Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea - Vymazaná scéna sedem

Vysvetľuje: Konfrontáciu s Luciusom

Veža nado mnou

Otec, ja stále budem

Ten istý chlapec, ktorý stál pri mori

a sledoval ťa čnieť sa nado mnou

Yellowcard

ooo

"M-Malfoy," ozval sa prekvapený hlas."

Draco sa uškrnul. "Rogerson." Podali si ruky, hoci Dracov spoločník vyzeral nervózne.

"Čo ťa privádza do Lancasteru?"

"Obchody, samozrejme," odpovedal Draco, znejúc znudene. Obzrel sa po izbe a všimol si prach, ponurú náladu a všeobecný neporiadok. "Dostal si môj odkaz, však?"

Oči druhého muža sa roztvorili. "Ja, uh, hm, nuž, nie, nedostal som od teba žiadnu správu."

Draco sa zamračil. "Kto tu bol pred dvoma dňami?"

"S-Scott Blakeley."

Draco prikývol. "Potom bol ten list odovzdaný. Zdá sa, že ti neposunul jeho obsah."

Rogerson sa zatváril súčasne uľavene - chyba neležala na jeho pleciach - a viacej znepokojene. Nič nehovorilo, čo Draco chcel.

"Čakám tu každým dňom svojho otca," povedal Draco, keď zdvihol fľašu whisky. "Nepočul si o ňom?" Spravidla sa nepozeralo milo na popíjanie počas služby Temnému pánovi a Draco videl, že Rogersove oči skočili k tej fľaši.

"L-Luciusa?" zakoktal.

Draco zazrel na toho muža. "Áno," zasyčal, hodiac fľašu na stôl. "Môjho otca. Máš problém so sluchom, Rogerson?" Nadvihol obočie. "Nuže?"

"N-nie, pane. Lucius tu bol včera, ale už je preč."

Draco sa nahneval, mrzutý."Sakra. Kam šiel?"

"Ja- ja - ja neviem - "

"Ty naozaj vieš, Rogerson," povedal Draco s nebezpečným pokojom. "A bolo by pre teba dobre, keby si si spomenul."

"Mám prísne príkazy neprezradiť to -"

"A ja," odvetil Draco nahnevane, oči mu horeli, "mám striktné príkazy ho nájsť. Ty o mne pochybuješ?"

"Nie, vôbec nie, pane, samozrejme, že nie. Ja -"

"Dobre. Takže. Kam šiel môj otec?"

"Neviem -"

Draco zavrčal a schmatol muža pod krkom, šmariac ho o stenu.

"A-ale má byť zajtra v Dorchestri," riekol Rogerson, snažiac sa zbaviť Dracových rúk na svojom krku.

"Kde?"

"Na zvyčajnom mieste."

"V Kamennom hostinci?" vyšplechol Draco, silnejšie zovrúc Rogersovo hrdlo.

"Áno," dostal zo seba.

"Ktorá izba?"

"Štyridsaťsedem. Zvy-zvyčajné ochrany a heslo."

Draco stisol silnejšie, niekoľko sekúnd očami prebodávajúc toho muža, než ho pustil. Rogerson padol na zem, skuhrajúc a lapajúc po dychu.

"Dobre. Tvoj pán bude potešený."

Draco sa otočil a vykročil ku dverám.

"Počkaj," zavolal Rogerson napätým hlasom.

Draco zastavil a otočil sa. "Čo je?" spýtal sa netrpezlivo. "Nemám celý deň."

"On ťa hľadá," povedal Rogerson, temný záblesk v jeho očiach.

"Kto?"

"Lucius. Vravia, že sa trochu pomiatol. Je nepredvídateľný. Vravia, že chce tvoju smrť."

Draco zastal a prižmúril oči. "Kto to hovorí?"

Rogerson sa postavil a pokrčil plecami. "Ľudia vravia, to je všetko. Vieš, že si jeden z obľúbencov Temného pána. Keby sa zistilo, že som niečo vedel a nepovedal ti to, a teba by zabili, bol by som v riadnej kaši." Pomaly sa mu roztiahol úsmev na tvári.

Draco sa zamračil. "Tvoja oddanosť sa zdá... vysoko situovaná. Uisťujem ťa, že on nebude ten, kto ma zabije a on to vie."

"Ale je oveľa silnejší a zručnejší než ktokoľvek, koho som kedy videl! Okrem Temného pána, samozrejme."

"Môjho otca... situácia...  mu možno poskytne silu, ale nemôže mu dať znalosti a zručnosti, ktoré už nevlastnil. Ale, tvoje obavy o mňa nebudú zabudnuté." S tým Draco vybehol z izby.

Premiestnil sa k opustenej chatrči, kde s Harrym bývali.

"Nuž?" spýtal sa Harry a vstal od krbu, keď Draco prišiel.

Draco si zložil hábit a prehodil ho cez stoličku. "Chystá sa do Dorchestru. Zajtra tam bude, o šiestej večer."

Harry prikývol. "Takže čo teraz?"

"Ideme do Dorchestru. Okamžite."

ooo

Našli si na noc schátralý mukelský hotel. Draco zaplatil za izbu bez toho, aby Harrymu niečo povedal. Dali si do izby tú trochu svojich vecí a šli si pohľadať jedlo, zastaviac sa v úbohej jedálni. Počas svojho putovania jedli čokoľvek, čo dokázali rýchlo nájsť, robili, čo mohli, aby mali zdravé jedlo kvôli tomu, aby si udržali silu. Ale príležitostne sa museli uspokojiť s menej než by radi. Draco sa rozhodol, že sa nikdy znova nebude sťažovať na Harryho varenie, keby tá možnosť mala nastať.

Draco zaviedol Harryho do matne osvetleného rohového boxu. Keď si objednali, Harry už dlhšie nemohol vydržať.

"Čo si zistil?" vyletelo z neho.

"Povedal som ti," stručne odpovedal Draco.

