Preklady fanfiction Harryho Pottera

****

Hermiona takmer omdlela, keď im jeden z liečiteľov konečne požičal časť Roseinho chorobopisu vďaka Theovým nekonečným vyhrážkam tomu úbožiakovi.

Stihla len zazrieť Dracovo meno na jednej zo zložiek o darcovi Roseinho transplantovaného srdca, než definitívne stratila rovnováhu a zosunula sa na studenú podlahu.

Ten pocit bol príšerný a príliš odporný, až sa takmer povracala.

Theo sa ju snažil upokojiť, hoci sám tiež plakal.

Bolo to prvýkrát, čo ho Hermiona videla plakať, ale bolo jej to jedno.

Jej život už nikdy nebude taký ako predtým.

„Prečo si to urobil? Veď sme spolu strávili tak málo času!“ hystericky zakričala a hlúpo sa rozplakala na zemi hneď vedľa pultu. Ľudia sa na ňu už pozerali a liečiteľka sa ju snažila utešiť, ale ona si to jednoducho nenechala vziať.

„H-Hermiona... To je v poriadku... Poď sem, to je v poriadku.“ Theo sa triasol, keď sa prikrčil na podlahe a objal ju.

„Si taký nefér! Povedal si mi, že ma nikdy neopustíš! Povedala si mi, že mi už nikdy neublížiš! Nenávidím ťa! Nenávidím ťa!“ Kričala mu do náručia, akoby hovorila so samotným Dracom.

„Ja viem... ja viem. Pššš... To je v poriadku,“ zašepkal Theo a pohladil ju po chrbte v snahe upokojiť jej chvejúci sa stav.

„Premárnili sme príliš veľa času hádkami, Theo... Ani som ho nestihla dostatočne vybozkávať. Nestihol i splniť svoje sľuby. Povedal mi, že ma naučí lietať na metle. Povedal mi, že budem vždy jeho princezná. Povedal mi, že ma miluje, že sa ma nikdy nevzdá. Teraz by mi utrel slzy, ako by to vždy robieval. Rád to robí, vieš... Tisíckrát by som sa rozplakala, len aby som opäť cítila jeho ruky na svojich lícach. Urobím čokoľvek. Už sa nepokúsim odísť... Len ho teraz veľmi potrebujem... Prosím... Vráť mi ho! Prosím, Theo!“ Hermiona už bola príliš zúfalá a triasla druhým mužom, ale ten jednoducho nemohol nič urobiť.

„H-Hermiona, urobil by som to, keby som mohol, ale on je...“

„Nie! Nehovor to! Prosím, nehovor to...“ Hermiona pokrútila hlavou, keď si spakruky utierala slzy. „Draco ma miluje... Všetko robil kvôli mne. Bola som len príliš tvrdohlavá, aby som to videla. Bol rovnako vystrašený ako ja, ale ja som bola príliš sebecká, aby som to vôbec videla. Myslela som len na seba. Teraz je preč a ja som mu ani nepovedala, že ho milujem. Milujem ho. Je mi jedno, aký nefunkčný bol náš vzťah. Povedal mi, že je to naša vec, a je to tak. Vždy to tak bude... Ja ho len naozaj tak strašne milujem, že by som bez neho zomrela...“

„Zomrela by si?“

Hermiona sa takmer zvalila na zem, na ktorej práve kvílila a kľačala, keď sa otočila a uvidela Draca Malfoya, živého, dýchajúceho a nesporne pekného.

Zdalo sa, že lúče z nemocničného okna si dramaticky razia cestu cez poodhrnuté závesy, aby sa mohli hravo rozliezať a kĺzať po jeho bledej pokožke.

Zdalo sa jej to?

Jednoducho vyzeral príliš nespochybniteľne nápadne, že si nemohla pomôcť a trochu zalapala po dychu.

Vyzeral... skutočne.

Bol skutočný.

