Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod



Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Zhrnutie.

Vsadené do doby Regentstva, Hermiona Grangerová si neuvedomuje triedny systém kúzelného sveta. S mukelským pôvodom a vyrastaním v mukelskom svete sa nikdy necítila podradnejšia až do doby, kým sa nepresťahovala ku svojmu bratancovi Harrymu Potterovi do Godrikovej úžľabiny.

Tu, v magickom spoločenstve, sa rýchlo naučí, že čistokrvní a u muklov narodení neznamenajú to isté, vôbec nie. Draco Malfoy bol nafúkaný. Vyrastal vo viere, že je nad všetkými jednoducho vďaka faktu, že sa narodil ako čistokrvný. Potom prosté vidiecke dievča, nič menej než nečistokrvná, príde a prevráti jeho svet hore nohami. Ako by vôbec mohol byť priťahovaný ku niekomu ako ona? Ako by si mohol myslieť, že NIE je len podradnejšia než mladé dámy z okruhu jeho známych, ale že je možno poriadny kus nad nimi.

Keď dotyk tej ruky môže pohnúť stojatými vodami v jeho duši a prostý pohľad môže zapríčiniť, že sa mu srdce rozbúcha, títo dvaja ľudia, tak odlišní ako len môžu byť, možno nájdu lásku.

S trochou romantiky, ale mravnosti a tonou románov od Jane Austinovej sa nafúkaný Draco Malfoy zamiluje do Hermiony Grangerovej.


1. kapitola Dievča v zrkadle



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Na ukážku prvá kapitola z novej poviedky (potrebovala som sa odreagovať z AUnP).

Potrebujem vedieť, čo vy na to. Ak to nezaujme, nemusím pokračovať. Ak by vám niekde „zaškrípalo“ slovné spojenie, dajte vedieť. Je to naozaj náročný text na preklad.

Už len drobnosť:

Oslovujú sa Lord Malfoy, Lord Potter. Podľa slovníka je to pán, ale to mi skôr evokuje slovo mister. Vždy som bola presvedčená, že lord je anglický titul, ale asi je to len oslovenie šľachtica, pretože Potter má titul vikomt. Takže budem používať lord, lady ak to bude s konkrétnym menom. Môže byť?

Som veľmi zvedavá, čo vy na to.



Kapitola 1 - Dievča v zrkadle

Uprene sa pozerala na svoj odraz v zrkadle a nevidela nič zvláštne, nič významné a nič, čo by ju oddeľovalo. Aspoň podľa seba bola úplne obyčajná, snáď bežná, ale nič, vďaka čomu by ju čakala priaznivá budúcnosť. Zamračila sa. Nemala peniaze, postavenie, čistú krv ani titul, nič, čo by ju voviedlo do manželstva. Bola inteligentná, ale v tomto svete riadenom mužmi, inteligencia v žene neznamenala takmer nič. Keby musela ísť v tomto svete vlastnou cestou, bála sa, že by toho nebola schopná a samotná táto myšlienka ju vystrašila na smrť. Teraz bola sama, keď jej matky už nebolo. Beznádejne a celkom samotná. Bez ohľadu na romantické predstavy, ktorými boli pochabé povedačky a rozprávky, byť osirelá nemalo žiaden romantický význam. Osamelá žena bez majetku či budúcnosti neznamenala šťastné okolnosti.

Pobalila všetok svoj pozemský majetok do dvoch kufrov a jednej príručnej tašky. Aké smutné, že sa jej život dal zabaliť do takého malého uzlíka. Vložila si do vrecka prútik, ale nie skôr než odlevitovala svoje veci dole schodmi. Nasadila si na hlavu klobúk a pripravila sa na budúcnosť.

Stála na verande malej kamennej chalúpky a čakala na kočiar. Na oblohe slnko začalo pomaly blednúť, keď sa deň menil na noc. Pred sebou mala dlhú cestu. Mohla nechať svojho bratranca, aby sa s ňou premiestnil, ale jej nevlastný otec nevedel nič o jej 'schopnostiach', takže musela naposledy uchovať svoje tajomstvo. Zvuky krajiny, slávik, cvrčky hrajúce svoju nočnú pieseň ju zvyčajne utešili. Teraz jej spôsobovali bolesť, pretože budú slúžiť ako stála pripomienka všetkého, čo stratila.

Nebolo návratu späť. Rozhodnutie bolo urobené, životy sa zmenili a ona nebola ten, kto sa zahráva s osudom. Osud bol na to príliš vrtkavý. Život zostával nevyrovnaný, potácal sa jedným, či druhým smerom, a často samovoľne. Nie, ona nedovolí iným rozhodovať o jej osude. Nenechá iných, aby jej vraveli, čo je správne a čo nie. Rozhodne si tieto veci sama. Musela, a pretože dospela k rozhodnutiu, nebolo cesty späť.

Zišla z verandy a pozrela sa na malá domček, kde žila od svojho narodenia. Zdal sa taký prázdny odkedy jej matka zomrela. Pokúsila sa zapamätať si ako kedysi vyzeral: obraz zavesený nad ohniskom, háčkovaný koberček vedľa kozuba a v rohu nízke biele hojdacie kreslo starej mamy s vyblednutou farbou. Preč, všetko bolo preč. Dom bol teraz prázdny a opustený, presne tak ako bolo jej srdce prázdne a opustené.

Mala pocit, že si zaslúži právo cítiť sa melancholicky. Vrátila sa k predným dverám, aby sa presvedčila, že nič nezabudla, hoci už vedela, že nie. Jediné veci, ktoré zanechala, boli dve ramienka na šaty v jej skrini a trochu prachu pod posteľou. Zakusla si do spodnej pery, keď si pripomenula skutočný dôvod, prečo odchádza a prečo nemá v úmysle sa niekedy vrátiť späť. Bola sama.

Sama.

Nič už nebude také isté. Určitým spôsobom vždy vedela, že ten deň príde.

Jej matka sa vydala za Ernesta Simpsona, keď mala štrnásť rokov. Bol pre jej matku dobrým manželom a dobrým nevlastným otcom. Ale nevedel nič o jej mágii a matka jej povedala, že to nikdy nesmie povedať. Len na dva roky odišla do školy a potom sa musela vrátiť, keď jej matka ochorela. Vlastne žila v dedine plnej muklov, kde sa diskutovalo o mágii, ale len potichu a jedine so strachom. Sestra jej matky bola tiež čarodejnica. Mala syna, Harryho. So svojím bratancom sa stretla len dvakrát, hoci si hore a dolu písali väčšinu ich života. Jeho rodičia zomreli, keď bol ešte dieťa a vychoval ho jeho krstný otec. Ten zomrel, keď mu bolo pätnásť. Hermiona a jej matka si urobili výlet do Godrikovej úžľabiny, aby vyjadrili úctu, keď Sírius Black zomrel. Okamžite vo svojom bratancovi našla spriaznenú dušu. Druhý raz ho videla minulý mesiac, keď zomrela jej vlastná matka. Harry prišiel a trval na tom, že sa musí vrátiť do Godrikovej úžľabiny s ním. Povedal, že je to plne kúzelné spoločenstvo. Povedal, že je veľmi zámožný a že jej chce najať súkromného učiteľa, aby mohla pokračovať vo vzdelávaní, ktorého sa bola prinútená zriecť. Povedal jej, že by sa mohla naučiť viac o elixíroch, ktoré boli jej vášňou. Povedal jej, že žije sám vo svojom veľkom dome a že sa chce o ňu postarať. Nemala kam inam ísť, tak súhlasila žiť s Harrym a jeho bývalým učiteľom, ktorý sa volal Remus Lupin. Harry bol teraz plnoletý a práve nadobudol svoj majetok. Hermiona nemala tušenia, koľko mal peňazí, či ako veľký je jeho dom, ale vedela, že hocičo bude lepšie, než zostať tu.

Jej otčim sa už znova oženil. Zobral si ich gazdinú týždeň po smrti jej matky. Presťahovali sa do väčšieho domu a tento dom predal. Jej dom. Oprávnene jej, ale len v jej srdci. Zdedil ho, takže mal právo s ním urobiť, čo chcel. Povedal jej, že môže žiť s nimi, ale jeho nová žena si nemyslela, že by to bolo múdre.

Akú pravdu tá žena mala.

Nevlastný otec prešiel cez bránu a povedal, "prišiel som ťa odprevadiť, Hermiona. Kočiar tu ešte nie je?"

"Nie, Harry povedal, že pošle kočiar najneskôr o pol siedmej, takže netuším, kde je," povedala Hermiona podráždeným hlasom.

"Prišiel som ti pomôcť s kuframi, ale vidím, že si to zvládla. Ako si ich sama dostala dole?" spýtal sa.

Skôr než dokázala vymyslieť odpoveď, zbadala blížiť sa kočiar v ohybe prašnej cesty smerom ku malej kamennej chalúpke.

"Nuž, zbohom, Ernest," povedala Hermiona. Nadvihla sa a pobozkala ho na líce. "Dúfam, že budeš šťastný."

"Je mi tak ľúto, že som sa o teba nemohol lepšie postarať," povedal jej. Stisol jej ruku. "Máš všetko?"

"Myslím, že áno," odpovedala.

"Uvidím ťa ešte niekedy?"

"Neviem ako mám na to odpovedať," riekla.

"Vieš, že ťa tvoja matka milovala," usmial sa.

"Teba milovala tiež," povedala Hermiona.

Lokaj zliezol zo zadnej časti koča a naložil jej kufre. Zobral ju za ruku a pomohol jej dostať sa dovnútra. Vyklonila sa z okna a pozrela sa ešte raz na malú kamennú chalúpku. Bol koniec. Táto časť jej života skončila, ale nová kapitola začína. Bol to prirodzený beh vecí. Vedomie, že bolo predurčené zvrtnúť sa týmto smerom, to nerobilo o nič ľahšie; bolo to len tak ako to malo byť.

Svet jej ležal pri nohách a jediné, čo mohla urobiť, bolo ísť tam, kam ju viedli jej nohy. Kamkoľvek ju vietor zaveje, bude tam, kam to má byť. Už žiaden ďalší život na požičaný čas. Jej život bol teraz jej a navždy jej vlastný. Zamávala naposledy nevlastnému otcovi. Z odchodu mala zvláštny pocit, ale predsa cítila, že je to správne.

Cestovali celú noc. Snažila sa najlepšie ako mohla zaspať v kočiari, ale bolo to nepohodlné. Zastavili v hostinci neďaleko miesta ich určenia, tak aby sa mohla vykúpať a prezliecť sa. Lokaj jej povedal, že to vikomt tak zariadil. Najprv nevedela, koho tým myslel. 'Oh, Harry', pomyslela si. Aké milé od neho.

Upravila sa a prezliekla sa do krajších šiat. Boli zelené, s bielymi stuhami a šnurovačkou. V skutočnosti to boli jej najkrajšie šaty, ale vedela, že nebudú považované za nič mimoriadne pánmi a dámami z Godrikovej úžľabiny. Bola malé vidiecke dievča, tie veci boli pre ňu skvelé, ale bola si istá, že oni ich budú považovať za obyčajné.

Nakoniec kočiar zastavil na mestskom námestí. Lokaj zliezol dolu a otvoril dvere na kočiari. "Lord Potter nám povedal, aby sme vás nechali tu v dedine a že si vás osobne vyzdvihne vo svojom súkromnom kočiari a odvezie vás na Potter's Hall."

"Potter's Hall?" spýtala sa.

"Jeho panstvo, slečna," povedal ten muž.

Pozrela sa na hodinky, ktoré nosila na malej retiazke na krku. Bola tu o dvadsať minút skôr, takže si bude musieť nájsť niečo na robenie, aby si skrátila chvíľku, kým bude čakať na Harryho. Hoci toto bolo magické spoločenstvo, stále sa vyžívalo v morálke tých dní. A byť Anglickom na začiatku 18. storočia, 1818 aby sme boli presní, znamenalo, že by bolo neslušné pre ženu prechádzať sa po námestí bez sprievodu buď staršieho mužského príbuzného, poručníka, gardedámy alebo blížnych žien. Napriek tomu, že magické spoločenstvo držalo ženy vo väčšej pozornosti, vzdelávalo ich, dovolilo im zdediť majetok, stále bolo mnohými spôsobmi pozadu. Nechcela urobiť nič nevhodné, či priviesť do rozpakov svojho bratanca, pretože on bol veľmi uznávaný člen tejto komunity. A tak, pretože slobodná žena jej veku sa nemôže potulovať sama, prešla ku obchodu a posadila sa na lavičku, aby počkala.

Po čakaní ďalších dvadsať minút, v teplom obedňajšom slnku, sa rozhodla vojsť do malého obchodu. Kočiar už odviezol jej kufre a batožinu a nechal ju len s jej peňaženkou, slnečníkom a príručnou taškou. Nechala tašku vonku a vošla do obchodu. Muž za pultom sa na ňu usmial. "Môžem vám s niečím pomôcť, dievčinka?"

"Čakám na svojho bratanca, Harryho Pottera," povedala.

"Oh, moja, vy ste sesternica lorda Pottera? Všetci netrpezlivo čakáme na váš príchod, toľko vám poviem," žiaril ten muž. "Bez obáv počkajte tu, preč z toho slnka.!

Hermiona úsmevom poďakovala a začala sa obzerať po malom čistom obchodíku.

Do obchodu vošli dvaja muži a Hermiona zdvihla zrak od knihy, na ktorú sa práve pozerala, aby zistila, že poskakujú po obchode, rozosmiati a chovajú sa ako výtržníci.

"Prisahám, Malfoy," povedal vysoký muž s hnedými vlasmi. "Si ničomník. Vyzvať toho muža na kúzelnícky duel priamo pred jeho sestrou, tou, ktorú si údajne zviedol!"

Dobre vyzerajúci blondiak sa zasmial a povedal, "nuž, urazil moje čižmy. To sú elfami vyrobené hessenské čižmy a stáli kopec peňazí. Viac peňazí než to nemehlo a tá krava v jeho sestre uvidia za tisíc rokov. Zaslúžil si to!"

"Ale urobiť to pred toľkými z jeho rodiny! Máš šťastie, že som prišiel vtedy, keď som prišiel," smial sa ten druhý muž. "A vážne, urazil si jeho sestru a jediné, čo urobil on, bolo, že urazil tvoje čižmy!"

Hermiona sa pozrela na jeho čižmy. Nezdali sa jej nijako mimoriadne. Pozrela sa nazad na knihu. Tá zmena neunikla pozornosti blonďavého muža.

"No tak, Nott, urazil tvár mojej spoločníčky!" povedal Malfoy, keď sa pozrel späť na svojho priateľa.

"Ale no tak, Malfoy, povedať, že Pansy ma tvár ako mopslík, je pravda, nie urážka," smial sa ten druhý muž. Malfoy sa smial tiež.

Hermiona sa načiahla k polici, aby si vymenila knihu, ale jej slamený klobúk, ktorý bol uviazaný šnúrkou a visel jej na chrbte, jej skĺzol z pliec a spadol na zem. Obaja výrazne oblečení muži sa otočili, aby sa na ňu pozreli. Jej dlhé medovo hnedé a zlaté kadere vykĺzli spod uviazania, keď jej spadol klobúk a teraz sa rozložili na chrbte a na jej ramenách. Rýchlo sa otočila, aby sa pokúsila ten klobúk zachytiť a pri tej otočke jej spadla aj kniha. Zohla sa v drieku, aby zdvihla knihu. Keď ju mala bezpečne v ruke, otočila sa po svoj klobúk. Ten blonďavý muž ho už mal vo svojej ruke. Vzpriamil sa, rovnako ako ona. Uklonila sa a sklonila hlavu. Uklonil sa a podal jej klobúk. Bez gentlemana, ktorého by aspoň jeden predtým poznal a predstavil ich, si nemohli vymeniť zdvorilosti. Keď jej podával klobúk, špičky jeho prstov sa dotkli jej. Začervenala sa a jej ruka zaspätkovala k jej boku nad nevhodnosťou jeho dotyku. Pozrel sa na ňu cez maskované oči a ona sa pokúsila prísť na to, na čo myslí.

Obaja tam stáli a len na seba pozerali. Nakoniec sa znova uklonil, akási forma zbohom, a ona sa uklonila opäť. Vedela, že by bolo neslušné prehovoriť s gentlemanom, ktorého nikdy predtým nestretla. Nasadil si klobúk na hlavu, ťukol naň a vrátil sa k svojmu priateľovi.

Nott povedal, "Kto si myslíš, že to je?"

Malfoy odpovedal, "nemám tušenia, ale podľa všetkého je to niekto bez vychovania a postavenia. Som zvedavý, prečo je tu sama a bez gardedámy, či sprievodcu." Otočil sa k vlastníkovi obchodu a povedal, "Ty tam, kto je tá mladá dáma v rohu?"

"To je sesternica lorda Pottera, zostane tu a bude tu s ním žiť," odvetil ten muž.

"Dosť zlé, Draco," zasmial sa Nott, keď udrel toho muža po pleci. "Dokonca aj keď je dôležitá, je príbuzná s jediným mužom, ktoré najväčšmi nenávidíš. Ale je úchvatná a určite nemá tvár mopslíka."

Hermiona tú výmenu začula a otočila sa. Draco sa na ňu pozrel, znova s výrazom, ktorý nedokázala pochopiť, ale tentoraz si pomyslela, že vidí z nejakého dôvodu nafúkanosť. Povedal, "Áno, je veľmi príťažlivá, dokonca aj keď je príbuzná s Potterom." Hermiona si pomyslela, že ten chlap nebol len nafúkaný, ale aj ignorant.

Sledoval ako sa znova začervenala a otočila sa chrbtom. Tentoraz sa usmial. Bola cudná, tiež. Považoval to za osviežujúce.

V tej chvíli vošiel do obchodu Harry Potter. Harry zbadal Notta a Malfoya, ledva im kývol na pozdrav a povedal, "Nott, Malfoy."

"Potter," potvrdil Draco s rýchlym úklonom v páse. Nott sa tiež uklonil. Nebolo to nič, z čoho by bol Draco šťastný, ale Harry Potter bol vikomt, a napriek domu, že bol nečistokrvný, tento titul ho mierne povyšoval nad ostatných šľachticov v spoločenstve. Potter si bol vedomý svojho vysokého postavenia a že je obľúbený väčšinou ľudí v spoločenstve, ale, a priznať to Draca bolelo, ich svet mu dlhoval veľkú službu za to, že ich zbavil obrovskej hrozby, keď zabil Temného pána a za to mu bol dokonca vďačný aj Draco.

A na dôvažok, jeho zosnulý krstný otec bol Dracovým bratrancom z matkinej strany. Draco s Potterom vyrastal, predsa však ho nikdy nemal rád a ani nikdy nebude. Pomyslenie, že to najkrajšie dievča, ktoré prišlo do mesto za možno celé storočie, je príbuzná toho veľkého gašpara, nebolo niečo, na čo Draco dokázal ľahko zabudnúť. Ale uvažoval, či bola spriaznená po Potterovej alebo po Harryho matky strane. Možno by malo význam, či je čistokrvná alebo nie.

Skutočný dôvod, prečo Draco nenávidel Harryho Pottera, hoci ho bolelo priznať to, bol kvôli tomu, že na neho žiarlil a teraz ešte k tomu kvôli tomuto nádhernému dievčaťu v Potterovej domácnosti, Draco žiarlil ešte viac. Nežiarlil na Potterove bohatstvo, pretože sám bol vskutku bohatý, jeho bohatstvo sa stále nemohlo porovnávať s Dracovým. A čo viac, Draco bude mať vždy niečo, čo Potter nikdy nebude mať: krvné postavenie. Draco bol čistokrvný, Harry nie, a ani všetky peniaze, sláva a tituly sveta tento fakt nezmenia. Draco bol nadradený vďaka svojej krvi. Áno, bol lepší než bol tamten muž a vedel to, dokonca aj keď to nevedel nikto iný.  Keby tak mohol proste prekonať tento pocit žiarlivosti.

Harry pribehol k tej žene, ktorá bola chrbtom k dverám, a povedal, "Hermiona?"

Hermiona sa otočila a usmiala sa. Draco sa stratil v jej nádhere. Jeho túžba po tej žene sa rýchlo zmenila na zdesenie, keď si uvedomil, že jej úsmev bol výlučne vyhradený pre Harryho Pottera. Najpozoruhodnejšia žena, ktorá v tomto desaťročí skrížila Dracovi cestu, bola príbuzná Harryho Pottera. Natiahla ruku a povedala, "ahoj, bratranec."

"Potrasenie rúk? Myslím, že nie!"" Harry ju schmatol a pritiahol do tuhého objatia. Do istej miery ju to zmiatlo, zvlášť preto, že tu boli tí dvaja muži z predchádzajška.

Draco mal pocit, že práve premrhal posledných desať minút svojho života tým, že premýšľal o skvelom vyhotovení tej ženy a jej peknom úsmeve, len aby zistil, že je príbuzná mužovi, ktorého najviac nenávidel. Pomyslenie na to, že je rodina Potterovi, ho nútilo vracať.

Nott povedal, "nechystáš sa nás predstaviť, Potter?"

Skôr než Draco začul ďalšie slovo, ospravedlnil sa a vyšiel von, odhodlaný nepočuť meno tej ženy a nemrhať ďalším drahocenným časom tým, že bude premýšľať o jej dlhých kučeravých vlasoch, jej vrelých hnedých očiach, jej dokonale klenutom čele, jej dokonalej postave, jej... do čerta! Znova myslením na ňu strácal čas. Odviazal koňa zo stĺpu a bol rozhodnutý odísť domov a nikdy viac nepremýšľať o tej žene, keď si všimol, že niečo, čo iste muselo byť batožinou tej ženy, ukradol miestny zlodej. Bol gentleman, takže cválal za tým mužom, aby zachránil veci tej ženy.

Áno, vyzerá to tak, že osud mal iné plány pre Draca Malfoya a Hermionu Grangerovú.

(Ďalšia kapitola: Draca predstavia Hermione a najprv nie je ani jeden z nich ohromený)


2. kapitola Džentlmen je džentlmen



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Ďalšia kapitola pre ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez.



Kapitola 2 - Džentlmen je džentlmen

Čo za džentlmena by to bol Draco Malfoy, keby len tak nechal akéhosi neohrabaného darebáka ukradnúť tašku tej ženy? Dokonca aj keď až do morku kostí nenávidel Harryho Pottera, nebol taký typ muža. To by nikdy nezniesol, takže bol prinútený prenasledovať ho. Okamžite toho muža dohnal, zoskočil zo svojho koňa a riekol, "ruky preč od batožiny tej mladej dámy, pane!"

Muž sa otočil, aby zistil, že prútik Draca Malfoya mieri priamo na jeho hruď. "To nie je vaša starosť, pane, teda ak nie ste niečím pre tú mladú ženu, ktorá to nechala na ulici."

"Uisťujem vás, že som nebol tej mladej žene ani predstavený, ale mohlo by vás to mrzieť, keď zistíte, že lord Potter sa nebude príliš láskavo pozerať na niekoho, kto ukradol tašku jeho sesternice," povedal Draco.

Ten muž odvetil, "lord Potter? Počúvajte, pane, chcem povedať, bez žiadnej neúcty k vášmu lordstvu, hovoríte Potter, pravda?" Pustil tašku zo svojich pazúrov a odmiestnil sa preč.

Draco zamrzelo, že ten chlap nepustil tašku v tej chvíli, keď zistil, že je to 'lord Malfoy', kto mu to prikázal, ale až vtedy, keď spomenul vikomtove meno pustil ten chlap tú urážlivú tašku a ospravedlnil sa! Ďalší dôvod pre Draca Malfoya, aby nenávidel Harryho Pottera.

Draco sa zohol, aby pozbieral veci tej mladej ženy, ktoré spadli na zem, keď sa taška počas pádu otvorila. Boli tam tri knihy (ako dokázala uniesť tú prekliatu vec?), nejaké oblečenie, nejaké peniaze a malý medailón. Dracova zvedavosť zvíťazila a otvoril ho. Bol v ňom obrázok ženy a muža, o ktorých Draco predpokladal, že sú dievčinina matka a otec. Zatvoril medailón a vložil si ho kvôli ochrane do vrecka. Zobral tašku, vyštveral sa na koňa a cválal späť k dedine.

Harry Potter a Theodor Nott čakali na ulici na Dracov návrat. Nešli tiež po tom mužovi, pretože vedeli, že Draco je viac než schopný získať späť tú tašku. Hermiona zostala stáť na dláždenom chodníku pri obchode. Zúfalo zalomila rukami. Draco sa k skupinke priblížil, skôr než zliezol z koňa podal Harrymu tašku.

"Myslím, že toto patrí tej mladej dáme, Potter," riekol Draco.

Skôr než Harry mohol vyrukovať s ďakujem, tá mladá dáma sa vo svojej vďačnosti pribehla k Harrymu a povedala, "ďakujem vám, pane! Som naveky vašou dlžníčkou."

Jediné, čo Draca napadlo, bolo, 'tak ona hovorí?'. Harry dal pokyn svojmu kočišovi, aby zobral tašku, skôr než sa otočil k Malfoyovi a povedal, "lord Draco Malfoy z Malfoy Manor, toto je moja sesternica Hermiona Grangerová, ešte nedávno z Kentu. Zostane so mnou na Potter's Hall."

Draco sa uklonil v páse a odvetil, "madam, teší ma."

Natiahol ruku. Zovrela ju a povedala, "lord Malfoy." Pocit svojej ruky v jeho spôsobil zrýchlenie tlkotu jej srdca a keď ju pustil, pocítila stratu, ktorú nedokázala opísať. Harry predniesol svoje zbohom a zavolal na kočiar. Skôr než jej Harry mohol pomôcť do koča, postavil sa vedľa nej lord Malfoy a opäť jej ponúkol svoju ruku. Urobiť to bolo zdvorilé a Malfoyovci sa vždy riadili slušným správaním.

Chytila ho za ruku ešte raz a nastúpila do koča. Harry prešiel na druhú stranu. Keď kočiar odchádzal, otočila sa, aby sa obzrela na dvoch mužov na ulici. Usmiala sa. Úsmev, ktorý zasiahol chladné, kamenné srdce Draca Malfoya a zovieral ho dovtedy, až sa tomu nedokázal ubrániť a usmial sa na oplátku. Páčil sa mu jej úsmev. Mala pekný úsmev. Nott sa k priateľovi naklonil a povedal, "nádherné dievča, škoda, že sa narodila u muklov."

"A ako sa to týka mňa?" odvetil Draco, keď sa otočil k svojmu priateľovi.

"Všetci vieme, že nenávidíš u muklov narodených a tak som si len pomyslel, že je to dosť zlé, pretože ona je nádherná. Potter poriada bál, podľa všetkého, aby predstavil obe, ju i tú mladú Ginny Weasleyovú, spoločnosti. Ešte neusporiadal večierok odkedy odišiel z domu svojho kmotra do Potter's Hall. Je pozvaná celá spoločnosť, a pokiaľ ide o mňa, ja už som si s tým dievčaťom zabezpečil dva tance."

"Znova, pane, ako sa táto informácia týka mňa?" spýtal sa sucho.

"Nemáš v úmysle ísť?"

"Samozrejme, že nie. Nikdy by som nevkročil do Potterovho domu a starám sa ešte menej o tú humusáčku než o to nízko postavené Weasleyovic dievča!" vykríkol.

Theo sa zasmial a povedal, "lepšie pre mňa! Ukradnem si náklonnosť tej krásky od každého iného muža v miestnosti. Budem mať väčšiu šancu bez tvojej prítomnosti! Pokiaľ ide o mňa, ja sa na to teším."

Draco odbehol od svojho priateľa a nasadol do sedla a celú cestu na Malfoy Manor cválal rovnakým cvalom. Mohla by byť situácia ešte horšia? Nielenže bolo to najkrajšie dievča, na ktorom spočinuli jeho oči, príbuzná Potterovi, ale ešte sa aj narodila u muklov! Podradnejšia než on v každom mysliteľnom spôsobe. Obyčajná humusáčka. Hoci nikto také slovo v slušnej spoločnosti nevysloví, bolo vskutku to, čo tá čarodejnica bola a nič to nemohlo zmeniť.

Po ľahkom obede a prehliadke Harryho nádherného domu, jej Harry navrhol, aby sa prešli po jeho pozemkoch. Keď sa prechádzali, Hermiona povedala, "vieš, že kvôli mne nemusíš usporiadať bál."

"Samozrejme, že musím. Už si prekročila vek, kedy si mala byť predstavená spoločnosti a ak máš v úmysle žiť v Godrikovej úžľabine, jednoducho musíš mať svoj debut. Ale musím priznať postranné úmysly," začal Harry. "Ginny Weasleyová, ktorá tiež vďaka jej rodinným pomerom nebola nikdy uvedená do spoločnosti, je žena, ktorú milujem a z ktorej, dúfam, že vo veľmi blízkej budúcnosti, urobím Lady Potterovú. Musí mať svoj debut skôr než sa to môže stať." Harry sa usmial a držal Hermionu za ruku, keď sa prechádzali.

Hermiona bola kvôli svojmu bratancovi šťastná, pretože keď rozprával o tej mladej žene, jeho oči sa rozžiarili a taká oddanosť k niekomu inému bola veľmi vzácna. Bola tiež  ohromená, že napriek údelu mladej ženy v živote, podľa všetkého bola nižšieho postavenia než jej bratranec, stále sa o to dievča zaujímal a nerobil si s tým starosti. "Je nečistokrvná, ako ty, bratanec?" zistila, že sa pýta.

"Nie, je čistokrvná. Čistokrvná sa zámerne nerovná bohatá, Hermiona," pripomenul Harry. (Pureblood doesn’t by design equal means, Hermione,” Harry reminded.)

Keď sa prechádzali, Hermiona si nemohla pomôcť, aby nemala sebecké myšlienky. Čo ak sa Harry ožení s tou ženou a ona už viac nebude chcieť, aby Hermiona žila na Potter’s Hall? Vyženú ju, presne tak ako ju vyštval jej nevlastný otec? Bude znova sama? Najlepšie bude príliš sa tu neudomácniť. Musela si okamžite vytvoriť plán, v ktorom si to na svete zariadi podľa seba alebo sa vydá. Bola to jej jediná nádej na prežitie.

"Kedy sa mám stretnúť s tvojou pôvabnou slečnou Weasleyovou?" spýtala sa Hermiona.

"Zakrátko, pretože jej dom je tamto za tým kopcom a ja by som ju rád dnes večer pozval ku nám na večeru. Nepatrí sa, aby so mnou večerala sama, ale teraz, za prítomnosti mojej sesternice, budem ju môcť požiadať, aby s nami večerala po celý čas," riekol Harry. Vystúpili na vrchol kopca a Harry ukázal na malý šedý statok. "Jej rodina vlastní malú farmu vedľa mojich pozemkov. Nanešťastie, nemajú peniaze ani postavenie, ale ak privolí, aby bola mojou nevestou, všetko sa pre nich zmení, pretože sa postarám o celú rodinu."

Hermiona si pomyslela, že je Harry taký láskavý. Zišli dole kopcom a on povedal, "dúfam, že budeš súhlasiť s tým, že som sa zastaral do tvojho vzdelania."

"Čo tým myslíte, pane? Už dávno nemám vek na školu," odpovedala.

"Viem, že ťa tvoja matka poslala do kúzelníckej školy len na dva roky, takže ti nejaké veci musia chýbať. Môj učiteľ z detstva, Remus Lupin, býva na Potter’s Hall a privolil, že ťa bude učiť kedykoľvek, keď sa budeš chcieť učiť. Tak isto tu býva jeden muž, Severus Snape, ktorý je preslávený ako majster elixírov a viem, že prípravu elixírov miluješ. Podarilo sa mi u neho tiež zaistiť ti hodiny. Dúfam, že ti nevadí moje zasahovanie, ale pretože som tvoj jediný mužský žijúci príbuzný, mám pocit, že sa patrí, aby som premýšľal nad tvojou budúcnosťou."

Hermiona bola nadšená. Milovala všetko súvisiace s učením. Dokázala prečítať každú knihu o mágii, ktorú sa jej podarilo zohnať a tých bolo množstvo, pretože Harry jej posledných päť rokov posielal knihu za knihou, ale naučiť sa niečo od učiteľa, vidieť napísané uvedené do praxe, to boli veci, ktoré ju potešia.

"Ďakujem ti, Harry, bude ma tešiť učiť sa," povedala s úsmevom.

Harry začal kráčať k malému domu, keď Hermiona povedala, "súhlasil by si, aby som sa tu poprechádzala bez sprievodu? Chcela by som vidieť zvyšok tvojich pozemkov."

"Skôr som dúfal, že ťa predstavím bratovi slečne Weasleyovej, Ronovi. Je jedným z mojich najlepších priateľov. Tiež ho pozvem navečerať sa s nami, ak dovolíš," povedal Harry.

"Samozrejme, Harry," povedala.

Harry dúfal, že Hermiona a Ron nájdu navzájom priateľstvo a možno že sa to priateľstvo zmení na lásku. Chcel, aby bol jeho priateľ šťastný a dúfal, že tiež zaistí pre Hermionu stabilnú budúcnosť. Zaslúžila si trocha šťastia a istoty vo svojom živote. Ron bude pre ňu dokonalý a manželstvo s ňou pomôže jeho rodine, takže by to bolo výhodné pre obidvoch. Preto požiadal svojho právnika, aby spísal listinu, ktorou by dal Hermione väčšie veno. Harry vedel, že bez neho nemôže dúfať, že sa vydá. Oznámi jej túto správu pri ďalšej príležitosti, pretože v tejto chvíli sa chystal navštíviť svoju lásku.

Hermiona kráčala nazad k domu; teda aspoň si myslela, že kráča nazad k domu. Po pravde, začínala byť stále viac dezorientovaná. Odmiestnila by sa späť, keby si so sebou zobrala svoj prútik alebo keby vedela ako sa premiestňuje. Celý svoj život žila v mukelskej spoločnosti; a preto zvyčajne so sebou nenosila svoj prútik zo strachu, že by niekto zistil, kto a čím je. Ešte si nezvykla na skutočnosť, že toto je magická spoločnosť a že nikto dvakrát nepremýšľa nad tým, keď vytiahne svoj prútik.

Aby sa problém jej potulky zhoršil, obloha bola teraz šedá a zatiahnutá a začali padať veľké dažďové kvapky. Zbadala malú budovu, v skutočnosti schátranú stavbu, kde vypadávali kamene a bola zarastené trávou, ale aspoň sa zdalo, že má strechu a poskytne jej ochranu pred dažďom až do času, keď bude môcť pokračovať a pokúsi sa vyhľadať obrovský Potter’s Hall.

Vbehla do budovy a dala si z hlavy dole klobúk. Vlhké vlasy spadli  na jej plecia. Nikdy nezostali na vrchu jej hlavy, ale nikdy si nedala poriadne na čas, aby ich pripevnila, tak kvôli tomu jej ustavične padali na plecia. Odložila klobúk a malú kostolnú lavicu a všimla si, že to bol kedysi kostol. Prešla až ku zničenej kazateľnici, načiahla sa a dotkla sa tmavého mahagónového dreva

Nevšimla si muža, ktorý stál v rohu, ale on ju videl. Prekvapilo ho, keď vbehla do starého kostola. Bol to jeho svätostánok, jeho útočište. Prichádzal na toto miesto, keď potreboval byť sám a premýšľať. Dnes sem prišiel, aby premýšľal o presnej tej istej bytosti, ktorý práve prekročila jeho prah. Uvedomoval si, že si myslí, že je sama, takže by ju mal upozorniť na svoju prítomnosť. Riekol, "dobré odpoludnie, slečna Grangerová."

Rýchlo sa otočila, s rukou na srdci a výrazom strachu na tvári. "Pane, nevidela som vás. Myslela som, že som jediný obyvateľ tohto zničeného kostolíka."

Vykročil z rohu, roztiahol ruky a povedal, "takže teraz vidíte, že nie ste sama."

"Ospravedlňujem sa, pane, za narušenie vašej samoty, odídem hneď preč." Uklonila sa hlavou a pohla sa ku dverám.

Postavil sa jej do cesty a povedal, "prosím, povedzte mi, čomu vďačím za potešenie z vašej spoločnosti tu, v mojom malom kostolíku?"

"Váš kostolík? Už nie som na Harryho pozemkoch?" spýtala sa.

Prevrátil oči a povedal, "Potter si iba myslí, že mu patrí celý svet, ale ja vás ubezpečujem, že ste teraz na mojich pozemkoch. Povedzte mi, slečna Grangerová, často sa prechádzate po súkromnom pozemku bez sprievodu gardedámy?"

Nepáčili sa jej jeho obvinenia. Povedala mu, že predpokladala, že toto je Harryho pozemok! Rovnako nemal právo spochybňovať s kým sa prechádzala alebo či sa prechádzala, či neprechádzala sama.

"Nie že by vás to týkalo, pane, ale prechádzala som sa so svojím bratancom, ale on sa rozhodol navštíviť svojich priateľov, Weasleyovcov a ja som si želala vrátiť sa na Potter’s Hall, ale podľa všetkého som sa stratila a podľa všetkého ma zachytil dážď."

Dracovi sa nepáčilo aká bola bezočivá a rozprávala sa s ním akoby bol prostého rozumu. Akoby bol ignorant! Tá jej drzosť! "Premiestnite sa!" povedal.

"Nemám svoj prútik, pane," odvrkla. Hnev ozdobil jej črty. Ten arogantný chlap si myslí, že by to neurobila, keby mohla? Ani nevedela ako sa premiestniť, niežeby to potreboval vedieť.

Dracovi unikol slabý smiech a povedal, "nie veľmi bystré od vás, že?"

Hermiona nikdy nemala rada nikoho, kto spochybňoval jej inteligenciu. Riekla, "to nie je vaša starosť, pane. Nebudem zneužívať ďalší váš čas či vaše pozemky a ešte raz sa ospravedlňujem, ak vás moja prítomnosť akokoľvek urazila." Pokúsila sa prejsť okolo neho, ale stále stál vo vchode. Musela by sa ho fyzicky dotknúť, aby ho prinútila uhnúť a vedela, že to nemôže urobiť.

"Myslím, že pretože ste vy prišli na môj pozemok a vpadli do mojej samoty, malo by mi byť udelené viac než len strohé ospravedlnenie," povedal. Chcel jej povedať, že má pocit, že mu dlhuje tanec na plese, pretože sa práve rozhodol, že by napokon mohlo byť zábavné zúčastniť sa ho. Podľa všetkého nesprávne pochopila jeho úmysly, pretože zbadal výraz hrôzy, ktorý sa objavil v jej pôvabných črtách.

Cítila sa zahanbená. Čo ten muž navrhuje? "Uhnite nabok, pane," povedala s predstieranou odvahou. "Ospravedlnila som sa a povedala som vám, že som mylne považovala toto za pozemok môjho bratanca a vzhľadom na jeho rozlohu, že je to jeho hranica.“ (PP: I apologized, and I told you I mistook this for my cousin’s property, and to that extent, that is the end of it.” 

Draco uvažoval, kto si trúfalé dievčisko myslí, že je, aby sa s ním rozprávala takýmto tónom? "Teraz viete, že môj pozemok leží paralelne s Potterovým a znova tú chybu neurobíte, že nie?"

Uvedomila si svoju situáciu a tiež zacítila slzy, ktoré hrozili, že je vbehnú do očí. Nech to bolo možno neslušné, fyzicky ho odtlačila a vybehla do dažďa. Uvedomila si, že nechala klobúk na lavici, ale bude tam musieť zostať. Pozrela sa naľavo a napravo, stále zmätená, kde nájsť Harryho dom a rozbehla sa namiesto toho rovno.

Draco šiel po jej klobúk a utekal za ňou. Nemohla zájsť ďaleko; napokon, vôbec nevedela, kde je Potter’s Hall. Videl ako uteká a uvedomil si dve veci. Ak povie Potterovi ako grobiansky sa k nej správal, pravdepodobne ho ten muž vyzve na čarodejnícky duel, ktorý si nebol istý, či by vyhral a druhú, že nechce, aby utiekla. Chcel sa s ňou ešte rozprávať. Tá posledne spomenutá myšlienka ho naplnila väčším strachom než tá prvá.

"Slečna Grangerová!" zajačal.

Rýchlo sa otočila, zbadala ho ako k nej v daždi beží a potom pokračovala v behu. Čo si musí o nej myslieť! Bol čistokrvný elitár, ktorý nepochybne povie Harrymu ako zle sa správala. Poslal by ju Harry preč, pretože ho strápnila? Kam by šla? Pokračovala v behu.

Ale samozrejme on bol rýchlejší, načiahol sa a schmatol ju za ruku. Zvrtol ju. "Ste bláznivá ženská, keď tu pobehujete v daždi! Vráťme sa do kostola, úpenlivo vás prosím, a ja nepoviem nič, čo by vám bolo nepríjemné, sľubujem. Len dovtedy kým neustane dážď."

Nevedela, čo povedať, či urobiť. Dážď začínal byť prudší a sotva dokázala vidieť. Ak sa stratila, keď bola jasná obloha, čo by sa jej stalo, keď sa obloha zatemnila? Znova povedal, "dovoľte nám vyhľadať úkryt, kým neprejde dážď." Ponúkol jej rameno. Prikývla a vložila ruku do ohybu jeho ruky. Držal jej klobúk v druhej ruke a behom sa vrátili do kostolíka, aby spolu počkali na koniec dažďa.

(V budúcej kapitole zistí, že má jej medailón a ona tiež objaví akési tajomstvo.)


3. kapitola Nedorozumenia



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss.



Kapitola 3 - Nedorozumenia

Arogancia - pohŕdavá pýcha; silný pocit pyšného zdôrazňovania vlastnej dôležitosti, ktorý sa prejavuje správaním sa k ostatným ľuďom s neúctou.

Ignorancia - nedostatok vedomostí; nedostatok znalostí či vzdelania. Neuvedomelosť: neuvedomovanie si niečoho často dôležitého.

(PP podľa slovníka cudzích slov: 

  arogancia - hrubosť, drzosť, nadutosť, spupnosť, domýšľavosť, bezočivosť

  ignorancia - nevedomosť, neznalosť; duševná obmedzenosť; nevšímavosť  )

Draco Malfoy trpel najhorším druhom arogancie. Bol pyšný, vystatovačný a plný opovrhnutia k tým, o ktorých mal pocit, že mu nie sú rovní. Ale bol tiež ignorant, ale bol taký arogantný, že si svoju obmedzenosť neuvedomoval. Bol ignorant, pretože bol pyšný, vystatovačný, a plný opovrhnutia k tým, o ktorých mal pocit, že mu nie sú rovní, ale nevedel, prečo to takto cítil. Jeho pocity neboli ničím zaslúžené.

V skutočnosti nebol lepší než ktokoľvek iný, len to proste nevedel, odtiaľ jeho ignorancia.

Hermiona bola tiež ignorant, ale nie v tom istom zmysle ako bol Draco Malfoy. Povedať, že bola ignorantská neznamenalo, že bola prostá, či nevzdelaná, či neinteligentná. Ignorovala spoločenský systém, ktorý v magickom svete existoval. Nikdy vo svojom živote nepočula slovo 'Humusáčka'. Vedela len, že presne tak ako existuje triedny systém v mukelskom svete, existuje aj triedny systém v magickom; ale nikdy si nepredstavovala, že pre ľudí ako Draco Malfoy je na spodku tohto spoločenského rebríčka.

Tiež bola arogantná, ale nie v tom istom zmysle ako Draco Malfoy, ale rovnako arogantná. Považovala sa za bystrejšiu než väčšina ľudí a mala pocit, že je lepšia vo svojom pokrokovom zmýšľaní a jednaní.

Stretnutie takýchto dvoch ľudí bolo ohromujúce. Aby dvaja takíto ľudia objavili vzájomnú príťažlivosť bolo neslýchané, ale oveľa dôležitejšie bolo, že dvaja takíto ľudia, ktorí sa do seba zaľúbili, by bolo tou najväčšou hlúposťou na svete! Ale hlúposť sa často zmení na pravdu ako to čoskoro títo dvaja zistia.

Keď už boli späť v kamennej pevnosti, spýtal sa, "s vaším dovolením vás usuším."

Len prikývla, pretože jej to očí vbehla voda. Potom čo sa obaja usušili, ukázal na kostolnú lavicu na samom konci. Posadila sa a on prešiel dokola na druhú stranu, aby sa posadil naproti nej. Podal jej klobúk a ona ho položila na miesto medzi nimi tak, aby plnil účel akejsi prekážky. Nebola si istá, prečo potrebuje medzi nimi prekážku, skutočnú či imaginárnu, proste to potrebovala.

Hermiona povedala, "keď ste mali svoj prútik, prečo sme mi neponúkli, že ma premiestnite k môjmu bratancovi?"

Draco si pomyslel, že to bola čestná otázka a zasluhovala si čestnú odpoveď. „Ja som bol tam, kde som chcel byť, pretože som nebol ten, čo sa stratil, takže prečo by som mal opustiť svoje útočisko? Ešte je tu záležitosť ochrán, slečna Grangerová. Som si istý, že by som nebol vpustený do jeho domu, niežeby som tam chcel niekedy nohu vložiť."

"Chápem to tak, že nemáte rád môjho bratanca?" spýtala sa. Pozerala sa tak skrz neho, že mal pocit, akoby hľadala odpovede v jeho mozgu.

"Nemýlite sa, slečna Grangerová, nemám rád vášho bratanca," riekol. "Má sklony k nedostatku slušných spôsobov, ktoré nie sú znakom jeho postavenia v tejto spoločnosti. Dokonca aj keď je nečistokrvný, stále je vikomt, rodina jeho otca bola jedna z najstarších čistokrvných rodín v Anglicku a zdá sa, že na to zabúda. Jeho priateľstvo s ľuďmi ako Weasleyovci, napríklad."

"Harry povedal, že sú čistokrvní, iste proti nim nemáte nič," odvetila.

Úprimne sa na tom zasmial, ale ona to prijala ako urážku. "Naozaj neviete nič o našom svete, že? Weasleyovci, aj keď sú čistokrvní, nie sú typom vhodných ľudí, s ktorými sa stýkať, kvôli ich postaveniu."

"Pretože sú chudobní," uviedla, pretože to nebola otázka.

"Presne," riekol.

"Harry má v úmysle oženiť sa so slečnou Weasleyovou. Nepodporí výhodný sobáš postavenej celej rodiny? Neurobí z nich viac akceptovateľných?" spýtala sa.

"Nikdy," odvetil. "Všetci vedia o jeho náklonnosti k spomenutému dievčaťu; ale, keby jeho krstný otec, môj bratanec, Sirius Black bol stále nažive, nikdy by ani len nezvážil také nešťastné spojenie."

"Ako nešťastné, pane? Ak sa milujú, sú najšťastnejší. V skutočností budú šťastnejší než väčšina," odporovala.

"Museli ste vidieť jej rodinu a ich obydlie, potrebujem viac vysvetľovať? Ste inteligentná, chápete to. Áno, v skutku to najnešťastnejšie spojenie," vyhlásil.

"Ale láska," začala.

Znova sa na nej úprimne zasmial a povedal, "láska sa najlepšie uchováva v rozprávkach, slečna Grangerová, pretože sa zriedkakedy vidí v skutočnom svete a nedokáže zmeniť prostý fakt, že sa odlišujú."

Teraz pochopila. To tiež znamenalo, že bez ohľadu na to, že keby bola dokonca čistokrvná, nikdy ju tento svet neprijme, pretože nemala peniaze, a podľa pána Malfoya nikto si ju nemohol ani zobrať, aby pozdvihol jej postavenie. Bola ticho tak dlho a pozerala sa na svoje ruky v lone, že sa nakoniec spýtal, "slečna Grangerová, všetko v poriadku?"

"Výborne, pane, naozaj si myslím, že by som sa mala pokúsiť vrátiť sa domov." Zdvihla sa k odchodu. „Môj bratanec sa bude strachovať, a viem, že som bola nevítaný návštevník a nikdy som sem nemala prísť, ale už sa nikdy nevrátim. Prijmite moje hlboké ospravedlnenie. Už viac nevkročím na cudzí pozemok." Kráčala k dverám.

Draco uvažoval, čo jej povedal, že zrazu chcela tak náhle odísť. Len sa snažil tú mladú ženu vzdelať. Niekto jej musel povedať tieto veci a Potter bol schopný povedať jej, že sú si všetci rovní. Človek by nemal dávať inej osobe falošné predstavy. Tiež sa zdvihol z lavice, ale zablokoval východ.

"Ak zamýšľate odísť, odprevadím vás na hranicu môjho pozemku," riekol.

"Nechcela by som vám nejako obťažovať," odpovedala.

Podozrievavo sa na ňu pozrel a nakoniec povedal, "prechádzka nie je žiadnym obťažovaním a dážď už skoro prestal. Prisahám, ste unavujúca malá čarodejnica, však?" (I swear, you are a tiresome little witch, aren’t you?”)

"Pane?"

"Myslím, že viete, čo tým myslím, takže sa netvárte ako neviniatko. Potter by ma v každom prípade rozštvrtil, keby som vám dovolil ísť samotnej. Dostal som správnu výchovu a urobím, čo sa patrí." Ponúkol jej znova rameno. Položila ruku zľahka na jeho predlaktie, namiesto aby spojila svoju ruku s jeho. V druhej ruke si držala klobúk a začali vychádzať z kostola. Tesne za dverami zastavil.

"Mimochodom, myslím, že mám niečo, čo patrí vám. Vypadlo to predtým z vašej tašky," povedal. Vytiahol medailón z vrecka na veste.

Načiahla ruku a usmiala sa. Musel sa tiež usmiať, pretože vyzerala taký natešená. "Ešte som ani nezistila, že chýba. Ďakujem vám, pane. Sú to jediné portréty mojich rodičov, ktoré mám."

"Chápem to tak, že sú zosnulí?" povedal, keď jej podával medailón. Špičky jeho prstov sa ošuchli o jej. Pocítila ako jej zovrelo hruď. Nemohla odpovedať, pretože bol tak blízko a taký vysoký a ona nemala slová, tak len odpoveď prikývla.

"Moji sú tiež," odpovedal. Začala si nasadzovať medailón, ale on povedal, "Smiem?" Podala mu medailón späť a otočila sa. Nadvihla si záplavu hnedých vlasov. Stál za ňou a vdychoval jej vôňu. Bola to zvláštna kombinácia. Pomyslel si, že to bol zemolez obyčajný zmiešaný s rannou rosou. Ruky sa jej chveli, keď si držala vlasy dohora. Zasmial sa a povedal, "cez vaše ruky ten medailón nedostanem, slečna Grangerová. Musíte si spustiť vlasy."

Obzrela sa na neho cez plece a usmiala sa, "Prepáčte."

Ešte raz sa od neho otočila, ale povoľne stála, keď jej okolo tela preniesol ten medailón. Bezpečne držal oba konce a povedal, "teraz si môžete nadvihnúť vlasy, aby som to mohol zapnúť."

Načiahla sa dozadu, aby si nadvihla vlasy a opäť sa jej pravá ruka dotkla jeho a ona sa zachvela. Rýchlo zapol ten medailón a skôr než si uvedomil čo robí, jeho prsty sa na krátky okamih roztiahli nad zadnou časťou jej krku, len aby rovnako rýchlo ustúpili. Mala tú najmäkšiu pokožku. Spustila si vlasy a on si všimol na jej koži zimomriavky. Vyzliekol si kabát a povedal, "musí vám byť zima, chvejete sa." Otočila sa tvárou k nemu.

V tej chvíli sa čas zastavil. Ona tvárou k nemu, on k nej. Načiahol sa okolo jej pliec a položil na ne svoj kabát. Potom, v čine, ktorý by sa dal popísať jedine ako šialenstvo, sa načiahol cez jej rameno a odstránil jej vlasy z goliera jeho kabáta. Jej vlasy boli také jemné ako jej pokožka. Jeho telo sa rozhodlo, že by bol rád bližšie k nej dávno predtým než jeho mozog ten nápad odsúhlasil. Páčilo sa mu ako v jej očiach zostávali otázky. Miloval to, ako sa jej ústa otvorili, ale žiaden zvuk nevyšiel. Dokázal si sám seba predstaviť ako bozkáva jej pery, tie vysoké lícne kosti, jej krk a jej ruky. Vôňa jej vlasov mu vrazila do nosných dierok a on sa načiahol, aby si uvoľnil nákrčník, pretože mal zrazu pocit, že mu je teplo a červená sa.

Uvedomoval si, že je neslušné byť takto blízko a dôverne k žene, ktorú práve stretol. Vedel, že je spoločensky pod ním. Vedel, že je nepochybne poriadne dievča, ktoré sa nikdy predtým nedržalo za ruky s mužom, ale nech to všetko berie čert, on sa jej chcel dotknúť. Chcel to, ale neurobil to. Urobil krok dozadu a ona povedala, „ďakujem vám."

Kráčali na východ a on povedal, "čo plánujete robiť, kým budete tu, slečna Grangerová?"

"Harry pre mňa zariadil, aby som si doplnila medzery vo vzdelaní. Mohla som chodiť do magickej školy len dva roky.  Poskytol mi dvoch súkromných učiteľov, Remusa Lupina a pána Snapa."

"Snape je môj krstný otec," riekol. "Je uznávaným majstrom elixírov. Nenávidí Harryho Pottera a ani Harry ho nemá rád, takže je čudné, že to s ním dojednal."

"Možno som zle rozumela, čo Harry povedal," odpovedala.

"Nevyzeráte ako typ, čo zle chápe," namietol. "Takže, budete sa vzdelávať v Elixíroch a som si istý, že Lupin vás naučí všetko o Transfigurácii, Kúzlach, Čiernej mágii a podobne. Tie veci sú správne a dobré, ale čo história, a runy a Aritmantika? Kto vás bude učiť tieto veci?"

"Snažila som sa sama, celé tie roky, naučiť sa históriu mágie. Staroveké Runy sú mojou vášňou a priznávam, že ma to mätie,  rovnako Aritmantika. Som si istá, že sú to predmety, ktoré sa dokážem naučiť v neskoršej dobe," povedala, keď sa na neho pozrela. Zakopla na malej skale, ale skôr než spadla na kolená, načiahol sa a chytil ju za lakeť. Dala si dole jeho kabát a povedala, "už mi je teplo, ďakujem vám."

Prehodil si kabát cez ruku, ale držal ju za lakeť druhou, len pre prípad, že by znova zakopla. Keď sa dostali na vrchol kopca, ukázal na rozsiahly kamenný dom a povedal, "Potter's Hall, slečna."

Otočila sa k nemu a povedala, "boli ste ku mne láskavý, pane."

"Ale najlepšie bude nevravieť to vášmu bratancovi," rozhodol.

"Ako si prajete," povedala, keď sa otočila k odchodu.

Zavolal na ňu a ona sa zvrtla. Spravil tri kroky, aby sa k nej dostal a povedal, "ak by ste si to priali, mohol by som vám požičať nejaké moje knihy zo Starovekých Rún. Mohol by som vám dokonca pomôcť so štúdiom, ak si prajete. Mohli by sme sa znova stretnúť v tom malom kostolíku, zajtra poobede, povedzme o druhej."

Čo to navrhoval? Bola ticho tak dlho, že uvažoval, či nezabudla hovoriť. Nakoniec povedal, "ak si prajete, požiadam o dovolenie vášho bratanca. Ak to schváli, bude to pre vás prijateľné?"

"Viete, že mám mukelský pôvod, pane?" povedala.

"Áno, som si toho vedomý," odpovedal.

"Ste si vedomý, že nemám ani peniaze ani postavenie?" riekla.

"Čo naznačujete?" spýtal sa.

"Len to, že by som si myslela, že sa znova nebudete chcieť so mnou ani zhovárať, nieto ma vyučovať. Nie je to dvojitý meter? Ľudia ako vy sa nestýkajú s ľuďmi ako ja, presne podľa vášho vysvetlenia, takže mi povedzte, prečo by ste súhlasili ponížiť sám seba tým, že ma budete učiť?

Zhlboka sa nadýchol. To mizerné dievča malo pravdu. Mohol sa s ňou stretať v tichosti. Nikto okrem Pottera to nemusel vedieť. Avšak ona by to vedela. Nevyrovnala by sa s tým a a tým sa zase nechcel vyrovnať on. Nevedel, čo povedať na jej vyhlásenie, pretože to bola pravda.

Zachránila ho slovami, "ale ďakujem vám pane za vašu láskavú ponuku." Chcela mu umožniť, aby odvolal svoju ponuku, takže to urobila za neho.

Bežala dole kopcom a znova jej spadol klobúk. Zohla sa, aby ho zdvihla, otočila sa k nemu a zamávala mu. Usmial sa na jej strácajúcu sa postavu. Prepánakráľa, bol bezradný. (Gads, he was in a quandary) Bolo mu jedno, či to chce; on ju znova vidieť chcel. Dnes večer sa porozpráva s Potterom.

(Nabudúce, Draco dostane nečakané pozvanie na večeru, ale príjme ho?)


4. kapitola Pozvanie prijaté, žiadne námietky



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss, Monie.

PS. S dvoma vetami som nepohla nech som robila čokoľvek, preto je tam AJ text, lebo preklad je výmysel.



Kapitola 4 - Pozvanie prijaté, žiadne námietky

Harry už skutočne Hermionu hľadal, keď ju zbadal bežať dole kopcom. Nebol sám. Pri ňom boli Ginny a Ron Weasleyovi. Kývol hlavou smerom k Hermione a povedal Ronovi, "no nie je taká pekná ako som ti vravel?"

Ron si pomyslel, že je pekná. Viac než pekná, myslel si, že je nádherná. Jednako ho to ale k nej nepriťahovalo, hoci by to sotva svojmu priateľovi povedal. Miloval niekoho iného, ale na radu svojich rodičov, ktorí dúfali, že lord Potter sa ožení s ich jedinou dcérou, mlčal o svojej náklonnosti. Keby sa mal dvoriť slečne Grangerovej len, aby zaistil svojej sestre a rodine budúcnosť, urobil by to.

Potom, čo sa skončilo predstavovanie, Hermiona a Ginny sa posadili do tieňa stromu a Ginny povedala, "Harry vždy o vás hovoril tak láskavo. Miluje vás ako sestru. Viete, vždy vás chcel ísť uniesť z vašich pomerov, ale bol viazaný etiketou a jeho krstný otec by to nikdy nedovolil.

"Oh," bolo jediné, čo mohla Hermiona povedať. Až doteraz si nemyslela, že jej život bol taký biedny, že by potrebovala zachrániť. Uvažovala, prečo si Harry myslel, že áno. Priala si, aby mohla povedať tomu peknému, mladému dievčaťu, že aj o nej Harry hovoril láskavo, ale pravda bola, že Hermiona až doteraz o existencii tej druhej dievčine nepočula. Ale mohla vidieť, prečo ju Harry miloval. Bola pekná, prívetivá a čistokrvná. Čím dlhšie tu bola, tým väčšmi si uvedomovala, aké to bolo dôležité.

"Harry sa o vás veľmi bál, slečna Grangerová, keď ste sa nevrátili do domu. Bol pripravený po vás poslať pátraciu čatu," povedala Ginny.

Hermiona sa usmiala a odvetila, "zablúdila som a zatúlala som sa na cudzí pozemok, a potom ma prichytil lejak."

Ginny sa spýtala, "cudzí pozemok? Nemyslíte lorda Malfoya, že nie?"

"Nuž, áno," odpovedala Hermiona.

"Nevidel vás tam, že nie?" spýtala sa.

"Videl, a rozprávali sme sa a potom mi ukázal spiatočnú cestu," priznala Hermiona.

"Oh, nebol ku vám odporný? Nenazval vás 'humusáčkou'?" spýtala sa Ginny.

Hermiona sa zatvárila zmätene a povedala, "bol veľmi príjemný, dokonca láskavý. Prečo by ma mal nazvať tým menom 'humusáčka'?"

"Je to urážlivý výraz, ktorý sa zvyčajne nepoužíva v slušnej spoločnosti," povedala Ginny. "Ale počula som, že Draco Malfoy to slovo niekoľko krát povedal bez ohľadu na prítomné dámy. Je to výraz, ktorý sa používa pre narodených u muklov. Znamená špinavá krv. Ľudia ako Draco Malfoy sa nestýkajú s muklami alebo u muklov narodenými. Majú pocit, že sú pod ich úroveň. To je dôvod môjho šoku, keď vravíte, že bol ku vám láskavý. Možno si nie je vedomý vášho pôvodu."

"Je si vedomý, pretože som mu to povedala," odvetila.

"Ginny, poď sa pozrieť na tie nové kríky ruží, čo Harry zasadil v záhrade," zakričal Ron. Zamával na sestru. Ginny sa usmiala a zamávala na rozlúčku Hermione.

Hermina uvažovala, či všetko, čo Ginny povedala, je pravda. 'Nenávidel' Draco u muklov narodených, bezdôvodne, bez oprávnenia, len kvôli tomu, ako sa narodili? Pozerala na kopec, kde vedela, že ležia jeho pozemky a myslela na neho. Bol trochu arogantný, ale k nej bol láskavý.

Ponúkol jej, že ju bude učiť. Hermiona si myslela, že je driečny a odváži sa pomyslieť si, že je príťažlivý? Jej srdce sa zatrepotalo, keď si spomenula na dotyk jeho ruky na svojom krku, keď jej zakladal medailón. Na to, ako sa na ňu pozeral a na to, ako jej ponúkol rameno.

Bola slepá? Boli toto činy muža, ktorý ju nenávidel len za to, že sa narodila u muklov?

Hermiona vošla do veľkého domu, aby unikla horúčave dňa a svojim myšlienkam. Už viac nebude udržiavať láskavé myšlienky k mužovi, ktorý ju musí nenávidieť. Pri jej ceste nahor schodmi ju stretol Remus Lupin, ktorý zostupoval nadol.

"Slečna Grangerová, počul som, že ste vystrašili môjho mladého priateľa, keď vás dnes nemohol nájsť," povedal Lupin.

"Tiež som tak počula," odvetila. "Pán Lupin, smiem sa vás na niečo spýtať?"

"Samozrejme, nepôjdeme do knižnice?" Ukázal smerom odkiaľ práve prišla, a ona sa k nemu v knižnici pripojila. "Takže, na čo vám mám odpovedať?"

"Ťažko viem, kde začať, ale existuje nejaký všeobecný názor, že u muklov narodení sú podradnejší ako čistokrvní?"

Vrelo sa na ňu usmial a povedal, "prečo sa pýtate, moja drahá?"

"Ginny Weasleyová povedala, že ľudia ako Draco Malfoy nenávidia ľudí ako ja len kvôli mojej krvi. Ale v tom mužovi som nenašla nič, čo by ho prezentovalo v takom biednom svetle. Bol trochu arogantný, a odmeraný, a prvý raz, keď som ho stretla v obchode, bol trocha nadutý, ale predsa mi preukázal láskavosť. Bol zdvorilý a ponúkol mi pomoc pri vzdelávaní, vo veciach, v ktorých ma vy a pán Snape nemôžete vyučovať: Je to prejav niekoho, kto ma nenávidí?"

Remus sa usmial nad jej prostotou. Pomyslel si, v dobrom, že jej vieru ešte nepodlomil pobyt popri magických ľuďoch. (Not being around magical people had skewered her beliefs, but in a good way, he thought.) Jej neznalosť nepeknej stránky ich sveta bola osviežujúca. Riekol, "ja som čistokrvný, a predsa je veľa takých, čo sa na mňa pozerajú zhora. Trpím Lycantropiou. Viete čo je to?"

Prikývla a povedala, "Ako dlho ste nakazený?"

"Od detstva a pozerajú sa na mňa zvrchu a vylúčili ma zo slušnej spoločnosti nielen ostatní čistokrvný, ale aj nečistokrvní a tiež aj u muklov narodení. Vidíte, predsudky zvyčajne nepoznajú hranice. Ak bol ku vám lord Malfoy láskavý, som si istý, že to nebolo predstierané. Pripadáte mi ako mladá žena, ktorej sa prirodzene preukazuje láskavosť, pretože vy ju prejavujete sama od seba.

"Ďakujem vám, pán Lupin."

Hermiona sa zdvihla k odchodu a on povedal, "mimochodom, čo vám lord Malfoy ponúkol, že vás bude učiť, o čom si myslel, že ja nezvládnem?"

"Staroveké Runy a Aritmantiku," odpovedala.

"Ach, lord Malfoy dobre pozná moje slabiny. Možno by on mal byť ten, kto vás tieto veci naučí, ak ste ochotná sa učiť," riekol Remus. Prešiel k oknu a povedal, "A tu nám prichádza ten ničomník. Predtým by som neveril, že niekedy poctí náš príbytok."

Hermiona si vzpriamene sadla. Lord Malfoy bol tu? Počula zazvoniť zvonček a prekĺzla na prah dverí knižnice, aby sa pozrela. Harryho lokaj otvoril dvere a ukázal mu smerom ku prijímacej izbe. Prešiel okolo Hermiony a kývol hlavou. Pozdravila ho rovnako a potom sa vrátila späť do knižnice.

"Uvažujem, čo tu robí?" povedala nahlas.

"Pôjdeme to zistiť?" spýtal sa Remus.

"Počula som ako povedal lokajovi, že je tu, aby sa porozprával s Harrym," pripomenula.

"To neznamená, že to niečo nemôže povedať pred nami," zasmial sa Remus. Nastavil ruku, a ona ju prijala a kráčali spolu k prijímacej izbe.

Remus vošiel prvý a pozdravil Draca. Hermiona vkĺzla dnu, uklonila sa a posadila sa na vzdialenú stoličku. Vošiel Harry a navzájom sa uklonili. "Neverím, že si kedy vkročil na Potters Hall, Malfoy, takže čomu vďačím za toto prosté potešenie?" spýtal sa Harry.

"Prišiel som ťa požiadať o dovolenie vyučovať tvoju sesternicu spolu s mojím krstným otcom a pánom Lupinom. Stále študujem Staroveké Runy a Aritmantiku a ona sa dnes poobede podelila so mnou o svoju lásku k týmto predmetom," vysvetľoval Draco.

Harry sa pozrel na Hermionu a povedal, "dnes si bola s lordom Malfoyom?"

"To na jeho pozemok som sa zatúlala, ale počas toho lejaku som vyhľadala prístrešok, to je všetko, bratanec," vyhlásila Hermiona.

"Nebolo by vhodné, aby šla do tvojho domu bez gardedámy," povedal Harry, "ale ak sa chce tieto veci učiť, nechcem jej v tom brániť. Budeš musieť prísť sem, aby si ju učil, alebo by som možno zariadil, aby Hermionu slečna Weasleyová, či jej brat Ron, odprevadili do tvojho domu."

Draco sa ani nad jedným nezdal nadšený, ani v najmenšom. Skutočne chcel spomínanú ženu vidieť znova, ale nechcel ju učiť tu, ani nechcel, aby Weasleyovská noha vkročila do jeho domu. Jeho mlčanie ako odpoveď na to,  čo zaujímalo Harryho, stačilo, pretože povedal, "chápem, lord Malfoy. Potom je odpoveď nie, bohužiaľ."

Draco sa postavil, aby odišiel, ale Remus sa postavil tiež a povedal, "Harry, ak by s týmto bol spokojný, ja by som ju odprevadil tam a naspäť, kedykoľvek sa rozhodnú. Zoberiem si knihu a budem vonku čítať a počkám na ňu. Myslím, že to bude prijateľné, pretože nikto nevstúpi do domu pána Malfoya a pre ňu bude mať väčší význam byť tam, pretože jeho knižnica je rozsiahla a dobre známa."

Hermiona sa postavila a povedala, "prosím, Harry."

Draco sa otočil, aby sa na ňu v tú chvíľu pozrel. Chcela prísť. Draco sa otočil k Harrymu a Harry povedal, "myslím, že to znie rozumne. Možno, utorkové a štvrtkové popoludnia?"

"Vynikajúco, Potter," uklonil sa Draco a začal odchádzať z miestnosti, keď na neho zavolal Harry.

"Dnes večer budeme o siedmej večerať. Budú tu pán a slečna Weasleyovi. Aj tvoj krstný otec sa zúčastní. Prečo sa k nám nepridáš, lord Malfoy? Ty, Snape a Lupin môžete prebrať jej vyučovanie, kým budeme večerať."

Draco sa otočil. Večerať tu? S vlkodlakom? S nečistokrvnými? Draco si všimol Harryho potmehúdsky úsmev. Pochopil zámer toho muža. Chce, aby odmietol, tak aby mohol predviesť svojej sesternici to, o čom si myslel, že bol skutočný Dracov charakter a o čom, keby bol Draco úprimný, by tiež musel priznať, že je pravda. Riekol, "Budem poctený pridať sa k vám dnes večer."

"Výborne," povedal Harry s úsmevom. Draca odprevadili ku dverám a chystal sa odísť. Remus a Harry zostali v prijímacej izbe, takže nikým nevidená Hermiona vykĺzla von. Zbadala ako pán Malfoy vychádza z dverí.

Vyšla za ním. "Lord Malfoy, nepriala by som si byť príčinou vášho nepohodlia. Ak by vám robilo problémy vyučovať ma za podmienok môjho bratanca, pochopila by som, keby ste odmietli."

"Slečna Grangerová, som muž slova. Ponúkol som vám, že vás budem učiť a bol som úprimný vo svojej ponuke. Jedine ak ste vy zmenili svoj názor..."

Prerušila ho a povedala, "nie, nezmenila!"

Nemohol si pomôcť, len sa usmiať. Tak dychtila po tom učiť sa, ale nebolo v tom tiež niečo iné? Trúfa si dúfať? Keby tam bolo niečo iné, náznak náklonnosti, malo by to význam? Mohol niektorý z nich jednať pri takom pomere? (Could either act on such a liaison?)  Mala ruku na zárubní dverí. Naklonil sa dopredu a položil svoju ruku na jej. Pozrela sa na jeho ruku, vedela, že by svoju mala odtiahnuť späť, ale chcela, aby zostala pod teplom jeho ruky. Pozrela sa mu znova do očí.

Riekol, "ak ste vy nezmenili svoj názor, uisťujem vás, že ja som nezmenil svoj." Cítil teplo, ktoré vyžarovalo jej telo. Bol dosť blízko na to, aby spočítal pehy na jej nose. Venoval jej ruke slabé stisnutie, skôr než ju dal úplne preč, nech to akokoľvek veľmi nechcel urobiť. Páčilo sa mu cítiť jej ruku pod svojou. Zišiel dole schodmi, ešte raz sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Usmial sa a ona sa začervenala. Smial sa, keď sa otočil smerom k ceste. Sluha mu podal uzdu jeho koňa a on odcválal k svojmu vlastnému domu.  Stálo za to zmieriť sa s podradnou spoločnosťou, ak to znamenalo, že ju znova môže vidieť. Nemal pocit, že by bola podradná. Nedokázal si v hlave zdôvodniť ten rozdiel, ale nejaký rozdiel tam bol.

Hermiona vybehla hore schodmi. Napriek tomu, že bolo stále zavčasu, chcela sa pripraviť na večeru. Priala si, aby mala na oblečenie krajšie šaty. V kočiari mala oblečené svoje najlepšie šaty. Otvorila svoj šatník, keďže predpokladala, že škriatkovia či služobníctvo jej už tam dali oblečenie. Objavila šatník plný krásnych šiat. Zatvorila ho a chcela vybehnúť z dverí len aby tam našla Harryho. "Páčia sa ti? Dúfam, že budú sedieť, ak nie, použi na ne mágiu a uprav si ich."

"Harry, prečo si ku mne taký láskavý?" spýtala sa.

Zasmial sa a povedal, "Hermiona, si moja jediná žijúca rodina. Prečo by som nemal byť k tebe láskavý? Okrem toho chcem, aby si dnes večer vyzerala pekne. Bude s nami večerať pán Weasley a myslím, že k tebe pociťuje náklonnosť." Otočil sa, aby odišiel z izby.

Možno tam dnes večer bude pán Weasley, a možno by mala dnes večer vyzerať pekne, ale ona vedela, že chce vyzerať pekne nie kvôli pánovi Weasleymu, ale kvôli niekomu inému.

Nabudúce: Rozhovor pri večeri sa škaredo zvrtne, ale Draco a Hermiona strávia spolu pokojnú chvíľku v záhrade.


5. kapitola Tanec túžob



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss, Monie.



 Kapitola 5 Tanec túžob

V prijímacej miestnosti sa Hermiona posadila do rohu, aby počkala, kým nepríde ich spoločnosť. Rozhodla si obliecť jednoduché šaty slonovinovej farby a zdvihnúť záplavu svojich kučeravých vlasov na vrch hlavy. Remus sedel v druhom rohu miestnosti s knihou v ruke a pobavením na tvári. Pozrel sa na Hermionu a povedal, "prečo ste taká nervózna, moja drahá?"

"Prepáčte prosím, pane?"

"Vyzeráte trochu zmätená a uvažoval som, či to nie sú nervy?" zopakoval.

"Nie, pane, nie som nervózna," povedala. Klamala. Bola nervózna, pretože úzkostlivo očakávala príchod lorda Malfoya. Chcela ho znova vidieť. Chcela sa s ním znova zhovárať. Ale nesmela to dať najavo, tak otvorila knihu a predstierala, že číta. Vošiel Harry s pánom Weasleyom a slečnou Weasleyovou.

Harry povedal, "pozrite, kto prišiel!" Hermiona a Remus vstali a vymenili si pozdravy s novopríchodzími.

Ron prešiel k miestu, kde sedela Hermiona a povedal, "čo čítate, slečna Grangerová?"

V skutočnosti nečítala, len držala knihu ako prostriedok, ktorý jej mal zamestnať ruky. Odložila knihu na podlahu pri svojom kresle a povedala, "nič dôležité. Ako sa máte dnes večer, pane?"

"Skvelo, ďakujem," riekol. Obzrel sa na Harryho a Ginny, ktorí sa podelili o dvojkreslo a povedal, "všetci dúfame v radostnú udalosť na konci tohto leta."

Hermiona sa pozrela na dvojicu. Spôsob, akým sa Harry smial na všetkom, čo Ginny povedala. Spôsob, akým položila ruku na jeho plece, aby sa ho zľahka dotkla a len aby ju odtiahla preč, a tie úsmevy na ich tvárach. Boli zamilovaní. Táto skutočnosť sa nedala poprieť.

Vošiel lokaj a oznámil, že prišiel zvyšok ich hostí. Severus Snape a Draco Malfoy vošli do miestnosti. Hermiona znova vstala a okamžite jej udrel do očí rozdiel medzi oboma mužmi. "Pán Snape, smiem vám predstaviť svoju sesternicu, Hermionu Grangerovú, vašu budúcu žiačku."

"Slečna Grangerová," povedal, keď zatiahol jej meno. Sotva prikývol. Hermiona si nebola istá, či sa jej ten muž páči, ale nechala si otvorenú hlavu. Severus sa otočil, aby sa porozprával s Remusom a Draco prešiel k Hermione.

"Slečna Grangerová, ako sa cítite dnes večer?" spýtal sa.

"Mám sa dobre," povedala.

"Dnes večer vyzeráte nádherne," riekol. V skutočnosti si myslel, že vyzerá báječne. Vyzerala ako naozajstná dáma. Venovala mu malý úsmev a na líca sa jej vrátila červeň. Uškrnul sa a povedal, "prečo vždy keď vám zložím kompliment, vaše líca sčervenejú? Mohlo by to byť tým, že nie ste zvyknutá na komplimenty alebo by to mohlo byť tým, že ste si nie vedomá svojej vlastnej krásy?"

Jeho trúfalosť ju šokovala. Pozrela sa na zvyšok skupiny, ale nezdalo sa, že by niekto začul jeho slová. Riekla, "pane, buďte taký dobrý a nezahrávajte sa so mnou. Viem, že nie som taká veľká krásavica." Povedala to s takou úprimnosťou. Draco uvažoval, či si to naozaj myslela. Bolo dosť vzácne nájsť ženu, ktorá nebola plná domýšľavosti a pýchy.

Naklonil sa bližšie k nej a povedal, "uisťujem vás, ja nikdy neklamem."

"Nikdy?" spýtala sa s úsmevom.

"Nuž, možno to samotné je malá lož. Viem, že všetci občas vravíme klamstvá, ale v tejto chvíli som celkom úprimný," odpovedal a vrátil jej úsmev.

O chvíľu neskôr pri jedálenskom stole Hermiona voľne konverzovala so Severusom Snapom. Mala pravdu vo svojej prvej domnienke, naozaj sa jej ten muž nepáčil, ale jeho inteligencia súperila s jej vlastnou a zistila, že je ľahké s ním konverzovať, za čo bola vďačná.

Práve strávil väčšiu časť  z pätnástich minút tým, že spoločnosti rozprával o tom, že zo žien sú hrozní výrobcovia elixírov.

"Ale, pane," povedala Hermiona, "nemôžete mi skutočne tvrdiť, že si myslíte, že výroba elixírov je umenie, ktoré je lepšie nechať na mužov. Nebolo veľa z úplne prvých výrobcov elixírov ženami?"

"Ženy nevenujú pozornosť detailom, čo je potrebné pre výrobu elixírov. Najlepšie je nechať im kúzla a transfiguráciu. Budem vás učiť základy elixírov, ale za svojho života som pochopil, že ženy nedokážu zvládnuť delikátnosť komplikovanejších elixírov. " Snape sa vrátil k svojej polievke.

Hermiona sedela vedľa neho a našpúlila ústa. Pozrela sa cez stôl a Draco Malfoy mal na tvári úsmev. Kývla na neho hlavou akoby sa pýtala, čo bolo také zábavné. Riekol, "krstný otec, možno slečna Grangerová potvrdí výnimku z vášho pravidla. Možno bude spôsobilý výrobca elixírov."

"Nepochybujem o jej intelekte, už len z predchádzajúceho rozhovoru s ňou, ale jednako je to žena," povedal.

Dracove obočie vystúpilo, "áno, v tom sa nemýlite." Hermiona sa pozrela do svojho taniera a on si bol istý, že sa jej znova červenajú líca. Riekol, "slečna Grangerová, čo by ste povedali, keby sme mali našu prvú hodinu zajtra?"

Harry odpovedal za ňu, "zajtrajšok nie je dobrý, Malfoy. Zajtra máme piknik na vidieku (country picnic), aby sme využili pekné počasie. Bude veľký večierok a dostaví sa niekoľko ľudí z okruhu tvojich známych. Môžeš sa ku nám pripojiť, ak chceš a učiť ju vonku v divočine." Ginny sa zasmiala na Harryho žarte.

"Nedokážem si predstaviť, že by niekto chcel čítať knihu alebo študovať počas dňa strávenom s priateľmi a zábavou," povedal Ron.

"Som si istý, že nedokážeš, Weasley," povedal Draco.

Hermiona riekla, "pane, ocenila by som mať svoju prvú hodinu zajtra, dokonca aj keď to bude vonku. Prosím, pripojte sa k nám."

"Bude mi cťou," odpovedal.

Po večeri muži šli do salónika, aby si vychutnali cigarety a koňak. Hermiona a Ginny vošli do knižnice. "Viete, že Harry má v pláne spárovať vás s mojím bratom, však?"

Hermiona sa otočila, šokovaná neokrôchanosťou druhej ženy. "Som o tom informovaná, ale prosím, nepredpokladajte, že som ho požiadala, aby sa snažil o toto spojenie."

"Musím priznať, že som si uvedomila, že necítite žiadnu náklonnosť k môjmu bratovi podľa toho, ako hovoríte o lordovi Malfoyovi. Môj brat aj tak miluje niekoho iného. Volá sa Luna Lovegoodová a pripojí sa ku nám na zajtrajšom pikniku. Dúfam, že to zajtra prezradím Harrymu," priznala Ginny, "chcem, aby bol môj brat šťastný, ale prosím, neberte to ako urážku."

Hermiona mala ďaleko od toho, byť urazená. Uľavilo sa jej. "Som šťastná, že som našla v tomto spojenca."

"Potom sa zajtra porozprávam s Harrym. Myslím, že si pohľadám knihu na čítanie," riekla Ginny.

"Myslím, že sa pôjdem prejsť do záhrady," povedala Hermiona, keď sa pobrala k odchodu. Vyšla von, kde vysoko na oblohe žiaril mesiac. Večerný vzduch bol studený, ale ona si zabudla zobrať deku, tak si len pevne ovinula ruky okolo tela.

Bála sa, že Harry chce spojenie medzi ňou a pánom Weasleym. Dúfala, že slečna Weasleyová bude mať dosť vplyvu na jej bratanca, aby ho presvedčila, že Hermiona nepotrebuje nijakého muža. Zohla sa, aby ovoňala jednu z ružových ruží, obdivujúc jej krásu v mesačnom svetle.

"Je nádherná," povedal spoza nej lord Malfoy. Otočila sa. Chcel povedať bledne vedľa vás, ale vedel, že by mal preukázať zdržanlivosť. "Môj krstný otec sa dosť na vás hneval, slečna Grangerová."

"Je to hrozný muž," odvetila Hermiona.

Malfoy sa zasmial a povedal, "občas, ale je to génius. Má pravdu o tvorbe elixírov. Nikdy som nevidel vynikajúceho výrobcu elixírov, ktorým by bola žena."

"Možno ste žiadnu nevideli, pretože žiadnej vo vašej spoločnosti nedali príležitosť rozvinúť svoje schopnosti," podotkla Hermiona. Otočila sa a kráčala po cestičke. Nasledoval ju a čoskoro kráčal popri nej.

"Pán Weasley sa ku vám nezdal príliš nežný," povedal Draco.

"Pardón, pane?"

"Ach, človek by povedal, že sa lord Potter usiluje o spojenie medzi vami dvoma, aj keď si myslím, že by to bolo strašné," riekol Draco.

"Pretože ja som u muklov narodená a on je čistokrvný?" spýtala sa.

"Celkom opačne, bohužiaľ," povedal.

"Slečna Weasleyová vraví, že náklonnosť jej brata smeruje k inej, slečne Lune Lovegoodovej," riekla Hermiona.

Draco sa nahlas zasmial. "panenka skákavá, tak to je zaujímavé spojenie!" Hermiona sa na neho zamračila, ale on dodal, "nie ste tými novinkami sklamaná, že nie?"

"Samozrejme, že nie," povedala. "Ale musím priznať, že ak sa môj bratanec ožení so slečnou Weasleyovou, ocitnem sa v inej situácii a neostane mi nič iné, len si vyhľadať miesto niekde inde, možno budem učiť, a kvôli tomu sa musím naučiť všetko, čo za krátky čas dokážem alebo horšie, budem sa musieť vydať." Draco prestal kráčať. Nevšimla si, že zastavil, až kým nebola niekoľko krokov napred. Otočila sa tvárou k nemu a on sa usmieval. "Povedala som niečo vtipné, pane?"

"Alebo horšie, budete sa musieť vydať?" pripomenul.

Tiež sa zasmiala. "Chcela som povedať, alebo horšie budem sa musieť vydať bez lásky."

"Keby ste k nejakému gentlemanovi prechovávali sympatie, nebolo by to také hrozné riešenie?" spýtal sa.

"Dúfala by som, že nie," riekla.

"Predpokladáte, že vás váš bratanec vyhodí na ulicu, keď sa ožení?" opýtal sa.

Teraz to bola ona, kto zastavil. Riekla, "mohlo by sa to stať. To je to, čo sa mi stalo predtým než som prišla sem. Moja matka zomrela a nová žena môjho nevlastného otca ma nemohla vystáť, takže som ostala bez domova."

Draco si všimol obavy na jej tvári. Priblížil sa k nej a povedal, "Nech akokoľvek veľmi nemám rád vášho bratanca, nepoznám nič z jeho povahy, čo by naznačovalo, že sa vás zriekne a nechá vás bez domova."

"Dúfam, že máte pravdu, pane," povedala. Pozrela sa na oblohu a povedala, "vaše meno je meno súhvezdia, nie je tak?"

"Ste veľmi bystrá a áno, je to tak," odvetil. Pozrel sa jej do tváre, keď sa pozerala na nočnú oblohu.

Ukázala nahor a riekla, "dnes večer sú jasné hviezdy, premýšľam, či môžeme vidieť nejaké súhvezdie."

Prikročil bližšie k nej. Zrazu spustila ruku a on bol tak blízko, že sa jej ruka obtrela o jeho hruď, keď ju dávala dole. Rýchlo si ju pritiahla k boku.

"Okúzľujete ma, slečna," povedal. "Ste nízkeho pôvodu a postavenia, nečistej krvi a predsa zisťujem, že na vás myslím."

Hermiona riekla, "je zázrak, že plytváte svojím časom na niekoho, kto je podradnejší ako vy." Začala odchádzať preč. Pobehol, aby ju dostihol.

"Ospravedlňujem sa, ak vás tie slová urážajú, ale sú pravdivé. V našom svete, slečna Grangerová, krv znamená všetko. Je dôležitejšia než peniaze či styky. Je fakt, že všetky pekné dievčatá sveta nemôžu zmeniť túto jednoduchú pravdu," povedal.

"Potom sa tu už viac nezdržujte. Nikto by si neprial, aby ste strácali svoj čas s prostou, ako bolo to slovo, humusáčkou," riekla. Pokúsila sa odbehnúť, ale schmatol ju za ruku. Jej pokožka bola studená na dotyk a pod jeho rukou sa striasla.

"Nepovedal som vám to slovo, takže by ste si nemali myslieť, že by som ho použil na vás. Ale vravím vám pravdu. Je mi ľúto, ak vás to zraňuje. Nechcel som vám ublížiť," povedal úprimne.

"Ak ste rozpoltený, potom sa s tým musíte vyrovnať sám vo svojom srdci," riekla.

Krátko sa zasmial a pustil jej ruku. "Verte mi, nie som rozpoltený. Len preto, že vás považujem za inteligentnú, peknú a dobrú spoločnosť, to neznamená, že mám zmiešané pocity. Poznám pravdu." Chcel presvedčiť viac seba samého než ju.

"Ale možno by ste sa nemali ponižovať tým, že ma budete vyučovať. Prosím vás, odíďte, pane." Pokúsila sa ešte raz odísť, ale zablokoval jej cestu.

"Vskutku, ste príliš pyšná a vystatovačná. Budem vás učiť, pretože som muž svojho slova. Znova, ospravedlňujem sa," začal, ale ona zastavila jeho reč.

"Nerobte falošné ospravedlnenia! Je k popukaniu, že vy vravíte, že ja som pyšná a vystatovačná! Ste ten najarogantnejší muž, ktorého som kedy stretla. Už viac nechcem, aby ste ma vyučovali. Radšej by som sa dala učiť nejakým lumpom, o ktorom som si istá, že má lepšie spôsoby než vy. Už sa viac nezdržím. Zbohom, lord Malfoy."

Zasmial sa nad jej trúfalosťou. Nasledoval za ňou späť do domu. Slečna Weasleyová ich oboch stretla vo dverách a povedala, "báječné správy, prišli moji bratia George a Fred, spolu so slečnou Lovegoodovou, slečnou Patilovou a slečnou Brownovou. Rozhodli sme sa usporiadať malý tanec na ukončenie nášho večierka. Poďte slečna Grangerová!" Potiahla Hermionu za ruku.

Zatiaľ čo Remus Lupin hral na klavíri, obyvatelia Potter's Hall začali tancovať ľudový tanec (counrty-dance). Draco prvý tanec sedel. Mal pocit, že je takáto zábava pod jeho úroveň. Ale ako tanec pokračoval, a videl, že slečna Grangerová sa smeje a teší, rozhodol sa zúčastniť.

Prešiel k slečne Grangerovej a povedal, "smiem mať ďalší tanec?"

Chcela povedať nie. Mala by povedať nie. Predtým ju urazil, ale chcela s ním tancovať. Hudba začala a ona sa mu uklonila na súhlas s jeho požiadavkou.

Začal pomalý tanec. Hľadeli si jeden druhému do očí, keď sa k sebe priblížili. Dotkol sa jej ruky a otočil ju. Oddelili sa od seba, keď druhý pár urobil to isté. Zobral ju znova za ruku a prešli cez tanečníkov, ktorí ich z oboch strán lemovali. Stáli oproti sebe, nikto nebránil ich pohľadu. Študoval jej tvár, jej výraz, jej rozvahu. Čo bolo na tomto mladom dievčati, že ho to robilo takým rozpolteným?

Znova sa priblížili a on položil ruku na spodnú časť jej chrbta, keď s ňou prechádzal znova cez zástup ľudí. Otočili sa s jej rukou v jeho. Z dotyku jeho ruky na jej sa jej podlamovali kolená. Ústa jej vyschli a vedela, že sa červená. Keď po druhý raz kráčali bok po boku, pozrel sa na ňu kútikom oka.

Nenávidel priznať to, ale nemohol popierať svoju príťažlivosť k nej. Keď stáli po krajoch, sledovali ako stredom prechádza iný pár, znova ho zasiahla jej krása. Ešte raz sa k sebe priblížili, ani jeden celý tanec neprehovoril. Slová by neboli vhodné. Jeho ruka opäť prešla na jej chrbát, keď ju viedol cez zástup. Prečo očakával jej dotyk? Prečo ona túžila po jeho? Otočili sa, posledná otočka, a on sa jej poklonil a ona sa uklonila.

Všetci tlieskali a vraveli 'aký skvelý tanec'. Hermiona Grangerová sa pozrela do očí svojho partnera a potom sa pozrela na zem. Pomáhajte jej, pretože sa beznádejne zamilovala.

Draco Malfoy sa ospravedlnil ostatným. Ani chvíľu dlhšie s ňou nemohol zostať v tej istej miestnosti a nepriznať svoje pocity. Za žiadnych okolností by nepriznal svoje city k nej. "Ospravedlňte ma, prajem vám všetkým dobrú noc. Ďakujem ti, Potter, za tvoju pohostinnosť." Otočil sa vyšiel z izby.

Keď odchádzal z miestnosti, nikto okrem nej si to nevšimol, ale ona nesprávne pochopila jeho odchod. Predpokladala, že odchádza, pretože už viac nemôže zniesť jej spoločnosť. Tiež sa ospravedlnila a vybehla z izby. Bežala po chodbe ku schodom. Vo dverách uvidela stáť lorda Malfoya. Znova sa na seba s úžasom pozerali po dobu, ktorá im pripadala ako večnosť. Kývol hlavou smerom k nej a vyšiel z dverí. Vybehla hore schodmi, hodila sa na posteľ a plakala.

(Nabudúce: vidiecky piknik a započuté slová)


6. kapitola Korunka z kvetín



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  ladyF, Moniku, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss, Monie, Lucke

PS. Vďaka tomu ako išli s cenou dole notebooky, jeden som dostala. K Valentínovi, k narodeninám, k výročiu, k meninám a asi aj k Vianociam. Ale stojí to za to. Takže... nechcem to zakríknuť. 



Kapitola 6 Korunka z kvetín

Ranné svetlo sa vznášalo cez čipkované záclony a prebudilo mladú ženu z driemot. Posadila sa na posteľ a pretrela si oči. Bála sa čo i len pomyslieť na to, čo má pred sebou. Piknik na vidieku s priateľmi a nepriateľmi, práve táto myšlienka ju naplnila takým strachom, že si pretiahla prikrývky cez hlavu. Keď konečne dokázala zísť dole schodmi, bolo už po raňajkách. Hermiona si všimla Remusa Lupina v hudobnom salóniku sedieť pri klavíri.

"Dobrý deň, pán Lupin," riekla Hermiona.

"Máte zvyk polihovať celý deň?" povedal hlas v rohu miestnosti. Rýchlo sa otočila a uvidela Severusa Snapa.

"Dobré ráno, slečna Grangerová," usmial sa Remus. "Pozrite kto vám prišiel dať vašu prvú hodinu."

"Je mi ľúto, pán Snape, pretože som si nebola vedomá, že by sme už mali mať naše vyučovanie. Možno by sme mohli začať inokedy," riekla.

"Pravdepodobne, pretože lepšia časť tohto dňa už skončila," odvetil Severus. Postavil sa a povedal, "zajtra prídete do môjho domu v Pradiarskej uličke. Dám vám začiatočnícku lekciu. Príďte presne o desiatej ráno. Môj krstný syn sa s vami stretne tu a ukáže vám cestu."

Tá myšlienka naplnila Hermionu zmesou strachu a nádeje, čo bola zvláštna kombinácia. Riekla, "som si istá, že ma môj bratanec privedie."

"Nie, privedie vás môj krstný syn. Všetko je zariadené. Príjemný deň, slečna Grangerová, Lupin." Snape vyšiel z izby. Hermiona sa otočila a dívala sa ako odchádza.

Otočila sa späť k Lupinovi a povedala, "prosím, nepovedzte, že nám dnes robí spoločnosť na dnešnom pikniku."

"On nie a ani ja," odvetil.

"Prečo, pane?" naliehala Hermiona.

"Som úbohý vychovávateľ a nie som prijatý medzi sviežu, roztopašnú mlaď, ktorá tam bude prítomná. Je vám to za mňa ľúto?" spýtal sa s úsmevom.

"Mohlo by byť, keby to bola pravda, ale myslím, že si neprajete dnes ísť, takže z toho dôvodu sa odkláňam od sympatií k vašej neutešenej situácii," odvetila Hermiona. Remus sa zasmial. "Ale mali by ste cítiť sympatie ku mne, pretože ja si prajem dnes ísť, ale obávam sa, že budem tiež nevítaná."

Remus povedal, "ale ten piknik je na vašu počesť, takže sa od vás čaká dovádzať s davom."

"Najprv večera na moju počesť, a potom piknik, a tiež ten pripravovaný bál, nuž, musím povedať, že sa necítim primeraná na takú pozornosť," povedala s povzdychom.

"Moja drahá, som si istý, že veľa ľudí zmýšľa inak. Vzchopte sa a nakreslite si úsmev na tvári. Mohli by sme mať našu prvú hodinu, ak by ste si želali."

"Áno, to by ma veľmi potešilo," odpovedala Hermiona.

Prešli do knižnice a začali pracovať na kúzlach. Remus zistil, že hoci nepoznala všetky správne zaklínadlá, rýchlo a vytrvalo sa učila a uchovávala si všetko, čo povedala, takže to nepotreboval zopakovať znova. Ohromila ho. Harry kráčal popri knižnici a povedal, "sme pripravení na piknik. Ste si istý, že nejdete, Lupin?"

"Pikniky a všedné rozhovory, nie, myslím, že nie Harry, ale ďakujem ti," usmieval sa Remus. Harry vošiel do izby a chytil Hermionu za ruku.

"Je taká bystrá ako som vám sľuboval, že bude?" chvastal sa.

"Harry, nafukuješ moje ego," riekla Hermiona.

"Tak bude nafúknuté," zasmial sa. Pobozkal ju na ruku a riekol, "mám otvorený kočiar, ktorý nás všetkých odvezie na peknú lúčku. Môžeme jesť, piť , veseliť sa a celý deň leňošiť na slnku. Bude ti to vyhovovať?"

"Kto tam bude, Harry?" uvažovala.

"Väčšina Weasleyovcov, vrátane starších Weasleyovcov, dámy z minulej noci, čo boli tu, tiež Theodore Nott, ktorého si stretla pri svojom príchode. Myslím, že si Nott privedie zopár svojich priateľov, Blaisa Zabiniho, Marcusa Flinta a Pansy Parkinsonovú. Samozrejme a bohužiaľ tam bude lord Malfoy."

Hermiona by bola radšej, keby neprišiel. Pomyslela si, že po tom ako ju včera večer ohrdol, keď ju po ich tanci v takom chvate opustil, by sám seba neponížil tým, že by prišiel.

"Si si istý, že príde?" spýtala sa.

"Áno, som si istý." Harry prižmúril oči a povedal, "lord Malfoy ťa pobláznil?"

"Bratanec, vravíš hlúposti," povedal s krátkym smiechom. Nebol si istý, či jej veriť, ale nepovie nič viac, aspoň nie v tejto chvíli.

Prišli na lúčku práve keď dorazila väčšina ostatných. Harryho škriatkovia začali chystať deky a jedlo. Hermiona sa práve prechádzala pomedzi poľné kvety, keď zbadala pána Notta kráčať hore kopcom s tmavovlasou, vyberane oblečenou a upravenou ženou po svojom boku. Za ním bol čierny muž, vysoký a hrdý a tmavovlasý muž. Ako posledný prichádzal Lord Malfoy osobne. Pán Nott sa k nej priblížil prvý a povedal, "ach, tu je tá spomínaná žena. Slečna Grangerová, smiem vám predstaviť lady Pansy Parkinsonovú, lorda Blaisa Zabiniho a ctihodného Marcusa Flinta. Verím, že si na Malfoya spomínate."

"Som očarená," povedala Hermiona s miernou poklonou. Všetci muži sa uklonili.

Slečna Parkinsonová zdvihla nos dohora a neodpovedala na pozdrav. Otočila sa k Blaisovi a povedala, "lordstvo, keby ste ma odprevadili do tieňa stromu, neprajem si, aby mi spálilo pokožku." Tá žena už mala dáždnik, takže Hermiona sa čudovala, ako by sa jej mohla spáliť pokožka. Lady Pansy potom povedala, "niektoré ženy v našej spoločnosti nemajú dokonca ani klobúk, či čepiec a iste budú zasiahnuté popoludňajším slnkom." Hermiona si bolestivo uvedomila, že nielen, že je jediná, ktorá nemá klobúk, ale tiež má rozpustené vlasy, čo sa zdalo, že tiež tu nie je v móde. Spoločnosť prešla okolo nej, keď sa Hermiona otočila, aby utrhla ešte nejaké kvetiny.

Draco prešiel k nej a keď si uvedomila jeho blízkosť, zamestnala sa tak, aby mohla prestierať ľahostajnosť. Draco riekol, "trháte kvety pre svojho nastávajúceho, pána Weasleyho?"

Zdvihla zrak a zamračila sa. Usmieval sa. Prečo sa usmieval? Vyzeral príliš driečne, aby sa dalo vydržať, keď sa usmieval. Riekla, "nie, pane, tieto sú pre mňa. Keďže mi nikto iný kvety nedá, obávam sa, že si ich musím natrhať sama."

"Vy drahé úbožiatko, čo urobíte pri takej ujme?" doberal si ju.

"Znesiem, čo najviac dokážem," riekla, hrala spolu s ním.

Zohol sa a utrhol malú sedmokrásku. Podal jej ju a riekol, "berte, na znak mojej úcty."

"Pane, nemali by ste si robiť náklady či starosti," odvetila. Nedokázal zabrániť úsmevu. Ale tentoraz jeho úsmev neopätovala. Len kráčala ďalej, s ním blízko pri nej.

"Počul som, že ste dnes zmeškali svoju prvú hodinu so Snapom," navrhol.

Otočila sa a riekla, "je to zvláštny muž. Vôbec som nevedela, že sme mali mať dnes hodinu."

"Nuž, navrhoval by som vám, aby ste už žiadnu nevynechali. Z toho dôvodu, keď som bol dnes na Potter's Hall, ponúkol som sa, že vás zajtra odprevadím k nemu domov," povedal Draco.

