archiv.hpkizi.sk
Kapitola 13
Coeur Corrompu
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 02.11. 2009
Téma: Coeur Corrompu

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

13/24.

Kapitolu venujem Monie, Dessire, Sele, beruške1, wanilke, komete, Jenny, ladyF, cyrus a JSark.

Stíham len tak-tak. Kapitola s veľkým "K". Budem pri PC až večer.



Kapitola 13

Zdá sa, že si si vytvoril svoj vlastný prelud

poháňaný mojím obrazom

Nuž, nemohol som zostať pri tvojom boku

To by nebolo správne

Obraz, ktorý ja proste nevidím

Prečo to musíš tak komplikovať

Nemôže to byť proste také nádherné

Nechcel zadusiť tvoj let

Nemal som v pláne zamilovať sa

Vždy v honbe za dokonalými ľuďmi

Ach a chápem že to dokazuje

Ale to je len nevinnosť v tebe, ktorú chcem vyžmýkať

Viem, že by to mohlo byť nádherné

Ale nechcem byť súčasťou nejakej situácie

Nechcem byť na tejto lodi

Nechcem tlmiť tvoj let

Nemal som v pláne sa zamilovať

Badly Drawn Boy - Disillusion

Tik. Tak. Tik. Tak.

Ginny posúvala vidličkou kúsky šalátu po tanieri, sledujúc ako sa pohybuje po hladkom bielom povrchu. Sedela tak po dobu, ktorá jej pripadala večnosťou, len so zvukom hodín, ktoré rušili to ticho. Možno by práve teraz mala jesť menej než zelený kúsok šalátu, zvažovala v duchu, ale to by znamenalo musieť vzhliadnuť a to urobiť nechcela. Zdvihnúť zrak by znamenalo musieť sa stretnúť s Dracom sledujúcim ju tak uprene, ako keby premýšľal o čomkoľvek čom premýšľal.

Malfoyovci boli vychovaní byť gentlemani. Dokonca aj keď boli medzi svojimi nepriateľmi, vždy vravievali svoje prosím a ďakujem vám. Otvárali ženám dvere, vpustili starobu pred krásou a postavili sa, keď dáma opúšťala stôl. To znamenalo, že pred  zízaním tiež čakali na všetkých, kým začnú jesť a kým dojedlim skôr než vstali a odišli. A to bolo to, čo tak veľmi privádzalo Ginny k hnevu. Chcela, aby vstal a nechal ju dojesť jej úbohú večeru samu. Chcela, aby prestal zízať kým jedla. Robilo ju to paranoidnou. Čo ak sa jej niečo zaseklo medzi zubami a nevšimla si to? Povedal by jej to, ale by bol len zdvorilý?

"Nemyslíš si, že by to poslúžilo lepšiemu účelu, keby si to skutočne zjedla?" spýtal sa Draco z miesta, kde sedel oproti nej. "Alebo možno by si to radšej nechala košu na odpadky? Už to aj tak vôbec nie je k jedlu."

Ginny pustila s cinknutím vidličku na svoj tanier. Mohla vycítiť, že sa k nej snažil byť milý. Problém bol, že ona nechcela, aby bol ku nej milý. Keby bol protivný a nenávistný, potom by mala dôvod spraviť mu zo života peklo. Ale namiesto toho sa mu cítila zaviazaná. Zachránil jej život a zbavil ju nebezpečenstva. Tento fakt jej došiel iba keď jej povedal, že je čas ísť jesť. Podľa všetkého po tom utrpení potrebovala získať späť svoju silu.

"Možno," neochotne odpovedala.

Postavil sa a zobral svoj vlastný tanier, ale potom prešiel okolo, aby získal jej. Ginny bola ohromená, aký zručným sa zdal. Ani raz nezdvihol prútik, aby veci urýchlil. Úplne všetko robil mukelským spôsobom, robil jednu vec po druhej a urobil ju svojím vlastným tempom. Dom nebol úplne uprataný, ale bol zorganizovaný tak, aby vedel, kde všetko je. Bolo to skoro, ako keby v ňom viacej mágia nejestvovala.

Na druhej strane použil prútik, aby zabil.

Postavila sa, šla za ním a vošla do kuchyne, jedine, aby bola konfrontovaná s tým, že Draco Malfoy umýva riady. Oprela sa o zárubňu dverí a starostlivo ho sledovala. Bolo to celkom surrealistické a do istej miery desivé. Tento muž bol kedysi sila, s ktorou bolo treba počítať. Zo strachu bol uznávaný všetkými, koho stretol. Len púha zmienka jeho mena stačila, aby sa ľuďom v panike zrýchlila srdcová frekvencia. Malfoyovci vládli bohatstvom a mocou, nepodriaďovali sa vôli nikoho, len svojej vlastnej. Ale k čomu to bolo dobré pre muža, ktorý práve teraz pred ňou stál, rukávy vyhrnuté a mydlová voda mu špliechala na šaty? K ničomu.

