Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola šesť: Run and Hide (Uteč a skry sa)

Zízal na zubnú kefku v jeho kúpeľni so zvláštnym zdesením. Všimol si na nej hlavne zrezané štetinky a čisto neslizolinskú  farbu – červenú. Uvažoval, či dneska je prvý deň, čo sa to tu zjavilo, alebo ju sem už dala skôr a dneska to je prvý deň, čo si jej všimol.

Spravila si z toho taký zvyk – nenápadne k nemu presúvať veci, bez jeho vedomia – a keď si zrazu všimol, čo robí, bolo obyčajne už neskoro skúsiť to zastaviť. Pár dní pred tým zabrala viac ako polovicu šuplíkov v jeho prádelniku, pričom ich zapratala spodným prádlom, čipkovanými podprsenkami, ktorými krotila svoje mladé prsia, vedľa dala pár tých diabolských muklovských džínsov a tričiek, ktoré tak obľubovala. Rovnako mala niekoľko jej učňovských hábitov zavesených u neho skrini.  Keď sa nad tým pozastavil, ona len pokrčila ramenami a usmiala sa.

„Je jednoduchšie, ak mám zopár čistých vecí tu teba, než aby som ráno utekala do mojich izieb sa prezliecť.“

Vtedy keď sa replika jej stolu objavila v malom kútiku vedľa jeho veľkého stolu, len povedala: „ Je lepšie mať všetky moje poznámky tu dole. Som tu aj tak stále a uprednostňujem mať svoje záznamy nablízku, ak by som sa ťa chcela na niečo spýtať.“

Keď sa jej červený župan objavil vedľa jeho zeleného na vešiaku v kúpeľni, a jej množstvo vlasovej kozmetiky sa začalo množiť na okraji jeho veľkej vane, ona sa len usmiala nad jeho úžasom, obkrútila mu ruky okolo krku a bozkávala ho do tej doby než zabudol na všetko... minimálne dokým znova nešiel do sprchy a nezhodil ich všetky na zem.

Nemohol celkom prísť na to, čo má za lubom, ale vedel, že niečo za lubom má. Krásne mladé čarodejnice ako Hermiona nespia s mužom, ako je on, pre nič za nič. Myslel si, že minimálne chvíľu hľadala nejaký vplyvu na neho. Nakoniec, Slizolinčan by nemal žiadne výčitky svedomia použiť sex ako vyjednávací prostriedok alebo ako zbraň, ale Hermiona taká nebola. Nemohla ho nechať užívať si jej telo, pretože ho ľutovala, to bolo niečo, čo mohla spraviť nejaká Biflomorčanka. Nebola s ním, pretože jej mohol niečo ponúknuť – predsa ju akceptoval ako učednicu predtým, ako toto všetko začalo – a mimo toho, takýto motív by bol  na ňu priveľmi chladný  a bystrohlavský.

A, napriek je tvrdeniam o tom, že ho miluje, v skutočnosti tomu neveril. Áno, bola Chrabromilčanka, ale ani Chrabromilčan nemôže byť taký pojašený.

Prichytil sám seba, že na ňu často myslí  - vtedy keď známkuje eseje, alebo hučí do nejakého tupohlavca, alebo strháva body – ona bola vždy tam, vzadu v jeho mysli, malý vedľajší problém ktorý nechcel ísť preč. Prvý krát si začal klásť otázku... prečo? Prečo bola s ním? Nič z toho nemôže získať, alebo hej? Postupne sa jeho otázka zmenila na čo.... Čo tu s ním robí? Mohla si istotne nájsť niekoho lepšieho.

Neskôr začala byť dôležitá otázka: Ako? Ako mohla tvrdiť, že ho miluje? Bola to pravda? Keď si myslel, že ho nikto nepozoruje, vytiahol tuto otravnú otázku von a študoval ju..Obdivoval jeho iskrenie a kúzlo, to všetko počas toho, ako uvažoval, či nie je len poblúznený mačacím zlatom.

Bolo utorok ráno, medzi vyučovaním. Neprítomne sa na ňu pozeral, ako umiestňovala čisté kotlíky ku každému pracovnému stolu. Snažil sa rozlúštiť tú záhadu okolo nej, keď sa zrazu objavila pred ním, postavila sa na špičky a pobozkala ho. Zamrkal, ako jej jemná vôňa zaplavila jeho zmysly. Podvihol obočie, ako náhle sa odtiahla a usmiala.

„A to bolo za čo?“ zamrmlal.

„Vyzeral si tak... sexy... keď si bol oprený o stôl,“ drzo odvetila, „Nemohla som si pomôcť.

„Hermiona,“ začal odpovedať, ale bol prerušený. Pobozkala ho znova. Nikdy si nevšimol, že by bol ten typ muža, ktorý si užíva bozkávanie, ale pristihol sa, že je ňou zvláštne očarený. Jej pery boli vždy tak mäkké a vlhké, mokrá jaskyňa jej úst bola prekvapivo horúca a chutná. Dotyky jej jazyka boli veľmi vyrušujúce. Toto ráno chutila ako škorica a silný čaj. Jej ruky sa chytili za klopy na jeho habite. Jeho jemne prechádzali po jej rukách, než ho prekvapilo hlasné: „Do riti“ a zvuk kotlíka dopadajúceho na kamennú podlahu

Odtiahol sa od sladkej ambrózie Hermioniných úst a stretol sa prekvapeným pohľadom Barnabyho Bittsa. Šiestak z Chrabromilu na nich zízal s výrazom ohromeného zdesenia. Ústa mal pootvorené šokom. Predstavil si, že podobný prekvapený výraz musí mať na tvári aj on sám.