"Vy ste dnes ráno boli na Potter's Hall?" spýtala sa.

"Áno, skutočnosť, ktorú ste sa už mohli dozvedieť, keby ste sa nerozhodli celý deň povaľovať sa v posteli," zasmial sa.

Riekla, "bola som unavená. Včera som mala dlhý deň."

Rýchlo ju prerušil slovami, "nemusíte mi ponúkať zdôvodnenia či ospravedlnenia. Zaslúžili ste si odpočinok a s vaším vzhľadom to dnes urobilo zázraky."

Miatol ju. Na jednej strane ju pochválil, presne tak ako to urobil včera, a potom jej povedal, že pre iných je podradná. Požiadal ju o tanec a potom utiekol preč, akoby ho oparili vriacou vodou. Menil sa prirýchlo. Otočila sa, aby znova odišla preč, ale zastavila sa. Riekla, "mätiete ma, pane. Som zmätená vaším priamym rozhovorom a komplimentmi na jednej strane a na druhej vašou potrebou zachovať dekórum."

Zasmial sa a povedal, "ach, drahá, moja nová mladá priateľka je zmätená. Myslel by som si, že ste taká inteligentná, že vás nič nezmätie."

Vrátila sa bez komentára k ostatným. Posadila sa na malý roh prikrývky, keď sa Malfoy prešiel posadiť na inú. Niekoľko z dám zberalo bobule. Ginny sa spýtala Hermiony, či nechce pomôcť. Plietla reťaz z poľných kvetín, aby urobila náhrdelník. Odmietla jej ponuku. Prišiel k nej pán Flint a povedal, "smiem sa s vami podeliť o deku?"

"Samozrejme, pane," riekla.

"Počul som, že ste sa narodili u muklov?" vyhlásil.

Hermiona rýchlo začínala byť unavená z mukelskej témy, ale zatiaľ bola slušná. Riekla, "áno, moja matka bola Harryho teta a bola mukel."

"Fascinujúce," povedal. "Uvedomujete si, že tu v tejto čarodejníckej komunite je väčšina čistokrvných. Berú si len čistokrvných a majú malé čistokrvné deti, takže vy ste akási zvláštnosť."

Zamračila sa. Nejaká zvláštnosť? Založila si kvetinový náhrdelník na krk a začala pracovať na čelenke. Keď si mysleli, že je zvláštna, tak bude. Theo prišiel k nim a povedal, "môj priateľ vás obťažuje, slečna Grangerová?"

"Vôbec nie, práve mi vraví aká som zvláštna," riekla, už jej to bolo jedno.

"Nuž, to nie je pekné," zasmial sa Theo. "Mám toho gentlemana zmlátiť?"

"Nemrhala by som vaším časom," odvetila Hermiona. Marcus sa na tom zasmial. Draco podišiel. "Ale môžete zmlátiť lorda Malfoya."

"Čo som urobil, že si zaslúžim zmlátiť?" spýtal sa, keď sa posadil na deku.

"Nič, len proste vediem všedný rozhovor," hravo povedala. Páčila sa mu táto jej povznesená stránka. Snažila byť nad ním, pretože musela byť na neho nahnevaná. Pomyslel si, že je to roztomilé. Nechá ju hnevať sa na neho po celý čas.

Blaise a lady Pansy podišli a Pansy povedala, "pozrite sa hentam na tých Weasleyovcov, dokonca na tú kravu ich matku a nemehlo ich otca. Ako sa môže lord Potter spájať s takými ľuďmi je mimo môjho chápania."

Blaise jej pomohol posadiť sa a riekol, "podľa všetkého je oslnený najmladšou dcérou tej rodiny."

"Aké nešťastné spojenie pre vikomta, dúfam, že si ju neplánuje zobrať," povedal Marcus.

Hermiona uvažovala, či nie je zrazu neviditeľná. Neuvedomovali si ostatní, že je v ich spoločnosti? Neuvedomovali si, že Harry je jej bratanec? Prestala robiť svoj veniec a postavila sa, aby odišla a ešte začula slečnu Parkinsonovú povedať, "čo čakáte, drahý Blaise, môže mať titul, ale nič nikdy nezakryje skutočnosť, že je prostý nečistokrvný. Jeho vlastná matka bola humusáčka."

Draco sa postavil tiež. Slečna Grangerová sa rýchlo vrátila a povedala, "slečna Parkinsonová, ako som vyrozumela, to slovo humusáčka je škaredý neprístojný výraz, ktorý je najlepšie nevravieť v zmiešanej spoločnosti. Núti ma to uvažovať čo za dámu by povedala také slovo. Ak sa nemýlim, dámy zvyčajne nevyslovujú takéto ohavnosti, ale možno si čistokrvní myslia, že sú nad takýmito ohavnosťami. Prajem príjemný deň." Odišla preč, vskutku v zlej nálade.

"To ti dobre povedala, Pansy," zasmial sa Theo.

Hermiona začala bežať medzi stromy. Ukryje sa v ich tieni až do času, kým sa ostatní nevrátia z oberania bobúľ.

"Slečna Grangerová," povedal lord Malfoy. Otočila sa, aby mu opätovala pozdrav. "Odpustite hrubosť ostatných."

"Prečo sa ospravedlňujete za nich, pane, keď sám máte to isté zmýšľanie? Povedali ste mi to včera večer v záhrade. Myslíte si, že je to nevhodné spojenie. Myslíte si, že nečistokrvní a u muklov narodení sú menej. Neospravedlňujte ostatných, keď ste sa ešte neospravedlnili sám."

Nuž, teraz sa Malfoyovi jej pokoj ani trošku nepáčil. Priblížil sa k nej tak rýchlo, že urobila krok dozadu, ale veľký strom jej zablokoval cestu, takže sa pritlačila o strom.

"Ani raz som vás nenazval tým menom, ale znova vám to pripomínam. A ako som včera večer povedal, mám dojem, že lord Potter a slečna Weasleyová nie je priaznivé spojenie vďaka jej postaveniu v spoločnosti a vďaka jej rodine, nie kvôli jej krvi."

Mal pravdu, ale stále ju to hnevalo. "Pripúšťam, že všetky tie predsudky ma mätú. Nikdy vo svojom živote som nebola nablízku pyšnejším a nafúkanejším ľuďom." Pozerala sa na zem. Prešiel k nej a zobral jej kvetinový veniec z ruky. Jeho prsty sa ošuchli o jej. Bez dovolenia jej ho nasadil na vrch hlavy ako korunu.

Načiahla sa, aby ho dala dole, ale siahol po jej zápästí. Držal svojou silnou rukou jej zápästie a povedal, "nechajte to, pretože to pasuje." Stále ju držal za zápästie. Žalúdok sa jej zvíjal pri myšlienke na svoju ruku v jeho. Dával preč ruku, pomaly, tak veľmi pomaly. Jej ruka klesala rovnako pomaly. Keď sa jej ruka dostala k boku, jeho špičky prstov skĺzli po jej holej ruke a potom ich dal úplne preč. Bola bezradná a zmätená, ale viac ním než niekým iným.

Znova sa pozrela nadol, pretože cítila, že jeho oči sa jej pozerajú rovno do srdca a zahanbila sa za to, čo by tam mohol uvidieť. Zbadal by vplyv, ktorý na ňu mal, keby sa pozrel do vnútra jej srdca. Jeho ruka prešla k jej brade, aby zdvihla jej tvár k jeho. Pokožka sa jej zachvela pod jeho palcom. Sťažka prehltla a nevedela, čo povedať.

"Malfoy, poď, poďme sa zahrať hru," zajačal Nott.

Rýchlo dal svoju ruku preč a riekol, "áno, tá koruna z kvetín pasuje." Ponúkol jej rameno. Vyrovnala dýchanie a zavesila sa oň. Položil druhú ruku na jej. Otočil sa, aby ju viedol späť k ostatným. Pozrel sa na ňu ešte raz a ona sa znova začervenala. Potešilo ho to. Odvažoval sa dúfať, že jeho prítomnosť spôsobila v nej to isté vzrušenie, o ktorom vedel, že jej blízkosť spôsobila jemu. Myslel len na jediné, čert ber krv. Chcel Hermionu Grangerovú. Odviedol ich späť k ostatným, už dlhú dobu nebol taký spokojný.

Nabudúce: ide sa hrať hra, zloží sa poklona a vychŕli urážka.


7. kapitola Pre niekoho komplimenty sú pre iných urážkou



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Carma, ladyF, Monika, petty002, JSark, Kaya_Mew, Maeneu, Tez, soraki, sss, Monie, Lucka.

Aspoň čosi. Idem teraz na ďalšiu kapitolu Náramku.



 7. Kapitola – Pre niekoho komplimenty sú pre iných urážkou

Draco a Hermiona sa priblížili k ostatným. Mal teraz ruku zľahka na jej drieku, kým ona kráčala trochu pred ním.

"Harry, starký, napadlo ma, že by sme si mohli zahrať hru, čo ty na to?" povedal Theo, keď Harry šiel okolo.

Draco pokojne kráčal niekoľko krokov za Hermionou, ale keď sa priblížili k ostatným, dal dole ruku z jej chrbta. Urobil to pre jej dobro, nie pre vlastné, aspoň to bol postoj, ktorý dúfal, že vyjadril. Chcela sa posadiť na opustenú deku, keď Marcus Flint vyskočil a riekol, "pripojte sa ku nám, slečna."

"Zdá sa, že je tá deka plná, pane," odvetila. Harry prešiel k svojej sesternici a ponúkol jej ruku, keď si sadala na tú deku, na ktorú zamýšľala.  Posadil sa vedľa nej, pretože sa Draco posadil na druhú stranu.

"Čo sa za hru sa chceš hrať, Nott? Väčšina zo spoločnosti zberá vonku bobule," riekol, "takže nás bude len niekoľko."

"To je fajn, toto je chlapská hra na premýšľanie," povedal Theo. "Aj bez ostatných je nás tu dosť. Poviem verš, rýmujúci sa verš a niekto musí vyrukovať s novým veršom, aby sa rýmoval. Začnem a lady Pansy pôjde po mne a ďalej dokola. Moje slovo bude v skutočnosti slovo 'verš'. Takže idem: Skúsim začať túto hru so šťastným veršom." (I will try to start this game, with a happy verse.)

Pansy povedala, "a keď prídem na radu ja, budem poriadne urozprávaná,"  (And when it comes to my turn, I shall be very well conversed.)

Blaise povedal, "pretože šťastie sa vždy môže nájsť s ťažkým mešcom," (For happiness can always be found, in a heavy purse.)

Flint povedal, "a ak budeme pokračovať v hre, budeme znieť celkom zohrane." (And if we continue playing, we shall sound quite rehearsed.)

Otočil sa a povedal, "Malfoy."

Draco si vzdychol. Považoval tú hru za nudnú. Riekol, "hrať sa s takýmito ľuďmi musí byť iste prekliatím." (Playing with such a crowd, must surely be a curse) Otočil sa a pozrel sa na Hermionu.

"Potom by sme si viac nemali nárokovať vašu spoločnosť a ja som ten, čo sa vyparí." (Then we shall trespass on your company no longer, and I for one will disperse.) Postavila sa a odišla preč.

Harry sa zasmial a riekol, "taká hlúpa hra ako táto ma dostane na máry." (Such a silly game as this shall see me in a hearse)

Všetci okrem Malfoya sa zasmiali. Díval sa ako Hermiona odchádza preč. Vyzerala byť v nepríjemnej nálade. Pozrel sa na Flinta a všimol si, že tiež sleduje ako odchádza a pocítil žiarlivosť, hoci nevedel prečo.

Hermiona zdvihla akési vedro a šla nazbierať nejaké bobule. Ostatní už odišli jedným smerom, tak sa rozhodla ísť druhým. Na konci sa otočila, potom čo oberala len chvíľu a vbehla priamo do pána Flinta.

"Pán Flint, vystrašili ste ma," povedala.

"To som nemal v úmysle. Povedzte mi, slečna Grangerová, zdá sa, že máte pokazenú náladu, je to spoločnosťou alebo je to stále z predchádzajúcich slov slečny Parkinsonovej, ktoré vám veľmi nevhodne predhodila?"

"Ani jedno ani druhé," povedala unavene. "Musím priznať, že neviem, čo si o vás všetkých myslieť. Stýkate sa s ľuďmi ako ja a Harry, ale myslíte si, že ste nad nami."

"Dúfam, že vaša poznámka nesmerovala ku mne. Neviem, čo som urobil, aby som zapríčinil takú nevôľu," povedal.

"Prosím, nenamietajte. Som zvyknutá na pokojnejšie chvíle. Nie som zvyknutá na neustále hry a podobne," riekla. Draco už prešiel na druhú stranu kra s bobuľami, ale zostal čakať, keď začul hlasy.

"Vyrozumel som, že môj priateľ Draco sa vás chystá vyučovať?" povedal.

"Nie som si istá, či je to stále ten prípad," riekla. "Myslím, že som ho včera večer urazila."

"Iste nie, má hrošiu kožu a tak ľahko sa neurazí," odvetil Marcus. "Ale povedzte mi, čo si myslíte, že ste urobili."

"To je tá vec, pane," riekla Hermiona. "Neviem. Po večeri sme si všetci užívali tanca, on a ja sme boli partneri a keď pieseň skončila, bez varovania v chvate odišiel. Musela som niečo urobiť, hoci neviem čo." Zohla sa, aby odtrhla ďalšie bobule.

Marcus sa postavil za ňu a povedal, "Malfoy je pyšnej sorty. Pravdepodobne si myslí, že je o kus nad vami, ale uisťujem vás, slečna, nie všetci čistokrvní sú rovnakí." Prudko sa vzpriamila, pretože bol tak blízko.

"Ste nádherná žena; je hanba, ak si to Malfoy nevšimol, ale je to hanba len pre neho, nie pre mňa." Načiahol sa a dotkol sa jej vlasov. To je prekvapilo a uskočila. Svedkom tej výmeny bol Draco, ktorý bol viac než prekvapený. Bol naštvaný.

"Pane, zachádzate priďaleko," povedala.

"Takže zachovávate jedine dekórum? Vy, obyčajné vidiecke dievča? Chcete ma poučovať, že?" Usmial sa. Urobil krok bližšie. Pustila vedro s bobuľami. Malfoy sa rozhodol ukázať. Obišiel krík.

"Flint, ako dáma povedala, zachádzaš priďaleko a neverím, že by jej bratanec ocenil tvoje samopašné jednanie so slečnou Grangerovou," povedal Draco.

Flint sa napoly usmial, trochu sa uklonil a riekol, "ospravedlňujem sa, slečna, lord Malfoy, zbohom." Odkráčal preč.

Hermiona vo frustrácii rozhodila rukami a povedala, "Celá ta vaša partia ma tak mätie!"

Draco sa musel usmiať. "Som v tom prehlásení zahrnutý?"

"Vy hlavne ste v tom prehlásení zahrnutý," riekla. Zohol sa a zdvihol jej vedro. Podal jej ho a ukázal na krík s bobuľami.

"Čo som urobil, že som si vyslúžil takú kritiku? Prečo som zahrnutý s ostatnými? Nie sme teraz priatelia?" spýtal sa.

"Priatelia?" spýtala sa uprostred oberania. Otočila sa so zrnkom v ruke. "Chcete byť môj priateľ?"

"Myslel som si, že sme už priatelia, ale asi som sa musel mýliť," riekol. "Teda, pokiaľ si neprajete pozmeniť svoje vyhlásenie."

Pozrela sa na neho zblízka a hodila si bobuľku do úst. "Odo mňa žiadne opravy." Venovala mu ten 'tam máš' pohľad a vrátila sa k svojej úlohe.

Musel sa zasmiať nad jej odvahou. "Započul som, čo ste povedali Flintovi ohľadne môjho odchodu včera večer. Je mi ľúto, že môj odchod bol tak nesprávne pochopený. Iba som odišiel. Nič viac v tom nebolo. Nemyslel som to ako urážku." Vedel, že to tvrdenie nie je pravdivé, ale ťažko jej mohol povedať, že odišiel, pretože bol zmätený jeho pučiacimi citmi k nej. Podala mu vedro a pokračovala v zberaní bobúľ. Nastavil vedro a povedal, "keďže som teraz váš oslík na balíky, keďže držím vaše vedro, znamená to, že ste mi odpustili?"

"Ako ste povedali, žiadna urážka nebola zamýšľaná, takže nie je treba žiadne odpustenie." Hodila do vedra ďalšie tri bobule. Pozrel sa do vedra.

"Ste úbohá zberačka bobúľ. Bude trvať celý deň, kým sa vedro naplní," riekol.

Hodila do vedra ďalšie dve bobule a povedala, "urážajte moju krv, môj pôvod a dokonca moje vlasy, pane, ale nikdy moje zberačské schopnosti." Hodila bobuľu rovno na neho a tá sa odrazila od jeho hrude a pristala vo vedre. Nadvihol obočie, udivený, ale ona sa usmievala jasným, šťastným úsmevom. Bol ňou uchvátený. Zobral prútik a naplnil jej vedro. Teraz jej on venoval 'tam máš' pohľad. "To je podvádzanie, lord Malfoy."

"Mne podvádzanie nevadí," riekol.

"Podvádzanie nikdy neprospieva," uviedla.

"Možno nie, ale má vo vedre najviac bobúľ," povedal s úsmevom. Zasmiala sa. Siahol do vedra a hodil si bobuľku do úst. "Vrátime sa k ostatným?" Chcel, aby povedala nie.

Nepovedala nič. Otočila sa od neho a pokračovala v ďalšom zbere, hoci jej vedro už bolo plné. Položil vedro na zem a začal zberať vedľa nej. Obaja sa načiahli po tej istej stonke súčasne. Jeho ruka ju dočiahla prvá, ale ona sa svojou dostala na ňu. Pomaly sa otočila, aby sa na neho pozrela. Stiahla svoju ruku a vzpriamene stála, rovnako ako on. Odtrhol bobuľu a podal jej ju. "Myslím, že táto je vaša."

Stáli tak blízko. Otvorila trochu ústa, takmer vytvorili dokonalé 'o'. Musela natiahnuť krk, aby zdvihla hlavu a mohla sa mu pozrieť do očí. Pozeral sa na ňu a uvedomil si jednu vec, ktorá si bol istý. Toto nebola normálna čarodejnica. Držal tú bobuľu a ona otvorila dlaň. Pustil jej ju na ruku, ale potom sa oboma svojimi načiahol po jej ruke. Jemne zovrel jej prsty okolo bobule. Držal ju za ruku oboma svojimi. Pozeral sa na jej malú, bielu ruku, keď odpočívala v oboch jeho rukách a uvidel záblesk budúcnosti. Jeho budúcnosti. Ich budúcnosti. A to ho naplašilo. Urobil krok späť, uklonil sa a povedal, "myslím, že to odtiaľto zvládnete." Vrátil sa k spoločnosti.

Hermiona stála na cestičke a pozrela sa na bobuľu v svojej ruke. Hodila ju na zem. Prečo je ten muž taký mätúci? Tvrdil, že hľadal priateľstvo, ale potom pokračuje v správaní tak nepríjemnom. Posadila sa vedľa kríka a zopár ich zjedla. Pomyslela si, že nie je pripravená čeliť niekomu z nich. Tak ju nudili.

Ľahla si na zem a zakryla si tvár rukami, aby zaclonila slnko. Vedela, že je neslušné ležať na zemi, ale už jej bolo jedno, čo si hocikto z nich pomyslí. Počula ako Harry volá jej meno a kričí, že je čas sa najesť. Postavila sa, nechala tam vedro s bobuľami a kráčala preč od jeho volania.

Nebola hladná. V žalúdku mala motýle (PP: bola nervózna). Možno to bolo vďaka nervom, že bola tak blízko k tej partii, ale vedela, že je to asi kvôli lordovi Malfoyovi. Bol taký mätúci muž. Keď sa vzďaľovala od zvuku Harryho hlasu, skúšala si v hlave, čo povie lordovi Malfoyovi nabudúce, keď ho uvidí. Bude predstierať, že pre ňu nič neznamená. Akoby sa ani trochu o neho nezaujímala. Bude pokojná a chladnokrvná. Možno okomentuje počasie. Áno, najlepšie bude zaviesť rozhovor na počasie. Prešla cez akési nízko položené vetvy a tŕnie. Vlasy sa jej zachytili v konároch. Pohla sa ešte ďalej, ďalej od cesty. Už nepočula Harryho hlas.

Pošmykla sa na spadnutom lístí, ktoré pokrývalo zem a pretože sa načiahla po kríku, aby stlmila svoj pád, zviezla sa na zadku nadol malou úžľabinou. Pristála s buchnutím na dne. Jediná vec, ktorú si zranila, bola jej pýcha. Zostane tu a nechá sa zarásť porastom a tak už nebude musieť znova čeliť nikomu z tých odporných ľudí!

Začula niekoho na vrchu úžľabiny povedať, "chcete tam sedieť celý deň alebo ste zranená?"

Pozrela nahor. Nie, nie, nie! Lord Malfoy. Prečo, och, prečo to musel byť on, kto ju takto našiel? Začal sa kĺzať po násype, aby ju zachránil. Začala vstávať, keď zistila, že je možno zranená. Pri páde si vytkla členok. Pokúsila sa znova postaviť a strhla sa bolesťou.

"Pánabeka, ženská, len zostaňte dole," povedal Malfoy. Zakrátko sa k nej dostal a povedal, "beriem to tak, že ste spadli?"

"Beriem to tak, že ste nechápavý?" vrátila mu.

Mohol sa buď zasmiať alebo nie. Zasmial sa. Predpokladala, že sa smeje, že spadla, ale on sa smial na jej temperamente a na jej príkrych slovách k nemu.

"Odnesiem vás?" spýtal sa.

"NIE!" zhrozila sa.

"Mám ísť po vášho bratanca?"

"Nie, nechajte ma byť. Rozhodla som sa zostať tu a nechať sa zarásť porastom. Budem navždy súčasťou prírody."

"A čo urobíte, keď príde dážď a zaplaví túto malú úžľabinu? Zostanete tu a utopíte sa?" spýtal sa pobavene.

"Tak ďaleko som nemyslela," povedala zo svojho miesta pod ním. Kľakol si vedľa nej.

"Znova som bol ničomník, že som vás tak nechal. Môj vnútorný konflikt nie je vaše dielo, takže sa opäť ospravedlňujem. Zdá sa, že sa vám večne ospravedlňujem." To bola lož. Jeho vnútorný konflikt bol celý jej dielo. Uvoľnil si nákrčník a rozopol kabát. Bez jej súhlasu ju nabral na ruky. Zložila si ruky na hrudi a trucovala. Riekol, "ste ťažšia než som myslel."

"Ste ohavnejší než sa zdáte," riekla. Srdce jej bilo o závod a bola si istá, že ho môže počuť. Cítila sa bezpečne v jeho náručí. Bezpečne a správne. Prečo to bolo? Kráčal dlhým riečiskom potoka až kým násyp nebol menej príkry, aby sa mohol vyštverať nahor s ňou stále bezpečne vo svojom náručí.

"Môžete sa postaviť?" spýtal sa.

"Áno," zaklamala. Vedela, že to bude bolieť. Položil ju na zem a ona opäť vykríkla.

Pokrútil hlavou a povedal, "ste naozaj väčší problém než za čo stojíte." Položil ruku na jej rameno, aby ju vyrovnal.

Pozrela sa na neho s bolestivým výrazom. Spôsobovala problémy. Bola väčší problém než za čo stála. To bola skutočnosť, ktorú vždy vedela. Harry bežal smerom k nim. Otočila sa k nemu a keď sa k nej dostal, hodila sa mu do náručia. "Nechcela som zničiť tvoj piknik, bratanec." Poklepal ju po chrbte a venoval Dracovi zmätený pohľad. "Som väčší problém než za čo stojím."

Draco prevrátil oči. Aké otravné dievčisko! Nemyslel to tak doslova! Vždy je takáto citlivá? "Harry," povedala, "rada by som sa vrátila na Potter's Hall, prosím. Vzal by si ma späť?"

Bez varovania sa za ňu Draco postavil a znova ju nadvihol. Riekol, "Potter, choď späť a venuj sa hosťom. Premiestnim ju do tvojho domu a nechám liečiteľa, aby sa jej pozrel na ten členok."

Teraz mal Harry zmiešané pocity. Mal by sa postarať o svoju sesternicu, pretože sa bál, že nie je zranený len jej členok, ale potreboval sa postarať o hostí. Boli tam jeho budúci svokrovci a chcel zanechať dobrý dojem. Jednako plne nedôveroval, či skôr nemal rád Malfoya. Vedel, že neurobí nič, čím by úmyselne ublížil jeho sesternici, ale môže jej ublížiť bez toho, že by to zamýšľal. Uvedomoval si, že k tomu mužovi začína niečo cítiť a pletky medzi nimi dvoma by mali katastrofálne následky.

Nakoniec riekol, "budem vaším dlžníkom, lord Malfoy. Ospravedlním ťa u našich hostí, sesternica." Sklonil sa a pobozkal ju na čelo.

Draco kráčal ďalej po cestičke, Hermiona pevne v jeho náručí. Pozrel sa na ňu s vážnymi očami. Vyzerala tak pekne v jej slonovinových šatách z jemného mušelínu, jej vlasy dlhé a rozpustené. Stále mala ten náhrdelník a korunku z kvetín. Mala odvahu a neústupčivosť, toľko jej  uznal. Prečo každá myšlienka na ňu a jeho spoločne ho napĺňala skľúčenosťou?

"Chcete so mnou späť kráčať alebo sa premiestnime?" spýtala sa pokojným, spevavým hlasom.

"Prajem si sa s vami porozprávať, kým vás vezmem späť," riekol. Bola prinútená počúvať, pretože ju pevne držal vo svojom náručí. "Som zámožný človek a mám dobré meno, ktoré musím ochraňovať, rozumiete?"

Zacítila v srdci ostrú bolesť. Nenávidel ju. Pozerala sa na cestičku. Pokračoval, "existujú isté konvencie, ktoré sa musia dodržiavať."

Skôr než mohol pokračovať, povedala, "prepáčte, pane, ale prosím zložte ma dolu, ak mi chcete povedať, že nemôžeme byť priatelia."

Urobil ako žiadala. Položil ju pred seba na zem, ale nechal ruky na jej pleciach. Riekol, "vy pochabé dievčisko. To, čo sa snažím povedať je, pretože hocijaký gentleman v mojom postavení by to poveda, že hoci si nie sme rovní, aspoň pokiaľ ide o prostriedky a osud, ani sa nemôžeme vyrovnať krvou, chcem požiadať vášho bratanca, či vás môžem formálne navštevovať. Viem, že to medzi mojou šľachtou spôsobí škandál. Viem, že budú spochybňovať môj zdravý rozum, pretože ja ho spochybňujem, ale už mi je to viac jedno. Chcem sa s vami lepšie zoznámiť, bez ohľadu na to, ako ostudné by to spojenie mohlo byť. "

Skutočne nemala slová. Čo povedal? Čo myslel? "Čože?" spýtala sa.

Znova sa zasmial a nadvihol ju. "Oh, slečna Grangerová, ste zvláštne, zvláštne stvorenie." Ihneď sa s ňou premiestnil.  Prišiel priamo pred hlavné dvere Potter's Hall. Zložil ju a usmial sa. Zahnala sa rukou dozadu a pleskla ho prudko po líci.

To nečakal.

(Nabudúce: Nikto sa nesmeje na Hermione Grangerovej)


8. kapitola Nešťastná situácia sa zvrtne šťastne



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anynka, Carma, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, ladyF, Lucka, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss.

PS. Prešla ma chuť prekladať, fakt potrebujem, aby ste ma podporili.



Kapitola 8 Nešťastná situácia sa zvrtne šťastne

Na druhý deň ráno sa Hermiona jasnejšie pozrela na udalosti zo včerajška a uvedomila si jednu vec. Hermiona Grangerová stretla vhodného partnera, ale okolnosti boli také, že ani jeden z nich nemohol vyjadriť svoje city k tomu druhému. Ach, lord Malfoy sa pokúsil vyjadriť svoje, ale biedne zlyhal. A ona svojou rukou vyjadrila svoje. Ach, skutočne nešťastné okolnosti. Musí na toho muža zabudnúť..., na jeho výrazné čelo..., a široké ramená..., a hladké jemné vlasy.... Musí ten včerajší večer vymazať zo svojej pamäte a nikdy naň znova viac nepomyslieť. Takmer nebola schopná žiť od rozpakov a ľútosti, ktorú cítila. Zamierila na raňajky, členok už mala vyliečený, ale jej pýcha bola stále zranená.

Keď už raňajkovali, Harry povedal Hermione a Remusovi, "tak, urobil som to. Uchádzal som sa o ruku slečny Weasleyovej a ona to prijala!"

"Gratulujem, Harry, môj chlapče," povedal Remus. Postavil sa, aby si s druhým mužom potriasol rukou. Harryho úsmev bol nákazlivý, takže sa Hermiona musela tiež usmiať.

"Čo si myslíš, sesternica, dobre som si vybral manželku?" spýtal sa.

"Zdá sa, že ti poplietla hlavu a ty si poplietol jej. Čo by mohlo byť lepšie?" spýtala sa Hermiona. Bola za neho šťastná. Bola šťastná za nich oboch. Keby len mohla nájsť muža, ktorému by nezáležalo na tom, že ich postavenie nie je rovnaké.

Včera, potom, čo dala facku lordovi Malfoyovi, povedal, "takže teraz poznám vaše city, pretože mi rezonujú na mojom líci. Už sa viac nezdržím. Zistím, či vám Harryho sluha príde pomôcť do domu."

S rukou na líci zazvonil na zvonček a chrbtom k Hermione počkal na lokaja.

Lokaj prišiel a Hermiona povedala, "Manning, nevadilo by vám nechať ma s lordom Malfoyom na chvíľočku osamote?" Muž sa Hermione uklonil a ešte raz zatvoril dvere. Draco sa otočil k Hermione. Riekla, "vravíte, že nie som lepšia než blato na vašich topánkach a čakáte odo mňa, že budem nadšená? Ospravedlňujem sa za to, že som vás udrela, pretože to bol omyl, ale vy ste sa mýlili tiež. Povedali ste, že chcete byť môj priateľ, snáď viac, a predsa ste ma každou vetou urazili. Ako by ste sa cítili vy? Som ľudská bytosť, s citmi a zlými náladami, ale poviem vám ako som sa cítila ja. Pri vašich slovách som cítila smútok. Mala som pocit, že mi pukne srdce. Neexistuje nič, čo by som chcela radšej než priateľstvo s vami, ale iba vtedy, ak ma budete považovať za seberovnú. Nebudem sa snažiť dokázať vám svoju cenu, pretože by som nemala musieť, takže vám ďakujem a zbohom." Znova zazvonila na zvonček. Manning vyšiel von a pomohol jej do domu.

Draco tam stál a premýšľal nad jej slovami, ale nevedel, čo urobiť.

Teraz tu sedela, kým Harry donekonečna rozprával o tom, ako za mesiac bude svadba a ako sa Ginnina matka a otec presťahujú do Potter's Hall a uvedomovala si silnejšie než kedy predtým, že sa musí usilovať o vzdelanie, a to veľmi rýchlo, pretože za mesiac bude možno znova bez domova.

Hermiona povedala, "pán Lupin, myslíte, že by ste ma mohli odprevadiť do domu pána Snapa na schôdzku kvôli vyučovaniu?"

"Myslel som, že vás odprevadí lord Malfoy," odvetil.

"Myslím, že zmenil svoj názor," povedala Hermiona. Alebo ho skôr zmenila ona tým, že mu dala facku. Prečo, ach, prečo toho muža udrela? Len to, že bol arogantný a malicherný, nebolo predsa dôvodom udrieť ho. Bol to dôvod vyhýbať sa mu, ale nie mu dať facku.

Harry riekol, "stalo sa niečo nevyslovené medzi tebou a lordom Malfoyom?"

"Vôbec nie, Harry," riekla.

"Necítiš k nemu náklonnosť, že nie?" spýtal sa. Venovala mu šokovaný výraz a on riekol, "je mi to ľúto, Hermiona, ale žiadalo sa spýtať sa."

Lupin sa postavil a povedala, "na takú poznámku sa mne žiada odísť. Stretneme sa o desiatej pri veľkom schodisku, slečna Grangerová." Lupin vstal a odišiel od stola.

"Hermiona, čakám," povedal Harry. Pozerala sa do svojho lona. "Som tvoj jediný mužský príbuzný, tvoj jediný žijúci príbuzný a ty si bytosť, ktorá je pre mňa maximálne dôležitá. Povedz mi, našla si v lordovi Malfoyovi zaľúbenie?"

"To vôbec nie," odsekla.

"Potom nechám tú záležitosť odpočívať. Je tu niečo iné, čo ti musím povedať a bojím sa, že je to závažná novinka. Ron Weasley vyhľadal a získal náklonnosť od inej. Dúfal som, že ti môj dobrý priateľ očarí hlavu, rovnako ako ty jemu, ale zamiloval sa do niekoho iného. Slečny Lovegoodovej, zdá sa," povedal Harry, keď nadvihol obočie.

"V tom spojení je niečo nevhodné, Harry?" spýtala sa. "Ak sa zaujímajú jeden o druhého, a je im spolu dobre, kde je problém?"

"Máš pravdu, Hermiona, odpusť mi. Teraz na ľahšiu nôtu, spomínaš si na Roninho a Ginninho brata Freda? Jedno z dvojčiat."

"Spomínam si na neho," povedala odpíjajúc si zo šálky čaju.

"Požiadal ma o dovolenie uchádzať sa o teba. Čo by si na to povedala?" spýtal sa.

"Harry, nedal si mu svoje dovolenie, že nie?" spýtala sa, zatiaľ čo sa postavila.

"Posaď sa, Hermiona. Povedal som mu, že si to musím premyslieť a chcel som sa poradiť s tebou. Je to dobrý muž, vlastní svoj vlastný obchod, zaistil by ťa, postaral sa o teba a bol by pre teba skvelým manželom."

"Ale nemilovala by som ho a ani on mňa," odvetila.

"Láska príde časom," riekol.

"Prečo si to ty, komu je dovolená láskavosť lásky a manželstva? Ja nestojím za tú istú láskavosť? Sľubujem ti, bratanec, že keď sa oženíš so slečnou Weasleyovou, nájdem si svoje vlastné miesto, povolanie nejakého druhu a môj vlastný domov. Nebudem využívať tvoju láskavosť, keď budeš ženatý muž, ale prosím, nehľadaj už pre mňa viac pytačov." Začala vychádzať z obývacej izby. Harry sa tiež postavil.

"Hermiona, poď späť!" povedal stručne. Nikdy predtým ho nepočula hovoriť k nej takým tónom. Vkročila späť do izby.

"Odpusť mi, Harry, urobím, čo uznáš za vhodné," povedala s úklonom. Znova chcela vyjsť z izby, keď k nej pribehol takým chvatom, že prevrhol stoličku.

"Hermiona, buď taká dobrá a nepredpokladaj, že konám kvôli niečomu inému ako len kvôli tvojmu najlepšiemu záujmu. Nikdy by som ťa nepožiadal, aby si prišla sem, keby som mal v pláne, aby si znova odišla. Teraz je Potter's Hall tvoj domov, navždy, ak chceš, aby bol. Môj sobáš s Ginny na tom nič nezmení," riekol. Položil ruky na jej plecia.

Odvetila, "pre teba to nič nezmení, ale možno pre ňu. Nemôžeš hovoriť za budúcu Lady Potterovú, pani domu."

"Hermiona, prosím, vedz, ak si nepraješ náklonnosť Freda Weasleyho, poviem mu nie a prevezmem plnú zodpovednosť za to odmietnutie. Len o tom premýšľaj, ale rozhoduj sa srdcom a hlavou, prosím." Pobozkal ju na čelo a odišiel z izby.

O chvíľu neskôr sedela na spodnom schode, čítala knihu o kúzlach, ktorú jej dal Remus a čakala na neho, kedy príde dole, aby ju zobral na vyučovanie. Zazvonil zvonček na vchodových dverách. Vykríkla, "otvorím, Manning!" Skočila k dverám a otvorila ich s úsmevom, aby našla na druhej strane vážneho lorda Malfoya. V šoku znova zatreskla dvere.

Zvonček zazvonil znova. Manning vošiel do vstupnej haly a povedal, "slečna, mám otvoriť?"

"Nie, Manning, otvorím ja," povedala.  Zhlboka sa nadýchla a znova otvorila dvere.

"Myslím, že by som dal prednosť ďalšej facke než mať pred nosom zatvorené dvere, ale nie som si istý. Ani jedno nie je príjemné," povedal.

"Mohla by som oboje urobiť znova, tak aby ste mohli posúdiť svoj názor," riekla.

Pomyslel si, že je zábavná a okúzľujúca, dokonca aj keď ho trápila. Odvetil, "nie dnes, vďaka. Ste pripravená ísť k môjmu krstnému otcovi?"

"Máte v úmysle ma zobrať?" povedala.

"Už toto zase nie," povedal viac pre seba než pre ňu. Riekol," ako som vám už raz povedal, som muž slova. Ponúkol som vám, že vás budem vyučovať, takže budem. Povedal som krstnému, že vás odprevadím do Pradiarskej uličky, a tak vás odprevadím. Je to jeden z tých spôsobov, ktorým máte problém porozumieť?"

"Včera som vás udrela," povedala.

"Uvedomujem si to, rovnako aj moje líce. A tiež som si vedomý, že som si to zaslúžil, trocha. Mýlil som sa, keď som povedal, že sa mi nevyrovnáte a mýlil som sa, keď som predpokladal, že by ste ma chceli vídať nejako inak než priateľa. Rád by som začal odznova, ak môžeme." Hlboko sa uklonil a povedal, "som Draco Malfoy z Malfoy Manor, prvý a jediný syn nebohého Luciusa a Narcissy Malfoyových. Je to česť a privilégium zoznámiť sa s vami."

Natiahla k nemu ruku, chytil ju za končeky prstov a jemne ich držal vo svojej ruke. Sklonila trochu hlavu a s rukou stále v jeho povedala, "som Hermiona Jean Grangerová, z Kentu, dcéra nebohého Henryho a Jane Grangerových, sesternica lorda Harryho Pottera z Godric's Hall. Je pre mňa česť vás nevyfackať."

Usmial sa a pobozkal ju na ruku. "Pôjdeme?"

"Mala by som to povedať Remusovi, pretože sa chystal ísť so mnou a musím sa prezliecť," povedala. Vbehla nazad do domu a o pár minút bola späť. Mala slamený klobúk so širokým okrajom a červenom stuhou. Oblečené mala ružové šaty so zdržanlivým živôtikom.

"Prezliekli ste si šaty? spýtal sa. Pozrel sa nadol. Teraz bola v rozpakoch, že tak urobila. Rýchlo dodal, "som rád, že ste to urobili, pretože tieto šaty vám sedia. Premiestnime sa?"

"A čo asistované premiestňovanie?" opýtala sa.

"Je to výhovorka, aby ste sa mohli dotknúť?" odvetil pobavený.

"Pane, som urazená, že si také niečo myslíte," povedala so srdečným úsmevom. Chytil ju za ruku a premiestnil ich do Pradiarskej uličky.

Ten dom na Pradiarskej uličke bol tmavý a zlovestný. Hermiona povedala, "pán Snape žije tu?"

"Áno, žije, ale len v letných mesiacoch a o prázdninách. Počas roka učí na Rokfordskej strednej škole čarodejníckej," odpovedal Draco. "Nenavštevovali ste tú školu, že nie?"

"Nie, moja matka sa zdráhala mať ma tak ďaleko, takže Harryho krstný otec Sirius Black našiel malú dievčenskú školu The Lakewood v Londýne. Ale chodila som tam len dva roky. Keď sa moja matka vydala, prinútila ma prísť domov," riekla Hermiona.

"Prečo?"

"Môj nevlastný otec nevedel, kto som. Moja matka nechcela riskovať svoje manželstvo alebo náš domov. Naša dedina sa čarodejníkov pozerala zvrchu. Dovolila mi pokračovať v mukelskom vzdelávaní, čítaní, písaní, umeleckých zručnostiach, ale to je všetko."

"To je hrozné," odvetil.

"Moja matka urobila to, čo si myslela, že je najlepšie. Musela zaistiť našu budúcnosť a pre ňu nájsť ďalšieho manžela bol jediný spôsob ako to urobiť. Tiež to bol dobrý muž."

"Taký dobrý, že len čo zomrela, znova sa oženil a prinútil vás nájsť si vlastnú cestu v živote, bez vena či odporúčania?" povedal Draco. "Prosím o prepáčenie, slečna, ale to nie je dobrý muž." Draco začal kráčať k domu, ale ona zostala, kde bola. Vrátil sa k nej a povedal, "ubezpečujem vás, že keď budete meškať, môj krstný otec nebude dosť láskavý, aby pokračoval vo vašom vyučovaní."

"Chce sa odo mňa, aby som tam išla sama?"

"Bojíte sa?" spýtal sa s lišiackym úsmevom.

"Bol dosť formálny, ale nepovedala by som, že sa bojím. Obávam sa, to áno." Urobila dva kroky bližšie k domu.

Urobil dva kroky smerom k nej, takže teraz stál na vlások od nej a naklonil svoje líce k nej. Nadvihol okraj jej klobúka a povedal stíšeným hlasom, "potom tu musím zostať, aby som vás chránil, napriek tomu, že sa nebojíte." Na tvári cítila jeho teplý dych. Pozrela sa do jeho očí a po prvý raz si všimla, že sú strieborné. Aká zvláštna farba na oči.

"Nepotrebujem žiadnu ochranu, len priateľstvo," povedala. Zostal blízko pri nej. Položila ruku na klopu jeho žaketu a nadvihla sa na špičkách. "Ale, ak sa bojíte vy, urobím čokoľvek, čo je v mojej moci, aby som vás ochránila." Klesla späť na päty.

Nedokázal zabrániť úsmevu. Pozerali sa vzájomne do očí a jej úsmev súperil s jeho vlastným. Snape stál vo dverách a povedal, "budete na seba čumieť celý deň alebo začneme s naším vyučovaním?"

Severus Snape považoval Hermionu Grangerovú za znervózňujúcu, otravnú, ale za jednu z najbystrejších žien, nie,  jednu z najbystrejších ľudí, ktorých kedy stretol. Už toho vedela toľko o výrobe elixírov, podľa všetkého sa to naučila sama, či dozvedela z kníh. Draco vedel, že výroba elixírov sa najlepšie učí ich výrobou, nie čítaním, takže bol tiež ohromený.

Po ich hodine nechal Snape svojho sluhu, aby im pripravil obed. Hermiona sa ho spýtala na Rokfort. Snape jej dal prečítať knihu "História Rokfortu'. Povedal jej všetko o kúzelnej škole. Celkom sa ponorila do jeho príbehu. Riekla, "myslíte, že by ma niekedy mohli zamestnať ako učiteľku?"

"Možno, niekedy, ak budete pokračovať v štúdiu," odvetil Snape. On by v tom tomu mladému dievčaťu určite zabránil.

Keď ona a Draco odišli, začali kráčať po ceste a Draco sa spýtal, "prečo ste sa pýtali na vyučovanie na Rokforte?"

"Harry sa chce na konci tohto leta oženiť. Dovtedy si musím nájsť miesto. Povedal mi, že som vítaná v ich dome, ale tiež chce, aby tam žili aj jej rodičia. Myslím, že by to bolo hrozné," povedala. Uškrnul sa a riekol, "myslím, že by to bolo hrozné žiť so všetkými tými Weasleyovcami."

Usmiala sa a povedala, "čo viete o Fredovi Weasleym?"

"Môj rozsah vedomostí o tom mužovi je, že má červené vlasy," odvetil Draco.

Hermiona riekla, "požiadal Harryho o povolenie, aby sa mohol o mňa uchádzať." Draco prestal kráčať. Čo povedala? Otočila sa tvárou k nemu. "Lord Malfoy?" spýtala sa, "čo sa deje?"

"Čo lord Potter povedal tomu odroňovi?" spýtal sa.

"Povedal, že to záleží odo mňa, ak neprijmem ja, povie mu nie." Prešla k Dracovi a povedala, "čo myslíte, že by som mu mala povedať?"

"Prečo sa ma pýtate?" spýtal sa Draco so zamračením na tvári.

"Sme priatelia, nebolo tak rozhodnuté dnes ráno? Pýtam sa vás ako môjho priateľa, aký je váš názor na túto záležitosť."

"To závisí na vašom srdci. Čo vraví vaše srdce?" spýtal sa. Bol k nej teraz bližšie. Ani si neuvedomila, že prešiel bližšie. To preto, lebo sa v jeho strieborných očiach stratila.

"Srdce mi vraví čakať na lásku, ale nie každý má dosť šťastia, aby našiel skutočnú lásku," riekla. Sklopila oči. Uzavrel rozdiel, ktorý ich rozdeľoval, načiahol sa a dal jej preč klobúk. Červená stužka, ktorá bola voľne uviazaná, odpadla. Držal jej klobúk pri svojom boku.

Svojimi dlhými, chudými prstami druhej ruky, samý sval a šľacha, ju pohladil po tvári. Letný vánok jej fúkol vlasy do tváre a on ich uhladil preč. "Bojím sa niečo povedať," priznal.

"Prečo je to tak?" opýtala sa.

"Možno mi znova dáte facku," usmial sa. Jeho hánky preleteli jej lícom a potom nadol jej holým ramenom, aby chytili jej ruku. "Nevydávajte sa bez lásky, slečna Grangerová. Zaslúžite si lásku."

"Všetci si ju zaslúžime," povedala prosto.

"Keby to len bolo také ľahké," riekol. Uvoľnil si ruku z jej a chytil jej klobúk oboma rukami; nasadil ho späť na jej hlavu. "Možno dokážete odtiaľto už sama nájsť váš dom. Mám ďalšiu schôdzku."

"Mohli by ste mi ukázať smer na Potter's Hall?" spýtala sa.

Usmial sa a povedal, "viem, že máte svoj prútik, pretože ste ho dnes na hodine použili, takže sa tam premiestnite. Som si istý, že ochrany vám dovolia vojsť, nie ako mne."

Zrazu sa znova zatvárila obávajúco. Prikývla a povedala, "samozrejme, premiestnenie. Nuž, pekný deň, lord Malfoy, ďakujem vám." Prikývol jej a premiestnil sa späť na Manor.

Premiestnenie. Nikdy sa neučila ako sa premiestňovať. Bola v rozpakoch povedať toľko komukoľvek magickému. Tiež sa bála skúšať to sama. Vedela, že by to mohlo mať katastrofálne následky. Pokračovala v chôdzi po cestičke. Dúfala, že dedina je smerom, ktorým kráčala a keď už bude v dedine, nájde niekoho, kto ju vezme do Potter's Hall.

Draco sa vrátil na Manor a uvedomil si, že si s Hermionou nedohodol ďalšiu vyučovaciu hodinu. Chcel začať s prvou zajtra popoludní. Možno sa ešte neodmiestnila na Potter's Hall. Vyrazil späť skadiaľ práve odišiel a vskutku, zbadal ju ako kráča po cestičke úplne opačným smerom.

Vykríkol, "slečna Grangerová, môžem sa spýtať, kam idete?"

Otočila sa. Pribehol k nej, zatiaľ čo povedala, "je taký nádherný deň, pomyslela som si, že sa prejdem do dediny a odtiaľ ďalej na Potter's Hall."

"Dedina je iným smerom. Máte naozaj zlý orientačný zmysel, však?" povedal, keď ukázal smerom za seba.

"Ach, ďakujem vám, pane, bol nejaký dôvod, prečo ste sa vrátili späť?"

"Chcem začať zajtra s naším vyučovaním. Stále môžete priviesť pána Lupina, ak to považujete za vhodné. Nastavím moje ochrany, aby vás pustili. Len sa pred obedom premiestnite, ak je to vás prijateľné," riekol.

"To je skvelé," povedala potichu.

Chvíľu ju uprene pozoroval. Niečo sa mu nezdalo. Asi sa nie je schopná premiestňovať. Mala len dva roky kúzelné vzdelávania. Samozrejme, nedokáže sa premiestňovať. To by mohla byť ďalšia vec, ktorú by ju mohol naučiť. Riekol, "myslím, že namiesto toho po vás radšej pošlem koč, ak si prajete." Ušetril ju rozpakov zo zistenia jej tajomstva.

Doširoka sa usmiala a riekla, "to by sa mi páčilo, pane."

"Uvidíme sa zajtra, slečna a snažte sa nestratiť medzitým a prosím, neprijímajte návrhy žiadnych Weasleyovcov."

"Čo ak ponúknu niečo, čomu sa nebude dať odolať?" povedala figliarsky.

"Rád by som vedel, čo by mohli ponúknuť, že by ste neodolali," povedal. Potom dodal," naozaj sa chcete prejsť? Ak ste unavená, mohol by som sa s vami premiestniť späť na Potter's Hall. Mám čas pred svojou schôdzkou."

"Ste si istý, že len nehľadáte výhovorku, aby ste ma mohli chytiť za ruku?" povedala, pripomínajúc jeho predchádzajúcu poznámku.

"Ale samozrejme, že hľadám, je v tom nejaká otázka?" spýtal sa s úsmevom.

Ponúkol jej ruku. Jemne na ňu položila svoju ruku. Pohladila čierne plátno jeho kabáta, pozrela nahor do jeho očí a povedala, "poznáte moje tajomstvo, však?"

"Čo je to za tajomstvo? To, že ste do mňa tajne zamilovaná alebo to. že sa nedokážete premiestniť?" povedal. Začervenala sa. Ako túžil vidieť znova tú červeň. Riekol, "avšak uvedomujem si, že len jedno z týchto tvrdení je pravdivé."

"Samozrejme, pretože ja sa NAOZAJ viem premiestňovať," povedala žartovne s potmehúdskym úsmevom.

"Ach, fajn. Myslel som si, že toto bolo lož. Dobré vedieť, slečna Grangerová, veľmi dobré vedieť." Hermionina ruka stále spočívala na jeho ruke. Položil druhú ruku na jej a premiestnil ju späť na Potter's Hall. Keď už tam boli, uklonil sa  a povedal, "nezabudnite, neprijímajte žiadne návrhy akéhokoľvek druhu." V hlave si pomyslel, "až pokiaľ nebudú odo mňa."

"Pokúsim sa odolať," povedala, skôr než sa premiestnil preč. Zatočila sa na mieste a vbehla do domu. Ako sa mohol deň, ktorý začal tak nešťastne, skončiť ako najlepší deň jej života? Tu v Godrikovej úžľabine naozaj veci nedávali zmysel a tentoraz bola šťastná z tejto skutočnosti.

(Nabudúce: Draco naučí Hermionu zopár vecí, a naučí sa pár vecí o sebe samotnom)


9. kapitola Opätovanie láskavostí



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anynka, Carma, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss.

POĎAKOVANIE.



Kapitola 9  Opätovanie láskavostí

Draco mal schôdzku so svojím právnikom. Musel sa stretnúť s tým mužom, aby pre neho spravil nejaké pátranie v minulosti slečny Grangerovej. Nebolo to kvôli tomu, že by neveril, že je tým, kým povedala, že je; skôr sa chcel uistiť, či nie je niečím viac. Iste niekto s jej pôvabom, krásou a šarmom musel byť aspoň nečistokrvný. Možno ak jej matka ukrývala jej magické schopnosti,  jej skutočný otec ich ukrýval tiež. Na druhej strane možno tam bolo viac mágie z matkinej strany než vedela. Harryho matka a jej matka boli sesternice a bolo čudné, že nielen Harryho matka bola čarodejnica, ale tiež jej neter. Mohlo by byť v ich rodine viac čarodejníc a čarodejníkov? Možno niekto, o ktorom nevedela ani jedna zo strán.

Draco si nebol istý, prečo mu na tom tak veľmi záleží, pretože aj keby jeho právnik zistil, že má magické zázemie, stále by nebola čistokrvná. Stále by sa mu nevyrovnala, aspoň v očiach iných. Záležalo na tom, nie jemu, aby pravda bola známa, ale stále na tom rovnako záležalo. Spomenul si na emócie, ktoré vyjadrila, keď jej povedal, že sú nie si rovní. Spomenul si na bolesť v jej očiach a na hnev v jej ruke na jeho líci. Všetky tieto emócie bledli v porovnaní s jej krásou. A jej krása bola až druhá v poradí za jej dôvtipom a rozumom. Do pekla s tým všetkým! Túžbou po nej bolo naplnené jeho srdce. Ako by sa mohol vrátiť k svojmu normálnemu, obyčajnému životu a pritom vedieť, že je niekde tam vonku, a dosiahnuteľná, a že mohla byť jeho! Mohla byť jeho.

Zajtra, keď ju znova uvidí, pozorne sa jej prizrie. Potreboval sa uistiť o jej pocitoch k nemu, skôr než sa pohne ďalej. Áno, počká do zajtrajška.

Na ďalší deň Draco kráčal sem a tam po dlhých chodbách Malfoy Manor a netrpezlivo očakával prítomnosť tej skvelej ženy. Viac než pred pol hodinou poslal kočiar, aby vyzdvihol slečnu Grangerovú a Lupina. Už tu mali byť. Práve odišiel Dracov právnik, potom, čo mu povedal, že ešte nenašiel žiadne novinky. Nuž, bol to len jeden deň. Možno sa novinky objavia. Aspoň že neprišli, kým tu bol. Draco sa rozhodol spojiť letaxom s Potter's Hall a zistiť, prečo ešte stále neprišli.


Hermiona a Lupin sa vyštverali do Malfoyovho kočiara a začali svoju púť. Harryho kočiar, ten, na ktorom prišla v prvý deň, bol veľký a pohodlný, ale bol ničím v porovnaní s týmto. Lupin žartoval, že tento kočiar bol krajší než ktorýkoľvek dom, v ktorom kedy žil, okrem Potter's Hall. Hermiona musela súhlasiť.

Kočiar sa náhle prudko naklonil, až zastavil, zhodil Lupina zo sedadla a spôsobil, že Hermiona spadla dopredu a narazila si bradu o sedadlo pred ňou. Lupin sa znova posadil a pomohol Hermione sadnúť si. Vytiahol vreckovku a priložil jej ju na bradu. Vyzrel z okna a povedal, "kočiš, prečo sme zastavili?"

Žiadna odpoveď. Lupin otvoril dvere a ocitol sa na druhom konci akéhosi prútika.


Harry prešľapoval s prijímacej miestnosti. Malfoy sa letaxom spýtal, kedy Lupin a Hermiona odišli, pretože ešte neprišli. Už je to skoro hodina, čo odišli. Harry otvoril letaxovú sieť, aby počkal na Malfoya. Obaja sa chystali pohľadať stratený kočiar. Malfoyov dom bol vedľa Potterovho a hoci oba pozemky boli obrovské, s množstvom akrov pôdy medzi nimi, malo kočiaru trvať len pätnásť minút či trochu viac, aby sa dostal z jedného domu do druhého.

Draco prišiel s priateľmi Theom a Blaisom. Harry povedal, "možno by sme si mali vziať metly. Môžeme letieť dopredu a zistiť, kde je kočiar. Možno má zlomené koleso alebo sa zasekol na moste."

"Lupin alebo môj kočiš by sa premiestnili buď sem alebo na Malfoy Manor, Potter," povedal Draco s hnevom. "A tiež som s nimi poslal lokaja."

"Nezobral som si metlu," poznamenal Theo.

"Mám veľa metiel, neotáľajme dlhšie. Som kvôli nim obom veľmi znepokojený. Lupin predsa nie je nezodpovedný," povedal Harry.

"Možno ten vlkodlak zjedol tú mladú dievčinu," povedal Blaise celkom vážne.

"Nie je spln a berie nápoj vyrobený Snapom, takže účinky lycantropie nie sú príliš vážne," odštekol Harry.

"Plytváme časom!" povedal Draco. "Potter, zožeň metly!"


Lupin povedal Hermione, "slečna Grangerová, vystúpte z koča a nebojte sa." Hermiona vyšla z koča na jasné popoludňajšie slnko a rukou si zaclonila oči. Zbadala troch mužov, všetci mali prútiky namierené priamo na Lupina a kočiša. Lokaj chýbal.

"Kto ste?" spýtal sa jeden z mužov. "Toto je kočiar lorda Malfoya!"

"Neukradli sme ho, ak ste to mali na mysli!" povedala Hermiona. "Poslal ho po nás, takže skloňte svoje prútiky."

"Hermiona, možno bude najlepšie nemať na tých troch mužov požiadavky, keď majú na nás namierené prútiky," povedal pokojne Remus.

"Dajte mi svoju peňaženku a vaše šperky, slečna, a nikomu sa neublíži," povedal druhý kúzelník.

Priložila ruku na svoj medailón. "Nie, pane, toto nemá peňažnú hodnotu, len citovú a je to jediná vec, ktorú mám s portrétmi mojich rodičov. Môžete mať moju peňaženku, hoci obsahuje len tri knuty a jeden galeón, ale nedám vám svoj medailón."

Lupin a kočiš už vyprázdnili svoje vrecká. Ten prvý muž prešiel k Hermione a priložil jej prútik pod bradu. Koniec tlačil do jej krku. Riekol, "medailón alebo váš život, čo to bude?"


Draco a Harry leteli ponad cestu, keď zbadali ako na nich zdola máva Malfoyov lokaj. Harry klesol na metle, aby zistil prečo ten muž leží na chrbte na ceste. Draco sa rozhodol nestrácať čas, tak letel ďalej, aby našiel kočiar, vediac, že nemôže byť ďaleko. Dostal sa nad kočiar, trojicu kúzelníkov a ich zajatcov. Letel k zemi a ukryl sa v stromoch.

"Toto je tá humusácka sesternica Harryho Pottera," povedal tretí muž. "Nechceme s ním mať problémy. Nechajme ich byť," povedal.

"Nie, za svoje starosti niečo dostanem," odvetil ten prvý muž. Strčil prútik do vrecka, vytiahol nôž a povedal, "humusáčka, možno toto bude viac po tvojom. Teraz ma ber vážne, láska." Pritlačil ju o kočiar a priložil nôž namiesto prútika. Pritlačil jej ho o hrdlo, prebodol hrotom jej pokožku a kvapka krvi sa objavila na jej svetlomodrých šatách. Nadýchla sa, ale jej ruka stále zakrývala medailón.

Draco sa tiež nadýchol. V tejto chvíli nemohol nič urobiť. Boli v početnej prevahe. Prejaviť teraz city by nebolo na nič dobré. Zbadal Pottera nízko letieť a potom pristáť pri ňom.

"Tvoj lokaj zbadal tých lotrov a zoskočil z koča, aby zohnal pomoc, ale zranil si nohu, nemohol chodiť a nedokázal nájsť svoj prútik. Čo vidíš?" spýtal sa Harry.

"Sú tam traja a jeden má nôž na krku tvojej sesternice a ostatní miera prútikmi na mužov," riekol Draco.

"Zabijem ich, ak jej ublížia," povedal tichým hlasom Harry. "Premiestnim sa na druhú stranu. Vylez na tejto strane a prekvapíme ich." Harry sa premiestnil preč.

Slzy naplnili Hermionine oči. Nechcela prísť o ten medailón, ale oveľa viac nechcela prísť o svoj život. Mohlo byť horšie, že vedeli, že je Harryho sesternica; mohli by sa pokúsiť ju uniesť kvôli výkupnému. Strhla si medailón z krku a podala ho tomu mužovi.

"Ach, malá slečinka, musíte si myslieť, že som blázon. Chcem viac než ten medailón. Práve ma niečo napadlo. Váš bratanec zaplatí poriadne veľa peňazí za váš návrat. Stavil by som na to môj život." Otočil sa k ostatným a povedal, "tých mužov omráčte, ale vezmite ten koč a dievča."

Jeden muž odvetil, "nie, tohto sa nezúčastním," a odmiestnil sa preč.

Druhému mužovi tiež na tvári zračili obavy, ale omráčil Lupina a potom kočiša. Riekol, "povediem kočiar. Sadni si dovnútra s tým dievčaťom."

Prvý muž sa uškrnul na Hermionu a povedal, "radšej dúfaj, že tvojmu bratancovi na tebe záleží, slečinka, inak ťa nájde mŕtvu." Otvoril dvere na kočiari a zatlačil ju smerom k nim. Vyštverala sa do koča pred tým mužom a zbadala Draca vo vnútri. Priložil prst na ústa, aby jej naznačil, aby zostala ticho. Ten chlap vošiel do koča po Hermione a Draco ho okamžite omráčil, v tom istom čase, keď Harry zoskočil zvrchu koča a omráčil toho, čo mal byť kočišom.

Draco vyskočil z koča, keď sa zjavili Theo a Blaise. Theo bol členom domobrany a on a Blaise vzali hneď tých dvoch mužov do väzenia. Harry otvoril dvere na koči, aby našiel svoju sesternicu ako sa krčí v rohu s hlavou otočenou k stene.

"Hermiona, poď von, už je tu bezpečne," povedal. Natiahol k nej ruku. Zostala, kde bola, stále v šoku. Draco otvoril druhé dvere, tie, o ktoré sa opierala. Načiahol k nej ruku. Pozrela sa mu do oči. Jeho srdce bolo dojaté, pretože sa pozerala tak vystrašene. Zbadal krv na jej krku a jej zranenú bradu. Vytiahol vreckovku a podal jej ju. Prijala ju chvejúcou sa rukou. Priložila si ju ku krku.

"Potter, nechaj ju v kočiari." Draco zatvoril dvere a nechal jej súkromie. Harry sa venoval Lupinovi a kočišovi, keď sa Draco zohol a zdvihol z prachu ten medailón. Retiazka bola roztrhnutá, ale to bola celá škoda. Vložil si ho do vrecka, rovnako ako to urobil v prvý deň, keď ju stretol. Draco povedal, "vezmeme koč späť na Potter's Hall a budeme sa jej venovať tam."

Zrazu vyzrela z okna a riekla, "a nemám mať svoju hodinu, pane?"

Harry sa otočil k Hermiona, keď pomáhal vstať svojmu priateľovi Lupinovi a povedal, "Hermiona, nemôžeš myslieť vážne, že chceš pokračovať vo vašom vyučovaní. Vydesila si sa. Potrebuješ liečiteľa. Potrebuješ sa zotaviť."

"Som v poriadku. Nie som nejaká slabá ženská, čo stratí vedomie a odpadne. Neublížili mi, len ma trochu vystrašili. Chcem pokračovať s mojím vyučovaním." Otvorila dvere na koči a chcela zísť dole, ale zaváhala. Draco ju chytil za ruku a pritiahol si ju k sebe, bez úmyslu ju pustiť.

"Záleží to od teba, Potter," povedal Draco. Tiež dal aj druhú ruku okolo nej, aby ju podoprel.

"Ide domov," rozhodol Harry.

Draco sklopil zrak a povedal, "budeme mať našu hodinu v iný deň."

"Nie, chcem mať hodinu dnes!" riekla. Otočila sa k Dracovi, ktorého ľavá ruka držala jej pravú ruku a povedala potichu, "musím sa naučiť všetko, čo môžem a mám čas len do konca tohto leta. Čas je dôležitý, pane. Nevidíte to? Nedokážem sa ani odmiestniť do bezpečia, hoci mi ani nezobrali môj prútik! Musím sa naučiť aspoň ako sa premiestňuje. Musíte ma naučiť premiestňovať sa!"

Draco si pomyslel, že je na pokraji hysterického záchvatu. Otočil sa k Potterovi, keď pomáhal Lupinovi a kočišovi do koča a povedal, "lord Potter, ak je to pre teba prijateľnejšie, dám jej dnes hodinu v tvojom dome, potom čo ju prezrie liečiteľ."

"Fajn, len ju dostaň späť do koča," povedal otrávený Harry. Zdvihol ich metly a tiež ich dal do kočiara. "Budem viesť kočiar. Pôjdeš s nimi vo vnútri, Malfoy."

Draco sa otočil k Hermione. Iba na ňu kývol a ona mu odkývla späť. Otvoril dvere na kočiari a pomohol jej dovnútra. Posadila sa a on si sadol vedľa nej. Hlava sa mu točila. Bola v skutočnom nebezpečenstve a zostala vyrovnaná. Čo za ženskú to bola? Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, držala v ruke jeho vreckovku, v lone a krk jej stále krvácal. Vedel, že je to neslušné a bude dosť opovážlivý, ale zobral tú látku z jej rúk a pritlačil jej ho na krvácajúcu ranu.

Lupin povedal, "je v poriadku?"

"Pán Lupin, aj vy ste v poriadku?" spýtala sa Hermiona.

"Áno, som a je mi to tak ľúto. Mal som na vás dávať pozor," riekol Remus.

"Áno, to ste mali," povedal Draco, keď súhlasil s tým mužom.

Hermiona mu chcela povedať, aby bol k Lupinovi láskavý, ale nemala silu. Zistila, že sa o neho opiera, jej hlava na jeho pleci, jeho ruka stále na jej krku. Pozrel sa nadol na jej tvár. Oči mala červené a opuchnuté, zadržiavala slzy, ktoré potrebovali vytiecť. Položil druhú ruku okolo nej a pritiahol ju k sebe. Pozrela sa na neho a s pohľadom vďačnosti povedala prosto, "Draco."

Nepovedala lord Malfoy. Povedala jeho krstné meno. Pozrela sa späť na podlahu kočiara, ale on vedel, čo chcela povedať tým jedným prostým slovom a že to jedno jednoduché slovo znamenalo pre neho viac než bude kedy schopný dať najavo.

Keď došli na Potter's Hall, Draco dal preč ruku z jej pliec. Harry otvoril dvere na koči, zobral svoju sesternicu do náručia a zamieril nahor po schodoch. Zavolala na svojho sluhu, aby šiel zohnať liečiteľa.

Draco mal pocit, že sa vnucuje; a tak zostal vonku skoro hodinu až kým Lupin nevyšiel von a nepovedal, "slečna Grangerová čaká na svoju hodinu. Je v knižnici. Ukážem vám cestu."

Prešli cez dvere a Draco povedal, "čo za ženu sa chce učiť o Starovekých Runách len hodinu potom, čo ju obťažovali traja muži? Nedáva mi to zmysel, pane."

Lupin sa usmial a riekol, "nie je ženská myseľ to starodávne tajomstvo, či nie? Táto žena obzvlášť hľadá to, čo je nevyhnutné pre jej vlastný duševný pokoj, aby si zaistila vzdelanie pokiaľ môže v tak krátkom množstve času ako je nutné, pretože cíti, že onedlho bude bez domova. Najlepšie je jej vyhovieť, či skôr, uspokojiť jej vrtochy, inak by možno urobila niečo zbrklejšie."

Draco prestal kráčať a povedal, "ako napríklad?!

Lupin sa otočil a odvetil, "nuž, nechceme, aby na naša mladá študentka prijala nejaké ponuky na sobáš len z nutnosti. Nie, niekto ako Hermiona si zasluhuje viac než len manželstvo z nevyhnutnosti, či kvôli pohodliu. Zaslúži si lásku. Zaslúži si manželstvo, kde bude rovnocenná v oboch, v intelekte aj vo vášni života, nesúhlasíte, lord Malfoy? Byť s niekým rovnocenným by jej zaistilo najšťastnejšiu budúcnosť." Starší muž sa usmial a otvoril dvere na knižnici.

Draco vošiel, ale otočil sa, aby sa ešte raz pozrel na toho muža. Áno, súhlasil. Určite súhlasil.

Draco ju našiel sedieť za stolom uprostred stohov kníh a povedal, "ako sa máte, slečna?"

"Dobre, dobre, len už začnime," odmietla ho.

Usmial sa. Naozaj bola udivujúca. Sadol si oproti nej a riekol, "nemám učebnice. Pozrime sa na knihy o tejto téme, čo ste našli v tejto malej knižnici."

"Malej, pane? Prečo, toto je najväčšia knižnica, čo som videla! Je tu viac kníh než sme mali v knižnici v mojej bývalej škole," pokračovala.

Pokrčil plecami a povedal, "moja knižnica má dvakrát toľko kníh a je dvakrát väčšia, takže áno, relatívne povedané je táto knižnica malá."

Odložila brko, čo mala v ruke a vravela, "neverím vám, lord Malfoy."

Priložil si ruky na srdce a odvetil, "zraňujete ma, slečna Grangerová. Možno som darebák, klamár a povaľač, ale klamať o knihách, nikdy! Kebyže ste kúzelník a takto ste ma urazili, vyzval by som vás na duel."

Zasmiala sa. Páčilo sa mu, keď sa smiala. "Začneme?" spýtala sa. "Najprv môžeme študovať a neskôr mať duel."

Začali so základnými runami. Draco bol ohromený, že sa tak rýchlo chytala. Jeho krstný otec mal pravdu vo svojej domnienke, že je extrémne bystrá.

Draco sa postavil, aby si pretiahol nohy. Stál pri okne a povedal, "možno by sme toho mali na dnešok nechať a pokračovať na budúci týždeň. Som si istý, že potrebujete trocha poľaviť, jedlo, odpočinok a podobne. Môj chrbát žobre, aby som sa poprechádzal a viem isto, že je v tomto istom dome zajtra večer maškarný bál a my obaja potrebujeme odpočívať pred tou šťastnou udalosťou." Otočil sa, aby sa pozrel na ňu. Nevenovala mu žiadnu pozornosť. Zúrivo niečo písala na kúsok pergamenu. "Slečna Grangerová, prosím, nemyslite si, že vám navrhujem, aby sme si odpočinuli len z mojich vlastných úmyslov, ale úprimne, musíte hneď prestať."

Pozrela sa na neho a povedala, "prepáčte?"

"Počúvali ste ma vôbec?"

"Nie," priznala. Pozrela sa znova na veľkú knihu pred ňou a povedala, "pomôžte mi ešte raz, lord Malfoy. Čo tento symbol znamená?"

Vzdychol si, ale prešiel ku nej. Stál za jej stoličkou. Mohla vycítiť jeho blízkosť skôr než prehovoril. Sklonil sa; jeho pravá ruka bola na operadle jej stoličky a jeho hruď sa dotýkala jej ramena. Ukázal na spomínanú stránku ľavou rukou a povedal, "tento jeden?"

Pomaly otočila hlavu a pozrela sa do jeho strieborných očí. Skutočne by sa mohla v jeho strieborných očiach stratiť. Keď neodpovedala, pozrel sa na ňu spýtavým pohľadom. Stál tak blízko k jej chrbtu, že cítila teplo jeho tela na svojom. Odvrátila od neho svoju tvár a zavrela rýchlo knihu. Riekla, "máte pravdu, pane, mali by sme si od nášho štúdia odpočinúť. Zdržala som vás dosť dlho." Posadil sa na stôl, jeho nohy vedľa jej stoličky, tak aby nemohla ustúpiť. Neodvážila sa na znova pozrieť do jeho tváre. Nie, rozpustila by sa na kaluž pri jeho nohách, keby sa pozrela ešte raz do jeho rozpálených sivých očí.

Založil si ruky na hrudi a povedal, "stále máte moju vreckovku, slečna?"

Pozrela sa na neho a odvetila, "prepáčte, mám. Je v mojom vrecku. Musím ju pre vás vymeniť, pretože som ju zamazala svojou krvou."

Natiahol ruku a povedal, "smiem ju dostať, prosím?"

Odsunula stoličku od stola napriek tomu, že bol tak blízko a postavila sa. Stále sa opieral o stôl, keď siahla do vrecka po jemné hodvábne plátno. Vytiahla ho pred ním. Dúfala, že si ju nechá, ako nejakú hlúpu pamiatku. Zobral ju z jej rozovretej ruky a priložil jej ku tvári. Cúvla späť, zmätená, keď jej utrel líce kúskom jemného hodvábu. Stiahol to biele plátno a ukázal na atrament, ktorý bol na jej tvári a ktorý teraz zostal na tej špinavej vreckovke.

"To bolo na mojom líci?" spýtala sa, rukou rýchlo prešla k tvári.

"Obávam sa, že áno."

"Ako dlho som to tam mala?"

"Odkedy začala hodina," odvetil.

Bola v rozpakoch a pozrela sa nadol. Čakala, že ho začuje smiať sa či niečo podobne hrubé. Keď sa nič nestalo, znova sa pozrela do jeho tváre. Neusmieval sa, ani sa nemračil. Tiež sa pozeral nadol, na to plátno. "Napokon naša krv nie je naozaj tak veľmi odlišná, že?" náhle povedal. Vyskúšal uschnutú krv na plátne.

"Nie, pane, povedala by som, že je rovnaká," povedala potichu.

Odtlačil sa od stola a prehliadol si rovnomerne jej črty skôr než povedal, "povedal by som, že sme si z tohto dôvodu rovní, súhlasíte?" Pomaly prikývla. Nedokázala zadržať, aby sa mu na tvári nerozostrel pomalý úsmev. Riekol, "je dobré zistiť našu rovnosť. Prispieva to k šťastnému životu, a k šťastnej budúcnosti, či ako som tom to nedávno povedal." Neprestával sa usmievať, vložil plátno do vrecka kabátu a kráčal k dverám. Otočil sa, keď dospel k dreveným dverám a mierne sa uklonil. "Až do nabudúce, slečna Grangerová." (Until the next time, Miss Granger.”)

"Ďakujem vám za všetky dnešné láskavosti, lord Malfoy," riekla a tiež trochu sklonila hlavu. Otvoril dvere, aby odišiel, ale zvrtol sa.

"Niekto by povedal, že som vám dnes poskytol jednu či dve láskavosti, však?" spýtal sa. Iba znova prikývla. Vydýchol so slabým smiechom a povedal, "potom by niekto povedal, že mi na oplátku dlhujete láskavosť. Nesúhlasili by ste tiež s tým?"

"Áno, niekto by s tým možno súhlasil, pane," odvetila.

Prikývol a odvetil, "áno, niekto by možno súhlasil. Potom by ten niekto možno súhlasil, aby si pre mňa rezervoval svoj prvý tanec na večernom bále." Bolo to vyhlásenie, nie otázka.

Znova sa začervenala. Páni, mohol by žiť len kvôli tomu, aby ju videl každý deň červenať sa. Zahryzla si do spodnej pery a potom povedala, "niekto by možno povedal, že keby sa mala poskytnúť skutočná vďačnosť, rezervoval by sa viac než len jeden tanec. S týmto tvrdením by ste súhlasili?"

"Niekto by možno súhlasil," povedal. "Niekto by práveže s týmto tvrdením súhlasil, áno, slečna Grangerová. Uvidíme sa na bále, slečna." Hlboko sa uklonil a vyšiel z dverí s veľkým úsmevom na tvári. Prešla ku dverám knižnice, aby sa dívala ako odchádza. Vycítil, že sa díva a otočil sa tvárou k nej. "Myslím, že by mal byť rezervovaný každý tanec, ale to je len môj názor," riekol. Znova sa otočil a kráčal ku vchodovým dverám. Pribehla k oknu a dívala sa, kým sa odmiestňoval.

Zistila, že teraz úzkostlivo očakáva príchod bálu, ktorého sa predtým tak hrozila. Vybehla po schodoch, aby zistila, či jej Harry poskytol primerané šaty na bál v jej preplnenom šatníku. Napokon, všetky tance už má rezervované.

(Nabudúce: nezabudnuteľný bál, ale nemusí byť najšťastnejšou dobou pre všetkých zúčastnených)


10. kapitola Bál



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss.



Kapitola 10. Bál

Draco Malfoy a Theodore Nott prišli, ako bolo módne, na Potter's Hall neskoro. Bál už začal. Ten dom bol inakší so sviečkami zavesenými všade vo vzduchu. Vence z čerstvých kvetín križovali stropy a nad všetkými oknami viseli girlandy. Jeden z Potterových sluhov ich uviedol do nádhernej tanečnej sály, ktorá bola vyzdobená podobne veľkolepo. ( PP: netuším: to the splendid ballroom, and it seemed grandeur was the common thread throughout. ; common thread je idiom) Všetci muži v miestnosti vyzerali impozantne a neodolateľne vo svojich tmavých kabátoch, bielych košeliach a vestách a Draco Malfoy bol dnes večer poriadne nahodený. Čižmy vysoko vyleštené, vesta z výborného slonovinového hodvábu, dlhé nohavice a čierny kabát  boli ako noc, vytváral dokonalý obraz. Veselo sa usmieval, pretože sa na dnešnú noc tešil. Tešil sa na to, že uvidí Hermionu.

Hermiona bola z dnešného večera nervózna. Našla dokonalé šaty, a hoci mala rada červené a ružové farby, zelené šaty, ktoré sa rozhodla obliecť si, sa k nej skvele hodili. Mala jednu zo slúžok, aby jej pomohla obliecť sa a pomohla jej s účesom. Tá mladá slúžka jej urobila korunku zo zelených kvetín a stužiek a votkala jej ich do vlasov, ktoré mala vyčesané na vrch hlavy. Dnes večer všetky ženy vyzerali ako princezné. Hermiona mohla len dúfať, že v nej nájde zaľúbenie. Uvažovala, kde je lord Malfoy.

"Lord Malfoy," povedal Theo. "Neurobil si kedysi akúsi poznámku o tom, že tvoja noha nikdy nevkročí na bál na Potter's Hall?"

Draco odvetil, "muselo sa ti snívať, že som niečo také povedal."

Draco prehľadával kvôli určitej osobe dav, keď Theo riekol, "nezdá sa, že by bola prítomná, starký."

"Kto?" Draco predstieral ľahostajnosť.

Theo sa len zasmial, poklepal Draco po pleci a šiel smerom k občerstveniu. To bolo vtedy, keď sa Draco pozrel smerom k balkónu a zbadal ju tam stáť celkom samu. Zdala sa pozoruhodne pokojná, aspoň zvonka. Vyzerala veľkolepo. Mala na sebe zelené saténové šaty s krajkovou tunikou a zodpovedajúcou ozdobou hlavy. Pomyslel si, že vyzerá dokonale.

Draco sa potiahol za nákrčník a narovnal kabát. Bol nervózny, ale prečo? Prešli ním všetky druhy emócii, keď sa díval na jej krásnu tvár. Zmätok (prečo ju tak silne vnímal), rozpaky (prečo sa k nej na začiatku správal tak hnusne), zdvorilosť (toto je formálna príležitosť) a túžba (naplnenosť v jeho srdci pri pomyslení na ňu).

Prešiel von na balkón a ona sa  stretla s jeho pohľadom. Zdvorilo sa uklonil a ona sa doširoka usmiala. Možno vycítila nádych toho, čo cítil. "Slečna Grangerová, vyzeráte nádherne. Ako ste vedeli, že zelená je moja obľúbená farba?" doberal si ju.

"Ja, nuž, nevedela, pane," koktala.

Pomyslel si, že je na veky vekov okúzľujúca. Riekol, "nezabudli ste, že som si rezervoval prvý tanec, že nie?"

"Nezabudla, pane," odvetila. "Myslela som si, že sme si odsúhlasili viac než len jeden, ale moja chyba."

Zdvorilo sa usmial a postavil sa k nej. "Asi máte pravdu, už si spomínam. Zaslúžil som si viac než jeden. Počujem, že hrá pieseň, pripojíme sa k davu?" Nastavil ruku. Sťažka prehltla a vložila svoju ruku v jeho. Držal jej ruku a jeho druhá ruka prešla k jej drieku, aby ju voviedla do tlačenice. Viedol ju cez dav, jeho ruka nestratila kontakt s jej. Cítil, že ruka na jej chrbte tam patrí. Našli si miesto v rade a on si uvedomil, že ho očarúvava tou najstaršou z mágii.

Hermiona pozdravila jeho a jeho pokojné vystupovanie s pokojnou sebaistotou. Zdal sa k nej pozorný. Predtým večer ju Harry varoval pred Dracovými zámermi. Sľúbila Harrymu, že tá náklonnosť nie je obapolná. (hist. obojstranná). Klamala, aspoň pokiaľ išlo o jej časť a možno tiež aj o jeho. Jej telo sa naplo zakaždým, keď sa dotkol jej ruky.

Teplo zalialo jeho telo zakaždým, keď sa ich ruky dotkli. Keď sa oddelili a stáli bokom, aby mohli ostatní tancovať, jeho myšlienky zotrvávali na jej dotyku. Jej hnedé oči boli jasnejšie než si kedy pamätal, že videl. Jeho oči boli jasnejšie vďaka uvedomeniu si zmyselnosti, ktorú v ňom vyvolávala. Jeho zaujatie ňou nemohlo vyblednúť.

Jej pozornosť priťahovali jeho strieborné oči zakaždým, keď urobili v strede svoju otočku. Jeho hlas, keď hovoril o piesni, znel sladšie než melódia hudby, o ktorej hovoril. Hranatá brada, aristokratické črty, lišiacky úsmev, to všetko bolelo, keď si to pripomenula. Jeho hlas jej vyvolával zimomriavky na chrbte. Bola viac než len k nemu priťahovaná.

Nemal v pláne byť k nej priťahovaný. Vôbec neplánoval zamilovať sa tak silno, tak rýchlo. Čo za bláznovstvo toto bolo? Znova sa zatočili, jeho ruka chytila jej. Prial si, aby ju mohol priložiť k svojim perám a zľahka pobozkať. Nie, prial si bozkávať jej pery. Keď kráčali pomedzi ostatných tanečníkov, jej prirodzená vôňa pretekala cez neho a zajala ho.

Znova sa oddelili a uprene pozerali jeden na druhého. Čas sa zastavil. Keď jeho drsná ruka držala jej jemnú, cítila sa zmätená a žalúdok sa jej kymácal. Jej uvedomovanie si jeho bolo dnes večer intenzívnejšie. Kto bol tento muž, ktorý držal jej srdce ako otroka?

Naposledy ho previedla davom a on si uvedomoval teplo jej tela, keď kráčal vedľa nej. Cítil sa k nej majetnícky a pociťoval potrebu vyhradiť svoju spoločnosť na ňu po celú noc, inak ho to privedie do šialenstva. Jej pery vyzerali také plné a lákajúce k bozku. Uvažoval, ako by jej holá pokožka cítila vedľa jeho. Pomyslel si na nemravné myšlienky, o ktorých premýšľal a dúfal, že nič v jeho činoch ho neprezradí. Bola dáma a on to bude rešpektovať, nech to stojí, čo to stojí.

Hermiona bola v protiklade s napätím medzi nimi. Nadviazala na jeho pocity, ale oddala sa im. Nespôsobovali jej úzkosť. Keď sa od neho naposledy oddelila, jej telo sa oslobodilo od jeho, oslobodilo z jeho zovretia, cítila sa neistá, čo ďalej urobiť. Jediné, čo chcela, bolo byť s ním. Na ničom inom nezáležalo. Mala pocit, že na ničom inom nikdy nebude.

Odprevadil ju z tanečného parketu uprostred záplavy potlesku pre pieseň a tanečníkov. Zobral ju nazad na balkón. Kútikom oka si všimol jej ružové pery a jej delikátne ucho a ušný lalôčik. Vďaka tomu mu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, že sa ho niečo pýta.

"Prepáčte, slečna?" povedal.

"Pýtala som sa, či sa zúčastňujete mnohých bálov?" riekla.

"Vždy je na okolí nejaký bál. Viete, masy sa musia zabávať stále."

"Toto je môj prvý," povedala.

Považoval to za zarážajúce. "A čo vtedy, keď vás uvádzali do spoločnosti?"

"Nikdy ma neuviedli, pane," odvetila. "Väčšinou sme boli odkázaní sami na seba a nestýkali sme sa s ostatnými."

"Aká hanba, ale aspoň máte bál na svoju počesť," riekol.

"Skôr si myslím, že tento bál je skôr pre Harryho, aby oznámil svoje zasnúbenie so slečnou Weasleyovou," riekla trochu smutne.

Nevedel, či je smutná kvôli bálu, ktorý mal byť určený pre ňu len ako zámienka, o čom pochyboval, alebo či je jej depresia spôsobená myšlienkami na opustenosť. Zažiarila na neho brilantným úsmevom a povedala, "ale toto je nádherný večierok, však?"

"Videl som nádhernejšie... veci, slečna," povedal úprimne, keď sa pozeral na jej peknú tvár. "Mám nám ísť po nejaké občerstvenie?" Prikývla.

Ukročila do najtmavšej strany balkónu, aby na neho počkala. Nechcela, aby ju niekto videl vonku, pretože nechcela premrhať ani chvíľu rozhovorom s niekým iným. Stála vedľa otvoreného okna a začula svoje meno.

"Dnes večer sa zdá slečna Grangerová pozorná k lordovi Malfoyovi," povedal mužský hlas.

"Nemôžem uveriť, že lord Potter zamietol Fredovu požiadavku, aby sa jej dvoril, ale napriek tomu súhlasil so zbližovaním sa s Lordom Malfoyom. Som si istý, že buď si neuvedomuje ich oddanosť, alebo ak áno, nie je nadšený." Ten druhý hlas patril Ronovi Weasleymu. Pritlačila sa bližšie k stene, aby mohla počúvať. Napokon, ak boli dosť neslušní, aby o nej hovorili, mohla byť ona dosť neslušná na to, aby ich tajne počúvala.

"Pravdepodobne cíti potrebu ísť po bohatom manželovi," povedal ženský hlas, ktorý nespoznala. "Ale musí vedieť, že lord Malfoy by sa nikdy nespojil s humusáčkou. Niekto by jej mal naliať rozumu."

"Myslím, že spolu vyzerajú nádherne. A myslím, že by sme sa mali prestať o nich rozprávať," povedala Luna Lovegoodová.

"Ale pomyslenie, že Fred Weasley pre ňu nie je dosť dobrý, a predsa hádže pohľady na lorda Malfoya!" riekol ešte ten odlišný hlas.

"Harry je ten, kto odmietol Fredovu požiadavku," podotkol Ron.

"Áno, ale som si istá, že to bolo na jej naliehanie," povedala jeho sestra Ginny. Potom Ginny dodala, "povedala som Haryrmu, že jej potrebuje nájsť manžela, či prinajmenej nejaké zamestnanie, možno ako guvernantka, skôr než sa vezmeme, pretože dom nemôže mať dve lady v jeho čele. Ja budem lady Potterová a budem mať veľa povinností, ktoré budem musieť dodržiavať a nemôžem na ne myslieť, keď bude stále v dome."

Všetci boli taký zlí, okrem Rona a Luny. Nepoznali ju, tak prečo tak dôverne hovorili o nej, o jej pocitoch a túžbach. Boli rovnako zlí ako čistokrvní priatelia lorda Malfoya. Ginny zvlášť, ktorá sa chovala tak láskavo a milo, hovorila teraz také veci, ktoré podľa Hermioninho názoru odhaľovali jej skutočný charakter. Bolo to tak ako očakávala. Povedala Harrymu, že Ginny nebude chcieť, aby zostala. Čakala takýto rozhovor od čistokrvnej elity, ale nie od Harryho priateľov.

Malfoy sa vrátil na balkón a hľadal slečnu Grangerovú. Zbadal ju pri otvorenom okne. Riekol, "slečna Grangerová, nevidel som vás tam."

Ron Weasley vyzrel z okna, keď lord Malfoy spomenul jej meno, zachytil jej pohľad a zatváril sa zničene. Musela počuť celý ich rozhovor. Rýchlo sa pozrela na lorda Malfoya a on povedal, "ste nešťastná?"

Prikývla. Zišla dole z balkónu rýchlym krokom. Odložil poháre a šiel za ňou. Dobehol ju až dole blízko vchodu do záhrad.

"Čo sa prihodilo, slečna? Je vám horúco?" spýtal sa. Naozaj sa tváril znepokojene.

Ron Weasley pribehol k nim. Bez udania dôvodu prešiel popri Malfoyovi, aby sa postavil pred Hermionu. "Slečna Grangerová, ospravedlňte poznámky mojich priateľov o vás. Viem, že boli menej než vhodné. Prosím, nenechajte sa nimi znepokojiť. Rovnako dúfam, že to nepoviete svojmu bratancovi, pretože by to mohlo spôsobiť veľa problémov medzi ním a mojou sestrou."

"O čom ste to hovorili?" musel sa Draco spýtať.

Ron sa otočil k tomu mužovi a povedal, "lord Malfoy, niektorí z mojich priateľov a rodiny spochybnili vašu pozornosť k slečne Grangerovej."

Hermiona urobila krok vpred a povedala, "to nie je tak celkom pravda. Spochybnili moju pozornosť ku vám. Majú pocit, že nie som pre vás dosť dobrá." Pozrela sa z Draca na Rona. Riekla, "myslím, že nezáleží na tom, koľko peňazí čistokrvný má, čistokrvní sú naplnení predsudkami skrz naskrz, bohatí či chudobní." Odišla preč. Na vrchnom schode stretla Harryho.

"Hermiona, čo sa deje?" Dotkol sa jej tváre.

"Bolí ma hlava a rada by dovolenie, aby som mohla odísť," odvetila.

"Ale ten bál je na tvoju počesť. Chystám sa ťa predstaviť davu," povedal.

"Ten bál je na počesť tvojho zasnúbenia, bratanec, čo je tak ako by malo byť. Myslím, že tvoja budúca žena dá prednosť tomu, ak ma nepredstavíš. Nie som vôbec dôležitá, nikto by nemal kvôli mne usporadúvať bál a som si istá, že nikto z tvojich hostí sem neprišiel kvôli humusáčke. Prosím ťa, ospravedlň ma." Urobila krok, aby ho obišla, ale on ju chytil za ruku a zaviedol späť k tým mužom.

Otočil sa k lordovi Malfoyovi a povedal, "čo si jej povedal, že to u nej vyvolalo takú skľúčenosť? Spravili tvoji priatelia niečo zlé?"

Lord Malfoy sa zatváril rozhorčene a povedal, "pohovor si s tvojím neotesaným priateľom tu. Bol to on a jeho priatelia, ktorí zle hovorili o tvojej sesternici. Možno by si sa mal pozrieť na svoj vlastný okruh priateľov a zistiť, či sú to skutočne tvoji priatelia skôr než obviníš mňa!"

Načiahol ruku k Hermione. "Slečna Grangerová, myslím, že ste mi sľúbili ďalší tanec."

"Nemusíte so mnou tancovať, prosím, nedomnievajte sa, že žadoním o vašu pozornosť," riekla.

"Nie, ja žadoním o vašu." Chytil ju za ruku a viedol späť na balkón. Nech si to Potter vybaví sám so svojimi priateľmi. Nebýval súčasťou škandálov, a nebude ani tohto. Keď sa dostali nahor, zobral ich poháre z okennej rímsy a jeden jej podal.

"Na vaše zdravie," povedal. Prikývla a napila sa.

"Lord Malfoy, smiem sa vás niečo opýtať?"

"Áno, mal som lekcie tanca," žartoval.

"Nie to, hoci oceňujem, že mi nešlapete na špičky," povedala. "Nie, moja otázka je toto, premýšľate o mne, keď nie sme spolu?"

"Aké trúfalé od vás, slečna," povedal úprimne. Po pravde, páčila sa mu jej trúfalosť."

"Odpustite mi," povedala. "Nebola som vychovaná v spoločenskej zdvorilosti, v ktorej ste vy taký dokonalý. Len som chcela poznať vaše úmysly."

"Mám v úmysle znova s vami tancovať, a ak je to možné, tak celú noc. To sú moje úmysly a môžem vám garantovať, že moje pohnútky sú čisté a prosté. Obdivujem vás a zatiaľ čo viem, že na toto sa budú mračiť všetci naokolo, je mi to už viacej jedno," povedal na rovinu.

Pozerala sa k zemi. Harry vyšiel na terasu a pristúpil k dvojici. Riekol, "Malfoy, chceš sa dvoriť mojej sesternici?"

"Páni, už vidím skade získava svoju trúfalosť," povedal Draco.

Harry povedal, "musím vedieť, či sú tvoje pohnútky úprimné."

"Moje motívy, moje pohnútky. Všetci chcú poznať moje pohnútky," povedal. Prešiel k rímse a oprel sa o ňu. "Ak sa tvojej sesternici páči moja spoločnosť, využijem ju na ňu. To sú zatiaľ moje pohnútky." Nemohol tvrdiť viac, nie ešte, ešte nie. Potter nemal právo sa spýtať skôr než to ponúkol on.

"Chápem," povedal Potter. Otočil sa k Hermione a povedal, "vzhľadom na nezáujem lorda Malfoya, mám v úmysle dať Fredovi Weasleymu svoje dovolenie, aby sa o teba uchádzal. Toto je koniec. Teraz poď do tanečnej sály, nech ťa môže moja spoločnosť prijať."

Hermiona skutočne nemohla dýchať. Prečo sa Harry chová takto? Urobila pár krokov dozadu, smerom k rímse a zacítila ako jej slzy vbehli do očí. Ron Weasley prišiel k svojmu priateľovi a lord Malfoy sa pozrel z Harryho tváre na Hermioninu. Harry Potter, údajný svätec, bol podľa Malfoyovho názoru ničomník.

"Je ľahké zastrašovať mladú ženu, je tak Potter? Áno, pozvať ju do domu a potom ju predať tomu, kto dá najvyššiu ponuku, že?" riekol Malfoy.

"Pane, nehovorte už nič, inak za seba neručím," povedal Harry.

Hermiona riekla, "Harry, prečo si zmenil názor ohľadne pána Weasleyho? Povedal si, že je to moja voľba."

"Pretože to bola zlá voľba, zaoberáš sa myšlienkami, že sa lord Malfoy o teba zaujíma, keď nám v podstate práve povedal, že nie. Myslíš si, že sa naučíš dosť toto leto, aby si pokračovala vo svojom vzdelávaní, ale nenaučíš. Musíš myslieť na tvoju budúcnosť, ale pretože na ňu nemyslíš, budem musieť myslieť ja za teba!"

"Áno, počula som od budúcej lady Potterovej, že ty a ona ste to už rozoberali, presne tak ako som si myslela. Odídem odtiaľto a ty ma nemôžeš nútiť zostať. Všetky tie tvoje skvelé reči o tom, že toto bude môj domov sú teraz lož, pretože v minúte, keď tvoja nastávajúca povie, že nechce moju spoločnosť, prinútiš ma odísť."

"To nemá nič spoločné s Ginny!" vykríkol.

Pozrela sa na Rona a povedala, "interpretoval ste mu po svojom váš príbeh, že?" Otočila sa k Harrymu a povedala, "lord Potter, cením si vašu láskavosť tento uplynulý týždeň a dary, ktoré ste mi venovali. Nebudem tu už viac prekážať. Dovoľte mi zostať do rána, prosím a potom si vás dovolím opustiť." Prebehla okolo mužov, cez tanečnú sálu a hore schodmi. Bežala celú cestu do svojej izby, strhla kvetiny a stužky z vlasov, kvôli čomu jej vlasy spadli vo vlnách na ramená a otvorila okno, aby zízala na bezhviezdnu nočnú oblohu."

Draco sa otočil k Potterovi a povedal, "neprislúcha mi, pane, opravovať vás vo vašom vlastnom dome, ale urobili ste chybu a k tomu ešte vážnu chybu. Nemali ste právo hovoriť o mojich zámeroch a o mne. To malo byť nechané na mňa. Zlo sa vykonalo a dlhujete svojej sesternici a mne ospravedlnenie. Kým vám neurobím oficiálnu ponuku, vravím vám jediné a to, že držím tú skvelú zmienenú dámu vo vysokej úcte. Je škoda, že vy naozaj nerobíte to isté!" Draco sa otočil a prešiel nadol do záhrady. Keď sa premiestni dozadu za dom, možno zastihne tú mladú ženu v jej okne.

Hermiona sedela pri otvorenom okne a rozjímala o svojom ďalšom pohybe. Čo bude teraz robiť? Nebude plakať, čo je jediná vec, čo môže urobiť. Dokonalý večer zruinovaný takýmito činmi. Aká šialenosť. Prečo len nemohla mať potešenie z tanca s krásnym mužom? Prečo sa toto všetko zvrtlo k jej budúcnosti? Jej bratanec by sa mal viac znepokojovať o svoju vlastnú budúcnosť a menej o jej. Vyklonila sa z okna a povedala, "matka, tak veľmi mi chýbaš." Pozrela sa nadol a pod oknom bol lord Malfoy.

"Haló, slečna," povedal. "Príjemný večer na prechádzku, však?"

Pomyslela si, že zošalel. Vyklonila sa z okna a povedala, "myslím, že možno bude pršať."

"Budem dúfať, že nie," odvetil. "Prečo dovolíte iným, aby zničili váš večer? Toto bola naša noc. Toto bola moja noc. Vráťme sa k tancu, slečna."

Zdvihol jej medailón. Riekol, "musíte zísť dole, ak len kvôli vášmu cennému medailónu. Ak nezídete dole, budem nútený dať ho inej. Možno sa lady Parkinsonová poteší takej čačke."

Riekla, "vrátim sa, pretože máte pravdu, toto je zvláštna noc a môže to byť kľudne môj posledný večer tu. Čoskoro sa dole uvidíme, ale iba kvôli môjmu medailónu." Zatvorila okno, ale vedela vo svojom srdci, že sa vracia na bál kvôli niečomu väčšiemu než len medailónu.

Povedal si pre seba, "sľubujem, slečna Grangerová, toto má ďaleko od vášho posledného večera tu." Vložil si medailón späť do kabáta a premiestnil sa späť na balkón pri tanečnej sále.

Zohla sa, aby pozberala svoju kvetinovú čelenku. Nasadila si ju znova na kučery ako korunu a otvorila dvere, aby na druhej strane našla ľutujúceho Harryho. "Nemal som predtým rozhovor so slečnou Weasleyovou, ako si začula povedať ju jej priateľom, sľubujem ti to. Možno som nepoznal jej povahu tak dobre ako som si predstavoval. Prosím, neurob nič unáhlené. Vráťme sa na večierok. Dnes večer neurobím žiadne oznámenie akéhokoľvek druhu, takže by si sa nemala cítiť pod tlakom. Nebudem ťa nútiť, aby sa niekto o teba uchádzal, ak si to dvorenie nepraješ."

Hermiona uvažovala, či to znamenalo, že sa nechystá oznámiť svoj pripravovaný sobáš, keď vyhlásil, že neurobí žiadne vyhlásenia akéhokoľvek druhu. Zobrala ho za ruku a on ju odprevadil na balkón. Keď vošli, povedala, "bola chyba, že som s tebou hovorila tak hrubo, bratanec. Tiež bola chyba, že som ti klamala, keď si ma spýtal, či chovám lorda Malfoya v mojej náklonnosti. Musím priznať, že áno."

Lord Malfoy, bez toho, aby o tom vedela, bol priamo za nimi. Dostal svoju odpoveď. Ich náklonnosť bola obojstranná. Poťapkal ju po pleci a povedal, "myslím, že ďalší tanec je môj."

(Nabudúce, tanec pokračuje)


11. kapitola Požiadavky a pozvania



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.