„Draco!“ Napoly sa rozbehla, napoly mu skočila do náručia, že takmer stratil rovnováhu a narazil na podnos s liekmi, ktorý po stranách tlačila medička. „Si v poriadku! Tak veľmi ťa milujem!“ Vzlykala, zatiaľ čo ho zasypávala bozkami a zúfalo sa ho držala, akoby mal každú chvíľu zmiznúť z jej zovretia. „Vrátil si sa! Ty-“ Hermiona sa zrazu zastavila a rozhodla sa ho udrieť, poriadne.

„Do riti! Do prdele! Za čo to bolo?“ Draco zamrmlal, zatiaľ čo si masíroval boľavú čeľusť; na ktorej, mohol by prisahať, si o chvíľu vyslúži fialovú modrinu. Merlin, to dievča vedelo udrieť.

„Ty odporný, hnusný, zlý kretén!“ Zhnusene naňho zakričala, čím ho prinútila premýšľať o zázrakoch a irónii déjà vu. Lenže tentoraz ona vyzerala neupravená bez topánok a s pokrčenými šatami.

Ale stále bola krásna.

Bola tak krásne rozstrapatená, že sa nemohol ubrániť úsmevu.

„A teraz sa budeš usmievať? Takmer som zomrela plačom pred týmito ľuďmi, Draco! Ako sa opovažuješ mi to urobiť! Ty si taký kretén! Nenávidím ťa!“ Opovržlivo zakričala, keď bez hanby hodila lodičky, ktoré jej Theo stále držal, a trafila Draca rovno do hrude.

„He-Hermiona, čo sa deje? Čo som zase pokazil?“ Draco sa úprimne tváril zmätene a spanikáril, keď teraz Hermiona nemohla urobiť nič iné, len sa obviňovať zo svojho impulzívneho konania. Ale na druhej strane, do čerta, takmer si zahrával s jej zdravým rozumom, keď kľačala a skoro sa váľala po zemi, pričom vyla pred bezmennými okolostojacimi, mysliac si, že práve daroval svoje prekliate srdce, preboha!

„Ty! To je tvoja vina!“ Hermiona postúpila smerom k nemu, ale bola príliš zmätená, takže takmer spadla, lebo sa jej roztriasli kolená.

„H-Hermiona! Si v poriadku?“ Draco sa tváril ustarostene a zároveň ju zachytil.

„Som v poriadku? Čo si, dočerta, myslíš, že by som sa mala cítiť? Práve si ma presvedčil, že si daroval svoje prekliate srdce, ty kretén!“ zúrivo zakričala, pričom ho znova udrela do hrude.

„Čo?“

„A hovoril si o tom, že sa zabiješ, človeče!“ Theo dodal, pričom nervózne ustupoval od zúriacej brunetky.

„Čo?“ Draco vyslovil druhýkrát, ale zároveň bol zrejme prekvapený z náznaku v očiach svojho najlepšieho priateľa, že aj on ho nejako oplakal.

Naozaj?

Sakra.

To vážne uvažovali o tom, že by sa zabil?

Nuž, nebolo to tak, že by to nedokázal.

Dokázal by si ublížiť v najzničujúcejších chvíľach svojho života, ale aj tak nebol až taký masochista.

Dokonca nebol ani taký nesebecký.

Keby nemohol mať Hermionu, bol by to skúšal a skúšal, kým, no, kým by ten druhý nezomrel alebo neodišiel.

Bolo to choré.

Ale sakra, on bol sebecký a navyše Malfoy. A Malfoyovci by nevypili taký posratý elixír ako Rómeo. Skôr by dali svojim nepriateľom zasrané elixíry ako prvým, ak by to bol ten prípad.

Hoci by mohol pokojne dodať, že keď išlo o Hermionu, vážne sa niekedy neovládal.

„Ty si taký idiot! Všetci ste!“ Jeho malá múza stále plakala a rečnila, zatiaľ čo naňho a teraz už aj na jeho najlepšieho priateľa, ktorý sa momentálne skláňal, aby sa kryl rukami a tváril sa veľmi zmätene z toho, že sa zrazu musí zúčastniť na tomto rečníckom šialenstve.

Prečo jej vôbec dovolil, aby si vzala späť svoje lodičky?

„Hermiona, upokoj sa... Prosím ťa,“ pokúsil sa ju Draco upokojiť, zatiaľ čo objímal rukami jej drobný pás, ale práve dostal opäť ďalšiu facku.

