Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod k poviedke



ONCE UPON A THYME (Zensho)

ORIGINÁL:: http://www.fanfiction.net/s/1530065/1/Once_Upon_A_Thyme

KÓPIA PREKLADU NA FF: Zatiaľ nie je

 



KEĎ RAZ VOŇAL TYMIÁN

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea

Banner: Jimmi

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno - skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej fanfics

Obdobie: Posledný ročník Rokfortu, 15. storočie

Ocenenia: množstvo cien, množstvo prekladov

BEZ VAROVANIA. POVIEDKA VZNIKLA V ČASE, KEĎ SA PREDPOKLADALO, ŽE ZABINI JE DIEVČA.

Dramione (Humor / Romantika)

Rating: T

Počet kapitol: 32

Počet slov: 89243

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.

Stav: Preklad nie je možné získať, autorka opustila svet FF
http://www.fanhistory.com/wiki/Zensho

PREKLAD DOKONČENÝ

 

 

 

 

 

 

 


1. kapitola Ešte jeden týždeň



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Úvodnú kapitolu venujem všetkým, ktorých na budúci týždeň čakajú maturity, hlavne LadyF  a Adushke. Ale ak je tu niekto ďalší, ozvite sa, doplním.

Zopár múdrosti z Wiki:

"Once Upon A Thyme" by Zensho Once Upon a Thyme zrodilo a začalo obrovský boom stále trvajúcich príbehov o cestovaní v čase vo fandome. Namiešanie ‘chybne urobených nápojov‘ a zariadení na ‘cestovanie časom‘. Poháňaná zápletka (a plot-driven), šikovne napísaný a veľmi obľúbený kúsok vo fandome.

Názov poviedky

  1. Once Upon A Thyme znie v angličtine rovnako Once Upon A Time, t.j. kedysi, resp. akýkoľvek začiatok rozprávok – kde bolo, tam bolo; dávno, predávno...

  1. Thyme je tymián, resp. materina dúška. Tymián je český názov, ale u nás sa bežne používa, takže zostanem pri ňom. To druhé je česky mateřídouška, zaujímavé, že u nás je to rovnako.

     

Thymus vulgaris - materina dúška obyčajná (SK) – tymián (CZ)

Thymus sepyllum - materina dúška (SK) - mateřídouška obecná  (CZ)




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Toto je príbeh dvoch milencov narodených pod nešťastnou hviezdou... Všetko to začalo takto...

"... ONCE UPON A THYME ..."  

Kapitola 1. Ešte jeden týždeň

"Zajtra je posledný test!" povedal Ron s úľavou.

"Čo si odpovedal na otázku číslo 9?" spýtala sa ustarane Hermiona, keď nasledovala Rona a Harryho von z učebne Transfigurácie.

"Hermiona, myslel som, že sme ti povedali, že nemáme radi po teste sa rozprávať o otázkach zo skúšky." Povedal Harry, keď si čistil okuliare o hábit.

Hermiona sa zamračila. "Áno, ale - len som chcela vedieť, či bolo potrebné bližšie vymedziť prácu s prútikom ako aj zaklínadlo na Vera Verto, aby si získal plný počet. Samozrejme, ja som špecifikovala oboje a tiež celú históriu toho kúzla..."

Ron a Harry prevrátili oči.

"Koho to čerta zaujíma?" povedal skľúčene Ron. "V prvom rade som zabudol, čo Veraveto znamená. Nechal som to prázdne."

Hermiona bola pohoršená. "Nenechal!"

"Nechal," odvetil Ron a uškrnul sa na ňu.

"A-ale... bolo za to desať bodov! Mohol si tam dať niečo, hocičo..."

"Hermiona, zabudni na to," riekol Harry, keď si nasadil okuliare na nos. Trojica vyšla z hradu na pozemky Rokfordu. Fúkal krehký jarný vánok. Harry zrazu praštil tašku na zem a vyskočil do vzduchu.

" Jupí!!! " vykríkol.

Niekoľko študentov sa otočilo a vypleštilo na neho oči. Seamus sa na neho uškrnul a zamával mu.

Harry mu odmával späť.

Ron tiež odhodil tašku a pripojil sa k Harrymu v jeho bojovom tanci šťastia.

Pre Harryho boli posledné dva týždne doslova nočnou morou - jeden ťažký test z MLOKov za druhým... nemohol uveriť, že je skoro koniec! Uvedomil si, že skoro zabudol všetko, čo sa naučil na jeho prvý test z MLOKov - Históriu Mágie. Jeho hlava bola úplne prázdna, pokiaľ išlo o Históriu mágie. Bolo to SKVELÉ! Harry radostne vykrikoval.

Hermiona pevne zovrela tašku pri svojom boku, ale ani ona nedokázala zabrániť úsmevu. Čerstvý jarný vánok a pučiace kvety robili dojem dokonca aj ňu. Šťastne sledovala ako okolo poskakujú jej najlepší dvaja priatelia a nezladene spievajú v maximálnych výškach ich hlasov, "ŽIADNE ĎALŠIE SKÚŠKY! ŽIADNE ĎALŠIE SKÚŠKY!"

"V poriadku chalani," riekla Hermiona.

"Poď, Hermiona!" zajačal Harry, keď ju schmatol za ruky  a vtiahol do ich smiešneho bojového tanca.

"Hej... HEJ!" vydýchla Hermiona, cítiac sa hlúpo a zadychčane, keď tu poskakovala.

Kútikom svojho oka zachytila, že ich niekto sleduje.

Malfoy.

Znova.

Pocítila ako jej niečo ťažké dopadlo na hruď.

  Dokonca aj po siedmich rokoch mu nerobilo problém prinútiť ju, aby sa cítila nesvoja a nahnevaná. Jeho nenávisť k humusákom sa možno zmiernila, ak vôbec, po tom, čo Rebélia humusákov minulé leto vsadila jeho otca a jeho smrťožrútskych kamarátov do Azbakanu. Následkom tejto vzbury ministerstvo vydalo Výnos o rovnosti magicky nadaných ľudí, ktorý nepripúšťal žiadnu diskrimináciu voči nečistokrvným a humusákom, ale ten Výnos mal vplyv len navonok na postoje mnohých čistokrvných prívržencov ako Malfoyovci. Bola presvedčená, že sa ľudia ako Draco Malfoy pod povrchom  vôbec nezmenili.

Odtrhla od neho pohľad a pustila ho z hlavy. Prečo ju sledoval celý posledný semester, had jeden? Nestačili pozornosti od Blaise Zabiniovej, aby zamestnali jeho perverzné chúťky? Celé roky za ním chodila ako pes v ruji (cz: říje) a len nedávno oznámili celej škole, že sa po promócii zoberú. Hermiona si s úľavou uvedomila, že za týždeň nebude nikdy musieť byť znova dobrovoľne do desiatich míľ v blízkosti Malfoya. Prečo mu dovoliť zničiť jej posledný týždeň školy?

 

Draco zachytil Hermionin pohľad, keď sa s ňou jej priatelia krútili v tom smiešnom tanci. Všimol si, že sa k nim hneď nepripojila - začali to ten detinský Potter a Weasley. V polovici ju vtiahli. Čo im bolo? V osemnástich  by sa mali správať ako muži, nie ako štvorroční.

Malfoy pociťoval svoju dospelosť ako ťažký plášť na svojich ramenách. V ten deň  jeho otec, ktorý bol odsúdený na doživotie v Azbakane, odovzdal Dracovi nádherný rodinný pečatný zlatý a smaragdový prsteň a poveril ho správou Malfoy Manor a majetku.

Vtedy bolo Dracovi len sedemnásť a už musel byť hlavou obrovskej domácnosti - musel viesť účty, ktoré nikdy predtým nevidel, viesť investície, o ktorých nikdy predtým nepočul, stretávať sa s ľuďmi, ktorých nepoznal. A po celú dobu dozerať na to, aby jeho matka dostávala náležitú starostlivosť, pretože jej začínala zlyhávať myseľ, keď jej manžel odišiel do Azbakanu.

Matka. Draco sa zamyslel. Bola pod otcovým impériom tak veľa rokov, že jej myseľ zabudla ako má sama fungovať. Liečitelia zo Sv.Munga si ju tam chceli nechať natrvalo, ale Draco by nič také nedopustil. Bola Malfoyová. Zostane na Manore s tou najlepšou opaterou, akú mohli zaplatiť malfoyovské peniaze. Otec by to bol takto chcel.

Otec. Draco sa zamyslel. Teraz v Azbakane, jeho sny o moci rozdrvené po tom, čo Zázračný-Chlapec-Potter zničil Voldemorta po tej humusáckej vzbure.  'Lucius, bol si blázon,' trpko si pomyslel Draco. 'Od začiatku bolo jasné, že sa s tebou Voldemort aj tak nepodelí o moc'. Toto bola chyba jeho otca. Slúžil niekomu inému. Malfoyovci nikdy neslúžia ostatným - bolo to proti rodinnej cti. Ale Luciusa zviedli sľuby o moci a sláve a teraz to viedlo k... tomuto. Bolo na Dracovi, aby znova obnovil zničené meno Malfoyovcov a ich česť. Tamtie roky škody, ktoré urobil Lucius, musia byť vymazané.

A Draco vedel, že jedným z najúčinnejších spôsobov ako obnoviť rodinnú česť, bolo pripojiť sa k iným mocným čistokrvným rodinám. Nebolo ťažké zariadiť sobáš so Zabiniho dcérou. Vedel, že Blaise je do neho roky zamilovaná. Našťastie, ani nebola škaredá - nie ako ten buldočí ksicht Pansy či to býčie telo Millicent. Nepociťoval žiadnu lásku, keď ju žiadal, aby sa za neho vydala. Jediná emócia, ktorá ho v tom čase hnala, bola zúfala snaha obnoviť meno Malfoy. A tak ten sobáš bol naplánovaný na december v roku, keď odpromujú na Rokforte.

O sedem mesiacov.

Sledoval ako Grangerová a jej priatelia zdvihli svoje tašky z trávy a narovnali si plášte. Smiali sa a rozprávali, ale boli od neho príliš ďaleko, aby počul, čo hovoria. Draco im závidel to ich bezstarostné šťastie, ale zmenil svoju závisť na nenávisť. Bolo príliš bolestivé priznať, prečo to naozaj bolo. Za týždeň ich pravdepodobne nikdy znova neuvidí - Zjazvená Hlava, Lasica a... Grangerová. Tá humusáčka. Jedna z tých humusákov zodpovedných za zničenie jeho rodiny a vnútenie mu dospelosti v takom mladom veku. Čo  bolo na nej, že ho to odpudzovalo a fascinovalo celé tie roky? Každopádne prečo im dovoliť zničiť mu posledný týždeň školy?

Otočil sa a odkráčal preč.

**********************************

"Tá fretka nás zase sledovala," povedal z ničoho nič Ron, keď sa vracali do chrabromilskej veže. Harry prikývol.

"Omyl," povedala potichu Hermiona.

"Videla si ho, bol rovno pod tým stromom. Naozaj naháňa hrôzu ako sa zdá, že nás sleduje bez toho, aby sa hádal alebo nás urážal, či niečo podobné. Len tam stojí a vyvaľuje okále." Povedal Ron.

"Čo si myslela tým 'omyl', Hermiona? Nevšimla si si? Pofľakuje sa po knižnici, sleduje nás pri jazere... tento posledný semester bol naozaj čudný. Ako keby zmenil po tom, čo jeho otca zavreli do Azkabanu, svoje chovanie k nám – zvyčajne nás urážal a bol tak nechtný - ale teraz jediné, čo robí je, že sa tu pofľakuje a bŕ... pofľakuje." Povedal zamyslene Harry.

Hermiona pokrútila hlavou. "Mýlite sa. Nesleduje nás... sleduje mňa."

Ronove oči sa v prekvapení roztvorili. "Vraví čo?"

Hermiona si netrpezlivo vzdychla. "Všimnete si ho len, keď sme spolu, všetci traja. Všimli ste si ho niekedy, keď ste sami s Harrym alebo úplne sami, čo sa toho týka? No?" sledovala ako obaja chlapci pokrútili hlavami. "Nuž, ja som si všimla, že ma sleduje, keď nie som s vami. Môžem byť sama či s Ginny či s Lavender či s hocikým a Malfoy tam je a díva sa."  Striasla sa.

Trojica preliezla cez dieru v portréte do chrabromilskej spoločenskej miestnosti.

"Smola, Hermiona," povedal Ron, v pochopení potriasol svojou hlavou.

"Áno, čudujem sa, čo sa s Malfoyom deje?" riekol Harry.

"Ak sa pokúsi o čokoľvek čudné s našou Hermionou," riekol prudko Ron a vrazil si päsť do druhej ruky. "Stavím sa, že len čaká na šancu ju napadnúť... Vždy som vedel, že sa stal úplne čudným po tej humusáckej rebélii a jeho otcovi a tom všetkom."

"Nebuď smiešny, Ron," povedala pokojne Hermiona. "Malfoy nie je taký hlúpy, aby ma napadol. Nemôže riskovať útok na humusáčku po tom výnose... teraz by na ministerstve takú vec naozaj zarazili."

"Dobre, jediné, čo hovorím, je..."

"Obťažuje ťa to, Hermiona?" spýtal sa v obave Harry. "Mohol by som sa s ním porozprávať alebo také niečo. Prinútiť ho prestať."

"Nie... okrem toho, nemáme žiaden skutočný dôkaz," povedala rozumne Hermiona. "Už len jeden týždeň školy... nenechajme si to pokaziť."

"Súhlasím," odvetil Harry.

"Ja súhlasím tiež," dodal Ron. Ron stále ukrýval hlboký odpor ku všetkým Malfoyovcom - Lucius Malfoy sa vždy snažil v práci   potopiť Ronovho otca.

"A okrem toho," riekla Hermiona, keď ťahala svoju ťažkú tašku po schodoch, "jeho otec je v Azbakane a jeho matka je chorá. Nemali by sme to Malfoyovi sťažovať, kým nám naozaj nevojde do cesty."

Harryho a Ronove oči sa roztvorili v úžase, zatiaľ čo Hermiona zmizla na schodoch vedúcich do dievčenských spální.

"Povedala práve to, čo si myslím, že povedala, o Malfoyovi?" povedal v odpore Ron.

"Myslím, že príliš usilovne študuje na MLOKy," riekol Harry, keď sa on a Ron usadili na pohovke s učebnicami Elixírov. Zvyšok posledného ročníka Chrabromilčanov sa rozťahoval po izbe a nasával zvyšné vedomosti na MLOKy z Elixírov. Mladší Chrabromilčania ohľaduplne opustili spoločenskú miestnosť a nechali seniorov študovať a väčšina bola vo Veľkej sieni alebo v spálniach.

Zajtra bola záverečná skúška z Elixírov. Harry sa bál testu - profesor Snape oznámil minulý týždeň svojej triede, že si je istý, že všetci neuspejú vzhľadom na ich úbohé výkony v jeho triede po celé tie roky. Samozrejme, nezahrnul vo svojej malej reči svojich drahých Slizolinčanov - bola to dvojhodinovka elixírov Bifľomoru s Chrabromilom. Harry zvažoval, čo bude robiť, ak nespraví Elixíry. Jeho sen stať sa aurorom by bol zničený... predpokladal, že by sa mohol stať pokladníkom v Gringott banke... alebo úradníkom na ministerstve mágie. Zachvel sa.

Skľúčene otvoril učebnicu na náhodnej strane - už to čítal trikrát a vôbec sa nestaral o to, čo práve študuje. Jeho oči dopadli na kúzlo, ktoré brali na začiatku siedmeho ročníka a začal si pre seba mrmlať. "Ako uvariť nápoj Thyme Eliminus."


2. kapitola Zničila si mi život



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Kapitolu venujem Invisible, Kalien, Leann (držím palečky), 32jennifer2, Tez, Manaee, Nuviel, Phee (ďalšej maturantke), soraki a JSark.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


 

Kapitola 2: Zničila si mi život

 "Je mi zle," riekol Neville, keď zízal na svoje klobásky a vajíčka.

 "Ach, no tak, Nev. Vzchop sa... zajtra o tomto čase bude všetko za nami," povedal Ron a buchol zavalitého, ale dobrosrdečného chlapca po chrbte.

 "Nerobím si starosti o zajtrajšok..." odvetil nejasne Neville. "Ide o to, ako sa k nemu prepracovať." Vzdychol priškrteným hlasom.  

 Ron v pochopení poťapkal Nevilla po ramene. Prial si, aby mohol Nevilla ubezpečiť, že skúška z Elixírov bude prechádzka ružovou záhradou, ale pri všetkej úprimnosti nemohol. Nie keď vedel, ako to Nevillovi šlo na hodinách Elixírov.

 V to ráno na raňajkách bola Veľká sieň neprirodzene tichá. Zdalo sa, že to napäté mlčanie seniorov preniklo a ovplyvnilo aj mladšie ročníky. Pri bifľomorskom stole mala Hannah Abottová rozložené svoje poznámky po celej jeho dĺžke  a študovala ich s Justinom Finchom Fletcheyom. Boli takí zaujatí, že si ani nevšimli, keď sa im na tie poznámky prevrhla nádoba s medom.

 Pri slizolinskom stole sa Crabbova a Goylova chuť do jedla nezdala byť ovplyvnená nadchádzajúcou skúškou z elixírov. Odhodlane sa napchávali klobásami a vajíčkami, ignorovali dramatické vzdychy a malé výkriky, ktoré vydávala Pansy a Millicent, keď ešte narýchlo prechádzali stránkami učebníc elixírov.    

 Harry civel priamo pred seba, mechanicky do svojich úst dávkoval ovsenú kašu. Snažil sa ignorovať pri svojom boku Hermionu, ktorá zúrivo študovala. Mrmlala si pod nosom a otáčala stránky vlastnoručne urobených poznámok tak rýchlo, ako mohla. Občas sa zastavila, aby sa zhlboka nadýchla, len aby si znova začala zúrivo mrmlať.

 "Hermiona, ani si sa nedotkla jedla," povedala Lavender sediac pri stole oproti.

 Hermiona na sekundu vzhliadla, jej pohľad bol zmätený, skôr než sa opäť prihrbila za obrovskou kopou poznámok. Harry si taktiež uvedomil, že jej vlastnoručne vyrobené poznámky sú hrubšie než skutočná učebnica elixírov.

 Ron sa zaškeril na Lavender, ktorá sa na neho usmiala. Všetci vedeli, že počas skúšok Hermiona bola takáto každé ráno.

 Hermiona sa naučila naspamäť každý nápoj v tejto knihe a oveľa viac než to. Bola odhodlaná uspieť... ak nie z iného dôvodu, tak len kvôli tomu, aby mohla zamávať svojím 'Vynikajúci' Snapovi pred jeho hákovitým nosom. Krv jej vrela nad tým, ako jej Snape dával o stupeň horšiu známku než Malfoyovi napriek tomu, že výsledky oboch ich elixírov boli tie isté. Nuž, tentoraz nebude hodnotiť Snape... bude to skúšobná komisia a ona mu to ukáže! Všetko toto jej prebehlo mysľou, keď sa jej oči horúčkovito preháňali stránkami.

 Zrazu sa zacítila nepríjemne. A presne vedela prečo.

 Pozrela sa krížom cez sieň na slizolinský stôl a samozrejme - znova ju sledoval. Na rozdiel od ostatných študentov v sále Draco ostával pokojný. Nenasával poznámky, ani sa netváril odporne. To šialené sebavedomie!

 Blaise sa ho držala za rameno a snažila sa ho nakŕmiť kúskom opečeného chleba, ktorý mala v ruke. Malfoy ju netrpezlivo odbil. Blaise sklopila oči a zjedla ten toast sama.

 'Takže, ty si Snapov hviezdny študent, čo Malfoy?' pomyslela si. Nuž... skúšobná komisia ešte nevidela Hermionu Grangerovú. Uvidíme, kto je najlepší študent Elixírov na tejto škole!

 "Zase?" zašepkal Harry, keď si všimol, kam sa Hermiona pozerá.

 Hermiona nadskočila.

 "Áno," povedala potichu. "Ale zabudni na to. Nič to nie je."

 "Nemyslíš si, že sa ti snaží niečo povedať?" riekol Harry.

 "Povedať mne niečo?" odfŕkla si Hermiona. "Ani náhodou. Čo by tak asi mohol povedať humusáčke ako som ja, čo už nepovedal počas siedmich rokov, čo sa poznáme?"

 Harry si pomyslel, že znela trpko a pokrčil ramená. Vedel, že teraz nebol vhodný čas, aby sa zaoberali Malfoyom. Toto bol povinný test a bude sa započítavať do dosiahnutých výsledkov pri ich výsledných certifikátoch. Vyškrabal misu ovsenej kaše a začal si baliť knihy.

 Skúška bola až o druhej popoludní, takže študenti mali na učenie celé dopoludnie. Harry, Ron, Neville a Seamus sa šli učiť von k Veľkému jazeru. Mali svoj obľúbený strom, pod ktorým sedávali. Hermiona, ako bolo jej zvykom, šla rovno do knižnice. Neznášala sa s niekým pred testom rozprávať a dávala prednosť študovať osamote.

 Hermiona sa usadila vo svojom obľúbenom rohu knižnice a rozložila si okolo seba poznámky a knihy. Vyzrela z okna na pozemky Rokfortu - tak nádherné a lákavé v májovom slnečnom svite -  pokrútila hlavou. Nie. Musí sa sústrediť. K jej zdeseniu začínala mať znova pocit omámenej hlavy. Všimla si to už včera večer - predpokladala, že to prehnala s učením. Teraz nebolo také ľahké spomenúť si na informácie tak, ako to bolo pred jej prvým testom.

 Zaťala zuby. Informačné preťaženie alebo nie, na túto poslednú skúšku sa musí sústrediť. Teraz bolo príliš neskoro vzdať sa. Obrátila svoje oči k poznámkam.

 "Grangerová."

 Vzhliadla nahor v prekvapení. Nebola si vedomá, že by v tomto opustenom rohu knižnice bývali iní ľudia. Jej oči pristáli na poslednom človeku, ktorého čakala, že uvidí ráno v deň skúšky z Elixírov.

 "Malfoy."

 Ledabolo sa opieral o stôl pred ňou, jedna ruka spočívala na stole, druhá vo vrecku jeho nohavíc. Jeho strieborno-plavé vlasy mu padali do šedých očí. V lúči slnečného svitu z okna za nimi vyzeral, že žiari.

 "Čo chceš?" riekla, namrzená, že ju vyrušili. "A kde máš oddanú Blaise?" dodala kyslo.

 "Oddaná Blaise je s oddanou Pansy a oddanou Millicent," odpovedal hladko. "Vieš, môj fan klub."

 "Nuž, dobre pre teba," povedala Hermiona. "Teraz, ak by ti to nevadilo, učím sa." Všimla si ako jej srdce začalo rýchlejšie biť. Čo jej chce? Mal Ron pravdu? Chcel ju napadnúť, keď boli konečne sami v tomto opustenom rohu knižnice? Vyskočila, keď jej vytrhol z rúk učebnicu elixírov a zdvihol si ju k tvári.

 "Vráť to späť!" zašepkala zúrivo.

 Jedným očkom sa Draco pozrel na tie upravené podčiarknutia skoro každého odstavca na každej stránke tej knihy. To nebolo žiadne prekvapenie, Grangerová bola ten najšprtajúcejší bifľoš na celej škole. Odložil knihu.

 "Zjazvená hlava a Lasica sa tu dnes nepotulujú?" riekol veselo.

 Hermionina krv začala vrieť. "Dostaň sa k veci, Malfoy. Pochybujem, že si si sem prišiel pokecať. Ak si myslíš, že mi rozhodíš nervy pred skúškou z Elixírov, aby si mohol mať ty lepšie skóre... mal by si prísť s niečím iným, pretože nič, NIČ, čo môžeš povedať, na mňa nebude mať vplyv."

 Malfoy pocítil ako mu úsmev zaihral na perách.

 "To je dobré, Grangerová. Pretože som až doteraz čakal, kým ti niečo poviem a nemyslím si, že sa ti to bude páčiť."

 "Skús to."

 Malfoy prižmúril oči a začal hovoriť tichým, ostrým hlasom.

 "Zničila si mi život, humusáčka. Si smradľavé, nechutné, u muklov narodené nič..."

 Hermiona zalapala po dychu. Ale Malfoy pokračoval...

 "Keby si bola mala tušenie, čo si ty a tvoj druh urobili mojej rodine, môjmu životu... ale nie, nemáš predstavu o cti v slávnych rodinách, o dôležitosti pôvodu, o povinnostiach byť príslušníkom čarodejníckej aristokracie..."

"Čarodejníckej aristokracie?" Hermiona sa zachichotala, oči sa jej zablysli. "Malfoy, od Rebélie si sa nenaučil nič, ty fretka?"

 "Nevolaj ma tak," riekol Malfoy nebezpečným hlasom.

 "Ach, a predpokladám, že je v poriadku, keď ma ty voláš humusáčkou? Smradľavou, nechutnou humusáčkou?" Hermionin hlas zosilnel.

 "Ty nikdy nepochopíš naše postavenie! Čo symbolizujeme!"

 "Myslím, že chápem! Obmedzenosť, namyslenosť a snobstvo! Myslíte si, že sme pod vami..."

 "Ste! V dávnych časoch by si bola označená za obyčajnú bosorku, ktorej by odopreli vstúpiť do významných kúzelníckych rodín..."

 "... predpokladám, že by ma prinútili leštiť vám topánky a kydať hnoj!"

 "Áno!"  

 "Ty sa opovažuješ hovoriť o zničení tvojho života... tvoj smrťožrútsky otec a jeho vražední kamoši zničili životy tisícov ľudí na celom svete. Ty si mi robil zo života peklo posledných sedem rokov... Neplietla som sa do cesty, takže som MNOU nehovor o zničení TVOJHO života!" Hermionin hlas zosilnel na krik.

 "Neurodzená čarodejnica!" zasyčal Draco. "Je to všetko o tvojich dobráckych kamarátoch a ako to chápete vy, nie je tak? Odporný, nevychovaný Draco Malfoy... syn smrťožrúta a bohatý fagan. Nikto sa ma nikdy nespýtal na moje názory... nie, v súčasnosti sa nepočítajú, všetci sa klaňajú humusákom..."

 "Sklapni!"  

 "...a Hermiona Grangerová je ich hviezda. Humusáčka, ktorá pomohla riadiť Rebéliu..."

 "Je všetko v poriadku?"

 Bola to Madam Pinceová. Hermiona a Draco boli teraz obaja na nohách, obaja stuhnutí zúrivosťou a zízajúci jeden na druhého ponad stôl. Obaja nedokázali od hnevu hovoriť.

 "Áno," dostala zo seba nakoniec Hermiona, keď sa otočila k madam Pinceovej. "Prepáčte ten hluk."

 "Tak sa utíšte," riekla madam Pinceová ostro. Hermiona bola jej obľúbená študentka a dôverovala jej, že sa bude správať slušne.

 "Utíšime," odvetila Hermiona a pokúsila sa o chabý úsmev. Madam Pinceová prikývla a odišla.

 Hermiona sa pokojne posadila a otvorila svoju knihu Elixírov. "Dobrý pokus vyviesť ma z miery, Malfoy. Ale ako som ti už povedala, nemohla by som sa starať menej o to, čo mi ty musíš povedať. Pekný deň."

 Draco stále kypel zúrivosťou. V jeho hlave sa mihali tisícky odporných vecí. Keby boli úplne sami, schmatol by Grangerovú a triasol by s ňou, až kým by jej necvakali zuby. Pravdepodobne by jej tiež dal pár faciek.  Hrdopýška, svätuškárska malá vševedka. S jej šťastnými priateľmi a so šťastným životom, ktorý sa pred ňou rozprestieral...

 Nemohol jej dovoliť mať posledné slovo.

 "Jedného dňa, Grangerová, dúfam, že sa pozrieš na život mojimi očami a neuvidíš nič iné okrem bremena a povinností. Potom uvidíme, či ti stále bude chýbať slnečné svetlo."

 "Ach, prestaň, Malfoy. Rozplačeš ma," povedala posmešne.

 "Dobre. To je to, čo som chcel."

 ********************************************

 Po tom, čo odtiaľ Malfoy vybehol, Hermiona zistila, že jej myšlienky lietajú všade možne. Sústreď sa Hermiona.  Elixíry... Elixíry... snažila sa prečítať si výklad o Uspávacom elixíre, ale slová jej plávali pred očami. Do čerta s tebou, Malfoy! Ak si chcel, aby som prišla o koncentráciu... gratulujem!

 Zatreskla podráždene učebnicu a pretrela si oči. Bolo jasné, že už sa viac nemohla učiť. Možno keby si dala prestávku a šla na prechádzku okolo hradu, čerstvý vzduch by jej urobil dobre.

 Hermiona si vložila všetky svoje knihy do tašky a prehodila si ju cez plece. Zamierila na pozemky hradu. V hlave nemala nič iné okrem Malfoyových nenávistných slov. Zničila si môj život, humusáčka... si smradľavé, nechutné, u muklov narodené nič.  Typická  malfoyovská  hrubosť. Po tom husárskom kúsku 'Weasley je môj kráľ' v piatom ročníku mala od jeho správania  len tie najnižšie očakávania. Je škoda, že po siedmich rokoch si na to ešte nezvykla! Priala si, aby to dokázala hodiť za hlavu, ako to robí Harry, ale zakaždým, keď na ňu Draco vyletel, cítila ako jej vrie krv.

 A čo tie kecy, o ktorých hovoril? česť v slávnych rodinách, dôležitosť pôvodu, povinnosti  príslušníkov čarodejníckej aristokracie... čarodejnícka aristokracia, naozaj! Hermiona si odfrkla.

 Nafúkaná malá fretka! Keby ho ministerstvo takto počulo hovoriť, boli by ho vyšetrovali kvôli diskriminácii u muklov narodených. Bremeno a povinnosti, o čom to dopekla hovoril? Určite sa Malfoy zmenil. Jeho urážky a žarty zvykli byť také... detinské. Ale teraz bolo v nich ostrie, akési zúfalé rozhorčenie. Spomenula si ako Ron popísal Malfoyove správanie v poslednej dobe... Budiaci hrôzu.

 Všetky tie názory o pôvode a cti... odišli s koňmi a kočiarmi pred mnohými rokmi! Nemohla si pomôcť, ak on a jeho ostatní čistokrvní maniaci boli uviaznutí v minulosti.

 "Hej!"

 "Prepáč."

 Bez toho, že by sa dívala, kam ide, Hermiona vošla priamo do Blaise Zabiniovej. Dievča s ebenovými vlasmi sa na Hermionu usmialo. Takže Draco si vybral Zabiniovú... veeeľké prekvapenie. Zabiniovci boli hriešne bohatí a mocní čistokrvní, a tiež si Draco nemohol nevšimnúť, že Zabiniová rozkvitla do veľmi príťažlivej slečny. Hermiona proti Blaise nemala nič. Blaise nebola taká nenávistná ako Pansy či podlá ako Millicent.

 "Nevidela si Draca? Celé dopoludnie ho nemôžem nájsť," spýtala sa Blaise.

 Hermiona sa nad tou otázkou chcela zasmiať. Vlastne áno, vlastne sme na seba kričali v knižnici. "Nie, je mi ľúto," riekla Hermiona.

 "To je v poriadku," zasmiala sa nervózne Blaise. "To len..." Zakusla si do pery. "Nič. Vďaka."

 Hermiona sa zblízka pozrela na Blaise. Niečo bolo zle. Zvyčajne veselá Blaise vyzerala... uplakaná?

 "Blaise? Čo sa deje? Si v poriadku?"

 Tmavé dievča pokrútilo hlavou. "Vďaka. Len si robím starosti o Elixíry."

 "Nerobíme si ich všetci?" povedala vľúdne Hermiona.

 Hermiona sledovala ako Zabiniová odchádza preč. Bolo niečo na tom, ako sa pohybovala... prinútené a otupené. Nie ako na začiatku tohto roku, keď všetkým povedala, že ju Draco požiadal o ruku.

 Hermione nepomohlo, keď si spomenula, ako sa Zabiniová snažila nakŕmiť Draca na raňajkách toastom a on ju odbil. Draco Malfoy, ty si skutočne kretén číslo jedna, pomyslela si nazlostene Hermiona. Ako sa takto môžeš chovať k niekomu, kto ťa miluje? Má byť tvojou manželkou, nebesá!

 "Hermiona!" začula Harryho a Nevilla zavolať na ňu od jazera. Bez toho, aby si to uvedomovala, jej kroky viedli k ich obľúbenému stromu na učenie.

 "Vďaka bohu, že si tu!" riekol Ron a stiahol ju na zem. "Seamus a ja sa práve hádame kvôli Veritaséru... kniha hovorí, že dva usušené salamandre, ale Seamus trvá na tom, že niekde čítal, že jeden veľký by mal mať rovnaký účinok. Samozrejme, že ty budeš poznať odpoveď, Hermiona."

 Hermiona si pretrela spánky. Áno, tiež to niekde čítala, ale jej hlava bola stále omámená a nemohla si spomenúť na tieto presné detaily. "Seamus má pravdu!" povedala dosť váhavo. Seamus si ťapol vo vzduchu víťazoslávne s Harrym, ktorý podľa všetkého súhlasil s ním. "Tam, kde elixír presne určuje počet malých prísad, postačí jeden veľký vypočítaný súčtom hmotností menších zložiek."

 "Hermiona, si v poriadku?" spýtal sa Neville.

 Chlapci zízali na Hermionu, keď zatvorila oči a pretrela si hlavu.

 "Príliš usilovné štúdium. Narazila som na Malfoya v knižnici a teraz ma bolí hlava."

 Ron sa zatváril naštvane. "Čo sa stalo, Hermiona? Čo ti tá fretka urobila?"

 "Ach, jeho zvyčajné... humusácke urážky a to všetko. Len sa ma snažil vytočiť pred testom z elixírov. Vie, že on a ja sme rovnako vyrovnaní kandidáti na najlepšiu známku z Elixírov na MLOKoch. Každopádne. Radšej by som o tom nehovorila. Vyšla som sem von, aby som zabudla."

 "Nepochopím, prečo ten blb nemôže nechať Hermionu na pokoji! Vozil sa na nej celé roky! Harry chápem, ale Hermiona? Nikdy sa mu neplietla do cesty?" povedal nahnevane Seamus.

 "Nerob si starosti, Hermiona. Pamätaj... už len jeden týždeň a už ho nikdy znova neuvidíš," riekol pokojne Harry.

 "Áno... nie ako úbohá Blaise Zabiniová, ktorá bude musieť zvyšok svojho života stráviť s Malfoyom," riekol trpko Ron. "Aké to je nešťastné dievča."

 Ostatní chlapci prikývli.

 Hermiona sa na Rona prekvapene pozrela. "Blaisová a Malfoy? Sú zamilovaní, nie?"

 Chalani sa zachichúňali. "Ani náhodou," riekol Seamus. "Malfoyovci? Ženiť sa z lásky? Povedal by som, že nie od dvanásteho storočia! Nie, urobil to kvôli jej čistokrvnému pôvodu."

 Hermiona sa cítila neuveriteľne nahnevane. "Musím sa s ňou porozprávať!" Vyskočila.

 Harry ju stiahol späť.

 "Upokoj sa, Hermiona. Je to zbytočné."

 "Ale ona nevie..."

 "Áno, vie," povedal potichu Harry.

 "Potom prečo sa s ním nerozíde?"

 Neville a Ron, obaja potomkovia čistokrvných manželstiev a dlhých čistokrvných línií sa nepohodlne pomrvili.

 "Er... Bremeno cti a rodiny čistokrvných?" dovolil si Ron. Videl ako sa Hermiona naježila. Samozrejme, od humusáckej revolty také veci po formálnej stránke prestali byť dôležité a Hermiona bola zástancom dôvodov prečo. "Niežeby sme my verili niečomu takému, samozrejme," dodal rýchlo. "Spomeň si, Percy sa oženil s Penelopou a ona je u muklov narodená. My Weasleyovci sme sa vzdali tejto obmedzenosti už dávno."

 "Áno, tak ako my," riekol Neville, o ktorom všetci vedeli, že sa tak nejako vídava s Padmou Patilovou, nečistokrvnou.

 "Ale sú rodiny, ktoré sú stále pobláznené do takýchto vecí. Malfoyovci, Zabiniovci, Montagovci... prakticky všetci slizolinčania," Ron vypočítaval mená na prstoch. "Neexistuje možnosť, že by Roberto Zabini dovolil dcére vyzuť sa z tak výhodného sobáša. A ona to vie."

 Hermiona zízala do priestoru.

 "Je čas na obed!" riekol Seamus, dvíhajúc sa na nohy. "No tak, Hermiona. Stavím sa, že po veľkom pohári studeného mlieka sa budeš cítiť lepšie a s čistou hlavou na skúšku! Naša Hermiona to v elixíroch Malfoyovi natrie kedykoľvek!“


3. kapitola MLOKy z Elixírov



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem soraki. Keep smiling.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 3. MLOKy z Elixírov

'Skrátka, moje mizerné šťastie,' pomyslela si Hermiona, keď na MLOKy z Elixírov stála v rade spolu so slizolinčanmi v žalároch pred učebňou elixírov A . Bola tretinová šanca, že sa budú musieť deliť o učebňu so slizolinčanmi... prečo musela mať takú smolu? Dívala sa, ako sa bifľomorčania a bystrohlavčania zoraďovali na svoju skúšku pri učebni B.

Neville bol už teraz mierne nazelenalý. Ani Ron nevyzeral o nič lepšie. Harryho ústa boli zavreté do pevnej čiary a odmietal sa s kýmkoľvek baviť. Hermiona cítila, ako jej silne búši hlava... v hlave si prechádzala všetky elixíry, ktoré poznala, tak rýchlo, ako mohla. Samozrejme, bola hlúposť robiť to pred testom, pretože vo svojej panike mala pocit, ako keby si nemohla spomenúť ani na jeden jediný.

K jej zdeseniu zbadala profesora Snapa mašírovať po chodbe, okolo neho vial hrozivo jeho plášť. Vyzeral ako prerastený netopier. Zastal a povedal niečo študentom pred učebňou B a všimla si, že bifľomorčania a bystrohlavčania sa viditeľne zmenšili potom, čo sa od nich hnal preč. Susan Bonesová začala plakať a Padma Patilová ju utešovala.

Potom Snape prišiel k nim.

"Dobre, dobre... ďalšie nepravdepodobné množstvo skúšok z MLOKov," povedal jasne. "Niektorí z vás by nemali mať žiaden problém..." kývol stroho na Slizolinčanov, ktorí sa uškrnuli, "ale niektorí z vás by možno chceli zvážiť stiahnutie sa zo skúšky skôr, než zaznamenáte pre svojich potomkov svoju neschopnosť v elixíroch do výsledkov MLOKov. Niekto si praje ustúpiť?" Civel na Chrabromilčanov. Neville sa zúfalo pohol vpred, ale Seamus ho stiahol nazad za okraj plášťa. Snape sa uškrnul. "Veľmi dobre... veľa šťastia... Hovorím to len preto, lebo ho budete potrebovať."

Lavender a Dean zbledli. Neville sa triasol. Harry mal stále na tvári odhodlaný výraz, keď civel na zátylok Ronovej hlavy. Hermiona ťažko prehltla. 'Ignoruj Snapa,' vravela si.

"Ach... študenti! Smiete vojsť do učebne!" nízky, plešatý kúzelník, na svojom plášti, ktorý mu bol primalý, ozdobený znakom "SK" ako "Skúšobná komisia", vykukol z predtým zamknutej učebne a držal otvorené dvere pre študentov.

Chrabromilčania a slizolinčania šli okamžite k svojim zvyčajným pracovným stolom.

"Vitajte, vitajte. No tak, no tak, nebuďte nervózni." Plešivejúci kúzelník sa zachichotal, keď sa pozeral na napnuté tváre pred ním. "Spomínam si na seba vo vašom veku... predstava, že prepadnem... ale namiesto toho, som získal Vynikajúci... ha ha..."

Nikto sa nezasmial.

"Ach... hm... v poriadku, keďže je toto skúška, nebudete sedieť podľa fakúlt. Aby sa predišlo podvádzaniu, profesori z vašej školy mi poskytli náhodný zasadací poriadok, takže  mohli by ste počúvať meno vášho partnera za stolom a potom sa presunúť k správnej lavici."

Chrabromilčania a slizolinčani sa na seba zaksichtili, ale poslušne si zbalili kotlíky, prútiky a brká.

"Počúvajte... Brownová a Bulstrodová, lavica číslo jedna, prosím. Ach, výborne. Ďakujem slečna Brownová a slečna Bulstrodová. Lavica číslo 2... pozrime sa... Carrington a Crabe. Výborne..."

A zoznam pokračoval... Hermiona si v duchu vypočítala, s kým by mohla byť spárovaná, zdalo sa, že ten zoznam ide abecedne... 'ach, nie' pomyslela si zrazu. 'Ach, nie, prosím, Bože, nie...'

"Grangerová... Malfoy, lavica číslo 6."

V triede nastalo napäté ticho a všetci zmrzli na mieste. Ron strelil po Hermione pohľadom sympatie.

Plešivejúci čarodejník nazrel ponad svoj zoznam. "Sú tí študenti prítomní? Grangerová? Malfoy?"

Nastal slabý hluk, keď si Malfoy zdvihol svoje veci a pomaly kráčal k lavici číslo 6. Hermiona vnímala, ako jej ruky a nohy mechanicky robia to isté.

"Ach.. Hlavný prefekt a prefektka sú v tej istej lavici. Očarujúce. Nemyslím, že tí budú podvádzať... ha ha... hm..." Skúšajúci sa rozkašľal, keď zbadal vražedné pohľady na tvárach hlavných prefektov. Hermionina a Malfoyova tvár dávali jasne najavo, že oni si nemyslia, že by toto usporiadanie bolo vonkoncom očarujúce.

Hermiona sa opatrne vyhýbala pohľadu na Malfoya. No a čo, že sa s ním musí deliť na Elixíroch o pracovný stôl? O tri hodiny bude po všetkom.

"Bojíš sa, Grangerová?" začula ho zašeptať na svoj chrbát.

"Tvoje zbožné prianie."

Malfoy nadvihol obočie a zatočil brkom vo svojich prstoch.

"Nedovoľ, aby ťa ten ranný rozhovor rozhodil," povedal príjemne Draco, skôr než stíšil hlas, "... smradľavá humusáčka."

Hermiona sa otočila a civela na neho. "Nemaj obavy, to nedovolím - fretka."

"Študenti! Prosím, zdržte sa rozprávania," riekol skúšajúci.

Malfoy a Hermiona zazreli jeden na druhého.

Keď sa zaplnilo všetkých desať lavíc, skúšajúci odložil zoznam a začal rozdávať písomné testy.

Hermiona nervózne prstami klepala po pergamene, dychtila potom ho obrátiť.

"Prvá časť skúšky bude písomný test. Máte dve hodiny, aby ste vyplnili všetky otázky na pergamene. Akékoľvek podvádzanie bude potrestané okamžitým vylúčením. Druhá časť skúšky bude vyžadovať, aby ste pripravili elixír Thyme Eliminus. Základné pokyny sú dané v spodnej časti vášho pergamenu. Na konci tretej hodiny každý zazátkuje svoju fľaštičku, označí ju svojím menom a donesie mi ju. Buďte veľmi opatrní, aby ste sa NENAPILI, či NEDOTKLI dokončeného elixíru. Ako viete, elixír Thyme Eliminus má drastické dôsledky, ak nie je pripravený správne. Otázky?"

Pansy Parkinsonová sa zasmiala a zdvihla ruku.

"Áno?"

"Oooh... čo ak spotrebujeme celý pergamen?"

Hermiona prevrátila oči. Parkinsonová v tomto nikdy nesklamala, položila tú istú otázku na začiatku každej skúšky napriek tomu, že všetci študenti poznali bežnú prax.

"Mám so sebou rezervný pergamen. Zdvihnite ruku a ja vám dám dodatočný hárok. Nejaké ďalšie otázky? Nie? Potom váš čas začína práve teraz, máte tri hodiny."

Skúšajúci pretočil obrovské presýpacie hodiny na svojom stole a študenti otočili svoje pergameny.

Hermiona rýchlo preletela cez písomnú časť testu. Vyzeralo to že náročnosť sa stupňuje. Druhá časť znela: "Pripravte Thyme Eliminus s prísadami, ktoré nájdete v krabičke pod vašou lavicou." Hermiona sa pozrela pod lavicu a uvidela dve krabice, jednu blízko jej nôh a druhú pri Malfoyových.

Malfoy.

Fuj.

Sledovala, ako pokojne začal písať pri jej boku. Vôbec neurobil chybu, vôbec neprečiarkol slovo. Tentoraz sa nezdal posadnutý tým, aby ju znervóznil. Bol úplne zaujatý tým testom. Nebolo to žiadne prekvapenie, okrem nej, bol Malfoy jediný ďalší študent na škole, ktorý dokázal od Snapa dostať 'Vynikajúci' z Elixírov. Radšej by mala tiež začať. Dôkladne prečítala otázku číslo 1.

1a. Popíšte postup pri pitve mandragory a ako pripraviť Životodarný odvar použijúc výsledky spomínaného procesu. (10 bodov)

1b. Ako môže človek zmeniť silu Životodarného odvaru, aby vyliečil rôzne úrovne skamenenia? (5 bodov)

Ľahké. Hermiona od druhého ročníka vedela ako to urobiť. Zdvihla brko a začala písať. Koreň madragory či mandragora môže byť rozrezaná... brko jej zastalo uprostred vety a malý výbuch svetla zalial jej zrak. Čo sa stalo? Potriasla hlavou. Prečo bolo také ťažké si na to spomenúť? Vytrhla svoj mozog z jeho sklonu k pomalosti a donútila tie slová dostať sa na pergamen. Druhý ročník... tajomná komnata... Bazilišok... Petrificus... Uplakaná Myrtla... ako písala tie slová, spomienky na druhý ročník preleteli malou časťou jej mysle. Pokrútila hlavou... prečo sa nedokáže sústrediť?

Nakoniec sa jej podarilo odpovedať na otázku číslo jedna. Kradmo sa pozrela na Malfoya a všimla si, že už je na otázke číslo 3.

Musel si všimnúť, ako nakukla, pretože po nej blysol pohľadom. V tom pohľade nebol žiadny hnev či obvinenie. Zdal sa byť zaujatý skúškou. Naľavo od nej si Pansy dramaticky vzdychla a Harry Potter si vopchal prsty do uší.

Odložila brko, pretrela si oči a na sekundu ich zavrela.

Zbadala, ako sa na ňu Malfoy znova divne pozerá. Slzy jej vbehli do očí, keď čítala druhú otázku. Poznala odpoveď, bolo to prosté, ale jej mozog bol ako z vaty.

... smradľavá humusáčka... budete ďalší, humusáci... zničila si mi život... Malfoyove slová sa jej neústupne vznášali v mozgu. Pokrútila prudko hlavou a zdvihla brko. Nie, toto dokáže urobiť. Použitím každej unce svojich duševných schopností (a tých bolo hodne) začala Hermiona Grangerová naozaj svoju skúšku. Skôr než si to uvedomila, mala skončenú časť I.

"Študenti, asi by ste mali začať s časťou II. Prísady pre praktickú časť vašej skúšky sú pod vaším stolom v krabici."

Hermiona si tak vydýchla, že dokončila prvú časť, že si dovolila pár minút, aby zatvorila oči a pretrela si znova hlavu. Začula ako ostatní študenti chystajú svoje kotlíky a zdvíhajú svoje krabice. Malfoy už svoju otvoril. Pomaly sa zohla pod stôl, aby zdvihla svoju. Bola prekvapená, keď zbadala odtrhnutý kúsok pergamenu, menší než jej palec, ako leží na vrchnáku jej krabice.

"Videl som ťa plakať," bolo všetko, čo tam bolo napísané.

Šlo ju rozpučiť od hnevu. Chcela na Malfoya najačať... ako stále dokázal, aby sa cítila taká zúrivá a bezmocná? Ale práve teraz nemohla na neho kričať, pretože by to bolo porušenie pravidiel skúšok. Všimla si, ako sa pre seba uškrnul, keď si pripravovala svoje prísady. 'Ooooh, Malfoy, čo by som dala za to, aby som potiahla tie tvoje pekné plavé vlasy, až by si kričal...'

Nazlostene zapálila svoj oheň a hodila doňho útržok pergamenu. Predstavovala si, že to tam horí Malfoy a vďaka tomu sa cítila trochu lepšie. Začala triediť svoje prísady. Elixír Thyme Eliminus nebol taký ťažký... preberali to na začiatku posledného ročníka. Bol to elixír na cestovanie časom, ktorý vás vrátil späť v čase... niečo podobné ako obracač času, ale bol schopný preniesť vás v čase veľmi rýchlo a oveľa ďalej. Keď ten elixír pripravovali na začiatku školského roka, postriekanie jednou kvapkou dotyčného prenieslo o jeden týždeň späť. Bol potrebný obracač času, aby ich priviedol späť, práve k tomuto účelu profesor Snape jeden priniesol so sebou.

Natiahla si hrubé rukavice a nasadila ochranné okuliare. Toto bolo ľahké. Pamätala si presne ako ho pripraviť.

Alebo si myslela, že pamätala. Zrazu jej znova pred očami zablikotali svetielka. Zapotácala sa trocha a zovrela okraj lavice. Uvedomovala si, že Malfoy pri jej boku na ňu zíza.

"Dávaj pozor, Grangerová."

Pokúsila sa odpovedať, ale nemohla.

"Necítim sa dobre..." zašepkala. Nemohla uveriť, že sa s tým priznáva Malfoyovi, ale bola vyškolená, aby upozornila svojho partnera pri stole, keby mala čeliť akýmkoľvek ťažkostiam.

Malfoy na ňu vypliešťal oči, ako keby nevedel, čo robiť.

"Mám to povedať skúšajúcemu?" aspoň zamrmlal. "Chceš prestať?"

Vyrovnala sa a pokrútila hlavou. "Nie, môžem pokračovať."

Pokrčil plecami a pokračoval vo svojom vlastnom elixíre.

Skúšajúci si tú výmenu nevšimol, mal plné ruky práce pri pomáhaní Nevillovi vybrať nový kotlík z rezervných... Nevillovi sa podarilo rozpustiť svoj kotlík za prvých päť minút tejto hodiny.

Hermiona pokračovala so svojím elixírom. Vedela určite, že jej nie je celkom dobre... bolo to tým štúdiom, nervami a vyčerpaním. Ale bola tak blízko... len ďalších desať minút a bude mať zazátkovaný dokonalý elixír Thyme Eliminus, označený a poslaný Skúšobnej komisii, aby dostala Vynikajúci. Potom nastanú letné prázdniny... Hermiona rozdúchala svoj kotlík a pridala posledné dve prísady... obrovský zväzok usušeného tymiánu a pierko holuba. Trikrát to pomiešala naberačkou a sledovala ako buble.

O osem minút bude koniec. Všade vôkol nej študenti zastenali úľavou a posadili sa, aby posledných osem minút sledovali vlastné varenie elixíru. Hermiona skontrolovala farbu... zmenila sa tmavočervenú... zdalo sa to byť správne. Hmm... možno trochu tmavšie než je predpísané, ale to môže byť tým svetlom.

Hermiona myslela na leto a rozdúchala oheň pod kotlíkom. Čo bude robiť po promóciách? Harry bude na aurorskom výcviku. Dokonca aj po Voldemortovej porážke, stále bola vo svete Čierna mágia. Ron sa chcel stať profesionálnym hráčom metlobalu. Bill bol určite posadnutý predstavou, aby sa Hermiona spojila s Gringotmi a snažil sa ju presvedčiť, keď minulé leto  bola na návšteve v Brlohu, aby sa k nim pridala. Jej schopnosti v aritmantike by boli veľmi prospešné. Ale Hermiona nechcela navždy uviaznuť v banke. Vedela, že jej srdce bolo medzi liečiteľmi a dokonca napísala do Sv.Munga kvôli ich vzdelávaciemu programu.

Hermiona si nevšimla, že jej nápoj začal bublať a zmenil farbu na tmavohnedú.

Pozrela na Blaise, ktorá miešala svoj nápoj. Blaise bude manželka Draca Malfoya. Bude pracovať? Vedela, že Blaise chcela robiť s magickým tvormi, ale byť vydatá za Malfoya – ukončí to jej sen? Pozrela sa na Malfoya. Bol dosť starý, aby bol manžel? Chcela sa zachichotať, iste nie! Len pred siedmymi rokmi to bol sopľavý, štíhly, malý blonďavý chlapček... úplne skrytý v tieni svojho otca. Celé to môj otec toto a môj otec tamto... Malfoy miešal svoj nápoj. Jeho šedomodré oči boli sklonené nadol a na jeho bledá tvár bola zamračená. Jeho blonďavé vlasy teraz padali popri jeho tvári, nezačesané v tom smiešnom uhladenom štýle dozadu, ktorý uprednostňoval v prvom ročníku.

Hermionin elixír teraz divoko bublal, ale potichu a začal prekvapkávať okrajom jej kotlíka.

Malfoy bol vysoký, vyšší než väčšina chlapcov na Rokforte. Ale bol taktiež štíhly, nie ramenatý ako Harry a Ron. Jeho prsty boli bledé a tenké, s prekvapením zbadala na jeho pravom prstenníku obrovský pečatný prsteň zo zlata a smaragdov. Nikdy predtým si ho nevšimla. Bol vybrúsený do erbu z hada a draka ovinutých okolo písmena "M".

Nepochybne to bola pečať rodiny Malfoyovcov.

Vedela zo štúdií histórie, že rodinnú pečať nosí jedine hlava rodiny. Ale nebol to Lucius Malfoy? Lucius bol teraz v Azbakane... a to znamenalo... Znova sa pozrela na prsteň a späť na vážnu tvár muža vedľa nej. Ten prsteň, pomyslela si, vyzeral veľmi ťažký.

Tak hlboko premýšľala nad tým, že je Malfoy v osemnástich hlavou Malfoyovského panstva, že si nevšimla, že jej kotlík začal praskať. Malfoy sám uvaril dokonalý nápoj, už odzátkoval svoju fľaštičku a čakal, kým ju naplní vzorkou odvaru.

Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, zrazu vedomý si, že sa na neho pozerá. Uvedomila si, že sa na ňu pozerá, ale opäť bol jej mozog ako vata. Akoby z diaľky si všimla, že sa jeho oči rozšírili a jeho ústa sa hýbali... Grangerová, tvoj elixír...

Pocítila, ako jej závrat narastá a zosunula sa na zem. Presne v tom okamihu začula tú najstrašnejšiu explóziu a zacítila ako všade po nej sa rozlialo niečo horúce. Bolo tam veľa výkrikov, ktoré si uvedomovala... prichádzajúcich zďaleka. Bola premočená od niečoho, čo voňalo príjemne ako bylinky... tymián... muž vedľa nej niečo kričal... bolo to tlmenejšie a tlmenejšie a ona cítila ako sa prepadá cez mäkký čierny mrak... keď konečne nastalo príjemné ticho. Ako keby zaspala.

Hermiona pustila z hlavy všetky svoje obavy zo skúšok, všetok stres a nervozitu. Poddala sa hlbokému, ukľudňujúcemu spánku. Toto naozaj potrebovala. Žiadne ďalšie skúšky. Žiadne ďalšie učenie. Len hlboký, hlboký spánok. Nechcela sa nikdy zobudiť, bolo jej tak teplo a príjemne...

"Dobré ráno, milady," povedal nejaký hlas.


4. kapitola Tie perly sú moje?



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem 32jennifer2, Lucy18, Invisible, Leann, LadyF, Nuviel, Maenee, JSark a soraki.



Kapitola 4: Tie perly sú moje?

 


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


 

 

Hermiona sa pomrvila na posteli. Voňala nezvyklou, korenistou vôňou. Ale bola teplá a veľmi pohodlná. Vôbec netúžila prebudiť sa napriek tomu, že cítila, že spala veľmi dlhý čas.

 

"Hmm," zamrmlala.

 

"Milady... zabudli ste, že dnes musíte zavčasu vstávať. Vaša matka pozvala seňora Vittoria, aby vám vo Veľkej sieni ukázal svoje hodváby."

 

O čom to hovorí? pomyslela si Hermiona. Aké hodváby? Aká Veľká sieň?  

 

Hermiona opatrne otvorila oči a zaostrila na izbu. Prvá vec, ktorú uvidela, bola tvár mladej ženy, ktorá sa týčila asi dve stopy nad ňou. Bola plnoštíhla s ružovými lícami a mala priateľský úsmev. Pomaly sa do jej podvedomia prepracoval zvyšok izby... výhľad na strop jej blokoval pretkávaný baldachýn. Popri jednej stene bolo zoradených zopár kusov masívneho dubového nábytku a ku oknu bol prisunutý písací stôl. Okno malo veľmi silné čierné rámy a všetky tabličky skla boli malé. Hermiona nemohla vidieť von z okna bez toho, aby k nemu naozaj prešla.

 

Zmätene sa posadila, zatiaľ čo jej priateľsky vyzerajúca žena ponúkala plátno a nádobu s vodou.

 

"Ponáhľajte sa, milady. Seňor Vittorio tu bude každú chvíľu. Už som vás nechala pridlho spať, ale vyzerali ste tak spokojne, že som vás v žiadnom prípade nechcela skôr zobudiť."

 

"Kde som?" potichu sa spýtala Hermiona. Boli to také absurdné slová a Hermiona mala okamžite pocit ako keby účinkovala v Susedoch, či Dňoch nášho žitia, ale v tomto okamihu potrebovala vedieť, kde je. Toto nebol Rokfort! Čo sa stalo? Pokúsila sa spomenúť, ale nemohla... jediné, čo si pamätala, bolo, že robila MLOKy z Elixírov.

 

Tá bucľatá dáma na ňu čudne pozrela a potom sa dala do srdečného smiechu.

 

"Vy si zo mňa robíte žarty, milady! Teraz nie je vhodný čas na vašu samopaš! (PP: moderne a česky: šaškárny) Prosím, musíte sa umyť a rýchlo obliecť." Hermiona si navlhčeným plánom pretrela tvár a ramená a odpila si dúšok z kalicha, keď jej ho ponúkla. Stále sa cítila neisto. Toto nebol Rokfort!  Uvedomila si. Čo sa stalo? Kde je?

 

Tá bacuľatá dáma štebotala rýchlou spŕškou angličtiny so silným severským prízvukom, ktorý Hermiona nedokázala rozoznať. Práve teraz uhládzala tmavomodré hodvábne šaty cez kreslo a tiež vyberala biele hodvábne šaty z rôznych skríň po izbe.

 

Hermiona opatrne presunula nohy cez okraj postele. Jej nohy boli holé! Bola úplne nahá!

 

"Bŕŕŕ!" zalapala po dychu.

 

Tá bacuľka sa otočila a usmiala sa na ňu.

 

"Áno, dnešné ráno je dosť chladné, milady. Čudné na tento májový čas. Fanhope nariadil, aby sa prinieslo viacej dreva. Vyzerá to, že sa leto oneskorí."

 

Hermiona sa zabalila do prikrývok na posteli. Boli mäkké, vlnené a lahodne ohrievali. Bacuľka podišla dopredu s bielym korzetom a ukázala jej ho. Ona a Hermiona na seba zízali.

 

"Milady?"

 

"Há?"

 

Bacuľka sa naozaj tvárila ustarane. "Milady, nežartujte so mnou. Rýchlo, no tak, oblečte sa."

 

Hermiona sa bezmocne pozerala na biely korzet pred ňou. Bol ako dlhá spodnička, ale na vrchu s kosticami a šnúrkovým vystužením. Absolútne nemala tušenie ako sa to nosí. Na druhej strane tá bacuľka sa tvárila, ako keby jej chcela pomôcť s celou touto obliekacou procedúrou... takže... dobre, dobre... Hermiona. Nepanikár. Len spolupracuj a príjdi na to, čo sa ti stalo a kde si. Vďaka bohu, že tu hovoria anglicky...

 

Hermiona sa vyštverala z postele a šla k pestúnke. O dve minúty podstupovala jeden z najbolestivejších zážitkov svojho života.

 

"Aaaah!" vydychovala Hermiona, keď sa ako kliešťa držala stĺpika postele.

 

"Ale, ale, milady. Prechádzame tým každé ráno od tej doby, čo vaša matka trvá na tom, že už viac nie ste maličké dieťa. A je najvyšší čas... Lady Grangerová na vás bola príliš mäkká. Ostatné dievčatá nosia šnurovačky od dvanástich rokov. Ale vy ste plakali a kričali tak silno, že ste sa do týchto šnúrok nedostali skôr než ste mali štrnásť. Je dobre, že ste aj tak taká drobná, nemusíme ju sťahovať ani spolovice tak tesne..."

 

Lady Grangerová? Hermiona usilovne premýšľala... to musí byť jej matka! Z pohľadu na všetko okolo seba musela byť v Anglicku, niekedy od čias neskorého stredoveku až po ranné tudorovské obdobie... čo ju prinieslo späť v čase? MLOKy z Elixírov...  zodpovedanie prvej časti skúšky na pergamene... Malfoy bol idiot ako zvyčajne... Druhá časť bola... bola...

 

"Presne na čas!" vyhlásila tá bacuľka, keď zaistila gombíky na chrbte Hermioniných tmavomodrých hodvábnych šiat. Hermiona mala pod tým minimálne dve spodničky. "Ale vaše vlasy... " dáma sa zaškerila. Bežala k bielizníku a vytiahla slonovinový hrebeň, zväzok stužiek a kovové ihlice.

 

Presne na čas... Čas! Pripravte elixír Thyme Eliminus! To bola druhá časť skúšky! Pripravovala Thyme Eliminus! Nastal výbuch a výkriky... Grangerová, tvoj elixír... Koľko z neho vyšplechlo na ňu? Ako ďaleko sa dostala? Prečo bola na tomto mieste a žila tento život? Bola stále Hermiona Grangerová?

 

"Sadnite si, prosím."

 

Hermiona sa otupene posadila na posteľ a cítila ako jej husté kučeravé vlasy sú nemilosrdne upravované, česané a ťahané. Mysli... mysli...

 

Nervózne sa pozrela na svoje ramená, ruky a prsty, aby zistila, či sú odlišné, ale našťastie vyzerali presne tak, ako vyzerali, keď sa včera obliekala do rokfordskej školskej uniformy. Včera... pripadalo jej to ako pred miliónom rokov. Hermiona použila prsty, aby siahla na svoju tvár a pery... tvár sa zdala byť tá istá. Bola stále Hermiona Grangerová? Musí byť, pretože jej matka je Lady Grangerová... ako prišla k tomu, že sa usídlila v živote tejto osoby? (PP: aj keď to znie divne, došlo jej, že zaujala miesto niekoho iného, má to význam do budúcna, lebo tá dotyčná jestvovala)

 

"Prosím..." Hermiona sa otočila k dáme, ktorá jej upravovala vlasy.

 

"Áno, milady?"

 

"...môžete mi podať zr- nazeracie sklo?" Hermiona chcela povedať "zrkadlo", ale včas sa zastavila.

 

"Iste. Viete, že vám vždy dám jedno skôr než odídete." Dáma sa usmiala. Pripevnila vzadu na hlave posledný vrkoč z Hermioniných vlasov a vytiahla zo svojich sukní malé okrúhle zrkadlo. Podala ho Hermione.

 

Hermiona si ho zobrala s chvejúcimi sa rukami... prosím nech som to ja... modlila sa v duchu. Prosím, prosím, nech som to ja. Zhlboka sa nadýchla a pozrela do zrkadla.

 

Tá tvár, ktorá sa na ňu pozerala, bola tvár mladého osemnásťročného dievčaťa. Mala vážne karamelové oči a dlhé mihalnice. Jej tvár bola nemožne bledá a na lícach mala jemný nádych ružovej. Jej pery boli mäkké a ružové a krivili sa do jemného úsmevu... pretože si Hermiona Grangerová uvedomila, že vyzerá presne ako vyzerala včera na Rokforte.

 

"Ste taká krásna, že z toho mladí bardovia omdlievajú," pochvalne si vzdychla bacuľatá dáma.

 

Ja? Krásna? Hermiona sa zamyslela. Nikdy predtým nad týmto nerozmýšľala. Vždy sa viac zaoberala knihami a múdrosťou. Okrem toho jediného razu, keď ju Krum požiadal, aby s ním šla na Vianočný bál, Hermionina toaleta spočívala v prečesaní vlasov hrebeňom a šplechnutí si vody do tváre skôr než bežala na raňajky s Harrym a Ronom a ponorila sa do štúdií. Hermiona si určite nikdy nemyslela, že by ju mohli považovať za 'krásnu'.

 

Pomohlo tomu, že jej tá plnoštíhla dáma nádherne upravila vlasy, vplietla do nich stužky a polovicu z nich jej priklincovala k hlave. Po oboch stranách hlavy jej viseli perly a zbiehali sa na jej zátylku. Tieto perly sú moje? Hermiona sa kradmo pozrela na svoje oblečenie v tom zrkadlovom skle a videla, že jej prsia sú zdvihnuté dohora a že horná časť modrých šiat elegantne prilieha ku všetkým jej krivkám. Krivky! Nikdy si nemyslela, že má krivky! Na jej hrudníku bola pripevnená veľká, zlatá spona.

 

Páni, ako keby ju urobili nanovo, pomyslela si. Počkajte až sa vrátim na Rokfort a Harry a Ron ma teraz uvidia!

 

To ju priviedlo späť do reality.

 

Nebol tu žiadny Harry.

 

Nebol tu žiaden Ron.

 

Nebol tu žiaden Rokfort.

 

Bola tu jedine Hermiona Grangerová, dcéra Lady a Lorda Grangerových, ktorá uviazla niekde v pätnástom storočí...

 

Hermiona nasledovala svoju slúžku po úzkej kamennej chodbe obvešanej nádhernými gobelínmi. Jej kroky sa ozývali po celej chodbe. Občas vyzrela z okna či nakukla do miestností vedúcich von z chodby. Zostúpili po kamenných schodoch, od používania obrúsených dohladka, a zabočili za roh, aby vošli do priestrannej chodby s vysokým, klenutým stropom. Dáma v bohato vyzerajúcich šatách podobným tým, čo mala na sebe Hermiona, sa otočila a usmiala sa na ňu.

 

"Matka!" vykríkla Hermiona v úľave a rozbehla sa k dôverne známej tvári.

 

Šťastný výraz na tvári tej dámy sa zmenil výraz prekvapenia.

 

"Hermiona... čo je s tebou dnes ráno? Prečo tak kričíš?"

 

Hermiona sa pokúsila tú dámu objať, ale ona jej v tom jemne zabránila a poťapkala ju po chrbte.

 

"Matka! Ach, som tak rada, že si tu!" povedala rozčúlene Hermiona.

 

"Nuž, kde inde by som mala byť? Seňor Vittorio tu bude každú chvíľu, aby nám ukázal tie látky z Talianska. Majú tam najlepšie plátno a tvoj otec ho požiadal, aby nám urobil špeciálnu prehliadku."

 

Hermionina matka, tak známa a predsa cudzia, nechápala sklamaný výraz v tvári svojej dcéry.

 

"Čo sa deje, dieťa? Nie si rada, že v zime budeme mať nové plášte?"

 

Hermiona pokrútila hlavou. "Nie... Chcem povedať... áno, samozrejme, že som rada, matka. Je od otca veľmi láskavé, že na nás myslel."

 

Matka ju chytila za plecia a pozrela sa jej do očí.

 

"Dnes ráno je na tebe niečo iné, Hermiona. Ale... neviem, čo to je."

 

Hermione sa chcelo plakať, ale namiesto toho prehltla svoju neistotu a usmiala sa. Ak sa mala vrátiť v čase a uviaznuť v akejsi alternatívnej realite, mohlo to byť oveľa horšie, keby sa znova nenarodila ako bohatá dcéra lorda.

 

"Nič to nie je, matka. Som príliš vzrušená tou prehliadkou látok a hnevám sa, že seňor Vittorio mešká."

 

Hermionina matka späť-v-čase  sa zasmiala a pohladila svoju dcéru.

 

"Toto je s väčšou pravdepodobnosťou moja dcéra. Divoká a plná života... tvoj otec povedal, že by sme mali dávať pozor na tvoju hravú povahu, ale ja to na tebe milujem." Láskavo sa usmiala.

 

Hermiona sa usmiala a chytila tú dámu za ruku. Napriek tomu, že sa nesprávala, ako by sa správala Hermionina matka v skutočnom živote, očividne Hermionu milovala hlbokou materinskou láskou. A pre Hermionu, osamotenú v cudzom svete, to bolo niečo, za čo bola vďačná. Po chodbe sa priblížili kroky a do siene vošiel dobre oblečený muž. Uklonil sa, keď ich obe uvidel.

 

"Milady, seňor Vittorio si želá vojsť."

 

"Uveďte ho, Audley." Povedala lady Grangerová.

 

O desať minút neskôr, napriek celej jej nešťastnej situácii, si Hermiona Grangerová nemohla pomôcť, aby sa úplne a šťastne nezapojila do vyberania látok na zimné šaty.

 

 

**************************************************

 

"Je preč!" kričal Harry, keď pribehol k lavici číslo 6.

 

Parvati a Lavender stále kričali od šoku z výbuchu. Dokonca Pansy Parkinsonová vyzerala omráčená.

 

"Čo myslíš tým, že je preč?" skríkol Ron, zúfalo sa obzerajúc po Hermione.

 

"Hermiona... ZMIZLA!" jačal Harry, horúčkovito prehľadávajúc lavicu číslo 6, aby po nej našiel nejaké stopy.

 

"Študenti! ŠTUDENTI!" kričal skúšajúci, zrazu veľmi autoritatívny. Chrabromilčania a slizolinčania prestali so svojimi výkrikmi a povykom a otočili sa mu čelom. Tvár  toho malého plešatého muža bola biela. Sotva dokázal ovládnuť svoju vlastnú paniku. Za celé tie roky bola toto tá najhoršia nehoda, s ktorou sa stretol na Elixíroch. Dokonca horšia ako keď si pred pätnástimi rokmi Amanda Bonesová náhodne potrela svojím elixírom uši a celý mesiac ich mala porastené kvetinami.

 

"Vráťte sa na svoje miesta," povedal nahlas.

 

"Prosím, pane! Hermiona chýba!" riekol zúfalo Harry.

 

"POVEDAL SOM, VRÁŤTE SA NA SVOJE MIESTA!"

 

Harry a Ron si vymenili zúfalé pohľady a šli späť k svojim laviciam.

 

"SÚ VŠETCI PRÍTOMNÍ?"

 

Harryho ruka vystrelila nahor. "PROSÍM, PANE! HERMIONA GRANGEROVÁ, HLAVNÁ PREFEKTKA, ZMIZLA!"

 

Plešatý čarodejník si utrel pot z teraz už lesknúceho sa čela.

 

"Áno. To vidím... jej elixír vybuchol... a čo zvyšok z vás?" Nervózne, Chrabromilčania a slizolinčania, sa začali po sebe obzerať... Skoro v tom istom okamihu si všetci uvedomili...

 

"MALFOY TIEŽ ZMIZOL!" povedalo naraz asi desať hlasov.

 

Plešatý čarodejník sťažka prehltol. "Malfoy? Hlavný prefekt? Jej partner pri stole?"

 

"Áno, je PREČ!" kňučala Pansy a prepukla do hlasného vzlykania. Millicent ju nasledovala a Blaise zvesila hlavu. Crabbe a Goyle sa tvárili ohromene. Naozaj nevedeli, ako ďalej žiť bez Draca, ktorého uctievali.

 

"Videl som ich zmiznúť..." povedal Goyle nervózne.

 

"Bol vedľa nej, zdvihol ju, či niečo také... a zmizli!" prihlásil sa Goyle.

 

Obaja chlapci vyzerali totálne mimo.

 

Millicent sa pripojila k Pansy s rovnako hlučným nariekaním.

 

"Nie je treba hystériu," povedal strnulo plešatý kúzelník. Nervózne si pretrel čelo. „Presne dvaja chýbajú... Hermiona Grangerová a Draco Malfoy: príčina, výbuch elixíru Thyme Eliminus..." pomyslel na horu papierovačiek pred sebou a dostal závrat. "Najskôr to hlavné, Finnegan?" Seamus vzhliadol nahor.  "Zoberte nejakú prázdnu nádobu a nazbierajte trochu rozliateho elixíru slečny Grangerovej kvôli analýze. Brownová?" Lavender vzhliadla nahor. "Choďte pre vášho riaditeľa a vedúcich vašich fakúlt, hneď... POHYB!"

 

Lavender vybehla z triedy, aby pohľadala profesorov.

 

Plešatý muž si všimol, že presýpacie hodiny zastali. Ubehli tri hodiny.

 

"Kvôli tomu prerušeniu vám prideľujem dodatočných desať minút, aby ste dokončili svoj elixír a zazátkovali ho. Prosím pokračujte."

 

Harry a Ron šli neisto naliať svoje elixíry do fľaštičiek a označiť ich menom. Začuli blížiace sa kroky po chodbe a čoskoro  sa zjavili Dumbledore, McGonagallová a Snape, nasledovaní Lavender Brownovou.

 

Dumbledore sa tváril ustarostenejšie, než ho kedy Harry dlhú dobu videl.

 

"Zase Longbottom, predpokladám?" ozval sa Snape.

 

"Er... nie..." riekol skúšajúci. "Bola to slečna Grangerová... jej elixír Thyme Eliminus vybuchol a teraz ona a pán Malfoy, jej partner za stolom, er... zmizli, takpovediac."

 

"Zm-zmizli?" zašepkala mdlo McGonaganallová. Hermiona bola jej obľúbená študentka.

 

"Čože?! Malfoy tiež?" riekol Snape v šoku. Draco bol jeho obľúbený študent.

 

"Er...áno..." odvetil skúšajúci. "Tieto veci sa stávajú. Pána Malfoya ošpliechalo veľké množstvo jej elixíru, keď jej kotlík vybuchol. Bojím sa, že sa vrátili späť v čase."

 

"Študenti, skúška skončila." Povedal pokojne Dumbledore Slizolinčanom a chrabromilčanom, ktorí počúvali s vypúlenými očami svojich profesorov.

 

S množstvom nepokojných huhňaní, "Čo sa im stalo? Kde sú?" študenti opustili miestnosť.

 

"Potter, Weasley, Zabiniová... vy smiete zostať," dodal Dumbledore tejto trojici študentov. Harry, Ron a Blaise zostali pri skúšobnom stole.

 

Snape zatvoril dvere do učebne a profesori a študenti obstúpili stôl, aby prijali plán opatrení.

 

"Podrobnosti?" riekol Snape úsečne skúšajúcemu.

 

"Slečna Grangerová už skoro dokončila svoj Thyme Eliminus... neboli žiadne indikácie problémov... potom zrazu nastala obrovská explózia a videl som slečnu Grangerovú skĺznuť na zem pokrytú elixírom a pána Malfoya, ktorý ním bol tiež obliaty. Kľakol si k nej a chcel ju zdvihnúť..."

 

Na to sa ozvali tri zalapania po dychu od Pottera, Weasleyoho a Zabiniovej.

 

"... a potom mi niekoľko študentov nahlásilo, že videli ich dvoch akosi... blednúť... až nadobro zmizli. Stala sa desivá udalosť. A tu je vzorka elixíru slečny Grangerovej, ktorý vybuchol... nebolo toho veľa, čo sa dalo nazbierať, väčšina šla na ňu a pána Malfoya." Skúšajúci posunul fľaštičku tmavočervenej tekutiny po stole k profesorom.

 

"Severus?" riekol Dumbledore, "myslím, že toto je tvoja parketa? Mohol by si nám pomôcť otestovať silu elixíru slečny Grangerovej, aby sme mali predstavu, čo sa jej stalo?" Severus Snape prikývol, zobral fľaštičku a rýchlo opustil učebňu.

 

"Ako sa dostanú späť bez obracača času?" zjojkol Ron, konečne sa spýtal nahlas to, na čo každý myslel. Nastalo krátke mlčanie.

 

"Ak majú stále svoje prútiky, malo by byť pre nich ľahké vykonať jednoduché kúzlo a premiestniť sa k Rokfortu v minulosti a požiadať tam o pomoc..." povedal dychtivo skúšajúci. McGonagallová sa zatvárila uľahčene.

 

"Prosím..." riekol Harry, keď si odkašľal.

 

"Samozrejme, Albus!" riekla čarodejnica v zelených šatách. "Slečna Grangerová je bystré dievča. Okamžite niečo vymyslí. Oprávnenie premiestňovať sa získala minulý rok, rovnako ako Malfoy..."

 

"Prosím, profesor Dumbledore," riekol Harry, neschopný sa už dlhšie ovládnuť. "Hermiona nemá so sebou svoj prútik!" povedal Harry, vytiahol Hermionin prútik a položil ho na stôl.

 

"Kde ste k nemu prišli?" povedal zvedavo skúšajúci.

 

"Našiel som ho na jej stole. Vždy rada dáva svoj prútik vedľa brka, keď pripravuje elixíry," dodal Harry.

 

"Prepáčte," riekla Blaise potichu. "Draco je tiež bez svojho prútika..." vytiahla čierny ebenový prútik Draca Malfoya a položila ho na stôl vedľa Hermioniného. "Zdvihla som ho z jeho stola. Tiež počas elixírov nenosí pri sebe prútik."

 

Zhromaždená skupina pozerala v zúfalstve jeden na druhého.

 

"Snáď náhodná mágia?" skúsil váhavo Ron. Všetci kúzelníci dokážu vyvolať náhodnú mágiu, ale je to často nespoľahlivé. Ron vedel, že je to zlý návrh hneď, ako to dopovedal.

 

McGonagallová pokrútila hlavou.

 

"Predsa existuje nádej," povedal Dumbledore. Na jeho tvári bol výraz hlbokej koncentrácie. "Napadá ma len jeden spôsob, ako by sa mohli vrátiť... bez použitia svojich prútikov. Jediné, v čo dúfam je, že ich to napadne tiež."

 

Všetci sa otočili k riaditeľovi, čakajúc, že im to vysvetlí, a tým im dá nádej.

 

Dumbledore si vzdychol a začal im vysvetľovať spôsob, ako by sa Hermiona a Draco mohli vrátiť do svojho vlastného času. Bolo to také prosté, také logické... ale vôbec nie ľahké.

 

Na stole blízko vedľa seba ležali Dracov ebenový a Hermionin cezmínový prútik. Blízko, ale nedotýkali sa.

 


5. kapitola Ty!



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Emík, za úspešne zmaturovanie.



Titul  „Lord of Manor„, v překladu „pán na zámku„, není šlechtický titul, ale forma vlastnictví. Podobně v Čechách by se teoreticky mohl zvát např. majitel hradu Kokořín „pánem na Kokoříně„, s vědomím, že „pán„ je staročeský šlechtický titul, ale přitom jde pouze o zastarale vyjádřenou formu vlastnictví.


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 5. Ty!

