Archív prekladov z hpkizi.sk




Kapitola 1. / REVISED



An Unlikely Pair

Autor: Anne M. Oliver

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3888635/1/An_Unlikely_Pair

Preklad: Jimmi

Beta-read: Twilly

Stav: súhlas s prekladom

Boli nepravdepodobný pár. On to vedel, ona to vedela tiež. Všetci to vedeli. Nezáležalo na tom, boli len priateľmi, hoci aj to len sotva. Určite tam nebola žiadna láska, žiaden milostný pomer. Len priateľstvo. Nikto nechcel viac. Naozaj. Nuž, možno.

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Anne M. Oliver, ktorá napísala túto fanfiction.

Táto poviedka si zaslúži čestné miesto medzi naj poviedkami, ale keďže vznikala kedysi strašne dávno, zaslúži si aj kvalitný preklad. Teraz vám predstavujem opravenú verziu z augusta 2012.



1. kapitola

Na chvíľu zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla a vydýchla. Toto zvládne. Dokáže sa cez to preniesť. Je jej jedno, že sa práve žení. Už ho rozhodne viac nemiluje. Naozaj jej to bolo jedno.

Až na to, že jej to jedno nebolo.

Sledovala ženícha a nevestu, ako si vymenili sľuby a jej srdce sa takmer zastavilo. Očakávalo sa, že tam s ním bude stáť ona. Mala to byť jej svadba, jej biele šaty, jej priatelia a jej rodina. Čo sa pokazilo? Prečo ju prestal milovať? Naozaj ho niekedy milovala?

Obrad sa práve skončil. Všetci sa postavili. Keď nevesta a ženích prechádzali okolo nej, patrilo sa, aby sa postavila a prejavila tak svoju úctu. Zostala sedieť. Žiaden z nich jej nestál za to, aby sa postavila. Chcelo sa jej plakať. Nasledovala ten dav von, aby odprevadila šťastný pár na svadobnú hostinu. Hodila dokonca trochu ryže. Trafila mu rovno do tváre. To jej po prvý raz za celý deň vyvolalo úsmev na tvári. Potriasla hlavou, aby sa zbavila ryže vo vlasoch, ktorá jej tam uviazla a vrátila sa na nazad do kaplnky, kde sa posadila.

Čoskoro sa kaplnka vyprázdnila a zostala sama. Každý asi šiel do Brlohu na hostinu. Všimne si vôbec niekto, že tam nie je? Asi nie. Harry si to nevšimne. Bude príliš zaneprázdnený povinnosťami ženíchovho svedka. Ginny si to nevšimne, je hlavná družička. Ron si to určite nevšimne, pretože sa práve oženil s druhou.

Hermiona Grangerová bola silná žena. Prežije tento malý žiaľ a pohne sa vpred. Navonok ju to ani netrápilo. Keď dostala pozvánku, chcela ju odhodiť, ale musela zachovať dekórum. Z toho dôvodu prišla. Videla. Zvíťazila. Teraz potrebovala len fľašu vodky a trochu poriadnej staromódnej sebaľútosti, a keď nadíde pondelok ráno, bude v poriadku.

Vstala, prešla popri lavici a po uličke. Mala by zabočiť doľava, k dverám. Zabočila doprava, smerom k oltáru. Stála tam, uprostred rôznofarebných slnečných lúčoch, ktoré tancovali po borovicovej podlahe.

Pozrela nahor a predstavila si, že jej to jej svadba. Predstavila si, ako ju jej otec vedie uličkou, ako si jej matka prikladá vreckovku, aby si osušila oko. Ako na ňu čaká ženích, s úsmevom na tvári, ale jediný problém bol, že si nemohla vybaviť jeho tvár. Vedela s istotou, že si nepredstavuje, že tam s ňou stojí Ron. Tak čo mala zase za problém?

Otočila sa, aby vyšla zo dverí. ale rozhodla sa namiesto toho posadiť sa na druhú lavicu z kraja. Sadla si tam, zvesila hlavu a začala plakať.

Dvere sa nepatrne otvorili. Stuhla. Zvrtla sa, aby zistila, kto vošiel. Pohľad na osobu pred ňou ju šokoval. Bol to Draco Malfoy. Tiež ju zbadal a vycúval von. Musel si všimnúť, že plakala. Dopekla. Nevidela ho už tri roky. Naposledy ho videla na svadbe Ginny a Harryho. Vtedy ju šokovalo, že ho pozvali, ale po pravde, v tom čase mu nevenovala veľa pozornosti. Bola príliš zaneprázdnená faktom, že sa jej najlepší priateľ žení s dievčaťom svojich snov. Odvrátila sa a utrela si oči. Nedovolí mu, aby ju videl plakať. Vyšla von z dverí a zbadala ho, ako sedí na schodoch s uvoľnenou viazankou. Pozrel sa na ňu, keď vyšla z dverí. Posadila sa vedľa neho. "Ahoj, Malfoy, nevidela som ťa na svadbe."

"Vážne? Ja som ťa videl," zareagoval. "Sedel som v lavici rovno za tebou. Nevyzerala si, že sa veľmi tešíš z obradu," bezstarostne vyhlásil.

"Pripúšťam, že nie," súhlasila.

"Chceš byť sama, aby si sa ešte dlhšie vyžívala v sebaľútosti, alebo máš namierené na hostinu?" spýtal sa.

"Nevyžívala som sa v sebaľútosti," pripomenula.

"Ale áno," zasmial sa.

"Nie, vážne nevyžívala," zopakovala. Pozrel sa na ňu a zamračil sa. Vzdala to.

"Fajn, vyžívala som sa. Čo tu stále ešte robíš? Prečo nie si na hostine?".

"Preboha," zasmial sa, "pre mňa bolo príliš už len prísť na obrad. Určite nepovažujem za zábavné ísť na recepciu s bandou Weasleyových. Pravdepodobne by som od záplavy červených vlasov oslepol."

Rozosmiala sa. "Tak prečo si stále tu?"

"Čakal som na teba, samozrejme."

"Prečo?"

"Neviem, naozaj," odpovedal úprimne. "Len som ťa videl skľúčenú, a ja neviem, ale napadlo mi, že na teba počkám. Chceš, aby som odišiel?"

Chcela? Chcela, aby ju Draco Malfoy nechal samu? 

Ani na to nepoznala odpoveď.

Rozhodla sa zmeniť tému. "Pozval ťa sem Ron alebo Pansy?"

"Pansy, samozrejme," odvetil, postavil sa a poodišiel, aby sa posadil na malú lavičku pri dláždenom chodníku.

Ona zostala na mieste.

"Takže teraz smútiš nad faktom, že sa Weasley oženil s niekým iným a nie s tebou, alebo smútiš nad faktom, že si jediná slobodná?" spýtal sa.

"To nie je to isté?"

"Nie, môžeš len žiarliť, že si nebola tá tam hore v tých bielych šatách, rukaviciach a závoji. Weasley sa nemusí dosadiť do tejto rovnice," oznámil.

"Nuž, potom," zamrmlala, snažiac sa byť úprimná, "myslím, že žiarlim. Chcem svadbu, dom a deti. To však neznamená, že chcem Rona."

"Sláva ti," povedal, zatiaľ čo sa znova postavil. Vyzeral nervózny.

"Čo myslíš tým, sláva mi?" spýtala sa zmätená.

"Som len rád, že si dokážeš priznať pravdu. Neznesiem pomyslenie na to, že by si nad tým červenovlasým parazitom vyronila slzu," zasmial sa.

"Oh," vzdychla si potichu.

Prešiel k nej a znova sa posadil vedľa nej na drevený schod. Hľadela na jeho čierne topánky. Spýtal sa: "Mám zaujímavé topánky?" Tak sa mu pozrela do tváre a on položil ďalšiu otázku: "Čo teraz robíš, Grangerová?"

"Som liečiteľkou u Sv.Munga. A ty?" spýtala sa ho, keď sa zadívala do jeho strieborno-sivých očí.

"Pracujem pre ministerstvo, prísne tajné. Keby som ti to povedal, musel by som ťa zabiť," uškrnul sa.

"Myslela som si, že pracuješ s Harrym a Ronom na oddelení aurorov," povedala.

"Keď si to vedela, prečo si sa pýtala?" čudoval sa s jedným nadvihnutým obočím.

Pokrčila plecami. "Myslím, že som sa len som sa snažila o bežný rozhovor,“ nenútene odvetila. Postavila sa.

"Mala by som ísť."

"Oh, áno, aby si videla more červených vlasov, alebo ako to nazývajú obyčajní ľudia, svadobnú hostinu," povedal Draco, skôr pre seba. Tiež sa postavil.

"Nie, idem domov," priznala. "Nemyslím, že im tam budem chýbať a viem, že v jednom obchode je fľaša s mojím menom a čaká na mňa, aby som si ju vzala domov."

Od srdca sa zasmial a spýtal sa: "Nemáš alkoholické dni, že nie?"

"Nie, len večierok alkoholikov," zaklamala a tiež sa zasmiala. "Bolo príjemné ťa znova vidieť, Draco. Možno sa stretneme aj nabudúce, keď si niekto zo Slizolinu bude brať niekoho z Chrabromilu."

Usmial sa, "Vážne, Grangerová, aká je pravdepodobnosť, že sa to znova stane?"

"To je pravda," súhlasila.

"Čau, Grangerová."

"Čau."

Chcela sa odmiestniť preč, ale on prišiel k nej a povedal: "Mimochodom, máš trochu ryže vo vlasoch."

"Vážne?" čudovala sa.

Načiahol sa a odstránil niekoľko zrniek bielej ryže. "Tvoje vlasy sú oveľa jemnejšie než v mojich predstavách."

Nevedela, čo na to povedať. 'Ďakujem?' alebo 'Ty si si predstavoval moje vlasy?'. Čo z toho? Namiesto toho si vložila do vlasov vlastné ruky a znova nimi zatriasla.

"Dostala som ju všetku preč?"

Naklonil sa bližšie. Voňal ako kúsok neba na zemi. Skutočne zhlboka potiahla nosom. Dúfala, že si to nevšimol. Zadíval sa na jej vlasy. "Myslím, že hej." Rýchlo uprel pohľad nazad ku kaplnke. Uvažovala prečo. Keď sa otočil nazad k nej, stále stála pri ňom blízko.

"Uvidíme sa na ďalšej svadbe," povedal znovu.

"Dovtedy," odvetila a zdvihla ruku.

Skôr než stihla odísť, vyhlásil: "Páčila by sa ti dnes večer spoločnosť alebo to budeš len ty a tvoja špeciálna fľaška vodky?"

Uškrnula sa. "Čo máš na mysli?"

Krivo sa usmial. "Daj mi ruku a zistíš to."

Pokrútila nesúhlasne hlavou, ale pristúpila k nemu a položila mu ruku na ponúknuté predlaktie .

"Až po tebe, Malfoy."


Kapitola 2. / REVISED



An Unlikely Pair

Autor: Anne M. Oliver

ORIGINÁL: http://www.fanfiction.net/s/3888635/2/An_Unlikely_Pair

Preklad: Jimmi

Beta-read: Twilly

Stav: súhlas s prekladom

Boli nepravdepodobný pár. On to vedel, ona to vedela tiež. Všetci to vedeli. Nezáležalo na tom, boli len priateľmi, hoci aj to len sotva. Určite tam nebola žiadna láska, žiaden milostný pomer. Len priateľstvo. Nikto nechcel viac. Naozaj. Nuž, možno.

 Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Anne M. Oliver, ktorá napísala túto fanfiction.

Táto poviedka si zaslúži čestné miesto medzi naj poviedkami, ale keďže vznikala kedysi strašne dávno, zaslúži si aj kvalitný preklad. Teraz vám predstavujem opravenú verziu z augusta 2012.



Kapitola 2

Takmer spadol od smiechu na zadok, keď Grangerová chrstla plnú hrsť ryže Weasleymu priamo do ksichtu. Draco si bol istý, že to urobila úmyselne, pretože okamžite skryla hlavu za ďalším hosťom, aby nikto nevedel, že to bola ona, ale Draco to celé videl. Fajn, body pre ňu, pomyslel si.

V kostole sedel za ňou. Väčšinu obradu mala sklonenú hlavu. Dokonca nahlas povedala: "Pcha!", práve vtedy, keď Weasley prehlásil, že bude Pansy 'milovať, ctiť a ochraňovať'. Videl, ako sa vrátila do kaplnky, keď odišli svadobčania a ostatní hostia. Možno niečo zabudla. Len sa posadí tu vonku a počká si na ňu. Nevedel, prečo chcel počkať, skrátka chcel. Zdalo sa, že by sa jej zišiel priateľ. Keďže nablízku ani jeden z jej priateľov nebol, bude to musieť zvládnuť on.

S Potterom a Weasleym sa spolu rozprávali, nie ako priatelia, ale priateľsky. Ale Grangerovú tri roky nevidel. Vedel, že sa stále všetci priatelili; prinajmenšom Potter a ona, pretože Potter mal jej fotku na svojom stole. Draco sa občas pristavil a zadíval sa na ňu. Naozaj vyrástla do krásy. Teraz bola takmer pekná. Dokonca zoči-voči bola ešte krajšia. Nikdy nepochopil, prečo dal Weasley prednosť Pansy pred Hermionou, ale na druhej strane vždy pochyboval o zdravom rozume toho ryšavca.

Vedel, že teraz pracuje ako liečiteľka. Možno by sa mal zraniť, aby ju mohol ísť pozrieť. Táto myšlienka u neho vyvolala úsmev.

Už bola v tej kaplnke akosi pridlho. Možno sa zvnútra odmiestnila. Pravdepodobne tu vonku na ňu čaká úplne zbytočne. Len stráca čas. Rozhodol sa otvoriť dvere a zistiť, či je stále tam.

Bola.

Plakala.

Dopekla.

Určite nesmútila nad stratou Wesličiaka. Na to bola primúdra. Možno jej niečo z tej ryže spadlo do oka. To kvôli tomu určite plakala.

Plakala, panenka skákavá. Čo robiť? Čo robiť? Mal by teraz na ňu počkať? Videla, že otvoril dvere. Otočila sa a pozrela sa rovno na neho. Keby teraz odišiel, pomyslela by si, že je necitlivý hlupák. Bude na ňu musieť počkať.

Potom, čo si vymenili zdvorilostné frázy, povedala, že pôjde domov a opije sa. Tak to sa určite nestane, keď to má na starosti on. Navrhol, aby spolu niekam šli a ona k jeho úžasu súhlasila.

Premiestnil ich oboch priamo do Brlohu.

"Prečo sme tu?" spýtala sa. "Myslela som, že na hostinu nepôjdeme. More červených vlasov, nepamätáš?"

"Myslel som si, že bude zábavné prísť sem a robiť si srandu z ľudí. Viem, že mi vždy vylepšilo náladu, keď som si z ľudí robil žarty. Pripomína mi to, že ja som mimoriadny," poznamenal Draco a dodal: "A som si istý, že tu majú kvantum vodky."

"Lenže ja som sem nemienila prísť," odvetila potichu.

"Bude to zábava," naliehal Draco. "Môžeme si niečo vypiť, niečo dobré zjesť a ako som spomenul už predtým, posedieť tu a robiť si srandu z ľudí."

Zasmiala. "Ale to nie je pekné."

"A tým chceš povedať čo?"

"Tým chcem povedať, že to nie je milé," zopakovala.

"A tým chceš povedať čo?" zopakoval a dodal: "Kto povedal, že som milý? Ani ty nie si tak milá, pokiaľ si spomínam."

"Ja som veľmi milá."

"Blá, blá, blá," posmieval sa. "To je všetko, čo počujem, keď takto kecáš."

Draco ju zaviedol k prázdnemu stolu a posadili sa.

Tú chvíľu si vybral Harry Potter, aby prišiel až k dvojici. Došlo mu, že je zvláštne, že sú usadení vedľa seba. Najmä preto, že vedel, že neboli dokonca ani priateľmi. Harry sa zohol, pobozkal Hermionu na líce a povedal: "Robil som si starosti. Myslel som si, že sa možno na hostine neukážeš."

Draco odišiel s ospravedlnením, že ide zohnať pre nich nejaké nápoje.

"Harry, som prekvapená, že si si vôbec všimol, že tu nie som," povedala.

"Samozrejme, že som si všimol. Celý deň som si o teba robil starosti. V kaplnke si vyzerala smutná."

"Nie, som v poriadku," zaklamala.

Draco sa vrátil a počul, čo povedala. Bolo mu jasné, že Harrymu klame.

"Potter," pozdravil.

"Malfoy," odpovedal Harry.

Harry stisol Hermione ruku a povedal: "Poď si sadnúť ku nám."

"Ku svadobnému stolu?" spýtala sa šokovane. "To sotva. Choď, Harry, bav sa."

Nahol sa k nej. "Chcem sa uistiť, že si v poriadku."

"Je v poriadku," prehlásil Draco.

"Ja som sa fakt nebavil s tebou," odsekol Harry. V tej chvíli na neho Ginny zavolala s tým, že je čas na fotografovanie. Naposledy stisol Hermione ruku a nechal ju tam, zachmúrenú a znova tak trocha smutnú. Draco by jej mal vylepšiť náladu.

"Tu máš pitie," povedal, zatiaľ čo jej podával pohár.

Odpila si riadny dúšok, rozkašľala a vyprskla. "Je to čisté," protestovala.

"Chcela si vodku," oponoval, "tak som ti dal vodku, čo si chcela."

"Ale nie čistú, Malfoy," usmiala sa.

"Neuvedomil som si, že si ľahká váha, daj to sem." Vrátil sa o chvíľu neskôr. "Collins vodka pre dámu."

"Ďakujem," vzala si pohár. Znova si k nej prisadol.

Kým ten nápoj pila, stále robila grimasy. "Nebesá, Grangerová, pila si vôbec niekedy alkohol?"

"Neplytvaj svojim časom na to, aby si si robil srandu zo mňa, nájdi si niekoho iného," protestovala Hermiona a odložila svoj pohár na stôl. "Začnem. Vyber niekoho a ja si z neho urobím srandu."

"Fajn, nech hry začnú," usmial sa Draco. "Čo tamtá dáma?" Ukázal na nejakú ženu.

Hermiona začala: "Po prvé, jej vlasy vyzerajú, ako keby ich zasiahol hurikán, a jej šaty vyzerajú, ako keby sa na ne vyvracali trolovia. Má ešte viac prasačí ksicht než Pansy."

Draco sa rozosmial. "To je matka nevesty."

"NIE!" udrela ho do ruky.

"ÁNO!" napodobil ju a udretie po ruke po ruke jej vrátil.

Smiala sa tridsať sekúnd a potom dodala: "Jablko s určitosťou nepadá ďaleko od stromu. Si na rade, ten muž tamto, skús to."

Draco vyhlásil: "Musel nechať slepú opicu, aby mu vyberala šaty, pretože každý vie, že čierna a žltá dohromady vyzerá strašne. Vyzerá ako obrovský čmeliak."

 " Bzzz, bzzz. To je otec Luny Lovegoodovej a asi to bol slepý humdingerský škriatok a nie opica," zareagovala Hermiona.

"Čože?"

"Nič, vyber teraz mne," vyzvala ho.

'To je nadšenie, ' pomyslel si. "Tá žena s tým smiešnym klobúkom."

"Musela premeniť páva a nasadiť si ho na hlavu, no neuvedomila si, že to kúzlo nefungovalo."

"Pansyina teta," zasmial sa.

"Klameš!" zaskučala.

"Ja nikdy," ohradil sa.

"Nikdy?" dovolila si nesúhlasiť.

"Okej, vždy, ale toto je naozaj jej teta," opravil sa.

„Povedz mi o tamtej dáme,“ Hermiona ukázala na Ronovu tetu Muriel.

"Tamtá stará dáma vyzerá, ako keby jej tvár prekliali, aby sa podobala zadnici orangutana."

Hermiona sa tak zasmiala, až jej trochu nápoja vytieklo z úst. "To je Ronova prateta!" Utrela si bradu.

"Smiešne," riekol, "že títo všetci naozaj škaredí ľudia sú príbuzní nevesty a ženícha."

"Nebesá, dokážeš si predstaviť, ako budú vyzerať ich deti?" vyhlásila Hermiona.

"Podľa všetkého budú vyzerať ako zadok orangutana s pávom na hlave," podotkol Draco

To vyvolalo u Hermiony úsmev a smiech. "Bavím sa, Malfoy. Vďaka."

 "Chceš niečo zjesť?" spýtal sa.

"Iste," odvetila, "ale môžem si po to zájsť."

"Mohli by sme vstať a niečo si zohnať spolu," navrhol.

"Taký je plán," súhlasila. Alkohol spôsoboval, že vo vnútri cítila teplo. Postavila sa, len čo to urobil on. Odtiahol od nej jej stoličku. Otočila sa, aby prešla k bufetovému stolu, a on mal ruku na dolnej časti jej chrbta. Mal pocit, že je to také dôverné gesto, ale ona by to tak určite necítila.

Keďže pri stole bol dlhý rad, naklonil sa k nej a povedal: "Všetko sú to príbuzní Weasleyho, prisahám. Budeme stáť v rade večnosť."

Len sa zvrtla a pozrela sa na neho. "Chceš sa vrátiť a počkať, kým ten rad zmizne? Som si istá, že je tam množstvo jedla, poznám pani Weasleyovú."

"Áno, o chvíľu sa vrátime. Pridáš sa ku mne na prechádzke po záhrade?"

"Samozrejme," odvetila. Ponúkol jej predlaktie, položila naň ruku a on zacítil, ako sa jeho telom šíri teplo. Samozrejme, bol pomerne  teplý deň, a slnko svietilo veľmi jasne, keďže bolo len krátko poobede. To bol dôvod, prečo celým jeho telom prešlo to teplo, a dôvod, prečo na krku cítil pŕhlenie a horúčavu. Toto musel byť ten dôvod.

"Si v poriadku, Malfoy?" opýtala sa.

"Nikdy mi nebolo lepšie," riekol, keď ju viedol z davu preč.

 


Kapitola 3. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Netušila som ako zareagujete, je to predsa len iné ako tie poviedky, čo som už od tejto autorky prekladala. Ale vždy mi to vylepší náladu.

Keďže táto poviedka mala najviac komentárov, prikladám kapitolu z nej.

Beta-read: 32jennifer2 (17.5.2009)




Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2


Kapitola 3.

Hermiona Grangerová sa zabávala. Zabávala sa s Dracom Malfoyom. Nikdy sa neprestanú diať zázraky?

Boli tu, na hostine Rona a Pansy, a ona si to užívala. Myslela si, že byť tu bude úplné mučenie, ale namiesto toho to bolo príjemné.

Keď si vykračovali po veľkej zadnej záhrade, stále po ňom tajne hádzala pohľady. Kráčal s rukami za chrbtom. Ona mala ruky pred svojím telom. Určite boli ukážkou protikladov.

Pozrela sa na neho ešte raz keď sa ozval, "mám niečo na nose?"

Prestala kráčať a uprene sa zahľadela na jeho nos. "Nevidím nič, prečo?"

"Stále sa na mňa pozeráš," zdôvodnil otázku.

"Prepáč," ospravedlnila sa a zhlboka sa nadýchla, znova pokračujúc v prechádzke.

Dobehol ju, "povedz mi, čo si si myslela."

"Sme takí rozdielni a myslím, že je zvláštne, že mi je tu s tebou tak príjemne," priznala.

"Nie sme takí rozdielni," oponoval a uviedol príklad. "Obaja sme ľudia. Obaja máme hlavy. Obaja potrebujeme vzduch k dýchaniu."

Zdvihla obočie, "obaja máme hlavy? To je naozaj to, čo by si povedal, že máme spoločné? Hlavy?"

"Obaja máme hlavy," smial sa. 

"Fajn, súhlasím,” vyhlásila.

Zastavili sa pod veľkým stromom a ona sa oprela o kmeň. "Premýšľala som skôr o veciach ako, že ja som narodená u muklov, ty si čistokrvný a ako veľmi sme sa v škole nenávideli. Vieš, takého veci."

"Oh," postavil sa pred ňu. "Chápem. Niečo také ako, že ty si dobrá a ja som zlý, ty si bystrá a ja som hlúpy, ty si chudobná a ja som bohatý. Takýto druh vecí."

Chvíľu na neho pozerala s veselým úsmevom na tvári. "Nie som chudobná," bolo jediné, čo povedala. Hermiona sa zasmiala a on sa k nej pridal. Oprel sa jednou rukou o veľký kmeň, hneď vedľa jej hlavy.

"Ale ostatné veci sú pravda, že?" vyslovil, stojac nebezpečne blízko.

"Možno nie si zlý. Nepoznám ťa dosť dobre, aby som ťa hodnotila.”

Naklonil sa ešte bližšie a žmurkol na ňu, "som zlý ako je deň dlhý." Odtlačil sa od stromu a začal sa znova prechádzať. Zostala pri strome chvíľu dlhšie, ale potom sa rozbehla, aby ho dobehla.

"Prečo si sa neoženil, Malfoy?" Zasmiala sa zrazu.

Otočil sa, aby sa pozrel na jej zvedavú tvár, "to je návrh?"

"Nie dnes," usmiala sa. Potom, čo čakala na jeho odpoveď a uvedomila si, že žiadna nepríde, položila ďalšiu otázku. "Nechodil si chvíľu s Pansy?"

"Len na škole," potvrdil. Pomaly sa približovali nazad k davu. "Tá rada na jedlo je teraz kratšia, mohli by sa to skúsiť znova,” dodal.

"Som vyhladnutá. Dnes ráno som neraňajkovala, pretože som sa cítila zle," odôvodnila.

"Pomyslenie na šťastný pár počas ich svadobnej noci ťa nútil chcieť vracať, Grangerová?" spýtal sa.

"To muselo byť tým," prikývla. Prestala kráčať a zohla sa, aby odtrhla poľný kvet. Otočil sa, aby ju sledoval. "To je pekné." Bolo to prosté vyhlásenie. Prešla k nemu a vložila mu kvet do gombíkovej dierky, aby ho urobila kvetom do gombíkovej dierky.

Pozrel sa na malý fialový kvet, "je taký pekný ako ja?"

"Takmer," uškrnula sa. Chcela dať kvet preč, ale chytil ju za zápästie. Vytrhla sa z jeho zovretia tak rýchlo, že ho to šokovalo.

"Nechaj ho, páči sa mi," riekol. Zrazu bol v rozpakoch a nebol si istý prečo. Celou cestou nazad k bufetovému stolu sa pozeral na zem. Zobrala tanier a potom mu jeden podala.

Keď si naplnili taniere, našli si iný stôl na sedenie. Bol to pokojný, malý stôl tesne vzadu. "Mám nám ísť po víno alebo možno šampanské?" Spýtal sa.

"Nie, práve teraz mi stačí jedlo," odvetila.

Po prvý raz za toto odpoludnie sa pri nej cítil nepríjemne a nebol si istý prečo. Pomyslel si, že to má niečo spoločné s tým, ako rýchlo vytrhla svoje zápästie z jeho ruky. Nemal v úmysle sa jej dotknúť. Bol príliš hrubý? Prečo sa správala, ako keby bola naštvaná, že sa jej dotkol?

Zrazu nebol hladný. Odtlačil tanier od seba, "len to nechápem."

Zdvihla zrak od taniera, "čo nechápeš?"

"Ty a Weslík," vysvetlil.

"Čo myslíš? Nie je žiadne ja a Weslík," odvetila.

"Ale kedysi bolo. Prečo, Grangerová? Preboha, prečo?" Neveriacky pokrútil hlavou. Nemohla si pomôcť, ale znova sa zasmiala.

"Dočasná nepríčetnosť?" spýtala sa.

"Dúfam, že áno. Kedy ste prestali spolu chodiť?"

"Keď som zistila, že chodí s Pansy.”

Čože? Šťavnaté klebety a Malfoy pri tom nebol? "Vysvetli, prosím!"

"Chodili sme spolu päť rokov, ani mi len nedal prsteň a keď som bola konečne pripravená vydať sa za neho a náš vzťah, vieš, posunúť dnu alebo von, povedal mi, že si našiel inú ženu. Povedal, že je zamilovaný do inej a že mu je to ľúto. Bolo to pred deviatimi mesiacmi. Nestojí to za reč, naozaj," povedala, hoci si pomyslel, že sa tvárila akoby to za reč stálo.

"Žili ste vy dvaja spolu?" spýtal sa.

"Nie.”

"Potom si musela za rok, dva či tri vedieť, že to nebude fungovať. Päť rokov? Naozaj, Grangerová, a to som si myslel, že si bystrá," žartoval. Znovu bol hladný. Začal jesť. Teraz nebola hladná ona. Odtlačila tanier nabok a položila si hlavu do dlaní.

"Malfoy, myslíš, že so mnou nie je niečo v poriadku?"spýtala sa nečakane.

"Pravdepodobne," riekol a uchmatol si kúsok pečeného mäsa.

"To je to, čo som si myslela," vyhlásila. Ospravedlnila sa a zamierila do domu. Čo povedal? Položila otázku a on sa snažil byť úprimný. Dojedol, istý, že každú chvíľu sa vráti. Po desiatich minútach ju šiel pohľadať.

Nikdy predtým nebol v dome Weasleyovcov. Mal strach niečoho sa dotknúť. Prehľadal kvôli nej prízemie. Našiel zopár ľudí, ale nie Grangerovú. Vyšiel hore schodmi a zaklopal na dvere, ktoré podľa neho mala byť kúpeľňa.

Otvorila dvere.

"Môžem sa k tebe pridať?" zažartoval.

Zatiahla ho do vnútra. Nečakal to.

"Si v poriadku?" spýtal sa.

"Áno, len sa na niečo pozerám.” Vrátila sa späť k zrkadlu. Pozerala sa na svoj odraz. Prišiel k nej a postavil sa za ňu. Uvedomovala si teplo jeho tela vedľa seba. Jeho dych na svojom krku.

“A na čo sa pozeráš?" Spýtal sa.

"Snažím sa prísť na to, čo so mnou nie je v poriadku," odpovedala.

To bol ten jej problém? "Nemyslel som to tak, že je s tebou niečo zle fyzicky, keď som odpovedal na tvoju otázku. V skutočnosti vyzeráš veľmi dobre, z pohľadu u muklov narodených." Jej odraz mu venoval škaredú grimasu až kým sa neusmial, aby jej ukázal, že žartuje.

"Čo si teda myslel?" spýtala sa.

"Len to, že si nariekala nad niečím, čo by v žiadnom prípade nefungovalo a celé tie roky si s ním trčala napriek tomu, že si musela vedieť, že to nikam nevedie. To bolo to zlé, čo som myslel. Si vystrašená. Bojíš sa byť sama, a bojíš sa toho, čo si ostatní ľudia myslia," vysvetľoval.

Otočila sa a pozrela sa mu do tváre. Pozrel na ňu. Zrazu si uvedomila, že bol dosť vysoký.

"To je to, čo si naozaj myslíš?" spýtala sa.

"Áno.”

Otočila sa nazad k zrkadlu a pozrela sa na svoju vlastnú tvár. "To je to, čo si myslím tiež," pripustila.

Hermiona sa zvrtla. Bol od nej len pár centimetrov. Dokonca sa dotýkali. V skutočnosti sa jeho ruka zdvihla až k rukávu jeho šiat, trochu ho pošklbal, medzi palcom a ukazovákom žmolil látku skôr nech spočinul rukou na jej pleci. Druhú ruku položil na jej druhé rameno a na najkratší moment si pomyslela, že ju chce pobozkať a že by to nebolo také zle. Namiesto toho ju zvrtol nazad k zrkadlu.

"Chceš vedieť, čo naozaj vidím, Grangerová?" spýtal sa. Pozrela sa do jeho očí v zrkadle. "Vidím bystrú ženu, ktorá sa konečne poučila. Tú istú chybu znovu neurobí."

"Dúfam, že nie, Malfoy," pozrela sa na umývadlo.

Odstúpil od nej, "teraz vypadni. Možno by som tiež mohol použiť toaletu, kým som tu."

"Len choď, mne to nevadí," riekla s vykriveným úškrnom. Prikročil ku toalete a začal sa rozopínať. "Žartovala som!" Vykríkla. Vybehla z miestnosti a počkala pri dverách kúpeľne. Mohla počuť ako sa vo vnútri smeje.

“Umyl si si ruky? “ Spýtala sa ho, keď vyšiel von, “nepočula som tiecť vodu."

"Čo si moja mama?"vyprskol, "a áno, umyl som si ruky,” dodal.

Znova sa uškrnula, pretože to znelo ako po stý krát za ten deň. Posadil sa na podlahu na chodbe. Prešla k nemu a posadila sa vedľa neho. Ťukol do nej plecom, "tak, akú hru sa teraz zahráme?"


Kapitola 4. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Musím povedať, že táto poviedka je dosť náročná, takže mi prepáčte tie moje poznámky alebo nechaný anglický text. Čím viac hláv, tým viac... Alebo keď vás napadne lepšia hláška... veď už to poznáte, proste dajte vedieť.

Mám to prečítané asi po 15. kapitolu a utkveli mi v hlave dve super scény, pri preklade vždy na ne myslím a uškŕňam sa od ucha k uchu.  Určite sa máte na čo tešiť.

Ďakujem moc za slová podpory, ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Beta-read: 32jennifer2 (17.5.2009)




Preklad: Jimmi

Beta-read: 32jennifer2


Kapitola 4

Draco si pomyslel, že Grangerová má nádherné oči, hlboké, čokoládovo hnedé. Keď si sama seba prezerala v zrkadle, pocítil túžbu zvrtnúť ju a pozrieť sa na ne zblízka. Ale pravdepodobne by ho začarovala.

Myslela si, že s ňou nie je niečo v poriadku. Bláznivé dievča.

Na poschodí si sadol na podlahu na chodbe a k jeho potešeniu sa posadila vedľa neho. "Tak, akú hru sa teraz zahráme?"

"Neviem, ty vynikáš vo výbere aktivít, rozhodni ty.”

"Mohli by sme presnoriť dom," navrhol.

"To nie je pekné," zopakovala svoje predchádzajúce slová.

"Grangerová, Grangerová, Grangerová," pokrútil hlavou v nesúhlase. "Nenávidím, že ti to stále musím pripomínať, ale nikdy som nepovedal, že som milý. Nikto ešte nikdy nepovedal, že som milý. Kto chce byť milý? Milý je nudný. Milý je obyčajný. Milý je všedný."

"Ja chcem byť milá. Znamená to, že som nudná, obyčajná a všedná?" spýtala sa. Z nejakého dôvodu pocítil túžbu sa jej dotknúť. Práve teraz. Na chodbe, kým sedeli na podlahe, bok pri boku. Položil si ruky do lona, aby prekazil to pokušenie.

“Si milá, ale na tebe je to pôsobivé. Je to súčasť tvojej príťažlivosti."

"Mojej príťažlivosti? Vďaka, a vieš, že dnes si bol ku mne veľmi milý.”

"To je len divadlo," usmial sa lenivo.

Tiež sa usmiala sa a položila si ruky do lona. Možno sa ho tiež chcela dotknúť, pomyslel si. “Tu hore je horúco. Poďme nazad von, kde je aspoň čerstvý vánok,” navrhla.

"Žiadne snorenie?" spýtal sa a díval sa ako vstáva.

"Žiadne snorenie," zopakovala. Najprv si kľakol a ona k nemu natiahla ruku. Tá bola pre neho? Zobral ju za ruku a dovolil jej, aby mu pomohla sa postaviť.

"Aké galantné od teba. Si celkom ako džentlman," riekol.

"Ja som dáma," žartovala.

"Potrebujem jednoznačný dôkaz, skôr než sa definitívne rozhodnem," oprel sa plecom o stenu.

"Aký druh dôkazu?" spýtala sa, postavila sa vzpriamene a trošku sa napla.

"Dovoľ mi, nech sa pozriem na niektorú ženskú časť tela a potom sa možno prikloním k tomu, že uverím, že si dáma.”

"Ty si zvrhlík," zasmiala sa. Začala kráčať po chodbe.

"Len nakuknem," dobiedzal.

Otočila sa, aby sa na neho pozrela, pretože už schádzala dole schodmi. "NIE!"

Prebehol pred ňu, "A čo rýchly dotyk? Jeden z prsníkov by stačil."

Zatvárila sa šokovane, ale na tvári mala veľký úškrn. Udrela ho do ruky,  “nikdy!"

"Nikdy?" spýtal sa miesto odpovede.

"Draco Malfoy, ty si zvrátený zvrhlík," pokúsila sa prejsť okolo neho. Zakopla na poslednom schode a spadla na koleno. Keď padala, natiahla ruky, aby sa zachytila. V kuchyni bolo niekoľko svadobných hostí, a tiež aj Harry. Každý k nej pribehol, vrátane Malfoya, ktorý bol na odpočívadle.

"Malfoy ťa sotil?" žartoval Harry.

Draco sa načiahol, aby jej pomohol vstať. Prijala jeho ruku. Nechal jej ruku vo svojej a odprevadil ju, aby sa posadila za kuchynský stôl.

"Krváca ti druhá ruka," poznamenal Draco, keď si kľakol vedľa jej stoličky. Pustil jej zdravú ruku a zobral tú zranenú do oboch svojich. "Môžem to vyliečiť,” ponúkol sa.

"To je v poriadku. Som liečiteľka. Postarám sa o to," odvetila. Za ten čas ich obstúpila malá skupinka. Hermiona z každej strany cítila sliedivé pohľady na ňu a na Draca. Stále držal jej zranenú ruku vo svojej. Naklonila sa bližšie k nemu, "je to v poriadku. Vrátim sa hore do kúpeľne a budem hneď naspäť." Postavila sa a vyšla hore schodmi.

Draco sa postavil. Potter na neho uprene pozeral s hrozivým pohľadom. “Čo máš za lubom?" začal Harry.

"Prepáč?" spýtal sa Draco.

"Ty a Hermiona. Čo sa deje?" spýtal sa Harry konkrétnejšie.

"Nič. Len sa príjemne bavíme na svadbe, je na tom niečo zlé? Bol by si radšej, keby zostala v kaplnke, dobre si poplakala a potom si nechala ujsť hostinu kvôli fľaši vodky a trocha zmrzliny doma úplne sama samotná?" vyrapkal Draco.

Skôr než Harry dokázal spracovať, čo Draco povedal, Hermiona znova zišla dole a držala sa za ruku. "Je to lepšie.” Stále tam bolo malé škrabnutie, ale krvácanie sa zastavilo. "Možno zostane jazva," dodala.

"Jazvy ti dajú charakter," povedal Harry s úsmevom

"Jazvy ti vytvárajú charakter," povedal Draco. "Poďme, Grangerová, ideme sa hrať," zavolal ju a ponúkol jej ruku. Ponúkol jej ruku aj predtým a vtedy ju prijala. Prijme teraz jeho ruku? Prijala ju, keď bola zranená, takže čo by sa jej stalo, keby ju prijala teraz? Pozrela sa na jeho ruku, potom na Harryho. Prijala Dracovu ruku, "zatiaľ ahoj, Harry. Ideme sa hrať hru, myslím."

Vyšli von na prednú verandu. Z verandy visela stará biela drevená hojdacia lavica, zavesená na hrdzavej reťazi. Farba bola olúpaná a niektoré z dosiek chýbali. Draco ich viedol k hojdačke a obaja sa naraz posadili.

"Myslíš, že to udrží našu váhu?" spýtala sa.

"Moju udrží, ale tvoja váha to je iná vec.”

"Nie si veľmi milý, však?" riekla, no v skutočnosti sa bavila na tom, čo povedal.

Ignoroval jej zneváženie jeho charakteru, "čo sa hrať, čo sa hrať... nechaj ma chvíľu rozmýšľať."

"Oh, nebesá," zalamentovala Hermiona. "Ak musíš premýšľať, tak to tu budeme celý deň."

"Práve som sa rozhodol, že ani ty nie si taká milá," odvrkol jej.

"Poznám hru!" vyslovila vzrušene. Otočila sa na hojdačke tvárou k nemu. "Musíme vybrať fiktívnu postavu alebo niekoho z histórie a druhá osoba sa môže spýtať desať otázok a my sa pri odpovedi musíme správať ako tá postava. Tá druhá osoba sa pokúsi uhádnuť, kto sme."

Pozrel sa na ňu akoby práve ochutnal niečo skazené. Bola šialená? To znelo nudne. "Nemyslím si, že áno, ako si si už ty o mne vyvodila, nerád priveľmi rozmýšľam a táto hra znie, že vyžaduje priveľa inteligencie. Myslím, že sa zahráme na Pravdu alebo Odvahu."

"Nie, nemám jedenásť," oponovala.

"Tak sa zahrajme Odvaha alebo Odvaha."

"Nie."

"Tak sa zahrajme Pravda alebo Pravda."

"V žiadnom prípade."

"Poďme hrať flašu."

"Len s dvoma ľuďmi?  Nemám ani trinásť."

"Poďme si hrať Prišpendli chvost lasici," vyriekol nakoniec.

"Zožeň lasicu a môžem sa hrať,” odvetila.

Za ten čas ich rozhúpal dosť vysoko. Mala nohy zastrčené pod telom, pretože jej boli zbytočné. On bol pilot a navigátor. Hermiona sa nakoniec ozvala, "Nehojdaj nás tak vysoko. Vážne pochybujem, že nás tá hojdačka udrží."

"Grangerová sa bojí?" posmieval sa a kolísal ich ešte vyššie. Hrdzavé reťaze škrípali a vrešťali. Hermiona sa pozrela až na strop verandy, aby sa uistila, že reťaze sú pevne v okách.  “Prosím, spomaľ.”

"Nie!" odpovedal. Ako to dopovedal, zoskočil dopredu, pristál na podlahe verandy a hojdačka sa roztočila. Položil ruku na jednu z reťazí, aby zastavil tie pohyby.

Potom, čo hojdačka zastavila, sa postavila, "Malfoy, ty si taký blbec!"

Vrátila sa nazad do domu.

Vo veľmi zlej nálade.

Do čerta!

Draco odchýlil sieťované dvere. Sedela na gauči. V rohu obývacej izby sedel nejaký Weasleyho červenovlasý príbuzný a tvrdo spal. Draco sa vedľa nej posadil na gauč.

"Hneváš sa na mňa?" spýtal sa, nie tak celkom znepokojený, pretože keby sa hnevala, bol si istý, že to bude len krátko. Stačilo by len o trošku viac “zvýšiť' svoj šarm a všetko bude odpustené.  

"Nie, v skutočnosti sa nehnevám.” To ho prekvapilo. Jednako by mohol 'zvýšiť' šarm. Len pre zábavu. Len preto, že to chcel urobiť a len preto, že možno chcela, aby to urobil.

"Dobre," postavil sa a odišiel z izby. Chcela na neho zavolať, povedať 'povedala som, že sa nehnevám,' ale už prešiel cez kuchyňu a von zo zadných dverí.

Aké čudné.

Vrátil sa späť, "poďme, Grangerová." Znova jej ponúkol ruku.

"Kam ideme?" spýtala sa, keď prijala jeho ruku, aby sa postavila. V druhej ruke držal fľašu vína, neotvorenú a dva poháre. "Ideme sa opiť?" vypytovala sa.

"Ak budem mať šťastie," usmial sa.

"Kde?" spýtala sa.

"Na streche, ale samozrejme.”

Pokrútila trochu hlavou, "nemyslím si, že áno. Nenávidím výšky."

"Škoda,” Stále mal jej ruku. Premiestnil sa s ňou na strechu. Nemala na výber nič iné, len ísť s ním. Možno bude vyplašená a bude sa ho musieť držať akoby jej šlo o holý život.


Kapitola 5. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Tak som nevydržala, toto je kapitola pripravená na piatok. Ďalšia už bude AFP (odhad v sobotu). Zajtra som mimo, tak som vás nechcela nechať čakať až do večera.

Inak ešte stále nemám názov poviedky v slovenčine. Nepravdepodobný pár. Môže byť? Alebo ešte počkáť?



Kapitola 5

Čo si myslela?

Bola tu, na streche Brlohu, s Dracom Malfoyom. Bola to veľmi vysoká strecha. V skutočnosti boli len na streche prednej verandy. Podľa jej názoru to bolo stále príliš vysoko.

"Prečo sme tu?" spýtala sa Hermiona.

"Dobrodružstvo," odpovedal.

"Čože?" nerozumela. Ako sú vysoko?

"Potrebuješ trochu dobrodružstva vo svojom živote, Grangerová," povedal.

"Mala som vo svojom živote toľko dobrodružstva, že mi to vystačí na celý život," odpovedala mu. Zlomil by si človek nohu z tej výšky?

"Ale tvoj život sa v poslednej dobe stal rutinou, nemám pravdu?" podpichoval ju, aby zistil, či ju dokáže vyviesť z miery.

"Nie," povedala. Vážne, pád z takej výšky by minimálne bolel, však?

Poobzerala sa dokola, zovierajúc po celý čas jeho ruku. Začínalo ho to bolieť.

"Ty sa naozaj bojíš výšok, však?" spýtal sa.

Nevenovala mu pozornosť. Namiesto toho sa pozrela do okna. "Chceš ísť teraz snoriť?" spýtala sa. "Toto je bývalá izba dvojčiat, priamo tam. Stavila by som sa, že je to na začiatok dobré miesto."

Draco povedal, "inými slovami, chceš sa dostať preč zo strechy, pravda?"

"Áno, ale nie inými slovami, chcem opustiť túto strechu jasnými slovami," povedala.

Vytiahol svoju ruku z jej a posadil sa.

"Čo robíš?" spýtala sa, keď sa teraz držala jeho pleca.

"Sedím. Mala by si to niekedy skúsiť. Ak zostaneš stáť, môžeš spadnúť a zlomiť si nohu," odpovedal.

"AH HA!" vykríkla, "presne na to som práve myslela." Znova sa poobzerala. "Poď so mnou dovnútra," prosila.

"Nie, ty sa posaď ku mne." Poklepal rukou po streche.

Pozrela sa na nadol, ale namiesto toho, aby sa posadila, sa odmiestnila. Nečakal to. Tiež sa premiestnil. Vrátil sa do domu, aby ju pohľadal. Nemohol ju nájsť. Vyšiel von. Do pekla, šťastný pár práve krája tortu. Vrátil sa do predzáhradky. Našiel ju sedieť pod stromom. Prišiel, pripojil sa k nej a sadol si oproti nej na trávu.

"Zničila si mi môj plán," povedal.

"Aký plán ak sa smiem spýtať?" opýtala sa.

"Môj plán opiť ťa na streche a potom ťa zhodiť a spôsobiť ti tak ujmu na zdraví," povedal.

"To bol čo do pekla za plán?" spýtala sa vyvedená z miery.

"Vari nie ten, čo si si predstavovala?" spýtal sa.

"Nie, len som povedala, že sa bojím výšok. Do čerta, Malfoy, nie všetko je o tebe," povedala s jemným úsmevom. Prekrížila si nohy a pozrela sa na pole naľavo od domu. Pozrel sa na to isté pole. Skôr než sa mohol spýtať, na čo myslí, povedala, "na tom poli tam Weasleyovci vždycky hrávali metlobal."

"Hrala si niekedy?" opýtal sa.

"Bol si to ty, kto bol práve som mnou na streche? Samozrejme, že nehrala, bojím sa výšok, pamätáš?" pripomenula.

Nalial jej pohár vína a ona ho ochotne prijala. Nalial jeden pohár aj sebe a oprel fľašu o jej nohu. Povedal, "na zdravie, Grangerová," a štrngol svojím pohárom o jej.

"Poďme sa zahrať tvoju hru," povedala, zrazu viac v pohode. Pomyslel si, že strecha nakoniec bola naozaj zlý nápad. Na zemi je omnoho zábavnejšia.

"Dobre, v tejto hre musíš odpovedať opačne k pravde, jednoslovnú odpoveď. Každá osoba môže položiť päť otázok a ja začínam," povedal.

"Aká je to hra?" spýtala sa.

"Je to lepšia hra než tie, čo si navrhovala predtým ty," povedal.

"Dobre, ale žiadne osobné otázky," povedala.

"A kde je potom zábava?" spýtal sa.

"Tak teda žiadne sexuálne otázky," prehodnotila.

"Prečo nie? Sme teraz priatelia, nie je tak? Nerozprávaš sa o sexe so svojimi priateľmi?" spýtal sa Draco.

"Nie tak celkom. Mojimi najlepšími priateľmi sú Harry a Ron, nuž, Ron bol kedysi, takže sa o sexe priveľmi nerozprávame," povedala.

"Ale mala si aspoň sex, však?" spýtal sa s úškrnom.

Čudne sa na neho pozrela a povedala, "myslíš s Harrym a Ronom?"

"Nie, myslím všeobecne," opravil a dodal, "viem, že si nepochybne mala sex s Ronom a viem si to vo svojej hlavy zhruba predstaviť, ale dúfam, panenka skákavá, že si nemala sex s Potterom. To by ma totálne otrávilo."

"Pozri, to je dôvod, prečo nechcem otázky o sexe," povedala, "pretože tvoje zdravie je pre mňa dôležité." Natiahla ruku s pohárom pre ďalšie víno a on jej vyhovel.

"Myslíš tým, že si mala sex s Potterom?" spýtal sa vážne.

"Nebudem o sexe hovoriť s tebou, či si novonájdený priateľ alebo nie!" zasmiala sa.

Draco pokrčil plecami a povedal, "chceš sa hrať moju hru alebo nie?" Pokynula mu, aby pokračoval a dala si ďalší dúšok. Spýtal sa, "stále miluješ Weasleyho, ale pamätaj, odpovedaj opačne."

"Áno," povedala pokojne.

"Spala si niekedy s Potterom?"

"To je otázka o sexe," pripomenula, ale potom povedala, "Áno," a zachichotala sa.

"Chceš sa vydať počas nasledujúcich piatich rokov?"

"Nie," povedala vážne.

"Máš dnes na sebe nohavičky?"

Udrela ho do ruky, tak ako to urobila predtým a povedala, "Draco."

"To je opak?" spýtal sa.

"Dobre," povedala, "nie."

"Do pekla. Bola si niekedy do mňa zamilovaná?"

Chvíľu bola ticho, potom si dala ešte jeden dúšok, aby odsunula odpoveď. V skutočnosti nikdy nebola zamilovaná do Draca. Samozrejme, že si uvedomovala si, že je veľmi pohľadný, ale skutočne ním v škole pohŕdala. Po škole mu nikdy nevenovala priveľa myšlienok. Ale, pomyslela si, že práve teraz je do neho ľahko zamilovaná, napriek tomu, že on si práve teraz myslí, že sú priatelia. Nespýtal sa 'si do mňa zamilovaná?', spýtal sa, 'bola si niekedy do mňa zamilovaná', ale na druhej strane sú to rovnaké významy slova. (but then again, those were just semantics.)

"Grangerová, upadla si do kómy?" spýtal sa. "Odpovedaj prosím."

Rozhodla sa odpovedať. "Nie," povedala nakoniec. Môže si prísť k svojim vlastným záverom. Bude si pravdepodobne myslieť, že keď bola mladšia, nie teraz. Vyčerpal svoje otázky, takže ju v žiadnom prípade nemôže požiadať, aby to rozviedla.

Nalial jej trochu vína a prisadol si k nej namiesto oproti. Tiež sa oprel chrbtom o strom. Povedal, "si na rade."

Zamyslela sa na chvíľu a povedala, "bol si niekedy zamilovaný?"

"Áno," povedal.

"Máš teraz priateľku?"

"Áno."

"Odfarbuješ si svoje vlasy?" zasmiala sa.

"ÁNO," povedal ostrým tónom. Pomyslela si, že táto otázka ho asi urazila.

"Vedel si, ako veľmi mi v škole veľmi ubližovalo,  keď si bol ku mne hrubý a volal si menami ako humusáčka a bobor (bucktooth beaver)?" spýtala sa, kým sa pozerala do zeme.

Na toto nechcel odpovedať. Ale fér jej fér. Ona odpovedala na jeho otázky. Povedal, "nie." Samozrejme, že vedel, že jej to ubližuje. V tom čase bol krutý tyran. Robil to úmyselne.

Vypila zvyšok svojho vína. Chcel jej naliať ďalšie, ale pokrútila hlavou nie. Povedala, "moja posledná otázka, myslíš, že som pekná?"

Pozrel sa jej priamo do tváre. Slnko bolo vysoko na oblohe a prenikalo medzi vetvy, vrhajúc svetlo a tieň na jej črty. Jej pokožka bola hladká a na lícach mala prirodzený rumenec. Jej pery boli zaokrúhlené, a červené, a plné a vlhké. Jej postava bola perfektná a krížom cez nos na mala tie najrozkošnejšie pehy. Jej oči boli vrelé a príťažlivé. Dal si ďalší dúšok, odhodil pohár na dvor a povedal, "áno."

Zamračila sa. Uvažoval, prečo sa zamračila.

"Chápem," povedala. Postavila sa. "Idem povedať Harrymu zbohom. Bolo to príjemné popoludnie, Draco. Ďakujem ti, že si bol ku mne taký milý, potrebovala som dnes priateľa." Prehovorila vyrovnaným hlasom. Začala odchádzať preč. Postavil sa a dobehol ju.

"Myslel som si, že sme sa toto popoludnie od srdca zasmiali. Prečo odchádzaš?" Skutočne ho vôbec nenapadlo, čo práve povedal. Mal odpovedať opačne, ale jediné, na čo dokázal myslieť, bolo že je skutočne pekná a tak odpovedal áno.

"Bola to zábava a ďakujem ti, ale chcem ísť hneď domov." Pozrela sa nadol na jeho ruku, ktorá sa ovinula okolo jej predlaktia. Pustil ju.

"Čau, Grangerová," povedal stále zmätený.

"Čau, Malfoy," povedala a zamávala mu rukou na rozlúčku. Prešla cez dom.

Díval sa ako vchádza do predných dverí, keď ho udrelo pochopenie toho, čo pod stromom povedal. Mal odpovedať opačne, ale namiesto toho odpovedal pravdivo. Myslela si, že si myslí, že nie je pekná. Prebehol cez dom, von zo zadných dverí. Práve vtedy sa nevesta pripravovala hodiť svoju kyticu. Zbadal ako sa Grangerová skryla za stenu domu a dívala sa. Prešiel k nej, zobral ju za ruku a viedol ju ďalej od domu.

"Musím niečo objasniť," povedal.

Náhle začuli hlas Ginny. Povedala, "počkaj! Ešte nehádž, musíme nájsť Hermionu!"

"Do pekla, Draco, nechcem, aby ma našli. Nechcem stáť so všetkými tými roztúženými starými dievkami a pokúšať sa chytiť kyticu, zatiaľ čo ma každý bude ľutovať, že som nebola pre ženícha dosť dobrá," povedala.

"Máš dvadsaťpäť rokov. To si stará dievka?" spýtal sa. "A pre ženícha si príliš dobrá." Skôr než mohla odpovedať na to, čo povedal, zobrala ho za ruku a rozbehla sa smerom k malej drevenej šope. Otvorila dvere a vtiahla ho dnu.

"Kde sme? To je ich kôlňa?" povedal viac pre seba. Bola tam tma.

"Kôlňa na metly," povedala.

"Myslím, že zašla za roh domu," povedala Ginny, jej hlas znel bližšie. Draco chcel niečo povedať Hermione, ale ona mu pritlačila ruku na ústa. To sa mu dosť páčilo. Jej ruka na jeho ústach, a jej telo tak blízko k jeho, zacítil nával niečoho, čo určite bolo viac než priateľstvo.

"Možno šla nakoniec do domu," zakričala Ginny. Draco dal zo svojich úst preč Hermionininu ruku, ale nechal ju vo svojej vlastnej a vykukol zo dverí.

"Vrátila sa dozadu," povedal.

"Dobre," odpovedala Hermiona. "Chvíľku tu ešte zostanem, a potom pôjdem pohľadať Harryho, aby som sa rozlúčila, ale ty tu so mnou nemusíš čakať."

"Chcel som niečo objasniť z minula," povedal a stisol jej trochu ruku.

"Čo?"

"Nemyslím si, že si pekná," povedal rýchlo. Dokonca aj v tme si pomyslel, že dokáže vidieť, ako sa zamračila. Mentálne si nafackoval a povedal, "hovno, to je tiež zle. Chcel som povedať, fajn, len sa ma spýtaj znova tu prekliatu otázku."

"Akú otázku?" spýtala sa ho. Vedela, 'akú' otázku, ale už viac nemala náladu na hry. "Počúvaj Malfoy, to je v poriadku. Sme priatelia, teraz. Aspoň by som si rada myslela, že sme, takže to nie je problém. Môžeš byť ku mne úprimný." Pretože bola úplne mimo, pustil jej ruku a pritlačil svoju k jej ústam, presne tak ako to ona urobila predtým jemu.

"Spýtaj sa ma znovu, hrom do toho," povedal.

Dal ruku preč. Povedala, "myslíš si, že som pekná?"

"Teraz, pamätaj, tentoraz naozaj odpovedám opačne. Fajn, vieš to, že?" Prikývla. Povedal. "Nie. Odpoveď je nie. Opačne, pamätaj."

Máličko sa na neho usmiala a pozrela sa v rozpakoch na svoje nohy. Znova sa mu pozrela do očí práve keď Harry otvoril dvere na kôlni.

"Čo do pekla tam vy dvaja robíte?" spýtal sa Harry.


Kapitola 6. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.



Kapitola 6

Draco Malfoy si myslel, že Hermiona Grangerová je pekná. Tak to je gól. Kedy sa to stalo? Čo mala teraz povedať alebo urobiť? Rozhodla sa nepovedať nič, namiesto toho sa usmiala a pozrela sa na svoje nohy. Keď sa znova pozrela znova do jeho očí, bola prekvapená, že sa usmieva. Nevedela, čo si myslieť o šťastnom, usmievajúcom sa Malfoyovi. Bolo to pre ňu nové.

Chcela povedať, že si myslí, že on je tiež pekný, nech by to vyznelo akokoľvek hlúpo, keď niekto otvoril dvere na kôlni.

"Čo do pekla tam vy dvaja robíte?" spýtal sa Harry Potter.

Harry mal vždy hrozné načasovanie. "Ja som sa tu skrývala, aby som nemusela predstierať, že chcem chytiť kyticu. Nie je mi jasné, prečo je tu Malfoy," klamala Hermiona. "Prečo si tu, Malfoy?"

Ach, takže zlá potvorka, však? Rozhodol sa nedarovať jej to, tak povedal, "ja som sa staral o svoje vlastné veci, pripravený pridať sa k ostatným chlapíkom pri chytaní podväzku, keď si ma sem dovnútra zatiahla," uškrnul sa. Otočil sa na Harryho a povedal, "môžem len hádať, že sa táto kostička chcela pomuchľovať." (PP: little tart, tart je aj kosť (pekná ženská) aj prostitútka, dokonca horšie, tak neviem)

Hermiona sa tvárila rozhorčene, ale Harry poznal pravdu. Povedal, "dobre, Malfoy, práve teraz máš šťastie, pretože tí 'chlapíci' sa ešte nedali dokopy, aby chytili podväzok. Poď, možno budeš mať šťastie." Schmatol Malfoya za rukáv a vytiahol ho von z kôlne.

Hermiona sa zasmiala, on sa na ňu obzrel a povedal, "pomôž mi."

Povedala, "ty by si nechcel, aby som ti pomohla. Veď nie som nič iné ako šlapka, cundra a neviestka, ktorá ťahá mužov do kôlne, aby sa s nimi pomuchľovala.",

"Grangerová!" žobral.

Nasledovala mužov na zadný dvor. Harry zajačal, "Malfoy je tu, páni, môžeme pokračovať."

Ron práve robil plnil svoju časť predstavenia, keď sťahoval svojimi zubami Pansyin podväzok. Hermiona zbledla. Keby to bol býval robil jej, bola by v takých rozpakoch, že by ho začarovala. Pansy to ani trochu nevadilo. Zabednená cundra. (PP: stupid slag, ale nezdá sa mi, že Hermiona použila slovo kurva).

Draco stál takmer vzadu a otočil sa, aby sa ešte raz pozrel na Hermionu. Pokrčila plecami. Potom dostala báječný nápad. Len čo Ron nechal podväzok preletieť ponad svoje plece, vytiahla prútik, povedala malé neverbálne kúzlo a podväzok pristál priamo v Malfoyovej ruke. Bol prekvapený väčšmi než zvyšok mužov. Rýchlo sa na ňu pozrel a ústami naznačil slová 'to si bola ty!" Znova sa zasmiala, až sa prehýnala od smiechu.

Všetci začali kričať na Malfoya, aby dal podväzok čarodejnici, ktorá chytila kyticu. Keby bola Hermiona vedela, čo sa má stať, nezamierila by podväzok na Malfoya. Pretože nádherná čiernovlasá Pansyina sesternica, podľa všetkého jediná žena v jej rodine bez prasačieho ksichtu, bola príjemkyňou tej kytice a Malfoyove ruky precestujú nahor jej nohou, aby umiestnili podväzok pod jej sukňu.

Draco sa tváril, že ho to teší. Hermiona odstúpila za tú istú stenu domu, skadiaľ práve vyšla. Ničia škoda, ničia chyba. Bol slobodný muž. Nebolo to tak, že by bol jej rande alebo niečo, napriek tomu, že nejako mala pocit akoby bol. Pred dnešným dňom neboli dokonca ani priatelia, a pravdepodobne nebudú ani potom. Mohol napchať svoje pracky na všetky holé nohy, kam chcel. Práve sa zase začala cítiť mrzuto.

Rozbehla sa cez lúku, dokonca ani nevedela, kam viedla. Mala dosť neviest, ženíchov a kytíc na celý život.

Našla lúku poľných kvetín a posadila sa na zem. Kvety boli vyššie než ona, takže ju nikto nenájde. Ľahla si na chrbát s rukami pod hlavou. Pozerala sa nahor na biele plávajúce oblaky. Bol to naozaj perfektný deň na svadbu. Ten typ dňa, o ktorom snívala ako o svojom svadobnom dni. Bol jún, perfektný mesiac na svadbu. Obloha bola žiarivo modrá. Oblaky boli biele a nafúknuté a bolo ich len pár. Teplota dokonalá, vietor minimálny. Pri Merlinovi, ako Ron a Pansy mali toľké šťastie. Na Hermionin svadobný deň bude pravdepodobne pršať, snežiť, čľapkanica a krupobitie.

Zatvorila oči. Začula hlas, ktorý volal jej meno. Napäto počúvala, pretože podľa toho, kto to je, sa možno ozve naspäť alebo možno nie. "GRANGEROVÁ!"

Bol to Draco. Posadila sa vzpriamene. Zavolal ešte raz. Nakoniec povedala, "tu som!" Zamávala rukou vo vzduchu, tak aby ju mohol zbadať.

Zvalil sa vedľa nej na zem. Hermiona mala v ruke bielu sedmokrásku. Zobral ju od nej a chvíľu sa s ňou hral. Potom sa naklonil k nej a vložil jej ju do vlasov, za ucho. Bola to jedna z najromantickejších vecí, ktorú niekto niekedy urobil, a jej srdce vynechalo jeden úder.

Pozrela sa na neho a povedala, "mali ste ty a tá šľapka príjemný čas s podväzkovým pásom?" (PP: tramp - coura, běhna, šlapka, nezdá sa mi, že by niečo z toho Hermiona použila)

"Áno, bolo to dosť zábavné," povedal a ľahol si na zem.

Zostala sedieť. Odtrhla ďalší malý kvietok a krútila ho v ruke. Cítila ako jeho prsty prešli nadol po jej chrbte a potom sa odtiahli. Otočila sa, aby sa na neho pozrela. "Poď sem," povedal. Čo je hlúpy? "Veď som tu, takže čo vlastne chceš?"

"Poď sem dole ku mne a pozrieme sa, aké zvieratá môžeme spraviť z oblakov," povedal. To nebolo vôbec to, čo povedať chcel. Keď sa prvý krát dotkol jej chrbta a zacítil ako sa jej hodvábne šaty otierajú o jeho prsty, chcel jej povedať, aby prišla k nemu kvôli tomu, aby ju mohol pobozkať. Ale pretože toto bol nový vzťah, založený viac na priateľstve než na čomkoľvek inom, nebolo by to múdre.

Ľahla si vedľa neho. Ich plecia boli jediné, ktoré sa dotýkali. Ukázal na nejaký oblak a povedal, "prisahám, že ten oblak tam hore vyzerá ako profil profesora Snapa."

Hermiona sa zachichotala tak silno, že sa jej kolená pritiahli k žalúdku. Hravo sa dotkla jeho ľavého zápästia svojou pravou rukou a povedala, "toto mi neuveríš, ale naozaj som to chcela povedať predtým, než si to povedal ty."

"Myslím, že som médium," zasmial sa.

Otočila sa nabok. "Ak si médium, tak mi povedz, na čo práve teraz myslím."

Otočil sa nabok a pozrel sa jej uprene do očí. Načiahol sa a zobral kvet spoza jej ucha a podržal ho vo svojej ruke. Len chcel ospravedlnenie za to, že sa jej dotkol, ale bola to ďalšia skvelá vec. Riekol, "práve si myslíš, že toto je perfektný deň na svadbu a aká je ho škoda na tých úbohých hlupákov."

Hermiona sa prudko posadila a povedala, "naozaj som o tom premýšľala, zvláštne, nie?"

Tiež sa posadil a povedal, "nie je to zvláštne, myslel som na to isté."

Pritiahla si kolená k hrudi a predklonila hlavu. Povedala, "takže, chceš sa niekedy oženiť? Myslím, že už som sa ťa na to pýtala skôr, ale nemôžem si spomenúť, čo si povedal."

"Áno, viem si predstaviť, že sa ožením, niekedy. Za veľmi dlhú dobu," povedal pravdivo. "Prečo sa chceš tak strašne vydať, Grangerová? Len preto, že všetci naokolo sú už zobratí alebo máš potrebu založiť si rodinu, či čo?"

Pozerala sa na zem a trochu sa sem a tam pohojdávala. "Neviem, Malfoy. Dúfam, že som dosť veľkorysý človek na to, aby som nežiarlila. Chcem tým povedať, chcem deti, viac než jedno a muža, ktorý ma miluje a ctí si ma. Nemusí sa to stať zajtra, ale rada by som si myslela, že mám nádej, že sa to stane, skôr než zomriem."

"Som si istý, že stane. Si mladá. Máš čas," povedal, keď sa ju snažil ubezpečiť.

"Iste, Malfoy," povedala. Znova si ľahla a tak to urobil aj on. Ukázala na ďalší oblak a povedala, "tamten jeden vyzerá ako Ronove prirodzenie."

Príšerne sa zatváril, pozrela sa na neho a zasmiala sa na ňom. "Nie sú to skutočné rozmery, že nie?" spýtal sa.

V ten moment sa Hermiona zasmiala tak silno, že vyprskla. Draco sa nahol k nej, podoprel si hlavu rukou a povedal, "vždy sa mi páčili ženy, ktoré sa vedia smiať."

"Vážne?" povedala.

"Áno, pozrime sa, či ťa môžem znova prinútiť, aby si vyprskla," povedal. Jeho ruka prešla na jej brucho a pošteklil jej rebrá. Pokúsila sa odraziť jeho ruku preč, smejúc sa (a prskajúc).

Dokázala sa od neho vykrútiť a povedala, "to nebolo fér, nebola som pripravená." Sotva lapala dych.

Na kolenách prešiel k nej a povedal, "máš vo vlasoch všetky druhy buriny. Teraz si Potter vážne bude myslieť, že sme sa tu naozaj muchlovali."

"Oh, zaškrtiť Pottera," povedala Hermiona. To vyvolalo u Draca smiech.

"Presne to si myslím!" povedal.

"Mali by sme sa vrátiť."

"Prečo?"  spýtal sa.

"Neviem," priznala. V skutočnosti by s ním mohla stráviť celý deň. Tento deň bol ako najlepšie rande, ktoré nikdy nemala. Aj tak sa postavila. Nasledoval ju. Začala si prehrabávať vlasy prstami. Povedala, "mám vo vlasoch burinu," a ukázala jednu Dracovi ako dôkaz.

"Najprv ryža, potom burina," povedal a navrhol, "dovoľ, nech ti pomôžem."

Pravú ruku zdvihol nahor k jej vlasom a vyčesával ich svojimi prstami. Boli také jemné. Myslel si to už predtým, ale teraz to vedel. Hermiona ho upreto pozorovala. Jeho oči sa upierali na jej vlasy. Keď konečne skončil, spustil ruku a pozrel sa na ňu. Zbadal ako uprene na neho pozerá. Ťahalo ho smerom k nej, tak urobil krok bližšie. Jej ústa sa trošku pootvorili. Jej oči, roztvorené a jasné. Jeho oči niečím prebleskovali. Nebola si istá, čo to bolo. Chcela povedať niečo hlúpe ako 'mali by sme sa vrátiť', ale potom si spomenula, že to už povedala predtým. Namiesto toho urobila krok smerom k nemu. Boli dosť blízko na bozk, pomyslela si. Možno by sa mali pobozkať. Ak ju nepobozká do piatich sekúnd, naberie odvahu a pobozká ho ona. Zostali bez pohnutia, bez slov, len na seba uprene hľadeli. Začala v duchu počítať, päť, štyri, tri, dva, jeden... nič sa nestalo.

Nepobozkal ju. Ich bezprostredná blízkosť bola teraz trápna. Prečo len nezašla ďalej a nepobozkala ho ona? Priložila ruku k jeho lícu. Jeho pokožka bola teplá. Napokon bol teplý deň. Nechala ruku klesnúť k jeho krku. Načiahol sa a zobral jej ruku do svojej. Jemne ju stisol predtým než si ju priložil na hruď. Nechal svoju ruku na jej, kým jeho druhá ruka sa tiahla pomaly nadol jej lícom. Skončila prikrytím jej tváre.

Povedal, "na čo myslíš?" Jeho ruka bola teraz na jej krku. Mohol cítiť jej pulz. Bum, bum, bum. Jej pulz bol rýchly. Bol si istý, že jeho tiež.

"Na čo myslíš ty, Malfoy?" spýtala sa. Jej hrdlo bolo také vysušené, že nevedela ako dokázala položiť tú otázku.

"Premýšľam nad tým, že sa mi páči byť tvojím priateľom," povedal.