„Ty si taký osol! Nie! Si niečo viac! Si horší ako čokoľvek, čo by sa v tomto prekliatom vesmíre mohlo pokaziť! Tak veľmi ťa nenávidím! Stále si sa so mnou zahrával a stále si mi ubližoval! Nemáš na to právo! Nemáš právo mi to robiť ani preto, že ťa tak veľmi milujem!“ kričala a stále mu posielala nahnevané, ale slabé facky a údery, až sa unavila a nemohla robiť nič iné, len mu plakať do náručia.

„Pššš... Ja viem, princezná... Už je to v poriadku. Som tu. Aj ja ťa mám rád. Sľubujem, že ti už neublížim. Nechcel som,“ zašepkal Draco, zatiaľ čo jej zaboril nos do vlasov a cítil jej sladkú kvetinovú vôňu, ktorú miloval a chýbala mu.

„Ty to nikdy nemyslíš vážne. Vždy si myslíš, že je to v poriadku, lebo to nemyslíš vážne. Ale bolí to, Draco... Všetko, čo robíš. Aj mňa to bolí, vieš,“ vzlykala mu na hrudi ako malé dievčatko a Draco si nemohol pomôcť, len prikývol a zašepkal, ako má úplnú pravdu a ako ho to veľmi mrzí, ako starostlivý ochranca, ktorý sa snaží upokojiť malé stratené dieťa.

„Ja viem... ja viem, princezná,“ povedal predtým, ako jej pošepkal sladké vety, aby prestala plakať.

„Tvoje meno je v kartotéke darcu,“ spomenula, keď naňho konečne pokojne hľadela, hoci ešte stále mala drobné štikútky kvôli svojmu nekonečnému vzlykaniu.

„Som darca, Hermiona, ale nie darca srdca. Vieš, že mám veľa detektívov a bol som taký zúfalý z toho, že ťa chcem získať späť, tak som ich poslal, aby ťa znova prešetrili.“ Draco ju pobozkal skôr, ako naňho mohla znova vyrukovať. Vedel, že neznáša, keď to robí.

„Dovtedy som sa dozvedel o tom, ako veľmi si sa zblížila s tým dievčatkom a ako veľmi si jej chcela pomôcť. Moji ľudia poukázali na to, že si dokonca obedovala s jej rodičmi, aby ste sa porozprávali o jej stave. Rozhodol som sa byť vo všetkom diskrétny a dať ti čas, aby si sa trochu upokojila, pretože som vedel, že si na mňa stále veľmi nahnevaná, a preto som sa nikomu z vás neukázal. Rozprával som sa aj s jej rodičmi, vieš, a povedali mi, že potrebujú pre svoje dieťa čo najskôr darcu srdca, inak oň prídu, ale musia ešte počkať, kým na nich príde rad na čakacej listine ministerstva na transplantáciu srdca. Veľmi sa báli, že kým sa im konečne podarí získať darcu, bude už neskoro. Vtedy som už vedel, čo musím urobiť. Ponúkol som im pomoc a využil som svoje kontakty, aby sa dostali na prvé miesto v zozname, vďaka čomu dostali miesto na operáciu čo najskôr. Ponúkol som aj všetku pomoc, ktorú môžem poskytnúť, a uhradil všetky možné výdavky, ktoré budú potrebovať,“ vysvetlil predtým, ako ju ešte raz pobozkal a pritúlil sa k nej.

„Myslím, že sme to trochu prehnali, Hermiona.“ Theo sa zamračil a schmatol odhodené papiere na podlahe. „Na spisoch si zazrela Dracovo meno, keďže on je darcom toho všetkého, ale zvonka. Všetky podrobnosti vrátane mena skutočného darcu srdca a všetkého sa nachádzajú vnútri.“

„Sakra. Nemôžem uveriť, že ste vy dvaja práve urobili obrovskú dramatickú scénu v tejto chodbe. Teraz sa musím postarať o to, aby sa pred zverejnením spálili nejaké podivné fotky, aby moja mama zajtra ráno nedostala hysterický záchvat.“ Draco pokrútil hlavou a zároveň sa usmial nad tým, čo sa práve stalo.

