Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vykúpenie Draca Malfoya

Kapitola 4 Zvedavejšie a zvedavejšie

Vykúpenie Draca Malfoya
Vložené: Jimmi - 24.12. 2009 Téma: Vykúpenie Draca Malfoya
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu The Redemption of Draco Malfoy: luckei1.

"Dokáže sa Draco zachrániť pred osudom Darov smrti tým, že bude ufňukaný zbabelec?"

4/7

Ďalší vianočný darček. Kapitola je naplánovaná, ospravedlňte prípadné problémy.

A mimochodom - uvádzam aj originál, aj oficiálny preklad z Alenky. Tí, čo vedia po anglicky, pochopia prečo.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

How doth the little crocodile
Improve his shining tail,
And pour the waters of the Nile
On every golden scale!

“Alice in Wonderland”, Lewis Carroll

Běžel zajíc kolem plotu,

roztrhal si v hrdle notu.

Kantor mu ji zašít spěchal,

v hrdle mu však jehlu nechal.

 ALENKA V ŘÍŠI DIVŮ  Lewis Carroll 

Pripomienka autora: prvá časť je prítomnosť, druhá časť je minulosť.

Kapitola 4 Zvedavejšie a zvedavejšie

Hermiona potom, čo sa ich cesty s Andromedou rozišli pri výstupnej letaxovej stanici na ministerstve, šla do Brlohu. Do Malfoyovho procesu zostávalo len deväť dní a ona ešte musela zabezpečiť priameho svedka na jeho obhajobu: Harryho.

Našla ho sedieť vonku v záhrade s Ginny, dôverne sa rozprávali a ona nenávidela, že ich musí prerušiť.

"Ahojte, Harry, Ginny," povedala a usmiala sa na tú dvojicu.

Ginny jej zamávala. "Čau, Hermiona."

Harry sa na ňu vševediaco pozrel. "Čau."

"Uvažovala som, či by som s tebou nemohla prehodiť slovíčko, Harry," riekla.

Vzdychol si a odtiahol ruku z Ginninho ramena. "Iste. Napadlo mi, že k tomuto nakoniec dôjde."

Ginny pobozkala Harryho na líce a potom ich nechala samých.

Hermiona zaujala jej miesto na lavičke, hoci nie tak blízko k Harrymu. "Vieš, o čo ťa chcem požiadať?"

"Áno. Proste to dáva zmysel."

"No a? Urobíš to? Budeš pre neho svedčiť?" spýtala sa Hermiona, pripravená spustiť reč, ktorú si nacvičovala niekoľko dní.

Harry sa poškriabal na hlave a potom si rozstrapatil vlasy. "Ja... Ty si si tým istá, Hermiona?"

"Samozrejme, že som," povedala. "Urobiť to je správna vec. Pomáhal Rádu a Snapovi, po všetkom ostatnom, čo urobil. Ministerstvo by malo ísť po ľuďoch, čo si to naozaj zaslúžia. Malfoy je v svetle reflektorov kvôli jeho otcovi. Iní urobili oveľa horšie, ale na nich sa pozornosť nesústredí."

"To sa len zdá... neviem, možno príliš veľa načúvam Ronovi."

Hermiona sa naježila. "Čo tým myslíš?"

Harry pokrčil plecami. "Zdá sa, že si myslí, že sa deje niečo iné, že ťa Malfoy využíva, aby sa dostal z väzenia."

Hermiona prevrátila oči. "To je smiešne," hnevala sa. "Nepovedal ani neurobil nič za tým účelom, nesľúbil mi vôbec nič pre prípad, že sa odtiaľ dostane. Ja som šla za ním, všetko z mojej vlastnej vôle. Je mi ľúto, že to Ron nemôže prijať."

"Áno, to je ďalšia vec," zaváhal Harry. "Prečo si ty šla za ním?"

