo-blonďavý slizolinský pekný výzor. Dracova brada bola stále špicatá, ale prísna. Telo mal neuveriteľne dobre formované a jej sa páčilo pozerať sa na to, ako sa mu to čierne tričko lepí na hrudník. Jeho oči, vždy ostré, mali teraz v sebe novú hĺbku - niečo, čomu nedokázala porozumieť. Jediné, čo vedela, bolo, že zjavne nedokáže zniesť jeho pohľad dlhšie než pár sekúnd, v jeho očiach bolo niečo, čo desilo a naplňovalo ju hrôzou.

Lucius pokrčil plecami. "Posledné kŕmenie, Pansy," povedal, odišiel od postieľky smerom k svojmu synovi. "Chceme, aby bol Noel v dobrom stave, keď sa stretne s naším Pánom."

"Áno," odvetila Pansy, keď vzala fľašu k dieťaťu.

"Otec," prehovoril Draco zrazu a otočil sa k svojmu otcovi. "Myslím, že by sme sa mali ponáhľať. Mám pocit, že sa stane niečo zlé."

Lucius sa zasmial. "Už by sme mali správy od Goyla alebo Dolohova či obrov, keby sa dialo niečo zlé, Draco. Nebuď hlúpy, tento hrad je silne chránený a očarovaný."

"Ale ty nepoznáš Dumbledora. Predtým som s ním pracoval - je múdry a schopný. Kedykoľvek by sa sem dokázal prešmyknúť. Som si istý, že Percy a Penelopa Weasleyovci ho už kontaktovali len čo sme sa odmiestnili, už by tu mohol byť bez toho, aby sme o tom vedeli."

"Ale ty si ich nechal nažive, nie?" zamračil sa Lucius. "Vravel som, že sme celú tú bandu Lasičiakov mali zabiť, ale ty si ma zastavil a ja by som rád vedel prečo."

"Už som ti to povedal - Weasleyovci vytvorili veľkú a vplyvnú rodinu. Nemohli sme ich tam zložiť všetkých - polovica rodiny nebola doma... zabiť Percyho by bola šialenosť, je ďalším ministrom mágie, pre Merlina. Náš spor nie je s nimi."

"Ach nie? A s kým je?" odporne sa spýtal Lucius.

Draco prehltol. "Môj jej s Grangerovou."

V protiľahlom rohu s Noelom sa Pansy uškrnula.

"Aj tak na tom nezáleží. Po dnešnej noci nebude záležať na Dumbledorovi a Lasičiakoch a Potterovcoch... Náš Pán bude veľký! Začne si pre seba nárokovať muklovský a magický svet a my budeme veliť jeho armáde," uzavrel Lucius. Rád sa oddával týmto fantáziám, jeho oči znova nadobudli ten pomätený výraz. Draco sa nedal tak ľahko presvedčiť.

"Ak tak hovoríš, otec."

"Kedy sa naučíš veriť-"

"Lucius!" Do južnej strážnice pribehol nejaký muž.

"Rookwood."

"Voldemort chce to dieťa hneď. Stratili sme kontakt s Dolohovom a Goylom v lese."

"Nemožné."

"Vravím vám, že to je pravda... nejaká invázia."

"Ale kruh z obrov..."

"Na chvíľu prerušený. Od Averyho prišli správy o drakoch, ktorí pred chvíľou preleteli. Obri asi na desať minút opustili svoje miesta."

Lucius stále nemohol uveriť, že niekto prenikol do hradu. Ale už sa naučil, že Voldemort sa nespochybňuje. Pansy podala dieťa Luciusovi.

"Poďme Draco. Počul si Rookwooda."

Draco si napravil plášť a načiahol sa po dieťati.

Rookwood sa do toho vložil. "Dostal som konkrétne inštrukcie od Voldemorta, že ty nemáš Noela držať. Lucius ho podrží."

"Náš Pán je múdry," odvetil Lucius a podozrievavo hľadel na Draca.

Rookwood prikývol.

"Povedal som - ja podržím Noela." Draco prešiel k Luciusovi.

"Obávam sa, že to nemôžem dovoliť, Draco," polohlasom prehovoril Lucius a vyšiel s dieťaťom von z dverí. Rookwood sa naposledy obzrel na Draca a Pansy a ponáhľal sa za Luciusom.

Draco tam stál a soptil od zlosti. Noel bol jeho syn, mal by byť schopný držať ho kedykoľvek chcel! Uvedomil si, že sa Pansy k nemu prikradla a objala ho okolo pása. Pritlačila sa na jeho chrbát. To dievčisko sa nikdy nevzdáva!

Odtiahol od seba jej ruky a pohol sa  z izby. Otočil sa, aby sa pozrel na to plnoštíhle dievča, ktoré sa za ním dívalo tak roztúžene. Tvár mal tvrdú.

"Keď som ťa pred chvíľou pobozkal, Pansy, videl som sa, ako bozkávam Hermionu. Cítil som ju, ochutnával som ju. Niečo so mnou nie je v poriadku, Pansy - nemôže existovať nikto iný. Ani ty nie, ani nikto iný - už si nikdy neželám znova tak milovať. Môžem byť tvoj manžel, ale nikdy nebudem tvoj milenec."

Pansyine oči sa zaplnili slzami, keď sa Draco otočil a vyšiel z miestnosti. Keď ju Lucius požiadal, aby mu zlomila srdce, nevedela, že sa nebude dať napraviť.

***

"Lumos," niekto zašepkal.

Jasné svetlo okamžite rozptýlilo tú temnotu. Zmena z tmy čiernej ako uhoľ na polojas ich všetkých dočasne oslnila a Dumbledore, Sirius, Lupin, Hermiona, Harry, Ginny, Emmeline, Luna, Colin a Diggle dočasne oslepli.

Boli tými, ktorí vošli cez tie padacie dvere a okamžite padli dole asi desať stôp, aby pristáli na studenom kameni. Sturgis, Justin a Doge zostali vonku, aby ukryli testrálov v lese skôr než sa vrátia obri. Podľa všetkého si všetci okrem Hermiony uvedomovali veľké stádo, ktoré ich tesne nasledovalo, keď kráčali lesom. Hermionu prekvapilo, keď sa to dozvedala. Vôbec si ich nevšimla a stále ich nemohla vidieť.

Predpokladala, že zabitie dementorov a polovlkov sa nepočítalo ako stretnutie sa so smrťou. Vidieť testrálov bola jedna z tých schopností, ktoré sa dokonca ani špičkový študent nedokázal naučiť z kníh. Počas MLOKov mala veľké problémy z praktickej skúšky zo Starostlivosti o magické tvory, pretože jej trvalo skoro dvadsať minút než našla svojho testrála, tobôž nakŕmila a osedlala.

Hagrid a Grawp sa cez dieru nezmestili, takže zostali vonku tiež a striehli na návrat obrov.

"Kde sme?" zamrmlala Emmeline a rozhliadla sa okolo seba. Bola to akási stará, rozpadajúca sa hrobka so schodiskom smerujúcim nahor. Podlaha bola pokrytá podozrivo vyzerajúcimi tmavými škvrnami. Emmeline sa radšej nepokúšala myslieť na to, čo sú možno zač.

"To je trácka hrobka," rozhliadol sa Dumbledore. "Človek by mohol uhádnuť, že si Voldemort vyberie takéto odporné miesto. Tráci boli bojachtivý národ, zruční v drancovaní a ničení a ktorých nakoniec pozabíjali Macedónci. Ich čarodejníci vyvinuli niekoľko z najdiabolskejších kúziel Čiernej mágie."

Lupin si prezeral neznáme značky a hieroglyfy na stenách. Mal o Čiernu mágiu vedecký záujem a nedokázal tomu odolať.

Luna sa striasla. "Vypadnime odtiaľto. Toto je zrejme nejaká zhromaždovacia sieň a udialo sa tu veľa zla."

"Súhlasím," povedal Harry a rýchlo ich viedol hore schodmi.

"Počkaj Harry," Sirius ho stiahol späť. "Nechaj ma ísť prvého."

Harry sa na Siriusa čudne pozrel. Sirius si zamrmlal pod nosom: "Sme tak blízko, Harry, nechcem, aby sa ti niečo stalo. Toto je všetko, v čo sme dúfali."

Ostatní si túto malú výmenu nevšimli. Boli tou miestnosťou príliš vynervovaní a ponáhľali sa ku schodisku.

Tí vzadu začuli Siriusa zhíknuť. Veľmi skoro ho nasledovala Hermiona. Začuli Dumbledora niečo povedať.

"Čo je to?" spýtal sa Colin, keď zakopával na matne osvetlených schodoch.

Colin uvidel, ako si pred ním Hermiona, Dumbledore a Sirius kľakli na zem vedľa tela ležiaceho na bruchu. Harry a ostatní neohrabane stáli navôkol.

"Zrušil som Imperius. Ale je to veľmi silné Imperius... potrebuje čaromedicínu, inak asi dlho nevydrží," pochmúrne prehovoril Dumbledore, keď Lupin podoprel hlavu Severusa Snapa vo svojom lone.

"Prosím, profesor Dumbledore... mám výcvik v čaromedicíne," ponúkla sa Hermiona.

"Profesor!" vypotkýňala sa Emmeline z tmavého rohu miestnosti.

"Čo je?"

"Tu je ďalší... my-myslím, že je to Narcissa Malfoyová, a-ale nemôžem si byť istá..."

Sirius zhíkol. Jeho sesternica? Rýchlo nasledoval Dumbledora k miestu, kam ukazovala Emmeline. Na zemi ležala chudá blonďavá žena, vlasy mala celé zakrvavené a pochlpené, ako keby sa ich pokúšala vytrhnúť. Jej tvár mala prázdny výraz rovnako ako mala Snapova.

"Narcissa!" Sirius zovrel svoju sesternicu v náručí.

"Ďalšie dlho trvajúce, mocné kúzlo Imperius." Dumbledore rýchlo určil problém. Zamrmlal nad Narcissou silné protikúzlo a skúsene mávol rukou. Ako pred chvíľou Snape, Narcissa zastonala a pokrútila hlavou, ako keby sa ju pokúšala vyčistiť.

"Dumbledore? Sirius?" potichu prehovorila.

"Narcissa, som tu," nežne odvetil Sirius, ktorý ju objímal. "Kto ti to urobil?"

Narcissa sa zatvárila zmätene. "Ne-nedokážem myslieť jasne. Myslím, že viem. Ale je tu hmla... kde som?"

Dumbledore od nej odtiahol Siriusa. "Práve sa prebrala z Imperiusa. Chvíľu bude zmätená, netlač na ňu. Jej je oveľa menej vážnejšie než Snapove a nie je v nebezpečenstve."

Narcissa vstávala na nohy. Pomáhala jej Emmeline.

"Ďa-ďakujem vám," láskavo povedala. "Hermiona!" Zbadala matku svojho vnuka starať sa pár metrov ďalej o Severusa.

Začala sa potkýňať smerom k nej. "Čo sa stalo? Prečo sme tu? Bola to tá fotografia, čo som urobila! Začínam si spomínať!"

"Protego!" zajačal Colin.

Kúzlo sa odrazilo od kamenného stropu komnaty.

Ostatní aurori nadskočili.

"Niekto je hore na schodoch!" Vykríkol Colin. "Musíme ho dostať skôr, než to povie Voldemortovi!"

"Hermiona, zostaň tu a postaraj sa o Snapa a Narcissu. Emmeline s tebou zostane - všetci ostatní za mnou!" Dumbledore sa rozbehol hore schodmi za Harrym.

"Dumbledore... Harry... zachráňte Noela. Nájdite ho!" v poslednom okamihu vykríkla Hermiona. Zúfalo sa k nim chcela pripojiť v pátraní po Noelovi, ale uvedomovala si, že nie je trénovaná na boj a jej schopnosti boli viac potrebné v liečení zranených.

Harry zastal a otočil sa, aby sa pozrel na Hermionu.

"Harry... Noela. Prosím. A... Draca tiež."

"Viem, Hermiona. Zachránim ich." Vybehol hore schodmi.

Hermiona začula výkriky, rany... potom všetko stíchlo.

Emmeline vykonávala základné oživovacie kúzla na Narcisse a podivuhodne zaberali. Narcissa už teraz dokázala rovno kráčať a vrátila sa jej pamäť. Porozprávala Emmeline o tom, čo sa stalo. Hermiona mala so Snapom oveľa ťažšiu prácu. Bol ledva nažive. Nič viac než koža a kosť, Snape sa pošpinil a jeho habit zapáchal. Na koži mal vredy a jeho čierne oči, ktoré kedysi dokázali hrozivo zažiariť na akéhokoľvek študenta na hodine Elixírov, boli teraz otupené a bez života.

"Enervatium valescere omnia..." Hermiona mrmlala silu dodávajúce kúzla tak rýchlo a silno, ako dokázala, nad zoslabenou troskou človeka. Stále žil, ruky mal ešte teplé a cítila, ako mu bije srdce. Keby len nejako naznačil, že získava silu... že sa zotavuje... no tak, Snape, pomyslela si Hermiona.

K jej úľave sa začali Snapove ruky pohybovať a vydal nejaký zvuk. Dýchal menej namáhavo a plynulejšie. Zamrmlala nad ním vyživovacie kúzlo - rýchla náprava, aby zastavila hlad a smäd. Vyzeral, ako keby niekoľko dní nejedol.

"N-N-ar-s," prehovoril.

Hermiona napla uši. "No tak, profesor Snape. To som ja, Hermiona Grangerová. Je to v poriadku. Všetci sme tu. Vieme, že ste nezrušili Tenbrarum dobrovoľne, vieme, že ste boli v pasci. No tak... čo chcete povedať?"

"Narcissa," konečne vyslovil Snape jasne.

"Je tu. Emmeline, volá Narcissu. Môžeš ju sem priviesť?"

Emmeline prikývla a priviedla Narcissu za ruku. Blonďavá žena bola teraz oveľa pevnejšia a dokázala súvisle hovoriť.

"Severus?" Kľakla si vedľa svojho dlhoročného priateľa. "Si v poriadku? Nevyzeráš príliš dobre."