To nebolo to, čo chcela počuť. "Priateľom?" spýtala sa.

"Nechceš byť moja priateľka, Hermiona?" spýtal sa. Pomyslela si, že jej meno znelo tak cudzo, keď vyšlo z jeho úst.

Ich postoj sa nezmenil. Jeho ruky boli v tej istej pozícii, jedna nad jej rukou odpočívala nad jeho srdcom, jeho druhá ruka bola teraz vzadu za jej hlavou a hrala sa s jej vlasmi. Jej druhá ruka prešla k jeho čeľusti a obkreslila jej krivku až k jeho brade. Nabrala odvahu, ktorú si priala, aby mala skôr, a obkreslila tým istým prstom jeho ústa. Zhlboka sa nadýchla a ťažko prehltla predtým než odpovedala.

"Áno," povedala. Jeho ústa sa zrazili s jej. Stalo sa to tak rýchlo, že sa takmer prekotila dozadu. Jej kolená sa zohli, neschopné niesť jej kostru. Pobozkal ju, odtiahol sa späť, pozrel sa na ňu, zavrčal (zavrčal ?) a šiel ju znova pobozkať. Pritlačil svoje ústa tak silno na jej, že ledva mala čas zareagovať.

Jej hlava sa posunula trochu nabok, keď ju začal bozkávať jemnejšie. Stále to bol zatvorený bozk, ale jeden z najlepších, ktoré kedy mala vo svojom živote. Konečne dal preč svoje pery z jej. Obe jeho ruky boli teraz okolo jej pása. Mala pocit, že jej srdce vyskočí z hrude. Zosypala by sa, keby ju nedržal.

"Takže priatelia, Grangerová?" spýtal sa.


Kapitola 7. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu A Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

PS. Ešte stále to nie je scéna, ktorú som mala na mysli, keď som hovorila, že si dve pamätám.



Kapitola 7.

Dracove ruky ju držali tak blízko. Držali sa spolu večnosť. Chcel ju pobozkať, ale nechcel ju vyplašiť. V jednom okamihu si dokonca pomyslel, že ho chce pobozkať ona. Nakoniec sa načiahla a prešla po jeho perách svojím ukazovákom. Potom povedala to slovo, "Áno."

Aká bola otázka?

Prirazil svoje ústa na jej. Trochu sa zapotkýňala, takže ju chytil ešte pevnejšie, jedna ruka vzadu za jej hlavou, druhou držal jej ruku na svojej hrudi. Pohla hlavou nabok a získala tak pevnosť v nohách, ktorú dočasne stratila. Začal ju bozkávať opatrnejšie. Tentoraz ešte nebude sondovať, nechá prvý bozk prostý, cudný. Položil obe ruky okolo jej drieku. Draco sa rozhodol spýtať, "takže priatelia, Grangerová?"

Stále ju pevne držal, obe jej ruky prešli k jeho hrudi. "To je to, čo chceš, aby sme boli?" spýtala sa.

"NIE, NIE, NIE," pomyslel si. Čo mal povedať? Nakoniec povedal, "rád by som s tým začal."

Jej ďalší pohyb ho zaskočil nepripraveného. Oprela sa o neho a položila svoju hlavu na jeho plece. Rukami ho objala okolo pása. S tvárou pritlačenou na jeho hruď povedala, "iste, môžeme byť priatelia."

Položil ruku pod jej bradu, aby ju prinútil pozrieť sa na neho. Skôr než mohol zistiť, čo tým myslela, usmiala sa na neho a odstúpila od neho. Nemal by dať preč ruky z jej pása. Mal by ju ešte chvíľu držal ako zajatkyňu.

"Poďme nazad sa a dajme si nejaký koláč. Cítim sa dosť unavená. Možno ma trochu cukru preberie," povedala.

"Ak to je to, čo chceš," povedal.

Zdalo sa mu, že ju začul povedať, "nezáleží na tom, čo chcem ja," keď kráčala pred ním nazad do Brlohu.

"Prepáč?" spýtal  sa.

"Nič," povedala a obzrela sa na neho s ďalším umelým úsmevom.

Pribehol k nej a povedal, "urazil som ťa?"

"Nie, vôbec nie," povedala.

Vrátili sa do zadnej záhrady. Hostina bola v plnom prúde. Väčšina stolov bola zatlačená dozadu, aby urobila miesto na provizórnom tanečnom parkete. Hermiona chcela dostať koláč. Zdvihla dva taniere a povedala, "mám aj pre teba, Malfoy, takže by si mi mohol zobrať kávu a ja zoberiem náš koláč k stolu."

Bol trocha zmätený. Správala sa tak zvláštne, zdržanlivo, ale stále s ním chcela stráviť zvyšok popoludnia, hoci podľa všetkého len ako 'priatelia'. Musel ju pochopiť zle. Samozrejme, spýtal sa jej, či chce, aby boli priatelia, ale len sa okúňal. Laškoval. Možno ho zobrala vážne. Príde na to.

Priniesol dve kávy k miestu, kde sedela. Posadil sa vedľa nej, predklonila sa a povedala, "pozri sa na šťastný pár."

Urobil ako žiadala. Boli na tanečnom parkete. Ale netancovali. V podstate jeden druhého obťažovali. Bolo to takmer neslušné. Draco sa zaksichtil, nechtiac, a Hermiona sa zasmiala. Otočil sa k nej a s úžasom sa pozeral. Už znova jedla svoj koláč. Rozhodol sa tiež zjesť svoj. Šokovalo ho, keď odhodila vidličku a povedala, "vážne! Žerie jej tvár rovno na tanečnom parkete! Aké trápne."

Draco povedal, "tak sa prestaň pozerať!"

Ukázala na novomanželov a povedala, "ako tomu môžeš zabrániť?"

Zobral do ruky jej namierený ukazovák a položil jej ruku na stôl.

"Zhlboka dýchaj, Grangerová. Spomeň si, povedala si, že ho už viac nemiluješ. Vidieť ich takto, nechutných, prosím, nemalo by ťa to vytáčať," uzavrel Draco. Dal si ďalší kúsok torty.

Položila si ruky do lona a napriek tomu, čo Draco povedal, pokračovala v zízaní na Pansy a Rona. Vypúšťala krátke frázy ako 'fuj' a 'zožeňte si izbu'.

Nakoniec, aby sklapla, urobil Draco jedinú vec, ktorú mohol urobiť na dvore Brloha obklopený všetkými tými Wesleyovcami a jej priateľmi. Áno, Draco Malfoy chytil Hermionu za tvár, otočil ju, aby sa na neho pozrela a potom to urobil! Rozpleštil zvyšok svojho koláča do jej tváre.

Povedať, že bola šokovaná, by bolo slabým slovom. Bola šokovaná, rozzúrená, zlostná a fučiaca. Jej ústa zostali otvorené, malý kúsok polevy, ktorý sa jej hojdal na nose, spadol na stôl.

Trochu sa bál, pretože vo svojich očiach mala výraz, ktorý mu hovoril, že je pripravená ho zabiť.

Zobrala servítok, začala si utierať tvár a povedala, "prečo si do pekla toto urobil?"

"Buď vďačná, že to je jediné, čo som urobil," povedal jej, "musel som ťa nejako umlčať a rozhodoval som sa medzi bozkom a týmto."

Zatiaľ čo pokračovala v utieraní koláča z tváre, povedala, "dala by som prednosť bozku."

Usmial sa a povedal, "náležite si značím, takže nebudem váhať zaradiť to do plánu opatrení niekedy nabudúce, keď budeš zúrivosťou bez seba."

Zabudla trochu polevy na brade. Zdvihol prst a utrel jej to z tváre a potom si položil prst s polevou do svojich úst. "Mňam, tá poleva na tebe chutí dokonca lepšie než chutí na tom koláči."

Povedala, "som zvedavá akoby chutila na tebe?" Hneď zobrala svoj koláč do ruky a zdvihla ho do výšky.

"Zlož ten koláč, Grangerová, obaja vieme, že na to nemáš gule," zatiahol, otočil od nej svoj pohľad a napil sa kávy. Zacítil ako ho koláč zasiahol na boku jeho tváre.

Otočil sa a pozrel sa na ňu, ohromený, pretože sedela vedľa neho a smiala sa! Na ňom! Zobral obrúsok, utrel si tvár a povedal, "za toto zaplatíš, Grangerová."

V tej chvíli sa ku nim rozhodli pripojiť Harry Potter a Ginny. Harry položil ich koláče na stôl a povedal, "Hermiona, mám tu ešte dva kúsky, keby si potrebovala zasiahnuť aj jeho druhú stranu."

Otočila sa a povedala, "možno by som na to mala zdvihnúť teba."

Kým Harry narovnával tie koláče na stole, Draco sa načiahol a schmatol jeden kúsok rovno do svojej ruky. Hermionine oči sa rozšírili a povedala, "daj si povedať, Malfoy. Ty si začal. Nie sme deti a toto je svadba. Musíme sa správať dôstojne."

"Dám ti ten koláč na tvár s maximálnou dôstojnosťou a slušnosťou, to ti sľubujem, Grangerová," povedal s predstieraným slušným správaním.

Hermiona sa postavila a zdvihla ruky pred seba v obrannom geste. Harry sa postavil a povedal, "fajn, teraz si do pekla musím ísť po ďalší koláč."

Ginny povedala, "zober dva." Postavila sa a podala Hermione svoj koláč. Pozrela sa na Draca a povedala, "teraz je to fér boj, pretože obaja ste ozbrojení a nebezpeční."

Draco povedal, "naozaj chceš hodiť na mňa ten koláč, Grangerová? Nemyslím si, že si dosť rýchla, aby si ma dobehla!" a hodil na ňu svoj kúsok, ktorý pristál priamo na jej hrudi, cukrová poleva pokryla jej pokožku. Zatváril sa trošku pobavene, že zasiahol svoj cieľ. Povedal, "maj sa!" a rozbehol sa krížom cez záhradu na otvorené pole.

"Dostaň ho, Hermiona!" vykríkla Ginny. Čoskoro veľa ľudí sledovalo a hecovalo Hermionu.

Odkopla topánky, a uvidela ako sa v bezpečnej vzdialenosti otočil a vyplazil na ňu jazyk. Povedala, nahlas, "skutočne by sme mali robiť toto? Sme zrelí dospelí ľudia a robíme ešte horšie predstavenie ako ten pár, o ktorom sme sa práve bavili."

Ginny sa naklonila k vracajúcemu sa Harrymu a povedala, "myslím, že hovorí o novomanželoch, ktorí sa predvádzajú na tanečnom parkete."

Harry sa postavil, dal jej ďalší kus koláča, keď ho pleskol do jej druhej ruky, kým Malfoy všetko sledoval zblízka. "Dva kusy, pre prípad, že by si prvý krát minula. Teraz ho dostaň, Grangerová, a predveď mu z čoho si stvorená," podpichoval ju Harry. (PP: show him what you are made of)

Draco vykríkol, "viem, že je z stvorená z Pottera. Koniec koncov bola Chrabromilčanka. Samé reči, žiadne činy." Zabával sa, keď sa jej posmieval. (PP: I know what she’s made of Potter)

Hneď sa za ňou ocitol George Weasley a napchal jej tretí kus lepiacej sa sladkosti do ruky. Seamus stál vedľa nej a povedal, "mám ti dať pohár punču, aby si mu ho tiež hodila do tváre?"

"Nie, toto zatiaľ stačí," povedala. Začala kráčať za Dracom, pomaly sa k nemu približovala. Otvorene sa jej smial.

"Ty si taký babský Chrabromilčan, Grangerová," pokračoval v posmešných komentároch. Vedel, že vie, že len žartuje, ale tiež si uvedomoval, že je na dvore s bandou bývalých Chrabromilčanov a len s niekoľkými bývalými Slizolinčanmi, takže bude udržiavať svoje 'nechutné kecy' na minime.

Sledovala ho pozorne, stále sa pomaly približovala. Prestal sa hýbať a hrdo na svoju tvár nasadil svoj svetoznámy úškrn. Ruky si dal v bok a povedal, "poďme, maličká, ukáž mi, čo máš."

S koláčmi stále opretými o svoju hruď začala šprintovať. Najprv bol prekvapený, že sa môže tak rýchlo pohybovať, takže to bol dôvod prečo hneď neutiekol, a tak ho zasiahol prvý kus koláča, ktorý opustil jej ruku. Tesne ho minul, len malý kúsok polevy mu zostal na rukáve.

Zvrtol sa do behu a ona za ním. Dav začal na ňu kričať, ona bežala rýchlejšie než kedy bežala vo svojom živote. Zatočil medzi stromy a kríky a znovu sa jej vysmieval.

"Nedokázala by si trafiť ani stenu kôlne, ktorá sa nehýbe, Grangerová," povedal spoza stromu. Hodila druhý koláč. Zasvišťal pri jeho hlave, príliš blízko, aby bol v pohodlí.

Prebehol k druhému stromu a skryl sa zaň. Ona za ním. Začal krúžiť okolo stromu a ona tesne za ním. Povedal, "už len jeden kus, Grangerová. Mier dobre."

Tvárila sa odhodlane. Páčil sa mu na nej ten výzor. Dav teraz stál, akoby vytvoril postrannú čiaru a stále na ňu kričal povzbudivé slová. Povedala, šeptom, "nechaj ma ťa trafiť tým posledným kúskom, nech to môže skončiť, inak mi stále budú dodávať koláče a ja budem musieť stále za tebou utekať."

"Chceš, aby som 'ťa nechal' ma trafiť? Myslím, že nie, drahá," zatiahol Draco, " pretože si musím udržať svoje dobré meno."

"Povedz si cenu," uškerila sa.

"Nemáš dosť," vrátil jej.

"Neexistuje nič, čo by si odo mňa chcel?" spýtala sa, nie celkom si uvedomila hlbší zmysel svojich slov.

Zatváril sa takmer diabolsky a povedal, "Ach, je tam jedna vec, Hermiona, ale ty by si nesúhlasila."

Obaja sa pohybovali sem a tam, ten koláč vysoko nad jej hlavou, pripravený vyletieť. Povedala, "to nevieš, Malfoy. Možno by sa mi tvoj návrh páčil. Povedz mi ho."

Zrazu mal na tvári koristnícky výraz a urobil tri kroky bližšie k nej, ale než jej mohol povedať svoj návrh, vypustila koláč zo svojej ruky a s väčšou silou, než by si pomyslel, že má, ho hodila priamo na neho a on dopadol na jeho pravé rameno. Dav volal na slávu.

"Ach, teraz zaplatíš!" Rozbehol sa k nej a ona skutočne zvýskla. Bežala preč, on ju naháňal, nie tak rýchlo akoby mohol, na otvorené pole. Chcel ju zahnať dosť ďaleko od sliedivých očí, aby ju skutočne mohol prinútiť zaplatiť.

Preliezla drevený plot, ktorý on poľahky dokázal preskočiť. Keď už boli dosť ďaleko od svadobnej hostiny, pohnal svoje nohy rýchlejšie a dobehol ju okamžite. Chytil ju za ruku a otočil ju. Dal obe ruky okolo jej tela a stiahol ju na zem, vedome prevzal záťaž ich pádu na seba. Ďalšou výhodou, že prebral váhu ich pádu na seba, bolo, že skončila na ňom.

Držal ju nad sebou. Obaja boli zadychčaní. Zatlačila do neho rukami. Len ich prevrátil, takže teraz bol navrchu on. "Povedz vzdávam sa."

"Čože?" spýtala sa ťažko dýchajúc.

Jeho tvár bola tak blízko pri jej a váha jeho tela na jej tele vysielala chlad a oheň naskrz jej nervovým systémom.

"Povedal som, povedz vzdávam sa, vzdaj to, Grangerová!" povedal.

"Nikdy!" povedala, protestujúc, doširoka sa usmiala a trochu sa pod ním pohla pri chabom pokuse o únik.

Jeho ústa boli centimeter od nej. "Povedz vzdávam sa, alebo sa priprav na následky."

"Nie," povedala potichu.

Nemohol si pomôcť. Jeho tvár sa naklonila k nej a uhryzol si z koláča na jej hrudi. To ju zarazilo. Povedala, "čo robíš?"

"Povedz vzdávam sa," povedal znovu. Tentoraz olizol je kľúčnu kosť a vrátil sa späť, aby jej čelil s cukrovou polevou na svojich ústach. Olizol si pery.

"Draco, pusti ma, niekto nás môže uvidieť," povedala.

"Všetci sú dostatočne ďaleko, teraz povedz vzdávam sa," zopakoval. Tentoraz zobral ukazovák a nabral ním polevu z priehlbiny na jej krku, pri otvore límca jej šiat. Podržal prst pokrytý polevou nad jej tvárou a potom ho priložil na jej ústa. Natrel jej polevou ústa a potom sklonil hlavu a zlízal polevu z jej úst. Zopakoval tento čin ešte raz. Povedal, "povedz vzdávam sa, lebo inak budem pokračovať."

Pohľad, ktorý mu venovala, nedokázal rozlúštiť. Povedala, "zlez zo mňa, Malfoy, nechcem sa už viac hrať."

"Kto povedal, že sa stále hrám?" povedal so zatajeným dychom.

"Priatelia sa jeden k druhému takto nesprávajú," pripomenula.

"Možno som sa práve rozhodol, že nechcem byť tvoj priateľ," povedal s jedným zdvihnutým obočím.

Spýtala sa, "nechceš?" Skoro vyzerala skľúčene. Priložil polevou pokrytý prst znova na jej ústa. Práve chcel zašpiniť jej ústa ďalšou polevou, keď k jeho úžasu si vložila jeho prst do úst a polevu z neho zlízala. Bol viac vzrušený než kedy bol vo svojom živote.

Uškrnul sa. "Ani toto nerobia priatelia, Grangerová."

"Myslím, že sme sa práve rozhodli, že nie sme priatelia," usmiala sa.

Opätoval jej úsmev. Zrazu si pomyslela, "ach nie, a čo teraz?"


Kapitola 8. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu A Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Táto kapitola je tu už dnes vďaka hatifnatif, Hannelke a ladyF a venujem ju špeciálne im.  Ako moje poďakovanie za ich komentáre.



Kapitola 8.

Jediné, na čo Hermiona dokázala myslieť, bolo kam do pekla toto tu povedie? Draco Malfoy a ona začali dnešný deň ako známi, ktorí spolu chodili do školy, pozvoľna sa stávali priateľmi takmer ako 'kamoši na pivo', a potom sa stali dôvernými priateľmi a potom skutočnými priateľmi a teraz čo? Čo sú teraz?

Bez varovania zatlačila do jeho hrude a povedala, "zlez."

"Nie," povedal. Čo sa s ňou robilo?

"Prosím, Draco, zlez zo mňa," povedala a nakoniec ho odtlačila. Prevrátil sa na chrbát, ruky rozhodil popri svojich bokoch. Otočila sa a postavila sa. Oprel sa o lakte a pretože sa pokúsila odísť preč, chytil ju za členok.

"Pusti," žiadala.

"Čo sa s tebou deje?" spýtal sa.

"Pusti mi nohu," povedala znova a poťahovala svoju nohu sem a tam v jeho ruke. Stále držal rukou jej nohu, vzpriamene sa  posadil a položil druhú ruku na jej lýtko.

"Vážne, pusti ma!" Začínala sa hnevať.

"Čo sa s tebou deje? Z ničoho nič si ako prútik v zadku," povedal Draco. Pustil ju a postavil sa.

Začala si narovnávať svoje oblečenie. "Je to beznádejné," povedala.

"Čo?" Myslel si, že myslela 'ich'.

"Moje šaty. Sú špinavé, je na nich poleva a škvrny od trávy. Neviem, či dokáže vôbec mágia odstrániť tie škvrny," povedala.

"V tomto je problém? Nedošlo mi, že si taká povrchná. Koho zaujíma, že na tvojich šatách sú škvrny? Komu sa snažíš zaimponovať?" spýtala s jasnou arogantnosťou.

Chcela povedať 'tebe', ale povedala, "nikomu. Nemôžem si pomôcť, že nie som úplne zaujatá len sama sebou ako si ty."

"Takže už sme v bojovej fáze nášho vzťahu?" spýtal sa Draco.

Hermiona sa začala vracať na hostinu. Povedala, "my nemáme žiaden vzťah, či hej?"

"Myslím, že nie," povedal úprimne. Kráčal povedľa nej.

Povedala, "Idem sa pozrieť, či tu Ginny nemá niečo, čo by som si mohla požičať, pretože už tie šaty nechcem mať viac oblečené."

"Potom prečo neísť rovno domov?" povedal rozrušený.

Chcel, aby išla domov? "Myslím, že by som mohla ísť." Zastala. Preskočil znova cez plot. Pokračoval v chôdzi ku domu. Ona stála a opierala sa o zábradlie plotu. Otočil sa a ona bola chrbtom k nemu, opretá o plot. Vrátil sa k nej. Oprel sa o plot, vedľa nej, tvárou druhým smerom. Pozrel sa na ňu.

"Z čoho si tak náhle na dne? Z predstavy svadobnej noci?" spýtal sa.

Dokonca sa usmiala. Otočila sa, aby sa na neho pozrela a povedala, "dnes sme sa pobozkali."

"Vážne, ani som si nevšimol," povedal.

"Vtipné," usmiala sa.

"Ľutuješ ten bozk?" spýtal sa.

"Vôbec nie, ty áno?" spýtala sa.

"Samozrejme," povedal. Usmial sa a štuchol svojím plecom do jej. "Ty si taká dôverčivá, Grangerová. Neľutujem ho."

"Boli by sme sa bývali pobozkali pred chvíľou, na poli?" spýtala sa.

"Dúfal som, že áno," povedal úprimne.

"Takže ma máš rád alebo niečo také?" spýtala sa.

"Čo sme deti?" uškrnul sa. "Máme 'radi' jeden druhého?"

"Nuž, dobre, nechaj ma to preformulovať," povedala, preliezla plot, takže teraz mala tvár rovnakým smerom ako on. Posadila sa vrch plotu, jej noha sa dotýkala jeho ruky, ktorú opieral o plot.  Povedala, "vieš si nás po dnešnom popoludní predstaviť spolu?"

"Možno," povedal okúňavo, zohol sa a odtrhol dlhý list trávy.

"Vieš si nás prestaviť, že spolu randíme alebo niečo také?" povedala placho.

Odtlačil sa od plotu a postavil sa pred ňu. Zobral list trávy a kĺzal ním pomaly po jej líci. Pohladil ním krk, až k jej kľúčnej kosti, skončil na jej hrudi, ktorá bola stále pokrytá koláčom. Povedal, "viem si nás predstaviť randiť a určite vidím to 'alebo niečo také'." Odhodil ten kus trávy a položil jej ruku na koleno. Naklonil sa bližšie k nej a keď bol pri nej takmer nos pri nose, povedal, "je to odpoveď na tvoju otázku?"

Zahryzla si do pery, pozrela sa na oblohu a potom sa od srdca zasmiala. Povedala, "nikto tomu nikdy neuverí! Sme taký nepravdepodobný pár, nemyslíš?"

"Myslím, že mi dvaja sme ako džem a chlieb," povedal.

"Ja som džem, pretože som sladká," povedala.

Naklonil sa bližšie a priložil svoj nos až k jej krku. Pričuchol. Pozrel sa jej nazad do očí a povedal, "to robí ten koláč, že voniaš sladko, iba preto by som ťa opísal ako sladkú."

"Ty si chlieb," pokračoval, ignorujúc, čo povedal. "Biely a obyčajný."

"Biely a obyčajný?" spýtal sa a silnejšie ju stisol na kolene. Pošteklil zospodu jej koleno, chytila sa rukami jeho pliec, aby zabránila pádu kvôli tomu, že sa smiala.

"Prestaň!" povedala, keď sa triasla na chatrnom zábradlí plota. Skoro spadla dozadu, položil jednu ruku za jej chrbát, aby ju vyrovnal. Presunul ruky k jej pásu a nadvihol ju z plota.

"Vráťme sa na tú malú hostinu, skôr než vyšlú pátraciu čatu," povedal, keď ju postavil na zem pred seba. Načiahla sa po jeho ruke a on ochotne odpovedal tým,, že vložil jej ruku do svojej. Keď kráčali smerom k domu, povedal, "sme už takmer späť, je načase prestať sa držať za ruky."

"Prečo?" úprimne sa opýtala.

"Ach, žiaden dôvod, len som to komentoval," povedal a stále ju držal za ruku. Pravda bola, že keď sa priblížili k oslave, ktorá bola v plnom prúde, len veľmi málo ľudí si vôbec všimlo, že sa držia za ruky. Väčšina hostí bola na tanečnom parkete. Povedal, "máš záujem tancovať?"

"Nie som najlepší tanečník, ale iste, ak ti nebude vadiť, že ti postúpam po prstoch. A tiež dúfam, že ti nevadí stav mojich šiat," povedala.

"Mohla by si si ich vyzliecť, ak ti to toľko vadí," povedal s úsmevom.

"To by sa ti páčilo, však?" spýtala sa.

"Veľmi," odvetil nazad.

Ospravedlnila sa a odišla k stolu, kde si nechala kabelku. Vytiahla prútik a vyčistila zostávajúci koláč. Prešiel za ňu a povedal, "vyčistíš tiež moju košeľu, Malfoyovci zvyčajne nechodia s koláčom po celej košeli."

"Naozaj? Myslím, že si spomínam na tvojho otca, ako mal niekoľko krát koláč na svojom hábite," žartovala.

Zobrala prútik a vyčistila aj jeho. Vrátila prútik do kabelky a povedala, "zatancuješ si so mnou, Malfoy?"

"Myslel som, že sa nikdy nespýtaš," povedal.

Vrátili sa do stredu tanečného parketu, začali tancovať a ona povedala, "kto tušil, že môžeš byť taký očarujúci?"

"Kto tušil, že môžeš byť taká zábavná," odporoval.

"Bavil si sa dnes?" spýtal sa, keď zdvihla ruky k jeho krku. Jej prsty sa preplietli vzadu za krkom. Zovrel svoje ruky za jej chrbtom, nechal ich odpočívať na vypukline nad jej pozadím.

"Mal som úžasný čas. Dúfam, že ty tiež," priznal.

"Čo ťa prinútilo počkať na mňa v tej kaplnke?" spýtala sa.

"Nečakal som na teba. Máš domýšľavé ego," povedal zľahka.

"Oh, prepáč. Nuž, prečo si tam bol?" spýtala sa.

"Záleží na tom?" spýtal sa.

"Nie, len som vďačná," povedala a na lícach jej vystúpil rumenec. Pritiahol si ju bližšie. Presunula ruky z jeho krku pod jeho ruky a nechala ich okolo jeho pása. Tvárou odpočívala na jeho pleci.

"Grangerová?" spýtal sa.

Znova sa otočila tvárou k nemu. "Áno?" opýtala sa späť.

"V tej kaplnke som čakal na teba, ale úprimne, naozaj neviem prečo, ale tiež som za to vďačný," priznal. Hľadel jej uprene do očí. Usmiala sa na neho a znova sa oprela tvárou o jeho plece, spokojná v tejto chvíli, spokojná v jeho náručí, spokojná so zmenou ich vzťahu, aj keď stále nedefinovaného."


Kapitola 9. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Rýchly preklad ako poďakovanie Carme, hatifnatif  a ladyF. Ste úžasné. Ale dnes by už hádam stačilo.



Kapitola 9

Priznal sa jej, že na ňu čakal v kaplnke. Nemal v pláne to priznať. Nemal v pláne nič z tohto. Preto sa to možno zdalo také správne, pretože to bolo spontánne.

Dnes neočakával nič viac, než len dívať sa ma jej tvár, vyvolať jej úsmev a odísť odtiaľto so svojou novou priateľkou, s nádejou na ďalšie stretnutie, možno obed alebo večeru na budúci týždeň. Teraz mal pocit, že už sa presunuli cez všetky tie trápne fázy na začiatku vzťahu. Po prvé, už sa vzájomne poznali. To záležitosť značne uľahčilo. Po druhé, podľa všetkého už obaja považovali toho druhého za príťažlivého. Po tretie, to 'opatrné našľapovanie' ako časť začínajúceho vzťahu, to hovorenie správnych vecí, predstieraná skromnosť, nevinné lži, bolo pri nich diskutabilné. Po štvrté, a najdôležitejšie, flirtujúca časť začínajúceho vzťahu sa už diala na plné obrátky. Do pekla, veď už sa dokonca pobozkali. Pri Malfoyovom odhade boli asi tak na úrovni piateho, či šiesteho rande.

Tá svadba bola o jedenástej, pred obedom, na recepciu prišli o jednej a teraz sú takmer štyri. Toto bolo ukážkové stelesnenie rýchleho randenia. Päť hodín rovná sa päť rande. Ak tu zostanú až do súmraku, budú prakticky zasnúbení. Usmial sa v duchu.

Držal jej ruku, hojdal sem a tam a premýšľal o svojej teórii. Znova sa vrátil k vedomiu, keď povedala, "už tá pieseň skončila, Malfoy."

"Oh, pravda," povedal. Zobral ju za ruku a viedol nazad k stolu.

"Na čo sa škeríš?" spýtala sa ho.

Má jej to povedať? Rozhodol sa, že musí. Siahol po dvoch pohároch šampusu , ktoré boli na bufetovom stole  a jeden jej podal. (PP: správne označenie je šampaň flétňa, sklára by ste na smrť urazili, kebyže tomu poviete pohár, ale nič v slovenčine ma nenapadlo) Zaviedol ju k stolu. Posadili sa, znova sa usmial a porozprával jej svoju teóriu. Päť hodín rovná sa päť rande. Prešiel ten zoznam s ňou, prvé - zoznámenie, druhé - vzájomná príťažlivosť, tretie - zodpovedajúce etikete, štvrté - flirtovanie a známky náklonnosti alebo v ich prípade pobozkanie.

Žasla nad jeho úvahami o ich vzťahu a povedala, "ak je toto naše piate rande, tak čo sa spravidla deje na piatom rande?"

"Sex, veľa sexu," povedal pokojne.

Povedala, "Rovno tu na stole alebo sa vrátime von na pole?"

"Stôl by vyhovoval," povedal, keď prijal jej návnadu.

"Myslím, že je ťažké uveriť, že ty čakáš so sexom až na piate rande," reagovala.

"Záleží to od ženy, s ktorou randím," povedal úprimne.

"Takže, aby bolo jasné. Ak platíš žene, napríklad prostitútke, spíš s ňou na prvom rande, je tak?" vtipkovala.

"Ale samozrejme," povedal.

"Ak na ňu minieš veľa peňazí, pohostíš ju vínom a večerou, vezmeš ju do divadla a kúpiš jej nejaký darček, potom čakáš sex na druhom rande, mám pravdu?" žartovala.

"Dokážeš vo mne čítať ako v otvorenej knihe," povedal.

"Sex na treťom rande príde vtedy, keď si ju počastoval vínom a večerou, plus si ju zobral do divadla alebo tak, ale ešte si jej nekúpil žiaden darček," povedala, naozaj o tom premýšľala.

"Hmm," mrmlal.

"Sex na štvrtom rande je niečím ako výmenou za peniaze, víno, večeru, divadlo, ale možno aj trošku úcty a obdivu. Čakal by si na štvrté rande kvôli niekomu, kto sa ti páči a koho rešpektuješ, správne?" handlovala sa.

"Čo je rešpekt?" spýtal a zobral ďalšie dva poháre šampanského od okoloidúcej čašníčky. Podal jej ďalší.

"Takže, ak toto je naša piata schôdzka, tak, čo z nej robí to rande, na ktorom sa so mnou vyspíš? Nezaplatil si mi, nepočastoval si ma vínom a večerou, pretože si ani po a) nezaplatil za jedlo, po b) nezaplatil za víno. Jediné divadlo, ktoré som videla, bola predtým tá hrôza s Ronom a Pansy na tanečnom parkete a to som nechcela vidieť, takže nám zostáva rešpekt, o ktorom tvrdíš, že nevieš, čo znamená. Myslím, že je to jasné," ukončila.

"Znamená to žiaden sex na stole?" spýtal sa.

"Ani na poli," dodala.

"Kedy sa ty zvyčajne miluješ s mužom?" spýtal sa vážne.

"To je rôzne. Chodila som s inými pred Ronom, a zakaždým, keď sme rozišli a zopár aj po ňom, ale musím povedať, že neexistuje určený vzor. Musí mi na ňom dosť záležať a musím veriť, že jemu záleží na mne," povedala. Zrazu vyzerala smutná. Položila si hlavu na stôl.

"Čo sa deje Grangerová?" spýtal sa a pošúchal jej chrbát.

"Nikomu na mne nezáleží," povedala.

Zobral od nej šampanské a vylial bublinky na zem. Povedal, "žiaden ďalší alkohol. Opitá nie si zábavná, Grangerová."

Z ničoho nič sa Harry Potter postavil pri dlhom svadobnom stole a odkašľal si. Zdvihol pohár šampanského a povedal, "je čas na prípitok šťastnému páru."

Hermiona zastenala a postavila sa. Povedala, "idem na záchod." Zamierila do domu. Išiel za ňou krátko na to. Ani on nechcel počuť ten prekliaty prípitok. Vyšiel na poschodie a zaklopal na dvere kúpeľne. Začul mužský hlas povedať, "chvíľočku."

Bol šokovaný, že začul mužský hlas. Začal kráčať po chodbe smerom ku schodom, keď ju zbadal sedieť na boku postele v jednej z množstva spálni. Zaklopal na dvere a povedal, "toto nie je záchod."

"Je obsadené," povedala.

"Viem," odpovedal.

"Vlastne nemusím ísť," priznala.

"Viem," odpovedal.

"Ako to vieš?" zasmiala sa.

"Si hrozný klamár. Ja som obdivuhodný klamár. Preto to viem," povedal.

"To je asi pravda," súhlasila, "ale poďme otestovať tvoju teóriu. Poviem ti buď lož alebo pravdu a ty musíš určiť, čím moje tvrdenie je."

"Dobre, ale aby toto fungovalo, musíme sa jeden druhému pozerať do očí a ja ťa musím držať za ruky."

"Prečo?" spýtala sa.

"Tvoj oči sú okná do tvojej duše, Grangerová a ruky človeka môžu o ňom veľa povedať," povedal jej. "Teraz sa posaď sem na posteľ tvárou ku mne."

Odkopla topánky rovnako ako on. Obaja sa posadili s prekríženými nohami a tvárou k sebe. Zobral obe jej ruky do svojich. Jeho ruky boli trochu upotené. Povedal, "prepáč," a utrel si ich o nohavice.

Povedala, "mne to nevadí," a chytila znova jeho ruky.

"Idete prvá, slečna Grangerová," povedal.

Zamyslela sa na chvíľu a potom povedala, "za celý svoj život som spala s piatimi mužmi."

Pozrel sa jej uprene do očí. Nebolo tam žiadne klamstvo pokiaľ to dokázal určiť. Jej dýchanie bolo stále rovnomerné, neuhla pohľadom, a jej ruky ležali uvoľnené v jeho. Mohla by to byť pravda? Povedal, "pravda."

"Bod pre teba, Malfoy," povedala.

"Som na rade," povedal. Pozrel sa jej do očí a povedal, "tajne som bol do teba zamilovaný odkedy som mal štrnásť."

Skúmala jeho tvár. Neusmieval sa, neuhol očami a jeho ruky už viac neboli spotené. Jednako, povedal, že je dobrý v klamaní. Povedala, "je to lož."

"Máš pravdu, páni, Grangerová, si v tom celkom dobrá," povedal. Nebola si istá, či má byť šťastná, že je to lož. Uvedomil si to, tak povedal, "áno, pravda je, že som bol do teba zamilovaný od trinástich, od toho dňa, čo si mi dala facku."

"Teraz," povedala neveriacky, "klameš."

"Ver, čomu chceš. Si na rade," pokračoval.

Znova sa zamyslela dlho a usilovne a povedala, "stále milujem Rona."

Chcel veriť, že je to lož, ale niečo mu vravelo, že je to pravda. Jej tvár sa zrazu zmenila zo šťastnej ku smutnej. Pustil jej ruky a namiesto toho, aby niečo povedal, ju chytil za ramená, pritiahol k sebe a privinul pevne do náručia. Začala plakať. Nevedel, čo povedať, tak nepovedal vôbec nič.

Po mnoho sekundách zdvihla hlavu a na tvári mala ten najväčší úškrn. Povedala, "som dobrý klamár!"

"Ty to nemáš v hlave v poriadku!" povedal a odtlačil ju. Odtlačil ju tak silno, že spadla na zem.

Smiala sa čo jej sily stačili a povedala, "ty si dokonca uveril tým slzám!"

"S tebou sa už viacej nechcem hrať," povedal, postavil sa, vybehol z izby a zatreskol za sebou dvere.

Zostala na podlahe a smiala sa. O sekundu neskôr otvoril dvere a povedal, "vôbec si neuverila môjmu rozhorčeniu?"

"Trošku prehnané, naozaj," povedala a posadila sa na zemi, " afektovane zahrané, melodramantické a tak."

"Nenávidím ťa, Grangerová," povedal bez žiadneho výrazu. Pozrela sa na neho z miesta, kde sedela. Snažila sa posadiť, cítila sa trošku pripito z toľkého šampanského a hlava sa jej krútila od dobrého smiechu. Postavila sa vedľa neho a pozrela sa mu do očí.

Povedala, "myslím, že to je lož, Malfoy."

"Je to pravda," povedal znova.

"Chceš, aby som znova predstierala plač?" spýtala sa. "Bububu, Malfoy ma nenávidí. Strávila som väčšinu svojho života s týmto faktom, takže keby to bola skutočne pravda, prežila by som to."

Nálada v miestnosti zrazu zvážnela. Otočil sa, predpokladala, že chce znova odísť, ale bolo to len kvôli tomu, aby zavrel ešte raz dvere, tentoraz potichu. Vrátil sa k nej a priložil jednu ruku na jej líce a druhú na jej chrbát. Trochu sa sklonil a pobozkal jemne jej pery a povedal, "toto je lož?" Pozrel sa na ňu. Položila ruky na jeho plecia.

"Nedokážem to posúdiť, urob to znova," dobiedzala.

Usmial sa, naklonil sa a venoval jej ďalší bozk, tento dlhší a s väčším tlakom. Povedal, "pravda alebo lož?"

"Stále nemám dosť údajov, aby som urobila odborný odhad. Potrebujem viac dôkazného materiálu," vyhlásila.

Tentoraz dal obe ruky na jej chrbát a pritlačil jej telo o svoje. Pobozkal ju dlhým bozkom s otvorenými ústami, poťahujúc jej pery, najprv vrchnú, potom spodnú, potom oboje spolu, žiaden jazyk, len úžasne sladkým, láskavým a dlhým. Zdvihol jej hlavu a povedal, "dosť dôkazov?"

Zhlboka sa trhane nadýchla a povedala, "áno, zatiaľ."

"Aký je tvoje verdikt?" spýtal sa polohlasne, plný vášne. Stále ju blízko držal.

Povedala, "toto určite nebola lož. Ani predtým tvoje vyhlásenie o nenávisti. Oh, ty si možno kedysi vo svojom živote nenávidel, keď sme boli deťmi, ale už nie viac a určite nie práve teraz a tu." Priložila ruku k jeho tvári a položila palec na jeho peru. Zobral tú ruku z jeho tváre a pobozkal ju, na dlaň. Pozrel sa na jej dlaň v svojej dlani a náhle ním prešiel záblesk budúcnosti. Páni.

Pobozkal jej dlaň po druhý raz a nechal tam svoje pery zotrvať.

Povedala, "toto bolo pekné piate rande."

Pustil ju, ale len trochu. Stále držal ruku, ktorú práve pobozkal. Povedal, "ale stále žiaden sex, beda mi."

"Si zábavný," povedala bez rozpakov.

Pozrel sa na ňu divne keď ich viedol k dverám. Povedal, "zábavný, haha, alebo zábavný ako divný?" (PP: funny je aj čudný aj zábavný)

"Oboje, myslím, ale to by si mohol povedať o mne tiež," povedala mu.

"Oh, ja už som to o tebe povedal veľakrát," povedal.

"Teraz by bolo lepšie, kebyže je to lož," povedala, keď kráčala nazad na chodbu. Usmial sa sám sebe. Nie, nebola to lož, ale na tom nezáležalo. Nič z toho, čo cítil ku nej, nebola lož a pre Draca Malfoya, ktorý konečne čelil pravde, to bola obrovská udalosť."


Kapitola 10. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

No tak táto kapitola bola také hranie so slovíčkami, že mi z toho vstávali vlasy dupkom.

V texte je použité spojenie „morning after meal”. To mi dalo zabrať. Doslova je to ráno po jedle. Ale "morning after" je kocovina, po slovensky opica. Ja len, aby ste sa nečudovali, čo tam tá opica robí. Inak jedlo, ktoré pomáha pri opici. Alebo sa je, keď má človek opicu.

 



Kapitola 10

Draco vzal Hermionu za ruku a odišli z domu. Tentoraz vyšli von prednými dverami a zamierili po ceste, do neznáma. Ani jeden z nich nevedel kam smerujú, ani na ich prechádzke ani v ich vzťahu. Hermiona sa pozrela na ich ruky a potom znova na cestu. Povedala, "povedz mi niečo o sebe, čo o tebe neviem, Malfoy."

"Spávam nahý," predniesol.

Smiala sa asi pätnásť sekúnd. "Ach, panenka skákavá," povedala medzi smiechom.

"Čo je také zábavné?“ usmial sa na ňu.

"Len si to v hlave predstavujem," vyhlásila.

"Keby to bola pravda, tak by si sa nesmiala," povedal hrdo.

Tentoraz sa smiala desať sekúnd. Potom povedala, "čo by som robila? Utiekla preč v strachu a šoku?"

"Fajn, dosť smiechu na môj účet," povedal. "Povedz mi niečo o sebe, čo neviem."

"Pozrime sa," zamyslela sa na chvíľu. "Rada čítam."

"Nehovor," povedal mrzuto.

"Nie, to nie je moja odpoveď," uškrnula sa. "Hrám na klavíri."

"Hráš?" bol prekvapený. "Si dobrá?"

"Neviem, myslím, že áno," povedala, "brala som hodiny od štyroch do desiatich rokov. Samozrejme, tiež som všetky tie roky chodila na lekcie tanca a videl si ma tam na tanečnom parkete."

Zastavili sa, aby si odpočinuli pri malom moste. Sadli si na kamenný výstupok, ktorý podopieral jednu stranu drevenej vstupnej klenby k mostu. Bol sotva dosť veľký na sedenie pre jedného.

"Nie si taká zlá," povedal, stále ju držal za ruku. Venoval jej slabý stisk a potom ju pustil. Postavil sa. Potlačoval svoju odhodlanosť. Zúfalo ju chcel schmatnúť, hodiť ju na zem a vyobjímať z nej dušu. Otočil sa tvárou k nej a povedal, "som na rade, niečo iné, čo o mne nevieš, je, že tiež hrám na klavíri."

"Naozaj?"

"Pochybuješ o mne?" spýtal sa.

"Neobjasnil si mi predtým v spálni, že si rafinovaný klamár?" spýtala sa. (PP: artful)

"Rafinovaný? To teraz vymýšľame slovíčka? A nie, neklamem, hrám na klavíri," povedal.

"Asi si poriadne lepší ako ja, a viem, že 'rafinovaný' je slovo," dodala.

"Povedz mi jeho slovníkovú definíciu," spovedal ju a pozrel sa na ňu.

"Znamená to premyslený, prefíkaný, ľstivý," uviedla. 

"To si si práve vymyslela," povedal.

"Hlupáčik," vrátila mu, "vieš, že je to slovo."

"Hlupáčik?" zasmial sa. "Nie som si istý, či ma tak niekto nazval odkedy mi bolo päť. Povedz mi ešte niečo o sebe, Grangerová. Napríklad, vymýšľaš zvyčajne slová?" spýtal sa.

Postavila sa a povedala, "som si istá, že v Brlohu majú slovník, môžeme sa ísť pozrieť na definíciu."

Oprel sa o kamenný výstupok, ktorý práve opustila. Povedal, "Nie, verím, verím. Povedz mi tvoje ďalšie skryté vlohy. Zatiaľ viem, že rada čítaš, hráš na klavír a vymýšľaš si slová."

Civela na neho s polovičatým úsmevom. Povedala, "robím veľmi priemernú omeletu z troch vajec."

"Naozaj?" postavil sa. Priblížil sa k nej a povedal, "to je moje zvyčajné jedlo pri opici." (PP: morning after meal)

Zatvárila sa zmätene a povedala, "ráno po jedle? Čo to znamená?"

"Nájdi si to v slovníku, Grangerová," povedal.

Trvalo jej to len chvíľu, aby to pochopila a povedala, "OH."

Rozhliadla sa, v rozpakoch. Povedal, "aké je tvoje jedlo pri opici? Oh, pravda, mala si sex len päť krát, takže ešte nemáš rituál ako jedlo pri opici."

Civela na neho s pohľadom, ktorý nemohol presne určiť a povedala, "povedala som, že som spala len s piatimi mužmi a nie že som mala sex len päťkrát. A teraz ľutujem, že som ti to povedala, pretože to chceš použiť len na to, aby si sa mi vysmieval." Otočila sa od mosta a začala sa vracať po lúke k Brlohu.

Zvraštil obočie. Rozbehol sa za ňou a povedal, "počúvaj, je mi to ľúto. Viem, že 'rafinovaný' je slovo."

Zvrtla sa dokola a povedala, "je to všetko pre teba len žart?"

"Nie," povedal, podráždený. "Odpusti mi, že som sa snažil vylepšiť ti náladu." Teraz od nej kráčal preč on.

Stála a dívala sa ako kráča po cestičke. Ak bola správna jeho predchádzajúca teória o randení, potom by toto bolo ich šieste rande. Pohádajú sa ľudia obvykle na ich šiestom rande?"

Hermiona si nemyslela, že áno. Vzdychla si, bála sa, že všetko zničila, pretože nedokázala prijať žart. Zastavila pri rozbitom, prevrátenom fúriku. Utrela zhrdzavený kov rukou, ale potom jej došlo, že jej šaty už boli zničené predtým, takže sa posadila, aby premýšľala. Čo by mala urobiť, aby napravila súčasnú situáciu? Možno už Draco vôbec nebude na hostine, keď sa vráti. Keby tam nebol, mala by mu zavolať? Ísť na návštevu? Poslať mu klavír? Usmiala sa pri tej myšlienke. Predklonila sa a vyzula si topánky. Trela si unavené nohy. Dnes sa prechádzala viac, než mala v úmysle. Jej topánky neboli stvorené pre toľké chodenie, pre beh, či dokonca tancovanie. Prehodila ich cez plece.

"JAJ!"

Otočila sa. Draco mal jednu jej topánku v ruke. Zohol sa, aby zdvihol aj druhú. Povedal, "trafila si ma so svojou topánkou."

Postavila sa a povedala, "nevedela som, že si sa vrátil."

"Potom prečo si hodila svoje topánky, ak si ich nehodila na mňa?" spýtal sa a podal jej ich.

"Boli prekliato nepohodlné, tak som ich hodila ponad plece. Mimochodom, odkiaľ prichádzaš?" spýtala sa. (PP: come - prichádzaš, ale aj pochádzaš)

"Keď muž miluje ženu, majú sex a niekedy jeden z mužových malých plavčíkov sa dostane k ženiným vajíčkam a výsledkom je niekto ako ja, tak to je to, odkiaľ pochádzam, miláčik," povedal bez náznaku humoru.

"To som vôbec netušila," povedala s dokonale vážnou tvárou. "Ale chcela som tým povedať, že som si myslela, že si sa vrátil na hostinu. Počkaj chvíľu, takže muž musí milovať ženu, aby sa jeho plavčíci dostali k jej vajíčkam?"

"Rozhodol som sa vrátiť späť, keď som ťa tam videl sedieť. Preto som sa rozhodol prikradnúť sa k tebe," priznal a dodal, "a nie, láska v tom nemusí byť vždy zapletená a cítim sa dosť nesvoj, keď sa o tomto rozprávam s tebou. Mala by si sa na tieto otázky spýtať svojej mamy, Grangerová, nie mňa."

Radostne sa zasmiala a povedala, "moja mama mi už povedala všetko, čo potrebujem vedieť. Dosť už o tejto veci. Čo by si robil, keby si uspel v prikrádaní sa ku mne? Povedzme, že by moje topánky ostali na mojich nohách a ja by som si neuvedomila tvoju prítomnosť. Čo by sa stalo? Čo by si urobil?" spýtala sa, keď ho pozorovala s oboma rukami v bok a hlavou naklonenou na bok.

"To sa nikdy nedozvieš," odpovedal.

"Ale ja to chcem vedieť," povedala.

"Potom budeš sklamaná," povedal a prikročil bližšie.

"No tak, zopakujme si, čo by sa stalo," vyzvala a posadila sa znova na zhrdzavený starý fúrik. "Dám si svoje topánky znova na moje nohy," a urobila to. Sadla si chrbtom k nemu a povedala, "okej, teraz sa ku mne zakrádaj. Budem predstierať, že som si ťa nevšimla."

Začala pohmkávať. "Nehmkala si ako nejaký idiot," povedal.

"Tak už sa ku mne zakrádaj," otočila sa, aby mu to povedala. Otočila sa nazad a hmkala znova. Ledva dokázal potlačiť svoj úsmev.

Odstúpil od nej niekoľko krokov a potom kráčal naspäť. Vyzerala tak pekne, keď tam sedela, dokonca aj chrbtom k nemu. Pri všetkej úprimnosti nemal tušenia, čo urobí, keď sa ku nej priblíži. Teraz, mysliac si, že niečo vysype z rukáva, priblížil sa tesne k nej, bleskurýchlo ju popadol tak, že sa zvalila z jej bidla a obaja pristáli na hŕbe na zemi. On na zadku a ona na ňom, chrbtom k nemu. Obaja sa začali smiať.

Otočil ju, takže ležala pri ňom. Povedala, "to je to, čo si mal v pláne? Chytiť ma?"

"A toto," povedal a priniesol svoje pery k jej. Už sa takmer pobozkali, keď stiahol hlavu a pozrel sa na ňu ešte raz. Povedal, "mohol by som sa do teba poľahky zamilovať." (PP: fall for you)

"Pekná hra zo slovíčkami, keď si doslova padol na mňa," povedala. (PP: fall on me)

"V tomto som veľmi rafinovaný," povedal, keď pokračoval vo svojom predchádzajúcom zámere a zohol hlavu, aby pobozkal jej pery, zdĺhavo. Tentoraz to bol otvorený, vášnivý bozk. Žiadne ďalšie brzdenie. Hravo olizoval jej pery, keď zobral jej spodnú peru medzi svoje a sal ju a potom škodlivo pohrýzol. Otvoril jej ústa pod svojimi, dotkol sa špičkou jazyka jej, skôr než ho ponoril intenzívnejšie. Keď prešlo veľa sekúnd, zdvihol hlavu.

Líca jej horeli a jej vlasy boli rozcuchané okolo jej hlavy ako svätožiara. Priložil ruku na jej čelo a upravil jej zatúlaný vlas preč z čela. Povedal, "a toto je to, čo by som bol býval urobil, keby som ťa prichytil netušiacu. Nanešťastie si na mňa zaútočila svojimi topánkami skôr než som mohol uskutočniť svoj podlý skutok."

"Áno, aké nešťastie," súhlasila. Začal vstávať a ponúkol jej ruku. Obaja stáli a ona povedala, "akosi dnes pričasto končím na zemi."

"A to deň ešte ani neskončil!" dumal

"A to je, môj drahý, veľké šťastie," povedala, prebrala iniciatívu a zovrela jeho ruku vo svojej. Začali sa vracať do domu, tentoraz skratkou cez pole a zabudli na malú cestičku, ktorou práve prišli.


Kapitola 11. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Ešte jedna kapitola zo zálohy. Dnes som ju len poopravovala. Efektívne využitá obedná prestávka. (Ešteže sú všetci preč, došlo by im, že nad robotou by som sa takto neculila).

Ozaj, tie pomenovanie tých cukríkov som ešte stále nenašla. Možno sú to tie rôznej chuti, ale ani v origináli u JKR taký pojem ako tu nie je.



Kapitola 11

Blížili sa k domu, križovali zelené pole a držali sa za ruky. Tentoraz prevzala iniciatívu ona, keď chytila svojou rukou tú jeho. Uvažoval, či má v úmysle držať jeho ruku aj keď prídu na oči hosťom na hostine. Draco to čoskoro zistí, pretože sa práve blížili k domu. Hermiona stále pevne zovierala jeho ruku. Nejnepravdepodobnejší pár na celej hostine a drží sa za ruky. Iste to musela byť zmena v zemskej príťažlivosti, pretože to by bolo viac pravdepodobnejšie vysvetlenie toho, že sa oni dvaja držia za ruky, než pravdepodobnosť, že sa možno do seba zamilovali.

Bez toho, aby si povedali slova, kráčali k zadnej časti Brlohu. Bolo takmer šesť večer a akosi hostina stále vyzerala v plnom prúde. Väčšina z Weasleyovských mužov rad za radom rozprávala 'Ronove' historky, kým ostatní hostia hulákali od smiechu. Väčšina hostí si ani vôbec nevšimla, že sa tí dvaja utečenci vrátili. Ale jedným z nich nebol Harry Potter. Pozrel sa na ich spojené ruky a potom do tváre Hermiony Grangerovej. Usmievala sa. Vyzerala nádherná a šťastná. Bol za ňu šťastný. Pozrel sa na Malfoya. Tiež sa pozeral na Hermionu. Tak nech.

Draco zatiahol Hermionu k stolu a posadil sa na stoličku. Chcela si sadnúť vedľa neho, ale on ju stiahol do svojho lona, akoby to bola tá najprirodzenejšia vec, že to urobil. Pokynul čašníkovi, aby im priniesol trochu vína.

Rukou ju pevne objímal okolo pása. Pozrela sa mu do tváre a rukou ho jemne pohladila po líci. Čašník sa vrátil s vínom. Zobrala nápoj a postavila pohár na stôl. Zobral svoj a nechal ho vo svojej voľnej ruke.

Čoskoro Ronov najstarší brat Bill ich začal baviť tým ako Ron po prvý krát vôbec prejavil záujem o dievčatá. Smial sa, keď spomínal na to, ako Ron chcel dať svojej prvej kočke darček na Vianoce a napísal Billovi, aby mu poradil. Hermiona vedela, že ten príbeh je o nej. Začervenala sa a dúfala, že si to nikto nevšimne. Neodvážila sa pozrieť na Draca. Bill práve rozprával tú časť, kedy poradil Ronovi, aby nedával dievčaťu škatuľu voňavých cukríkov (PP: a box of boogie-flavoured candy), a celý zástup prepukol v smiech. Vravel ako povedal svojmu bratovi, že lepšou alternatívou bude čokoláda. Potom povedal, "niet divu, že Ronovi trvalo viac než šesť rokov než ju konečne pozval von! Možno keby to bol býval na začiatku urobil po svojom a dal jej voňavé cukríky, asi by ho začarovala hneď a ušetrila nám všetky tie roky zármutok na láskou roztúženým bláznom."

Znova sa všetci zasmiali. Všetci okrem Hermiony. Určite zase bola jej tvár taká červená, že sa radšej pozerala na zem. Draco sa pozrel priamo na ňu. Rovnako Harry.

Ron povedal, "Ach, fajn, ale nakoniec sa to vyriešilo. Moja Pansy miluje voňavé cukríky a nikdy by ma nezačarovala!"

Hermione naskočila na rukách husia koža. Vzadu na krku cítila bodavý, rozpálený pocit. Chcelo sa jej plakať. Sklapni, Ron! Proste čuš!

Nečušal. Povedal, "moja nádherná novomanželka, ty ma prijímaš takého aký som a nikdy si sa ma nepokúšala zmeniť! Potrebuješ ma a dovolíš mi byť silným. Nikdy u mňa nevyvolávaš pocit, že som neschopný alebo hlúpy, ty ma miluješ bez príkras."

Hermione sa chcelo vliezť pod stôl, skrútiť sa do klbka a zomrieť na mieste. Takto sa Ron cítil? Myslel si, že ho nikdy neakceptovala? Podceňovala ho a vyvolávala v ňom pocit, že si nepripadal ako muž?

Cítila, že jej do očí naskočili slzy. Pokúsila sa vyliezť z Dracovho lona, ale jeho zovretie zosilnelo. Povedal, "Hermiona?"

Nedokázala sa na neho pozrieť. O chvíľu George Weasley rozprával ďalší príbeh. Môj bože, aj tento je o nej. Rozprával o tom roku, keď bol Vianočný bál a ako sa Ron neopovážil pozvať dievča na bál, tak to Harry musel urobiť za neho. Prosím, pomyslela si Hermiona, nespomínaj mňa!

Harry sa prihnal k Dracovi a Hermione. Uvedomil si jej úzkosť. Zohol sa a povedal, "Draco, nešiel by si sa s Hermionou kvôli mne pozrieť do vnútra, či tam nie je viac šampanského?"

Draco Harrymu prikývol, postavil sa, zobral Hermionu za ruku a viedol ju z vonkajšej strany davu ľudí. Otvoril zadné dvere a vošiel s ňou dnu, jeho ruka zozadu na jej drieku.

Postavila sa k umývadlu a vyzrela von z okna na hostinu. Začula ďalší záchvat smiechu. Povedala, "museli sa dostať k pointe. Tej, ako sme sa Ron a ja po bále veľmi pohádali."

Draco položil ruku na jej chrbát a trel ju v malých kruhoch. Zvrtol ju a povedal, "bola si tá najnádhernejšia vec, ktorú som vôbec v tú noc videl. Mala si bledoružové šaty, ak si spomínam. Vyzerali ako z hodvábu utkaného anjelmi, pretože len anjeli by mohli dokázať, že si vyzerala ako jeden z nich. Pasovali ti ako rukavica. Vlasy si mala vzopnuté navrch hlavy v malých prstencoch a bola si taká nádherná, keď si sa trblietala. Každý slobodný chlapec a muž v tej miestnosti si ťa všimol. Nie Fleur, nie Cho Chang, ale teba, Hermiona Grangerová. Ron Weasley si ťa nikdy nezaslúžil. Zaslúžiš si niekoho, kto ti je rovný a nie pod tvojou úrovňou. Nikto z tých ľudí vonku sa nesmial na tebe. Smiali sa jemu Dokonca aj jeho rodina."

Vedela, že má pravdu. Oprela sa o neho túžiac po objatí, ktoré sa jej dostalo. Položil obe svoje ruky na jej chrbát, pravá ruka blízko jej krku na odkrytej pokožke. Pobozkal bok jej krku. Hermiona sa na neho pozrela a jeho palec utrel slzu, ktorá jej stekala po tvári. Pobozkal ju na líce.

Harry vošiel do kuchyne a povedal, "vonku je ďalšie šampanské. Zabudol som. Vďaka, že si sa šiel pozrieť, Draco."

Draco sa otočil k Harrymu a povedal, "ďakujem ti, Potter."

"Všetci sa teraz bavia o iných veciach, ak by ste sa chceli vrátiť," povedal im Harry.

Hermiona vyzerala smutná, pomyslel si Draco. Povedal, "možno o trošku neskôr."

Viedol ju smerom ku kuchynskému stolu. Sadol si na stôl a pritiahol si k sebe, stála medzi jeho nohami.

"Pani Weasleyová bude šialená, ak sa zistí, že jej niekto sedí na stole," povedala Hermiona so slabým úsmevom.

Držal ju pevne na mieste, jeho ruky okolo jej tela a povedal, "tá žena je v každom prípade šialená, keď má všetky tie deti."

Hermiona sa oprela o jeho hruď a bez toho, aby sa na neho pozrela, povedala, "na ktorom rande sme teraz?"

"Nuž, sme v tej fáze nášho vzťahu, kde pocity ostatných sú rozhodujúce pre naše vlastné. Vzájomne sme celkom spokojní a uvoľnení, ale nálada ostatných sa odráža na našej vlastnej. Povedal by som, že sme preskočili zo šiesteho rande rovno k desiatemu."

"Zasmiala sa a odtiahla hlavu z jeho pleca. Spýtala sa, "už si niekedy čakal na desiate rande, kým si sa s niekým vyspal?"

Zamračil sa, podarilo sa mu nájsť rozvahu, a povedal, "nie, nečakal, a začínam sa cítiť trošku vyvedený z miery, Grangerová. Ako ešte dlho mám s tebou chodiť, kým sa so mnou vyspíš?"

Položila si hlavu na jeho plece a oči sa jej usmiali potešením. Povedala, "nechaj sa touto časťou nášho vzťahu prekvapiť."

"Prekvapiť? Čo máš v pláne urobiť, zavliecť ma do najbližšej komory na metly a presadiť si svoje diabolské spôsoby?" spýtal sa.

"Nuž, do čerta, keď už teraz poznáš môj plán, zrejme to nemôžem urobiť. Je mi ťa tak ľúto, Draco," povedala pobavene.

"Oh, počkaj," opravil, "po celý čas to bol môj plán, nie tvoj. Ospravedlňujem sa. Tvoj plán bol poriadne odlišný."

Zobrala obe jeho ruky do svojich a preplietla si s ním prsty. "Aký bol môj plán?"

"Tvoj plán bol prinútiť ma šialene sa do teba zamilovať a potom ťa uniesť niekam kvôli romantickému stretnutiu, na ktoré by si nikdy nezabudla," povedal, pustil jej ruky a pritiahol si ju bližšie. Jej stehná sa opierali o stôl, keď ju pritlačil o svoje sediace telo. Jeho nohy boli roztiahnuté, takže mohla stáť blízko.

"Funguje môj plán?" spýtala sa opatrne.

"Výnimočne dobre," povedal rovnako opatrne. Znova pobozkal jej ústa, tento raz sladkým, vábivým bozkom. Na čo ju vábil, to si nebola celkom istá.

Draco ju odtlačil a zoskočil zo stola. Najprv uvažovala, čo urobila zle. Jej otázky boli zodpovedané, keď ju chytil za ruku a viedol k najbližšej veci podobnej komore na metly. Bola to špajza. Bol tam sotva priestor pre jedného, tobôž nie pre dvoch.

Spýtala sa, "čo tu robíme?"

"Rozhodol som sa vyrukovať so svojím plánom, veď vieš, komora na metly, presadenie môjho diabolského spôsobu, všetkého, čo mám rád," povedal, pobozkal jej dlaň, potom zápästie.

"A čo môj plán? Nebude žiadne zamilovanie, žiadny romantický útek?" spýtala sa.

Zhlboka sa nadýchol a povedal, "ale, Grangerová, na to je už príliš neskoro."

"Čo tým myslíš?" spýtala sa znepokojene.

"Pretože, ty pochábeľ, ja už som sa do teba zamiloval," povedal na rovinu.


Kapitola 12. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Všetkým dobrým dušičkám, ktorých táto poviedka teší tak ako mňa.



Kapitola 12.

Hermiona nevedela, či sa smiať, plakať, kričať alebo utiecť v strachu preč. Práve povedal, že sa do nej zamiloval. Aké smiešne. Nevyšli si dokonca ani na 'skutočné rande' a on povie niečo také absurdné!

Tlačili sa spolu v tesnej, tmavej komore. "Počula si, čo som povedal, Grangerová?"

Počula, čo povedal? Nielen, že počula, ale spôsobilo jej to takmer slabý infarkt. Keď neodpovedala, spýtal sa znova, "Grangerová, počula si ma?"

"Nie," zaklamala.

Usmial sa. Zdvihol jej zápästie až k svojím ústam a pobozkal jej pulzný bod. Keď sledoval jej pulz, cítil ako rýchlo jej bije srdce. Presunul svoju tvár k jej, ktorá v stiesnenej priestore komory bola vzdialená len na vlások. Znova povedal, "myslím, že ťa milujem," a tento raz zdvihol jej ruku až k svojím ústam a pobozkal vnútorný ohyb jej ruky, kde sa spája predlaktie s ramenom, z druhej strany lakťa. Po tomto bozku položil jej ruku na svoje plece. Čakal na odpoveď, nepobozkal ju znova ani neprehovoril žiadne slovo.

Oči mala rozšírené strachom, dokonca musela zažmurkať. Usmial sa znova a povedal, "zem volá Grangerovú, počuješ ma?"

Pokrútila hlavou? "Nepočuješ ma?" spýtal sa zmätený.

Znova pokrútila hlavou. Usmial sa doširoka a povedal, "potom musím použiť znakovú reč." Zbehol špičkami prstov po jej tvári, k jej krku, po jej ramene ku končekom prstov. Potom sa rukou načiahol nadol, položil svoju ruku na šaty z vonkajšej strany jej stehna, pod jej bok. Prstami kúsok po kúsku posúval látku nahor, až kým sa nedotkol jej kože. Nechal ruku na jej nohe, ale zohol hlavu a pobozkal jej krk. Potrel jazykom dlhý stĺpec jej krku. Znova sa na ňu pozrel a spýtal sa, "pomáha to vysvetliť tie jednoduché slová, ktoré odmietaš počuť?"

Znova pokrútila hlavou nie. Malfoyovi došlo, že nie je nechápavá a ani sa nehanbí, ona len skutočne popiera to, čo povedal. Jeho ruka, stále na jej stehne, sa načiahla k jej kolenu a prevesil jej nohu cez svoj bok. Naklonil sa k nej a pritlačil jej chrbát o police v malej komôrke. Zašepkal jej do ucha, "milujem ťa", jemne jej pohrýzol ucho a potom olízal vonkajší okraj. Jeho pravá ruka držala jej nohu nad jeho bokom. Keď si bol istý, že ju tam nechá aj sama, jeho ruka prešla k jej zadku, kde ju pevne pritlačil, a potom sa posunula na spodnú časť jej chrbta. Pobozkal jej ústa dlho a silno.

Odtlačila ho od seba rukami, nechala ich na jeho hrudi, spaľujúc jeho kožu, keď stiahla svoju nohu nadol. Povedala, "nemôžem tu dýchať. Ty môžeš?"

Práve vtedy sa otvorili dvere. George Weasley sa vopchal medzi pár, hoci stáli tak tesne vedľa seba, schmatol fľašu rumu, ktorá bola na polici a zatvoril znova dvere, akoby si ani nevšimol, že tam sú. Zavrel dvere a nechal ich svojmu osudu. Hermiona sa načiahla po závore, ale Draco sa postavil priamo pred ňu.

"Hermiona, počula si ma?" spýtal sa úzkostlivo.

"Nie," povedala po tretí krát.

"Nepočula si ma?" spýtal sa ustarostený.

"Počula, len tým myslím, že 'nie', nemiluješ ma,"  povedala znepokojene.

"Milujem."

"Nemiluješ."

"Myslím, že áno."

"Viem, že nie!"

"Viem, že áno!"

"Si šialený!"

"Si nádherná!"

"Prestaň, Malfoy!" povedala a zatlačila do jeho hrudi. Nemal kam ísť. "Čo robíme v komore, Malfoy?" spýtala sa nakoniec.

"Myslel som si, že si možno hladná," zasmial sa.

"Prosím, poďme odtiaľto preč. Čo si ľudia pomyslia?" spýtala sa Hermiona.

"Že sa bozkávame v komore?" konštatoval vecný fakt.

Čo jej bolo? Možno ho naozaj nepočula, alebo ak počula, tak tomu neuverila. Pokúsila sa odstrčiť závoru ešte raz, ale musela sa načiahnuť medzi jeho telo a jeho ruku. Pritiahol si ruku a tak jej ruku lapil do pasce medzi jeho telo a ruku. Úpenlivo sa na neho pozrela.

"Grangerová, neodídeme, kým mi nepovieš, čo si myslíš o mojom vyhlásení," uviedol a zovrel jej ruku vo svojej.

Bola stále mierne v šoku a normálna reakcia pre ňu by bola, že by vykríkla, utiekla, skryla sa, začarovala jeho zadok alebo plakala. Možno všetky tieto veci dohromady. To by boli normálne reakcie. Prečo neurobila ani jednu z týchto vecí? Namiesto toho zacítila ako sa jej na ústach objavil obrovský úsmev. Pokúšala sa ho skryť, ale bol silnejší. Potom sa dva krát krátko zasmiala. On sa znova usmial a nadvihol obočie. Hodila hlavou dozadu, zase sa zasmiala a povedala, "čert to ber! Asi ťa tiež milujem, Malfoy."

Pustil jej ruku, čo bola chyba, pretože si obe ruky zdvihla k tvári a schovala ju za ne.

Pokúsil sa ich dostať z jej tváre, ale bola silnejšia než sa zdala. Povedal, "pozri sa na mňa, Grangerová."

"Nie." Pomyslel si, že to slovo 'nie' už začína byť otrepané.

Otvoril dvere na komore a vyšiel do kuchyne. Dala si ruky preč z tváre a všetka tá závratná veselosť, ktorú pociťovala pred chvíľou, vyprchala. Stála samotná, v komore, zmätená a bezradná. Bola taktiež strašne v rozpakoch. Bože, povedala Malfoyovi, že ho miluje? A na dôvažok nebolo jeho odpoveďou na to, že opätovala  jeho vyznanie lásky, to, že vyšiel von a nechal ju samotnú? Čert ho ber.

Zrazu si pripadala veľmi trápne, keď tam v komore stála sama. Zamračila sa. Posadila sa na zem, v tom malom prepchatom priestore a pritiahla si kolená k tvári. Položila si na ne hlavu a vzdychla si. Keby mala svoju kabelku, a svoj prútik, premiestnila by sa domov.

S tvárou ukrytou na kolenách ani nezdvihla hlavu, keď sa dvere na malej komore znova otvorili. Zacítila, ako jej niekto oddelil nohy a pritlačil jednu o stenu, keď sa tá osoba natlačila medzi jej druhú nohu a dvere. Zdvihla oči a on sa dajako dokázal posadiť na zem tvárou k nej. Držal fľašu šampanského a dva poháre.

Podal jej pohár a povedal, "musíme to osláviť."

"Preto si odišiel?" spýtala sa.

Mohol vidieť, že je skľúčená. Nechápal to. Povedal, "samozrejme, nemyslela si si hádam, že som ťa prinútil vyznať mi lásku  a potom som sa len zdvihol a odišiel?" spýtal sa.