„Ty si taký hajzel,“ Hermiona mu zafučala do pokrčenej a mierne premočenej košele.

„Ja viem.“

„Nadutý, egoistický grázel.“

„Máš pravdu.“

„A a... debil.“

„To je pravda.“

„A blbec.“

„Viac než to, áno.“

„Ale ja ťa milujem,“ zašepkala zrazu, než naňho opäť pozrela s nahnevaným pohľadom. „Milujem ťa a neviem prečo, ale milujem. Jednoducho naozaj, naozaj milujem. A je mi už jedno, aké je to šialené. Ty si - ty si ten najväčší blbec, aký kedy existoval! Viem, že som to už povedala, ale sakra, ty ním si! A ja ťa nenávidím! Ale si aj úžasný, vieš? Nechcem byť v bezpečí ani s niekým, kto ma dokáže niečím zabezpečiť, ale nedokáže ma ani len rozosmiať a cítiť sa tak. Viem, že mi môžeš znova ublížiť. Ale vieš čo? Som pripravená to riziko podstúpiť. Som pripravená podstúpiť to riziko s tebou, takže sa neopováž znova to pokaziť.“ Prudko sa naňho pozrela a potom ho silno pobozkala.

Teraz sa už nedokázala držať späť.

Bolo im jedno, či sa ľudia pozerajú a dokonca pískajú na ich horúci verejný prejav náklonnosti.

Jednoducho si príliš chýbali.

Svet by sa mohol rozpadnúť na kúsky, ale v porovnaní s týmto by to bol len príliš nudný titulok.

„Viete čo? Myslím, že ešte stále potrebujem, aby moji ľudia spálili nejaké podivné fotky urobené na tejto chodbe. Obrázky povedia tisíc slov. Ale koho to vlastne zaujíma, keď ťa teraz mám?“ oslovil na ňu Draco so zatajeným dychom.

„Radšej sa drž toho vyhlásenia, Draco Malfoy. Nabudúce, keď opäť urobíš nejakú hlúposť len kvôli fotke, som si istá, že ťa naozaj vykastrujem!“

„Zlatko, ja viem, že to nemyslíš vážne. Príliš si ma užívaš.“

****

O JEDENÁSŤ ROKOV NESKÔR

„Myslím, že to nezvládnem, Oliver.“ Hermiona pokrútila hlavou, pričom sa pozerala na svojho deväťročného prvorodeného syna, ktorý sa vtedy práve usmieval na jej nervozitu.

„Mami, sme tu už asi pol hodiny. Otec mi výslovne povedal, že ťa musím nechať aspoň chvíľu sa vznášať, kým sa vráti,“ povedal jej Oliver trpezlivo.

„Ja viem, Ollie. Je mi to veľmi ľúto, ale myslím, že naňho jednoducho musíme počkať. Je to v poriadku?“ odpovedala Hermiona, keď zosadla z metly a vyzerala vystresovanejšia ako kedykoľvek predtým. Netušila, že bude mať túto iracionálnu fóbiu, kým nebude mať vlastné deti. Draco sa jej už niekoľkokrát pokúšal dovoliť sedieť na metle, ale vždy to skončilo hyperventiláciou, čo mu robilo starosti a znova a znova odkladalo potrebné hodiny.

Vždy sa nejakým spôsobom ospravedlnila, až sa Draco musel uchýliť k tomu, že do výučby zapojil ich deti.

„Ale mami! Musíme ťa prinútiť vznášať sa, kým sa vráti otec!“ Scorpius, ktorý len pred pár mesiacmi dovŕšil osem rokov, pred ňou netrpezlivo poskakoval, keď sa uistil, že Landon dáva pozor na malú Rose.

„Scorpius, mama je stále trochu nervózna. Otec vždy hovoril, že na ňu nemáme príliš tlačiť,“ pripomenul Oliver mladšiemu bratovi.

„Prepáč, mami.“ Scorpius matku sladko objal a potom jej na špičkách vtisol bozk na líce, keď sa poň sklonila.