"Dobre, ale čo iné sa stalo? Iste ten rozhovor zahrňoval viac než len výmenu tejto malej informácie." Odpil si z vody. "Okrem toho, tváriš sa hrozne podráždene."

Draco zatvoril oči a pretrel si čelo. "Vyzerá to tak, ako keby môj otec chcel moju smrť. Takže kým my hľadáme jeho, on hľadá mňa. Aby ma zabil. Tá irónia je jednoducho nádherná," vyšplechol.

"Prečo ťa chce zabiť?" spýtal sa Harry.

"Nemám potuchy. Myslím - Rogerson si myslí - že trochu zošalel. Nikto vlastne nepozná dôsledky toho, keď sa viteál usídli v ľudskom tele. Podľa toho, čo sa stalo Ginny v druhom ročníku - ten denník zmenil svoj cieľ a šiel po tebe - je rozumné veriť, že ten kúsok duše Temného pána, ktorý sídli v Luciusovi, ho ovplyvnil. Zmenil ho."

"Lucius sa čiastočne cíti, ako keby bol Temný pán. A tak má dojem, že môže mať svoje vlastné pravidlá, vznášať svoje vlastné požiadavky. A ak Lucius o mne pochyboval, aj keď len na okamih, predtým ako sa stal viteálom, potom sa možno jeho paranoja posilnila a teraz plne verí, že som zradil. Keby mi nedôveroval mesiace, ako tomu teraz verím, ten viteál by tú nedôveru zosilnil a súčasne by ho povzbudil."

Draco si vzdychol a prehrabol si vlasy. "Možno. Všetko je to len špekulácia, že. Hoci nepochybujem, že sa ma pokúsi zabiť bez dovolenia od Temného pána."

Harry ostro vydýchol. "Čo urobíme?"

Draco sa na neho pozrel a zamračil. "S čím?"

"Nuž, ako toto niečo mení? Ako to ovplyvní tvoje plány?"

"Neovplyvní."

"Ale - mohol by ťa zabiť."

"Môže sa pokúsiť. Ale vie, že ja mám navrch."

"Draco, je v ňom Voldemortova duša."

"Áno, a ako som povedal Rogersonovi, automaticky mu to nedodá všetky schopnosti Temného pána a jeho vedomosti. Bude pravdepodobnejšie silnejší, ale to je všetko. Tiež nepozornejší než zvyčajne, a tak pravdepodobnejšie viac náchylný k chybám. A ja som lepší než on."

Harry pokrútil hlavou. "Ak si si istý, že chceš pokračovať..."

"Áno," odpovedal pevne Draco. "Pohni a jedz. Musíme odpočívať; zajtrajšok je dôležitý deň."

"Áno... tamto," riekol Harry, vyhýbajúc sa pohľadu na Draca. "Hmm.... ako toto všetko pôsobí? Pretože ty..." zmĺkol, keď Dracove oči začali byť nahnevané.

Draco nič nepovedal, ale nemohol ani jesť. Zízal na svoj tanier, mlčky to v ňom vrelo, nie celkom vediac, prečo je taký rozčúlený. Nebol rozumný, vedel to, ale...

"Mám na mysli, že som len chcel povedať... Viem, že je to tvoj otec a to všetko, takže... ak ty, vieš, chceš, aby..."

Draco zazrel na Harryho a tvrdo položil vidličku na tanier. Potom vyhľadal čašníčku a privolal ju. "Na," riekol a podal jej stolibrovú bankovku. "Drobné si nechajte."

Oči sa jej roztvorili, ale len prikývla a opustila stôl. Draco sa postavil a nechal večeru tak, Harry sa ponáhľal za ním.

Keď došli do hotela, Draco nič nepovedal, len vybehol po schodoch do ich izby. Zatreskol za sebou dvere a nahnevane sa v izbe prechádzal. Harry prišiel hneď za ním.

"Malfoy, počkáš sekundu?"

Zízal na Harryho, ale nič nepovedal.

"Draco -"

"Čo je? Čo chceš?"

"Ja - nuž, ak si chceš o tom pohovoriť..." Harryho hlas zmĺkol pri pohľade na zúrivosť v Dracových očiach.

"Mám na čele prekliateho leva alebo čo? Niečo, čo ťa núti myslieť si, že som jeden z vašej bandy? Ja sa nerozprávam. Nechcem sa otvoriť, povedať ti, ako sa cítim." Vzdychol si a prehrabol si rukou vlasy. "Nič z tých nezmyslov. Ja - ja chcem, aby si ma nechal na pokoji."

"Dobre, dobre, beriem to. Nechceš sa so mnou rozprávať."

Draco sa posadil na kraj postele a nechal hlavu klesnúť do svojich rúk. Harry stál neohrabane stále pri dverách, pozerajúc sa na Dracov chrbát.

"Ale hovoril by si s Hermionou? Keby tu bola?"

Draco sa otočil a venoval mu vražedný pohľad. "Ona... je tentoraz mimo, ona... tu nie je, ona... nie, nerozprával by som sa s ňou." Zastal. "Ja - ja možno; nie. Nerozprával by som sa. Chcem povedať, čo by som mal povedať?"

"Je to tvoj otec."

"Áno, viem. Preto sa ma pýtaš, či sa o tom nechcem porozprávať."

"Nie je to len nejaký náhodný človek."

"Ja viem, čo je zajtra, Harry. Došlo mi to. Ale ja sa nepotrebujem porozprávať, dobre?" povedal Draco s neobyčajnou mrzutosťou. Otočil sa tvárou k stene, chrbtom k Harrymu.

"S ňou by si hovoril," odvetil Harry.

"Neviem," povedal Draco. "Je - je to nepravdepodobné. Je v inom svete, tu neexistuje. Musím toto urobiť, nemôžem na ňu myslieť. Alebo... na čokoľvek jej."

"Rozumiem tomu."