"Viem, že som neodolateľný, Weasleyová, ale dal by som prednosť, keby si prestala čumieť a pomohla mi to utrieť. Napokon je to tvoj neporiadok rovnako ako môj." Otočil hlavu, aby sa na ňu pozrel. "Pokiaľ samozrejme dokážeš odtrhnúť oči od mojej postavy."

Ginny sa na neho zamračila a postavila sa vedľa neho. "Ver mi, Malfoy, videla som lepšie."

Usmial sa tým malým úsmevom, kým pokračoval vo vírení vody a  umývaní každého taniera penovou vodou. Občas si nemohla pomôcť, aby nesledovala jeho ruky, ktoré ľahko prechádzali od jedného taniera k druhému. Na tých mužských rukách bolo niečo podivne fascinujúce, čo nútilo Ginny začervenať sa a odvrátiť sa v rozpakoch. Nič dobré by nezišlo z fantazírovania nad jeho rukami. Napokon, niežeby ich vôbec niekedy mal položiť na ňu.

"Prečo som tu?" spýtala sa, aby pritiahla svoju myseľ k dôležitejším veciam.

"Pretože keby som ťa nechal doma, potom by si bola cieľom znova a znova, až kým by ťa nakoniec nezabili alebo ťa nezajali. Nech som si akokoľvek užíval čas strávený v tvojom dome, myslel som, že by bolo lepšie vziať ťa preč od nebezpečenstva namiesto toho, aby som sa do toho zaplietol sám a zabránil tvojej smrti." Vyšlo to von rozvážne a odhodlane, každé slovo zvažované skôr než bolo prehovorené.

"Ach," bolo jediné, čo Ginny zhromaždila ako odpoveď. Čo iné by mohla povedať? Ďakujem ti?

"Viem, že toto nechceš počuť, ale mohlo by to chvíľu trvať, kým budem schopný túto situáciu zmeniť," povedal pokojne, jeho ruky stále pracovali na okraji šálky. "Ale nechcem, aby si sa vydesila. Ak nebudem môcť toto pre teba zvrátiť..."

"Ak nedokážeš toto pre mňa zvrátiť, tak čo?" spýtala sa ho so zamračením. To neznelo dobre. Znelo to zle a prinútilo to jej žalúdok od strachu sa pretočiť.

"Potom budem musieť podniknúť drastický čin," dokončil s naznačením strachu, ktorý pociťovala. Zaťala zuby do spodnej pery, keď utierala misu a uvažovala nad tým, čo myslel tým "drastický".

"Som zvedavý," konverzačne riekol Draco, "či máš nejakých priateľov, ktorí sú v cudzine? Alebo možno vzdialeného príbuzného, čo by potreboval trochu navštíviť?"

"Prečo sa pýtaš?" opatrne sa spýtala, okamžite jej prišiel na myseľ obraz Harryho. "Chcem povedať, aké by to malo pre teba využitie? Teda pokiaľ tam nechceš odísť a ukryť sa... to vlastne nie je taký zlý nápad!"

"Mal som na mysli úkryt pre teba, nie pre mňa," vážne preniesol Draco. Umývanie sa skončilo a teraz sa opieral o pracovnú dosku, sledujúc ju s výrazom viny. "Nie je bezpečné mať ťa ma v mojej blízkosti. Naozaj som ťa nemal v prvom rade do toho vôbec zaťahovať."

Asi mal pravdu, pomyslela si v duchu. Bola to jedine jeho chyba, že tam bola, že ju napadli a že musela opustiť všetko, čo milovala. Jej rodine sa mohlo prihodiť čokoľvek a ona by sa to vôbec nedozvedela, pretože bola tu. Ukrývala sa ako žena, ktorá bola vystrašená a vinná. Ale ona nebola vinná. Jediný hriech, ktorý Ginny priznávala, bolo to, že nezatkla Draca a vložila do neho svoju dôveru. Ale kvôli čomu? Aby okúsila dobrodružstvo a možno niečo viac. Tá túžba nebyť Weasleyová, ktorá nasleduje tradície svojej rodiny a je známou len ako jedna z nich. Chcela byť jednotlivcom v tom najpravdivejšom zmysle tohto slova. Draco Malfoy bol pre ňu príležitosťou vziať záležitosti do svojich rúk.