"Toto sme už prebrali, Harry," varovne riekla Hermiona. "Našla som dôkazy, ktoré svedčili o druhej strane tohto príbehu. Bola moja povinnosť priniesť ich na svetlo."

Harry si vzdychol. "Viem, viem. Ron je len naštvaný, že sa zdá, že si ho odstrčila po tom, čo... veď vieš."

Vedela, a začervenala sa pri spomienke na ten bozk. "Neodstrčila, nie tak celkom," riekla. "Je to všetko veľmi komplikované."

"Nuž, myslím, že sa vy dvaja potrebujete porozprávať. Budem svedčiť v prospech Malfoya," odvetil Harry, "ale len ak sa porozprávaš s Ronom. Dnes. Zaslúži si vedieť, čo sa deje."

Hermiona prikývla. "Máš pravdu. Musí sa to urobiť. Ďakujem ti, Harry."

"Nerobím to kvôli tebe," povedal vážne. "Robím to preto, lebo ako si povedala, urobiť to je správna vec."

"Aj tak. Ďakujem ti." Vďačne sa na neho usmiala.

Dopadol na nich tieň a Hermiona vzhliadla nahor, aby našla pred nimi stáť Rona, ruky vo vrecku a nervózny úsmev na tvári.

Harry sa postavil. "Potom sa uvidíme."

Keď odišiel, Ron zaujal jeho miesto, ale nepozrel sa na Herminu. "Čo sa deje?" spýtal sa.

Hermiona neznášala to, ako bol jeho hlas lemovaný bolesťou a zmätkom. "Si tu, aby si sa mi ospravedlnil za to, že si bol predtým blb?"

Švihol hlavou, aby sa jej pozrel do tváre a zazeral na ňu. Tváril sa ako keby mu niekoľko vecí čo povedať vošlo do hlavy a on jednu po druhej zamietal. Nakoniec skončil na, "nie, myslím, že predtým som nebol blb. Len dávam na teba pozor, Hermiona. Malfoy je diabol a vždy bude. Nechcem, aby ťa ešte viacej zranil."

Hermiona si vzdychla. "Nepotrebujem, aby si na mňa dával pozor, Ron. Som celkom schopná postarať sa sama o seba."

"Viem, viem! Nevravel som nič iné. Len som myslel... po... ty vieš, že by som mal dovolené dávať na teba pozor. Trochu," dodal narýchlo.

"Ron, dokážeš vôbec nahlas povedať, čo sa medzi nami stalo?" spýtala sa.

Zmenil farbu na svetlý odtieň červenej a otočil hlavu dopredu. "My... či skôr ty... eh, nuž..." Zmĺkol.

"Pobozkala som ťa," uviedla bez obalu Hermiona. "Úprimne, Ron, to je taká veľká vec?"

"Je to veľmi veľká vec," obranne riekol. "Nikdy predtým sme to neurobili, hoci ja som chcel, ja som to len nikdy... neurobil." Strhol sa pri svojich vlastných slovách. "Ale ja to chcem, Hermiona. Chcem to urobiť znova. Páčilo sa mi to. Ja... ja ťa mám rád."

Hermiona čakala skoro päť rokov, aby počula od neho prehovoriť tieto slová a teraz, keď ten čas nastal, mala pocit... sklamania, dokonca aj keď ona už dospela k tomu, že už k Ronovi tak silné city nepociťuje. Jeho priznanie jej nerozbúšilo srdce ani sa jej nezačali potiť dlane, ani nemala silnú túžbu zopakovať si ich bozk. Bolo ťažké toto poznanie prijať, ale bolo to dokonca ťažšie vysvetliť. Len dúfala, že ich priateľstvo to vydrží.

"Ach, Ron," riekla, hryzúc si spodnú peru v chápavom zamračení. "Ja... ja neviem, čo povedať."

Spýtavo sa na ňu pozrel. "Neviem, čo tým myslíš. Nemala by si povedať, že ma tiež máš rada?"