"Takže je nezmyselné pýtať sa, či by som s ňou hovoril. Nehovoril som predtým, napriek tomu, že sa ponúkala. Mohol som, viem, že som mohol. Možno som mal, neviem. Dobre? Ja..."

"Miluješ ju?"

Dlhý čas mlčal, kým odpovedal. "Spýtaj sa ma zajtra."

ooo

Dracove oči sa rozleteli a zamerali sa na to, čo bolo priamo pred ním: strop. Bol našedivelý, špinavý a vyzeral, ako keby bol nad jeho posteľou poškodený od vody. Trvalo mu chvíľu, kým si uvedomil, kde je.

Dorchester.

Zatvoril tuho oči a pretrel si ich, tlačiac na ne až kým neboleli a nevidel nič iné okrem jasných zábleskov svetla.

Dnes sa pokúsia zabiť Luciusa. Jeho otca. Draco vedel, že sa to musí urobiť; potvrdili si pred pár dňami, že je skutočne viteál, ale... stále to nebolo ľahké. Bolo to... komplikované.

Draco nikdy nemal so svojím otcom dobrý vzťah. Kedysi veril, že je ten muž dokonalý, neschopný omylu, tak ako si to väčšina mladých chlapcov myslí o svojom otcovi. Dracov otec od neho vyžadoval dokonalosť, ktorú sa mu snažil dať najlepšie ako vedel.

Dostával tie najvyššie známky, aké asi mohol, študujúc neskoro do noci, keď si jeho spolubývajúci mysleli, že spí – tiež musel udržiavať istý imidž. Hermiona bola vždy lepšia, okrem elixírov, ale Draco vedel, že Snape bol vo svojej triede hrozne nefér. Keby to bolo naozaj vyrovnané, asi by mala aj v tomto predmete viacej bodov.

Pripojil sa k metlobalovému tímu pretože si jeho otec myslel, že bude pre neho dobrá ´zdravá dávka súťaženia´. Prijal otcove lži, pretože vedel, že je to to najľahšie. Dracovi trvalo dlhý čas a množstvo bolesti než dospel k bodu, kedy mal pocit, že sa dokáže postaviť sám za seba a keď sa konečne postavil, Lucius ustúpil tak rýchlo, že sa Draco skoro zasmial. Ani Lucius nikdy skutočne nestál za svojím, uvedomil si Draco, a keď konečne povedal svojmu otcovi, že ho nepotrebuje, Lucius si nebol istý, ako to prijať. Takže sa uškrnul, a Dracovi vynadal a pokúsil sa, aby si znova pripadal neschopný. Ale Draco pochopil, o čo mu ide a odmietol, aby Luciusove taktiky niekedy znova zabrali.

Steve mu povedal, že občas odvaha znamená státie a bojovanie v obrovskej armáde a že občas znamená státie a bojovanie osamote. Draco sa vždy cítil veľmi sám, ale po stretnutí s Grangerovcami mal pocit, ako keby sa tá diera v jeho vnútri začínala zapĺňať. Posledné dva roky boli najťažšie, ale predsa najužitočnejšie roky jeho života - získal skutočnú rodinu. A Lucius si sotva všimol, že je jeho syn iný.

Raz, takmer na začiatku, zbadal, že je jeho syn iný.

"Draco," povedal jeden večer po večeri.

"Áno, otec?"

"Zdá sa, že si náš pán myslí, že v poslednej dobe pracuješ na tom, aby si sa zdokonalil."

Draco len prikývol. "Je niečo zlé na snahe stať sa užitočnejším pre môjho pána?"

Luciusove pery sa vykrútili. "Samozrejme, že nie," riekol, jeho hlas prekypoval jedom. "Len si nikdy predtým nedal najavo žiaden záujem byť niečím iným než tou najnižšou pijavicou."

"Myslím, že by sa dalo povedať, že som teraz plne vzal za svoje moje rozhodnutie. Už tu nie som viacej, pretože som tvoj syn - som tu, pretože som si ja toto vybral. Toto je môj život."

Lucius už nič nepovedal a znova mlčky pokračoval v jedle.

Na druhý deň povýšili Draca do tej istej hodnosti, akú mal jeho otec. Od tej chvíle sa na neho Lucius pozeral s nedôverou.

Narcissa mu povedala, že Lucius žiarlil, bol neistý. Bol starší a pomalší, a on to vedel, hoci by to nikdy nepriznal. Draco mal schopnosti a inteligenciu, aby ho raz prekonal a Lucius sa bál, že ten deň príde čoskoro.

O päť mesiacov neskôr Lucius znova prerušil mlčanie pri večeri. Počas celého jedenia Draco sledoval mlčky svojho otca, ako sa prepracúva k zúrivosti a uzavrel stávku so sebou samým o tom, ako dlho bude Luciusovi trvať, kým vybuchne. Bol taký nahnevaný, že skoro pľuval svoje slová, tvár mal červenú a žily na jeho krku búšili.

"Takže," zavrčal, hlasno odložiac striebro na tanier.

Narcissa pokojne odložila svoje a zložila si ruky do lona.

Draco pokračoval v jedení a nadvihol obočie.

"Takže," zopakoval Lucius, nahnevanejší a hlasitejší.

Draco vzdychol a osušil si kútiky úst servítkou. "Niečo si chcel, otec?"

"Keby si bol dosť blízko, strelil by som ti facku za to, že si taký drzý!" zasyčal Lucius.

Draco sa oprel dozadu a nič nepovedal.

"Takže. Temný pán si myslí, že ty si naša budúcnosť. Že ty si zaslúžiš byť jeho druhým."

Draco len pokrčil plecami a odpil si z vína.

Lucius treskol o stôl päsťou. "On sa mýli!"

Na to Draco na neho prenikavo pozrel. "Odovzdám mu tvoj... názor... na túto vec, otec."