Pokrútila hlavou a pretrela si čelo. Na čo to myslela? Ginny nemohla zvládnuť to, čo sa dialo. Už sa zdalo, že nič nemá pod svojou kontrolou. Keby ho len bola vzala k aurorom, keď mala šancu, možno by sa toto nebolo prihodilo. Jej oči previnilo skočili k Dracovi v strachu, že sa dozvie o všetkom, čo prechádzalo jej mysľou.

"Bolo by pekné vedieť, od čoho utekám. Prečo by som mala byť v nevedomosti, keď je to môj život, ktorý bol daný do nebezpečenstva?" riekla potichu.

"Tvoj život?" hnusne sa uškrnul. "Pred čím myslíš, že sa roky ukrývam, Ginny? Prinútili ma báť sa všetkého za mojím chrbtom, čo nebolo mojím vlastným tieňom. A kvôli čomu? Kvôli môjmu mizernému životu, kvôli tomu, čo teraz nemá žiadnu cenu."

Ginny ho sledovala, jej pery čiastočne oddelené v šoku. Prečo takto hovorí? Nebolo to tak, že prišli do jeho domu, nevystrašili z neho živú dušu a skoro ho nezabili. On nebol ten, kto musel predstierať všetkým svojím priateľom, že sa nič nedeje, keď sa zdalo, že sa všetko rúti do krachu. To nebol on, kto sa vzdal práce a rodiny, aby sa ukryl.

"Ty chceš vedieť prečo? Nuž, poviem ti všetko, čo chceš vedieť a potom sa budem dívať, ako v zhnusení odchádzaš. Ako dávaš pozor, aby si sa nikdy nestretla s mojím pohľadom. Ako sa strasieš, ak sa ťa niekedy dotknem. Ako nebudeš schopná zaspať, pretože budeš taká vydesená, že si budeš myslieť, že počuješ a vidíš veci, ktoré neexistujú."  Zdalo sa, že Dracove oči stvrdli a jej to vyvolalo triašku nahor chrbticou. "Nevedomosť je požehnaním. Zvedavosť zabila mačku,*" zasyčal. "Čo vedomosť kedy spôsobila, aby ju priviedla späť?"

*Curiosity killed the cat. Prekladá sa to ako Zvedavosť zabíja, alebo Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie.”

Ginny si založila ruky na hrudi a postavila sa tvárou v tvár jeho vyhrážaniu. Už viacej ju nebude zastrašovať tak, ako to robil v škole. Ona nebola tá malá Weslíčka, ktorá bola neviditeľná pre svet okolo seba, keď jej bolo smutno za snami o Potterovi. Dokonca keby aj bola, odmietala to uveriť. Prešla k stolu, posadila sa a počkala na neho, kým sa k nej pripojí. V žiadnom prípade teraz necúvne.

***

Draco sledoval, ako kráča od neho. Možno ju zatlačil príliš ďaleko. Teraz nebola žiadna cesta vrátiť sa, vystrašiť ju, aby nechcela vedieť. Uvedomila si, že niečo pred ňou skrýva. Ginny ani zďaleka nebola hlúpa, a predsa chcel, aby sa na neho pozerala ako na muža a nie ako na netvora. Povedať jej, kto ide po ňom, by znamenalo všetko jej odhaliť.

Bál sa. Bol hlboko vydesený, pretože sa chystal hovoriť o veciach, o ktorých nikdy nehovoril. Chystal sa premýšľať o veciach, o ktorých nikdy nepremýšľal, keď mohol. Boli to veci, z ktorých sú stvorené nočné mory. Nechcel, aby ich Ginny musela poznať. Ale ona chcela. Všetko. Absolútne všetko.

Prešiel k stoličke oproti nej a pokojne sa posadil. Malfoyovci nedávajú najavo strach či lásku. Dávajú najavo pýchu, nenávisť a hnev. Takže sa vyrovnal oproti nej, keď sa díval, ako sa na neho pozerá a hľadá odpovede. Keď skončí, bude ľutovať, že sa ho niekedy spytovala. Pravdepodobne ho bude nenávidieť celým srdcom a dušou. Všetko sa zmení a ona sa už nikdy na neho nepozrie rovnako, ako sa pozerala. Zvláštnou vecou bolo, že nemohol zniesť predstavu, že sa jej nikdy nebude znova schopný dotknúť. Teraz, keď mu tá výsada mala byť odobratá, bolo to to jediné, čo chcel. Len sa načiahnuť a pobozkať ju, pretože mu to nebolo byť dovolené.

"Pokračuj teda. Vydesil si ma tak veľmi, ako si chcel, Draco," riekla v smrteľne pokojným hlasom. Jediné, čo mohol urobiť, bolo prikývnuť na odpoveď.