Hermiona si nemohla pomôcť a usmiala sa na to, aké mala šťastie. Draco nebol jediný, kto ju príliš rozmaznával; zdalo sa, že všetci jeho synovia chcú ísť v jeho šľapajach. To, čo ju práve veľmi trápilo, boli budúci nápadníci jej malej Rosie.

Vedela, že je ešte priskoro na to myslieť, keďže jej malá Rosie mala teraz len štyri roky. Ale keď videla, ako sa ich synovia stali takými majetníckymi a príliš ochranárskymi ako ich otec, vedela, že v budúcnosti ich čaká veľa problémov.

Všetky ich deti zdedili aj dominantné malfoyovské platinové blond vlasy, vďaka čomu vyzerali pri matke ako malí anjelici.

Oliver bol najstarší zo súrodencov Malfoyovcov. Bol najmúdrejší a tiež najzodpovednejší. Draco vlastne nikdy predtým nemal rád jeho meno, keďže poznal jeho históriu, ale Hermionino želanie bolo pomenovať ho po Oliverovi Woodovi.

Draco vedel, že mu nejakým spôsobom veľa dlhuje. Videl v ňom aj sám seba. Oliver Wood iba miloval, a hoci to bolo neopätované, prijal to a nechal ju ísť, len aby ju urobil šťastnou... a pre Draca to bolo veľmi odvážne.

Wood sa rozhodol ukončiť liečbu a plne sa zmieril so svojím osudom. Užil len niekoľko elixírov na potlačenie príznakov a bolesti z choroby a rozhodol sa len počkať, kým príde jeho čas. Bol so svojou rodinou a rozhodol sa s ňou stráviť zvyšný čas. Draco a Hermiona ho navštívili len týždeň pred jeho smrťou. Hermiona povedala Dracovi, že nikdy nevidela Olivera takého pokojného a šťastného.

V ten deň si Draco uvedomil rozdiel medzi prežívaním a životom.

Draco vedel, že bez Hermiony by možno prežil, ale bez nej by naozaj, úprimne, žiť nemohol.

Bol to veľký rozdiel na svete...

Keď sa pozrel na svojho syna Olivera, nejako si spomenul, že kedysi poznal rovnako vášnivého muža rovnakého mena a nemohol si pomôcť, ale bol na toto stretnutie hrdý.

Oliver tiež zdedil Dracove fyzické vlastnosti, ale jeho osobnosť bola čisto po matke. To ho robilo pre otca veľmi výnimočným, keďže vedel, koľko lásky prechováva k svojej žene.

Ich druhé dieťa dostalo meno Scorpius. Hermiona tentoraz dala manželovi slobodu vybrať meno, pretože vedela, koľko ho stálo súhlasiť s menom ich prvorodeného. Draco si myslel, že je jednoducho správne pomenovať ich dieťa podľa súhvezdia, rovnako ako on.

Paradoxne, Scorpius bol presne taký ako Draco.

Akosi sa mu dokonca dostalo otcovej nemožnej ochranárskej a majetníckej náklonnosti k Hermione. Bol veľmi náladový a k ľuďom okolo seba sa vedel správať veľmi snobsky, ale k svojej matke bol najmilší, vďaka čomu si ho veľmi obľúbila.

Dokonca akoby bol ďalším Dracom Malfoyom, ktorý sa znovu narodil a ešte sa len odváži vstúpiť na pôdu Rokfortu.

Draco si nemohol pomôcť, ale bolo mu ľúto dievčat pri ďalších Scorpiusových rokoch na Rokforte.

Len mu musel pripomenúť, aby nevykričal a nepovedal dievčaťu, že je škaredé, keď by sa pri náhlom priznaní zľakol.

Tretím bol ich šarmantný a charizmatický malý Landon. Draco chcel ďalšie meno blízke jeho menu, a tak chcel najprv meno Ladon. V gréckej mytológii bol Ladon hadí drak so sto hlavami. Draco si myslel, že je to priam dokonalé, keďže on sám dostal meno po drakovi, a napriek Hermioniným protestom fandil všetkým svojim deťom, aby boli v slizolinskej fakulte.