Lucius sa postavil a Narcissa zapišťala. "Ty si chlapec. Ja som bol v jeho službách väčšinu môjho života. Ja si zaslúžim to postavenie viac než si ty niekedy zaslúžiš."

Draco sa pozrel na svoju matku, ktorá pozerala priamo pred seba na stenu. "Podľa všetkého s tým Temný pán nesúhlasí."

Lucius vytiahol svoj prútik.

"Nie!" vykríkla Narcissa, teraz sa už postavila. Prešla k Luciusovi. "Prosím, nerob toto. Je to náš syn!"

"Možno by si to mala pripomenúť jemu, Narcissa. On sa potrebuje naučiť rešpektu k tým, čo sú nad ním; on potrebuje, aby sa mu pripomenulo jeho miesto."

Draco sa pomaly postavil, mal pocit, ako keby sa pohyboval k tejto chvíli celý svoj život. Myslel na Hermionu - naposledy, čo ju videl, upravovala kyticu jasne sfarbených kvetín od Harryho vo svojom byte. Myslel na Steva a Jane - oni traja mali tento víkend zavesiť hojdaciu sieť. A on mal dávať pozor na ich dcéru. Nemohol urobiť niečo hlúpe.

Jednako, tento okamih dlho prichádzal a napriek svojmu sľubu, napriek všetkým svojím najlepším úmyslom, toto sa muselo urobiť. A Draco si bol celkom istý, že on z toho vyjde víťazne.

"Draco, sadni si," povedala pevne Narcissa, oči planúce.

"Zvyčajné pravidlá?" riekol Draco.

Lucius sa uškrnul. "Samozrejme. Len... ja ťa nezabijem."

"Nápodobne," odpovedal Draco. Lucius vykročil z izby a Draco sa pohol, aby ho nasledoval, ale jeho matka ho zastavila.

"Draco, toto nerob."

"Prečo nie, matka?" spýtal sa rozčarovaný. "On je ten, kto sa musí dozvedieť, kto je lepší. Nie ja."

"Synu - "

Draco sa zamračil. "Neublížim mu," povedal a opustil izbu bez toho, aby počkal na odpoveď.

Keď bolo po všetkom, Lucius sa stále viac a viac vzďaľoval od svojej rodiny. Tiež sa snažil študovať, dozvedieť sa, čo sa naučil Draco kvôli tomu, aby ho mohol poraziť.

Jedlá boli dlhé, mlčanlivé zápasy pohľadmi; Draco nikdy nevidel svojho otca mimo smrťožrútskych schôdzok. Napätie doma sa stalo väčším než mal Draco pocit, že dokáže zniesť a odsťahoval sa, k Narcissinmu zdeseniu.

"Ale kam pôjdeš? Čo vlastne budeš robiť?" spýtala sa ho.

"Zvládnem to," odvetil. Nemala potuchy, že už osem mesiacov prakticky žil v malom dome na Útese; prichádzal na Manor len najesť sa, pretože to pre ňu niečo znamenalo. A tak bez slova svojmu otcovi sa úplne presťahoval do domu, ktorý kúpil vedľa kraja útesu.

Draco vzdychol a prevrátil sa nabok. Tapety sa pozdĺž krajov olupovali, odhaľujúc zažltnutý múr.

Jeho otec mu nebude chýbať, ale jednako mal ťažký čas vediac, že bude čiastočne zodpovedný za jeho smrť. Nech bol Lucius akýkoľvek, nech bol akýkoľvek ich vzťah, stále bol jeho otec, muž, ktorý mu dal život, naučil ho jazdiť na metle, dal mu jeho prvý prútik. Toto bolo zopár naozaj dobrých spomienok na svojho otca, ktoré mal. Tiež ho naučil o krvi a o strachu, a o nenávisti a strávil ďaleko viac času a energie na tom, aby do Draca vštepil túžbu po moci a nikdy nedovoliť nikomu, aby ho kontroloval.

Zaplavila ho silná túžba vidieť Hermionu a on sa pokúsil predstaviť si ju vo svojej hlave. Zhmotnil sa mu obraz ako sedí na verande, hojdá sa s Harrym, smeje sa a rozpráva.

Ona bolo to, čo ho vždy podržalo vo chvíľach, keď premýšľal o tom, že to vzdá. Ona by nikdy nepochopila, prečo neurobil všetko možné, aby dokončil svoju misiu, aby zbavil svet najdiabolskejšej kreatúru v nedávnej histórii. Pomyslenie, že jej to hovorí, že vidí jej tvár, tak pre neho drahocennú, keď je povie, že zlyhal, bolo niečo, z čoho čerpal, že keď bol v bode zlomu.

Chcel byť silný kvôli nej. Od začiatku už došiel tak ďaleko, ale na konci to začalo byť naozaj ťažké. V okamihoch tak blizúčko beznádeji ho pokúšalo jednoducho ju odviesť preč a ukryť sa s ňou, aby ju navždy udržal v bezpečí. Ale vedel, že to by mu ona nikdy neodpustila.

Dnes - dnes -  zomrie jeho otec. A Dracovi chýbala Hermiona v tejto chvíli viac, než kedykoľvek predtým. Chcel ju objať, sám sa schúliť v jej náručí, aby sa v nej stratil.

Harry sa pohol a, nepripravený vyrovnať sa so svetom, Draco vstal a šiel sa osprchovať. Jeho stuhnutým svalom urobila horúca voda dobre; celé tri dni bol v neustálom stave napätia.

Keď vyšiel, Harry si prezeral plán Kamenného hostinca.

"Vravel si, že izba štyridsaťsedem?" povedal Harry, nepozrúc nahor.

Dobre, pomyslel si Draco. Harry sa nesnažil prinútiť ho rozprávať.

"Áno."

"Aký zvyčajne prebiehajú takéto schôdzky?"