"Môj otec mal očakávania. Ty by si mala vedieť, aké je to mať rodinu, ktorá od teda očakáva príliš veľa už od príliš mladého veku?" pozrel sa na ňu, ale nedožadoval sa odpovede. "Chcel som byť slobodný. Chcel som byť schopný vyjsť do sveta a vytvoriť si svoj vlastný život. Možno som sa mohol stať bankárom alebo kozmonautom, hocičo prosté a nudné. Proste dosť na to, aby ma to urobilo normálnym. Ale nanešťastie nebolo mojím osudom, aby sa to stalo, čo je hlúpe. Mám pocit, že by som mohol byť dosť dobrým bankárom."

Draco si nemohol pomôcť, aby sa trochu nezasmial. Zhrnul svoj život do vtipu, pomyslel si, a dobre sa to vnímalo. Aspoň takto sa nebudú dať zosmiešňovať jeho sny. Aspoň takto bol tento okamih odľahčený a Ginny sa napoly usmievala. Mohol vidieť z pohľadu na jej tvár, že sa chcela uškrnúť. Chcela sa zasmiať naplno a zažartovať o ňom a tých bankárskych nezmysloch. Ale to sa nestalo. Prial si, aby to urobila.

"Takže mám sedemnásť rokov a je to môj posledný rok na Rokforte. Stále som chlapec, ktorého sa buď všetci boja, alebo ho rešpektujú. Spravil som svojho otca na seba pyšného tým, že som bol jeho mladšia verzia." Draco zastal a prehrabol si rukou vlasy. "Vyzerám rovnako ako on. Všetci to hovoria. Každý si myslí, že sa stanem mužom, ktorý bude nenávidený. Potter sa na mňa pozerá s čistým jedom. Jeho priateľka sa na mňa stále pozerá, ako keby som bol extrémne príťažlivý a jemu z toho vrie krv. Čo mohla vôbec vidieť v niekom, kto mal také chladné srdce, ako som mal ja?"

Poklesol pohľadom na stôl, keď sa mu vrátili spomienky. Zdalo sa to tak blízko a predsa tak vzdialené od toho, kde sa teraz nachádza.

"Takže si vypracujem plán. Zvediem tú mrchu a dostanem ju do postele. Takto bude Potter vedieť, že nikdy nebude ani z polovice taký chlap, ako som ja. Ale hlboko vo vnútri viem, že som to ja, kto nebude ani z polovice taký chlap ako je Potter..." zastane a zhlboka sa nadýchne. "Ten plán sa uvedie do pohybu a nakoniec zistím, že s ňou mám sex. Je taká čistá a nádherná. Náhle dokážem vidieť, prečo si Potter myslí, že je do nej zamilovaný. Ale pokiaľ ide o mňa, ja by som nikdy nemohol milovať niečo také povrchné. Nebola v nej žiadna hĺbka... Predpokladám, že sa mi páčili utrápené duše a ženy, ktoré nebolo ľahké dostať do postele."

Uvedomoval si, že teraz mal jej plnú pozornosť. Sledovala ho s výrazom šoku a potešenia. Draco sa trochu usmial. Ginny sa z toho príbehu tešila, pretože ona vždy chcela byť s Potterom a bolo to kvôli nemu, že sa to nakoniec udialo. Ale ona sa neusmiala. Nie, pomyslel si, to by pre ňu bolo príliš ľahké len sa usmiať a cítiť sa vinne. Možno by sa uspokojila s tým, čo už povedal... nie. Ona spokojná nebude, až kým sa ten príbeh nedopovie.

"Môjho otca to spravilo šťastným. Podarilo sa mi niečo tak pochybné a vlastnými silami. Iste budem schopný pokračovať v jeho stopách, keď nakoniec odíde na dôchodok." Nepekne sa zasmial. "Mohol byť ďalej od pravdy? Nezviedol som to dievča kvôli nemu. Urobil som to kvôli sebe. Kvôli tomu, aby som mohol ochutnať niečo, čo kvôli nemu ja nikdy nebudem. Nikdy nedostanem svoju nevinnosť späť. Nútilo ma to chcieť ho zabiť tým najbarbarskejším spôsobom, aký bol možný. Každú noc som ležal hore a predstavoval si každý možný spôsob, ako by som sa mohol oslobodiť z jeho železného zovretia okolo môjho krku. Pomaly ma škrtil."

"Potom som dostal ten list. Bol napísaný ako prosba, ale ja som vedel, čo znamenal. Chcel, aby som sa pripojil k smrťožrútom. Chcel, aby som si dal na ruku vypáliť to hrozné znamenie. Uškrnul som sa, keď som ho dočítal. Dokonca aj keby som veril tomu, čo vraveli, v žiadnom prípade by som sa k nim nepripojil. Nie potom, čo mi povedal, že on chce, aby som sa pripojil. Ak to bolo možné, urobil som presný opak." Pozrel sa na ten stôl a stiahol si z prstov prstene.

