Archív prekladov z hpkizi.sk




Úvod



Ááá... nezabite ma, som v tom nevinne. Na preklade tejto poviedky sme sa dohodli už strašne dávno, ale skôr nebol čas (niežeby teraz bol). A s kým? No predsa s Clarissou. Jej preklady asi poznáte, Cudzinec v meste je doteraz moja srdcová záležitosť. Som za to strašne vďačná, pretože  pre mňa to je spôsob ako sa niečo nové naučiť. A naozaj ide o dosť náročný text.

O čom je: "Práce bystrozorského vyšetřovatele není ten typ zaměstnání, který by vyžadoval strach - alespoň to je teorie Ginny Weasleyové. Ale když je pověřena úkolem najít známou tvář, která je považována za mrtvou, změní názor? A nechá ho jednou provždy odpočívat v pokoji?"

Táto poviedka je na hranici mojich schopností a možností. Našťastie Clarissa má dosť energie môj preklad skontrolovať a tak mi umožniť sa aj niečo nové naučiť. Ide o pár Draco/Ginny, čo je dosť netypické na túto stránku, ale jednoducho si miesto Ginny predstavte Hermionu. Dá sa to a táto poviedka naozaj za to stojí.

Preklad vzniká súčasne v slovenčine aj češtine, ale pri preklade sa striedame, takže plán je jedna kapitola týždenne. Clarissa prekladá moju SJ verziu do češtiny (a pritom to kontroluje), ja sa rozhodnem neskôr.

Link na originál a českú verziu nájdete po kliknutí na poviedku na ľavom menu.


Kapitola 1



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

Český preklad

Beta-read: Clarissa



 

Prvá kapitola

 

That day, That day

What a marvellous mess

This is all that I can do

I’m done to be me

Sad, scared, small, alone, beautiful

It’s supposed to be like this

I accept everything

It’s supposed to be like this

That day, That day

I lay down beside myself

In this feeling of pain, sadness

Scared, small, climbing, crawling

Towards the light

And it’s all I see

And I’m tired and I’m right

And I’m wrong

And it’s beautiful

Natalie Imbruglia – That Day

 

Ten deň, ten deň

 Aký obdivuhodný zmätok

 To je všetko, čo môžem urobiť

 Skončila som s tým byť sama sebou

Smutná, vystrašená, malá, sama, nádherná

 Má to tak byť

 Súhlasím so všetkým

 Má to tak byť

 Ten deň, ten deň

 Ľahám si vedľa seba

 V tom pocite bolesti, smútku

 Vystrašená, malá, štverajúca sa, plaziaca sa

Za svetlom

 A to je to jediné, čo vidím

 A som unavená a mám pravdu

 A mýlim sa

 A je to nádherné

 Natalie Imbruglia – That Day

 

 

 

S hlbokým nadýchnutím sa Virgínia Weasleyová prevalila na posteli. Ospalo otvorila jedno oko a pokúsila sa zaostriť na číslice zobrazené na svojom budíku. Na perách jej zaihral úsmev a uvoľnene sa vrátila na vankúš.

„9:15“ zamrmlala a nechala znova poklesnúť očné viečka. O sekundu neskôr sa posadila rovno ako jedľa, ledabolo uviazané vlasy jej padali do tváre.

„9:15...“, zopakovala a na sekundu si zahryzla do pery.

„Pre Merlina!“ zvrieskla nahnevane.

Vonku veselo štebotal vták a zlaté lúče slnka rozžiarili svet. Ginny to pripadalo také ironické. Rýchlo sa pokúsila vymotať sa z paplóna, postavila sa do stredu izby a rozhliadla sa po tej spúšti. Vzdychla si a nahrbila sa. Stála tam, vlasy jej zakrývali tvár, oči uslzené a opuchnuté,  šaty úplne pokrčené. Už by to nemohlo byť horšie než to bolo. Chvatom si vyzliekla pyžamo a prehľadávala dlážku kvôli čistej podprsenke. Potichu zavrčala a vytiahla jednu z hromady špinavého bielizne.

„Niežeby to chcel niekto vidieť...,“ zamrmlala, keď prudko otvorila dvere na šatníku.

Ginny si navliekla  podprsenku a prebehla rukou po rade šiat. Naslepo jedny schmatla, stiahla ich prudko z vešiaka a strčila si ich pod bradu, kým si zapínala podprsenku. Tak rýchlo ako to len bolo možné, si natiahla šaty cez hlavy, schmatla sveter a topánky a najvyššou rýchlosťou uháňala von z izby.

Na prízemí sa Honey, jej mačka, kúpala v raňajších lúčoch, vôbec nehľadiac na úzkosť svojej panej. Ginny sa láskavo na mačku usmiala. Honey bola ako poriadok uprostred chaosu. Bola jedinou vecou, o ktorej sa zdalo, že nie je ovplyvňovaná Ginninymi citmi. Bol okamžik, keď bola taká nahnevaná, že zobrala plechovku farby a zamaľovala celú jednu stenu v kuchyni na čierno. Vtedy sa zdalo, že to tam pasuje, ale keď sa prebudila, realita ju dohnala do zúrivosti. Ešteže tam sedela Honey, rovnaká ako vždy a všetko na svete sa zdalo byť v poriadku. Ginny sa sklonila, pohladila ju medzi ušami a potešilo ju, keď začula zamraučanie. „Aspoň niekto ma má rád,“ povedala smutne.

Keď sa zbežne rozhliadla po kuchyni, zachytila pohľadom svoj odraz v zrkadle a povzdychla si. Vykročila dopredu a trhla sebou, keď uvidela, ako hrozne vyzerá. Oči mala začervenané a opuchnuté od plaču a nos sa jej leskol. S frflaním si rýchlo rukami prebehla cez vlasy, aby ich trochu upravila a dala im nejaký tvar. V žiadnom prípade nemala v úmysle ísť von s takým nosom. Po pár namáhavých minútach sa na seba kriticky pozrela.

„To bude stačiť. Čo myslíš ty, Honey? Myslím, že panička vyzerá... slušne.“ Honey súhlasne zamňaučala.

Keď vybehla z domu, spomenula si Ginny na uplynulý večer. Bol to jeden z tých večerov, o ktorom premýšľate celý týždeň predtým. Premýšľate o perfektných šatách, o perfektných topánkach, ako si urobiť vlasy, aby to vyzeralo, že ste sa vôbec nesnažili. Mala v hlave len to a všetko vyššie spomenuté si pripravila. Vybrala si topánky a šaty; v skutočnosti vyzerala úžasne. Celý ten večer naplánovala láska jej života. Jediný muž, pre ktorého Ginny mala oči. Sám pán Potter. Chodili spolu už dva roky a Harry jej povedal, že dnes večer sa potrebujú porozprávať. Pretože bola hlúpe malé stvorenie, trvala na tom, aby išli do najlepšej reštaurácie v Šikmej uličke. Ale samozrejme, akonáhle tam dorazili, začalo to ísť z kopca. Verte, že vybrala to najviac nóbl miesto, kde bola verejne ponížená a bolo jej ublížené tým najneľudskejším spôsobom.

Zrazu sa zastavila v polovici cesty a zhlboka sa nadýchla.

'Nohavičky,' zamrmlala, keď bežala nazad do domu.

Len jeden pohľad na dvere pred ňou spôsobil, že sa jej obrátil žalúdok. Nakoniec ich bude musieť aj tak otvoriť a čeliť tomu, čo sa nachádzalo za nimi. Teraz by sa ale mala vzchopiť a prísť na to, ako vysvetlí, že toľko mešká. Pozrela sa na svoje šaty a po prvý raz si všimla, aké sú pokrčené. S povzdychom si studenými prstami jemne pošúchala spánky. Už v škole sa naučila, že jediný spôsob ako prekonať strach, je čeliť mu. S touto myšlienkou Ginny vykročila dopredu a zatlačila na obrovské dvere.

Prvá vec, ktorá jej udrela do nosa, bola dôverná pižmová vôňa, ktorú tak milovala. Nebola to najlepšia vôňa na svete, ale bola to vôňa, v ktorej sa cítila príjemne. V hlave sa jej vynorili spomienky na dni, keď sedela za svojím stolom a žiarilo na ňu slnko. To bolo vtedy, keď si priala, aby bola mačka a mohla sa slniť na slnku po celý dlhý deň. Na tvári sa jej v ten deň objavil prvý naozajstný úsmev a prešla k malému stolu v prednej časti miestnosti.

Druhú vec, ktorú si všimla, bol nedostatok ľudí. Normálne by sa všetci tlačili dovnútra a von a aj keby sa to nestalo, naokolo by sa iste prechádzali jej spolupracovníci. Zamračene pokrčila čelo. Niečo nebolo v poriadku.

„Halló?“ zavolala Ginny nervózne.

Keď prehovorila, bočné dvere do hlavnej izby sa roztvorili a ona nadskočila. Ginny bola vo všeobecnosti nervózna, podráždená osoba, ale pracovať ako aurorský vyšetrovateľ bolo dosť na to, aby bol celý nesvoj ktokoľvek. To množstvo kúziel a kliatob, ktoré spoznala, boli nad jej hlavu. Ale nežila stále len v strachu, jej spolupracovníci sa o to postarali. Nedostala sa sa tak často do akcie, keď prišlo k boju, ale bez jej pomoci by nedokázali nájsť svoju korisť.

„Ideš neskoro,“  povedal mäkký ostrý hlas, vďaka ktorému sa Ginny úľavou usmiala .

„Prepáč, Miona,' povedala s úškrnom.

„Zaspala som.“

Hermiona Grangerová sa od doby, kedy opustila školu, priveľmi nezmenila. Nastúpila na aurorský výcvik spolu s Ginniným bratom Ronom. Zdalo sa, že je to jediná vec, ktorú môžu urobiť, takmer ich životné poslanie. Založili spolu malú kanceláriu a spolupracovali s ministerstvom, aby dopadli smrťožrútov. Voldemort bol porazený v poslednom roku, ktorý Hermiona strávila na Rokforte, ale ešte stále sa ľudia pokúšali priviesť ho späť. Tá vojna bola krutá a stratili počas nej mnoho svojich priateľov. Hneď ako Ginny opustila školu, vydala sa na pomoc tým, ktorí potrebovali jej podporu. Vedela, že nikdy nedokáže bojovať tak ako Ron a Hermiona, ale niečo jej hovorilo, že je potrebná.

„No, vzhľadom na to, že je to tvoj prvý priestupok, nechám to byť,“ povedala Hermiona a nepatrne sa usmiala.  

Dnes mala na sebe pod tmavočerveným hábitom mukelské džíny a jej vlasy boli zopnuté jedinou striebornou sponou. Ginny si vždy myslela, že jej pôvab je v jednoduchosti a dokázala si predstaviť, prečo ju Ron miloval. Hermiona samozrejme nehľadela na jeho prejavy náklonnosti, čomu sa Ginny smiala. Bolo to také zrejmé!

„Tak kde sú všetci? Čakala som, že ľudia budú stáť za dverami v rade,“ poznamenala, prešla k svojmu stolu a posadila so do veľkého kresla.  

„Volali z ministerstva a povedali, že od nás chcú, aby sme sa sústredili iba na jeden prípad. Podľa všetkého potrebujú tú osobu nájsť, ale nepovedali nám prečo. Mám podozrenie, že to má niečo spoločné s nedávnymi zmiznutiami podozrivých kúzelníkov,“ povedala pokojne Hermiona a sadla si do kresla oproti Ginny.

„Čoskoro prídu spisy. Bohužiaľ si myslím, že na tomto budeš musieť naozaj usilovne pracovať.“ 

„To je v poriadku,“ povedala Ginny vážne, otvorila zásuvku a potom ju znova zatvorila.

„Niečo sa deje, Ginny?“ spýtala sa Hermiona, hlas presiaknutý obavami. 

„Áno,“ povedala prosto.

„Harry sa so mnou rozišiel.“ 

Ticho, ktoré sa rozprestrelo po izbe, znelo ako tlmený bzukot. Ginny mohla povedať, že to nebolo to, čo Hermiona čakala. Harry bol zázračný chlapec, v jej očiach nemohol urobiť nič zlé. Ale toto ju neprekvapilo. Harry bol takmer neskutočne dokonalý. Po páde Voldemorta chcel uniknúť pred svetom, ktorý sa okolo neho nazhromaždil. Chcel sa oslobodiť od strachu. S týmto pocitom Harry prerušil spoluprácu s Hermionou a Ronom a začal hrať metlobal s tými najlepšími. Teraz bol jeden z najlepších chytačov čarodejníckeho svete a bol Ginninym priateľom. Ale to už vlastne nebola pravda.

„Och...,“ povedala nakoniec Hermiona a jej čelo sa zamračením zvraštilo.  

„Je mi to ľúto, Ginny. Nemala som tušenie, že to má v pláne urobiť.“

„Áno,“ vyhlásila Ginny, kým sa zamestnávala nejakými papiermi.  

„Pre mňa to bol tiež trošku šok.“

Hermiona sledovala svoju priateľku s obavami  Nakoniec Ginny zdvihla zrak a venovala Hermione ten najlepší úsmev, ktorý dokázala vytvoriť bez toho, aby sa rozplakala.  

“Budem v poriadku, Miona. Bolí to ako čert, ale dostanem sa cez to.“

'Časom', dodala v hlave. 

„Viem, že nemôžem povedať nič, aby som ti pomohla, ale...“ záblesk modrého svetla ju prerušil a na stole pristál ťažký zväzok papierov.

Ginny nepatrne naskočila a zakašľala, keď ju zasiahla vlna prachu.  

„Pre Merlina! Ten chlapík je buď naozaj starý alebo naozaj zlý...,“ zamrmlala Ginny, zatiaľ čo mávala rukami, aby vyčistila vzduch.

Pred ňou ležala obrovská hromada papierov, všetko jeden zväzok informácii o jedinej osobe. Z pier jej unikol vzdych.  

„Vyzerá to na ďalšiu noc strávenú v kancelárii.“

Hermiona potichu zakašľala.  

„Nechám ťa tu. Vravela som ti, že budem mať s Ronom niekoľkohodinový výcvik.“

Pomaly sa vyštverala z kresla a natiahla sa. Kým bola na odchode, jemne ju upozornila, „ak to bude na teba príliš veľa, Gin, som tu pre teba.“ 

„Ja viem,“ zašepkala Ginny, keď otvorila zložku, aby odhalila tvár, ktorá sa na ňu pozerala hlbokými striebornými očami, ktoré sa zdali byť snáď všade naraz.

„Hermiona?“ 

„Áno?“ odpovedala, zatiaľ čo otvárala dvere..

„Kto je to? Vyzerá tak... povedome...“ povedala Ginny a jej oči blúdili po rysoch tváre ležiacej pred ňou. Takmer ju akoby očarovávali. 

„Nuž, to by mal,“ povedala s jemným smiechom Hermiona.

„Vedela som, že raz budem mať šancu dostať Draca Malfoya.“  

S tými slovami odišla a zatreskla za sebou dvere.

„Och...“ 

Na západe sa slnko začínalo lúčiť s dňom a uvoľňovalo miesto večeru. Ginny celý deň sedela za stolom a čítala zväzok Draca Malfoya. Bol ako epos, ktorý išiel z jedného zvratu do ďalšieho. Pre vyšetrovateľa ako ona to bol dokonalý spis. Obsahoval všetky dobrodružstvá, ktorých sa zúčastnil, s kým spolupracoval, jeho sociálne postavenie a celú hromadu nezrovnalostí. Rozporuplné príbehy, ktoré nepasovali k jeho činom. Občas jej oči zablúdili späť k obrázku na stole a premýšľala o zmenách v jeho tvári.

Keď chodil na Rokfort, Dracova tvár vyzerala oveľa jemnejšia, vlastne skoro bezchybná. Ale na tom obrázku Ginny mohla jasne rozoznať daň, ktorú si na ňom vybral ťažký život. Hoci jeho tvár bola mierne ošľahaná, pokožka zostávala stále snehovobiela a jeho vlasy boli svetlejšie než blonďavé. Trochu sa usmiala. Ten chlapec predstavoval všetko, čo na škole nenávidela a teraz sa zdalo, že dostával konečne to, čo si zasluhuje. Jediný problém mala s tými jeho očami. Stačilo do nich nazrieť a ulovili vás. Prvou položkou v spise bol osobný profil, ktorý vypracovali rôzni ľudia. Niektorí ho chválili, iní ním pohŕdali, ale jedna žena vyzdvihla niečo veľmi prosté. 

„Jeho oči sú okná do jeho duše. Akonáhle ste sa raz do nich pozreli, už nikdy nebudete znova rovnakí.“

To Ginny rozosmialo. Zjavne nejaká žena, ktorú Draco okúzlil svojimi hriešnymi spôsobmi. V hlave sa jej vynorila predstava Pansy, ako so zasnenými očami niekde na ministerstve opisuje svojho muža. Ale pre prípad, že by to bolo dôležité, si Ginny poznamenala na svoj zoznam kladných položiek 'oči'. 

Práve v tomto okamihu sa v miestnosti začalo stmievať a tiene noci pohlcovali malú kanceláriu. Ginny sedela samotná, opretá hlboko vo svojom kresle, s nohami schovanými pod sebou a so spisom roztvoreným na kolene. Keď sa prelistovala až na poslednú stránku, zatajila dych na tým, čomu čelila. Úmrtný list. Toto bolo odlišné od prípadov, ktoré zvyčajne mávala. Predsa ak ministerstvo chcelo nájsť Draca, mohli ho nájsť v jeho hrobe. Potom ju to napadlo; predstieraná smrť. Nebolo neobvyklé, že prenasledovaní ľudia predstierali svoju vlastnú smrť ako spôsob úniku. Tak vďaka tomuto to bude oveľa ťažšie.

„Prečo ja?“ zašepkala do temnoty. 

Po pár minútach premýšľania sa Ginny postavila a vytiahla z kabelky svoj prútik. Pritiskla si spis k hrudi, zašepkala pár slov a za chvíľu už stála vo svojej obývačke. Spokojne sa usmiala. Naposledy, keď sa pokúsila premiestniť z kancelárie, stratila svoje obľúbené topánky. Položila spis na svoj konferenčný stolík, zapálila niekoľko sviečok a vošla do kuchyne. Vyzrela von, všimla si sovu a otvorila okno. Obrovská hnedožltá sova vletela dovnútra a pristála na kuchynskej linke. Popudlivo na ňu zakvákala. Ginny rýchlo z jej pazúrov zobrala odkaz a rozbalila ho.

Najdrahšia Ginny, 

Nemôžem ťa opustiť za týchto okolností. Nechcel som ti ublížiť. Prosím rozprávaj sa so mnou.

Harry 

Správne,“ vyhŕkla a vrútila sa nazad do obývacej izby.“

Ja ti ukážem zlé okolnosti.“ 

S týmito slovami priložila pergamen nad jednu zo sviečok a nechala ho podpáliť. Pridržala si ho pri tvári a sledovala ako ho pomaly spaľujú plamene. Z pier jej unikol povzdych a všetok ten hnev pomaly opadával z jej tela. Na toto bola príliš unavená. Hodila pergamen do koša, zamrmlala zaklínadlo a zahasila oheň.

„Späť k práci, že Honey?“ 

Zvrtla sa, aby zobrala spis, keď sa náhle zastavila. V tej chvíli jej prestalo byť srdce a mala pocit akoby mala začať plakať a už nikdy neprestať. Namiesto spisu ležala na mieste, kde ho nechala, jediná ľalia a odkaz, ktorý znel:

Nechaj to odpočívať v pokoji. 

Ginny zatvorila oči a vykríkla.

 


Kapitola 2



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

Český preklad

Beta-read: Clarissa



Coeur Corrompu

Kapitola 2

History passed me by at school

But I, by no means play the fool

The past and the present melt to one

But the future now has gone

And I guess one would assume

That there’s nothing else to lose

No more science left to bend

The world was flat we reached the end

The other side now maybe nice

Now’s your turn to roll the dice

And then everyone’s still

But I can’t help but feel

Toploader – Stupid Games

Historie mě míjela ve škole

Ale já jsem si nijak nehrál na hlupáka

Minulost a přítomnost se slila do jednoho

Ale teď je pryč i budoucnost

A hádam, že někto by předpokládal

Že už není nic co dalšího ztratit

Nezbývají k prekroucení žádna ďalší fakta

Svět byl doska, když jsme dosáhli konce

Druhá strana je teď možná příjemná

Teď je řada na tobě zamíchat kostkama

A pak se všichni sklidní

Ale já si nemohu pomoct, ale já budu cítit

Toploader – Stupid Games

 „Prejdime si to znova.“

Ginny si bez nadšenia povzdychla. Prechádzali tým už tisíc krát a stále to vypadalo rovnako. Chcelo sa jej zakričať, že to už nič nezmení. Chcelo sa jej zakričať, že to všetko je jej chyba a že jej je to ľúto. Najviac zo všetkého sa ale chcela skrútiť do klbka a vyplakať všetku vodu zo svojho tela. Možno by takto necítila vinu, ktorá ťažila jej plecia. Všetko to, čo mala urobiť, aby zabránila tejto krádeži, zvlášť vzhľadom na to, že sa jej to stalo rovno pod nosom.

 „Pozri, Ron,“ povedala potichu Hermiona a položila ruku na rameno svojho priateľa.

„Toto bola dlhá noc a myslím, že je načase, aby sme šli domov a nechali Ginny si trochu pospať.“

 „Ale ten spis...“ začal Ron.

 „Huš!“ odsekla mu Hermiona so štipkou hnevu.

„Ministerstvo bude mať ďalšiu kópiu. Vyriešime to zajtra ráno. A okrem toho Ginny už cez všetko prešla a o všetkých dôležitých detailoch si urobila poznámky.“

„Ale ako...“

„Ron Weasley, ak okamžite s touto záležitosťou neprestaneš, osobne ti zošijem tvoje ústa!“

Ron okamžite sklapol a Ginny si uvedomila, že sa jej pery rozťahujú do úsmevu. Páčilo sa jej, že Hermiona má nad jej bratom takú veľkú moc. Vedela, že čoskoro odídu z jej domu a jej bude konečne dovolené trápiť sa na svojou hlúpou chybou. To jediné mala v hlave naplánované. Vrátane nejakej hudby a množstva čokolády. Ak existovalo niečo, čomu verila, tak to bola moc jedla, ktorá prinúti svet, aby vyzeral o trošku jasnejšie. Bolo to niečo, čo si vštepila už v útlom veku a bola za to vďačná. Jej matka vždy nazývala čokoládu „potravou pre dušu“ a v mnohých ohľadoch mala pravdu.

„Ginny,“ povedal jemný hlas vedľa nej.

Vzhliadla a uvidela unavené oči Hermiony.

„Ginny, viem, že toto nie je tvoja chyba. Ale si si istá, že nespoznávaš rukopis? To by skutočne pomohlo, keby sme vedeli, kto ten spis vzal.“

Ginny sa v duchu uškrnula. Prekliato dobre vedela, kto zobral ten spis, ale bála sa, že keby sa o tom zmienila, nenechali by ju na pokoji. Zajtra im povie, že podozrieva majiteľa spisu, že jej ho zobral rovno spod nosa.

„Nie,“ zašepkala chrapľavo.

O pár sekúnd neskôr už bola sama. S výdychom úľavy sa roztrasene zdvihla zo stoličky. Zľahka si prešla rukou cez svoje dlhé červenohnedé vlasy a prešla pomaly do kuchyne. Ľalia, ktorá bola pri odkaze, stála vo váze vody v strede jej malého vratkého stolíka. Zvedavo prikročila k nej a vybrala ju zo skleneného väzenia. Sama o sebe bola skutočne nádherná, svetlé biele lístky elegantne vytvárali oblúk, aby odhalili tú najmenšiu kvapku farby. Keď si ju priložila k tvári, placho jej privoňala. Vôňa ju pozvoľna zasiahla a vyvolala na jej tvári ten najširší úsmev. Zrazu sa začala chichotať a stres zo všetkých týchto dní opustil jej telo. Tak tam stála, úplne dospelá žena, a stávala sa sentimentálna kvôli jednej ľalii.

„Aká si?“ spýtala sa sama seba s chichotom.

Bezcieľne viedla ľaliu popri jamke svojho líca, vybrala pohár z kredenca a usmiala sa. Toto nebol čas na čokoládu. Toto bol čas na dobré víno. Otvorila chladničku a vytiahla fľašu, ktorú schovávala na zvláštne príležitosti. Nebolo pre ňu typické byť taká pôžitkárska, ale zaslúžila si to potom všetkom, čo sa stalo.

Prešla nazad do malej obývacej izby a usadila sa do najväčšieho a najpomačkanejšieho kresla. Zamrmlala rýchle kúzlo, zátka z fľaše odletela a odrazila sa od protiľahlej steny. Ginny si rýchlo naliala pohár a postavila fľašu s vínom na podlahu. Oprela sa znova do kresla a konečne si dovolila nájsť útechu v slzách. Tiekli jej po tvári v rýchlych, dokonca i v zúrivých kvapkách. Všetka jej sebaľútosť a neistota vyplávali na povrch.

***

Keď Ginny kráčala po Šikmej uličke, nemohla si pomôcť, ale cítila sa mizerne. Počasie bolo úbohé a kvapky dažďa neprestávali padať v tisícoch z oblohy. A na dôvažok mala pocit, akoby jej v hlave hrala dychová kapela. Tento deň sa nezdal byť jeden z najlepších a mala skľučujúci pocit, že sa to ani nezmení. Dnes mala v úmysle navštíviť Pansy Parkinsonovú a vypočuť ju v mene ministerstva. Žalúdok jej robil kotrmelce zakaždým, keď si na to pomyslela. Nedokázala si predstaviť, že by jej Pansy ochotne poskytla nejaké informácie.  

Udržujúc rovnováhu na obrubníku začala v hlave premýšľať nad otázkami. Najskôr zo všetkého potrebuje vedieť, či Pansy v poslednej dobe videla alebo počula o Dracovi. Ginny veľmi dobre vedela, aká na to bude odpoveď. Nie. Zakaždým, keď prišlo na výsluch ľudí, ktorí boli nejakým spôsobom spojení s temnou stranou, bola odpoveď nie.  Lojalita medzi zlodejmi bolo príslovie, ktoré jej prišlo na myseľ. Výsluch bude pokračovať tým, kedy ho naposledy videla. Asi to nebude dôležité, ale Ginny potrebovala každú pomoc, ktorá by jej pomohla v jeho hľadaní. Pokiaľ nič z toho nezaberie, mohla by skúsiť najstaršiu taktiku podľa príručky. Presvedčí Rona, aby prišiel na návštevu a využil svoj šarm.

Ginny si nikdy nevšimla ako boli ženy očarené Ronom. Nebol zrovna tým najlepšie vyzerajúcim mužom na svete. Ale na druhej strane nebol ani najhorším. Ale v jej hlave to vždy bude neporiadny, zle naladený brat, ktorého poznala a milovala.

Keď sa priblížila k dverám malého obchodu so šatami, Ginny sa zhlboka nadýchla. Bolo vždy dobré zastaviť sa na chvíľu a nabrať sebakontrolu a suverénnosť. Svižne vykročila a zatlačila na malé dvere. Nad jej hlavou veselo zazvonil zvonček a zasiahol ju teplý vánok. Rýchlo zatvorila dvere a poobzerala sa. Popri stenách boli zoradené nádherné šaty, ktoré Ginny nikdy nevidela. Boli tam obyčajné šaty, komplikované šaty, šaty s kravatami, tradičné šaty a šaty, ktoré boli viac než moderné. Na sekundu s úžasom pozerala, ohromená rozličnými štýlmi, ktoré ju obklopovali, ale z myšlienok ju vytrhlo tiché puk na jej ľavej strane.

 „Vitajte u Pansy, ako vám môžem pomôcť?“

Ginny sa otočila, aby sa pozrela na dievčinu, ktorá sa zjavila pri jej boku. Mala dlhé blonďavé vlasy premiešané s pridanými náznakmi fialovej a na sebe mala oblečené tmavozelené šaty, ktoré boli na tele popretkávané striebornými drakmi. Na hrudi mala pripevnený malý štítok s menom Pansy, ktorý červeno žiaril. Ginny sa pozrela do usmievajúcej sa tváre Pansy. Nezmenila sa veľa, jej tvár stále vyzerala celkom mlado, ale Ginny si pomyslela, že je to možno vďaka množstvu mejkapu, ktorý mala na sebe. Akosi ale vyzerala menej zlostne než na Rokforte.

„Ahoj,“ Ginny si prehľadávala vrecká kvôli preukazu totožnosti. „Uvažovala som, či by si mi mohla pomôcť nájsť jednu osobu.“

„Prosím?“ povedala Pansy s nádychom zmätenia.

 „Volám sa Virgínia Weasleyová a som...“

„Weasleyová?! Oh, môj bože, si to ty?! Skoro som ťa nespoznala!“ Pansy náhle prekypovala nadšením.

 „Áno...“ odpovedala pokojne.

„Okrem toho som tu v mene ministerstva a uvažovala som, či by som sa ťa mohla spýtať na pár otázok ohľadne Draca Malfoya.“

Pansy unikol malý výkrik šoku a zúžila obočie do rozhnevaného zamračeného pohľadu.

„Pozri, nepočula som o tom somárovi odkedy ma opustil. A rozhodne nemám v úmysle s tým začať! Počula som, že zomrel a som tomu rada!“ povedala zlomyseľne.

„Len som uvažovala...“ začala Ginny.

 „Vieš, čo mi to pankhart urobil?! Vieš?! Nechal ma stáť pred oltárom! Pustil ma k vode, chcem tým povedať MŇA, v deň našej svadby!“ vyšplechla Pansy, jej hnev sa začínal prejavovať na jej tvári.

„A vieš, čo som urobila ja? Preniesla som sa cez to. Asi si stále myslíš, že na ňom visím ako nejaké malé šteňa, ale nevisím! Som z toho von a prebrala som sa z neho!“

„Som si istá, že áno...“ povedala jemne Ginny, „len som si hovorila, či nevieš o mieste jeho približného pobytu... Alebo kde by mohol byť...?“

„Nie, samozrejme, že nie!“ zasyčala, v očiach sa jej objavili slzy.

„Keby som to vedela, išla by som po tej svini sama! Mala si to vidieť! Tie šaty... oh tie šaty! Bol to hodváb z dovozu, stáli otca celý majetok. Stále ich mám niekde tu... vydrž!“

S týmito slovami sa Pansy vrhla za pult. Ginny sa zhlboka nadýchla a pomaly začala cúvať k predným dverám. Ani jej súcit s Pansyinými ťažkosti nestačil, aby ju prinútil zostať v tom obchode.

 „Aha! Tu sú! Vydrž!“ Zo zadnej miestnosti vyšiel hlasný výkrik.

Ginny si nervózne zahryzla do pery a vybehla z obchodu tak rýchlo ako len mohla a za sebou zanechala Pansy len cingotavý zvuk zvončeka.

Skrútená v kresle, znova v bezpečí kancelárie, Ginny obhrýzala koniec ceruzky. Jej denná práca nebola úspešná v tom, aby sa dostala bližšie k nájdeniu Draca Malfoya. Zatiaľ jediné, čo zistila, bolo, že ľudia, s ktorými chodil do školy, neboli s ním tak presne v kontakte. V skutočnosti sa snažili najlepšie ako vedeli, aby neboli, keď to mohla posúdiť. Pansy jej moc nepomohla, ale s takým Crabbom a Goylom to bolo ešte horšie. Tí bez okolkov odmietli čo i len spomenúť Dracovo meno a keď sa ich spýtala prečo, ignorovali ju. Nabudúce si úmyselne zoberie posilu.

Zatiaľ ale bola v slepej uličke. Tá zložka by im možno v tejto chvíli pomohla, ale ministerstvo nedokázalo nájsť kópiu. Dala si glg vody a za stolom sa narovnala. Bol čas, aby premýšľala o tom, čo vie. Otvorila zásuvku, vytiahla odtiaľ blok papiera a pero, a potom to všetko položila pred seba. Občas zistila, že mukelské metódy sú lepšie než brko a pergamen. Odvrchnákovala pero, napísala jeho meno na vrch stránky a potom len uprene pozerala na prázdnu plochu pred sebou. V hlave sa jej rysovali spomienky na jeho vášnivé strieborné oči.

Na Rokforte býval Draco Malfoy sviňa a tyran. Zasvätil svoj život tomu, aby ostatným spravil zo života peklo a takmer uspel. Keď sa Voldemort znova dostal k moci sa ale Draco trochu zmenil. Jeho postoj k Harrymu sa nezmenil, ale raz, zatiaľ čo strašná bitka zúrila na mystickej pláni, Ginny videla niečo iné. Draco sedel uprostred celej tej hystérie a pokojne civel do vesmíru. Ale jeho oči boli znepokojené a Ginny mala pocit, že presne vie, čo sa deje a že sa za to nenávidí. V tej chvíli vedela, že nie je taký tvrdý ako sa robil navonok. A potom tá smrť jeho otca, ktorá tiež ukázala Dracov charakter. Ktokoľvek iný, kto by dostal takú správu, by plakal, ale Draco nie. Namiesto toho len nepatrne prikývol a ďalej znášal svoj každodenný život. Začula chýry, že dokonca nevyronil ani jedinú slzu nad svojou stratou.

Vrátila sa nazad do reality, priložila pero k papieru a poznamenala si slovo nepredvídateľný. Bolo to jediné slovo, ktoré dokázala vymyslieť, aby zhrnula všetky jeho činy. Spomenula si, že v tom spise čítala, že sa niekoľko rokov školil na ministerstve potom, čo odišiel z Rokfortu. Keď to čítala, prekvapilo ju to. Nebola tam zmienka o tom, v čom sa školil, ale predsa... Úsmev sa jej rozprestrel na tvári, keď si predstavila, že Draco sa školil v oddelení Starostlivosti o muklov. Musí zistiť, čo chcel robiť pre ministerstvo.

Ale teraz chcela zamieriť domov a pokúsiť sa dohnať spánok, ktorý včera v noci zameškala. Zdvihla blok, zamrmlala slová a znova sa ocitla doma. S pohŕdavým úsmevom nechala svoje telo plesknúť na svoj malý otrhaný gauč a vydýchla. Odkopla topánky, pritiahla si nohy a schúlila sa do tepla vlastného tela. „Honey,“ potichu láskavo zašepkala. Keď sa Honey neobjavila, zamračila sa a vstala z gauča. „Honey?“

Pomaly vošla do kuchyne a poobzerala sa. Honey nikde. Potom ju tušenie zasiahlo ako tona tehál. Ak sa Draco Malfoy mohol dostať do jej domu raz, môže to pravdepodobne urobiť znova. Zatvorila oči a pretrela si čelo. „Hlúpa, hlúpa, hlúpa!“ mrmlala si pre seba. Zvrtla sa a vrátila sa do obývacej izby a poskočila pri pohľade, ktorému čelila.

 „Toto začína byť príliš ľahké, Weasleyová.“


Kapitola 3



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

Túto kapitolu som prekladala v SJ pred rokom. Pôvodne som sem dala Clarissin preklad, predsa je len lepší, ale keďže som sa rozhodla tú poviedku doprekladať, dávam sem svoj starý a - no -  proste starý preklad.



Coeur Corrompu

Chapter Three

Slip inside the eye of your mind

Don’t you know you might find

A better place to play

You said that you’d never been

But all the things that you’d see

Are gonna fade away

So I start a revolution from my bed

Cos you said the brains I have went to my head

Step outside the summertime’s in bloom

Stand up beside the fireplace

Take that look from off your face

Cos you ain’t ever going to burn my heart out

                                                                                                       

Oasis – Don’t Look Back In Anger

Proklouzni do oka své duše

Nevíš, že bys tak mohla najít

Lepší místo na hraní

Řekla jsi, že jsi tam nikdy nebyla

Ale všechny věci, které jsi viděla

Časem vyblednou

A tak začínám revoluci ze své postele

Protože jsi řekla, že schopnosti, které mám, mi stouply do hlavy

Vyjdi ven, léto je v rozkvětu

Postav se ke krbu

Smaž ten výraz ze své tváře

Protože se ti nikdy nepodaří spálit mé srdce

Preklad: Clarissa

Z miesta, kde sedel, videl ako sa začína červenovláskina tvár meniť na tú istú farbu ako jej vlasy. To vyvolalo na jeho perách dôverne známy úsmev. Naposledy videl Virgíniu Weasleyovú v posledný deň, ktorý strávil medzi stenami Rokfortu. Na severe sa chystala búrka a on sedel vo Veľkej sieni. Steny boli ozdobené zlatou a červenou, znakom, že Chrabromil ako fakulta s najvyšším počtom bodov už zase vyhral pohár. Ginny, ako ju volali jej priatelia, sedela s Hermionou Grangerovou pri chrabromilskom stole, ďaleko od neho.  Pri zbežnom pohľade si všimol ten najunudenejší výraz na tvári Weasleyovej. Vyzerala taká vzdialená od svojich priateľov okolo nej, že ho to prinútilo zasmiať sa. Možno nebola tak veľmi súčasťou tímu snov ako si po celý čas myslel.

"Čo robíš v mojom dome, "povedala potichu, "s mojou mačkou?"

Draco Malfoy sa vymanil zo svojich myšlienok vďaka najplachejšiemu, ale najnebezpečnejšiemu hlasu, aký doteraz počul. Striasol spomienky na minulosť a pripravil sám seba na čokoľvek, čo po ňom vrhne. Prešiel prstami cez kožušinu mačky na jeho kolenách a trochu sa usmial.

"Pomyslel som si, že ti vrátim tvoj spis," povedal a rukou ukázal na spis vyložený na stole. "A pokiaľ ide o mačku... čo mám povedať, Weasleyová? Priťahujem zvieratá."

V okamihu, keď tie slová vyšli z jeho úst, okamžite uvidel záblesk úľavy v jej očiach. Telo sa jej uvoľnilo a zašepkala kúzlo, ktoré poslalo spis do jej otvorených rúk. Draco sledoval ako jej prsty pohladili chrbát spisu a jej bystré oči hľadali známky manipulácie. Rýchlo ho otvorila a pozorne preskúmala každú stranu, či niečo nechýba. Draco s tým spisom nemanipuloval, ale nechcel jej to povedať hneď. Výraz koncentrácie na jej tvári ho prinútil priať si, aby bol on tou vecou, ktorej venovala tak veľa času. Znova sa striasol. Nebolo to nič viac, než osamelosť, ktorá sa z neho prihovárala.

"Netráp svoju strapatú hlavičku, Weasleyová. Nebabral som sa s tvojím malým spisom," povedal nakoniec pomaly.

"Rovnaký starý Malfoy, berieš si veci, ktoré ti nepatria," povedala Ginny zlomyseľne.

"Nemal si žiadne právo bez môjho súhlasu vojsť do môjho domu! Vieš do akých ťažkostí si ma dostal?! Vieš?! Mohla som  prísť o prácu a..."

Draco svižne odohnal mačku a ako kvapalina sa presunul priamo pred ňu. Jej neustále blábolenie mu začínalo ísť na nervy. Bolo to už chvíľa, čo mal naposledy spoločnosť a toto všetko naraz bolo na neho príliš. Priložil jej prst na pery a podarilo sa mu umlčať jej rozprávanie. Výraz šoku nad jeho zásahom stačil na to, aby z neho vytiahol malý smiech.

"Pozri, Weasleyová. Musel som vidieť ten spis, aby som vedel, čo vieš! Nemôžem predsa zakryť svoje stopy bez toho, aby som vedel, ktoré stopy odkryť, alebo môžem? Povedal to potichu a pokojne.

Z toho, čo už sa naučil o Ginny, vedel, že o nie je z tých, s ktorými si môže zahrávať Pomaly sa jeho prst presunul z jej pier, aby obkreslil elegantnú krivku jej čeľuste.

"A tiež som mal prosbičku na teba a tvojich... priateľov."

Z miesta, kde stál, si uvedomoval, že sa v súčasnej situácii necítila veľmi pohodlne. Pohládzal prstami jej krk a upreto ich sledoval ich. Nebol tak blízko k nejakému dievčaťu po dobu, čo mu pripadala ako roky. Umrieť znamenalo zmeniť veľa vecí v živote. Jednou z nich bolo zavrieť do klietky Malfoya v ňom. Muž, ktorým predstieral, že je posledných desať mesiacov, bol samotár, ktorý sa vyhýbal ľudskému dotyku a žil ako pustovník. Dracovi sa to takto páčilo; znamenalo to, že sa nikto nedostane tak blízko, aby zistil kto alebo čo v skutočnosti je. Teraz ale mohol byť Dracom Malfoyom a bolo to fuk. To Weasleyové dievča už vedelo, kto a čo bol a akosi to ten zážitok robilo ešte viac cennejší. Tento raz mohol vypustiť všetku tú uštipačnosť, ktorú pred ostatnými zadržiaval.

"Akú prosbu?"

Prudko sa na ňu pozrel a stiahol svoju ruku, keď si spomenul kvôli akej záležitosti v prvom rade prišiel.

"Nechajte ten prípad na pokoji, Weasleyová. Nechajte mŕtvych odpočívať v mieri."

"S touto teóriou mám jeden problém," strnulo zamrmlala Ginny.

"Ty nie si mŕtvy, Malfoy."

"Pre svet som. Draco Malfoy je mŕtvy," vyšplechol, "a tak to zostane."

 

Pohľad na drobnú ženu pred ním ho prekvapil. Virgínia Weasleyová vyzerala skutočne šokovaná pri jeho slovách. Trochu jej poklesla sánka a čelo sa jej pokrčilo zamračením. Jej oči vyjadrovali všetky otázky, ktoré jej behali hlavou. Draco na ňu chvíľu uprene zízal, jeho tvár zbavená akejkoľvek emócie, ktorú cítil. Niečo na nej ho nútilo povedať jej všetko. Zahnal toto nutkanie a pokračoval so svojím plánom zastrašovania.

"Ten kúsok papiera existuje z nejakého dôvodu, to vieš. Zabezpečuje, aby som mohol chrániť ľudí, ktorí pre mňa znamenajú najviac a nemám v pláne dovoliť niečomu alebo niekomu to ohroziť. Ten muž, ktorého hľadáš, je mŕtvy. Povedz to svojím priateľom, ktorí sa odvažujú nazývať sa aurormi." Povedal to rozhodne, uisťujúc sa, že jeho výšková prevaha voči nej je očividná.

"A prečo," povedala, nahnevane urobiac krok vpred, "by som urobila niečo také pre odpad ako si ty?" Prstom ďobla do jeho hrude.

Inštinktívne ju Draco schmatol za zápästie a pevne zovrel. Jeho prsty sa zabodli do jemnej pokožky, ktorá ležala v jeho pravej nahnevanej ruke. Keď sa pozrel do jej očí, všimol si strhnutie sa od bolesti, ktoré jej prešlo tvárou a okamžite sa zacítil vinný. Pustil ju, keď jej naoko trochu vykrútil ruku, a ona si ju okamžite priložila k hrudi.

"Nikdy," začal hrozivo, "sa ma už nedotýkaj, Weasleyová. Viem viac, než ty kedy pochopíš."

"Budem si robiť to, čo chcem, Malfoy. Toto je môj dom a nedám sa utláčať nejakým prerasteným šesťročným deckom," vykríkla neiste.

Draco zavrčal a chytil Ginny za plecia a hrubo ju pritlačil o stenu. Uistil sa, že jej priveľmi neubližuje a diabolsky sa na ňu usmial, "varoval som ťa, Weasleyová. Vieš ako dlho je to, čo som bol..."

Prerušilo ho tlmené zavzlykanie, ktoré jej uniklo  z pier. Vina zaplavila jeho telo. Mal v úmysle ju len trochu vystrašiť a dať jej pocítiť, kto tu vedie. Teraz si ale nemohol pomôcť, ale cítil, že to na ňu bolo priveľa. Napokon nebola to jej chyba, že tá prekliata Grangerová s Weasleym išli po ňom. Napadlo ho niečo iné.

"Pozri, Weasleyová, som ochotný nechať ťa na pokoji za jednej podmienky."

"Akej?" spýtala sa Ginny potichu, jej oči prebodávali jeho vlastné.

"Pomôžem ti nájsť ma..." povedal Draco akoby z diaľky, ten plán sa práve začínal tvoriť v jeho hlave.

"Čože?" Zopakovala hlasom oživeným prekvapením.

"Môžeš mi pomôcť dokázať moju nevinu," povedal a pozrel sa do jej očí. "Môžeš mi pomôcť zachrániť tých, ktorých mám rád... Áno..."

"Nemôžem to urobiť..." začala Ginny.

"Oh, ale môžeš. Ale budeš mi musieť veriť," jeho hlas zjemnel a tvárou sa dostal bližšie k jej. "Som nevinný, Weasleyová."

"Nevinný v čom?"

Draco dal ruky preč z jej pliec a otočil ju tvárou k sebe. Než zomrel, ministerstvo ho sledovalo príliš dôkladne. Jeho vlastná paranoja narástla do obrovských rozmerov. Už viac nedokázal prechádzať sa po uliciach čarodejníckeho sveta. Namiesto toho ho prinútili žiť v úkryte a dokonca ani to nestačilo. Nie, musel sa s tým vysporiadať sám. Bol to jediný spôsob ako zbaviť jeho matku následkov jeho činov. Napísal závet, podplatil lekára, aby mu pomohol predstierať smrť. To všetko bolo pre neho ako veľmi dlhá jazda na metle.

"Haló? Zem volá Malfoya...?"

Niekoľkokrát zažmurkal a vrátil sa späť na zem. "Musím odísť. Vrátim sa, keď prídem na niečo, čo ti pomôže." Pomaly vykročil dopredu, ale bol okamžite zastavený jej rukou, ktorá uchopila tú jeho. Keď sa otočil a pozrel sa na ňu, uvidel v nej strach. Bola vystrašená a neobviňoval ju za to. Bolo toho veľa, čo ten spis prezrádzal. Bola to jeho celoživotná chyba, keď si myslel, že by mohol byť iný ako jeho otec. Tieň jeho otca zaistil, že sa to nikdy nestane.

"Prečo by som ti mala veriť?" povedala Ginny potichu.

"Proste len budeš musieť, Weasleyová," a skoro inštinktívne sa zohol a pobozkal ju zľahka na pery.

Keď sa na druhý deň Ginny pozrela na malé hodinky na jej stole, vzdychla si. Už to boli hodiny, čo naposledy niekto vošiel do kancelárie a ona nevedela ako ďalej. Dracov vpád do jej domu jej tiež nepomohol. Len čo odišiel, uistila sa, že na jej dome sú položené najsilnejšie kúzla, ktoré dokázala nájsť. Dokonca ale ani to neurobilo jej spánok spokojnejší. Keď zatvorila oči, niečo začula a všetky jej nervy sa napäli hrôzou. Niekedy si priala, aby bola mocným aurorom, ktorý by sa dokázal brániť proti ľuďom ako on. Zívla, oprela sa chrbtom o kreslo a vyložila nohy na stoličku.

Potom tam bol ten bozk.

Prekvapilo ju to, ale niečo na tom sa zdalo správne. Striasla ten pocit okamžite. Do pekla, v žiadnom prípade si neprizná, že mala z toho zážitku potešenie. Vtedy sa jej oči okamžite vzrušením zavreli a poddala sa krátkemu, ale predsa len vrúcnemu bozku. Keď otvorila oči, bola sama.

Vzdych jej unikol z pier a búchala bezcieľne nohou o drevom vykladaný stôl. Pozerala sa ako rodinné obrázky na stole poskakujú. Usmiala sa; aspoň mala rodinu. Kto potreboval muža? Rozmýšľanie o tejto veci spravidla prinútilo jej myseľ zablúdiť k Harrymu. Spôsob, akým voňal, spôsob, akým sa jej dotýkal, miesta, ktoré boli na ňom citlivé a v skutočnosti všetko, čo malo niečo spoločné s ním. Ale teraz jej myseľ zablúdila ku krátkemu bozku, ktorý zdieľala spolu s mužom, na ktorého pomáhala poľovať.

"Ginny?"

Vykukla hlavou a pozrela sa na dvere. Dôverne známa tvár nakúkala spoza rohu a ona mala pocit, že jej vyskočí žalúdok. "Hermiona a Ron sú preč, Harry. Asi ich nájdeš na cvičisku." Povedala ostro, predstierajúc, že má veľa práce.

"Ich nehľadám," povedal Harry váhavým hlasom a vkročil do miestnosti.

"Koho potom hľadáš?" vyšplechla Ginny nazad, snažiac sa na neho nepozerať. Práve teraz bolo ťažké byť s ním v tej istej miestnosti a pritom ho nechcieť zaškrtiť.

"Nebuď hlúpa, Gin," povedal potichu, keď prešiel k miestu, kde sedela. "Neodpovedala si mi. Robil som si o teba starosti."

"Harry, rozišiel si sa so mnou!"

"To neznamená, že sa prestanem starať, vieš, že som mal dobré dôvody," povedal takmer šeptom.

"DOBRÉ DÔVODY?" Ginny vyskočila z kresla a kráčala k otvoreným dverám. "Odíď, Harry, skôr než ťa vyhodím."

"Nie," odpovedal a prekrížil si ruky na hrudi. "Hermiona mi povedala, čo sa stalo včera v noci a mám obavy o tvoju bezpečnosť, Gin."

"Varovala som ťa, Harry. Ak odtiaľto neodídeš hneď..."

"A ja som ti povedal. Nepohnem sa, kým sa neporozprávame o tom, čo sa stalo. Viem, že som ti ublížil, ale o pár dní odchádzam a nechcem odísť vediac, že ma nenávidíš. Prosím Gin?"

"Nevidíš," Ginny potláčala slzy, ktoré sa jej začali vytvárať, "že mám veľa práce, Harry? Práve teraz toto nepotrebujem."

Harry mlčky prikývol, jeho oči sa upreli na jej. "Prídem ťa zajtra pozrieť. Možno vtedy budeš v lepšej... priateľskejšej nálade."

S tým sa odmiestnil a nechal Ginny stáť samu v kancelárii, ktorá sa zdala príliš veľká. Pomaly sa zosypala, oprela sa sťažka o múr, klesla k zemi a dovolila slzám, aby znova prepukli. 


Kapitola 4



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

Čo dodať? Žiadne správy od Clarissy, takže to asi ostane na mne. Rýchlovka, improvizácia. Veď to poznáte. :D Tá poviedka za to stojí, minimálne kvôli nečakanému rozuzleniu. Ani tá Ginny mi tak hrozne nevadí, zvažovala som, či to nezrušiť... Ale fakt je to dobré.

Na dnes teda kapitolu máte, fakt viac nestíham.



Coeur Corrompu

Kapitola štvrtá

Býval som typ chlapa,

Ktorý by ti nikdy nedovolil nahliadnuť do vnútra

Smial by som sa, keď som plakal

Nemal som nič, veľa som stratil

Myslel som si, že som veľa dokázal

V mojom živote neexistuje odmietnutie

Zbohom všetky moje včerajšky

Zbohom, pokiaľ budem sám sebou

Mal som dosť plaču, krvácania

Potu, umierania

Počúvaj ma, keď hovorím, že budem

Žiť svoj život každý deň

Túžim sa dotknúť neba

Rozprestrieť krídla a letieť

Nie som tu, aby som sa hral

Budem žiť svoj život každý deň

Bon Jovi – Everyday Preklad: supermusic.sk

"Ach, slečna  Weasleyová! Čo môžem pre vás urobiť v takýto nádherný deň?"

Potlačiac zívanie, ktoré hrozilo narušiť jej odhodlanie, Ginny si obzrela izbu okolo seba. Steny boli prosté a špinavé, čím dávali izbe nudnú atmosféru. Podľa Ginninho názoru, keby tieto steny mohli hovoriť, nemali by k rozprávaniu nič obzvlášť zaujímavé. Unavený úsmev jej zaihral na perách, keď elegantne preložila nohy a prehliadala si starého čarodejníka, ktorý sedel oproti nej. Vlasy mala vyčesané dozadu a on mal ten najmenší náznak briadky na svojej brade. Súdiac podľa toho, koľko sa čarodejníci dožívali, odhadovala tomu mužovi minimálne 150 rokov.

"Nuž, pán Goggenslock, ako viete moja firma spolupracuje s ministerstvom pri snahe niekoho dolapiť, aby ho vypočuli. Už som si prešla spis a predsa sa mi zdá, že je tam nedostatok detailov, na ktoré sme zvyčajne zvyknutí. Len som bola zvedavá, či je k tomu nejaký dôvod." Povedala Ginny svojím najlepším pánovitým hlasom. Nebolo ľahké vytiahnuť z ministerstva informácie, keď to vyzeralo, že mali tak veľa ukrývať.

"Ako viete, Virgínia, dali sme vám tie informácie, ktoré máte povolené vedieť..."

"Ale iste musíme mať všetky informácie, aby sme ho našli!" trvala na svojom Ginny.

"Pozrite, je toho málo, s čím vám môžem v tejto veci pomôcť. Dokonca ja, zberateľ informácii, nie som schopný vám viacej pomôcť. Ministerstvo túto zložku upravilo podľa toho, ako sa im zdalo, že je vhodné."

"Ako potom mám Malfoya nájsť? Ženskou intuíciou?!"

Po Ginninom výbuchu sa v miestnosti usadilo ticho a jej sa uľavilo. Musí tam byť nejaký spôsob, ako môže nájsť všetky chýbajúce medzery v Dracovom živote bez toho, aby sa musela pýtať jeho samotného. Mala dosť problém zatajiť skutočnosť, že sa s ním už raz stretla a že neurobila nič, aby ho zatkla. Vďaka týmto myšlienkam sa znova upokojila. Bolo podstatné, že sa prinajmenšom zdalo, že sa niekam v tomto prípade dostáva.

"Virgínia," povedal potichu pán Goggenslock, "uvedomujem si, že začínate byť frustrovaná z nedostatku pomoci, ktorú vám môžeme poskytnúť, ale prisahám vám, že neexistuje nič, čo by som pre vás mohol urobiť."

"Aspoň mi dovoľte položiť pár otázok... To je všetko, čo práve teraz potrebujem," prosila ho Ginny. Často zistila, že použitie jej ženských vnád je nápomocné, ale akosi sa to v tejto chvíli nezdalo správne.

"V poriadku. Jednu otázku. A toto je prísne mimo záznam. Čo potrebujete vedieť?"

"V spise sa spomína, že Dra... pán Malfoy bol trénovaný na ministerstve potom, čo odišiel z Rokfortu. Ale nehovorí, za čo ho trénovali."

Ďalšie mlčanie sa rozprestrelo v malej úbohej izbe. Nechajúc svoj pohľad spočinúť na pánovi Goggenslockovi sa pokúsila určiť, čo sa deje v jeho hlave. Jeho lakte sa elegantne opierali o povrch stola a prsty každej ruky sa dotýkali špičkami v elegantnom oblúku. Na jeho tvári bol vytepaný výraz sústredenia. Ginny predpokladala, že zvažuje, či jej poskytnúť správnu odpoveď alebo nie. Pomaly začal hovoriť.

"Keď najprv Draco zanechal Rokfort, bol odhodlaný stať sa sám sebou a vyrásť z tieňa svojho otca. Tým, že prišiel na ministerstvo, si v tom čase myslel, že je to najlepší spôsob, ako to urobiť. Nanešťastie ľudia pri moci tu spoznajú dobrú vec, keď ju zbadajú. Draco mal moc. Mal konexie. Bol preslávený ako syn svojho otca. Všetko z toho sa hromadilo voči nemu." Zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na obloženie svojho stola. "Takže ministerstvo ho prijalo a trénovalo ho v zručnostiach aurora."

"Auror...?" Ginny cítila ako jej spadla sánka. Toto vôbec nemohla byť pravda pre Malfoya, ktorého poznala na Rokforte. Zdalo sa to to najvzdialenejšie od jeho povahy, čo kedy videla. Prečo by sa Malfoy chcel vytrénovať, aby chytal ľudí, s ktorými bol v aliancii?

"Áno," pokračoval vážne. "Ale ministerstvo bolo múdre. Nechali ho myslieť si, že sa stáva aurorom, kým ho v skutočnosti trénovali za dvojitého agenta. Dovoľte mi vysvetliť vám, čo to znamená. Draco bol prinútený pokračovať v jeho každodennom živote a prijať miesto po svojom otcovi v temných kruhoch. Potom všetko hlásiť ministerstvu a často mu prikázali, ale prehľadal domy týchto čarodejníkov. Tam by mu aurorské zručnosti mohli prísť vhod."

"Takže inými slovami robil špionáž na temných čarodejníkov?"

"Áno," vyhlásil prosto.

"Potom ako sa stalo, že... odišiel?" Ginnina myseľ sa hnala o závod. Toto bol úplný protiklad k mužovi, o ktorom si myslela, že poznala. Akosi to ale vysvetľovalo jeho činy.

"Niektorí temní čarodejníci začali byť podozrievaví. Draco, akokoľvek opatrný, začínal byť vyraďovaný z najužšieho kruhu. V istých situáciách v ňom rástli jeho násilné sklony. Ministerstvo si s ním nemohlo dovoliť byť viacej spájané, takže sa ho zbavilo. To Draca zanechalo bezbranného voči temným kúzelníkom. Myslím, že si zvyšok dokážete domyslieť sama..."

Ginny sa pomaly postavila a prikývla. Táto informácia sa vzdorovito chystala pomôcť jej prísť na čokoľvek, čo sa deje. Niečo na tomto prípade ju pútalo a časť z nej naozaj chcela pomôcť Dracovi Malfoyovi. To by znamenalo ísť proti všetkému, čo si myslela, že je čisté a dobré. Bude to musieť byť jej tajomstvo.

Kráčajúc k dverám zastala a otočila sa tvárou k staršiemu mužovi. "Povedali by ste, že pán Malfoy bol...dôveryhodný?"

"Nuž, Virgínia, viete, čo sa hovorí o Malfoyovi."

***

"Prestaň sa chovať ako babská sukňa, Ron Weasley a zasiahni ma ako chlap!!"

"Babská sukňa? Myslím, že sa tomu hovorí pozri sa do zrkadla! Niečo ti poviem, prečo sa ma ty nepokúsiš zasiahnuť ako chlap?"

Ginny sa v duchu usmiala z miesta, kde stála na zemi a vzhliadla nahor, aby videla Hermionu kick-boxovým úderom kopnúť Rona do veľmi chúlostivej časti. Keďže on bol on, zajačal a prehol sa v páse pustiac prútik a meč k zemi. Ginny sa pokúsila potlačiť zachichotanie, ale to sa prevalilo jej perami a naplnilo miestnosť. Ron otočil hlavu a zazrel na ňu.

"Poviem mame, že si na tomto smiala a keď to zistí..." začal.

"Bude sa smiať tiež!" odsekla cez chichotanie sa.

"Hlavne, keď jej poviem, že ťa nabilo dievča!"

"Neopováž sa!"

"Sleduj ma!"

Ron zavrčal a posadil sa v strede tréningového ringu. Hermiona mala na tvári samoľúby úsmev a Ginny mohla povedať, že sa naozaj namáhavo snaží, aby sa nepripojila k jej smiechu.

"Si v poriadku?" nakoniec sa spýtala s prehnaným záujmom. "Povedal si mi, aby som ťa udrela ako chlap."

"Som fajn," zavrčal potichu Ron. "Proste fajn."

Ginny sa usmiala a pozrela sa späť do spisu, ktorý ležal v jej lone. Obrázok Draca ležal navrchu a ona zistila, že jej neustále priťahuje oči. Dokonca ten obrázok vôbec nepopieral, že Draco Malfoy má tie najohromnejšie strieborno-šedé oči, ktoré sú známe pre človeka. Pozerať do nich bolo ako sa stratiť na mori v búrke. Vzdychla si, to bolo miesto, kde ale nechcela byť. Mohol byť pekný na pohľad, ale stále bol pod tým všetkým Malfoy. Hoci to nové odhalenie začínalo pridávať úplne nové otáčky tomu, ako sa na neho pozerala.

"Ako ide ten prípad, Gin? Ja s Ronom sa s vyšetrovaním nikam nedostávame."