Hermiona sa na neho nemohla pozrieť, takže namiesto toho upierala zrak na svoje ruky. "Prajem si, aby som to mohla povedať," dostala zo seba. "Naozaj prajem. Nemáš potuchy ako veľmi."

Keď niekoľko okamihov nič nepovedal, otočila sa k nemu. Silno sa mračil, zízal na zem, ruky mal položené na kolenách a jeho červené vlasy žiarili v popoludňajšom slnku. "Ron?"

"Takže, ty ma teda nemáš rada. Je to tak?" Jeho hlas bol plný hnevu. "Ty si pobozkala mňa, vieš to."

"Viem, a je mi to ľúto!" ponáhľala sa.  "Myslím ale, že sa to muselo stať. Prešli sme toľkým, obaja sme sa tak veľmi zmenili  a ty si nechal Harryho a mňa samých,  keď to začalo byť príliš ťažké! Kedysi som ťa mala rada, veľmi, ale to začalo slabnúť. Neviem kedy, ale potom, čo si odišiel, vtedy som si uvedomila, že to nikdy medzi nami nemohlo fungovať. Ten bozk... bol zápalom okamžiku, konečne ti dochádzalo niečo, o čo som sa roky snažila, aby si pochopil, a ja som proste... reagovala. Prepáč, Ron."

Počas celej jej reči neodtrhol svoj pohľad od trávy pri jeho nohách. Po ďalších okamihoch mlčania, pozrel nahor, smerom k lesom za pozemkom Weasleyových. Keď prehovoril, jeho slová zlomené. "Takže tak je to teda?"

"Ron..."

"Nie, Hermiona. Povedala si dosť. Chápem to." S tým odišiel preč a nechal ju samú na lavičke.


Po poslednej hodine tohto týždňa sa Draco prihnal do svojej súkromnej izby, zatreskol za sebou portrét s oslobodzujúcim povzdychom. Podarilo sa mu prejsť ďalším týždňom bez toho, že by vyvolal nejaké podozrenie tým, že sa choval tak, ako ho poučil Snape. Zbledol kedykoľvek ho požiadali vykonať Neodpustiteľnú, ruky sa mu roztriasli a väčšinu času nemohol dokonca zo seba dostať tie slová skôr než sa celá trieda zasmiala a niekto ho odstrčil z cesty, dychtivý predviesť učiteľovi svoju obratnosť.

Presunuli sa od Cruciata k Imperiusu. Zdalo sa, že Amycusa ohromne bavilo sledovať svojich študentov nútiť sa navzájom robiť veci, ktoré by inak neurobili. Bolo to odporné a v týchto prípadoch Draco nemusel predstierať, že mu je príliš zle, aby sa toho zúčastnil.

Stratil rešpekt svojich priateľov, ale bolo mu to naozaj jedno. Zdalo sa, že sa Crabbe a Goyle v Neodpustiteľných vyžívajú, hlavne v Imperiovi. Ochotne sa dobrovoľne prihlásili udeľovať tresty a robili tak s neskrývaným dychtivosťou v ich očiach. Draca desilo vidieť ich tešiť sa z bolesti, ktorú spôsobovali.

Pansy sa stále na neho lepila, mesiace v tomto roku, ale aj jej dalo zabrať správať sa, že ju zaujíma. Draco mal podozrenie, že to robila len preto, že dúfala, že sa za neho vydá a získa prístup k jeho dedičstvu. Určite jej na ňom nezáležalo. Vedel, že trávila obrovské množstvo svojho voľného času so Zabinim a Nottom a určite nevykonávali školské činnosti. Predvádzala snahu ukryť dôkazy o svojej mimoškolskej aktivite, ale pozornosť, ktorý získavala od iných chlapcov a žiarlivosť od jej spolužiakov zaisťovali, že v tom odvádzala úbohú prácu.