Draco sa k Harrymu pripojil k stolu. "Izba štyridsaťsedem je apartmán. Je tam predná izba a spálňa, v ktorej je pracovňa. Lucius pravdepodobne vezme jedného človeka so sebou do izby, kde je skutočná schôdza. Máva stále so sebou skupinu troch či štyroch smrťožrútov. To znamená, že dvaja alebo traja budú v izbe pred tou spálňou."

"Dobre. Tí sú moji."

Draco prikývol. "Pôjdeme odtiaľto rovno tam. Muž, s ktorým má môj otec stretnutie, by už mal byť vo svojej izbe. Získame informáciu, ktorú o tom stretnutí potrebujeme a podľa toho upravíme naše plány."

ooo

Izba štyridsaťsedem bola naozaj obsadená. Draco zaklopal a po výmene hesiel sa dvere otvorili.

Bol to Blaise Zabini. Draco zažmurkal, ale nedal najavo žiadnu inú reakciu.

"Draco!" riekol Blaise, veselo sa usmievajúc.

"Blaise," opätoval mdlo. Ťažko si vzdychol.

"Čo ťa privádza do Kamenného hostinca?" spýtal sa Blaise. Draco si všimol, že ten druhý muž mu neotvoril dvere.

"Obchody, samozrejme," odpovedal. "Smiem?"

"Ach, nuž, v skutočnosti Draco, toto nie je dobrý čas."

Draco sa uškrnul a nakukol okolo Blaisa. Potom prešiel do šepotu. "Máš nejakú, uh, spoločnosť?"

Blaise sčervenal.

"Pretože vieš, ako zmýšľa Temný pán s využívaní jeho času na... iné záležitosti."

Blaise rýchlo pokrútil hlavou a otvoril dvere dokorán. "Nie, samozrejme, že nie. Ja - ja len... pripravujem sa na niečo."

Draco vošiel do izby a rozhliadol sa. "Si sám?" spýtal sa.

"Áno," povedal Blaise, usadiac sa vo veľkom kresle. "Mám dnes večer schôdzku."

"To je mrzuté," riekol Draco. Otočil sa nabok a rýchlo vytiahol prútik. "Stupefy!" Blaise sa zvalil do kresla.

Draco šiel k dverám a vyslal zopár zelených iskier. O chvíľku neskôr sa zjavil Harry a Draco ho vpustil dnu.

Bez slova prešli ku kreslu, kde sedel Blaise. Harry vytiahol fľaštičku bezfarebnej tekutiny zo šiat, kým Draco posúval Blaise a naklonil jeho hlavu dozadu, otvoriac jeho ústa. Harry potom nakvapkal pár kvapiek Blaisovi na jazyk a strčil tú fľaštičku späť do šiat.

"Pripravený?" spýtal sa Draco. Harry prikývol. "Ennervate."

Blaisove oči sa roztvorili, ale zostali zahmlené; vedľajší efekt séra pravdy.

"Ako sa voláš?" spýtal sa Draco. Harry sa usadil na gauči.

"Blaise Zabini."

"Čo tu robíš?"

"Čakám na schôdzku."

"Kedy sa má uskutočniť?"

"Dnes večer. O piatej."

Draco sa pozrel na Harry, ktorého oči sa roztvorili. Roberson povedal, že o šiestej. "S kým sa máš stretnúť?"

"S Luciusom Malfoyom."

"Kde sú podrobnosti o schôdzke?"

"V stole v spálni, vrchná zásuvku, za falošným chrbtom zásuvky."

Harry sa postavil a šiel získať tie papiere.

"O čom má byť tá schôdzka?" pokračoval Draco.

"Lucius niekoho hľadá. Verí, že ho konečne našiel a hľadá ľudí, ktorí by mu pomohli toho muža zabiť."

"Koho?"

"Svojho syna."

Dracovi sa zastavil dych a srdce sa mu rozbúšilo. Čo to znamenalo? Bolo možné, že ho jeho otec našiel? Ako? Draco sa začal potiť. Bola Hermiona v nebezpečenstve?

Vtedy sa vrátil Harry, nesúc pár hárkov pergamenu. "Je to všetko zakódované, samozrejme," povedal, prehŕňajúc sa papiermi, keď kráčal hlbšie do izby. Keď Draco neodpovedal, vzhliadol. "Hm, Draco? Si v poriadku? Vyzeráš podstatne bledšie než zvyčajne, čo niečo znamená."

Draco sa krátko pozrel na Harryho, potom sa otočil znova k Blaisovi. "Kde si Lucius myslí, že je jeho syn?"

"Verí, že ho vystopoval až ku bezpečnému domu v Glasgow."

Draco zatvoril oči a vydýchol úľavou. Pozrel sa na Harryho. "Lucius si myslí, že ma našiel."

"Ach."

"Zabini. Je niečo mimo toho, čo je v tých papieroch, čo sa týka dnešnej schôdzky?"

"Lucius si privádza svojho najbližšieho poradcu."

"A... to je kto?" spýtal sa Draco.

"Crabbe."

Draco sa zachichotal. To muselo byť znakom zvyšujúcej straty zdravého rozumu jeho otca, keď si vybral Crabba ako poradcu.

"Prečo chce Lucius, aby Draco zomrel?" spýtal sa Harry.

"Myslí si, že zradil Temného pána."

"Aké dôkazy má proti svojmu synovi?" pokračoval Harry, napriek pochybovačnému pohľadu Draca.

"Nič konkrétne, len pocit. A myslí si, že mu bola upravená pamäť; mal pár zábleskov z noci, na ktorú si nedokáže spomenúť."

Draco hľadel do Zabiniho očí - stále boli sklenené, stále nesústredené. "Kedy začal mať tieto... záblesky?" spýtal sa Draco.

"Neviem."

Draco prikývol a pozrel sa na Harryho. "Asi po tom, čo ho osídlila duša Temného pána. Nie je jednoducho možné, aby moje obliviate zlyhalo."

"Si si istý?" spýtal sa Harry, podajúc Dracovi tie pergameny.