To bolo presne to, čo si myslela. Usmiala sa, zaklamala a povedala jej nové obľúbené slovo. "Nie, nemyslela som si to."

"Isteže nemyslela," zatiahol. Nalial jej trocha šampanského a potom aj sebe. Cinkol pohárom o jej a povedal, "Na Grangerovú, na jediné dievča, s ktorým som kedy chcel byť v špajzi."

Uškrnula sa a odpila si. Bublinky ju pošteklili v nose. Pokrčila ho a povedala, "naozaj nemám rada šampanské."

"Si viac pivové dievča, Grangerová?" spýtal sa.

"Nie, ja som viac čajové dievča," opravila. Zobral jej pohár, položil ho vedľa svojho na policu nad ich hlavami. Načiahol sa po jej pleci a pritiahol si ju tak pevne, že sa doslova nad ním rozkročila. Jej šaty sa vyhrnuli nahor až to bolo neslušné. Jeho ruky sa presunuli, aby prikryli jej zadok a zdvihol ju do svojho lona. S nohami poskladanými pod ňou a s ňou sediacou nad ním, tvárou k nemu, si bola istá tým, že je príliš ťažká a tým, že mu spôsobuje nepohodlie.

SPÔSOBOVALA mu nepohodlie, ale úplne iným spôsobom.

Hermiona ho rukami objala okolo krku a tentoraz ho pobozkala ona. Začala pomaly, váhavo, poťahovala a hrala sa s jeho perami. Čoskoro sa vo svojom bozkávaní vzájomne uvoľnili. Bolo to akoby sa bozkávali neustále, ale malo to ďaleko od pozemského bozkávania. Bolo to nové, vzrušujúce a plné očakávania. Oddelila svoje pery a zhlboka sa nadýchla.

"Nie, nechoď," povedal a položil jej ruku za hlavu a pritiahol si ju ešte raz k sebe. Zúrivo zaútočil na jej pery. S nespútanou vášňou. Bola prešťastná a a v duchu jasala.

Odtiahla znova svoju tvár a povedala, "musíme sa odtiaľto dostať."

"Chceš ísť na moje miesto?" spýtal sa.

"Aké?" spýtala sa, stiahla sa tak ďaleko ako mohla. Nebolo to tak ďaleko, pretože mohla len preniesť svoju nohu ponad jeho, aby jej nohy boli spolu. Pokúsila sa dostať na kolená, tak aby sa mohla postaviť.

Zopakoval, "chceš ísť na moje miesto? Alebo môžeme ísť na tvoje. Na tom nezáleží, pokiaľ tam bude posteľ," povedal. Oprel sa o podlahu, aby sa postavil. Postavil sa skôr než ona. Stále bola na kolenách a pozerala na neho. Čo tým myslel?

"Čo tým myslíš, Malfoy?"

"Myslím, že chcem mať s tebou sex. Nie je to, čo si myslela ty, keď si povedala, že musíme odtiaľto vypadnúť?" spýtal sa a ponúkol jej ruku, aby jej pomohol postaviť sa.

Zobrala ho za ruku a postavila sa vedľa neho.

"Nie, myslela som tým, že by sme sa nemali dať uniesť a mali by sme sa vrátiť na hostinu," povedala, urazená, že si myslel, že by sa  s ním vyspala dokonca bez toho, že by spolu mali rande. Povedala, "myslíš, že sa s tebou vyspím, len preto, že si mi povedal, že ma miluješ?"

"Len preto, že som povedal, že ťa milujem?" spýtal sa so spojeným obočím. "Ako často si myslíš, že som v mojom živote povedal žene, že ju milujem?"

"Oh, nechaj ma premýšľať," povedala sarkasticky, "možno zakaždým, keď si sa s ňou chcel vyspať?"

"Nevadí mi to, čo si myslíš o mne, Grangerová, ale čo si myslíš o sebe?" povedal. Tentoraz opustil komoru. Aj ju. Zatreskol dvere, a ona tam stála, samotná a zmätená. Nuž, čo by si normálny človek pomyslel?

Zahryzla si do pery. Otočila sa k policiam a znova sa posadila, chrbtom oproti stene, vedľa dverí. Zvesila hlavu. Bola taká hlúpa. Toto sa zase ukázal ako hrozný deň. Buchla si hlavu dozadu o stenu a zatvorila oči. Dvere sa znova otvorili. Bude to asi len ďalší Weasley, ktorý prišiel po fľašu alkoholu. Neobťažovala sa dokonca ani s otvorením očí. Zacítila ako sa nejaká ruka dotkla jej hlavy. Nechala svoje oči zatvorené. Tá ruka sa načiahla k jej brade a prinútila ju zdvihnúť hlavu. Ten človek povedal, "pozri sa na mňa, Grangerová." Otvorila oči.

"Ospravedlňujem sa," povedal Draco. "Viem, že nie si ženská, ktorá spí s chlapom po jednom rande. Do pekla, toto nebolo dokonca ani skutočné rande, ale prosím vedz toto. Nikdy predtým, a myslím tým naozaj nikdy, som žene nepovedal 'milujem ťa'. Dokonca ani vtedy, ak som chcel, aby sa so mnou vyspala. Myslel som vážne to, čo som povedal, a je mi ľúto, ak si si myslela, že to bol trik ako sa s tebou vyspať. Je mi ľúto, že som ťa akýmkoľvek spôsobom urazil. Prosím, povedz mi, že mi odpúšťaš."

Pozrela sa nahor na neho a chcela tak veľa povedať, ale žiadne slová jej z úst nevyšli. Nebola si istá ani či dýcha. Naozaj mu na nej záležalo, že áno? Načiahol sa nadol, chytil ju za plecia a vytiahol ju, aby sa postavila vedľa neho. Objal ju pevne rukami okolo tela. Položila hlavu na jeho hruď.

"Je mi ľúto, že som spochybnila tvoj charakter, Malfoy, a tvoj úmysel," povedala potichu.

"Vieš, myslím si, že sme práve skočili k rande číslo štrnásť," povedal jej do ucha. Pobozkal ju na líce a potom ešte raz na ústa.

Práve vtedy Harry otvoril dvere a povedal, "poďte von vy dvaja, hľadá vás šťastný pár."

Hermiona sa pozrela v šoku na Draca, ktorý sa zatváril úplne vydesene. Obaja sa pozreli na Harryho a Hermiona povedala, "prečo nás do horúcich pekiel chcú vidieť?"


Kapitola 13. An Unlikely Pair



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

V posledných minútach, kým pôjdem domov (dnes to bol hrozný deň), ale predsa. Som zvedavá, čo na to poviete. Ja len: che,che.

Ďalšia kapitola bude AFP (už je aj osmička), ale kedy neviem, mám dosť nabitý víkend. Uvidíme. Vychutnajte si túto.



Kapitola 13

"Prečo nás do horúcich pekiel chcú vidieť?" spýtala sa Hermiona. Draco súhlasne prikývol.

"Ja len viem, že už sa chystajú odísť na svoje medové týždne a Ron ma požiadal, aby som išiel pohľadať Hermionu, a Pansy ma požiadala, aby som našiel Draca, a pretože George Weasley všetkým povedal, že sa bozkávate v komore, vedel som, že vás nájdem spolu," vyhovoril sa Harry.

"Po prvé, Harry, keď George otvoril komoru, len sme sa rozprávali," vysvetľovala.

"Nemusíš Zjazvenej hlave nič vysvetľovať," povedal Draco.

"Trhni si, blondiak," povedal Harry a potom zobral Hermionu za ruku a povedal, "a George v skutočnosti nepovedal nikomu nič. Len som ho videl ako otvoril dvere, aby zobral ten alkohol a vedel som, že vy dvaja ste tam. Bol to žart. Teraz poďme." Harry ju držal za ruku a už-už ju vytiahol von. Obzrela sa a načiahla ruku. Draco vedel, že ju načiahla k nemu, takže ju chytil za druhú ruku a potiahol späť.

"Nemáme záujem ísť von, Potter," povedal Draco, keď ťahal Hermionu.

"Len poďte zistiť, čo vám chcú povedať," povedal Harry, keď ťahal Hermionu na druhú stranu.

"Nie, je nám jedno, čo nám musia povedať," povedal Draco a potiahol Hermionu silnejšie.

"Odkedy si ty a Hermiona 'my'?" spýtal sa Harry. Tiež potiahol silnejšie.

"Neťahajte ma, nie som žiadny karamel!" mraučala Hermiona.

Ani jeden z mužov ju nepustil. Ron vošiel do kuchyne a povedal, "Harry, našiel si Hermionu? Oh, Hermiona, skôr než odídem, musím sa s tebou porozprávať." Len čo to povedal, vošla aj Pansy. Obaja, Harry aj Draco, pustili Hermionine ruky.

Veľmi zhlboka a vyrovnane sa nadýchla, vydychujúc a nadychujúc sa pomaly tak ako to predtým robila v kaplnke. "Čo si mi to chcel povedať, Ron?"

Zobral ju za ruky, ktoré pred chvíľou ťahali Harry a Draco a presunul svoje ruky nadol, aby zovrel jej dlane. Povedal, "chcem sa ti poďakovať."

Unavene sa na neho pozrela a povedala, "za čo?"

"Za to, že si ma opustila. Vedela si, že nie sme stvorení jeden pre druhého skôr než ja a keby si ma trošku nepostrčila, nikdy by som nenašiel Pansy. A chcem ti povedať, že hoci sme nikdy neboli pre seba tí praví, ty a ja, viem, že tam vonku existuje aj pre teba spriaznená duša, Hermiona. Keď budeš vnímavá, nájdeš ho," povedal Ron.

Za normálnych okolností by si možno pomyslela, že je to celkom dojímavé. Ale pretože bola mierne vyvedená z miery, tak povedala, "ja som ťa neopustila, Ronald. Keď si sa začal stretávať s Pansy, ty a ja sme boli stále spolu, aspoň pokiaľ som si to myslela ja." Draco sa zachichotal a Pansy zanadávala. "Po druhé, aké malé postrčenie som ti dala? Moja láska k tebe bola postrčením? Podpora tvojich snov do budúcnosti bola postrčením? Vieš čo, je mi to jedno, pretože máš pravdu, neboli sme stvorení jeden pre druhého a tam vonku pre mňa niekto je. Vlastne, ten niekto je v tejto miestnosti a keďže som vnímavá, tak som už ho našla. (PP: room – izba, miestnosť je aj priestor, preto sa to dá zobrať aj všeobecne, že existuje, Ron to asi tak zobral)

Ron sa zatváril zmätene a povedal, "ha?"

"Nevadí, Ronald. Maj sa krásne," povedala a povzniesla sa nad to. Naklonila sa a pobozkala ho na líce. Pozrela sa na podlahu s pocitom smútku. Harry sa načiahol po jej ruke, ale Draco ju chytil prvý.

Draco sa postavil medzi Hermionu a Rona. Pozrel sa na Pansy a povedal, "a ty si mi čo chcela povedať, Pans?" (PP: tak ju volá)

"Len som ti chcela dať vedieť, že ti odpúšťam," povedala.

Zatváril sa zmätene. "Za čo?" spýtal sa.

"Zlomil si mi srdce pred všetkými tými rokmi, ale ja ti odpúšťam, pretože som našla Rona a on je teraz môj manžel a sme šťastní, takže ti odpúšťam," povedala znova.

"Neviem, prečo mi odpúšťaš, ale je mi to jedno. Prijímam tvoje odpustenie za akékoľvek šialené dôvody, o ktorých rozprávaš," povedal Draco. Zrazu sa Pansy pozrela nadol a uvidela, že sa Draco a Hermiona držia za ruky.

"Vy dvaja spolu chodíte?" spýtala sa náhle.

"Áno, toto je naše - koľké je to Grangerová -  naše štrnáste rande?" spýtal sa Draco.

"Myslím, že naše pätnáste, drahý," povedala Hermiona s úsmevom.

"Oh, áno, naše pätnáste," súhlasil Draco.

"ČOŽE?" spýtali sa naraz Ron aj Pansy.

"Vedel si o tom, kamoško?" spýtal sa Ron, keď sa otočil k Harrymu.

"Áno, vedel. V skutočnosti som o tom vedel od začiatku," spolupracoval Harry. Chcel dodať 'dnešného odpoludnia', ale kusol si do jazyka.

"Nuž, to je zvláštne," ukončil Ron.

"Prečo je to zvláštne, Ronald?" vyzvala ho Hermiona.

"Nuž, ťažko môžete byť viac nepravdepodobnejší pár!" Ron sa vlastne zasmial. To tie nervy v ňom.

"Napadá ma viac nepravdepodobnejší pár," povedala Hermiona a ukázala na 'šťastný' pár.

"My?" spýtala sa Pansy. "Máme viac spoločného než ty a Drakie. Po prvé, obaja sme čistokrvní. Nedokážem si predstaviť, že Drakie randí s humusáčkou."

"Ako sa opovažuješ!" povedala Hermiona. Dokonca aj Ron sa na svoju novomanželku pozrel v šoku.

Ron povedal, "Pansy, nikdy ju už tak znova nenazvi. Stále je jedna z mojich najlepších priateľov a veľmi mi na nej záleží."

"Budem ju volať ako chcem, Ron," povedala uhladene Pansy. Potriasla hlavou a začala ho ťahať z kuchyne von. Otočila sa a povedala, "dávam vám dvom dve či tri ďalšie schôdzky a potom  pravdepodobne jeden druhého zabijete alebo Drakie dostane rozum a uvidí, že sú aj lepšie ryby v oceáne tak ako to nakoniec zistil aj Ron." Znova sa otočila, že odíde, ale Hermiona už mala vytiahnutý Dracov prútik.

"Tou lepšou rybou myslíš štvorzubca ako si ty, ty prasačí ksicht?" (PP: blowfish – jedovatá ryba, napadajúca nervový systém) spýtala sa Hermiona a namierila Dracov prútik priamo na Pansy. Vôbec si nevšimol, kedy mu ho vytiahla z vrecka. Harry prišiel bližšie a stiahol Hermioninu ruku nadol. Povedal, "Ron, ty a Pansy by ste mali radšej odísť. Máte zariadenú rezerváciu, spomeň si." Odišli z kuchyne, ale Harry nepustil Hermionininu ruku s prútikom, kým si nebol istý, že sa odmiestnili.

"Vďaka, že si ma zastavil, Harry," povedala Hermiona.

"Len som nechcel, aby som ťa dnes večer nemusel zavrieť. Príliš veľa papierovačiek. Nabudúce, keď ju budeš chcieť začarovať, prosím uisti sa, že to neurobíš v prítomnosti nejakého aurora. Len mi daj zavčasu vedieť a ja odídem z miestnosti, dobre?" spýtal sa Harry s plachým úsmevom. Hermiona sa usmiala a pobozkala ho na líce. Harry povedal, "vaše štrnáste alebo pätnáste rande?"

"Počítame každý míľnik dňa ako rande," zasmiala sa Hermiona.

Draco povedal, "myslím, že súhlas od tvojho najlepšieho priateľa, tuná starého blesku (PP: old lightning bolt), nás posúva až na rande číslo 20 či 21, čo znamená, že by si sa zajtra mohla nasťahovať." Draco sa zasmial, rovnako ako aj Hermiona.

Harry povedal, "nepriznávam, že som vám dal súhlas, takže sa pekne vráťte k rande číslo pätnásť." Otočil sa k odchodu a povedal, "hostina je stále v plnom prúde, tak prečo sa vy dvaja nevrátite von?" Harry sa otočil a vyšiel von z dverí.

Draco prešiel k Hermione a zobral ju za ruku. Povedal, "zaplatil by som milión galeónov, aby som videl ako ju začaruješ."

"Vlastne, ak tá ponuka stále platí, mohla by som nájsť ich hotel a začarovať ju tam. Aspoň budú mať tie správne medové týždne. Mohla by som dať zopár vredov na jej zadok alebo tvár, kamkoľvek, pretože vyzerajú úplne rovnako," žiarila Hermiona.

Draco sa zasmial a povedal, "môj vplyv ťa prináša na temnú stranu, že?" (PP: dark side, doslova tmavej strane, boku tela)

"Oh, Malfoy, už som bola na tmavom boku a potom spiatky," zasmiala sa. (PP: myslí jeho vrecko, je to hra so slovíčkami)

Prišiel k nej zblízka a povedal, "bola si tam prekliato rýchla. Ani som si nevšimol, že si mi vytiahla prútik z vrecka."

Povedala, "nuž, môj je v kabelke a tá je tam na stole." Predstierala zamračenie. Skoro našpúlila ústa. Pomyslel si, že je rozkošná.

"Môžem dostať svoj prútik spiatky?"

"Samozrejme," povedala a vložila ho nazad do jeho vrecka. Teraz to cítil.

Povedal, "opatrne, Grangerová. Mohla by si tam začarovať rodinné klenoty."

"Sú také cenné, Malfoy?" spýtala sa hanblivo s rukou stále v jeho vrecku. Bolo to dosť nevinné. Nedotýkala sa 'ničoho'. Aj tak bol neuveriteľne vzrušený.

"Áno, Grangerová, povedali mi, že majú veľkú cenu. Sú veľmi cenné, pretože prinášajú toľké potešenie," povedal pomaly, obkresľoval prstom jej krk, k priehlbine a nechal ho odpočívať medzi jej prsiami.

"Budem ťa v tom musieť zobrať za slovo, Malfoy," povedala a oprela si hlavu o jeho krk. Mohol cítiť závan jej dychu na svojej pokožke. Objala ho rukami okolo krku a pomaly ho oblizla, začala pri čeľusti a prešla až ku kľúčnej kosti. Bozkávala jemne jeho krk, rukami roztvorila jeho límec, aby mala viac priestoru na bozkávanie.

Zašepkal, "privádzaš ma takmer do šialenstva, Grangerová." V jej uchu bol jeho hlas zastretý. Vrátil jej láskavosť a pobozkal znova jej krk, prisal sa jemne skôr než sa odtiahol.

"Čo chceš robiť, Malfoy?" spýtala sa, keď sa od neho odtiahla.

"Páni," vykríkol, "aká nebezpečná otázka."

"Myslela som tým, či sa chceš vrátiť a pripojiť sa k veseliu, alebo či si nechceš ísť sadnúť do obývacej izby, nazad na strechu, alebo do ďalšej komory, kde sme ešte neboli," dumala.

"Na strechu?" spýtal sa, prekvapený, že to spomenula.

"To je jediná vec, ktorú si počul?" povedala s úsmevom.

"Nie, ešte si spomínam tiež na slovo 'komora'," usmieval sa.

Zobral ju za ruku a vyšli von. Živá kapela hrala pomalú pieseň. Spýtala sa, "zatancuješ si?"

Povedal, "nechcem tancovať."

"Oh?" spýtala sa.

"Nie, len ťa chcem držať, takže toto bude lesť. Všetci si budú myslieť, že tancujeme, ale my budeme poznať pravdu," povedal zvodne. Pritiahol si ju bližšie k nemu a jeho ruky prešli pomaly nadol po jej rukách. Keď sa jeho ruky dotkli jej dlaní, zdvihol ich ku svojmu krku a zavesil jej ruky okolo svojich ramien. Svoje ruky presunul na jej chrbát a pritlačil jej telo tesne k svojmu. Ledva sa hýbali, len sa trochu knísali, sem a tam. On viedol, ona po ňom. Jej ruky zostali na jeho ramenách. Jedna z jeho rúk zostala na jej chrbte, pomaly putovala nahor chrbtom a zakláňala ju dozadu. Jeho druhá ruka prešla k jej plecu a potom k jej tvári. Dotkol sa jej líca chrbtom svojich prstov.

Zobral tú istú ruku a umiestnil ju na jej srdce, nad jej prsníky. Povedal, "zase ti bije rýchlo srdce a červenáš sa."

"Čudujem sa prečo?" povedala, keď sťažka dýchala.

"Čo by povedalo tvoje srdce, keby som ťa pobozkal priamo tu na tanečnom parkete, priamo tu pred všetkými tvojimi priateľmi a weslíkovou rodinou?" spýtal sa so zahalenými očami.

"Prečo to nezistíš, Malfoy?" povedala úprimne.

Pomyslel si, že je to báječný plán. Zohol svoje ústa k nej. Jeho ústa sa dotkli jej pier, bozkali, potiahli, bozkali, vcucli a potiahli. Sal jej pery a potom sa zľahka dotkol jej pier svojím jazykom. To bolo to postrčenie, čo potrebovala, aby sa mu otvorila. Jeho jazyk tancoval s tým jej, keď jej ruky uchopili jeho vlasy a zamotala svoje prsty do jeho jemných vlasov.

Jeho ruky ju pritiahli tak pevne k svojmu telu ako len mohli. Už viac neuvažoval nad miestom alebo časom. Ako dôkaz tohto faktu bolo to, že jeho pravá ruka zišla po jej ramene, zavadila o jej prsník a jemne ho zakryla. Toho činu si bola veľmi dobre vedomá. Odtlačila ho od seba a poobzerala sa dookola, či to niekto videl. Videli. Všetci sa na nich dívali. Pozrela sa na Draca ešte raz a povedala, "je mi to tak ľúto!". Rozbehla sa nazad do domu.

Problém bol, že sa nikto na nich nepozeral kvôli zručnosti jeho ruky. Nikto si to nevšimol. To, čo si všimli, bola skutočnosť, že Hermiona Grangerová konečne znovu vyzerá šťastná. Všetci boli šťastní za ňu. Prečo teda utiekla?


Kapitola 14



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Kapitola 14

Tancovať v Dracovom náručí bolo ako byť v raji. Držal ju tak blízko; takmer splynuli do jedného. Zdvihol ruku, položil jej ju nad srdce a povedal jej, že vyzerá začervenaná. Duchaplne zareagovala, ale po celý čas si neuvedomovala nič iné okrem toho, že jeho ruka odpočíva nad jej prsníkmi, na jej hrudi. Spýtal sa jej, čo si myslí, že si všetci pomyslia, keby ju pobozkal priamo tam na tanečnom parkete a ona mu povedala, aby to zistil, tak to urobil.

Dlhú dobu dráždil jej pery, než otvorila pod ním svoje ústa a on vošiel svojím jazykom. Bol to úchvatný bozk. Jeden z najlepších v celom jej živote. Tak veľmi nevnímali nikoho okolo seba, že Draco položil svoju pravú ruku zľahka na jej ľavý prsník a prikryl ho bez toho, že by nad tým rozmýšaľ. Tento prostý čin ju vrátil späť na zem. Pánabeka, čo ak to niekto videl?

Odtiahla sa a bolo to akoby bol priamo na ňu a Draca namierený svetlomet, pretože sa zdalo, že každý v zadnej záhrade na dvojicu otočil svoje oči. Takže to znamenalo, že všetci videli ako ju obchytáva akoby bola obyčajná fľandra na tanečnom parkete. Odtlačila sa od neho, povedala, "je mi to tak ľúto!" a vbehla do zadných dverí a zamierila priamo na tretie poschodie do Ronovej bývalej izby.

Zatvorila potichu dvere a posadila sa na Ronovu posteľ. Stále mal tie isté hnusné obliečky s vyobrazenými Kudleyskými kanónmi. Za minútu sa postavila a pozrela sa na posteľ. Fuj, uvažovala, či Ron a Pansy robili niečo na tej posteli. Presunula sa do kresla. Začula ako sa zvrtla kľučka na dverách skôr než začula niečo iné. Pozrela sa smerom k dverám a vošiel Draco.

Prvá vec, ktorú sa spýtal, bola: "toto je bývala izba Weasleyho?" Len prikývla. Druhá vec, čo sa spýtal, bola: "čo sa deje?"

Bola v rozpakoch, takže sa pozerala na zem. Povedala potichu, "čo si to tam dole robil?"

"Kde dole?" spýtal sa zmätený.

Pozrela sa mu do očí, "vonku, na tanečnom parkete."

Podišiel a čupol si ku kresle a zobral ju za jednu ruku. Strhla ju späť.

"Prosím, povedz mi, čo som urobil," povedal úprimne. "Myslel som, že chceš, aby som ťa pobozkal." Oprel sa lakťom o jej koleno. S ním neuhla.

Vzdychla si a povedala, "nevytočilo ma, že si ma pobozkal."

"Potom čo?" spýtal sa.

"Dotkol si sa môjho prsníka, priamo na tanečnom parkete, priamo pred všetkými ako keby som bola obyčajná fľandra alebo niečo také. Priviedlo ma to do rozpakov. Všetci to videli," povedala, rýchlo sa postavila a zhodila ho na zadok.

Kľakol si a potom sa znova postavil, tvárou k nej. Teraz sedela na posteli. Pozrel sa na posteľ a uvažoval, čo za hnusné veci v tej posteli robili Weslík a Pansy Mopslík, takže miesto toho, aby si k nej sadol, vytiahol ju za ramená a postavil sa pred ňu.

"Neuvedomil som si, čo robím, pretože som bol v tej chvíli taký zaujatý, ale nemyslím si, že to niekto videl. To nie je tak, že sme niečo tam vonku predvádzali," vysvetľoval.

"Všetci to videli!"

"Nie, nevideli."

"Čo tu robíme, Malfoy?" spýtala sa.

"Myslíš v bývalej Weslíkovej izbe?" usmial sa.

Prešla k oknu a pozrela sa von na hostí na dvore. "Vieš, že to nie to, čo som myslela."

"Chceš poznať moje zámery alebo také niečo?" žartoval.

"Čo ak áno? Bolo by na tom niečo zlé?" otočila sa a pozrela sa na neho.

"Páni, nečakal som to," povedal úprimne. Prišiel k nej a povedal, "čo chceš z toho vedieť? Čo chceš, aby sa zajtra stalo a pozajtra a popozajtra?"

"Prečo musím odpovedať prvá?" uvažovala nahlas.

"Pretože ty si tá, ktorá začala s týmto typom otázok. A okrem toho, od teba sa čaká, že budeš odvážna, takže buď odvážna, Grangerová a povedz mi, čo chceš a nehovor, že nevieš alebo že si si nie istá ani žiadne podobné hlúposti. Len mi povedz, čo chceš," naliehal.

"Čo ak to, čo chcem ja, nie je to, čo nechceš ty?" dôvodila.

"Potom sa na tebe zasmejem a prinútim ťa ľutovať deň, keď si sa narodila," povedal s polovičným úsmevom.

Položil ruky okolo jej pása a ona si nemohla pomôcť, ale položila si hlavu na jeho hruď. Zistila, že objatie jeho rúk je utešujúce. Bez toho, aby sa na neho pozrela, povedala, "povedal si, že si sa do mňa zamiloval po jednom dni, ako je to možné?"

"Skutočne neviem," povedal.

Pozrela sa  na neho a povedala, "ak ja nemôžem odpovedať  'neviem', tak potom ani ty."

"Fajn, slečna, čo si pamätá všetko, čo som povedal. Keď som povedal, že ťa milujem, povedal som len to, čo som v tej chvíli cítil. Naozaj som v tej chvíli cítil, že ťa milujem," povedal.

"V tej chvíli? Znamená to, že si si tým teraz nie istý?" spýtala sa.

Odstúpil od nej a povedal, "pánabeka, Grangerová, neviem. Nemyslím si, že by som to bol povedal, keby som to nemyslel vážne, a myslím, že to stále vážne myslím. Teraz odpovedz na moju otázku, ako chceš, aby toto skončilo?"

Pozrela sa na zem. Zrazu považovala vzorku na doskách z podlahy za zaujímavú, pretože sa nechcela pozrieť naspäť. Keď sa konečne pozrela nahor, stále sa na ňu uprene pozeral a čakal na jej odpoveď. Povedala, "čo ak poviem, že chcem to, čo majú Harry a Ginny? Dokonca by mi stačilo to, čo majú Ron a Pansy. Čo ak poviem, že to nechcem s nikým iným, že to chcem jedine s tebou? Utečieš a ukryješ sa?"

"Myslím, že nie, pretože som stále tu," odpovedal. Náhle povedal, "rande číslo dvadsaťpäť."

"Čože?" spýtala sa.

"Skutočne sme skočili až k rande 25. Pýtame sa na úmysly toho druhého a premýšľame o prípadnej spoločnej budúcnosti. Rande 25," vysvetľoval.

Nemohla si pomôcť, len sa usmiala. Povedala, "chceš vyliezť na kopec a dívať sa na západ slnka?"

"Bude to len o všetkej tej romantike a všetkom tom sentimente?" spýtal sa.

"Pravdepodobne," odpovedala.

"Pokúsiš sa ma pobozkať?" spýtal sa s úškrnom.

"Určite," odpovedala.

"Pokúsiš sa dotknúť mojich pŕs?" zasmial sa. Začervenala sa a on povedal, "aha, aké sladké, Grangerová sa červená."

"Nie, nečervenám," povedala.

"Spoznám rumenec, keď vám vystúpi na líca, slečna Grangerová." Podišiel a dotkol sa svojím ukazovákom rýchlo jej nosa. Obe jej ruky zdvihla k tvári, aby skryla rumenec. Dôverne k nej pristúpil, stiahol jej ruky preč z tváre a nechal ich vo svojich.

"Viem, že priveľa premýšľam a príliš veci analyzujem, a mám sklon urozprávať sa na smrť, ale to som ja a to je to, čo dostaneš, dobre?" povedala. Pritiahol si ju bližšie k nemu tak, že jej telo sa vyrovnalo vedľa jeho. Nechal svoje ruky okolo jej zápästí a pritiahol si ju kvôli bozku. Prudko pobozkal jej ústa. Jej ruky držal pri jej bokoch.

Povedal, "ukáž mi ten nádherný západ slnka, Hermiona, ale ak to nesplní moje očakávania, myslím, že mi to budeš musieť vynahradiť.“

Pustil jej jednu ruku a druhú stále držal. Ťahal ju dole schodmi, keď povedala, "môžeme sa vykradnúť prednými dverami."

"Žiadne vykrádanie," povedal a viedol ju dole schodmi. Dodal, "nehanbíš sa, že ťa vidia so mnou, že nie?" Myslel to ako žart, pretože si to naozaj nemyslel. Potiahla ho, aby zastavil.

"Nehanbím sa!" povedala veľmi tvrdo.

Vedel to, ale chcel využiť jej sympatie. Povedal, "viem, že sme to, čo povedal Weslík, nepravdepodobný pár a viem, že ty si pre mňa príliš dobrá, ale ak ťa akokoľvek privádza do rozpakov, keď ťa vidia so mnou, pochopím to."

Prestala kráčať a povedala, "prisahám! Nehanbím sa, nie som v rozpakoch, nie som zmätená alebo niečo iné. Ak nič iné, tak ja by som si myslela, že sa takto budeš cítiť so mnou."

Čo to povedala? "Len som žartoval. Skutočne si nemyslím, že to takto vnímaš." Chcel, aby vedela, že to naozaj nerobil, tak položil ruky na jej tvár a nastavil svoju tvár blízko jej, tak aby mohol cítiť jej teplý dych na svojej pokožke. "Myslím to vážne. Viem, že si dobrý človek a úprimný a oddaný. Myslím, že toto sú tvoje najlepšie vlastnosti. A čo si za ťuťmáka, ak si myslíš, že som pre teba pridobrý?"

"Ťuťmáka?" usmiala sa. "Teraz ty vytváraš slová?"

"Už si počula o ťuťmákovi," karhal ju.

"Máš pravdu, počula, len som nemyslela, že niekto z tohto storočia použije slovo ako toto," povedala stále s úsmevom.

"Budem ignorovať tvoje tvrdé slová," povedal. Znova ju chytil za ruku a vyšiel prednými dverami a povedal, "ktorým smerom je západ?"

Ukázala smerom na kopec, napravo od domu, vedľa poľa, o ktorom mu predtým povedala, že Weasleyovci používali na metlobal. Kráčali, ruka v ruke, hore na kopec. Len čo sa dostali na kopec, povedal, "kde je západ slnka?"

"Je zavčasu," smutne povedala, "je leto, vieš, takže zápas slnka bude asi tak za hodinu."

"Vytiahla si ma na kopec pod falošnou zámienkou," povedal.

Posadila do vysokej trávy a vyzula si topánky. Posadil sa vedľa nej. Položil jej ruku na koleno. Plesknutím ju zhodila a povedala, "drzúň."

Usmial sa na ňu a povedal, "môžem sa pred davom ľudí dotknúť tvojho prsníka na tanečnom parkete, ale tu hore na kopci, kde sme sami sa nemôžem dotknúť tvojho kolena? Kde je v tom rozumné zdôvodnenie?"

"Fajn, dotkni sa môjho kolena," chovala sa nahnevane, zdvihla jeho ruku a vrátila ju nazad na svoje koleno. Uškrnul sa, šelmovsky sa uškrnul a posunul ruku nahor, ťahajúc s ňou aj okraj jej šiat. Keď bola jeho ruka na jej holom stehne, pozrela sa na jeho ruku, nazad na jeho tvár, zdvihla jedno obočie a povedala, "vážne pokúšaš svoje šťastie."

"Ale, teraz už spolu chodíme takmer mesiac a ešte som ťa ani nevidel nahú," povedala zľahka. Aspoň by si mi mohla dovoliť dotýkať sa tvojho holého stehna."

Jeho ruka zostala na jej stehne, ale nevšímala si to v tej chvíli, pretože povedala, "Kebyže sme na našom 25. rande, to by neznamenalo, že spolu chodíme viac než mesiac?" spýtala sa.

"Nie, pretože pri tebe a pri mne si predstavujem, že by sme sa chceli vidieť úplne každý deň, takže naše 25. rade predstavuje, že spolu chodíme takmer mesiac," povedal, perfektne spokojný so svojimi argumentmi. "My by sme pravdepodobne mali viac než jedno rande za jeden deň, takže je to možno rovné trom týždňom."

"Nenabažili by sme sa jeden druhého?" spýtala, už viac jeho ruku neignorovala, pretože jeho palec sa pohyboval sem a tam po jej pokožke a spôsoboval, že jej na nohách naskakovala husia koža.

"Ty si sa ma dnes nabažila?" spýtal sa a naklonil sa bližšie. Pomyslel si, že vonia sladko ako med.

"Nie, ešte som sa ťa nenabažila, tak jej to," povedala. Pomyslela si, že báječne vonia ako vanilková zmrzlina.

Priložil si voľnú ruku na srdce a povedal, "zraňuješ ma, Grangerová. Predpokladať, že by si sa ma vôbec niekedy nabažila, to zraňuje ma na mojej celej duši."

"Ty máš dušu?" žartovala.

Dal ruku preč z jej stehna, bez varovania ju zatlačil na chrbát,  naklonil celé svoje telo nad jej. Použila naoko ruky, aby udržala jeho telo nad svojím, aby sa jej zatiaľ nedotkol. "Mám dušu, Grangerová, a v tej duši je vášeň, ktorá jasne planie v každej jej hĺbke a v takej podobe ako si ešte nikdy predtým nevidela. Mám ti to dokázať?"


Kapitola 15



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Túto kapitolu venujem špeciálne trom dobrým a verným dušičkám: ladyF, hatifnatif a Carme.



Kapitola 15

Draco sa nakláňal nad Hermionou, takmer na nej ležal, ale celú jeho váhu zadržiaval svojimi rukami. Urobila chabý, ba čo viac smiešny pokus, aby ho svojimi rukami odsunula, tým, že ich položila na jeho hruď. Povedal, "mám dušu, Grangerová, a v tej duši je vášeň, ktorá jasne planie v každom jej zákutí a v takej podobe ako si ešte nikdy predtým nevidela. Mám ti to dokázať?" Hermiona si v duchu pomyslela... 'oh, moja, oh, moja, oh, moja, čo má v pláne urobiť?' Nemusela dlho čakať, aby to zistila.

Klesol na ňu, plnou váhou, medzi ich telami zovrel jej ruky. Svoje stehno prakticky vložil medzi jej nohy, ruky mal na jej tvári a jedine lakte podopierali jeho telo. V rýchlom pohybe jeho pery narazili na jej a pobozkal ju s vášňou a túžbou, ktorá potvrdzovala jeho slová, že ju nikdy predtým nevidela.

Bozkával ju dlho, pevne, jemne a sladko. Jeho pery sa jej perách hravo pohybovali, keď presunul svoje pery cez jej tvár, k citlivej oblasti pod bradou. Cucal tú citlivú kožu a jazykom obkresľoval  kruhy. Zaklonila hlavu dozadu ako len mohla, aby mu poskytla prístup, ktorý hľadal.

Posunul sa na jej tele, takže bol teraz na jej pravej strane. Priložil pravú ruku na jej hrdlo, kým pokračoval v bozkávaní jej ucha, potom jej líca, potom znova jej úst. Keď pod svojimi ústami otvoril jej ústa, napadla ju šialená myšlienka. Toto bol bezpochyby ten najlepší bozk, ktorý mala. To nebola tá šialená časť. Tá šialená časť bola, že to bolo lepšie než akékoľvek milovanie v celom jej živote a pritom to bol len bozk.

Jeho ruka, stále na jej krku, sa presunula k jej kľúčnej kosti a potom k jej hrudi. Hral sa s límcom jej šiat. Keď ju znova riadne pobozkal na ústa, rozhodol sa experimentovať. Dať celej tej veci 'dotýkania sa prsníka' reparát. Položil ruku na jej ľavý prsník, nepokúšal sa o žiadnu ujmu, žiadnu chybu, vzhľadom k tomu, že bola oblečená.

Dokonca cez látku jej šiat, a cez zaiste poriadnu podprsenku, si uvedomil, že cíti ako jej stvrdli bradavky. Nemusel vôbec pohnúť rukou. Bola tým najsladším nektárom, ktorý kedy koštoval a ak skoro neprestane, nebude sa schopný vôbec zastaviť. Posunul ruku po jej drieku, presunul sa, aby si ľahol na bok a potom na chrbát. Pritiahol si ju, takže teraz bola na ňom.

Prestal ju bozkávať, ale držal jej stehno pevne vo svojom zovretí, jedna ruka zozadu na nej spočívala na jej zadku a jednou držal jej tvár. Teraz bola ona tá, ktorá sa nad ním musela udržať.

"Páni, Hermiona," povedal, sťažka dýchajúc.

"To je slabé slovo," povedala, rovnako sťažka dýchala.

"Dokázal som ti, že mám dušu?" spýtal sa a usmial sa na ňu.

Opätovala mu úsmev a povedala, "myslím, že máš nielen dušu, ale aj srdce, myseľ a množstvo vášne, ktorá je taká hlboká ako oceán a taká široká ako obloha."

Stiahol rukou jej hlavu nadol a znova ju pobozkal. Zdvihla hlavu a povedala, "Malfoy, toto je bláznivé!" Hlasno sa zasmiala a povedala znova, nedôverčivo, "toto je také bláznivé!"

Snažila sa z neho zliezť, ale on ju zadržal dole. "Prečo je to bláznivé?"

"Pretože, Malfoy, napriek tomu, že jeden druhého poznáme viac než polovicu nášho života, NEPOZNÁME jeden druhého, však?"

Priložil ruku na kraj jej vlasov a zasunul jej ich za ucho. Predklonil hlavu tak, aby mohol pobozkať jej bradu. Zdvihla svoju. Trochu zastenala. Olízal jej krk a povedal, "viem jednu vec, keď takto stenáš, prestávam sa ovládať."

Pustil ju, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchol, a pretože sa posadila, postavil sa a na chvíľu od nej odišiel. Musel sa dať dokopy. Chcelo to všetku jeho silu, aby nepribehol nazad a nestrhal ju k smrti. (PP: ravage her to death)

Chrbtom k nej povedal, "čo chceš o mne vedieť, Grangerová?" Otočil sa, zarovnal si rukami vlasy a posadil sa vedľa nej. Naprávala si šaty, keď sa jej spýtal tú otázku. Potom, čo sa posadil, načiahol sa a zozadu niekoľkokrát pohladil jej vlasy, aby ich učesal na správne miesto.

"Fajn, prečo si vzájomne o sebe nepovieme zopár vecí o nás samotných? Nie také abstraktné veci ako 'hrám na klavír', ale veci ako stredné meno, dátum narodenia, také niečo. Začni," povedala Hermiona.

Draco, ktorý sedel tesne na zemi vedľa nej, natiahol ruku a povedal, "ahoj, volám sa Draco Abraxas Malfoy." Hermiona prijala jeho ruku a potriasla ňou. Ale potom, čo ju potriasla, ju nepustil. Držal ju pevne po celý čas, čo rozprával.

"Narodil som sa 5. júna 1980 vo Wiltshire v Anglicku. Som jedináčik, moji rodičia sú bývalí smrťožrúti a mám šedé oči a blond vlasy. Na škole som bol v Slizoline a v piatom ročníku som bol prefektom. Bol som stíhačom v našom metlobalovom tíme. Moje prvé meno znamená v latinčine drak alebo had, hoci ma pomenovali po súhvezdí. Moje priezvisko je francúzske a znamená v zlej viere. Pracujem pre ministerstvo ako auror. Som slobodný a nikdy som nebol ženatý, ani dokonca zasnúbený. Je toto dosť informácii, moja drahá?"

Hermiona sa uškŕňala po celý čas, kým rozprával. "To stačí, zatiaľ. Prinajmenšom aspoň stačí 'faktov'. Môžem mať zopár pripomienok, než začnem ja?" Stále ju držal za ruku. Jeho palec trel hore a dolu chrbát jeho ruky.

Pozrel sa do jej tváre a povedal, "spýtaj sa, čo len chceš."

"Vážne je tvoje stredné meno Abraxas?"

"Áno, pomenovali ma po starom otcovi a viem ako sa moje iniciálky hláskujú, hoci tá prekliata ríša má v sebe 'N'. Ešte niečo?" spýtal sa. (PP: myslí peklo, DAMN, číta sa dam)

"Kde sú teraz tvoji rodičia?" spýtala sa.

„Presne v tomto okamihu asi na Manore. Môj otec si odsedel vo väzení len päť rokov. Moja matka 15 mesiacov," odpovedal bez toho, že by sa na ňu pozeral. Díval sa teraz na jej ruku, študoval čiary na jej dlani. Povedal, "poďme, Grangerová. Si na rade."

"Volám sa Hermiona Jean Grangerová. Vždy som si myslela, že moje meno je Jane, ale keď som mala 17, stala sa zábavná vec. Moji rodičia sa pozreli na môj rodný list a uvideli, že matrikár tam zapísal 'Jean' namiesto 'Jane', tak hádam, že sa zmenilo moje stredné meno z Jane na Jean."

"Narodila som sa 19. septembra 1979 v Londýne a moji rodičia sú obaja zubári. A tiež som jedináčik. Mám domáceho miláčika, veľmi starú mačku menom Krivonožka. Mám hnedé kučeravé vlasy a hnedé oči. Pomenovali ma po postave zo Shakespearovej hry 'Zimná  rozprávka' a mojou obľúbenou farbou je žltá."

"Som liečiteľka u Sv.Munga a milujem svoju prácu. Som slobodná a nikdy som nebola vydatá ani zasnúbená, ale nie, že by som sa tak rozhodla." Jej hlas zrazu začal slabnúť až nakoniec prestala hovoriť vôbec. Prezerala si vzorku na svojich šatách. Stále držal jej ruku a zdvihol ju k svojím perám a sladko ju pobozkal.

"Som na rade s otázkami," povedal, "tvoja mačka je stále nažive?"

Hermiona sa na neho rozhorčene pozrela, ale potom uvidela, že žartuje, takže len povedala, "áno, je nažive. Je to tvoja jediná poznámka k môjmu životopisu?"

"Nie, práve som chcel poznamenať, že si o deväť mesiacov staršia ako ja, ale že mi to nevadí. Rád chodím so staršími ženami," povedal.

"Nie som o toľko staršia," zafrfľala.

"Si dosť stará na to, aby si bola moja staršia sestra alebo moja staršia sesternica alebo podobne," podotkol.

"Ty si blázon," povedala a krátko sa zasmiala.

Pustil jej ruku a ukázal na horizont. "Je tam ten nádherný západ slnka, čo si mi sľúbila, Grangerová."

Cez pery sa nasala vzduch a po vydýchnutí si trochu zahryzla do spodnej pery. Farba oblohy, ružová, červená, zlatá a oranžová a zhluky oblakov kombinované s obrovským kotúčom slnka ju doslova ohromili. "Je to nádherné, že?" spýtala sa. Otočila sa, aby sa na neho pozrela. Uprene sa pozeral, s rozšírenými očami a ústami dokorán. Pozeral sa na najnádhernejšiu vec, ktorú kedy videl. Pozeral sa na Hermionu Grangerovú.

"Nádhera," povedal jej naspäť.

Jej líca sa začervenali a znova sa pozrela do zeme. Povedala, "nemal by si mi falošne lichotiť, pretože je to nezdvorilé."

Myslela to vážne? Položil jej ruku pod bradu, aby ju prinútil pozrieť sa naňho. "Nikdy nehovorím nič, čo nemyslím vážne každým zákutím mojej predtým spomínanej duše, Hermiona. Vážne si myslím, že si tá najnádhernejšia žena, ktorú som videl za dlhý, dlhý, dlhý čas. A možno kedy vôbec."

Bola ticho. Pokračovala v pozeraní na neho, pretože jeho ruka neopustila jej tvár. Nakoniec povedala, "prosím, nezahrávaj sa so mnou. Už by som to nezvládla, keby sa mi znova zlomilo srdce,"

"Čo ťa núti si myslieť, že ti niekedy zlomím srdce?" spýtal sa vážne.

Odtiahla jeho ruku zo svojej tváre a priložila si ju k ústam, so svojou rukou. Pobozkala ju a potom ju položila na zem, medzi ich sediace telá, stále ju ale tesne zvierala. Povedala, "Ľahko by si mohol zlomiť srdce, ak niečo z toho, čo si povedal alebo čo si dnes urobil, by nebola pravda. Prosím, buď ku mne úprimný. Naozaj ma chceš zajtra vidieť? Naozaj chceš upevniť náš vzťah?"

Rozhovor sa zmenil tak vážne, že len pohľadom do jej očí si uvedomil, že je to pre ňu dôležitá téma. Povedal, "moje najdrahšie, najsladšie, najnádhernejšie dievča. Nech by som od tohto okamihu niekedy urobil alebo povedal niečo, čo ťa vystraší, alebo čo ti spôsobí bolesť alebo čo ti ublíži fyzicky či duševne, akokoľvek, potom vedz to, že tým tiež ublížim sám sebe. Pretože si skutočne myslím, že ublíženie tebe rozhodne ublíži mne samotného, a ublížiť sám sebe je posledná vec, ktorú by som niekedy chcel." Dodal tú poslednú časť, aby ju prinútil sa usmiať. Fungovalo to. Žiarila. Zrazu sa na neho hodila a spôsobila, že spadol dozadu. Vrelo ho pobozkala na pery.

"Toto bolo dokonale povedané!" povedala. Keď sa posunula, aby si ľahla na neho, ešte raz ho hlboko pobozkala. Cítil sa nepohodlne, z dvoch strán, z jednej, pretože mu spôsobovala určitú reakciu, o ktorej vedel, že je bezmocný, aby sa o ňu v tom čase a na tom mieste postaral a z druhej, pretože ho veľká, ostrá a tvrdá skala tlačila na chrbát. O tento problém sa MOHOL postarať. Pomykal sa trochu nabok, s ňou stále navrchu, takže bol preč od toho útočiaceho predmetu.

Ako sa pod ňou mykal, zle pochopila jeho náznaky a pomyslela si, že sa stará o ten svoj prvý problém. Tak bola zmätená svojim nehanebným výbuchom (hodila sa mu do náručia), že sa zavrtela, aby sa dostala z jeho rúk. Zle pochopil tento čin a objal ju pevnejšie a pretočil ju, takže bol teraz nad ňou a ona pod ním.

Výsledkom bolo, že sa dvojica nevysvetliteľne začala kotúľať dole kopcom. Držali sa pevne po celú cestu. Občas vypustil "jaj!", keď ona vypustila "au!" Keď sa konečne prestali pretáčať, zastali na úplnom spodku kopca. Obaja boli šokovaní, neupravení a tiež troška doráňaní. Posadila sa so škrabancom na ruke. Zostal na chrbte a povedal, "ach, môj zadok!" Preliezla k nemu so smiechom.

Povedala, "tvoj zadok? Zranil si si riť, Malfoy?"

"Nie, ty si ma zranila," opravil a pokúsil sa posadiť. Znova si ľahol a povedal, "naozaj som sa zranil."

Kľakla si k nemu a prevrátila ho nabok. Prudko vydýchla. "Čo je?" spýtal sa vyplašený.

"To, čo ťa bolí, je tvoj zadok?" spýtala sa, stále bol na boku.

"Nuž, nie tak veľmi môj zadok, ako... fajn, môj zadok, prečo?" odpovedal. Začala sa smiať a nemohla prestať. Povedal, "čo sa do pekla deje, Grangerová?"

"Malfoy, musel si prekotúľať cez nejaké kríky. Máš štyri alebo päť bodliakov zabodnutých priamo do zadku!" Pokračovala v smiechu.

"Daj ich zo mňa preč!" povedal, stále na boku.

"Daj si dole nohavice," naliehala.

Obzrel sa na ňu a povedal, "ak ma chceš vidieť nahého, tak k tomu dôjde až do rande číslo 30."

"Teraz vážne," povedala a buchla do jeho ruky. "Musím sa uistiť, že ti ani jeden z pichliačov neostal zapichnutý v tvojom zadku. Mohli by ti prepichnúť kožu a spôsobiť množstvo problémov. Som profesionál; použijem maximálnu opatrnosť. Len ich odstránenie z vonkajšej strany neznamená, že ti v koži nezostali triesky."

Bol v rozpakoch. Povedal, "ja si tie prekliate veci odstránim sám, otoč sa."

"Nebuď také decko," povedala. Už stál. Začínal si rozopínať nohavice.

"Jaj, au, jaj," vykrikoval. "Otoč sa, Grangerová."

"Dovoľ mi pomôcť ti," povedala.

"Len sa otoč," povedal. "Som dosť zahanbený už tým ako to je."  Otočila sa a on si stiahol nohavice. Povedal, "Grangerová, myslím, že máme problém."


Kapitola 16.



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Toto je kapitola na zajtra (nefunguje mi plánovanie článkov, ale aj tak by som vás nenechala čakať). Žiadnu ďalšiu v zálohe nemám a na štvrtok mám toľko práce, že zajtra sa k prekladom určite nedostanem. Inak ešte je možnosť - keď ste prihlásení  a máte nastavené posielanie emailov, ak vám niekto odpovie na komentár - nechať mi odkaz, aby som dala vedieť, že je nová kapitola. Nerobí mi to problém, viem, aké je to klikať na stránku a čakať na novú kapitolu. S blížiacim sa koncom roka a tým, čo ma čaká, budú intervaly dlhšie ako jeden deň. Ja viem, že tým už hrozím dávno, ale už dozrel čas (skôr by som povedala, že je päť minút po dvanástej), kedy sa musím plne venovať niečomu inému. Ale utešujem sa tým, že vo februári bude potom a znova nakopnem svoje staré tempo. A to si predstavte, že má ešte dve lepšie (viac chválené) humorné poviedky ako túto a k tejto je dvojka, ktorú by som preložila ak nie kvôli ničomu inému, tak kvôli poslednej kapitole. A okrem AFP píše autorka ďalšiu, ktorá tiež vyzerá zaujímavo. A to nehovorím o tej poviedke podľa Jane Austenovej, ktorú sľubujem už dávno. Takže vydržte, čakajú ma veľmi náročné mesiace, ale mám toho v pláne preložiť ešte veľa. Do prčíc aj s eurom!



Kapitola 16.

Draco sa cítil ponížený. Nemal sa za čo hanbiť, tým si bol istý a za normálnych okolností by mu neprekážalo, keby Hermiona videla jeho holé pozadie, ale ten scenár odohrávajúci sa pred ním, intenzívne bozkávanie, váľanie sa dole kopcom, bodliaky v jeho zadnej časti, nuž, to bolo neprijateľné. A k tomu mu chcela pomôcť odstrániť pichliače z jeho zadku! "Len sa otoč," povedal. "Som dosť zahanbený už z toho ako to je." Otočila tvár iným smerom, stále sedela na zemi. Otočil tvár ku kopcu, ktorým sa práve skotúľali nadol. Stiahol si nohavice. Nebesá mu pomáhajte! Povedal, "Grangerová, myslím, že máme problém."

Stále sedela na zemi, so šatami v patrične dokonalom stave, chrbtom k nemu a povedala, "čo sa deje?"

Stál za ňou, s nohavicami okolo členkov, palce zaháknuté o pás svojich boxerok, pripravené stiahnuť ich dole, keď priamo k nim zbadal Harryho 'diletanta' Pottera kráčať dole kopcom. Harry uvidel dvojicu v kompromitujúcej pozícii. To, že si Draco chcel stiahnuť trenky, ho muselo naplašiť a preto zrazu začal Potter utekať.

"To je Potter! Má namierené sem a vyzerá najhnevanejšie než mokrá sliepka," povedal Draco, pokúsil sa natiahnuť si nohavice nazad, ale strhol sa bolesťou. Do pekla. Rozhodol sa pokračovať, dať si dole gate a aspoň dať preč tie bodliaky z nohavíc.

"Hermiona!" jačal Harry, keď pribehol bližšie. Otočila sa a postavila sa, "si v poriadku?"

Pozrela sa nadol. Šaty mala vpredu roztrhnuté, hneď vedľa límca a odhaľovali podprsenku. Hneď sa zahanbila. "Harry?" povedala. Čo si musí myslieť?

"Zabijem ťa, Malfoy!" vyštekol Harry a vytiahol prútik zo svojho vrecka. Pribehol k Dracovi, práve keď si vyzul topánky a nohavice, a stál tam len v trenkách, ponožkách, košeli a viazanke.

Draco zdvihol oči a povedal, "choď do pekla, Potter."

"Ublížil ti?" spýtal sa Harry a potiahol ju, aby sa postavila za neho. Priložil prútik pod Dracovu bradu.

Draco pustil z rúk svoje nohavice a povedal, "fajn, už máš moju pozornosť."

"Harry, prestaň. Neublížil mi. Prečo si myslíš, že mi ublížil?" spýtala sa Hermiona.

Draco si pomyslel, že niekedy je neuveriteľne naivná. Dokonca aj on vedel, ako to vyzerá.

Harry povedal, "prišiel som ťa pohľadať, našiel ťa v hroznom stave na zemi, v tvojich vlasoch tráva a konáriky, tvoje šaty sú vpredu roztrhnuté, Malfoy si oblieka nohavice a stojí nad tebou! Prepáč, ak som prišiel k nesprávnym záverom, ale vyzerá to, akoby ťa obťažoval alebo tak!"

Hermiona sa od srdca zasmiala. Zohla sa v páse a povedala, "oh môj bože, to je smiešne Harry. A on si neobliekal nohavice, dával si ich dolu, panenka skákavá."

"Grangerová," povedal Draco s Harryho prútikom stále namiereným na jeho hruď a teraz pritlačeným tvrdo na jeho kožu. "Ty vážne záležitosti nepomáhaš. Prestaň sa smiať a povedz mu, čo sa stalo."

Hermiona položila ruku na Harryho rameno a pomaly odtiahla jeho prútik z Dracovej hrude. "Harry, spadli sme dole kopcom. Preto vyzerám akoby na mne uschli šaty a Draco si dal dole nohavice, pretože pristál v kríku s boliakmi."

"V skutočnosti, Grangerová, ten krík s bodliakmi prišiel do kontaktu s mojím zadkom ešte skôr ako sme sa skotúľali z kopca. Keď si sa na mňa rozhodla skočiť a nezmyselne ma pobozkať, zatlačila si ma do toho kríka."

Hermiona na neho civela a pustila Harryho ruku, ktorá sa vrátila na Dracovu hruď. "Teraz ty nepomáhaš záležitostiam, Malfoy," namietala Hermiona.

"Je mi jedno, čo sa deje, len prestaňte, obaja," povedal Harry a sklonil prútik.

"Prestať s čím?" spýtala sa Hermiona, zmätená. Draco sa rozhodol, že pokiaľ sa rozprávajú, postará sa o svoj 'bodliakový' problém. Použil kúzlo, aby odstránil pichliače zo svojho zadku.

"Prestaňte s týmto nechutným divadlom! Celé toto flirtovanie a táto, táto, fuj, fuj záležitosť, čo vy dvaja robíte. Obracia sa mi z toho žalúdok!" Harry zbledol.

"Harry James Potter, ty si pokrytec! Po prvé, povedal si mi, že chceš, aby som bola šťastná a potom mi povieš, že ti je zo mňa zle! Pre tvoju informáciu, Malfoy bol dnes môj skutočný priateľ. Dostal z mojej hlavy fakt, že môj bývalý priateľ ma podvádzal a potom sa s tou spodinou, s ktorou ma podvádzal, oženil a že môj najlepší priateľ o tom po celý čas vedel a nikdy mi nič nepovedal!" kričala Hermiona.

Draco, ktorý bol teraz zbavený 'bodliakov', si natiahol nohavice a povedal, "čo do pekla to 'fuj,fuj' znamenalo?"

"Choď do riti, Malfoy," povedal Harry a potom sa otočil k Hermione a povedal, "počúvaj, je mi ľúto, že som ti nikdy nepovedal o Pansy a Ronovi. Nemohol som zradiť jeho dôveru a hlboko vo vnútri som vedel, že ti bez neho bude lepšie."

"Povedz jej pravdu, Potter," povedal Malfoy a postavil sa bližšie k nim. "Pravda je, že Pansy zvykla chodiť do úradu, aby sa stretla s Weslíkom a niekoľkokrát im dokonca Potter na schôdzku dovolil použiť jeho dom. On urobil viac než ti len nič nepovedal, Grangerová. On ich v tom vzťahu podporoval."

Hermiona sa otočila k Dracovi, ktorý samoľúbo civel na Harryho. Čakal, kedy začne jačať na Harryho, takže bol šokovaný, keď povedala, "tiež si vedel o Pansy a Ronovi, Draco?"

Pozrel sa na ňu a povedal, "čože?"

"Dnes, keď som ti povedala, že sa Ron a Pansy začali stretávať ešte keď sme stále spolu chodili, tváril si sa šokovane, akože nemáš tušenia, ale bola to lož, ty si to po celý čas vedel. Všetci to vedeli? Som pre každého terčom posmechu? Myslia si všetci, že som len úbohý blázon, ktorému každý môže klamať?" Začala plakať.

Draco nechcel, aby plakala. Chcel, aby jačala na Harryho.

"Dobre si vedieš, Malfoy," povedal Potter a položil ruku na Hermionine plece.

Zrazila ju z neho a povedala, "ty si horší než on, Harry."

"Áno, Potter, ty si horší než ja," súhlasil Draco. "Dovoľ mi povedať ti prečo," pokračoval Draco, keď prekonal Hermionin hnev. "Mal si byť jej najlepší priateľ a ty si jej klamal a dovolil všetkým, aby o nej zle zmýšľali. Až dodnes som ja nebol jej priateľom, takže koho to zaujíma, či som jej to nepovedal. Nemyslím si, že ti vôbec niekedy odpustí." Dúfal, že nie.

Hermiona sa znova posadila na trávu, chrbtom k obom mužom. Harry si kľakol vedľa nej a povedal, "je mi to tak, tak ľúto, Hermiona. len som ti nechcel ublížiť. Vedel som, že s Ronom nie si šťastná a stále som dúfal, že sa ho pustíš k vode skôr než to on urobí s tebou. Mám ťa tak veľmi rád, prosím, odpusť mi."

Sklonila hlavu a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla, aby sa upokojila. Otočila sa k Harrymu a povedala, "stále som nahnevaná, ale odpúšťam ti. Viac sa hnevám na to, že si myslíš, že  je niečo zlé na mojom priateľstve s Malfoyom."

Harry sa pohol, aby sa vedľa nej posadil a povedal, "ale je to Malfoy."

"Harry, bol dnes taký láskavý, taký milý, starostlivý a neuveriteľne zábavný. Zabávala som sa s ním za posledných osem hodín viac než som sa zabávala za posledných osem rokov s Ronom. Nebuď taký negatívny. Ak si dokázal prijať fakt, že ma Ron podvádza a stále si bol jeho priateľom, potom nemal by si byť stále mojím priateľom aj keď som sa spolčila s pánom temnoty?"

"Hej, ja som stále tu a viete, že mám uši. A je to princ temnoty, vďaka," povedal Malfoy.

Harry sa usmial a povedal, "fajn, možno niečo z tvojej dobroty a prívetivosti sa nalepí na toho bývalého princa tamto a vykľuje sa z neho celkom slušná ľudská bytosť." Harry jej pomohol vstať. Použil prútik, aby jej dal do poriadku šaty. Povedal, "dôvod, prečo som vás hľadal, je, že čoskoro bude úplne tma a že Weasleyovci naplánovali ohňostroj. George nechcel, aby ste ho zmeškali. Povedal, že má niečo naplánované len pre vás dvoch."

"Hneď tam budeme," povedala Hermiona Harrymu. Predklonil sa, pobozkal ju na líce a potom začal ísť hore kopcom.

Otočil sa a povedal, "Hej ty tam, Malfoy, ak jej ublížiš, môj prútik nebude jediná vec, ktorej sa budeš musieť báť." Vyšiel hore kopcom.

"Hlúpa Zjazvená tvár," povedal Draco, viac pre seba než pre niekoho iného. Otočil sa k Hermione a povedal, "zastala si sa ma. Vďaka. Mimochodom, mal som viac zábavy za posledných osem hodín než som mal za celý svoj život, všetko vďaka tebe."

Pozerala sa na zem a povedala, "nuž, nie je to pekne povedané?"

Chytil ju za ruku a povedal, "mám svoje chvíľky."

"Určite máš," súhlasila.

"Poďme sa pozrieť na ten ohňostroj," navrhol. Začal ju ťahať hore na kopec.

"Po ohňostroji bude hostina viacmenej u konca, pretože asi po ňom rýchlo ustane," povedala, náhodne alebo aspoň tak si myslel.

"Predpokladám," vyslovil svoju odpoveď.

"Potom deň čoskoro skončí," povedala mrzuto.

"Iste," povedal. Začínal si robiť žarty z jej slov. Nechcela, aby ten deň skončil. Ani Draco nechcel. Prestal kráčať, keď sa dostali na vrchol kopca. Otočil sa k nej. Obloha bola ponuro fialová a na jasnej večernej oblohe bolo vidno polárku. Bolo prítmie, čo znamenalo, že deň čoskoro skončí. Držal ju za obe jej ruky a bez slov si ju pritiahol k sebe, pustil jej ruky, aby ju objal okolo pása. Zasunula svoje ruky pod jeho a oprela ich hore na jeho chrbte.

Mala hlavu na jeho hrudi a zašepkala, "cítim sa ako princezná z rozprávky, ale hodiny sa chystajú odbiť polnoc a mojej rozprávky bude onedlho koniec."

"Máme ešte dobré tri hodiny do polnoci," povedal zľahka. "Ale, chápem. Ani ja nechcem, aby to skončilo."

Zrazu začuli hlasný výbuch podobný výstrelu z dela. Otočili sa smerom k Brlohu a rovno nad domom začínal ohňostroj. Explodoval veľký červený veterník, prebleskujúc bielo a modro, keď opakovane vybuchoval. Ďalšia raketa, väčšia než prvá a oveľa vyššia zažiarila pred nimi. Hermiona si schovala tvár do jeho hrude.

"Nemáš rada ohňostroj?" spýtal sa znepokojený.

"Nie, to nie je to."

"A čo je to?" spýtal sa.

Zdvihla oči z jeho hrude, položila jednu ruku na jeho líce a povedala, "je to akoby tie rakety explodovali v mojom srdci a sú jednoznačne kvôli tebe. Dáva ti to zmysel?"

Zábavná maličká, pomyslel si Draco. "Perfektný zmysel," povedal a pobozkal ju na čelo. Zvrtol ju vo svojom náručí, takže teraz bola chrbtom k nemu. Stáli na kopci a dívali sa ako okolo nich vybuchujú ohňostroje..

 

 

 


Kapitola 17



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.



Kapitola 17

Ten ohňostroj bol úžasný! Červené, žlté, zelené a modré rakety, prskavky, veternice a katarínske kolesá vystreľované do vzduchu a vybuchované s explóziou farieb, zvukov a čistej radosti! Hermiona stále chrbtom k svojmu 'novému priateľovi', ruky mal ovinuté okolo jej pása. Dnešok začínal horšie než mohla zvládnuť a končil lepšie než mohla dúfať.

Kým paľba pokračovala, a začínal vrcholný okamih predstavenia, na oblohe sa začínala objavovať správa napísaná bielymi raketami. Bez toho, že by prehovoril slova, Draco len na ňu ukázal svojou rukou a Hermionin pohľad sledoval jeho imaginárnu čiaru až k oblohe. Tam, v žiarivo vybuchujúcich znakoch, musel byť Georgeov odkaz pre ňu. Stálo tam, "H.G. prajeme si, aby si to bola ty!"

Hermiona cítila, že sa usmieva, dokonca ešte viac, keď zacítila ako sa jej Draco dotkol nosom vedľa jej ucha a zašepkal, "som rád, že si nebola ty."

Náhle sa zamyslela, kým sa otočila v jeho náručí. "Som tiež rada, že som to nebola ja," odpovedala.

Prešiel ukazovákom nadol po jej tvári, od spánku k brade. Predklonil sa a rýchlo sa dotkol jej pier a pobozkal ich ľahúčko ako pierko. Po tomto zdržanlivom bozku, takom nepodobnom od tých, o ktoré sa dnes delili predtým, stáli a uprene na seba pozerali. Ani jeden nechcel prerušiť kúzlo, ktoré medzi nimi bolo, obaja sa báli, že ak ten druhý prehovorí, slová budú nevhodné.

"Vieš, že ťa milujem," vyhlásil Draco.

"Tiež ťa milujem," odpovedala priamo. Nech to bolo také bláznivé, ako to bolo, nech bolo ich spojenie nesprávne, nech boli nepravdepodobný pár, milovala ho. Vedela vo svojom srdci, v hlbinách svojej duše, že ten muž pred ňou je mužom, ktorého miluje a mužom, za ktorého sa raz vydá. Nedávalo to vôbec zmysel, ale zrazu na tom nezáležalo.

"Čo chceš robiť?" nakoniec sa spýtal.

"Práve teraz alebo po zvyšok môjho života?" spýtala sa, už viac neobozretná, už jej viac nezáležalo na to, kto to vie.

"Nuž, ja už viem, čo budeš robiť po zvyšok svojho života, takže som naozaj myslel práve teraz," uškrnul sa.

Ruku zdvihla k jeho tvári a prikryla mu líce. Zatvoril oči a oprel sa o jej ruku. "Čo budem robiť po zvyšok môjho života, pán Malfoy?" spýtala sa.

"Myslím, že na to poznáš odpoveď, ale ak nie, dovoľ nech ti to objasním," povedal, skoro bez dychu. Tam, na vrchu kopca, len neďaleko Brlohu, Draco Malfoy pobozkal Hermionu Grangerovú a zatiaľ čo ohňostroj okolo nich ustával, ohňostroj v ich hlavách narastal. Pobozkal ju s naliehavosťou, vášňou a láskou. Bude bozkávať jej pery po zvyšok svojho života, ak mu to bude dovolené. Keď skončil, usmial sa a pomyslel si v duchu 'je mi to dovolené'.

Zobral ju za ruku a viedol dole kopcom. Noc už prikryla deň, meniac sa v ten typ letnej noci počas ktorej ľudia píšu básne. Draco si prial, aby bol práve teraz básnik a potom by možno mohol predniesť svoje city k nej, bez toho, aby sa prejavil ako hlupák.

Keď sa dostali do prednej záhrady, otočil sa, znova ju zobral do náručia a povedal, "povedz mi, čo máš vo svojom srdci."

"Krv," povedala, ale nesnažila sa byť vtipná. "Krv, ktorá tečie teplá a červená a bije a prúdi, vlieva do mňa život, takže v tomto živote môžem milovať, dať najavo lásku a byť milovaná mužom takým ako si ty sám."

"Romantické," zasmial sa.

"Si na rade," povedala. "povedz mi báseň, Draco."

"Myslím, že nikdy neuvidím báseň nádhernú ako strom..." začal.

Udrela ho do ruky a povedala, "nie, hlupák, povedz mi báseň o mne," a potom sa zasmiala.

"Ak ma udrieš a nazveš hlupákom, pravdepodobne stratím svoju inšpiráciu," povedal so zdvihnutým obočím. "Fajn, tu máš svoju báseň... Milujem ťa so všetkým, čo som a so všetkým, čo cítim, cítim a jestvujem len pre teba."

"Dosť krátke," pripomienkovala.

"Také dlhé ako tvoja," strelil nazad, buchol ju po zadku a potom sa rozbehol preč.

"Je neskoro a už som príliš unavená, aby som za tebou bežala, Malfoy. A som tiež stará," povedala. Začal kráčať nazad k nej, ale ona vyštartovala šprintom smerom k nemu a okamžite skrátila vzdialenosť medzi nimi. Doslova ho zhodila na zem. Pristála na ňom, aby ho znova pobozkala.

Po bozku sa sama nadvihla na rukách a povedala, "nemôžem si spomenúť na nejaký deň, kedy som toľko času strávila na zemi." Odvalila sa z neho a posadila sa vedľa jeho tela ležiaceho na chrbte. Zdvihol ruku k jej chrbtu, zľahka jej prešiel po chrbtici a spôsobil mrazenie jej nervovým ukončeniam dokonca v teplej letnej noci. Ukončil svoje putovanie po jej krku, aby ho jemne masíroval. Otočila hlavu a pozrela sa na neho.

"Čo sa stane po dnešnej noci?" spýtala sa. Zohla sa na bok, zobrala do ruky jeho ruku, druhou si podopierala krk. Zopakoval to zrkadlovo po nej.

"Pokračujeme, nezabudneme a vytrváme. Vyjdeme si von ako normálni ľudia, budeme mať pokojné dni doma, budeme mať vášňou naplnené noci a pomaly sa vlečúce popoludnia. Strávime spolu každý ušetrený okamih a dokonca aj keď nebudeme spolu, nebudeme robiť nič iné, len myslieť na toho druhého," odpovedal.