"O dva dni neskôr bol mŕtvy. Šiel som sa pozrieť na jeho telo v ten istý deň, len aby som sa uistil, že nedýcha. Bolo úžasné vidieť to. Jeho oči bolo zmrazené v tom výraze, ktorý vždy mal, keď som urobil niečo, s čím bol nespokojný. Najprv som na jeho mŕtvolu napľul a potom som prikázal,  že ako hlava majetku Malfoyov si pre neho prajem, aby bol spopolnený. Aby mu to ukázalo, aké to je jednať s niekým ako so špinou. Vysypal som ho do blata, kam patril. Tam, kde ho zhltne ta najhnusnejšia z príšer." Draco si nemohol pomôcť, aby si neodfrkol. "Ironické a možno klišé, ale myslím, že som mal právo potrestať jeho pozostatky kvôli tomu, že som to nikdy nebol schopný, keď bol nažive."

"Ty ho... Ty si ho... nemal rád?" spýtala sa slabým hlasom. Podľa všetkého bola šokovaná zistením, že bol taký diabolský, ako sa zdal. Zničil každú ilúziu, ktorú o ňom mala.

"Ako môžeš mať rada niekoho, kto žije, aby ťa nenávidel? Kto ťa zmláti, ak povieš niečo nesprávne? Nemyslím si, že by si ho mala rada, keby bol tvojím otcom. Na druhej strane, keby bol on tvojím otcom, asi by si bola mŕtva," riekol chladne Draco.

Ginny prikývla a pozerala sa do lona. Už si začínala uvedomovať, že koniec tohto príbehu nebude rozprávkový. Draco neodcvála do západu slnka na svojom čistobielom koni.

"Mám osemnásť. Opúšťam školu. Otec je mŕtvy. Som hriešne bohatý s veľkým majetkom, ktorý mám ísť domov viesť. Všetko na svete sa zdá byť v poriadku. Až do okamihu, kým neprídem domov a nenájdem svoju matku. Napriek všetkým jej hriechom milovala môjho otca do jeho posledného dychu. Žiada ma, aby som sa pripojil k smrťožrútom, aby som urobil tú jedinú vec, ktorú odo mňa chcel môj otec. Uškrniem sa na ňu a zosmiešňujem jej lásku k mŕtvemu mužovi. Prečo by som mal niekedy splniť jeho želania, keď mám svoje vlastné?" Zastane a zhlboka sa upokojujúco nadýchne. Ďalší kúsok ju určite prinúti nenávidieť ho. Bude znamenať koniec všetkého, čo mohli možno mať.

"Plakala, prstami ma schmatla za oblečenie. Žobranie bolo jediné, čo jej zostalo. Dal som jej facku. V kútiku jej úst sa objavila krv a ja som bol zvedavý, čo sa stane teraz, keď tam nikto nie je, kto by ma udržal pod kontrolou. Zabijem svoju matku pre kúsok pokoja?" Ďalšie mlčanie. "Smeje sa mi, vraví mi, že vždy budem syn svojho otca. Udieram ju znova a znova, až kým konečne neprestane. Potom mi začne hovoriť, že ona mi vždy odpustí, pretože ma miluje. Že som to jediné, čo jej zostalo."

"To je..." Ginny si zakryje ústa rukou.

"Už ma nenávidíš?" prerušil ju. Pokrútila hlavou, vediac, že to je jediné správne na to, aby musel pokračovať.

"Nenávidím sa. Stratil som otca a zbil som svoju matku. Jediné, čo môžem milovať, sú peniaze. Pre mňa nastal čas, aby som zomrel. Takto Malfoyovci nikdy nebudú môcť pokračovať a vymrú. Zachránim svet od ďalšieho manipulatívneho bastarda. Vezmem nôž a rozrežem zo seba ten život. Všetko z neho." Draco sa pozrie na svoje zápästia a nechá svoje prsty lenivo prebehnúť po jazvách na nich. Bola to zlá spomienka a bol to temný čas.

Možno nemusel zachádzať do takých detailov. Ale bolo to potrebné. Keby nepoznala jeho dôvody, nepochopila by úplne, prečo sa jej veci stávajú.

"Ale nezomriem. Prebudím sa v nemocničnom oddelení. Sestrička kontroluje môj stav a matka ma mlčky sleduje, ale viem, že plakala. Myslela si, že stratí svojho syna rovnako ako svojho manžela. A jediné, v čo môžem dúfať ja, je, že sa môj stav zmení. Že sa proste pozvoľna stratím a zomriem.