"Narcissa... to som bol ja. Zničil som všetko, čo sme tak starostlivo pripravili. Oklamal som Draca. Zrušil som Tenebrarum," mrmlal Snape slabým, hrubým hlasom.

Narcissa mu upokojujúco priložila ruky na čelo. "Pššt, je to v poriadku, Severus. Spomínam si. Obaja sme boli pod Imperiom. Ale už sú tu aurori... nie je príliš neskoro."

"Aurori?" Snape sa zatváril zmätene.

"Áno, aurori. Je tu Emmeline Vanceová, vidíš?"

Emmeline sa naklonila nad Snapa a usmiala sa. "Čauko, Sevvy... už sme sa dlho nevideli."

Severusove oči prechádzali z jednej tváre na druhú, až nakoniec spočinuli na Hermioninej.

"Ja som to urobil. Ja som ten jediný. Prosím, od-odpusti mi. Do-dostala si môj prú-prútik? Sna-snažil som..."

Hermiona poťapkala Snapa po ruke. "To je v poriadku. Dostala som váš prútik. To je to, čo ma zachránilo!"

Snape vyzeral, že sa mu uľavilo. "Mo-moja ruka... poškodila sa z toho, že som ti dal ten prú-prútik. Bolo to veľmi silné imperius... nejaké vysoko úrovňové kúzlo, ktoré pozná len Voldemort..."

Hermiona prikývla a rýchlo sa pustila do liečenia poškodených svalov na Snapovej ruke. Narcissa sa načiahla a chytila Hermionu za plecia. Pozrela uprene do očí mladej ženy.

"Viem, kam berú Noela. Začula som ich rozprávať sa a pamätám si to," jednoducho povedala. "Musíme tam ísť hneď, inak bude príliš neskoro."

"Príliš neskoro?"

"Rituál. Draco musí zabiť Noela a naliať jeho krv na ten kameň. Má sa to udiať dnes v noci... musíme sa ponáhľať, ak chcem zachrániť vášho syna."

"A vášho," povedala Hermiona, keď chytila tú druhú ženu za ruku.

Narcissa sa usmiala. "A môjho. Existuje proroctvo, vieš... dajako sa má naplniť... s jedným malfoyovským synom alebo druhým... Musíme ho zastaviť."

Emmeline sa tvárila zmätene. "Proroctvo?"

Severus Snape sa náhle posadil. "Narcissa, vezmi ma tam. Draco mi dôveruje... Musím s ním hovoriť."

"Ale Severus... si príliš slabý."

Snape sa prosebne pozrel na Hermionu. "Slečna Grangerová, potom prosím vás... a ja nie som ten, kto zvyčajne prosí."

Hermiona prikývla. Otočila sa k Narcisse. "Ostatní aurori nechceli, aby som prišla - Dumbledore mi dovolil prísť. Teraz som ja na rade, aby som dovolila Snapovi ísť s nami - mám tušenie, že Draco bude potrebovať veľa presvedčovania."

Emmeline sa tvárila vydesene. "Dumbledorove príkazy boli, že by ste mali odpočívať, až kým sa nevrátia." Narcissa a Hermiona nadvihli Snapa za ramená.

"Ponáhľaj sa, Hermiona," povedala Narcissa, naliehavosť v jej hlase.

Hermiona pokojne odpovedala Emmeline: "Ideme pohľadať Draca a Noela, Emmeline. Prosím, kry nám chrbát."

Emmeline stačil jeden pohľad na odhodlaný výraz na tvárach tých žien a rozhodla sa, že sa nebude hádať. Ako úplne posledná strážila ich chrbát, keď sa štverali nahor po schodoch žalára.


Kapitola 37: Praedicae Compleo 1/2



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/37/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.


Je to úmyselne na polovicu (viac som aj tak nestihla), aby toho nebolo naraz príliš.





Kapitola 37: Praedicae Compleo - Naplnené proroctvo 1/2

Lucius s Dracom rýchlo kráčali cez rozpadnuté miestnosti hradu k základni veže, kde na nich čakal Voldemort. Rookwood sa od nich v polovici cesty oddelil, aby sa pripojil ku Crabbemu a Averymu v súbojoch. Vďaka tomu došla realita aurorského útoku Luciusovi, ktorý už teraz bol za hranicou arogancie a predstierania...

A nádejal sa, že smrťožrúti zadržia aurorov od veže dostatočne dlho...

"Môj pane, nemali by sme strácať čas, naposledy, čo som videl Rookwooda, Averyho a Craba, bojovali s dvoma mladými aurormi vo východnom krídle! Niet pochyby, že ten blázon Dumbledore a tá stará garda je tu tiež... Musíte to urobiť hneď!" Noela stále držal Lucius. Stáli v strážnici tej starej veže, ktorá sa opierala o základňu špeciálne vystuženej veže.

"Aké šťastie, že tvoj syn je už teraz dosť starý, mal som už po krk čakania na to, kým tebe bude dvadsaťjeden," povedal Voldemort mladšiemu Malfoyovi. "Tvoja kombinácia čistokrvnej krvi s vodnárom prúdi v žilách tvojho dieťaťa, to magické spojenie krvi a vody od staroveku opradené bájami, aby prúdilo v žilách nesmrteľných!... Keď sa táto krv preleje jeho tvorcom, a tak sa zničí život tvojho syna, výsledkom bude magický kruh života nevyhnutný k tomu, aby zdokonalil ten kameň."

Draco mlčky sledoval, ako Voldemort prikročil k Luciusovi. Tvár mal bledú a apatickú, jeho šedé oči nedávali najavo žiaden náznak emócií.

"Podaj mi to dieťa, Lucius." Voldemort vystrel svoje šupinaté ruky k dieťaťu. Noel začal plakať. "Draco Malfoy, nasleduj ma do veže. Nestrácajme už čas."

Voldemort prešiel strážnicou a vyšiel cez malé dvere v zadnej časti miestnosti. Draco vedel, že za tými dverami leží začiatok kamenného točitého schodiska, ktoré vedie na vrchol veže - a obetný oltár. Voldemort začal vystupovať po schodoch, ruky okolo dieťaťa. Hoci sa Temný pán pokúšal vyzerať pokojne, jeho kroky boli rýchle a v jeho pohybe bola naliehavosť.

"Poďme, Draco." Lucius potlačil svojho syna dopredu. "Toto je všetko, pre čo som kedy pracoval. Dnes v noci budeme veľkolepo odmenení! Malfoyovci získajú takú moc, ako si nikdy ani nepredstavovali - a ty tu budeš, aby si sa o ňu so mnou podelil, môj syn a dedič."

Draco stál ako prikovaný. Toto bol okamih, kedy zovrie v náručí svoj nový osud, po tomto sa už nebude môcť dať obrátiť späť. Lucius postrehol váhanie svojho syna.

"Spomeň si, ako ľahko sa láska odhodí nabok. Láska, zaľúbenie... slabé malé triky, aby nás odviedli z našej cesty, ktorá smeruje k sláve a moci. Tá humusáčka ťa oklamala, a ty si si myslel, že si našiel lásku... vychutnal si si to? Aké to bolo, keď sa od teba odvrátila?"

Draco si zahryzol do pery. Srdce sa mu bolestivo zovrelo. Lucius sa usmial, keď sa jeho syn otočil a nasledoval Temného pána.

"DRACO!" zaznel miestnosťou ženský hlas.

Draco prudko zastavil.

"Matka?"

Narcissa Malfoyová a Hermiona Grangerová vzájomne podopierali Severusa Snapa, ktorý vyzeral, že sa každú chvíľu zrúti. Hermiona mala nad okom ranu, ktorá jej krvácala po líci. Nech sa snažila ako mohla, Hermioninej ochrane, Emmeline, sa nepodarilo odblokovať ten presný zásah, hoci nakoniec MacNaira omráčila.

Draco stál na schodoch ako prikovaný. Jeho šedé oči boli chladné, tvár vyzerala ešte chudšia ako kedy predtým.

"Prečo si tu? Čo sa deje?"

"Bol to trik! Lucius na nás použil Imperius! Pansy použila Všehodžús, aby vyzerala ako Hermiona!" Narcisse sa podlomili kolená pod Snapovou váhou a Hermiona sa tiež zapotácala. "Klamú, Draco!" odsekol Lucius.

Draco Malfoy hľadel do modrých očí svojej matky. Skutočne veril, že je na Malfoy Manor a že sa Snape vrátil na Rokfort, ako mu predtým povedal Lucius. Otočil sa k svojmu otcovi. Severus vždy býval jediným človekom, ktorému veril nadovšetko.

"Otec, prečo si mi povedal, že po celý tento čas je Severus späť na Rokforte?"

"Bol... Oni klamú! Snažia sa ťa oslabiť!"

Draco sa pohol dole schodmi, v ruke prútik a pozorne si každého v miestnosti prezeral. Čo sa do pekla dialo? Prečo tu bola jeho matka? A Severus? A Hermiona, ktorá pomáhala Severusovi a jeho  matke?

"Draco," prosila Narcissa. "Nie je príliš neskoro. Musíš nám veriť."

Hermiona nedokázala nájsť svoj hlas. Prečo jej nemohol Draco uveriť?

Draco hľadel na Hermionu, jeho tvár biela. Ak to bola pravda... spomenul si na to, ako s ňou posledných pár dní zaobchádzal, horšie než s kurvou. Ale v Hermioninej tvári nebol žiaden hnev, len zúfalá nádej. Ako to bolo možné?

Zo vchodu bolo počuť výkriky a bitku, keď Ginny Weasleyová vliekla brániacu sa Pansy Parkinsonovú. Prútik mala pritlačený na Pansyino hrdlo.

"Povedz pravdu, Pansy!" dožadovala sa Ginny.

Pansy zapišťala. "Bola som to ja! Lucius mi povedal, aby som si vzala Všehodžús. On.. on... povedal, že by sme sa mohli s Dracom vziať, ak to urobím! Pro-prosím, neubližujte mi!" Pansy začala fňukať, z nosa jej kvapkalo. Ginny sa na Pansy zhnusene pozrela, rovnako ako Draco.

Severus zdvihol hlavu. "Draco... je to pravda. Bol som pod Imperiusom. Hermiona je nevinná."

Hermiona cítila, že sa jej točí hlava. Z rany na hlave poriadne krvácala. Pretože ju spôsobilo Macnairove otrávené Gladeus Maleus, kúzla na zastavenie krvácania jej nezabránili tiecť. Klesla na kolená, Snape bol na ňu príliš ťažký, aby ho už dlhšie udržala.

Draco videl, ako sa Hermiona kláti k zemi, Severus Snape sa jej vyšmykoval z rúk. Keď ju videl zložiť sa, pripomenulo mu to čas, keď ju našiel zrútenú a skoro mŕtvu na dievčenských toaletách... Boli tam Millicent a Pansy... usmievali sa... presne tak ako sa Pansy usmievala práve teraz. Na jeden hrozný okamih si myslel, že zomrela...

"Hermiona!" Draco zoskočil zo schodov a prebehol malými dverami nazad do priestoru veže.

Luciusovi bolo jasné, že Draco už teraz nebude spolupracovať. Rýchlo vytasil svoj prútik...

"Expeliarmus!" niekto vykríkol.

Luciusovi vyletel z ruky prútik a rozštiepil sa, keď narazil o strop.

V starej, drobiacej omietke medzi kameňmi starodávnej strážnice sa objavila trhlina.

"Zase ty!" zasyčal Lucius, keď sa Harry Potter prehnal okolo Ginny smerom k Luciusovi.

"Neviem, ako sa ti vždy podarí pripliesť sa mi do cesty, ale tentoraz je tomu koniec!" zareval Lucius. "Inferorum Animas Gladeus Maleus!"

Harry v hrôze sledoval, ako Lucius zhmotnil smrteľný čierny meč a skočil smerom k nemu. Ale Lucius sa okamžite ocitol zablokovaný jasne žiariacim mečom vyčarovaným Harrym Potterom.

Zúfalo sa snažiac nestratiť koncentráciu, Harry Potter zajačal na Ginny, aby vypadla. Narcissa Malfoyová vykríkla, keď Harry sekol Luciusa hlboko do ramena.

"Crucio!" zamrmlal Lucius,  sekol po Harrym, ktorý sa uhol a odkotúľal, okamžite sa vrátil s tvrdým protiútokom na staršieho muža. Prasklina v strope sa zväčšovala.

"Hermiona, uteč!" vykríkol Draco, keď namieril svoj prútik na miesto, kde bojovali Lucius a Harry. Hermiona trasľavo vstala na nohy, jedna ruka pritlačená na ranu na hlave.

"Poďme, Hermiona!" zajačala Ginny, ktorá rýchlo odťahovala Pansy preč. Ginny bola svedkom, ako Lucius Malfoy, najvražednejší smrťožrút vo službách Voldemorta, zabil príliš veľa aurorov, aby pochabo zostala nablízku. Mala prísne príkazy od Dumbledora, aby prenechala Luciusa a Voldemorta skúsenejším aurorom. Harry by ho mohol zložiť. Draco tiež, keby to bolo nevyhnutné.

Hermiona sa nepohla.

Noel bol tu. Mohla to cítiť. Bol niekde nablízku. "Draco!" zrazu vykríkla. "Noel... musíme dostať Noela! Pomôž mi!"

Draco zaklial pod nosom, keď sa pokúšal nájsť miesto medzi Harrym a Luciusom, aby mal dobrú trefu na svojho otca. Keby ho len mohol omráčiť!

Severus Snape sedel ochabnuto na zemi, fascinovane a v hrôze sledoval scénu, ktorá sa odvíjala pred jeho očami. Mal pocit, ako keby sa prebudil z veľmi dlhej a bolestivej nočnej mory. Jeho najlepšia priateľka, Narcissa Van Dorenová bola pri jeho boku.

"Narcissa," povedal Snape, keď sa ku nej otočil. "Ďakujem ti, že si mi zachránila život."

Narcissa prikývla, ale jej myseľ sa sústredila na iné: sledovala ako Luciusa Malfoya postupne poráža Harry, ako na svojho otca zaútočil Draco.