Jediný človek, o ktorom mal Draco pocit, že sa s ním môže porozprávať, bola Dafné. Bola jedna z tých pár slizolinčanov... dvoch v skutočnosti... ktorý neskočili na príležitosť potrestať svojich spolužiakov. Keď sa jej na to pýtal, pokrčila plecom a povedala, že je primuska, mala by byť priateľská. Študenti by sa nemali báť čeliť koncu jej prútika, keď povedia niečo, čo sa jej nepáči.

Súhlasil a pridal to k zoznamu svojich dôvodov, prečo nepoužívať Neodpustiteľné. Dafné, sama, sa nezdala označovať jeho zdržanlivosť ako zbabelosť. Začali spolu jedávať a učiť sa, usilovne pracovali, aby splnili ich primuské povinnosti.

Jeden večer, počas stretnutia so Snapom, ju Draco spomenul.

Snape sa uškrnul. "Čo si myslíš o mojej voľbe primusky?"

Draco súhlasne prikývol. "Dafné je skvelá. Berie svoje postavenie vážne a tvrdo pracuje. Priznávam, bol som prekvapený, keď som sa dozvedel, že je to ona. Hoci bez Grangerovej nablízku to dáva zmysel."

Snape vrhol jeho smerom skúmajúci pohľad. "Grangerová? To mi pripomína. Nepovedal si mi, čo sa s ňou stalo. Stále to chcem vedieť."

"Nepoviem vám to," rozhodne riekol Draco. "Prečo ste vybrali Dafné?"

Snape hneď neodpovedal, len pokračoval v sledovaní Draca, ako keby bol veľmi zaujímavým kódom, ktorý sa snažil rozlúštiť. "Vedel som, že nie je ako iné v tvojom ročníku. Ty a ona veľmi podobne zmýšľate. Dúfal som, že nájdete... útechu... jeden v druhom." Snape zmĺkol, dovoliac, aby jeho posledná myšlienka zostala visieť vo vzduchu.

Chvíľu to trvalo, ale Draco porozumel. "Úte-útechu, pane? Vy ste nás dali dokopy?"

Snape pokrčil ľahostajne plecami a sklonil sa ku kotlíku, ktorý mu slabo vrel v jednom rohu miestnosti. "Keby tá situácia nastala, dúfal som, že to využiješ."

Draco s otvorenými ústami zízal na riaditeľa. Iste, bol rád, že sa lepšie s Dafné spoznal. Mal pocit, že pri nej mohol byť viac sám sebou, že nemusel predstierať. Bol to príjemný pocit, ale nikdy sa na ňu nepozeral na viac než na priateľku. Prinajmenšom nie vážne. Bol neustále v napätí, vždy sa obzeral ponad plece. Nemohol sa uvoľniť dosť na to, aby premýšľal o nejakom vzťahu, dokonca príležitostnom. Stres mal svoje spôsoby ako potlačiť jeho pudy. A párkrát, čo takto premýšľal o Dafné, naskočila mu v hlave Grangerová a to ho úplne odrovnalo.

"To je moja vec, nie vaša," vyprskol Draco.

"Len som vás dvoch dal do priaznivých podmienok. Čo s nimi urobíš, ako si povedal, nie je moja vec," úlisne riekol Snape.

Počas ďalších niekoľko týždňov začal Draco hľadieť na Dafné odlišne,  a preklínal Snapa. Nepotreboval myslieť na iné dievča. Jeho myšlienky unášalo ku Grangerovej častejšie, než sa mu páčilo.

Potom, jeden večer, sa spoločne učili na skúšku z Aritmantiky a ona ho neočakávane pobozkala. Zaváhal, jeho myšlienky vírili nerozhodnosťou a ona sa odtiahla preč.

"Pre-prepáč mi," zamrmlala a začala si baliť veci.

"Nie, neospravedlňuj sa," riekol, chytil jej ruku a zastavil jej pohyb.

Venovala mu rezignovaný úsmev. "Myslela som... že máš záujem."