Bol to druhý deň v jej novom "živote". Po raňajkách s rodičmi a Audleym (z ktorého sa vykľul správca jej otca), bola Hermiona ponechaná sama na seba. V skutočnosti presné slová jej matky boli, "dúfam, že dnes budeš pracovať na svojom vyšívaní. Pracovitosť je dobrá vlastnosť, Hermiona."

Dobrá vlastnosť či nie, Hermiona urobila zopár pichnutí do komplikovanej loveckej scény a odhodila celú tú vec nabok. Nenávidela vyšívanie!

Za posledných 24 hodín zistila viac vecí o "sebe" v tomto "živote". Nevedela, prečo ju Thyme Eliminus preniesol do tejto osoby a v duchu uvažovala, kam "skutočná" majiteľka Hermiony Grangerová odišla, resp. či žili akousi rozpoltenou osobnosťou. Pretože zistila, že má útržky vedomia a záblesky o tomto živote, o ktorých na Rokforte v žiadnom prípade nemohla vedieť. Napríklad, inštinktívne poznala mená niektorých sluhov a... našťastie pre ňu, ako používať suchý záchod.  

V Hermioninej hlave nebolo pochybností, že toto je skutočná minulosť. Zistila, prostredníctvom dosť opatrného vypočúvania a toho, že mala uši otvorené, že je to rok 1486. Minulý rok Henrich Tudor porazil Richarda III. pri Bosworthe. Anglicko bolo stále katolícke a kúpanie bolo považované za neslušné.

Keď Hermiona včera večer trvala na tom, že si dá kúpeľ, jej slúžka Mary (pretože to bolo meno tej plnoštíhlej usmievajúcej sa dámy) dostala skoro amok. Napokon sa Hermione podarilo vykúpať sa vo vyhrievanom sude, ale len s Mary, ktorá jej počas celého procesu nepretržite liala do uší výstrahy pred morom a chorobami.

Hermiona kráčala chodbami panstva v hlbokom zamyslení. V jej hlave na prvom mieste jediná myšlienka... ako sa dostať späť na Rokfort? Dávno si uvedomila, že svoj prútik nemá so sebou. Bez neho bolo nemožné premiestniť sa do Rokfortu tohto času ako sprvu dúfala, že by mohla urobiť. Mysli, mysli, mysli... Mohla sa pokúsiť pohľadať ďalších magických ľudí, aby jej pomohli... ale samozrejme tu čarodejnice upaľovali, nie? Hermiona sa zachvela, keď si spomenula ako Audley, ten správca, podával jej otcovi správu o čarodejnici, ktorú upálili v Essexe. Každý, kto nebol katolík, každý, kto sa odlišoval... bol upálený zaživa.

Kroky ju zaviedli  do spodnej siene a zbrojnice. Panstvo bolo obrovské... skôr ako malý zámok. Na stenách zbrojnice bolo drevené obloženie ozdobené erbom Grangerových -  vydra a labuť. Boli sme kedysi naozaj pánmi na Manore? pomyslela si Hermiona hrdo. Jej rodičia, obaja zubári, by boli nadšení, keby to zistili! Hmm... uvažujem, čo nás pripravilo o bohatsvo? Hermiona sa zamyslela nad jej pohodlným malým Surrey domom. Ich najdrahšie 'dedičstvo' bol strieborný čajový servis jej  prastarého otca... ťažko sa mohol považovať za veľkolepý!       

Ešte raz obišla zbrojnicu a potom prešla k dolnej chodbe. Bola vždy preplnená služobníctvom prichádzajúcim a odchádzajúcim podľa lordových príkazov. Bola tam ťažká železná brána, ktorá oddeľovala vnútorný obytný priestor od vonkajšieho. Nakukla cez ňu a pomyslela si, že rozoznáva v diaľke stajne, polia a ďalšie budovy.

"Milady?"

Otočila sa. Bol to Fanhope, šafár. Bol to mladý muž, vysoký a jeho vlasy jej pripomínali Justina Fincha Fletchleya z Bifľomoru.

"Čo je to?"

Fanhope sa zdvorilo uklonil a odovzdal jej odkaz.

"Milostivá pani sa pýta, či by ste jej nechceli robiť spoločnosť v kaplnke?"

Hermiona sa čudovala, čo niekto robí "v kaplnke" uprostred dňa, ale naozaj nechcela uprostred tohto nádherného májového dňa uviaznuť v kostole.

"Musím odmietnuť," odpovedala rýchlo. "Prosím, ako sa dostanem von?"

"Von?" spýtal sa prekvapene Fanhope. "Pani, vy chcete ísť von?"

"Áno," popudlivo povedala Hermiona. "Prosím, otvorte bránu."

Šafár pokrútil hlavou. "Je to ako povedali, nie ste v týchto dňoch vo svojej koži. Obávam sa, že túto bránu nemôžem otvoriť, váš otec by mi utrhol hlavu, keby som dovolil jeho jedinej dcére ísť von samotnej."

"Potom poďte so mnou!" riekla Hermiona.

Fanhope sa zatváril ešte viac zmätenejšie.

"Pani, myslím, že chorľaviete. Možno by sme mali zavolať doktora? Nepotrebujete niečo?"

Hermiona pokrútila hlavou. Pozrela sa na pevne zamknutú železnú bránu a na Fanhopovu tvár a uvedomila si, že sa nikdy nedostane cez tú železnú bránu takýmto spôsobom.

"Len som žartovala..." povedala milo a bola rada, keď videla, že Fanhopov znepokojený výraz zmizol.

"Odovzdám váš odkaz jej lordstvu. A snáď... slovíčko obozretnosti?"  

Pozrel sa na ňu láskavo, "radšej by ste sa mali týchto vašich nápadov rýchlo vzdať, pani. Potulovať sa tu, hrať chlapčenské hry... je to neslušné. Váš otec si myslí, že by ste mali prevziať na seba viac ženských záležitostí. A ak smiem tak povedať, súhlasím s jeho lordstvom. Taká nádherná ruža by sa nikdy nemala chcieť usadiť medzi bodliakmi."

Sčervenal, uklonil sa a odkráčal od nej.

Hermiona po ňom zízala. Okrem toho, že bola rada, že ju ďalší človek nazval 'nádhernou' (Pansy Parkinsová zje svoj klobúk!), bola tiež rada, že sa niečo naučila. Podľa všetkého táto jej 'osoba' bola celkom divoška... dosť nestredoveká dáma. Nuž, to bolo dobre, pretože tieto korzety ju zabíjajú a mala pocit, že chce utiecť a oslobodiť sa od všetkého... mala pocit, že by čoskoro mohla urobiť niečo "neženské" a škandálne. Hermiona sa v duchu uškrnula a nabrala si svoje brokátové sukne okolo seba.

Odišla pohľadať ďalšiu cestu z tohto prekliateho panstva... tá zvedavosť, čo leží vonku, ju spaľovala. Možno tento svet nie je skutočný... a vonku je Rokfort! Keby len mohla vidieť tie polia, kopce a okolité mesta, vedela by, že je toto všetko reálne... Mala pocit, že čím viac spozná svoje okolie, tým lepšie bude schopná vymyslieť, ako sa vrátiť do svojho času. Ešte sa nevzdala nádeje.

Potulovala sa po kuchyniach a služobníctvo hundralo, keď kráčala popri nich. Nikto ju v skutočnosti nezastavil, hoci sa na ňu zvedavo pozerali.

Tie kuchyne boli obrovské. Očividne to bola jedna z najdôležitejších častí panstva. Umiestnené pod Veľkou sieňou boli kuchyne dlhé dobrých päťdesiat stôp, s ťažkými drevenými stolmi uprostred, každý preplnený zeleninou a ulovenou zverou. Pozdĺž stien bolo situovaných niekoľko pecí rovnako ako niekoľko čerpadiel na vodu. To miesto voňalo skôr nepríjemne, všade bol dym...

Hermiona si všimla, ako otrhane bolo služobníctvo oblečené. Doposiaľ videla len slúžky, obsluhujúcich chlapcov, správcu a šafára, všetci, čo boli oblečení dosť slušne. Ale služobníctvo v kuchyni malo na sebe hrubé, zaplátané tuniky, špinavé bledé košele a otrhané pančuchy. Nepozreli sa nahor, keď prechádzala popri nich, len kývli a zamrmlali 'milady' alebo 'pani'.

Hermiona sa cítila neuveriteľne nesvoja. Vlasy mala stále vypletené stužkami a perlami, šaty mala z tmavozeleného brokátu olemované benátskou čipkou. Dokonca aj jej topánky vyzerali drahé, jemné a nádherne vyrezané z jemnej kože. Šperk zo zlata obkolesoval jej krk, tak nádherný na poschodí vo Veľkej sieni, ale tu v kuchyniach vyzeral nevkusne nákladný.

Hermiona sa začervenala sa a priala si, aby sa rýchlo dostala z tohto miesta, kde nepatrila. Náhlivo opustila kuchyne a našla sa kráčať po úzkej kamennej chodbe. Na jej konci boli dvere s drevenou závorou, ktorú rýchlo otvorila. Kam viedli?

Hermiona čakala, že vyjde v ďalšom rade izieb na panstve, ale k jej prekvapeniu ju zasiahol nával chladného vetra spolu so záplavou slnka.

Našla cestu von zo zámku!

********************************************

Hovno. Pomyslel si Draco Malfoy. Hovno. Hovno. Hovno.

Nielen klial. V skutočnosti komentoval svoje okolie. Draco v stajni s troma mladíkmi naberal veľkou lopatou konský hnoj.  

Čo je toto za trest! Pomyslel si Draco trpko. Na jeho rukách sa už vytvorili mozole a každý záber lopatou rozpaľoval jeho dlane. Aaargh.

"Pohnite si s tým," riekol muž v rohu. "Jeho lordstvo má zajtra návštevu. Nikoho menej než krvilačného lorda Camvila."

Draco si už vytvoril neprekonateľný odpor k mužovi v rohu. Hibbings. Dohliadal na prácu na pozemkoch lorda a bol ľstivý a hrubý. Včera dokonca vlepil Dracovi zaucho za 'hubatosť'. Keby bol mal Draco svoj prútik...  aby sa cítil lepšie, pomyslel na všetky kúzla, ktoré by rád poslal na Hibbingsa...  Napríklad  Furnunculus (PP: hnusné vyrážky na koži). Hmm... Tiež Želatínové nohy.   Densaugeo (PP: rast predných zubov)... ani to by nebolo zlé. 

Ruky ho bolestivo štípali, jeho neopracované topánky už boli polepené konským hnojom a on z neho smrdel. Jediné, čo mohol urobiť, bolo vyhnúť sa tomu, aby sa dostal na jeho košeľu a tiež pančuchy.

"Nemáte na to celý deň," povedal Hubbings. "Po tomto ešte záhon rastlín a trávniky."

To by zaslúžilo Crucio, pomyslel si Draco a nakrivo sa usmial. Toto všetko je chyba tej prekliatej Grangerovej, pomyslel si. Ak sa necítila dobre, prečo do pekla pokračovala MLOKmi z Elixírov? Dalo sa predvídať, že sa také dačo stane, hlúpe dievčisko.   

Draco si príliš jasne pamätal výbuch jej elixíru. Bol ním obliaty rovnako ako ona. Hermiona omdlela a spadla na zem. Bol to inštinkt, ktorý ho prinútil pokúsiť sa jej pomôcť zdvihnúť sa.

Inštinkt. Vravel si to, vážne. Len inštinkt, nič iné.

Keď ju držal v náručí, mal divný pocit, ako keby ho to niekam ťahalo... ako keby jeho telo bolo zmagnetizované a ťahané k záhadnému obrovskému magnetu bohviekam. K jeho hrôze mu začala Grangerová blednúť v náručí, potom začali blednúť jeho vlastné ruky... a padal, padal... do hlbokého spánku.

Zobudil sa nezranený, ale krajne nepohodlne vo veľmi tmavej, zatuchnutej izbe. Bol nahý až na jeho malfoyovský pečatný prsteň. Posadil sa a uvedomil si, že je na akejsi nízkej posteli. Matrac bol tenký a naplnený slamou... niet divu, že ho bolelo na sto miestach! Okamžite sa obzeral po svojom prútiku... ale uvedomil si, že ho nechal na pracovnom stole na elixíroch v Rokforte. Vypustil prúd nadávok, mnoho naučených od Luciusa.

Na nízkej stoličke pri posteli bolo nejaké oblečenie - ak to vôbec mohol nazvať posteľou. Sakra. Čo toto bolo? Nejaká forma plátenej košele a pančuchy. Špinavé. Jednako sa tu nemohol ponevierať nahý. Draco si navliekol oblečenie a dosť zvláštne, sedelo mu.

Do akého života ho to v tomto čase vtiahlo? Ako mu mohlo pripadať toto miesto trochu povedomé? Šiel rovno ku kredencu a vybral odtiaľ bochník chleba. Ako vedel, že je v kredenci? Draco pokrčil plecami. Na kamennej doske pri stene izby bol džbán s vodou a v neopracovanom kozube horel oheň. Dosť dymil.

Draco zistil, že je vyhladovaný a zjedol celý bochník obschnutého chleba a vodu. Chutilo to hrozne. Do čerta s tebou, Grangerová, pomyslel si. A okrem toho, kde si?

Ale nemohol stráviť celé dopoludnie premýšľaním o Grangerovej, musel ísť von a zistiť, čo je čo. Možno toto bolo všetko nočná mora. Opatrne. Draco otvoril dvere na svojej chatrči. Prvá vec, čo uvidel, bol zámok v diaľke. ZÁMOK! Tam by som mal byť!

Vyrazil na cestu k nemu. Po nejakom čase sa zľava ozval výkrik. Bol to ten chlap, ktorého teraz poznal ako Hibbingsa. Vtedy jeho nočná mora naozaj začala...

Draco vopchal lopatu na hnoja v rohu a utrel si topánky o okruhliakovú cestu vonku. Tí traja mladíci urobili to isté. Tá práca začínala byť horšia a horšia. Včera ich Higgins prinútil pracovať na stavbe dodatočnej stodoly pre úrodu, ktorá sa ukazovala byť tento rok hojná. Lord z Manoru získal ďalšie pozemky. Draco nemal absolútne tušenia ako niečo postaviť a bol objektom mnohého nadávania. Keď odsekol, Higgins mu dal zaucho.

Najhoršia časť tej nočnej mory bolo zistenie, že pánom na Manore je lord Granger zo Suffolku. Draco sa zasmial nahlas. Mal dobrú predstavu o tom, čo sa stalo. Doteraz nedokázal zazrieť hrdopýšku-hlavnú-prefektku Grangerovú, ale nechával svoje oči otvorené. Poď von, poď von, kdekoľvek si.

To, čomu Draco nerozumel, bolo, prečo ho každý stále poznal ako Draca Malfoya. Keby bol prišiel do života niekoho iného, iste by mal iné meno, inú identitu? Určite nikto v rodine Malfoyovcov nebol nikdy záhradník, sluha?!

Pod košeľou pocítil váhu pečatného prsteňa na svojom krku. Zavesil ho na koženú šnúrku, aby ho schoval. Bolo by iste čudné vidieť záhradníka nosiť taký drahý prsteň. Kým kedysi to bolo stálou pripomienkou bremena povznesenia mena Malfoy, teraz to bola potešujúca pripomienka, že nepatrí sem, do tohto času, do tejto životnej zastávky. Nie, Malfoy nikdy predtým nemohol klesnúť tak nízko. Čo sa stalo? Lucius mu vždy vravel, že Malfoyovci boli bohatí a mocní viac než osem storočí. Keby sa len mohol dostať na Rokfort, mohol by sa dať spoznať... tam by ho poznali! Grrr... ale nemal svoj prútik... V jeho hlave bola jediná myšlienka a to ako sa dostať do budúcnosti?

"Gaaah!" zalapal po dychu.

"Zase snívaš s otvoreným očami? Si najhorší sluha na tejto zemi. Ak si nedáš pozor, stiahnem z teba kožu! Fanhope si ťa nikdy nemal zobrať k sebe. Neviem, čo ho prinútilo obľúbiť si ťa."

Draco nasadil chmúrny výraz a sklonil sa k záhonu bylín. Naľavo od neho Thomas, ďalší sluha, mu venoval sympatický pohľad. Sedliak!  pomyslel si nazúrený Draco. Nepotrebujem sympatie od sedliakov!

Sledoval, ako sa Hibbings pohol a udrel Cliftona po hlave. Nevôľa a hnev, ktorý Dracom prešli, boli také silné, že prudko mykol burinou v záhone, keď použil holé ruky, aby preklopil zeminu "úhorom". Bylinky už boli zakorenené a začnú rásť na budúci týždeň. Bola to ťažká, namáhavá práca... ale čoskoro sa do toho zabral, zúrivo trhajúc burinu, čím ventiloval svoju zlosť a zmätok.

Tá pôda sladko, úrodne voňala. Draco nikdy predtým nebol tak blízko k zemi. Celkom sa tešil z čiernej hliny medzi svojimi  prstami. Bola chladná a tak pravá. Zvláštne, pomyslel si, vychutnávam si podradnú úlohu oveľa viac, než by som mal.

Bol tak zaujatý, že si nevšimol mladú slečnu, ktorá ho sledovala z rohu záhrady. Tá dáma nadvihla okraje svojich sukní a začala kráčať k nemu.

Až vtedy, keď bola tesne pri ňom a jej tieň dopadol na miesto, kde pracoval, Draco vzhliadol nahor a všimol si ju.

V májovom slnečnom svite sa tá dáma vedľa neho jagala v mladistvej kráse. Jej husté gaštanové vlasy boli prepletené perlami a vinuli sa elegantne okolo jej hlavy. Jej šaty boli drahé vo farbe lesnej zelenej, ozdobené jemnou čipkou a elegantne sa vinuli ku všetkým jej krivkám. Jej tvár bola krásna ako sneh a na jej lícach rozkvitala zdravá ružová. Voňala ako levanduľa a sladké korenie a teraz sa na neho pozerala veľkými, šokovanými, karamelovo sfarbenými očami.

Bola tou najroztomilejšou vecou, ktorú videl odvtedy, čo sa vrátil do minulosti. Možno dokonca najroztomilejšou, ktorú kedy videl v celom svojom živote.

Prižmúril oči.

"Ty!" zavrčal.


6. kapitola Ty sem nepatríš



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem maginy, soraki, Invisible, Leann, Lucy18, JSark, 32jennifer2, petty002, Tez, Nuviel, Maenee, Lessien Séregon.



Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 6. Ty sem nepatríš

"Malfoy?" povedala Hermiona, zízajúc na neho v šoku a úľave.

Bol to čudný pocit v skutočnosti si vydýchnuť, že videla Fretku, ale Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa necítila prešťastná, že tu so sebou má aspoň jedného človeka z budúcnosti... uff... dokonca aj keď to bola Fretka.

Draco sa ostražito poobzeral a zbadal, že Hibbings a ostatní chlapci sú teraz ďaleko, pracujúc na trávniku. Hibbings si zjavne zmyslel nechať na neho chrbát lámajúcu prácu pri pletí celej záhrady s bylinkami. Draco sa postavil, bol o stopu vyšší ako Hermiona a aspoň z toho sa cítil lepšie.

"Iste teraz pani z Manoru, však, humusáčka?" povedal.

Hermiona začala červenieť. Malfoy bol rovnako otravný ako vždy.

"Prečo mi proste nedáš pokoj?" riekla. "V prípade, že si si to nevšimol, uviazli sme spolu v minulosti a máme pred sebou väčšie problémy než tvoje hlúpe predsudky o krvi."

Malfoy jej venoval kritický zbežný pohľad a ona pod jeho pohľadom ustúpila. "Musím povedať, že minulosť ti sedí, Grangerová. Keby som nevedel, že si humusáčka, bol by som si skoro myslel, že si pekná."

Hermionina ruka vystrelila rýchlo ako blesk a pleskla ho po líci. Malfoy sa nepohol, ale jeho oči boli rozbúrené.

"Nevolaj-ma-viacej-humusáčka," vycedila Hermiona cez zaťaté zuby.

"Inak čo? Strčíš ma do klady?" riekol posmešne.

Hermiona ho chcela potiahnuť za vlasy a dať mu znova facku, ale ovládla sa.

"Pozri, neprišla som sa sem hádať. Myslím, že by sme to mali nazvať prímerím a pokúsiť sa vrátiť sa do nášho času."

Malfoy sa krátko zasmial. "A za to vám musím poďakovať, milady. Ty a tvoj skvelý výbuch Thyme Eliminus... vďaka tebe sme asi obaja prepadli na MLOKoch z elixírov."

Hermiona zbledla. Úplne zabudla na dôležitosť MLOKov z Elixírov. "Čo-čože? Ach môj bože, máš pravdu..."

Draco sa uškrnul. "Dvaja najlepší študenti elixírov na škole... z nich dostanú Trolla! Nikto menej než hlavný prefekt a prefektka. To by sa malo zapísať do tvojej drahocennej Histórie Rokfortu."

Ako vie, že som to čítala? uvažovala Hermiona.

"Pozri, chceš sa rozprávať rozumne alebo nie? Musíme zistiť, kde sme a nájsť plán, ako sa vrátime. Ako to, že žijeme alternatívnu realitu? Čo naozaj robíme?" povedala po chvíli Hermiona. Draco na ňu zízal spôsobom, aký zvykol používať na Rokforte. Ten prenikavý pohľad, až na to, že tentoraz sa ho neobťažoval vôbec skrývať.

"Pre teba je všetko v poriadku, Grangerová. Ale ak ja tu budem s tebou postávať celý deň, dostanem bitku od predáka... toho tučného muža tamto..." ukázal na Hibbingsa a Hermiona sa otočila, aby sa pozrela.  "...pretože ak si si nevšimla, tak vďaka tebe som teraz hovná-kydajúci paholok."   

Znel tak nahnevane, že sa Hermiona neodvážila zachichotať, čo naozaj chcela urobiť, pretože Draco v skutočnosti vyzeral ako "hovno-kydajúci paholok" lepšie než predtým. Už viac nevyzeral ako bohatý fagan... jeho biela plátenná košeľa a hrubé nohavice sa hodili k jeho ľahostajnej póze a chudému vzrastu. Dokonca by sa hodil do kreslenej verzie Jacka a Stonku fazule. Pravdepodobne ten mukelský príbeh aj tak nikdy nepočul.

"Er... dobre. A čo tak stretnúť sa po práci?"

"To nejde, Grangerová. Pozrela si sa na seba? Ty sem von nepatríš, čo by ľudia povedali, keby ťa videli zakrádať sa von a bratríčkovať sa s paholkami? Nevieš, ako sa od dám čaká, že sa budú správať?" Toto nepovedal kruto, len prakticky.

Hermiona sa tvárila skľúčene. Zdalo sa, že nemá dovolené robiť veľa vecí, ktoré v jej čase považovala za samozrejmé.

"Potom ako sa stretneme?"

Draco sa na chvíľu zamyslel. "Na začiatok sa musíš zbaviť týchto fajnových šiat. Potom sa vykradneš von. Nemáš nejaké menej nápadné šaty? Alebo plášť či niečo také?"

Hermiona  horko-ťažko premýšľala. Áno, mala prosté oblečenie a ťažký šedý vlnený plášť.

"Áno. Takže môžem večer prísť? Kde sa stretneme? Musíš mať niekde dom?"

Draco si spomenul na svoju chatrč a zostal v rozpakoch. Nie, tam sa s ňou nestretne.

"Áno... ale to je príliš ďaleko. Prečo sa nestretneme v tej novej stodole? Práve sa stavia a domnievam sa, že sa k nej nikto v noci nepriblíži."

Hermiona prikývla a pozrela sa na spola postavanú budovu, kde ukazoval. Začala cítiť vzrušenie! Aspoň sa chystajú naplánovať, ako sa vrátia do svojho vlastného sveta! A aspoň mala jedného spojenca v tomto svete... dokonca aj keď to bol Draco Malfoy.

"Uvidíme sa o siedmej," povedala. „Dovtedy bude Manor opustený.“

Draco prikývol a zohol sa k svojej práci. Hermiona sa cítila trápne.

"Er... ahoj." Povedala, nadvihla si sukne, aby obišla zaplevelený záhon v záhrade.

Draco neodpovedal.

Toto nebolo také zlé, myslela si Hermiona. Stále je idiot, ako zvyčajne, ale aspoň sa tiež naozaj chce vrátiť späť do nášho času. A predpokladám, že je hrozné vrátiť sa v čase ako hovno-kydajúci paholok... Uškrnula sa pre seba.

****************************

"Nechajte ma samu," povedala Hermione svojim slúžkam. Tie tri ženy, ktoré jej prišli pomôcť uložiť sa do postele, si vymenili pohľady.

"Milady, nepotrebujete našu pomoc?" dovolila si jedna z nich.

Hermiona pokrútila hlavou a usmiala sa na ne sladko. "Rada by som napísala dôležitý list a chcem to urobiť v súkromí."

Tie tri slúžky sa uklonili a opustili izbu.

Skôr než prišla do izby, pozrela sa na hodiny vo Veľkej sieni. Bolo na nich 6:45.  Hermiona si spočítala, že teraz mohlo byť asi sedem.

Rýchlo sa zbavila vrchných šiat zo zelenej výšivky a vybrala si tmavošedé hodvábne šaty lemované perlami. Navliekla si ich a babrala sa so stužkami a gombíkmi na chrbte. Uhladila si sukňu, prešla k obrovskej dubovej debne a vybrala odtiaľ tmavošedý plášť. Bol jemný a vlnený a upevňoval sa na krku striebornou sponou v tvare listu.  Veľmi jej to pripomínalo hábit v Rokforte a pocítila bodavú bolesť žiaľu za domovom. Vytiahla lampáš, ktorý predtým tajne zobrala z kuchyne, z jej kredenca, zasvietila ho sviečkou a zatvorila západku. Zhlboka sa nadýchla, otvorila potichu dvere svojej izby a podnikla cestu po opustených chodbách panstva do kuchýň.

Potešila sa, keď zbadala, že sú kuchyne prázdne. Služobníctvo už muselo odísť do svojich chatrčí. Všimla si, že v tomto neskorom stredoveku ľudia prestávali pracovať pri prvom znamení tmy. To jej vyhovovalo. Prebehla cez kuchyne do malej chodby a k nezaisteným dreveným dverám na jej konci. Hoci bol máj, nočný vzduch bol stále chladný...  spomenula si, čo jej včera povedala Mary - tento rok príde leto neskoro.

Kráčala tak rýchlo ako mohla smerom k stodole. Bola tma. Na oblohe bol skoro spln a privrela oči pri pokuse zachytiť nejaký pohyb v blízkosti stodoly. Pomyslela si, že zbadala pohyb.

"Malfoy?" zašepkala.

Noc vonku naháňala hrôzu. Žiadne pouličné lampy, žiadne autá, len míle pustej zeme...

Nejaký tieň vystúpil z rohu a kráčal k nej. Zdvihla lampu a vydýchla si, keď zistila, že osvietila vysokú postavu Draca Malfoya.

"Prepáč, že meškám," povedala.

Pokrčil plecami. "Aj tak neviem koľko je hodín. Nemám hodinky."

"Potom ako to, že si tu?"

"Povedal som, že tu budem, nie? Tak som tu len po práci čakal... Došlo mi, že tu budeš čoskoro."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby po ňom v svetle lampy neprešla pohľadom. Jeho oblečenie bolo zašpinené od potu a dennej práce a smrdel konským hnojom. Jej oči spočinuli na jeho a obaja sa začervenali. Odvrátil sa a ukázal jej, aby ho nasledovala. Musí to byť pre neho ťažké, keď ho takto vidím, pomyslela si.

V rohu bolo naskladané drevo a on sa posadil na koniec klady. Stála neohrabane pred ním.

"Sadni si, vieš, že nehryziem," riekol Draco a ukázal na kladu oproti nemu.

Hermiona sa posadila a položila lampáš medzi nich. Hádzal na všetko útulnú žiaru.

"Správne, poďme k našim záležitostiam," povedal Draco, preberajúc zodpovednosť. "Prvá otázka je, ako sa dostaneme späť do budúcnosti?"

"Nie... prvá otázka by mala byť, je toto reálne? Sme naozaj v minulosti a ak áno, prečo som ja Lady a ty paholok? Kde sú ľudia, ktorých miesto sme nahradili? Nevšimli si ľudia na nás nič rozdielne?"

"To sú štyri otázky. A nie sú dôležité, čo sa stalo, stalo sa, Grangerová."

"Nuž, možno to nie je dôležité pre teba, ale ja to naozaj chcem vedieť,“ povedala tvrdohlavo.

Draco prevrátil oči. Slečinka vševedka. "Myslím, že je to skutočné, pretože keby nebolo, moje ruky by nemali krvavé pľuzgiere od kydania konského trusu. Nemám potuchy, prečo si ty lady a ja som paholok... môžem len predpokladať, že si prekliala svoj Thyme Eliminus, aby si na mňa zahrala nejaký hrozný trik. A neviem, prečo si ešte nikto nič nevšimol... možno sa veľmi podobáme na ľudí, ktorých životy zdieľame. Môžme sa teraz pokúsiť prísť na to, ako sa dostať späť do budúcnosti?"

Hermiona si oprela tvár o ruky a civela do svetla lampáša. "Neprekliala som ten elixír. Proste sa to stalo. Len som mala pocit, že keby sme všetko poriadne pochopili, boli by sme schopní prísť s lepším riešením." Dokončila to bez toho, aby sa pozrela nahor. Draco bol hypnotizovaný svetlom lampy, ktoré tancovalo na jej tvári. Bože, Grangerová bola dokonca nádhernejšie, než keď bola na Rokforte  - a on si už vtedy myslel, že je nádherná. Jej pokožka vyzerala vo svetle lampy taká jemná...

"Na čo myslíš, Malfoy?"

"Há?"

"Položila som ti otázku. Pýtala som sa, či si myslíš, že v reálnom svete plynie čas, kým my tu posedávame v minulosti."

"Ach... er... nemám tušenia," odvetil Draco, keď sa odvrátil preč.

"Prečo na mňa vždy tak zízaš?" zrazu sa spýtala Hermiona.

"O čom to hovoríš?" obranne riekol Draco.

Hermiona sa naklonila dopredu. "Posledný semester... sledoval si ma. Nepopieraj to, Malfoy... Videla som ťa.  Aj Harry s Ronom si to všimli. Je to kvôli tomu, čo si mi povedal v knižnici? Že som ti zničila život kvôli celej tej veci s revoltou muklov?"

"Proste na to zabudni, dobre? Neviem, o čom rozprávaš," riekol Draco, príliš dobre vedel a prial si, aby to nebola vytiahla.

"Nedokážem pochopiť, prečo ma tak strašne nenávidíš.  Naozaj záleží na tom, že mám mukelský pôvod? Nechápem ťa... na Rokforte sú iní u muklov narodení a tí ťa neobťažujú. A tá revolta... neviedla som ju. Pomohla som, keď mal Harry problémy s ministerstvom, to je všetko. Viem, že je tvoj otec vo väzení a tvojej matke nie je dobre..."

"Sklapni, Grangerová," povedal Draco nízkym hlasom, zízajúc na miesto v diaľke.

Ale Hermiona neprestala... "...a je mi to ľúto, vážne. Ale zničiť ti život? O čom to hovoríš? V živote si na míle vpredu pred Harrym, Ronom či mnou. Si bohatý, si čistokrvný, ideš sa ženiť..."

Draco vyletel na nohy a pohol sa smerom k Hermione. Zaklonila sa a skoro stratila rovnováhu. Ten výraz na Dracovej tvári bol taký bolestivý. Sklonil sa bližšie k nej.

"Povedal som... sklapni." Zasyčal.

Ale niečo na cestovaní časom muselo Hermionu povzbudiť, pretože na rozdiel od Rokfortu, kde by sa bola od neho odvrátila, či niečo hrubo poznamenala, aby ukončila ten rozhovor a nechala ho cítiť sa zle, tu vstala a vôbec z neho nespustila oči.

"Čo ťa tak desí, že mi to nemôžeš povedať?" povedala. "Čo skrývaš? Naozaj si myslíš, že som taká hnusná potvora, že dokonca, keď sme úplne sami, päťsto rokov v minulosti, stále so mnou nebudeš jednať ako so skutočným človekom?

Stáli, rovnako ako včera v knižnici, každý stuhnutý zúrivosťou, zízajúc jeden na druhého.

Ja prvá pohľadom neuhnem, pomyslela si Hermiona. Bola prekvapená, že v Dracových očiach nachádza citlivosť a hĺbku, nielen chlad ako predpokladala.

"Nikdy to nepochopíš," povedal nakoniec a sklopil svoj pohľad. Hermiona mala pocit, ako keby prekročili hranicu, ale nevedela, aká cesta za ňou vedie.

Otočil sa a kopol do kopy dreva za ním.

"Ako vieš, že nepochopím?" povedala rýchlo.

"Keď si budem myslieť, že to dokážeš pochopiť, dám ti vedieť," povedal napokon. To bolo tak podobné Malfoyovi, večné naliehanie na jeho vlastných podmienkach.

Hermiona sa znova posadila a pritiahla si tuhšie okolo seba svoj plášť. Nebolo Malfoyovi v tom oblečení zima? Uvažovala, či vlastní teplý kabát.

"Malfoy... vráťme sa k diskusii o pláne ako sa dostať späť do budúcnosti."

Ale Draco pokrútil hlavou. Pozeral vonku na hviezdy.

"Prečo sa neporozprávame inokedy?" riekol.

Hermiona vstala a spolu s ním pozerala na hviezdy. Bolo to, ako keby boli späť na Rokforte, na hodine astronómie.

"Vega," povedali obaja súčasne a pozreli jeden na druhého.

Hermiona sa chcela na neho usmiať, tváril sa tak nepokojne. V srdci bola láskavé dievča a férový človek. Nech bol odporný, aký bol, očividne v tejto etape svojho života prechádzal niečím zložitým. Ale nevedela, či to bolo správne urobiť, tak sa neusmiala.

"Môžem si nechať lampáš?" spýtal sa Draco.

Hermiona si predstavila dlhú, tmavú cestu späť k hradu. Našťastie mesiac bol skoro v splne a mohla si približne vybaviť cestu späť. Pomyslela si, že Dracova chatrč je ďaleko a celá tá vzdialenosť krížom cez polia...

"Iste," povedala.

"Potom sa tu stretneme zajtra, Grangerová," povedal. "Pokús sa vymyslieť nejaký plán, dobre?"

Prikývla.

"Odprevadím ťa, pokiaľ sa až odvážim," dodal. Hermiona vyzerala prekvapená. "Tu vonku je to v noci nebezpečné, nechcem, aby si zomrela, alebo niečo podobné," povedal rýchlo.

Neohrabane obaja zamierili späť k hradu. Hermiona si pripadala čudne, že jej v niečom Draco pomáha, tak sústredila všetku svoju pozornosť na svoje topánky. Vonku bola tma a veľmi ticho. V skutočnosti bola veľmi rada, že s ňou ide.

Keď sa otočila, aby mu poďakovala, bol Draco preč.


7.kapitola Päť bodov pre Chrabromil



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem LadyF, maenee, soraki, Lucy18, JSark, 32jennifer2 a Nuviel.



Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Autorova poznámka: Áno, v roku 1485 existovali hodiny, ale nachádzali sA len na hradoch či chrámoch. Hodinky neboli vynájdené až do roku 1510. Môžete si vyhľadať históriu hodín na nete, ak chcete viac informácii. Kto vraví, že fanfiction nevzdeláva? *Úškrn*

Poznámka prekladateľa:  Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky.” Zdroj: wiki. *Úškrn* od Jimmi

Kapitola 7. Päť bodov pre Chrabromil

"Smieme si s tebou pohovoriť o tej návšteve, dcéra?" spýtal sa po raňajkách lord Granger.

"Áno, otče," riekla Hermiona. Jej otec práve povedal zhromaždeným pri raňajkovej tabuli o návšteve lorda Camvila. Uvažovala, čo jej musia rodičia povedať v súkromí. 

Rodina prešla do vedľajšej izby, ktorú jej otec považoval za študovňu.

Matka ju chytila za ruku. Lord Granger sa vážne pozrel na svoju dcéru - tváril sa tak podobne ako jej vlastný otec v budúcnosti, že sa s ním cítila pohodlne. Ale Hermiona si začínala všímať jemné rozdiely vo fyzickom zjave svojej matky a otca, ktoré ju uisťovali o tom, že to nie sú jej rodičia z budúcnosti. Napríklad, lady Grangerová mala drobné chodidlá, zatiaľ čo jej matka z budúcnosti mala desiatky. Lord Granger mal väčší nos než jej budúci otec.

"Áno, otče?" spýtala sa zdvorilo.

"Miláčik," povedala jej matka, pohladiac jej ruku, "tvoj otec a ja nechceme byť na teba tvrdí, ale..." jej matka sa pozrela na svojho manžela.

"Hermiona, dcéra," povedal jemne, "toto bude siedmy pytač, ktorý nás navštívi..."

"Pytač?" vykríkla Hermiona v šoku.

"Miláčik?" jej matka sa tvárila prekvapene. "Si v poriadku?"

Hermiona si kusla do jazyka. Čakali od nej, že by si mala pamätať zvyšných šesť pytačov, ktorí prišli predtým.

"Áno, matka. Samozrejme."

"Hm... toto je siedmy pytač, ktorý nás požiadal o návštevu...  Žiadam ťa, aby si ho seriózne posúdila a správala sa k nemu s rešpektom. Nie ako... hm... k lordovi Mannerlymu. Som si istý, že si spomínaš."

Hermionina matka sa začervenala. Hermiona mala zdravý rozum, aby sklonila hlavu. Uvažovala, čo urobila lordovi Mannerlymu.

"Alebo ako si zaobchádzala s barónom De Labeche," povedala jej matka, zľahka potriasajúc hlavou.

"Nie si už mladá. Väčšina dievčat v tvojom veku už v náručí hojdá svoje prvé dieťa. Boli sme na teba mäkkí - nechceli sme ťa do ničoho nútiť. Nevideli sme nutnosť dohodnutého manželstva - si taká nádherná, Hermiona, že tí  prvotriedni pytači stoja v rade o tvoju ruku. Hociktorý z predchádzajúcich lordov a barónov by posilnil moc mena Granger... Takže, nezneužívaj našu dôveru v teba. Vyber si čoskoro, zvažuj vážne lorda Camvila. Jeho pozemky sú rozsiahle, jeho mešec napchatý."

Toto bola najdlhšia reč, ktorú jej venoval jej otec, odkedy sa zjavila v tomto čase. Hermiona pomaly prikývla. "Áno, otče. Budem lordovi Camvilovi preukazovať maximálnu pozornosť."  

Jej matka žiarila. "Už som požiadala Mary, aby ti vybrala tie najlepšie šaty a tie najjemnejšie šperky. Budeš žiariť ako hviezda, keď tu bude lord Camvile. Som si istá, že obaja budete považovať vzájomnú spoločnosť za tú najokúzľujúcejšiu. A svadba s Camvilovcami bude neobyčajne výhodná."

"Ďakujem vám, matka," riekla Hermiona, nemajúc žiaden úmysel, že by akokoľvek niekedy zvažovala manželstvo s akýmkoľvek lordom, či barónom, nech akokoľvek bohatí či mocní sú. Bože, musí sa rýchlo vrátiť na Rokfort.

"Výborne, dcéra," povedal jej otec. "Lord Camvile tu bude hodinu po obede a uvidí, že si si na poludnie obliekla svoje najlepšie šaty kvôli nemu."

Nosiť svoje najlepšie šaty kvôli akémusi cudziemu chlapovi?!

"Áno, otče," pokorne odvetila Hermiona.

Jej matka ju zobrala za ruku a odviedla do jej izby.

******************************************

Draco stál na konci dlhého radu služobníctva. Bol tak ďaleko v rade, že nemohol zreteľne vidieť, čo sa deje vpredu, kde stála rodina Grangerovcov, aby privítala lorda Camvila. Ostatní paholci a záhradníkovi chlapci stáli okolo neho - všetci vyčerpaní od príprav na návštevu toho lorda. Hibbings sa šiel pripojiť k šafárovi a správcovi neďaleko čela toho radu.

Draco si zrazu uvedomil, že naťahuje krk a niekoho hľadá. Bolo tam zopár dobre oblečených dám v blízkosti čela radu... boli zhromaždení v zovretej skupine a potichu sa rozprávali. Uprene sledoval, keď sa rozdelili a postavili sa do jedného radu. Bola tam.

Pri dnešnom slnečnom svite bola dokonca krajšia než včera pri svetle lampáša. Dnes mala na sebe bledomodré šaty s bielymi mašľami vo vlasoch. Vyzerala dievčensky a sladko a usmievala sa. Slnko sa trblietalo na zlatých ozdobách v jej gaštanových vlasoch.

Naozaj, človek by si nikdy nebol býval pomyslel, že je humusáčka, pomyslel si Draco. Už keď boli na Rokforte, mala všetky známky skvelej výchovy a aristokracie. Dodajúc k tomu, že bola najmocnejšia čarodejnica, akú poznal... zdalo sa byť urážkou všetkého, čomu Draco veril, že by humusáčka mohla tak prirodzene dávať najavo všetky tie kvality, po ktorých najviac dychtili čistokrvné rodiny.

"Pokloň sa," povedal niekto pri jeho boku.

Všimol si, že ostatné služobníctvo začína skláňať svoje hlavy. Malfoyovci nemali v povahe, aby sa pred niekým druhým skláňali a Draco sa nedokázal prinútiť, aby sklonil hlavu viac než len o ten najmenší zlomok palca. To mu umožnilo uvidieť prísť koč lorda a zastaviť pred rodinou Grangerových.

Služobníctvo sa prihnalo otvoriť dvere a konečne dlho očakávaný lord vykročil na nádvorie zámku. Nastalo nejaké rozprávanie a pohyb v čele radu, ale Draco bol príliš ďaleko, aby videl s istotou, čo sa deje. Posledná vec, čo videl, skôr než zmizli, boli Hermiona a lord Camvile bok po boku vstupujúci na Manor. Usmievali sa na seba.

Usmievali sa na seba. Draco zatĺkol ďalší klinec do steny novej stodoly. Usmievali. Zatĺkol ešte ďalší klinec do steny.

"Už idze ci to dobre s tym mladkom," povedal Thomas, ktorý vedľa neho pílil foršne.

Draco prikývol a odborne umiestnil ďalší klinec rovnako vzdialený od oboch, ktoré zatĺkol predtým a udrel po ňom.  Keď mu už ukázali, čo robiť, pracovať na stodole nebolo také ťažké. Určite tomu dával prednosť pred čistením stajní a Thomas bol celkom dobrá spoločnosť - napriek tomu, že bol dedinčan. Bol láskavý  a prostý, ale včera sa podelil s Dracom o obed, keď bol ten naposledy menovaný hladný.

Draco nemohol uveriť, že si nachádza priateľov medzi dedinčanmi. Mohlo by to byť tak, že neboli tou úbohou existenciou, za ktorú ich vždy pokladal?

"Nenahutoriš veľo," povedal Thomas, píliac.

Draco pokrútil hlavou. S každým úderom kladiva uvažoval, čo asi spolu na zámku robia Hermiona a lord Camvile. Bude premýšľať o pláne? Spomenula si vôbec, že existuje?

"Ta to dobre. Ty ne tak jak ostatni parobci co tu – lem ľabdajú a nijaka robota. To pačiše mi, " uškrnul sa na neho Thomas.

Draco prestal tĺcť kladivom a otočil sa tvárou k Thomasovi.

"Díky," riekol Draco.

A od tej chvíle sa stali priateľmi.

O pár hodín neskôr si Draco utrel pot zo svojho čela a ošpliechal si tvár zo spoločnej pumpy. Zapadalo slnko.

"Ja byvam v tom valalu," povedal Thomas a ukázal na západ. "Nechceš me navščivic? Mama to povedzela už predtym a na ohni vždy jucha."

Draco pokrútil hlavou. "Nie dnes večer, Thomas. Vďaka."

Thomas zamával na rozlúčku a rozbehol sa krížom cez polia po vychodenej cestičke. Draco sledoval ako sa všetci ostatní sluhovia a služobníctvo začali zberať domov. V žalúdku mu zavrčalo, pretože nikdy nemal dosť jedla a práca bola ťažká. Potichu sa usalašil v rohu novej stodoly, oprel sa o chrbát a čakal.

Dúfal, že Hermiona nebude mať príliš veľa práce s lordom Camvilom, aby sa s ním dnes večer stretla. Užívala si tak veľmi jeho spoločnosť? Zopárkrát ich už v ten deň zazrel na hlavnom nádvorí. Ani jediný pohľad nehodila smerom k vonkajšiemu nádvoriu a vyzerala úplne zaujatá čímkoľvek, čo vravel Camvile.

Zatiaľ čo sa život na panstve zastavil so západom slnka, Draco zadriemal vo vôni zeme a čerstvého dreva novej stodoly. Keď sa jeho oči začínali zatvárať, jeho posledná myšlienka patrila slnku pobleskujúcemu na gaštanových vlasoch.

******************************************

Hermiona nakukla do tmy.

"Malfoy," zašepkala, zdvihnúc dohora svoj novozískaný lampáš. Tie tiene, ktoré vrhol po stenách, vyzerali veľké a zlovestné. Prišla dokonca neskôr než noc predtým, pretože hostina, ktorú poriadali na počesť návštevy lorda Camvila trvala dlhšie než predpokladala.

"Malfoy."

Zachytila šum v rohu. Nervózne sa priblížila k stohu dreva a dosiek. "Si to ty?"

Lampa vrhla svetlo na postavu muža spiaceho na hromade guľatiny. Mal neupravené vlasy a veľmi nádherné, výrazné črty. Bolo to ako keby sa z jej očí zdvihol nejaký závoj. Mohlo byť možné, že konečne zbadala to, čo Lavender, Parvati a všetky ostatné uchichotané dievčatá márne sa jej snažili povedať?

"Zobuď sa!" kľakla si a potriasla ním. "Hej, vstávaj."

Draco pomaly otvoril oči. Prvá vec, čo uvidel, bola Hermiona, ktorá sa na neho usmievala. Usmievala? Nemohol si byť istý, čo videl, pretože v sekunde sa otočila, aby sa usadila na klady oproti nemu. Natiahol sa a posadil sa.

"Meškáš," povedal podráždene.

Hermiona sa tvárila kajúcne. "Prepáč, uvítacia hostina trvala dlhšie než som predpokladala a nemohla som len tak odísť. Tento večer som sprevádzala lorda Camvilla a musel mi toho toľko porozprávať."

"Stavím sa, že musel," sucho odvetil Draco.

"Čo tým myslíš?"

Draco sa uškrnul. "Vieš, že si teraz lady z Manoru. Bohatá a to všetko. Kto by sa s tebou práve teraz nechcel rozprávať, Grangerová."

"Prekonaj to, Malfoy," unavene riekla Hermiona. "Vieš, že som sa neprosila o to takto sa vrátiť. Netuším, prečo sa to stalo, ale pokiaľ to trvá, nemôžeš proste dospieť a pomôcť nám vrátiť sa na Rokfort? Myslela som, že máme prímerie."

"Nuž, ja som vážne prímerie zvažoval, až kým neprišiel lord Camvile a nezabral ti celý tvoj čas... kým ty hoduješ vo Veľkej Sieni, ja zostávam s potkanmi a svätojánskymi muškami."

"Ach, prestaň s tým! Spal si ako bábätko. A ešte som na panstve nevidela ani jedného potkana."

"Stavil by som sa, že si si ani nespomenula na náš plán ako nám pomôcť," nevrhlo odvetil Draco.

Hermiona začala pociťovať dôverne známe nutkanie dať znova tej Fretke facku, ale už sa naučila, že najlepší spôsob ako jednať s Dracom, bolo nevznášať protesty. "Prečo si taký pobúrený? Povedala som, že mi je ľúto, že meškám... a okrem toho, premýšľala som o našom pláne. Vymyslela som jeden, čo by mohol fungovať."

"Tak ako ja."

"Nuž, aký je tvoj?"

"Pýtal som sa prvý, Grangerová."

"Prestaň byť také decko!" riekla hlasnejšie. "Čo je to s tebou dnes večer? Bol si oveľa viac... vnímavejší včera večer! Naozaj som si myslela, že by sme mohli spolupracovať."

"A ja som  si myslel, že sa chceš vážne vrátiť späť! Nie sa tu pofľakovať po hostinách a lordoch Camviloch!"

"To som nerobila!"

"Videl som ťa! Celé popoludnie ste sa ponevierali po hlavnom nádvorí, zízali jeden druhému do očí..."

"Zase si ma sledoval, ty potvora?!"

"Niežeby som sa musel veľmi namáhať... celé popoludnie ťa vodil za ručičku..." 

"Sľúbila som mojím rodičom, že budem dobrou hostiteľkou, v poriadku? Čo máš za problém? Povedala som ti, že som myslela na ten plán!"

"Nuž, je mi zle z... "  Draco sa zachytil uprostred vety a rozkašľal sa.

"Zle z čoho?" riekla Hermiona. Pohodila starostlivo upravené vlasy dozadu a pri svetle lampy jej oči nahnevane žiarili.

"... zle z toho, že ťa vidím žiť tam hore, zatiaľ čo ja tu vonku po kúskoch umieram. Som špinavý, som vyčerpaný a tiež hladujem, dobre? Takže mi nerozprávaj o hostinách!"

"Ach!" Hermiona si rukou zakryla ústa a oči sa jej roztvorili. "Ach, Malfoy! Je- je mi to ľúto. Neuvedomila som si, ako necitlivo som musela znieť. Nevedela som, že si hladný."

"Nuž, som. Nemusíš ma ľutovať, asi máš pocit, že si to zaslúžim," trpko povedal.

Hermiona rázne pokrútila hlavou. "Nie, nemám. Myslím, že je hanebné, ako tu zaobchádzajú so služobníctvom. Viem, že príliš ťažko pracuješ za príliš málo peňazí, ale nevedela som, že ti nedajú najesť. Prajem si, aby som s tým mohla niečo urobiť... možno keby som sa porozprávala so svojím otcom..."

"Neskúšaj na mňa celý ten ŠPOŽÚS, Grangerová," odvetil Draco. "Nemôžeš s tým nič urobiť. Takto to bolo stáročia. Si len žena, nebudú ťa počúvať. A keby sa lord Granger začal správať k služobníctvu lepšie, stratil by rešpekt vo svojich kruhoch. On to vie tiež, takže sa môžeš vzdať všetkých týchto nádherných plánov."

Hermiona sa stále tvárila rozrušene. Malfoy bol tajne ohromený jej sociálnym uvedomením. Bola to predstava, ktorá mu bola cudzia... až doteraz.

"Nie som taký hladný," povedal nakoniec. "Podľa učebníc histórie by som sa mal aspoň dožiť vysokého veku tridsiatich rokov." 

Hermiona si uvedomila, že Malfoy sa snaží o žart, tak sa chabo usmiala.

"Malfoy?"

"Čo je?"

"Ako to, že zakaždým, keď sa stretneme, aby sme premysleli náš plán ako sa vrátiť, sa pohádame?"

"Pretože jeden druhého nenávidíme?"

"Dobrý dôvod," vzdychla si Hermiona. "Ale to potom  robí značne zložitým niečo poriadne prediskutovať. Neviem ako ty, ale ja sa naozaj, naozaj chcem vrátiť do nášho času."

"Tak ako ja. Mala by si vyskúšať to jedlo, ktorým nás tu kŕmia. Bola by si sa chcela z tohto storočia dostať naozaj poriadne rýchlo."

"Nuž, potom prečo spolu proste neskúsime vychádzať? Potom sa obaja môžeme vrátiť tam, kam patríme a ty znova môžeš byť bohatý čistokrvný a ja znova môžem byť milá, obyčajná Hermiona Grangerová."

"Vynechaj to 'milá' a znie to uskutočniteľne."

"Zase začínaš..."

Draco vyhodil rukami nahor, aby naznačil porážku. "Dobre, dobre. Mýlil som sa. Bol som blb, že som sa stále hádal s Hermionou Grangerovou. Sľubujem, že odteraz budem spolupracovať. Nuž... Sľubujem, že sa pokúsim spolupracovať. Takže aký je tvoj plán?"

Hermiona si uhladila záhyby na svojich sivých hodvábnych šatách. Teraz na ne myslela ako na svoje šaty na 'vykradnutie sa von'. "Taaakže, nemáme prútiky... takže jediná možnosť ako sa vrátiť späť je buď získať pomoc od iných kúzelných ľudí alebo, urobiť jedinú 'magickú' vec, na ktorú nepotrebujeme prútiky a ktorou je..."

"... uvaaariť Reverzný elixír Thyme Eliminus," dokončil za ňu Draco.  

Prikývla.

"To je to jediné, čo som aj ja dokázal vymyslieť," riekol. "Nemyslím si, že je dobrý nápad ísť hľadať iných magických ľudí. Ak si niekto tu uvedomí, že sme kúzelníci, ugrilujú nás ako bravčové rebierka. A bez prútikov nemôžeme použiť miznúce kúzlo, keď sa pečieme na ražni."

"Áno. Presne. Takže naša jediná možnosť je Reverzný Thyme Eliminus rovnakej sily, aby nás vzal späť do roku 2005. Nie som si istá, ako presne ho dokážeme urobiť, ale mám dosť dobrú predstavu, že premenlivými prísadami ho dokážem urobiť dosť presne, aby nás aspoň vzal do toho istého roka."

Znela tak podobne, ako keď odpovedala na otázku profesora v triede, že si Draco myslel, že je späť na Rokforte.

"Päť bodov pre Chrabromil," riekol.

Hermiona ho ignorovala a pokračovala. "A našťastie pre nás si pamätám všetky zložky nevyhnutné pre prípravu Reverzného Thyme Eliminus. Vlastne som ich všetky spísala na tento pergamen."

Vytiahla kúsok papiera zo svojej topánky.

Draco bol ohromený. Naozaj tomu venovala viac myšlienok, než si predstavoval. Možno jej myseľ nebola zaujatá lordom Camvilom celý deň.

"Pozrime sa na to," povedal a zobral ho od nej.

Na pergamene Hermioniným upraveným písmom stálo:

R.T.E.

1 holubičie pierko

1 štipka semena papradia (cz: kapradí) (litha - slnovrat)

hrsť popola z vresovca, divozel, pačula obyčajná a šalvia (samhain)

čerstvý tymián (KP)

Draco bol ohromený. Keďže bol sám dobrý v elixíroch, okamžite vedel, že tie prísady sú správne. Boli to tie isté zložky ako na normálny Thyme Eliminus elixír, ale s kritickou „opačnou“ prísadou, ktorá vytvorí spätný účinok. Každý nápoj mal kritickú prísadu, ktorá zaručovala jeho žiaduci účinok. Aby sa zvrátil ten dôsledok, človek musel "otočiť" túto kritickú prísadu. Napríklad vo Veritaséru tou KP bola hoblina z kľúča. Aby ste uvarili reverzné Veritasérum, tou KP by bola hoblina zo zámky.

"Päť bodov pre Chrabromil," riekol a pozrel nahor. Aspoň, že neuviazol v čase s Nevillom Longbottomom. "A našťastie pre teba mám záhon so všetkými týmito bylinkami. Nuž, aspoň všetkými okrem semien papradia. Ale som si istý, že ho dokážem nájsť niekde rásť. Okolo je množstvo lesov. A holubie pierko tiež nejako nájdeme. Tento elixír je to najlepšie, čo máme."

Hoci Malfoy začínal byť nadšený, Hermiona nasadila znepokojený výraz. "Ale Malfoy, nevidíš, čo je zle na našom nápade?"

Malfoy pokrútil hlavou. "Kde je problém? Sú to dosť bežné rastliny. Povedal som ti, že si myslím, že máme všetky z nich."

"Litha, Malfoy! Samhain! Nič ti tieto veci nehovoria?"

"Er... predvečer letného slnovratu? Halloween? Vieš, že som chodil na Rokfort a študoval mágiu. Viem, čo Litha a Samhain sú."

Hermiona rukami naznačila netrpezlivé gesto. "Ale Malfoy! Tie dni sú MESIACE vzdialené! To znamená, že tu uviazneme až do 31. októbra!"

Malfoy si uložil ten papier do svojej topánky a pokrčil plecami. "Poriadne blbé, myslím."

"Poriadne blbé? To je všetko, čo na to povieš?"

Malfoy zívol a pretrel si oči. "Uvoľni sa Grangerová. Čím si robíš starosti? Máš fajnové šaty, obrovské panstvo a bohatého otecka... Viem, aké je to všetko skvelé. Žil som tak väčšinu svojho života. Ver mi, do novembra prežiješ. Možno vôbec nebudeš chcieť odísť."

"Ach, budem chcieť odísť, dobre," riekla Hermiona, zúrivo si poťahujúc za šaty. "Musím každý deň vyšívať, nemôžem hovoriť pri jedálenskom stole, nemôžem sa dostať z toho prekliateho zámku a musím robiť presne to, čo hovorí môj otec a jeho správca... PO CELÝ ČAS!"

"Kroť sa..."

"A najhoršie zo všetkého, tieto šaty sú možno pekné, ale sú totálne nepohodlné! Čo by som dala za svoje rifle...."

"Úbohé bohaté dievčatko!" zatiahol Malfoy.

"Ty sa pokús nosiť tieto smiešne vrstvy oblečenia a korzety!"

"Nemám také sklony, veľmi pekne ďakujem."

Hermiona si nabrala svoje sukne a veľkolepo sa postavila. "Myslím, že tento rozhovor je u konca, dobrú noc."

Malfoy si nemohol pomôcť, aby nepremýšľal o slove korzety. Uškerený sa po niečo za sebou načiahol a dostal sa na nohy. Zbadala, že si z úkrytu vzal lampáš, ktorý mu dala včera večer.

"Máš svetlo?" spýtal sa a ponúkol jej lampu. Použitím kúska slamy sa im podarilo presunúť oheň z jej lampy do jeho celkom ľahko. Čoskoro bola stodola ožiarená svetlom z dvoch lámp.

"Už odchádzam," povedala a otočila sa.

"Počkaj."

Hermiona zastala.

"Odprevadím ťa späť."

"Dnes večer mám svetlo."

"Viem, ale dámy by naozaj nemali v noci chodiť samé."

Hermiona bola ohromená. Malfoy mal skutočne trocha slušnosti! Kto by to bol povedal?

Kráčal vedľa nej, keď mierili späť k hradu. Už sa viacej necítila tak trápne ako včera v noci a kradmo sa na neho pozrela. Bol veľmi vysoký a jeho striebristoplavé vlasy boli zvesené ledabolo popri jeho tvári. Malfoy sa sústredil na zem, oboch ich viedol nabok od kúskov konského hnoja a blata. Robil to tiež včera večer? Nepozerala sa, kam ide a pocítila, ako ju pevne chytil za rameno a posunul ju jemne doľava, preč od výmoľu. Buď sa naozaj zmenil alebo je toto niektorá nová stránka Malfoya, o ktorej som nikdy nevedela, že existuje.

Zastali asi tridsať yardov od bočných dvierok. Tentoraz sa Malfoy neodkradol ako noc predtým.

"Vďaka," podarilo sa Hermione povedať. Bolo to určite po prvý raz v celom jej živote, čo mu poďakovala.

Malfoy mal svetlo z lampy ukryté za handrou, takže nemohla jasne vidieť jeho tvár. Začula ho dosť strnulo povedať, "teraz máme plán, takže nie je treba sa znova stretávať, nie až do letného slnovratu."

Samozrejme, že mal pravdu. Ale nejako sa myšlienka, že celý mesiac neuvidí svoje jediné spojenie, zdala hrozivou. Nastalo medzi nimi napäté mlčanie.

"To by si chcel?" spýtala sa konečne, dúfajúc, že jej dá odpoveď, ktorú chcela, ale ešte sa snažila navravieť si, že nezáleží na tom, čo povie.

"To záleží na tebe."

To nebola odpoveď, v ktorú dúfala, ale tiež to nebolo to najhoršie, čo mohol povedať. Dopekla s tým! Tlačí ju do rohu! Čím dlhšie toto pokračovalo, tým viac mala pocit, že prezradzuje, že v skutočnosti považuje jeho spoločnosť za zdroj pohodlia v tomto čudnom svete. Zhlboka sa nadýchla.

"Dobre. Nuž, myslím, že by sme nemali úplne stratiť kontakt. My sme... er... akosi spojenci teraz, vieš. Je praktickejšie udržiavať kontakt."

"Tiež som si myslel, že je dobrý nápad byť v kontakte."

"Potom prečo si to nepovedal, ty idiot?"

"Vždy si zvykla preferovať vídať ma najmenej, ako bolo možné."

"Nuž áno, stále. Len som povedala, že je praktické byť v kontakte."

"Kedy ťa môžem znova uvidieť?"

"Nie skôr než neodíde lord Camvile o šesť dní, myslím. Nie je to bezpečné. Každý večer sú hostiny a čaká sa odo mňa, že tam budem."

Nastalo ďalšie krátke mlčanie.

"Užívaš si jeho spoločnosť tak veľmi?" Draco sa pokúsil znieť posmešne, ale Hermiona postrehla náznak nervozity v jeho hlase. Prečo si kvôli tej návšteve robil také problémy?

"Nuž, v skutočnosti, Malfoy. Neužívam. Camvile je preprivilegovaný, obmedzený snob. Keby mi môj otec neprikázal byť k nemu milá, použila by som naň furnunculus. Prajem si, aby som mala svoj prútik."

Znova bola priveľká tma, aby rozlúštila jeho výraz, ale pomyslela si, že znel veselo, keď povedal: "Uvidíme sa na budúci štvrtok. Rovnaké miesto a čas." Otočil sa a zastal. "Nemeškaj."

V tú noc Hermiona neurobila nič namáhavé, ale ako prekĺzla bočnými vrátkami, zistila, že jej srdce bije neprirodzene rýchlo a ruky má horúce. Nikdy predtým sa takto necítila.

Bolo to príjemné.


8. kapitola



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem 32jennifer2, Monie, SARE, Uršule, soraki, Invisible, Nuviel, Tez, eternallife, Lucy18.

Špeciálne poďakovanie Maenae, ktorá prekontrolovala zrozumiteľnosť slovenčiny pre českých čitateľov. Vsjo v parjadke.

Prajem príjemný zážitok. A keďže ste sa dnes činili s komentármi, máte to hneď.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 8

Harry, Ron a Blaise stáli skľúčene v pracovni profesora Dumbledora. Ich kufre už odoslali do Rokvillu. Bol to posledný deň ich života ako študentov Rokfortu a nikdy si nepredstavovali, že bude taký žalostný.

Dumbledore hovoril k Blaise.

"... snažil som oddialiť ten úkon tak dlho, ako bolo možné, ale pretože nejestvuje známka, že by sa pán Malfoy vrátil, nevidím inú možnosť ako informovať vašich rodičov, slečna Zabiniová. Je len správne pre vás a vašu rodinu, aby ste sa pripravili na odloženie sobáša. Stále verím, že sa k nám pán Malfoy a slečna Grangerová vrátia. Ako som vám už predtým všetkým povedal, reverzný Thyme Eliminus nepresahuje ich schopnosti, či ho už pripravia samostatne či spoločne. Je len trochu neisté, kedy sa zjavia. Môže to byť dnes, môže to byť na budúci týždeň, môže to byť na budúci rok."

Harry si pomyslel, že Blaise sa netvárila príliš rozrušene. To tmavovlasé dievča súhlasne prikývlo a slabo sa usmialo. "Odovzdám ten list svojim rodičom," riekla, keď ho zobrala od riaditeľa a vložila si ho do vrecka plášťa.

Dumbledore sa otočil k Ronovi a Harrymu.

"Pokiaľ ide o vás dvoch, viem, aká drahá priateľka bola pre vás slečna Grangerová. Nerobte si starosti, je jednou z najšikovnejších čarodejníc a je nepochybne schopná postarať sa sama o seba. Nemám žiadne pochybnosti, že sa k nám napokon vráti. Stávajú sa horšie veci. Musím vás požiadať, aby ste nečakali so svojimi životmi na jej návrat. Musíte svoje životy žiť naplno a plnohodnotne." 

Harry a Ron prikývli. Obom značne chýbala ich priateľka.

"Mám návrh, ktorý možno pomôže vám všetkým," povedal láskavo Dumbledore. "V takýchto situáciách pomáha, ak si všetci postihnutí vzájomne poskytujú plnú podporu a povzbudenie. Navrhujem, aby ste si vy traja vzájomne často písali a možno sa dokonca stretli, aby ste podporili jeden druhého. Vyrozumel som, že ty, Harry a slečna Zabiniová, idete pracovať pre ministerstvo... pán Weasley, ponúkli vám športové štipendium v Anglickej metlobalovej lige tu v Anglicku... takže nie je dôvod, prečo by mal byť pre vás troch problém byť v užšom kontakte."

Harry, Ron a Blaise sa na seba pozreli a usmiali sa. Za minulý týždeň sa už obaja chlapci dostali k Blaise bližšie než za celých sedem rokov na Rokforte. Hoci nie je tak bystrá a zaujímavá ako Hermiona, Blaise bola stále dobrou spoločnosťou. Bola milá a skromná a bola dobrým poslucháčom.

"Profesor, myslím, že na tom sme sa už dohodli," riekol Harry.

"Áno," dodal Ron. "Určite budeme vzájomne v kontakte."

Dumbledore súhlasne prikývol.

"Tiež budem s vami troma v kontakte, aby som vám poskytol akékoľvek novinky, ktoré budem mať o ich návrate. Pravdepodobne sa zjavia na tom istom mieste, kde by boli v tomto živote, keby nezmizli. Takže slečna Grangerová sa asi zjaví u Sv.Munga, kde viem, že bola prijatá na štúdium na liečiteľku a pán Malfoy sa zjaví na Malfoy Manor."

"Dajte nám okamžite vedieť, profesor," povedal Ron.

"Áno," dodala Blaise. "Moji rodičia budú veľmi znepokojení. Svadba už bola z väčšej časti naplánovaná."

Dumbledore sa na nich usmial a vyprevadil ich zo svojej pracovne. "Samozrejme, samozrejme. A nezabudnite na to, čo ste sa naučili na Rokforte - a nemám na mysli len skúšky!"

Potom, čo opustili jeho pracovňu, trojica študentov si vymenila adresy a sľúbili si písať.

"Vďaka, chlapci," riekla Blaise s ostýchavým úsmevom. "Každý v Slizoline vždy vravel, akí ste hrozní, ale vy ste obaja naozaj, naozaj milí. Chcem povedať, že minulý týždeň, keď som si robila starosti o Draca a svoju svadbu a rodičov a to všetko, bola som naozaj rada, že ste tu boli vždy pre mňa."

"Héj, žiaden problém. Tiež si bola skvelá," riekol rozškľabený Harry.

Blaise oboch objala a šla sa pripojiť k svojim slizolinským priateľom.

"No tak, poďme pohľadať Ginny. Kúpil som jej čokoládové žabky, ktoré chcela na cestu do vlaku." Harry žiaril, keď pomyslel na istú ryšavú čarodejnicu, ktorú poznal. Vždy dokázala poskytnúť vzrušenie jeho srdcu. Ron bol ako v extázi, keď sa o tom vzťahu dozvedel a rád si myslel, že v jeden deň jeho najlepší priateľ možno bude jeho švagrom.

"Dobre, tiež som kúpil trochu šľahačkových zákuskov. Sú Seamusove obľúbené."

Harry a Ron odišli pohľadať kočiar, aby ich vzal do Rokvillu. Pohľad na testrále už Harryho nevyviedol z rovnováhy, dokázal ich vídať roky.

"Zbohom Rokfort," zašepkal Harry. S Ronom už včera podnikli obchôdzku po hrade, rozlúčili sa so všetkými svojimi obľúbenými miestami v obrovskom hrade, ktorý považovali za svoj domov posledných sedem rokov. Počínajúc zajtrajškom už viac nebudú študentmi. Aký bude život v budúcnosti, keď začne s aurorským výcvikom na ministerstve? Keď kočiar prechádzal cez hlavnú bránu, Harry mal pocit, ako keby zvliekal väzenie z rokov minulosti, hrôz z Voldemorta, bitiek s Malfoyom, potýčok so Snapom... keď sa s očami plnými nádeje pozeral do budúcnosti.

Vedľa neho už Ron hovoril o Anglickej metlobalovej Lige.

"... majú skvelý výmenný program. V auguste idem do Bulharska a na budúci rok do Švajčiarska. Dostal som ohromnú novú výstroj... počkaj, až ho uvidíš, Harry. Mamka mi ju nedovolila zobrať na Rokfort, takže je stále v Brlohu. Kiežby tu bola Hermiona, aby ju videla." 

Pri zmienke jej mena si obaja chlapci vymenili pohľady.

"Chýba mi Hermiona," povedal prosto Harry. Počas minulého týždňa to vravel každý deň a ten pocit sa vôbec nezmenil.

"Mne tiež," súhlasil Ron s povzdychom.

"Škoda, že sa musela vrátiť s Malfoyom a nie jedným z nás," riekol Harry.

"Áno, to to robí naozaj horšie. Pravdepodobne nebude chcieť s ňou spolupracovať, s tou jeho hlúpou posadnutosťou o čistokrvných."

Harry súhlasil. "Veríš tomu čo povedal Snape, že sa vrátili v čase spoločne? Alebo sú na rôznych miestach v čase?"

"Neviem," Ron pokrčil plecami. "Ale stavím sa, že Hermiona by bola radšej, keby bola sama. Čo by  mohlo byť horšie než uviaznuť niekde s tou domýšľavou malou fretkou!"

"Snape analyzoval ten elixír a povedal, že nevie, čo urobila, ale že nie je ako iné Thyme Eliminusy, tento je časovo špecifický. Bolo by ich to prenieslo na to isté miesto v čase, nech by ich ošpliechalo akékoľvek množstvo. Nevie, čo urobila... muselo to byť tou bolesťou hlavy, čo mala predtým.  Nikdy predtým nepokazila žiaden elixír."

"Nuž," povedal nejasne Ron. "Dúfam, že tí ľudia z minulosti nám urobia všetkým láskavosť a nakopú do Malfoya trocha rozumu, než sa vráti do nášho času."

*************************************************

Po tom večeri nevidela Malfoya päť dní. Počas tej doby zistila, že jej myšlienky ustavične blúdia k ich rozhovoru v stodole. Dokázala si zapamätať každučký detail - tanec svetla z lampy na stenách, jeho hlboký hlas, to s akou sebadôverou Malfoy vykračoval...  Často sa utiekala k týmto spomienkam, kým bol pri nej lord Camvile, čo bolo skoro po celý čas.

Vedela, že lord Camvile už požiadal jej otca o jej ruku, ale jej otec jej povedal, že sa môže rozhodnúť sama. Jeho jediné prianie bolo, aby vážne uvažovala nad lordom Camvilom a správala sa k nemu s rešpektom.

Lord Camvile bez prestávky stále rozprával o jednom či druhom... bol nadšený sám sebou ako rečníkom. Keď nerozprával obšírne o politike a náboženstve, trepal o tom, aký je bohatý. Miloval rozprávať o svojom bohatstve. Celú hodinu dokázal popisovať, ako za posledných päť rokov zdvojnásobil rozlohu svojich pozemkov prostredníctvom rôznych prefíkaných metód. Hermionu to nudilo až k slzám, ale mala tú sebakontrolu, aby sa na neho sladko usmievala a súhlasila s ním vo všetkom. Už sa naučila, že nemá dovolené nesúhlasiť s niečím, čo povedal. Prvý a jediný raz, čo sa o to pokúsila, sa posťažoval jej otcovi na jej neladyovské správanie.

Podarilo sa jej uniknúť zo spoločnosti lorda Camvila jedine, keď si vyšiel von s jej otcom. Bola to jedna z týchto príležitostí, keď bola sama, počas ktorej sa Hermiona znova stretla s Dracom Malfoyom. V stredu poobede lord Camvile a jej otec šli na hon (šport, ktorý sa jej hnusil) a ona sa vracala s matkou z kaplnky, keď začula výkriky z vonkajších objektov.

Dve dámy, spolu so slúžkami, sa ponáhľali k železnej bráne.

"Matka, čo sa deje?" spýtala sa Hermiona. Jej matka obyčajne vedela o všetkom, čo sa dialo na panstve. Ale dnes jej matka pokrútila hlavou a odpovedala, že nevie.

Obe dámy nakukli cez bránu a Hermiona rozoznala pri jednom múre veľkú skupinu zhromaždených mužov. Niekto kričal a druhá osoba jačala niečo iné. Všimla si ako kone jej otca drží panoš vľavo od tej scény. To znamenalo, že sa muži vrátili z poľovačky, ale aký bol problém?

"Fanhope! Fanhope!" vykríkla, spoznajúc známu tvár v tom dave.

Slúžky zamumlali a matka ju pokarhala. "Hermiona, zabúdaš sa. Dámy nezvyšujú svoj hlas."

Hermiona sklopila oči. Ďalšie 'čo dámy nerobia', ktoré si musí zapamätať.

Ale dosiahla, čo chcela, pretože Fanhope k nim náhlivo prišiel. Na tvári mal znepokojený výraz.

"Čo sa tam vonku deje?" spýtala sa netrpezlivo Hermiona.

Hermiona začula nezameniteľnú ranu od biča.

Fanhope sa dámam pri bráne uklonil so slovami: "To je bičovanie, milady. Nič, čo by vás malo znepokojovať."

"Bičovanie?" spýtala sa Hermiona, oči dokorán. Nikdy predtým nebola tak blízko tomuto stredovekému trestu. Predstava hrubých bičov, ktoré šľahajú nadol, aby rozťali mäso, jej zaplnila myseľ.

"Poď som mnou, Hermiona. Vráťme sa k nášmu vyšívaniu," riekla jej matka, nervózne hľadiac na Hermionu. "Vieš, že by si mala nechať na svojom otcovi, aby viedol služobníctvo po svojom."

Ale Hermione sa hnusila každá forma telesného trestu a nedokázala tú záležitosť nechať byť. "Koho bičujú?"

"Jedného zo záhradníkových chlapcov, milady."

Hermiona zostalo ťažko na žalúdku. Vedela, že na panstve bolo zamestnaných asi desať rôznych záhradníkových chlapcov, ale akosi presne vytušila, koho bičujú.

"Je to Malfoy?" spýtala sa, okamžite ľutujúc tie slová, keď vyšli, pretože jej matka sa tvárila nesúhlasne.

"Hermiona!" vykríkla jej matka. "Ako poznáš ich mená?"

Fanhope sa zatváril prekvapene. "Však áno, milady. Poznáte ho?"

Nemohla dovoliť, aby sa niečo tak brutálne stalo Malfoyovi, akékoľvek rozpory mali v minulosti, takú bolesť si nezaslúžil.

"Otvorte mi tú bránu!" povedala Fanhopovi.

"Milady?" Fanhope sa neisto pozrel na Hermioninu matku, ktorá sa zatvárila zdesene nad dcérinou požiadavkou.

"Hermiona, toto je veľmi... nepotrebné," riekla jej matka.

"Otvorte tú bránu!" vykríkla Hermiona, schmatla mreže brány a lomcovala nimi tak silno, ako mohla.

Niekoľkí zo zhromaždeného davu ju začuli a zvrtli sa.

Slúžky zalapali po dychu a zakryli si ústa.

Bič šľahol znova a ona si pomyslela, že začula zastonanie.

"Otvorte tú bránu! OKAMŽITE JU OTVORTE!"

"Hermiona..."

Fanhope vypliešťal zúfalo oči na svoju pani, ktorá sa podľa všetkého zblázni kvôli tej bráne.

"HEJ! VY TAM! ZASTAVTE TO BIČOVANIE! PRESTAŇTE!" kričala teraz Hermiona.

"Fanhope, otvorte tú bránu!" riekla chabo Hermionina matka.

Celý zhromaždený dav okolo bičovania sa už pri dámskych výkrikoch otočil. Fanhope rýchlo vytiahol kľúč a odomkol bránu. Hermiona si nabrala sukne okolo seba a rozbehla sa vonkajšie nádvorie. Rozoznávala tváre medzi skupinkou mužov. Bol tam jej otec, tváriac sa šokovane. Bol tam lord Camvile, tváriac sa veľmi nafúkane. Bol tam Hibbings, ktorý držal hrubý kožený bič. A na zemi, pred nimi všetkými...

"OKAMŽITE S TÝM PRESTAŇTE!" vykríkla Hermiona.

"Hermiona, už predtým som ti povedal, aby si sa nemiešala do riadenia môjho služobníctva," povedal vážne jej otec.

"TOTO JE BARBARSKÉ!" Hermiona sa snažila nepozerať sa na kopu krvavých pásov na Dracovom chrbte.

"Tá dáma má vyhranené názory," zamrmlal lord Camvile.

Jej matka objala Hermionu okolo ramien a snažila sa ju upokojiť: "Dcéra, musíš nechať svojho otca riadiť svoje služobníctvo. Už sme sa predtým túto diskusiu o bičovaní mali."

Hermiona zúrila. Nikdy by nemohla strpieť násilie. "Čo urobil, že si zaslúžil túto... túto... brutalitu?"

"Ten chlapec je zlodej!" povedal Hibbings, zohol ruku, ktorá držala ten bič.

"Čo ukradol? Kde je váš dôkaz?"

"Ukradol môj prsteň," povedal lord Camvile rozhorčene a zdvihol k nej svoju ruku. "Včera mi na nádvorí spadol a dnes som ho zbadal vytŕčať z chlapcovej košele."

"To... je... moje... ty... klamár..." povedal slabo Draco.

Hermiona sa pozrela na prsteň, ktorý pred ňou vytŕčal lord Camvile. Na jeho prostredníku bol veľký zlatý prsteň, osadený smaragdami. Mal písmeno "M" na sebe prepletené s hadom a drakom. Hermiona ostro vykríkla.

"To je môj prsteň!" povedala nahlas. "Dala som ho tomuto dedinčanovi minulý týždeň, aby ho predal. Uľútostilo sa mi jeho špinavého stavu."

Z davu sa ozvalo zalapanie po dychu, nasledované mlčaním tak hustým, že jej zvonilo v ušiach.

Lord Camvile očervenel. "Ona nehovorí pravdu," povedal.

"Vy nazývate moju dcéru klamárom?" spýtal sa potichu lord Granger.

Lord Camvile sa tváril namrzene.

"Ako si prišla k tomu prsteňu, dcéra? Nespomínam si na taký v našej klenotnici."

"Bola to tretka, ktorou ma obdaroval lord Mannerly," hladko odpovedala Hermiona. "Pozri, nosí jeho iniciály. Ale ako vieš, nepreukazujem priazeň lordovi Mannerlymu, takže som si nepriala nechať si viacej túto čačku."

"Milady hovorí pravdu," povedal nejaký hlas. Všetci sa otočili jeho smerom. "Videl som Malfoya nosiť to minulý týždeň. Snažil som sa vám to povedať, ale nepočúvali ste, pane." Bol to mladý Thomas.

"Ak ti to moja dcéra dala, aby si to predal, prečo si ho nepredal, chlapče? Hovor smelo."