"Páni, myslela som si, že povieš, že nevieš," trochu zalapala po dychu.

"Prečo by som klamal? Viem, čo sa stane po dnešnej noci a ty by si to mala vedieť tiež," povedal, priložil si jej ruku k ústam a pobozkal zľahka každý ohnutý prst.

Prevalila sa na chrbát a povedala, "nie je toto nádherná noc?"

"Áno, je to nádherná noc," súhlasil, keď si ľahol vedľa nej. So zohnutými kolenami sa jej trochu vyhrnuli šaty na stehnách. Zobral jeden prst a kreslil krúžky na jej nahú nohu. Po kúskoch sa posúval vyššie a vyššie. Rýchlo sa jej pozrel do tváre a ona sa uprene pozerala priamo na neho, s veselým malým úsmevom na jej pôvabných červených perách.

"Čo je?" spýtal sa, keď sa jeho ruka posunula vyššie.

"Čo si myslíš, že robíš?" čumela na neho.

"Obťažujem ťa," vyhlásil. Predklonil sa pobozkal ju na líce a potom na jej krk. Jeho ruka zašla až tak ďaleko, kam sa odvážil. Jej šaty boli tak vyhrnuté až to bolo skoro neslušné. Presunul ruku ku okraju látky šiat a potom ju položil zľahka na jej brucho. Prehĺbil bozk, krútiac jazykom okolo jej. Mrmlala, nasledovaná slabým stonom od Draca, keď zašiel s tým bozkom tak ďaleko ako len mohol a stále to bol LEN bozk. Prakticky bol na nej a preložil svoju nohu cez jej telo.

Odtlačila ho a on si hlboko vzdychol. "Hermiona, toto je naše 32 rande, myslím, že my som mohol urobiť viac než ťa len chytiť za prsník."

Zasmiala sa a posadila sa, "ako sme pánajána skočili z rande 25 na 32? V podstate za tridsať minút?"

Tiež sa posadil. "Dobre, rande jedna až desať, myslím, že môžeme súhlasiť, boli prvé dve hodiny dnešného dňa. Bavili sme sa, smiali sme sa a zoznámili sme vzájomne; flirtovali sme a uchmatli niekoľko nevinných bozkov. Od tretej do štvrtej sme sa začali vážne rozprávať o tom, čo každý chceme. Rande 11 až 14. Rande 15 až 20 sa prekrývajú, pretože sme tancovali, žartovali sme a uvoľnili sme v spoločnosti toho druhého. Doberali sme si jeden druhého bez obáv z výčitiek. Boli sme dosť v pohode s tým druhým, takže aj keby sme si uprdli, jediné, čo sme boli bývali urobili, by bolo zasmiatie namiesto úteku a skrytia sa. "

Prerušila ho, "ani jeden z nás si neprdol."

"Čo my vieme," povedal a ukázal na ňu.

"No tak, prestaň s tým," pokarhala.  

"Fajn, neprdli sme si, ale mohli sme si a nikto by nebol v rozpakoch. Kde som skončil?" uvažoval.

"Rande 20 až 25," pripomenula.

"Oh, samozrejme, tieto rande sa uskutočnili od okamihu, čo som sa ťa dotkol na tanečnom parkete až do pádu z kopca, až ku ohňostroju," opravil.

"Zatiaľ ťa sledujem, ale ohňostroj práve skončil. Ak sme boli na 25. rande, ako to, že sme na 32.?" dôvodila.

"26 - vyhlásil som, že ťa milujem. 27 - ty si vyhlásila, že ma miluješ a aké hanebné od teba nechať ma čakať celé jedno rande, aby si mi povedala že ma tiež miluješ. 28 - snívame o spoločnej budúcnosti. 29 - rozprávame sa o spoločnej budúcnosti, 30 až 31 - na verejnosti sme sa ohmatkávali, takže teraz sme na rande číslo 32," ukončil.

"Niečo si trošku postrčil, ale predsa, 32? Naozaj?" spýtala sa.

Zrazu povedal, "nikdy v mojom živote som nerandil s niekým 32 krát bez toho, že sme mali sex akéhokoľvek druhu."

"Sex akéhokoľvek druhu?" dohadovala sa.

"Áno, vieš, existujú rozličné druhy sexu," povedal.

"Nepotrebujem od teba hodiny sexuálnej výchovy, Malfoy," povedala. "A mimochodom, ak a keď budeme mať sex, tak bude len jediného druhu."

Zamračil sa a povedal, "naozaj?" Tváril sa sklamane.

"Áno," odpovedala.

"Akého druhu?" zdal sa ľahko otrávený.

"Jediný druh, ktorý je medzi nami prijateľný. Milovanie sa. To je jediný druh sexu, ktorý niekedy budem zdieľať s tebou. Žiadne súloženie, žiaden sex, žiadne popoludňajšie potešenie, žiadne sociálne výhody, nič pane. Žiadna z týchto požiadaviek sa neuvedie do platnosti. Nikdy nebudeme mať sex." Postavila sa. "Budeme sa jedine milovať, je to pre teba prijateľné?"

"Ak poviem áno, je to ústna dohoda?" spýtal sa a tiež sa postavil.

"Mohla by byť," povedala.

"Nezoberieš to späť?" spýtal sa.

"Nikdy," pokrútila hlavou. Zobral ju za ruku a pritiahol k sebe.

"Potom, Hermiona, dovoľ mi súhlasiť s tvojimi podmienkami. Keď - nie ak - ale keď začneme s páriaciou časťou tohto vzťahu, nič okrem 'milovania' nebude pre nás možné," súhlasil.

Chcel otestovať tú teóriu priamo na prednej záhrade, ale bál sa, že by to porušilo ich ústnu dohodu a možno by to považovala za 'súloženie' miesto milovania sa. Kráčal povedľa nej nazad do domu. Vošli do záhradných vrát, keď väčšina hostí z oslavy odchádzala.

Zamračila sa a povedala, "hostina končí, nemyslíš?"

"Nie pre nás," povedal zľahka.

Vošli do domu, kde George pomáhal svojej matke upratať kuchyňu. Priblížil sa k dvojici a povedal, "videla si môj odkaz, Grangerová?"

"Áno, George. Ďakujem ti, ale vedz, že len preto, že nám do s Ronom nevyšlo, neznamená to, že sa ma tak ľahko zbavíš," povedala.

"Áno, nuž, keď sa vydáš za tohto darebáka," povedal George a ukázal na Malfoya, "možno budeš pískať inakšiu pesničku."

Zachichotala sa  a povedala, "nikto si nikoho neberie, George." Zľahka ho pleskla rukou. Otočila sa s úsmevom k Dracovi, ale on sa mračil.

Povedal, "ospravedlňte ma, kým použijem príslušenstvo." Vyšiel hore schodmi.

Povedala niečo zlé? Vyšla hore schodmi a čakala na neho pred kúpeľnou, presne tak ako to predtým urobil on. Vysvetlí mu, že len žartovala. Nemyslela tým nič zlé. Avšak, a to musel uznať aj on, bolo privčas hovoriť o manželstve. Celá táto záležitosť sa diala prirýchlo, ale to neznamenala, že v dohľadnej dobre zvažujú sobáš. Dokonca ani po skutočných 32 rande.

Čakala na neho večnosť, kým vyjde z kúpeľne. Nakoniec zaklopala na dvere. Žiadna odpoveď. Skúsila kľučku. Dvere neboli zamknuté. Vošla dnu a po Dracovi ani slychu. Dokonca sa pozrela do vane. Zostalo jej smutno, z ničoho nič. Trela si spánky a šla si ošpliechať vodou tvár. Fajn, keď chcel takto odísť a ani sa s ňou nerozlúčiť len preto, že zranila jeho city, nuž, tak nech si ide. Je lepšie, že zistila aký je teraz a nie až potom, čo spolu budú skutočne chodiť.

Zostala v kúpeľni a prezerala si tvár v zrkadle. "Si blázon, Hermiona," povedala nahlas sama sebe. "Bola si blázon, že si nechala Draca odísť, ale si dokonca ešte väčší, že si ho nechala vo svojom srdci." Chcelo sa jej plakať, znova, tak to urobila. Začala plakať a nemohla prestať. Čoskoro vzlyky mučili celé jej telo a ona klesla na podlahu kúpeľne.

Začul jej plač vonku na strome priamo pri otvorenom okne kúpeľne, kam sa premiestnil Draco, keď začul Hermionu vojsť do kúpeľne. Dokonca počul jej vyhlásenie. Iste, jeho citov sa trochu dotkla tá poznámka o sobáši, ktorú urobila Georgovi, ale nebol nahnevaný. Myslel si, že bude zábavné ukryť sa na strome, pretože vedel, že sa ho pokúsi prísť pohľadať. Ale nedošlo mu, že si Hermiona bude myslieť, že odišiel.

Každá slza, ktorá jej unikla z jej oka a každý ston, ktorý jej unikol z pier, lámal jeho rozhodnutie rovnako ako aj jeho srdce. Premiestnil sa nazad do kúpeľne, zdvihol ju zo zeme a s ňou v náručí sa premiestnil von, na strechu.


Kapitola 18



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Kapitola 18

Lámalo mu to srdce, keď ju počul plakať. Ak mal byť úprimný, tak to bol skutočný dôvod, prečo ju dnes vyhľadal. Počas celého obradu vyzerala, že sa už-už rozplače a niečo na jej zrejmých emóciách sa ho vo vnútri hlboko dotklo. Potom, keď vošiel do kaplnky, aby zistil, či je stále tam a uvidel, že jej po tvári stekajú slzy, prepukla v ňom tá istá emócia a zaplavila ho. Nech to znelo akokoľvek zvláštne, ale vtedy si uvedomil, že ju miluje. Zvláštne. To si myslel dokonca aj on.

Premiestnil sa späť do kúpeľne a zdvihol ju zo zeme. Pochabá maličká, ani sa dokonca nepozrela, kto ju drží. Premiestnil sa s ňou na jediné miesto, o ktorom vedel, že budú skutočne sami bez toho, aby úplne odišli z Brlohu... na strechu.

Držal ju v náručí a posadil sa na bridlicové škridle, ich sklon bol príliš strmý pod ich ležiacimi telami. Držal ju na svojich nohách, krížom v lone a hladil jej líce. Jeho ruka bola čoskoro vlhká od jej sĺz.

"Prečo tie slzy, Hermiona? Konečne ti došlo, že máš zničené šaty a smútiš nad tým, že si o ne prišla?" žartoval.

"Nie," pokorne odpovedala.

"Plačeš, pretože si uvedomila, že som mal predtým väčší koláč než ty?"

Pozrela sa na neho a povedala, "čo si blbý?"

"Plačeš, pretože si si narazila prst na nohe?" Dochádzali mu nezmysly, ktoré mohol povedať.

"Áno, Malfoy, plačem, lebo som si narazila palec na nohe," povedala posmešne. Dvakrát potiahla nosom a vykukla z miesta, kde sa jej hlava toho času ukrývala na jeho hrudi. "Kde sme?" spýtala sa.

"Na streche," odpovedal pokojne.

Striasla sa strachom a chytila sa pevne jeho rúk, jej prsty sa zavŕtali do jeho predlaktí. "Prečo sme na streche?" spýtala sa a zatvorila oči.

"Potreboval som byť s tebou sám," povedal, mysliac si, že to bolo zrejmé.

"A zo všetkých tých nekonečných miest, kde sme dnes boli osamelí, jediné miesto, ktoré si dokázal vymyslieť, bola strecha?" spýtala sa hlasom naplneným úzkosťou.

"Povedz mi, prečo sa bojíš výšok?" spýtal sa.

"Povedz mi, prečo si bláznivý?" spýtala sa.

"Moja otázka je naozajstná otázka," povedal, zmätený jej vyvádzaním.

"Prosím, zober ma preč!" zatvorila oči a zovrela ho pevnejšie.

"Myslím si, že ťa nezoberiem," odpovedal, "Viac sa mi páčiš takto, blízko pri mne a vydesená. Potom mám pocit, že som chlap."

"Nebudeš sa cítiť ako chlap, keď ťa vykastrujem!" varovala ho stále so zavretými očami.

Zasmial sa a povedal, "tvoja hrozba by bola možno viac hrozivejšia, keby si pritom nemala zatvorené oči. Ale sme ušli od témy. Prečo si plakala v kúpeľni?"

"Oh, Draco, neviem, ale vôbec sa o to práve teraz sakra nestarám! Prosím, prosím, pekne ťa prosím, daj ma dole z tejto strechy!" fňukala. Otvorila oči a pozrela sa na neho.

"Ak to urobím, sľubuješ, že po mne pomenuješ svoje prvorodené dieťa?" spýtal sa.

"Si opitý? A šialený?" spýtala sa.

"Páči sa mi táto tvoja šibnutá stránka," povedal s úškrnom.

"PROSÍM!" takmer kričala.

"Takto kričíš, keď si v zápale vášne?" spýtal sa.

"Ak sa budeš stále hrať a nedostaneš ma odtiaľto dole, nikdy sa to nedozvieš!" vykríkla.

"Malá zábavná Chrabromilčanka," povedala a pevne ju objal. "Si čarodejnica, sama sa odtiaľto dostaň dole."

Cítila sa tak hlúpo. "Oh, áno."

Znova sa zasmial a povedal, "skôr než odídeš, prosím, povedz mi prečo si plakala."

"Ako si vedel, že plačem?" spýtala sa.

"Skrýval som sa pred oknom na strome," povedal.

"Teraz viem, že musíš byť opitý a trpíš pomätenosťou," vyhlásila. "Prečo si bol na strome?"

"Aby som pravdu povedal, dotkla si sa mojich chlapčenských citov tou tvojou malou poznámkou 'nevydala by som sa za Malfoya ani keby bol posledný chlap na zemi', tak som sa ukryl pred tebou, aby som ťa trošku vystrašil, pretože som vedel, že ma pôjdeš pohľadať. Chcel som, aby si sa chvíľu potila. Bola to len hra. Ospravedlňujem sa," vyhlásil.

"Tiež sa ospravedlňujem, hoci si nemyslím, že som povedala niečo o tom, že si ťa nevezmem ani keby si bol posledný chlap na zemi. Keby si bol posledný chlap na zemi, asi by som si ťa vzala," povedala prešibane.

"Aké milé," povedal s predstieraným pohŕdaním. "Povedal som ti pravdu a teraz mi ty povedz svoju. Prečo si plakala?" Držal ju pevnejšie a pritisol si nos k jej krku.

"Cítila som sa hlúpo, pretože som si myslela, že som sa ti dnes otvorila a to ťa vystrašilo a opustil si ma. Hlúpe, viem," vyhlásila.

"Veľmi hlúpe," súhlasil a pobozkal jej odhalený krk. Uvoľnila sa v jeho náručí. Vzdychla si spokojnosťou. Povedal, "uvedomuješ si, že sme stále na streche, však?"

"Sme? Cítila som sa taká bezpečná v tvojom náručí, že som na to zabudla," uvedomila si a dodala, "len chvíľu nepovedz nič hlúpe. Viem, že to pre teba bude ťažké."

"Ha! Grangerová si myslí, že je zábavná!" zasmial sa Draco. Bolo mu to jedno. Bola bystrá, zábavná, nádherná a všetko medzitým. Mohla si z neho robiť srandu, keď sa jej chcelo.

"Môžem ti položiť otázku, práve teraz?" spýtala sa, pohniezdila sa v jeho náručí a vyrovnala sa. Držal jej telo svojimi rukami, keď sa znova uvoľnila na jeho hrudi. Oprela si hlavu zase o jeho plece a uprene sa pozrela na jeho tvár.

"Som otvorená kniha, pripravená, aby si si ma prečítala. Spýtaj sa, čo chceš," povedal.

"Ako si vedel, že to, čo cítiš ku mne, je skutočné? Ako vieš, že sa zajtra ráno nezobudíš a nebudeš pochybovať o svojom zdravom rozume?"

"Do pekla, Grangerová, každé ráno vstávam a pochybujem o svojom zdravom rozume, ale pravda je, že zajtra ráno, keď sa zobudím a pozriem sa na tvoju nádhernú tvár, ako ležíš vedľa mňa, budem cítiť presne to isté ako cítim v tejto chvíli," povedal.

"Teraz si ty ten, kto je smiešny," povedala.

"Ako to?"

"Si smiešny, pretože si naozaj myslíš, že sa prebudíš vedľa mňa," povedala.

"Kde inde budem zajtra ráno?" spýtal sa vážne.

"Nebudeme dnes v noci spolu spať," povedala a stuhla v jeho náručí. Vedel, že ďalšie slová musí voliť veľmi múdro.

"Áno, budeme," povedal. Okej, to nebolo múdre.

Trochu sa otočila, aby sa na neho pozrela a povedala, "nie, nie, nebudeme."

"Dovoľujem si nesúhlasiť."

"Žiadam súhlasiť."

"Mýliš sa," povedal.

"Nie, ty sa klameš," povedala. Zabudla, že je na streche a pokúsila sa postaviť, ale on ju chytil za ruku a posadil ju.

"Prečo spolu dnes v noci nebudeme spať?" Vážne to chcel vedieť.

"Viem, že máš tú svoju ohromnú teóriu o rande a myslíš si, že si do mňa zaľúbený a viem, že ja som zamilovaná do teba, ale nemôžem len tak s tebou skočiť do postele. Takto nie som naprogramovaná. Nespím s mužmi po jednom rande, ak sa celý tento deň dohromady počíta ako jedno rande." Odvrátila od neho zrak. Pritiahol si ju chrbtom k sebe a potom vrátil ruky okolo jej pása.

"Po prvé, máš pravdu, pretože sa naozaj vzájomne nepoznáme ako som si myslel, pretože si ma práve urazila a v tejto chvíli sa už nehrám žiadnu hru a ani si nerobím žarty na tvoj účet. Som skutočne dotknutý a jediný dôvod, prečo ťa tak pevne držím, je, že bojujem s nutkaním zhodiť ťa zo strechy," povedal.

"Čože? Čo som urobila?" spýtala sa bez toho, že by sa na neho pozrela. Jej ruky prešli k jeho, ktoré boli pevne spolu zovreté.

"Ako sa opovažuješ povedať, že si iba 'myslím', že som do teba zamilovaný a ďalším dychom dodáš, že ty vieš, že si zamilovaná do mňa? Prečo stále pochybuješ o mojich citoch, ale chováš sa prekliato pokrytecky, aby si vychŕlila svoje vlastné?" spýtal sa.

Trochu sa zahanbila, pretože mal pravdu. Otočila hlavou, aby sa znova na neho pozrela a povedala, "máš pravdu. Do pekla, Malfoy. Máš pravdu." Zvesila hlavu, pokrútila ňou a povedala, "prečo musíš mať pravdu?"

"Je to dar," povedal. Okamžite sa mu zlepšila nálada. "Zlezieme teraz zo strechy?"

"Neviem, páči sa mi tu hore," povedala.

"Teraz si ja myslím o tebe, že si bláznivá," povedal a pobozkal ju na líce, prebehol bozkami až k jej brade a potom za jej ucho. Zatvorila oči a uvoľnila sa oproti nemu. "Môžem mať ešte jednu poznámku, kým pôjdeme dole?"

"Iste," povedala a otvorila oči.

"Ak vážne myslíš, že so mnou dnes večer nechceš spať, tak je to v poriadku, ale nebudem čakať dlho," povedal.

"Ultimátum?" spýtala sa.

"Nie. Fakt," povedal. Presunul jednu ruku z jej pása k jej brade a naklonil jej tvár smerom k sebe a pobozkal ju dosť prudko.

Keď sa ich pery rozdelili, povedala, "čo ak nebudem súhlasiť? Opustíš ma?"

"Nikdy ťa neopustím," vyhlásil. "Nie, len ťa budem musieť opiť a využiť výhodu z toho." Zamračila sa. Povedala, "si taká dôverčivá. Prisahám, budem sa tešiť z toho, že si budem z teba robiť srandu po zvyšok mojich dní." Pobozkal ju na líce a povedal, "je neskoro. Mali by sme ísť?"

"Zo strechy alebo z hostiny?" spýtala sa.

"Ani z jedného," povedal, "alebo z oboch."

"Iste, zbavme sa tejto zbedačenej strechy. Mali by sme sa ísť rozlúčiť s našimi hostiteľmi a chcem pohľadať Harryho, pretože sa mu musím za niečo poďakovať," povedala. Postavil sa a vytiahol ju, aby sa postavila vedľa neho. Znova zatvorila oči. Státie bolo desivejšie ako sedenie.

Spýtal sa, "prečo dlhuješ Pottymu poďakovanie?"

Otvorila oči a položila ruky okolo jeho krku. "Presvedčil ma, aby som dnes prišla na svadbu. Povedal, že to potrebujem ukončiť. Mal pravdu v jednej veci a mýlil sa v druhej. Mal pravdu v tom, že ma sem prinútil ísť, pretože keby som nebola bývala prišla, nebola by som ťa našla. Mýlil sa v niečom inom. Nepotrebujem to ukončiť. Už som s Ronom skončila. To, čo som potrebovala, bol nový začiatok a to s tebou, a práve som to našla."

Usmieval sa, kým ju pevne objímal a v tej chvíli urobil rozhodnutie, ktoré mení život. Práve sa rozhodol, že sa ožení s touto malou čarodejnicou, dokonca aj keby musel čakať rok alebo viac. Nemá v úmysle ju niekedy opustiť. Oprela sa do jeho objatia a povedala, "o čom rozmýšľaš?"

"Myslím, že mám v pláne sa s tebou niekedy oženiť, Grangerová."


Kapitola 19



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Kapitola 19

Hermione sa krútila hlava, čo nebola dobrá vec vzhľadom na to, že bola na streche. Práve povedal, že má v pláne sa s ňou niekedy oženiť. Merlin jej pomáhaj.

"Grangerová?" spýtal sa. Stála v jeho náručí, oči doširoka, ústa otvorené a zdanlivo nereagovala.

"Grangerová!" povedal rozhodnejšie. Zdalo sa, že je v nejakom druhu tranzu. Bol takmer pripravený zobrať ju k Sv. Mungovi, keď pokrútila hlavou, pozrela sa na neho a usmiala sa. "Všetko tam v pohode, dievča?" spýtal sa a usmial sa na ňu.

"Povedal si, že máš v pláne si ma niekedy zobrať," objasnila.

"Vážne? Nespomínam si," uškrnul sa. Obočie sa jej spojilo a úsmev vystriedalo zamračenie. "Oh, Grangerová, ty si tá najsladšia maličká. Samozrejme, povedal som to. Je to niečo, čo sa chystá stať a pretože sa ťa to týka, myslel som, že by si to mala vedieť."

Bez ďalšieho ich priamo premiestnil do kuchyne. Tentoraz bola prázdna. Hermiona pustila jeho rameno a obzrela sa. "Kdeže sú všetci?" spýtala sa. "Draco, koľko je hodín?"

"Pobozkaj ma a poviem ti to," povedal.

"Presný čas stojí bozk?" spýtala sa.

"Všetko niečo stojí, len buď vďačná, že si po mne nechcela tiež rande, lebo by som požadoval oveľa viac," povedal figliarsky.

Pokrútila hlavou a povedala, "vážne." Prešla k nemu, schmatla ho za zápästie a pozrela sa na jeho hodinky. Bolo 10.30. Stále ho držala za zápästie a ťahala ho k zadným dverám. Vonku okolo veľkého okrúhleho stola sedel Harry a celá rodina Weasleyovcov, okrem Rona a tej malej ženskej. Zastavila sa pri sieťových dverách,  Draco stál za ňou a sledoval tú scénu spoza jej chrbta. Všetci sa smiali a spomínali. Hermiona zacítila bodnutie žiarlivosti, pretože toto bola tá rodina, ktorú vždy chcela a ktorú určite nebude mať.

Draco oprel hlavu o jej plece a povedal jej do ucha, "čo sa deje, Hermiona?"

"Pozri sa na nich."

"Dobre, a čo vidím? Proste mi to povedz, prosím." Objal ju rukami okolo pása.

"Vidíš to, čoho nikdy nebudem súčasťou a z toho som smutná," povedala potichu.

"Myslel som, že si povedala, že si s Ronom skončila," povedal váhavo.

"Skončila," potvrdila, keď položila ruky nahor na sieťovú výplň dverí, "ale nikdy neskončím s nimi." Cítila sa tak veľmi smutno a zrazu bezvýznamná.

Charlie Weasley sa priblížil k dverám a otvoril ich tak náhle, že Hermiona a Draco obaja odskočili dozadu. "Prepáčte vy dvaja, ale mama ma práve poslala pohľadať vás. Bola si istá, že by ste neodišli bez rozlúčenia. Poďme, skvele sa smejeme, keď sedíme okolo stola." Zobral Hermionu za ruku, ona zobrala Draca a prešli až k stolu. Boli tam voľné len dve stoličky. Jednu si zobral Charlie, a Hermiona šla zobrať jednu od druhého stola, keď ju náhle Draco zobral za ruku, posadil sa a stiahol ju do svojho lona. Tentoraz, dokonca aj s jej pseudorodinou okolo seba, sa necítila nesvoja z Dracových činov. Bolo to správne.

"Vyzeráš taká rozmrzelá, drahá," povedala pani Weasleyová Hermiona z druhej strany stola. "Si unavená? Možno si dnes bola priveľa na slnku."

Bill sa zasmial a povedal, "myslím, že dnes mala priveľa pohybu."

Všetci sa zasmiali a ona sa začervenala a zvesila hlavu.

"Väčšinu dňa naháňala tohto darebáka," povedal George, znova sa zasmial a ukázal palcom na Draca.

Pán Weasley povedal, "prídeš zajtra na nedeľný obed, Hermiona?"

"Stále som pozvaná na nedeľné obedy?" spýtala sa úplne vážne.

Všetci pri stole sa na seba pozreli, v šoku a v zmätku.

"Samozrejme, že si, drahá, prečo by si nebola?" povedala pani Weasleyová.

"Teraz máte Pansy," povedala. Každý pri stole zbledol a buď sa zachichotal alebo zakašľal.

"Pansy!" povedala Ginny. "Panenka skákavá, Hermiona, len preto, že bol môj brat poriadny blázon a vzdal sa takej dobrej veci ako ty kvôli čistokrvnej prasačej tvári, tak to neznamená, že stále nie si súčasťou tejto rodiny."

Zacítila ako sa Dracove rameno okolo nej pevne zovrelo, keď zohol hlavu a pobozkal jej plece. "Vidíš," povedal.

"Môžeš pozvať na obed aj Draca, ak si praješ, miláčik," povedala pani Weasleyová. Po tomto všetci prešli na inú tému. Nepočúvala, ale sedela tam v úžase z tejto rodiny, ktorú milovala už odkedy mala dvanásť rokov.

"Všetko tam v pohode, Grangerová?" spýtal sa jej Draco, rovnako ako sa jej spýtal predtým. Trochu sa na jeho nohách pootočila, aby sa na neho pozrela.

"Toto všetko sa ukazuje lepšie než som mohla dúfať. Dostala som Weasleyovcov a teba." Nepovedala to, aby to bolo zábavné. Bolo to, čo si skutočne myslela a čo u Draco vyvolalo už asi miliónty úsmev za ten deň.

Priložil jej ruku na líce a povedal, "nie, dostala si mňa a Weasleyovcov. Mal by som byť vymenovaný prvý a oni až druhí."

Ignorovala celú tú hlučnú konverzáciu a smiech od stola. Ani si neuvedomila, že George pred ňu položil pohár vína, keď povedala, "vieš, viem, že ťa moji rodičia budú zbožňovať a podľa všetkého s tebou nemajú problém ani Weasleyovci. To ma ale núti uvažovať nad tým, čo si o mne budú myslieť tvoji rodičia?"

Zobral jej pohár vína z ruky a poriadne si odpil. Vrátil jej ho a prečistil si hrdlo. Váhal. Samozrejme, že jeho rodičia nebudú mať Grangerovú radi. Samozrejme, že budú proti. Mala mukelský pôvod a on bol čistokrvný. Dokonca aj keď svet už viac neobsahoval zlo z Voldemorta, takéto veci prekážali ľuďom ako pani a pán Malfoyovci. Jeho mlčanie ju prinútilo zvrtnúť sa smerom k stolu. Zobrala si pohár, ten, ktorého sa už dotkli jeho pery a dala si poriadny dúšok. Tú odpoveď už poznala.

Draco sa rozhodol neodpovedať. Vedel, že poznala odpoveď na svoju otázku skôr než sa spýtala. Zdvihol svoj vlastný pohár a nalial ho do seba jedným pohybom. Odložil prázdny pohár a položil ruku na jej chrbát, kým sa nakláňala dopredu s hlavou opretou o ruky na stole. "Si unavená, Hermiona?" spýtal sa Harry vedľa nej. Videl ako ju Dracova ruka hladí po chrbte a uvedomil si v tej chvíli, že sa skutočne zaujíma o jeho priateľku. Harry sa načiahol a uhladil jej vlasy preč z tváre.

"Áno, som unavená. Bol to dneska dlhý deň, priveľa som vypila a priveľa som dnes pobehovala," povedala na rovinu.

Naklonil sa bližšie k nej a pobozkal ju na líce. Postavil sa, zamával svojím prútikom a hudba začala. Hoci skupina odišla, rovnako ako ostatní hostia, Harry nebol pripravený nechať hostinu skončiť, ešte nie. "Zatancuj si so svojím starým priateľom, Hermiona." Zobral ju za ruku a vyviedol ju z Dracovho lona.

"Som príliš unavená," povedala mu. Ignoroval ju a zaviedol ju na prázdny tanečný parket.

"Udržím ťa, keby si mala spadnúť," povedal láskavo. Všetky oči viseli na nich. Ale nikto ich nepočul, keď sa šeptom rozprávali. "Robí ťa šťastnou, Hermiona?" nakoniec sa Harry spýtal, držal ju bližšie, kým tancovali.

"Áno, robí," odpovedala potichu.

"Myslíš, že by si ho mohla milovať?" spýtal sa.

"Viem, že ho milujem," povedala pomaly. Bolo to desivé takto to mu to priznať.

"Predstavuješ si s ním budúcnosť?" spýtal sa, keď sa zastavil. Priložil jej ruku na líce.

Pozrela sa do jeho smaragdových očí a povedala, "áno."

"Dobre. Chcem, aby si bola šťastná," povedal Harry a znova sa pohol. "Ron by ťa neurobil šťastnou, nie nadlho. Potrebuješ niekoho, kto má v sebe tak veľa ohňa ako máš ty. Niekoho, kto vie byť nadšený vecami a nie poddajný, niekoho, kto je výzvou pre tvoju myseľ a spochybňuje tvoje názory. Niekoho, s kým sa nezačneš tak ľahko nudiť. Možno som bolo mizerným priateľom, keď som ti nepovedal o Ronovi a Pansy, ale koniec koncov som vedel, že je to pre tvoje dobro, dokonca aj keď si to nevedela ty."

"Jednako si mi to mal povedať," povedala.

"Možno, ale spomínam si, že ty si v mojom živote urobila množstvo vecí bez toho, aby si mi o tom povedala, len preto, že z dlhodobého hľadiska to bolo pre väčšie dobro," povedal Harry.

"To bolo iné. Zachraňoval si celý kúzelnícky svet a niekto ťa musel udržať na ceste aj proti tebe samotnému," uškrnula sa.

"Žiaden rozdiel, nie tak celkom," vysvetľoval, "pretože tentoraz možno nezachraňujem celý kúzelnícky svet, ale zachraňujem po mojej žene druhú najdôležitejšiu osobu v mojom živote." Pobozkal ju na líce a povedal, "myslím, že si teraz pôjdem zatancovať so svojou ženou."

"Necháš ma stáť na tanečnom parkete?" spýtala sa Hermiona a nadvihla obočie.

"Nie, Draco je rovno za nami, pripravený ťa ihneď prevziať." povedal Harry. Podal jej ruku Dracovi a povedal, "ideš ty, Draco. Buď k nej dobrý, inak sa zodpovieš nám všetkým."

"Áno, áno, Potter, som vystrašený, už som úplne vydesený," povedal Draco s úsmevom. Zobral Hermionu za ruku, pritiahol si ju k sebe a potom sa zvrtol a povedal Harrymu, "Potter, vďaka. Vždy sa o ňu budem dobre starať, sľubujem."

Harry prikývol. Ďalšie slová by boli zbytočné.

Draco jej položil ruky na chrbát, kým ona položila hlavu na jeho plece. Povedal, "nechcem, aby tento deň skončil."

"Ani ja nie," priznala.

"Žiaden iný deň v mojom živote sa nedá s týmto porovnať," povedal.

"Viem," bolo jediné, čo mohla povedať na oplátku.

"Nikdy ti neublížim," povedal.

Vážnosť jeho tváre ju zrazu vyplašila. Pozrela sa na neho a povedala, "žiadne žarty, Malfoy? Vo všetkej vážnosti a úprimnosti. Viem, že mi neublížiš. Ani ja tebe neublížim. Neboj sa."

Hodil hlavou dozadu a zasmial sa. "Ty mi hovor, aby som sa nebál! Ty? Kráľovná starostí? Princezná, Grangerová, rozhodne princezná."

"Budem sa báť za nás oboch," povedala.

"Som si istý, že budeš," povedal, keď sa hánkami pravej ruky posunul po jej ruke a poslal na ňu zimomriavky. "Zima?" uškrnul sa.

"Nie tak celkom, ty hlupák," odpovedala.

"Vzrušená?" spýtal sa s vycerenými zubami.

"Možno," odpovedala. Chcel zistiť, aké ďalšie odpovede by mohol jej telo prinútiť odhaliť. Jeho pery sa zľahka dotkli jej líca, jeho dych zohrial jej tvár. Jeho ruky sa rozovreli na jej chrbte a pritlačili ju k jeho pevným svalom. Jej telo bolo také mäkké, jej pokožka ako hodváb. Jeho ústa prešli k jej krku, ktorý zľahka olízal, vystrčil na chvíľu jazyk, aby ochutnal pokožku, ktorú práve obdivoval. Jej ruky prešli k jeho krku a pritlačila sa telom dokonca ešte bližšie. Oh, zbaviť sa Weasleyovcov a byť s ňou úplne osamote... muž by mohol snívať.

"Tvoje telo ťa prezrádza, Hermiona," nakoniec Draco povedal. "Myslím, že dnes večer chceš so mnou spať. Počúvaj svoje telo. To ti nikdy neklame."

"Radšej by som počúvala svoju hlavu," povedala hravo.

"Prečo, srdce je múdrejšie," vrátil.

"Je?"

"Samozrejme, že je," povedal, ľavá ruka stále na jej chrbte a pravá ruka prešla okolo nej, aby spočinula na jej krku. "Tvoje srdce chce to, proti čomu bojuje tvoj mozog. Počúvaj svoje srdce." Položil svoju ruku na jej hruď. Srdce jej rýchlo bilo. Priložil svoje pery na jej a povedal, priamo na jej ústach, akoby ju každé slovo takmer bozkávalo, "počúvaj svoje srdce." Pritlačil svoje pery pevne na jej, jeho pravá ruka zostala uväznená medzi ich telami, stále na jej hrudi.

Odtiahla sa, prehla svoj chrbát od neho, ktorá pritláčal len jeho spodnú časť. Privádzala ho do šialenstva. "Moja hlava mi hovorí, aby som utiekla preč, a moje srdce hovorí zostaň, zostaň, zostaň. Som rozpoltená."

"Nechcem, aby si bola rozpoltená, ale aby si bola úprimná a čestná." Pohladil jej líce.

"Chcem sa s tebou milovať, to je úprimná pravda," nakoniec povedala. Pozrel sa na ňu, pokúšal sa prísť na to, či to, čo práve počul, bolo to, čo práve počul.

"Nezahrávaj sa s mojimi citmi," povedal. To ju z nejakého dôvodu prinútilo zasmiať sa.

"Som vážna," povedala.

"Preboha, tak prečo tu ešte stále stojíme?" spýtal sa. Zobral ju za ruku a viedol preč z tanečného parketu.


Kapitola 20



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Tak som to stihla. Nemám slov, ešte teraz sa rehocem.



Kapitola 20.

Draco viedol Hermionu preč z tanečného parketu na miesta neznáme, keď sa doslova pošmykla tak až zastavila. Otočil sa, stále ju ťahal za ruku a povedal, "poďme!"

Smiala sa a povedala, "kam ideme?"

"Je mi to jedno, len pokiaľ sa môžem dostať tam, kam chcem," povedal a tiež sa smial.

"Kam do pekla?" povedala. Prehla sa a smiala sa silnejšie než sa smiala za celý deň.

Tiež mal závrat. "Fajn, kdekoľvek, kde sa môžeme dostať do 'Funky town'."

Na to prevrhla najbližšiu stoličku a smiala sa tak silno, že hvízdala. Veľmi sa snažil nesmiať, ale jej smiech bol nákazlivý. Kľakol si vedľa jej stoličky a položil svoje ruky na jej kolená. Povedala, "dnes som sa smiala viac než za celé veky."

"Ty a ja majúci sex skutočne nie je záležitosť vyvolávajúca smiech," povedal a usmieval sa na ňu. Pošteklil vnútornú stranu jej kolena a ona ho kopla a prevalila ho. Načiahla sa po jeho ruke, ale odmietol ju prijať. Zostal sedieť na zemi a povedal, "žiadna dôstojnosť, prisahám."

Bill Weasley prešiel popri a spýtal sa, "koľko ste toho dnes vy dvaja vypili?"

Hermiona pokrútila hlavou, zdvihla tri prsty a povedala, "štyri drinky." Robila si srandu a Draco si pomyslel, že je podarená, takže sa na jej malom vtipe zasmial.

Zohla hlavu nadol, aby sa pozrela na Draca a povedala, "ako veľa si mal ty, Donald?"

Spolupracoval a povedal, "nie veľmi veľa, nech sa voláš akokoľvek. Teraz, prestala by si točiť s touto prekliatou vecou? Chcem okamžite vystúpiť." Smiala sa tak silno, že fŕkala.

"Mami," zajačal Bill. "Máš pravdu." Odkráčal preč.

Draco stiahol Hermionu zo stoličky na zem vedľa seba a ona povedala, "rada by som vedela, v čom mala pravdu?"

"Možno sa stavili ako dlho nám bude trvať, kým spolu budeme mať sex?"  povedal Draco.

"Malfoy," pokarhala ho Hermiona. "Pamätáš si na náš rozhovor z predchádzajška? ŽIADEN SEX! Len milovanie."

Pomyslel si, že je taká sladká. Dotkol sa jej líca svojím ukazovákom a povedal, "samozrejme. Teraz poďme mať sex." Potiahol ju k sebe a ona pristála na ňom.

Harry prešiel k dvojici a povedal, "čo vy dvaja robíte na zemi?"

"Máme sex, Potter," povedal Draco.

"Panenka skákavá," povedala Hermiona a pleskla Draca do hrude. Snažila sa postaviť, ale on ju stále sťahoval dole. Neprestala plieskať po jeho rukách a on tiež začal cápať po tých jej. Harry sa nakoniec načiahol nadol a pomohol jej postaviť sa.

"Pani Weasleyová mi povedala, aby som vám dvom povedal, že tu musíte stráviť noc, pretože nechce, aby ste saa premiestňovali domov opití," povedal Harry. Draco sa konečne postavil vedľa neho.

"Harry," pokarhala ho Hermiona. "Nie sme opití. Len sme sa hlúpo hrali a robili si žarty na Billov účet."

"Povedz pravdu," povedal Draco. "Sme opití, Potter. Sme opití láskou." Znova sa zasmial.

Hermiona sa na neho čudne pozrela a dodala, "dobre, možno on je opitý, ale ja vážne nie som. Nemusím tu zostať cez noc."

"Áno, Potter, nestrávime tu noc," povedal Draco a položil ruku okolo Hermiony a pobozkal ju na líce.

"Rob si čo chceš, Malfoy. Môžeš odísť, ak si želáš. Ak sa pri premiestňovaní roztrháš na kúsky, nech sa tak stane, ale Hermiona tu zostane cez noc," povedal Harry. Otočil sa k Hermione a povedal, "je tu množstvo izieb a my všetci zajtra ráno skoro vstávame, dáme si poriadne raňajky a zabavíme sa pri metlobale ako za starých dobrých čias. Bude to sranda. Sú tu hory izieb, takže sa proste nehádaj. Stráviš tu noc." Harry ju pobozkal na líce a vrátil sa k veľkému stolu.

Hermiona sa posadila na stoličku a povedala, "fajn, na vine je tvoje vyvádzanie, Malfoy. Dnes večer kvôli tebe nebude žiaden sex, pretože tu musím stráviť noc."

"NIEEEE!" zakňučal. Usmiala sa. Posadil sa jej do lona. Zatvárila sa, ale objala ho rukami okolo pása. "Potom by som mal zostať tiež."

"Čo len chceš Malfoy, ale nič v tomto dome neurobíme, dobre? Aj tak si myslím, že si priveľa vypil," povedala.

Pozrel sa na ňu a povedal, "povedal som ti, som opitý láskou."

"Nie, si tučný. Zlez mi z lona, prosím," povedala.

Položil ruky okolo jej krku a povedal, "nie som tučný, Grangerová."

"Si pekne plnoštíhly," usmiala sa. Zdvihol sa z jej lona a vytiahol ju zo stoličky. "Ale rada by som, keby si dnes v noci zostal. Bude to zábava. Možno by sme mohli stráviť celú noc rozprávaním."

Zamračil sa a povedal, "už som sa tebou dnes rozprával dosť. Chcem mať kvalitný maznací čas, aspoň, keď už nedostanem sex."

"Ak ti sľúbim, že sa s tebou budem chvíľu maznať, stráviš túto noc so mnou, tu u Weasleyovcov, ale len rozprávaním a možno zaspaním vo vzájomnom náručí?" Zrazu sa cítila v rozpakoch, takže sa pozerala na zem.

Prišiel k nej, zobral ju za ruky a povedal, "aká kapitálna myšlienka. Prečo nás to predtým nenapadlo? Rád by som s tebou strávil noc, rozprával sa, držal ťa pevne v náručí po celú dlhú noc." Zohol hlavu, aby sa jej pozrel do sklopených očí. "Je to plán?"

Zdvihla oči a povedala, "Báječný plán. Úplne najlepší plán."

"Nie, úplne najlepší plán by bol mať sex, ale toto bude druhý najlepší plán," prehodnotil. Zobral ju za ruku a začal s ňou kráčať k hojdačke, ktorá bola na strome v zadnej záhrade. "Poďme sa zabaviť, Hermiona, kým je noc ešte mladá."

"Musí byť po jedenástej, takže noc je stará, a ja sa na tomto nebudem hojdať, Malfoy," žartovala a ukázala na hojdačku. Pokračoval k ceste k hojdačke a posadil sa. Pritiahol ju, aby si tiež sadla do jeho lona. "Nemyslím, že nás táto stará hojdačka udrží oboch. Tie povrazy vyzerajú poriadne ošúchane a doska je poriadne zvetraná," povedala. Ignoroval ju a začal hojdať. "Vážne, Malfoy, už si mal dnes v zadku bodliaky, chceš tam mať tiež triesky z hojdačky?" Neodpovedal slovami, len ich rozhojdal vyššie. Položila ruku na lano nad jeho ruku. Musel sa zakloniť dozadu viac než normálne, aby sa mu nezošmykla.

Zašepkal jej do ucha, "ako vysoko pôjdeme, Grangerová?"

"Tak vysoko ako sa odvážiš," povedala, keď ťažko dýchala. Začal spomaľovať hojdačku až úplne zastavila.

"To nie je zábava," povedala, otočila hlavu, aby sa na neho pozrela.

"Toto je tak vysoko ako sa odvažujem, s tebou. Nikdy nechcem urobiť nič, čo by ti ublížilo, fyzicky alebo inak. S tebou nebudem riskovať. Odteraz hrám na istotu," povedal celkom vážne.

"Kde je v tom zábava?" povedala.

"Oh, plánujem mať s tebou množstvo zábavy, neboj sa," povedal. Pevne ju rukami objal okolo pása a pobozkal ju na ucho. Povedal potichu, "nebudem riskovať, že ťa stratím, Grangerová."

"To som rada," povedala, už sa viac na neho pozerala. Krokmi rozhýbal hojdačku dopredu a dozadu, len nepatrné pohyby, zatiaľ čo stále bozkával jej krk, pohyboval sa perami k jej kľúčnej kosti a k jej ramenu. Načiahol sa rukou nahor naprieč jej hruďou a podržal jej krk, pritlačil jej tvár nazad k nemu, takže jej hlava sa zadnou časťou opierala o jeho plece. Pobozkal ju na líce a potom na ústa. "To bolo pekné," povedala, keď odtiahol svoje ústa.

"Dúfal som, že áno," povedal plynule.

Trochu sa pohla v jeho lone, tak aby sa mohla na neho lepšie pozrieť, a hneď ako sa otočila, laná na hojdačke sa roztrhli a obaja s hlasným buchnutím pristáli na studenej, tvrdej zemi. Na sekundu nasledovalo ticho, ale potom sa Draco začal smiať a Hermiona, aj keď taká šokovaná ako bola, sa pripojila.

"Povedala som ti, že si tučný," povedala Hermiona, keď sa z neho pokúsila zliezť. Ležal na chrbte a ona bola otočená tvárou k nemu. Položila ruky na každú stranu a vzoprela sa, aby sa pokúsila postaviť. Priložil jej ruky na chrbát, aby sa nemohla pohnúť.

"Kam ideš?" uškrnul sa.

"Začína mi byť zima," povedala. "Chcem si ísť požičať sveter od pani Weasleyovej.“

Povedal, "v žiadnom prípade. Odmietam ťa objímať v svetri tej starej ženskej." Udrela ho do hrude a podarilo sa jej vstať, náhodou ho pri tom ako vstávala udrela do slabín.

"AUUU!" vykríkol a chytil sa za rozkrok.

Hermiona si znova kľakla na zem a povedala, "Oh, pánabeka, prepáč mi. Bolelo to?" Načiahla sa, aby odtiahla jeho ruky.

"Bacha na ruky, Grangerová! A áno, bolelo to," povedal. Odrazil jej ruky jednou zo svojich, kým druhou stále držal svoj poškodený majetok. Strhla sa a ústami naznačila 'prepáč'. Povedal, "už som ti predsa povedal, že dnes večer do úvahy prichádza len bozkávanie a objímanie sa. Nemusela si ma úplne vyradiť z prevádzky."

Sadol si, stále sa chránil a ona povedala, "nepotrebuješ ľad?"

Povedal, "možno keby si to chvíľu masírovala, nadobudne to vedomie."

Zachichotala sa a povedala, "som si istá, že áno. Ale je to márne, Malfoy, takže len ľad." Začala vstávať, aby išla po ľad, keď ju zastavil tým, že ju chytil za zápästie. Znova sa posadila vedľa neho.

"Možno si ma natrvalo poškodila, Grangerová," zakňučal. Vytiahla si zápästie z jeho ruky a dotkla sa jeho vlasov.

Predklonila sa, pobozkala ho na pery a povedala, "no tak, cítiš sa po tomto lepšie?"

Uškrnul sa a povedal, "Myslel som si, že sa od teba očakáva, že pobozkáš zranenú časť tela." Usmial sa doširoka.

"Babské povedačky," povedala. Pohladila ho znovu po vlasoch a povedala, "máš tie najjemnejšie vlasy."

"Máš tie najkrajšie oči," vrátil jej zrazu zotavený. Dotkol sa jej tváre.

"Ty si ten s peknými očami. Majú úžasný odtieň šedej. Nikdy som ešte nevidela človeka s tvojou farbou očí," odpovedala a usadila sa pri ňom. Ich poloha na zemi bola taká, že sedeli tvárou voči sebe, s nohami namierenými opačným smerom. Boli dosť blízko a neuvedomujúc si túto skutočnosť sa obaja pokusne dotýkali toho druhého tu, tam a všade.

"Máš úžasné ústa. Jemné, hladké a priveľmi lákajúce k bozku," povedal a predklonil sa, aby to ukázal, jemne a rýchlo ju pobozkal.

"Máš fantastický úsmev," povedala. Obkreslila jeho pery. "Dokonca v temnote tejto noci je tvoj úsmev jasný a ohromný."

"A čo tvoja nádherná tvár?" spýtal sa. Zdvihol prst, pomaly ním obkreslil trasu od jedného spánku cez jej čelo k druhému spánku a nadol k brade. Pobozkal ju na bradu.

"Keď hovoríme o nádhere, ty si ten najnádhernejší muž, ktoré som kedy videla," povedala úprimne. Usmial sa na ňu.

"Muži sú nádherní?" spýtal sa.

"Ty si," odpovedala. Priložila svoje ruky na obe líca jeho tváre a pobozkala ho na pravé líce, potom na ľavé a potom na ústa.

Odtiahol jej ruky zo svojej tváre a podržal ich vo svojich. Pozrel sa na jej ruky, dlaňami nahor a povedal, "nemôžem uveriť, že tento deň je skutočný."


Kapitola 21



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

No môžete hádať, kto to na konci bol. Je len jedna osoba s touto schopnosťou.



Kapitola 21

"Nemôžem uveriť, že je tento deň skutočný," povedal, keď ju pri svojej tvári držal za ruky dlaňami nahor. Pobozkal ju na jednu dlaň a potom na druhú. Pustil jej ľavú ruku, ale pevne držal pravú. "Poďme do domu po môj plášť, pretože ti je zima." Kráčali nazad k oslavujúcim, teraz už v klesajúcom počte. Pán Weasley sedel v neďalekom kresle, s nohami na druhom a nahlas chrápal. Pani Weasleyová a Ginny upratovali kuchyňu. Bill so svojou rodinou už odišiel. Charlie a George skladali stoličky, samozrejme, že s mágiou, a Percy práve niesol do domu množstvo jedla.

"Zdá sa, že hostina skončila," povedala vážne Hermiona.

"Áno, zdá sa," súhlasil. Prešiel k stoličke, na ktorú odložil svoj kabát, keď prvý raz prišli do domu a povedal, "stále potrebuješ môj kabát?"

"Nie, poďme dovnútra," povedala.

Vo vnútri bol Harry a počúval rádio. Už sa prezliekol zo smokingu a teraz mal na sebe džínsy a tričko. Zbadal tých dvoch prechádzať cez kuchyňu, keď boli na ceste do obývacej izby. Draco odhodil svoj kabát na podnožku a postavil sa ku kozubu, cítil sa trošku nevhodne. Harry poklepal miesto pri sebe na gauči a povedal, "poď sa ku pripojiť, Hermiona."

Pozrela sa na Draca, došlo jej ako trápne sa cíti, a povedala, "myslím, že na chvíľu pôjdem von na prednú verandu. Draco, ideš?" Zdvihol svoj kabát a položil jej ho na plecia. Usmial sa a chytil sa ju za ruku. Vyšli prednými dverami, nechali sieťové dvere so zavŕzganím a tresknutím zabuchnúť.

Hermiona sa oprela o zábradlie verandy. Posadil sa na zábradlie vedľa nej. Presunula sa tak, aby bola medzi jeho nohami. Objal ju rukami okolo ramien. Špásovne sa správala tak, akoby ho chcela zhodiť, takže ju špásovne pevne chytil. (PP: český preklad je laškovat, nie som si istá slovenským)

Keď sa vyrovnal, pritiahol si ju bližšie a ona objala jeho hruď. Slová sa zdali zbytočné a vonkoncom nepotrebné, pretože položila tvár na jeho srdce a on ju pobozkal na vlasy. Vážne si boli vzájomne tak 'blízko' len za niečo viac než desať hodín? Pripadalo to ako večnosť.

Zatvorila oči a odmietala ich otvoriť pre prípad, že by zmizol. Pozrel sa jej na tvár a spýtal sa, "spíš?"

"Vôbec nie," odpovedala.

"Naozaj?"

"Dobre, tak trošku," otvorila oči a uškrnula sa. "Mám rada tvoj kabát. Cítiť ho ako teba."

"Vravíš, že ma cítiť?" uškrnul sa, zoskočil zo zábradlia, ale stále ju objímal.

"Nepovedala som, že je to zlá vôňa," pokračovala a pričuchla ku skutočnej osobe. Znova zatvorila oči, keď sa spolu s ňou knísal sem a tam. "Máš veľa skrytých kvalít, ktoré sa mi dnes odhalili."

"Prezraď, " povedal a trošku ju od seba odtlačil. Tentoraz sa presunula tak, že teraz ona sedela na zábradlí. Jeho pliec sa pevne držala ako opory.

"Dobre, prvá vec, nevedela som, že máš taký báječný zmysel pre humor," povedala.

"Som rodený komediant," povedal s kamennou tvárou.

Usmiala sa a povedala, "a tiež som nevedela, že by si mohol byť taký pozorný a okúzľujúci."

Draco povedal, "priznávam, toto sú aj pre mňa samotného dve z mojich obľúbených kvalít."

"Potom je tu tvoja skromnosť," žartovala.

"Som skromný až príliš," povedal.

"Dobre vyzeráš," povedala.

"To by si už mala vedieť," vtipkoval.

"Si bystrý," dodala.

"Najvzrušujúcejšia časť muža je jeho myseľ," povedal a zachichotal sa na vlastných slovách. "Prepáč, toto som nedokázal vysloviť s vážnou tvárou."

"Si nápomocný a láskavý," povedala potichu.

"Toto sú pre mňa ľahké veci, aspoň k tebe," povedal, zohol trochu hlavu, aby ulovil jej pery v rýchlom bozku. "Čo ešte, Hermiona?"

Naklonila sa dopredu a spočinula celou svojou váhou na jeho tele. Keď sa pritlačil bližšie, jej ruky ho pevne objímali okolo krku, takže sa jej nohy trocha oddelili a jeho telo sa oprelo o drevené zábradlie a jej hruď. Ich líca sa dotkli. Mohla by zostať v jemnom zákutí jeho objatia po zvyšok svojho života. Znova sa spýtal, "ešte niečo iné, Hermiona?"

"Toto. Už len toto. To, že som blízko pri tebe, to, že ma držíš, to, že ma objímaš. Nikdy v celom svojom živote som sa necítila bezpečnejšie než sa cítim v tejto chvíli s tvojimi rukami okolo môjho tela. Ty si jediný dôvod, vďaka ktorému som dokázala prejsť týmto dňom, Draco Malfoy, a ja ti ďakujem z hĺbky môjho srdca." Odtiahla od neho svoju tvár, aby videla ako sa tvári. Neusmieval sa. Čo to znamenalo?

Chcela sa ho spýtať, keď ju znova napadli jeho pery so zúrivosťou, ktorej sa musela podrobovať celý ten deň. Pobozkal ju s toľkou vášňou, o ktorej ani nevedela, že existuje. Vošiel do nej jazykom, kým svoje ruky zaboril do jej vlasov. Jej ruky sa presunuli z jeho pliec k jeho hrudi. Jeho ruky opustili jej vlasy, jedna zostala na jej nohe, ale druhá vkĺzla pod jeho kabát, ktorý mala stále na sebe. Rukou šmátral po jej prsníku, keď sa stalo nepredstaviteľné; začala sa šmýkať zo zábradlia verandy. Už viac nepodopieral jej váhu a ani ona, a len čo jeho ruky opustili jej chrbát, aby prešli na predok, stratila rovnováhu a začala sa šmýkať. Zachytil klopy svojho kabáta presne včas. Zachránil ju pred ošklivým pádom. Obaja sa smiali nad tým, čo sa mohlo stať a on ju objal okolo pása a položil nohami na zem.

"Si taká nemotorná," obvinil ju.

"To bola tvoja chyba," pleskla ho po hrudi.

"To ťažko," povedal.

"Keby si sa nepokúšal ma ohmatávať, potom by som skoro nespadla," vysvetľovala, keď kráčala nazad k predným dverám.

"Ohmatávať ťa?" spýtal sa s posmešnom mrzutosťou. "V skutočnosti som kontroloval svoje vrecká, aby som sa presvedčil, či si mi neukradla peňaženku,"

Nevraživo sa na neho pozrela, ale zobrala ho za ruku a viedla ho nazad dovnútra.

"Draco, drahý, nechcel by si, aby ti George našiel niečo, čo by si si mohol obliecť na spanie?" spýtala sa pani Weasleyová.

"Spávam nahý," povedal Draco pokojne. Všetci sa zachichúňali, až na Hermionu, ktorej tvár sa zmenila na červenú a pani Weasleyovú, ktorá sa tiež začervenala.

"Fajn, nuž, Hermiona, chceš aby ti Ginny niečo našla, drahá?" spýtala sa pani Weasleyová.

"Áno, to by bolo milé, chcela by som sa zbaviť týchto šiat," povedala Hermiona.

"Aj ja by som ju chcel tých šiat zbaviť," povedal Draco, keď sa naklonil k Georgovi. George sa zasmial. Harry, ktorý to tiež začul, takmer Draca prebodol pohľadom.

Hermiona a Ginny vyšli na poschodie. Ginny povedala, "budeš v mojej starej izbe. Harry a ja sa natiahneme v obývačke a Charlie a George budú v Charlieho a Billovej starej izbe."

"Kde bude Draco?" spýtala sa Hermiona.

"Cez chodbu oproti tebe, v izbe dvojičiek," povedala Ginny so zábleskom v očiach, keď viedla Hermionu do svojej starej izby.

"A čo Ronova stará izba? Prečo tam nikto nezostane?" spýtala sa.

"Neviem, takto to mamka zariadila," povedala Ginny a podala Hermione súpravu letného pyžama. Bolo žlté; bavlnené šortky a krátky kabátik, ale vyzerali úplne nové.

Hermiona povedala, "je nové."

"No a?" povedala Ginny.

"Nechcem tvoje nové pyžamo," povedala Hermiona.

"Myslím, že sa Dracovi bude páčiť," povedala Ginny s iskrou v očiach.

"Ginny! Prišla si o rozum? On ho neuvidí!" povedala svojej priateľke.

"Iste uvidí, pretože ešte nejdeš do postele, že nie? Teraz sa obleč. Tá farba bude na tebe vyzerať veľmi pekne." Ginny začala odchádzať z izby.

"Ginny," zavolala na ňu Hermiona. Ginny sa otočila. "Zoberiem si gauč, prosím, a ty a Harry si zoberte túto izbu. Tak to bude lepšie. Aj tak v noci veľmi dobre nespím. Prosím. Inak budem mať pocit, že vás obťažujem."

"Iste, Hermiona, čokoľvek si praješ," Ginny sa na ňu usmiala.

Hermiona kráčala ku kúpeľni. Otvorila dvere a tam stál Draco, bez košele, len v nohaviciach a umýval si tvár.

"Oh," povedala rezignovane.

"Chceš ísť do kúpeľne?" spýtal sa.

"Čože?" spýtala sa, keď sa pozerala na jeho vyformovanú hruď a široké ramená. BOL nádherný.

Zlomyseľne sa uškrnul a zatvoril za ňou dvere. Stála priamo pred ním a jeho ruka sa obtrela o jej ruku, keď ich zatváral. Povedal potichu, "pýtal som sa, či chceš ísť do kúpeľne?"

Namiesto odpovede sa spýtala, "prečo si zavrel dvere?"

Predklonil sa, s mydlom stále na svojej tvári, hruď dokonca stále nahá a pobozkal ju na líce. Povedal, "zatvoril som dvere, aby som mohol urobiť toto."

Položila ruky na jeho hruď a odtlačila ho od seba. Stále mala v ruke to žlté pyžamo. Pozrel sa naň, potom sa pozrel znova na ňu a povedal, "stavil by som sa, že to bude na tebe nádherná farba."

"Čože?" spýtala sa, keď pokrútila hlavou.

"Grangerová, začínaš zo mňa hluchnúť?" Otočil sa od nej a pokračoval v zmývaní mydla zo svojej tváre. "Podaj mi ten uterák," povedal. Podala mu ten uterák. Poklepal si tvár, aby si ju osušil a potom jej ho vrátil. Jasne na neho civela. Páčilo sa mu, že ho chcela tak veľmi ako on ju. Začal si čistiť zuby, rozhodol sa, že ju nechá myslieť si, že ju ignoruje. Čoskoro sa otočila k odchodu a otvorila dvere. Prešiel za ňu a znova zatvoril dvere. Jeho dych jej ohrieval rameno. Jeho telo bolo pevné a opieralo sa o ňu. Pobozkal jej odhalený krk a jemne jej zahryzol do pleca.

Zastavil sa na moment a položil obe ruky na dvere, vedľa jej tela. Naklonil sa tak blízko ako mohol, takže predná časť jej tela bola pritlačená o dvere. Mala pocit, že zamdlie.

Olízal jej krk a pohrýzol ušný lalôčik. Pustila pyžamo z ruky. Teraz boli jej ruky pritisnuté na dvere vedľa jeho. "Mala by si sa pripraviť do postele," vyhlásil. Zdvihol ruku až k zipsu na jej chrbte. Oprela čelo o chladnú výplň dverí.

Najprv nechal svoje prsty prebehnúť po zipse, predtým než zovrel bežec zipsu a stiahol ho pomaly nadol. Palec nechal prechádzať po jej chrbte, kým sťahoval zips nadol, aby úplne otvoril jej šaty. Napriek tomu, že končili na vrchu jej nohavičiek, jeho dýchanie sa stávalo plytšie pri pomyslení, čo sa pod tým skrýva a čo by mohol vidieť, keby tie šaty spadli.

Stále sa nepohla, ani nepovedala žiadne slovo. Priložil jednu ruku na hladkú pokožku na spodnej časti jej chrbta a zohol hlavu, aby pobozkal jej chrbticu. Jeho ruka prešla k jej bielej krajkovanej podprsenke. Vkĺzol ukazovákom pod sponu a trel ním sem a tam pod elastickým materiálom. Podlamovali sa mu kolená. Jeho ruky prekĺzli k jej ramenám a trochu z nich odtlačil tie šaty. Trhane sa nadýchla a otlačila sa od dverí. Otočila sa. Šaty spadli na zem. S úžasom na ňu pozeral, nikdy predtým ju nevidel vyzerať nádhernejšie než teraz, keď stála pred ním len v podprsenke a nohavičkách. Chcel sa dotknúť jej pleca, keď sa ozvalo prekliate zabúchanie na dvere kúpeľne.


Kapitola 22



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Normálne si nechávam túto poviedku vždy jeden deň "odležať", ale keď ste sa dnes tak snažili, nechcela som vás sklamať.  Slovosled som upravovala minimálne, preto je tam toľko čiarok. Musela by som mať viac času. Snáď to takto stačí. A to, že je skoro v každej vete sloveso povedal - neviem, čo s tým, je to tak v origináli.



Kapitola 22

Keď sa Hermiona otočila tvárou k nemu, šaty jej skĺzli z pliec a spadli na zem. Jediné, čo si Draco pomyslel, bolo, 'môj bože, je nádhernejšia než som si kedy predstavoval.' Jej prsníky boli svieže a okrúhle, jej pás bol úzky, jej boky široké a jej nohy dlhé a štíhle. Zhlboka sa nadýchol, nasal vzduch a potom vydýchol. Načiahol sa k nej a potom sa ozvalo zaklopanie na dvere.

"Dopekla!" zahundral Draco pod nosom. Kývol na Hermionu a zašeptal, "vie niekto, že si tu?" Pokrútila hlavou, že nie. "Kúpeľňa je obsadená," povedal.

"Malfoy?" spýtala sa tá osoba.

"Prekliaty Potter," Draco naznačil ústami Hermione. Zohla sa, aby si obliekla šaty, ale položil na ne nohu, úmyselne, a otočil sa k dverám.

"Choď preč, Potter, povedal som, že kúpeľňa je obsadená a nijako zvlášť nemám chuť deliť sa o ňu s tebou," Draca išlo rozhodiť.

"Nevidel si Hermionu?" spýtal sa Draca.

"Ako by som do prčíc vedel, kde je Grangerová? Som na záchode, hrom do toho!" povedal. Hermiona sa začala smiať a on jej rukou zakryl ústa.

"Prepáč za vyrušenie, to len preto, že sa Ron vrátil a chce s ňou z nejakého dôvodu hovoriť. Keby si ju videl, povedz jej, aby za mnou prišla na prízemie a ja pôjdem von, aby som dozrel na Rona s ňou." Harry odišiel a Draco sa otočil, ústa otvorené v šoku, smerom k Hermione. Tiež mala ústa otvorené a vyzerala ako keby jej niekto vyrazil dych.

Začala zrýchlene dýchať. Sťažka dýchala a zohla sa v páse, jedna ruka na Malfoyovom pleci.

"Zhlboka dýchaj," radil jej.

Postavila sa a povedala, "o čo do pekla ide? Mal byť na svojich pokašľaných medových týždňoch! Musím odtiaľto vypadnúť. Nechcem vidieť Rona!" Zohla sa, aby si znova zdvihla šaty a nech ho to veľmi bolelo, keď jej dovolil znova si ich obliecť, urobil to.

"Chceš, aby som šiel dole s tebou?" spýtal sa.

Začala plakať, šaty stále v ruke, a on ju zobral za ruku. Keby mohol z kúpeľne prekliať Rona Weasleyho a dostať ho tým preč, urobil by to. Pohladil ju po vlasoch a povedal, "je to v poriadku. Nemusíš sa ísť stretnúť s tým blbcom."

Vošla do svojich šiat a zvrtla sa. "Zapni ma," bola jej prostá požiadavka. Najprv si navliekol svoju košeľu, zapol gombíky a potom zazipsoval ju. Obaja vyšli z kúpeľne a na chodbe na nich stále čakal Harry Potter.

Namiesto toho, aby sa na nich nevraživo pozrel, objal Hermionu v náručí. "Malfoy má pravdu, nemusíš ísť dole."

"Čo chce? Kde je Pansy?" spýtala sa Hermiona.

"Neviem a ver mi, že jeho rodina práve teraz nie kvôli nemu ani najmenej šťastná. Chceš, aby som mu povedal, nech ide preč?" spýtal sa Harry.

Nevedela, čo chce. Ron práve ničil jej perfektný deň. Spýtala sa, "koľko je hodín?"

Harry sa zatváril zmätene, ale pozrel sa na hodinky. Bolo 11.53. Neodpovedal hneď, tak Hermiona zobrala Harryho za zápästie a pozrela sa na hodinky sama. Povedala, "stretnem sa s ním o sedem minút. Nezničí mi tento perfektný deň. Po polnoci sa s ním stretnem." Harry pochopil.

Draco povedal, "privediem ju dole o sedem minút." Harry sa otočil a zišiel dole schodmi.

Hermiona sa pozrela na Draca a povedala, "ako vyzerám?"

Chcel sa spýtať, prečo sa o to stará, pretože to bola len červenovlasá lasica, ale povedal, "nádherne," pretože to bola pravda.

Chytil ju za obe ruky a zhlboka sa nadýchol. Spoznala, že to bola výzva pre ňu, takže sa riadila jeho príkladom a tiež sa zhlboka nadýchla.

"Toto nič nezmení, Hermiona," povedal. Dúfal v to.

"Samozrejme, že nezmení," povedala. "Prečo? Prečo si myslíš, že je tu?"

Draco si pomyslel, že ten sprostý hlupák si to asi rozvážil a zistil, že odhodil diamant kvôli troche hnoja. "Neviem, prečo je tu." Draco sa pozrel na hodinky. Bolo 11:57. "Tri minúty."

Zavzlykala a začala si žmoliť ruky. Potom si ich potrasením uvoľnila a povedala, "pohni kostrou, ženská. Zvládneš to. Kde je tvoja odvaha?"

Usmiala sa na Draca a on povedal, "ty vieš čítať myšlienky, pretože presne to isté som si pomyslel?"

Naklonila sa k nemu, aby ho objala, a povedala, "keby som vedela čítať myšlienky, asi by som ti pravdepodobne strelila facku za tie hriešne veci, nad ktorými si premýšľal v kúpeľni." Objal ju tiež a zaškeril sa.

Vedela čítať myšlienky.

Pustil ju a povedal, "kým sa dostaneme dole, bude polnoc." Ešte raz sa zhlboka nadýchla, chytila Draca za ruku a začala ísť po chodbe smerom ku schodom.

Brali každý schod pomaly, opatrne a obozretne. Povedala, "mám pocit, akoby ma viedli na popravisko." Nemohol si pomôcť, aby sa neusmial. Keď sa dostali na posledný schod, otočil sa k nej a pobozkal ju na líce. Pred ňou stál celý klan Weasleyovcov a povzbudzovali ju svojimi usmievavými tvárami.

"Rozmláť tomu bastardovi gule," povedal George.

"Nepripúšťaj si žiaden z tých jeho kecov," povedal Charlie.

"Vypočuj ho, Hermiona, ale začaruj ho, ak to bude nevyhnutné," povedal Percy.

Pani Weasleyová ju objala a povedala, "budeme tu pre teba, miláčik."

Harry ju objal a Ginny povedala, "zakrič, keby si ma potrebovala. Stále zvládnem desivé kúzlo strašidelného netopiera." Hermiona ich tak veľmi všetkých milovala. Priala si, aby bola súčasťou tejto rodiny. Bola súčasťou tejto rodiny.

Pozrela sa na Draca, ktorý ju stále držal za ruku. "Ideme?"

"Samozrejme," odpovedal.

Vyšli prednými dverami a Ron sedel na predných schodoch. Postavil sa. Stále mal oblečený smoking. Pozrel sa na Draca a povedal, "necháš nás na chvíľu osamote, Malfoy?"

"Myslím, že nie, Weasley," odpovedal Draco. "Ak sa chceš rozprávať s mojím dievčaťom, buď sa s ňou budeš rozprávať v mojej prítomnosti alebo vôbec nie."

Hermiona sa v duchu potajomky usmiala. Páčilo sa jej, keď bola označená ako 'jeho dievča'.

"Dobre, Malfoy," povedal Ron. "Hermiona, celý večer som rozmýšľal o tejto záležitosti a chcem, aby si vedela, že k tebe cítim len lásku a rešpekt a že som mal byť muž a vyriešiť veci s tebou predtým než som sa začal vídať s Pansy."

"Ešte lepšie, Ron," začala Hermiona, "na začiatku si si s ňou vôbec nemal začať."

"Správne," povedal a pozeral sa do zeme. "Ja len, že sa cítim vinne, keď začínam s mojím novým životom a viem, že ty si taká smutná a opustená. Chcem, aby si začala so svojím životom, a odpustila mi, raz a navždy."