Hermione sa však zdalo, že to meno znie čudne, a tak požiadala Draca, aby ho premenoval na „Landon“, len aby bolo trochu jemnejšie.

Landon sa však ukázal ako krásna zmes najlepších vlastností oboch rodičov. Mal tie najkrajšie svetlohnedé oči a Hermionin úchvatný úsmev. Mal detské jemné platinové vlasy po otcovi s malým náznakom jemných kučier po matke. Bol inteligentný a jemný ako Hermiona a mazaný a príťažlivý ako Draco.

Jeho teta Ginny vždy hovorila, že je až príliš dokonalý, že s ním dokonca chcela zasnúbiť svoju dcéru. Draco a Theo boli týmto návrhom veľmi nadšení, ale Hermiona im často hovorila, že jej deti sa budú brať len a len z lásky. Hoci to stále nevylučovalo možnosť, že ich deti skončia spolu.

Hermionina a Dracova najmladšia dcéra bola ich malá Rosie. Ľudia často hovorili, že je Landonovým ženským náprotivkom, pretože mali rovnaké anjelské črty. Na rozdiel od plachého a tichého Landona však bola Rosie slobodná a odvážna. Bola tiež veľmi zvedavá a niekedy si vedela byť priveľmi sebavedomá. Niekedy vedela byť aj trochu panovačná. Vždy milovala pozornosť, ktorú jej venovali jej bratia, a rada sa jej dožadovala. Draco si Hermionu často doberal, že je presne taká ako ona, keď bola mladšia.

A Hermiona vedela, že v tejto veci jednoducho nemôže súhlasiť viac...

„Ale ja chcem, aby mama teraz lietala!“ Rose zakňučala, zatiaľ čo sa rozbehla do matkinho náručia. Veľmi chcela lietať sama a Draco jej povedal, že jej dovolí lietať s ním, keď to jej mama konečne bude vedieť.

V tom čase už Scorpius nechal svoju malú sestru, aby ho vystriedala v matkinom objatí.

Rovnako ako Hermiona, aj ona v tomto dome vždy dostala, čo chcela.

„Vidíš, Miona? Dokonca aj tvoja najmladšia chce vidieť tvoje schopnosti na metle.“

Všetci sa otočili a uvideli hlavu ich rodiny, ktorá vyzerala dosť unavená zo stretnutí, ale stále nápadne pohľadná ako vždy.

O niekoľko sekúnd neskôr Draca Malfoya zrazu napadli jeho anjelikovia, s ktorými musel bojovať kráčajúc k svojej manželke.

Rose mal bezpečne schovanú na pravej ruke, Scorpiusove ruky mu objímali pás, zatiaľ čo ľavou rukou držal Landonovu ruku. Oliver bol hneď vedľa Rose a držal ju za malú ruku, keď všetci išli k Hermione.

Ten pohľad nemohol byť nikdy krajší; Hermiona si nemohla pomôcť a úprimne sa usmievala na najdôležitejšie osoby vo svojom živote.

„Beriem to tak, že tu nedošlo k žiadnemu zlepšeniu.“ Draco sa škádlivo usmial, zatiaľ čo bozkával svoju ženu.

„Nie. Mama je stále príliš vystrašená,“ vysvetlila Rose vecne, až sa Draco pobavene uškrnul.

„Tak dobre. Prevezmem to odtiaľto. Stará mama Narcissa vás čaká na terase v záhrade. Práve vám pripravila vaše obľúbené občerstvenie,“ informoval ich Draco a vyslúžil si od malých detí jasot.

Potom rýchlo pobozkali svojich rodičov a rozbehli sa na terasu.

„Buďte opatrní!“ Hermiona im znepokojene pripomenula, keď sa pozerala na ich vzďaľujúce sa postavy. Scorpius bol ako zvyčajne najrýchlejší bežec. Landon bežal za ním, zatiaľ čo Oliver držal malú Rose za ruku, keď bežala tak rýchlo, ako len mohla, keďže bola rovnako súťaživá ako jej bratia.

„Musíš sa len uvoľniť a na chvíľu sa prestať trápiť, princezná,“ zašepkal Draco a objal ju zozadu okolo pása.