Draco vyfúkol perami vzduch a pokrútil hlavou. Nebol si istý, čo chcel alebo prečo neopätoval Dafné ten bozk. Bola nádherné dievča, milé a očarujúce a Snape mal pravdu; mali podobné záujmy. Ale... Merlin mu pomáhaj, Grangerová sa mu vtlačila do mozgu. Už od tej noci, čo jej zachránil život, nemohol prestať o nej premýšľať, uvažovať, kde je, či je v bezpečí... či je s Weasleym.

"Ja... neviem, čo sa to so mnou deje," povedal úprimne. "Občas, mám, ale potom inokedy..."

"Je tu niekto iný? Je to Pansy?" spýtala sa Dafné.

Oči sa mu roztvorili. "Pansy? Pri Merlinovi, nie! Ani náhodou." Striasol sa pri tej predstave.

Dafné sa zasmiala. "To rada počujem. Tento rok mi naozaj lezie na nervy, keď sa chváli svojimi víťazstvami, ako keby Theo či Blaise boli niečo, čím sa treba chváliť."

Draco sa zachichotal, potom sa zamračil pri pomyslení na Blaisa.  Zakaždým, keď toho slizolinčana videl, mal Draco nutkanie uškrtiť ho. Nielenže skoro zabil pred rokom Grangerovú, ale Blaise bol jeden zo študentov, ktorí skočili po príležitosti rozhodovať o trestoch. Nikdy nebol uspokojivo potrestaný za to, že skoro zabil Grangerovú; v skutočnosti, si na tú príhodu ani nepamätal vďaka dobre použitému pamäťovému kúzlu.

Ale Draco nedokázal zabudnúť. Mal veľa nočných morí, a opätovné prežívanie tej, v ktorej Grangerová skoro zomrela, bolo tou často sa vyskytujúcou. Jedine, namiesto toho, aby ju zachránil, niečo vždy vyšlo zle. Blaise predpokladal jeho myšlienky a zastavil ho alebo Greg bol rýchlejší než Draco čakal. V každom scenári bol Draco prinútený sledovať, ako jeho traja bývalí priatelia spôsobovali ten najhorší druh bolesti dievčaťu, ktoré kedysi chcel nenávidieť všetkou svojou silou.

"Si v poriadku?" spýtala sa Dafné.

Draco si uvedomil, že dovolil, aby jeho myšlienky vplávali do jeho výrazu. Zaťal čeľusť a päste, a prižmúril oči. Prinútil sa uvoľniť. "Áno, Je mi fajn."

"Je to mnou?" potichu sa spýtala Dafné.

"Nie," rýchlo odvetil. "Prisahám. "Ty... ty si úžasná a prajem si, aby som sa mohol uvoľniť a proste... byť s tebou. Ale nemôžem, nie práve teraz. Možno po..." Zmĺkol, predstavujúc si, aký bude život po vojne. So Snapovom pomocou mal šancu na niečo normálne.

Usmiala sa. "Potom znie dobre."

Dúfam, že sa obaja dostaneme k tomu, aby sme spoznali druhú stranu tohto.

Draco zatvoril oči a znova zastenal. Grangerová toto nemohla robiť, nemohla ho ovládať. Hlavne nie, keď ani nevedela, akou mocou vládne. Pozrel sa na Dafné a rozhodol sa.

Okamžite zmenšil vzdialenosť medzi nimi a zúrivo ju pobozkal. Odpovedala podobne a čoskoro ťažko dýchal  a preklínal vrstvy látky, ktorá ich oddeľovala. Keď pomaly rozopínal jej blúzku, kým ju bozkával na krku, znova si pomyslel na Grangerovú. Namiesto toho, aby prestal, ako zvyčajne, obrázok jej tmavohnedých očí zatemnených túžbou po ňom, len podporil ten oheň. Zastenal a predklonil sa, aby znova pobozkal Dafné, predstavujúc si na chvíľu, že je tam niekto iný.