"Ron, cez toto sme už prešli, predtým než si dnes večer odišiel. Moje šťastie už na tebe viac nezáleží. Som v poriadku a vždy v poriadku budem. A odpúšťam ti, len nebudem schopná dlhú dobu zabudnúť," povedala Hermiona.

"Chcem byť znova tvoj priateľ. Chýba mi mať ťa za priateľa, Hermiona. Mám ťa tak veľmi rád, len nie tým spôsobom, ako som mal mať," povedal vážne.

"Ron, vráť sa k svojej žene. Kým sa rozprávame, sa moje srdce hojí vďaka Dracovi," stisla Dracovi ruku, "a sme stále priatelia, sľubujem."

"Áno, Pansy je už asi von z vane. Dáva si prekliato dlhý kúpeľ. Nuž, nechcel som ti zničiť večer," povedal, kývol hlavou smerom k Dracovi. "Dobre sa o ňu postaraj, kamoš," Otočil sa k Hermione, "zbohom, Hermiona." Hermiona pustila Dracovu ruku, položila obe ruky na Ronove plecia a pobozkala ho na líce.

"Ron, to, že si ma opustil, bola najlepšia vec, ktorú si kedy pre mňa urobil," znova zopakovala. Prikývol a odmiestnil sa.

Stála chrbtom k Dracovi, uprene pozerala na miesto, kde bol pred chvíľou Ron. Prišiel k nej a objal ju rukami okolo pása. Oprela sa chrbtom o neho, ale potom sa na jeho prekvapenie vytrhla z jeho objatia a rozbehla sa nazad do domu. Bežala celú cestu hore schodmi a zamkla sa v kúpeľni.

Draco bol šokovaný. Mal by za ňou utekať? Otočil sa a pomaly kráčal nazad do domu. Celý Weasleyovský klan tam postával a civel na neho. "Počuli sme Rona," povedal Harry. "Daj Hermione trochu času, Draco." Poklepal Draca po pleci.

"Nuž, je veľmi neskoro, takže ja a Arthur ideme do postele. A vy mládež nezostávajte dlho hore." Pani Weasleyová zobrala svojho manžela za ruku, ale potom prešla k Dracovi. "Ďakujem ti, že máš rád naše dievčatko, Draco. Zaslúži si niekoho ako ty."

Draco si pomyslel, že to bola najkrajšia vec, ktorú mu kedy kto povedal, bez výnimky.

Harry a George prešli do kuchyne po ďalší kúsok torty. Charlie sa zvalil na gauč a Ginny povedala, "nezaspi tam, je to naša posteľ."

Charlie povedal, "myslel som, že si povedala, že Hermiona chce tento gauč."

"Nuž, som si istá, že by teraz mala radšej súkromie," povedala Ginny. Zvalila sa na nohy svojho veľkého brata a odrážala sa sem a tam. Charlie zastenal v predstieranej bolesti.

Percy k nim prišiel, nadvihol Ginny do náručia a potom sa zvalil na svojho brata tiež. Draco videl ako sa všetci zabávajú; kamarátstvo, ktoré pochádza z toho, že máte veľkú rodinu, vytváralo priateľov, ak chcete. Nikdy to nemal, keď bol mladý, keďže bol jedináčik. Niet divu, že po tom tak veľmi túžila Grangerová. Tiež bola jedináčik, a okrem Rona, nebola táto rodina až taká hrozná.

Vyšiel po schodoch a položil ruky na dvere kúpeľne. Než mohol niečo povedať, otvorila dvere. Mala na sebe pekné, krátke, bavlnené, žlté pyžamové šortky, ktoré sa zhodovali s kabátikom. Vyzerala ako anjel. Vlasy mala rozčesané a rozpustené vzadu na chrbte v dlhých v hnedých vlnách. Jej tvár bola čerstvo umytá a keď prišla bližšie a objala ho, pomyslel si, že vonia tak sladko zmesou mydla, zubnej pasty a Hermiony.

"Čo ideme robiť teraz, Hermiona?"

"Čo robia ostatní?" spýtala sa.

"Rodičia Weasleyovcov išli do postele a zvyšok robí nálet na tortu," povedal.

"Mohla by som ísť po koláč a potom možno sa ísť trocha maznať?" spýtala sa okúňavo.

"Nemohli by sa ísť najprv maznať a potom ísť po koláč?" navrhol.

"Nie, hlupáčik, to nedáva žiaden zmysel, pretože keď sa raz začneme maznať, kto vie, kam to možno povedie. Samozrejme, pretože budem spať na gauči, nebude to viesť ďaleko, pokiaľ nechceme aby nás niekto vyrušil," usmiala sa. Zasmial sa. "Čo je?" spýtala sa, nevidela v tom nič vtipné.

"Oh, nič, ja len, že tvoj gauč zabrala Weslíčka a tebe bola znova pridelená príjemná súkromná spálňa. Nebude to príjemné miesto na muchlovanie, Hermiona?" spýtal sa a podnetne zdvihol obočie.

"Oh, pánabeka, stvorila som príšeru," povedala.

"Nie, moja drahá, mňa stvorili moji rodičia, ty sa len musíš so mnou zmieriť," povedal, zobral ju za ruku a prebehol prstom zľahka po jej ruke. Skončil na jej pleci a potom sa zohol a pobozkal jej ruku nad lakťom. "Po tebe, moja drahá, poďme si po svoju dávku koláčovej šou." Zišli dole schodmi, zase ruka v ruke.

Než sa dostali na spodný schod, povedala, "na ktorom rande si myslíš, že sme teraz, Malfoy?"

"Pánabeka, Grangerová, ty nevieš nič?" spýtal sa. Predklonil sa a silno ju pobozkal na ústa, bolo mu jedno, kto ho vidí a povedal: "Sme na našich medových týždňoch!"


Kapitola 23



All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Dnes som sa bavila. Ďakujem všetkým za komentáre a povzbudivé slová. Ak vás niečo napadné k tým častiam, ktoré som nevedela, kľudne dajte vedieť. Veď už to poznáte.



Kapitola 23

Hermiona sa zasmiala a povedala, "ako sme preskočili z rande, ktorým bolo číslo 32 alebo tak, k našim medovým týždňom? (PP: líbanky) A kde zostalo naše zasnúbenie? Čo sa prihodilo našej svadbe?" Viedla ho ku kuchynskému stolu a odrezala mu kúsok torty.

"O čom sa vy dvaja bavíte?" spýtal sa Harry.

"Oh, Malfoy má teóriu o tom, že tento deň je akýsi druh 'zrýchleného chodenia'. Každá hodina, každá udalosť sa považuje za rande a naposledy, čo som počula, sme boli asi na 32. rande 32 teraz sme zrazu na našich medových týždňoch," snažila sa vysvetliť Hermiona.

Všetci sa tvárili rozpačito. Nakoniec Harry povedal, „v tomto dome pre vás dvoch nebudú žiadne medové týždne.“

"Oh, Harry, to je len analógia," vysvetľovala Hermiona. "Každá vec, ktorú sme dnes urobili, náš prvý bozk, naša prvá hádka atď, všetko je prepojené s nejakým 'rande'. Napríklad, prvé rande, spoznali sme jeden druhého, druhé rande, laškovanie, tretie rande, bozkávanie sa a držanie sa za ruky a tak ďalej."

Ginny sa predklonila s vidličkou v ruke, namierila od Draca smerom k Hermione a povedala, "a ak je táto teória pravdivá a Malfoy tvrdí, že ste na svojich medovýchn týždňoch, potom čo ste vy dvaja pre pánajána robili na poschodí, aby sa to vyrovnalo svadobnej noci?"

George a Charlie sa obaja zachichúňali, Draco stále jedol svoj koláč, Harry sa uprene pozeral na svoju priateľku a povedal, "áno, čo ste vy dvaja spolu robili v kúpeľni na poschodí?"

Percy sa postavil a povedal, "myslím, že práve teraz je vhodné ísť domov. Vrátim sa zajtra na raňajky." Hermiona bola rada za Percyho prerušenie. Postavila sa, aby si zobrala pohár mlieka. Keď sa vrátila k stolu, dúfala, že všetci už budú mať novú tému. Mýlila sa. Hermiona sa posadila, pila svoje mlieko a pokúšala sa ignorovať ich pohľady. Draco konečne zdvihol oči od svojej torty a povedal, "pre Merlina, nič sa hore nestalo, pretože prekliaty Potter nás prerušil skôr tá dobrá vec začala." (PP: before the good stuff startedstuff má toľko významov, jeden z nich dokonca súložiť, ja osobne by som dala – mecheche, ale netrúfla som si.)

Hermiona na neho zazrela a povedala, posmešne, "jéj, vďaka ti, Malfoy."

"Kedykoľvek, miláčik," povedal. Vrátil sa späť k svojmu koláču. Hermiona pokrútila hlavou.

Ginny sa zasmiala a povedala, "môžeš za to viniť len samu seba, podľa všetkého si sa vydala za hlupáka. Bavte sa na svojich medových týždňoch. Ak nikto na chvíľu nepotrebuje kúpeľňu," pozrela sa na Draca a Hermionu, "idem sa okúpať."

Vyšla nahor a celú cestu sa smiala. George a Charlie si zobrali svoj koláč do obývačky. Harry sa tiež postavil a povedal, "nezabudni, Malfoy, sú to len predstierané medové týždne."

Draco si nabral na vidličku kus polevy a vrhol ňou na Harryho. Našťastie pre Harryho, ten už otočený, aby vyšiel z miestnosti a pridal sa k ostatným mužom v obývačke.

"Choď do vyčistiť," prikázala Hermiona.

"Pche," povedal Draco, keď sa postavil, aby vyčistil polevu z podlahy. "Myslím, že medové týždne skončili a teraz začína nudné omieľanie. (PP: the harping begins, je to idiom: tedious dwelling on a subject = nudné rozprávanie o predmete, harp je harfa, možno je to brnkať na nervy, netuším).

"To nebolo pekné," našpúlila ústa Hermiona. Napodobnila ho, ako to urobil predtým, a hodila oblúkom na neho veľkú kopu polevy. Trafila ho do zadnej časti hlavy, keď bol tvárou k drezu, kde chcel dostať utierku na riad.

Hermiona sa zasmiala, sama sebou dosť potešená, a povedala, "nemôžem uveriť, že som ťa trafila. Až tak ďaleko. Bolo to dosť impozantné, keď to mám sama zhodnotiť."

Zdvihol ruku k zadnej časti svojej hlavy a povedal, "moje vlasy, Grangerová. MOJE VLASY!" Zobral utierku a vyčistil si z vlasov polevu. Potom sa zohol a utrel podlahu. Sadol si oproti nej a pretože už svoj koláč zjedol, zobral jej tanier a povedal, "nedostaneš žiaden koláč, ty nevychované dievčisko, nechceme, aby si stučnela."

"Hej, nie som tučná. Daj mi môj koláč," natiahla ruku. Zdvihol jej tanier, zvrtol ho hore dnom, položil na jej ruku, takže poleva jej ju teraz zamazala.

"Draco, dnes už sme mali tortovú vojnu, v ktorej som mala koláč na sebe namiesto toho, aby som ho zjedla. Nemôžem ho prosím tentoraz proste zjesť?" spýtala sa. Postavila sa, aby si umyla ruku. Prišiel za ňu, keď si v dreze umývala ruky. Obdivoval jej pekný okrúhly zadok a dlhé opálené nohy. Neskôr bude musieť poďakovať 'ryšavke', že prinútila Hermionu obliecť si také pekné pyžamo.

Urobil krok bližšie a keď sa zvrtla dokola, vrazila rovno do neho. "Oh, prepáč, Draco."

"Nič ťa neospravedlní, Grangerová," usmial sa. Načiahol sa k miestu, kde na pracovnej doske bola torta a strčil svoj prst do polevy. Priložil ho blízko jej úst a povedal, "na, chcem sa uistiť, že tentoraz ten koláč ochutnáš."

Hľadela na neho chvíľu, ale potom chytila oboma rukami jeho ruku a začala lízať koniec jeho prsta. Krútila jazykom okolo špičky a olizovala sladkú maškrtu. Zatvorila oči, keď olizla chrbát jeho prsta, potom sa znova otočila okolo špičky a potom olízala smerom nadol prednú časť toho prstu. Otvorila oči a všimla si jeho zakrývanú túžbu. Vložila si znova do úst celý jeho prst, a silno vcucla, takže sa jej prehĺbili líca. Keď ten prst vyťahovala zo svojich úst, pomaly, tak pomaly, znova zatvorila oči. Tentoraz zaškrabla zubami o jeho kožu a keď skončila, nechala jeho ruku medzi svojimi rukami a povedala, "mňam." Urobila to isté už predtým, v záhrade, počas ich 'koláčovej vojny', ale tentoraz to znamenalo viac. Chcela ho vyburcovať. Fungovalo to.

"Si zlá," bleskol po nej pohľadom. Vytiahol svoju ruku z jej. Bol tak naplnený túžbou, že bolo treba každú uncu jeho rozhodnosti v každom vlákne jeho bytia, aby si ju nezobral priamo tam na vrchu kuchynskej dosky.

"Prečo som zlá?" spýtala sa, nevinne. "Oh, viem, tebe som nič neponúkla." Trochu sa otočila a nabrala si na ukazovák veľkú dávku polevy. "Na, Draco, okoštuj,"

Obzrel sa doľava a potom doprava. Mal pocit akoby sa 'skrýval' kvôli tomu, čo robia, ako keby ich mohli kedykoľvek prichytiť. Bolo mu to jedno. Chytil ju za ruku a priložil svoj jazyk na spodok jej prsta, potiahol nahor, pomaly ku špičke. Prešiel na druhú stranu a rovnakým spôsobom olízal polevu z jej prsta. Skončil bozkom s otvorenými ústami na jej dlani. Olizol jej dlaň a potom pobozkal ruku z druhej strany. Na vrchu jej prsta bolo stále ešte trochu polevy, tak ju odobral svojím prstom a priložil jej ho na pery. Zašpinil polevou jej červené, zrelé pery skôr než ich zlízal svojim jazykom.

Obkresľoval svojim jazykom jej pery, zakrúžil dvakrát. Potom o krok cúvol, aby sa na ňu pozrel, predtým než sa naklonil späť a sladko ju pobozkal na pery.

"Bolo to dosť dobré," povedal, "nabudúce, keď budem mať koláč, určite ho zjem takto."

"Tiež si myslím, že to bolo chutné," povedala a pohla sa bližšie, ak to vôbec bolo možné. Objala ho rukami okolo krku a dodala, "priveľa cukru nás udrží hore celú noc. Mali by sme hneď prestať jesť."

"To je to, čo sme práve robili?" spýtal sa a pobozkal ju na líce. Svojím jazykom sa vrhol nabok a znova jej olizol spodnú peru. Vložil si jej peru medzi svoje zuby a jemne pohrýzol.

"Milujem ťa, Draco, nech to znie odo mňa akokoľvek čudne, pretože sme spolu len dvanásť hodín, naozaj to hovorím," povedala zrazu vážna. Pohla s rukami, ktoré mala na jeho krku a nechala ich odpočívať na jeho pleciach, keď si oprela tvár v ohybe jeho krku.

"Hej, Grangerová, povedala si dvanásť hodín?" spýtal sa.

Ukázala na hodiny na stene a povedala, "áno, je jedna hodina. Hostina začala o jednej, takže je to dvanásť hodín."

"Všetko najlepšie k výročiu, Miláčik," povedal, pritiahol si ju bližšie a pobozkal na ústa. Pokojne, zostal chvíľu visieť nad jej perami a potom ju pobozkal znova.

"Všetko najlepšie k výročiu, Láska." Opätovala mu úsmev.

Ginny vošla do kuchyne a povedala, "nenechajte sa rušiť; len si idem po trocha vody." Pretlačila sa popri nich, naplnila si pohár a povedala, "vráťte sa na svoje medové týždne, Miláčik a Láska." Uškŕňala sa celú cestu z kuchyne.

"V tomto dome nie sú žiadne tajomstvá, však," povedal Draco a posadil sa za stôl. Hermiona mu odtiahla ruku a posadila sa mu do lona.

"Nie, a steny sú tenké ako papier, takže naozaj sa dnes v noci musíme správať slušne. Mimochodom, nie si ešte unavený?" spýtala sa a položila mu ruku okolo krku.

"Vôbec nie, čo máš na mysli?" odpovedal.

"Chcem ti niečo ukázať." Znova sa postavila.

"Je to niečo, čo sa mi bude páčiť?" spýtal sa a chichúňal sa.

"Svoje nahé telo ti neukážem," povedala.

"Do pekla," pukol prstom. "Ale je mi jedno, čo iné uvidím."

Pokrútila hlavou a povedala, "fajn, nech je tak," a začala ísť hore schodmi. Poctivo ju nasledoval. Prešla k Ginninej posteli a posadila. Pripojil sa k nej. Chytila ho za ruku. "Chceš, aby som ti to ukázala alebo nie?"

"Áno, prosím," odpovedal.

Postavila sa a prešla k svojej kabelke. Znova sa vedľa neho posadila a povedala, "zavri oči a nastav ruku."

"Čím ďalej lepšie," povedal a zatvoril oči. Zacítil ako mu niečo žbnklo do ruky. Otvoril oči a v jeho ruke bol malý, okrúhly, biely, vyleštený kameň.

"Čo je to?" spýtal sa, pridržal si ho pri tvári, aby ho zblízka preskúmal. Vyzeral takmer akoby bol zo skla.

"Je to kameň, ktorý som našla, keď som bola dieťa. Mala som päť rokov a hrala sa som sa v predzáhradke. Môj otec na mňa zakričal, aby som sa vrátila bližšie k domu, pretože som bola blízko cesty. Zbadala som ten kameň v štrku na ceste a načiahla som sa poň. Skôr než som si to uvedomila, bol pri mne môj otec a zdvihol ma do náručia, presne v okamihu, keď sa po ceste prehnalo strašne rýchlo obrovské nákladné auto. Môj otec povedal, 'zachránil som ti život, moje dievčatko.' Potom sa ma spýtal, čo som robila na ulici. Ukázala som na tento kameň, a on ma zložil na kraj cesty a išiel mi poň. Podal mi ho a povedal, 'nič nestojí za to, aby si riskovala svoj život. Nechaj si ho a vždy si na to spomeň,' takže ho odvtedy mám. Zobrala som si ho dnes so sebou na svadbu, aby pri pripomenul, že nič nestojí za to, aby som kvôli tomu plakala, nič nestojí za to, aby som kvôli tomu riskovala svoj život. Ale dnes, namiesto malého bieleho kameňa, ktorý by mi to pripomínal, mám pocit, že si tam bol ty, aby si mi to pripomenul. Nahradil si mi môj malý biely kameň. Chcem ti ho dať, pretože ho už viac nepotrebujem." Po svojej reči sa cítila v rozpakoch, pretože on len otáčal ten kameň vo svojich prstoch, ale mračil sa pritom. Chmatla po ňom, aby mu ho zobrala z ruky, ale on zovrel ruku v päsť.

"Budem tu vždy, aby som ti pripomínal, aká si drahocenná a nikdy ti nedovolím riskovať tvoj život, sľubujem," povedal vážne. Vopchal si ten kamienok do vrecka, naklonil sa a pobozkal ju na líce.

"Pretože je čas na darčeky, mám jeden pre teba," povedal a postavil sa.

"Povedz mi to, Draco," povedala, prekrížila si nohy a civela na neho zo svojho trónu na posteli. Prešiel zavrieť a zamknúť dvere.

Vrátil sa k nej a povedal, "zatvor svoje oči a nastav ruku."


Kapitola 24



.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Moje poďakovanie. Vy viete komu.



Kapitola 24

Hermiona sedela na Ginninej posteli, oči zatvorené a ruka natiahnutá. Nemyslela si, že Draco pre ňu skutočne niečo má, ale spolupracovala. Čakala, a čakala, a nakoniec otvorila jedno oko a potom aj druhé. Kam do pekla šiel? Postavila sa a povedala, "Draco?" Prešla k dverám, otvorila ich, nakukla do chodby a dôverne, ale o to viac naliehajúco, zašepkala: "Draco?" Prešla k izbe dvojičiek a otvorila dvere. Ani náznak, že by tam bol. Prešla ku kúpeľni, zaklopala na dvere a povedala, "Draco, si tam?"

Dvere sa otvorili, ale stál tam Charlie v uteráku a riekol, "prepáč, zlatko, ale nie je tu. Možno je na prízemí." Zatvoril dvere a Hermiona chvíľu stála na chodbe a mračila sa. Zbehla dole schodmi a uvidela Harryho a Ginny muchlovať sa na gauči. (PP: make out je aj mať pomer, ale to sa mi zdalo príliš)

"Takže oni sa môžu muchlovať a ja nie?" spýtala sa v duchu. Pomysleli by ste si, že nie sú manželia. Vrátila sa do kuchyne a otvorila zadné dvere. Priložila nos tesne na sieťové dvere a potichu povedala, "Draco Malfoy, si tam vonku?" Zatvorila, zamkla dvere a oprela sa o pracovnú dosku. Spravila niečo zle? Prečo by takto odišiel? Pomyslela si, že toto vôbec nebol príjemný darček.

Pomaly sa vliekla nazad na poschodie, otvorila dvere do Ginninej starej izby a vykríkla.

"Ticho, Grangerová, zobudíš celý dom!" povedal Draco. Sedel na posteli, nohy prekrížené a v ruke mal malú bielu krabičku.

"Vystrašil si ma!" povedala s rukou na hrudi. "Kde si bol?" spýtala sa, viac než len trochu vyvedená z miery.

"Kde si bola ty? To je otázka. Povedal som ti, aby si zatvorila oči, natiahla ruku a že ti dám darček, a keď som sa vrátil aj s darčekom, bola si preč," vysvetľoval.

Posadila sa vedľa neho a povedala, "nuž, Malfoy, pánabeka, nemala som tušenia, že budeš preč celú večnosť."

"Trochu prehnané, pretože si myslím, že som bol preč štyri a pol minúty," povedal.

"Nie, bolo to dobrých desať minúť," hádala sa.

"Dovoľujem si nesúhlasiť, bolo to päť minúť, maximálne," nedal sa.

"Nech je po tvojom, podstatné je, že som si myslela, že sa nevrátiš. Myslela som si, že si odišiel," riekla. Vo svojej hrudi pocítila zovretie a hlas sa jej zasekol v hrdle.

"Nikdy by som ťa takto neopustil," povedal, sám teraz trošku vytočený. Ale bol rozčúlený na ňu. Ako si mohla myslieť, že by ju len tak opustil? Pripusťme, že sa naozaj vzájomne nepoznali, ale neosvedčil sa pred ňou za posledných dvanásť hodín? Dobre, dvanásť hodín nie je dosť dlhý čas, aby sa niečo prejavilo, ale aj tak. "Je mi to ľúto, Grangerová," nakoniec priznal a ľúto mu to bolo.

Nevedela, čo povedať, takže sa na neho pozrela a on sa díval na malú krabičku vo svojej dlani a prehadzoval si ju z jednej ruky do druhej. "To je pre mňa?" spýtala sa.

"Môže byť, ak to ešte stále chceš," povedal.

"Chcem. Nikdy neodmietnem darček," odvetila.

"Budem na to pamätať a dnes v noci, keď prídem k tebe omotaný len veľkou mašľou a ničím iným, tak ti pripomeniem, že si povedala, že nikdy neodmietaš darčeky," povedal so smiechom.

"Ak budeš mať len mašľu, kde bude uviazaná?" spýtala sa.

"Máš hriešne myšlienky ty bezočivé dievčisko," povedal. "Bude to samolepiaca mašľa a bude prilepená uprostred mojej hrude." Hermiona sa smiala tak silno až fŕkala. "To je to fŕkanie, čo mám tak veľmi rád," riekol. "Teraz si otvor svoj darček." Začal jej podávať ten darček, ale potom ho stiahol preč a povedal, "pamätaj, bolo to na poslednú chvíľu, takže nesplní tvoje očakávania." Začal jej ho opäť podávať, len aby zavrel znova svoju päsť.

"Tak to ukáž a daj mi môj darček," vyprskla.

"Ešte jedna poznámka," odvetil. "Toto je úžasná udalosť, takže si na toto láskavo spomeň, keď budeš stará a šedivá a ja ťa opustím pre oveľa mladší model. Pamätaj si, že som ti raz dal báječný darček na naše prvé výročie."

"Daj mi môj darček," povedala a položila natiahnutú ruku do jeho lona. Začal jej dávať darček do rúk, ale stiahol ho naspäť po tretí raz. "Ty blbec!" zasyčala. Otočila sa a skočila na neho, zrazila ho na chrbát. Rozkročila sa nad jeho hruďou, keď sa natiahol na posteli a položila mu ruky na plecia. "Daj mi okamžite môj darček alebo znášaj následky!"

"Musím povedať ešte jednu vec!" povedal. "Chlapče, Grangerová, tvoj nedostatok sily je žalostný. Uvedomuješ si, že by som ťa okamžite mohol zo seba zhodiť, že?"

"Oh, áno, skús to," povedala, sklonila sa, jej nos sa dotýkal jeho.

"Skúsil by som, ale táto poloha sa mi páči. Vždy som si myslel, že budeš v posteli agresívna a dokonca som si ťa predstavoval, že si hore," povedal, hrubo. Objal ju rukami okolo pása.

Pobozkala ho na nose, "daj," bozkala ho na líce, "mi," bozkala ho na druhé líce, "môj," bozk na čelo, "prekliaty," pobozkala ho na pery, "darček," pobozkala ho na bradu, "hneď," vrátila sa k perám.

"Bože, Grangerová, milujem túto tvoju násilnícku stránku. Nikdy ti nedám ten darček," povedal.

Zliezla z neho, aby si vedľa neho ľahla, oprela sa na lakti a povedala, "ja už ho ani nechcem."

Podržal jej tú krabičku pred nosom, zamával sem a tam a odvetil, "je to skutočne dobré. Bude sa ti naozaj páčiť, hoci to nie je žiadny biely kamienok."

Zamračila sa a posadila sa. "Viem, že to bolo hlúpe. Je mi to ľúto; bol to len momentálny nápad dať ti ho. Nič to neznamená," povedala. Vyletela z postele, prešla k dverám a načiahla sa po kľučke. Rýchlo vyliezol a postavil sa pred ňu, takže nemohla odísť.  Dal jej ruku preč z kľučky.

Priložil svoju ruku na jej líce a pohladil ju jemne ako pierkom. Nechal svoju ruku na jej krku. Tvárila sa dotknuto. "Milujem ten kamienok, Grangerová. Nežartujem. Tvoj príbeh a tvoj pocity spojené s tým darom pre mňa znamenajú ešte viac. Nepohŕdal som ním, keď som povedal, že to, čo mám pre teba ja, nie je také dobré ako tvoj kameň. Chcel som tým povedať iné. Môj nie je taký dobrý. V skutočnosti ho tvoj kamienok zatieni. Vlastne som takmer v rozpakoch, aby som ti ho dal a myslím to úprimne." Naklonil sa smerom k jej a oprel svoje čelo o jej. Jeho ruka prešla po jej ramene a zovrela jej ruku. Viedol ju späť k posteli.

Znova sa posadili, bok pri boku, a on povedal, "Začnime od začiatku. Zatvor oči a natiahni ruku." Urobila ako žiadal. Vložil malú bielu krabičku do jej ruky. Otvorila oči a odkryla vrchnák. Predtým než sa pozrela do krabičky, pozrela sa ešte raz na neho. Vo vnútri bol strieborný náramok s jedným príveskom. Príveskom bola diamantová slza, ktorá iskrila a leskla sa, keď ho zdvihla, aby si ho prezrela.

"Je nádherný," povedala. Bol. Bol úchvatný. "Ale to je príliš. Je pravý?"

Zasmial sa a povedal, "čo myslíš?"

"Malfoy, ak je toto skutočný diamant, potom je to priveľa. Je to príliš drahé. Kde si ho vôbec zohnal?" spýtala sa.

"Starajme sa len o jednu vec naraz," povedal, "po prvé, je pravý, ale nestál ma ani cent, pretože som ho zdedil. Po druhé, nuž nie je žiadne po druhé, pretože tá jedna veta vysvetlila všetko. Chcem, aby si ho mala. Vždy som mal v pláne dať ho žene, s ktorou mám v úmysle sa oženiť a to si ty."

Pozrela sa ešte raz na ten náramok a potom povedala, "skutočne si ma chceš vziať? Po jednom dni?"

"Povedal som ti po koľkej, tretej či štvrtej hodine, že si ťa chcem vziať, tak prečo by som to cítil inak neskôr, skoro po trinástich hodinách?" spýtal sa.

"Malfoy, ja nemám slov," povedala.

"Všetko je niekedy po prvý raz," uškrnul sa. Opätovala mu úsmev a natiahla svoje zápästie. Zobral jej náramok z ruky a založil na ponúknuté zápästie. Zobral jej ruku do svojej a pobozkal zľahka jej zápästie.

"Aj ja si ťa chcem vziať." Zobrala ho za ruku a stisla ho.

"Vieš, čo si myslím, že bude perfektné?" spýtal sa.

"To je ťažko pri tebe odhadnúť," riekla.

Podivne sa na ňu pozrel a odvetil, "urazil by som sa, ale máš pravdu. To, čo si myslím, že by sme sa mali vziať oddnes do jedného roka. Nuž, nie oddnes, pretože je zajtra, ale myslel som odvčera."

"Znieš unavene, pretože hovoríš z cesty, ale myslím, že je to báječný plán. Do jedného roka od začiatku nášho vzťahu sa zoberieme," povedala.

"Radšej by sme mali mať predtým sex, inak, prisahám, sa ten náramok vráti rovno ku mne!" povedal, postavil sa a pritiahol ju k sebe. tesne ju pritlačil ku stene a oprel o ňu svoje telo. "Rozumieš mojim podmienkam, Grangerová?"

"Viac než len rozumiem, myslím, že môžem 'cítiť' tvoju istotu, Malfoy," žartovala. Pritlačil sa silnejšie k nej a vložil svoje stehno medzi jej nohy. Prirazil svojej ústa na jej, pobozkal ju zanietene, a rozpálene, a bezmyšlienkovite, ktoré zatriaslo jej vnútrom. Jeho ruky prešli po jej tele, po pyžame a jej sa podlomili kolená. Odtiahol svoje pery od jej, ale jeho telo zostalo pritlačené na ňu a držalo ju vzpriamene. Zakusla si do spodnej pery, jej ruky na jeho pleciach, jej dych nepravidelný. Tiež dýchal trhane.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere. Položil hlavu na jej plece a zasyčal, "prisahám, ak je to Potter, určite ho zabijem."

"Ja tiež," povedala. Objala ho rukami okolo krku a predklonila sa pre ďalší bozk. Vyhovel jej. Ďalšie zaklopanie.

"Hermiona?" Bol to Charlie. "Už si našla Draca?"

"Áno, Charlie, vďaka," zasmiala sa. Draco pokračoval v bozkávaní jej krku. Jeho pery prešli k jej kľúčnej kosti. "Oh," povedala.

"Čože?" spýtal sa Charlie.

"Nič, choď do postele," povedala ostro.

Charlie sa vonku na chodbe zasmial a povedal, "dobrú noc, Hermiona, dobrú noc, Draco." Prešiel do svojej izby a zatvoril dvere, celú cestu sa smial.

Potiahol svoj jazyk pozdĺž jej odhalenej pokožke krku. Nadvihol ju, takže bola niekoľko palcov nad zemou. Rukami ju objímal okolo pása a prešiel s ňou k posteli. Celú cestu ju stále bozkával. Položil jej nohy na zem a jemne ju zatlačil, aby spadla chrbtom na posteľ. Jeho výraz bol pre ňu nový. Nevedela, čo to znamená, ale mohla to odhadnúť. Oprel sa jedným kolenom o posteľ a pozrel sa na ňu.

Jej vlasy, rozprestreté okolo jej hlavy, zvýrazňovali jej nádhernú tvár, ktorá bola začervenaná a rozpálená. Jedna jeho ruka bola nad jej hlavou, druhá odpočívala na jej bruchu. Jej nohy, ktoré celý deň obdivoval, boli roztiahnuté pred ním. Pomyslel si, že vyzerá ako dar od bohov. Neodvážil sa položiť na posteľ s ňou viac než jedno koleno, pretože by nebol schopný dodržať svoj sľub, že bude dnes v noci dobrý. Špičkami svojich prstov sa dotkol jedného stehna, zľahka, tak zľahka, že si to možno len predstavovala. Tými istými prstami prešiel po jej nohe ku kolenu a potom k lýtku.

"Si nádherná. Vieš ako veľmi ťa chcem a túžim po tebe? spýtal sa. Pozrel sa znova na jej tvár a položil jednu ruku z každej strany jej hlavy. Nechal ruky vzpriamene, udržoval svoje telo tak ďaleko od nej ako len mohol. Pozrel sa na ňu zblízka a povedal, "nuž, vieš to?"


Kapitola 25



.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Prekvápko (nemohla som sa dočkať, čo bude v ďalšej kapitole). Ale toto bolo fakt expres, takže za chyby sa vopred ospravedlňujem.



Kapitola 25

Chcel ju. Bolo to viac než túžba. Bolo to viac než láska. To, čo k nej cítil, bolo neopísateľné. Nikdy predtým to necítil a bol si istý, že ani nikdy znova cítiť nebude. Vlastne si bol istý, že žiaden muž necítil k nejakej žene to, čo on cítil k nej.

Nechal ruky vzpriamene, udržoval svoje telo tak ďaleko od nej ako len mohol. Pozrel sa na jej nádhernú tvár, zblízka, a povedal, "vieš ako veľmi ťa chcem a túžim po tebe? Nuž, vieš to?" Hermiona nevedela, čo povedať. Bola to rečnícka otázka, rozhodne, takže namiesto pokusu vložiť do slov to, čo k nemu cíti, priložila svoju dlaň na jeho líce. Zatvoril oči a poddal sa jej dotyku. To bola pre neho odpoveď.

Odtlačil sa od nej a potom prešiel do rohu izby. Potreboval sa dať dokopy. "Daj mi chvíľu," riekol.

Usmiala sa. Páčilo sa jej, že mala nad ním takú moc. Nikdy by to nepriznala, ale milovala to. Jeho vplyv na ňu bol tiež dosť silný. Posadila sa na posteli, stiahla prikrývky a poskladala ich na konci postele. Bolo to jednolôžko, príliš malé pre dvoch, ale dúfala, že sa možno ku nej pridá aj keď len na chvíľu. Vliezla pod deku a povedala, "Draco, než pôjdeš do postele, otvoríš okno?"

Otočil sa, aby sa na ňu pozrel. Naťahovala ho, však? Takmer manipulovala. Vedela, aký vplyv má na neho. Naozaj si myslela, že bude schopný dnes v noci deliť sa s ňou o posteľ a zabrániť tomu, aby sa choval ako 'dospelý'? Prešiel otvoriť okno ako žiadala a potom si sadol na posteľ. Položil svoju ruku na jej plece, potreboval len kontakt, keď ju hladil sem a tam a spýtal sa, "si unavená?"

"V skutočnosti vyčerpaná," priznala.

Sklonil sa a pobozkal ju na plece. Postavil sa a povedal, "pôjdem do svojej izby. Okno máš otvorené ako si žiadala. Milujem ťa a uvidíme sa, keď sa ráno zobudíš."

Oprela sa na rukách, pripravená protestovať, ale on otvoril dvere a vyšiel na chodbu. Otočil a povedal, "úprimne, Grangerová, nie som svätec. Som muž s túžbami, stvorený z mäsa a krvi a nemám silu zostať s tebou v tej istej posteli a nepomilovať sa s tebou. Neznamená to, že ťa nemilujem. V skutočnosti to znamená presný opak. Keby som ťa tak veľmi nemiloval, ani by ma v živote nenapadlo opustiť tvoju posteľ. Dobrú noc, láska moja, a príjemné sny." Zatvoril dvere, ale zostal na chodbe - ruka na kľučke - po veľmi dlhú dobu. Zvažoval veľmi veľa krát, či neotvoriť dvere. Nakoniec prešiel cez chodbu a vošiel do svojej vlastnej izby.

Posadil sa na jednu z posteľ dvojičiek a zvesil hlavu. Bojoval so svojou túžbou. Chcel sa k nej vrátiť. Možno by ju dokázal len 'objímať' po celú noc. Postavil sa, aby sa k nej vrátil, ale potom sa znova posadil. Vedel, že by to nedokázal. Odkopol svoje topánky. Išiel otvoriť okno, stiahol prikrývky, vyzliekol si tričko, ponožky, nohavice a zase sa posadil. Zvalil sa chrbtom na posteľ, len vo svojich hodvábnych boxerkách a prekrížil si nohy v členkoch. Rozhliadol sa po svojom kabáte, aby našiel svoj prútik a aby mohol vykúzliť chladiace kúzlo. Zbadal ho na druhej posteli. Postavil sa, aby získal ten kabát, keď začul ako sa otvorili dvere. Otočil sa a v jeho dverách bola ona. Svetlo z chodby ako pozadie, jej telo orámované svetlom a tieňom. Jediné svetlo v miestnosti bolo svetlo zo splnu mesiaca vonku. Pozrela sa mu do tváre a on sa otočil, aby sa pozrel na ňu.

Vošla do izby, zatvorila za sebou dvere. Bez jediného slova jeden druhému si vbehli do náručia. Držal ju na dĺžku paže než pobozkal jej sladké ústa. Zohol hlavu a pobozkal ju jemne na krku. Povedal, "Hermiona, ak hneď neodídeš, potom chcem, aby ti bolo jasné, že si ty jediná zodpovedná za to, čo sa chystá stať."

"Rozumiem tomu," povedala. Hladko ju viedol k posteli. Dychtivo sa pobozkali a ich telá sa vzájomne preplietli. Boli to svaly voči jemnej pokožke, široké ramená voči pôvabným nohám, tvrdosť voči jemnosti, temnota voči svetlu. Túžba vyliezala z každého vlákna z jeho bytia a ohlodávala jeho dušu.

Prsty, pery, ruky a nohy, tancujúce v čase vzdávali úctu ušľachtilému tancu, ktorý bol známy počas vekov a všetkými oceňovaný. Nemohol z nej odtrhnúť oči a ona na oplátku mu ponúkala malé skusmé pohladenia. Bozkávanie sa menilo na viac, na oveľa, oveľa viac, ale oni vedeli, že je to skutočné. Bolo to správne. Svižné prsty sa dotýkali miest, ktoré túžili po dotyku, pôvabné ústa bozkávali miesta, ktoré túžili byť bozkávané.

Keď sa Dracove ústa kĺzali po jej tele, cez je roviny a pahorky, jemne zavrčala, akoby ju jemne nalaďoval. Čoskoro, hlasitý výbuch, triumf, víťazstvo vyhralo. Všetko skončilo príliš rýchlo, ale vďaka nebesám, stalo sa to. Cenilo sa to, bolo to opravdivé, bolo to správne a bolo to skutočné.

Držal ju vo svojom náručí a ona hladila jeho hruď. Začala plakať a podoprela sa, aby sa na neho pozrela. Priložil jej ruku k tvári a zmocnil sa jednej z jej sĺz. "Prečo plačeš, Grangerová?" Posadil sa, objal ju, keď sa pokúsila uniknúť. "Hej, kam ideš? Čo sa deje? Urobil som niečo zle?"

"Nie, práve preto," povedala, pritiahla si prestieradlo okolo tela a posadila sa nabok postele. Rýchlo si znova obliekol boxerky a sadol si vedľa nej. "Bolo to perfektné. Bolo to, čo sa malo stať. Cítim sa úplná. Mám pocit, že sme sa pohrávali s nádejou na túto chvíľu celé popoludnie a po celú noc a toto sa malo stať." Priložila si ruky k tvári a pokračovala v plači.

"Potom prečo plačeš, hlupáčik?" spýtal sa.

"Pretože, Draco, čo ak je toto jediné, čo máme? Čo ak je toto vrchol nášho vzťahu? Po tomto sa už nemôže vrátiť späť. Nemali sme to uponáhľať. Hnali sme sa celý deň, ale toto sme nemali uponáhľať," riekla úprimne.

"Miluješ ma?" položil otázku.

"Áno," skoro zakňučala.

"Potom je všetko v poriadku. Urobili sme správnu vec. Prosím, prosím, nepovedz, že to ľutuješ. Nikdy by som sám sebe neodpustil, keby si povedala, že to ľutuješ," povedal a pritiahol si ju k sebe.

"Neľutujem to," povedala. "Ja len chcem tentoraz všetko urobiť správne. Chcem, aby všetko bolo dokonalé."

Ľahol si na chrbát a stiahol ju zo sebou. Povedal, "pánabeka, Grangerová, nič nie je dokonalé. Veci nebudú vždy správne. Netvrď, že nezlyháme. Je v poriadku mať vysoké očakávania, ale nezabudni byť omylná. Sme ľudia napokon. Robíme chyby a budeme ich ľutovať. To je život."

"Ako si tak zmúdrel?" spýtala sa.

"To je od prírody," usmial sa.

Povedala, "mám pocit, akoby som sa vystavila nebezpečenstvu, po prvý raz vo svojom živote, a teraz neviem, čo robiť. Čo sa odo mňa čaká?"

"TY SI taká hlúpa. Nečakám nič. Čo ty čakáš odo mňa?" spýtal sa.

"Len nezmeň svoje city. Prosím, nedokázala by som prežiť, keby ma ďalší človek prestal milovať," povedala. Jej slová boli také smutné, že mu skoro lámali srdce. Nenávidel Rona Weasleyho, ale keby ten muž nezlomil Hermione srdce, potom by jej ho Draco nikdy nemohol dať do poriadku. Kruh sa uzavrel.

Rozhodol sa zmeniť tému na niečo ľahšie. "Takže, koľko detí budeme mať, Grangerová? Ja vravím štyri. Dve dievčatá, dvoch chlapcov, aby bolo všetkého rovnako."

"Chcem veľkú rodinu," odvetila. "Štyri znie dobre. Ako sa budú volať?"

"Náš prvorodený, chlapec samozrejme, sa bude volať Cygnus, pretože musíme dodržať tradíciu pomenovať ich podľa súhvezdí," povedal. Nežartoval. Vždy sa mu to meno páčilo.

"To by som mohla prežiť, pokračuj," zívla.

"Naše ďalšie dieťa, dievčatko, ktoré bude také nádherné ako jeho mama, sa tiež bude volať po súhvezdí. Jej meno bude Aquilla. Bude naše umelecké dieťa," povedal. (PP: our artistic child, skôr si myslím, že je to nádherné dieťa, jako umelecky nadané. Ale neviem, tak som to preložila doslova. Nechcite vedieť, aké stránky mi to vygooglilo.)

"Čudné, ale zaujímavé, pokračuj, dieťa číslo tri, meno súhvezdia," naznačila Hermiona.

"Oh, naše tretie dieťa, tiež dievčatko, nemusí mať meno po súhvezdí. Myslím, že by si jej mala dať meno ty. Bude veľmi bystrá, ako ty, ale bude vyzerať viacej ako ja. Ako ju pomenujeme, Hermiona?" spýtal sa Draco.

Hermiona bola chvíľu ticho. Pozrel sa na ňu; aby sa uistil, či nezaspala. "Nechcem, aby sa cítila odstrčená, takže si myslím, že tiež potrebuje meno po súhvezdí. Možno Ara alebo Carina. Hydra by tiež bolo pekné meno. Najviac sa mi páči Carina. Je súčasťou Heavently Water Family of Constellations. (PP: súhvezdie Carina sa volá Kýl (česky Lodní Kýl) a je súčasťou súhvezdia Lode Argo. Argo bola loď, ktorou sa argonauti s Jásonom plavili po zlaté rúno. To súhvezdie bolo také veľké, že ho nakoniec rozdelili a ďalšími časťami sú Korma, Plachty a Kompas. Nachádza sa na južnej pologuli. Je kýl trup lode alebo nie? Doslovný preklad anglického názvu je nebeská vodná rodina súhvezdí.)

"Oh, moja, ty si moja vlastná malá encyklopédia, však Hermiona?" pobozkal ju na vrch hlavy. "Dobre, Carina sa mi páči. Naše posledné dieťa bude chlapec. Aké meno by sme mali vybrať pre nášho rozmaznaného najmladšieho?" spýtal sa Draco a pohladil ju po vlasoch.

"Buď Leo alebo Orion," povedala, ale potom sa zrazu prebrala a povedala, "mohli by sme mu dať meno Lupin. Existuje súhvezdie menom Lupus, čo je skoro ako Lupin." Zamračil sa.

"Existuje súhvezdie Norma a po ňom dieťa nepomenujeme. Nie, žiadne meno, ktoré znie ako vlkodlak. Myslím, že sa mi páči Leo."

"Aj mne sa páči Leo," súhlasila. Potom znova zívla.

"Si ospalá?" spýtal sa.

"Tak strašne, ale nechcem spať, pretože nechcem stratiť ani jednu chvíľku s tebou," priznala.

Skutočne sa na nej zasmial a povedal, "poviem ti už po tretí raz za túto noc hovorím; si hlupáčik. Máme na to, aby sme boli spolu, celý zvyšok našich životov. Takže choď spať. Ja tu ráno budem. Sľubujem."


Kapitola 26



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Už začínajú kapitoly, ktoré nemám prečítané. Ale neviem, či odolám.



Kapitola 26

Hermiona mohla počuť rovnomerné dýchanie muža vedľa seba a to jej poskytovalo pokoj a nádej. Ruku mala položenú na jeho hrudi, takže mohla cítiť aj zdvíhanie a klesanie jeho dýchania. Muselo byť veľmi neskoro, alebo priveľmi skoro. Nevedela, čo z toho, pretože oboje bolo to isté. Hermiona sa vzhliadla na jeho tvár, pretože sa spoločne delili o vankúš. Jeho oči boli zatvorené, takže nepochybne spal. Načiahla sa, zľahka, a dotkla sa jeho tváre a prešla špičkami prstov po jeho líci.

Ako sa tak veľmi do niekoho mohla úprimne zaľúbiť a vrúcne zamilovať, tak ako sa jej to stalo s ním a to dokopy po jednom dni? Buď sa pomiatla, ale to bolo to, čím je skutočná láska a na to len nikdy predtým nepoznala. Zatvorila oči, aby sa k nemu pripojila v spánku.

Draco vedel, že je Hermiona stále hore. Dokonca aj so zatvorenými očami ju dokázal nad sebou vycítiť. Poskytovalo mu útechu a radosť, keď vedel, že žena, ktorá sa s ním delí o posteľ bude raz nosiť jeho meno. Keď si pomyslel na celé tie roky, ktoré premrhal tým, že ju nenávidel, a pritom ju mohol milovať, napĺňalo ho to smútkom a hanbou. Vycítil ako sa jej ruka zdvihla a pohladila ho po líci. V tichu izby začul to, čo nikdy predtým nepočul, začul svoje srdce puknúť od lásky, ktorú cítil k tejto žene. Táto žena, ktorá len včera bola iba myšlienkou, nie, spomienkou, v jeho živote, ale bola teraz celým jeho životom. Bolo zvláštne ako láska pracuje.

Presunul sa nabok, oči stále zatvorené. Jej ruka spadla z jeho hrude. Otvoril oči, aby sa jej pozrel do tváre. Spala. Svetlo z okna, buď z hviezd alebo mesiaca, jej rozžiarilo tvár. Nedokázal odolať, naklonil sa a pobozkal ju na čelo. Dotkol sa jej pier. Otvorila oči. "Koľko je hodín?" spýtala sa.

"Pre teba čas, aby si šla do postele," povedal.

"Spala som, ale ty si ma zobudil," odvetila s úsmevom.

"Prepáč," riekol a dotkol sa znova jej tváre.

"Na čo myslíš?" spýtala sa.

"Premýšľam o tebe," prosto povedal.

"Niečo konkrétne, keď si ma zobudil o tejto hodine?" opýtala sa.

"Ani nevieš, koľko je hodín, inak by si sa ma to nepýtala, a áno, niečo konkrétne v mojej hlave," povedal a mocne ju objal.

"Povedz," riekla.

"Premýšľal som koľko času som zo svojho života premrhal, keď si nebola v ňom. Mám pocit, akoby môj život len začínal, práve teraz," povedal. Pobozkal ju na vlasy. Kreslila krúžky na jeho hruď.

"Viem, že ja to cítim rovnako. Nemali by sme stratiť už ani chvíľočku. Uzavrime dohodu, je jedno akú, že nepremrháme už ani jednu minútu či naše životy bez toho, aby v nich nebol ten druhý," povedala. Zdvihla hlavu, aby sa mu pozrela do očí.

"Dojednané," povedal. Položil ruku na jej líce a riekol, "a čo sa týka odpovede na predchádzajúcu otázku," povedal a pozrel sa na svoje hodinky, "je 3,06."

"Naozaj? Nezdá sa byť tak neskoro," povedala.

"Si unavená?" spýtal sa.

"V skutočnosti som," odvetila.

"Potom choď znova spať. Aj ja už som pripravený sám zatvoriť oči," povedal a naozaj zívol.

"Existuje v tvojom živote moment, kedy by si sa rád vrátil späť a zmenil ho?" spýtala sa.

Draco sa zamyslel na chvíľu. "Je toho príliš veľa. Úprimne, vrátil by som sa späť a zmenil každý okamih, keď som ti spôsobil bolesť alebo bol k tebe hnusný či krutý."

Neodpovedala. Zhlboka sa nadýchla a začala vyliezať z postele, krížom cez jeho telo.

"Hej, kam ideš?" spýtal sa, načiahol sa po jej ruke, aby ju zastavil, keď odsunula deku a začala sa štverať cez neho.

"Musím ísť do kúpeľne," odpovedala.

Dostala sa z postele a išla otvoriť dvere. Draco sa zachichotal a posadil sa na posteli. "Grangerová, možno by si mala obliecť znova pyžamo, inak by si mohla stáť niekomu za pohľad." Hermiona sklopila oči a zrazu si zakryla telo rukami. Dodal, "samozrejme, v tomto dome ste si všetci dosť blízki, takže sa tu možno po celý čas pred všetkými prechádzaš nahá."

Rýchlo sa obliekla a dodala, "ani náhodou." Otvorila dvere a rýchlo vyšla z izby. Znova si ľahol a pritiahol si deku ponad svoje telo. Po niekoľkých dlhých minútach, keď sa navracala, vkĺzol do boxerok a vyšiel na chodbu. Šiel do kúpeľne, ale nebola tam. Prešiel k jej izbe, ale nebola ani tam.

Vrátil sa do svojej izby, navliekol si nohavice a zišiel dole schodmi, aby sa ju pokúsil nájsť. Už bol takmer naspodku schodov, keď začul jej hlas. S niekým sa rozprávala.

"Neviem, či je to skutočné, ale pripadá mi to skutočnejšie než čokoľvek, čo som kedy vo svojom živote cítila," povedala. Draco sa posadil na schody. Vedel, že nie je správne počúvať, ale keď sa to týkalo jej a jeho, vlastne nemal na výber.

"Potom choď za svojím srdcom, láska," povedal ten muž. Bol to Charlie Weasley.

"To nie je o tom ísť za svojím srdcom, toto je oveľa viac," odvetila Hermiona. "Predsa sa však trápim, čo si ľudia pomyslia?"

"Kedy si sa ty starala o to, čo si druhí ľudia myslia?" spýtal sa.

"Ja len chcem, aby boli všetci šťastní," riekla.

"Nechceš, aby si bola šťastná sama?" opýtal sa. "Čo chceš?"

"To nie je také jednoduché. Keby to len bolo jednoduché," povedala potichu. "Všetci si myslia, že je to povyrazenie. Nebudú to brať vážne. Budú si myslieť, že sme do toho vpadli po hlave. Nechcem, aby to niekto bral naľahko, pretože viem, že to tak nie je," povedala. Draco začul, že začala plakať.

"Hermiona, ľudia, na ktorých záleží, tí ľudia, ktorí ťa milujú, len chcú, aby si bola šťastná. Ak ťa Draco Malfoy, nebesá nám pomáhajte, ak ťa Draco Malfoy urobí šťastnou, potom to je to jediné, na čom záleží. Si bystré dievča, s dobrou hlavou na pleciach a nikto nikdy by ťa neobvinil, že robíš unáhlené rozhodnutia. Dopekla, trvalo ti štyri dni, kým si si vybrala farbu svojej kuchyne. Mal by som to vedieť, pretože ja som bol ten, kto musel štyri dni čakať, kým ti mohol pomôcť vymaľovať," povedal Charlie.

Rozložilo sa ticho. Draco si prial, aby vedel, čo sa tam dole deje. Začul zvuk stoličky, ktorá sa obtrela o linoleum. Rýchlo sa postavil, aby ho neprichytili a vybehol potichu nazad hore schodmi. Začul kroky kráčajúce po chodbe a zvuk otvorenia a potom zatvorenia dverí. Otvoril svoje dvere a zišiel znova dole. Hermiona práve stála pri kuchynskom dreze, v tmavej kuchyni Brlohu a vyzerala von oknom na temnú oblohu. Zostal na úpätí schodov a dlho ju sledoval. Nakoniec povedal, "toto nie je kúpeľňa."

Rýchlo sa otočila, vyľakaná a povedala, "oh, Draco. Ja viem, zišla som dole po vodu a Charlie tu jedol ďalšiu tortu, veril by si tomu, a začali sme sa rozprávať."

Prišiel k nej a riekol, "o čom?"

"Nič dôležité," zaklamala. Načiahol sa po jej ruke a pritiahol si ju k hrudi.

"Naozaj vravíš, že nič dôležité?" spýtal sa jej do ucha.

Objala ho rukami pevne okolo pása  a povedala, "keď som s tebou, nič iné nie je dôležité."

"Cítim to rovnako, Grangerová. Prečo sa zrazu tak pozoruješ a si taká vážna?" spýtal sa. Hermiona si oprela hlavu o jeho hruď.

"Čo si tvoji priatelia o nás pomyslia?" spýtala sa. Pohladil ju po vlasoch a pevne chytil.

"Neviem a je mi to jedno," odvetil. Myslel to vážne.

"A čo tvoja rodina?"

Pozrel sa na ňu, stále ju držal pevne v náručí a povedal, "nebudú veľmi šťastní, ak mám pravdu povedať. Nie sú ako Weasleyovi. Neprijmú ťa s otvoreným náručím. Nebude sa im páčiť tvoj mukelský pôvod. Je mi ľúto, ak ti to ubližuje, ale chcem sa pokúsiť byť raz vo svojom živote úprimný."

"Spôsobia ti ťažké časy?" spýtala sa.

"Asi," odvetil.

"Zrieknu sa ťa?" povedala, keď sa snažila znieť odľahčene. Pokúsila sa uškrnúť, ale dopadlo to smutne.

"Ak to urobia, potom by bolo lepšie, keby si si našla lepšiu prácu, aby si ma podporovala v spôsoboch, na ktoré som bol výchovou  navyknutý," vrátil jej úsmev. "Vzchop sa, Grangerová, všetko nejako dopadne. Maj trochu viery."

Len sa na neho pozrela, a slzy jej vyskočili do očí. "Nechcem, aby si stratil svojich priateľov a rodinu kvôli mne."

"A ja nechcem stratiť teba kvôli mojim priateľom a rodine, takže sme uviazli na mŕtvom bode. Teraz patríš ku mne. Neexistuje možnosť ako sa ma zbaviť. Už som tvojou súčasťou a ty si časťou mňa," povedal. Nevedel, čo ešte povedať, aby ju presvedčil. Priložil jej obe ruky na líca a povedal, "počúvaj, Grangerová a pochop, čo ti hovorím. Toto je skutočné. Ty a ja, my sme skutoční, sme zamilovaní a to je to jediné, na čom záleží. Teraz už o teba neprídem. Nech to znie akokoľvek hlúpo, pretože ťa už poznám celý život, taktiež mám pocit akoby som celý život čakal na teba, a ak si myslíš, že sa ťa vzdám a stratím ťa, pretože sa možno ľudia budú mračiť nad naším vzťahom, nuž potom, Grangerová, mala by si o mne zopár vecí naučiť."

Položila svoje ruky na jeho a dala ich preč zo svojej tváre. Oprela ich o jeho hruď a povedala, "ak si myslíš, že moja neistota je môj spôsob ako to zvrátiť a vzdať sa ťa, ani ty ma nepoznáš. Len preto, že sa znepokojujem nad vecami a rozoberám ich, tak to neznamená, že sa vzdám teba a mňa. Dúfam, že vieš, že moja láska k tebe je skutočná a úprimná. Takáto proste som. Musím premýšľať nad vecami a rozprávať o veciach a niekedy potrebujem uistenie. Zvládneš toto? Len mi to povedz, ináč prídeš o svoj pokoj."

"Ty si nezmar," zachichotal sa a objal ju. "Tvoja malá neistota a tvoj panovačný postoj a tvoja schopnosť domŕzať do ľudí a tvoje neustále znepokojovanie sú súčasťou tvojho pôvabu." Zohol hlavu a priložil palec na jej spodnú peru skôr než ju sladko pobozkal. "Bez žartov, láska, ledva stojím na nohách. Poďme do postele."

"Ty choď hore. Ja už viac nie som unavená," povedala.

"Čo sa chystáš urobiť?"

"Myslím, že pôjdem von a budem sedieť pod hviezdami a znepokojovať sa, a cítiť sa neisto, a možno by som mohla domŕzať do pár ľudí tým, že budem panovačná," povedala a uškrnula sa na neho.

"Pekný úškrn, to je črta, ktorú začínam považovať za obdivuhodnú," povedal. "Prosím, poď do postele."

"Dobre, ale do mojej postele. Ty choď do svojej, pretože je naozaj neskoro a nemyslím si, že by nás mali vidieť ráno v tej istej izbe," povedala, keď kráčala ju schodom.

"Nič z toho, čo ti povedal Charlie, do teba neprešlo? Nerob si starosti s tým, čo si druhí myslia," povedal Draco. Len čo to povedal, uvedomil si, že to bola chyba.

Otočila sa k nemu a povedala, "počúval si nás?"

Trochu sa strhol, ale potom sa rozhodol vyjsť s pravdou na svetlo, tak povedal, "dobre, počúval, ale nie dlho. Robil som si starosti, keď si sa nevracala z kúpeľne. Myslel som, že si sa možno utopila v toalete alebo niečo horšie. Bál som sa tak, že som mal slzy na krajíčku. Moja láska k tebe ma prinútila ísť ťa hľadať, a potom som špehoval tvoj súkromný rozhovor s Charliem. Bola to tvoja chyba, vážne," riekol, keď vytiahol všetky tromfy a sladko sa na ňu usmial.

"Tieto blbosti obvykle zaberajú?" spýtala sa pochybovačne.

"Až doteraz áno, takže mi prosím nehovor, že na teba to nefunguje. Nebudem si vedieť rady, ak nie. Budem musieť zmeniť celý svoj spôsob práce ," povedal a usmial sa na ňu.

"Choď do postele, ty hlupák," povedala a tlačila ho hore po schodoch. Keď sa dostali nahor, dala preč ruky z jeho chrbta a povedala, "moja izba je tam."

Naklonil sa bližšie k nej, jeho ruky na stene pred ňou a zašepkal, "kde?"

Načiahla sa pod jeho rukou, ukázala smerom k Ginninej izbe a povedala, "hneď tam."

"Kde?" spýtal sa a priložil tvár bližšie k jej. Pohladil svojím lícom to jej.

"Áno, tam," povedala, jej ruky sa ovinuli okolo jeho pása.

"Tá izba za nami?" spýtal sa a pobozkal ju na ucho.

"Áno, za nami," povedala potichu a pobozkala ho na jeho holú hruď. "Prečo, kde je tvoja izba?"

"Tam," ukázal kývnutím svojou hlavou, jeho ruky ju hladkali sem a tam po chrbte, jeho ústa na jej krku.

"Kde?" Bola skoro zadychčaná. Pobozkala jeho krk, zrkadlovo opakujúc jeho pohyby.

"Tam, tade," ukázal znova, pobozkal ju na kraj úst skôr než olizol jej pery svojím jazykom.

"Je to pekná izba?" opýtala sa, keď sa jeho ústa hrali s jej. Pobozkal ju hlboko.

"Prednedávnom som si to myslel," dumal. Oprela si hlavu o jeho hruď.

"Nuž, teraz, keď vieme, kde naše izby sú, mali by sme si pár hodín pospať." Pozrela sa mu do tváre a on jej dal jedinú sekundu, než ju znova pobozkal.

"Dobrú noc, Grangerová," povedal. Odtiahol sa od nej, ale držal ju za ruku. Začala ísť do svojej izby, ale dostala sa len na dĺžku paže, pretože ju nepustil.

"Dobrú noc, Malfoy," povedala. Pustil jej ruku. "Milujem ťa."

"To by si radšej mala, pretože by som ťa nenávidel, keby som ťa miloval ja a ty by si ma nemilovala," povedal skoro šeptom. Cúvala smerom k svojej izbe a keď sa dostala k dverám, stále stál uprostred chodby.

Chvíľu zostala vo dverách, otočila kľučkou, vkročila do izby, ale pozrela sa na neho ešte raz než povedala, "oh, Malfoy, nechceš ísť do mojej izby? Len spať, pretože som naozaj hrozne unavená."

"Myslel som si, že sa nikdy nespýtaš," povedal. Prešiel k nej, položil ruky popod jej a nechal ich na jej chrbte. "Poď, pomaznaj sa so mnou, Grangerová a zaspíme jeden druhému v náručí. A keď sa zobudíme, môžeme mať súlož na dobré ráno."

Vzdychla si a povedala, "na krátku chvíľu, Malfoy, veľmi krátku chvíľu si bol naozaj sladký a romantický, ale potom si to musel zničiť. Niekedy si myslím, že by si vôbec nemal otvárať svoje ústa." Otočila sa, prešla cez dvere a vtiahla ho do vnútra. Zatvorila dvere,  potom vliezla do postele a presunula sa ďalej ku stene. Vyzliekol si nohavice a vliezol vedľa nej.

"Keby som neotvoril svoje ústa, Grangerová, nemohol by som urobiť toto," povedal, keď sa predklonil a venoval jej hlboký, otvorený bozk. Po tom bozku nadvihol obočie a povedal, "vidíš."

"Dobre, niekedy je v poriadku, keď otvoríš ústa. Choď spať." Presunula sa nabok, ovinula rukami jeho telo a nohou jeho nohu. Položil jednu ruku pod jej hlavu a druhú okolo nej. Usmial sa v duchu. Toto bolo tak ako veci mali byť. Rýchlo sa na ňu pozrel, ale ona už mala zatvorené oči.

"Ešte jedna vec, Grangerová, skôr než upadneš do spánku," povedal.

"Áno," odvetila napoly spiaca.

"Toto," riekol. Priložil svoju ruku pod jej bradu, priklonil jej hlavu smerom k svojej, predklonil sa a ešte raz ju pobozkal.


Kapitola 27



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Jediné, čo môžem povedať - škerím sa od ucha k uchu. Tieto kapitoly sú pre mňa nové, takže si to náležite užívam.



Kapitola 27

Draco nikdy nemal v pláne, že sa toto stane. Ako sa to vôbec stalo? Obzeral sa po neznámej izbe, spočiatku vôbec nespoznával svoje okolie a keď mu to došlo, preklínal pod nosom sám seba. Dopekla, nikdy nemal v pláne zaspať. Bolo očividné, pri jasnom slnečnom svite rozkladajúcom sa po miestnosti a na jej obyvateľoch, že je ráno. Zaspal, premrhal drahocenný čas s Grangerovou a teraz už bolo ráno. Kde je spravodlivosť? Jediná dobrá vec na tom, že zaspal, bolo to, že sa prebudil s ňou vo svojom náručí. Pozrel sa na ňu, keď sa spala v jeho rukách a pocítil pokoj. Pohol svojou voľnou rukou, aby sa dotkol jej tváre. Áno, bola skutočná. Len sa chcel znova uistiť, že sa mu to všetko, čo sa stalo včera, nesnívalo. Jemne sa pohla a prehodila svoju nohu a ruku cez jeho telo. Usmial sa a zahryzol si do spodnej pery. Mohol by si privyknúť na to, že sa bude prebúdzať s ňou v náručí. Znova sa posunula a zhlboka sa nadýchla. Rýchlo zatvoril oči.

Hermiona otvorila svoje oči a uvedomenie si toho, čo sa včera stalo, ju zasiahlo ako tona tehál. Bol skutočný. Bol tu s ňou v Ginninej bývalej posteli a všetko, čo sa stalo včera a minulú noc, bolo skutočné. Odtiahla svoju nohu z jeho tela a pozrela sa na jeho spiacu tvár. Bol taký driečny, dokonca aj ráno. Načiahla sa a dotkla sa jeho vlasov. Prečo vyzeral tak dokonale?

Uvažovala, koľko je hodín. Nechcela, aby niekto zistil, že je tu a že sa s ním minulú noc delila o posteľ, napriek tomu, že v skutočnosti toho bolo oveľa viac. Vôbec nikto nemusí vedieť, že sa Draco a Hermiona minulú noc spolu milovali. Nie je to nikoho vec. Mala by ho zobudiť alebo by ho mala nechať spať?

Prevalil sa na bok, lapiac jej telo medzi svoje a stenu. Položil ruku na jej brucho a jeho noha bola na nej úplne. Teraz by mala urobiť čo? Čo ak sa Harry v tejto chvíli rozhodne vojsť, aby ju zobudil? Draco si pritiahol jej telo bližšie a pritisol svoju tvár k jej krku. Bol taký sladký, teda aspoň keď spal. Ruka na jej bruchu sa nepatrne pohla, aby zostala na jej prsníku. Otočila sa, aby sa pozrela na jeho tvár. Stále bola úplne uvoľnená. Zatvorila oči. Možno by si ešte mohla dať pár minút spánku.

"Oh," povedal. Znova otvorila oči. S očami stále zatvorenými si ju pritiahol dokonca bližšie, ak to bolo možné. Jeho telo takmer ležalo na jej a jemne ju bozkával na krku, oči zatvorené. "To je dobré, miláčik," povedal. Hermiona sa uškrnula. Musí sa mu snívať o nej. Povedal, "áno, ty tak ráno dobre chutíš, Dafné." Hermiona sa zamračila. Kto je do pekla Dafné? Pobozkal ju na líce a zamrmlal, "nikto sa nedá s tebou porovnať, moja láska, môj miláčik, drahá Dafné."

Hermiona sa prudko posadila, udrela a kopla ho tak silno, že zletel z postele. Začal sa smiať, pretože sa spýtala, "kto je Dafné? Dafné Greengrassová?" Vyliezla z postele a pokúsila sa prekročiť jeho telo. Chytil ju za členok. Pokúsila sa mu vytrhnúť, pretože sa stále smial. "Pusti ma Draco! Vráť sa k svojím príjemným snom o Dafné!"

Kľakol si a pustil sa do nej, opatrne, aby ju pritiahol k sebe namiesto toho, aby spadla na zem. Pristála na ňom, na zemi, na kope. Presunul sa na chrbát, pevne ju držal pritlačenú na svoju hruď. Na jeho tvári mal nasadený diabolský úsmev a povedal, "ty tak ľahko naletíš. Zobudil som sa pred tebou. Len som spánok predstieral. Pôvodne som chcel predstierať spánok, aby som zistil ako ďaleko mi dovolíš zájsť než to zistíš, ale potom ma napadol tento malý žart a nemohol som si pomôcť. Odpusť mi, Grangerová." Načiahol sa tvárou k nej a jemne ju pobozkal. Zatlačila do jeho hrude.

"Pusti ma, ty diabolská kreatúra!" povedala.

"Najprv mi povedz, že ma miluješ," riekol.

"Už ťa viac nemilujem!" odvetila. Udrela ho do tváre, ale bolo to viac zaucho z lásky než aby spôsobilo bolesť.

"Povedz mi, že nemôžeš bezo mňa žiť," povedal. Pokúsil sa ju znova pobozkať.

Zatlačila proti nemu ešte tvrdšie a odvetila, "nie, pretože to nie je pravda. Môžem žiť bez teba, ty idiot." Kým sa hádzali, krútili a váľali po zemi, niekto vošiel do izby.

"Spadli ste z postele? Počuli sme buchnutie," povedala Ginny, zatvorila za sebou dvere a chichúňala sa.

"Bože, pusti ma, Draco," povedala Hermiona. Bol odhodlanejší než kedykoľvek predtým, že ju bude pevne držať.

"Grangerová to má rada ráno na divoko a ja som jej práve vyhovel," povedal Draco Ginny.

Ginny sa zaškerila a povedala, "áno, pravda. Ako povieš, ale nikto zo zvyšku rodiny ešte nie je hore, pretože je len niečo po siedmej, len Harry a ja. Ale mama bude hore asi každou minútou, takže tak či tak choď do svojej izby, Draco." Ginny sa rýchlo stiahla z izby a zavrela za sebou dvere.

"Pusti ma," povedala Hermiona nepresvedčivo. Oprela si hlavu na jeho hruď, naozaj sa už vzdala boja.

Prevalil sa, takže bol teraz hore a ona na zemi. "Myslel som si, že už to vieš, nikdy ťa nepustím, Grangerová," povedal. Naklonil sa k nej a pobozkal krivku jej čeľuste. Bozkával jednu stranu, nahor k druhej a skončil na perách. Chvíľu sa hral s jej perami, skôr než jej ozrejmil svoje skutočné zámery. Mal v úmysle ju bozkávať celé ráno, ak je to možné. Začal ju bozkávať, a ona začala odpovedať, jej ruky prešli k jeho krku, aby sa hrali vzadu s vlasmi. Prestali, iba keď sa ozvalo ďalšie zaklopanie na dvere..

"Nenávidím túto rodinu. Musia vždy vyrušovať?" zašepkal.

"Milujem túto rodinu a toto sa vo veľkých rodinách stáva," odvetila šeptom. Ešte raz ho pobozkala a dostala svoje telo spod jeho dlhého, pružného tela.

"Ďalej," povedala osobe na druhej strane dverí. Otvorila dvere, ktoré odhalili pani Weasleyovú stojacu na chodbe. Nanešťastie otvorila dvere príliš doširoka, takže mohla uvidieť Draca ako sedí na podlahe.

