Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Spoznali sme more [SM I]

Kapitola 33 Šíry oceán

Spoznali sme more  [SM I]
Vložené: Jimmi - 10.10. 2009 Téma: Spoznali sme more [SM I]
Jimmi nám napísal:

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1

Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána. 

Kapitolu venujem:  32jennifer2, Amoneth, cyrus, eternallife, JSark, Invisible, Monie, Maenea, Sela, Leann, Nuviel, gama, kometa, Tru, Teddy, Petty002, Phee, wanilka, teriisek, HOPE, beruške1, game a Triane.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

We Learned the Sea - Kapitola tridsaťtri

Kedysi, keď som mal kontrolu

A pevne vládol svojej duši

Celá tá pravda

Je ako príbeh šíreho oceánu

Dar Williams

Kapitola 33 Šíry oceán

Ďalší týždeň prešiel ako v hmle.

Hermiona a Harry často poskytovali rozhovory, v rozhovoroch, ktoré vyšli v Dennom prorokovi, diskutovali o všetkom ohľadne ich aktivít za predchádzajúcich sedem mesiacov a v takých detailoch, na aké tam bol priestor. Ona a Harry, spolu s Ronom a Ginny šli z akcie na akciu, ktoré oslavovali koniec vojny, alebo zahajovali charitatívne úsilie, alebo znova ustanovovali nejaké činnosti. Draco zostal mimo reflektorov, ale poskytol jeden exkluzívny rozhovor, spolu s Harrym, Luninmu otcovi v Sršňovi.

Nie je treba hovoriť, že Hermiona bola vyčerpaná a o Dracovi nevidela či nepočula od toho večierku na Grimauldovom námestí. V ten deň, čo mal byť prepustený, sa na ministerstve zhromaždili reportéri, len aby čakali celý deň a pri západe slnka sa im povedalo, že Draco odišiel ráno predtým.

Hermiona nenávidela čakanie. Vedela, že má veľa práce s prípravami pre jeho matku a prípravou samého seba na svoj rozsudok, ale to, čo ju trápilo najviac bolo to neznámo. S Dracom si nemohla byť istá žiadnou budúcnosťou, napriek tomu, že srdce jej vravelo - že mu naozaj na nej záleží - a že to bolo to, čo ju v noci udržiavalo hore.

Nakoniec, v sobotu, dostala sovu. Ona a Harry sa vrátili do Brlohu pár dní potom ako ho pustili z nemocnice, a boli tam odvtedy. Dracova nádherná šedá sova ladne vletela priamo do Ginninej izby a Hermiona skoro spadla z postele ako sa náhlila dostať sa k nej.

V liste stálo proste toto:

"Grangerová. Som pripravený, ak si myslíš, že si ty. Netráp sa s tortou; príď hneď."

Nemuselo sa jej hovoriť dvakrát, hodila na seba prvé, čo jej prišlo do ruky, povedala Ginny, kam ide a vybehla z domu. Harry utekal za ňou a zavolal, aby počkala.

Počkala.

"Hermiona," riekol fučiac.

"Harry," povedala ťapkajúc nohou. "Povedal príď hneď, a vieš, že nemá rád, keď sa nechá čakať."

"Áno. Ale toto ti musím povedať. Ver mu. Dôveruj mu. A snaž sa pamätať na to, skadiaľ pochádza, kde bol pred dvoma rokmi v živote. Prešiel dlhú cestu a snaží sa urobiť správnu vec."

Prikývla. "Ďakujem ti. Smiem ísť?"

"Áno."

Odmiestnila sa ostrým prásk!

ooo

Hermiona stála pred dverami jeho domu, srdce jej búšilo v ušiach. Mohla počuť len narážanie vĺn. Zatvorila oči a sústredila sa na ten zvuk. Srdce jej spomalilo, nervy povolili a ona zaklopala.

O chvíľu neskôr sa dvere otvorili. Draco vyzeral presne tak ako si pamätala a z nejakého dôvodu jej to vohnalo slzy do očí.

Zamračil sa, znepokojený. "Je všetko v poriadku?" spýtal sa potichu.

Prikývla a chcela ho objať, ale zdal sa byť napätý, jeho pohyby strnulé, tak odlišné od toho posledného razu, čo boli spolu, takže sa rozhodla to neurobiť. Presunula váhu z jednej nohy na druhú a rozhliadla sa. "Hm, som tu," povedala.

"Poď ďalej." Otvoril dvere a ona vošla dnu. Dom bol tiež presne taký istý, a to ju urobilo šťastnou a potešenou. Zastala pred obývacou izbou.