Skoro okamžite Dafné stuhla, odtiahla sa a odvrátila od neho hlavu.

Chvíľu mu trvalo, kým sa preorientoval kde a s kým je. "Čo je?" vydýchol.

Dafné si zahryzla do pery. "Ty... n-nič." Načiahla sa po jeho krku a pokúsila sa ho pobozkať.

"Nie," riekol a pokrútil hlavou. "Čo som urobil?"

"Ty... sľubuješ, že sa na mňa nenahneváš?" placho sa ho spýtala.

Netrpezlivo si odfŕkol. "Áno, fajn. Sľubujem."

Dafnine slová boli sotva šeptom. "Povedal si niečie meno. Nie moje."

Dracovi stuhla krv. Premýšľal o Grangerovej... pri Merlinovi, povedal jej meno? Nemohol si predstaviť nič horšie, čo by sa mohlo stať. "Čie?" spýtal sa nervózne, len čiastočne chcel odpoveď.

"Nuž..." začala. "Bolo to... to dievča, ktoré by bolo tu, keby tu bola."

Draco zažmurkal. "Čože? To nedáva zmysel."

"Primuska," riekla Dafné nahnevane. "Bola by primuskou, keby veci boli... normálne."

Draco zatvoril oči a potom si ľahol na chrbát. Prial si, aby sa izba otvorila a prehltla ho celého, pochovala jeho a jeho poníženie. Zo všetkých ľudí! Grangerová! Z kade to prišlo? Keby to niekto zistil, stiahli by ho zaživa z kože a potom mučili do posledného kúska jeho života. Zastonal, mal pocit, že je pod paľbou fantómu bolesti z jeho posledného zážitku pod Cruciatom.

Dafné sa k nemu priblížila po tom, čo si znova obliekla blúzku. "Nerob si starosti, Draco. Nikomu to nepoviem, prisahám."

"To myslíš vážne?" povedal neveriacky. "Prečo by si to nepovedala?"

"Vôbec netúžim po tom vidieť, ako ťa mučia."

"Dafné, toto mi je strašne ľúto. Nechcel som to. Nemôžem uveriť, že som to urobil." Prehľadával svoj mozog, aby našiel nejaký záchytný bod, ako sa toto mohlo stať, ale jediné s čím dokázal prísť, bolo, že odkedy jej zachránil život, rezervoval pre ňu špeciálne miesto vo svojej mysli a zrejme aj v srdci. Nedávalo to zmysel, ale bolo to tak.

"Je to v poriadku," povedala potichu, vyhýbajúc sa jeho očiam. "Dáva to zmysel, že je tu niekto iný."

Draco chcel trieskať hlavou o stenu, až kým by to búšenie neprestalo.

"Ako... Ale ako to, že je to ona?" spýtala sa Dafné.

Nutkanie prevrátiť oči bolo skoro príliš veľké, aby sa dalo prekonať. Dafné by nepochopila, že prevrátil oči vo frustrácii nad sebou samým a nie nad jej otázkou. Nebolo to tak, že Grangerová bola ´niekto iný´, ale aj bola. Bola skoro ustavične v jeho mysli, a on nevedel, čo s tým urobiť.

Teraz len dúfal, že sa nebude musieť vysporiadať s úplne novou stránkou jeho... čoho? Okúzlenia? Záujmu? Posadnutosti?... Grangerovou. Oficiálne sníval o tom, že sa s ňou bozkáva a on sa bál, že už to nikdy nedokáže vrátiť späť.

Draco mohol len potriasť hlavou. "Ja... po pravde nemám odpoveď na tvoju otázku."

"Nepýtam sa ťa, ako ťa môže priťahovať," riekla Dafné. "Je pekná a bystrá, a myslím, že veľa chalanov bolo hlúpych, že si to nevšimli."

Draco na ňu hľadel s otvorenými ústami. "Vážne?"