11. kapitola Požiadavky a pozvania

Mohla len predpokladať, že jej priznanie bratancovi lord Malfoy začul. Z tváre lorda Malfoya sa pozrela do tváre lorda Pottera a všimla si, že sa Harry usmieva. Asi predpokladal to isté. Zobrala lorda Malfoya za ruku a ten ju zaviedol na tanečný parket. Tento tanec bol živší než ten prvý, za čo bola vďačná. Nebude s ním musieť udržiavať rozhovor.

Jeho predchádzajúcim postojom bola zmätená. Zdalo sa, opovažovala sa dúfať, že je ňou okúzlený. Dokonca jej povedal, že ju obdivuje, ale keď sa ho Harry priamo spýtal, či má v úmysle sa jej dvoriť, povedal, že jeho úmysly nie sú vecou nikoho iného okrem neho samotného.

Áno, miatol ju. A teraz poznal jej city k nemu. Prechovávala k nemu hlboké city. Pozrela sa na neho, keď tancovali a on sa na ňu usmial. Úsmevom, ktorý jej podlomil kolená.

A tak šiel večer.

Tanec po tanci, kradmé pohľady, jemné dotyky, významné pohľady. Rozprávali sa, a smiali, a vymieňali témy. Keď nastala polnoc, Harry zaželal hosťom dobrú noc. Neurobil vôbec žiadne oznámenie. Cítila by nejakú ľútosť k slečne Weasleyovej, keby vo svojom srdci dokázala nájsť pre ňu odpustenie.

Kým všetci hostia začali odchádzať, prechádzali sa po a Draco povedal, "aké máte na zajtra plány?"

"Nemám žiadne konkrétne plány, pane," odvetila. Oprel sa na ramenách o okraj balkóna, ruky zovreté pred sebou. Oprela sa vedľa neho a napodobnila jeho pohyby. Prehliadol si ju. Vlasy jej padali nadol z jej pôvodne dokonalého účesu. Mašľa a kvetinová ozdoba vo vlasoch viseli po bokoch. Vzpriamil sa a načiahol sa po tej ozdobe. Zamotala sa jej vo vlasoch.

Načiahla sa rukou nahor, kým jeho pokračovali v snahe vybrať tú korunku. Dotkla sa jeho ruky. Nechala svoju ruku na jeho na príliš dlhý okamih, vedela to, ale bolo jej to jedno. No a čo ak sa ho dotkla? Dotýkali sa počas tanca. Pritiahla si ruku späť a priložila si ju na srdce.

Odstránil jej čelenku z hlavy a podal jej ju. "Žiadalo ma to, aby som ju dal dole, takže som nemal na výber," povedal. Tentoraz sa usmiala. Zobrala pôvodne upravenú ozdobu a držala ju pred sebou. Znova sa načiahol a vytiahol jeden z malých kvietkov. Vložil si ho do vrecka. Potom vytiahol jednu zo zelených mašlí. V očiach jej viseli otázky, takže povedal, "ako pamiatka na tanec." Bude spať s ňou pod vankúšom.

"Čo budem mať ja ako pamiatku?" spýtala sa, keď odložila zvyšky z ozdoby na podlahu balkóna.

Zdvihol ruku a pohladil ju spakruky po tvári, od spánku ku čeľusti. Riekol, "nebudete mať milé spomienky, dokonca aj bez pamiatok?"

"Dúfam, že budem," podotkla.

"Takže, pokiaľ ide o náš predchádzajúci rozhovor, nemáte na zajtra žiadne plány, slečna?" spýtal sa, teraz sa opieral o múrik chrbtom.

Ukročila o krok od múrika, otočila sa od neho a riekla, "pokiaľ nedostanem nejaké pozvanie, som zajtra voľná."

Prišiel k nej. Chrbát mala napätý a hrdý. Jej vlasy, zatiaľ čo väčšina spadla z ich predchádzajúceho modelu, pozvoľna spočívali na jej pleciach. Načiahol sa k nej, aby sa dotkol holej pokožky pod jej krkom. To ju šokovalo a rýchlo sa otočila. Riekol, "ospravedlňujem sa, uvažoval som, kde je váš medailón? Vrátil som ho, nie? Alebo to bol sen?"

Usmiala sa a povedala, "spona je stále zlomená."

"Ach, je veľmi zlé, že neovládate mágiu."

"Mágiu? Vidíte, potrebujem vás, aby ste mi tieto veci pripomínali," povedala. Vytiahla medailón z vrecka a podržala ho pred ním. Vytiahol prútik a opravil sponu.

"Smel by som?" spýtal sa.

Prikývla. Prikročil bližšie. Zhlboka sa nadýchla. Tvárou k nej sa načiahol za ňu a zavesil jej medailón okolo krku. Urobila krok bližšie, takže sa ich telá skoro dotýkali. Skoro. Bol dosť vysoký na to, že videl ponad jej ramená, aby zapol sponu. Zdvihla ruky k medailónu a on dal ruky preč z koncov spony a bez varovania, či výstrahy ani na jednej zo zúčastnených strán, priložil svoje ruky na jej.

"Takže, ešte ste mi neodpovedali ohľadne zajtrajška?" spýtal sa. Na rukách jej naskočila husia koža. Bolo jej zima? Vyzliekol si kabát a dal jej ho okolo pliec.

"Myslela som, že som odpovedala," riekla pomaly. "Možno ste nepočúvali."

"Ach, niečo o tom, že nemáte pozvania, máte pravdu, ledva som počúval a moja hlava bola úplne niekde inde." Ukročil od nej, pretože keby zostal tak blízko ešte chvíľu dlhšie, bol by prinútený ju pobozkať a potom by sa musela prihodiť jedna z dvoch vecí. Musel by sa s ňou oženiť alebo by musel mať súboj s Potterom. Jedna z týchto vecí by sa vyplatila, ale tá druhá by trochu vadila. Radšej nepokúšať osud.

"Takže, zajtra by ste sa možno radi pripojili ku mne na Malfoy Manor na ďalšiu hodinu." Nebolo to  pozvanie, skôr naliehavý príkaz.

Hodinu? To nebolo to, čo dúfala počuť. "Nechcem sa vnucovať tak zavčasu od našej poslednej hodiny. Možno by sme si mali dať od Starovekých Rún prestávku." Dala si z ramien dole kabát a podala mu ho späť.

Prehodil si ho cez predlaktie. "Chápem," povedal. Bola to len výhovorka ako ju znova uvidieť. Vedel, že nepochopil nesprávne jej city. Dopekla, akoby ich nevyhlásila Potterovi!

Otočil sa od nej a ona povedala, "ale, ak by ste ma chceli učiť premiestňovanie, bola by som viac než šťastná, keby sme sa učili."

Otočil sa späť s úsmevom tak širokým, že si pomyslel, že sa mu možno roztrhne tvár. "Ste zdržanlivá, slečna Grangerová. Hodiny premiestňovania, tak to je. Pretože by bolo neslušné stretnúť sa bez gardedámy či spoločníka, pozvem znova pána Lupina. Myslím, že moju knižnicu bude milovať."

"Potom si potrasením rúk potvrďme našu dohodu," riekla. Natiahla ruku. "Potrasiete mi rukou, pane? Nebude to nevhodné?"

Držal by ju za ruku; pobozkal by jej ruku, tak prečo by jej ju nepotriasol? Chytil jej natiahnutú ruku, ale namiesto potrasenia ju podržal a prezeral si ju. Mala malú ruku, jemnú a bielu. Mala nádherné dlhé prsty. Ako by táto ruka cítila blízko jeho srdca? Urobil krok bližšie a položil jej ruku na svoje srdce. Zakryl ju svojou väčšou rukou.

"Práve tu šliapem vodu a nie je tu nikto, kto by ma zachránil," povedal.

"Ja by som vás zachránila, keby ste ma nechali," povedala potichu.

Bude ju milovať, aby ho zachránila. Náhle pustil jej ruku a odvetil, "skôr než odídem, musím sa ísť porozprávať s Potterom. Ak po tej poslednej nehode nemáte obavy z môjho koča, pošlem ho po vás o druhej, môže byť?"

Chvíľu bola ticho. Pozrela sa nadol na svoju opustenú ruku. Znova sa na neho pozrela a povedala, "súhlasím."

Zasmial sa a znova ju chytil za ruku, šokujúc ju tým viac než jeho predchádzajúcim činom a zdvihol si ju k ústam. Pobozkal jej prsty. Pustil ju, uklonil sa a opustil balkón. Líca jej horeli a znova sa pozrela na svoju ruku. Stále cítila odtlačok jeho bozku. Mala pocit, že sa tiež topí, ale bolo jej to jedno.

Draco našiel lorda Pottera, keď dával príkazy svojmu služobníctvu, aby upratali. Zostalo len pár hostí. Draco povedal, "rád by som pozval pána Lupina a tvoju sesternicu zajtra do môjho domu, ak ti to vyhovuje, Potter."

Harry len prikývol. Otočil sa chrbtom k sluhovi, dal mu zopár ďalších pokynov a potom sa otočil späť k Dracovi. Riekol, "ešte niečo iné, Malfoy?"

"Dnes večer si neoznámil svoje zasnúbenie," poznamenal.

"Nemá ťa to čo zaujímať, ale nie, neoznámil. Asi musím lepšie spoznať spomínanú slečnu a musím si premyslieť jej návrh, aby sa jej rodičia sem presťahovali. Myslím, že mám na pozemku pekný dom, ktorý by šťastní nazývali svojím domovom," vysvetlil Harry.

Draco len prikývol. Otočil sa k odchodu, ale potom sa zvrtol a povedal, "ohľadne tvoje predchádzajúcej otázky, vieš, že bola absolútne nevhodná, že? To som mal byť ja, kto príde k tebe a požiada ťa o dvorenie tvojej sesternici, a nie naopak."

Harry sa skutočne zasmial a povedal, "bola to dlhá, zvláštna noc a ospravedlňujem sa za to. Správne sa chovať nikdy nebolo mojou silnou stránkou."

"Takže, keďže to už teraz vieš, vedz aj toto. Oficiálne ťa žiadam o súhlas dvoriť sa tvojej sesternici," povedal Draco. Len sťažka dokázal uveriť, že tie slová vyšli z jeho úst, ale srdce chcelo, čo chcelo, tak sa tak stalo.

Harry povedal, "spomínaš si, že som zabil Temného Pána, že?"

"Samozrejme, Potter, vyťahuješ to veľmi často, takže si spomínam," povedal Draco s prevrátením očí. "Čo má jedna vec spoločné s druhou?"

"Nič, pane, ale proste chcem, aby ste si to pripomenuli, skôr než vám dám svoje povolenie. Ak jej ublížite, otvorenie alebo súkromne, alebo sa k nej nebudete správať ako k dáme, to, čo som urobil Temnému pánovi bude ničím v porovnaní s tým, čo urobím vám."

"Ach, ste taký smiešny, pane," povedal Draco bez úsmevu či vzrušenia. "Prosím, ešte jej to nehovor. Vôbec si neželám ju vystrašiť. Myslím, že potrebuje najprv nájsť svoju cestu v týchto veciach, ak rozumieš, čo tým myslím."

"Viem, pane, a ďakujem vám." Harry odkráčal a opustil Draca. Zbadal Hermionu vonku na balkóne pozerať sa do záhrad. Lord Malfoy mal pravdu. Keby si myslela, že sa Harry znova snaží zbaviť sa jej manželstvom, mohla by sa spätiť. Chcel, aby vedela, že má čas, aby brala do úvahy svoje srdce. Na to mal právo každý.

Otočila sa, že odíde, ale zbadala lorda Malfoya vonku v záhrade. Zdvihol na ňu ruku, zamával a potom si ju priložil na srdce. Prikývla hlavou a vbehla do domu.

Draco sa rozhodol ísť domov. Zriedkakedy sa bavil takýmto mukelským pohybom, ale potreboval čas, aby premýšľal o mnohých udalostiach toho večera. Potreboval čas, aby dumal o slečne Grangerovej. Došiel k záveru, že jeho city k nej sú opätované, ale tiež vedel, že je s ňou treba jednať v rukavičkách. Tento postreh nepochybne zdieľal aj lord Potter. Draco bol bystrý muž a vedel, že hoci je k nemu priťahovaná (a k to by nebol), jednako potrebuje čas. Bude sa jej musieť dvoriť pomaly. Zariadiť, aby si uvedomila ich rozvíjajúci sa romantický vzťah. Zariadiť, aby túžila po jeho spoločnosti viac než po živote samotnom. Vedel, ktorým smerom sa musia vydať; teraz jej ho len musel ukázať.

A nedovoliť, aby im to niekto zničil.  Ďalšieho človeka, ktorý sa odváži ohroziť ich úmysly, to bude stáť hlavu. Dobré, zlé či neutrálne, ich pocity jedného k druhému boli medzi nimi dvoma, a netýkali sa nikoho iného. Ak niektorý z jeho priateľov či najbližšieho kruhu mal s tým problém, vypáli z neho život. Ak niekto z najbližšieho okruhu Harryho Pottera sa znova opováži spochybniť ich vzťah, pravdepodobne uvidia koniec jeho prútika.

Čo mal pre ňu, bolo pre ňu a len pre ňu samotnú. Jej blízkosť ho naplnila, roztavila putá jeho duše. Potešenie, ktoré cítil, keď ju držal za ruku, bolo len pre neho samotného. Obyčaje a postoje z cesty, ich vzťah, bez ohľadu na to ako sa definuje, nebol záležitosťou nikoho iného, len ich vlastnou. Bolo jeho povinnosťou udržať divých psov na uzde. Nikto im to nepokazí. Nikto.

(Nabudúce: Draco učí Hermionu premiestňovanie a ešte viac)


12. kapitola Premiestňovanie a čaj



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.



12. Kapitola Premiestňovanie a čaj

Hermione dalo zabrať, aby prišla na to, čo si na svoju dnešnú hodinu obliecť. Normálne nebola typom dievčaťa, ktoré sa o takéto  veci stará, ale z nejakého dôvodu od tej doby, čo prišla do Godrikovej úžľabiny, sa veci ako jej výzor stali dôležitejšími a nebola si istá prečo. Nenávidela by priznať, že je to pre dobro lorda Malfoya. Nie, bola citlivé dievča. Veci, ako priťahovanie mužskej pozornosti, pre ňu nemali ani najmenší význam. Rýchlo sa obliekla, do prvých šiat, ktorých sa dotkla, naraňajkovala sa a potom prakticky bežala do knižnice, kde vedela, že nájde Remusa.

"Pán Lupin," zavolala z dverí.

Vykukol spoza hojdacieho kresla a povedal, "už ma Harry informoval, že si dnes žiadate u lorda Malfoya moju prítomnosť. Len aby ste vedeli, budem pripravený, ak by nás znova zastavili." Usmial sa, aby dal najavo, že žartuje. Podišla si sadnúť na otoman pri jeho kresle.

"Nebudete to považovať za obťažovanie?" spýtala sa.

"Vonkoncom nie, zdieľam vašu lásku k čítaniu a tvrdí sa, že jeho knižnica je desaťkrát väčšia než táto," povedal Remus.

"Tak tvrdí on," povedala s úsmevom. "Pán Lupin, smiem vám položiť otázku?"

"Samozrejme, moja drahá, von s tým," riekol. Zatvoril knihu a odložil ju k nohám svojho kresla.

Nevedela ako sa to spýtať. Pán Lupin vždy vyzeral taký vážny a smutný. "Máte rodinu, pane, manželku, deti?"

"Nie, som zaťatý starý mládenec, slečna."

"Prečo je to tak?" spýtala sa.

"Prečo je tráva zelená? Je to proste tak," odvetil. Predklonil sa v kresle a povedal, "bol som najlepší priateľ Jamesa, Harryho otca. On a Sírius Black boli moji jediní priatelia. Nakazil som sa ako veľmi mladý a vyhnali ma z domu. Harryho starí rodičia ma prijali za svojho. Ale ani všetka láskavosť sveta nedokáže zmeniť to, čo som. Nemohol by som uvaliť svoju bolesť na nejakú rodinu. Bolo by to príliš kruté. Prečo sa pýtate?"

"Nedokážu sa ľudia naučiť prehliadať svoje slabosti a rozdiely, ak niekoho milujú?" spýtala sa, hoci to znelo naivne.

"V mojom prípade by museli prehliadnuť veľmi veľa, slečna Grangerová." Postavil sa a riekol, "neexistuje možnosť ako obnoviť moje poškvrnené dobré meno. Ach, ľudia už neutekajú preč a neskrývajú sa, keď sa objavím, ani nezakrývajú deťom oči, ale ich úmysly sú jasné." Položil svoju knihu nazad na policu, prešiel k nej a povedal, "nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že to má niečo viac spoločné s vami a istým gentlemanom než s vašou zvedavosťou ohľadne môjho staromládenectva. Má to niečo spoločné s rozdielmi, o ktorých máte pocit, že ostatní spozorujú medzi vami a lordom Malfoyom?"

Tiež sa postavila a položila ruku na jeho ošarpaný rukáv a povedala, "dúfam, že môj úmysel je jasný. Taktiež dúfam, že také rozdiely medzi ľuďmi sa dokážu prehliadnuť, ak sa zapoja všetky strany. Ešte dôležitejšie je, pane, že vy ste ten, ktorého dúfam, že budem môcť volať navždy svojím priateľom. Pýtala som sa úprimne s dobrým úmyslom v mojom srdci a nie z nezdravej zvedavosti."

Usmial sa. Bola taká sladká, aj keď nevinná dievčina. V predsudkoch, ktoré číhali všade naokolo, bola zelenáčom. Mohol len dúfať, že jej to vydrží. "Dáme si hodinu pred tou vašou alebo by to bolo príliš na váš úbohý mozog?"

"Áno, prosím, rada by som sa o transfigurácii naučila viac," povedala s úsmevom. Jej mladistvá neviazanosť bola nákazlivá. Znova ho prinútila cítiť sa mladým a trúfal si povedať, že normálnym.

Rozhodli sa pracovať vonku a keď sa priblížil obed, vyšiel von aj Harry. "Myslel som si, že by sme si mohli dať obed na verande. Z Rumunska sa vrátil Charlie Weasley a dnes mi montuje novú metlu."

"Harry, máš viac metiel než chlap môže kedy chcieť," povedal Remus.

"Nie viac než chcem ja," zasmial sa.

"Nikdy som nelietala na metle," riekla Hermiona.

Harry povedal, "Lupin, je tak veľa, čo ju treba naučiť, kde začneme?" Remus sa zasmial.

"Nesmejte sa pane. Nezahrávajte sa s mojím nešťastím, prosím," povedala. Vedela, že si ju zo žartu doberali v dobrom.

Harry sa usmial, keď na verandu vyšiel Charlie Weasley. Po predstavení sa Charlie vytiahol novú metlu, ktorú mal pre Harryho. Hermiona zistila, že tento Weasley je pokojnejší než ostatní. Zdal sa hanblivý a nesmelý. Zahĺbený do seba. Nebol taký vysoký ako dvojčatá či Ron, ale bol zavalitejší. Bol driečny a zdal sa láskavý. Harry priniesol novú metlu k Hermione a povedal, "skús to kresbu dreva, Hermiona. Leštený dub. Nikdy predtým som nevidel, aby zo svetlého dreva bola taká pekná metla a musím povedať, že táto jej nádherná, a žiadne námietky."

Pohladila drevo, skoro akoby hladila novonarodené žriebä a povedala, "je skvostná."

Harry sa usmial a povedal, "som rád, že si to myslíš, pretože je tvoja."

"Čože?" odvetila. Remus sa zasmial.

"Myslel som si, že na to príde, nevravel som ti môj chlapče, Harry? Naozaj som si myslel, že na to príde, ale nenapadlo ju to," riekol Remus.

Hermiona si od Harryho zobrala metlu a povedala, "ale ja neviem ako sa lieta. Je vôbec vhodné pre ženy, aby lietali?"

"Bočné sedlo," odpovedal Charlie, pokiaľ išlo o to ostatné. "Táto metla bola vyrobená, aby bola prispôsobená žene. Je primeraná vašej výške a váhe, či blízko k tomu."

"Harry, toto mi nemôžeš dať!" povedala Hermiona, hoci ju už mala zovretú v náručí.

"Príliš neskoro, rozhodnuté!" tleskol. "Skvelé! Takže, Charlie, pripojíš sa k nám na obed?"

Po obede Hermiona zostala sama na verande s mlčanlivým pánom Weasleym. Prešiel k nej a povedal, "váš bratanec sa bude musieť prinútiť a dať vám lekcie."

"To by bolo milé," povedala.

"Viete, jeho prvú lekciu som mu dal ja," riekol Charlie, keď sa oprel o stenu domu.

"Naozaj?"

"Áno, on a moji bratia boli priateľmi zo školy. Učil som ich všetkých, dokonca skôr než išli na Rokfort. Mohol by som učiť aj vás, ak by ste chceli, slečna Grangerová," povedal. "Ak to nie je trúfalé."

Nemyslela si, že je trúfalý. Riekla, "možno by sme mali nechať môjho bratanca, aby ma učil. Nenávidela by som, keby som spadla z metly, udrela si hlavu a vy by ste niesli zodpovednosť." Na tom sa zasmial.

"Nie, to by mohlo spôsobiť problémy medzi vikomtom a mnou, ale počúvam, že v týchto dňoch má dosť problémov s mojou rodinou," zľahla povedal Charlie. Hermiona sa pozrela k zemi. Obviňoval ju? Jej mlčanie spôsobilo, že povedal, "prosím, nepredpokladajte, že som týmto vyhlásením chcel niečo naznačiť, madam."

Stále sa nestretla s jeho pohľadom. Prešiel k nej a šokovalo ju, keď ju chytil za ruku. Riekol, "chápem, prečo je môj brat Fred vami taký učarený. Neberte ako urážku, čo som povedal, prosím. Tiež viem, že prechovávate náklonnosť k niekomu inému. To je škoda, pre môjho brata. Rád by som vás nazýval sestrou." Zobral jej ruku, priniesol si ju k ústam a jemne pobozkal. Bola šokovaná a svoju ruku stiahla. Venoval jej smutný úsmev.

Vedela, že by mala byť urazená, ale akosi tento muž pred ňou sa zdal stratený a smutný, skoro ako Lupin. Vycítila v ňom príbuznú dušu. A preto sa usmiala. Opätoval jej úsmev. Riekol, "aby som pravdu povedal, slečna Grangerová, mali by ste sa vydať len z lásky. Ja som to urobil."

"Ste ženatý, pane?"

"Už viac nie." Znova sa usmial, ale bolo to divadlo. Nebude na túto záležitosť naliehať. Prijal jej zbohom a ona šla dovnútra, aby sa pripravila na príchod Malfoyovho kočiara.

Sedela na lavičke vo vchode, v jednej ruke klobúk, v druhej metla. Remus zišiel dole schodmi a usmial sa. "Budete u lorda Malfoya potrebovať svoju novú metlu?"

"Myslela som si, že by ju možno rád videl," odvetila. Zamračila sa a dodala, "je to príliš vystatovačné? Nezoberiem ju, ak si myslíte, že to bude lepšie."

"Lord Malfoy je jeden z najvystatovačnejších ľudí, ktorých poznám, takže som si istý, že túto vašu vlastnosť ocení. Zoberte si svoju metlu." Posadil sa vedľa nej a pozrel sa na skriňové hodiny. "Ten koč by tu mal byť už zakrátko."

"Áno, pane." Hermiona sa pozrela na hodiny tiež a potom späť na Lupina. "Môžem sa spýtať ďalšiu otázku?"

Zasmial sa a povedal, "som otvorená kniha, vzor informácií a vy máte otvorenú myseľ, takže prosím, dovoľujem vám, aby ste sa opýtali na čokoľvek, čo by ste radi zo mňa vytiahli."

"Poznáte dobre Charlieho Weasleyho?" spýtala sa.

Zrazu zvážnel a povedal, "prečo sa pýtate?"

"Vyzerá smutný. Viac než vy." Len čo to povedala, zalapala po dychu. "Pane, ospravedlňujem sa. Nechcela som byť neúctivá. Je mi to naozaj ľúto."

Remus ju chytil za ruku a vyviedol von. Stáli pod arkádou a on povedal, "neospravedlňujte sa, Hermiona. Vaša intuitívnosť a úprimnosť je osviežujúca uprostred spoločnosti, v ktorej sa normálne zdržiavam. Charlie je smutný, pretože má právo smutný byť. Bol ženatý, mal dieťa a obe zomreli na týfus. Viete, jeho žena bola mukel. Stretol ju v Rumunsku, kde sa staral o draky."

"Ako veľmi smutné," povedala. Pozrela sa na svoju nádhernú metlu a na celú tú prácu, ktorú tomu musel venovať a povedala, "pripadám si niekedy taká malá v kolobehu udalostí. Všade okolo nás sú životy, smutné životy, šťastné životy, životy, ktoré majú význam a cieľ a predsa sme zakuklený v našich vlastných malých svetoch, ani si neuvedomujeme tých ostatných okolo nás. Zahanbuje ma to. Chovala som sa tak šťastne kvôli obyčajnej metle a ten muž stratil svoju ženu a dieťa."

Draco Malfoy v tej chvíli kráčal po ceste a začul ich výmenu. Nevedel o kom hovoria, ale vedel, že je smutná a to nemohol zniesť, ani troška. Riekol, "kto je pripravený na jazdu v mojom kočiari?"

"Lord Malfoy, nepočula som vás prísť," povedala s malým úklonom.

"To pretože, že som šiel potichu," žartoval. "Čo to tam máte?"

"Chce vedieť, čo mám, pán Lupin," odvetila s úsmevom. "To je metla, pane."

"Nehovorte," riekol. Zobral od nej metlu, kým si ona nasadila na hlavu klobúk. "To je nádherná metla. Chcete letieť do môjho domu?"

"Nie, len som chcela, aby ste ju videli. Dnes mi môj bratanec pripravil darček," riekla. Zrazu sa zdala byť v rozpakoch. Zobrala ju od neho a povedala, "nemala by som sa chváliť. Je to neprístojné. Zoberiem ju do domu." Vbehla s metlou dovnútra.

Lupin sa pozrel na Draca a povedal, "prosím, prehliadnite jej chybu v úsudku."

"Naozaj mi to nevadí, pane," odvetil Draco.

"Kde je váš kočiar, pretože ho nevidím," povedal Remus.

Hermiona sa vrátila späť a riekla, "ani ja nie."

"Rozhodol som sa nezobrať kočiar. Chcel som vám dať vašu prvú lekciu premiestňovania sa. Pán Lupin, ak by ste boli taký láskavý, ukázali by ste slečne Grangerovej ako sa premiestniť na Malfoy Manor."

Remus sa usmial, vediac, že sa ho práve zbavil a povedal, "bez všetkého, lord Malfoy." Dotkol sa prútika vo svojom vrecku a čoskoro bol s puknutím preč.

"Takže, slečna Grangerová, môžete mi povedať, čo ste si všimli na výkone pána Lupina?"

"Urobil hluk, keď sa premiestňoval," povedala pomaly.

"Veľmi dobre, za to dostane stužku," riekol. Vytiahol červenú stužku z vrecka a podal jej ju.

"Nie som dieťa, ktoré potrebuje čačky a odmeny, pane," odvetila.

"Moja chyba."

Začal si ju brať späť, ale vzala ju nazad a povedal, "ale ak musím, uľavím vášmu bremenu." Strčila si mašľu do vrecka.

"Čo ešte, slečna?"

Na chvíľu sa zamyslela a povedala, "dal si ruku do vrecka."

"Áno, vrecká sú pre mágiu nevyhnutné, to vieme všetci," povedal blahosklonne.

Venovala mu zamračenie a povedala, "keby ste mi dovolili dokončiť, pane."

"Bez všetkého."

"Musel potrebovať svoj  prútik, pane. Pretože si necháva svoj prútik v pravom vrecku kabáta."

Vytiahol modrú mašľu. "Čoskoro mi nič nezostane," usmial sa.

"A potom čo budem robiť?" riekla. Zakrútila modrou mašľou v ruke.

"Všimli ste si ešte niečo iné?" spýtal sa.

"Musím povedať, že nie," odvetila. "Nedostanem ďalšiu mašľu?"

Pokrútil hlavou a vyslovil tri slová, "Smer. Sústredenie. Sila vôle.“

"Čože?"

"Zopakujte tie tri slová, čo som práve povedal." V skutočnosti si prezeral nechty akoby sa nudil. Alebo sa predvádzal.

" Smer. Sústredenie. Sila vôle." Podal jej tretiu mašľu, zelenú.

"Pozrite sa na tie mašle, čo som vám dal." Na tých troch mašliach boli tie tri slová, ktoré ju práve nechal zopakovať, jedno slovo na každej mašli. Riekol, "teraz ma chyťte za ruku."

"Možno vás nechcem chytiť za ruku, bývate dosť trúfalý," povedala s úškrnom.

"Nie som ale drzý, aspoň ešte nie. Chcem sa s vami premiestniť na Manor." Natiahol ruku. Usmiala sa a prijala ju a so zašvišťaním a krútením vystúpili na úbočí, na oveľa viac než veľkolepom, obrovskom, rozsiahlom panstve, ktoré bolo väčšie než bol Potter's Hall.

Prezerala si obrovský dom a povedala, "toto je Malfoy Manor?"

Tentoraz sfarbila červeň jeho líca, priveľmi k jeho sklamaniu. Neprekážala mu veľkosť jeho domu, ani nebol v rozpakoch nad hrdosťou, ktorú pociťoval. Nie, jeho červeň bola bezprostredne kvôli jej zrejmému obdivu nad jeho domom. Vyšiel s ňou na vrchol kopca. Vybral si toto miesto na premiestnenie kvôli výhode, že im umožní pohľad na jeho dom. Nebol sklamaný jej reakciou. Obdivoval svoj dom jej očami. Vznešené usporiadanie bolo obrovské a krajina, ktorá lemovala jeho dom bola nádherná vo svojom prirodzenom stave. Bol požehnaný, istotne, ale vždy to všetko bral, že mu to bolo nadelené. Ale pohľad na tú nádheru, ktorá ozdobila jej črty, keď sa pozerala na krásu jeho panstva, ho nútil ceniť si svoj domov viac než si myslel, že je to možné, ale tiež aj ju.

"Pane, toto je asi najnádhernejší dom, ktorý som kedy videla," vykríkla. "Nikdy som nevidela niečo také nádherné, a vy?"

"Áno, videl," povedal zatiaľ čo vôbec nespustil oči z jej tváre. Otočila sa, aby sa na neho pozrela, ale rýchlo odvrátil pohľad na svoj dom. Mal ten dom uložený v pamäti, presne tak ako si pamätal farbu jej vlasov, postavenie krku k jej ramenám, obliny jej pŕs a priamosť jej postoja. Mal pocit, že sotva dokáže dýchať. Bola trúfalosť dúfať, že niekedy by mohla toto nazývať svojím domovom? Na to ešte vôbec nepomyslel. Prekvapilo ho, že na to pomyslel práve teraz. Znova jej ponúkol rameno a povedal, "prejdeme sa bližšie, áno?"

Po prechádzke záhradami a domom bol čas na čaj a ona nemala vôbec čas na svoju lekciu. Lupin sa k nim pripojil v prednej obývacej izbe. Mal v ruke knihu, posadil sa za stôl, otvoril knihu a potom povedal, "nevadí ani jednému, ak budem čítať?"

Hermiona sa ostýchavo usmiala, kým Draco povedal, "vôbec nie, pokračujte, ale ak si prajete, zoberte si tú knihu domov." Otočil sa k Hermione a riekol, "cítim sa dosť zle naladený. Využil som všetok váš čas na štúdium, aby som vám ukázal svoj dom a teraz si musíte pripadať rovnako rozmrzelá."

"Ani v najmenšom to neľutujem, pane."

"Mohli by sme sa učiť v pondelok, možno," povedal. Vymyslel by akúkoľvek výhovorku, aby ju znova videl.

"Mám hodinu v Pradiarskej uličke, v pondelok ráno, kam by ste ma mohli znova odprevadiť, a v pondelok poobede mi môj bratanec sľúbil, že mi ukáže tú malú dedinu," povedala. Vo vrecku sa prstami hrala s troma mašľami. Vytiahla ich a povedala, "ale musíte ma čoskoro naučiť, čo tieto tri slová majú spoločné s premiestňovaním."

"Nechajte si ich, a čoskoro vás naučím premiestniť sa od jednej k druhej, keď budú ležať na podlahe. Tak som sa to učil ja," povedal.

"Takže ich nemôžem nosiť vo vlasoch," odvetila. Zdvihla ich k svojim vlasom a usmiala sa. Remus zdvihol svoju knihu a ospravedlnil sa.

"Čudák," povedal Draco.

"Nemali by ste rozprávať o niečom, čo nepoznáte. Je zahĺbený do seba a smutný, to je všetko," bránila ho Hermiona. "Je taký milý muž. Láskavá duša. Zisťujem, že sa tu rýchlo stáva jedným z mojich najbližších známych."

Jej výčitka a jej obrana Lupina spôsobili, že sa odmlčal. Zdvihol ruky a povedal, "nechcel som byť neúctivý ani k jednému z vás."

"Je mi to ľúto, ale moje srdce je dnes naplnené súžením sa na tými menej šťastnými než my," povedala.

Usmial sa. "Považujete sa teda za šťastnú?" Nemohol si pomôcť, aby sa nezasmial.

"Nežijem na Manore, ani nemám vašu krv, ani peniaze, ale som veľmi šťastná, pane." Zdala sa rozrušená. Postavila sa a povedala, "nechám Lupina, aby ma zobral domov." Chcela vyjsť z izby, ale zastavil ju, keď zablokoval východ.

"Nechcem som sa nikoho dotknúť, ani som sa nesmial na vás, moja drahá," riekol. "Bolo to len tým, že si pripadám ako šťastlivec, a moje šťastie nepochádza z mojej krvi, ani môjho bohatstva ani môjho panstva." Prikročil bližšie k nej, takže teraz bola zaseknutá oproti veľkým zasúvacím dverám izby. Prikryl jej líce a nechal svoj palec hladiť ju hore a dole po jej hladkej pokožke. Teraz ona bola tá, ktorá mala pocit, že nedokáže dýchať. Obaja zatvorili oči v rovnakom čase, bez toho, aby o tom vedel ten druhý. Otvorila svoje skôr než on otvoril svoje. Riekol, "som šťastný, pretože som našiel vás." Chcel povedať viac, urobiť viac. Zaváhal, keď si pomyslel, že ju miluje. Dal ruku preč. Čo mohlo byť povedané viac bez toho aby prezradil svoju lásku? Bez toho, aby odhalil požiadavku, ktorú v jej prospech urobil Harrymu? Bez toho, aby jej povedal o svojich zámeroch nielen si s ňou vyjsť, ale odvažoval sa myslieť si, že ju niekedy nazve svojou nevestou. Bolo to smiešne a pochabé, ale to neznamenalo, že to nebola pravda, ktorá raz bude známa.

Keď sa ani jeden z nich nepohol, ani dlhú dobu neprehovoril, nakoniec povedala, "vďaka za všetku vašu láskavosť. Ako sa vám odplatím?"

Budete moja? To by bolo to, čo by odpovedal, keby bol tak naklonený. "Nie je treba nič platiť. Vaša večná vďačnosť postačuje," zasmial sa. Usmiala sa a jej úsmev pozdvihol jeho srdce k novým výškam. Vďaka bohu, že sa zjavil lord Potter. Draco by si nikdy nepomyslel, že niekedy prejaví vďačnosť za niečo také, ale keby Potter nevošiel hlavným vchodom práve presne v tejto chvíli, Draco Malfoy by bol naveky stratený.

Rozdelili sa akoby boli nevychované deti, ktoré robia neslušné veci, hoci sa ani nedotýkali. Harry riekol, "prišiel som vyzdvihnúť moju sesternicu, pane. Je čas na olovrant."

"Dala som si čaj tu, Harry," vysvetľovala.

Harry mohol jedine nadvihnúť obočie nad tou odpoveďou. Lupin prišiel po dlhej chodbe. Draco riekol, "možno by sme zajtra mohli my štyria ísť na výlet. Rád by som ukázal slečne Grangerovej viac z môjho majetku. Myslím, že máte radi prírodu, či nie, pán Lupin?"

"Mám, pane, naozaj."

"Potter?"

"To by bolo fajn, pane. Teším sa na nedeľnú prechádzku. Stretneme sa na hranici našich pozemkov asi o 11. ráno. Sesternica, vezmete ma za ruku?"

Nebol človekom, od ktorého chcela počuť túto vetu, ale vyrovná sa s tým. Otočila sa späť k lordovi Malfoyovi a povedala, "vďaka za najlepšiu ne-lekciu, ktorú som kedy dostala, pane." Prikývla hlavou.

Keby tam nebol jej bratanec a Lupin, našiel by si nejaké ospravedlnenie, či možno aj bez výhovorky, aby sa jej znova dotkol. Bude sa musieť uspokojiť s tým, že si uloží do pamäte jej úsmev. Hlboko sa uklonil a riekol, "očakávam zajtrajšok, slečna Grangerová." Harry, Lupin a Hermiona vyšli von a potom ju Harry zobral za ruku a odmiestnili sa. Posledné, čo videla, bol úsmev na tvári lorda Malfoya.

(Nabudúce: výlet a Harryho príkaz Dracovi)


malfoy manor


13. kapitola Výlet do lesa a držanie sa za ruky



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.



13. kapitola  Výlet do lesa a držanie sa za ruky

Hermiona, Harry a Lupin sa mali stretnúť s Dracom Malfoyom kvôli túre.  V lese. Túra v lese. Aká pochabosť. Hermiona s výletom súhlasila vo chvíli pomätenia a teraz v tomto čase, v tomto dni a na tomto mieste pred ňou, si bola istá jedinou vecou. Bola šialená.

Bol nádherný deň. Obloha bola blankytne modrá. Na oblohe viseli modré oblaky ako chumáče z bielej vlny. Dokonca fúkal príjemný vánok. Ten deň nebolo to, čo znepokojovalo Hermionu. Bolo tým pohybom. Hermiona považovala samu seba za zdravý typ ženy. Nebála sa fyzickej námahy. Len dávala prednosť aktivitám vo vnútri. Mala rada čítanie, a kreslenie, a čítanie. Rada hrala na piáno, čítala a čítala. Ale s touto fraškou súhlasila z jediného dôvodu a jedine z jediného dôvodu. Lord Malfoy ju požiadal, aby šla a ona nedokázala odmietnuť.

Stretli sa s pánom Malfoyom na hranici, kde sa stretali Potterov pozemok s Malfoyovým. Draco zamával, keď sa priblížili. Všimol si, že kabátec ani plášť. Zamračil sa, keď sa priblížili a povedal, "Potter, ako si mohol dovoliť svojej sesternici ísť na túru takto oblečená?" Otočil sa k Hermione a povedal, "myslel som si, že ste vidiecke dievča. Kde máte klobúk? Kde máte kabát?"

"Som vidiecke dievča, pane," riekla.

"Potom by ste mali mať klobúk, aby vaša tvár nedostala priveľa slnka a nejaký plášť pre prípad, že by sa zdvihol vietor."

"Lord Malfoy, mne nevadí hnedá pokožka a je teplý deň.  V mojom odeve budem lepšie vybavená na toto počasie než vy vo vašom skvelom žakete a vysokých čižmách. No tak, nenechajte nás strácať viac času. Vezmite ma do lesa. Túžim po túre." Predstieranie odvahy, ktorú nepociťovala, ju aspoň nútilo predstierať, že je pripravená na to, čo je pred ňou.

Ako hrozne sa mýlila.

Harry kráčal pred nimi, pred ním Lupin. Harry sa raz obzrel a povedal, "mám len jedinú žiadosť, lord Malfoy. Prosím, nestraťte moju jedinú žijúcu príbuznú."

"Ako by som ju mohol stratiť, pane?" spýtal sa Draco. Nebavil sa, hoci Lupin a Hermiona sa obaja zasmiali.

"Je dosť malá, lord Malfoy," povedal Lupin. "Mohla by uniknúť vašej pozornosti a stratiť sa v lese."

"Neoceňujem, že o mne hovoríte ako by som tu nebola alebo akoby som bola dieťa. Nestratím sa a nie som taká malá, pán Lupin." Hermiona sa už viac nesmiala.

Draco riekol, "ste dosť malá, ale jednako ti sľubujem, Potter," otočil sa k Harrymu. "Moje slovo gentlemana, že nestratím tvoju jedinú žijúcu príbuznú. Prisahám na dom Malfoyovcov."

"Nie som si istý, či je to dosť," zasmial sa Harry.

Draco by normálne prijal tieto slová ako výzvu na súboj, ale vedel, že Harry len zľahčoval. Otočil sa k Hermione a povedal, "ste v bezpečí v mojich schopných rukách, slečna."

"A vy ste bezpečný v mojich, pane," odvetila. Musel sa usmiať nad jej odvahou.

Len čo začali kráčať, sa Draco zohol a zdvihol veľkú palicu. Podal jej ju a riekol, "bakuľa, aby vám počas cesty pomáhala, madam."

"Madam?" zasmiala sa. "Kedy som sa zmenila so slečny na madam?"

Zasmial sa a povedal, "keď mi svitlo, že nepoznám váš vek. Koľko vám je, SLEČNA?"

"Mám dvadsaťdva, pane, a s blížiacim sa dátumom narodenia v septembri budem mať dvadsať tri."

"Vedeli ste, že ste staršia než ja? Mal som dvadsaťdva minulý mesiac," odvetil. "A tak, vždy volám starších Madam. Ako znak úcty," žartoval.

Zazerala na neho. Kým na neho civela, nevenovala pozornosť cestičke a zakopla. Načiahol sa po jej lakti, aby ju vyrovnal. "Používajte viac bakuľu a sledujte cestu, slečna."

Harry a Lupin už boli ďaleko vpredu. "Tá cesta je veľmi dobre viditeľná," riekla.

"Je to jazdecká cesta," riekol. "Miestami sa stane príliš strmou. Dúfam, že neoľutujete svoje rozhodnutie dnes prísť."

"Jediné, čo ľutujem, je spoločnosť," zasmiala sa.

"Dnes máte ostrý jazyk, slečna Grangerová," povedal s úsmevom. Zámerne spomaľoval svoje kroky, aby sa zhodovali s jej. Mala trochu obtiaže, ale ani raz sa nesťažovala. Keď sa potkla na spadnutej vetve, či koreni stromu, jeho ruka ju vždy pohotovo vyrovnala jej tempo.

Cestička sa stávala divšou a stromy chudšími a vyššími. Čoskoro vysoké vetvy a listy zablokovali väčšinu z modrej oblohy a slnka. Kvôli nedostatku svetla bola cesta blativejšia. Jednako sa nesťažovala, ani kvôli topánkam, ani kvôli šatom, ktoré sa oboje zašpinili od blata. Cesta sa vinula okolo bubľajúceho potoka a pokrývali ju veľké skaly. Na jednej strane bolo mierny zráz. Obzrela sa na neho a povedala, "cesta sa stáva zákernou, však?"

"Chceli by ste radšej, aby som bol prvý a šiel v čele?" spýtal sa. Pozrela sa dopredu a všimla si, že Harry nie je nikde k videniu. Bol naozaj správny sprievodca.

Riekla, "možno by to bolo najlepšie." Presunul sa, aby šiel pred ňou. Držala bakuľu v pravej ruke, na strane zrázu a načiahla sa po rukáve jeho kabáta ľavou, pretože sa znova potkla.

"Držte sa môjho kabáta, ak sa musíte vyrovnať, alebo mi položte ruku na chrbát."

"Nie, len som na chvíľu zaváhala, som v poriadku," povedala, keď dala ruku z neho preč. Pokračovali, s ním často sa otáčajúcim, aby ju skontroloval. Dvakrát sa po nej načiahol, aby sa uistil, že nespadne.

Prišli ku korytu potoka, ktoré museli prekročiť. Bolo tam padnuté brvno, cez ktoré mohli prejsť.

Riekol, "môžeme prejsť tadeto, po tom brvne, alebo prejsť ďalej nadol, kde je z vody väčšinou blato."

"Brvno alebo blato sú moje možnosti?" spýtala sa.

Zasmial sa a riekol, "skutočne sú."

"Vyberiem si brvno." Šiel krížom prvý, ale keď položila nohu na brvno, načiahol sa po jej ruke, bez dovolenia alebo výhovorky. Keď už bola na druhej strane, pustil ju.

"Pane, myslíte si, že budem na mojej ďalej hodine pripravená na skutočné premiestňovanie?" spýtala sa, keď pokračovali v ceste. Bol teraz za ňou.

"Myslím, že ešte nie. Nechceme, aby ste stratili dôležité časti tela, však? Možno svoj nos či ruku potrebujete," riekol. Prestala kráčať a otočila sa k nemu.

"To sa nestane!"

"Áno, stane."

Možno sa napokon nechcela naučiť premiestňovať. Riekla, "naučili ste sa premiestňovať v škole?"

"Áno, naučil."

"Do ktorej fakulty ste patrili? Dozvedela som sa o rôznych fakultách z knihy, ktorú mi dal pán Snape."

Prešiel k nej a riekol, "do ktorej fakulty si myslíte, že som patril?"

Zasmiala sa a povedala, "to je jasné. Slizolin. Bol Harry v Slizoline?"

Draco sa nahlas zasmial a povedal, "preboha, nie! Svätý Potter v Slizoline? Na to je príliš pokrytecký. Bol v Chrabromile."

"Som zvedavá, do ktorej fakulty by som patrila ja," povedala skôr pre seba. Zastala, aby mohol kráčať vedľa nej.

Pozrel sa na ňu a odvetil, "poďme preskúmať informácie, ktoré máme a spravme odborný odhad." Prešiel pred ňu, pretože začínali stúpať. Použila palicu na rovnováhu a prijala jeho ruku. Jeho teplá ruka prikryla jej a ponúkla jej viac pomoci pri výstupe, ponúkla jej tiež pohodlie.

"Ste narodená u muklov, takže to vylučuje Slizolin," uzavrel. (Ešte stále nepustil jej ruku.)

"Kto chce byť s bandou hadov?" povedala. Obzrel sa na ňu a venoval jej krivý úsmev. (Zosilnel svoj stisk na jej ruke).

"Mám pokračovať alebo si prajete žartovať?" (Preplietol svoje prsty cez jej)

"Nie, pokračujte, ste úchvatný," riekla. (Jej tep sa zrýchlil, keď sa jeho držanie stalo vrúcnejšie)

"Nuž, ťažko uverím, že by ste boli v Bifľomore a ste veľmi inteligentná, takže Bystrohlav by bol možnosťou, ale predsa však ste tvrdohlavá, ale statočná a oddaná. Čert do ber, boli by ste v Chrabromile!" (Priložil si jej ruku k svojej hrudi)

Zasmiala sa a povedala, "to je to, čo som si myslela. Možno preto je moja najobľúbenejšia farba červená." (Položila voľnú ruku na jeho ruku)

"A moja zelená," súhlasil. "Mimochodom, dnes vyzeráte báječne v tých zelených šatách," povedal trúfalo. (Priložil jej ruku k svojim ústam a pobozkal ju na ňu celkom dôverne.)

"Pane, mám ich oblečené, pretože sú to jediné, čo som si dnes dokázala nájsť na oblečenie. Nemá to nič spoločné s vami." (Srdce jej bilo nahlas, keď si uvedomila, že stále má v moci jej ruku).

Zasmial sa. "Zraňujete ma, slečna." Vystúpil na spadnuté brvno. Pustil jej ruku, len na chvíľu, kým prešiel naprieč. Otočil sa, aby jej pomohol, ale ona sa potkla a spadla skôr než to brvno dosiahla. Pribehol k nej a pomohol dostať sa z kolien. "Slečna Grangerová, je mi to tak veľmi ľúto!"

"Teraz sa pozrite na moje šaty, pane," povedala s úsmevom. Boli pokryté blatom. Vytiahol prútik a vyčistil ich. "Poznám to kúzlo," povedala. Cítila potrebu to objasniť. Nechcela, aby si myslel, že jej úplne chýba magické vzdelanie. Pozrel sa na jej ruky a vyčistil ich tiež. Na ľavej dlani mala malú odreninu. Dotkol sa jej prútikom a povedal hojacie kúzlo. Stále držal jej ľavú ruku oboma svojimi. Nikdy nemal dovoliť, aby ju pustil.

"To jedno nepoznám," povedala sotva lapajúc dych. Cítila ako si ju pritiahol bližšie.

"Hojacie kúzla sú pokročilá mágia," vysvetľoval. Pritiahol si ju tak blízko, že sa skoro dotýkali.

"Musím sa tak veľa naučiť," odvetila. Pozrela sa na ich ruky a potom do jeho tváre.

"A je tak veľa ochotných učiteľov, ako som počul," riekol. Usmial sa a pustil jej ruku. Mal zmiešané pocity. Bál sa pustiť jej ruku zo strachu, že znova možno spadne, ale viac sa bál pokračovať v držaní, pretože vedel, že by ju možno nikdy nepustil. Začali schádzať nadol a on sa pokúšal zostať pri jej boku, jeho ruka na jej rameni. "Onehdy som počul od Lupina, že sa aj ďalší Weasley ponúkol, že vás bude učiť. Čoskoro vás polovica komunity bude môcť nazývať študentkou."

"Ach, áno, Ronov brat Charlie. Odmietla som jeho ponuku."

"Naozaj, prečo?" spýtal sa. Prestal kráčať. Ona tiež zastavila.

"Mám všetkých učiteľov, čo potrebujem, pane," odvetila. Odvrátila sa od neho, začala znova kráčať a povedala, "okrem toho, som si celkom istá, že mal na mysli viac než len učenie." Myslela tým jeho melanchóliu, ale zle to pochopil.

Draco prudko zastavil a povedal, "pardón?" Čo tým myslela? "Dovoľoval si ku vám?"

"Nie, skutočne, možno trocha," povedal. Stále kráčala.

Čo myslela týmto? Nedávalo to zmysel! Riekol, "stojte, slečna Grangerová!" Zastavila sa a otočila sa. "Čo ten mizerný chlap urobil?"

"Nič, som si istá, a naozaj nechcem znova spôsobiť môjmu bratancovi problémy s jeho priateľmi."

"Hovoríte to mne, nie svojmu bratancovi a ja vás uisťujem, že čokoľvek mi poviete, bude uchované v najprísnejšom tajomstve. Čo ten muž urobil?" Draco prešiel k nej, tvár červená, hnev vyžaroval z každého póru. Nech povie čokoľvek, už bol rozhodnutý prekliať toho muža! Pozerala sa na zem. Zjemnel svoju tvár a priblížil sa k nej. "Slečna, ospravedlňujem sa za svoj hnev." Musel usúdiť, že nevedela, že je žiarlivý. Nebola si dokonca vedomá, že to bolo kvôli tomu, že ju považoval za svoju nastávajúcu. Nevedela dokonca, že sa o ňu uchádza, nech to znelo akokoľvek zvláštne. Samozrejme, ani spomenutý muž to nevedel. "Čo urobil, slečna?"

"Chytil ma za ruku a bez zámienky ju pobozkal," povedal.

Draco sa zamračil. "To nebolo správne!"

"Viem to!" Rozhodila rukami do vzduchu. "Ale čo som mohla robiť? Naozaj si nemyslím, že tým niečo zamýšľal, ani keď povedal, že chápe, prečo ma jeho brat považuje za očarujúcu!" Hermiona cítila, že povedala priveľa, hlavne keď videla, ako nahnevane sa tvári lord Malfoy.

"Dúfam, že ste mu dali facku!" povedal Draco, keď sa vrátil na cestičku pred ňu,.

"Nuž, nie, nedala," vysvetľovala nasledujúc za ním. "To by nebolo veľmi milé."

Otočil sa a povedal, "mne ste ju dali!"

"Zaslúžili ste si ju," zasmiala sa.

Fučal hnevom. Hlúpy Weasley. "Pobozkať ruku žene, s ktorou sa nie veľmi dlho poznáte alebo nie je vaša milovaná, je chyba a ten muž nemá žiadne maniere, samozrejme, vzhľadom na jeho výchovu! Čo si myslí; že ste žena voľných mravov?" Draco pokračoval v chôdzi pred ňou, stále rečnil o Weasleyovcoch a ich nedostatku slušných spôsobov. Konečne sa otočil a zistil, že sa pred hodnou chvíľou prestala pohybovať.

Vrátil sa k nej a riekol, "potrebujete odpočinok?"

"Vy ste pobozkali moju ruku, pane, doteraz niekoľkokrát od doby, čo nás prvý raz predstavili. Nepoznáme sa veľmi dlhú dobu a ani nie ste môj milý. Nie sme zasnúbení. Ani sa o mňa neuchádzate. Bola to chyba? Myslíte si, že som žena voľných mravov?" Tvárila sa dotknuto a zmätene. Dokonca upustila svoju bakuľu.

Nevedel, čo na to povedať. "Už ste mi raz dali facku, takže to pokrýva všetky hriechy," povedal odľahčene. Videl, že tým nebude uspokojená. Riekol, "bol by to rozdiel, keby som sa o vás uchádzal? Bolo by to v poriadku?"

"Bolo by?" spýtala sa na oplátku.

"Myslím, že bolo."

"Ale neuchádzate sa, pane," povedala slabým hlasom. Našla veľkú skalu a posadila sa. "Považujete ma na nevychovanú, keď som vám nevyčítala, keď ste si dovoľovali, napríklad keď ste mi pobozkali ruku?"

Kľakol si vedľa nej. Chytil obe jej ruky do svojich, priložil ich k ústam a pobozkal zľahka jej prsty. "Tento čin je z môjho srdca k vášmu. Je slušný a je znakom môjho rešpektu a obdivu ku vám. Je to správne, pretože som požiadal vášho bratanca v tú noc bálu, či nám požehná a on to urobil."

Prudko sa postavila a povedala, "chystal sa to niekto povedať mne?"

"Práve som to urobil," riekol. Vedel, že to nebolo to, čo myslela.

Tvárila sa nahnevane. Riekla, "pane, nemôžem uveriť, že sa niekto o mňa uchádza bez toho, aby som o tom vedela! Aké absurdné!"

"Len som ešte nenašiel ten správny moment, aby som sa vás o to požiadal. Už poznám vaše city."

"Vy ste ich už poznali?" spýtala sa.

"Áno, poznal."

"Potom prečo ste sa ma nespýtali?" Zdvihla ruku a povedala, "nevadí, pretože môj bratanec podľa všetkého povedal áno, a keďže je môj jediný mužský príbuzný, som v jeho milosrdenstve. Urobím, čo on považuje za vhodné!" Kráčala pred ním po ceste, ktorá začala znova stúpať.

"Prepáčte mi, slečna!" povedal Draco. Zastavila. Neotočila sa. "Pre toto som vás ešte nepožiadal. Chcel som si byť istý, že je to niečo, čo naozaj chcete a ak nie je, určite vás nebudem obťažovať svojou prítomnosťou. Váš bratanec nechcel, aby ste cítila tlak vyhovieť mojej požiadavke a ani ja som to nechcel! Jediné, čo sa doteraz prihodilo, bolo, že som toho muža požiadal o dovolenie, on ho udelil a odteraz osud nášho vzťahu spočíva na vás. Mali by si zobrať čas a slobodu, aby ste sa rozhodli, čo je v vašom srdci. Ak sa rozhodnete odpovedať áno, potom to zo mňa spraví šťastného muža. Ak sa rozhodnete odpovedať nie, potom strpím vaše rozhodnutie. Nebudem šťastný, ale budem sa ním predsa riadiť."

Videla, že bol úprimný. Nebola blázon. Veľmi sa o toho muža zaujímala. Len sa jej nepáčilo, že ostatní rozhodujú o jej osude. Pokračovala v chôdzi a on tiež. Bol trochu za ňou, znova, kráčal jej tempom a ona povedala, "Mám termín, časový plán, do ktorého sa musím rozhodnúť?"

Vedel, čo tým myslela. Musela sa rozhodnúť do Harryho svadby? Asi nevedela, že lord Potter tie plány zrušil. Bolo to niečo, o čom sa včera bavili s Lupinom. Riekol, "nie ste nijako obmedzená časom. Len mi odpovedzte skôr ako zostarnem a zošediviem. Samozrejme, vy zostarnete a zošediviete skôr než ja."

"Ste vyložený komediant, pane. Mali by ste písať hry plné smiechu! Máte komický dôvtip." Obzrela sa na neho a usmiala sa.

"Väčšina žien ma považuje za zvodného," riekol.

"Som si istá, že to nie je pravda," povedala. Začínala trhane dýchať. Lordovi Malfoyovi bolo jasné, že prechádzka pre ňu začína byť náročná, zvlášť toto súčasné stúpanie. Či by to priznala, to je druhá vec.

"Rád by som si odpočinul, slečna Grangerová," zaklamal.

"Úprimne, mali by sme pokračovať v chôdzi. Harry a Lupin sú ďaleko vpredu," odvetila.

"Nestratia sa. Prosím, zľutujte sa nad mojou osobou a boľavými nohami a nechajte nás chvíľu si odpočinúť," riekol.

Bola v rozpakoch, ale potrebovala sa postarať o určité veci chúlostivej povahy a mala pocit, že už ich dlhšie nemôže odkladať, ale nevedela ako sa o tom zmieniť jemu. Keby tam bol Harry, bola by stále v rozpakoch, ale mohla by mu delikátne povedať, že potrebuje trocha času pre seba. Ako toto mohla povedať lordovi Malfoyovi? To nemohla. Riekla, "predstierate, že potrebujete odpočinok, pretože si myslíte, že ho potrebujem ja?"

"Slečna, nikdy by som neklamal," riekol.

"Reči, už sme sa boli konštatovali, že v skutočnosti klamete," odvetila. "Myslíte si, že nie som schopná prechádzky, pretože som žena. Myslíte si, že som vám nie rovnocenná. Nuž, poviem vám toto, som vám seberovná, pane!" Podnecovala ho; v nádeji, že zrýchlia svoje tempo a čoskoro dokončia prechádzku alebo aspoň dohonia Harryho.

"Nezmysel, viem, že mi nie ste seberovná!" riekol. Znova zastala. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Namieril na ňu prstom, priblížil k nej a povedal, "naozaj si nemyslím, že ste mi seberovná, pretože ste lepšia v každom ohľade. A čo viac, viem, že rada chŕlite nezmysly, ktoré nie sú pravdivé, pretože si ani vy nemyslíte, že sme rovnocenní! Tiež si myslíte, že ste lepšia!" Bol tak blízko k nej, že mohla vidieť svetlo, ktoré sa zo stromov odrážalo v jeho očiach. Nedokázala zabrániť úsmevu. Skutočne bol driečny, hlavne keď ho rozhnevala.

"Dajte svoj prst preč, pane, je nezdvorilé ukazovať prstom!" Pokračovala v ceste.

Draco si pomyslel, 'fajn, nech si kráča, kým neodpadne'. Prešiel na cestičke pred ňu. Dvakrát sa obzrel a povedal, "no tak, seberovná, nestraťte sa z cesty" a "nemali by ste sa oneskoriť, inak sa dostaneme na miesto určenia až v noci." Ukáže jej, že si myslí, že mu je rovnocenná, nielen po fyzickej stránke. Bude kráčať dosť ďaleko vpredu, takže buď bude musieť pobehnúť, aby ho dostihla alebo počká, kým sa po ňu nevráti. Pokračoval v chôdzi, až pokiaľ sa nakoniec neotočil po tretí raz a už ju viac nevidel. Posadil sa na brvno, aby na ňu počkal.

Kráčal tak ďaleko vpredu, že už ho nedokázala vidieť. Vedela, že vedel, že nemyslela fyzickú rovnocennosť! Nebesá, ten chlap bol taký vysoký ako tieto stromy a jeho nohy dvakrát dlhšie než jej. Využije túto príležitosť, že je bez neho, aby odpovedala na volanie prírody. Bála sa, že by pri ceste spiatky mohol na ňu naraziť, tak zišla z cestičky a vošla hlbšie do lesa. Premenila nejaký ker, takže bol teraz väčší než predtým a šla splniť svoju povinnosť.

Draco sa pozrel na hodinky. Už to bolo minimálne desať minút. Potiahol za prívesok a kýval s ním sem a tam. Nakoniec ho znova strčil do vrecka. Diabolská ženská! Úmyselne sa musí držať spiatky, pretože dokonca ani ona nemôže byť taká pomalá. Vedel, že bola maličká, a drobná, a normálna, mal to rád na tejto žene, ale dokonca aj jej krátke nohy by ju priviedli z kopca do údolia za menej než desať minút! Rozhodol sa zložiť ruku, tak povediac, a podvoliť sa. Vráti sa po ňu.

Hermiona dokončila, čo potrebovala a kráčala nazad, aby našla cestičku. Problém bol, že tam bolo tak veľa porastu a hoci lord Malfoy uviedol, že cesta je jasná a označená, nebesá pomôžte jej, nedokázala ju znova nájsť. Mala pocit, že chodí v kruhoch. Vedela, že jej kedysi povedali, že keď sa človek stratí v lese, on alebo ona by mali zostať na mieste až kým ich niekto nenájde. Takže samozrejme ona stále kráčala.

Zatratene! Kde je? Vrátil sa na miesto, kde ju nechal a nikde nebola! Vedel dosť, aby si nemyslel, že sa odmiestnila, pretože toho ešte nebola schopná. Prečo ju to ešte nenaučil?

Nemohla sa premiestniť, pretože ju to ešte nenaučil, napriek tomu, že mala pocit, že už je pripravená. Zavolala jeho meno. Urobila to dvakrát. Ešte nebola vystrašená, ale čoskoro bude.

Draco vykríkol jej meno. Buď ho nepočula alebo sa zahrávala. Ale Harry Potter počul, že Draco Malfoy volá na jeho sesternicu. Dal si prestávku na malej čistinke na vrchole kopca. Vedel, že Lupin, ktorý často chodil do lesa, bol príliš ďaleko vpredu, takže nebude strácať čas, kým ho nájde. Vráti sa späť samotný a zistí, prečo sa zdá, že lord Malfoy nedokáže ustrážiť jednu malú čarodejnicu!

Draco namieril prútik do vzduchu a vyslal červené iskry. Dúfal, že ich Harry uvidí a príde to preskúmať, alebo ich možno uvidí ona a odpovie. Znova zavolal jej meno. Začínal šalieť. Ako mohol stratiť jednu malú čarodejnicu! Potter nikdy nedovolí, aby toto prežil. Jeho jediný príkaz bol, 'nestrať ju!"

Hermiona začala bežať cez les. Nízke vetvy poškriabali jej líce a vykríkla bolesťou. Každý zvuk sa stával silnejším. Každá kvapka padajúca zo stromu sa stávala krokmi banditu. Každý vták, ktorý vrhol svoj tieň na zem, sa stával dravým vtákom. Jej živá fantázia polapila jej zmysly a čoskoro si predstavovala všetky možné zlé veci, ktoré sa mohli prihodiť. Musela si udržať čistú hlavu. Nemohla spanikáriť. Vytiahla prútik a povedala, "ukáž sever." Prútik to urobil, ale Hermiona naozaj nevedela ako jej to pomôže, takže to bola strata času. Strčila si prútik do vrecka a pokračovala v ceste. Nič nevyzeralo povedomé; toto nemohla byť cesta, ktorou prišli. Jej bratanec bude obviňovať lorda Malfoya, a na rovinu, v tejto chvíli ho obviňovala aj ona.

(Nabudúce: Niekto ju príde zachrániť, ale nie ten, koho by si priala)


14. kapitola Hlboký žiaľ a predzvesť



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujem tým, ktorí čítajú túto poviedku:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.



14. kapitola Hlboký žiaľ a predzvesť

Beta-read: JSark

Hermiona musela racionálne uvažovať. Teraz ju už musí lord Malfoy hľadať. Aspoň to bolo jej najvrúcnejšie želanie. Vedela, že to celé bola jej chyba a že jeho hnev musel byť poriadny a prudký. Pravdepodobne s ňou od hnevu a rozpakov preruší všetky styky a k tomu pomyslenie, že aj keď ani nevedela, že sa o ňu uchádza, odteraz už spolu viacej ani nebudú. Nedokázala by takýto osud vydržať. Musí ho nájsť.

Rozhodla sa posadiť na spadnutý strom a popremýšľať nad tým, čo urobiť ďalej. Bola tam malá plocha drobných fialových kvietkov, ktorých meno jej uniklo z pamäte. Zohla sa a zopár odtrhla. Krútila nimi v prstoch. Jediné, čo mohla urobiť, bolo počkať až ju zachránia ako nejakú hlúpu slečinku v ťažkostiach. To poníženie sa nebude dať zniesť.

Harry bežal smerom k červených iskrám. Zbadal Malfoya, ktorý poskakoval okolo stromov a volal meno jeho sesternice. "Malfoy!" zakričal Harry. "Kde je moja sesternica?"

"Lord Potter, keby som vedel, kde je vaša sesternica, myslíte, že by som ju len tak zo špásu hľadal a vykrikoval jej meno?"

"Keď som povedal, aby ste ju nestratili, bol to len žart, pane!" kričal Harry.

"A ona to podľa všetkého zobrala doslova, pretože sa stratila vlastnými silami!" povedal Draco.

"Kedy ste s ňou mali posledný kontakt?" opýtal sa Harry.

"Najmenej pred dvadsiatimi minútami," odvetil. "Dokonca som sa snažil lokalizovať ju so svojím prútikom, ale nedokážem nájsť jej stopu. To tie prekliate stromy. Je v nich taká starodávna mágia, že blokujú kúzla a zaklínadla."

"Prestaňme sa ľutovať v tejto téme a hľadajme ju!" povedal Harry. Bežal po cestičke a volal jej meno.

Hermiona sa znova rozhodla kráčať. Nebola zrodená na to, aby sedela a čakala. Pomyslela si, že znova našla cestu a začala sledovať cestičku. Prišla k mužovi, celom v čiernom, ktorý kľačal pri kríku. Rýchlo sa otočil, zdvihol prútik a ona vykríkla.

Draco začul jej výkrik, ktorý mu zaťal do živého. Muselo sa jej niečo stať a celé to bola jeho chyba. Potter tiež začul ten výkrik a obaja muži bežali jeho smerom.

"Slečna Grangerová?" spýtal sa pán Snape. "Čo tu robíte samotná v lese a prečo ste preboha vykríkli?"

"Moje ponížené ospravedlnenia, pán Snape, vystrašil ma váš prútik namierený na moju osobu vzhľadom na to, že som sa stratila v lese. Bola som so svojím bratancom, pánom Lupinom a lordom Malfoyom, ale čoskoro som zistila, že som sa zatúlala a potom som sa stratila," vysvetľovala, ruku mala na hrudi, aby ustálila svoje dýchanie.

"Tí blázniví muži vás nechali stratiť sa?" spýtal sa. "Mali by ich zbičovať za takú hlúposť."

Všimla si, že mal košík plný rastlín. "Môžem sa spýtať, čo robíte, pane?"

"Zbieram prísady do mojich elixírov, slečna."

Prešla k jeho košíku. "Možno na našu ďalšiu hodinu elixírov. Mohli by ste mi povedať mená týchto rastlín, tak aby som vám na budúce mohla asistovať?," povedala, preberajúc prstami rastliny v košíku.

Aké pochabé dievčisko. Stratená v lese a stále ma potrebu učiť sa. Keby bol k sebe úprimný, priznal by, že to považuje za obdivuhodné a vôbec nie je pochabé.

"To by pomohlo, ale teraz by sme mali nájsť vašu spoločnosť," riekol. Ponúkol jej rameno a ona ho prijala. "Zdá sa, že môj krstný syn si k vám vytvoril náklonnosť," povedal z čistajasna.

"Verím, že áno, pane," povedala.

Prekročil veľkú skalu a chytil ju za ruku, aby ju vyrovnal. Riekol, "musíte si uvedomiť, že jeho náklonnosť je spojenie, ktoré nie je vhodné ani pre jedného z vás."

Hermiona prestala kráčať. "Pane?"

"Och, nechápte zle jeho zámery, verím, že sú úprimné, rovnako ako som si istý, že sú aj vaše," povedal a pokračoval, "je to len tým, že je zasnúbený s inou." V Hermioninej hrudi prestalo biť srdce. Jeho slová prebodli jej dušu. "Takže chápete, slečna Grangerová, ďalší vzťah by nebol prezieravý."

"Nepovedal mi o žiadnom takom spojení," povedala.

Snape sa otočil tvárou k nej a povedal, "ani by nepovedal, pretože ho odmieta. Najvrúcnejším prianím jeho rodičov, skôr než zomreli, bolo, aby sa oženil s čistokrvnou, takže podpísali svadobnú zmluvu so slečnou Penelopou Clearwaterovou. Je dcérou baroneta a moja zverenkyňa. Je teraz preč na škole."

Hermiona sa pozerala na zem. Vedela, že by jej lord Malfoy neklamal, ale predsa sa zdalo, že pán Snape hovoril pravdu. "Nehovorím tieto veci, aby som vám ublížil, moja drahá, ale aby ste si ušetrili bolesť a aby ste vedeli, koľko sa toho očakáva od môjho krstného syna a že sa musí dobre oženiť."

Harry a Draco v tej chvíli pribehli k dvojici. Hermiona cítila v srdci ťažobu a naplnenosť. Vbehla bratancovi do náručia, ani sa na lorda Malfoya nepozrela. "Vezmi ma domov, bratanec, vezmi ma domov."

Lord Malfoy prišiel k nej; všimol si jej čerstvé slzy, škrabanec na tvári a jej rozháraný vzhľad. Načiahol sa k nej a dotkol sa jej holej ruky. Otočila sa a presunula svoje telo za svojho bratanca. Potiahla ho za rukáv a povedala, "hneď, bratanec, vezmi ma domov." Nedokázala sa ani pozrieť na tvár muža, ktorý ju oklamal.

Kývol obom mužom, zobral ju do náručia a odmiestnil sa.

Malfoy sa otočil k Snapovi a povedal, "prečo je tá lady taká nešťastná?"

"Vskutku prečo!" vyprskol Snape na mladšieho muža. "Ako si ju mohol zviesť? Nepovedal si jej o svojej nastávajúcej, takže som si to dovolil ja!"

"NIE!" vykríkol Draco.

"Áno! Svadba medzi tebou a mojou zverenkyňou sa bude konať, Draco! Bolo to prianie rodičov vás oboch skôr než zomreli. Príde na budúci týždeň na návštevu zo školy, a vtedy usporiadate večierok a oznámite svoje zasnúbenie." Snape sa otočil, jeho čierny plášť vial za ním a nechal Draca svojmu zúfalstvu.

Draco sa posadil na spadnutý strom a cítil ako mu vo dvoje puklo srdce. Miloval ju. Miloval. Mal pocit, že jeho srdce patrí viac jej než jemu a ona ho teraz musí nenávidieť.

Žiadne city k Penelope Clearwaterovej neudržiaval. Stretol sa s tým dievčaťom dvakrát, a zakaždým ju považoval za hlúpu, nezaujímavú, nudnú. Nebol povinný splniť svadobnú zmluvu, ktorú podpísali ich rodičia, keď bol dieťaťom. Dokonca čarodejnícke právo uznávalo, že zmluvy, ako napríklad takéto, sú neplatné a neúčinné, keď zúčastnené strany zomreli.

Prečo by jej jeho krstný otec povedal tieto veci a k tomu tesne potom ako on vyjadril svoje zámery k nej? Ona dokonca ešte ani nevyjadrila svoje. Výrazom na jej tvári bol čistý smútok. Prekliaty Snape! Začal bežať cez les, blokujúc všetky myšlienky, zvuky a okolie. Dokázal počuť len zvuk svojho srdca, jeho buchot v ušiach a svoj dych v pľúcach. Odpustí mu niekedy?

Prečo by sa o to vôbec snažila?

Harry ju položil na posteľ, kým jej telom mykali vzlyky. Bol v rozpakoch. Riekol, "moja drahá, vyzeráte celkom unavene, mám vyhľadať liečiteľa?"

"Nechajte ma, bratanec, hneď ma nechajte!" plakala.

"Čo sa stalo? Povedal Snape niečo, čo ťa znepokojilo? Urobil to Malfoy? Musím to vedieť," povedal Harry. Pohladil ju po vlasoch.

"Malfoy mi povedal, že ťa požiadal o dovolenie," povedala cez slzy.

"A kvôli tomu nariekaš?" spýtal sa Harry, zmätený.

"Snape ma informoval, že lord Malfoy je zasnúbený s inou!" povedala. Okamžite sa postavil! Vytiahol rukou svoj prútik. Opustil jej izbu bez obzretia sa späť.

Tohto sa bál. Malfoyovým cieľom bolo pokoriť jeho sesternicu. Spôsobiť jej nešťastie. Spôsobiť, aby sa do neho zamilovala a potom jej zlomiť srdce. Naozaj tak veľmi nenávidel Harryho, že by vo svojej nenávisti ublížil nevinnému dievčaťu? Prinúti toho muža zaplatiť.

Draco sa zrútil na pokraji lesa. Pozrel sa nahor na oblohu a preklial deň, keď sa narodil. Lupin prešiel k nemu a pozrel sa nadol. "Zlý deň, lord Malfoy?"

Draco sa posadil a všetko tomu mužovi vysvetlil. Nevedel prečo, ale ako Hermiona povedala, Lupin sa rýchlo stával jedným z jeho vlastných obľúbených známych a cítil, že sa na toho muža môže spoľahnúť. Lupin sa posadil na zem vedľa Malfoya a povedal, "čo budete robiť, môj chlapče?"

"Čo sa dá robiť?" spýtal sa.

"Správna vec. Slušná vec. Ak neľúbite predmetnú slečnu, potom si to s ňou musíte vyjasniť. Musíte sa postaviť svojmu krstnému otcovi, pretože ste teraz muž. Poznám ho väčšinu svojho života a viem, že dokáže byť náročný, ale za svoje šťastie ste zodpovedný vy samotný. Nakoniec sa musíte pomeriť so svojim dievčaťom. Je milá a dôverčivá a obávam sa, že dnes ste možno rozbili jej dôveru naveky. Porozprávam sa s ňou kvôli vám, ale zodpovednosť napraviť to leží na vás. Zajtra odprevadím slečnu Grangerovú na jej hodinu v Pradiarskej uličke. Keď odídeme, zabezpečím, aby ste mali príležitosť porozprávať sa s ňou skôr než ju Harry zoberie na výlet po dedine. Súhlasíte?"

"Prečo mi pomáhate, pane? Čo som pre vás?" spýtal sa Draco.

"Ste ľudská bytosť, tak ako ja. Nie je to dosť dobrý dôvod?" povedal Lupin, keď sa postavil. Natiahol ruku, aby ju ponúkol Dracovi. Práve vtedy sa pred nich premiestnil Harry a knokautoval Draca k zemi spŕškou červeného svetla z jeho prútika.

"Vstávaj, ty darebák!" kričal Harry. "Aby som ťa znova mohol zraziť k zemi."

"Počúvaj, Potter. Môžem to vysvetliť," povedal Draco na chrbte, ruku zdvihnuté na znak porážky.

"Vstávaj, vravím. Budem mať s tebou duel tak ako sa má a keď ťa zabijem a uistím sa, že si mŕtvy, budem mať satisfakciu z poznania, že som sa pomstil niekomu, kto ublížil dievčaťu, ktoré je veľmi drahé môjmu srdcu!" kričal Harry.

Draco sa postavil a vytiahol prútik. "Je tiež rovnako drahá môjmu srdcu, Potter!" vykríkol.

"Klamstvá! Si skutočne syn svojho  otca!" povedal Harry.

Draco sa chystal prekliať Harryho, ale Lupin mu vyrazil jeho prútik z ruky švihnutím svojho vlastného. Rýchlo sa otočil k Harrymu a urobil to isté. "Nebude žiadny duel, gentlemani," povedal Lupin s pokojom, ktorý sa tam nehodil. "Zmienená lady by to nikdy nechcela." Hodil Dracov prútik na zem a podal Harrymu jeho. "Odíďme, lord Potter. Som si istý, že je naša prítomnosť potrebná u vašej sesternice."

Harry sa otočil k odchodu, ale prihnal sa späť k Dracovi a priložil prútik priamo pod tvár druhého muža. "Nikdy znova nehovor s mojou sesternicou. Ak chceš niekomu ublížiť, mal by si ísť po mne. Neurobila nič, aby si toto zaslúžila!" Odmiestnil sa, nasledovaný Lupinom. Draco sa zohol a zdvihol svoj prútik.

Kopol do zeme a zahodil svoj prútik tak ďaleko ako mohol. Potter mal pravdu; nezaslúžila si také zaobchádzanie. Bude to nejako musieť dať pre ňu do poriadku. Mal hriechy, ktoré mal napraviť. Nevzdá sa jej, nie ešte a možno nikdy. Keď raz Draco Malfoy odovzdal svoje srdce, bolo preč navždy.

Hermiona strávila zvyšok dňa vo svojej izbe, odmietaním spoločnosti, odmietaním jedla, odmietaním úľavy akéhokoľvek druhu. Harry sa prechádzal pred jej dverami. Povedal Lupinovi, "ako môže byť taká skormútená? Ani ho dlho nepoznala."

"Harry, starý brachu," povedal Lupin s úsmevom, "srdce je úžasná vec. Človek nemusí toho druhého poznať večnosť, aby sa do neho nekonečne zamiloval. Všetko to má na starosti náklonnosť. Bola náchylná, bola vnímavá a odovzdala svoje srdce, formálne alebo nie. Človek takéto ublíženie neprekoná tak ľahko, ale ona sa cez to dostane, časom. Taktiež by sme nemali ešte vyradiť lorda Malfoya. Vysvetľoval som ti, že dokonca spomínanú ženu ani nepozná."

"A ja poznám jeho!" povedal Harry. "Urobí, to čo sa patrí, aby dostál správnym manierom. Veci ako láska a ženské srdce pre neho nič neznamenajú. Len čistota krvi. Ožení sa s tou ženou, len aby ukázal svoju zlomyseľnosť smerom ku mne! Vravím, že keď ho nabudúce uvidím, tak ho vymažem z tváre tejto zeme!"

Lupin sa zasmial a povedal, "teraz Harry nie je všetko o tebe."

Hermiona stála pri dverách, načúvala. Čo ak Lupin hovorí pravdu? Čo ak lord Malfoy nemal v úmysle oženiť sa s tou ženou? Ale čo ak Harry poznal jeho srdce lepšie ako Lupin? Čo ak krv znamenala viac než láska? Zatvorila oči. Mohla stále cítiť jeho vôňu. Mohla vidieť jeho tvár, počuť jeho hlboký hlas. Bola v agónii. Objavili sa nové slzy a ona neurobila nič, aby ich zastavila.

Šla k svojej posteli a pozrela sa na tri mašle, čo jej dal. Boli súčasťou jej spomienok na toho muža. Muža, o ktorom si myslela, že milovala. Ako mohla milovať muža, ktorého poznala len týždeň? Vedela ako. Vďaka intonácii jeho hlasu, úsmevu, otočeniu hlavy a láska z takýchto vecí bola láska, ktorá bola zaslúžená a skutočná. Nekonečne ju to bolelo a bola plná žiaľu. Nedala mu dokonca ani čas to vysvetliť. Beda žene, ktorá koná narýchlo a dá sa viesť svojím srdcom a nie hlavou.

Na druhé ráno si vyžiadala raňajky do svojej izby. Priniesol jej ich Lupin. Informoval ju, že ju zoberie na hodinu so Snapom. Samozrejme, mal ju zobrať lord Malfoy, ale tie plány sa museli zmeniť. Uvidí ho ešte niekedy znova?

"Prešli by ste sa radšej alebo sa premiestnime k domu pána Snapa?" spýtal sa Lupon.

"Radšej by som sa prešla, pane, ak je to prijateľné?" riekla.

"Bez všetkého," odvetil. Ponúkol jej ruku.

Kráčali po ceste a Hermiona povedala, "vyzeráte unavený, pane."

"Blíži sa spln, slečna, takže toto pre mňa nie je najlepší čas. Cítim sa dosť mimo, keď musím povedať," riekol. "Pamätáte sa odtiaľto na cestu? Nakoniec potrebujem odpočinok."

"Samozrejme, pane," povedala.

"Harry sa po vás vráti a potom vás zoberie na váš výlet," odvetil. Skôr než sa premiestnil, podal jej ruku a stisol ju. Hermiona kráčala na Pradiarsku uličku sama. Padal slabý dážď. Mala cez plecia len ľahký plášť a tenký slamený klobúk. Nič, čo by ju pripravilo na príval mrholenia. Postavila sa pod strom, necítiac sa na hodinu. Rozhodla sa ísť niekam inam, keď sa prihnala dosť predvídateľná búrka. Čoskoro bola mokrá až na kosť. Prechádzala cez krytý most. Postavila sa ku stĺpu a chytila sa ho, ako by bol drahý priateľ. Zvesila hlavu a uvažovala ako by mohol byť jej život ešte bezútešnejší. Začula blížiace sa kroky a rovnomerný dupot konských kopýt, keď kôň klusal po drevených klátoch mosta, spôsobil, že pozrela nahor.

Bol to lord Malfoy.

Nepovedal ani jediné slovo. Priblížil sa k nej a načiahol ruku. Bol toto sen? Prečo bol tu? Čo jeho natiahnutá ruka naznačovala? Načiahla sa po jeho ruke. Bez námahy, či vyzvania ju vytiahol nahor a umiestnil ju na svojho koňa pred seba. Objal ju rukami, keď sedela bokom. Zavadzal mu jej klobúk, ale vlasy už mala mokré, tak jej ho zložil z hlavy a položil jej ho do lona.

„Videl som Lupina. Požiadal ma, aby som sa presvedčil, či ste sa dostali k Pradiarskej uličke. Uvedomujete si, že ste šli zlým smerom?"

"Rozhodla som sa nejsť na svoju hodinu," povedala bez toho, aby sa na neho pozrela. Zhlboka sa nadýchol. Jej mokré vlasy voňali ako škorica a vanilka. Popchol koňa, ktorý začal cez most klusať.

"Kam ste šli?" spýtal sa bez veľkých emócii.

"Netuším," povedala.

"Potom vás vezmem na vašu hodinu," riekol. Ešte sa nepokúsi vysvetliť jej to, nie keď vyzerá taká smutná a zlomená. Dostali sa do dediny v určenom čase a čoskoro boli na kraji dediny a mierili na Pradiarsku uličku.

"Slečna Grangerová, mám jednu žiadosť.  Ako priateľ, poctíte ma láskavosťou?" spýtal sa.

Otočila sa, aby sa na neho pozrela a jej pozícia pred ním spôsobila, že mala tvár len na vlások od jeho. Pozrela sa z jeho očí na jeho ústa. Zastavil koňa a pustil opraty. Držal ju jednou rukou okolo pása a druhú zdvihol, aby z jej vlhkého líca utrel buď dažďovú kvapku alebo slzu. Spustil ju z koňa a pripojil sa k nej na zemi. Kôň trocha nadskočil, keď sa o tú veľkú kobylu oprela a hodil ju do Malfoyovej hrude. Obkolesili ju jeho ruky. Riekol, "neodpovedali ste mi. Urobíte mi láskavosť?"

Nedokázala sa na neho dlhšie pozerať. Pozrela sa na jeho nákrčník a prikývla. Položil ruku pod jej bradu a riekol, "bez ohľadu na to, čo sa prihodí nasledujúcich niekoľko týždňov, verte, že to, čo cítim k vám, je úprimné, slečna."

Zistila, že sa opiera o jeho hruď. Teplo z jeho tela, napriek dažďu či možno kvôli nemu, jej poskytovalo pohodlie. Nemala by mu udeliť nič. Nemala by na neho brať  žiadne ohľady, že nie? Nič mu nedlhovala. "Slečna?" spýtal sa.

Pozrela nahor.

"Prosím, povedzte mi, že medzi nami stále existuje porozumenie. Povedzte mi, že som vás nesklamal tak, že mi neodpustíte. Povedzte mi, že som vás nesklamal priveľmi. Ste taká čestná a máte priamu povahu. Žasol by som, keby ste povedali, že mi nedáte férovú šancu. Postarám sa o tento súčasný problém, slečna. Postarám. Tou láskavosťou pre mňa bude, že mi budete dôverovať. Verte mi a nestrácajte nádej.

"Prozreteľnosť  ma priviedla na toto miesto, takže kto som ja, aby som sa zahrávala s osudom?" odpovedala.

To bolo jediné, čo mohla povedať v tejto chvíli a v tomto čase. Pritiahol ju k sebe a objal ju, pevne, úplne po prvý raz. Nebude to naposledy. Oprel si bradu o  jej mokré vlasy. Lialo ako z krhly, čím zatieňovalo všetky pohľady okolo nich, ak by tam povedľa boli nejaké domy. Pokiaľ šlo o to, bol tam jedine Snapov dom. Pustil ju a povedal, "počkám na vás, vonku, kým neskončí hodina."

"Musíte odísť. Vyzdvihne ma Harry. Nemôžete dovoliť, aby vás zbadal." Ukročila od neho a on ju chytil za ruku. Akoby ten pomalý pohyb bol stvorený pre chvíľu ako táto, jeho ruka kĺzala z jej nadlaktia, k jej lakťu, k jej zápästiu k jej ruke. Pokračovala v ceste preč až kým zovretie jej ruky nespôsobilo, že sa dotýkal len špičkami prstov tých jej. Bolo to akoby sa medzi nimi naťahoval imaginárne povraz od nej k nemu, ale bola to v skutočnosti len ona a ona kráčala od neho preč.

Snape otvoril dvere práve keď sa oddelili. "Draco, si to ty vonku so slečnou Grangerovou?" spýtal sa.

"Áno, krstný otec, priviedol som ju miesto Lupina," povedal cez zvuky dažďa.

"Nuž, poď dnu a usuš sa, vy tiež, slečna Grangerová. Mám skvelé správy. Práve prišla tvoja nastávajúca, Penelopa a jej priateľka Daphné Greengrassová! Poslal som svojho sluhu, aby ich vyzdvihol v dedine. Poďte a usušte sa, aby ste mohli byť predstavení."

Hermiona sa na neho obzrela. Vyzerala akoby mala bolesti, ale jej bolesť mohla súperiť jedine s jeho. Pokrútila hlavou, vraviac mu nie... nie, nejdem tam, nie, nepočkám na vás, nie, klamete, nie, nenávidím vás! Vidiel to v jej tvári, keď pokrútila hlavou. Považoval to za zlé znamenie, keď ju videl utekať po ceste a akoby toto bolo predzvesťou, znamením toho, čo bolo pre neho prichystané vo veciach ohľadne nej. Bežala po ceste, v daždi, možno navždy od neho preč.

Snape vyšiel z domu a von do dažďa. "Kam to mizerné dievča ide? Nechce zostať na svoju hodinu?"

Draco nemal slov. Vôbec žiadne slová. Ako sa mohlo čakať od muža, že prehovorí, keď mu krvácalo srdce?

(Nabudúce: večierok, kde sú pozvaní všetci, ale nikto nemá záujem)


15. kapitola - Čo je meno?



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu venujem špeciálne Soraki. Za Kameň, za trpezlivosť, dobré srdce  a ochotu niekomu pomôcť. 

PS. Myslela som, že toto preložím aj s chrípkou. Nakoniec mi to trvalo dva dni (kapitoly sú čím ďalej dlhšie), bolo to ťažšie ako zvyčajne (táto kapitola bola snáď najťažšia) a ani nevládzem mať dobrý pocit z toho, že je to za mnou.



15. kapitola - Čo je meno?

Draco sa otočil späť k svojmu krstnému otcovi a riekol, „v takomto stave sa nestretnem s tvojimi priateľmi. Pôjdem domov a prezlečiem sa. Zajtra večer usporiadam na ich počesť večierok.”

„Vynikajúca myšlienka, môj chlapče,” odvetil Snape, „ale musím trvať na tom, aby si zostal a stretol sa s nimi dnes.”

„A ja musím trvať na tom, že sa nestretnem. Porúčam sa,” povedal, keď sa otočil k odchodu. Cmukol na koňa, ale potom sa obrátil ku krstnému otcovi a povedal, „toto nemení môj názor na obe spomenuté ženy. Nezmením svoje city k vašej zverenkyni a ani moje city k slečne Grangerovej nezaváhajú.”

Ponáhľal sa domov. Mal plán. Znova vyhrá Hermionine srdce a medzitým nájde spôsob ako zvrtnúť Penelopinu náklonnosť niekam inam.

Ďalšie ráno bolo šedivé a daždivé presne tak ako jeho predchodca. Lupin vošiel do knižnice, keď Hermiona s Harrym hrali šachy.  V ruke držal kúsok pergamenu a povedal, „dom Potterovcov je dnes večer srdečne pozvaný na Malfoy Manor, aby sa pohostil a obveselil, na počesť slečny Penelopy Clearwaterovej, niekdajšej dcéry baróna z Clarencu a slečny Daphné Greengrassovej.”

Hermione spadol pešiak. Pozrela sa na Harryho, ktorý sa prudko postavil, vytrhol pergamen Lupinovi z ruky a znova nahlas prečítal to pozvanie. Potom povedal, „ako sa ten chlap opovažuje predvádzať sa s jeho nastávajúcou pred našimi nosmi! To nestrpím! Robí si naozaj zo všetkého posmech! Skutočne si lord Malfoy myslí, že sa zúčastníme tejto frašky?”

Lupin si sadol na Harryho miesto a posunul miesto neho strelcom. „Harry, môj chlapče, stojí tam, že si každý smieme priviesť hosťa. Mohlo by sa to zvrtnúť na veselý večierok. Ja nepôjdem, keďže sa blíži spln, ale nič nebráni, aby ste šli ty a Hermiona. Hermiona, pohni vežou.”

Hermiona posunula spomenutou vežou bez toho, aby si všímala hru. Harry sa otočil k Hermione a povedal, „ty by si chcela ísť, sesternica?”

„Lord Malfoy ma požiadal, aby som mu dala čas a mohol nájsť riešenie toho problému. Poskytla som mu čas, aby to urobil.” Pozrela na zem.

„Kedy sa toto stalo?” spýtal sa.

„Včera, na mojej hodine,” odpovedala. Nemusel vedieť, že v skutočnosti žiadnu hodinu nemala.

„Čas! Ten chlap chce čas! Nepotreboval čas, aby ti o tej žene povedal, ale chce čas teraz? Hneď pošlem sovu a poviem tomu chlapovi, že dom Potterovcov má už dnes večer program!”

Harry si sadol, aby napísal ten odkaz. Lupin pohol ďalšou šachovou figúrkou.

„Pohnite týmto, drahá,” pripomenul Lupin. Hermiona tak urobila, znova bez povšimnutia. „Stále hovorím, že by ste sa mali zúčastniť. Hermiona nič zlé neurobila, a ani ty. Prečo sa skrývať?” Pohol ďalšou figúrkou a povedal, „pohnite koňom, Hermiona.” Urobila to. Pohol ďalšou figúrkou, zvalil jej dámu a povedal, „Harry víťazí. Mám rád mukelské šachy. Sú menej barbarské.” Postavil sa a povedal, „mal by si na ten dnešný večer zobrať Ginny Weasleyovú a jej brata Charlieho. Myslím, že by ste pekne doplnili tamtú spoločnosť.”

Odišiel z izby. Harry prestal písať. Hermiona prešla k nemu a spýtala sa, „povedz mi, bratanec, čo sa stalo medzi tebou a tvojou nastávajúcou?”

Chvíľu bol ticho a povedal, „nič drastické. Rozhodli sme sa lepšie spoznať toho druhého. Stále nie som schopný nájsť vo svojom srdci odpustenie za jej neláskavosť k tebe.”

„Musíš jej odpustiť, ak ju skutočne miluješ,” povedala Hermiona.

„Ty miluješ lorda Malfoya?” spýtal sa Harry. Vyzrel von z okna. Nechcel sa jej pozerať do očí pre prípad, že by klamala. Keby sa pozeral do jej očí, a klamala by, vedel by, že je to lož.

„Nie som si istá,” odpovedala. Mala pocit, že odpovedá pravdivo. Ešte nepotvrdila svoju lásku dokonca ani v súkromí svojej vlastnej hlavy.

Pozrel sa na ňu a povedal, „pošlem sovu Charliemu a slečne Ginny, a ak budú súhlasiť, že s nami dnes večer pôjdu, napíšem Malfoyovi a prijmem to pozvanie.” Postavil sa, usmial sa na ňu a povedal, „ale nechcem, aby si urobila čokoľvek, čo by si mohla ľutovať.”

„Nechcem sa stretnúť so spomínanými dámami, ale nebudem ľutovať stretnutie s nimi. Bolo by nevychované a neslušné neprijať to pozvanie, dokonca nezdvorilé, pretože on úctivo to pozvanie ponúkol, aj keď vedel, že si o ňom myslíš  to najhoršie. Si vikomt a ona je baronetova dcéra, budúca baronesa. Jednoducho sa musíš zúčastniť, aj keď len preto, že máš vyššie postavenie. Okrem toho, som práve tak dobrá ako sú ony, Harry,” odpovedala.

„Nie, si lepšia,” riekol. Dodal, „ale rád by som vedel, čo prinútilo Lupina správať sa tak ústretovo ohľadne tohto pozvania. Stále chcem, aby bolo známe, že neodpúšťam lordovi Malfoyovi jeho svojvoľné správanie. Nikdy nemal začať flirtovať s tebou, keď vedel, že má inú, to je všetko, čo vravím.” Zanechal ju jej vlastným úvahám.

Pomyslela si, že vie, prečo Lupin bol taký horlivý, aby Harry a ona prijali to pozvanie. Bolo očividné, že nadŕžal lordovi Malfoyovi. Ale jeho motívy jej boli jasné. Robil to vo všeobecnom záujme. Urobil to kvôli nej. Bol taký dobrý človek. Rozhodla sa nájsť ho a zistiť, či sú jej dohady správne. Sedel v jednom zo salónikov, samozrejme s knihou. „Pán Lupin, sú za vašou horlivosťou, aby sme sa Harry a ja zúčastnili večere na Malfoy Manor, skryté nejaké motívy?”

„Samozrejme, že sú,” zasmial sa.

„Podelili by ste sa s nimi so mnou?” spýtala sa. Posadila sa na dvojkreslo vedľa neho.

Zatvoril knihu a povedal, „ste taká podobná Harryho matke, vedeli ste to?”

„Nie, nevedela. Nemala som to potešenie spoznať ju. Moja matka o svojej mladšej sestre hovorila veľa, a tiež vždy vravela, že jej Lily pripomínam,” povedala Hermiona s úsmevom.

„Bola nádherná, mala ryšavé vlasy a smaragdovo zelené oči; Harry má jej oči, a jej srdce bolo široké a hlboké ako oceán. Mala protivnú povahu, ale bola taká pekná ako bol deň dlhý. Opovrhovala predošlým lordom Potterom, Harryho otcom, keď sa prvý raz stretli. Bol to zázrak, že sa zobrali.”

„Je Harry ako jeho otec?” spýtala sa.

Lupin sa usmial a povedal, „tak veľmi. Dokonca náladovejší, zvyčajne láskavý a veľkorysý, ľúbiaci až priveľmi.”

„Prečo Lily toho muža neľúbila hneď?” uvažovala Hermiona nahlas.

„Kto vie, keď príde na záležitosti srdca? Len viem, že som pred mnohými rokmi musel zasahovať a mám strach, že musím znova. Chcem, aby ste dali lordovi Malfoyovi šancu urobiť veci správne. Nemyslí to vážne so spomínanou ženou. Nepovedal vám o nej, pretože o tom nikdy vážne neuvažoval. Musí jednať so svojím krstným otcom veľmi opatrne. Má pocit, že Snape je jeho jediná rodina, ktorá mu zostala. Nesmiete zabúdať, že lord Malfoy je na svete rovnako osamotený ako vy, dokonca viac, pretože vy máte Harryho.”

Postavil sa a poklepal ju po pleci. To ju nenapadlo. Ona mala Harryho, ale lord Malfoy nemal žiadnu rodinu. Bol pyšný muž a nikdy by osamelosť nepriznal, ale v jeho živote bola osamelosť iste nepretržitá.

Draco sa odvrátil od okna, keď na neho konečne doľahla dôležitosť pripravovanej udalosti. Pripadal si nadmieru osamelý a stratený. Všetko sa dnes večer musí podariť! Slečna Grangerová tak zapustila korene v jeho krvi, v jeho hlave, v jeho žilách, že bol k nej žene neodvrátiteľne priťahovaný ako nočný motýľ k plameňu. Nikdy by nemohol milovať niekoho iného.

Miloval ju. Ešte to tak veľmi nemusel priznať, ale bola to pravda. Uchvátila ho. Jeho srdce prestalo biť len čo si pomyslel na to, že dnes večer sa s ním bude deliť o jeho stôl. Možno sa s ním niekedy podelí o jeho meno. Bude pokojne čakať na ten deň, keď ju bude môcť slobodne požiadať, aby bola jeho. Keď sa bude môcť pozrieť do jej úchvatných očí a s ohromujúcim dojatím povedať, “milá Hermiona, budete mojou?”

Všetko bolo na dnes večer pripravené. Potter mu poslal odpoveď, že on, Hermiona a dvaja ďalší budú s nimi stolovať. Pozval Thea, Pansy a Blaisa, rovnako Snapa a tie dve mladé dámy. Dychtil po tom znova vidieť Hermionu. Len pomyslenie na jej meno privádzalo jeho dušu do plameňov. Prehovoril nahlas, “Hermiona, Hermiona.”

Bolo to presne deň, čo ju videl a bol to jeden z najdlhších dní, ktoré kedy zažil. Začínala mu pliesť myšlienky, keď uvažoval nad tým, čo jej povie. Dnes večer sa k nej nemohol správať príliš dôverne. Vedel, že ona pochopí. Zvuky krokov ho prebrali zo zatúlaných úvah. Jeho lokaj mu povedal, “niektorí z vašich hostí už prišli, pane.”

Jediné, čo si Draco pomyslel, bolo 'nech hry začnú!'.

Prvými, kto prišiel, boli Snape a tie dve mladé dámy. Daphné Greengrassová bola vysoká, driečna žena, svetlovlasá, modrooká a nesmelá. Jej priateľka, Snapova zverenkyňa, bola úplným protikladom. Bola malá, s oválnou tvárou, čiernymi vlasmi ako noc a hlbokými modrými očami. Bola pekná, ale tak všeobecne. Priveľa rozprávala, ale veľmi nevhodne. Potom, čo prišli Dracovi priatelia, privlastnila si každý rozhovor. Snape sa potešene usmieval, kým Draco a jeho priatelia sa zhrozili nad nedostatkom jej slušného vychovania. A k tomu myslenie, že je to urodzená žena.

Potter a jeho spoločnosť prišli poslední. Vošli do miestnosti, kde ich predstavil jeho lokaj. Draco sa okamžite pozrel do očí svojej milovanej. Stal sa ich rukojemníkom. Usmiala sa na spoločnosť a uklonila sa. Bola pokojná a skromná a zapojila sa do rozhovoru jedine, keď jej položili otázku alebo keď mohla niečo inteligentné povedať. Na rozdiel od budúcej baronesy, bola ženou, ktorá mohla mať takúto spoločnosť a kraľovať nad všetkými ostatnými.