Malfoy trápil svoj mozog kvôli primeranej odpovedi, ale Thomas, keď mu už raz dovolili hovoriť, pokračoval. "Ak ráčite, sire. Až do augusta nebude trh. Musí si ho ponechať, až kým ho vtedy predá."

"Vráťte mu ho," dožadovala sa Hermiona, civiac na lorda Camvila. Lord Camvile zízal na nepriateľské tváre okolo seba a stiahol si prsteň z prsta. Hodil ho na Malfoya a odkýval sa preč.

"Ospravedlňte sa mu, vy klamár!" vykríkla Hermiona, schmatnúc jeho tuniku, čím ho prinútila zakopnúť.

Jej matka slabo vykríkla a zakryla si oči. Služobníctvo sa zachichotalo. Fanhope a Audley si vymenili pohľady.

"Hermiona!" varoval ju jej otec.

"Milady, nie je treba..." povedal zo zeme Malfoy, myknúc sa od bolesti. Mal pocit, že mu horí celý chrbát. Sklapni, Grangerová. Hovoríš priveľa...

"Vás by som mala vyšľahať bičom za klamstvo! Vy ste zlodej, nie tento chlapec!"

"To STAČÍ!" zahučal Hermionin otec.

Služobníctvo hulákalo smiechom. Lord Camvile sa tváril, akoby zjedol niečo odporné a mal vracať. Striasol Hermioninu ruku a vbehol na vnútorné nádvorie.

"Pripravte jeho kone," povedal Hermionin otec Hibbingsovi. "O hodinu odchádza. Nebudem s ním ani jednu ďalšiu noc pod mojou strechou."

"Dajte tomu chlapcovi tri dni voľna," riekol jej otec Fanhopovi. Otvoril peňaženku a hodil strieborniak na zem k Dracovi.

"A Hermiona," jej otec znel podráždene a unavene. "Dnes večer po večeri sa s tebou porozprávam. Choď."

"Ale otče..."

"CHOĎ."

Hermiona vrela zúrivosťou. Ako sa mohol lord Camvile z toho takto dostať!

Hermionina matka ju potichu viedla preč, v hlave zrušila ďalšiu šancu na svadbu svojej dcéry. Lady Grangerová sa obávala, kam spurná povaha jej dcéry nakoniec zavedie ju samotnú, ale aj celú jej rodinu.


9. kapitola Šalvia



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Invisible, Khire, Monie, Maenea, Nuviel, Tru, SARE, soraki a 32jennifer2.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea


Kapitola 9. Šalvia

Na ďalšie popoludnie Hermiona ležala vo svojej obrovskej baldachýnovej posteli a kopala do jedného stĺpika nohou v pančuche. Jej najstaršia slúžka, Mary, sedela pri nej a plátala spodničku.

"Milady..." hrešila ju potichu Mary, "keby vás vaša matka videla..."

"Kretén," povedala Hermiona. 

"Čo je to 'kretén' milady?" Mary sa tvárila prekvapene. Slovník jej pani sa za posledné dva týždne stal čudným a cudzím. Musí to byť všetkými tými knihami, ktoré lord Granger dovolí svojej dcére čítať. Každý vie, že dámy by mali čítať len Písmo sväté, ale lord Granger bol zhovievavý a dal svojej dcére obrovské množstvá poézie, filozofie a náuky.  

Hermiona venovala stĺpiku postele ďalšie kopnutie. Premýšľala nad tým, ako jej otec včera večer vynadal. Lord Granger hrozitánsky pokarhal svoju dcéru za jej nehanebný výbuch na lorda Camvila...

"Ale otče, je to nečestný darebák!"  

"Možno je, ale to ti nedáva právo zahanbiť ho pred celým naším služobníctvom."

"Ale otče..."

"A kedy sa naučíš, dcéra, že dámy nekričia takým neladyovským spôsobom? To je najneslušnejšie."

Hermiona našpúlila ústa.

Jej otec si vzdychol a prešiel si rukami cez belejúce sa vlasy. Bol to čin tak veľmi podobný jej otcovi v budúcnosti, že Hermiona mala zrazu silný nával déjà vu.

"Dcéra, nemôžem vyhadzovať všetkých tých pytačov jedného po druhom. Musíš si čoskoro vybrať, inak budeš príliš stará na vydaj. Meno Granger bude odsúdené k záhube." 

"Vyberiem si čoskoro, otče," klamala Hermiona. "Ale lord Camvile bol totálny hlupák."

"Vidíš, takéto reči  ťa dostanú do problémov. Musíš sa naučiť, kde je tvoje miesto." Jej otec si v rozrušení žmolil ruky. "Pohovorím si s otcom Lorenzom, aby ti prichystal prepisovanie. Bude pre teba dobré, keď budeš premýšľať o Písme svätom aspoň dve hodiny denne."  

A tak sa v to ráno Hermiona ocitla v spoločnosti otca Lorenza namáhavo kopírujúc rôzne biblické pasáže, ktoré jej otec vybral na štúdium. Zo všetkým pasáži, čo opisovala, jej jedna uviazla v mysli... "Ephesians 5:22-24mulieres viris suis subditae sint sicut Domino. Quoniam vir caput est mulieris sicut Christus caput est ecclesiae ipse salvator corporis sed ut ecclesia subiecta est Christo ita et mulieres viris suis in omnibus..."  

(Soraki: „Ženy mužům svým poddány buďte, jako Pánu. Nebo muž jest hlava ženy, jako i Kristus hlava církve, a onť jest spasitel těla. A protož jako církev poddána jest Kristu, tak i ženy mužům svým ve všem.“ Zdroj: posledního vydání Biblí Kralické  z roku 1613)  

Aaaargh! Túto bibliu očividne napísali muži!  

Venovala stĺpiku postele ďalší kop. Budúci mesiac bude musieť stráviť každé ráno memorovaním takýchto pasáží. Otec jej povedal, že ju vyskúša, keď sa on a jej matka vrátia na budúci mesiac z návštevy Lancashiru.

Hermiona sa posadila na posteli a Mary sa nad svojím šitím na ňu prekvapene pozrela.

"Čo je dnes za deň, Mary?"

"Utorok, milady."

Utorok! To bol večer, keď súhlasila, že sa s Malfoyom stretne v stodole. Ale samozrejme, Malfoy chvíľu nebude v stave niekam ísť. Jej otcovi sa zdalo vhodné dať mu tri dni plateného voľna, ale keď si spomenula na tú ohavnú masu krvavých rezov na jeho chrbte, ťažko si mohla myslieť, že to bude stačiť. Pocítila náhle nevysloviteľné nutkanie zistiť, ako sa má.

Hermiona si nazula topánky a vyrovnala svoje šaty.

"Idete niekam, milady?"

"Idem sa poprechádzať po záhrade."

Mary odložila šitie, ale Hermiona ju zastavila.

"Nie, Mary, drahá. Dokonči svoje šitie, chcela by som byť chvíľu sama, aby som premýšľala o Písme svätom, ktoré mi dnes ráno nachystal môj otec."  

Mary súhlasne prikývla. "Ako si želáte." Zdvihla svoje vyšívanie, keď Hermiona opustila izbu.

Hermiona poskakovala po stále viac dôverne známych chodbách obrovského zámku. Začínala mať pocit, že tu žije celý svoj život. Poskakovala a hmkala si, mieriac k vnútornému nádvoriu a záhradám. Bolo to dávno, čo niekam poskakovala. Ale cítila takú ľahkosť pri srdci, keď už vyrazili lorda Camvila a jej rodičia odišli na návštevu do Lancashiru.

Audley a Fanhope mali teraz na starosti panstvo, ale Hermiona sa ich vôbec nebála. Zistila, že jediné, čo musí robiť, je sladko sa na nich usmievať a oni by sa pretrhli, aby ju potešili. Keby bolo také ľahké pre dámy dostať to, čo chcú, pri chlapcoch na Rokforte... počkať chvíľu, možno bolo. Pomyslela si, ako bol Harry úplne zbláznený do Cho Chang v piatom ročníku. A Hannah Abbottová musela len mrknúť na Justina Fincha Fletcheya, aby jej cupital za pätami.

Možno sa niektoré veci nemenia.

Jej kroky ju zaviedli von do slnečného neskorého májového dňa. Za posledný týždeň sa počasie zlepšilo a mohla cítiť prísľub leta v teplom popoludňajšom vzduchu. Niektoré zo skorých letných kvetín začínali klíčiť v záhonoch a Hermiona bola rada, keď si všimla, že tam sú kríky ruží - boli jej najobľúbenejšími kvetinami.

Prešla cez kuchyne, kde sa znovu služobníctvo tvárilo prekvapene a nepohodlne, že ju vidí, ale rýchlo prešla k bočným dverám smerom k záhonom s bylinkami. Keď otvorila dvere a vyšla znova do slnka, pomyslela si, že uvidí Malfoya zohnutého nad záhonom či upravujúc riadky tak, ako ho videla, že to robí minulý týždeň. Ale samozrejme, dnes nad záhonom nebola zohnutá žiadna striebornoplavá hlava. Namiesto toho tam bol muž s hnedými vlasmi, ktorý si pískal pri práci.

"Ahoj!" zavolala.

Muž vzhliadol v prekvapení a okamžite sa znova uklonil, "Milady."

"Poď sem."

S úctou prešiel k nej, dal si záležať, aby sa jej nepozrel do očí.

"Vieš, kde je Malfoy?" spýtala sa, nestrácajúc čas.

Muž si poškrabal hlavu. "Neni v práci. On doma, odpočíva."

"Kde býva?"

"Neviem. Každý večer chodí popri potoku domov. Takže musí žiť medzi stromami pri potoku."

"Ako je to ďaleko?"

"Nie príliš ďaleko, pani. Nedá sa tam dovidieť, ale to je možno kvôli tomu, že potok zatáča doprava, tamto."

"Ako sa voláš?"

"Thomas."

"Veľmi pekne ti ďakujem, Thomas. Bol si mi veľmi nápomocný."

Thomas sa šťastne usmial. "Ste ku mne taká láskavá."  

Hermiona sa dívala, ako sa vrátil ku práci. Uprene hľadela na vonkajšie hranice nádvorí panstva. Čo za nimi leží? Už našla cestu von zo zámku, nabudúce musí nájsť cestu von z pozemkov panstva. Obloha bola nádherne modrá, ale na pozadí videla vrcholky zalesneného kopca a dym zdvíhajúci sa z komínov naľavo. Na pravej strane potôčik, ktorý si predtým nevšimla, tiekol popri hradu. Drobné,  trblietajúce sa svetielka tancovali vo vlniacej sa vode, keď potok supel popri nej a vravel jej... nasleduj ma, nasleduj ma, nasleduj ma. Naozaj ho chcela vidieť.

******************************************

Draco ležal na bruchu po celú tú noc, jeho myseľ plávala v mračnách bolesti sem a tam. Nedokázal sa sústrediť na žiadnu konkrétnu myšlienku. Tá bolesť z počiatočného bičovania nebola taká rozdielna od kliatob, ktoré predtým zvykol používať Lucius, aby ho naučil disciplíne, ale tie sa rýchlo rozptýlili, alebo ich magicky vyliečila jeho matka. Utrpenie z tohto bičovania pretrvávalo. Cítil sa ako korytnačka, ktorú prinútili nosiť pancier plný horiaceho uhlia.

Možno viac než fyzické rany bolelo to poníženie, ktoré cítil, keď ho hodili na špinavú zem pred všetkými tými mužmi. Bola to pre neho nová skúsenosť, keď ho nikto nepočúval a bol vydaný napospas tým, ktorý mali vyššie postavenie ako on. Zúrivosť a hanba, ktorá ním prešla s každým šľahnutím biča, pridávala k jeho utrpeniu až vyvrcholilo, keď v jeho prospech zasiahla Grangerová. Humusáčka! Zachránila ho! Ako hlboko ešte bude musieť klesnúť? Iste nemohlo byť nič horšie než toto.

Napokon upadol do nepokojného spánku a keď opäť otvoril oči, bolo ráno.

Okamžite si znova uvedomil bolesť vo svojom chrbte, ale vydýchol si, keď zistil, že podstatne ustúpila.

Bolo šťastie, že Malfoy nemohol vidieť, čo bičovanie narobilo s jeho chrbtom. Z toho pohľadu by asi začal zvracať.  Napuchnuté, červené rezné rany sa tiahli naprieč jeho kožou od hornej časti jeho ľavého ramena nadol k drieku. Jeho rozťaté mäso sa len začínalo hojiť: odporná, vlhká kôra žltastej chrasty (cz: strupy) sa formovala ponad každým rez. Medzi rezmi trauma spôsobila, že nedotknuté mäso zmodralo a teraz sa menilo na tmavofialové.  

Draco sa pokusne posadil na svoj slamník a natiahol končatiny. Cítil sa v poriadku, možno mal trochu horúčku, ale inak v poriadku. Uvažoval, že si navlečie košeľu, ale bolesť v jeho chrbte na neho kričala, aby tak nerobil.

Na stole bola v džbáne voda a on pomaly vstal a pohol sa smerom k nemu. Naľavo bol dosť veľký kus chleba a trochu syra, čo mu nechali muži, ktorí ho včera priniesli domov a on bol tak hladný, že všetko zjedol potom, čo vypil tú vodu.

Každý krok bolel. Aspoň že mohol kráčať. Prenikavo si bol vedomý, že jediný dôvod, prečo stále kráča, bolo kvôli Hermione Grangerovej, humusáčke, ktorá sa postavila svojmu otcovi a lordovi Camvilovi. Povedala, že sa jej uľútostilo jeho špinavého stavu. Ľútosť! On, ľutovaný ňou?

Draco preklial lorda Camvila všetkými najodpornejšími kliatbami, ktoré sa kedy vo svojom živote naučil.  Spomenul si matne na niekoľko slov, ktoré mu preleteli ponad hlavou, keď ležal na zemi... "Vy nazývate moju dcéru klamárom?" ... .... "Ospravedlňte sa mu, vy klamár!" ... ... "To STAČÍ!"

Draco vsunul ruku do vrecka, aby sa uistil, že je tam jeho prsteň a strieborná minca. Prekvapilo ho, že Grangerová bola presvedčená, že je prsteň naozaj jeho, musela ho vidieť už na Rokforte, ale nikdy predtým ho nespomenula. Točila sa mu hlava a posadil sa znova na posteľ.

Lepšie ísť na to pomaly. Mal tri dni voľna, to vedel. Muži, ktorí ho sem priniesli, mu tak povedali. V žalúdku mu zavrčalo. Tri dni... doteraz vždy jedol na obed a večer na statku, ale tri dni zostať doma... čo mal jesť? Prial si, aby nezjedol celý chlieb, ktorý mu tí chlapi nechali, mal si ho rozdeliť.

Nevadí, niečo sa vyskytne, pomyslel si. Aspoň mal stále svoj život a končatiny. Znova si ľahol na brucho a zachvel sa. Niekoľko ďalších hodín ho unášalo do a zo spánku.

Nevedel, ako dlho ležal, ale keď znova otvoril poriadne oči, z okien prichádzalo veľmi málo svetla.

Pohol sa v polovičnom bdení a jeho odkrytý chrbát začal znova bolieť. Vďaka, že to bolo lepšie než ráno, ale extrémne stuhnuté. Na ranách sa vytvorili tvrdé chrasty a spôsobovali, že mal pocit, že na chrbte nosí akúsi neohybnú kovovú dosku.

Vtedy si uvedomil, čo ho prebudilo.

Niekto klopal na jeho dvere.

Najprv si myslel, že je to Thomas. Draco mu jedinému povedal, kde asi leží jeho chatrč. Možno Thomas priniesol jedlo. Znova mu zavrčalo v žalúdku.

Keby len dokázal prejsť k dverám.

"Minútku," zavolal.

Osoba vonku zavolala jeho meno.

"Malfoy, si to ty?"

Draco stuhol. Dobre poznal ten hlas. Čo do pekla tu ona robí? Rýchlo sa poobzeral po chatrči a pocítil nával hanby. Dlážka bola špinavá - neobťažoval sa udržiavať ju čistú, jeho kozub bol naplnený starým popolom a v izbe nebol ani jediný kus nábytku, ktorý by nebol obvešaný handrami. Bolo dosť zlé, že ho Grangerová videla ako poddaného, bolo horšie, že ho zachránila pred bičovaním, ale to, čo by spečatilo jeho definitívne poníženie, by bolo to, keby videla, ako práve teraz žije.

Hermiona znova zaklopala. "Malfoy? To som ja, Hermiona. Si v poriadku?"

Už nebola možnosť, že vypadne, vedel, že ho začula. Neochotne sa dovliekol k dverám a prudko ich otvoril.

"Čo tu robíš?"

Hermiona vydýchla vzduch, o ktorom nevedela, že zadržala. Malfoy bol v poriadku! Keď hneď neodpovedal na jej zaklopanie, predstavovala si to najhoršie. Všimla si, že nemá oblečenú košeľu a pocítila trochu studu. Zdvihla lampu a ožiarila jeho tvár. Jeho výraz bol zmesou nevôle a nervozity.

"Prišla si ma poľutovať?"

To nebolo uvítanie, ktoré očakávala.

"Ja..." koktala Hermiona, keď uvažovala ako vysvetliť svoju prítomnosť. Asi to bola hrozná chyba! Bola si tak istá, že Malfoy bude rád, keď ju uvidí. Nepovedal minulý týždeň, že sú skoro priatelia? Požiadal ju, aby sa stretli a požiadal ju, aby nemeškala.

"Ja..."

"Prehltla si si jazyk?“  

Čo sa to so mnou deje! pomyslela si Hermiona. Nikdy predtým mi nechýbali slová, hlavne nie pri Dracovi Malfoyovi. K svojej hrôze zistila, že je bezdôvodne nervózna, srdce jej bije o závod a cíti sa strašne dotknutá. Dotknutá! Malfoyom! Ach môj Bože, cítila ako sa jej trasú ruky a oči ju začali páliť, nechystám sa plakať, že nie?

"Chcela som len vidieť ako sa máš! Bola som... taká... znepokojená... kvôli tebe." Hermiona cítila ako sa jej hlas zlomil v hrdle. Veľmi sa snažila zadržať slzy. Hermiona Grangerová, daj sa dokopy. Mala by si byť na Malfoya nahnevaná, nie nad ním plakať!

Draco bol prekvapený. Nemohol si pomôcť, ale všimol si zaváhanie v Hermioninom hlase. Chystala sa plakať? Kvôli čomu, hlúpe dievčisko? Aaagh, ženské. A čo to bolo s ním... cítil sa kvôli tomu zle!

"Nuž, ak nedokážeš rozprávať, možno sa dokážeš pohnúť. Poď dnu," povedal nevrhlo, otočiac sa a vystaviac jej svoj chrbát.

Hermiona zalapala po dychu. "Tvoj chrbát! Ach, Merlin!"

Dracom šklblo, cítil jej zdesený pohľad na svojom chrbte. Ignoroval ju a posadil sa na posteľ.

"Vitaj v mojom paláci," povedal nevrlo zízajúc na ňu. Čakal, že sa mu bude smiať alebo začne poukazovať na to, aký mizerný je jeho domov v porovnaní s tým, čo mala ona. Lucius v ňom vždy povzbudzoval takéto správanie sa.

Ale Hermiona nič také neurobila. Zdalo sa, že dokonca ani nepočula, čo povedal. Bola zaneprázdnená vybaľovaním niečoho z košíka, čo priniesla a treskla niečím na stôl.

"Nuž, Grangerová, stratila si svoj hlas alebo niečo podobné? Nechystáš sa ma ľutovať? Úbohý, dobitý, fňukajúci chudák, žijúci v prasačom chlievku..."

Pohľad, ktorý mu Hermiona venovala, keď sa k nemu otočila, ho úplne umlčal. Ak si myslel, že na prahu vyzerala nerozhodná a uslzená, teraz sa tvárila nazúrene.

"Ako ti to mohli urobiť!" zvolala.

"Há?"

"Bolo to hrozné... všetci počúvali toho prekliateho blba Camvila a on sa ti ani neospravedlnil!" Oči jej nahnevane žiarili.

"Grangerová..." Teraz sa Draco nezmohol na slovo.

"A tvoj chrbát... ach, milý Merlin, tvoj chrbát. Myslela som, že včera vyzeral zle, ale nemala som tušenia...  a tá nespravodlivosť! Vďakabohu, že som priniesla toto." Otočila sa a podala mu malú fľaštičku.

"Čo je to?"

"Šalvia. Na tvoj chrbát. Je mi ľúto, že som priniesla tak málo... keby som vedela, aké sú tvoje zranenia, bola by som priniesla viac."

"Ty si mi priniesla šalviu?"

Hermiona si vyzliekla plášť. Pod ním mala šedé hodvábne šaty. Draco ich už poznal, uložil si do pamäte všetko z ich schôdzky minulý týždeň v stodole. Tie staromódne šaty Hermione pasovali. Zdôrazňovali jej ženskú postavu bez toho, aby vyzerala lacno - dôsledok dobrého vkusu, ktorý sa zdalo, že si nedokázali Pansy a Millicent nikdy zadovážiť.

Treskla päsťou po stole a otočila sa tvárou k nemu. Pery mala zovreté do tenkej línie a tvárila sa veľmi rozrušene. "Tí bastardi... všetci..."

Vide,l ako zhlboka dýcha zachvátená hnevom. Opäť si bol prenikavo vedomý, že jej poriadne dlhuje za to, že sa do toho zamiešala; nemusela mu vôbec pomôcť, ale nasadila za neho svoj krk. A čo viac, teraz si uvedomil, že sa mýlil, keď si myslel, že sa bude nad ním povyšovať kvôli jeho skromnému postaveniu.

Skvelé.

V ďalších pár okamihoch klesne ešte na nižšiu úroveň, než si kedy predstavoval, že klesne. Po prvé, bude musieť poďakovať mudrcovi Grangerovej za to, že mu zachránila zadok. Po druhé, bude sa jej musieť ospravedlniť za to, že bol pri dverách taký idiot. Nuž, lepšie na to ísť hneď.

"Upokoj sa, Grangerová," povedal, stretnúc sa s jej pohľadom. "Mohlo to byť oveľa horšie. Teraz ti idem povedať niečo, čo som nikdy predtým nepovedal a ak to nepoviem hneď, mohol by som si to rozmyslieť. Takže... ďakujemtižesimivčerazachránilazadokaprepáčžesomboltakýchumajpredchvíľoupridverách."

Hermiona sa uškrnula. "Mohol by si to zopakovať, Malfoy? Nemyslím, že som okrem 'taký chumaj' priveľa zachytila."

"Nenaliehaj."

"Dobre, po takom nádhernom uvítaní..." otočila sa a vytiahla z košíka chlieb, "... čo takto trochu jedla?"

"Ty si priniesla jedlo?!" Mal šťastie, že Hermiona Grangerová bola najbystrejšia čarodejnica na Rokforte. "Kde sú tvoji rodičia? Nechytia ťa?"

"Nepravdepodobné. Lord a Lady Grangerovci sú na dva mesiace v Lancashire. A nerob si starosti, nechytia ma. Zvykla som si vykrádať sa s Harrym a Ronom. Na Rokforte sme to robili po celý čas."

"Slečna Grangerová," povedal Draco. "Toto jedlo vám vyhráva milión bodov pre Chrabromil."

Podala Dracovi chlieb a dívala sa, ako je.

"Hneval sa na teba tvoj otec? Myslel som si, že možno bude... na to, ako si včera odpálkovala Camsráča."

Hermiona pohodila vlasmi a on bol zhypnotizovaný žiarou lampáša na jej pokožke. "Dostala som kvapky," riekla namrzene Hermiona. "Musím prepisovať a naučiť sa naspamäť pasáže z biblie po dve hodiny každý deň s otcom Lorenzom."

"To si vyviazla dobre," hovoril Draco s plnými ústami. "Radšej by si tu nemala skúšať všetok ten ŠPOZÚS. Ľudia si budú myslieť, že si divná. Len nechaj nás nižšiu triedu svojim vlastným sračkám."

"Áno, ale to je tak nespravodlivé."

"Grangerová... daj si povedať. Nikdy nedokážeš čokoľvek zmeniť... Som poddaný. Ty si lady. Pre lorda Grangera a lorda Camsráča mám menšiu cenu než chlp na opičom zadku."

Hermiona sa zachichotala. Nikdy, vôbec nikdy si nepomyslela, že začuje Draca "ja-som-tak-skvelý-a-bývam-na-zámku" Malfoya prirovnať sa k chlpu na opičej prdeli.

"Prestaň sa smiať. Myslel som to obrazne."

Nastalo priateľské mlčanie, keď tam tak spolu sedeli. Aké zvláštne... mala pocit, že sa s ním priatelí roky... nielen pár dní. Kto by si bol pomyslel, že existovala dobrá stránka Malfoya - bol džentlmenský, bystrý a húževnatejší než kedy predpokladala. A napriek samej sebe zisťovala, že sa teší z jeho spoločnosti...

Keď sa ich oči stretli, vydržala jeho pohľad oveľa dlhšie než zamýšľala. Bolo to, ako keby sa mohol pozrieť priamo cez ňu. Dostal ju. Nie, nie, nie, toto sa nemôže stať mne. Hermiona sa poriadne začervenala a rýchlo vstala na nohy.

"Zvečerieva sa," povedala. Hermiona, ako si mohla dovoliť, aby sa ti toto stalo! Práve to robíš... okamžite prestaň... Rýchly tlkot jej srdca, horkosť, ktorú cítila prúdiť v nej, napätie, ktoré cítila medzi ňou a Malfoyom... jej telo vzdorovalo rozumu. Prestaň s tým, prestaň s tým, Hermiona. Vypadni odtiaľto, vieš dosť dobre, čo sa ti deje, prečo túžiš po jeho spoločnosti, prinášaš mu šalviu a jedlo... "Radšej pôjdem. Pánabeka, kde mám plášť..." narazila do stoličky a súčasne prevrátila džbán na vodu.

Dracovo srdce búšilo v jeho hrudi. Niečo sa stalo. Niečo ohromné. Mal pocit, ako by bol totálne rozhádzaný. No tak, Draco, pohni sa, povedz niečo... prial si, ale jediné, čo dokázal urobiť, bolo sedieť tam ako paralyzovaný nervozitou. Všetko sa to stalo tak rýchlo, v jednom strašnom momente. Pre nich oboch to bolo príliš, aby sa s tým zaoberali a ona to vedela tiež... preto odchádzala, vyľakaná, rozrušená... a on stuhol na mieste ako hlúpa socha...

"Ach a tu je ten košík. Nechám tu syr a jablká..." Hermiona všetko rýchlo vybalila a unikala ku dverám.

Sledoval ako zastala vo dverách a otočila sa tvárou k nemu. Letné slnko zoslablo a dokázal len ťažko rozoznať jej postavu vo dverách. Vyzeralo to, že chce tiež prehovoriť, ale tie slová nikdy neprišli.

Potvrď túto chvíľu, Draco. Povedz jej, aby nebola vystrašená, že si to cítil tiež a že je to v poriadku...

V tom bola preč.

Draco sedel v rastúcej temnote po dlhý čas, lapený vo svojich protichodných pocitoch. Zúrivý na vlastnú nemotu a predsa s úľavou, že sa v skutočnosti nič nepovedalo.

Ako to mohlo byť možné? Bola žijúcou urážkou pre jeho čistokrvné názory - bezcenná, u muklov narodená, povýšenecká. Ale na počudovanie - tie isté veci, ktoré hnali jeho opovrhovanie ňou, mali za následok, že bol ňou skoro nezdravo posadnutý. Sledoval ju stále častejšie, nahováral si, že ju sleduje kvôli jej nedostatkom a chybám... ale chyby nenachádzal. Jediné, čo minulý rok našiel, bolo zvyšujúce sa potešenie zo sledovania gaštanových vlasov a hnedých očí.

Ak bolo ťažké popierať svoje pocity vtedy na Rokforte, bolo to skoro nemožné tu - s Grangerovou, ktorá sa mu nasúkala do spoločnosti, nasadila za neho krk, zobrala na seba riziko, aby mu priniesla jedlo, pozerala sa na neho tak... Mohlo by sa stať, že mu už viacej nezáležalo na jeho predchádzajúcich názoroch? Chystal sa konečne sám sebe priznať pravdu o tom, čo cítil? Bolo by to vôbec také zlé?

Draco si pomaly ľahol na brucho, fľaštička šalvie v jeho ruke. Uvedomil si, že si nedokáže dočiahnuť na chrbát, aby ju správne použil. Upadol do spánku predstavujúc si jemné, skvelé chladivé ruky, ktoré mu natierajú tú šalviu na jeho zranenia, chlácholia jeho páliacu pokožku, liečia...


10. kapitola Drraaco



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem 32jennifer2, Tru, SARE, soraki, maenee, eternallife, ILucy18, Monie, Tez, Nuviel a Leann.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea


Kapitola 10 Drraaco

"1 Timothy 2:11-15. Mulier in silentio discat cum omni subiectione docere autem. Mulieri non permitto neque dominari in virum sed esse in silentio." Hermiona intonovala, ale jej myseľ sa neustále pohrávala s tým, ako sa cítila ohľadne Draca.

"Správne, prosím pokračujte," povedal starý kňaz.

"Adam enim primus formatus est deinde Eva. Et Adam er Et Adamer, zabudla som. Prepáčte."

Otec Lorenzo napovedal, "Et Adam non est seductus…"

"…ernon est seductus in praevaricatione fuit. Salvabitur autem per filiorumfiliorumer..."

(Soraki : Žena ať se učí mlčeci, ve všeliké poddanosti. Nebo ženě neodpouštím učiti, ani vládnouti ned mužem, ale aby byla v mlčení.Adam zajisté prvé jest stvořen, potom Eva. A Adam nebyl sveden, ale žena svedena jsuci, příčinou přestoupení byla. Ale však spasena bude v plození dětí, jestliže by zůstala u víře, a v lásce, a v posvěcení, s středmosti.)

Starý kňaz si vzdychol a zavrel spevník.

"Slečna Grangerová... niečo vás trápi? Ste celý týždeň roztržitá."

Hermiona si zahryzla do pery a začervenala sa. "To vôbec nič nie je, otče."

"Mladé devy sa nečervenajú, keď sa nič nedeje."

Otec Lorenzo sa lišiacky pozrel na dievčinu pred ním. Sledoval ako dospieva a vedel, že je impulzívna a má silnú vôľu. "Možno máte niečo, s čím by ste sa mi mohla vyspovedať?“ spýtal sa láskavo.

"Vyspovedať?" Hermiona sa zatvárila prekvapene.

Otec Lorenzo jej venoval chápavý (cz: vědoucí) pohľad, "možno je v tom zapletený nejaký muž...?"

Hermiona očervenela silnejšie.

"Nemám milenca. To viete."

"Potom je v tom možno zapletený niekto, kto ním nie je... zatiaľ."

Otec Lorenzo sa dostal tak blízko k pravde, že Hermiona začala panikáriť. Ale to by umožnilo, aby to tomu starcovi došlo a mohol by to povedať jej otcovi.

"Nie!" povedala, dosť nahlas. "Ak som rozrušená, tak len preto, že tieto pasáže sú také zastarané a ťažko zrozumiteľné."

"Nerúhajte sa!" riekol otec Lorenzo a prežehnal sa. "Vaša matka mala trvať na tom, aby vás častejšie priviedla do kostola, ale bola taká mierna... Slová biblie sú nádherné, ako čistá hudba, ktorá sa prihovára k duši."

"Prepáčte."

Otec Lorenco poťapkal jej ruku. "Pretože Boh nám nedal dušu strachu; ale sily, a lásky a zdravého rozumu. Nech ťa trápi čokoľvek, Hermiona, buď pokojná, pretože pokiaľ dokážeme milovať a premýšľať, bude všetko v poriadku."

Jemu sa to ľahko povie, pomyslela si trpko Hermiona. Bol kňaz. Čo mohol vedieť o takýchto veciach? Vôbec tomu nerozumie... to, čomu čelila, bolo nemožné.

"Pokračujme," povedal otec Lorenzo, keď otvoril spevník. "Opakuj po mne, Hermiona... Lukáš 6:35 Milujte své nepřátele, konejte dobro, půjčujte a nevymáhejte zpět. Vždyť vás čeká bohatá odměna..."

Pokúsila sa rozptýliť v prísnej rutine denných povinností. Rána trávila štúdiom latinčiny a biblie s otcom Lorenzom, popoludnia dohliadaním na majetkové účty s Audleym a Fanhopem, alebo prácou na výšivke. Bola to nečinnosť dlhých letných večerov, ktorá ju trápila, pretože vtedy zostala sama so svojimi myšlienkami na neho a na to, či to, čo sa stalo, bolo skutočné.

Plnila svoje povinnosti pohotovo a pokojne, ale po celú dobu mala pocit, že jej myšlienky blúdia k nemu a k tomu pohľadu, ktorý spolu zdieľali. Začínala rozumieť svojím pocitom ku Dracovi. Vedela určite, že počas tej chvíle musel tiež aspoň máličko z toho cítiť on k nej. Ale nebolo to tak nemožné? Boli nepriatelia! Mohol taký pocit prameniť z najhlbšej nenávisti? A nemala sa už Blaise Zabiniová uchádzať o takéto jeho pocity?

Hlúpa, hlúpa, nadávala si. Utiecť preč bolo hlúpe, mala zostať, aby to bagatelizovala! Takže sa Hermiona mučila tým, čo mu povedať na ich ďalšej schôdzke. Vysmeje sa jej? Bude sa uškŕňať? Čo ak si to všetko len predstavovala? Ako dlho sa mu mohla vyhýbať? Bol to už týždeň...

"Slečna sa nám stráca pred očami," šepkalo si služobníctvo medzi sebou, "chorľavie."

Mary bola veľmi znepokojená. Zdalo sa, že s každým dňom Hermiona vädne ako odtrhnutá ruža. Mary nežila tak dlho na svete bez toho, aby to nepoznala, a zdalo sa, že jediná choroba, ktorá toto mohla privodiť, bolo súženie srdca... ale bola to táto príčina? Zdalo sa, že srdce jej pani je ako z kameňa - žiaden pytač ho doteraz neroztopil, naozaj, toto bol najväčší žiaľ jej rodičov. Ale teraz, podľa toho ako Hermiona apaticky sedela pri svojom šití, ako vzdychala pri okne, či sa prehadzovala v spánku, Mária si myslela, že vidí známky srdcasúženia.

Mary bolelo tak vidieť Hermionu. Keby jej len mohla nejako pomôcť... Možno mohla vymyslieť niečo, aby ju povzbudila.

"Milady?"

"Áno, Mary?" odpovedala apaticky Hermiona.

"Viem voľačo o skvelej zábave, Milady... ale musíte odprisahať, že to nikomu nepoviete."

Hermionina zvedavosť sa prebudila a prikývla. "Prisahám."

"O dva týždne bude letný slnovrat, pani. To je magický čas, hlavne pre mladé devy ako ste vy."

"Čo naznačuješ?"

Mary stíšila hlas k šepotu. "Teraz o tom nahlas nehovoríme, ale staré svätojánske tradície prežívajú. Je to noc, keď mladé dievča môže poprosiť víly, aby pre ňu vyveštili jej skutočnú lásku. Existujú magické obrady, ktoré prežívajú, nevinná zábava, hoci sa na ňu cirkev mračí... a tá noc sa blíži. Ak vás sužuje srdiečko, letný slnovrat je vhodný čas ako urovnať tieto veci."

"Vy veríte vo víly?" Hermiona zistila, že tiež šepká.

"Ja som ich videla, vo Flindersovom lese za potokom, keď som bola mladé dievča. Ale nikdy viac som ich znova nevidela."

Hermiona sa usmiala. "Bolo to na Svätého Jána?"

Mary sa usmiala. "Áno. A bola to moja stará mama, ktorá mi povedala to, čo vám vravím ja. Pamätám si to dobre: Bola to Hester Abagnaleová, Mary Culdonová, Ruth Brenthurstová a ja. Vykradli sme sa v tú noc, napriek vôli našich rodičov... bežali sme do Flindersovho lesa. Pretože Ruth povedala, že tam videla vílí kruh."

"Z prašiviek (cz:pýchavky)?" (Maenea: http://eldar.cz/archeoas/stripky/5.html)

"Áno, a my sme si uvili vence a spievali staré riekanky. A potom sa to stalo."

"Čo?" teraz bola Hermiona fascinovaná. Nikdy sama nevidela víly, napriek tomu, že vedela, že existujú. Boli najnepolapiteľnejšie zo všetkých magických tvorov a dokonca ministerskí úradníci neboli jednotní v ich presnej podstate."

"Videli sme ich. Boli vysoké a jasné. Nie ako tie malé víly, o ktorých mi zvykla spievať mama... Stará mama mala pravdu, tieto boli ako skutoční ľudia a predsa neboli, pretože v ich očiach bolo svetlo hviezd. Videli sme ich, nuž... všetky okrem Hester Abahnaleovej. A nikdy nám potom neverila, hoci sme jej vraveli, že to je pravda. Keby nebolo našich vencov, trúfam si tvrdiť, že by nás uniesli do vílej zeme. Tie víly na nás roztúžene pozerali, a Ruth by bola odišla s nimi, ale Mary a ja sme ju zadržali."

"To znie fantasticky..." vydýchla Hermiona.

"Ale to nebol účel toho večera. Boli sme vtedy mladé devy a naša hlúposť mala väčší cieľ..." Maryina ihla sa zastavila, keď si spomenula na slová starej riekanky a začala ich opakovať...

"Mladá deva sa vykradla dverami chalúpky,

a červenala sa, keď hľadala mocné bylinky;

Ty, strieborná svetluška, Ó, požičaj mi svetla,

musím dnešnej noci nazbierať tajomného láskavca,

zázračnú bylinu, ktorej list rozhodne,

či zo mňa na budúci rok nevesta bude..."

"A svetluška priletela

so svojím strieborným ohňom,

a zaiskrila a ožiarila

noc Svätého Jána

a čoskoro mladá deva

svoj uzol lásky zaviazala." Dokončila Hermiona.

"Poznáte to, milady?" spýtala sa prekvapene jej slúžka.

Hermiona prikývla, "ale to je stará, skoro zabudnutá nepravdivá riekanka. Je to len pre deti."

"Nie je to tak, Milady," povedala Mary, oči jasné. "Všetky sme nazbierali v tú noc sväté byliny a o čom sme snívali, keď sme ich mali pod vankúšom? Prečo Hester Abagnaleová snívala o Jozefovi Smithovi a naozaj, dnes je pani Smithová. Mary a Ruth nikdy nepovedali, o čo sa im snívalo, ale obe sú teraz šťastne vydaté."

Mary si vzdychla. Hermiona si pomyslela, že vyzerá smutne.

"Ja som nesnívala o nikom tú noc, až na mladé dievčatko s tvárou ako ruža, ktoré sa smialo v mojom lone... a kvôli tomu," Mary sa otočila a znova začala upratovať, "...na ďalší rok lord a Lady Grangerovci hľadali pestúnku pre ich jediné dieťa, dcéru, a potom som prišla k vám. Áno, boli ste to vy, Hermiona - môžem byť stará slobodná dievka, ale je to môj osud."

"Mary, si mi drahá ako matka," Hermiona sa jemne dotkla líca starej ženy. "Kvôli čomu mi toto vravíš?"

"Pretože sa blíži svätojánska noc. A vy ste mladá deva v osemnástom roku. Použite zdravý rozum, Milady."

"Mary, ďakujem ti. Ale neverím v také obrady."

Mary pokrčila plecami a vrátila sa k vytrepávaniu Hermioninej bielizne,.

"Len som si myslela, že vám odovzdám niečo, v čom by ste pokračovali, Milady."

Hermiona sa zasmiala. "Keby nás počul otec Lorenzo!"

Mary sa zatvárila znepokojene. "Nesmiete vydať ani slovíčka."

Hermiona sa uškrnula. "Neprezradím, na moju česť."

Keď Hermiona sledovala, ako jej slúžka pobehuje po izbe a napokon odišla, nemohla si pomôcť, aby nebola zaujatá tým, ako také staré anglické zvyky mohli prežiť napriek najlepšej snahe cirkvi. Slová otca Lorenza jej znova prišli na myseľ, pretože Boh nám nedal dušu strachu, ale sily, lásky a zdravého rozumu. Ale tiež si spomenula na mágiu letného slnovratu, 'ty, strieborná svetluška, Ó, požičaj mi svoje svetla, musím dnešnej noci nazbierať tajomného láskavca..."

Celá tá skoro zabudnutá riekanka, ktorú sa učila v Histórii mágii, bola pre ňu teraz skutočná. Keby len profesor Binns mohol vidieť, čo teraz prežíva! Pravdepodobne by ju nechal napísať o tom esej...

Staré Anglicko a víly... boli vtedy aktívnejšie než v budúcnosti? A prečo? Mary a jej priateľky ich ľahko videli, a predsa, v budúcnosti, najlepší úradníci ministerstva, ktorí obkolesili kruh z prašníc počas svätojánskeho večera v nádeji, že zdokumentujú víli ľud, sa nevrátili o nič múdrejší.

Počkať minútku.

Kruh z prašníc?! Vílí kruh?

Víly znamenali vílie kruhy a vílie kruhy znamenali... papradie. Papradie! Potrebovali ho nazbierať na Svätého Jána! Mohlo byť možné, že nejaké rástlo tak blízko pri Flindersovom lese? S previnilým trhnutím si Hermiona uvedomila, že počas posledného týždňa nevenovala téme návratu do svojho času priveľa myšlienok. Myseľ mala naplnenú inými vecami. Letný slnovrat bol vzdialený len dva týždne - teda musia nájsť to papradie predtým. A okrem toho tam boli ochranné kúzla, ktoré útočili na cudzincov, nebolo bezpečné byť v blízkosti vílieho ľudu počas slnovratu.

Nemohla strácať už viac času. Bez ohľadu na to, čo cítila k Dracovi, musela mu to povedať. Hermiona sa ocitla v úzkej kamennej chodbe, ktorá viedla k malým bočným dverám. Ruky sa jej chveli, keď otvorila závoru a vyšla von.

******************************************

"Milady?" spýtal sa Hibbings, prekvapený, že vidí dámu na vonkajšom nádvorí.

"Kde je Malfoy?" spýtala sa jasne.

Hibbings sa zatváril zmätene. "Ten mladý darebák? Pracuje na novej stodole."

"Priveď toho chlapca ku mne."

Hibbings prikývol a prihrbený kráčal k novej stodole. Hermiona začala panikáriť pri pomyslení, že uvidí Malfoya. Toto bola chyba, nebola ešte pripravená vidieť ho. Čo ak ten okamih, ktorý prešiel medzi nimi, všetko zhoršil?. Čo ak ju považoval za blázna? Mohla počuť jeho posmešný hlas vraviaci: Prečo sa mi vyhýbaš, Grangerová? Ako stála a nervózne si uhládzala záhyby na zelených šatách, uvedomila si, že sú to tie isté šaty, v ktorých ju videl pred skoro troma týždňami.

Hibbing sa vracal, chudý a vysoký chlapec za ním. Boli celkom ďaleko... potom, skôr než si to uvedomila, bol pred ňou.

Hermiona mala pocit, že omdlie a jej hlas bol škrekľavý, keď prepustila Hibbingsa. Ešte sa nestretla s Dracovým pohľadom. Stál pred ňou, presne ako si ho predstavovala?

Ani jeden neprehovoril.

Toto je smiešne, pomyslela si Hermiona. Pokúsila sa niečo povedať, ale hlas sa jej zasekol na ceste von. Pomaly zdvihla oči k nemu. Toto mohla urobiť, mohla sa mu postaviť.

Draco sa cítil neuveriteľne nesmelo. Čo ak ten okamih, ktorý medzi nimi prešiel, všetko zhoršil? Čo ak ho považovala za blázna? Mohol počuť jej panovačný hlas vraviaci: Čo si si myslel, Malfoy?

Celý týždeň nepremýšľal o ničom inom. Čím viac sa snažil zahnať tie pocity, tým viac ho zaplavovali. Cítil, ako sa jeho odhodlanie láme... boli tu, päťsto rokov v minulosti, s najmenšou možnosťou návratu do budúcnosti... nech sú prekliate krvné línie. Tak prečo, keď už mal všetko v hlave zrovnané, tu stále stál zarazený ako Neville Longbottom, keď mu Snape na Elixíroch kládol otázky?

Jeho oči sa stretli s jej.

Mal šialené nutkanie natiahnuť sa a dotknúť sa jej, ale Hibbings sa ťarbal neďaleko. Netúžil po ďalšom bičovaní. Er... čo mohol povedať, aby jej ukázal, že je stále chladný, sebaistý Draco Malfoy? Stovka duchaplných vecí mu prebehla mysľou.

"Chýbal som ti?" spýtal sa nakoniec.

Čo za hlúposť si to povedal, Draco! Pri Merlinovej brade, zmaž ten úškrn zo svojej tváre. No tak, tvár sa chladne... zúrivo... si pánabeka slizolinský princ... Ale Dracove svaly sa zasekli do trvalého úškrnu. Bolo zvláštne, ako stratil kontrolu väčšiny svojich psychomotorických schopností, keď bola nablízku.

Hermiona cítila, ako z nej spadlo napätie. Zaslúžil si tento hlúpy, rozškerený farmár týždeň trápenia?! Hermiona Grangerová, si ty hlúpe dievča!

"To nie ja sa tu škerím ako šašo." Povedala a pohodila vlasmi.

Draco vynaložil obrovské úsilie, aby strhol kútiky svojich úst nadol. Obaja si vydýchli, keď zistili, že dokážu stále viesť normálny rozhovor v blízkosti toho druhého, napriek tomu, čo sa stalo.

"Tak čo sa deje, Grangerová? Nevidel som ťa celú večnosť."

"Zaneprázdnená. Rodičia sú preč, pamätáš. Musím viesť celé toto miesto."

"Zábavné, že si taká... rozkazovačná."

"Počúvaj," povedala Hermiona. "Je tu príliš veľa ľudí a nemôžeme sa teraz porozprávať. Je tu papradie - vo Flindersovom lese za tvojou chatrčou."

Dracove oči sa roztvorili. "Si si istá? Ako to vieš?"

"Teraz to nemôžem vysvetľovať. Ale som si poriadne istá. Tento týždeň ťa v jeden večer navštívim a pôjdeme ho pohľadať."

"Skúsim ho predtým pohľadať aj sám."

Hermiona prikývla. "Uvidíme sa."

Bola taká nádherná, ako si pamätal. Toto boli tie zelené šaty, ktoré mala na sebe, keď na ňu prvý raz spočinuli jeho oči v minulosti. Ten okamih bol zafixovaný v jeho hlave - ako sa pozrel nahor od záhonu byliniek a zbadal ju, ako sa na neho pozerá so šokovanými, karamelovými očami.

Týždeň bez toho, aby ju videl, bol pre neho hrozný. Predstavoval si, že ho ignoruje a že ľutuje, čo sa medzi nimi stalo v tú noc. Začínal byť taký zúfalý, aby ju znova videl, len sa uistiť, že je všetko v poriadku, že ho dokonca napadlo vkradnúť sa na zámok.

Teraz stála pred ním, živá, nehnevala sa na neho, neľutovala... povedz niečo, Malfoy, ty ohromné trdlo, ťuťmák... snažil sa... bol tak blízko...

"Malfoy?" spýtala sa zvedavo. Zrazu zmrzol. "Malfoy, povedala som zbohom. Ahoj... si tam?"

"Áno... uh... Uvidíme sa čoskoro..." povedal konečne. Ale tentoraz musel mať posledné slovo. Naposledy to nechal ujsť, nezadržal tú chvíľu. Cítil, že toto je ďalšia šanca a on ju musí využiť. "... Hermiona."

Otočil sa a náhlil sa k novej stodole.

Hermiona bola taká šokovaná, že nemohla uveriť svojim ušiam. To slovo znelo na jeho jazyku tak čudne, že ju rovnako mohol nazvať 'Voldemortom'. Pomaly sa otočila a vrátila sa na zámok.

O pár hodín neskôr, počas večere, Hermiona odložila lyžicu s nožom a prestala žuť. Nikto zo služobníctva si to nevšimol - Audley a Fanhope boli zaneprázdnení s podriadenými. Napila sa vody a prečistila si hrdlo. "Drraaco," povedala potichu. Potom znova, "Draaco".

Tretí pokus bol dokonalý.


11. kapitola Nič sa nedeje



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem 32jennifer2, Lucy18, Khire, Kajke, Nuviel, Sare, Tru, Invisible, eternallife, soraki a JSark.

Toto je kapitola za včera. Už som ju mala, ale... veď uvidíte, bola to makačka...




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea


Kapitola 11 Nič sa nedeje

Bol pokojný letný večer. Vzduch bol teplý a slnko sa vznášalo na oblohe, odmietalo zapadnúť. Toto bolo po druhý raz, čo prišli do Flindersovho lesa. Prvý raz to bolo pred piatimi dňami, keď hľadali zlaté papradie. Semienko papradia bolo tým peľom, ktorý rástlo v kvetoch zlatého papradia. Zlaté papradie kvitlo len raz za rok - o polnoci počas letného slnovratu a vždy sa nachádzalo v blízkosti prstencov z hríbov. Našli tú malú rastlinku dosť ľahko a označili tú oblasť.

V túto noc mala ich prítomnosť odlišný cieľ. Draco a Hermiona sedeli tvárou v tvár na zemi neďaleko záhonu s papradím. Všade vôkol nich boli roztrúsené bylinky, ktoré Draco potiahol z pozemkov panstva. Obaja sa silne sústredili, keď viazali bylinky pásmi látky, ktoré poskytla Hermiona. Iba keď ste prišli tesne k nim, mohli ste počuť, že potichu zariekajú...

"Tento pre Bohyňu a tento pre Boha,
tento pravidelný a tento nepravidelný
rozmarín, zemedych a sladký rozchodník
stokráska , zlaté papradie, iskerník (CZ: pryskyřník)... " mrmlal Draco. Cítil sa trochu smiešne, predsa len, keď sa toto učil v triede profesora Binnsa, nikdy si nemyslel, že taká stará mágia je naozaj účinná. Toto zariekanie pochádzalo z doby bylinkárskej mágie, každý vedel, že ich nahradila realistická škola mágie. Pozrel na Hermionu a všimol si, že ona toto berie vážne.

„Zariekame tento kruh kolom dokolaobtáčajúc všetko tam aj sempreplietam veniec okolo aj skrzsmejúc sa všetkému sem aj von,“ odriekala Hermiona potichu, zväzujúc bylinky do pásu sériou malých slučiek.

Draco sa znova zameral na svoj vlastný veniec a dokončil svoju riekanku.

"Tento pre Lady a tento pre Lorda,tento pre plášť, tento pre meč."

Originálna verzia :

“One for the Goddess and one for the God,
This one even and this one odd
We read the circle about and about
Dancing gaily tout a tout tout!
Thread the ring about and throughout
Laughing gaily tout a tout out!
One for the Lady and one for the Lord
One for the sheath, then one for the sword.”

Niečo podobné od soraki:   

„Vijme, vijme věncepro děvu i mládencevijme, vijme kvítí ať nás víly nechytív ten magický častančit, smát se budou zasa lákati nás chtějíkdyž jejich písně znějí...“

Spojil dva konce venca dohromady a zdvihol ho, aby si ho prehliadol. Hermiona dokončila svoju riekanku a zobrala jeho veniec do svojich rúk. Otočila ho a potiahla, aby zistila, či je dosť pevný. Prikývla a vrátila mu ho späť.

"Si si istá, že to bude fungovať?"

"Určite, získala som tú riekanku od Márie. Keď budeme mať toto na sebe, na letný slnovrat budeme dokonale bezpeční."

"Ak ťa tie víly dostanú, nečakaj odo mňa, že ťa zachránim."

"Nebudem. Okrem toho, je to skoro tá istá riekanka ako tá, čo nás profesor Binns nechal naučiť sa naspamäť v štvrtom ročníku, keď sme preberali bylinkárov."

"Nedokážem si spomenúť na nič z Histórie mágie," riekol Draco. "Vieš čo, Hermiona, zdá sa, že ako tu plynú dni, začínam zabúdať drobnosti z môjho života tam."

"To je vedľajší efekt Thyme Eliminus, Draco," odvetila Hermiona okamžite. "Neprečítal si si poznámky pod čiarou v učebnici Elixírov? Všimla som si, že to začalo minulý týždeň."

"Naozaj?" Draco sa tváril odľahčene. "Myslel som si, že začínam hlúpnuť alebo niečo také."

"Nerob si starosti, je to normálne. Keď budeme v minulosti dlhšie než v našich súčasných životoch, celkom na naše životy v budúcnosti zabudneme. Ale to sa nestane, pretože by sme tu museli stráviť osemnásť rokov, aby sa to stalo."

"Čo si už doteraz zabudla?"

Hermiona sa zasmiala: "To znie tak hlúpo – keby som zabudla, nemohla by som si spomenúť, však? Nuž rozhodne som zabudla nejaké kúzla. Napríklad si nedokážem spomenúť, ako niečo zmenšiť."

"Reducto," odvetil Draco.

"Áno, to je ono. Ale nie je to len toto jedno, zabudla som rôzne kúzla. A strávila som minulú noc tým, že som sa snažila spomenúť si na meno mojej mačky."

"Krivolab," odpovedal automaticky Draco.

Hermiona sa usmiala. "Vďaka. Krivolab. Pánabeka, chýba mi. Bol taký milý kocúr... Dúfam, že ho Dumbledore poslal domov k mojim rodičom."

"Tvoj milý kocúr sa mi raz snažil vyškriabať oko."

"To preto, lebo si si na neho sadol v zasadačke prefektov. A mimochodom, čo ty, Draco? Povedal si, že si tiež zabudol niečo..."

"Nuž, okrem kúziel, čo som zabudol... ako sa volá minister mágie?"

"Kornélius Fudge."

"Skvelé - mal som sa s ním minulý týždeň stretnúť. A zabudol som názvy niektorých mojich spoločností a cenné papiere, do ktorých som investoval malfoyovské peniaze. To ma naozaj trápi."

"Nevedela som, že si viedol malfoyvský majetok," Hermiona bola prekvapená. " Naozaj si zodpovedný za to všetko?"

"Áno." Malfoy vytiahol koženú šnúrku spod svojej košele a na nej bol ten prsteň. "Toto je pečatný prsteň Malfoyov. Vždy ho nosí hlava rodiny."

Hermiona prikývla. "Videla som ti ho na prste na MLOKoch z Elixírov. Ale nevedela som, čo znamená."

Malfoy si slabo povzdychol. "Znamená, Hermiona, že som teraz hlavou malfoyovskej rodiny, pretože Lucius tu už viac nie je. V zásade vediem celé panstvo - vrátane udržovania Malfoy Manor a iných našich osobných nehnuteľností a tiež dohliadam na stav našich investícii."

"Niečo také, ako robí môj otec s Audley a Fanhopom, ktorý mu pomáhajú."

"Presne."

"Ja teraz vypomáham, keď je preč. Vôbec to nie je ľahké - Audley a Fanhope prichádzajú s ťažkými otázkami ako musieť vyberať a platiť desiatky, a či by sme mali striedať pozemky a také veci."

"Nuž," Draco sa tváril pobavene, že Hermiona v skutočnosti pomáhala viesť panstvo. "My sme trochu pokrokovejší než toto, tam na Malfoy Manor. Máme právnikov a bankárov, aby nám pomáhali. Všetci si myslia, že naše bohatstvo je nahromadené v kopách galeónov v Gringott banke, ale nie je. Je investované v rôznych spoločnostiach a projektoch po celom svete. Alebo prinajmenšom ja som ho investoval po tom, čo som ho prevzal od Luciusa."

Hermiona bola ohromená. "Ako vieš ako investovať?"

Draco pokrčil plecami. "Rýchlo sa učím. Na začiatku som trochu stratil, ale vždy som sa o také niečo zaujímal. Chystal som sa pracovať u Gringottov na oddelení mukelského investovania akonáhle by sme odpromovali na Rokforte."

"Ty? Pracovať? To si nedokážem predstaviť."

"Vlastne máš pravdu. Malfoyovci skutočne nepracujú. Väčšinou len sedíme v dozornej rade a chcel som byť u Gringotov v dozornej rade."

"To je pravdepodobnejšie. Páni... Nevedela som, že si musel robiť toto všetko..." Hermionin hlas sa vytratil. Myslela na svoj posledný rok na Rokforte. Kým ona, Ron a Harry hádzali smradľavé bomby na prvákov, Draco udržiaval v rovnováhe investičné portfólio. Niet divu, že bol príliš zaneprázdnený, aby ich šikanoval.

"Ako by si mohla vedieť, však? V tom čase sme neboli presne priatelia."

Hermiona sa usmiala, cítiac ako sa jej začínalo plaziť do tváre začervenanie. Od toho večera ani jeden z nich nespomenul nič o rastúcom priateľstve či čomkoľvek medzi nimi. Zhánka po plodoch papradia prebiehala hladko, obaja dbali na to, aby nespomenuli nič trápne. Začínala samu seba presviedčať, že si všetko len predstavovala.

"Nevedela som, že sme teraz priatelia," Hermiona hodila na Draca zväzok byliniek.

Hodil na ňu väčší zväzok. "Máš pravdu. Ja som len váš pokorný sluha, milostivá pani."

"Ach, nebuď hlúpy," zachichotala sa, keď si pred ňou kľakol na kolená.

"Ako vám váš ponížený služobník môže dnes pomôcť?"

"Draco Malfoy..."

Zrazu schmatol obrubu jej šiat a pobozkal ju. "Nie som hodný bozkávať lem vašich šiat..."

Hermiona zakňučala a vytrhla si šaty.

"Sluha, prekračujete medze," povedala povýšene. "Odsudzujem vás na jeden mesiac mojej spoločnosti." Bola šokovaná svojou trúfalosťou. Nastalo krátke mlčanie.

"Milady, zdá sa mi, že si pletiete potrestania a odmeny," povedal potichu.

Letné slnko začínalo konečne zapadať. V prítmí Hermiona videla záblesk posledných lúčov slnka jemne dopadnúť na Dracove strieborne plavé vlasy. Jeho oblečenie bolo obyčajné a hrubé, ale nezakrylo, aké mal skvelé telo. A jeho oči... tie modrošedé oči, ktoré sa na ňu pozerali s takou jemnosťou... Mohla odprisahať, že sa naklonil smerom k nej...

"Draco," povedala, otočiac sa preč. "Som zvedavá, čo teraz robia Harry, Ron a Blaise."

"Koho to zaujíma?" zašepkal Draco.

"Prosím," prudko sa postavila, "nie."

"Nie čo?" vyprskol, sčervenejúc.

"Proste nie." Hermionin hlas začínal slabnúť. "Musím hneď odísť."

Spomenula si na moje zasnúbenie, pomyslel si Draco trpko, a poznajúc dobráčisko Grangerovú, nikdy si nedovolí, aby na to zabudla. "Rob ako chceš," povedal hrubo.

Hermiona sa cítila hrozne. "Prečo musíš všetko pokaziť?"

"Ach áno, je to moja chyba ako zvyčajne."

"Draco..."

"Prečo ma nenazveš Fretka? No tak, viem, že to chceš."

"To nie je pravda."

"Arogantná malá otrava, vypadni odtiaľto." Draco oľutoval tie slová hneď, ako ich povedal. Hermionine oči sa zaliali slzami a schmatla svoj lampáš.

Všetko som pokašľal. Všetko som skazil dokonca skôr, ako som začal. Sakra. Rozhodne, do riti, nechať ju odísť. Draco sledoval ako mizne v temnote. Aaaw sakra, čo som urobil. Vstal a hnal sa za ňou.

Držiac lampáš pred sebou kráčala popri potoku nazad na zámok. Cítila ako jej krv buší v ušiach, pulzujúc s každým tlkotom srdca.

"Počkaj." Draco ju dohnal, vlastná lampa v jeho ruke. "To som nechcel."

Hermiona nemohla veriť sama sebe, aby prehovorila. Bola ohromená bôľom a hnevom. Vedela, že toto je Dracov spôsob ospravedlnenia, a chcela to hodiť za seba, ale nebolo to také jednoduché.

"Pozri, chceš sa porozprávať o tom, čo sa deje?" jeho hlas bol napätý.

"Nič sa nedeje," povedala, nepozrúc sa na neho. "Nič."

Draco si odkašľal. "Toto je naozaj pre mňa ťažké, dobre?  Nepredstieraj, že sa nič nedeje, počula si samu seba v lese."

"Ťažké pre teba?" Hermionin hlas sa triasol. "Vždy je to len o tebe, však? A čo sa stalo v lese, prečo mi teda neprestaneš motať hlavu?"

"Jeden mesiac moje spoločnosti - ach, áno, iste sa nič nedeje! Čo si tým dopekla myslela?"

"Máš pomerne veľkú predstavivosť a drzosť, Malfoy. Prajem si, aby som sa tu nezasekla s tebou - je to to najhoršie, čo sa mi kedy, KEDY prihodilo! Proste ma nechaj na POKOJI!"

"Ak sa nič nedeje, prečo na mňa KRIČÍŠ?"

Hermiona sa otočila a zutekala, a Draco tam stál a kypel zúrivosťou. On, motať hlavu jej? Skôr naopak, srať na to. Šliapal nazad do svojej chatrče a zatreskol dverami. Hodil veniec na zem a vrazil do hrubého kameňa z ohniska tak silno, že si rozsekol hánky. Dobre, zvrtal to všetko! Mohla proste odísť a umrieť, pretože mu bola srdečne ukradnutá.

Ale jeho sny tej noci mu dokázali, že sa mýli.

******************************************

To bolo prvý raz, čo Hermiona plakala kvôli chlapcovi. Bolelo to viac, než si predstavovala, že je možné. Do pekla s tebou Draco... Malfoy... Draco. Ako ku nej mohol byť taký podlý? "Nenávidím ťa," šepkala do vankúša. "Nenávidím ťa."

Pokúšala sa utešiť tým, že si pripomínala, že ona je pani na zámku, oblečená v skvelých šatách a šperkoch a s barónom, ktorý ju žiada o ruku. On bol prostý poddaný, špinavý, nehodný pozornosti. Ako mohla dovoliť, aby mal stále nad ňu? Mala by ho strčiť do klady! Hermiona sa v duchu usmiala, cítiac sa trochu lepšie.

Možno by mohla nahovoriť Hibbinga, aby mu obmedzil mzdu alebo ho prinútil pracovať nadčas.

Hermiona Grangerová, čo je to s tebou? S hrôzou si uvedomila, že premýšľala o zneužití moci. Bolo tak ľahké skĺznuť do bezcitného postoja, keď už bol niekto bohatý? Nebola o nič lepšia než Malfoy! Nie, bude musieť byť lepšia než Malfoy. Ukáže mu, že to má pod kontrolou, nie tým, že ho zneužije, ale tým, že mu ukáže, aký má na ňu malý vplyv. Bude vľúdna a chladná. Ak chce byť hlupák, nestiahne ju nadol. Ospravedlní sa prvá a jej vľúdnosť mu ukáže, aký hrozný bol.

Keď si to zrovnala v hlave, Hermiona zaspala.

*************************************************

Hermiona mala nádherný sen. Bol tam Draco, všetko medzi nimi bolo v poriadku a zrazu jej podával nádherné...

"Milady, prebuďte sa! Naozaj sa vzbuďte!" Sen začal unikať preč.

Prebudila sa Maryine naliehavé prosby. Oči jej slúžky žiarili vzrušením. "Ste hore!" riekla Mary.

"Čo je to?" zamrmlala ospalo. Uvedomovala si vôňu vo vzduchu.

"Pozrite sa na posteľ!"

Hermionine oči sa postupne zamerali na koniec postele. Rozšírili sa jej prekvapením...

(Poznámka autorky: Mám chuť tu to ukončiť, ale to by bolo veľmi kruté.)

"Mary!" zalapala po dychu Hermiona. "Dala si ich tam?"

"Ja nie, Milady...To sú čary! Ach, to sú čary!" šepkala plnoštíhla dáma.

Hermiona zdvihla jednu z kvetín na posteli. Bol to jej obľúbený druh.

"Ach, nedotýkajte sa toho, Milady. Môžu byť urieknuté! Na ruže je príliš skoré leto, toto je diablova práca!" Mary sa prežehnala.

Hermiona jemne prešla prstami každý lupienok červenej ruže. Bola taký jemný ako zamat a vyzeral čerstvo odtrhnutý. Odovzdal jej sladkú vôňu. Na pokrývke ležalo veľa ďalších. Ale iste to bol len sen...

"Ach nie, Mary. Pochybujem, že niečo takto nádherné by mohlo byť diabolské."

"Čo je to potom, Milady? Ako sa sem tie kvety dostali?"

"Veríš v mágiu, však, Mary? Sama si mi to povedala."

Mary zalapala po dychu. "Víli ľudia?"

Hermiona sa usmiala "Slnovrat sa blíži. Možno je toto práca víl. Nemyslím si, že by si mala byť vystrašená. Pozbieraj ich a vlož ich do vázy."

Mary sa načiahla a zdvihla opatrne jednu z ruží.

"Naozaj, Milady. Toto sú tie najkrásnejšie ruže, ktoré som kedy videla."

"Nehovor to nikomu, Mary," riekla Hermiona a vykĺzla z postele, aby pomohla slúžke pozbierať zvyšok tých kvetov. Každá ruža, ktorú zdvihla, vyzerala a voňala roztomilejšie než tá predchádzajúca.

"Už predtým som počula, že sa takéto veci stávajú," zašepkala Mary, stále prekvapená a ohromená. "Ale božechráň, nikdy som si nemyslela, že sa dožijem skutočnej mágie."

"Ani ja nie," odvetila Hermiona. "Skutočná mágia."

Na toto mohlo byť jediné vysvetlenie - napriek tomu, že nemali svoje prútiky, dokázali vytvoriť neriadenú mágiu.  

Uvedomovala si, že sa spor medzi ňou a Dracom skončil. A napriek jej najlepším plánom, Dracovi sa podarilo ospravedlniť ako prvému.


12. Mágia letného slnovratu



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem soraki, Manaee, Jenny, Monie, teriisek, Lucy18, Khire, Kajke, Nuviel, Sare, Tru, Invisible, eternallife, JSark, Tez a Limetke.

Pozn. po tejto kapitole som v originále preskočila až na dvadsiatku. A robím to stále, ten koniec čítam stále dookola. Takže ďalšie kapitoly budú prekvapením aj pre mňa.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 12 Mágia letného slnovratu

Hermiona zistila, že nech sa snaží ako môže, ani v najmenšom nedokáže zoslabiť svoje city k Dracovi. Ak nič iné, tak pohľad na ruže vo váze v izbe jej neustále pripomínal, či sa jej to páčilo alebo nie, že niečo medzi nimi je. Bola si istá, že to bol Draco, ktorý ich tam dal, ale nemohla prísť na to ako. Mohlo to byť tým, že boli stále kúzelníkmi? Bol to naozaj dôsledok mágie bez prútika? Ak áno, bolo dobré vedieť, že kúzelníkmi stále boli. Keby sa len o tom s Dracom mohla poriadne porozprávať... ale v jeho blízkosti si pripadala nepríjemne. Hoci mu odpustila, neprišla na to, ako sa k nemu správať, hlavne, keď jej nechcela zísť z mysle Blaise Zabiniová... nedokázala sa dokonca ani rozhodnúť, či mu chce pomôcť zbierať na letný slnovrat papradie...

Draco bol na seba nahnevaný za to, že si v tú noc pustil ústa na špacír. Vyvíjalo sa to fajn, tak... aaauuuugh, prečo sa neovládol? Aj napriek tomu, že bol na ňu spočiatku nahnevaný, jediné, čo chcel v tejto chvíli urobiť, bolo ospravedlniť sa a vrátiť veci tak, ako boli. Už si uvedomil, že najhoršie zo všetkého bolo zakaždým, keď sa mu rozhodla Hermiona vyhýbať, a darilo sa jej to veľmi úspešne. Pre neho bolo nemožné zahliadnuť ju čo len na okamžik, ak nevyšla na vonkajšie nádvorie. Nemali žiadnu možnosť komunikácie, pokiaľ sa ona nerozhodla vykradnúť von. Tá situácia nebola veľmi uspokojivá.  

A už zostávali len dva dni do letného slnovratu. Prečo sa ešte neukázala? Nuž, fajn. Keď chcela zostať na neho naštvaná, nech si zostane. Bolo perfektne schopný nazbierať to papradie sám.

*************************************

Na letný slnovrat sa paholci a služobníctvo rozpŕchlo skôr ako bolo zvykom. Cirkev ešte len musela zvíťaziť nad niektorými starodávnymi zvykmi. Túto noc väčšina ľudí zostala vo vnútri svojich domov vystrašená z toho, že sa stenčil medzi svetom škriatkov a svetom ľudí. Draco večeral vo svojej chatrči a pil vodu nabratú z potoka. Slnko tvrdohlavo odmietalo zapadnúť v tento najdlhší deň roka.

Prstami prešiel po dvoch náhrdelníkoch, ktoré utkali pred dvoma týždňami. Bylinky uschli a teraz sladko voňali. Spomenul si, ako sedela na zemi oproti nemu, zariekala pod nosom a vyzerala tak nádherne ako víla samotná. Rozprával Hermione o svojich povinnostiach hlavy malfoyovského panstva a ona ho chápala a sympatizovala s ním.  Potom sa nejako veci vymkli z rúk a pohádali sa.

Veľmi.

A odvtedy sa mu každú noc o nej snívalo, snívalo sa mu o ospravedlnení a o tom, že ju znova uvidí usmievať sa na neho. Tú prvú noc bol ten sen taký reálny, že skoro mohol cítiť kvety, ktoré jej ponúkol na znak ospravedlnenia. Ale keď sa s úsmevom na tvári po nich načiahla, ten sen sa rozplynul a našiel sa osamotený vo svojej chatrči.

Keby si len mohol byť istý tým, čo k nemu cíti, vzdal by sa kvôli nej všetkého. Áno... vrátane svojho zasnúbenia. Ale bol lapený v začarovanom kruhu. Hermiona nedala svoje city k nemu najavo, pretože sa trápila jeho zasnúbením. Keby zrušil svoje zasnúbenie a dal jej najavo svoje city, čo ak sa ona rozhodne, že to stále nestačí? Bol by zo seba urobil takého blázna... Stále si to preberal v hlave, snažiac sa prísť na to, čo robiť.

Napokon si všimol, že je tma. Odhadoval, že je asi jedenásť.

Čas ísť nazbierať papradie. Sám.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

Nadskočil. Paholci mu rozprávali príbehy o vílach potulujúcich sa na Svätého Jána a chytajúcich smrteľníkov. V budúcnosti boli také príbehy rozprávky pre deti kúzelníkov a čarodejníc, ale akosi tu, v minulosti, sa zdali skutočnejšie než kedykoľvek predtým.

Založil si náhrdelník.

"Kto je tam?"

"To som ja, pohni, pusť ma dnu."

Roztvoril dvere. S bielou tvárou a silne zadýchaná stála na prahu Hermiona. Chytil ju za ruku a vtiahol dnu.

"Zbláznila si sa? Potulovať sa na Svätého Jána po západe slnka," riekol, nie nahnevane, ale s obavami.

Hermiona konečne polapila dych. "Ja-ja som sa rozhodla prísť. Ale bolo príliš neskoro, slnko už zapadlo a nemala som na výber. Tak som sem musela bežať a veriť, že sa nič nestane."

"Bojíš sa víl?" doberal si ju.

"Ak to musíš vedieť, tak áno," odvetila. "Daj mi môj náhrdelník."

Draco si uvedomil, že drží jej náhrdelník v ruke. Založil jej ho cez hlavu.

Hermiona sa tvárila viditeľne potešená.

"Draco... ohľadne minulého týždňa... prepáč."

"Zabudni na to," na to si uvedomil, že znel asi príkro a usmial sa na ňu. Hermiona mala chuť dotknúť sa jeho tváre. Nejako, keď sa znova stretli, všetko bolo lepšie než si predstavovala, že bude. Opätovala úsmev. Nebol vhodný čas spýtať sa ho na tie ruže, tak to nechala tak.

"Bála som sa, že si už možno odišiel, nechcela som, aby si šiel sám," riekla.

"Ani ja nie," priznal. "Dúfam, že naše náhrdelníky budú fungovať."

"Je takmer čas," povedala Hermiona. "Predtým než som odišla, bolo na hodinách v hale štvrť na dvanásť."

"Nuž teda, môžeme, milady?" odvetil, keď otvoril dvere.

ooo

"Otec Lorenzo by ma zabil, keby videl, čo dnes v noci robím," riekla Hermiona, keď sa s Dracom potkýnali do Flindersovho lesa pri bledých svetlách lampášov.

"Mlč," tíšil ju Draco. Vošli do hlbšej časti lesa, kde rástlo papradie a Draco mal čudný pocit, že je v lese niekto iný.

Hermiona sa začal triasť. Tiež to cítila. Skoro vyskočila z kože, keď sa niečo dotklo jej ruky. Draco pevne uchopil jej voľnú ruku a usmial sa na ňu. Opätovala úsmev.

Tak potichu, ako mohli, sa dostali ku kruhu z hríbov a papradia. Hermiona si vydýchla, keď pri kruhu nebolo nič mimoriadne. Spolu sa zohli k papradiu a obaja si všimli drobné biele kvietky, ktoré sa začínali otvárať.

Nechala Draca odviesť ju nabok a posadiť ich oboch na zem. Za ďalších pätnásť minút budú môcť striasť plody papradia z úplne rozkvitnutých kvetov a dostať sa odtiaľ. Hermiona nebola čarodejnicou len tak pre nič za nič. Dnes večer mohla vycítiť mágiu všade vôkol nich, ale bola to starodávna, tajuplná mágia, vôbec nie taká, na akú bola zvyknutá v budúcnosti.

Draco ju mohol vycítiť tiež. Ale napodiv sa jej vôbec nebál. Pripadala mu akosi známa. Uvedomoval si Hermionininu jemnú ruku vo svojej. Nepustil ju už desať minút. Občas ju zovrel silnejšie, aby jej dal vedieť, že všetko bude v poriadku.

Draco Malfoy ma drží za ruku. Draco Malfoy ma drží za ruku. Hermiona si tú vetu zopakovala v duchu dvadsaťdeväť krát. Na tridsiaty krát tú vetu zmenila na Ja držím za ruku Draca Malfoya. Pomyslela na Blaise a zahanbila sa. Jemne vytiahla ruku z jeho a položila si ju do lona.

Draco cítil, ako sa stiahla a pocítil bodnutie bolesti. Vedel, že znova premýšľa o Blaise. Sústredil sa namiesto toho na sledovanie kvetov papradia, strážiac chvíľu ich najväčšieho rozkvetu, kedy museli pozbierať ich plody. V Šikmej uličke ste mohli kúpiť plody papradia naberačkou. Draco si prial tam byť.

Nakoniec sa malé biele kvietky roztvorili a odhalili svoj drahocenný zlatý peľ.

Draco zatriasol Hermionou a ukázal na ne.

Hermiona sa nepohla.

Chytil ju za plecia. Mala zatvorené oči a hruď jej klesala a dvíhala sa. Tvrdo spala! Triasol ju jemne, potom silnejšie, ale neprebudila sa.

Aké divné.

Jemne ju položil na zem a vstal. Nuž, mohol poľahky nazbierať to papradie sám. Jediné, čo musí urobiť, bolo striasť hlávky kvetov do vrecúška, ktoré si priniesli. Habkal po vrecúšku na svojom páse a vytiahol ho. Svižne obišiel kruh z hríbov a kľakol si ku kvetom. Striasol peľ do vrecúška. Každý kvet dal za lyžičku. Veľmi skoro mal vrecko naplnené. Mal divný pocit, že niekto za ním stojí, ale keď sa otočil, nebol tam nikto. Mal by byť vystrašený, ale nebol.

Možno vďaka úľave, že má papradie úspešne nazbierané, Draco nesledoval, kam kráča. Pozrel sa šťastne na Hermionu stále tuho spiacu na tráve a urobil tri náhle kroky smerom k nej.

Vtedy sa to stalo.

K jeho zdeseniu zmrzol na mieste. Do pekla! Vkročil do toho prekliateho vílieho kruhu. Jediné, čo dokázal vidieť, bola Hermiona ležiaca na zemi pred ním a zdalo sa, že je stále jasnejšia a jasnejšia. Ako to mohlo byť? Zrazu si uvedomil, že je to kvôli tomu, že čistinku vo Flindersovom lese zalialo svetlo, nie zlaté lúče slnka, ale chladné, bledé svetlo ako svit hviezd. Zrazu začul všade vôkol seba smiech a slabú hudbu.

"Matička, Bohyňa, Veštkyňa naša,

Kto nás to zavolal? Čia je tá duša?

Žehnajte tento kruh, tu a teraz,

Poď k nám, poď k nám..."

Pomyslel si, že dokáže rozoznať vysoké postavy pred ním. Mal silné nutkanie načiahnuť sa a dotknúť sa ich.

"Naša kráľovná sedí pri brehu,

pekná ako ľalia, biela ako prútik;

Volá na teba,  teraz a tu,

Poď k nám, poď k nám,

Ale čo je to, plány naše zmarené

Kvety má okolo krku zavesené"

Ozval sa rinčiaci smiech a tie vysoké postavy pred ním spomalili a obstúpili ho. Prosím, nechajte Hermionu na pokoji, modlil sa.

Ale nemusel si robiť starosti, pretože tie postavy sa zoskupili okolo neho a len okolo neho. Teraz dokázal rozlíšiť mužov a ženy. Všetci boli nádherní, a predsa ich krása bola toho druhu, na ktorý sa bolo hrozné pozerať. To bledé svetlo, ktoré z nich vyžarovalo, mu pripomínalo svetlo hviezd a bolelo pozerať sa naň pridlho. Bol by sa pohol smerom k nim, ale zdalo sa, že váha náhrdelníka ho priklincovala k zemi.  

Spomedzi nich vystúpila jedna nádhernejšia a vyššia než ostatní a Draco si nemohol pomôcť, aby pred ňou nepadol na kolená. Usmiala sa a jej hlas bol láskavý.

"Pohľad víly vidí krv magickú

Ktorú postretlo tejto noci veľké šťastie, 

Vďaka tvojmu prianiu sa môžeme voľnými stať,

Povedz kráľovnej Caelie, čo ti dať."

"Čože?" povedal Draco, zmätený. "Vy mi splníte prianie?" Vília kráľovná prikývla a pokračovala.

"Rozmarín, zemedych a sladký rozchodník,

Stokráska, zlaté papradie, iskerník,

Nosený magickou krvou tejto noci

Privoláva nás na dohľad nositeľa

Smrteľník, pretože máš magické korene

Rýchlo zažiadaj to, čo ti my splníme.“

Nechystali sa mu ublížiť. Podľa všetkého, hoci sériou zhodou okolností, sa mu nejako podarilo zvolať ich. A mohli byť slobodné jedine, ak mu splnili prianie...