"Posadíme sa?" spýtala sa.

"Nie," riekol. "Ideme na malý výlet."

"Čože? Kam?"

"Na môj ostrov."

Spadla jej sánka. "To myslíš vážne?"

Zažmurkal. "Áno. Preto som ti vravel, aby si nenosila tortu." Zdvihol tašku, ktorú mal zbalenú a prehodil si ju cez plece. "Nerob si starosti, priniesol som pre teba zopár vecí."

"Vecí? Aké veci?"

"Veci na noc. Chyť ma za ruku."

Naprosto zmätená urobila Hermiona ako jej bolo povedané a preplietla si s ním ruku. Bez toho, aby sa na ňu pozrel, odmiestnil ich.

ooo

Pristáli na ostrove presne takom, ako vždy popisoval. Biela, piesočnatá pláž, žiarivá modrá obloha a palmy. Obzerala sa v úžase a usmiala sa na neho. "Toto je naozaj tvoje?" spýtala sa.

"Áno," povedal neurčite, nesmelý úsmev zrejmý. "Tadeto."

Jej oči sledovali cestičku a zbadala dom neďaleko pláže. Nasledovala ho. Stále s ňou neprehovoril a jej sa chcelo kričať. Keď sa dostali k predtým dverám, Draco zastavil a pozrel sa na ňu.

Zhlboka sa nadýchol. "Si pripravená?"

Bola podráždená, cítiac sa trochu frustrovane, chcejúc, aby to čakanie skončilo. "Ty si uvedomuješ si, že ani neviem, o čom toto je. Ako môžem asi tak byť pripravená alebo nie? Ako..."

Draco sa načiahol a jemne jej priložil ruku na ústa, aby ju umlčal. "Ššš, Hermiona. Viem. Len - počkaj, dobre? Dnes dostaneš svoje odpovede. Sľubujem." Prikývla a on ju pustil. Chcel povedať viac, chcel povedať všetko, ale bol sotva schopný dýchať. Stále sa na neho pozerala a on využil príležitosť, aby si uchoval jej tvár, jej auru, jej existenciu vo svojej mysli.

Ešte raz sa zhlboka nadýchol, potom zaklopal na dvere.

"Myslela som, že toto miesto vlastníš."

"Vlastním."

"Potom prečo klopeš?"

"Pretože tu nebývam."

"A kto býva?"

Dvere sa otvorili a Hermiona sa otočila, aby tam uvidela stáť svoju matku, dokonale živú, dokonale zdravú. A veľmi opálenú.

"Ach, Hermiona," povedala a načiahla sa k svojej dcére.

Jej prvá reakcia bola stiahnuť sa späť, ale vrazila do Draca, ktorý pevne stál. Pozrela sa na neho, ale on sa pozeral na Jane. Hermiona sa obzrela.

"Mami?" riekla, pokusne, váhavo. "Si - to ty?"

Jane Grangerová prikývla a slzy jej vbehli do očí. Hermiona vbehla do jej náručia a objali sa, plačúce a smejúce sa. Draco tam len stál, veľmi sa usiloval byť neviditeľný. Potom sa k svojej manželke a dcére priblížil Steve a Hermiona ho objala, plačúc ešte viac. Jane ich objímala oboch a Draco mal pocit, že tam nemá čo robiť a že ich hrozne ruší. Ale spomenul si, že on bol príčina všetkého tohto zmätku a zaslúži si cítiť sa trápne a nevhodne.

Potom sa Jane na neho pozrela a usmiala sa. "Draco. Poď dnu, drahý." Prešla k nemu a musela ho skoro prinútiť vojsť do domu. Hermiona, ktorá sa opierala o svojho otca, sa na Draca pozrela pohľadom, ktorý nikdy predtým nevidel.

"Si pripravený, synu?" spýtal sa Steve a Hermiona sa pozrela na svojho otca, potom na Draca, úplne bezradná.

Prikývol, ale predsa ešte nedokázal prehovoriť.

"Donesiem ti trochu vody," povedala Jane, pozerajúc sa na Draca. Prikývol a ona šla do kuchyne.

Steve zaviedol Hermionu ku gauču a spoločne sa posadili. Jane priniesla Dracovi pohár vody a posadila sa vedľa Hermiony. Prisunuli pre neho kreslo, a on sa posadil, neschopný zabrániť pocitu, ako keby bol v svetle reflektorov.

"Proste začni od začiatku," riekla Jane.