"Dobré ráno, Hermiona, drahá," povedala. Nazrela poza Hermionu a povedala, "dobré ráno Draco, miláčik. Chcela som vedieť, čo by ste si vy dvaja dali na raňajky."

Draco sa postavil a povedal, "milujem vafle."

"Vafle pre Draca," usmiala sa pani Weasleyová. "Nejaké ovocie, drahý?"

"Čučoriedky?" spýtal sa Draco a postavil sa za Hermionu vo dverách.

"Čučoriedky," povedala pani Weasleyová, keď sa usmiala a priložila ruku Dracovi na líce. Draco sa otočil smerom k Hermione, venoval jej spokojný pohľad, ktorý hovoril 'všetky matky ma milujú' a prešiel do kúpeľne, aby sa osprchoval.

Hermiona povedala, "pani Weasleyvá, chcem, aby ste vedeli, že hoci Draco minulú noc spal technicky so mnou v tejto izbe, nemali sme tu sex alebo niečo také." Nemusela vedieť o tom, čo sa stalo v izbe dvojičiek.

Pani Weasleyová sa usmiala a povedala, "pánabeka, drahá, sotva by ma napadlo, že záležitosti sú v tejto fázy hry. A na rovinu, myslím,, že by si bola bláznivá, keby si minulú noc nevyužila, že ho tu máš. Keby som bola tebou, urobila by som to. Je celkom fešák. Má tiež veľmi vypracované telo. Teraz, čo chceš na raňajky?"

Hermiona tam stála, ústa otvorené, v úplnom šoku a úžase. Pani Weasleyová si myslí, že Draco má pekné telo! Myslí si, že BY MALI mať sex! Hermiona nakoniec povedala, "ovsená kaša bude fajn."

Pani Weasleyová sa na ňu usmiala, riekla, "ovsená kaša pre Hermionu," a zišla dole schodmi. Hermiona zostala vo dverách, ústa stále dokorán, stále omráčená.

Harry kráčal ku kúpeľni a klial, "do pekla, nikdy sa v tomto dome nedostanem do kúpeľne prvý, dokonca aj keď vstanem tak zavčasu!" Otočil sa, aby sa pozrel na Hermionu. "Hermiona, si v poriadku?"

Správala sa, ako keby ho nepočula. Prešiel k nej a spýtal sa znova. "Povedz mi, Hermiona, niečo sa deje?"

Pozrela sa na Harryho a potom ho schmatla za ruku a vtiahla ho do izby. Zatvorila dvere a povedala, "oh, preboha Harry, Draco a ja sme mali včera v noci sex!"

"Fuj! Prečo?" spýtal sa, trochu ju odstrčil oboma rukami. Vrátila sa a odstrčila ona jeho.

"Harry!" povedala.

Dokonca ju odstrčil aj po druhý raz a povedal, "prečo si mi to musela povedať? Nerozumiem! Nechcem si vás dvoch predstavovať ako také čosi robíte! Nikdy by som ani Ronovi nedovolil o tebe takto rozprávať, a ty si sa nikdy nesnažila hovoriť o Ronovi, takže som žil vo svojom veľmi pokojnom svete. A ty si to teraz zničila, keď si mi povedala, že si spala s Malfoyom!"

"Nepopisovala som ti žiadne detaily!" povedala.

"Ale prečo si mi to povedala?" spýtala. Zhnusene sa zatváril,  vystrčil jazyk a potom sa posadil na posteľ. Okamžite vyskočil z postele, zvrtol sa, aby sa na ňu pozrel a povedal, "je toto miesto činu? Hnusné! Posadil som sa na to!"

"Harry, stalo sa v Georgeovej bývalej izbe," povedala. Posadila sa na posteľ, prišiel k nej, aby sa k nej pripojil, ale ešte raz sa pozrel na posteľ, takmer akoby jej neveril.

Konečne sa vedľa nej posadil, položil okolo nej ruku a povedal, "prečo si mi to povedala? Som si istý, že Ginny by bol lepší človek, ktorej to povedať."

"Je to len preto, že som ti práve teraz uvedomila.  Keď pani Weasleyová povedala, že si myslí, že Draco stojí za sexovanie. Vtedy mi to došlo," nariekala Hermiona.

Harry vyskočil z postele a povedal, "o čom to dopekla rozprávaš? Molly povedala, že sa chce vyspať s Malfoyom?"

"Harry!" povedala Hermiona a postavila sa vedľa neho. "Hovor tichšie, a ona nepovedala, že sa chce, ale povedala, že si myslí, že je príťažlivý a v podstate povedala, že môže pochopiť, prečo by som to chcela a vtedy mi došlo, že sme urobili to, čo sme urobili." Začala triasť Harryho za plecia a stále hovorila, "mali sme sex! Harry, Malfoy a ja sme mali sex!"

Konečne Harry dal preč jej ruky zo svojich pliec a položil svoje na jej. "Upokoj sa, Hermiona. Môžeš si dať poriadnu sprchu a zbaviť sa všetkých tých Malfoyových baktérii a možno môžem upraviť tvoju pamäť a všetko sa vráti k normálu a my všetci môžeme opäť žiť v svete bez Malfoya."

Hermiona sa na Harryho zamračila a povedala, "nechcem zabudnúť, ty hlúpy idiot!" Vyšla na chodbu, práve keď Draco vychádzal z kúpeľne. Prešla popri ňom bez toho, aby sa na neho pozrela a zatreskla za sebou dvere kúpeľne. Draco sa otočil na Harry s obviňujúcim pohľadom.

"Čím si ju tak nahneval, Potter?" spýtal sa Draco.

Harry len Dracovi venoval nevraživý pohľad a prešiel mlátiť na dvere kúpeľne a vravel, "po prvé, Hermiona, tento rozhovor týmto nekončí! Po druhé, nie som idiot! Po tretie, ja som bol na rade do sprchy!"

Draco sa vo dverách otočil, uterák okolo svojich bokov a povedal, "čo sa ti zauzlil prútik, Potter?"

Harry sa na Draca vražedne pozrel a povedal, "neviem, čo na tebe vidí pani Weasleyová!" a zbehol dole schodmi.

Draco stál zmätený vo dverách, uvažoval o čom to bolo, ale pokrčil plecami a šiel sa obliecť. Na jeho posteli boli džínsy a tričko. Čerstvo opraté a presne jeho veľkosť. Usmial sa. Musela mu ich tam dať pani Weasleyová. Potter musí žiarliť, že ho má pani Weasleyová radšej než jeho.

Obliekol sa a šiel počkať Hermionu v jej izbe. Dovliekla sa do izby, uterák okolo svojho tela, ďalší v jej rukách, keď si trela vlasy. Ešte ho nezbadala sedieť na posteli. Hundrala si pod nosom. Zdvihla zrak a povedala, "mohla som byť nahá, Malfoy."

"Počítal som s tým," uškrnul sa. Postavil sa a povedal, "jeden malý pohyb mojej ruky a mohli by sme to zariadiť."

"Vtipné, vypadni, kým si nájdem niečo na oblečenie. Dúfam, že Ginny niečo pre mňa má," povedala Hermiona a otvorila zásuvky.

"Keby ťa pani Weasleyová mala tak rada ako mňa, nachystala by ti čerstvo vypraté šaty. Pozri, na mňa čakali tieto," povedal Draco a odtiahol si tričko od hrude.

"Miluje ťa, v poriadku," povedala Hermiona pod nosom. Prešla ku skrini. Draco stál za ňou. Vytiahol ľahké ružové bavlnené letné šaty. (PP: sundress, šaty bez rukávov)

"Obleč si toto. Je to veľmi pekné."

Vzala to z jeho ruky. Bolo to pekné. Zbadala, že majú na sebe ešte visačku. "Nie, už som si včera v noci obliekla jej nové pyžamo. Neoblečiem si jej nové šaty. V zásuvke sú džínsové šortky, ale je menšia ako ja, takže neviem, či mi sadnú."

Draco jej zobral šaty z ruky a vyšiel von na chodbu. Ginny kráčala smerom ku kúpeľni. "Ryšavka, môže si to dnes Grangerová obliecť?" (PP: Little Red, červenovláska sa mi zdalo pridlhé)

"Iste, bude to na nej vyzerať dobre. Okrem toho to nie je moja farba. Kúpila mi to moja švagriná. Povedz jej, že si ich môže nechať," povedala a zatvorila dvere na kúpeľni.

Harry vybehol hore schodmi a povedal, "do pekla! Kto je teraz v kúpeľni?"

"Tvoja žena," povedal Draco a prevrátil oči. Otočil sa, aby sa vrátil do Hermioninej izby, ale Harry ho zachytil za ruku. Draco sa na neho obzrel.

"Počúvaj, Malfoy, vo všetkej vážnosti, prosím nijako Hermione neublíž. Prosím, buď k nej láskavý, jednaj s ňou správne a miluj ju tak, ako si zaslúži byť milovaná."

Draco sa usmial. "Budem, Potter. Hej, keby som bol tebou, potvrdil by som svoj nárok na kúpeľňu tým, že sa postavím presne tam, kde si, ku dverám. Takto zabezpečíš, že budeš ďalší," povedal Draco. Usmieval sa a kráčal nazad do Hermioninej izby.

Hermiona sedela na posteli, prečesávala si vlasy, keď jej Draco podal tie šaty. "Na, Ginny povedala, aby si ich nechala, vôbec sa jej nepáčia, pretože to bol dar od Fleur. A Potter nám dal svoje požehnanie,  jeho vlastným spôsobom."

Hermiona sa vedľa neho postavila a povedala, "vážne?"

"Áno, povedala, že tú farbu nenávidí," povedal Draco.

"Nie, myslím to o Harrym. Ako to vieš?" opýtala sa Hermiona.

Objal ju rukami a ona si oprela hlavu o jeho plece. Položil ruku dlaňou na pokožku jej chrbta, nad uterákom, ktorý bol stále vlhký od jej mokrých vlasov. Povedal, "len mi povedal, aby som s tebou jednal správne a ja som mu povedal, mojím vlastným spôsobom, že budem."

"Ďakujem ti," povedala. Pobozkala ho na líce.

Začal ju bozkávať, ale prestal, keď pani Weasleyová zajačala hore schodmi jediné slovo: "RAŇAJKY!"

Pustil ju a povedal, "ponáhľaj sa, Grangerová! Čučoriedkové vafle!" Zbehol po schodom a ona stála uprostred izby, držala ružové šaty a smiala sa nad jeho miznúcou postavou.

Povedala pre seba, "dúfam, že dal prednosť predo mnou tomu vafle a nie pani Weasleyovej." Zatvorila dvere na spálni, aby sa obliekla a povedala, "žiarlim na vafle!"


Kapitola 28



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Rýchlovka, lebo hrozí, že dnes večer budem bez netu. V texte sú použité slová z prekladu piesne :

http://www.karaoketexty.cz/texty-pisni/beatles-the/if-i-fell-3276



Kapitola 28

Hermiona si pospevovala. "Protože bych nemohl snést bolest a byl bych smutný, kdyby naše nová láska...  byla k ničemu..." Jej hlas napĺňal kuchyňu, kde ona a Ginny umývali riady po raňajkách. Draco sedel za stolom, díval sa, počúva a miloval každú minútu.

"Čo je to za pieseň?" spýtal sa Draco, kým si Hermiona stále pobrukovala.

"Volá sa ' If I fell'  od Beatles," povedala Hermiona. (PP: V kontexte piesne je to:   if I fell in love with you. jestli se do tebe zamiluju. )

"Kto?" spýtal sa Draco.

Hermiona  sa zasmiala a povedala figliarsky, "Nie Kto, ale Beatles."

Harry vošiel do kuchyne a povedal, "bože, zľutuj sa, Malfoy, dokonca väčšina kúzelníkov počula o Beatles."

"To je mukelská skupina?" spýtal sa Draco.

"Žartuješ, však?" povedala Ginny. "Už si musel počuť o Beatles!" Ginny zrazu vybehla z miestnosti. Vrátila sa s mukelskou platňou, ukázala na ňu a povedala, "Beatles! Pozri! Som čistokrvná, tak ako ty, a už som o nich počula!"

"Dobre," povedal Draco, takmer obranne a zdvihol ruky na znak porážky. "Jednako, je to pekná pieseň, ale nerob si starosti, Grangerová, naša láska nikdy nebude na nič."

Hermiona sa čudne zatvárila, čudovala sa o čom hovorí, keď ju napadla tá pieseň. Povedala, "ach, ten text. Nuž, dúfam, že si ho vezmeš k srdcu, drahý. Je tam jedna časť, ktorá vraví 'byl sem zamilován už předtím a zjistil, že láska je víc než jen držení za ruce,' a je to pravda. Aby to dokázala, prešla k miestu, kde sedel, prehodila mu utierku cez plece a pobozkala ho sladko na pery.

"Áno, láska je viac než len držanie sa za ruky, Grangerová, drahá," uškrnul sa a vrátil jej bozk. "To je to, čo som sa ti snažil povedať celý včerajšok!" Znova ju pobozkal.

"Oh, aké sladké," riekla Ginny.

Harry sa k nej naklonil a povedal, "keby si naskytol duševný obraz, ktorý som dostal ja, nemyslela by si si to."

Odpovedala šeptom, "čo vieš a ja nie?"

Skôr než Harry mohol odpovedať, povedal Draco, "včera v noci sme sa milovali a bolo to skvelé."

Hermiona si rukami zakryla tvár a vstala z jeho lona. "Draco!" dupla mu na nohu.

"Nuž, ty si to už určite povedala Potterovi," zabedákal, "takže aj ja to niekomu hovorím."

Ginny riekla, "prezraď detaily!"

Harry a Hermiona obaja skríkli, "NIE!" v tom istom čase.

Draco sa postavil, hodil utierku Harrymu do tváre a povedal, "nechajme tých priatelíčkov doumývať riady, pani Potterová. Ty a ja sa môžeme ísť poprechádzať po záhrade a ja ťa počastujem špinavými detailmi." Draco ponúkol svoje rameno Ginny, tá sa zasmiala a vyšli dverami von.

Hermiona prešla k sieťovým dverám, ktoré sa jej práve zatreskli pred nosom a zajačala, "varujem ťa, Draco Malfoy!"

Harry tam sedel, hlava zvesená, a povedal, "dochádza ti, že sa bude chcieť o tom teraz so mnou rozprávať? Budem navždy traumatizovaný. Je to možno horšie než keď sa ma Voldemort snažil celých 17 rokov zabiť."

Hermiona sa zasmiala a vyšplechla vodu z drezu Harryho smerom. Netrafila. Vstal a utrel vodu zo stola. Harry sa prišiel postaviť vedľa Hermiony, kým sledovala Draca a Ginny ako sa prechádzajú v zadnej záhrade. Ťukol svojím plecom do jej a povedal, "akoby sem patril, však?"

"Zvláštne, že?" spýtala sa Hermiona.

"Áno, veľmi zvláštne," súhlasil. Otočil sa, aby si sadol na pracovnú dosku a povedal, "keď sa Ron vráti, myslíš, že budeš stále chodiť na nedeľné obedy a podobne? Budeš sa príjemne cítiť, keď privedieš Malfoya sem, kde bude Ron a Pansy?"

"Neviem, Harry," povedala. Oprela sa o jeho hruď a on ju objal. "Nechcem stratiť nikoho z vás."

"Nikdy ma nestratíš, Hermiona." Harry ju pobozkal na čelo. Draco a Ginny vošli zadom do kuchyne.

"Podvádzajú nás, moja drahá," povedal Draco Ginny.

"Nie, vždy sú takíto, totálne precitlivení. Už som sa s tým vyrovnala, a ty by si urobil dobre, keby si to prijal tiež," povedala Ginny. Potom sa pozrela na Hermionu, ktorá zotrvávala v Harryho náručí, a povedala, "Draco mi v skutočnosti nič nepovedal, takže čakám, že to z teba neskôr vytiahnem."  Žmurkla a dodala, "teraz, kto je pripravený na trochu metlobalu? George a Charlie sú už vonku, a Bill a Percy by tu mali byť čoskoro."

"Grangerová," spýtal sa Draco, "hráš?"

"Nie, ale budem ten najlepší divák, ktorého si kedy videl," vyhlásila Hermiona. Vyšli von práve, keď dorazili Fleur a Bill. Ich dcéra sa rozbehla do čakajúceho náručia starého otca.

"To je pekné dievčatko, blonďavé a sladké. Bude naša maličká tiež taká nádherná, čo myslíš?" spýtal sa Draco. Hermiona sa chystala zažartovať, ale potom sa otočila a uvidela, že sa zamyslene pozerá na Victoriu a tak sa len usmiala.

Všetci schmatli metly a vyšli na pole, kde čakali, kým príde Percy. Keď sa konečne zjavil na kopci, mal pri sebe ďalšieho gentlemana. "Kto je to?" spýtal sa Draco.

"Ešte to nemôžem zistiť," odvetila Hermiona. Celý klan volal na Percyho, nech sa ponáhľa, takže tí dvaja muži začali bežať. Keď prišli dosť blízko, Hermionine oči sa doširoka otvorili. Bol to Oliver Wood. Čoskoro ho všetci ťapkali po chrbte a triasli si s ním rukou. Už to bolo veľa rokov, čo sa videli naposledy.

Draco sa naklonil a povedal, "nechodil na Rokfort? Chrabromil? Ten hráč metlobalu? Wood?"

Hermiona potichu odpovedala na všetky jeho otázky jediným slovom, "áno." Pozerala sa do zeme.

"Niečo sa deje, Grangerová?" spýtal sa Draco. Odpoveď dostal nie od Hermiony, ale od samotného Olivera.

Oliver prešiel k Hermione a povedala, "nebesá, Grangerová, si nádhernejšia než si pamätám. Ako sa máš?" Zobral jej ruky do svojich, roztiahol ich a aby si obzrel jej 'krásu'.

Draco sa zamračil.

"Je milé ťa znova vidieť, Oliver," povedala Hermiona. Predklonil sa a pobozkal ju na líce. Otočil sa a kývol Malfoyovi, ale nevymenili si ani slovo.

"Prišla si včera na svadbu?" spýtal sa Oliver.

"Áno, a ešte som vlastne neodišla," povedala pokorne.

"Keby som vedel, že tam ideš, prijal by som Percyho pozvanie," povedal Oliver a usmial sa na ňu. Draco sa zamračil ešte viac.

"Hej! Hráš alebo nie? Wood, Malfoy, pohnite sem s tými zadkami!" zajačal George.

"Uvidíme sa neskôr, Hermiona," povedal Oliver so žmurknutím.

"Blbec," povedal Draco pod nosom. Zamával na Georgea a povedal, "túto hru budem sedieť tuto, s Hermionou."

"Nie, choď hrať, Draco," povedala Hermiona a tlačila ho smerom k ihrisku.

"Radšej by som bol s tebou," povedal úprimne.

"Je to kvôli Oliverovi?" spýtala sa.

"Prečo by malo byť?" odvetil. "Bol jeden zo slávnej päťky?"

"Čoho?" spýtala sa, posadila sa na zem, keď ostatní začali hrať.

"Slávna päťka. Päť mužov s ktorými si spala," povedal a sadol si vedľa nej.

Hermiona sa zasmiala a udrela ho do pleca. "ty si také číslo, Malfoy! Nie! Už som ho nevidela večnosť. Bola som trošku do neho pobláznená, keď som bola mladá a všetci Weasleyovci to vedeli, tak ako on, a všetci si ma kvôli tomu doberali a bolo to dosť skľučujúce. To je všetko. Okrem toho ty si teraz ten jediný, do ktorého som pobláznená."

"Dúfam v to, Hermiona," povedal. Sledoval na hru, ale stále sa kradmo na ňu pozeral. Tiež mala oči uprené na hru, ale uvedomovala si, že sa na ňu pozerá. Načiahla sa, bez pozretia, a chytila ho za ruku. Usmial sa.

"Zaspievaj mi nejakú ďalšiu pieseň od Beatles," povedal.

"Nikto ma nechce počúvať spievať," usmiala sa Hermiona.

"Ja áno," odvetil. "Zaspieva kvôli mne, Hermiona."

"Nie, ale sľubujem ti, že počas našej svadobnej noci ti zaspievam."

"Počas mojej svadobnej noci by si radšej mala robiť úplne iné veci než mi spievať," povedal so zábleskom v očiach.

"Ja som to nazvala 'naša' svadobná noc a ty si to nazval 'tvoja' svadobná noc. Zaujímavé. Uvažujem, či to má nejaký psychologický význam?" spýtala sa.

"Len som tým myslel, že si moja a keďže ja som tiež tvoj, si menej sebecká než som ja, a ja, keďže som taký sebecký ako som, považujem všetko, čo je spojené so mnou za moje," povedal na rovinu.

"Áno, to by bolo dobré vysvetlenie," zadumala sa. Pokrútila hlavou a povedala, "ty si naozaj, úprimne, číslo, niekedy."

Draco povedal, "o toto sa nemôžem prieť."

"Samozrejme, že nie," povedala. Znova začali sledovať hru, keď Hermiona zacítila ako sa jeho prsty plazia po jej chrbtici. Najprv si myslela, že je to chrobák, ale potom si uvedomila, že je to on a uvoľnila sa. Jeho prsty sa vyštverali až k odhalenej pokožke jej chrbta a pri tých malých ružových letných šatách tam odhalenej pokožky bolo dosť. Začal pohybovať svojimi prstami, ľahkými ako pierko krížom cez jej rozohriatu pokožku. Naklonil sa a pobozkal ju na plece. Jeho prsty pokračovali vo svojej ceste a prieskume jej chrbta, keď sa jeho ústa presunuli z jej pleca na jej krk a potom nazad na jej chrbát. Dal preč jej vlasy zozadu na krku a pobozkal ju aj tam.

Snažila sa venovať pozornosť hre, naozaj sa snažila. Proste nemohla. Pokrútila zopár krát hlavou, aby si prečistila myšlienky, ale čert ho ber, tak ju rozptyľoval! Jeho ľavá ruka pokračovala v pohybe po jej chrbte, tentoraz zablúdila pod ramienka, ktorými držali šaty spolu, nad jej ramenami, zatiaľ čo jeho ústa bozkávali znova jej plece, a jeho pravá ruka sa presunula, aby odpočívala na jej natiahnutej nohe. Pravé ramienko jej spadlo z pleca a on neurobil nič, aby ho napravil. Namiesto toho ho obkreslil prstami ramienko, kým ležalo na jej pleci a zastavil prsty, keď sa dostali k prednej časti šiat.

Jeho pravá ruka zostala na vrchu šiat, na jej stehne, pokorne tam odpočívala. To sa malo čoskoro zmeniť.


Kapitola 29



.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Zdá sa, že táto poviedka má najväčší ohlas, takže budem prekladať až po 32. kapitolu. Až potom z niečoho iného. To je totiž tá sľúbená pre hatifnatif. Plus mínus jedna kapitola hore dole, už neviem presne.

Túto venujem dobrým dušičkám, čo pravidelne komentujú. Veď vy viete.



Kapitola 29

Dracova pravá ruka bola na vrchu jej šiat, odpočívala na jej stehne. Pred chvíľou sa naklonil a pobozkal jej plece, ale teraz sa nakláňal, aby poriadne pobozkal jej pery. Oprel sa svojím telom o jej, ale keď sa otočila tvárou k nemu, aby ho pobozkala, namiesto toho vykríkla, "Pozor!"

Oliver Wood s brzdením zastavil ani nie na menej od Draca a Hermiony, zatiaľ čo oni spolu sedeli na zemi. Draco ju zakryl svojím telom, kým Oliver zliezol z metly.

"Chvalabohu, ste obaja v poriadku?  Je mi to tak hrozne ľúto. Neuvedomil som si, že som bol tak blízko," povedal Oliver a načiahol sa rukou smerom k Hermione.

Draco sa odvalil z jej tela, ale keď sa postavil, odtlačil svojím telom nabok Oliverovu ruku. Načiahol sa sám a pomohol Hermione sa postaviť. Čoskoro k trojici prileteli všetci ostatní prileteli na svojich metlách.

Hermiona sa triasla, ale bola v poriadku. Uhladila si len šaty nadol a povedala, "žiadne zranenie, Oliver, len buď opatrný."

Mrkol na ňu, a povedal ostatným, "správni chlapci, nazad do hry." Zvyšok skupiny sa usadil na svojich metlách a hnali sa späť k oblohe. Oliver sa otočil k Hermione a povedal, "určite si celkom v poriadku, Grangerová?"

"Som v poriadku, Oliver," odvetila Hermiona, "vďaka Dracovi."

"Oh, správne, Malfoy, vďaka, že si zachránil naše dievčatko," povedal Oliver a plesol ho, trochu silno, po pleci. Znova sa pozrel na Hermionu a riekol, "po hre by sme si možno mohli vyjsť na prechádzku, Hermiona. Znova sa spoznať."

"Hovoríš z cesty, Wood," povedal Malfoy.

Oliver sa zatváril zmätene a odvetil, "prepáč mi, Malfoy? Čo tým myslíš?"

"Chcem tým povedať, že ja a Hermiona sme spolu, takže nebudeš s ňou chodiť nikam na prechádzky. Myslím,, že už ti to asi došlo, keď si nás prerušil tým, že si do nás  'náhodne vbehol' svojou metlou," povedal bez rozpakov Draco.

Oliver sa usmial, zasmial sa, otočil sa k Hermione a povedal, "vážne? Malfoy? Preboha, Grangerová, to by som nikdy nehádal. Ako dlho vy dvaja spolu chodíte?"

Skôr než Hermiona, či Draco mohli odpovedať, Ginny zajačala, "Oliver, tá hra!"

"Hneď!" zajačal nazad Oliver. Otočil sa k Hermione a povedal, "stále by sa mi tá prechádzka páčila, ak tvoj bodyguard dovolí. "Uvidíme sa za chvíľu, Hermiona, Malfoy." Oliver nasadol na metlu, odrazil sa silno od zeme a pripojil sa k hre.

Hermiona bola rada, že Ginny zavolala Olivera späť do hry. Nechcela mu povedať, že Draco a ona spolu chodia len jeden deň.  Nepochopil by to. Hermiona si nebola istá, či to chápe sama. Otočila sa k Dracovi a uvidela, že kráča dole kopcom, nazad k domu.

Rozbehla sa za ním, potiahla ho za ruku a povedala, "čo sa deje?"

"Takže ty si chodila s Woodom?" spýtal sa Draco.

"Nie tak celkom," odvetila Hermiona.

"Povedal, že sa chce 'znova zoznámiť', čo znamená, že už ste sa raz zoznámili," domnieval sa Draco.

"Si smiešny!" vyhlásila Hermiona.

"Takže, nikdy si s ním nechodila?" spýtal sa Draco, zatiaľ spokojný. Nasledovalo dlhšie mlčanie. Zamračil sa. "Grangerová?"

"Fajn, ale bola to len jedna schôdzka, veľmi dávno, tesne po tom, ako ma nechal Ron," priznala.

"Povedala si, že si bola do neho len zaľúbená, keď si bola mladšia," povedal Draco.

"A to bola pravda, bola som," uistila ho.

"Vôbec si nepovedala, že ste spolu chodili!" Draco takmer kričal. Hermiona zdvihla oči k oblohe, kde mohla vidieť, že všetci hrajú okrem Olivera, ktorý sa pozerá dole na nich.

"Nechodili sme!" vrela Hermiona. "Len sme si vyšli raz von."

Draco rozhodil rukami do vzduchu, ale potom jej ich položil na plecia a povedal, "nenávidím, že som poslom zlých správ, Grangerová, ale vyjsť si von znamená rande, takže ste spolu chodili!" Pustil jej plecia a ukázal nahor na Olivera. "Klamala si mi aj vtedy, keď si povedala, že nebol jeden z tých piatich?"

"Piatich?" spýtala sa Hermiona. "Panenka skákavá, Draco! Nie, nebol!"

"Ako mám tomu veriť? Povedala si tiež, že si s ním nikdy nechodila, a predsa zisťujem, že áno. Takže možno, že keď hovoríš, že nebol jeden z tých piatich, tiež o tom klameš!" vysypal zo seba Draco.

"Nie je jeden z 'tých piatich', Malfoy!" povedala Hermiona. "Okrem toho som ti povedala, že sme mali len jednu schôdzku. Sotva by ma napadlo, aby som sa s niekým vyspala len po jedinom rande!"

"Naozaj, Grangerová?" povedal Draco. "Ešte si dokonca so mnou ani nechodila a už si so mnou spala!" Len čo tie slová opustili jeho ústa, ľutoval, že ich povedal.

Zatvárila sa tak ublížene, že sa okamžite zahanbil. "Tak to bol úder pod pás a nebolo ho treba. V skutočnosti, Draco, si povedal, že mi nikdy neublížiš, ale keď povieš niečo také, tak mi to ubližuje viac než Ronovo podvádzanie." Otočila sa, že od neho odíde, ale on ju schmatol za ruku.

"To som prestrelil, ale nebudem sa ospravedlňovať," povedal Draco. Do pekla, mal by sa ospravedlniť, ale stále bol nahnevaný.

"To by som od teba ani nečakala, Malfoy. Nie od teba. Absolutne nie od teba. Ty sa nikdy za nič neospravedlňuješ, že nie?" V očiach mala slzy.

"Teraz si to ty prehnala," povedal potichu. Nie neprehnala. Bol teraz nahnevanejší sám na seba než na ňu. Zhlboka sa nadýchol a chytil ju za ruky. "Počúvaj, Hermiona, som hlúpy blázon. Ospravedlňujem sa. Naozaj sa ospravedlňujem. Som mizerný, žiarlivý blázon, a hoci to nie je ospravedlnenie, je to dôvod, prečo sa takto správam."

"Ako si takto mohol vytiahnuť to, že som s tebou spala?" spýtala sa, keď sa naklonila do jeho náručia. Pohladil ju po vlasoch.

"Som bastard, takže preto. Hej, Grangerová, prečo to nevyšlo s Woodom? Chcem tým povedať, ak si bola do neho celé tie roky zamilovaná, potom prečo to nevyšlo? Bol hrubian alebo niečo také?" Draco v to mohol len dúfať. Vrátila sa k miestu, kde predtým sedeli a znova si sadla na zem. Prišiel k nej a posadil sa vedľa nej.

"Neviem, prečo to nevyšlo. Proste to len nevyšlo," povedala.

"Samozrejme, že vieš. Povedz mi to," postrkoval ju Draco. Pozerala sa na zem. Chytil ju za ruku. "Nie je tvoj typ?"

"Nie, predpokladám, že je môj typ," povedala pokorne Hermiona.

"Ak je tvoj typ, potom prečo sa tu neprechádzaš so zásnubným prsteňom na ruke? Prečo nie je tu dole s tebou namiesto mňa?" spýtal sa Draco. Stretla sa s jeho pohľadom a potom sa odvrátila. Položil jej prst pod bradu a prinútil ju pozrieť sa na neho.

"Pretože."

"Pretože prečo, Hermiona?"

"Počúvaj, Malfoy, Oliver je láskavý, milý, pekný, dobre vyzerajúci muž," odvetila Hermiona.

"Ale..."  naťahoval Draco.

"Ale nič,"  riekla Hermiona.

"Musí tam byť nejaké 'ale'," povedal Draco.

"Nie je tam žiadne 'ale'," povedala mu Hermiona.

"Malo by tam byť nejaké 'ale', Hermiona!" povedal Draco, a otočil svoje telo, aby sa na ňu pozrel.

"Nie, žiadne 'ale'," odvetila Hermiona. Pokúsila sa znova postaviť, ale schmatol ju za ruky a udržal tak na zemi.

"Grangerová, ak v tej vete nie je 'ale', prisahám, že idem preč," zakričal.

"Si smiešny," povedala.

Postavil sa a začal kráčať smerom k domu. Vyštverala sa na nohy a rozbehla sa za ním. Chytila ho za ruku, zvrtla ho a povedala, "fajn! Premýšľala som o tom 'ale'!"

"Príliš neskoro!" odvetil Draco.

"Nie, nie je," povedala.

"Myslím, že viem, kedy je príliš neskoro," riekol.

"Nemôžeš rozhodovať, kedy je niečo príliš neskoro," odvetila. "Takéto druhy rozhodnutí musíme robiť spoločne. Ja vravím, že nie je príliš neskoro a ty vravíš, že je. Pretože sme sa nezhodli, nie je príliš neskoro," dôvodila Hermiona.

Draco naklonil hlavu nabok, prižmúril jedno oko a povedal, "to znie ako že ak ty vravíš, že si myslíš, že nie je príliš neskoro, tak nie je. Znie to akoby to, čo chceš TY, bol rozhodujúci faktor."

Vzdychla si, rozhodila rukami do vzduchu a povedala, "vieš čo Malfoy? Máš pravdu! Je príliš neskoro!" Teraz sa ona pohla smerom k domu. Dobehol ju a zvrtol ju.

"Nemôžeš rozhodnúť, že je príliš neskoro!" povedal.

"Určite môžem, a už som to určite urobila! Pekný deň, Draco!" Hermiona sa pohla znova k domu.

"Grangerová!" kričal. Zastavila sa, ale neotočila sa. "Vieš, čo táto hádka znamená? Znamená to, že sme blízko k nášmu prvému výročiu. Preboha, prečo som to predtým nevidel? Žiarlivosť, klamstvo, hádanie sa... všetko o dáva zmysel!" Otočila sa, aby mu povedala, že je šialený, keď ju schmatol za ramená, pritiahol k sebe a pobozkal ju silno na pery. "Všetko najlepšie k výročiu, miláčik."

Zostala bez slov. Zošalel. Nevedela, či mu opätovať bozk, ale mu prekliať jeho zadok do budúceho týždňa. Nakoniec sa rozhodla pre tretiu možnosť. "Môžem ti už teraz povedať moje 'ale'?"

Objal ju rukami a pobozkal ju na krk. "Povedz mi to, Hermiona." Jeho ústa zanechávali cestičku horúcich, vlhkých bozkov po jej dlhom krku. Rozhodol sa, že ju radšej bude bozkávať, než sa s ňou hádať.

"Si si istý?" spýtala sa so zatvorenými očami. Jeho ústa na jej krku cítili božsky a nohy sa jej podlamovali v kolenách.

Jeho ústa prešli na druhú stranu jej krku, kde zanechali ďalší rad bozkov. "Povedz mi to," mrmlal voči jej pulznému bodu.

"Chcela som povedať, že Oliver je jeden z najkrajších, najsladších, najláskavejších, najlepšie vyzerajúcich mužov, ktorých poznám..." skôr než mohla dokončiť, položil jej ruku na ústa.

"Túto časť si pamätám, nie je treba tie staré reči opakovať, dostaň sa k tej časti s 'ale'," povedal uprene sa jej pozerajúci do očí.

"Ale," povedala, "nie je ty. Nie je moja spriaznená duša. Nie je ten, na koho som čakala, koho som hľadala, v koho som dúfala, pretože ja som čakala na teba, Malfoy. Viem to vo svojom srdci. Milujem ťa."

Usmial sa, ale povedal, "kamoško, všetko to, či si vytiahla, aby si mi povedala, už poznám. Kde je v tom zábava?"


Kapitola 30



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Konečne, aj to len tak narýchlo.



Kapitola 30

Usmieval sa na ňu a držal obe jej ruky vo svojich. Nevedela, či sa má smiať alebo plakať. Tak ju miatol. Povedala, "máš pravdu, nie je v tom tvrdení žiadna zábava, že?"

"Nie, pravda je viac než zábava, pravda akceleruje. (PP: the truth is accelerating) Pravda je, že ťa tiež milujem. Naozaj ťa milujem," povedal sladko. Dobre, usmiala sa. Bol sladký, nakoniec.

"Koľko je hodín?" náhle sa spýtala.

"Nie, nebudeme žiť, aby sme sledovali čas, či hodinky," povedal a ukryl si svoje hodinky za chrbtom.

"Ale ja chcem vedieť, koľko je hodín," povedala. Obehla ho dokola, aby sa pokúsila pozrieť na hodinky na jeho ruke.

"Prečo?" Teraz držal ruku vysoko nad jej hlavou.

"Musím vedieť, kedy bude jedna hodina. Dáš mi len vedieť, kedy bude jedna?" spýtala sa.

"Prečo?" spýtal sa znova. Stiahol ruku nadol.

"Pretože o jednej prejde 24 hodín. Má to pre mňa veľký význam, takže mi daj prosím vedieť, keď bude jedna." Priložila mu ruku k tvári, zakryla mu líce. Pozrel sa na hodiny. Bolo niečo pred desiatou. Mali stále čas. Hermiona sa ešte raz pokúsila schmatnúť ho za ruku, aby nakukla na hodinky, ale znova dal ruku za chrbát.

"Premeníš sa o jednej na tekvicu?" povedal s úsmevom.

"Nie, ale ty sa možno zmeníš o jednej na tekvicu," prehovorila so zábleskom v očiach.

"Sľuby, sľuby. Nevystrašíš ma, Grangerová, pretože dokonca nemáš pri sebe ani svoj prútik," povedal. "Poďme na tú prechádzku, čo ti sľúbil Wood. Bude príjemnejšia bez neho."

"Musím ísť najprv do domu," povedala.

"Prečo? Ideš si po svoj prútik?" spýtal, keď si omotával jej vlasy okolo prsta.

"Nie, chcem ísť po môj náramok. Nechala som ho vo svojej izbe a z nejakého ho dôvodu ho chcem mať na sebe," odvetila.

"To je správne, nos ten náramok, čo som ti dal, tak Wood bude vedieť, že patríš mne," zasmial sa Draco.

Uškrnula sa na neho, ale potom sa usmiala, "nepatrím žiadnemu mužovi, Draco."

"Možno mi nepatríš, ale ta patrím tebe," povedal. Vložil ruku do vrecka a v prstoch prevaľoval malý biely kamienok, čo mu dala. Už sa skôr rozhodol, keď sa obliekal, že ho bude so sebou nosiť navždy. Páčilo sa mu, že chcela mať ten náramok. Kráčali mlčky do domu, prsty prepletené.

Keď sa dostali k zadným dverám, povedala, "počkaj na mňa. Budem hneď tu." Zaškeril sa na ňu, pritiahol si ju k sebe a obtrel sa svojimi perami zľahka o jej líce, nadol k jej brade a potom k perám. Nepobozkal ju; len nechal svoje pery chvíľu nad jej.

"Budem na teba čakať navždy, a budem počítať sekundy, až kým sa znova neukážeš," povedal.

Hermiona sa rozbehla do domu, práve keď ostatní začali kráčať z kopca. To bola krátka hra. Harry sa prihnal k Dracovi a povedal, "kde je Hermiona? Oliver sa zranil."

"Je v dome," odvetil Draco. Potom si všimol, že Charlie a George majú ruky okolo Olivera, Oliver medzi nimi. Viedli ho do domu.

"Hermiona!" jačal Harry na spodku schodov. Hermiona zbehla dole schodmi. "Oliver si zranil rebrá, keď do neho narazila zatúlaná dorážačka. Vyrazila mu dych. Takmer ho zhodila z metly."

Hermiona prešla k Oliverovi a povedala, "sadni si na stôl. Všetci ostatní von z miestnosti."

"Prečo?" spýtal sa Harry.

"Potrebujem ho obhliadnuť, ale nepotrebujem pritom po bokoch bandu čumiacich ľudí. Von!" povedala.  Pani Weasleyová ukázala na dvere a všetci začali vychádzať von.

"Potrebuješ, aby som zostala, zlatíčko?" spýtala sa pani Weasleyová.

"Nie, ale povedzte Harrymu, aby šiel do starej Ginninej izby a doniesol mi moju liečiteľskú tašku," povedala Hermiona.

Draco zostal vo dverách. Neodchádzal. Nezáležalo na tom. Zatiaľ ho nepožiadala, aby odišiel. Harry zišiel dole s taškou a Hermiona povedala, "to je všetko, Harry. Tiež môžeš počkať vonku." Harry sa chystal povedať, že Draco je stále tam, ale všimol si výraz žiarlivosti na Dracovej tvári, tak sa rozhodol nič nepovedať. Namiesto toho zobral Draca za ruku a vytiahol ho von.

"Čo do pekla robíš, Potter?" povedal Draco.

"Nechaj ju obhliadnuť ho a potom sa môžeš vrátiť späť," odvetil Harry. Posadil sa na schody pri zadných dverách, aby sa uistil, že Draco neprejde. Draco zostal tesne pred sieťovými dverami.

Hermiona pomohla Oliverovi vyzliecť košeľu. Na boku už mal nechutnú modrinu. Opatrne prešla po jeho rebrách. "Nezdá sa, že by si mal niečo zlomené." Zobrala prútik a vyslovila zopár kúziel.

"Dobre, žiadne vnútorné zranenia," riekla Hermiona, jej ruka sa vrátila k jeho boku. Potom zobrala svoj prútik a zahojila jeho rany a pomohla mu od bolesti. Zobral ju za ruku, odtiahol ju od jeho pokožky.

"Hermiona, povedz mi pravdu, ty a Malfoy?" spýtal sa Oliver.

Vytiahla si ruku z jeho a odvetila, "to nie je tvoja záležitosť. Budeš v poriadku. Obleč si svoju košeľu." Podala mu jeho košeľu.

"Takže, nepovedala si mi ako dlho spolu chodíte?" povedal Oliver.

"Prečo na tom záleží? Nie je to také dôležité, ale to čo k sebe vzájomne cítime, to je dôležité," povedala Hermiona, keď zatvárala svoju liečiteľskú tašku. Oliver si zapol gombíky na košeli a potom zoskočil zo stola. "Vďaka, Hermiona Grangerová. Máš zázračný dotyk. Cítim sa skvele ako znovunarodený." Natiahol svoju ruku.

Usmiala sa a prijala ponúkanú ruku. Držal jej ruku namiesto toho, aby ju potriasol. "Takže, je príliš neskoro, však?" spýtal sa.

Zatvárila sa zmätene. "Príliš neskoro pre čo?"

"Pre mňa. Pre nás. Je príliš neskoro," odvetil.

"Áno, už je neskoro. Ale vážne, Oliver, v žiadnom prípade nikdy nebolo 'ty a ja' a obaja to vieme," povedala Hermiona. Práve vtedy Draco nakukol do sieťových dverí. Zaujímalo ho, čo chce Hermiona povedať tomu bastardovi. Oliver mal stále jej ruku. "Prosím, Oliver, pusti mi ruku."

"Povedz mi prečo? Prečo on? Povedal som ti, že som k tebe veľa cítil," povedal Oliver.

"Áno, a potom si už nikdy znova nezavolal. Zobral si ma na jedno rande a potom si odišiel preč so svojím týmom, ani si sa na mňa neobzrel, nespomenul si si na mňa, ale je to takto v poriadku. Milujem niekoho iného. Mám pocit, akoby som čakala na Draca celý môj život. Milujem ho," povedala Hermiona. Vytiahla svoju ruku z jeho.

"Je to syn smrťožrúta," povedal Oliver. "Nezabudol som, čo Malfoyovci urobili a čo symbolizovali a som prekvapený, že ty áno."

Hermiona zovrela ruky v päsť a povedala, "sklapni, Oliver Wood! Nenechám ťa rozprávať znevažujúce poznámky o Dracovi! Sám nikdy nebol smrťožrút; bol dieťa, keď jeho otec nasledoval Voldemorta. Zmenil sa. Miluje ma."

"Naozaj?" spýtal sa Oliver. "Potom mi ešte raz povedz ako dlho spolu chodíte?" Zasmial sa a povedal, "pretože mi Percy povedal, že ste sa začali stretávať len včera večer. Prestaň zastierať. Ak nechceš chodiť so mnou, potom to povedz na rovinu a neklam mi a nehovor mi, že niekoho miluješ, keď nemiluješ."

Hermiona sa prudko nadýchla, tesne predtým než Draco mohol vojsť do domu, aby venoval Oliverovi trochu vlastného názoru, ale Hermiona to urobila za neho. "Po prvé, pán Wood, nezáleží na tom ako dlho Draco a ja spolu chodíme, pretože ja ho milujem a on miluje mňa, a je mi jedno, kto to vie a je mi jedno, kto tomu verí. Možno tomu nerozumieš a je mi to srdečne jedno. Viem, že to, čo cítim, je skutočné. Teraz prosím, vráť sa von a nezmieňuj sa o tom znova predo mnou. Vždy som si ťa vážila ako človeka, takže prosím neurob nič, čo zničí môj názor na teba ako muža."

Draco sa usmial a posadil sa vedľa Harryho na schody. "Miluje ma," povedal Draco, keď sa pozrel na Harryho.

"Áno, zdalo by sa, že áno," povedal Harry zľahka. Oliver otvoril dvere.

"Dovolíte, páni," povedal. Obaja sa postavili, aby Oliver mohol prejsť. Keď už bol vonku, Oliver povedal, "nuž, Malfoy, máš tam skvelú ženu, ktorá ťa veľmi miluje. Chovaj sa k nej lepšie než Weasley, dobre?" Usmial sa a ponúkol Dracovi svoju ruku. Draco mu ňou potriasol a vošiel dovnútra.

Hermiona sedela na stole, hlava položená na rukách. Draco sa posadil vedľa nej, a svojím ukazovákom obkreslil krivku z jej ramena po jej predlaktie, po jej zápästie. Chytil jej ruku a pobozkal ju. "Počul som, čo si povedala Woodovi. Takže si bránila moju česť, čo, Grangerová?"

Zasmiala sa a povedala, "takto som na to nemyslela. Myslela som, že bránim svoju česť, ale hádam, že máš pravdu." Hermiona pretočila Dracovu ruku dlaňou nadol a druhou rukou ho zľahka pohladila po jeho hánkach. Zohla hlavu a pobozkala jeho ruku. Pustila ju, chytila ho za ramená a oprela si hlavu o jeho plece.

"Nevedela som, čo povedať, keď ma Oliver napadol ohľadne toho, že spolu chodíme len jeden deň," priznala Hermiona.

Draco sa predklonil a pobozkal ju na vrch hlavy. "Ale zdalo sa, že si prišla na to, čo správne povedať. Body pre teba, Grangerová." Objal ju rukou a pobozkal na líce. "Ideme na prechádzku?"

"Nie. Som príliš unavená. Vieš, že som priveľa včera v noci nenaspala," povedala. "Len vytiahnime dáku starú deku zo skrine  a poďme sa opaľovať na poli pri dome, čítajme knihu a potom si možno môžeme aj trošku podriemať."

"Mám lepší plán," povedal Draco, keď sa zdvihol od stola a potiahol ju nahor so sebou. "Vytiahnime dáku starú deku zo skrine, poďme sa nahí opaľovať, spáľme všetky knihy v dome a pomilujme sa."

Pokrútila hlavou, zasmiala sa a odvetila, "urobme kompromis. Deka, pole, opaľovanie a trochu muchľovania. Žiadne knihy a potom si trošku zdriemneme."

"V čom je ten kompromis?" spýtal sa.

"Spomenula som muchľovanie," dôvodila Hermiona. "A povedala som, že žiadne knihy."

"Je rozdiel medzi niečo spolu mať a milovať sa, Grangerová," povedal. Zobral ju za ruku, postrčil do ohybu svojho ramena a potom s prútikom privolal zo skrine starú deku. Povedal, "akonáhle sa dostaneme na naše miesto určenia, predvediem ti ten rozdiel."

"Nemôžem sa dočkať," odvetila.

Kráčali ruka v ruke, deka zastrčená pod jeho ramenom, k tomu istému poľu lúčnych kvetov, na ktorom sa deň predtým pozerali na oblaky. Vystrel deku na zemi, znova ju zobral za ruku a stiahol k zemi. Sedeli, bok pri boku, každý mlčky s ohľadom na toho druhého. Načiahol sa a pohladil ju po tvári, a dotkol sa svojimi prstami jej pier. Jej úsmev zmizol a on uvažoval prečo.

Spytoval sa jej svojimi očami, jeho ruka opäť chcela ísť k jej tvári. Oprela sa do jeho ruky. Zatvorila svoje oči a klesla chrbtom na deku. "Takže, Malfoy, predveď mi ten drobný rozdiel medzi mať spolu niečo a milovať sa."

Draco zdvihol jedno obočie a potom sa na ňu zakrivene usmial. Predklonil sa, jeho ruka stále na jej tvári, viedol ju, utešoval ju a dotýkal sa jej. Zohol hlavu a hral sa s jej perami, jemne ich bozkával, akoby každý bozk bola otázka... je všetko v poriadku? ... je niečo zle?... miluješ ma?. Nakoniec dostal svoju odpoveď. Jej ruky ho objali pevne okolo krku a pobozkala ho s vášňou a nadšením. Presunul sa na chrbát a ona sa prevalila na vrch. Položila jednu ruku na jeho vlasy, druhú na jeho hruď. Pobozkala jeho bradu, jeho líce a potom jeho kľúčnu kosť. Jej druhá ruka vošla pod jeho košeľu a dotkla sa jeho rozpálenej pokožky.

Vyhrnula mu košeľu nahor a začala bozkávať jeho hruď, jeho bradavky. Bol trochu pobavený, ale neuveriteľne vzrušený jej napredovaním. Vytiahla mu tričko nad hlavu a pokračovala v bozkávaní jeho hrude, pohybujúc sa svojimi perami k jeho bruchu. Presunula ruky k vrchu jeho džínsov a rozopla vrchný gombík. Načiahla sa nahor a stiahla si ramienka jej šiat z pliec, takže teraz tie šaty spadli a odhalili jej nahé prsníky. Jeho oči sa rozšírili. Čo mu navrhuje, aby urobili? A tu, za jasného svetla, tak blízko k jej priateľom? Naklonila sa k nemu, jej jemné prsníky sa pritlačili o jeho pevnú hruď. Že sa oba prebudili bolo očividné. Položila celé svoje telo nad jeho a začala sa pohybovať ústami nadol jeho hruďou.

Na chvíľu ju odtlačil a povedal, "čo to do teba vošlo, Grangerová?"

Zle ho pochopila a myslela si, že jej snaha bola nevhodná, pretože bola dotieravá. Odsadla si od neho, priložila si ruky k hrudi a povedala, "je mi to tak ľúto, Draco."  Ruky priložila znova k remienkom svojich ružových šiat a pritiahla si ich cez svoju hruď. Pohla sa od neho preč, ale on sa načiahol a pritiahol ju späť.

"Čo sa deje?" spýtal sa.

"Nič sa nedialo, ale teraz som si nie istá," odvetila a vytiahla si svoju ruku z jeho. Postavila sa.

"Grangerová?" Podišiel, aby sa postavil vedľa nej. Zohol sa a popadol svoje tričko, rýchlo si ho obliekol znova na svoje telo.

"Nechaj ma na pokoji, Draco," riekla, keď začala svižne kráčať preč. Rýchlo sa za ňou načiahol a zvrtol ju.

"Čo ti do pekla sadlo na nos, Grangerová?" spýtal sa, zmätený.

"Nič! Myslím, že sa ti nepáčili moje pokusy o zblíženie a je to v poriadku. S tým dokážem žiť," povedala s tvárou červenou od rozčúlenia.

Zasmial sa na nej. Zatvárila sa nahnevane. "Hermiona, ty si taká hlúpa osôbka. Čo skrývaš?" spýtal sa.

"Nič neskrývam, to, čo vidíš je to, čo dostaneš," odvetila. Cítila sa smutne a porazenecky, a nebola si dokonca ani istá prečo. Chcela odtiaľ zutekať, ale stále ju držal za ruku. Pritiahol si ju k sebe.

"Nezastavil som ťa, pretože som ťa chcel zastaviť," zašepkal jej do ucha. Pobozkal ju na líce. S ňou stále pevne zovretou v objatí, povedal, "zastavil som ťa, pretože si chcela, aby som to urobil. Ľutovala by si to a ty vieš, že áno. Hnevala by si sa sama na seba a napokon na mňa. Nemohli by sme to urobiť, nie tu a nie teraz."

Schovala hlavu v jeho krku. "Poznáš ma lepšie než sa poznám sama, Malfoy." Pozrela sa nahor na neho a dodala, "a máš pravdu, neskôr by som to ľutovala. Ale myslím, že budem viacej ľutovať, že sme to neurobili. Som taká zmätená. Mätieš ma. Prečo ma tak mätieš?"

Chvíľu na ňu prenikavo pozeral a potom posunul svoje ruky, ktoré ju objímali, nadol po jej ramenách až jej pevne zovrel ruky. "Je to zvláštne, že vravíš, že si zmätená, pretože ja po prvý raz v mojom živote som si plne vedomý toho, čo cítim a ani v najmenšom nie som zmätený! Som osvietený. Som anti-zmätený."

Nedokázala zabrániť úsmevu. "Teraz ty vytváraš slová."

"Osvietený je slovo," povedal samoľúbo.

"Anti-zmätený?" spýtala sa.

"Oh, fajn, to možno nie je slovo," pripustil. "Prečo si ty zmätená?"

"Nie som tak zmätená ako som vystrašená. Som vystrašená z toho, že toto možno nie je skutočné, a tiež z toho, že sme, ja som, zmätená z toho, ako môžeme byť tak zamilovaní potom, čo sme spolu strávili menej než 24 hodín. Bojím sa toho, čo si ostatní pomyslia. Na druhej strane som zmätená z toho, čo cítiš ku mne a či neklamem samu seba, že je to skutočná láska. Chcem sa s tebou milovať, práve teraz, tu pod šírym nebom, je mi jedno, kto to uvidí, ale to predsa nie som vôbec ja. Som ZMATENÁ!" Hermiona rozhodila rukami do vzduchu a zasmiala sa. "Čo si to so mnou urobil?"

"Hermiona, potrebujem, aby si ma počúvala," povedal Draco, zrazu vážny. "Neexistujú jednoduché odpovede. Všetko nie je len čierne alebo biele. Je správne spochybňovať veci a byť zmätený. Som tiež zmätený. Predo mnou je žena, ktorej som predtým sotva venoval letmý pohľad. Myslel som si, že si bystrá a nádherná, ale nikdy by som si nebol pomyslel, že by sme mohli mať spoločne šancu, ale sme tu a sme spolu. Len to nechajme plynúť mimo nás. Len nechajme stať sa to, čo sa má stať."

Civela na neho na chvíľu a potom sa mu hodila okolo krku. Pobozkala ho na pery a povedala, "máš pravdu."


Kapitola 31



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.



Kapitola 31

Draco si pritiahol Hermionu k svojmu telu a pevne ju objal. Špičkami prstov prešiel zľahka po jej chrbtici, cítiac každý výčnelok. Dokonca napriek tomu, že bol horúci letný deň, po tele jej nabehli zimomriavky, po chrbte prešiel mráz, a pod prstami jeho prstov jej tŕpla pokožka.

"Vzrušuješ ma," povedala úprimne.

Zasmial sa odvetil, "až tak?" Dotkol sa jej brady, prešiel prstami pomaly okolo jej čeľuste, nadol jej krkom, aby spočinul celou svojou rukou na jej hrudi, na výstrihu jej šiat, nad jej prsníkmi. "Toto ťa vzrušuje?" zašepkal.

"Trochu," riekla. Hermiona si zakusla do spodnej pery a veľmi sa snažila neusmiať. Jeho ruka prešla priehlbinou v strede jej hrudníka k jej pásu. Položil ruku na jej bok a jemne ho masíroval. 

"Aj toto ťa vzrušuje?" spýtal sa, chrapľavo, keď si ju prisunul bližšie.

"Slabo," odpovedala, klamala cez zuby. Pravda bola, že bola neuveriteľne vzrušená.

Položil obe svoje ruky na jej ramená a potom nimi prešiel nadol po jej rukách. Spojil svoje prsty s jej, pritiahol jej telo zarovno k svojmu. Horné časti ich tiel sa dotýkali, neboli od seba ani na vlások, jej bradavky reagovali na tú blízkosť tým, že tvrdli a vzpriamili sa, keď sa pritláčali o tenkú bavlnenú látku jeho požičaného trička. Pritisol svoj nos vedľa jej ucha. "Túto zrážku považuješ za vzrušujúcu?"

"Áno," odvetila, úplne paralyzovaná. To dôverne známe tŕpnutie v jej žalúdku prešlo do všetkých častí jej tela.

Pobozkal len jej hornú peru a potom ju viedol späť k deke. Klesol s ňou na jej chrbát, jeho telo zostalo nad ňou. Položil ruku na jej brucho a priklonil sa perami k jej kľúčnej kosti. Jeho ruka prešla k šatám, ktoré zakrývali jej stehná a zopakovala jeho predchádzajúcu činnosť, keď sa dívali na zápas. Jeho ústa pokračovali v zanechávaní cestičky malých, vlhkých bozkov po jej nechránenom tele. Jeho ruka po palcoch vyhrňovala jej šaty, až kým nezostala na úplne odhalenom stehne. Prevalil sa na chrbát a pritiahol ju so sebou.

Jeho ústa v bozku zotrvávali na jej, kým jeho ruka prešla k jej zadku. Podržal ju za zadok a povedal, "aké je toto?"

"Oh, Draco," odvetila. Posunula tvár znova k nemu, aby ho ešte raz pobozkala. Jeho pravá ruka stále tlačila na jej zadok, kým jeho pravá ruka silno tlačila na jej chrbát.

Presunul sa na bok a pritiahol ruku, ktoré bola na jej zadku, k jej hrudi a nechal ju na šatami zakrytom prsníku. Jeho ruka, ktorou si nedovolil pohnúť, zostala bez pohybu, ale jednako mohol vycítiť jej túžbu. Sťažka dýchal, odtiahol od nej svoje pery a povedal, "určite máš na mňa tiež nejaký vplyv, Hermiona."

Oddelila sa od neho a vložila obe svoje ruky pod jeho tričko, tak ako to urobila predtým. Naklonila sa znova k nemu a zase ho pobozkala. Pritiahol si ju tak blízko k sebe ako len človek dokáže. Volanie ich mien jednou veľmi otravnou osobou ich privolalo späť z ich vášňou nabitého poblúznenia.

"HERMIONA!" zajačala Ginny. "DRACO!"

Draco odvalil Hermiona nazad na chrbát a s veľkým pohoršením povedal, "NENÁVIDÍM TÚTO RODINU!"

"Nie, to nie je pravda," povedala, keď sa snažila postaviť. Stiahol ju nazad a zakryl jej telo svojím. Hermiona zatlačila do jeho pliec svojimi rukami. Odmietol sa pohnúť. Pokúsila sa zakričať na Ginny, ale on jej rýchlo zakryl ústa svojimi, keď bozkával jej otvorené ústa tak dlho ako mohol.

Na ich telá dopadol tieň a Ginny povedala, "nemôžete si vy dvaja dať pauzu?"

Draco sa obzrel ponad plece a povedal, "počul som, že voláte, pani Potterová, ale Hermiona mi nedovolila odpovedať. V skutočnosti sa mi sama nanútila. Skoro ma znásilnila."

Hermiona zanadávala a odtlačila ho späť. Spadol na chrbát, priložil si ruky na oči, aby zaclonil slnko. Ginny sa načiahla a pomohla sa Hermione postaviť. "Mala by si sa hanbiť, Hermiona," smiala sa Ginny. "Poďme, Oliver odchádza a chce sa s vami oboma rozlúčiť."

Dievčatá začali schádzať dole kopcom, ruka v ruke, keď sa Hermiona otočila a povedala, "ideš, Draco, miláčik?"

"Neskúšaj to na mňa s miláčikom. Dala si Oliverovi Woodovi prednosť predo mnou." Zostal na zemi.

Dievčatá už boli z dohľadu, ale začul ako Hermiona vraví, "Draco? Poď so mnou, prosím."

"NIE! Rozlúč sa s tým bastardom namiesto mňa," povedal Draco. Ďalší tieň dopadol na Draca a on otvoril oči.

"Môžeš mi to povedať sám," odvetil Oliver. Vedľa Olivera boli Hermiona, Ginny a Harry, všetci s úsmevmi na tvárach.

"Zbohom, ty bastard," povedal Draco, oprel sa o lakte, stále na zemi, na chrbte. Za Oliverom sa Ginny a Harry nezakryto smiali. Hermiona sa tvárila šokovane.

Oliver sa otočil k Hermione a zobral ju za ruku. Pobozkal hánky jej prstov a povedal, "ak sa vy dvaja zajtra rozhodnete, že spolu chodíte príliš dlho, zavolaj mi." Usmial sa na ňu a ona sa pozrela dole na Draca. Draco vyrazil nahor a postavil sa za ňu. Objal rukami Hermionu okolo pása a vytiahol jej ruku z Oliverovho zovretia.

"Do zajtra budeme možno zobratí," povedal Draco.

Oliver sa zasmial a povedal, "to by som chcel vidieť."

"Nuž, možno uvidíš," odvetil Draco. "Ale na druhej strane asi ťa nepozveme." Zatiahol Hermionu za svoje telo a povedal, "hej, neodchádzal si?"

Oliver sa znova zasmial a Draco si myslel, že sa smeje na nich a chystal sa povedať tej strácajúcej sa postave, čo si myslí, ale Hermionina ruka na jeho pleci ho zadržala na mieste. Harry a Ginny kráčali za Oliverom dole kopcom.

"Myslím, že toho chlapa nenávidím," povedal Draco.

"Je to milý muž," odvetila Hermiona. Draco sa otočil k nej a než mohol vyvrátiť to, čo povedala, dodala, "ale robil si žarty z nášho vzťahu a to sa mi nepáčilo. Nebolo to treba." Draco chvíľu študoval jej tvár a videl, že je úprimná. Nehovorila to len, aby ho upokojila. Pohladil ju po líci hánkami prstov.

"Mám ho nájsť a rozmlátiť ho na krvavú kašu?" spýtal sa Draco.

"Prečo ty vždy chceš ísť 'vypráskať' ľudí a rozmlátiť ich na 'krvavú kašu'? Kto vôbec takto rozpráva, Draco? Vážne sa pýtam, z ktorého storočia si?" povedala Hermiona s úsmevom.

"Vravievam takého veci, slečinka, a ukážem ti, z ktorého storočia som." Nadvihol ju na ruky a prehodil si ju cez plece. Jednu ruku položil na jej zadok, aby jej zabránil vyšmyknúť sa. Jeho druhá ruka zostala na jej holom stehne.

Zakričala, "pusť ma dole!"

"To si nemyslím. Takto ľudia z minulých storočí zaobchádzali so ženami," povedal, keď kráčal dole kopcom.

Jej ruky boli na jeho chrbte, keď odvetila, "možno praľudia! Zlož ma dole, toto je trápne!"

"Prinúť ma," zasmial sa. Bol takmer pri dome a väčšina Weasleyovcov sedela na prednej verande. Ukazovali a smiali sa na nich.

"Zlomila si členok?" zavolal George.

"Stavil by som sa, že zabudla ako sa chodí," povedal Charlie.

"Možno sa konečne rozhodol ukázať jej, kto nosí nohavice," povedal Bill.

"Nemyslím si, že sa tvári šťastne," vyhlásila Fleur.

Harry vyšiel z predných dverí, práve keď Hermiona revala na Draca, aby ju pustil dole. Zišiel z verandy a povedal, "ruky dole z mojej priateľky, Draco."

Draco sa zastavil a povedal Hermiona, "a ty si myslíš, že ja som z minulého storočia. Kto hovorí 'ruky dole z mojej priateľky', Hermiona?"

Hermiona vyklonila hlavu, aby sa pozrela cez rameno. Harry jej to uľahčil tým, že prešiel Malfoyovi za chrbát. "Harry, prinúť ho dať ma dole."

"Ako?" usmial sa Harry.

"Povedz mu, že ho zmlátiš tak, až z neho polezú sračky, ak to neurobí," povedala Hermiona. Draco ju udrel silno po zadku, "AU!" zajačala. (PP: you will beat the shite out of him – ja viem, hrozný preklad, normálne by som dala vymlátiš dušu, ale má to byť neslušne a nič iné ma nenapadlo.)

"Vážne, Grangerová, bacha na jazyk. Na dvore sa hrajú deti." Draco ju udrel ešte raz. Kopla nohami.

"Som totálne strápnená!" prehlásila Hermiona. Harry prešiel nazad pred dvojicu.

"Malfoy, dosť, zlož ju na zem," povedal Harry. V skutočnosti natiahol pred seba ruky. Draco sa uškrnul, prehodil si ju zo svojho plecia do svojho náručia a potom usadil do Harryho čakajúcich rúk. Harry ju zložil na zem.

Hermiona civela na Draca a povedala, "to bolo hlúpe!"

"Myslel som si, že to bola sranda," odvetil.

"Dúfam, že si sám na seba pyšný!" vyšplechla Hermiona.

"To som, pretože som šokovaný, že som ťa vôbec mohol zdvihnúť. Som silnejší než som si myslel," povedal Draco, kráčal od nej preč, aby sa pripojil k ostatným na verande. Všetci sa smiali na jeho vtipe.

Obzrel sa na ňu, s úsmevom, ale zbadal, že ona stále stojí na tom istom mieste a že má na tvári smutný výraz. Hrom do toho! Znova ju rozrušil. Robil si z nej žarty, podpichoval pred davom ľudí, presne tak ako to robieval na škole, jediný rozdiel teraz bol, že ju miluje a aj keď sa mu páčilo byť centrom pozornosti, nechcel zraniť jej city. Harry venoval Dracovi nevraživý pohľad a zobral Hermionu za ruku, aby ju odviedol nabok za dom.

Draco chcel ísť za nimi, ale Ginny položila ruku na jeho plece. "Nechaj, nech sa  s ňou Harry porozpráva," povedala Ginny.

"Asi jej povie, 'pozri, hovoril som ti, že je to idiot'," odvetil Draco.

"Možno to povie, ale tiež jej pripomenie, aby sa cez to preniesla, a pripomenie jej, že je medzi ľuďmi, ktorí ju milujú a neprajú si nič iné ako jej šťastie a to vrátane teba," vyhlásila Ginny. Otočil sa k Ginny a prikývol. Dúfal, že má pravdu. "Poďme pomôcť mame s obedom. Mala drobnú prácu, ktorú chcela, aby ste ty a Hermiona urobili, ale pretože je Hermiona indisponovaná, kvôli tebe, počítala by som, že to budeme musieť urobiť my dvaja, ty a ja." Ginny popadla Draca za ruku a viedla za roh domu.

"Vy všetci obedujete tak zavčasu, ha?" spýtal sa.

"Nie, obedujeme o pol druhej, ale musíme niečo pripraviť. Mama robí veľký zelený šalát. Ty a ja ideme natrhať nejakú zeleninu zo zeleninového záhona," povedala Ginny.

Draco sa na ňu pozrel nedôverčivo a spýtal sa, "prečo miesto toho nejdeme do obchodu s potravinami?"

"Pretože máme zeleninový záhon, ty hlupák," povedala Ginny a prevrátila očami. Priblížili sa k záhonu a Ginny prešla cez drôtený plot. Obzrela sa a povedala, "poďme, Malfoy."

Pozrel sa na svoje ruky, "zašpiním si svoje ruky?"

"Pre Merlina," povedala spoza neho Hermiona. Usmievala sa. Oči mala červené, lemované nedávnymi slzami, ale usmievala sa.

Skusmo k nej prešiel a povedal, "je mi to tak ľúto, Hermiona. To do mňa vošiel ten starý surovec, robil som si z teba srandu a smial som sa na tvoj účet, a bolo to neuveriteľne debilné a nesprávne. Je mi to tak ľúto. Chcem byť lepší človek než som kedysi bol."

Hermiona sa pozerala na zem a povedala, "je divné, že práve toto hovoríš, pretože som mala takmer pocit, že som nazad v škole a že ma znova voláš 'humusáčka' a robíš si žarty z mojich vlasov a zubov."

Sklonil hlavu, aby sa jej pozrel do očí. Položil jednu ruku pod jej bradu. "Je mi to tak ľúto. Je mi odpustené?"

"Vieš, ak sa nedokážeme preniesť cez niečo ako toto, čo budeme robiť, keď k nám prídu skutočné problémy? Harry mi to pripomenul," povedal Hermiona. Draco sa obzrel, pretože Harry pomáhal svojej žene so zeleninou.

"Potter nie je úplne beznádejný, že?" povedal Draco. Objal ju rukami a povedal, "nechajme ich dokončiť túto manuálnu prácu. Mali by sme sa vrátiť k nášmu opaľovaniu."

Harry to začul a pozrel nahor. "Nie, pretože Ginny a ja robíme to, čo Molly pôvodne žiadala od teba a Hermionu, aby ste urobili, môžete ísť urobiť moju a Ginninu prácu."

Draco sa zaškeril a riekol, "čo prosím pekne bola vaša práca?"

Harry sa zasmial a povedal, "choďte do domu a zistite si to sami." Znova sa zasmial a Ginny sa smiala spolu s ním.

"Pánabeka, Malfoy, do čoho si nás to dostal?" spýtala sa Hermiona, zobrala ho za ruku a viedla ho do domu.

"Aj ty máš svoj podiel viny, Grangerová," povedal. "Keby si neušla s plačom ako malé decko, boli by sme práve teraz živí a zdraví v zeleninovom záhone."


Kapitola 32



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Túto kapitolu venujem hatifnatif. Prajem ti, aby všetko dobre dopadlo. A keď sa raz dostaneš do podobnej situácie (a čo sa určite dostaneš) a spomienka na túto kapitolu ti vyvolá úsmev na tvári, tak to stálo za to.

Ďakujem všetkým za podporu.



Kapitola 32

Hermiona odignoruje jeho vyhlásenie. Nebola to jej chyba. Neušla preč s plačom.

Nie, vôbec nebude ignorovať jeho vyhlásenie. "Neušla som s plačom ako decko. A keby si sa tak nebál, že si zašpiníš svoje ručičky, potom by sme presne v tejto minúte boli živí a zdraví pri zbieraní zeleniny!"

Pustila jeho ruku a otvorila sieťové dvere. Pani Weasleyová a Fleur práve vaľkali na stole cesto. "Hermiona, drahá, nevidela si Ginny a Harryho? A kde je zelenina?"

Hermiona sa pozrela na Draca a potom naspäť na Molly. "Harry a Ginny trhajú zeleninu. Poslali nás, aby sme urobili ich prácu."