“Slečna Grangerová, pán Snape nás informoval, že vôbec nemáte vzdelanie, ako je to možné?” spýtala sa Penelope so smiechom. “Ste naozaj len mukel, ktorý má magické schopnosti, však?” Nikto sa nepripojil k jej smiechu, dokonca ani Dracovi čistokrvní priatelia. Všetci boli z nej v rozpakoch.

Skôr než Hermiona mohla odpovedať, Charlie Weasley riekol, “niekto nemusí mať rozsiahle vzdelanie, aby bol mocnou čarodejnicou alebo čarodejnicou, slečna. Magické schopnosti sú zakorenené v duši, nie získané z kníh.”

Hermiona sa pozerala na zem, tvár červená. Draco si vzdychol. Nedokáže strpieť túto hlúpu ženskú už ani o sekundu dlhšie. Každú ďalšiu komunikáciu s ňou bude musieť rozumne obmedziť. Jeho lokaj oznámil večeru. Penelope sa prakticky sama vrhla na Draca a vložila mu svoju ruku do jeho. Theo, vďaka jeho duši, ponúkol svoju ruku Hermione a Charlie ju ponúkol slečne Greengrassovej.

Draco sledoval Hermionu na druhej strane stola. Sledoval jej pery, keď sa rozprávala s Theom. Ako by miloval hladiť tie pery svojimi. Pociťoval spokojnosť len z toho, že sa na ňu pozeral. Úprimne, jeho túžba po tej žene bola priveľká. Chystal sa k nej prehovoriť, keď Penelopa povedala, “už som ukončila svoje vzdelávanie, lord Malfoy.”

“Dobré pre vás,” nevenoval jej pozornosť.

“Vraciam sa žiť do Godrikovej úžľabiny. Pripravia mi dom mojich predkov, Clarence Manor, až do času, kým sa sem ku vám nenasťahujem.”

Všetci pri stole na tú ženu zízali. Bola tak veľmi trúfalá! Snape sa usmial a povedal, “čím skôr, tým lepšie. Myslím, že svadba na jeseň by postačovala.”

Harry sa pozrel na svoju sesternicu. Tvárila sa veľmi ubolene. Draco mohol sotva dýchať. Mal by riskovať hnev krstného otca a niečo povedať, hocičo, čo by spochybnilo tvrdenia tej ženskej. Napokon, odkedy prišla, jej povedal sotva dve slová a ona a Snape hovoria o sobáši!

Draco povedal, “ja by som tak rýchlo tieto záležitosti nepredpokladal, slečna Clearwaterová z Clarence.” Draco sa postavil a hodil obrúsok na tanier. Riekol, “brandy a cigarety pre mužov sú na terase. Dámy, stretneme sa o chvíľu v salóniku.” Draco opustil obývaciu izbu, Snape a ostatní muži šli mu rýchlo v pätách. Všetky dámy odišli, aby šli do salónika, okrem Hermiony. Tiež sa postavila, ale zneistela. Vrátila sa do jedálne a posadila sa.

“Slečna Grangerová?” povedal hlas z chodby. Bol to Theo Nott.

“Pán Nott?” opýtala sa.

“Môj priateľ vás miluje, verte tomu. Je to hrozný zmätok, v ktorom sa nachádza, ale všetko nakoniec dobre dopadne.”

Miloval ju? “Dopadne? Alebo je príliš neskoro? Tá žena podľa všetkého predpokladá, že sú zasnúbení,” povedala.

Theo sa zasmial a povedal, “tá ženská je hlupaňa. Myslí si, že jej titul a peniaze ju povyšujú nad nás všetkých, ale ona ani nestojí za našu námahu. Prosím, dovoľte mi, aby som vás odprevadil do salónika.”

“Nedostanete svoj diel brandy a cigár, pane,” povedala s úsmevom.

“Ani som ich nikdy nemal rád, takže bez nich dokážem žiť,” odvetil. Ponúkol jej rameno. Rada ho prijala.

Keď sa dostali do salónika, Pansy bola za klavírom a hrala nejakú klasickú skladbu. Bola celkom vynikajúca, hoci niekoľko tónov jej ušlo. Vošli muži a zatlieskali jej.

“Kto ešte hrá?” spýtal sa Blaise.

Harry sa pozrel na Hermionu. “Moja sesternica.” Postavil sa a odprevadil ku klavíru Hermionu.

“Ach, áno, slečna Grangerová, zahrajte nám nejakú dedinskú melódiu. Mám rada tieto prosté pesničky,” povedala Penelope s predstieraným smiechom.

Hermiona sa nahnevala. Posadila sa a zahrala najťažšiu skladu klasickej hudby, na ktorú si dokázala spomenúť. Zahrala to bezchybne. Draco sa na ňu pozeral s nadšením a pýchou. Keď skončila, všetci prepukli v potlesk, okrem Snapa a Penelopy.

“Dobre, dedinská hus pozná klasiku, aké zvláštne,” povedala. Pansy sa na tom zasmiala, ale už nikto iný.

“Hráte, madam?” spýtal sa jej Draco.

“Samozrejme, všetky dokonalé dámy hrajú,” odvetila.

“Predveďte nám to. Zahrajte nám pieseň, hocijakú akú chcete,” povedal Draco s pohŕdaním. Snape na neho zazeral.

Penelope riekla, “naozaj si neprajem hrať, pane.”

“Samozrejme, že neprajete, ste stále unavená zo včerajšej dlhej cesty,” doplnil Snape.

“Ak to milostivej panej nebude vadiť, ja zahrám,” povedala Daphné svoje priateľke.

“Áno, priateľka, zahrajte miesto mňa,” povedala.

“Keby ste všetci chceli tancovať, mohla by som zahrať slušný jig alebo reeg,” prehovorila mladá dáma (PP: ide o druhy írskeho tanca). Charlie sa na ňu usmial, keď si prezerala noty. Pozrela sa na Charlieho a povedala, “otáčali by ste mi noty?” Prikývol.

Harry zobral Ginny za ruku a spýtal sa, “zatancujete si so mnou slečna Weasleyová?” Ginny súhlasila.

Blaise požiadal Pansy. Penelope prakticky pribehla k Malfoyovi a ponúkla mu svoju ruku. Čo bolo toto za bezočivú ženskú, aby sa sama ponúkla k tancu bez toho, aby ju požiadali? Pozrel sa na Hermionu a potom na Thea. Theo pochopil. Prešiel k slečne Grangerovej a povedal, “smiem?”

Čoskoro boli všetky páry na svojich miestach a začal reel.

Draco stále hľadel na Theovu partnerku. Mala jeho srdce, zviazané neviditeľnou reťazou a on sa na nej dusil. Chcel k nej pribehnúť a vyhlásiť ju za svoju. Závidel Theove objatie. Jeho ruku na jej ramene. Každučká jej vôňa sa vmiešala do jeho hlavy a zmiatla jeho zmysly. Zistil, že nedokáže venovať tancu ani tú najnepatrnejšiu pozornosť. Dvakrát šiel zlým smerom, a raz, samozrejme úplne náhodou, šliapol slečne Clearwaterovej na nohu. Tanec skončil, našťastie, a on sa bez udania dôvodu uklonil a opustil miestnosť.

Sústredil sa jedine na to, aby opustil súčasnú situáciu, inak by stratil v tej izbe svoju dušu. Jeho správanie spôsobilo všetkým zúčastneným nepokoj, ale z veľmi odlišných dôvodov.

Hermiona cítila ako po nej Snape švihol pohľadom. Obviňoval ju za Malfoyov zlý výkon ako hostiteľa. Prečo bola pozvaná? Snape vyšiel z izby, aby našiel svojho krstného syna. Práve teraz ho ale nenájde, pretože Draco nechcel byť nájdený.

Stál osamotený v opustenom krídle domu, v stmavnutej izbe a pokúšal sa opäť získať svoje zmysly. Theo, ktorý prakticky vyrastal na Manore a vedel presne, kde ho nájde, sa rozhodol zasiahnuť. Zaviedol nič netušiacu slečnu Grangerovú priamo k tým dverám. Otvoril dvere, a zatiaľ čo sa Malfoy stále snažil nadobudnúť rozumnú existenciu, objekt jeho pomätenia vošiel práve tými dverami.

“Ach, Malfoy, starý brachu, môj priateľu, nikdy by som ťa tu nevyrušoval, keby som vedel, že je obsadené. Odpusti nám.” Tváril sa, že odchádza, Hermionina ruka v jeho, keď sa k nej otočil a povedal, “práve som si spomenul, že som sľúbil ukázať vám krajinku, čo som namaľoval. Hneď som späť. Lord Malfoy,” povedal, otočiac sa k Dracovi, “mohli by ste zabaviť túto mladú slečnu, kým sa nevrátim?” Bez počkania na odpoveď Theo odišiel.

Teraz to bolo len on a ona. Draco zadržal dych, keď ho ohromilo nutkanie chytiť ju za ruku a pobozkať jej prsty. Uchopil operadlo stoličky, kde stál, aby zamestnal svoje ruky.

Tu bola žena, predmet jeho túžby. Nádherná, inteligentná a tak ľahko dosiahnuteľná. Tam vonku, v krutom svete, bol osud, ktorý chcel po ňom jeho krstný otec, ale tu medzi stenami tejto malej izby bol k uzretiu tento dar. Pozrela sa inam a potom znova do jeho očí. Nemohol hovoriť a ani ona nemohla.

Čo by povedal, keby mohol? Čo za slová by chcela počuť? Práve vtedy vošiel do izby Snape. Uvidel dvojicu a povedal, “slečna Grangerová, teraz nás nechajte.”

Otočila sa k odchodu, ale Draco vykríkol, “NIE!” Urobil tých pár krokov, ktoré potreboval, aby sa k nim obom dostal, pretože obaja Hermiona a Snape stáli pri dverách.

“Krstný otec, je mi ľúto, že ťa sklamem, ale buď ty musíš povedať slečne Clearwaterovej, že nemám vôbec v úmysle si ju niekedy vziať, alebo to urobím ja, ale inakšie, ale oboma spôsobmi sa to ukončí a jediná otázka je, či sa to skoncuje s taktom alebo bez neho. Je to tvoja voľba.”

“Nikdy predtým si so mnou takto nehovoril, Draco!” povedal Snape.

Hermiona mala pocit, že je uprostred, svedkom niečoho, čo sa jej netýkalo, ale predsa nedokázala odísť.

“Dobre, poviem jej to, ale nie dnes večer,” odpovedal Snape. Bude tu len týždeň, jediný týždeň. Poviem jej to na konci spomenutého týždňa, ale nechaj tej dievčine jej česť. Dovoľ jej, aby si ostatní mysleli, že ona sa rozhodla proti tomu spojeniu.” Pozrel sa na Hermionu a potom na Draca. “Daj jej toľko dôstojnosti, Draco. Iste sa dokážeš týždeň vyhýbať slečne Grangerovej.” Draco prikývol. Snape prešiel k Dracovi a povedal, “nie som bez srdca, Draco. Vieš, že kedysi som miloval ženu, veľmi miloval a nebolo mi dopriate dať to najavo. Koľko vecí by mohlo byť inak, keby som mohol. Len sa stiahni a predstieraj, len na chvíľu. Na moju česť, poviem jej to. Poskytni nám túto noc a ušetri nás rozpakov.”

“Súhlasím,” povedal Draco. Snape sa otočil, za ním zašvišťal jeho hábit a odišiel z izby. Hermiona bola ticho a zdržanlivá počas celej výmeny. Draco riekol, “jeden týždeň, Hermiona, jeden týždeň.”

“Lord Malfoy,” odvetila, hoci nemala slová, ktoré by nasledovali.

Pomaly sa k nej priblížil a povedal, “povedz mi krstným menom, Hermiona. Zašepkaj to len pre moje uši. Veľmi si želám počuť ho na tvojich perách. Raz si ho povedala, v ten deň v koči. Nosím tú spomienku vo svojom srdci, pretože mi je drahá. To je jediné, čo od teba chcem. Jediné, čo potrebujem a čo si želám. Pomôž mi dostať sa cez tento úsek. Povedz moje meno, Hermiona. Ja vravím tvoje meno, ale chcem povedať o toľko viac.”

Stále bol niekoľko yardov od nej. Natiahol ruku, ale bol príliš ďaleko, aby sa jej dotkol. “Moje meno, prosím ťa, len povedz moje meno.”

Stále zostávala ticho. “Jeden týždeň, Hermiona! Daj mi tento čas, aby som dal toto do poriadku!” vykríkol. Cítil sa neskutočne frustrovaný. Mal pocit, že je ťahaný stovkami odlišných smerov. Prečo mu nevyhovie? Nechápala jeho naliehavosť? Otočila sa, že odíde. Pribehol k dverám, zatlačil, aby sa zavreli, keď ich otvorila. Stál za ňou, jeho teplý dych na jej krku. Nechala svoje čelo klesnúť na studené drevo veľkých dverí. Oprel si jednu ruku z jednej jej strany, a druhú z druhej.

Stáli tak bez pohybu celú večnosť. Ani jeden nevedel, čo ešte urobiť. Urobil jeden krok bližšie a ona si položila líce na dvere. Vložil svoju tvár do jej vlasov, ktoré mala dlhé a rozpustené. Nikdy nebol takto dôverne s nejakou ženou a nikdy nenašiel inú ženu, s ktorou by chcel byť tak dôverne. Dokázal počuť každé jej nadýchnutie. Jeho hlava klesla popri jej. Pritlačil telo o jej chrbát a svoje líce k jej.

“Moje meno, prosím.”

“Draco,” bolo jediné, čo povedala. Odtlačila sa od neho, otvorila dvere a rozbehla sa po chodbe.

(Nabudúce: večera pokračuje, zatiaľ čo sa vytvorí jeden pár, jeden sa zachráni, jeden skončí a jeden zostane neurčený)


16. kapitola - Lož a dva portréty



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.



16. kapitola - Lož a dva portréty

BETA-READ: SORAKI

Nejasne osvetlené chodby a úzke priechody bolo to jediné, čo si Hermiona pamätala zo svojej cesty do miestnosti, z ktorej práve unikla. Theo sa s ňou tak nadšene rozprával keď išli tam, že si sotva spomínala na spiatočnú cestu. Zabočili vľavo, vpravo, šli nahor radom schodov, cez dvere, nahor ďalšími schodmi. Teraz sa beznádejne stratila. Bola taká stratená ako v ten deň v lesoch, ale tie stromy neboli také zlovestné ako Malfoy Manor.

Pokračovala behom chodbu za chodbou, nestarala sa, či ide správne, záležalo jej len na tom, aby sa vzdialenosť medzi ňou a lordom Malfoyom zväčšovala, či by mala povedať, medzi jej srdcom a lordom  Malfoyom. Nakoniec sa oprela o veľký gobelín blízko výklenku. Začula blížiace sa kroky, inštinkty jej napovedali, aby sa skryla.

Ale ukázalo sa, že aj tak bolo veľa odhalené

Spoza gobelínu začula dva hlasy. Jedným bol nepríjemný hlas Penelopy Crearwaterovej, prenikavý, nadutý a úplne prostý. Ten druhý bol kultivovanejší a výraznejší a Hermiona mala najprv problém určiť vlastníka. Keď si konečne uvedomila, kto to je, bola šokovaná.

"Zdá sa, že Lord Malfoy je ňou uchvátený, však?" povedala Penelope ufňukaným, nosovým hlasom. "Musíme s tou humusáčkou niečo urobiť, a to čoskoro. Musí na ňu zabudnúť!"

"Povedal som ti, aby si si s tou vecou nerobila starosti. Vie, že nad svadbou medzi ním a ňou by sa pozastavovala všetka slušná spoločnosť. Nepôjde proti svojmu krstnému otcovi, a okrem toho je tu tá zmluva," povedal Blaise.

"Ale ty si povedal, že tá zmluva ho už viac nezaväzuje," riekla.

"Malfoy to možno nevie, a keby aj vedel, Snape má naň veľký vplyv. Vyjde to, vydáš sa za Malfoya a jeho majetok bude tvoj a on bude mať tvoj titul a to je jediné, na čom záleží," povedal ten muž..

"Prajem si, aby som ja bola taká presvedčená," povedala Penelope. "Vravím ti, vyzerá zamilovane."

"Túži po nej, nič viac. Je dosť dobrá do postele, ale nie pre manželstvo, to čoskoro zistí. Môže si ju udržiavať ako milenku, ak bude chcieť," povedal Blaise. "Ten muž sa vyzná vo vlastnom srdci, ale bol vychovaný ako čistokrvný, nikto také veci nezahodí kvôli peknej tváričke. Ver mi; nie je dosť dobrá na budúcu lady Malfoyovú. To budeš ty, dokonca aj keby jeho srdce patrilo jej."

"Je mi jedno, koho miluje, pokiaľ sa ožení so mnou," povedala.

Zrazu si Blaise všimol pohnúť sa gobelín. Riekol, "poďme sa rozprávať na súkromnejšie miesto." Hermiona začula  vzďaľujúce sa kroky a po dlhých okamihoch opustila svoj úkryt. Prečo sa Blaise Zabini spolčoval s Penelopou, aby získal Dracovu žiadosť o ruku? Čo by mohol získať z tohto spojenia?

Ako sa opovažuje povedať, že je dobrá len aby bola milenkou! Podľa Harryho bol ten chlap otrava a pijavica, nemal žiadne vlastné peniaze, pretože sa ho jeho matka zriekla a žil z láskavosti ostatných. Možno Blaise a Penelope mali vzťah a chceli sa zabezpečiť Malfoyvskými peniazmi. Nemohla viac premýšľať, pretože ju hrozitánsky bolela hlava, stále bola stratená a teraz zvedavá na to, čo Blaise s Penelopou chystali proti lordovi Malfoyovi.

Našla dvere, ktoré viedli na akési schodisko a začala schádzať úzkymi schodmi. Začula, že sa dvere za ňou otvorili. Obzrela sa a zbadala lorda Malfoya.

"Odišli ste tak dávno, prečo ste sa nevrátili k ostatným?" spýtal sa. Zišiel dole; až kým nebol o jeden schod nižšie než ona.

"Stratila som sa," povedala pravdivo. Usmial sa.

"Najprv v lese, potom tu? Robíte zo strácania sa zvyk? Nevadí, tento dom je veľmi rozsiahly, smiem vás odprevadiť späť?" spýtal sa.

"Môžem najprv niečo pýtať?"   

"Čokoľvek. Pýtajte si mesiac, a ak môžem, získam ho pre vás," odvetil.

"Hviezdy by mohli byť osamelé bez svojho sprievodcu," odpovedala. Usmiala sa možno po prvý krát za celý večer. V tom úsmevy by sa tiež mohol stratiť. "Nie, potrebujem sa vás spýtať, či existuje nejaký predošlý vzťah medzi Blaisom Zabinim a Penelopou Clearwaterovou."

"Pokiaľ viem, stretli sa po prvý raz dnes večer," riekol. Priložila si ruku na čelo. Naklonil sa k nej. "Slečna Grangerová, ste v poriadku? Vyzeráte zničene."

"Len som zmätená, a unavená," odvetila.

"Prečo ste sa pýtali na Zabiniho a slečnu Clearwaterovú?" spýtal sa.

"Začula som ich rozprávať sa a verte mi, mali predchádzajúcu známosť, som si tým istá."

"Prečo si to myslíte?"

Vedela, že by mala byť opatrná. Nebola si istá, či mu má povedať o svojich podozreniach. Riekla, "povedal jej, že sa s ňou oženíte tak či tak, pretože nepôjdete proti svojmu krstnému otcovi."  Oprela sa chrbtom o stenu a povedala šeptom, "a povedal, že nie som dobrá za manželku, jedine za milenku a že to čoskoro zistíte." Cítila ako sa jej oči naplnili slzami, ale odmietala ich dať najavo.

Chcel ju objať, utešiť ju a povedať jej, že všetko bude v poriadku. Namiesto toho povedal, "počúvajte svoje srdce, čo vám vraví?" Položil ruku na svoje vlastné a riekol, "počúvajte moje srdce a čo odpovedá. Vedzte toto, slečna Grangerová, Hermiona, moja Hermiona, nikdy som a ani nikdy nebudem cítiť k inej to, čo cítim ku vám. Tak to je a tak to bude.  

Chytil ju za ruku. Prezeral si ju v matnom svetle sviečok úzkeho schodiska. Pošúchal chrbát jej ruky svojím palcom. Zdvihol druhú ruku, aby chytila tú istú ruku. Uzavrel ju v oboch svojich. Zatvoril oči a priložil jej ruku na svoju hruď, na svoju vestu.

"Cítite moje srdce? Každý tlkot môjho srdca bije len pre vás." Zatvoril znova oči. Ona zatvorila svoje. Stáli tam, stojac blízko, jej ruka na jeho hrudi, až kým tá chvíľa nebola prerušená zvukom niekoho stúpajúceho nahor po schodoch. Rýchlo ju na ruku pobozkal a potom ju pustil.

"Tu ste vy dvaja," povedal Theo. "Skrývate sa na schodisku pre služobníctvo? Nevadí, hľadá ťa tvoj krstný, Malfoy, a vikomt hľadá svoju sesternicu." Natiahol ruku, chytil Hermionu za ruku, ktorá si pripadala opustená, pretože ju pred okamihom uvoľnil lord Malfoy. Chcela zísť dole schodmi, ale ešte raz sa obzrela na Draca.   

"Budem zakrátko dole," uistil ju. Pohla sa nadol s Theom, keď Draco zavolal jej meno ešte raz. "Slečna Grangerová, ešte jedna záležitosť sa musí urovnať. Prosím, bez ohľadu na to, čo sa stane tento týždeň, pamätajte na volanie môjho srdca."

"Pane, pokiaľ sa táto záležitosť nebude odpočívať, nemôžeme brať ohľad na pieseň vášho srdca. Musíme byť len priateľmi," varovala ho.

Znova sa pohla nadol, ale Theo zastal, spôsobiac, že zastala ona, keď Draco zavolal, "to je to, čo sme, priatelia?"

"Zatiaľ," povedala, "to je všetko, čo ktorýkoľvek z nás môže ponúknuť. Už sotva chápem svoju vlastnú hlavu, tobôž moje srdce."

Pomyslel si, že vyzerá smutná, zlomená. "Budem súhlasiť s vašimi podmienkami, priateľka, pretože musím, nie pretože chcem."

Prikývla na revanš. Zas sa pohla dole schodmi. Nemohol si pomôcť, načiahol sa za ňou, ale bolo príliš neskoro. Už bola mimo jeho dosahu.

Hermiona a Theo vošli do salónika skôr než vošiel Malfoy. Charlie Weasley a Daphné Greengrassová sa rozprávali potichu v rohu miestnosti. Tvárili sa skutočne dôverne. Hermionu to potešilo. Nenašla na osobnosti tej druhej ženy nič, čo by ju neodporúčalo mužovi ako napríklad pán Weasley.

Hermiona sa posadila na dvojkreslo, vedľa Thea, keď k nej prišiel Blaise Zabini a povedal, "lord Maldoy má po celom dome isté nádherné umelecké diela, gobelíny, slečna Grangerová. Možno by ste mi neskôr dovolili mať potešenie z vašej spoločnosti a ukázal by som vám ich. Obzvlášť zaujímavý je ten na treťom poschodí, pred výklenkom." Vedel to! Hovoril o tom, za ktorým sa ukrývala, keď počúvala ich rozhovor a to znamenalo, že to vedel!

Riekla, "už som ten jeden videla, ďakujem vám." Pristúpi na hru toho neznesiteľného chlapa. Usmial sa a uklonil sa.  

Harry, ktorý bol zahĺbený do rozhovoru s Ginny, sa otočil do miestnosti a povedal, "toto je nudná spoločnosť. Nezahráme sa nejakú hru alebo by sme si mohli zahrať karty, ak lord Malfoy má stôl, ktorý môžeme použiť."

"Poznám nejaké salónne hry, s ktorými je zábava," povedala lady Pansy.

"Áno, poďme sa hrať salónne hry," riekol Theo. Otočil sa k Hermione, keď sa Draco vrátil do izby.  "Rada by ste si zahrali  nejakú hru, slečna?" Skôr než mu mohla odpovedať, otočil sa k Malfoyovi a povedal, "vravím ti, Malfoy, že sa všetci nudíme až k slzám. To je tvoja práca ako hostiteľa baviť nás. Žiadame salónnu hru!

"Dobre, robte si čo chcete," povedal Malfoy. Posadil sa na ďalší gauč.

"Jednu poznám," povedala Penelope. "Je to tá, kde všetci hráme významné udalosti v našej histórii, ach, ale žiaľ, to by bolo nefér k našej u muklov narodenej priateľke, slečne Grangerovej. Obávam sa, že existuje ďalšia, kde prezradíme iniciály človeka a tri fakty a musíme hádať jeho identitu, ale opäť, bez magického vzdelania a bez magického zázemia, úbohá slečna Grangerová bude musieť byť menovaná divákom."  

"Som si istá, že jej nevadí nezúčastniť sa,"  povedala Pansy. "Prestaňme rozprávať a hrajme sa."

"Nebudem hrať hru, ktorú nemôžu hrať všetci," povedal Theo. "Poďme hrať šarádu. Slečna Grangerová bude moja partnerka."

"Je mi to ľúto, pane, ale som úbohá spoločnosť. Zatiaľ sa hry nezúčastním." Prešla na koniec miestnosti a posadila sa do rohu. Ostatní začali svoju hru. K Hermione pristúpila slečna Weasleyová.

"Smiem sa k vám pridať?" spýtala sa.

"Nezaujímate sa o hry?" opýtala sa Hermiona.

"Nie o tento typ hier." Ginny sa posadila vedľa Hermiony, kým ostatní začali svoju hru. "Slečna Grangerová, obávam sa, že som vám v tú noc bálu spôsobila trápenie. Ak som vám spôsobila akékoľvek nepohodlie kvôli tomu, čo ste začuli, ospravedlňujem sa."

Hermiona považovala za zvláštne, že sa ospravedlnila za to, že jej spôsobila nepohodlie, ale nie za tie slová samotné. Bolo jej ľúto jedine to, že to Hermiona začula, nie to, že ich povedala. Pozrela sa na Harryho, ktorý jej venoval úsmev. Tváril sa šťastne a plný dôvery. Pozrela sa späť na Ginny a riekla, "prijímam vaše ospravedlnenie, slečna Weasleyová."

"Som taká rada. Dúfam,  že jedného dňa sa budeme môcť vzájomne nazývať sesternicami," povedala. Postavila sa, pobozkala Hermionu na líce a vrátila sa späť k hre. Harry žiaril ako slniečko. Hermiona obetuje falošné odpustenie kvôli šťastiu jej jediného príbuzného.

Ten večer sa vliekol bolestivo pomaly. Ostatní účastníci vyzerali, že si ten večer užívajú, ale pre Hermionu sa každá sekunda každej minúty zdala dlhšia než hodina. Nepomáhalo to jej bolesti hlavy a ani jej hrdosti?, že na ňu lord Malfoy po celý večer civel. Neustále objavovanie sa slečny Clearwaterovej po boku lorda Malfoya tiež záležitosti nepomáhalo. Bola tiež nervózna Blaisovým neustálym dohľadom. Začínala sa jej zmocňovať úzkosť, keď k nej prišiel Theo a povedal, "úprimne, ste celkom unavená, moja drahá. Skutočne nezdravo. Váš bratanec by vás mal zobrať domov."

"Môj bratanec sa teší z večera a zo spoločnosti," riekla.

"Potom váš doprovod, pán Weasley, by sa mal postarať o váš bezpečný návrat," navrhol.

Hermiona sa obzrela na Charlieho, ktorý sa smial na hre a odvetila, "je príliš ponorený do žartovania z diania hry. Nepožiadam ho, aby obetoval svoje šťastie kvôli môjmu pohodliu."

Theo sa usmial a povedala, "čo za zvláštnu, nesebeckú osobu ste.  Myslíte niekedy na seba? Zvažujete niekedy svoje pocity?" Otočil sa do izby a povedal, "vravím, že slečne Grangerovej nie je dobre a niekto by ju mal zobrať domov. Ak by mi to jej bratanec dovolil, bol by som viac než šťastný dobrovoľník."

Draco odišiel od otravnej slečny Clearwaterovej a povedal, "nie je vám dobre?"

"Je to len bolesť hlavy," odmietla ho. "Vráťte sa k hre, pane. Nerobte si so mnou starosti."

Malfoy sa pozrel na Snapa a riekol, "Severus, nemáš elixír alebo liek, čo by si dal tejto dáme na bolesť?"

"Áno, premiestnim sa domov a hneď sa vrátim," povedal starší muž.

Hermiona sa postavila a povedala, "radšej by som sa vrátila na Potter's  Hall. Harry, dovolil by si pánovi Nottovi, aby ma odprevadil domov?"

Harry nechcel opustiť ani hru ani spoločnosť,  ale zdravie jeho sesternice bolo prvoradé. "Ja ťa zoberiem."

Charlie sa postavil a povedal, "a Ginny a ja pôjdeme tiež."

"Nie, nie, nie!" riekla Penelope. "To teda nie! Toto je môj večierok a ja nemôžem dovoliť, aby všetci páni odišli len kvôli tomu, že jednu malú humusáčku bolí hlava! O tom nemôže byť ani reči!“

Celá miestnosť sa na ňu pozrela v šoku. Snape riekol, "Penelope, to je slovo, ktoré sa nezvykne používať v slušnej spoločnosti. Ospravedlňujem sa, slečna Grangerová, lord Potter."

Harry bol rozhorčený. Riekol, "keď je to takto, tiež vyhľadám útočište môjho domova. Ďakujem vám, lord Malfoy, za vašu pohostinnosť." Chytil Hermionu za ruku a on, Charlie, Ginny a Hermiona prešli všetci k predným dverám.

Malfoy im ukazoval cestu. Riekol, "boli ste v pondelok na svojej prechádzke po dedine, slečna Grangerová?"

"Nie, môj bratranec ju zrušil kvôli dažďu," odvetila.

Malfoy sa pozrel na Harryho a povedal, "poďme zajtra všetci na výlet do dediny, lord Potter. Theo a ja sa stretneme s vami, slečnou Grangerovou a s kýmkoľvek z vašich priateľov zajtra napoludnie, na mestskom námestí."

Penelope prešla k dverám a povedala, "musíte sa so mnou podeliť o svoj rozhovor. Ak sa majú urobiť nejaké plány, musia zahrňovať mňa a Daphné!"

Draco sa pomaly nadýchol, zatvoril oči a uškrnul sa. Otočil sa k tej hroznej ženskej a povedal, "potom pôjdeme všetci."

"Pošlem vám zajtra ráno sovu s našou odpoveďou, lord Malfoy," odvetil Harry

Chytil Hermionu za ruku, aby sa premiestnil, ale ona povedala, "počkaj bratanec, zabudla som v dome rukavice a kabelku." Bežala späť do dverí a po chodbe smerom k prijímaciemu salóniku.

Draco sa pozrel na spoločnosť vo vestibule, Penelope pri dverách, a Potter a zvyšok vonku a riekol, "uistím sa, že nájde svoje veci. Ospravedlňte ma na chvíľu."

Pripojil sa k nej v prijímacom salóniku. Zatvoril zasúvacie dvere a povedal, "našli ste svoje veci?"

Zdvihla rukavice a kabelku. Prešiel k nej a povedal, "smiem využiť túto príležitosť, aby som vám niečo daroval?"

"Ak to bude rýchlo, nechceme vzbudiť podozrenie."

Venoval jej šibalský úsmev a siahol do vrecka kabáta. Zabudol jej to predtým dať. Podal jej dva malé obrázky. Boli to prepracované maľované portréty jej rodičov. Zhodovali sa s portrétmi v jej medailóne, až na to, že boli trocha väčšie. Chytila do každej ruky jeden a pozrela sa na svoju hruď.  Jej medailón bol stále na mieste.

"Ako pane?" spýtala sa.

"Mágia," zasmial sa. "Keď teraz znova stratíte svoj medailón, o čom nepochybujem, že sa stane, budete aj tak mať portréty svojich rodičov. Mali by ste ich uložiť na čestné miesto."

 

Priložila si ich k hrudi a usmiala sa. "Toto jej tak veľmi láskavé, pane. Slová nedokážu vyjadriť vďačnosť, ktorú cítim. Moje srdce ňou teraz prekypuje."

To boli tie najsladšie slová, ktoré kedy mohol počuť.

"Až do zajtra, Hermiona. Keď sme sami, ako teraz, mám v pláne dovoľovať si a volať vás krstným menom," informoval ju.

"Ďakujem, Draco," povedala ako svoju odpoveď. Povedala viac tou vetou než len skromné 'ďakujem'. Vložila si obrázky do malej hodvábnej kabelky a natiahla svoju ruku. Aké čudné, tentoraz, ponúkla svoju ruku dobrovoľne. Neurobil nič, aby to vyvolal. Bolo to také sladké. Držal jej ruku vo svojej a priniesol si ju ešte raz, ako vždy, k svojím perám. Tentoraz, jeho ústa zotrvali na jej vrelej rukej. Otočil jej ruku a pobozkal ju na dlaň a jeho dych, vrelý a milý na jej koži vyslal zimomriavky po jej chrbtici. Držal jej ruku, kvôli poslednému bozku, ktorý umiestnil na vnútornú stranu zápästia. Potešenie zahalilo jeho celé bytie, keď sa jej líca začervenali a pulz zrýchlil. Musel ťažko prehltnúť, aby udržal svoju túžbu pod kontrolou. Mučila ho viac, než má nejaká žena právo. Cítil k nej viac než len lásku; túžil ju vlastniť, ale ešte viac ju chcel chrániť. Nájde spôsob ako dať do poriadku to obrovské zlo, ktoré na nich uvalili. Povie to slečne Clearwaterovej dnes večer! Čert ber ten týždeň!

"Malfoy!" povedal Theo z dverí. Hermiona a Draco sa obrátili, aby sa na neho pozreli. Dokonca ho ani nepočuli vojsť. "Jej bratanec čaká, rovnako ako tvoji hostia."

Kývol na ňu, a ona mu venovala svoj súhlas rovnakým spôsobom. Theo jej ponúkol ruku a ona ju prijala, ešte raz sa otočila, aby sa pozrela do tváre svojho milovaného, ešte raz.

Potom, čo odišli, odišli tiež Blaise a Pansy. Snape, Theo, Daphné a Panelope zostali salóniku bez ich hostiteľa. Keď sa pripojil k tej spoločnosti, mal na mysli len jediné. Nebude čakať týždeň. Prekliaty týždeň! Riekol, "krstný otec, viem, že som vám dal sľub, ale nie som schopný ho dodržať."

Snape sa postavil a povedal, "Drž jazyk za zubami, Draco! Neurob nič prudké alebo unáhlené. Hovoril som ti, že sa postaráme o tento problém."

"Áno, postaráme, práve teraz," povedal Draco. "Theo, slečna Greengrassová, nechali by ste nás, prosím."

Penelope sa usmiala. Myslela si, že dostane ponuku na sobáš. Sedela vzpriamene v kresle, oči jej žiarili a žmurkla na svoju priateľku, keď odchádzala z miestnosti.

Malfoy pribehol k tej žene a povedal, "neviem, pod akým dojmom ste, slečna Clearwaterová, ale neurobím to. Nie sme zasnúbení, ani sa nechystáme zosobášiť. Neviem, prečo veríte v taký klam, ale verte mi, keď vravím, že sa to nikdy nestane. Sľúbil som svojmu krstnému otcovi, že vám nechám zámienku, aby ste ma uvoľnili z tej zmluvy. Ak si prajete, stále môžeme počkať ten sľúbený týždeň, ale chcem, aby bolo jasné, že sa toto nestane."

Zasmiala sa. Ten hlúpy malý špunt sa smial! Lordovi Malfoyvi! Dokonca Snape bol prekvapený jej spôsobmi. Riekla, "kde jej pán Zabini, keď ho potrebujem? Ste taký hlúpy, lord Malfoy. Samozrejme, že sa so mnou oženíte."

"Vravím, že neožením!" povedal.

"Ja vravím, že oženíte," odvetila. Pozrela sa na Snapa a riekla, "povedzte mu to, pán Snape. Povedzte mu, prečo si ma vezme."

"Draco," začal Snape. "Musíš si ju vziať, inak všetko stratíš, Malfoy Manor, svoje dedičstvo, dokonca svoj titul."

"ČOŽE?" vykríkol. "Vysvetlite to pane!"

"Máš pravdu; tá zmluva, ktorú podpísali tvoji rodičia s Penelopinými je neplatná, teraz, keď sú obe strany mŕtve. Ale vôľa tvojho otca prikazuje, že ak nebude tá dohoda splnená, prídeš o svoje dedičstvo. Ak odmietneš, následkom toho prídeš o svoje panstvo a bohatstvo. Vedz toto, môj chlapče; nemal som ani potuchy. Obávam sa, že to bol posledný plán tvojho otca, aby bolo po jeho," povedal Snape.

"Vidíte," povedala Penelope so smiechom, "vezmete si ma!" Nikdy sa nevzdáte tohto životného štýlu, svojho dedičstva, svojho mena a titulu kvôli obyčajnej humusáčke. Vydržujte si ju, ak chcete, ale povedzte jej to zajtra! Zajtra poviete svetu, že vy a ja sa budeme brať. Aká radosť, budem nevesta. Vráťme sa na Pradiarsku uličku, Severus. Musím toho toľko naplánovať." Rýchlo vybehla z miestnosti.

Draco povedal, "prečo ste mi to nikdy nepovedali!"

"Nevedel som to! Tvoj otec urobil tieto opatrenie dlho predtým než zomrel. Vyniesol ich na svetlo tvoj právnik, ktorý získal tie dokumenty od bývalého právnika tvojho otca, Jordana Zabiniho, strýka Blaisa Zabiniho."

(Nabudúce:, Lži, lži a tak veľa ďalších lží. Kde skutočná láska žije, tam jedna pravda zostáva, a žiadne množstvo lží ju nemôže rozdeliť vo dvoje.)


17. kapitola Úvahy a zmätok



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Čo dodať? Bolo to dlhé a bolo toho dosť. Vďaka Soraki za trpezlivosť a dobré nervy.  



Kapitola 17 Úvahy a zmätok 

BETA-READ: SORAKI

Mala na sebe šedobiele mušelínové šaty ozdobené malými kvietkami. Celkom bez očakávania, a bez vzrušenia, sa pripravovala na ich výlet do dediny. Ozvalo sa zaklopanie na dvere a Hermiona sa ponáhľala otvoriť. Bol to Remus. Vyzeral unavený a strhaný.

"Sire, cítite sa v poriadku?" spýtala sa, obavy sa tiahli každou slabikou.

 „Dnes je spln, moja drahá. Ale žiadné obavy, zoberem si svoj vlkodlačí elixír, nebojte sa nič,“ povedal so smutným úsmevom. "V skutočnosti som tu kvôli tomuto listu. Je od lorda Malfoya."

"A ako sa dostal do vášho vlastníctva?" spýtala sa.

"Som váš spojenec, spomínate?"

"Tú správu vám doručila spomínaná osoba osobne?" spýtala sa a prstami sa pohrávala s jemným ťažkým pergamenom previazaným nádherným kúskom stuhy.

V skutočnosti doručil, pretože chcel osobne hovoriť s Lupinom a lordom Potterom. Vysvetlil im celú tú pohromu a požiadal ich o radu ich radu, pokiaľ sa týka jeho ďalšieho smeru jednania. To jej nepovedal. "Pánabeka, nie, priniesol ho jeho sluha, ale skôr si myslím, že by ho priniesol sám, keby mohol. Mne tiež poslal odkaz. Oceňuje, že som spojencom vo vašom prípade. Všetko mi vysvetlil. Všetko."

"Ako napríklad?" spýtala sa.

„Došlo k poľutovaniahodnej situácii a kým jeho právny zástupca nedokáže rozriešiť jej skutočnú povahu, zdá sa, nech je mu to akokoľvek protivné, že nemôže zrušiť svoje zasnúbenie so slečnou Clearwaterovou, musí v tom pokračovať.“

Hermiona mala pocit, ako keby ju bodli do srdca. Sadla si na posteľ a upustila list od spomínaného muža na podlahu. Remus sa zohol, zdvihol ten pergamen a položil ho na jej posteľ. "Prečítajte si to, moja drahá."

"Prečo? Nič to nezmení," odvetila.

"To je pravda," súhlasil. "A som si istý, že vám vlastne v tom liste tie dôvody nevysvetľuje. Ale zasvätil ma do nich a môžem vás uistiť, slečna, že tají pred vami určité skutočnosti, nie kvôli pochybnostiam, ale pretože si nepraje, aby vás zarmútil. Neželá si spôsobiť vám nepatričné ťažkosti, nech už sa rozhodne pokračovať vo svojom zasnúbení alebo ho zrušiť.

"Chcete povedať, že existuje možnosť, že ho nezruší?" spýtala sa.

"Nemám tušenia, slečna," odvetil. "Prečítajte si ten list, a neotáľajte, pretože je skoro čas na na váš výlet." Remus jej ešte raz podal ten list. Zobrala ho z jeho natiahnutej ruky a prečítala.


5. júl 1818

Moja najdrahšia slečna Grangerová,

Prosím vedzte, že moje city k vám sú také skutočné ako boli včera večer a také pravdivé ako budú po celý čas. Ale nešťastný zádrheľ spôsobil, že som oddialil svoje plány zrušiť svoje zasnúbenie, ale len načas. Poviem toto: vaša predtucha, že je niečo podozrivé medzi Blaisom Zabinim a slečnom Clearwaterovou bola preniknutím do podstaty veci, povedané bez zveličovania. Neverte ani jednému z nich. Verte len svojmu bratancovi, pánovi Lupinovi, pánovi Nottovi a všeobecne spoločnosti, ktorú udržiava váš bratanec. Nikomu inému. Nie som si dokonca istý, či môžem veriť svojmu krstnému otcovi a to je vskutku skľučujúce.

Pamätajte, vy máte moje srdce, ale musíte si to zatiaľ nechať pre seba.

Neprajem si spôsobovať vám trápenie, len vedzte, že bez ohľadu na to, čo uvidíte alebo začujete, je to všetko len divadlo. Moje city ku vám sú skutočné. Moje city k vám sa nedajú napísať v nejakom úbohom liste. Prosím, noste vo svojich vlasoch hodvábnu stužku, ktorou je tento list ovinutý a ja budem vedieť, že vaše city ku mne sa nezmenili.

Navždy váš, prosím verte tomuto, ak ničomu inému neveríte,

 

lord Draco Malfoy, váš milovaný


Hermiona uvažovala, čím by jej mohol spôsobiť ťažkosti. Čo za zádrheľ popisoval a prečo jej ho neprezradil? Tento list jej nič nevysvetlil! Bál sa následkov, ktoré by sa mu mohli prihodiť, keby zrušil zasnúbenie s tou hroznou ženskou? Čo za následky by to mohli byť? Povedal jej, aby nestrácala nádej, ale ona sa bála, že už svoju nádej stratila.

S hodvábnou stužkou vo vlasoch vyšla von, aby počkala na Harryho kočiar, v mysli rozhodnutá, že ukončí vzťah s tým mužom. Keď k nej nemohol byť úprimný, nevidela dôvod prečo pokračovať v citoch k nemu. Teraz ešte aby sa prispôsobilo jej srdce. Aj Lupin s ňou vyšiel von. Slnko bolo na neho príliš jasné a zdvihol si ruku, aby si zaclonil oči. Hermiona pribehla k nemu a riekla, "lord Malfoy povedal, že ešte nezrušil svoje zasnúbenie. Ako to môžem strpieť, pane?"

"Myslím že tak dobre, ako len dokážete,“ riekol. "Pokúste sa radovať sa z pomyslenia, že vaše trápenie bude mať len krátke trvanie." Remus si všimol, že má vo vlasoch hodvábnu stužku, ktorá zdobila ten list. Riekol, "lord Malfoy získa silu vo svojom úsilí, keď bude vedieť, že sa máte dobre a ste šťastná, Hermiona. Tá stužka vo vašich vlasoch je dôverné gesto, ale myslím, že primerané. Vedzte, že som tu pre vás, keby ste ma potrebovali."

Dotkla sa hodvábu vo vlasoch. Nahla sa a pobozkala staršieho muža na líce. Priložil si ruku na líce a tváriac sa šokovane s pobavením povedal, "moja, oh, moja, Hermiona, niekedy robíte tie najnevhodnejšie veci."

"Ospravedlňujem sa, pane, to len, že mi tak veľmi pripomínate môjho otca. Tak mi chýba. Zomrel, keď som mala deväť. Neovládla som sa. Ospravedlňte moje škandalózne správanie, prosím. Len svojou prítomnosťou zmenšujete moje nešťastné pocity z chýbajúcich rodičov."

Remus sa usmial. "To je nepochybne tá najkrajšia vec, ktorú mi kedy ktokoľvek povedal, Hermiona. Nútite ma priať si, aby som mal dieťa. Mnohými spôsobmi na vás a Harryho myslím ako na svoje deti."

"Bola by som pyšná mať vás za otca, Remus." Pripadala si s tým mužom tak dôverne, že nevidela nič zlé na tom, že použila jeho krstné meno.

Harry prišiel na módnom dvojsedadlovom kočiari, ktorý ťahali dve biele kobyly. "Je toto pre teba dosť módne, sesternica?"

"Harry, kde si zohnal ten kočiar?" spýtala sa.

"Už ho chvíľu mám. Patril môjmu krstnému otcovi. Chcem ti ho dať, sesternica," riekol. Zoskočil dole a chytil ju za ruku. "Môžeme ísť? Stretneme sa Charliem, Ginny, Ronom a slečnou Lovegoodovou v dedine." Pomohol jej nasadnúť do vyzdobeného kočiara.

Keď sa pohli, Hermiona sa spýtala, "medzi tebou a slečnou Weasleyovou je všetko tak ako má byť?"

"Myslím, že sa to samo napravuje. Ale ešte som sa nerozhodol, či sa máme tak skoro vziať. Stále je toho dosť na zváženie," odvetil. "Vieš, kto bude dnes v našej spoločnosti?"

"Nie, Sire, nemám potuchy," priznala.

"V správe od lorda Malfoya stálo, že pán Nott, slečna Clearwaterová, slečna Greengrassová a pán Zabini sa všetci zúčastnia," povedal jej Harry.

"Nemáš rád pána Zabiniho, však, bratranec?" spýtala sa.

"Nie, nemám," riekol. "Je to povaľač a príživník. Nemôžem zniesť mužov ako on, ale je priateľ lorda Malfoya, takže pre dnešok sa budem musieť zmieriť s jeho spoločnosťou."

Bola ticho. Položil ruku v rukavici na jej a povedal, "Remus mi povedal o neutešenej situácii lorda Malfoya. Chce ťa chrániť, takže ver, že všetko bude v poriadku. Verím, že jeho úmysly sú čestné, aj keď nie práve teraz celkom prípustné."

"Znamená to, že si zmenil svoj postoj k lordovi Malfoyovi?" spýtala sa s nádejou.

Zhlboka sa nadýchol. "Mohol som sa mýliť a dúfam, že si budem môcť dobrý názor na neho udržať. Ak sa správne rozhodne, uvidíme:"

"Bol by to perfektný deň, keby sme sa mohli zbaviť pána Zabiniho a slečny Clearwaterovej," povedala Hermiona.

Harry sa na ňu pozrel kútikom oka a potom sa nahlas a od srdca zasmial. "Ach, moja sesternica, čo to vedieš za reči! Áno, skvelý deň by to bol, keby si tí dvaja našli inú zábavku. Dúfam, že to je to, čo si myslela. Iste si to nemyslela tak, že si praješ, aby sa im stalo niečo trvalé. Mal by som ti zabaviť tvoj prútik?"

"Nuž..." riekla. „Keby ich čert zobral, mohol by si ma podozrievať, takže už nič inkriminujúce nepoviem. Mám na pamäti tvoju výstrahu.“

Znova sa zasmial. Bolo dobré vidieť ju veselú a robiacu si žarty. Vedel, že tento deň bude pre ňu ťažký. Dnes ráno Malfoy vysvetlil všetko jemu a Remusovi. Osmelil sa navrhnúť niečo Malfoyovi, ale vedel, že jeho plán v krátkodobej perspektíve ublíži Hermione, ale dúfal, že ju to uchráni pred nebezpečenstvom. Keby domnienka lorda Malfoya, že pán Zabini a slečna Clearwatterová spolu tajne spolupracovali a že dodatok k vôli jeho otca bol sfalšovaný, bude Hermiona medzitým v bezpečí, preč od Malfoya. Harry len ťažko mohol uveriť,  že by Lucius Malfoy odkázal svoj majetok niekomu inému ako svojmu vlastnému synovi nech sa ožení s kýmkoľvek. Bol presvedčený, že dokumenty sú sfalšované, ale dokázať takú vec, to už je iná záležitosť. Všetko to nakoniec vypláva na povrch, ale bolo smutné, že jeho sesternica musí medzitým trpieť.

Keď už boli v dedine, Hermiona považovala spoločnosť priateľov jej bratanca a priateľov lorda Malfoya za skutočnú prehliadku kontrastov. Jedna skupina bola nasiaknutá formálnosťou a tradíciami. Tá druhá ponúkla príjemnejšiu atmosféru, stále snobskú, ale viac láskavejšiu a prívetivejšiu.

Dedina, paradoxne, bola pre Hermionu prístavom nádeje. Ona ale prahla po niečom inom. Po spoznávaní cudzincov a po rozhovoroch, ktoré by boli ľahkovážne a nie plné pohŕdania. Ach, nechajte ju jeden deň predstierať, že je na svete všetko v poriadku a že ju nikdy nezaviedli do ťažkosti a beznádeje. Harry jej pomohol vyjsť z koča a ona sa obzrela po malom zástupe, ktorý sa zhromaždil pred obchodom. Lord Malfoy mal slečnu Clearwaterovú zavesenú o svoje predlaktie. Pozrel sa na Hermionu a kývol hlavou na pozdrav, ale to bolo všetko. Nebol tam žiaden úsmev, žiadna vrelosť.

Theo k nej pribehol a povedal, "môžem vás dnes sprevádzať, slečna?"

"Ak vy budete spokojný s mojou spoločnosťou, ja budem rovnako," povedala s úsmevom. Zapadli do radu s ostatnými. Snažila sa nepozerať na lorda Malfoya, ale hlučný hlas slečny Clearwaterovej bolo počuť nad všetkými ostatnými a rýchlo spôsobil, že im Hermiona venovala pozornosť.

"Ach, lord Malfoy! Jednoducho ma musíte odprevadiť do tohto k tomuto malebnému obchodíku. Rada by som videla, čo ženy z tejto dediny nazývajú módne."

Všetci vošli, a lord Malfoy si všimol stužku vo vlasoch slečny Grangerovej. Dala mu nádej! Prešla k polici, ktorá obsahovala niekoľko kníh. Zdvihla tú, ktorú čítala v jej prvý deň.

"Knihy, slečna Grangerová?" povedal Zabini. "Máte v úmysle si kúpiť knihu?"

"Ja naozaj čítam," odporovala.

"Nemali by ste radšej nový čepiec alebo možno stužku do vlasov, ktorá by nahradila tamten kúsok?" spýtal sa.

Pozrela sa na neho so spytujúcimi sa očami. Len predstieral, že všetko podozrieva alebo naozaj toto vedel? Malfoy začul ich výmenu. Dal pokyn Theovi, ktorý bol zasvätený do okolností okolo zasnúbenia Prešiel k Zabinimu a Hermione a riekol, "Mne sa páči tá vo vašich vlasoch. Ale bledne v porovnaní s vašou krásou." Zobral jej knihu a povedal, "rád by som vám túto knihu kúpil."

"Nie, pane, mám svoje vlastné peniaze. Kúpim si svoju knihu," povedala.

"Knihy, knihy, knihy," riekla Penelope, skúšajúc si nový čepiec. "Nikdy nezískate muža knihami, slečna Grangerová."

"Myslím, že ani nový čepiec nie je cesta k mužovmu srdcu," odvetila. Zobrala knihu k predavačovi a kúpila si ju.

Prechádzali sa po malej dedine, navštevovali obchody, dali si čaj v čajovni, dokonca navštívili obchod Georga a Freda Weasleyovcov. Ich poslednou zástavkou bolo papiernictvo, kde si Hermiona kúpila nové brko.

Prechádzajúc sa po námestí, po starých uliciach dláždených mačacími hlavami, sa Hermiona cítila ako doma. Cítila sa pokojne. Tu v magickej komunite nemusela skrývať kto alebo čo je, pretože všetci ostatní boli rovnakí.

Mohla hovoriť o mágii, o kúzlach a smiať sa na vtipoch o iných čarodejniciach a kúzelníkoch. Áno, bola vo svojom živle.

Malá skupinka sa rozhodla dať si piknikový obed, ktorý už Harry zariadil, na úbočí blízko dedinského námestia. Posadili sa na deky v skupinkách po troch a štyroch. Hermiona sa delila o deku s Charliem Weasleym, Daphne Greengrassovou a Theodore Nottom. Bolo počuť Penelopu ako sa sťažuje ohľadne dennej vychádzky.

"Ach, túžim po skutočnej zábave, opere, hre, obrovskom butiku s poslednou módou z Paríža. Keď sa vezmeme, lord Malfoy, musím trvať na tom, že rozdelíme náš čas medzi Londýnom a touto malou dedinou."

Draco nedal na známosť svoje zasnúbenie, zatiaľ. Hermiona ale pocítila bolesť pri zmienke o jeho svadbe. Penelopa pokračovala, "radi vás všetkých privítame v našom dome v Londýne. Dokonca vaša u muklov narodená sesternička, lord Potter, je vítaná, hoci by si možno nepripadala vo svojom živle."

"Vskutku, madam, nachádzate potrebu povyšovať sa nad ľuďmi tým, že úmyselne ponižuje ostatných? spýtala sa Hermiona. "Som dáma, tak ako vy, a naozaj som si nezaslúžlai ani ničím neoprávnila vaše rozhorčenie. Považujem vašu spoločnosť za fádnu (nemastnú-neslanú). Harry a Theo sa obaja usmiali. Draco sa otvorene zasmial.

Penelope povedala, "lord Malfoy, máte chrániť moju česť, vo vašom vlastnom záujme, tá ženská ma urazila."

"A vy ste ju urazili predtým, takže je to vyrovnané,“ povedal Draco. Hermiona sa postavila a pohla sa dole kopcom.

"Nepotrebujete sprievodcu, slečna?" spýtal sa Theo, keď sa postavil.

"Nie, potrebujem byť sama, pane, to je všetko," povedala. Kráčala späť k dedine, v hlave jej tancovali myšlienky o nepríjemných veciach, ktoré sa prihodia lady Clearwaterovej.

Vošla do malého kostolíka, nie väčšieho než ten na pozemku lorda Malfoya. Vo vnútri prešla k miestu pri okne a zatvorila oči. Nemodlila sa za to, aby bola k pánovi Zabinimu a slečne Clearwaterovej milšia alebo láskavejšia.

Zvonku začula kroky. Zostala pri rozbitom špinavom presklenom okne a načúvala. "Lord Malfoy, kedy oznámite naše zasnúbenie? Som unavená z čakania."

"Slečna, nebudem sa hnať do ničoho, a ani vám nedovolím, aby ste ma do niečoho hnali. Nechám svojho právnika, aby sa pozrel na poslednú vôľu môjho otca a ak je to tak ako hovoríte, potom oznámime naše zasnúbenie, ale nie skôr," odvetil.

Hermiona mohla len špekulovať, čo tým myslel, ale zdalo sa, že je zmierený s tým, že sa s ňou ožení. Tieto slová jedného človeka druhému bez žiadnych svedkov nemohli byť falošné. Čoskoro zmizne z jej života.

"Takže nemáte ani najmenšiu chuť vzdať sa svojho titulu či svojho domova?" spýtala sa. "Dokonca ani kvôli láske tej humusáčky?"

Draco odvetil, "ani to by ma nemohlo presvedčiť, aby som sa vzdal všetkého, čo poznám celý svoj život. Môj domov je moja krv a moja čistota krvi je moja česť. Ak sa s vami musím oženiť, aby som si ich udržal, tak sa s vami ožením, ale už si nezahrávajte. Dajte mi pokoj od tejto témy." Hermiona sa dívala ako tá strašná žena odchádza preč. Videla bolesť a zmätok na tvári lorda Malfoya.

Draco vošiel do kostola. Hermiona sa postavila len čo vošiel a otočila sa k prednej časti. "Naozaj si neprajem narušovať vašu samotu, slečna Grangerová."

Neodzdravila, ale ani neušla. Prešla, aby sa posadila na prednú lavicu.

"Slečna?" povedal.

"Musíte sa s ňou oženiť, inak prídete o titul, bohatstvo a dom, je to tak?" spýtala sa. Prešiel k lavici, kde sedela a posadil sa za ňu.

"Veci nie sú jednoduché, však?" odpovedal.

"Len mi na toto odpovedzte, pane, máte v úmysle sa s ňou oženiť namiesto toho, aby ste vzdali svojho postavenia, mena a domova?" Konečne sa otočila, aby sa na neho pozrela.

"Slečna Hermiona, nie je to také jednoduché ako si myslíte. Moje meno je všetkým. Čo som bez svojho mena? Môj domov je viac než pevnosť, je to moje útočište. Videli ste to," riekol. "Úprimne, som rozpoltený medzi svojou cťou a minulosťou a mojimi pocitmi a budúcnosťou."

"Ste pre mňa hlbokým sklamaním, pane, pretože vaša arogancia je väčšia a hlbšia než som prvýkrát predpokladala," riekla. Postavila sa k odchodu. Načiahol sa po jej ruke a prinútil ju zostať. Tiež sa postavil.

"Robím, čo môžem, slečna! Dajte mi aspoň to! Mám záväzky!" Bol rozpoltený. "Keby to bolo také jednoduché vybrať si lásku nad povinnosťou! Tu vaša skutočná ignorancia k nášmu svetu žiari. Myslíte si, že to jednoduché, ale nie je!"

"Pane, potrebujem, aby ste ma počúvali!" zakričala. "Poskytnem vám poslednú láskavosť a budem vám načúvať, keď som prehliadla. Je vo vás niečo nežiaduce. Nie ste ten muž, ktorý som si myslela, že ste. Nikdy nenájdete skutočné šťastie v peniazoch či tituloch!"

"Ľahko povedať niekomu, kto sa nemá čoho vzdať, slečna!" kričal späť. "Ako som povedal, mám záväzky a povinnosti, o ktorých neviete nič. Nemám ten luxus hovieť si vo svojich pocitoch. Ešte nič nebolo ustanovené, ale ak sú veci tak ako sa zdajú, potom musíte vidieť moju ťažkú situáciu!"

"Čo chcete odo mňa? Moje požehnanie? Zaujímate sa o mňa vôbec?" spýtala sa.

"Čestné slovo, slečna, hlboko sa o vás zaujímam a vždy budem, ale nebudem mrhať vaším časom, ak vy necítite to isté," riekol.

Pribehla k nemu a ďobla ho prstom do hrude. "Nepredpokladajte, že poznáte moje srdce, keď je vaše vlastné taká prelietavá potvora! Som jedine rada, že som váš skutočný charakter spoznala zavčasu!"

Zostal pokojný, ani raz sa nezakolísal a povedal, "aké ľahké pre ľudí ako vy myslieť si, že všetko je o láske, ružiach a šťastí!"

"Nehovorte už nič iné, pane, čo by sme mohli obaja ľutovať. A keď pomyslím, že som si myslela, že zdieľame svoje mysle. Myslela som si, že zdieľame city." Načiahla sa do vlasov a dala si dole tú stužku. Nechala ju padnúť na zem, kam pôvabne padala skôr než pristála na jeho nohách.

Hermiona povedala, "už viacej nie som priaznivo naklonená vašej prítomnosti či predstieraniu, pane. Musí to dokonca bolieť, že ste v tej istej miestnosti ako ja, úbohá humusáčka."

Hermiona sa pohla k dverám, ale schmatol ju za ruky a otočil ju k sebe. Zakopla na svojich sukniach, ale nevadilo to, pretože mal obe ruky na jej rukách a udržal ju vzpriamene. "Ste pokrytec, slečna! Sľúbili ste mi, že nezapochybujete a budete mať súcit! Sľúbili ste mi čas! Sľúbili ste mi čas zvážiť všetky veci a v tomto okamihu, keď som dokonca trošička s vami pravdovravný o možnom výsledku, odstupujete od svojho slova!"

"Slová pre vás nič neznamenajú, takže prečo by mali znamenať niečo pre mňa? Pustite moje ruky, pane!" riekla. Položila ruky na jeho nadlaktia, keď on mal svoje na jej.

Cítil sa plný zúfalstva a múk. Keby si len nemusel vybrať, ale on musel! Bola lady, nikdy by ju nepožiadal byť niečo iné než jeho manželka a teraz ju o to nemohol požiadať, takže bude musieť byť pre neho ničím. "Ste taká ignorantská udalostiam okolo vás. Ste taká chránená vo vašej vlastnej ulite!"

"Pane, ja nie som ignorant," povedala s novou slzou stekajúcou po jej líci. Uvoľnil stisk na jej rukách, ale nepustil ju. Riekla, "jediné, čo som chcela, bol  niekto, kto by ma počúval, vyslovil slová láskavosti, niekto, kto bude môj skutočný priateľ a spoločník! Žiadate viac než vám môžem dať a ponúkate menej než potrebujem! Som žena so srdcom, ktoré bije pre vás, raz ste mi povedali to isté, a teraz zisťujem, že chcete svoje peniaze a prestíž viac než chcete mňa. Ako by ste sa cítili vy, pane?" Dvakrát sa upokojujúco nadýchla, ale stále trhane dýchala. Už sa viac nestaral o dobré či zlé! Vedel, že ak zistí pravdu, bude trpieť. Nuž, on trpel tiež.

"Máte láskavé srdce, slečna Grangerová. Dobre, od tejto chvíle ukončíme naše priateľstvo, pretože vám nemôžem dať to, čo si prajete a ja mám le pár možností," povedal. Konečne jej pustil ruky. Dokonca si ani neuvedomoval, že ich stále držal. Prešiel rukou nahor a dotkol sa jej tváre. "Ešte jedna vec, ktorú chcem, aby ste vedeli," riekol.

Plakala riadne spurnými slzami, ktoré ju ničili a ponižovali! Jeho dotyk zotrval na jej tvári a utrel slzu svojím palcom. "Chcem..." zastal.

"Chcete?" spýtala sa.

"Chcem, aby ste..." znova prestal.

"Čo, pane? Povedzte to! Čo chcete, aby som?" spýtala sa cez slzy.

"Chcem vás," povedal jednoducho. Priložil obe ruky na jej tvár a uprene ju študoval. Mohlo to byť veľmi dobre naposledy, čo sa pozeral na milovanú tvár.

Pustil jej tvár a zdvihol stužku zo zeme. "Nechajte si ju, je vaša," riekol. Chcel povedať o toľko viac. Chcel pobozkať jej slzami zmáčané líce a povedať jej, že všetko bude v poriadku, ale Harry Potter mu dnes povedal, aby sa s ňou jasne rozišiel, mysliac si, že to napokon bude ľahšie, ak sa veci nevyvinú v jeho spokojnosť. Súhlasil a preto sa uistil, že začuje jeho rozhovor so slečnou Clearwaterovou. Uvedomenie si toho všetkého neurobilo nič, aby zmiernilo tú bolesť.

Jeho ruka ešte raz prešla k jej lícu, tentoraz sa len špičky jeho prstov odvážili dotknúť jej pokožky, aby neroznietili ďalšiu reakciu. Jeho ruka mu pripadala prázdna, bez útechy jej ruky. Rýchlo stiahol svoju ruku a pozrel sa na zem.

Znova pustila tú stužku na zem a otočila sa k odchodu. Pomyslela si pre seba, "toto je možno naposledy, čo vidím jeho tvár'. S touto myšlienkou sa otočila a jednoducho povedala, "dúfam, že vaše peniaze a čistá krv vám zaručia dlhé a šťastné manželstvo."

Opustila malú drevenú budovu a bežala späť k obchodíku. Povedal nahlas, "rozchod s ňou bola najťažšia vec, ktorú som kedy musel urobiť, ale raz ju získať späť bude tá najsladšia."

Nabudúce: Hermiona má problémy, pretože zistí niekoho tajomstvo.


18. kapitola Priznania a lži



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

8/13. Ak tá 25 bude, tak to bude tesne.



Kapitola 18 Priznania a lži


Beta-read: SORAKI

Hermiona Grangerová bežala od toho kostola tak ďaleko, ako len mohla smerom ku obchodíku a potom po bočnej uličke. Bolo jej jedno kam vedie, pokiaľ ju zavedie ďaleko, preďaleko od neho.

Ako sa mohla dať tým mužom tak oklamať? Ako sa mohla tak zmýliť v posúdení jeho povahy? Ako mu mohla veriť? Ako, vskutku, ako? Jediným vysvetlením bola láska. Milovala ho. Otázka, na ktorú sa žiadalo odpovedať resp. spýtať sa, čo sa toho týka, bolo, či ju miluje on?

Nemýlil sa vo svojom predpoklade, že niekto ako ona - mohla len predpokladať, že myslel u muklov narodených - nikdy nedokáže pochopiť jeho neutešenú situáciu?  Ale ona ju chápala. Chápala viacej, než by jej ten muž veril, pretože jedinej veci, ktorej rozumela viac než čomukoľvek inému bolo, že mu slobodne dala svoje srdce, ale mala pocit, že jej ho práve vrátil späť.

Bol koniec. Bolo dokonané. A nech čokoľvek medzi nimi bolo alebo mohlo byť, už to viac nikdy nebude.

Na začiatku, včera večer, a znova dnes ráno tým listom, ju žiadal, aby na neho počkala. Prosil, aby pochopila. Povedal jej, aby bola trpezlivá, ale tak ako sa všetko zvrtlo, na konci, na ničom z toho nezáležalo. Zariadil, že to skončilo, v okamihu, keď povedal Penelope Clearwaterovej, že sa nevzdá svojho titulu kvôli humusáčke.

Tak nech je tak.

Radosti a trápenia každého človeka v jeho živote sú krátke a sladkohorké, ale robia z každého človeka to, kým je. Len nevedela, prečo musela pocítiť toľkú lásku len, aby o ňu prišla a nahradila ju bolesťou.

A tak bežala kvôli tomu, aby sa vzdialila od dotyčného muža a jeho pokrivených dôvodov zasnúbenia. Slečna Clearwaterová a pán Zabini hrali na dve strany; tým si bola istá. Bola si istá, že jej vlastné chytráctvo by mohlo s ich súperiť kedykoľvek. Mysleli si, že sú takí rafinovaní, prefíkaní a bystrí. Podvádzali lorda Malfoya a dokonca aj on si to myslel! Prečo na nich nepoukázal, nedožadoval sa pravdy? Bolo to množstvo hlúpostí! Ak sa lord Malfoy nepostará o seba sám, možno to ona bude musieť urobiť za neho!

Dostala sa do nevhodnej časti viesky, skôr samoty, pozdĺž dlhej kľukatej cestičky von z dediny. Tak hlboko sa zamyslela nad odplatou, že si ani nevšimla, ako ďaleko ju nohy odniesli. Niekto iný si to ale všimol. Sledoval ju popri ceste, ukrytý hlboko v lese. Bola úplne stratená vo svojich myšlienok, že si neuvedomovala, kam sa zatúlala.  

Tie malé domy boli ošarpané a v dezolátnom stave. Podľa všetkého nie každý v tomto magickom spoločenstve bol tak dobre situovaný ako lord Potter či lord Malfoy. A čo viac, na základe bližšej prehliadky by sa odvažovala hádať, že väčšina z týchto ľudí nebola na tom dokonca ani tak Weasleyovci.

Otočila sa, že sa vráti späť a nevšimla si muža, ktorý k nej prichádzal zozadu.

Draco Malfoy mal pocit, ako keby mu vytrhávali po jednom vlasy! Povedal všetky tie nesprávne veci, UROBIL všetky tie nesprávne veci a teraz zaplatí, hrozne zaplatí. Vedel, že Snape a bývalý právnik jeho otca klamali ohľadne dodatočnej úpravy dedenia majetku. Po prvé neexistovali žiadni ďalší mužskí dediči. Po druhé, jeho otec by nikdy nečakal, že by sa Draco oženil s niekým iným ako čistokrvnou, tak prečo by urobil opatrenie pre prípad, že by nie?

Áno, svadobná zmluva bola hlúpo spravená, ale tak to bolo medzi čistokrvnými. Neznamenalo to nič. Zatiaľ Dracov právnik nebol schopný dokázať, že dokumenty sú sfalšované, ale vedel, že na konci zvíťazia. Tak prečo bolo jeho konanie k slečne Grangerovej také povýšenecké? Žiadal, nie, prosil, tú ženu, aby mu verila a potom dovolil, aby jeho neistota vyplávala na povrch a zradila ho. Tak ho bolelo priznať si pravdu; miloval ju. Tak ju miloval a nedovolí, aby odišla ani keby bol ten dodatok pravý. Vzdá sa svojho života kvôli tej žene, rovnako ako rozumu, tela a duše.

Čo bolo dedičstvo a bohatstvo v kolobehu života?

Musí ju nájsť, a to rýchlo. Musí ju požiadať o odpustenie. Stále musia dávať pozor, pretože neveril Blaisovi Zabinimu. Jej bratranec mu práve dnes ráno povedal, že má spoľahlivé informácie, že Blaise bol v pozadí plánovaného ozbíjania jeho koča minulý týždeň. Tú myšlienku Draco nedokázal rozumne zdôvodniť! Spravili 'akože lúpež' mysliac si, že okrádajú lorda Malfoya alebo tí bastardi vedeli, že je v koči ona? Nech je to akokoľvek, Harry aj Draco sa rozhodli, že je najlepšie pokračovať v predstieraní vzťahu so slečnou Clearwaterovou a zmierniť vzťah, ktorý rozkvital so slečnou Grangerovou.  Takto ju bude ľahšie udržať v bezpečí. Keď nebudú spolu, bude ľahšie zistiť, kto bol v ten deň zamýšľaný cieľ .

Bolo len pre neho ťažké tak veľa priznať. Nechcel sa od nej odlúčiť. Musí ju nájsť, ak len kvôli tomu, aby sa uistil, že je v bezpečí. Bežal smerom, ktorým si myslel, že odišla. Pripadalo mu, že posledný týždeň strávil jej naháňaním, ale tiež cítil, že ju stále nedobehol a možno nikdy nedobehne. Sakra!  

"Slečna Grangerová!" povedal nejaký muž, keď opustil ošarpanú chalúpku so škridlovou strechou. "Čo robíte v tejto zapadnutej časti sveta?"

"Pán Flint?" spýtala sa. Muž, ktorý ju sledoval, sa rýchlo vrátil späť do lesa. "Predstavte si moje prekvapenie, nežijete tu, že nie?" spýtala sa, ukazujúc na chalúpku.

Zasmial sa a povedal, "preboha nie! Teraz mi povedzte, prečo počestná mladá slečna ako ste vy je vonku sama bez gardedámy a v tejto schátranej časti mesta?"

"Som tu v spoločnosti priateľov, niektorí patria do okruhu vašich známych. Sme na prehliadke mesta a máme piknik," riekla.

"A stále sa vyhýbate mojej otázke. Pokiaľ nie ste na prehliadke sama alebo tu neplánujete obedovať, zaprisahávam vás, povedzte mi, čo tu robíte," odvetil.

"Sire, ponevieram sa tu, nevšimnutá svojimi priateľmi a úplne neznalá. To je pravda," povedala.

"Tsk, tsk, zbláznili ste sa, že? Tak ďaleko od priateľskej tváre, teda okrem mňa, a tak ďaleko, preďaleko od svojich priateľov." Ponúkol jej rameno. Prezerala si ho chvíľu a potom ho prijala. Otočil ich znova k ceste do dediny.

"A čo tu robí gentleman ako vy? Charitatívna práca?" spýtala sa zadumaná.

"Ha! Dáma je tak drzá a predsa taká zábavná. Keby ste poznali moju povahu, nikdy by ste sa niečo také nespýtali," poznamenal. Ukázal smerom na chalúpku, z ktorej vyšiel a povedal, "bol som navštíviť priateľa."

"Priateľa? Možno dámu?" spýtala sa.

Znova sa zasmial. "Sme k sebe úprimní?" položil otázku.

"Nepoznám inú možnosť," priznala. "Som taká unavená z lží."

"Dobre. Potom áno, priateľka je dáma. Moja milenka, presne povedané," odpovedal na rovinu.

"Oh," povedala pomaly. "Vaša priateľka žije tu, však?"

"Áno, moja milenka žije tu," opravil ju. "Je u muklov narodená rovnako ako vy."

Hermiona začínala rozumieť. "Takže je u muklov narodená, to je ten dôvod, prečo je vaša milenka a nie manželka?"

"Slečna Grangerová, vy máte nadanie byť úprimná, však? Považujem to otravné," zaklamal. "Viete, nie všetci u muklov narodení majú také šťastie ako vy, aby mali bohatého Vikomta za bratanca a čistokrvného lorda za ochrancu, či tak veľa priateľov k dispozícii. Nie všetci z nich mali chápajúcich rodičov, ktorí sa k nim s láskou správali a nebáli sa ich, či považovali mágiu za dar a nie za prekliatie."

 

"Sire, ak si tú ženu naozaj vážite, prečo ste sa s ňou neoženili, a nezmenili jej spoločenské postavenie a neprejavovali jej rešpekt? A nežiadajte, aby som sa držala spiatky, keď ste na tom rovnako," dumala.

"Všetko nie je len o vás," povedal dunivým hlasom.

"To už mi dnes povedali, niekoľkokrát," riekla.

"Moja milenka je vydatá žena. Škandalózne, nie?" opýtal sa, nepožadujúc skutočnú odpoveď. "Na druhej strane, oženil by som sa s ňou, ale ako to je, nebude ma mať. Zvláštne, nie?"

"Veľmi," zasmiala sa.

"Ste úplne šokovaná mojím dnešným priznaním, slečna Grangerová?" spýtal sa.

"Neverím, že ešte niečo o tejto dedine či jej obyvateľoch by ma mohlo šokovať, pán Flint," uviedla.

Práve sa dostali do dediny, keď dal jej ruku preč zo svojho predlaktia. "Nuž, myslím, že toto je miesto, kde vás opustím. Zdá sa, že nie som viac vítaný."

"Sire, preukázali ste mi službu, a hoci viem, že keď sme sa prvý krát stretli, nemali sme šťastné predstavenie, oceňujem vašu úprimnosť," odvetila.

Usmial sa a odvetil, "pokiaľ to oceňujem, slečna, vravím tieto slová jedine z úcty. Z ohľadu na vás a kvôli sebe, pretože naproti na ceste stojí lord Malfoy s tým najodpornejším výrazom na tvári. Čaká na vás, predpokladám?"

Malfoy sa už pohol cez ulicu, na dosluch ich rozhovoru.

"Povedala by som, že nie. Nie sme dokonca ani priatelia," odvetila. Obzrela sa na Malfoya, vediac, že počul jej vyhlásenie a pomyslela si, že vyzerá skľúčene. 'Dobre', pomyslela si rýchlo a práve tak rýchlo pocítila výčitky nad svojím vlastným postojom a nad jeho depresiou.

"Prečo nie ste už viacej priatelia?" spýtal sa. Malfoy bol teraz pri nich. "Vravím, Malfoy, prečo ty a táto dáma nie ste viacej priateľmi?"

"Moje zasnúbenie so slečnou Clearwaterovou, predpokladal by som," odpovedal úsečne.

"Tvoje zasnúbenie? Takže Zabini mal pravdu. Mám ponúknuť gratulácie alebo kondolencie?" spýtal sa.

"Ani jedno by nebolo vítané či očakávané, sire," odvetil Malfoy. Otočil sa k Hermione a riekol, "váš bratanec musí byť chorý od starostí. Mali by ste sa vrátiť k spoločnosti."

"Vaša nastávajúca si tiež musí robiť starosti. Vy by ste sa tiež mali vrátiť," odvetila uštipačne.

Draco sa otočil k Flintovi a povedal, "Sire, moje zasnúbenie, prestože tak sa to volá, ešte nie je oficiálne a ocenil by som vašu diskrétnosť."

"Ach, ja som úplne diskrétny, však, slečna Grangerová?" spýtal sa usmievajúc sa na Hermionu. "Priznávam, myslel som si, že Zabini klame, keď sa vytešoval, že sa oženíte s tým otravným špuntom." Otočil sa znova k Hermione a povedal, "uvedomujem si, že som sa zle uviedol, keď sme sa naposledy stretli a ospravedlňujem sa. Zisťujem, že ste rozkošná a kým moje správanie nie je také elegantné ako lorda Malfoya či pána Notta, stále som gentleman zvlášť v porovnaní s pánom Zabinim."

Kývol klobúkom Dracovi na pozdrav, pobozkal Hermione ruku a rozlúčil sa so slovami, "možno si niekedy, lord Malfoy, si urobíte čas, aby sme sa stretli a ja som vám mohol vysvetliť pozadie toho, čo som povedal. Je to dobrý príbeh, sľubujem." Otočil sa naposledy k Hermione a s výdychom ľahostajnosti povedal, "dúfam, že sa znova uvidíme, slečna, aj keby len kvôli tomu, aby som videl vašu peknú tvár." Pobozkal jej znova ruku a podľa Dracovho názoru ju držal dosť dlho. "Keďže sa považujete za nezadanú, možno by som mohol byť vaším sprievodcom na slávnosť, ktorá bude v meste na budúci týždeň?"

Draco zovrel čeľusť. Hermiona riekla, "myslím, že nie, Sire."

Draco zobral jej ruku z Flintovej a pustil ju rýchlo k jej boku. "Stretnite sa so mnou večer, na Manore, ale príďte sám a poviete mi, čo viete," dožadoval sa Draco.

"Dobre, dobre, Malfoy," povedal Flint, keď sa začal smiať.

"Smejete sa na mne, Sire, či na lordovi Malfoyovi?" spýtala sa Hermiona.

Neodpovedal. Draco riekol, "povedal by som, že na nás oboch, slečna."

Namiesto potvrdenia, či popretia obvinenia, ktoré bolo voči nemu vznesené, povedal, "bavte sa na svojej vychádzke. Príjemný deň vám obom." Ihneď sa odmiestnil.

Hermiona sa otočila k lordovi Malfoyovi, ktorý sa tváril nahnevane a zamračene. "Prečo ste bola s tým neznesiteľným chlapom?" kričal. Chytil ju za ruku.

"Prečo vás to zaujíma?" spýtala sa. "Nemôžete mať oboje. Nemôžete tvrdiť, že ma chcete a žiadať ma, aby som vám dala svoje srdce, keď nedokážete odpovedať rovnako. Nemôžete ma jednu minútu chcieť a na ďalšiu žiadať, aby som odišla. Nemôžete čakať odo mňa, že vám dám svoje srdce, keď už som to urobila a vrátiť mi ho zlomené a zničené. Nemôžete žiadať o ľahostajnosť a potom sa správať, ako by ste sa starali."

Draco vedel, že má pravdu. Chcel veriť, že táto záležitosť nie je tak pokazená, aby ju nemohli napraviť.

Keď ju uvoľnil zo svojho držanie, pokúsila sa pobehnuť k ostatným, ale podarilo sa jej to len po vstup do uličky. Znova ju zachytil za ruku. Skôr než sa vrátia k ostatným, musí jej povedať, čo má na srdci. "Zmenil som názor, slečna Grangerová."

"Prekvapenie! Znova zmenil svoj názor," riekla. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel, ale zbadal úsmev na jej peknej, milej tvári, takže videl, že to povedala zo žartu.

"Zruším svoje zasnúbenie bez ohľadu na to, čo sa možno prihodí," povedal pokorne.

"Nie, lord Malfoy, nechcem, aby ste to urobili," povedala.

Tá veta ho prekvapila. Prestal kráčať a otočil sa k nej. Pokračovala, "dospeli by ste k hnevu nado mnou a tými dôvodmi za tým."

"Úprimne vravím, že bez vás nedokážem žiť." Chytil ju za rukáv a zatiahol späť do uličky  za obchodíkom, aby sa na nich pozeralo menej sliedivých očí. "Toto rozhodnutie je na mne, správne či chybné, s dobrým výsledkom či nie a vy k tomu nemáte čo hovoriť."

Hermioma sa nafučala, "mám. Naozaj mám. Vravím, že už viac netúžim po vašej spoločnosti." Urobí správnu vec. Ak on nedokázal byť silný, potom to ostáva na nej.

"Klamete a ja sa hanbím. Poznám, že hovoríte o citoch, ktoré necítite," riekol. Z nejakého dôvodu sa na ňu usmial a to ju nahnevalo. Možno sa nahnevala, pretože ON tvrdil, že pozná lepšie jej srdce než ho pozná ona, a nemýlil sa.

"Možno hovorím, ale nechajte mi moje právo tak urobiť. Teraz pustite moju ruku skôr než nás niekto uvidí. Mali by sme sa vrátiť k našej spoločnosti," žiadala.

Znova povedal, "nemáte k tomu čo povedať." Položil ruku na zadnú časť jej krku, čo ju šokovalo až do morku kostí. Jeho ruka sa dotkla jej nahej pokožky, jeho prsty potiahli malú kader, ktorá tam spadla. Pritiahol si ju do náručia. Točila sa jej hlava a v podbrušku zacítila čudné šteklenie. Keď sa jej telo odvážilo dotknúť jeho, s jeho rukou mocne a neústupčivo na jej krku a jeho druhou rukou na jej nadlaktí, jeho hlava sa sklonila k jej.

Chystal sa ju pobozkať!

Ju, slobodnú ženu, ktorá nebola jeho nastávajúcou!

Ju, u muklov narodenú!

Ju!

Chcela, aby ju pobozkal, ale bola by to chyba. Dospel by k tomu, že by o nej uvažoval rovnako ako pán Flint o svojej milenke, čo bolo tým, že humusáčky sú prijateľné za milenky, ale nie za manželky.

Dokonca pán Zabini a slečna Clearwaterová vyhlásili, že by ju mohol mať za svoju milenku, pokiaľ si zoberie za manželku slečnu Clearwaterovú. To bolo to, čo navrhoval svojím bozkom? Bolo to to, čo od nej očakával? Neprechovával ku nej žiaden rešpekt či lásku? Myslel si, že nie je pre neho nikým? To by si nemyslel. Jej obrana by bola v koncoch a urobila by čokoľvek, o čo by požiadal, keby sa jeho pery dotkli jej. Všetko by bolo stratené!

Chcel ju pobozkať!

Vždy bol sebeckým mužom, ktorý kládol svoje túžby a potreby nad všetkých ostatných. Bol ochotný žiť bez svojho titulu a majetku, ale nebol ochotný jej akokoľvek ublížiť alebo jej zničiť povesť. Takže ju nemohol pobozkať, zatiaľ nie, nie až kým alebo pokiaľ dôjdu k nejakému porozumeniu. Namiesto toho ju objal. Pritiahol si ju k svojej hrudi, jej mäkké, neoblomné telo, ktoré dokonale pasovalo s jeho. Jeho ústa vedľa jej ucha, jeho dych na jej krku a riekol, "milujem ťa. Nedokážem bez teba žiť."

Dovolila mu objať ju. Pripadala si porazená. A tiež pociťovala pokoj. Položila ruky na jeho hruď a trochu ho odtlačila. Jeho objatie povolilo, ale zotrvalo.

Ten istý človek, ktorý sledoval Hermionu z lesa, bol svedkom celej výmeny a nezabával sa nad tým! Vôbec nie. Nenechá tú humusáčku vyhrať!

Priala si, aby sa naučila premiestňovať! Keby sa to naučila, bola by sa odniesla preč. Ďaleko, preďaleko na neznáme miesta. "Prosím, nechajte ma odísť!"

"Nemôžem vás nechať v takom stave," vysvetľoval. "Alebo skôr než od vás nezačujem tie isté slová."

"Naučte ma premiestňovať," zrazu povedala. "Dlhujete mi lekciu. Pamätám si tie tri slová. Naučte ma, hneď!" Dala sa do plaču.

Jeho ruka opustila jej nadlaktie, aby ju jemne pohladila po tvári. Musel sa usmiať nad tým zvláštnym stvorením, ktoré zbožňoval. "Kam by ste šla?" Chytil ju za ruku.

"Preč od vás," priznala.

"Naozaj by ste ma opustili?" spýtal sa.

"Áno," zaklamala.

"V tom prípade vás nikdy nebudem vyučovať," riekol. "Nechcem, aby ste ma niekedy opustili."

"HERMIONA!" zavolal Harry.

"Prosím, pane, volá ma môj bratanec," povedala naliehavo.

"Už vás viacej neobjímam. Choďte k nemu, ak musíte, pokiaľ sa raz vrátite ku mne," odvetil.

Zvesila hlavu.

"SLEČNA GRANGEROVÁ! KDE STE?" kričal Charlie Weasley.

Pozrela sa na neho a povedala, "potrebujem..."

"Potrebujete?" spýtal sa.

"SLEČNA GRANGEROVÁ!" kričal ďalší hlas.

"Potrebujem vás..." prerušila sa, chcejúc dokončiť vetu s 'aby ste ma nechali ísť', ale neschopná dokončiť tie slová.

"Potrebujete, aby som čo?" opýtal sa. Bolo to takmer totožné s jeho rozhovorom s ňou v tom kostole.

Opäť povedala, "potrebujem vás," ale to bolo všetko, čo dokázala povedať. To bolo to, čo potrebovala.

Bežala od neho smerom ku zvukom svojho mena. Dostala sa k prednej časti obchodu, obzrela sa a utekala ešte raz k nemu.

Riekla, "neurobte nič unáhlené. Počkajte a zistite, či môžete dokázať, že ten dodatok je pravý. Viem, že všetko bude v poriadku. Pán Flint vie niečo o pánovi Zabinimu a slečne Clearwaterovej. Som si tým istá. Odkladajte sobáš, dokonca aj formálne zasnúbenie, pokiaľ môžte, ale nespôsobte žiaden hnev či nesprávne dojmy u nich dvoch, zatiaľ. Tiež vás milujem a počkám na vás. Pretrpím to až do dňa, kým skutočne nebudem vaša. Potrebujem vás, Sire."

Jej priznanie ho naplnilo nádejou. Nahradilo jeho zúfalstvo očakávaním. Prikývol a ona sa rozbehla smerom na námestie. Čakal pár minút a potom šiel za ňou. Niekto iný čakal o niečo dlhšie  a potom šiel tiež za nimi.

Nabudúce: Draco dáva Hermione ďalšiu lekciu)


19. kapitola - Test viac než len priateľstva



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

PREKVAPENIE: Túto kapitolu pre vás preložila 32jennifer2. Nemyslím si, že by ste poznali rozdiel. Z toho je jasné, čo si o tom myslím a len dúfam, že jej to vydrží.



Kapitola 19 - Test viac než len priateľstva

PREKLAD: 32jeniffer2

Slnko presvitalo cez čipkovanú záclonu, tak by Hermiona mohla povedať, že je zavčasu. Natiahla sa a posadila. Stále sa cítila unavená, kým si nespomenula, že už dnes mala mať lekciu! A to lekciu s lordom Malfoyom!

Vyštverala sa z postele, rýchlo sa umyla a obliekla. Po ich včerajšej výmene názorov v uličke, šiel lord Malfoy za Harrym, aby ho požiadal o povolenie ďalej vyučovať jeho sesternicu. Slečna Clearwaterová nebola nadšená, ani pán Zabini, ale Hermiona ani nečakala, že budú. Harry súhlasil pod jednou podmienkou, a to, že ju bude učiť na Potter´s Hall. Lupin bol momentálne indisponovaný, Harry mal obchodné záležitosti, a nemohol ju poslať na Malfoy Manor bez sprievodcu.

Ako sa tešila! Bude mať lekciu! O čom bude, nebolo podstatné. Bude s NÍM a na tom záležalo.

Čítala knihu vo vstupnej hale a čakala na jeho príchod. Keď zazvonil zvonček, Hermiona prešla k dverám a otvorila.

„Lord Malfoy,“ povedala a jemne kývla hlavou.

„Slečna Grangerová, zvyknete často otvárať hosťom dvere? To je práca pre služobníctvo, nie?“ povedal s predstieraným opovrhnutím. „Etiketa uvádza, že mladá dáma ako vy by nikdy nemala sama otvárať dvere.“

Chvíľu na neho hľadela. “To je moja dnešná lekcia?“

„Nevedel som, že potrebujete lekcie o etikete, ale ak je tomu tak, tak potom...áno.“ Zabuchla mu dvere pred nosom. Zamračil sa. Mala zlozvyk sa takto správať. To ho skoro prinútilo zasmiať sa. Dnes bol s jej náladou spokojný.

Ako tam stál a premýšľal, čo sa bude diať, dvere sa otvorili. S úsmevom na tvári na neho pozrela. „Zazvoňte znova, Sire, nech Vám ukážem, ako sa viem poučiť zo svojich chýb.“ Dvere sa opäť zavreli.

Zasmial sa a zazvonil. Čakal, čakal a čakal. Napokon Harryho sluha otvoril dvere.

„Lord Malfoy. Prišiel som za slečnou Grangerovou.“ Povedal Draco.

Muž sa obrátil k Hermione, ktorá stála za ním. „Lord Malfoy, slečna.“

„Nech vojde.“ Povedala. Otvoril dvere dokorán a Malfoy prekročil prah.


„Nemáte tu ani stáť a čakať na gentlemana,“ odvetil Draco.

„Keď nejakého gentlemana uvidím, iste si toto zrnko múdrosti zapamätám. Môžeme už prejsť k našej lekcii, či nie? Myslela som, že by sme lekciu mohli mať vonku. V ružovej záhrade je altánok. Je sklenený, čo by nás malo ochrániť pred prípadným dažďom, aj keď je dnes taký nádherný deň. Tento altánok je moje najobľúbenejšie miesto na skrývanie sa pred všetkými.“

„Ste ochotná podeliť sa o neho so mnou?“ spýtal sa s úsmevom.

„Keď sľúbite, že to nikomu neprezradíte,“ uškrnula sa.

„Až po vás.“ Povedal a rukou jej naznačil, že ju bude nasledovať. Keď za ňou kráčal cez obrovský dom ku skleníku, a poza neho okolo záhrady s ružami k veľkému, uzavretému skleníku, niečo si všimol. V jej kroku bola energia, ktorá tak veľmi chýbala na poslednej pochôdzke. Vyzerala šťastne a uvoľnene. Vlasy mala vyčesané hore, len zopár kader jej voľne viselo na chrbte.

Keď vstúpili do altánku, obrátila sa k nemu. „Čo sa budem učiť dnes, pán Malfoy?“

„Prosím vás, keď sme sami, dovoľte mi volať vás Hermiona a vy ma oslovujte Draco.“

„Draco.“ Chcela iba vyskúšať, ako to znie.

„Hermiona,“ vrátil jej to. Meno sprevádzané tvárou dievčaťa jeho snov, ktoré ho v noci mátalo. Hermiona. „Myslel som, že by sme mali začať premiestňovaním. Nemám tu svoje knihy k starovekým runám. A myslel som, že je dôležitejšie naučiť sa premiestňovať. Chcete sa to naučiť, nie?“

„Veľmi,“ riekla.

„Myslím si, že by bolo vhodné, kvôli vášmu častému dennému stracániu sa, minimálne raz denne, aby ste sa vedeli sama dostať domov, ak to bude potrebné,“ dal si dole rukavice a hnedé sako. Zamračene na neho pozrela.

„Včera som sa nestratila.“ pripomenula mu. Divila sa, keď si dal dole sako. V miestnosti bolo vlhko kvôli skleneným oknám. Bolo tam teplo a svetlo, napriek tomu náhle pocítila klaustrofóbiu. „Potrebujeme stuhy?“

„Máte ich poruke?“

Siahla do vrecka a vytiahla ich. „Áno. A keďže ste nemal žiadnu poznámku k môjmu predchádzajúcemu vyhláseniu, včera som sa nestratila. Len na ujasnenie.“

„Nie, včera ste ušli.“ Prešiel k nej a natiahol k nej ruku. „Pásky prosím.“

Podala mu ich. Dotkol sa jej ruky, jeho prsty sa obtreli o dlaň jej ruky v dôvernom geste. Zahanbila sa a pozrela na neho. Vyzeral potešený. Nevedel, na akej úrovni je ich vzťah, ale aspoň ho vyznamenala týmto rumencom.

Tri pásky položil na podlahu v určitých vzdialenostiach. „Sústredenie, smer, sila vôle. Zapíšte si ich do pamäte. To sú jediné tri veci, ktoré by ste mali mať vo svojej mysli, keď sa premiestňujete. Musíte zbaviť svoju myseľ všetkého okrem týchto troch slov. Váš prútik?“

„Vo vrecku, Draco.“ Skoro ho oslovila pane, ale potom si na poslednú chvíľu spomenula, že mu má povedať menom. Usmial sa. Bola trocha vyvedená z miery tým čo práve robil, ale bola šťastná.

„Pri premiestňovaní musíte mať kontakt s vašim prútikom. Niekedy majú ľudia na dome protipremiestňovacie kúzla, aby sa nikto nemohol premiestniť ani von ani dnu. Som si istý, že tento malý altánok takúto ochranu nemá. Sme v bezpečí.“

„Tým som si istá.“ povedala a vzala si prútik z vrecka.

„Ale predpokladám, že lord Potter také ochrany na svojom dome má,.“ spýtal sa Draco. Bol na to zvedavý.

„Tak to naozaj neviem.“ pripustila.

Bude to musieť nejako zistiť. Potreboval vedieť, že je v bezpečí, aby si neublížila. Prišiel k nej. „Dobre, máte prútik, postavte sa na prvú stuhu.“ Prešla k stuhe a postavila sa na ňu. Prešiel za ňu. „Teraz, očistite svoju myseľ od všetkých myšlienok. Myslite len na smer, na miesto určenia, to bude ďalšia stuha. Myslite len a len na váš cieľ. Nenechajte sa ničím rozptyľovať.“

Postavil sa pred ňu.

Zatvorila oči.

„Nemusíte mať zatvorené oči.“

„Ale vy ma rozptyľujete, pane a a som si istá, že nie ste jedno z tých troch ‘S’.“ Usmieval sa. Otvorila jedno oko a pozrela na neho. „Váš smiech má rovnaký účinok.“

„Tak zavrite oči aj uši.“

Zamračila sa a otvorila oči. „Ako môže človek zavrieť uši?“

„Máme prestať s lekciou?“ Založil si ruky na hrudi.

„Nie, ale prestaňte ma vyrušovať.“ povedala, „nemôžem za to, že ma rozptyľujete.“

„Nápodobne, slečna,  a ja si zase nemôžem pomôcť.“ odpovedal úprimne. Oči mala opäť zatvorené, prišiel k nej až tak blízko, že sa jej dotýkal celým telom.

„Mám niečo hovoriť?“ zašepkala.

Počul ju, ale aj tak sa naklonil, aby mal nejakú výhovorku byť k nej bližšie. „Prosím?“ spýtal sa šeptom.

Otvorila oči a uvidela jeho tvár priamo pred sebou. Vydýchla a priložila si ruku na hruď. Pohla sa, aby  urobila krok späť, ale chytil ju za obe ruky. „Stuha, Hermiona. Musíte zostať na stuhe.“ Potom, čo ju vyrovnal, pustil jej ruky.

Chcela zopakovať otázku a pritom znova zavrela oči. „Mám niečo...“ Ďalej sa nedostala.

„Psst,“ naliehal..

"Ale," začala.

"Psst," znova ju umlčal, tentoraz naliehavejšie. Zdvihol ukazovák k jej ústam a v jednom z najláskavejších, najroztomilejšich giest, ktoré jej kedy preukázal, priložil prst na jej pery. Ten dotyk bol taký krátky, že si to možno len predstavovala.

 „Slečna, len držte jazyk za zubami a pokúste sa sústrediť.“ Keď hodnú chvíľu z jej úst nevyšli žiadne slová, riekol, „sústredíte sa?“

Sústredila. Avšak, na nesprávne veci. Sústredila sa na tón jeho barytónového hlasu, na spôsob, akým sa jej dotýkal, , na zvuky, ktoré zneli na jej tele ako bozky. Jeho hlas jej pripadal ako čistý zamat. Sústredila sa na jeho odev, ktorého časť už odložil, na to, aký bol pekný. Videla ho aj so zavretými očami. Vyzeral skvele v béžových nohaviciach, hnedých topánkach, zelenej veste a hodvábnej košeli s bielym golierom.

Sústredila sa na jeho šedé oči. Také mäkké a teplé napriek studenej farbe. Oči, ktoré mohli nazrieť hlboko do jej duše.

Sústredila sa na jeho takmer nehlučné dýchanie, ktoré bolo stále hlasnejšie, čo znamenalo, že je pri nej čoraz bližšie, ak to vôbec bolo možné.  Hermiona vycítila, že sa presunul z miesta pred ňou a teraz stál za ňou, z toho ako dýchal a že cítila jeho teplý dych vzadu  na krku.

Otvorila oči a pomaly otočila hlavu ponad plecia, veľmi pomaly, aby sa mu pozrela rovno do tváre.

„Stále sa sústredíte sa?“ spýtal sa jej.

„Stále je tu veľa vecí, ktoré ma odpútavajú.“

Divil sa, čo by mohlo byť tým, čo ju vyrušuje. V malej miestnosti bolo ticho a on bol jej jediná spoločnosť. Mohol by to byť on? Bol zmätený. Sledoval krivku jej krku, jej smotanovo bielu pokožku, jej vlasy, ktoré voňali ako jahody, dvíhanie a klesanie jej hrude, ako dýchala. Z tohto dôvodu sa presunul za ňu, ale ona vyzerala tak rozptyľujúco aj odtiaľ.

Jej ramená, ruky, spôsob, akým mala urobené vlasy s tou istou stuhou ako včera, všetko ho rozptyľovalo. Áno, bol nepozorný.

„Zavrite oči a skúste sa uvoľniť. Bude to k ničomu, ak nebudete uvoľnená.“

Bola chrtom k nemu, keď ju chytil ju za ruky. Jej pokožka bola na dotyk jemná a teplá. Posunul ruky po jej rukách. Chytil ju za ruku s prútikom, svojou pravačkou. „Predstavte si iba červenú stuhu. Nie zelenú, na ktorej stojíte, ani modrú pred ňou. Iba červenú, Hermiona.“ Dýchanie sa jej zrýchlilo, keď ju jeho hlas pošteklil na krku.

A pokračoval. „Uvoľnite telo, vaša ruka drží prútik tak pevne, že možno pukne vo dvoje.“ Prsty si preplietol s tými jej na konci jej prútika.