"Ponáhľaj sa, ponáhľaj sa,

dovoľ nám voľnými sa stať,

Povedz kráľovnej Caelie, čo ti dať."

Víli ľudia sa začali tváriť nedočkavo. Niektorí začali okolo neho tancovať v kruhu a to tempo sa zrýchľovalo.

Jedno prianie.

Cez kruh tiel okolo neho rozoznal na zemi Hermionine telo.

"Prajem si... prajem si... aby sa Hermiona do mňa zamilovala," zašepkal.

Vília kráľovná sa tvárila vážne a pokrútila hlavou.

"Moc víl je silná a skúsená,

ale na lásku smrteľníkov nedosiahne,

môžeme pohnúť horami a postaviť mestá,

ale tvoja dáma ťa musí milovať z vlastnej vôle."

"V poriadku," Draco zalovil v hlave pre ďalšie prianie.

Mal by si priať, aby sa on a Hermiona vrátili do budúcnosti? Zdalo sa to tou najsamozrejmejšou vecou... ale nie, po Samhaine sa mohli vrátiť sami.

Mal by si priať, aby sa vrátili do času, kedy robili ich skúšky na Mloky, tak aby mohol zabrániť, aby sa toto udialo? Ale keby tak urobil, neznamenalo by to v prvom rade, že sa toto všetko nestane? Takže ako bude vedieť, ako ju zastaviť pred pokazením elixíru? Zasekli by sa v ohromnej slučke? A keby ju nehodilo späť do minulosti, neboli by mali možnosť sa vzájomne spoznať. Nie, Hermiona by proste pokračovala vo svojom živote a pravdepodobne by sa stala pani Weasleyovou alebo pani Thomasovou či čímkoľvek iným. To nemohol riskovať.

"Ponáhľaj sa, ponáhľaj sa,

dovoľ nám voľnými sa stať,

Povedz kráľovnej Caelie, čo ti dať."

Víly boli lapené do pasce, až kým ich Draco neprepustí s nejakým prianím.

Draco vedel, že víly sú v pasci a dal si načas, aby to dôkladne premyslel... Nie, na ich súčasnej situácii nebolo nič zlé. Nevadilo mu byť v minulosti. V skutočnosti bol omámený malátnou pomalosťou minulosti a začínal byť závislý na tom mať Hermioninu spoločnosť celú pre seba. Nie, tieto dni boli skvelé... Až na jednu vec, ktorá nad nimi visela...

Už vedel, čo chce.

"Prajem si, aby som nebol zasnúbený s Blaise Zabiniovou! Bol to najväčší omyl môjho života!"

Vília kráľovná sa usmiala a jej víly zatlieskali a smiali sa.

"To je dobre, že len také maličké prianie máš,   

z môjho kúzla možno vzíde všetko, čo hľadáš..."

Kývla na jednu zo svojich víl a trblietavá víla sa uklonila a odletela do Flindersovho lesa, o sekundu sa vrátila, aby si kľakla pri svojej kráľovnej. Sekundu počúvala, a Dracovi to pripadalo medzi nimi ako vážny rozhovor, hoci ani jedna nepohla perami. Po celý čas bol Draco uväznený, jeho telo odolávalo každému impulzu pohnúť sa a pripojiť sa k vílam v ich veselení. Cítil ako sa náhrdelník okolo jeho krku zahrial a bol vďačný, že je tam. Kto vie, čo by bol možno urobil, keby nemal na sebe to prosté kúzlo.

Nakoniec nádherná kráľovná v potešení tleskla rukami. Načiahla sa dopredu a položila ruku Dracovi na hlavu. Zdalo sa, že sa ho dotkla, a predsa sa nedotkla. Jej ruka mu pripadala ako studený závan jarného vzduchu na hlave.

„To je dobre, že len také maličké prianie máš  

z môjho kúzla možno zíde všetko, čo hľadáš

Kráľovná Caelia  pozbavuje ťa

Od tohto dňa sľubu manželstva

A hoci sa tvoje prianie zatiaľ nenaplní

Nech sa to akokoľvek čudné javí

My víly sa radi dobre zabávame

Ale ty sa neboj, prianie ti splníme!

Jej ruka na jeho hlave bola ešte chladnejšia a začínala sa mu točiť hlava. Cez spievajúci kruh víl si pomyslel, že vidí dve tienisté postavy vystúpiť z lesa a pridať sa k nim. Pomyslel si, že ich rozoznáva... nie, to musí byť svetelný klam! Ostatné víly sa otočili, aby privítali prichádzajúcich a kráľovná Caelia im kývla, tváriac sa spokojne.

Nakoniec, keď mal Draco pocit, že zmrzne od dotyku kráľovnej, stiahla svoju ruku a usmiala sa zlomyseľne na Draca. Víli ľudia začali blikotať a byť priehľadnejšími. Tie dve tienisté postavy, ktoré vyšli z lesa sa postupne zmenili na tak jasné ako ich vílie príbuzné, až kým Draco viacej nedokázal rozoznať, ktorými z nich boli.

Tancovali okolo neho, spievali a opakovali čudné varovanie kráľovnej...

"Dieťa mágie, nás si skúšať môžeš

Moc víl ale odhadnúť vôbec nedokážeš 

Splní sa ti to, po čom túžiš srdcom svojím 

Ale poškvrnené plameňom naším vílím

Keď majú veci víly zariadiť

Vždy za to musíš niečo zaplatiť

My víly sa radi dobre zabávame

Ale ty sa neboj, prianie ti splníme!

Naša kráľovná sedí pri brehu,

Pekná ako ľalia, biela ako prútik...“

Keď ich spev zoslabol, Draco zistil, že sa znova môže pohnúť. Pokrútil hlavou. Bol to všetko len sen? Dokonca ako sa snažil spomenúť si na tie postavy a tváre vílieho ľudu, spomienky mu unikali. Nikdy si nezahrávaj s vílami, varovala ho jeho matka, keď bol mladý. Nemyslia ako my a nedá sa im veriť. Zachvel sa, spomenúc si na chladný dotyk kráľovnej Caelie na svojej hlave. Zistil, že znovu nadobudol svoju silu pohybu a prihnal sa k miestu, kde ležala Hermiona. Jemne ju zatriasol.

"Vstávaj!"

Hermiona sa konečne pohla. "Mmm... koľko je?"

"Po polnoci. Nazbieral som papradie, je tam vo vrecúšku."

Hermiona zívla a posadila sa. "Čože? Chceš povedať, že som zaspala a ty si ma nezobudil?"

"Snažil som sa, ale spala si ako drevo. Nevadí, aj tak som nazbieral to papradie." Podal jej vrecko.

Otvorila ho a prikývla, keď videla zlatý peľ. Pozrela sa na záhon s papradím a všimla si, že biele kvety už začínali vädnúť.

"Dobre teda, ale naozaj si ma mohol zobudiť."

"Hermiona," povedal nervózne Draco. "Cítiš sa v poriadku?"

"Samozrejme. Prečo by som nemala?" povedala, vstala a zdvihla svoj lampáš.

"Er... nič," povedal Draco. "Si si istá, že si v poriadku?"

"Samozrejme. Čo je s tebou?" Hermiona si uhladila šaty. "Správaš sa veľmi čudne."

Naliehavo chcel vyskúšať, či sa jeho prianie splnilo a dokázal sa veľmi ťažko ovládnuť, aby sa nespýtal Hermiony to, čo chcel vedieť. Keď sa vracali do chatrče a k potoku, nabral odvahu, aby to urobil.

"Hermiona..."

"Áno, Draco?" povedala a široko zívla.

"Er... spomínaš si... er..."

"Spomínam si na čo?"

"Na nič." Draco si v duchu nakopal. Nechcel pokaziť tento večer. Práve sa pomerili, aký malo význam vytiahnuť to všetko práve teraz? Čo ak celá udalosť nebola nič viac než len nejaká halucinácia?

"No tak Draco, spomínam si na čo?"  pobádala ho Hermiona. Už boli von z lesa a kráčali popri potoku k chatrči.

"Spomínaš si, že o pár týždňov bude v meste trh? Uvažoval som, či by sme nemohli ísť spolu... stále nemáme holubičie pierko, a, z toho, čo si pamätám z učebnice dejín, na takýchto trhoch predávajú všetky možné druhy vtákov a dobytka."

"Skvelý nápad!" vykríkla Hermiona. "Rada by som šla. Vždy som chcela vidieť skutočný stredoveký trh - nie ako tie lacné frašky, čo mávajú v panských domoch. Len mi daj vedieť, kedy... Počkaj, potrebujeme lepší spôsob, ako si medzi sebou posielať správy. Je skoro nemožno zariadiť, aby som sa s tebou stretla. Možno by si mi mohol napísať odkaz a poslať mi ho prostredníctvom jedného zo sluhov."

"Myslím, že si čítala priveľa príbehov," povedal Draco. "Vážne, to, čo navrhuješ, nebude nikdy fungovať. V tej sekunde by nás objavili."

"Potom čo urobíme?"

"Neviem."

"Vymyslím niečo, Draco," povedala, keď sa k nemu otočila tvárou. "Nerob si starosti."

"Nerobím si."

"Sme skoro na panstve. Radšej by si sa mal vrátiť," Hermiona si stiahla náhrdelník a prešla po ňom prstami. "Zdá sa, že sme ich napokon ani nepotrebovali. Vílí ľudia - naozaj!"

Draco ho zobral z rúk a jemne jej založil na krk. "Prosím, nedávaj si ho dole, až kým nebudeš vo vnútri."

Zatvárila sa prekvapene. "Prečo Draco, myslela som, že si povedal, že v nich neveríš?"

Pokrútil hlavou. "Len mi sľúb, že si ho nedáš dole, kým nebudeš vo vnútri."

"Dobre. Cítiš sa fajn? Vyzeráš trochu otrasene." Pozerala uprene na neho.

"Som fajn. Len unavený, to je všetko."

"Teda dobrú noc."

"Hermiona?"

"Áno?"

Jemne prešiel prstami po jej vlasoch a ona nenamietala. Medzi nimi dvoma bolo niečo zvláštne. Niečo skoro tak hmatateľné, že to viselo žiariace vo vzduchu so silnou vôňou byliniek, ktoré mali na svojich krkoch.

"Myslím, že si takmer pripravená pochopiť. Ja... Ja chcem s tebou hovoriť o niektorých veciach. Hlavne o sebe. Ale tiež o tebe. Potrebujem s tebou hovoriť."

Hermiona prikývla, jej oči jasné. "Chápem."

V sladkej, kúzelnej tme neskorého slnovratu sa mladá deva ponáhľala po nádvorí panstva k malým bočným dvierkam. Skôr než vošla, zastala a otočila sa. Zdalo sa, že využíva tú chvíľu, aby o niečom premýšľala.

Nakoniec sa prihnala k záhrade byliniek za ňou, prehľadávala pri svetle lampáša chumáče zelených byliniek, ktoré práve začali rásť. Jej prsty sa víťazne zovreli nad malou päťcípou zlatou kvetinou spomedzi hustého záhonu byliniek. Strčila ju do vrecka plášťa a vrátila sa na zámok, potichu zatvoriac za sebou dvere.

Na zámku tá deva zastrčila zlatý kvietok pod vankúš a uložila sa k spánku... možno ku snu.

Čoskoro bolo znova svetlo. Svätojánska mágia bola takmer u konca. V lese sa víli ľud vkradol späť do svojho kráľovstva, ich nezbednosti narobené na ďalší rok, opúšťajúc svet smrteľníkov s jedinou ozvenou ich hlučnej zábavy...

Zaspievaj slávičku

našu sladkú uspávanku

Uspa, uspa, uspávanka; uspa, uspa, uspávanka;

Žiadne zranenie, žiadne čary, žiadne kúzla

príď naša nádherná pani blíž,

tak dobrú noc s uspávankou!"

Art by Lisa Hunt


13. Odpíš čoskoro



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem soraki, viki, Hope, Manaee, Jenny, Monie, teriisek, Lucy18, Khire, Kajke, Nuviel, Sare, Tru, Invisible, eternallife, JSark, Tez a Limetke.



Kapitola 13 Odpíš čoskoro


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Harry Potter

Grimauldovo námestie 13

Čarodejnícky Londýn, GB

18. júna 2005

Blaise Zabiniová

Vila Zabiniových

Čarodejnícky Nottingham

Drahá Blaise,

Dúfam, že sa máš celkom dobre a so svojou svadbou si nerobíš starosti. Som si istý, že všetko nakoniec dobre dopadne a že sa Draco istotne zachráni. Pokiaľ ide o mňa, Hermiona mi chýba hrozne - mala stráviť časť prázdnin v Brlohu so mnou a Ronom. Chceli sme zobrať Rona a Ginny pozrieť si časti mukelského sveta, ktoré nikdy nevideli. Snažil som ich zobrať sám, ale stále na ňu myslíme, takže sme nakoniec zostali trčať doma.

Podarilo sa mi naučiť Rona ako sa používa počítač. Zobral som do Brlohu svoj laptop a Weasleyovci ním boli unesení. Vieš, čo je počítač? Je to taká elektrická krabica so slovami, ktoré sa dokážu zjaviť na obrazovke a je tam miesto, ktoré môžeš stlačiť, aby si z toho vykúzlila slová. Tiež na ňom môžeš hrať hry. Nie ako metlobal, ale hry s pohybujúcimi sa obrázkami ako Quake a Warhammer.

Nakoniec som musel aj pána Weasleyho naučiť ako ho používať. Stála ma prosil a bol taký dychtivý... v skutočnosti je lepší než Ron! Ron stále všetky tie klávesy motá. Teraz si pán Weasley chce kúpiť jeden do Brlohu. Nemyslím, že pani Weasleyová bude nadšená, stoja stovky galeónov. Môj bol Dudleyho starina (to je môj bratanec), takže bol zadarmo.

Šiel som sa pozrieť na Rona na zopár tréningov. Naozaj je dobrý, ale mala by si vidieť ostatných anglických hráčov. Tréner sa ma snažil nabaláchať, aby som vstúpil ako strážca, ale povedal som mu, že už mám inú prácu.

Nenudím ťa? Možno by som mal prestať. Teším sa, že sa uvidíme na ministerstve. Viem, že ideš pracovať na Oddelenie regulácie a kontroly kúzelných tvorov. Ja budem v Oddelení presadzovania čarodejníckeho práva, takže by sme občas mohli ísť na obed? Začínam 18. júla. Kedy nastupuješ ty? Dávaj na seba pozor a čoskoro odpíš.

S pozdravom

Harry

PS. Ginny ma navyše lístok na koncert Celestíny Warbeckovej 12. júla a pýta sa, či by si nechcela ísť s ňou. Ja bohužiaľ nedokážem vystáť Celestínu Warbeckovú.

**********************************************

Oddelenie ochranného poistenia    

Rashun Alley 24

Čarodejnícky Londýn UK

25. júna 2005

Pán a pani Grangerovci

Kellet Mews 15

Surrey, UK

Pán a pani Grangerovci,

Predmet: Výplata poistenia za úplne nepredvídateľnú magickú nehodu pod paragrafom 5.53 Vášho poistného ochranného krytia. (to je niečo s poistením)

Boli sme informovaní Strednou školou čarodejníckou v Rokforte o nešťastnom zmiznutí Vašej dcéry Hermiony Grangerovej v pondelok, 20. mája 2005, počas jej MLOKov z Elixírov. Naše prešetrovanie preukázalo, že je to kvalifikované ako úplne nepredvídateľná magická nehoda, ktorá má za dôsledok stratu života alebo končatín podľa odseku 5.53 poistného ochranného krytia Vašej dcéry, ktorým je automaticky krytá odkedy je študentkou na Rokforde.

Za týchto okolností máte právo na plnenie 100000 galeónov bez zahrnutia nejakých lehôt či podmienok. Prosím, vyberte si našu platbu od nás osobne kedykoľvek počas pracovných hodín. Žiadame, aby ste si priniesli kópiu Vašich cestovných dokladov na preukázanie identity.

Chápeme, že Vaša dcéra ma vysokú pravdepodobnosť, že sa v blízkej budúcnosti vráti. V prípade, že táto šťastná udalosť nastane, iste Vás poteší zistenie, že stále budete mať nárok ponechať si plnenie. Ak by ste požadovali nejakú právnu asistenciu, prosím, pošlite nám list prostredníctvom sovy a jej kópiu na naše právne oddelenie.

Maximálne súcitíme s Vašou nešťastnou stratou

S priateľským pozdravom

Jeremian Higgs

Správca plnení

Oddelenie ochranného poistenia    

**********************************************

Blaise Zabiniová

Vila Zabiniových

Čarodejnícky Nottingham

30. júna 2005

Ronald Weasley

Brloh

Vydrí Svätý Dráb  (cz: Vydrník Svatého Drába)

Čarodejnícky Devon, UK

Drahý Ron,

ďakujem za tvoj posledný list. Som nadšená, že vieš ako používať potíčač. Si si istý, že sa to tak píše? Harry mi písal o tom, že naučil teba a tvojho otca používať ho a vo svojom liste ho inak hláskoval. Vďaka za ponuku učiť ma, budem šťastná, keď sa to naučím.

Je skutočné zvláštne, že ty a Harry ste obaja spomenuli potíčače vo vašich listoch. U nás doma bol kvôli potíčačom veľký rozruch. Vieš, pán Edward Montague je Dracov právnik a odkedy zmizol, pán Montague riadi majetok Malfoyov. Zdá sa, že pán Montague je starý priateľ môjho otca, a môj otec ho dokázal presvedčiť, aby mu prezradil nejaké detaily z malfoyovského bohatstva, keďže som mala byť Dracova nastávajúca. Pán Montague to skutočne nechcel, samozrejme, kvôli utajenosti údajov a tomu všetkému, ale môj otec je vskutku presvedčivý.

Každopádne, ukázalo sa, že v poslednom roku Draco reinvestoval milióny galeónov z malfoyovského bohatstva do tohto potíčačového priemyslu. Tiež vybral Luciusove peniaze uložené u Gringottov a vložil ich do mukelského hudobného priemyslu. Vravím ti to len kvôli tomu, že ty a Harry zdá sa viete, čo sú to tie potíčače. Spravil Draco obrovskú chybu? Zdá sa, že si to môj otec myslí - naozaj si myslí, že by mal Draco zostať verný investovaniu do našich tradičných čarodejníckych zdrojov ako sú výskum kúziel a nehnuteľnosti.

Môj otec túto situáciu neberie veľmi dobre. Stále je na smrť znepokojený, že keď je Draco preč a nikto neprevezme malfoyovský majetok, bude rýchlo ubúdať. Dobrá vec je, že súhlasil pustiť ma pracovať na ministerstvo, kým tu Draco nie je. Potom, vraví, že sa musím vzdať svojej práce a viesť panstvo.

Teším sa na svoj prvý deň v práci - vždy som milovala pracovať s magickým stvoreniami. Začínam v ten istý deň ako Harry a už som mu napísala, aby sme v ten deň šli na obed. Mám ti povedať tajomstvo, Ron? Vždy som chcela pracovať s drakmi! Musíš sa na mne smiať, keď toto čítaš, ale je to pravda. Viem, že tvoj brat Charlie s nimi pracuje, myslíš, že by si sa ho mohol kvôli mne popýtať na viac? Naozaj by som o tom rada zistila viac.

Bolo skutočne milé od teba poslať mi na narodeniny hraciu skrinku. Ako si vôbec vedel, že mám narodeniny? Myslím, že je naozaj pekná a vezmem si ju do práce, aby som si ju dala do svojej novej pracovne.

Mimochodom, netráp sa kvôli Hermione. Draco nie je taký zlý človek ako si napísal vo svojom liste. Som si istá, že ak si to bude vyžadovať situácia, budú spolu vychádzať. Rozhodne z toho, čo viem o Hermione, je viac než schopná sama Draca zvládnuť.

Odpíš čoskoro

Blaise

***************************************************

Ronald Weasley

Brloh

Vydrí Svätý Dráb   

Čarodejnícky Devon, UK

Harry Potter

Grimauldovo námestie 12

Čarodejnícky Londýn, GB

18. júna 2005

Milý Harry,

skvelé novinky... Včera som zachránil päť gólov počas priateľského zápasu proti Walesu. Nakoniec ich stíhač chytil zlatonku, blbé. Výcvik v metlobale je úžasný! Mal by si vidieť tie kaskadérske kúsky, ktoré nás nútia robiť... Včera som musel trénovať celých desať minút zavesený dole hlavou z metly. Začul som, že na budúci týždeň budeme hrať tréningový zápas proti Kudleyovským kanónom (Kudleyští kanonýři).  Som z toho naozaj nervózny. Ja, Ron Weasley... hrať proti Kudleyovským kanónom!

Otec konečne kúpil počítač. Uvedomil som si, že som ho veľmi dlho písal zle, potom, čo som sa pozrel na obal. Posledný týždeň je na ňom každú voľnú chvíľku. Mamu to privádza do vývrtky a on ho vzal do roboty ukázať. Čo som počul naposledy, mama si požičala trochu žuvačky na zvracanie od Freda a Georga, aby ňou zlepila steny počítača dohromady. Teraz ho otec nemôže otvoriť aspoň tri dni. Stavím sa, že dostane šok, keď sa ho pokúsi dnes v práci otvoriť.

Písal som Blaise, aby som jej povedal všetko, čo viem o  počítačoch. Je naozaj pre ne nadšená, myslíš, že by jej nevadilo, keby som ju požiadal prísť sem na jeden deň a naučiť ju viac na otcovom počítači? Samozrejme, že to musí byť až potom, čo sa zvracajúca žuvačka vyšúcha. Aký bol prvý deň v práci? Blaise spomenula, že sa stretla s tebou, Seamusom a Mandy Brocklehustovou na obede. Prajem si, aby som tam bol, každý mi akosi chýba. Samozrejme, metlobal je skvelý, ale niekedy trochu osamelý. Možno je to kvôli tomu, že stále myslím na to, že tu nie je Hermiona. Stále ti tak veľmi chýba, Harry? Je dosť blbé, že ako Dumbledor povedal, musia čakať kvôli dokonalému Reverznému Thyme Eliminusu až na Samhain. Stavím sa, že má príšerný čas s tým klzkým blbom.

Každopádne to je zatiaľ všetko. Mama mi ide vynadať za to, že som nechal zablatené metlobalové čižmy na chodbe.

Ďakujem! Ron.

PS: Vďaka, že si ma pozval na svoj narodeninový večierok. Samozrejme, že prídem. Pozval si tiež Blaise?

****************************************************

Harry Potter

Ministerstvo mágie

Úroveň 2 - Oddelenie na presadzovanie čarodejníckeho práva

(Oddelenie aurorov)

Čarodejnícky Londýn

18. júla

Milý Ron,

haló kamarát, naozaj mám práve teraz práce vyše hlavy. Kingley Shacklebolt (Kingsley Pastorek) mi práve dal celú kopu máp, aby som do nich zakreslil vlkodlačie územie a musím to poslať po sove do večera rôznym strážnym staniciam.

Len ti píšem, aby som ti dal vedieť, že som dostal tvoj list a obrovsky ti ďakujem! Prajem si, aby si mohol písať častejšie, ale myslím, že nie som v postavení žiadať to, vzhľadom na to, že ani ja nepíšem pravidelne, ha, ha! Hádaj čo, včera som narazil na Terryho Boota (je v Katastrofách na ministerstve) a vraví, že Draco Malfoy sedel v dozornej rade niekoľkých mukelských spoločností. Podľa všetkého investoval do nich ťažké prachy po tom, čo Luciusa poslali do Azbakanu a stále sa nás pýtajú na jeho zmiznutie. Obrovská práca zakamuflovať to a Terry povedal, že on a tí chlapíci vo Výbore pre primerané výhovorky pre muklov robia nadčasy, aby dali do poriadku ten chaos. Predstav si to - Malfoy investujúci do mukelských podnikov! Lucius by bol k tomu niečo povedal, to som si istý.

Tak či tak, skutočný dôvod tohto listu je dať ti vedieť, že som pozval Blaise na môj narodeninový večierok. Uvidíme sa o ôsmej o Čierneho mloka. Prosím, povedz Ginny, aby mi zobrala modré sako, práve som si spomenul, že som ho nechal niekde v jej izbe, keď som bol naposledy u vás.

Servus

Harry

Ministerstvo mágie

Úroveň 3 - Oddelenie čarodejníckych nehôd a katastrof

(Výskumné a skúšobné oddelenie)

Čarodejnícky Londýn, UK

Profesori Albus Dumbledore / Severus Snape,

Stredná škola čarodejnícka v Rokforte


Rokville

Čarodejnícky Edinburg, Škótsko

Vážení profesori Dumbledore a Snape

Predmet: Výsledky mikroanalýzy vzorky elixíru Thyme Eliminus

Odvolávame sa na vzorku Thyme Eliminus, ktorú ste nám poslala na mikroanalýzu 30. mája 2005. Ako ste žiadali, naši experti vykonali mimoriadne detailnú mikroanalýzu tejto vzorky. S potešením vám nižšie uvádzame podrobný rozpad toho elixíru na komponenty:

Rozpad vzorky Thyme Eliminus:

Aktívne zložky:                                   Štandard

holubičie pierko - 16.7 %                      v

semeno papradia (slnovrat) - 4,83 %     v

vresovec (samhain) - 2,35 %                 v

divozel (samhain) - 2,65 %                    v

pačula obyčajná (samhain) - 3,26 %       v

šalvia (samhain) - 1,74%                       v

víly prášok - 0,50%                                x

usušený tymián - 29,00 %                      v

Neaktívne zložky:

drevný popol - 5,62 %                           v

Voda - 30.38 %                                     v

Mikročastice - 3,50 %                             v

Vaša vzorka bola poslaná Tímu na zvrátenie náhodnej mágie, aby podnikli svoje kroky, ale prítomnosť neštandardných zložiek vo vzorke by mohol znamenať zdržanie v konečných výsledkoch.

Sme radi, že sme vám mohli vypomôcť.

S úctou

Alix Zeller

Riaditeľ oddelenie výskumu a testovania


14. Tvár ako ruža



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Tru, soraki, viki, Hope, Manaee, Jenny, Monie, teriisek, Lucy18, Khire, Kajke, Nuviel, Sare, Invisible, eternallife, JSark, Tez a Limetke.




Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki


Kapitola 14 Tvár ako ruža

"Vaša matka by sa potešila, keby vás videla tak usilovne pracovať na vašom vyšívaní," riekla Mary Hermione.

Hermionina ihla lietala dnu a von z tmavomodrého plátna. Len preto, že sa jej vyšívanie protivilo, neznamenalo to, že nedokáže dobre vyšívať. Tak silne sa sústredila na dokončenie švíku, že neodpovedala na Maryinu náhodnú poznámku.

Mary sa usmiala na svoju pani. Od letného slnovratu sa dievčaťu zlepšila nálada. Prestala strácať na váhe a líca jej rozkvitli. Mary v duchu uvažovala, či s tým mal niečo spoločné svätojánsky obrad, ale bola príliš rozumná, aby sa pýtala Hermiony. Mary vedela, že dievča si niektoré veci praje nechať vo svojom srdci.

Otec Lorenzo musel byť po letnom slnovrate tiež potešený Hermiononou zlepšenou pozornosťou. To dievča bolo bystré, presne tak ako on a jej otec vždy vedeli, a veľmi dobre chápala latinčinu. V tieto dni sa tak ľahko dokázala naučiť naspamäť pasáže a sotva jej niečo ušlo. Okrem toho, prestala sa s ním prieť kvôli biblii a radšej sa zúčastňovala zaujímavých dišpút. (PP: dišputa - učená diskusia, vedecká rozprava)

"Otec Lorenzo, vraveli ste, že ženy sa musia vo všetkom podvoliť svojim manželom, ale čo biblia vraví o tom, čo musia urobiť manželia? Pretože mi to pripadá nefér, že im manželky slúžia ako zvieratá."

"Manželia, pani moja, musia milovať svoje ženy a nebyť k nim krutí. Sú zodpovední za ich šťastie a starajú sa o ne. Takže vidíte, že kresťanská rodina je naplnená láskou."

"Máte pravdu, pretože je iste nemožné slúžiť bez lásky. Radšej by som sa nevydala, ako by som mala niekomu slúžiť bez lásky. Nečítali sme v Prvom liste korintským 13... et si distribuero in cibos pauperum…"

"...Aj keď venujete všetok svoje statky, aby ste nakŕmili chudobných a aj keď necháte svoje telo spáliť, ak nemáte lásku, nebudete mať z toho žiaden prospech." Kňaz ju zamyslene sledoval, keď pokračoval. "Váš otec je múdry, aby vás nenútil do manželstva bez lásky. Pretože to je väčší hriech, než vás nechať do konca života pannou."

Hermiona prikývla a vrátila pozornosť k žalmom.

Otec Lorenzo sledoval ako sa Hermionine pery mlčky pohybovali, keď sa snažila naučiť naspamäť ďalší žalm. Uvedomil si, že je naplnený pocitom úľavy a spokojnosti.

Bude zachránená.  

Vždy vedel, že raz začne prejavovať naozajstný záujem o Písmo sväté, napriek jej vratkému začiatku života ako kresťanky...

Hermiona nemala potuchy o všetkých tých myšlienkach, ktoré prechádzali hlavou otca Lorenza. V svojom čase bola vlažný návštevník kostola, teraz si ale našla množstvo času, aby počas dlhých letných dní a nudnej rutine života na panstve premýšľala o kresťanských náukách. Okrem prirodzeného záujmu o Písmo sväté, mala tiež akademický záujem o znalosť latinského jazyka a dejiny Semitov. Štúdium biblie jej pripomínalo dni strávené v Rokforte, dni, ktoré jej tak hrozne chýbali.

Kým opatrne pripojila ďalšie dva švíky plátna, Mary ju láskavo poťapkala po pleci.

"Smiem sa spýtať, čo šijete, milady?"

"Precvičujem si na tomto modeli šitie šiat. Seňor Vittorio poslal látky, ktoré som si vybrala, do Londýna, aby ich ušili na mieru, ale odložila som si časť pre seba. Chcem si ich ušiť vlastnoručne."

"Ste vskutku usilovná. Toto sa vaša matka rada dopočuje. A mňa teší, že vás napadlo precvičiť si to na kúsku plátna skôr než sa pokúsite o šaty na jednej z látok seňora Vittoria.

Hermiona sa v duchu pokarhala za túto nevinnú lož.

"Áno, Mary."

Napokon Mary odišla z izby a Hermiona prešla cez izbu a zamkla dvere. Vzrušene zdvihla modrú látku z prostej bavlny a rozložila ju na posteľ. Hermiona zastrčila okraje pod živôtik a po línií popri kraji zošila. Urobila to po pamäti podľa toho, čo videla, že nosí služobníctvo. Tú látku ukradla spod veľkej zásoby zvyškov látok, ktoré nechala jej matka na precvičovanie vyšívania.

Povedala Mary nevinnú lož. To neboli cvičné šaty. Každý steh, ktorý na týchto šatách urobila, bol stehom bližšie k vykradnutiu sa von na trh s Dracom oblečená ako vidiecke dievča. O päť dní budú jej nové šaty dokončené.

O ďalšiu hodinu si Hermiona pretrela oči. Bolo náročné vyšívať pri svetle sviečok, ale nemala na výber, ak ich chcela stihnúť načas. Rozhodla sa, že je kvôli tme čas prestať a starostlivo poskladala skoro hotové šaty a vložila ich do obrovskej truhly a zamkla ju. Kľúč zastrčila pod posteľ. Potom zobrala sviečku z podstavca, vyšla z izby a zakrádala sa po ošúchanom kamennom schodisku do kuchyne. Rýchlo prebehla cez opustené kuchyne do chodbičky s bočnými dverami na vonkajšie nádvorie, kľakla si a jej prsty nahmatali trhlinu pod dlažobným kameňom, ktorý sa nachádzal polovicou dnu a polovicou von z dverí.

Jej vzrušené, trasúce sa prsty posunuli ťažký kameň nahor. Usmiala sa, keď zacítila malý hárok pergamenu v úzkej štrbine pod dlažobným kameňom.

Pri blikajúcom svetle sviečok si Hermiona prečítala odkaz od Draca:

Vďaka za atrament a brko. Nechaj mi znamenie, že si toto dostala.

Hermionine srdce začalo biť tak nahlas, že si bola istá, že ho je počuť na celom panstve. Jej plán fungoval! Konečne sa mohli dorozumievať bez toho, aby sa priamo videli. Prehrabala sa v záhyboch svojich šiat a vybrala odtiaľ kúsok pergamenu. Obsahoval jej úhľadné písmo a stálo na ňom:

Funguje to. Som vzrušená kvôli tomu trhu. Ešte päť dní! Daj mi podrobnosti k stretnutiu.

Vložila ho do úzkeho otvoru v zemi a zasunula späť dlažbový kameň.

Schmatla Dracov malý kúsok pergamenu a svoju sviečku sa a odkradla sa späť do svojej izby. Srdce jej bilo vzrušením. Bolo to presne také ako všetky tie dobrodružstvá s Harrym a Ronom vtedy v Rokforte!

Schúliac sa v posteli sa Hermiona poddala spánku. Doposiaľ malé zlaté kvietky pod jej vankúšom uschli a jediné, čo zostalo, boli voňavé, usušené, hnedé zvyšky. Hermiona ich nevyhodila, pretože ich lahodná vôňa jej pripomínala veľmi mimoriadny svätojánsky sen.

*************************************************

Audley znova trpezlivo vysvetľoval účty svojej pani. Nová stodola už bola pripravená do októbra pojať veľmi veľkú úrodu, ale mlyn nebol pripravený zomlieť tak veľa dodatočnej pšenice, dokonca aj keby neprestali vo dne v noci. Budú musieť dojednať prevoz nadbytočnej pšenice do susedného mesta, aby ju zomleli. To znamenalo zaplatiť daň susednému pánovi za použitie jeho mlyna... Takže čo mohla vymyslieť, aby sa tomuto vyhli?

"Prečo ste sa na toto nespýtali môjho otca?" spýtala sa v rozpakoch Hermiona.

Audley sa zatváril ospravedlňujúco.  "Bol to problém, ktorý sme prehliadli."

Hermiona silne uvažovala. "Nuž... ako ďaleko je ďalšie mesto?"

"Aldeburgh je päťdesiat míľ na sever."

"Dá sa tam dôjsť za deň?"

"S rýchlym koňom, áno."

"A ako dlho bude trvať roľníkom otočiť sa s ich povozmi zrna?"

"Asi štyri dni - dva tam a dva späť."

"Takže stratíme štyri pracovné dni... Máme vôbec na to dosť povozov?"

Audrey sa zatváril rozpačito. "Ó bože..."

"Nie je cestou iný mlyn?"

Fanhope prehovoril nahlas. "Sú tam ručné mlyny. Vlastní ich pár sedliakov, ale zakázali sme im ich používať, pretože potom neplatili lordovi Grangerovi dane za použitie mlynu."

"Ručné mlyny! Samozrejme! Nech tí sedliaci použijú svoje ručné mlyny!"

Audrey a Fanhope si vymenili pohľady "Ale milady," riekol Fanhope. "Lord Granger nám výslovne povedal, aby sme im tie mlyny nedovolili používať. Kvôli mýtu, ktoré by sme od nich nevybrali, kebyže tak urobia..."

Hermiona sa usmiala. "Nuž, tak to je potom veľmi jednoduché. Tak im to jednoducho musíte dovoliť... inak nielenže nevyzbierame  tie peniaze, ale prídeme o peniaze, ktoré zaplatíme lordovi Aldeburghovi."

Audley sa tváril prísne a zapisoval nejaké čísla do knihy účtov. Jeho pani mala pravdu. Prinajmenšom ten plán, čo navrhla, ich ušetrí od zaplatenia peňazí lordovi Aldeburghovi. Fanhope sa obdivne pozeral na Hermionu.

Hermiona sa na neho usmiala.

"Pani, máte úžasnú hlavu na čísla," riekol Fanhope. "Už chápem, prečo si lord Granger prial, aby ste boli chlapec. Pekne by ste sa postarali o toto panstvo."

"Prial si môj otec často, aby som bola chlapec?"

Audley vzhliadol od svojich účtov. "Stále si praje, sám som ho počul, než odišiel do Lancashiru. Je plný pýchy na svoj dom a svoje majetky a prial si, aby to nemuselo prejsť na niekoho iného, keď sa vydáte, pani."

Hermiona pokrútila hlavou. "Možno by som sa potom nemala vôbec vydať."

"Ale ak vstúpite do kláštora, všetok jeho majetok prejde k cirkvi."

"Toto je pre mňa jediná možnosť?"

"Áno, ale keby táto zem mala prepadnúť cirkvi, my dedinčania z Mildenstowe by sme obrábali a orali pre vskutku prísneho pána. Pretože je veľmi dobre známe, že nie je žiaden pán taký prísny ako cirkev," riekol Audley.

"Vaša rodina je pre nás tá pravá. Lord Granger sa postavil proti grófstvu, keď chceli zvýšiť desiatky. Dobre sa o nás stará - v meste sa o vašej rodine hovorí láskavo," dodal Fanhope.

"Váš otec berie svoje povinnosti s najväčšou vážnosťou. Vaša rodina je veľmi vážená. Ale Mildenstowe bude trpieť, ak cirkev položí ruky na našu zem - jej túžba po daniach a desiatkoch je nekonečná, a Koruna (PP: kráľovstvo anglické) ustúpi."  

Hermiona bola prekvapená. Doposiaľ jej jediné stretnutie s cirkvou boli lekcie s páterom Lorenzom. Vyzeral ako láskavý a jemný kňaz, nedokázala by si ho predstaviť ako dozorcu.  

"Premýšľate o otcovi Lorenzovi..." riekol Fanhope, čítajúc jej myšlienky. "Otec Lorenzo je vzácny človek. Jeho súcitná povaha a myšlienky sa často v cirkvi nenachádzajú. To bolo presne to, čo sa o ňom v prvom rade dopočul lord Granger a kvôli tomu z neho urobil stáleho kostolníka. Pretože lord Granger potreboval útechu, keď ste..." Fanhope očervenel. Audley urobil rýchly pohyb rukou a dvaja muži si vymenili pohľady.

"Keď som čo?" spýtala sa zaujatá Hermiona.

Fanhope sa odvrátil a zobral knihu od Audleyho. Správca sa tváril veľmi rozrušene nad tým, čo prezradil šafár. 

"Keď ste... boli mladšia, váš otec čelil istým... problémom. Ale ktorý Lord nie? Koruna a cirkev a sedliaci ho ťahajú všetkými smermi," ukončil Audley v mene Fanhopa.  

"Aké problémy v minulosti?"

"Nič to nebolo." Povedal Fanhope, vyhýbajúc sa Audleyho zúrivému pohľadu. "Bagateľ."

"Vďaka za vašu pomoc, milady," riekol Audley. "Zajtra sa vám ohlásime." Správca a šafár sa uklonili a rýchlo vypadli.

V minulosti sa stalo niečo, čo prinútilo lorda Grangera vyhľadať útechu v milosrdných slovách otca Lorenza. Čo sa stalo? Hermiona bola mierne zvedavá, najprv sa spýta Mary. Ak to nezaberie, pustí sa do samotného starého kňaza.

Pokiaľ šlo prítomnosť, Hermiona sa natiahla a vstala od stola svojho otca. Šla nahor do svojej izby a potichu sa zamkla. Vybrala z tajného vrecka svojich šiat malý kúsok pergamenu a po desiaty krát v ten deň si ho prečítala.

Uvidíme sa u mňa zajtra o tretej. Nedaj sa chytiť. Nemeškaj.

Podržala ho v plameni sviečky a dívala sa ako sa okraje zvíjajú a černejú. Zajtrajšok sa zdal taký vzdialený!

O niekoľko hodín neskôr Hermiona stále nezabudla na zvláštne správanie sa a poznámky Audleya a Fanhopeho.

"Mary," Hermiona položila ruku na slúžkinu, keď sa posadila zahrať si s ňou karty.

"Čo sa deje?"

"Rada by som vedela, ako sa otec Lorenzo stal na zámku Grangerovcov kostolníkom."

Keby Hermiona nehľadala vo svojej slúžke snahu niečo zatajiť, bolo by jej to ušlo. Pretože hľadala, všimla si, že sa Maryine ruky začali triasť, keď preberala karty.

"Je to už dávno, nie som si istá, či si dokážem spomenúť. Menovali ho čoskoro po vašom narodení."

"Vravela si, že si sem prišla rok po mojom narodení, aby si bola moja pestúnka, iste niečo z toho vieš."

"Prečo by som mala, cirkev si ustanovuje také miesta," riekla veselo Mary, ako by s úľavou, že ju napadla taká dobrá výhovorka. Ale Hermiona vedela viac než, aby jej to stačilo.

"Nie, môj otec bol tým, kto ho ustanovil za kostolníka," povedala potichu. "Prečo si ho môj otec vybral? Boli v minulosti nejaké problémy?"

Maryine prsty nervózne poťukali jej ruku s kartami.  

"Ste na rade," riekla Mary. "O čom hovoríte?"

"Mary," Hermiona zobrala karty z rúk starej dámy. "Prosím, prosím, povedz mi. Si mi taká drahá ako matka."

"Dieťa, prečo sa ma to teraz pýtate? Osemnásť rokov sme o tom nehovorili. Prečo sa ma na to pýtate teraz? Od koho ste to počuli?"

Hermiona jej skoro prezradila mená Audleyho a Fanhopea, ale zadržala sa. Nebolo treba ich do toho zapliesť. "Počula som to zo spoľahlivého zdroja. Ale viac mi nepovedia."

Mary priložila ruku na líce Hermiony. V jej očiach bol vzdialený pohľad, keď vravela: "Dieťa s tvárou ako ruža. Snívalo sa mi o vás. Bolo to na Svätého Jána. Ale vy ste neboli sen, bola ste skutočná. Starala som sa o vás osemnásť liet... ste skutočná."

"Prečo by som nemala byť skutočná?" Hermiona sa zľakla. Hlas tej starej ženy ju vydesil. Vyzerala ako profesorka Trelewneyová, keď prichádzala do jedného zo svojich tranzov.

Mary poťapkala Hermionine jemné hnedé vlasy a stisla jej ruky. "Nikdy som tú chvíľu neľutovala. Viem, že ste dobré, pobožné božie dieťa. Máte nezbednú povahu, a ste príliš krásna... ale to vás nerobí..." Slúžka sa usmiala a znova zdvihla svoje karty.

"Čím?" zúfalo sa spýtala Hermiona. "Čo so mnou nie je v poriadku?"

Mary sa zasmiala. "Nebuďte hlúpe dieťa. Nie je s vami vôbec nič zlé. Kúpala a kŕmila som vás od tej doby, čo ste boli maličké dieťatko a ste taká silná, zdravá a nádherná ako dcéry majú byť. Takže si z hlavy vyhoďte všetky tieto pochabé nápady. Pokiaľ ide o otca Lorenza, bol už tu, keď som prišla a odvtedy som sa na nič nepýtala. Keby ste vedeli, čo je pre vás dobré, ani vy by ste sa nepýtali!"

Maryin hlas nabral ostré rysy. Hermiona vedela, že rozhovor skončil. Sklamane zdvihla svoje karty a hodila jednu prudko na stôl. Rozhodla sa, že príde tomuto na kĺb. Nabudúce popracuje na tom kňazovi, potom na svojich rodičoch. Niečo čudné sa tu dialo. Nejako v tom bola zapletená ona, a to ju znepokojovalo. Príde tomu na kĺb.

******************************************

Draco zívol a pretočil sa na svojom tvrdom slamníku. Potom, čo prišiel domov z práce, vyzametal svoju chatrč, akosi nechcel, aby si Hermiona myslela, že nedokáže udržať čistý dom. Prepral si svoje oblečenie a vydrhol sa sám v potoku. Na kúpanie sa v potoku bolo teraz dosť teplo a bola to jedna z vecí, na ktorú sa po celodennej ťažkej práci tešil.

Zajtra je streda a služobníctvo dostalo tri dni voľna, aby šlo na trh, kde môžu predať svoj tovar, dívať sa na hry a celkove sa pozabávať. Draco sa na to tešil. Pomyslenie, že pôjde na stredoveký trh by ho kedysi na Malfoy Manor unudilo k smrti, ale po dvoch mesiacoch ťažkej práce bez jedinej príležitosti uvoľniť sa, mu trh pripadal ako šialene vzrušujúca udalosť.

Tiež vedel, že sa teší, pretože s ním pôjde Hermiona. Dúfal, že sa jej podarí správne si naplánovať vykradnutie. Až doposiaľ dokázala vymyslieť mnoho prešibaných spôsobov, aby sa stretli - ale vykradnúť sa, aby šla na trh s ním? Ako na nebi chce zvládnuť toto?

Premýšľal o malom kúsku pergamenu, ktorý odpočíval vedľa červenej stuhy do vlasov v jeho vrecku. Stálo na ňom:

Budem tam zajtra o tretej. Mám pre teba prekvapenie!

Zajtra jej všetko povie.

Zajtra uvidí, či sa jeho prianie splnilo.

Zajtrajšok bol sladký kvôli nádeji.

Sfúkol sviečku a šiel spať.


15. Kúpiť, kúpiť, chytiť...



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem ailam, beruske1, eternallife, Hope, Invisible, Jenny, JSark, Kajke, Khire, Leann,  Limetke, Lucy18,  Manaee, Monie, Norike, Nuviel,  soraki, Sare, teriisek, Tez, Tru, viki.

Taká drobnosť, ale v slovečine vážne všetky slovesá v minulom čase končia na mäkké i (li - aj v ženskom rode), to nie je preklep.


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea




 

Kapitola 15 Kúpiť, kúpiť, chytiť...

 

"Prekvapenie!"

 

Draco vypleštil oči.

 

Na jeho prahu stála obyčajne oblečená sedliačka. Vlasy mala na zátylku skromne zopnuté a mala na sebe jednoduché šaty z obyčajnej modrej bavlnenej látky.

 

"Hermiona?"

 

"Já a nikto iný," riekla a uklonila sa, potešená účinkom, ktorý na neho mala zmena jej oblečenia.

 

"Kde si zohnala tieto šaty?"

 

"Ušila som si ich!" riekla hrdo, zakrútila sa na jeho prahu, aby predviedla svoju ručnú prácu.

 

"Nevedel som, že dokážeš šiť!"

 

"Veď som ti povedala, že je to prekvapenie."

 

"A urobila si si niečo nové s vlasmi?" spýtal sa Draco.  

 

"Najnovšia móda v Londýne...  sedliacky look." 

 

"Tak to ja som naozaj in," riekol Draco a obaja sa zasmiali.  "Je to pekné... nie tvoje vlasy... chcem povedať, že samozrejme tvoje vlasy, ale myslím celkovo. Vyzeráš dobre," rýchlo povedal.

 

"Vďaka," odvetila.

 

Hermiona a Draco stáli oproti sebe vo dverách jeho chatrče, obaja zrazu trochu hanbliví.

 

"Pôjdeme?" spýtal sa.

 

"Tak veď."  

 

Draco vyšiel z chatrče a závorou zavrel dvere. Nebola tam žiadna zámka či kľúč. Vo vnútri aj tak nebolo čo ukradnúť. Pohli sa po vychodenej cestičke krížom cez pole, smerom k dymu, ktorý sa krútil vo vzduchu z hlavnej časti mesta. Bolo nádherné letné popoludnie - horúco a veterne, s vôňou sena vo vzduchu.

 

Hermiona niesla v ruke kôš, tak ako to robievali ostatné sedliačky. Časom nemohla odolať nerozhojdať ho vo vzduchu, kým sa prechádzali.

 

"Na trh, na trh, chytiť tučné prasa..." spievala potichu.

 

"Nejdeme chytať prasa. Hľadáme holuba," vážne vyhlásil Draco.

 

"To je detská riekanka, hlupáčik," riekla Hermiona. "znova doma, znova doma, ťaháme ho zasa."  

 

"Povedz nejakú inú."

 

"Pani, pani na brehu morskom, má detí od jedného po štyri, najstaršia má dvadsaťštyri, teda si má vziať: drotára, krajčíra, vojaka, námorníka, boháča, chudáka, žobráka, zlodeja!" Hermiona preskočila na starú rýmovačku, čo si pamätala zo základnej školy.

 

"Zrejme poznáš veľa bláznivých mukelských rýmovačiek," riekol Draco.

 

"Neučia sa v mladosti deti čarodejníkov rýmovačky?"

 

"Áno..." odvetil Draco, premýšľajúc o časoch, kedy dovolil Lucius Narcisse, aby sa o neho starala úplne sama. Spievala mu ich, niečo, čo sa neodvažovala urobiť, keď bol nablízku jeho otec - Lucius si myslel, že je to "slabošské". Boli to nádherné časy, ale vskutku vzácne.

 

"No tak."

 

"Je to hlúpe," povedal Draco.

 

"Ach, poď... Práve som zaspievala rýmovačku o prasati."

 

"Dobre... ale budeš sa smiať...

 

... v horách je jedna krava,

krásna biela krava,

ide na východ a ide na západ

a z lásky ku nej prichádzam o rozum

Kráča so slnkom a ono zabudne zapadnúť

a mesiac k nej z lásky otáča tvár

moja krásna biela krava!"  

 

Draco to všetko povedal v chvate a jeho tvár bola červená. Roky už tú básničku nerecitoval a bol prekvapený, že si ju stále pamätá. Myslel si, že sa Hermiona bude smiať, ale namiesto toho pleskla rukami v potešení.

 

"Páni! To je fantastické!"

 

"Myslíš si to?" Draco sa cítil lepšie.

 

"Iste... Nikdy som nepočula žiadnu čarodejnícku riekanku pre deti."

 

"Iste existujú...  moja krásna biela krava z hôr," riekol a poťapkal ju po hlave.

 

Uškrnula sa. "Idem na východ, a idem na západ..."

 

"Prichádzam o rozum z lásky k tebe..." povedal, potichu, udržujúc vedľa nej krok s ňou.

 

"Pôjdem so slnkom a ono zabudne zapadnúť..." pokračovala.

 

"A mesiac k tebe otočí s láskou tvár..."

 

"Moja krásna biela krava z hôr"

 

"Kravy majú štyri žalúdky, vedela si to?" doberal si ju Draco. "Niet divu, že si na Rokforte vždy toľko jedla."

 

Hermiona vzhliadla, nákazlivo sa usmievajúc.

 

"Poď bližšie."

 

Draco sa naklonil dopredu a ona sa zohla k jeho uchu...

 

"MÚÚuuuÚÚ!"

 

"AAaauuuu!"

 

Hermiona sa zachichotala na udivenom výraze na Dracovej tvári...

 

"Dostala som ťa!"

 

... Hermiona zaškriekala a bežala od neho preč.

 

A takto bežali celú cestu až na trh.

 

Draco bol rád, že Hermiona dokázala tak rýchlo utekať. Nevedel celkom, čo by urobil, keby ju dobehol...

 

Ocitli sa na kraji hustého davu. Trh pritiahol tiež ľudí zo všetkých susedných miest. Bol hlučný a plný vôní. Cechy postavili obrovské stánky, každý zakrýval časť mesta a ich zástavy vlali vysoko a hlásali, čo ponúkajú - buď vlnu, či plátno alebo kováčsku dielňu. Samostatní kupci si tiež postavili predajné stánky či predávali tovar ako napríklad výrobky z kože, topánky, hrnce, panvice, nože, čačky a jedlá.

 

Hermiona bola omráčená tým hlukom a vôňami. Na zámku ju držali bokom po tak dlhú dobu, že už nebola zvyknutá na veľký dav - ktorý v skutočnosti nebol horší než dav v sobotu na Oxfordskej ulici. Bolo tu tak veľa ľudí! Všade okolo nej, sedliaci a sedliačky chodili s košíkmi kričiac a smejúc sa na seba. Dali sa tiež občas zazrieť lepšie oblečení ľudia z cechu, obchodníci a vyššie služobníctvo, ako sa predierajú cez dav. Potulovali sa tu veselo oblečení akrobati a hráči. Niektorí z nich mali na sebe krikľavé masky.

 

"Si v poriadku?" cítila ako sa jej Draco dotkol ruky.

 

"Áno," odvetila. Ale pravda bola, že nevedela kam ísť alebo čo robiť!

 

"Poďme pohľadať dobytok," riekol, chytil ju za ruku a predieral sa s ňou cez dav.

 

Zdalo sa, že kráčajú večnosť. Mesto Mildenstowe bolo oveľa väčšie než si kedy predstavovala! Ulice lemovali trojpodlažné domy a cez mesto viedli poriadne vydláždené cesty. A toto všetko vlastní a vedie jej otec?

 

"Myslím, že tadiaľto," riekol Draco, viedol ju po trochu menej zaplnenej ulici. Odkiaľsi mohla Hermiona počuť pískanie flauty (cz: flétny).

 

"Ach!" zrazu vydýchla a chytila si nos.

 

"Áno, musíme byť blízko," povedal Draco a tiež zvraštil tvár.

 

Vynorili sa na voľnom priestranstve po dvoch stranách obkolesenom nízkymi budovami a otvárajúcom sa na pole. Pohoniči dobytka, oviec, prasiat, husí, kuriatok a koní sa husto rozkladali po poli kam až mohlo oko dovidieť. Ľudia sa dohadovali a kričali a ten zápach bol neprekonateľný.

 

Hermiona si opatrne nabrala sukne a vykročila skrz trus.

 

"Kam ideme?"

 

"K hydine (cz: k drůbeži)," zamrmlal Draco, opatrne našľapujúc cez hnoj na zemi.

 

"Fuj... už tu je poriadne hnusne."

 

Hermiona ho nasledovala, cítila sa horúco a prepotene od davu a od slnka.

 

Nakoniec sa dostali do časti, kde sa predávali kurence a husi. Nejaký sedliacky pár kúpil šesť husí a priväzoval im šnúrou krky dohromady. Uprostred toho kvákania a trúbenia Draco pozdravil majiteľa stánku a spýtal sa ho, "máte holuby?"

 

"Kozuby?" riekol zvedavo tučný sedliak.

 

"Holuby!" zajačal Draco.

 

"HOLUBY?" zakričal ten muž, "chceš holuby? Skús to hentam, videl som tam prepelice (cz:křepelky) a bažantov, ale myslím, že som ešte predávať holuby nevidel."  

 

"Vďaka," povedal Draco.

 

Hermiona sa chabo usmiala na sedliaka, čo si zvedavo šúchal hlavu a nasledovala Draca na druhý koniec poľa. Jediné, čo tu mali, bol bojovný kohút a zakrvavené zdochliny bažanta, holuba a prepelice, ktoré ležali naservírované v rade pri každom stánku ako bizardný koberec. Hermione začala pociťovať odpor. Slnko neoblomne pražilo.

 

Draco hovoril s jedným s majiteľov stánku a muž sa zatváril prekvapene.

 

"Holuby? To sú panské vtáky, všetko vzácne kusy. Možno ich nájdeš tamto vzadu pri obchodníkoch a hráčoch. Myslím, že som ich videl predávať pár za guineu. To je pre teba trochu zvláštne, nie?... Er... Mladý muž, vaša dáma vyzerá, že omdlie. Radšej sa o ňu postaraj, tá horúčava, tento deň musí byť náročný."

 

Draco sa otočil a zbadal Hermionu malátne stáť pri jeho boku. Tvárila sa zmorene a bledo.

 

"Vďaka," povedal a rýchlo ju objal okolo pliec.

 

"Najlepšie, keď zoberieš tamto ku kupcom a zabávačom. Sú tam sedadlá a tieň, a najlepšie pivo na tejto strane Aldeburghu."

 

"Prepáč... je horúco... a... a ten smrad," ospravedlňovala sa Hemriona, keď ju Draco viedol späť do stredu mesta. "Musím sa... posadiť."

 

"Dobre, vydrž to tamto. Už sme skoro pri lavičkách."

 

Vrátili sa späť na mestské námestie. Všade okolo boli lavičky a neopracované stoly. Očividne Hermiona nebola jediná žena ovplyvnená teplom. Úplne všade sedeli na lavičkách sedliačky, ovievali sa a popíjali pivo. Muži sa opierali o stoly, hrali kocky a kričali.

 

"Posaď sa tu, zoženiem niečo piť."

 

"Vďaka."

 

Draco sa zatúlal k jednému zo stánkov s pivom. Vo vrecku sa prstami pohrával s mincami. Mal len šesť mincí... ako prepánajána budú schopní dovoliť si holuba?

 

"Dva džbány," povedal majiteľovi stánku a podal mu dve z jeho mincí. Už mu zostali len štyri. Vrátil sa k Hermione s neopracovanými cínovými džbánmi piva. Bolo studené a osviežujúce.

 

Hermiona dychtivo pila. Všetok ten čas v korzetoch a život na panstve ju muselo zoslabiť. Bola zvyknutá držať krok s Harrym a Ronom na všetkých ich dobrodružstvách a teraz nedokázala vydržať ani jeden stredoveký trh!

 

"Cítiš sa lepšie?"

 

"Áno, poriadne," odvetila. Draco sedel vedľa nej, tak blízko, že sa ich boky dotýkali. Bola to veľmi preplnená lavička.

 

"Er... Hermiona. Máme problém... Ja... ja... nemám dosť peňazí, aby som kúpil holuba," Dracovi sa chcelo smiať. Tie slová zneli tak smiešne. Pomyslel si na svoje malfoyvské účty u Gringottov tam doma a na svoju peňaženku, ktorá vždy obsahovala viac galeónov než vedel, čo s nimi urobiť.

 

"Ach, to je v poriadku," riekla pokojne Hermiona, keď si odpila z nápoja. Naklonila sa k nemu a zašepkala mu do ucha: "Mám so sebou mešec guineí. Koľko máš ty?"

 

Tak takto to je cítiť sa chudobne! Bude musieť požiadať Hermionu, aby za všetko zaplatila! "Mám štyri strieborniaky," riekol duto. "To je moja mzda za týždeň. Mal som šesť, ale už som dva použil, aby som nám kúpil pitie."

 

"Čože?! Použil si tretinu svojho platu, aby si kúpil naše pitie?" prskala Hermiona na svoje pivo.

 

"To som ja... ten veľký mínač," povedal, vyprázdňujúc svoj džbán.

 

"Ach, Draco... Nabudúce platím ja."

 

"Toto je prvý raz, čo som na niekoho minul tretinu všetkého, čo mám."

 

"Vďaka," odvetila. "Myslím to vážne."

 

"Je dosť desivé mať tak málo. Ale vieš čo, aj tak nemám, čo by som kupoval. Tam v budúcnosti som sa tak nudil míňaním mojich peňazí... Kúpil som kone na Malfoy Manor, kúpil som domácich škriatkov, viac oblečenia než som vedel, čo s ním... Aby som pravdu povedal, tieto nápoje sú prvá vec, čo som kúpil za tri mesiace. Myslím, že človek naozaj nepotrebuje veľa, aby bol šťastný."

 

Hermiona sa na neho pozrela kútikom svojho oka. Draco sa určite zmenil. Už viac nebol ten rozmaznaný fagan, ktorého poznala vtedy na Rokforte.

 

"Si teraz šťastnejší? Myslela som, že nenávidíš žiť ako sedliak."

 

"To je sranda... niežeby sa mi to páčilo. Ale veci sa už nezdajú mať význam. Nevzrušujem sa tak nad nimi. To... to je to, o čom som potreboval s tebou hovoriť. Je to, ako keby som sa za tieto tri mesiace dal do poriadku. Mal som čas premýšľať, na čo som nemal čas vtedy v budúcnosti."

 

"Ja tiež," prikývla Hermiona. "Nie je to zvláštne? Ako by tie tri mesiace boli pre nás naozaj dobré. Možno napokon vrátiť sa späť v čase nebolo také zlé."

 

"A stali sme sa..." potichu riekol Draco.

 

"Kúpite stužky pre vašu milú?" prerušil ich hlas so silným prízvukom.

 

Vzhliadli nahor a uvideli usmievajúcu sa starú ženu s košíkom plným farebných stužiek. Obaja sa hrozitánsky začervenali. "No tak, chlapče. Je nádherná... a s jednou z týchto vo vlasoch, bude ešte aj tá najroztomilejšia."

 

"On nie je môj..."

 

"Dobre," riekol Draco, vyťahujúc svoj mešec. "Akej farby by si chcela, Hermiona?"

 

"Draco... nemal by si na mňa viacej míňať!"

 

"No tak, no tak, dievčička. Poznám pekný párik, keď nejaký uvidím a tento mládenec ti chce kúpiť niečo pekné. Je to len jeden strieborniak."

 

"No tak, Hermiona, vyber si jednu."

 

"Ale Draco..."

 

Draco vložil ruku do košíka tej ženy a vybral svetlomodrú saténovú stužku. Bola pre ňu dokonalá.

 

"Vezmeme si túto," povedal a dal ten žene strieborniak. Stará žena sa usmiala, zahryzla do mince a odložila si ju v záhyboch šiat.

 

"Starajte sa o ňu, mládenec," riekla, "ona je skutočná ruža." Stará žena im venoval lišiacky pohľad a stlmila hlas, "...a vy ste vskutku urastený mladý stromček. Vitajte, tento deň! Postarajte sa o ňu... ach! Vitajte, Draco a Hermiona!!" zachichotala sa a vzdialila sa.

 

(PP: Well met, this day! Look after her oh! Well met Draco and Hermione!"  Well met, je pozdrav vitajte, ale doslova dobre splnené, mám divný pocit, že to súvisí s vílami, ale nie som si istá;
pozn. soraki: no nejsi sama, kdo má ten pocit, určitě to byla nějaká víla,
pozn. Maenei: Beztak to byla nějaká víla. Well met-mohlo by to být i staniž se? )

 

Draco a Hermiona boli omráčení.

 

"Čo- čo povedala?" riekla Hermiona.

 

Dracove prsty zmrzli okolo modrej stužky. "Kam šla?"

 

Ale tá stará žena zmizla.

 

"Ona-ona povedala... nazvala nás..."

 

"To je nemožné," odsekol Draco. "To ten jej prízvuk. Musela povedať  nech sa vám dobre darí a ste zdraví  (fare ye well and bonny ) alebo niečo také."

 

"A-ale...."

 

"Draco vložil modrú stužku Hermione do ruky. "Je to len stará žena... nerob si s tým starosti. Som si istý, že sme zle počuli."

 

"A-ale..."

 

"Daj si tú stužku, no tak."

 

Hermiona zdvihla ruky a začala si uväzovať stužku okolo chvosta. Bola žiarivo bledomodrá ako obloha v tento deň.

 

"Je nádherná, ďakujem ti."

 

"Hodí sa ti k očiam."

 

Hermiona okamžite sklopila oči, cítila sa placho.

 

"Poďme zohnať toho holuba," riekla, postavila sa a zahrkotala zlatými guineami v mešci.

 

****************************************

Ako sa ukázalo, nezískali len holuby. Keď sa vracali späť do Dracovej chtrče, Hermionin košík bol naplnený až po okraj rôznorodým jedlom. Trvala na tom nakúpiť syr, šunku, masové pirohy a koláče.

 

"Toto všetko nikdy neminieme!" protestoval Draco, keď za ňou ťahal ten ťažký košík.

 

"Uvidíme," riekla Hermiona. Strašne vychudol, pomyslela si. Som rada, že som nakúpila tak veľa jedla, ako som mohla. Hocičo, čo dnes večer nezjeme, môže zjesť na nasledujúce dni. Há, kupujem jedlo Dracovi Malfoyovi. Čo by na toto museli povedať Harry a Ron!

 

V Hermioninej ruke sa hojdala klietka, ktorá obsahovala dva snehobiele holuby. Vôbec ich nebolo ťažké zadovážiť... po tom čudnom stretnutí so ženou so stuhami, prešli k zahraničným kupcom a ľahko našli jedného, čo predával exotické vtáky. Hmm, tá čudná žena so stužkami... kto to bol? A naozaj ich nazvala...

 

"Stále o nej premýšľaš?" spýtal sa Draco.

 

Hermiona sa vyplašila. "Áno."

 

"Som si istý, že sme zle počuli," riekol, otvoril dvere na svojej chatrči a kopnutím ich otvoril.

 

"Ako si môžeš byť taký istý?"

 

"Mala taký silný prízvuk. Mohla povedať nejaký starý keltský pozdrav alebo niečo podobné."

 

"Nie, to práve nie je to," odvetila Hermiona, pomaly položila holuby na podlahu chatrče. "Teraz si spomínam. Povedala, že som 'skutočná ruža'. To je naozaj zvláštne."

 

Draco pokrčil plecami, vybalil nejaké jedlo z košíka. "Len tým chcela povedať, že si... nuž, že si p-pekná, Hermiona."

 

Bola príliš rozrušená, aby si všimla jeho zahabkanie. "Nie, nechápeš. Moja stará pestúnka, Mary, vždy vraví, že mám tvár ako ruža. Nie je to zvláštna zhoda náhod?"

 

Draco sa uškrnul. "Dobre, dobre, Hermiona. Vieme, že si veľa ľudí myslí, že si pekná. Je to len výraz, to je všetko."

 

"Nemyslíš si, že je to zvláštne?"

 

"Tiež ma nazvala mladým stromčekom... volá sa to prirovnanie, Hermiona. Keď porovnávaš jednu vec s druhou. Neučili ste sa to na mukelskej základke?"

 

Hermiona uvažovala, či začať Dracovi hovoriť o tom, čo sa dozvedela o svojom detstve kedysi na zámku. Nejako si nemohla pomôcť, aby nemala pocit, že to všetko spolu súvisí, ale rozhodla sa, že teraz nie je vhodná doba začínať s tou veľkou záhadou. Aspoň kým sa nepustí do toho kňaza a nedozvie sa viac. Pokrčila obočie. "Myslím, že je čudné, že to všetko... héj! Kam berieš to jedlo?"

 

Draco bol pri dverách s košíkom dopoly naplneným jedlom.

 

"Ideme na piknik. Nemyslíš si, že budeme jesť v tomto zatuchnutom smetisku?"

 

"Kam ideme?"

 

"Ukážem ti, poďme."  

 

Draco podržal Hermione otvorené dvere, keď ho nasledovala, klietka s holubmi v ruke.

 

"Tadiaľto." Kráčal k Flindersovmu lesu, ale zabočil k potoku. Chvíľu kráčali popri potoku dole svahom, obchádzali les, až kým neprišli na malé trávnaté nábrežie.

 

"Ach! To je nádherné miesto!" Hermiona bola očarená.

 

"Áno - objavil som ho, keď robil trochu bádania po slnovrate. Ja som... bádal."  Po pravde, pátral po známkach po vílach. Doteraz nezistil, či sa jeho prianie splnilo a často od tej doby uvažoval, či to nebol všetko len zvláštny sen, ktorý mal. Draco položil košík na zem a začal si  vyzliekať košeľu.

 

"Čo robíš?!" zalapala po dychu Hermiona.

 

"Ako čo to vyzerá? Idem plávať. Chceš sa pridať?"

 

Hermiona sa otočila chrbtom, keď sa pred ňou zjavil nahý Dracov trup. Hanbila sa viac než keď ho prvý krát videla bez košele pri bičovaní. Kebyže nie je taký vychudnutý, bol by samý sval. Akosi sa už viac nedokázala na neho pozerať rovnako.

 

"Nerob si starosti, nechám si pančuchy," žmurkol.

 

"Ako keby si sa odvážil nenechať si," odvetila.

 

"Pridáš sa teda? Musela by si opustiť tie nádherné šaty, čo si si ušila," riekol Draco, naklonil hlavu na jednu stranu a zlomyseľne sa škeril.

 

"Určite nie!" odvetila Hermiona, zdesená pri tej predstave. Nemohla uveriť, že dovolila Dracovi takto si ju doberať a ani v skutočnosti nebola naštvaná!

 

"Rob si ako chceš," riekol a skočil do jazera. Bolo plytké - len povyše jeho pása, ale dosť pre neho hlboké, aby v ňom mohol plávať. Hermiona sa usadila tak blízko brehu, ako sa odvážila. Samozrejme, že bolo hrozne horúco. Začala si priať, aby mala odvahu vyzliecť si svoje šaty a pridať sa k nemu. Tam v budúcnosti milovala plávanie. Ach, keby len so sebou mala plavky. Všimla si biele jazvy na Dracovom chrbte a potešila sa, že to bičovanie sa riadne zahojilo.

 

"Ahhhh... tá voda je taká studená," doberal si ju Draco, prskajúc až k jej nohám. Teraz mal svoje blonďavé vlasy ulízané dozadu, čím ešte viac do popredia vystupovali jeho driečne črty. Mal dobré lícne kosti, výraznú bradu, žiarivé modro-šedé oči...

 

"Potíš sa," riekol a hodil sa horeznak do vody. "Určite sa nechceš pridať?"

 

"Nie, vďaka," prepiato povedala Hermiona, ťapkajúc si na čelo rukávom. "Je mi dokonale pohodlne tak ako som."

 

Neprítomne trhala poľné kvetiny, kým čakala, keď Draco prestane okolo seba špliechať. Občas sa ukradomky pozrela na jeho mocné telo, ktoré brázdilo vodu, keď plával. Cítila ako ňou prebehlo chvenie. Tento večer bol taký dokonalý. Letné slnko viselo lenivo na oblohe, z Flindersovho lesa pofukoval mierny vánok, potok radostne zurčal a tie kopy a kopy nádherných poľných kvetov všade navôkol nej...

 

"Knut za to, na čo myslíš?"  

 

Vyskočila. Draco sa vedľa nej opieral o lakte. Slnečné svetlo sa lesklo na jeho žiarivom vlhkom trupe a jeho mokré pančuchy sa mu lepili na nohy. Ach, moje myšlienky by ťa teraz stáli viac než jeden knut...

 

"Knut za to, na čo myslíš ty," odsekla.

 

"Nuž, milady," riekol, "myslím, že by sme mali tie dva holuby oslobodiť tak skoro, ako sa bude dať."

 

"Súhlasím," odvetila. "Máš tú česť."

 

Draco sa natiahol popri nej a obratne vytrhol zopár pierok jednému z holubov. Nahnevane zahrkútal a zatrepotal krídlami.

 

"Máme ich pustiť už teraz?"

 

"Ach, áno.  Nikdy som nemohla vystáť pohľad na vtáky v klietkach. Z tohto pohľadu bol dnešný trh hrozný."

 

Draco sa usmial. Ďalšia vec, čo sa dozvedel o Hermione. "V poriadku. Pretože to pre teba tak veľa znamená..." Podal jej klietku.

 

Hermiona zistila, že hovorí: "Poďme to urobiť spoločne."

 

"Prečo?" Draco sa tváril prekvapene.

 

"Neviem, zdalo sa to také... symbolické. Vieš, pustiť vtáky na slobodu. A okrem toho sme teraz priateľmi." Čo to robím? Hermiona mohla sotva uveriť sama sebe. Znova ho skúšam, tlačím na hranice, čo naozaj chcem, čo to robím?...

 

'Priatelia', pomyslel si Draco, si si istá, že to je všetko, čo si myslíš, že sme, slečna Hermiona Grangerová? Ty, ktorá si ma nechala držať ťa za ruku vo Flindersovom lese a kúpiť ti stužku do vlasov? Ty, ktorá si mi na môj chrbát priniesla šalviu a písala mi každý deň listy?

 

Bez jediného slova položil svoju ruku na jej, nebránila sa. Zdvihla klietku nad neho a spoločne otvorili dvierka. Holubom chvíľu trvalo, kým si uvedomili, že ich púšťajú na slobodu. Potom leteli k oblohe a zmizli za horizontom lesa. Hermiona a Draco položili klietku na zem.

 

Stále ju držal za ruku. Pocítil, že si ju začala od neho vyťahovať, ale tentoraz zovrel svoje prsty a chytil ju pevnejšie. Nepozerala sa na neho, takže mohol vidieť, ako jej očerveneli uši.

 

Zvláštne, mala by som byť nervózna ako posledných niekoľkokrát, ale nie som. Ako to, že si pripadám dnes večer taká sebaistá? Áno, toto je väčšmi ten starý Draco Malfoy. Draco sa zhlboka nadýchol.

 

"Hermiona... musím s tebou hovoriť. Prosím, nepovedz, že sa nič nedeje, pretože vieš, že to nie je pravda."

 

Hermiona sa stále nedokázala prinútiť, aby sa na neho pozrela. Srdce jej búšilo tak silno, že si myslela, že jej pukne hruď. Hlavou sa jej hnalo milión rozličných myšlienok. Jediné, čo mohla urobiť, bolo prikývnuť. Jeho ruka na jej bola teplá a utešujúca.

 

"Myslím, že viem, čo sa nám deje. Neviem ako a prečo, jediné, čo viem, že teraz pre mňa veľa znamenáš. Vieš, čo tým myslím?" hlas mal pevný a láskavý a Hermiona cítila, ako jej stúpa odvaha.

 

"Áno," odvetila. "Nikdy predtým som si nemyslela, že je to možné, ale cítim k tebe to isté."

 

Usmial sa a stisol jej ruku. "Hermiona, pozri sa na mňa."

 

Zdvihla tvár  k nemu. Mohol v jej očiach vidieť tie pochyby a strach, ale takisto vzrušenie. Teraz je moja šanca, povedal si Draco, urob to, urob to, urob to, urob to.  Nebude sa brániť.

 

Naklonil sa k nej.

 

"Počkaj."

 

Hermiona položila ruky na jeho plecia a vážne na neho pozrela. Obočie pokrčila v starostiach a zdalo sa, že prechádza hrozným vnútorným bojom.

 

"Hermiona, si v poriadku?"

 

Musím to vedieť, pomyslela si Hermiona. Robím hroznú vec, ale ak to môže kvôli mne urobiť, znamená to, že mu na mne naozaj záleží a že všetko bude v poriadku. Musím sa to dozvedieť.

 

"Draco, zrušíš svojej zasnúbenie s Blaise Zabiniovou?" dostala rýchlo zo seba.

 

"Čože?!" Draco nemohol uveriť svojím ušiam. "Zrušiť zasnúbenie s Blaise?!"

 

Hermiona mala pocit, ako keby na ňu vystrelili. Čo to bola za blázna! Toto bolo to jediné, čo ju brzdilo a myslela si, že by to mohla zmeniť.

 

"Nevadí," riekla, "zabudni, že som sa pýtala." Odvrátila sa od neho a pokúsila sa vytiahnuť si svoju ruku z jeho.

 

Na čo do pekla sa tie víly hrali? KLAMALI mi! S mojím zasnúbením neurobili ani jednu posratú maličkosť!

 

"Nie, počkaj," povedal, držal ju ešte pevnejšie proti jej snahe uvoľniť sa. "Myslíš si, že som zasnúbený s Blaise Zabiniovou?"

 

Hermiona na neho vypleštila oči. "Na čo sa hráš, Draco? Vieš, a ja viem, a celý Rokfort vie, že si! A pokiaľ sa ho nerozhodneš zrušiť... nuž, potom sa nič nedeje." Nemohla si pomôcť, ale slzy jej začali stekať po lícach. Nikdy predtým sa takto necítila, mimo kontroly... v knihách nebolo nič o takejto situácii...

 

Draco rýchlo premýšľal. Dobre, tie posraté víly ma obabrali. Kašľať na nich. Vyrovnám sa s tým sám, akokoľvek sú dôsledky hnusné. Ach, do riti... napriek tomu, že dôsledky zrušenia kúzelníckeho zasnúbenia sú... sakra, sakra, sakra...

 

"Samozrejme, že ho zruším!" povedal náhle a nahlas.

 

Hermiona skoro vyskočila z kože. Prečo Draco hovorí tak hlasno?

 

"Draco..."

 

"Samozrejme, že sa do čerta s ňou rozídem! Nemyslíš si, že by som sa tu s tebou takto zahrával?..."

 

"Draco..."

 

"Odpísal som ho už dávno! Ako by som s tebou takto jednal!..."

 

"DRACO!"

 

"ČO JE?"

 

"To bolí!" riekla Hermiona.  

 

"Ach... prepáč." Draco si uvedomil, že zovieral jej ruku silnejšie a silnejšie, keď robil svoje vyhlásenia. Pustil ju.

 

"Povedala som, že ju prisilno držíš, nepovedala som, aby si ju pustil," povedala Hermiona cez slzy.

 

Draco pocítil, ako ním prešla vlna úľavy. Tak možno to brilantne nezvládol. Ale všetko nebolo ešte stratené. Nebol veľmi dobrý v celej tejto veci s dvorením. Celý žalúdok mal na kašu. Bol zamilovaný do Hermiony, a predsa nevedel, čo chce ona, a musel sa rozísť s Blaise, ktorú nemal rád, ale na druhej strane existovali dôsledky zrušenia oficiálneho kúzelníckeho zasnúbenia. DO PEKLA! Jeho hlavou mu preblesklo milión myšlienok...

 

Jeho slizolinská povaha ho vždy nútila hľadať tú najjednoduchšiu a najvýhodnejšiu cestu z nepríjemných situácií: ako zasnúbiť sa s Blaise v prvom rade preto, aby znovu obnovil rodinnú česť. Ale zdalo sa, že z tohto nebola žiadna úniková cesta.

 

Nemohol to pochopiť...  Prečo tá víla proste nezariadila, aby sa to všetko rozplynulo!

 

To, čo sľúbil Hermione, bola pravdepodobne najťažšia vec, ktorú musel urobiť vo svojom privilegovanom, peniazmi napustenom čistokrvnom živote... ZASRATÁ PREKLIATA BLBÁ VÍLA. Aspoň, aj keď to bolo zložité urobiť, bolo to niečo, za čo to stálo urobiť. Pretože keď sa pozrel na Hermionu, tú silnú, nádhernú, múdru čarodejnicu vedľa seba - uvedomil si, že naozaj existovalo niečo, za čo stálo to urobiť. Nikdy predtým sa necítil takto kvôli nikomu, či čo sa toho týka, ničomu vo svojom živote.

 

"Neplač," povedal nakoniec Hermione. "Er... robí ťa to menej peknou?"

 

"Ach, ty!" riekla a usušila si slzy lemom sukne.

 

"Toto nie je úplne ten romantický piknik, čo som si naplánoval," povedal neobratne, zatlačiac jej späť vlasy, ktoré sa jej uvoľnili z drdolu.

 

"Ach, ty si toto všetko naplánoval?"

 

"Nemyslíš si, že sme sem prišli piknikovať len tak náhodou, však nie? Perfektná zurčiaca voda, príjemná mäkká tráva, všade drobné milé poľné kvetiny, z ktorých mám sennú nádchu..."

 

"Nevedela som, že máš sennú nádchu?" Hermiona sa aspoň usmievala.

 

"Nuž... Nemám. Ale keby som mal, všetky tieto kvety by ma odrovnali."

 

Hodila na neho plnú hrsť kvetín voľnou rukou.

 

"Čo je smiešne?" riekol, sledujúc ako potláča chichot.

 

"Zasekla sa ti sedmokráska vo vlasoch."

 

"Skvelé," povedal, keď ju hľadal.

 

"Tento druh ti sedí."