Fleur sa zachichúňala a pani Weasleyová sa zasmiala. "Viete, čo je ich práca?"

"Nie," povedala Hermiona pomaly, trochu vystrašená. Draco stál za Hermionou, dokonca viac vystrašený než ona.

"Choďte hore, do Billovej starej izby a on vám to vysvetlí," povedala Fleur. Draco zobral Hermionu za ruku a viedol ich na poschodie.

"Možno chcú, aby sme otestovali matrace alebo niečo také," žartoval Draco.

"Ty si blbec," vyhlásila Hermiona. Kráčali po chodbe do Billovej starej izby. Sedel na posteli, držal plačúce, kričiace a zašmudlané batoľa.

"Čau, Hermiona, kde je Ginny?" spýtal sa Bill a postavil sa so svojou dcérou v náručí.

"Vonku. Tvoja mama nám povedala, aby sme sa sem išli pozrieť, čo máš pre nás nachystané za prácu," povedala Hermiona.

Billovi sa na tvári zjavil takmer diabolský úškrn. "Ty a Malfoy budete robiť Ginninu prácu?" spýtal sa.

"Možno," vyhlásila bojazlivo Hermiona.

"Nastav ruky, Malfoy," povedal Bill. Draca sa obzrel na Hermionu a potom na Billa a potom nastavil svoje ruky. Bill vložil svoju plačúcu dcéru do Dracových rúk. Draco držal dieťa od seba, ďaleko od svojho tela, akoby to bola jedovatá háveď alebo niečo podobné.

"Po okúpaní ju uložte, aby si pospala," povedal Bill. Kráčal po chodbe a smial sa celú cestu.

"Zober ju!" povedal Draco a natrčil ju smerom k Hermione.

"Prečo ja?" spýtala sa Hermiona.

So stále natiahnutým jačiacim dieťaťom pred sebou povedal, "pretože si žena. Chyť to dieťa."

"A ty SI pračlovek," povedala Hermiona, keď cúvala preč.

Draco urobil dva kroky bližšie a povedal, "zober ju, je špinavá a strašne smrdí."

Hermiona sa ukryla za dvermi, "s deťmi to neviem."

"A myslíš, že ja áno?" spýtal sa.

"Si bližšie k jej intelektu a si asi tak rovnako vyzretý," povedala Hermiona, už celkom za dverami.

Odsunul od nej nohou dvere a povedal, "zober to ufúľané decko!"

"Len ju drž. Prečo by sme sa mali zamazať obaja, a rozhodne si bližšie k jej veku," odvetila Hermiona.

"To nedáva žiadny zmysel! Zober ju, prosím," Draco takmer skučal. Dieťa plakalo hlasnejšie.

"Vážne, Malfoy, drž ju, pôjdem pripraviť vodu," povedala Hermiona. Vybehla zo spálne smerom ku kúpeľni a zatvorila za sebou dvere. Draco prešiel ku kúpeľni a kopol nohou do dverí, aby otvorila, pretože ruky mal obsadené.

"Grangerová, zober odo mňa to dieťa! Vážne, plače to, je to špinavé a  myslím, že sa to samé znečistilo!"

Hermiona otvorila dvere a povedala, "myslím, že má dva roky. Asi chodí sama na nočník, takže sa asi ne... oh, panebože, myslím, že máš pravdu. Smrdí naozaj strašne!"

Hermiona cúvala nazad, ruky pred sebou.

"Zober to decko, hneď!" jačal Draco. Dieťa plakalo stále hlasnejšie.

"Draco, desíš ju," povedala Hermiona, už sa smiala. "A mňa desíš tiež."

"Vlastne ona desí mňa," vrátil Draco. Hermiona vypla vodu a vyskúšala ju. Bola príliš horúca. Na chvíľu pustila studenú.

Čoskoro Viktória prestala plakať, pretože Malfoy, ktorý ju stále držal natiahnutú pred seba, s ňou teraz hojdal dopredu a dozadu ako s kyvadlom hodín. Hermiona sa pozrela nahor, keď konečne voda získala správnu teplotu a povedala, "zdá sa, že to zaberá. Páči sa jej to." Hermiona sa pozrela na dieťa a povedala, "tik, tak, Viktória je ako hodinky, veľmi, veľmi špinavé hodinky!" Dieťa sa usmialo. Hermiona sa usmiala. Draco zbledol.

"Zober ju prosím," povedal Draco.

Hermiona si zobrala dieťa a posadila sa na zem. Draco prešiel k otvoreným dverám kúpeľne a postavil sa na prah. "Prečo si až tam?" spýtala sa Hermiona, vyzula dieťaťu topánočky a ponožky.

"Možno budem musieť náhle ustúpiť," povedal. "Chcem byť blízko pri dverách, keď z nej vyzlečieš tie nohavice, pre každý prípad."

To v skutočnosti znepokojovalo aj Hermionu. Pretože jej malé šortky a nohavičky bolo všetko, čo zostalo, Hermiona položila dieťa na chrbát, na koberček kúpeľne a začala vyzliekať zvyšok odevu.  Draco si chytil nos. Hermiona nakukla na dieťa a povedala, "Oh, PÁNABEKA!"

Draco vybehol z miestnosti a kričal, "FUUUJ! To je hnusné! Ako vždy vôbec žiadne spôsoby!"

"Draco, poď sem a pomôž mi!" zajačala Hermiona.

"Neviem, čo mám robiť!" zajačal nazad z chodby, ruky vo vzduchu.

Hermiona sa takmer rozplakala. "Ani ja nie!" Zbalila špinavé nohavičky a šortky do rohožky v kúpeľni a odložila to do rohu. Zobrala flanel a vyčistila ju. Skoro sa dvakrát povracala. Nakoniec sa pozrela na dvere a povedala, "Malfoy, vzduch je čistý, vráť sa."

Posunul sa tvárou o palec smerom k dverám. "Dostala si všetky tie kakance?"

Hermiona sa zasmiala. "Áno, dostala som všetky tie kakance!" Položila dieťa do vane, kľakla si pri boku a s čistou handrou ju začala umývať, kým ono špliechalo navôkol. Draco prišiel a posadil sa na okraj vane. Hermiona opláchla dieťaťu blonďavé vlásky a dala jej trochu šampónu na hlavu. Umyla jej vlasy. Zobrala pohár a začala jej umývať vlasy.

Draco bol zhypnotizovaný. Ani raz z Hermiony nespustil oči. Nakoniec prehovoril, "povedala si, že nevieš ako sa to robí."

"Nuž, nikdy predtým som to nerobila," povedala, ale je to dosť ľahké. Napokon, viem ako sa vykúpať, takže myslím, že viem ako to dať niekomu." (PP: so I guess I know how to give one.”  to je možno dvojzmysel, mala na mysli dať niekomu kúpeľ. Druhý význam je - spať s niekým, tak si vyberte.)

"Budeš musieť niekedy dať aj mne, a ja posúdim tvoje schopnosti," usmial sa. Pozrela sa na neho a tiež sa usmiala. Vrátila sa k špliechaniu s dieťaťom. Draco si pomyslel, že Hermiona vyzerá tak nádherne. Predklonil sa a pobozkal ju na hlavu.. Potom pobozkal vrch hlavy dieťaťa.

"Toto nebolo také ťažké," povedal Draco.

"Ty si nič neurobil," vyhlásila Hermiona.

"Držal som ju," pripomenul Draco.

"Fajn, zožeň čistý uterák a znova ju môžeš držať," povedala Hermiona. Draco sa postavil, stiahol huňatý uterák z police a Hermiona usadila mokré dieťa do jeho náručia. Zabalil ju až po vrch a nasledoval Hermionu do druhej izby. Hermiona povedala, "Bill jej tu nechal nejaké čisté oblečenie. Máme ju obliecť."

Hermiona ju dosušila a potom sa s dieťaťom v náručí posadila. Snažila sa ju obliecť. "Nemôžem jej dostať ruky do rukávov," povedala Hermiona.

"Nikdy si neobliekala malé bábiky?" zasmial sa Draco.

"Iste, ale tie sa nekrútili dookola a keď som mala problém dostať im ruky do rukávov, tak som im len oddelila ruky a potom som im ich znova pripojila," povedala Hermiona.

"To by som ti s ňou neodporúčal," chichúňal sa.

"HA, HA!" odpovedala.

Nakoniec ju obliekla, bez topánok a ponožiek. "Draco, navleč jej ponožky. Urob aspoň niečo užitočné."

Draco si sadol na zem, pred Hermionine nohy a načiahol sa, kým Hermiona držala dieťa v náruči a uhládzala mu vlásky. Zobral jej malú nožičku a navliekol jednu ponožku. Začal s druhou, ale namiesto toho privoňal k nožičke dieťaťa a povedal, "Eww, smradľavé!"

Viktória sa zasmiala. Rovnako Hermiona. Draco ju pošteklil na nohe a potom navliekol druhú ponožku. Hermiona sa postavila a povedal, "choď pohľadať nejakú knihu, ktorú jej môžeme prečítať." Hermiona si ľahla chrbtom na malú posteľ s dieťaťom pri boku. Draco sa vrátil do izby a podal Hermione knihu. Hermiona sa pozrela na obálku a povedala, "Magické príšery a ako ich zabiť?"

"Nemohol som nájsť nič iné," odvetil.

"Choď do Ginninej starej izby. Je tam celá polica detských kníh, vážne," povedala mu Hermiona. Odhodila tú druhú knihu na zem.

Draco sa vrátil s knihou rozprávok. Hermiona ležala na boku, zatiaľ čo dieťa bolo na chrbte a začala čítať. Draco stál pri nohách postele a sledoval ich. Nakoniec povedal, "môžem sa pridať?" Hermiona pokračovala v čítaní, ale prikývla hlavou. Draco sa vyštveral na posteľ, za Hermionu, a objal ju rukami. Lícom spočinul pri jej tvári. Netrvalo naozaj dlho než dieťa zaspalo. Hermiona sa obzrela cez plece a Draco mal zatvorené oči tiež.

Odložila knihu a posadila sa. Vyliezla z postele, opatrne, aby nezobudila dieťa. Naklonila sa k Malfoyovi a povedala, "Draco?"

Otvoril oči. "Nespal som. Len som si túto chvíľu vychutnával. Bol to jeden z najlepších okamihov môjho života."

Hermiona mu položila ruku na líce, zohla sa nadol a pobozkala ho nežne na líce. "Vrátane tej časti s kakancami?" spýtala sa, keď sa znova postavila. Draco sa postavil vedľa nej.

"Nuž, bez toho by som možno dokázal žiť, ale čo čakáš, to dieťa, dokonca aj keď je spolovice Fleur, je stále tiež polovičný Weasley." Draco sa znova pozrel na posteľ, kde Hermiona upravovala prikrývky dieťaťu na nohách. Z každej strany položila vankúš a potom zobrala Draca za ruku. Vyšli z izby a zatvorili za sebou dvere tak, že boli odchýlené len na štrbinku.

Len čo boli na chodbe, hodila sa mu okolo krku a priložila svoje líce k jeho. "Bude z teba báječný otec."

"Snažíš sa mi niečo naznačiť, pretože úprimne, nie je trochu zavčasu, aby si už bola tehotná?" žartoval.

"Chcela som povedať, že niekedy," odvetila. Nechala hlavu na jeho pleci. Pohladil ju po vlasoch.

"Si taká prirodzená. Zamiloval som sa do teba ešte raz, len preto, že som videl ako sladká a prirodzená si bola s tým dieťaťom," chválil ju Draco, "len ťa asi musím nechať bosú a tehotnú."

"Jaskynný chlap," povedala Hermiona a pleskla ho po ruke.

"Jaskynná žena," zasmial sa Draco nazad. (PP: príde niekto na to, ako sa povie žena od pračloveka?)

Hermiona sa zasmiala, "predok mojich šiat je stále vlhký. Zober prútik a osuš ma, prosím."

"Mám lepší nápad," povedal Draco a viedol ju do bývalej Ginninej izby.

Hermiona bola zvedavá, vzrušená a trochu unavená, všetko naraz.


Kapitola 33



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Konečne aspoň čosi. Fakt to teraz nejde. Kto to tipoval takýto vývoj?



Kapitola 33

Hermiona bola zvedavá. Čo to navrhoval a prečo tak slepo išla za ním? Vážne, najhoršia (najlepšia) vec, čo by mohol urobiť, je, že by jej vyzliekol šaty, nejako ich usušil a to by možno mohlo byť zaujímavé.

Opatrne z neho nespustila oči, keď prekročila prah dverí a unavene sledovala ako zatvoril dvere. "Čo zamýšľaš, Malfoy?" spýtala sa.

"Idem ti vysušiť šaty," povedal, jeho obočie sa rýchlo zdvihlo a kleslo.

"So svojím prútikom?"

"Nie," povedal, zobral ju za ruky a trel ich hore a dolu. Pritiahol ju bližšie k stredu izby.

"S mojím prútikom?"

"Grangerová, Grangerová, Grangerová, vôbec žiadna mágia sa nepoužije," odvetil. Položil svoju ruku na predok jej letných šiat, priamo pod vypukliny jej prsníkov. "Áno, stále dosť vlhké."

"Malfoy?"

"Áno?"

"Nevyzlečiem si šaty," povedala.

"Pánabeka, ty si už ale napred. Nikdy by som to od teba nečakal," povedal, keď klesol na koleno.

"MALFOY!" stroho riekla. Obzrela sa na zatvorené dvere. Zamkol ich? Dobre, zamkol.

"GRANGEROVÁ!"  posmieval sa. Položil ruky na jej zadok a pritiahol si ju bližšie. Nazrel spoza jej tela, aby zistil, či zamkol dvere. Zamkol.

Pritiahol si ju bližšie a začal zľahka fúkať na látku jej šiat. Pri jeho pozícii, na zemi, na kolenách, bola jeho tvár v jednej rovine s tým vlhkým miestom vpredu. Hermiona sa na neho pozrela, ale videla len vrch jeho nádherných blond vlasov.

"Máš v úmysle to vysušiť fúkaním?" spýtala sa sarkasticky. V jej vnútri sa z jej orgánov stávala želatína, z jej nôh guma.

Stále fúkal na ružové, bavlnené šaty, priťahajúc si ju ešte bližšie. Jeho pravá ruka spočívala na jej boku, jeho ľavá ruka ovinutá okolo zadnej časti jej lýtka a pohybovala sa hore a dolu.

"Draco?" spýtala sa so zatajeným dychom.

"Áno?" odvetil potichu. Na chvíľu prestal fúkať, aby sa na ňu pozrel.

"Prečo?"

"Čo prečo?" spýtala sa.

"Chcem povedať, prečo mi toto robíš?" spýtala sa tak potichu, že ju skoro nemohol počuť. Postavil sa. Uprene sa na ňu zadíval a ona si nebola istá ako rozlúštiť jeho pohľad. Znova sa spýtala, "vieš, čo mi robíš?"

"Hermiona," povedal pomaly, priložil jednu ruku na jej hrdlo, druhú na jej chrbát. "Chceš vedieť prečo alebo čo? Naraz len jedna otázka."

"Nesprávaj sa ku mne povýšene," odvetila. Tvárila sa smutne.

"O tom by sa mi ani nesnívalo," povedal úprimne. Naklonil sa dopredu a okusoval jej krk. Malými bozkami, hore a dolu, priamo nad jej pulzným bodom. Hermiona sa chcela rozpustiť. Takmer sa. Skôr než si uvedomila, čo sa deje, mal ju v náručí a položil ju na posteľ. Vyčkával nad ňou, jeho ruka na jej bruchu a druhá pod jej hlavou. Znova sa predklonil a pobozkal jej odhalenú hruď vo výstrihu jej šiat. Zdvihol hlavu a opäť fúkol na šaty.

Prikryla si rukou oči a povedala, "to bude trvať príšerne dlho, kým mi takto osušíš šaty."

Zasmial sa. Pomyslel si, že je rozkošná, keď je sexuálne sklamaná. "Možno na teba nefúkam kvôli vysušeniu šiat. Čo by ste na to povedali, slečna Grangerová?"

"Povedala by som, že ti verím," zašepkala a odkryla si oči. Vložila si ruku do vlasov. Jeho tvár bola tak blízko jej. Mohol by ju rovnako dobre pobozkať. Jeho ústa sa hrali s jej, ťahali, pritláčali, klesali hlbšie a hlbšie v sviežosti jej pier.

Hermiona položila ruky na jeho ramená a odtlačila ho.

"To nateraz stačí," povedala. Jej oči sa zdali zamračené. Všimol si jej skľúčenosť.

"Prečo to stačí? Pre mňa to nie je dosť." Sklonil sa po ďalší bozk. Odtlačila ho skôr než jeho pery dokázali nájsť jej.

"Draco, je takmer obed, nedeľa a sme v Brlohu. Čo odo mňa čakáš? Prosím."

Mala pravdu.

"Takže, so mnou to nemá nič spoločné, pravda?" spýtal sa pre potvrdenie. "Nie si frigídna, ani ti to nie je odporné? Nezmenila si svoj názor ohľadne mňa? Jediné, prečo chceš prestať, je len kvôli tomu, že je takmer obed, je nedeľa a sme v Brlohu?" opýtal sa.

Posadila sa na posteli a on urobil to isté. "Neklaď mi hlúpe otázky," odvetila. Položila nohy na podlahu, prešla k špinavému oblečeniu zo včera, ktoré bolo poskladané v úhľadnej hromádke v rohu, získala svoj prútik a usušila si šaty.

Už chcela odísť, ale on vyskočil z postele a oprel ju o dvere. Usmieval sa. Položil ruku spakruky na jej šaty a povedal, "moja, môj spôsob bol rýchlejší."

"Draco!" odvetila.

"Čo je?" spýtal sa.

"Mätieš ma," odvetila. Pohla sa nazad, aby sa znova posadila na posteľ. "Toto je také iné a nezvyklé a ty si taký nežný a milý. Čo to všetko znamená?"

"Neznamená to nič alebo to znamená všetko," odpovedal záhadne.

"Nebuď hlúpy. Samé kecy. Naozaj si myslíš, že si do mňa zamilovaný?" spýtala sa. Prišiel sa posadiť vedľa nej na posteľ a zobral ju za ruku.

"Nemyslím si, že som. Viem, že som," povedal, teraz taký vážny ako bola ona. "Toto nie je žart a ja si nerobím srandu. Toto je pravé. Prečo pochybuješ, že je to skutočné?"

"Takže, vážne," začala, "keď tento deň skončí, máš v pláne sa so mnou znova stretnúť?"

Draco sa zhlboka nadýchol a potom povedal, "myslel som si, že o tejto téme sme sa už urozprávali k smrti a pochovali ju. Áno, Hermiona, stále mám v pláne sa s tebou vidieť, zajtra, a pozajtra a popozajtra a potom na ďalší deň a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej až do nekonečna."

Usmiala sa. To bolo to, čo potrebovala počuť. Postavila sa, jej ruka stále v jeho a povedala, "poďme sa pozrieť, či ešte s niečím iným nemôžeme pomôcť s obedom." Začala ho ťahať dopredu, ale on zostal na posteli.

"Hermiona, odpovedz mi na jednu otázku skôr než pôjdeme dole," spýtal sa, zrazu zadumaný.

"Na akú?" spýtala sa, otočila sa tvárou k nemu, jej ruka stále pevne zovierala tú jeho.

"Keby som ťa požiadal, aby si si ma vzala, práve teraz, a myslel som to úprimne, čo by si povedala?"

"Žiadaš ma o ruku, práve teraz, práve tu?" povedala, zadumanejšia než on predtým.

"Mohol by som," povedal, "navyše, čo ak by som ťa požiadal, práve teraz, práve tu, aby si si ma vzala a povedal, že chcem, aby to bolo čo najskôr, povedzme do jednej. Dvadsať štyri hodín od začiatku nášho vzťahu. Čo by si na to povedala?"

"To by bolo nemožné!" zasmiala sa. Zdvihla jeho zápästie, aby sa pozrela na jeho hodinky. "Je 11.33! Nemôžeme sa zobrať do hodiny a pol. Je sobota, takže by sme nedostali povolenie na sobáš, pretože dnes je ministerstvo zatvorené a v takom krátkom čase nedokážeme nájsť úradníka, či prstene, či šaty a vôbec nič. Si blázon!"

"To nebola moja otázka a nie je to tvoja starosť. Len mi odpovedz, áno alebo nie. Povedala by si áno, keby som ťa požiadal alebo nie?" Náhle vstal, pozrel sa na ňu úzkostlivo a stisol obe jej ruky. "No tak, Grangerová, dôveruj v nemožné a predveď mi chrabromilskú odvahu! ÁNO ČI NIE?"

"ÁNO!" vyhŕkla.

"ÁNO?" spochybnil.

"ÁNO!" povedala, zasmiala sa a celá sa triasla. "MOJA ODPOVEĎ JE ÁNO!"

"Potom to nechaj na mňa!" povedal. Zbehol dole schodmi. Postavila sa na vrch schodov a sotva vedela, čo si myslieť alebo čo urobiť. Práve sa chcela za ním rozbehnúť, keď sa prihnal nazad hore schodmi, pobozkal ju prudko na pery a povedal, "budem hneď späť! Povedz Weasleyovcom, aby pozdržali obed, pretože sa môže hodiť ako naša hostina!"

Dlhé okamihy potom, čo odišiel, zostala na vrchnom schode. Harry Potter sa vyštveral po schodoch a povedal, "kde sa do pekla Malfoy tak ponáhľal? Jačal niečo o svadbe."

"Ideme sa brať," povedala Hermiona pokojne.

"Nie, nejdete," povedal Harry s úsmevom. Ešte ste ani nemali rande."

"Nie, ideme," opravila ho.

"Dobre, fajn, kedy je tá šťastná udalosť?" opýtal sa Harry, oprel sa o stenu a zdvihol ruku nahor, aby ju pohladil po líci.

"O jednej," povedala samoľúbo.

"Áno, správne," zasmial sa Harry, "dnes o jednej? To je smiešne."

"Prečo si myslíš, že je to smiešne?" zamračila sa Hermiona. Pretlačila sa okolo neho a začala schádzať dole schodmi. Rozbehol sa za ňou.

"Nevydávaš sa!" naliehal Harry.

"Kto sa vydáva?" spýtala sa Ginny, ktorá práve vošla do kuchyne, keď Harry a Hermiona zišli po schodoch.

"Malfoy a ja," povedala pokojne a postavila sa do stredu kuchyne.

Ginny sa znova zasmiala a povedala, "oh, a pekne prosím, kedy je tá šťastná udalosť?" Tiež si myslela, že je to žart. Myslela si, že je to ďalšia z tých ich rečí o 'rýchlom vzťahu'.

Harry prešiel okolo Hermiony a povedal svojej žene, "o jednej, dnes! Odteraz o niečo viac než hodinu!"

"NIE!" zasyčala Ginny. Otočila sa k Hermione a zopakovala, "NIE!" Položila ruky Hermione na plecia a silno ňou zatriasla. "Všetci sme sa tešili, keď sme videli ako tu vy dvaja posledné dva dni poskakujete a nikto nie je šťastnejší než ja, že si šťastná, ale nemôžeš sa vydať za muža, ktorého sotva poznáš! Hlavne nie za Draca Malfoya!" Kým Ginny triasla svoju priateľku, všetci zvyšní Weasleyovci pomaly vošli do kuchyne, aby zistili príčinu hlasnejších hovorov.

Každý na ňu začal kričať, veci ako "je to kvôli Ronovi?" a "buď rozumná!" Niekto dokonca povedal, "nie je pre teba dosť dobrý." Hermiona sa pozrela na svoju akože rodinu, pokrútila hlavou a keď sa jej v očiach objavili slzy, vybehla zadnými dverami a neprestala utekať.


Kapitola 34



.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Tak ešte jednu, už mi to fakt chýbalo.



Kapitola 34

Hermiona neprestala utekať, až kým nezacítila, že ju pichá v boku a že viac nemôže dýchať. Ani nevedela, kde je, pretože bola tak ďaleko od Brloha. Posadila sa na zem, pritiahla si kolená k telu a dala sa do plaču.

Mali pravdu. Mali úplnú pravdu. Nemôže sa vydať za muža, s ktorým dokonca ani nechodila. To nebola ona. Bola to len reakcia na skutočnosť, že sa Ron práve oženil. Bolo to príliš rýchle a príliš skoro.

Napriek tomu, prečo sa to zdalo také správne?

Vedela vo svojom srdci, že to správne je. Vedela, že miluje Draca. Prečo to nikto iný nedokázal vidieť? Prečo záležalo na tom, čo si myslia?

Ginny mala dokonca tú drzosť povedať, že tu dva posledné dni 'poskakovali'. To bolo to, čo si všetci mysleli? Všetci jej len pritakávali. Ju nikto vlastne nepodporil. To bolelo. Ťalo to Hermione do živého. Bolelo to viac než, keď ju Ron opustil.

No a čo, že nechodí s Dracom celé roky? Chodila celé roky s Ronom a pozrite, kam ju to dostalo. Jediné na čom záležalo, bolo to, čo chcela ona. Hermiona nikdy nebola sebeckým človekom. Vždy jednala v prospech ostatných. Tentoraz vo svojom živote chcela urobiť to, čo chcela urobiť ona. Chcela sa vydať za Draca Malfoya. Koniec príbehu.

Postavila sa a začala kráčať nazad. Možno by mohla ísť rovno domov. Keby len mala svoj prútik, mohla by sa odmiestniť preč. To bolo to, čo chcela. Len odísť preč a nikdy viac sa sem nevrátiť. Toto miesto bývalo pre ňu tým najdôležitejším miestom, popri jej vlastnom domove a Rokforte. Niektoré z jej najlepších období prežila v Brlohu a to vrátane posledných dvadsaťštyri hodín. Vráti sa späť a všetkým sa im postaví zoči-voči. Aspoň toľko si zasluhovali.

Draco bol preč len 20 minút. Keď chcel, dokázal konať rýchlo. Mal priateľa, ktorý pracoval v registri obyvateľstva na ministerstve (PP: matrike). Narýchlo zapracovali na tom, aby získali povolenie. Poznal ďalšieho človeka, ktorý mal povolenie vykonávať svadby. Kontaktoval toho muža a on povedal, že sa s ním v Brlohu stretne okolo jednej. Poslal sovu jej rodičom, len pár viet, že je priateľom Hermiony a že pošle niekoho, kto ich vyzdvihne o jednej a privedie do Brlohu, pretože sa ich dcéra vydáva. Nedokázal urobiť nič ohľadne prsteňov alebo šiat. Iste, na ničom z toho vlastne nezáležalo. Vrátil sa do domu, čakal oslavu a na miesto toho uvidel každého jedného obyvateľa domu sedieť za kuchynským stolom so zvesenou hlavou, zamračenými tvárami a pred sebou zovreté ruky. Rýchlo ich prezrel a spýtal sa, "kde je Hermiona?"

Harry sa postavil a odvetil, "nevieme. Utiekla. Malfoy, nemôžeš vážne uvažovať o manželstve!"

"Čo do pekla ste jej vy všetci povedali?" naliehal.

Ginny sa postavila. "Sme jej priatelia, Malfoy! Len sme ju chceli priviesť k rozumu. Bola na týchto 'výšinách lásky' posledných 24 hodín, ale chceli sme, aby čelila realite. Nič z tohto nie je skutočné!"

Draco civel na Harryho a spýtal sa, "čo ste urobili?"

"Povedali sme jej pravdu! Musí čeliť pravde, Malfoy," vysvetľoval Harry. "Toto nie je skutočná láska! Nezamiluješ sa do niekoho za jeden deň! Toto jej len napokon prinesie viac žiaľu a bolesti."

"Ako sa opovažuješ," vyšplechol Draco. "Ako sa vy všetci opovažujete! Tvrdíte, že ju milujete a neprajete si nič iné, len pre ňu to najlepšie, ale keď to najlepšie prichádza, hodíte ju vlkom. Je mi fuk, čo si hocikto z vás myslí alebo hovorí! Milujem ju a chcem ju urobiť šťastnou! Chcem sa s ňou oženiť! Myslel som si, že by sme to mohli urobiť tu, medzi jej priateľmi, jej rodinou, ale myslím, že nie. Stane sa to, či vy všetci chcete alebo nie. Buď ju môžete podporiť alebo ju stratíte. Vaša voľba."

Vybehol zadnými dverami a poobzeral sa. Zajačal, "HERMIONA!". Začal bežať. Nemal tušenia, kde je alebo ako ju nájde, len vedel, že ju musí nájsť.

Hermiona bola na ceste nazad do Brlohu, aspoň si teda myslela, že je. V skutočnosti sa trochu stratila, kým chtiac-nechtiac bežala rôznymi smermi. Začula ako na ňu Draco kričí. Bežala za zvukom jeho hlasu.

Bola v hustej zalesnenej oblasti a zastala pri strome, aby chytila dych. Draco vošiel do lesa a zbadal ju. "Hermiona?" spýtal sa. Pribehol k nej. Všimol si jej slzami zmáčanú tvár. Neodvážil sa jej dotknúť. Namiesto toho povedal, "skôr než niečo povieš alebo urobíš, vedz túto pravdu. Milujem ťa."

Začala znova plakať a hodila sa mu do náručia. "Vieš, že oni všetci majú pravdu."

Trochu ju od seba odtlačil, aby sa na ňu pozrel, "nie, nemajú. Nemajú pravdu. My máme pravdu. To, čo cítime, je skutočné. Chceš si ma vziať?"

"Áno," povedala, pretože chcela a nebola schopná klamať.

"Chceš si ma vziať, pretože ma miluješ alebo preto, že sa chceš vydať?" spýtal sa ešte raz.

"Chcem si ťa vziať, pretože ťa milujem," povedala potichu. Oprela si líce o jeho hruď. Pohladil ju po chrbte. Jej pokožka pod jeho dotykom bola taká teplá a jemná.

"Chcem si ťa vziať, pretože ťa tiež milujem." Pobozkal ju navrch hlavy. "Svadobné povolenie, úradník, a tiež tvoji rodičia sú na ceste. Urobíme to tu alebo niekde inde?"

"Možno by sme mali ísť niekam inam," povedala pokorne. Ak to Weasleyovci a Harry nepodporujú, nie je žiaden dôvod ich do toho zaťahovať. Chápala ich výhrady, pretože ich ukrývala tiež, ale tiež hlboko vo svojom srdci vedela, čo chce. Ten muž pred ňou bol jej budúcnosťou. On bol to, čo chcela. Vedela, že si ho chce vziať od okamihu, keď včera poobede vyšla z kaplnky a zbadala ho ako na ňu čaká. Takto to pociťovala po celý dlhý včerajšok, dlho predtým než ju prvý krát pobozkal, dlho predtým než prvý krát prehlásil, že ju má rad, dlho predtým než sa spolu delili o svoju vášeň. Pravda bola, že toto bolo pre ňu skutočné a nakoniec to bolo to jediné, na čom naozaj záležalo.

Chytil ju za špičky prstov a jemne ich pobozkal. "Poďme im aspoň povedať zbohom," povedal. Vzal ju za ruku, prevesil cez rameno a kráčal s ňou nazad k domu.

Keď sa dostali do zadnej záhrady, stan z Ronovej a Pansyinej svadby, ten stan, ktorý bol postavený počas včerajšej oslavy, bol znova na mieste. Boli pripravené stoličky aj s provizórnou uličkou medzi nimi. Hermiona tam zbadala stáť svoju mamu a otca, dokonca sa usmievali, rovnako ako všetci Weasleyovci. Nedokázala ovládnuť svoju radosť, ani svoje slzy. Začala plakať.

Harry pribehol k nej a povedal, "je mi to tak ľúto, Hermiona. Ja ťa len tak veľmi mám rad, že som chcel, aby si urobila správnu vec, ale vieš čo, toto je tá správna vec. On ťa urobí šťastnou. A ja chcem, aby si bola šťastná." Pobozkal ju na líce.

Otočila sa k Dracovi a povedal, "niet cesty späť, Malfoy. Ak si si istý, urobíme to, nech to znie akokoľvek bláznivo. Povedz mi, si si istý?"

"Som si istý. Takto ťa ani ten hlúpy Oliver Wood nebude môcť znova pozvať von. Vidíš, mám svoje ciele, ktoré chcem dosiahnuť," opätoval úsmev.

"Dajte nám chvíľku, všetci," riekla. Zobrala Draca za ruku a odviedla ho od davu. Stisla jeho ruku a povedala, "a čo tvoji rodičia?"

"Povieme im to, keď bude správny čas. Všetko by zničili. Nechcem, aby nám to niečo prekazilo," povedal pravdivo. "Okrem toho, asi by chceli prísť sem a celú túto šou viesť." Pokúsil sa usmiať, aby ju opätovne upokojil.

"Dobre, Malfoy, ale ak toto nebude fungovať a skončíme tým, že budeme jeden druhého nenávidieť, nakopem ti zadok," povedala a ukázala na neho prstom. Chytil ju za ten prst, ktorý bol teraz pred jeho tvárou a vložil si ho do úst a silno zakusol.

"Au, ty hlupák!" zjakla.

"Ponaučenie číslo jedna, je nevychované ukazovať prstom," povedal a viedol ju späť k davu.

Zastavila ich tým, že odmietla ísť ďalej. Hermiona povedala, "ponaučenie číslo dva, je nevychované hrýzť svoju nastávajúcu."

Naklonil sa k nej a zašepkal, "to je teda blbé, pretože mám v pláne hrýzť dnes večer moju nastávajúcu veľmi často."

Venovala mu tajomný pohľad a povedala, "možno ti to pohryzenie vrátim."

"Dúfam, že áno," odpovedal. Prešiel jej prstom po tvári, krížom cez ústa a ona ho skutočne trochu pohrýzla.

"Poďme vymyslieť desať ponaučení pre dlhé a šťastné manželstvo, Hermiona," povedal Draco, jeho prst bezpečne odstránený z jej úst. "Mám vždy pravdu, ponaučenie číslo tri."

"Oh, vážne?" skoro sa zasmiala. "Nie som si istá, či s týmto súhlasím. Ponaučenie číslo štyri, nesyp zo seba ponaučenia až kým si si nie 100 percentne istý, že sa zakladajú na skutočnosti."

Dobre, pomyslel si. Naklonil sa k nej a povedal, "Práve ma napadlo ponaučenie číslo päť. Ponaučenie číslo päť je, že Hermiona má vždy pravdu, čo upravuje ponaučenie číslo tri, ale je to tak. Myslím, že ak si osvojím toto jedno malé ponaučenie, bude môj život menej komplikovaný."

"Aké pravdivé," odvetila. Naklonila hlavu nabok, ale potom ju naklonila dopredu a nežne pobozkala jeho pery. "Mám ponaučenie číslo šesť. Chceš vedieť, aké to je?"

"Možno," povedal a objal ju rukami okolo pása.

"Ponaučenie číslo šesť je, že Draco je ten najsladšia, najzábavnejšia osoba, ktorú som kedy stretla a budem mu vždy dôverovať a milovať ho pre všetky dni môjho života." Hermiona si oprela líce vedľa jeho. Zakončila zašepkaním do jeho ucha, "a milujem ho, bez ohľadu na to, čo si davy myslia."

"Ponaučenie číslo sedem," odvetil s tvárou vedľa jej, "nedovoľ tým bastardom, aby ťa pokorili."

Hermiona povedala, "s týmto jedným budem vždy súhlasiť. Ponaučenie číslo osem je, že fúkanie na šaty ich nikdy nevysuší."

Čudne sa na ňu pozrel a dodal, "nuž, ponaučenie číslo deväť je: ver mi, keď hovorím, že nejaké dieťa ma pokakané nohavice.“

"Aké veľavravné a aké pravdivé," povedala. "Takže, myslím, že by som mala prísť s tým posledným ponaučením, je tak Draco?"

"Ak musíš. Nemôžem sa dočkať, kým si vypočujem, čo musíš povedať," odvetil. "Hoci, stále mysli na to, že si ponechávam právo vetovať akékoľvek ponaučenie, s ktorým nesúhlasím."

"Samozrejme, a preto moje posledné ponaučenie je, že Hermiona má vždy pravdu," riekla.

"Počkaj! To bolo ponaučenie číslo päť!" povedal. "Premrhala si jedným ponaučením."

"Myslela som, že je ho treba zopakovať," odvetila. Hermiona si zakusla do spodnej pery, ale pristúpil a a jemne do jej zakusol, zachytil ju medzi svoje zuby. Potom ju dlho a zvučne pobozkal.

"Hryzenie, spomínaš?" pripomenul jej. Objal ju rukami okolo pása a priložil svoje ústa na jej, kde sa jemne hral s jej perami skôr než ju konečne pobozkal. Otočil ich oboch znova zase späť a keď sa takmer dostali k ostatným, dodal, "oh, zabudol som na niečo. Počkaj presne tu!" Vbehol nazad do domu. Čo sa chystal teraz urobiť?


Kapitola 35



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Pomaly sa blížime ku koncu. Ďakujem všetkým za komentáre.



Kapitola 35

Pred domov stála úzkostlivo Hermiona a čakala na svojho ženícha. Ha! Keď si uvedomila ten pojem 'jej ženích', uškrnula sa od ucha k uchu. Vždy chcela mať ženícha a práve teraz za jednu hodinu bude jedného mať. Čo bolo na tom zábavné? Všetko toto šlo príliš rýchlo, ich randenie, ich láska, ich zasnúbenie a teraz ich svadba. Z ničoho toho sa ani len nemohla tešiť. Zamyslela sa na krátky moment, či by sa mali vziať práve teraz alebo či by mali počkať. Nebolo by to rovnako romantické, keby proste všetkým oznámili ich zasnúbenie a potom by sa vzali, povedzme do roka odo dneška?

Nie, nie, nie. Teraz nezačne sama pochybovať. Nemala by spochybňovať vlastné rozhodnutie. Mala by spraviť to, čo jej hovoria jej inštinkty, aby urobila a prosto sa vydala. Napokon, byť niekoho ženou bolo dôležité a nie zasnúbenie, či sobáš. Tieto veci boli pre iných ľudí.

Hermiona si priala, aby sa vrátil von skôr než si to sama sebe vyhovorí. (PP: nenapadlo ma nič na české rozmluvit) Zohla sa v páse a zhlboka sa nadýchla. Keď sa znova vzpriamene postavila, bol tesne sa ňou. "Chýbal som ti?" spýtal sa. Hodila sa mu do náručia.

"Draco!" bolo jediné, čo dokázala povedať.

Bol zmätený. Čo mohlo vyvolať jej reakciu? Bol preč päť minút, maximálne. Poťapkal ju po chrbte a povedal, "chceš vedieť, kam som šiel?"

Odtiahla sa od neho a odvetila, "iste, kam si šiel?"

"Nemôžem ti to povedať. Je to prekvapenie," usmial sa.

Hermiona ho udrela do ruky, "do čerta s tebou."

"Nauč sa žiť so sklamaním," rozjímal.

"To je to, čím pre teba bude manželstvo? Jedno veľké sklamanie?" spýtala sa s úsmevom.

"O tom dosť pochybujem," povedal podráždene.

Harry prišiel k dvojici a riekol, "do jednej zostáva 45 minút. Ak sa chcete o jednej zobrať, musíme vedieť, čo ešte potrebujete, aby sa urobilo."

"Nič, Potter. Mám všetko naplánované," odvetil Draco. "Nechaj ma ešte chvíľku osamote s mojou ženou." Draco zobral Hermionu za ruku a zaviedol ju okolo domu. Posadil sa s ňou na predné schody.

"V skutočnosti ti chcem ukázať, po čo som šiel," povedal. Vložil ruku do vrecka a vytiahol prsteň. Bol to objemný platinový snubný prsteň, ozdobený zložitou vzorkou. "Nie že teraz budeš šalieť, ale kúpil som ho pred nedávnom, pre nikoho, pochop. Bol som v mukelskom starožitníctve a zbadal som ho. Pomyslel som si, že je pekný a vedel som, že chcem, aby raz patril mojej žene. Zakrátko bude tvoj. Chcel som počkať a prekvapiť ťa počas obradu, ale napadlo ma, že si možno pomyslíš, že je hrozostrašné, že už som mal nejaký prsteň, tak som to chcel vysvetliť."

"Trochu to naháňa hrôzu," povedala a ťukla plecom do jeho. "Ja pre teba totiž žiaden prsteň nemám." Načiahla sa a vzala ten prstienok z jeho ruky.

"Ach, ja by som nechcel nosiť žiaden prsteň, pretože keby som ho nosil, budú si druhé ženy myslieť, že som ženatý," povedal vážne.

Hľadela na neho chvíľu a riekla, "radšej by si mal žartovať. Chcem, aby ľudia vedeli, že si ženatý, obzvlášť ženy."

"Dobre teda, budem nosiť prsteň." Siahol do vrecka a vytiahol odtiaľ ďalší, ktorý bol trochu väčší, ale okrem veľkosti pasoval presne k tomu prvému. "Pasujú k sebe."

"Presne ako my,"

"Presne, pasujeme k sebe, žiaden nepravdepodobný pár," povedal.

Hermiona pokrútila hlavou a odvetila, "nie, stále sme nepravdepodobný pár, ale je to pravda, keď sa vraví, že protiklady sa priťahujú. Aspoň je to pravda v našom prípade."

"Predpokladám, že áno," povedal. Zobral jej ten menší prsteň z ruky a vložil si oba so svojho vrecka. "Teraz, slečna Grangerová, s týmto som si nechcel robiť starosti, ale potom som si spomenul, že si bola macher v transfigurácii. Myslíš, že dokážeš premeniť môj oblek zo včerajška a svoje pekné šatôčky na nejaký druh svadobného odevu? Niečo primerané?"

"Myslím, že to by som mohla zvládnuť," povedala s úsmevom. Pomyslela si, že to bol vynikajúci plán. Zobrala ho za ruku a viedla ho do domu. Vošla do spálne, v ktorej bol ubytovaný. Vyrovnal svoj oblek na posteli. Bol to pekný, tmavošedý oblek, veľmi elegantný s bielou hodvábnou košeľou a tmavou viazankou. Hermiona sa na chvíľu zamyslela a potom šibnutím prútika zmenila šedý oblek na čierny, košeľu premenila na trošku obradnejšiu hodvábnu bielu s veľkými manžetami a malým límcom. Premenila viazanku na fialovú.

"Fialová?" povedal Draco.

"No a? Mám rada fialovú," odpovedala.

"Ja nie, zmeň to na zelenú," povedal.

"Aké klišé," odsekla a prevrátila očami.

"Náhodou mám rád zelenú a nemá to nič spoločné s fakultou, v ktorej som bol počas školy," zaklamal.

"Zelená nebude pasovať," sťažovala sa. Naklonila hlavu, inak, a zmenila viazanku na červenú.

"V žiadnom prípade! A teraz vraj čo je klišé!" zajačal a ukázal na viazanku. Začal ju vyprevádzať z izby. "Vieš čo? Dokážem si sám zmeniť farbu svojej viazanky, ďakujem ti. Poďme teraz popracovať na tvojich šatách."

Zdvihla ruky, aby mu zabránila vyjsť z jeho izby. "Nie, chcem to urobiť teraz a pre teba by to bola smola, keby si ma videl pred sobášom v svadobných šatách, takže ma nechaj postarať sa o to sama. A tiež mi pošli hore Ginny, pretože potrebujem pripraviť niečo aj pre ňu, keďže bude môj svedok."

Draco sa zatváril znepokojene a spýtal sa, "kto bude môj svedok? V žiadnom prípade nechcem Pottera."

"Možno sa Ron vráti skôr zo svojich medových týždňov," povedala s dokonale vážnou tvárou.

"To nebolo dokonca ani vzdialene zábavne," povedal. Plesol je po pleci.

"Udieraš ako dievča," povedala a otočila sa, aby odišla z miestnosti.

"Baba si ty," odvetil. (PP: znova nemám výraz na české slovo holka)

"To má byť urážka?" spýtala sa.

"Oh, to nie, myslel som si, že sme práve konštatovali jasný fakt," povedal.

"Práve si sa urazil sám, vieš, s týmto vyhlásením," zasmiala sa.

"Vážne?" Tváril sa, že zabudol. "Môžeme sa teraz zamerať na mňa?" spýtal sa. Pomyslela si, že sa práve zameriavali na neho, ale stála tam s prekríženými rukami a s výrazom, ktorý ho žiadal, aby pokračoval.

Uprene sa na ňu zadíval a potom povedal, "kto bude ten môj hlúpy svedok?"

"Neviem, Draco. Spýtaj sa Charlieho. Mal plno rád počas našej známosti," riekla. Otočila sa k dverám do svojej izby a povedala, "teraz ma nechaj osamote, mám len obmedzené množstvo času a musím si pripraviť šaty. Nezabudni mi poslať hore Ginny." Zatvorila dvere na svojej izbe a začul, že ich tiež zamkla.

"Mohol by som vojsť, keby som chcel," povedal nahlas do dverí. Otočil sa, aby zišiel dole schodmi a povedal, "ani len náhodou to nechcem urobiť."

"Nechceš urobiť čo?" povedal hlas zo spodku schodov. Nuž, nebol toto osud? Bol to Charlie. Presne ten muž, ktorého chcel vidieť. Bolo to skoro príliš dokonalé, takmer ako v milostnom románe, ktorý vytváral neznámy človek, ktorý zaistil, aby všetko perfektne zapadlo na svoje miesto každým napísaným slovom.

"Weasley, chcem ťa požiadať o láskavosť," povedal Draco.

"Pýtaj sa," povedal Charlie a oprel sa o stenu.

"Viem, že sa vzájomne nie príliš dobre poznáme," začal Draco.

"Dovoľ mi ťa prerušiť," povedal Charlie. Draco sa znepokojil, keď Charlie pokračoval. "Jednoducho sa nemôžem s tebou oženiť. Ja, na rozdiel od niektorých ľudí, si neberiem niekoho po jednom dni." Smial sa na svojom hlúpom žarte.

Draco sa zamračil a povedal, "nevadí," a kráčal dole po schodoch. Možno to vyjde s Potterom.

Charlie povedal, "Malfoy, stoj. To bol žart. Spýtaj sa svoju otázku, prosím."

"Chcel by si byť jedným z našich svedkov? Hermiona to navrhla," povedal Draco. Pomyslel si, že ak povie 'našich svedkov' a spomenie, že to navrhla ona, bude prístupnejší.

"Skvelé," bola jeho odpoveď. Vybehol hore schodmi a povedal, "dúfam, že môj oblek je čistý."

Ako ďalšia vošla do kuchyne Ginny a Draco si pomyslel, 'páni, toto je príliš ľahké, pretože s ňou som potreboval hovoriť ako s ďalšou'. Otočil sa k nej a povedal, "Hermiona ťa chce hore. Chce, aby si bola jedným z našich svedkov a chce pre teba premeniť nejaké šaty."

Ginny poskočila vzrušením. "Chceš tým povedať, že sa máme vyparádiť?"

"Nuž, áno, Ryšavka, viem, že toto je Brloh a tak, ale je to taktiež svadba," povedal Draco s predstieraním pohŕdaním.

Bez toho, že by niečo ďalšie povedala Dracovi, Ginny vybehla von a zajačala, "ponáhľajte sa, všetci, musíme sa prezliecť na svadbu!" Čoskoro vošli všetci do domu, pohybovali sa všade naokolo, pohadzovali oblečenie sem a tam. Pani Weasleyová a pani Grangerová, už informovaná o udalostiach posledného dňa Harrym, začali pripravovať jedlo.

Draco zovrel ruky, pozrel sa na ten zhon okolo seba a povedal, "poďme mať svadbu!"


Kapitola 36 - Svadba, časť I.



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Pozor! Ešte sa to skomplikuje, nedajte sa učíčíkať troškou romantiky.



Kapitola 36 - Svadba, časť I.

Draco stál uprostred toho zmätku a chvíľu žasol. S niektorými týmito ľuďmi sa stretol len včera, zvyšok ho do včerajška sotva poznal a predsa tu pripravovali jeho sobáš. Zvláštne, ale určitým spôsobom milé. Percy prešiel k Dracovi a povedal, "nemáš náhodou svadbu, na ktorú sa potrebuješ pripraviť?" To ho vrátilo späť z jeho rozjímania a vybehol po schodoch do svojej izby.

Medzitým v Ginninej starej izbe Hermiona konečne dokončila úpravy svojich šiat. Ginny si už premenila šaty pre seba a teraz pomáhala Hermione.

"Potrebuješ niečo staré, niečo nové, niečo požičané a niečo modré," povedala Ginny.

"To nie je nevyhnutné, že nie?" spýtala sa Hermiona trošku zneistená.

"Áno, je to nevyhnutné! Mám niečo, čo si môžeš požičať." Ginny prešla k svojmu starému prádelníku a otvorila najvrchnejšiu zásuvku. Vo vnútri bola malá čierna krabička. Ginny ju otvorila a podala Hermione rubínovú sponu. Vyzerala veľmi stará. Podávajúc ju Hermione riekla, "patrilo to mojej pratete Muriel. Požičala mi to, keď som sa vydávala ja a ja som jej to nikdy nevrátila." Ginny sa zachichotala.

"Je veľmi pekná," povedala Hermiona. Položila ju na posteľ vedľa svojich šiat. Zdvihla ruku a povedala, "môj náramok je niečo staré."

"Dobre, poďme pohľadať niečo modré a niečo nové," odvetila Ginny. Zalapala po dychu a povedala, "mám niečo modré, zostaň tu!" Vybehla z izby práve, keď sa okolo prehnal Draco. Nazrel do dverí, ktoré Ginny otvorila a uvidel Hermionu ako v hlbokom zamyslení stojí pred posteľou. Zaklopal na dvere. Rýchlo sa zvrtla. Rozbehla sa k dverám a privrela ich na vlások.

"Mohol si vidieť moje šaty!" vykríkla.

"Mohol, ale nevidel," podotkol. "Ako to ide? Žiadne postranné úmysly?"

"Nie, žiadne postranné úmysly. Celkom sa mi to takto páči, uponáhľané a v chvate. Mám radosť z takýchto vecí. Vyzerá to viac reálne. Ani ty nemáš postranné úmysly, že nie?" spovedala ho.

"Rozhodne nie."

"Neľutuješ, že tu nie sú tvoji rodičia?" spýtala sa.

"Rozhodne nie." Nehovoril pravdu.

"Okej, len som to chcela skontrolovať. Rozmýšľala som, čo si myslia moji rodičia. Harry povedal, že im všetko vysvetlil. Viem, že veria môjmu úsudku, ale toto musí pre nich vyzerať trošku bláznivé. Ach, vlastne, na tom nezáleží." Pokrčila plecami. Začala zatvárať dvere.  Položil ruku na hladké drevo a zastavil ju.

"Môžem dostať svoj svadobný bozk?" spýtal sa.

"Keď nás úradník vyhlási za muža a ženu, dostaneš svoj bozk," povedala. Tvárila sa vážne. Zamračil sa, zahundral pod nosom, s príliš prehnaným pohŕdaním ju nechal vo dverách a prešiel cez chodbu do svojej izby. Počkala, až kým nezatvoril dvere. Dívala sa ako najprv okolo nej prebehol George a potom prešla cez chodbu do Dracovej izby. Zaklopala na dvere.

"Áno?" povedal, otvoril dvere akoby ju čakal.

"Rozhodla som sa, že chcem ten bozk hneď," povedala.

"Hermiona, o tomto bude celé naše manželstvo? Keď chcem niečo ja, nedostanem to, a keď chceš niečo ty, tak sa to stane?" spytoval sa.

"Vo veľkej miere," odvetila.

"Len som to chcel vedieť." Schmatol ju za ruku a vtiahol do izby. Stále ju ťahal, kým zatváral dvere, pritiahol ju pevne k svojmu telu, ovinul ruky okolo nej. Jeho ústa narazili  na jej, v prudkom, požadujúcom bozku, ktorý by jej skučeravil vlasy, keby to už príroda nezariadila. Draco pod svojimi ústami otvoril jej mäkké, ochotné ústa, krútil svojim jazykom s jej. Jeho pravá ruka prešla k jej tvári, keď pohol hlavou na stranu, aby prehĺbil bozk. Začal svojimi ústami poťahovať jej pery, olizovať okolie oblín jej pier skôr než znova vnoril ešte raz svoj jazyk.

Pustil jej tvár, a jeho ľavá ruka prešla pod jej pás, aby prikryla jej zadok, zatiaľ čo jeho pravá ruka prešla k jej nohe, aby ju vytiahla nahor a nechala ju na jeho boku. Pánabeka, už sa k nej nemohol dostať bližšie.

Cúvol dva kroky, ktoré boli nevyhnutné, aby mohol spadnúť chrbtom na posteľ, keďže vedel, že ona nemá na výber, len spadnúť s ním. Zostala na ňom, jej prsníky pritlačené pevne na jeho hruď. Jeho ruky sa potulovali po jej chrbte. Zdvihla hlavu, aby sa na neho rýchlo pozrela, a potom klesla späť to jeho pohodlia. Začala bozkávať jeho krk a vložila obe ruky pod spodok jeho trička. Kým bozkávala jeho krk a kľúčnu kosť, povedal, "prečo sa ty môžeš dotýkať mojich pŕs a ja sa nemôžem tvojich?"

Presunul sa na bok a znova ju preniesol so sebou. Stiahol jej ramienko jej šiat, tak ďaleko, kam to šlo a odhalil obliny jej prsníkov. Pobozkal ju na krku a potom na jej hrudi a potom na vypukline oboch prsníkov. Jeho ruka odpočívala zvrchu na jej šatách, jeho palec sa trochu pohyboval sem a tam na tej vypukline. Pobozkal jej priehlbinu a potom ju dlhým ťahom so svojim jazykom olízal až ku brade. Obhryzával jej citlivú pokožku pri jej uchu. Jeho ruka zostala na jednom prsníku, stále na vrchu jej šiat a jeho noha ju uväznila pod ním.

Pozrel sa na ňu a povedal, "normálne je toto okamih, keď sa ozve zaklopanie na dvere, ktoré nás preruší, takže možno by sme mali prestať."

"Možno," povedala pod ním, sotva lapala dych. Tiež sťažka dýchal a bol niekde tvrdý, ale zohol hlavu, aby sa už viac nepozeral do jej očí. Pokúšal sa ovládnuť, aby ju nechal ísť, ale bál sa, že už ten boj prehral. Kde je to prekliate zaklopanie na dvere, keď ho potrebuje? Oprel sa čelom o jej, pobozkal ju ešte raz na ústa a potom sa z nej odvalil. Posadil sa na kraj postele.

Chvíľu zotrvala na chrbte, neschopná vidieť ako sa tvári. Svižne položila jednu ruku na jeho chrbát, znova pod jeho tričko. Zacítila ako sa striasol, Vedela, že to bolo v dobrom, takže sa o tom nezmienila. Vyhrnula si ramienko a posadila sa vedľa neho. Sedeli na posteli, bok pri boku, keď sa ozvalo zaklopanie na dvere.

"Neskoro pre nich," povedal Draco. Hermiona sa zasmiala. Postavila sa, aby otvorila dvere. Zo všetkých možných ľudí to bol jej otec.

"Povedali mi, že tu môžem nájsť tvojho budúceho manžela. Môžem s ním hovoriť?" spýtal sa pán Granger.

Hermionine oči sa v šoku doširoka otvorili. Pozrela sa na Draca, ktorý teraz stál za ňou. "Nebude to viac než minútka, Hermiona," povedal jej otec. Prakticky ju vytlačil z izby na chodbu a zavrel dvere.

Zostala vonku, pripravená protestovať, ale namiesto toho sa otočila, aby zamierila do svojej izby. Vedela, že jej otec mal právo hovoriť s mužom, za ktorého sa rozhodla vydať po búrlivej 24 hodinovej známosti. Prešla krátku vzdialenosť do svojej izby a našla svoju matku ako si prezerá jej šaty.

"Nádherné, miláčik," povedala jej mama.

"Vďaka," povedala váhavo Hermiona. Uvedomila si, že to bola pasca. Jej otec si zobral Draca a jej matka ju. Dobre, pomyslela si, nech ten útok začne.

"Ginny povedala, že stále potrebuješ niečo modré a nové. Mám to nové," povedala. Hermiona bola zvedavá, ale tiež otrávená, pretože jej matka mala viac, čo povedať k tomuto čudnému sobášu než len toto.

Matka jej podala záložku do knihy. Hermiona bola trošku šokovaná. Záložka? Jej matka sa usmiala, všimla si ten zmätený výraz na Hermioninej tvári. "Viem, zvláštne, ale kúpila som ti to len včera a keď nám ten príjemný mladík prišiel povedať, že nás berie sem, na tvoju svadbu," jej matka zdôraznila posledné slová, "nuž som si pomyslela, že budem mať pre teba niečo nové, dokonca aj keď nemôžem pomôcť so svadbou nejako inak."

"Oh, mami, je mi to ľúto," povedala Hermiona a hodila sa matke okolo krku. "Ničím tvoje právo pripraviť svoju jedinú dcéru na svadbu."

"Preboha, Hermiona, musíš vedieť, že to nie je dôležité," vyhlásila jej mama a pohladila svoju dcéru po líci. "Dôležité je, že si zamilovaná a ja vidím, že si. Po jednom dni s tým mužom vyzeráš šťastnejšie než po celé tie dni, čo si bola s Ronom. Vo svoj svadobný deň si nerob s takými vecami starosti. Ale, spočiatku, musím priznať, som si myslela, že toto je po Ronovej svadbe trošku zavčasu."

Jej mama ju viedla k posteli a odsunula jej šaty. Posadila sa a stiahla Hermionu vedľa seba. Hermiona mala v prstoch chvíľu tú záložku, než sa pozrela na svoju mamu. "Vieš, že som tvojho otca stretla úplne po prvý krát na Silvestra. Boli sme tam s inými ľuďmi a nikdy predtým sme sa nestretli. Bol jeden z najpohľadnejších mužov, ktorého som kedy stretla. Povedala som v tú noc svojej najlepšej priateľke, že sa raz za toho muža vydám. Zasmiala sa a spýtala sa ma prečo a ja som povedala, 'tak dobre vyzerá. Je mojou povinnosťou mať s ním nádherné deti'. Zasmiala sa nad mojou povrchnosťou, ale ja som myslela vážne každé slovo." Prestala chvíľu rozprávať, aby chytila Hermionu za ruku. "A tiež som mala pravdu," dodala.

"Potom sme šli o dva dni neskôr na naše prvé rande. Podľa všetkého si ma tiež všimol. A zvyšok príbehu už poznáš. Zasnúbili sme sa na Valentína a brali sa 17. marca. Všetci si mysleli, že sa v našom vzťahu ženieme, keď sme sa zobrali tri mesiace potom, čo sme sa stretli, ale zdalo sa to správne. Stále sa zdá. Viem, že tvoja 24 hodinová známosť je dosť zhurta, ale ja by som sa vydala za tvojho otca 24 hodín potom, čo som ho stretla. Myslím, že sa ti snažím povedať, že to schvaľujem, takže sa proste len uvoľni a buď šťastná." Jej mama sa naklonila, pobozkala svoju dcéru na líce a postavila sa. "Musím ísť pomôcť pani Weasleyovej. Teraz by si sa mala prezliecť. Tvoj otec pred obradom príde po teba."

Hermiona tam sedela v úžase. Jej rodičia s tým súhlasili. To ju priviedlo tak na pokraj sĺz, že sa skoro nedokázala ovládnuť.

V Dracovej izbe pán Granger vlastne rozprával ten istý príbeh. Potom povedal, "čarodejník alebo nie, osobne sa s tebou porátam, ak ublížiš mojej dcére." Potriasol Dracovi rukou a vyšiel z izby  Zišiel dole schodmi. Draco sa začal obliekať, ale zrazu sa zastavil kvôli pocitu ľútosti, ktorý zacítil. Chcel, aby tam boli tiež jeho rodičia. Mal čas ísť po nich? Prišli by vôbec? Musel sa o to aspoň pokúsiť. Rýchlo sa doobliekal a potom otvoril dvere na spálni. Chcel povedať prvej osobe, ktorú uvidí, že bude hneď späť. Prvou osobou bolo dieťa Viktória, ktoré cupotalo po chodbe. Jej matka sa hnala hneď za ňou.

"Fleur, urobíš mi láskavosť?" spýtal sa Draco, keď tá žena zdvihla svoju dcéru do náručia.

"Čokoľvek," odvetila s úsmevom.

"Dáš všetkým vedieť, že idem na chvíľu preč, aby som povedal mojím rodičom o svadbe? Pochybujem, že to bude mať význam a oni asi neprídu, ale musím im to povedať," riekol Draco.

"Samozrejme," odpovedala.

Draco sa odmiestnil. Hermiona stála vo dverách svojej izby a počula celú výmenu. Bola šťastná z toho, že to povie svojím rodičom, taktiež trochu optimistická, ale tiež trochu vystrašená. Dúfala, že nebude príliš rozrušený, ak výsledok bude menej než priaznivý. Otočila sa a s Ginny, ktorá sa vrátila do izby s niečím modrým, sa začala pripravovať na svadbu.

XOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOX

(Autorkina poznámka: Príbeh ako sa Grangerovci stretli a zosobášili je pravdivým príbehom ako sa stretli a zobrali moji rodičia.  Nemusíte poznať človeka celý život, aby ste ho celý život milovali.)


Kapitola 37 - Svadba pokračuje



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Nemohla som vydržať, ktovie ako budem na tom cez týždeň, tak ešte jeden preklad z rýchlika. ALE! Snáď už máte skúsenosti s touto autorkou, takže som napovedala dosť - ešte 5 kapitol.



Kapitola 37 - Svadba pokračuje

Hermiona skúmala svoj obraz v zrkadle zavesenom na dverách spálne. Vyzerala tak ako vždy snívala, že bude vyzerať v svoj svadobný deň. Ginny jej pomohla s vlasmi, keď ich zľahka vyčesala. Vložila jej do vlasov veternicu a fialový vres. Ginny jej urobila dokonca nádhernú kyticu z modrých kvetov. Tak to bolo to jej modré. Jej šaty boli jednoduché, tenké ramienka, splývajúci hodváb, ktorý jej pasoval ako povestná rukavica. Hermiona zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Už potrebovala len jediné - svojho ženícha. Harry otvoril dvere, "no nazdar, Hermiona." Harry bol namäkko. Bola nádhernejšia než kedy vôbec videl. "Si nádherné zjavenie."

Hermiona sa usmiala a pozrela sa na podlahu. Priložil jej ruku pod bradu a zbadal, že sa červená. Usmial sa. "Tvoja červená tvár ti nepasuje s tvojím oblečením, takže sa toho zbav," povedal.

"Už sa vrátil Draco?" spýtala sa Hermiona.

"Nevedel som, že je preč," povedal znepokojene Harry. Prvé zo všetkého ho napadlo, že možno celé toto bol nejaký druh Malfoyovho komplotu, alebo ak aj to, čo k nej pociťoval za posledných 24 hodín nebolo celkom vymyslené, potom možno na poslednú chvíľu dostal strach. Pri oboch možnostiach ho Harry zabije.

"Fleur povedala, že to išiel povedať svojím rodičom," odvetila Hermiona.

"Prečo? Neznížia sa k tomu, aby na svadbu ich syna s niekým narodeným u muklov prišli do Brlohu," povedal hrubo Harry.

"Aspoň im o tom povie," povedala smutne Hermiona.

Harry sa usmial, kvôli nej, a dodal, "za päť minút bude jedna. Ak má v pláne zobrať si ťa o jednej, má päť minút na to, aby prišiel." Zhlboka sa nadýchol, aby nebol v pokušení povedať ešte niečo. Otvoril dvere a vyšiel von na chodbu. Bola tam Ginny. "Kde je Malfoy? Už sa vrátil?" spýtal sa Harry svojej ženy.

"Nie, oh Harry, nemyslíš si, že sa nevráti, že nie?" spýtala sa Ginny.

"Ak sa nevráti, zabijem ho. Prisahám pri všetkom, čo mi je sväté, že ho zabijem a potom ma môžu zavrieť na zvyšok môjho života, ale zabijem ho. Čo len ak celá táto záležitosť bol len premyslený komplot ako nás všetkých ponížiť? Či dokonca ešte horšie, čo ak sa práve rozhodol vykašľať sa na ňu, pretože zmenil názor? Chcem tým povedať toto; ja nebudem zodpovedný za to, ak dnes zomrie." Harry sa hnal dole schodmi, jeho žena tesne mu v pätách.

Hermiona stála pri dverách a počula každé slovo, čo si povedali. To jej nenapadlo, že možno zmenil svoj názor. Toto všetko bolo predsa jeho nápad. V žiadnom prípade tento deň nebol neskutočný. Aspoň toľko vedela. Dokonca aj keby mal strach, vo svojom srdci vedela, že ich city jeden k druhému sú skutočné. Bolo to pevné. Bolo to pravé. Ak nie, Hermiona Grangerová by bola najväčší blázon, ktorého nosila táto zem zelená! Hermiona chodila sem a tam po izbe. Toto bol omyl! Teraz bude pred všetkými vyzerať ako blázon. Nebude sa zrovna toto Pansy a Ronovi páčiť? Nedokázala dokonca ani otvoriť dvere, aby sa niekoho spýtala, či sa už nevrátil, pretože bola príliš v rozpakoch.

Všetci sedeli okolo veľkého kuchynského stola. Hermionin otec a pán Weasley boli na prednej verande. Pani Weasleyová a jej mama vyšli von, aby sa k nim pripojili. Charlie si uvoľnil viazanku a povedal, "fajn, je jedna hodina. Dvadsaťštyri hodín prešlo. Nie je tu a nemyslím, že sa vráti."

Harryho tvár bola červená, ruky zovreté v päste tak pevne, že mu až obeleli hánky.

Fleur povedala, "je preč len niečo cez 15 minút. Nie je také ľahké povedať svojim rodičom, že si berieš niekoho, koho sotva poznáš. Neodpisujte ho tak skoro."

"Ale povedal o jednej," pripomenul George. "Keď vybehol z dverí, aby sa dostal na Manor, kričal, 'budem späť o jednej' a nie je tu."

Percy povedal, "možno mu nedovolili vrátiť sa. Stávajú sa zvláštne veci. Pri Luciusovi by som sa nečudoval."

"Súhlasím s Percym a Fleur. Buď sa nemôže vrátiť alebo mu to len trvá dlhšie než si myslel, ale dajme mu čas. Naozaj si myslím, že ju miluje. Videl som ako sa na ňu pozerá a ja sa tak pozerám na svoju ženu," prehovoril Bill. Jeho žena prišla k nemu a posadila sa mu do lona.

Ginny, ktorá držala dieťa, povedala, "vezmem Viktóriu von. Keď ho uvidím, dám vám všetkým vedieť."

Hermiona v tom čase stála na schodoch a znova si vypočula celú výmenu. Už sa rozhodla zísť dole, nasadiť odvážnu tvár a čeliť im všetkým akoby sa nič nebolo stalo. Práve teraz to asi urobiť nemohla, keďže vedela, čo si všetci myslia a keď počula, čo všetci vravia. Znova ju ľutovali a súčasťou toho nemala v úmysle byť.

Vrátila sa na poschodie, vošla do Ginninej izby a zatvorila dvere.

"Nemal by ísť niekto hore k Hermione?" spýtal sa Percy.

"Nie, nechajte ju byť. Už musí byť poriadne ustarostená," povedal Charlie.

Sedela v tej istej lavici, presne na tom istom mieste, kde sedela pred niečo cez viac ako 24 hodinami, tesne po Ronovom a Pansyinom sobáši. Plakala presne tak ako plakala pred 24 hodinami. Bola blázon. Toto bolí viac než čokoľvek, čo jej mohol urobiť Ron. Hermiona nechcela, aby ju ešte niečo bolelo. Bola taká unavená z bolesti a ublížení. Prečo nemohol byť život ľahší? Čo bolo také zlé na tom, že chcela byť šťastná? Čo bolo také zlé na tom, že chcela svadbu, deti a kariéru? Prečo nemohla mať to všetko, čo chcela mať?

Nikto už viac neublíži Hermione Grangerovej. Nedovolí to.

Začula ako sa brána na kaplnke otvorila a bez toho, aby sa otočila, vedela vo svojom srdci, že je to on, ale nevedela vôbec, čo mu chce povedať, pretože nevedela, čo on chce povedať jej.

Posadil sa rovno za ňu. Načiahol sa k jej vlasom, vybral z nich jeden z tých malých kvietkov a vložil si ho do gombíkovej dierky na klope saka. Začul ako vzlykla a to mu lámalo srdce.

Začal si pohmkávať svadobný pochod. Nevidela v tom nič vtipné. Potom povedal, viac pre seba než pre ňu, "toto je koniec koncov celkom pekná kaplička. Som šokovaný, že si ju Ron a Pansy vybrali, nepasuje k ich vkusu. Možno toto bude pre mňa pekné miesto, keď sa raz budem ženiť."

Povedala, viac pre seba než pre neho, "toto bolo miesto, kde som sa vždy chcela vydávať. Ron by o ňom dokonca vôbec nevedel, keby som ho sem raz nezobrala so sebou. Možno sa tu tiež niekedy vydám."

"No, je to pekné miestečko," odvetil. Predklonil sa v lavici a položil ruky na operadlo jej sedadla.

"Áno, to je," súhlasila.

"Možno by sme sa mali zobrať tu," povedal a o chvíľu neskôr dodal, "niekedy."

Bola chvíľu ticho. Znamenalo to, že si ju dnes nechce zobrať? Znamenalo to, že si ju chce vziať, ale raz a nie dnes? Bola zmätenejšia než predtým. Nemohla si pomôcť, ale začala znova plakať.

Stálo ho to celú jeho rozhodnosť, aby ju nezobral do náručia a nebozkával dovtedy, kým neprestane plakať. Rozhodol sa dostať sa k meritu veci. "Vážne si myslíš, že by som sa na teba vykašľal? Naozaj pochybuješ o mojej láske k tebe?" spýtal sa.

"Je po jednej," vyhlásila, ani sa na neho neobzrela.

"Takže existuje nejaké pravidlo, ktoré vraví, že celá táto záležitosť sa musí ukončiť presne o 24 hodín? Pretože ak to berieš technicky, tak svadba začal pred jednou a ja som ťa videl v kaplnke aj keď si si ty neuvedomovala, že som tu, takže už to bolo viac ako 24 hodín. Priznávam, myšlienka 24 známosti vyzerá romantickejšie, takže keď tento príbeh budeme rozprávať naším deťom, môžeme tu a tam ubrať hodinku," vysvetľoval. Položil jej ruku na plece.