"Ale znova sa to nestane a čoskoro sa nájdem obklopený dôležitými ľuďmi.  Všetci ľutujú, že som sa takto cítil. Navrhujú, že môj duševný stav by sa dal využiť ako ich výhoda. Že budem súčasťou niečoho veľkého. Ja sledujem, nikdy sa neusmievam, nikdy nedám najavo, o čom premýšľam." Pretrel si čelo a hľadal slová, aby vysvetlil ďalšiu časť.

"Je mi ľúto..." Ginny zašepkala do nového ticho. Draco sa zamračil a vážne sa na ňu pozrel. Čo mohla asi tak urobiť ona, že je treba, aby sa mu ospravedlňovala?

"Všetci sa usmievajú, keď mi podajú kúsok papiera. Trojročný aurorský výcvik. Stať sa najlepší z najlepším. Dokonca ani Potter nebude taký skvelý ako budem ja. Budem mať moc urobiť niečo, za čo by ma môj otec nenávidel. Usmejem sa na nich a upíšem svoj život. Naozaj som to nemal nikdy podpísať. Možno by sa všetko udialo inak." Potichu pokračuje, kým si šúcha ruky jednu o druhú.

"Učím sa, ako sa pohybovať bez toho, aby ma bolo počuť a ako vidieť bez toho, aby som bol videný. Snažia sa mi ukázať temnú mágiu, ale ja ju už poznám. Bol som schopný niekoho zabiť odkedy som mal päť a to ich desí. Je to, ako keby si zrazu uvedomili, že som nevybuchnutá bomba. Len ďalšia nehoda čakajúca, aby sa stala." Ginny trochu prikývne, aby potvrdila, že chápe. "Potom ma konečne pustia z reťaze. Mám svaly a vedomosti. Zmysel života. Ale to nie je veľký zmysel. Priviesť spravodlivosť k tým, ktorí hrkútali nad mojou postieľkou, keď som sa narodil a chceli pre mňa ohromnú temnotu."

"Muselo to byť pre teba hrôzostrašné," ozval sa jemný hlas.

"Bolo. V prvú noc som zabil dvoch ľudí, pretože sa ma pokúsili v hostinci napadnúť. Je ťažké byť Malfoy. Naučíš sa, že ťa každý nenávidí a že tí dvaja sú len príkladom. Opití usmrkanci, ktorí si myslia, že urobia svetu láskavosť tým, že ukončia môj život. Ale od môjho pokusu o samovraždu som bol ako mačka preskakujúca od jedného života k druhému. Vidím ich prichádzať na míľu ďaleko a musím ich nakoniec zabiť." Vzdychol si. "Potom som šiel domov a umyl tú krv predtým, než som si urobil sendvič so syrom a rajčinami. Ministerstvo ma nechá beztrestne uniknúť, ale pod jednou podmienkou. Spálim si svoju ruku, pripojím sa k temnej strane a budem dvojitý špión."

"Viem," povedala potichu a zastrčila si prameň vlasov za ucho. "Pýtala som sa na ministerstve a povedali mi, že si to najprísnejšie tajomstvo."

Draco slabo prikývne. "Mám dvadsaťjeden. Som v dome Parkinsonovcov. Pýtajú sa ma, ako to moja matka zvláda v jej novom dome. Hovorím, že pracuje s tým, čo má. Pýtajú sa, ako to zvládam ja bez otcovho vedenia a správnej ruky. Usmejem sa a pokrčím ramenami. Pracujem s tým, čo mám.

Zavedú ma do malej miestnosti. Pansy je zavesená o moju ruku, usmieva sa a žmurká svojimi mihalnicami. Toto je moja jediná šanca získať ich dôveru. Keď nezistím, čo sa má zajtra stať, ministerstvo ma vyradí. Takže jej oviniem ruku okolo pása a pobozkám ju. Potom s tým najmenším z úsmevov si kľaknem na jedno koleno a požiadam ju o ruku. Je v extáze. Povie mi, že ma miluje a že som pre ňu ten jediný. Potom sa pýta, či nechcem ísť do postele. Ja vravím, že si to chcem uchovať na svadobnú noc. Zachichoce sa a ja jej chcem ten úsmev zotrieť z tváre päsťou.

Jej otec je tiež vo vytržení. Musím sa zajtra pripojiť k rituálnemu obradu. Usmejem sa so šarmom a uvoľnením. Samozrejme, že sa k ním pripojím, bude to výsada. Potrasie mojou rukou a pobúcha ma po chrbte. Spravil som z neho šťastného muža a on ma spraví veľmi bohatým mužom. Možno manželstvo napokon nie je taká zlá vec." Draco sa kruto zasmeje a zdvihne dohora prstenník, aby ho Ginny videla. "Musel som tú obrúčku rozrezať, pretože tá mrcha ju so mnou spojila magicky."