„Akoby som to mohla urobiť so všetkými tými tvojimi darebáckymi deťmi,“ uškrnula sa, keď ju Draco nežne pobozkal na krk.

„Ich gény sú výnimočné, ale naozaj, princezná, nemusíš všetko hádzať na mňa,“ usmial sa jej manžel v záhybe krku.

„Ach tak? Takže chceš povedať, že táto malá rodinka nezačala trochu bláznivejšie ako zvyčajne?“ zašepkala Hermiona, pričom sa lenivo otočila tvárou k manželovi.

„Hmm... Dovoľ mi spomenúť si. Kto ma požiadal, aby som s ňou utiekol a oženil sa s ňou hneď po tom, čo sme práve mali sex na udobrenie?“ Rozžiaril sa, pričom sa hravo dotkol jej nosa, čo ju prinútilo rozosmiať sa a zároveň ho roztomilo pokrčiť.

„Nepočula som, že by si sa sťažoval,“ odpovedala, zatiaľ čo mu bozkávala bradu.

„Ako by som sa mohol sťažovať na svoju princeznú?“ Usmial sa a potom ju vrúcne pobozkal na pery.

V ten deň v nemocnici pred jedenástimi rokmi bolo všetko príliš extrémne. Obaja jednoducho nedokázali zastaviť vášeň a šialenstvo, ktoré v sebe udržiavali príliš dlho, takže sa museli čo najrýchlejšie premiestniť do Hermioninho domu, skôr než o to prídu, práve vtedy a tam. Milovali sa, znova a znova si šepkali, ako sa milujú, a vyžívali sa v každom dotyku, ktorý na ich koži vyvolával elektrické záblesky. Skôr než si to uvedomili, bola už tma.

Kým sa bozkávali pod mesačným svitom na malej jednoduchej verande, Hermiona si nemohla nevšimnúť nočnú oblohu a spomenula si na poveru, ktorú poznala odmalička, že ak sa osamelá hviezda nachádza výrazne blízko mesiaca, znamená to, že v tú noc utekajú dvaja zaľúbenci.

Usmiala sa na malú osamelú hviezdu a spomenula si na všetko...

Spomenula si na malého chlapca, ktorý hádzal kamene do rokfortského jazera, a na to, ako sa zamilovala do tých krásnych osamelých, zraniteľných sivých očí... Spomenula si, ako zaspala na jeho obľúbenom mieste a snívalo sa jej, že ju pobozkal, a keď sa zobudila, vedela, že mu jednoducho musí povedať, čo cíti.

Spomenula si na extrémnu mieru ublíženia, ktorú pri tej konfrontácii pocítila, ale bolo úžasné, ako ho po toľkých rokoch stále tak absurdne milovala.

Spomenula si na všetko, čo urobil, len aby videla jeho lásku... na jeho bolestný výraz, keď jej prvýkrát zaspieval, a na okamih, keď spoznala dôvod.

Spomenula si na letný dom a na to, ako sa všetko začalo odznova. Ako bol najnežnejší, keď uviazli na tom krásnom zasnenom mieste. Ako ju zachránil pred tým, aby sa takmer utopila v kanoe, a ako v tú čarovnú noc s úžasom hľadeli na nádherné svetlušky. Spomenula si na ich neskoré nočné prechádzky a na to, ako sa pozerali na malú osamelú hviezdu s krásnym mesiacom a snívali o tom, aké by to bolo utiecť s chlapcom, ktorý ju drží za ruku. Mal veľmi teplé ruky uprostred chladnej noci. Spomenula si na ich tajné polnočné rozhovory a na to, ako sa prvýkrát milovali...

Bola to jazda na horskej dráhe, ale možno naozaj platilo, že všetko je o stúpaní, a nie o tom, ako rýchly dokážete byť na konci pretekov.

Spomenula si, že plakala tak veľmi, až ju bolelo dýchať, ale bolo jej to jedno, pretože bola zamilovaná, pretože keď ste zamilovaní, musíte to jednoducho cítiť.

Iný spôsob neexistoval.

Žiadne výhovorky.

Žiadne dôvody.