Vzhliadnutím nahor sa odtrhla od vinou vedených myšlienok. "Nuž, navštívila som dnes pána Goggenslocka na ministerstve a povedal mi, že všetky informácie, ktoré boli považované za dôležité, sú tu. Snažila som sa získať viac informácii, ale... nuž zdal sa nie príliš zdieľny."

Hermiona slabo prikývla a ledabolo zamávala prútikom a zamrmlala akési útočné kúzla.  Veľká kniha preletela naprieč miestnosťou a začala mlátiť do boxovacieho vreca. Ginny sa slabo usmiala a pocítila ňou prebehnúť vlnu závisti. Jedna z vecí chránenia samej seba, ale bolo na úplne iných, aby bojovali.

"Vždy by som mohla poslať Rona, aby z neho vymlátil nejaké informácie."

"Nie!" rýchlo vyprskla Ginny, nechcejúc, aby jej priatelia mali informácie, ktoré mala ona. Ron a Ginny na ňu pozreli s prekvapením. "Nuž... Viete, že by sa to ministerstvu nepáčilo."

"A šla si pozrieť Pansy?" spýtal sa potichu Ron.

"Áno. O nič lepšia pomoc. Šla trochu do hystérie pri púhom spomenutí jeho mena." Zachichotala sa pre seba pri spomienke na Pansy a jej svadobné šaty. "Možno by som sa tam mala neskôr vrátiť a zistiť, či ešte niečo nevynechala."

"Dobrý nápad," povedal Ron, konečne sa postaviac. "Mám tušáka, že zo všetkých ľudí ona vie, kde je. Spomeň si ako doliezala za tou Malfoyovskou špinou v škole."

Zízajúc neurčito na zadnú stenu sa Ginny postavila a prehrabla si rukou vlasy, čo sa stalo asi tisíci krát za ten deň. Keby len Ron vedel, čo sa stalo, pomyslela si. Ale toto by bol zlý nápad. Ron by šiel asi do vývrtky a pravdepodobne pri prinútiť Ginny vrátiť sa bývať k rodičom. Len tá číra myšlienka spôsobila, že sa zamračila. "Mám sa stretnúť s Colinom dole v Rokville. Chcete ísť? Kúpim vám pitie...?"

"Prepáč, Gin, nemôžeme. Hm..." Hermiona sa pozrela na zem a zamrmlala, "Harry nás berie von na večeru."

Ginny cítila ako je spadlo srdce tisícky míľ skôr než udrelo na studenú podlahu reality. "Oh..:"

"Prepáč, Gin," povedal Ron, keď ju objal v podporujúcom objatí. "Povedal, že nám chce niečo dôležité povedať."

Jemne Rona odtlačila a otočila sa im chrbtom. Pomaly kráčala preč z tréningovej oblasti. Nohy mala ako z olova a zistila, že sa snaží neplakať. Posledných pár dní musela prejsť toľkým a v duchu sa zaprisahala, že sa viac nerozplače. Tentoraz bude držať hlavu vysoko a nechá jej takzvaných priateľov robiť si, čo sa im ráči. Mala očakávať, že Harrymu dajú prednosť pred ňou, vždy dávali. Pravdepodobne vždy budú.

Na Rokforte bola verejne považovaná za jednu z nich. Jedla s nimi, načúvala ich rozhovorom a občas im pomohla s niečím, čo museli urobiť. Ale hlboko vo vnútri nikdy nebola jednou z nich. Keď odišli a ona bola v poslednom ročníku, veci sa zdali byť lepšie. Ľudia sa s ňou začali rozprávať ako s Ginny a nie s Ronovou mladšou sestrou. Tu a teraz sa všetko z toho zdalo byť také hlúpe.

Ale stále to bolelo.


Kapitola 5



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

5/24

Kapitolu venujem Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Coeur Corrompu

Kapitola piata

Nikdy sa mi nepodarilo zmúdrieť

Nezbavil som sa toho

Ako keď chudák neprestane kradnúť

Som unavený životom v zaslepenosti

Mám plné zuby pohľadov bez kúsku citu

a ty mi to tak pripomínaš...

Pripomínaš mi, kto v skutočnosti som

Tak mi pripomínaš, kto v skutočnosti som

Nemáš vo zvyku povedať prepáč...

Čakal som niečo úplne iné

Tentokrát som šliapol vedľa

Keď som ti ponúkol svoje srdce

Ktoré sa oplatí radšej zlomiť

Urobil som všetko zle...

Bol som úplne dole až na dne každej fľaše

Tých päť slov mi kričí v hlave

Baví nás to ešte stále?

Nickleback – How You Remind Me

Preklad: http://www.supermusic.sk/

http://www.youtube.com/watch?v=URVfBgRKyuA

http://www.youtube.com/watch?v=dBjJw_dT8RU

Rozhliadnuc sa okolo seba si Ginny uvedomila, že niečo sa každým dňom stávalo častejšie. Už zase bola sama obklopená ľuďmi. Často uvažovala, či je možné byť sama v miestnosti rovnako zmýšľajúcich bytostí a predsa byť úplne osamelá. Teraz si uvedomila, že je to možné a to ju deprimovala. Sediac v bare si objednala ďalší drink. U troch metiel bolo jej pôvodné útočisko pred osamelosťou jej domova. Tu, dúfala, bude tiež schopná uniknúť sama pred sebou. Všetko bolo zorganizované tak, že príde Colin a pomôže jej zdvihnúť náladu. Už hodinu meškal a Ginny si bola poriadne istá, že sa neukáže.

Odsunúc dozadu vlasy z tváre sa jej myseľ zatúlala k otázkam, ktoré ju trápili. Prečo strávila pol hodiny, aby sa vyobliekala, keď išla do hostinca? Len pred pár týždňami by to bolo niečo, čo si rezervovala na večere vonku s Harrym. Bola si poriadne istá, že sa nesnaží urobiť na Colina dojem; bol jej priateľ, ale nič viac. Možno to bola snaha dokázať, že dokáže ísť von bez muža, ktorého milovala. Chcela, aby sa muži na ňu pozreli a povedali, "páni". Ale na nešťastie pre ňu to miesto bolo preplnené mladými študentmi hľadajúcimi zábavu. Jeden sa k nej priblížil, ale jediné, čo to u Ginny vyvolalo, bola chuť poťapkať ho po hlave a poslať ho do postele. To ju rozosmialo. V dvadsiatich dvoch už pripomínala svoju matku. To nebolo dobrým znamením, ak sa snažíte zbaliť chlapa.

Jej myseľ sa presunula späť k stretnutiu s Pansy. Možno ona dopadne presne tak isto s Harrym. Neurotická ženská, ktorej zostalo len ľpieť na fatálnej nádeji. Usmiala sa pri pomyslení na Ronovu reakciu na jej otvorenie obchodu so šatami. Rodina už mala dosť problémov so žartovným obchodom Freda a Georgea. Usrkla si z alkoholického nápoja a pozrela na obloženie baru. Malo na sebe kúzlo, takže žiarilo spod tých džbánov a pohárov. Ginny sa usmiala na svoj chabý odraz. Jej najhlbšie prianie bolo len zmiznúť a nikdy sa nedať nájsť. Pochybovala, že by sa niekto naozaj staral, alebo si to všimol. Pomaly položila lakte na ten povrch a oprela si bradu na svoje spojené ruky.

Blížilo sa jedenásť hodín a Ginny zistila, že sa jej ten alkohol, čo mala, začína dostávať do hlavy. Pripadala si ľahko omámená a to bolo dosť uspokojivé. Už to bolo dávno, čo sa cítila oslobodená od svojich pocitov. Ospalý úškrn pokúšal kútiky jej úst. V snahe poprieť účinok, ktorý to na ňu malo, si objednala ďalší drink.

Myseľ sa jej vrátila k téme Draca Malfoya a jeho predpokladanej smrti. Dychtila po tom vedieť, čo si myslel, keď ho na ministerstve trénovali za aurora. Bola to pre neho tá najnepravdepodobnejšia vec, ktorú by on urobil. Pamätala si, aké to bolo, nemať viac Rokfort. Obrovská prázdna ničota sužovala jej život. Najprv to bola blaženosť. Nebudú žiadne hodiny či tlak, ale tiež nebudú žiadni priatelia či priateľstvá. Všetci jej bratia odišli z domu a ona sa po väčšinu času nachádzala samotná v prázdnom dome. Naozaj sa veľa nezmenilo. Stále chodila domov do prázdneho domu, a predsa to bolo niekam, čo mohla volať svojím. Uvažovala sa, či Draco mal dom. Tvárou jej prešlo zamračenie, keď o tom viac premýšľala.  Čo robieval na Vianoce? Predstava ako sedí sám pred rýchlo pripraveným jedlom jej skočila do mysle a začala k nemu pociťovať hlboké sympatie.

Postaviac sa neiste sa pokúsila dať sa dokopy. Bol čas ísť domov a vyspať sa z opice, v ktorej sa nevyhnuteľne ráno prebudí. Zadumane si škrabajúc hlavu sa pokúsila prísť na to, prečo si necíti nohy. Po pár minútach sa potkýnala smerom k dverám. Noha sa jej zachytila na doske podlahy a ona s treskotom spadla dopredu na kolená. Zopár zvyšných pijanov sa otočilo, aby zistili, čo ten rozruch spôsobilo. Dôverne známa červeň na Ginniných lícach spôsobila, že jej v bruchu rozlietali motýle. Tak rýchlo, ako dokázala vo svojom stave, sa zdvihla z podlahy a nervózne sa zachichotala. Tie oči, ktoré sa na ňu upierali, sa teraz pozerali inam, ako keby tam nebola. Zavrčala v duchu, keď zatlačila do dverí a vyšla von do studeného chladného vzduchu.

"Prečo," zamrmlala trpko, "si ma nikto nevšíma?!"

Nečakaný severný vietor zafúkal ulicami Rokvillu a rozcuchal jej vlasy do besniacich červených kaderí. Ďalší chichot sa ozval z jej pier a ozýval sa prázdnou ulicou. Vedela, že jedna z najatraktívnejších vlastností, ktorú mala,  bola tá detinská vlastnosť. Slovo, ktoré bolo často používané na jej popis, bolo "roztomilá". Pokiaľ šlo o ňu, to slovo nenávidela. Prečo nemohla byť "sexy" alebo "zvodná"? Pre ňu to bolo ohromne nefér. Dokonca Hermiona, ten knihomoľ z tria, bola považovaná za sexy. Toto bola jedna z tých nepríjemných vecí, ktoré sa vždy objavili, keď sa opila. Ráno sa rozhodne, že je sexy pre väčšinu mužov, nielen pre tých, s ktorými chodila.

Skoro sa hodiac na zem sa Ginny pokúsila dostať domov rýchlejšie. Tým posledným úsekom bolo dotknúť sa prenášadla a vrátiť sa domov. Zvažovala premiestnenie, ale práve v tej chvíli si ani nemohla spomenúť, ako to urobiť. Klesnúc na kolená prehľadávala kabelku, aby pohľadala tú plechovku. Znova v duchu zavrčala. Nakoniec jej ruka pristála na tom chladnom, studenom povrchu plechovky a vytiahla ju nahor. Skoro okamžite sa našla v blízkosti svojich vchodových dverí.

So slabým povzdychom si pritiahla okolo seba svoj tenký svetrík. Pri cestovaní medzi čarodejníckym a mukelským Ginny zistila, že je ľahšie obliecť sa tak, ako sa obliekajú muklovia. Vo všetkej úprimnosti to bolo oveľa pohodlnejšie než tie formálne hábity, čo nosila do práce. Často, keď šla do mukelských obchodov so šatami, zistila, že sa začína strácať vo víre farieb, ktoré tam boli pred ňou rozložené. Raz skoro onemela na tými najkrajšími šatami, ktoré kedy videla. Boli tmavomodré s náznakom čiernej, mali živôtik bez ramienok, v páse sa vlnili do nádherných plesových šiat. Pohľad na cenu ale zmenil jej názor. Bolo to šaty, o ktorých sa sníva a ktoré mali zostať snom.

Neobratne zatlačiac hlavné dvere ocitla sa znova doma. S tým prišla tá nevyhnuteľná osamelosť. "Honey," zavolala do temnoty. Z ľavej strany sa ozvalo slabé mňau a Ginny si spokojne vzdychla. Stále mala za spoločnosť aspoň Honey.

"Kde si bola?"

Ginny sa trochu otočila a obzrela sa ponad plece na človeka, ktorý stál za ňou. Jemný úsmev sa roztiahol na jej tvári. "Ach, Malfoy, nikdy som nevedela, že sa tak veľmi staráš." S tým sa zachichotala a pohla sa do kuchyne, v prílišnom zahmlení mysle, aby sa trápila so dôverne známym votrelcom.

"Starám sa, keď musím strácať svoj čas tým, že čakám, kým prídeš domov," prišla rozhorčená odpoveď. Nasledoval ju do kuchyne a teraz sa opieral o veraje dverí, uprene ju sledujúc.

"Nuž, vieš čo? Kašlem na to, že strácaš svoj čas," povedala ľahkomyseľne. "V skutočnosti môžeš vypadnúť z môjho domu."

"No tak, Weasleyová. Nemyslíš si snáď, že po tom absolvovaní toto všetkého odídem bez toho, aby som mal to, po čo som prišiel?" unavene zavrčal Draco.

Zazrela na neho kútikom oka. Dokázala si všimnúť výraz únavy ženúci sa jeho tvárou. Nebol to ten druh únavy, ktorá pochádza z prebdenej jednej noci. Bol to ten druh, ktorý sa vybuduje postupom času. Jeho blond vlasy, ktoré boli zvyknuté byť tak úhľadne ulízané dozadu, boli rozcuchané a Ginny zistila, že je k nemu priťahovaná. Pár krát zažmurkala a striasla sa. Bolo to len tým pitím. Jej oči putovali po jeho tele a ona si uvedomila, že sa skoro civie na muža, ktorý pred ňou stál.

"Naozaj nemám náladu na tvoje srandičky, Malfoy. Som unavená a som..." Myseľ jej zostala prázdna a ona zúfalo hľadala to slovo.

"Opitá," posmešne riekol Draco. "Musím povedať, že som dosť prekvapený. Nemyslel som si, že budeš mať vôbec tú guráž piť, tobôž opiť sa. Čo by povedal Potter, keby toto mohol vidieť?"

To bola posledná kvapka. Ginny sa hrozivo stočila na podpätkoch a napochodovala k Dracovi, oči jej horeli hnevom. Odkedy ju Harry opustil, jej hnev narastal. Prečo musí byť všetko nejako spojené s ním? Prečo nemohla byť ona jedinečnou osobou? Ani Draco jej v tom nijako nepomohol. Teraz bola pripravená vyventilovať si svoju frustráciu na ňom. "Nemáš žiadne právo byť tu vôbec a ty máš tú drzosť prísť do môjho domu a kritizovať ma?! Ty... ty.." Vydala slabé zavrčanie a ďobla prstom do jeho hrude. "Tak si to ujasnime, dobre? Číslo jedna; vôbec si nemysli, že ma môžeš sekýrovať ako nejakú malú Pansy. Mňa pod palcom nemáš! Číslo dva, Potterovi by bolo srdečne jedno, či sa opijem, pretože ja som mizerná priateľka. A nakoniec číslo tri..."

***

Pri pohľade na to krehké dievča, ktoré stálo pred ním, by Draco nikdy neuveril, že má v sebe takýto hnev. Najprv sa zdalo, že sa vyhýba tomu rozhovoru, ktorý sa Draco zúfalo snažil začať. Ale teraz, pri bezvýznamnej zmienke o Harrym a jeho názore, ju šlo rozhodiť. Známy prst sa tlačil do jeho hrude a panovačný hlas explodoval z pier, o ktorých si kedysi pomyslel, že sú nevinné. To spôsobilo, že nebol schopný pohotovo zareagovať. Prichytila ho nepripraveného a teraz si nebol istý, čo robiť s ňou či dokonca so sebou samotným. Zrazu jej nahnevaný tón skončil a Draco sa zamračil, aby zistil, prečo sa náhle zastavila.

"Číslo tri?" váhavo sa spýtal. Prešla ním ďalšia neistota. On sa stará o Weasleyovú? Zamračenie na jeho čele zosilnelo. Bolo to dávno, čo vôbec mal dovolené niečo cítiť a teraz sa nedokázal vyznať vo vlastných pocitoch.

"Číslo tri..." zaváhala a pozrela sa na neho. Zdalo sa, že jej obrovské oči pretekajú slzami a Draco pocítil nutkanie utešiť ju. Ale to sa nestane. Nemohol dovoliť, aby mala situáciu pod kontrolou. "Ja nie som jeho priateľka."

"Nechápem, čo má tvoj milostný život s týmto spoločné, Weasleyová." Zahundral Draco, kým sa pokúšal nepozerať sa jej do očí.

"Sľúbila som si, že nebudem plakať," povedala akoby sama pre seba. "Sľúbila som si, že mu nedovolím, aby ma zlomil..."

"Možno už chápeš, čo som ti po celý čas hovoril o Potterovi," zamrmlal k nej. "Osobne si myslím, že si opitá a potrebuješ trochu... spánku. Áno, spánku."

"Spánku?" ospalo sa spýtala. "Som fajn, a nie som opitá."

"Fajn, nech je po tvojom." S tým sa Draco naklonil a zdvihol ju do náručia. V tom čase sa to zdalo ako rozumná vec. Možno keby počkal do rána, vytriezvie a on jej bude schopný dať zoznam vecí, ktoré potreboval urobiť. Trochu sa zvíjala, ale on zosilnel zovretie. Úškrn sa mu nahrnul do tváre pri neslušných slovách, ktoré sa sypali z jej úst. A to sa zdalo, že najhoršie slovo, čo je nejaký Weasley schopný vysloviť, bude "čert ťa ber", pomyslel si.

"Snažíš sa ma zviesť?" ozval sa slabý hlások spod jeho pravého pleca. Mierne sa usmial pri pomyslení na to, čo sa jej musí hnať hlavou.

"Pokiaľ viem, ty chceš moje telo, Weasleyová, a ja sa ti nechystám tú najlepšiu vec, ktorú kedy dostaneš, keď si to zajtra pravdepodobne nebudeš pamätať." Hovoril potichu, kým sa trepal hore schodmi. "Tiež mám podozrenie, že by to nebolo moje meno, ktoré by si kričala."

Pozrúc sa dole všimol si povestný rumenec, ktorý bol viditeľný dokonca aj v tej tme. Už prešli roky od tej doby, čo naposledy takto hovoril s nejakým dievčaťom. Tam, kde sa skrýval, bol samotár. Nikto sa k nemu nepriblížil, pretože si mysleli, že je nudný. Hoci toto podporovalo jeho prestrojenie, nerobilo to jeho priebeh o nič ľahším. Na Rokforte si užíval spoločnosť slizolinských kamarátov, nikdy nemal skutočných priateľov, ale jednako nikdy nebol dlho sám. Ale za dlhých zimných nocí jeho novonájdenej reality dychtil po spoločnosti. Prázdnota po opustení Rokfortu sa zdala byť skoro nezaplniteľná. Ako náhradu sa po odchode samozrejme pokúsil vrhnúť sa do práce. Ministerstvo sa tiež postaralo, aby bolo pre neho dosť práce, do ktorej by skočil. Práca pre nich ale bola ako samovražedný skok viery. Fatálna a smrteľná.

Otvoriac dvere na jej spálni vošiel dnu a jeho oči sa okamžite pritiahli k malej posteli. Bolo by pre neho ľahké využiť ju. Mohol sa len na ňu vyliezť a uľaviť si od túžby, ktorá v ňom roky rástla. Túžil po fyzickom kontakte akéhokoľvek druhu. Po niekom, koho ruky by sa ovinuli okolo neho a pobozkali ho. Takmer každú noc boli jeho sny naplnené týmito zbytočnými fantáziami a teraz sa to všetko zdalo byť také živé. Ale napriek týmto myšlienkam prešiel k tej posteli a jemne ju uvelebil do hromady diek a prikrývok.

"Ďakujem ti," ospalo zamrmlala.

Trochu sa usmial a pohol sa, aby sa vystrel, ale jej prsty stále držali jeho košeľu. Jemne sa ich pokúsil uvoľniť. "Zostaň so mnou..." zašepkala, oči zatvorené. "Nechcem byť sama..."

V tej sekunde Draca zasiahlo hlboké pochopenie Ginny. Bola presne ako on. Stratená a sama v svete plnom ľudí. Jemne ju odsunul nabok a vyštveral sa na posteľ k nej.


Kapitola 6



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

6/24. Máme štvrtinu :D

Kapitolu venujem Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Coeur Corrompu

Kapitola šesť

Zdvihajúc kúsky včerajšieho ohňa

Slová, ktoré boli napísané, ale slová, ktoré boli len túžbou

Len túžbou

Obrázky, ktoré si maľuješ zo včerajších snov

Emócie nažive, ale nikto neuvidí ich túžbu

Len túžbu

Lady, ja nechcem bojovať

Viem, že je uprostred noci

Tak sa poď posadiť ku ohňu

Možno je to len túžba

Možno je to len túžba

Toploader - Only Desire

Ako sa nový deň prebúdzal do sveta živých, ranné slnko nakuklo ponad horizont. Všetky tiene noci sa zmiešali dohromady v snahe ukryť sa pred otravujúcimi lúčmi. Skryli sa za budovy a stromy, za čokoľvek, čo mohli nájsť. Na druhej strane svetelné lúče poletovali po nechránenej zemi, osvietili dostupný každý kút a špáru. S ich cestou zničenia prišla záhuba raňajšej panenskosti.

Ginny zastenala, keď sa začala prebúdzať z ťažkého nočného spánku. Bolela ju hlava a skôr než otvorila oči, uvedomila si, že niečo nesedí. Vo vzduchu zotrvávala istá vôňa. Najprv si pomyslela, že je to možno ona, ale čoskoro si uvedomila, že nie je. Voňalo to korením zmiešaným s niečím iným, čo nedokázala určiť. A k tomu ten jej vankúš. Nepripadal jej presne ako vankúš, skôr viac ako...

Oči sa jej rozleteli a čelila rozmazanému pohľadu bielej. Zdala sa byť všade. Všetko bolo biele, len biele, kam jej oko mohlo dovidieť. Pomaly začínala premýšľať o svojej prekérnej situácii. Keď trochu otočila hlavu, uvedomila si, že je hlúpa. Jej hlava bola zahrabaná v bielom tričku. Vydýchla úľavou a znova zatvorila oči. Aspoň sa nezbláznila, pomyslela si. Niečo jej zatikalo v hlave a ona znervóznela, keď opité spomienky vplávali späť do jej mozgu. Dokázala si spomenúť ako sa potkýnala domov a na jej rozhovor s niekým, ale nemohla si za život spomenúť, ako sa dostala do postele. Otvorila trochu oko, opatrne vzhliadla.

Sedel tam, chrbtom opretým o zadné čelo postele  a jeho hlava poklesnutá dopredu. Rukou ju zľahka objímal okolo pása a druhá voľne visela popri ňom. Oči mal zavreté a okolo seba ovzdušie pokoja, z ktorého sa Ginny podlomili kolená. Vďaka akémukoľvek Bohu, čo ju vyslyšal, za to, že ležala. Zhlboka sa nadýchla. Byť v tejto situácii nebolo to najlepšie. Mala miernu opicu, bola v posteli s Dracom Malfoyom, človekom, ktorého mala pomôcť chytiť. Najhoršie zo všetkého bol fakt, že si nemohla spomenúť, ako sa v tejto situácii ocitla. Jedna z prvých otázok, ktorá si pretlačila cestu do jej hlavy, bola či tú hnusnú vec urobila s Dracom. Len pri  tom pomyslení sa jej rozprestrela červeň po lícach. Niečo na ňom malo na ňu tento nepriaznivý účinok, ale popierala priznanie, že ho považuje za atraktívneho.  Bolo nebezpečné dokonca premýšľať o tom byť s mužom, pri ktorom tak blízko ležala.

Plne otvoriac oči si uvedomila, že musí nejako uniknúť. Keby sa teraz prebudil a našiel ju chúliť sa k nemu, možno by dostal zlý nápad. A ona si bola skoro pozitívne istá, že nechce, aby sa to stalo. Skoro. Trochu zdvihnúc hlavu sa zamerala na hodinky. Bol skoro čas, aby bola znova v práci. V duchu zazúrila pri pomyslení na to, ako jej po stý raz za tento týždeň dá Hermiona prednášku. V jej hlave sa vynoril rýchly nápad. Jediné, čo bude musieť urobiť, bude preliezť ponad jeho nohy, schmatnúť nejaké čisté oblečenie a potichu zísť dole schodmi. V hlave to všetko znelo jednoducho, ale uviesť to do praxe asi také ľahké nebude. Zľahka na rukách nadvihla svoju váhu a posadila sa na posteli. Pomaly si rukou prehrabla dlhé červené kadere a nemohla si pomôcť, aby sa nepozrela na Dracovu tvár. Vyzeral skoro dokonale v tomto svetle a znovu pocítila jej kolenami prejsť ten malátny pocit.

Otrasúc sa z dočasného tranzu elegantne zdvihla svoju nohu a nadvihla ju nahor ponad Dracove boky. Keď sa dotkla druhej strane postele, vydýchla malý výdych úľavy. Stále sa nepohol a nezdalo sa, že by sa nejako skoro mal. So slabým úsmevom preniesla časť váhy na svoje koleno a takticky obrátila boky, aby mohla dostať cez aj druhú nohu. Ale keď to robila, Dracove ruky sa náhle pohli vpred, chytili ju za boky a poslali ich prudko do svojich vlastných. "Ideš niekam, Weasleyová?" zatiahol Draco.

Ginny trochu prehltla a začala panikáriť. Cítila sa ako dievčatko, ktoré prichytili zaspať na hodine. Zdalo sa, že ju zaplavili rozpaky a nemohla si pomôcť, aby nesklopila zrak do svojho lona. Jeho ruky stále pevne zovierali jej boky, a keby práve teraz niekto otvoril dvere, určite by nadobudol nesprávny dojem. "Áno," nakoniec sa jej podarilo zamrmlať.

"Hmmm..."

Vzhliadnuc nahor zbadala Dracove búrlivé oči zamerané na jej tvár. V snahe udržať kontrolu sa jej myseľ hnala po nápadoch, ako ho rozptýliť od toho, čo si myslela, že sa chystá urobiť. Hoci vôbec nebola priveľmi oboznámená so svetom mužov, vedela, čo ten pohľad znamená. Bol to ten druh pohľadu, ktorý privádzal dievčatá do šialenstva a pri všetkej úprimnosti vychádzalo to. Hryzúc si spodnú peru sa jej myseľ vrátila k tej istej obťažujúcej otázke. "My sme nerobili... vieš... však?" bolo to najlepšie, čo sa jej podarilo dostať zo seba.

"Som šokovaný, že si nedokážeš spomenúť," povedal s podozrivým zábleskom v oku. "Na druhej strane si bola z toho pekne mimo..." Pomaly si jeho ruka z jej boku našla cestu nahor, po jej ochabnutej ruke a potom k jej krku. Striasla sa pri dotyku jeho pokožky na svojej. "Spomínam si, že si mi vravela, že som ten najlepší, čo si kedy mala," zašepkal potichu.

"My... Ach, môj bože... ale..." začala Ginny pri pokuse vyjadriť ako sa cíti. Ale bola prerušená slabými tónmi Dracovho chichotania sa. Oči jej nahnevane zažiarili a zízala na neho spod pramienkov zlatočervených vlasov. Ale zdalo sa, že ho to ešte viac rozosmialo a ona ho silno buchla po pleci.

"Nerob si starosti, ryšavka Weasleyová. Ani prstom som sa ťa nedotkol a ty si ako naschvál nebola v správnom rozpoložení mysle," zatiahol Draco a všetkým príliš známy úškrn spočinul na jeho tvári. "Dávam prednosť ženám, ktoré sú si plne vedomé toho, čo sa im dostáva."

Ginny ho znova pleskla po ruke a zavrčala vo frustrácii. "Ty si hnusný, sprostý... klamársky Slizolinčan, a ja by som sa ťa nedotkla ani veslom v člne!"

"To nie je to, čo si včera v noci vravela," riekol s nadvihnutým obočím. Na jeho perách bol úsmev čistého pobavenia a ani sa nezdalo, že by bol ovplyvnený jej plesknutiami. Ale jediné, čo mohla urobiť ona, bolo mračiť sa na neho. Nenapadli ju žiadne vtipné a jedovaté poznámky a on skoro zosmiešňoval jej pokusy byť krutá. Jeho ruka, ktorá ležala na jej krku, teraz prikrývala jej líce a zdalo sa, že sa jeho tvár dostáva príliš blízko.

"V skutočnosti, Weasleyová, si ma požiadala, aby som zostal s tebou, hoci veľmi pochybujem, že si na to spomínaš." Obtrel sa nosom jemne o jej, čím prinútil Ginny v očakávaní zadržať dych. Pomaly sa jeho pery dostali bližšie k nej a ona slabo vydýchla. Na jej pokožke bol jeho dych teplý a ona zúfalo chcela uspokojiť svoju zvedavosť.  Bol naozaj taký chladný ako vyzeral? Keby sa jej dotkol, malo by to efekt kráľa Midasa? Oči sa jej skoro roztrepali a takmer prisahala, že počuje zvony...

Zvonil zvonček u dverí.

"Zachránení zvončekom," zamrmlal Draco, keď sa jeho pery obtreli zľahka o jej.

Vyskočila, rýchlo z neho zliezla a odskákala ku dverám v zúfalej snahe mu uniknúť.

Zastanúc pri dverách sa otočila a pozrela sa na neho. Ten pobavený úsmev bol stále na mieste a ona sa zamračila,

"Dotkni sa niečoho, kým budem preč a osobne sa postarám o to, aby si nikdy nemal príležitosť sa rozmnožovať!"

"Na to sa budem tešiť," zatiahol, keď zatreskla dverami.

Bežiac ozlomkrky dole schodmi si prezrela svoje šaty a zavrčala. Stále mala na sebe oblečenie zo včera večera a bolo totálne pokrčené. Tie šaty boli pomačkané v najneobvyklejších miestach a vesta mala napredku neobvyklú škvrnu. Keď jej pričuchla, zvraštila nos. Nech to bolo čokoľvek, nebolo to pekné. Pomaly sa priblížila k dverám a na zlomok ich otvorila.

Zvyčajne Ginnine rána boli pekne uhladené a mechanické skoro ako stroj. Prebudila sa, obliekla a opustila dom potom, čo nakŕmila seba a mačku. Ale odkedy jej dal Harry kopačky, šli jej rána dramaticky dole kopcom. Vstávala neskoro, často s opicou a teraz v posteli s Dracom Malfoyom. Ani čeliť večne veselej tvári Colina Creeveya tomu nie tak celkom pomáhalo.

"Prepáč mi včerajší večer, Gin!" vyhrnulo sa z Colina, kým jeho tvár zdobil ustarostený výraz. "Zavolali ma na bleskovku do Japonska a táto modelka, nemôžem si spomenúť jej meno, bola tak veľmi tvrdohlavá. Skoro ma priviedla do blázinca."

"Dobré ráno, Colin," bezstarostne povedala Ginny. "A je to v poriadku."

"Si si istá? Skoro som tú modelku uškrtil, to ti poviem!" pokračoval v bľabotaní. "Nechápem, prečo sú také posadnuté osvetlením, naozaj nechápem."

"Je to v poriadku, naozaj," trvala na svojom Ginny.

"Jediné, na čo som dokázal myslieť pri ceste domov, bola predstava ako sa osamotená opíjaš. Neopila si sa, však Ginny?"

"Nie! Samozrejme, že nie!" vyprskla rýchlo, vyvedená z miery faktom, že sa osamotená opila. "Mám na mysli.... išla som a to všetko, ale ja som... veď, vieš."

Colin znalecky prikývol. Akosi bol vždy schopný prehliadnuť skrz Ginnine klamstvá. Raz jej spadla jeho domáca úloha do kaluže a vytasila sa s akýmsi príbehom, že sa skadesi zjavila koza a vrazila do nej. Samozrejme, že jej na to nenaletel. Ale na druhej strane na ňu ani nebol nahnevaný. A ona milovala to, ako sa zdalo, že ho nikdy nič netrápi a priala si, aby aj ona mala tú vlastnosť. "Takže chystáš sa ma pozvať dnu, pretože to vonku mrzne?"

"Áno, samozrejme," automaticky riekla Ginny, keď si uvedomila chybu, čo robila. "Vlastne... nie."

"Prečo nie?"

"Mám v posteli chlapa," povedala tak rýchlo ako mohla a zatreskla mu dvere pred nosom. Rýchlo sa zvrtla, oprela sa chrbtom o dvere a zatvorila oči. Možno povedať to Colinovi nebol najlepší z nápadov, ale bolo to pravda. Mala chlapa v posteli. Keď otvorila oči, zbadala ho sedieť na vrchu schodov a uprene sa na ňu pozerať. Zvonka Colin zdvorilo klopal na dvere.

"Ak sa takto správaš so všetkými mužmi, ktorí prídu na návštevu, som rád, že som sa vlámal," pomaly prehovoril Draco s úškrnom.

"Sklapni, Malfoy!" zasyčala na neho.

"Nechápem, prečo by som mal, Weasleyová. Povedala si mu, že som tu."

"Nie," pokračovala tlmeným hlasom. "Povedala som mu, že mám v posteli chlapa. Nie teba!"

Draco sa zľahka zasmial, čím spôsobil, že sa Ginny zamračila, ako keby nemalo byť žiadne zajtra. Nenávidela tú pohodu, ktorú sa zdal mať tým, že si ju doberal. Bol schopný vyburcovať v nej tie najhlbšie pocity. Nenávisť, hnev, vášeň... a ona ním za to pohŕdala. Spoza dverí prišla paľba blábolenia, nasledovaná hlasitým pop, ktoré ju odvlieklo z myšlienok, do ktorých si netrúfala vkĺznuť. "Dobre, teraz, keď je z cesty, mohol by si prosím vypadnúť z môjho domu?" spýtala sa podráždene.

"Nie. Myslím, že nevypadnem." Draco sa zdvihol z miesta, kde stál a zišiel dole schodmi. "Pozri, Weasleyová, prišiel som s jediným úmyslom dať ti pár záchytných bodov, tak povediac, a odísť. Nie je to moja chyba, že som stále tu a preto mám plné právo dostať aspoň raňajky."

Ginny si uvedomila, že jej klesla sánka. "Ty chceš raňajky?"

"Áno," povedal jasne. "Predpokladám, že vieš, čo sú raňajky?"

"Samozrejme, že viem, čo sú raňajky!" vykríkla nahnevane, keď šla hromžiac do malej kuchyne. "Nie som taká hlúpa!"

Draco sa potichu zasmial, keď jej šiel v pätách. "Niekto vstal dnes ráno z postele ľavou nohou."

"A ja sa čudujem, prečo tomu asi tak je," mrmlala si pre seba. "Povedz mi, čo chceš, než odídeš."

"Trpezlivosť, Weasleyová," zatiahol Draco do jej ucha, na čo vyskočila. Pomaly sa jeho ruka ovinula okolo jej pása a jeho ústa sa priblížili k jej uchu. "Kto myslíš, že ma pozná najlepšie?" zašepkal.

"Ty sám," podarilo sa jej zahundrať skôr než sa jej dych zasekol v hrdle.

"Správna odpoveď, ale nie tá, ktorú som hľadal."

"Pansy."

"No tak, Weasleyová! Máš na viac než to..." doberal si ju jemne do ucha.

"Tvoja matka!"

"Bingo. Druhá otázka, kto najpravdepodobnejšie pozná moju... prekérnu situáciu."

"Tvoja matka...?"

"Chytáš sa rýchlo, Weasleyová. Asi ti budem musieť dať naleštenú hviezdičku... alebo niečo iné..." jeho pery sa jemne obtreli o jej pokožku. "Posledná otázka. Zistíme, či ju odpovieš správne. Keby si bola mnou, kam by si sa skryla?"

Zvrtla sa tvárou k nemu a zbadala mierny arogantný úškrn na jeho tvári. "Nie... ty by si nie..." A s tým zmizol.

Ginny zvažovala veci, o ktorých premýšľala. Cítila sa hlúpo, že ju samu nenapadla jeho matka. V skutočnosti bola prekliato naštvaná. Potom tu bola tá druhá vec. Jeho úkryt. Vedela, že na tom prípade niečo smrdelo, všetko sa zdalo príliš magické. Neboli tam žiadne faktory z vonkajšieho sveta. Teraz sa ale mohla mýliť.

"U muklov," zamrmlala.


Kapitola 7



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

7/24.

Kapitolu venujem Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Coeur Corrompu

Kapitola sedem

Slunečné dny,
kam jste zmizely?
Mám nejpodivnější pocit, který patří tobě.

Dneska nemůžu spát,
všichni říkají, že je všechno v pořádku
pořád nemůžu zavřít oči
vidím tunel na konci těchle světel.

Proč vždycky prší na mě?
Je to, protože jsem lhal, když mi bylo 17?
Proč vždycky prší na mě?
I když svítí slunce, nemůžu se vyhnout blesku.

Travis – Why does it always rain on me?

http://www.karaoketexty.cz/

Lialo vo víre psychedelickej šedej a modrej a zaplňovalo svoje nevyhnuteľné miesto pristátia. (PP: psychedelický : zintenzivňující vjemy a požitky) Každá jednotlivá kvapka bola strávená vo svojom vlastnom svete potom, čo ju odmietli nebesá nad ňou. Len občas sa stretla s ďalšou svojho druhu, ale to nikdy netrvalo dlho. Nič nikdy netrvalo dlho pre tie špendlíkové hlavičky vody, ktorá letela nadol. Keď dopadali, očividne nehľadeli na osudovú smrť, ktorá čakala pod nimi. V tisíckach narážali na zem len, aby zanechali tú najmenšiu, úplne zabudnuteľnú stopu. Keď teraz Ginny pozrela nahor, cítila sa ako tie dažďové kvapky, bezvýznamná a úplne sama. Všade vôkol nej bola súdržnosť, a predsa stále od nej padala preč. Možno, pomyslela si, keby bola vyššia, potom by sa tie mraky nezdali byť tak ďaleko.

Tmavá hmla, ktorá sa zhodovala s jej náladou,  sa zdala usádzať po uličkách spojených so Šikmou uličkou. Od jej posledného stretnutia s tým striebornovlasým mužom si nemohla pomôcť, aby nepremýšľala o jeho situácii. On, rovnako ako ona, sa zdal byť úplne osamelý a to ju nútilo uvažovať. Najprv sa tie rušivé myšlienky pokúsila zablokovať, ale ako sa tá hrádza raz pretrhla, nemohla teraz robiť nič iné okrem premýšľania. Začínalo ju vyčerpávať. Pri pokuse uniknúť sama sebe sa rozhodla znova navštíviť Pansy Parkinsonovú a zistiť, či nedokáže získať miesto pobytu Dracovej ovdovelej matky.

Narcissa Malfoyová bola slávna tým, že sa po manželovej smrti utiahla do najvzdialenejších kútov čarodejníckeho sveta. Tá čistá nenávisť, ktorá bola na ňu namierená, bola neprekonateľná. Ginny si spomenula, ako jej otec kedysi povedal niečo o tom, že on ľutuje tých, ktorí žili v Luciusovom tieni. Im sa , podľa neho, dostane všetkej tej bolesti, ktorú Lucius dával druhým ľuďom. V tej dobe si Ginny myslela, že to bola proste vec, čo sa stáva. Ona sama nenávidela všetko, čo Malfoyovci reprezentovali a pohŕdala nimi za všetko to utrpenie, ktoré priniesli. Ale teraz bola rada, že jediné, čo jej otec mohol cítiť, bola ľútosť. Narcissa nikdy nebola známa svojimi cnosťami, ale nikdy nebola známa ani tým, že by bola zákerná. Stretnutie s ňou nebude tá najľahšia vec, ktorú Ginny kedy urobila. Pochybovala, že Narcissa bude veľmi ochotná porozprávať jej o Dracových tajomstvách.

Stojac teraz pre tým malým obchodom Ginny premýšľala o svojej poslednej návšteve. Ustaraný pohľad zdobil jej črty. Bola dosť silná, aby znova čelila neurotickej Pansy? V mysli jej naskočila predstava toho, ako ju Pansy v tom obchode zamyká a núti ju počúvať rozprávky o Dracovi. Nie, snažila sa sama seba presvedčiť, Pansy nie je šialená... že nie? Ginny zľahka prehltla a zamračila sa. Možno mala so sebou priviesť Rona. Volala prostredníctvom telefónu do jeho domu, ale on stále nedychtil po tom zdvihnúť ho. Zdalo sa, že je presvedčený, že by ho to vcuclo do nejakého iného sveta. Smiech sa zdvihol v jej pamäti a náhle sa všetko zdalo oveľa lepšie.

S iskrou v kroku vošla do Pansyinho obchodu so šatami. Znova sa cítila zaplavená množstvom oslnivých úžasných šiat, ktoré lemovali steny toho malého obchodu. Boli radené od tradičných až k tým, ktoré neboli z tohto sveta a všetky boli neodolateľné. Ginny načiahla ruku a prešla prstami po najbližších šatách. Boli tmavomodré s vločkami striebra vtkanými do látky. Boli nádherné vo svojej vlastnej jednoduchosti. Zrazu bola vytiahnutá zo svojej vlastnej fantázie malým prásk naľavo.

"Ach. Zase ty."

Ginny sa otočila, aby zistila, že vedľa nej stojí Pansy. Preč bol ten prívetivý úsmev, ktorý mala na sebe pri jej poslednej návšteve v tomto obchode. Jediné, čo tam bolo teraz, bol dôverne známy úškrn, ktorý ju preniesol späť do čias Rokfortu. Bol to predátorský výraz Slizolinčana, ktorý dychtil po krvi a práve ju našiel. Striasla sa pri tej drsnej spomienke.

"Ahoj znova," podarilo sa jej povedať spola pánovitým hlasom.

"Čo chceš tentoraz, Weasleyová?" zlomyseľne zamrmlala Pansy.

Na rozdiel od minula sa Pansy sa zdala byť viac sama sebou. Preč boli tie vhodnejšie šaty zo zelenej, teraz mala na sebe prosté šedé šaty. Ginny uvažovala, či to bola jej návšteva, čo mala na ňu takýto vplyv. Akosi predpokladala, že asi hej. Nikto sa nezdal šťastný, že by ju mal niekedy znova vidieť. Nuž... nie každý. Draco sa zdal ľahostajný, čo bolo viac než jej takzvaní priatelia.

"Bola som zvedavá, či by som sa ti mohla položiť pár ďalších otázok o Dracovi Malfoyovi," povedala ľadovo.

"Nuž, tak už viacej nebuď zvedavá, Weasleyová. Ani nechcem viacej počuť meno toho všiváka. Takže nie, nemôžeš sa mi položiť pár ďalších otázok," vyšplechla Pansy na Ginny. "Po tom všetkom, čo mi urobil, čakáš odo mňa, že ti ho pomôžem nájsť!?"

"Nuž... áno," pomaly odvetila Ginny, nápad formujúci sa v jej hlave. "Pozri, ak ho chytíme, s najväčšou pravdepodobnosťou ho pošlú do Azbakanu."

"Azbakanu?" prerušila ju zrazu Pansy, záujem ju lapil do Ginninej siete.

"Samozrejme. Po všetkých tých hrozných veciach, čo urobil... a nielen tebe. V skutočnosti som počula, že proti nemu môžu použiť sériové zneužitie žien, keď budú schvaľovať  rozsudok," povedala vecne.

"Môžu?" neveriacky odvetila Pansy.

"Ach, áno. Pozri, počula som takú fámu, že vliezol do postele s príbuznou veľmi mocného čarodejníka. Podľa všetkého ju dostal do druhého stavu a potom ju opustil! Presne takto," Ginny luskla prstami, snažiac sa neusmiať nad vlastnými klamstvami.

"Ach, nemôžem tomu uveriť! Je zázrak, že ja som nebola v tom stave, pri tom množstve, čo chcel, aby... nuž, veď vieš..." Pansy jej venovala tajnostkársky úsmev a Ginny si nemohla pomôcť, aby sa nezachichotala. Dokázala si predstaviť, že by Draco mohol byť takým typom muža.

"Podľa všetkého," Ginny prešla do šepotu, "tento mocný čarodejník bol tak naštvaný na to, čo Draco urobil, že za ním poslal dementorov, aby ho dostali. To je dôvod, prečo sa ho moja firma snaží zadržať."

"Sériový zvodca... Nuž, myslím, že za toto je Azbakan pre neho primeraný trest! Nemôžem uveriť, že to neurobili už skôr! Ak si to nejaký chlap zaslúži, tak je to ten malfoyovský odpad. Čo to potrebuješ vedieť?" nadšene sa hrnulo z Pansy.

Ginny sa ľstivo usmiala nad faktom, že dokázala naviesť Pansy, aby takto uvažovala. Z jej strany to bol zásah čistého génia. Možno strávila priveľa času v Dracovej blízkosti. Jeho sklony klamať  sa museli na ňu nevyhnutne obtrieť. Zrazu sa všetko zdalo byť oveľa ľahšie. Jediné, čo zostávalo urobiť, bolo zistiť, kde je Narcissa a potom zistiť, kde je Draco. Čoskoro bude koniec.

***

"Ginny... Ginny?"

Ginny vzhliadla nahor do znepokojenej tváre Hermiony Grangerovej. Upokojujúco sa usmiala. "Áno?"

Hermiona sa zľahka zasmiala. "Na sekundu som si myslela, že sme ťa stratili úplne. V poslednej dobe sa zdáš byť trochu v oblakoch."

"Prepáč. Kvôli tomuto prípadu a tomu všetkému mám toho teraz veľa na mysli," potichu povedala Ginny, jej oči sa stočili k jej nohám. Tá vina z klamania svojim priateľom ju začínala sťahovať nadol. Všetci k nej boli úplne poctiví, a predsa im nemohla povedať niečo tak dôležitého. Práve premýšľala o svojich dôvodoch na ochranu Draca, keď ju Hermiona vytrhla z jej myšlienok.

"Hovor mi o tom! Ron sa zdá byť v tejto kancelárii jediný človek, ktorý je ako-tak bezstarostný,  a to nie je veľa," jej priateľka sa smutne usmiala, "ministerstvo začína vyvíjať nátlak. Zaiste sa ponáhľajú zbaviť sa Malfoya!"

"Ale veď je to len týždeň!" s odporom riekla Ginny.

"Zdá sa, že si myslia, že by sme už mali byť schopní doteraz ho chytiť," vzdychla si Hermiona. "Osobne si myslím, že sa nikam nedostávam. V skutočnosti začínam byť frustrovaná z nedostatku akcie, ktorej sa mi dostáva!"

Ginnine oči sa roztvorili pri poznámke svojej priateľky a trochu jej poklesla čeľusť. Hermiona sa poriadne začervenala.

"Nemyslela som to tak," zamrmlala, "len som myslela, že nie som schopná bojovať s nikým okrem Rona."

"Samozrejme, že si," so zachichotaním riekla Ginny. Bola to taká úľava mať konečne znova niekoho, s kým sa dá poklebetiť. Doberanie Pansy bola zábava, ale nebolo to také dobré ako časy, ktoré trávievala s Hermionou. "Hovoriac o akcii, ako sa ti darí? Nejaký chlap na obzore?"

"Nie!" Zajačala Hermiona s rumencom. Vidiac ten výraz na Ginninej tvári sa zahanbene usmiala. "V poriadku, možno..."

"Ach, kto?" riekla dychtivo. "Je to niekto, koho poznám?"

"Áno... ale to je všetko, čo poviem!"

"Kazíš zábavu," odvetila Ginny s ďalším zachichotaním, keď na ňu vyplazila jazyk. Hermiona sa k nej pripojila v nákazlivom smiechu a čoskoro tá miestnosť, ktorá len pred pár sekundami bola taká prázdna, bola zaplnená až po okraj. Prerušilo ich len slabé zaklopanie na dvere a nechcená tvár nakukla spoza kraja dverí. Pomaly to zabilo ten chichot a nahradilo ho vážnym tichom. Ten druh ticha, ktoré by normálne Ginny znervóznilo. Ale teraz si priala, aby neskončilo.

"Ginny..." potichu povedal Harry, zízajúc na ňu svojimi prenikavými zelenými očami. "Môžem s tebou hovoriť?"

Hermiona sa postavila a zľahka poťapkala Ginninu ruku. "Budem v druhej izbe, keby si ma potrebovala," zašepkala a rýchlo opustila miestnosť, zanechajúc Ginny a Harryho znova osamote.

"Čo chceš, Harry?"

"Musíme sa porozprávať."

"Nemáme sa o čom porozprávať."

"Musíme sa porozprávať o všetkom."

Ginny sa zaklonila v kresle. Ani úsmev neprerazil medzi nimi dvoma a pre ňu bol tento rozhovor príliš známy. Pripomenul jej tú noc, keď jej dal tak nemilosrdne kopačky. Vtedy jej jeho dôvody pripadali absurdné, ale teraz sa zdali skoro rozumné. Ale nič ju nemohlo zbaviť toho pocitu, ktorý cítila, keď sa jej srdce rozpadlo na tisíc kúskov. Nič nemohlo odniesť preč tú noc, ktorú strávila v snení, že je to všetko len sen a že Harry znova pribehne k nej. Nič ju nemohlo zbaviť tej naprostej bolesti, ktorú jej spôsobil tým, že ju jednoducho prestal milovať. Teraz jediné, čo zostalo, bola prázdnota. Nedokázala sa ani prinútiť, aby sa stretla s jeho očami. Znamenalo by to priznať zrejmé. Harry sa nikdy nechystal vrátiť späť k nej a všetka tá láska, ktorú k nemu cítila, sa premrhala.

"Dobre teda," povedala nakoniec. "Môžeme sa porozprávať, ale nemyslím si, že existuje niečo, čo ty možno povedať musíš, ale čo by mňa prinútilo chcieť počúvať."

Harry slabo prikývol a posadil sa na miesto oproti Ginny. Čierne vlasy mu spadli do tváre a rýchlo ich odsunul preč. Okuliare na nose mal mierne nakrivo, čo mu dávalo roztomilý, váhavý výraz. A predsa pod tým všetkým bol muž a ach, čo za muža to bol. Bytie hráčom metlobalu zlepšilo už aj tak bezchybného Harryho v mnohých ohľadoch. Jeho ruky boli svalnaté a riadne silné a Ginny zistila, že túži po jeho stratených objatiach. V skutočnosti bol zvyšok jeho tela ovplyvnený rovnakým spôsobom, ale vždy to bola jeho náruč, ktorú Ginny milovala. Bola taká silná okolo nej a skoro mohla cítiť, ako sa svet zastavil, keď ju objímal. Ale keď sa na neho práve teraz pozerala, snažila sa zadržať tú vlnu emócií, ktorá ňou pretekala.

"Ginny," začal. "Uvedomil som, že som možno tú situáciu nezvládol najlepšie, ako som mohol." Ginny zavrčala a prekrížila si ruky na hrudi. "Jednako... Myslím, že to, čo som urobil, bolo v najlepšom záujme nás oboch. Nechcem, aby si musela byť vo vzťahu, ktorý pozostáva z občasných návštev a pravidelných dopisov."

"Ak si nič z toho nechcel, potom si mal odmietnuť tú prácu v Číne," zašepkala chrapľavo Ginny.

"Takýto zážitok je len raz za život, Gin. Nemohol som tak celkom povedať nie!" podráždene odvetil Harry.

"Nie, Harry," povedala rozhodne Ginny, vzhliadnúc do jeho očí. "Toto bol zážitok na celý život."

Harry trochu prikývol a vzdychol si, klesnúc hlbšie do kresla. Zdalo sa, že má problém s jej nedostatkom snahy komunikovať. "Bola by si šla so mnou, keby som ťa požiadal, Gin?"

"Kvôli tebe by som bola urobila čokoľvek," zašepkala Ginny.

Harry znova prikývol a rázne sa postavil. "Potrebujem premýšľať, ale potrebujem s tebou znova hovoriť. Odchádzam pozajtra. Stretnem sa s tebou zajtra." A s tým vybehol z kancelárie.

"Nie, Harry," povedala Ginny zatvoreným dverám. "Nestretneš."

Pozerajúc sa na svoj stôl, zízala na kúsok papiera, ktorý tam ležal. Na ňom načmáraná tým najúhľadnejším rukopisom bola adresa. Adresa, ktorá v tomto okamihu času pre Ginny znamenala veľa. Namiesto toho byť niekde, kde ju Harry mohol nájsť, bude ona tam.

Tam s Narcissou Malfoyovou.


Kapitola 8



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

8/24.

Kapitolu venujem Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Kapitola 8

Prišiel si úplne neohlásený

oblečený, inak než si chodieval doteraz

je mi z teba do smiechu, keď hádžeš pózy.

Tak vyzleč tie svoje snobské handry,

veď vieš, že mňa neoklameš

aj keď si sa zrazu stal niekým,

Si niekým, koho už nespoznávam.

Správaš sa akokeby si už nepoznal pohodu

Snažíš sa vyzerať cool, pôsobíš však len ako blázon

Tak mi povedz:

Prečo musíš zo všetkého robiť takú vedu?

To, ako sa hráš na niečo, čím nie si, ma ubíja

Zmier sa s tým, že život je už raz taký:

raz si hore a raz dole

a to, čo dostávaš, musíš premeniť na úprimnosť

a musíš mi sľúbiť, že už nikdy ťa nepristihnem pri pretvárke

Nie nie nie!

Preklad: http://musicstation.sk/texter/avril-lavigne-complicated-preklad-2.html

Prúžky zmrzliny a hnedej tekutiny sa miešali, kým Ginny pomaly tancovala lyžicou v elegantnom pohári, jej oči uprené na tú striebornú. Bývala to vždy farba, nad ktorou nikdy neuvažovala. V škole sa vždy spájala so zelenou, farbou, ktorá mohla každému nahnať do srdca strach. Vždy jej tvár rozžiaril úsmev, keď začula, čo pre muklov predstavovala zelená. Mala to byť neutrálna farba! Smiala sa nad tým predpokladom. Pre ňu znamenala Slizolin a ten znamenal jediného chlapca. Problém bol, že on už viacej nebol chlapcom. Bol plne dospelým mužom, a ach aký mužom. Nemohla sa zbaviť myšlienok na neho; občas ju to zaviedlo k tomu, že skončila s akýmsi druhom očarenia, ktoré sa jej vplietlo do snov. Hlboko dole ale vedela, že je tam oveľa viac.

Znova sa jej myšlienky vrátili k striebornej. Celkovo to bola nádherná farba, ani to nemohla poprieť. Uvažovala, prečo vždy bola spájaná so zelenou. Možno strieborná bola tou čistou stranou Slizolinu. Zlatá a strieborná by sa podľa jej názoru k sebe väčšmi hodili. Znova zastavila svoje myšlienky, keď sa začali zatáčať opäť k nemu. Bol to začarovaný kruh. Všetko ju mohlo priviesť k myšlienkam na Draca Malfoya a zakaždým sa striasla pri ten dôvernosti jej pocitov. Nebolo to tak dávno, čo zbadanie vecí ako rozfúkanie kvetín by ju prinútilo zavolať Harrymu, len aby počula jeho hlas. Smutne sa pre seba usmiala. V tom čase sa cítila šťastná, ale teraz si uvedomila, že to nebolo nič iné okrem ružových okuliarov, ktoré jej kalili úsudok. Bol to vzťah, v ktorom ona odvádzala všetku prácu. Ona organizovala schôdzky a večierky, ona ho povzbudzovala, aby ju pobozkal. Keď o tom teraz premýšľala, uvedomila si, že to skoro bola vždy ona, ktorá ho prvá pobozkala. Pripadala si ako blázon.

Keď sa s ňou Harry stretol v ten horúci letný deň, aby opravil plot, vedela, že sa niečo magické udeje. V tom čase mala len devätnásť a svet bol také desivé miesto. Bývalí majitelia jej domčeka boli nedbalí a neopravili uvoľnenú výplň v kývajúcom sa plote. Hoci sa všetko na tom dome vyklalo, bolo to to, čo ju na ňom priťahovalo. Ako ona bol podivný a dokonca ak to vôbec bolo možné, pociťovala s ním spojenie. Harry, večný mučeník, sa ponúkol, že jej ho pomôže podoprieť po mukelsky. Ginny trvala na tom, že vonku na verejnosti to bude spravené poriadne a nepoužije sa žiadna mágia. Slnko bolo na vrchole, keď vyšli do záhrady, vôňa letných kvetín sa zdala byť opojná. Otrela si pot z obočia a pozrela k Harrymu, ktorý sa zdal, že ju uprene sleduje. Jej obočie muselo prezradiť jej spýtavé otázky, pretože vykročil bližšie k nej a uhladil jej prameň vlasov z tváre. Jeho sladký zastrený hlas sa zmiešal s jeho vôňou, aby prilákal Ginny pobozkať ho. Odvtedy to šlo pomaly z kopca.

Pustiac lyžicu si priložila ruky k ústam a fúkla na ne. Chlad toho rána ju štípal na koži. Dávno odišiel ten letný deň, teraz bolo všetko zanechané krutej realite zimy. Zdala sa strhávať všetku tú bielobu a čiernotu, zanechávajúc len šedú. Bolo to jednotvárne a mierne deprimujúco pomiešané s jej situáciou. Len včera sa rozjasnila a šla sa stretnúť s Narcissou Malfoyovou. To určite zoslabilo všetko to svetlo z jej očí. Bola si skoro istá, že tá žena nechcela privodiť Ginny túto náladu, ale nebola si celkom istá. Možno to bol ten dom, ktorý to urobil. Bol impozantný a ohromujúci. Vo svojej veľkoleposti Ginny vydesil.

Osamotená a sama sa k nemu priblížila a pokorne zaklopala na dvere. Dokonca tie dvere sa zdali desivé, uvedomila si, keď uvažovala, či toalety budú ešte horšie. Udusiac tie myšlienky nakoniec skončila v spoločnosti ženy samotnej.

Akosi si ju Ginny predstavovala vyššiu a náročnejšiu. V skutočnosti sa ale zdala malá, ani nie polovica ženy z tej, ktorou zvykla bývať. Od toho okamihu to bolo naplánované a Ginny rozumela prečo. Narcissa sa snažila ochrániť svojho syna. Ale to nijako Ginny nepomáhalo, jediné, čo zistila, boli detaily o predpokladanej Dracovej smrti. Narcissa sa uistila, že zašla o tomto jednom do množstva detailov. Ginny zistila, že je skoro presvedčená, že je mŕtvy, s výnimkou toho, že vedela, že nie je. Existoval len jediný bod, ktorý ju zaujímal.

Keď odchádzala, Narcissa sa postavila a jej hlas prerezal ticho v izbe. "Vedomosti sú moc, slečna Weasleyová. Mať vedomosti znamená mať nad niekým moc. Aspoň to si všetci môžeme zaslúžiť. Dúfam, že nájdete čokoľvek, čo hľadáte, pretože potom možno budete mať moc."

Pre Ginny bolo zvláštne počuť tie slová. Boli to jediné slová, ktoré neboli zautomatizované a zneli, ako keby mali skrytý význam. Aký, na to nemohla prísť, ale pripadala si kvôli tomu hlúpo. Zakloniac sa hlbšie do kresla premýšľala o tom ešte viacej. Posledných pár dní jej veľmi málo odhalil o Dracovi či jeho situácii. Stále neprišla úplne na to, čo od neho chcelo ministerstvo, hoci svoje podozrenie mala.

Takže teraz bola bez práce. Navštívila všetkých ľudí zo svojho zoznamu a na nič neprišla. Kancelária bola cez deň zatvorená kvôli uzdraveniu Rona, ktorého párkrát praštilo očarované piáno. Wealeyovský klan sa ešte nestretol a Ginny nemala, čo iné na práci. Jediné, čo mohla robiť, bolo relaxovať a to robiť sama bolo ťažké. Bola príliš napätá, aby dlho sedela a predsa príliš unavená, aby stála. Ale najviac zo všetkého zistila, že sa túži s niekým porozprávať, ale to by znamenalo, že by si musela vyliať srdce. Jej srdce bolo v tejto chvíli mučivým miestom. Bola ťahaná medzi nádejou na Harryho a túžbou, ktorú predstavoval Draco. Ako tieto myšlienky prechádzali jej hlavou, začula zazvoniť zvonček na dverách a okamžite vyskočila.