Ginny sa znova napoly usmiala. Nemohla si pomôcť, pomyslel si. Napokon snažil sa trochu odľahčiť náladu, kým prejde k hlavnému zločinu. Ak k nemu doteraz necíti nenávisť, bude, keď skončí.

"Je neskoro a ja sa ocitnem v Zakázanom lese. Myslím, že je to v tom čase zvláštne, ale netrápim sa tým. Čoskoro sa budem schopný vrátiť do pohodlia ministerstva a povedať im všetko, čo som mal. Moja misia bude splnená a bude mi dovolené ukončiť to." Pokrútil hlavou a zívol. "Urobili obrovský oheň a ja som si istý, že to nie nič tajné. Všetkých nás zavedú zaujať svoje miesta, čo s elegantnosťou urobím. Možno to nebude také zlé, ako som si myslel. Potom sa to stane. Svet sa prestane krútiť a vo mne sa varí môj hnev."

"Pokračuj..." naliehala Ginny, keď zmĺkol.

"Dievča. Má jasne modré oči  ako kryštál. Vlasy má svetlej orechovej farby a sú vytvarované, aby jej padali do tváre v neupravených pletencoch a kučerách. Oni ju... zbavili oblečenia a je nahá. Má ranu na bruchu... Zdá sa úplne v pohode, keď kráča do kruhu z kresiel a robí všetky tie veci. Použili na ňu kontrolovacie kúzlo a ona je príliš slabá, aby vzdorovala." Draco zastal a zatvoril oči. "Z ničoho nič sa jej oči stretli s mojimi a ja si uvedomujem, že som zamilovaný. Je taká mladá a krehká a dokonalá. Neviem, čo iné robiť, okrem dívania sa, keď sa posadí na stoličku a vykríkne, keď ju Parkinson bičuje. Panikárim."

Zrazu Draco pocítil nejakú ruku na svojej. Vzhliadol a zbadal Ginny, ako ho so záujmom sleduje. Musel dať v hlase najavo svoju bolesť, domnieval sa. Jej prsty sa pomaly spojili s jeho a zdvihla si ju k ústam. Jemne ho pobozkala na chrbát ruky. "Pokračuj."

"Postavil som sa a vykríkol som. Parkinson sa ku mne otočí a usmeje sa. Možno by som si rád trošku užil skôr než tá humusáčka zomrie. Pohnem sa vpred, ale zastavím sa. Divne sa na mňa pozerá a ja si spomeniem, prečo som tam. Znova sa posadím a zatvorím oči, zatiaľ čo ju každým možným spôsobom zneužívajú. A jediné, čo robila ona, bolo to, že stále hlasnejšie plakala. Nútim sa byť silný a dívať sa. Dívam sa ako vytlčú z jej tela poslednú kvapku krvi. Až na konci ju uvoľnia spod toho kúzla a nechajú ju uvedomiť si, čo sa deje. Kričí v bolesti a v strachu. Nedokážem to zvládnuť. Vytiahnem svoj prútik a zabijem ju bez bolesti." Oprel sa dozadu na stoličke.

"Jej telo je ochabnuté v mojom náručí, keď ju odnášam z toho lesa. Snažia sa ma zastaviť, ale ja im to nedovolím. Nesiem to dievča celú cestu do Rokfortu. Celú cestu nahor k Dumbledorovi. Pozrie sa na mňa a ja ju položím na zem. Poviem mu, že je mŕtva. Poviem mu, že som ju zabil. Jediné, čo urobí on, je prikývnutie a ja prikývnem. Potom odídem preč, späť na ministerstvo."

Zovretie jeho ruky zosilnie a on si uvedomil, že Ginny plače. Utrel jej slzu rukou a potom si ju pritiahol. Triasla sa akýmsi druhom emócii. Ale on musel dokončiť ten príbeh.

"Povedali mi, že som tú misiu vystavil nebezpečenstvu. Že som hanbou. Že mi kvôli mojej povahe nemôžu veriť v žiadnej ďalšej práci. Mlátim okolo seba a zrazím toho muža. Vykríknem, že tam neboli. Že nemohli porozumieť tomu, čo som videl. Ako som sa cítil. Ale oni mali očakávania a tie museli byť uspokojené. A ja si uvedomím, že ma môj otec trestá. Ušetril môj život, aby mi spôsobil bolesť. To je moje jediné vysvetlenie. Títo muži sú ďaleko horší než som ja kedy mohol byť. Prepustili ma. Nič mi nezostalo.

Nič okrem mojich nočných morí a tohto..." vyhrnul si rukáv košele, aby jej ukázal temné znamenie. "Vypálili mi ho, aby sa uistili, že nikdy nebudem môcť byť slobodný. Môžu ťa nájsť dokonca, keď sa niekam skryješ. Prišli, aby ťa dostali..."

