Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 8: Ominor Terribilis – Zlovestný a hrozný

Z Veľkej siene sa vytratili uprostred oslavy. Bežali na hradné pozemky, zrútiac sa pri jazere, smejúc sa na tom, ako Zloduch vylial tekvicovú šťavu na celého Filcha.

„Draco, čoskoro sa musíme vrátiť. Aspectus Decpetio trvá len do polnoci.“

„Viem, Hermiona. Ale tu nás nikto neuvidí.“

„Dobre,“ odvetila, pritúliac sa k nemu. Prestalo snežiť, bolo jej trochu chladno v jej tenkých šatách. Malfoy oboch zabalil do jeho čierneho plášťa. Sedeli mlčky a sledovali vodných ľudí, ako majú vlastné vianočné oslavy v jazere.

„Hermiona,“ Draco prerušil ticho.

„Hmm?“

„Myslím, že si musíme o niečom pohovoriť. O nás.“

„Hm, ja viem Draco. Čakala som, že to povieš.“

Držal ju blízko pri sebe.

„Ja...ja si myslím, že ťa milujem, Hermiona.“

„Ja tiež. Teda, myslím tým, že ťa milujem Draco.“

„Môžeš ma milovať po takom krátkom čase?“

„Áno. Myslela som si to už skôr, ale teraz som si úplne istá.“

„Som rád, Mione. Pretože to cítim rovnako.“

Chvíľu sedeli.

„Čo je to Draco. Viem, že ešte mi chceš niečo povedať.“

Draco uvažoval, ako to vedela. Potom sa vzdal, dnes stále vedeli, čo si ten druhý myslí.

„Hermiona, nehnevaj sa alebo neboj sa toho, čo sa ti chystám povedať. Potrebujem, aby si bola silná, kvôli mne.“

Cítil, že Hermiona stuhla a potom mu stisla ruku. Bola príliš tma na to, aby mohol vidieť jej výraz. Povzbudený, pokračoval.

„Ako vieš, Lucius chce, aby som sa stal smrťožrútom. Čo nevieš je, že prijímací obrad sa bude konať na moje dvadsiate narodeniny. Skôr by bolo moje telo slabé na tento obrad a mohol by som zomrieť. Mám málo času, Hermiona. Mám tri roky na to, aby som vymyslel spôsob, ako vzdorovať môjmu otcovi a Voldemortovi. Medzitým môj otec zabije každého, kto sa ma bude snažiť zviesť z cesty... a to zahrňuje aj teba.“

Draco začul, ako Hermiona zalapala po vzduchu. Pritiahol si ju bližšie k sebe.

„Strávil som celý život vzdorovaním Luciusovi. Býval som bitý a preklínaný ako vieš... ale nezabil by ma. Vidíš, očividne mám nejaký účel pre Temného pána, ktorý splním na moje 21. narodeniny, ale nechce mi povedať, čo to je. Strávil som celý voľný čas skúmaním možností ako sa zachrániť pred svojím osudom, ale nemôžem nájsť žiaden spôsob ako vzdorovať smrťožrútom. Majú spôsoby... presvedčovania... Hermiona, bolo by ti zle, keby si to vedela... Jediný spôsob, ako sa ubrániť je... zomrieť.“

Hermiona nevedela, čo povedať. Vždy predpokladala, že keď Draco bude stáť po boku svojho otca, alebo utečie či také niečo, Lucius  by zhltol celú vec a nechal ho tak. Nevedela, že Draco má špeciálnu úlohu na jeho 21. narodeniny. Úlohu, ktorá, ako sa zdalo, bola nevyhnutná.

"Si v poriadku, Hermiona?"

Prikývla, pričom jej myšlienky stále vírili hlavou. Chvíľu mlčky sedeli.