 

"Myslím, že tebe sa hodí viac." Vybral si ju z vlasov a zastrčil jej ju za ucho. Rukami jej uhladil vlasy a tento čin ju upokojil. "Ja... chcem, aby si vedela, že som myslel vážne, čo som povedal. Moje sľuby majú cenu zlata. Keď sa vrátime, prvá vec, čo urobím, bude zrušenie môjho zasnúbenia."

 

Prikývla. "Verím ti. Ale stále mám zlý pocit kvôli Blaise. Mám pocit, ako keby toto všetko bola moja chyba."

 

"Blaise ma nemiluje." Draco pokrútil hlavou. "Bola pobláznená do predstavy o mne, ale nevychádzali sme spolu. Niekoľkokrát sme sa  rozprávali o zrušení, ale vždy nám v tom zabránilo tak veľa vecí. Ako prvé bola vydesená zo svojho otca a... a... nuž, nie je také ľahké zrušiť čistokrvné kúzelnícke zasnúbenie."

 

"Čo tým myslíš?"

 

"Na tom nezáleží. Je to príliš komplikované vysvetliť, takže ťa len ubezpečím, že to urobím." Uškrnul sa. "Vieš, celá tá vec mi ničila život. Nenávidel som pomyslenie byť zosobášený s niekým, koho som nemiloval. Viem, že som zatrpkol a bol som k Blaise krutý, ale nemohol som si pomôcť. A sľubujem ti, všetko bude v poriadku. Nemaj z toho zlý pocit - pravdepodobne si  urobila Blaise veľkú láskavosť. Keby si ma vzala, zničilo by to životy nás oboch."

 

"Vedela som, že vy dvaja spolu nevychádzate, ale stále mám z toho zlý pocit," priznala Hermiona. "Keby som nezbabrala MLOKy z Elixírov, neuviazli by sme tu v minulosti a všetko toto by sa nebolo stalo a my by sme neboli... neboli by sme..."

 

"Neboli by sme čo... hmm?" nevinne sa spýtal Draco.

 

"... neboli by sme sa vzájomne lepšie spoznali."

 

"A ja viem, že sa ti páči to, čo si sa dozvedela o Dracovi Malfoyovi," doberal si ju, chytiac ju za obe ruky. "Čo by sa mohlo nepáčiť? Driečny, vtipný, zdvorilý..."

 

"Sebecký, nadutý, neznesiteľný..."

 

"Z lásky ku nej prichádzam o rozum..." zamrmlal Draco, zrazu si ju pritiahol blízko k sebe.  Tentoraz nič nejde po jeho.

 

"Kráčaš so slnkom a ono zabúda zapadnúť..." zašepkala Hermiona. Mala pocit ako keby sa napila priveľa bazového vína na narodeninovom večierku weasleyovských dvojičiek. Hlava sa jej začala knísať a celé telo jej začalo bolieť. Nádherne si uvedomovala Dracove ruky, ktoré ju pevne držali, tú bledú pokožku Dracovej hrude oproti jej vlastnej, Dracove jasné šedé oči, Dracovu trochu upotenú vôňu... Draco.

 

"Ja k tebe z lásky otáčam tvár..." riekol a jemne naklonil jej tvár nahor k svojej.

 

"Moja krásna, biela..."  


16. Obaja už vieme prečo



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem soraki, Manaee, HOPE, Jenny, JSark a eternallife.


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Manaea




Kapitola 16

Obaja už vieme prečo

Čas v tomto svete pre nich prestával mať význam. Zdalo sa, že pomalé tempo stredovekého života sa samo zladilo s vlastným tlkotom ich srdca. Žili len pre príjemné omámenie z nového rána a sladkých večerov a čas merali veľkosťou kvetov na ružových kríkoch.

Spočiatku bola Hermiona s Dracom veľmi plachá. Nikdy predtým nemala priateľa a naozaj občas nevedela, čo robiť. Zo svojej strany bol Draco pri Hermione tiež nesmelý. Hoci chodili do tej istej školy posledných sedem rokov, v skutočnosti vôbec jeden druhého dobre nepoznali. Obaja nevedeli, čo ten druhý od nich očakáva, jediné, čo vedeli, bolo, že zúfalo túžia stráviť každú ušetrenú chvíľku vo vzájomnej spoločnosti.

Draca prekvapila tá zmena, ktorá sa s ním udiala. Zvykol byť, ako to tak pohotovo Hermiona uviedla: egoistický, nafúkaný a neznesiteľný, ale tu, v tomto čase a s Hermionou, pociťoval pokoj. Domnieval sa, že väčšina jeho pôvodného nešťastia pochádzala z povinnosti žiť ako syn smrťožrúta a dediča jedného z najrozsiahlejších čistokrvných majetkov .

Kvôli tomu sa na Rokforte vždy zúfalo túžil predviesť sa, čo videné z dnešnej perspektívy, z neho robilo sebeckého blbečka. Pomyslenie na pieseň Weasley je náš kráľ ho prinútilo prikrčiť sa. Lucius by bol teraz zo mňa zhnusený, pomyslel si, keď daroval Hermione obrovskú ružu, ktorú ukradol z panskej záhrady, pravdepodobne by vinil Narcissinu vetvu rodiny.  

Hermiona si ju vložila do vlasov, kde stále nádherne vôňala.

"Ako si vedel, že ruže sú moje obľúbené kvetiny?" spýtala sa.

"Krum ti ich zvykol posielať na každého Valentína," riekol Draco. "Tiež som ťa videl pri ružiach na Rokforte - bolo to okrem knižnice tvoje obľúbené miesto, kde si si robila úlohy."

"Takže som mala pravdu, po celý čas na Rokforte si ma sledoval."

"Nuž, obaja už vieme prečo," povedal, pootočil ju tvárou k sebe. Hermiona sa usmiala. Toto bolo nádherné. Všetko bolo dokonalé a úžasné.

S pôžitkom si uvedomoval, ako sa k nemu Hermiona tlačí. Oprel si bradu o jej zlatohnedé kadere, zavrel oči a nadýchol sa vône ruže v jej vlasoch.

"Potom, čo sme sa pohádali vo Flindersovom lese, sa mi snívalo, že ti dávam ruže ako ospravedlnenie a ty si vyzerala taká šťastná," riekol potichu. "Ale ten sen zmizol, keď si sa po nich načiahla."

Pocítil ako sa Hermiona v jeho náručí trochu strhla. "Ach! To si naozaj bol ty!"

"Čože?" odvetil zmätený.

"Tie ruže na mojej posteli!"

"Na tvojej posteli?"

Hermionine oči žiarili. "Keď som sa na druhý deň prebudila, bola moja posteľ pokrytá ružami! Myslela som si, že si to možno bol ty, vieš, do mojej izby sa v žiadnom prípade nikto nemohol dostať a nechať ich tam.. až na mágiu."

Draco začínal rozumieť. "Mágiu? Chceš povedať... mágiu bez prútika?"

"Áno... samozrejme. Ako keď Harry nafúkol v treťom ročníku svoju tetu, pretože bol na ňu nahnevaný... alebo ako keď Ron doslova ozelenel žiarlivosťou, keď som v šiestom ročníku šla na rande s Nevillom Longbottomom."

"Ty si šla na rande s Nevillom Longbottomom?"

Hermiona sčervenela. "Bola to láskavosť - Trevor, jeho ropucha, práve zdochla a on bol taký rozrušený, že som mu povedala, že ho vezmem na Valentína von a kúpim mu zmrzlinu."

Draco sa dobre bavil. "Ako to šlo?"

"Nie veľmi dobre... jeho zmrzlina mala jahodové kúzlo a on je alergik, takže mu z uší začali rásť jahody. Veľmi skoro sa musel vrátiť do nemocničného krídla."

"Až na toto je to tá najzábavnejšia vec, ktorú som kedy počul... Dovoľ mi povedať, že je úľava vedieť, že stále máme mágiu."

Hermiona prikývla, "ale môžeme mágiu vytvoriť len, keď sme v emocionálne vypätej situácii a k tomu je dosť nepredvídateľná."

"Aj tak je to lepšie ako nič," riekol Draco a znova si ju k sebe pritiahol.

"Draco Malfoy," povedala potichu.

"Čo?"

Pokrútila hlavou a vytiahla sa z jeho náručia. "Nič, len som si pripomínala, že ma to objíma Draco Malfoy. Čo budú vravieť, keď sa vrátime do budúcnosti?"

Draco prešiel prstami cez jej vlasy. "Potter a Weasley budú poriadne naštvaní. Môj otec asi umrie od šoku, keď si predstaví, že u muklov narodená lady z Malfoy Manor riadi malfoyovských škriatkov, jazdí na malfoyovských koňoch..."

"...je z malfoyovského striebra..."

"...usporiadava malfoyovské večierky..."

"Žiadaš ma, aby som bola Lady z Manoru? Vieš, čo to znamená," trúfla si Hermiona.

"Znamená to čokoľvek, čo chceš, aby to znamenalo," Draco ju pobozkal na vrch hlavy.

"To nechceš vedieť.“

"Ale ja chcem," povedal nevinne. 

"Nuž, tak musíš popracovať na tom, aby si to zistil," riekla, zastrčila mu prameň vlasov za ucho.

"Ako si prajete," odvetil, znížil svoje pery k jej. "Milady."

Pomyslela si, že by ho dokázala bozkávať večnosť. Draco určite vedel ako bozkávať. Nebozkával len svojimi ústami, ale celým svojím telom. Zabalil ju do seba a prinútil ju zamdlieť túžbou.

"Aké to bolo?" riekol, na tvári potešený slizolinský výraz. Hermiona ťažko dýchala.

"Ujde to," podarilo sa jej vydýchnuť. 

"V poslednej dobe som dosť trénoval," riekol samoľúbo.

Jemne sa dotkla jeho tváre. "Viem."

Za zákrutou sa pred nimi zjavil zámok.

"Kedy sa vráti tvoj otec?" s obavami sa spýtal Draco.

"Za ďalšie dva týždne," skľúčene povedala. "Potom sa už nebudem môcť vykradnúť. Ale neboj, už zostáva do Samhainu len sedem týždňov."

"Bylinky sú už skoro pripravené," riekol Draco, mávajúc smerom k záhrade s bylinkami. "Babrem sa s nimi každý deň. Vedú si dobre."

"Nerob si starosti, všetko bude v poriadku. Ani nie za dva mesiace budeme doma," s istotou riekla Hermiona.

Draco sa zatváril rozpačite, "v skutočnosti mi toto miesto bude chýbať,“ povedal. „Práca je namáhavá, ale dosť jednoduchá, aby mi naozaj zostalo veľa času na premýšľanie. Cítim sa tu tak spokojne... a si tu ty, samozrejme."

"Vieš, že tam budem, keď sa vrátime," odvetila Hermiona.

"Áno, ale zbožňujem ťa v týchto šatách a s týmito vlasmi. Skoro si nemôžem spomenúť ako si vyzerala vtedy na Rokforte. Čo sa toho týka, mám problém si spomenúť, čo sme všetci zvykli nosievať."

Hermiona sa zasmiala. "To je len vedľajší dôsledok Thyme Eliminius. Spomenieš si, keď sa vrátime."

"Potom dúfam, že keď sa vrátime, nič z tohto nezabudneme. Naozaj nechcem zabudnúť na týchto pár mesiacov. Život v tom druhom svete sa zdá byť bláznivý v porovnaní s týmto a keď sa vrátime späť, možno sa mi vráti všetko to napätie a nechuť."

"Ach, Draco, bude to v poriadku. Nemyslím si, že sa ľudia naozaj zmenia. Myslím, že Dobrý Draco bol vždy niekde v tebe, len potreboval tento... otras... aby vyšiel von. A niekedy, aby som pravdu povedala, som považovala Zlého Draca za vzrušujúceho."

"Vážne, slečna Grangerová? Čo by na to povedali tvoji malí chrabromilskí kamoši? Stále môžem byť taký zlý ako chceš, koniec koncov, ja som Draco Malfoy..." zavrčal.

Zakňučala, keď ju jemne pohrýzol na krku.

Dokázal vycítiť, že sa zachvela a pocítil vzrušenie, že bol schopný dať jej tak veľa radosti. Možno jeden deň... drsne prešiel rukami po jej chrbte a objal ju za jej štíhly pás. Vzdychla si a pritlačila sa k nemu. Áno, určite, pomyslel si, keď cítil, že začína na ňu reagovať...

Hermiona sa stiahla a venovala mu posledný božtek na líce. "Uvidíme sa zajtra..." povedala a začala odchádzať preč, otočiac sa, aby sa na neho usmiala.

Draco pozbieral svoje roztrúsené zmysly. "Hej, Hermiona..."

"Áno?"

"Nezabudni sa spýtať svojho kňaza na celú tú záhadnú záležitosť s tvojím detstvom. Už to odkladáš dosť dlho a ja umieram zvedavosťou."

Prikývla, "čakala som na správny okamih. Zajtra to urobím a dám ti vedieť."

"Dobrú noc, Hermiona."

"Dobrú noc."

***********************************************

Na druhý deň bola Hermiona odhodlaná odhaliť záhadu svojho detstva. Príliš dlho otáľala, keďže bola priveľmi zaneprázdnená trávením času s Dracom. Ale teraz zostal dokonca aj Draco netrpezlivý, aby zistila viac. Nejako mali pocit, že to súviselo s tým, že ich to priviedlo do minulosti spolu.

"Otec Lorenzo?"

"Áno, moje dieťa?"

Hermiona sa posadila vzpriamene. "Kedy vás vymenovali za kaplána na zámku Grangerovcov?" Otec Lorenzo sa zaklonil v kresle, "keď ste sa narodili, dieťa. Krstil som vás po tom, čo ste prišli na tento svet."

"Kto bol kaplánom pred vami?"

"Nuž, pozrime sa... to by mohol byť otec Gresham. Prečo všetky tieto otázky, milá Hermiona? Mali by sme obrátiť našu pozornosť späť k evanjeliu Sv.Jána."  

"Prosím, otče, len vás chcem lepšie spoznať."  

Starý muž sa zatváril prekvapene. "Máte podivné predstavy," riekol, "som len starý taliansky kňaz, čo by ste mohli chcieť vedieť?"

"Prečo ste sem prišli z Talianska?"

Usmial sa, "patrím k potulnému rádu, nie ku kláštornému. Je našou povinnosťou chodiť po svete a šíriť slovo božie a robiť charitu. Prišiel som do Francúzska v 1460 z Talianska, keď som bol mladý muž. Preplavil som sa do Anglicka v 1465..." Starý kňaz bol sám potešený. V očiach mal neprítomný pohľad. "Tie veci, ktoré som videl počas ciest! Túlal som sa po Anglicku tri roky skôr než som prišiel do Suffolku a mesta Mildenstowe. Váš otec mi ponúkol nocľah, ale pretože otec Gresham bol starý a čoskoro sa mal stiahnuť, ponúkol mi miesto kostolníka. Nechcel som ho prijať, patrím k potulnému rádu, ale lord Granger bol veľmi láskavý a zistil som, že tu mám dôležitú prácu."

"Akú dôležitú prácu?"

Otec Lorenzo si vzdychol a venoval jej otcovský pohľad.

"Manželka lorda Grangera, lady Katherina Grangerová, práve porodila svoje prvé dieťa - dievčatko. To dieťa bolo veľmi chorľavé... boli ste to vy, milá. Niektorí vravia, že to bol zázrak, že ste prežili... A boli tu tiež určité iné... problémy. Lord Granger mi dôveroval, že poskytnem útechu Lady Grangerovej, a zvyšku panstva a tiež Mildenstownu. Váš... stav... bol chúlostivý. Ale..." kňaz sa zrazu stal rozhodným, "... všetko nakoniec dobre dopadlo. Učil som vás, keď ste boli mladšia, latinčinu, krasopis a písmo sväté a s potešením pozorujem, že ste sa ukázali ako zdroj hrdosti a radosti pre svojich rodičov."

"Otče, spomenuli ste isté iné problémy... aké to boli?"

Starý kňaz jej venoval skúmavý pohľad, "lord Granger zakázal komukoľvek spomenúť minulosť. Bol som proti tomu, vravel som mu, že by vám to mali raz povedať, ale môj lord si prial inakšie. Pretože som jeho služobníkom, budem rešpektovať jeho priania."

"Ale otče..."

"Navrhujem, drahé dieťa, aby ste sa sama spýtali svojich rodičov. Blížia sa vaše osemnáste narodeniny a je zvykom pre dcéru domu prevziať čiastočne správu a vedenie domácnosti, v ktorej býva. Vždy som vravel, že by ste mala mať právo vedieť, napokon, Boh pozná tajomstvá našich sŕdc."

"Ale otče, prosím..."

Starý kňaz zdvihol knihu a listoval stránkami. "A toto je dobrá pasáž k naučeniu... 1 John 3: 19-20 in hoc cognoscimus quoniam ex veritate sumus et in conspectu eius suadeamus corda nostra. Quoniam si reprehenderit nos cor maior est Deus corde nostro et novit omnia. Prosím, otočte si na tú pasáž."

Pomoc od soraki: Totoť pak jest ten soud, že světlo přišlo na svět, ale milovali lidí více tmu nežli světlo; nebo skutkové jejich byli zlí. Každý zajisté, kdož zle činí, nenávidí světla, a nejde k světlu, aby nebyli trestáni skutkové jeho.

Nesmierne sklamaná, urobila Hermiona ako povedal ten starý kňaz. Očividne nebude mať čo nové povedať Dracovi, až kým sa jej rodičia nevrátia.

************************************

Bolo veľmi neskoro a dokonca aj z tvrdohlavého letného slnka začalo ubúdať.

"Môj lord, aké ohromné mať vás späť," hlboko sa uklonil Audley, keď lord a lady Grangerovci vystúpili zo svojho kočiara.

"Buďte pozdravený, Audley," povedala lady Grangerová láskavo, keď jej manžel prikývol správcovi.

"Ako si vedú moje záležitosti?" spýtal sa okamžite lord Granger.

"Nie je treba sa znepokojovať," riekol Fanhope, tiež s úklonom. "Všetko beží tak ľahko ako hodinový stroj, hoci nemôžem nepovedať, ako som rád, že vás máme späť o týždeň skôr, než sme vás čakali."

"Výborne. Ach, a postaráte sa o to, aby tie kone odsedlali? Zavolajte služobníctvo, aby to urobilo - zdá sa, že Hibbings a zvyšní sluhovia na večer odišli."

"Áno, môj lord," povedal Fanhope, a šiel zavolať sluhov z ubytovacích priestorov, kam šli spať.

"Gareth, som unavená. Chcem ísť skoro spať," povedala lady Grangerová svojmu manželovi.

"Myslel som, že si povedala, že chceš Hermione povedať tie dobré správy, hneď ako vkročíš na nádvorie?" lord Granger poťapkal manželku po chrbte.

Lady Katherine Grangerová sa usmiala a zívla. "Ach, áno, chcela som...  mám v úmysle ísť spať len čo to urobím! Odkladala som si tieto šťastné novinky, aby som jej to povedala osobne."

"Máme pre zámok dobré správy," riekol lord Granger otočiac sa k Audleymu, ktorý so zvedavosťou počúval výmenu medzi Grangerovcami.

"Áno, môj lord?"

"Lady Grangerová je znova tehotná."

"Chvála Pánu Bohu, gratulujem milord. Gratulujem, milady," žiaril Audley na svojho pána a pani.

"Ďakujeme vám, Audley. Poslali by sme správu, ale pošta je taká nespoľahlivá. Samozrejme, toto bol čiastočne dôvod, prečo sme sa skôr vrátili," povedala lady Grangerová.

"Samozrejme, milady. Doma sa o vás postarajú najlepšie. Postarám sa, aby všetko bolo pripravené na ten šťastný prírastok."

"Ste ohromná pomoc, Audley," odvetil lord Granger, keď sa trojica zvrtla k bráne vnútorného nádvoria. Fanhope sa už vrátil so skupinou sluhov, aby odsedlali kone. Lord Granger mu prikývol a on mu prikývol späť.

"Zajtra to oznámime na panstve, po mši," riekol lord Granger. "Samozrejme, smiete to povedať najprv Fanhopovi, ak si prajete." Audley prikývol. Správca a šafár boli priateľmi.

"Hermiona bude nadšená, viem, že bude," povedala lady Grangerová, keď kráčala nahor schodmi k vstupu do zámku. "Nech už to je brat či sestra, bude to dieťa milovať."

Lord Granger si rukou privinul svoju ženu. "Som si istý, že bude. Vyrastá v dobré dievča  - Audley mi posielal listy, kde ma informoval o jej veľkej pomoci vo vedení panstva počas našej neprítomnosti a otec Lorenzo mi tiež posielal dobré správy."

"A bude sa tešiť, keď sa dopočuje, že barón Burnel z Lancashire vyslovil dychtivý záujem požiadať ju o ruku. Zo všetkých pytačov, čo nás navštívili, je jeho majetok najväčší - iste päťkrát väčší než lorda Camvila. Viac než to, zdá sa, že je ňou uchvátený." Lady Grangerová bola veľmi vzrušená z toho, keď tieto správy povie svojej dcére. "Ach, a seňor Vittorio poslal správu, že tie šaty pošlú z Londýna na budúci týždeň - je toho toľko, čo musím povedať našej dcére!"

Lord Granger sa zasmial, jeho žena mala vždy taký výborný vzťah s ich dcérou. Mala len štrnásť, keď sa Hermiona narodila, a tie dve boli skôr ako sestry než ako matka s dcérou. Keby len tentoraz Hermiona dostala rozum a súhlasila so spojením s barónom Burnelom z Lancasteru... Z pohľadu lorda Grangera bola tá návšteva veľmi plodná.

Barón Burnel ich pozval, aby sa viacej dozvedel o ich majetku a ich dcére. Dali urobiť Hermione portrét a barón Burnel sa vyslovil, že je ešte nádhernejšia než podľa správ o jej kráse, ktoré počul z rôznych zdrojov. Zamýšľal ich navštíviť budúci mesiac - jediná vec, ktorej nerozumel, bolo, prečo mu lord Granger nemôže sľúbiť ruku svojej dcéry.

"Vy jej dovoľujete rozhodnúť sa?" neveril Burnel. "Nikdy som o niečom takom nepočul."

"Ona je veľmi mimoriadne dievča, barón," povedala lady Grangerová.  "A je to naša jediná dcéra. Nazvite nás bláznami, ak chcete, ale chceme jedine jej šťastie."

"Predpokladám, že to je spravodlivé," riekol Burnel.  Vypäl hruď, "a každopádne som si istý, že na budúci mesiac sa dokážem predviesť dobre pred lady Hermionou. Už premýšľam o istých honosných šperkoch, aby som ich ponúkol vašej nádhernej dcére."

Spomínanie lorda Grangera prerušil hlas jeho ženy, "sme tu." Lady Grangerová zastala pred Hermioninými dverami. "Chceš vojsť dnu na takpovediac 'babské reči'?"

Lord Granger pokrútil hlavou. "Choď napred, miláčik. Dychtím po tom dostať sa k mojim účtom skôr než pôjdem spať. Len sa chcem narýchlo pozrieť na tie knihy."

Lady Grangerová prikývla a počkala, kým sa jej manžel otočí a odíde.

"Pripojím sa zakrátko k tebe," povedala.

Za zvuku strácajúcich sa krokov lorda Grangera, lady Grangerová zaklopala na Hermionine dvere. Asi spí a istotne neodpovie.

Lady Grangerová s úsmevom zatlačila na dvere a vošla dnu. Keď bola Hermiona dieťe, robila to často. Dievčina nevedela, že jej matka zvykla mnohokrát vojsť v noci do jej spálne, len aby skontrolovala, či je v úplnom poriadku. Napokon, lady Grangerová nikdy nezabudla ako takmer stratila Hermionu pri jej narodení.

Odtiahla závesy na posteli, čakajúc, že uvidí spiace telo svojej dcéry pod posteľnou bielizňou.

Zalapala po dychu.

Posteľ bola prázdna.


17. Je to hravé dieťa



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Lean, Tru, SARE a kajke  .


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Maenea




Kapitola 17: Je to hravé dieťa

"Otoč sa," naliehala Hermiona.

"Ale aj tak ťa napokon uvidím."

"To mi je jedno. Proste sa otoč."

Draco sa uškrnul a odplával od Hermiony. Zastal na vzdialenom brehu riečky a civel na polia za ním.

Hermiona si nervózne rozviazala gombíky a šnúrky na chrbte svojich šiat a vyhrabala sa z toho modrého sedliackeho odevu.

"Nepozeraj sa!" skríkla, keď si všimla, že nakúka. Draco sa zasmial a znova sa otočil.

"Dobre, ale začínam byť netrpezlivý. Budem rátať do desiatich... jeden, dva..."

Hermiona si vyhrnula spodničku s korzetom a ponorila špičku nohy do vody. Bola studená! Tečúcej riečke sa očividne nedarilo veľmi dobre udržiavať teplo.

"Tri... štyri..."

Vkročila do riečky až po kolená, zvykala si na chlad.

"päť... desať!" Draco sa odtlačil od protiľahlého brehu a vrhol sa k Hermione. Zvrieskla, keď zacítila ako ju ťahá pod vodu. Voda bola presne taká studená, ako vedela, že bude.

"Je taká STUDENÁ!"

"Trochu plávaj, zvykneš si na to." Draco sa smial, keď ju ťahal za pás do stredu, kde bolo najhlbšie. Siahala jej skoro k rebrám. Hermiona sa hodila do vody a zaplávala niekoľko temp. Mal pravdu, už sa cítila teplejšie. A naozaj, bolo fantastické takto sa ochladiť uprostred horúceho letného dňa! To pomyslenie, že čakala celý mesiac, než našla dosť odvahy, aby sa v plávaní pripojila k Dracovi.

"Toto je super!" povedala, plávala na chrbte a zmáčala sa tak, ako sa dalo.

"Vravel som ti," riekol Draco, uznanlivo ju sledujúc. Bože, vyzerá tak lákavo. Spodničku mala pevne pritiahnutú k  hrudi, čo jej prsia robilo veľmi príťažlivými.

"Prestaň na mňa zízať!" prskala Hermiona, znova brodila vodu postojačky. Mierne sa ponorila do vody, až jej z vody trčala len hlava.

"Vieš, že je tá voda príliš priezračná, aby niečo zakryla," povedal Draco, pohybujúc sa smerom k nej a objal ju rukami okolo pása.

Po celých dňoch, keď bola uväznená v šnurovačke, s nevyhovujúcimi kúpeľmi v plechovej vani pred kozubom, bol toto ten najzmyslovejší zážitok, ktorý mala za celý čas, čo bola tu. Voda chladom šteklila jej pokožku, dosahujúc na každú teplú jej časť, a nútila ju cítiť sa tak živo. Hermiona pociťovala jedine závrat a nebezpečenstvo. Nevedela, čo s ňou chcel Draco urobiť v tej priezračnej, chladnej vode... ale vedela, že sa jej to bude páčiť.

Draco spozoroval, ako sa uvoľnila v jeho objatí. Nechali prúd víriť zľahka okolo nich, len si vychutnávali upokojujúci zvuk tečúcej vody. Cez číru vodu mohol vidieť ako sa jej ruky načiahli okolo jeho pliec a pritiahli si ho k sebe...

"Si úžasná," chrapľavo povedal, keď konečne prerušili ten bozk. Hermiona bola opitá vzrušením. Pomyslieť si, že to, čo urobí, môže mať na Draca taký vplyv... Nie, toto ma určite nikdy na Rokforte neučili, pomyslela si šibalsky. Usmiala sa a zdvihla mu ruky zo svojho pásu k hrudi.

Draco bol šokovaný - čo to od neho chcela? Veľmi sa posledný mesiac zblížili, stratiac voči sebe zábrany a bozkávajúc sa vášnivejšie a vášnivejšie, ale nikdy predtým toto nepovzbudzovala. Jemne ju pohladil po krku a po pleciach, pohybujúc sa pod jej kľúčnu kosť a obliny jej pŕs.

Draco bol taký vzrušený, že sa prakticky triasol. Jemne, presunul svoje pery na miesto, ktoré hladili jeho ruky. Vydala tlmený zvuk a prehla chrbát von z vody. Použil pery a zuby, aby jemne sal a hrýzol cestičku z jej krku k vypukline jej pŕs. Pritlačil svoje boky k jej a začul, ako vydala pridusený zvuk prekvapenia.

"Vieš, čo mi robíš, Hermiona?" zavrčal, keď si ju pritiahol k sebe.

Jej odhalené ramená žiarili kvapkami vody, mokré od prúdu. Draco položil ruku za jej hlavu a prehol ju smerom k sebe. Boli tak blízko, že mohol cítiť jej dych na svojich perách. Hermiona ho objala rukami okolo krku a prehodila nohy nad jeho boky. Pritlačila sa na jeho erekciu.

Sladký Merlin, mám pocit, že vybuchnem, pomyslel si Draco. Stiahol ich oboch znova do vody, tak aby boli nad vodou len hlavy. Okolo tváre jej viseli neupravené mokré vlasy a všimol si, že sa jej červenajú líca. Naliehavo si bol vedomý jej pŕs pritlačených k svojej hrudi - v tej chvíli jediná vec, ktorú chcel urobiť bola roztrhnúť ten korzet, ktorý mala na sebe.

Zasnúbenie nech vezme čert. Nech krvné línie idú do pekla. Stále ju bozkávajúc začal uvoľňovať korzet na chrbte jej šiat.

Hermiona zalapala po dychu, keď sa pevné spútanie korzetom okolo nej uvoľnilo a korzet klesol k jej pásu. Trochu ju nadvihol, takže teraz bola napoly z vody, Draco zízal s pôžitkom na pohľad pred sebou. Naživo bola ešte rozkošnejšia než za nocí jeho trýznivých, nenaplnených fantázií vtedy na Rokforte.

Draco pobozkal nežne oblinu každého jej dokonalého prsníka. Zastenala, keď zacítila, ako si vložil jej stvrdnutú bradavku do úst. Jemne ju šľahol jazykom a veľmi zľahka pohrýzol.

Draco cítil, ako sa jeho erekcia tlačí proti jeho pančuchám a bol príjemne prekvapený, keď zacítil ako ho Grangerovej ruky pokusne pohladili. Presunul pozornosť k jej druhému prsníku  a dráždil ho svojím jazykom.

Nič by nedokázalo popísať, ako sa Draco práve teraz cítil.

Iste, vtedy na Rokforte boli dievčatá. Pansy - chichotajúca sa a škriabajúca - zopárkrát v šiestaku. Sally-Anne Perksová - mravčacia a povoľná - v piataku. Dokonca zopár menej významných z času na čas. Ale nič ako toto.

Potiahol ju za spodničku, snažiac sa stiahnuť ju nadol jej bokmi. Ale zrazu zacítil, ako ho jej ruky zastavili. Stiahla sa.

"Nie... Draco," zašepkala. "Ja... ja nie som pripravená."

To, čo chcel Draco v tejto chvíli urobiť, bolo zakliať nahlas. Namiesto toho to, čo z neho vyšlo, bolo priškrtené, "...prečo?..."

Hermiona sa zrazu tvárila vyplašene, celkom odlišne od tej malej zvodkyne, ktorou bola pred chvíľou. "Ja... ja som nikdy... predtým."

"Vážne?" Draco bol prekvapený. Potom, čo chodila s Viktorom Krumom dva roky, by človek čakal od Grangerovej viac.

Začervenala sa. "Je to pravda. Rada by som, ale ja... nie som si istá... prepáč."

Draco cítil ako jeho erekcia búši ešte bolestivejšie. Do pekla. Mysli na studenú vodu. Človeče, už predsa boli v potoku plnom studenej vody...

"To je v poriadku," povedal strnulo, pomáhajúc jej zapnúť korzet.

"Naozaj mi je to ľúto," povedala slabým hlasom.

"Hej, povedal som, že je to v poriadku," riekol normálnejším hlasom. Zvláštne, s týmto novým odhalením sa voči nej cítil ochraniteľsky než predtým.

Mlčky kráčali k brehu a posadili sa na trávu. Fúkal slabý vietor a slnko začalo zapadať. Hermiona sa pritiahla bližšie k Dracovi a on ju objal rukou. Jedným z dôvodov, prečo si nedovolila dotiahnuť to do konca, bola malá časť jej mysle, ktorá uvažovala, či ju Draco naozaj bral vážne alebo bude len ďalším zárezom na jeho pažbe. 

"Draco," zamrmlala, "ty už si niekedy?"

Draco vedel, na čo sa pýta - bála sa, či nebude pre neho len ďalšou trofejou. A niet divu - bolo to pre ňu prvý raz  a k tomu on bol jej zarytým nepriateľom počas siedmich rokov. Zvažoval, či jej klamať - sakra, jeho minulosť mu v jeho situácii veľmi nepomáhala. Ale naproti tomu, aký to malo vôbec zmysel? Už pred ňou tajil tú príhodu s vílou, nemal by pred ňou tajiť niečo ďalšie. "Áno."

Vycítila ako sa napla.

"S Blaise?"

"Nie."

Trochu sa uvoľnila.

"S kým?"

Draco bol v rozpakoch.  Trochu prikrášlil svoju odpoveď, "zopár slizolinských dievčat... zopár bezvýznamných... to je všetko."

"Draco Malfoy!" Hermiona sa otočila v šoku. "To si neurobil!"

"Ach, no tak, niežeby tiež Zjazvenec a to Weasleyových dievča mali dobrú povesť. A čo tá pobehlica v Chrabromile... akosavolala... Lavender."

"Lav nie je pobehlica," lojálne riekla Hermiona. "Ona je len... sentimentálna."

"Áno, nuž, tak som aj ja."

"Nie... ty si pobehlica," nadávala. Hermiona nebola na Draco celkom nahnevaná. Počúvala tie chýry celé roky - začali, keď mal Draco šestnásť a dievčatá na Rokforte sa začali chichotať, kedykoľvek prešli popri ňom.

"Vieš, že s tebou je to iné, Hermiona," povedal Draco. "Neviem, ako ťa prinútiť, aby si mi uverila, ak to je to, s čím si robíš starosti."

Nič nepovedala. Takže uhádol, s čím si robila starosti?

Cítila ako jej hladí holé ramená, keď privoňal k jej krku.

"Len mi daj trochu času," povedala.

"A čo tak päť storočí?"

Hermiona si schovala hlavu v jeho pleci. Draco ju stiahol do mäkkej trávy a spolu sledovali, ako sa začali objavovať hviezdy. Ich dýchanie nabralo rovnaký rytmus a Hermiona sa začala unášať na tom mračne nekonečnosti. Takmer mu verila, naozaj mu chcela uveriť.

*********************************

Zakrádali sa v tieňoch popri potoku smerom k vonkajšiemu nádvoriu. Hermionina spodná bielizeň bola z plávania stále mokrá a túžila sa vrátiť a prezliecť sa do teplej nočnej košele. Rozloží šaty pred kozub a do rána budú suché.

Zostala oveľa dlhšie než mali s Dracom v úmysle. Skoro pri potoku zaspali a zotmelo sa, kým si uvedomili, čo sa stalo. Zabočili poslednou zákrutou potoka.

"Pššt," zasyčal pri nej Draco. Obaja stáli ako sochy.

Niečo nebolo v poriadku.

Od nádvoria smerom k nim mierili nejaké svetlá.

"Čo sa..."

"Neviem, ale radšej by si mal ísť..." Draco jej rýchlo stisol ruku a pustil ju.

Prikývla, cítiac sa vyplašená.

"Hermiona?" začula kričať nejakého muža. Draco sa už náhlil preč. Dopadol na ňu lúč svetla a ona si prikryla oči.

"Hermiona!" hlas toho muža bol šokovaný a nahnevaný. "Kto to bol a čo tu robíš v týchto šatách?"

Hermionu zaplavila vina a strach.

"O-otec... Môžem to vysvetliť."

Na scéne sa všade vôkol nej objavili ďalšie svetlá, vynorili sa muži s lampášmi. Hermiona si prenikavo uvedomovala, že jej šaty sú premočené a nevedela, či sa kvôli tomu, alebo kvôli strachu začala triasť.

"Milord... Našli ste ju?" ozval sa známy hlas. Bol to Audley. Fanhope dorazil na scénu s asi šiestimi sluhami. To miesto bolo úplne osvetlené žiarou z lampášov a Hermiona bola v strede toho všetkého.

"Môžem to vysvetliť," povedala, srdce jej búšilo.

Lord Granger vyzeral taký nahnevaný, že si pomyslela, že bude mať infarkt. Otočil sa k jednému zo sluhov a niečo mu zašepkal. Muž prikývol a spolu s ďalším mužom sa ponáhľali popri potoku smerom, kam odišiel Draco. Hermiona vedela, že jej otec Draca zahliadol a poslal chlapov, aby ho pohľadali.

"Prosím... otec..." znova sa pokúsila.

"AKO SA OPOVAŽUJEŠ!" vykríkol lord Granger a ona cúvla. "Pozri sa na svoje oblečenie, svoje vlasy, čo si do čerta robila? A prečo si taká mokrá?" povedal, všimol si mokré fľaky na jej vrchných šatách. Popošiel vpred a chytil ju surovo za ruku, vykríkla bolesťou.

"Prosím, milord," prehovoril Fanhope.

"Mlčte!" vybuchol lord Granger na svojho šafára. Fanhope a Audley ustúpili, vymeniac si nervózne pohľady.

Zdalo sa, že lord Granger prišiel o rozum. Začal Hermionou prudko triasť: "ČO, DO ČERTA, SI ROBILA? ČO, DO ČERTA, SI ROBILA? HOVOR! PRIŠLA SI O JAZYK? HOVOR!"

"Ja... som... plá-plávala... v tom potoku," vydychovala Hermiona. Lord Granger ju stále surovo triasol.

"KTO S TEBOU BOL? PREČO, V MENE BOŽOM, SI OBLEČENÁ AKO SLÚŽKA?"

"Nikto... nebol... so mnou..."

Lord Granger venoval Hermione zúrivý pohľad a odšmaril ju od seba.

"Bol s tebou mladík... videl som ho," riekol nebezpečne pokojne. "Klameš mi. Vrátiš sa zámok, kde je tvoja matka chorá obavami nad tvojím zmiznutím a tam budeme pokračovať v tomto rozhovore. Ak mi budeš ešte raz klamať, oľutuješ to."

Hermionine najväčšie obavy neboli o ňu, ale o Draca. Čo ak ho tí dvaja sluhovia nájdu? Ozval sa šum v kroví a znova sa zjavili tí dvaja sluhovia. K jej zdeseniu si všimla, že medzi sebou pevne zovierali Draca. Cítila, ako jej poklesol žalúdok.

"Našli sme ho, milord. Ukrýval sa neďaleko a všetko sledoval."

To, ako sa tváril lord Granger, bolo ťažké popísať slovami. Vražedne by bolo podcenením. Zaťal päste.

"Milord..." povedal nervózne Audley. "Lepšie by bolo pokračovať na zámku. Lady Hermiona je mokrá a mohla by nachladnúť."

Lord Granger sa bez slova otočil a vyrútil sa do zámku. Hermiona cítila, ako ju Fanhope jemne chytil za ruku a viedol popri ňom. Neodvažovala sa pozrieť za seba, kde Draca odvádzali dvaja sluhovia. Toto nebol jej skutočný otec. Toto nebol jej skutočný život. Tak prečo sa cítila tak vydesená z toho, čo sa im môže stať? Navzdory sebe cítila, že jej do očí vbehli slzy.

"Neplačte, milady," začula Fanhopeho zašepkať jej do ucha. "Tento zmätok sa dá do poriadku."

Pocítila vďačnosť za tie láskavé slová a nasledovala svojho otca do hlavnej siene zámku.

"Gareth!" lady Grangerová zavolala na svojho manžela, len čo ho zbadala priblížiť sa. Mary, Hermionina pestúnka, bola s ňou.  "Našli ste..." Jej hlas sa stratil pri pohľade na mokrú Hermionu. Jej oči sa rozšírili, keď si všimla blonďatého paholka, ktorého viedli dvaja sluhovia. "Ach nie. Ach nie, Hermiona!" Jej matka sa ťažko posadila do kresla, zatiaľ čo ju Mary upokojovala.

"NECHAJTE NÁS!" lord Granger vykríkol na skupinu sluhov, ktorí ich nasledovali dnu. Sluhovia sa uklonili a vypadli. Audley, Fanhope a Marry stáli neohrabane s rodinou. "VŠETCI!" Lord Granger si unavene pretrel oči a prešiel k svojej žene. Audley, Fanhope a Mary chvatom odišli.

Potom, čo odišli, nastalo v miestnosti to najnepríjemnejšie ticho. Hermiona stále upierala oči na hrču v dreve na stole. Nedokázala zistiť, čo Draco vedľa nej robí.

"Hermiona, dám ti poslednú šancu, aby si to sama vysvetlila," povedal potichu lord Granger. "A ak zistím, že počas tejto jedinej šance klameš, tvoj trest bude desaťkrát horší než to, čo už mám pre teba naplánované."

"Hermiona, čo si urobila? Povedz nám pravdu," žiadala jej matka.

Toto nie je môj skutočný otec. Toto nie je moja skutočná matka. Toto nie je môj život. A okrem toho nič zlé som neurobila. Hermiona si tieto slová opakovala ako mantru vo svojej hlave.

"HOVOR!" Vyskočila.

"Ja... ja..." vycítila, ako sa Draco posunul bližšie k nej. "Je to môj priateľ. Šli sme si zaplávať v potoku, pretože bolo tak horúco. To je všetko. Prisahám."

Jej matka vyzerala trochu uspokojená, ale jej otec sa napäl.

"To je všetko? To je všetko?"

"Gareth, vieš, že je to hravé dieťa..."

"Dieťa?" bľabotal jej otec. "Pozrieš sa na svoje dieťa, žena? Má plnú postavu, je zrelá na odtrhnutie - toto nie je žiadne dieťa!" Civel na Hermionu. "Naposledy... čo sa stalo? Čo si s týmto sluhom robila?"

Hermiona cítila, ako sa začína červenať. Spomenula si na pocit Dracových pier na svojej pokožke. Nečervenaj sa. Nečervenaj sa. Prikazovala si, ale čím viac sa snažila s tým bojovať, tým rozpálenejšími sa jej líca stávali.

"VIDÍŠ?" jej otec zašepkal na jej matku. "Vidíš, ako jej horia líca?"

Jej matka zbledla. "Ach, Hermiona, prosím, povedz nám, že si neurobila..."

"Nie! Neurobila!"

"Plávala si s týmto chlapcom v spodnej bielizni?"

"Áno..."

"A ty vravíš, že sa nič nestalo?"

"ÁNO!"

"Prosím, milord..." Draco prehovoril nahlas. "Prisahám, že česť tejto dámy je nedotknutá."

"Tvoje slovo stojí za menej než blato na mne," povedal lord Granger nahnevane. "A nedal som povolenie hovoriť, sluha." Hermiona sa strhla pri lordovej urážke.

"Gareth..."

"Čo je?"

Lady Grangerová kývla svojmu manželovi, aby sklonil hlavu a zašepkala mu niečo do ucha. Jej otec zbledol a niečo zamrmlal späť. Hermiona využila túto príležitosť, aby sa kradmo pozrela na Draca. Nepozeral sa na ňu. Jeho oči boli búrlivé a jeho čeľusť zaťatá.

Draco sa cítil horšie, než keď ho bičovali. Nemohol dokonca hovoriť sám za seba, či za niekoho, koho mal rád. Nie, bol bezmocný. A vedel veľmi dobre, že keby lord Granger chcel, mohol nariadiť jeho popravu.

Lord Granger potriasol hlavou. Lady Grangerová ho jasne prosila, ale pokrútil hlavou. Nakoniec zovrela jeho ruku vo svojej, ale vytrhol si ju. Jej matka sa zatvárila rezignovane.

Lord Granger sa otočil k nešťastnému páru pred ním.

"Okamžite opustíš moje pozemky," povedal Dracovi. "Ak ťa ešte niekedy uvidím, zabijem ťa. Rozumieš?"

Hermiona zadržala dych.

Draco sa tváril zúrivo. Lord Granger, ktorý na neho zízal, nechtiac sklopil oči. Ten blonďavý muž vyzeral, že chce niečo povedať, ale zastavil sa.

"Si rovnako nemý ako hlúpy!?"

"Smiem teraz ísť?" povedal Draco bez emócií.

"Nech nikdy už tvoju tvár neuvidím. Nikdy sa nepokúšaj priblížiť sa k mojej dcére, alebo k mojej rodine."

Draco sa otočil a kráčal k dverám. Nedal najavo žiaden chvat či strach. Proste odišiel.

"Počkaj!" začul Hermionu vykríknuť. "Prosím, otec..."

Začul miestnosťou zaznieť zvuk facky. Ak sa od Luciusa niečo naučil, bolo to, aby si múdro vyberal, s kým sa pustí do bitky."

"Draco!"

Začul zaznieť zvuk ďalšej facky.

"Gareth!" začul lady Katherine vykríknuť.

Sama Hermiona bude zatiaľ v poriadku. Bola dcérou tejto rodiny, nebudú na ňu príliš tvrdí. Keby len mala zdravý rozum a ochotne robila, čo po nej chcú... Pokiaľ ide o neho, vedel, že najlepšia vec, čo môže urobiť, bolo uniknúť a chvíľu byť pokorený. O ďalších desať minút bol na vonkajšom námestí a mechanicky kráčal k železnej bráne.

Zastal na chvíľu, aby si dal dokopy svoje myšlienky. Potom sa otočil smerom k mestu. 


18. Prípad č. 312 / 2005



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem beruske1, Tez, soraki, Maenea, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .


Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki, Maenea

Nech  vás ten rok nemätie, autorka to písala v 2003, vedela, že technicky by mal byť siedmy ročník v 90. rokoch, ale páčilo sa jej o tom písať ako o budúcnosti, tak totiž zostávala možnosť, že snáď, len snáď, sa Dr/H udeje. My už vieme, že sa tak nestalo. A ja zostávam v nemom úžase nad tým, že niečo také dokázala vymyslieť po 4. knihe. 




Kapitola 18

Prípad č. 312 / 2005

"Pohni, Ron! Už sme tu strávili polovicu mojej obednej prestávky," netrpezlivo riekol Harry.

"Zelenú alebo modrú?" odvetil Ron, prstami preberajúc dve rôzne zafarbené spony.

"Zelenú, hodí sa jej k očiam."

"Ale pred chvíľou si povedal, že je lepšia modrá?"

"Dobre, potom modrá."

"Ale povedal si, že jej zelená ide k očiam."

Harry si vzdychol. "Pozri, Ron. Som si istý, že sa jej bude páčiť akákoľvek farba, čo jej vyberieme."

"Áno, ale..."

"Berieme toto!" povedal Harry, podajúc zelenú ozdobnú sponu čarodejnici pri pulte v Jorindovom klenotníctve.

"To je dobrá voľba," odsúhlasila, vytiahla malú striebornú krabičku a vložila ju do nej. "Bude to desať galeónov a osem siklov (cz: srpců)."

Harry a Ron obaja vytiahli peniaze a podali jej ich. Ron zobral striebornú krabičku a vložil si ju do vrecka.

"Naozaj si myslíš, že sa jej bude páčiť?"

"Iste," s nadšením odvetil Harry. „Toto ju musí rozveseliť." 

"Prajem si, aby sa  po nej prestali jej rodičia voziť, ako keby to bola jej chyba, že zmizol," nešťastne prehovoril Ron.

Harry prešiel k obchodu so sendvičmi a v žalúdku mu lačne zarachotilo. Keď súhlasil, že sa s Ronom stretne, aby vybrali darček pre Blaise, nenapadlo mu, že kvôli tomu príde o celú svoju obedňajšiu prestávku.

"Chceš čalamádu?" spýtal sa Harry, keď objednával.

"Naposledy, čo sme sa stretli, vravela, že jej otec požiadal Čarodejnícky súdny dvor, aby Draca vyhlásili za mŕtveho. Potom by sa dal rozdeliť aspoň majetok a polovicu všetkého by dostali Zabiniovci."  

"Nemôže s tým Lucius niečo urobiť?" Harry nemohol uveriť, že naozaj straní Luciusovi Malfoyovi - krvilačnému ex-smrťožrútovi a obrovského snobovi.

"Keď si v Azbakane, v čarodejníckom svete nemáš žiadne práva. Si vlastne mŕtvy."

"A čo Malfoyova matka?"

"Ach, áno, tá by mohla ten majetok riadiť... keby jej u Sv. Munga nediagnostikovali klinické šialenstvo. Draco ju plne zastupoval. Keď je preč, majetok tápe v neistote."

"Pokiaľ ja viem, trvá sedem rokov, kým nezvestného človeka vyhlásia za právne mŕtveho."

"Áno, ale podľa všetkého, ak dokážeš, že sa ten človek nikdy nevráti, môžeš ten proces urýchliť."

"Aký dôkaz Zabini vôbec má?" Harry a Ron odniesli svoje tácky k stolu.

Ron si poriadne odhryzol zo sendviča so šunkou a syrom.

"Vílpršk," riekol.

"Čože?" riekol Harry. Ron mal stále zlozvyk hovoriť s plnými ústami.

Ron prehltol a zopakoval: "Ten vílí prášok."

Harry sa zatváril prekvapene. "Ach! Myslíš ten vílí prášok, o ktorom nám Dumbledore povedal, že našli v Hermioninom Thyme Eliminus elixíre? Čo to má s tým spoločné?"

"Nuž, Blaise povedala, že trochu pátrala a zistila, že neexistuje žiadne magická reverzia pre elixír s nestabilnou prísadou ako je vílí prášok..."

"Áno, ale oni môžu uvariť Reverzný Thyme Eliminus a vrátiť sa, nie?"

"Nechaj ma dokončiť... podľa všetkého, podľa čarodejníckeho práva, ak človek zmizne pod vplyvom elixíru, ktorý sa nedá magicky zrušiť, môžeš požiadať, aby ho vyhlásili za mŕtveho. Je to medzera v zákone."

Harry bol pohoršený, "dokonca aj keď oni v minulosti môžu uvariť Reverzný Thyme Eliminus, ktorý ich vráti späť do budúcnosti?"

Ron prikývol, znova si poriadne odkusol zo sendviča. "Blspovda..."

"Ron, najprv prehltni," prerušil ho Harry.

Ron prehltol. "Blaise povedala, že tá žiadosť sa bude prejednávať Starostolcom na budúci týždeň. Naozaj nechce, aby jej otec uspel."

"Prečo nie?"

"Nuž, predovšetkým si myslí, že je hnusne nespravodlivé, aby Draco prišiel o polovicu všetkého. A k tomu ju jej otec možno prinúti, aby prijala meno 'Malfoy', čo naozaj nechce..."

"Toto všetko ti napísala v listoch?" Harry bol šokovaný. "Mne nespomenula z toho ani polovicu."

Ron sa karmínovo začervenal. "Nuž... nie celkom, nespomenula to v listoch..."

"Potom ako?..." na Harryho tvári sa rozšíril výraz pochopenia. "Samozrejme! Vy dvaja sa stretávate, však?"

"Nie často. Len er... párkrát."

Harrymu začalo dochádzať. Pleskol sa po čele. "Niet divu! Tá hudobná skrinka na jej narodeniny... a kvôli tomu si chcel, aby som ukradol spisy ministerstva, aby si zistil, kedy má narodeniny! A tá prekliata spona..."

"Tá je od nás."

"Len preto, že nemáš guráž dať jej ďalší darček sám!" Harry treskol Rona po chrbte. "Počkaj, až sa Malfoy dopočuje, ako si podnikal ťahy na jeho dievča!"

Ron sa plný obáv poobzeral. "Budeš hovoriť tichšie!" zasyčal. "Toto má byť tajomstvo, dobre? A okrem toho... Ja ne-ne-neviem, či ma má ona toľko rada."

Harry sa doširoka uškŕňal. "To ako ste spolu minulý mesiac tancovali na mojom narodeninovom večierku... Povedal by som, že áno!"

Ron sa zatváril šťastne, "myslíš si to?"

"Áno... skús to, človeče!"

Ron zrazu zosmutnel. "Naaah... to nevyjde. Draco nie je naozaj mŕtvy. A aj keby ho vyhlásili za mŕtveho, Blaise prijme meno 'Malfoy' a vráti sa k svojmu čistokrvnému životu... do pekla, neexistuje šanca, že by ma Roberto Zabini pustil k svojej dcére do vzdialenosti desiatich míľ."  .

Harry si uvedomil, že to, čo Ron hovorí, je pravda.

"Nemôže sa Blaise postaviť svojim rodičom?"

Ron sa zatváril ešte nevrlejšie. "Je ťažké postaviť sa svojím rodičom, keď je to to jediné, čo si poznal celý svoj život. Nechce ich sklamať a to všetko. A okrem toho, keby od nich dokonca utiekla, kam by šla? Nemá nikoho iného."

"A čo ty?" vážne sa spýtal Harry.

"Ja neviem. Nikdy predtým som nič podobné k nikomu necítil. Vlastne trochu k Hermione vtedy v šiestaku, ale to naozaj nie je ako toto... Boli sme školopovinní, pre Merlina. Chcem tým povedať, ja prevziať starostlivosť o Blaise Zabiniovú? Alebo vôbec o akúkoľvek inú živú vec? Už som mal Prašivca (cz: Prašivku)... a pozri, čo sa mu stalo! A Kvík (cz: Pašík) nie je tak presne niečo, s čím by sa dalo chváliť," Ron sa tváril znepokojene. "Ja neviem, Harry."

"Ó, no tak, Ron. Vzchop sa. Pozri, poďme do krčmy a dajme si pár pínt. Niečo vymyslíme."

"Ale čoskoro ti končí obedná pauza."

Harry sa uškrnul. "Tento týždeň šéfuje Doge. Ten chlap sa ešte nenaučil používať muklovské hodiny. Vraví, že im neverí."

Ron prikývol a nasledoval svojho priateľa von z obchodu so sendvičmi.

***********************************

Bolo skoro päť hodín večer. Harry sa pobalil a zamkol pre ten deň svoju aktovku. Skôr než vošiel do výťahu, zabočil na chodbe smerom k ďalšej časti oddelenia. Zastal pred dverami, na ktorých stálo, "Starostolec a Správna rada Starostolca, Rada pre čarodejnícke právo (cz: Kúzelnícky súdny dvor)". Otočil kľučkou a vošiel dnu.

"Čau, Emmeline?"

Vysoká čarodejnica v zelenom hábite sa zvrtla, keď začula svoje meno. Usmiala sa. "Ahoj, Harry, ešte tu? Čo pre teba  môžem dnes urobiť?"

"Er... Len som uvažoval, či by som sa nemohol pozrieť na jeden zo spisov, ktoré Wizengamot prerokúva na budúci týždeň. Je v ňom zapletený môj priateľ."

"Iste Harry," povedala Emmeline, vytiahla veľký kľúč z vrecka a ukázala mu, aby ju nasledoval ku čarovnej archivovacej skrini. "Čo je to za prípad? Ha, ha, dúfam, že to nie Mundungus Fletcher a ten protizákonný predaj elixírov s ópiom?"

"Nie, je to Zabiniho spis."

"Ach... Dobre... Z... Pozrime sa." Poťapkala prútikom šanón označený "Z" a zamrmlala kúzlo. Šanón jej pristál v rukách. "Tu je to, prípad číslo 312/2005: Zabini vs. Malfoy. Všetko sú to verejné dokumenty, takže je v poriadku do nich nahliadnuť, ale do dňa mi ich vrátiš, však Harry?"

"Vďaka!" Harry dychtivo zobral zložku  a vložil si ju do aktovky.

"Ako to ide na ústredí aurorov? Moc sa na tomto oddelení nestýkame, to ti poviem."  

"Skvele, máme drobný problémik s inváziou záhrobných duchov (cz: ghúlovl) a prízrakov (cz: bubákov), ale to len preto, že sa blíži Samhain."

Emmeline prikývla. "Ach, áno, spomínam si, že keď som ešte pracovala u vás, táto časť roka bola úplne bláznivá.  S Dogom sme štyri dni pracovali bez spánku. Odkedy som  prešla ku Administratívnym službám Wizengamotu, už naozaj nemávame tak výrazne zaneprázdnené obdobie roka. Mohol by si tuto odpísať tú Zabiniho zložku? Nezabudni, musíš ju vrátiť do 24 hodín."

Vyprevadila Harryho z pracovne.

"Niekedy pôjdeme na kávu," riekol Harry. "A ešte raz vďaka."

"Niet za čo, srdečne pozdravuj Ginny!"

Harry rýchlo vytiahol zložku z tašky a preletel ju. "Prípad 312/2005: Zabini vs. Malfoy. Vo veci vyhlásenia právoplatnej smrti Draca Malfoya z dôvodu kontaminácie nezvratným elixírom pod paragrafom 422.1(a) Zákona o čarodejníckom trvaní života..."

Keď išlo o elixíry, poznal len jednu osobu, ktorá im  mohla pomôcť. Zatvoril zložku a vytiahol prútik. "Rokville," povedal a s prasknutím zmizol.

**************************************************

Súdny dvor sa už zhromaždil v miestnosti tmavej ako žaláre na piatom poschodí ministerstva. Harry a Ron sedeli na lavičkách divákov po bokoch. Chudý muž v magických putách práve odchádzal, akurát ho odsúdili na šesť mesiacov v Azbakane za krádež vajec hypogrifov.

"Neukáže sa, vravím ti!" zašepkal Ron, pozrúc sa na svoje mukelské hodinky asi po päťdesiaty krát v to ráno.

"Ukáže," riekol Harry. Ale aj keď to povedal, mal pocit, že jeho istota slabne. Už čakali skoro celé dopoludnie, a Zabiniho prípad už bol na rade.

"Prípad č. 312/2005, Zabini vs. Malfoy," prečítal zriadenec.

""Neukáže sa, do čerta s ním!" zaklial Ron.

Oproti nim na protiľahlých lavičkách pre divákov, sedela Blaise, ktorá zbledla a spriesvitnela, keď sa k lavičke priblížil jej otec s právnikom.

"Vo veci prehlásenia Draca Malfoya za mŕtveho z dôvodu kontaminácie nevratným elixírom patriacim pod paragraf 422.1(a) Zákona o magickom trvaní života, my, navrhovatelia, by sme chceli požiadať o toto prehlásenie na základe toho, že spomínaný elixír odporcu je po formálnej stránke nezvratný a tak, definitívny." Plynne vyhlásil Zabiniov právnik, chudý muž menom Mollock.

"Má odporca nejaké zastúpenie?" Tiberius Odgen, ktorý predsedal, sa s očakávaním poobzeral.

"Má, pane. Volám sa Edward Monatague a zastupujem odporcu."

"No? Prečítal som si ministerský rozbor elixíru a tento prípad sa mi zdá jasný." Riekol Tiberius s dôrazom na každé slovo. "Máte nejaký dôkaz o opaku, pán Montague? Viete, že vílí prášok robí elixír nezvratným?"

Pán Montague sa začal potiť a prevracať svoje papiere.

"Čakáme, pán Montague."

Dvere sa rozleteli a celý zhromaždený Starostolec sa otočil, aby zistil, kto prišiel.

"Je tu!" šťastne riekol Ron.

"Vravel som ti!" riekol Harry, v duchu si vydýchol.

"Profesor Severus Snape!" podráždene oznámil Tiberius. "Musím vás požiadať, aby ste zaklopali, keď nabudúce vojdete na moje zasadanie. Sme uprostred súdneho konania!"

"Tak pardón," povedal Snape, ale vôbec neznel ľutujúco. Kráčal cez miestnosť a posadil sa vedľa pána Montagueho. Tí dvaja muži si vymenilo zopár slov.

"Pane..." namietal Mollock, "to je dosť neortodoxné, neinformovali ma o nejakom novom dôkaze či svedkovi. Žiadam profesora Snapa, aby hneď odišiel."

"Myslím..., že nie.“ Prehovoril Snape a venoval Mollockovi svoj typický pichľavý pohľad. Harry a Ron sedeli na kraji svojich sedadiel. Ten pohľad poznali veľmi dobre. Podľa všetkého rovnako aj Mollock, pretože zmĺkol. Roberto Zabini a jeho manželka si v rohu zúrivo šepkali.

"Profesor Snape, pán Montague, nemáme celý deň... pokračujte, prosím..."

Pán Montague sa postavil so zväzkom pergamenu v rukách.

"Ten elixír je reverzný," žiariaci povedal. Mollock sa tváril, ako keby zahryzol do citrónu a Zabini vyzeral rozhorčene.

"Nemožné!" odvetil Mollock. "Testovali ho ministerskí úradníci! Vílí prášok ho robí nezvratným!"

"Ten elixír je nezvratný v súčasnom stave kvôli víliemu prášku. Ak ho vílí prášok robí nezvratným, potom sa musí vílí prášok z elixíru odstrániť," riekol Montague.

"Čo... myslím, že sa zhodneme, je nemožné urobiť," víťazne riekol Mollock.

Pán Montague rozostrel zvitok pergamenu. "Konvenčne áno, pán Mollock, ale profesor Snape ma informoval o prijateľnej metóde odstránenia vílieho prášku."

"Ktorou je?" Tiberius Odgen ťukal prstami netrpezlivo o lavicu.

"Požiadať víly, aby ho odstránili." Pán Montague sa červenal, keď to vravel.

Súdny dvor sa začal smiať. Päťdesiat čarodejníc a čarodejníkov v slivkovo zafarbených hábitoch so strieborným "S" na hrudi sa súčasne smialo a dusilo. Keby Dumbledore nebol odišiel  zo súdneho dvoru, bol by sa tiež na tom smial? pomyslel si Harry, červenajúc sa.

"To nemyslíte vážne?" riekol pán Mollock rozhorčene. "Čo sú to za blbosti?"

"Ja som mal ten dojem, že víly sú schopné mágie, ktorá je nad naše chápanie. Dokážu ohnúť čas, dokážu pridať či odstrániť podstatu zo všetkého, existujú včera, zajtra a dnes..." Súdny dvor sa prestal smiať. Slová Severusa Snape sa ozývali miestnosťou.

Harrymu silne pripomínali jeho prvú hodinu elixírov, keď im Snape povedal, že ich dokáže naučiť ako zavrieť do fľašky slávu, ako uvariť moc, či dokonca oddialiť smrť... (cz: jak připravit věhlas, stáčet slávu a dokonce uložit do zabroušených flakonů smrt…)

Tiberius Ogden zvraštil obočie. "Pán Montague, nie je to, čo navrhujete, veľmi nepravdepodobná možnosť?"

"Ale jednako je to možnosť," riekol Snape.

"Nie sme si istý, kde tie víly sú, či ako sa s nimi spojiť. Nevideli ich stáročia... tento vílí prášok je nejaká anomália..." Tiberius Odgen hovoril nahlas, keď rozoberal ten problém.

"Ale je to možnosť," trval na svojom Snape.

"Nechajte nás hlasovať," riekol Tiberius. "Všetci tí, ktoré súhlasia so Snapom, nech zdvihnú pravú ruku."

Harry, Ron a Blaise zadržali dych. Amelia Bonesová bola prvá, čo zdvihla ruku nahor, nasledovaná neochotne Griseldou Marchbanksovou. Pomaly celý súdny dvor zdvihol pravé ruky.

"Jednomyseľné. Veľmi dobre, pán Montague, zdá sa, že váš klient nie je mŕtvy," prehovoril Tiberius Odgen. "Žiadosť sa zamieta." Buchol kladivkom po stole. Harry a Ron žiarili. Blaise sa zdala ružová od šťastia.

"Prekliate víly... prekliate víly!" Roberto Zabini vyšplechol na Snapa, keď účastníci opúšťali súdny dvor. "Aký nepravdepodobný príbeh! Absurdná kopa rozprávok..."

"Ale... možnosť," riekol sucho Snape. "Pekný deň, pán Zabini."

Snape sa krátko uklonil a otočil sa, jeho čierny hábit za ním vial, keď nechal fučiaceho Roberta za svojím chvostom.

"Profesor! Profesor!" Harry, Ron a Blaise bežali k Snapovi, skôr než mohol opustiť ministerstvo.

Snape sa na nich pozrel trpiteľským (cz: dávno nacvičeným trpitelským) pohľadom.

"Čo je to tentoraz, Potter?"

"Ďakujeme vám, len sme vám chceli povedať, že vám ďakujeme!" riekla Blaise, keď skoro objala svojho bývalého Majstra elixírov, ale roky strachu z toho muža jej zabránili naozaj to urobiť. Snape sa netváril veľmi pobavene.

"Vedeli sme, že niečo vymyslíte," dodal Ron. "Vďaka, profesor."

"Dosť podlizovania, Weasley. Už som si dosť užil od svojich slizolinčanov."

"Takže," povedal vzrušene Harry. "Znamená to, že môžeme zvrátiť ten elixír a dostať Hermionu späť? Er... a Malfoya tiež?"

Pery profesora Snapa sa vykrútili do chabého úsmevu. "Upokojte sa, Potter. Neuvidíte svoju vlasatú čarodejnícku priateľku ešte dlho, preeeedlho. "

Trojica mladých ľudí na neho vypleštila oči.

"Viete, Roberto Zabini mal pravdu. Naozaj je to absurdná kopa rozprávok..."

"Ale profesor! Jediné, čo musíme urobiť, je požiadať víly..." riekla Blaise, ale zmĺkla.

"Víly! Hah!" Snape cmukol jazykom. "Čítali ste priveľa detských rozprávok, však, slečna Zabiniová?" riekol Snape. "Najmenej päťsto rokov neboli v Británii videné žiadne víly. Neviem, ako pre pánabeka slečna Grangerová dostala do elixíru vílí prášok, ale obávam sa, že priviedol ju a pána Malfoya do poriadnej šlamastiky. Nie, obávam sa, že váš snúbenec a slečna Grangerová tam uviazli... až kým neuvaria svoje vlastné reverzné elixíry, tak je to."

Harry sa cítil veľmi sklamaný. Tak veľmi dúfal, že budú môcť priviesť Hermionu späť. Ron zazrel na Blaise.

"Ja som len rada, že si Draco udržal rodinný majetok," povedala potichu. "Otec naozaj zašiel príliš ďaleko. Som rada, že sa práve teraz nemusím vydávať."  

Vymenili si s Ronom pohľady a usmiali sa. Profesor Snape nadvihol obočie a Harry si nemohol pomôcť, ale musel sa nepríjemne posunúť.

"Čudné... zmýšľanie, slečna Zabiniová. Vzhľadom na súčasné ovzdušie, silne vám odporúčam, aby ste si ho nechali sama pre seba. Pekný deň - mám o desať minút hodinu," povzdychol si. "Ďalšia hŕba imbecilných prvákov. Od vašich čias sa vôbec nezlepšili." Harry si pomyslel, že v jeho oku zazrel to najmenšie zatrblietanie sa, ale nie! Iste nie! Toto bol Snape.

"Zbohom, profesor."

Snape švihol prútikom a s prasknutím sa odmiestnil.

Harry, Ron a Blaise sa peši vrátili na ministerstvo. "Nuž, ja idem do práce," povedal Harry.

"Počkaj, Ron," Blaise sa otočila k Ronovi. "Ideš teraz na tréning? Hrozne ďakujem, že ste prišli, bo-bolo skvelé mať tam vás dvoch. Ach, a vďaka za toto... Mala som to na sebe pre šťastie." Nastavila im ľavé plece a obaja zbadali, že jej hábit je upevnený zelenou sponou od Jorindy. "Vyšlo to!" usmiala sa. "Harry, pozri, čo za sponu mi kúpil Ron, nie je nádherná?"

"Ron ti to kúpil? Er... áno, je skvelá..." Harry nadvihol obočie a venoval Ronovi skúmavý pohľad. Ron sa pozeral na nohy.

"Mnoho ráz vďaka, Ron."

"Tjporiadku. Rádstipáči," mrmlal.

"Pošli mi sovu," riekla Blaise, usmievajúc sa na Rona.

"Dobre," povedal Ron. "Pošlem."

"Maj sa, Harry. Maj sa, Ron," povedala, skôr než nastúpila do výťahu, aby sa dostala na svoje poschodie.

Harry a Ron počkali, kým odíde.

"Ron? Nechcel by si mi vysvetliť..."

Ale Ron pokrútil hlavou a zaškeril sa, keď vtlačil päť galeónov a štyri sikle (cz: srpce) do Harryho dlane.


19. Ja sem nepatrím



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem beruske1, Tez, soraki, Maenea, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .


Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea




Ó ty,

kto si raz na mňa naďabil

hneď po kúpaní rozloženú pod jabloňou,

prečo si mi nezakrútil krkom skôr než si prehovoril

skôr než si ma nasýtil  lesným medom svojich slov

a potom si ma zanechal milosrdenstvu

divých včiel?

Kapitola 19 Ja sem nepatrím

Otec Lorenzo po omši uvoľnil kazateľnicu tak, aby mohol lord Granger osloviť služobníctvo zo zámku.

"Mám pre vás dva oznamy," prevravel lord Granger z kazateľnice. Sluhovia na seba zvedavo pozreli.

"Prvé je, že lady Grangerová znova čaká dieťa." Zhromaždení prepukli v neutíchajúci potlesk. Lord Granger čakal, až utíchne. Nastalo očakávané mlčanie.

Hermiona, sediaca v prvom rade vedľa svojej matky, zaťala päste.

"Druhým je, že moja dcéra prijme baróna Burnela z Lancasteru za svojho manžela. Svadba bude o tri týždne."

Nastalo ohromené mlčanie. Potom začali ľudia pomaly tlieskať. Lord Granger znova čakal, kým potlesk utíchne.

"Nechcem, aby sa tejto svadbe niečo postavilo do cesty. Viete, že toto som plánoval celý svoj život," dôrazne hovoril lord Granger. "Vy všetci budete dozerať na moju dcéru, aby sme sa postarali o to, že neurobí nič, čo by mohlo pokaziť túto... šťastnú udalosť. Musí byť dobre strážená - nedovoľte jej opustiť vnútorné nádvorie zámku, nenechajte ju osamote, zabezpečte, aby sme mali dobrú a šťastnú nevestu.“ Významne sa na sluhov pozrel. Audley, Fanhope a sluhovia, ktorí boli zapletení v hľadaní z predchádzajúcej noci, pochopili, čo tým myslel.

"Medzitým sa všetci budeme pripravovať na návštevu baróna Burnela. Príde o týždeň. To je všetko."

Otec Lorenzo znova zaujal svoje miesto v kazateľnici. Tváril sa vážne. Zdvihol ruku a prežehnal zhromaždených. "Dóminus vobíscum."

"Et cum spíritu tuo," odpovedali.

"Ite, Missa est."

"Deo grátias."

**************************************************

"Stále odmieta jesť," zašepkala Mary Hermioninej matke. Zatiaľ odniesla ďalší nedotknutý podnos s jedlom von z Hermioninej izby.

Hermionina matka sa smutne pozrela na dcéru. Hermiona sedela schúlená pri okne. Zdalo sa, že spí, ale jej matka vedela, že nie.

"Hermiona," lady Grangerová si pritiahla stoličku a posadila sa vedľa svojej dcéry.

Dievčina nič nepovedala.

"Ako dlho sa chystáš takto bojovať?"

Dievčina stále nič nepovedala.

"Myslíš, že ti tvoj otec dovolí vyhladovať sa na smrť?"

Hermiona sotva počúvala hlas lady Grangerovej. Myšlienkami bola ďaleko, preďaleko - päťsto rokov dopredu - pri scéne na pozemkoch Rokfortu. Harry a Ron ju točili za ruky a spievali smiešnu pesničku. Draco ich spod stromu sledoval. Chcem sa vrátiť. Chcem sa vrátiť.

"Ak budeš pokračovať v tomto trucovaní, budem nútená informovať tvojho otca."

Všetko bolo strašne zle. To, čo vyzeralo ako vzrušujúce dobrodružstvo, sa zmenilo na nočnú moru. Najprv dovolila, aby sa zo všetkých ľudí zaplietla zrovna s Dracom Malfoyom. Miloval ju? Nikdy to nepovedal. Ona ho milovala? Nebola si istá. Horšie, že ho požiadala, aby zrušil svoje zasnúbenie - na čo myslela! Ovplyvnili vedľajšie účinky elixíru natoľko jej pamäť a úsudok? Potom sa nechala potupiť pred otcom a celým služobníctvom. Ohrozila Dracov život a pravdepodobne ho už nikdy znova neuvidí. O tri týždne sa mala vydávať za neznámeho muža, ktorého nikdy predtým nestretla. A najhoršie zo všetkého bolo, že úplne zničila svoje šance vrátiť sa do budúcnosti.

"Mňa vydali, keď som mala trinásť, Hermiona. Tiež som bola z tvojho otca vystrašená. Bola som vyplašená, po prvý raz, ale potom sa to stalo znesiteľným. Ak sa bojíš, môžeme sa o tom porozprávať."

Keby s ňou bol Draco, to by jej dalo nejakú nádej! Ale Draco sa na ňu asi hneval. V tú noc sa mala vzoprieť svojim rodičom, povedať im, nech idú do pekla a odísť s ním, ale všetkým tým bola omráčená. Nič za týmito múrmi nepoznala - skoro sa zložila na stredovekom trhu, ako by to mohla len tak opustiť? Teraz už bolo príliš neskoro - Draco bol niekde vonku sám, a asi sa chystal vrátiť do budúcnosti bez nej. Zomrie tu úplne opustená, a bohovia vedia, čo za zmätok to spôsobí ľuďom v budúcnosti.

Pocítila, ako sa jej niekto dotkol.

"Nepočúvala si ani slovíčko z toho, čo som hovorila, však dcérka?"

Otočila sa, aby sa pozrela na svoju matku. Lady Grangerová si všimla, že Hermionine oči sú naplnené slzami.

"Dovoľ mi odísť," povedala potichu lady Grangerovej. "Dovoľ mi odísť. Nerozumieš tomu, ale ja sem nepatrím, nikdy som nepatrila."

Výraz bolesti prešiel tvárou lady Grangerovej. "To nehovor, Hermiona," zašepkala.

Hermiona bola kúsok od toho, aby svoje tajomstvo prezradila lady Grangerovej. Čokoľvek, čím by unikla tomu manželstvu.

"Ak ma pustíš, sľubujem, že už nepotupím túto rodinu. Nikdy o mne nebudete počuť a ani ma znova neuvidíte."

Lady Grangerová zbledla. Hermionu prekvapilo, keď si všimla slzy v jej očiach. Ale pokračovala. "Matka, budeš mať čoskoro ďalšie dieťa. To je to dieťa, ktoré sem patrí, nie ja. Na môjho brata či sestru bude táto rodina hrdá, urobí ťa s otcom šťastnými. Dovoľ mi odísť."

Lady Grangerová sa tvárila znepokojene. Výraz na jej tvári bol utrápený dosť na to, aby vyľakal Hermionu. Lady Grangerová bez slova vstala a prežehnala sa. Chvatom opustila izbu a zamkla dvere.

S rýchlo bijúcim srdcom sa lady Grangerová ponáhľala do študovne svojho manžela. Pred dverami zastala a zdvihla ruku, aby zaklopala. Ale v tej chvíli zmenila názor. Rýchlo sa zvrtla a zamierila ku kaplnke. Potrebovala sa porozprávať s otcom Lorenzom.

*******************************************

"Priniesol som ti tie veci, čo si žiadal," riekol Thomas a podal Dracovi  malý vak. Draco nakukol dnu a vydýchol si, keď našiel vrecko s papradím semenom a holubie pierka.

"Vďaka," odvetil.

Thomas sa tváril znepokojene. "Kam sa chystáš? Ak ťa pán nájde, bude ťa to stáť život. Viem, že na tomto svete nikoho nemáš, tak prečo tu na určitú dobu nezostaneš? To je to najmenšie, čo môžem pre priateľa urobiť."

Na Draca to extrémne zapôsobilo. "Ty by si to pre mňa urobil?"

"Kedykoľvek," usmial sa Thomas. "Dnes ráno mi tak povedala moja mama. Povedala, že si unavený a vyhladovaný - ako by si na zámku príliš tvrdo pracoval. Ak odtiaľto takto odídeš, nikdy by si neodpustila, kebyže dostaneš horúčku a zomrieš."

"Vďaka. Sám nemám lepšie plány. Nemám kam ísť."

Thomas sa zatváril súcitne. "Áno, keď si prišiel pracovať na zámok, povedali, že si sirota. Nikto nevedel odkiaľ si prišiel. Keď si bol malý chlapec, nechala ťa tu tvoja stará mama, ale stavil by som sa, že tá už je teraz mŕtva.“

"Moja stará mama?" Draco bol prekvapený. Nikto mu predtým nehovoril o tejto časti jeho života.

"Musela ňou byť. Povedala, že je čas, aby si si zarobil na živobytie (earn your living - doslova: zaslúžil svoje žitie, môže to byť dvojzmysel), povedala, že si nemôže dovoliť živiť ťa. Nikto ju už znova nevidel. Spomínaš si na svoju starú mamu?"

Draco pokrútil hlavou.

"Niet divu, vtedy si bol mladík. Bolo to pred celými dvanástimi rokmi. A Fanhope sa nad tebou zľutoval a dával ti ľahké práce. Aspoň to je to, čo mi vtedy povedala tá pani zo zámku. Ja ťa poznám len odvtedy, čo som tu minulý rok začal pracovať."

Thomas odsunul stoličku a posadil sa vedľa Draca za neopracovaný drevený stôl.

"Hore na zámku viedli reči. Vraveli, že lady Hermionu do mesiaca prinútia vydať sa za nejakého baróna.

Draco vzhliadol nahor. "Čože?!"

"Áno, a držia ju ako väzňa, pod zámkom. Vravia, že lord Granger má príšernú náladu." Thomas bol možno prostejší druh chlapa, ale bol veľmi vnímavý. Neušiel mu Dracov utrápený pohľad.

Thomas stíšil hlas. "Vzdaj sa jej, Draco. Si dobre vyzerajúci chalan, niekde inde je kopec dievčat. Vedel som, že je to bláznovstvo, hneď ako som vás prvý raz uvidel, mal som ťa zastaviť, skôr než došlo k tomuto."

"Ty si to predtým vedel?" Draco bol prekvapený.

Thomas sa uškrnul. "Uhádol som to. Ten prvý raz, čo v máji prišla do záhrady a hľadala ťa. Uhádol som."

"Vtedy ma nenávidela."

Thomas pokrčil plecami. "Bola to predtucha. Ale silnela. Bál som sa o teba. Kedykoľvek tam bola, dal som sa do reči s Hibbingsom, aby ste sa mohli porozprávať. A videl som vás na trhu."

"Thomas, ty si poriadne bystrý chlapík," riekol Draco. Potom sa chytil rukami za hlavu. "Nedokážem sa jej vzdať."

"Je to len románik. Tvoja fantázia. Pre takých ako sme my je príliš dobrá. Je to lady zo zámku, dokonca aj keby ušla, aby odišla s tebou, nebola by šťastná. Zdrhla by späť."

"Mýliš sa," riekol Draco. "Ja som pre ňu dosť dobrý."  

Thomas sa na neho súcitne pozrel. "Asi ťa niečo udrelo," riekol. "My sme sluhovia, obyčajní ľudia. Ona je z matkinej strany blízky príslušník kráľovskej rodiny."