"Určite," potvrdila. "Ale s tebou... Budem úprimná, myslela som, že jej krvné postavenie bude problém."

Pomaly pokrútil hlavou, ešte raz zatvoril oči. "Nemôžem uveriť, že vediem tento rozhovor."

"Takže ti teda na tom nezáleží?" spýtala sa.

"Ja... ani na tom nezáleží," riekol. "Ona je... toto nikdy nebude ani vzdialenou možnosťou. Myslím, že mi nezáleží na jej krvnom postavení." Nie odkedy mal jej krv po celých rukách a oblečení, a nie od okamihu, kedy si uvedomil, že je dievča. Ale zdalo by sa, že práve vzal na vedomie, že je viac než ´len dievča´.

Dafné sa usmiala. "To rada počujem, Draco. Naozaj rada. Prisahám, nikto sa to odo mňa nedozvie. Aby som ti ukázala, že to myslím vážne, s niečím sa ti priznám."

"Dobre," riekol Draco.

"Bola som zamilovaná do Pottera. Na konci minulého roka. Jeden deň ma to proste zasiahlo, počas metlobalového zápasu. Chrabromil ani nehral, ale ja som sa pozrela na ich sekciu a zbadala som ho. Nedokážem to vysvetliť. " Venovala mu uprený pohľad. "Domnievam sa, že to cítiš rovnako."

"To je isté," povedal. "Až na to, že to nie je až tak veľmi, že sa mi páči, ako ten do neba volajúci zmätok."

Dafné prikývla. "To dáva zmysel. Ty si odolnejší voči tej predstave než by som bola ja, vzhľadom na tvoje prostredie."

Draco sa zamračil. "Teba priťahoval Potter. To je podľa môjho názoru oveľa horšie."


Zasmiala sa. "Než muklorodená čarodejnica? Myslím, že sme na tom dosť rovnako."

"Asi máš pravdu," riekol s povzdychom. "On sa... nepáči sa ti stále,  že nie?"

Dafné len pokrčila plecami, oči jej žiarili.

Draco si prial, aby sa mohol prinútiť mať rád Dafné, dokonca keby to malo byť len na túto noc. Pravdepodobne by to pomohlo odobrať trochu toho napätia, ale bolo príliš neskoro. Nálada bola zničená, a naozaj si nemyslel, že by ju mohol bozkávať, kým by premýšľal nad tým, či si ona nepredstavuje, že je Potterom.

ooo

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 22.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


ha ha... Snape dohadzovač :)))) a to s Daphne nemalo chybu - povedal si ine meno nie moje... no nechcela by som byt na jej mieste... :)))

Draco si tu uvedomil asi svoje city k Hermione. dúfam, že skončia spolu.

Draco a Dafné... super, boli by fakt dobrý pár. Ale Snape-dohadzovač nemal chybu. To s Alenkou som nepochopila - prečo je v preklade zajac, keď v origináli je krokodýl? 8O
Veď práve. Preto som tam dala oboje. Tú rozprávku nemám vôbec rada, ale mám aj AJ originál aj ČJ (kvôli WLS). Zostala som v šoku, keď som to porovnala. Asi by našim malým deťom v tom čase krokodíl nič nepovedal. Ja neviem. A ďalší rozdiel je medzi knihou a filmom. A to nespomínam na aké diskusie som narazila ohľadne SJ prekladu. Feldekov zvozili pod čiernu zem.

Re: Kapitola 4 Zvedavejšie a zvedavejšie Od: 32jennifer2 - 24.12. 2009
Teda Ron je riadne naštvaný...možno sa mu troška ani nečudujem...A Draco s Daphne boli dobrí....=D =D

Krása, krása, krása,´dík, díky

Nádhera, tak tenhle jsem si rozbalila k narozeninám, děkuju! :o) Pokud máš v plánu, to, co si myslím, že máš v plánu, rozbalím si případné další dárečky v noci. Díky moc :-)