„Ja som...“ prehltol mladý muž,  horúci rumenec rozliaty po jeho tvári postupne odchádzal pod Snapovým pohľadom. „Myslel som si... len som chcel prísť do triedy skôr, pane. Nechcel som... to je, ja.... nevedel som...“

Snape hodil rýchly pohľad na Hermionu, ktorá vyzerala, že sa dobre baví.

Myslela si, že je to zabavné. Zabávala sa na ňom.

„Vypadnite z mojej triedy,“ Snape zavrčal na Bittsa. „Nie je dosť, že s vami tupohlavcami musím tráviť celý deň? Hodina sa nezačína dobrých 10 minút – ak aj nabudúce prídete tak skoro, oľutujete to.“

Bitts vyletel z triedy.

„Severus... vážne,“ mrmlala Hermiona. „Bolo to potrebné?“

„Skutočne bolo,“ chladne odpovedal Snape, pričom sa snažil ignorovať malý úsmev, ktorý sa jej pohrával s kútikmi úst. „Nebudem už zo seba robiť blázna, slečna Grangerová.“

Jeho studený tón jej zotrel úsmev.

„O čom to hovoríš? Kto si z teba robí blázna?“

„Ty, mám toho už vážne dosť. Nemyslíš si, že tento bozk –“ to slovo vyfľusol – „nebol už dosť? Myslíte si, že to bude tak jednoduché napraviť moju  reputáciu?“

„Nepokúšam sa napraviť tvoje reputáciu,“ odvetila, „Len som pobozkala mužu, ktorého milujem.“

 „Nemilujete ma, otravná ženská, rovnako ako ja nemilujem vás. Len ste začali pestovať svoje divoké túžby a vášne.“

„Vášne?“ zhrozene vypadlo z Hemiony.

„Ako inak by ste mohli nazvať súloženie  so zradcom kúzelníckeho sveta? Teší vás to slečna Grangerová? Vzrušuje vás to? Boli ste vždy taká napjatá malá strapatovlasá  všetko-viem-najlepšie puritánka, keď ste tu študovala – ale možno, hlboko vo vnútri, ste túžila spraviť niečo hriešne... niečo, čo by šokovalo a príjemne podráždilo všetkých vašich priateľov...“

Týčil sa nad ňou, keď rozprával a stískal jej ramená tak silno, až mohol cítiť jej krehké kosti. Jej oči boli rozšírené šokom a on sa snažil ignorovať malý otras, ktorý v ňom vyvolali jej nahnevané slzy. Ako jeho hnev prišiel rovnako aj odišiel. Cítil sa prázdny. Odstrčil ju od seba, otočil sa chrbtom a oprel sa o stôl.

„Choď preč,“ zamrmlal.

„Severus...“

„Nechaj ma Hermiona. Len ma nechaj.“

Severus...“

Mohol počuť slzy v jej hlase, ale nemohol sa na ňu pozrieť. Nechcel, aby sa pokúsila to napraviť– napraviť jeho – a on vedel, že by sa o to pokúsila.

„Mysli na svoju povesť, ty hlúpe dievčisko.  Do večera toho bude plná škola. Hneď zajtra to bude  v Dennom Prorokovi! Hermiona, toto nie je hra. Poškodilo ťa už len to, že ľudia si mysleli, že máš niečo so mnou.“

„Severus...“

Cúvol pod zvukom svojho mena, jeho hrudník ho bolel chladom, čo mal vo vnútri.

„Nemôžem byť takým mužom, ako si myslíš, že som, Hermiona. To nie som ja. Leopard nemôže zmeniť svoje škvrny.“

„Nechcem ťa zmeniť,“ vydýchla. „Ak by si sa zmenil, už by si nebol Severus Snape. Môj Severus Snape.“ Ako hovorila, tak sa pohla smerom k nemu. Jej dlaň sa sunula k jeho plecu a jemne sa ho dotkla, predtým ako ju spustila späť k svojmu boku.

„Nemyslím si, že by si bol čímkoľvek iným, ako si vždy bol. Len muž. Úžasný, sarkastický, muž, ktorého život zranil, ale stále bol schopný prežiť. Milujem ťa za to.“

Neodpovedal. Ako mohol? Miesto toho sa od nej otočil a zobral do ruky brko ležiace na stole. Prechádzal prstami cez perie, pričom sa snažil zabudnúť na jej posledné slová.  Povzdychla si a chcela začať hovoriť niečo ďalšie, ale jej jazyk zastavili ju hluk prichádzajúcich študentov. Vedel, že by mu malo odľahnúť, keď sa otočila a kráčala k svojmu malému stolíku v rohu triedy. Miesto toho sa cítil zvláštne okradnutý. Už mu chýbal zvuk jej hlasu.

At the Mercy

At the mercy

At the mercy

At the mercy of a busy road

Who can handle such a heavy load?

At the mercy

At the mercy

At the mercy of a busy day

We can think of nothing more to say.

If you show me love

I won’t refuse

I know you’d never make me chose

Between the love I’ve got

And the love I’d lose

Sometimes I’d rather run and hide

Than stay and face the fear inside.

At the mercy

At the mercy

At the mercy of a busy day

Who can bear to turn their head away?

At the mercy

At the mercy

At the mercy of a busy road

We can watch the universe explode.

If you take me up

I won’t say no

I guess you’d rather see me grow

Into a better man than the one you know

Sometimes my head is hanging low

But it’s time to get on with the show.

At the mercy

At the mercy

At the mercy of a busy day

I can think of nothing more to say.