"Nedívaj sa tam, Narcissa." Snape potiahol svoju priateľku za ruku. Ruku mala ľadovo chladnú. "Čoskoro bude koniec, ten bastard Lucius nám konečne prestane ničiť naše životy. Nemusíš sa dívať, ako to s ním skončia."

Harry náhle vykríkol a jeho gladeus rýchlo zmizol. Krv v nechutnej spŕške striekala okolo neho.

"Harry!" vykríkol Draco.

Harry Potter padol k zemi a zvieral si ruku.

"Bolí to, Potter?" zasyčal Lucius, keď odkopol dva Harryho prsty svojou nohou. "Cruoris!"

Bolo to jediná kliatba bolesti horšia než cruciatus. Harry vykríkol a krv sa mu valila z uší a nosa.

Severus v hrôze sledoval Harryho pád.

Lucius zvrtol svojho Gladiusa na vlastného syna.

"Na nič nie si dobrý, ty malý...!" Lucius zaútočil mečom na Draca, ale Draco odrazil ten meč štítovým kúzlom. Sila odrazenia Gladeusa odhodila Draca na stenu. Narazil do drobiacich sa stien strážnice a ozvalo sa hrozivé zarachotenie. Draco klesol k zemi k vyrazeným dychom.

"Teraz ty!" povedal Lucius a namieril svoj prútik na miesto, kde stála Hermiona.

"Ani hnúť!" zajačala Hermiona, keď na neho namierila svoj prútik rýchlejšie, než by kedy Lucius očakával.

Luciusova tvár nadobudla ohromený výraz a padol k zemi.

"Rictusempra!" Luciusova tvár sa skrútila bolesťou, Hermiona na neho vyrovnane mierila prútikom. Vzal jej dieťa. Vzal jej Noela. "Averte Statum."

"Hermiona to stačí, musíme zachrániť Noela!" Veža sa začínala triasť.

Draco schmatol Hermionu za ruku a ťahal ju po zemi, popri Luciusovi, ktorý tam ležal petrifikovaný k miestu, kde sa Harry zvíjal bolesťou.

"Potter, vstávaj! Tá miestnosť sa každú chvíľu zrúti." Draco a Hermiona schmatli Harryho každý za jednu ruku. Harry zastonal.

"Harry, prosím... vydrž..." Nejako sa im podarilo odtiahnuť Harryho cez malé dvere v zadnej časti miestnosti.

"Matka, Severus, vypadnite odtiaľ... okamžite!" vykríkol ponad plece, keď s Hermionou a Harrym prekročili prah. Jemne posadili Harryho na spodok kamenných schodov.

"Tu bude v poriadku!" dychčal Draco, keď Hermiona panikárila nad Harryho rukou. "Veža je taká silná ako hora... nezrúti sa."

"Ach môj bože... je vážne ťažko zranený..." Hermiona vyčarovala škrtidlo a magicky ho pripevnila Harrymu okolo zápästia. Ako zranenie na Hermioninej hlave, ani Harryho nereagovalo na liečivé kúzla, keďže ho spôsobil temný meč.

Draco sa načiahol a vzal Hermionu za trasúcu sa bielu ruku. Stuhla.

"Je mi to tak ľúto," povedal, než sa načiahol, priložil jej ruku na líce a pobozkal ju. Hermiona mala pocit, ako keby sa na ňu prirútil celý jej život na Rokforte s Dracom Malfoyom... McGonagallová, ako jej nasadzuje triediaci klobúk na hlavu a jej oči spojené s Dracovými, klobúk, ako ju zaraďuje do Chrabromilu, ale až potom čo jej zašepkal, čo má byť táto náklonnosť k slizolinčanovi, čo vidím?, Draco, ktorý ju nazval humusáčkou na metlobalovom ihrisku, ona, ako mu dáva facku za to, že bol hrubý v treťom ročníku, v prefektskom koči v piatom, on, ako na ňu zíza v Umbridgeovej pracovni, Draco, ktorý sa vracia mokrý z metlobalového tréningu v daždi, ona, ako mu lieči plece v poslednom ročníku, Draco, ako ju bozkáva na Vianočnom bále, ako ju žiada, aby si ho vzala, ako drží ich syna... a potom ju pobozkal znova.

Draco sa nakoniec odtiahol, šedé oči spojené s jej očami medovej farby. Jeho oči boli plné ľútosti a túžby.

Hermiona sa na neho usmiala. "Už som ti dávno odpustila."

***

Medzitým sa v strážnici pri veži zjavila znova Ginny Weasleyová, ale s Remusom Lupinom namiesto Pansy.

"Tam sú! Sú tam dnu!" vykríkla.

Lupin vsunul ruky pod slabé telo Severusa Snapa a začal ho ťahať von. Prial si, aby na neho mohol použiť mobilicorpus, ale bál sa, že je Severus príliš slabý, aby prežil slabé omračujúce kúzlo, ktoré sa vyžadovalo predtým, ako to mohol urobiť.

Narcissa Malfoyová cítila, ako ju Ginny Weasleyová ťahá za ruku.

"No tak, pani Malfoyová, musíme ísť! No TAK!"

"Noncontagium!"

"Pani Malfoyová!" vykríkla Ginny, keď sa zúfalo pokúšala dotknúť Narcissy, ale nedokázala to! Cítila len vzduch asi centimeter nad jej pokožkou. Bolo to, ako keby bolo medzi nimi neviditeľné silové pole. Narcissa smutne schovala svoj prútik. "Pani Malfoyová, čo to robíte?"

"Narcissa! Pohni si! Tá miestnosť sa zrúti!" slabo kričal Snape, keď ho Lupin ťahal von. Steny sa triasli.

"Ginny, okamžite odtiaľ vypadni!" vykríkol Lupin.

"Čo sa deje?" zasyčal Snape, keď sledoval, ako Narcissa bez pohybu stojí vedľa tela svojho manžela.

"Stupefy!" rýchlo použil Lupin na Snapa. Lupin tušil, čo sa deje a nemyslel si, že by sa mal na to Snape pozerať.

"Mobilicorpus!" Snapove telo sa zdvihlo ľahko do vzduchu a vznášalo sa po chodbe. Lupin sa modlil, aby Snape toto slabé kúzlo prežil, Majster elixírov vyzeral veľmi slabý.

V rozpadajúcej sa izbe Ginny sa stále vrhala na Narcissu a snažila sa nalomiť tú neviditeľnú bariéru medzi nimi.

"PANI MALFOYVÁ! UTEČTE! Prosím!"

Lupin namieril svoj prútik na Ginny. "Accio Ginny!"

Ginny zajačala, keď preletela vzduchom a pristála Lupinovi pri nohách.

"Accio Narcissa!" rovnako rýchlo povedal Lupin.

Ale kúzlo sa len odrazilo od Narcissy, ako keby zasiahlo zrkadlo.

Lupin to skúsil znova.

"ACCIO Narcissa!"

Ginny sa pokúsila od Lupina utiecť nazad do izby, ale Lupin ju stiahol jednou rukou nazad.

Narcissa Van Dorenová pokojne hľadela na tú chladnú, bledú tvár muža, ktorý bol jej manželom takmer dvadsať rokov. Dokonca omráčený vyzeral stále driečne. Skoro si priala, aby sa jeho šedé oči otvorili, tak aby sa do nich mohla naposledy pozrieť. Ako ho kedysi milovala. Ako ho nenávidela.

"Lupin! Dostaň odtiaľ Luciusa!" Zrazu vykríkla Ginny.

"Čože?"

"Narcissa sa chce zabiť spolu s Luciusom!"

Ginny si uvoľnila ruku s prútikom a namierila svoj prútik na Luciusa. "Accio Lucius!" Luciusovým telom trhlo a začalo sa pohybovať smerom k vchodu. Steny sa triasli a zo stropu začali padať kúsky kameňa. Ozýval sa zlovestný rachot.

"NIE!" vykríkla Narcissa a zaťažila svojím telom Luciusa. S pokojným výrazom sa k nim otočila.

"Zaslúži si zomrieť. Zabil moju sestru, zabil moju neter, zabil môjho bratanca... Lucius si zaslúži zomrieť."

Lupin musel kričať, aby ho bolo počuť cez tie rachotiace kamene.

"Aj keď si on zaslúži, Narcissa, ty nie! Vypadni odtiaľ! Vypadni!"

Narcissa sa smutne usmiala  a Ginny v hrôze sledovala, ako sa tá nádherná blonďavá žena posadila vedľa Luciusa a chytila ho za ruku.

"Vy to necháp-"

"NARCISSA!" vykríkol Lupin, keď sa zo stropu zrútil obrovský kameň, prerušil ju a on ju už viacej nevidel.

***

 


Kapitola 37: Praedicae Compleo 2/2



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/37/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.


Ja som v tom nevinne, dobre? Robila som, čo som mohla. Pozor, ešte dve kapitoly.




Kapitola 37: Praedicae Compleo - Naplnené proroctvo 2/2

Medzitým v priestore, v ktorom sa nachádzal spodok točeného schodiska nahor do veže, Draco, Hermiona a Harry uskočili, keď sa miestnosť, z ktorej práve unikli, totálne zrútila. Mraky prachu a zvyšky trosiek vleteli do priestoru, kvôli čomu sa všetci traja rozkašľali a začali prskať.

"Dúfam, že sa dostali von," povedala Hermiona.

"Harry už bude v poriadku - idem po Noela."

"Nie!" odvetil Harry a zachytil Draca. "Ja musím ísť tiež."

"Šalieš, Potter... teraz nie je čas byť hrdinom, si príliš ťažko zranený."

"Draco má pravdu, Harry! Viem, že si vždy mal v sebe záchranársky komplex, ale toto je smiešne. Pôjdem ja a Draco!"

"NIE!" vykríkol Harry. "Nechápete, ja musím ísť... Som ten jediný, ktorý dokáže poraziť Voldemorta!"

Draco s Hermionou si vymenili pohľady.

"Vážne som ten jediný! Existuje proroctvo... musím to byť ja... ja alebo Neville, ale ja mám na sebe to znamenie, takže som to ja..."

"Stupefy!"

Harry sa v bezvedomí zosypal. Draco sklonil prútik. "Prepáč, Potter, ale toto je vážne pre tvoje vlastné dobro."

Hermiona opatrne stiahla škrtidlo na Harryho zápästí a rozstrasene vstala na nohy.

"Draco... poďme!" naliehavo povedala.

Draco ju láskyplne chytil za plecia. "Ne-nemyslím, že by si mala ísť, Hermiona."

"ČOŽE?"

Draco sa jej pozrel do očí. "Je to príliš nebezpečné. Sama si vážne zranená... Ja som jediný, koho Voldemort chce. Som dobrý bojovník, Hermiona, dokážem ho poraziť sám."

"Si rovnako bláznivý ako Harry!" odsekla Hermiona, oči neveriacky široké. "Je tam môj syn, ty mi nezabrániš tam ísť!"

Hermiona vybehla hore schodmi.

"HERMIONA!"

Draco utekal za ňou. Dokonca pri behu Hermiona cítila, ako slabne. Stratila priveľa krvi... tie schody sa zatáčali... zatáčali...

Zachytil ju pár silných rúk.

"Prosím... musím ísť. Draco, vezmi ma tam. Vezmi ma, inak prisahám, že sa celú cestu preplazím na rukách a nohách."

Draco zasunul ruku pod jej kolená a vyzdvihol ju k svojej hrudi. Objala ho okolo krku. "Vždy si bola tá najtvrdohlavejšia čarodejnica, akú som poznal," povedal, keď kráčal po schodoch spolu s ňou.

Nebolo ľahké bežať po schodoch dokonca s niekým takým štíhlym ako Hermiona Grangerová. Draco dychčal od námahy, keď konečne dosiahol vrch schodiska a prišiel k veľkým dverám. Prekvapivo sa pod jeho rukou poľahky otvorili.

Hermiona začula plakať nejaké dieťa. Noel! Poznala by ten plač kdekoľvek... tak často ho počúvala vo svojich snoch.

"Kde je?" vykríkla a vpadla do miestnosti za Dracom.

Draco stál ako prikovaný, keď postava v červenej kapucni vo vnútri ohnivého pentagramu vyčarovala zelenú hmlu nad jeho synom a potrela telo dieťaťa hnusnou zelenou látkou. Voldemort už začal rituál. Vedľa dieťaťa žiarila jasne červená rumelka.

"Meškáš, Malfoy," zasyčal Voldemort a namieril svoj prútik na Draco. "A tvoje činy sa mi nepáčia. Expelliarmus!"

Dracov prútik mu vyletel z ruky a cez okno von z veže.

"Teraz ty, humusáčka..."

"Nie!" vykríkol Harry, ktorý sa vplazil do miestnosti a pokúšal sa vytiahnuť z habitu prútik nezranenou ľavou rukou.

"Potter!" prekvapil sa Draco.

Voldemort nahnevane zasyčal, na chvíľu rozptýlený.

Hermiona bežala k Noelovi, jeho výkriky ju zúfalo ťahali k nemu.

Toto bola jej šanca, a hoci nikdy predtým nepoužila smrtiacu kliatbu, zdvihla svoj prútik na Voldemorta a odvážne povedala: "Avada Kedavra."

Nastala oslepujúce zelené svetlo, ktoré nasledoval vysoký prenikavý smiech.

"Nevedela si, že ma môže zabiť len Potter, humusáčka?"

Harrymu sa konečne podarilo vytiahnuť prútik z habitu, ale ľavá ruka sa mu triasla, keď ho namieril na Voldemorta.

"Accio prútik."

Harryho prútik vletel Voldemortovi do ruky a Harry zastonal. Voldemort ho zlomil na polovicu.

Draco bol teraz pri Hermione, kryl ju, keď sa pokúšala dostať k Noelovi. Nedokázala tým dieťaťom pohnúť! Vyzeralo to, ako keby bol Noel súčasťou toho kameňa.

"Draco, pomôž mi, nedá sa odlepiť! Noel, vydrž, mamička je tu..."

"Hermiona!" vykríkol Draco, keď ho Voldemort vtiahol do pentagramu.