"Šššš," tíšila ho Ginny. "Nateraz stačí. Potrebuješ sa vyspať."

"Nemôžem. Musím..." Draco začal.

"Zajtra," zašepkala. "Zajtra."


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: kometa - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jimmi, vskutku kapitola K! Nemám slov, je úžasná. Ginny je taková, jak ji mám ráda a Draco... Draco je prostě Draco a moc se mi tu líbí. Trochu mi to připomnělo WLS. Tahle povídka se mi líbí víc a víc, díky moc za skvělý překlad a věnování, Jimmi :-)

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 0)
Od: Monie - 02.11. 2009
Moc pěkné, akorát mi k Dracovi nějak nesedí, že se na první pohled zamiloval do mudlovské holky, přesto jsme si kapitolku užila a děkuji za ni

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 0)
Od: Lucka - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak tak, mne to tiež pripomenulo WLS, ale WLS bola jednička s obrovitánskou hviezdičkou.. CC je zatial s takou malinkou :)
Prekvapivo zisťujem, že Ginn mi v tejto poviedke nevadí, práve naopak, perfektne sa sem hodí.. :)
Jimmy, dík za preklad :)

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: Maenea - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Konečně důvod, proč se děje to, co se děje. Ale stejně mi tam ještě něco málo chybí, nevím... prostě pocit, že ještě něco neřekl.
Taky mi to připomnělo WLS, asi to bude tím umýváním nádobí a domem na opuštěném místě :-)
Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: kometa - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Přesně :-D
Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: kometa - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://hpkizi.sk
Ako vždy presný odhad - to niečo bude to, čo túto poviedku odlišuje od všetkých ostatných. Len treba vydržať.

Mne to WLS nepripomenulo, možno kvôli Ginny alebo kvôli tomu, že už viem, čo bude ďalej. Skôr mi Ginny pripomína Hermionu, hlavne tým zvykom hryzenia pery.

Díky moc.
Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: Maenea - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
kecáš :-D no já si snad ještě dneska skočím vsadit sportku, mohlo by to vyjít.

WLS mi připomíná hlavně tato kapitola, představuju si úplně stejný domek. S Ginny mám trochu problém. Díky tomu, že už jsem přečetla tolik povídek DM/HG, tak se mi vybavuje převážně Hermiona, když to čtu. Ne Ginny O:-) Možná je to i tím, že mi taky připomíná Hermionu. Tím, že je chytrá a relativně klidná. Snad se to časem ustálí a já si dokážu představit Hermionu tam, kde bude napsáno Hermiona a ne Ginny.

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: 32jennifer2 - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://fremione.blog.cz
chudáčik...až mi srdce stislo....a hej, Ginny sa sem hodí...tiež ju osobne veľmi nemusím, ale tu je v poho...
dík za preklad a venovanie

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 1)
Od: beruska1 - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
já prostě nemám slov, pardon

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 0)
Od: wanilka - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Perfektní - kapitola i překlad! Jen si u každé takovéhle povídky říkám, jak Rowlingová nechala Dracův potenciál až hříšně nevyužitý! ;) díky za věnování!

Re: Kapitola 13 (Hodnotenie: 0)
Od: Dessire - 02.11. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Nadherna kapitola, vela emocii, Ginny je uzasna, ze Draca takto podrzala... paci sa mi to :)

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )27.12. 2009Pdf na stiahnutie
Smashed Sunshine: ( Jimmi )29.11. 2009Kapitola 24
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.11. 2009Kapitola 23
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.11. 2009Kapitola 22
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.11. 2009Kapitola 21
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.11. 2009Kapitola 20
Smashed Sunshine: ( Jimmi )22.11. 2009Kapitola 19
Smashed Sunshine: ( Jimmi )21.11. 2009Kapitola 18
Smashed Sunshine: ( Jimmi )18.11. 2009Kapitola 17
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.11. 2009Kapitola 16
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.11. 2009Kapitola 15
Smashed Sunshine: ( Jimmi )13.11. 2009Kapitola 14
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.11. 2009Kapitola 13
Smashed Sunshine: ( Jimmi )30.10. 2009Kapitola 12
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 11
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 10
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.10. 2009Kapitola 9
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.10. 2009Kapitola 8
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.10. 2009Kapitola 7
Smashed Sunshine: ( Jimmi )01.10. 2009Kapitola 6
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.09. 2009Kapitola 5
Smashed Sunshine: ( Jimmi )23.09. 2009Kapitola 4
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.06. 2009Kapitola 3
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.03. 2009Kapitola 2
Smashed Sunshine: ( Jimmi )10.11. 2008Kapitola 1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2008Úvod