Stále mala zvesenú hlavu. Vzdychla si. Oprel sa poriadne vpredu na svojom mieste, načiahol sa rukou k jej tvári a prinútil ju pozrieť sa na neho. Utrel jej slzu a potom ju pobozkal na líce.

"Neplač kvôli mne, Grangerová. Láme mi to srdce, keď vidím tvoje srdce zlomené. Keď som sa vrátil do Brlohu, okamžite som ťa šiel pohľadať a keď som ťa nemohol nájsť skoro som starosťami prišiel o rozum. Prvé, čo ma napadlo, že si spanikárila a zmenila svoj názor. Potom som si uvedomil, že to bolo to, čo si si asi pomyslela ty o mne. Potom, čo som unikol pred Potterovou zúrivosťou, prišiel som ťa sem pohľadať. Všetci ťa hľadajú. Ja som akosi vedel, že budeš tu," povedal. Postavil sa, preložil nešetrne nohu ponad zadnú časť jej lavice a posadil sa vedľa nej. Oboma rukami ju chytil za ruku a jemne hladil.

"Ako to išlo s tvojimi rodičmi?" spýtala sa a konečne sa na neho pozrela. Ale teraz sa on pozeral inam.

"Nie dobre. Boli nahnevaní. Nemôžem si pomôcť, ale cítia to tak. Dúfal som, že budú takí chápaví ako tvoji rodičia, ale dúfať v to bolo príliš a ja som si to práve uvedomil. Teraz si ty moja rodina," povedal. Pobozkal ju na ruku. Ľutoval rozhodnutie svojich rodičov, že neprídu, ale nebude sa s tým zaoberať.

"Vždy budem tvoja rodina," povedala mu. Priložil ruku na jej tvár, predklonil sa a pobozkal jej sladké pery.

"To je viac než som kedy mohol dúfať," povedal úprimne. "Mimochodom, vidíš, že mám fialovú viazanku? Pravidlo číslo desať, Grangerová má vždy pravdu."

Hermiona sa zasmiala a odvetila, "poďme zmeniť to pravidlo, práve teraz, práve tu, aby bez ohľadu na to vravelo, že sa navždy budeme  milovať a ochraňovať jeden druhého."

"Páči sa mi to, že Grangerová je tá, čo má vždy pravdu, ale ak by si radšej mala to s tou láskou, môžeme to zmeniť. Napokon, ty máš vždy pravdu," žartoval. Znova zdvihol ruku k jej tvári, jemne ju prikryl skôr než ju pobozkal. "Nemôžem sa oženiť so ženou s červenými očami a usmrkaným nosom. Mala by si sa dať dokopy, ak máš v pláne si ma zobrať."

"Možno som zmenila názor," povedala a pokúsila sa postaviť. Stiahol ju nazad. Zbadal, že sa jasne usmieva.

"Fajn, nechaj si svoje červené oči a nos. Môžu byť to tvoje 'niečo červené'." Postavil sa a povedal, "poďme, musíme ísť práve teraz na svadbu a pravda je, že meškáme." Zobral ju za rameno a postavil ju, zbadal kvety na lavici vedľa nej, podal jej ich a potom jej ponúkol svoje rameno.

Zobrala si kvety, ale nie jeho ruku. "Nešiel by si po ostatných a nepriviedol ich sem? Hostinu môžeme mať stále tam, ale myslím, že by som sa rada vydávala v tejto kaplnke, koniec koncov. Prvý raz sme sa stretli tu, znova sme sa stretli tu, takže myslím, že sa to hodí," povedala.

"Tiež si myslím, že to sedí. Všetko začalo tu, takže by sa to tu malo uzavrieť. Ak odídem, nemáš v pláne zdrhnúť preč?" spýtal sa. Vážne si myslel, že tá možnosť existuje.

"Trošku mi ver," povedala mu, " podľa všetkého ťa neopustím skôr než ty opustíš mňa." Znova sa posadila.

Zohol sa, pozrel sa jej priamo do očí a odvetil, "to ma upokojilo, pretože ja ťa nikdy neopustím. Pre mňa platí to až kým nás smrť nerozdelí. Len si pomysli, že o chvíľu budeš moja žena. Ťažko dokážem uveriť, že je to pravda." Pobozkal jej ruku a potom vybehol z kaplnky. Postavila sa, prešla ku kazateľnici a čakala. Dnes sa vydáva.


Kapitola 38. Kaplnka



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Nazvala by som to tak - jeden problém sa vyriešil, hor sa na ďalší. Prajem príjemný zážitok.



Kapitola 38 Kaplnka

Hermiona si nemohla pomôcť, ale krútila sa jej hlava. A pretože Draco už predtým odišiel, začala si pohmkávať svadobný pochod.  Potom začala pospevovať, ďalšiu pieseň od Beatles. Spievala, "kto vie ako som ťa dlho miloval, kto vie, že ťa stále milujem , že osamelý budem čakať celý život, ak ma požiadaš, aby som čakal."

"Hermiona?"

Jej spev prerušil zvuk ako niekto otvoril dvere a vyslovil jej meno. Otočila sa a zalapala po dychu. Za ňou bol Ron. Okamžite začala panikáriť. Bola toto skutočnosť alebo sen? Prečo bol tu?

"Čo tu robíš?" spýtala sa. "Ako si vôbec vedel, že som tu?"

"Percy mi poslal sovu a povedal mi, že sa dnes vydávaš," povedal a pomaly prešiel k nej. "Napadlo ma, že môžeš byť tu."

"Prečo by také niečo urobil?" spýtala sa, viac pre seba než pre neho.

"Som jeden z tvojich najlepších priateľov, nechceš ma tu?" opýtal sa potichu.

"Kde je tvoja žena? Mal si byť na svojich prekliatych medových týždňoch!" povedala Hermiona, už s pocitom znechutenia, že tam bol.

"Šla si zdriemnuť. Nevie dokonca, že som odišiel, ale pre istotu som jej nechal odkaz, že som išiel na prechádzku." Ron sa k nej priblížil a pokúsil sa ju chytiť za ruku, ale sa nahrbila a pár krokov od neho cúvla.

"Odíď, Ron! Nie si vítaný na mojej svadbe," odvetila.

"Ja som ťa na moju pozval," riekol. Dodal, "Hermiona, zo všetkých ľudí na svete si nemôžeš zobrať zrovna Malfoya. Proste nemôžeš. Si zmätená, to je všetko. Viem, že si s ním dokonca ani nechodila, ako si tvrdila. Všetko toto sa dialo len od mojej svadby. Je to príliš rýchle, Hermiona! Musíš si všetko premyslieť a byť rozumná! Nechováš sa ako ty. Už teraz má na teba zlý vplyv."

Hermiona sa zamračila a ukázala na dvere. "Odíď, inak ťa prekľajem, Ron Weasley! Nestarám sa o tvoj názor na toto a ani na žiadne iné veci!"

Pomaly kráčal smerom k nej, ale ona stále od neho ustupovala. Zahnal ju do rohu. Povedal, "Hermiona, viem, že ja som nebol pre teba tým pravým, ale nehovorím to, pretože by som to ľutoval."

"Nie, ale chceš po mne, aby som ja vyhlásila, že to ľutujem, nie je tak? Chceš si myslieť, že toto je prejav môjho žiaľu nad tým, že som ťa stratila. Nuž, Ron, trápila som sa, ale smútila som za strateným vzťahom, nie za tebou. To je rozdiel. Prosím, za chvíľu tu všetci budú, prosím odíď!"

"Hermiona, neodídem, až kým do teba nedostanem zdravý rozum. Som v šoku, že ti s týmto nezmyselným plánom Harry dovolil zájsť tak ďaleko."

"Dovolil mi? Som dospelá, so svojím vlastným úsudkom a mojím vlastným srdcom a nepotrebujem od nikoho povolenie, aby som niečo urobila. Keď sa budem chcieť vydať za somára, tak sa vydám. Harry ma podporuje, pretože ma má rád. Ale ty, ty sa staráš len o seba, inak by si ma tiež podporil." Hermiona siahla do vrecka svojich šiat, aby sa uistila, či má svoj prútik.

"JE TO MALFOY!" zajačal Ron, jeho ruky vo vzduchu, keď prešiel na druhú stranu kazateľne.

"Tak v tom to je!" vykríkla Hermiona a ukázala na neho. "Nie preto, že sa vydávam, alebo že idem ďalej, alebo že som konečne našla šťastie, to čo ťa na tom žerie, je to, že je to Malfoy!"

"Samozrejme, že to je ten dôvod! Do pekla, Hermiona, myslel som, že som to povedal jasne," riekol Ron. Posadil sa na prednú lavicu a pozrel sa na ňu. "nemôže vedieť ako s tebou jednať! Nemôže vedieť ako ťa milovať! Nikoho a nič nemiluje. Zapíš si moje slová, Hermiona, raz ťa opustí. Ublíži ti."

"Sklapni!" zajačala Hermiona. Mala pocit akoby mu dala facku.

Práve prišli Draco a ostatní hostia. Prvý vchádzal do kaplnky Draco a všimol si Rona na prednej lavici. Začul, čo povedal Hermione a začul, že ona mu povedala, aby sklapol. Začal dokorán otvárať dvere, aby vbehol a tak mohol nakopať tomu mužovi zadok, keď ho zbadala Hermiona. Vytiahla svoj prútik, zasiahla Draca, ktorý vyletel von dverami kaplnky, zatvorila a zamkla mágiou dvere. Toto bol jej boj.

"Čo sa tam deje?" spýtal sa Harry, keď pomáhal Dracovi sa postaviť.

"Je tam s ňou Ron," odpovedala Ginny, keď nakukla cez jedno z predných okien. Čoskoro sa všetci hostia pokúšali nazrieť dovnútra cez jedno z dvoch predných okien. Okná na bočnej strane kaplnky boli z farebného skla, takže im nemohli vôbec pomôcť. Draco sa snažil, nadarmo, otvoriť dvere.

"Ako to zistil?" spýtal sa Bill.

"Obávam sa, že je to moja chyba," prihlásil sa dobrovoľne Percy. "Mal som pocit, že to má právo vedieť, pretože som si myslel, že tu bude chcieť byť, aby ju podporil. Myslel som si, že robím správnu vec."

"Áno, tie tvoje správne veci vždy vypália zle, ty neskutočný tĺk," povedal George a udrel päsťou svojho brata do ramena. Percy sa bolesťou chytil za plece.

Zatiaľ v kaplnke stále Hermiona jačala na Rona.

"To, čo cítim k Dracovi, je skutočné a nemusím to nikomu zdôvodňovať, hlavne nie tebe! Tvrdil si, že ma miluješ a potom si ma podvádzal! Oženil si sa s niekým iným. Vo chvíli, keď si povedal 'áno' niekomu inému, si stratil právo vravieť mi, čo mám robiť. Dokonca aj keby toto dopadlo ako omyl, bude to môj omyl, ktorý urobím a nemusíš sa znepokojovať, pretože sa neprídem k tebe pozbierať dokopy!" Vzala útokom uličku a Ron za ňou.

Pokúsil sa ju chytiť za ruku, ale ona sa rýchlo otočila a namierila na neho svoj prútik. Omráčila ho. Padol na chrbát, bez pohybu. Zalapala po dychu a rozbehla sa k dverám. Otvorila dvere a každý, vrátane Draca, sa jej začal pýtať, čo sa stalo. Povedala: "Ticho všetci! Potrebujem na chvíľu Harryho." Harry sa prepchal ku dverám. Hermiona sa pozrela na Draca a povedala, "milujem ťa." Zavrela a znova zamkla dvere. Draco treskol na dvere v sklamaní.

Harry prešiel až k bezvedomému Ronovi, ktorý ležal na podlahe. "Čo si urobila?" spýtal sa Harry, keď si kľakol vedľa svojho priateľa.

"Nuž, povedal si mi, že keď raz budem chcieť niekoho omráčiť, aby som to urobila, keď sa nebudeš pozerať, a keďže si nebol nablízku, tak som to urobila. Zaslúžil si to, Harry," vravela, keď si tiež kľakla vedľa neho. "Bude v poriadku?"

Harry sa v skutočnosti zasmial a povedal, "neviem, keď sa nahneváš, si dosť mocná čarodejka. Nechaj ma sa s ním premiestniť nazad do Brlohu."

"Harry, vrátiš sa ale späť, však? Nemôžem sa vydať, keď tu nebudeš," povedala Hermiona.

"Vrátim sa," sľúbil Harry.

"Oh, Harry, možno by si ho mal zavrieť alebo niečo také, len pre prípad, že by sa pokúsil uniknúť," navrhla Hermiona.

Harry sa na ňu nedôverčivo pozrel a povedal, "nie je väzeň." Ale v duchu si pomyslel, že to je skvelý nápad. Riekol, "nezačnite so svadbou bezo mňa." Chytil Rona za ruku a odišli.

Hermiona sa prechádzala sem a tam uličkou. Nedovolí, aby jej toto zničilo jedinečnú svadbu! Draco znova začal trieskať na dvere. Prešla k dverám, otvorila ich a zbadala more znepokojených tvárí. "Malý zádrhel, prepáčte, ale svadba stále pokračuje, len musíme počkať na Harryho." Zatvorila znova dvere.

"Hermiona! Pusť ma dnu!" jačal Draco.

Zajačala naspäť, "je to smola vidieť ma pred svadbou!"

"Videl som ťa celý deň!"

"Je to smola vidieť ma v šatách!" znova zakričala.

"Ale, to už sa stalo. Mala si na sebe svoje šaty, keď som ťa pred pár okamihmi videl!" Pokračoval v trieskaní na dvere. Nakoniec ich otvorila.

"Fajn, ale len na chvíľu Draco, dobre všetci? Prepáčte, len si urobte pohodlie," povedala, potiahla ho za ruku a vtiahla ho do kaplnky.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Draco a priložil obe ruky k jej tvári.

"Začarovala som ho. Rona, začarovala som ho," povedala skoro so smiechom. Potom, čo ich šokovalo oboch, sa začala nahlas smiať a nedokázala prestať. Povedala, "choval sa ako bastard, kričala som na neho, namierila na neho prútik," pokračovala so smiechom, "potom sa prevalil na zadok a stuhol!" Prehla sa v páse, chytila sa za bok a smiala sa silnejšie, než kedy Draco videl. Jej smiech bol nákazlivý a on sa tiež začal smiať.

"Prajem si, aby si mi ho dovolila vidieť," povedal Draco medzi smiechom.

"Bol by si si to užil, dopekla, mohol to byť pre teba môj svadobný darček," povedala. Prešla k nemu a zobrala ho za ruku. "Predpokladám, že teraz ti budem musieť niečo kúpiť."

"Pekný kúsok nehnuteľnosti ma vždy urobí šťastným," povedal Draco s úsmevom. "Bol som na ceste do vnútra, aby som ho udrel, keď som ho začul hovoriť, že ťa opustím a ublížim ti. Vieš, že je blázon, však? Ja ti nikdy neublížim a určite ťa nikdy neopustím."

"Viem, a ten dôvod, prečo som zatarasila dvere a nenechala ťa vojsť bol, že to bolo medzi ním a mnou. Bolo to niečo, o čo som sa musela postarať sama," povedala.

"Nie, ty si nezatarasila dvere predo mnou, ty si ma mágiou fyzicky odstránila z miestnosti ako keby som bol nejaký hnusný hlodavec, od ktorého si zbavovala miestnosť, ale rozumiem tomu. Podľa všetkého mu to povedal Parcy," riekol Draco.

"Viem. Percy je tĺk," povedala Hermiona so slabým zachichotaním.

"To je to, čo tiež povedala jeho matka," zaklamal Draco.

"Pani Weasleyová nazvala Percyho tĺkom?" spýtala sa.

"Ona alebo George, nie som si istý kto, ale jeden z nich to povedal a potom ho udrel do pleca," povedal Draco. Posadil sa a pritiahol si ju do lona. "Ty si môj rytier v jasnej zbroji, Grangerová, ktorá takto zachránila tento deň," povedal Draco a pobozkal ju na líce. Trochu zastenala. Bolo to úchvatné.

"Hej, kam pôjdeme na naše medové týždne?" spýtala sa.

"Musím ísť zajtra do práce," zrazu si uvedomil.

"Ja tiež," vyhlásila aj ona.

"Späť do reálneho sveta, tak skoro, predpokladám," povedal. Kreslil svojimi prstami hore a dolu po jej ruke, kým ona sa ho pevne držala. "Mohol by som zavolať, že som chorý."

"Som liečiteľka, takže by som ťa mohla vyliečiť. Myslím, že by sme to mali presne takto urobiť," pobozkala ho na ucho.

"Vlhké bozky na ucho, aké romantické," povedal. Zachytila sa jazykom v jeho uchu a on sa striasol. "Bez žartu!" odsekol a priložil si ruku až k uchu. Pošteklil ju na rebrách. "Takže, kedy tento sobáš začína?"

Než mohla odpovedať, znova sa otvorili dvere na kaplnke. Draco a Hermiona sa obrátili, aby sa pozreli na dvere. Harry kráčal dovnútra, sám. Zatvoril za sebou dvere. Nevesta a ženích sa postavili a dívali sa ako kráča uličkou.

Harry povedal, "priviedol som dvojicu ďalších hostí, ktorých som stretol v Brlohu. Dúfam, že s tým nebudete mať problém."


Kapitola 39. Pred sľubmi



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Čo dodať? Ďakujem za úžasné komentáre, za odmenu máte ďalšiu kapitolu. Netuším, čo sa stane v ďalších dieloch, po tomto som skočila rovno na dvojku. Takže to bude prekvapko aj pre mňa.



Kapitola 39. Pred sľubmi

Harry otvoril na malej kaplnke dvojkrídlové dvere a povedal, "priviedol som vám ďalší pár hostí, ktorých som stretol v Brlohu. Dúfam, že s tým nebudete mať problém."

"Len pokiaľ jedným z nich nie je Pansy," povedala Hermiona. Obzrela sa na Draca.

"Alebo Oliver Wood, inak je to fajn,“ ten dodal.

Hermiona aj Draco sa spoločne zasmiali, pretože dokončil za ňu jej vetu. Harry riekol, "nie, vlastne tí dvaja tvrdili, že sú pozvaní." Uhol nabok a do vnútra vošli Dracova matka a otec. Dracove oči sa v šoku doširoka roztvorili. Hermiona na chvíľu prestala dýchať. Draco sa naklonil k Hermione a povedal, "prosím, ochraňuj ma."

Hermiona by rada vedela, kto bude ochraňovať ju.

Lucius sa so očividným znechutením poobzeral po malej kaplnke. Narcissa sa zdala byť menej kritická.  S úsmevom pribehla k Dracovi.

Harry sa pohol nazad uličkou a povedal, "dám vám chvíľku. Potom mi len dajte vedieť, keď budeme môcť vojsť my ostatní." Kráčal chrbtom k dverám, venoval Hermione súcitný pohľad a potom zatvoril dvere.

Hermiona sťažka prehltla a chytila Draca za ruku. Pani Malfoyová sa usmiala aj na Hermionu a povedala, "moja, si nádhernejšia než si ťa pamätám." Hermiona dúfala, že áno, pretože naposledy, keď ju pani Malfoyová videla bolo vtedy, keď Hermionu mučil v dome tej ženy nikto iný než jej vlastná sestra. Hermiona sa rozhodla hodiť všetky zlé spomienky za hlavu.

"Ďakujem vám, pani Malfoyová," odvetila Hermiona.

"Nuž Draco," začal jeho otec. "Ak máš vážne v úmysle sa dnes oženiť, v tomto, ako sa to volá? Och, áno, kaplnka, navrhoval by som, aby sme začali. Je neslušné meškať."

Hermiona sa skoro zasmiala, ale Draco ju stisol za ruku. Hermiona nemohla uveriť, že si pán Malfoy robí starosti s tým, že svadba začne neskoro. Vážne? Staral sa len o to, že svadba začne neskoro a nie o fakt, že sa jeho jediný syn po dvojdňovej známosti žení so ženou s mukelským pôvodom? Pán Malfoy sa pozrel na Hermionu a povedal, "slečna Grangerová, dúfam, že ste pripravená na všetky záväzky, ktoré prichádzajú s tým, že budete nosiť meno Malfoy."

"Nuž..." začala Hermiona. Tomu ešte nevenovala ani jednu myšlienku. Nemala kedy. Len ukončila tú vetu so slovami, „som si istá, že som na tú náročnú úlohu pripravená."

"Som si istý, že ste," vyhlásil Lucius. "Kde sedíme, Draco?" Draco sa pozrel smerom k Hermione. Nevedel, kde sedia.

"Vy a vaša pani budete sedieť na tejto strane, v prednom rade a moji rodičia budú sedieť na tejto strane v prednej lavici." Hermiona ukázala na príslušnú lavicu. Pán Malfoy k nej prešiel, vytiahol vreckovku, utrel lavicu a potom chytil za ruku svoju manželku. Obaja sa posadili.

Draco sa otočil k Hermione a povedal, "uštipni ma."

"Čože?" spýtala sa.

"Uštipni ma, nech viem, že je to skutočné," znova povedal. Štipla ho do pleca, veľmi silno. "AU! Nie tak silno!" Naklonil sa k nej a povedal, "ani za milión rokov by som si nepomyslel, že prídu. Išiel som na Manor, povedal som im, že si ťa dnes poobede o jednej beriem a ak chcú prísť, tak aby prišli do Brlohu. Obaja na mňa začali jačať, moja matka mi povedala, aby som myslel na naše meno a pokrvnú líniu, môj otec mi povedal, že ma vydedí. Ale ja som im povedal, že sa s nimi nebudem hádať, a že môžu prísť a podeliť sa so mnou o radosť zo svadby alebo môžu navždy stratiť svojho jediného syna. Odišiel som a myslel som si, že ich už nikdy znova neuvidím."

Hermiona bola šokovaná. Chytila ho za ruku a odviedla ho do rohu, mimo dosluch jeho rodičov. "Draco, ty si sa chcel vzdať svojej rodiny kvôli mne? Nikdy by som o ťa o také niečo nepožiadala. To si mi mal povedať."

"Problém je, Hermiona, že som ti to chcel povedať. Chcel som ti povedať, že by sme sa možno mali držať pôvodného plánu a zobrať sa do jedného roka odo dneška, Tak by moji rodičia mali čas prijať to. Ale, keď si nebola v Brlohu, zrazu som si uvedomil, že nič iné nechcem viac, než len ťa nájsť a zobrať si ťa, práve tu, dnes," priznal.

"Neviem, čo povedať, ale ďakujem ti," odvetila.

"Si taká srandovná," zasmial sa, "nemusíš mi ďakovať za to, že ťa milujem. Len mi tú lásku opätuj."

Pani Malfoyová starostlivo sledovala mladých milencov v rohu. Naklonila sa k svojmu manželovi a povedala, "pozri sa na nich. Miluje ju. Je to správne, Lucius, musíš vedieť, že je to správne."

"Som tu, či nie?" odpovedal. Obzrel sa. Uvidel svojho syna ako sa nakláňa, aby pobozkal líce svojej nevesty. Vedel, že jeho syn nie je hlupák. Nikdy by neurobil takéto rozhodnutie, keby si nebol istý, že nie je správne. Zdalo sa, že sa vzájomne zbožňujú. Načiahol sa po ruke svojej ženy. Povedal nahlas, "Draco, je 1:45. Naozaj je nevychované nechávať hostí čakať 45 minúť. Musíte hneď začať s obradom."

Draco sa obzrel na svojho otca a odvetil, "áno, pane."

Hermiona riekla, "zostaň tu a priprav sa na mňa. Musím ísť do zadnej časti kaplnky, aby som predviedla veľkolepý vstup. Len si prajem, aby sme mali nejakú hudbu, keď budem kráčať uličkou."

"Mohol by som znova hmkať svadobný pochod," prihlásil sa dobrovoľne Draco.

"Bez urážky, ale nie," odmietla Hermiona.

"A čo toto, sme čarodejníci, či nie? Myslím, že by som dokázal vytvoriť nejakú hudbu, keby som sa veľmi snažil, možno niečo z pesničiek od Beatles. Povedz mi, ktorú chceš počúvať, keď budeš kráčať uličkou a ja zabezpečím, aby to v kaplnke hrali."

"Veď ty vôbec nepoznáš žiadne pesničky od Beatles," pripomenula mu Hermiona.

"Panenka skákavá, Hermiona, ty si tomu uverila? Možno som čistokrvný, ale to sú sakramentskí Beatles, pánabeka." Otočil sa k svojim rodičom a povedal, "tu Hermiona si myslí, že nevieme, kto sú Beatles."

Jeho matka sa zasmiala a odvetila, "milujem Beatles. Počúvala som ich hudbu po celý čas, keď bol Draco malý."

Hermiona sa tvárila ešte šokovanejšie, než keď Malfoyovci vošli do kaplnky. Znova sa otočila k Dracovi a povedala, "ty si taký klamár."

"A dobré je, že si na to prišla teraz, namiesto toho, aby si na to prišla, až keď budeme svoji," povedal.

"Aké iné lži si mi ešte tento víkend povedal?" spýtala sa.

"Máš celý život na to, aby si odhalila moje tajomstvá a lži, Hermiona. Takže akú pieseň chceš?" podpichol ju Draco.

"Ak poznáš všetky ich piesne, vyber nejakú," povedala úsečne. Kráčala uličkou, krútila v nedôvere hlavou a hovorila si v duchu, "tajomstvá a lži, to bude jeho svadobný sľub." Otvorila dvere na kaplnke a povedala ostatným, že môžu vojsť. Každý pri svojej ceste dnu ju pobozkal, alebo jej zablahoželal.

"Len o 47 minút neskôr, Hermiona," povedal George a pobozkal ju na líce. "Predpokladám, že ty stojíš za to čakať."

"Som taká šťastná akoby si  bola jedno z mojich detí, ktoré sa vydáva," povedala Molly a chytila ju za ruku.

Arthur sa na ňu usmial a riekol, "mohla by byť jedným z tvojich detí, pretože už o nej takto premýšľame."

Charlie jej venoval bozk a dodal, "keby som bol vedel,, že sa dáš tak ľahko lapiť, bol by som sa o teba pokúsil sám," Zasmial sa a žmurkol na ňu.

Bill a Fleur sa obaja usmievali a zaželali jej, aby bola šťastná.

Percy sa tváril rozpačito a povedal, "odpusť mi kvôli Ronovi, ale nevedel som, že sa bude chovať tak ako sa choval. Myslel som, že bude dospelý a že ťa podporí ako si ty podporila jeho." Chabo sa na ňu usmial, ale ona ho chytila za ruku a opätovala mu úsmev. Vošiel do vnútra.

Ginny sa uškrnula a prebehla uličkou.

Harry sa na ňu usmial. Chytil ju za ruku, naklonil sa a venoval jej počestný bozk na pery. "Mám ťa rád. Buď šťastná. Zaslúžiš si viac šťastia, ale obávam sa, že toto je to jediné, čo ti môžem ponúknuť ja."  Prevesil si o ruku pani Grangerovú a odprevadil ju do kaplnky.

Úradník a Draco priateľ z ministerstva, ten, ktorý vybavil to povolenie, vošli ako poslední.

Stála vonku, sama, len so svojím otcom.

"Si šťastná, maličká?" spýtal sa jej otec.

"Áno, tati, som šťastná," povedala úprimne.

"Vieš, že vyzeráš nádherne. Ten Weasley, Percy, myslím, povedal, že urobí fotky, keď sa vrátime do Brlohu, takže budeme mať nejaké pamiatky, aby sme zdokumentovali tento deň. Chcem porozprávať svojím vnúčencom ako sa ich rodičia stretli a zobrali sa."

"To bude milé, tati," povedala Hermiona. Zobrala otca za ruku. "Pripravený?"

"Ak si ty," odvetil.

Jej otec otvoril dokorán dvere a všetci sa na počesť nevesty postavili. Pesnička od Beatles "Something" sa začala pomaly rozliehať malou drevenou kaplnkou. Tú pieseň Hermiona milovala.

Bola taká nervózna, že sa viditeľne triasla. Jej otec začal pomaly kráčať a spočiatku Hermiona zabudla chodiť. Zašepkal, "poďme, jeden noha pred druhú, nie je to ťažké, robíš to odvtedy, čo si mala desať mesiacov. Vždy si bola ranné vtáča." Nedokázala sa na neho ani pozrieť. Dokázala vidieť len Draca. Usmieval sa tak doširoka, že okamžite vedela, že bude v poriadku.

Zhlboka sa nadýchla, aby zahnala slzy, ktoré mala v očiach a uvoľnila ťažobu na svojej hrudi. Kráčali uličkou. Už dlhšie nedokázala zadržať svoje slzy. Boli to slzy šťastia. Začala poriadne plakať, v rozpakoch, že sa nedokáže ovládnuť, ale taktiež príliš ohromená, aby sa to pokúsila zastaviť. Jej matka plakala tiež. Začula, že začala plakať aj pani Weasleyová. Ak začne plakať aj Ginny, Hermiona sa nedokáže udržať pokope. Pozrela sa na Ginny, a nie, ona neplakala. Ale Hermiona sa  pozrela na svojho otca, a pretože mu tiež stekala slza po líci, začala plakať silnejšie. Nikdy by si nepomyslela, že bude ten typ, čo plače na svojej vlastnej svadbe.

Pozrela sa ešte raz na Draca. Tváril sa znepokojene nad tým, že plakala, takže sa pokúsila usmiať, aby vedel, že je šťastná. Pripadalo jej to večnosť, než sa k nemu dostala. Toto bolo jediné, čo chcela. Len sa k nemu chcela dostať a potom bude všetko v poriadku. Už len pár krokov. Plakala silnejšie a silnejšie, a pustila ruku svojho otca o chvíľu skôr než mala a načiahla sa po Dracovej ruke.

Skrátil vzdialenosť medzi nimi a chytil ju za ruku. Priložil jej svoju ruku k lícu, aby utrel jej slzy. "Okej, Grangerová?"

Dokázala len prikývnuť, pretože každý nádych bol prerušovaný vzlykaním. Držala jeho ruku tak pevne, že si pomyslel, že mu možno rozpučí zápästie. Pán Granger sa posadil vedľa svojej ženy. Draco sa otočil k úradníkovi a povedal, "momentík!" Otočil sa k Hermione a riekol, "si si istá, že toto je to, čo chceš? Môžeme počkať, ak by si chcela."

"Oh, Draco, ty nechápavý, milovaný muž, to sú slzy radosti," povedala, keď jej slzy pokračovali. "Nikdy v celom svojom živote som sa necítila šťastnejšia. Tak veľmi ťa milujem. Nemôžem uveriť, že toto je vôbec skutočné:"

Oprel si svoje čelo o jej a potichu povedal, "chceš, aby som ťa uštipol?"

"Možno by si mal," usmiala sa.

Povedal, "možno ťa namiesto toho pobozkám," a priložil svoje pery zľahka na jej. "Milujem ťa." Otočil sa k mužovi pred nimi a povedal, "môžeme začať."


Kapitola 40. Sľuby



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.



Kapitola 40. Sľuby

Úradník začal hovoriť, ale ani Hermiona ani Draco nepočuli jediné slovo, čo vravel. Spýtal sa ich, či nechcú niečo povedať. Draco na to nebol pripravený. Sotva mal čas pripraviť svadbu, nieto ešte slávnostný sľub. Pozrel sa na Hermionu a riekol, "vlastne nemám čo povedať, ty hej?"

Odvetila, "áno, mám niečo, čo by som rada povedala."

"Prosím, začnite," povedal ten muž.

"Draco, pred včerajškom bol môj život na mŕtvom bode. Už sa nehýbal, stal sa nudným a stagnujúcim. Každý deň som pociťovala ťažobu. Jedinou mojou činnosťou bolo každodenné vstávanie a pohybovanie sa. Bola som sama so sebou spokojná a zmierená s tým, že takýto bude navždy môj život. Potom som sa urobila rozhodnutie. Rozhodla som sa ísť na Ronovu svadbu. Spočiatku som vôbec nemala v pláne na Ronovu svadbu ísť. Myslela som si, že to bude príliš bolestivé. Mala som pravdu, pretože to bolo neuveriteľne bolestivé." Hermiona sa na chvíľu zastavila, aby si pretrela oči. Dracov otec jej podal svoju vreckovku.

Pokračovala, "ale nabrala som odvahu a prišla som na jeho svadbu, pretože som bola taká unavená zo života, ktorý som prežívala v ľútosti. Chcela som prestať byť na mŕtvom bode. Chcela som, aby môj život mal znova spád. Prišla som, videla som a zvíťazila som. Bolo to ťažké a len tak-tak som to prežila. Teraz viem, že to bolo najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Po tom obrade, keď všetci odišli, som zostala tu. Toto bola moja kaplnka, a to mala byť moja svadba, a moje srdce sa rozpadlo na tisíc kúskov a myslela som si, že už ho nikdy nedám dokopy."

"Tak som tu len včera sedela v tejto istej kaplnke, v tamtej poslednej lavici. A keď mi moje srdce pukalo vo dvoje, vošiel si dnu a vrátil si mi späť môj život bez toho, že by si vôbec vedel, čo robíš." Musela znova prestať, pretože plakala silnejšie. Skoro všetci plakali. Sám Draco mal slzy na krajíčku, ale zostane silný, kvôli nej.

"Vošiel si dnu a bez toho, že by si to vedel, si pozbieral čriepky môjho srdca a za menej než deň si ma znova dal dokopy. Za to ti budem dlhovať všetku vďačnosť sveta. Dokázal si, aby som znova milovala. Dokázal si, aby môj život šiel ďalej v pohybe, keď som si myslela, že navždy zostane nehybný. Nech bolo toto všetko také bláznivé ako to bolo, bola to prosto najdôležitejšia udalosť môjho života. To, že som ťa spoznala, že som sa do teba zamilovala, že som s tebou bola posledných 24 hodín, bola najdôležitejšia vec, ktorú som kedy urobila. Dúfam, že ťa môžem urobiť šťastným tak ako si ty urobil mňa. Keby som ti mohla dať desatinu z lásky, ktorú si ty dal mne, potom by to bolo viac než by som si mohla priať."

"Moje srdce mi pripadá dnes ťažké, rovnako ako včera, ale dnes je ťažké, pretože je naplnené láskou k tebe. Prosím, ver mi, keď vravím, že ti nikdy neublížim, že nikdy o tebe nebudem pochybovať a že všetky moje dni budem žiť len láskou k tebe, ak mi to dovolíš." Dvakrát sa zhlboka nadýchla, trhane, namáhavo a zatvorila na chvíľu oči. Keď znova oči otvorila, naznačila ústami, 'milujem ťa'.

Draco povedal, "do pekla, na toto nemám."

Všetci sa zasmiali. Dokonca aj Hermiona. Bolo dobré sa zasmiať, pretože to zmiernilo slzy, ktoré stekali z očí hostí a nevesty.

"Dobre, tu je ten sľub, Hermiona," začal Draco. "Spoznal som, že to bolo pre teba na svadbe ťažké. Sedel som za tebou a počul som ako potichu plačeš a videl som, že sotva sleduješ ako si Ron a Pansy vymieňajú sľuby a rovnako ako vravíš ty, že ti pukalo srdce, moje pukalo tiež. Ale moje pukalo kvôli tebe. Myslím, že to bol ten okamih, keď som si uvedomil. že ťa milujem."

"Ale buďme úprimní, Grangerová a nazývajme veci pravými menami. V škole sme sa vzájomne nenávideli." Všetci sa zasmiali. "Ako vieš, medzi láskou a nenávisťou je tenká hranica a ja som tú hranicu včera prekročil, priamo tu v tejto kaplnke. Preto som na teba čakal a len čo som mohol skrížil som ti cestu. Bol som rozhodnutý, že nebudeš ľutovať, že si sa nevydala za Weasleyho. Bol som rozhodnutý prinútiť ťa, aby si si všimla, že sú vonku iní chlapíci, možno niekto ako ja. Nemôžem povedať, že som mal v pláne zobrať si ťa o 24 hodín neskôr, nuž, ak sme znova pravdiví, tak 25 či 26, ale na tom nezáleží. Keď som ti včera povedal, že ťa milujem, vedel som vo svojom srdci, že áno. Keď som ťa požiadal, aby si si ma vzala, vedel som vo svojej duši, že to bude navždy. Keď sme sa milovali," ona sa začervenala, ale dotkol sa jej líca, "a plánovali našu rodinu," otočil sa k hosťom, "dvaja synovia, dve dcéry," otočil sa späť k nej, "vedel som, že to bolo to, čo sa malo stať."

"Nikdy nebudem ľutovať nič, čo som povedal alebo čo som urobil za posledné dva dni. Tieto posledné dva dni boli preurčené. Boli napísané v knihe našich životov dlho predtým než sme sa narodili a kto sme my, aby sme sa zahrávali s osudom? Si moja budúcnosť, môj život, moja láska. Nechcem nič viac než stráviť každý okamih z každého dňa tým, že ti budem ukazovať ako veľa pre mňa znamenáš. Miluj ma, Hermiona. Vezmi si ma, Hermiona. Buď mojou ženou a matkou mojich detí a urob zo mňa najšťastnejšieho muža na tejto zemi, pretože napokon, moja drahá, nezaslúži si každý šťastie, dokonca aj ja?"

"Prijmi moju ruku a ja ti na oplátku dám svoje srdce," ukončil.

Hermiona už viac neplakala. Nie preto, že by jeho slová neboli dojemné, pretože boli. Bola na slzy príliš šťastná. "Prijmem tvoju ruku, a Draco, ja ti nemusím ponúkať svoje srdce, pretože ty už ho máš."

Úradník povedal zopár ďalších slov, ktoré si znova nevesta a ženích nevšímali. Nakoniec ich vyhlásil za muža a ženu. Povedal, "Draco, môžeš pobozkať svoju ženu."

"Počula si to, Hermiona, si moja žena," povedal potichu. "Čo na to hovoríš?"

Usmiala sa a povedala, "už bolo do čerta načase." Všetci vyvolávali na slávu a smiali sa, keď ju zobral Draco do náručia, prehol v páse a pobozkal ju. Znova ju narovnal a priložil ruky k jej tvári. Pritiahol si jej tvár bližšie, a so svojimi palcami utrel preč zvyšky sĺz z jej líc. Pobozkal ju na pravé líce, potom na ľavé a potom zostal svojimi ústami na jej.  Pohol rukami po jej ramenách, zovrel jej ruky a odtiahol svoje pery z jej.

"Milujem ťa," povedala.

"To by si radšej mala," odvetil. "inak toto všetko bude len plytvaním času."

Otočili sa k svojim hosťom a všetci stále stáli a začali tlieskať. Hermiona sa doširoka usmiala, otočila sa k Dracovi a povedala, "poďme na ďalších 24 hodín."

"Najprv máme hostinu, potom môžeme pokračovať s ďalšími 24 hodinami, platí?" povedal. Kráčali pomaly uličkou. Keď sa dostali na koniec, Draco sa otočil a povedal, "v Brlohu sa všetci ku nám pripojte a poďme poriadne zakončiť tento deň!" Otočil sa k Hermione a povedal, "pripravená, pani Malfoyová?"

"Oh, pokiaľ ide o toto, mám v úmysle nechať si svoje meno, pán Malfoy," zasmiala sa.

"Mne to môže byť srdečne jedno, pretože ty si tá, ktorá túto radostnú novinku povie mojim rodičom," opätoval jej smiech. Zobral ju za ruku a obaja sa premiestnili nazad na miesto, kde ich príbeh skutočne začal, nazad do Brlohu.


Kapitola 41. Koniec (alebo Dracovými slovami začiatok)



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Posledná kapitola, epilóg je úplne samostatne. Dala som prednosť rýchlosti, ale snáď to až tak nevidno. Osobne mám radšej to ich večné dohadovanie a vtipné dialógy, takže táto romantika mi moc nesedí. Možno preto sa už neviem dočkať dvojky. A pozor, epilóg bol pre mňa dosť šok, ale znamená to, že tento víkend (možno dnes alebo zajtra) túto poviedku dokončím.



Kapitola 41. Koniec (alebo Dracovými slovami začiatok)

Hermiona sa cítila šťastnejšie než sa kedy cítila už veľmi dlhý čas. Možno šťastnejšia než bola celý svoj život. Toto bol taký neskutočný deň a predsa to bola najreálnejšia vec, ktorú kedy zažila. Bolo to len včera, čo si myslela, že jej svet nebude nikdy znova rovnaký? Bolo to len pred 24 hodinami (plus mínus zopár hodín), čo si myslela, že jej zlomené srdce sa nikdy nespraví? Kým sedela vedľa svojho MANŽELA, sledovala svojich priateľov a rodinu ako sa zabávajú na jej hostine, jedia, pijú a sú veselí, pomyslela si, že je spokojnejšia, než by mala právo byť.

Draco sa naklonil k nej a potichu povedal, "všetko sa zdá také neskutočné, že?"

"Ty malý čítač myšlienok, ty," povedala a dotkla sa jeho líca. Pozrela sa na svojho manžela a chytila ho pod stolom za ruku. Obzrela sa znova po ich hosťoch a čudovala sa ako šťastne sa cíti. Draco sa pozrel priamo na jej tvár. Vedel, že on bol ten šťastlivec.

"Páčil sa ti môj výber piesne v kaplnke?" spýtal sa.

Otočila sa, aby sa na neho pozrela, "bolo to nádherné. Priala som si, aby si vybral pieseň, ktorá by vyjadrovala ako sa práve cítim, ale predsa to bolo akoby každé slovo vychádzalo od teba."

"To áno," odpovedal. Priložil si jej ruku k svojim ústam a pobozkal ju na hánky. "Niečo v tom ako sa pohybuješ, ma priťahuje tak ako žiadna iná," citoval z tej piesne.

"Zaspievaj mi," zasmiala sa.

"Keby si ma počula spievať, utiekla by si preč a žiadala by anulovanie sobáša, ver mi," povedal jej.

"Dobre, verím ti, takže mi už nikdy nespievaj," odvetila.

Kým Hermiona pokračovala v sledovaní ich hostí, on stále sledoval ju. Mohlo byť také jednoduché ju v tej kaplnke opustiť včera. Takmer to bolo to, čo urobil. Dokonca ani nečakal pozvanie na svadbu. Pracoval v tom istom oddelení ako Weasley a Potter, takže dlhú dobu počúval rozhovory o pripravovanej svadbe. Tiež počul ako sa s ostatnými Potter rozpráva o tom, aká ublížená je Hermiona a aké má o ňu obavy.

Najprv, keď dostal pozvánku (iste od Pansy, nie od Rona), si pomyslel, že to možno bude nepríjemné, takže mal v pláne odmietnuť. Potom, v jeden deň, začul Pottera na chodbe ministerstva rozprávať sa s jeho ženou. Povedal Ginny, že sa Hermiona rozhodla nakoniec na svadbu prísť a povedal, že si skoro praje, keby nešla, pretože to pre ňu bude ťažké.

Draco sa v tom istom okamihu rozhodol prísť. Najprv sám sebe navrával, že sa chce prísť pozrieť na tú šou. Čiastočne dúfal, že Hermiona príde, prekľaje celú tú ich hŕbu a potom zmizne. Zaplatil by milión galeónov, aby to videl. Ale keď sa objavil v kaplnke a zbadal takmer vzadu sedieť Grangerovú, na strane nevesty a všimol si aká smutná, osamelá a útla vyzerala, tak sa rozhodol posadiť sa za ňu pre prípad, že by sa úplne zrútila a potrebovala pomoc.

Nikdy vo svojom živote necítil takú túžbu niekomu pomôcť. Pocity, ktoré cítil ku nej, boli pre neho cudzie. Nemôže ho snáď priťahovať, že nie? Jednako sa posadil za ňu a chcelo to celú jeho rozhodnosť, aby sa k nej nenačiahol, keď zbadal, že začala plakať. Po obrade, keď sa všetci hostia postavili, zostala na svojom mieste. On šiel za tou tlačenicou von. Nakoniec ju tiež uvidel vyjsť. Takmer sa pošťal od radosti, keď zbadal ako hodila celé vrecko ryže priamo na Weasleyho hlavu. Ukryla sa za druhým hosťom, ale Draco to celé videl. Weasley zjojkol od bolesti a Draco sa potešením smial.

Potom, čo všetci zamierili preč na hostinu, videl ju vkĺznuť nazad do kaplnky. Rozhodol sa počkať na ňu, kým vyjde von. Nemal tušenia, čo jej povie. Bude proste improvizovať. Prechádzal sa sem a tam a nakoniec sa posadil, aby na ňu počkal. Po skoro 20 minútach mu napadlo, že sa musela odmiestniť zvnútra kaplnky.

Otvoril s rachotom dvere, aby sa presvedčil a ona bola stále vo vnútri, sedela v najposlednejšej lavici a otvorene plakala. Žialila za tým hlúpym bastardom, ktorý jej zlomil srdce. Draco si bol istá, že keby tam bol Weasley, tak by toho muža uškrtil sám. Trochu sa na svojom mieste otočila, aby zistila, kto vošiel. Draco sa pozrel priamo do jej smutných, červených, slzami olemovaných očí a rýchlo znova zavrel dvere.

Mal pocit ako by bol svedkom odhalenia jej duše a z nejakého dôvodu sa zahanbil. Nie, nie z nejakého dôvodu, hanbil sa kvôli každej zlej veci, ktorú jej povedal alebo ktorú jej urobil. Najprv na ňu nechcel čakať. Chcel odísť, priamo tam a vtedy, ale niečo v jeho srdci ho prinútilo počkať. Posadil sa na malé drevené schody a rozhodol sa, že ak bude musieť, bude na ňu čakať celý život.

Vyšla dverami a uvidela ho ako sedí na schodoch, jeho viazanka uvoľnená okolo krku. Pozeral sa na ňu, keď vychádzala z dverí. Posadila sa vedľa neho. "Ahoj, Malfoy, nevidela som ťa na svadbe."

"Vážne? Ja som ťa videl," povedal. "Sedel som v lavici rovno za tebou. Nevyzerala si, že sa veľmi tešíš z obradu," povedal uvoľnene.

"Nemyslím, že áno," súhlasila.

 

"Chceš byť sama, aby si sa vyžívala ešte dlhšie v sebaľútosti, alebo máš namierené na hostinu?" spýtal sa.

"Nevyžívam sa v sebaľútosti," pripomenula.

"Áno, ale vyžívala si sa," zasmial sa.

        

        

  

"Nie, vážne nevyžívala," povedala znova. Pozrel sa na ňu a zamračil sa. Povedala, "Fajn, vyžívala som sa. Čo tu stále ešte robíš? Prečo nie si na hostine?".

"Preboha," zasmial sa, "pre mňa bolo príliš už len prísť na obrad. Určite si nepredstavujem ako zábavné pomyslenie ísť na recepciu s bandou Weasleyových. Pravdepodobne by som oslepol od záplavy červených vlasov."

Zasmiala sa, "Potom prečo si stále tu?"

        

"Čakám na teba, samozrejme," povedal.

"Prečo?"

"Neviem, naozaj," odpovedal úprimne. "Len som ťa videl skľúčenú, a ja neviem, ale pomyslel som si, že na teba počkám. Chceš, aby som odišiel?"

        

Keď mu nepovedala, aby odišiel, povzbudilo ho to. Napriek tomu, že bola zlomená, stále bola otvorená a chápavá. Vedel, že dokáže znova milovať. V tom čase si myslel, že jej to bude trvať dlho, kým mu uverí, otvorí sa mu a prijme jeho priateľstvo. Nikoho, ani jeho ani ju, by nenapadlo, že to bude trvať len pár hodín.

Spýtal sa jej, "takže teraz smútiš nad faktom, že sa Weasley oženil s niekým iným a nie s tebou, alebo smútiš nad tým, že si jediná nevydatá?" povedal.

"Nie je to isté?" spýtala sa.

"Nie, môžeš len žiarliť, že nie si tá tam hore v tých bielych šatách, rukaviciach a závoji. Weasley sa nemusí dosadiť do tejto rovnice," poukázal.

"Nuž, potom," zamrmlala, snažiac sa byť úprimná, "myslím, že žiarlim. Chcem svadbu, dom a deti. Neznamená to, že chcem Rona."

"Sláva ti," povedal, postaviac sa znova. Cítil sa rozrušene.

"Čo tým myslíš, sláva mi?" spýtala sa, zmätená.

"Som len rád, že si dokážeš priznať pravdu. Nenávidím pomyslenie, že by si stratila slzu na tým červenovlasým parazitom," zasmial sa.

"Oh," povedala potichu.     

 

Prišiel k nej a znova sa posadil vedľa nej na drevený schod. Pozerala sa na jeho čierne topánky. Povedal: "Sú moje topánky zaujímavé?" Pozrela sa mu do tváre a on položil ďalšiu otázku, "čo teraz robíš, Grangerová?"

Začali viesť malý rozhovor. Povedala mu, čo v živote robí, napriek tomu, že to už vedel. Povedal jej, čo robí on, napriek tomu, že to už vedela tiež. Povedala mu, že chce odísť. Znova sa jej spýtal, či nejde na hostinu a ona povedala, že nie, že má namierené domov po nejakú vodku a zmrzlinu. Pomyslel si, že to znie smutne. Povedal je, že on ide, napriek tomu, že nemal žiadne plány zúčastniť sa hostiny s bandou Weasleyovcov.

Rozlúčili sa a ona sa začala odmiestňovať, keď k nej pristúpil a povedal, "mimochodom, máš trochu ryže vo vlasoch."

Vážne?" divila sa.

Načiahol sa a odstránil niekoľko zrniek bielej ryže. "Tvoje vlasy sú oveľa jemnejšie než som si niekedy vôbec predstavoval," povedal. Najprv bol v rozpakoch, že niečo také vyslovil. Tiež sa začervenala. Začala si rukami prehrabávať vlasy.

Povedala, "dostala som ju všetku preč?"

Naklonil sa bližšie a povedal, "myslím, že hej." Rýchlo sa pozrel preč, nazad ku kaplnke. Vedel v hlbinách svojej duše, že ju chce viac než čokoľvek kedy chcel v celom svojom živote.   

"Uvidíme sa na ďalšej svadbe," povedal jej, ale nemal v úmysle rozlúčiť sa s ňou.  

"Do tej doby," povedala a zdvihla ruku, aby sa s ním rozlúčila.

Znovu, skôr než mohla odísť, povedal. "Páčila by sa ti dnes večer spoločnosť alebo pôjde len o teba a tvoju fľašu vodky?"

Uškrnula sa povedala, "čo máš na mysli?"

Krivo sa usmial a povedal, "daj mi ruku a zistíš to." K jeho úplnému úžasu a prekvapeniu urobila presne to a on ju zobral na hostinu. To bol začiatok.

Obzrela sa späť na Draca a povedala, "o čom tak tuho premýšľaš, Draco?"

"O tebe." To bola jeho jediná odpoveď, pretože to bola pravda. Premýšľal o nej. Keď si pomyslel ako sa skoro neukázal na svadbe, zalial ho studený pot. Možno by toto všetko zmeškal. Keby sa nebol ukázal, nebol by tu sedel v tomto okamihu času ako najšťastnejší muž na zemi. Sladko sa na neho usmiala a priložila mu ruku k tvári. Priklonila sa bližšie a pobozkala ho na líce. Tiež sa usmiala, úsmevom, ktorý odrážal jej radosť a spokojnosť. Znova povedal, "práve som o tebe premýšľal, ako sme sa stretli v kaplnke a ako je osud skutočne vrtkavý, pretože keby sa jeden z nás rozhodol neprísť na svadbu, všetko by bolo stratené, zničené."

"Áno, všetko by dopadlo inak, to určite," dodala. "Ja by som asi sedela doma v pyžame, možno pri nohách s prázdnou fľašou vodky, s prázdnou krabicou zmrzliny na posteli. Mala by som slzami zmáčanú tvár a žialila nad tým, čo som mohla byť a čo nikdy nebudem."

Striasol sa pri pomyslení na to. Draco povedal, "keby som sa nerozhodol prísť, asi by som len leňošil, hrozil sa toho, že idem zajtra do práce, namiesto toho, aby som sa tešil na báječný začiatok nového života s tebou."

Hermiona sa spýtala, "prečo si prišiel?"

"Práve som uvažoval presne nad tou istou otázkou," priznal Draco, "a prial by som si, keby som mohol povedať, že som prišiel kvôli tebe," dodal vážne, "ale v skutočnosti som prišiel na tú svadbu zo sebeckých dôvodov. Vieš, chcel som to tiež uzavrieť."

"Podarilo sa ti to?" spýtala sa Hermiona.

"Nie, namiesto toho sa mi podarilo začať nový život a to je lepšie ako niečo skončiť," povedal.

Hermiona sa uškrnula a riekla, "čo keby som nebola išla na tú hostinu s tebou? Bol by si išiel?"

"Vieš, Hermiona," začal Draco, "v tom okamihu si nemala na výber. Bol by som ťa prinútil ísť, do pekla, v skutočnosti som to urobil, pretože si nemala tušenia, že ideme sem. Vedel som, že nechceš ísť, ale moje vlastné sebecké ja vyhralo a nakoniec som za to rád."

"Ja som rada tiež," vyhlásila, "pretože keby som šla domov, stále by som vlastne bola prázdna, potulovala by som sa so zlomeným srdcom a zlomenou existenciou, sotva schopná sama sa pozbierať a pokračovať v živote. Ďakujem ti, Draco."

"Ty si občas taká príjemná," povedal vážne. Naklonil sa, chytil ju za tvár a pritiahol jej pery k svojim. Jemne pritlačil svoje pery na jej, stiahol späť a potom ich vrátil späť; použil viac tlaku, predtým než konečne položil ruku na jej krk a pritiahol ju bližšie. Chcel kričať, pretože jej pery nikdy nechutili sladšie a teraz vedel, že je navždy jeho.

Draco ju chytil za ruku a viedol ju cez ich hostí, aby s ňou prešiel do zadnej záhrady. "Myslela si vážne to, čo si povedala vo svojom sľube, že si sa cítila smutná a osamelá?"

"Áno, myslela. Ale už viac nie som," povedala.

"Tiež som sa cítil smutný a osamelý väčšinu môjho života a teraz sa už ani ja takto necítim, zvláštne nie?" spýtal sa.

"Áno, podarené," dodala.

"Myslel som, zvláštne ako čudné," doplnil.

"Viem," uškrnula sa. Hermiona sa obzrela nazad na hostí a uvidela Rona, ako stojí úplne sám z vonkajšej strany davu a díva sa na nich. Povedala, "musí sa vrátiť k svojej žene."

Draco sa zvrtol a obzrel. "Možno má svoju vlastnú ľútosť. Príliš málo, príliš neskoro." Obaja sa zvrtli a pokračovali v ceste preč od ich hostí.

"Takže, čo sa stane zajtra?" spýtala sa.

"Nuž, pretože podľa všetkého nie som vydedený, myslím, že môžem prestať pracovať. Pracoval som len pre vlastné naplnenie, ktoré som mimochodom nikdy až doteraz nepocítil. Už dlho ma moja práca nebavila. Možno by sme si mohli vziať dlhú dovolenku," povedal a pritiahol si ju do svojho vrelého objatia.

"Ja mám rada svoju prácu a nechcem ju opustiť, ale myslím, že mi dajú na medové týždne voľno. Majú ma tam radi, a mám nárok na dovolenku," povedala. "Kam pôjdeme?"

"Na tom nezáleží, pretože sme spolu," riekol poeticky.

Minútu na neho uprene pozerala a povedala, "mohli by sme proste len začať naše životy. Zostaňme doma, spoznajme sa navzájom, naučme sa, aké je to byť manželia."

"Vlastne ani neviem, kde bývaš," náhle si uvedomil Draco.

Hermiona sa zasmiala a povedala, "vidíš, toľko toho o sebe nevieme. Mám malý domček, a chcela by som, aby sme tam žili, ak nemáš námietky."

"Aký malý?" spýtal sa, na tvári s výrazom akoby ochutnal niečo hnusné.

"Nie taký malý. Nie je to Manor, ale mám to rada," odvetila.

"Potom to budem milovať tiež," odpovedal.

"Mali by sme sa vrátiť k našim hosťom," povedala Hermiona. Začal s ňou kráčať späť, ale ona zaváhala.

"Myslel som, že sa chceš vrátiť," povedal.

"Chcem, ale tiež nechcem, aby toto skončilo," povedala smutne. "Chcem pokračovať s tebou, tu v Brlohu, spôsobom akým to šlo posledné dva dni, navždy. Je to sebecké?"

"Vôbec nie," povedal, "to je to, čo chcem tiež, ale je to nepraktické a nereálne. Predsa len aj dobré veci musia skončiť a je čas, aby tento príbeh skončil. Ale my budeme pokračovať, možno niekedy s iným príbehom."

"To by sa mi páčilo. Uvažujem, či aj niekomu inému?" zasmiala sa.

"Som si istý, že to zistíme," odpovedal. "Ľudia si nájdu spôsob ako nám dať vedieť, či chcú o nás znova počuť." Kráčali nazad k svojim hosťom, ruka v ruke. Zastal práve, keď sa dostali na roh stanu, chytil ju rukami za tvár a znova pobozkal.

"Vieš, že ťa skutočne milujem," povedal.

"Naozaj to viem a cítim to rovnako," odpovedala Hermiona. Odtiahla jeho ruky zo svojej tváre a zovrela ich vo svojich. Povedala, "sme naozaj nepravdepodobný pár. Neboli sme pred týmto dokonca ani priatelia, sotva sme sa poznali a nemala som v pláne byť viac, ale som rada, že sa to vyvinulo v to, čo to je teraz. A ty?"

"Aká hlúpa otázka," povedal úprimne. "A nie sme taký nepravdepodobný pár. Sme v skutočnosti stvorení jeden pre druhého. Všetky skvelé romantické príbehy začínajú s chlapcom a dievčaťom a to je to jediné, čo je potrebné pre dobrý príbeh. Ty si to dievča a ja som ten chlapec, a my sme sa zamilovali, a zobrali, takže vieš, čo to znamená teraz?"

"Koniec?" spýtala sa.

"Nebesá, Grangerová, nie," zasmial sa, "znamená to začiatok."

                            +       Začiatok        +

XOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOXOX

(Nasleduje epilóg)


Epilóg: Nepravdepodobný pár



.

.

.

.

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu An Unlikely Pair: Anne M. Oliver.

Koniec, páni, ďalšia dokončená poviedka. Neskutočné, sama nechápem, že som to dokončila (nesľubovala som február?). Áno, pokračovanie bude, ale chcem pohnúť s AFP. Už je 21 kapitol a podľa autorky je v polovici. Ale to neznamená, že hneď zajtra nezačnem s dvojkou alebo že si nedám na chvíľu pauzu. Radšej nič nesľubujem, všetko záleží od práce a nálady (autorka píše poviedku, ktorú budem prekladať po AFP, ale až z nej bolí duša, tak som si to liečila touto poviedkou).

Neviem, čo by som k tejto poviedke povedala, pretože to podstatné už bolo povedané v komentároch. Asi, že ďakujem všetkým, ktorí to dočítali až sem, hlavne úžasným dušičkám, ktoré mi písali pre mňa komentáre snov. Ďakujem, ďakujem, ďakujem. Som bohužiaľ človiečik, ktorý potrebuje mať ohlas na to, čo robí a potom ide vypustiť dušu, aby urobil ešte viac. A samozrejme, že ďakujem autorke za niečo tak úžasné a také nabíjajúce energiou.

Hatifnatif, kedy máš asi ten termín?



Epilóg: Nepravdepodobný pár

"Najdrahšia Grangerová, nad čím uvažuješ?" spýtal sa Draco svojej novomanželky, keď sedela v kresle pri okne, nohy pritiahnuté k brade. Z postele prešiel k nej a postavil sa vedľa nej. Bolo to ráno po ich svadobnej noci a boli v jej malom domčeku.

"Premýšľam o tom, kam odtiaľto pôjdeme. Práve sme zažili pár úžasných dní. Mám pocit akoby sme prežili celý život počas 24 hodín a teraz chcem len vedieť, čo nás tam vonku čaká. Vieš, čo ďalej?" spýtala sa. Podišiel k nej a vytiahol ju z kresla. Posadil sa na jej miesto a pritiahol si ju tak, že mu sedela v lone.

"Prečo si s tým musíme robiť starosti? Osud to rozhodne, nie je tak? Nie je to naša starosť, čo sa stane, stane," povedal, keď kreslil malé krúžky na jej rukách.

"Jednako sa tým trápim," povedala. Zblízka skúmala jeho tvár. Špičkami prstov prešla k jeho perám. Dvakrát obkreslila jeho pery a potom sa k nim kvôli bozku naklonila. "Len chcem vedieť, čo očakávať. Čo od nás všetci chcú?"

"Ale nevidíš," namietal, "že to je to, čo sa ti snažím povedať? Nezáleží na tom, čo chceme, alebo čo očakávame, alebo čo chcú od nás všetci ostatní. Význam má len to, čo sa stane. Proste žime naše životy, bez ohľadu na to, čo sa prihodí. Ak sa má stať ďalšia kapitola našich životov vtedy, keď budeme mať naše prvé dieťa, alebo keď najprv navštívime našich rodičov, alebo keď budeme  mať prvé výročie, na ničom z toho nezáleží. Jediné na čom záleží je to, že to budeme robiť spoločne a budeme to zdieľať s našimi priateľmi. Všetci z našich priateľov, ktorí sedeli a báli sa, čo sa nám stane v prvom príbehu, nám pomôžu určiť, čo sa stane v tom ďalšom. Všetko je fajn." Pobozkal ju na bradu. Zdvihol ruku a priložil jej zápästie k svojim ústam. Venoval jej zápästiu malý bozk. Povedal, "miláčik."

"Páči sa mi, keď ma voláš tvoj miláčik," povedala. Oprela si tvár do ohybu jeho krku. Trochu sa zachvela. Objal ju pevne rukami. "Popri našej bláznivej známosti a rýchlej svadbe nič nebude vyzerať šokujúco, je tak?" Štíhle prsty oboch jej rúk sa zamotali do jeho jemných blond vlasov. "Nechcem, aby to niekedy skončilo."

"Podľa všetkého nie si jediná," zasmial sa. "Hej, Grangerová, práve ma napadla hriešna myšlienka."

"Máme medové týždne, čakala by som, že budeš mať hriešne myšlienky," odpovedala mu smiechom.

"Dostaň z hlavy tie povestné reči, Grangerová. (PP: "Get your mind out of the proverbial gutter, Granger) Chcel som povedať, že som mal hriešny nápad na poslednú kapitolu nášho príbehu. Mohlo by to byť 24 hodín v posteli."

Zasmiala sa, dokonca odfrkla a zatlačila ho do pleca. "Vidíš, vedela som, že to má niečo spoločné s milovaním."

"To som nikdy nepovedal," obhajoval sa. "Ale ak si spomínaš, tento príbeh nie je označený 'Mládeži neprístupný', takže som si si istý, že sa budeme musieť väčšinou rozprávať a nie sa priveľa milovať, napokon si myslím, že to nakoniec nie správna voľba."

"Myslím, že nie," súhlasila. Postavila sa a prechádzala sa pred ním. Keď kráčala, látka jej hodvábnej nočnej košeli sa pohybovala zľahka okolo jej nôh. "Myslím, že výberom pre pokračovanie by možno malo byť, čo sa stane prvý víkend, čo strávime s mojimi rodičmi. Vieš, predstavenie ťa všetkým tým muklom a tak. Spoznanie môjho detstva, prezeranie starých fotografií a tak podobne."

Otočila sa. Predstieral spánok. Naklonila hlavu nabok, spojila päty a povedala, "Draco Malfoy dávaj pozor!"

"OH, prepáč, hneď ako si povedala, 'všetkým tým muklom', som zaspal," žartoval. "Prečo by sme nemohli začať ďalší príbeh prvým víkendom u mojich rodičov? Páčilo sa mi, že si tak často v prvom príbehu plakala, a som si si istý, že ti moji rodičia zaistia mnoho príležitostí ešte si trochu poplakať."

"To som si istá," povedala posmešne. Posadila sa na kraj postele.

Vstal z kresla a sadol si vedľa nej. Zobral ju za ruku a povedal, "neblíži sa nejaké výročie Chlapca Hrdinu a Dievčaťa Weslíčky? Ten príbeh by mohol točiť okolo toho. Vieš, museli by sme sa vyrovnať s Ronom a Pansy, čo by možno bola zábava, plus by sa to mohlo konať znova v Brlohu, so všetkými tými známymi vecami, ktoré spôsobili, že sme sa na prvý pohľad zamilovali do všetkého okolo nás."

"Áno, ale nebudeme to vyzerať akože to už bolo?" spýtala sa.

"Fajn, slečna 'napíšem príbeh lepšie než autorka', čo navrhuješ?" spýtal sa a padol chrbtom na posteľ. Podoprel sa na boku svojím lakťom. Preliezla k nemu, bokom a tvárou k nemu.

"Myslím, že by to bol milý príbeh, keby sa tam konalo naše prvé výročie. Mohli by sme stráviť 24 hodín plánovaním prekvapení jeden pre druhého, a potom by sme niečo romantické naplánovali, napríklad útek alebo podobne." Zívol. Udrela ho do ruky.

"Nie, geniálny nápad, úprimne, len som unavený, bolo to skutočne pravé, nefalšované zívnutie," vysvetľoval a zívol znova. Preliezol až k vankúšu a odkopol prikrývku. Priliezla k nemu a on si ju schoval v náručí. "O tomto by mohol byť náš príbeh. Prvý deň manželského života, nebolo by to sladké?" spýtal sa, keď ju pobozkal na čelo.

Pozrela sa na neho a povedala, "áno, bolo by to milé, ale možno trochu ohraničené."

"Ak máš nejaký iný veľkolepý nápad, tak ho sem hoď, hovor hneď, pretože už tu takmer zaspím, Grangerová," povedal.

Priložila ruku na jeho srdce. Potom tam priložila svoje ucho. Povedala, "bol by to pekný príbeh, keby sme spolu zdieľali deň narodenia nášho prvého dieťaťa. Možno nie také romantické, ale niečo, opovažujem sa tvrdiť, z toho sladkého."

Usmial sa. Priložil jej ruku na líce. "Áno, veľmi sladké. Možno súkromná chvíľa, o ktorú sa nebudeme deliť so svetom, ale predsa len sladké. Ale, mám čudný pocit, keď si s tým robíme toľko starostí, pretože ako som povedal predtým, je to mimo nás a okrem toho, tento príbeh nebude mať pokračovanie. Autorka sľúbila jednému z jej kritikov, že ak dostane viac než 1000 komentárov, napíše pokračovanie a naposledy, keď sa pozerala, ani sa tomu nepribližovala."

Hermiona sa posadila na posteli a povedala, "možno si to neuvedomuješ, Malfoy, ale už jej do tisíc chýba len 7 komentárov. Možnosť, že bude pokračovanie, je veľmi reálna."

Draco, ktorý teraz vyzeral trochu mimo, povedal, "do pekla, Grangerová, ako to dokázala? Práve dopísala totálny doják, ktorý ju vyčerpal.“

Hermiona ho prerušila, "áno, ale považuje ho aj za veľkú odmenu."

"Tiež pravda, ale nepracuje práve teraz na malej romantickej komédii, niečo o voľbách a potom myslím, že plánuje dokončiť posledný príbeh tej série, čo napísala, 'Týždeň v Živote' alebo niečo také. Nie, nemá čas zaoberať sa s nami. Má teraz druhého 'Draca a Hermionu', ktorými sa zaoberá," povedal. Ľahol si na chrbát a povedal, "teraz čuš a vôbec o takých veciach nehovor. My všetci sa znepokojujeme priveľa."

"Ale Draco, ona píše jeden príbeh mesačne, takže to pre ňu nebude také ťažké urobiť," povedala Hermiona a pohla sa v jeho náručí. "Nezdá sa, že by mala veľa zo života, takže si myslím, že má čas."

"Teraz si ma znepokojila," povedal Draco. Posadil sa vzpriamene na posteli. "Ako sa vôbec rozhodne pre zápletku? Toto nás vplyvní viac než to ovplyvní ju! Musím to vedieť, a musím vedieť hneď o čom bude náš ďalší príbeh!"

Hermiona ho zatlačila nazad na posteľ a položila si bradu na jeho hruď. "Je to mimo nás. Má v pláne nechať rozhodnúť ľudí. Nech chcú čokoľvek, dostanú to. Bude to jeden zo šiestich scenárov a my nemáme k tomu, čo hovoriť, pretože sme nakoniec len fiktívne postavy."

"Ty si možno fiktívna, ale ja som pravý muž, Grangerová, a na to nezabudni," povedal.

Hermiona sa uškrnula a povedal, "áno, áno, pravý muž, pravý muž. Choď teraz spať, Draco a keď sa zobudíme, budeme nepochybne v novom príbehu, s novým dobrodružstvami a novými možnosťami. Ako si povedal predtým, nie je toho veľa, čo s tým môžeme urobiť, takže by sme sa nemali znepokojovať."

"Som rád, keď vidím, že konečne priznávaš, že som mal vo všetkom pravdu," povedal. Pozrel sa na svoju ženu, ale jej oči boli zatvorené. Povedal, "aspoň ja viem, že mám vo všetkom pravdu."

Pozrel sa na strop a riekol, "pre všetkých ľudí tam vonku, radšej by ste sa mali rozhodnúť správne, pretože vravím vám, že toto je posledná šanca nazrieť do našich životov. A mimo to, chcem vás o niečo požiadať, môžeme urobiť tento príbeh s označením 'mládeži neprístupné'? Len návrh, nemusíme." Zovrel svoju ženu silnejšie a hladil ju po vlasoch, až kým nezaspal.

KONIEC (až do pokračovania ... "Nepravdepodobný pár ešte raz!")


Pdf na stiahnutie



Vďaka beruške je možné stiahnuť pdf v Stiahnutiach. Ďakujem moc.

http://hp.kizi.sk/modules.php?name=Downloads&d_op=viewdownload&cid=13