Prvá vec, čo jej prebehla hlavou, bolo to, ako vyzerá. Pozrúc sa nadol, obočie sa jej poskladalo do ustarosteného zamračenia a zahryzla si do spodnej pery. Možno pyžamo so Snoopym nebolo to najideálnejšie v čom otvoriť dvere. Rýchlo uháňajúc do kuchyne prešla k radiátoru a schmatla trochu vlhký sveter, ktorý bol cezeň prehodený. Natiahla ho na seba, schmatla sukňu, ktorá bola na ňu príliš dlhá a natiahla si ju tiež. Keď sa na seba pozrela, mala dojem, že vyzerá ešte horšie než predtým. Sukňa bolo šedá a hodvábna, čo spôsobilo, že sa prilepila na pyžamové nohavice pod ňou. A to jej dalo pokrčený vzhľad. Vzdychla si, ale bolo za ňu rozhodnuté, keď zvonček zazvonil znova. Zamrmlala kúzlo, aby skrotila vlasy a čoskoro odomykala západku na dverách, pokojný úsmev na tvári.

Ten pomaly vybledol, keď sa ocitla tvárou v tvár veľmi nahnevane tváriacemu sa Harrymu. Prepchal sa popri nej, trochu do nej vrazil.

"Hej!" zavolala, "hej! Vôbec som nepovedala, že môžeš vojsť!"

"Vyfuč, Gin," zamrmlal Harry, "potrebujem s tebou hovoriť a myslím, že sa mi vyhýbaš."

Ginny sa pozrela na zem. Bola to pravda, samozrejme, ona sa mu vyhýbala. Bola všade a kdekoľvek, aby sa mu vyhla. Nanešťastie ale vedela, že to dlho nevydrží. Harry mal otravný zvyk byť vytrvalý a tento rozhovor bol nevyhnutný. Zhlboka sa nadýchla a pozrela nahor s rezignovaným pohľadom. "Čo chceš, Harry? Švihni si, mám veľa práce."

"Neklam mi, Gin," povedal zlomyseľným šeptom. "Viem, že je kancelária zatvorená a ten Malfoyov prípad nikam nevedie. Hermiona mi to povedala, skôr než som sem prišiel."

"To bol vždy ten problém s tebou, Harry! Ty vždy, vždy predpokladáš, že nemám nič lepšie na robote než prácu a rodinu. Naozaj mám iných priateľov, aby si vedel," odvetila podráždene.

"Pozri, nie som tu, aby som sa hádal. Len sa chcem porozprávať, to je všetko."

"To je jediné, čo si ty kedy chcel robiť," zamrmlala trpko, keď zatvárala dvere. Keď boli zatvorené, otočila sa, aby zistila, že Harry vošiel do obývacej izby. "Cíť sa ako doma, prečo by si sa necítil!"

Prekrížila si ruky na hrudi a nasledovala jeho príklad. Harry sa prechádzal po malej miestnosti, jeho prítomnosť ju robila ešte menšou. Bol to ďalší z jeho otravných zvykov. Spôsoboval, že sa Ginny cítila bezvýznamne kedykoľvek boli spoločne vonku. Vtedy ten nepríjemný pocit ignorovala. Pomyslela si v duchu, že mu je každým spôsobom rovná, ale nikdy nebude tak milovaná a tak zbožňovaná ako Harry. Nikdy bude mať nikoho, kto by poznal jej meno či dokonca vedel o tom, že existuje.

"Pozri, Gin..." začal, potom zastal a zložil si okuliare. Ginny predpokladala, že to bolo nervozitou a nie skutočnosťou, že bola taká škaredá, že sa na ňu nechcel pozrieť. Všeobecne to bola potešujúcejšia myšlienka. "Už viacej nemôžem odkladať odchod a strávil som celú noc premýšľaním... premýšľaním o tebe a o tom, ako ťa veľmi milujem."

Vydýchla, v duchu sa zasmiala a posadila sa na gauč. Bolo ironické, že keď sa práve začínala dostávať cez Harryho, tak on konečne urobil tú jedinú vec, ktorú chcela. Teraz na ňu zízal, ako keby bola trochu pomätená a Ginny sa prinútila tváriť sa vážne pre jeho dobro. "Ty ma miluješ...?" nakoniec sa spýtala.

"Áno, milujem ťa a to je dôvod, prečo ťa žiadam... žiadam..." Harry znova zmĺkol.

"Žiadaš ma o čo?" zašepkala Ginny, srdce jej bilo v hrudi rýchlejšie.

"Nuž... Chcel som vedieť, či by si možno, či by si rada, vieš... išla do tej Číny so mnou," povedal tak rýchlo ako mohol. "Myslím... iba ak chceš ísť. Nechystám sa na teba nejako tlačiť, aby si odpovedala."

Izbu ovládlo mlčanie. Čiastočne preto, že Harry dokončil svoju reč a čiastočne preto, že Ginny bola príliš šokovaná, aby formulovala slová. Očakávala dôležitejšiu otázku a kvôli tomu to bolo prekvapivejšie než keby ju Harry navrhol. Všetko jej pripadalo také náhle. Jeden týždeň sa s ňou rozíde, na ďalší chce, aby opustila všetky svoje korene a založila si vlastné hniezdo v úplne cudzej krajine. Ona nevedela ani čínsky! Keď zdvihla ruku k hlave, mohla cítiť prichádzať blížiacu sa bolesť hlavy. Niečo, čo sa jej vždy stávalo, keď v jej hlave bolo príliš veľa vecí a práve teraz ich bolo viac než inokedy.

"Chápem, že potrebuješ čas o tom popremýšľať," povedal Harry, keď sa vedľa nej posadil a pohol jej bradou tak, aby sa pozerala na neho. "Takže sa vrátim a zistím, aká bude tvoja odpoveď."

Nahnúc sa trochu vpred zachytil jej pery jemným bozkom. Bol pomalý a rýchly súčasne a Ginny si nebola príliš istá, prečo sa udial. Bola si poriadne istá, že nechce, aby ju Harry viacej bozkával, ale časť z nej nedokázala odolať. Tá časť to nikdy nebude schopná. Býval chlapcom jej snov, najdôležitejším mužom a jej najdrahším. Možno vždy bude, ale ona chcela nájsť niečo iné, niečo menej predvídateľné. Pomaly ho odtlačila, ten okamih bol preč a tak aj Harry.

Zízajúc na prázdny priestor, kde bol, kde sedel len pred sekundami, sa Ginny zhlboka nadýchla. Prečo sa všetko pozvoľna stávalo také komplikované? Prečo to proste nebol ten jednoduchý prípad, keď chlapec stretne dievča, chlapec a dievča sa zamilujú a žijú šťastne až do smrti? Vždy musia existovať komplikácie a ona presne vedela, čo sú zač. Keď bozkávala Harryho, premýšľala o Dracovi. Pretože na neho myslela predtým, bol to začarovaný kruh. Jediná možnosť ako ho prelomiť, bolo postaviť sa jej obavám, ale čo to presne boli za obavy?

Oprela sa chrbtom a vyhodila nohy na pohovku. Nuž, bol to jej milostný život, ktorý zahŕňal jedného muža. Harryho Pottera. Potom tu bola jej náhla posadnutosť tým, čo si priala, aby bol jej milostný život. Draco Malfoy. Jeden muž, ktorý bol skvelý a zbožňovaný miliónmi. Ďalší muž, ktorý bol nenávidený a zjavne tak neobľúbený, že musel predstierať svoju vlastnú smrť. To bol ten chuligán, pomyslela si. Harry sa stal predvídateľný a naozaj ľahostajný. Draco bol vzrušujúci a spôsoboval jej chvenie, kedykoľvek bol v jej blízkosti. Jej obavou bolo, že pre ňu bude Draco znova mŕtvy alebo že Harry spraví jej život ešte bezvýznamnejší než za aký ho už považovala. Keď sa postavila, dospela k rozhodnutiu. Potrebovala zistiť, či cíti to, čo si myslela, že cíti.

"Malfoy, ty otrava jedna! Viem, že ma môžeš počuť! Okamžite sem dostaň ten svoj zadok, HNEĎ!" Nahlas povedala a tak pokojne ako dokázala. Bol to len tušák, ale predpokladala, že Malfoy nasadil okolo domu štenice. Jedno z prvých pravidiel bytia aurorom bolo vždy sa postarať, aby si vedel, čo sa deje a on mal byť najlepším aurorom, ktoré malo ministerstvo mať.

"Teda nie si tak hlúpa, ako som si myslel, Weasleyová," ozval sa tichý znervózňujúci hlas z druhej strany izby. "To sa ti podarilo."

"Áno, nuž," otočila sa tvárou k nemu, "ja mám do činenia s tým najlepším aurorom."

Draco sa trochu uškrnul a zreteľne sa mu zablesklo v oku. "Určite nie hlúpa. Uvažujem, ako si zistila túto informačnú lahôdku..."

"Na tom práve teraz nezáleží, však?" povedala chladne Ginny.

"Nie, lasička maličká, myslím, že nezáleží. Takže čo chceš, môžem byť mŕtvy, ale párty stále pokračuje." Povedal Draco skoro šeptom. Jeho oči sa zdali civieť na ňu výrazom zvedavosti a to ju prinútilo zachvieť sa. To, že bol desivý, nerobilo to, čo sa chystala urobiť, o nič ľahšie. Bola skoro paralyzovaná strachom pri púhom jeho pohľade. "No tak, dostala si ma sem, tak čo chceš?"

"To je veľmi dobrá otázka," zamrmlala Ginny pre seba, keď sa pozerala na svoje nohy.

"Nuž, ak nevieš, ako to do čerta mám vedieť ja?" posmešne riekol Draco, keď pokrútil hlavou. "Potom pôjdem..."

Bol prerušený Ginny, ktorá schmatla jeho tvár svojou vrelou rukou a potiahla ho nadol, aby bol placho pobozkala. Nemala guráž spraviť to, keď sa na ňu pozeral, ale keď sa na sekundu odvrátil, pokračovala inštinktívne. Jediný spôsob ako sa rozhodnúť, či je toto to, čo chcela. Či bol on to, čo chcela. A v tomto okamihu v čase na tom naozaj nezáležalo.


Kapitola 9



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

9/24.

Kapitolu venujem Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

Špeciálne venovanie pre wanilku.



Kapitola 9

Přijď a stiskni mi ruku

Chtěl bych se dotknout života

Není jisté, že rozumím

Té roli, kterou jsem dostal

Sedím a mluvím k Bohu

A on se jen směje mým plánům

Má hlava mluví jazykem

Kterému nerozumím

 Chtěl bych pocítit

Opravdový pocit lásky k domovu, v němž žiji

Protože příliš mnoho života

Proběhlo mými žilami

Promarnilo se

Nechci umřit

Ale nejsem nadšený s osamělým životem

Dříve, než se zamiluji

Chystám se ji opustit

Zděšení ze smrti

To je důvod, proč žiju dál

Dříve, než jsem přijel

Můžu se vidět přicházet

Robbie Williams – Feel

Preklad: http://pohodar.com/preklady/Williams_Feel.htm

Čas si zábavne dokáže robiť srandu z myslí obyčajných smrteľníkov. Sekunda môže pripadať ako hodina a súčasne, hodina ako sekunda. To bol teraz jeden z tých posledných okamihov v Dracovej hlave. Stalo sa niečo, o čom vôbec nikdy ani na sekundu neuvažoval. Ginny prevzala kontrolu a on, Draco Malfoy, s tým nemal problém. Normálne by sa pokúsil byť dominantným mužom, ale teraz sa zdalo, že sa jej podarilo ho prekvapiť. Draco sa nedal prekvapiť často, takže to bol vzácny šok.

Keď zdvihol ruky k miestu, kde jej ruky zovierali jeho tvár, ich pokožky sa zrazili. Trochu sa striasol, jemne dal preč jej ruky a ukončil ten nervózny bozk. To je presne to, čo to bolo, nervózny bozk. Ona bola vystrašená z jeho robenia, v jej činoch nebola vôbec žiadna dôvera a do istej miery ju za to ľutoval. Pretože spočiatku ju považoval za poddajnú a slabú. Svet sa zdal byť krutým miestom, ktorý pridúšal jej svetlo. V tom čase ju považoval za ustráchanú fialku. Ale vzhľadom na toto si bol istý, že sa pred tými rokmi zle rozhodol. Virgínia Weasleyová bola tak oveľa viac než len to a on to nebol schopný vysvetliť. Niečo na nej ho uchvátilo každým možným spôsobom, hoci by to nikdy nepriznal. Ale jeho zvedavosť musela byť potlačená pre ich vlastné dobro. Nič dobré by to neprinieslo, keby niekto zistil, že k nej možno prechováva nejaké city. Keby áno, bola by tá prvá, ktorá by pocítila zlobu čiernej mágie. Ako ten kvet, za ktorý ju považoval, bola by chradla a zahynula.

Keď sa na ňu pozrel, mohol vidieť ten výraz zmätenia a ľútosti. Bolo jasné ako deň, že od neho čakala viac než len pohľad. Prijal to vo svojej mysli a snažil sa vymyslieť niečo, čo urobiť. Jeho tvár ako vždy bola tvárou z kameňa.  Ani o jednu emóciu by sa nepodelil so svetom, pokiaľ zostával po celý čas vyrovnaný.

"Nemala som to urobiť..." zašepkala skoro pre seba. "To... to bolo hlúpe, Virgínia! Na čo si myslela?!" Za touto vetou nasledovalo v tesnom závese zavrčanie a ona sa od neho otočila a hodila sa do malého gauča s mrmlaním, "hlúpa, hlúpa, blbec", stále dookola.

Trochu sa zasmial, pokrútil hlavou a zľahka si pretrel spánky. "Vieš, Weasleyová, prekvapila si ma. Čakal som, že máš vyššiu morálku než pobozkať svojho najhoršieho nepriateľa."

"Drž hubu, Malfoy," zamrmlala nahnevane, jej tvár získavala ten istý odtieň červenej ako jej vlasy. "Proste na to zabudni! Zabudni, že sa to niekedy stalo! Naozaj na toto môžeš zabudnúť! Už ti viacej nepomáham, takže tak!"

Draco od nej očakával, že na neho vyplazí jazyk ako rozmaznané decko, ale to sa nestalo. Ale niečo na tom, ako sa správala, zranilo jeho pýchu. Prečo tak ľutovala jeden malý bozk? Bol si poriadne istý, že neurobil nič, aby vyvolal takú reakciu, "Nuž, kebyže zabudnem, moja veslíčka maličká, potom ako by som ťa týmto mohol vydierať?"

"Och, choď do prdele!" povedala ukrývajúc si tvár pod vlnami červených vlasov.

Pretože už sa dozvedel o Ginninej neľahkej situácii a ako to mohlo byť prospešné pre neho, videl ju inými očami než predtým. Na ich prvom stretnutí ju krátko pobozkal a to stačilo, aby to podnietilo jeho záujem viac, než kam by mal zájsť. Bol zvedavý na to, ako cítila, ako sa pohybovala, na to, ako hovorila. Všetko na nej bolo nové a najprv sa rozhodol pripísať svoju náhlu príťažlivosť na vrub osamelosti. Bol roky odsúdený k samote a konečne bol voľný preskúmať svet, pre ktorý bol mŕtvy. Problém bol, že bol stále mŕtvy a že to znamenalo, že nesmie zanechať žiadne stopy. Ale toto sa ukazovalo ako boj sám o sebe. Chcel znova niečo cítiť. Chcel pre svoju pokožku, aby znova ožila, chcel, aby ním prebehla každá jedna emócia, ktorá nebola nenávisťou. Ale predovšetkým chcel znova žiť. Ginny bola ten človek, pre ktorú bol čímkoľvek a to ju robilo neobyčajnou. Stávalo sa to viac než len jej využívaním, teraz ju ochraňoval.

Kráčajúc ku gauču sa pozeral na tú malú postavu. Načiahol sa prstami, ktoré boli roky odumreté,  a pohladil jej tvár. Možno to nebolo všetko, čo chcel urobiť, ale bolo to niečo. Pripútalo ho to k svetu živých. S nádejou, že jej to ukáže všetko, čo cítil. Ten strach a zmätenie, ktoré v ňom vyvolávala, boli ohromujúce a chcel, aby sa s ním o ne podelila. Už viacej nechcel byť osamelý, ale nechcel sa podeliť o svoj osud.

"Nechystám sa ísť do prdele, Ginny," jemne zašeptal, plne si uvedomujúc, že to je po prvý raz, kedy použil jej meno. "V skutočnosti sa chystám urobiť úplný opak." Pohyboval prstami pomaly nadol jej tvárou a naklonil ju tak, aby sa na neho pozerala.

"Nazval si ma Ginny," povedala v miernom šoku.

"Na teba dobrý postreh," zamrmlal skôr než sa sklonil a pobozkal ju pevne na ústa.

Ako dieťa a mladíkovi chcenie bolo niečo, čo Dracovi nikdy nechýbalo. Chcel všetko, čo nemohol mať a nakoniec to mal svojím vlastným spôsobom. Len neskôr v živote sa mu rozvidnelo, že možno existuje niečo viac než len branie. S tým na mysli sa naučil pravidlá zvádzania a tvrdej práce. Tá prvá obeť jeho novonájdeného šarmu bola Pansy Parkinsonová, ale to bolo príliš ľahké, pretože ona sa nemohla dočkať vliezť s ním do postele. Draco sa tiež naučil niečo o morálke a načúvaniu svojho svedomia namiesto toho, aby ho vyblokoval. Vina bola teraz jeho súčasťou; to bolo niečo, čo definovalo bariéru medzi ním a jeho otcom. Takže, keď mu Narcissa navrhla manželstvo ako nový životný štýl, rozhodol sa uchádzať sa o ruku Pansy. Nemiloval ju; bol príliš chladný, aby miloval. Bolo to skôr vedomím urobiť správnu vec a poprieť to, ako ho svet označkoval. S čím nepočítal, bola jeho vina za klamanie Pansy tesne predtým ako sa dostal k oltáru. Zdrhol odtiaľ ako zbitý pes s chvostom medzi nohami.

Po tomto vstúpilo do jeho života veľa žien, ale žiadna z nich nič neznamenala. Pravdepodobne by si nespomenul na všetky ich mená. Pre neho to bolo len sexuálne povyrazenie si a spôsob, ako sa dostať od jedného dňa k ďalšiemu. Iba keď predstieral svoju smrť, ubral. Ľudia predpokladali, že ženy boli jeho slabosťou a čiastočne mali pravdu. Neboli to ženy samotné, čo bolo jeho slabosťou, ale to, aké city v ňom dokázali vyvolať. Draco sa bál otupenosti z osamelosti a snažil sa jej uniknúť sexom. Pravda bola, že vôbec nikdy nebol zamilovaný do niekoho tak, ako to bývalo vo filmoch či knihách.

Ale niečo na Virgínii Weasleyovej bolo iné. Nútila ho porušovať jeho vlastné pravidlá a nebol si istý, že jej to môže niekedy odpustiť. Jeden nevinný pohľad, namierený na neho, z jej obrovských hnedých očí stačil, aby ho poslal na okraj. Bolo by také ľahké vziať si, čo od nej chcel, ale niečo ho zadržiavalo späť; morálka. Bolo by morálne skazené vziať si dievča, ktoré bolo stále zamilované do Harryho Pottera. Bolo by chybné využiť jej naivitu. Bola by chyba dovoliť, aby začal byť priťahovaný nejakou ženou. Ale všetko toto bolo zbytočné, keď sa jej prsty zovreli na jeho límci a stiahli ho k sebe dole. Prekvapilo ho to množstvo sily, ktoré v sebe mala. V jeho očiach bola porcelánová bábika, ktorá sa ľahko rozbije. Ale napriek tomuto výzoru bol teraz rozkročený nad tými malými dievčenskými bokmi, jeho pery uzamknuté vo vášnivom bozku s jej perami.

Celkovo bola neuveriteľná žena. Možno to bolo tým, ako s ním manipulovala bez toho, aby si to vôbec uvedomovala. Draco zistil, že sa musí namáhať, aby veci nezašli príliš ďaleko. Nechal jednu ruku hladiť jej líce a druhú položil na jej nahú pokožku. Zdalo sa, že má pod tým svetrom na sebe veľa vrstiev, ale bol príliš zaneprázdnený, aby o tom viacej premýšľal. Vedomie, že čoskoro bude musieť prestať skúmať jej ústa a dych robili jeho činy ešte zúrivejšími. Pomaly sa odtiahol od toho živočíšneho bozku a pozeral sa na jej tvár. Jej oči boli voľne zatvorené a na jej perách bol chabý úsmev. V tichu izby jediné, čo sa dalo počuť, bol ich znovuzískavané dýchanie.

Teraz, viac než predtým, vyzerala Ginny ako padnutý anjel.

"Hmmm... " Pomaly začal rukou prechádzať nadol jej telom. "Sme divokí, však?"

"Choď do prdele," zamrmlala Ginny s hravým tónom v hlase.

"Teraz," začal pri plnom vedomí, že bude ľutovať toto rozhodnutie, "uspokoj moju zvedavosť. Čo by si urobila, keby sem práve teraz vošiel Potter a zistil, že sa rozvaľuješ pod jeho najhorším nepriateľom?"

Ginny otvorila oči a trochu sa zamračila. Bola vnímavejšia, než Draco najprv odhadoval a pomyslel si, že ho možno skúšala. Ticho, ktoré predstavovalo jej odpoveď, bolo presne to, čo čakal. Chcel ju prinútiť premýšľať o tom, čo robila a všetkých dôsledkoch. Iste si potom uvedomí, čo je v jej vlastnom záujme. Už viacej nezáležalo na tom, čo Draco cítil, už roky nezáležalo. Všetko to bolo o tom uistiť sa, aby boli ostatní ľudia šťastní a v bezpečí. To sa stalo zmyslom jeho života, ale on to neznášal. Chcel byť ten arogantný protiva z čias svojho detstva. Chcel kričať ako pavián, keď nebolo po jeho. Hoci sa jeho vonkajšia vrstva zmenila, Draco stále pociťoval zlomyseľnosť k iným ľuďom. Zvlášť k Potterovi. Hoci tam bolo viac než len školská rivalita. Bola tu Ginny a to pomyslenie na neho, s jeho rukami na nej, ho nútilo chcieť zvracať.

"Dobre... Skúsme ďalšiu otázku. Čo by si povedala, keby sem vošla tvoja mama, keď si v náručí muža s pochybnými zámermi?" naliehal. "Alebo keby práve teraz vošiel Ron a začal vybíjať zo mňa živú dušu? Pomohla by si jemu alebo mne? A čo ak..."

"Prečo toto robíš?" potichu sa spýtala Ginny, jej oči vytrénované v hľadaní klamstva.

"Musíš o tomto premýšľať," zašepkal, keď metodicky obkresľoval kruhy okolo gombíka na bruchu. "Som nebezpečný muž a nikto ma nemá rád."

"Ja ťa mám rada..." Ginny pustila jeho košeľu a olemovala jeho tvár svojimi rukami. "To sa práve teraz nepočíta?"

"Nemala by si ma mať rada! V tom je ten vtip. Tvoji priatelia majú správne názory tým, že ma z duše nenávidia. Spravil som im v škole zo života peklo a dokonca ani tam to neskončilo."

"Takže chceš, aby som ťa nenávidela, pretože ťa nenávidia moji priatelia?" povedala s pohľadom do jeho očí. Stále sa zdala hľadať nejaký druh emócie. Buď to alebo hľadala odpoveď na nejakú otázku. Draco si nehol istý, ale ten intenzívny pohľad ho začínal znervózňovať. Bude ju musieť prinútiť, aby ho nenávidela.

"Vieš, ako veľa ľuďom som ublížil, Ginny? Uvedomuješ si, čo som zač? Zabíjal som ľudí bez akejkoľvek ľútosti. Zapredal som svoju dušu samotnému diablovi kvôli tomu, aby som v šestnástich potešil svojho otca. Na mojej ruke je znamenie, ktoré ma kontrolovalo po dobu, čo sa zdá rokmi. Ja nie som človek, Ginny, som netvor a čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie." Nemalo to vyznieť v takom ostrom sykote, v akom znelo, ale nemohol si pomôcť. Draco sa nenávidel za tie veci, ktoré v minulosti urobil, ale nič ho nemalo zastaviť pred jeho cieľom. Jediný spôsob ako ochrániť Ginny bolo postarať sa, aby ho nenávidela dosť na to, aby zabudla na to, že mu chce pomôcť.

"Ty mi klameš, Draco," zašepkala potichu. "Viem, že klameš."

Odtlačil sa od nej, postavil sa a pozrel sa na ňu. "Mysli si čo chceš, všetky tieto veci som urobil. Nemal som nikdy na teba naliehať, aby si mi pomohla. Je mi to naozaj ľúto. Nečakaj, že ma znova uvidíš."

A s tým zmizol, zanechajúc za sebou jeho jediné záchranné lano.  Zničujúci žiaľ lomcoval jeho telom.


Kapitola 10



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

10/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Kapitola 9

Je po všetkom ale bolesť vo vnútri môjho srdca stále žije

A kto bude ten, ku komu sa budeš dnes v noci túliť namiesto mňa?

A kde si teraz, teraz, keď ťa potrebujem?

Slzy stekajú po mojom vankúši hocikedy, keď odídeš

Vyplačem rieku, ktorá bude o chvíľu tvojím oceánom

Ale nikdy si ma nevidel na dne

V slovách môjho zlomeného srdca

Je to len cit, ktorý ma premáha

Lapená v bolesti, stratená v mojej tuši

Iba ak sa nevrátiš domov

Príď ku mne domov, zlatko

Vieš, že mi na tomto svete nezostal nikto, kto by ma pevne podržal

Asi vieš, že mi na tomto svete nezostal nikto, kto by ma pobozkal na dobrú noc

Na dobrú noc, dobrú noc

Destiny’s Child – Emotion

Preklad: http://www.supermusic.sk

Typický britský zimný deň začal temne a bezútešne. Nebolo tam zaguľatené slnko rozpúšťajúce nočné mory sveta. Neexistovali šťastní ľudia vychádzajúci k svojim autám, ktorí sa nemohli dočkať práce. Bol tam len špinavý nádych chladného vzduchu. Niekto by povedal, že v porovnaní so slnečným ránom bolo škaredo. Ale iní, ktorí by sa na svet okolo nich pozreli za hranicou púhych zmyslov, by spoznali pravdu. Mohla byť krutá zima, ale to, ako sa tráva preplietala zamrznutými kopami, bolo jednoducho jedinečné. Kráčanie po zamrznutej pôde uvoľňovalo uspokojivé chrapčanie, ktoré mohlo priniesť úsmev na tú najstaršiu z tvári. Teplo ľudského dychu chladlo vo vzduchu a formovalo sa do dymovej podoby draka. Zima bola okúzľujúce miesto, kde sa čokoľvek mohlo stať skutočným.

Bol to takýto deň, do ktorého sa Ginny prebudila a nebola ním úplne nadšená. Pravdu povediac bola riadne naštvaná všeobecne na celý svet. Jej myseľ sa krútila od konšpiračných myšlienok na pritĺkanie istej časti tela istej osoby klincami na stenu. Nepatrný krutý úsmev pohrával na jej perách, keď sa pretočila a zvažovala ako presne sa pomstí. Normálne nebolo Ginninou prirodzenosťou chovať sa tak bláznivo, ale na Dracovi Malfoyovi bolo niečo, čo ju do šialenstva privádzalo. Vždy bol v jej myšlienkach a nedávno ju strápnil tým najhorším možným spôsobom. Teraz prahla po jeho krvi a súčasne chcela jeho telo.

Skrútila sa do pevného klbka, pritiahla si prikrývky ešte tuhšie okolo seba a nechala presiaknuť to teplo do svojich kostí. Záhaľčivé rána boli základom pre ženu, ktorá chcela dotiahnuť do konca deň ničnerobenia. Komukoľvek inému to znelo ako bláznovstvo, ale pre Ginny to bolo pravidlo. Niektorí ľudia nechápali, aké v skutočnosti bolo ťažké celý deň nič nerobiť! Zabralo to čas a sebaovládanie, brala ohľad na všetko, čo mala a potrebovala na niekoľko dní. Odpočívanie bolo určite na programe dňa. Nebudú žiadne ďalšie myšlienky na prácu, rodinu, Harryho či Draca.

Problém s týmto pravidlom bol, že nebola schopná prestať na neho myslieť. Pri pokuse dostať ho zo svojej hlavy ho prestala volať inak ako ´on´. Videla v nejakom mukelskom programe, že ak používate mená, potom to robíte osobným. Takže Ginny nemala v pláne použiť jeho meno pokiaľ nebude musieť. Ale to sa nemalo za žiadnych okolností stať. Ten program predpovedal aj toto. Podľa všetkého muži mali monopol na myšlienky ženy a toto samotné bol ďalší dôvod na to ich nenávidieť. Pre rozumnú myseľ to bolo úplne hlúpe, ale pre tie milióny žien, ktoré to sledovali, to bola pravda až do trpkého konca.

Pomaly sa posadila a odtrhla si preč vlasy z tváre, kam sa prilepili. Zastonanie vyšlo z jej pier pri tom znecitlivení jej pravého líca. Vďaka jednému pohľadu do zrkadla pri posteli bola Ginny odmenená srdce lámajúcim pohľadom na svoju tvár. Predklonila sa a uškrnula sa na ten výhľad, čo zbadala. Nielenže mala odtlačky od vankúša vyryté do ružového mäsa jej tváre, ale vyrážka v tvare Everestu bol umiestnená priamo uprostred jej čela. Nahlas zakliala, rúhajúc sa k akémukoľvek bohovi, ktorý mal odvahu načúvať jej v jej spálni. Prečo, keď konečne opustíte peklo dospievania, stále ste prenasledovaní vyrážkami?

Ginny nemala dosť času, aby o veci viacej premýšľala, pretože sa náhle z nižších hlbín domu ozval rinčiaci zvuk. Ďalší vzdych unikol z jej pier a tak rýchlo ako mohla, aby nespadla, vyskočila z postele. Schmatla fialový župan, ktorý odhodila noc predtým a natiahla si ho na obrovské tričko Kudleyovských kanónov a bežala dole schodmi. Problém v tom robiť to tak rýchlo bol v tom, že keď sa dostala na predposledný schod, spadla dozadu a zvyšok sa kĺzala. Pristála na spodku schodov s buchnutím a trhnutím. Ten deň sa postupne stával horším a horším a napriek jej bolesti stále zvonil telefón.

"Do kelu," zamrmlala, keď sa postavila. S jednou rukou pevne na spodku svojej chrbtice popadla ten telefón a priložila si ho k uchu. Okamžite poznala volajúceho. Len jediný človek mohol použiť mukelské zariadenie a pýtať sa stále dokola, či funguje skôr než ho zdvihla. "Ahoj, mami."

"Ach! Ginny, zlatko! Toto funguje? Povedala som Arthurovi, že by bolo ľahšie poslať sovu, ale trval na tom, že je to treba vyskúšať... a nuž, naozaj viem, ako miluješ mukelské modernosti, drahá..." Bol to ten hlas Molly Weasleyovej, do ktorého sa nebolo možné zamiešať. Bez toho, aby musela niečo povedať, Ginny okamžite vedela, že tento hovor znamená povinnosti. "...vieš, čo sa tvojmu otcovi páči, drahá. Vždy chce preskúmať mukelský svet; osobne ho nepovažujem za príťažlivý. Mimochodom drahá, ako sa máš?"

"Ach, vieš... dobre," povedala Ginny, keď jej oči prešli k malému zrkadlu oproti nej na chodbe.

"Áno, áno. Nuž, dnes chcem robiť ovocný koláč s tvarohom a ja s otcom by sme boli radi, keby si prišla a pridala sa k nám. Ron mi vravel, že s Harrym prechádzate búrlivým obdobím, čo je strašná smola, miláčik."

"Nie je to búrlivé obdobie, mami. Rozišli sme sa. Povedala som ti to pred pár týždňami!" odsekla ostro.

"Nuž, vieš, aká si, Ginny, vždy meníš názor z jednej minúty na druhú," trvala na svojom Molly. "Aj tak ťa tu čakáme okolo dvanástej. Dobre?"

"Ja nemôžem..."

"A prečo prepánakráľa nie? Zdá sa, že už viacej nemáš na svoju drahú starú mamu čas! Si presne ako chlapci..." Z druhého konca linky sa ozvalo hlasité a zvučné potiahnutie nosom. Brloh nebol rovnaký, odkedy všetky Mollyne deti odišli svojou vlastnou cestou a Ginny vedela, čo to spôsobuje jej matke. Molly často volala neskoro v noci, pretože nemohla zaspať bez toho, aby vedela, že jej "deti" sú v bezpečí. Ginny tiež vedela, že zo strany jej matky to bolo obľúbené vyvolanie viny a zakaždým zabralo."

"Dobre," povedala Ginny jemne, kým v zrkadle civela na miesto na čele. "Uvidíme sa o dvanástej."

"Vedela som, že ťa uvidím, drahá. Jedlo pre dušu je to, čo potrebuješ! Potom sa uvidíme!" A s tým sa hovor prerušil, zanechajúc Ginny osamotenú s jej myšlienkami na to, ako zakryť tú vyrážku, ktorá bola na jej čele ako neónová reklama.

***

"Čo to máš na sebe?"

To bola veľmi dobrá otázka, pomyslela si Ginny. Jej výber oblečenie nebolo celkom ľahké urobiť. Predovšetkým sa musela zakryť tá vyrážka, čo samo o sebe bol ohromný výkon. Pokúsila sa ju zakryť akože rukou, ale došla k záveru, že to nebude fungovať. Potom si uviazala letnú šálu okolo hlavy na štýl Ramba. To by jej verejnému poníženiu len pridalo. Takže sa Ginny rozhodla pokúsiť sa zakryť ju vrstvou make-upu. Nanešťastie, ten jediný krycí, čo mala, mal tmavý odtieň a keď si ho dala na bledú pokožku, to miesto bolo ešte väčšmi viditeľné. V šialenom besnení ho zotrela a jej čelo nabralo prekliaty odtieň ružovej, ktorá ju prakticky odsúdila k slzám.

V jej svete si drastické časy vyžadujú drastické opatrenia a to bolo to, čo mala v úmysle urobiť. Vzala útokom spálňu, roztvorila prudko šatník a vytiahla odtiaľ škaredú čiernu pletenú vlnenú čiapku. Kúpila si ju pred niekoľkými rokmi, keď prechádzala svojou hippie fázou. Keďže bol šikmého strihu, perfektne sa jej hodila na hlavu, so šiltom znižujúcim sa nad jej čelom a končiacim tesne nad očami. Mala klapky na uši, ktoré sa vtedy dávali dole a uväzovali pod bradou. Namiesto tradičnej bambuľky na vrchu čiapky, mala vrkoč z hustej čiernej vlny. Celkovo to bola dokonalá čiapka, pretože zakrývala tú vyrážku.

Keď sa na ňu pozerala, pripomenulo jej to ten deň, keď si ju pred tými všetkými rokmi kúpila. Bol nenormálne teplý zimný deň a s Harrym už chodili niekoľko mesiacov. Zobral ju v Londýne do malého mukelského obchodu s oblečením a keď ju prvý raz uvidela, zamilovala sa do nej. Harry jej ju s úsmevom kúpil, dokonca napriek tomu, že vedela, že si myslí, že je škaredá. Hoci teraz si ona uvedomovala, že je škaredá. Jediný dôvod, prečo si ju nechala, bolo, že jej pripomínala Harryho. Hoci myšlienky na toto boli zatlačené do ríše minulosti.

Ginny si nasadila čiapku pevne na hlavu a zastrčila dnu všetky vlasy, okrem jedinej červenej kučery pred jej tvárou. Teraz jediné, čo musela urobiť, bolo nájsť oblečenie, ktoré by sedelo k tej čiapke. Prehrabala sa cez všetky svoje šaty a nakoniec vytiahla dlhú čiernu sukňu a čierny sveter s výstrihom, ktorý bol o štyri čísla väčší. Natiahla si to a prezerala sa v zrkadle, a potom pridajúc šál, sa premiestnila do jej skutočného domova. Do Brlohu.

Po príchode bola konfrontovaná touto otázkou a výrazom hrôzy na tvári Molly Weasleyovej. Vždy sa považovala za dobre oblečenú, ale musela súhlasiť so svojou matkou. Čo to mala na sebe? Bolo úžasné, čo dokáže urobiť jedna vyrážka.

"To je môj nový look, mami."

"Ach, dobre. Myslím, že to je naozaj tvoje rozhodnutie... si dosť stará, aby si sa o seba postarala." To, ako to povedala, prinútilo Ginny v duchu si povzdychnúť. Bolo to vyjadrené skôr spôsobom otázky, čo znamenalo, že Molly pochybovala o dcériných schopnostiach postarať sa sama o seba. "Nuž, koláč je na stole. Tvoj otec musel ísť na ministerstvo, takže si to len ty a ja."

Ginny sa posadila za stôl a pozrela sa na tanier pred sebou. Väčšinu času si priala, aby bola znova doma, znova s niekým, kto by sa o ňu staral. Chýbal jej ten zhon života klanu Weasleyovcov a hoci sa snažila, aby jej dom bol viacej ako domov, nedalo sa to porovnať. Ivy Cottage (Brečtanová chalúpka), jej malý domček, jej pripadal ako domov jedine vtedy, keď tam bola jej rodina alebo Harry. Nezdalo sa, že sa niektorá z týchto vecí znova udeje, takže dávala prednosť zahrabať sa v toľkej práci, ako bolo možné. Ale keď teraz sedela tu, cítila, že ju premáha túžba byť znova tým naivným dospievajúcim dievčaťom. Vtedy to nebolo také komplikované, pomyslela si.

"Takže drahá," začala Molly, keď si vzala tanier k stolu, "čo sa deje?"

"Nič sa nedeje, mami. Ja mám len teraz obrovské množstvo práce," povedala s chabým úsmevom. Bolo ťažké snažiť sa byť statočná pred osobou, ktorá ju poznala najlepšie na celom svete. Tá vždy mala spôsob ako nazrieť priamo cez tú masku. "Vôbec nič."

"Pozri, viem, že je to lož, Virgínia Weasleyová," odvetila vážne Molly. "Po prvé, máš na sebe tú hroznú čiapku, ktorú si už roky nemala. Potom to skleslé držanie tela a fakt, že viem, že Harry chce, aby si s ním šla do Číny."

"Ako to vieš?" spýtala sa v úprimnom prekvapení. Bola si poriadne istá, že nepovedala svojej matke o Harryho návrhu. Vtedy si myslela, že matkinou reakciou bude plač alebo bude predpokladať, že s ním chce utiecť. To by ju mohlo zaviesť v jej predstavivosti len dvoma smermi. Molly by to buď považovala za neuveriteľne romantické alebo by nenávidela Harryho za to, že ju o to požiadal.

"Hermiona mi to povedala, keď tu bola s tvojím bratom," riekla Molly so slabým šibalským úsmevom. "Zdá sa, že dosť dobre začínajú vychádzať."

Ginny sa trochu usmiala. "Vždy som vedela, že sa Hermione páči Ron rovnako, ako sa ona páči jemu."

"Ach, nie drahá!" vykríkla Molly. "Hermiona tu bola s Georgeom, nie s Ronom. Zdanlivo pracujú kvôli nej na kúzle, ktoré by mohla použiť, aby chytila Draca Malfoya, ale ja som im na to neskočila ani na chvíľku. Boli hore v jeho starej izbe príliš krátko na to, aké to malo byť komplikované kúzlo."

Ginny si uvedomila, že jej trochu poklesla sánka. Za posledných pár týždňov sa svet okolo nej začal rozpadať. Prišla o priateľa, mala nadbytok práce, spadla do túžby po Dracovi Malfoyovi, musela sa zmieriť s celou kopou kecov od rôznych ľudí a teraz tá romanca, o ktorej si vždy myslela, že sa stane, sa nestane. Ach a na vrchol k tomu všetkému mala na čele vyrážku. Všetko bolo také surrealistické. Ako mohli byť spolu Hermiona a George? Duševný obraz ich dvoch v posteli vyvolal u Ginny triašku a zvraštila nos.

"Rozhodne nechcem hovoriť o ich milostných životoch. Chcem vedieť, čo sa chystáš povedať Harrymu, keď sa vráti po tvoju odpoveď," povedala Molly a prerušila akékoľvek myšlienky, ktoré v tom čase Ginny mala.

"Nie, samozrejme. Nevzdám sa svojej práce a neopustím svoju rodinu kvôli mužovi, ktorého v prvom rade vôbec nenapadlo požiadať ma o to. Bolo treba, aby som ho odmietla, aby uvidel svetlo a naozaj sa ma spýtal! On sa dokonca nechce ani viazať, mami. Čo ak to všetko pôjde zle, kým budem tam vonku a ja zostanem sama, aby som sa o seba postarala?! Takže tá odpoveď, nech je trucovitá... možno... je nie."

"Nuž, ak si si istá. Vieš, že ťa nechcem vidieť odísť, ale chcem, aby si bola šťastná. Takže ak ťa urobí šťastnou, potom sa ťa nechystám zastaviť pred tým, aby sa ti splnilo." Povedala pomaly Molly, s malým smutným úsmevom.

"Nie som si istá, že ma dokáže ešte viacej urobiť šťastnou. Bola som na neho taká nahnevaná za to, čo urobil a tak veľmi som dúfala, že zmení názor... potom keď to urobil, nič som necítila. Necítila som vzrušenie ani radosť... Bolo to také nesprávne," zašepkala Ginny, keď sa pozerala do svojho lona.

"Ginny," potichu riekla Molly, "je v poriadku zmeniť srdce. Zmena nie jej vždy zlá vec, vieš? Občas nás to robí silnejšími a dáva nám to niečo nové. Niečo oveľa väčšie než to, čo sme mali."

Ginny sa pomaly pozrela nahor a zvažovala všetko, čo sa v poslednej dobe stalo. Keď ju pobozkal Harry, bolo to slabé a skoro nudné. Ale keď ju pobozkal Draco, bolo to vzrušujúce a nebezpečné. Chcela viac a pripísala to všetko faktu, že to bolo kvôli tomu, že ho nemohla mať. Vraví sa, že tráva je vždy zelenšia na druhej strane. On ju nemiloval tak, ako ju miloval Harry.

"Mami... myslím, že som asi zamilovaná do niekoho iného. Aspoň mi to tak pripadá," riekla Ginny pomaly a s premýšľavým zamračením.

"Ach?" s úsmevom odvetila Molly. "Poznám ho?"

Pokrútila hlavou a pozrela sa vážne na svoju matku. "Nie som si istá, či ho poznám ja, mami. Myslela som si, že poznám, ale zmýšľala som o ňom zle... ale potom znova vstúpil do môjho života a ja nemôžem prestať na neho myslieť. Stelesňuje pre mňa všetko zlé, a predsa chcem, aby bol pre mňa dobrý."

"On cíti to isté k tebe?"

"Neviem. Pobozkal ma, ale potom mi povedal, že by ma nemal už nikdy znova pobozkať. Myslím, že mi len vyhovel."

"Možno nevyhovel, Ginny. Možno si myslí to isté, čo ty. Možno si myslí, že si pre neho príliš dobrá, aby ťa mal," povedala Molly s chápavým pohľadom, ktorý zväčšil Ginninu zvedavosť. Znelo to skoro, ako keby Molly presne vedela, čo sa deje v jej živote.

"Ale on mi nemôže nič ponúknuť, pretože nič nemá. Čoskoro bude mŕtvy a ja ho nikdy znova neuvidím..." riekla skoro pre seba, "rovnako ako Harryho."

"Je v poriadku zamilovať sa do nesprávnych ľudí, drahá. Niekedy si nemôžeme pomôcť. Myslím tým, že keď som stretla tvojho otca, vedela som, že nebude ten typ muža, ktorého som hľadala ako manžela, ale dostal sa mi pod kožu. Možno bol v tom čase omyl, ale teraz dokonale sedí. Nenájdeš každý deň lásku svojho života."

"Tebe by sa nepáčil. V skutočnosti by si ho asi nenávidela a rovnako by ho nenávideli ostatní."

"Moja matka nenávidela Arthura, ale ja som vedela, že bez neho nedokážem žiť. Ty len musíš urobiť to, čo je pre teba najlepšie a vykašľať sa na to, čo si myslia ostatní. Len pretože si my myslíme, že je to nesprávne, neznamená to, že máme pravdu."

Ginny sa pozrela na svoju matku a zvažovala všetko, čím si musela prejsť. Molly Weasleyová urobila to, po čom ona sama vždy túžila. Našla lásku svojho života, získala rodinu a starala sa o ňu najlepšie ako vedela. Možno toto nebola dokonalosť v každom ohľade, ale záležalo na tom?

"Ale je preč. Ako ho nájdem?" riekla potichu Ginny.

"Si aurorský výskumník, drahá! Dokážeš nájsť čokoľvek, čo chceš. Ak budeš takto uvažovať, budeš čoskoro schopná nájsť jeho a svoj prípad." Povedala Molly s ďalším vševediacim pohľadom.

"Môj prípad?"

"Prečo nie, samozrejme! Draca Malfoya nemôže byť také ťažké nájsť. Len sa musíš porozhliadnuť v dave a toho muža nájdeš."

"Mami...?" spýtavo riekla Ginny. Nebola si celkom istá, čo jej matka naznačovala, ale v každom ohľade to znelo poriadne trefne. Mohla vedieť, že objektom túžby jej dcéry bol Malfoy? Nie... to bolo nemožné. Na druhej strane to zo všetkých uvedených faktov bolo pravdepodobné. Poznala ju najlepšie...

Molly vstala zo stoličky s úsmevom a magicky sa zjavil malý hnedý balíček. "Teraz, drahá, tu je polovica tvarového koláča," riekla, keď ho podávala Ginny. "Nezabudni, že ho nemáš nechať dlho v trúbe, inak sa vysuší. Ach a ak sa chceš zbaviť tej vyrážky, ja by som použila jednoduché kúzlo. Nech robím, čo robím, nedokážem pochopiť, prečo si to ešte neurobila?"

Ginny sa zmätene zamračila, ale postavila sa a zobrala ten balíček. Bola záhada, ako jej matka všetky tieto veci vedela. Možno bola médium... alebo prípad pre psychiatra. V jej hlave to bola ťažká voľba. Zasmiala sa v duchu a tuho svoju matku objala spolu s bozkom na líce.

Akosi sa problémy zdali o toľko ľahšie, keď sa chystala premiestniť domov.

***

Cena mlieka možno nebola tou najzaujímavejšou témou rozhovorov v modernom svete, ale Ginny sa domnievala, že by mala byť. Možno keby sa o cene mlieka diskutovalo viacej, potom by na svete bolo menej útrap. Bol to hlúpy nápad, ale keď kráčala po tej malej mukelskej ceste, nemohla si pomôcť, aby o tom nepremýšľala. Mukelský svet mohol byť taký nudný v porovnaní so svetom mágie. Na druhej strane dokázal byť tragickejší než si kedy dokázala predstaviť a keď zabočila na rohu ulice, stalo sa to ešte jasnejšie.

Taška s mliekom skoro zarachotila k zemi, keď zbadala dav ľudí postávajúcich okolo domčeka oproti jej vlastnému. Jej oči okamžite zaleteli k jej vlastnému malému domu a jej prvé obavy boli, že jej mačka možno nie je v bezpečí. Ale pomaly jej začalo svitať, že ten problém nebol s Ivy Cottage, ale s Holly Cottage, ktorý stál oproti a trochu doľava od jej domu. Zdalo sa, že plamene vlajú z horných poschodí malej budovy a škridlicová strecha, ktorú mal, chránila pred rozšírením. Ginny si nebola celkom istá, čo si myslieť. Srdce jej bilo rýchlejšie a mala nutkanie schmatnúť prútik a všetko to zlepšiť. Ale nemohla, bolo to pravidlo.

Ďalšie požiarnické auto revalo za rohom, tá modrá z jeho svetiel prerezávala mdlú oblohu. Voda už striekala do horných okien a Ginny nemohla dovidieť na koniec ohňa a vody.  Pohla sa vpred a obzrela sa po zhromaždených ľuďoch. Niektorí plakali a pocit hrôzy začal presakovať do jej žalúdka. Niečo sa na tom nezdalo byť v poriadku. Potom jej to došlo; myšlienka, že keby možno v ten deň bola doma, toto by sa možno nestalo. Že by bola možno schopná zavolať záchranku rýchlejšie a zastaviť ten oheň. Potom ju napadla ďalšia hnusná myšlienka. Čo keby toto nebola mukelská situácia? Bola jediná magická bytosť žijúca na tejto malej ulici. Zrýchlila tempo.

"Čo sa stalo?" pýtala sa pani Johanssonová Harriet z pošty.

"Naozaj neviem! Ja som sa... prechádzala... a začula som ten krik... keď som sa pozrela nahor, som si istá, že som mohla vidieť zelenú... ale potom tam boli plamene. Tak veľa plameňov..." riekla Harriet hlasom, ktorý ukazoval jej smútok a šok.

Ginny na toto zmrzla. Zelená... jej žalúdok urobil salto a pokúsila sa zadržať ten odporný pocit, že sa cez ňu prevalí. To nemohlo byť možné? Ron a Hermiona ju varovali, že by sa mohla stať terčom, ale ona to nikdy nepovažovala za pravdivé. Strážila svoj dom s kúzlami a zaklínadlami, ale tie by nikdy nestačili na temnú mágiu. Vôbec nikdy ju nepremýšľala nad tým, že by sa k nej nejako mohli dostať. Znova sa svet zdal surrealistickým. Rýchlo sa otočila a vbehla do svojho domu, zatresknúc za sebou vchodové dvere.

Mala pocit, že sa svet vymyká spod kontroly, keď treskla chrbtom o dvere a klesla k zemi. Jemne položila mlieko na podlahu a prikryla si tvár rukami. Plecia sa jej začali pomaly triasť, keď jej slzy začali stekať dolu tvárou. Bola jej chyba, že sa toto stalo. Zničila niekoho domov a pravdepodobne ich zabila tým, že myslela príliš sama na seba. Zastonanie uniklo z jej pier, keď medzi slzami bojovala o vzduch.

"Virgínia?"

Ginny sa pozrela nahor na týčiacu sa postavu Draca. Zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla, než sa vytiahla na nohy a hodila sa mu okolo krku. Keď schovala hlavu do ohybu jeho krku, došlo jej, že je niečo čudne. Jeho ruky ju tesne objímali okolo pásu a bola tam neurčitá vôňa... benzínu.


Kapitola 11



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

11/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

A mimochodom, improvizujem na úrovni ako už dávno nie. Možno to nie je vidno, ale upozorňujem na to, keby to chcel niekto porovnávať s originálom. Občas mám pocit, že autorka ignoruje všetky pravidlá anglickej gramatiky a niektoré vety mi vôbec nedávajú zmysel. 



Kapitola 11

A tak jsem se vzdal navždy toho, dotknout se Tě

Protože vím, že mě bereš jinak

Jsi nejbližší věc nebi, kde já vůbec kdy byl

A já nechci zpátky domů právě teď

A vše, co mohu ochutnat je tahle chvíle

A vše, pro co mohu dýchat, je Tvůj život

A dříve či později bude po všem

Já Tě prostě nechci ztratit právě dnes

A já nechci, aby mě svět pochopil

Protože já nemyslím, že oni by rozuměli

Když vše je děláno, aby bylo zbořeno

Já prostě nechci, abys věděla, kdo já jsem

The Goo Goo Dolls - Iris

Preklad: http://www.ujdeto.cz/lyrics/goo-goo-dolls/iris-preklad-cz-cz/

V živote existovali okamihy, keď to vašej mysli došlo, roztočila sa víchrica naplnení emóciami a presne v tomto konkrétnom okamihu bol ten pocit, ktorý prebehol Ginniným telom.

Virgínia. Keď sa Ginny narodila, jej matka si myslela, že je to nádherné meno... Nikdy ju nenapadlo, že sa jej dcére nebude páčiť. V skutočnosti sa zdalo príliš dlhým, smutne rozjímala Ginny. Prečo ju nemohli pomenovať niečím takým normálnym ako Sarah či Laura? Kedysi ju dokonca napadlo vyhľadať si jeho význam, aby zistila, či to jej meno nespraví nejako príťažlivejším. Jediné, čo zistila, bolo, že je to ženská forma rímskeho rodinného mena Virginias, ktoré bolo pravdepodobne odvodené z latinského Virgo, "panenka, panna". To bolo dosť znepokojujúce a vo svojom tínejdžerskom veku sa domnievala, že vďaka tomu menu je predurčená nikdy nemať sex. Ďalšou rušivou vecou bolo podľa legendy, že to bola rímska žena, ktorú jej otec zabil, aby ju uchoval ako pannu. Prečo by niekto nadelil svojim deťom taký význam?!

Ale v tomto konkrétnom okamihu to bolo jej meno, ktoré ju vyvolalo toto hrozné uvedomenie si. Nikto ju nevolal Virgínia, pokiaľ ju nepoznal alebo keď neurobila niečo zle. Ľudia ako bankoví manažéri a ľudia volajúci, aby robili reklamu dvojitému zaskleniu okien, to bol ten druh, ktorý ju volal jej plným menom. Draco ju tak nikdy nevolal. Volal ju "Weasleyová," alebo, pri tej jednej príležitosti, "Ginny". Nikdy predtým nevyslovil celé jej meno.

Nech bol ktokoľvek táto osoba, okolo ktorej mala ovinuté ruky, oslovil ju Virgínia. To jej stačilo, aby začala mať podozrenie, že sa tu nehrá čistá hra. Nebolo treba tú najbystrejšiu myseľ na svete, aby ste si dali dohromady kúsky dôkazov, ktoré boli po ruke. Ten oheň naproti cez ulicu, ten zelený záblesk, benzín, jej meno - to všetko vyžarovalo kúzelníctvom.

Stisk okolo jej pása mierne zosilnel a Ginny zavrela oči a zahryzla si do jazyka, aby potlačila nutkanie roztriasť sa. Nervozita bola tá posledná vec, čo práve teraz potrebovala. Ak toto bol Draco, potom bola vo vážnych ťažkostiach. Ak toto Draco nebol, potom bola stále vo vážnych ťažkostiach. V skutočnosti bola asi vo väčších problémoch. Prečo by sa niekto prestrojil za Draca, pokiaľ ju nechcel upokojiť do falošného pocitu bezpečia?

Ginny sa odtlačila, o krok cúvla a hľadela na muža, ktorý pred ňou stál. Všetko vyzeralo tak dokonale, od toho ľadového pohľadu až k tomu, ako mu padali jeho vlasy do tváre. Ale niečo nesedelo. Tie oči... zdali sa tak nesprávne v jeho tvári.

"Čo tu robíš?" povedala chladne bez jedinej emócie zobrazenej na svojej tvári. "Myslela som, že si povedal, že ma už nikdy nechceš vidieť."

"Máš problémy, potrebujem ťa vziať niekam inam... kde je bezpečnejšie," ten Dracov výraz bol taký podobný v tom, čo znelo presne ako Dracovo zatiahnutie.

Bolo to presvedčivé. Ginny sa domnievala, že to bolo príliš presvedčivé. Príliš dokonalá replika Draca, toto vôbec nemohol byť on. Zhodnotila svoje možnosti. Tento muž očividne použil Odvar všehodžúsu (Mnoholičný lektvar), čo by znamenalo, že mal niečo z Dracovej osoby. To znamenalo, že v istom okamihu to buď museli mať alebo mali jeho, aby im to dal, alebo si to zobrali násilím. To znamenalo, že to bolo buď ministerstvo alebo smrťožrúti - ani jeden z nich neznamenal priveľa radosti, čo počula od Draca. Chceli preliať jeho krv.

Ďalší faktor, ktorý bolo treba vziať do úvahy, bolo predpokladať to najhoršie a že ho zajali. Ale prečo by potom chceli Ginny? Nie, uzavrela, nedostali ho. Chceli ju použiť ako návnadu.

"Nie," riekla jednoducho a rozhodne. "Nechystám sa ísť niekam s takým darebákom ako si ty Malfoy. Ani kebyže som v nebezpečenstve, nedala by som za teba ani figu borovú."

"To nie je to, čo si predtým vravela," posmieval sa jej pohľadom falošný Draco. "V skutočnosti si myslím, že si chcela kúsok tohto "darebáka", že áno Virgínia!"

Ginny bojovala s tým, aby udržala ten výraz šoku mimo svojej tváre. Keď boli deťmi, Ron ju vždy učil, že akákoľvek ukážka emócie inej než zmätenie by ukázala mame, že tie koláčiky ukradli. Stále to platilo, ibaže v stávke bolo niečo väčšie než koláčiky.

Ako to ten človek vedel? Bola si istá, že mala dosť silné kúzla, aby vyradila štenice... ale na druhej strane to nestačilo, aby to zadržalo Draca pred jej domom. Ustúpila ešte o jeden krok a nervózne si založila ruky na hrudi. Blafoval, snažila sa presvedčiť samu seba. "V tvojej chorej zvrátenej fantázii, Malfoy! Nikdy by som sa ťa nedotkla ani veslom od člna!"

Draco sa uškrnul ešte viac s cynickým zachichotaním. "Smrťožrúti prišli na tvoje zapletenie v mojom prípade. Vedia, že som sem chodieval, aby som od teba získal informácie."

"Potom veľa nevedia, však?" povedala ležérne a prešla do kuchyne. Potrebovala niečo, s čím by sa bránila a jej prútik bol príliš viditeľnou vecou za týchto okolností.

"Vedia dosť. Zabili tú starú ženu oproti cez cestu."

Ginny zastavila pri kuchynskej doske a viditeľne trasúcou sa rukou schmatla hrnček. Vedela, že túto šarádu už dlho nevydrží. Mala pocit, že jej vnútri exploduje žalúdok a bolo treba všetko jej úsilie, aby sa nevyvracala vtedy a tam. Nikdy sa nepovažovala za silnú ženu a toto bol teraz okamih pravdy.

"Viem," zašepkala.

"Potom vieš, že je to pre teba hrozba," odpovedal ľadovo chladným hlasom.

Z ľavej strany si vzala fľašu pomarančového džúsu a naliala si pitie. "Ja nie som hlúpa, Malfoy." Vravela pravdu a mala pocit de'ja vu z predchádzajúceho času strávenom v tejto kuchyni so skutočným Dracom.

"Ja to viem, Virgínia," zavrčal Draco, "kvôli tomu ťa musím dostať do bezpečia. Ja ťa potrebujem."

Teraz stál priamo za ňou, jeho tvár vedľa jej ucha, jeho hlas chraptivý šepot. Vyvolalo to u nej triašku zmesou strachu a spomienok. Znelo to tak veľmi ako Draco, že ju to nútilo chcieť sa obrátiť a pobozkať ho. Chcela ho silne objať a urobiť všetko správne. Ale toto nebol ten muž, o ktorom premýšľala.

"A ja ťa potrebujem tak veľmi, ako potrebujem dieru v hlave, Malfoy." Ginny sa otočila tvárou k nemu. "Teraz... nepochopil si odkaz? Choď do prdele!"

Falošný Draco zdvihol ruku k jej tvári a pohladil ju jemne po líci, čím ju prinútil odvrátiť sa odporom. Na jeho tvári sa rozprestieral ten najmenší ľstivý úsmev. "Postarám sa, aby ti to za to stálo, ak so mnou odídeš," zašepkal skôr než narazil svojimi perami na jej.

Ginnine oči sa šokom rozleteli a jej ruky okamžite zradili jej sebaovládanie a začali sa triasť. Ale jeho zovretie na jej hlave zosilnelo, čím spanikárila, ako keby nemalo nastať zajtra. Toto nemohla zvládnuť. Nikto sa nechystal vojsť a zachrániť ju, ako dúfala. Po prvý raz vo svojom živote bude musieť dúfať vo vlastnú silu. Ale to sa práve dialo.