Pustil jej ruky a zakryl jej nimi oči, čo nebolo potrebné, pretože mala zavreté oči. „Červená stuha, Hermiona. Predstavte si iba to a nič iné. Nechajte to pritiahnúť si vás.“

Konečne sa uvoľnila a predstavila si červenú stuhu pred sebou. Cítila, ako jej pustil ruky. Zrazu zacítila tiahnutie, akoby zvnútra tela. Jej ruky a nohy stále cítili pevnú zem, ale jej hruď nie. Snažila sa usmerniť myseľ, nech vníma ten pocit. Myslela len na červenú stuhu. Zrazu akoby ju tiahlo cez tunel. Pokúšala sa zostať pokojná a po niekoľkých sekundách to  prestalo.

Otvorila oči a vzdychla si. „Je mi to ľúto, lord Malfoy, ale nefunguje to. Možno je premiestňovanie teraz pre mňa príliš ťažké. Skúsim to inokedy.“

Zasmial sa. Obrátila sa k nemu, a on sa na ňu uškrnul. Z druhej strany miestnosti. Pozrela sa dolu. Stála na červenej stuhe a on zostal na zelenej.

Bola nevýslovne šokovaná. Urobila to a na prvý pokus. Zaplavil ju pocit hrdosti. Za tento výkon by si zaslúžila pochvalu. Skryla prútik do vrecka a bežala k nemu v jasote. Hodila sa mu okolo krku. „Dokázala som to,“ vykríkla, „videli ste to? Dokázala som to!“ Vzápätí sa spamätala a dala ruky preč z jeho krku. Cúvla. „Prepáčte, je mi to ľúto. Asi teraz ďalšiu potrebujem lekciu etikety.“

“Nie som si istý, slečna. Myslím, že to bolo opodstatnené. Ešte nikdy som nevidel nikoho, aby sa úplne premiestnil na prvý pokus.“ Jej radosť bola nákazlivá. Miesto na krku, kde sa ho dotkla, ho pálilo.


Teraz boli obaja náhle rozptýlení a opäť jeden z druhého. Každý si bolestivo uvedomoval toho druhého. Urobil dva kroky smerom k nej. Ona ostala stáť, akoby zapustila korene. Chcel ju znova objať. Bola to jediná najviac vzrušujúca vec, ktorá sa mu dnes alebo niekedy inokedy, stala. Bol si istý, že jeho šťastie malo viac spoločné s jej šťastím než jej úspešným premiestnením. Usmiala sa. Vyzerala nádherne.

“Boli ste skvelá, Hermiona. Nikdy som takého dobrého v premiestňovaní nestretol. Prosím, dovoľte, aby sme to skúsili znova.“

Skúšali to niekoľkokrát. Z červenej pásky na modrú, z modrej na zelenú. Umiestnil pásky ďalej od seba. Naposledy dal jednu mimo uzavretého altánku. Po poslednom premiestnení sa objavila v altánku s modrou stuhou v ruke.

„Videli ste, Draco? Znova som to urobila. Zvnútra von!“

Zasmial sa. „Áno, zvnútra von, Hermiona. Teraz by sme si mali na chvíľu sadnúť. Nie je dobré, ak sa premiestňujete príliš často v jeden deň. Musíte si oddýchnuť a nabrať energiu. Premiestňovanie vyžaduje veľa vašej mágie.“ Ukázal na malú lavičku, na ktorú sa obaja posadili.

„Som prekvapená, že som bola schopná to spraviť, a pritom toľkokrát.“ pripustila. „Možno by sme sa teraz mali učiť niečo iné.“

„Možno by sme nemali. Okrem toho, ako som už hovoril, nemám tu žiadne moje knihy a stavil by som sa, že máte prečítané všetky Potterove knihy o starovekých runách.“

Bolo to tak, ale nechcela sa viac učiť o runách. „Nie, runy sa nechcem učiť. Chcela by som sa viac dozvedieť o...o čiernej mágii. Pán Lupin mi dal prečítať knihu na túto tému a myslím, že je dôležité, aby som poznala aj túto stránku mágie. Keď som to povedala bratrancovi, zdal sa nahnevaný a predpokladám, že to je kvôli jeho boju s Temným pánom.“

Draco náhle vstal, chrbtom otočený k nej a medzi obočím sa mu spravila vráska. „Som si istý, že sa nemýlite. Aj keď súhlasím, že by ste mali mať poznatky aj z tohto odvetvia, aby ste si doplnili vzdelanie, ja nie som ten, kto by vás mal tieto veci učiť.“

Tiež sa postavila. „Tak kto by mal, pane? Pán Lupin to nebude, pretože on nechce ísť proti môjmu bratrancovi. Povedal mi, aby som ukryla tú knihu pred Harrym. Musím sa naučiť tieto veci. Viem základy,  viem o temných kúzlach, viem o troch neodpustiteľných kliatbach, ale ja sa musím naučiť s nimi bojovať. Čítanie nie je to isté ako učenie a prax.“

Jej naliehavosť mu spôsobila úzkosť. „Predpokladáte, že nebezpečenstvo číha za každým rohom?“ Bála sa? Mala pocit nebezpečia? Vie niečo, čo on a Potter nevedia? Zamračil sa a chytil ju za ruku. Posadil sa späť na lavičku. „Nemôžem vás učiť o čiernej mágii, je mi ľúto. Môj otec bol smrťožrút. Viete, čo to je?“

„Áno, Sire, viem. Boli to nasledovníci Voldemorta. Nevedela som, že váš otec bol jedným z nich. Odpusťte mi pane,  ak som sa vás dotkla. Nemyslela som to zle. Nikdy by som vám nechcela spôsobiť utrpenie alebo bolesť.“

Tak súcitne sa na neho pozrela, že sa cítil zle za to, že ju tak rýchlo odmietol. Mala by sa naučiť niečo o čiernej mágii. „Mali by ste sa to učiť od kvalifikovaného čarodejníka, súhlasím. Ale ja nebudem s vami skúšať tieto kúzla. Vaše schopnosti by mi mohli ublížiť. A už som z vás trocha vystrašený.“

Zasmiala sa úprimným smiechom. „Vy sa ma bojíte?“ zase sa zasmiala, „potom si želáte, aby som ich neskúšala na vás?“

„Som vám odkázaný na milosť, takže ma už asi máte pod Imperiom. Občas mi spôsobujete také obrovské trápenie, že som si istý, že ste na mňa už použili Cruciatus. Dúfam, že to posledné kúzlo na mňa nikdy nepoužijete. Nebolo by to príjemné.“

Usmiala sa. "Presne tak." Jej holé rameno sa jemne dotýkalo jeho oblečeného ramena. Zrazu si uvedomila ich blízkosť. Vstala. „Počuli ste už niečo od svojho advokáta? Existuje niečo, pre čo sa možno radovať? Nejaká dobrá správa?“

„Nie, všetko je ako doteraz.“ odpovedal. Jeho advokát nezistil nič ohľadom otcovej vôle, ani nič o Hermioninej minulosti. Ak by predsa len bola čistokrvná,  jeho problém by bol vyriešený. „Theo poukázal na niečo zaujímavé, nad čím doteraz nikto neuvažoval. Aj v prípade, ak je dodatok k závetu môjho otca pravý a ja si musím vziať čistokrvnú, nikde nie je uvedené, že to musí byť slečná Clearwaterová. Môj advokát s tým súhlasí. Ešte to musím oznámiť môjmu kmotrovi a spomínanej slečne.“

„Máte na mysli inú čistokrvnú dámu?“ spýtala sa a podišla k oknu. Začal padať jemný dážď. Jeho vôňa opantal jej zmysly a rozvírila myšlienky. Mal niekoho iného? Oprela si ruky o parapet otvoreného okna a nechala, nech jej na ne dopadajú dažďové kvapky.

„Nemám nikoho na mysli, Hermiona.“ postavil sa vedľa nej. Ľavú ruku položil blízko jej pravice, čím sa ich prsty jemne dotkli. „Vzhľadom k tomu, že manželská zmluva so slečnou Clearwaterovou nie je rozhodujúca, a už ani záväzná,  nevidím žiaden dôvod,  aby som pokračoval vo vzťahu s ňou. Ak budem musieť zostať slobodný pokiaľ nenájdeme iné východisko, nech je tak.“

Nech je tak. Povedal, že nech je tak. Hermiona si pomyslela, že nech je tak.

Nebol taký nejasný, aby nepoznal príčinu stavu jej mysle.

Tak je to. Ako povedal,  už je to tak. Hermiona na to myslela. Zhlboka sa nadýchla. Pozrel sa na jej tvár, na ktorej sa objavil zničený výraz. Tiež sa pre to trápil, ale zatiaľ je to najlepšie riešenie.

„Poviem to slečne Clearwaterovej aj Snapeovi dnes, pri večeri.“

„Som rada, že ste našli riešenie svojho problému za pomoci pána Notta,“ snažila sa dostať preč od okna, pretože dážď začal padať aj na nich. Jeho ruka však spočívala na jej, takže bola akoby v zajatí. Pozrela mu do tváre.

„Nie je to najlepšie riešenie, ale v tejto chvíli je to jediná nádej, ktorú mám, “ podotkol jemne. „Prosím vás, dajte mi čas.“

Vydýchla. Ani nevedela, že zadržala dych. Dlhšie to neudržala. „Ponúkla by som vám viac, keby ste sa ma opýtal.“

Má sa jej spýtať?

Slečna Cleawaterová nie je šťastná a Hermiona tvrdo spozná čiernu mágiu.


Kapitola 20



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2.



Kapitola 20 – Ruža medzi bodliakmi

PREKLAD: 32jennifer2

Hermiona Grangerová povedala Dracovi Malfoyovi, že by mu ponúkla viac než priateľstvo, keby ju o to požiadal. Čo tým myslela? Povedal, že si ju nemôže vziať, snáď niekedy. Čo myslela tým vyhlásením? Nezáležalo na tom, pretože on by ju o to nikdy nepožiadal. Nikdy. Bola príliš cenná, pre neho príliš cenná. Doslova bola ruža medzi bodliakmi.

Stále pršalo a to, čo pôvodne vyzeralo na letnú spŕšku, sa teraz zmenilo na lejak so všetkými znakmi búrky. Vlhkosť obklopila Hermionu a Draca v ich uzatvorenej sklenenej stavbe. Hermiona a Draco začali zatvárať okná. On začal pravou stranou, ona ľavou. Stretli sa na druhej strane. Tabuľky skla sa pokryli hrubou vrstvou pary. Nikto nič nehovoril, keď plnili svoju úlohu a ani keď sa stretli na druhej strane. Ani jeden z nich sa nedožadoval rozhovoru. Nereagoval na jej vyhlásenie a ona to ďalej nerozoberala. Kráčal k stoličke, aby si vzal plášť a rukavice. Ak by od nej okamžite neodišiel, asi by ju chytil do náručia a miloval sa s ňou. Požiadal by ju, nie, prikázal by jej, aby s ním zostala navždy. Svadba alebo nie. Ale to by jej neurobil.

Prehodil si plášť cez ruku a pozrel na sviežu, éterickú krásu, ktorá stála pred ním. Bola otočená chrbtom k nemu a kreslila krúžky v rose, ktorá sa vytvorila na jednom  okien. Ignorovala jeho pohľad, potreby a túžby, alebo sa hrala na hanblivú? Bolo od neho neslušné stále na ňu zízať, ale taký komfort ako zdvorilosť a spôsoby už nemal medzi nimi svoje miesto. Bola to tichá dohoda. Okrem toho sa nedokázal prestať dívať.

Chcel ju. Myšlienka na to mu spaľovala dušu. Chcel ju s vášňou a túžbou, akú cíti máloktorý muž a len niektorí si to pripustili. On sám sa to neodvážil priznať. Chcel ju s túžbou, ktorá bola jeho osudom. Zaplavila jeho myseľ, telo a dušu zaslepenou, nezastrašenou láskou.

Sklonila hlavu, akoby v nehlučnej modlitbe. Či vzývala boha, či sa modlila, nechal ju pomodliť sa aj za neho. Chcel odísť, ale namiesto toho ho to ťahalo bližšie a bližšie. Natiahla ruku, v pochopení. Dosiahnuť ho. Vedela, že by prišiel.

Spravil krok bližšie. Jeho ľavá ruka sa natiahla za jej ponúkanou rukou. Oprela si čelo o studené, vlhké sklo. Cítila úzkosť a prehru, ktorú cítil on? Frustráciu, ktorá sa zrodila z myšlienky, že sa budú musieť čoskoro odlúčiť?

Vystrel jej ľavú ruku a kým stále bola chrbtom k nemu, jej ľavá ruka v jeho ľavej ruke, svoju pravicu umiestnil na jej driek, akoby bola hudobný nástroj, harfa alebo violončelo a on ten, čo chcel stvoriť nádhernú hudbu. Upažil jej ľavú ruku. Prstami pravej ruky uchopil látku jej šiat na jej páse. Umiestnil malý bozk na opačnú stranu jej ramena, na lakeť. Stále ju držal jej ruku vystretú a bozkával ju po ruke. Zohla hlavu, pozeral na jej krk a bol rozrušený. Chcel jej ho pobozkať, ale jej ruka žobrala o jeho pozornosť. Posledný bozk venoval pulznému bodu na jej zápästí, ktorého tep, prisahal, prechádzal z jej tela do jeho.

Toto nebolo správne. Pre všetko sväté, toto nebolo správne! Nebolo! Ale, hodné zatratenia! Kde bola chyba, keď sa niekto miloval tak veľmi ako títo dvaja?

Nechal jej ruku klesnúť k boku. .  Pritiahol ju k sebe, jeho pravica bola stále na jej drieku. Jeho ľavá ruka bola prepletená s jej ľavou rukou. Rukou prešiel na prednú stranu jej krku, roztiahol prsty. Hlavu si položila dozadu, na jeho rameno. Konečne pobozkal pokožku jej krku, po ktorej tak túžil. Jediný vzdialený zvuk, ktorý bolo počuť, bol zvuk dažďa zvoniaceho na medenej streche zmiešaný s ich dychom.

Stále sa nútil; stále vedel, že je to chyba, stále sa o to nestaral. Pobozkal citlivé miesto medzi jej krkom a ramenom. Jeho pravica opustila jej driek a priplazila sa okolo nej. Ľavou rukou jej podržal tvár. Bola jeho zajatec, ale on by ju nikdy nenechal ísť. Zhlboka sa ešte raz nadýchol a odstúpil od nej. Zostala na mieste, v tej istej pozícii, takmer akoby bola vytesaná z kameňa alebo zachytená na umelcovom plátne. Držala elegantnú pózu a on nevedel, čo robiť alebo si myslieť.

Obišiel ju, dávajúc ruky na obe strany jej tváre. Odvážil sa dokonca zájsť ďalej a pobozkal ju na čelo. Mierne pohla hlavou, aby jej líce modelovalo jeho ruku. Pobozkala jeho dlaň a to bol jeho koniec. Spustil ruky a zavrel oči. Chcel, aby to bol sen, lebo keby bol, mohol by robiť to, čo naozaj chcel. Mohol by preniesť jej ruky na jeho krk a pobozkať jej sladké, červené zrelé pery. Mohol by ju zaniesť ďaleko, kde by ju nikto nenašiel a nemohol jej ublížiť. Nakoniec otvoril oči, ktoré vyzerali ako sklenené, a nútil sa zostať pokojný a viac sa jej nebrániť. Vlhkosť miestnosti sa zmiešala s chladom dažďa a jemná hmla zaplavila jeho myseľ tak isto ako para, ktorá sa vytvorila na oknách.

Jej ruky, malé a mäkké, prešli po rukávoch jeho košele, aby ho zovreli obe jeho ruky. Roztiahla jeho ruky a skúmala muža pred sebou. Stáli oproti sebe, držali sa za ruky, pozerajúc sa na seba, srdce držalo srdce. Neodvážila sa hovoriť, aj keď v jej hlave vírili slová a snažili sa dostať von. Hermiona si jednu jeho ruku pritiahla až k ústam a pobozkala ju. Jeho dýchanie bolo zrýchlené, nie z námahy alebo intenzívneho cvičenia, ale z túžby.

Musel zavrieť oči. Musel. Chcel, aby tie pery boli blízko jeho. Otvoril oči, a rozhodol sa, že sa bude musieť uspokojiť s jej spánkom, čo bude rovnako sladké. Pritiahol ju k sebe a keď ho chytila za výstrih jeho zelenej vesty, umiestnil vytúžený bozk na jej ľavý spánok, pričom jemne zavadil perami o pramienok jej vlasov. Zomieral vo vnútri.

Jej ľahké prsty bežali hore-dolu jeho látkou pokrytou hruďou, aby si našli cestu do jeho vlasov, a potom obkreslili obrys jeho tváre a obočia. Prstami kopírovala linku jeho čeľuste a jeden z prstov sa dotkol jeho spodnej pery. Prinútil sa znova zavrieť oči. Už dlhšie sa na ňu dívať nemôže! Sladká, sladká, bolesť! Určite by umrel, aby sa jej nedotkol perami.

Dážď pokračoval.

Jej ruky sa vrátili k jeho hrudi, pevne zvierajúc zelený materiál a jej čelo kleslo na hladký materiál jeho vesty. Jednou rukou ju chytil za zátylok, dotkol sa holej kože a končekmi jej vlasov. Jeho druhá ruka bola na nič, pretože nemohla urobiť, čo chcela, iste by ho zradila, keby ju neudržal pod kontrolou. Zdalo sa, že jej sladké, mäkké telo dopĺňa jeho. Konečne, jeho druhá uka našla domov v jej vlasoch. Pozrela na neho.

Rozhodol sa. Pobozká ju. Ak lord Potter bude za to požadovať jeho hlavu na tanieri, tak nech je tak, ale stojí mu to za to. Popieranie nemalo žiaden význam. On to chcel, ona to chcela a to bolo jediné, na čom záležalo. Nič iné neexistuje. Žiaden rozum, iba šialenstvo.

Potom, čo sa rozhodol a ona sa nebránila, odhodlal sa. Zohol hlavu k jej, keď začuli zvuk otvárajúcich sa dverí. Oddelili sa tak rýchlo, že nikto by nepodozrieval, čo sa skoro stalo. Keby ju pobozkal, už by nikdy nebol schopný prestať. Či to bol osud alebo niečo iné, čo zasiahlo, Draco sa už o to nestaral. Bol za to vďačný. Chcel ju, ale nie takto. Nie za takúto cenu. Keby si ju vzal a vyhlásil za svoju, bolo by to ako jeho manželka! Prešiel na druhú stranu miestnosti, keď sluha informoval slečnu Grangerovú, že má v knižnici hosťa. Sluha odišiel a Draco sa vrátil ku kreslu, vzal plášť, obliekol si ho a hnal sa k dverám.

Zostala stáť na svojom mieste.

Obrátil sa čelom k nej, tak slabý a sám. Tak ochotný, tak chcejúci. Čakajúci. „Dnes večer, Hermiona, budem voľný. Čert ber otcovu vôľu! Budem vás mať. Dostanem to, čo chcem! Dostanem!“ Zdal sa skoro nahnevaný. Mala pre to pochopenie. Jeho rozhorčenie bolo oprávnené. Cítila, že to dobre dopadne. Ihneď sa premiestnil, zanechajúc ju samu v malej stavbe. Kráčala k dverám a pozrela na šedú oblohu, kde sa slnko pokúšalo vrátiť a hrať sa. Bol preč, ale v srdci vedela, že sa vráti a vráti sa ako slobodný človek.

Hermiona kráčala po veľkom dome do knižnice, aby privítala návštevu. Keď vstúpila, vôbec to nebol ten, koho predpokladala. „Pán Snape,“ hlboko sa uklonila.

„Slečna Grangerová, potrebujem pre elixíry nazbierať niekoľko koreňov a machov a pretože sa dážď zmierňuje, uvažoval som, či by ste sa ku mne nepripojili. Zdali ste sa dosť dychtivá na to, keď ste mi pomáhala naposledy a zdá sa, že vám dlžím lekciu, keďže sa posledná nepodarila.“

„Ak vy sa najprv ku mne pripojíte na obed, pane?“

Uklonil sa. „Bude mi potešením.“

Obed prebehol v tichosti. Pán Lupin bol vo svojej izbe, pretože bol deň po splne. Harry bol stále v Londýne kvôli obchodným záležitostiam. Hermiona zistila, že je dosť ťažké rozprávať sa s týmto mužom. „Moje poličky sú prázdne, slečna a chýba tam viacero hlavných zložiek na niekoľko dôležitých nápojov, napríklad koreň, ktorý je dôležitý pre protivlkolačí elixír, na ktorom tak závisí Remus Lupin, sa úplne minul.

To Hermionu znepokojilo. Ak bolo Remusovi ťažko s nápojom, čo sa môže stať, ak nebude nápoj ľahko dostupný? Pán Snape musel vedieť, že ju s tým zasiahol, preto sa ozvala. „Chcela by som sa naučiť variť ten nápoj, aby som bola schopná pomôcť pánu Lupinovi. Je mi tak drahým priateľom.“

„Samozrejme, naučím vás to, hneď ako nazbierame potrebné prísady. Hneď potom môžeme začať.“

Dážď konečne prestal. Tento malý okamih jasného počasia dal Snapovi aj Hermione čas, ktorý potrebovali pre veľmi odlišné úlohy.  Ona chcela nájsť tie prísady, aby pomohla veľmi drahému priateľovi. On chcel mať príležitosť, porozprávať sa s mladou ženou a skúsiť ju presvedčiť, aby sa vyhýbala jeho krstnému synovi.

Ukázal jej viacero druhov a typov kvetín a rastlín, pričom jej vysvetľoval, ku ktorému elixíru sú nevyhnutné. Ona ich zbierala do košíka a pokračovala vo svojej práci. „Teším sa na naše lekcie, slečna Grangerová. Viem, že ste vášnivým študentom. Hovoril som o vás riaditeľovi Rokfortu, súhlasil s mojím hodnotením. Povedal som mu o vašej túžbe učiť sa. Budete skvelým doplnením nášho zboru. Myslí si, že po roku neustáleho štúdia a roku praxe ako pomocná učiteľka by ste mali byť pripravená vyučovať.

Hermiona vstala z krovia, ktoré skúmala a pokúšala sa vymyslieť odpoveď. Stále si myslel, že sa chce učiť? Nedôverovala úplne tomuto mužovi.  Dychtivo chcela pokračovať v učení, ale to teraz bolo to jediné, čo by mohla priznať. „Sire, cením si vašu starostlivosť, ale nie som presvedčená o tom, že učenie je cesta, ktorou sa mám vydať. Potrebujem čas, aby som zvážila svoje možnosti. Taktiež musím prihliadnuť na názory môjho bratranca ohľadom tejto veci a uvažovať nad jeho prianím.“

Zohla sa, zdvihla malý biely kvet a položila ho do košíka.

Uškrnul sa nad jej slovami. „Obaja vieme, že to nie je váš bratranec, o kom hovoríte. Chcete čakať a zistiť, čo si myslí o tomto pláne lord Malfoy, nie je to pravda?“

Pomaly sa vzpriamila a pozrela na neho. Vedela, že k tomuto vyhláseniu už nie je čo povedať. „Sire ja len hovorím o svojich vlastných potrebách a túžbach. Neviem, či chcem ísť cestou, o ktorej hovoríte. To je všetko.“

Pokúsila sa zvrtnúť, ale on bol zrazu pred ňou na ceste. Vzal obe jej ruky do svojich a zatriasol ňou tak silno, že jej spadol košík. „Ja predpakladám, že chcete zaistiť svoju budúcnosť predtým, než sa váš bratranec ožení a zanechá vás bez domova a chudobnú! Zrejme som sa mýlil. Nebudem viac hľadať pre vás možnosti do budúcnosti!

„Prosím vás, sire. Nechcela som vás uraziť, alebo naznačiť, že som nevďačná. Pokiaľ ide o môjho bratranca, jeho svadba ešte nie je stanovená.“

„Ani lorda Malfoya!“ pukol Snape. Pustil jej ruky. „Som si istý, že to hrá dôležitú úlohu vo vašej nerozhodnosti!“

Nechcela sa baviť o týchto veciach s takým hrozným mužom. Zdvihla košík a pobrala sa hore cestou. Keď už keď už skoro nebola v jeho dohľade,  zakričal. „Viem o jeho plánoch, zrušiť záväzok voči mojej chránenkyni!“ Obrátila sa tvárou k nemu. „Nikdy to nedovolím, slečna Grangerová. Nedovolím obyčajnej humusáčke, aby vstúpila medzi dvoch ľudí, ktorých mám rád, je to jasné?“

Podišla k nemu a odhodila košík. „Jediné, čo je jasné je to, že vám nedovolím, aby ste sa mi vyhrážali, pane. A pokiaľ ide o lásku, o ktorej tu hovoríte, medzi slečnou Clearwaterovou a lordom Malfoyom, môžem sa vám zaručiť, že nie je skutočná, prinajmenšom z jeho strany!“

„Kvôli vám!“

 „Nie, kvôli nemu,“ odpovedala, „to nemá nič spoločné so mnou!“

„Boli by ste rada, keby som vám uveril, že, dievčatko? Ale ja mám oči! Vidím! Je vami zaslepený a samozrejme žena vášho intelektu vie, čo jej môže poskytnúť na oplátku. Stabilný, pohodlný život, bez tvrdej práce a snaženia sa! Titul, bohatstvo, ale jednu vec vám nikdy nebude schopný dať, slečna Grangerová, svoju čistú krv! Verte mi, to je pre neho dôležitejšie, než si dokonca teraz uvedomuje!“

Pokúšala sa ujsť, ale chytil jej ruky. Kričal: „Jedna vec je istá! Nikdy si vám nevezme a nedá vám rešpekt, po ktorom túžite, pokiaľ sa vaša špinavá krv nezmení na čistú, čo sa nikdy nestane!“

„Buďte ticho, Sire, skôr, než vás prekľajem!“ V hneve vytiahla prútik. „Nežiadala som o váš názor, tak mi verte, keď hovorím, ste si ho nechali pre seba. Pekný deň, Sire!“ Rozhnevane kráčala dažďom nasiaknutou cestou, hnev presakoval z každého póru a vlákna jej tela.

Myslela si, že sa ho zbavila, keď sa zrazu premiestnil priamo pred ňu. Frustrovane vykríkla. Prečo ju nenechá byť! „Nikdy pre neho nebudete viac ako milenka, či láska. Snáď to raz úprimne budete ľutovať! Nikdy sa nezníži k sobášu s vami, pretože vie, že to bude škandalózny zväzok. Spýtajte sa Lupina, čo za manželstvo mali rodičia vášho bratranca, vaša teta a strýko! Otec lorda Pottera sa vzdal majetku pre svoju humusáčku a kam ho to priviedlo? K rozsudku smrti! Keby ju bol nechal, možno by obaja žili doteraz, šťastní v manželstve s niekým iným!“

Hermiona nemala ani poňatia, o čom hovorí, ani sa o to v tejto chvíli nestarala. Myslela si, že je to hrozný muž, chŕliaci nežiadúce myšlienky a úsudky. Bežala preč, keď počula jeho dunivý hlas. „Ste blázon! Vzdajte sa lorda Malfoya skôr, než bude veľmi neskoro!“

Prechádzala hustým lesom a zase, ako Lord Malfoy predtým spomenul, stratila sa. Nevedela, či bola dosť zručná na to, aby sa premiestnila z neznámeho miesta na známe, ale musela sa o to pokúsiť.

Ťažko sa sústredila na altánok. Ich altánok. Vedela, že nemá žiadnu ochranu, tak bude čoskoro doma. V mysli si to predstavila. Chopila sa čarodejného prútika a hoci lord Malfoy povedal, že nebolo nevyhnutné mať zatvorené oči, zavrela ich. Len čo zavrela oči, zrazilo ju na zem nejaké kúzlo.

Ešte nikdy nezažila bolesť, ktorá cez ňu prechádzala. Jej telo bolo v plameňoch! Zahaste niekto ten oheň! Bolelo ju každé nervové zakončenie! Spaľujúce, bodavé teplo, podobné skutočnému ohňu a ona počula krik, ktorý dokonca nespoznávala ako svoj vlastný.

Posledná vec, na ktorú si pamätala bola temnota, ktorá ju premohla a poslala do priepasti úplného zúfalstva.

Všetci hľadajú  Hermionu, Harry obviňuje Draca a Draco obviňuje Harryho. Skutočný vinník hľadá ďalšiu pomstu.


21. kapitola Tiché rozjímania a výkrik



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Páni, nielen ja zíram, že?



Kapitola 21 - Tiché rozjímania a výkrik

PREKLAD: 32jennifer2

Lord Harry Potter dorazil späť na Potter´s Hall neskôr, ako očakával. Strávil deň v Londýne, zúfalo sa snažiac nájsť nejaký dôkaz, buď dokumentáciu alebo svedka ktorý by mu poskytol náhľad do matkinej minulosti. Jeho matka a jej staršia sestra, matka Hermiony, sa obe narodili v Londýne a keď mali 7 a 5 rokov, nechali ich v sirotinci. Túto skutočnosť vyniesol na svetlo Remus Lupin. O 6 mesiacov neskôr boli zo sirotinca vzaté staršou pani a s ňou ostali, až kým sa neosamostatneli.

Na hľadanie mal lord Potter dva dôvody. Túžbu dozvedieť sa viac o jeho matke. O otcovi vedel veľa, od Remusa a Siria, skôr, než zomrel a takisto od obyvateľov Godricovej úžľabiny, ktorí ho poznali, keď bol mladý. Oveľa menej sa vie o jeho mame, a Harry to ľutoval, rovnako ako keď bol chlapec a chýbala mu jej náruč.

Po druhé, lord Malfoy najal právneho zástupcu, aby zistil niečo o Hermioninej minulosti a oznámil to aj Harrymu. Harry bol tiež zvedavý, preto šiel na cestu v ten deň. Jeho úsilie však bolo márne, nenašiel žiadne nové informácie o svojej matke, jeho tete alebo sesternici. Dokonca navštívil Hermioninho nevlastného otca, ale on vôbec nevedel, že Hermiona je čarodejnica, takže mu vôbec nepomohol.

Zrazu ho niečo napadlo. Čo keď, nejako, boli rodičia jeho matky čarodejníci? Nebolo by to vysvetlenie, prečo Hermiona bola čarodejnica rovnako ako jeho matka? Možno jej vlastná matka bola tiež čarodejnica, ale rozhodla sa zatajiť túto skutočnosť, alebo sa u nej nikdy nevyvinuli schopnosti. Veci by tak boli omnoho jednoduchšie pre Hermionu a tiež pre lorda Malfoya, keď by sa preukázalo, že sa nenarodila u muklov. Zatiaľ sa ale nepodarilo získať žiaden dôkaz.

Bolo už po večeri, keď Harry prišiel domov. Požiadal svoju slúžku, aby mu priniesla večeru do jeho komnát. Kráčal hore, keď k nemu prišiel jeho osobný komorník s vážnou tvárou a mlčal.

„Áno?“ spýtal sa lord Potter.

„Pán Lupin žiada vašu prítomnosť v salóne, pane.“

„Povedz mu, že som mal dlhý, ťažký deň, som unavený a hladný. Zajtra si s ním pohovorím,“ odpovedal Harry, keď si uvoľnil kravatu.

„Vážený pane, myslím, že je to naliehavé. Týka sa to vašej sesternice.“

Harry sa pozrel na muža a uvidel obavy na jeho tvári. Bežal do Hermioninej izby. Bola prázdna. Zbehol po schodoch, až do salóna a roztvoril dvojkrídlové dvere. „Kde je Hermiona?“ Pozrel na pochmúrnu  tvár Remusa Lupina, ktorý zrazu na svoj vek vyzeral oveľa staršie, rovnako ako Ron, Charlie a George Weasleyovci, rovnako ako Theodore Nott. Osobu, ktorú hľadal, Hermiona, chýbala.

Remus stál a stretol sa s Harryho upreným pohľadom. Položil ruku na rameno mladšieho muža. „Nevieme, kde je. Nevideli ju už od obeda.“

XXXXXXXXXXXXXX

Sediac pri krbe v salóniku na Malfoy Manor, Draco Malfoy hodil pohár ohnivej whisky cez celú miestnosť. Bol úplne vyčerpaný, ale bol koniec. Informoval svojho kmotra a slečnu Clearwaterovú, že nemá v úmysle si ju vziať a šlo to zle, veľmi zle. Tá mladá dáma kričala, rozhádzala veci a dokonca ho udrela. Jeho kmotor povedal, že sa za neho hanbí. Nakoniec musel Draco vytiahnuť prútik a požiadať ich, aby mu zmizli z očí. Obaja odišli, ale so zlovestným, aj keď veľmi rozdielnym výrazom.

Slečna Clearwaterová povedala: „Toto nie je koniec, pán Malfoy! Ešte to môže dopadnúť všelijako a uvidíte, že sa na konci šťastne zídeme. Pôjdem za mojím priateľom, pánom Zabinim a požiadam ho o radu.“ Táto správa Draca zmiatla a znepokojila.

Severus Snape povedal: „Zahanbil si ma viac, než som si kedy myslel, že je možné. Mňa, ktorý som bol pre teba ako tvoj otec, odstrčíš a všetko zahodíš pre lásku k humusáčke! Neblázni, Draco! Prídeš k rozumu a uvidíš, že ona nie je pre teba! Prinútia ťa prísť k tomuto záveru, Draco!“

Draco Snapeovi povedal, že to nemá nič do činenia s Hermionou Grangerovou, až na to, že  malo.

Snape odvetil: „Snažil som sa ju dnes presvedčiť, nech jednoducho odíde, nech ide do Rokfortu, aby sa učila! Mám pocit, že som ju o tom presvedčil. Nebol by som prekvapený, keby už odišla! Nie je určená pre teba, Draco.“

„Nechajte slečnu Grangerovú na pokoji, kmotor, lebo sa mi budete zodpovedať,“ varoval staršieho muža. Draco neveril, že jej to Snape povedal! Koniec koncov, kedy ju dnes videl? Nezáleží na tom, Snape klame. Prisľúbila mu, že na neho počká. Po ich tichom priznaní lásky dnes ráno cítil, že mu rozumie. Počká na neho! Bola ženou, ktorá držala slovo.

Prútikom pričaroval k sebe celú fľašu ohnivej whisky a pil priamo z fľaše. Dnes večer utopí svoje utrpenie v pití a bude sa modliť za spásu zajtrajška.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Harry pochodoval po izbe ako zviera v klietke! „Kto ju videl ako posledný? Kto ju dnes navštívil? Prečo nikomu nepovedala, kam ide?“ Tieto otázky smerovali k ostatným, avšak ani jeden z nich nemal na ne odpoveď.

Jedinou vecou, ktorú vedeli bolo, vďaka Butlerovi bolo, že dnes ráno prišiel lord Malfoy a dal jej lekciu. Butler tiež videl pána Malfoya odchádzať. Povedal, že slečna Grangerová mala návštevu, ale hosťa pustila do domu slúžka, ktorá odrazu zmizla. Potom neboli žiadne odpovede.

Remus prehovoril. „Hľadali sme ju všade. Prečesali sme les i mesto. Použili sme každé kúzlo a čary, ktoré mi napadli, aby sme ju našli. Buď je odtiaľto ďaleko, alebo je pod nejakým krycím kúzlom. Zavolal som pánovi Nottovi, ktorý je členom domobrany. Poslal von svojich mužov, aby ju hľadali. Snažili sme sa ti poslať správu skôr, ale nikto nevedel, kde si.“

Harry sa cítil bezmocný, stál a nič nerobil. Vyšiel z domu pokúsiť sa nájsť ju sám.

Theo Notte vyšiel tiež. Chcel to povedať Malfoyovi.

XXXXXXXXXXXXXXXXXX

Fajn, má to z krku, všetkému je koniec a hotovo. Všetko od tohto okamihu by mohlo ísť do pekla a Draco sa o to nestaral. To však neuľahčilo jeho srdcu, pretože ešte stále si nemohol slobodne vziať Hermionu za manželku, aj keď to bolo jeho najväčšie želanie. Snáď raz, dúfajme, že jedného dňa. Preto to hádzanie pohára. Smeroval na poschodie, keď niekto silno zabúchal na dvere. Usmieval sa, keď si pomyslel, ako povedal Hermione, že nie je vhodné, aby chodila sama otvárať dvere a ako mu ich zabuchla pred tvárou. Zavolal na sluhu, že pôjde dvere otvoriť. Otvoril ich a vonku bol Theodore Notte.

Draco otvoril dvere, aby vošiel. „No, je po všetkom, veliteľ. Obom som im to povedal. Povedal som im, že keď si musím vziať čistokrvnú a tak si udržať meno a domov, môžem rovnako ostať slobodný. Zdá sa, že na to nepomysleli. Niečo ti dlžím, Notte,“ široko sa usmial na muža, ktorý mu však úsmev neopätoval.

 „Čo je s tebou? Vyzeráš ako človek, ktorý práve stratil svojho najlepšieho priateľa.“

„Nie som to ja, kto stratil najlepšieho priateľa, Malfoy,“ povedal Notte. Položil ruku na rameno druhého muža. „Lord Potter ťa žiada o pomoc pri hľadaní svojej sesternice.“

Draco sa krátko zasmial. „Stratila sa v tom jeho obrovskom dome?“

„Nie, je nezvestná a stratila sa hneď po vašej dnešnej lekcii.“

Draco mal pocit, ako by mu srdce spadlo na zem. Bez slova vzal sako a vyrútil sa k dverám, aby sa odmiestnil.

XXXXXXXXXXXXXXXX

V studenej tmavej miestnosti na neznámom mieste, ležala Hermiona Grangerová na tvrdej podlahe, na ktorej nebolo nič iné okrem trochy sena. Nebolo nič platné popierať, že bola sama a bála sa. Bola zviazaná a so zapchatými ústami, so zaviazanými očami. Preklínali ju, ale kliatbou, ktorú nepoznala. Ak by vedela viac o neodpustiteľných kliatbach, myslela by si, že to bol Cruciatus, kvôli bolesti, ktorú cítila, keď jej telo zasiahla kliatba.

Bola zmätená. Nevedela, kde je a prečo. Nemala žiaden pojem o dni alebo čase. Bola úplne sama a plná strachu a zúfalstva. Priala si, aby ju znova zahalila temnota, a tak by nemusela cítiť strach. Keby sa mohla vyspať, snáď by boli nočné mory menej hrozné než jej skutočný život.

Uvažovala, či už zistili, že chýba. Vrátil sa už Harry zo obchodnej cesty, aby zistil, že je preč? Povedal to niekto lordovi Malfoyovi? Jej myšlienky k nemu blúdili často počas niekoľkých posledných hodín. Uvažovala, kedy ho znova uvidí.  Ľutovala, že možno zomrie a už nikdy nebude cítiť jeho pery na svojich. Vedela, že je to zvláštna myšlienka, pretože by to mohla byť jej posledná, ale napriek tomu o tom premýšľala.

Niekto vošiel do miestnosti. Podľa spôsobu, akým kráčal a spôsobu ako jeho stopy zneli na skalnatom povrchu podlahy vedela, že je to muž. Pokľakol si vedľa nej a bez súcitu či jemnosti ju prinútil sadnúť si. Potom vrhol kúzlo, také isté, ako predtým a ona jediné, čo mohla urobiť, bolo kričať. Jej telo bolo vatrou bolesti. Keď bolesť ustupovala, aj keď nezmizla úplne, známym hlasom povedal: „Pán Potter práve zistil, že ste sa stratila a teraz aj lord Malfoy. Nemáme veľa času. Premýšľate o ňom naposledy, pretože pre vás prestane existovať!“ Trhol ňou, aby sa postavila a rozviazal jej oči. Namieril na ňu svoj prútik. „Obliviate!“

XXXXXXXXXXXXXXXXX

Harry stál uprostred námestia, pričom polovica obyvateľov dediny bola okolo neho. Všetci rešpektovali a obdivovali mladého vikonta, a keby mu mohli pomôcť, pomôžu. Poprosil o ticho, zatiaľ čo držal prútik a použil štvorbodové zaklínadlo. Požiadal prútik, aby ho nasmeroval k jeho sesternici. Ukázal priamo na východ, takže Harry so spoločnosťou ho nasledovali.

Draco Malfoy zostal vzadu v dedine. Šiel do malého kostola, sadol si na kostolnú lavicu a čakal.

Jeho myseľ zablúdila k dnešnému odpoludniu. Čo by jej povedal, keby sa s ňou znova stretol? Priznal by konečne svoju lásku? To bolo jeho najvrúcnejšie prianie. Najviac ľutoval, že ju dnes popoludní opustil a to najmä potom, čo spolu s lordom Potterom pripustil, že nie je v bezpečí. Harry dostal anonymný list, v ktorom stálo, že útok v ten deň na Malfoyov koč bol skutočne útok na mladú dámu. Aj keď dvaja z útočníkov nevedeli, že slečna Grangerová je v kočiari, ten tretí to vedel. To bol jeho úmysel, nie jeho cieľ, aby ju našiel a ublížil jej. Nepodarilo sa mu to, ale to neznamená, že sa o to nepokúsi znova.

Čo by povedal, keby bol opäť tvárou v tvár mladej žene? Nemohol by jej ponúknuť viac ako dnes dopoludnia. Prial si, aby bolo také ľahké vzdať sa svojho mena a domova a utiecť so ženou, ktorú miloval, ale to nebolo také ľahké. Nebolo to tak jednoduché.

Počas ich lekcie v to ráno, keď sa úspešne premiestnila a skôr, než sa pokúsila premiestniť zvnútra von, mu povedala: „Nikdy som sa necítila viac čarodejnicou ako v tejto chvíli.“

Teraz sa usmial pri posudzovaní tejto poznámky. Bol to milý, rozkošný komentár.  Ak by táto mladá žena mala možnosť v budúcnosti rozvíjať svoje zručnosti, je ťažké povedať, aká silná by mohla byť. Mágia, ktorá jej prúdila v žilách, či už z čarodejníckych predkov alebo nie, bola výnimočná.

Naozaj to bol len týždeň a pol, čo sa stretli? Aké šialenstvo. Keď ležal v noci v posteli, túžil po jej dotyku, jej vôňi a rukách na svojom tele. Bola to žiadostivosť, ktorá ho k nej tiahla alebo láska? Bol si istý, že to je láska. Keby to bola len túžba, bol by si ju vzal v tom altánku. Bola ochotná. Nie, bola to láska, len láska mu dala odhodlanie zastaviť jeho svoju milostnú hru.  Len láska mu dovolila len sa dlho pozerať na jej tvár. Len láska by mohla ohriať jeho dušu, a spôsobiť oheň, Ktorý existoval v najhlbších hlbinách jeho vnútra. Miloval ju a keď ju uvidí nabudúce, povie jej ako veľmi.


Xxxxxxxxxxxxx

Hermiona Grangerová, už nie zviazaná, umlčaná alebo so zviazanými očami, kráčala hore opustenou alejou. Okolie bolo neznáme. Nepamätala si túto cestu. Chcelo sa jej plakať. Potrebuje niekoho nájsť a poprosiť o pomoc. Vstúpila na malé dedinské námestie. Jediné svetlo, keďže deň sa chýlil ku koncu a tma začínala zahaľovať denné svetlo, pochádzalo zo sviečky v okne malého kostola. Pristúpila ku kostolu a otvorila veľké dvere. Nejaký muž, ktorý vyzeral osamotený a smutný, sedel vpredu na kostolnej lavici, mal sklonenú hlavu. Nevnímal, že vošla. Otvorila dvere širšie, vstúpila a pravdepodobne kráčala hlasnejšie, než sa očakávalo. Muž vstal, tvárou k nej, ústa dokorán. „Kde si bola?“

Jediné, čo povedala, bolo: „Prepáčte pane, ale zdá sa, že som sa stratila. Môžete mi povedať, kde je cesta do Kentu? Moja mama sa o mňa už bojí.“

Draco sa priblížil k dáme. „Slečna, viete, kde ste?“

„No, toto miesto sa mi nezdá známe. Musela som sa stratiť. Kde to som?“ Divila sa.

Draco sa na ňu pozrel, ako sa zmenila od doby, čo ju videl naposledy. Jej vlasy boli rozpustené a strapaté. Jej krásne šaty boli pokryté špinou a niečím, čo sa zdalo byť krvou. Pomaly sa k nej priblížil. „Dátum, slečna, viete aký je dnes dátum?“

Vyzerala ustarostene a zmätene. „Musíte ma považovať za hlupáka, pane, ale nemôžem si spomenúť.“

„Spomínate si na mňa?“

„Nemyslím si, že by sme sa už niekedy stretli. Moje meno je Hermiona Grangerová,“ povedala a mierne sa uklonila.

Draco Malfoy mal pocit, že nemôže dýchať. Jeho svet sa prepadal okolo neho a on nemohol spraviť nič, aby hroziaci pád zastavil. „Moje meno je lord Draco Malfoy. Viete, kto je lord Harry Potter?“

„Je to môj bratranec, pane, poznáte ho? Ste jeho priateľ?“

„Kde býva?“ spýtal sa Draco.

„V malej dedinke, Godricova úžľabina.“

„To je miesto, kde teraz ste,“ vysvetlil jej, pomaly sa približujúc. „Čo je posledné, na čo si spomínate?“

„Len bolesť, pane. Spomínam si, ako som mala hrozné bolesti a krik, o ktorom viem, že patril mne.“

Draco ju chcel objať, ale nechcel ju vystrašiť. V skutočnosti držala svoje ruky priamo pred sebou, akoby ho chcela zadržať mimo. „Budete v poriadku slečna, chcem, aby ste zostali tu, kým vyjdem von a pošlem vášmu bratrancovi Patronusa.“

„Ste čarodejník, pane?

Chcel odpovedať: „Som čarodejník a ešte niečo oveľa viac,“ ale namiesto toho iba jednoducho povedal: „Áno.“

Nevedel, čo sa stalo. Vedel len, že je späť a v bezpečí. Šiel ku vchodu do kostola a poslal Harrymu Potterovi Patronusa. Kráčal späť do malého kostola, kde dodržala jeho požiadavku zostať stáť, ani sa nepohla, nepohla ani jedným svalom.

„Prosím, posaďte sa slečna, predtým, než odpadnete.“

Sadla si do poslednej lavice. Sadla si do poslednej lavice. Posadil sa na drevené, rolované operadlo lavice v uličke oproti. Nevedel, ako postupovať. „Kedy ste naposledy videli pána Pottera?“

„Nespomínam si, že by som ho niekedy videla, ale počas môjho života sme si často písali. Je to môj bratranec. Moja matka a jeho nebohá matka boli sestry.“

Draco si práve niečo uvedomil. Ona nevedela, že jej matka zomrela. Najprv si pomyslel, že jej zmätenie môže byť v dôsledku stresu alebo poranenia hlavy, ale teraz vedel, že je výsledkom prekliatia alebo kúzla. Keď niekedy nájde osobu alebo osoby, ktoré jej to spravili, zabije ich. Bolo to také jednoduché.

Harry Potter bežal sám k malému kostolu. Otvoril dvere a chcel utekať k sesternici, keď ho lord Malfoy zastavil. Mladé dievča bojazlivo opustilo miesto, zľaknúc sa muža, ktorý sa rútil smerom k nej. Chytil lorda Pottera za ruku. „Myslím, že jej upravili pamäť. Tiež sa bojím, že trpí účinkami Cruciatu.“

Harry sa k nej priblížil pomalšie než predtým. „Hermiona, som tvoj bratranec, Harry Potter. Pamätáš sa na mňa?“

“Áno, často sme si písali,“ postavila sa, ale miesto k uličke, kde stál Harry a Draco, prešla na druhú stranu lavice a postavila sa ku vzdialenejšej stene.

„Viac, ako písali, bývaš u mňa.“

„To nie je možné, pane, žijem so svojou mamou a nevlastným otcom v Kente.“

Harry mal pocit, že mu srdce vyskočí z hrude. Zdvihol obe ruky smerom k nej a prišiel bližšie. „Hermiona, tvoja mama je mŕtva.“

Dievčina sa zviezla na zem a kričala.

(Nabudúce: nové začiatky, odlišné od tých predtým)


22. kapitola Tam, kde je nádej, tam je Hermiona



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2.



Kapitola 22 - Tam, kde je nádej, tam je Hermiona

PREKLAD: 32jennifer2


Ani jeden z nich nevedel, čo by mohol spraviť, aby pomohol tomu úbohému dievčaťu. Jej trápenie bolo očividné. Harry nemohol uveriť tomu, že znova musí prežívať stratu matky, aj keď si nespomínala na to, keď ju stratila prvý raz. Pomaly sa k nej priblížil. Keď si ju dôkladnejšie prehliadol, všimol si, že má rany po celom tele, niet pochýb, že sú od ležania na zemi v bolesti, zatiaľ čo bola pod temnou kliatbou. Pristúpil o krok bližšie, ona sa stiahla k stene, pričom sa mierne potkla o lem šiat a cúvala do rohu kostola.

 „Čo je to za klamstvo? Vezmi ma za mojou matkou! Ty nie si môj bratranec! Moja matka nie je mŕtva!“  Avšak dokonca ako tie slová vyslovila, zasiahlo ju uvedomenie si, že pravda je veľmi rozdielna a zaplakala dlhým, zmučeným zármutkom. Tento vzlykot pochádzal zo samého dna jej duše.

Srdce Draca Malfoya puklo. Cítil bolesť kvôli tomuto dievčaťu, kvôli utrpeniu, ktoré zažila a ktorému teraz čelila, ale nebol schopný jej akýmkoľvek spôsobom pomôcť. Mohol by, ale cítil sa trochu zodpovedný a nebol si istý, prečo. Taktiež mal výčitky a ľútosť, kvôli láske, ktorú k nemu možno cítila a ktorá iste zmizla rovnako ako jej pamäť.

Spadla späť na zem, chrbát sa jej nadvihoval s novou vlnou čerstvých sĺz. Malfoy prišiel k lordovi Potterovi, ktorý stál presne na rovnakom mieste, s rukami  stále natiahnutými k svojej sesternici. „Len veľmi silný čarodejník jej mohol vymazať pamäť.“

„Máš niekoho na mysli?“

„Nie,“ odvetil. ´Áno,´ pomyslel si.

„Hermiona,“ začal Harry pomaly, „ja by som ti nikdy neklamal. Predtým, než si sem prišla, stretli sme sa asi dvakrát, a často sme si písali. Iste som sa nezmenil natoľko, aby si nespoznala vlastného príbuzného?“ Pomaly k nej prichádzal, až pokým nebol pri nej. Kľakol si na podlahu. „Môžem ťa odprevadiť späť na Potters Hall?“

„Čo je Potters Hall?“

„Môj domov, náš domov,“ objasnil jej. Vstal a ponúkol jej svoju ruku. Potriasla hlavou na znamenie nesúhlasu.

Ukázala na Draca. „Vy ste môj príbuzný?“

„Nie,“ bolo všetko, čo jej dokázal povedať.

„Kde je môj nevlastný otec?“ spýtala sa.

„V Kente.“ povedal Harry..

„Nečuduje sa, kde som?“

„Nie, vie, že žiješ tu,“ povedal Harry, „Hermiona, už sa oženil s inou.“

S týmto vyhlásením ju zlomila čerstvá vlna vzlykotu. Zostala na podlahe a dvaja muži, ktorí ju najviac milovali, zostali pri nej. Dvakrát vstúpili dnu dvaja iní ľudia. Keď vstúpil Remus, po niekoľkých minútach pochopil a šiel povedať ostatným, že ju našli. Druhá osoba, bez povšimnutia zavrela dvere a šla preč, tajne potešená. Hermiona si nikdy nebude pamätať, že milovala Draca Malfoya a možno odíde tak rýchlo, ako prišla.

Po niekoľkých dlhých, trýznivých hodinách, konečne prestala plakať. Obloha vonku bola čierna ako uhoľ. Padal jemný dážď, rovnaký ako väčšinu dňa. Bola na podlahe, na boku, skrútená do klbka. Harry si myslel, že by sa mal k nej konečne priblížiť. Prišiel k nej a dal jej ruku na rameno. To bola chyba. Vstala a bežala na druhú stranu kostola.

„Nepoznám vás!“

„Hermiona,  písali sme si, keď sme boli deti. Musíš si ma pamätať,“ podotkol Harry s výčitkami.

Ukázala na Malfoya. „Kto je to potom, ak mu nie som príbuzná?“

„Priateľ.“

Priateľ? To bolo všetko, čím bol? Príjme to vôbec, ak nekázala prijať ani svojho bratanca? Malfoy sa k nej priblížil a zažal svoj prútik. Zohol hlavu. Uvidel celý rozsah jej zranení, škrabance na tvári a modrinu na čele, natrhnuté jej krásne šaty, ale to boli len fyzické zranenia. Jej pamäť bola preč, čo bola snáď najväčšia rana zo všetkých.

Draco sa ozval. „Slečna, musíte nechať buď vášho bratranca alebo mňa, aby sme vám pomohli. Kvôli vašim zraneniam musíte navštíviť liečiteľa. Budete potrebovať aj nejaké lieky a potrebujete odpočinok. Viem, že máte strach, verte mi, viem to. Viem, že ste zmätená, ale hovoríme pravdu. Nikdy by sme vám neublížili.“

Vtom, čo povedal bolo niečo, čo ju upokojilo. Mala pocit, že obom mužom môže dôverovať. Pozrela na Harryho. „Ako sa volala moja matka? Ak si môj bratranec, budeš to vedieť.“

„Rose. Volala sa Rose, bola o dva roky staršia ako moja mama. Moja matka sa volala Lilly a môj otec bol James. Tvoj otec sa volal Edward. Narodila si sa v septembri a tvoja obľúbená farba je červená.“

Vydýchla a posadila sa do prednej lavice. „Nechcem žiť bez svojej matky,“ Harry prešiel uličkou a postavil sa vedľa nej. „Bratranec Harry, môžem si osamote pohovoriť s týmto džentlmenom?“

Harry sa pozrel z Draca na Hermionu. Bol zmätený, ale dovolil to. Prikývol a šiel po uličke k malým dreveným dverám. Draco prišiel k nej, a keď zaklonila hlavu, pozrel sa na ňu a usmial sa. Vstala. „Chcem si spomenúť. Potrebujem niekoho, kto by mi pomohol rozpamätať sa. Ak ste naozaj môj priateľ, pomôžete mi?“

Jeho vnútro sa naplnilo radosťou. Chcela si spomenúť! Možno si chcela spomenúť na neho! „Chcem, aby ste si spomenuli. Čo môžem urobiť, aby som vám nejako pomohol?“

„Vyzeráte láskavo, pane, po prvé, povedzte mi, či je to, čo povedal môj bratranec, pravda,“ žiadala.

„Podľa môjho najlepšieho vedomia, je to všetko pravda,“

„Vy ste priateľ môjho bratranca? Povedal, že ste priateľ,“ spýtala sa ho, pričom jej slzy tiekli po tvári.

„Nie, nepovedal by som, že sme priatelia, slečna,“ povedal Draco pravdivo, „váš bratranec tým myslel, že vy a ja sme priatelia.“ Opatrne sa k nej priblížil. „Sme dobrí priatelia.“

„Potrebujem priateľov,“ riekla smutne. „Nemôžem uveriť, že moja matka je mŕtva.“ Sedela ako z mramoru a plakala. Prešiel tých pár krokov k nej. Bez varovania sa vrhla na neho a dala ruky okolo jeho krku, rovnako, ako predtým, v priebehu dňa, v altánku. Jej prirodzené emócie spôsobili nedostatok slušnosti, ale bolo to roztomilé. nechal svoje ruky pri bokoch. Keď vstúpil lord Potter do kostola, priblížil sa k páru a pozrel na Malfoya a skôr než otočil svoju sesternicu, zovrel ju vo svojom náručí a premiestnil sa s ňou na Potter´s Hall.

Draco vedel naisto len jednu vec, keď sa obrátil a pozeral, ako odchádzajú, polovica jeho tváre v tieni, polovica v mesačnom svetle. Ktokoľvek jej to urobil, jemu, im, zaplatí za to svojím životom. Môže byť zamilovaný muž, ale bol tiež Malfoy a ten sa pomstí.

Neschopný dlhšie čakať, Malfoy prešiel nadol dláždenou ulicou, okolo neho padal studený dážď. Všetky zvuky noci, občasné kroky, zvuky konských kopýt, hlasy v domoch, všetko zastavilo. Nepočul a nevidel nič, čo by mu stálo v ceste.  Musel nájsť toho, kto jej to urobil a prvým, koho navštívi, bude Marcus Flint.

Šiel do domu milenky Marcusa Flinta. Bolo známe, že aj keď bola tá dáma vydatá, jej manžel žil niekde inde, na neznámom mieste. Vzhľadom k tomu, že sa dymilo z komína, Draco si bol istý, že ten muž je dnu. Ulice v tejto časti dediny boli pokojné, dokonca tu ani nesvietili svetlá z pouličných lámp. Lord Malfoy nebude klopať na dvere. Chcel toho muža prekvapiť. Vzal prútik a poklepal na najbližšie okno. Čoskoro prišiel k oknu Marcus Flint a otvoril ho. Draco Malfoy zdvihol prútik a predniesol. „Incarcerous!“ V momente ho spútal a vytiahol z okna na zem.

Flint pozrel nahor zo zeme pod oknom. „Ak si chcel vojsť, Malfoy, stačilo zaklopať na dvere.“

Xxxxxxxxxxxxx


Liečiteľ opustil Hermionu izbu a prešiel do knižnice. Harry sa obrátil k mužovi. „Tak čo?“

„Známky mágie definitívne ukazujú, že bol na nej použitý cruciatus, stavil by som sa, že opakovane a predpoklad lorda Malfoya, že jej myseľ bola vymazaná, je tiež správny. Nepamätá si nič, čo sa stalo minimálne za posledných šiesť mesiacov. Snažil som sa skúsiť protikliatbu, ale nepomohlo to. Možno nikdy nezíska svoju pamäť späť. Možno bude musieť začať odznova, od tohto okamihu.“

Harry Potter bol nahnevaný! On vo svojom živote trpel dosť, ale jedinou útechou bolo, že jeho jediná žijúca príbuzná, jednoduchá, inteligentná, krásná, je mimo nebezpečenstva, ktoré jej hrozilo. Počas vojny s Voldemortom bola v nebezpečenstve iba pre skutočnosť, že bola jeho príbuzná a narodená muklom, takže zabezpečil ochranné opatrenia, aby ju sledoval. Všetci susedia, ktorých poznala, boli čarodejnice a čarodejníci, ktorí ju udržiavali v bezpečí.

Remeselník, ktorý pracoval na námestí, bol auror, ktorý pracoval pre ich vládu a ktorý ju mal udržať v bezpečí. Žena, ktorá pracovala v hostinci blízko jej domova, bola čarodejnica, ktorá na ňu dozerala. A predsa, tu, kde bola, kde skončilo ohrozenie od Temného pána, ju Harry neudržal v bezpečí. Kde bola spravodlivosť?

XXXXXXXXXXXXXXXXXX


“Povedz mi, čo vieš, Flint,“ povedal Draco so zábleskom v očiach a prútikom pod mužovou bradou.

„Draco, kamarát, dovoľ mi postaviť sa a ja budem viac naklonený hovoriť.“

„Nie, myslím, že ťa nechám zviazaného, takto bude oveľa jednoduchšie hodiť ťa do rieky a nechať ťa utopiť. Skôr padneš na dno.“ Riekol s nohou na mužovej hrudi.

„Fajn! Všetko, čo viem je, že traja muži sa snažili poškodiť tvoj kočiar v ten deň, pretože vedeli, že je tam slečna Grangerová. Iba jeden z nich poznal svoje skutočné poslanie. Ďalší dvaja mysleli, že vás okradnú. Tretí mal odviesť humusáčku ďaleko a potom jej vymazať pamäť tak, aby si ťa nepamätala, a cesta pre tvoj sobáš so slečnou Clearwaterovou by bola voľná.

Draco muža oslobodil. Zastavil sa a oprel sa o stenu malého domu.

„Kto tých mužov najal?“ požiadal ho.

„Neviem, ale počul som o tom od Blaisa Zabiniho, tak snáď to urobil on,“ odpovedal Marcus, oprašujúc si oblečenie.


“Prečo by sa Blaise Zabini staral, či si vezmem slečnu Clearwaterovú alebo nie? Prečo by chcel ublížiť slečne Grangerovej?“ spýtal sa.

„Vzhľadom k tomu, že sa musíš oženiť s čistokrvnou k zachovaniu tvojho majetku, na ktorom sa plánuje Zabini priživiť, rovnako ako pijavica, ktorou je. On a Penelopa majú, povedzme, medzi sebou predbežnú dohodu. Avšak nie všetko pracovalo tak, ako plánovali. Ja nič iné neviem.“

Dnes uniesli vikomtovu sesternicu,“ riekol Draco.

Flint na neho znepokojene pozrel. „Vážne? Nevedel som. Už ju našli?“

„Áno,“ zagánil Draco, „jej spomienky boli vymazané. Aký by to mohlo mať účel?“

„Možno si zúčastnené strany uvedomili, že vám na sebe záleží. Nemohli upraviť tvoje spomienky, niežeby sa vôbec pokúsili, ale urobili to spomienkam tej mladej dámy. Hoci si nie som istý, či mi to dáva zmysel, ale ja nie som taký inteligentný ako ty, nie je tak?“ riekol Marcus. Vtedy sa jeho milenka objavila vo dverách.

„Vráť sa dnu, láska moja. Som v poriadku. Lord Malfoy sa chcel so mnou porozprávať, nič viac.“

„Si ten, kto oznámil lordovi Potterovi o tom sprisahaní na môj koč?“ žiadal Draco.

„Nie, pretože som to zistil až potom, čo sa to stalo.“

„Povedali mu to až potom, čo sa to stalo,“ povedal Draco.

„To som ešte nevedel, keby som to vedel, bol by som všetkých varoval,“ pokračoval Marcus, „Blaise bol v tú noc tak opitý, ako len mohol byť, mával jazykom, zatiaľ čo ja som počúval. Viem len toto, nič viac. Nemyslím si, že to bol Zabini, kto tentoraz slečnu prenasledoval. Predtým bol videný v hostinci. Vyhodili ho, pretože nemal s čím zaplatiť. Myslím, že ho odviedla slečna Pansy. Veľa šťastia, aby si zistil, čo sa stalo mladej slečne,“ povedal Flint, obzerajúc sa po okolí, aby sa ubezpečil, že je sám, „Neverím, že je koniec, ale verím, že je v tom viac ako len tvoj sobáš s Penelopou. Nazvi to moja intuícia.“

Draco muža naposledy postrčil proti múru a premiestnil sa domov. Musí veľa premýšľať a veľa odhaliť.

XXXXXXXXXXXXXX

Draco dorazil na Potter´s Hall na druhý deň spýtať sa na slečnu Grangerovú. Pri dverách pozdravil a prešiel do haly. Harry mu povedal, že od predošlej noci neprehovorila ani slovo o svojej matke. Zdalo sa, že nakoniec prijala všetko, čo jej povedali ako pravdu. Oznámil Dracovi, čo mu povedal liečiteľ. „Bola prekliata, bolestivo a zlomyseľne a ja, ktorý som ju mal chrániť, som bol bezmocný.“

Lord Malfoy videl v očiach druhého muža trápenie. Ako by mu mohol povedať, že sa cíti rovnako vinne? Nedokázal to urobiť, tak to neurobil.


“Poď so mnou do záhrady zistiť, či jej môžeš pomôcť z jej ulity.“ Harry kráčal s lordom Malfoyom do záhrady a ukázal mu ju. Skutočne, slečna Grangerová sa sama prechádzala, vyzerajúc zmierene, ale bol si istý, že sa cítila inak. Napätie v jeho hrudi nezmizne, pokiaľ bude vyzerať tak stratená. Cítil, že ju vyrušuje v jej samote, a práve chcel odísť, keď pozrela hore a uvidela ho. Rýchlo odvrátila zrak.

Zvuky jej topánok na štrkovom chodníku sekundovali zvuku krvi, ktorá mu hučala v ušiach. Chcel sa k nej rozbehnúť, objať ju a pobozkať jej sladké pery, ohnivo. Vrátil sa k predošlému dňu, keď ju držal v potešení a teraz sú zase cudzinci. Považoval za ťažké to vydržať. Chcel zakričať „Spomeň si na mňa!“


Stále sa k nej približoval a pomyslel si, že ona je stále apatická. Vyzerala krásna ako vždy. Aspoň on mal svoje spomienky,
takže aj keď sa s ňou rozlúči, stále bude môcť vidieť jej krásu. Venoval pohľad jej dlhému krku, bohatým prsiam, červeným lícam, jej dlhým vlasom, čiastočne visiacim nadol, jej perám, pootvoreným a vlhkým, jej očiam, hlbokým a plných citov a v tej chvíli sa pozrela priamo na neho.

Kráčal hlbšie do záhrady a sledoval, ako šla po ceste medzi ružovými kríkmi, vyzerajúc tak sama, ale neuveriteľne smutná. Ruky mala zovreté a oči, ktoré na neho hľadeli, boli uprené na zem. Oči mala sklopené až kým ho nepočula sa priblížiť. Na to sa mu znova pozrela do tváre, jej hruď sa dvíhala a klesala. Ranný vzduch bol svieži, kvôli dažďu v predchádzajúcom dni, a fúkal studený vietor. Vánok zachytil jej dlhé kučery, ktoré jej viseli po bokoch hlavy, vypadli jej z drdolu, ona zachytila dlhý pramienok a zastrčila si ho za ucho. Opäť na neho pozrela. Uvažoval, čo vidí?

Spomalil kroky, až kým neboli na ceste spolu. „Váš bratranec povedal, že dnes na tom ešte nie ste lepšie ako včera. Slečna, je mi ľúto vašej straty a vašej bolesti.“

Uklonila sa. „Ďakujem, vaše lordstvo. Ospravedlňujem sa, ale nepamätám si vaše meno. Dnes som stretla toľko dobrých ľudí.“

Neexistovalo odopieranie pravdy: Miloval viac ako včera a ona si ani nepamätala jeho meno! Toho sa bál. Bolo to všetko nanič? Spomenie si? Mohol by začať od nuly? Mohol by si vystačiť s prostými pohľadmi, obyčajnými dotykmi, keď mal pocit, že to už prekonali? Spomenul si, s akým potešením včera cítil jej holú kožu špičkami prstov. Len včera mu vzala dlaň k ústam a pobozkala ju, akoby to boli jeho pery! Bolo to niečo, za čo by dal všetko, čo mal, len aby to cítil znova.

Jeho srdce váhalo, keď povedala, „bratranec mi dnes povedal, že práve dnes sa mal oženiť. Zaujímalo by ma, čo by sa stalo so mnou.“ Chcel ju objať a povedať jej, nech sa toho znova neobáva. Nemohol.

„Nebol som si vedomý, že by sa už dohodnutý sobáš vášho bratanca,“ riekol Draco čestne. „Myslel som, že sa dohodli dať tomu nejaký čas.“ Hermiona začala kráčať smerom k stredu záhrady, tak ju nasledoval.

„Povedal, že po tom, čo sa mi stalo, vie, že život je príliš drahocenný a netreba ním plytvať,“ riekla.

Pravdivé slová, myslel si lord Malfoy. Nikdy neboli vyslovené pravdivejšie slová.

Prestala kráčať, naklonila hlavu a pozrela na neho. „Ste zasnúbený?“

Zasmial sa. Keby len vedela. „Nie, nie som a pochybujem, že by ma niekto chcel.“

Zasmiala sa. „Ste darebák?“

„Keby som povedal áno, použijete to proti mne?“ zažartoval.

„Nie, nepoužijem.“ Sedela na kamennej lavici, ktorá bola miestom stretnutia dvoch ciest, jedna z nich mierila na sever a juh a druhá na východ a západ. Oproti nej bola druhá lavica. Sadol si na ňu a hľadel na jej tvár. Ich oči sa stretli a on nemohol odvrátiť zrak, jeho dýchanie bolo pokojné, ale jeho srdce búšilo hlasnú symfóniu. Ona mala toľko otázok vtých krásnych, hnedých očiach. Túžil jej ich zodpovedať. Túžil jej povedať, že všetko bude v poriadku. Avšak, na jeho perách nevznikali žiadne slová. Preto len hľadel.

„Pán Lupin povedal, že ste ma učili. Vždy som milovala štúdium. Povedzte mi, čo ste ma vyučoval.“

„Premiestňovanie a boli ste celkom dobrá. Zvládla ste to na prvýkrát.“

„Vždy som sa chcela učiť premiestňovať.“ Riekla s malým úsmevom.

„Nemusíte sa učiť, už to viete,“ odpovedal. Ak bude pokračovať s takýmito formálnymi rozhovormi, jeho srdce určite pukne. Jeho náruč po nej prahla, skutočnou, ale neprirodzenou túžbou. Túžbou držať ju a nikdy nenechať odísť. Keď k nej opäť obrátil pozornosť, zistil, že sa na neho usmieva. Pokúšal sa prísť znova k rozumu, aby jej opätoval úsmev, ale dopadlo to zle.

Vstal a prehlásil. „Toto nepôjde!“

Tiež vstala. „Prepáčte, pane? Urobila som alebo povedala niečo, čo vás urazilo?“

Chcel sa obrátiť k nej a usmiať sa, vymeniť poklony, ale viac ako to chcel vyriešiť. Chcel, aby jeho trápenie skončilo! Chcel sa obrátiť a povedať ´Vy a ja sme boli zamilovaní! Je mi ľúto, ak vás to šokuje, ale je to pravda. Nehorím to len o svojom srdci, ale aj o vašom!´ Nemohol však povedať ani slovo, keby sa o to pokúsil, povedať presne tieto slová, navždy by ju odplašil!

Vydržala jeho uprený pohľad a on prehovoril, „ospravedlňujem sa za môj výbuch. Nepovedali ste nič urážlivé. Som len zarmútený, že ste stratili pamäť, to je všetko. Áno, je to pravda, ale asi si nespomínate, ale spomínanie by vám mohlo spôsobiť bolesť, okrem tej, čo už máte. Niekedy človek musí cítiť bolesť, aby vedel, že je nažive. Musí sa povedať pravda. Nedokážem skrývať svoje city, a ani ich skrývať nechcem.

„Potom ich neskrývajte, Sire. Povedzte mi pravdu. Aspoň jednu pravdu. Túžim po pravde,“ žiadala. „Nepoznám vás,“ povedala zrazu v obavách. Vstala z lavice a odtiahla sa od neho. „Prepáčte.“

Zostal sedieť ako prikovaný, ale prehovoril. „Nebojte sa. Rozprával som od veci. Mal by som vás nechať, aby ste si na tieto veci spomenula sama.“

Cúvla. „Boli sme zasnúbení?“

Uvažoval, čo jej povedať. „Nie,“ odpovedal pravdivo.

„Boli sme viac ako priatelia?“ spýtala sa váhavo so sklopeným zrakom.

„Nie tak presne.“

„Takže sme sa nemali vziať?“

Tieto slová ho hlboko zranili, až na kosť, až sa cítil otvorene ranený a odkrytý. Nemali sa vziať, nebol voľný, aby sa oženil! Nemohol povedať ´Milujem a túžim po vás!, keď ďalšia veta nemohla byť ´chcem, aby ste bola moja žena´.  Možno to bolo najlepšie, že si to nepamätá. To ju bude bolieť menej. „Nie, nemali sme sa vziať. Ja som sa chystal oženiť s niekým iným.“

„Potom nerozumiem, myslím, že ani nechcem. Prosím vás, nehovorte nič, čo by nám obom mohlo spôsobiť bolesť a ľútosť. Musíte vedieť, ja si viac nepamätám, netuším, čo som cítila k niekomu alebo k niečomu !“ vyzerala tak zúfalo, ako sa on cítil. „Možno je to lepšie, keď si na vás nepamätám. Cítim, že som sa o vás zaujímala, ale očividne, ak sme neboli zasnúbení a vy hovoríte, že sme neboli viac než priatelia, a boli ste zasnúbený s inou, možno je môj cit jednostranný. Cítim rozpaky v mojich slovách a činoch. Odpusťte mi, milord. Prosím vás o odpustenie.“ Rozbehla sa po ceste, ale zastavila sa.  Podľa toho, ako sa jej dvíhali ramená, pochopil, že plače.

Menej by zranilo, keby niekto vzal meč a vyrezal mu srdce. Chcel jej povedať, čo boli jeden pre druhého, ale nevedel, ako to vyjadriť slovami, slová nestačia. Miloval ju, ale ťažko jej mohol niečo sľúbiť. Miloval ju, ale neodvážil sa tvrdiť to. Cítil sa osamotený a stratený v mori neistoty. Obrátila sa mu tvárou. Uklonil sa v drieku. „Už vám viac nespôsobím zármútok, madam. Vedzte, že som nikdy nemal v úmysle spôsobiť vám nepohodlie. Sotva vám môžem povedať, čo sme, keď ja sám to ťažko rozoznám. Možno to, čo som myslel, bol omyl. Bolo by lepšie, kebyže si na mňa viac nespomeniete a udržíte si svoju ľahostajnosť. Lúčim sa s vami.“ Znova sa sklonil a pobral sa dolu cestou, búchajúc zovretou pravou päsťou do ľavej.

„Lord Malfoy!“ zavolala za ním.

Obrátil sa.

“Ospravedlňujem sa.“

„Nie, to nie je potrebné. Len kladiete otázky, na ktoré nemám odpoveď. Tá chyba je vo mne, nie vo vás.“ Znova sa obrátil, keď na neho volala ešte raz.

“Lord Malfoy!“

Dvakrát sa zhlboka nadýchol skôr, než našiel odvahu otočiť sa. Mohol cítiť jej pohľad. Počul jej kroky, ako kráčala po ceste bližšie k nemu. Bola priamo za ním.

„Sire, prosím, ospravedlňujem sa. Nechcem vás spôsobiť bolesť. Možno si čoskoro spomeniem.“ Cítil jej malú ruku na predlaktí. To letmé gesto, pretože letmé bolo, jednú minútu tam bolo, ďalšiu bolo preč, poslalo búrku do jeho hlavy. Otočil sa tvárou k nej. Prehovorila. „Neprajem si cítiť k vám ľahostajnosť, pretože viem, hlboko v mojom srdci, že ľahostajnosť nie je to, čo som cítila predtým.“

Snažil sa usmievať, ale vyšlo to falošne. „Nechajte nás začať odznovu a nechať nové priateľstvo spojiť nás.“ Bolestivý výraz, o ktorom si bol istý, že mal, zmizol,  keď sa v jej črtách usadila radosť.

„Súhlasím s tým, aby sme sa znovu stali priateľmi. Možno by ste mi mohli dať ďalšiu hodinu.“

„Premiestňovanie alebo slušné správanie?“ spýtal sa s úsmevom.

I ona sa usmiala. „Pane, verím, že ma naozaj poznáte.“

Nemohol z nej spustiť oči. Jeho myšlienky boli opäť zmätené, ale vzal ju za ruku a jemne priviedol k ústam. Pobozkal teplú pokožku jej ruky. Zase bol spokojný. „Áno, slečna, poznám vás, rovnako, ako poznám vlastné srdce.“

Pustil jej ruku a ona si ju prezrela. Uvažoval, čo si myslí, že vidí. Obrázok jej teraz a obrázok a obraz jej včera v altánku, prebýval v jeho mysli, víril okolo v nepochopiteľnom chaose a on nemohol rozlúštiť jednu myšlienku od druhej. Ktorý bol skutočný a ktorý nie? Čo sa ešte malo stať a čo sa ešte nestalo?

Načiahol sa, už nepremýšľal o dôsledkoch, a zastrčil jej ďalší zatúlaný prameň vlasov za ucho. „Uvidím vás znova, slečna, sľubujem.“ Uklonil sa pred ňou a obrátil sa na odchod, ešte raz na ňu pozrel, sledujúc jej dokonalú krásu. Nechcel sa ešte zahrávať s jej spomienkami a pocitmi. Zamilovala sa do neho pomerne rýchlo. Mohol by to spraviť znovu, koniec koncov, bol Draco Malfoy a on sa zdala menej váhavá, ako prvýkrát, keď sa do neho zamilovala. Zdala sa otvorenejšia a prístupnejšia, prijímala jeho pozornosť. Nebola pod jeho úroveň a ani on sa nepovyšoval nad ňu. Tentoraz sa nikomu neublíži. Nikto sa jej nedotkne. Naposledy sa pozrel späť, neustále tam stála. Nechcel váhať a mal pocit, že ani ona nie.


(Nabudúce: Niekto má tajomstvá, a nie je to Draco, Hermiona ani Harry.)


23. kapitola Pokoj a porozumenie



 

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2.



Kapitola 23 – Pokoj a porozumenie

PREKLAD: 32jennifer2

Prechádzajúc okolo obrovského domu, Hermiona mala jasný  cieľ a zámer. Spomenúť si! Niekoľko posledných dní bolo frustrujúcich. Nikto sa nezdal, že jej chce niečo povedať a všetci okolo nej chodili  po špičkách. Považovali ju za krehkú, rozbitnú figúrku, ale ona taká nebola.

Nemohla si pomôcť, ale myslela si, že medzi ňou a lordom Malfoyom šlo viac ako o priateľstvo. Keď sa na ňu pozrel, jej srdce vynechalo jeden úder. Bol driečny, nepotrebovala získať nejakú spomienku, aby to spozorovala, ale bolo to viac než len fyzické. Myslela, alebo skôr cítila, že by ho mohla milovať.

Ak to tak bolo, prečo by jej to nepovedal?

Sedela v prednom salóne, na pohovke, a nerobila nič, len premýšľala. Musela sa rozpamätať. Cítila naliehavosť spomenúť si. Slečna Weasleyová vošla do izby. Pred pár dňami ju bratanec tej mladej dáme predstavil. Z nejakého dôvodu sa Hermione nepáčila. Pripadala jej falošná.

„Smiem vás vyrušiť vo vašej samote?“ spýtala sa slečna Weasleyová.

„Bez všetkého,“ riekla Hermiona sladko, aj keď sa cítila opačne, „čomu vďačím za túto návštevu?“

„Váš bratranec má len o vás strach, tak ma požiadal, aby som sa uistila, že ste v poriadku.“

„Tak mu môžete odkázať, že som v poriadku,“ odpovedala Hermiona.

„Je ťažké si spomenúť, však?“ spýtala sa Ginny.

„To bude pravda a rovnako je to ťažké, lebo mi nikto nepomôže spomenúť si. Pamätám si väčšinu vecí o svojom živote, ale takmer nič o Godricovej úžľabine.“

„Vyplním tie medzery, keby ste chceli,“ vyhlásila Ginny dobrovoľne.

Hermiona sa vzpriamene usadila, plná vzrušenia. „Prečo mám pocit spojenia s lordom Malfoyom?“

„Oh, Harry nás požiadal, aby sme s vami o tejto veci nehovorili. Ale ste dospelá a zaslúžite si odpoveď. Obávam sa, že k tomuto mužovi ste mala pocity, neopätované pocity. Bol zasnúbený s inou a vy ste to tak veľmi sťažili, tak skomplikovali, že jeho budúca manželka zasnúbenie zrušila, aj keď on vaše city neopätoval.

Hermiona si asi nespomenie, ale vedela akým človekom je a tomuto tvrdeniu jednoducho neverila! „To je neospravedlniteľné! Ako ste to mysleli?“

„Lord bol k vám láskavý, tancoval s vami na mojom zásnubnom plese, bol dosť milý na to, aby pomohol pánu Lupinovi vyučovať vás, vždy perfektný džentlmen, ale zle ste pochopili jeho zámery. Zamilovali ste sa do neho, v skutočnosti v ten deň, keď ste sa stratili, ste počuli, že zrušil zásnuby, takže ste sa džentlmenovi ponúkli. Zdvorilo vás odmietol a potom nevieme, čo sa stalo, pretože nás to privádza do súčasnosti.“

Hermiona cítila, že dievča klame. Skôr, ako mohla niečo povedať, Ginny pokračovala. „Na zachovanie vlastnej tváre a ušetrenia vás od rozpakov, lord Potter požiadal lorda Malfoya, aby nikomu tieto veci nepovedal, pretože ľudia by o vás zmýšľali nie veľmi vznešene, mysleli by si, že ste hriešna žena. Dokonca aj ja som pod sľubom mlčanlivosti, ale chcem, aby ste poznali pravdu.“

Hermiona vstala a pozrela von na šedé ráno. To nemôže byť pravda. Avšak, keď sa naposledy s tým mužom stretla, správal sa výhýbavo. Vyzeral, že jej prítomnosť mu spôsobuje bolesť. Dokonca  vybuchol, keď zakričal: “To nie!“

Mladšia žena podišla k Hermione. „Potom, čo sa ja a lord Potter vezmeme, pomôžeme vám nájsť si zamestnanie, alebo aj manžela, takže sa nemusíte báť o tieto záležitosti.“

„Môj bratranec mi včera povedal, že toto je môj domov a aj keď sa ožení, ostanem tu,“ vysúkala Hermiona.

„Moja drahá, vie, že ste teraz krehká a cíti sa za vašu nehodu zodpovedný. Ale vždy plánom bolo, aby ste odišla, keď sa vezmeme, len si na to nespomínate. Teraz sa Harry na mňa nahnevá, pretože som vám toho veľa odhalila.“

Hermiona cítila, ako sa jej pod nohami rozpadáva zem. Nič z toho nedávalo zmysel, ale aký by mala tá mladá dáma dôvod klamať? Ginny položila ruku na Hermionine rameno. „Môj vlastný brat Fred, ktorého ste stretla pred dvoma dňami, požiadal o vašu ruku, ale vaše jednostranné city k lordovi Malfoyovi spôsobili, že ste presvedčili svojho bratanca, aby vás odmietol Tiež viem, že kmotor lorda Malfoya vám našiel zamestnanie na jeho škole. Pozrite, aké máte možnosti, všetko nie je stratené.“

„Prečo ma sem Harry priviedol, aby ma poslal potom preč?“

„On vás nepriviedol. Sama ste chcela prísť a len ťažko mohol odmietnuť vlastnú sesternicu, svojho jediného príbuzného, keď sa nepozvane ukázala v jeho dverách, že nie?“ prehovorila Ginny s úsmevom. „Vzchopte sa, moja drahá, nájdete riešenie, viem, že áno.“

Ginny začala odchádzať, ale Hermona zvolala, „Slečna Weasleyová, ešte jedna vec, ak môžem?“

Ginny sa otočila. „Áno?“

„Prečo pán Malfoy zrušil zasnúbenie s inou?“

„Nemám potuchy, ale nebola by som prekvapená, keby ho zase obnovil. Viete, obaja sú čistokrvní a tak by to mal byť šťastné spojenie. V Godricovej úžľabine by si čistokrvný nemal vziať niekoho s nižším pôvodom alebo postavením. To sa jednoducho nerobí.“

Hermiona cítila pobúrenie. „Tak prečo ste sa znížila k tomu, aby ste si vzala môjho bratranca, ktorý je nečistokrvný?“

Ginny sa zasmiala, Hermiona však vedela, že je to nútený smiech. „S ním je to iné, nie? Je vikomt. Rodina jeho otca pochádza z jednej z najstarších čistokrvných rodín vo Veľkej Británii. Premohol Temného pána. Nemôže sa brať na zodpovednosť za nešťastný pôvod svojej matky alebo vás.“ Dievča sa opäť usmialo a vyšlo von z miestnosti.

Hermiona pozerala na dvere ešte dlho po tom, čo odišla a myslela na dve veci. To dievča klame a lord Malfoy jej pocity opätoval. Hlúpe dievča!

O niekoľko dní neskôr, Hermiona sedela osamote pri malom piáne v hudobnom salóne  na Potter´s Hall. Udrela po klávesách, tón akordu ´g´ rezonoval v miestnosti. Položila celú ruku na klávesy, čierne a biele, a zahrala ´c´ akord. Zhlboka sa nadýchla a položila na ne aj druhú ruku. Začala hrať smutnú, melodickú pieseň. Ani nevedela, čo sa v nej hovorilo, alebo kto ju napísal, alebo ako si ju zapamätala.Takto to šlo počas uplynulého týždňa. Sporadicky si na niečo spomínala. Spomínala si na určité veci z minulosti, a nič iné. Nemala žiadnu predstavu, ako ďaleko jej pamäť siahala.

Pokračovala v hre, nevediac, že má tichého spoločníka, ktorý už bol v izbe, keď vstúpila. Remus Lupin sedel v stoličke v štýle kráľovnej Anny a so zavretými očami vychutnával bohaté tóny piesne, čo hrala. Keď skončila, zatlieskal. Náhle sa postavila.

„Ospravedlňujem sa,“ riekol a tiež vstal. „Mal som vás upozorniť na moju prítomnosť, ale nechcel som zničiť túto chvíľu. Hráte krásne. To bol Bach, nie? V B mol?

„Naozaj neviem, pane,“ trocha sa uklonila a chcela vyjsť z miestnosti.

„Prosím vás, neodchádzajte kvôli mne. Zostaňte a ešte niečo zahrajte. Ak si neželáte publikum, odídem. Mal by som sa sústrediť na iné veci, premýšľať,“ hovoril zdvorilo.

Zberal sa na odchod, ale ona prehovorila. „Sire, aký je váš vzťah k Harrymu?“

„Neinformoval vás, že jeho otec bol môj najlepší priateľ?“

„Informoval, ale bola som zvedavá, či tam nie je niečo viac.“

„Ako napríklad?“

„Nemám na mysli nič nepekné, ale Sire, zdáte sa mu viac ako otec.“

Usmieval sa. „Raz ste mi povedali, že vy a Harry ste moje náhradné deti.“

„Povedala?“ spýtala sa. Posadila sa na lavičku pri klavíri. „Môj otec, Eduard, bol milý a veľkorysý muž. Veľmi mi ho pripomínate.“

Chcel jej pripomenúť, že už mu to vravela, ale miesto toho sa iba usmieval. „Ďakujem vám, aká milá a veľkorysá poklona. Budem si to pamätať. Teraz sa vrátim k svojmu štúdiu. Prosím, pokračujte vo svojej práci.“

Vyšiel z izby, ona sa otočila a začala hrať inú skladbu. Túto poznala. Bolo to Branderburský koncert, tiež Bach. Matkina obľúbená. Hrala bez prestávky, so slzami v očiach. Keď skončila, záblesk matky ležiacej na posteli a lekára, ktorý jej zakryl hlavu plachtou a povedal jej a jej nevlastnému otcovi, že zomrela, sa mihol jej mysľou.

Buchnutím zavrela klávesy a prudko vstala. Niekoľko papierov s notami hodila po miestnosti, vzala vázu s kvetmi, otočila sa a hodila ju smerom k dverám. Zasiahla zárubňu a rozbila sa na kusy. Kvetiny a voda boli rozhádzané všade okolo a strhaný Draco Malfoy, ktorý stál pri tej istej zárubni, nemý a trocha mokrý od rozliatej vody.

„Bolo to niečím, čo som povedal, slečna Grangerová?“ spýtal sa zamračene.

Miesto citlivého, ako napríklad: ´Prepáčte, lord Malfoy,´ Hermiona Grangerová povedala: „Čo chcete?

To nebolo od dámy pekné, pomyslel si. „Prešiel som veľkú diaľku, aby som mohol pre vás obstarať tieto knihy, tak by sme mohli mať lekciu dnes. Ak naopak, považujete za potrebné ničiť nábytok a hádzať vázy, pokračujte, nebudem protestovať. Budem sa kryť pred paľbou a s pripraveným prútikom, len pre každý prípad.“

„Dobre, mala som spomienku, nepríjemnú spomienku, prehnala som to, ale neospravedlním sa. Nemala som najmenšiu chuť udrieť vás vázou.“ Bol rád, že nezabudla na svoju trucovitosť a prchkosť. Vzal svoj čarodejnícky prútik a vyčistil neporiadok.

 „Môžeme začať s hodinou, alebo by ste radšej ešte vyhadzovala viac kryštálu? Som si istý, že lord Potter má nejaké vínové poháre, ktoré by sme mohli vyhodiť.“

Usmiala sa. Ten úsmev nevidel desať dní. Chýbalo mu všetko na nej, ale neuvedomoval si, že mu zo všetkého najviac chýbal jej úsmev, kým bol bez nej tak dlho. „Som v poriadku, pane, nemusíte sa báť.“ Prišla k nemu a zdvihla ruky. Predpokladal, že chcela knihy. Vydal jej ich a ona prešla k sedadlu pod veľkým oknom a sadla si. Posadil sa vedľa nej. Nahlas prečítala názov. „Numerológia a aritmancia, a Staroveké runy Veľkej Británie.“ Položila Staroveké runy vedľa nej a začala uchopila tú druhú, prstami prešla po chrbte knihy, otvorila ju a obracala stránky.

Vyzerala pôvabne, zaujatá niečím v knihe. Uvažoval aké by to bolo prebudiť sa každé ráno do niečoho takého sladkého. Uvažoval, aké by to bolo ísť spať vedľa niečoho takého sladkého každú noc. Nemal by mať také pochybné myšlienky, ale nemohol im uniknúť. Našťastie, jeho zmysel pre česť a potreba udržať sa nažive, aby ho lord Potter nezabil, zadržali tieto myšlienky na uzde a rovnako zadržali ich realizáciu v činy.

Zdvihla pohľad od knihy. „Budeme mať lekciu alebo sa uspokojíte s pozeraním sa na mňa celý deň?“

„Som spokojný s pozeraním sa na vás celý deň.“

„Dívajte sa inam,“ odvetila s nosom stále v knihe. Ale nemohla sa sústrediť na čítanie, keď na ňu pozeral. Nevyzeral ako muž, čo by v nej nenašiel zaľúbenie, ako povedala slečna Weasleyová.

Jej poznámka o „dívajte sa inam“ ho prinútila zasmiať sa. Pozrela na neho a potom sa vrátila ku knihe. Naklonila sa k nemu niekoľko krát, aby sa ho spýtala, čo to znamenalo, ale onedlho už bola tak zahĺbená do čítania, že uvažoval, či si uvedomuje, že  je stále tam.“

Napokon, zívla, čo opäť pritiahlo jeho pozornosť. „Málo ste spali, slečna?“

 „Popravde pane, nemohla som. Sužovala som sa obavami.“

Vedel, že by sa nemal pýtať, ale na spoločenské zvyklosti sa nebrali ohľady, keď ste znepokojení, tak riekol. „Povedzte mi, čo vás trápi, moja pani.“

„Zaujímalo by ma, čo sa so mnou stane. Moja budúcnosť. Ak sa nemám vydať, musím ísť vlastnou cestou, ale kto ma zamestná? Aká práca je pre mňa vhodná?“

„V skutočnosti, tento rozhovor sme už mali, hoci si na to nespomínate.“ Vzal knihu z jej štíhlych prstov a zatvoril ju. Prechádzal prstami po chrbáte knihy, bez pohľadu do jej tváre. „Váš bratranec sa o vás postará.“ On chcel byť ten, čo sa o ňu postará, ale nemôže jej to povedať. Teraz urobí veci inak. Nechcel jej ukázať svoje city, kým nebude pre ňu voľný, aby z nej spravil svoju ženu. Platil riadny majetok tomu prekliatemu advokátovi, aby našiel spôsob ako obísť nelogickú vôlu jeho otca, ale pokiaľ sa tak nestane, nesmie v nej podnecovať pocity.

 „Ale keď sa môj bratranec ožení,“ začala.

Rukou jej naznačil, aby stíchla. „Bude tu vždy pre vás. Stále tu budete doma,“ zopakoval.

„Nie, nebudem.“ Postavila sa a prešla po miestnosti. Mala by sa spoliehať na tohto muža, ktorého si nepamätá, ktorý povedal, že neboli ani priatelia, aj keď ona prosila o opak. Mala by v ňom nájsť dôverníka a povedať mu svoje tajomstvá? Slečna Weasleyová povedala, že k nej bol ľahostajný, ale sa jej ľahostajný vôbec nezdal.

Pozerala na neho, minútu po minúte, kým sa lord Malfoy neozval. „Úprimne povedané, slečna Grangerová, povedzte mi, čím si robíte starosti?“

„Prepáčte, pane, ale nechcem o tom hovoriť. Ďakujem za lekciu a za knihy.“

Zdá sa, že ho prepustila. Odišla od neho ďalej, ale bola šokovaná, keď sa jeho ruka dotkla jej ruky. Tiež stál. Pozrela sa dolu na svoju ruku a potom na jeho tvár.

„Aké máte obavy?“ zopakoval.

Pýtal sa, takže by mu mala vyhovieť. „Nechceli by ste sa so mnou prejsť po pozemkoch? Radšej by som sa o týchto veciach bavila s vami bez ostatných.“


Draco nikoho okolo nevidel, ale prechádzka s ňou by bola skvelá, tak súhlasil.

Hermiona si okolo ramien prehodila šatku, ale nevzala si žiaden klobúk. Bola neslušná, tak ako vždy a Draco ju pre to miloval. Nevzala si ani rukavice na ruky, dámy by nikdy nemali vyjsť na verejnosť bez rukavíc. Ako kráčali cez predné dvere, Draco si vložil svoje rukavice do vrecka. Radšej sa bude pohodlne dotýkať jej pokožky, a nebáť sa, že mu budú prekážať rukavice, pretože ona si s nimi starosti nerobila

Začali sa prechádzať a najskôr bola Hermiona spokojná len s prechádzaním. Nič nehovorili. Draco myslel, že toto bude „prechádzka a rozhovor“, ale toto bolo tiež milé.

Potkla sa na králičej nore, on sa načiahol a chytil ju za ruku. Zasmial sa. „Možno, že by ste ma mali držať za ruku, aby sme zabezpečili, že si nevyvrtnete členok, alebo nezraníte hlavu. Existuje celý rad možností, ktoré by sa vám mohli prihodiť.“

Položila ruku na jeho rameno, ale on sa posunul tak, že jej ruka sa spojila s jeho. Voľnú ruku jemne položil na jej ruku, ten pocit z jej pokožky bol taký sladký ako naposledy, keď sa jej dotkol.


“Takže budeme len chodiť okolo, alebo budeme hovoriť? Mohli by sme diskutovať o počasí.“

„Obloha je šedá a teplota chladná,“ zareagovala. Prestal kráčať a pozeral na ňu. Naozaj diskutovali o počasí? „Vaše oči sú sivé,“ riekla.


„Ďakujem za informovanie, nebol som si toho vedomý,“ riekol s úsmevom. Pokračovali v chôdzi.

„Vaše lordstvo má uštipačný dôvtip. Pozrime sa na to, o čom inom by sme mohli diskutovať? Čo je správna téma pre dvoch ľudí, ktorí nie sú dôverní priatelia ako sú milenci, ale očividne sú viac než známi? Čítali ste v poslednej dobre nejaké dobré knihy?“

Zase sa zasmial. „Čítal som fascinujúcu knihu o Numerológii a Aritmancii, ale myslím, že sa stratila.“

„Určite mám kópiu, ktorú si môžete požičať,“ doberala si ho. Obrátil sa k nej,  ale ona sa usmiala. „Ste na rade, aby ste našli vhodnú tému.“

„Zase ja?“ Prešli k veľkému stromu s veľkou korunou a oprel sa o kmeň. Bola nútená zriecť sa jeho rúk. Spojila si ruky. Zohol sa, zdvihol konár a odhodil ho na trávu. „Neviem o žiadnych ďalších témach.“ Vyhlásil podráždene. Odtlačil sa od stromu, podišiel ďalej mysliac, že ho bude nasledovať. Obrátil sa a ona prevzala jeho miesto pred kmeňom stromu. Oprela si rameno a obrátila sa k nemu.

Obišiel ju dookola, tvárou k nej. „Prečo ma tak ľahko podráždite? Neboli sme priateľmi, nie? Považujete ma za bremeno, rovnako, ako uviedla slečna Weasleyová.“

Dal ruku pod jej bradu a zdvihol ju tak, že bola nútená pozrieť mu do očí. „Ste pod falošným dojmom, ktorý by som chcel teraz napraviť. Nie ste bremeno, ste všetko iné, sme viac ako priatelia, ale nemôžem vám povedať viac, pretože sám neviem, čo iného sme.“

Snažila sa odísť, ale chytil ju za ruku a potiahol späť. Znova sa oprela chrbtom o strom a povzdychla si. Postavil sa priamo pred ňu. „Prosím, povedzte mi, čo za lži vám nahovorila slečna Weasleyová?“

 „To je tajomstvo.“ Obrátila hlavu a obzerala si okolie. Pohľad na jej profil mu poskytol pauzu. Chcel ju, a to nielen pre lásku, ale ako manželku, aj keď jej chcel dvoriť, ale miloval ju priveľa na to, aby jej ponúkol jedno bez druhého. Vedela o tom, ako ho ovplyvňovala? Neuvedomovala si svoj vplyv? To by mal zistiť.

Keby sa s ňou mohol vykradnúť niekam bez povšimnutia, mohol by si prehrať bozky a pohladenia, čo už prežili. Predklonil sa, nadýchnuc sa jej opojnej vône. Jej tvár sa zrazu obrátila k nemu a navzájom si s úžasom pozerali do očí. Priložil si jej ruku k ústam a jemne pobozkal osobitne každý prst skôr než jej pobozkal ruku. Predklonil sa ešte viac a zašepkal jej do ucha, „Tajomstvo medzi nami dvoma je neprípustné. Povedzte mi svoje tajomstvo.“

Oprela svoje telo trocha vpravo, čo spôsobilo, že svoju ľavú ruku uložil vedľa jej hlavy pre prípad, keby spadla. „To nie je moje tajomstvo. Je slečny Weasleyovej.“

„Dopekla so slečnou Weasleyovou,“ Nechal svoj nos obtrieť sa o jej líce a bez upozornenia, nechal pery tesne pri jej uchu a potom jemne pobozkal jej ucho.. Ruky mu položila na hruď. Svoju druhú ruku umiestnil vedľa jej hlavy, čím ju obkolesil z každej strany.

Dočerta so všetkým, chcel ju pobozkať. So much for taking the high road, or a different course. „Mám tajomstvo, ktoré odhalím len vám, a potom vy mi môžete povedať vaše, dohodnuté?“

Nemohla rozprávať, pretože sotva mohla len dýchať. Jej ruky a nohy brneli. Prikývla na odpoveď.