Zúfalo sa bránil zovretiu Temného pána.

"Krvizradca... špina... malfoyovská ohavnosť!" zasyčal Temný pán, keď svojimi pazúrom podobným nechtom rozškriabal Dracovi hruď.

"TY si ohavnosť!" vykríkol Draco. "Ty nemŕtva príšera!"

Voldemort zdvihol prútik. "Imperio Majora," zasyčal, keď ho namieril na Draca. Dracove telo sa striaslo v kŕčoch, keď sila vysokoúrovňovej kliatby Imperius, ktorú vrhol Voldemort, násilne prúdila jeho žilami. Voldemort zdvihol žiariacu červenú rumelku.

"Pusti ho! Stupefy! Petrificulus Totalus!" Hermiona vrhala na Voldemorta kúzla, ale tie sa od neho odrážali, ako keby mal na sebe noncontagium.

Harry sa pokúsil zablokovať bolesť vo svojom tele. Jazvu mal rozpálenú, ale jeho odrezané prsty boleli viac. Bol zmučený bolesťami z predtým použitého cruoris, ale s enormnou kontrolou sa mu podarilo dostať na kolená a predierať sa smerom k oltáru.

"Bláznivé dievčisko, kúzla mi už teraz nemôžu ublížiť... Som chránený premenou kameňa! Rituál už začal a je príliš neskoro! PRÍLIŠ NESKORO! Obávam sa, že ak chceš zastaviť ten rituál, budeš musieť použiť smrtiacu kliatbu na svojho milenca alebo svoje dieťa... len do toho, nech sa páči..." Voldemort sa chladne zasmial a jeho vysoký, prenikavý chichot rezonoval po miestnosti.

Ten smiech bol taký prenikavý, taký víťazoslávny, že si Hermiona zovrela rukami hlavu. Voldemort vykonal svojím prútikom kúzlo na kúskom červenej rumelky. Tá bezperá medzera, čo mal miesto úst, zasyčala strašlivé slová, ktoré ani Harry ani Hermiona nikdy predtým nepočuli. Zo svojho habitu vytiahol dýku so zahnutou čepeľou.

Ubiehal im čas... Harry vedel, že Hermiona má stále svoj prútik, že zostávala len jedna možnosť, že Voldemort mal pravdu...

"Hermiona, počula si ho... musíš to urobiť!" zajačal Harry.

Hermiona zdvihla prútik a začala plakať. Draco Malfoy... jej jediná skutočná láska... nedokázala ho zabiť.... a ani nedokázala zabiť svoje dieťa... "Ja... ja... nemôžem..." zašepkala Hermiona, keď držala pred sebou prútik, ako keby bola vyrobená z kameňa.

"HERMIONA... VYBER SI!" Harry zúfalo vykríkol, krv z kýpťov jeho useknutých prstov vytvárala na zemi tmavú škvrnu, kým sa stále dral smerom k Voldemortovi. Každý kúštik jeho sily, ktorú mal, bola potrebný k tomu, aby pokračoval ďalej. Nevedel, čo presne chce urobiť, keď sa dostane k Voldemortovi, ale inštinkt ho nútil plaziť sa smerom k nemu.

"Malfoy, začni obetovanie!" prikázal Voldemort. Svojimi šupinatými rukami zdvihol kameň a podal Niger Novacula Dracovi.

Draco potiahol Niger Novacula po pravej rúčke dieťaťa a zjavili sa hrozivé červené rezné rany. Objavili sa kvapky červenej krvi, ktorá stekala po bielej pokožke dieťatka. V pozadí svojej mysle Draco, ktorý sa pozeral nadol, spoznal niečo, čo videl na Vianoce v Dumbledorovej pracovni, v bielej guli... Luciusove ruky pokryté čerstvou červenou krvou rovnako ako dvojicu šupinatých rúk postavy v čiernom plášti. Až na to, že ruky, na ktoré sa pozeral teraz, neboli ruky jeho otca... boli to jeho vlastné. Voldemort začal so zariekavaním, pri ktorom potieral ten kameň krvou dieťaťa.

Dieťa začalo veľmi hlasno kričať, vlasy sa mu zmenili na ohnivú červenú, potom sčerneli bolesťou.

"DRACO!" vykríkla Hermiona. "NEROB TO!"

"HERMIONA... MUSÍŠ TO OKAMŽITE UKONČIŤ!" zreval Harry, hlas mu trhal hrdlo. Čo to s ňou bolo? Harryho jazva bolela tak strašne, že skoro oslepol. Skrz záblesky svetla pred svojimi očami videl, že je Hermiona stále ako prikovaná.

Vedela, že mala moc okamžite ukončiť rituál, vykonať Avadu Kedavru na Draca alebo Noela, ale zdalo sa, že jej myseľ prestala fungovať. Tá voľba bola pre ňu skrátka nepochopiteľná.

"Zabudni na to, Potter. Tá humusáčka to neurobí... nepovedz, že som jej nedal šancu. Accio prútik." Hermionin prútik vyletel z jej ruky do Voldemortovej, kde ho uvoľnene rozlomil vo dvoje.

Rumelka začala žiariť ešte jasnejšie.

Draco sa videl, ako reže ruky svojho syna, ako keby v tranze. Dieťa plakalo. Muž v červenej kapucni vrhal kúzla. Ďalší muž sa plazil po zemi. Ako keby z diaľky počul tú ženu vykríknuť svoje meno...

"D r a c o! P r o s í m..."

Draco sledoval, ako znova porezal svojho syna... každé vlákno v jeho tele sa napälo, aby bojovalo s vôľou Voldemorta. Ruky sa mu triasli, keď sa pokúšal odolať vôli Temného pána. Neporezal to dieťa tak hlboko, ako od neho chcel Temný pán, ale vyžadovalo to úsilie skoro neuveriteľné, aby sa dalo odolať príkazom Temného pána. Voldemortova žiadostivosť a zlo boli v jeho vlastnej mysli, napadajúce myšlienky sa rozťahovali ďalej a ďalej, odporné obrazy zneucťovali jeho dušu.... Legilimencia ho nútila obetovať svoje dieťa...

Výkriky dieťaťa prenikli do jeho mozgu ako slabé lúče slnka prenikajú cez hustý mrak. Malý diamantový drak ležal odhalený na hrudi plačúceho dieťaťa, jeho rubínové oči žiarili... jeho malé krídla sa otvárali a zatvárali.. a on spomínal.

Znova bozkával Hermionu pri Veľkom jazere, bol s ňou na prechádzke v Rokville, smial sa s ňou v spoločenskej miestnosti prefektov, objímal ju po tom, čo porodila ich syna...

Jej roztomilé zlaté oči, ktoré boli plné lásky a prísľubu. "Áno."

Pokúsil sa spomenúť, ako vyzerala, keď sľúbila, že si ho vezme... keby si len dokázal na ten okamih spomenúť, ako vtedy vyzerala... len na ten okamih v ich poslednom dni na Rokforte... keby len ten obraz prenikol cez ten hrozivý čierny mrak Voldemortových diabolských myšlienok... jediný obraz lásky bolo jediné, čo potreboval...

Dracove prsty sa roztvorili a Niger Novacula spadol na oltár vedľa dieťaťa.

"Čo robíš?" zasyčal Voldemort.

"Inferorum… Animas…Gladeus…Valeus…" Draco začul tie slová vyjsť zo svojich úst nezreteľne a pomaly, ako keď sirup steká z lyžice.

Harry a Hermiona sledovali, ako Draco neuveriteľne vyčaroval slabý, a predsa hmotný Cladeus Valeus. Harry neústupne začul Figgov hlas vo svojej hlave: "musíte zhmotniť Gladeus v prípade, že sa ocitnete bez prútika a vo veľkom nebezpečenstve." Harryho hlava plávala, prepínala náhodne medzi obrázkami súboja s Dracom v starej hale Rokfortu a sledovaním, ako mu Lucius urezáva prsty. Sústreď sa, Harry.

"Ty ma nemôžeš zabiť!" zaškriekal Voldemort. "Len Potter to dokáže!"

Draco len tak-tak cítil, ako jeho prsty zovreli rukoväť meča. Začal dvíhať čepeľ.

Harry Potter si uvedomil, čo chce Draco urobiť.

Rovnako Hermiona.

"DRACO! Nieeee!" Vykríkla, hodila sa na Draca, ale Harry sa vrhol na ňu sám a zrazil ju k zemi. Harry nemohol uveriť, že to práve urobil - ale nemal na výber! Pristál zadychčaný na zemi, Hermiona pod ním zúrivo bojovala, bila a zúfala po ňom driapala.

"PUSTI MA. HARRY, ZACHRÁŇ HO! MÔŽEME HO ZACHRÁNIŤ..." kričala Hermiona.

"Draco Malfoy, zruš ten meč!" žiadal Voldemort, jeho hlas už kolísal. "Si pod Imperiom... Prikazujem ti, aby si zrušil ten meč!"

Dracove ruky sa triasli od námahy, s ktorou udržiaval a ovládal Gladeus, kým bol pod Imperiom. Slobodná vôľa, moja vlastná slobodná vôľa. Draco si spomenul na deň, kedy požiadal Hermionu, aby si ho vzala, na ten okamih, ktorý si chcel najväčšmi zapamätať, po tom, čo sa mu prisľúbila... nechceš ma pobozkať...

Harry pritlačil Hermionu ešte silnejšie, hoci cítil, že slabne. Sirius, daj mi na toto silu. Potrebujem silu, aby som ublížil svojej najlepšej priateľke. Potrebujem silu, aby som toto urobil, modlil sa Harry. Bude mať silu, o ktorej Temný pán nevie...

Draco si namieril meč na svoju hruď.

"Ty blázon!" zareval Voldemort.

Draco nahlas vykríkol, keď padal. Z miesta, kde ležala pritlačená Harrym, Hermiona všetko sledovala ako v spomalenom filme.

Draco padal...

... Gladeus sa pomaly strácal v jeho vnútri...

... jeho výkrik a dlho sa ťahajúci nárek.

Harry sa pohotovo odvalil z Hermiona a priplazil sa ku kraju oltára.

Voldemort už mieril prútikom na Harryho, ale Dracove náhle činy ho v rozhodujúcom okamihu rozptýlili.

"Avada... " Tie slová mu zamreli v hrdle.

Harry už schmatol Noger Novacula z miesta, kam ho Draco pustil a so svojou nezranenou rukou ho vrazil Voldemortovi hlboko do hrude.

Čierna krv vytryskla na nich oboch, Harry ticho vykríkol, keď mu tá otrávená čierna tekutina spálila ruky, ale Novacula nepustil. Voldemort vydal prenikavý výkrik, ktorý zatriasol celou vežou a zrútil sa na zem.

...a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive... 

Harry klesol na toho porazeného čarodejníka, nakoniec mu úplne došli sily.

Zrazu sa Voldemortovo telo v jeho habite zmenšilo a odporný zapáchajúci prach sa vzniesol z hromady oblečenia. Nič nezostalo. Harryho zranená ruka silne krvácala na látku Voldemortovho habitu, miešala sa s čiernou krvou porazeného Temného pána. Harry okamžite stratil vedomie.

Hermiona sa dovliekla k miestu, kde plakal Noel, nebol ťažko zranený, mal len hlboké škrabance. Potom sa otočila k Dracovmu telu. Draco ležal na boku, šedé oči spola otvorené, čerstvá červená krv rozkvitala na jeho habite. Pramienok krvi mu stekal naboku úst.

"Draco... Draco Malfoy... prosím hovor so mnou," plakala, kým držala v náručí jeho hlavu. Nemohol byť mŕtvy. Nie takto. Nie teraz. Zastonala, keď videla koľko veľa krvi z neho vytieklo. Jeho zvyčajne bledá tvár bola ešte bledšia, strieborné vlasy mal postriekané krvou. Pokúsila sa nahmatať tep jeho srdca, ale ruky sa jej triasli tak veľmi, že to nedokázala poriadne urobiť. Stále bol teplý, stále mal jasné oči... Možno... Len šanca...

"Prosím... Draco, ty si sa nikdy ľahko nevzdával... Malfoy, žiadam, aby si sa vrátil... ty fretka., vráť sa! Draco... prosím... skús to..." nesúvisle bľabotala, kým hladila jeho tvár.

Začula spoza okna veže nejaký hluk.

Albus Dumbledore a Sirius Black sa vyštverali do veže. Sirius krvácal a veľmi kríval. Jej myseľ nedokázala pochopiť, ako sa mohli objaviť v okne veže. Metly? pomyslela si hlúpo.

"Pomoc!" žalostne zastonala - nie celkom vedela, koho žiadala o pomoc. Dumbledore prešiel k nej. Sirius dokríval k miestu, kde ležal Harry zrútený nad porazeným nepriateľom. Uvedomovala si, že Sirius vzal svojho synovca do náručia, že mrmlal kúzla nad Harryho zranenou rukou. Harry otvoril oči, zjavne mu len pohľad na jeho krstného otca dodal silu. Sirius ho upokojoval láskavými slovami: "Nie je tvoj čas, Harry, buď silný... urobil si, čo si musel urobiť. Zvládol si to. Zabil si Voldemorta. Som na teba pyšný. Tvoji rodičia by boli pyšný."

Harryho hlas kolísal, keď slabúčko vravel Siriusovi, "... proroctvo... Zvládol som to. Vážne som to urobil. Je mŕtvy..."

V Dumbledorových očiach sa objavili slzy, keď povedal: "Naplnilo sa."

Z miesta, kde ležal, Harry Potter zdvihol unavene hlavu a pozrel sa tam, kde Hermiona tuho túlila zakrvavenú Dracovu hlavu k sebe. Jej mrmlania a vzlyky sa zmenili na tiché nariekanie. Videl, ako sa jej oči sústredia na okno... rozšírili sa a jej ústa nemo vykríkli.

Harrymu bolo jasné, že už nikdy nezabudne na výraz jej tváre.

Hermiona videla pár bielych, svietiacich očí, ktoré na ňu hľadeli. Nachádzali sa v tvári podobnej dračej a krku, ktorý viedol ku telu vycivenému na kosť a kožu veľkého čierneho okrídleného koňa.