Zdvihla ruku nahor, zaťala nechty do jeho líca ako mačacie pazúry a potiahla nadol. Okamžite sa odtiahol a uhol nabok. Jeho ruka sa zdvihla k tým chumáčom mäsa, ktoré sa rozorvalo. Pramienky krvi sa valili z miest, kam zasiahli jej nechty a pomaly stekali nadol po jeho líci.

"Ty malá..." podarilo sa mu povedať skôr než sa Ginnin inštinkt prežiť nakopol a kopla ho kolenom silno medzi nohy.

Ten muž sa prehol v bolesti. Ginnina myseľ uháňala o závod, keď premýšľala, čo teraz robiť. Utiecť sa zdalo rozumné, premýšľala, keď ho tvrdo odtlačila a bežala tak rýchlo, ako mohla k predným dverám. Keby sa mohla dostať von, bola by v bezpečí. Neexistovala možnosť, že šiel za ňou v dave muklov; to by prinieslo príliš veľa problémov dokonca aj keby ju chytil.

Jej prsty sa zovreli okolo kľučky dverí, keď ich zatlačila, aby sa otvorili. Nič sa nestalo a spôsobila, že zakliala nahlas. On bude behom okamihov späť, čo znamenalo, že musí uniknúť. Vytiahla prútik a švihla ním na kľučku dverí a zamrmlala to kúzlo. Znova sa pokúsila zatlačiť kľučku a znova jediné, čo dosiahla, bolo zarachotanie ničoho.

Tým sa to pre ňu vyriešilo. Nech bol ten muž ktokoľvek, pracoval pre smrťožrútov a ona nevedela, čo bolo horšie. Ministerstvo by jej asi zobralo jej prácu za spolčovanie sa s nepriateľom. Bola by hanbou pre svoju rodinu a predviedli by ju k výsluchu. To by dokonca mohlo viesť ku krátkej dobe v ľudskejšej väznici. Ale smrťožrúti, tí by ju mučili kvôli informáciám. Označkovali by ju žeravým železom a potom by ju najpravdepodobnejšie zabili - alebo horšie.

Otočiac sa, mohla počuť, že votrelec kráčal smerom k nej. Rýchlo vyrazila vpred a pokúsila sa vyštverať sa po schodoch. Ale zrazu ju niečo stislo okolo členka a ju hodilo dopredu. Bradou narazila o schod pred ňu a rukami zovrela zábradlie pri jej boku. Opovažujúc sa obzrieť zbadala toho muža zlostne zazerať a snažiť sa ju stiahnuť dole schodmi.

Držiac sa zábradlia zo všetkých síl sa Ginny snažila odkopať z jeho zovretia. Ale to sa zdalo byť tesné a posunulo ju dole o ďalší schod, udrúc jej hlavu počuteľne o ďalší schod. Vykríkla v bolesti a silno ho kopla.

Toto sa zdalo splniť účel a čoskoro bola schopná vyštverať sa zostávajúcimi schodmi. Srdce jej burácalo v hrudi, tým sa jej ťažko dýchalo a hlavu mala zahmlenú. Chcela kričať, ale časť jej mozgu ju informovala, že by to veľmi nepomohlo. Tá istá časť jej mozgu ju nútila dostať dvere medzi ňu a to hlavné riziko.

Rýchlo bežala do spálne a zatreskla za sebou dvere. Vytiahnúc prútik sa poobzerala. V žiadnom prípade odtiaľ nemohla uniknúť a premiestniť sa neprichádzalo do úvahy, pretože Ron posilnil jej ochrany a zaklínadla po Dracovej poslednej návšteve.

"Mysli, Ginny! Mysli!" zašepkala si, keď jej myseľ rýchlo uháňala. "Čo by urobil Draco... pravdepodobne by toho bastarda zabil..."

Použila jednoduché uzamykacie kúzlo na dvere a potom sa pohla improvizovať. Tento muž očividne poznal temnú mágiu, do ktorej Ginny len fušovala, aby pomohla pár prípadom. Namieriac prútik neisto na posteľ, použila všetku svoju silu, aby pri pritreskla ku dverám. Keď toto premyslela, pripravila sa na súboj.

Dvere začali vrešťať v nemom škrípaní a ranách, ako keby na ne bola vrhaná mágia, aby sa otvorili. Ginny zatvorila oči a strhla sa. To buchnutie do hlavy ju zabíjalo a z nosa jej tieklo trochu krvi. Pripadala si zmätená a neuveriteľne vystrašená. Jediné, na čo dokázala myslieť, bolo, čo by sa stalo, keby chytili Draca. Zabili by ho?"

"Otvor tie dvere a možno ti neublížim tak veľmi, ako by som mal za ten kúsok v kuchyni!" ozvalo sa zakričanie spoza dverí.

Zostala ticho a snažila sa neplakať. Toto bola nočná mora, ale naozaj to mala očakávať. Toto je všetko, čo dostaneš za spájanie sa s Malfoyom na úteku, vyčítala si.

Ale zrazu začula pridusený výkrik a hlasné buchnutie, ako keby niečo spadlo na zem. Čelo sa jej pokrčilo zamračením a presunula sa k dverám, priložiac ucho na hladké drevo, aby sa jej lepšie počúvalo. Ozvalo sa jemné zaklopanie na dvere.

"Weasleyová...?" povedal potichu Draco.

***

Bolo to len včera, čo si Draco prisahal, že už nikdy znova nepôjde k Ginny. Teraz sa ale ocitol stáť pred dverami jej spálne, mŕtve telo ležalo pri jeho nohách. Mŕtve telo, ktoré sa pomaly menilo z jeho známej podoby do niekoho úplne iného. Mŕtve telo, ktorého oči boli teraz sklenené a na tvári ktorého bol výraz úplného šoku. Nuž, domnieval sa, mali by vedieť, že im ju asi nedovolí odviesť bez boja.

Jemne zaklopal znova na dvere, všetky druhy obrázkov mu bežali mysľou. Väčšina z nich zahrňovala jej telo dobité a zlomené, bez života roztiahnuté na zemi. To výrazne potiahlo za jeho emócie a nahnevalo ho to. Pomyslenie, že niekto robí niečo také takému neviniatku ho nútilo ublížiť tomu mužovi viac než by asi mal.

"Weasleyová... Ginny?" neiste opravil. Ak tam bola, potom nabehnutie dnu by ju vyprovokovalo k boju. Pravdepodobne ho za tejto situácie nenávidela a on nechcel, aby ju musel skrotiť.

Z druhej strany dverí sa ozval slabý zvuk, na ktorý sa v úľave trochu usmial. Bola tam, načúvala mu, pravdepodobne zvažovala, či to bol on alebo ďalší klon, ktorý ju mal v pláne zviazať. Na druhej strane, keby vôbec vedela, že to je on, bola by mu asi otvorila dvere? Pochyboval o tom. Nie po tom bozku a faktu, že asi priviedol do jej domu tú krysu.

"Kto je to?" zašepkala hlasom, ktorým by sa niekto ledabolo pýtal niekoho pri dverách.

"Ja," prosto odvetil. "Tvoja obľúbená poskakujúca fretka..:"

Draco dúfal, že použitím familiárnosti s jeho vlastnou minulosťou mu možno uverí, že je to on. Nebolo príjemné byť fretkou, ale pravdepodobne sa smiala ako všetci ostatní. V skutočnosti sa smiala práve teraz pri predstave ako poskakuje v inej podobe. Ten malý trik údajného Moodyho ho naučil veľa o tom byť auror. Takt nebol nikdy ich silnou stránkou.

"Ako viem, že si to ty, ty a nie ďalšie ty, ktoré nie je vôbec ty?" povedala váhavo skrz dvere.

Úsmev skrútil jeho pery v šelmovskom úsmeve. "Nič ti nemôžem dokázať."

Počkal pár minút v tichu a načúval. Potom sa niečo pomaly pohlo od dverí, rýchlo sa zamrmlalo kúzlo a ona otvorila dvere na kúsok, tak aby sa na neho mohla pozrieť. Draco nadvihol jedno obočie a sledoval ako jej oči všade poskakujú, až kým nepristáli na mŕtvom mužovi pri jeho nohách.

"Ty... ty... si zabil...?" podarilo sa jej povedať napriek jej jasnému otrasu. Draco prikývol. "Ale... myslím... ty... si zabil človeka."

"Nie je to prvý raz a pochybujem, že to bude naposledy." Povedal chladne, keď pokračoval v pohľade na jej tvár. Vyzerala zničene a on pocítil nutkanie len z princípu ešte raz toho chlapa kopnúť. Ublížil žene, ktorá sa pre Draca stala veľmi blízkou, napriek tomu, že jej to nikdy nepriznal. Ktokoľvek, kto sa jej dotkol, ho nútil chcieť nakopať mu hlavu, ak nie viacej.

Načiahol sa a dotkol sa zľahka jej líca, ale ona sa prudko stiahla. "Si zranená," dostal potichu zo seba. "Nechaj nech sa pozriem."

Sledujúc ju všimol si účinok, ktoré mali na ňu jeho slová. Pozrela sa na neho a zdalo sa, že na ňom hľadá niečo, čo by ho urobilo skutočným. Nakoniec zdvihla ruku dlaňou nahor. "Daj mi svoj prútik," prikázala hlasom autority.

Draco zvažoval, či jej dať alebo nedať jeho jediný prostriedok magickej ochrany. Ale tvárila sa zúfalo, ako keby chcela, aby bol tým, kým bol, ale nebola ochotná riskovať. Načiahol ruku a jemne položil svoj prútik do jej dlane a pozrel sa znova na ňu.

Hodila ho za seba a plne otvorila dvere, tak aby stála pred ním. Jeho oči cestovali po nej a prezerali celý jej stav. Nos mala od krvi, na čele mala reznú ranu a tiež sa tam formovala opuchlina. Šaty svedčili o tom, že si neviedla príliš zle. Spodok jej sukne bol roztrhnutý z miesta, kde mal podozrenie, že sa zachytila na schodoch. Vlasy jej trčali na všetky strany spod smiešnej čiernej vlnenej čiapky. Hlavu mala sklonenú nadol , čomu nemohol uveriť, v rozpakoch.

Načiahnúc sa stiahol tú pletenú čiapku z jej hlavy a hodil ho nabok. "Prečo pri Merlinovi nosíš takú smiešnu čiapku, Weasleyová?" spýtal sa neobvykle priateľským tónom.

"Mám vyrážku," zavrčala.

Znova sa trochu usmial. Bolo surrealistické, ako toto dievča fungovalo v každodennom živote. Neverili by ste, že je čarodejnica, keby ste ju stretli na ulici. Zdala sa koktať od jednej veci k druhej, príliš veľa uvažovala o minulosti a viacej o iných ľuďoch než o sebe samej.

Jemne si ju pritiahol do náručia a pevne ju držal pri sebe. "Myslím, že je čas, aby som ťa odtiaľto dostal," riekol do jej vlasov, keď začala neovládateľne plakať do jeho hrude.


Kapitola 12



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

12/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

POLOVICA ZA NAMI.  Ďalší cieľ je dostať sa po 16. kapitolu. Plán - budúci týždeň.

A nemusím spomínať, že to je preklad z rýchlika.



Kapitola 12

Ak sa toto stane nepekným, prisahám, nie je to naša posledná šanca

Tí supi, čo tu krúžia, lietajú kol mojej hlavy

Svet sa točí

Nechal som niekoho dostať sa mi pod kožu

Strácanie sa v diaľave je jediné, čo som videl

Teraz je tam rieka

Teraz je tam rieka

Nič ma nemôže zachrániť

Moje odhodlanie ma zradilo

Prichádza sem hurikán

Horím túžbou dostať sa tam, do stredu ničoty

Búrky varovanie prebleskuje, kým -

sa svet točí...

Turin Brake - Long Distance

Draco sa ťažko oprel o drsnú drevenú plochu stola v jeho malej kuchyni a vyzrel z okna. Počasie sa značne zmenilo odkedy opustili nebezpečenstvá Londýna, ale teraz sa síce zdalo ešte hrozivejšie, ale bezpečnejšie než kedykoľvek predtým. Valilo sa v dlhých elegantných úderoch po poliach, ktoré ležali tesne za jeho oknom a vlnilo nahor tie dlhé trávy v záchvate zúrivosti. Medzi kopcami sa usadzovala temnota, dávajúc najavo, že ich čoskoro ovládne noc. A jediné, čo mohol Draco robiť, bolo mlčky sledovať ako ten dážď duní na roztrasenú strechu domu.

Opustili Londýn tak rýchlo, ako mohli, pretože zostať by bolo nebezpečnejšie. Aspoň to bolo to, o čom sa Draco snažil presvedčiť sám seba. Stále sa pýtal, či bolo bezpečnejšie mať ju so sebou alebo nechať ju bez neho. Hoci už to nemalo cenu, stalo sa a nebolo nič, čo mohlo zmeniť udalosti, ktoré sa udiali.

Mlčky sa pobalila, spomínal. Jej ruky balili všetko, čo bude potrebovať na pár týždňov mimo. Nemal srdce povedať jej, že to možno bude dlhšie a naozaj sa vraví, že neznalosť je požehnaním. Ani raz sa na neho nepozrela, ani mu nepovedala, čo sa deje v jej hlave. Na druhej strane mohla myslieť len na jedinú vec. Otázky. Nebezpečné otázky, na ktoré jej on nebol ochotný odpovedať.

Keď sa pobalila, obrátila sa mu chrbtom a dala si dole oblečenie, s výnimkou spodného prádla. Šokovalo ho, aká otvorená bola, ale potom si uvedomil, že je vystrašená, aby zostala sama dokonca len na pár minút. Dovolil svojim očiam túlať sa po jej tele hľadajúc ďalšie modriny. Bolo tam pár modrín okolo členku a nahor jej nohou. Boli to značky, ako keby silné prsty zovreli jej jemnú pokožku. Vtedy ho to prinútilo striasť sa pri dôverne známom pocite viny, ktorý ho zaplavil.

Potom sa stalo niečo neočakávané. Otočila sa tvárou k nemu a on sa začervenal pri tom pohľade na jej tvár. Ale nebol v nej hnev na neho, že sa pozerá na jej polonahé telo, bolo to zmätenie. Pozerala na neho s obočím zvrašteným v zamyslení a jej zuby si hrýzli spodnú peru. Draco sa pomaly otočil, aby bral ohľad na jej slušnosť a načúval, keď pokračovala v prezliekaní do čistého oblečenia.

Skôr než odišli, rýchlo napísala odkaz svojej rodine. Nežiadal si ho prečítať napriek tomu, že by mal. Bolo by pre nich zlé vedieť, čo vedela ona, a vystaviť celú rodinu nebezpečenstvu. Dokonca nech akokoľvek nenávidel Rona Weasleyho a jeho bratov, nechcel ublížiť Ginny, ktorej by to nepochybne ublížilo. Ginny sa posadila v malej kuchyni, jej prsty škrabali kožušinu za ušami Honey a napísala možno najťažší odkaz, ktorý kedy napísala. Vedela, že za veľmi krátky okamih musí dať nadlho zbohom svojmu životu a napriek tomu, že nepovedala nič, vedel, že ju to bolelo.

Vo všetkej úprimnosti jeho to bolelo o toľko viac než to kedy bude bolieť ju. Odtŕhal ju od všetkého, čo on kedy chcel a nútil ju žiť jeho život. Malá časť z neho sa smiala nad iróniou toho všetkého a vravela mu, že si zaslúžila všetko, čo dostávala, len za to, že je Weasleyová. Ale ďalší kúsok pociťoval hanbu v časti, v ktorej vždy pociťoval a nikdy nemohol kontrolovať. Vždy tam bude a bude ho hnať tou cestou, ktorú by si mal vybrať, ale nikdy nevybral.

Draco chytil jej ruku, jej kufor a košík s mačkou a podarilo sa mu premiestniť ich na stanicu Waterloo. Pršalo a kým sa tam dostal, bol vyčerpaný súčasne fyzicky aj magicky. Bude musieť prejsť kúsok času, kým znova použije mágiu; smrtiaca kliatba sa mu o to postarala. Vtedy, práve keď mal pocit, že sa asi zrúti, sa Ginnina ruka zovrela okolo jeho, aby ho znova upozornila na nebezpečenstvo.

Kúpili dva lístky, rýchlo nasadli do mukelského vlaku a posadili sa medzi nemagických ľudí okolo nich.

Bol to pre nich ten najbezpečnejší spôsob ako cestovať. Nikto by sa ich neodvážil napadnúť pred všetkými tými muklami. Tiež to sťažovalo sledovania, pretože týmto spôsobom sa nepoužije žiadna mágia. Draco mal v pláne vymeniť vlaky a trasy niekoľkokrát. Takto ktokoľvek, kto ich na začiatku sledoval, nebude schopný s nimi držať krok. Nie veľa kúzelníkov vedelo, ako používať mukelskú železnicu. Na druhej strane to nevedelo ani veľa muklov.

Nakoniec po celom tom tichu a celom to cestovaní sa dostali na zastávku, o ktorej Draco  vedel, že to nakoniec oľutuje. Bol doma v tom najpravdivejšom zmysle slova a nikdy predtým ho neukázal nikomu zo svojej minulosti. Ginny bude prvý kúzelník (ktorý to prežije), čo vkročí do útrob jeho domu a domova. Trvalo mu dlhý čas zabezpečiť ho, takže priviesť ju k nemu dávalo v stávku jeho bezpečie.

S týmito myšlienkami v hlave ich všetkých premiestnil do svojho domčeka uprostred slatín Severného Yorku.

Teraz bol znova sám. Keď strávil hodinu len sledovaním ako Ginny sleduje jeho, stal sa unavený a mierne znudený. Vedel, že je stále v šoku, ale musela byť tak smrteľne tichá? Musela sa na neho pozerať s tými veľkými hnedými očami? Na čo myslel, keď priviedol Weasleyovú do svojho domu? Zúfal si, keď zízal von z okna, na tú krajinu otvorenú pohladeniam vetra. Keby bol zamilovaný, bola by to dokonalá doba k žiaľu. Ale on nebol a kvôli tomu vedel, že nebude schopný získať od nej nič okrem jej spoločnosti.

"Draco...?"

Otočil sa a nechal svoj pohľad spočinúť na Ginny, ktorá stála vo dverách. Objímala sa rukami, vlasy mala zviazané dozadu do neupraveného drdola a únava odzrkadľovala jej bolesť na tvári. Draco sa pokarhal za to, že sa na ňu znova pozerá ako na nejaký predmet, ale nič nepovedal. Niežeby nechcel, bolo to skôr, že nemohol. Nebolo vôbec nič, čo by mohol povedať, čo by toto všetko odplavilo preč.

"Draco... kde sme?" spýtala sa pomaly s náznakom opatrnosti. V duchu sa usmial. Prinajmenšom mu neverí ani nos medzi očami.

"Sme v mojej kuchyni," povedal vľúdne a odvrátil sa od nej. Načiahol sa ku kanvici a naplnil ju v dreze. Ginny bola nahnevaná a zmätená, ale on nechcel cítiť k nej niečo, čo by nebolo nepatrným záujmom. Nechcel mať pocit, že sa jej musí dotknúť. To by len jeho hlavu viacej pomiešalo, a to by nikomu nepomohlo.

"Prečo si ho zabil?" spýtala sa slabým tichým hlasom.

"Robím kávu, dáš si?" odvetil unaveným tónom, ignorujúc jej žiadosť o informácie. Neznalosť je požehnaním, pripomínal si.

"Kto ide po tebe?" Jej ruka bola teraz na jeho, jemne spojovala svoje prsty s jeho. Ten hlas, ktorý používala, bol hladký ako med a rovnako tak sladký. Porušovala každé pravidlo v tej knihe. On mal byť ten, kto by mal na ňu využiť svoju silu pohlavia, nie naopak.

"Beriem to ako áno. Ale najlepšie je nedať si príliš veľa než pôjdeš spať." Zamrmlal, vytiahol svoju ruku z jej a vybral dve šálky. Položil ich na pult a chystal sa urobiť čiernu kávu. Potreboval niečo silné a alkohol bol ako na potvoru hlúpy nápad. "Zabráni ti zaspať."

"Prečo sa na mňa nepozrieš...?" zašeptala, bolesť lemovala každé slovo.

Draco sa otočil a pozrel sa na ňu. "Pozerám sa na teba," zašeptal ostrým tónom. Bol na ňu nahnevaný za to, že tak ľahko voči nemu zjemnila. Prečo ho proste nemohla nenávidieť? Bolo by to do pekla oveľa ľahšie! Potom si uvedomil, že ani on k nej necíti nenávisť a to je ten problém.

Striasla sa pri sile jeho slov a jeho pohľadu. Draco si uvedomil, že vládol veľkou mocou, ale nechcel ju použiť voči nej. Kvôli tomuto ju nemal priviesť sem, všetko sa to pokašľalo. Jeho túžba chrániť ju začínala byť silnejšia než jeho vlastná túžba chrániť samého seba. Znova sa otočil a pokračoval v nalievaní vody do hrnčekov. Najlepšie sa sústrediť na kávu.

"Choď si sadnúť, Weasleyová. Nemám náladu na tvoje otázky," riekol hnusne.

***

Ginny hľadela na Dracove pohybujúce sa telo, kým on ju stále ignoroval. Prečo bol taký hnusný? Zabudol na všetko, čím prešla len kvôli nemu? Nejako o tom pochybovala, ale mala na pamäti, že je len ďalším z jeho nástrojov. Využíval ju, aby získal informácie a pomoc, ktorú potreboval. Nezáležalo mu na nej žiadnym iným spôsobom. Bola si istá, že nie tým spôsobom, čo ona cítila k nemu.

Rýchlo sa zvrtla, vybehla z izby po dlhej spojovacej chodbe. Zúfalo nechcela, aby ju videl znova plakať. Bolo ponižujúce musieť byť utešovaná niekým, kto k nej necíti nič iné okrem ľútosti. V krku sa jej vytvorila guča a jej telo sa triaslo, keď otvorila dvere naľavo a nazrela dnu.

Draco jej nenavrhol okružnú cestu so sprievodcom, keď prišli. Len jej prikázal, aby sa posadila do hojdacieho kresla pri malom zúriacom ohni a zobral jej preč batožinu. Nenamietala, izba bola útulne malá a preplnená knihami. Voňala kávou zmiešanou s vôňou, ktorú si spájala s Dracom. Bola to vznešená izba a ona si dokázala predstaviť jeho v nej, ako číta knihy so šálkou kávy. Jej oči zaujímalo všetko a nakoniec, keď sa vrátil, sa len proste posadil a sledoval ju. Hoci kreslo nebolo to, kde zvyčajne sedával. Nebolo obnosené, čo ukazovalo, že ho mal len pre prípad, keby mal návštevníka.

Ale nakoniec zostal unavený z jej sledovania. Nepokojne sa ošíval v kresle, čím pritiahol jej pohľad. Prečo by sa Malfoy na ňu chcel vôbec pozerať? Ale presne vedela prečo. weasleyovský fŕkanec blata pod malfoyovskou topánkou. Nezasluhovali si nič viac okrem urážky. Boli terčom posmechu ministerstva, s jej bláznivým otcom a jej priveľmi temperamentnými bratmi. Prinajmenšom to Draco takto videl. Ani v tom najmenšom sa mu jej rodina nepáčila.

Jediný raz, kedy dal najavo záujem a možno nejaký cit bolo, keď ju po tom útoku objímal. Zdalo sa to také skutočné. Tak úplne dokonalé. Ale všetko to bola falošná nádej.

Dvere, ktoré otvorila, boli do malej kúpeľne. Bola to pre ňu malá pomoc, ale aj tak si to poznačila do pamäte. Rýchlo tie dvere zatvorila a pomaly kráčala nahor starým vŕzgajúcim schodiskom. Boli to tie schody, čo sa vždy používali v mukelských hororových filmoch. Ginny skoro čakala, že ju hore niečo napadne. Nič síce nezaútočilo, ale ona bolo trochu sklamaná.

Obzrela sa a boli tam troje dvere. Jedny museli byť do ďalšej kúpeľne, ďalšie do jej spálne a posledné boli Dracove. Zvedavosť presiakla do jej mysle pri pomyslení na prehľadanie jeho izby. Chcela zistiť, ako žil v mukelskom svete. Ale to bolo niečo, čo bude musieť potlačiť. Nahneval by sa dokonca, keby sa dotkla jeho kľučky, nieto vošla dnu a dotýkala sa prstami jeho vecí. Nie, bude to musieť zanechať ako neprebádanú oblasť.

Pohla sa napravo a položila ruku na okrúhlu zlatú guľu. Otočila ju a začula západku zapadnúť dozadu a dovoliť dverám, aby sa otvorili a odhalili jej tú izbu. A aká to bola izba. Najprv jej zobrala dych. Steny boli bledofialové, ktoré sa zdali tmavnúť smerom k spodnej časti steny. Mala okno, ktoré čelilo tej valiacej sa krajine vonku oproti obrovskej posteli. Prešla k nej a položila ruky na deku. Bola jemná na dotyk. Obzrela sa a všimla si, že Draco vybalil všetok jej majetok.

Obrázky, ktoré si zbalila, boli úhľadne rozložené na prekrásnom, velikánskom toaletnom schodíku. Prešla k nemu a posadila sa malú plyšovú stoličku, ktorá bola pred ním umiestnená. Zrkadlo pred ňou bolo staré a zarámované v kudrlinkách mahagónového dreva. Kudrlinky siahali nadol a splývali do hlavného toaletného stolíka. Nepatrný úsmev skrútil jej pery, keď prešla prstami po hladkom dreve. Oči jej prebehli k povrchu a zbadala, že vyložil všetky jej produkty krásy úhľadne na jednu stranu s najväčšou fotkou na druhej strane.

Znova sa postavila, prešla na druhú stranu k šatníku a otvorila dvere. Vo vnútri boli zavesené všetky jej šaty a ona mala podozrenie, že na niekoľko z nich bolo použité žehliace kúzlo. Jemné vôňa parfumu naplnila izbu, ktorý ju prinútil cítiť sa teplo a mlhavo. Draco položil čerstvo narezané kvetiny do okna a vedľa postele. Bol tam tiež pár kníh, ktoré vyzerali ako mukelské romány.

Zrazu sa ale cítila veľmi trápne. Ak Draco vybalil jej veci a dal si čas, aby urobil jej izbu dokonalou, potom musel vidieť jej spodné prádlo. To bolo trápne, pretože Ginny si zbalila všetky jej robustné, pohodlné babičkovské nohavičky a podprsenky. Neboli ani v najmenšom vzrušujúce či sexy. Boli bezpečné a vhodné pre každodenné použitie. Nezamýšľala, že ich bude Draco vidieť! Rumenec jej sfarbil líca.

"Je mi to ľúto."

Nemusela sa otočiť, pretože vedela, že by ju to prinútilo len chcieť ovinúť ruky okolo neho. Namiesto toho vybrala jednu z kvetín z vázy a zhlboka sa jej nadýchla. Bola to izba ako stvorená z jej snov a Draco jej ju dal. To, čomu nerozumela, bolo prečo? Možno to bola vina.

"Povedal som, že mi je to ľúto, Weasleyová," riekol Draco znova roztrpčeným tónom.

"Ginny," zašepkala a otočila sa tvárou k nemu. "Volám sa Ginny."

Naklonil hlavu nabok a hľadel na ňu, jeho oči si ju premeriavali rovnako, ako to urobil predtým. Dostala závrat pri pomyslení ako sa vtedy cítila. Ako veľmi chcela, aby bol len bastard a využil svoju výhodu. Ale on nebol. Namiesto toho sa otočil a nikdy nezachytil ten ublížený pohľad na jej tvári. "To neušlo mojej pozornosti," povedal s nepatrným úsmevom.

"Ja nie som môj brat, vieš. Nemusíš ma volať priezviskom. Ja som sama sebou," vzdorovito povedala.

"To tiež neuniklo mojej pozornosti."

Obozretne ho sledovala. S Dracom sa musí zaobchádzať opatrne, ak má niekedy zistiť, čo sa deje. Bolo podstatné, aby vedela, čo čakať a či muž, s ktorým zdieľala dom, bol spoľahlivý.

"Odpustíš mi, Ginny?" hnusne zdôraznil jej meno.

"Nie," povedala prosto. "A nemyslím, že ti niekedy odpustím. Nenávidím ťa."

Draco pomaly prikývol a kráčal k nej s dravým úsmevom. "Nuž, ak ma tak veľmi nenávidíš, Ginny, prečo proste neodídeš. Obstaraj si nož do chrbta. Možno ďalší mŕtvy sused. Ale to by bolo od teba hrozne nedbalé, však?"

Jej oči zostali ľadovo chladné. Ten hra sa znova vrátila do súperenia - prímerie skončilo. Znova sa vrátili k bytiu krutými nepriateľmi, ktorý jeden druhého nenávideli. A napriek tomu, že vravel všetky tieto hrozné veci, nemohla si pomôcť, aby nemala pocit, že ju hnevá úmyselne.

"Sklapni, Malfoy," zašepkala, keď sa konečne postavil pred ňu. "Inak sa postarám, aby si už nikdy znova neprehovoril."

"Hmmm," Draco sa na ňu trochu usmial. "Nuž, keby si to urobila, nikdy by si nedostala šancu poznať pravdu, však?"

"Keďže si taký hlúpy ako si, Malfoy, som si istá, že poznáš abecedu dosť dobre, aby si mi tie písmenká ukazoval." Ginny sa šelmovsky usmiala a uvažovala sa, prečo sa vždy na konci uchýlili k vzájomným urážkam.

"Ach! Máš na mysli, že sa ma nechystáš zviazať, kým si v tom. Musím povedať, Weasleyová, že som veľmi sklamaný nedostatkom tvojej... predstavivosti. " Slávny úškrn bol späť a nemohla si pomôcť, aby sa na neho široko neusmiala.

"Len v tvojich snoch," zašepkala.

Draco prikývol. "Pravdepodobne."

"Povieš mi tvoje tajomstvá?"

"Možno."


Kapitola 13



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

13/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

Stíham len tak-tak. Kapitola s veľkým "K". Budem pri PC až večer.



Kapitola 13

Zdá sa, že si si vytvoril svoj vlastný prelud

poháňaný mojím obrazom

Nuž, nemohol som zostať pri tvojom boku

To by nebolo správne

Obraz, ktorý ja proste nevidím

Prečo to musíš tak komplikovať

Nemôže to byť proste také nádherné

Nechcel zadusiť tvoj let

Nemal som v pláne zamilovať sa

Vždy v honbe za dokonalými ľuďmi

Ach a chápem že to dokazuje

Ale to je len nevinnosť v tebe, ktorú chcem vyžmýkať

Viem, že by to mohlo byť nádherné

Ale nechcem byť súčasťou nejakej situácie

Nechcem byť na tejto lodi

Nechcem tlmiť tvoj let

Nemal som v pláne sa zamilovať

Badly Drawn Boy - Disillusion

Tik. Tak. Tik. Tak.

Ginny posúvala vidličkou kúsky šalátu po tanieri, sledujúc ako sa pohybuje po hladkom bielom povrchu. Sedela tak po dobu, ktorá jej pripadala večnosťou, len so zvukom hodín, ktoré rušili to ticho. Možno by práve teraz mala jesť menej než zelený kúsok šalátu, zvažovala v duchu, ale to by znamenalo musieť vzhliadnuť a to urobiť nechcela. Zdvihnúť zrak by znamenalo musieť sa stretnúť s Dracom sledujúcim ju tak uprene, ako keby premýšľal o čomkoľvek čom premýšľal.

Malfoyovci boli vychovaní byť gentlemani. Dokonca aj keď boli medzi svojimi nepriateľmi, vždy vravievali svoje prosím a ďakujem vám. Otvárali ženám dvere, vpustili starobu pred krásou a postavili sa, keď dáma opúšťala stôl. To znamenalo, že pred  zízaním tiež čakali na všetkých, kým začnú jesť a kým dojedlim skôr než vstali a odišli. A to bolo to, čo tak veľmi privádzalo Ginny k hnevu. Chcela, aby vstal a nechal ju dojesť jej úbohú večeru samu. Chcela, aby prestal zízať kým jedla. Robilo ju to paranoidnou. Čo ak sa jej niečo zaseklo medzi zubami a nevšimla si to? Povedal by jej to, ale by bol len zdvorilý?

"Nemyslíš si, že by to poslúžilo lepšiemu účelu, keby si to skutočne zjedla?" spýtal sa Draco z miesta, kde sedel oproti nej. "Alebo možno by si to radšej nechala košu na odpadky? Už to aj tak vôbec nie je k jedlu."

Ginny pustila s cinknutím vidličku na svoj tanier. Mohla vycítiť, že sa k nej snažil byť milý. Problém bol, že ona nechcela, aby bol ku nej milý. Keby bol protivný a nenávistný, potom by mala dôvod spraviť mu zo života peklo. Ale namiesto toho sa mu cítila zaviazaná. Zachránil jej život a zbavil ju nebezpečenstva. Tento fakt jej došiel iba keď jej povedal, že je čas ísť jesť. Podľa všetkého po tom utrpení potrebovala získať späť svoju silu.

"Možno," neochotne odpovedala.

Postavil sa a zobral svoj vlastný tanier, ale potom prešiel okolo, aby získal jej. Ginny bola ohromená, aký zručným sa zdal. Ani raz nezdvihol prútik, aby veci urýchlil. Úplne všetko robil mukelským spôsobom, robil jednu vec po druhej a urobil ju svojím vlastným tempom. Dom nebol úplne uprataný, ale bol zorganizovaný tak, aby vedel, kde všetko je. Bolo to skoro, ako keby v ňom viacej mágia nejestvovala.

Na druhej strane použil prútik, aby zabil.

Postavila sa, šla za ním a vošla do kuchyne, jedine, aby bola konfrontovaná s tým, že Draco Malfoy umýva riady. Oprela sa o zárubňu dverí a starostlivo ho sledovala. Bolo to celkom surrealistické a do istej miery desivé. Tento muž bol kedysi sila, s ktorou bolo treba počítať. Zo strachu bol uznávaný všetkými, koho stretol. Len púha zmienka jeho mena stačila, aby sa ľuďom v panike zrýchlila srdcová frekvencia. Malfoyovci vládli bohatstvom a mocou, nepodriaďovali sa vôli nikoho, len svojej vlastnej. Ale k čomu to bolo dobré pre muža, ktorý práve teraz pred ňou stál, rukávy vyhrnuté a mydlová voda mu špliechala na šaty? K ničomu.

"Viem, že som neodolateľný, Weasleyová, ale dal by som prednosť, keby si prestala čumieť a pomohla mi to utrieť. Napokon je to tvoj neporiadok rovnako ako môj." Otočil hlavu, aby sa na ňu pozrel. "Pokiaľ samozrejme dokážeš odtrhnúť oči od mojej postavy."

Ginny sa na neho zamračila a postavila sa vedľa neho. "Ver mi, Malfoy, videla som lepšie."

Usmial sa tým malým úsmevom, kým pokračoval vo vírení vody a  umývaní každého taniera penovou vodou. Občas si nemohla pomôcť, aby nesledovala jeho ruky, ktoré ľahko prechádzali od jedného taniera k druhému. Na tých mužských rukách bolo niečo podivne fascinujúce, čo nútilo Ginny začervenať sa a odvrátiť sa v rozpakoch. Nič dobré by nezišlo z fantazírovania nad jeho rukami. Napokon, niežeby ich vôbec niekedy mal položiť na ňu.

"Prečo som tu?" spýtala sa, aby pritiahla svoju myseľ k dôležitejším veciam.

"Pretože keby som ťa nechal doma, potom by si bola cieľom znova a znova, až kým by ťa nakoniec nezabili alebo ťa nezajali. Nech som si akokoľvek užíval čas strávený v tvojom dome, myslel som, že by bolo lepšie vziať ťa preč od nebezpečenstva namiesto toho, aby som sa do toho zaplietol sám a zabránil tvojej smrti." Vyšlo to von rozvážne a odhodlane, každé slovo zvažované skôr než bolo prehovorené.

"Ach," bolo jediné, čo Ginny zhromaždila ako odpoveď. Čo iné by mohla povedať? Ďakujem ti?

"Viem, že toto nechceš počuť, ale mohlo by to chvíľu trvať, kým budem schopný túto situáciu zmeniť," povedal pokojne, jeho ruky stále pracovali na okraji šálky. "Ale nechcem, aby si sa vydesila. Ak nebudem môcť toto pre teba zvrátiť..."

"Ak nedokážeš toto pre mňa zvrátiť, tak čo?" spýtala sa ho so zamračením. To neznelo dobre. Znelo to zle a prinútilo to jej žalúdok od strachu sa pretočiť.

"Potom budem musieť podniknúť drastický čin," dokončil s naznačením strachu, ktorý pociťovala. Zaťala zuby do spodnej pery, keď utierala misu a uvažovala nad tým, čo myslel tým "drastický".

"Som zvedavý," konverzačne riekol Draco, "či máš nejakých priateľov, ktorí sú v cudzine? Alebo možno vzdialeného príbuzného, čo by potreboval trochu navštíviť?"

"Prečo sa pýtaš?" opatrne sa spýtala, okamžite jej prišiel na myseľ obraz Harryho. "Chcem povedať, aké by to malo pre teba využitie? Teda pokiaľ tam nechceš odísť a ukryť sa... to vlastne nie je taký zlý nápad!"

"Mal som na mysli úkryt pre teba, nie pre mňa," vážne preniesol Draco. Umývanie sa skončilo a teraz sa opieral o pracovnú dosku, sledujúc ju s výrazom viny. "Nie je bezpečné mať ťa ma v mojej blízkosti. Naozaj som ťa nemal v prvom rade do toho vôbec zaťahovať."

Asi mal pravdu, pomyslela si v duchu. Bola to jedine jeho chyba, že tam bola, že ju napadli a že musela opustiť všetko, čo milovala. Jej rodine sa mohlo prihodiť čokoľvek a ona by sa to vôbec nedozvedela, pretože bola tu. Ukrývala sa ako žena, ktorá bola vystrašená a vinná. Ale ona nebola vinná. Jediný hriech, ktorý Ginny priznávala, bolo to, že nezatkla Draca a vložila do neho svoju dôveru. Ale kvôli čomu? Aby okúsila dobrodružstvo a možno niečo viac. Tá túžba nebyť Weasleyová, ktorá nasleduje tradície svojej rodiny a je známou len ako jedna z nich. Chcela byť jednotlivcom v tom najpravdivejšom zmysle tohto slova. Draco Malfoy bol pre ňu príležitosťou vziať záležitosti do svojich rúk.

Pokrútila hlavou a pretrela si čelo. Na čo to myslela? Ginny nemohla zvládnuť to, čo sa dialo. Už sa zdalo, že nič nemá pod svojou kontrolou. Keby ho len bola vzala k aurorom, keď mala šancu, možno by sa toto nebolo prihodilo. Jej oči previnilo skočili k Dracovi v strachu, že sa dozvie o všetkom, čo prechádzalo jej mysľou.

"Bolo by pekné vedieť, od čoho utekám. Prečo by som mala byť v nevedomosti, keď je to môj život, ktorý bol daný do nebezpečenstva?" riekla potichu.

"Tvoj život?" hnusne sa uškrnul. "Pred čím myslíš, že sa roky ukrývam, Ginny? Prinútili ma báť sa všetkého za mojím chrbtom, čo nebolo mojím vlastným tieňom. A kvôli čomu? Kvôli môjmu mizernému životu, kvôli tomu, čo teraz nemá žiadnu cenu."

Ginny ho sledovala, jej pery čiastočne oddelené v šoku. Prečo takto hovorí? Nebolo to tak, že prišli do jeho domu, nevystrašili z neho živú dušu a skoro ho nezabili. On nebol ten, kto musel predstierať všetkým svojím priateľom, že sa nič nedeje, keď sa zdalo, že sa všetko rúti do krachu. To nebol on, kto sa vzdal práce a rodiny, aby sa ukryl.

"Ty chceš vedieť prečo? Nuž, poviem ti všetko, čo chceš vedieť a potom sa budem dívať, ako v zhnusení odchádzaš. Ako dávaš pozor, aby si sa nikdy nestretla s mojím pohľadom. Ako sa strasieš, ak sa ťa niekedy dotknem. Ako nebudeš schopná zaspať, pretože budeš taká vydesená, že si budeš myslieť, že počuješ a vidíš veci, ktoré neexistujú."  Zdalo sa, že Dracove oči stvrdli a jej to vyvolalo triašku nahor chrbticou. "Nevedomosť je požehnaním. Zvedavosť zabila mačku,*" zasyčal. "Čo vedomosť kedy spôsobila, aby ju priviedla späť?"

*Curiosity killed the cat. Prekladá sa to ako Zvedavosť zabíja, alebo Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.”

Ginny si založila ruky na hrudi a postavila sa tvárou v tvár jeho vyhrážaniu. Už viacej ju nebude zastrašovať tak, ako to robil v škole. Ona nebola tá malá Weslíčka, ktorá bola neviditeľná pre svet okolo seba, keď jej bolo smutno za snami o Potterovi. Dokonca keby aj bola, odmietala to uveriť. Prešla k stolu, posadila sa a počkala na neho, kým sa k nej pripojí. V žiadnom prípade teraz necúvne.

***

Draco sledoval, ako kráča od neho. Možno ju zatlačil príliš ďaleko. Teraz nebola žiadna cesta vrátiť sa, vystrašiť ju, aby nechcela vedieť. Uvedomila si, že niečo pred ňou skrýva. Ginny ani zďaleka nebola hlúpa, a predsa chcel, aby sa na neho pozerala ako na muža a nie ako na netvora. Povedať jej, kto ide po ňom, by znamenalo všetko jej odhaliť.

Bál sa. Bol hlboko vydesený, pretože sa chystal hovoriť o veciach, o ktorých nikdy nehovoril. Chystal sa premýšľať o veciach, o ktorých nikdy nepremýšľal, keď mohol. Boli to veci, z ktorých sú stvorené nočné mory. Nechcel, aby ich Ginny musela poznať. Ale ona chcela. Všetko. Absolútne všetko.

Prešiel k stoličke oproti nej a pokojne sa posadil. Malfoyovci nedávajú najavo strach či lásku. Dávajú najavo pýchu, nenávisť a hnev. Takže sa vyrovnal oproti nej, keď sa díval, ako sa na neho pozerá a hľadá odpovede. Keď skončí, bude ľutovať, že sa ho niekedy spytovala. Pravdepodobne ho bude nenávidieť celým srdcom a dušou. Všetko sa zmení a ona sa už nikdy na neho nepozrie rovnako, ako sa pozerala. Zvláštnou vecou bolo, že nemohol zniesť predstavu, že sa jej nikdy nebude znova schopný dotknúť. Teraz, keď mu tá výsada mala byť odobratá, bolo to to jediné, čo chcel. Len sa načiahnuť a pobozkať ju, pretože mu to nebolo byť dovolené.

"Pokračuj teda. Vydesil si ma tak veľmi, ako si chcel, Draco," riekla v smrteľne pokojným hlasom. Jediné, čo mohol urobiť, bolo prikývnuť na odpoveď.

"Môj otec mal očakávania. Ty by si mala vedieť, aké je to mať rodinu, ktorá od teda očakáva príliš veľa už od príliš mladého veku?" pozrel sa na ňu, ale nedožadoval sa odpovede. "Chcel som byť slobodný. Chcel som byť schopný vyjsť do sveta a vytvoriť si svoj vlastný život. Možno som sa mohol stať bankárom alebo kozmonautom, hocičo prosté a nudné. Proste dosť na to, aby ma to urobilo normálnym. Ale nanešťastie nebolo mojím osudom, aby sa to stalo, čo je hlúpe. Mám pocit, že by som mohol byť dosť dobrým bankárom."

Draco si nemohol pomôcť, aby sa trochu nezasmial. Zhrnul svoj život do vtipu, pomyslel si, a dobre sa to vnímalo. Aspoň takto sa nebudú dať zosmiešňovať jeho sny. Aspoň takto bol tento okamih odľahčený a Ginny sa napoly usmievala. Mohol vidieť z pohľadu na jej tvár, že sa chcela uškrnúť. Chcela sa zasmiať naplno a zažartovať o ňom a tých bankárskych nezmysloch. Ale to sa nestalo. Prial si, aby to urobila.

"Takže mám sedemnásť rokov a je to môj posledný rok na Rokforte. Stále som chlapec, ktorého sa buď všetci boja, alebo ho rešpektujú. Spravil som svojho otca na seba pyšného tým, že som bol jeho mladšia verzia." Draco zastal a prehrabol si rukou vlasy. "Vyzerám rovnako ako on. Všetci to hovoria. Každý si myslí, že sa stanem mužom, ktorý bude nenávidený. Potter sa na mňa pozerá s čistým jedom. Jeho priateľka sa na mňa stále pozerá, ako keby som bol extrémne príťažlivý a jemu z toho vrie krv. Čo mohla vôbec vidieť v niekom, kto mal také chladné srdce, ako som mal ja?"

Poklesol pohľadom na stôl, keď sa mu vrátili spomienky. Zdalo sa to tak blízko a predsa tak vzdialené od toho, kde sa teraz nachádza.

"Takže si vypracujem plán. Zvediem tú mrchu a dostanem ju do postele. Takto bude Potter vedieť, že nikdy nebude ani z polovice taký chlap, ako som ja. Ale hlboko vo vnútri viem, že som to ja, kto nebude ani z polovice taký chlap ako je Potter..." zastane a zhlboka sa nadýchne. "Ten plán sa uvedie do pohybu a nakoniec zistím, že s ňou mám sex. Je taká čistá a nádherná. Náhle dokážem vidieť, prečo si Potter myslí, že je do nej zamilovaný. Ale pokiaľ ide o mňa, ja by som nikdy nemohol milovať niečo také povrchné. Nebola v nej žiadna hĺbka... Predpokladám, že sa mi páčili utrápené duše a ženy, ktoré nebolo ľahké dostať do postele."

Uvedomoval si, že teraz mal jej plnú pozornosť. Sledovala ho s výrazom šoku a potešenia. Draco sa trochu usmial. Ginny sa z toho príbehu tešila, pretože ona vždy chcela byť s Potterom a bolo to kvôli nemu, že sa to nakoniec udialo. Ale ona sa neusmiala. Nie, pomyslel si, to by pre ňu bolo príliš ľahké len sa usmiať a cítiť sa vinne. Možno by sa uspokojila s tým, čo už povedal... nie. Ona spokojná nebude, až kým sa ten príbeh nedopovie.

"Môjho otca to spravilo šťastným. Podarilo sa mi niečo tak pochybné a vlastnými silami. Iste budem schopný pokračovať v jeho stopách, keď nakoniec odíde na dôchodok." Nepekne sa zasmial. "Mohol byť ďalej od pravdy? Nezviedol som to dievča kvôli nemu. Urobil som to kvôli sebe. Kvôli tomu, aby som mohol ochutnať niečo, čo kvôli nemu ja nikdy nebudem. Nikdy nedostanem svoju nevinnosť späť. Nútilo ma to chcieť ho zabiť tým najbarbarskejším spôsobom, aký bol možný. Každú noc som ležal hore a predstavoval si každý možný spôsob, ako by som sa mohol oslobodiť z jeho železného zovretia okolo môjho krku. Pomaly ma škrtil."

"Potom som dostal ten list. Bol napísaný ako prosba, ale ja som vedel, čo znamenal. Chcel, aby som sa pripojil k smrťožrútom. Chcel, aby som si dal na ruku vypáliť to hrozné znamenie. Uškrnul som sa, keď som ho dočítal. Dokonca aj keby som veril tomu, čo vraveli, v žiadnom prípade by som sa k nim nepripojil. Nie potom, čo mi povedal, že on chce, aby som sa pripojil. Ak to bolo možné, urobil som presný opak." Pozrel sa na ten stôl a stiahol si z prstov prstene.

"O dva dni neskôr bol mŕtvy. Šiel som sa pozrieť na jeho telo v ten istý deň, len aby som sa uistil, že nedýcha. Bolo úžasné vidieť to. Jeho oči bolo zmrazené v tom výraze, ktorý vždy mal, keď som urobil niečo, s čím bol nespokojný. Najprv som na jeho mŕtvolu napľul a potom som prikázal,  že ako hlava majetku Malfoyov si pre neho prajem, aby bol spopolnený. Aby mu to ukázalo, aké to je jednať s niekým ako so špinou. Vysypal som ho do blata, kam patril. Tam, kde ho zhltne ta najhnusnejšia z príšer." Draco si nemohol pomôcť, aby si neodfrkol. "Ironické a možno klišé, ale myslím, že som mal právo potrestať jeho pozostatky kvôli tomu, že som to nikdy nebol schopný, keď bol nažive."

"Ty ho... Ty si ho... nemal rád?" spýtala sa slabým hlasom. Podľa všetkého bola šokovaná zistením, že bol taký diabolský, ako sa zdal. Zničil každú ilúziu, ktorú o ňom mala.

"Ako môžeš mať rada niekoho, kto žije, aby ťa nenávidel? Kto ťa zmláti, ak povieš niečo nesprávne? Nemyslím si, že by si ho mala rada, keby bol tvojím otcom. Na druhej strane, keby bol on tvojím otcom, asi by si bola mŕtva," riekol chladne Draco.

Ginny prikývla a pozerala sa do lona. Už si začínala uvedomovať, že koniec tohto príbehu nebude rozprávkový. Draco neodcvála do západu slnka na svojom čistobielom koni.

"Mám osemnásť. Opúšťam školu. Otec je mŕtvy. Som hriešne bohatý s veľkým majetkom, ktorý mám ísť domov viesť. Všetko na svete sa zdá byť v poriadku. Až do okamihu, kým neprídem domov a nenájdem svoju matku. Napriek všetkým jej hriechom milovala môjho otca do jeho posledného dychu. Žiada ma, aby som sa pripojil k smrťožrútom, aby som urobil tú jedinú vec, ktorú odo mňa chcel môj otec. Uškrniem sa na ňu a zosmiešňujem jej lásku k mŕtvemu mužovi. Prečo by som mal niekedy splniť jeho želania, keď mám svoje vlastné?" Zastane a zhlboka sa upokojujúco nadýchne. Ďalší kúsok ju určite prinúti nenávidieť ho. Bude znamenať koniec všetkého, čo mohli možno mať.

"Plakala, prstami ma schmatla za oblečenie. Žobranie bolo jediné, čo jej zostalo. Dal som jej facku. V kútiku jej úst sa objavila krv a ja som bol zvedavý, čo sa stane teraz, keď tam nikto nie je, kto by ma udržal pod kontrolou. Zabijem svoju matku pre kúsok pokoja?" Ďalšie mlčanie. "Smeje sa mi, vraví mi, že vždy budem syn svojho otca. Udieram ju znova a znova, až kým konečne neprestane. Potom mi začne hovoriť, že ona mi vždy odpustí, pretože ma miluje. Že som to jediné, čo jej zostalo."

"To je..." Ginny si zakryje ústa rukou.

"Už ma nenávidíš?" prerušil ju. Pokrútila hlavou, vediac, že to je jediné správne na to, aby musel pokračovať.

"Nenávidím sa. Stratil som otca a zbil som svoju matku. Jediné, čo môžem milovať, sú peniaze. Pre mňa nastal čas, aby som zomrel. Takto Malfoyovci nikdy nebudú môcť pokračovať a vymrú. Zachránim svet od ďalšieho manipulatívneho bastarda. Vezmem nôž a rozrežem zo seba ten život. Všetko z neho." Draco sa pozrie na svoje zápästia a nechá svoje prsty lenivo prebehnúť po jazvách na nich. Bola to zlá spomienka a bol to temný čas.

Možno nemusel zachádzať do takých detailov. Ale bolo to potrebné. Keby nepoznala jeho dôvody, nepochopila by úplne, prečo sa jej veci stávajú.

"Ale nezomriem. Prebudím sa v nemocničnom oddelení. Sestrička kontroluje môj stav a matka ma mlčky sleduje, ale viem, že plakala. Myslela si, že stratí svojho syna rovnako ako svojho manžela. A jediné, v čo môžem dúfať ja, je, že sa môj stav zmení. Že sa proste pozvoľna stratím a zomriem.

"Ale znova sa to nestane a čoskoro sa nájdem obklopený dôležitými ľuďmi.  Všetci ľutujú, že som sa takto cítil. Navrhujú, že môj duševný stav by sa dal využiť ako ich výhoda. Že budem súčasťou niečoho veľkého. Ja sledujem, nikdy sa neusmievam, nikdy nedám najavo, o čom premýšľam." Pretrel si čelo a hľadal slová, aby vysvetlil ďalšiu časť.

"Je mi ľúto..." Ginny zašepkala do nového ticho. Draco sa zamračil a vážne sa na ňu pozrel. Čo mohla asi tak urobiť ona, že je treba, aby sa mu ospravedlňovala?

"Všetci sa usmievajú, keď mi podajú kúsok papiera. Trojročný aurorský výcvik. Stať sa najlepší z najlepším. Dokonca ani Potter nebude taký skvelý ako budem ja. Budem mať moc urobiť niečo, za čo by ma môj otec nenávidel. Usmejem sa na nich a upíšem svoj život. Naozaj som to nemal nikdy podpísať. Možno by sa všetko udialo inak." Potichu pokračuje, kým si šúcha ruky jednu o druhú.

"Učím sa, ako sa pohybovať bez toho, aby ma bolo počuť a ako vidieť bez toho, aby som bol videný. Snažia sa mi ukázať temnú mágiu, ale ja ju už poznám. Bol som schopný niekoho zabiť odkedy som mal päť a to ich desí. Je to, ako keby si zrazu uvedomili, že som nevybuchnutá bomba. Len ďalšia nehoda čakajúca, aby sa stala." Ginny trochu prikývne, aby potvrdila, že chápe. "Potom ma konečne pustia z reťaze. Mám svaly a vedomosti. Zmysel života. Ale to nie je veľký zmysel. Priviesť spravodlivosť k tým, ktorí hrkútali nad mojou postieľkou, keď som sa narodil a chceli pre mňa ohromnú temnotu."

"Muselo to byť pre teba hrôzostrašné," ozval sa jemný hlas.

"Bolo. V prvú noc som zabil dvoch ľudí, pretože sa ma pokúsili v hostinci napadnúť. Je ťažké byť Malfoy. Naučíš sa, že ťa každý nenávidí a že tí dvaja sú len príkladom. Opití usmrkanci, ktorí si myslia, že urobia svetu láskavosť tým, že ukončia môj život. Ale od môjho pokusu o samovraždu som bol ako mačka preskakujúca od jedného života k druhému. Vidím ich prichádzať na míľu ďaleko a musím ich nakoniec zabiť." Vzdychol si. "Potom som šiel domov a umyl tú krv predtým, než som si urobil sendvič so syrom a rajčinami. Ministerstvo ma nechá beztrestne uniknúť, ale pod jednou podmienkou. Spálim si svoju ruku, pripojím sa k temnej strane a budem dvojitý špión."

"Viem," povedala potichu a zastrčila si prameň vlasov za ucho. "Pýtala som sa na ministerstve a povedali mi, že si to najprísnejšie tajomstvo."

Draco slabo prikývne. "Mám dvadsaťjeden. Som v dome Parkinsonovcov. Pýtajú sa ma, ako to moja matka zvláda v jej novom dome. Hovorím, že pracuje s tým, čo má. Pýtajú sa, ako to zvládam ja bez otcovho vedenia a správnej ruky. Usmejem sa a pokrčím ramenami. Pracujem s tým, čo mám.

Zavedú ma do malej miestnosti. Pansy je zavesená o moju ruku, usmieva sa a žmurká svojimi mihalnicami. Toto je moja jediná šanca získať ich dôveru. Keď nezistím, čo sa má zajtra stať, ministerstvo ma vyradí. Takže jej oviniem ruku okolo pása a pobozkám ju. Potom s tým najmenším z úsmevov si kľaknem na jedno koleno a požiadam ju o ruku. Je v extáze. Povie mi, že ma miluje a že som pre ňu ten jediný. Potom sa pýta, či nechcem ísť do postele. Ja vravím, že si to chcem uchovať na svadobnú noc. Zachichoce sa a ja jej chcem ten úsmev zotrieť z tváre päsťou.

Jej otec je tiež vo vytržení. Musím sa zajtra pripojiť k rituálnemu obradu. Usmejem sa so šarmom a uvoľnením. Samozrejme, že sa k ním pripojím, bude to výsada. Potrasie mojou rukou a pobúcha ma po chrbte. Spravil som z neho šťastného muža a on ma spraví veľmi bohatým mužom. Možno manželstvo napokon nie je taká zlá vec." Draco sa kruto zasmeje a zdvihne dohora prstenník, aby ho Ginny videla. "Musel som tú obrúčku rozrezať, pretože tá mrcha ju so mnou spojila magicky."

Ginny sa znova napoly usmiala. Nemohla si pomôcť, pomyslel si. Napokon snažil sa trochu odľahčiť náladu, kým prejde k hlavnému zločinu. Ak k nemu doteraz necíti nenávisť, bude, keď skončí.

"Je neskoro a ja sa ocitnem v Zakázanom lese. Myslím, že je to v tom čase zvláštne, ale netrápim sa tým. Čoskoro sa budem schopný vrátiť do pohodlia ministerstva a povedať im všetko, čo som mal. Moja misia bude splnená a bude mi dovolené ukončiť to." Pokrútil hlavou a zívol. "Urobili obrovský oheň a ja som si istý, že to nie nič tajné. Všetkých nás zavedú zaujať svoje miesta, čo s elegantnosťou urobím. Možno to nebude také zlé, ako som si myslel. Potom sa to stane. Svet sa prestane krútiť a vo mne sa varí môj hnev."

"Pokračuj..." naliehala Ginny, keď zmĺkol.

"Dievča. Má jasne modré oči  ako kryštál. Vlasy má svetlej orechovej farby a sú vytvarované, aby jej padali do tváre v neupravených pletencoch a kučerách. Oni ju... zbavili oblečenia a je nahá. Má ranu na bruchu... Zdá sa úplne v pohode, keď kráča do kruhu z kresiel a robí všetky tie veci. Použili na ňu kontrolovacie kúzlo a ona je príliš slabá, aby vzdorovala." Draco zastal a zatvoril oči. "Z ničoho nič sa jej oči stretli s mojimi a ja si uvedomujem, že som zamilovaný. Je taká mladá a krehká a dokonalá. Neviem, čo iné robiť, okrem dívania sa, keď sa posadí na stoličku a vykríkne, keď ju Parkinson bičuje. Panikárim."

Zrazu Draco pocítil nejakú ruku na svojej. Vzhliadol a zbadal Ginny, ako ho so záujmom sleduje. Musel dať v hlase najavo svoju bolesť, domnieval sa. Jej prsty sa pomaly spojili s jeho a zdvihla si ju k ústam. Jemne ho pobozkala na chrbát ruky. "Pokračuj."

"Postavil som sa a vykríkol som. Parkinson sa ku mne otočí a usmeje sa. Možno by som si rád trošku užil skôr než tá humusáčka zomrie. Pohnem sa vpred, ale zastavím sa. Divne sa na mňa pozerá a ja si spomeniem, prečo som tam. Znova sa posadím a zatvorím oči, zatiaľ čo ju každým možným spôsobom zneužívajú. A jediné, čo robila ona, bolo to, že stále hlasnejšie plakala. Nútim sa byť silný a dívať sa. Dívam sa ako vytlčú z jej tela poslednú kvapku krvi. Až na konci ju uvoľnia spod toho kúzla a nechajú ju uvedomiť si, čo sa deje. Kričí v bolesti a v strachu. Nedokážem to zvládnuť. Vytiahnem svoj prútik a zabijem ju bez bolesti." Oprel sa dozadu na stoličke.

"Jej telo je ochabnuté v mojom náručí, keď ju odnášam z toho lesa. Snažia sa ma zastaviť, ale ja im to nedovolím. Nesiem to dievča celú cestu do Rokfortu. Celú cestu nahor k Dumbledorovi. Pozrie sa na mňa a ja ju položím na zem. Poviem mu, že je mŕtva. Poviem mu, že som ju zabil. Jediné, čo urobí on, je prikývnutie a ja prikývnem. Potom odídem preč, späť na ministerstvo."