Prijal ich. "Áno. Keby bol mal tieto záblesky skôr, bol by šiel rovno k Temnému pánovi. Ten viteál... ho ovplyvnil, vo viac než jednom ohľade. Je arogantnejší, viac riskujúcejší. Rozhodol sa vziať túto záležitosť - mňa - do svojich rúk. Pretože je to osobné. Predtým by nikdy nejednal bez súhlasu Temného pána."

Draco zamrmlal heslo a slová sa začínali objavovať na pergamene. Prečítal ich a podal ho Harrymu, keď skončil.

"Teraz sa zdá, že počkáme."

ooo

O trištvrte na štyri Draco s Harrym presunuli Blaisa do spálne a vložili ho do kúpeľne. Potom Harry úplne odišiel z hotelovej izby; vojde za smrťožrútmi a počká, kým Lucius a jeho poradca neodídu do druhej izby.

Draco čakal, striedajúco medzi strachom, odovzdaním a úzkosťou celú hodinu, až kým sa nepriblížila piata. O desať päť si v duchu skontroloval všetko, čo by mohlo vypáliť zle. Vyčaroval kúzlo dosť silné, aby omráčilo všetkých päť ľudí, ktorých čakal, len pre prípad, že by ich Lucius priviedol všetkých päť so sebou. Potom preberie svojho otca a trošku si s ním pokecá, kým budú čakať na Harryho.

Keď zostávali do piatej tri minúty, Draco začul otvoriť dvere a vojsť ľudí do izby. Napočítal celkovo šesť, vrátane svojho otca a Crabbe staršieho. S pomocou predlžovacích uší načúval ako štekali príkazy; Lucius a Crabbe sa pôjdu porozprávať so Zabinim, ostatní počkajú v izbe.

O chvíľu sa ozvalo zaklopanie.

"Ďalej," povedal Draco, cítiac ako mu krúti žalúdok. Bol zastrčený v rohu izby, aby ho ten, kto vojde, okamžite nezbadal; on mal na dvere plný výhľad.

Lucius vošiel prvý, nasledovaný Crabbom. Lucius sa poobzeral po izbe.

"Zabini," zavolal, kým Crabbe zatváral dvere.

"Stupefy," zašepkal Draco. Crabbe a Lucius začali padať, ale Draco ich zastavil, aby nevyplašili tých v druhej izbe. Pomaly ich položil na zem a potom presunul Crabba do kúpeľne k Zabinimu, odstrániac jeho prútik.

Keď skončil, šiel získať otcov prútik, ale zistil, že sa Lucius hýbe. Draco zamrmlal rýchle odzbrojujúce kúzlo a Luciusov prútik mu vletel do ruky.

Draco sa priblížil k otcovi, prútik vytiahnutý.

Bez toho, aby otvoril oči, sa Lucius pomaly usmial. "Draco, Draco," povedal nadradeným hlasom. "Asi som mal uhádnuť, že ťa tu nájdem." Rýchlo ako blesk sa Lucius odvalil a postavil sa, civiac na Draca.

"Ahoj, otče."

Lucius skontroloval svoje vrecká a zistil, že mu chýba prútik. "Takže. Nakoniec sme tu."

"Počul som, že sa ma snažíš zabiť."

Lucius pokrčil plecami. "Možno snažím, možno nesnažím..."

"Kedy sa naučíš, otec, že ja som -"

"Lepší než ja? To si chcel povedať?" Lucius sa šialene zasmial. To trochu Draca vydesilo. "Ach, synu! Kedysi to možno bola pravda, ale teraz... teraz som o toľko lepší než ty."

"Viem presne, čo si zač," povedal vyrovnane Draco.

Lucius nadvihol obočie. "Takže tak je to? Povedz mi, ako si myslíš, že toto dopadne, Draco. Kto si myslíš, že vyjde z tejto izby živý?"

Snažil sa ho nalákať a Draco to vedel. "Je niečo, čo by si rád odkázal matke?"

Lucius sa znova zasmial. "Ty ma chceš zabiť? Ty? Nemáš to v sebe, chlapče. Si taký slabý. Všetkých si oklamal, dokonca Temného pána, ale ja poznám pravdu. Ja viem, že si úbohý, bezvýznamný a slabý. "

"Som silnejší než ty," riekol Draco, mrzutý, že dovolil, aby sa nahneval."Potrebujem ti to znova dokazovať?"

To sa zdalo byť presne tým, čo Lucius chcel. Oči sa mu zablýskali a uškrnul sa. "Nič by som nechcel viacej."

Draco odmietal, aby ho jeho otec ovplyvnil. Prinútil sa premýšľať o Hermione.

"Povedz mi, synu. Pre koho pracuješ? Iste nie pre ministerstvo; odhadujem, že sa z teba stal tulák. Stále predstieraš, že pracuješ pre svojho pána, ale máš nejakú bokovku."

Nemalo význam, naozaj, nepovedať mu pravdu. Časť z Draca chcela jeho otcovi povedať všetko, povedať mu, že vie všetko o jeho úlohe v plánoch Temného pána, že je bystrejší než oni všetci. Chcel, aby Lucius presne vedel, čo jeho syn urobil, čo urobí, aby zvrhol Temného pána.

Ale také myšlienky boli kontraproduktívne. Musel zostať sústredený, niečo s čím mal vždy problém, keď sa to týkalo jeho otca. Kde je vôbec Harry?

Draco sa priblížil k Luciusovi, prútik stále namierený na neho. "Hádaj čo, otec? Ja ťa nezabijem."

Lucius sa uškrnul. "Ach? Čo, prosím povedz mi, máš potom v úmysle?"

"Ach, ty dnes zomrieš. Ale nie mojou rukou."

Lucius sa znova zasmial. "Ty si taký prekliaty zbabelec, Draco. Od úplného začiatku. Nikdy si sa naozaj nehodil na tento život."