V tom okamihu Hermiona vedela, že je Draco Malfoy mŕtvy.


Kapitola 38: Hermione Indigens



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/38/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.



Kapitola 38: Hermione Indigens - Hermiona v núdzi

Novinky sa rýchlo rozšírili.

Na Rokforte to vrelo.

Z ministerstva a medzinárodnej čarodejníckej komunity húfne prichádzali sovy. Novinári z čarodejníckych novín a časopisov kempovali pred bránami školy a každý hostinec a hotel v Rokville bol plný. Nanešťastie, nikto od nikoho z Rokfortu nedokázal získať žiadne vyhlásenie o presných okolnostiach pádu Voldemorta a smrti istých významných členov čarodejníckeho sveta.

Ako sa dalo očakávať, Cornelius ponúkol svoju rezignáciu a Percy v tejto chvíli jednal ako úradujúci minister. Percy bol jediným človekom mimo Rokfortu, s ktorým Dumbledore od svojho návratu komunikoval - Dumbledore mu dal okamžite vedieť, že Ginny a Noel sú v bezpečí.

Dumbledore musel práve teraz riešiť neodkladnejšie problémy, z ktorých určite nie najmenším bolo to, ako sa s celou záležitosťou vyrovnával Harry Potter.

Akonáhle Harry zabil Temného pána, nebolo ťažké všetkých premiestniť nazad na Rokfort, a o zranených sa rýchlo postarala madam Pomfreyová. Siriusova noha sa hojila veľmi dobre, Luna a Podmore sa rýchlo zotavovali zo svojich vojnových zranení a dokonca sa hojili Noelove rany.

Ale niektoré rany nebolo také ľahké zahojiť. Hermiona Grangerová bola v akomsi druhu kómy vyvolanej šokom a chladné telo Draca Malfoya ležalo v starej sále, kde dali meno Noelovi. Draco Malfoy bol späť na Rokforte, kde dospel z chlapca na muža, kde bezvýznamné boje jeho mladosti - slovné potýčky s chrabromilčanmi a metlobalové zápasy v daždi - boli čírymi tieňmi finálnej bitky, ktorú musel zviesť kvôli sebe a svoje rodine.

A hoci mu znova narástli prsty vďaka madam Pomfreyovej, Harry Potter vykazoval známky duševného zrútenia.

Bol druhý deň po ich návrate a Dumbledore mal práve za sebou zopár dlhých a nepokojných rozhovorov so Siriusom Blackom a profesorkou Trelawneyovou. Na Dumbledorovu naliehavú žiadosť poslali na Malfoy Manor ministerských úradníkov s tajnou úlohou a Dumbledore výsledok tejto misie dostal po sove práve vtedy, keď profesorka Trelawneyová uplakane opúšťala jeho pracovňu. Zľahka držal ten list vo svojich prstoch, stratený v myšlienkach... Takto to nemalo byť. Prečo si osud s nami tak kruto zahral?

Len chvíľu po tom, čo vykázal profesorku Trelawnayovú zo svojej pracovne, vrazil do nej Harry.

"Čo povedala?"

Dumbledore zvažoval, či povedať Harrymu pravdu alebo nie. Stále nechával ten list bokom. Bolo fér posilniť jeho nádeje a potom mu ich zničiť? Harry už viacej nebol dieťaťom. Bol mužom: tak podobným Jamesovi - silný, vášnivý a statočný. Skutočný chrabromilčan.

Dumbledore spustil ruky zo svojho čela a položil ich na stôl. "Mal si pravdu. Dracova duša je stále v údolí..."

"VEDEL SOM TO!" vykríkol Harry, záblesk v očiach. "Nebol jeho čas! Priveďte ho späť! Musíte, profesor!"

Dumbledore smutne pokrútil hlavou. "Nemôžem."

Harryho oči sa rozšírili nevierou a šokom.

"Prečo nie?"

"Skrátka nemôžem, Harry."

"Klamete!" vykríkol Harry a udrel po Dumbledorovom stole päsťami.

"Hovorím ti pravdu, Harry," unavene odvetil Dumbledore. "Nemôžem ho priviesť späť."

"Kvôli mne ste priviedol späť Siriusa, že? Ale teraz nepomôžete Hermione!"

"Hovorím ti, Harry, nemôžem priviesť Draca späť, dokonca aj keby som chcel."

"Ale on je stále tam! Stále je v údolí. Presne ako Sirius, tak ako to povedala Trelawneyová a jej sestry! To kvôli tomu ste sa ich na to spýtali, však? Povedali ste mi, že sa pokúsite!"

"Zisťoval som to jedine kvôli tebe, pretože si ma požiadal, aby som zistil, či je stále tam... Trelawneyovej sa podarilo kontaktovať svoju sestru Atropos, a tá povedala, že jeho život na zemi ešte nebol úplne prerušený... zatiaľ. Ale to vážne nie je žiadne prekvapenie, Harry. Veľa duší zotrváva v údolí deň či dva predtým, než sa pohnú ďalej. Draco sa čoskoro ďalej pohne."

"Toto nebol jeho čas!"

"Bol, Harry. Draco nikdy nemal prežiť ten Rituál. Voldemort ho zamýšľal zabiť."

"Toto NEBOL jeho čas!" neústupne zopakoval Harry. "To proroctvo sa mýlilo! Nezabil ho VOLDEMORT, ale ZABIL SOM HO JA!"

Dumbledore si vzdychol.

"Ty si ho nezabil, Harry."

"Zadržal som Hermionu - mohla ho zachrániť! Zabil som Siriusa a svojich rodičov a Cedrica a Tonksová a Dennisa a Draca! Všetci zomreli kvôli mne!"

Harry bol zaslepený slzami. Mal tak stiahnutú hruď, že sotva dokázal dýchať.

"Harry, to si neurobil..." povedal potichu Remus Lupin.

"BUĎ TICHO!" vyletel Harry na učiteľa Obrany proti Čiernej mágii, ktorý po celý čas sedel v rohu. Lupin sa tváril, ako keby dostal facku.

"Viem, ako sa cítiš..." povedal Dumbledore.

"NIE, NEVIETE! NIKDY NEBUDETE VEDIEŤ, AKÉ JE TO BYŤ MNOU!"

Albusovi Dumbledorovi a Remusovi Lupinovi došli slová, ktorými by toho chlapca utešili. Namiesto toho, aby sa sústredil na skutočnosť, že konečne zabil Voldemorta, jediné, čo sužovalo Harryho Pottera, bol fakt, že Draco Malfoy zomrel, aby mu dal šancu Voldemorta zabiť. Vedel, že ten výraz utrpenia na Hermioninej tvári ho bude mučiť do konca jeho dní, rovnako ako výkrik umierajúceho Draca.

Harry Potter si prial, aby nevedel o sebe rovnako ako Hermiona Grangerová. Aspoň by si tú scénu znova a znova neprehrával v mysli. Spomenul si, ako pridržiaval Hermionu na zemi, keď s ním zúfalo bojovala, ako sledoval, ako si Draco do hrude vrazil Gladeus... ten hrozný výkrik... jej tvár...

"NIE!" zrazu povedal a ruky si pritlačil na uši. "NIE!" silno pokrútil hlavou a začal sa triasť.

Lupin sa znepokojene pozrel na Dumbledora a nehlasne ústami naznačil: "Čo sa deje?"

Dumbledore sa zdvihol z kresla a prihnal sa k Harrymu.

"NIE... Už nie... nechajte ma..."

"Harry Potter..."

"NIE!" Harry sa násilne vykrútil z rúk starého riaditeľa a utiekol z miestnosti. Dumbledore bol príliš pomalý, aby zamkol dvere.

"HARRY!" zavolal za ním Remus Lupin.

"Nechaj ho na pokoji," povedal Dumbledore, keď Harryho kroky slabli na špirálovom schodisku.

"Vôbec to neberie dobre, Albus," znepokojene povedal Lupin.

Dumbledore si zložil okuliare a pošúchal si oči. Nespal už dva dni. "Je pre neho prirodzené obviňovať sa za to, Remus. Harry mal vždy veľmi silné svedomie."

Lupin sa tváril zamyslene. "Poznáte to malfoyovské proroctvo, Dumbledore... Myslel som, že ste povedali, že u každého proroctva vždy existujú zadné dvierka. Zdá sa, že sme ich nenašli - Draco je mŕtvy. Stará matka Van Dorenová povedala, že láska všetko premôže - ale nechápem, aké nakoniec priniesla ovocie."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Nevidíš? Draco si asi vôbec neuvedomoval, ako veľmi miluje Hermionu, až kým nenastal ten úplne najposlednejší okamih: to bolo to, čo mu poskytlo silu vzdorovať Temnému pánovi - nájsť svoju vlastnú slobodnú vôľu. Láska je najsilnejšia mágia, Remus. To ona zachránila Harryho, keď bol dieťaťom. To ona zachránila Noela. To ona zachránila celý náš svet pred Voldemortovým zlom. Stará matka Van Dorenová nikdy nepovedala, že Draco nezomrie, len povedala, že láska zvíťazí.

"Hoci pre Hermionu je to slabá útecha," smutne povedal Lupin. "Je to slabá útecha pre nás všetkých."

"Občas zadné dvierka nie sú tými, aké sme očakávali. Občas ich nespoznáme, až kým neprejdú roky. Časom Hermiona pripustí, že Dracova obeť bola to, čo skutočne znamenala. Nie príchod smrti, ale vzdanie sa života. Potom nájde útechu. Vždy som vravel, Remus, že pravda je nádherná a strašná vec."

"Aj Harry sa toto ponaučenie musí naučiť. Zjavne mu je jedno, že porazil Voldemorta a všetkých nás zachránil - stále sa sústredí na všetky tie úmrtia v jeho živote."

"A nemal by sa? Všetky tie zabitia si vyžiadali vysokú cenu."

"Čo urobíme?"

Albus Dumbledore sa postavil. "Najprv idem skontrolovať zranených. Potom pohľadám Harryho."

"A ja?"

"Remus, mal by si sa porozprávať so Siriusom. Tiež má zlý čas. Všetci máme - predpokladám, že to je posledný Voldemortov kúsok zla."

***

Harry nevedel, ako dlho sedel pri Veľkom jazere.

"Harry..." dotkla sa jeho pleca Ginny. Od tej udalosti si netrúfla priblížiť sa k nemu, väčšinu času strávila pomáhaním madam Pomfreyovej so zranenými.

"Nie, Ginny - teraz nie," odvetil Harry, keď sa stiahol pred jej dotykom. Prečo Ginny stále žila a on ju mohol milovať? Hermiona stratila Draca Malfoya naveky.

"Dumbledore ťa chce vidieť," červenovlasá čarodejnica znela ublížene.

"Fajn, ja ho vidieť nechcem," povedal Harry a zízal na jazero. Sedel na plochej skale. Spomenul si, ako tu pred mnohými mesiacmi pomohol Dracovi a Hermione urobiť fotku. Vietor rozfúkaval Hermionine vlasy, Draco ju objímal okolo pliec. Hocikto v tom okamihu mohol vidieť, ako ju Draco miluje. Premýšľal, či Hermiona tú fotku stále mala.

"Nemôžeš takto pokračovať..." slabým hlasom povedala Ginny, pretože vedela, že Harry nejedol, nepil či nespal od minulej noci.

"NEMÔŽEM?" vykríkol Harry. "PREČO NIE? DRACO ZOMREL, NIE? PREČO NIE JA?"

"Nebuď taký sebecký! Myslíš, že si jediný, komu sa ublížilo?"

"Choď preč, Ginny," tupo prehovoril Harry.

Ginny potiahla nosom. "Ja... ja ťa milujem, Harry, prosím - rozprávaj sa so mnou."

"Ty ma miluješ? Ach, áno... a predpokladám, že to má niečomu pomôcť? Mám sa cítiť lepšie? Dovoľ mi povedať ti, Ginny, videl som sa láska stratí... Láska im nepomohla... nám pomôže?" zlomyseľne povedal Harry, dokonca keď to povedal, cítil sa zahanbene a kruto. Slzy vytryskli v Ginniných očiach.

"Vážne mi ubližuješ, Harry... Môžeš si tu sedieť, ako dlho sa ti páči, je mi to jedno!"

Ginny sa otočila a opustila ho. Harry sa cítil zle. Ale bolo to dobré cítiť sa zle. Tá bolesť rástla v jeho vnútri a skrúcala sa... presne takto musel Draco cítiť ten meč, keď sa zabil.

Oči mal rozpálené nepreliatymi slzami, ale nedovolil si plakať. Povrch Veľkého jazera sa zľahka zaleskol ako veľké množstvo sĺz.

"Harry."

Začul za sebou hlas. Bol to Albus Dumbledore.

Harry nič nepovedal, ale nevstal, aby odkráčal preč.

"Keď hora nepríde k Mohamedovi, Mohamed musí prísť k hore," prehovoril Dumbledore a posadil sa vedľa Harryho na skalu.

"Už nemám čo ďalšie povedať," vyhlásil Harry.

Dumbledore prikývol. "Dobre, ja musím niečo povedať tebe, Harry. Obávam sa, že som sa predtým nevyjadril jasne, keď si ma požiadal, aby som priviedol Draca späť."

Harry si odfrkol. "Myslím, že ste sa vyjadrili dokonale jasne."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Nepovedal som ti celú pravdu: dôvod, prečo nemôžem priviesť Draca späť. Naučil som sa, Harry, že keď príde na teba, povedať ti celú pravdu je oveľa ľahšie než to musieť vysvetľovať neskôr. Takže som sa rozhodol povedať ti ju teraz."

Harry sedel dokonale nehybne.

"Ako vieš, zakaždým, keď zomrie nejaký človek, jeho duša na chvíľu odchádza do Údolia tieňov. Duša tam zotrváva len krátky čas, pokiaľ sa človek nerozhodne, že chce byť duchom, v takom prípade jeho duša nikdy neodíde."