Zovretie jeho ruky zosilnie a on si uvedomil, že Ginny plače. Utrel jej slzu rukou a potom si ju pritiahol. Triasla sa akýmsi druhom emócii. Ale on musel dokončiť ten príbeh.

"Povedali mi, že som tú misiu vystavil nebezpečenstvu. Že som hanbou. Že mi kvôli mojej povahe nemôžu veriť v žiadnej ďalšej práci. Mlátim okolo seba a zrazím toho muža. Vykríknem, že tam neboli. Že nemohli porozumieť tomu, čo som videl. Ako som sa cítil. Ale oni mali očakávania a tie museli byť uspokojené. A ja si uvedomím, že ma môj otec trestá. Ušetril môj život, aby mi spôsobil bolesť. To je moje jediné vysvetlenie. Títo muži sú ďaleko horší než som ja kedy mohol byť. Prepustili ma. Nič mi nezostalo.

Nič okrem mojich nočných morí a tohto..." vyhrnul si rukáv košele, aby jej ukázal temné znamenie. "Vypálili mi ho, aby sa uistili, že nikdy nebudem môcť byť slobodný. Môžu ťa nájsť dokonca, keď sa niekam skryješ. Prišli, aby ťa dostali..."

"Šššš," tíšila ho Ginny. "Nateraz stačí. Potrebuješ sa vyspať."

"Nemôžem. Musím..." Draco začal.

"Zajtra," zašepkala. "Zajtra."


Kapitola 14



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

14/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

A mimochodom, improvizujem na úrovni ako už dávno nie. Možno to nie je vidno, ale upozorňujem na to, keby to chcel niekto porovnávať s originálom. Občas mám pocit, že autorka ignoruje všetky pravidlá anglickej gramatiky a niektoré vety mi vôbec nedávajú zmysel. 



Kapitola  14

Začínám se hroutit

Nahlédni zvenku Do světa, který jsem nechal za sebou

Sním  Ty jsi vzhůru

Jestli jsem spal Tys možná řekla

Den beze mě

Ať jsou pocity jakékoliv Pořád cítím

Co jsou city Které jsi nechala za sebou

Dnes beze mě

Začínám se hroutit Nahlédni zvenku

Do světa, který jsem nechal za sebou

Do světa, který jsem nechal za sebou

Otři si oči a pak běž

Do světa, který jsem za sebou zanechal

Upusť slzu, a pak běž...     

Preklad z: http://u2.greensite.sk/view_preklady.php?id=4

Bledé svetlo bezútešného ranného svetla presakovalo skrz cudziu izbu a lemovalo tú miestnosť ponurým denným svetlom. Na tých ospalo sa prevaľujúcich kopcoch severného Yorkshire sa prebúdzalo ďalšie ráno a s ním prichádzala nádej na nový deň. Možno to nemal byť dokonalý deň, s dokonalým počasím a v tom dokonalom poňatí, ako sa chápal, ale z miesta, kde ležala Ginny sa zdal najbližší tomu, čo mala v pláne dosiahnuť.

Bolo podivuhodné, aké malo na ňu účinok spochybnenie jej istôt. Za dlhú dobu boli noci posledných týždňov najhoršie. Prenasledovali ju predstavy tak živé, že vypila priveľa kávy pri snahe predĺžiť potrebu zostať hore. Najprv boli o Harrym a ona vedela, že to bolo kvôli tomu, že zúfalo chcela, aby bol s ňou. Nekonečná túžba byť v jeho náručí spôsobovala, že sa vždy uplakala k spánku. Spôsobovala, že si pripadala patetickou. Prečo nemohla byť silnejšia? Prečo dovolila, aby mala na ňu jeho neschopnosť rozhodnúť sa takýto vplyv? Spôsobovalo to, že si pripadala slabá a naozaj osamelá.

Ale ako ten týždeň plynul, jej sny sa menili k horšiemu. Namiesto zamilovaných pohľadov a zradných bozkov v nich boli nekonečné chodby. Tiahli sa ďalej  než mohlo oko dovidieť. Ginny po nich bežala, srdce jej bilo rýchlejšie a rýchlejšie s každým pobehnutím vpred. Niečo za ňou ju desilo až jej z toho bolo zle. Chĺpky na krku jej z toho stáli ako vojaci. Nech ju naháňal ktokoľvek, chcel jej ublížiť. Nikde nebolo bezpečne a nútilo ju to chcieť sa v tej temnote odtočiť preč. Potom, práve keď si myslela, že už ďalej nemôže ísť, sa prebudila.

Vtedy sa domnievala, že tým prenasledovateľom je Draco, ale teraz si uvedomila, že to nebol on. Keby sa nad tým poriadne zamyslela, asi by povedala, že bola prenasledovaná sama sebou. To sa ale zdalo smiešne. Všetko to malo nepochybne niečo spoločné s tým hororovým filmom, čo videla. Aspoň v to dúfala.

Ale odtiaľ veci postupovali ďalej. Kvôli blízkemu stretnutiu s Dracom čiže druhým pohlavím, boli ním vyplnené jej sny. Nebola schopná na neho prestať myslieť v jednom zmysle či v tom druhom. V práci preskúmala jeho minulosť s ohromnou precíznosťou, berúc všetko to úvahy. V skutočnosti asi vedela o Dracovi viac než vedel on sám. Potom šla domov a snívala o ňom. Prišiel k nej v tú noc, keď bola osamelá a vystrašená. Ginny najprv bola napätá, neschopná vidieť jeho tvár v tieňoch, ale čoskoro bola schopná vidieť jeho oči. Nikdy k nej v tých snoch neprehovoril, len ju sledoval s prísnym napätím. Nikdy k nemu v tej tme nešla, pretože sa jej desila.

Minulú noc bola úplne odlišná. Prekvapivo ju žiaden temný cudzinec po chodbe nenaháňal. Draco nesedel v tieňoch jej spálne a nesledoval ju. Harry ju neobjímal v náručí, aby zmiernil všetku tú bolesť. Namiesto toho snívala proste o ničom. Nič ju nenaháňalo, ani ju nerobilo nepokojnou. Bolo nádherné jednoducho spať bez žiadnych následkov.

Ginny otvorila oči a bola konfrontovaná s obrazom, ktorý prinútil jej srdce zastaviť sa a potom biť rýchlejšie než predtým. Draco ležal na boku, tvárou k nej na tej malej mäkkej posteli v jej novej izbe. Oči mal zatvorené a tvár úplne uvoľnenú spod svojho obvyklého výrazu arogancie. Niekoľko sekúnd sledovala jeho tvár skôr, než si na ňom všimla všetko ostatné.

Košeľa, ktorú nosieval bez jediného kazu, bola teraz pomačkaná a pokrčená od nosenia. Vďaka tomu vyzeral aj on pomačkaný, ale tak, že jedine Draco z toho mohol vyviaznuť dobre. Ak nie nič iné, tak vďaka tomu vyzeral mužnejšie. Vlasy mu trčali na všetky strany, zakrývali mu hlavne oči a šteklili špičku jeho nosa. Vtedy si Ginny náhle uvedomila niečo iné - pocit pomalého hladenia pokožky jej boku. S jeho rukou okolo jej pása jedným z  prstov hladil jej odhalenú pokožku medzi nohavicami a vrškom.

Na sekundu uvažovala či Draco naozaj spí alebo nie. Bolo to ťažké posúdiť, keď ste vedeli, akým veľkým klamárom dokázal byť. Bol by to ale Draco robil, keby bol naozaj hore? Nie, rozhodla sa v duchu. Musí spať. Drobný úsmev jemne skrútil jej pery. Keby mala byť plne úprimná, dávala prednosť tomuto spiacemu bohovi lásky pred krutou realitou bieleho dňa a prebudeného Draca. Tu bol nádherný a mlčanlivý. Presne tak ako to mala Ginny rada.  Neboli žiadne hádky a povýšené reakcie. Len pokoj a ticho na pozorovanie.

Predchádzajúci večer bol ťažký. Keď jej porozprával o veciach, ktoré si mohla len predstavovať, jej myseľ nabehla na najvyššie obrátky. Ako prepánakráľa mohol jeden človek urobiť tak veľa a stále byť tu a rozprávať tento príbeh? Vtedy si uvedomila, že tu nebol. Draco opustil tento svet hneď potom, ako svet opustil jeho. Bol krutý, jeho činy preukazovali nedostatok srdca, ale bolo na tom niečo viac. Cítila, že ho začína ľutovať, ale nebol to len trik, ktorý s ňou hral? Nemali by ju nepochybne vydesiť tie veci, ktoré urobil všetkým tým ľuďom?

Ale on vyzeral tak úprimný, ako keby rozlieval každú kvapku krvi vo svojom tele bez akéhokoľvek premýšľania. Nezdal sa tam byť nejaký kúsok useknutý či preskočená časť. Ako zvyčajne bol chladný a hovoril pravdu len zo svojho vlastného hľadiska. Každé slovo by ju malo zasiahnuť ako tona tehál, ale nezasiahlo. Ak niečo, tak sa cítila k nemu väčšmi priťahovaná. Možno to bolo kvôli tomu, že sa nakoniec ukázal ako umučená duša, muž, ktorého môže zachrániť jedine láska dobrej ženy. Vyhrešila sa za ten romantický názor, o ktorom zistila, že uvažuje. V žiadnom prípade sa nemohla naviazať na muža tak nestáleho ako Draco Malfoy, ale keby mohla, chcela by to?

Takže keď sa prebojovával svojím príbehom, upokojovala ho a potom ho odviedla nahor do postele. To, čo ju najviac prekvapilo, bolo to, keď sa od nej odtiahol, aby šiel do svojej izby, zastavila ho. Načiahla sa a zobrala jeho ruku do svojej. Bola teplá a jemná samozrejme, ale ten jeden prostý dotyk obsahoval toľko útechy. Potom ho zaviedla do svojej vlastnej izby a znova zistila, že ide do postele s Malfoyom. A znova sa nič viac nestalo než púhy spánok. Nuž, možno to nebola celkom pravda, pripustila. Ginny ho objala rukami a pevne ho držala, kým ona a on zaspali.

Bolo to nádherné a ďaleko vzdialené od toho, čo sa stalo v tú noc predtým.

"Draco..." zašepkala Ginny, keď sa načiahla a uhladila mu z tváre prameň vlasov.

"Hmmm," ozvala sa tichá, nestrážená odpoveď.

Úsmev skrútil jej pery. Prečo to pripadalo také správne?

"Zobuď sa..." upokojovala príjemným hlasom, jej prsty hladili chladný povrch jeho líca.

Kým ho sledovala, pomaly otvoril jedno oko. To sa okamžite spojilo s jej vlastným, spôsobilo, že stiahla ruku a odvrátila sa. Možno to nebol taký dobrý nápad prebudiť ho. Zrazu si uvedomila, ako dychtivá bola zapáčiť sa a pokúsila sa ten pocit potlačiť. V žiadnom prípade nechcela, aby Draco presne vedel, čo cíti a že premýšľa o ňom. Nič dobrého by z toho nakoniec nevzišlo.

Trochu sa na ňu usmial. "Daj mi jeden dobrý dôvod prečo."

"Som hladná," zamrmlala, jej oči znova spojené s jeho.

Draco zostal ticho, obe oči otvorené a sledovali ju. Spôsobovalo to, že sa cítila rozrušene, keď sa na ňu takto pozeral. Nútilo ju to chcieť sa skrútiť sa do klbka a stratiť sa mu z očí. Ale nezdali sa, že ju nejako posudzujú, len si všímali jej vzhľad. V duchu sa prikrčila. Asi nevyzerala dobre, s tými postrapatenými vlasmi a zalepenými očami. Prebehlo ňou ďalšie prikrčenie. Možno mala na tvári sliny.

"Weasleyová..." pomaly povedal, čím prerušil jej myšlienky.

"Ginny." Okamžite zo zvyku opravila.

To jej vyslúžilo od Draca ďalší úsmev. Všetko sa zdalo byť medzi nimi také uvoľnené, keď ho sledovala a premýšľala, že čoskoro niečo zle dopadne.

"Ginny," plynule riekol tým zatiahnutým spôsobom, ktorý jej vyvolal triašku. Zrazu bola tá bezprostredná blízkosť ohromujúca. Predtým jej nedošlo, že sa ich telá dotýkali a že jeho tvár je veľmi blízko k jej.

"Čože?" spýtala sa, keď sa snažila zabudnúť na všetko, čo si práve uvedomila.

Jeho tvár sa približovala k jej až kým neboli ich pery na milimetre od seba. Ginny cítila, že sa jej očakávaním rozbúšilo srdce. Jej oči boli stále zamerané na jeho, keď sa sklonili, aby sa pozreli na jej pery a potom sa zdvihli. V duchu zavrčala. Ak sa ju chystal pobozkať, nemohol sa proste vzchopiť a jednoducho to urobiť.

"Už si necítim ruku," povedal potichu, kým tým pohybom jeho pery pošteklili jej.

Ginnine oči sa roztvorili a uvedomila si, že leží na jednej jeho ruke. "Bože, prepáč!" povedala, keď nadvihla boky, aby si mohol uvoľniť ruku. "Neuvedomila som si, že je..."

Zvyšok vety prerušili Dracove pery, ktoré sa jemne pritlačili na jej v sladkom bozku. Ginny v slabom proteste zaskučala, ale nič z toho nebolo, pretože jej telo prevzalo za ňu všetko rozprávanie. Ruky sa zdvihli, ovinuli sa okolo jeho krku a pritiahla sa bližšie k nemu. Na obrátku sa jeho ruky trochu posunuli a ovinuli sa pevne okolo jej pása. Pomaly začala s nadšením opätovať ten bozk. Toto bolo to, čo chcela po dobu, ktorá jej teraz pripadala večnosťou.

Po pár minútach intenzívneho bozkávania sa Draco stiahol a presunul ruku k jej vlasom. S bezchybnou jemnosťou začal zastrkávať za jej ucho všetky tie uvoľnené pramene vlasov, ktoré boli na jej tvári. Bolo to také dôverné a predsa niečo také neromantické. "Takto," povedal potichu, keď skončil, "je to lepšie."

Otvorila oči a pozrela sa na neho. Na jeho perách ihral ten najnepatrnejší úsmev a po prvý raz sa spolovice tváril, že je naozaj šťastný. Možno prebudiť ho nebol taký zlý nápad, premýšľala Ginny. Potom jej niečo došlo. Harry ju nikdy neprebudil s jemnôstkami pokiaľ niečo nechcel. Myslel si Draco, že ona niečo od neho chce? Áno, zvažovala, pretože to bola pravda.

"To bolo..." začala, ale umlčal ju jeho prst pritlačený na jej perách.

"Nehovor to."

"Ako vieš, čo chcem povedať, keď mi to nedovolíš povedať?" spýtala sa, keď dal preč svoj prst z jej úst.

"Neviem. Len nechcem, aby si mi toto pokazila tým, že otvoríš ústa a povieš niečo, čo obaja budeme možno ľutovať." Draco sa posadil a natiahol sa, potom sa na ňu pozrel. "Urobím ti toast a kávu; bude o päť minút pripravený. Nemeškaj, pretože ho nebudem zohrievať."

S tým rýchlo opustil izbu, zanechal Ginny sedieť na posteli a uvažovať o tom, čo sa stalo.

***

Draco zamiešal zrnká kávy do vody s mliekom, jeho oči prevŕtavali čokoľvek, čo bolo za dnom toho hrnčeka. Jeho myseľ bola hlboko zamyslená nad vecami, ktoré sa zdalo, že sa mu stávajú. Boli neočakávané a do istej miery veľmi nevítané. Nechcel sa zaoberať myšlienkami na to, že vezme Ginny do svojej postele a urobí s ňou ten druh vecí, ktoré chcelo jeho telo.

Bol to zvláštny pocit prebudiť sa so ženou. Bolo to niečo, čo sa mu nestalo niekoľko rokov. Snažil sa povedať si, že to bolo také príjemné len preto, že je osamelý. Snažil sa presvedčiť sám seba, že vyhliadka na to, že sa prebudí vedľa nejakej ženy by mala ten istý účinok. Ale to nebola pravda. Vedel, že jediný dôvod, prečo pociťoval nával šťastia, bol kvôli tomu, že to bola Ginny. Bola neobyčajná. Vypočula si, čo urobil a neutiekla, ako očakával.

Teraz si ale prial, keby utiekla. Draco by si bol schopný poradiť s jej hnevom a zhnusením, ale nie s tým čímkoľvek, čo to bolo teraz. Bolo to jemné, prospešné, láskavé, nádherné a neuveriteľne ho to desilo. V žiadnom prípade sa nechystal dovoliť si, aby sa zaplietol s nejakým dievčaťom. Hlavne nie s Weasleyovou. Weasleyovou, ktorá je asi stále zamilovaná do Pottera.

Zovrel v rukách lyžičku a hrnček. Neexistovala ani tá najnepatrnejšia možnosť, že by Ginny bola úmyselne zákerná, ale možno ho len využívala, aby sa preniesla cez Pottera. Na druhej strane to nebola ona, kto urobil prvý krok. Okamžite si vynadal. Samozrejme, že to bola ona. Všetko to bola jej chyba. Nikdy mu nemala dovoliť spať v jej posteli. Bola to všetko jej chyba za to, že bola taká čistá, nevinná a nádherná, dosť na to, aby ho to nútilo pripadať si, ako že je... zamilovaný?

Keď sa obzrel späť, Draco si nemyslel, že bol niekedy zamilovaný. Bolo to niečo, čo sa stávalo iným ľuďom. Vraveli, že pochopí, keď nájde toho správneho človeka, s ktorým sa usadí. Chcel sa usadiť s tým Weasleyovic dievčaťom? Nedalo sa poprieť, že na nej bolo niečo, čo ho priťahovalo. Možno to bola skutočnosť, že to bolo niečo, čo on nikdy nemohol mať. Možno to bolo kvôli tomu, že bola taká neuveriteľne atraktívna, že ho to nútilo túžiť po tom byť po celý čas v jej blízkosti. Chcel ju ochraňovať.

Vriaca voda oparila jeho ruku, keď jeho nahnevané napätie trhlo šálkou a rozlialo navôkol kávu.

"Nie!" rozhorčene si povedal. Toto sa nemalo stať. V prvom rade ju nikdy nemal pobozkať.

"Draco?"

Prudko sa otočil s úmyslom vyventilovať si na nej všetok svoj hnev. Ale keď ju uvidel, zdalo sa, že všetok z neho vyprchal. Stála tam dievčina, ktorá nevyzerala najlepšie ako mohla, ale nejako sa zdalo, že priťahuje celú jeho pozornosť. Prečo si pripúšťal, aby sa stal kvôli tomu taký napätý? Bolo by to také zlé, keby bol do Ginny zamilovaný?

"Potrebujem vedieť... hmm..." zaváhala a odvrátila sa. "Čo sme?"

"My?" spýtal sa potichu, kým si ošetroval ruku a sledoval ju.

"Áno. Ja a ty. Čo sme?" naliehala, jej oči sa stále nezdvihli, aby sa stretli s jeho. Nenávidel, keď toto robila. Bola také rozumné a rázne dievča, ale kedykoľvek bol v jej blízkosti, zdala sa byť plachou - skoro vystrašenou.

"Ja by som si myslel, že je zrejmé, čo sme. Ty si Weasleyová a ja som Malfoy." Znova sa od nej odvrátil. Na takýto rozhovor bolo príliš zavčasu ráno. Bolo by to ľahšie, keby bol býval mal čas vymyslieť osamote nejakú odpoveď.

"To je hromada kecov a ty to vieš!" nahnevane odvetila Ginny. "Prečo sa zdá, že od teba nikdy nemôžem dostať priamu odpoveď!? Chováš sa, ako keby si ma z duše nenávidel a potom ma pobozkáš! Snažíš sa ma prinútiť, aby som ťa nenávidela, ale ani sa nedokážeš prinútiť, aby si to urobil poriadne. Bol si to ty, kto ma sem priviedol, keď po tom, čo si mi povedal, by bolo bezpečnejšie obklopiť sa mojimi priateľmi a rodinou!"

Prižmúril oči. Naznačovala, že bol nebezpečnejší než muži, ktorí ju chceli mučiť len, aby sa dostali k nemu? Nepatrný úsmev skrútil jeho pery. Nuž, mala dobrý postreh.

"Neopovažuj sa usmievať! Toto nie je zábavné a nemyslím si, že by si tým mal byť čo len trochu pobavený." Celé jej telo sa triaslo hnevom a päste mala pevne zovreté. "Prečo sa so mnou takto zahrávaš? Bola som dokonale šťastná, keď mi bolo mizerne v pohodlí môjho vlastného domu. Nepotrebovala som, aby si vstúpil do môjho života a prevrátil ho, aby si spôsobil, že chcem byť po celý čas v tvojej blízkosti. Toto celé je tvoja prekliata chyba a ty nie si dokonca ani ochotný odpovedať na jednu hlúpu otázku!! Čo sme?!"

Draco otvoril ústa, aby prehovoril, ale zastavil sa. Niekto búchal na dvere. Muklovia majú také nevhodné načasovanie. V duchu  zaklial a pozrel sa na ňu. Prečo celá táto záležitosť musí byť taká komplikovaná? Ale mala pravdu. Bolo to celé jeho chyba. Nemal k nej nikdy ísť po informácie.

Prešiel okolo nej do chodby. Vedel, že ho dôkladne pozoruje, jej malá myseľ uvažuje, kto by prepánabeka klopal na jeho dvere. Hlavne keď mal byť pre čarodejnícky svet mŕtvy. Neskôr sa bude na ňom smiať. Čo zostalo z toho Malfoya, o ktorom len pred pár sekundami povedal, že je?

Otvoril dvere a doširoka sa usmial. "Bob! Aké milé prekvapenie!"

Pred ním stal veľký plešatý mukel, ktorému bolo 36, bol z Yorkshiru a volal sa Bob Johnson. Draco poznal Boba len niečo cez rok a uzavrel s ním podivné priateľstvo. Ten starší muž bol v miestnom klube, keď sa s ním Draco prvý raz stretol a ponúkol mu na bývanie malú schátranú chalúpku. V tom čase mal pochybnosti, či sa pri bývaní zariadiť po mukelsky. Ale teraz ďakoval šťastnej hviezde, že stretol Boba. Ten muž bol možno pomalý a posadnutý hospodárením, ale bol tichý, trpezlivý a dobrý poslucháč. Tiež neúčtoval veľa za prenájom, pretože mu Draco ponúkol pomoc s udržiavaním jeho pozemku v dobrom stave.

"Barry," riekol Bob s miernym úsmevom a kývnutím hlavou, na znak pozdravu. "Len ma napadlo ísť hore a dať ti miestne noviny. Nemal som šancu sa ešte na ne pozrieť, ale pani Johnsonová naliehala, že sa ty na ne musíš pozrieť."

Draco sa žoviálne zasmial, ani sa neobťažoval obzrieť na Ginny. Jeho myseľ takmer okamžite zosnovala krutý plán. Pravdepodobne ho bude nenávidieť za to, čo urobí, ale zaslúžila si to po tom všetkom kriku, čo narobila. Napokon, nepýtala sa ho, čo sú zač?

"Ach, Bob, mal by si povedať Jin, že si nemusí robiť starosti!" Sledoval ako Bobove oči preskočili k dievčaťu, ktoré stálo za ním. "Chystal som sa ti zavolať, ale ešte som si nedokázal nájsť čas. Nie pri všetkom tom rozptýlení!"

Bob trochu nadvihol obočie a Draco vedel, že sa musí diviť, kto je to cudzie dievča, ktoré má na sebe len pyžamo. V duchu sa temná Dracova stránka zasmiala. Pomsta chutí najlepšie studená.

"Ach!" ukročil nabok a otočil sa. "Bob, toto je Virgínia, moja snúbenica."

Jeho oči prešli k miestu, kde Ginny stála. Jej telo ochablo a ústa sa v šoku trochu pootvorili. Toto bolo evidentne niečo, čo nečakala. Draco sa usmial a prešiel k nej. Rukou prekĺzol okolo jej pása a pritiahol si ju bližšie. Potom, len aby to urobil ešte nepohodlnejšie, zdvihol ruky, až kým neboli tesne pod jej prsiami, spojil ich a pritiahol si ju bolestivo blízko.

"Hmm.... Ahoj, Bob," vzchopila sa Ginny. "Barry mi vôbec nepovedal, že budeme mať hostí. Prepáč mi to pyžamo."

"Ale, kebyže som slobodný muž a ty by si sa nemala stať novou pani Trotterovou, bol by som dnu sám." Bob sa usmieval, jeho líca sčerveneli od obyčajného náznaku flirtovania.

"Hmmm. Pán Trotter." Ginny sa vážne do široka usmievala. "Manželka Barryho Trottera. Už mi to znie tak... povedome."

Draco zosilnel zovretie, aby ju varoval. Ako mohla mať na neho zrazu tak rýchlo navrch? Nebolo by dobre, keby Bob niečo podozrieval.

"Vďaka za noviny, Bob, čo by sme bez teba robili?" povedal hladko s neprirodzeným úškrnom. "Na druhej strane mám Ginny, aby sa o mňa starala." Sklonil sa a pobozkal  ju na rameno, čím pod ním znova stuhla.

"Vy dvaja ste dokonalý pár. Spolu vyzeráte fakt dobre. Prajem vám to najlepšie, ale už pôjdem. Nechcem nechať paničku čakať. Dokáže byť taká náročná." Bob sa škeril od ucha k uchu. "Nechám tu tie noviny."

Dvere sa zatvorili a Draco sa našiel zovierať Ginny, kým zízal priamo pred seba. Pomaly klesal rukami nadol po jej tele a kopíroval každú krivku. Nebol to dobrý nápad pritiahnuť si ju tak blízko. Nepremýšľal o tom, aká bude na to jeho vlastná reakcia. Len jej.

Cúvol, keď prešiel k dverám a zdvihol noviny. Rozovrel ich, pozvoľna cítil, ako mu žalúdok urobil kotrmelec a jeho myseľ sa spiekla, keď preletel hlavný nadpis. Zhúžval noviny a odhodil ich cez miestnosť s divokým zavrčaním. Ginny tam len stála a dívala sa, zamračenie na jej tvári. Znehybnel a pozrel sa na ňu, jeho oči smutné a srdce mu búšilo.

Zamračenie zvraštilo jej čelo, keď sa pohla vpred a zdvihla tie noviny. Pomaly jej ruky roztvorili ten zhúžvaný zmätok. Draco ju mlčky sledoval, prial si, aby sa toto udialo s celým jeho srdcom.

"Unesená..." prečítala nahlas. "Virgínia Weasleyová z Londýna bola včera v neskorých hodinách unesená po útoku, ktorý sa odohral v dome oproti jej... Únosca je známy ako násilný vrah, podľa vedomostí polície zabil minimálne troch ľudí..."

Ginnine oči sa zdvihli a spojili sa s Dracovými. "Ach."


Kapitola 15



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

15/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.



Kapitola 15

Ach nie, chápem,

Spriadal som sieť, v ktorej som sa zamotal

A stratil som hlavu

Pomyslenie na všetky tie hlúposti, čo som povedal

Ach, nie, čo má toto byť?

Pavúčia sieť, a ja som lapený v jej strede

Otáčal som sa, aby som utiekol

Pomyslenie na všetky tie hlúposti, ktoré som urobil

Nikdy som ti nechcel spôsobiť problémy

A nikdy som ti nezamýšľal ublížiť

A ja, nuž, ak som ti niekedy problémy spôsobil

Ach nie, nikdy som ti nezamýšľal ublížiť

Ach nie, chápem,

Pavúčia sieť a som to ja v jej strede

Takže sa krútim a otáčam

Som tu zamilovaný a v bubline

Kmitám, nikdy som ti nechcel spôsobiť problémy

Nikdy som ti nezamýšľal ublížiť

A ja, nuž, ak som ti niekedy problémy spôsobil

Hoci som ti nikdy nezamýšľal ublížiť

Uplietli pre mňa pavučinu

Uplietli pre mňa pavučinu

Uplietli pre mňa pavučinu

Coldplay – Trouble (Pokus o preklad: Jimmi)

http://www.youtube.com/watch?v=ABpvdszxtbI

 

Ginny neveriacky znova ten článok prečítala. Zatvorila oči a opäť ich otvorila. Výtlačok sa stále nezmenil. Stále sa z tej hnusnej novinovej stránky usmievala jej fotka. Bez ohľadu na to, ako sa na ňu pozerala či kam, stále na ňom stálo to isté. Bolo zvláštne vidieť vlastné meno v mukelských novinách a bolo v tom niečo podivného, čo sa nezdalo byť správne. Ale Draco nebol ochotný odpovedať na jej nevyslovené otázky. V skutočnosti nebol Draco ochotný hovoriť vôbec, a toto jej len pridávalo v tejto situácii na nepohodlí .

Zhlboka sa nadýchla a začala v logickom slede organizovať svoje myšlienky.

Pred pár týždňami ju Draco Malfoy požiadal o pomoc. Jej vlastná zvedavosť a potreba predviesť sa, aká je naozaj dobrá, ju zviedli k tomu, aby nepovedala svojím spolupracovníkom o tom, čo robí. Po rozhovoroch s mnohými ľuďmi zacítila , že niečo v systéme smrdí - Draco Malfoy býval auror a dvojitý agent. Toto pomáhanie ju doviedlo k tomu, že ju napadol v jej vlastnom dome muž, ktorý vyzeral rovnako ako Draco. Skutočný Draco sa objavil a zabil toho falošného. Povedal, že je pre ňu nebezpečné tam zostať a trval na tom, aby s ním odišla do jeho úkrytu. Teraz sa cítila bezpečnejšie, ale súčasne mala nervózny pocit, že to tak nie je. Draca súčasne prenasledovalo ministerstvo aj smrťožrúti. Ministerstvo ho chcelo vypočuť kvôli zmiznutiu niekoľkých prisluhovačov Temného pána, pretože verilo, že on je dôležitý kľúč. Smrťožrúti ho chceli, pretože vedel príliš veľa. Chceli sa pomstiť za to, že ich zradil.

Ale teraz v tom bol nový háčik. Niekto informoval mukelskú tlač, že bola unesená. Nebola si celkom istá prečo, ale mala svoje podozrenie. S nepatrnou znalosťou tohto sveta, v ktorom bola, s výnimkou základov, si nebola istá, čo si má myslieť o tejto situácii.

Vzhliadla od novín a jej oči znova dopadli na Draca. Prechádzal sa sem a tam po malej kuchyni, hlava sklonená a pery mrmlali kliatby, ktoré nemohla plne začuť. Vlasy mu padali do tváre, ale nezdalo sa, že by sa o to staral. Z miesta, kde ona sedela za kuchynským stolom, sa zdal byť vo svojom vlastnom svete.

"Nerozumiem," povedala po dobe, ktorá jej pripadala ako stovka hodín.

Prestal sa prechádzať a otočil sa tvárou k nej, jeho výraz potemnený hnevom. Bolo pre ňu ťažké neuskočiť pod takým pohľadom. V skutočnosti odkedy sa zobudila bolo ťažké, aby normálne fungovala, kým bol on v tej istej miestnosti. Ruka ju svrbela, aby odfackovala z jeho tváre ten úškrn a jej pery žobrali, aby mohli zavadiť o jeho. Z toho, ako sa kvôli nemu cítila, ju šlo rozhodiť od hnevu.

"Nerozumiem," pomaly zopakovala s náznakom hnevu. Ginny nebola v nálade na hranie nejakých myšlienkových hier. Bolo to ťažké ráno a on to tým, že bol ticho, nezlepšoval.

"Nuž, ty by si neporozumela, však Weasleyová?" povedal posmešne, celá jeho tvár sa skrútila do chlapca, ktorého si pamätala zo školy. "Keby sa celý prekliaty svet rúcal, tebe by to nedošlo bez tvojho drahocenného Pottera, ktorý by dal odpoveď."

"Sklapni, Malfoy!" vykríkla, jej trpezlivosť praskla ako elastická gumička. "Už dva týždne znášam tieto tvoje svinstvá a o nič z toho som sa neprosila. To najmenšie, čo môžeš urobiť, je mať tú slušnosť a vysvetliť mi, čo sa mi to do pekla deje!"

"Vieš, čo sa vraví, Weasleyová. Keď nedokážeš zniesť teplo, vypadni od ohňa." S tým sa od nej otočil a začal sa zaoberať prípravou šálky kávy. Všimla si, že zakaždým, keď sa hádali, zamestnal sa robením niečoho iného. Vyvolalo to jej hnev, keď sa na ňu nesústredil.

Pozrela sa na ruky a všimla si, že sú v hneve zovreté v päsť. Prečo jej toto musel robiť? Jediné, čo mal urobiť, bolo vysvetliť jej, prečo je v tých mukelských novinách. Naozaj jej tá úloha nepripadala taká náročná. Bol taký nedospelý ako vždycky, ale tentoraz sa s tým nechystala zmieriť. Zdvihla sa od stola, prešla k nemu a postavila sa tesne vedľa neho.

"Povedz mi, prečo je moja fotka v tých novinách, Draco, inak ja..."

"Urobíš čo, Weasleyová?" povedal potichu, stále sa na ňu nepozrel. "Udáš ma na polícii? Povieš Potterovi, že som k tebe prišiel, tak aby ma zmlátil? Alebo budeš len kričať a dupať nohou, až kým nedostaneš, čo chceš? Ach, mimochodom, Ginny, čo presne je to, čo odo mňa chceš?"

S tou poslednou otázkou sa na ňu pozrel. Na sekundu sa zdalo, že sa všetky jej myšlienky zastavili a srdce jej začalo vzrušením bežať o závod. To nebola úplne otázka, ktorá by mala byť súčasťou tohto rozhovoru. Keď to chcel vedieť, nemal sa pýtať vtedy, keď ho predtým konfrontovala? Možno sa len snažil zastaviť jej sled myšlienok. Dobre, to fungovalo. Vlak jej myšlienok sa úplne vykoľajil a začal cúvať späť po zakrytom teréne.

"Ja chcem teba," odvetila prosto.

Draco si ju mlčky prehliadal, ako keby čakal na zvyšok tej vety. Predtým zvažovala, že mu to nepovie tak na rovinu, ale zdalo sa, že to proste vyhŕklo z jej úst. Nie hlasom bľabotajúceho blázna, priveľmi k jej prekvapeniu, ale niekoho, kto presne vedel, čo chce. Bolo to pre ňu nezvyklé. Dokonca s Harrym nikdy nemala dôveru povedať niečo s toľkými narážkami. Len dúfala, že to nezoberie nesprávne a nezatiahne ju do postele. To nemala na mysli.

"To je všetko, Weasleyová? Myslel som, že si mala otázky o tamtom," ukázal na noviny. "Ty sa vždy zdáš byť plná otázok a predsa vravíš, že jediné, čo odo mňa chceš, som ja. Myslím, že si viac zmätenejšia než som ja a to je do pekla riadne."

Ginny sa odvrátila od jeho obviňujúceho pohľadu, zrazu si pripadala neuveriteľne hlúpo za to, že povedala to, čo si myslela. Čo ju to prepánakráľa posadlo? Vynadala si v duchu a cítila, ako sa jej rumenec rozťahuje po lícach.

"Si na obrázku v novinách, pretože ťa chcú nájsť," riekol hrubým šeptom. "Chcú ťa vystrašiť - prinútiť, aby si k nim šla a všetko priznala. Vedia, že sa ukrývam s muklami a vedia, že ak vyvolajú dojem, že som ťa vzal násilím, že ma muklovia zbadajú a nahlásia na políciu. Dokonca aj keby nemohli nájsť mňa, myslia si, že môžu nájsť teba. Tým, že ťa nájdu, dúfajú, že sa dostanú ku mne. Potom, čo ťa nájdu, budú ťa mučiť, až kým nedostanú to, čo chcú."

Každé slovo pomaly vsakovalo. Možno to nebol taký dobrý nápad dostať jasnú odpoveď. Draco mal vo zvyku byť až priveľmi k veci. Teraz bola vystrašená, a skutočnosť, že bola vystrašená, ju robila ešte vystrašenejšou.

"Kto?"

"Ministerstvo je jediné, kto by mohlo urobiť niečo tak otvorené a verejné. Smrťožrúti majú neortodoxnejšie metódy, ako by si už mala vedieť zo zážitkov v tvojom dome," povedal pokojne, kým ju stále sledoval. "Muklom, ako čarodejníkom, prospieva zločin. Urobia aj nemožné, aby zaistili, že sa znova nestane. Vyhlásenie, že som známy vrah, ktorý nebol postavený pred súd, je ich zastrašovacia taktika. Predpokladajú, že nevieš o mojej temnej minulosti. Domnievam sa, že si urobili na mňa môj profil osobnosti a určili, že veľmi zriedka niekomu dôverujem."

"Ach..."

Pripadala si hlúpo za to, že si toto skôr neuvedomila. Pravdepodobne si teraz myslel, aká je hlúpa. Pravdepodobne bol zvedavý, ako sa jej prepánakráľa podarilo stať sa pátračom pre aurorov. Očividne nemala tú inteligenciu, aby našla odpovede vlastnými silami. Pri Merlinovi, nenávidela, keď mal pravdu. Čo si myslela, keď sa rozhodla prijať prácu, ktorú jej ponúkli? Toto nebolo to, čím si predstavovala, že sa stane jej život.

V duchu sa videla stáť s Harrym v malej záhrade. Okolo záhrady bol biely latkový plot, ktorý ju chránil pred zvyškom sveta. Harry by sa na ňu usmieval, kým by ona kolísala dieťa v náručí. V jej mysli jej to pripadalo dokonalé. Ale v realite Harry prijal prácu v cudzej krajine bez toho, že by ju požiadal, aby šla s ním. Možno si myslel, že to bude vznešené, ale ona by vtedy kvôli nemu urobila čokoľvek. Bola by kvôli nemu zomrela.

"Ginny," pokojne povedal, keď posunul jej bradu tak, aby sa na neho pozerala. "Prepáč. Už tu viacej nemôžeš zostať. Nemôžeš byť... so mnou."

Párkrát prikývla s pocitom, že je úplne oddelená od svojho tela. Toto nebolo v poriadku. V skutočnosti to bolo veľmi ďaleko od bytia v poriadku. Ginny chcela byť s Dracom, pretože to bolo tam, kde sa cítila v bezpečí. Nechcela ho opustiť s vedomím, že ho už asi nikdy znova neuvidí. Pre svet bol mŕtvy a dosť skoro by bol znova mŕtvy aj pre ňu. Nebude žiadna ďalšia temnota a tajomstvo. Ona sa vráti k svojej nudnej práci, zabudne na všetko, čo sa stalo.

"Keby som ťa mohol dostať do Whitby, mala by si byť schopná sa odtiaľ odmiestniť..." pomaly vravel, kým jeho myseľ spracovávala ten plán. "Niežeby to bolo príliš nebezpečné. Chytia ťa v tú minútu, ako zachytia tvoju stopu."

"Čo by sa stalo, keby som zostala s tebou?" spýtala sa potichu.

"Bob je dobrý človek. Nech mi akokoľvek verí, pôjde nakoniec na políciu. Hlavne, ak si bude myslieť, že som vrah."

"Ale v tom článku nie je dokonca spomenuté ani tvoje meno!" riekla pohoršene. "To nie je tvoja fotka, čo sa rozťahuje na prednej strane."

Pozrel sa na ňu a zľahka ju pohladil rukou po líci. To, ako sa choval, bolo z pohľadu Ginny také tragické. Bolo to, ako keby sa pripravoval v tom istom okamihu povedať jej zbohom. Naklonila hlavu do jeho dotyku a zatvorila oči. Keby nebolo týchto okolností, toto by bola dokonalá chvíľa.

"Videl ťa. Bez ohľadu na to, ako veľmi ťa považuje za moju snúbenicu, videl ťa a bude musieť konať. Každý muž by konal. Odhadujem, že máme zvyšok dňa skôr než začne polícia jednať a informuje ministerstvo. Nemôžem dovoliť, aby ma dostali a odmietam im dovoliť, aby dostali teba." Hlas mal pomalý a vrelý, vďaka čomu sa cítila vo svojom vnútri podivne.

"Prečo proste nedajú do novín tvoju fotku? Nebolo by pre nich ľahšie tak ťa nájsť, keď ťa prvý raz chceli?" riekla dôverným tónom.

"Ja som Malfoy s aurorským výcvikom v malíčku. Dokážem sa stratiť v dave rýchlym kúzlom a stať sa niekým úplne iným," zastal. "Prinajmenšom taká je teória."

"Čo budeme teda robiť?"

Pomaly si ju pritiahol do objatia. Rukami ju držal nemožne blízko a svoju bradu oprel o jej hlavu. Keď zavrela oči, skoro si tú scénu dokázala predstaviť. Láskavo sa k nemu túlila, vychutnávala si to teplo a vôňu, ktorú predstavoval. Bolo utešujúce byť tam, hoci jej povedal všetky tie veci, čo urobil. Keď o ňom premýšľala, nebol to vrah, ktorého videla. Bol to muž, ktorý pracoval s tým, čo mal.

"Potrebujem, aby si mi niečo sľúbila," zašepkal do jej vlasov. Znelo to, ako keby sa bál hovoriť, ale to nemohlo byť možné. Čoho by sa on mal báť?

"Čokoľvek," odvetila úprimne.

"Urobíš všetko, čo poviem a nebudeš sa hádať. Nebudeš klásť otázky, až kým na ne nebudem pripravený odpovedať."

"Ale..."

"Len mi sľúb túto jedinú vec."

"V poriadku, sľubujem."

Uvoľnil ju z objatia a zdvihol ruky k jej tvári. Bruškami palcov ju láskavo hladil po lícach. Zdalo sa to také definitívne a dôverné, že Ginny nechcela, aby tento okamih skončil. Konečne sa správal tak ako chcela, aby sa správal, ale práve teraz sa mali rozdeliť.

"Choď hore a pobaľ sa. Nenechaj tu nič, na čom ti záleží. Postaraj sa, že máš na sebe niečo pružné a pohodlné - bude to dlhá cesta. Potom chcem, aby si napísala list... Potterovi. Povedz mu, že si v bezpečí a že ťa chcem zobrať na stanicu Kings Cross. Tam sa ťa chystám prepustiť za sľub, že sa nikto nijako nepokúsi sledovať ma." Draco hovoril pomaly, ako keby hovoril s malým dieťaťom.

"Ale z toho bude vyplývať, že si ma uniesol!" so zamračením prezerala jeho tvár. "Prečo by si také niečo odo mňa chcel?"

"Žiadne otázky."

"Prosím... Len túto jednu... Povedz mi, prečo chceš, aby to vyzeralo, že si ma uniesol!" znela zúfalo a celkom vzato aj zúfala bola. Nechcela, aby zle zmýšľali o Dracovi napriek tomu, že už asi zmýšľali.

"Ako si myslíš, že by zareagovali, keby sa dozvedeli, že si šla dobrovoľne? Neboli by celkom šťastní tým, že si jednala poza ich chrbát. Nenávidia ma. Ich prácou je uštvať ma a dostať k výsluchu," zastal. "Budú ťa považovať za nedôveryhodnú, ak to bude vyzerať, že si pomáhala nepriateľovi. Nechcem zničiť tvoj život."

Ginny znova prikývla. To bolo jediné, čo dokázala vymyslieť urobiť.

"Potter príde na tú stanicu a ty tam budeš čakať, ako bolo sľúbené. Dám ti list. Neotvoríš ho, rozumieš? Odovzdáš ho Potterovi a povieš mu, že musí dodržať pokyny vo vnútri. Od toho okamihu mi musíš sľúbiť, že urobíš čokoľvek, o čo ťa Potter požiada. Ak ti povie, aby si šla na ministerstvo, pôjdeš. Tam im povieš, že som ťa zajal proti tvojej vôli. Uveria ti, pretože vedia, kto som."

Ďalšie prikývnutie hlavou.

"Nesnaž sa so mnou spojiť. Nesnaž sa ma nájsť. Budem preč."

"Ja nechcem odísť..." zašepkala.

"Ale odídeš, pretože musíš. Keby si zostala so mnou, dostanú ma jedni či druhí. Lepšie je mať Pottera, ktorý ťa ochráni."

"Nechcem odísť s Harrym," prosto odvetila. "Chcem byť s tebou."

"Nemôžeme mať všetko, čo chceme, nech to akokoľvek veľmi chceme," upokojoval ju rozvážne.

"Ty chceš, aby som odišla?" spýtala sa trasľavým hlasom, ktorý dával najavo všetko, čo cítila - všetok ten strach a hnev spolu s tou bolesťou a stratou.

"Nie," zašepkal.

"Dobre," odpovedala rovnakým šeptom.

Pomaly pohol hlavou smerom k jej a pobozkal ju tak veľmi jemne na pery. Automaticky opätovala ten bozk. Bol na dotyk horkosladký. Po prvý raz si priznali, že toho druhého chcú a musia sa od seba oddeliť. Obsahoval uvedomenie si straty toho byť spolu a teraz si najviac na svete priala, aby ho bola pobozkala vtedy, keď to po prvý raz chcela.

O okamihy neskôr ju pritiahol bližšie k sebe, jeho ruky putovali po jej krivkách; a predsa ju súčasne tak ochranne objímali. Ich pery pohybovali po sebe, keď vkĺzla rukami okolo jeho krku a pevne sa k nemu upla.

"Prvý rez je vždy najhlbší," zamrmlal jej perám.


Kapitola 16



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

16/24.

Venujem všetkým vytrvalcom. Ideme do poslednej tretiny.

Čestne priznávam, že som zmenila jeden časový údaj, keby to niekto porovnával s originálom. Nedával zmysel ...



Kapitola 16

Vedel som ťa odpočítať spamäti

Tú jednu jedinú, s ktorou som rád hovoril

To som nebol ja, kto ťa využíval

Veril som, že si jedna zo zopár

Trochu sme sa zasmiali, trochu pohádali

Ale na konci sa steny zrútili

Páčilo by sa ti, kde teraz žijem

Je to hlúpe, že nemôžeš prísť

Veľmi som dospel od nášho posledného rozhovoru

Dal som sa dokopy a napravil, čo bolo zlomené

Som zvedavý, či sa spolu opäť porozprávame,

Dáme si spoločne drink, presne ako vtedy

Pripusťme, bude to iné, teraz je to nové

Ktokoľvek mieri prstom na koho

Naozaj dúfam, že si šťastná, vy obaja

A možno občas ti chýbam tiež

Rainbows and Pots of Gold – Stereophonics (Pokus o preklad: Jimmi)

Vlnená deka poškrabala jej pokožku, keď si ju pritiahla bližšie k svojmu chvejúcemu sa telu. Možno keby sa cítila o máličko teplejšie, potom by sa jej žalúdok tak nehádzal a netočil, ako keď loď zachytí búrka. Možno by jej nebolo tak zle, keby len mohla zatvoriť oči a spať o päť minút dlhšie. Jej zmysly ju prosili, aby jednoducho vypla a zabudla na svoju opatrnosť. Ale to nebolo možné, pretože nech akokoľvek prosila, jej myseľ by neprestala myslieť. Bola nasiaknutá šťastnými myšlienkami, ktoré jej spôsobovali závrat a boli zmiešané s drsným túžením. Všetko to bolo také nádherné, že ju to nútilo chcieť ukončiť všetko presne tam a teraz. Ako prepánakráľa mala zaspať so všetkými tými nekonečnými myšlienkami? So snami, ktoré nikdy nebudú súčasťou jej reality.

Ginny si pritiahla kolená k brade a dovolila svojim očiam streliť po miestnosti, v ktorej sedela. Bola studená, taká hrozne, hrozne chladná, že celé jej telo sa triaslo vlastnou nehybnosťou. Už viacej okolo nej nestáli ľudia so svojimi súcitnými pohľadmi obrátenými smerom k nej. Bola troska a ona to vedela. Ale čo nevedeli oni, bolo, že sa mýlili v príčine. Jej oči hľadeli nahor na nich s nepriateľstvom. Akosi bolo ľahšie obviňovať zo svojho žiaľu týchto ľudí, ktorí ju údajne milovali.

Možno to bol ten žiaľ, ktorý ju udržiaval stále pohybovať. Napokon, už to bola večnosť, odkedy bola odovzdaná na Kings Cross v prívale šepotania a neznesiteľného ticha. Snažila sa to všetko prelomiť úsmevom a niekoľkými upokojujúcimi slovami. Ale on sa na ňu len apaticky pozrel. Občas prikývol, aby naznačil, že počúva a to bolo to, čo ju najväčšmi vydesilo. Draco jej načúval príliš zaujato, skoro ako keby visel na každom zamrmlanom slove. Nevadilo by, keby rozprávala o hnedých papierových vreckách, pretože on by počúval. Počúval by, pretože to bolo naposledy, kedy mohol. Ale to sa nespomenulo a umožnilo to Ginny tárať o svojich snoch a mesiaci.

On ani raz neotvoril ústa a nepovedal jej svoj názor. V mnohých ohľadoch to bola úľava, ale v pozadí mysle prosila o to, aby sa s ňou hádal. Len jediný náznak, že k nej stále niečo k nej cíti, ale namiesto toho čelila tomu mlčaniu, ktoré v sebe obsahovalo príliš veľa poznania, aby sa dalo stráviť.

Keď sa vlak dotriasol až k zastaveniu, pozrel sa na ňu a ešte raz prikývol. V tom čase sa čudovala, na čo prepánajána myslel, keď prikývol. Ale teraz jej to bolo jasné ako jej žiaľ. Vravel tým, že všetko bude v poriadku - že je čas, aby ho opustila. Chytil ju za ruku a vložil do nej odkaz, pripomínajúc jej, že ho musí odovzdať Potterovi a že ho za žiadnych okolností nesmie prečítať. Zistila, že ochromene prikyvuje.

Predklonil sa a zľahka ju pobozkal na čelo a pustil jej ruku. "Povedz im o mne všetko, čo vieš, ale nedovoľ, aby sa dozvedeli, že si šla dobrovoľne. Musí sa využiť len polovičná pravda a to by mala byť tá moja. Dostane ťa to do bezpečia... možno s tebou ani nebudú znova hovoriť. Ale nech urobíš čokoľvek, nesmieš sa ma pokúsiť znova nájsť, pretože ja tu nebudem, aby si ma našla."

Jeho hlas sa v nej rozplynul a jediné, čo mohla urobiť, bolo prikývnuť, keď sa vystrel. Toto bol okamih, ktorého sa už desila sedem hodín. Bol to okamih, kedy sa dostali na stanicu Hitchin a on vystúpi, zanechá ju, aby sa dostala na Kings Cross sama. Povedal, že to bude na tú vzdialenosť bezpečné a že keby sa s ňou pokúsil ísť celú cestu, chytili by ho.

Vo svojej hlave vedela, že toto nie je to, čo chce. Chcela, aby bol Draco voľný, aby mohol pokračovať vo svojom živote bez toho, aby ho mučili či zabili. Ale jej srdce bolo sebecké a prialo si, aby ho chytili. Takto by ho mohla vidieť kedykoľvek by sa jej uráčilo. On by sa už dlhšie nemusel skrývať a mohol žiť. Ale život, ktorý by žil, by si nezaslúžil. Prišili by mu vraždu nejakých dôležitých smrťožrútov a poslali do Azbakanu.

Takže musela nezovrieť jeho rukáv a neprosiť ho, aby zostal. V skutočnosti sa dokonca ani nerozlúčila. Jediné, čo urobila, bolo sledovanie ako vystúpil z vlaku a navždy od nej odkráčal. Zdalo sa, že jej srdce vyskočilo do hrdla a dusilo ju k slzám. Potom sedela, počítala zastávky a vyplákavala si srdce, a predsa bez ohľadu na to, ako sa prelievalo, neodišlo. Toto bolo ono. Koniec dobrodružstva. Koniec vášne, ktorú možno mala.

Všetci vyzerali takí šťastní, že ju vidia. Hermiona objala v náručí najmladšiu Weasleyovú a zamrmlala, že všetko bude v poriadku. Draco sa nevráti späť. Ale Ginny to už vedela a to spôsobovalo, že z pochopenia dostávala závrat. Ron a Fred tam boli tiež. Ostatní boli zaneprázdnení nejakou tajnou misiou. Bezpochyby hľadaním Draca po stanici, pomyslela si, keď ju so šťastnými úsmevmi zovreli voči svojim hrudiam. Ale to neboli jej úsmevy.

"Prepáč, Gin, ale budeme ťa musieť odviesť na ministerstvo, aby ťa vypočuli," upokojovala ju láskavo Hermiona. "Chcú zistiť, či nie je niečo, čo by si im mohla povedať o Malfoyovi a o tom, kde je. Tvoja mama a oco čakajú vonku pri taxíku... Obávam sa, že boli trochu zmätení tým, ako to tu funguje. Harry je tam tiež."

"Nenájdu ho," zašepkala.

"Ach, Gin! Takto sa nepremýšľa!" vykríkol hrubo Ron. "Dostaneme toho bastarda za to, čo ti urobil a zaplatí za to. Ak to neurobí zákon, potom sa o to postarám sám..."

"Drž hubu!" vykríkla nahlas Ginny. "Nemôžeš jednoducho čušať?"

Všetci na ňu neveriacky hľadeli. Vedela, ale čo si každý myslí. Čo ohavné a neľudské mohol Malfoy urobiť, že zmenil ich nevinnú Ginny na túto zlú výbušnú trosku? Možno si mysleli, že ju zneužil, ale práve vtedy jej bolo jedno, čo si mysleli. Vzdala sa mnohého len aby urobila, čo chcel a teraz jediné, čo chcela, bolo ísť domov.

Keď vychádzala zo stanice, zízala na strop. Bolo úžasné ako ďaleko sa zdal od zeme. Vzduch bol znečistený parou z vlakov a kávy zmiešanej s rozhovormi. Rozličné  jazyky sa odrážali od stien a nútili ju premýšľať o tom, o čom všetci hovoria. Pripadalo jej to také čudné a predsa také upokojujúce pre jej nervy. Matky zdesilo vliekli svoju batožinu a deti sem a tam v snahe nájsť to správne nástupište. Muži v obchodníckych oblekoch uháňali okolo, presne vedeli, kam idú. Turisti ukazovali na veci a vyťahovali ohromne veľké mapy. Medzi tým všetkým sa ale pohybovala skupinka čarodejníkov vnorená do svojho vlastného sveta.

Keď zbadala svoju mamu, prešla k nej a dovolila sa zrútiť sa do pohodlia matkinej lásky. Pomohla jej do taxíka a chlácholila (cz: konejšila) slabými zvukmi. Ani raz nespomenula Draca, ani nikoho neobviňovala. Možno vedela presne, čo sa stalo len z pohľadu na svoju dcéru. Ginny si uvedomovala, že je niečo také možné pokiaľ šlo o Molly Weasleyovú.

Harry bol ďalší človek, ku ktorému sa obrátila jej pozornosť. Sedel vedľa šoféra na prednom sedadle, jeho ramená stuhnuté v spôsobe, ktorý jej vravel jedine to, že je naštvaný. Možno to bolo kvôli tomu, že ho prinútila prejsť celú tú cestu z Číny len, aby sa s ňou stretol. V tom čase sa ale nemohla trápiť tým, či ju Harry v tejto chvíli nenávidí. Jediné, na čo dokázala myslieť, bol Draco a kam odtiaľto pôjde. Chystala sa to byť pre ňu zložitá cesta a oveľa, tak oveľa zložitejšia pre neho.

Došli na ministerstvo mlčky. Zdalo sa, že nikto nechcel nič povedať, aby im Ginny znova neodkusla hlavy. Neobviňovala ich, ale neobviňovala ani samu seba. Nebol žiaden dôvod navodiť im náladu, keď to bola ona, kto trpel zármutkom a trápením. Ale to sa oni nikdy nedozvedia - nebola si ani istá, či to vedel Draco.

Keď vystúpili z taxíka, Ginny vtlačila Harrymu do ruky ten list. Pozrel sa na ňu so zamračením a spýtal sa, čo je v tej obálke.

"Povedal mi, že to musím dať tebe," vysvetľovala pokorne skôr než ju zaviedli do telefónnej búdky a nenápadne vstúpili do Ministerstva mágie.

To bolo tam, kde bola teraz - sedela vo veľkej prázdnej miestnosti. Bola naplnená takým druhom chladu, ktorý môže len vyžarovať z iných ľudí. Nie je spôsobený povahou, ktorú nabral ten prípad, ale zmrazenými emóciami, ktoré sa vytvoria vo vnútri ľudskej bytosti. Premýšľala, či to je ona, kto bol taký chladný. V miestnosti nebol nikto iný, takže to dávalo zmysel. Niekto by sa už mal objaviť a začať ju vypočúvať.

Ešte raz si pritiahla tú deku a znova sa striasla. Keby tu len nebola taká zima, možno by dokázala odpočívať. Čo im to trvá tak dlho? Hnevalo ju, že bola nápomocná ľuďom, ktorý tak neprávom naháňali muža, ku ktorému niečo cítila, pretože urobil to, čo by urobil ktokoľvek iný. Ich meškanie k tomu len pridávalo. Nuž, pomyslela si, dokonca aj záporní hrdinovia vo filmoch prídu načas!

"Gin?" Hermiona sa usmiala, keď otvorila na nervy idúce dvere a vošla dnu. "Si v poriadku?"

"Trochu zima," zamrmlala skoro pre seba, jej oči hľadeli na stôl pred ňou. "Nie príliš dobrá pokojová služba."

Hermiona sa roztomilo zasmiala a prešla tou miestnosťou, aby sa posadila oproti Ginny. Poklepala stôl prútikom a objavilo sa pero a papier pripravené na písanie. "Myslela som, že by si dala prednosť výsluchu so mnou než s Ronom. Je to v poriadku?"

"Toto je slobodná krajina," povedala prekvapená, že začínala znieť tak veľmi povedome. Niet divu, že sa na ňu Hermiona pozerala tak podivne. Strávila príliš veľa času s Dracom. "Tak spusti."

"Najprv sa musím spýtať, či Malfoy... nuž, či ťa zneužil akýmkoľvek spôsobom?" jej hlas bol pokojný a upokojujúci, keď sa pýtala na niečo tak naprosto šialeného. "Čokoľvek povieš v tejto miestnosti, nebude ukázané tvojej rodine, ak je to to, s čím si robíš starosti."

"Draco Malfoy na mňa nepoložil prst."

"Ginny..." prosila Hermiona.

"Ani jeden prst," pokračovala vzdorovito Ginny.

"Mali ste niekedy ty a pán Malfoy sexuálny vzťah... so súhlasom oboch strán?"

"Nie."

"Čo sa stalo v tú noc sedemnásteho?"

"Zobudila som sa a šla som navštíviť svoju matku. Videla som ju a dostala som chutný ovocný koláč. Šla som domov a zastavila som sa v obchode na rohu, aby som si kúpila polliter mlieka. Keď som šla domov, všimla som si, že okolo domu na druhej strane ulice je zhromaždený veľký dav. Prišla som tam a zistila, že zabili ženu, ktorá tam bývala. Bála som sa o svoju vlastnú bezpečnosť a utiekla som do svojho domu, kde ma  napadol niekto, kto vyzeral ako pán Malfoy. Pri bližšej obhliadke som si uvedomila, že ten človek bol pod vplyvom všehodžúsu. Vypukla bitka, ja som bežala do svojej izby a mala som na ochranu jedine svoj prútik. Zjavil sa Malfoy a zabil toho podvodníka," vravela plynule Ginny s veľmi nacvičeným pokojom. "Povedal mi, že ma potrebuje, aby som mu pomohla infiltrovať sa k aurorom, pre ktorých som pracovala. Odmietla som a on ma omráčil. Keď som prišla k sebe, bola som v izbe s bielymi stenami a bez okien. Od tej doby som tam bola."

"Stretla si sa pred sedemnástym s pánom Malfoyom?"

"Chodievali sme spolu do školy, ale nikdy som ho naozaj nepoznala, pretože bol bastard, ktorý robil mojím priateľom zo života peklo."

"Prezradila si nejaké tajomstvo ministerstva a ich práce?"

"Nikdy. Po celý čas som nerozprávala."

