Preklady fanfiction Harryho Pottera

ooo

Vojna v mojom vnútri

If you want to make peace, well you gotta find the pain,
And you bring your words, but you're just like them,
you're unprepared,
Cause you don't know the terrain.

(S pomocou Chali, týmto díky.

Túžiš po mieri, ale nachádzaš len bolesť,

Prinášaš slová, ale si rovnaký ako oni,

Si nepripravený,

Pretože nepoznáš terén).

ooo

Draco stál na brehu, tesne na dosah vody a snažil sa upokojiť svoje nervy. Snažil sa zamerať na zvuk vĺn, ktoré neustále narážali na ten jemný, biely piesok pod jeho nohami. Zovrel oči a veľmi premyslene sa nadychoval. Za niekoľko minút ho ten nemenný rytmus upokojil a cítil ako jeho žalúdok spomaľuje svoje vírenie.

Potom zaštebotal vtáčik, prerušiac to ticho a ďalšie zvuky sa začali predierať cez zvuky oceánu. Hlasy... obrázky... začali bombardovať jeho myseľ, záblesky čiernej, zelenej a červenej... výkriky...

Ten dočasný pokoj, ktorý Draco dosiahol, sa prerušil a on prudko roztvoril oči a vbehol po pás hlboko do vody, až kým to už viacej v sebe nemohol zadržať. Vracal dovtedy, kým v ňom nič nezostalo. A potom prehol v páse, položiac si ruky na kolená. S prichádzajúcimi vlnami mu tá slaná voda pulzovala nad hlavou a on si to sotva všimol.

"Draco! Draco!"

Začul hlas, ktorý znel ako keby prichádzal z druhej strany dlhého tunela. Ešte raz sa rozbili vlny nad ním a okolo neho. Keby sa len mohol byť taký vyrovnaný, keby len na veciach nezáležalo tak, ako záležalo.

"Draco!"

Pomaly sa otočil k zdroju toho hlasu a uvidel Jane stojacu na brehu, na špičkách, ruky prekrížené a obočie zvraštené sústredením. Postavil sa a pozrel sa na tú ženu.

Kývla mu, aby sa k nej pripojil, ale nemohol si veriť, že sa už pohne. Párkrát sa upokojujúco nadýchol a počkal, kým sa mu žalúdok prestane točiť a víriť a robiť kotrmelce. A práve vtedy, keď sa chystal vykročiť k pobrežiu, Jane začala mávať rukami a na niečo ukazovala. Draco sa otočil za seba, ale obrovská vlna mu udrela do chrbta a on sa šiel pod ňu.

Otvoril oči a zbadal, ako sa okolo neho prevaľujú usadeniny. Boli pokojné, absolútne tiché a pomohlo mu to upokojiť sa ešte viac. Nakoniec položil nohy na dno oceánu a postavil sa.

Jane sa prechádzala a keď ho zbadala, zastala a zavolala ho, aby prišiel. Draco prikývol a pohol sa k nej.

"Si v poriadku?" spýtala sa len čo Draco vykročil z vody. Zamračil sa; zdalo sa, že si robí starosti... kvôli nemu!

"Je mi fajn," zamrmlal, odvrátiac sa od nej.

"Neskúšaj na mňa ´fajn´, práve si zvracal do oceána! Niekoľkokrát!"

"To nič nie je," zavrčal, snažiac sa pohnúť sa k stanu, kde žili Steve a Jane, za ním počiatky dreveného domu. "Asi som niečo zlé zjedol."

Jane ho schmatla za ruku a pevne ju držala, kým sa on inštinktívne snažil vytiahnuť z jej zovretia.

"Pusti ma," povedal, prižmúriac oči.

"Si bledší než som ťa kedy videla - máš zelený odtieň, Draco. To nie je len jedlo. A nedovolím ti odísť, kým mi nepovieš, čo sa deje."

Zamračil sa. "Ty nie si moja-" zastavil sa skôr, než povedal ´matka´. Nie, táto žena určite nebola jeho matka. Tá by inak vyzerala a pripomenula by mu, aby nezamočil koberce, keď pôjde dnu.

Jane tam stála, čakajúc, oči planúce - tak veľmi podobné Hermioniným, keď sa pre niečo nadchla.

"Ja... ja sa nerozprávam, Jane."

"Nezmysel. Všetci hovoria."

"Ja nie."

Usmiala sa na neho, ako keby vedela niečo, čo on nie. "Možno si sa nikdy naozaj nerozprával, Draco, ale som si istá, že máš čo povedať. Dovoľ si, aby si to povedal. Som tvoja priateľka a som tu kvôli tebe."

Pokrútil neveriacky hlavou. Jane a Steve ho nikde neprestanú udivovať. Odkedy ich vzal na tento ostrov, išli sa zblázniť, aby sa cítil pohodlne, uvoľnený... doma. Najprv proti tomu tvrdo bojoval, ale Jane ho odmietala nechať vyhrať. Bolo to, ako keby mala skrytý šiesty zmysel a mohla zistiť presne, čo potreboval, dokonca aj keď to nenávidel priznať, dokonca aj keď nemal potuchy, čo sám potrebuje.