Dracovi sa vracala časť jeho odvahy. "To neznamená, že sa musí vydať za niekoho, koho nemiluje!"

"Takto to funguje medzi šľachtou."

"Thomas," Draco sa tváril zamyslene. "Povedal si, že by mohla ujsť - utiecť so mnou."

Thomas sa zatváril zhrozene. "Nemyslel som to vážne! Keby ste to urobili, vypísali by odmenu na tvoju hlavu. A lady Hermiona by zahanbila celú rodinu."

"Ale keby to urobila, a nevadilo by jej to, vyšlo by to, však?"

"Si príliš sebecký, Draco," nesúhlasil Thomas. "Nechaj tú lady na pokoji."

"Prosím, Thomas," vravel Draco. "Musíš mi pomôcť. Nerozumieš, vysvetlil by som ti to, ale... nemôžem."

Thomas pokrútil hlavou. "Nie, je to príliš nebezpečné. Lord Granger by ma dal zbičovať."

Draco vyzeral, že premýšľa, "v poriadku, potom sa toho nezúčastníš. Jediné, o čo ťa žiadam, je, aby si zabezpečil, že sa Mary Ludlow, jej pestúnka, so mnou stretne - len raz, prisahám."

Thomas sa mračil ešte viac než predtým.

"A čo ťa núti myslieť si, že príde?"

Draco vylovil z vaku brko, atrament a pergamen. Napísal niečo na malý kúsok pergamenu a podal ho Thomasovi. "Toto jej daj, príde."

Thomas poškuľoval (CZ: pošilhával) po papieri. Nemohol si ho prečítať, takže mu nedával žiaden zmysel. Povzdychol si a vložil si ho do vrecka. "V poriadku. Ale po tomto ti už neurobím žiadnu láskavosť, ktorá bude zahŕňať slečnu Hermionu."

Draco prikývol. "Nebudeš musieť."

***************************************

"Vlož ruku do vody a nechaj ju tam," povedala lady Grangerová svojej dcére.

Otec Lorenzo nastavil pred Hermionu striebornú čašu. Hermiona sa tvárila prekvapene, ale neobťažovala sa namietať. Mala väčšie problémy než toto. Poslušne ponorila ruku do čaše. Voda bola príjemne studená."

"Už si môžem vytiahnuť ruku? Na čo je toto, matka?"

Lady Grangerová a otec Lorenzo si vymenili pohľady.

"Deo Gratias," zamrmlal starý kňaz a prežehnal sa.

Jej matka začala plakať.

Poznámka autorky:

Báseň na začiatku tejto kapitoly je z básne "Carrefour" (francúzsky 'Križovatky') a napísala ju Anny Lowellová v 19. storočí. Viem, že toto bola dosť krátka kapitola. Ďalšia je oveľa dlhšia, a kľúčová, sľubujem.


20. Pravda ťa oslobodí



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Manaee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .

Ja viem, že zajtra budem ľutovať, že to zverejňujem už dnes, ale tak ste sa snažili a minulá kapitola bola krátka... a toto je naozaj kľúčová kapitola... a jednoducho nemôžem vydržať. Som hrozná, ja viem. Ja ani s darčekmi nikdy nevydržím. Užite si to.


Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea




Kapitola 20

Pravda ťa oslobodí

Draco mal pravdu. Nech napísal čokoľvek, prinútilo to Mary stretnúť sa s ním.

A teraz po tom stretnutí vošla Mary Ludlow, Hermionina dlhoročná pestúnka, nervózne do komnát lady Grangerovej. Ďakovala bohu, že lord Granger bol niekde vonku na kontrole svojich pozemkov, pretože bola prešpikovaná veľmi nebezpečnými novinkami od niekoho, kto nebol v jeho priazni. Mary sa prstami nervózne pohrávala s kúskom pergamenu.

"Milady?"

Lady Grangerová vzhliadla od knihy. Bola unavený a bledá - v poslednej dobe Mary nevedela, kto vyzeral horšie - či matka, či dcéra.

"Áno, Mary?"

Mary za sebou nervózne zatvorila ťažké dubové dvere a zasunula závoru. Lady Grangerová sa zatvárila prekvapene.

„Prinášam nešťastné novinky." Maryine oči boli neisté a vystrašené.

Lady Grangerová si vzdychla. "Hovor. Zdá sa, že v poslednej dobe sú len samé zlé správy."

Mary Ludlowová si nervózne odkašľala. "Ja - odpustite mi - ale práve som sa stretla s tým mladíkom, s ktorým v tú noc prichytili Hermionu."

Lady Grangerová zatvorila oči. Mary si pomyslela, že ju požiada, aby odišla, či prestala hovoriť, ale lady Grangerová len prikývla.

"Po-poskytol mi čudné zvesti..."

Lady Grangerová otvorila oči. "Rýchlo Mary, prejdi k veci."

"O-on vie. Neviem ako, ale vie o lady Hermione. Prisahám, že som to nikomu nepovedala, mlčala som, odkedy som nastúpila do vašich služieb."

"Čo vie?"

"Povedal, že keby sme ju prinútili vydať sa proti jej vôli, bude budúcnosť Grangerovcov odsúdená k záhube. Povedal, že sa to nikdy nemôže stať."

Lady Grangerová zalapala po dychu.

Mary si teraz žmolila ruky, keď pokračovala. "Povedal mi, že sú v tom zapletené víly a že on a Hermiona sem nepatria... pozrite, toto je to, čo napísal, keď ma žiadal stretnúť sa s ním."

Lady Grangerová trasúcimi rukami zobrala od Mary kúsok pergamenu. Stálo na ňom:

Viem, že veríte vo víly, Mary.

Nemôžem to vysvetľovať, ale oni stále pracujú.

Musím s vami hovoriť o Hermione.

Lady Grangerová odhodila ten pergamen a chytila sa rukami za hlavu.

"Je to pravda! Mary - je to pravda!"

Mary nervózne stála po boku svojej zúfalej panej.

Lady Grangerová zo seba vychŕlila, čo sa udialo predchádzajúceho dňa. "Hermiona sama povedala, že sem nepatrí, povedala, že chce odísť. Povedala, že bude príčinou záhuby celej tejto rodiny a že dieťa v mojom lone je to, čo má plné právo byť tým, kto bude pokračovať v rode. Potom... Šla som za otcom Lorenzom a spravili sme s ňou to, čo sme sa neopovážili urobiť viac než osemnásť rokov... dotkli sme sa jej svätenou vodou..."

Mary zadržala dych. Lady Grangerová sa smutne usmiala.

"Vieš, čo sa stalo, Mary?"

Mary smutne pokrútila hlavou. "Počula som historky, šepkané chýry, ale nikdy som im naozaj neverila."

"Ach, ale oni sú naozaj pravdivé! Pred osemnástimi rokmi sme sa pokúsili pokrstiť lady Hermionu, a-ale keď sa jej dotkla svätená voda-... bolo to hrozné... pred všetkými tými ľuďmi zhromaždenými v kostole... Mysleli sme si, že sa jej tie jazvy nikdy nezahoja..."

Mary Ludlowová sa prežehnala. "Takže je to pravda?"

Lady Grangerová plačlivo prikývla. "Ale po minulej noci, keď som videla, ako sa na toho mladíka pozerá, a ako ma dnes ráno prosila, aby som ju pustila, pretože sem nepatrí, rozhodla som sa skúsiť to znova..."

Mary čakala, kým jej pani nájde správne slová.

"Nepopálila sa, Mary. Dívala som sa ako celú minútu držala ruku v čaši - nepálilo ju to!"

"Deo Gratias," zamrmlala Mary.

"Vieš, čo to znamená, Mary?"

Mary slabo prikývla. "Áno... znamená to, že to, čo vám povedala moja priateľka Mary Culdonová..."

"... bola pravda. Má Videnie. A tiež to znamená, Mary, že nemôžeme môjmu manželovi dovoliť, aby prinútil lady Hermionu do manželstva bez lásky!"

"Veríte tomu?"

"Obaja s manželom sme verili slovám tej starej babizne osemnásť rokov. Kvôli tomu sme vždy nechali rozhodnúť sa našu dcéru. Ale pred piatimi nocami bol môj manžel taký nahnevaný na jej správanie, že sa otočil chrbtom proti povere a proroctvu a zaprisahal sa, že ju vydá za baróna Burnela. Nevedela som čomu veriť, až kým som to nevidela na vlastné oči - nepopálila sa."

"Vďaka spoznaniu lásky sa stalo človekom - pravým dieťaťom božím, ako predpovedala Mary Culdonová," potichu povedala Mary.  

Lady Katherine mala v očiach zúfalý výraz. "Pred osemnástimi rokmi, keď mi otec Gresham povedal, že moje dieťa zomrelo, urobila som strašnú chybu. Modlila som sa nielen k Bohu, ale ku každej duši na zemi, aby mi vrátila dcéru. Áno, dokonca k vílam..." Divoko sa zasmiala a potom pevne stisla Maryinu ruku. "Preto sme prepustili otca Greshama a vyhnali Mary Culdonovú, moju babicu (CZ: porodní bábu). Videli, čo moje prianie spôsobilo... videli, čo sa stalo v tú noc..."

"Milady! Upokojte sa! Nikdy ste nechceli, aby sa to stalo takto, priali ste si jedine to, čo by si priala každá matka na svete na vašom mieste. To vás víly vo vašej slabosti oklamali!" Mary Ludlow objala svoju pani.

"Veľmi som zhrešila a teraz za to platím..." Lady Katherine začala plakať.

"Milady... prosím, upokojte sa." Mary Ludlow poťapkala a pohládzala nešťastnú ženu. "Máte byť znova matkou a tentoraz sa nič nepokazí."

"Neviem, čo robiť, Mary!"

"Prečo sa nepomodlíme?"

"Už som sa modlila osemnásť rokov a Boh stále mlčal - až doteraz. Až kým som nevidela, že sa stala božím dieťaťom."

"Ten mladík má možnú odpoveď."

"Čože?"

Mary Ludlowová stíšila hlas. "To je to, kvôli čomu som v prvom rade prišla... povedal mi, aby ste nechali svoju dcéru slobodne odísť. Postará sa o ňu. Vraví, že ak to neurobíte, s určitosťou vie, že sa tejto rodine prihodí veľké nešťastie, pretože ona sem nepatrí. Povedal, že tie víly stále pracujú."

Lady Katherine sedela dokonale pokojná.

"Ak budem vzdorovať môjmu manželovi a barónovi Burnelovi, privolám na túto rodinu obrovskú potupu."

Len mlčky sedela a Mary ju nechala o tom premýšľať. Usušila svoje slzy a odpila si z vody.

"Prines mi atrament a pergamen," nakoniec povedala lady Grangerová. "Musím tomu sedliackemu chlapcovi napísať - na niečo sa ho musím spýtať. Je udivujúce, že vie čítať a písať, ale mňa už nič viacej neprekvapí. Možno ho to naučila moja dcéra."

Potom, čo si Mary Ludlowová dala do vrecka list svojej panej s príkazom, aby ho dala Dracovi, uklonila sa a vyšla z komnaty. Priala si, aby vedela, čo v ňom je, ale lady Grangerová ho zapečatila skôr než do neho mohla nakuknúť.

Potom, čo stará pestúnka odišla, lady Grangerová sa postavila a na chvíľu zaváhala skôr než prešla k malému písaciemu stolu na bočnej strane jej komnaty. Prstami prešla po drevenom paneli na boku stola a panel na protiľahlej strane sa otvoril, aby odhalil zažltnutý a rozstrapkaný kúsok pergamenu, ktorý bol za ním zastrčený.

Keď Lady Grangerová ten pergamen vytiahla, prsty sa jej triasli. Ale keď ho prečítala, ruky sa jej prestali triasť a nadobudla odhodlaný výraz.

******************************************

Na druhý deň, v tom istom čase, keď Draco dostal prostredníctvom Mary list od lady Grangerovej a začal písať svoju odpoveď, Hermiona mala rozhovor so svojím otcom.

"Keď zajtra príde barón Burnel, preukážeš mu zdvorilosť a rešpekt, ktorý si zasluhuje tvoj budúci manžel."

Hermiona nič nepovedala.

"Vidím, že si sa rozhodla trucovať a nebyť naklonená tej svadbe. Nič to nezmení, o dva týždne sa vydáš a barón Burnel bude ten, kto sa bude musieť zaoberať tvojim detinským trucovaním."

Lord Granger sa pozrel na svoju dcéru, aby našiel znaky paniky či nešťastia. Ale nič nevidel. Bola úplne bezvýrazná. Sluhovia mu povedali, že už tri dni nejedla. Teraz bola jej pokožka ešte bledšia a priesvitnejšia, než si spomínal, človek mohol vidieť jemnú sieť žíl pod miečnobielou priesvitnosťou. Zrazu mal nepríjemný pocit, že tam v skutočnosti nebola, že sa zrazu zmení na hmlu a zmizne.

"Ak urobíš niečo, aby si zničila túto svadbu," povedal jej, "už viacej nebudeš považovaná za dcéru tohto domu. Rozumela si, čo som tým chcel povedať?"

Nadskočil, keď sa Hermiona krátko zasmiala. "Robíš hroznú chybu, otec," povedala pokojne. "Toto manželstvo s barónom Burnelom sa nemôže udiať. Nikdy sa neuskutočnilo."  

"Čo myslíš tým, že sa nikdy neuskutočnilo? Ešte sa to ani nemalo šancu stať!" civel na ňu jej otec.   

Hermiona sa divne tvárila. "Neviem ako či prečo, otec. Len viem, že sa nikdy nevydám za baróna Burnela."

"Vyhrážaš sa mi, že si siahneš na život?! Pretože ťa budem musieť vsadiť do želiez, ak áno!"  

Hermiona to nedokázala pochopiť. Proste vedela, že nebolo jej osudom vydať sa za baróna Burnela, a keby tak urobila, zmenila by chod histórie. Bola z budúcnosti, ale zistila, že ak o tom dostatočne usilovne premýšľa, vie, že sa to nikdy nestane. Ale v okamihu, keď sa snažila prinútiť svoju myseľ na to myslieť, tá myšlienka jej vykĺzla ako ryba z roztrhnutej siete.

"Nesiahnem si na život," povedala potichu Hermiona. "O tom ťa môžem uistiť."

Lord Granger začínal mať pocit, že sa mu krúti hlava. To dievča bolo pre jeho pokoj príliš suverénne.

"Radšej by si nemala," povedal. "Barón Burnel príde zajtra. Pamätaj, čo som ti povedal."

Pokojne a bez pocitov sa Hermiona uklonila svojmu otcovi a opustila miestnosť. Potichu zatvorila za sebou dvere. Cítila ako ju nohy nesú nahor do jej izby. Služobníctvo sa jej nepozeralo do očí, keď sa jej ukláňali na jej ceste. Bola si istá, že všetci vedia, že je v nemilosti."

Vošla do izby, klesla na posteľ tak opatrne, ako keby bola vyrobená zo skla. Mala pocit, že akýkoľvek prudký pohyb či nejaký hlasný zvuk by ju mohol rozbiť na tisíc kúskov. Vedela, že práve prežíva len na tej najvyloženejšej hrane svojej emocionálnej kontroly - jej pokojný zovňajšok popieral búrku strachu a nešťastia v jej vnútri.

Za posledné tri dni sa jej myseľ krútila stále dookola v kruhoch. Nemohla sa vydať za baróna Burnela. Musela sa vrátiť do budúcnosti. Jej matka sa v jej blízkosti správala tak čudne - striedavo bola vyčítavá a chápajúca, uplakaná a smejúca vonkoncom bez žiadneho dôvodu. A ten zvláštny incident s otcom Lorenzom a svätenou vodou...

Tak ako na ňu vždy zaberalo, keď veci nabrali zlý smer, začala jej myseľ hľadať útechu s pomyslení na Harryho a Rona v budúcnosti. Ron a ona idúci do Rokvillu... Harry a Ron blázniví po vypití príliš veľa maslového ležiaka... ale aj keď sa snažila uniknúť do týchto šťastných spomienok, bledli pred ňou ako živé sny a zanechávali jej chlad.

Namiesto toho Hermiona zistila, že jej myseľ ustavične zatáča k predstavám strieborno-blonďavých vlasov a šedých očí. O záblesku zelenej nad metlobalovým ihriskom. O spoločných pohľadoch v triede. O dlhých letných večeroch vo Flindersovom lese. A potom, šťastne, o poľných kvetoch, modrých stuhách do vlasoch a nežných bozkoch. Toto boli myšlienky, ktoré jej teraz poskytovali útechu a šťastie, každá jedinečná chvíľa vyrytá v jej pamäti ako jasné svetlo v jej smútku.

Kde si?

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Hermiona sa neobťažovala odpovedať, ktokoľvek to bol, mohol aj tak vojsť dnu.

Skoro suverénne vošla do izby Mary Ludlowová a zatvorila za sebou dvere. Niečo čudné bolo v Maryinom výraze, pomyslela si Hermiona. Vyzerala vzrušená a ružová.

"Milady... vstaňte prosím. Vaša matka si vás praje vidieť."

Hermiona pomaly vstala z postele. Trochu sa zapotácala od hladu a slabosti, ale nakoniec nadobudla rovnováhu. Mary pokrútila hlavou. "Musíte čoskoro niečo zjesť, inak prisahám, že dostanete horúčku."

Hermiona nepovedala nič, keď nasledovala Mary von zo svojej izby smerom k izbe svojej matky.

Mary zaklopala na dvere a Hermiona začula matkin hlas povedať: "Vstúpte".

Len čo vošla do komnát svojej matky, Hermiona vycítila zmenu vo vzduchu. Od toho incidentu pred štyrmi dňami bolo ovzdušie okolo Mary a jej matky plné napätia, emócií a výčitiek. Ale teraz bolo niečo inak. Hermiona nevedela, čo to bolo. Lady Grangerová sedela v kresle pri okne a naznačila Hermione, že by si mala sadnúť do kresla oproti nej.

Hermiona sa posadila a Mary sa postavila za ňu.

Keď lady Grangerová začala hovoriť, Hermiona konečne určila, čo bolo na jej matke iné. Lady Katherine Grangerová znela a vyzerala silnejšie než kedykoľvek predtým.

Hermionine oči sa roztvorili pri matkiných slovách, ale skôr než mohla položiť nejaké otázky, jej matka jej do rúk vtisla rozstrapkaný, veľmi starý pergamen a naznačila jej, že by si ho mala prečítať. S pocitom, že konečne našla kľúč, ktorý pasoval do zámku, Hermiona dychtivo začala čítať vyblednutý rukopis na pergamene. Bol v latinčine a bol dlhý a samá ozdobná vlnka a kľučka...

In spiritu humilitatis, et in animo contrito suscipiamur, admoneo verbum sapienti sat est

S pokorou a skrúšene naozaj vám radím so slovami...

Nič dobré nemôže vzísť s ponechania si toho dieťaťa. 

Nemá telo z tohto sveta, odporuje všetkému kresťanskému.

Môžete ma vyhostiť, ale po všetky moje dni nezabudnem pravdu mojich očí, ktoré videli

mŕtve telo vášho skutočného, kresťanského, dieťaťa vytrhnúť z kolísky bezbožnou

silou a tú ohavnosť, ktorá bola daná do jeho kostry.

Viete a ja viem, že toto stvorenie vyrástlo z ruže,

ruže, ktorá bola vložená do kolísky a prostredníctvom práce diabla

jej rýchlo vyrástli ruky, nohy a hlava ako bezbožná paródia na božie dielo!

Neklamte samu seba.

To dievča nie je dielo božie.

Jej pokožka je len okvetný lístok ruže, jej údy sú len zelený puk kvetov,

jej krv je len miazgou tej rastliny. Nezískate žiadne šťastie, keď si ju necháte.

Ona k nám nepatrí.

Nezažijete nič iné okrem nešťastia z tohto podhodeného dieťaťa.

Tento bezbožný tvor sa nikdy nenaučí milovať a vy viete, že jedine láskou

môžu byť veci božími. Môžete mať ďalšie deti.

Boh mi odpusť, ale žiadam, aby ste okamžite utopili toho odporného tvora.

Toto zaznamenávam preto, aby ste si, aj keď ste teraz slabá a 

okamžite nenačúvate vôli božej, raz toto prečítali a pripomenutie

tých nešťastných udalostí bude stačiť, aby ste zmenili svoj názor.

Veritas nunquam perit, veritas vos liberabit.

Patri Gresham

"Pravda nikdy neumiera, pravda nás oslobodzuje...

Otec Gresham."

Hermiona dočítala ten list.

Tak takto sa jej podarilo osídliť telo lady Hermiony Grangerovej pred päťsto rokmi bez toho, aby si niekto všimol rozdiel!

Neexistovala skutočná lady Hermiona Grangerová.

Nikdy nebola.

Skutočná dcéra tejto rodiny zomrela pri narodení. Mágia poskytla podhodené dieťa a nejako, keď ju hodilo späť v čase, ten podhodenec sa musel stratiť a ona zaujala jeho miesto! Toto bol určite nejaký výstredný magický žart... a ona mala smolu, že bola v centre toho všetkého! Prečo? Prečo? Prečo?

Ale problém bol, že oni si stále mysleli, že je...

"...podhodené dieťa, prinesené vílami," povedala jej matka. "Sledovala som ako rokmi vyrastáš a nikdy si mi nedala nič iné okrem šťastia. A nikdy som nemala ďalšie dieťa, takže si bola celým mojím svetom."

"Víly?... Ale ja určite nie som podhodené dieťa!" povedala Hermiona, keď sa dotkla líca svojej matky. Staršia žena sa tvárila pokojne.

"Vďaka Bohu, Hermiona. Teraz už viem, že nie si! Ako som ti predtým povedala, keď sme sa ťa pokúsili pokrstiť, keď si bola mladšia, spálila si sa, keď si sa dotkla svätenej vody. Ale včera... držala si v tej vode ruku celú minútu a nepopálila si sa!"

"Takže to to dokazuje!" riekla Hermiona. "Ale matka, nemala náboženská obec podozrenie, keď som sa popálila?"

Jej matka sa načiahla a dotkla sa jej líca.

"Mysleli si, že plačeš kvôli studenej vode. Jediní ľudia, čo to videli, boli otec Lorenzo, náš práve vymenovaný kňaz, a Mary Culdonová - moja babica a tvoja stará pestúnka."

Mary Culdonová... pomyslela si Hermiona... kde som to meno predtým počula?... Ako pri Merlinovom mene sa celý tento chaos udial? Bola to séria nezvyklých náhod alebo v tom zapracovala niečia škodoradosť? Nemám radosť z toho byť figúrkou na niekoho imaginárnej šachovnici!

"Matka, čo sa stalo otcovi Greshamovi, že ho nahradil otec Lorenzo?"

"Zaprisahala som ho k mlčanlivosti, prosila som ho celou svojou dušou. Otec Gresham súhlasil, ale povedal, že tu nikdy znova nebude pracovať a odišiel len čo potulný kňaz našiel cestu na náš majetok - otec Lorenzo šťastnou zhodou okolností prišiel v pravý čas. Otec Lorenzo povedal tvojmu otcovi, že to všetko sú nezmysly - dokonca aj keď ťa krstil a videl, že si sa obarila, nazval to precitlivenosťou. Bol to praktický, inteligentný muž a veľká útecha pre nás všetkých v tých časoch. Ešte teraz dokáže len ťažko uveriť tým starým historkám. Bola si nádherné dieťa, nikto, kto naozaj tú výmenu nevidel, by neuveril tomu, čo sa stalo."

"Vrátane otca?..."

"Vrátane jeho. Bol veľmi skeptický, hoci som mu povedala, čo sa stalo. Až od toho krstu začal veriť. Priznávam, tvoj otec a ja sme sa niekoľkokrát rozprávali o tom, že ťa zabijeme, keď si bola dieťa, ale nikdy sme sa neprinútili to urobiť. Hoci sme ti nemohli vziať tvoj život, milovali sme ťa, nie... stále ťa vrúcne milujeme. Dokonca tvoj otec, Hermiona, napriek tomu, že ťažko tomu v tejto chvíli veríš."

"Ale ja už nie som podhodené dieťa," povedala Hermiona v údive. "Spomeň si, môžem sa už dotknúť svätenej vody."

Hermionina matka a jej pestúnka si vymenili pohľady. "Áno, zdá sa, že si konečne skutočné Kristovo dieťa. Prečítaj si list otca Greshama znova a pochopíš prečo."

Hermiona tak urobila... Tento bezbožný tvor sa nikdy nenaučí milovať a vy viete, že jedine láskou môžu byť veci božími.

"Otec Gresham nám povedal, že jedine, keby si milovala celým svojím srdcom, mohla by si sa raz stať skutočnou. Ale povedal, že pokiaľ si podhodené dieťa, tak sa to nikdy nemôže stať. Tvoj otec a ja sme neverili, že je pre teba nemožné, aby si milovala, preto sme ťa vždy nechali vybrať si svojich pytačov."

"Mi-milovať? Myslíš, že som zamilovaná?" Hermiona zašepkala, keď jej svitlo.

Jej matka pokračovala. "Mali sme ďalšie varovania... od Mary Culdonovej, tvojej bývalej pestúnky. Povedala mi, že mala sen, na Svätého Jána, rok predtým než si sa narodila, o tvojom osude. Povedala, že nájdeš lásku a staneš sa úplnou, ale spolu s tým nás opustíš, pretože sem nepatríš. Ak zostaneš, bude nasledovať obrovská skaza. Povedala mi to dôverne, vystrašená, že ju upália ako čarodejnicu. Verila som jej, ale bola som taká vystrašená, že som ju poslala preč a nahradila som ju Mary Ludlowovou. Všetkému som verila. Ja sama som prosila duchov zeme, aby mi dali dieťa potom, čo moja skutočná dcéra zomrela. Videla som výmenu... a musela som prijať dôsledky."

"Tvoja skutočná dcéra?"

"Ale Hermiona," jej matka sa usmiala. "Nevidíš? Teraz si ty moja skutočná dcéra." Stisla Hermione ruku. "Všetko sa vyplnilo, pretože som verila, že sa vyplní. Našla si lásku, aj keď so sedliackym chlapcom, stala si sa celou a čoskoro... myslím, že je čas, aby si nás opustila. Nepatríš sem, a na ceste máme ďalšie dieťa."

Hermiona nemohla uveriť vlastným ušiam. "My- myslíš tým, že mi chceš pomôcť ujsť? Nemusím sa vydať za baróna Burnela?!" Ak existovala škodoradostná sila, ktorá ich všetkých využívala ako pešiakov, potom možno... Veritas vos liberabit  s nádejou si pomyslela Hermiona. Pravda nás všetkých oslobodí.

Hermionina matka hneď neodpovedala. Namiesto toho sa s niečím pohrávala v záhyboch svojej sukne. Hermiona začula šušťanie pergamenu. Keď sa lady Grangerová pozrela nahor, Hermiona si všimla skutočné obavy v očiach svojej matky.

"Pomôžem ti utiecť... pod jednou podmienkou."

V tej chvíli bola Hermiona ochotná uvažovať o čomkoľvek, len aby unikla. "Áno, samozrejme, čo je to, matka?"

Lady Katherine Grangerová sa usmiala a vytiahla ďalší pergamen spomedzi svojich sukien. Položila ho na stôl pred Hermionu a ona okamžite spoznala Dracov elegantný rukopis. Skôr než si mohla poriadne prečítať ten list, lady Grangerová zovrela ruky svojej dcéry - "Tá podmienka je, že mi dokážeš, že skutočne toho chlapca miluješ... musíš súhlasiť s jeho ponukou na sobáš."


21. Tvoja dáma Ťa miluje



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Manaee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .




Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 21: Tvoja dáma Ťa miluje

Ako mladé dievča si Hermiona vo svojich predstavách rada hrávala na svadbu. Predstavovala si, že bude mať nádherné, biele šaty a bude kráčať uličkou preplneného kostola vyzdobeného oranžovými kvetmi. Speváckemu zboru bude pri speve chválospevov hrať organ (cz: varhany). Následne bude mať malú hostinu, v parku alebo možno v modernom hoteli.

Dlhý čas bol jej imaginárnym ženíchom Viktor Krum. Potom, čo sa s ním rozišla, občas si v tejto úlohe predstavovala Rona, či Seamusa Finnigana.

Pocítila, ako niekto vytiahol ruku z jej lona a pevne ju zovrel. Vzhliadla do očí svojho nastávajúceho.

Nebol to Viktor Krum, Ronald Weasley ani Seamus Finnigan.

Bol to Draco Malfoy.

Neboli tam žiadne biele šaty ani oranžové kvety. Žiaden organ (cz: varhany) či spevácky zbor. Mala na sebe svoje najobyčajnejšie oblečenie - tmavozelené šaty - a ona a Draco boli celkom sami v tmavom kostole. 

Draco sa tváril veľmi pokojne. Mala čudný pocit, že mal znova všetko pod dokonalou kontrolou a práve v tejto chvíli bolo príjemné, keď sa o vás niekto postaral. Oprela si hlavu o jeho rameno a pocítila ako ju hladí po vlasoch.

Neprehovorili veľa, odkedy sa po týždni po prvý raz stretli pred piatimi minútami. Obaja nevedeli, čo povedať - to, čo začalo ako letná romanca, sa zrazu zmenilo na niečo oveľa vážnejšie, než si predstavovali, že je možné. Jej matka bola presvedčená, že je do Draca zamilovaná - a že kvôli tomu sa zmenila jej vília krv na ľudskú. Ale Hermiona vedela, že jej matka nepozná celý príbeh. Nebola to podhodené dieťa, čo jej matka poznala. Kamkoľvek ten podhodenec odišiel, Hermionin Thyme Elimius ju nastrčil na jeho miesto.

S Dracom.

A oni vždy jeden druhého nenávideli.

Iste, už spolu vychádzali oveľa lepšie, ale vedel vôbec Draco, čo robí, keď ju požiadal o ruku?

Súhlasila ona zo zúfalstva, aby unikla tomuto miestu?

Ale nie... iste to Draco musel vedieť. A iste ona len slepo nesúhlasila... napokon, čo tie bozky, a ruže a veľmi zvláštny svätojánsky sen? Bolo nám predurčené zohrať túto úlohu? Bol osud predurčený skôr než začal?

Celý príliš zavčasu, čas vypršal. 

Otec Lorenzo si doobliekal talár a vyšiel zo sakristie nesúc bibliu. Za ním Hermiona uvidela vynoriť sa svoju matku a pestúnku.

Kostol bol osvetlený len svetlom oltárnych sviec, a Hermiona nechala Draca odviesť ju tmavou uličkou ku prednej časti. Pustil jej ruky a postavili sa tvárou v tvár. Striedavo ju oblievala horúčava a chlad - jednu minútu v nej bolo bláznivé vzrušenie nasledované mrazivým pocitom neistoty. Prečo toto šialenstvo, táto zvláštna túžba? Prečo toto tajuplné vzplanutie? Zatvorila oči, aby na chvíľu upokojila svoje pocity  - dostávala závrat a bolo je mdlo, podobne ako počas MLOKov z Elixírov. Čo sa jej to znova deje?

"In nomine Patris, et Filii, et Spiritus Sancti. Amen."  riekol kňaz.

Všetci zhromaždení, okrem Draca, sa automaticky prežehnali.

Len čo požehnanie opustilo kňazove pery, Hermiona pocítila, že ju závrate opustili. Znovu si pripadala sama sebou a venovala plnú pozornosť obradu.

"Gloria Patri, et Filio, et Spiritui Sancto. Sicut erat in principio, et nunc, et semper: et in saecula saeculorum."

"Amen," povedali zhromaždení, vrátane Draca.

"Kto odovzdáva túto ženu v posvätný manželský zväzok?"

"Ja," riekla Hermionina matka.

"Sú prítomní dvaja svedkovia?"

"Tu sme," odvetila Hermionina matka a jej pestúnka.

"Tak začnime...  Draco Malfoy, berieš si tú prítomnú Hermionu Grangerovú za svoju zákonitú manželku, podľa zákonov našej svätej Matky Cirkvi?"

Hermiona počula vznášať sa kňazove slová z veľkej diaľky, ako z rádia hrajúceho na druhej strane miestnosti. Sotva dokázala uveriť, že sa to deje. Zdalo sa, že celý svet ustúpil do vzdialenej spomienky - Rokfort, dokonca minulosť od nej odplávala a nechala ju stáť samotnú na studenej kamennej podlahe opusteného kostola.

Dracov hlas prerezal tú hmlu izolácie vôkol nej. Začula jeho hlas povedať, nahlas, "beriem."

"Hermiona Grangerová, berieš si tu prítomného Draca Malfoya, za svojho zákonitého manžela, podľa zákonov našej svätej Matky cirkvi?"

Draco mal pocit, že mu srdce vynechalo úder, skôr než Hermiona odpovedala: "Beriem."

"Potom spojte svoje ruky a opakujte po mne, vy prvý mládenče... Ja, Draco Malfoy,"

"Ja, Draco Malfoy..."

"odovzdávam sa ti, Hermiona Grangerová,"

"odovzdávam sa ti, Hermiona Grangerová,"

"a prijímam ťa za svoju manželku,"

"a prijímam ťa za svoju manželku,"

"a sľubujem  ti vernosť a oddanosť  môjho tela a môjho majetku;"

"a sľubujem  ti vernosť a oddanosť  môjho tela a môjho majetku;"

"a neopustím ťa ani v zdraví a ani v chorobe"

"a neopustím ťa ani v zdraví a ani v chorobe"

"a v hocijakej situácii, ktorou ťa poctí náš Pán"

"a v hocijakej situácii, ktorou ťa poctí náš Pán"

"a ponesiem s tebou všetko dobré a zlé,“

"a ponesiem s tebou všetko dobré a zlé,“

"až kým nás smrť nerozdelí."

"až kým nás smrť nerozdelí."

Dracov hlas nezaváhal. Stále sa pozeral Hermione do očí a prial si, aby mohla počuť jeho myšlienky. Viem, že je toto náhle a že si vystrašená. Mám v úmysle svoj sľub dodržať.

Otec Lorenzo prikývol a otočil sa k Hermione.

"Milá Hermiona, opakujte po mne. Ja, Hermiona Grangerová..."

Otec Lorenzo zastal a čakal, kým Hermiona zopakuje jeho slová. Ale jediné, čo nasledovalo, bolo mlčanie.

Bozky, ruže a svätojánsky sen... veci nie sú vždy tým, čím sa zdajú. Zrazu  sa nevesta predklonila a schovala si hlavu v ženíchovom pleci. Dvojica sa pevne objala.

Ach, no tak, Hermiona, pomyslel si Draco, teraz necúvni!

"Milujem ťa," zamrmlal k nej, keď pocítil, že sa začína triasť. "Všetko bude v poriadku."

Zrazu Draco pocítil ako sa mu vzadu na krku zježili chĺpky. Mal pocit, ako keby ho niekto sledoval. A, pri bohu, čo to tak voňalo? A cítil tú vôňu ešte niekto iný? Ruže! Cítim ruže!

Keď Draco pevne tisol Hermionu k svojej hrudi, zachvel sa, keď si pomyslel, že začul vo vzduchu šepot...

Všetko sme my osnovali, hore a dole

ale tvoja dáma ťa miluje z vlastnej vôle           

"Draco..." zašepkala Hermiona, keď sa na neho pozrela so slzami v očiach, "Ja, Hermiona Grangerová..."

******************************************

Po obrade Draco a Hermiona Malfoyovi zapísali svoje mená do farskej matričnej knihy a lady Katherine Grangerová a Mary Ludlowová ich dosvedčili. Otec Lorenzo zavrel knihu a odložil ju nabok. Na Dracovom prstenníku jeho ľavej ruky bol zlatý prsteň vysádzaný rubínmi. Hermione ho dala jej matka, aby ho použila ako snubný prsteň. Lady Grangerová ponúkla taký prsteň aj Dracovi, ale Draco jej ponuku odmietol. Draco trval na tom, že zadováži svojej neveste prsteň vlastnými silami. A tak sa stalo, že na Hermioninom prstenníku bola nasadená zlatá obrúčka posádzaná smaragdami.  Medzi prepojenými hadmi mala vyryté písmeno 'M'.

"Zbohom, matka," riekla Hermiona, oči žiarili slzami. "Neviem, ako ti poďakovať."

Hermionina matka tiež plakala. "Nemusíš mi ďakovať. Som tvoja matka." Tie dve ženy sa pobozkali a objali.

"Zbohom, Mary."

Mary ťažko zastenala a hodila sa Hermione okolo krku. "Buďte opatrná, Hermiona! Prajem vám veľa šťastia a množstvo, množstvo  nádherných detí. A občas si na svoju starú Mary spomeniete, však?"

Hermiona s oduševnením prisľúbila.

"Ďakujem vám, lady Grangerová. Dobre sa postarám o vašu dcéru," riekol Draco, keď pobozkal ruku grófke.

"Viem, že sa postaráte," riekla lady Grangerová. Podala Dracovi mäkký kožený váčok. "Zoberte si tie peniaze, môj synu. Odíďte odtiaľto ďaleko, dostaňte sa dnešnej noci z Mildenstowe. V Aldenburgu žije bývala Hermionina pestúnka Mary Culdowová, viem, že vás tam ochráni."

Draco prikývol a strčil peniaze do kapsy. Na svadbu sa vyobliekal lepšie - podarilo sa mu požičať si čisté oblečenie od Thomasa, ktorý mal približnú veľkosť ako on. Podľa toho, ako mu Thomas to oblečenie podával, Draco vedel, že nečaká, že ho dostane späť. "Na tvoju svadbu," povedal Thomas a búšil ho po chrbte. "Nebudem ich potrebovať. To je to najmenšie, čo môžem urobiť - pre priateľa."

Otec Lorenzo tiež požehnal novomanželom. Podal Hermione kúsok pergamenu.

"Nebolo času čítať to na vašej svadbe. Obsahuje radu, ktorú by som vám bol dal, keby bolo viacej času. Je to pasáž, ktorú sme spoločne študovali, ale verím, že teraz pre vás bude niesť v sebe väčší význam."

Hermiona prikývla a podala pergamen Dracovi, svojmu manželovi, ktorý ho odložil  do kapsy k vrecku s peniazmi.

Môj manžel, pomyslela si.

"Dobre sa o ňu postaraj, počuješ?" povedala Mary, hľadiac na Draca. "Starala som sa o ňu osemnásť rokov, hoci je s ňou kríž, každý kúsok z nej za to stojí, to ti poviem."

"Áno, viem," uškrnul sa Draco.

Lady Grangerová sa zasmiala cez slzy, otec Lorenzo venoval Hermione posledný bozk na líce a Mary zamávala zbohom.

Draco a Hermiona Malfoyovi vykĺzli z kaplnku a bežali k bočným vrátkam.

Posledný zvuk, ktorý si Hermiona zo zámku pamätala, bol zvonivý zvuk kovu za jej chrbtom.  

***********************************

Našťastie bol tej noci spln, čo ich cestovanie uľahčovalo.

"Nuž, Hermiona... ktorou cestou sa máme dať?" spýtal sa potichu Draco, potom čo prešli niekoľko míľ smerom k mestu Mildenstowe.

"Aldeburgh je päťdesiat míľ na sever," odvetila Hermiona. "Jeden deň na rýchlom koni, tri dni pešo. Potrebujeme koňa."

Draco zaštrngal zlatými guineami vo vrecku. "Myslím, že to dokážeme zariadiť" Nebol zvyknutý mať znova peniaze. Už to bolo poriadne dávno, čo mal plný mešec. "V Mildenstowe je hostinec. Majú tam kone - som si istý, že by sme si mohli kúpiť, či prenajať jedného na cestu."

Hermiona prikývla a pritiahla si okolo seba tuhšie cestovný plášť. Leto skoro končilo a bolo chladno. Taktiež veľa päť dní nejedla, a točila sa jej hlava, ale bolo odhodlaná nepriznať, že sa cítila taká slabá. Vážne chcela vypadnúť z Mildenstowe skôr než to ráno zistí jej otec.

Draco stisol Hermione ruku, zahrievajúc ju svojou vlastnou. Mala ľadové prsty. Draco si uvedomil, že hoci boli znova spolu, toto bolo tak iné od tých teplých letných večerov pri Flandersovom lese. Vtedy ich nezaujímal svet, smiali sa a rozprávali sa. Ale teraz bola jeho novomanželka tichá a vystrašená, a obaja boli na úteku.

Hermiona chcela zastaviť a objať Draca. V tom zhone nemali čas na dotyky ani pred ani po svadbe. Hoci v tú chvíľu, keď robil svoj sľub, si bola istá, že ju miloval, bolo pre ňu príliš uveriť, že je už manželka Draca Malfoya. Lásku bola schopná zvládnuť. Zodpovednosť za to byť niekoho manželkou, bola desivá.

Pred pár týždňami kráčali cez toto pole so smiechom a spievali pieseň o bielej krave. Slnko bolo vysoko nad nimi a oni sa tešili na deň na trhu. Teraz uháňali cez pole, nestrácali čas rozhovorom, nemali náladu na smiech, nevedeli, čo pred nimi leží.

Hermiona sa sústredila na Dracovu ruku, ktorou ju popri sebe ťahal. Bola rada, že sa zdá, že on to má pod kontrolou, pretože stres posledných niekoľkých dní ju úplne otupil. Mesto nebolo ďaleko, míľu zvládli za hodinu a pol a ocitli sa pri hostinci.

"Potrebujeme koňa," riekol Draco ospalému hostinskému, ktorý otvoril na jeho klopanie dvere.

"Koňa? O tomto nočnom čase?"

"Práve sme obdržali správu, že matka mojej ženy v Aldeburgu je veľmi chorá. Musíme to stihnúť."

Krčmár sa zatváril súcitne. "Áno, nuž potom, máte zlatku?"

Draco prikývol a vložil mincu mužovi do rúk.

"Poďte za mnou," povedal krčmár a nechal ich prejsť cez hostinec do stajní za ním. Hermiona šla za Dracom a krčmárom vybrať koňa. Krčmár otvoril box so škvrnitým šedákom.

"Toto je Ben. Je to dobrý kôň a odnesie vás do Aldeburgu za deň."

Draco sa hodnotiaco pozrel na koňa. Vtedy na Malfoy Manor mal veľa koní a miloval jazdenie na koni. Prešiel rukou po boku koňa  - slabiny a chrbát boli svalnaté, ukážka toho, že to bol dobre trénovaný kôň. Pozorne sledoval ako krčmár vyvádza koňa von z maštale. Ben nedal najavo žiadne známky chromosti či rozpadu kopyta.

"Ja-ja neviem jazdiť na koni," zašepkala Hermiona Dracovi.

"Budem ťa držať," odpovedal šeptom. "Nie je to také ťažké."

Krčmár dokončil osedlanie koňa a Draco od neho prevzal opraty.

"Nechajte Bena u Crunthera u Býčej hlavy, dobre?" riekol krčmár. "Povedzte mu, že ho pozdravuje Soliar."

Draco sa rezko vyšvihol na koňa. Potom sa otočil k Hermione. "Vyjdi nahor na schodíky. Vlož jednu nohu do strmeňa a nasadni zadkom na koňa. Pán Soliar ti koňa drží a ja som hneď za tebou.

Zo zaťatými zubami urobila Hermiona, čo jej bolo povedané.  Toto nebolo také ťažké ako jazda na testrálovi. Aspoň toho koňa mohla vidieť, a bolo tu sedlo. Ocitla sa ďaleko preďaleko od zeme.

Okamžite sa cítila bezpečnejšie, keď ju objali Dracove ruky. Konečne sa pohodlne usadila, sedela bokom, pred ním.

"Drž sa," povedal jej a popohnal koňa.

A boli preč.

Bolo to oveľa nepohodlnejšie, než si predstavovala. Na testráloch to bolo oveľa plynulejšie. Tento kôň nadskakoval hore a dolu a už začínala pociťovať boľavé miesto.

"Uvoľni sa," riekol Draco, ktorý sa v jazdeckom sedle tváril ako doma. "Si príliš napnutá. Keď sa uvoľníš a zosúladíš sa s pohybmi koňa, bude to pohodlnejšie."

Hermiona sa máličko uvoľnila. Bolo to lepšie. Objala Draca okolo krku a oprela si hlavu o jeho plece.

"Príjemné, Hermiona?"

"V poriadku, Draco," povedala potichu.

Draco sa nadýchol aromatickej vône jej vlasov. Po prvý raz v tú noc si dovolil uvoľniť sa. Mám manželku, povedal si v duchu a usmial sa. Hermiona je moja manželka.  Popchol Bena do trochu rýchlejšieho cvalu a pocítil, ako ho Hermiona pevnejšie zovrela. Nevedel, ako toto všetko vysvetlí späť v budúcnosti. Budú to považovať za porušenie čarodejníckeho zasnúbenia a on bude musieť prepísať polovicu svojho majetku na Zabiniho. Nespomínajúc, že pravdepodobne ho tiež vylúčia zo spoločnosti čistokrvných za to, že sa oženil s u muklov narodenou. A predsa sa zdalo, že na ničom z toho už viacej nezáležalo! Boli vtedy v jeho čase krvné rozdiely naozaj také dôležité? Naozaj býval taký zaujatý voči u muklom narodeným a nečistokrvným? Všetko sa to zdalo ako sen... na ktorý, keď sa snaží úporne si spomenúť, mu šialene uniká.

Hermiona opretá o neho sa pohla a vycítil, že začala rovnomerne dýchať. Uvedomil si, že zadriemala v jeho náručí. Moja u muklov narodená manželka, pomyslel si, keď ju pobozkal na temene hlavy. Čo záleží na krvi, keď ste schopný takto sa cítiť?

O mnoho hodín neskôr Draco konečne cítil, že začína byť sám unavený. Začínalo sa brieždiť, čo znamenalo, že museli jazdiť skoro šesť hodín. Cítil, že Ben začína byť vyčerpaný. Bol čas si odpočinúť. Začal sa obzerať po vhodnom mieste a zbadal, že sú blízko malého lesíka, ktorá sa zdal byť skrytý dosť na to, aby ich ukryl.

Draco zatočil koňa smerom k stromom a zašepkal Hermione, "haló, zobuď sa. Dáme si prestávku."

"Už sme tam?" spýtala sa Hermiona ospalo.

"Nie, ale prešli sme dlhú vzdialenosť. Kôň je unavený, rovnako aj ja."

Hermiona otvorila oči a našla svoju hlavu pritlačenú o jemnú látku Dracovej košele. Nadýchla sa známej vône a zdvihla tvár k nemu.

"Dobré ráno, pani Malfoyová," povedal, pustil uzdu jednou rukou a prešiel jej prstami cez vlasy. Hermiona sa usmiala a on si všimol, že do jej očí znova vstúpil jej starého ducha. "Potrebuješ sa oholiť," riekla, keď ho pobozkala na bradu.

Draco po prijal ako povzbudenie. Ben bol prinútený zastať, keď sa jeho dvaja jazdci spojili v skutočnom bozkávaní. Nakoniec dupol netrpezlivo nohou a odfŕkol si.

"Myslím, že Ben je smädný," vravel Draco, keď pomohol Hermione z koňa.

"Ja tiež," odvetila a natiahla sa. "Dobre som sa vyspala."

Draco cítil, že sa mu začínajú zatvárať oči, keď podával Hermione fľašku s vodou. "Na rozdiel odo mňa," zívol.

"Na, Ben," Hermiona viedla koňa ku mláke, kde Ben začal hltavo piť. Poťapkala ho. "Dobrý koník. Vďaka za jazdu."

"Takže sa ti jazdenie páčilo?" spýtal sa Draco, keď sa usadil pod stromom.

"Je to v poriadku," odvetila Hermiona a posadila sa vedľa svojho manžela. "A ty si dobrý jazdec."

"Tam na Malfoy Manor je kopec koní. Ja som sa naučil jazdiť, keď som mal šesť. Naučím ťa, keď sa vrátime..." jeho hlas sa vytratil.

Dívala sa ako bledé svetlá úsvitu zľahka prešli po jeho pekných črtách. Jeho strieborno-blond vlasy mu padali do očí a ona sa načiahla, aby sa ich dotkla. Uznanlivo sa pozrela na jeho svalnatú hruď, mimoriadne posilnenú rokmi metlobalu a pár mesiacmi tvrdej práce.

Skusmo sa pozrela na svoj snubný prsteň. Vedela, čo ten prsteň pre neho znamená. Dokonca aj keby to bol len prechodný snubný prsteň dovtedy, kým sa nevrátia, vedela, že pre neho znamenalo obrovskú vec dať jej ho. A napriek všetkému, čo považoval za tak ťažké o nej prijať, našiel v sebe silu, aby zmenil svoje názory a vzal si ju za ženu. Nuž, kto by očakával, že to ten Slizolinčan v sebe má?   

Povedal si, že ma miluješ. Tak prečo som si stále nie istá?

Keď ranné slnko prelomilo zahmlenú októbrovú oblohu a osvietilo Draca svojou žiarou, Hermiona pocítila naliehavé nutkanie byť blízko pri svojom manželovi.

"Draco, nechoď ešte spať," zamrmlala, keď mu pohládzala líce.

Draco otvoril oči a uvidel, že sa Hermiona na neho usmieva. Jeho novomanželka sa sklonila, aby ho pobozkala a on v údive sledoval, ako si začala uvoľňovať šnúrky na chrbte svojich šiat. Vzduch bol znova plný sladkej vône ruží, presne tak isto ako v kostole... tentoraz ho to ale nevydesilo. Keď jej spadli šaty, a nechali jej ramená nahé, Draco pocítil, ako sa ním prehnala horúčava. Hermiona sa tu nezastavila. Prstami rýchlo rozväzovala šnúrky na chrbte svojho korzetu a striasla ho dole.

Bola presne taká úžasná, ako si predstavoval. Nie, oveľa viac. Jeho oči sa lačne lepili na každý kúsok jej nahej pokožky, kŕmiac jeho telo tými najrozkošnejšími nutkaniami. Hermiona pod jeho pohľadom necúvla, tvárila sa trochu hanblivo, ale bola v nej štipka dychtivosti.

"Tiež ťa milujem," povedala Hermiona, keď pocítila, ako ju Draco objal rukami a stiahol na zem.


22. Mary Culdonová



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .




Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 22 Mary Culdonová

Lady Grangerová sa triasla nervozitou, keď vošla do študovne svojho manžela. Rozhodla sa, že najlepšie bude, keď bude svojho manžela informovať sama než čakať, kým sa to dozvie od niektorého zo sluhov.

"Dobré ráno, Katherine," povedal jej manžel, ktorý sa prehŕňal v hŕbe pergamenov.

"Dobré ráno, Gareth. Ja..."

"Práve som dostal od baróna Burnela jeho časť svadobnej zmluvy. Všetko je nanajvýš uspokojivé. Príde najneskôr dnes; spomínaš si. Teší ma, že je všetko v poriadku.

Lady Grangerová za sebou rázne zatvorila dvere. Jej manžel sa na ňu prekvapene pozrel - nemala vo zvyku búchať dverami.

"Katherine," povedal, keď si všimol jej vážny výraz. "Čo sa deje?"

Lady Grangerová sa zhlboka nadýchla.

"Je to Hermiona, však? Čo sa stalo našej dcére? Vzala si svoj vlastný život? Čo...?"

"Nie... nič takého. Gareth. Pusti ma k slovu," povedala lady Grangerová svojmu manželovi. "A musíš mi sľúbiť, že ma neprerušíš, až kým nedohovorím."

Lord Granger urobil nedočkavé gesto rukou. "Ak je to znova o tom, aby som dovolil našej dcére vydať sa z lásky, môžeš si šetriť dych, žena. S týmto starým nezmyslom som skončil."

"Necháš ma hovoriť bez toho, aby si ma prerušoval?" lady Grangerová znela prísne.

Lord Granger bol prekvapený. "Ako si praješ."

"Pred dvoma dňami som sa rozprávala s našou dcérou, čo ma prinútilo spomenúť si príliš jasne na celú tú minulosť. Povedala isté veci, ktoré nemohla povedať náhodou, Gareth. Šla som k otcovi Lorenzovi a otestovali sme ju svätenou vodou..."

"Svätenou vodou, ale ty vieš, že..."

"Sľúbil si mi, že ma nebudeš prerušovať... Svätenou vodou. A ona sa nepopálila."

"Nepopálila!"

"Áno. Všetko sa stáva skutočnosťou. Viem, že sme sa skúšali celé roky dotknúť sa jej ňou, a vždy boli výsledkom  mimoriadne zranenia, ale pred dvoma dňami jej pokožka zostala taká pekná a nepoznačená ako... ako... lupienok ruže"

"Nepripomínaj mi to! Ty a tvoja slabosť pred všetkými tými rokmi...."

Lady Grangerová pokračovala, ignorujúc svojho manžela. "Takže vidíš, je to pravda. Je schopná lásky! Už viac nie je to stvorenie, o ktorom sme si mysleli, že je. Je teraz pravé Kristovo dieťa. Môžeš sa spýtať otca Lorenza, sám to videl!"

"Lásky! Ale..."

"A ja som nemohla dovoliť, aby si zničil jej jedinú šancu k spaseniu, tým, že ju prinútime vydať sa bez lásky. Čo záleží na tom, že si musela nájsť lásku podľa seba a nebol to ani jeden z pytačov, čo sme jej predstavili? Čo na tom záleží? Gareth, vravím ti, že na tom nezáleží, pretože..."

"Nezáleží? To..."

"... pretože ona je pre mňa dôležitejšia než čokoľvek na svete. Nikdy som ju nepovažovala za nič iného než moju vlastnú krv a telo, nech aj obaja vieme, že sa narodila z ruže. Boh či nejaký démon vyslyšal moje prianie a to dieťa bolo pre mňa najlepšou dcérou, a tiež pre teba, smiem dodať, Gareth, takže ..."

"Takže čo?"

"...takže som urobila, čo som urobiť musela. Vyrovnala som svoj hriech spred osemnástich rokov tým, že som Bohu zaistila dušu. Hovorila som s nimi oboma a videla som, že ona a ten paholok, volá sa Draco Malfoy, sa opravdivo milujú. Oboch som sa spýtala, či sú ochotní tomu druhému odovzdať vernosť svojich tiel a majetku..."

"Tela a majetku! Chceš povedať..."

"... v chorobe a zdraví, nech je akákoľvek vôľa božia..."

Lord Granger sa zdvihol zo stola, svadobná zmluva s barónom Burnelom mačkaná v jeho zovretej ruke.

"... a oni obaja súhlasili! Včera večer ich zosobášil otec Lorenzo! Boh ich ochraňuje, už sú odtiaľto preč, a ja verím, že som urobila správnu vec, a odčinila svoj hriech, a naozaj im prajem, a ty ako jej milujúci otec by si im mal priať tiež, všetko zdravie a šťastie, čo si zaslúžia!"

"KATHERINE! MUSÍM JU NÁJSŤ! DAJTE MI KOŇA!"

"UŽ NIČ TERAZ NEMÔŽEŠ UROBIŤ! Už sú manželmi! A nič to nemôže zrušiť okrem Boha samotného!"

Lady Grangerová pevne stála, keď jej lord Granger triasol pred nosom svadobnou zmluvou a sfialovel v tvári.

"VIEŠ, ČO SI NÁM UROBILA?"

"Čo-čože?

"Ja som včera podpísal svoju časť zmluvy! Teraz ju má v rukách barón Burnel, nesie mu ju posol! Vďaka tomu, čo si urobila, sme porušili zasnúbenie a veno našej dcéry nám prepadne!"

"Ty-ty si to už podpísal?" lady Grangerová zbledla. "Ale manžel, je zvykom podpísať ju, až keď sa stretnú osobne obe strany!"

"Zvykom - ha! Chcel som všetko urobiť tak rýchlo, ako sa len dalo. Naša dcéra sa chovala ako blázon, bál som sa o jej život a všetko som urobil tak rýchlo, ako som len mohol! Vieš, čo bolo jej venom?"

"Čo?" spýtala sa lady Grangerová chabo.

"Tri štvrtine našej zeme! TRI ŠTVRTINY NAŠEJ ZEME!" Lord Granger sa začal smiať.

"Ta-tak veľa! Prečo?"

"Chcel som sa pri nej zachovať správne, nechcel som, aby si myslela, že ju nemilujem a že ju nútim do manželstva bez lásky! Ha! Takže som jej dal tak veľa, ako som mohol! TAK VEĽA, AKO SOM MOHOL, ABY SOM JEJ UKÁZAL, ŽE JU MILUJEM!"

Jej manžel hodil svadobnú zmluvu o stenu a so smiechom sa posadil. Začal sa triasť a chvieť. Vydesená lady Grangerová ovinula ruky okolo svojho manžela a upokojovala ho.

"Tíško, Gareth. Tíško, môj milý. Všetko nie je stratené!"

"Ja som len nízko postavený pán, Katherine. Barón Burnel je člen kráľovskej rodiny. Je kráľovi piatym bratancom. Ak proti mne podá sťažnosť ku Korune..."

"Ach, Gareth, tíško..."

"...s obvinením, že ho moja rodina zahanbila..."

"Tíško..." 

"Je to bezohľadný muž. V skutočnosti som nechcel, aby si ho Hermiona vzala. Ale bol taký bohatý, a s titulom, a ja som bol taký nahnevaný na to dievčisko!"

"Tíško!"

"NEBUDEM TICHO!" povedal lord Granger, zdvihol sa a vytrhol sa z náruče svojej ženy. Lady Grangerová sa zapotácala dozadu.

Lord Granger podišiel vpred a zdvihol pomačkanú svadobnú zmluvu zo zeme. Treskol s ňou na stôl medzi seba a svoju ženu.

"Vidíš, čo za nešťastie tá... stvora nám spôsobila!"  

"Gareth, nevolaj..."

"Ten bezbožná ohavnosť! Spomínaš si na slová otca Greshama?"

"Každý deň. Ale..."

"NEHOVOR SO MNOU ZNOVA O TOM STVORENÍ. Pokiaľ ide o mňa, nemal som žiadnu dcéru. Naša jediná dcéra zomrela pri narodení."

"Osemnásť rokov bola pre nás tou najlepšou dcérou! Milovala ťa a volala ťa svojím otcom a ty sa k nej nepriznávaš? Nechcel si vždy, aby sa vydala z lásky? Ako ti ona ukrivdila?"

"Prišla si o rozum, ženská? Naša dcéra sa zaplietla so sluhom! Je teraz vydatá za toho neurodzeného sluhu! Keď sa milujú, smrdí pri tom ako kôň!"

Lady Grangerová zatvorila oči.

"Dcéra tejto rodiny sa spustila s neurodzenou špinou! Nielen to, barón Burnel bol ponížený tým najhorším spôsobom! Neuveriteľne zahanbila túto rodinu!"

"Nie, mýliš sa! Mýliš!" Lady Grangerová sa pokúsila vtlačiť manželovi do ruky kúsok pergamenu. "Prečítaj si to a zistíš, že tento takzvaný neurodzený paholok má srdce zo zlata."

"Čo je to?" lord Granger poškuľoval po liste.

"Je to ponuka na sobáš! Žiadnou šírkou predstavivosti by si nepomenoval tie city, ktoré tam vyjadril, neurodzenými!" 

Lord Granger to okamžite roztrhal a hodil kúsky na svoju manželku.

Jeho žena zalapala po dychu.

Lord Granger sa otočil a vybehol zo svoje pracovne. zanechajúc svoju trasúcu sa ženu so slovami: "Barón Burnel príde o dve hodiny! Máš tú česť informovať ho o celej tejto prekliatej situácií. Dúfam, že si to užiješ."

******************************************

Aldeburgh bol oveľa väčší než Mildenstowe. Draco a Hermiona tam prišli popoludní a uvedomili si, že je nemožné hľadať Mary Culdonovú v ten deň. Boli príliš unavení a mesto bolo príliš veľké. Okrem toho, mohla žiť v niektorom z odľahlých statkov. Rozhodli sa požiadať o izbu v hostinci u Býčej hlavy, kde mali nechať svojho koňa.

"Nuž, starý Ben naozaj vyzerá, že by potreboval trochu si ľahnúť,"  riekol Crunther, hostinský u Býčej hlavy v Aldenburgu. Zobral od Draca opraty a odviedol koňa do stajne. Na jeho zapískanie sa dvaja stájnici ponáhľali odsedlať koňa.

"Moja žena je veľmi unavená," povedal Draco. "Máte pre nás izbu?"

"Áno." riekol Crunther, uznale sa pozrúc na Hermionu. Dokonca vo svojich najjednoduchších šatách bola extrémne krásna. "Bude to len táto noc?"

Draco a Hermiona si vymenili pohľady. "To vážne nedokážem povedať," riekol Draco. "Hľadáme niekoho, kto nás možno vezme k sebe."

"Hľadáte niekoho? A kto by to mal byť?" spýtal sa Cruther, keď im otvoril dvere do hostinca.

"On je vlastneona, " povedala Hermiona. "Poznáte Mary Culdonovú?"

Cunther sa vyplašil. "Mary Culdonová? Tú, čo sa vydala za Petra Morwyna? Čo vy chcete od matky Mary Morwynovej?"

"To je naša vec," odpovedal úsešne Draco. "Poznáte ju alebo nie?"

"Áno, poznám ju. Ale verte mi, nebudete sa chcieť ukryť pod jej strechu!"

"Čo tým myslíte?" spýtala sa zvedavo Hermiona.

Crunther stlmil hlas. "Matka Morwynová či Mary Culdonová ako ju poznáte vy, je mŕtva! Upálili ju na hranici pred troma rokmi kvôli bosoráctvu!"

Obaja Draco aj Hermiona zbledli. "Je mŕtva?" vykríkla Hermiona.

Crunther sa tváril potešene, keď si všimol aký účinok mal tento kúsok pohoršujúcich noviniek na túto dvojicu. "Radšej by ste nemali dovoliť, aby ľudia zistili, že máte niečo spoločné s Matkou Morwynovou. Inak aj vás v okamžiku správcovia zajmú pre čarodejníctvo!"

"Ča-čarodejníctvo?" riekla Hermiona.

Crunther prikývol. "Áno, mne pripadala ako neškodná stará babizňa. V hlave trochu mdlá, ale všetci vedeli, že má Videnie. Predpovedala z dlane, robila umelé kamene a to všetko potajomky. V meste nebolo mladej slúžky či chasníka, ktorý by nešiel k starej Matke Morwynovej pre vyveštenie nejakej lásky. Ale pred troma rokmi bola neúroda, naozaj zlá neúroda, ktorú nasledovala zimnica, potom ťažké prípady ochrnutí koní... takže lord Aldeburg zavolal Lovcov čarodejníc. Zobrali Matku Morwynovú, tiež jej manžela starého Petra Morwyna. A Matku Goodwinovú, Matku Albrightovú a Matku Crrokwellovú a jej manžela tiež. Pre náš všetkých to bol smutný víkend. Takže, predpokladám, že si zoberiete izby na dlhšie?"

Draco pocítil ako v ňom rastie panika, ale ovládol sa. Uvedomoval si, že Hermiona je na pokraji kolapsu a potreboval ju dostať do izby a upokojiť skôr než sa porozprávajú, kam pôjdu.

"Vezmeme si ich na dlhšie," riekol Draco, vyťahujúc mešec. Crunther prikývol a otvoril účtovnú knihu. "Vaše ubytovanie je na druhom poschodí. Teraz zaplatíte polovicu a polovicu na konci. Príjemný pobyt."

Crunther sledoval, ako ten dobre vyzerajúci mladý pár kráča hore schodmi.

"Máme hostí, George? Prečo tu stojíš a tváriš sa ako mesiačik?" povedal hlas pri jeho boku. Bola to jeho červenolíca manželka,  ktorá sa náhlila z kuchyne.

Crunther sa zachichotal. "Párik milencov. Sú na úteku, zapíš si moje slová. Obaja sú naprosto vystrašení, môžem povedať - to dievča viacej. Šaty toho dievčaťa sú pekné, ale chlapcove, hoci sú čisté, nestoja za reč. Pravdepodobne pre toho mladíka zohnali nejaké od jej otca." 

"Ako vieš, že sú na úteku?" spýtala sa jeho žena. "Máš plnú hlavu nezmyslov, starký."

Crunther pokrčil plecami a vrátil sa k svojím knihám. "Nemajú žiadnu batožinu. Ani kúsok na viac než to, čo majú na svojich chrbtoch. A hľadali Matku Morwynovú a jediní ľudia, ktorí ju zvykli hľadať, bývali milenci..."

"Matku Morwynovú?" Pani Cruntherová sa prežehnala. "Požehnaj nás všetkých. Povedal si im, čo sa stalo tej úbohej starej žene?"

"Áno, a tvárili sa vyslovene sklamane."

Pani Cruntherová pokrútila hlavou. "Neviem, čo sa deje s dnešnou mládežou. Ale ja len vediem hostinec, a na nič sa nepýtam. V poriadku starký, prestaň snívať a pomôž mi natočiť tie sudy vzadu.

**********************************

"Neplač, Hermiona," riekol Draco, keď objal svoju manželku. "Niečo vymyslíme."

"Uvia-uviazneme tu navždy! Nie je nikto, kto by nám pomohol! A-ako vôbec pôjdeme nazbierať kvetiny na Samhain?"

Draco trápil svoj mozog, zatiaľ čo sa Hermiona snažila ovládnuť svoje vzlykanie.

"Možno by sme mohli požiadať tvoju matku, aby nám ich nazbierala a poslala nám ich do Aldeburgu," navrhol Draco.

Hermiona náhle pozrela nahor. "Draco! Mohli by sme požiadať Thomasa!"

Draco prikývol. "Áno, myslím, že by sme mohli. Vidíš? Vedel som, že niečo vymyslíme! Už prestaň plakať."

Hermiona si usušila oči. "Napíšeš mu hneď?" spýtala sa dychtivo.

Draco si buchol rukou o koleno. "Do čerta, Thomas nevie čítať! Musíme požiadať niekoho iného."

"Mary Ludlowovú, samozrejme," riekla Hermiona okamžite. "Ale nebudú klásť všetky možné otázky, prečo potrebujeme také podivné kvetiny nazbierané na Samhain? Vieš, ako tu na okolí ľudia nazerajú na ča-čarodejníctvo."

"Mary Ludlowová nás nezapredá," odvetil Draco, keď si skopol topánky. "Ak začnú prešetrovať a tajomstvo Grangerovcov sa prezradí, je so všetkými koniec."

"Vieš o tom tajomstve?" prekvapila sa Hermiona.

"Áno, tvoja matka mi o tebe všetko povedala, môj malý podhodenec. Nevravel som vždy svojho času na Rokforte, že s tebou nie je niečo celkom v poriadku?"

"Ja nie som podhodenec!" vybuchla Hermiona.

Draco sa uškrnul a zbavil sa košele. Ľahol si do jemných prikrývok postele a stiahol napoly oblečenú Hermionu do svojho náručia.

"Ako povieš... dievča z ruže," povedal a pritisol sa jej na krk.

"Draco, dúfam, že si uvedomuješ, že ak jediný dôvod, prečo ma to vrhlo do tohto života a nikto si nevšimol rozdiel, bol ten, že som zaujala miesto toho podhodeného dieťaťa... potom to s tebou musí byť rovnako!"

Draco sa k nej na chvíľu prestal tisnúť. "Super. Obaja sme šialenci."

"Nie... nie sme. " Hermiona sa snažila ignorovať Draco skúmajúce pery a prsty, keď jej myseľ pracovala usilovnejšie než tomu bolo celé mesiace. "Zaujali sme ich miesto. Tí dvaja podhodenci, ktorí nahradili miesta mŕtvych detí našich rodín sa vrátili k vílam..."

Dracove skúmajúce prsty na sekundu zmrzli. "Dvaja podhodenci?" povedal nahlas. Nejasne si spomínal na dve nejasné postavy, ktoré videl na Sv. Jána...

"Áno.." pokračovala Hermiona, nevšimnúc si Dracovu reakciu. "Viem, že dcéra lady Grangerovej zomrela a nahradilo ju podhodené dieťa, ale čo ty? Sú tu niekde nejakí Malfoyovci... Oooh!"

To "Oooh!" bolo odpoveďou na Dracove náhle zahryznutie do jej pleca.

"Mmm.... nie,  moji predkovia pochádzali z Francúzska. Prvá prítomnosť Malfoyovcov v Anglicku bola až vtedy, keď moj pra prastarý otec Ladon Malfoy prišiel do Anglicka z Paríža po roku 1890, keď bola Svetová výstava v Paríži. 

Hermiona sa ovinula Dracovi okolo krku a pritúlila sa k jeho hrudi. Stiahol ju do mäkkej postele. Obaja vedeli, že asi budú spať deň aj noc do druhého rána. Boli vyčerpaní až na kosť a šok zo zistenia o smrti Mary Culdonovej ich ešte viac vyčerpal.

"Nuž, musíš sa mýliť. Nejako, to isté, čo sa stalo lady Grangerovej, sa muselo kedysi dávno stať jednej z Malfoyových žien v Anglicku. Možno ste tadeto prechádzali alebo prišli na návštevu..."

"Thomas povedal, že sa na statku hovorí, že ma tam nechala pracovať moja stará mama, keď som mal štyri."

"Tvoja stará mama? Prečo si mi to skôr nepovedal?"

"Zistil som to až potom ako mi zakázali stretať sa s tebou, a odkedy sme sa znova stretli, nemali sme veľa času sa porozprávať..." Draco pobozkal svoju manželku na temeno hlavy.

"Tvoja stará mama... som zvedavá, kto to je..:"

"Nepremýšľaj o tom príliš, Hermiona," povedal potichu Draco. "Celý minulý týždeň som premýšľal len o tom a privádzalo ma to do šialenstva."

"Je to ako keby zakaždým, keď si myslíme, že sme dali puzzle dohromady..."

"Nájdeme ďalšie kúsky... Áno, viem. Naozaj je lepšie nepremýšľať o tom prisilno, vieš."

"Nepremýšľať o tom prisilno? Ale nikdy predtým som nenechala problém..."

"Hermiona Grangerová,  Typ-Šprtky-Prvej Triedy... Jááj!

Hermiona si našla chúlostivé Dracovo miesto, kam zatlačiť.

"Už je to Hermiona Malfoyová," povedala, otočila sa, aby Draca dôkladne pobozkala na pery. "Nezabúdaj na to."


23. Aldeburg



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .

PS. Moc sa netešte, autorka zblbla číslovanie kapitol, týmto to dala do poriadku, je to kratučké. Už len 9. kapitol!




Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 23

Aldeburg

Keď sa na druhý deň prebudili, obaja sa cítili neuveriteľne oddýchnutí.

"Nikto ti nepovedal, že dáma si nenapcháva líca?" riekol Draco, keď v pobavení sledovala ako Hermiona zjedla tri vajíčka a štyri dolky za dve minúty.

"Malhub," odvetila Hermiona s ústami plnými vajec.

S trochou jedla v sebe a ďaleko od hraníc sídla Grangerovcov, si stále viac a viac pripadala ako svoje staré ja. Paradoxne, to spôsobovalo, že videla tiež Draca Malfoy stále viac, ako si ho pamätala vtedy na Rokforte. Jediný rozdiel bol, že v tomto čase nevyužíval každú príležitosť, aby jej mohol zo života urobiť peklo. V skutočnosti využíval každú príležitosť, aby jej robil dobre - ako objednanie ďalšej porcie raňajok po tom, čo prvú zjedla za jednu minútu.

"Dúfam, že nebudeš potrebovať tretiu porciu raňajok," riekol Draco v obavách, keď Hermiona vyčistila druhý tanier rovnako rýchlo ako prvý.

"Užomprchat", odvetila a začala sa smiať.

"Uf, mohla by si mi urobiť láskavosť a najprv prehltnúť, čo ješ? Čo je vôbec také smiešne?"

Hermiona prehltla sústo, ktoré prežúvala.

"R-Ron mal vo zvyku stále hovoriť s plnými ústami... privádzalo ma to s Harrym do zbláznenia! Nikdy som si nepomyslela, že raz urobím to isté." Hermionine oči žiarili, keď si spomenula na svojich dvoch priateľov.

Draco si všimol sentimentálny, šťastný výraz na Hermioninej tvári. Ty brďo, naozaj jej tí dvaja chýbali... ako som ich to zvykol volať? Hlupáci? Blbci? Naozaj som býval taký malicherný? V každom prípade jej naozaj chýbal Potrík a Weslík.

"Vy traja ste boli fakt skvelí priatelia, há?"

"Áno, prečo?"

"Nuž, nebol som tak presne súčasťou Zázračného klubu, spomínaš si?"

Hermiona vyzerala ustarane. "Ach... nie, ale všetko je teraz iné, Draco. Ja-ja tým myslím, že sme vyriešili množstvo našich rozdielov, a ehm, sme manželmi. Okrem to neexistuje žiaden Zázračný klub... my sa priatelíme so všetkými. Boli by sme sa priatelili dokonca s tebou, keby si nás nechal."

"Nechal vás? Prečo prepánajána by som vás nenechal?"

Hermiona uvažovala, či Thyme Eliminus už tak veľmi poškodil Dracovi pamäť. "Ty-ty si nás vždy nenávidel. Rona, pretože bol chudobný... a mňa, pretože som sa narodila u muklov..."

Draco sa začervenal. "Áno. Ale myslím, že som mal vtedy svoje dôvody, a nuž, môj názor na tie veci sa už akosi zmenil."

Hermiona sa pozrela na svojho manžela, oči plné pýchy. "Viem... to je čiastočne dôvod, prečo som sa do teba zamilovala. Pretože si bol dosť silný, aby si zmenil svoj názor."

Dvojica sa na seba priblblo uškrnula.

"Potrík a Weslík ma stále chcú zabiť, vieš že?" riekol Draco, keď chytil svoju ženu za ruku, kým vstávali od stola.

"Viem," riekla Hermiona.

"Nevadí ti to?" spýtal sa Draco.

"Nie, pretože aj tak asi umrú od šoku v ten okamih, keď im to povieme."

Draco sa zasmial. "Môžu mi urobiť, čo len chcú. Jediné, čo chcem, je aby si sa so mnou vrátila do budúcnosti, kde si môžeme žiť ako prasatá v žite..:"

"A môžem sa naučiť jazdiť na koni..."

"Samozrejme.  A ja znova budem pán z Manoru..."

"... použiješ milé, čisté mydlo, aby si sa s ním vykúpal..."

"Áno... a budem každý deň nosiť čerstvo vypraté šaty..."

"A budeme jesť dyňové paštéky (cz: dyňové paštičky)..."

"A môžeme si potom vyčistiť zuby..."

"A v našich posteliach nebudú blchy..."

"A čo je najdôležitejšie, Hermiona... budeme mať splachovací záchod."  

"Ach áno! To rozhodne."

Vyšli do slnečnej žiary toho skorého októbrového dňa a začali vnímať mesto Aldeburgh. Bolo veľmi veľké, oveľa väčšie než Mildenstowe, a vyzeralo dosť prosperujúco, napriek záplave zlého osudu pred troma rokmi.

"Kam teraz pôjdeme? Do Samhainu máme tri týždne," riekla Hermiona, keď prechádzali uličkou, ktorá jej tak veľmi pripomínala Šikmú uličku. V skutočnosti, všetky tieto uličku jej pripomínali Šikmú uličku - úzku, temnú a uponáhľanú.

"Myslel som, že sa pokúsime zistiť viacej o Mary Culdonovej a jej manželovi. Tiež tých štyroch, ktoré upálili ako čarodejnice. Vždy som si myslel, že magickí ľudia nemôžu byť naozaj upálení na hranici."

"Myslíš na Vendelínu Čudesnú (cz: Vendelínu Vystřednice). Tak si užívala upaľovanie na hranici, že sa nechala chytiť 14 krát v rôznych prevlekoch; zakaždým sa odmiestnila. Ale na niečo zabúdaš,. Draco."

"Na čo?"

"Mala prútik a poznala kúzla."

"No a?"

"Aká je pravdepodobnosť, že Mary Culdonová bola skutočná čarodejnica? Znie to, ako keby bola len obyčajná jasnovidkyňa."

"Nuž, ako to vieš?"

Hermiona si vzdychla. "Pretože zrejme nechodila na Rokfort, však? Niekde tam vonku, v tomto čase, je príjemný starý Rokfort. Ale v týchto časoch, čistokrvní či u muklov narodení nemohli chodiť do Školy kúziel pokiaľ nemali dosť peňazí na knihy a poplatky. Tento spôsob sa zmenil až v 1700, keď si úrady uvedomili, že sa mimo oficiálnych škôl rozvíja nebezpečná subkultúra zmrzačenej mágie. To nikto okrem mňa nečítal Históriu Rokfortu?"

Draco mlčal.

Hermiona si s ním spojila ruky.

"Knut za to, na čo myslíš?" riekla nakoniec.

Draco sa otočil a stretol sa s jej pohľadom. Pomyslela si, že vyzerá veľmi nahnevaný. "Ak je toto to, čo sa stane, keď sa držia ľudí, čo si to zaslúžia, mimo Rokfortu," povedal trpko, "potom je to absolútne zvrátené."  

 


24. A bledý bol



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Ledvu, Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke  .



Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 24 A bledý bol

"Potrebujem poslať list priateľovi do Mildenstowe," riekol Draco, keď potisol zapečatenú obálku po pulte ku Crunterovi.

"Mary Ludlowová? Nikdy som o nej nepočul," povedal Crunther, keď si prečítal adresu. Pokrčil plecami, "kočiar s poštou odchádza zajtra o šiestej ráno, postarám sa, aby sa doň váš list dostal. Zaberie to pár dní, vrátane zástaviek, kým sa dostane do Mildenstowe."

"Ďakujem vám."

"A ako sa má dnes ráno vaša dáma?"

"Má sa..."

"...veľmi dobe, ďakujem vám, Crunther," riekla Hermiona, keď sa zjavila Dracovi za chrbtom a usmiala sa na hostinského.

"Bré ráno, pani Malfoyová. Kam idete dnes von? Toto je  posledný deň vášho pobytu."

"V skutočnosti sme chceli ísť  nahor tam, kde bývala stará Morwynová. "

Crunther pokrútil hlavou, "vravel som vám, že tam nič nie je. Strácate svoj čas. Najlepšie je vyhnúť sa tomu miesto, ľudia hovoria, že nosí smolu."

"Matka Morwynová bola priateľkou mojej matky," povedala potichu Hermiona. "Sľúbila som jej, že sa tam zastavím, ak niekedy budem prechádzať cez Aldeburgh."

"Áno, nuž potom buďte opatrní. Stále vravím, že mrháte svojím časom. Na tom mieste nie nič viac než zarastené ruiny. Mladí ľudia strávia čas oveľa lepšie na poliach alebo pri riekach. Mohol by som vám zabaliť obed."

Draco a Hermiona si vymenili pohľady. "Prečo nám ho aj tak nezabalíte, Crunther?" povedal Draco. "Boli by sme veľmi vďační."

"Iste. Len zoženiem Matku Gruntherovú, aby dala niečo dokopy. Počkajte tu." Odvliekol sa do kuchyne a nechal Draca s Hermionou samých.

"Už si mu dal ten list?"