"Pokúsil sa niekedy pán Malfoy prinútiť ťa odpovedať na jeho otázky?"

"Povedala som ti, nepoložil na mňa prst."

"Takže ťa nezneužil fyzicky, mentálne, magicky či sexuálne?"

"Prečo sa to stále pýtaš znova a znova?! Nie!"

"Prepáč, Gin, ale prečítali sme jeho zložky a som si istá, že aj ty. Bol obvinený zo znásilnenia a zabitia jedného dievčaťa," potichu povedala Hermiona.

"To v jeho zložke nebolo."

"Myslím, že nebolo."

Na chvíľu nastalo ticho a Ginny sa zhlboka nadýchla. Neurobil to, hlboko vo vnútri to vedela. Bol k nej v ten večer celkom úprimný a v žiadnom prípade by niečo také nevynechal. Na druhej strane nespomenul nejaké dievča? Ale to boli smrťožrúti...

"Spomínaš si, ako si sa dostala do tej izby?"

"Nie. Nič si nepamätám."

"Povedal ti niekedy pán Malfoy o svojich plánoch? Možno naznačil miesto svojho pobytu?"

"Nikdy. Sotva so mnou prehovoril."

"Vyzeráš unavená. Zasiahol pán Malfoy do tvojich ľudských práv?"

"Nie."

"Existuje niečo  iné, čo by si nám rada povedala, Ginny?"

"Nie."

"Výsluch ukončený v 16.00," Hermiona klepla na papier prútikom. "Vonku ťa čaká tvoja rodina. Si riadne voľná, aby si mohla odísť."

Ginny sa postavila a znova sa striasla. "Myslíš, že môžem ísť hneď domov?"

"Je mi to ľúto, Gin, ale tvoj dom sa stále preveruje a dáva do poriadku ministerstvom. Harry povedal, že môžeš zostať v jeho dome, až kým sa to neskončí. Bol kvôli tebe veľmi znepokojený.  Letel domov v tej minúte, keď začul, čo sa stalo." Trochu sa usmiala a namotávala si prameň vlasov okolo prsta. "Možno sa konečne zobudil..."

"Nuž, ak sa aj, môže ísť znova spať, pretože ja už viacej nemám záujem," potichu povedala Ginny, keď sa ošívala s okrajom deky. "Ani na jedinú noc nezostanem v  jeho dome. Nemáš nejakú izbu? Ja len, že práve teraz nedokážem zvládnuť svoju rodinu..."

"Nuž... Čosi som mala naplánované, ale myslím, že by som to mohla zrušiť."

"Ďakujem ti," zašepkala a prehrabla si rukou vlasy. "Som vyčerpaná."

Znova sa zdalo, že mlčanie dosiahlo tú miestnosť a chňaplo po nej nahnevane. Ale už si nemyslela, že pociťuje toľký chlad. Jej ospalé telo bolo omámené uspokojením, že je po všetkom. Poskytla svoje vyhlásenie a už sa od nej nič viacej nečaká. Teraz jediné, čo musela urobiť, bolo dať svoj život znova do poriadku. Možno to tentoraz bude ľahšie. Možno to bude lepšie.

"Ginny... bolo to pekné?" potichu sa spýtala Hermiona a prerušila jej myšlienky.

"Čo bolo pekné?" zamračene odvetila.

"Byť milovaná niekým, kto by urobil čokoľvek, aby ťa chránil?"

Ginny si vzdychla. "Povedala som ti, že už viacej na Harryho takto nemyslím. Nie sme dokonca ani dobrí priatelia..."

"Nemyslela som Harryho. Myslela som Malfoya," potichu pokračovala Hermiona, jej prsty uhládzali nejaký záhyb na sukni, jej oči stále zomknuté s Ginninými očami.


Kapitola 17



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

17/24.

Kapitolu komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.

Pozor, ak sa vám tam bude zdať priveľa trpných rodov,  je to úmyselne. Nevedela som totiž, či to previesť na činný v jednotnom alebo množnom čísle, tak som to tak nechala. Takisto sa v AJ neurčená osoba píše v množnom čísle – lenže zmeniť to na „neho“ by znamenalo zmätky medzi osobami. Vážne zložitá kapitola… a hlavne šokujúca. Som zvedavá na reakcie. Keby niečo nebolo jasné, pýtajte sa. Hoci poznám ďalší dej, mala som občas problém pochopiť, čo hovorí kto.



Kapitola 17

Není tu žádne znamení

a na tvé tváři je poznat únava

nemyslíš,že je čas přehodnotit naši situaci?

vezmi si nějaké ovoce.

Zapomněl si jak to celé začalo?

zavři oči

a mysli na všechny ty bubliny lásky kterou jsme si naslibovali

sám padneš na kolena

je príliš pozdě

už ku mně nechoď

ležíš u mých nohou

takový obrovský omyl

vidím jak padáš

myslím na tebe

a mé kvetiny zvadly

Nechápu jak chceš spravit tuhle situace

nevěřím tomu co říkaš

Big Mistake – Natalie Imbruglia (www.supermusic.sk)

"Ja viem, čo si myslíš," jeho hlas znel duto ako v jame. "Tvoja hlavička je zvedavá, prečo by som takéto niečo prepánakráľa urobil. Čo mohla asi tak spraviť, že ma priviedla k tomuto bodu? Uvažuješ, ako dlho ti bude trvať, kým ma zlomíš, ale vieš, že sa to stane, pretože ty si nikdy predtým nezlyhal."

Miestnosť voňala temnotou - zmes vlhkosti,  potu a špiny. Skoro mohol tú atmosféru ochutnať, keby sa poriadne sústredil. Ale na to nebolo dosť času. Vedel, že keby zastavil svoju myseľ na príliš dlho, usídlilo by sa v nej potom zúfalstvo a on by už dlhšie nedokázal zachrániť seba - či ju.

Jeho očiam trvalo hodinu, než sa zavreli. V tom, ako uvažoval, bola tvrdohlavosť popretia. Ak nezatvorí svoje oči, potom nemôžu zlomiť jeho obrany. Ale čoskoro sa tie predstavy rozkolísali ako odraz na vode. Jeho zrak spriehľadnila červená hmla. Na konci sa rozhodol, že už viacej nie je nič k videniu. Len štyri steny, stôl, stolička a tá päsť,  ktorá stále narážala na jeho pokožku.

Ale nebolo to tak veľmi tou bolesťou, o ktorej vedel, že by ju dokázal vydržať. Prerážalo to nielen jeho kožu a mliaždilo nielen jeho kosti, ale aj jeho ego. Nikto nemal rád, keď ho niekto premôže, ale v tejto záležitosti nemal na výber. Teda, opravil sa, on mal na výber a rozhodol sa. Teraz sa mu len doručovalo to, čo sa dalo očakávať.

Teplo zmiešané s jeho potom spôsobovalo, že zapáchal ako stoka. S tým jedným odišla jeho dôstojnosť - ale stále odmietal dovoliť si klesnúť na úroveň prasaťa. Ach, nuž, to tiež budú musieť prežiť.

"Čo ma prekvapuje, je, že si si myslel, že si neuvedomím, čo sa stalo!" chladne sa zasmial. "Vedel som v ten deň, keď si na ministerstve znova otvoril moju zložku, koľká bije. Napokon, Fudge bol ten, kto prehlásil moju smrť - vidíš, na niečom sme sa predsa len zhodli. Budú predstierať, že som mŕtvy tak dlho, až kým neurobím niečo hlúpe."

Pohýbal zápästiami, aby umožnil krvi rozprúdiť sa.  Povrazy sa zarezávali skoro tak silne ako nôž, ale on neprestal myslieť na to, ako neskôr budú bolieť tie popáleniny. Stále sa párali s tými tesnými povrazmi, ktoré ho zadržiavali. Keby len mohol použiť svoje ruky, potom možno, len možno, by sa znova nastolila rovnováha v tomto boji vôlí. Ale to sa nikdy nemalo stať - po prvý raz za dlhý čas nebola na ňom kontrola manipulovať.

"Je hanba, že sa to nedá povedať o niektorých ľuďoch," pokračoval sarkasticky. "To musela byť tá najlajdáckejšia poprava, o ktorej som mal kedy šancu počuť. Vždy som si myslel, že zmyslom vykonania rozsudku je urobiť to tak, aby to vyzeralo ako nehoda... Aké odo mňa hlúpe! Ty už si mal niekoho, na koho narafičiť to, že ty tiež robíš chyby a to samotné by ťa zachránilo pred tým, aby si nasledoval môj osud. Aj keď som si vždy myslel, že si totálny zabednenec."

Telo zasiahlo telo s neuveriteľnou silou a spôsobilo, že sa Draco maniakálne zasmial. Z miesta, kde sedel, priviazaný k stoličke uprostred izby, sa táto situácia zdala neuveriteľne smiešna. Kto by si myslel, že po všetkých tých rokoch jeho posmešných poznámok by v skutočnosti mohli byť pravdivé?! V tom čase ho považovali za zatrpknutého - nuž, boli sakra pravdivé, ale teraz sa zdalo, že boli oveľa pravdivejšie.

"Nikdy si nemal použiť svoj prútik. Vraví sa, že akákoľvek forma mágie sa dá vystopovať späť k prútiku kohokoľvek, kto to kúzlo vrhne. Niektorí ľudia si myslia, že to nie je nič iné len hrozba vytvorená ministerstvom, aby zabránilo zločinom. Oni, tak ako my sami, vieme viac.

Všade, kam sa pozrieš, sú senzory, ktoré ťa označkujú v dave. Poznajú každý tvoj krok - každý tvoj pohyb. Môže to človeka priviesť do šialenstva vedieť, že nikdy nenastane okamih, kedy budeš naozaj sám. Niektorí vravia, že je to prekliatie poznania... Mne sa vždy páčila predstava, že môžem urobiť čokoľvek, čo sa mi uráči a oni budú musieť sedieť a dívať sa a nebudú schopní povedať ani slovka. Celá tá predstava, že všetko vedia, ale nikdy nebudú voči mne schopní nič podniknúť!"

Ďalší smiech unikol z jeho pier. Miloval byť rozprávačom príbehom, pretože mu to umožňovalo mať moc nad svojím väzniteľom. Bude musieť sedieť a načúvať, pretože to bola jediná možnosť, akou dostane to, čo chce.

"Aké ironické sa to zdá byť vzhľadom na toto tu..." otvoril jedno domliaždené oko a prehľadal miestnosť. "Až na to, že si tentoraz myslím, že sme naozaj sami a jedinými vzájomnými svedkami."

Znova zatvoril oko, klesol do stoličky a uvoľnil sa. Akosi bolo príjemnejšie, keď on bol ten s výhodou. Problémom bola tá nad ním visiaca hrozba smrti. Keby to len prosto pred ním vyložil, potom by ho zabil kvôli poznaniu toho, čo vedel. Keby to zahral ako nejakú partiu šachu, potom by možno mal šancu prežiť dlhšie. Ale neexistovala žiadna nádej na záchranu. Akú mohlo mať zlo nádej keď ho dolapila predpokladaná ruka dobra? Žiadnu, pretože na rozdiel od dobra, zlo nebolo hlúpe. Zlí ľudia neriskovali svoj prípad a životy, aby zachránili pešiaka pred tou hrou. V skutočnosti zlo normálne dovolilo svojim nasledovníkom, aby ich zabili, pretože bolo bezcitné.

Na druhej strane dobro nikdy neprehralo bitku.

"Myslím, že je najvyšší čas, aby sa ti povedalo, ako veľmi si toto pohnojil," povedal Draco chladným a povýšeným hlasom. "Akú prvú vec sa dozvieš, keď sa stávaš aurorom? Nikdy, vôbec nikdy, nepoužívaj prútik, ktorý používaš v každodennom živote. Vždy nos tajný prútik ministerstva. Takto, ak sa tá poprava roznesie v novinách, úrady môžu poctivo tvrdiť, že je to neregistrovaný prútik - nie je na nich žiadna vina a nenasleduje žiaden škandál.

"Predpokladám, že si im povedal, že ťa vyprovokoval. Alebo že si nepremýšľal tak dobre, ako by si mal. Tak či tak to bolo veľmi falošné, pretože si ho proste preklínal bez toho, že by si aspoň trochu vadilo, že ho zabiješ. Vieš, čo to je, Potter? To je mučenie. Dokonca ani ministerstvo nebude privierať oči nad tým, čo si spôsobil Gililiverovi."

Mohol počuť, ako sa Harry pohybuje. Predstavoval si, že sedel na stoličke oproti, prekrížené ruky, hábit rozopnutý a v jednej ruke zovieral prútik. Draco poznal všetko príliš dobre, aby vedel, ako ho svrbí ruka, aby ho prosto nepreklial. Bolo by to také ľahké jednoducho švihnúť zápästím a nemať viacej problém zaoberať sa s jedným zlým aurorom. Ale keby nasledoval túto vášeň, nebol by dostal od ministerstva ďalšiu šancu. Stal by sa presne takým, akým bol Draco predtým, než predstieral smrť - prázdnou schránkou muža, ktorý mal kedysi šancu byť lepší než ostatní. Bol by len ďalším anonymným vojakom, ktorého vyradili jeho vodcovia.

"Ale byť Potterom Dokonalým znamenalo, že si bol pre nich aktívom. Mal si spojenia so svetom točiacim sa okolo teba. Mohol si byť súčasťou verejného života a kvôli tomu by nikto nikdy neočakával, že si v skutočnosti úkladný vrah. Už vidím tie titulky: ´Potter Dokonalý sa ukázal ako bábka!´"

"Ale Čína bol skvelý nápad. Mohli ťa podstrčiť inému ministerstvu, aby sa s tebou vysporiadalo. Keď ťa vidím, máme toho veľa spoločného, Potter. Viac než by si si pomyslel len z pohľadu na nás dvoch. Oboch nás využili až do posledného kúska a čakalo sa od nás, že budeme dobré malé bábky. Ale na druhej strane sa ty zdáš stále byť pripojený k svojim povrázkom, zatiaľ čo ja som väčšmi slobodný, než ty kedy budeš."

"Medzi nami nie sú žiadne podobnosti, Malfoy," povedal Harry rozpáleným hnevom.

"Môžem ti urobiť zoznam, keby si rád. Obaja sme zabíjali bez ľutovania jedinej rozliatej kvapky krvi. Obaja sme chladnokrvní a radšej by podrezali niekomu hrdlo, než by sme sa s ním porozprávali. Obaja sa skrývame v tieňoch, ale sme zároveň úplne otvorení. Ach a obaja spíme s tými istými ženami..." znova sa zasmial. "Ale mám pocit, že ja som vynahradil to, čo tebe tak veľmi chýba."

Ozvalo sa zarachotanie stoličky, ktorá spadla zo svojich štyroch nôh a k nemu sa prihnali nahnevané kroky. Zrazu bol zdvihnutý zo stoličky, na ktorej sedel a tresknutý o stenu. Mohol cítiť ako chlad zo steny presiakol jeho šatstvom a poskytol mu pocit krátkej úľavy.

"Čo si jej urobil?" zasyčal Harry prudko do jeho ucha.

"Ach. Nič som jej neurobil. V skutočnosti ona urobila úplne všetko sama - dokonca ma zaviedla do svojej spálne..." uškeril sa.

"Klameš."

"Ja by som klamal tebe, Potter?" Ďalší smiech unikol z jeho pier. "Som urazený, že si myslíš, že sa budem obťažoval s takým potešením, keď si ma treskol o stenu, pričom si ma už zmlátil. Skutočne urazený."

"Mohol by som ťa rovno zabiť, Malfoy, a ty by si dokonca ani nemal šancu žobrať o svoj úbohý život."

"Ak je môj život úbohý, potom prečo získavam pocit, že si praješ, aby si to bol ty v tej chate s Ginny. Namiesto toho som to bol ja a to ťa zabíja!"

Harry zatriasol jeho telom a hrozivo stisol jednou rukou jeho hrdlo. "Nepoužívaj jej meno - ty si tú výsadu nezaslúžiš."

"Prosila ma, aby som ho používal len na ďalšiu noc po..." jeho hlas bol prerušený tlakom, ktorý bol použitý na jeho ohryzok. Draco zúfalo bojoval o vzduch, hoci vedel, že by bolo ľahšie, keby to proste vzdal. Keby Draco prestal bojovať, potom by ten tlak rýchlo prestal byť používaný. Bola to zastrašovacia taktika zmiešaná s hnevom, nič viacej.

"Čo si jej urobil, Malfoy?" zavrčal znova.

"Nič, čo už tvoju chorú myseľ nenapadlo, Potter," podarilo sa mu zachrapčať.

Harry ho pustil, nechal Draca s buchnutím zvaliť sa k zemi. "Prečo toto robíš, Malfoy? Mohol si proste utiecť preč s chvostom stiahnutým medzi nohami - ako zvyčajne. Vedel si, že toto bude horšie než spáchať samovraždu a a o nej si vedel všetko, z toho čo som počul."

Draco zostal ticho, kým sa zhlboka nadychoval. "Tuším zlosť na to, že som nezomrel?" poznamenal uštipačne.

"Aurori ťa mali nájsť potom, čo som urobil - mŕtveho. Záver by bol, že to bola vina zo zabitia Gililivera, spojená s tvojimi samovražednými sklonmi, ktorá ťa zatlačila za okraj. Jeden deň si proste zdvihol nôž a dorezal si sa. Toto bola jediný zásah, ktorý som sa chystal vychutnať si.

Čo sme nečakali, boli tie štenice, ktoré si snáď nasadil úplne všade. Zistil si, že po tebe idú aurori a okamžite žiadal napraviť tú situáciu. Fudge nebol celkom šťastný, keď si vpadol do jeho kancelárie a dožadoval sa, aby ten prípad bol uzavretý. Bol tiež trochu zmätený kvôli tomu, že si vedel toľko o zložke, ktorá sa odovzdala aurorom." Harryho hlas bol krutý a pokojný. V jeho slovách nebol žiaden hnev, ale bublal pod povrchom, aby každým okamihom explodoval.

"Kto bol tou štenicou?" (PP: the bug – aj štenica (odposl. zariadenie, aj voš, otrava)

"To bola zmena témy, Potter. Vystrašený, že nevytiahneš obvyklé otázky skôr než ma zabiješ?" uškrnul sa, keď sa postavil zo zeme. Keď stál, týčil sa nad Harrym o šesť palcov. Nikdy si neuvedomil, aký krátky Harry v skutočnosti je. Možno je to kvôli jeho obludnej hlave, pomyslel si posmešne.

"Keď sa ťa budem chystať zabiť, Malfoy, budeš o tom vedieť."

"Ach, už sa trasiem," odpovedal sucho.

"Mal by si sa."

"Budem mŕtvy skôr než sa ťa vôbec budem báť, Potter."

"To by mohlo byť možné, ak sa budeš stále vyhýbať otázkam ako táto."

"Čo ešte odo mňa očakávaš, Potter? Ja som koniec koncov bol vycvičený, aby som neodovzdal informácie za týchto okolností."

Harry si vzdychol, očividne unavený z tej hry, v ktorej sa ocitol hrať a chcel sa oslobodiť z tohto miesta. "Môžeme to urobiť dvoma spôsobmi, Malfoy. Môžeš mi to povedať a pokojne zomrieť, alebo budeš držať hubu a skončíš v Azbakane."

"Teraz, keď si to tak krásne vyložil, som celkom ochotný stráviť čas v pekle len, aby som ťa nasral," Draco chrapľavo zašeptal s úškrnom.

"Vedel si, že sa toto stane, Malfoy. Vedel si, že keď mi poskytneš detaily o tom, kde si, budeš privedený k výsluchu."

"Toto nie je výsluch. Toto je pokútna práca ministerstva. Tá práca, ktorú nechcú ukázať v novinách. Keby bol toto výsluch, bol by si už doteraz použil svoj prútik alebo elixír - čo by bolo oveľa jednoduchšie," riekol mechanicky. "Som tu s tebou len preto, pretože to nečakali."

"Dokonca ja priznávam, že to bol od ministerstva bláznivý predpoklad, ale musíš priznať, Malfoy, že to bola posledná vec, čo by si zvyčajne urobil," Harry schmatol Draca a zatlačil ho znova do stoličky.

"Veci sa menia."

"Niektoré sa nemenia," odvetil s odmeranou náladou.

"Čítal si moje priznanie."

"To nestačí."

"Ale stačí to pre teba, aby si si zachránil svoj drahocenný krk, nie je tak, Potter?"

"Sú tam otvorené konce, ktoré si vyžadujú okamžitú pozornosť, Malfoy," riekol pomaly. "Ginny sa do tohto nejako zaplietla a my musíme vedieť, kto bol tvoj špión na ministerstve, aby sme si to s ním mohli vybaviť. Ešte na viac sme vo vyjednávaniach so smrťožrútmi, ktorých si nasral tým, že si zabil jedného z ich kľúčových hráčov. Povedzme len, že Fudge nie je šťastný."

"Chystal sa zdrapnúť Weasleyovú..."

"...aby sa dostal k tebe..."

"...potreboval som ju, ak som mal vyhrať tento boj..."

"...chlapi, ktorí chcú žiť, nenakráčajú do budovy ministerstva a sami sa nevzdajú, nenechajú odkaz, v ktorom sa priznajú k tomu, čo neurobili!"

Draco na minútu zatvoril oči, skôr než ich znova otvoril. "V tomto nebola zapletaná. Myslel som, že toto sa pochopilo."

"Mohla ísť do Azbakanu za to, že sa spolčila s nepriateľom, Malfoy. Štátne tajomstvá nie sú niečo, na čo sa proste spýtaš a ona sa ani nespýtala. Odovzdala ich tebe. Je to len vďaka tomu, že si sa vzdal sám, že tu práve teraz nie je ona!" hnev sa mu opäť zdvíhal v jeho hlase.

"Viem. Ale nie je a to je tak, ako to bude," riekol s presvedčením. "Nezistí, že si napichol nielen jej dom, ale aj Goggenslockovu pracovňu."

Prešlo pár minút v tichu. "Nie si v postavení, aby si mi dával príkazy."

"Miluješ ju," jednoducho riekol Draco. "Tie príkazy prijmeš."

Spustil hlavu a zhlboka sa nadýchol so zatvorenými očami. Prsty ho svrbeli, aby sa zovreli okolo Harryho krku - len aby pritlačil palce silno na jeho pulz a cítil, ako sa ženie strachom. Možno by ho tiež mohol kopnúť. Sledovať jeho krik v temnote na zemi.  Hoci na rozdiel od Harryho on by svoj prútik použil. Neexistovalo nič, čo by ho zastavilo pred tým, aby to ihneď dotiahol do konca.

Jedine jej hlas, či ten pohľad v jej očiach by ho zastavili pred rozkopaním Potterovho tela, až kým by tam nebolo nič iné než kostra.

Dokonca v hlave mohol počuť jej hlas, ako ho hreší za jeho činy. Priveľmi by ho bolelo, keby ju zradil. Možno to nedal najavo tak otvorene, ale hlboko vo vnútri si uvedomoval, ako veľa klamstiev jednoducho pred ňou tají. Bola taká nevinná, keď sa s ňou prvý raz stretol v jej dome. Bolo to viacej zo zvedavosti, ktorú si dovolil v sebe objaviť - nejaký druh chorej zvedavosti, aby zistil, čo Harry mal a čo on nemal. Jeho myseľ sa pohrávala použiť ju ako posteľné prádlo tak, ako to urobil predtým. To by naučilo Potter zabíjať ľudí a zvaľovať vinu na neho.

"Kto je ten špión?" (PP: the mole, aj krysa, aj špión)

"Prečo si si taký istý, že existuje nejaký špión, Potter?"

"Kto je to?" jeho hlas sa stával hlasnejší.

"Nebol tam žiaden špión."

"Klamár."

Draco pokrčil plecami. "Je mi jedno, čo si myslíš, pretože na ničom už nezáleží."

"Očividne na niečom záleží, inak by si tu nebol."

Úsmev vykrútil jeho suché, popraskané pery. "Nie, keď si taký tupý ako vyzeráš."

"Som zvedavý, čo by tvoja matka povedala, keby ťa tu mohla vidieť..."

"To je hrozba, Potter?" zasmial sa sucho. "Ak áno, potom si v tomto mimo svojho výcviku."

"Bude to sľub, ak mi nepovieš, kto tá krysa je."

"Nie."

Už bol unavený. Tak veľmi unavený. Jediné, čo chcel, bolo zastaviť všetky myšlienky vo svojej hlave a snívať o šťastnejších veciach. Ginny a on spolu v matkinom dome, bezpeční vo vedomí, že sa ich už nikto nemohol dotknúť. Možno by tiež mohli mať psa. Alebo možno mačka by bola pre ňu vhodnejšia. Toto sa ale nikdy nestane. Dokonca ja keby to bolo možné, on by jej nikdy nedovolil, aby sa na neho naviazala. Bolo dosť zlé, ako to bolo teraz a to jediné, o čo sa delili, bolo zopár spomienok a niekoľko vášnivých okamihov.

"Vždy by sme sem mohli priviesť ju. Postarať sa, aby ti položila otázky, na ktoré sa zdáš byť neschopný odpovedať. Možno niečo horšie," jeho hlas bol chladný.

"To by si neurobil. To by zničilo akúkoľvek šancu, že budeš s ňou, pretože zistí všetky tvoje malé tajomstvá a potom ju budeš musieť zabiť... Rozrezať jej pekné malé hrdlo s tým nožom, o ktorom viem, že nosíš," podarilo sa mu zastaviť triašku bežiacu jeho telom. Už ho premáhala únava a nedokázal viacej zdvihnúť hlavu alebo otvoriť oči. Jeho hlas sa tiež pomaly vzdával.

"Keby ma o to požiadali, muselo by sa to urobiť."

"Klamár," Draco zakašľal a zasmial sa súčasne. "Pozrela by sa na teba s tými veľkými hnedými očami, zahryzla si do pery a ty by si nebol schopný na ňu položiť prst. Jeden náznak toho a ty by si sa mohol naučiť sám seba nenávidieť."

"Zdá sa, že hovoríš zo skúseností, Malfoy."

Mohol cítiť, ako sa Harry pohol späť k nemu a vybral niečo z tašky. Nával úľavy ho zaplavil ako príliv. Bol pre neho čas odpočívať, až kým nebude považovaný za dostatočne fit pre ďalší výsluch.

Ihla prebodla jeho pokožku.

Nikto nepočul jeho výkrik.


Kapitola 18



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

18/24.

Kapitolu Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.



Kapitola 18

Vidím kámen ve Tvých očích

Vidím trn na Tvém boku

Čekám na Tebe

Trik rukou a víření osudu
Na loži z hřebíků mě nutí čekat

A já čekám... bez Tebe

S Tebou nebo bez Tebe

S Tebou nebo bez Tebe

Skrz bouři dosáhneme pobřeží

Dala jsi všechno, ale já chci víc

A čekám na Tebe

S Tebou nebo bez Tebe

S Tebou nebo bez Tebe

Nemůžu žít s Tebou nebo bez Tebe

A Ty sama jsi pryč

A Ty sama jsi pryč

A Ty jsi, a Ty jsi

A Ty sama jsi pryč

Mé ruce jsou svázané, mé tělo pohmožděné,

Ona mě má celého

Není co vyhrát a není co prohrát

With Or Without You – U2Preklad: www.pohodar.com

"Katlien! Katlien! Toto mi nerob! Nerob nám to... Milujem ťa! Nevidíš to? Dáva mi to zápal, s ktorým by Denver nemohol súperiť! Ak s ním teraz odídeš, nikdy sa nedozvieš, čo by sa mohlo stať... čo by sa stalo! My sme niečo mimoriadne, Katlien! Niečo viac než len ty a ja, ktorí sú spolu - je to dosť veľké, aby svet z toho oslepol... proste nechoď!"

"Šššš, Calvin. Vieš, že by toto nikdy nefungovalo. Po celý čas sa hádame a jediná radostná vec na tom je to, že vieme, že sa o pár okamihov pomeríme. Ale čo keby sme nedokázali prekonať tú hádku? Zostala by som sama. Moja rodina ma vydedí, ak sa vydám za teba a nie Denvera. Vieš, že tomuto nie je predurčené šťastie... Možno na inom mieste, v inom čase by sme mohli byť spolu. Ale nie teraz, pretože..."

"Prečo? Povedz mi, že ma nemiluješ!"

"Nemilujem ťa, Calvin. Milujem Denvera."

"Nie, klameš, Katlien! Nikdy by si nemohla milovať toho ničomníka. Nechce ťa a nepotrebuje ťa tak ako ja... Ja ťa milujem!"

"Už odíď, Calvin. Odíď, než otec zistí, že sa tu hore so mnou rozprávaš. Nechcem, aby sa ti niečo zlé stalo."

"Uteč so mnou! Môžeme ísť kamkoľvek by si rada... Londýn, Nepal, Paríž, Mexiko, Mars, Jupiter!"

"Šššš! Niekto začuje, že tu takto kričíš!"

"Je mi to jedno, Katlien! MILUJEM ŤA! Viem, že cítiš to isté."

"Ach, Calvin..."

"Jeden bozk, Katlien, to je jediné, čo potrebujem, aby som ti to ukázal."

Televízor stál bez pohybu v tmavej izbe, osvetlený len svojou vlastnou žiarou. Na obrazovke neuveriteľný vietor preklínal to more pod útesom. To sa rozzúrene zdvihlo, postriekalo osamelú dvojicu stojacu na kraji. Ich oblečenie sa snažilo uniknúť ich telám a odletieť k tým bielym oblakom, ich vlasy šľahali sem a tam v zhode so zvukmi oceánu. Medzi Calvinom a Katlien bol veľmi malý priestor, keď uprene hľadeli jeden na druhého - hlboká čokoládová túžba blýskala pod tým povrchom. Bozk bol nevyhnuteľný.

Ginny potiahla nosom a vysmrkala si hlasne nos do servítky. Slzy jej stekali tvárou, keď sledovala, ako sa pomaly tá scéna rozvíja. V hrdle sa jej tvorila hruda, ktorá ju nútila chcieť ju prehltnúť. Problém bol, že tá hruda odmietala byť odstránená - stávkovala až do doby, kým si nevyplakala svoje oči. Zhlboka sa nadýchla, schúlila sa do kresla a pritiahla si kolená pod bradu. Prstami sa načiahla po čokoláde a vybrala jahodovú náplň. Pomaly nachádzala cestu k jej ústam a bola strávená s ničivým žiaľom.

Keď sa presťahovala do Ivy Cottage, bola pyšná, že je vonku v svete odkázaná sama na seba. V skutočnosti tak pyšná, že ho chcela ukázať všetkým svojím priateľom a jedinou možnosťou, ako to urobiť, bolo usporiadať obrovskú párty. Ginny bola taká vzrušená, že pozvala celú svoju rodinu s niekoľkými priateľmi. Všetci sa napchali do jej domčeka a ako predvídaví ľudia priniesli darčeky. Žalúdkom je šklbalo, keď rozbaľovala jeden po druhom. Ale čoskoro sa dostala k spoločnému darčeku od Harryho a Hermiony. Bola to obrovská kocka zabalená v papieri. Úsmev sa jej rozliezol po tvári, keď odbaľovala papier. Ale keď to rozbalila, jej vzrušenie opadlo.

"Čo je to?"

"Ach... Myslela som, že si to už videla na Štúdiách muklov..." dumala nahlas Hermiona. "Nuž, je to televízia."

"Dobre. Čo je to?"

"Muklovia ju majú vo svojich domoch. Ukazuje pohybujúce sa obrázky, ktoré zobrazujú príbehy. Počula som, že je v móde medzi nemagickými ľuďmi. V skutočnosti je dokonca populárnejšia než knihy!"

Arthur Weasley šťastne vychrlil. "Kedysi sme mali jednu v kancelárii."

Ticho dopadlo na miestnosť. Lepšie než knihy? Iste nebolo nič lepšie než dobrá kniha čítaná pri svetle sviečok. Ale na druhej strane muklovia boli vždy čudní. Niet divu, že nežijú dlho!

"Ach....Vďaka. Je to veľmi, hm, milé."

Teraz, keď sa ohliadala späť, nevedela, ako by prežila bez svojej malej TV. Bola lepšia než si kedy predstavovala - únik 24/7. (PP: označenie pre 24 hodín do dňa, 7 dní v týždni). Prišla domov a zapla ju, a potom zrazu bola v svete plnom romantiky. Zdalo sa, že nezáleží na tom, že v jej vlastnom svete žiadna neexistovala, pretože sa mohla jednoducho ponoriť do iných ľudí.

Ale čoskoro na to začala chodiť Harrym. Jej myseľ bola naplnená myšlienkami na to, že ju to zmetie z nôh a že ich srdcia bijú ako jedno. Nanešťastie jej predstavivosť bola oveľa vzrušujúcejšia než realita toho všetkého. Nenastali žiadne momenty naplnené vášňou, kde si mohli len hľadieť jeden druhému do očí. Žiaden ranný čurbes medzi obliečkami. Žiadna neschopnosť na sekundu pustiť ruku toho druhého. Dokonca neexistovali ani žiadne pocity úzkosti! Jednoducho to bol pohodlný spôsob ako prejsť časom stráveným spoločne. Dokonca ani sex nebol taký úžasný. Celkovo bol sklamaním.

Ale keď sa ohliadla späť bol dosť dobrý - v tom čase, keď bola zamilovaná ako študentka.

Takže čo bola teraz? V jej tele nezostala žiadna láska k Harrymu. Nikdy by znova nebola schopná prijať útechu v jeho náručí, vedela, že on nie je pre ňu ten Jediný. Bol v tom čase proste tam. Bola to istota, ktorú jej ponúkal vo vzťahu, ktorým ich držal pospolu.

"Muži," zamrmlala. "Väčšina z nich sebecké prasatá! Denver ťa možno nemiluje tak ako Calvin miluje Katlien, ale aspoň neutečie pretože je nebezpečný kriminálnik. Aspoň nebudeš prinútená žiť tajný život a nikdy znova nevidieť svoju rodinu. Ja viem, koho by som si vybrala."

Jemne pohladila kožúšok Honey, aby uľavila troche napätia. Vedela, že rozprávanie sa samej so sebou je prvým príznakom šialenstva, ale nemohla si pomôcť. Neexistoval nikto iný, kto by porozumel tomu, čím prechádzala. V skutočnosti si tým ani ona nebola celkom istá. Jediná vec, ktorá istá bola, bolo množstvo bolesti, ktorú pociťovala. Zničujúco sa predierala skrz jej rebrá, skoro ako keby sa jej srdce pokúšalo vybuchnúť pri snahe oslobodiť sa. Končatiny jej pripadali studené a nepoužívané, oči boli boľavé a pery dohryzené do krvi. Neodvažovala sa dokonca ani pozrieť do zrkadla, pretože vedela, že jej vlasy budú asi vyzerať, ako keby ich ťahala sem a tam živým plotom.

"Ja viem, s kým by som šla..." hlboko si vzdychla. Nebol to ľahký povzdych, ale povzdych, ktorý niesol v sebe ohromnú hĺbku a bolesť. "S Calvinom."

Toto priznanie bolo tak blízko jej vlastným okolnostiam, že vyvolalo zachvenie strachu zmiešaného s hnevom a... láskou? Posledné tri dni diskutovanou témou bolo, čo Ginny v skutočnosti cíti k Dracovi. Najprv tam bol smútok z toho, že sa rozišla s niekým, do koho sa zamilovala. Hoci to trvalo len tú cestu vlakom a počas výsluchu. Keď unikla svojej rodine, naštartoval sa v nej hnev. Každú chvíľu sa vrezával do jej myšlienok, čím spôsoboval, že bola neschopná myslieť na niečo iné.

V tomto zaslepení hnevom sa potulovala po dome, jej noha sa často spojila s kusmi nábytku. Nakoniec sa dostala do kuchyne. To bola jej prvá chyba. Jej druhá chyba bola pokúsiť sa nakrájať si šalát s nožom na chleba. Ten kov prerezal jej pokožku v surovom radosti - nasledoval výkrik zlosti. Niečo zvláštne zasiahlo jej myšlienky. Po prvý raz, odkedy opustila Draca, pocítila niečo iné. Nie niečo viac či menej než predtým, pretože si uvedomila, že necítila nič, odkedy jej zmizol z očí. Bolo tam len ovzdušie straty.

Zrazu sa zdalo, že všetko do seba zapadlo. Bol preč. Nikdy ho znova neuvidí. To samotné sa zdalo surrealistické.

Prikryla si ranu ústami, prešla ku kreslu a zvalila sa doň. Jej oči skákali späť k dverám, potom k oknu, potom znova k dverám. Po celý čas to bolo, ako keby na neho čakala, že dokáže, že sa jej rozum mýli - samozrejme, že to nebolo naposledy, čo ho videla!

Prišla noc a ona stále sedela bez pohybu v kresle. Priplávala únava a uľavila jej od čakania - toto ale netrvalo dosť dlho na to, ako by sa jej to páčilo. Čoskoro bola hore a s tým ďalší druh precitnutia. Draco Malfoy bol preč. Nechystal sa k nej prísť. Prečo si vôbec myslela, že by prišiel? Prečo si vôbec priala, aby tu bol s rukami okolo nej? Slzy začali presakovať z kútikov jej očí. A predsa odmietala kvôli nemu plakať. Nezaslúžil si, aby sa kvôli nemu trápila a ona by nikdy neprijala jeho ľútosť.

Takže sa rozhodla vzchopiť. Nebolo to tak, že by vôbec niečo stratila. Jediné, čo sa stalo, bol týždeň úniku, presne tak ako v TV. Nič viac, nič menej. Ginny sa obliekla a pokúsila sa presvedčiť samu seba, že sa cíti lepšie. Nanútený úsmev sa zjavil na jej napätej tvári, keď hľadela do zrkadla.

Ale prišiel tretí deň a všetko sa znova zmenilo. Predchádzajúci deň, keď bola oblečená a presvedčila samu seba, že je šťastná, si uvedomila, že nemá čo robiť. Keby šla do práce, musela by hovoriť s Ronom a Hermionou o tom, čo sa stalo, alebo horšie. Mohli by ju požiadať, aby pokračovala v práci a hľadala ho. Jej rodičia by jej tiež ponúkli veľmi málo útechy. Možno by neporozumeli, prečo urobila tie rozhodnutia, ktoré urobila. Po pravde sa hanbila čeliť im napriek tomu, že neurobila nič zlé. Zostával len Harry, ale ten nebol nikde k nájdeniu.

A tak bol jej tretí deň prázdny. Nebolo nikde, kde by chcela byť a nikto, koho by chcela vidieť. Nuž, opravila sa, nikto, okrem Draca a jeho malého úkrytu v Yorkshire. Nič by neuspokojilo to, ako sa cítila - možno okrem lásky. Bolo to tým, že bola zamilovaná? Alebo bola zamilovaná tak úplne do predstavy, že je zamilovaná, že by priľnula ku komukoľvek?

Toto jej pretrvávalo v mysli, prinútilo ju to ísť k televízii, aby unikla vlastným obavám. Jediný problém s tým bol, že všade, kam sa pozrela, sa rozvíjal príbeh lásky. Jednu chvíľu si šli jeden druhému po krku, na ďalšiu boli šialene zamilovaní. Delili sa o rozpálené, ohnivé bozky, aby súperili cudnosti sveta. Túžila po týchto okamihoch.

Ginny Weasleyová bola zamilovaná do Draca Malfoya, muža, o ktorom sa jej stále páčilo myslieť si, že najviac vo vesmíre nenávidí.

Zostávala jediná vec, ktorú bolo treba urobiť. Plakať ako dieťa až kým nič nezostalo, potom bude plakať ešte viac. Prečo bola taká hlúpa, že ho opustila? Bolo hlúpe to, aký bol necharakteristicky ušľachtilý. Bol neuveriteľne hlúpy kvôli tomu, že k nej v prvom rade vôbec prišiel. V skutočnosti práve teraz bolo všetko proste hlúpe.

"Keby tu teraz bol," zašepkala tajne Honey. "Uškrtila by som ho holými rukami. Potom, keď by ležal na zemi a žobral o odpustenie, kopla by som ho do hlavy. Nazvala by som ho hlúpym. On by ma nazval krpcom. Potom by sme šli hore a mali divoký sex. Keď by sme skončili, obaja by sme popierali to, čo sa stalo a on by v hneve odišiel preč a vravel, že to bol dobrý sex, ale že sa to nikdy znova nestane. Ja by som bola ublížená a nahnevaná. Nakoniec by si uvedomil, akú obrovskú chybu urobil a prišiel by ma získať späť. Očividne by to nebolo ľahké, pretože ja by som chodila znova s Harrym v snahe dostať sa cez neho. Ale čoskoro by som sa poddala a my by sme mali ďalší divoký sex a tentoraz by neodišiel. Nikdy. Nikdy."

Honey nič nepovedala tak, ako to mačky zvyčajne robievajú.

"Nie že by sa tu mal práve teraz ukázať..." očami švihla k dverám. "Typický chlap, hej, Honey, nikdy tu nie je, keď ho potrebuješ."

Znova sa Honey zdržala poznámky k tejto situácii.

"Myslíš si, že panička je hlúpa, však?"

Honey sa prevrátila nabok a požadovala sa poškrabkať na brušku.

"Nuž, možno máš pravdu. Ale možno nemôžeme zabrániť tomu, čo cítime, však? Myslím... Nie je to moja chyba, že som sa zamilovala do chladnokrvného... hrabáča." (PP: aardvark ?)

Ginny si vzdychla a pošúchala Honey bruško, keď znova vrátila pozornosť k TV obrazovke. Katlien práve bozkávala Calvina, ako keby na tom záležal jej život. Nuž, minimálne jej herecká kariéra.

"Spadnú z toho útesu, ak nebudú opatrní..."

Zrazu obrovský závan vzduchu vrazil do Calvina, ktorý stratil rovnováhu a začal padať. Katlien zovierala jeho ruku, vravela mu, že všetko bude v poriadku. Ale jeho ruka sa z jej kĺzala, a ona sa zúfalo pokúšala zadržať jeho rukáv. Slzy stekali jej tvárou, keď kričala, že nemôže umrieť, pretože ona ho miluje. Látka praskla. Calvin padal pomalým pohybom ústami vraviac: "Milujem ťa, Kathy!", keď klesal k svojej nevyhnutnej smrti.

To bolo na Ginny príliš veľa - prepukla do neovládateľných vzlykov.

***

"Ginny...? Ginny, kde si?"

"Som v obývačke."

Ginny sa posadila, rozčúlene si utrela oči rukávom župana. Ničomu by to nepomohlo, keď ju Hermiona našla vyzerať úplne pateticky. Možno by nadobudla mylný dojem a začala jej vravieť, že je v poriadku priznať si, že bola sexuálne zneužitá. To sa ale nestalo, napriek tomu, že vedela, že to asi bolo neuveriteľné vzhľadom na jeho záznamy. Nie, to, čo jej spôsobil, bolo emocionálne zneužitie.

Prehrabla si rukou vlasy v chabom pokuse vyzerať úctyhodne a narovnala si šaty, kým do izby vošla Hermiona. Jej prítomnosť spôsobila, že tá malá miestnosť vyzerala nejako malá, čo bolo pre Ginny čudnou útechou, pretože to znamenalo, že Hermiona je silná. Čo ona potrebovala, bol niekto, kto bude silný a vezme jej život do svojich vlastných rúk.

"Čo tu robíš taká zalezená, a sedíš tu v tme? Neuverila by si, koľko veľa kúziel som musela zlomiť, aby som sa dostala do tohto domu," v jej hlase bol odtieň podráždenia, ale nič priveľmi zlé. "Niekto by si myslel, že nechceš žiadnych návštevníkov."

"Som zvedavá, aby by niekoho také niečo napadlo."

"Jednako, myslím, že je trochu kruté dať na vchodové dvere kliatbu s bradavicami. Tí úbohí ľudia by nevedeli, čo ich zasialo, keby ťa prišli pozrieť, či si v poriadku. Tvoj poštár už musí riadne trpieť," povedala Hermiona pobavene, aby odľahčila náladu.

"Kvôli čomu si sa zastavila?" vyprskla Ginny, unavená z jej hlasu.

"Chcela som zistiť, či si v poriadku. Tvoja rodina je už naozaj dosť znepokojená. Chcú vedieť, prečo neodpovedáš na ich sovy."

"Dala som odpudzovač sov na strechu a okenné parapety."

"Ach."

Ticho sa rozprestrelo na pár minút skôr, než Ginny vzhliadla na svoju starú priateľku. Vyzerala taká unavená - tmavé kruhy boli pod jej očami, ktoré na oplátku stratili svoju obvyklú iskru. Jej oblečenie vyzeralo, že ho má pár dní na sebe. Bolo to skoro, ako keby fungovala týždne bez toho, aby sa na sekundu zastavila. "Vyzeráš unavená."

"Som unavená. Najprv som ťa musela vypočuť. Potom som musela vyplniť správu, vyjadriť svoj názor, či si bola nejako magicky zmenená. Čo, mimochodom, som sa rozhodla, že si nebola. Potom si ma zavolalo ministerstvo na rozhovor, či si alebo nie si spoľahlivý zamestnanec. Nuž, to bola drina, pretože som si dosť istá, že naznačovali, že si duševne nevyrovnaná. Potom tam bola celá tá vec s Ronom, aby som sa postarala, že nevyletí a neurobí niečo hlúpe. Ešte na viac som nemala od Harryho žiadnu pomoc, pretože ten nie je nikde k nájdeniu! Keď som sa pýtala na ministerstve, boli všetci veľmi hákliví a povedali mi, aby som sa vybrala niekam inam! Nie je to čudné?"

Ginny na ňu hľadela s otvorenými očami. "Toto všetko sa stalo za tri dni?"

"A viac. Musím ti niečo povedať."

"Niečo?"

"Áno. Je veľmi dôležité, aby si si vypočula, čo poviem a nikomu inému to nepovedala," Hermiona sa usadila v kresle oproti Ginny a predklonila sa. "Sú isté veci, na ktoré dokonca ani ja nie som pyšná, ale musia sa urobiť. Kým som pracovala na ministerstve ako auror, pracovala som tiež ako člen Rádu."

"Fénixa?" neveriacky odvetila.

"Áno. Toho istého."

"Neukončil svoju činnosť, keď sme sa zbavili Voldemorta?"

"Len pred očami verejnosti. Vieš, boli isté veci, ktoré nebolo dovolené, aby ľudia vedeli. Také veci ako strácajúci sa čarodejníci - čarodejníci, ktorí odišli na misiu a nikdy sa nevrátil. Ministerstvo povedalo, že zomreli pre svoje presvedčenie. To je čiastočne pravda. Vieš, niektoré z tých zmiznutí sa nedali vysvetliť. Ľudia si mysleli, že dobrí, čestní čarodejníci proste zmizli.

Existujú tajomstvá, aby si vedela. Temné, hlboké, hrozné tajomstvá. Tajomstvá, kvôli ktorým by ministerstvo zabíjalo, aby ich takými udržalo. Takže zabíjali. Ktokoľvek, kto sa im vplietol do cesty, zaplatil cenu za vedomosti. Rád stále tieto tajomstvá nepozná, ale myslíme si, že zahŕňajú spojenectvo našej vlády s Voldemortom, keď sa snažili zachrániť svoje životy. Kvôli tomu je naším záujmom chrániť čarodejníkov, ktoré nejaké tajomstvá poznajú." Hermiona našpúlila pery a unavene si prehliadala Ginny. "Takých čarodejníkov ako Draco Malfoy."

"Čože?!"

"Asi vieš, že ho ministerstvo vycvičilo na aurora a že ho vyslali ako dvojitého agenta. To ale nebol ich hlavný plán. To, čo chceli, bolo infiltrovať sa medzi zostávajúcich smrťožrútov, aby zistili, či existuje nejaká šanca na spojenectvo. Draco by vyjednával peniazmi a mocou - bol by urobil veci potrebné pre ministerstvo skrz ruky smrťožrútov."

"Nerozumiem..."

"Spomínaš si na peniaze, ukradnuté z čarodejníckej banky? Nuž, to bolo ministerstvo. Škriatkovia im odmietli dať peniaze na podporu plánu, ktorý vytvorilo tajné oddelenie vo vnútri ministerstva. Preto smrťožrúti povedali, že im vyhovejú, ak ministerstvo nechá oslobodiť jedného väzňa z Azbakanu. Súhlasili a Mulchovi to umožnilo znova nastoliť svoju vládu teroru."

"To je... ale nemôžete to niekomu povedať?"

"Komu? Ministerstvu?"

Ginny sa neiste zamračila. "Draco mi povedal, že bol dvojitý agent."

"To, čo ministerstvo nevie, je, že Draco bol v skutočnosti trojitý agent."

"Pracoval tiež pre Rád?"

"Áno. Bol príležitosťou, ktorá sa nedala opomenúť ani jednou stranou. Problém bol, že sa nevedelo, ku ktorej strane vlastne patrí." Hermiona si vzdychla a prehrabla si vlasy. "Pre ministerstvo zberal informácie a požiadavky sem a tam. Kvôli nám predstieral, že je jedným z nich a zamiešal sa k nim. Hľadal pre nás lokality a bol nevyhnutný pre náš plán na trvalé odstránenie tej hrozby. To, čo robil pre smrťožrútov, bolo podávanie správ o stave ministerstva podľa toho, čo sme mu my a oni povedali. Bola to zmätená pavučina s ním uprostred."

"Takže šiel k Parkinsonovcom?"

Ďalšie mlčanie rezonovalo izbou. "Neospravedlňujem ho za to, že zabil to dievča, ale uvedomujem si, že kebyže nie, bola by trpela dlhšie. Bol to čin, ktorý ho dostal na hranu. Privodil ním hanbu na ministerstvo a smrťožrúti sa stali podozrievavými. Už viacej nebol schopný vyjednávať ani s jednou stranou. Takže sa ho ministerstvo zbavilo."

"Takže nebol k použitiu ani pre jednu skupinu?"

"Smrťožrúti chceli jeho smrť. Nechceli, aby odovzdal ich tajomstvá. Ani ministerstvo nechcelo. Takže sa spojili, aby ho natrvalo umlčali. Čo ale nečakali, bolo, že ho my dostaneme z tej situácie," jej hlas bol plný napätie a emócii. "Keby nebolo toho falošného úmrtného listu a jeho vedomostí, bol by mŕtvy."

"Rád ho zachránil, pretože bol dôležitý, aby odhalil to sprisahanie? To dáva zmysel," dumala Ginny nahlas. "Ale nevysvetľuje, ako som sa k tomuto priplietla ja. V skutočnosti to nevysvetľuje, prečo mi to všetko práve teraz hovoríš."

"Potreboval pomoc a vedela som, že ty by si ho neodmietla. Nemohla som to urobiť sama, pretože spojenie by bolo príliš jasné. Malfoy sa nemohol kvôli nebezpečenstvu zúčastňovať schôdzok Rádu, takže som potrebovala nejaký spôsob, ako k nemu dostať svoje informácie. Povedzme len, že tvoj brat by nebol príliš nápomocný," povedala pomaly a opatrne. "Ty si tiež pridala niečo k tej zmiešanine, čo som ja nemohla. Získala si jeho dôveru, pretože si nevedela nič o celej tej šaráde."

"Bola som využitá?" jej hnev bol evidentný. "Ty a Draco ste ma využili na výmenu informácii?"

"Upokoj sa Ginny, je toho viacej," rozhodne povedala Hermiona. Nechystala sa odkloniť od svojej reči. "Malfoy urobil hlúpu chybu."

"To neznie nezvyčajne," zamrmlala Ginny mrzuto pod nosom.

"Myslí si, že už nie je dôvod viacej sa skrývať. Nejako sa mu dostalo do hlavy, že všetko skončí, keď sa postaví svojím démonom. V tejto situácii máš ty tiež svoj vplyv. Do istej miery si myslím, že je to neuveriteľne sladké. Na druhej ale... Mohla by som ho prekliať odtiaľto až do Timbuktu!" Jej tvár bola ružová od tej energie. "Ten hlúpy blbec proste šiel a vydal sa sám, aby ťa mohol chrániť!""

Roztvorila trochu pery. "Prepáč? Čo si povedala?"

"Mám pocit, že sa asi chová ako gavalier," povedala s tým najmenším úsmevom. "Je to veľmi romantické, ale tiež veľmi pošetilé."

"Stále sa nechytám na to, čo myslíš."

"Nuž, Malfoy nejako musel kontaktovať jedného z tajných agentov ministerstva. Ešte nevieme ako a kedy. Tak či tak mu dal svoju polohu a tá osoba ho zajala, nech je to ktokoľvek. Nevieme, kde je alebo či je stále nažive. Jediné, čo je isté, že ho zajali a teraz celá naša organizácia je v ohrození, že bude prezradená."

"Draco by také niečo nikdy neurobil!" inštinktívne sa bránila. "Viem, že by neurobil..."

"Možno nemal na výber."

"Ako vôbec toto všetko vieš...?" spýtala sa so zamračením Ginny.

"Dostali sme minulý týždeň sovu po tom útoku na tvoj dom. Stálo tam, že v blízkej budúcnosti ťa vráti a že sa sám vydá. Pokračovalo to popisom, ako tým, že ti poskytne bezstarostný život, odčiní svoje posledné hriechy. Vravel, že jeho poslednou žiadosťou je, aby sa ti toto nikdy neprezradilo..." pozrela sa na Ginny. "Je mi to ľúto."

"Po celý čas vedel, že sa toto chystá urobiť a predsa nikdy..." Ginny znova pocítila nárast tej hrudy. "Ani to nikdy nepriznal. Len v poslednej minúte... Prečo ste ho nezastavili? Keby ste ho zadržali, bol by stále tu... Tu so mnou!"

"Jeho poloha sa stále menila. Vyzeralo to, že nejako pozmenil svoje impulzy, takže to vyzeralo, že poskakuje z jednej krajiny do druhej. To tiež kvôli tebe. Keď sme ho našli, bolo príliš neskoro. Bol na stanici."

"Nie..." slzy jej stekali po tvári. "Neverím vám... Vy sa ho len snažíte zbaviť ako všetci ostatní!"

"Je mi to ľúto, Ginny."

"Pomyslieť si, že som mu verila! Dokonca som dala Harrymu ten list..." zmĺkla, hrdlo zrazu suché. Žalúdok jej nadskočil.

"Aký list?"


Kapitola 19



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

19/24.

Kapitolu wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.

Preklad z rýchlika, prvýkrát za jeden večer. Je to vidno, ale samotná angličtina (stavba viet) je strašná (autorka je Ruska, čo som zistila až teraz). Musela by som niektoré vety prerobiť úplne, ale to už by nebol preklad. Niekedy mám pocit, že Quill je oproti tomuto brnkačka.



Kapitola 19

Jak jsme k čertu mohli takto dopadnout

Proč jsme nebyli schopní

Vidět znamení, které nám unikly

Proč jsme tomu nebyli schopni předejít

Přeju si, abys rozevřela své zaťaté pěsti

A vybalila svůj kufr

V poslední době už toho bylo příliš

Ale nemyslím si, že je příliš pozdě

Není to beznadějné

Pokud jednoduše víš, že to jednou dokážu

Jednoho dne, nějak

Dám všechno do pořádku

Ale ne dnes

Vím, že se ptáš, kdy to bude

Ale ty jsi jediná, kdo to ví

Someday – Nickleback

http://aequilibrium.blog.cz/0611/nickelback-someday-preklad (úprava Jimmi)

Hojdala sa vo vetre, búrila sa voči gravitačným silám. Sem a tam sa posmievala kontrole Matky prírody. Bývali časy, kedy by sa ľudia na ňu posadili, odkopli sa nohami od zeme a zakňučali v potešení, keď sa zdvihli vyššie k nebesám. Bolo to ako lietanie, ale pretože to nebolo celkom skutočné, vnímalo to oveľa viacej. Boli skoro schopní načiahnuť sa a zachytiť mraky rukou s lepkavými prstami. Sedadlo bolo ošúchané nespočetnými používateľmi - drevo sa miestami lesklo, čo sa mohlo pripočítať len na účet lásky.

Ale čo zostávalo teraz? Kúsok dreva, ktoré držali pokope dve roztrepané laná. Tí jediní priatelia, ktorí zostali v jej svete, boli pavúky a chrobáky, ktoré tkali svoje domovy do jej látky a hlodali jej vnútro. Nikto sa už viacej na tej hojdačke nehojdal. Zbytočná pripomienka detstva, zanechaná svetu, aby ju zničil.

Ginny ju mlčky ju sledovala. Bolo to dávno, čo bývala doma a len tak na nej sedávala. Niečo v nej bolo trochu zlovestné. Jej domov býval vždy plný hluku a pohybu. Mlčanie zavládlo jedine vtedy, keď klan Weasleyovcov zaľahol do postelí, tlmené chrápanie narážalo na ťažké dubové dvere. Kedykoľvek bola doma, vždy bol niekto v izbe. Ale keď teraz hľadela na tú záhradu, mohla cítiť, ako jej to všetko plynie preč. Už nebola viacej dieťaťom. Jej problémy sa nemohli vyliečiť len prostým vyjdením do záhrady a zaneprázdnením sa s nechtíkmi.

Raz ten dom celkom zmĺkne. Bude hrobom mnohých šťastných pocitov a spomienok, ale nikto ho nezaplní novými. Ginny si stále uvedomovala, že im vždy rafala na päty ako nevytrénované šteňatá. Nakoniec sa všetci vykradnú preč, nezanechajú nič okrem domu, aby ich pripájal späť ku skutočnému svetu.

Možno žiť pre tento okamih už viacej nestačilo.

Vonku slnko skrz tú hojdačku rozžiarilo obrazce. Tiene zľahka zahalili tú bujnú zelenú trávu, čo ostro kontrastovalo so žiarivosťou dňa. Niekde spieval vtáčik, a plakalo dieťa. Bol to ten druh dňa, keď si zvlečiete zimné oblečenie, a ľahnete si v žiari tej nádhernej hviezdy. Nebol to ten deň, keď sedíte dnu, keď ustupujete zakaždým, keď začujete dvere otvoriť sa, keď nenávidíte byť neschopný robiť niečo dôležité. Príroda si s ňou pohrávala svoj krutý trik.

"Ťažké, však?"

Ginny raz prikývla. Bolo to ťažké, o tom nebolo pochýb. Oveľa ťažšie, než keby bola tam vonku a sama pomáhala. Tu existovalo to hrozné očakávanie toho najhoršieho. Ako keby nezáležalo na tom, čo sa stane, pretože aj tak by to nikdy nedopadlo správne. Už dávno stratila dôveru v systém.

"Prečo sa neposadíte? Neprospeje vám tu stáť a čakať. Nevrátia sa ešte hodiny."

"Nechcem sedieť s nimi," pomaly povedala a bez toho, že by odtrhla oči zo záhrady. "Nechcem počúvať ich otázky."

"Hmm. Možno to nie sú otázky, ktoré nechcete počúvať, ale tie odpovede, o ktorých viete, že by ste museli vysloviť. Priznanie je naozaj ťažký čin, dokonca aj pre tých najsilnejších z nás. Chápem, prečo im asi nechcete práve teraz čeliť. Nakoniec, nech bude výsledok akýkoľvek, ale budete musieť."

Ginny sa otočila, ruky ovinuté okolo seba. V jej postoji nebol žiadny hnev, len prosto hlboký zmätok. "Nechápem, prečo by som mala."

Profesor Dumbledore sa trochu usmial. "Pán Malfoy by s vami asi súhlasil, ale myslím, že porozprávať sa o niečom, problému pomáha. Som si dokonca istý, že už sa to doteraz naučil."

"A ak sa nechcem rozprávať?" vrátila chabo späť.

"Potom sa neporozprávate," riekol s úsmevom. "Nikto vás neprinúti vysvetľovať nám všetky detaily. Ľuďom tam je zrejmé, že vy a pán Malfoy ste si vytvorili spojenie."

"Zrejmé?"

"Prečo inak by odhodil svoju šancu žiť normálny život?" odpovedal Dumbledore. Jeho oči boli unavené, ale nezasvätenec mohol stále vidieť nejaký blikot. "Musíte byť pre neho veľmi mimoriadna."