Každé slovo hovoril sotva šeptom, každá slabika každého slova bola ako bozk na jej dušu. „Moje tajomstvo je, že vás úplne a absolútne zbožňujem. Nie, ja vás milujem. Je mi ľúto, že som to nepovedal predtým, ale tu to máte... to je moja pravda, moje tajomstvo.“ Pravou rukou sa dotkol jej tváre a palcom ju pohladil. Nahol sa dopredu a bez akéhokoľvek naliehania ju jemne pobozkal. Bozk trval viac ako niekoľko sekúnd, ale stretli sa horlivo. Hermiona uchopila golier jeho saka, on oprel svoju tvár blízko jej. „Tak veľmi vás chcem.“

Jej myseľ bola v chaose, vnútri búrka a nemala odpočinku. Jej inštinkty o tomto mužovi mali pravdu, slečna Weasleyová klamala, ale prečo? Jej myseľ bola stále otrasená zo šoku, jej pery boli stále v plameňoch. Bola šťastná, pretože jeho telo bolo pred ňou, pretože jej to zabránilo, aby sa zrútila k jeho nohám. Chcela sa mu vrhnúť do náručia a prosiť, aby ju znova pobozkal. Vrátil ruku späť k jej lícu. „Ak jeden bozk dosiahol taký rozkvet emócií, čo to o mne hovorí? O nás? Musíte to vedieť, milujem vás.“

„Ja vás milujem?“ spýtala sa.

Zasmial sa a odtlačil sa od stromu, jej otázka mu spôsobila závrat rovnako ako bozk, ktorý práve zdieľalil, hoci bol taký nevinný ako bol „Len vy môžete zodpovedať túto otázku, slečna,“ vzal jej ruku a odtiahol ju od stromu tak, aby mohli obnoviť prechádzku. „Takže ja som vám povedal moje tajomstvo a vy ste mi žiadne neprezradila. Kde je spravodlivosť? Žiadam spravodlivosť!“

Usmiala sa. „Slečna Weasleyová mi povedala, že môj záujem bol jednostranný a spôsobil vám a môjmu bratancovi rozpaky. Povedala, že ste zasnúbený s inou, ale že som vyvolala konflikt a vaša snúbenica vás kvôli mne opustila. Ďalej povedala, že u lorda Pottera som len kvôli jeho zmyslu pre zodpovednosť a akonáhle sa vezmú, mám opustiť Potter´s Hall, dokonca Godricovu úžľabinu.

Jej priznanie ho šokovalo do morku kostí. Bol nútený zastaviť sa. Bol tak nahnevaný, že očervenel. Uvedomila si, že je nahnevaný, a riekla. „pane, ospravedlňujem sa. Ak existuje nejaká pravda v jej slovách, prosím, majte slušnosť mi to povedať.“

Obrátil sa k nej a priložil si jej ruku na srdce, jeho ruky nad ňou. Držiac ju ako zajatca povedal: „Dokonca aj bez pamäti, pozrite sa mi do očí, vnímajte moje bijúce srdce a povedzte mi, čo si myslíte, že je asi pravda.“

Zvuky  premiestnenia neďaleko spôsobili, že Draco uvoľnil jej ruku. Remus Lupin stál vedľa mladých milencov. „Musíte sa vrátiť späť do domu, Hermiona. Našli tú mladú slúžku, ktorá tu bola v ten deň, keď ste zmizli. Je mŕtva.“


--------------------------------------------------
Nabudúce: Viac lží a machinácii od každého


24. kapitola



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi



Kapitola 24 – Čas spomenúť si

Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi

Trojica, lord Malfoy, slečna Grangerová a Remus Lupin sa blížili k veľkému domu, podišli k vchodu a vošli prednými dverami. Bol tam Theo Nott, ktorý informoval lorda Pottera o pátraní. Keď Harry uvidel Hermionu, riekol: „Sesternica, choď so slečnou Weasleyovou do skleníka, prosím,“ 

„Odpusť mi bratranec, ale nepôjdem. Potrebujem vedieť, čo sa stalo tomu mladému dievčaťu.“ 

Harry sa všetkým otočil chrbtom a Remus, ktorý vstúpil posledný, za sebou zavrel dvere. Všetci stáli a Theo prehovoril. „Ako všetci viete, v ten deň, keď zmizla, mala slečna Grangerová návštevu a my sme stále v neistote, čo sa týka jeho alebo jej identity. Napriek tomu vieme od sluhu, že hosťa do domu pustila slúžka, pretože sluha bol indisponovaný. Tá istá slúžka im podala obed v malej jedálni a podľa zamestnancov kuchyne oznámila kuchárovi a personálu, že hosťom slečny Hermiony bol lord Malfoy. Vieme, že sluha ho videl, ako pred obedom odišiel. Z toho vyplýva, že je to lož.“ 

„Krátko potom bol pán Lupin upozornený, že personál nemôže nájsť slečnu Grangerovú,“ pokračoval Theo. 

Remus pozrel na Hermionu. „Slečna, trpím lycanotropiou, bol som  vyčerpaný, preto som v ten deň odpočíval vo svojej izbe, to je dôvod, prečo som si nebol vedomý vašej vážnej situácie.“ Muž vyzeral zničene. Hermiona ho podozrievala, aj keď si nebola istá prečo. 

„Netrápte sa, Sire. Nepovažujem vás za nezodpovedného, vy za to nemôžete.“ Obrátila sa k Theovi.“ Pane, ste presvedčený o tom, že toto dievča má niečo spoločné s mojím únoscom? Kedy a ako ju našli?“ 

„Jej sestra nahlásila jej zmiznutie na milícii niekoľko dní potom, čo ste sa vrátili, a gazdiná tu na Potter´s Hall tiež ohlásila jej zmiznutie.“ 

Harry ich prerušil. „O tom, ako bola nájdená, by som uprednostnil, keby sme nediskutovali pred slečnou Grangerovou.“ Obrátil sa k sesternici. „Žiadam ťa, aby si sa pripojila k slečne Weasleyovej.“  
 
“Kto ste, že odo mňa čokoľvek požadujete, lord Potter?“ spýtala sa. Jej tón šokoval všetkých v miestnosti. „Týka sa to mňa, tak zostávam.“ 

Harry bol rozhnevaný! Nie kvôli jej výbuchu, ale pretože cítil, že ju ovplyvnili, aby takto konala. Obrátila sa k lordovi Malfoyovi a späť k sesternici. „Možno spoločnosť, v ktorej si sa zdržovala, pre teba nebola dobrá, pretože začínaš preberať niektoré z nie príliš príjemných vlastností lorda Malfoya.“ 

Draco chcel práve brániť svoju česť, keď Hermiona prehovorila. „A možno by si sa mal pozrieť na svoju vlastnú spoločnosť, bratranec! Na toho, kto chŕli lži a narážky, spôsobujúc ostatným zbytočné obavy, a tým myslím tvoju nastávajúcu!“ Harry bol zmätený jej vyhlásením, ale ona nemala žiadny záujem to v tejto chvíli vysvetľovať, takže sa obrátila späť k pánovi Nottovi. „Pane, prosím, pokračujte.“ 

„Budeme vychádzať z vyhlásenia, že nezomrela prirodzenou smrťou. Jej sestra, pani Smithová, ju našla dnes, mŕtvu a nemáme pocit, že je to náhoda. Jej sestra nám povedala, že deň predtým, ako zmizla, dala rodine 100 galeónov, čo nie je málo peňazí, a neexistuje spôsob, ako by mohla toľko peňazí zarobiť. To musí byť odmena za jej pomoc pri vašom únose. Pokiaľ ide o to, prečo bola zabitá, nevieme, možno mala výčitky svedomia a vyhrážala sa, že to prezradí úradom. 

Draco vedel, kto je pani Smithová. Bola to milenka Marcusa Flinta, čo znamenalo, že Marcus môže vedieť viac, ako povedal, resp. teraz vie viac. Theo sa uklonil pred tým, než sa zdvihol na odchod. „Keď zistím viac, budem vás informovať, myslím, že do tej doby je múdre, aby bola slečna Grangerová viac strážená. Nedovoľte nikomu neznámemu, aby sa k nej priblížil.“ Theo sa ešte raz uklonil a opustil miestnosť. 

Draco konečne prehovoril. „Ja by som zašiel o krok ďalej a hovorím, že to mohol byť známy, kto s ňou v ten deň obedoval. Myslím, že len zúčastnené strany v tejto izby by na ňu mali dozerať. Dokonca si myslím, že v bezpečí by mohla byť inde.“ 

Hermiona sa k nemu obrátila, rovnako ako ostatní. „Pane, viete v akej som situácii. Nemôžem odísť, pretože žiaden iný domov teraz nemám.“ 

„Myslím, že by ste mali prísť na Malfoy Manor, odvážim sa tvrdiť, že je tam bezpečnejšie. Samozrejme, bude vás sprevádzať vhodná gardedáma.“  

Harrymu sa nepáčila tá myšlienka, ale rezignoval. Lord Malfoy môže mať pravdu. „Slečna Weasleyová by jej mohla robiť garde,“ navrhol. 

Obaja, Hermiona aj Draco, súčasne prehovorili. „NIE!“ „Bratranec, ona je ten, koho som myslela, keď som ti hovorila, aby si sledoval vlastnú spoločnosť. Naplnila moju hlavu klamstvami, lebo inak si my klamal ty  alebo lord Malfoy, ale dávam radšej prednosť viere, že klame ona.“ 

„O čom to hovoríš?“ spýtal sa Harry. 

Vysvetlila väčšinu toho, čo sa stalo. Vynechala časti, kde ju Draco bozkával. Keď skončila, Harry sa tváril ohromene. „Ako som sa mohol nechať znovu oklamať? Ja, ktorý som vedel, že aj predtým klamala, dovolil som jej získať si späť moju dôveru. Môžem len povedať, že to láska zaslepuje blázna.“ Harry sa posadil na gauč a zvesil hlavu. 

Remus sa ozval. „Možno by som mohol ísť s mladou slečnou na Manor. Tiež si myslím, že teraz by sme sa nemali pýtať na zámery slečny Weasleyovej, pretože sme od nej schopní zistiť viac, ak je spoluvinník, keď nás nebude podozrievať, že klameme.“ 

„Ako môžem predstierať, keď je moje srdce zlomené?“ spýtal sa Harry. Hermiona mala kvôli bratrancovi zlý pocit. 

Sedela vedľa neho a držala ho za ruku. „Bratranec, ona nás podviedla všetkých, viem, že ťa bolí srdce, ale tiež viem, že si jeden z  najviac ctihodných, milujúcich, milostivých mužov, čo som kedy stretla a dostaneš sa z toho. Mám pocit, že je to celé moja vina.“ 

Harry si pritisol jej ruku na ústa a pobozkal ju. „Sesternica, len si mi pomohla nájsť rakovinu, ktorá ma zožierala bez povšimnutia, a niekoho, koho teraz musím vymazať zo svojho života. Nie, nebudem klamať tú mladú ženu. Nepoviem jej, že poznáme pravdu, ale zruším svoje zásnuby a nepoctím ju svojou spoločnosťou. Nemôžem žiť v klamstvách. 

„Prestaň sa robiť svätejším, než si,“ riekol Draco hrubo. „Viem, že trpíš, ale pán Lupin má pravdu, musíme udržať slečnu Weasleyovú v našej spoločnosti, aby sme zistili jej tajomstvá.“ 
 
“Harry, chlapče,“ ozval sa Remus, „lord Malfoy má pravdu. Musíme konať opatrne. Cítim, že je tam niečo viac. Cítim, že tam je viac než len klamstvá mladého dievčaťa na ochranu jej možnej budúcnosti. Som si istý, že si je vedomá sprisahania proti slečne Grangerovej. Jednajme zodpovedajúcim spôsobom. Povieme, že ja a Hermiona sa chystáme na Manor, aby sme urýchlili jej vzdelanie, aby sa mohla zamestnať na Rokforte, keď sa oženíš. To bude náš príbeh.“ 

Hermiona, ktorá stále držala Harryho ruku, riekla. „Neklam kvôli mne, keď to spôsobí tvojmu srdcu príliš veľa zármutku. Radšej by som mala naozaj odísť, skôr, než ti spôsobím ďalšiu neospravedlniteľnú bolesť.“

 “Nie, už dávno som sľúbil, že ťa budem chrániť, a to aj budem.“ 
 
“Čo tým myslíš?“ spýtala sa Hermiona, „kedy si urobil ten sľub a komu si to sľúbil?“

 Harry vedel, že prezradil priveľa, keď uvidel tvár Remusa Lupina. „Teda, len som chcel povedať, že som si dal ten sľub po tom, čo tvoja matka zomrela.“ 

Hermiona si pomyslela, že v jeho vyhlásení bolo viac, ale v tejto chvíli nebude viac naliehať. 

Draco si tiež myslel, že to bola zvláštna poznámka, a videl pohľady, ktoré si vymenil Remus s Harrym. Bolo tam viac tajomstiev, než si skôr myslel. Tie tajomstvá sa pokúsi odhaliť neskôr, teraz mal naliehavejšie veci, ktorých sa zúčastní. „Pôjdem pripraviť Malfoy Manor na váš príchod. Pošlem svojich sluhov po vaše veci a zmením ochranu domu tak, aby ste sa mohli premiestniť priamo tam,“ adresoval pánu Lupinovi. 

Obrátil  sa k Hermione. „Dovtedy zbohom.“ 

„Neviem, ako sa premiestňuje, ale som si istá, že pán Lupin mi dovolí pripojiť sa k nemu.“ 

Draco sa usmial. „Musím vám to pripomínať? Viete, ako sa premiestňuje, pretože som vás to učil v deň, keď ste zmizla, ale nateraz, je lepšie, keď sa pripojíte k pánu Lupinovi.“ Dokonca, aj keď Harry a Lupin stáli v izbe, cítil nutkanie chytiť ju za ruku. Jemne ju stisol, na povzbudenie a potom ju rýchlo pustil.  

Opustil Potter´s Hall a hneď na to sa odmiestnil. Keď vstúpil do svojho domu, spomenul si na deň, keď ju učil premiestňovať. Bol to najlepší a zároveň najhorší deň jeho života, minimálne odvtedy, čo sa stretol s tou mladou ženou. Bol najlepší, kvôli tomu aká bola na seba pyšná, že sa naučila premiestňovať, a kvôli jej nadšeniu a prejavovaní jej vďačnosti. Rovnako pre intímne chvíle, ktoré zdieľali v altánku. 

Bol jedným z najhorších kvôli jej únosu, mučeniu a úprave jej pamäte. Mal podozrenie, kto bol za to zodpovedný, ale musí postupovať opatrne. Bola by hrozná vec, keby obvinil osobu, ktorá je nevinná.

 Draco povedal personálu, aby pripravili najväčšiu hosťovskú izbu vo východnom krídle pre slečnu Grangerovú a menšiu miestnosť v tom istom krídle pre pána Lupina, taktiež pripraviť veľkú večeru. Jeho spálňa bola v západnom krídle, tak tam nebol nedostatok slušnosti, spôsobujúci ohováranie alebo narážky, ktoré by viedli k rečiam alebo zničili jej povesť. Chce jej povesť udržať. Bol takmer splašený očakávaním, že s ňou bude pod jednou strechou, bez ohľadu na dobu trvania alebo dôvod. Cítil, že mať ju vo svojom dome je tak, ako to má byť. Dúfal, že jedného dňa by mohla nazývať Malfoy Manor svojím domovom. Bolo priveľa priať si to? Vzhľadom k ich súčasnej situácii, mohlo byť, ale človek si môže stále priať. 

Pokračoval v prechádzaní po dome a dávaním príkazov. „Žlté ruže v jej spálni,“ a „nie baranina, pečené mäso!“ V skutočnosti bol tak zaneprázdnený rozdávaním príkazov, že nepočul príchod sluhu. 

„Lord Malfoy, váš krstný otec, pán Snape, na vás čaká v knižnici. Žiada vás o rozhovor.“ 

SNAPE! Muž, ktorého Draco nechcel vidieť. Nenávidel skutočnosť, že tohto človeka podozrieval, ale len veľmi málo čarodejníkov malo talent na vymazanie pamäte a byť pritom šetrný k mysli. Obvykle sa prijímatelia tejto konkrétnej kliatby zbláznili, keď nebola vykonaná správne. Vedel tiež, že zvyčajne človek stratil viac než niekoľko mesiacov, zvyčajne roky a roky spomienok... pokiaľ nebola správne vykonaná. Snape tiež ovláda oklumenciu a legilimenciu. Bol schopný okamžite zistiť, že ho Draco podozrieva. Vážne podozrieva Snapea z jej únosu? Naozaj si myslí, že jeho krstný otec je vinný z použitia neodpustiteľnej kliatby na nej?“ 

Áno, myslí.

Nenávidel myšlienku, že Snape uniesol mladé dievča, mučil ju a nechal ju v lese. Snape urobil vo svojom živote oveľa horšie veci, ale nie bez vyprovokovania. Čo ho vyprovokovalo k ublíženiu slečne Grangerovej? Iste nie len kvôli zrušeniu jeho zásnub k jeho zverenkyni, ktorú nevidel štyri roky. Nie, ak bol za toto Snape zodpovedný, musel to byť väčší plán, ale čo by to mohlo byť, Draco nevedel. 

Musí zablokovať svoju myseľ, bolo by to najlepšie a zistiť, čo ten muž chce. Vošiel do knižnice, kde našiel svojho kmotra prechádzajúceho sa po izbe, jeho dlhý čierny plášť vial okolo neho. Draco si pomyslel, že sa podobá na netopiera. „Čo môžem pre vás urobiť, krstný otec?“ 

„Predtým, než si splním povinnosť, prosím, povedz mi, že informácie, ktoré som sa dozvedel od jedného z tvojich sluhov, sú lož! Povedz mi, že slečna Grangerová a Remus Lupin tu nebudú bývať! To je nemysliteľné!“ Povedz mi: Je to úplná a naprostá hlúposť!“ 

„Je to úplná a naprostá hlúposť,“ riekol Draco, „až na to, že nie je.“ 

„Aký druh šialenstva ochromil tvoju myseľ, Draco?“ spýtal sa starší muž, ukazujúc prstom na Dracovo čelo. Draco sa presunul do druhej časti izby.  

„Žiadne šialenstvo, krstný otec. Pán Lupin a ja sme sa rozhodli urýchliť jej vzdelanie, v prípade, ak sa rozhodne, že stále by chcela raz učiť na Rokforte. Bude tu mať prístup k viac knihám a nebude zavadzať, keďže jej bratranec plánuje sobáš so slečnou Weasleyovou.“ Draco čakal, či mu muž uverí. 

Snape na neho zízal niekoľko dlhých sekúnd. „Ty mi klameš, môj chlapče! Zamiloval si si byť vychovávateľom?“ 

„Možno nie som pedagóg, ale viem mnoho vecí, môžete si byť istý,“ znalecky riekol Draco. Nechá muža hádať, čo tým myslel. Posadil sa na veľkú pohovku. „Už ste počuli, čo za nešťastie sa mladej dáme prihodilo? Jej únos, použitie Crucia na ňu, upravenie jej pamäte? Veľmi nešťastné, nesúhlasíte?“ 

„Súhlasím a počul som,“ odvetil Snape. 

„V ten deň mala tajomného návštevníka a jediná slúžka, ktorá to vedela, je teraz mŕtva. Hrozné, s tým tiež súhlasíte?“ 

Snapeove očí sa zúžili. „Dosť.“ Kráčal k pohovke a s úžasom pozeral Dracovi do očí. Draco okamžite svoju myseľ zablokoval. Snape sa snažil prečítať ho, ten darebák! 

Snape vedel, že Draco zablokoval svoju pamäť proti jeho pokusom prečítať jeho myseľ, tak sa usadil v kresle oproti lordovi, aby si splnil povinnosť, „dovoľ mi povedať, prečo som prišiel a potom, ak ma chceš obviňovať, môžeš. Prišiel som ťa poprosiť, aby si si znova premyslel, naposledy, svoje zásnuby so slečnou Clearwaterovou.“ 

Draco vstal. „Rozhovor skončil! Ja si to nemusím znova premyslieť, v prvom rade odvtedy, čo s ňou nie som zasnúbený.“ 

„Potom, ako jej zástupca ťa musím informovať o jej zámere požadovať odškodné. Domnieva sa, že mala tvoj prísľub a ty si tento sľub nesplnil. Ak nedostane finančné odškodnenie, bude požadovať spravodlivosť na súde.“ 

Draco sa usmial a potom sa zasmial. „Prepánakráľa, krstný otec! Žiaden sľub som jej nedal! Svadobná zmluva medzi mojimi rodičmi a ňou je ich úmrtím neplatná a to od tej doby, čo som plnoletý! Ja jej nezaplatím ani jediný knut a môžete ma za to považovať za malé decko!“ Draco sa znova zasmial. „Úprimne povedané, nezavolá ma k súdu, že nie? Nikdy predtým som neurobil formálne vyhlásenie k tej žene. Nájdite jej ďalší vhodný zväzok! Prečo si praje mňa, keď viem, že jej majetok je veľký, ako aj ona sama povedala. 

Snape sa postavil. „Tak toto je to, čo si praješ, aby som jej povedal?“ 

„Nie, chcem, aby ste jej povedal, nech ide do pekla, ale vzhľadom k tomu, že je to nepravdepodobné, pokiaľ sa nepoponáhľa a skoro nezomrie, potom jej povedzte čokoľvek, čo uznáte za vhodné! Teraz, keď už nič iné nemáte, musím vás požiadať, aby ste odišli. Moja spoločnosť je už na ceste, ako ste už zistil.“

„Ohľadne toho, chlapče. Verím, že si na pokraji toho, aby si ma z niečoho obvinil, nie je tak?“ Podišiel k Dracovi a hoci bol jeho krstný syn vyšší, vedel, že je stále impozantný. 

„Jediné, čo vám musím povedať je, že ak niekto čo i len skriví slečne Grangerovej vlas, ak sa jej stane čo i len maličká ujma, a keď nájdem tú osobu, ktorá ju zranila, nezastavím sa, pokiaľ ju nezabijem, pane. Tiež ovládam neodpustiteľné kliatby.“ 

Snape sa zaškľabil. „Samozrejme, ty si syn svojho otca.“ 

„Áno, som a môj trest pre toho, kto zraní tú, ktorú milujem, bude rýchly, ale veľmi bolestivý,“ riekol s malým úsmevom 

„Tú, ktorú miluješ?“ spýtal sa Snape, šokovaný jeho vyhlásením. „Nie, nemiluješ ju, nemôžeš! Nevieš, čo hovoríš!“ 

„Ja viem, a povedal som to, ako to je.“ 

Snape trochu zavrčal. „Odovzdám správu mojej chránenkyni. Som si istý, že o nej budeš čoskoro počuť. Zabudnem na tvoju nevychovanosť, chlapče, pretože o tebe tak vysoko zmýšľam.“ Snape rýchlo vyšiel z miestnosti a vonku sa premiestnil preč. Musel nájsť Remusa Lupina predtým, než lord Malfoy vysloví svoje pocity mladej žene. 

Tá drobnosť, čo nevedel, bola, že ten postoj už bol vyhlásený a opätovaný. Draco okamžite zmenil všetky ochrany, takže Snape už nikdy viac nemohol voľne vstúpiť. S Hermionou to nebude neriskovať. 

Jeho hostia dorazili dve hodiny pred večerou. Lord Malfoy pridelil slečne Grangerovej komorné a gazdinú poveril, aby jej ukázala izbu. Nechcel, aby sa niečo zdalo neprimerané. Chcel navštíviť jej izbu, ale nemohol. 

Pred večerou mali ešte čas, tak sa Hermiona vybrala veľkými dverami na prechádzku. Draco stál na veľkom, točitom schodisku. „Už útek, slečna? Dom sa vám nepáči?“ 

„Viete, že tento dom mám rada,“ uviedla bez obalu. Jej jednoduché slová mu na tvári vyvolali úsmev. 

„Potom sa môžem spýtať, kam idete? Večera sa podáva o dve hodiny.“ 

„Tak potom mám na prechádzku dve hodiny.“ 

Vzdychol si a zostúpil po zvyšných schodoch. „Prečo by sme mali tvrdo pracovať na tom, aby sme ochránili vašu malú hlavu, keď sa sama privediete priamo na popravisko.“ 

Hermiona sa zamračila. „To nie je zábavná myšlienka, visieť na šibenici. Ale uisťujem vás, chcem ísť len na prechádzku.“ 

„Nesmiete ísť bez ochrancu,“ varoval Draco. Naozaj sa bál o jej bezpečnosť a keby bola ďaleko od neho, nemohol na ňu dávať pozor. 

„Nepotrebujem ochrancu, ale ak by ste chcel ísť so mnou ako priateľ, strpím tú spoločnosť,“ riekla s úsmevom. 

„Priateľ,“ bolo všetko, čo povedal, keď jej opätoval úsmev. Ach, dnes vyzerala tak krásne. Mala svetlo žlté mušelínové šaty, boli celkom módne, s vysokým driekom a hlbokým výstrihom. Krátke rukávy predvádzali jej elegantné, štíhle ruky. Bola hnedá zo slnka, ale Draco to na nej obdivoval. Bola stelesnená krása. „Máte ešte kúsok stužky, čo som vám dal, nie?“ Natiahol sa a dotkol sa čipkovanej stuhy, ktorú mala vo vlasoch. 
 
“Vy ste mi dali túto stuhu?“ Spýtala sa.  

„Áno, dal,“ potvrdil.  Jej ruka išla až ku kúsku stužky, práve vtedy, keď aj on šiel späť k nej. Bola rýchlejšia, a jeho ruka sa jej dotkla. Namiesto toho, aby ich odtiahli preč, obaja nechali ruky pomaly klesnúť dole, jeho stále na vrchu jej. Nedržali sa, len ich nechali spočívať vo vzduchu. Ich ruky sa oddelili, špičky prstov sa letmo dotýkali špičiek prstov a Hermiona cítila v žalúdku dôverne známy náraz, ktorý sa podobal motýľom. Je možné, že ho miluje? Nemohla si pomôcť, ale opäť sa usmiala.  

Tiež sa usmial. „Vezmite si klobúk, plášť a rukavice. Vonku sa chystá búrka.“ Vnútri tiež. 

„V deň našej prechádzky v lese som vám hovorila, že som dedinské dievča, ktoré sa prechádza bez takej parády. Nepotrebujem žiaden klobúk, žiaden kabát a od tej doby, čo nie sme v spoločnosti, žiadne rukavice.“ 

Jej vyhlásenie zastavilo jeho srdce. Nie preto, že nemal žiadne pochybnosti o správnom oblečení pre mladé dámy, ale kvôli jej vyhláseniu – ona si spomenula. „Čo ste to povedala?“ spýtal sa. 

„V ten deň sme sa prechádzali v lese a vy ste ma odsudzovali, pretože som nemala klobúk alebo plášť. Dokonca ste sa spýtali Harryho, ako som mohla...“ prestala. Spomenula si. Začala ťažko dýchať. Mala zavreté oči. Ako si na to spomenula? Nepamätala si už nič iné? Priblížil sa k nej tak náhle, chytil ju za ruky bez opatrnosti, takže keď znova otvorila oči, zakričala. 

„Prepáčte mi, moja pani, nechcel som vás vystrašiť, ale spomínate si?“ 

„Neviem. Spomínam si na ten konkrétny rozhovor, ako keby k nemu došlo dnes ráno. Pamätám si zakopnutie v bahne, pamätám si vychádzkovú palicu, ktorú ste mi urobil, spomínam si, ako som sa stratila! Lord Malfoy, pamätám sa!“

Sťažka prehltol, bál sa myslieť si, či je to chvíľková záležitosť alebo náznak dobrých vecí do budúcnosti. “Pamätáte si na niečo iné?“ 

„Keď som sa v ten deň stratila, narazila som na vášho krstného otca, pána Snapea.“ Zrazu sa začala triasť. Chytil jej ruky a ona sa ho snažila odtlačiť. „Pustite ma, pane,“ kričala. 

„Čo sa deje, prosím vás, povedzte mi,“ kričal. 

Obrátila sa na odchod a bežala až k schodom, kde spadla na zem, posadila sa na schody s čerstvou vlnou sĺz. Draco sa rozhliadol okolo po nejakom sluhovi alebo niekom, kto by mu pomohol. Nevedel, čo má robiť s hysterickou ženou. Čo sa stalo?  Na čo si spomenula? Kľakol si vedľa nej a dotkol sa jej chrbta. Postavila sa na kolená a hodila sa mu do náručia. „Pamätám si, kto ma navštívil v ten deň! Pamätám si len málo, ale pamätám si prechádzku v lese, stretnutie s vašim krstným otcom, pamätám si na iné udalosti s tým džentlmenom.“

"Prosím vás, povedzte mi to," naliehal Draco. Sedel na schodoch a usadil ju vedľa seba. Avšak, náhle sa odtiahla preč, ruky pred sebou, rovnako, ako ich držala vtedy v kostole. Akoby sa pokúšala odvrátiť zlo. 

Postavil sa. „Povedzte mi, kto bol váš návštevník.“ 
 
"Pán Snape!" riekla rýchlo, cúvajúc smerom k stene. V tej chvíli, keď vyriekla tie slová, spomenula si na niečo iné. „Viem, kto za mnou prišiel do jaskyne, keď som bola unesená! Nebol to ten istý muž, či hlas toho muža, ktorý mi zaviazal oči, uniesol ma a preklial, ani to nebol môj návštevník v ten deň,“ riekla cez slzy. Opäť bola opretá o stenu a nemala kam inam ísť. Stále sa chvela, stále sa objímala, aby odrazila neznáme zlo. Kto jej ublížil? 

Draco sa k nej pomaly priblížil so zdvihnutou rukou, aby jej ukázal, že nemá úmysel jej ublížiť. Nakoniec prišiel k nej a položil ruku na jej rameno, pritiahnuc ju smerom k nemu, ďalej od steny. Rukou jej krúživými pohybmi hladil chrbát. Znamená jej spomienka, že po nej šiel viac než jeden muž? Prečo? „Viete, kto bol ten muž?“

Len prikývla. Snažila sa prestať plakať, slzy jej práve uviazli v hrdle. Viedol ju k najbližšej miestnosti, ktorou bol salón. Zavrel dvere a vyslovil zaklínadlo na tlmenie hluku. Posadil ju na pohovku a sadol si priamo vedľa nej. Chytil ju za ruku a zdvihol ju k svojim perám. Jemne ju pobozkal. „Teraz ste v bezpečí. Nikto iný to nebude počuť, keď si to neželáte. Povedzte mi, kto vám vymazal pamäť?“

 
Pozrela sa do jeho studených sivých očí, ktoré považovala za teplé a vábivé, „bol to pán Lupin.“ 

-------------------------------------------------- ------------------------------  
(Nabudúce: Snape a Remus majú historku, ale jednako nič nie je tak, ako sa zdá, a ani nikdy nebolo) 


25. kapitola V medziach šialenosti



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi



Kapitola 25: V medziach šialenosti

Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi

Draco si pomyslel, že to, čo povedala, bolo absolútne šialenstvo! Najbližší priateľ jej bratranca nemôže byť zodpovedný za ujmu, ktorá jej bola spôsobená. Tomu sa nedalo uveriť. „Chcete mi povedať, že si myslíte, že to Remus Lupin je zodpovedný za váš únos a mučenie?“

„Nie, chcem tým povedať, že neviem,“ vykoktala. Cítila len zúfalstvo. Nevedela, čo si myslieť alebo cítiť, alebo čo bolo skutočné a čo nebolo skutočnosťou. Prešla k dverám, ale on ju predbehol. Postavil sa pred dvere, aby jej zablokoval východ. „Neviem, kto ma v lese napadol alebo kto ma preklial. To nebol pán Lupin. Potom som mala zaviazané oči, ale počula som mužský hlas. Avšak, pán Lupin na mňa ukázal prútikom a vymazal mi spomienky! Vzal ma na okraj mesta a odtiaľ som sa vrátila späť. Spomínam si na to. Spomínam!“ Ešte nemala vyjasnené drobné detaily. Pokračovala: „To on mi rozviazal oči a použil liečivé kúzlo na bolesť, potom povedal, že Lord Potter už vie, že som sa stratila a vy tiež, A že mám na vás naposledy pomyslieť skôr než prestanete pre mňa existovať.“

„Ako si môžete tak jasne spomínať na túto udalosť, ale strašne málo na ostatné spomienky?“

“Neklamem!“ kričala, očividne rozrušená, že jej neverí.

„Nehovorím, že klamete,“ zakričal späť, „môžete byť zmätená.“

Odtlačila ho od dverí, čo by za inej situácie bolo zábavne, ale teraz bol rovnako frustrovaný ako ona. Otvorila dvere. „Ak mi dokonca vy neveríte, viem, že môj bratranec mi nikdy nebude veriť! Stratila som všetku nádej! Som sama a opustená. Ostanem tu, u vás doma, vydaná na milosť tomu mužovi. Bojím sa, čo ďalšie urobí.“ Zdvihla okraj sukne a bežala z miestnosti. Bežala chodbou do knižnice, s veľkou drámou, a tresknutím dvere zavrela. Draco si pomyslel, že aj v jej ťažkej situácii, bol tento akt drzý.

Šiel nájsť jedného zo sluhov, ale muž ho našiel ako prvý. „Neviete, kde je pán Lupin?“ spýtal sa ho Draco.

“Odišiel, informujúc ma, že príde na večeru,“ odpovedal muž s úklonom.

Draco to považoval za podozrivé. Hovorila pravdu? Podozrieval ju Lupin, že to vie? Draco považoval jej spomienky na nedôveryhodné. Pokiaľ vedel, Remus Lupin bol jej priateľ. Jeho city k dievčaťu sa zdali byť skutočné. Poznal ho iba ako maják starostlivosti a toho, kto vždy presadzoval najvyššie mravy a hodnoty. Slečna Grangerová sa musela zmýliť. Musela.

Draco zavolal jedného sluhu. „Kedy ten muž odišiel?“

„Odišiel hneď po vašom krstnom otcovi.“

XXXXXXXXXXXXXX

Severus Snape bol nešťastný muž. Pokiaľ mu pamäť siahala, býval nešťastným. Aký dôvod mal on k šťastiu? Nemal manželku, jediná ženu, ktorú miloval, si vzala iného. Nemal deti a jediná osoba, ktorú považoval za syna, ním teraz pohŕda. Mal len svoju prácu, ale ani z toho nemal radosť. Vo svojom živote priniesol množstvo obetí, všetko pre iných, a nikdy mu to nebolo vynahradené
. Nikto nepochopil, čoho všetkého sa vzdal počas všetkých tých rokov, čo pracoval pre Temného pána, ale aj pre prácu špióna pre druhú stranu. Nikto sa nepamätal na tieto veci. Nie, radšej budú ohovárať jeho charakter.

Remus Lupin bol osamelý muž. Bol osamelý odvtedy, čo bol dieťa. Bol ignorovaný a urážaný, kvôli postihnutiu, ktoré nemal pod kontrolou. Nikdy nebol ženatý, ani nemal deti. Jeho traja najlepší priatelia na svete ho opustili. Všetci boli mŕtvi. Dvaja zomreli v boji s Temným pánom a jeden bojuje na strane Temného pána. Jediné, čo na svete mal, bol syn jeho najlepšieho priateľa, a obával sa, že ho tiež stratí. Keď Harry zistí pravdu, naozaj ho zavrhne. Musel urobiť to, čo bolo najlepšie, ale Harry a Hermiona to takto asi nepochopia. Teraz nemohol robiť nič iné, než modliť sa za odpustenie a pokračovať najlepšie, ako mohol.

Harry Potter bol utrápený muž. Cítil sa rozpoltený. Miloval mladú slečnu Weasleyovú, ale ukázalo sa, že nie je dôveryhodná. Tak to bolo v celom jeho živote. Nikdy nemohol nikomu veriť. Nie, nebola to pravda, dôveroval svojmu nebohému kmotrovi, Siriusovi Blackovi, svojmu otcovi a bývalému najlepšiemu priateľovi, Remusovi Lupinovi, a svojej milej, sladkej sesternici, Hermione. Potom, čo jeho rodičia zomreli, vzali ho do svojho domu teta a strýko z matkinej strany. Bolo mu tam mizerne a zaobchádzali s ním akoby bol zberba, ako jazva na spoločnosti. Netušil, že bol syn vikomta, kým neodišiel do školy. Potom ho vzal jeho krstný otec, Sirius Black, a vychoval ho na Potter´s Hall ako vlastného syna. Sirius zomrel počas vojny proti Voldemortovi. Keď mal Harry jedenásť rokov, bolo mu povedané, že jeho osudom je zachrániť čarodejnícky svet. To bolo veľké bremeno pre takého mladíka.

Napriek tomu urobil všetko, čo bolo povedané, s množstvom obetí. Potom, čo nakoniec porazil Temného pána a jeho smrtijedov, dúfal, že jeho život bude jednoduchší. Že nájde jediného žijúceho príbuzného, Hermionu Grangerovú, privedie ju do svojho domu, ožení sa so slečnou Weasleyovou a nakoniec bude mať trochu šťastia, ktoré si zaslúži každý človek. Zdalo sa však, že každý človek, okrem Harryho Pottera.

Draco Malfoy bol zmätený muž. Správaním hrdý a vystatovačný, žil svoj život s istou aroganciou, ktorú pociťoval vďaka svojmu pôvodu. Vyvolával závisť u všetkých, ktorý ho poznali, ale mal pocit, že by to tak malo byť. Bol vychovaný vo viere, že veci idú istou cestou. Neexistujú žiadne odtiene šedej. Bolo len správne a zlé, čierne a biele, čistokrvní a tí ostatní. Bol vychovaný veriť klamstvám Temného pána. Dnes, hlboko vo vnútri, niektoré z tých lží, ktoré boli v jeho duši tak hlboko zakotvené, vyplávali na povrch. On to chcel zmeniť. A zmenil. Chcel nájsť sladké dievča, aby sa s ňou oženil, dievča, ktoré by bolo inteligentné, vtipné, krásné a súcitné. Stretol slečnu Grangerovú, ale beda, nebol voľný, aby si ju vzal, pretože bol pyšný a 
nebol pripravený vzdať sa všetkého, čo kedy mal alebo čo vždy poznal. Možno niekedy bude. Zomrel by kvôli nej, ale svojho mena by sa nevzdal.Čo na to povedať? Bol zmätený.

Hermiona Grangerová bola inteligentná žena. Bola tiež rojko, ale nie tak veľmi, aby mala hlavu stále v oblakoch. Často bola označovaná za rozumnú. Napriek tomu mala pocit, že každý si zaslúži odplatenie, či bol dobrý alebo zlý. Mala pocit, že všetko živé na tejto planéte malo svoj účel, dôvod byť, dôvod k životu. Všetko sa navzájom ovplyvňovalo. Bola žena, ktorá si urobila prvý dojem, ale nebála sa ho zmeniť pri bližšom preskúmaní. Často bola považovaná za múdru a bystrú a dobrého znalcu charakteru. Ak to znamenalo, že ignorovala skutočný zmysel krutejších vecí v živote, tak bude ignorantom. Nikto jej nemohol povedať, že nebola práve tak dobrá, ako bola iná osoba. Cítila, že boli tak dobrí ako ona, takže ona musí byť tak dobrá, ako oni. Teraz len o tom musí presvedčiť ostatných.


XXXXXXXXXXXXXX

Severus Snape sa stretol s Remusom Lupinom mimo dediny, v malej kôlni, ktorú Lupin často používal počas svojej premeny. Snape vtrhol dnu, kde Lupin sedel pred kozubom, v ktorom nebol ani oheň.

„To nie je dobré, Lupin! Môj vlastný krstný syn ma obvinil, že mám niečo do činenia so zmiznutím slečny Grangerovej!“

Lupin, ktorý stále civel na zem, riekol, „No, podieľal si sa na tom, či nie?“ Konečne pozrel hore na druhého muža. „Máš niečo spoločné so smrťou slúžky?“

„Samozrejme, že nie! Ako sa to opovažuješ pýtať?“ kričal Snape, „a ty vieš, že ja som nemal nič spoločné s jej únosom a mučením. Nečakalo sa, že sa to stane. Čo keď ju so mnou v ten deň videl niekto iný? Čo keď ma niekto videl v dome? Od teba sa čakalo, že zabezpečíš  že o tom nikto nebude vedieť!“

Lupin, ktorý udržoval pokojný hlas, vstal. „Ako sa zdá, nič sa nestalo tak, ako sa malo stať. Mal si sa ňou láskavo porozprávať, pokúsiť sa presvedčiť ju, aby odišla do Rokfortu, kde bude v bezpečí a pod ochranou, bez toho, aby odhalila tvoje zámery a úmysly, ale ty si nikdy nebol symbolom zdvorilosti.“

„Tak si si to potom mal vybaviť sám!“ riekol Snape.

„Áno, s odstupom času vidím, že máš pravdu,“ odvetil Lupin. Pošúchal si nos a povzdychol si. „Uvedomuješ si, že som jej vymazal len krátkodobú pamäť. Čoskoro si spomenie. Čo sa stane potom? Bude chcieť odpovede a ja jej ich nemôžem dať.“

„V prvom rade, pomýlil si sa v úprave jej pamäte, Lupin! Očakával som od teba lepší odhad!“ odsekol Snape. Posadil sa na miesto, kde predtým sedel Lupin a prútikom založil oheň.

„Viem. Máš pravdu, možno by sme mali povedať každému pravdu.“

„Akú pravdu im chceš povedať?“ spýtal sa Snape, „Tú, ktorú si mi povedal alebo skutočnú pravdu.“

„Neviem, čo tým myslíš,“ odvetil Lupin. Bol unavený, tak veľmi vyčerpaný.

„Zaujímalo by ma,“ začal Snape, „či nie je niečo viac na príbehu, ktorý si mi povedal. Mám pocit, že si mi nepovedal všetko, napokon, nikdy si mi úplne nedôveroval.“

„Nikdy sme si nemohli byť istý, na čej strane si vo vojne stál,“ vysvetľoval Lupin, „preto je tvoje vyhlásenie pravdivé. Z tohto dôvodu som ti nikdy nepovedal celú pravdu.“

„Čo by vadilo na tom, keby som dievčaťu povedal pravdu, ako ju poznám? Bol by to naozaj koniec sveta?“ spýtal sa Snape.

„Bol by to koniec jej sveta. Chcel som ju ušetriť od bolesti. Tiež som si myslel, že by som jej mohol vymazať spomienky na jej mučenie. Prisaháš mi, že s tým nič nemáš spoločné?“

„Prisahám, človeče! Iba som ju vzal do lesa, ako lesť, skúsiť ju presvedčiť, aby odišla na Rokfort. Ďalej to bolo zlé. V tom čase už bola príliš zamilovaná do Malfoya. Netušil som, že sa zjaví skutočný páchateľ. Vbehla mu priamo pod nos. Všade som ju hľadal, ale jednoducho zmizla. Len čo som sa dostal na Pradiarsku uličku, Marcus Flint mi povedal o mužovom pláne. To bolo vtedy, keď som si uvedomil, že mladá slečna bola s tým bastardom a povedal som ti, aby si ju pomohol nájsť.“

„Áno a keď som ju našiel, upravil som jej pamäť, pretože TY si mi povedal, že si jej povedal pravdivé okolnosti jej narodenia. Myslel som, že nemám na výber. Uistil som sa, že sa dostane bezpečne späť do dediny a niekto ju nájde. To bolo všetko, čo som mohol urobiť,“ upozornil Lupin.

„Dobre, klamal som, neklamal? Nikdy som to tomu dievčaťu nepovedal!“ Snape sa opäť postavil. „Povedal som ti to, aby som ťa potrápil! Možno by som ti mal pripomenúť, že ty si tiež klamal, nie je tak? Myslel si si, že nikto nikdy nezistí pravdu?“

„Ako môžeš poznať pravdu?“ spýtal sa Remus.

„Od vlastnej matky dievčaťa, skôr než zomrela. Šiel som k tej žene v nádeji, že by si na mňa mohla spomenúť, keď sme boli mladší a spomenula. Na smrteľnej posteli všetko priznala, úbohá žena. Prečo si sa so mnou nespojil, Lupin? Myslíš, že by sa niečo zmenilo? Myslíš, že ja by som nepomohol ukryť dieťa, keby som poznal jej skutočný pôvod?“

„Áno, vždy tu bola tá myšlienka. Napriek tomu, mal si mi povedať, že poznáš pravdu. Nemal si utiecť ako ranené šteňa, chŕliac pomstu, a tvrdiť, že ideš povedať dievčaťu vlastnú verziu pravdy, keď si už tú pravdu poznal. Zo strany každého to bolo zle urobené. Ona mi nikdy neodpustí, akonáhle si na to spomenie a ani Harry.“

„A prečo je to smutné?“ spýtal sa Snape. „Čo sú ti naozaj? Pred rokmi si mi hovoril o skrytí dieťaťa, pretože bola tvoja vlastná, ale to bola lož, však? Hovoril si mi, že bola tvoja a Andromedy Blackovej, čím by bola čistokrvná a bola by z nej Dracova sesternica. Vravel si, že Andromeda zomrela pri pôrode, bál si sa, že manželka Luciusa Malfoya si bude robiť nárok na tvoje dieťa. Klamali ste mi, Sire! Nevidím na to dôvod! Ako naozaj Andromeda zomrela?“

„Teraz to nie je dôležité. Jej rodina by ju v každom prípade, ak by nezomrela, zabila. Bolo to príhodná, ale srdcervúca náhoda,“ odvetil smutne Remus.

„Matka toho dievčaťa, bola čistokrvná? Musím to vedieť!“ spýtal sa Snape.

„Pravda nie je ďaleko od toho.“

„Nie je ďaleko!   Medzi tým, kto je čistokrvný a tým, ktorý nie je, je dôležitý a obrovský rozdiel !“

„Jediný rozdiel je, že keby si vedel, kto bol jej otec, bez ohľadu na to, kto bol jej matka, nikdy by si mi nepomohol. Povedal som ti, že Hermiona je moja, to bol jediný spôsob, aby si mi pomohol. Necítiš ku mne nenávisť,  bez ohľadu na to, čomu chceš, aby ľudia verili, ale jej skutočného otca  nenávidíš. Nemôžem si pomôcť, ale myslím si, že by si sa jej rád zbavil, pretože keby bola čistokrvná, tvoj krstný syn by sa s ňou mohol oženiť, bez potupy alebo strachu, že stratí majetok. Možno si na to myslel, keď si mu núkal svoju chránenkyňu,“ riekol Remus. Prešiel k oknu, za ktorým zapadalo slnko. „Je koniec. Klamstiev, rovnako aj dôvodov na klamstvá. Neviem, prečo sme túto frašku vydržali tak dlho.“

„Myslím, že viem, prečo. Ak si myslíš, že môžeš vyzradiť skutočné okolnosti jej narodenia verejnosti a nikoho nezraniť, hlavne ju, mýliš sa.“

„Povedala, že som ako jej otec,“ odvetil Remus túžobne.

„Tu to viazne, človeče,“ poznamenal Snape, „nie si. Bez ohľadu na klamstvá, ktoré si si navrával, alebo ktoré si mi povedal za všetky tie roky, nie si. Viem, že Potter bol jej otec, ale otázkou je, kto bol jej skutočnou matkou?“

Lupin sa zasmial. „Ak už klamstvá nemajú význam, nevidím dôvod, aby som očistil svoju dušu. Pôjde to so mnou do hrobu.“

„Vieš, že stále existujú tí, ktorí jej chcú ublížiť. Ty a ten darebák Sirius Black ste tak usilovne počas vojny pracovali, aby ste ju ochránili. Harry Potter urobil to isté a rovnako, stále je v nebezpečí. I bez toho, aby sa vedelo, kto bola jej matka, je v nebezpečí a vieš prečo? Pretože ona JE dcéra Jamesa Pottera a ľudia, ktorí jej chceli ublížiť, jej stále budú chcieť ublížiť bez ohľadu na to, kto bola jej matka.“  Snape sa pobral na odchod.

Obrátil sa. „Ja si nad týmto umývam ruky. Už nemôžem pomôcť. Príliš veľa som riskoval. Pomohol som vám len na začiatku, kvôli proroctvu. Teraz, keď je Temný lord porazený a jej nepriateľ je niekto neznámy, neviem, ako môžem pomôcť. Viem, že je do toho zapojených viac ľudí, než Flint prezradil. To však nie je dôležité, pretože niekto ma v ten deň s ňou mohol vidieť a podozrievať ma rovnako ako Draco. Musím odísť späť na Rokfort, kde patrím. Tu ide o zvrat udalostí, nad ktorými nemám kontrolu. Veľa šťastia ,aby si ju udržal v bezpečí. Budete ho potrebovať, ale ja vám tentoraz nepomôžem. Neznesiem, že stratím náklonnosť krstného syna.“

„Zmenil by si svoj názor o jej ochrane, keby si vedel, kto je jej matka?“ spýtal sa Remus.

XXXXXXXXXXXXXX

Lord Malfoy šiel do knižnice, kde Hermiona sedela pri stole a písala poznámky, rýchlo a zúrivo. Keď vstúpil, brko sa zastavilo.

„To som len ja. Čo to robíte? Píšete list?“

„Píšem vám list na rozlúčku,“ odvetila.

Usmial sa na ňu. „Neodchádzate, tak si nechajte svoje zbohom.“ Mal v úmysle odľahčiť to,  pretože jej nechcel dať najavo, že sa tajne obával, že by jej príbeh mohol byť pravdivý, obzvlášť so správou, že Lupin odišiel hneď po Snapeovi. Nechcel spôsobiť mladej slečne viac strachu, chcel, aby bola v pokojnom ovzduší. „Teraz, choďte sa si obliecť  niečo pekné pre moje oči na večernú hostinu.“

Hodila list na zem. Pomyslel si, že je horúca hlava. To bolo isté. Chcela ho obísť, ale znova jej zablokoval cestu.

„Nechajte ma opustiť toto miesto, lord Malfoy, keď sa vráti Remus Lupin, nebudem v nebezpečí,“ prosila ho. Obehla ho k dverám, chodbou a on sa natiahol, ale jeho ruka sa dotkla iba jej šiat. Zbehla schodmi, ale čakal ju dole. Nemala kam ísť. Vedel, že to vedela aj ona. Bol to len strach z toho, čo zistila.

Draco nakoniec vybehol po schodoch a po dlhej, tmavej, vpadnutej chodbe na východné krídlo. Našiel ju stojacu pri stene, mimo jej spálňových dverí. Potiahol ju za ruku, aby sa k nemu otočila.

Keď ju otočil, uvidel, že zase plače. „Slečna, počúvajte ma! Nemáte kam ísť! Neviete, či to, čo ste povedala, je pravda!“ Vykríkol Draco. „Mohli ste si spomenúť na inú situáciu. Vaša pamäť nemusí byť úplná.“

Zohla hlavu, v nehlučnom rozjímaní, a hlasom, ktorý bol sotva počuteľný, riekla: „Viem, čo som videla. Viem, na čo si spomínam.“ Potriasla hlavou. „Verila som mu. Milovala som ho ako otca,“ kričala. Malfoyovo srdce sa kvôli dievčaťu zlomilo. Stála chrbtom k stene s rukami po bokoch. Jej hruď sa chvela s každou padajúcou kvapkou slzy.

Keď sa díval na jej dvíhajúci sa hrudník, s úzkostným vzlykotom, uvedomoval si bolesť vo svojej hrudi. Trvalú prítomnosť, ktorá bola viac ako bolesť.Nikdy predtým necítil takúto empatiu. Bola to viac než sympatia, pretože v skutočnosti cítil jej bolesť. Kiež by mohol pozrieť dovnútra jej mysle a zistiť či to, na čo si spomenula, je pravda. Vedel, že by to zmiernilo jej utrpenie. Vedel, že môže urobiť len jednu vec.

Priblížil sa k nej, pravú ruku umiestnil na stenu vedľa jej hlavy a ľavú ruku na druhú stranu. Oprel si čelo o jej, svojou výškou spôsobujúc, že jej hlava sa oprela o stenu. Dovolil jej pozerať mu do očí. Jej oči boli červené a jej oči boli v tieni. Rýchlo priložil svoje ruky na jej tvár a pobozkal ju na čelo.

„Hermiona, sladké, sladké dievča,“ pobozkal pravú stranu jej tváre a potom ľavú. Rýchlo ju stiahol k sebe a pevne objal. Jeho Hermiona. Jeho láska. Jeho drahocenná láska. Zdvihol ju zo zeme, stojac v celej výške, jej telo tesne proti jeho telu, jej nohy nad zemou. Šepkal jej do ucha chlácholivé slová, rukami tesne okolo nej a jej rukami okolo jeho krku. Jej bolesť bola pre neho príliš veľa a predstava, že bola stále v nebezpečenstve, ho znepokojovala ešte viac. Postavil ju späť na zem, ale jeho objatie zostalo pevné.

Jej vzlykanie konečne skončilo, bola úplne pokojná a zádumčivá. Zdvihol ju z podlahy, s jednou rukou na jej chrbte a druhou pod jej nohami. Šiel k jej dverám a kopnutím ich otvoril. Podišla k nim jej komorná.

“Stalo sa niečo, Milord?“ spýtala sa.

„Slečna je chorá. Pošlite niekoho po jej bratranca, vikomta Pottera, okamžite.“ Stále s ňou v náručí. Položil ju na posteľ a kľakol si vedľa. Obrátila sa na bok, zatvorila oči a znova začala plakať. Odhrnul jej vlasy z tváre.

„Ja vás pred zlom budem chrániť,“ riekol potichu. Opieral sa o posteľ a pobozkal ju na vlasy.

„Nemám žiadnu nádej,“ odvetila bez snaženia. Tak sa cítila.

„Vždy je nádej,“ oponoval. Vidieť ju trpieť, šklbalo každým vláknom jeho bytia. Jeho duša úzkostne kričala zároveň s ňou, ale bol bezmocný.

„Lord Malfoy, spomínam si na to. Pamätám si omráčenie a mučenie a nielen to. Pamätám si svoj život od tej doby, čo som sem prišla. Najviac zo všetkého si pamätám, že vás milujem. Milujem. A vy nie si slobodný, aby ste ma miloval.“ Posadila sa, snažiac sa odísť, odtlačila ho a spôsobila tak, že z pokľaku spadol na zem. Bežala dole schodmi, blízko k hystérii.

Na spodnej časti schodiska bol Remus Lupin. Pozrel na jej tvár a vedel, že si spomenula. Jednoducho to vedel. Uvidela ho a rozbehla sa späť po schodoch, minúc lorda Malfoya. Remus a Draco ju nasledovali, bežala hore do salónu a obaja muži v jej stopách. Roztvorila dvojkrídlové dvere, ktoré viedli k verande na poschodí a bez ďalších ťažkostí alebo rozlúčenia, sa premiestnilapreč.

Remus sa pozrel na Draca, ktorý civel do prázdnoty. Len zízal na miesto, kde predtým stála. Odišla, len tak. Keď Draco zmenil ochrany domu, nezmenil ich tak, aby nemohla odísť! „Aspoň si spomenula, ako sa premiestňuje!“ povedal Draco.

(Nabudúce: Buďte si istí, ďaleko sa nedostane)


26. kapitola Oslobodenie od túžby



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi



Kapitola 26: Oslobodenie od túžby


Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Lord Malfoy sa obrátil k pánovi Lupinovi. „Viete, prečo je tak nešťastná, však?“

„Áno,“ odvetil pokorne.

„Prosím, povedzte, že dievčinine spomienky nie sú pravdivé,“ spýtal sa.

„Prial by som si, aby som mohol,“ poznamenal Lupin.

Draco vytiahol čarodejný prútik. Lupin sa posadil do ľahkého kresla.“ Schovajte ten prútik, môj chlapče. Nikdy som jej neublížil. Všetko, čo som celý jej život robil, bolo, že som ju chránil. Váš krstný otec sa ju tiež snažil chrániť. Obaja sme konali v jej najlepšom záujme. Váš priateľ Marcus Flint vie viac o posledných plánoch, ale vonku existuje väčšie nebezpečenstvo než čo sa jej stalo, keď bola unesená.“

Draco staršieho muža chvíľu sledoval a potom spustil čarodejný prútik. „Som si istý, že neskôr si budem musieť tento príbeh vypočuť, ale teraz mám naliehavejšie veci.“ Skryl čarodejný prútik. „Už som poslal po vikomta. Budete mu musieť vysvetliť čokoľvek, čo si myslíte, že je potrebné. Pokiaľ ide o mňa, ja idem za našou mladou priateľkou.“

„Viete, kam šla?“ spýtal sa Remus.

„Myslím, že áno. Vrátila sa jej pamäť a preto sa dokáže premiestňovať. Ona sa premiestňovala iba na jednom mieste a to bolo miesto, kde som ju učil. Nemá žiadne ochrany a verím, že to bolo prvé miesto, ktoré jej napadlo. Zostaňte tu a stretnite sa s lordom Potterom. Vrátim sa so slečnou Grangerovou.“

Lupin vstal. „Je v skutočnom nebezpečenstve a to viac sama pred sebou než od človeka, čo ju uniesol. Priveďte ju späť, prosím.“

Draco sa zjavil pred altánkom na Potter´s Hall. Obloha bola tmavá, pretože večer dostihol neskoré popoludnie. Vnútri, v malom uzatvorenom priestore, bola tma, ale bol si istý, že ju vnútri nájde. Otvoril dvere a hneď ju uvidel, ako sedí na prútenej železnej lavičke, chrbtom k nemu a rukou na jednej zo sklenených stien. Zažal prútik a priblížil sa k nej.

Hľadela na planúce lúče, ktoré vysielalo slnko. Neotočila sa, keď vošiel, pretože vedela, že to je on. Bez pozdravu riekla, „Som pre vás veľká záťaž, však?“

„Prečo to hovoríte?“

„Nemyslíte si to? Že by som vám nemala komplikovať život, a ani životu všetkých naokolo?“

Draco sa ozval spoza nej, „Nepredpokladám, že hovoríte za mňa, drahá dáma. Nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy alebo od pocitov v mojom srdci. Rozlúštime toto klbko lží a dôjdeme k odpovediam, sľubujem vám to.“

„Spomenula som si na niečo dôležité. Spomenula som si, že nemáte možnosť dať mi svoje srdce,“ riekla smutne.

Pristúpil o ďalší krok bližšie a ona sa mu konečne obrátila tvárou. Pozrela zo stoličky nahor, na neho. „Je to to, čoho sa obávate?“ riekol.

Obrátila pohľad znovu k slnku. „Túžim po jednoduchších dňoch.“ Bolo zjavné, že lordovi Malfoyovi sa nechystá prezradiť svoje obavy. Sklonila hlavu a položila si ruky do lona. Posadil sa na lavicu vedľa nej, nohami oproti nej. Bok po boku, sedeli, tak intímne ako milenci, ale tak vzdialení ako obyčajní známi.

„Keď som bola mladšia, toto bola moja obľúbená časť dňa, súmrak. Bol to čas, keď môj otec, matka a ja sme boli všetci spolu. Neboli sme tak dobre situovaní, prinajmenšom nie tak ako vy a môj bratranec. Môj otec bol iba učiteľ na súkromnej škole, takže som vyrástla len s dvoma služobnými, manželmi, ktorí pracovali v našej záhrade a v našom dome. Moji rodičia mali často doma veľa práce, ale pre vždy si pre mňa našli večer čas.“

„Radi sme sedávali pri ohni, svietili sviečkou a čítali alebo hrali na piano. Obvykle mi čítal otec, ale keď som bola staršie, ja som čítala im. Bola som stratená, keď zomrel. Bola som taká mladá. Túžila som po tom, aby sa vrátil. Cítila som otcovské spojenie, tak ako s pánom Lupinom.“

„Aký bol váš otec?“ spýtal sa láskavo.

Konečne zdvihla tvár a pozrela na neho, na tvári sa jej objavil malý úsmev, ktorý ohrial jeho vnútro. „Bol vysoký, takmer rovnako vysoký, ako ste vy. Mal nákazlivý smiech a bol džentlmen. Ak mohol, tak ostatným pomáhal. Bol milý a veľkorysý. Moju matku veľmi miloval.“

„Povedzte mi o nej,“ naliehal.


Na to, opäť sklonila hlavu. Bolesť a spomienky boli príliš čerstvé, pre ňu príliš čerstvé. „Nepodobám sa na ňu, viete. Na ženu bola vysoká s ľahkými vlasmi a modrými očami. Po celý život mi vraveli, že sa viac podobám na moju tetu Lily a keďže som sem teraz prišla a uvidela jej portrét, vidím, že sa podobám. Moja matka milovala hudbu, zvieratá a literatúru. Milovala mňa.“

Draco sa usmial a dotykom ruky na tvári ju donútil, aby na neho znova pozrela. „Je pekné byť milovaný.“

„Súhlasím,“ odvetila.

„Milujem vás, viete.“

Cítila, ako jej srdce vynechalo jeden úder. Takmer si priala, aby ju neľúbil. Tak by mohla predstierať, že jej city sú jednostranné a všetko toto by nebolo viac než len pobláznenie školáčky. Ak vyhlásil svoje pocity tak otvorene, urobil pre ňu situáciu omnoho zložitejšiu. „Viem, a tiež vás milujem.“

Vedel, že ho miluje a vedel, že jej láska  v ňom vyvolávala rozporuplné pocity. Ich láska nemohla byť zdieľaná otvorene. Bolo to viac než hlavolam, bol to obrovský problém, ktorý je potrebné vyriešiť, no bez zjavného riešenia. Usmial sa na ňu a spustil ruku z jej tváre. Jej pokožka na tvári bola tak teplá a mäkká. Prebleskla ním zvedavosť, keď uvažoval, či aj zvyšok jej pokožky bol tak mäkký.

 „Čo si o tom myslíte? O Našej spoločnej láske a obdive?“ spýtal sa. Postavil sa a chytil ju za ramená. Pozrel sa nadol, jej vlasy ho šteklili na tvári a pošepol jej do ucha. „To nemusí byť zlé.“

 

„Nie je to len na vás, rozhodnúť, či je to dobré alebo zlé.“

„Budem k vám dobrý, nemuseli by ste nikdy nič chcieť, môžete celý deň čítať, venovať sa charite a štúdiu. Musíte sa so mnou vrátiť na Manor. Ste moja druhá polovica, Hermiona.

„Vaša menšia polovica,“ riekla smutne.

„Nie, moja lepšia polovička,“ opravil ju. „Vy ste viac ako len krásna žena. Tiež máte krásnu dušu. Milujem vás, bez všetkého. To nemusí byť také ťažké.“
 

„Nie, ale musí to skončiť, vy nie ste voľný, aby ste si ma vzal a my nemôžeme našu lásku otvorene ukázať bez manželstva alebo aspoň zásnub.“ Oprela sa o jeho silné telo. Jej hlava klesla na jeho plece. Cítil sa ako ovládaný muž, zohol sa dolu a pobozkal jej odhalený krk; tri malé bozky, blízko jej ucha, na jej pulzný bod a na jej rameno.

Nahol sa k jej ústam a na jej pokojné, mäkké, teplé a sladké pery umiestnil malý bozk. Ukončila ho. Odpovedala s nádejou. Stlačila svoje pery k jeho a to bola božská láska. Jeho ústa sa oddialili, ale jeho tvár ostala blízko. „Chcem vás.“

„To ste hovoril,“ priložila si ruku k ústam. Pery sa jej chveli a cítila sa trochu zmätene. Nechala by ho, aby ju zhodil na podlahu a miloval sa s ňou a potom, ale potom, kde by mala byť?“

Postavil sa, lavica ich oddeľovala. „Budeme hľadať riešenie, aby sme mohli byť spolu.“ Jednoducho nevedel, čo boli tomto okamihu.

„Ako manžel a manželka? Nemôžete sa kvôli mne vzdať titulu a majetku a ja by som to od vás nikdy nežiadala, takže sme stratení.“

„Nájdem riešenie,“ zopakoval, skôr pre seba, „Neviem, či to bude ako manžel a manželka,“ dodal potichu.

„A ja to nechcem iným spôsobom, lord Malfoy,“ vstala a otočila sa od neho, obrátila sa smerom von, oboma rukami sa dotýkala chladného skla okien. Obloha bola teraz takmer úplne tmavá.

Chcel povedať niečo viac, čo by ju potešilo, ale nemal slov. Mala pravdu. Boli stratení. Nemohol sa vzdať všetkého, čo mal. Miesto toho jej to všetko chcel ponúknuť. Robilo ho to zlým človekom? Argumentoval by, podporil ju, ale čím? Slovami? Slová vyzerali byť falošné a prázdne. Nechcel jej dať falošné predpovede budúceho šťastia, ktoré nikdy nemusí prísť. Nie jej.

Cítil, že sa situácia pokazila. Bol frustrovaný z nej, sám zo seba aj zo stavu svojho srdca. Chcel ju, chcel byť slobodný, aby ju mohol chcieť. „V tejto chvíli vám nemám čo ponúknuť. Ospravedlňujem sa, že vám nemôžem dať to, čo chcete. Čo chcete a čo chcem nie je tak odlišné, je?“

Obrátila sa k nemu, „chcem si vás vziať. Chcem, aby vám zostal váš titul i majetok. Nevzdali by ste sa toho kvôli mne, že nie?“

Kráčala k jednej zo sklenených stien, oprela sa o sklo. Obrys jej siluety proti tmavej oblohe ho zalial túžbou a zúfalstvom. „Kiež by som mohol povedať, že by som sa vzdal, ale nemôžem. Prial by som si, aby som bol voľný z tejto túžby!“ Prešiel na druhú stranu miestnosti, vytvárajúc tak medzi nimi voľný priestor.

„Ak je to oslobodenie z tejto túžby, čo chcete, potom by som mala odísť. Ak odídem, čoskoro na mňa zabudnete a môžete sa zamilovať do inej.“ Prešla k dverám, ale pred odchodom sa zastavila. Keď sa nepokúsi zastaviť ju, odíde. Nakoniec pribehol k nej, keď už stála vonku. Dotkol sa jej ramena, jej pokožka horela jeho bolesťou.

S pokojom v tvári a pevným hlasom sa k nemu obrátila. „Keď ste ma pobozkal, pod stromom a teraz znova, nič ste mi neponúkal, správne?“

„Ponúkal som svoju najúprimnejšiu lásku.“

„A nič viac?“ spýtala sa.

Nahneval sa. Viac na seba ako na ňu, ale ona sa to nedozvie. Obrátil sa k skleneným dverám a buchol päsťou po tabuľke skla, rozbil ju, sklo padalo v črepoch ako padali cencúle v zime. Zastavil ruku. Priblížila sa k nemu, ale tentokrát sa odtiahol. Postavil sa ďalej od nej. „Ja vám ponúkam všetko a nič! Dočerta! Ja neviem, čo ponúkam. Konal som podľa inštinktu. Nemôžem bez vás žiť, viem, že nie,“ zvesil hlavu.

Jej srdce by kvôli nemu urobilo čokoľvek. Predtým, než prišla do Godricovej úžľabiny, keď žila so svojou matkou v rodičovskom dome, čudovala sa, keď sa jej niekto spýtal, čo by si zvolila, keby sa mala vzdať domova, rodiny a priateľov. Samozrejme, tú možnosť voľby jej zobrali. Ona sa musela vzdať všetkého. O to ju pripravili. Pomaly sa k nemu priblížila a vzala ho za ruku. Bola zranená a krv po nej voľne stekala nadol. Opatrne ju preskúmala a požiadala ho, aby si sadli na lavičku pred altánkom.

„Prečítala som niekoľko kníh o liečivých kúzlach, môžem?“ Spýtala sa.

„Ste si istá, že ma nezačarujete za moju nerozhodnosť?“ Spýtal sa s malým úsmevom.

„Dnes nie,“ odvetila. Vzala prútik a s jeho rukou vo svojej ľavej, vyriekla liečivé kúzlo. Čarodejný prútik umiestnila späť do vrecka šiat, ale jeho ruku držala aj naďalej. Oboma rukami hladila jeho veľké, silné, svalnaté ruky, jej palce prechádzali po jeho žilách. Jej ruku pevne zovrel vo svojej. Pustila mu ruku a stála pred ním. Natiahla ruku k jeho tvári, váhala, stiahla ju späť, ale opäť ju natiahla. Dotkla sa jeho líca. Zavrel oči. Bola taká jemná, taká milujúca. To bola chvíľa ako táto, keď si myslel, že by sa mohol vzdať všetkého; bohatstva, titulu a domova. Pravou rukou pokračovala v dotýkaní jeho tváre a ľavou jeho ramena. Poddal sa jej pohladeniu. S jedným prstom nakreslila linku z čela k brade, z brady späť k čelu. Špičkami prstov sa dotkla jeho obočia, a pretože to spravila, jej palec sa dotkol jeho pery. S jeho zatvorenými očami sa cítila odvážnejšie, tak sa dotkla jeho pier iba s jedným prstom.

Nakreslila obrys jeho pier, jedným smerom, ako ostatné. Nakoniec sa dotkla stredu spodnej pery. Potom, k jeho úžasu, pocítil jej pery ľahké ako pierko na svojich. Otvoril oči a ona prestala.

„Viete, čo ponúkam svojim bozkom?“ Spýtala sa.

Odváži sa spýtať? „Čo, slečna?“

„Ponúkam seba, ale tak, ako som,“ vyriekla.

Dôverne umiestnil svoje ruky na jej driek. Jej ruky boli stále na jeho ramenách, hlavu mal mierne naklonenú a pozeral na ňu. „Nedovolím vám, aby ste  si ma vydržiavali, zatiaľ čo vy si vezmete svoju čistokrvnú manželku a budete mať svojho dediča. Nedovolím vám, aby ste ma  navštevovali v noci, akoby ste sa za mňa hanbili, aby ste si ukradli chvíle ako je táto. Nemám vám čo ponúknuť na výmenu, ale mám slušnosť a svoju česť a vy mi to chcete vziať.“

„Nie!“ vykríkol. Napriek tomu, že ju držal okolo pása a pritiahol si ju pevnejšie do objatia, vedel, že to bolo naozaj to, o čom premýšľal, len pred chvíľou. Naozaj by o tom nemal premýšľať, pretože by radšej zostal slobodný celý svoj život a nemal nič viac než len pohľad a jej dotyky, než by ju pripravil o nevinnosť.

„Spýtam sa ešte raz, pane, na uspokojenie mojej zvedavosti, je to, čo ponúkate?“

Neodvážil sa na ňu pozrieť. Pustil jej driek a postavil sa chrbtom k nej. Potom sa znova otočil k nej. „V tejto chvíli vám nemôžem ponúknuť nič, okrem môjho priateľstva a mojej ochrany, ktorú nemáte moc odmietnuť.“ Vzal ju za zápästia a premiestnil späť na Manor. Premiestnil sa do prednej časti obrovského panstva, namiesto dovnútra, takto môže stráviť ešte jednu chvíľu s ňou. Keď sa ocitli na pevnej pôde, vytrhla si zápästia z jeho zovretia.

„Ja nevyžadujem vaše priateľstvo alebo vašu ochranu! Prijmem ponuku vášho kmotra, aby som odišla na Rokfort a prijala pozíciu profesora. Myslím, že tam by som našla pokoj a štipku šťastia. Môjmu bratrancovi by bolo bezo mňa tiež lepšie, rovnako ako vám. Vzali by ste si čistokrvnú, ak nie slečnu Clearwaterovú, tak potom druhú. Zabudnite, že som existovala. Vymažte ma zo svojej pamäte. Ľutujem, že pán Lupin vás z mojej pamäte nevymazal úplne.“ Chcela odísť z domu, ale chytil ju, tentoraz schmatol plnú hrsť mušelínového materiálu z jej šiat.

„Nie, nemusíte sa rozhodnúť a nemusíte ma opustiť!“ kričal. Ako nesprávne to bolo, natiahol sa po okraji jej šiat, kde predtým videl vo vrecku jej čarodejný prútik a skryl ho do vlastného vrecka. Načiahla sa a tvrdo ho udrela do tváre. Chytil ju okolo pásu a ťahal smerom k sebe. Jej tvár bola červená od hnevu, ale jeho tvár bola intenzívnejšia, než jej.

„Je mi ľúto, že som sa s vami stretla,“ škriepila sa, „je mi ľúto, že vás milujem.“

„Ste hrozný klamár, slečna Grangerová! Vy by ste sa vzdali tohto domu?“ Pozrel na obrovský dom a pozemok. Chytil ju za plece a tvrdo otočil. „Nechcete mi dať čas, ktorý potrebujem na vyriešenie tohto hlavolamu? Chcem vás a toto! Moja pravdivosť neznamená, že nie som hodný vašej lásky!“

Pozrela na neho. „Nikdy som vás nežiadala, aby ste sa niečoho vzdal!“ kričala.

„Ale áno! Chcete, aby sme žili v chatrči, obaja sa zaoberali obchodom a tvrdo pracovali ako naše pokánie, tak ako vaši rodičia. Chcete, aby som sa vzdal môjho domova, môjho života, môjho titulu a môjho bohatstva!“

Porazenenecky vytiahla ruku z jeho zovretia tým, že mu rozovrela prsty druhou rukou, „len chcem, aby ste ma miloval.“

„Vy hovoríte o chcení?“ spýtal sa zúfalo. „JA POZNÁM CHCENIE!“

 

„A čo vy?“ Spýtala sa potichu. Pozrela sa na zem, „chcete, aby som sa vzdala mojej cti a slušnosti? Mojej povesti? Môjho srdca a duše? To je všetko, čo mám.“ Klesla na zem, úplne porazená. Vyzerala ako jeho dlhý tieň, pretože sa nad ňou týčil. Bez toho, aby na neho pozrela, riekla: „Nesúhlasíte, kvôli obom našim srdciam, že by sme mali zabudnúť, čo chceme a konať podľa toho?“

 Mala pravdu, nebesia im všetkým pomáhaj, mala pravdu.

„Sakra,“ zahrešil, nie v pravom význame slova. Zdvihol ju za ramená akoby nič nevážila. „Na to je príliš neskoro.“ Vyrovnal ju popri svojom tele, jej telo zapadalo do jeho. Ľavou rukou ju držal okolo drieku a jeho pravá ruka spočívala na jej chrbte, na jej teplej pokožke. S ústami sa priblížil k jej uchu. „Som úplne, celkom stratený. Som stratený s vami aj bez vás. Ako si môže moje srdce vybrať?“

Jeho srdce sa zaplavilo krvou, čistokrvnou krvou, ktorá hrozila, že sa vyleje z jeho hrude. Nikdy predtým necítil takú bolesť a túžbu. Zavrel oči a snažil sa túžbu zmierniť.  Bude ju držať vo svojom náručí, obrazne či doslova, aby ju ochránil od všetkého zlého, nech je jeho vlastné srdce prekliate. Položí svoje srdce na poličku a zabudne, že niekedy existovalo. Jeho dýchanie sa stalo ťažším, keď ju držal pevne vo svojich rukách. Bez odporu ju odtlačil od seba. Záležalo mu na jej špinavej krvi. Boh mu pomôž, záležalo. Avšak myšlienka, že odíde preč, že bude drieť v profesii, ktorá bola pre stroskotancov, bolo neprijateľná. Načiahol sa za ňou, tvárou blízko jej vlasov. Chcel pre ňu viac. Chcel viac pre seba. Nájde prijateľné riešenie. Keby nenašiel, nakoniec by obaja skončili stratení a opustení.

 „Obaja si zaslúžime šancu na šťastie, Hermiona,“ riekol jej jemne, ako keby hovoril s malým dievčatkom. „Nevzdám sa vás, ako som uviedol predtým. Sľubujem vám, že keď nemôžem nájsť očakávané riešenie nášho šťastia, potom sa všetkého vzdám.“ O krok cúvla a pozorovala ho. Verila mu.

„Vrátim sa s vami na Manor, ale len v prípade, ak pán Lupin odíde, ale musím vás upozorniť, že musíme byť len priatelia, vy a ja, a to do tej doby, kým budete voľný, buď od svojho presvedčenia alebo od vašej túžby. To bude buď jedno alebo druhé, ale nie oboje, chápete?“

Chápal. Vedel, čo hovorí. Vzdaj sa kvôli nej všetkého alebo o všetko príď,  a nakoniec, nemohol nájsť v jej vyhlásení chybu. Časť jeho mysle, ktorou to zdôvodňoval, sa hádala s časťou jeho srdca, ktoré malo svoje túžby. Zamieril k domu, s ňou po boku. Spomalil svoje tempo, aby s ním udržala krok. Naozaj kvôli nej trpel. Bude to test jeho sebaovládania, či zostane v tom istom dome s ňou bez toho, aby sa jej dotkol, pobozkal ju, chcel ju. Skôr, než vošli do domu, chytil ju za ruku. To bol jeho prvý test. Pozrela do jeho sivých očí, v ktorých myslela, že je otázka. Konečne, umiestnila jemne svoju ruku na jeho rukáv. Jeho rameno neopadlo a jeho pokožka sa nerozpustila. Jeho srdce však bolo iný príbeh, ale bude to brať pomaly.

Vošli dnu. „Sú tu ešte pán Lupin a lord Potter?“ spýtal sa lord Malfoy sluhu.

Prikývol v súhlase. Draco sa na ňu usmial. „Odprevadím vás do vašej izby a keď bude večera, pošlem po vás.“ Spoločne, ruka v ruke, prešli dlhú vzdialenosť k jej izbe. Zastal pred dverami. „Ak by ste ma potrebovali, bez ohľadu na hodinu či požiadavku, necíťte sa ako bremeno. Vyhľadajte ma, prosím.“

Všetko na žene pred ním, jej strhaná tvár, malé, ale dobre tvarované telo, sľubovalo, že ho prinúti zradiť svoje slovo. Chcel ju držať v náručí, dotýkať sa jej sladkej tváre, jemne ukladať svoje pery na jej, tak ako to urobila predtým, bolo zlé, ale cítil, že správne. Jeho túžba ohrozila jeho rozhodnutie. Jeho mozog konečne prišiel k miestu, kde ho čakalo racionálne riešenie. Cúvol o krok a uklonil sa. Vzal ju za ruku, nemohol odolať a pobozkal jej ju. Priatelia bozkávajú priateľovu ruku, nie? Opustil ju a hnal sa do haly, vyšteknúc na jedného zo sluhov, aby jej vzali jedlo až do jej izby. Musel vidieť Lupina. Potreboval odpovede.

Keď sa hnal cez dom, vedel, že sa s ňou nemôže hrať na priateľstvo. Bol čím ďalej zúfalejší, len aby sa jej mohol dotknúť. Jeho záujem bol príliš, aby sa dal ignorovať, a k tomu poznanie, že ona bola dôležitejšia ako všetko ostatné. To poznanie však neznižuje jeho zápal či rozhorčenie. Jeho láska nemohla byť odmedzovaná. Nie, to, čo hľadal nebol koniec jeho túžby a lásky, ale odpovede, ktoré mu pomôžu získať jej ruku.

Zastavil sa a oprel sa o stenu. Žiadny iný muž ju nemôže mať. Pomyslenie na  ruky iného na jej tele, na jej mäkkej bielej pokožke, v jej hodvábnych vlasoch, spôsobilo, že sa jeho srdce zakymácalo. Pomaly sa nadychoval a vydychoval, zišiel späť na druhé poschodie haly, kde sa nachádzali dvaja muži. Keď vošiel, obaja vstali, „našli ste ju?“ spýtal sa lord Potter.

Vybral jej prútik z vrecka a položil ho na stôl. Nalial si pohár ohnivej whisky. „Je opäť v bezpečí, vo svojej izbe, takže sa nemusíte báť, páni. Medzi týmito stenami je v bezpečí. Avšak, pán Potter, buď ostanete tu ako jej garde alebo pošlete niekoho iného, pretože pán Lupin musí odísť.“

„Prečo?“ Spýtal sa Harry.

Draco vypil nápoj na jeden dúšok. „Myslím, že Lupin bude viac naklonený odpovedať na vaše otázky ako ja, i keď viem jednu vec: On je muž, ktorý jej vymazal pamäť.“

-------------------------------------------------- ------------------------------

(Nabudúce: konečne odpovede na niektoré otázky, a romantická epizódka pri mesiačiku, ktorej svedkom bol nepriateľ.)


Kapitola 27: Pavučina lží



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi



Kapitola 26: Pavučina lží


Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


 

„Neviem, kde začať,“ začal Remus. Posadil sa na pevnú stoličku a hoci bol unavený a hladný, chcel vyrozprávať svoj príbeh, alebo aspoň tú časť, čo mohol.

„Remus, je to pravda?“ Spýtal sa Harry. „Naozaj si upravil Hermione pamäť?“

„Áno, urobil som to,“ priznal, pričom pozrel na muža, ktorého považoval za syna.

„Prečo?“ Spýtal sa Harry a posadil sa neďaleko Remusa. Draco zostal radšej stáť.

„Stále vám nemôžem všetko prezradiť, ale poviem vám, že Marcus Flint povedal Severusovi, že Hermiona je v nebezpečenstve, ktoré jej hrozí od Blaisa Zabiniho. Povedal, že jeho milenka, sestra slečny Wardovej, tvojej slúžky, informovala Blaisea Zabiniho, že slečna Grangerová bude sama so Severusom v lese, takže tam šiel a uniesol ju.“

„Prečo by Blaise Zabini chcel uniesť Hermionu?“ Spýtal sa Draco.

„Blaise Zabini je človek, ktorý žije nad svoje pomery. Počas vojny stratil veľa majetku, zvyšok prehral. Podľa Marcusa Flinta, Blaise Zabini má aférku so slečnou Clearwaterovou, ktorej bohatstvo nie je už také, akým bývalo. Chcel, aby sa slečna Clearwaterová vydala za lorda Malfoya a tak mohol vysať nejaké  Malfoyove peniaze prostredníctvom slečny Clearwaterovej.“

„Viete, aký mal v ten deň úmysel?“

„Pán Flint povedal, že sestra pani Smithovej bola tiež jednou z Blaiseových mileniek, a povedala, že jej sestra prezradila, že Blaise chcel zabezpečiť, aby Hermiona bola dosť dlho preč a tak slečna Clearwaterová mohla nájsť spôsob, ako presvedčiť lorda Malfoya, aby sa s ňou oženil. Snape sa tiež  v ten deň snažil presvedčiť Draca, aby zmenil svoj názor, aj keď Snape nebol súčasťou ich plánu. Ak by to nefungovalo, Zabini by ju držal kvôli výkupnému. Rovnako sa podieľal aj na incidente s kočiarom. V ten deň najal troch mužov, aby ju uniesli, ale znova, Marcus Flint zmaril ich plán. Verím, že Zabini je ten, kto zabil sestru pani Smithovej, pretože o jeho úmysloch povedala sestre a pánu Flintovi.“

„Prečo ste upravil Hermione pamäť?“ Spýtal sa Draco, pretože Harry sa zdal byť príliš šokovaný na to, aby kládol otázky.

„Sú dva dôvody. Myslel som, že vymažem všetku bolesť, ktorú mohla cítiť z Cruciatu a chcel som zmierniť jej strach z únosu. Keď som ju našiel, bolo zrejmé, že ju prekliali. Po druhé, Snape mi povedal, že jej povedal pravdu o jej pôvode a ja sám som chcel iba získať nejaký čas na to, čo som chcel urobiť, tak som jej vymazal krátkodobú pamäť. Nevedel som maličkosť a to, že jej  Snape nič nepovedal. Povedal mi to len preto, aby ma zranil. A dopadlo to tak, že sa Hermione ublížilo.“ Riekol Lupin.

„Aká je pravda o jej pôvode?“ Spýtal sa Harry, ktorý konečne našiel svoj hlas.

Lupin stál tvárou k oknu. Nedokázal sa pozrieť do tváre lorda Pottera, pretože nechcel v nej vidieť sklamanie, o ktorom vedel, že príde. „Pred 22 rokmi bol pre nás temný čas. Temný pán bol pri moci. Veril v čistú krv i keď on sám bol polovičnej krvi. Náš svet bol v chaose a vyzeralo to, že svetlá stránka  ten boj prehrá.“

„V tom čase bolo jedno proroctvo, že dieťa narodené z mukla a čistokrvného povstane a zastaví Temného pána.“

„Áno, proroctvo o mne,“ odvetil Harry.

Lupin sa obrátil. „Vtedy sme nevedeli, čo to proroctvo znamená. Muklovi a čistokrvnému sa narodilo dieťa, matka nemluvniatka ku mne prišla a zverila sa mi o svojom stave a zo strachu, že by mohlo ísť o dieťa z proroctva, ma požiadala, aby som dieťa ukryl. Ukryl som. To bábätko bola Hermiona.“

„Kto bola jej matka?“ Spýtal sa Harry.

„To nemôžem povedať, pretože som zložil čarodejnícky sľub, že nikdy neodhalím tajomstvo a ja ho nikdy neodhalím. Poviem vám, čo som povedal každému. Andromeda Blacková, sesternica Siriusa Blacka, teta lorda Malfoya, sa tajne zaplietla s muklom Theodorom Thonksom. Andromeda a ja sme boli dobrí priatelia. Prišla ku mne a povedala, že je tehotná a bojí sa. Temný pán a jeho nasledovníci práve zabili Tonksa. Obávala sa o svoje dieťa. Vedela o proroctve a uvažovala, či by jej dieťa nemohlo byť ono. Vedel, že jej švagor, Lucius Malfoy, bol blízky nasledovník Temného lorda.“

„Musel som sa dohodnúť s tou istou osobou, ktorá mala vziať dieťa tej druhej ženy, aby prijala aj Andromedine dieťa, ale už bolo neskoro. Andromedin čas nadišiel a ona zomrela pri pôrode, rovnako ako zomrelo aj jej dieťa, opatrovaná len  pôrodnou asistentkou. Môj priateľ mi v ten istý večer doručil dieťa, o ktoré som sa mal postarať sám. Vtedy ma napadla tá moja lož.“

„Povedal som Siriusovi a Severusovi Snapeovi, že Andromeda, ktorá čakala moje dieťa, zomrela, ale že dieťa žije. Vzal som dieťa tej druhej čarodejnice, ktorým bola Hermiona, a požiadal Severusa, aby posunul tú informáciu k Temnému pánovi. Myslel som si, že   dieťa ochráni, ak sa bude zdať, že sa narodilo z dvoch čistokrvných. Avšak Sirius nikdy neveril, že Andromeda čakala moje dieťa. Pýtal sa, kto je skutočným otcom dieťaťa, čo bolo druhé klamstvo. Povedal som mu, že je to dieťa Jamesa Pottera. Dodnes si nie som istý, prečo som to povedal. Musel som povedať, že to bol niekto, a vedel som, že Sirius urobí čokoľvek, aby ochránil Jamesa a jeho deti.“

„Lupin, prečo všetky tie klamstvá?“ Spýtal sa Harry. Potom si ťažko vzdychol. „Hermiona nie je naozaj moja sestra, však?“ Vstal a obrátil muža tvárou k sebe.

„Ona nie je Jamesova dcéra,“ odpovedal Lupin. „Ale povedal som to Siriusovi, pretože pravdou je, že je JEHO dcéra. Môj čarodejnícky sľub k jej matke mi zabránil, aby som to niekomu odhalil, či Siriusovi alebo komukoľvek inému. Okrem toho, je to výhodné klamstvo a to isté som povedal Hermioniným adoptívnym rodičom. Bola to sestra a švagor Jamesovej manželky, tak si šťastní vzali to dieťa, keď predpokladali, že patrilo Lilinmu manželovi.“

V tej chvíli stála za dverami Hermiona, ktorá chcela zaklopať, keď začula hlasy a miesto toho počúvala.

„Sirius a ja sme spravili dohodu, že budeme ochraňovať Hermionu po celý jej život. Sirius si myslel, že je dieťaťom jeho milovanej sesternice a jeho najlepšieho priateľa. Urobil som to, pretože som si myslel, že je v nebezpečenstve kvôli proroctvu. Snape tak urobil z povinnosti voči svetlej strane, ale stále sa domnieval, že bola moja. Keď zomierala Hermionina adoptívna matka, Snape za ňou šiel. Vyrastal spolu s ňou a Lily, mal ich obe rád.“

„Na smrteľnej posteli povedala Snapeovi svoju verziu pravdy, tú, že dieťa je Jamesa Pottera.“ Remus na chvíľu stíchol, aby si nalial do pohára ohnivú whisky.


Hermiona počula dosť. Odišla späť do svojej izby. Ona a Harry sú brat a sestra! Bola plná radosti, ale aj zmätku! Ak bol James Potter jej otec, kto bola jej matka?”


Remus pokračoval, vôbec si neuvedomil, že Hermiona počula len časť príbehu a že tá časť je lož. “Nikdy by som to Snapeovi nepovedal, pretože nenávidí Jamesa Pottera. Tiež som nikdy nepovedal pravdu o Siriusovi, pretože ak tam bol niekto, koho nenávidel viac ako Jamesa Pottera, bol to Sirius Black. To je dôvod, prečo som povedal Snapeovi, že je moja. Potom Snape hovoril s Hermioninou adoptívnou matkou na jej smrteľnej posteli, a myslel si, že som ho po celé tie roky klamal, pretože sa teraz domnieval, že jej otcom bol James. Musel som mu klamať, ale nebolo to klamstvo, ktoré si myslel on. Snape mi povedal, že v ten deň v lese odhalil Hermione, že James bol jej otec, aj keď som neskôr zistil, že jej o tom vôbec nepovedal.”

“Prosím, povedz mi, kto je jej matka?” požiadal Harry. “Nič ma do toho nie je, stále bude moja príbuzná, ale rád by som to vedel.”

“Nemôžem, avšak môžem povedať, že je príbuzná niekomu v tejto miestnosti.”

“Áno, samozrejme, že je!” Vykríkol Draco. “Ak je dcérou Siriusa Blacka, znamená to, že je moja vzdialená sesternica!” Dracova frustrácia sa prejavila tým, že rukami vyčistil povrch stola, pohoršený pavučinou lží a tou bolesťou, ktorú všetkým spôsobili.

“Povedzte nám, kto je matkou slečny Grangerovej! Už ste nám povedal, že jej otec bol Sirius Black! Pokiaľ jej matka nežije, váš čarodejnícky sľub už nie je záväzný!” Vykríkol Draco. Jediné, na čo dokázal myslieť, bolo, že Sirius, bratranec jeho matky, bol čistokrvný. Čo ak jej matka bola tiež? Čo keď Lupin pokračoval v klamstvách dodnes a Hermiona nikdy nebola kvôli proroctvu v nebezpečenstve? Keby bola čistokrvná, mohli by sa slobodne vziať!

“Môžete do mňa hádzať veci, začarovať ma, nadávať mi, ale nepoviem to. Urobil som slávnostnú prísahu a ja ju hodlám dodržať,” riekol Remus.

“Vie niečo z toho Hermiona?” Spýtal sa Harry.

“Nie,” odvetil Remus.

“Potom by sme jej nemali nič hovoriť,” rozhodol Harry, “povieme jej, že si jej upravil pamäť, aby si nepamätala, že bola prekliata. V tejto chvíli jej nič iné nepovieme. Ona ti asi nikdy znova nebude dôverovať, Remus, ale nie som si istý, či je to zlé. Tiež neviem, či ti ešte budem veriť ja. Si stále vítaný v mojom dome, ale dôveru budeme musieť vybudovať odznova.”

“Čo slečna Grangerová? Je jej jedinou hrozbou pán Zabini?” Spýtal sa Draco.

“Verím, že vonku existuje viac hrozieb, ako sme si vedomí, ale to je len podvedomý pocit. Ale môžem sa mýliť. Myslím, že Snape musel povedať svoju verziu pravdy slečne Clearwaterovej. Tá musí predpokladať, že Hermiona je čistokrvná a jej rodičia boli Andromeda a James Potter. Musela to povedať Zabinimu. To znamená, že predpokladajú, že nič nebráni tomu, aby si vzala lorda Malfoya a asi sa to pokúsili prekaziť,” odpovedal Remus.

“Avšak, čo musíme pred všetkými skrývať, prinajmenšom nateraz, je to, že napriek tomu, že je nečistokrvná, stále sa môže vydať za lorda Malfoya bez toho, aby prišiel o svoj majetok,“ pokračoval.

“Čo tým myslíte?” Spýtal sa Draco.

“Nie je to jasné, lord Malfoy?” Spýtal sa Remus. “Ak platí posledná vôľa vášho otca, stratíte majetok, ak sa zosobášite s niekým, kto je menej než čistokrvný, a váš majetok potom zdedí váš jediný žijúci príbuzný.”

“To sme už rozoberali!” Riekol Draco. “Nikto neexistuje. Všetci moji príbuzní sú mŕtvi!”

“Nie, všetci nie. Sám si povedal, že Hermiona by mohla byť tvoja sesternica,” zapojil sa Harry.

“Áno, z matkinej strany. No vôľa hovorí, že to musí byť dedič z Malfoyovej strany.”

“Lord Malfoy, neboli vaša matka a otec bratrancom a sesternicou z druhého kolena? Neboli váš otec a Sirius Black bratranci z druhého kolena? To by z Hermiony robilo vašu jedinú žijúcu príbuznú, potomka Luciusovho bratanca druhého stupňa, a ona by zdedila váš majetok. Už som sa o právoplatnosti presvedčil u advokáta, potvrdil to.”

Draco bol z jeho slov šokovaný! To by mohla byť odpoveď na jeho modlitby!

“Znovu hovorím, že táto informácia by nemala z tejto miestnosti uniknúť, pretože ona by mohla byť stále v nebezpečenstve. Myslím, že by mala byť stále chránená. Najviac sa bojím toho, že ju niekto niekedy môže spojiť s pôvodným proroctvom a že niektorí ničomní nasledovatelia Temného pána, hoci je mŕtvy, by sa mohli pokúsiť ublížiť jej. Existuje tiež možnosť, že by jej chcel niekto ublížiť, ak by si myslel, že by mohla zdediť taký veľký majetok. Neunáhlime sa v týchto veciach. Pokračujme týmto smerom a strážme ju, ako sme to vždy robili.”

“Potom ju budem chrániť ja,” riekol Harry. Obrátil sa k Malfoyovi. “Remus a ja pôjdem späť na Potter´s Hall. Pošlem Daphne Greengrassovú, aby tu ostala ako garde, ak je to prijateľné. Myslím, že sa pohnevala so slečnou Clearwaterovou, pretože akceptovala ponuku na sobáš od pána Charlieho Weasleyho. Nemá kam ísť, tak ju pozvem, aby zostala u mňa. Som si istá, že bude ochotná miesto toho prísť sem.”

Draco len prikývol.

Draco sa pozrel na Remusa. “Niekedy, priateľu, nám budete musieť povedať celú pravdu, sľub alebo nie, rozumiete?”

“Celý život som bol ohrozovaný viac zastrašujúcimi mužmi, než ste vy, lord Malfoy, bez urážky. Vašu hrozbu budem považovať za holý následok unaveného stavu vašej mysle. Dobrú noc.” Odišiel na verandu a odmiestnil sa.

Harry sa otočil k Malfoyovi. “Budem na ňom pracovať. Zistíme, kto je matka. Viem, že dúfaš, že bude čistokrvná, nie je tak, aby si sa s ňou mohol oženiť?”

“Dúfam v to,” riekol Draco. “Ale musím priznať, že iný výsledok je rovnako priaznivý. Ak zdedí môj majetok, stále by som si ju mohol vziať za ženu.”

“Nevkladajte do toho prvého nápadu príliš veľa nádejí,” odvetil Harry. “Nemyslím si, že by Remus strávil celý život ochraňovaním čistokrvnej, narodenej legitímne alebo nie, ktorá by nikdy nebola v nebezpečenstve pred Temným pánom. Musíme sledovať tých, ktorí jej chcú ublížiť, ako napríklad Blaise Zabini.”

“Ak nájdem Zabiniho, je mŕtvy,” odpovedal Draco Harrymu.

“Theo Nott povedal, že Zabini je stále nezvestný, tak už môže byť mŕtvy. Nehľadajte pomstu, lord Malfoy. Zničí vás to. Hovorím, aby ste navštívili vášho starého priateľa Flinta a zistite, čo ešte vie. Bez ohľadu na to, stále ju milujem ako sestru. Dúfam, že láska k nej je rovnako úprimná. Opäť platí, že to nemusí byť pravda.” Harry prešiel na verandu a tiež zmizol.

Draco vedel, že v jeho slovách bola pravda, ale dočerta so všetkým, stále mohol mať nádej.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Na inom mieste, v dedine, Ginny Weasleyová prechádzala tmavou dláždenou ulicou. Pri pouličnej lampe stál muž, ku ktorému sa priblížila a zastavila.

“Urobila ste skvelú prácu ako všetko zničiť, dievča,” riekol muž.

“Pokúšala som sa a stálo ma to moje zasnúbenie! Lord Potter ma teraz nenávidí!”

“Naozaj ste sa pokúšali? Viem, čo ste povedala tomu dievčaťu. Mali ste predpokladať, že bude hľadať útechu u lorda Malfoya. Mali ste sa ubezpečiť, aby ich zväzok bol zabezpečený! Vy ste sa však pokúšali zabezpečiť váš vlastný!” Káral ju. “Snažili ste sa presvedčiť ju, aby odišla, keď vašou prácou bolo zahnať ju do náručia lorda Malfoya.”

“Je mi to ľúto, pane, ale ak to, čo hovoril pán Zabini, bola pravda a ona je naozaj dcérou Jamesa Pottera a Andromedy Blackovej, znamenalo by to, že je prvorodeným dieťaťom Jamesa Pottera. Zdedila by Potter´s Hall pred mojím Harrym! Poznáte spôsob čarodejníckeho dedenia! Prvorodený, či muž alebo žena, zdedí majetok a ja som musela myslieť na svoju budúcnosť pred vašou!”

“To je váš problém, nie môj. I keď musím povedať, že naisto viem, že jej matkou nebola Andromeda Blacková. Ten príbeh, že James Potter je jej otec môže byť pravda. Pochybujem, že by to Severus Snape povedal svojej chránenkyni, ak by tomu neveril. Avšak, nikto to nepotreboval vedieť. Vy by ste stále mali podporovať jej zväzok s lordom Malfoyom!”

“Odpovedzte mi, prečo je to pre vás také dôležité? Prečo chcete, aby sa Hermiona Grangerová vydala za lorda Malfoya? Viete, že stratí svoje panstvo! Bude určené inému, kým sa nenájde dedič,” riekla Ginny.

“Ako som povedal, viem, že Hermiona Grangerová nie je dcérou Andromedy Blackovej, pretože dieťa, čo sa narodilo tej noci, som ja.”

Ginny sťažka dýchala. “Nie, to nie je možné. To by znamenalo, že vy zdedíte Malfoyov majetok!”

“Samozrejme, to je dôvod, prečo chcem, aby ste podporovali ich vzťah, ale vy ste zlyhali. Preto som nútený pokračovať v obvinení proti vášmu bratovi Georgeovi. Zajtra bude zatknutý a uvrhnutý do väzenia!”

“Nie, prosím, dajte mi viac času! Ona je teraz na Malfoyovom panstve! Sú opäť zamilovaní, som si istá!”

“Ja si to nemyslím. Mám pocit, že on sa kvôli nej všetkého nevzdá.”

“Ak mi nedáte viac času, prezradím vaše tajomstvo! Prezradím!” Vyhŕkla.

Muž sa zasmial. “Malá čarodejnica sa mi vyhráža? Nepoviete to živej duši, ale snáď by ste mohla poslúžiť inej veci. Váš brat si zatiaľ udrží slobodu, ale ak budete naďalej jednať v sebeckých dôvodoch, budem nútený pokračovať v obžalobe. Nájdite cestu späť do Grangerovej priazne. Zistite, ako je na tom s lordom Malfoyom.”