"Áno. Zajtra odchádza koč s poštou. Počas cesty má niekoľko zastávok, ale do dvoch dní sa dostane do Mildenstowe."

Hermiona prikývla a stisla Dracovi ruku. "Dúfam, že to zoženie a nič zlé sa neprihodí."

"Už nič viac nemôže vyjsť zle," povedal veselo Draco. "Mám pocit, že sme prešli cez to najhoršie... mysli na to, Hermiona! O dva týždne budeme doma!"

Hermiona sa usmiala, "uvažujem, či im chýbame?"

"Weslík asi hynie túžbou po tebe. Nemali ste v šiestaku ´niečo´ medzi sebou?"

"Nemali sme ´niečo´. Okrem toho, všetko je to minulosť... či budúcnosť... ach, čokoľvek. A beztak, smiem vám pripomenúť pán Malfoy, že vy budete musieť celú túto situáciu vysvetľovať Zabiniovcom. Aj keď Blaise nad tým ani brvou nemihne, som si istá, že pán Zabini bude mať k tomu veľa povedať."

"Tá nafúkaná ropucha ma nevystraší."

"Draco, aké sú dôsledky zrušenia čarodejníckeho zasnúbenia? Nikdy si mi to nepovedal."

"Ach! Nuž..."

"Nate," povedal Crunther, keď sa vynoril s kuchyne so zakrytým košíkom. "Je tam syr a chlieb a džbán piva."

"Ďakujeme vám," riekol Draco, keď ho zobral od hostinského.

"Dajte si povedať a neurobte si piknik tam, kde bývala tá stará Morwynová. Teraz je to už len úbohá ruina... choďte k rieke či na polia."

"Áno, vďaka."

Keď ponúkol rameno manželke a pocítil, že ho prijala, vyrazil Draco na usadlosť starej Morwynovej. Od ľudí z mesta nazbierali dosť informácii, aby si boli poriadne istí prostredím, obaja sa cítili len trochu nervózni kvôli tomu, čo tam nájdu.

*******************************************

Zase a zase, na ich mnohých schôdzkach odkedy jej dal sponu pred jednaním u Wizengamotu (Starostolca), sa Ron snažil prebrať tému Blaisinho zasnúbenia s Dracom. Ale Blaise sa vždy podarilo zmeniť tému a prerušiť ho. Dnes sa rozhodol nedovoliť jej to znova urobiť. Nie, Samhain bol príliš blízko na takého zmätky.

"Musíš sa s ňou porozprávať, Ron," počul ozvenu Harryho hlasu v jeho spomienkach. "Vy lidičky začínate byť poriadne vážni..."

"Dva týždne do Samhainu," povedal Ron, keď s Blaise sedeli na pikniku v jednom z parkov Vydrieho Svätého Drába (Vydrníka svatého Drába). Neďaleko nich sa niekoľko detí kúzelníkov hralo na hračkárskych metlách.

"Prosím, nepripomínaj mi to," odvetila Blaise, keď si odhryzla z vajíčka uvareného natvrdo.

"Ó, Blaise, nemôžeš si stále navrávať, že sa Malfoy nevráti... ten problém sa nestratí jednoducho preto, že to chceš ty, vieš to."

"Aký problém? Héj, pozri na tie decká, čo za zmätok robia s tou metlou..." povedala Blaise a otočila sa.

Ron sčervenel. "Vieš, čo za problém. Tvo-tvoje zasnúbenie s Malfoyom... a svadba v decembri."

"Radšej by som na to nemyslela," tvrdohlavo riekla Blaise.

"NEMOŽEŠ na to nemyslieť! Samhain je o dva týždne! Kedykoľvek po ňom sa môže Malfoy vrátiť!"

"Povedala som, že o tom nechcem hovoriť!" Blaise odložila napoly dojedené vajíčko a potiahla nosom.

"Ako takto môžeš žiť? Je to ako keby si si myslela, že celý problém sa stratí bez toho, že by si niečo urobila!"

"Možno sa stratí!"

"Dospej, Blaise..."

"Dospej!? Ty ma žiadaš, aby som dospela? Kto je ten, kto sa má vydať na konci tohto roka? Kto je ten, kto má mať na starosti účty vedenia panstva?..."

"Účty Malfoyovho panstva! No tak, Blaise, je to to, čo naozaj chceš?"

Blaise pokrútila hlavou. "Vieš, že nie, Ron. Al-ale naozaj na to práve teraz myslieť nechcem."

"Takže necháš svojho otca, aby všetko myslenie robil za teba! Prečo proste nemôžeš celú tú prekliatu vec zrušiť?!"

"Už som ti to povedala, Ron... nemôžem!"

"Ani-ani dokonca ak ja... aj my..."

"Nie!"

Blaise sa dala naozaj do plaču. Ron mal pocit, že mu srdce padlo k nohám.

"Neplač," aspoň povedal a objal Blaise rukou. Blaise si pretrela oči a potiahla nosom.

"Nevieš, aké je ťažké vzdorovať svojím rodičom, keď vieš, že ťa milujú a majú v úmysle urobiť to, čomu veria, že je pre teba správne."

"Áno... vlastne naozaj viem," povedal Ron s krivým úsmevom. "Mama chcela, aby som opakoval MLOKy po tom, čo som dostal také hrozné známky... ale odmietol som. Čo majú MLOKy spoločné s tým byť vynikajúcim metlobalovým hráčom? Tak či tak si vedela, že som sa s ňou hrozne pohádal a že tam boli slzy a citové vydieranie a to všetko..."

Blaise prikývla a oprela si hlavu o Ronove plece. "Áno... toto je ale desaťkrát horšie."

"Ak o tom nechceš teraz hovoriť, nebudeme," neochotne pripustil Ron. "Hoci si pripadám hrozne, keď to nad nami tak visí, nedokážem zniesť vidieť ťa takú rozrušenú. Na, daj si jeden z čokoládových koláčikov mojej mamy."

"Ronald Weasley, ty si ten najmilší čarodejník, ktorého poznám," povedala zľahka Blaise, keď prežúvala koláčik, ktorý jej ponúkol. "A naozaj ľutujem, že nemám dosť guráže, aby som sa s tým problémom práve teraz vyrovnala."

"Keď sa Malfoy vráti a prinútia ťa do náručia toho nafúkaného blbca, som si istý, že odvahu získaš," odvetil Ron.

Blaise sa usmiala. "Uvidíme. Možno máš pravdu. Možno Hermiona naučí Draca jednu či dve lekcie v pokore."

"Ak poznám Hermionu, tak bude mať tak málo do činenia s Malfoyom, ako bude možné. Bol by som prekvapený, kebyže ho ešte doteraz nezabila."

Blaise sa zatvárilo šokovane. "To by urobila?"

"Naah, nie doslova. Chcem povedať, Hermiona je občas poriadne desivá, keď si vezme do hlavy, že niečo urobí, nič na svete ju nezastaví... ale nemyslím si, že zabije Fretku... smola pre nás." Ron zamyslene prežúval svoj koláčik.

"Hromihermchya".

"Čože?" zachichotala sa Blaise. "Ron, máš ten najhorší zvyk hovoriť s plnými ústami.

"Hrozne mi Hermiona chýba,"povedal Ron, keď prehltol. "Ty a ona - ste také odlišné, až je to skoro zábavné."

"Ach? V akom zmysle?"

"Nuž, Hermiona by sa vôbec nestarala, čo si myslia jej rodičia, to som si istý. Nezakladá si na všetkých tých veciach ohľadne rodinnej cti - pokiaľ viem, ona len robí to, čo je správne. Nie že po tvojom je to zlé, ale ona naozaj týmto veciam nerozumie. A je taká bystrá a po celý čas húževnatá, že naozaj nepotrebuje nikoho... a ty si, er... sladká a jemná ako chumáčikovce..."

"Chumáčikovce... myslíš tie kúzelné chlpaté zvieratá, ktoré žijú v pukoch púpav?"  

"Áno."

"Hmm... Floffle. Nikto ma tak predtým nenazval," Blaise objala Rona. "Páči sa mi to. Ale vieš, že aj dokážem byť húževnatá!"

Ron sa smutne usmial, "Kiežby."

Blaise sa pozrela na Ronovu komickú, smutnú tvár. Pomyslenie na všetky tie skvelé časy, čo mala s Ronom, je prebleskli mysľou - tá hudobná skrinka, čo jej dal, ako jej pomáhal v tom procese pred Wizangamotom, ako k nej letel krížom cez ihrisko po víťazstve proti Kudleyovským kanónom... Bol ten najmilší čarodejník, ktorého poznala. "Uvidíme, Ron. Uvidíme."

************************************

"Crunther nežartoval," zamrmlal Draco, keď kopol do čiernej kopy skál a ruín. "Toto miesto je ruina."

Hermiona pomaly kráčala po obvode spálenej chalupy. "Čakala som, že to bude takto. Vždy zrovnali domy čarodejníc so zemou, keď ich upálili."

"Nuž, nedozvieme sa nič nového," riekol Draco. "Toto miesto je smetisko."

Hermiona uprene zízala na zem, zatiaľ čo obchádzala to miesto. Zrazu zastala a signalizovala Dracovi, aby prišiel k nej.

"Čo je to?"

"Pozri sem... čo vidíš?"

Draco sa pozrel na zem. Bolo to zarastené burinou, ale cez prepletenú zmes púpav a trávy sa predierali veľmi charakteristické listy...

"Bylinky! Toto bývalo záhonom byliniek!"

"Stavím sa, že tu Mary Culdonová zvykla mať záhon byliniek a robila nejaké jednoduché elixíry."

Hermiona aj Draco kľakli na kolená, ich prsty sa prehrabali posplietaným plevelom, niečo hľadali.

"Bazalka... mäta...tieto jediné prežili v týchto hrozných podmienkach..." povedal Draco, drtiac tie listy v ruke a privoniavajúc im.

"Žiadny vres.."

"Či divozel (cz:divizna)..."

"Alebo pačula či šalvia..." povedala skľúčene Hermiona.

"Tak to si dúfala, že tu nájdeš." Draco sa vzpriamil a pomohol Hermione postaviť sa.

"Bol to len výstrel do tmy," odvetila Hermiona. "Nie som úplne v pohode s  tým, že znova komunikujeme s domom Grangerovcov. Mám pocit, že to zle dopadne."

Draco pokrútil hlavou. "Nie... práve teraz sme príliš blízko koncu. Všetko, čo malo vyjsť zle, zle dopadlo."

"Zaklop na drevo!" riekla Hermiona, keď poklepala na kmeň stromu.

"Pánabeka, ty si poverčivá!"

"Keď v Ríme..."

"Nemalo by to byť pre Mary ťažké na Samhain získať pre nás všetky tie bylinky. Spomínam si v záhrade na všetky, keď som tam pracoval. Hoci je to naozaj škoda, že nám nakoniec nemohla Mary Culdonová pomôcť."

"Poďme odtiaľto preč," odvetila Hermiona, pozerajúc sa na očerneté ruiny chalúpky a zachvela sa.

Draco ju bez slova zobral za ruku a obaja začali kráčať cez pole späť k hlavnému centru Aldeburgu.

"Prečo neskúsime ísť tadeto na náš piknik?" povedal Draco, zrazu zišiel z cesty. "Zdá sa, že tadiaľto vedie ďalšia cesta."

Hermiona pokukovala po zemi. Draco mal pravdu. Pozdĺž úzkej cesty vedúcej od hlavne cesty bola ušliapaná tráva. Bola to jasne cesta, ale zriedkakedy používaná.

"V poriadku."

Netrvalo dlho než sa objavili na okraji lesa. Zdalo sa, že cesta vedie dnu, ale Hermiona odmietala nasledovať ju.

"Prečo na obed nezostaneme tu? Tam je... er... tma."

"Dobre." Dracovi samotnému sa vzhľad toho lesa nepáčil. "A čo tu?" Tam, kde sa pole stretalo s lesom, bol mäkký breh trávy a kvetov. Hermiona sa posadila, aby ukázala, že súhlasí a Draco nasledoval jej príklad.

"Poznáš nejaké iné čarodejnícke riekanky pre deti?" spýtala sa uvoľnene Hermiona, keď omáľala kúsok syra.

Draco sa zvalil na chrbát, keď prežúval kus trávy - zvyk, ktorý pochytil od ostatných chalanov na panstve Grangerovcov.

"Ach, áno. Chceš nejakú počuť?"

"Áno, prosím."

"Jazdca som počulCez kopec cválalMesiac jasne svietil,Pokojná bola noc,Helmu mal striebornúA bledý bolA kôň, na ktorom cválalbol zo slonoviny."

“I heard a horseman
Ride over the hill;
The moon shone clear,
The night was still;
His helm was silver,
And pale was he;
And the horse he rode
Was of ivory.”

"Kto to bol?"

"Kto?"

"Ten jazdec v riekanke."

Draco zatvoril oči. "Zábavná otázka. Nikdy predtým ma to nenapadlo."

Hermiona rýchlo ukladala tie verše do pamäte.

"Ešte jednu."

"Lady Rowanová s bobuľami vo vlasoch..."

Za nimi sa ozval šum a Draco s Hermionou vyplašení zmrzli.

"Čo to bolo?"

"Vŕbové dievča a cezmínový blondiak! (Willow maid and Holly fair!) Znova sa stretávame, Draco a Hermiona." Prehovoril za nimi nejaký hlas. V tieňoch na kraji lesa stála stará žena.

"Kto ste? A ako poznáte naše mená?" Draco sa snažil udržať svoj hlas pokojný, ale vedel, že znie prenikavo.

"Vy ste tá stará žena z toho trhu!" vykríkla Hermiona. "Tá žena so stužkami!"  

Pomaly tá stará žena vystúpila z tieňov. Draco si uvedomil, že Hermiona má pravdu. Naozaj to bola tá stará predavačka so stužkami.

"Áno, a vidím, že máte vo vlasoch stále moju stužku - tam, kde vyzerá skvele!"

Hermiona ruka automaticky vyletela nahor, aby sa dotkla Dracovho darčeka a Draco sa našiel tiež zízať na tú stužku. Spomienky na ten deň na trhu ním rýchlo prebehli.

"Ako poznáte naše mená?" spýtal sa, pokojnejšie tentoraz.

Tá stará žena k nim prikrivkala a Draco musel bojovať s nutkaním cúvnuť niekoľko krokov späť. Vyzerala dosť neškodne, ale v jej očiach sa podivne zablesklo.

"Poznala by som ťa kdekoľvek - môj malý mladý stromček," šla priamo k nemu a Draco ustúpil, keď sa dotkla jeho líca jedným kostnatým prstom. "Nepamätáš si na svoju starú mamu?"

"Vy ste jeho stará mama?" spýtala sa zvedavo Hermiona. "A-ale ako..."

"On ma tak pozná. Vychovala som ho od malinkého nemluvňaťa - keď ho jeho matka nechala mŕtveho v hostinci, kde ho porodila. Sladká, cudzia dáma... a jej manžel bol pekný, vznešený muž. Obaja očividne nadmieru bohatí - ale Smrť rovnakou mierou jedná s bohatými a chudobnými, tak ako s tým dieťaťom, čo nechali za sebou. Spomínam si - vlasy a pokožka toho muža boli bledé ako mesiac."

Dracova bledá tvár zbledla ešte viac. Hermiona si nemohla pomôcť, aby nepozrela na jeho svetlobiele vlasy, ktoré sa leskli v októbrovom slnečnom svetle.

"Prečo ma opustili?" spýtal sa nervózne.

"Bol si mŕtvy, či skoro mŕtvy. Tvoj otec odcválal cez kopec a ja by som mohla odprisahať, že on a jeho žena zmizli vo vetre. Nič som o ich veciach nevedela... Bola som babicou tej nešťastnej ženy. Keď som ťa šla zabaliť do rubáša, jaj! Žil si, a ja som vedela, že to nemohlo byť z milosti božej, pretože len chvíľku predtým som cítila, že tvoje srdce prestalo biť. A myslela som si, že som počula smiech a cítila zvláštnu vôňu a k môjmu úžasu som videla, že tvoje ruky mali malé výhonky a listy! Podhodenec! Pomyslela som si a bola by som ťa hodila do ohňa okamžite, keď ma niečo zastavilo..."

"Čo vás zastavilo?" zašepkala Hermiona, vkĺzla rukou do Dracovej a pritiahla ho k sebe.

"Svätojánsky sen, čo som mala rok predtým, než ma zavolali k posteli tvojej matky," stará žena prižmúrila oči a pozrela sa znova od Hermiony k Dracovi. "Bola to noc mágie, a snívalo sa mi, že nájdem chlapčeka, aby som ho zachránila, a zachrániť ho musím a inak sa hrozné nešťastie prihodí mne a peknej dievčine, pre ktorú je predurčený. A snívala som o vašom mene - Hermiona. A snívalo sa mi o vašom mene chlapče - Draco."

Hermiona a Draco stáli ako prikovaní, ich oči rozšírené v prekvapení.

"Tak poznáte naše mená," riekol Draco. "Teraz nám vy povedzte svoje."

Stará žena sa usmiala. "Už som počula od ľudí v meste, že vy dvaja hľadáte moju starú priateľku Mary Culdonovú, boh žehnaj jej duši. Som rada, že som vás našla, pretože viem, čo potrebujete a pomôžem vám... viete, ja som Ruth Brenthurstová."

"Myslela som si to," povedala potichu Hermiona.

Draco sa zatváril zmätene. "Ty poznáš túto ženu?" riekol, otočiac sa k svojej manželke.

Hermiona prikývla. "Pred osemnástimi rokmi, na Svätého Jána... Mary Ludlowová, Mary Culdonová a Ruth Brenthurstová videli víly, ale Hester Abagnaleová..."

"...nemohla. Hester bola vždy hlúpe dievča," zachichotala sa tá stará žena. "Takže, prečo sa všetci neposadíme a nepodelíme sa o svoj piknik, kým porozprávate starej Ruth Brenthurstovej, čo do pekla robíte v Aldeburghu."



25. Niečo sa kuchtí...



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Ledvu, Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke.




Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 25: Niečo sa kuchtí...

"Priala by som si nejaké slovko z domu."

"Myslíš budúcnosť?"

"Nie... myslím z panstva Grangerovcov," riekla Hermiona, keď sedela na neopracovanej stoličke blízko miesta, kde Draco štiepal polená na oheň Ruth Brenhurstovej. Na tvári mal výraz intenzívneho sústredenia a jeho košeľa bola nasiaknutá potom. Hermiona s obdivom sledovala každý z Dracových mocných švihov sekery. Mala pocit ako by jej srdce vynechalo úder.

"To nemyslíš vážne," povedal Draco, zastal medzi dvoma údermi, aby sa na ňu nedôverčivo pozrel. "Prečo ťa zaujíma, čo sa tam deje?"

"Nezaujíma ma. Bola som len zvedavá, to je všetko," povedala Hermiona, pozerajúc na zem.

"Zaujíma," odvetil Draco, znova zdvihol sekeru nahor. "Naozaj ťa nemôžem viniť. Tá lady Katherine je dosť milá. Nemôžem povedať to isté o lordovi Grangerovi."

"Robil to, čo si myslel, že je pre mňa najlepšie," riekla Hermiona. "Teraz to chápem, keď tým to naozaj nemusím prežívať. Okrem toho som zvedavá ako lord Granger a barón Burnel prijali tie novinky."

"Nemôže to byť také zlé, vzhľadom na to, že nik neprišiel pre naše životy."

"Áno, máš pravdu," riekla Hermiona, jej oči nalepené na svaloch Dracových ramien. "Niežeby nás vôbec boli schopní nájsť; teraz, keď bývame v lese s Ruth."

"Dámy nezízajú takým nemravným spôsobom na sedliackych chlapcov."

Hermiona sa začervenala. "Už viac nie som lady. Som teraz sedliačka. A okrem toho, prečo na teba nemôžem zízať? Som tvoja manželka.

"Stále mi to pripomínaj. Stále nemôžem uveriť, že som ženatý so školskou šprtkou. Lucius mi vždy vravel, že Malfoyovci sa ženia s kráľovnami Rokfortského promočného plesu."

"Ach? Radšej by si dal prednosť byť ženatý s Parvati Patilovou?"

"Hmm... premýšľam o tom... neznamenalo by to, že by som tiež dostal jej sestru?" Draco zohol hlavu, keď po ňom Hermiona hodila kameň.

"Som ozbrojený a nebezpečný!" Draco v predstieranej hrozbe zdvihol sekeru.

"No tak, zaútoč na muklorodenú, prečo nie?" riekla Hermiona so zachichotaním.

Draco spustil sekeru a zatváril sa nevrlo. "Pre štyrmi rokmi by si sa naštvala a kričala na Potríka, aby ťa zachránil. Pýtam sa ťa, kde je teraz zábava?"

"Toto je teraz zábava," povedala Hermiona, zdvihla sa a objala Draca rukami. Pritlačila sa k nemu.

"Pokračuj," uškrnul sa Draco.

Hermiona mu prešla rukami po chrbte a silno ho pobozkala.

"Dobre, musím povedať, že toto je celkom zábava," povedal Draco, sťažka dýchajúc.

"Nemôžem vás dvoch nechať na minútku samých!"

Hermiona a Draco od seba odskočili, červení v tvári, keď sa k nim doťarbala Ruth Brenthustová, košík koreňovej zeleniny v ruke.

"Hneď toto začni lúpať, Hermiona. Inak nedostanem žiadnu večeru!" tej starej žene zablysklo v očiach.

Hermiona od Ruth zobrala košík a vbehla do domu.

Ruth sa zachichotala, keď sledovala ako odchádza. „A čo moje drevo na oheň, Draco? Odkedy zomrel môj starý, už celé roky som nemala na zimu poriadnu zásobu."

"Skoro hotovo," povedal Draco, keď zdvihol sekeru.

"Mám pre teba novinky," povedala potichu Ruth. "Ale nepovieš to svojej nádhernej žienke."

"Čo?" spýtal sa Draco, znepokojený.

"Vravia, v meste, že v Mildenstowe sú nejaké problémy. Ten barón to nezobral príliš dobre, ak prijmeš môj názor."

"Problémy? Nedostaneme naše bylinky?"

"Ach, nie... to nie je to. Mary už na tom robí. Má to niečo spoločné s pozemkami a venom. Grangerovci skoro o všetko prišli kvôli barónovi, ako prepadnuté Hermionine veno a chystajú sa tam nejaké úklady či niečo podobné. Ale nehovor to Hermione. Je to dobré dievča a ak je pravda to, čo vravíš, pár dní po Samhaine sa vy dvaja vrátite tam, skade ste prišli, a všetko bude v poriadku. Bude to tak, ako to malo byť."

Draco sa otočil, aby sa pozrel na chalúpku Ruth Brenthurstovej. Na prahu sedela Hermiona a čistila zemiaky, hrubá zástera okolo jej pása, vedľa nej spola naplnená misa olúpaných zemiakov. Vzhliadla nahor od čistenia a usmiala sa na Draca. Opätoval jej úsmev.

"Nepoviem jej to," riekol Ruth. "Nechcem, aby si robila ďalšie starosti."

Ruth Brenthurstová prikývla. "To je to, čo by manželia mali robiť. Postaraj sa dobre o svoju ženu, mladý muž."

******************************

"Katherine, prosím hovor so mnou."

Lord Granger zobral ruku svojej ženy do svojej. Jeho žena bola bledá a chudá, jej duša skoro zlomená. Už tri dni s ním neprehovorila.

"Prepustil som tak veľa služobníctva, ako som mohol, bez toho, aby som prerušil chod tohto panstva. To je to, čo si nariadila. Nebudeš so mnou hovoriť, teraz, keď som urobil, ako si si priala?"

Lady Katherine Grangerová sa otočila a zízala na svojho manžela. Na chvíľu pripomenula lordovi Grangerovi jeho posledný rozhovor s dcérou - keď sa Hermiona zdala taká krehká a nehmotná, že keby zažmurkal, rozplynula by sa. A vskutku, nezmizlo to dievča nakoniec naozaj? Všetko toto bolo ako nejaká nočná mora, a on sa nechystal nechať krutému osudu aj svoju ženu. Lord Granger položil ruku okolo svojej manželky a objal ju.

"Prosím, prosím, daj si povedať, Katherine. Správaš sa nerozumne. Pre nás neexistuje žiaden dôvod, aby sme opustili toto miesto - hoci sme požiadali naše služobníctvo, aby tak urobilo, na tvoje prianie, nemôžem jednoducho strpieť pomyslenie, že my sami toto miesto opustíme. Je to náš domov - kam inam by sme mali ísť?"

Lady Grangerová stále zízala na svojho manžela. Otvorila ústa ako keby sa chcela niečo spýtať, ale nevyšli z nich žiadne slová a tvárou jej trhlo pri tom úsilí.

"Čo toto je? Rozprávaš sa so mnou aspoň? Potom hovor, láska moja."

Lady Grangerovej sa podarilo zvládnuť slabý zvuk v hrdle, ktorý sa konečne sformoval do slov. "Všetci musíme opustiť toto miesto."

Lord Granger sa frustrovane zamračil. To bolo to, na čom jeho žena trvala celý minulý týždeň odkedy barón Burnel vycválal z ich prednej brány v prudkom hneve.

"Katherine, dokážeš zniesť opustiť náš domov? Náš erb zdobí každú miestnosť, portréty našich predkov lemujú múry, sú tu naše najcennejšie veci. Čo to máš za divoké predstavy, že musíme opustiť toto miesto?"

Ale lady Grangerová upadla späť do mlčania. Stres posledných dvoch týždňov ju vyčerpal a lord Granger sa obával o jej zdravie.

"Vypi toto," podala pohár svojej žene. "Je to vylúhovaná žihľava z našej záhrady a trochu ťa povzbudí."

Lady Grangerová poslušne vypila pohár a zhlboka sa nadýchla vône uvarenej bylinky. Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

"Vstúpte."

Mary Ludlowová sa uklonila pri ceste do izby. Odovzdala list zapečatený všetkým príliš známou pečaťou. Lord Granger od Mary ten list prevzal a s odporom sa naň pozrel. "Čo ten lakomý chlap od nás chce teraz?  Vie, že sme súhlasili so všetkými jeho podmienkami." Trhnutím otvoril ten list a rýchlo ho prebehol.

Maria Ludlowová si všimla, ako náznak obáv prebehol pánovou tvárou. Lord Granger frustrovane zhúžval ten list.

"Vracia sa späť! Vracia sa späť! Vracia sa sem tretieho novembra s vyslancom zo dvora! Mám si dovtedy pripraviť všetky svoje doklady... môžeš uveriť jeho chvatu v tejto veci - odsúhlasili sme si šesťmesačný odklad! Nepochybne za toto čiastočne vďačíme jeho totálnemu poníženiu rukami toho mizerného dievčaťa, pretože počuť, čo ešte od nás požaduje..."

"Je to to, čoho som sa bála," povedala potichu Lady Grangerová; pozerajúc smutne na zhúžvaný papier na stole pred ňou. "Na jeho rýchlom návrate je niečo nedobré."

"Nedobré?" Z miesta odkiaľ sa dívala, Mary Ludlowová zovrela ruky a vykríkla. "Milady... nemyslíte si, že nám barón ublíži? Neurobili sme mu nič zlé, Zákon nás ochráni!"

"Zákon bol napísaný ľuďmi ako barón Burnel," riekol Lord Granger mračiac sa - len teraz si spomenul, že je Mary v izbe.

"Nestraš služobníctvo, Katherine. Vidíš, ako sa Mary chveje... Mary, musíte zabudnúť na tieto nezmysly. Dom Grangerovcov má prostriedky, aby sa ochránil, milostivá pani nedávno ochorela a to jej nepochybne ovplyvnilo jej úsudok. Nechajte nás."

"Gareth... to nie je môj úsudok..."

"Tíško!"

Mary sa pozrela zo svojho pána k svojej pani a uklonila sa, neochotne odišla. Za dverami sa jej nohy prilepili k zemi. Čo presne bolo v tom liste? A čo ešte iné žiadal Burnel od Grangerovcov? Mary horela zvedavosťou. Nemôže odísť bez toho, aby to vedela... potichu sklonila ucho k dverám...

V izbe Lord Granger opatrne vyrovnal záhyby pergamenu a znova si ho prečítal. Chytil studenú ruku svojej manželky svojou vlastnou a Lady Grangerová nazhromaždila toľko sily k tomu, aby zľahka stisla ruku svojho manžela.

"Katherine... predtým než nás prerušila Mary, bolo v liste ešte niečo iné, čo som ti chcel povedať."

Lady Grangerová k nemu zdvihla zrak. "Čo je to, Gareth?"

Lord Granger si vzdychol, jeho oči zahalené starosťami. "Ten vyslanec z kráľovského dvora si praje mať dôkaz o tej svadbe - že to bola ich slobodná vôľa a nebola to machinácia z našej strany, aby sme sa vyhli svadbe s Burnelom... "

"Je to vo farskej matrike, a slovo otca Lorenza..."

"Prečítaj si to, Katherine." Lord Granger jej posunul ten list. Ako Lady Grangerová čítala, začínala mať pocit, že omdlie.

"Ne-nemôžeme, Gareth... Nemôžeme urobiť, čo žiadajú... je to pasca!"

"Možno nie..."

"Ach, ty to vieš!" Plecia Lady Grangerovej sa začali triasť. "Ach, čo by sme mali urobiť? Nikdy som nepočula o tom, že by farská matrika nebola dostatočným dôkazom... ach, Gareth, nežiadaj ma, aby som to urobila!"

Lord Granger stisol ruku svojej ženu tak silno, že vykríkla bolesťou. "Uvažuj rozumne, Katherine! Ak to úbohé dievča  v ten deň nepríde, bude to pre nás to najhoršie! Poznáš dôsledky vzoprenia sa príkazu kráľa?"

"Ale to je pasca! Nikdy som nepočula, že by register nestačil... vieš, že títo muži majú niečo v pláne pre nás všetkých... to, čo sa neodvažujem ani si predstaviť! Neurobím to! Neurobím to!" Lady Grangerová začala plakať.

"Máme štyri dni, Katherine. Ak mi nepovieš, kde je, bojím sa, že ju budem musieť nájsť násilím. Nemyslím si, že môže byť ďaleko odtiaľto... Buď jej môžeš oznámiť tieto udalosti pekne alebo budem musieť ja to dievča zviazať a pritiahnuť sem."

Lady Grangerová stiahla svoje ruky z manžela a začala do nich plakať.

"Nemáme na výber, Katherine. Nie je to tak, že by som chcel ublížiť našej... našej dcére... ale..."

"Áno! Aké je od teba milé, že si spomínaš na našu dcéru... a že by si našu vlastnú dcéru vystavil tomuto trápeniu!"

Lord Granger vzdoroval nutkaniu odísť z izby. Toto bola dôležitá vec a musel priviesť jeho manželku k rozumu.

"Čiže nás všetkých vystavuješ riziku, aby si chránila ju. Možno toto nie je pasca. Burnel povedal, že vyslanec chce svedectvo predtým než spečatí tie doklady..."

"Svedectvo! Nechce žiadne svedectvo, Gareth! My mu šťastní odovzdáme naše zeme... mysli... čo také by mohol ten muž chcieť, čo už nie je jeho?"

"Naozaj neviem," povedal Lord Granger, nestretnúc sa s očami svojej ženy.

"Áno, vieš! A nútiš ma, aby som mu odovzdala to jediné..."

"Ja už som ti určil tvoje možnosti. Povedz mi do hodiny, čo si si vybrala, inak pošlem jazdcov, aby začali hľadať..." Lord Granger vstal z kresla a otočil sa k dverám.

"Počkaj."

Zvrtol sa späť k svojej žene a čakal, kým začne hovoriť. Lord Granger napäto stál. Jeho manželka sa zrejme rozhodla ponúknuť ďalšie informácie a on nechcel urobiť nič, aby zmenil jej názor.

"Poviem ti to, ak mi sľúbiš, že ju nebudeš hľadať až do Samhainu..."

"Samhain! To je len dva dni pred príchodom toho vyslanca!"

"Prosím, Gareth... Sľubujem ti, vtedy ti dá Mary vedieť, kde je a budeš schopný ju za jeden deň priviesť."

"Sám sa spýtam Mary, ak mi to odmietaš povedať skôr!" Lord Granger sa pohol, že odíde z izby, ale jeho manžela vystrelila z kresla a zatarasila mu cestu.

"Ak neurobíš, čo žiadam... ja..." jej hlas získal ostrie zúfalstva "...ublí-ublížim dieťaťu, ktoré nosím!"

Lord Granger zbledol. "Čo je toto za diabolský kúsok, o čom hovoríš? Opovažuješ sa mi vyhrážať sa s takým diabolským plánom! Najprv ma oklameš a zahanbíš môj dom, potom vyslovíš také bezbožné slová!"

"Nemám čo ďalšie stratiť!" povedala potichu lady Grangerová. "Pred osemnástimi rokmi som všetko stratila... Od tej doby som sa jedine snažila všetko opäť dať dokopy, ale ak to znova musím nechať všetko odísť... Urobím to. A začnem s tvojím druhým dieťaťom."

"Neznesiem s tebou viac hovoriť," povedal jej manžel s odporom. "Budeš mať ten čas, čo si praješ, ale ak nedoručíš to prekliate dievča, ako si sľúbila, budem sa ja snažiť priviesť ju sem späť zo všetkých síl. A ak ju nedokážem nájsť načas, potom si môžeš byť istá, že to bude veľmi, veľmi zlé... pre nás všetkých."

Lord Granger opustil izbu a Lady Grangerová sa zrútila do kresla pri stole, ruky na svojom bruchu, mlčky sa modliac k bohu, aby jej odpustil za tie nekresťanské hrozby.

Neplakala. Nepohla sa.

Bola nad tým všetkým povznesená... jediné, čo musela teraz urobiť, bolo počkať až na Samhain. Mary získa tie bylinky, o ktoré jej napísala Hermiona... a jej dcéra musí mať pre ne špeciálne použitie. Poskytnúť jej čas je to najmenšie, čo mohla urobiť.

Potom povie svojmu manželovi, kde sa Hermiona a Draco skrývajú. Bude to tá najposlednejšia vec, ktorú pre svoju dcéru urobí. Oddelilo ju to od jej manžela, ale akosi mala Lady Grangerová pocit, že je to tá najdôležitejšia vec, ktorú kedy vo svojom živote urobila.

Jediné, čo musela urobiť počas najbližších pár dní, bolo čakať, zatiaľ čo čas ťažko kráčal okolo.

Keď Lady Grangerová sedela v klesajúcom šere, obrysy nábytku v miestnosti sa postupne znejasnievali a cez otvorené okná vnášalo dnu vôňu neskorých letných ruží zo záhrady.

**********************************

"Táto je lepšia než tá naposledy!" riekla radostne Ruth Brenthurstová. "Nepovedal by si, Draco?"

Draco bol umlčaný ďalším sústom polievky, ktorú pripravila Hermiona.

"Ugh... Chcem povedať... Er, áno."

"Ešte z teba urobíme kuchárku, moje milá panenka."

Hermiona sčervenela a prinútila sa dať si ďalší sústo zeleninovej polievky. Vtedy v budúcnosti bola slušná kuchárka so skvelou matkinou elektrickou trúbou a rôznymi nemeckými kuchynskými pomôckami, ale musieť variť tu bolo úplne niečo iné. Nielen že bolo ťažké jedlo pripraviť, ale aj korenie použiteľné pre varenie bolo vzácne a drahé.

Zvonka sa ozvalo zahúkanie a Draco s Hermionou nadskočili na miestach a vymenili si pohľady.

"To je len sova," pokojne povedala Ruth. "Nebuďte vystrašení."

Draco si uvedomil, že zadržal dych. Každú chvíľu čakal, že jeho výr sa znesie dnu a pustí mu do lona dennú poštu. Pozrel na Hermionu a všimol si, že tiež napäto sedí. Ozvalo sa ďalšie zahúkanie.

Prešla minúta.

"Prečo ste takí tichí?" spýtala sa Ruth, keď dojedala večeru.

Draco si uvedomil, že to bol falošný poplach. Akákoľvek sovia pošta by už doteraz svoju zásielku doručila.

"Neobviňujte sa za to, že sa bojíte sov," riekla Ruth, upratujúc riady zo stola. "Moji rodičia sa ich desili. Keď som bola mladé dievča, vyskytli sa nejaké problémy. Raz sme ich mali okolo domu celú hromadu, a môj otec jednu zastrelil a niekoľko ho napadlo. Občas sú takéto bláznivé."

"Koľko ste mali rokov?" spýtala sa Hermiona.

"Počkajte... Muselo mi byť desať... alebo jedenásť. Po tom s tými vtákmi už neboli žiadne ďalšie problémy. Bolo to naozaj čudné."

"Nikdy sa nevrátili?" spýtal sa Draco.

"Nie, boh vás žehnaj, mládenče. Nevrátili. Roky som na ne nemyslela."

Draco vstal zo stola a natiahol ruku k Hermione.

"Poďme sa prejsť."

Hermiona prikývla a Ruth im zamávala, aby šli napred. Draco a Hermiona vykĺzli z chalúpky a  kráčali po lesnej cestičke, ktorá im začínala byť dôverne známa.

"Mala si pravdu," povedal Draco. "Asi má mágiu, ale nechodila na Rokfort."

"Ani Mary Ludlowová ani Mary Culdonová. Mary Ludlowová mi povedala, že raz videli vílu vo Flindersovom lese na Svätého Jána, keď boli dievčatá. Bolo s nimi štvrté dievča, Herster Abagnaleová, ale to tú vílu nevidelo."

"Spomínam si, že si mi to vravela," povedal Draco, keď viedol Hermiona po mesiacom osvietenými cestami lesa. "Keď sme vili vence vo Flindersovom lese."

"Toto miesto mi pripomína Flindersov les," riekla Hermiona, obzerajúc sa. "Je rovnako tajomný. Myslíš, že sú tu víly?"

"Neviem," odsekol Draco, preklínajúc víly za to, že nedodržali sľub, ktorý mu dali. "O nich sa nerozprávajme."

"Keď zatvorím oči, skoro si myslím, že sme tam zase," povedala Hermiona, zastavila a zavrela oči. "Vonia to rovnako, znie to rovnako, cíti to rovnako. Keď sa vrátim do budúcnosti, pôjdem do lesa a zatvorím oči, vždy si budem pripadať, že som znova vo Flindersovom lese."

Draco sledoval ako sa Hermiona trochu kolísala, oči stále zatvorené. "Možno v jeden deň na toto všetko zabudneš a bude to ako sen."

"Včera, dnes, zajtra... kto vraví, že čas je nekonečný pochod, že táto chvíľa nie je tiež sen? Možno tu stojíme naveky a naše druhé ja sa pohybujú... možno každá chvíľa je naveky..."

Draco objal svoju ženu a pritiahol si ju k sebe. "Ak má existovať čas, na ktorý nechcem zabudnúť, bolo by to práve teraz. Takže ak je táto chvíľa sen, naozaj ma nebuď. Mám pocit, že keby som to mal pochopiť, prebudil by som sa z tohto okamžiku."

Hermiona si oprela hlavu o Dracove plece. "Napriek tomu sa chcem vrátiť."

"Tak ako ja."

"Voniaš ako drevené piliny."

"A ty voniaš ako dym z ohniska na varenie."

Draco pobozkal láskyplne Hermionu a ona si povzdychla.

"Keď sa vrátime, možno pochopíme," riekla, rozväzujúc predok jeho košele. Keď hrubá bavlna skĺzla po jeho svalnatých ramenách, Draco začal uvoľňovať stuhy na chrbte jej šiat.

Vedeli, že Čas im nič nedlhuje. Vo vyváženom chaose šťastia a smoly bolo ľahšie zabudnúť na jeho búrlivé ubúdanie tým, že prežívali intenzívne šťastie v súčasnosti. Preto neskôr, v pokoji toho lesa, čas prekĺzol úplne nepovšimnutý, keď dvaja rojkovia (cz: snílkovia) spali prepletení vo vzájomnom objatí.


26. S tým najlepším úmyslom



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujem Ledvu, Jin, soraki, Carme, Svetluške, Sele, game, Invisible, beruske1, Tez, soraki, Maenee, HOPE, Jenny, JSark, Khire, eternallife, teriisek, Leann, Tru, SARE a kajke.




Preklad: Jimmi

Beta-read: Maenea


Kapitola 26: S tým najlepším úmyslom

"Nedovolím vám dvom ísť dnes večer von," ostro protestovala Ruth Brenhurstová, ruky založené v bok. Umiestnila svoje nie tak zanedbateľné masívne telo pred dvere chalúpky. "Možno pripúšťam niektoré z tých fantastických historiek, ktorými ste ma zásobili, vraviac mi o elixíroch a čase a všetkom podobnom, ale na Samhain nepôjdete na noc von!"

Svojím vlastným spôsobom bola Ruth úplne taká desivá ako dokázala byť profesorka McGonagallová, keď nadávala prváckym vtipálkom na Rokforte.

"Ale..." riekol Draco.

"ŽIADNE ALE! Túto noc sú vonku démoni a monštrá a Boh mi pomáhaj, kebyže vás dvoch nechám ísť von."

Hermiona položila ruku Dracovi na plece a Draco upadol do mrzutého ticha.

"V poriadku, Ruth. Dnes večer nepôjdeme von," upokojujúco prevravela Hermiona. Pôjdeme si ľahnúť pred ohnisko, však, Draco?"

Draco neutrálne zavrčal.

"Áno, počúvaj svoju ženu. To dievča dostalo rozum. Vy dvaja si ľahnete na noc sem, ako dobré detičky."

"Detičky...!" prskal Draco.

"Áno, Ruth," odvetila Hermiona, keď pohľadom krotila Draca. "Ideš do postele." 

"Sľúbte mi, pri všetkej úcte, že nepôjdete von!"

"Sľubujeme," povedala upokojujúco Hermiona.

"A ty obzvlášť, mládenček!"

"Sľubujem," dostal zo seba Draco cez zaťaté zuby.

Potom, čo Ruth Brenthurstová odišla spať, Hermiona sa posadila pred kozub a zívla.

Draco sa prechádzal po malej miestnosti, horiaci rozmrzenosťou. "Deti! Nazvala nás detičkami! Samhain nie je nič, čoho by sa bolo treba báť! Máme mágiu... sme celkom schopní postarať sa o seba sami!"

"Áno, ale nemáme prútiky," rozospalo odvetila Hermiona.

"Vskutku démoni a monštrá! Videl som horšie veci u Hagrida na zadnom dvorci!"

"Prestaneš sa tu prechádzať? Naozaj to rozptyľuje. Poď sem a odpočívaj," riekla Hermiona, keď potiahla Draca za ruku. Sťažka a zamračený sa posadil vedľa nej.

"Dudroško (Bručoun)," povedala a oprela si hlavu o jeho plece. Plamene ohňa sa odrážali na jej gaštanových vlasoch a Draco si na chvíľu pomyslel, že jej vlasy vyzerajú ako keby horeli. Pobozkal ich a uvoľnil sa.

"Len si robím starosti, že sa sem s tými bylinkami Mary Ludlowová nedostane."

"Áno, viem, že si robíš, ale nemôžeme s tým nič urobiť. Ani v najmenšom nepomôže ísť von."

"Potreboval by som sa dostať na čerstvý vzduch. Dostať z hlavy starosti."

Hermiona sa pritisla k Dracovi. "Čo najhoršie sa môže stať? Keď sa sem Mary nedostane, budeme si len musieť na budúci rok vypestovať svoju vlastnú záhradku a pozbierať si tie bylinky sami. Je ďalší rok tu taký zlý?"

"Hmm," odvetil Draco, "počkaj... nemáme vodovod, žiadnu kanalizáciu, žiadnu soľ do jedla, žiadne čisté šaty, žiadne knihy, hudbu či hry, žiadne naozajstné postele... na druhej strane máme veľa bĺch, veľa chrobákov, veľa smradu, veľa chrbát lámajúcej práce...Myslím, že máš pravdu. Nie je to napokon také zlé."

"Ach, nebuď taký hlúpy!" Hermiona sa zasmiala na Dracovom urazenom výraze. "Ale nerob si starosti, mám pocit, že Mary tie bylinky zoženie. A moje predtuchy majú sklony ukázať sa ako pravdivé."

"Uvidíme, či sa s nimi zajtra ukáže," povedal Draco. "Nerád verím predtuchám. Sú príliš nepredvídateľné."

"Ona sa ukáže," ospalo odvetila Hermiona, driemajúc v Dracovom náručí.

"Si si istá?" povedal Draco, tiež zatvoril oči.

"Prestaň sa báť."

************************************

Ako sa ukázalo, Hermiona mala pravdu.

Otrávená chlapcovou nervozitou a neschopnosťou sa na nič sústrediť, poslala Ruth Brenthurstová to neskoré popoludnie Draca ako poslíčka na susednú farmu.

Ruth a Hermiona spolu sedeli na schodoch pri dverách, obe radi, že sa na chvíľu oslobodili od rozčuľujúceho sa Draca.

"Mary Ludlowová je tá najzodpovednejšia osoba, akú som kedy poznala," povedala Ruth. "Ona bola tá, ktorá na nás tri dávala pozor, keď sme boli dievčatá. Bola zima, keď sa pod Hester Abagnaleovou prelomil ľad a bola to Mary, ktorá ju držala, kým sme my bežali po pomoc. Dovtedy, kým sme ju prevzali a vytiahli z vody, boli Maryine ruky modré a čierne, ale za žiadnu cenu ju nepustila. Hester zažila krutú zimu, ale dostala sa z toho, a odvtedy sme vždy vedeli, že Mary nič nepustí."

"Bola veľmi dobrou pestúnkou," uviedla Hermiona. "Aspoň po ten čas, čo ju poznám."

"Áno, mohla byť," prikývla Ruth. "Ale samozrejme, ak je to, čo si mi vtedy s manželom povedala, pravda,  až do tohto mája si Mary nepoznala, však?"

Hermiona prikývla. "Tak ste nám uverili, Ruth?"

"Ani neverím, ani verím. Uvidíme, čo sa stane, keď vám Mary prinesie tie bylinky a urobíte si ten svoj čarovný nápoj. Vedela som, že vy dvaja potrebuje úkryt a potrebuje pokoj a Ruth Brenthurstová nebola nikdy človekom, čo by sa otočil chrbtom."

Hermiona sa na tú starú ženu usmiala. "Ruth, nikdy nezabudnem, aká ste boli ku nám láskavá."

Z cestičky, ktorá viedla lesom, sa ozval šelest.

"Draco?" zavolala Hermiona.

"Mary Ludlowová! Na môj život, nikdy som si nemyslela, že sa znova stretneme!" Ruth sa vyštverala na nohy a rýchlo kráčala k miestu, kde stále jej dávna priateľka, v jednej ruke košík.

"Mary!" vykríkla Hermiona, vyskočiac na nohy a bežiac ku svojej starej pestúnke, ale zastala skôr než tú starú ženu objala, pretože si všimla vystrašený pohľad na Maryinej tvári.

Ruth si ho všimla tiež, pretože sa zamračila a ustúpila, "čo sa deje, sestra? Žiadne zlé správy, dúfam?"

Mary pokrútila hlavou a pomaly objala Hermionu a pobozkala ju na obe líca, to isté urobila s Ruth.

"Prečo nejdeš dnu niečo si zajesť? Počas noci to musela byť poriadna jazda do Aldenburgu."

"Mary, čo sa deje, prečo nehovoríš?" pýtala sa ustarane Hermiona.

Na Hermionin prosebný tón našla konečne Mary reč. "Ach, Milady... nesmiem sa tu dlhšie zdržať! Tí jazdci sú len niekoľko hodín za mnou!"

"Jazdci?" riekli prekvapene Ruth a Hermiona súčasne.

"Áno. Ach, Ruth, sestrička, daj si povedať... a Milady... muži vášho otca cválajú neľútostne za mnou! Musíte opustiť toto miesto inak..." zadrhla Mary.

"Inak čo?" vydýchla Hermiona, oči veľké od obáv. Zdalo sa, že už s Dracom nakoniec vyčerpali zásobu šťastia. Naplnili sa ich najhoršie obavy  - ten Barón a Lord Granger sa ich rozhodli prenasledovať.

"Inak vás jazdci vášho otca odvedú späť k výsluchu! Má prísť vyslanec koruny, aby vás vypočul kvôli tým pozemkom..."

"To je všetko?" spýtala sa Ruth. "Prečo by sa potom mala naša Hermiona niečoho báť!  Je riadne vydatá za toho mládenca, nič to spojenie nemôže zrušiť."

Ale Hermiona našla málo útechy v Ruthiných slovách. Zbledla. "Za týmto je niečo, čo mi nehovoríš, Mary!" riekla, chytila svoju starú pestúnku za plecia a pozrela sa jej hlboko do očí. "Čo je to?"

Mary si nervózne olízala pery. "Počúvala som pri dverách, keď prišiel list od toho baróna. Myslela som, že to nič nie je, len spor o pôdu a tak. Viete, že sa váš otec musel vzdať troch štvrtín zeme ako vaše zrušené veno, však?"

Hermiona bola šokovaná, ale skôr než mohla niečo povedať, Mary pokračovala...

"...ale je tam viac než to.  Milostivá pani, vaša matka, mala názor, že ten Barón ide po viac než len zemi. Mali by ste sa vrátiť... mali by ste sa vy a Draco vrátiť..."

"Neopovážia sa!" Vybuchla Ruth.  "A nebudú mať žiadnu šancu! Hermiona a Draco sa nevrátia!"

"Čo sa stane, ak sa nevrátim?" spýtala sa Hermiona, jej srdce bilo tak rýchlo, že si myslela, že dostane srdcový záchvat.

Mary a Ruth si vymenili pohľady.

"Bol by to otvorený vzdor voči kráľovi - vás samotnej a vášho domu," povedala potichu Mary. "Ale prinášam od vašej matky prísne pokyny, aby ste okamžite utiekli z tohto miesta. Prosím, to jediné, čo mohla vaša matka urobiť, bolo zadržať vášho otca až do Samhainu. Kvôli vám sú záležitosti medzi nimi veľmi nešťastné, vaša matka má za to, že uniknete, je ochotná niesť následky, ale jazdci vášho otca sú mi v pätách. Dokonca kým sa rozprávame, približujú sa. Počúvnite svoju matku, Hermiona, veľa sa kvôli vám vzdala, urobte pre ňu túto poslednú vec."

Ruth sa pozorne pozrela na Hermionu. To dievča sa tvárilo nevyspytateľne.

"Povedzte mi, Ruth, Mary, pretože o tejto veci nemám vedomosti, čo by sa stalo, keby mojich rodičov uznali vinnými zo vzoprenia sa kráľovi?"

Obe ženy zostali mlčať.

Hermiona tú otázku zopakovala, ale nemalo to žiadny efekt.

Nakoniec podala Mary Hermione košík. "Vezmite si to, dieťa. Neviem nič o tom, prečo to chcete, ale v liste ste vraveli, že na tom záleží váš život. Nazbierala som to najlepšie, ako som podľa vašich inštrukcií vedela. Utečte."

Hermiona si uvedomovala, že drží košík, ktorý jej podala Mary, ale v rukách necítila žiadnu váhu. Hlúpo sa naň pozrela, potom na obe ženy. Prikývla.

"Áno... ďakujem ti, Mary. Ďakujem ti, chápem to."

"Dieťa, utečiete? Môžete si zobrať môjho koňa, nechala som ho na kraji lesa - ja si u Býčej hlavy môžem zohnať ďalšieho," urgovala Mary svoju pani.

"Ďakujem ti. Potrebujem hodinu skôr než odídem... nakoniec, musíme počkať, kým sa vráti Draco. Mal by už byť na ceste."

"Nejdeš dnu a nepočkáš, Mary?" povedala Ruth.

"NIE!" odvetila Hermiona. "Chcem povedať, že by ste mali zobrať Ruth do Býčej hlavy a dozrieť, aby si poriadne odpočinula, a zohnať jej ďalšieho koňa. Nechcem, aby sa na ceste stretla s mužmi môjho otca. Bola by v riadnom malére."

Ruth sa tvárila pochybovačne. "A teba tu nechám samotnú, panenka, v tejto strašlivej hodine?"

Hermiona nonšalantne mávla rukou, "ach, Ruth! Veľakrát predtým si ma tu nechala samu. Čoho sa bojíš? A okrem toho Draco tu bude každú chvíľu."

"Budete už preč, keď sa vrátim?" spýtala sa Ruth, trochu smutná.

Hermiona prikývla. "Musíme, však?"

"Je to to najlepšie," riekla Mary. "Je to to, čo by chcela vaša matka, vrúcne vás miluje a vzdala sa rodiny a cti kvôli vám. Neváhajte dlho. Do hodiny odíďte!"

"Rodina a česť..." povedala Hermiona, keď dovolila ten starej žene, aby ju objala.

Zovrela ju v náručí. "Aké smutné, že sa musíme znova rozdeliť, Mary, a musím ti ešte raz povedať, ako veľmi mi budeš chýbať. Nech sa bezpečne vrátiš do Aldenburgu."

Slzy stekali po Maryiných lícach, keď objímala Hermionu.

Potom Hermiona ovinula ruky okolo Ruth. "Bola ste ku nám veľmi láskavá. Draco a ja vám dlhujeme skutočné poďakovanie a vďačnosť."

"Draco bol pri mne ako chlapec. Nechcela som pre neho nič iné len to najlepšie, a ak si  ťa zobral za manželku, potom si jeho súčasťou a za teba by som položila život, rovnako ako za neho," povedala Ruth, hlas jej znel napäto. "V akých zvláštnych časoch to žijeme! Ničomu nerozumiem, prečo by s nami život takto jednal - s nami, čo nemáme nič okrem tých najpokojnejších duší a najpokornejších túžob!"

Mary Ludlowová chytila svoju priateľku za ruku.

"Zbohom, Hermiona. A povedz Dracovi, že mu posielame naše pozdravy. Kamkoľvek vy dvaja idete, pôjdu s vami naše požehnania."

"Povedz mojej matke a otcovi, že ich milujem. Hlavne mojej matke, poďakuje jej za všetko, čo urobila pre mňa a Draca."

"Zdĺhavé rozchody sú bolestivejšie," povedala Ruth, otočiac svoju priateľku smerom k cestičke, čo viedla lesom. "Lepšie rýchle rozlúčenie a nekonečné požehnanie, než slzy a dlhotrvajúca ľútosť."

Kým Hermiona sledovala tie dve ženy miznúť jej z očí, veľa vecí jej bežalo mysľou. Videla Dracovu tvár, bledú a driečnu, usmievajúcu sa na ňu. Videla Rona a Harryho ako sa smejú. Videla ako keby z veľkej diaľky Rokfort, potom bližšie, potom bežala chodbami k učebni Trasfigurácie. Videla svojich budúcich rodičov, v ich Opli Vectra, ako šoférujú a mávajú jej.  Videla svoj svadobný deň a cítila vôňu ruží v kostole. Ale obrázok, ktorý sa vracal najčastejšie bol obrázok Lady Grangerovej a toho nenarodeného dieťaťa v jej lone.

Lady Katherine a budúca línia Grangerovcov.

Draco.

Lady Katherine.

Draco.

Lady Katherine.

*****************************************

Hermiona?

Draco v jednej ruke niesol kladivo, ktoré vyzdvihnúť ho požiadala Ruth, a neskorú letnú ružu v druhej. Zbadal ju na svojej ceste nazad z farmy a odtrhol ju pre svoju ženu. Dvere na chalúpke boli zatvorené a všetko sa zdalo byť pokojné. Z komína sa k mrazivo modrej oblohe dvíhala príjemná špirála dymu.

Uvažoval, či Mary Ludlowová už doručila svoje bylinky. Dnes bolo prvého novembra, v duchu si spočítal, že keď odišla z Mildenstowe o polnoci predchádzajúceho dňa, dostala by sa do Aldenburgu neskoro popoludní. Vedel, že Ruth ho poslala preč ako posla, pretože jeho podráždenosť a nervozita ich všetkých privádzala do šialenstva, a kupodivu, prechádzka urobila zázraky s jeho nervami. Tak no a čo ak sa Mary nepodarilo nazbierať tie bylinky? Hermiona mala pravdu - mohli tu vonku žiť, s Ruth alebo si pre seba postaviť chalúpku alebo niečo podobné - a mohli si vypestovať svoju vlastnú záhradku s bylinkami. Ruth by chovala hydinu a tkala stužky, Hermiona mohla pomáhať, a ľahko by prežili ďalší rok.

"Som späť!" zavolal veselo, zatlačil, aby sa dvere otvorili a vošiel do chalúpky. "Ešte sa neobjavila Mary?"

Hermiona sa zvrtla od sporáka tvárou k nemu. Plecia mala napäté. Poskytla mu to najmenšie zatrasenie hlavou a Draco sa zaksichtil.

"Ach, nuž, mala by doraziť každú chvíľku... Znovu varíš?" spýtal sa, doberajúc si ju za jej neutešené pokusy počas posledných týždňov. "Čo je to dnes večer? Zase zeleninová kaša podľa toho, ako to vonia!" Tá várka mala veľmi povedomú vôňu.

Hermiona sa viditeľne uvoľnila a posunula sa tak, aby stála chrbtom k ohnisku na varenie.

"Áno, je to... polievka... na dnes večer, ktorú ma nechala strážiť Ruth.. Čo to máš v ruke?" spýtala sa, aby zmenila tému.

Draco sa usmial. "Trikrát hádaj."

"Kladivo, po ktoré ťa poslala Ruth."

Draco pokrútil hlavou a ukázal voľnou rukou na stôl. "Nie, to som odložil tamto."

"Koreňovú zeleninu."

Draco sa uškrnul. "Ach, no tak, Hermiona. Nerob také nudné odhady. Mesiac tu ťa zmenil na gazdinku? Pretože, keď sa vrátime na Malfoy Manor, budeš paňou manoru a nikdy viac nevkročíš do kuchyne, pokiaľ sa tam nebudeme hrať, keď sa nebudú domáci škriatkovia pozerať! Hádaj lepšie."

Hermiona sa usmiala. "Dobre... História Rokfortu, prvé vydanie, vytlačené v 1879 Stainwellom a Stainwellom."

Draco si prefackoval hlavu v predstieranej hrôze. "Nie, slečna Grangerová... vôbec nič také!"  Žiariaci podal tú ružu Hermione.

"Kde si ju našiel?" povedala Hermiona, prijala ju od neho a nadýchla jej rozkošnú vôňu.

"To je tajomstvo záhradníkovho chlapca," uškrnul sa Draco. "Radšej by si sa o ňu mala postarať, bola na tom kríku posledná, zvyšok sa musel rozhodnúť, že už leto skončilo."

Posadil sa a uznalo sledoval, ako si Hermiona pripla tú ružu do vlasov.

Niečo na tomto mieste bolo čudné, ale nemohol prísť na to čo. Bola to tá vôňa? Nie, bolo to tiež to ticho.

"Kde je Ruth?" spýtal sa, zrazu si uvedomil, že tú starú ženu nie je nikde vidieť.

"Keď si odišiel, spomenula si, že potrebuje ísť k Johnsonovcom kvôli tým vajíčkam, čo sľúbila. Bude čoskoro späť," odvetila Hermiona a posadila sa vedľa Draca.

"Ako čoskoro?" riekol Draco s úškrnom. "Stále mám veľa nervóznej energie, ktorej sa potrebujem zbaviť."

Hermiona sa začervenala. "Myslím, že máme dobrú hodinku," povedala a začala Draca bozkávať. "Chýba mi môj záhradníkov chlapec."

Draco ju zovrel do náručia. "Toto je vaša posledná šanca, Milady. Zamýšľam zajtra ponúknuť svoju rezignáciu a prijať znovu funkciu hlavy Malfoy Manor."

"Ale čo moje ruže?" potichu povedala Hermiona, dovoliac Dracovi dotýkať sa jej na miestach, ktoré jej spôsobovali chvenie.

"Vo vyhrievaných skleníkoch na Malfoy Manor je ich množstvo," povedal Draco. "Ešte si ich nevidela, ale čoskoro uvidíš."

"Uvidím?" povedala Hermiona, zovrela Draca tak silne, až ho to prekvapilo. "Sľubuješ?"

"Sľubujem," odvetil Draco, "samozrejme! Sme teraz manželmi, beriem ťa so sebou, moja mladá nevesta a ukážem ti celý Malfoy Manor a je mi jedno, čo kto povie... pod jednou podmienkou."

"Čože?"

"Nebudeš mi už znovu variť zeleninovú polievku."

Neskôr si Draco matne uvedomoval, že by mali vstať a obliecť sa skôr, než sa vráti Ruth, ale toto bol jeho obľúbený čas - len objímať Hermionu po tom, čo sa pomilovali. Kedykoľvek bol vystrašený z budúcnosti alebo sa bál dôsledkov zrušenia zásnub, v tých pár okamihoch si dokázal pripomenúť, že toto všetko za to stálo. A okrem toho táto konkrétna lekcia milovania s Hermionou ho pripravila o dych, bolo u nej ostrie naliehavosti a potreby, ktoré ho úplne premohlo.

"Kam ideš?" zamrmlal, oči napoly zatvorené, keď Hermiona vedľa neho vstala zo slamníka. Stále dokázal cítiť vôňu tej ruže v jej vlasoch. "Mali by sme vstávať?"

"Tíško," povedala. "Odpočívaj ešte jednu minútku, len si idem dať za hlt vody."

Draco lenilo driemal na lôžku, oči napoly zatvorené. Mal by vstávať, ale v duchu tajil myšlienky na ešte jednu lekciu, kým príde Ruth. Okolo neho bola tá povedomá vôňa, ktorú zacítil, keď prvý raz vošiel dnu, zeleninová polievka? Hmm... možno, ale nie celkom. Kde to už predtým cítil?

Vycítil ako sa vedľa neho Hermiona posadila a načiahol sa, aby ju objal okolo pása.

"Mmm," povedal, "povedala by si, že máme ešte polhodinku na viac?"

Hermiona sa zohla, aby ho pobozkala. "Draco, pozri sa na mňa."

Prekvapený Draco otvoril oči a uvidel Hermionu, ako sa na neho uprene pozerá.

"Milujem ťa," povedala. "Bez ohľadu na to, čo sa stane, nikdy nezabudni, že som sa za teba vydala, pretože ťa milujem."

Draco sa uškrnul. "Héj, o čom má toto všetko byť?"

"Dôveruješ mi?" povedala, oči sa jej naplnili slzami. "Prosím, povedz, že áno."

Draco sa oprel o lakeť. "O čom je toto všetko, Hermiona? Samozrejme, že ti dôverujem. Čo je toto?" Zamračil sa.

"Práve teraz ti to nemôžem povedať," riekla, zúfalo sa snažiac neplakať. "Ale poviem ti to len, čo budem môcť, sľubujem."

"Čo je to s tebou?" Draco sa vzpriamene posadil. Hermionina čeľusť bola zaťatá a hoci si všimol, že jej oči boli jasné od sĺz,  neplakala. "Prečo mi to nemôžeš povedať hneď?"

"Mám niečo, čo musím urobiť, ale nemôžem dovoliť, aby si šiel so mnou. Počkaj na mňa, nebudem dlho," povedala a odsunula sa od neho.  Niečo v jej správaní ho nevýslovne vystrašilo.

Draco sa pokúsil vyštverať na nohy. "Pri bohoch, Hermiona... Ako dlho môže táto vec..."

Hermiona na neho vyšplechla niečo teplé a mokré zo šálky, čo držala za svojím chrbtom. Dracove oči sa rozšírili v šoku –

"Čo to..."

Zdĺhavé rozchody sú bolestivejšielepšie rýchle rozlúčenie a večné požehnanienež slzy a dlhotrvajúca ľútosť


27. Prečo by som ti mal veriť?



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Jimmi a Maenea venujú špeciálne JSark za jej úspešné získanie vodičáku a prajú všetky jazdy bez nehody.  A ja som rada, že to tak vyšlo, pretože toto je tá "moja" kapitola. Užite si to, bude horšie. Už len päť kapitol.



Kapitola 27 Prečo by som ti mal veriť?

Draco sa prebúdzal zo spánku. Zdalo sa mu, že spal dlhý, predlhý čas... Ale nebol to pokojný spánok - bolo v ňom priveľa snov a necítil sa odpočinutý.

Oči mal stále zatvorené, keď si uvedomil prvú vec - že je veľmi ticho. Ako ďalšie si všimol nepovedomú vôňu mydla a čistej posteľnej bielizne.

Pomaly otvoril oči.

Z miesta, kde ležal, mohol vidieť bielo omietnutý strop a z neho v strede miestnosti visiacu nádhernú benátsku lampu zo skla. Ten strop sa mu zdal neprirodzený - mesiace už nevidel nič také biele a hladké, a také dokonalé. Tá benátska sklená lampa vyzerala povedomejšia, bola vyzdobená a pripomínala mu čas pred dávnou dobou...

Posadil sa na posteli.

Jeho očiam všetko pripadalo čudné a cudzie. Okraje izby boli príliš rovné, nábytok príliš jasný a nový a tá vôňa príliš čistá, aby bola prirodzená. Na nočnom stolíku vedľa neho stál obrázok v striebornom ráme a v ňom sa na neho usmievali blonďavý muž a žena. Jeho rodičia.

Toto bolo sídlo Malfoyovcov. Bol konečne doma.

Takmer vystrašený, že je to nejaký sen, sa Draco vyštveral z postele. Vonku na chodbe začul zazvoniť hodiny, ale bol príliš omámený, aby venoval pozornosť počtu úderov, ktoré urobili. Opatrne prešiel k svojmu šatníku a otvoril ho. Pred ním v rade viseli dokonale vyžehlené obleky a hábity. Na boku obrovského šatníka boli police s nádherne vyleštenými topánkami – šnurovacie poltopánky, topánky k oblekom,  mokasíny, tenisky...

Uvedomil si, že je nahý a že si musí nájsť niečo na oblečenie. Hocičo ujde. Jeho oči preskúmali rad oblekov pred ním a k svojej hrôze si Draco uvedomil, že nevie, kde začať. Bolo tu príliš veľa oblekov... na čo prepánajána potreboval tak veľa oblečenia a ako sa mal rozhodnúť, čo si obliecť? 

Roztrasený ponoril ruku do rady oblekov a šiat a vytiahol prvý, ktorý uvidel. Trvalo mu večnosť obliecť sa, jeho prstom pripadali gombíky a zipsy cudzie, drahá vlna obleku mu pripadala škrobená a nespolupracujúca. Dokonca ho obmedzovali aj jeho boxerky. Keď si nazul topánky, nohy mu protestovali voči tomu, že boli uzavreté v lesklej koži na mieru, napriek tomu že každý pár topánok bol ručne vyrobený v Taliansku presne na jeho veľkosť.

Po celý čas, čo sa obliekal, na okraji svojej mysle mal zahmlené spomienky na svoje sny. Pociťoval zúfalú potrebu spomenúť si na to, čo sa stalo, ale tie spomienky sa vracali šialene pomaly.

Najprv si spomenul na chatrč a stajne. V diaľke bol zámok. Budova, ktorú pomáhal stavať - nejaká stodola - a les s riečkou. Potom sa mu vrátili tváre ľudí. Modrooký chasník s prostým úsmevom, popudlivý starý chlap, čo na neho jačal... a niekto, na kom mu záležalo najviac na svete... Jej tvár vkĺzla do jeho zorného uhla.

Usmievala sa na neho. Súčasne bola jasná ako slnečné svetlo a tmavá ako mesačný tieň. Voňala ružami, boli jej obľúbenými kvetmi, a jej hnedé oči a vlasy žiarili do zlata  v dohasínajúcich plameňoch svetla z ohňa. Jej hlas vravel, nechávam tu tento syr a tieto jablká...

Na okraji mysle pocítil Draco bodnutie paniky.

Spomenul si.

Spomenul si na všetko.

S pocitom, že omdlie, sa sťažka posadil na posteľ a vložil si hlavu do rúk. Nakoniec si všimol ťažkú váhu prsteňa zo zlata a rubínov na štvrtom prste svojej ľavej ruky. Ja, Draco Malfoy, beriem si ťa Hermiona Grangerová...

"Hermiona," povedal potichu Draco, "prečo si toto urobila?"

***********************************************

Edward Montague skoro dostal srdcový infarkt, keď 2. novembra 2005 mu jeho klient, Draco Malfoy, ktorý bol nezvestný skoro šesť mesiacov, nenútene napochodoval do pracovne v Little Hangleton.

"Dobré ráno, Edward," povedal Draco, keď sa usadil v kresle pri stole.

"D-D-Draco M-M-Malfoy?" Edward bol paralyzovaný šokom.

"Naposledy, čo som to kontroloval, áno." 

"Ste d-d-duch?"

"Nebuďte smiešny, Edward. Pripadám vám ako duch?" podráždene odvetil Draco. "Zaplietol som sa do vážnej nehody vtedy v máji počas MLOKov z Elixírov a poslalo ma to späť v čase na šesť mesiacov."  

Edward otváral a zatváral ústa ako ryba.

"Ale už som späť," pokračoval Draco, "a potrebujem vedieť, čo sa dialo za posledných šesť mesiacov. Pohnite s tým, pretože dnes ráno mám veľa zastávok, potrebujem sa postarať o jednu vec krajnej núdze."

Edward znovu nadobudol svoju vyrovnanosť. "Aké skvelé, že ste späť, pán Malfoy! Uisťujem vás, že všetko vo vašom vlastníctve je v poriadku - v skutočnosti mám portfólio všetkých vašich investícii aj v kúzelníckom aj mukelskom svete niekde tu v mojej pracovni. Keby ste ich chceli vidieť, mohol by som poslať Barbaru..."

Draco urobil netrpezlivé gesto. "Teraz nie, Edward. Poskytnite mi ďalšie správy, hlavne o Zabiniovcoch."

Edward prehltol. "Prečo, na tomto poli nie je čo hlásiť. Som si istý, že pán Zabini a jeho dcéra budú potešení, keď zistia, že ste bezpečne vrátili včas na svadbu."

"Svadbu?" riekol Draco, v očiach významný pohľad. "Teda ešte stále platí?"

"Nuž, áno. Chcem povedať, samozrejme," riekol Edward. "Dumbledore informoval Zabiniovcov, že po Samhaine máte dobré vyhliadky na návrat a tak nevideli žiadnu potrebu odvolať svadbu. V každom prípade som si istý, že sa čarodejnícke rodiny vo všeobecnosti neponáhľajú so zrušením zasnúbenia."

"Viem," povedal Draco. "Toto je jediné, čo som chcel zistiť. Veľmi pekne vám ďakujem. A prosím pekne, Edward, keby ste neskoršie poslali tie zložky, čo ste spomenuli, na Malfoy Manor, bol by som veľmi povďačný. Porúčam sa."

"Kam idete?" spýtal sa zvedavo Edward. "Mám informovať Zabiniovcov, že ste sa vrátili? Toto pána Zabiniho znepokojovalo najviac."

"Nie," dôrazne odvetil Draco. "Máte moje najprísnejšie pokyny neinformovať ho. Zamýšľam to urobiť čoskoro sám, ale najprv musím niekoho navštíviť, môžete mi povedať, kde je?"

"Kto?" spýtal sa Edward.

"Harry Potter," riekol Draco. "Čo najskôr s ním musím hovoriť."

***********************************************

"Pane! Prosím pane! Musíte zaregistrovať svoj prútik, pane!" škriekal Erik Munch, čarodejník pri bezpečnostnom pulte.

Draco sa podráždene otočil k čarodejníkovi a natiahol ruku s prútikom. "Švihnite si s tým."

"Ebenový, sedemnásť a tri štvrte palca, jadro z chvosta kentaura..." bezpečnostný čarodejník kontroloval svoje záznamy a zamračil sa. "Tento prútik je registrovaný, že patrí Luciusovi Malfoyovi, ktorý je teraz v Azbakane."

"Som jeho syn, Draco Malfoy, vy blázon!" povedal Draco, keď strhol prútik späť k sebe.

"Prosím, musíte vyplniť tento formulár, kde vysvetlíte, prečo dnes nepoužívate jeden zo svojich vlastných prútikov..." povedal Munch, utekajúc za Dracom. Ale Draco už nastúpil do výťahu a zabuchol dvere Munchovi pred nosom.

"Malfoyovci..." vzdychol si Munch a vrátil sa k svojmu stolu, "... presne ako zvykol byť jeho otec... myslia si, že im to tu patrí..."

"Druhé poschodie, Oddelenie presadzovania čarodejníckeho práva..." príjemne povedal výťah, ale Draco nečakal, aby vypočul koniec jeho oznamu. Už sa ponáhľal k ústrediu aurorov.

Harry Potter sa vo svojej pracovni hrbil nad stohom hlásení. Muklov v dedine Hovings Brampton napadli vampíri, ale vampíri zatknutí v tejto súvislosti poskytli všetci poriadne odlišné popisy toho, čo sa stalo, každý jeden za ten útok popieral zodpovednosť. Keby na nich zaberalo veritasérum, nebol by žiaden problém, ale veritasérum na nemŕtvych nefungovalo... Tak bolo na Harrym, aby porovnal všetky tie odlišné správy a pokúsil sa zistiť, či v tom všetkom nenájde spoločné rysy.

V okamihu, keď si pomyslel, že konečne mohol zúžiť vinu na troch hlavných podnecovateľov útoku, niekto rázne zaklopal na jeho dvere. Skôr než stihol povedať "ďalej", jeho dvere sa rozleteli a posledný človek, ktorého by vo štvrtok ráno očakával stretnúť, sa vovalil do jeho pracovne a nakráčal rovno k jeho stolu.

"Malfoy!?"

"Potter."

Potterova ruka sa inštinktívne pohla k prútiku. Sedem rokov v škole so slizolinským zlým chlapcom ho naučilo mať sa pri Dracovi na pozore.

"Zlož svoj prútik," riekol Draco, "naozaj si myslíš, že v môj prvý deň späť v súčasnosti by som sem šiel len preto, aby som ťa napadol?"

Harry prižmúril oči. "Pri Merlinovej brade, si naozaj späť! Čo sa stalo... kde si bol? Dumbledore mal pravdu, však? Muselo to byť po Samhaine, boli ste v paralelnom čase?" Harry zrazu vyskočil na nohy, oči mu žiarili. "Ak si späť ty... to znamená... Kde je Hermiona? Je tiež späť!" 

Harry si pomyslel, že zazrel výraz bolesti preblesknúť Dracovou tvárou. "Áno, máš pravdu," povedal potichu Draco.  "vzal som... nuž, použil som Reverzný Thyme Eliminus včera, takže ona- ona, chcem povedať, Hermiona, musela rovnako. Kvôli tomu som prišiel... Potrebujem vedieť, či sa vrátila späť so mnou... Prebudil som sa na Malfoy Manor... ak vôbec niekde je..."

"...bola by doma!" povedal Harry, schmatnúc kabát. Pozrel na hodinky. "Ale už je 11 hodín. Iste by jedného z nás doteraz kontaktovala.. vie, kde sa nachádza ministerstvo..."

Draco znova pocítil bodnutie paniky. Jediné, čo mohol urobiť, bolo nezosypať sa a nevykričať, že je vydesený, že ho poslala domov bez nej. Stále bola šanca, mohla byť doma vo svojej posteli, v bezpečí a spiaca...

"Poďme," povedal Draco a podržal Harrymu otvorené dvere.

Harry na neho pozrel v šoku.

"Ty chceš ísť do jej domu? Ale Malfoy, je to muklovský dom."

"No a čo?" odvetil Draco, kráčajúc priamo k výťahu.

Harry a Draco nastúpili.

"Čo sa deje?" riekol Harry, veľmi uprene pozeral na Draca. "Ty nenávidíš muklov. Ty nenávidíš Hermionu. Prečo by si chcel ísť k nej domov a zistiť, či sa vrátila?"

Draco sa vyhýbal pohľadu na Harryho. Túto časť naozaj ešte nemal premyslenú. Vždy predpokladal, že sa Hermiona vráti s ním a že povie Potríkovi s Weslíkom: "Ach áno, vydala som sa za Draca Malfoya, keď nás to poslalo späť v čase..." kým on by sa uškrnul a objal by ju okolo pása. Nikdy ho nenapadlo, že im to bude musieť povedať sám.

"Nemôžeme sa tam dostať letaxom?"

"Prečo mi neodpovedáš?" riekol Harry, tentoraz hlasnejšie. "Čo sa deje, Malfoy? Urobil si jej niečo? Cítiš sa kvôli niečomu vinný?"

"Nie!" odvetil Draco, otočiac sa k Harrymu, jeho tvár biela. "Ničomu nerozumieš! Neobviňuj ma, že som jej ublížil, pretože ničomu nerozumieš!"

"Tak mi to povedz," povedal Harry, keď si prekrížil ruky.

"To zaberie priveľa času... musíme sa dostať do jej domu. No tak, Potter, kde to je? Ako sa tam dostaneme? Pohni sa, dočerta!"

Harry v duchu rýchlo zhodnotil situáciu. Draco sa tváril úprimne, skoro vyzeral vystrašený, ale ak Hermiona bola v nebezpečenstve od Malfoya či niekoho iného...

"Nie je pripojená k letaxovej sieti, takže sa musíme premiestniť k jej domu v Surrey," povedal nakoniec Harry. "Počúvaj pozorne adresu, ktorú ti dám, aby si sa premiestnil správne."

Draco prikývol, prútik už pripravený.

"Kellet Mews 15, Surrey, UK."

Vonku pred ministerstvom sa ozvali dve puknutia, keď sa obaja muži premiestnili skoro súčasne.

"Vstávaj."

Draco cítil, ako ho niekto ťahá zo zeme. Ešte nebol zvyknutý premiestňovať sa či cestovať letaxom. Bezmála ho to pripravilo o silu. Udalosti z tohto ráno ho už skoro zmohli... Svet bol o toľko rýchlejší... o toľko šialenejší než vtedy v 1486. Všetci rozprávali tak rýchlo, všetko sa dialo tak rýchlo... Dostal sa na nohy.

Harry ho podržal o chvíľu dlhšie, znova na neho zízal. "Bolo by lepšie Malfoy, keby toto nebol nejaký žart. Hermiona by tam radšej mala byť." 

Draco nič nepovedal. Nikto nepochopil, čo sa stalo. Všetci predpokladali, že ju stále nenávidel, že stále nenávidel všetkých muklov a muklorodených. Harry zazvonil a chudá, bledá žena otvorila dvere.

Draco zalapal po dychu.

"Ahoj, Harry," povedala pani, ktorá bola verným obrazom Lady Katherine Grangerovej. "Nemal by si byť v práci?"

"Dobré ráno, pani Grangerová," milo povedal Harry. "M-my sme boli zvedaví, či..." vymenil si s Dracom pohľady.

"... či sa dnes ráno niečo nezvyčajné nestalo."

Pani Grangerová sa zatvárila prekvapene. "Nie, myslím, že nie. Krivolab rozhrýzol jeden z mojich najlepších koberčekov, ale to je všetko. Nejdete dnu, Harry? A kto je tvoj priateľ?"