Neexistovala ani možnosť voľby, ani žiadna iná liečba a systematické zaobchádzanie.

Jednoducho ste museli podstúpiť to riziko.

Bolo to také jednoduché a zložité zároveň.

Ale koniec koncov; ľudia by sa to nikdy naozaj nedozvedeli, keby to neskúsili, však?

A potom si to zrazu uvedomila.

Jeho srdce predsa nebolo určené na to, aby lámalo srdcia mladých dievčat.

Bolo len špeciálne stvorené pre zložitú bytosť, akou bola ona.

Vtedy už len potrebovala vysmiať sa krásnej osamelej hviezde a mesiacu, alebo to možno potrebovala urobiť preto, lebo, do čerta, bola zamilovaná.

A tak v tú noc, len s niekoľkými kusmi oblečenia zbalenými do malej korálkovej taštičky so svojím charakteristickým rozširujúcim kúzlom, utiekla so svojím milencom.

Keď bola mladšia, povedala si, že to urobí a vyskúša túto malú poveru. Keď však dospela, nikdy si nemyslela, že by to niekedy mohlo byť možné, a vyčítala si, že je detinská a stereotypná. Kto by si bol pomyslel, že istý Draco Malfoy ju môže prinútiť uistiť sa o svojej povestnej predurčenosti?

Napísali Narcisse obyčajný list a požiadali ju, aby ostatným povedala, aby sa o nich nebáli, a potom mali tajnú svadbu v malom kostolíku vo Viedni, jednoducho preto, že tam po prvý raz vzplanula ich láska, hoci v skutočnosti nebola stratená na prvom mieste.

Rok potom pokračovali v cestovaní po svete. Všade, kam prišli, sa ich ľudia pýtali, prečo sú tam alebo či sú na dovolenke.

Vždy odpovedali, že sú len mladí milenci, ktorí práve utiekli, a ľudia si vždy povzdychli a povedali, že to bolo romantické.

Po tomto roku ju Draco pred očami ich rodín druhýkrát požiadal o ruku a mali najveľkolepejšiu formálnu svadbu Malfoyovcov storočia.

Bol to len jeden z Hermioniných čarovných okamihov a Narcissiných tiež, keď videla, koľko sĺz v ten deň vyplakala.

Draco by pre svoju ženu urobil čokoľvek a ani tentoraz nesklamal a splnil každý svoj sľub.

Teda, zostal mu aspoň jeden nesplnený sľub.

„No tak. Si poriadne tvrdá ženská, aby si sa bála takejto maličkosti. Okrem toho máš tú najbezpečnejšiu metlu na svete. Pozri, je dokonca príliš bezpečná na to, aby sa za ňu dala považovať,“ zasmial sa Draco, zatiaľ čo si prezeral jej dokonale vytvarovanú a špeciálne vyrobenú metlu.

„Dobre, fajn,“ vzdychla si Hermiona. „Jednoducho sa s tým skôr či neskôr aj tak budem musieť stretnúť, mohla by som sa zraniť už teraz pred našimi letnými prázdninami,“ dodala, čím svojho manžela pobavene rozosmiala.

„Ale no tak, princezná. Snáď si naozaj nemyslíš, že by som ťa nechal rachnúť?“

„To je ubezpečenie alebo hrozba?“ Zdvihla naňho obočie.

„Len vyhlásenie. Pokiaľ viem, už si sa do mňa rachla,“ žmurkol.

„Ha. Ha. Aké originálne od vás, pán Malfoy,“ prevrátila očami, hoci sa naňho aj pobavene usmiala.

„Priznaj si to. Jednoducho ma príliš miluješ,“ usmial sa, kým ju hlboko pobozkal.

„Hmm. Odpusť svojej ženuške. Je do teba jednoducho... taká zaľúbená,“ usmiala sa po tom, čo sa jej kvôli bozku dočasne zatrepotali oči.

Potom s ním konečne nasadla na metlu, pripravená na prvú hodinu lietania s manželom.

Mohla by spadnúť a zraniť sa, áno.

Ale v skutočnosti bola ochotná podstúpiť aj toto riziko.

Zatiaľ to beztak vždy vyšlo.

-KONIEC-