„ Môžeš ma nechať, Miona. Existujú aj iní čarodejníci, ktorí by ťa urobili šťastnou, dokonca možno šťastnejšou... než by som urobil ja.“

Zdalo sa, že to ju vyburcovalo a horko sa zasmiala, „nie, kdeže, Draco!“ Zdalo sa, že znova našla svoj hlas, „to nemyslíš vážne, že veríš tomu, že ťa nechám odísť po tom, čo si navždy zmenil môj život? Dopekla, Draco, možno si mi mohol povedať o týchto veciach skôr, než si ma pobozkal a ja som sa zamilovala?“

Najprv si myslel, že sa hnevá, potom si uvedomil, že znela odhodlane.
"Miona, je toto všetko mi ľúto... ja..."

„A navyše, nezomrieš, i keby to mala byť posledná vec, čo urobím. Ak si myslíš, že pribehnem a dám ťa lordovi-ja-som-tak-slizký-a-diabolský-Voldemort  - ach, pán Voldemort, pane, tu je môj milovaný, prosím, bez obáv ho mučte a zničte - potom nepoznáš Hermionu Grangerovú, Draco Malfoy!“

Teraz plakala.

„Ale Hermiona! Musíš plakať? Verím ti. Myslím, že hlboko vnútri, som vždy vedel, že ty si špeciálny typ ženy – silnejšia a odvážnejšia než ostatné. Nikdy by som si nepomyslel, že jedného dňa budeš za mňa bojovať!“

„Tak to máš sakra pravdu, že o teba budem bojovať, Draco Malfoy!“

„Slečna Grangerová, taký slovník!“

Usmievala sa a pevne ho objala, „Draco, zvládneme to. Pomôžem ti. Musí byť niečo, čo môžeme urobiť.“

„Viem.“

„Myslím, že by sme to mali predovšetkým povedať Dumbledorovi.“

„ČO? Nie, to nemôžeme urobiť.“

„PREČO NIE?“

„ Pretože by to bolo spojenie s druhou stranou. Práve teraz je moja vernosť nejednoznačná. Pokiaľ ide o Luciusa, som len tvrdohlavý chlapec. Zapojiť do toho Dumbledora by znamenalo, že som sa zbláznil.“

"Dobre a nezbláznil si sa, Draco?" Hermiona vyskočila zo sedu a stála priamo pred ním...ruky v bok a nebezpečný pohľad v očiach.

Draco sa jej nemohol pozrieť do očí, „ja... ja som ti hovoril, že som slabý. Hermiona. A sebecký.“

Hermiona na neho ďalšie slová doslova vypľula, „Draco Malfoy, pamätáš si, čo si mi povedal v tú nedeľu ráno, keď som sa ťa opýtala, čo by si najviac chcel?“

"A-áno."
"Povedz to."

"Ale, Hermiona."

"Povedz to!"

„Mať lásku. Akceptáciu,“ zašepkal, civiac na jej štíhle telo pred sebou. Mesiac vyšiel spoza mrakov. Jemný zimný vietor vial okolo jej zelených šiat na štíhlom tele. Hnedé vlasy jej splývali k drieku ako plášť.

Pozrel na ňu, stretnúc sa s jej očami. Vyzerali zúfalo.

„Draco, ja som sa do teba zamilovala, keď si povedal tie slová,“ zašepkala, „nikdy ich nevezmi späť.“

Vyskočil na kolená a zovrel ju okolo drieku, „nie, Hermiona, nevezmem! Keď to urobím, vraz mi jednu! Bol som taký hlupák! Ako to robíš? Ako to, že máš všetky odpovede?“

Kľakla si pred neho, takže ich tváre boli na rovnakej úrovni, „no, nie som najbystrejšia čarodejnica na škole len pre nič za nič, Draco.“

Držal ju tak pevne, že si myslela, že ju rozdrví.

"Hermiona?"

"Draco?"

"Pomôžeš mi?"

„Dovolíš mi, aby som ti pomohla?“

„Chcem, aby si mi pomohla.“

„Ja ti chcem.“