"A predsa si ma ty tu chcel viac než čokoľvek iné," zasyčal Draco. "Ty si ma splodil kvôli tomuto, predurčil si mi tento život. Keď som zlyhal, nazval si ma zbabelcom. Keď sa ukazujem lepší ako ty, odmietaš ma a kuješ pikle, aby si ma zabil. To sa nedá vyhrať; ako som mohol niekedy dúfať, že ťa poteším?"

"Mal by si byť spokojný sám so sebou," zavrčal Lucius.

"Sebecký do konca, však?" povedal Draco, ten hnev sa vytratil. Jeho otec, tento muž, bol naozaj niekto, koho nikdy nepoznal. Ich povahy sa rozišli už pred dávnou dobou, podobnosti skončili. V tom istom veku im bolo obom dané na výber. Lucius si vybral temnú stranu a uchopil ju so všetkým, čo mal. Draco neochotne prijal jedinú možnosť, ktorú videl, ktorá sa zdala byť rovnakou stranou ako tá otcova. Až na to, že kým to Luciusovi prospievalo, učenie sa temnej mágie, ubližovanie, mučenie, zabíjanie ľudí, na Draca to malo opačný efekt.

"Chcem, aby si ma zabil ty," povedal Lucius, oči mu žiarili. "Chcem, aby si musel žiť s tým, čo si urobil, po zvyšok svojho života."

Draco pokrútil hlavou. "Nie. Sľúbil som jej to. Už som urobil dosť, aby ma to po zvyšok života prenasledovalo. Nepotrebujem pridať na moje ruky tvoju krv."

Jeho otec prižmúril oči. "Sľúbil si jej? Komu, Draco. Tvojej matke? Keď zistím, že ma zradila..."

"Nie, matke nie." Draco zachichotal, pobavený jeho myšlienkovými pochodmi. "Hádaj čo, otec. Som zamilovaný."

Luciusove oči sa roztvorili a Draco si vychutnával poznanie, že zaskočil svojho vlastného otca. Potom sa jeho oči prižmúrili ešte viac. "Kto - či by som mal povedať čo - by niekedy skončilo s tebou?"

"V skutočnosti Hermiona Grangerová. Spomínaš si na ňu, že otče?"

Luciusa šlo rozhodiť. "Tá - tá hum - "

"Nie!" zajačal Draco. "Nebudeš ju tak volať."

"Humusáčka!" vykríkol Lucius. Draco začul zvuky prichádzajúce z druhej izby a mohol len dúfať, že je to Harry. Držal svoj prútik namierený na Luciusovu hruď.

"Milujem ju, otec. Len si želám, aby si tu bol a videl to."

Zaťal zuby. "Nie. Ty nebudeš... nikdy... s nejakou humusáčkou."

"Nie je nič, čo by si s tým mohol urobiť." Niekto zabúchal na dvere.

"Vstúpte, vy blázni!" vykríkol Lucius.

Dvere sa otvorili a Draco riskol pohľad - bol to Harry.

Luciusove oči sa roztvorili. "Po-Potter?"

Draco sa uškrnul. "Milé od teba, že si sa k nám pripojil, Harry."

"Prepáč, tam vonku ma zdržali."

Lucius sa pozeral z jedného na druhého a potom nakoniec - konečne - vyzeral otrasený. Zízal na Draca. "Ty - ty si šiel k Rádu?" spýtal sa, nedôverčivo. Podľa všetkého, ho nikdy nenapadlo, že by Draco úplne otočil.

"Nie. Len k Potterovi."

Lucius nezostal dlho znepokojený. Uškrnul sa. "Takže teraz tvoju špinavú prácu urobí Potter? Naozaj synu. Čakal som... od teba viac."

"Pri Merlinovi, ten je otravný," riekol Harry. "Takže to ukončíme?"

"Ja - " začal Lucius.

"To mi znie dobre," povedal Draco. "Vážne, otec. Praješ si niečo odkázať matke?"

"Toto nie je koniec, Draco."

"To je pravda. Ale je to koniec pre teba."

"Vieš, Draco. Nikdy som toto predtým neurobil."

"To je pravda," odpovedal. "Myslíš, že to zvládneš?"

"Neviem. Nejaké rady?"

"Mal by si to naozaj chcieť."

Harry sa zachichotal. "Áno, myslím, že túto časť sme prebrali." Otočil sa k Luciusovi. "Žiadne žarty. Posledná šanca na posledné slová." Harry zdvihol prútik a namieril na toho muža.

Vtedy sa už Lucius bál a Draco sa súčasne cítil smutne a triumfálne. Bol to chorý druh triumfu - že Lucius sa bál zomrieť, kam Draco nikdy naozaj nedospel. On nechcel zomrieť, ale zakaždým, keď čelil druhej strane prútika, zakaždým, keď si myslel, že ho ministerstvo chytí, nikdy sa nebál. Ľutoval, áno; bál sa, nie.

Lucius sa pozrel na svojho syna. "Draco. Môžeme si o tomto pohovoriť. Je - je mi ľúto, že som ťa chcel zabiť. Ja - "

"Ušetri si to," riekol Draco. A tá chvíľa konečne nastala. Prešiel ním strach a cítil sa trochu slabo. Videl zabíjať ľudí bezpočetkrát, ale vidieť vlastného otca - bez ohľadu na ich históriu, bez ohľadu na rozhnevané pocity medzi nimi - malo to bolieť a on to vedel. Uvedomoval si to.

A bol nahnevaný. "Čo chceš povedať mame?" vyšplechol, oči prižmúrené.

Zdalo sa, že Lucius otázku chvíľu zvažuje. "Povedz jej... povedz jej, že sme zlyhali. Že jej syn bol nakoniec k ničomu. Že neocenil to, čo sme pre neho urobili, to, čo sme mu dali. Že je nevďačný, zlý a arogantný." Pozrel sa Dracovi do očí. "Vždy bude najväčším zdrojom jej bolesti."