“Ale čo Harry?” Spýtala sa.

“Harry Potter je čestný muž a obávam sa, že na vás zabudol a to vašou vlastnou vinou. Mohla ste poslať slečnu Grangerovú do Malfoyovho náručia a teraz by ste bola pani na Potter´s Hall, keby ste počúvala moje príkazy. Zruinovali ste vaše šance na to, takže vaša jediná pomoc bude teraz s cieľom zachrániť svojho brata. Urobte to, inak celá vaša rodina bude zničená!” Odmiestnil sa. Sedela na obrubníku a plakala.

Draco sedel sám v knižnici,  premýšľajúc o tomto dni. Uvažoval, či by mal niečo odhaliť Hermione. Chcel jej to povedať, veľmi. To je ale zvrat udalostí. Aj keď by nebola čistokrvná, bola by jeho jediná žijúca príbuzná a zdedila by Malfoy Manor, keby si ju vzal. Tejto myšlienke sa zasmial. Jeho otec na to nikdy nepomyslel? Čo by Dracovi záležalo na tom, či je majetok na jeho alebo jej meno? Čarodejnícke dedenie sa odlišovalo od muklovského. Nielen ženy mohli dediť majetky, ale aj potom, čo sa vydali, automaticky zdieľali všetky peniaze, tituly a majetok. Takto by si ponechal svoj domov, bohatstvo, titul a bude mať ženu, ktorú chcel.

Áno, chcel jej povedať tieto veci, ale cítil určitú povinnosť voči Potterovi a Lupinovi. Bude čakať. Bude ju chrániť, kým ohrozenie nezmizne. Dovtedy bude dodržiavať vzdialenosť a nesprávať sa k nej inak než priateľsky.

No, mal by to skúsiť.

Jeden zo sluhov zaklopal na dvere. “Vstúpte!” Zakričal Malfoy.

“Prepáčte, lord Malfoy, ale povedali ste služobníctvu, aby zo slečny Grangerovej nespúšťali oči,” začal sluha. Draco vstal a vyzval muža, aby pokračoval. “No, pane, prechádza sa po záhrade pri veľkej fontáne. Poslal som jedného z lokajov, aby ju strážil.”

“Ďakujem vám, Miller.” Draco vstal a narovnal si kravatu. Obliekol si plášť a pozrel na hodinky. Bola skoro polnoc. Čo by robila o takomto čase vonku? Chystala sa byť jeho smrťou.

Hermiona sedela na okraji fontány a premýšľala. Mohli by správy, ktoré počula, byť pravdou? Bol jej otec naozaj James Potter? Bola čistokrvná? Kto bola jej matka? Mala zostať dlhšie a počúvať, snáď by Remus odhalil aj to. V pomyslení, že ona a Harry boli brat a sestra, pocítila lúč šťastia, ale takisto aj bodavú bolesť viny. Mala pocit, akoby to bola zrada voči jej matke a otcovi. Jej otec nebol jej otcom a jej matka pravdepodobne nebola jej matkou. Avšak, keby bola čistokrvná, mohla by si vziať lorda Malfoya!

Trochu sa otočila na obrube fontány a špičky prstov namočila do vody. Ľahko naberala vodu  hore a dolu. Bola studená noc, tak si pritiahla šatku k ramenám tesnejšie. Počula šľapaje a pozrela nahor. Bol to lord Malfoy.

Draco na ňu mieril jej prútikom. “Ak sa budete v noci túlať po vonku, môžete potrebovať toto.” Vzala si ho z jeho ruky. Skryla ho do utajeného vrecka šiat a postavila sa na odchod.

“Počkajte, ešte neodchádzajte. Neporozprávame sa?” Spýtal sa.

“Je veľmi neskoro,” odvetila. Posadila sa späť na fontánu.

“A?”

“Iste ste unavený.”

“Takže, vy myslíte len na moje pohodlie? Takže, keď musím byť unavený, vy musíte odísť?”

“Samozrejme,” odpovedala.

“Ste príliš veľkorysá. Ja nemyslím na vaše pohodlie, takže vy by ste sa nemala starať o moje,” usmial sa, aby ukázal, že žartuje, ale ona sa na oplátku neusmiala.

“Som unavený z vášho mračenia,” prešiel k nej a postavil ju. Pozrel sa jej zblízka do tváre. Mesiac bol sotva viditeľný a noc bola kvôli mrakom takmer čierna. Pohladil ju po tvári. “Usmejte sa na mňa, Hermiona.”

“Bolo by to falošné.”

“Usmejte sa na mňa,” riekol s úsmevom.

“Ešte falošnejšie.”

“Spievajte.”

“Ste blázon,” odvetila s úsmevom.

Rukami skĺzol dolu jej tvárou k jej rukám, držal ju za zápästie. “Možno som blázon, ale prinútil som vás usmiať sa. To bol môj cieľ.”

“Vždy dostanete, čo si zaumienite?”

“Zvyčajne,” odpovedal úprimne.

“Ako budeme postupovať?” Spýtala sa.

“V akom zmysle?” Odpovedal otázkou.

Nemohla prezradiť, že počula, že James Potter bol jej otec. “Musíme sa správať, že sme len priatelia, nie je to tak? Ako môžem požiadať srdce, aby cítilo niečo, čo necíti?”

“Nie ste skúsený klamár, je to tak? Na druhej strane, to je zručnosť, ktorú som praktizoval po dlhú dobu. Som vynikajúci klamár. Dalo by sa povedať, že som klamár prvej triedy.” Znova sa usmial.

Tiež sa usmiala.

“Naučte ma klamať.” Ľahký vietor zachytil pramienok vlasov okolo jej tvári. Podišiel k nej a jemne jej zasunul vlasy späť.

“Aby bolo klamstvo efektívne, nesmiete dopustiť, aby vaše slová alebo činy prezradili pravdu, napríklad, teraz sa môžem dotknúť vašich vlasov,” jeho ruka prešla k jej vlasom, ale tentoraz ju tam nechal, “a môžem vám povedať, že vaše vlasy nie sú ani jemné ani nádherné.” Chvíľu čakal a pokračoval. “čo hovorili moje oči? Prezradili, že je to klamstvo?”

Hermiona sa načiahla a vybrala jeho ruku zo svojich vlasov. “Vaše oči potvrdili, že je to pravda, ale vaše ruky zostávajúce vo vlasoch vás zradili.”

Zatváril sa kyslo. “To bol zlý príklad, nechajte ma skúsiť to znova.” Chytil ju za bradu. “Vaše ústa sú len sotva postačujúce a nie sú zrelé na bozkávanie. Veríte mi?”

Tvárou mu prešiel malý úsmev. Vedela, že klame. Aký druh hlúposti toto bol? “Určite klamete, pane, zatiaľ, čo ste to vyslovil, z mojich úst ste nespustili oči.”

Uškrnul sa. Bola to len zábava, ale teraz cítil, že by mal niečo skúsiť. Odišiel od nej, ale keď sa otočil, stále mala na tvári úsmev. “Aspoň teraz sa usmievate, aj keď ma to začína provokovať. Poďte a postavte sa predo mňa, slečna.”

Podišla k nemu a pozrela sa na neho. Bola taká tma, že ťažko rozoznala výraz jeho tváre. “Dotknite sa mojej tváre,” riekol.

“Chystáte sa dokázať, že môj dotyk je klamstvo?” Spýtala sa pobavene.

“Prepánakráľa, ženská, len sa dotknite mojej tváre!” Vzal ju za ruku a položil si ju na líce. Na rozdiel od jej tváre, jeho bola drsná s denným porastom brady. Prešla palcom cez jeho líce. “Teraz vám hovorím, že vaša ruka na mojej tvári zanecháva v mojom vnútri chlad. Nič necítim. Vášmu dotyku chýba túžba, ktorú požadujem.”

Usmievala sa. “Máte pravdu. Vaše oči neukazujú, že klamete, ale som zvedavá...” Natiahla druhú ruku a podržala jeho tvár. Špičkami prstov prešla dolu jeho tvárou až ku krku. Cítila jeho pulz. “Ale vaše telo vás stále prezrádza. Pokiaľ nenaučíte svoje telo klamať, nikoho neoklamete.”

Pustila ho. “Ako moje telo klame?” Spýtal sa.

“Vás pulz, pane, bol rýchly. Môžem len predpokladať, že kvôli tomu, že ste klamal.” Pobavil ju, ale cítila sa zmätená. Čo táto malá prax spraví s cenou čaju v Číne? Bolo to márne. Asi len chcel ospravedlniť, aby sa jej mohol dotknúť. Otočila sa a kráčala ku gréckej soche nahého muža držiaceho luk a šípy.

Jej ruky prechádzali hladkým mramorom sochy. S údivom sledoval, ako sa dotýkala sochy po silnom, dobre tvarovanom hrudníku tam aj späť. Predstavoval si, že sa dotýka jeho. Nechala ruky túlať sa po dlhých rukách sochy až k luku. Ruka bola tak vysoko, ako stála ona. Spoza drieku na neho pozrela. “Teraz, keby ste mohli naučiť vaše telo byť takým chladným ako kamenná socha, potom by som možno uverila vašim klamstvám. Ale to nie mňa musíte presvedčiť, ale ľudí z mesta. Ak môžete presvedčiť ostatných, pôjdem do toho plánu.”

Pristúpil k druhej strane sochy. “Uisťujem vás, drahá dáma, že ja som vycvičený klamár. Vy ste tá, ktorá musí predstierať, že som jej ľahostajný. Vy ste tá, ktorá musí presvedčiť masy, nie ja.” Hermiona sa hravo schovala znovu za sochu. Natiahol sa po nej a dotkol sa jej rukávu. Smiala sa a bežala od neho.

“Ja nikoho neprenasledujem, milá dáma.”

“Dobre, tak či tak, pre vás nebudem úlovok.” Znovu sa posadila na fontánu. “Nikdy ma nechytíte,” vyslovila potichu s ľútosťou.

Počul jej tiché slová. Priblížil sa. “Ja by som s tým nepočítal.” Zasmial sa nahlas. “Zajtrajšia lekcia bude lekciou naučiť vás lepšie klamať.”

“Zajtra je v kraji jarmok a môj bratranec mi sľúbil, že ma tam vezme. Tiež sa môžete zúčastniť, ak chcete, pretože ste slobodný. Ja tam budem praktizovať moju novú ľahostajnosť k vám,” riekla zdržanlivo.

“Rád by som sa tam s vami zúčastnil, vy by ste ma ignorovala a ukázala svoje pohŕdanie. Nič by ma neurobilo šťastnejším,” zasmial sa.

“Myslím, že by ste mohli klamať, pane.” Zastavila sa a prešla cestičkou k vstupu, kde na neho čakala, aby mohli opustiť záhradu. “Je neskoro, chcete ísť so mnou späť alebo je to príliš problematické, pretože ma nemáte rád?”

Prešiel vedľa nej. “Ja vás nebudem mať rád v prítomnosti iných osôb a to len krátky čas. Poznám tajomstvo, ktoré keď bude vyzradené, uvidíte, že nádej nie je stratená. Pýtal som sa vás, či mi dáte čas a znovu sa pýtam, urobíte to pre mňa?” Vytiahol jednu z jej kučier a díval sa, ako sa hojdá v matnom svetle nočnej oblohy.

“Tajomstvo?” Spýtala sa. “Nemôžete to prezradiť, predpokladám.” Uvažovala, čo to tajomstvo bolo to, ktoré počula, že je dcérou Jamesa Pottera.

“Ešte nie, ale budeme spolu a nič nestratíme, ale pokiaľ nebudem môcť prezradiť svoje tajomstvo, musíte klamať a predstierať, že sa o mňa nezaujímate.” Čím skôr by jej mohol povedať, že je dcérou Siriusa Blacka, tým by bolo pre nich všetko lepšie.

Nejaký muž stál  v tieni, za veľkou sochou gréckej ženy s veľkou nádržou pri jej nohách. Práve sa zjavil v záhrade, pretože od jedného zo zamestnancov počul, že ona bola vonku. Nemal ani potuchy, že tam bol tiež Malfoy. Čo bolo tým tajomstvom, o ktorom sa zmienil? Ako by to upravilo ich cestu? Čím skôr musí zistiť, čo je to za tajomstvo. Odmiestnil sa preč.

Draco začul niekoho sa odmiestniť. Inštinktívne ju stiahol do náručia. “Je veľmi neskoro a vy si musíte odpočinúť, ak chcete ísť zajtra na jarmok.” Cítil, ako sa mu na poplach vzadu na krku zježili chĺpky. Niekto ich sledoval. Zajtra musí určiť mužov na stráž.

“Stalo sa niečo, Draco?” Spýtala sa.

Zľahka sa usmial. Oslovila ho Draco. Zdala sa byť v lepšej nálade, znova na nej bolo badať známky radosti, koketovala s ním a najdôležitejšie zo všetkého, nazvala ho Draco. “Nič sa nestalo, Hermiona. Poďme dnu, opäť, vaše telo vás zrádza.” Rukou prešiel k jej ramenu a dotkol sa jej krku. “Áno, váš pulz bije rýchlejšie než vy tvrdíte o mojom. Vaše telo mi hovorí, že sa o mňa veľmi zaujímate.”

Odstránila jeho ruku zo svojho krku a začala kráčať po ceste, pootočila hlavu a odvetila, “nemám tušenie, čo tým myslíte. Nemohla by som za vás dať ani dve lusknutia.“ Dvakrát luskla prstami, usmiala sa a obrátila späť.

Podišiel až k nej, vzal ju za ruku a pobozkal jej ju. “Klamárka.”

(Nabudúce: Niekto sa zaujíma o Hermionu a Draco ukáže, že nakoniec je hrozný klamár)


Kapitola 27 ½: Prehľad z Pavučiny lží



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi



Kapitola 27 ½: Prehľad z Pavučiny lží


Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi




Stručné zhrnutie faktov z kapitoly 27

Pred 22 rokmi bola jedna žena tehotná so Siriusom Blackom. Čitatelia zatiaľ jej identitu nepoznajú. Šla k Remusovi Lupinovi, svojmu dobrému priateľovi, aby ho požiadala o pomoc. Bála sa o svoje dieťa, ktoré bolo v nebezpečenstve kvôli proroctvu o Temnom pánovi, pretože ona  sa narodila u muklov a Sirius bol čistokrvný, a keďže neboli zosobášení, nechcela si zničiť povesť. Sirius sa nikdy nedozvedel, že táto žena bola tehotná.

Lupin požiadal sestru Lilly Potterovej, či by si nevzala dieťa, ktorým bola Hermiona, pretože si myslel, že bude bezpečnejšie, keď bude u muklov a u niekoho, kto rozumel mágii. Lillina sestra bola šťastná, urobila tak, pretože jej Remus povedal, že Hermiona bola Jamesove dieťa.

Medzitým (na druhej strane mesta) sa Andromeda Blacková zamilovala do mukla menom Theodore Tonks. Smrťožrúti ho zabili. Bála sa o svoje dieťa (pretože si myslela, že sa naň vzťahuje proroctvo, pretože nebola vydatá a pretože nechcela potupiť rodinu), šla za Lupinom požiadať o pomoc. Rovnako, poprosil Lillinu sestru, či by dieťa tiež nevzala.

Obe deti sa narodili v ten istý večer, Hermiona prvá a potom druhé dieťa.

Andromeda, sama, len s pôrodnou asistentkou, zomrela pri pôrode. Pôrodná asistentka povedala Lupinovi, že dieťa zomrelo tiež, ale v skutočnosti táto pôrodná asistentka (jej identita bude odhalená neskôr) vzala dieťa a dala ho rodine čistokrvných spolu s listom, v ktorom bolo, kto je skutočná matka a otec. Totožnosť tohto dieťaťa nebola pre čitateľov doteraz odhalená.

Mysliac, že to bola jeho povinnosť voči Andromede, keď obaja ona aj jej dieťa zomrelo, Lupin požiadal Siriusa, aby mu pomohol ochrániť Hermionu. Nechcel povedať Siriusovi, že Hermiona bola jeho dcéra s touto nemenovanou ženou, tak mu povedal, že Hermiona bola dieťa Andromedy (Siriusovej sesternice) a Jamesa Pottera. Trochu iné klamstvo povedal Snapeovi… že Hermiona bola dieťaťom Andromedy a Lupina.

Preto, tu je to, čo vieme doteraz…

Andromeda zomrela pri pôrode. Jej dieťa, syn, bolo vzatý a daný čistokrvnej rodine, ktorá ho vychovala. On vie, že má právo prvorodeného a chce, aby sa Hermiona a Draco zamilovali, pretože podľa Luciusovej vôle by Draco všetko stratil, keby sa oženil s menej než čistokrvnou, a tento muž si myslí, že by zdedil Dracov majetok, pretože sa domnieva, že Hermiona nie je čistokrvná (čo ona nie je).

Snape verí, že Hermiona je dieťa Jamesa Pottera a neznámej ženy, pretože Hermionina adoptívna matka na smrteľnej posteli Snapeovi povedala, že James bol otcom dieťaťa. On to povedal svojej chránenkyni, Penelope Clearwaterovej a Blaisovi Zabinimu.

Skutočná totožnosť Hermininej matky je pre všetkých neznáma, až na Lupina. Neznáma zostane i naďalej.

Hermionin skutočný otec je Sirius Black, nie James Potter. Ak Draco stratí majetok, je zákonitou dedičkou, pretože je tiež Dracova príbuzná, ale je o hodinu staršia než Andromedino dieťa. Táto neznáma osoba o tomto fakte o Hermione ešte nevie. To je tajomstvo, ktoré potrebuje byť udržané, pretože keď sa tom tento muž dozvie, pokúsi sa Hermionu zabiť.

Komplikácie bokom, romantika bude pokračovať a záhada sa bude stále rozpletať.


28. kapitola Predpovedanie osudu a naučenie lekcie



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Kapitola 28. Predpovedanie osudu a naučenie lekcie

Na klobúku mala modré kvety. To bola prvá vec, čo si všimol. Samozrejme, ako prvé si všimol ju, ale druhá vec, čo spozoroval, bol jej slamený klobúk s modrými kvetmi. Prešiel pozdĺž tlačenice nadol vidieckou cestou smerom k ostatným , lord Malfoy nezaznamenal nič okrem klobúku Hermiony Grangerovej.

Nevšimol si azúrovo modrú oblohu, hoci bola jasná a nádherná. Nevšimol si spoločnosť, hoci boli hlučná a búrlivá. Nevšimol si slečnu Pansy, ktorá sa mu zavesila na ruku a bez prestania sa s ním rozprávala. Mal oči iba pre Hermionu a jej klobúk.

Všetci muklovia okolo nich sa zdali byť neviditeľní. Jeho oči nepostrehli živé farby stanov. Hlučné hlasy detí sa nedostali k jeho ušiam. Slamený klobúk s malými modrými kvetinami okolo okraja a pôvabná žena, ktorá spod neho ešte dnes ráno na neho pozerala, boli jediné veci, ktoré si všimol.

Nebol si istý, čo to bol za klobúk so zložitým dizajnom, ktorý zachytilo jeho oko. Prvý raz si ho všimol, keď dnes ráno schádzala po schodoch. Spozoroval, že lord Potter ju usadil do svojho koča a odišli do mesta. Teraz boli na ulici v muklovskej dedine zvanej Hampshire, navštevujúc trh a nech mu nebo pomôže, jediné, čo mohol vidieť bol klobúk!”

Nemohol odtiaľ odvrátiť zrak, pretože ten klobúk bol na hlave ženy, ktorú zbožňoval.

Slečna Grangerová kráčala vidieckou cestou, ruku mala na ramene svojho bratranca a na tvári úsmev. Bol teplý deň, teplejší než väčšina dní. Slnko žiarilo na oblohe, a ona si bola priveľmi vedomá toho, že Lord Malfoy z nej celé predpoludnie nespustil oči. A čo tie jeho ponaučenia včera večer! Zrejme nebol zástancom toho, čo hlásal. Ak mal každý predpokladať, že boli iba priatelia, mal by prestať na ňu zízať. V skutočnosti jej to nevadilo, pretože sa jej páčila jeho pozornosť. Avšak v mene “oklamať ostatných” by jej nemal venovať taký záujem. Pokúšala sa ignorovať ho, ale dosiahnuť to bola ťažká úloha. Vyzeral tak pekne v ľanových stiahnutých nohaviciach, hnedom saku a veste, v slonovinovej hodvábnej košeli s cylindrom a rukavicami. Bol najkrajší z ich skupiny a možno v celom meste. A čo viac, hľadel priamo na ňu.

Hermiona sa na tento trh tešila, odkedy jej o ňom bratranec povedal. Pomyslenie na všetkých muklov okolo nich spôsobilo niektorým zo skupiny pocit nepríjemnosti, ale Hermiona sa správala nenútene. Prišli ako veľká skupina, každý vo vlastnom ľahkom dvojkolesovom kočiari alebo voze: Hermiona, Harry, Dafné a Charlie v jednom kočiari; Theo, Pansy a Draco v ďalšom. Ron Weasley a slečna Lovegoodová sa so skupinou stretli na mieste. Keď prišli, videli, že Ron Weasley priviedol svoju mladšiu sestru Ginny. Harry sa správal, akoby sa s mladou ženou nikdy nestretol. Zostal chladný a odmeraný. Hermiona sa cítila troche nepríjemne kvôli dievčaťu, napriek tomu, že spôsobila úmyselne Hermione svojimi klamstvami úzkosť. Slečna Weasleyová sa dvakrát pokúšala zapojiť Hermionu do rozhovoru, ale dvakrát bola odmietnutá.


To isté bolo aj s Dracom a Hermionou. Na základe ich dohody v noc predtým, sa Hermiona správala k Malfoyovi úplne ľahostajne. On sa k nej správal rovnako. Jediné, čo si jeden na druhom všimli, bolo, že on sa na ňu nedokázal prestať dívať a že ona nedokázala prestierať, že sa mu vyhýba. “Lord Malfoy a slečna Grangerová sa správajú, akoby sa pohádali, ale nie som si tým tak istý,” poznamenal Theo k Lady Pansy.

Malfoy predtým povedal priateľom, že býva v jeho dome na žiadosť Lorda Pottera kvôli jej bezpečnosti, kým nebude nájdený Blaise Zabini, pre nič iné. Pansy neverila, ale zdvorilo sa usmiala a so zdvihnutým obočím pozrela na Thea. Theo nedôverčivo pokrútil hlavou. Ak chceli, aby tomu ľudia uverili, prečo by Theo predstieral niečo iné?

Kráčali pozdĺž stanov a Theo ponúkol Hermione ruku. Ochotne ju prijala, aj keď Harryho ľavá ruka bola prázdna. Slečna Weasleyová bola bez sprievodu, ale bolo zrejmé, že Harry sa nechystal ponúknuť jej svoju ruku. Draco pocítil k dievčaťu čiastočný súcit. Niečo zašepkal do Pansyinho ucha a ona ho rýchlo pustila. Draco potom ponúkol ruku najmladšej Weasleyovej, pretože bolo vidieť, že bola nesvoja.

Pansy podišla k Harrymu. “Lord Potter, myslím, že tie pečené gaštany vyzerajú celkom dobre. Nemali by sme nejaké kúpiť?” Usmial sa na ňu a ponúkol jej ruku. Teraz mali všetci partnera. Draco nebol práve s tým, ktorého by chcel, ale aspoň bola v bezpečí, v rukách jeho najlepšieho priateľa. Draco sa zdesil, keď sa stretol so starým známym, grófom Adrianom Puceym.

„Lord Malfoy, povedal by som, že je zvláštne nájsť vás medzi takýmto druhom ľudí," povedal Adrian.

“Mohol by som povedať to isté, Pucey,” povedal Malfoy. Adriana nikdy nemal rád. Bol to najhorší druh čistokrvného. Otvorene sa vysmieval tým s nižším pôvodom. Nebol v žiadnej triednej príslušnosti a Draco bol znepokojený. Nevadí, že jeho matka bola grófka a on zdedil grófstvo, bol stále pod Dracom. Pokiaľ šlo o Draca, nepatril do žiadnej triedy.

“Myslím, že nepoznám všetkých ľudí vo vašej malej skupinke, Malfoy,” riekol Adrian. “Samozrejme, každý pozná vikomta, ale kto je tá krásna mladá žena na Nottovom ramene? Viem, že to nie je vaša bývalá snúbenica slečna Clearwaterová, pretože som počul, že odišla a už sa nevráti. Ani nemyslím, že je to snúbenica lorda Pottera, pretože som sa dozvedel, že toto zasnúbenie tiež skončilo.”

V tej chvíli odkráčala Ginny Weasleyová smerom k malému stánku s gaštanmi a jej bratia, slečna Greengrassová a slečna Lovegoodová sa k nej pripojili.

Harry si povzdychol. Gróf hovoril, akoby ho Harry nemohol počuť. “Gróf Pucey, môžem vám predstaviť moju sesternicu, Hermionu Grangerovú z Kentu. Slečna Grangerová, gróf Pucey.”

Adrian vzal ruku mladej ženy a pobozkal ju. “Ach, áno, malá muklovská sesternica. Počul som od vás od Lady Clearwaterovej. Ako som počul, musím povedať, že nie ste veľmi populárna dáma.”

Hermiona sa zamračila a vytrhla sa mu z ruky. Theo sa otvorene zasmial. “Čo robíš vonku medzi slušnými ľuďmi, Pucey?”

Adrian sa nezdal byť urazený. „Som tu, aby som si robil žarty z týchto malých muklov na ich trhu. Tak dobre som sa na úkor muklov už dávno nezasmial.“ 

“Ste odporný, pane,” ozvala sa Hermiona.

“Ach, malá humusáčka pozná silné slová,” zasmial sa. “Kto je to krásne červenovlasé stvorenie, ktoré sa držalo vášho ramena, Malfoy?”

“To bola slečna Ginny Weasleyová,” odvetil Draco.

“Je čistokrvná?” Spýtal sa.

“Je čistokrvná a okrem toho je zasnúbená, takže jej krv nie je dôležitá,” riekol Harry.

Týmto vyhlásením šokoval celú skupinu. Harry sa pripojil k ostatným a kúpil pečené gaštany.

”Takže tu pre grófa žiadne iné slobodné dámy nie sú?” Spýtal sa Pucey. “Potterova sesternica je tu možno najkrajšia, ale bohužiaľ, ľudia ako Draco a ja by nikdy nemohli strpieť malú humusáčku, bez ohľadu na jej bezchybnú pokožku alebo štíhlu postavu.

Hermiona ustupovala. Draco videl, ako rukou prešla do skrytej kapsičky pre čarodejný prútik. "Táto humusáčka vás nebude dlhšie zdržovať, pán Pucey.” Hermiona začala odchádzať, keď sa Theo znovu zasmial a ponúkol Hermione ruku.

“Poďme inam, slečna Grangerová, vzduch je tu zrazu celkom skazený,” riekol Theo. Vzala ho za ruku a šla s ním.

"Ten muž nie je váš priateľ, je?" Spýtala sa Hermiona Thea, keď ich už tí muži nemohli počuť.

"Ten kupliar! Vôbec nie, a nie je ani priateľ lady Pansy alebo lorda Malfoya. Toho muža berieme na vedomie len kvôli jeho titulu."

“Môžem sa vás na niečo spýtať, slečna?"
"Samozrejme," odvetila.

"Dostali ste sa s lordom Malfoyom do slepej uličky?" Spýtal sa.

“Slepej uličky?” Žiadala o vysvetlenie.

"Odpusťte mi moju smelosť, ale mohol by som odprisahať, že môj priateľ je do vás zamilovaný a teraz vyzeráte, že ste si vzdialení, ale napriek tomu sa zdržiavate u neho doma. Som z toho zmätený. Pohádali ste sa nejako?“

Prestala kráčať, zvažujúc jeho otázku. Bol blízkym priateľom Malfoya, tak uvažovala, či by sa mu mohla zdôveriť s pravdou, ale nakoniec sa rozhodla byť obozretná. "Sme priatelia, nič viac. Zostávam u neho doma kvôli hrozbe od Blaisa Zabiniho," riekla presvedčivo, "hovoriac o Zabinim, našli ste ho? Máte nejaké stopy ?"

"Nemajte strach. Stále sme presvedčení, že Zabini zabil slúžku lorda Pottera. Stále veríme tomu, že má niečo do činenia s vašim únosom. Kiež by som mal pre vás viac správ. Slečna Clearwaterová odišla domov a predstiera nevinu, vyhlasuje, že nemá žiadne poznatky o jeho pobyte. Popravde, už ho nikdy nemusíme nájsť. Je mi to ľúto. Celá milícia má poplach, ale dnes už môže byť kdekoľvek. Marcus Flint je tajnostkársky s tým, kde by sa mohol zdržovať."

Vtedy k nim prišiel strašný gróf Pucey. "Počul som povedať meno Marcus Flint? Je to podvodník, darebák a hrozba. Sotva môžem uveriť tomu, že je čistokrvný, podľa toho ako sa potuluje okolo muklov a podobne."

Hermiona hľadela na muža. "Priznávam, keď som sa po prvýkrát stretla s tým mužom, nemala som ho rada, ale pri ďalšom preskúmaní som si ho obľúbila, či sa stretáva s muklami alebo nie. Obvykle môj prvý dojem je trvalý, ale rada sa v prípade pochybností rozhodnem v prospech človeka, avšak, niekedy sú prvé dojmy najlepšie.“
"To hovoríte o mne ?" Spýtal sa Adrian. "Nespomínam si, že som vás žiadal o váš názor.

"Nerozprávam do vzduchu, takže áno, hovorím s vami a tiež sa nepamätám, že by som vás žiadala o názor," odvetila Hermiona zlostne.

"Samozrejme, ste humusáčka, mysleli ste, že Flint je počestný," zasmial sa Pucey.

"Predpokladám, len preto, že ste gróf, si myslíte, že ste nad ostatnými?" Spýtala sa.

"Čujme, čujme," ozval sa Draco vedľa. Súhlasil s ňou.

"Potter by mal povedať svojej sesternici z vidieka, aby s lepšími nehovorila takýmto spôsobom," riekol Adrian.

"Verte mi, pane, až uvidím lepšieho odo mňa, budem si toto zrnko múdrosti pamätať. Avšak, pred sebou vidím iba úbohú napodobeninu čarodejníka.“

"Tss, tss, malá humusáčka," riekol Pucey.

Boli ďaleko od ostatných zo skupiny, ale Draco ich sledoval a videl Hermionu mračiť sa. Behom dvoch sekúnd zmenila výraz z roztomilosti k zúfalstvu. Draco kývol na Harryho a potom potočil hlavou k nej. Harry nahnevane podišiel k trojici. “Lord Pucey, musím vás požiadať, aby ste viac neurážali moju sesternicu. Hovorím vám, že ste jej spôsobili úzkosť a jej úzkosť znamená úzkosť aj pre mňa. Rozumiete?"

Všetci okolo nich pochopili. Všetci. Pucey sa len usmial. "To, že ste porazil Temného lorda, vikomt, neznamená, že máte nado mnou moc. Mňa nevystrašíte."

"Nechcem vás strašiť, len varovať. Je mi jedno, či máte strach. Vôbec ma to nezaujíma," riekol Harry.

"Veľmi dobre, a ako povedal predtým Nott, vzduch tu v okolí je skazený. Nebudem vás už zdržovať." Mávol rukou a odišiel preč.

Theo sa naklonil k Hermione. "A teraz, keď je preč, je vzduch opäť svieži a čistý." Hermiona sa usmiala. To, že jeho priateľ bol k nej taký láskavý, Dracovi zahrialo srdce.
Lady Pansy pristúpila k Harrymu. "To bolo od vás veľmi pekné, že ste sa zastal svojej sesternice. Gróf je naozaj otravný. Teraz, poďme si sami vychutnať tento malý trh. Lord Potter, môžem sa znova chytiť vašej paže?"

Harry sa usmial a ponúkol jej ruku. Draco bol šokovaný. Taktiež bol bez sprievodu a jeho ruky sa cítili byť neuveriteľne prázdne. Skupina kráčala pozdĺž stanmi lemovanej ulice, zastavujúc sa a skúmať každý stan a výstavku. Keď prišli k veštcom, Hermiona sa ozvala, "musia mi predpovedať môj osud."

Harry sa zasmial, "potrebuješ muklovské peniaze, sesternica. Ona neveští zadarmo."

Rozhodila rukou k Harrymu. Ten potriasol hlavou. "Nebudem mrhať peniazmi na muklovského vykladača osudov."

Skutočne dupla nohou. Pozrela sa na Thea. “Je mi ľúto, slečna, ale súhlasím s vašim bratrancom. V Godricovej úžľabine existuje viacero uznávaných veštcov. Bol by som radšej, keby ste si vybrala niekoho z nich."

"Ale bude to zábava. Pretože je mukel, bude to zábavné. Nie je to, akoby som verila niečomu, čo by povedala.”

"Nemáš vlastné vreckové?" Spýtal sa Harry.

"Nie, nie so sebou," povedala smutne.

"Potom mi je ľúto," zasmial sa Harry. Ostatní kráčali ďalej, ale Theo a Draco ostali. Pozrela sa na Draca.

Civel na ňu.

Rozhodila rukami.

Zatriasol hlavou v nesúhlase.

Znova dupla nohou.

Musel sa smiať. Pomyslel si, že je veľmi zábavná.

Theo sa uškrnul. Hermiona sa k nemu obrátila po pomoc. “Je to medzi vami a lordom Malfoyom. Ja opúšťam vašu nehlučnú debatu.”

“Prosím vás,” prihovorila sa Dracovi s úsmevom.

“Bude to mrhanie a okrem toho, nemyslím si, že v našej situácii je dobré, keď vám dám peniaze.” Otočil sa k nej. “Nechceli by sme, aby si ktokoľvek myslel, že ste vydržiavaná žena,” znova sa zasmial.

Ginny kráčala k trojici. “To bude môj darček, slečna Grangerová.” Vytiahla malú mincu, vzala Hermionu za ruky a viedla ju k vchodu do stanu.

Veštica podišla k dverám svojho stanu. “Tejto mladej žene poskytnem výklad zdarma, v prípade, ak má záujem.”

“Ďakujem, rada by som,” odvetila Hermiona.

Vošla do stanu so starou čarodejnicou. Ginny ju tesne nasledovala. Draco hľadel na Thea. “Až po tebe, priateľu.” Taktiež vošli do stanu.

Vzduch bol plný hustého dymu. Zmes zápachov vyvolávala odpor. Drobná stará žena sa usadila za okrúhly stôl a povedala im, aby sa posadili. Draco si želal, aby boli s ostatnými, ktorí si vychutnávali iné príjemnosti. Draco položil na stôl muklovské mince. “Táto mladá žena nie je chudobná. Nie je odkázaná na vašu dobročinnosť, ona požaduje vašu radu. Poďte, slečna Grangerová,” natiahol ruku. Chcel odísť.

“Ale vidím niečo v jej budúcnosti a som nútená jej to povedať.” Ukázala na stoličku a Hermiona sa posadila oproti žene. Draco unaveno stál pri vchode do stanu, ruku na prútiku vo vrecku. Theo stál na druhej strane a Ginny sa pripojila k nim pri stole.

Stará žena podišla ku krištáľovej guli. “V tejto miestnosti je veľa klamstiev. Jedna osoba klame, aby ochránila druhú. Jedna osoba klame, aby si zaistila budúcnosť. Jedna osoba klame kvôli osobnému prospechu a posledná, klame bez toho, aby vedela, že klame, ale jej tajomstvo je základom všetkých ostatných.”

Draco počul dosť. “Poďte, Hermiona,” oslovil ju odhodlanejšie než predtým.

“Súhlasím,” prikývol Theo.

“Ktoré klamstvo je moje?” Ozvala sa Ginny.

”Vy viete, ktoré je vaše. Výsledok, ktorý očakávate, nenastane, ak nepoviete pravdu svojmu milému. Hľadajte jeho odpustenie a buďte spokojná s tým, čo príde.” Ginny vstala a vybehla zo stanu.

“Pôjdem za ňou,” riekol Theo a odišiel.

Stará žena sa obrátila k Hermione. “Vidím váš smútok a tiež vidím nebezpečenstvo v budúcnosti.”

“Poďte, slečna Grangerová,” zopakoval Draco. “Nemali by sme tu byť. Váš bratranec nás čaká.”

Hermiona sa postavila, ale tá stará žena ju chytila za ruku. “V Godricovej úžľabine nie ste v bezpečí. Tí, ktorých považujete za priateľov, sa vám snažia ublížiť. Musíte odísť a už nikdy sa nevrátiť. Sú ľudia, ktorí by vás zabili, keby zistili vaše tajomstvo a tiež sú aj takí, ktorí za vás zomrú. Čomu veríte, že je pravda, môže byť klamstvo. Nikomu a ničomu, čo počujete, neverte. Ak nechcete mať na svojich pleciach úmrtia, musíte odísť.“

Hermiona začala ťažko dýchať. Pozrela na Draca. “Pomôžte mi, pane.”

Draco vytiahol prútik. “Viete, čo je toto? Pustite to dievča.”

“Áno, poznám čarodejný prútik, pane, ale to neznamená, že nehovorím pravdu. Nebezpečenstvo pochádza z vášho vlastného okolia. Vaše sebectvo môže toto dievča stáť život.”

Zrazu sa stan zaplnil červeným dymom. Draco začal kašlať a prskať. Nič nevidel. Vyslovil kúzlo na rozohnanie dymu, a keď sa dym zdvihol, Hermiona bola na podlahe, na boku a ťažko dýchala.

Draco zamieril prútikom do vzduchu. Stará žena zmizla. Položil ruku na Hermionine rameno. “Musím vás odtiaľto dostať. Môžete vstať?”

“Cítim závrat,” snažila sa postaviť, ale nemohla. Draco sa pozrel na stánok a zakričal na Thea. Theo k nemu prišiel.

“Povedz lordovi Potterovi, že jeho sesternica sa necíti dobre. Beriem ju do môjho koča a vezmem ju späť na Malfoy Manor.”

“Potrebuješ pomoc?”

”Nie, je to len bolesť hlavy,” klamal Malfoy. Theo prikývol a odišiel to povedať lordovi Potterovi. Draco kráčal späť do stanu a pomohol Hermione postaviť sa. Kráčali na koniec cesty, kde zanechali svoje koče.

“Tá žena bola čarodejnica, stavil by som na to svoj život.”

“Potom možno hovorí pravdu,” riekla Hermiona a zastavila sa. Draco videl, že sa mračí.

“Slečna, počúvajte ma, povedala vám niečo, čo sme nepredpokladali sami? Zdáte sa byť magnetom na nebezpečenstvo. A vyzeráte zraňujúco. Ste obklopená klamstvami. Nepotrebujete vešticu, aby ste poznala takéto veci,” vzal ju za ruku. “Je tu pomerne veľký dav, cítil by som sa bezpečnejšie, keby sme hneď odišli.”

Hermiona nemohla odvolať to, čo povedala stará žena. Nechcela, aby kvôli nej niekto zomrel. Jej šťastný deň sa zmenil na zlý.

Draco si všimol, že sa jej správanie zmenilo a nesprávne pochopil jej obavy ako únavu. Spýtal sa jej, či chce ísť domov alebo na prechádzku. Priznala, že je vyčerpaná, ale chvíli s ním by sa potešila. “Rada by som šla na prechádzku.”

Prevesil si jej ruku o svoju a kráčali dolu ulicou, keď uvideli grófa Puceyho.

“Neužívaš si trh, Malfoy?” Zasmial sa Pucey.

"Vôbec nie," vyhlásil zamračene.

“Užívaš si iné veci, ako vidím,” poznamenal s grimasou. Hermiona príliš túžila po slovnom súboji s týmto mužom.

“Samozrejme, priateľu, ospravedlňte ma, táto mladá žena sa necíti dobre.” Potiahol ju od hrozného muža a vzal ju k svojmu kočiaru, aby mohli odísť. Obrátil sa k Hermione a chytil ju okolo pása. Zdvihol ju do koča. Jeho srdce zase divoko bilo len kvôli tomu dôvernému dotyku. Len dúfal, že jeho telo klamalo, pretože minulú noc mu povedala, že ho prezradilo a keďže videl, že pohľad lorda Puceya ich neopustil až dovtedy, kým im nedal zbohom.

Na ceste von z dediny, cítiac jej stehno vedľa jeho, mu poskytlo skôr útechu, než nepohodlie. Každý výmoľ na ceste spôsobil, že sa dostávali k sebe bližšie. Chcel sa oženiť s touto čarodejnicou. Nevedel, kedy sa náklonnosť zmenila na túžbu, túžba na lásku a láska viedla k svadbe, ale bola to čoraz silnejšia myšlienka. Chcel si ju vziať za ženu a byť navždy s ňou.
Chcel sa s ňou tiež pomilovať. O tom nebolo pochýb, a nič to nemohlo zmeniť, ale oženiť sa s ňou chcel viac. Chcel sa jej dotýkať na intímnych miestach. Bozkávať ju na miestach, ktoré ešte nikto nevidel. Toto ešte k žiadnej žene predtým necítil. Obvykle sa ženy na neho vrhali samy. Nikdy nemusel podporiť ich náklonnosť. Vedel, že ona cíti to isté a spôsobilo mu bolesť, že nemohol podľa toho konať. Bol stále viac a viac frustrovanejší, čím dlhšie sedeli bok po boku, dotýkajúc sa stehnami a ramenami. Chcel ju zviesť, vziať do náručia a nikdy ju nenechať odísť. Bolo to prosté a jednoduché. Chcel ju.

“Myslím, že naše malé predstavenie nikoho neoklamalo,” ozvala sa. “Som si istá, že pán Nott verí tomu, že sme ešte stále viac než priatelia.”
“Priatelia?” Spýtal sa. “No, pán Nott nie je nebezpečný, že nie? Mladá slečna Weasleyová sa zdala byť rozrušená neočakávanou pozornosťou vášho bratranca k lady Pansy.”

„Všimla som si. “Zdalo sa to byť kruté od Harryho,” riekla Hermiona. “Avšak, povedal tomu hroznému mužovi, grófovi Puceymu, že je zasnúbená, čo som považovala za zvláštne.”

“Tiež som to považoval za zvláštne, po tých klamstvách, ktoré nám povedala tá žena. I keď pripúšťam, tiež som s ňou súcítil, keď zanechala skupinu. Nie som si istý, či tento náhly zmysel pre dobročinnosť pochádza zo mňa, ale ani trochu sa mi to nepáči.”

Hermiona sa zasmiala. “Neponúkajte dobročinnosť, keď vám nikdy nebola ponúkaná.”

Obrátil sa k nej a usmial sa. “To je vaša jediná rada? To je opačná verzia k inej, viete.”

“Možno, ten Pucey bol hrozný,” poznamenala.

“Áno, to je a už nechcem stráviť ani chvíľu rozprávaním o ňom.”.

Boli takmer v Godricovej úžľabine, keď lord Malfoy spomalil kone a zastavil kočiar. Zoskočil z neho, vyhodil uzdu na tyč a prešiel k jej strane. “Pomôžete mi, prosím, zísť?”

Kráčal k nekrytému vozu a otvoril dvere. Rukami ju objal okolo pása. Bez toho, aby o krok ustúpil, potiahol ju tak, že po ňom skĺzla nadol Keď sa jej nohy dotkli zeme, boli tak blízko seba, že sa dotkli. Musela natiahnuť krk, aby na neho videla. Neustále mal ruky okolo nej.

“Nemôžem dlhšie skrývať svoje pocity, slečna,” riekol a na jej čelo umiestnil malý bozk.

“Potom ich neukrývajte. Ak sa ma niekto spýta na môj názor, poviem, Lord Malfoy je môj priateľ,” uvažovala.

Jeho ústa sa skrivili a zasmial a. “To je váš názor o mne? Skutočne? Takže, ak sa vás niekto spýta na váš názor na mňa, vy poviete toto?”

Položila si ruky na jeho hruď. “Poviem, že ste jedným z najarogantnejších ľudí, čo som kedy stretla a mám vás veľmi rada.”

Odstúpil od nej, hlavne preto, že ju chcel znova pobozkať, ale odstúpil a smial sa. “Rada? Máte ma rada?”
”Nazvala som vás arogantným a vás uráža slovo rada?” Spýtala sa. “Ste mätúce stvorenie, pane.”

Kráčal k stromu a obe ruky položil na nízko položené konáre. Pokrčil plecami. “Nemôžem sa uraziť na niečo, čo je pravda. Som arogantný. Napriek tomu, klamete a ešte zle, keď ste hovorila, že ma máte rada. Nič ste sa nenaučila z našej včerajšej nočnej lekcie? Hovorenie, že ma máte rada mi znie ako by som bol váš obľúbený klobúk.” Hermiona podišla k nemu a on sa natiahol po jej klobúk, ktorý priťahoval jeho pozornosť celé predpoludnie, a zdvihol jej ho z hlavy. Umiestnil ho jemne na zem. Vzal jednu z jej rúk a jemne ju potiahol bližšie. “Máte rada veci, slečna, nie ľudí.”

“Potom vás obdivujem,” poznamenala.
 
Usmieval sa a znovu pustil jej ruku a postavil sa na druhú stranu stromu. Rozhliadol sa okolo stromu. “Vy obdivujete prírodu, umenie a dobrú literatúru. Vyskúšajte iné slovo.”

”Aké slová by ste prijal?” Spýtala sa. Prešla okolo stromu, jej ruka sa ľahko dotýkala kôry, keď krúžila okolo dubu. Vôbec ruku neodtiahla. Tiež kráčal okolo, tak bol od nej stále rovnako vzdialený. “Mala by som vám radšej povedať, že sa mi páčite, rešpektujem vás a vysoko ctím?”

Náhle ju chytil za ruku a potiahol popri strome. Začal s ňou bežať, ruka v ruke, naprieč otvorenou lúkou. Zastavil v strede poľa vresu, objal ju okolo drieku a dvakrát sa s ňou rozhojdal a padol na zem, s ňou navrchu. Bolo to nevhodné, nemysliteľné a na hranici slušnosti, ale nestaral sa o to.  V tejto chvíli ho to dostihlo. Bolo to ako predtým, keď si všimol jedine jej klobúk a nič iné. V ďalšom momente uvidel ju, zvyšok sveta prestal existovať. “Láska je pekné slovo.” Pustil ju a posadila sa vedľa neho, zatiaľ čo ležal na chrbte a pozeral sa hore na modrú oblohu.

Farba jej tváre sa zmenila na šarlátovú a vlasy voľne spadli na ramená. Natiahol sa k nim. Boli ako pavučinka hodvábu. Otočila hlavou, a pozrela na neho cez plece. Bol pri jej boku s jej vlasmi skrútenými okolo prstov. “Láska? Viem, že nie,” vyslovila žartovne.

Priložil si ruku na srdce, ”nikdy ma slová viac nezranili. Zabíjate ma, moja drahá. Neurážajte moju inteligenciu alebo vašu vlastnú. Vy spoznáte lásku, keď vám bude žiariť na tvári. Viete, že hovorím pravdu,” posadil sa vedľa nej.

“Skúste sa ma spýtať ako prvý a ak sa mi to bude páčiť, možno odpoviem,” odvetila nesmelo. Narovnala si nohy a zatlačila na vres okolo nich.

Vstal a ponúkol jej svoju ruku. Pozrela na neho, pomohol jej vstať. “Ja nie som láskou roztúžený blázon, ktorý chŕli milostné sonety, verše alebo prózu. Nikdy nebudem hovoriť tieto slová.” Rozpačito sa usmial, aby ukázal, že jeho pohŕdanie je klamstvo. Úprimne sa na neho usmiala a vrátila sa späť k stromu. Kráčal tesne za ňou.


”Tak, možno je čas na ďalšiu lekciu,” riekla ostýchavo. Prešla okolo neho, špičkami prstov sa jemne dotýkala jeho hrude, rovnako ako sa predtým dotýkala stromu. Obišla ho, jej ruka sledujúc cestu od jeho hrude k jeho ramenu, do stredu chrbta a späť k hrudi. Bol pod jej kúzlom.

 “Čo vás mám naučiť tentoraz?” Spýtal sa.

“Nie, nie, nie, nerozumeli ste mi, teraz som ja učiteľ a vy žiak. Ja vás budem učiť o láske, pre vaše vzdelanie v tak nádherných veciach, ako veľmi je láska potrebná.

 “Viete, slečna, láska je viac ako len slová. Je o dotyku, pocite a emócii. Máte na mysli učiť ma všetky tieto veci?”

„Nielen to, ale  naučím vás skutočne sa zamilovať, pane. Postavila sa pred neho, natiahla sa a rukou mu pohladila tvár. Draco sa znova poobzeral po okolí, či je bezpečné. V tejto dobe jedinou vecou, ktorú videl, bola ona, a ona ho učila o láske. Nemohol sa dočkať, kedy začne jeho prvá lekcia.

-------------------------------------------------- ------------------------------
(Nabudúce: Lekcia v láske a lekcie v pokore, jedna osoba sa rozhodne odpustiť druhej, a ďalšia sa rozhodne, že sú unavení zo skrývania toho, čo chcú.)


Kapitola 29 - Naivita a pokora



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Túto poviedku čítajú:  Anayuy, Anynka, Carma, barunka159, ivana, JSark, Kaya_Mew, Hanellka, Kalien, ladyF, Lucka, Lucy18, Maenea, maginy, Monie, Monika, petty002, Tez , soraki, sss, 32jennifer2.

Túto kapitolu pre vás znova preložila 32jennifer2. Beta-read: Jimmi




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Kapitola 29 - Naivita a pokora

Odtiahla ruku z jeho tváre, „Dnes bude naším cieľom lekcia v láske.“ Obišla ho, výraz jeho tváre bol kombináciou jeho zvyčajného úškľabku, ktorý bol znakom jeho pobavenia.

Zvliekla si krajkové rukavice, pretože k ničomu neposlúžili a hodila ich na zem spolu s predtým obdivovaným klobúkom. Odstránila zo svojich vlasov zostávajúce sponky. Jemné hnedé kučery jej spadli na ramená.

Bol očarený. Tiež bol zahanbený. Čo majú jej krásne, dlhé holé ramená a jej vlasy spoločné s lekciou v láske? Ak by to bola lekcia o túžbe, pochopil by. Klobúky a ihlice do vlasov nič neznamenali, keď ona sama stelesňovala lásku vo svojej najčistejšej podobe. Dal si dolu klobúk (ktorý spadol skôr, než sa zohol a on ho len premiestnil), svoje biele kožené rukavice a jemne ich položil na zem vedľa jej vecí. Vyrovnal sa a so zdvihnutým obočím prehovoril, „Zhodli sme sa v stave nášho oblečenia, teraz pokračujme v lekcii.“
Uškrnula sa. „Boli mi na príťaž, pane.“ Sklonila sa a zdvihla dlhé listy trávy, stojac dva kroky od neho a s oduševneným výrazom na svojej peknej tvári riekla, „Láska je najdôležitejšia lekcia na svete. Bez lásky, by deti neprosperovali, na rozdiel od listu trávy, dieťa potrebuje viac ako slnečný svit a dážď alebo výživu na rast. Potrebuje lásku.“

„Ale, slečna,“ prerušil ju, „z lásky človek nevyžije. Potrebuje iné veci. Potrebuje oblečenie, jedlo do žalúdka a peniaze do vrecka.“

„V skutočnosti nikto peniaze nepotrebuje, len ich chce,“ riekla s prstom namiereným na neho.

„Mám iný názor; človek potrebuje peniaze na nákup jedla pre svoj žalúdok a na strechu nad hlavou. Nemôže žiť bez týchto vecí. Vie žiť bez lásky,“ odvetil, „peniaze dokonca môžu kúpiť lásku v niektorých jej formách.“

„Môžu kúpiť len odtieň lásky, nie lásku ako takú,“ riekla.

„Mýlite sa,“ usmial sa. Mala pravdu a on to vedel.

„Ste horší ako ja,“ zaškerila sa. Vedela, že on to vedel.

„Človek môže žiť život bez lásky, ale nemôže žiť bez iných vecí,“ poznamenal.

“Ale aký život?“ Spýtala sa.

„Smutný, nenaplnený život, ale stále život,“ odpovedal vážne. Chcel sa tých vecí vzdať pre lásku. Nemyslel si, že bude, ale teraz vedel, že je to pravda. Hľadel na ňu a pohľadom prosil, aby pokračovala.

„Je láska tak bezvýznamná, že si človek vyberie bohatstvo pred potešením z nej?“ Spýtala sa.

Cítil, že ho obvinila. „Toto má byť diskusia alebo lekcia?“ Spýtal sa. Kráčal k nej, ona ustupovala, aby medzi nimi udržala rovnakú vzdialenosť, ale čoskoro mala chrbát opäť opretý o ten istý nádherný dub ako predtým.

„Dobre, nebudem sa hádať, že človek nepotrebuje iné veci rovnako ako lásku, ale láska je najdôležitejšia. V prvom rade je láska  dôvodom pre život človeka. Láska vedie k svadbe, ktorá vedie k vášni a tá vedie k zrodeniu života,“ vysvetlila.

Bol tak blízko, že cítila jeho dych na svojej tvári. „Vy ste buď naivná alebo ignorujete fakty života. Človek nepotrebuje ani lásku, ani manželstvo, aby splodil dieťa. Jediné, čo potrebuje je vášeň.“

„Ja nie som ani naivná, ani ignorantská a ubezpečujem vás, že som si vedomá skutočnosti, že vášeň môže viesť k dieťaťu, s láskou alebo bez lásky,“ riekla pevne. Myslela tým seba, pretože vedela, že ona bola zrejme nemanželská.

„Nebudeme mať ďalšiu lekciu o vášni? Som odborník na túto tému,“ usmial sa. Natiahol sa po dlhom pramienku jej vlasov a prešiel po celej jeho dĺžke. Keď ho pustil, pristál na jej hrudi. Zámerne naň hľadel.

Zatlačila na jeho hruď a odsunula ho preč. Otočila sa. „Láska je viac než emócia. Je viac než vášeň či túžba. Spája všetko do jedného. Obišla ho, čím bol nútený obrátiť sa a ďalej sa na ňu pozerať. Podišla vpred, s rukami stále na jeho hrudi ho tlačila tak, že sa chrbtom oprel o strom. Nemohol si pomôcť, ale usmieval sa na ňu. Natiahol sa po tom istom pramienku, ktorého sa dotkol aj predtým. Chcel sa dotknúť viac ako len jej vlasov, ale udržal svoju vášeň na uzde, pretože to bola lekcia o láske a nie o túžbe.
Pohladil ju po vlasoch. „Pokračujte.“

“Láska je myšlienka,“ riekla, dotýkajúc sa hlavou jeho, jej prsty v jeho vlasoch. Uvažovala, aké boli jemné. „Láska je hmatateľný pocit,“ vyslovila, držiac jeho ruku vo svojej. „A ako už bolo povedané predtým, je to emócia zobrazená mnohými spôsobmi.“ Priložila si jeho ruku k ústam a pobozkala ho blízko palca. Pustila mu ruku a pokračovala, „vašu lásku vykresľujete prostredníctvom vašich očí, vášho úsmevu a dýchania.“

Oboma rukami zašla k jeho hnedej veste a prstami ju uchopila. Oprela si čelo o jeho hruď a keďže sa jeho hruď dvíhala a klesala podľa jeho dýchania, tak aj jej hlava sa jemne posúvala s každým nadýchnutím.

„Pozrite sa na mňa, prosím,“ riekol. Rukou ju chytil okolo pása a ona na neho pozrela.

„Vaše oči sú očami ženy, ktorá ma miluje. Prezrádzajú vás. Viem, že to je pravda. Viem, že moje očí rozprávajú rovnaký príbeh. Ja vás milujem. Dúfam, že ste pochopili, ako veľmi. Nikdy predtým som tak ženu nemiloval. Ste prvá,“ pobozkal ju na bok hlavy a cítil spokojnosť, keď ju držal v náručí.

„Našiel si váš bratranec čas, aby vám povedal, prečo vám pán Lupin upravil pamäť?“ Spýtal sa nakoniec. Odtiahla sa od neho a kráčala cez vresové pole, popri zlatistom poli. Zničil túto chvíľu. Nebol to jeho zámer, ale stalo sa.

Pozoroval ju, ako odchádza. Pozrel sa späť na kone, uistil sa svojim prútikom, že sú zabezpečené a potom ju nasledoval.

Našla zvetraný starý plot a oprela sa oň. Prekážal jej v prechádzaní a ona sa cítila tak unavená. Nepotreboval si oddýchnuť, tak sa neoprel vedľa nej, ale stál pred ňou. „Mali by ste mi povedať, čo viete,“ riekla nakoniec.

„Poviem vám to. Môj krstný očividne povedal pánovi Lupinovi klamstvo. Povedal, že vám odhalil niečo, ale neodhalil. Od pána Flinta zistil, že vás uniesol Zabini, tak Lupin šiel do malého domu, kde ste bola zviazaná na podlahe. Lupin povedal, že to určite Zabini na vás použil Cruciatus. Tiež sa obával, že Snape vám odhalil jedno tajomstvo. Tak vymazal vaše spomienky na prekliatia a príbeh, o ktorom si myslel, že vám Snape prezradil.“

Vyzerala zmätene. „To nie je celá pravda. Ja si pamätám, že som bola prekliata Cruciatom tesne pred úpravou pamäte. Obe kúzla pochádzali z rovnakej ruky, on urobil oboje.“

„Musíte sa mýliť,“ riekol Draco.

„Nemýlim sa, prosím a prestaňte predpokladať, že áno,“ odvetila nahnevane. „Pamätám si, ako sa niekto vrátil do tej miestnosti. Osoba si pokľakla vedľa mňa a posadila ma. Potom na mňa vrhla rovnaké kúzlo, ktoré aj predtým a ja som cítila neuveriteľnú bolesť. Spomínam si, že som kričala. Keď bolesť ustúpila, rozviazala mi oči a ja som videla pána Lupina, ktorý povedal presne tieto slová ´Pán Potter práve zistil, že ste nezvestná a takisto aj lord Malfoy. Nemáme veľa času. Spomeňte si na neho naposledy, než pre vás prestane existovať´, postavil ma, namieril na mňa prútik a vymazal mi pamäť.“

Spomienka sa zdala byť tak podrobná, tak úplná, že by to ťažko mohol vyvrátiť, ale prečo by Remus Lupin použil Crucio pred úpravou pamäte? Draco ju chytil za ramená a zatriasol ňou. „Premýšľajte. Boli ste tam so zaviazanými očami, keď vás znova zasiahla kliatba. Bol to Lupin?“

„Na nikoho iného v miestnosti si nepamätám,“ odpovedala hĺbavo.

„Ako sa správal? Hovoril zlomyseľne alebo dokonca svojím temperamentom?“ Spýtal sa Draco.

Zavrela oči, aby si spomenula. Rýchlo ich znova otvorila, keď nová spomienka ožiarila jej myseľ. „Spomínam si, ako som si myslela, že osoba, ktorá tam chodila takým ťažkým krokom bol muž,“ zavrela oči a zrazu ich znovu otvorila! „Spomínam si na niečo iné!“ Šokovane na ňu pozrel. Vystrela ruky pred seba, tak ako to urobila vtedy v kostole, keď ju uniesli a prvýkrát sa dozvedela, kto bola a prečo tam bola. Odstúpila od neho a on k nej natiahol ruky.

„Bojíte sa ma?“ Spýtal sa, stále naťahujúc sa za ňou.

"Nie," odvetila.

„Tak prečo sa tak chránite? Prečo sa odťahujete?“ Spýtal sa. Opatrne o krok ustúpila, aby nezakopla a nespadla. Natiahol k nej pravú ruku, naznačujúc jej, aby zostala. „Na čo ste si spomenula?“

„ Teraz som si spomenula, že keď Lupin vošiel do miestnosti, bol tam už so mnou aj niekto iný. Keď mi Lupin rozviazal oči, on spustil prútik. Stál vedľa Lupina. On bol ten, kto ma preklial len pár sekúnd predtým, než mi Lupin upravil pamäť.“
 
„Ak si spomínate, tak mi povedzte, kto to bol!“ Vyhŕkol Draco zúfalo.

„Bol to Blaise Zabini. Ale v miestnosti bol tiež niekto ďalší. Bol tam predtým, než vstúpil Lupin. Bol tam so Zabinim, a to je dôvod, preč si spomínam len na jedny kroky, pretože tento muž tam v skutočnosti bol pred Lupinom. Keď Zabini zrušil kliatbu Crucio, druhý muž ho preklial. Nevidela som, čo sa stalo, len som to počula, ale keď mi Lupin rozviazal oči, uvidela som toho druhého muža. Bol to pán Flint. Spomínam si, ako pán Zabini ležal vedľa mňa, keď som sedela na podlahe tesne predtým, než mi bola upravená pamäť. Spadol mŕtvy v dôsledku kliatby.“ Nezdala sa byť rozrušená zo svojich spomienok, miesto toho sa zdalo, že sa snaží spomenúť si na viac.

Vzal jej ruky do svojich, dosť hrubo, „ste si istá? Musíte si byť istá!“

„Som si istá!“ Zakričala späť. Vytrhla sa z jeho uchopenia. „Spomínam si aj na niečo iné. Potom, čo moja pamäť bola upravená, začala som padať, ale pán Lupin ma chytil a jemne ma položil na podlahu a povedal, že všetko bude dobré. Obrátil sa k Marcusovi Flintovi: „Prečo ste zabil Blaisa Zabiniho? Teraz sa nikdy nedozvieme, prečo ju uniesol.“ Marcus povedal „Zabil som ho a to na vysvetlenie stačí. Nemusíte vedieť všetko, Vlk.“ Potom pán Lupin povedal ešte jedno slovo: „Prečo?“ a Flint mu odpovedal „Viete prečo, priateľu. Zoberte ju odtiaľto preč, skôr, než si to rozmyslím,“ pán Lupin sa sklonil, vzal ma a odmiestnil sa.“

„Spomínam si, ako ma postavil na cestu, ktorá vedie do dediny. Pobozkal ma na čelo a povedal, že mu je to ľúto. Povedal, že vykonal hroznú prácu, aby ma ochránil. Povedal mi, aby som šla rovno smerom k dedine a niekoho našla, komu mám povedať, aby ma zaviedol k lordovi Harrymu Potterovi.“ Nevyzerala rozrušená z nových spomienok, skôr sa jej uľavilo.

"Znamená to, že Zabini je mŕtvy?" Spýtal sa.

„Áno a keďže je mŕtvy, už sa nikdy nemusíme dozvedieť, prečo ma uniesol. To nemôže byť len tým, že od Snapea zistil, že som dcéra Jamesa Pottera. Nemohlo to byť preto, lebo sa obával, že sa vezmeme.“

Draco zdesene o krok ustúpil. Jeho ústa vytvárali iba tenkú čiarku. „Kde ste prišli k tejto myšlienke? Prečo ste povedala, že James Potter je váš otec?“

Bola zo seba sklamaná! Ešte nechcela odhaliť skutočnosť, že vedela o tom tajomstve. Všetky spomienky sa rútili smerom k nej a tieto slová len tak vyslovila. „Počula som pána Lupina, ako to povedal vám a Harrymu včera v salóniku na poschodí.“

Nevedel, čo má urobiť alebo povedať. Ona počula nesprávnu vec! Uverila nesprávnej veci! Mal by ju nechať, nech si to myslí aj naďalej? „Slečna, to, čo ste počula, je lož, v tej chvíli to povedal všetkým! Nie ste dcéra Jamesa Pottera.“

„Ale dáva to zmysel,“ riekla.

„Nie, nie. V tú noc Harrymu a mne odhalil pravdu, ale lož, že ste dcéra Jamesa Pottera bola iba klamstvom, ktorým Lupin zmanipuloval môjho  a Harryho krstného otca. Je mi ľúto, ale Potter nebol váš otec.“

Vyzerala, že sa asi rozplače. Natiahol k nej ruku, ale ona sa znova odtiahla. „Potom aká je pravda?“

„Pravda je príliš zložitá a v tejto chvíli nie ste v bezpečí, tak vám ju nesmiem povedať. Ani nepoznám celú pravdu. Myslím, že by sme sa mali vrátiť na Manor. Musím povedať Theovi a Harrymu o vašej spomienke na Marcusa. Neviem, prečo to Lupin nikomu nepovedal.“

Rukou jej naznačil, aby k nemu prišla, ale ona váhala. „Musíme sa premiestniť späť na Manor a ja pošlem paholka po voz a kone. Prosím vás, chyťte ma za ruku.“ Usmial sa na ňu, aby si získal jej dôveru. „Okrem toho, nedokončili sme našu lekciu. Taktiež mám lekciu, ktorú by som vás neskôr chcel naučiť ako darček pre vás. Prosím, poďme domov,“ potreboval ju rozptýliť z jej ťažkostí.

„Ja už viac nemám domov,“ odvetila pokorne.

„Domov je subjektívne slovo.“ Pristúpil bližšie, nech je prekliata ruka, čo držala vpredu, pretože takto nemala žiadny význam. Nemohla ho zastaviť v približovaní sa k nej, ak nechcel, aby ho zastavila. „Domov je tu,“ ukázal na jej hlavu, „a tu,“ ukázal na svoju vlastnú. „Ak dokončíte vašu lekciu o láske ku mne, možno by som tiež mohol povedať, že je tu,“ ukázal na svoje srdce, „a tu,“ ukázal na jej. Pristúpil bližšie k nej a tentoraz sa neodtiahla. Špičkou prsta sa dotkol výstrihu jej šiat, dotkol sa jej hrude. Cítila ťažkosť na hrudi, hoci bol jeho dotyk jemný a netrval dlho.

Dotkla sa jeho tváre, rovnako ako na začiatku lekcie. Ten pocit jeho tváre pod jej rukami spôsobil, že sa chcela rozplakať, nie však zo smútku, ale z čistej, neovládanej blaženosti. Chcela mu ukázať, ako veľmi ho miluje a verí mu. Hermiona odtiahla ruky od jeho tváre a pozrela do jeho bridlicovo šedých očí. Nadýchla sa, aby si zachovala rozvahu. „Ako povedať čo cíti moje srdce? Moje srdce je v tejto chvíli preplnené emóciami k vám."

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Nazad na trhu už ostatní členovia ich skupiny odišli. Ginny Weasleyová povedala bratovi Ronovi, že rada by šla domov sama. Ľutoval ju. Chcel, aby ona a lord Potter boli spolu, ale vedel, že jej sebectvo mohlo mať trvalé následky na ich lásku, a toto bola cena, ktorú musela zaplatiť. So všetkým sa mu zverila, pomyslel si, že bolo obdivuhodné, ako sa starala o svoju rodinu, problémy jej brata Georgea sa však nevyriešili. Navyše, ak slečna Grangerová bola Harryho sestra, aj tak by sa to dostalo na verejnosť. Bez ohľadu na to, Ginny by nemala do toho zasahovať. Jediná vec, ktorú Ronovi nepovedala, bola, kto ju vydieral.

Kráčala po ceste, aby si našla bezpečné miesto na premiestnenie, keď sa k nej priblížil muž. Vykročil zo šera. „Slečna Weasleyová.“

“Lord Potter, myslela som, že ste niekto iný,“ riekla. Myslela, že to bol jej vydierač. Celý deň sa snažila vyhnúť mu.

„Koho ste čakala?“ Spýtal sa.

Popravde, nebolo nikoho, koho by čakala. Niekoho sa bála. Pozrela nadol a odvetila. „Vy a lady Pansy ste sa zdali byť spolu šťastní. Nahradila ma vo vašom srdci?“

“Nenechám sa prinútiť cítiť sa vinný za to, že som vám neodpustil,“ riekol.
 
„Nechcem, aby ste sa cítil vinný. Vykonala som zlý skutok a budem čeliť  dôsledkom mojej nerozvážnosti.“

„Prečo ste sa snažila ublížiť Hermione? Čo vám urobila?“ Spýtal sa.

Začala plakať. Všetko mu povedala. Aj to, ako jej stará čarodejnica povedala, že má očistiť svoju dušu a všetko mu povedať. Povedala mu, že George mal veľa dlhov z hazardných hier, stratil celý zisk z podnikania, ale dlhy nesplatil. Povedala Harrymu, kto zachránil Georgea pred trestným stíhaním, a že tento muž ju požiadal, aby mu urobila službu. Povedala, že ten muž bol Blaise Zabini. On bol tým, komu bol jej brat dlžný. Zabini jej povedal, že Snape riekol slečne Clearwaterovej, že Hermiona je dcéra Jamesa Pottera a Andromedy Tonksovej. Pán Snape sa bál toho, že Lord Malfoy sa ožení so slečnou Grangerovou, keď zistí, že teraz bola čistokrvná. To je dôvod, prečo sa slečna Clearwaterová a pán Zabini rozhodli uniesť Hermionu.

Priznala sa, že na začiatku mala zabezpečiť, aby medzi Hermionu a Harryho a Draca a Hermionu vrazila klin a pokúsila sa presvedčiť Hermionu, aby opustila Godricovu úžľabinu. To bol jej zámer v noci plesu. Nestalo sa to však.

Ďalej mala zabezpečiť, aby Hermiona zostala s profesorom Snapeom sama, ale len s tým, že sa ju bude snažiť presvedčiť, aby opustila Godricovu úžľabinu. Povedala, že ona bola tá, ktorá v ten deň zaplatila slúžke, takže Snape mal čas byť sám s Hermionou. Povedala, že nevie kto uniesol Hermionu. Harrymu to prisahala.

Prezradila Harrymu, že Zabini zomrel, bol zabitý tou istou osobou, ktorá zabila Harryho slúžku. Aj keď bola Ginny z ich smrti vydesená, myslela si, že vydieranie skončilo. Myslela si, že bola slobodná. Nemala žiaden dôvod pokúsiť sa sabotovať Hermionu, aspoň si to myslela. Začala plakať a Harry ju prosil, aby pokračovala.

„Iný muž prevzal Zabiniho prípad. On bol ten, kto zabil Zabiniho a to dievča. Povedal, že on je ten, kto mal dôkaz Georgeovej nezodpovednosti a nie Zabini. Povedal, že mám novú úlohu. Oznámil mi, že mám zabezpečiť, aby sa Hermiona a lord Malfoy zamilovali. To bol taký zvrat udalostí. Zabini ich chcel rozdeliť, tento nový muž chcel, aby boli spolu. Ale ja som sa bála. Priznávam, viac som sa bála tohto nového muža, než Zabiniho, ale napriek tomu si myslím, že som konala vo vlastnej sebeckosti. Pokúsila som sa presvedčiť Hermionu, že ona a lord Malfoy pre seba nič neznamenali. Myslela som, že si to aj tak nepamätá, tak som nevidela škodu.“

"Prečo, Ginny? Prečo ste jej to urobila? "Spýtal sa.

„Pretože Blaise Zabini mi povedal, že ona bola vaša staršia sestra. Povedal, že bola dcérou Jamesa Pottera. Chcela som, aby odišla, pretože som si myslela, že vás pripraví o dedičstvo, pretože čarodejnícky zákon uprednostňuje najstaršieho súrodenca, bez ohľadu na pohlavie, aby zdedil majetok, titul a pozemok.“

„Mali ste za mnou prísť hneď na začiatku, keď sa ukázal Zabini a ten druhý muž a o všetko by som sa postaral. V jednej veci sa mýlite, Hermionin otec nie je môj otec.“

„Ale Snape povedal...“ začala.

„Snapa celé roky klamali. Lupin nám povedal, kto je jej otec, nebol to môj otec a jej matka nebola Andromeda Tonksová. A teraz mi povedzte, kto vás vydiera. Pôjdem za veliteľom milície a on ho okamžite zastaví,“ riekol Harry.

Stále plakala. „Nemôžem. Ublíži mojej rodine. Nemôžem to povedať, ani vám. Prosím, nechoďte k nikomu, najmä nie po milíciu. Dajte mi čas premyslieť si veci.“

Vzal ju do náručia. „Ak ma milujete, budete mi veriť. Povedzte mi pravdu.“

Pozrela do jeho zelených očí. „Vy začnite. Povedzte mi pravdu ako prvý. Kto je jej otec?“

"Sirius Black," odvetil Harry.

Muž, stojaci v tieni, ktorý sledoval slečnu Weasleyovú, počul ich rozhovor a chcel skríknuť. No, to zmenilo situáciu, nie je tak? Premiestnil sa preč, chvíľu po lordovi Potterovi a slečne Weasleyovej.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Hermiona zavrela oči a znova sa dotkla jeho tváre. Dotkla sa jeho pier. „Moje srdce je otvorené a preplnené láskou k vám. Nemôžem poprieť to, čo cítim.“ Otvorila oči a slnečné svetlo preniklo k jej zmyslom, rýchlo zase zatvorila oči a čelo si oprela o jeho hruď. Rukou jej uchopil tvár. Pohladil jej vlasy od hora až k ramenám. Prinútil ju pozrieť sa na neho. „Neviem, ako pokračovať v našej lekcii. Práve teraz toho veľa cítim.“

„Mali ste ma učiť o láske a začala ste úžasne. Prosím, ešte sa nevzdávajte. Som šikovný študent. Možno nie tak šikovný a schopný ako vy, keď ste sa učili premiestňovať,“ odvetil s úsmevom. Palcami jej pohladil tvár. „Ale mám v úmysle mať svoju lekciu. Sľúbili ste mi lekciu.“

„Ja už nemôžem myslieť, nieto ešte učiť,“ riekla hlasom, ktorý bol sotva počuteľný. Odtiahol ruky preč od jej tváre, od jej štíhleho krku, jej ramien. Jeho oči dopadli na sladkú oblinu jej pŕs. Teraz zavrel oči on, snažiac si navždy uchovať v pamäti tento okamih. S odvahou a bravúrnosťou, ktorú nikdy necítil, sa dotkol rukou pokožky v hlbokom výstrihu jej šiat. Cítil, ako jej bije srdce. Ruky mala ochabnuto popri tele. Musel ju nechať ísť, inak by ich oboch zradil, cítil, akoby jej teplá pokožka pod jeho dotykom horela. Rýchlo od nej odstúpil a ona A ona klesla k zemi ako list a zostala v sediacej pozícii. Pre oboch to bolo jemné a šokujúce. Bol v úžase a nedokázal jej ani pomôcť postaviť sa.

Znova o krok ustúpil, ona stále sedela na zemi, ľavú ruku mala pred sebou a pravú položenú v lone. Padol pred ňou na kolená. „Žiadam vás, aby ste pokračovali v mojej lekcii.“

Bez upozornenia si kľakla a rukami sa mu hodila okolo krku. Tento čin prekvapil oboch, druhýkrát v ten deň spadol na chrbát a ona na neho. Položila hlavu na jeho hruď a začala plakať.

Pochopil jej slzy. Ani sa nedalo povedať ako bola sužovaná láskou k nemu, ale aj kvôli nedávnemu zvratu udalostí. Toto bola najlepšia lekcia, ktorú dostal. Pozrela mu uprene do očí a videla, že je rozpačitý a skľúčený tak ako ona. Premožený láskou k nej ju prevalil na chrbát. Pobozkal jej krk a pobozkal ju na kľúčnu kosť.

Oboma rukami si zakryla tvár, akoby sa hanbila. Začala trhane dýchať. Prevalil sa na chrbát vedľa nej, zaplavený láskou, čo k nej cítil. Ak by pokračoval v dotýkaní sa jej, nebol by schopný zastaviť sa.

„Toto už nebude dlho trvať, viete,“ riekol, posadiac sa ďalej od nej. Prstami si frustrovane prebehol cez vlasy. Tak veľa myslel tým vyhlásením. Cítil jej ruku na svojom chrbte. Posadila sa vedľa neho a oprela svoju svižné, ohybné telo proti jeho silnému telu. Tvár si uložila pod jeho rameno. Stisol obe jej ruky vo svojom lone. „Vyjde to.“ Nevie, či sa pokúša presvedčiť ju alebo seba. Ale bolo potrebné povedať to.

„Učíte sa veľmi rýchlo,“ odvetila nakoniec, postaviac sa na kolená.

Pozrel sa cez rameno a usmial sa na ňu. „Ste zvláštna žena, slečna.“

„To o mne hovoria. A ja to viem.“ Postavil sa a bez zámienky sa sklonil a postavil ju tiež.

„Aká zaujímavá lekcia. Prakticky ste nič nepovedala a k tomu ste ma ešte zhodila. Myslím, že ma máte veľmi rada, ako ste predtým podotkla. Ja sa už k vám nemôžem správať arogantne, tak ako predtým. Naučila ste ma láske a pokore.“

Zasmiala sa jeho sarkazmu. „Musíte ma naučiť niečo hneď teraz.“ Bolo treba každý kúsok jej rozhodnosti, aby odíšla od neho preč. Tušila, že keby sa k nemu otočila chrbtom, načiahol by sa po nej. Dobrá vec pre ňu bola rýchlosť, pretože keby ju chytil, prinútila by ho naučiť ju lekciu o neslušnosti. Musel by ju pobozkať, dlho, tvrdo a s vášňou. Vášeň bola ich lekciu a túžba  ich cieľom.

 „Mohol by som vás naučiť vyčarovať patrona,“ riekol náhle. Cítil sa nesvoj a nebol si istý, prečo. Opäť, tak ako včera, cítil, akoby ich niekto sledoval. Teraz ju potreboval dostať späť na panstvo, do bezpečia.

Obrátila sa mu čelom. „Čítala som o tom, dokonca som sa o vlastný aj pokúsila, ale podarilo sa mi vyčarovať len obláčik bieleho dymu.“

„Potom ma potrebujete ako učiteľa,“ riekol s namysleným úsmevom. „Tiež potrebujete najšťastnejšiu spomienku, akú ste mali. Po dnešnej lekcii ste ich zhromaždili niekoľko.“

Usmiala sa. Mal pravdu. Hociktorú chvíľu z dneška by mohla považovať za svoju najšťastnejšiu spomienku. Pritisla sa k nemu. „Zajtra budeme mať ďalšiu lekciu. Budete ma učiť kúzlo Patronus a ja vás naučím tiež niečo iné, súhlasíte?“

Pozrel na ňu s falošnou neistotou a natiahol ruku. „Túto tému ešte preberieme.“

Vložila svoju ruku do jeho. Premiestnil ich na to isté úbočie vpravo od Manoru.

Vytiahla si ruku z jeho. „Dáma sa nikdy premiestňuje bez jej výslovného súhlasu, pane.“

„V budúcnosti na to budem pamätať,“ vyhlásil s úsmevom. „Bola to ďalšie lekcia?“

"Bola," odvetila. "Čo naše veci, môj klobúk a rukavice?" Spýtala sa.

„Paholok ich môže vyzdvihnúť aj s koňmi. Verte mi, páči sa mi ten klobúk a bol by som smutný tak ako vy, keby ste ho stratila.“ Bol by dvakrát tak smutný, keby ho stratila. „Tento deň pre nás ešte neskončil, nechajte nás naobedovať a hneď potom začneme s našou lekciou.“ Ponúkol jej ruku a ona ju bez váhania prijala. Dnes sa naučili veľa o láske, dozvedela sa, že nebol len arogantný ale tiež mal pokoru, takže sa nestarala , kto ich vidí, keď sa držia za ruky. On sa dozvedel, že nebola taká naivná a neignorovala isté spôsoby lásky, tak ako sa domnieval a úprimne povedané, už mal po krk skrývania svojich citov k nej. Ukázať svetu ich radosť lásky a ak svet nimi bude pohŕdať, tak ten svet môže ísť do pekla.

(Nabudúce: Expecto Patronum.)


Kapitola 30 Skutočne šťastné myšlienky



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme: Lucy18, beruske1, soraki, JSark, a Tez.




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Kapitola 30 – Skutočne šťastné myšlienky

Harrymu Potterovi bolo ťažko u srdca. Chcel Ginny odpustiť, pretože ju stále miloval, ale nemohol zabudnúť na to, že ho oklamala. Jej klamstvá spôsobili obrovské množstvo problémov. Okrem toho, stále mu nepovedala všetko. Stále mu natoľko nedôverovala, aby mu povedala pravdu a to ho zraňovalo najviac. Mal pocit, že to tenké vodítko, ktoré utkal Lupin a Ginny rozmotala, len zvýšila celý ten zmätok. Všetci ľudia, ktorých miloval, mu klamali, a po celý jeho život. Hermiona mu neklamala, musí sa na ňu sústrediť najviac, pretože ona je jediná, ktorá ho najviac potrebuje.

Namiesto toho, on bol ten, kto jej klamal. Nebol si istý, či dokáže strpieť to pomyslenie. Akú ujmu by spôsobilo, keby je povedal pravdu ako ju poznal on. Musel zistiť, kto je jej matka. Keď bol v Londýne v deň jej únosu, jeho hľadanie sa dostalo do slepej uličky. To bolo predtým, než sa dozvedel, že je dcérou Siriusa Blacka. To musí znamenať, že sa narodila v Godricovej úžľabine. Niekto z dediny musí vedieť, že Hermionina matka bola tehotná. Rozhodol sa pátrať. Naobedoval sa a odišiel do dediny.

Hermiona bola na pozemku na konci Malfoy Manor a čakala na lorda Malfoya. Práve doobedovali, keď jej a Dracovi Daphne oznámila, že ona a Charlie budú mať dnes večer zásnuby, ktoré zorganizoval lord Potter na Potter´s Hall. Taktiež povedala: „Tvoj bratranec povedal, že bude hostiteľom na mojom a Charlieho sobáši v jeho záhrade budúci víkend.“

Hermiona bola prekvapená. Nie kvôli Harryho veľkorysosti, ale z rýchlosti, v ktorej sa títo dvaja brali. Poznali sa len pár týždňov. Nebola len prekvapená, ale aj trocha závidela. Ona by si lorda Malfoya vzala, keby ju požiadal a to ho poznala trochu dlhšie. Usmiala sa. „To je skvelé. Som šťastná kvôli vám.“

Vysoké pekné dievča rýchlo vyšlo z jedálne pripraviť sa na večernú udalosť. Vtedy sa Hermiona rozhodla ísť s knihou v ruke na terasu, aby počkala na svoju lekciu s lordom Malfoyom. Práve vybrala svoju knihu, keď sa okolo nej zjavil dymový had, čo spôsobilo, že jej kniha vypadla a a ona sa ľakom postavila. Hada sa ovinul okolo jej tela, od špičiek prstov na nohách až po hlavu. Potom začula smiech. Pozrela sa k dverám, kde stál lord Malfoy.

„Môjmu patronusovi sa musíte páčiť,“ riekol Draco, „vyzeral, že sa s vami zoznamuje. Keby som bol inak zmýšľajúci človek, trocha by som žiarlil.“

„To bol váš Patronus?“ Spýtala sa. Prišla k nemu s mierne otvorenými ústami a s užasnutým výrazom.

„Áno, bol,“ potvrdil.

„Akú podobu bude mať môj?“ Spýtala sa.

“To bude známe, až keď ho vyčaríte. Ste pripravená na svoju lekciu?“

Oboznámil ju so základnými faktami: ako Patronusa vyčarovať, prečo ho človek vyčarúva a kúzlo, ktorým ho vyvolať. Povedal jej, aby si vzala prútik. „Skúste myslieť na najšťastnejšiu spomienku, akú máte.“

Postavil sa vedľa nej, keď zdvihla prútik. Dlho a ťažko premýšľala. Predtým, než prišla do Godricovej úžľabiny, mohla by povedať, že žila šťastný život. Smutná bola iba keď jej zomrel otec. Zrazu bola ešte smutnejšia, keď ju napadlo, že to ani nebol jej otec. Potom zomrela jej matka a ona bola nútená presťahovať sa sem. Jej predchádzajúci život skončil a začal nový, odlišný a nie tak šťastný život.

Spustila čarodejný prútik.

Obrátil sa k nej. „Žiadne šťastné myšlienky? Mohol by som vám nejakú navrhnúť.“


Potriasla hlavou a znovu zdvihla ruku. Mala by sa sústrediť na niečo zo svojho detstva, hoci bolo preplnené šťastnými spomienkami, bol tam aj novoobjavený smútok. Z tohto dôvodu by mala myslieť na šťastnú spomienky, ktoré sa týkali osoby vedľa nej.

Ten pocit jeho ruky, keď sa jej dotkol. To bola šťastná myšlienka. Jeho mužná vôňa alebo spôsob, akým sa jeho pery jemne dotkli jej. Skutočne šťastné myšlienky. Spôsob, akým ju objal a bez zámienky chránil. To boli najšťastnejšie. Zavrela oči.

„Prečo stále zavierate oči, keď sa chystáte čarovať?“ Spýtal sa ľahko pobavený krásnou ženou vedľa neho a jej zvláštnymi, ale jemnými spôsobmi.

„Pst, ticho, sústredím sa,“ riekla so zavretými očami.

To ako sa jej pery vyformovali do bozk lákajúceho ‘o’, keď ho utišovala, ho naplnilo toľkým šťastím, že by hneď mohol vyčarovať sto patronusov. „Kedykoľvek budete chcieť, slečna.“

„Pst,“ umlčala ho znova.

Možno keby povedal niečo iné, mohla by ho umlčať tretí raz a on by sa mohol nahnúť a pobozkať ju a potom by mala šťastnú spomienku. Práve to chcel urobiť, keď otvorila oči a mávla prútikom. „Expecto Patronum!“

Z jej prútika vyšiel nepatrný obláčik bieleho dymu. Spustila prútik a tvárila sa sklamane.

„Môžem sa spýtať, na čo ste myslela?“ Spýtal sa.

„Nie.“ Ako by mu mohla povedať, že myslela na ten deň v altánku? Deň ich poslednej lekcie, keď ju učil premiestňovanie a zdieľali intímny moment, keď začalo pršať. Možno, že by mala myslieť, ako ju prvýkrát pobozkal, pod stromom.

Zavrela oči a znova zdvihla prútik. Myslela na tlak jeho pier na svojich,
a na ten pocit, ktorý mala na dne svojho žalúdka
a celá jej bytosť zacítila niečo ako mravčenie. Mávla rukou a znova povedala zaklínadlo, ale s rovnakým výsledkom.

Odhodila prútik. „Prepánakráľa! Je to beznádejné!“

Zasmial sa a zohol sa po jej prútik. „Nevzdávajte sa tak ľahko. Toto je veľmi náročné kúzlo. Existuje mnoho čarodejníkov, plne kvalifikovaných, ktorí nedokážu vyčarovať Patronusa.“ Podal jej prútik. „Vezmite si prútik a skúste to znova.“

Siahla po prútiku, zamierila a znova zavrela oči. Tentoraz cítila jeho silné telo za svojim chrbtom. Jeho pravá ruka pomaly prešla po jej natiahnutej pravici. Z pocitu jeho holých prstov na svojom nahom ramene jej prebehol mráz po chrbte. Druhou rukou ju chytil okolo drieku. Sotva mohla dýchať, nieto ešte myslieť na šťastné spomienky! Priblížil sa s tvárou k nej, ústa mal za jej uchom. Jeho dych ju pošteklil. „Teraz, myslite na šťastnú spomienku.“

Toto bola šťastná myšlienka. Bolo to potešenie, šťastie a láska, všetko spojené dohromady a držané na mieste jeho náručím. Pravú ruku mal na rovnakej úrovni s jej ramenom, rukami jej zovrel zápästie, ona švihla prútikom, „Expecto Patronum!“

Otvorila oči v okamihu, keď videla z jej prútika vychádzať dymovú striebornú vydru, ktorá plachtila okolo ich hláv. Odtiahla sa od neho, obrátila sa a sledovala, ako nakoniec zmizla. Pozrela sa na jeho tvár. Hľadel priamo na ňu a usmieval sa.

Tiež sa usmiala. „Dokázala som to.“ Riekla to jemne a akoby pre seba, ale dosť hlasno na to, aby ju počul. „Dokázala som to!“ Riekla znova. Bežala k nemu a cítila rovnakú eufóriu, ktorú cítila, keď sa prvýkrát premiestnila, hodila sa mu okolo krku a vyskočila tak, aby boli jeho ramená okolo nej a jej nohy sa hojdali nad zemou.

S rukami okolo jej pásu ju postavil na zem, ruky mala stále okolo jeho krku, nahol sa a dal jej nevinný, ale zmysluplný bozk na pery.

Cúvla, špičkami prstov sa dotkla svojich pier. „Prečo ste to urobili, pane?“

„Dal som vám šťastnú spomienku, ktorú budete potrebovať nabudúce, pri čarovaní Patronusa,“ riekol s úškrnom.

Usmievala sa. „Nemyslela som na vás. Vaše ego má veľkosť celého Anglicka.“ Vedela, že on vie, že klame.

„Mysleli ste na mňa,“ riekol znalecky. „Máte sa ešte čo učiť o klamaní, a ja som myslel na vás, keď som predtým vyčaroval svojho.“

Posadila sa na drevenú lavicu, ktorá bola blízko kvetináčov. „Akú spomienku ste použil?“

„Ten deň pikniku, keď sme zberali bobule,“ priznal. Posadil sa vedľa nej. „Čo za chvíľu ste použila vy?“

„Náš prvý skutočný bozk pod stromom,“ riekla rozpačito. Pozrela sa na zem. Vzal ju za ruku a priložil si ju k ústam. Obrátil ju tak, aby videl jej dlaň.

“To bola skôr príjemná spomienka,“ podotkol, palcom jej hladil dlaň. „Nabudúce ju budem musieť použiť tiež.“ Pokračoval v hladení jej ruky. Priložil si k ústam jej ruku, ktorú držal vo svojich. S čiastočne otvorenými ústami jej pobozkal dlaň. Potom pobozkal každý prst mäkkým, sladkým bozkom, začínajúc palcom. Zavrela oči a vychutnávala si ten pocit.

Po pobozkaní jej posledného prstu jej znovu pobozkal dlaň, potom zápästie a potom ruku. Pobozkal jej vnútornú stranu lakťa. Otvorila oči, keď jeho tvár  prechádzala náročnou cestou po jej ruke. S úžasom pozerala priamo do jeho očí. Pomaly jej spustil ruku na miesto a postavil sa tak, aby bol priamo pred ňou. Dal jej ruku pod bradu a ona natiahla krk a pozerala na neho. Jeho tvár bola nečitateľná, nemohla zistiť, na čo myslí. Rýchlo ju nechá odísť, inak jej dá nepopierateľne veľmi šťastnú spomienku. Vzal ju a pobozkal ju tak dôkladne, že sa s ňou zatočila zem.

Pod jej pohľadom sa cítil ako pod vplyvom drog. Jej pokožka bola hladká, jej vlasy hodvábne a jej oči do neho vypaľovali dieru.

Svojím pohľadom niečo žiadala, ale pre živého boha nevedel, čo to bolo. Ustúpil dozadu, jeden krok, dva kroky a tri kroky. Nasledovala ho, akoby by boli choreografi tanca. Podržal jej tvár, keď sa oprela o stenu. „Ste tak krásna.“ Pristúpila o posledný krok bližšie, ktorý potreboval, aby bola pritisnutá k nemu. Položila si hlavu na jeho hruď a nechala ju spočívať na jeho ramene. Vzal ju do náručia.

„Robíte ma šťastnou, a to keď som vás po prvýkrát stretla, ani ste sa mi nepáčil.“

Usmial sa na jej priznaniu. Pohladil jej chrbát, aby ju upokojil, „Väčšina ľudí  ma nemá rada až pokiaľ ma nespozná bližšie a potom ma obvykle nenávidia.“

Tiež sa usmievala. Pozrela na neho. „No, pri mojej bližšej kontrole, nechuť sa obrátila na lásku a ja som múdra osoba, takže myslím, že na mojom úsudku záleží najviac.“

„Vezmete si ma?“ Spýtal sa.

Zatlačila na jeho hruď a pozrela na neho pohľadom, v ktorom sa kombinoval šok a zmätok. Čo sa to spýtal? Prečo sa to spýtal? „Čo, pane?“ Spýtala sa.

„Preukážete mi tú česť a stanete sa mojou nevestou?“ Spýtal sa znova, pričom každá slabika bola znieť jeho vášňou a túžbou, čo k nej cítil.

„Viete, že nemôžeme! Prídete o svoj majetok a titul! To by som nikdy nemohla urobiť, kvôli vám,“ poznamenala smutne.

Usmieval sa. „Môžete a urobíte,“ riekol zvodne. „Pamätáte si, že som povedal, že viem, kto je váš otec? Čo keď vám poviem, že odpoveď na túto otázku je tiež odpoveďou na naše modlitby?“

Chvíľu bola ticho. „Kto je môj otec?“ Spýtal sa nakoniec.

„Sirius Black. Krstný otec lorda Pottera bol váš otec.“

 
Pozerala na neho očami na pokraji sĺz. Čo to má znamenať? „Neviem, čo povedať alebo spraviť. Ste si istý?“


“Áno, som,“ pravdivo odpovedal.

„Ale ako nám to pomôže?“ Spýtala sa.

Vzal ju za ruku a viedol ju k rovnakej lavičke, ako predtým. „Môj právny zástupca ma informoval, že vôľa môjho otca je bohužiaľ platná. Ak sa ožením s menej než čistokrvnou, môj majetok pripadne môjmu najbližšiemu žijúcemu príbuznému. Ale ja som si myslel, že nemám žiadnych žijúcich príbuzných,“ odvetil.

„A zistil ste, že máte? Ako nám to pomôže?“

„Vy ste ten rodinný príslušník. Sirius Black bol bratranec mojej matky. Jeho matka a jej matka boli sestry. Môj otec a moja matka boli bratranec a sesternica z druhého kolena. Jeho otec a matka boli bratranec a sesternica z druhého kolena. Rovnako matka Siriusa Blacka bola sesternica môjho dedka. To znamená, že ste moja sesternica z tretieho kolena a sesternica môjho otca z druhého kolena.“

Doslova nemala slov. Snažila sa premýšľať, čo povedal, ale zo všetkého bola zmätená. „Ja som vaša príbuzná?“

„Tak sa zdá. Môj právny zástupca mi povedal, že budeme potrebovať žijúceho svedka, ktorý by to dosvedčil, bude musieť vypovedať pod prísahou. Remus bude musieť byť svedkom, ak privolí,“ riekol Draco.

Keď sa postavila a prechádzala miestnosťou, dal jej priestor. Vedel, že potrebuje čas, aby všetko zvážila. Keď sa otočila späť k nemu a odhodlane na neho pozerala, pochopil a nepovedal ani slovo. Keď rýchlo vybehla z miestnosti, nasledoval ju. Bežala dlhou chodbou, jej topánky klopkali na dláždenej podlahe. Nasledoval jej svižnú chôdzu. Vedel, že je len nahnevaná, aj keď skôr si myslel, že ona by ho mohla chcieť pobozkať, keď počula novinky.

Avšak, keď sa konečne dostala k vchodu, prudko otvorila masívne dvere a prekročila prah, rozhodol sa, že mal by jej činy vziať vážne. Nasledoval ju. Naďalej prechádzala obrovským pozemkom. Nasledoval ju. Bežala po dlhej ceste, ktorá ohraničovala záhradu pred domom. Opäť ju nasledoval. Nebola dosť rýchla, aby ho predbehla a on sa ju ešte nesnažil chytiť.

Narazila na múr, ktorý značil začiatok pozemkov. Teraz vedel, že je potrebné ju zastaviť. Začal rýchlo utekať, chytil ju za ruky a pritiahol si k sebe.

Vlasy mala strapaté, tvár červenú, na čele jej spozoroval pot a po tvári sa jej kotúľali slzy. Držal ju pri svojej hrudi, ťažko dýchal a nakoniec sa mu podarilo prehovoriť, „Čo sa deje? Nie je to dobrá správa?“

"Kto je moja matka?" Spýtala sa.

"To neviem," odpovedal.

Odtlačila od neho. Uchopil ju za ramená. Búchala ho päsťami do hrude. „Prestaňte! Aký je rozdiel v tom, či je váš otec James Potter alebo Sirius Black?“

„Pretože to znamená, že moja matka nie je moja matka!“

„Nemali ste podozrenie, že?“

„NIE!“ Vyhŕkla. Podarilo sa jej dostať z jeho náručia. Zničene a bezcieľne sa oprela ramenami o kamenný múr, tvárou od neho. „Myslela som si, že moja matka by mohla byť moja matka. Myslela som, že možno ona a James mali pomer. Moja matka nikdy nestretla Siriusa Blacka. Povedala mi to, keď zomrel,“ otočila sa k múru a oboma rukami naň udrela, akoby jej to uľavilo od vyčerpania a zmätku.

Prešiel za ňu, pravú ruku dal na jej pravicu, ľavú ruku na jej ľavú. Pomaly ich ťahal dolu po múre. Ovinul ruky okolo jej tela a pritiahol si ju tak, aby mala chrbát opretý o jeho hruď. Oprel svoju tvár o jej, ktorá bola stále vlhká kvôli čerstvým slzám.

„Nebojte sa, zistíme, kto je vaša matka, sľubujem. A žena, ktorá vás vychovala, bude vašou matku tam, kde na tom záleží, vo vašom srdci.“

Podlomili sa jej kolená a on ju pevne uchopil. Obrátil ju k sebe a ona zovrela jeho košeľu. Jednu ruku mal v jej vlasoch, druhú na jej chrbte. „To znamená, že Harry nie je môj príbuzný,“ riekla.

„To znamená, že ja som, aj keď vzdialenejší. Je to lepšie, nie?“ Riekol s úškrnom. Pozrela na neho a nemohla si pomôcť, ale usmiala sa. „Popravde, myslel som, že budete šťastná. Môžeme sa hneď vziať. Zdedíte majetok a keď sa vezmeme, prejde na mňa,“ poznamenal.

„Budem bohatá žena,“ podotkla, odťahujúc sa od neho. Oprela sa o múr. „Možno by som sa chcela pobaviť s inými nápadníkmi.“

Hľadel na ňu. „Kebyže nie ste v tejto chvíli emocionálne rozrušená, nemusel by som byť tak veľkodušný v mojej reakcii na toto vyhlásenie, ale pretože ste, uvedomujem si, že to bol vtip a nie som nahnevaný alebo žiarlivý.“

„Draco, prečo nemôžeme povedať túto správu všetkým? Na čom teraz záleží? Blaise Zabini je mŕtvy, takže on nie je problém. Penelope Clearwaterová opustila dedinu. My sa už nemusíme skrývať alebo mať tajomstvo,“ riekla.

„Pán Lupin sa domnieva, že by sme mali. Myslí si, že pre vás existuje aj iné nebezpečenstvo. Myslí si, že existujú zlí smrťožrúti, ktorí vám budú chcieť ublížiť, aj keď ja o tom pochybujem,“ riekol Draco, hlboko uvažujúc. Vzal ju za ruku a viedol späť k zámku. „Aj v prípade, že by to bola pravda, mohol by som vás chrániť rovnako dobre, keď budete moja manželka, ako som vás chránil doteraz. Myslím, že vie viac, než vraví.“
 
"On vie, kto je moja matka," poznamenala Hermiona otvorene.