"Dobrý deň, pani Grangerová, ja som Draco Malfoy," povedal Draco, natiahnuc svoju ruku. Účinok na pani Grangerovú bol elektrizujúci. V šoku roztvorila oči a ústa vytvorili "O" z prekvapenia.

"Ten chlapec, čo zmizol s Hermionou!" vykríkla. "Je späť? Viete, čo sa jej stalo? Kde je?"

Draco zabudol, že Hermionini rodičia asi budú informovaní o všetkých detailoch tej nehody a že sa on zaplietol do toho zmiznutia.

"Keď som späť ja, ona by sa mala vrátiť čoskoro, pani Grangerová," povedal láskavo Draco. "Prosím, nerobte si starosti, a ona je celkom... v bezpečí. Má sa veľmi dobre."

"Čo sa jej stalo? Posledných šesť mesiacov boli pre nás peklom, prosím ťa, máš o nej nejaké novinky? Prosím, poďte dnu a povedzte mi to."

Harry a Draco strávili ďalšiu polhodinu v Hermioninej obývacej izbe a Draco im poskytol veľmi skrátenú verziu udalostí.

"Takže ste sa vrátili do roku 1486? Vravíš, že bola dcéra lorda a ty si bol paholok?"

"Áno," odvetil Draco. "A museli sme čakať až do Samhainu, aby sme sa vrátili, pretože sme potrebovali nazbierať bylinky do elixíru počas noci na Samhain. Všetci v minulosti boli ku nám láskaví, o Hermionu bolo veľmi dobre postarané. Mala by byť čoskoro späť, občas môže byť ten elixír trochu vrtošivý."

"Ach, pokiaľ nie je mŕtva! Vďaka Bohu!" Hermionina matka si utrela slzy z očí. "Musím zavolať Hermioninmu otcovi. Bude taký nadšený! Mesiace sme čakali bez akejkoľvek správy... Harry a Ginny boli takí láskaví. A Ron a to  milé dievča Blaise tiež, po celú dobu ma navštevovali a snažili sa ma povzbudiť." Pani Grangerová sa na usmiala na Harryho, ktorý jej úsmev opätoval.

"To nič nebolo," povedal Harry, keď zazrel na Draca.

"Prepáčte, povedali ste, že vás navštevovala tiež Blaise?" spýtal sa Draco.

"Nuž áno. Pekné tmavovlasé dievča... poznáte ju?"

Draco prikývol. "Bola na Rokforte v mojej fakulte."

"Nuž, pani Grangerová," povedal Harry, vstávajúc, "ten čaj bol príma. Necháme vás, aby ste to povedala pánovi Grangerovi v súkromí. Draco a ja sa musíme postarať o nejaké veci."

"Ďakujem vám, že ste mi to prišli tak rýchlo povedať. Nedokážem vám povedať, ako sa mi uľavilo," povedala pani Grangerová, keď ich vyprevádzala von. "Ach, a Harry, pamätáš si, čo povedal Dumbledore, však? Musíš mu dať vedieť, že je Draco späť a že sa každú chvíľu vráti Hermiona."

"Dám, pani Grangerová. Zatiaľ zbohom."

Keď boli vonku pred domom, Harry sa prudko zvrtol k Dracovi.

"V poriadku, čo sa deje? Prečo do pekla nie je Hermiona späť, hoci ty si? A nechcem tú verziu, čo si dal pani Grangerovej, nie som hlúpy, viem posúdiť, že nám nehovoríš všetko."

Draco sa trpko zasmial.

"Chceš vedieť všetko, Potter? Čo ťa k tomu oprávňuje? Možno by som sa mal hneď odmiestniť a nič ti nepovedať."

"Šesť mesiacov a vôbec si sa nezmenil," riekol Harry, krútiac hlavou. "Ron mal pravdu. Mysleli sme si, že Hermiona bude mať na teba dobrý vplyv, ale stále si ten istý..:"

"Čo ten istý?"

Harry na neho zazrel a odvrátil sa. "Dúfam, že si šťastný, že si späť a že si nechal Hermionu hniť kdekoľvek, kde je. Stavím sa, že si rád, že si zbavil náš čas jedného z muklorodených..."

"Cruoris."

Harry padol na kolená, kričiac v bolesti. Draco držal natiahnutý prútik svojho otca, jeho tvár tvrdá ako kameň.

"Čo do pekla, Malfoy!" zavrčal Harry, keď sa načiahol po svojom prútiku.

"Stupef-..."

"Protego," zajačal Draco, odchýliac kúzlo.

Harry Potter je najlepší Hermionin priateľ. Hanbila by sa Hermiona za to, ako s ním jednám? A Potter mi pomohol nájsť Grangerovcov... A my sa bijeme ako školáci na mukelskom trávniku...

Harry skoro čakal, že Malfoy každým okamihom na neho pošle crucio, ale prekvapene sledoval ako výraz na Dracovej tvári zjemnel.

"Chceš vedieť pravdu o tom, čo sa stalo, Potter?" povedal stuhnuto Draco, keď sklonil ruku s prútikom. "Nuž, potom ti navrhujem, aby si nahlásil do práce, že si po zvyšok dňa chorý. Zaberie to poriadne dlho." 

Harry zastenal, keď vstával na nohy. "Kam ideme?"

"Vrátime sa ku mne," povedal sucho Draco.

"Na Malfoy Manor?" povedal podozrievavo Harry.

"Voldemort s Luciusom tam už nie sú a ja sa ťa nechystám napadnúť alebo niečo podobné," povedal Draco, zdvihnúc svoj prútik. "Ideš?"

Harry Potter zdvihol svoj prútik. "Áno."

S prasknutím obaja muži zmizli a znova sa zjavili pri hlavnom vchode do Malfoy Manor. Harry zízal s otvorenými ústami na elegantné stĺpy mramoru, ktoré lemovali vyleštené dubové dvere hlavného vchodu.

"Vitajte doma, pane," povedal domáci škriatok, keď Dracovi otvoril dvere. Škriatok ustúpil, keď Draco vmašíroval dnu a Harry si všimol strach v jeho očiach. Ale kupodivu Draco prosto pozdravil škriatka so slovami, "dobré ráno, Kloddy." Škriatok zakňučal prekvapením a šťastím.

Na chodbe ich pozdravili ďalší škriatkovia a Draco zaviedol Harryho do prijímacej izby.

"Posaď sa," povedal Draco, ukazujúc na sedačku zo zamatového plyšu v strede miestnosti.  Harry sa opatrne posadil. Na Malfoyovi bolo niečo veľmi čudné. Bol v obrovskom zhone, hovoril úsečne, nedočkavo... vôbec nie tak zaťahujúco pomaly ako uprednostňoval vtedy na Rokforte.

Harry sledoval Draca, ktorý sa pred ním prechádzal. Čas od času mu šklblo svalmi na tvári a jeho šedými očami prešli chmáry. Zazvonili hodiny na chodbe.

"Er... Malfoy?" Harry uvažoval, či si Draco pamätal, že je v miestnosti.

Draco vzhliadol, jeho tvár stále plná toho ustarano-naliehavého výrazu.

"Daj mi trochu času, Potter, neviem, kde začať alebo či sa vôbec budem schopný prinútiť porozprávať ti o tom, čo sa stalo."

"Skôr než začneš, Malfoy... si si istý, že to chceš povedať mne? Chápem, že si ma potreboval, aby si sa dostal do Hermioninho domu, ale nehovoril by si radšej s Crabbom či Goylom?"

Draco sa na neho čudne pozrel. "Nie, už som na to myslel. Ale oni by vôbec neboli žiadna pomoc."

"Pomoc? Prečo by som ja bol nejaká pomoc?"

"Pretože si Hermioninin najlepší priateľ," povedal Draco, konečne sa usadil na gauči oproti Harrymu. Na chvíľu si vložil hlavu do rúk, než sa pozrel znova na Harryho.

"Ty jej chceš pomôcť? Prečo pánabeka by Hermiona potrebovala...“

"Myslím, že je v nebezpečenstve. Pozri, neviem, kde začať, ale predovšetkým potrebujem, aby si uveril, že naozaj chcem, aby sa vrátila späť a že som ochotný... ochotný... spolupracovať s tebou, aby sa tak stalo."

"A prečo by som ti mal veriť, že jej chceš pomôcť?" spýtal sa skepticky Harry. "Nie je pravdepodobnejšie, že si ju oklamal a nechal ju uviaznutú tam, kde je? No tak, Malfoy. Nechcem byť hrubý ani nič také, ale všetci vedia, čo cítiš k Hermione."

"Mýliš sa," povedal Draco. "Neoklamal som ju. Naozaj chcem, aby sa vrátila."

"Prečo?" spýtal sa Harry, založiac ruky.

Draco mu venoval chabý úsmev a Harry šokovane uvidel nefalšovanú vrelosť v Dracových zvyčajne studených šedých očiach. "Pretože Hermiona je teraz mojou manželkou."


28. Pred cestou späť



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujeme Tez, Tru, teriisek, 32jennifer2, game, soraki, Nuviel, kajke, JSark, Carme a Hope.

Preklad: Jimmi, Beta-read: Maenea



Kapitola 28

Pred cestou späť

V izbe nastalo ohlušujúce sa ticho. Harrymu sa zdalo, že čas stále stojí - mohlo prejsť pár dní bez toho, že by si to vôbec všimol.

"Čože?" povedal nakoniec, neprítomne zízajúc na Draca.

"Vzali sme sa 8. októbra 1486," odvetil Draco, pevne hľadiac do Harryho očí.

"Vzali ste sa? S Hermionou? A-ale prečo? A-ako? Nerozumiem... prečo by si ty, ostatne prečo by Hermiona... Nie... to nemôžeš myslieť vážne. V poriadku Malfoy, zabavil si sa, čo sa naozaj deje?" bľabotal nesúvisle Harry.

"Je to pravda, Potter. Všetko je pravda."

"Prečo prepánajána by si ona vzala teba?" Harryho tvár stále niesla ten zdesený, mierne zhnusený výraz, ktorý sa spravidla nosil, keď sa prijímali správy prekračujúce všetky medze.

"Vydala sa za mňa, pretože ma milovala."

Harry pokrčil plecami. "Je-je mi to ľúto... to len že... je to tak... ne... hermionovské."

"Potom myslím, že nepoznáš svoju najlepšiu priateľku tak dobre, ako si myslíš," pokrčil plecami Draco. "Teraz, k tej dôležitejšej časti... chceš vedieť, prečo si myslím, že je v nebezpečenstve?"

Harry prinútil všetku svoju pozornosť zamerať sa späť na tento problém, rezervujúc si malú priehradku mentálneho priestoru pre pobúrenie nad Dracovými novinkami.

"Pokračuj," riekol Harry. "Berme to proste tak, že ti to o tom manželstve nateraz verím."

"Čo som povedal pani Grangerovej, bola pravda... Hermiona sa vrátila ako bohatá dcéra na panstve lorda Grangera a ja som bol paholok na tom istom panstve. Po chvíli sme sa odhodlali stretnúť sa, tak sme sa stretli a spoločne sme prišli na to, že uvarenie reverzného Thyme Eliminus je jediná možnosť, ako by sme sa mohli vrátiť do súčasnosti."

"Počkaj minútku, panstvo Lorda Grangera?" Harry zamračil. "Boli to jej predkovia alebo niečo také, a ak ste len tak vpadli do minulosti, nikto si nevšimol, že sa tam nehodíte?"

"Áno, najprv sme nemohli prísť na to, prečo sa zdalo, že nás všetci prijali, až kým sme časom neprišli na to, prečo."

"Prečo?" spýtal sa Harry, teraz už skutočne zaujatý.

"Zaujali sme miesta pôvodného Draca a Hermiony. Vyzerali presne ako my, hovorili ako my, správali sa ako my... takže nikto si nevšimol rozdiel."

"Ako je to možné? Kam šli oni, keď ste zaujali ich miesta?"

Draco sa zboku pozrel na Harryho. "Toto je tá časť, ktorú považujem dokonca za neuveriteľnejšiu, než že si ma Hermiona vzala... vrátili sa späť k vílam. Počkaj," Draco zdvihol ruku a zastavil Harryho, ktorého oči za okuliarmi boli teraz ako podšálky, aby ho neprerušoval. "Dovoľ mi to vysvetliť. Pôvodný Draco a Hermiona zomreli pri narodení. Tie víly dali na ich miesta podhodené deti, vyzerá to ako príprava pre nás, že v jeden deň zaujmeme ich miesta. Zdalo sa, že vedeli, že raz nedopadnú dobre MLOKy z Elixírov a vrhnú Hermionu a mňa späť do minulosti. Vytvorili pre nás miesto, kde bývať a keď sme sa naozaj vrátili do minulosti, ich podhodenci jednoducho zmizli a znova sa pripojili k vílam."

"Vílí prášok v tom elixíre," zamrmlal Harry, začínajúc Dracovi veriť.

"Čože?" prekvapene povedal Draco.

"Dumbledore poslal Hermionin elixír na mikroanalýzu na ministerstvo. V tom elixíre našli vílí prášok."

Draco bol len mierne prekvapený tou novinkou. "Takže mi už veríš?"

"Pokračuj... čo sa stalo potom?"

"V jeden večer nás s Hermionou chytili zakrádať sa spolu a jej rodičia sa na ňu naozaj nahnevali. Jej otec rýchlo zorganizoval pre ňu manželstvo s istým barónom Burnelom z Lancasteru a mňa na dôvažok vyhnal."

"Čo si robil, keď si sa zakrádal v noci s Hermionou?" spýtal sa Harry.  

"Čo myslíš, Potter?"

Harry zatvoril oči. "Dobre, dobre... pokračuj. Tak ako, že si sa s ňou nakoniec oženil ty a nie ten barón?"

"Jej matka, Lady Grangerová, nám pomohla. Podľa všetkého po celý čas vedela, že Hermiona je podhodenec a verila, že len skutočná láska dokáže zachrániť jej bezbožnú dušu a navrátiť ju k Bohu. Domnievala sa, že Hermiona je do mňa zamilovaná a dotkla sa jej svätenou vodou... na rozdiel od minulosti, skôr než sme zaujali miesta tých podhodencov, sa Hermiona nespálila a tak to presvedčilo Lady Katherinu, že Hermiona je do mňa naozaj zamilovaná. Spýtala sa ma, či Hermionu milujem, čo som potvrdil, a či som ochotný oženiť sa s jej dcérou, čo som bol."

"Takže si ťa Hermiona vzala, aby unikla manželstvu s barónom Burnelom?" spýtal sa Harry, dosť necitlivo. "Lepší diabol, čo poznáš, než diabol, ktorého nepoznáš."

"Stále ti to nedochádza, však Potter?" zasyčal Draco. "Aj keby sa všetko toto nikdy nestalo, bol by som sa oženil s Hermionou aj tak, keď by sme sa vrátili do súčasnosti. Sľúbil som jej, že zruším svoje zasnúbenie s Blaise dokonca skôr, než sa Lady Grangerová ponúkla, že nám pomôže zobrať sa. Takže si pamätaj... jediný dôvod, prečo sme sa v minulosti vzali, bol, že sme obaja chceli, boli sme zamilovaní a nechceli sme, aby nás niekedy niečo rozdelilo."

"Zamilovaní? Zamilovaní?" povedal Harry. "Ty hovoríš, že miluješ Hermionu, ale ty ju sotva poznáš! Sedem rokov si ju nenávidel a trápil si ju! Čo ťa núti myslieť si, že to čo k nej cítiš, je láska?"

Draco sa strhol nad hrubosťou Harryho slov. Pozrel sa inam.

"Odpovedz mi, Malfoy," dožadoval sa Harry.

"Vieš, aké je Hermiona neústupná... myslí si, že sama môže zachrániť svet. Typické pre vás chrabromilčanov. Myslím, že zostala tam, aby dala do poriadku veci so svojou rodinou. Je vo vážnom nebezpečenstve, pretože viem, že ten barón je veľmi nepríjemný na ňu a na jej rodinu. Nechcela ma priviesť do nebezpečenstva, tak ma poslala späť prvého..."

"Malfoy, stále si mi neodpovedal," naliehal Harry.

"Viem, že ju milujem, Potter, pretože jediné, na čo práve teraz dokážem myslieť, keď som tu... je ako sa vrátiť späť a pomôcť jej. Je mi jedno, či pri tom pokuse zomriem, musím to urobiť."

"Ty sa chceš vrátiť späť, Malfoy?" Harry bol naozaj prekvapený.

"Viem, že sa jej niečo zlé stalo. Dokážem to vycítiť," povedal ustarane Draco. "Musím sa k nej vrátiť."

"Ako vieš, že sa proste neobjaví o pár dní?"

"Nedokážem to vysvetliť. Nemalo to byť takto... mali sme sa vrátiť spoločne, nebol iný dôvod, aby to nevyšlo," povedal Draco. "Potter, my obaja chceme Hermionu späť rovnako zúfalo... a preto potrebujem tvoju pomoc. Všetko som ti povedal, takže mi pomôžeš?"

Harry sa chvíľu na Draca pozeral. Zelené oči sledujúce šedé.

"Dobre," nakoniec povedal Harry. "Ako môžem pomôcť?"

"Poď so mnou k Dumbledorovi," povedal okamžite Draco. "Prehoď za mňa dobré slovko, predtým som bol vždy blb, ale teraz naozaj potrebujem jeho pomoc."

***************************************

"Podarilo sa mi získať pre vás prístup do Knižničného múzea v Londýne," povedal Dumbledore Harrymu a Dracovi. "Nebolo ľahké to zariadiť, ale chápem, aké je to pre vás dôležité, Draco... a Harry. Tiež chcem, aby sa slečna Grangerová vrátila čo najskôr, ale pamätajte si, zmena minulosti je veľmi riskantná vec. Kvôli nám všetkým musíte zistiť, čo sa jej stalo v minulosti skôr, než ju unáhlene privediete znova späť."

Nazeral ponad rám svojich okuliarov na dvoch chlapcov pred ním. "Slečna Grangerová je veľmi bystrá čarodejnica. Ak tam zostala, musela mať veľmi závažný dôvod tak urobiť."

"Prosím, profesor Dumbledore," povedal Harry. "Ste si istý, že knižnica je najlepšie miesto, kde začať?"

"Kde by vám odporučila slečna Grangerová?" povedal Dumbledore so zábleskom v očiach.

"Prečo nejdeme rovno do Mildenstowe v Suffolku?" spýtal sa Draco.

"Pretože nie je žiadne Mildenstowe v Suffolku, aspoň teraz už nie." Dumbledore krútil hlavou, keď rozprával. "Len čo ste mi chlapci porozprávali ten fantastický príbeh, skontroloval som dediny, čo ste spomínali, ale ani Aldeburgh ani Mildenstowe už viacej neexistujú. Ten kľúč k tomu, čo sa stalo im a slečne Grangerovej, leží v jednej z kníh v tom múzeu a vy musíte zistiť, čo sa stalo skôr, než sa pokúsite vrátiť, Draco."

"Poďme hneď, Potter," povedal Draco, prakticky vyskočil z kresla.

"Len minútku..." Dumbledore zdvihol zvráskavenú ruku. "Harry, chcem v súkromí prehodiť s Dracom slovíčko, skôr než odídete."

"S Dracom?" povedal Harry, pozrúc na šedookého čarodejníka.

"Uisťujem ťa, že to zaberie len minútku," odvetil Dumbledore.

"Potom počkám dole," riekol Harry. "Ďakujem vám, profesor Dumbledore."

Keď Harry odišiel, profesor Dumbledore sa otočil k Dracovi s vážnym výrazom.

"Draco, z mojej skúsenosti viem, že sa víly nezahrávajú s osudmi ľudí bez jasného dôvodu. Nie je niečo, čo by si mi chcel povedať?"

Draco ťažko prehltol. Oči oboch mužov sa na okamih stretli, než sa Draco odvrátil.

"Nie, profesor."

Dumbledore sa chvíľu uprene pozeral na mladého muža skôr než prikývol. "Tak teda dobre, môžeš ísť."

"Ďakujem vám, profesor." Draco si uvedomil, že sa červená, keď sa otočil k odchodu.

"Draco..." Starý čarodejník zavolal na mladíka tesne predtým než odišiel. "...ak mi niekedy budeš chcieť niečo povedať o tom, čo sa stalo, moje dvere sú ti vždy otvorené. Nepotrebuješ Harryho, aby pôsobil ako tvoj sprostredkovateľ: tvoje rozhodnutia ukázali, že stojíš za viac, než si všetci o tebe predstavovali alebo čo si si o sebe predstavoval sám."

*******************************************

"Malfoy, prebuď sa." Harry jemne potriasol Dracom. Boli v sekcii Verejných archívov Knižničného múzea obklopení hromadami kníh.

Draco sa posadil a pretrel si oči. "Koľko je hodín?" spýtal sa.

"Skoro šesť. Musíme za chvíľu odísť."

"Ešte jednu knihu," povedal Draco, keď zdvihol ďalší zväzok na stole.

"Nie," vytrhol mu ho Harry. "Môžeme pokračovať zajtra. Len ochorieš, ak budeš takto pokračovať."

Draco sa snažil vytrhnúť tú knihu späť, ale Harry ju držal mimo jeho dosah.

"Nerobíme to správne," povedal Draco, keď sa vzdal snahy získať knihu späť. "Určite môžeme nájsť tie záznamy pomocou mágie."

"Dumbledore povedal, že máme v muklovskej knižnici zakázané použiť mágiu."

"Typický chrabromilčan... vždy sa bojí porušiť pravidlá." Draco vstal od stola a pretiahol sa. Trochu zavrávoral. Harry zbadal tmavé kruhy po Malfoyovými očami a nemohol si nevšimnúť, aký začína byť vychudnutý.

"Pozri, prečo nejdeš domov a neodpočinieš si? Naozaj nevyzeráš veľmi dobre."

"Hej, Potter," povedal Draco, keď obaja chlapci vyzdvihli svoje povolenia pri prednej recepcii.

"Čo?"

"Vďaka za výpomoc."

"Nájdeme to čoskoro, Malfoy. Ale neviem, ako dlho dokážeš uchovať toto tajomstvo pred Zabiniovcami. Ron mi už zúfalo posiela sovy, zvedavý, kde som bol posledné tri dni a musel som mu o tom všetkom ostošesť klamať.  Naozaj by si mal naliať čistého vína, Malfoy... Hermiona by to chcela."

Na rušnom mukelskom chodníku Draco zastavil a pozrel sa na Harryho.

"Máš pravdu, Potter." Na chvíľu Draco vyzeral stratený.

"Prečo nezačneš s Blaise? Dlhuješ jej to," navrhol jemne Harry.

"Áno... Blaise. Samozrejme."

Nastalo nepríjemné mlčanie.

"Stretnem sa s Ronom na večeri, nechceš sa pridať?" zrazu sa spýtal Harry.

"Weslíkom? Chcem povedať... Weasleym?"

"Áno... naozaj z toho nemôžeš Rona vynechať. Je tiež jeden z Hermioniných najlepších priateľov. A okrem toho začína byť podozrievavý ohľadne mojich ´návštev pani Figgovej v nemocnici´ ako výhovoriek, prečo nie som v práci."

Draco sa uškrnul. "Dobre teda, aj tak by sa mi nejaká večera zišla. Poďme."

ooo

O pol hodinu sa dvaja čarodejníci dostali do Deravého kotlíka. Vkĺzli dovnútra, zistili, že to miesto je už preplnené magickými ľuďmi všetkého druhu. Z toho davu sa Draco necítil príjemne. Bolo to dávno, čo bol v takom hustom dave... dokonca ani trh v Mildenstowe nebol taký preplnený. Ale zdalo sa, že to Harry pokladá za samozrejmé a predieral si cestu ku stolu v zadnej časti.

Ku Dracovmu prekvapeniu sa Harry zrazu stočil a zachytil si plášť. "Er... zlý stôl, skúsme tamto."

"Čo sa deje, Potter?" Draco nakukol Harrymu ponad plece. A zasmial sa.

"Páni, páni!"

Blaise zoskočila Ronovi z lona. "DRACO!" vykríkla.

"Do pekla!" zaklial Ron, stierajúc si z tváre jej rúž.

"To nie je to, čo si myslíš!" Blaise sa zúrivo červenala.

"Čo za svinské peklo..." Ronovi sa ešte neobnovila sila reči. Obaja, Ron aj Blaise, zízali na Draca, ako keby bol mimoriadne desivý prízrak.

"Všetci sa upokojte!" povedal Harry, ktorý sa vynoril spoza Draca. Bol o dobrých päť palcov menší než blonďavý kúzelník a nikto si ho predtým nevšimol.

"HARRY!" zajačal Ron. "MALFOY JE SPAŤ!"  

"Nie je treba kričať, ty idiot, ja nie som hluchý," povedal Harry.

Blaise stále zízala na Draca v hrôze, ale Draco sa jednoducho uškrnul a posadil sa za stôl.

"Dúfam, že sme nič neprerušili," povedal. "Posaď sa, Potter. Zdá sa, že sú tvoji priatelia šťastní, že ma vidia."

Pri stole nastal trápny okamih, počas ktorého sa Blaise červenala, Ron otváral ústa, Draco sa uškŕňal a Harry začal pociťovať počiatky ničivého bolenia hlavy. Nakoniec sa všetci pokúsili prehovoriť naraz...

"Kde si bol..."

"Je Hermiona..."

"Tak čo je..."

"Priniesol som..."

Znova upadli do ticha. Harry sa rozhodol, že pretože je toto všetko jeho chyba, radšej by mal veci vyjasniť. Odkašľal si. "Er... Ron, Blaise... Malfoy sa vrátil pred troma dňami."

Ron a Blaise sedeli mlčky.

"Posledné tri dni sme boli niečím veľmi zaneprázdnení a napadlo ma, že ho zoberiem na večeru, pretože nám má niečo dôležité povedať, či nuž, áno..."

"Zadrž," povedal Draco. "Povedal by som, že Weasley a Blaise majú niečo dôležité povedať mne."

Ron zružovel. Harry si vzdychol. "Malfoy, prestaň byť taký nepríjemný a prejdi k veci."

Malfoy sa uškrnul a Blaise sa trochu uvoľnila.

"Draco... je mi to tak ľúto. Nehneváš sa? Chcem povedať, nič to nebolo, naozaj..."

"Nič?" prskal Ron.

"Zdá sa, že si to Weasley nemyslí," povedal Draco, predstierajúc neinformovanosť.

"Toto je smiešne!" odvetil Harry, smerujúc na Draca. "Ty vieš, že ti môže byť srdečne jedno, čo sa deje medzi Blaise a Ronom, pretože..."

"Pretože?" spýtal sa zvedavo Ron.

"Pretože?" spýtala sa prekvapene Blaise.

"Pretože..." povedal Draco, zakloniac sa na stoličke. "Som ženatý."

Tej novinke chvíľu trvalo, kým dopadla. Výrazy na tvárach Rona a Blaise sa nedali popísať.

"S kým?" zašepkala Blaise, oči obrovské a zaguľatené.

"Áno... kto do pekla by si vzal teba?" spýtal sa Ron.

"Rozhodnem sa ignorovať ten dosť nepríjemný tón tvojej otázky, Weasley," povedal Draco, "ale aj tak, odpoveď na vaše otázku je... Hermiona  Grangerová."

Ron mal pocit, že mu celá miestnosť zmizla. Matne si uvedomoval ruky, ktoré ho zadržiavali, keď skočil po Malfoyovi a triasol s ním za límec.

"Ako... sa... opovažuješ... čo... do... pekla... je..."

"Ron... NIE! RON!" jačali Harry a Blaise, zadržiavajúc ho spiatky.

Skupina čarodejníčok stredného veku pri vedľajšom stole zalapala po dychu a zvedavo pokukovala na tú scénu.

"Dostaňte ho zo mňa!" kričal Malfoy, keď kopol Rona do holene a spôsobil, že červenovlasý kúzelník zajačal od bolesti.

"Ron! RON! Prosím!" kričala Blaise.

Bolo treba spoločného úsilia Harryho a Blaise, aby zadržali Rona, keď bezvýsledne udieral ponad stôl na Malfoya.

"On... povedal... že sa... oženil... s Hermionou... Čo... sakra... ona by si nikdy nevzala tú odpornú malú fretku ako..."

PLESK.

Draco vyskočil z miesta a Ronovi jednu vrazil.

Skupina čarodejníčok pri vedľajšom stole vykríkla a niekoľko ďalších stolov sa otočilo, aby sa pozreli na ten rozruch. Šepotanie: "To je Harry Potter!... a Malfoy... Luciusov syn... bojujú... Nie, ide po Weasleyho decku... Nie je to Zabiniho dcéra..." 

Rýchlo sa prihnal Tom, majiteľ Deravého kotlíka.

"No tak, no tak, čo sa deje Harry? Ron? Nemôžeme tu mať bitku."

Ronove oči mali ešte sklený pohľad, Draco ho udrel poriadne tvrdo  a priveľmi ho to bolelo, aby odpovedal.

"Prepáč, Tom," povedal Harry, civiac na Draca a Rona. "Mám to pod kontrolou."

"Biť sa pred dámami," odvetil Tom, ukazujúc na Blaise vedľa Rona, "vskutku veľmi nepekné správanie! Hanbite sa! Nech tu nemáme dnes večer žiadne hlúposti, inak sa obávam, že vás budem musieť požiadať, aby ste odišli."

Ron začal zúrivo mrmlať... "Nikdy by sa nevydala za teba... čo si jej urobil ty slizký blb..."

"Ron, je to pravda," povedal potichu Harry. "Keby som vedel, že to zoberieš takto zle, bol by som ti to povedal sám."

"Je to pravda?" zalapala po dychu Blaise, vypliešťajúc oči na Malfoya. Jej oči okamžite prešli k štvrtému prstu na jeho ľavej ruke. Zbadala na ňom zlatý a rubínový prsteň, ktorý ho nikdy predtým nevidela nosiť. "Ach, môj Bože, Draco... ale čo... ach, môj Bože, môj otec ťa zabije! A Hermiona je... u... u... muklov narodená."

Draco si vyrovnal predok hábitu, kde mu Ron skoro odtrhol sponu.

"Kde... je.. ty...  fretka... čo... si... s... ňou... urobil..."

"Ocenil by som, keby si mi prestal hovoriť prezývkami," riekol Draco. "Prišiel som sem pripravený byť civilizovaný."

"Prezývkami? Prezývkami?" povedal Ron nahnevane. "Kto je postratý KRÁĽ v prezývaní, há? Možno by som ti mal osviežiť tvoju KRÁĽOVSKÚ pamäť, alebo si si nechal rozum v KOŠI?"

Draco mávol rukou. "Prekonaj to, Weasley. Ospravedlňujem sa, v poriadku?"

Ron bezmocne prskal. Toto nečakal.

"Hermiona sa ešte nevrátila," vysvetľoval Harry. "Draco povedal, že na neho vyšplechla Reverzný Thyme Eliminus, ale ona tam z nejakého dôvodu zostala."

"Akého dôvodu?" spýtal sa Ron.

"Naozaj neviem. Posledné, čo mi povedala, bolo, že je to veľmi dôležité a že ma tam nechce, keď to urobí. S Potterom prečesávame verejné archívy v Knižničnom múzeu a snažíme sa nájsť záchytný bod k tomu, čo sa stalo v 1486."

"Takže ona sa nevráti?" riekol Ron, zbelel, očervenel a znova obelel.

"Vráti sa," odsekol Draco.

"Ako?" spýtal sa Ron a Blaise súčasne.

Harry a Draco si vymenili pohľady.

"Malfoy sa vracia, aby ju odtiaľ dostal," povedal potichu Harry. "Šli sme za Dumbledorom, aby nám pomohol."

Ron a Blaise zízali na Malfoya, ktorý sa mierne červenal.

"Do pekla," riekol Ron. Bolo to skôr oznámenie než zahrešenie.

Blaise sa zrazu zatvárila ustarane. "Chystáš sa zrušiť zasnúbenie so mnou, Draco?"

Draco prikývol. "Je mi to ľúto, Blaise, ale vieš, že sme to aj tak obaja chceli. Len ani jeden z nás nemal guráž to predtým urobiť."

"Ale Draco... poznáš dôsledky..."

"Áno," trpko povedal Draco.

"A je ti to jedno?"

"Áno."

Blaise sa otočila k Ronovi a Harrymu a usmiala sa. "Nerobte si starosti, chlapci. Draco naozaj Hermionu miluje."

*********************************************

Ďalší deň našiel Harryho a Draca znova v Knižničnom múzeu. Muklovská knihovníčka si začínala zvykať na dvoch ´vládnych úradníkov´, ktorý robili ´výskum´ pre svoje ´ministerstvo´. Spozorovala, že mali rozličný štýl práce. Ten blondiak si zložil hromadu verejných archívov a preberal ich tak rýchlo, ako bolo možné. Ten tmavovlasý muž bral knihy z police jednu po druhej a každú pomaly prehľadával. Ale jednoduché mätúce kúzlo ju uchránilo pred prílišným premýšľaním a vôbec netúžila spytovať sa ich na ich prácu.

"Malfoy," povedal zrazu Harry. "Pozri sa na toto."

"Čo je to?" Draco vyskočil od stola a ponáhľal sa tam, kde stál Harry s otvorenou knihou v rukách.

"Je to ono?"

Dracove oči preleteli slová na stránke, tá časť mala názov "História Západného grófstva Starého Anglicka."

Draco pozrúc sa tam, kde Potterove prsty označovali text, prečítal... " v 1563, Tridsať deväť článkov ustanovilo v Anglicku anglikánsku cirkev. Kráľovná zlúčila dediny Aldenburgh, Goringsbury, Routheburgh, Mildenstowe a Lorston v silne katolíckom Suffolku do okresu Thorpeness. Miestne farnosti zbavili ich kňazov a previedli pod správu Westminsterského opátstva..."

Poznámka: The Thirty Nine Articles – Tridsať deväť článkov viery – v  roku 1563 bolo schválených 39 článkov Thomasa Cranmera - základ anglikánskej doktríny).

"Thorpeness," povedal pod nosom Draco. "Našiel si to, Potter. Je to Thorpeness v Suffolku!" Draco sa otočil a prešiel rýchlo k ďalšej sekcii záznamov.

"Čo robíš?" prihnal sa Harry.

"Do pekla," vytiahol niekoľko objemných kníh. "Po celý čas to bolo priamo pod nosom."

"Je mi ľúto, drahí. Zatvárame," povedala knihovníčka, keď strčila hlavu do dverí.

"Mohli by sme dostať už len desať minúť? Myslím, že sme konečne našli to, čo sme hľadali," zúfalo odvetil Draco.

"Je mi ľúto, v skutočnosti je po šiestej. Už som vás nechala o niečo dlhšie," ospravedlňujúco prevravela knihovníčka. Zahrkotala zväzkom kľúčov v rukách.

"Malfoy," povedal Harry. "Pokračujme zajtra. Tie knihy tu budú stále."

Dracove oči rozvášnene žiarili, keď zvieral kopu kníh. "Prosím, už len chvíľočku."

Knihovníčka vydala netrpezlivý zvuk. "Obávam sa, že nie, pán Malfoy."

Draco otvoril ústa, aby pokračoval v dohadovaní sa, ale zmenil svoj názor a zastal. "V poriadku, budeme o minútku vonku."

Knihovníčka prikývla a čakala pri dverách.

Draco sa zvrtol, chrbtom k Harrymu. Harry si balil veci. Začul ako si Draco mrmle pod nosom, a chápal, ako sa musí frustrovane cítiť. Harry, tiež, sa chcel pozrieť na tie knihy, ale sľúbili Dumbledorovi, že sa vyhnú porušovaniu knižničných pravidiel... bolo treba špeciálne ministerské výsady, aby im bola sprístupnená táto časť knižnice.

"V poriadku," povedal napäto Draco, keď sa otočil. "Poďme."

Pred knižnicou zastavili, aby sa rozlúčili, predtým než sa rozišli rôznymi smermi. Harry si nemohol pomôcť, ale pomyslel si, že na Dracovom správaní v ten večer bolo niečo čudné. Skôr než Harry dokončil svoje zbohom, Draco sa odmiestnil.

Na Manore si na verande pred prekvapeným škriatkom kľakol.

"Pane... čo ste..."

"Finite Incantatem."

Pred Dracom sa zjavila hromada kníh. Predtým také malé ako hrášky sa rýchlo zväčšili do pôvodných rozmerov. Domový škriatok prekvapene vypliešťal oči.

"Poďte dnu, pane," nesmelo povedal ten škriatok, ale Draco ho ignoroval. Už rýchlo prelistovával tie knihy. Sklamaný odhodil jednu nabok. Draco si nevšimol, že sa okolo neho zhromaždili ďalší škriatkovia. Ani jeden sa neodvážil prehovoriť. Zdalo sa, že ich pán zošalel, keď horúčkovito listoval knihami na prednej verande.

"Lumos," zamrmlala Kloddy, keď videla, že Draco škúli v rastúcej tme. Zdalo sa, že si jej pán nevšimol, čo pre neho urobila.

Domáci škriatkovia si začínali mrmlať. Nikdy predtým sa ich pán nesprával tak nerozumne. Okolo Malfoy Manor nastupovala v dusivom chvate noc. Nebolo počuť iný zvuk než zúrivé listovanie stránok a Dracove nasávanie vzduchu. Domáci škriatkovia sa nepokojne  vrteli, vycítiac pánovu nervozitu a zúfalstvo.

O hodiny neskôr, pod mdlým kúzelným svetlom vyčarovaným Kloddy a obklopený zvedavými škriatkami, Dracove oči nakoniec dopadli na stránku, ktorú hľadal.

Ten papier bol zožltnutý a atrament vyblednutý - ale pre Draca tie slová jasne svietili ako uhlie na snehu.

"PANE!" vykríkla Kloddy...  pretože jej pán zareval a hodil tú knihu do tmy.


29. Cena, ktorú treba zaplatiť



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujeme, 32jennifer2, Carme, game, eternallife, Hope, kajke, khire,  komete, JSark, Leann, Ledvu, Lucy18, Nuviel, Monie, soraki, Tez, teriisek a Tru,

Preklad: Jimmi, Beta-read: Maenea



Kapitola 29

Cena, ktorú treba zaplatiť

"Kde je vaša dcéra a jej manžel? Nedali sme výslovne najavo, že sa majú dostaviť k výsluchu?" povedal samoľúbo barón Burnel.

Lady Grangerová sa neodvážila stretnúť s očami svojho manžela. Lord Granger prehovoril tak odvážne, ako bol schopný.

"Utiekli od nás, Vaša excelencia. Rozumiem tomu tak, že moja dcéra nechce mať už s touto rodinou nič spoločné."

Vyslanec sa zamračil. "Lord Granger, smiem vám pripomenúť, že porušenie kráľovského dekrétu má vážne dôsledky."

"Čo viac chcete?" zúfalo povedala Lady Grangerová. "Môj manžel už na vás prepísal naše pozemky!"

"Nie je na vás, púhy pán zámku, aby ste sa pýtali na zámery tých, čo sú postavením nad vami," povedal vyslanec. "To samotné je aktom odporu."

"Otec Lorenzo nám poskytol farnú matriku, môžete si to preveriť sami, aby ste zistili, že sú riadne zosobášení!" Lady Grangerová im postrčila knihu.

"To ma nezaujíma!" nespokojne odvetil barón. "Zviažte ich," povedal ozbrojeným strážam, ktoré boli rozostavené po miestnosti. Fanhope a Audley, stále verní pánovi Grangerovi, položili ruky na rukoväte svojich mečov, ale Lord Granger na nich pokrútil hlavou.

"Milord!" do haly sa prihnali sluhovia. "Vrátila sa!"

"Čo má byť toto?" podráždene povedal barón. Lord Granger sa tváril rovnako bezradne.

"Koho myslíte, Thwaites?" spýtal sa sluhu, ktorý od behu sotva lapal po dychu.

"Lady Hermiona! Práve pricválala na zámok!"

Halou sa niesol šepot. Lady Grangerová zachytila manželov pohľad a jej tvár stratila všetku farbu. Pred Veľkou sieňou bolo počuť kroky.

"Pustite mojich rodičov."

"Hermiona!" Lord Granger nemohol  uveriť svojím očiam. Myslel si, že jeho manželka pomohla ich dieťaťu uniknúť, ale ona bola tu, osobne!

"Hermiona!" riekla jej matka. "Čo tu robíš?"

"Poslúcham príkazy kráľa a mojich rodičov," odvetila Hermiona.

"Pustite ich," prikázal vyslanec barónovi. Barón neochotne prikázal svojím mužom, aby tak urobili.

"Je múdre, že ste prišli, dieťa," prehovoril vyslanec. "Inak by vaši rodičia veľmi trpeli."

"Nemohla som dovoliť, aby sa to stalo," odvetila Hermiona. "Ja slúžim kráľovi a mojím rodičom. Teraz mi povedzte, čo odo mňa chcete?"

Barón sa zaksichtil, "kde je váš manžel?"

Lady Grangerová zadržala dych. Hermiona cítila, ako sa jej červenejú líca.

"On je... mŕtvy," povedala.

Lady Grangerová si v hrôze zakryla rukami ústa.

"Vieš, že je hriech, klamať, dieťa. Ukrývaš svojho manžela? Nemaj z nás žiadne obavy," povedal vyslanec.

"Kde u sto hromov je ten tvoj neurodzený manžel?" riekol barón, nie tak zdvorilo ako vyslanec.  

"Je mŕtvy," zopakovala Hermiona, tentoraz hlasnejšie. "A mám svedka."

"Koho?" spýtal sa vyslanec.

"Mary Ludlowovú, moju pestúnku. Môj manžel Draco sa pred týždňom utopil v jazere pri Goringsbury. Jeho telo sa nikdy nenašlo."

"Je to pravda," prehovorila Mary Ludlowová spoza Fanhopeho. "Moja úbohá pani prichádzala o rozum, trvalo mi to, kým som ju upokojila."

Vyslanec a barón si vymenili pohľady. Lord a Lady Grangerovci zostávali dokonale pokojní.

"Veľmi dobre," riekol vyslanec. "Takže ste teraz vdova, pani Hermiona."

"Áno," odvetila. "Stále ste mi nepovedali, ako by som vám mohla pomôcť."

Barón podráždene treskol päsťou o stôl. "Vy ste pre mňa bezcenná, pani Hermiona! Nezáleží mi na vašom postavení alebo manželstve! Chcel som si to vybaviť s vaším manželom - ale teraz sa zdá, že je mŕtvy!"

"Aké záležitosti by ste s ním mohli mať vy?" spýtala sa lady Grangerová.

"Lord Granger, možno môžete odpovedať svojej manželke. Keby vás zahanbila tým, že by pred vami dala prednosť náklonnosti k neurodzenému paholkovi, čo by ste urobili?"

"Ja by..." lord Granger si zahryzol do jazyka.

"Presne tak."

"Chceli ste ublížiť Dracovi, že?" povedala Hermiona, oči jej žiarili. "Vedela som to. Boli ste tak pokorení tým, že vás v náklonnosti porazil paholok, že ste si chceli vyliať zlosť na ňom, však?"

"Pani Hermiona..." povedal vyslanec. "Nepredpokladajte..."

"Nič nepredpokladám!" riekla Hermiona. "Spýtajte sa ho sám!"

"Keď ste sa párila s tým úbožiakom, smrdel ako hnoj z maštale?" smial sa barón.

Hermiona zaťala päste.

"Ako sa opovažujete..."

"Ale nerobte si starosti, pani Hermiona, zdá sa, že Boh vyrovnal skóre. Keď sa sluhovia pokúsia prekročiť miesto, kam patria, majú sklony trápne skončiť. Jeho telo hnije v jazere, takže je skóre vyrovnané."

Ovládaj sa, pomyslela si Hermiona. Len nepovedz nič, čo by si mohla oľutovať a čoskoro ten hrozný chlap pôjde preč a ty použiješ ďalší Reverzný Thyme Eliminus, čo máš vo vrecku, aby si sa vrátila domov k Dracovi.

Hermiona nič nepovedala.

"Nuž, ak je toto všetko, čo ste chceli od mojej dcéry, možno by ste mali teraz opustiť môj dom," povedal lord Granger. Obracal sa na vyslanca, ktorý sa z nich dvoch zdal rozumnejší. "Náš dom splnil všetky podmienky zrušeného zasnúbenia a tým už s nami nemáte čo do činenia.“

"Nuž, myslím, že je všetko v poriadku," riekol vyslanec. "Vaša excelencia, mali by sme ísť."

Barón mu venoval úlisný úškľabok.

"Áno, nevidím, prečo nie, už nič z tohto úbohého Grangerovského panstva nezostáva, čo by malo pre mňa nejaký úžitok. Ach, a Lord Granger, neobťažujte sa znova rozšíriť vaše zeme, zistíte, že susedné kraje nie veľmi spolupracujú. Zdá sa, že mnoho z nich má menej než príjemné spomienky na to, ako k nim bola vaša dcéra pohostinná."

"Odprevaďte ich," povedal lord Granger služobníctvu.

Barón sa pri svojej ceste von zastavil pri Hermione.

"Tak rozkošná, a predsa... tak nerozumná," riekol. "Moju najhlbšiu sústrasť k vašej... strate." Barón zdvihol k svojím perám jej ľavú ruku. Keď jej ruku spúšťal, zastavil sa. Zovretie okolo jej prstov zosilnelo a oči sa mu roztvorili.

"Čo je toto?" zalapal po dychu, zízajúc na jej prsty. "Odkiaľ to máte?"

Hermiona sa pokúsila vytiahnuť ruku z jeho zovretia, ale to bolo ako zverák.

"Prečo vás to zaujíma? Pustite ma!" urputne povedala.

"O čo ide?" prihnali sa Lord a Lady Grangerovci, vyslanec za nimi.

Barón bol bledý. "Tento prsteň... kde k nemu prišla vaša dcéra?"

"To je jej snubný prsteň!" odvetila Lady Grangerová. "Je to tretka od Lorda Mannerlyho, ktorú z dobročinnosti dala svojmu manželovi, predtým než sa vzali. Jej manžel, keďže bol chudobný, ho použil ako ich snubný prsteň. Čo je na tom prekvapujúce?"

"To nie je Mannerlyho prsteň," povedal vyslanec, sám zbledol.

"Akokoľvek, Mannerlyho erb je z hada a labute, nie z draka a hada," povedal barón, skrútiac Hermioninu ruku bližšie, aby sa mohol lepšie pozrieť na ten prsteň.

"Pustite ma!" povedala Hermiona.

"Čo je s tým prsteňom, vaša excelencia?" podráždene sa spýtal lord Granger.

Barón Burnel vykrútil prsteň Hermione z prsta a ona zjajkla od bolesti.

"Vráťte ho!"

"Tento prsteň..." povedal barón, držiac ho z jej dosahu. "Tento prsteň patrí z jednému z najobávanejších kráľových služobníkov."

Vyslanec sa prežehnal.

"Zbláznili ste sa!" povedala Hermiona. "To je prsteň môjho manžela!"

"Komu teda patrí?" spýtal sa lord Granger.

Barón a vyslanec si vymenili pohľady.

"Je to pečatný prsteň Lovca čarodejníc," povedal potichu vyslanec.

"Lovca čarodejníc?" mdlo povedala lady Grangerová.

"Jedného z kráľových najtajomnejších sluhov. Hrozný muž, volaný len, keď je treba vykoreniť čarodejníctvo medzi ľuďom božím, bledý jazdec, ktorý cestuje nocou..." stíšeným hlasom povedal barón.

Hermiona prevrátila oči. "Ach, no tak..."

"Ticho, dievča," riekol jej otec, jeho obočie zvraštené obavami.

"Je to cudzinec, ktorý prichádza a odchádza tak rýchlo ako vietor. Niektorí vravia, že je to tajomný Francúz, niektorí, že je samotným anjelom Posledného súdu, ktorý nás prišiel zbaviť čarodejníctva.... Jeho znakom je drak a had a tento prsteň by som poznal kdekoľvek. Ako ste k nemu prišli, ženská?" spýtal sa vyslanec.

"Hovorím vám, že patrí môjmu manželovi!" trvala na svojom Hermiona. "Klamala som pri tom bičovaní... nie je lorda Mannerlyho, po celý čas bol naozaj môjho manžela! Od tej doby, čo sa narodil, mu patril a nosil ho na krku uviazaný na šnúrke! Ale kto by nám veril, keby sme to povedali?"

"Aké je priezvisko vášho manžela?" spýtal sa náhle vyslanec.

"Čože?" Hermiona sa zatvárila zmätene. "Prečo to chcete vedieť?"

"Len im to povedz, dcéra," povedala tichým hlasom lady Grangerová.

"Draco... Draco Malfoy," povedala Hermiona.

"Zviažte ju!"

******************************************

"TICHO!" zareval Tiberius Odgen. "Toto je vaše posledné varovanie - ak sa vy reportéri nedokážete ovládnuť, dám vás vykázať zo súdnej siene!"

Dav čarodejníčok a kúzelníkov lemujúcich steny, každý so zápisníkom a tužkou v ruke, sa okamžite prestal strkať a šeptať. Boli tu zástupcovia všetkej kúzelníckej tlače - Denného proroka, Týždenníka čarodejníc, Večernice, Vague, Noviniek kúzelníckeho sveta, časopisu Ježibaba, Sršňa (Jinotaju), ten zoznam pokračoval.  Nikto si nechcel nechať ujsť prominentný prípad roka - zrušenie zasnúbenia medzi čistokrvnými.

Tiberius Odgen im venoval prenikavý pohľad. Nad radami reportérov bola galéria zvedavých čarodejníkov a kúzelníkov, veľa z nich čistokrvných. Tá horúčava bola dusivá.

"V poriadku, v poriadku, pohnime sa ďalej... Prípad číslo 412/2005: Vo veci zrušenia zasnúbenia medzi Dracom Malfoyom a Blaise Zabiniovou, prerokovávaný dňa siedmeho novembra 2005... Dôvod pre žalobu?" povedal Tiberius, prúžok potu mu stekal po líci. Už roky nevidel tak preplnenú súdnu sieň. "A pohnite si, je to tu ako v zoologickej záhrade!"

"Áno, Vaša ctihodnosť," vedľa žiariaceho Roberta Zabiniho sa postavil Mollock. "Žiadame o polovicu majetku Draca Malfoya ako nášho zákonného nároku podľa podmienok pre porušenie čarodejníckeho zasnúbenia. Polovicu z hmotných aktív - tieto zahrňujú štyri z jeho ôsmich nehnuteľností v Anglicku a Francúzsku, 50 percentný podiel v šestnástich spoločnostiach uvedených v Doložke A, ktorú vidíte pred sebou, dvanásť závodných koňov, osem kočiarov, kúzelnú jachtu a tri mukelské autá. Aktuálna hodnota..."

Reportéri sa striasli očakávaním, perá úzkostlivo pripravené nad ich počmáranými blokmi. Nikto nikdy predtým nepoznal skutočnú veľkosť Malfoyovského majetku.

"...asi tridsaťjeden miliónov sedemstopäťdesiat tisíc galeónov."

V súdnej sieni nastalo kolektívne zalapanie po dychu.

"Riadne namakaní škriatkovia!" vydýchol Ron, zovierajúc Harryho. "Niet divu, že Malfoy bol vždy taký otravný blbec!"

Harry samotný si musel zapchať ústa v šoku nad veľkosťou Malfoyovského bohatstva.

"Takže, čo poviete pán Malfoy? Máte námietky?" Tiberius už zdvihol kladivko a čakal na uzavretie prípadu.

"Nie, môže to mať," povedal sucho Draco. "Porušil som to zasnúbenie."

"Nie že by mal byť na tom až tak zle len s ďalšími tridsaťjeden miliónmi galeónov, ktoré mu zostanú..." mumlal Ron.

"Tiež žiadame, aby sa tuto Malfoy dostavil pred Radu pre čistokrvné zvyky a aby prijal dôsledky a potrestanie za týchto podmienok."  

"Nuže, pán Malfoy?" spýtal sa Tiberius.

"Naozaj nenamietam," odvetil Draco. "Nie je divné, pán Zabini, že ste hlavou Rady pre čistokrvné zvyky?"

Reportéri zamrmlali.

"Áno, ale len po tom, čo vášho otca poslali do Azbakanu," odsekol Zabini.

"Nech sa navrhovateľ a obžalovaný vyhnú hovoriť mimo poradia!" riekol Tiberius. "Nuž, ak je to všetko..."

"Počkať," povedal ženský hlas. "Čo ak aj ja som chcela zrušiť to zasnúbenie?"

"Blaise!" mdlo povedal jej otec. "Čo robíš?"

"Povedala som, čo ak aj ja som chcela zrušiť to zasnúbenie? Zrušilo by to podmienky porušenia zasnúbenia alebo to znamená, že Malfoy dostane polovicu nášho majetku?" Blaise Zabiniová sa postavila z miesta, kde sedela na opačnej strane než Harry a Ron.

"Blaise, buď ticho!" povedal jej otec.

Reportéri znova začali mrmlať.

"Slečna Zabiniová, prečo chcete zrušiť zasnúbenie?" vykríkol jeden z reportérov Večernice. "Naozaj ho ukončujete?"

Tiberius sa v zúrivosti otočil k nim. "Už som vás predtým varoval... ešte jedno slovíčko v mojej súdnej sieni..."

Ale reportéri boli teraz plní vzrušenia a zvyšok súdnej siene tiež. Ron sa červenal až po končeky uší.

"Slečna Zabiniová, prečo ste predtým neprehovorila?" povedal Tiberius. "Vstaňte, aby sme vás mohli poriadne počuť."

Blaise sa ostýchavo postavila.

"Predtým... ja... ja... som... bola vystrašená... z... z... môjho otca," neisto povedala.

"Nuž, to je pochopiteľné, úbohé dieťa," povedala jedna z čarodejníc v súdnej sieni druhej.

"...a ... neuvedomila som si, ako veľa sa toho bude musieť Draco vzdať..."

"Varujem ťa, dcéra..." povedal Roberto Zabini. Blaisina matka omdlela a museli ju prebrať jej priateľky Angela Crabbová a Barbara Flintová.

"Nechajte svoju dcéru hovoriť," povedal Tiberius. "A ak sa jej neskôr pokúsite odplatiť, bude to tým horšie pre vás, pán Zabini. Pokračujte, slečna Zabiniová."

"... ako som povedala... Ne-neuvedomila som si, ako veľa sa toho Draco bude musieť vzdať... a teraz si uvedomujem, že je to skutočná láska, čo k nej cíti. Prečo by im mali v ceste stáť nejaké zvyky? A prečo by on mal priniesť túto obeť kvôli sku-skutočnej lás-láske a ni-nie ja? Na-napokon, som ti-tiež za-zamilovaná do niekoho iného..." pozrela sa na Rona, ktorý bol rovnako červený ako hábity Starostolca. Tváril sa tak spokojne, že mohol prasknúť. Harry sa uškrnul.

"KTO JE TO?" zareval Roberto Zabini, tváriac sa tak, že by mohol každú chvíľu dostať infarkt.

"R-Ron Weasley," povedala Blaise, usmievajúc sa na Rona.

Reportéri, ktorí až doteraz mali zlatú baňu, si mrmlali medzi sebou, že je škoda, že je Ron čistokrvný, inak by to bolo oveľa vzrušujúcejšie.

"Nuž," povedal Tiberius, prežúvajúc ceruzku. "Myslím, že ak si obe strany prajú zrušiť toto zasnúbenie... hmmm... myslím, že strana, ktorá prvá potvrdí svoje prianie, aby sa tak stalo, tá prehráva... Warbeck versus Diggory, 1789, podporuje tento názor. To zaisťuje, že ani jedna strana nedychtí po tom, aby ako prvá ukončila to zasnúbenie. Ľutujem, slečna Zabiniová."

Mollock a Zabini si vydýchli.

Po celý čas si Edward Montague zúrivo šepkal s Dracom. "Povedala, že milujete niekoho iného? Kto to je? Tak kvôli tomuto si prajete zrušiť to zasnúbenie!"

"Je to Hermiona Grangerová," zamrmlal Draco svojmu právnikovi. "To dievča, ktoré bolo poslané do minulosti so mnou."

"Naposledy, Draco, žiadam vás, aby ste si dôkladne premysleli zrušenie svojho zasnúbenia kvôli tomu dievčaťu... nemôžem urobiť nič, aby som vám pomohol vrátiť tie peniaze či miesto v čistokrvnej spoločnosti!"

"Edward... nerozumiete... ona je moja manželka, vzali sme sa, keď nás to hodilo do minulosti..."

Edward Montague vypleštil oči. "Prečo ste mi to do pekla nepovedali skôr?"

"Ja... ona..." Draco nemohol nájsť správne slová.

"Oj, pán Malfoy! Slečna Zabiniová povedala, že ste zamilovaný do niekoho iného, kto je to?" jačala čarodejnica z Ježibaby.

"Pani Cratchettová! Toto je posledná kvapka! Pôjdete..."

Ale Tiberiusa Ogdena prerušil výkrik Edwarda Montaqueho, "Vaša Ctihodnosť! Zastavte rokovanie! Môj klient nikdy nebol zasnúbený s Blaise Zabiniovou!"

Edward Montague musel svoj výkrik zopakovať niekoľkokrát než mu Tiberius porozumel. Súdna sieň hlukom horela. Tiberius buchol kladivkom na stôl a vykríkol, aby ju umlčal, ale bez výsledku. Nakoniec švihol prútikom a ukázal na súdnu sieň... "SILENCIO!"

Účinok bol okamžitý. Všetci zistili, že im nefungujú hlasivky.

"To je lepšie," povedal Tiberius. "Teraz, skôr než zruším to kúzlo, chcem, aby všetci súhlasili s tým, že neprehovoria, až k tým tomu nedám povolenie."

Súdna sieň prikývla.

"Finite Incantatem."

Nastalo slabé mumlanie, ktoré zoslablo do ticha. Všetky oči boli uprené na Draca a pána Montagueho.

"Pán Montague, vysvetlíte súdnej sieni vaše šokujúce vyhlásenie," povedal Tiberius.

"Môj klient mi práve prezradil, že sa oženil 8. októbra 1486 so slečnou Hermionou Grangerovou."

Súdna sieň bola taká tichá, že ste mohli počuť špendlík. Niekoľko čistokrvných čarodejníčok nad tou novinkou omdlelo. Jediný syn Luciusa Malfoya oženený s muklorodenou? Nemožné!

"Ak je to tak, vyplýva z toho, že po celú dobu po tom boli manželmi... vrátane roku 2004, v ktorom..."

"...sa uskutočnilo naše zasnúbenie!" vykríkla Blaise. "Ach, Ron! Bude to v poriadku!"

"Slečna Zabiniová, vážne!" povedal Tiberius, zvraštiac obočie. "Pokračujte pán Montague."

"...ako viete, ak je nejaký muž už ženatý, nemôže sa zasnúbiť s inou, pokiaľ nebol formálne rozvedený týmto súdom... čo môj klient nikdy nebol. Môj klient nikdy nebol zasnúbený so slečnou Blaise Zabiniovou. Nikdy žiadne zasnúbenie nebolo, pretože po celý čas bol môj klient ženatý so slečnou Hermionou Grangerovou!"

V súdnej sieni panovalo mŕtve ticho.

To je dobre, že len také maličké prianie máš...

Tie slová sa ozývali v Dracovej hlave... nikdy zasnúbený s Blaise Zabiniovou... nikdy zasnúbený s Blaise Zabiniovou... a v hlave si prehrával tie slová znovu a znovu, mohol cítiť vôňu papradia... a čerstvého tymiánu... a ruží...

"Ale zobrali ste mi ju..." Draco si nevšimol, že hovorí sám so sebou. "Nie takto! Nie takto... do pekla s vami! Do pekla s vami!"

Keď majú veci víly zariadiť

Vždy za to musíš niečo zaplatiť

"Neslýchané!" vykríkol Roberto Zabini. "Kde máte dôkaz?"

"Accio Mildenstowská farská kronika," zakričal Draco, vyskočiac na nohy. Nastalo mŕtvolné ticho. Miestnosť začala mrmlať, niektorí sa začali chichotať.

"Je to všetko nejaký trik?" povedal Mollock, nevrlo sa dívajúc na pána Montagueho a Draca.

Harry a Draco si vymenili pohľady.

"Prosím, vaša ctihodnosť, ten dôkaz tu čoskoro bude," povedal Draco.

Starostolec sa začal smiať a reportéri sa usmievali, keď čmárali do svojich blokov.

Rozozvučal sa alarm.

"Čo to..."

"Narušenie bezpečnosti! Rozbité okno ministerstva!" ozval sa príjemný hlas. "Ochranka na desiate poschodie."

Ozval sa švištiaci zvuk a niečo s BUCHNUTÍM dopadlo na stred sudcovského stola. Bola to stará kniha. Všetci sa prestali smiať.

"Tam je váš dôkaz," povedal triumfálne Draco. "Pozrite si 8. október 1486."

Zaujatý Tiberius Odgen začal prehadzovať stránky knihy. Griselda Marchbanková za ním sa nakláňala tak dopredu, že skoro spadla zo stoličky. Tiberius Odgen zasekol prst ma zápise a začal čítať nahlas.

"Ano Domini 1486

Octo Dies in Decimus Semetris

In Regio Mildenstowe, Suffolk

Draco Malfoy Matrimonium Hermione Granger

Padre Petter Lorenzo Facio Sacramento Matrimonium

Testis Katherine Granger

Et Mary Ludlow..."

( Preklad od Maenae:

Léta páně 1486

Osmého dne v desátém měsíci

V oblasti Mildenstowe, Suffolk

Se Draco Malfoy oženil s Hermionou Grangerovou

Otec Petter Lorenzo oddal tento pár

Svědek Katherina Grangerová

A Mary Ludlowová...“ )

Tiberius čítal tie slová nahlas a zreteľne. Súdna sieň bola smrteľne tichá. Oči Roberta Zabiniho vyvalené. Mollock sa tváril rezignovane. Blaise a Ron sa na seba usmievali. Harry zadržal dych. Draco počúval dôverne známe slová a pripadalo mu to, ako keby ich videl včera... Do očí mu vbehli slzy.

"Nuž, vaša ctihodnosť... čo poviete?" prevravel Edward Montague.

Starostolec mrmlal a podával si postupne tú knihu.

"Všetci tí, ktorí si myslia, že zasnúbenie je neplatné, nech zdvihnú pravú ruku," potichu povedal Tiberius. Bez zaváhania zdvihol celý Starostolec ruky.

"Veľmi dobre, je mi jasné, že to zasnúbenie nikdy nebolo právoplatné. Nikdy nebolo žiadne zasnúbenie, pretože obžalovaný Draco Malfoy bol v manželskom zväzku s Hermionou Grangerovou v čase, keď tá zmluva bola uzavretá. Obžalovaný si bude môcť nechať všetok svoj majetok. Navrhujem Oddeleniu pre presadzovanie čarodejníckeho práva a Rade pre čistokrvné zvyky spoločne pracovať na tom, aby reformovali také zastarané a smiešne zákony, ako sme dnes skoro videli uplatniť. Ach, mimochodom," Tiberius sa pozrel na Rona so zábleskom v očiach, "tiež prajem všetko najlepšie slečne Zabiniovej a pánovi Weasleymu. Prípad uzavretý."

Edward Montague mal pocit, ako keby sa mu bol naraz splatený všetok jeho čas strávený v Starostolci, toto bol pravdepodobne vrchol jeho kariéry. Súdna sieň prepukla do šumu hlasov, bol hlasnejší než na afterpárty na Svetovom poháre v metlobale..

"Kde je teda tvoja žena?" vykríkol zrazu Roberto Zabini na Draca. "Plodí humusákov?"

Harry, Ron a Blaise ustúpili pri jeho slovách.

V Dracovej tvári nebola žiadna farba a zovrel operadlá svojho kresla.

"Povedal som, že prípad je uzatvorený. Prosím opustite moju súdnu sieň... všetci... ste horší než zoo."

"Postupujte, postupujte," vraveli prítomní čarodejníci bezpečnosti.

"Hanba na teba za to, že si oženil s hum- muklorodenou... keby tu bol Lucius..."

"Postupujte, pán Zabini..." ochrankári vytiahli prútiky a rozhodne ich namierili do stredu davu jačiacich reportérov.

Blaise, Harry a Draco sa zdržali po tom, čo všetci odišli.

"Takže, kde je teda Hermiona?" povedal pod nosom Harry. "Čo si nám chcel povedať predtým, než nás sem všetkých povolali kvôli  pánovi Zabinimu?"

"Môžeme ísť... niekam... do súkromia?" povedal Draco trhane. Blaise si všimla, že vyzerá strašne bledo a položila mu upokojujúco na plece ruku. Ron si nemohol pomôcť, ale pocítil ten najmenší náznak žiarlivosti.

"Záleží na tom?" povedal popudlivo Ron. "Prečo nám to nemôžeš povedať tu?"

Draco pokrútil hlavou. "Poďme niekde do súkromia, kde je najbližšie miesto?"

"Môj dom," povedal rýchlo Harry. "Je to na Grimmauldovom námestí 12."

"Poďme teda," riekol Draco. "Sľubujem ti Weasley, mám dobrý dôvod povedať vám to v súkromí."

"No tak, Ron. Poďme," povedala Blaise, ťahajúc Rona za ruku.

"A radšej by ste si mali švihnúť," vravel Draco, keď mieril ku ministerským výťahom. "...pretože sa počíta každá minúta."

 Keď majú veci víly zariadiť

Vždy za to musíš niečo zaplatiť

 


30. Nikto neprišiel



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu "Once Upon A Thyme": Zensho

Draco a Hermiona cestujú späť v čase a vymenia si svoje pozície v živote. Obaja získajú tvrdé ponaučenie o rodine, cti a láske. Áno -  skutočná hrozba pre všetkých DHr priaznivcov, ktorí túžite po dobrej, dlhej  fanfics.

Túto kapitolu venujeme, 32jennifer2, Carme, dessire, game, eternallife, Hope, Invisible, kajke, khire,  komete, JSark, Leann, Ledvu, Lucy18, Nuviel, Monie, soraki, Tez, teriisek a Tru,

Spoločný preklad: Jimmi, Maenea (tak toto bol pendolíno s raketovým pohonom, mám z toho závrat :D).

Poznámka: Aby ste sa nemuseli vracať k minulej kapitole, tak sa odohrávala 7. novembra.




Kapitola 30

Nikto neprišiel

Hermiona, zbitá a špinavá, bola sotená do súdnej siene ozbrojenými strážami. Oči jej nahnevane žiarili, keď hľadela na porotu pred sebou. Uprostred poroty bolo prázdne miesto.

"Robíte veľkú chybu," riekla. "Ja som nemala takto umrieť!"

"Ty vravíš, že dokážeš vidieť budúcnosť, čarodejnica?" vykríkol jeden z mužov na lavici. Bol to kňaz, ktorý vyzeral rovnako ako otec Lorenzo, ale jeho oči boli tvrdé. Otec Lorenzo bol na míle ďaleko, v Mildenstowe, kým ona bola samotná tu v Essexe, kde sa konali súdy s čarodejnicami.  

"Ešte raz sa ťa pýtam, čo je toto za hnusný nápoj, ktorý sme u teba našli?" povedala dobre oblečený muž na lavici, zdvihnúc nahor jej koženú kapsičku s Reverzným Thyme Eliminusom.

"Prečo trochu nevypijete a neuvidíte?" unavene odpovedala.

"Tá čarodejnica sa nás snaží zavraždiť!" povedal niekto v dave a niekoľko ľudí sa prekrižovalo.

"Je tu!" niekto vykríkol. Dav upadol do ticha, keď sa k miestnosti približovali ťažké kroky.

"Môj pane," povedal strážca, keď ustúpil.

S rukami zviazanými za chrbtom a nohami spojenými reťazou sa Hermiona pokúšala najlepšie ako mohla otočiť, aby zistila kto prišiel. Vysoká postava zahalená v čiernom plášti vošla do miestnosti.

Smrťožrút, napadlo najprv Hermionu. Nie, ale iste nie... Na tej postave bolo niečo veľmi povedomého. Ľudia v miestnosti to mohli vycítiť tiež, deti začali plakať a niektoré ženy pri pohľade na neho odpadli.

Tá postava zdvihla bledú ruku s kráľovským výnosom, jasne označenou kráľovskou pečaťou Henricha (cz: Jindřicha) Tudora.

"Môj pane... prišli ste tak rýchlo ako zvyčajne... sme vám moc povďační. Prosím, zaujmite svoje miesto."

Tvár tej postavy bola napoly zahalená kapucňou a zvyšok bol v tieni. Pokojne vystúpil na vyvýšené pódium a zaujal miesto v zbore sudcov v strede poroty. Nastala chvíľa mlčania, keď si spod svojho plášťa prezeral Hermionu. Pomyslela si, že ho videla nepatrne prikývnuť, skôr než prehovoril. Jeho hlas mal silný francúzsky prízvuk, ale napriek nemu bolo v jeho hlase niečo, čo bolo prekvapujúco povedomé.

"Ty, Hermiona Grangerová, si pred nás predvedená na základe obvinenia z čarodejníctva – sorcellerie (FR->ČJ:čáry,kouzlení). Okolnosti sú takéto... našli ťa vlastniť prsteň, o ktorom som si mnohé mesiace myslel, že je stratený, ale ktorý tvrdíš, že patril tvojmu zosnulému manželovi - paholkovi. Povedala si, že sa volal Draco Malefoy... cest impossible - le travail du diable!" (FR->ČJ to je nemožné-ďáblova práce!)

"Prečo je to nemožné?" vykríkla Hermiona. "Bol to jeho prsteň, prešiel na neho od jeho otca!"

Postava sa mierne zasmiala. "Môžem potvrdiť, že tomu tak nie je. Vieš," postava sa zastavila,"...Draco Malefoy zomrel pri narodení. Sám som cítil, ako mu srdce prestalo byť a videl jeho údy zmodrať."

"Vy?" povedala divoko Hermiona. "VY ste ho videli zomrieť?"

"Áno," povedala tá postava. "Tvrdíš, že poznáš otca svojho manžela? Nuž, nemyslím si, že sme sa niekedy stretli..."

Stiahol si kapucňu a pozrel sa na ňu.

Hermiona zalapala po dychu. Skôr než tomu mohla zabrániť, jedno slovíčko uniklo z jej úst. "Lucius!"

V súdnej sieni nastal šum. Ten muž vyzeral zaskočený. "Čo si to povedala?"

"Povedala meno diabla! Volala na Lucifera!" vykríkol jeden z davu.

"Voláš diabla na pomoc, čarodejnica?" povedal chladne ten muž. "Nakoniec sa vyfarbuješ?"

Hermiona zostala ticho. Myseľ jej pracovala presčas.

"Qui est-ce je suis?"( FR->ČJ Kdo jsem?) povedal ten muž, "som Antoine Malefoy, Hlavný lovec čarodejníc súčasne vo Francúzsku a Anglicku. Chlapec, o ktorom tvrdíš, že je môj syn, zomrel pri narodení. Jeho srdce prestalo biť. Takže nezotrvávaj na svojich klamstvách."

"Ako vysvetlíte ten prsteň?" povedala Hermiona zízajúc naň. Antoine ho mal znova na prste. 

"To mi ty musíš vysvetliť. Jedno májové ráno som sa prebudil a zistil, že ten prsteň zmizol. Večer predtým som ho mal na svojom prste. V skutočnosti som ním deň predtým pečatil dokumenty, čo dokazuje, že som ho mal pri sebe. Moja žena a ja sme ho hľadali všade. Bolo to tvojím čarodejníctvom, že si ho privolala sem do Anglicka!"

"Je to DRACOV prsteň," Hermiona z toho začínala byť unavená. Začínala si uvedomovať, že bez ohľadu na to, čo povie, títo ľudia budú stále presvedčení, že je čarodejnica. Mohla sa hodiť na kolená a začať recitovať Otčenáš a stále by boli presvedčení, že ich očarúvava.

"A tento nápoj, čo našli pri tebe... je vyrobený z byliniek typických pre čarodejnice!" povedal Antoine, zdvihol kožené vrecko a privoňal elixíru.

"Ako to viete?" riekla Hermiona.

Antoinovou tvárou trhlo. "Mám veľké skúsenosti vo veciach čarodejníctva."

Hermiona musela potlačiť trpký úsmev, keď pokojne povedala, "som si istá, že máte."

Antoine pokojne vylial ten elixír na podlahu pred sebou, kde zanechal tmavú škvrnu na drevenej výplni. Ozvalo sa slabé zasyčanie a obláčik dymu, keď sa navždy na dreve rozplynul Reverzný Thyme Eliminus.

"NIE!" vykríkla Hermiona, trasúca sa hnevom. Antoine sa na ňu usmial - ten istý povýšený, zlý úsmev, ktorý často zdobil Luciusove pery. Hermiona začínala rozumieť a uvedomenie si, prečo Antoine Malfoy spolupracoval s muklami pri vyhľadávaní čarodejníc, bola také odporné, že pocítila, ako sa jej zdvíha žalúdok.

"Som si istá, že Salazar by bol na vás pyšný."

"Kto?" spýtal sa jeden z členov poroty.

"Salazar Slizolin... Antoinov priateľ," povedala Hermiona so zábleskom v očiach.

"Ako poznáš toho Salazara, čarodejnica?" spýtal sa ďalší kňaz v porote.

Antoine Malefoy náhle vstal z kresla. "Táto čarodejnica sa nás snaží vtiahnuť do rúhačskej dišputy."

Hermiona sa pokúsila prejsť k porote, ale putá na jej nohách jej zabraňovali pohnúť sa čo i len niekoľko krokov.

"Aký účinný spôsob zbaviť svet muklorodených a nečistokrvných," vravela Hermiona. "Hanba na teba!"

"Všetci ľudia boží, čujte ma!" povedal Antoine, jeho hlas zadunel miestnosťou. "Nepočúvajte klamstvá tej diabolskej čarodejnice! C'est une sorcière dangereuse... (FR->ČJ  Je to nebezpečná čarodejnice) Ihneď opusťte túto miestnosť a ja sa postarám, aby jej moc bola zlomená!"

Ľudia zalapali po dychu a nastal hromadný zhon k dverám.

"Antoine Malfoy je sám čarodejník! Nedajte sa ním oklamať!" kričala Hermiona. Ale v šume hlasov a výkrikov ju nikto nepočúval.

"Buďte opatrný, môj pane," povedal jeden z kňazov. "Myslíte si, že ju dokáže zvládnuť sám? Nemali by sme vám radšej asistovať?"

Antoine pokrútil hlavou. "Nie, som Hlavný lovec čarodejníc, dokážem zlomiť tohto úbohého služobníka diabla sám. Ešte sa nenašla čarodejnica, ktorá by mi odolala."

Kňaz vyšiel von, prežehnajúc sa. Len čo sa dvere na súdnej sieni zatvorili, Hermiona vykríkla na Antoina, "AKO MOŽETE ZRÁDZAŤ SVOJ VLASTNÝ DRUH?"

Antoine vytiahol prútik z plášťa. Bol to prirodzený a nacvičený pohyb.

"Ty nie si môj "druh"... vous étes sang-de-bourbe... vous êtes repugnant... (FR->ČJ  jste krev-z-bahna, jste odporní) dcére dvoch muklov by nemalo dovolené žiť."

Draco, tvoj predok sa ma chystá zabiť... pomyslela si Hermiona. Oči sa jej rozšírili strachom, keď sa Antoine priblížil k nej, prútik stále natiahnutý. Lucius... Nie, "Antoine" ... sa ma chystá zabiť... Už nie je ďalší elixír. Rozplynul sa na podlahe. Už viac nie je Draco, vrátil sa do budúcnosti. Nikto tu viacej nie je.

Začala plakať.

"Prosím... v budúcnosti... na tomto nezáleží... milujem vášho syna... on žije..." vravela nesúvisle Hermiona.

"Silencio."

Hermiona zistila, že má umlčaný hlas. Bojovala proti putám.

"Nejdem ťa zabiť čarodejnica. To nechám urobiť muklov. Tres droles (FR->SJ Veľmi komické), nemyslíš? Ja nie som vrah čarodejníc, ja som lovec čarodejníc. Kedykoľvek som dopočujem, že neurodzeného mukla podozrievajú z čarodejníctva, priženiem sa tam... aby som to potvrdil. Nemôžeme nechať náš magický svet... ako to vravia... contaminé. (FR->ČJ zamořený)

Mýlila som sa, pomyslela si zúfalo Hermiona. Možno som zachránila lorda a lady Grangerovcov, aby mohla pokračovať rod Grangerovcov, ale ja tu zomriem. Nikdy sa nevrátim k mojim budúcim rodičom. K Harrymu. K Ronovi. K Dracovi....  Mýlila som sa, keď som si myslela, že to všetko zvládnem sama...

"Keď sa vrátia muklovia, zistia, ako mnoho iných čarodejníc, ktoré som overoval, že slobodne priznáš svoju vinu. Prekvapivo na tebe nenájdu žiadnu známku mučenia a to je to, čo ich vždy presvedčí, aký som skutočný sudca čarodejníctva... Imperio."

Hermiona vykríkla, ale žiaden hlas nevyšiel z jej úst.

Do biela rozžeravené iskry paralyzovali jej myseľ... toto bolo horšie než akékoľvek Imperius kúzlo, ktoré kedy predtým zažila.

"Priznáš čarodejníctvo. Povieš, že si privolala môjho syna z mŕtvych a pričarovala si k sebe môj prsteň kvôli démonickým účelom. Priznáš, že si varila magické nápoje s pomocou diabla. A neprezradíš o mne nič. Comprendez? (FR->ČJ Rozumíte?)"

Hermiona prikývla.

Starostlivo sa jej prizrel, bola zvlášť mocnou obyčajnou čarodejnicou. Potreboval každú uncu svojej magickej sily, aby ju ovládol Imperiom. Skôr než jej vráti hlas, radšej by mal otestovať, či naozaj bola pod mocou Imperia.

"Embrassez-moi," prikázal. (FR->ČJ  Polibte mne).

Hermiona sa okamžite predklonila a venovala mu francúzsky bozk.  

"Tres bien,"( FR->ČJ  Velmi dobře) povedal, spokojný a utrel si pery vreckovkou. Zrušil z nej silencio. Hermiona stála, bez výrazu a sledovala ako sa zvyšok poroty vrátil spoločne s niektorými z divákov.

"Už sa mi priznala a je pripravená priznať sa vám," riekol Antoine, urobiac krok dozadu. "Spýtajte sa jej, čo len chcete."

"Pani Hermiona, ste čarodejnica?" spýtal sa najstarší prítomný kňaz.

"Áno," odvetila Hermiona.

Miestnosť zalapala po dychu.

"Ako sa do vášho vlastníctva dostal ten prsteň a ten nápoj?"

" Vyvolala som Antoinovho syna z mŕtvych a privolala som jeho prsteň. Potrebovala som ich, aby urobili diablovu prácu."

"Čo ešte iného ste urobili, čarodejnica?"

"Varila som kúzelné nápoje s pomocou diabla."

Antoine sa usmial. Ďalšia nečistá krv dneska zhorí. Tá čarodejnica mala pravdu... Salazar Slizolin by bol na neho pyšný.*********************************

Draco vyzeral b