"Nejako o tom pochybujem," trpko odsekla. "Pre neho som bola pešiak v hre - nič viacej. Len niekto, koho mohol využiť, aby získal, čo chcel. Informácie boli to, čo vo mne videl, profesor."

Dôkladne ho sledovala. Jeho vráskavá tvár pasívna. Ani nesúhlasil, ani súhlasil s jej tvrdením. To žiadne bezpečie v jej búrke citov neponúkalo. Tú minútu, čo si uvedomila, že toho bastarda miluje, sa ukázalo, že ju po celý čas využíval kvôli Rádu. To už bol vrchol. Ak bol stále nažive, uškrtí ho za to, že jej toto urobil.

Potom tu bola tá situácia s Harrym. Dobrý starý Harry, ktorý hral metlobal, ktorý bol kedysi láskou jej života, ten, ktorý zabil Voldemorta, ach a tajný nájomný vrah ministerstva. Ako to mohlo byť také komplikované? Prečo nemohol byť Harry proste tým, kým si všetci mysleli, že je - hrdina, milenec, priateľ a idol? Hoci musela existovať temná stránka, to jej došlo. Nikto nemohol byť taký čistý a dobrý bez toho, aby sa niekde neuvoľnil. Ale to mu nedávalo právo zabíjať ľudí.

"Nič nie je také zrejmé, ako sa zdá, slečna Weasleyová," povedal, ako keby čítal jej myšlienky. "Viem, že by ste radi mysleli na Harryho ako zlého a na Draca ako dobrého, ale myslieť si to by bolo len skokom k záverom na základe osobnej situácie."

"Dokonca aj vy musíte vidieť, že to, čo robí Harry, je nesprávne?! povedala nahnevane. "Neexistuje absolútne nič, čo by mohlo to všetko, čo urobil, dať do poriadku!"

"Kvôli čomu ste taká nahnevaná na pána Pottera?" jeho hlas bol pokojný, ale bol v ňom náznak nebezpečenstva. "Je to kvôli tomu, že uniesol Draca? Alebo kvôli tomu, že vás zradil?"

"Zabil toho muža a narafičil to na Draca!" vykríkla Ginny stratiac ten chlad, ktorý sa tak usilovne snažila udržať. "Prečo mu pri tomto držíte stranu?!"

"Ja nenadŕžam nikomu, slečna Weasleyová. Jediné, čo vravím, je, že nemôžete prehliadať, čo jeden z nich robí, keď obaja urobili presne to isté. Ale sú to ich dôvody, ktoré ich robia tým, kým sú."

"Nerozumiem," zašepkala, keď sa odvrátila. "Draco neurobil nič zlé. Nie tentoraz."

"Nie tentoraz, nie. Ale boli situácie, kedy zabíjal ľudí holými rukami. Možno mal svoje príkazy, dôvody, či presvedčenie, ale to ten čin nezmení. Každý človek je ako tráva a smrť je rovnaká, slečna Weasleyová. Zabíjanie akéhokoľvek druhu je neprirodzený čin a hriech. Či sú dôvody správne alebo nesprávne, ten fakt to nezmení." Zastal a pretrel si rukou čelo. "Je to ťažké, pretože ľudská prirodzenosť neakceptuje tento fakt okamžite. Smrť kvôli správnej veci je v poriadku, ale zabiť človeka kvôli niečomu bezvýznamnému nie je. Ale kto sme, aby sme boli sudcom a porotou pre týchto mužov?"

"Možno sme pre nich jediní sudcovia a porota," rozhorčenie lemovalo jej hlas. "Možno si zaslúžili všetko, čo dostali."

"Potom za týchto podmienok, nedostáva Draco všetko, čo si zaslúži?" Jeho hlas bol slabučký a tenký, ale jeho slová triafali do živého s každou slabikou. "Nezaslúži si zomrieť za svoje zločiny?"

"Nie! On je ten dobrý! Zachránil ma... on... on... on pomáhal vám a vašej veci..." hlas sa jej zlomil na kúsku. "On... on..."

"Zachrániť váš život bolo jeho rozhodnutím. Bolo to niečo, čo chcel urobiť. Zabil človeka, pretože si myslel, že je v práve. Sudca, porota a kat, pretože si myslel, že by vás inak zabil. Je to dobrý dôvod, zachrániť život nevinnej žene, ale stále je to zločin, za ktorý musí zaplatiť." Prešiel k nej a postavil sa tesne za ňu. "To by mohlo byť rovnaké pre pána Pottera."

"To dievča na tom obrade... zabil ju..." povedala potichu, prsty sa jej zaryli do dlane. "Zachránil ju predtým, aby musela trpieť."

"Ani o to ho nikto nežiadal."

"Ale ministerstvo ho žiadalo, aby zabíjal..."

"Žiadalo, Ginny? Ale to urobil, pretože si myslel, že je to správna idea hodná nasledovania?" položil jej ruku na plece. "Nemôžete stvoriť muža väčšieho než už je. Nemôžete ho prinútiť urobiť nič, čo už nie v jeho moci."

"Ale len pretože urobil tieto veci, neznamená to, že to, čo robí Harry, je správne," odhodlane sa hádala, keď striasla jeho ruku. "Ak nechcel zabíjať ľudí, potom by nezabíjal! Musí to byť rovnaké pre Harryho, pretože je to také pre Draca! Nemôžete nijako uprednostňovať jedného pred druhým..."

"To je presne to, čo robíte vy, Ginny - favorizujete jedného pred druhým kvôli vášmu srdcu. Je to vaše rozhodnutie, ale to neznamená, že je správne. My všetci sme takí zlí ako ostatní, nech sú naše hriechy akékoľvek. Nikto z nás nemôže byť naozaj dobrý alebo zlý. Pochopte to a porozumiete všetkému, čo sa deje."

S tým Dumbledore vykročil z izby a zanechal dvere doširoka otvorené. Zanechal ju samotnú v izbe len s jej myšlienkami, aby sa s ňou pohrávali - mučili jej vedomie otázkami.

Možno mal Harry svoje dôvody. Bolo možné, že bol Draco naozaj zlý, ale ona si priala odpustiť mu to. Prečo potom nemohla odpustiť Harrymu za tie isté zločiny? Je to kvôli tomu, že nám klamal, pomyslela si. Draco nikdy nepredstieral, že je niečo iné, než je. Jeho zlé vlastnosti neboli nikdy skryté za fasádou bezúhonnosti a úsmevu. Malfoyovci boli vždy chladní, arogantní ľudia so srdcom z kameňa. Potter mal byť hrdina, niekto, ku komu ľudia vzhliadajú a zbožňujú ho.

Ginny nemala pocit, že by niektorého z nich zbožňovala.

***

"Je skoro polnoc! Nemali by sme už doteraz mať nejaké správy?" Molly robila povyk, keď sa prechádzala po kuchyni. "Nemôžem vydržať všetko to čakanie!"

"Trpezlivosť, Molly," upokojoval Dumbledore. "Budeme mať novinky vtedy, keď nejaké budú. Záchrana väzňa nie je taká jednoduchá, ako sa možno zdá."

"Prečo nie?" zavrčala Ginny od stola. Pred ňou bol napoly zjedený jablkový koláč a horúca čokoláda. "Jediné, čo musia urobiť, je ísť tam, povedať, že ho berú na oficiálny výsluch Fénixovým Rádom a vyjsť s ním v reťaziach odtiaľ von."

"Ginny!" nahnevane zatrilkovala Molly. "Takto sa nehovorí s profesorom Dumbledorom! Okamžite sa ospravedlníš, mladá dáma."

"To nie je treba, Molly. Chápem, že Ginny je možno pesimistická k tejto operácii. Potom, čo už mala s nimi zopár zlých skúseností." Zamyslene si pohladil bradu a pomrvil sa na mieste. "Hermiona korčuľuje na tenkom ľade v tejto operácii. Myslím, že bolo dosť ťažké získať vášho brata v tomto na svoju stranu. Kládol veľa otázok."

"Mohli ste mu ich zodpovedať," zamrmlala Ginny ako rozmaznaný tínejdžer. "Nechápem, prečo musí byť o tomto všetkom držaný v nevedomosti."

"Keby Ron mal v úmysle byť súčasťou Rádu, potom by sa mu to povedalo, Ginny. Ale on nemá a Hermiona musí tajiť svoju identitu a úlohu v týchto jednaniach udržať v tajnosti. Kebyže nie, mohla by čeliť ohrozeniu celého Rádu, čo by ministerstvo proste milovalo. Ale pomáha Tonksová a ona je excelentná v tomto druhu práce," chrlila Molly s pýchou. "Nevedia, čo ich zasiahne!"

"Ak je stále nažive," ozval sa ostrý škripot štvrtého člena spoločnosti. "Zdá sa, že všetci zabúdame, že Malfoy je v rukách bláznivého psychopata."

"Nemyslím, že to je vhodné, Severus," rozhodne riekol Dumbledore.

"Ale ty stále toho bláznivého Pottera zbožňuješ, však? " riekol Snape chladne, s jemným úsmevom. "Dobré vedieť, že ho niektorí z nás trafili hneď od začiatku."

"Môže celkom dobre byť, že Harry len robí svoju prácu, Severus," pokračoval Dumbledore. "Ako, myslím, si ty robil toľkokrát. Nevieme všetko bez toho, aby sa pod tým nepodpísala naša osobnosť. Skáčeš k záverom, ktoré sa nepreukážu, kým nepríde Draco."

"Nechápem tejto náklonnosti, Albus," posmieval sa Snape. "Potter uniesol jedno z tvojich detí a špiónov. Pravdepodobne Malfoya mučí. Ty vieš, v čom ministerstvo cvičí svojich dvojitých agentov."

Dumbledore prikývol, ale neprehovoril. Ginny starostlivo sledovala tú scénu. Bolo surrealistické byť v tomto usporiadaní. Dvaja učitelia a jej matka boli zhromaždení v kuchyni a diskutovali, či by mal alebo nemal byť Harry Potter okamžite odsúdený. Draca zachraňovala Hermiona, Tonksová a nič netušiaci Ron - aby ho zachránili z pazúrov ich najlepšieho priateľa. A čo robila ona? Sledovala hádku ľudí, keď by mala byť tam vonku a pomáhať.

Keď si prvý raz Hermiona uvedomila dôsledky toho listu, jej tvár úplne zbledla. Bola to tá najposlednejšia vec, o ktorej si myslela, že sa niekedy stane. Muž, s ktorým vyrastala, nebol zabijak. Bol láskavý, sladký, šľachetný muž, ktorý prežil tak veľa útrap. Nebol niekým, kto by pracoval ako tajný agent ministerstva a robil ich špinavú prácu.

Keď prekonala ten šok - veľkou mierou s pomocou dvojitej dávky whisky - s Ginny sa premiestnila do Brlohu, kde kontaktovali Rád. Okamžite sa objavil Dumbledore, rýchlo nasledovaný Snapom, Remusom, Tonksovou a Georgeom. Arthur a Molly Weasleyovi tam už boli. Ginny vždy vedela, že jej rodičia boli súčasťou Rádu, ale nenapadlo ju, že budú zapletení v Dracovej situácii. Na druhej strane to vysvetľovalo Mollyno správanie v ten deň, keď ju napadli.

Šepkali si o tom, ako musia nejako oslobodiť Draca. Bolo to nevyhnutné pre prežitie Rádu. Podľa ich teórie sa v tomto stupni výsluchu nepoužívala žiadna mágia. Snape im vysvetľoval, že by nebolo dobré pre ministerstvo, keby existovali stopy, ktoré by tú smrť spojovali s nimi. V tom čase to nútilo Ginny chcieť zvracať pri predstave ľudí, ktorí sú takí ľstiví.

Dumbledore prikývol, súhlasil so všetkým, čo bolo povedané. Nezabijú ho, kým nebudú mať informácie, ktorú chcú. Tým človekom, ktorý bol najviac na rane, bola Hermiona. Ona bol ten špión vo vnútri tej organizácie, ktorý varoval Draca pred nebezpečenstvom. Povedali, že by bolo príliš nebezpečné, keby tam napochodovala samotná, ale ona trvala na tom, že to bude ona, kto ho zachráni.

George bol neoblomný v tom, aby Hermiona nešla na ministerstvo. To jej vyvolalo úsmev na tvári. Takže jej matka mala pravdu, niečo sa dialo. Nebolo typické na Georgea, aby bol taký prehnane ochraniteľský. Ron zošalie, keď to o nich zistí.

Nie, povedala Hermiona, pôjde, pretože mala pocit, že je to jej chyba. Ale nie sama. Vezme so sebou Rona, ako oficiálnu záležitosť aurorov. Vpália dnu, vezmú Draca na výsluch a dovolia mu utiecť pod ochranou maskovanej Tonksovej. Bude vyzerať ako veľmi známy smrťožrút, čo vyvolá napätie medzi stranami. Jedna začne nedôverovať druhej.

Takže plán sa vytvoril a určil čas. Bola Ginny nejakou jeho časťou? Nie. Ona nebola súčasťou Rádu, a mala osobnú väzbu k obom spomínaným mužom. Jej prítomnosť by bola priveľmi otázna. A tak jej povedali, aby zostala s Molly a čakala. Keď ho budú mať, privedú ho sem.

Molly mala pravdu. Už mali doteraz počuť nejaké novinky. Možno bol skutočne mŕtvy. To by ukončilo množstvo vecí.

"Ginny, dojedz koláč. Potrebuješ nabrať energiu. Bude to dlhá noc pre nás všetkých..." Molly zastala. "Možno by si si mala ísť trochu pospať."

"Mala by som," zašepkala. "Ale nejdem."

Od jej rozhovoru Dumbledorom sa jej chcelo prepuknúť v plač. Ľudia jej budú klásť otázky a jediné, na čo dokázala myslieť, bolo na to, že sa uplače k spánku. Nechcela, aby bol Draco mŕtvy, vedela to, ale niečo stále rýpalo, že by to bolo ľahšie, keby bol. Na druhej strane nechcela nenávidieť Harryho za to, čo urobil. Dumbledore mohol mať pravdu - možno to nebola jeho chyba.

Jej myšlienky boli prerušené hlasným buchnutím. Zvrtla sa na mieste, jej oči skočili po niečom - čomkoľvek, čo by naznačilo, čo sa stalo. Na zemi, pri ohni, ležalo telo. Pri ňom stála udýchaná Tonksová. Tvár mala červenú od námahy, hruď sa jej ťažko zdvíhala. Vyzeralo to, ako keby niesla mŕtvolu. Nie, pokárala sa Ginny, nie je mŕtvy.

"Mysleli by ste si, že niekto taký chudý, nemôže byť taký ťažký!" hnevala sa, kým na ňu všetci zízali. "Budem prvá, kto to povie Malfoyovi, keď sa preberie."


Kapitola 20



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

20/24.

Kapitolu wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.

Tak na tomto som sa nadrela.  Prajem príjemné počteníčko.



Kapitola 20

Vím, že si myslíš, že bych Tě neměla pořád milovat, nebo Ti to říkat.

Ale kdybych To neřekla, dobře, ale pořád bych to cítila.

Jaký je v tom smysl?

Slibuju, že se nesnažím dělat Tvůj život těžší

Nebo vrátit to, co bylo

Pojedu dolů touto lodí

A nedám ruce vzhůru a nevzdám se

Nad mými dveřmi nebude žádná bílá vlajka

Jsem zamilovaná a vždycky budu

Vím, že jsem přiliš mnoho pokazila a
zničila na to, abych se mohla zase vrátit
A nedělala jsem nic jiného, než problémy
Rozumím Ti, když se mnou zase nechceš mluvit
A když žiješ s rozhodnutím "je konec"
pak jsem si jistá, že to dává smysl.

Pojedu dolů touto lodí
A nedám ruce vzhůru a nevzdám se
Nad mými dveřmi nebude žádná bílá vlajka
Jsem zamilovaná a vždycky budu

Dido – White Flag

Preklad: http://www.pohodar.com/preklady/Dido_White.htm

Keď sa pozeral dopredu, jediné, čo mohol vidieť, bola temnota. Bolo to skoro ako keby niekto zhasol, na to mu zaviazal oči a potom mu ukradol jeho zrak. Bol tam jednoznačný nedostatok tieňov, čo ho znervózňovalo. Keby tam boli, možno by bol schopný prísť na to, kde je. Vrhli by nejaké svetlo na túto situáciu, tak povediac.

Možno to bolo ono. Toto bola smrť a jemu už nezostávalo nič iné. len čakať, kým príde večnosť. Nikdy si ale nemyslel, že to bude také bolestivé. Vždy predpokladal, že keď zomrie, ani to nezabolí - záblesk bieleho svetla, len na dôvažok, a potom nič. Vládu nad ním preberie kompletný nedostatok emócií a pocitov. Znova konečne zavládne mier a on bude schopný spať bez snov, spánkom, ktorý sa neskončí.

Ako naschvál toto nebolo ono.

V svaloch pravej ruke mu rytmicky búšilo. Prsty ľavej ruky ho svrbeli, aby to búšenie zmiernil, ale jemu pripadali ako olovo. Pozdĺž línie hrudného koša ho intenzívne bolelo. V jeho mysli sa vyvolávali predstavy fialových modrín lemujúcich jeho telo. Potom tu bol ten problém s jeho očami. Zdali sa zlepené dohromady so zarezávajúcou sa bolesťou. Bola to boľavé a čerstvé - niečo, čo by ho možno v minulých časoch potešilo, ale teraz pridávalo k jeho najväčšiemu trápeniu. K zvedavosti.

Ak nebol mŕtvy, čo si bol poriadne istý, že nebol, potom kde bol? Po prvý raz za dlhý čas si Draco Malfoy vo svojom vlastnom tele pripadal úplne stratený. Neexistoval žiaden náznak, ktorý by uľavil jeho pulzujúcej mysli. Bolo to otravné, znervózňujúce a neuveriteľne frustrujúce. Dožadoval sa odpovedí a tie sa mali okamžite zodpovedať. Problém s tým ale bol, že nemal nikoho, na koho svoj stav zvaliť.

Vzduch voňal čerstvo - skoro kvetinovo. Chýbalo mu tá klinická vôňa nemocnice, takže to jedno zavrhol. Nebol tam dokonca ani zápach potu, či smrad tých ľudí, ktorí sa museli zohnúť, aby si vyzliekli svoje vlastné šaty. Takže to nebolo ani väzenie. To nezanechávalo jeho zúfalej mysli priveľa otvorených možností. Potter by ho nenechal odísť domov...

Hučanie. Teraz ho mohol počuť. Najprv si nebol istý, či to jeho vlastné telo nereaguje na jeho situáciu, ale malo to melódiu a rytmus. A ten zvuk lemovala hrana ľúbeznosti, ale nedokázal ho zaradiť.

Ozval sa škripot a sykot dreva šúchaného po koberci. Niekto otvoril dvere na jeho... cele? Izbe? Bola vôbec jeho? Tie kroky sa pohli bližšie a hučanie zosilnelo. Stalo sa reálnejším, s neistými tónmi a zaváhaniami. Jemu to znelo, ako keby si ten človek nemohol spomenúť na melódiu, ale mal pár taktov prepletených v podvedomí.

Zastonanie uniklo z jeho pier. Takto sa nemalo vojsť, pomyslel si. Malo sa vstúpiť s otázkou, akákoľvek otázkou, ktorá by mu napovedala, kde je a čo sa deje. Naposledy, čo bol pri úplnom vedomí, Potter do neho v tej zatuchnutej miestnosti stále mlátil. Potom mu dal injekciu... Potom sa všetko rozmazalo.

Ten človek, ktorého prítomnosť ovládala tú izbu, sa pohol bližšie. Všetko hučanie prestalo a pripadalo mu, že ho študujú. Mal pocit, že je hmyz pod mikroskopom, ktorý pod intenzitou sveta uskakuje uprostred sklenej tabličky. Niečo zavadilo o jeho pravú ruku, a nejaká záťaž sa posadila na to, čo on považoval za posteľ. Jeho telo bolo ochabnuté a gravitácia ho vtiahla do novej priehlbiny na matraci, až kým sa nespojil s tým druhým človekom.

Keď bol Draco pod vplyvom drog, ktoré mu dal Potter, snívalo sa mu. Neboli to tie šťastné sny niekoho, kto sa sám vyčerpal, ale tie nepokojné, ktoré mohli privolať len spomienky. Jemu to pripadalo, ako keby ho neustále hádzali a točili. Telo ho bolelo na všetkých tých nesprávnych miestach a nič ho nezbavilo zapusteného napätia. Potom sa dostavili tie ozajstné samotné sny. Bol to veľmi jasný pocit, ktorý sa plazil nahor jeho chrbticou s pazúrmi ostrými ako žiletka, len aby stratil svoju oporu a skĺzol späť dole a strhával so sebou všetko jeho mäso. Bolo to neznesiteľne predvídateľné - ten presný okamih, kedy bude mať pocit, že horí.

Začalo to, tak ako v tejto smrtiacej špirále začína väčšina snov, doma. Mal pocit bezpečia, čo bolo pre Draca nevysvetliteľné, pretože doma nikdy pre neho nebolo bezpečne. Predovšetkým tam býval jeho otec, ktorý mu to bezpečie zničil. Väčšina ľudí si myslela, že bol nejakým spôsobom zneužívaný, prinútený chovať sa tak, ako sa správal vďaka svojej výchove. Do istej miery mali pravdu, ale nebolo to neodvolateľné právo rodičov? Nečakalo sa od nich, že vnútia civilizáciu svojim deťom? Že ich naučia vhodnému spoločenskému správaniu? Nebola to Luciova chyba, že Draco dopadol ako dopadol, on to len ovplyvnil. Existovali zákazy a hecovanie, ale všetci rodičia chcú, aby ich deti boli dokonalé. Bolo veľmi príjemné klásť mu všetko za vinu, ale to nebola pravda. Jeho otec ho miloval najlepšie, ako vedel, a naučil ho všetko, čo si myslel, že Draco potrebuje vedieť. Naivita dospievania ho doviedla k tomu, že nenávidel Luciusa za jeho metódy - pravda bola, že nenávidel toho muža až do morku kostí. Ale teraz chápal, že vždy bude mať Luciusa rád, pretože bez neho by tu vôbec nebol.

Neskôr mu domov pripadal ako väzenie. Mal stanovený čas, kedy  musel byť doma, v posteli a kedy mal ráno vstávať. Nech šiel v tom dome kamkoľvek, zdalo sa, že ho niekto sleduje a kritizuje jeho názory. Bývali časy, kedy odmenou bola pochvala, ale jedine keď urobil niečo, čo si vyžiadalo veľa úsilia. A na to úsilie býval mladý Draco priveľmi lenivý. Keď niečo chcel, kúpil si to, pretože pracovať zaberalo príliš veľa času. Ale znova, neboli by to bývali rodičia, keby mu nevenovali žiadnu pozornosť.

Takže tie sny začali doma, keď sa mladší Draco prechádzal po chodbách a po veľkých schodiskách. Pozrel nahor - nad ním bol balkón a nejaké dieťa ťahalo palicu po zábradlí. Dom bol naplnený netradičnou, oplzlou, zlovestnou hudbou. Niekto kričal v kuchyni a on sa rýchlo otočil a bežal k tomu zdroju. Keď sa tam dostal, dospel a vyrástol dosť na to, aby dočiahol horný okraj dverí. Jeho prsty po ňom neprítomne prešli, keď pod ním preplával. Na zemi ležala Narcissa a plakala, ruky roztiahnuté nad hlavou, šaty roztrhané a krv sa rozlievala po zemi. Nad ňou stála Ginny - nôž v zakrvavenej ruke.

"Musela som to ukončiť," povedala Ginny nahlas a čisto. "Kebyže to neurobím, nebol by si schopný odtiaľto odísť."

Draco sa prihnal k svojej matke, kľakol si k nej, aby sa na ňu zblízka pozrel. Pýtal sa, čo nie je v poriadku, znova a znova. Dokonca spomínanie u neho vyvolávalo paniku.  Nemohol urobiť nič, aby ju zachránil a to ho vydesilo.

"Pozri, čo si mi urobil," zašepkala Narcissa.

Potom hľadel na náhrobný kameň. Nakoniec ju nebol schopný zachrániť. Jej slová boli pravdivé. Ale keď sa rozplakal, vycítil za sebou niečiu prítomnosť. Otočil sa a uvidel toho malého chlapca z domu, tá palica stále v jeho ruke.

"Toto som ti priniesol," povedal ten chlapec a vložil nejaký gombík do Dracovej ruky. "Vzal som ho z jej šiat. Boli to pekné šaty, ale ty si ich nemal tak dotrhať."

"Čože?" zmätene sa spýtal Draco.

"Máš krv na svojej košeli..."

Už pred ním viacej nestál ten chlapec, ale Harry Potter. Jeho tvár bola prázdna a vôbec sa netváril hrozivo. Naľavo od neho bolo dievča... To dievča z obradu, ktorý usporiadali Parkinsonovci. To dievča, ktoré sa rozhodol milovať, pretože sa zdalo, že nikto iný nerozumie jeho bolesti a potom ju zabil, aby jej poskytol pokoj. Zabitie zo súcitu. Jej hlava spočívala Potterovi na pleci a ona sa na neho tajomne usmievala.

"Sme rovnakí," povedal Harry, otvoril dlaň, aby odhalil presný duplikát toho gombíka. "Rovnakí vrahovia a milenci. Zabíjame, pretože milujeme. Bez toho, čo by sme boli... len svaly a kosti. Nikto si nepamätá hrdinov..."

Potom to znova začalo. Znova sa to prehralo a dávalo to menší zmysel zakaždým, keď sa to stalo. Ale vydesilo ho to. Bolo niečo na tom malom chlapcovi s palicou a s tým gombíkom. Hoci sa to snažil príliš neanalyzovať. Nakoniec mu to prinieslo jedine bolesť.

Ale čoskoro tie sny skončili a teraz bol tu, v tom stave predpeklia.

Nejaká ruka zľahka utrela jeho čelo. Odvrátil od nej hlavu, nechcel, aby sa ho niekto dotýkal. Ale ruka ho nasledovala a spočinula na jeho čele. Malý vzdych unikol z pier toho človeka. Definitívne žena, s takými jemnými prstami. Voňala varením a ešte niečím iným... dezinfekčným prostriedkom. Nie celkom príťažlivé, uvažoval, ale lepšie než väčšina vecí.

"Viem, že si hore," povedala.

Zrazu sa jeho oči roztvorili. Bolo to, ako keby ich uviedol do pohybu jej hlas. V rohoch bolo jeho videnie rozmazané - nič než slabý obraz bielej a modrej. Párkrát zažmurkal, keď sa pokúsil sústrediť na ženu sediacu vedľa neho. Nakoniec sa mu ju podarilo vedľa seba nájsť a namáhavo, škúliaco sa na ňu pozrel.

Bola to ona.

"Nepozeraj sa na mňa takto. Nemám na to náladu."

Postavila sa, poodišla od jeho postele a on pocítil nepríjemné chladné miesto pri svojom boku. Chcel sa posadiť a strhnúť ju späť. Prinútiť ju sedieť pri ňom chvíľu - vysvetliť mu, čo tu robí. Ale jeho pery odmietali spolupracovať s jeho požiadavkou, aby na ňu zavolali a jeho telo nebolo v stave na nejaký pohyb.

"To, čo si urobil, bolo hlúpe a neodpustiteľné," pokračoval ten hlas. "Keby to bolo na mne, bol by si tam zostal, až by si zhnil. Zhnil a rozložil sa! Ale nie, oni ťa potrebujú späť, také máš šťastie. Mal by si byť rád, že som ťa nezabila sama kvôli všetkému tomu trápeniu, ktorému si ma vystavil."

Chcel sa usmiať. Samozrejme, že ho chcela zabiť, ale to len ukazovalo, že ho napriek tomu mala rada. Ginny Weasleyová možno nebola dokonalým človekom, ale v tejto chvíli nebol nikto, koho by videl radšej. Bude chvíľu nerozumná a bude ho preklínať, ale čoskoro k tej posteli príde a uistí sa, že je v teple, možno mu dokonca trochu napraví vankúše. Láskavé rozmaznávanie znelo príjemne.

"Tiež viem, čo si myslíš, takže prestaň. Nie som nerozumná a nechcem sa ti dostať do nohavíc. V skutočnosti nemôžem uveriť, že si na to vo svojom stave vôbec pomyslel." Ginny sa nahla nad posteľ a nazerala na neho. "Tak prečo si to urobil? Nie som ochotná uveriť, že si tak totálne sprostý! Plakala som kvôli tebe, myslela, že ťa už nikdy znova neuvidím. Teraz sa na mňa pozri, umývam ťa tu a prezliekam ti posteľnú bielizeň. Je naozaj ponižujúce vidieť to, pretože to celé bola tvoja chyba!"

"Ginny..." podarilo sa mu dostať zo seba.

"Áno?" spýtala sa ho s náznakom záujmu.

"Čuš," riekol Draco a dúfal, že to znelo ako výsmech. "Bľaboceš... a bolí ma z toho hlava."

"Ach, takže takto je to teraz?" odvetila s obrovským predstieraným úsmevom. "Nuž, potom vieš, čo robiť, však? Odíď... ach, ale ty nemôžeš, pretože sa stále liečiš. Nevadí, proste budeš musieť zniesť trochu bolenia hlavy."

"Ginny..."

"Čo teraz, Malfoy?" nahnevane riekla Ginny. Vlasy mala vydvihnuté nahor na temeno hlavy a zdalo sa, že má na sebe pracovný odev a pod ním veľké tričko s krátkymi rukávmi. To nebolo presne to, v čo dúfal, ale chudáci si nemôžu vyberať.

"Prečo si oblečená ako farmár?"

"To bude tým, že sa babrem s prasaťom," riekla so zavrčaním a pleskla ho po zdravej ruke.

"Takto sa o Potterovi nehovorieva," odvetil krákavým hlasom.

Po tej poznámke nasledovalo ticho. Ginny na neho zízala, zamračenie zvraštilo jej čelo. Bolo zrejmé, že je hlboko zamyslená, ale on ju ani za život nedokázal rozriešiť. Dokonca odkedy sa vydal touto cestou, vždy ho miatla. Jednu minútu bola chladná a plná sarkazmu. Na ďalšiu bola vrelá - nie, vášnivá - a chcela, aby s ňou laškoval. Nuž, on nebol taký milý ako dokonalý Potter, a hoci dovolil, aby ho v tomto príbehu chytili, nebolo to nikdy skutočné. On nebol ten, s kým ona chcela byť - len si to myslela kvôli tým románom. Boli veľmi manipulatívne, ale úplne pravdivé. Tento príbeh sa nechystal mať šťastný koniec, dokonca aj keď si myslel, že by to tiež chcel.

Potom mu došlo, čo práve povedal. Skazil ich zvyčajné doberanie sa tým, že zasiahol príliš blízko k realite. Bez pochyby už vedela o Potterovi a o tom, aká je skutočná pravda. To neznamenalo, že by o tom chcela počúvať. To by veci skomplikovalo. Ginny by nepochopila, že to bola na konci len práca a že život bol o tom, aby sa veci dokončili.

Ginny pravdepodobne mala ten romantický názor, že veci sú buď zlé alebo dobré. V tomto prípade by Potter bol ten zlý chlapík a on ten dobrý. Ale ona sa mýlila. Obaja len proste robili svoju prácu. Upratovali veci skôr než si niekto všimol - zväzovali otvorené konce. Medzi ním a Potterom bola nenávisť, a niekto sa mýlil, ale nedalo sa určiť kto.

Kto bol ten dobrý chlapík?

"Prepáč," zašepkal. "Na chvíľu som zabudol."

"Nie je treba sa ospravedlňovať... Rozumiem," dodala ako nejaký dodatočný nápad.

"Ktorej časti presne?"

"Tej časti, keď sme si povedali zbohom a ja som sa vrátila k tomu, aby som bola dievčaťom, ktoré sa nikdy nedostane cez Pottera Dokonalého," povedala a odvrátila sa od neho. "Tej časti, keď si zmizol a stal si sa znova zlým chlapíkom. Tej časti, kde je Harry v práve, keď v skutočnosti nie je. Tej časti, keď predstierame, že sa nič nezvyčajné nestalo."

"To je priveľa na porozumenie," povedal pokojne. Niečo na tom, ako rozprávala, ho znervózňovalo. Nechcel, aby toto všetko pochopila. Chcel sa stratiť, keď bol na to pripravený, a pre ňu chcel, aby ho nenávidela. Chcel, aby nenávidela Harryho za to, čo mu urobil. "Možno sa mýliš."

"Nie," riekla jasne, keď prešla k dverám. "Nemýlim sa."

"Ako si môžeš byť istá?"

"Nazvi to ženskou intuíciou."


Kapitola 21



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

21/24.

Kapitolu venujem Triane, wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.  A budúcim čitateľom JSark, beruške1 a ladyF.



Kapitola 21

Život je větší

Je větší než Ty

A Ty nejsi mnou

Vzdálenost, kterou budu muset překonat

Odstup ve Tvých očích

Oh ne, řekl jsem příliš mnoho

Přestanu s tím.

To jsem já na rohu

To jsem já v proudu světla

Ztráta mé víry

Pokus držet s Tebou krok

A nevím, to mohu

Oh ne, řekl jsem příliš mnoho

Neřekl jsem dost

Myslel jsem, že slyším Tvůj smích

Myslel jsem, že slyším Tvůj zpěv

Myslím a myslel jsem, že jsem Ti řekl pokus se.

Každé zašustění

V každé probdělé hodině

Jsem vybíral svou zpověď

Pokusy udržet své oči na Tobě

Jako bolest ztraceného a oslepeného blázna

Oh ne, řekl jsem příliš mnoho

Přestanu s tím

Uvažuj o tom

Kam míří století

Uvažuj o tom

Pád, který to přineslo

na má slabá kolena

Co když všechny tyto fantazie

Se půjdou poflakovat

Teď jsem řekl příliš mnoho

Losing My Religion – R.E.M.

http://www.pohodar.com/preklady/REM_Loosing.htm

Vraví sa, že keď prehľadáte dostatočné množstvo dokumentov, čoskoro nájdete to, čo hľadáte. V Ginniných očiach to bola kopa kecov. Hľadať v papieroch bolo dlhé, nudné a únavné. Bolo naplnené značkami a dlhými slovami, ktoré nedávali žiaden zmysel. Ľudia očakávali, že pre vás bude ľahké sa tým jednoducho prelistovať, nečakajú od vás, že tým budete musieť prejsť päťkrát. Po všetkom sa tá teória ukázala ako nezmyselná.

Slovo ťažké dokonca ani zďaleka nepopisovalo jej deň. V skutočnosti nebola schopná vymyslieť nejaké slovo, ktoré by ho úplne rekapitulovalo. Nejako to bola dobrá vec - pretože to znamenalo, že jej život sa nezúžil len do toho, aby ho popísalo jediné slovíčko. A predsa si priala, aby ho popísať mohla, kvôli tomu, aby mohla ostatným presne ukázať, ako sa cítila bez toho, aby sa uchýlila ku preklínaniu.

Bol to týždeň, odkedy sa Draco vrátil do bezpečia Rádu. Jeden týždeň, v ktorom sa veľa nestalo, ani sa medzi nimi nezmenilo. Stále sa hádali, obaja tvrdili tomu druhému, že ho nenávidia a vôbec sa nerozprávali o tom, čo sa stalo. On mal dokonca tú drzosť hodiť po nej misu s ovsenou kašou, tvrdiac, že chutí ako výkaly draka, keď ju príliš precukrila. S istotou sa dalo povedať, že to oľutoval - strata jazyka má často takýto účinok na ľudí.

Stať sa jeho ošetrovateľkou sa v tom čase zdalo správnou vecou. Jeho telo bolo domliaždené a dobité, týrané päsťami a ihlami. Bolo jej skoro fyzicky zle, keď videla, čo sa mu stalo. Bolo ho cítiť močom a špinou, vyzeral zrútene a krvácal z rôznych rán. Takže ho očistila, čiastočne zahojila tie najhoršie miesta. Stále sa ale neprebral, či neprehovoril a to bolo dobre. Dokázala si predstavovať rozhovory a hovoriť s jeho spiacim telom bez nejakej spätnej odozvy. Ale keď sa prebral zo svojho stavu, uvedomila si, že ošetrovať ho nebol dobrý nápad.

Po tej udalosti s ovsenou kašou, si dala dole zásteru a rozhodla sa vrátiť sa do práce. Aspoň takto mohla strčiť hlavu do hromady papierov a zabudnúť na všetko. Posledná vec, čo chcela, bolo myslieť na svoje city k Dracovi. Mala pocit, že ju zaplavuje skaza kedykoľvek, keď bol nablízku. Presakoval jej oblečením, nútil ju triasť sa, keď bolo horúco na odpadnutie. Čoskoro bude preč a ona ho už znova neuvidí. Jediné, čo musela urobiť, bolo čakať, kým sa úplne neuzdraví.

Dumbledore rozhodol, že najbezpečnejšie miesto pre neho bude v Brlohu. Podľa neho ministerstvo nebude hľadať tak blízko k domu a že sa o to Tonksonová postará. Jej prevlek za smrťožrúta privolal pozornosť ministerstva. Jedno popoludnie prišiel Remus, kým bol Draco stále v bezvedomí, a všetkým im povedal, že medzi tými dvoma silami nastalo napätie. Podľa všetkého ani jedni neverili tým druhým. Ten výsledok ho potešil, rovnako ako Dumbledora, ale robil si starosti o bezpečnosť Ginny. Ministerstvo stále nevedelo, kto bol ten špión, a ona bola pod drobnohľadom.

Ale práca jej pomáhala prekonať jej rastúci stres. Posledné tri dni celkom šťastne pracovala, prehŕňala sa spismi o kriminálnikoch a cvičila sa v sebeobranných kúzlach. Deň za dňom ju to udržiavalo pri zmysloch, proste umožňovalo, aby jej čas vyplnili činy. Ale ani raz nešla pozrieť Draca - všetko by to pokazilo. Bola by prinútená akceptovať to, čo sa vlastne stalo. Obvyklé popieranie sa zdalo oveľa lepšie.

Ale dnešok bol voči tým ostatným dňom iný. Začalo to, keď sa prebudila. Stále bývala v Brlohu, opustila Ivy Cottage, aby bola bližšie k Dracovi. Nemala proste k dispozícii toľko času, aby sa presťahovala späť a aby sa vyhla akýmkoľvek konfrontáciám, vstávala zavčasu ráno, prichádzala domov neskoro a zdržovala sa vo svojej izbe, kedykoľvek tam bola. Párkrát ju Molly požiadala, aby šla hore k nemu, podľa všetkého trpel depresiou. Draco odmietal jesť dovtedy, kým ju neuvidí. Ginny odpovedala, že nakoniec sa aj tak naje, pretože jeho ego bolo príliš veľké, aby sa nenajedol. Jej matka vyzerala sklamaná jej odpoveďou, ale nič nepovedala.

Prebudila sa o siedmej, rýchlo sa prezliekla do pracovných šiat. Boli prosté čierne a elegantne sadli na jej čierne tričko a dlhú šedú sukňu. Keď sedela pred zrkadlom, upravila si vlasy do copu a nasadila čarodejnícky klobúk. Nikdy pred svojím malým dobrodružstvom sa neobliekala do súčasnej uniformy, ale teraz ju sledovalo ministerstvo a zdalo sa to vhodné. Klobúk bol vysoký a špicatý, do práce sa zdal výstredný, ale aj tak ho nosila.

Vyrovnala sa, zdvihla tašku a prešla k dverám. Ale otvoriť ich bola obrovská chyba. Draco sedel na zemi a opieral sa o protiľahlú stenu. Nohy mal zohnuté a kolená strčené pod bradu. Na nich odpočívala hlava, ruky ovinuté okolo nich a vlasy mu zakrývali tvár. Vyzeral, že už tam nejakú dobu je, len sedí a čaká. Niečo v nej prasklo - prečo k nemu bola vôbec taká zlá? Nebola to jeho chyba, že sa toto všetko prihodilo. Dokonca ani to, že ju musel opustiť, v tej chvíli nevyzeralo ako jeho chyba.

"Prečo ma ignoruješ?" spýtal sa potichu, pohol hlavou a pozrel sa na ňu.

"Mala som veľa práce," povedala, keď si založila ruky na hrudi. "Vo svojom stave by si nemal vyliezť z postele. Mama ťa zabije, keď zistí, že si tu vonku."

"Myslel som si, že to je to, čo si chcela."

"Ty si taký sebec," mierne sa uškrnula. Naozaj mám iné veci na práci, než ťa obskakovať pri každom tvojom rozmare. Len preto, že ťa neprídem navštíviť pár dní..."

"Tri dni," prerušil ju autoritatívnym hlasom. "Neprišla si ma pozrieť tri dni. Nie len pár. Tri dni som čakal, že ťa uvidím. Musíme sa porozprávať a to je trochu ťažké, ak ma odmietaš vidieť."

"Vráť sa do postele," povedala jemne.

"Nie až kým mi nepovieš, prečo ma ignoruješ," Draco pokračoval v naliehaní.

"Možno preto, že ti už viacej nemám čo povedať," otočila sa, aby zatvorila dvere na svojej spálni. Ale keď sa otočila späť, našla ho pred sebou stáť na nohách v zastrašujúcom spôsobe.

"Ginny," zašepkal varovne, "nerád hrám hry."

"Ty vieš, prečo som ťa nenavštívila, takže ma prestať otravovať. Niekto z nás musí ísť pracovať a niekto z nás sa musí vrátiť do postele. Ak chceš niekoho, komu budeš nariekať, potom som si istá, že ti mama bude schopná vyhovieť. Ja nemám čas na... na... tvoje hry!" povedala podráždene Ginny. Chcela sa od neho dostať preč, aby nemusela tak veľmi premýšľať.

"Ach, takže ja som ten, čo tu hrá hry? " Ten starý známy zlovestný smiech mu unikol z jeho pier. "Ja nie som ten, kto je detinský len preto, že vie, že nemôže mať to, čo chce na konci mať. Nuž, je mi ľúto, že nie som taký dokonalý ako Potter."

V tej chvíli mu strelila facku. Toto už viacej nebola hra. Toto bolo zbohom a on nebol schopný pochopiť, prečo to takto robila. Zdalo sa, že jej chce spôsobiť túto bolesť. Iste vedel, čo k nemu cítila a prečo ho ignorovať bolo ľahšie než čeliť pravde. Slzy jej začali prameniť v očiach.

Ruku si pritlačil na líce, oči mu žiarili hrozbou. Hruda sa formovala v jej hrdle. Možno to nebol taký dobrý nápad, ale on zatlačil všetky tie správne gombíky. Draco prakticky prosil, aby mu dala facku.

"Sklapni," zašepkala. "Vráť sa do postele."

Na to sa jej otočil chrbtom, odkríval po chodbe, zmizol vo svojej izbe a zatreskol za sebou dvere. Dokonca na ňu ani nevyletel, čo bolo to najhoršie. Draco jednoducho odkráčal bez toho, aby sa s ňou hádal. Bolo to, ako keby niečo zabila a takto ju prinútil, aby trpela.

Ginny si utrela slzy krajom svojho hábitu a prehltla svoju pýchu. Opatrne prešla k jeho izbe, zaklopala na jeho dvere a vošla. Ležal na posteli, chrbtom k nej.

"Prečo sa chceš so mnou porozprávať?" spýtala sa potichu.

"Vypadni, Weasleyová," povedal tým najnapätejším hlasom. Bol v ňom očividný hnev a trochu ju desilo, že mu toto urobila. "Nechcem sa s tebou rozprávať."

"Pred minútou si chcel..."

"To bolo vtedy. Už to neplatí. Som si istý, že máš nejakú naozaj dôležitú prácu, čo je treba urobiť. Nechcel by som byť príčinou, že budeš meškať."

Takže Ginny odišla, neistá čo mu povedať - neistá tým, ako sa cítila kvôli tomuto rozchodu.

Nakoniec došla do kancelárie. Bola prázdna a tichá. Do otvorenia zostávala hodina, takže Ginny očakávala, že existuje dôvod tejto pustoty. Prešla k svojmu stolu vo vstupnej hale a s povzdychom sa posadila. Zaklonila sa na stoličke a premýšľala o tom, čo sa dnes ráno stalo. Ako bolo možné, že sa tak veľa zmenilo v takom krátkom okamihu? Ach, vlastne, v duchu si pomyslela, on bude čoskoro preč, takže na tom nezáležalo.

Hermiona prišla o pol hodiny neskôr, vlasy zviazané do drdolu, džínsy jej trčali spod hábitu a oči vyzerali jasne unavené. To bola ďalšia vec, čo sa zmenila - jej priatelia. Hoci Hermiona bola na tom najhoršie, pretože nespávala. Vedomie, že jej najlepší priateľ je proti nej, ju robilo podráždenou. Ako Ginny sa zahrabala v práci, vyvolávajúc zdanie, že hľadanie po Malfoyovi neskončilo. Ministerstvo sa s ňou znova nepotrebovalo porozprávať, ale bola pod tlakom, aby prepustila Ginny z firmy. Nespomenula to, ale Ginny to vedela. Mohla vycítiť ako to buble pod povrchom.

"Dobré ráno, Gin," veselým hlasom riekla Hermiona. "Vidím, že sa ten klobúk stáva povinný."

"Nechcem urobiť nejakú chybu," Ginny ju doplňovala tou istou predstieranou veselosťou. "Neublíži vyvinúť mimoriadnu snahu. Okrem toho, je dosť príťažlivý. Pri rokovaniach dodáva nádych lepšej triedy."

Hermiona sa trochu zachichotala. Obe si boli vedomé, že ich neustále sledujú. Kancelária bola pravdepodobne magicky napichnutá a klienti boli nepochybne falošní. Ministerstvo chcelo, aby zlyhali - chceli mať niekoho, koho by za celý problém obvinili.

"Včera večer som hovorila s Harrym."

"Ach," zašepkala Ginny, príliš vystrašená, aby povedala niečo iné.

"Robí si o teba starosti. Myslí si, že potrebuješ dovolenku. Nemyslí si, že by si tu mala pracovať tak skoro po tom, čo si si vytrpela. Myslí si, že by som sa mala s tebou porozprávať o tom, aby si ho navštívila v Číne..."

"Ach."

"Povedala som mu, že si v poriadku a že sa zdáš vo vrcholnej forme. Tiež som mu spomenula, že si prijala mimoriadne opatrenia, odkedy Malfoy utiekol ku smrťožrútom." To bolo povedané s úmyslom, ktorý nemohol nikto iný odhaliť, ale Ginny vedela, že tam bol. Hermiona sa uisťovala, že sa Harry dozvie, že nemala nič spoločné s tým, čo sa stalo. Snažila sa jej postarať o bezpečie.

"To je od teba milé. V poslednej dobe som nemala náladu na rozhovor," povedala Ginny s upokojujúcim úsmevom.

"Áno, počula som o tom v nedávnej dobe celkom dosť."

Draco, pomyslela si Ginny. Musel hovoriť s Hermionou o tom, ako sa mu vyhýba. Nejako pochybovala, že sa obával o jej duševný stav, ale že chcel získať všetku tú pozornosť, čo sa mu obvykle dávala. "Niektorí ľudia si zaslúžia to, čo dostávajú, Miona. Z dlhodobého hľadiska je to jednoducho to ľahšie."

Ten deň pokračoval a teraz Ginny sedela za hromadou papierov. Privádzalo ju to do šialenstva, pretože sa na ne nemohla prinútiť myslieť. Jej myšlienky jej stále zabiehali k tomu jedinému prípadu, na ktorom naozaj chcela pracovať. Ten jediný, kde mohla dokázať, že Harry je ten, kto zabil toho muža a nie Draco, ako si všetci mysleli. Ale to by nepomohlo. Stále by ho z nejakého dôvodu chceli, buď mŕtveho alebo živého. Bol pre nich nebezpečenstvom, ktoré sa muselo potlačiť. Z dlhodobého hľadiska by pre neho bolo lepšie, keby proste len zmizol.

Potom tu bola celá tá vec s Harrym. Ako sa teraz mala pri ňom správať? Zdalo sa nemožné udržiavať s ním rozhovor, keď hlboko vo svojom vnútri vedela, že ho nenávidí. Možno mal svoje dôvody a príkazy, ale ona ich nechcela akceptovať. Bolo ľahšie obviňovať ho za svoju bolesť. Obviňovať ho za to, že toto všetko Dracovi uštedril.

Ako keby niečo čítalo jej myšlienky, ozvalo sa zaklopanie na veľké dubové dvere. Nasadila si na tvár privítací výraz a vykríkla, že môžu vojsť. Ale čo nečakala, bolo, že vojde Harry ako keby sa nechumelilo. Bol to šok, pretože to bola posledná vec, ktorú od neho čakala, že urobí. Myslela si, že sa pôjde ukryť, vystrašený z toho, že ho objavia. Ale on si nemusel robiť starosti, že? Harry Potter bol na tej dobrej strane a najdôležitejšie zo všetkého, nevedel, že ona vie.

"Ahoj, Gin," povedal Harry s plachým úsmevom. "Ako sa máš?"

"Harry!" povedala, stále sa ešte motala z jeho prítomnosti. "Čo tu robíš?!"

"Prišiel som zistiť, ako sa máš," zasmial sa.

"Ja... hmm... mám sa fajn."

"Si si istá? Vyzeráš naozaj bledá, Gin," pokračoval Harry, popošiel dopredu a strčil si ruky do vreciek. "Ako keby si práve videla ducha, alebo niečo také."

"Nespala som veľmi dobre," jej telo v kresle bolo stuhnuté.

"Myslel som si to. Musí to byť ťažké vrátiť sa ku každodennému životu po tom, čo si zažila. Možno by si si mala vziať viacej voľna."

"Neveril by si, aké ťažké," povedala veselo, so širokým úsmevom. To bolo nesprávne, hovoriť s ním, ako keby sa nič nestalo, čo zmenilo ich vzťah. "Nuž, ak je to všetko, mala by som sa vrátiť k práci."

"No tak, Gin! Myslel som, že už sme si týmto prešli," povedal sklamaným hlasom. "Je mi ľúto, že som urobil, čo som urobil. Môžeš mi odpustiť?"

"Čože?!" neveriacky sa spýtala Ginny, neistá tým, čo počula. Odkedy vedel, že vedela, čo sa stalo medzi ním a Dracom?

"Urobil som chybu, keď som ti povedal, že by sme sa mali rozísť. Ublížil som ti, a zabíja ma pomyslenie, že ťa nemôžem mať späť. Prosím, len o tom premýšľaj. Mohli by sme mať spolu v Číne úplne nový život. Mohla by si toto všetko nechať za sebou a nemusela nikdy znova pracovať. Nemusel by sa ti ustavične pripomínať ten únos. Mohli by sme byť spolu šťastní." Harryho hlas bol prívetivý a pokojný, s náznakom prosby. Nehovoril o Dracovi, ale o ich rozchode. Naozaj chcel byť znova s ňou.

Ginnina myseľ sa krútila. Mohla všetko nechať tak a presťahovať sa do Číny s Harrym? Bola by to príležitosť nechať za sebou spomienky na Draca - začať nový život. Kto povedal, že nedokáže zabudnúť na to, čo Harry urobil a nebyť s ním šťastná? Aj tak by s ním nemusela zostať navždy. Mohla by s ním zostať len na chvíľu a potom znova odísť. Sloboda by bola jej.

Čo ju zadržiavalo? Už stratila Draca, svoju vieru v systém a dôveru vo vlastné myšlienky. Bolo to ako v okamihu stratiť svoju vieru - keď jej vzali všetko, čo mala a bola neschopná nájsť niečo, čo by ju utešilo. Bolo to ako stratiť obľúbenú hračku.

"Dobre," zašepkala.

Harry sa veselo usmial. "Pôjdeš so mnou? Znova to skúsiš?"

"Áno, Harry. Pôjdem."


Kapitola 22



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

22/24.

Kapitolu venujem Triane, wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.  A budúcim čitateľom JSark, beruške1 a ladyF.

Skvelá kapitola, ale náročná. Robila som, čo sa dalo (a stále som jednu kapitolu napred).



Kapitola 22

Přeji si být tak mrtvá abych nemohla plakat

Trápení sebe samé mizí

Kameny k shození na mého stvořitele

Masochistu kterého ukájím

Nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet


Přeji si být tak mrtvá abych se nestarala

protože ve skutečnosti se starám o vše

nikdy jsem neřekla nic proti

a snášela jsem jak mě krmíš sračkama

přeji si mít důvod

mé rány se touhle dobou otevírají

pro tohle, vzdávám své pokusy

jediné dobré teď zasluhuje mou smrt


Nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet


Přeji si zemřít namísto života

chodící mrtvola skrývá mou tvář

budu zapomenuta

s těmito vzpomínkami

deníky zmizí

spolu s vchodem do hrobky


A nepotřebuješ se trápit

Nepotřebuji být

Rozplynu se

Ale jednou počkám

a nechám to vykrvácet

Bother – Corey Taylor

http://scfp.blog.cz/0808/corey-taylor-bother-text-preklad

Nádych dnu a výdych von -  celé sa to zdá dosť jednoduché, pokiaľ o tom nepremýšľate. Všetko bolo nejakým prípadom dnu a von, opakovanom v nekonečnej slučke. Nekonečnej, to áno, až kým sa nestretnete s koncom vášho života. Možno spomalí a pozvoľna sa stratí, oveľa pravdepodobnejšie proste len skončí. Jednu minútu ste tu, ďalšiu už viacej neexistujete. Zmysel života bol taký prostý ako bol. Ľudia prichádzajú a odchádzajú, ničia všetko, čo im stojí v ceste, ale skoro nikdy neurobia odtlačok do času samotného. Svet prežije oveľa dlhšie než prežije on.


Draco na chvíľu zatvoril oči, jeho dýchanie spomaľovalo. Keby sa mohol uvoľniť, bolo by to všetko oveľa lepšie. Ale to nebolo možné, pretože človeka ste mohli naťahovať len dovtedy, kým nepraskol. Prasknutie bolo to, čo mu pripadalo, že robí, ale bol to luxus, ktorý si nemohol dovoliť. Len plakať a ukryť sa niekam by bolo príliš ľahké, takže premýšľal o dýchaní.


Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie.


Bolo ťažké udržať rytmus, keď ste o ňom premýšľali. Život začal spôsoboval závrat a zrazu sa všetko krútilo spolu s tým svinstvom. Zdalo sa, že to vôbec nemá konca, len nekonečné polia ničoty, ktoré sa zbiehali do jedinej rany. Čoskoro si nebude schopný spomenúť na to, ako sa dýcha. Možno to bude koniec všetkého a on tu nebude musieť byť. Všetko to skončí. Fini. Koniec.


Pre Draca to bola príťažlivá predstava. Neexistovali by pre neho žiadne dôsledky. Nikdy nebude vedieť, ako sa to všetko skončí. V skutočnosti by už viacej neexistoval - len ďalšia mŕtvola ležiaca v zemi, aby zhnila. Taká príjemná myšlienka pre zarmútenú dušu, uvažoval, keď znova otvoril svoje oči.


Sedel v kuchyni, pripadal si úboho a ľutoval sa. Zdalo sa to byť dokonalé miesto - všetkým sa plietol pod nohy, čím ich nútil byť neschopnými ignorovať jeho zrejmú beznádej. Trpieť osamote nemalo žiaden zmysel, ak ste nemohli rozdeliť tú beznádej medzi ostatných. Jeho nálada bola ako zlovestná hmla, ktorá dosadala na ľudí a dusila ich. Draco vedel, že by na nich nemal pôsobiť, ale poskytovalo mu to aspoň malé povzbudenie.


"Smutnej rieky prúd..." mrmlala si pani Weasleyová, keď sa túlala po kuchyni, bez hanby ho ignorovala. "Počkaj na mňa, počkaj na mňa..."


Nejako to jej šťastie všetko pre Draca len zhoršovalo. Keď sa točila po tej malej  miestnosti, spievala si pre seba, mohol pozorovať všetko, čo mala. Molly Weasleyová mala pekný domov so štyrmi mocnými stenami, bola obklopená rodinou a mala  neobmedzenú lásku svojich detí. Draco nemal nič, dokonca ani dom, kam by sa schoval. Z celej jeho roztrhanej rodiny mu zostávala len Narcissa, ale jej chladné, nepríjemné správanie nebolo útechou. Hoci sa celý jeho život pokúšala dať mu najavo nejaký stupeň lásky, nikdy sa to nepodarilo a vždy to bolo skôr trápne než láskyplné. Niežeby nemilovala svojho syna, ale nevedela, ako to vyjadriť.


Takže nízko postavená Weasleyová sa mala oveľa lepšie než tá dokonalá Malfoyová. Jeho staré ja sa v duchu uškrnulo, bolo to patetické. Predovšetkým ponižujúce. Ak Weasleyová mohla mať všetku túto lásku a bezpečie, prečo on nemohol? Ach, áno, pomyslel si, som hľadaný muž a je na mňa vydaný zatykač. To ako na truc malo na všetko paralyzujúci účinok, hlavne na vzťahy.


Tých posledných pár dní mu to neschádzalo z mysle, všetko pochádzalo z toho, že bol ignorovaný. Mal pocit, že ho Ginny zradila - možno mala svoje dôvody, ale on bol chorý človek, o ktorého sa bolo treba postarať. Aspoň to mohla pre neho urobiť po všetkej tej pomoci, ktorú jej poskytol on. Jeden muž bol bez života, aby ona mohla žiť! Všetko toto spôsobovalo, že sa cítil detinsky, takže sa choval, ako by sa chovalo hocijaké dieťa. Priveľa požadoval, takže o všetko prišiel.


Ten pohľad na jej tvár, keď ho videla na tej chodbe, ho rozhneval. V jeho preklade to bol výraz ľútosti a zhnusenia. Ale Draco jej to bol ochotný odpustiť, pretože potreboval, aby ho nejako potrebovala. Len jej prítomnosť spôsobovala, že si pripadal viacej ako chlap, ale ona sa už viacej tú hru nechcela hrať. Spomínal si, že povedal niečo o tom, že sa nechce hrať hry, ale to bola lož. Draco by s Ginny mohol hrať myšlienkové hry celú večnosť, len pokiaľ v nich bol podtext dôvery.


Vtedy v jeho dome bol on ten, kto mal všetko pod kontrolou. On bol ten, kto jej nosil jedlo, čistil jej šaty a utešoval ju, keď bola sama. Teraz sa to ale otočilo. Draco trčal v Brlohu, až kým sa nevyzdravie natoľko, aby mohol utiecť. To bol plán, ale boli to nezmysly. Nechcel odtiaľto odísť, teraz, keď sa tu cítil pohodlne.


Najviac zo všetkého chcel ju.


Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie. Uzavretie.

Ale myšlienka, že ničím iným sa tak  kompletne nezaoberala jeho myseľ, bola desivá. Skutočne nebolo nič, čo by sa dalo porovnať s Ginny, ale nie v tradičnom zmysle. Existovali atraktívnejšie ženy, bohatšie, a krajšie, s ktorými by mohol byť, ale ona bola jediná, na ktorú dokázal myslieť. Tie myšlienky, ktoré o nej mal, boli to, čo  ho práve teraz určovalo. Nebol muž, ktorý utekal pred zákonom, aby si zachránil svoj život - Draco bol muž, ktorý si myslel, že má veľmi rád Weasleyovú.


V škole bolo všetko tak oveľa ľahšie. Keď sa vám páčilo nejaké dievča, mohli ste proste nájsť nejakého priateľa, aby ste zistili, čo má rada, mierne upravili situáciu a potom ju okúzľovali, až kým by sa nevzdala. Nuž, buď to alebo nerobiť nič a len sa z diaľky dívať. Ale teraz bol starší a všetko bolo oveľa komplikovanejšie. Napríklad, na začiatku jej nepovedal celú pravdu. Ginny si teraz myslela, že ju využil na prenášanie informácii medzi ním a Rádom. Dobre, pomyslel si, takže v tomto mala pravdu. Lenže všetko so všetkým súvisí.


Potom tu bola tá skutočnosť, že vedela, že odchádza. Nemohlo to byť asi také prosté, však? Ignorovala ho, pretože odchádzal?