Draco nič nepovedal. Vedel, že to nie je pravda, vedel, že to nemohla byť pravda. Nemohla byť. Len sa mu snažil ublížiť akokoľvek sa dalo. Vrhnúc posledný pohľad na svojho otca Draco vybehol z izby.

Zatreskol za sebou dvere a okamžite sa zrútil na kopu. Oprel si hlavu o dvere a načúval. Bol tam pohyb a Lucius prosiaci Harryho.

Len o pár chvíľ, ktoré sa v Dracovej hlave natiahli na večnosť, začul Harryho zamrmlať "Avada Kedavra." Potichu, príliš potichu, aby to bolo účinné, pomyslel si Draco. Jeho myseľ kričala. Nie, Harry, pokašľal si to, musíš to naozaj myslieť vážne!

Dvere sa otvorili a Draco sa musel zachytiť, aby nevpadol do izby.

"Je hotovo," potichu povedal Harry.

Draco sa postavil, cítiac sa ako keby sa mal každú chvíľu zosypať, jeho kolená príliš slabé, aby ho udržali a opatrne vstúpil do izby. Lucius bol mŕtvy.

Draco tuho zatvoril oči a stísal ich, až kým nevidel hviezdičky. Keď ich otvoril, jeho otec bol stále mŕtvy. Padol na kolená, slzy mu vtiekli do očí. Odmietal plakať nad svojím otcom! Vravel si to stále a stále, že nikdy nebude plakať kvôli nemu, ale stalo sa to. Boli tam, horúce slzy ľútosti a úľavy.

Harry položil Dracovi ruku na plece. "Poďme, kamoš. Máme prácu."

Draco sa omámene postavil. S Harrym sa dohodli, že to urobia, ako keby zaútočil Rád a zajal Luciusa. Zvyšní smrťožrúťom sa upraví pamäť; budú si pamätať, že Lucius šiel do druhej izby, ale nič potom. Crabbe si nebude na Draca pamätať.

Harry zanechá odkaz od Rádu ohľadne Luciusa. Bolo veľmi dôležité, aby si Temný pán myslel, že je Lucius stále nažive, inak by možno vytvoril nový viteál, skôr než sa k nemu dostanú Harry s Dracom.

Draco si neuvedomil, že zíza do ničoty, úplne dezorientovaný, až kým ho Harry nezavolal menom.

"Malfoy! Hej, potrebujem tvoju pomoc. Ešte chvíľu vydrž pokope!"

Draco pokrútil hlavou. "Prepáč."

Dali sa do práce, každý pracoval mlčky a efektívne. Keď pracovali, Dracovi sa vyčistila hlava. Vedel, že Lucius musel zomrieť, vedel to týždne. Vravel si od začiatku, že smrť jeho otca je možnosťou.

Zrazu si uvedomil, že mu chýba Hermiona. Najťažšia časť misie bola za ním, minimálne tá citová. Jediné, čo zostávalo, bol fyzický čin nájdenia Temného pána a dostať pred neho Harryho. Časť z neho sa chcela zrútiť do Hermioninej sily, nechať ju objať ho čo i len na chvíľu. Nikdy predtým sa nechcel o ňu oprieť, mysliac si, že by ju rozdrvil, ale práve teraz vedel, že ju potrebuje.

Bude fungovať ďalej, o tom niet pochýb. Ale vychutná si, keď ju znova uvidí. Ako ubiehali týždne, odkedy ho konfrontovala a čo sa pobozkali, jeho túžba vrátiť sa k nej obrovsky rástla.

Harry vyšiel z druhej izby. "Hotovo." riekol.

Draco prikývol. "Ja tiež."

Ich oči sa stretli. "Poďme."

ooo

Poznámky na záver. Vďaka za prečítanie! Názov kapitoly pochádza z piesne, ktorú som nikdy nepočula, ale čítala som jej slová. Volá sa "Otec" od Yellowcard. Myslím, že až desivo sedí.

Nuž, to je z vymazaných scén všetko! Naozaj dúfam, že sa vám páčili, že pridali niečo k príbehu. Pozadie. Nahliadnutie. Niečo. Pár scén bolo výzvou napísať - túto a scénu v pracovni - ale som rada, že som to urobila.

Poznámka odo mňa: Toto je text tej piesne a môj pokus o preklad.  

Father by Yellowcard

What`s a dad for dad  (prečo je otec, tati)
Tell me why I`m here dad (povedz mi, prečo som tu, tati)
Whisper in my ear that I`m growing up to be a better man dad (šepni mi do ucha, že zo mňa vyrastie lepší človek, tati)
Everything is fine dad (všetko je fajn, tati)
Now that you are mine dad (teraz, keď ty si môj, tati)
Cause I know I`m growing up to be a better man (pretože viem, že zo mňa vyrastie lepší človek)

Father I will always be (Otec, ja vždy budem)
That same boy that stood by the sea  (Ten istý chlapec, čo stál pri mori)
And watched you tower over me (A sledoval ťa čnieť sa nado mnou)
Now I`m older I wanna be the same as you (teraz som starší a chcem byť taký istý ako ty)

What`s a dad for dad (Prečo je otec, tati)
Tell me how to stand dad (Povedz mi, ako stáť, tati)
Took me by the hand and you showed me how to be a bigger man dad (Vezmi ma za ruku a ukáž mi ako byť väčší chlap, tati)
Listen when you talk dad (Počúvať, keď rozprávaš, tati)
Follow where you walk dad (Nasledovať, kam kráčaš, tati)
And you know that I will always do the best I can (I can) (A ty vieš, že vždy urobím to najlepšie, čo dokážem)

Father I will always be
That same boy that stood by the sea
And watched you tower over me
Now I`m older I wanna be the same as you
(The same as you)

Father I will always be  
That same boy that stood by the sea  
And watched you tower over me  
Now I`m older I wanna be the same as you