„Vraví, že to nikdy nepovie. Povedal, že zložil slávnostný sľub, že to nikdy neprezradí. Hovoril som mu, že ak je jedna strana mŕtva, čo je mi ľúto, láska moja, ale ja predpokladám, že je, potom sľub už neplatí, ale on sa pevne drží svojho presvedčenia. Nikto s ním nepohne.“

„Povie mi to!“ Kričala Hermiona, „musíme ísť za ním!“

„Neskôr,“ riekol Draco. Chcel hovoriť s Remusom a Harrym ako prvý, a vysvetliť im, prečo nedodržal slovo, že to Hermione nepovie.

„Nie,“ vzdorovala.

„Prosím, neskôr. Sme dnes pozvaní na Potter´s Hall na improvizovaný zásnubný večierok slečny Greengrassovej a pána Weasleyho. Tam sa s ním porozprávame.“ Začal kráčať smerom k domu a ona nemala na výber, len ho nasledovať.

Odprevadil ju k jej izbe a dal inštrukciu jej slúžke, aby jej pripravila kúpeľ. „Chcem, aby ste dnes večer vyzerala nádherne. Mám niečo, čo chcem, aby ste mala. Urobíte to pre mňa?“

Prikývla. Siahol do vnútorného vrecka saka a v rukách mal malú škatuľku. Otvorila ju a vnútri bol smaragdový prsteň, ktorý vyzeral byť veľmi cenný a veľmi starý.

„Vidíte, je na zlatej retiazke. Dáte si ju okolo krku, vedľa svojho medailónu, kým budeme môcť oznámiť naše zásnuby.“

Usmiala sa. „Ako viete, že to prijmem? Ešte som na vašu otázku neodpovedala áno.“ Podala mu škatuľku s prsteňom naspäť.

Uškrnul sa. „Ale ani ste nepovedala nie a ja vždy nosím prsteň so sebou.“

„Klamár,“ riekla, „povedala som vám, že vaše oči vás zradia.“ Obozretne sa k nemu priblížila, položiac jednu ruku na jeho hruď, blízko jeho srdca a nahla sa k nemu, aby ho pobozkala na tvár. „A samozrejme, moja odpoveď je áno, ale ešte nemôžem nosiť prsteň, kým nebudeme môcť oznámiť svetu našu novinku.“

„To znamená, že dnes máme oslavovať naše vlastné zásnuby, aj keď to zatiaľ musíme držať v tajnosti,“ umiestnil škatuľku späť do vrecka a pobozkal ju na tvár, rovnako, ako pobozkala ona jeho a sledoval, ako odišla do svojej izby. Čoskoro bude celá jeho a v jeho milosti a on ju bude môcť bozkávať a otvorene ukázať svoju lásku k nej, ostatní nech idú dočerta. Môže utekať tak ďaleko ako chce a nikdy mu neujde. Bozkával by ju celý deň a celú noc a každú minútu medzi tým. Znova sa usmial. V týchto dňoch sa veľa usmieval. Vyčarovanie patronusa bývalo pre neho zložité, ale teraz, keď ju miloval, nemal by ho problém vyčarovať znova.

Otočil sa a odišiel dolu do haly, keď cítil, že je v bezpečí, mimo jej dohľad, premiestnil sa na Potter´s Hall.

Zazvonil na zvonec. Keď lokaj odpovedal, Draco zatlačil muža stranou, „Lord Potter!“ Zakričal. Harry zbehol dolu po schodoch. „Spravil som chybu. Povedal som vašej sesternici, kto bol jej otec.“

Harry sa postavil pred Draca. „Ja som urobil niečo horšie, pretože som to povedal Ginny Weasleyovej a tá teraz zmizla.“


(Nabudúce: Remus je konfrontovaný, Ginny je odhalená a niekto je veľmi nespokojný so zvratom udalostí.)


Kapitola 31. Noc objavov a predstavivosti



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme: Lucy18, Maenee, Jin, teriisek, Tez, LadyF, soraki, JSark, a Tez.




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Kapitola 31.  Noc objavov a predstavivosti

Harry bol hostiteľom na zásnubnej večeri Charlieho Weasleyho, ktorého vždy obdivoval a slečny Daphne Greengrassovej, ktorá bola milé prirodzené dievča. Mala to byť malá oslava len pre pár hostí. Bol šťastný, že sa zasnúbili a len preto, že jeho zasnúbenie skončilo, neznamenalo to, že by sa nemalo oslavovať to zasnúbenie, ktoré práve začalo. Od Rona Weasleyho počul, že jeho sestra sa po niekoľkých hodinách vrátila domov. Nikomu nepovedala, kde bola alebo koho videla. Harry mohol prestieral ľahostajnosť, že mu na nej nezáleží, pretože jeho zásnuby skončili, ale to by bolo klamstvo. Stále ju miloval. Nenávidel, že ju miloval, ale miloval ju.

Hermiona dorazila na večeru držiac sa ramena lorda Malfoya. Vyzerala krásne v slonovinových saténových šatách so zlatou obrubou. Keď vstúpila, Harry sa na ňu usmial. Mal pocit, že sa jeho svet obrátil hore nohami. Stratil svoju snúbenicu a sesternicu, všetko len kvôli zhode okolností. Dokonca, aj keď Hermiona nebola jeho príbuzná, stále ju mal rád ako priateľku a vždy sa bude o ňu starať.

Mohol povedať, že lord Malfoy ju tiež miluje. Spôsob, akým vzal šál z jej ramien a spôsob, ako sa dotkol jej zatúlanej kadere, ktorá jej vykĺzla a dal ju na miesto, boli nevyslovené gestá lásky k nej. Harry by mohol povedať, že ju miluje, aj podľa toho, ako ju vzal jemne za lakeť a viedol ku kreslu. Harry pocítil nádych žiarlivosti. Chcel takúto lásku. Mal pocit, že on ju už nikdy nebude mať.

Kráčal k pohovke a Hermione sa poklonil. Vstala a uklonila sa. „Mám vás stále volať bratancom?“ Draco jej povedal, že vysvetlil Harrymu, že jej odhalil tajomstvo o otcovi.

Harry jej pobozkal ruku. „Dúfal som, že ma budeš môcť volať brat, ale bohužiaľ, nestalo sa tak. Môžeš ma nazývať priateľom, spojencom, dôverníkom. Považuj ma za jedného z tvojich najbližších známych a horlivých obdivovateľov.“

Usmiala sa, ruku položila na jeho rameno, predklonila sa a pobozkala ho na tvár. Bolo to milé gesto. Pohladil ju po tvári. „Ďakujem.“

„Mám ťa rada, a ak mi dovolíš, chcela by som ti naďalej hovoriť bratranec,“ riekla.

„Tak nech je to bratranec,“ riekol. Posadila sa späť na pohovku.

Draco sa posadil vedľa nej. „Kto dnes ešte príde?“

„Bude to malá spoločnosť, len s Charliem a Ronom Weasleyovcami, slečnou Greengrassovou, slečnou Lovegoodovou a pánom Lupinom,“ riekol Harry, ktorý vyzeral znepokojený.

„Slečna Weasleyová je stále nezvestná?“ spýtal sa Draco.

Hermiona vyzerala otrasene. „Slečna Weasleyová je nezvestná?“

„Už nie, ale ona sa nezúčastní. Bojím sa, že ona sa nezúčastní už žiadnej spoločenskej udalosti v tomto dome,“ povedal Harry. „Priznala sa mi k účasti na tvojom únose, Hermiona. Hoci nie je priamo zodpovedná, jednako je dôvodom, že sa udialo mnoho vecí. Nemôžem jej odpustiť. Nechcem. Je mi ľúto, že som musel oznámiť Theovi Nottovi a milícii, že sa na tom podieľala. Jej osud je teraz v ich rukách. Vrhla svetlo na niektoré veci, o ktorých budeme diskutovať po večeri.“ Falošne sa usmial. „Mám pár vecí, ktorých sa musím zúčastniť. Onedlho sa vrátim.“

Draco považoval čas, keď boli osamote, za možnosť pobozkať ju, tak sa nahol a jemne ju pobozkal na tvár. Usmiala sa, sklonila hlavu a dotkla sa tváre. Bola zvyknutá na pohladenia, jeho láskyplné dlane a jeho cnostné bozky. Bola to úľava, že mohli
byť tak otvorení vo svojej náklonnosti. Taktiež bolo dobré vedieť, že ju chcel tak, ako ona jeho.

„Ak ma neprestanete bozkávať, budem vám musieť bozky opätovať.“

Draco sa nadýchol a znova sa nahol. Rukou sa dotkol jej tváre a palcom jej jemne pohladil bradu. „Jeden bozk a padnem vám k nohám. Chcete, aby som sa zrútil na podlahu pred hosťami lorda Pottera?“

„To by bolo nešťastné,“ riekla. Chytil jej bradu medzi palec a ukazovák a ešte raz sa perami dotkol jej pier. Sladkosť jej úst a ich nevinný a napriek tomu zmysluplný bozk ho omámil. Prepustila malý vzdych a on hlboko v jej hrdle zastenal. Trochu sa na pohovke pootočil a rukou prešiel po jej ruke. Ako on túžil prehĺbiť ten bozk! Avšak, zatiaľ to nemohol urobiť. Pobozkal ju na čelo. „Smrť, vezmi si ma hneď.“

„Ste tak dramatický,“ usmiala sa.

“Nie,
ja som ničomník, kradnem si od vás bozky a ešte ani nemáte môj prsteň.“ Prsteň pre ňu mal vo vrecku. Bolo to staré rodinné dedičstvo. Túžil po tom, aby no ho nosila na prste ako symbol ich vzťahu. Cítil, že je spojený s jej myšlienkami a emóciami. Ešte s nikým sa takto spojený necítil. Hoci bol prsteň len symbolom ich puta, ich skutočné puto bolo úprimné. Ich skutočné spojenie existovalo v ich dušiach. Nepotrebovali na to žiadne pozemské symboly, ale chceli dať vedieť ostatným, že sú spojení. Chcel jej ho dať počas večere. Penelope bola preč, Blaise mŕtvy a čo sa týka poslednej vôle jeho otca, nevidel žiadne prekážky v ich šťastí. Mohol ísť svojou cestou.

Vošiel lokaj a oznámil, že prišiel zvyšok hostí.

Počas večera Harry stál a gratuloval Charliemu a Daphne. Chystali sa zosobášiť počas týždňa, v kaplnke na Potter´s Hall. Všetko im vychádzalo dobre. Hermiona cítila, že ich radosť je nákazlivá a zistila, že sama sa pozerá a usmieva na lorda Malfoya.

Tiež sa usmieval a zdvihol svoj pohár. „Ak by ste mi dovolili, mám ďalší prípitok, tentoraz na peknú mladú ženu, ktorá sedí oproti mne. Požiadal som ju o ruku a ona súhlasila.“

Miesto zvyčajných gratulácii, ktoré nasledovali po ozname lorda Pottera o sobáši pána Weasleyho, u hostí za stolom zavládlo ticho. Draco bol zmätený. Kde sú jeho gratulácie? Kde je jeho „všetko najlepšie“? Nech mu niekto zablahoželá, hrom do toho!

Dokonca aj zmienená žena sklonila hlavu a zložila si ruky do lona. Lord Potter nahnevane vyšiel z miestnosti a ozval sa Remus Lupin, ktorý počas celého večera nič nepovedal. „Prečo?“

 „Prečo?“ Spýtal sa Draco, stál a pohár na víno mal stále v ruke. „Milujeme sa.“

„A čo vôľa vášho otca?“ Spýtala sa Daphne.

Draco im nemohol povedať o svojom novom pláne, v ktorom Hermiona zdedí všetok jeho majetok. „Láska všetko premôže,“ napil sa a posadil sa. „Ospravedlňujem sa, pán Weasley, slečna Daphne. Nechcel som vám zničiť oslavu.“

„Nič sa nestalo,“ riekol Charlie, „toto je šťastné obdobie pre nás všetkých.“

Lupin vstal, hodil svoj obrúsok na stôl, „nemáte ani poňatia, čo ste teraz urobil, pane. Dali ste do pohybu veci, na ktorých som pracoval celý život. Padne to na vašu hlavu, nie na moju, keď sa jej niečo stane.“ Pozrel sa na Hermionu. „Dúfam, že to stojí za to. Dúfam, že toto šialené romantické gesto vás nebude stáť život.“

Zostávajúci hostia sa cítili nepríjemne, kvôli odchodu hostiteľa a výbuchu pána Lupina. „Možno by sme mali ísť do salóna. Harry tam má kartový stolík. Mám pocit, že aj nejaké karty. Luna, Ronald, pripojíte sa k Charliemu a ku mne v hre?“ Ozvala sa Daphne.

Jeden po druhom vyšli z miestnosti. Draco zostal sedieť a zízal na Hermionu
. Jej pohľad smeroval k nemu, ale nie ako predtým. Keď si bol istý, že sú sami, prehovoril. „Hneváte sa na mňa?“


"Áno," odvetila.

„Myslel som, že sme dnes dospeli k rozhodnutiu,“ objasnil. „Ak som sa mýlil, napravím situáciu tým, že ostatným poviem, že som hovoril v zhone,“ riekol Draco.

Hermiona potriasla hlavou. „Bolo to nečakané, to je všetko.“ Vstala na odchod, ale on bol rýchlejší a chytil ju za ruku.

"Čo sa deje?" Spýtal sa.

Postavil sa pred ňu.

„Rozoberali sme to, že sme voľní a môžeme sa vziať a povedal ste, že dnes by sme sa radovali z našich zásnub, dokonca aj keby sme to vedeli len my dvaja, napriek tomu ste to oznámil svetu a ani ste sa ma formálne nespýtal, ani ste nepožiadal o povolenie najbližšieho príbuzného. Harry sa musí cítiť zradený.“

„Naposledy, čo viem, tak ja som váš najbližší rodinný príslušník, nie Potter,“ povedal Draco zlostne. „Predpokladal som, že keď som vás požiadal, aby ste sa za mňa vydala a vy ste súhlasila, bolo to formálne. Odpusťte mi, ak mi šťastie zahmlilo mozog a ja som prezradil svoje zámery. Nebol som si vedomý toho, že ste naivná žena, ktorá chce návrh v pokľaku. Dovoľte, aby som to urobil teraz.“

Pokľakol si a chytil ju za ruku. Ona si ju vytiahla a vyzvala ho, aby sa postavil. „Vstaňte, lord Malfoy. Viete, že toto nie je dôležité. Ja som len zmätená.“

“Prečo ste zmätená? Vaše pocity nie sú skutočné?“ Spýtal sa. „Nie sú moje city skutočné? Zmenili ste názor o tom, byť mojou manželkou?“

„Nemala som ani čas na zváženie,“ odvetila.

„A predsa som to urobil, ale nevadí. Možno som sa mýlil. Ste iba dieťa. Rozmýšľate inak ako ja. Ste naivná, slečna, ako som hovoril predtým a to stále platí. Naivná a ignorantská! Ignorantská k svojmu vlastnému srdcu!“

„A vy ste stále arogantný! Robíte vyhlásenia bez konzultácie s ostanými!“ Riekla. „Ja vás milujem! Vy viete, že je to pravda! Ale je tu mnoho faktorov, ktoré treba zvážiť.“

„Povedali ste, že nebezpečenstvo už pominulo, pretože Zabini je mŕtvy,“ riekol.

„Ale ostatní si nie sú tak istí,“ odvetila.

„Kto, ten starý vlkolak?“ vykríkol Draco. „Je to starý blázon, ktorý sa znova ukázal v skutočnej farbe znova a znova! Ako vieme, že stále neklame? Ako vieme, čo je jeho skutočným motívom? Ja sa nebudem od vás držať ďalej! Nenechám iných, aby vás odo mňa odviedli, ani vám nedovolím ujsť mi preč!“

Hermiona nevedela, čo povedať alebo urobiť. Vytiahol prsteň z vrecka. Bol to veľký, do štvorca vyrezaný smaragd obklopený diamantmi, ktorý jej ukázal predtým. V hneve ho hodil naprieč celou miestnosťou. „Ak sa rozhodnete súhlasiť, to bol váš prsteň. Ak sa rozhodnete odmietnuť, zničte tú prekliatu vec! V oboch prípadoch mi na tom nezáleží.“ Nahnevane vyšiel z miestnosti a prešiel k vchodovým dverám. Všetkých nechal za sebou. Bol sklamaný a zmätený. Ona ho milovala! Vedel, že milovala! Prečo váhala?


Potom, čo opustil miestnosť, Hermiona prešla ku krbu, kde pristál prsteň a zdvihla ho. Bol to krásny prsteň. Milovala ho, ale toto nebol pravý čas. Mala by sa vrátiť na Potter´s Hall a bývať tam. Určite by nechcel, aby sa vrátila bývať do jeho domu a okrem toho, ak je pravda, to, čo povedal, tak už nie je v nebezpečenstve.

Prešla von do zadnej záhrady, kde našla Lupina. „Lord Malfoy odišiel?“ Spýtal sa a dokonca sa ani nepresvedčil, či je to ona.

"Áno, zranený a nahnevaný," odvetila.

Odmietla ste ho?“ Spýtal sa a jeho hlas znel nádejnejšie, než si myslela, že má právo znieť.

„Nie, nedal mi šancu, aj keď mi dal prsteň.“ Posadila sa vedľa neho. „Je studený večer.“

 
"Potrebujete moje sako?" Spýtal sa.

„Nie, potrebujem nejaké odpovede,“ prosila.

"Prosím, nežiadajte takéto veci odo mňa. Nemôžem vám nič povedať," riekol..

„Prečo nechcete, aby sme sa s lordom Malfoyom vzali? Blaise Zabini je mŕtvy, ale to ste vedel, však?“ Spýtala sa.

„Vidím, že sa vám vrátila celá pamäť,“ odvetil.

„Áno, vrátila. Ešte som to nikomu nepovedala, ale vrátila.“ Nevedela, že Draco o tom a o Blaisovi povedal Theovi a milícii. „Čoskoro budeme musieť povedať milícii, že je mŕtvy, aby mohli odvolať hľadanie. Prečo ste schovával túto informáciu pre seba?“ Spýtala sa.

Remus Lupin vstal a podišiel k fontáne. Pozrel sa hore, na štvrtinový mesiac. „Kiež by som mohol vrátiť čas. Chcel by som toľko vecí urobiť inak. Bol by som presvedčil vašu skutočnú matku, aby povedala pravdu otcovi svojho dieťaťa. Tiež by som to povedal jemu.“

Keď počul jej výdych, otočil sa. „Ach, áno,“ riekol, „bola vydatá za iného. Ale keď otehotnela, bol počas vojny na misii pre svetlú stranu. Keby si to prepočítal, vyšlo by mu, že dieťa nebolo jeho.“

"Povedzte mi jej meno," žiadala.

"Na tom nezáleží," odvetil.

"Mne záleží!" Prosila.

„Stále ste v nebezpečenstve. Mala by ste sa vrátiť späť do domu. Harry bude musieť ostatných poslať preč. Pridáme ďalšie ochranné kúzla. Tu je pre vás bezpečnejšie ako na Malfoy Manor. Harry povedal Ginny Weasleyovej, kto je váš otec. Konal bez premyslenia. Už to povedala niekomu, koho tie slová šokovali. Táto osoba má možnosť dostať sa k vám na Manor. Harry vás bude musieť vziať domov,“ riekol Lupin.

„Nie som si istá, či som na Malfoy Manor ešte vítaná. Lord Malfoy je nahnevaný. Povedal mi, kto je môj otec,“ odpovedala.

„Viem. Svojím spôsobom som vedel, že keď im to obom poviem, povedia vám to. Bol som blázon. Zistil som niečo o tej noci, keď ste boli unesená. Zistil som, že teraz ste v nebezpečenstve viac ako predtým. Zistil som, že existuje iná osoba, ktorá sa môže hlásiť k dedičstvu lorda Malfoya, a ak zistila, že ste dieťa Siriusa Blacka,  a keďže táto osoba bude chcieť dediť Malfoyov majetok, potom nebude váhať a ublíži vám alebo vás zabije.“  

Začala sa báť. „Prečo ste si túto informáciu nechal pre seba? Povedzte to Harrymu a Dracovi. Povedzte to Theovi. Je vo vašej moci udržať ma v bezpečí,“ riekla.


"Je príliš neskoro," poznamenal.

Vstala. „Chcete, aby mi ublížili?“

„Keby som chcel, aby vám ublížili, nepomáhal by som vám celé tie roky! Vzdal som sa kvôli vám toľkého, o čom vy nikdy nebudete vedieť.“

„Tak nech to nie je nadarmo! Pomôžte mi teraz!“

„Najlepšie, čo môžete urobiť je opustiť spoločnosť lorda Malfoya. Neopätujte jeho lásku. Vráťte mu prsteň! Nikdy viac sa s ním nestretnite. Nepovedzte nikomu, kto je váš otec! Je to jedno, už je príliš neskoro,“ obrátil sa na odchod, ale vrátil sa. „Umývam si nad touto vecou ruky. Teraz je to na niekom inom, aby ste boli v bezpečí. Veľa šťastia. Veľmi som miloval vašich rodičov. A vás tiež.“

Odišiel a Hermiona ostala sama, v neistote, v noci, v záhrade s viac otázkami ako odpoveďami. Posadila sa na prázdnu lavicu a vytiahla z vrecka prsteň. Dala si ho na prst. Okamžite si pomyslela na Draca.

Draco sa prechádzal po izbe hore-dolu ako zviera v klietke. Bol blázon! Mal poklad na špičkách prstov a vzdal sa toho. Miloval ju viac ako svoj život a vzdal sa toho. Sľúbil, že ju bude chrániť a vzdal sa jej. Napriek tomu, aj keď neprijala jeho prsteň, prijala jeho návrh. Táto myšlienka ho trochu upokojila.

Hermiona zostala vonku niekoľko hodín až pokiaľ hostia neodišli. Šla hľadať Harryho, chcela ho požiadať, či by mohla znova zostať u neho. Nemohla ho nájsť, tak sa rozhodla vrátiť do svojej bývalej izby. Hore sa spýtala slúžky, či by neposlala lokaja po jej veci na Malfoy Manor. Potom požiadala druhú slúžku, aby jej pripravila kúpeľ.

Pri svetle z ohňa sa znova okúpala, už druhýkrát v tento deň. Voda voňala po ružiach. Jej vlasy viseli okolo jej tvári vo vlhkých pramienkoch. Dlhé okná v jej izbe boli otvorené a cez pavučinové záclony fúkal chladný vietor, ktorý rýchlo ochladil kúpeľ. Vyšla z vane a obliekla si plášť. Len v župane sa uložila na vrch prikrývok, stále mokrá z vody a zaspala, snívajúc o ňom.

Ležal na posteli, odhodil prikrývky a zízal na strop. Bolo to akoby ju cítil ležať vedľa seba. Uvažoval, či si navliekla jeho prsteň. Otočil sa na bok a položil ruku na prázdne miesto vedľa seba. Bolo to miesto, kde si predstavoval jej telo každú noc, odkedy vedel, že ju miluje. Túžil bozkávať jej tvár každú noc. Prahol po hladení jej vlasov, bozkávaní jej krku a hladení jej nahej pokožky na chrbte. Miloval ju. Mohol by obetovať čokoľvek, čo by od neho chceli. Ak chcela počkať, bude čakať. Pred večierkom napísal Theovi list, kde mu povedal, že podozrieva Marcusa Flinta, že vie viac, než si myslia a že Blaise Zabini je nepochybne mŕtvy. Dúfal, že Theo všetko v dopoludňajších hodinách zariadi.

Ešte spala, keď hodiny vo výklenku nad krbom odbili tri hodiny. Zobudila sa a rozhliadla okolo seba. V poslednej dobe tak často menila postele, že  najprv nevedela, kde je. Skĺzla z postele, vzala si plášť a prehodila si ho cez bavlnenú nočnú košeľu. Podišla k oknu a pozerala na úplne čiernu oblohu. Pri svetle mesiaca obdivovala prsteň. Z nejakého dôvodu cítila nutkanie prsteň pobozkať, tak si priložila prsteň k ústam a pobozkala ho.


Snívalo sa mu, že ju bozkáva. Nie tie jednoduché malé bozky, ktoré zdieľali doteraz. Skutočné bozky. Bozk muža žene, ktorú miloval. Zobudil sa a okamžite prešiel k oknu. Videl ju jasne i keď bola v inom dome. Videl ju v okne. Videl biele bavlnené šaty, ktoré mala na jej krásnom tele. Potom zavrel oči a mohol ju vidieť stáť v jej tmavej izbe, osvetlenej len
sviečkami, ten bledý odraz pokožky jej nôh a rúk prítomné, žiariace ako duch v temnej noci.


Zavrela oči a takmer cítila, že stojí za ňou. Predstavila si jeho ruky hladiace jej holé ruky a spôsobiac husiu kožu na pokožke. Bola opretá k jeho pevnému telu. Triasla sa v jeho náručí.

MÔJ BOŽE! Mohol naozaj cítiť jej pokožku pod jeho rukami! V mysli sa k nej otočil a vyzliekol jej hodvábny župan, ktorý klesol na jej ramená a pristál na podlahe. Bozkával jej krk a prsia. Bol v siedmom nebi.

Jej dýchanie bolo čoraz rýchlejšie. Vo svojej fantázii, padol na kolená pred jej nahým telom a bozkával jej nohu, začínajúc prstami k stehnám. Oprela sa o sklo, aby získala podporu. Nestarala sa, či to bola temná mágia alebo to bol výsledok živej fantázie. Bolo to skutočné. Chcela, aby to bolo skutočné.

Jeho ruky ju hladili vyššie a vyššie. Bola bohyňa, jeho múza, jeho láska, jeho radosť. Nikdy nezrušte kúzlo, pod ktorým bol, pretože toto bola najsladšia vec, ktorú pocítil. Túžil po takej láske k nej, ako je táto, aj keď to bol iba sen, bolo to viac, než mohol žiadať a viac ako mohol zvládnuť. Predstavoval si, že sa opiera a bozkáva ju tak, ako ju nikdy predtým nepobozkal.

Každý bozk bol pre ňu nový pocit, predstavovaný alebo nie. Jeho bozky prebudili oheň v jej duši, ktorý nikdy nechcela uhasiť, pretože cítila jeho ruky túlať sa po jej tele a jeho pery a jazyk na nej. Bola si istá, že zastenanie, ktoré vydala, bolo skutočné. Cítila sa vzrušená a dychtivá. Predstavila si, ako ju odniesol na jej posteľ, položil ju na prikrývku a prikryl jej telo svojim.

Predstavoval si, že ležal vedľa nej na posteli, dotýkajúc sa a bozkávajúc miesta, ktoré boli len pre neho. Ich telá sa stretli v starobylej mágii známej ako milovanie a on bol na vrchole eufórie. Hermiona! Volal jej meno. Táto časť nebola imaginárna.

Hermiona nemohla myslieť! Skutočne si myslela, že začula, ako volá jej meno. Mohla len cítiť a konať podľa inštinktu. Cítila sa v neprekonateľnej extáze, zovretá v jeho náručí. Dotkol sa jej, pohladil ju a šepkal jej do ucha nežnosti. Povedal jej, že ju miluje a nikdy ju nenechá odísť. Toto bolo skutočné! Dialo sa to! Začala plakať.

Predstavoval si, že začala plakať, keď ho objala. Prehadzoval sa na posteli s myšlienkou, že ak to nie je reálne, tak to bola najčernejšia mágia. Jeho bozky sledovali cestu jeho rúk. Svet okolo nich vybuchol. Slnko zachvátilo plamene, zem sa zastavila a noc sa nad nimi zrazila.

Zrazu to skončilo. Hermiona otvorila oči v očakávaní, že Draco bude vedľa nej, ale všetko to bolo klamstvo. Otvorila oči a pred sebou uvidela stáť slečnu Weasleyovú. Povedala len jediné: „Je mi to tak ľúto,“ mávla prútikom a Hermiona spadla na podlahu. Spoza Ginny vyšiel muž a povedal jej. „Teraz podpáľ dom!“ Vedel, že sa s Hermionou z domu nemôže premiestniť, kvôli ochranám lorda Pottera. Slečna Weasleyová sa bude musieť z domu dostať preč sama. S Hermionou v náručí bežal dolu po schodoch a vyšiel vchodovými dverami.

Ginny Weasleyová vzala horiacu sviečku, ktorá horela na rímse kozuba a podpálila čipkované záclony.

Draco sa prebudil s potom na čele a prázdnymi rukami. Pomôžte mu, že to bol sen a zrazu bolo po všetkom! Nie, cítil, že to bolo skutočné. Muselo to byť skutočné. Počul ako jeden z jeho zamestnancov búchal na dvere jeho spálne. Bežal k spálňovým dverám, otvoril ich a sluha povedal: „Rýchlo, lord Malfoy! Potter´s Hall je v plameňoch!“


(Nabudúce: Hermiona sa snaží Dracovi povedať, kde je.)


Kapitola 32 Túžba



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme Tez, Lucy18, soraki, beruska1, Maenea, teriisek a JSark. 




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


Kapitola 32 - Túžba

Draco dorazil na Potter´s Hall, a zadné krídlo veľkého sídla bolo úplne v plameňoch. Zadné krídlo bolo miesto, kde pred niekoľkými týždňami stál Hermioniným oknom v tú noc, keď bol bál. Bolo to okno, ktoré teraz v dôsledku ohňa a dymu nemohol ani vidieť. Väčšina obyvateľov dediny už bola pri dome, podávajúc pomocnú ruku. Používali kombináciu čarov a starej dobrej tvrdej práce na uhasenie plameňov. Draco začal bežať k domu, ale Theo ho zastavil.

„Nemôžeš tam ísť, Malfoy. Hoci oheň zasiahol len zadné krídlo, stále je príliš nebezpečný. Miesto je príliš horúce. Všetok personál a rodina boli evakuovaní. Teraz je príliš nebezpečné ísť tam.“

"Všetci boli evakuovaní?" Spýtal sa Draco naliehavo.

Theo nevedel, čo na to povedať. Potriasol hlavou, „všetkých, čo sme mohli evakuovať, sme evakuovali. Prepáč, priateľu. Ona nebola jedným z evakuovaných.“

Draco bežal k Lupinovi, „kde je slečna Grangerová?“

„Neviem,“ odvetil muž. Vyzeral starší než bol. „Oprel sa o kmeň stromu a zvesil hlavu.

Draco ho schmatol za golier, „videl ju niekto?“

„Ja naozaj neviem,“ odpovedal mu.

Draco ho obišiel a uvidel Harryho sediac vedľa stromu, slzy mu tiekli dolu tvárou. Ruky mal vo vlasoch a jeho oblečenie bolo od vody a sadzí. Draco ho uchopil za ramená a postavil ho, „kde je?“ Kričal.

„Ona sa nedostala von,“ zvolal Harry.

„Klameš! Nenávidíš ma a tak klameš!“ Vykríkol Draco, „určite pomáha zraneným. Musí niekde byť. Prečo mi klameš?“

Harry Draca odtlačil, „ona je mŕtva! Nedostala sa von!“ Harry sa oprel o strom  a porazenecky sklonil hlavu. Bez toho, aby ju zdvihol, pokračoval, „keby odišla dnes večer na Manor, nič z toho by sa nestalo!“

„Nehádž vinu na mňa, Potter! V prípade, že je mŕtva, čomu odmietam veriť, potom si ju zabil ty! Mal si ju chrániť! Povedal si Ginny Weasleyovej o jej pôvode! Ginny Weasleyová, to dievča, ktoré má vysoký podiel viny! Nebol by som prekvapený, keby bola za toto nejakým spôsobom zodpovedná! Ona vie, kde je Hermiona! Hermiona nie je mŕtva! Kde je Ginny Weasleyová?“

Harry ukázal na iný strom. Draco sa tam pozrel a uvidel mŕtve telo Ginny Weasleyovej a všetci jej príbuzní stáli nad ňou a plakali. „Práve zomrela. Vytiahli ju len pred chvíľou. Skôr, než zomrela, povedala, že dom podpálila. Povedala, že jej je to ľúto. Povedala, že Hermiona je mŕtva. Vraj sa nedostala von a zomrela rýchlo.“ Harry vstal a ukázal na Hermioninu spálňu, „je tam, v dyme a plameňoch!“ Obrátil sa späť k Malfoyovi, „ONA JE MŔTVA!“ Ukázal na Ginny, „a ona tiež! A ja by som mal byť tiež. A tak ako by si mal byť ty,“ sadol si pod strom a plakal.

Draco Malfoy klesol na zem a kričal.

XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX

Ráno prišlo so žiarivým jasným svetlom. Všetko, čo zostalo z požiaru, bol občasný oblak čierneho dymu a hrozných zápach popolu a smrti. Theo rozmiestnil členov milície po celom pozemku, aby sa ubezpečil, že už nič nehorí.

Lupina nemohli nájsť. Weasleyovci vzali telo svojej jedinej dcéry domov. Harry bol stále pod rovnakým stromom, ale teraz mlčal. Žiadne slzy by neprišli i keby sa o to pokúšal. Draco zostal a chodil hore – dolu. Musel sa dostať do domu a ubezpečiť sa! Musí zistiť, či je tam. Neuverí, že je mŕtva, kým ju sám neuvidí.

Napokon Theo vyšiel z domu. „V izbe bolo väčšinou všetko zničené. Zdá sa, že oheň začal na záclonách. Nevideli sme žiadne telesné pozostatky, ale všetko v izbe a taktiež priľahlé miestnosti sú len popol. Neexistuje spôsob, že by to niekto mohol prežiť. Je mi ľúto, Draco.“ Prešiel k Harrymu, „lord Potter, je tu slečna Parkinsonová. Chce vám pomôcť. Dovolíte jej pozrieť sa na spáleniny na vašich rukách?“

Harry bez slova prikývol. Theo mu pomohol postaviť a Pansy ho vzala na stoličku a ošetrila rany.

„Prečo by sa Weasleyová pokúsila Hermionu zabiť?“ Spýtal sa Draco. Bol v šoku, ale stále neveril, že zomrela.

„Pomsta za jej zničené zásnuby alebo možno pokračovala v práci, čo robila pre Zabiniho. Stále sa pokúšame nájsť Flinta. Z toho, čo ste mi povedali ty a Harry, Flint zabil Zabiniho. Flint bol ten, kto vydieral Weasleyovie dievča. Všetko ukazuje na neho a keď som poslal mužov, aby ho našli, bol preč. Jeho milenka tvrdí, že ho nevidela už niekoľko dní. Zvláštne je, že nikto nemôže tiež nájsť Lupina. Zmizol tesne pred úsvitom.“ Theo poklepal Dracovi po ramene a odišiel preč.

Draco sa pozrel hore na okno jej spálne, čierne a rozbité od ohňa. Potom zavrel oči a sústredil sa. Keď už nič iného, vedel dve veci. Jedna bola, že je nažive, pretože to cítil vo svojom srdci. Druhá bola, že bola v ohrození, ale prežije, pretože ak by zomrela, on by zomrel tiež.

XXXXXXXXXXX

Hermiona sa zobudila a bola si vedomá dvoch vecí. Po prvé, už nebola na Potter´s Hall. Po druhé, Draco nájde spôsob, ako ju nájsť, pretože mala pocit, akoby bol blízko, vo vedľajšej izbe. Vedela však aj niečo iné. Všetko, na čo mohla myslieť, bolo „prosím, nie znova. Nech to skončí a nikdy viac nezopakuje!“

Naposledy bola v podobnej situácii vo veľkej bolesti. Tentoraz ju len bolela hlava. Oslepujúca bolesť, ktorú cítila z Crucia, teraz nebola. Nebola zviazaná, ani nemala zviazané oči. Nemala zapchané ústa a nebola na studenej tvrdej podlahe, ale na mäkkej teplej posteli. Snažila sa posadiť, ale prišiel k nej človek a položil jej ruku na rameno, „ľahnite si. Keď vás slečna Weasleyová omráčila, poranila ste si hlavu. Je mi to ľúto. Zabudla na vankúšové kúzlo, buď zámerne alebo nie. Na hlave máte škaredú ranu, ktorú som sa snažil zahojiť čo najlepšie, ako som mohol.

„Prečo ste ma vzali z domu môjho bratranca, pán Flint?“ Musela priznať, že bola prekvapená, že bol s ňou. Tiež bola prekvapená láskavosťou v jeho slovách.

Sadol si stoličku vedľa postele a odvetil, „ešte nie som pripravený zodpovedať všetky vaše otázky,“ Vstal, nalial vodu do plechovej nádobky, podišiel znovu k nej a priložil jej ju k ústam, „voda,“ riekol. Vzala pohár a potom bola kvôli bolesti hlavy prinútená ľahnúť si. „Opýtajte sa ma na niečo iné, snáď vám budem môcť zodpovedať iné otázky.“

Je len jedna, na ktorú chcem najviac poznať odpoveď."

Zasmial sa. „Chápem, čo na vás vidí lord Malfoy. Ste tvrdohlavá rovnako ako on. Boli by ste dobrý pár. Keby bolo podľa mňa, boli by ste dobrý pár, ale teraz je veľmi neskoro. Musím vybaviť nejaké veci a vy tu budete sama a v bezpečí,“ odložil stoličku. „Na stole som vám nechal nejaké knihy na čítanie, vedľa je džbán vody. K dispozícii je čistá bielizeň, mydlo a voda v umývadle. Nočník je pod posteľou. Vedľa kníh som vám nechal aj nejaké jedlo. V šatníku je dokonca čisté oblečenie. Myslím, že vám sadne. Nie som si istý. Ale myslím, že vám bude dobré všetko. Vrátim sa večer a vyriešime, čo s vami urobíme.“

„Chystáte sa ma zabiť?“ Spýtala sa a znova sa posadila.

„Keby som vás chcel zabiť, už by ste bola mŕtva,“ riekol. „Teraz si znova ľahnite. Nebudem dlho preč.“

„Ako dlho je nie dlho?“ Spýtala sa. Chcela byť silná, ale začala plakať.

„Prosím, neplačte,“ riekol s jemnosťou, ktorá ju prekvapila, „v tejto chvíli nemôžem odpovedať na túto otázku. Budete tu až do vášho pohrebu, prinajmenšom. Pustiť vás skôr by bol príliš riskantný ťah.“

Prudko sa posadila, zatočila sa jej hlava, „hovorili ste, že ma nezabijete!“

„Nie, ale to neznamená, že lord Malfoy a lord Potter vás nepovažujú za mŕtvu. Od Lupina som počul, že slečna Weasleyová zomrela tiež. To je nešťastné, ale bola príťažou, ktorá vedela príliš veľa, takže aj tak dobre.“

„Zomrela?“ Spýtala sa Hermiona.

„Áno, v ohni, spolu s vami. Aspoň to je to, čo sa predpokladá,“ odvetil.

„Zabil ste Blaise Zabiniho?“ Spýtala sa.

„Aha, takže sa vám úplne vrátila pamäť. Áno, zabil som ho. Tiež som sa zbavil Penelope, i keď ju som nemusel zabiť. Vyhrážanie voči nej zafungovalo,“ pokrčil plecami a potom v čine, ktorý sa zdal príliš známy, posadil sa na koniec jej postele, „máte nejaké iné otázky, ktoré môžem, ale nemusím zodpovedať, predtým, než odídem?“

„Ste si istý, že ma nezabijete?“ Spýtala sa.

Usmial sa, „ja som darebák a ničomník. Úbohá výhovorka pre ľudskú bytosť. Žiaľ, zdá sa, že som muž svojho slova. Nezabijem vás. Chvíľu sa tu zdržíte, potom príde Remus Lupin a urobí prácu, ktorú mal urobiť prvýkrát. Úplne vám vymaže pamäť, aby ste zabudli všetko o Godricovej úžľabine a jej obyvateľoch. Odvedie vás preč a povie vám, že ste jeho dcéra. Myslím, že budete mať dobrý život. Znova môžete nájsť šťastie a tiež lásku.

„Druhá otázka, prosím,“ riekla. Sedela v posteli a chytila si boľavú hlavu. „Máte elixír na bolesť hlavy?“ Prikývol a vstal, aby ho vzal, ale ona sa poponáhľala dokončiť, „ale to sa nepočítalo za moju druhú otázku.“

„Áno, počítalo,“ usmial sa. Podal jej liek.

Vzala si nápoj a položila ho na stôl vedľa postele a potom si vzala ďalší, „prečo toto robíte?“ Spýtala sa nakoniec.

„No, pani moja, vďaka Remusovi Lupinovi, musím upratať jeho neporiadok. Mal zaistiť, aby ste vy a lord Malfoy mali šancu usilovať sa o záujem k sebe navzájom. Bola to dosť jednoduchá úloha, keďže ste už mali radi jeden druhého. Potom mala Weasleyová urobiť to isté, ale tiež urobila chyby.“

„Tiež Remus urobil osudovú chybu, keď povedal lordovi Potterovi a lordovi Malfoyovi, kto je váš skutočný otec. Dokonca mi nepovedal, že im to prezradil. Musel vidieť ten reťazec udalosti, čo rozvinula jeho pravdovravnosť. Musel vedieť, že nebudú schopní udržať tajomstvo. Začul som, keď vám Draco povedal tej noci šťastnú novinku, že Sirius Black je váš otec. Slečna Weasleyová mi oznámila, že jej to povedal lord Potter. To bolo nešťastné, pretože je ťažké povedať komu to ešte mohla prezradiť. Ak by ste sa s lordom Malfoyom len tak zamilovali, nič z tohto by sa nestalo."


Chcela povedať, že sú zamilovaní, ale nemusel vedieť o ich spojení, „ale lord Malfoy by sa o mňa nikdy nezaujímal, keby si myslel, že stratí svoj majetok,“ riekla.

„Samozrejme, že zaujímal. Bol do vás beznádejne zaľúbený. Viete, neboli by ste úplne chudobná. Lord Potter pre vás vyčlenil veľké veno. V skutočnosti, v noci, keď zistil, že ste dcérou Siriusa Blacka, povedal Lupinovi, že sa postaral, aby ste zdedila celý majetok Blackovcov, ktorý je skutočne rozsiahly, s peniazmi, titulmi a pozemkom, Grimmauldovým námestím. Vy a lord Malfoy by ste neboli chudobní."

„Prečo vás to zaujíma?“ Spýtala sa. Sedela, hlava ju stále bolela, „čo by ste získali svadbou lorda Malfoya so mnou?“

„Nuž, teraz už nič. To nevadí a ja ešte nie som ochotný o tom s vami diskutovať, ale to je sporný bod, pretože teraz, keď viete, kto je váš otec, moje plány sa zmenili.“ Odvetil Marcus, „prosím vás, ešte neskúšajte vstať z postele,“ Marcus podišiel k nej a rukou na jej ramene sa ju pokúšal zastaviť.

Znova sa posadila, „ako ma to, že ma pošlete preč, niečo vyrieši? Lord Potter a lord Malfoy ma stále budú hľadať. Keď ma nájdu, a som si istá, že nájdu, ja by som stále zdedila majetok lorda Malfoya, ak sa vezmeme. Aj keď ma nenájde a nevezmeme sa, majetok mu ostane, takže vašim motívom nemôžu byť peniaze, tak aký je váš dôvod?“

„Dovoľte, aby som vám povedal, že oni vás nebudú hľadať, pretože v tejto chvíli si myslia, že ste zomrela. Práve som odtiaľ prišiel a obaja boli zármutkom bez seba.“

Hermiona si povzdychla. Predtým nerozumela, čo myslel termínom pohreb, ale teraz to pochopila.

„Taktiež,“ povedal Flint, „nikto nič nezíska, ak bude Malfoy žiť, a z toho dôvodu máte pravdu.“

Už nemohla vydržať. Vstala a udrela ho po tvári. Bol to slabý pokus a on neurobil nič, aby ju zastavil, „nezabijete lorda Malfoya!“

„Vidím, že ste nahnevaná. Musíte si znova ľahnúť,“ riekol. Kričiacu ju vzal do náručia a posadil sa s ňou na posteľ. Húpal sa s ňou tam a späť a hovoril, „je mi to ľúto. Nikdy to nemalo takto skončiť. Nič z toho nemalo takto skončiť. Keby Blaise Zabini a Penelope Clearwaterová nemali vlastné pohnútky, môj plán by vyšiel. Ak by slečna Weasleyová a pán Lupin boli dôveryhodní, dopadlo by to inak. Vydala by ste sa za lorda Malfoya a to i v prípade ak by Harry nevedel pravdu o vašom otcovi a neplánoval dať vám dedičstvo Blackovcov, náhodou viem, že vám pripravil obrovské veno.“


“Vy a Draco by ste boli šťastní, živí a nič nevediaci a Malfoyov majetok by mohol prejsť na právoplatného dediča. Nemuseli ste byť chudobní ľudia! Mali by ste peniaze, postavenie a lásku! Dočerta s Remusom Lupinom! Mohol som postarať o problém Zabiniho a Clearwaterej, keby nikomu neprezradil svoje tajomstvo.“

Stále plakala. Keby si dala myšlienky do poriadku, spozorovala by, aké to bolo zvláštne, že človek, ktorý ju držal ako rukojemníka ju tiež držal v náručí, hladil jej vlasy a šepkal chlácholivé slová, aby prestala plakať. „Môžem sa spýtať poslednú otázku?“ Riekla nakoniec.

„Prečo nie?“ Odvetil, „potom, čo vám Remus znova vymaže pamäť, tentokrát navždy, nespomeniete si na nič, čo som vám povedal. Pýtajte sa.“

„Viete, kto je moja matka?“

XXXXXXXXXXXXXXXXXX

Draco obchádzal Malfoy Manor, stále odmietajúc, stále v šoku. Pozval lorda Pottera k sebe domov. Ten muž bol tak rozrušený zo straty svojej sesternice, svojej lásky a náhradného otca, že si nebol vedomý ničoho zo svojho okolia. Slečna Pansy bdela pri jeho nočnom stolíku.

Hermiona obchádzala malú spálňu. Netušila, kde je. Marcus Flint jej povedal, kto je jej matka. Správa bola prekvapujúca, ale poskytla jej určité pohodlie navzdory jej nedávnemu strachu. Povedal, že je takmer isté, že jej matka bola Lily Potterová. Bola Harryho sestra a on sa to nikdy nedozvie. Taktiež ju utešilo vedomie, že žena, o ktorej si po celé tie roky myslela, že je jej matka, bola v skutočnosti jej príbuzná. Uvažovala, či na ňu tiež zabudne, keď jej vymažú pamäť. Nechcela zabudnúť na Lily, i keď to bola pre ňu novinka, nechcela zabudnúť na matku, jedinú, ktorú vždy mala a naozaj nechcela zabudnúť na Draca. Odmietala veriť tomu, že by na neho niekedy zabudla.

Draco odmietal uveriť, že zomrela. Stále cítil spojenie s ňou. Bolo to viac než len spojenie muža k žene, ktorí sa milujú. Cítil spojene s ňou vo svojej duši. Bola nažive.

Chodil po miestnosti, v ktorej spávala na Manore. Jej veci ešte stále boli tu. Predchádzajúcu noc poslala po ne sluhu, ale Draco odmietol toho muža pustiť dnu. Pravdou je, že chcel, aby sa vrátila, tak držal v zajatí jej oblečenie a osobné veci. S poľutovaním konštatoval, že ju v zajatí nemal. Konal ako malé dieťa, rozmaznané dieťa, keď mu povedala, že bola šokovaná jeho vyhlásením o ich zasnúbení pri večeri. Mala plné právo na svoje pocity a názory a predsa ich Draco odhodil nabok s vaším dovolením.

Otvoril knihu, ktorá bola na nočnom stolíku. Bola to kniha o starovekých runách, ktorú jej dal. Zadržiaval plač, keď sedel na jej posteli a otvoril tú knihu. Pripomenul si, aká bola šťastná, keď ju čítala prvýkrát a ako sa k nemu nahýnala a požiadala ho, aby jej prekladal rôzne runy.

V ten deň bola taká krásna. Vedel v ten deň, že ju miluje? Nie,  to, že ju miluje, vedel už v prvý deň v obchode, keď si myslel, že ju nenávidí. Usmieval sa. Vedel, že ju miluje, keď vyrušila jeho samotu v ten deň, keď vstúpila do malého kostolíka na jeho pozemku, utekajúc pred dažďom.  Zatvoril oči a skúšal sa rozpamätať ako v ten deň vyzerala. Dala si dolu slamený klobúk a položila ho na kostolnú lavicu. Mala modrozelené šaty, ktoré vyzerali krásne s jej farbou vlasov. Mala malé čipkované rukavice, ktoré si dala dolu a dala ich do malej sťahovacej taštičky, ktorú nosila na ruke. Keď pozrela nahor na neho, bola šokovaná. Takmer si želal, aby sa tak skoro neobjavil, pretože sa chcel na ňu dívať dlhšie.

Kedy sa prvýkrát rozhodla, že ho miluje? Túžil vedieť to. Túžil po nej.

Hermiona sedela pri okne, na malej stoličke. Marcus Flint odišiel pred hodinami. Nevedela ako dávno, ale najmenej tri až štyri hodiny. Umyla sa a obliekla jedny zo šiat, ktoré jej nechal. Snažila sa čítať, ale nemohla sa sústrediť. Bála sa o Draca a Harryho. Oplakávali ju v tejto chvíli? Trápili sa? Rukou sa dotkla okenného skla a dívala sa na snubný prstienok. Priala si, aby sa správala lepšie. Priala si, aby si ho navliekla pred ním. Povedala by každému, aká je šťastná z jeho návrhu. Bála sa, že je po všetkom. Teraz ho už možno nikdy viac neuvidí.

Kedy sa prvýkrát zamilovala? Ťažko to spoznala, pretože cítila akoby ho milovala vždy. Možno prvé stretnutie v malej predajni, keď jej spadol klobúk a on jej ho podal a ich prsty sa dotkli. Pravdepodobnejšie je, že to bolo o niekoľko hodín neskôr, keď šla od Weasleyovcov späť na Potter´s Hall a stratila sa a vošla do kostola blízko jeho pozemku. Keď zistila jeho prítomnosť, tajne bola rada, že ho znova vidí. Bol bez klobúka a kabát mal prehodený cez kostolnú lavicu. Vestu mal rozopnutú. Stále vyzeral nádherne. Bol to krajší muž než väčšina, s ktorými sa kedy stretla. Bol arogantný a pyšný, vystatovačný a tvrdohlavý, a ona ho milovala od samého začiatku.

Aké zvláštne, že pri Patronusovi považoval chvíľu trhania bobúľ za svoju šťastnú myšlienku. Ak by si mala vybrať okamih, od toho dňa, vybrala by si chvíľu, keď ju zdvihol a vytiahol z rokliny von. Ešte nikdy v živote sa necítila tak bezpečne. Teraz po tom túžila. Túžila po ňom.

Draco položil knihu späť a ľahol si na jej posteľ. Obrátil sa na pravý bok. Natiahol rameno na prázdny priestor vedľa neho. Spomenul si na ich chvíľu v altánku. Nie lekciu, ale moment, keď začalo pršať: intímny moment, ktorý zdieľali. Ich túžba k sebe navzájom bola v ten deň tak silná, ako rosa, ktorá pokryla okenné sklá. Potom zavrel oči, aby sa jeho myseľ mohla zatúlať späť do tejto chvíle.

Hermiona sa uložila späť na posteľ, na ľavý bok. Natiahla ruku pred seba a predstavila si, že je pred ňou. Jej sen, nech to bolo, čo to bolo, čo mala poslednú noc pred únosom, bol tak skutočný. Skutočne cítila, ako ju bozkáva, ako sa jej dotýka a všetky intímne gestá. Bolo to také skutočné ako deň v altánku. To boli naozaj jej najšťastnejšie chvíle. Zatvorila oči a sústredila sa, mohla cítiť, že jej myseľ sa  presunula do toho dňa.

Zatvoril oči. „Viem, že si nažive. Cítim ťa vedľa seba. Povedz mi, kde si.“

Zavrela oči, zadržujúc slzy, „Draco, príď ma nájsť. Žijem. Potrebujem ťa. Prosím, viem, že ma nájdeš.“

-------------------------------------------------- ------------------------------

(Nabudúce: Budete prekvapení!)


Kapitola 33 Odhalenia a proroctvá



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme Lucy18, soraki, Monie, beruska1, Maenea, teriisek, JSark a Tez. 




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


 

Kapitola 33 – Odhalenia a proroctvá

Dvaja muži stáli vonku pred malou kamennou chalupou, za ktorou sa vinul potok. Jeden vyzeral unavený viac ako má právo človek vyzerať, a ten druhý sa tváril rezignovane. Na tom nezáležalo, pretože im boli predurčené osudy, ktoré boli prinútení nasledovať. Jeden prisahal, že ju bude chrániť po všetky dni jej života, zmluva, ktorú uzavrel s jej matkou. Druhý prisahal dať veci do poriadku, napraviť chyby ostatných a spraviť veci tak, ako by mali byť.


„Hotovo,“ riekol Marcus Flint Remusovi Lupinovi, „nemôžem urobiť viac. Moja úloha skončila.“

„Želám si, aby to nebolo zašlo tak ďaleko,“ odvetil Remus, „pozná vašu identitu?“

„Nikto ju nepozná,“ riekol Flint, „viete, je to lož. Povedal som slečne Weasleyovej niečo iné, aby som dosiahol svoj cieľ. Pokiaľ ide o Hermionu, dnes som jej len povedal, kto bola jej matka.“

Remus Lupin vyzeral najprv šokovaný. Ako tento muž vedel, kto je jej matka? Po pár chvíľach zamyslenia si uvedomil, že to je už jedno. „Čo na tom teraz záleží?“ Odpovedal Remus, „mám jediné prianie, aby existoval iný spôsob. Nenávidím pomyslenie, že bude stratená pre každého, kto ju miluje a oni pre ňu.“

„Keby sme iným neverili, bol by iný spôsob,“ riekol Flint.“ Nájdete ju v chalupe. Choďte urobiť to, čo máte urobiť a potom vás oboch zavediem do bezpečia.“

„Neznesiem, že si všetci myslia, že zomrela,“ odvetil Remus.

„Je lepšie, keď si myslia, že je mŕtva a žije, akoby mala skutočne zomrieť,“ poznamenal Flint. Rukou si zašiel do čiernych vlasov, „čoskoro bude po všetkom.“ Marcus sa odmiestnil preč. Remus hľadel na chalupu. Vedel, že to musí urobiť, ale ešte to nemôže spraviť. Najprv musí ísť na jedno miesto, tak sa premiestnil s prísľubom, že sa vráti.


Malfoy Manor bol ako hrobka, a Draco Malfoy sa cítil akoby bol pochovaný zaživa. Cítil, že tam už nie je dostatok vzduchu na dýchanie. Lord Potter bol chodiaca kostra muža, smútil za stratenou láskou a jeho jedinou „príbuznou“. Každý hovoril
Dracovi, že potrebuje usporiadať spomienkovú bohoslužbu pre Harryho sesternicu, aby Harry našiel trochu pokoja. Nech by aj nikdy nenašiel pokoj, Draco nebude organizovať bohoslužbu za niekoho, o kom vedel, že nie je mŕtvy.


Keď bol dieťa, matka mu povedala, že ho stará veštica pri pôrode požehnala. Povedala, že táto stará žena predpovedala, že keď sa Draco niekedy zamiluje, bude to láska na celý život a táto láska bude pokračovať aj po smrti. Matka mu prezradila, že stará žena povedala, že akonáhle dá niekomu svoje srdce, nikto iný pre neho nebude existovať. Stará veštica predpovedala, že ich spojenie bude také silné, že ich nerozdelí ani smrť. Všetko, čo musí urobiť je nájsť správnu ženu, prisľúbiť jej svoju lásku a požiadať ju, aby bola jeho manželkou.

Kedysi sa matke smial, keď mu hovorila takéto rozprávky. Neveril jej. Nebol typ, ktorý sa staral o lásku a takéto veci. Teraz videl, aký bol blázon, keď sa vysmieval veciam, ktorým nerozumel.

Mal to spojenie s Hermionou. Predpoveď bola skutočná a on ju cítil v tej noci, keď bol požiar. Bol v inom dome ako ona, ale cítil ju vo svojom náručí. Jeho pery cítili, že boli na jej. Bolo to skutočné, nie vymyslené. Bolo tam spojenie, s niečím ako náklonnosť, puto, spojujúce jej srdce s jeho, jej myseľ s jeho, jej dušu s jeho a taktiež jej telo s jeho.

Draco odmietal myšlienku, že to skončilo, nie, keď bolo viac než isté, že žila. Rozhodol sa ísť k starej veštici do muklovskej dediny. Vedel, že to bola šialenosť, ale táto žena nebola mukel a vedela niečo o Hermione, vedel, že vedela.

Šiel na koni do susednej dediny. Zastavil pred hostincom a kráčal po ulici, pýtal sa okoloidúcich, či nevedeli, kde býva stará veštica. Nakoniec našiel mladého chlapca, ktorý ho zaviedol k jej chatrči. Zaplatil chlapcovi muklovskou mincou a zaklopal na dvere.

Stará žena otvorila dvere, „vedela som, že raz prídete.“

„Viete, kto som?“ Spýtal sa.

„Lord Malfoy,“ odvetila.

„Si čarodejnica?“

„Samozrejme, som,“ odvetila, „predpovedala som vašej matke o vás v tej noci, čo ste sa narodili, predpoveď o láske.“

„Takže pôvodne ste z Godricovej Úžľabiny?“ Spýtal sa.

„Áno,“ odvetila. Ukázala na malú drevenú stoličku stole s vyrezávanými nohami. Draco vytiahol vreckovku, utrel stoličku a posadil sa.

„Čo viete?“

„Pred dvadsiatimi rokmi sa dopočula Lady Potterová, že jej manžel podľahol Temnej strane. Oslepená žiaľom a bolesťou, vo svojom krehkom zdraví, vyspala sa s jeho najlepším priateľom, pretože potrebovala utešiť, a toto bol výsledok. Otehotnela, zatiaľ čo jej manžel bol nezvestný. Mala toto dieťa. Bála sa, že dieťa naplní proroctvo, ktoré som vyhlásila. Predpovedala som, že dieťa narodené muklovi a čistokrvnému, porazí Temného pána. Mýlila sa. Toto dieťa nebolo to dieťa, o ktorom som hovorila. Moje proroctvo bolo pre jej druhé dieťa.“

„Ale myslím, že jej motívom bol strach, že keď sa jej manžel vráti, zistí, že dieťa nie je jeho a zistí, že bola s jeho najlepším priateľom. Mala dieťa, dievča, a jej blízky priateľ, Lupin, vzal dieťa k Lilinej sestre, ktorá ho vychovala ako vlastné.“

„Hermiona Grangerová?“ Spýtal sa Draco Malfoy.

„Áno, tá mladá žena, ktorá vtedy bola s vami,“ riekla stará žena, „žena, ktorú milujete.“

„Lily Potterová bola jej matka?“ Spýtal sa.

„Áno.“

„Ste si istá?“

„Áno, bola som pôrodná asistentka, ktorá bola pri nej, ale v tej noci potrebovali aj iní moje služby. Potom, čo som si bola istá, že Lily Potterová porodí bez komplikácií, odišla som k druhej žene a Lily Potterová porodila svoje prvé dieťa s pomocou Remusa Lupina. Druhá žena, Andromeda Tonksová také šťastie nemala.“

„Moja teta,“ poznamenal Draco.

„Áno. Mala zložitý pôrod. Bála sa, že smrťožrúti budú chcieť zabiť ju a jej dieťa, rovnako, ako predtým zabili otca dieťaťa. Nenechala vašu matku, ktorá bola pri narodení, nech zavolá liečiteľa a tak zavolali mňa. Nemohla som nič robiť. Zomrela.

„A dieťa zomrelo tiež,“ riekol Draco, akoby to bol vecný fakt.

„Nie, dieťa prežilo. Stále žije. Vaša matka vzala dieťa a umiestnila ho do čistokrvnej rodiny. Nikdy im nepovedala, kto bol otcom dieťaťa. Vedeli, že dieťa, syn, bol dieťaťom sestry Narcissy Malfoyovej. To bolo všetko, čo vedeli. Vzali dieťa a vychovali ho. Bola som jediným svedkom. Bola som jediná, kto vedel o existencii toho dieťaťa.“

„A ešte ste to doteraz nikomu nepovedala?“ Spýtal sa Draco.

„Nikdy som to neprezradila. Zatiaľ, čo vaša matka, Lady Malfoyová žila, dobre mi platila. Prišla som do muklovskej dediny a vzdala som sa mágie. Keď vaša matka zomrela, musela som si zarobiť na živobytie. Začala som veštiť, vždy som mala nadanie na veštenie. Jeden deň prišli do dediny dvaja mladí muži. Vedela som, že sú to čarodejníci a potom, čo som veštila jednému z mladíkov, zistila som, že je dieťaťom Andromedy Tonksovej. Pre dôkaz, spýtala som sa ho, či by neodhrnul svoj golier, takže by som mohla zistiť, či mal materské znamienko na krku, ktoré malo dieťa pri narodení. Urobil to, tak som mu povedala, kto je. Hneď mi uveril. Spolu s druhým mužom odišiel a nikdy viac som ho nevidela.

„Prečo?“ Spýtal sa Draco, „prečo ste mu povedala, kto bola jeho matka?“

„Nemajú všetci právo vedieť, kto sú?“ Spýtala sa.

„Je to ten, kto uniesol Hermionu?“

Stará žena odvetila otázkou, „ona je preč?“

„Ak ste veštica, mala by ste to vedieť,“ riekol.

„Viem iba jednu vec. Vy ju milujete. Vaše spojenie je veľmi silné. Ste si predurčení. V okamihu, keď ste si sľúbili vzájomne svoju lásku a prisľúbili stať sa mužom a ženou, bolo vytvorené spojenie, životné puto. Takéto puto je zriedkavé aj medzi čarodejníkmi, ale keď je vytvorené, ani smrť ho nezničí. Môžete ju vnímať a ona vás. Môžete ju cítiť i keby bola na míle ďaleko. Budete schopní nájsť ju, len ak budete počúvať svoje srdce.“

„Takže ona nie je mŕtva?“ Spýtal sa Draco.

Stará žena vstala, „zavrite oči.“ Draco urobil podľa inštrukcie. Položila ruky na jeho hruď, „počúvajte svojím srdcom, nie ušami alebo mozgom. Sústreďte sa na ňu. Nájdete ju. Je pred vami ukrytá. Sú tam tí, ktorým dôverujete, ktorí vás zradili a budú sa snažiť vziať ju od vás. Dieťa Andromedy Tonksovej cíti, že toto dievča je prekážkou v získaní toho, čo si myslí, že si zaslúži.“


Draco otvoril oči. "Kto to je?"

„Je na vás zistiť to, ale viem toto, nechce jej smrť. Avšak vaša smrť je viac žiadaná. Ona stojí na ceste tomu, čo chce, ale vy ju úplne blokujete. Váš život je teraz viac ohrozený ako jej.

Draco vstal, „prosím, povedzte mi, kto je to!“

„Nemôžem, pretože ani nepoznám jeho meno. Na krku má materské znamienko v tvare ruže. Zvyčajne je zakryté oblečením. Je to váš priateľ, ale len navonok. Nájdite ho a nájdete svoju lásku, alebo nájdite ju a nájdete jeho. Je to vaša voľba,“ stará žena sa odmiestnila a zanechala Draca samého a zmäteného.

Vysadol na koňa a cválal späť do Godricovej Úžľabiny. Ak mala stará žena pravdu a vzniklo spojenie, keď súhlasila s tým, že bude jeho nevestou, potom by mal schopný cítiť ju a zistiť, kde bola. Šiel na koni a znova zavrel oči. Predstavoval si ju. Videl ju jasne. Videl jej svetlú pleť, jej vlnité hnedé vlasy a záblesk v jej očiach. „Čo mám žiadať a čo mám hľadať? Mám požiadať o pomoc, radu, silu, alebo odvahu? Potrebujem priveľa a moja prianie je tiež príliš veľké. Dovoľ mi cítiť tvoju silu. Veď ma k sebe, láska moja, Hermiona.“

Nechal koňa pomaly kráčať cestou, ktorá neviedla späť do Godricovej Úžľabiny. Dole v údolí uvidel malú kamennú chalúpku s úzkym, krivolakým potokom za ňou. Všade okolo boli vysoké stromy. Cítil túžbu ísť do toho domu, tak to urobil.

Hermiona sedela na tej istej stoličke, kde sedela deň predtým, mysliac na to isté, „prečo po mňa nepríde?“ Vedela, že Draco ju hľadá, ale nevedela, ako mu povedať, kde je. Cítila, že je blízko, tak zavrela oči a priala si, aby ju našiel. Ticho sa zasmiala a pomyslela si, „vždy si myslel, že je to divné, keď som pri čarovaní zavrela oči“, tak oči otvorila a vonku pred chalúpkou bol muž na bielom koni. Vstala tak rýchlo, že zhodila stoličku. Bol to on! Bol to ďalší sen? Bola to jej fantázia? Noc, keď si predstavovala, že sa s ňou miloval, cítila ako skutočnosť, ale nebola, teda toto nebolo tiež. Bol len ilúzia. Položila ruky na zvlnené sklo a znova zavrela oči.

Nechcela ho vidieť, ak nebol skutočný.

Zišiel z koňa a uviazal uzdu k rozkývanému kolu na boku chalupy. Vzal prútik a kráčal okolo zadnej strany malého kamenného domu. Cítil jej prítomnosť. V jeho vnútri prebiehala bitka a jeho hlad po jej návrate maskoval všetky jeho ostatné zmysly. Mohol vnímať iba ju. V jeho svete temnoty, potreboval nejakú pravdu. I keď ju nevidel, cítil ju. Počul, ako ho volá. Jej hlas bola tá najsladšia pieseň, akú kedy počul, plná nádeje, sľubov a nerozdeliteľnej lásky. Viedla ho k tejto chalúpke. Vedel, že bola vnútri.

Ešte raz otvorila oči a bol preč. Vedela, že nebol skutočný. Opäť sa posadila na stoličku, oprela sa rukami o parapet, chytiac si hlavu, vzdajúc sa. Nikdy ju nenájde a ona onedlho zabudne, že vôbec existoval.

Čarodejným prútikom namieril k zadným dverám chaty, ale neotvorili sa. Bola pred ním zamknutá. Nič nebolo jednoduché. Prútik držal pred sebou, jeho srdce takmer vyletelo, keď sa nazrel cez zadné okná a uvidel ju sedieť na stoličke, chrbtom k nemu a opierajúc sa o opačný parapet.

Povedal jej, vediac, že ho bude počuť, „hneď som vedel, že keď som vám dal svoju lásku, stal som sa vašim väzňom bez úniku. Moja láska vás našla. Otočte sa a pozrite na mňa.

„Tentoraz to vyzerá, že je to skutočné,“ riekla nahlas, „zdáte sa byť skutočným. Počujem váš hlas. Niekedy je zlé veriť v také veci, ale niekedy viera oslobodzuje. Chcem veriť, že ste skutočný.“ Ani sa neobzrela. Bolo to skoro akoby bol v tej miestnosti s ňou.

Hoci ich oddeľoval múr, mohol ju počuť jasne ako deň. Cítil, akoby bol priamo za ňou. Prečo bola taká smutná? Prečo sa neotočila, nenašla ho a nevbehla mu do náručia? „Keď som sa do vás zamiloval, bolo to naveky. Nikdy na mňa nemôžete zabudnúť. Vaše srdce je kľúčom k odomknutiu môjho srdca,“ riekol hlasom sotva nad úrovňou chrapľavého šepotu.

„Som unavená zo samoty a nešťastná,“ riekla. Postavila sa, stále smerom k opačnému oknu, „v akom krutom svete to žijeme, keď môžem počuť váš hlas a vnímať vašu prítomnosť a napriek tomu nie ste skutočný? Kde je v tom spravodlivosť?“

„Otoč sa Hermiona,“ riekol.

„Nie, pretože ste ilúzia. V tú noc som mala pocit, že ste blízko mňa. Cítila som na sebe vaše ruky, vaše pery na svojich, vaše telo vedľa môjho tela a to všetko bolo klamstvo. Nebolo to reálne a ani toto nie je skutočné. Nechcem, aby to znova bolelo. Choď odo mňa preč, ilúzia. Zabudni na mňa.“

„Otoč sa!“ Naliehal.

„Len silní prežijú,“ riekla, „pravdou je, že som si myslela, že som silná, ale teraz viem, že som slabá. Cítim sa rozpoltená. Vy ste spojil svoj život s mojím a nenechal ma s ničím, len prázdnym kúskom existencie. Nemôžem sa otočiť. Som bezmocná poslúchnuť.

„Prosím, otoč sa,“ pomyslel si. Predstavoval si, že sa dotýka jej ramena.

„Dokonca váš dotyk je ako skutočný,“ zašepkala.

„Som z mäsa, kostí a krvi, za vami. Viem, že je to príliš jednoduché, príliš chcené, ale našiel som vás a som tu, aby som vás vzal domov,“ riekol. Napriek tomu, neobrátila sa k nemu a nepozrela sa z okna. Ako má dosiahnuť svoje?

Nakoniec sa rozhodol poslať Patronusa. Musel myslieť na šťastnú myšlienku, ale len myšlienka, že ju našiel, aj keď ho nebrala na vedomie, bola jediná vec v jeho mysli. Musí to fungovať.

Zdvihol prútik, „Expecto Patronum.“

Strieborný had, z dymu a hmly, opustil špičku jeho prútika a prešiel popod dvere. Točil sa a víril okolo jej tela, presne ako v ten prvý deň. Pozerala sa naň, zmätená, skôr, než si uvedomila, čo to bolo. Pomaly sa otočila, tak pomaly, že ho to tušenie zabíjalo. Otočila sa k opačnému oknu. Uvidela ho.

Položil ruku na sklo. Natiahla ruku k okennému sklu, blízko jeho tváre.


"Vy nie ste skutočný," riekla.

„Potom vás tieň miluje. Ilúzia vás vezme domov. A sen sa o vás bude starať navždy,“ odvetil. Druhú ruku položil na studené sklo, k tej prvej, stále v nej zvierajúc prútik, „kto vás sem priviedol?“


"Marcus Flint," odvetila. Obe ruky váhavo oprela o sklo, tak to vyzeralo, akoby sa dotkla jeho, „ste skutočný?“

„Drahá lady, vyzerám skutočne?“ Spýtal sa. Túžil, aby sa jej ruky dotkli jeho tváre, vložiť tvár do jej rúk,  chytiť jednu ruku do svojej a pobozkať jej dlaň, „môžete otvoriť dvere?“

„Nemyslíte, že som sa o to už nepokúšala?“

Zaškeril sa. Samozrejme, že sa o to pokúšala. Skúšal každé odblokovacie kúzlo, ktoré poznal a nič nefungovalo. Nakoniec prehovoril, „musím ísť po pomoc. Musím ísť po Thea a Pottera. Vrátim sa.“

Buchla na okno, „neopúšťajte ma! Remus Lupin mi znova vymaže pamäť a tentoraz, povedali, že navždy odstránia všetky myšlienky na vás  z mojej pamäte! Je len niekde vonku s Flintom. Som si istá, že sa každú chvíľu vráti. Prosím, neopúšťajte ma!“

„Odmiestnim sa hneď, ako budem môcť, ale vrátim sa. Dôverujte mi,“ riekol.
"NIE!" kričala so smutným mučivým plačom.

Už ju nemohol počuť, pretože vzal koňa a odcválal preč od malej chalupy. Keď cítil, že je v bezpečí, z dohľadu, pustil koňa a premiestnil sa späť na Malfoy Manor.

Vrátil sa o chvíľu neskôr, spolu s lordom Potterom, Theom Nottom a zopár ďalšími mužmi z milície. Povedal im, čo mu povedala stará žena, a že Draco si myslí, že Marcus Flint je Andromedin syn. Ako stáli ďalej od chalupy, uvideli, ako sa pred dverami zjavil Remus Lupin. To dokazovalo Malfoyovu teóriu, že nikto sa nemohol premiestniť z alebo do malej chalupy.

Remus použil prútik, aby otvoril dvere a zmizol vnútri chalupy.

„Musíme sa poponáhľať, Hermiona tvrdí, že jej chcú vymazať znova pamäť. Nemôžem riskovať jej stratu,“ Draco sa hnal k predným dverám.

Theo a Harry sa hnali okolo zadnej časti chalupy, keď Draco opatrne otvoril dvere. Videl Remusa sediaceho na stoličke vedľa postele, ako pokojne kladie Hermionu na posteľ. Nemôže byť príliš neskoro!

Draco zdvihol prútik, „povedzte mi, že ste jej nevymazal pamäť, priateľu, pretože ak ste to urobil, zabijem vás.“

„Zabite ma,“ riekol Remus bez toho, aby zdvihol pohľad. Draco pomaly pristúpil k posteli, „ste sám?“ Spýtal sa Draco.

"Áno," klamal Draco, i keď cez zadné okno uzrel Thea a Harryho.

„Odveďte ju. Udržte ju v bezpečí. Nemôžem už dlhšie, nemôžem,“ riekol Remus. Vstal, sklonil sa a pobozkal ju na čelo, „premrhal som svoj život a to pre nič. Stále jej ublížia a ja som bezmocný zastaviť to, snáď ju ochránite lepšie. Láska je najlepšia ochrana.“

Lupin vstal zo stoličky a cez okno uvidel Harryho, „klamal ste, lord Malfoy, za dverami vidím Harryho. Ochrany sú spustené, zavolajte Harryho dnu. Rád by som mu povedal zbohom, skôr než odídem.

Draco zatiaľ neurobil to, o čo ho muž požiadal. Namiesto toho sklonil prútik a hnal sa k posteli. Položil ruku na jej líce, „prečo sa neprebudí?“

„Dal som jej upokojujúci elixír. Čoskoro sa zobudí. Ak by  sa Marcus Flint vrátil späť, chcel som, aby si myslel, že čin bol vykonaný.“

"Vedel ste, že ste nám klamal, keď ste hovoril, že Andromedino dieťa zomrelo?" Spýtal sa Draco. Pritiahol si bližšie Hermionine telo. Položil ruku na jej rameno, pre prípad, že by bolo potrebné dostať ju rýchlo do bezpečia.

 

„Nevedel som to vždy, ale Hermionin príchod do dediny to vyniesol na svetlo. To je dôvod, prečo som hovoril, že ste vo väčšom nebezpečenstve, než tušíte,“ riekol Remus. Ešte raz sa pozrel z okna, „NIE! Vy ste priviedli Thea Notta! Vy hlúpy idiot!“ Remus vytiahol prútik a namieril ho na Draca. V tej chvíli sa vo dverách objavil Nott, sprevádzaný Harrym a skôr, než mohol Remus zareagovať, Theo vyriekol smrtiacu kliatbu a muž padol mŕtvy.

Harry bežal k Remusovmu telu. Bol šokovaný. Toľko toho stratil. Nebol si istý, či môže znova trúchliť. Draco zdvihol Hermionu, „Chystal sa upraviť jej pamäť.“

„Podarilo sa mu to?“ Spýtal sa Theo naliehavo.

„Nemyslím si to,“ odvetil Draco.


"Kde je Flint?" Spýtal sa Theo.

„To tiež nie je známe, ale myslím, že môže byť synom Andromedy Tonksovej, lebo ako som hovoril, povedala mi to veštica. Musel sa zbaviť Hermiony, pretože cítil, že mu stála v ceste zdedenia môjho majetku, pretože ona by ho zdedila pred ním. To musí byť dôvod, prečo najprv chcel, aby sme sa vzali, pretože podľa vôle môjho otca by som stratil majetok a ten by bol potom právoplatne jeho.“

„Ty tomu stojíš v ceste, nie toto dievča,“ riekol Theo. Prekročil Remusovo telo a položil ruku na Harryho rameno, „je mi ľúto, lord Potter. Bol som si istý, že sa chystá zabiť lorda Malfoya.“

Bez slova sa Harry otočil a kráčal k Dracovi, ktorý teraz sedel na posteli s plačúcou Hermionou v náručí. Harry jej položil ruku na čelo, „aspoň je po všetkom,“ riekol. „Nájdeme Flinta.“

Hermiona otvorila oči, uvidela Harryho, „ty si môj brat,“ riekla.

--------------------------------------------------

(Nabudúce: Chýbajúca scéna a niektoré spomienky)


Kapitola 34. Chýbajúca scéna a spomienky



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme Lucy18, soraki, Monie, beruska1, Maenea, teriisek, JSark a Tez. 




Preklad: 32jennifer2.

Beta-read: Jimmi


 

Kapitola 34: Chýbajúca scéna a spomienky

Harry Potter nemohol uveriť, že Hermiona Grangerová je jeho sestra. Nič z toho mu nedávalo zmysel, a vzhľadom k tomu, že Theo Nott zabil Remusa Lupina, už sa nemôže toho muža spýtať, či je príbeh pravdivý. Samozrejme, musela to byť pravda. Prečo by to Hermiona hovorila, keby to pravda nebola?

Harry s Dracom vzali Hermionu domov na Potter´s Hall. Teraz to bol naozaj jej domov. Vzhľadom k tomu, že zadné krídlo bolo obhorené a veľmi poškodené, Harry dal pre ňu pripraviť matkinu starú izbu, tú oproti jeho. Napokon, bola to tiež aj jej matka. Bola krajšia ako jej pôvodná izba. Draco ju odniesol do domu, zatiaľ čo Harry vydával rozkazy personálu. Draco ju vzal do obývačky a čakal, kým pripravia izbu. Položil ju na pohovku a pokľakol vedľa nej. Upokojujúci Remusov elixír na ňu stále pôsobil, tak ešte spala. Avšak, na krátku chvíľu otvorila oči, dotkla sa Dracovej tváre a povedala, „viem, že teraz ste skutočný.“


Bol skutočný. Bola skutočná. Toto bola skutočnosť.

Akonáhle bola miestnosť pre ňu pripravená, Draco ju vyniesol dlhým radom schodov nahor, po dlhej chodbe smerom k západnému krídlu. Vstúpil do veľkej miestnosti, ktorá smerovala k prednej časti domu. Vpredu mala dva okenné výklenky a pri každom sedadlá. Mala veľký salón, ktorý bol spojený so spálňou. Jemne ju položil na posteľ. Harry povedal Malfoyovi, aby šiel domov a trocha si odpočinul.

„Buhužiaľ ti musím povedať, že ju už nikdy neopustím,“ riekol Potterovi.

Harry len prikývol, s úľavou, že aspoň jedna vec mala šťastný koniec. Zmieril sa so skutočnosťou, že on už asi nikdy nenájde tento druh lásky a šťastia. Odišiel a nechal dvojicu samu. Draco sedel na červenej prútenej stoličke v rohu jej spálne a sledoval jej spánok. Pripomenulo mu to ten deň, keď spadla do rokliny, zranila si členok a on ju priniesol späť na Potter´s Hall.

Hneď potom, čo ju priniesol domov, sedel v rohu jej spálne rovnako ako sedel teraz, s otvorenými očami a pozornosťou upriamenou priamo na ňu, dokonca ani nevedela, že tam v ten deň bol. Vie to tentoraz?

-------------------------------------------------- --------------------------------------------------------------

(Spomienky: Deň pikniku)

Draco ju vyniesol von z rokliny a potom sa s ňou premiestnil späť na Potter´s Hall. Práve jej povedal, že napriek ich zjavným rozdielom požiada Harryho, či by jej mohol dvoriť. Dala mu facku. O chvíľu neskôr sa ospravedlnila, ale stále hovorila, že tú facku neľutuje, pretože si ju zaslúžil. Myslela, že jej povedal, že nie je lepšia ako blato pred jeho dverami, a predsa  chcel pokračovať v ich vzťahu. Povedal jej, že bude terčom posmechu svojich priateľov, ale nemohol pomôcť svojim pocitom. Povedala mu, že možno nebude schopný pomôcť svojim pocitom, ale nezdá sa, že by ich dokázal pochopiť..

Preto povedala, že jej je ľúto, že ho udrela. Nemala to urobiť, ale urobila a nemohla to vziať späť. Harryho komorník, Manning, sa vrátil, aby otvoril dvere a pomohol jej do domu. Zavolal jedného z domáceho služobníctva, položili ju na pohovku a pod nohy jej umiestnili podnožku.

Draco stál dlho pred Potter´s Hall a hanbil sa. Nie kvôli nej, mala plné právo udrieť ho, ale pre svoje vlastné činy. Nikdy jej nemal povedať, že je pod jeho úroveň. Premiestnil sa domov, a keď kráčal k dverám Malfoy Manor, vedel, že sa s ňou musí  nejako zmieriť. Musel jej ukázať, že v dôsledku svojej výchovy sa nemôže zmeniť za jeden deň, ale keby mala trpezlivosť a odolnosť, možno by ho mohla zmeniť k lepšiemu. Toľko by sa toho mohli jeden od druhého naučiť.

Povedala mu, že jej svojimi slovami zlomil srdce. Ospravedlnila sa, že ho udrela   a s nasledujúcim nadýchnutím povedala, že sa nič nestalo, že by rada bola viac než jeho priateľka, ale nechce mu dokazovať svoju cenu.

Dočerta! Mala pravdu. Prečo mala pravdu? Prečo stačila číra facka od nejakého dievčaťa, aby mu dala lekciu v správaní, obzvlášť od dievčaťa, ktorého vlastné správanie bolo také nedostatočné?

Zrazu sa nad tou myšlienkou pousmial. Bola nespútaná. Spôsob, akým rozprávala, spôsob, akým vyslovovala svoje názory, spôsob, ako sa obliekala, spôsob, ako by sa vzdala všetkého, čo je slušné a zabudne svoje rukavice, klobúk a slnečník, keď ide medzi ľudí. Okrem toho často si nechávala vlasy rozpustené a neupravené a dokonca, keď ich mala vyčesané, vždy jej nejakým spôsobom padali na ramená.

Potom si pripomenul, že na nej obdivoval viac vecí. Rozhodol sa vrátiť na Potter´s Hall. Nechcel sa ospravedlniť, ani jej dovoliť ospravedlniť sa. Chcel sa len vrátiť a ubezpečiť sa, že je v poriadku. Povedal Potterovi,  aby zavolal liečiteľa, ktorý sa pozrie na ňu a na jej členok a rozmýšľal, či tak urobil.

Premiestnil sa späť práve, keď liečiteľ prichádzal. „Lord Malfoy,“ pozdravil ho muž.

„Ste tu kvôli vikomtovej sesternici?“ spýtal sa Draco.


“Vyzerá to tak. Zranila si členok, tak ma jeden zo sluhov zavolal,“ objasnil mu muž. Zazvonil na zvonček a vošiel dnu. Draco ho nasledoval.

„Slečna bola vzatá do svojej spálne,“ povedal Manning. Venoval lordovi Malfoyovi spýtavý pohľad, keď kráčal po schodoch za liečiteľom. Nepovedal mu ani slovo, keď vstúpil za mužom do miestnosti. Slečna Grangerová mala zatvorené oči a na čele studený obklad. Závesy v izbe boli zatiahnuté a jediné svetlo vychádzalo z lampy na stene. Trepotalo sa naprieč izbou v zlatých a žltých odleskoch.

Manning vysvetľoval, „má bolesti hlavy. Myslím si, že dnes bola priveľmi na slnku. Nemala klobúk ani slnečník a slnko pražilo. Viete, mladé dámy nedokážu také extrémne teplo vydržať.“

Draco sa chcel zasmiať. Keby slečna Grangerová bola v poriadku, pravdepodobne by starého lokaja za jeho domnienky udrela. Liečiteľ iba prikývol. Draco sa posadil do vzdialenejšieho rohu miestnosti na tvrdú, rebrinovú stoličku pri kozube a díval sa.

„Slečna, volám sa liečiteľ Browning. Dovolíte mi, aby som sa presvedčil, či nemáte zlomený členok?“

Bez toho, aby dala preč obklad z očí, prikývla.

Trocha nadvihol jej šaty. Draco sa na svojom mieste predklonil. S veľkým záujmom sledoval, ako jej starší muž siahol pod sukne (ach, byť tak liečiteľom) a stiahol jej dlhú bielu pančuchu. Topánky si už dala dole. Preložil pančuchu cez okraj postele a dotkol sa jej členku. „Domnievam sa, že by to mohlo byť zlomené. Jednoduché kúzlo mi to prezradí,“ zdvihol svoj čarodejnícky prútik a vyriekol kúzlo. „Ach áno, malá zlomenina. Dokážem to rýchlo zahojiť.“

Uzdravil jej členok a potom ho položil na vrch dvoch vankúšov. Hermiona stále nevedela, že Draco je v miestnosti. „Mám vám dať niečo na bolesť hlavy? Ak to spôsobilo slnko, možno že ste vyčerpaná v dôsledku úpalu. Dám vám niečo, čo odstráni bolesť a pomôže vám zaspať,“ riekol liečiteľ.

„Ďakujem vám,“ odpovedala. Pozrel sa dovnútra svojej tašky, vytiahol nádobku a priložil jej ju k perám. Draco s veľkým záujmom sledoval jej ústa, ako perami prešli po vrchu malej fľaše a ona sa napila. Klesla späť na vankúše a na oči si znova dala handričku.

Liečiteľ sa obrátil k Manningovi, „teraz by mala mať pokoj. Povedzte lordovi Potterovi, že bude v poriadku, ale prosím, aby ma zavolal, kebyže znova potrebuje moje služby. Nechám tu ešte trochu elixíru kvôli jej hlave. Niekto by ju mal pár hodín sledovať, aby bolo isté, že sa nebude snažiť na ten členok chodiť alebo sa nepokúsi dostať sa z postele, kým bude pod vplyvom liekov.“

„Pošlem hore jednu zo slúžok. Mladá slečna nemá komornú. Jej bratranec sa snažil prideliť jej jednu, ale nechcela o tom ani počuť,“ odvetil Manning. Do mužovej ruky umiestnil viacero zlatých mincí a odprevadil ho k dverám.

Draco podišiel k spálňovým dverám a riekol lokajovi, „ja si vezmem prvé hodiny, aspoň, kým sa nevráti jej bratraneC."

„To nie je rozumné,“ odpovedal lokaj, „je to slobodná žena a vy ste slobodný muž. To by bolo viac než nerozumné.“

„Nedôverujete mi?“ obvinil ho Draco. Chcel toho muža vidieť visieť. “ Jej bratranec vedel, že som prišiel na ňu dávať pozor. Veril mi, že sa o ňu postarám. Prečo mi neposkytnete tú istú láskavosť?“

„V poriadku, lord Malfoy, ale len kým sa jej bratranec nevráti,“ odvetil.

Draco vošiel späť do miestnosti. So zatvorenými očami a v tmavej miestnosti povedala, „ktokoľvek ste, prosím, dáte preč jeden z vankúšov pod mojím členkom?“

Draco nevedel, čo má robiť. Čakal, že bude spať, ale teraz s ňou musí komunikovať. Podišiel k nohám jej postele a s nádychom opatrne zdvihol jej opuchnutý, skoro zahojený členok. Jeho prsty na jej holej pokožke mu spôsobili vlastnú bolesť a nepríjemné pocity. Odstránil jeden z vankúšov a položil jej nohu späť na zostávajúci. Jeho ruka spočívala na jej pokožke dlhšie, než by mala. Zdvihol ruku a s tlmeným hlasom, tak, aby ho nemohla spoznať, riekol, „ešte niečo?“

„Zhasnete lampu a otvoríte jedno z okien? Žalúzie nechajte zatvorené, to len preto, že mi je teplo,“ zdôraznila odhodením prikrývky, ktorú na ňu uložila komorná tak, aby jej nezakrývala hornú časť tela, ale stále jej zakrývala nohy.

Draco sa otočil a zhasol lampu, potom si olizol pery a v skutočnom čine statočnosti odstránil ľahkú prikrývku z jej nôh. Stále tam boli malé stopy svetla prichádzajúceho do miestnosti z jasného popoludňajšieho svetla, mohol vidieť jej holú pokožku a kontrast jej pokožky popri jej nádherných mušelínových šatách spôsobil, že jeho srdce preskočilo jeden úder. Vrátil sa späť k nej, „ešte niečo, pani moja?“

Oči mala stále zatvorené a keď dlhšiu dobu nič nepovedala, predpokladal, že zaspala. Podišiel k nej a pohladil ju po tvári. Vzal plátno z jej hlavy, ponoril ho do umývadla na nočnom stolíku, vyžmýkal handru a predtým, než ju položil späť na jej čelo, jej odhrnul vlhké vlasy preč z čela, na ktoré sa lepili. Palcom jej utrel čelo a potom jej položil mokrý obklad na späť na teplú pokožku. Chcel sa vrátiť späť na stoličku, keď sa za ním načiahla. V dočasnej slepote ho schmatla za rukáv plášťa.

„Prosím, nechoďte ďaleko. Cítim sa veľmi zle,“ riekla. Stále držala jeho rukáv. Zadržal dych.

Sklonil sa k nej, položil svoju ruku na jej a povedal veľmi tichým hlasom, „nestrávili ste na pikniku príjemný čas?“

„Nie, ja nie. Všetci čistokrvní, čo tam boli, spôsobili, že som sa cítila menejcenná,“ riekla.

Pustila jeho rukáv. „Všetci z nich?“ Spýtal sa.

„Áno, všetci z nich,“ odvetila, „dobre, bol tam jeden, ktorý bol milý.“

Draco predpokladal, že myslela jeho, ale ona povedala, „Theodore Nott bol ku mne stále láskavý, ale on je taký vždy.“

„Lord Malfoy taký nebol?“ Spýtal sa.

„On zranil moje city najviac,“ riekla, „nikdy si nebude myslieť, že sme si rovní. Nikdy nebudem pre neho dosť dobrá.“

„Nie som si istý, či je to pravda,“ odpovedal. Načiahol sa za ňou rukou, opäť zaváhal a potom ruku pritiahol späť k hrudi, ale potom sa načiahol po nej druhýkrát a dotkol sa jej tváre. Sklonil sa nadol, „ľudia často hovoria veci, ktorými chcú zakryť faux pas, ktorý spôsobili a podobne. Dajte tomu mužovi ďalšiu šancu, aby ukázal, že je vás hoden.“

„To ja ho nie som hodná, alebo si to tak myslí on,“ riekla.

„Máte cenu desaťtisíc lordov Malfoyov,“ povedal úprimne, „vy to neviete?“

„Kto ste?“ Spýtala sa predtým, než odpovedala.

Draco pár sekúnd rozmýšľal. Stretla sa už so všetkými Potterovými sluhami? Nakoniec riekol, „som osobný komorník vášho bratranca.“ Predpokladal, že s tým mužom sa nestretla.

„Ako sa voláte?“

Dočerta. Prečo to chce vedieť? „Donnelly,“ riekol.

„Mohli by ste mi čítať, Donnely?“

Draco mal teraz naozaj problém. Čím viac hovoril, tým bolo pravdepodobnejšie, že sa prezradí, „neviem čítať.“

„To je smutné. Naučím vás to, keď budem mať čas. Musím sa zúčastňovať svojich vlastných lekcii. Pán Lupin a pán Snape ma učia viac o mágii. Tiež lord Malfoy ma učí, aj keď, teraz, keď som ho urazila, zrejme so mnou už nikdy nebude hovoriť,“ povedala smutne.

Draco nevedel, ako na to zareagovať. Naozaj nemohol veľa hovoriť, pretože nechcel, aby jeho klamstvo skončilo a bol si istý, že spozná jeho hlas, ak sa jej spýta, prečo to tak cítila, tak radšej zostal ticho. Možno, že poskytne tie informácie dobrovoľne.

Nebolo to potrebné. Stál pri jej posteli možno desať minút a podľa pravidelného dvíhania a klesania jej hrudníka, o ktorom vedel, že by sa naň nemal pozerať, usúdil, že zaspala.

Vrátil sa na stoličku a sám zaspal. Zobudil sa len, keď približne o dve hodiny neskôr vstúpil do miestnosti Harry. Poštuchol lorda Malfoya do ruky, poďakoval mu za jeho dohľad nad sesternicou a rozlúčil sa. Draco nemal na výber, len odísť. Prešiel k posteli,  ešte raz sa pozrel   na jej spiacu postavu a viac sebe než jej povedal, „dokážem ti moju cenu.“

(Koniec spomienok)

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Draco si spomenul na túto nežnú scénu, keď znova sledoval jej spánok. Za posledné dni toho sám veľa nenaspal. Cítil sa psychicky i fyzicky vyčerpaný. Zistil, že už dlhšie nevydrží byť hore a čoskoro, veľmi skoro, zatvoril oči a premohol ho spánok.

Hermiona sa prebudila a otvorila oči, ktoré okamžite uvideli na stoličke v rohu miestnosti sedieť muža. Rozhodla sa sledovať ho. Vyzeral smutný, dokonca aj v spánku. Tiež bola smutná. Remus zomrel. Nechcela to. Mala tiež strach, že keď Theo a milícia nájde Marcusa Flinta a aj on zomrie, čo tiež z nejakého dôvodu nechcela.

Počula Harryho a Draca rozprávať sa o svojich teóriách, keď si mysleli, že spí. Mysleli si, že Marcus je Andromedin syn. Draco tiež povedal Harrymu, čo mu v dedine povedala stará veštica. Ak starú ženu navštívili dvaja muži a ona povedala jednému z nich, že je synom Andromedy, mohol byť ten druhý muž Flint? Mohol spolu s Remusom pracovať na jej ochrane? Len ťažko by uverila, že Remus mal niečo dočinenia s niekým, kto jej chcel ublížiť.

Pozrela späť na Draca. Vyzliekol si čierny žaketový plášť a zavesil ho na stĺpik postele. Nohy mal skrížené v členkoch a ruky zložené v lone. Človek by si myslel, že skôr než spiaci, je skôr v hlbokej modlitbe alebo rozjímaní.

Hermiona v mysli putovala ku dňu, kedy ju a Remusa prepadli traja muži, zatiaľ čo boli vo voze lorda Malfoya. Potom, čo im prišli na pomoc Harry, Theo a Draco, ten sa s ňou viezol v zadnej časti vozu späť na Potter´s Hall. Vedela, že v ten deň bola hlúpa, keď trvala na tom, že stále majú mať ich lekcie. Hoci vtedy tvrdila, že je to preto, že sa musí naučiť premiestňovať, skutočný dôvod bol, že sa tešila na čas strávený s ním a nikto, dokonca ani traja banditi, ju od neho nezoberú preč.

To, ako sa posadil vedľa nej pri jazde späť do Potter´s Hall, jej dalo nádej. Nádej, že raz ju bude považovať za seberovnú, nádej, že raz nebude hľadieť na jej krvné postavenie a dúfala, že jeden deň ju bude chcieť nazývať svojou manželkou. V ten deň uvažovala, či je to zlé, dúfať v takéto veci.

Keď jej vzal vreckovku z ruky a priložil jej ju na ranu na krku, neuvedomovala si strach či bolesť. Bola si vedomá len jemného tlaku jeho ruky na krku, cítila jeho silnú hruď, keď sa o neho opierala a jeho ruka prechádzala po jej ramene a pevne ho držala.

Našla sa opretá o neho v dôverne známom geste s jeho ľavou rukou okolo svojich ramien. Bolo to akoby to tak bolo vždy a vždy aj bude. Hoci tvrdo bojovala s udržiavaním sĺz, začala plakať. Dokázal vycítiť jej slzy, podal jej handričku, aby si ju držala na rane a potom ruku, s ktorou jej predtým pridržiaval na krku plátno, položil pred ňu a spojil obe svoje ruky dohromady, neprestajúc ju objímať.

Spomenula si na pohľad na Lupina, ktorý mal zatvorené oči. Pozrela na muža, ktorý ju mal v tom čase v náručí a povedala jediné slovo, „Draco.“ Tým jedným slovom myslela toho toľko. Týmto slovom myslela, „milujem ťa.“  S tým jedným slovom myslela, „som tvojím dlžníkom.“ V tom jednom slove myslela, „chcem byť tvoja.“ Toto všetko vyjadrilo jedno slovo, ale pre ňu veľa znamenalo. Vedela, že pre neho to tiež tak veľa znamenalo.

Ako si spomenula na túto príhodu, túžila znova vysloviť jeho meno. Zdvihla hlavu z vankúša a s pohľadom upreným na jeho spiace telo, riekla, „Draco.“

Otvoril oči, pomaly vstal a šiel k nej. Sadol si vedľa nej na posteľ. Vzal ju za ruku a priložil si ju k ústam. Pobozkal jej ju, a potom, na znak dôvernosti, ktorý znamenal jeho lásku a obdiv k nej, sa k nej sklonil a položil hlavu na jej hruď. Objala ho, pohodlne ho držiac tak, ako on ju v ten deň v kočiari.

"Hermiona,” riekol.

Obom stačilo povedať to.

(Nabudúce: Plánovaná je svadba, ale dočerta, chystá sa aj niečo iné.)


Kapitola 35 Závery a výčitky svedomia



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Arrogance and Ignorance: Anne M. Oliver.

Romanca zasadená do čias románov Jane Austenovej. Toto je príbeh ženy a muža. Muž si myslí, že je lepší než ostatní a žena vie, že je chytrejšia. Bez ohľadu na ich rozdiely majú jednu vec spoločnú, obaja sú zamilovaní do toho druhého.

Kapitolu venujeme HOPE, SARE, Lucy18, soraki, Monie, beruska1, Maenea, teriisek, JSark a Tez. 



Kapitola 35 - Závery a výčitky svedomia

 

 

 

Hermiona vošla do jedálne, ale namiesto toho, aby si pridala k Harrymu a Dracovi za stolom alebo im dokonca povedala dobré ráno, šla k oknu a pozerala na horúce, zahmlené, šedé ráno. Vo vzduchu visel dážď. Mohla cítiť ako ťaží mraky na oblohe a hrozilo, že zničí deň. Nemalo to zmysel, deň už bol pokazený. Každý deň bol zničený, ale dnes najviac, pretože neskôr sa konal pohreb Remusa Lupina.

 

Položila ruky na parapet, spomínajúc ako pred pár dňami pozerala z okna chalúpky a povedala, „vyzerá, že dnes bude pršať.“

 

Nikto jej neodpovedal, nekomentoval jej vyhlásenie. Harry pokračoval v jedení, znepokojený nad svojou „novou“ sestrou. Draco prestal jesť, zízal na ňu, uvažujúc, či sa k nemu niekedy úplne vráti.

 

Od chvíle, čo Theo zabil Remusa, prešlo päť dní a každý cítil výčitky svedomia. Harry mal pocit, akoby stratil druhého otca. Hermiona cítila, že stratila priateľa, ktorého len spoznala. Dokonca Dracovi chýbal priateľ s pokojným správaním a múdrymi očami. Theo sa znova a znova ospravedlňoval. Povedal, že to ľutuje, ale naozaj si myslel, že Remus chcel Draca zabiť. Nikto ho neobviňoval. Nič nemôže nikomu túto stratu uľahčiť.