"To všetko už VIEM.... priviedli ste kvôli mne veľmi rýchlo Siriusa späť, nie? Ale NEPRIVIEDLI STE SPÄŤ DRACA KVÔLI HERMIONE! EŠTE ZOSTÁVA ČAS, ALE VY TO NEUROBÍTE!"

Albus Dumbledore nechal Harryho vykričať sa, potom pokračovať. "Nie je to jednoduchý proces - svet je v rovnováhe. Ak sa duša povolá na druhú stranu, druhý svet sa nezmieri s tým, aby sa vzala preč bez výmeny za inú dušu. To je tá časť, o ktorej som ti nechcel povedať."

Harry zízal so širokými očami na Dumbledora. "Výmena duší? Niekto zomrel, aby ste priviedli Siriusa späť?"

Dumbledore prikývol.

Harry zašepkal: "Kto?"

"Môj veľmi starý priateľ. Nicolas Flamel."

"Nicholas Flamel zomrel, aby sa priviedol Sirius späť? Prečo?"

"Mal šesťsto šesťdesiat rokov a chýbala mu jeho manželka. Perenelle zomrela pár mesiacov predtým. Keď sa dopočul, čo sa stalo, vyhľadal ma."

Harry bol šokovaný.

To nevedel! Bol taký šťastný, že má Siriusa späť, že vôbec nepremýšľal nad tým, ako sa taká zložitá mágia vykonala!

"Takže to je ten problém, nemôžeme nájsť osobu ochotnú zomrieť, aby sme priviedli Draca späť," pomaly povedal Harry.

"Ty by si ochotný bol, Harry?"

Harry o tom premýšľal. "Možno." Povedal nakoniec.

"Ach... ale pochop, ´možno´ nestačí. Ale takéto zdráhanie je len prirodzené, chcieť iné by bolo popieraním tej jemnej rovnováhy života. Nestáva sa často, aby šiel niekto do Údolia tieňov dobrovoľne. Druhý svet by ich odmietol, keby neprišli úplne dobrovoľne."

"Chápem."

Dumbledore pokrútil hlavou. "Avšak Harry to nie je ten problém. Pochop, existuje človek, ktorý prišiel za mnou a ponúkol sa, že tú výmenu urobí. A podľa môjho úsudku si myslím, že je tým správnym človekom. Vážne si myslím, že by tá výmena vyšla."

Harry sa zatváril zmätene. "Kto?"

Dumbledore sa tvrdo pozrel na Harryho. "Sirius Black."

"NIE! Nie Sirius.. on-"

Ale Dumbledore zdvihol ruku a prerušil ho. "Siriusovým poslaním bolo byť tvojim radcom a uistiť sa, aby si zničil Voldemorta. Odslúžil si svoj čas, splnil svoje ciele. Vie, že žije na požičaný čas od Nicolasa Flamela. Požiadal ma, aby sa tá výmena urobila. Bol úplne ochotný - tiež videl Dracovu obeť a Hermioninu bolesť."

"NIE!" znova dôrazne povedal Harry. Nedokázal by zniesť, aby Siriusa znova stratil. Ale dokonca keď to povedal, jeho istota o zlomok zaváhala. Vedel, že Siriusa priviedol Dumbledore nazad len preto, aby mu dal silu premôcť Voldemorta. Kedykoľvek Harryho odvaha zakolísala, Sirius tu pre neho bol.

"Ako som ti povedal v prvom ročníku, Harry: pre vyrovnanú myseľ je smrť len ďalším veľkým dobrodružstvom."

Dumbledore si všimol nerozhodnosť v Harryho tvári a poskytol mu chvíľu, aby si všetko premyslel. V prvom ročníku bola pre Harryho smrť vzdialená, len nejasné výkriky jeho rodičov spred desiatich rokov... ale počas rokov smrť Harryho prenasledovala, doháňala, zapĺňala jeho dušu neistotou a zúfalstvom.

Po chvíli Dumbledore pokračoval. "Takže chápeš, problém nie je v nájdení duše na výmenu."

"Potom v čom?" spýtal sa Harry, už sa viacej neobťažoval dohadovať sa.

"Problém je nájsť kľúč do Údolia tieňov. Obávam sa, že je stratený."

"Stratený?"

"Patril Narcisse Van Dorenovej... bol u Van Dorenovcov mnohé roky, požičal som si ho od nej, keď som priviedol Siriusa späť... ale ako vieš, Narcissa zomrela s Luciusom počas poslednej bitky a ich telá sa nepodarilo nájsť. Nedokážeme nájsť ten kľúč, Harry. Keby sme ho našli, sme so Siriusom ochotní priviesť Draca späť."

"Prečo neprehľadáte Malfoy Manor?"

Albus Dumbledore si vzdychol. "Prvá vec, čo som urobil, keď mi Sirius povedal, že je ochotný tú výmenu urobiť, bolo to, že som poslal ministerských úradníkov, aby prehľadali celé panstvo. Títo čarodejníci sú experti a všetko detailne prečesali. Počas rozhovoru so Sibylou som dostal sovu z ministerstva, v ktorom ma informovali o bezvýslednom pátraní. Aj tak pochybujem, že by ho Narcissa nechala len tak niekde ležať. Skontrolovali sme trezory u Gringottových... nič. Obávam sa, že je skutočne stratený."

"Ako vyzerá?" zvedavo sa spýtal Harry.

Dumbledore zdvihol jednu zo svojich starých, vráskavých rúk a zadumane sa zahľadel na svoje prsty. "To je veľmi pozorne strážené tajomstvo ministerstva, Harry. Predstav si, že by ten kľúč padol do nesprávnych rúk. Samozrejme, nebudeš vďaka nemu nesmrteľný, ale iste si môžeš kúpiť čas na zemi."

"Chcem to vedieť, Dumbledore. Ako ten kľúč vyzerá?"

"Je to prsteň."

"Aký prsteň?"

"Diamantmi ozdobený prsteň. Prsteň starodávnej mágie v tvare hada požierajúceho svoj vlastný chvost. Je to magické spojenie medzi druhým svetom a naším. Je taký mocný, že by mal popravde byť v Oddelení záhad, ale Van Dorenovci sa s ním odmietli rozlúčiť. Keď sa vydala, stará matka Van Dorenová ho prenechala svojej obľúbenej dcére, Narcisse Malfoyovej. Pochybujem, že Narcissa samotná v skutočnosti poznala skutočnú funkciu toho prsteňa. Roky som býval dobrým priateľom tej rodiny a bolo to šťastie, v Siriusovom prípade, že som vedel, ako prejsť závojom do druhého sveta.

Harry vyskočil na nohy. "Vravíte, že jediné, čo stojí medzi Hermioninými šťastím a jej utrpením je prsteň? Musíme ho nájsť, Dumbledore!"

"Urobili sme všetko, čo sme mohli."

"Ja ho nájdem!" vykríkol Harry. "Musím to skúsiť!" Divoko sa rozhliadol, ako keby si myslel, že možno uvidí ten prsteň na zemi vedľa seba. Potom začal vzlykať, všetka tá bolesť sa konečne preliala von.

"Harry," povedal Dumbledore, vstal a pomaly ho pritiahol k sebe. "Občas sa ľudia rozhodnú zomrieť, aby ostatní mohli žiť. Najhoršia vec, čo môžu žijúci urobiť, je zneuctiť to rozhodnutie tým, že nežijú svoje životy naplno a zmysluplne. Hermiona sa tú lekciu musela naučiť a tak sa musíme my všetci, ktorí sme zažili stratu. Vrátane teba."

Harry vzlykal na pleci toho starého muža. Dumbledore bol pre neho ako otec. Ale počas všetkých tých rokov neistoty Harry nikdy necítil takú veľkú potrebu Dumbledorovej múdrosti a vedenia ako v tejto chvíli.

"To nie je fér."

"To nie je nikdy."

"Nedokážem pokračovať."

"Musíš."

Harry sa odmlčal.

"Ako začnem?"

"No, videl som, ako si sa choval k Ginny Weasleyovej, ktorá bola k tebe vždy láskavá a milá. Ak sa nemýlim, práve teraz plače za tamtými ružovými kríkmi. Mohol by si začať s tým, že sa jej ospravedlníš. Mal by sa s ňou porozprávať, trpí rovnako ako ty. Bol by si prekvapený, ako jednoduchý rozhovor s iným človekom dokáže odľahčiť nášmu bremenu."

Harry si usušil slzy a vystrel sa.

"V poriadku. Skúsim to."

Dumbledore prikývol a sledoval, ako sa Harry vydal po ceste, ktorý viedla od jazera k vnútorným pozemkom Rokfortu, kde rástli ružové kríky.

***

Harry sa vážne cítil zle, kvôli tomu, ako sa choval k Ginny. Skoro rok ich od seba rozdelili aurorské povinnosti a po prvý raz, čo boli spolu sami, čo urobil? Bol k nej hrubý. Čo to s ním bolo? Prečo bol vždy taký blbec, keď prišlo na dievčatá? To fiasko s Čcho Čchangovou v piatom ročníku bolo dôkazom jeho blbosti. Nikdy s ním znova neprehovorila. Úprimne dúfal, že Ginny bude rozumnejšia.

Začul potiahnutie nosom a listy blízkeho kríka zašuchotali.

"Hej."

Ginny vzhliadla na Harryho zízajúceho na ňu skrz listy kríka, za ktorým plakala.

"Choď preč," smrkla.

"Nie, nejdem. Bol som idiot... a... a... je mi to ľúto, dobre? Len si sa snažila, aby mi bolo lepšie a ja som sa choval ako skutočný blbec."

Ginny vyzerala o máličko upokojená. "Áno... bol si skutočný idiot," povedala nakoniec.

"Môžem ísť za tebou?"

Ginny prikývla. Harry odtlačil krík vedľa nej a objal ju. Chvíľu sedeli mlčky.

"Rokfort je taký tichý, keď nie je semester, však?" dumala Ginny nahlas.

"Áno. Zažili sme tu dobré časy."

"Pamätáš si, ako si ma zachránil pred Tomom Riddlom?"

"Samozrejme. Vtedy si bola vychrtnutá malá prváčka."

"Nebola som vychrtnutá."

"Ja som bol tiež."

"Som zvedavý, kedy sa sem znova vrátime."

"Ach, som si istá, že veľakrát. Myslím... toto je Rokfort, nie?"

Nastalo ďalšie dlhé mlčanie.

"Harry... nechceš sa o tom porozprávať?"

Nebolo treba vysvetľovať, čo je to ´to´. Stále to bolo čerstvé v ich mysliach.

Harry to dôkladne zvažoval. Posledných osem rokov jeho života bolo jedno dlhé dobrodružstvo. Možno ho jedného dňa vydá Čarodejnícka literatúra - vydalo by to na niekoľko zväzkov... možno jeden pre každý rok na Rokforte. "Áno... v skutočnosti sa chcem, Ginny. Všetko toto... Ak dokážeš vydržať počúvať ma." Krátko sa zasmial. "Občas to bude znieť poriadne bláznivo a je to pekelne dlhý príbeh, ale bol by som rád, keby si si ho aj tak vypočula."

"Pokračuj," povedala Ginny a pritúlila sa k Harrymu. "Máme celý deň."

Harry sa zhlboka nadýchol a začal.

Ginny sa usmievala, keď načúvala Harryho tichému hlasu. Zdalo sa, že ho už počúvala hodiny... ale jej pozornosť vôbec nezakolísala. Občas ho prerušila poznámkami ako "ach, predstav si, že si si kedysi myslel, že Sirius ide po tebe!" a "To si zaslúžila, tá sprostá babizňa Umbridžka."

Zvečerievalo sa, keď Harry dorozprával svoj príbeh.

"... ale Dumbledore nemôže priviesť Draca späť, pretože stratil kľúč k Údoliu. Koniec."

Ginny sa tvárila prekvapene. "Koniec? To je koniec?"

"Áno... potom som ťa šiel pohľadať."

"To je jediný dôvod? Stratil kľúč?"

"Aký kľúč?"
"To nie je dôležité, Ginny. Je stratený."

Ale Ginny bola vždy mimoriadne zvedavá a keď sa jej zvedavosť raz nabudila, nebolo ju ľahké potlačiť.

"No tak, Harry, ako vyzeral?"

Harry sa postavil a vytiahol Ginny na nohy. Práve podávali vo Veľkej sieni večeru a hoci nemal chuť, stále cítil povinnosť postarať sa, aby sa Ginny najedla.

"Je to ministerské tajomstvo. No tak, myslím, že meškáme na večeru," povedal Harry, nevediac, či jej to povedať, pretože Dumbledore to tak neochotne povedal jemu. Tu to všetko mohlo skončiť, ale Ginny sa nedala tak ľahko odradiť.

"Ale, no tak, Harry. Ako vyzeral? Čo je tým kľúčom?"

Pohli sa k Rokfortu. Harry ju držal za ruku. Rozhodol sa, že nevadí, keď jej to povie, pretože aj tak bol stratený. Pokúsil sa spomenúť, čo mu povedal Dumbledore, a nahlas pritom prehovoril: "Je to prsteň. Diamantový prsteň v tvare hada, ktorý si je svoj vlastný chvost."

Ginny náhle zastavila, z tváre jej rýchlo zmizla všetka farba.

"Ginny?" povedal Harry a ustarane na ňu hľadel.

"Povedz to znova."

"Há?"

"Ten kľúč k údoliu... ako vyzeral?"

"Diamantový prsteň v tvare hada, ktorý si je svoj vlastný chvost," zopakoval Harry. Ginny vyzerala veľmi čudne, jej oči žiarili, ale tvár mala bielu ako krieda.

"Ach... ach... Harry..." začala sa triasť.

"Si v poriadku? Ginny, čo sa deje?" Teraz už bol vážne znepokojený. Ginny sa prinútila prehovoriť, myseľ sa jej krútila a bála sa, že ak sa neovládne, vykríkne.

"Ten prsteň... v hodine najvyššej potreby... Ja viem, kde je... ach... ach... ja viem..."

"Čo to hovoríš, Ginny? Ako vieš, kde ten prsteň je?" dožadoval sa Harry, keď ju trochu triasol. Ginny sa preberala zo svojho šoku a jej líca sa rozpálili do červena.