"Mal by si sa vrátiť do postele. Tu dole je príliš chladno pre človeka v tvojom stave! To, čo potrebuješ, je príjemne si zdriemnuť a horúcu čokoládu. Možno trochu orechového koláča? Alebo by si radšej jablkový?" Pani Weasleyová sa pýtala na nervy idúcim veselým hlasom. "Ginny sa nikdy nevedela rozhodnúť,  nech sa jej darí, ale moji chlapci vždy vedeli, aký chcú."


"Mám pocit, že sa vrátim do tej chabej výhovorky pre izbu, možno zomriem pomalou a veľmi bolestivou smrťou. Taktiež ak ma nakŕmite ešte niečím z vášho... luxusného jedla, budem zvracať," riekol Draco pomalým chladným hlasom. "Prosím zdržte sa rozprávania so mnou."


"Takže to bude jablkový koláč," pretlmočila pani Weasleyová jeho odpoveď. "A ak nechceš, aby sa s tebou rozprávalo, potom by sa mal vrátiť do postele."


"Niekto by si pomyslel, že sa ma snažíte zbaviť," zaklonil sa na stoličke a pozoroval ju. "Milujem pocit, že môj pobyt tu nie je vítaný."


"Všetci vieme, že si zle naladený len preto, že nemôžeš dostať to, čo chceš. Jasne ti ako decku popustili uzdu." Hlas mala úsečný, ale neniesol žiadne známky nepriateľstva. "Moji chlapci sa už v mladom veku naučili, že musia bojovať kvôli tomu poslednému kúsku koláča, inak im ho zje niekto iný."


"Naozaj dúfam, že to nemala byť nejaká narážka na Ginny, pretože ak bola, potom by to bol incest. Taká hanba vidieť kam sa taká vážená rodina rúti," jeho hlas bol lemovaný sarkazmom, jeho chladným správaním. Nemal náladu rozprávať sa o svojich citových ťažkostiach s Molly, tobôž nie narážať na predmet jeho zaľúbenia ako na kúsok koláča, ktorý chcel zjesť.


"Vieš veľmi dobre, čo som myslela, inak si budem musieť myslieť, že nemáš žiadnu inteligenciu rovnako ako nemáš žiadne spôsoby," pustila kohútik a začala umývať riad.


"Chápem, že to možno ušlo vašej pozornosti, ale ani to nie je vaša starosť a ani nechcem - ako ste to tak krásne nazvali - zjesť ten posledný kúsok koláča."

"Je to môj koláč, pán Malfoy. Ani náhodou na to nezabúdajte."


Draco si ťažko vzdychol.  Bol zázrak, že bol stále nažive v dome, ktorý viedla taká bláznivá ženská. Ale to veľa vysvetľovalo - napríklad prečo bola v Ráde a sklony jej dcéry klásť tak strašne veľa otázok.


"Ako dlho budeme hovoriť o... vašej dcére ako o kúsku cukrovinky?" spýtal sa, nechcel byť znova úplne ignorovaný. Niekde, hlboko vo vnútri, potreboval používať svoj jazyk. Bez neho mal pocit, ako keby zomieral.


Na druhej strane možno už zomieral.


"Dovtedy, kým budeš odmietať priznať, že ťa teší jej prítomnosť oveľa viac než by si uznal," potichu povedala Molly, presunula jeden hrniec do odkvapkávača na riady a začala s ďalším. "Alebo je to pod úroveň nejakého Malfoya?"

"Viem, že ma nemáte radi, pani Weasleyová, takže mi to nemusíte opakovane zdôrazňovať. Zdá sa, že ľahko zabúdate, že si uvedomujem vaše predsudky. Do istej miery máte úplnú pravdu. Som zbabelec, ktorý sa skrýva za sekýrovanie, aby dostal to, čo chce. Nachádzam iných ľudí, ešte chabejšieho charakteru, aby boli podo mnou. Považujem bohatstvo za prostriedok k moci, po ktorej šaliem. Zabijem, ale len keď mi to nejakým spôsobom prinesie prospech. Ja, Draco Malfoy, som totálne posadnutý sám sebou, s utkvelou povahovou črtou šliapať každému, komu môžem, po prstoch. Ale vidíte, že viem, že je to pravda. Bez ľudí ako ja by nezostávalo nič, proti čomu by mohli bojovať ľudia ako vy." Draco ju uprene pozoroval, ako sa pohybuje, kým hovoril.


"Mýliš sa. Nemám voči tebe žiadne predsudky. Viem jedine to, čo si mi vravel a zdá sa, že je to poriadne veľa z toho, čo si práve povedal. Celkovo ma nútiš zmýšľať o tebe ako odpornom človeku, ktorému v tele nebije žiadne ozajstné srdce."


Otvorenie. Uzavretie. Otvorenie.

Pani Weasleyová sa otočila tvárou k nemu, neprítomne si utrela ruky o zásteru. "Nerobíš nič, aby si  niečo pridal k tvojim... lepším vlastnostiam."


Draco sa na mieste predklonil a položil si hlavu na stôl. Prečo musel uviaznuť v dome s takým idealistickým dobrodincom? Ona bola ten typ človeka, ktorý chcel spraviť život ľudí lepším bez nejakého zjavného dôvodu. Na druhej strane, keby to bolo na ňom, bol by sa presvedčil, či mu to aspoň neprinesie nejaký osobný prospech. Toto nebrať do úvahy bolo pochabé.


"Vieš, že sa Ginny nikdy nemohla rozhodnúť. Chcela by radšej sladkosti alebo čokoládu? Mala radšej Georgea či Freda? Mala by si dať tmavší odtieň modrej alebo svetlejší? Ktorému by dal prednosť Harry? S ňou je všetko o otázkach a ty si len ďalšia otázka pridaná na jej zoznam," pokračovala, prešla stolu, kde sedel a sama sa posadila.


"Ďakujem vám za ten klenot múdrosti. Postarám sa, aby som ho uzamkol na bezpečné miesto," zatiahol z miesta, kde jeho hlava spočívala na stole. "Som si istý, že to vedci vyliečia, kým sa rozprávame."


"Tvoj problém je, že nepočúvaš vtedy, kedy by si mal."


"Áno, tým som si istý. Teraz si myslím, že by som sa naozaj mal vrátiť ihneď do postele," zdvihol hlavu zo stola a uprel na ňu svoj pohľad. "Z tohto neustáleho hučania ma bolí hlava."


"Vieš, že ťa Ginny miluje?" povedala Molly so slabým zamračením na tvári, ako keby sa musela veľmi ťažko sústrediť na tie slová. "Nemyslím si, že si to zaslúžiš."


"Potom prečo ma ignoruje, ach, pani múdra? Prečo trvá na to, že so mnou nebude hovoriť či ma v skutočnosti vidieť?" vyprskol frustrovane Draco.


"Je z teba vystrašená a ja veľmi dobre viem prečo."


"Nuž, ak je zo mňa vystrašená, potom nezáleží na tom, čo si niektorý z nás myslí o tom druhom, však?" chladne odvetil. "Keby som bol ňou, aby som sa tým myslením nezaoberal."


"Pozri, zase to robíš, nepočúvaš poriadne. Nie je to tak, že by záležalo na tom, čo si jeden o druhom myslíte, ale na tom, čo cítite. Ginny ťa miluje, ale ty ju stále od seba odháňaš, pretože si taký šľachetný.  Myslíš si, že útek všetko vyrieši, ale to sa nestane. Vždy bude existovať človek, ktorého zanecháš za sebou," mávala rukami, keď rozprávala.


"V skutočnosti si nemyslím, že útek niečo vyrieši. Smrť, na druhej strane, nás všetkých vylieči z tej hroznej choroby, ktorou som sa stal. Ja si nebudem musieť robiť starosti s mojimi malérmi, Ginny už viacej nebude vystrašená, Potter bude mať na koho zvaliť tú vinu a moje tajomstvá sa nikdy neprezradia. Myslím, že je to ideálne, nesúhlasíte?" hlas už mal nahnevaný, ale s náznakom bolesti. Každá malá bytosť na tejto zemi, vrátane neho, sa bála bolesti zo smrti, ale bola ochotná to urobiť, ak to znamenalo aj ukončenie bolesti.


Molly na neho vypliešťala oči. Bol to pohľad niekoho, kto bol zdesený tým, čo práve počul, ale zmiešaný s niečím iným. Možno to bolo zmätenie. Draco ale tomu pohľadu rozumel, pretože ho videl mnohokrát predtým. Pravdepodobne nevedela o jazvách na jeho rukách, o tom, čo pociťoval ohľadne toho zaspať a nikdy sa neprebudiť, o tej tupej bolesti jeho srdca, ktoré nútilo samé seba fungovať ďalej.


Uzavretie. Otvorenie.

"Mami? Som doma!" Ginnin veselý hlas sa odrážal v tom tichu. "Musím ti niečo povedať! Kde si... ach."


Nemalo zmysel otočiť sa, aby videl ten výraz na jej tvári. Ginny nečakala, že bude vonku z postele, tobôž že bude posedávať v kuchyni s jej matkou. Pravda, podľa toho, ako sa správali, sa hádali, ale v tomto prípade po tom nezostala žiadna stopa. Posledná vec, čo chcel, bolo vidieť znova jej zhnusenie, dôkaz jej predpokladanej lásky.


Existovala vôbec možnosť, že by ho milovala? Molly bola jej matka, takže iste by mala nejakú predstavu o svojej dcére?


Ale všetko bolo možné. Bolo možné, že sa mýlila a že Ginny k tejto dutej ulite človeka pociťovala len nenávisť. Ak na druhej strane mala pravdu, zmenilo by to niečo? Zostal by a mal by šťastný koniec, ktorý mu pripadal taký beznádejný? Vyzeralo to, že bezprostredne hrozí koniec všetkého.


Miloval ju?


"Ginny!" riekla Molly sviežim, od starostí oslobodeným hlasom. "S Dracom len čakáme, kým sa dopečie koláč. Poď sa k nám posadiť, nachystám ti tanier a môžeš nám povedať, čo si sa chystala povedať."


Keby ju miloval, potom by to vysvetľovalo veľa o tom, čo cítil.


"Nuž, myslím, že by som mala... vieš... ja..." koktala Ginny, jasne sa snažila nájsť spôsob ako odmietnuť tú ponuku, bez toho, aby znela urážlivo.


Nie, nemiloval ju. To bolo niečo, čo bolo dovolené robiť Potterovi. Bola to slabosť pripustiť si niekoho tak blízko. Nemohla sa dostať dosť blízko na to, aby vrazila dýku do jeho spomaľujúceho sa srdca.


"Nezmysel, posaď sa. Zdá sa, že ťa už nevídam kvôli všetkej tej extra práci. Dúfam, že ti Ron aj extra platí za všetku tú prácu, čo robíš. Ak nie, potom si s ním asi pohovorím," hlas Molly bol rozkazovačný. Bol to hlas matky, ktorá čakala, že jej dieťa urobí to, čo povedala.


Zdalo sa, že to veľmi dobre zaberalo, pretože Ginny pomaly prešla k stolu a posadila sa tak ďaleko od Draca ako mohla. Jeho oči ju sledovali celú cestu, všetko otvorene  vnímali. Obaja vedeli, čo od nej chcel, takže nemalo zmysel teraz to skrývať. Sex bolo jediné, pripomínal si, a zvyšok s tým v tejto chvíli nemá nič spoločné. Bolenie srdca môže počkať.


Vlasy mala stiahnuté z tváre do konského chvosta. Červené pramienky sa krútili po stranách jej tváre a vďaka nim vyzerala ešte oblejšie. Nos mala červený od toho studeného vetra vonku, pery sa zdali ešte výraznejšie. Nervózne si hrýzla spodnú peru. Oči mala sklopené, prinútené silou vôle nepozrieť sa na neho. Uvedomovala si, že ju dôkladne pozoruje - skúma jej trhliny. Ale nebolo sa treba báť, pretože už vedel, že je dokonalá.


Jediné, čo chcel v tejto chvíli urobiť, bolo vziať ju nahor. To bol celý ten zložitý rozhovor, ktorý potreboval, aby sa udial, ale to mohlo chvíľočku počkať. Keby sa len jej mohol dotknúť, potom by všetko mohlo byť znova v poriadku. Potreboval, aby ho potrebovala, tak aby mohol pokračovať v žití. Bola posledným okvetným lístkom nádeje skôr než zima toto slnko zabije.


"Takže?" spýtala sa s očakávaním Molly, keď sa zamestnala.


"Dnes som videla Harryho."


Draco si odfrkol a oprel si znova hlavu o stôl. Mohol by byť jeho deň ešte horší? Posledná vec, čo chcel, bolo počúvať o Potterovi, hlavne preto, že ho pred pár dňami mučil. Bez pochyby bude mať ďalšie jazvy z týrania, ktoré utrpel z rúk toho muža. Vedel, že by mal byť na to všetko nahnevaný, ale on jednoducho nedokázal ten hnev nazbierať. Samozrejme, že mu Potter fyzicky ublížil, ale on si robil svoju prácu. Draco to dokázal pochopiť.


Ginny sa práve teraz pohrával s okrajom svojho hábitu. Krútila ho medzi prstami, potom ho uvoľnila a znova to zopakovala. Jej prsty boli dlhé a štíhle, so špinou pod nechtami a škvrnami od atramentu. Bolo udivujúce, že si to prvý raz nevšimol, keď sa na ňu pozeral, keď nemal žiaden pocit, že by ho tlačil čas.


Draco bol na odchode, nech by zvolil akýkoľvek význam. Mala pravdu, keď bola vydesená z toho, že ho milovala.


"Navrhol, aby som si vzala dovolenku a ja som súhlasila," pokračovala Ginny potichu, odmietajúc sa na neho pozrieť.


Čo vôbec na Potterovi videla? Z tradičného hľadiska to vôbec nebol fešák, s tými jeho okrúhlymi okuliarmi a rozlietanými vlasmi. Vtedy v škole nebolo jeho telo mužné. Bol to asi ten otravný komplex hrdinu, čo ju priťahoval. Pravdepodobne tá póza, ktorú mal z toho, že po ňom všetci šliapali. Nemať žiadnu rodinu ale neznamenalo, že mal väčšie problémy než ostatní. Potter by nikdy nepochopil ten ostrý zdvojený okraj lásky a sklamania.


"Ach, to je milé. Myslela som si, že potrebuješ dobrý odpočinok. V poslednom mesiaci si dosť vytrpela a nebolo správne pokúšať sa všetko tak rýchlo napraviť. Po tom všetkom existujú niektoré veci, ktoré sa musia... prebrať," pokračovala jej matka. "Ale bolo od teba statočné, že si sa mu postavila."


Skôr pochabé, v duchu si pomyslel Draco.


"Nie tak celkom. Proste sa zjavil v kancelárii a ja som vedela, že nemôžem dovoliť, aby sa dozvedel, že viem. Takže som..." teraz na neho pozrela. "Zabudla a predstierala, že sa nič nezmenilo."


"Nič sa nezmenilo," povedal potichu Draco. "Je taký istý ako býval vždy."


V izbe nastalo ticho, ktoré vytváralo ovzdušie napätia.  Odkaz bol jasný - Potter býval vždy vražedný zabijak. Verejne zabil Voldemorta, čo všetci oslavovali. Bolo obdivuhodné, čo krv na rukách muža dokázala spôsobiť. Všetci to považovali za ospravedlniteľnú vraždu. Nebol nikto, kto by ho v tejto záležitosti bral na zodpovednosť. Ale čomu nikto nerozumel, bola tá krv. Nikdy sa jej nezbavíš. Vždy budeš ten človek, ktorý zabil inú ľudskú bytosť. Jednu minútu tu je a na ďalšiu ťa oslavujú ako hrdinu doby.


"Znova ma požiadal, aby som s ním šla do Číny," riekla v sebadôvere, ktorá sa zdala byť predstieraná. "Myslela som, že by to vyzeralo podozrivo, keby som povedala nie, takže... som..."


Uzavretie.



Kapitola 23



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

23/24.

Kapitolu venujem Triane, wanilka, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny.  A budúcim čitateľom JSark, beruške1 a ladyF.

Pozor, táto kapitola nemá epilóg, takže posledná kapitola nie je žiadna oddychovka. :D



Kapitola 23

Nepodepírej se takovým způsobem,

poraníš si kolena.

Políbil jsem tě na ústa a týl,

ale to je vše co já potřebuju.


Nestav si kolem svůj svět, vulkány ti ho roztaví.


Nejsem takový, jaký se ti zdám,

jaký jsem k tobě, to ty nepotřebuješ,

co pro tebe znamenám, neznamenáš ty pro mě,

dáváš mi míle a míle hor

a já žádám moře.


Nezahazuj sebou tak přede mnou,

políbil jsem tvá ústa , tvůj týl,

je to vše, co potřebuješ?

Netahej mou lásku kolem, vulkány mě roztaví.


Není opravdové to, jaký se ti zdám,

to jaký jsem k tobě, to ty nepotřebuješ,

co znamenám já pro tebe, tak ty pro mě neznamenáš.

Dáváš mi míle a míle hor

A ja žádám to co ti dávám

je jen to, čím procházím,

tohle není nic nového,

ne, ne je to jen další fáze nacházení to, co potřebuju

je to, z čeho budu krvácet,

ale jako nová nemoc,

Bože, ona je tak mladá na to aby se léčila.


Vulkány mě roztaví

Ona je pořád moc mladá

Políbil jsem tě na rty

Ty mě nepotřebuješ

http://www.supermusic.sk

"Nech to pochopím správne. Odchádzaš do Číny s Harrym, pretože si si myslela, že by vyzeralo podozrivo, keby si povedala nie?"


"Áno... "


Ginny sa opatrne rozhliadla po miestnosti. Všetko bolo zle. Nebolo to presne tak, ako si predstavovala a to spôsobovalo, že celé toto dianie jej pripadalo ako ticho pred búrkou. Prečo bola Molly taká, pre nedostatok lepšieho slova, normálna pri tom všetkom?


Keď sa Ginny balila v pracovni, jej myseľ si vyvolávala milióny scenárov. Vytvárala ich jej nervozita kvôli tomu, že bude čeliť svojej matke spolu so strachom pred konfrontáciou, ktorý sa v diaľke objavoval. Nechcela nikomu ublížiť, ale nechcela bojovať o svoje ospravedlnenia. Tajne existovala jej časť, ktorá chcela všetko udržať pod pokrievkou - proste odísť bez toho, že by to niekomu povedala. S týmto riešením by ale bola väčšina viny na jej strane. Pravdepodobne by skončila s tým, že by sa aj tak vrátila ospravedlniť sa, takže bolo zbytočne chodiť okolo toho ako okolo horúcej kaše.


Nie, bude to musieť byť pravda, celá pravda a nič len pravda.


Scenár číslo jeden obsahoval Molly, ktorá omdlie od šoku, zvierajúc pri srdci mačkač (cz: šťouchadlo) zemiakov a ktorá bude mlčky plakať. Bola to bolestivá myšlienka, ale jej racionálna myseľ sa pýtala, prečo by to takto malo byť. Nepovzbudzovala ju predtým matka, aby odišla s Harrym? Áno, povzbudzovala, takže jasne to bude v poriadku a Molly neomdlie pri tej myšlienke.


Scenár číslom dva obsahoval matku, ktorá jej blahoželala, pýtala sa jej, kedy je svadba a koľko detí plánujú mať. Teraz sa zdal tým pravdepodobnejším a nejako oveľa desivejším. Ginny sa nechcela dotýkať Harryho, tobôž nie sa za neho vydať a mať s ním deti. Ale súčasne nechcela, aby si jej matka myslela, že je z nej prostitútka, čo by privolalo hanbu na Weasleyovic rodinu.


V tomto bode sa rozhodla, že by sa mala za Harryho vydať. Takto by ju nikdy nepodozrieval, že pozná jeho temné diabolské tajomstvá. Áno, to  bol dobrý nápad. Vydať sa za neho, mať s ním pár detí a potom odísť pri prvej príležitosti, kedy by mohla. Potom by mohla nájsť Draca a...


V duchu si dala facku. Na čo to myslela? Samozrejme, že sa nechystá vydať sa za Harryho. Po prvé to nechcel on, a ona to určite nechcela. Okrem toho, dokonca aj keby sa s ním spojila v manželskom zväzku, kto vravel, že by museli mať deti? Ginny si bola istá, že mohli byť šťastní bez bremena detí pobehujúcich po tom mieste. A keby sa aj rozviedli, v žiadnom prípade by nikdy nenaháňala Draca Malfoya.


Ale ani jeden z jej scenárov sa neudial. Namiesto toho dostala tým hlbokým tichom facku do tváre. Nikto nechcel prehovoriť pre prípad, že by povedal niečo nesprávne. Do istej miery to bolo ako čeliť revolveru na pravé poludnie. Bolo tam napätie, ale žiadna akcia. Ginny skoro čakala, že Molly začne umývať riady pri pokuse zablokovať tú myšlienku.


Čo naozaj chcela, bolo, aby Molly kričala, rečnila a hovorila z cesty. Chcela, aby poskakovala, dožadovala sa, aby Ginny prestala byť taký blázon a povedala Harrymu, že s ním už viacej nikam nepôjde. Najviac zo všetkého Ginny chcela, aby sa jej povedalo, čo má urobiť - chcela, aby ju odradili od urobenia takej obrovskej chyby. Ale nič z toho sa nestalo a to ju bolelo. Znamenalo to, že už Molly na nej viacej nezáleží? Alebo proste nechala svoju dcéru dospieť a urobiť svoje vlastné rozhodnutia?


Hocijaká reakcia by bola v poriadku, len nie toto mlčanie.


Ani Malfoy tejto situácii nepomáhal. Ginny dokonca nečakala, že tu bude - určite sa nenachádzal v žiadnom z jej scenárov. Po celý čas sa jej predpoklady ukazovali ako mylné. Draco mal byť vo svojom izbe, nevidený a nepočutý, takže nemusela o ňom premýšľať.


Keď nakukla dnu, odmietla vojsť, keď tam bol. Ginny sa nechcela vložiť do priamej paľby ohňa. Bolo dosť zlé byť v jeho blízkosti, nie to ešte sedieť za stolom s takou malou vzdialenosťou medzi nimi. V zadnej časti svojej mysli mu ale čeliť chcela a ukázať mu, že sa viacej nebojí.


Keď sa posadila za ten stôl, to malé dievčatko utieklo a skrylo sa za tú ženu.


Jeho tvár bola otvorená, čo ju prekvapilo. Bolo to skoro, ako keby sa vzdal toho nevpustiť ju dnu. Jeho šedé oči ju uprene sledovali, hrali majstrovskú melódiu na jej srdce. Ako sa mohlo stať, že bol takýto, keď bolo po všetkom? Na druhej strane, bolo v prvom rade vôbec niečo medzi nimi?


Zvádzajúce oči, pomyslela si, keď si dovolila stretnúť sa na zlomok sekundy s jeho očami. Privolávali ju k nemu, ako keby slová viacej nemali moc nad túžbou vziať si ju. Znervózňovalo ju pomyslenie, že mohol jediným pohľadom spôsobiť, že sa takto cítila. Nútilo ju to myslieť na všetky tie ostatné veci, ktoré sa mohli stať, keby sa posunul bližšie. Dokonca teraz vedela, že existovala istá chémia - bolo to preto, že nemohli mať toho druhého, zdôvodňovala si. Nemohol existovať žiaden iný dôvod pre túto žiadostivosť.


Keď tak zízala na kuchynský stôl, sledovala ho kútikom oka. Tak prečo si pripadala ako korisť, ktorú lovia? Možno to bolo preto, že navonok vyzeral tak zraniteľne. Jeho vlasy boli v neupravené a pravdepodobne nevoňal príliš dobre, čo bola zmena od toho Malfoya, ktorého vídavala. Tvár, ktorá bývala normálne bledá, bola tieňom či taká svetlejšia. Vyzeral zranený. Pravdepodobne preto, že bol.


Ale tie oči ju stále obťažovali. Napriek tomu že boli poškvrnené temnotou, ťažkým bremenom, stále v nich bola iskra. Mohla cítiť jeho pohľad vo vlnách nádherného hnevu. Každá jedna ju zasiahla, znepokojila tým vniknutím, ale urobila šťastnou nad tou pozornosťou. Bolo to dávno odkedy sa niekto na ňu takto pozeral a hoci bol chorý, vyzeral, že by ho to nezastavilo užiť si.


Ale keď tie slová opustili jej ústa, ten neodbytný pohľad opustil jej telo. Až vtedy sa bola schopná na neho pozrieť. Bolo to, ako keby zanechal svoje telo prázdne - opustil tú miestnosť v záchvate násilia. Už viacej oproti nej nesedel Draco Malfoy, ale len dutá ulita muža, ktorý začul niečo, o čom si myslí, že je trochu príliš blízko realite.


Jej oči sa zatúlali k jeho hrudi. Veľakrát to pre ňu bolo miesto túžby a útechy. Keď cestovali ku Kings Cross, odpočívala na nej ako hlava na vankúši. Vtedy sa pomaly dvíhala, možno frustráciou, ale teraz sa dvíhala skoro nezistiteľne. Malý hlások hlboko v nej žobronil, aby prešla k nemu a zrýchlila ju.


"Nuž," Mollyin hlas prerušil jej myšlienky. "Nečakala som od teba, že toto urobíš."


"Nie tak celkom som mala v pláne, aby sa to takto stalo," potichu povedala Ginny. "Nemyslela som si, že to niekedy naplánujeme tak ďaleko, až kým sa to nestalo. Prinajmenšom môžem povedať, že som aspoň raz vo svojom živote bola spontánna."


Vedela, čo sa snaží urobiť - spraviť z celej záležitosti žart. Nehovorilo sa, že smiech je najlepší lekár? Nuž, priala si, aby to bola pravda, pretože nevedela, ako inak by sa s tým vyrovnala. Ale nebolo nič, čo mohla urobiť, aby unikla sama sebe a Čína vyzerala ako dokonalá jazda.


"Predpokladám, že to vieš, ale mohli byť jednoduchšie spôsoby ako sa do toho pustiť. Predovšetkým ak je toto to, čo si chcela," povedala so šťastným úsmevom. "Som šokovaná, to je všetko."


Molly sa odvrátila od Ginny a vrátila sa späť k umývadlu. Toto bol vždy ten moment, kedy Ginny vedela, že nemala pravdu. Umývanie riadu bolo pre jej matku vždy únikom od jej rodiny. Akýkoľvek problém sa mohol vyriešiť trochou umývacieho prostriedku a poriadnym drhnutím.


V tom boli podobné. Vo viere, že problémy sa vyriešia samé, ak si na dosť dlho strčia hlavu do piesku. Nuž, to nebolo to, čo Ginny chcela. Chcela zostať v Brlohu, so svojou rodinou a zabudnúť na všetko, čo sa stalo. Problém bol, že nemohla zabudnúť. Draco by vždy bol v pozadí jej mysle a zdalo sa, ako keby jedinou liečbou bolo odletieť preč s Harrym, začať nový život.


"Myslíš, že je to dobrý nápad?" spýtala sa Ginny prosebným jemným hlasom.


"Na rovinu, Ginny. Myslím, že robíš obrovskú chybu. Nemyslím si, že by Harry niečo podozrieval, keby si povedala nie a pre teba je to všetko len výhovorka, aby si... unikla realite svojej situácie," sypalo sa z Molly, kým drhla tanier. "Ale ak to je to, čo chceš, a urobí ťa to šťastnou, potom som šťastná. Nechcela by som, aby si bola nešťastná len preto, že si si nechala ujsť túto príležitosť."


"Som šťastná."


Bola? Nie, od toho mala ďaleko. Jediné, čo chcela, bol Draco, aby ju urobil šťastnou, ale obaja vedeli, že to sa nechystá udiať. Takže namiesto toho sa uspokojí s druhým najlepším, pretože bola vystrašená z toho, že bude znova sama. Stala sa tak závislá na jeho prítomnosti, že zabudla, kto je. Ginny Weasleyová nebola dobrodružná žena, ktorá pomáhala kriminálnikom a neposlúchala svoju rodinu. Nebola žena, ktorá by prijala riziko a opovážila by sa tancovať s nebezpečenstvom. Ginny bola žena, kto bola dobrá, láskavá a čestná. Žena, ktorá by sa nikdy nezamilovala do toho zlého chlapca, len preto, že bol lákavo pochybný a k tomu dobre vyzeral.


"Klamár."


Draco na ňu znova hľadel, ale tentoraz ako keby ju chcel zmlátiť. Jeho pery sa len na zlomok oddelili, aby uvoľnili také zákerné slovo. Bolo mocné a panovačné, prinútilo ju pozrieť sa mu do tváre.


"Nie, nie som," naznačila ústami, tak aby mohol vidieť jej pery sa pohnúť, ale ona nemusela použiť emóciami zlomený hlas.


"Klameš. Viem to a ty tiež," riekol Draco ľadovo tvrdým hlasom, lemovaný hnevom.


"Aké máš ty právo spochybňovať ma?" spýtala sa rozhorčene, jej hnev dostával z nej to najlepšie. "Naposledy, čo viem, si nechcel mať so mnou nič spoločné, takže prečo zrazu ten náhly záujem?"


Znova zavládlo ticho. Obaja zízali jeden na druhého, s Ginny neschopnou odtrhnúť od neho svoje oči. Bolo to skoro ako magnetizmus - protipóly sa priťahovali a boli neschopné sa odtiahnuť.


"Myslím, že pôjde zavesiť prádlo," riekla zrazu Molly, prerušila to napätie ako nôž. "Ani jeden z vás by nechcel, aby chodil bez čistého oblečenia."


S tým posledným, trochu zmäteným, vyhlásením, Molly s tresknutím opustila izbu. Takže je to na nich dvoch, v duchu si pomyslela Ginny, keď sa odvrátila od Draca. Zrazu ten drevený stôl vyzeral na pozeranie oveľa príťažlivejší.


"Prečo toto robíš?" ticho sa dožadoval.


"Povedala som ti. Nechcela som, aby Harry niečo podozrieval... a okrem toho, nie je to tvoja vec, čo teraz robím. Nie si môj strážca."


"Klamár."


"Prestaň to hovoriť!" vykríkla Ginny a buchla päsťou po stole.


"Prestanem to vravieť, keď ty prestaneš klamať," povedal silene. "Prečo to robíš?"


"Práve som ti povedala prečo! Prečo si taký blbec?"


"Klamár."


Ginny si vzdychla a obkrútila si pramienok vlasov okolo prsta. Nemala rada, keď bol nahnevaný. Desilo ju myslieť na to, čoho je schopný - na všetky tie veci, čo jej mohol urobiť, keby zatlačila na nesprávne gombíky. Sám jej povedal, že by zabil, keby musel.


"Najprv ma ignoruješ, ako keby som ti urobil niečo, čo ti ublížilo, potom sa rozhodneš utiecť s Potterom. Nemyslíš si, že je to všetko trochu detinské?" dumal Draco nahlas. "Viem, že chceš mňa, ale to nie je spôsob, ako získať moju pozornosť, keď ju už máš."


"Ty, Draco Malfoy, si to najnafúkanejšie, najdrzejšie, najdomýšľavejšie... prasa, ktoré som kedy mala smolu stretnúť!" kričala, postavila sa a prechádzala sa po kuchynskej  dlážke. "Nemôžem uveriť, že máš tú drzosť myslieť si, že toto všetko je o tebe! Nuž, mám pre teba novinku. Nemá to nič spoločné s tebou. Ach, a pre záznam, ktorý by sme mali ´chcieť´. Je definitívne  potreba minulý čas!"


"Klamár. Obaja vieme, že stále niečo ku mne cítiš. Jediný dôvod, prečo to popieraš, je pretože nechceš, aby som mal pravdu," uškrnul sa Draco a zaklonil sa stoličke. "Si vydesená z toho, že by si priznala, že ma miluješ, pretože vieš, že odchádzam bez teba. Takže si sa ma rozhodla ignorovať, možno takto dokážeš zabudnúť na to, čo pre teba znamenám. Ale to nestačí, pretože mi chceš naozaj ublížiť za to, že ťa opúšťam, takže sa rozhodneš utiecť s Potterom."


"To je totálny výmysel, Malfoy."


"Ach a o tom by si ty mala vedieť všetko, však?" hneval sa Draco z miesta, kde sedel. "Ty sa vždy snažíš obchádzať realitu. Opúšťam ťa. Nemôžeš ten fakt zniesť, takže sa na to snažíš zabudnúť."


"Opakujem, si tak upriamený na seba, že nedokážeš vidieť celý obraz! Už ťa viacej nechcem a to ťa privádza do šialenstva!" vykríkla.


Teraz sa prechádzala po tej malej kuchyni a pripadala si pod menším tlakom. Ginny nemusela sedieť, kým sa s ňou rozprával ako s malým dieťaťom, mohla byť nad ním a tak tú situáciu lepšie zvládnuť. Ustarane sa s prstami pohrávala so spodnou perou, keď si zakladala a rozkladala ruky. Toto nebolo to, o čom chcela hovoriť.


"Idem do Číny, pretože chcem začať s Harrym nový život," riekla pokojne, zastala a otočila sa tvárou k nemu. "Toto je celá a úplná pravda."


"A čo by si urobila, keby som ti to skazil," zašepkal potichu. "Čo by si povedala, keby som povedal, že sa ti to nechystám dovoliť urobiť?"


"Poriadne by som sa zasmiala," riekla, znova sa začala prechádzať. "My obaja vieme, že by si sa neznížil k tomu, aby si si priznal, že nechceš, aby som odišla. To by bolo úplne mimo z tvojho charakteru. Okrem toho na tom nezáleží, pretože dokonca aj keby si to urobil, stále by som šla, pretože to je to, čo chcem."


"Nechcem, aby si šla."


Ginny prestala kráčať a znova sa mu otočila čelom. Čelo sa jej zvraštilo zamračením zmätku. "Pardón?"


"Prosím, nechoď."


Úprimne na neho vypliešťala oči. Tu sedel muž, ktorý bol každým možným spôsobom hrozba, ktorého jasne zbožňovala, ale ktorý bol prinútený utekať a ukrývať sa, pretože vedel príliš veľa. Bol otravný, drzý, povýšený a posadnutý sám sebou. Nevedel ako milovať, ale vedel ako zabiť bez ľútosti či viny. A predsa tu bol a prosil ju, aby zostala.


"Žiadaš ma, aby som nešla do Číny s Harrym? Prečo?"


"Čo ešte chceš, aby som povedal, Ginny?" spýtal sa, náznak frustrovaného hnevu lemoval jeho hlas. "Chceš, aby som žobral? Možno chceš krv?"


"Chcem, aby si mi povedal, prečo by som nemala ísť," riekla prosebným hlasom. "Chcem, aby si mi povedal, prečo mám zostať."


"Mala by si zostať, pretože miluješ mňa a nie Pottera. Bola by to chyba, keby si sa tak veľmi balamutila," povedal chladne. "Ginny, nemôžeš čakať, že vytvoríš domov s chladnokrvným vrahom, keď mu nie si oddaná."


"Prečo toto večne robíš?" spýtala sa trasľavým hlasom. "Vždy sa vyhýbaš odpovedi."


"To je odpoveď, nie?" spýtal sa so samoľúbym úsmevom. "To je všetko, na čo si sa kedy pýtala. Ak chceš odo mňa viac, mala by si sa vyjadriť jasnejšie."


"Ty sa balamutíš," riekla presvedčene Ginny.


"Ja nie som ten, kto je zamilovaný do niekoho, kto by sa mu nemal ani len páčiť," odsekol rýchlo. "To robí z teba tú obalamutenú."


"Ja nie som do teba zamilovaná!" riekla podráždene. "Prestaneš tvrdiť, že som, ako keby to bol verejný fakt?!"


"Klamár. Miluješ ma."


"Nemilujem."


"Už je to detinské," riekol so slizkým úsmevom. "Uchyľovať sa ku krátkej jazykovej výmene len preto, že nevieš vymyslieť niečo lepšie, čo povedať."


"Dobre, mudrlant, prečo si myslíš, že ťa milujem? Hmm?" vyprskla nahnevane Ginny, založila si ruky na hrudi a zízala na neho.


Draco mlčal. Pre neho bolo nezvyčajné nemať nič, čím by odsekol späť a to Ginny prekvapilo. Potom sa na ňu pozrel, jeho oči sa po nej prevalili. Striaslo ju z toho, keď uvažovala nad tým, čo sa deje za tým ľahostajným úsmevom.


"Myslím, že ma miluješ, pretože, keby som ťa práve teraz pobozkal..." zastal a nechal svoje oči spočinúť na jej krku. "Tým najcudnejším a najslušnejším z bozkov, potom by si nebola schopná odísť. Myslím, že ma miluješ, pretože keby som urobil viac, nesťažovala by si sa. Myslím, že ma miluješ, pretože si robíš starosti o moje zdravie dokonca, keď si praješ, aby som zomrel. Myslím, že ma miluješ, pretože si nemôžeš pomôcť."


"Nikdy som nevedela, že tak veľa premýšľaš. Možno by si mal prestať skôr, než sa ti roztopí mozog," trpko odsekla. "To sú chabé dôvody, ktoré by mohli byť niečím iným ako láskou."


"Ty to hovoríš jedine preto, že mám pravdu."


"Vravím to, pretože sa mýliš."


Draco sa na ňu usmial predátorským spôsobom a vstal od stola. Hrča sa vytvorila v Ginnom hrdle a pokúsila sa ju prehltnúť. V žiadnom prípade pred týmto necúvne. V žiadnom prípade mu nedá zadosťučinenie uvidieť ju skloniť sa.


Prešiel k nej a položil ruky na nadlaktia, prikoval ju tým na mieste. Nuž, v duchu si pomyslela, už sa odtiaľto nijako nedostane. Ginny bude musieť čeliť tomu, pred čím utekala odkedy... ani si nemohla spomenúť, odkedy pred niečím neutekala. To bolo to, v čom sa zhodli, pomyslela si. Obaja boli na úteku.


"Mám pravdu. Ja mám vždy pravdu," zašepkal Draco a trochu ňou zatriasol. "Takže sklapni a počúvaj."


"Dobre," vzdorne odvetila.


"Po prvé, prestaň byť taký idiot a rob to, čo si myslíš, že je správne. Toto nie je. Po druhé, možno som všetko to, čo si povedala a asi aj myslela, ale ty ma naozaj miluješ. Ak nie, nebola by si tu a toto stále nepočúvala. Po tretie, neodídeš preč s Harrym, pretože..." zaváhal trochu a neprítomne sa zahľadel popri nej.


"Pretože...?"


"Ja nechcem, aby si šla."


"Prečo nie?"


"Ja... ťa mám rád väčšmi, než by sa mi páčilo priznať si," povedal pozerajúc sa na ňu. "Si otravná ženská, uvedomuješ si to, však?"


Ginny sa trochu usmiala. "Ty ma miluješ."


"To som nikdy nepovedal," zavrčal Draco. "To len hádaš."


"Miluješ!" zrazu sa zasmiala.


"Sklapni, Weasleyová..."


"Ty ma miluješ, ale nechceš to povedať, pretože odchádzam!" vykríkla víťazoslávne.


"Varujem ťa..."


Ginny nadvihla obočie a nemohla si pomôcť, aby sa doširoka neusmiala. "Chceš ma tak strašne, že si ochotný prosiť ma, aby som zostala. Mám ti povedať prečo? Pretože ma miluješ!"


Draco sa so zavrčaním vrhol vpred a pobozkal ju silno na pery, čo Ginny ochotne s nadšením opätovala.


Kapitola 24



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

24/24.

Tak a je tu záver. Skoro tomu neverím. Ten preklad nie je dokonalý, veľmi často som improvizovala a určite sa to dalo urobiť lepšie. Ale na to, že to nebola poviedka, ktorú som si vybrala sama, som spokojná. Istým spôsobom som Clarisse vďačná, že ma na to nahovorila, lebo inak by som si poviedku s takýmto pairingom neprečítala a naozaj o výnimočnú poviedku ide. To, že ma v tom nechala samu, je iná vec.

V prvom rade chcem poďakovať osôbkam, ktoré čítali tento preklad priebežne a nútili ma (v dobrom) pokračovať. Za to vražedné tempo na konci vďačíte hecovaniu od Triany, ale aj všetkým ostatným:  wanilke, wewe, Sele, Leann, Arn Dair, komete, Dessire, cyrus, Leann, Monie a Jenny. Súčasne vopred ďakujem tým, o ktorých viem, že čakali na dokončenie prekladu: JSark, beruške1 a ladyF.

Nežiadala som počas prekladu o  komentáre, pretože sama nečítam rozrobené veci (česť výnimkám), ale teraz na nich trvám. Len podľa počtu komentárov pri poslednej kapitole sa dá určiť pre koľko ľudí som prekladala. A naozaj to ľahký preklad nebol. Úplne stačí: prečítala som, díky. Po dokončení každej poviedky mám tendencie  prestať a komentáre ma vedia znova naštartovať.  Vopred ďakujem.

P.S. Tá úvodná pieseň je tá istá ako pri prvej kapitole, len tentoraz je celá.



Kapitola 24

Ten deň, ten deň,

aký zmätok, aký zázrak.

Kráčala som opäť v oblakoch

a strácala som sa.

A som smutná, smutná, smutná,

malá, sama, ustráchaná,

čistá túžba,

krehká myseľ a

nežný duch.  

Ten deň, ten deň

Aký obdivuhodný zmätok

To je všetko, čo môžem urobiť

Skončila som s tým byť sama sebou

Smutná, vystrašená, malá, sama, nádherná

Má to tak byť

Súhlasím so všetkým

Má to tak byť

Ten deň, ten deň

Ľahám si vedľa seba

V tom pocite bolesti, smútku

Vystrašená, malá, štverajúca sa, plaziaca sa

Za svetlom

A to je to jediné, čo vidím

A som unavená a mám pravdu

A mýlim sa

A je to nádherné

Ten deň, ten deň,

aký zmätok,

aký zázrak.

Všetci sme rovnakí,

ale nikto tak nemyslí.

A je to ok

a som malá a som božská

a to je krásne

a prichádza to

a už je to tu

a je to úplne dokonalé.   


That Day – Natalie Imbruglia

Pestré mesačné svetlo presakovalo cez napoly zatiahnuté závesy a vrhalo svetlo na stmavnutú miestnosť. Tiene sa na naťahovali v dlhých, strašidelných prstoch darebáckej temnoty, plazili po stene na protiľahlej strane. Z diery v podlahe do pásu svetla mlčky vyliezol pavúk. Vetvička zo stromu narazila do okna v ľahkom ťuknutí, nasledovaná oblúkom vánku. Všetko bolo tiché, pokojné a jemné.

Ale nikto si nevšímal detaily.

Temnota zvýrazňovala bledé tela pri tom zvedavom pohľade mesiaca. Ležali na jednej posteli, končatiny prepletené na nepohodlnom priestore. Čierna prikrývka chránila ich cudnosť, ale nohy trčali von, ako keby spod nej vyrastali. Ich hlavy ležali blízko pri sebe, keď sa ich hrude pomaly zdvíhali a klesali. Jediný zvuk, ktorý rušil ten pokoj, bol pavúk, ktorý spriadal svoje pavučiny.

Okolo postele ležali kôpky zhodeného oblečenia. Skľúčené šatstvo ponížené na zemi v ich prítomnosti - to jediné trvalé znamenie šialenej vášne. Podprsenka prevesená cez operadlo stoličky, zatiaľ čo na ňu trenírky lačne hľadeli. Košele, tričká a nohavice boli zhúžvané v malých kôpkach, oddelené jedno od druhého nedočkavými prstami. Jedine tie nahé tela sa zdali byť nedotknuté túžbou, ktorá sa tu odohrala a ich pokožka chladná od pokojného odpočinku.

Draco sa na posteli trochu pohol, pružiny vyšli v ústrety jeho váhe a uvítali ho zaškrípaním. Jeho oči švihli k spoločníčke v hriechu a uisťovali sa, či ju ten hluk neprebudil. Keď sa nestrhla ani nepohla hlavou, dovolil si znova sa uvoľniť.

Už to musela byť hodina, čo zaspala, jej telo vyčerpané od všetkého toho milovania a podobne. Ale on nebol unavený, resp. nebol ochotný nechať poklesnúť svoju ostražitosť, keď bol tak zraniteľný. Čiastočne bol vystrašený, že keby teraz zaspal, mohol by sa prebudiť na chladnej posteli a s rovnako chladným srdcom. Namiesto toho Draco cez okno sledoval ako sa svet pomaly strácal v čiernote, čakajúc na prebudenie sa pri jeho boku.

Jeho telo "neležalo" a "neodpočívalo" na tej posteli. To by naznačovalo istú mieru kontroly a civilizácie. Jeho telo sa na nej rozťahovalo, úplne v pohode s touto situáciou. Bolo to skoro, ako keby sa celé roky len navíjal a proste čakal, kedy vyskočí zo svojho vlastného tela.  Teraz dosiahol úľavu, ktorú môže dosiahnuť len niečí partner, pociťoval pokoj. Draco sa v duchu usmial - to nebol len pokoj, čo cítil, ale nesporne istá dávka sebauspokojenia.

Ginny bola náročná milenka, brala si to, čo chcela a poskytovala to, čo potreboval. Žiadne otázky, či je pripravený na takýto fyzický výbuch citov. Draco si nenechal ujsť túto príležitosť, zranenie alebo nie. Takže pozbieral všetku svoju silu a podarilo sa mu dodržať svoje zvyčajné štandardy. Teraz to bola ona, kto tak dôkladne spal a on ten, kto mal radosť zo svojho víťazstva nad jej zmyslami. Tie výkriky definitívne dokázali, že si ten akt užívala.

Jej láska bola divoká, keď z neho strhala oblečenie, drvila jeho pery so všetkým, na čo čakala. Niežeby sa chcel sťažovať, takto to často bolo ľahšie. Ani ju nerušili jeho strhnutia sa od bolesti, keď tvrdo zatlačila na svaly svojimi malými rukami. Na druhej strane, uvažoval, on ju párkrát tresol o stenu.

Keď sa zbavili všetkých svojich vrstiev, ako vianočný darček, ktorý niekoľko týždňov lákavo sedí pod stromčekom, vrhli sa do postele. Privítali ich pružiny, ale vrčali pod každým ich pohybom. Ale nebola to len posteľ, ktorá mala problémy. Posteľ pre jedného nebola tým najlepším miesto pre dvoch ľudí, ktorí mali v úmysle byť veľmi aktívni. Najprv si buchla hlavu o záhlavie, a potom si on narazil palec o stenu. Ginny bola otrávená a, keď si po piaty raz narazila lakeť, odtiahla sa z jeho objatia a zliezla z postele.

"Takto to nepôjde!" zvolala Ginny, päste sa jej zovreli ako u malého dieťaťa, ktoré má výbuch hnevu.

"Bol to tvoj nápad použiť túto izbu," odpovedal chladne Draco, keď sa natiahol na celú dĺžku postele. "Spomínaš si?"

"Neurobím toto," ukázala rukou medzi nimi, "v posteli, ktorú mám, odkedy som sa narodila. Pripadalo by mi to nesprávne a úplne by ma to odradilo, čo som si istá, že by si práve teraz nechcel."

Bola to výzva. "A sa čím odlišuje od toho mať sex v dome tvojich rodičov?"

"Pozri, ak sa nechceš milovať, potom to proste povedz. Naozaj nemám práve teraz náladu na hry."

Draco sa na ňu vyzývavo usmial.

"V poriadku, v poriadku! Možno mám náladu na isté druhy hier!"

Takže prestali s ich šialenými pohybmi končatín a rozhodli sa pre pomalšie tempo. Najprv si robil starosti, že takáto organizácia potlačí z toho tú počiatočnú radosť. Ale napriek tomu, že tempo bolo pomalšie, stále si vychutnával každý okamih.

Ginny chcela mať kontrolu, čo by Dracovi tak veľmi nevadilo, keby netrvala na tom, aby on mal miesto pri stene. Jemu sa zdalo typické, že potom bude chcieť mať jeho stranu postele. V skutočnosti sa to zdalo celkom úmyselné, ale nebol čas sa o tom hádať. Nie, teraz bol čas, aby držal ústa zatvorené a poslúchal príkazy. Bolo to natesno, ale nakoniec sa obaja dokonale prispôsobili a tak ten nárek postele pokračoval.

Keď teraz o tom Draco premýšľal, uvedomoval si, že to bola skrz naskrz bitka vôlí. Keď ju pobozkal, musela mu bozk opätovať s väčšou túžbou. Keď ho začala zbavovať oblečenia, musel ju on jej zbavovať pomalšie, aby pozdržal to, čo chcela. Bola to definitívne súťaž, v ktorej chceli obaja vyhrať. Ďalší úsmev mu zahral na perách - Draco Malfoy bitky vždy vyhráva.

Jej telo bolo božské, bledé a posypané pehami. Bolo to od neho klišé vyhlásiť, že ich chce všetky zmapovať, ale bolo to proste niečo, čo poviete dievčaťu s množstvom pieh. Bol to skoro ako nepísaný zákon, vďaka ktorému vás ľudia s pehami viacej vzrušovali. Zvyčajne by sa neobťažoval, ale mal pocit, že musí vynaložiť extra úsilie, aby si ju získal. Takže ich obkresľoval prstami, spájal tie malé hnedé bodky neviditeľnou čiarou a spôsoboval, že sa stále chvela.

Ale Ginny nebola spokojná s touto pomalou láskou. Nechcela romantiku, či gestá starostlivosti a náklonnosti. Celkom jasne to dala najavo, keď sa predklonila a vybodkovala bozkami jeho hruď a brucho, zatiaľ čo sa jej nechty zavŕtali do jeho bokov. Trochu to pichlo na jeho fialových modrinách, takže zavrčal a chňapol po nej.

Nakoniec, po prepletenci končatín, sa ocitol ležať na Ginny. Len vtedy sa na ňu naozaj pozrel. Slabo sa na neho usmievala. Nebol to úsmev plný šťastia, či ten polovičný úsmev zvádzania, ale úsmev, ktorý bol upokojujúci. Toto bolo to, čo chcela. Na sekundu si pomyslel na tie problémy a dôvody, prečo by sa toto nemalo udiať. Ale to skončilo, keď sa začala netrpezlivo vrtieť.

Tvrdo ju pritlačil a búrlivo, vášnivo a nádherne sa s ňou pomiloval. Ona mu na oplátku zahryzla do pleca, vytiahla krv a zašepkala mu protiklad k niečomu sladkému. Nebolo to romantické, či symbolické pre ich city. Nechceli čakať, až kým bude ten správny čas. Bol to drsný impulz, barbarský vo všetkých svojich hriechoch.

Potom zaspala.

Teraz sa Draco nudil. Hoci sa utešoval prehrávaním si ich popoludnia vášne vo svojej hlave, začínalo ho to unavovať a Ginny slintala na jeho pleci. Bola jedna vec byť v posteli so ženou v sexuálnom zmysle, ale druhá bola skutočne s ňou spať. Neboli vôbec také jemné a pokojné, ako keď boli hore. Už ho kopla a pleskla ho, keď sa prevaľovala, aby si urobila pohodlie. Chcelo to veľké úsilie, aby si udržal svoje miesto na posteli a teraz mal jednu nohu preloženú cez bok, aby ho podopierala.

Bolo príjemne vedieť, že ju dostatočne unavil vo svojom poškodenom stave, ale bola toto všetka vďaka, ktorú dostane?

Myslel na to, že vstane, vlezie späť do svojho oblečenia a vykradne sa von skôr, než sa zobudí. Nedalo sa tvrdiť, že sa neprebudí a nebude toho ľutovať. Nikdy nespomenula, že neodíde preč s Harrym. Predpokladal, že to odíde nevyslovené, ale teraz v chladnom svetle reality si uvedomil, že existovali problémy, ktoré sa rysovali nad horizontom. Čo ak bol toto iba sex?

Trochu pre seba zavrčal, posunul jej telo znova hrubo k stene a obsadil opäť svoj vlastný priestor. Trápilo ho, že nedokázal mať to srdce, aby sa od nej odkradol a vyhol sa konfrontácii. Trápilo ho, že ešte ani nezvážil, že vstane a všetko opustí - len aby nechal svoje problémy za sebou a začal nový život, ktorý mal v pláne. Ale zdalo sa, že v tejto chvíli na ničom z toho nezáležalo. Ani na Potterovi, Narcisse, Snapovi či Dumbledorovi. Možno mäkol.

Ginny si v spánku vzdychla a pritúlila sa tesnejšie k jeho chladnému telu. Tie pehy a červené vlasy kontrastovali voči jeho bledej pleti. Jeho prsty sa našli hladiť zľahka jej líce. Bolo nádherné ako vyzerali byť úplne odlišní a že to bola tá najbližšia vec, čo mali spoločnú.

Jedno oko sa pomaly otvorilo a trochu sa zamračila, zastonanie uniklo z jej pier. "Stŕpla mi noha..."

To nebola tá perfektná vec, čo mohla povedať. Nehodilo sa to k jej obrazu milenky či bohyne. Čo ak ju to robilo pre neho viacej reálnejšou? Mala ostrosť a zmysly, spolu s jej vlastným názorom. Nič na nej nebolo ideálne. Toto bola Weasleyová, ktorá hovorila vlastnou hlavou a nebála sa ničoho okrem seba samotnej.

"Ty si trvala na tom mať ju medzi mojimi," poznamenal s pobaveným úsmevom. "V skutočnosti si bola dosť neústupná, ak si spomínam."

"Sklapni Malfoy a posuň sa," zavrčala, keď ho jemne odtlačila s jej spánkom otupenými rukami.

"Si patetická, vieš to?" riekol Draco s humorom, keď sa trochu posunul, aby jej poskytol viacej priestoru. "Akákoľvek normálna žena so zdravým rozumom by ďakovala svojej šťastnej hviezde, že ma dostala do postele."

Ginny si schovala hlavu v jeho ramene a položila ruky okolo jeho brucha v majetníckom spôsobe. Trochu otočila hlavu a pritlačila bozk na jeho pokožku. "Spal si vôbec?"

"Ty si tak hlasno chrápala, že sa to nikdy nemohlo stať, Weasleyová."

Trochu sa zasmiala. "Ja nechrápem."

"Ako to vieš?"

"Povedzme, že som nepočula predtým žiadne sťažnosti," zašepkala s plachým úsmevom, jej tvár sa pozrela na neho, jej vlasy vyzerali skoro ako svätožiara v mesačnom svetle.

Draco si ju zvedavo prezeral. Dokonca teraz, po tom všetkom, čím prešli, stále sa hádali ako školáci a predsa sa to zdalo byť dokonalé. Ginny sa veľmi dobre hádala, brala všetko ako normálnu vec a rovnako aj on. Možno to bolo to, čo im poskytovalo tú intenzitu.

"Čo teraz?" zašepkala potichu Ginny, jej prsty jemne hladili jeho pomliaždenú pokožku.

Srdce mu na sekundu zastalo, znova naskočilo s pocitom stratenej nádeje. Mal právo myslieť si, že sa Ginny vyhýba tej krutej realite, ale nikdy ho nenapadlo, že on je na tom rovnako. V myšlienke, že vám na niekom záleží, bolo nebezpečenstvo, čo bol možno dôvod, prečo vždy od Narcissy udržiaval taký odstup. Keby boli vedeli, že má slabé stránky, boli by ich použili proti nemu. V časoch hlbokého zúfalstva bola láska príliš ľahkomyseľná  vec.

Zatvoril oči, vydýchol a pozrel sa na ňu. "Urobíme to, čo vždy robíme, Weasleyová. Urobíme to, čo je správne a vyhneme sa všetkej tej bolesti."

"Nerob si starosti. Nezabalím si nič príliš ťažké," zašepkala do jeho pokožky, zľahka ju bozkávala. "Viem, že chceš cestovať naľahko."

"Čože?" spýtal sa Draco, zamračenie zvraštilo jeho čelo.

"Idem s tebou," odvetila s odhodlanou útočnosťou. "Nezostanem doma a nebudem prežívať svoj pozemský život, pretože sa to nedá porovnať s tým byť s tebou. Nejdem do Číny s Harry, pretože chcem niečo iné - teba. Chystám sa bojovať sama, aby som bola s tebou."

"A napadlo ťa opýtať sa ma?" zavrčal nahnevane. "Nejdeš nikam!"

"Na to je už teraz príliš neskoro, Malfoy. Už som sa rozhodla a budem ťa prenasledovať, ak budem musieť, takže v zásade nemá význam snažiť sa mi nahovoriť, že nemôžem," hnevala sa, keď sa posadila. Pomaly si ovinula prestieradlo okolo tela a pozrela sa na neho. "Mám dosť tvoje vlastnej spravodlivosti a túžby byť ušľachtilý. Nezáleží na tom! Keď príde na teba a na mňa, všetko ostatné je kopa nezmyslov. Tvoja osobná vojna nemá nič spoločné s tým, aby sme boli spolu."

Draco sa na ňu znova úprimne pozrel, posudzoval jej nedostatky a detaily. V celom tom jej bľabotaní bola si pravda. Možno to bola jeho vojna a nikoho iného, ale bolo možné byť spolu?

"Len prestaň na sekundu premýšľať. Proste to nechaj byť! Takže idem s tebou, dobre?"

"Prekliata na nervy idúca ženská!"

"To bolo áno?"

"Predpokladám, že bude musieť byť."


***

Drahá mama,

keď čítaš tento list, sedím na metle a mierim na neznáme miesto. Rozhodla som sa nechať všetky tieto problémy za sebou. V tejto vojne medzi ministerstvom a smrťožrútmi nemám miesto. Moje miesto je v obyčajnom živote, kde nie som informovaná o skrytej činnosti politických vodcov. Byť výskumníkom ma naučilo, že sú ľudia, ktorí nepotrebujú byť stredobodom pozornosti. Ja som jedna z tých ľudí. Ak mám zomrieť, chcem zomrieť šťastná.

S týmto a s vedomím, že to, čo viem, ma vystavuje obrovskému nebezpečenstvu, uniesla som Draca Malfoya ako istú poistku, keby mi malo niečo hroziť. Ak sa pokúsite vystopovať môj prútik alebo ma nejako nájsť, zistím to a jeden z vašich vodcov bude odovzdaný ministerstvu. Hoci ustupujem preč od vojny medzi dobrým a zlým, uvedomujem si, že Malfoy je veľmi dôležitý pre vašu vec. A tak, ak vyhoviete mojich požiadavkám na pokoj, potom vám k nemu dovolím obmedzený prístup.

Všetkých vás milujem a chcem, aby ste toto nepovažovali za opovrhnutia hodný čin. Robím to preto, že je to jediné, čo mi zostalo. Pre mňa teraz nie je možný normálny, bezstarostný život, teraz, keď viem o Harrym a jeho zovňajšku ako vraha. Toto je moja jediná šanca urobiť niečo nádherné, čo nemôže byť zničené zákonmi, ktoré nám vládnu.

Pokúsim sa zostať v kontakte prostredníctvom listov a podobne, ale možno budú obmedzené, kým sa neusadíme. Malfoy zdá sa má svoje vlastné predstavy, prorokuje skazu a beznádej ako zvyčajne. Ale myslím, že sa mýli. Táto budúcnosť je čerstvá a nová. Budem šťastná bez ohľadu na cenu - bude to s alebo bez Malfoya.

Prosím odovzdaj moju lásku celej rodine. Povedz im, že mi budú hrozne chýbať a že dúfam, že toto odlúčenie nebude mať dlhé trvanie. Taktiež Hermione, ktorá mi veľmi pomohla rozhodnúť sa, čo mám.

Harrymu pošli moje pozdravy. Čína sa mi aj tak nikdy nezdala ako príjemné miesto. Príliš horúco na dievča mojej pleti a dokonca ani ich jazykom nehovorím!

Nerob si o mňa starosti, pretože mi budeš chýbať a to samotné ma udrží v bezpečí. Žijem ďalší deň, aby som sa vrátila domov.

S nekonečnou láskou

Ginny

P.S: Mala si pravdu. Občas sú nesprávne veci dokonale správne.

Koniec.


Pdf na stiahnutie



Pdf na stiahnutie. Zdrojový súbor: beruška.

V Stiahnutiach je možné stiahnuť túto poviedku v pdf.