"Harry! Harry! Ten prsteň!" Schmatla ho za ruku tak silno, že zjajkol. Nikdy v celom svojom živote nevidel Ginny takú vzrušenú.

"Poďme Harry! Musíme okamžite ísť! Ja viem, kde je... Minulé leto... Videla som ho! Dotkla som sa ho!" Ginny ho ťahala za ruku a začala utekať k hlavnej bráne Rokfortu.

"Počkaj, Ginny! Si si istá? Ako to vieš?" zajačal Harry, keď za ňou utekal.

"Som si ISTÁ!" Ginny takmer vykríkla, kým utekala, jej oči naplnené slzami vzrušenie, keď vbehla do Veľkej siene. "Profesor Dumbledore! Profesor Dumbledore!"

Mladá čarodejnica prebehla stredom Veľkej siene k profesorskému stolu. Za stolom spoločne jedli niekoľkí ďalší profesori a aurori.

"Ginny? Čo sa deje, dieťa?" zvedavo povedala profesorka McGonagallová. "Upokoj sa."

Len s najväčším sebaovládaním sa Ginny zastavila, aby nepotiahla profesora Dumbledora za habit. Ale nedokázala udržať svoj hlas pokojný, keď pred šokovaným stolom aurorov vykríkla: "Ten kľúč k údoliu je na Hermioninom prste!"


Kapitola 39: Post Occuro



The Blood Of The Dragon

Autor: Zensho 

 ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/1363692/38/The_Blood_Of_The_Dragon

Dračia krv

Preklad: Jimmi

Beta-read: kapitola neprešla beta-readerom

Draco Malfoy, podobne ako Harry, sa narodí pod proroctvom, ktoré hovorí, že pomôže získať Voldemortovi nesmrteľnosť. Hermiona porodí Dracovi dieťa, ktoré je spojené s oboma proroctvami. Vážny (seriózny) príbeh lásky a realistické zakončenie potterovskej série.

Pozor, napísané v roku 2003, po HP5

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Zensho , ktorá napísala túto fanfiction.

 

POVIEDKA JE DOKONČENÁ!



Kapitola 39: Post Occuro - Neskoršie udalosti

"... Elnath prehadzuje Woodovi, Wood prehadzovačku chytá... óóóh, odporná dorážačka od Crabba a Woodovi prehadzovačka padá... Zachytáva ju Montague, letí... prehadzuje..."

S Dňom rodičov začal Dumbledore rok po porážke Voldemorta a  vyhlásenie víťazov metlobalového zápasu bývalo jedným z jeho zlatých klincov. Tento rok to bol Slizolin versus Chrabromil.

"Montague dostáva dorážačkou od Weasleyho, oj, to muselo bolieť. Znova ju má Elnath, je späť na ihrisku, ani nápad, nie je-  Malfoy mu ju vytrhol, uhýba sa Weasleymu, uhýba sa Woodovi... mieri... skóruje! Ach, to ma mrzí, O'Neil."

Davy šaleli, keď sa počítadlo Slizolinu dostalo na "210". McGonagallová sa tvárila trochu sklamane. Josh Macmillan pokračoval v komentovaní.

"A to je dnes osemnásty gól, ktorý strelil Noel Malfoy! Nie je to nový rekord? Jeho brat krúži, rovnako ako Potter... Potter prudko klesá! Videl ju? Nie, falošný poplach... Sirius Malfoy stále hľadá... Prehadzovačka je späť v hre! Wood prehadzuje na Elnatha, Elnath Fletcheyovi... Fletchey letí k bránke... zamieri... za... Montague sa tam nasťahuje, héj, nie je to toto ilegálne? Montague, ty veľký, škaredý...."

"MACMILLAN!" vykríkla profesorka McGonagallová.

Montague vytrhol pálku od jedného z odrážačov a použil ju, aby odrazil Fletcheya tak silno, že ten chlapec zletel z metly. Dav napäto sledoval, ako madam Hoochová pomohla Fletcheyovi postaviť sa a dostať sa nazad na metlu. Medzitým Fletchey pustil dorážačku, ktorá bola stále v hre.

"A znova ju má Malfoy... ten chalan dnes ešte raz skóruje? Weasley posielala dorážačku na Malfoya, Malfoy je zasiahnutý! Púšťa ju, do pekla, Montague ju chytá... Elnath sa tvrdo zapojuje... Montague sa znova ženie po gól, no tak, blokuj ho O'Neil! Strieľa... O'Neil ju blokuje! ÁÁÁNO!"

Od slizolinčanov sa ozvalo zastonanie, kým chrabromilčania krikom povzbudzovali svojho strážcu.

"Znova sa hrá... počkať... čo je to... stíhači niečo zbadali... Malfoy vyštartoval, tesne ho nasleduje Potter!"

Dav zadržal dych. Ďalší dvanásti hráči zostali visieť vo vzduchu, keď dvaja stíhači uháňali za skoro neviditeľným predmetom.

"Tentoraz to nie je falošný poplach... Malfoy ju skoro dostal... nie, Potter ho silno odstrkuje... Malfoy mu to vracia... Potter sa načahuje... JAMES POTTER CHYTÁ ZLATONKU!"

Keď madam Hoochová odpískala koniec, čiernovlasý chlapec sa zrútil zo svojej metly a ležal zadýchaný na zemi. Pár krokov od neho elegantne pristál chlapec s bielo-blonďavými vlasmi a s úsmevom tam stál. Tentoraz nechytil zlatonku, ale na tom nezáležalo, pretože...

"SLIZOLIN VYHRÁVA! 210 ku 190! Smola chrabromilčania, ale dobrá práca James!"

James Potter sa vyštveral na nohy, zvyšok jeho tímu sa prihnal k nemu, aby mu zablahoželal. Medzitým vyhadzovali členovia slizolinského tíma Noela Malfoya do vzduchu... s osemnástimi gólmi na svojom triku v tejto hre bol určite hviezdou zápasu!

"Skvelá práca, Noel!" zajačal jeho brat spomedzi davu.

"Vďaka, Sirius!" zakričal nazad Noel, keď ho nadhodilo stále viacej rúk. "Ach, nie..." zrazu zastonal. "Je tu mama, beží k nám!"

"Myslel som, že otec sľúbil, že jej to už viacej nedovolí urobiť!" odvetil Sirius, absolútne zahanbený.

"Som na teba taká pyšná!" povedala Hermiona, keď uštipla Siriusa na líca a pobozkala ho.

"Mama..." zamrmlal. "Prepánakráľa, už som druhák!"

Ale Hermiona nepočúvala. Kráčala skrz slizolinský tím, ktorý sa pred ňou rozdeľoval, aby sa dostala k staršiemu synovi... Noel, jediný metamorfág na Rokforte, rýchlo zmenil farbu svojich vlasov a črty tváre a pokúsil sa vykĺznuť. Ale nanešťastie pre neho ho jeho matka dokázala rozoznať všade.

"A ty..."

Noel Malfoy sa premenil nazad a kapituloval pred obrovským objímaním a bozkávaním uprostred metlobalového ihriska, kým sa jeho slizolinský spoluhráči uškŕňali.

"Prečo toto vždycky robí?" povedal Sirius svojmu najlepšiemu priateľovi, Jamesovi Potterovi.

James pokrčil plecami a usmial sa od ucha k uchu, jeho mama s otcom na neho mávali z tribúny, spolu so všetkými ostatnými rodičmi.

"Otec! Sľúbil si mi, že to mama tento rok neurobí!" povedal Sirius svojmu otcovi, keď si starší muž našiel cestu na ihrisko.

"No, na začiatku mi to sľúbila, ale na konci na to zabudla," odvetil Draco a usmial sa na svojho syna.

"Dobrý deň, pán Malfoy. Ahojky, Narcissa," pozdravil James veľmi dobre oblečeného blonďavého muža, ktorý vyzeral presne ako staršia, vyššia verzia jeho priateľa. Mladé dievča, ktoré placho nasledovalo svojho otca, jasne očervenelo, keď ju oslovil priamo James Potter, syn slávneho Harryho Pottera.

"Ahoj, James. Tvoja mama s otcom ti odkazujú, že sa stretnete vo Veľkej sieni. Chceli sem prísť a zablahoželať ti, ale tvoj otec povedal, že mama by nemala riskovať tlačenicu tu dole."

Skoro celý Slizolin a Chrabromil bol na ihrisku. Bol to chaos, po celom tom mieste boli roztrúsené šály zelenej a striebornej a po celom ihrisku sa dali počuť márne výkriky "Accio šál", keď sa majitelia pokúšali nájsť šále, ktoré predtým vyhodili do vzduchu. Veľa rodičov metlobalových hráčov bolo na ihrisku a hľadalo svoje deti.

"V poriadku. Poďme, počul som, že olovrant na Deň rodičov je absolútne úžasný a ja umieram hladom!" povedal James Siriusovi a Dracovi.

"Hermiona! Noel! Ideme do Siene!" vykríkol Draco k miestu, kde jeho manželka obskakovala jeho prvorodeného syna. Hermiona prešla k nemu v sprievode svojho syna. Už bol skoro tak vysoký ako ona, očividne bude taký vysoký ako jeho otec.

"Ahoj otec," s úsmevom pozdravil chlapec.

Draco sa s pýchou pozrel na svojho staršieho syna. Šedé oči sa spojili s očami farby karamelu. Tieto oči práve začínali dojímať ženské srdcia v novej generácii rokfortských študentov.

"Dobrá práca, Noel. Som na teba pyšný - synu."

Hermiona sa usmiala. Draco využil každú príležitosť, aby mohol povzbudiť svoje deti a povedať im, ako veľa pre neho znamenajú. Jej dcéra vkĺzla svojou rukou do jej.

"Poďme, mami, som hladná... je čas na olovrant!"

"Kde je Sirius?" spýtala sa Hermiona, keď sa rozhliadla.

"Ach, s Jamesom pred chvíľou zmizli... asi nemali za lubom nič dobré." Draco objal svoju manželku a rodina začala kráčať smerom k Veľkej sieni.

"Tam je!" ukázala Narcissa do diaľky. Čiernovlasý a bielovlasý chlapec po sebe hádzali zlatonku. Uprostred stál červenovlasý chlapec a pokúšal sa ju chytiť.

"Ach, vidím, že našli Nickyho. No, radšej by si mali pohnúť, ak chcú mať vôbec nejaký olovrant," postrehol Draco, keď so svojou rodinou vošiel do Veľkej siene. Ich príbeh sa stal slávnym v celom čarodejníckom svete, Malfoyovci vždy vyvolávali rozruch, kamkoľvek prišli. Presne tak ako jeho rodičia bývali stredom pozornosti, kdekoľvek prišli, všetky hlavy sa otočili, aby sa pozreli na pána a pani Malfoyovcov. Avšak kým na Luciusa Malfoya a jeho manželku pozerali ľudia so strachom a úzkosťou, na Draca Malfoya a jeho ženu pozreli s rešpektom a srdečnosťou.

Pán Malfoy mal na sebe čierny, zamatom lemovaný plášť a elegantný čierny oblek. Všetky gombíky na jeho veste boli z mincového striebra. Na pravej ruke mal niekoľko drahých prsteňov, vrátane toho s pečaťou rodiny Malfoyovcov, ale na ľavej ruke mal len jednoduchú svadobnú obrúčku. Posledných trinásť rokov ju nosil každý deň.

Pani Malfoyová mala na sebe bledozelené šaty z jemného hodvábu, na hrdle a zápästiach ovinuté drahé šperky, ktoré jej za tie roky daroval manžel. Niektoré veci sa na Malfoyovcoch nikdy nezmenia. Na pravej ruke mala drahé opálové a zafírové prstene, ale ako jej manžel, jediným šperkom, ktorý nosila na ľavej ruke, bol jej svadobný prsteň.

Vyzerala veľmi mlado na to, aby bola matkou tej trojice, nemohla mať viac než tridsať.

Všetkých pozdravili, keď vošli.

"Ahoj Draco! Ahoj Hermiona!"

"Skvelý zápas!"

"Jedného dňa bude váš Noel hrať za Anglicko!"

"Aké nádherné šaty, Hermiona."

"Ako idú obchody, Draco?"

"HERMIONA!" prihnala sa k svojej priateľke Ginny cez celú miestnosť. Bola vo vysokom stupni tehotenstva a to kvôli tomu jej Harry zakázal ísť po zápase na metlobalové ihrisko.

"Ahoj, Ginny! Ahoj, Harry!" Draco sa na svojich priateľov usmial.

"Nevideli ste môjho Jamesa?" znepokojene prehovorila Ginny.

Hermiona sa zasmiala. "Je vonku so Siriusom a Nickym... hrajú sa so zlatonkou."

Ginny sa uľavilo. Harry s Dracom sa znova rozprávali o práci. Harry bol šéfom Oddelenia na presadzovanie magického práva a na budúci rok uvažovali o Dracovi ako o riaditeľovi Centra pre magický výskum a rozvoj.

Prišla k nim Ginnina švagriná. "Čauko, Hermiona, čau, Ginny."

"Ahoj, Penelope!" srdečne pozdravila Hermiona. "Percy pracuje?"

Penenelope sa zatvárila veľmi hrdo. "Je vo Francúzsku, má to niečo spoločné s medzinárodnými vzťahmi. Odkedy ho zvolili za ministra mágie, zriedka sa dostane domov pred desiatou v noci."

"Ahoj, mami!"

Penelope sa usmiala, keď k nim prišiel jej syn Nicholas Weasley so svojimi priateľmi Jamesom a Siriusom. Všetci boli v druhom ročníku.

Narcissa Malfoyová, ktorá mala na budúci rok začať chodiť na Rokfort, znova očervenela, keď na ňu James zažiaril úsmevom. Noel sa ju podujal zachrániť.

"Poďme, sestrička, zoženiem ti tvoj olovrant." Noel Malfoy chytil svoju sestru a odtiahol ju do davu.

Ženy sa rozprávali o blížiacom sa Vianočnom večierku na Malfoy Manor, ktorý mal byť budúci mesiac. Hermiona organizovala s Ginny a Penelope, ako vyzdvihnú synov na nástupišti 9 3/4 a privedú ich na Malfoy Manor.

Roky si Draco zakladal na tom, aby oslavovali Vianoce na Manore, pozýval Weasleyovcov a Potterovcov. James, Sirius a Nicholas normálne trávili všetky sviatky spoločne u niekoho z nich. Buď hrali celý deň metlobal alebo vymýšľali komplikované žarty s pomocou Nicholasových strýkov, Freda a Georgea Weasleyovcov.

Noel bol pokojnejší - rád čítal (k Hermioninej radosti práve znova čítal Históriu Rokfortu) alebo trávil čas so svojim otcom výskumom elixírov v tom novom elixírovom laboratóriu, ktoré Draco vybudoval.

Prišli k nim Hagrid a Remus, žiarili a voňali po ďatelinovom pive. Profesor Longbottom, nový učiteľ Herbológie, si prišiel placho potriasť ruku s Hermionou.

"Ach, Neville!" povedala Hermiona a vrhla sa mu okolo krku. "Skvelé, že ťa vidím... povedz mi, zvládli moji synovia Herbológiu? Dostali v poslednom eseji Vynikajúci? Ach, dobre... koľko mali bodov?"

Penelope a Ginny prevrátili očami a uškrnuli sa. Hermiona bola stále rovnaká.

"Harry, Draco..." prešiel k nim Dumbledore - vyzeral staršie, a pohyboval sa trochu pomalšie, ale stále mu iskrilo v očiach. "Ako sa máte?"

"Dobrý deň, Dumbledore," odvetil Harry. Po šestnástich rokoch stále nedokázal osloviť Dumbledora krstným menom. Ani Draco, ktorý pozdravil bývalého riaditeľa rovnakým spôsobom.

"Vidím na ceste ďalšieho Pottera," prehovoril Dumbledore.

Harry sa pyšne usmial. "Áno, ďalší chlapec... mysleli sme, že mu dáme meno Sirius, ale to by vyvolalo priveľa zmätku, takže nás napadlo, že ho..." tu sa Harry začervenal, "...ho nazveme Albus."

Dumbledore sa usmial. "Som poctený... hoci mám celú radu druhých mien, z ktorých by ste si tiež mohli vybrať... je to na vás. Ach, a mimochodom, už ste skúsili tamtú maličkosť? Domáci škriatkovia sa dnes vytiahli. Dobby odvádza skvelú prácu. Ak ma teraz ospravedlníte... vidím, že ma tamto volajú Fletcheyovci...

Draco zbadal v dave Narcissu hovoriť s chudým, tmavovlasým mužom s orlím nosom.

"Tamto je Severus," povedal Harrymu, než odišiel preč. Sledoval, ako Severus poťapkal Narcissine blonďavé vlasy, zamyslený výraz na jeho tvári. Narcissa s ním poľahky v jednom kuse džavotala, poznala Snapa celý svoj život - bol krstným otcom jej a jej bratov.

"Severus," povedal Draco.

"Draco," usmial sa Snape. Navonok sa na ňom zmenilo veľmi málo. Bol popudlivý starý mládenec, ale jeho nálada sa veľmi zlepšila po tom, čo z neho sňali bremeno bytia dvojitým agentom. Po Rokforte sa šírili reči, že Snape rozdal prvákom čokoládu v Rokfortskom rýchliku. Určite to robil práve teraz - Snape podával veľkú tabličku čokolády svojej obľúbenej krstnej dcére. Zapišťala radosťou.

"Ktorá je tvoja obľúbená?" spýtal sa jej Severus.

"S mentolovou náplňou z Medového Raja," odpovedala bez zaváhania.

Draco sa uškrnul. To bola aj Hermionina obľúbená.

"Fajn, poďakuj pánovi Snapovi a choď sa hrať."

Narcissa poďakovala svojmu krstnému otcovi. Snape sa strhol, keď sa pozrel na jej blonďavé vlásky a modré oči. Tak veľmi mu ju pripomínala. Po tom, čo odišla, sa Draco so Severusom potichu rozprávali o elixíroch. Draco žiadal profesora o pomoc s veľmi zložitým elixírom na zmenu farby,  ktorý vyvíjal.

Draco pocítil, ako sa niekto dotkol jeho ruky.

"Harry sa pýta, či by si tam nechcel ísť teraz," ozvala sa jeho žena. Hermiona a profesor Snape sa vzájomne pozdravili.

Draco sa pozrel na hodinky - zvyk, ktorý pochytil od Hermiony. "Áno... ospravedlň ma, Severus."

Nasledoval svoju ženu von z Veľkej siene a zistil, že ich Potterovci čakajú vonku.

Štvorica dospelých viedla nezáväzný rozhovor, keď vyšli z Veľkej siene a kráčali k Zakázanému lesu. Ale ako pokračovali v chôdzi, rozhovor ustal. Pozemky Rokfortu boli stále rovnaké, od Veľkého jazera na nich fúkal chladný novembrový vetrík. Bola tu Hagridova chatrč. Tu sa odohral Trojčarodenícky turnaj. Tu bola skala, kde pred mnohými tými rokmi Harry odfotil Draca s Hermionou.

Začali na nich útočiť spomienky, ako sa to dialo vždy, keď minimálne raz do roka robievali toto. Každý mlčal so svojimi vlastnými spomienkami. Každý sa snažil porozumieť významu lásky a straty svojím vlastným spôsobom.

Skôr než si to uvedomili, tiché kroky ich priviedli na miesto, kam mali namierené. Stáli pred tým hladkým kameňom s nádherne vyrezávaným okrajom. Trochu ho časom obrástol mach, ale vedeli, že ho Hagrid udržiaval v takom dobrom stave, ako dokázal.

Na kameni boli vyryté tieto slová:

Sirius Black

1965-2006

Posledný zo vznešeného a najstarobylejšieho domu Blackov

V tejto chvíli práve podniká svoje ďalšie ohromné dobrodružstvo

Stáli tam a dlhý čas naň hľadeli.

"Ahoj, Sirius," prehovoril nakoniec Harry.

"Ahoj," povedala Ginny.

"Ahoj, Sirius," ozvali sa súčasne Draco a Hermiona. Draco k sebe privinul Hermionu tuhšie. Trochu sa triasla.

Harry sa rukou dotkol kameňa. "Všetko je v poriadku. Povýšili ma na šéfa Oddelenia na presadzovanie čarodejníckeho práva. Anglicko tento rok vyhralo Svetový pohár - Ron hral ako strážca. James na dnešnom metlobalovom zápase chytil zlatonku. Ginny bude mať ďalšie dieťatko."

"Chceli sme ho pomenovať po tebe, ale to by spôsobili priveľa zmätku, pretože po tebe už chlapca pomenoval Draco. Takže ho pomenujeme po Dumbledorovi," potichu pokračovala Ginny, ruka na bruchu. "Ach, áno, a pred pár mesiacmi sme obnovili tvoj dom a vzadu sme urobili bazén. To je tá muklovská vec, čo chcel Harry. Povedal, že by sa ti páčil."

Ginny sa nežne dotkla Siriusovho hrobu. Harry a Ginny ustúpili. Draco s Hermionou zatiaľ nič nepovedali, ale Harry rozumel.

"Dobre, my už pôjdeme," povedal, napoly Siriusovi, napoly Dracovi a Hermione. "Necháme vám trochu času osamote. Potom sa stretneme pri Hagridovej chatrči."

"Zbohom, Sirius, znova sa uvidíme," povedala Ginny, keď sa s Harrym pohli preč.

Draco a Hermiona sa priblížili k Siriusovmu hrobu. Kým sa Sirius zaslúžil o Harryho úspechy v minulosti, Draco s Hermionou mu dlhovali celú svoju budúcnosť. Harry vedel, že to puto, ktoré Draco zdieľal so Siriusom, bolo rovnako hlboké ako život sám.

Draco si pred hrobom pokľakol, rovnako ako Hermiona. Položil ruky na ten chladný, sivý kameň.

"Sirius..." hlas sa mu zlomil. Hermiona ho objala rukou okolo pliec. Draco sa zhlboka nadýchol a pokračoval.

"Každučký deň nášho života ti s Hermionou ďakujeme, ale zjavne to nikdy nebude stačiť." Malfoy sklonil svoju bielo-blonďavú hlavu a Hermiona ho láskyplne pobozkala. Položila ruku na Siriusov hrob.

"V dnešnom zápase Noel strelil osemnásť gólov. Znova číta Históriu Rokfortu. Sirius sa minulý semester s Jamesom a Nicholasom naučil, ako používať Záškodnícku mapu a dostal sa do takých problémov s Filchom, že som si istá, že by si bol na neho pyšný. Narcissa sa učí hrať na piano... stlačila podivnú kombináciu kláves a objavili sme záhadnú dieru v kozube. Bola prázdna, ale budem si tam nechávať Amaryu. Myslím, že to odteraz bude tajná skrýša Malfoyvovcov.

Draco vedel, že Hermiona rozpráva tak rýchlo, pretože sa pokúša rozptýliť jeho myšlienky. Vzchopil sa.

"Nikdy by sme nemali toto šťastie, keby nebolo teba, Sirius," povedal. "Kedysi som o sebe pochyboval a neveril som ľuďom okolo seba... ale ty si vo mňa veril dosť na to, aby si mi poskytol túto šancu. A Hermiona - ani ona sa ma nevzdala, už sme trinásť rokov svoji a ja ju a svoje deti milujem každý deň viac a viac. Takže chápeš - snažím sa, aby to za to stálo."

Hermiona vedela, že Draco toto hovoril každý rok. Keď zistila, že je druhý raz tehotná, Draco šiel rovno na toto miesto, aby sa poďakoval Siriusovi. A to isté urobil pri treťom dieťati. Zo smrti bol možný nový život. Ako had požierajúci svoj vlastný chvost, tajomstvo pokračovalo v kruhu radosti a bolesti.

"Draco..." povedala a vkĺzla rukou do jeho. "Myslím, že tento rok máš Siriusovi poďakovať ešte za niečo ďalšie."

Draco sa zatváril prekvapene. "Čo tým myslíš?"

Hermiona sa usmiala a stisla mu ruku. "Budeš mať ďalšiu dcéru."

Dracovi chvíľu trvalo, kým porozumel. Potom sa jeho tvár rozžiarila. Jeho šedé oči žiarili ako slnečné lúče na Veľkom jazere.

"Počul si to, Sirius?" zasmial sa a poťapkal ten kameň. "Ako som povedal, vážne sa snažím, aby to stálo za to!"

Vstal a pomohol Hermione postaviť sa.

V utešujúcej žiare jasného novembrového slnka objal Draco Malfoy svoju manželku a pobozkal ju.

Hoci mu to trvalo štrnásť rokov, ale Draco Malfoy konečne veril, že vojnu vyhrali.

KONIEC.

 

Kapitola 40

Autorkina poznámka:

Mojím verným čitateľom ďakujem za neustálu podporu. Je mi ľúto, že som vás tak často držala v napätí s otvorenými koncami, ale potrebovala som čas, aby som kapitoly dokončila. Dúfam, že som vás nesklamala. Vážne som tomuto venovala mnoho úsilia a som na túto poviedku primerane pyšná. Už som videla svoj príbeh na niekoľkých webových stránkach. Ak by ste radi kdekoľvek radi zverejnili Dračiu krv, prosím kontaktujte ma, nemal by existovať dôvod, prečo by som vám nemala poskytnúť súhlas, ale rada by som o tom najskôr vedela.

Takže až kým sa zase nestretneme,

DeChantal

 

Poznámka Jimmi: Poviedka má oficiálne 40 kapitol, ale v tej poslednej je len autorkina poznámka.  Autorku nebolo možné zastihnúť, až nedávno som objavila jej nové LJ:  http://soramame-kun.livejournal.com/ Naposledy aktualizované v 2008.

Bolo zaujímavé vrátiť sa k tejto poviedke skoro po dvoch rokoch. Človek aspoň zistí, o čo je náročnejší a že si všíma veci, ktoré by si predtým vôbec nevšimol. Pre tých, ktorí tu neboli v čase prekladu Tymiánu: Zensho je pojem v HP podobného razenia ako Maya. Po týchto dvoch Dramione (Tymián je jednou z top 20 Dramione príbehov) prešla k pairingu Draco/Harry a bola jednou z tých, čo založili Darkest Magic (slash). Úspech Tymiánu a moje nadšenie z preletenia originálu tejto poviedky spôsobilo, že som ukecala Jenny na preklad – odtiaľ pramenila morálna povinnosť tento preklad dokončiť. Túto poviedku zaraďujem k tzv. rozprávkam pre dospelých (predsa len v rozprávke nemusí všetko sedieť a dejú sa tam záhadné veci – takže ako rozprávka sa mi to veľmi páčilo), ale hlavný dojem z prekladu zostáva ten, že mi tam niečo chýba. Nemôžem sa zbaviť dojmu, že som niečo vynechala, preskočila... a možno len moja predstavivosť časom zaplnila diery, ktoré autorka zanechala a postupne som už nedokázala rozlíšiť, čo bola moja fantázia k fantázii – bola som presvedčená, že tam ten rozhovor s Voldym bol. Spomínam si, že najviac na mňa zapôsobila smrť Narcissy a to, že Snapova láska k nej zostala nenaplnená. Teraz mi to už tak skrátka nevyznelo a ja stále neviem prečo. Dúfam, že to nie je kvalitou prekladu.

Celkovo vzato je to milá poviedka so zaujímavou zápletkou a pokiaľ vážne nejdete príliš do hĺbky, oplatí sa prečítať. Ďakujem všetkým, ktorí pri tomto preklade vydržali až do konca a umožnili mi pokračovať. Mesiac s touto poviedkou nebol ľahký, ale boli to vaše komentáre, vďaka ktorým píšem slová poďakovania. Takže ĎAKUJEM a stretneme sa pri ďalšom preklade.

A nemôžem si pomôcť, Dumbledore si touto poviedkou len upevnil svoje miesto na strane mojich neobľúbených postáv.