Zatvoril oči, zhlboka sa nadýchol a pozrel sa na Hermionu. Čakala, s očakávaním. Hľadal niečo, čokoľvek, čo by mu dalo nádej, ale nenašiel nič. Tvárila sa skoro bezvýrazne.

"Hermiona," povedal, jeho hlas drsný. "Povedz niečo."

"Myslím, že začať úplne od začiatku by bolo naprosto výborné."

Akosi mu to poskytlo to, čo potreboval, aby začal.

ooo ... ooo ... ooo

Draco Malfoy stál pred posledným domom na celom svete, v blízkosti ktorého chcel byť. Vedel, kto je dnu a napriek tomu, že mu na nich ani za mak nezáležalo, či na ich dcére, stále chcel byť niekde inde než tam. V blízkosti muklov. Stýkal s s nimi veľmi málo a zvyčajne kričali v hrôze alebo prosili o svoje životy či životy iných, keď to robil. Úbohé. Až na to, že nech akokoľvek veľmi sa to snažil ignorovať, podceňovať to, či bagatelizovať, vedel, že dokonca čistokrvný čarodejník by urobil to isté, keby mal ukončiť svoj život na konci smrťožrútského prútika.

Prikázali mu zabiť dvoch muklov a jednu muklorodenú čarodejnicu. Aby ukázali svetu, že jeho pán má v úmysle preniesť vojnu na nový front. Pre jeho pána to bola veľmi významná noc a zveril túto prácu Dracovi. Tuho zavrel oči a oprel sa hlavou o zárubňu, snažiac sa upokojiť svoje nervy. Tupé búšenie v jeho hrudi mu pripomínalo, že jeho zoznam by sa tej noci mohol rozšíriť o troch, že by mohol pridať ďalšie tri tváre k svojim nočným morám. Bolo to skoro na smiech - smrťožrút, ktorý nenávidel zabíjanie. Ale on sa nedokázal smiať. V ňom už nezostal žiaden smiech. Žiaden nepočul odkedy... bol si vôbec schopný spomenúť?

A potom, ako keby jemu napriek, začul smiech prichádzajúci z vnútra domu. Nepremiestnil sa priamo do domu, pretože potreboval niekoľko minút, aby sa zocelil na svoju úlohu. Za posledných šesť mesiacov potreboval tieto okamihy čím ďalej viac a samotné tieto okamihy trvali zakaždým dlhšie. Pretože bez ohľadu na to koľkokrát zabil, stále ho to zabíjalo. Zomrel malý kúsok z neho, stratil sa v temnote, ktorá bývala jeho dušou. Nikdy nebol tieto kúsky schopný získať späť; nikdy nebol schopný byť znova celý. Trpko sa zachichotal nad tým, čím sa jeho život stal.

Verný otrok. Čistému zlu, ktorému vôbec nezáleží na tých, ktorí mu slúžia, dokonca na tých, ktorí sú mu oddaní. Ako on. Oddaný. Nebolo to len ďalšie slovo pre hlúpeho, tupého psa? Chcejúceho vždy potešiť, bojac sa najmenšieho ucuknutia pána? Pripravený žobrať, robiť poskoka, sedieť, ľahnúť, priniesť - zabiť?

Draco si vzdychol a zamrmlal, "Alahomora." Vchodové dvere sa otvorili. Teraz začul ten smiech ešte hlasnejšie. Dvaja ľudia; nepočul svoju tretiu obeť. Nevadí; počká. Bol celý oblečený v smrťožrútskom odeve, až na to, že si z nejakého dôvodu nenasadil masku. Bolo to preto lebo chcel, aby ona vedela, že to je on? Ukázať jej raz navždy, že on jej lepší než ona?

Roky nepremýšľal o Hermione Grangerovej. Počul o nej, počul jej meno, počul občasné správy o jej aktivite, ale nikdy naozaj o nej nepremýšľal. Keď pred dvoma dňami dostal svoju úlohu zabiť ju, zmenilo sa to. Myslel na ňu viac než na ktorúkoľvek zo svojich predčasných obetí. Jej tvár, jej hlas prenasledovali jeho myšlienky. Bolo to prvý raz, čo mal ešte predtým nočné mory o svojej obeti. Uvažoval, či s ním bude bojovať. Chcel, aby s ním bojovala?

Striasol zo seba tú predstavu a nasledoval ten zvuk šťastných, nevšímajúcich si hlasov. Sedeli pri stole v jedálni. Vošiel, prútik zdvihnutý.

Zdalo sa, že sa svetlo zachvelo a znova zaostrilo, keď vošiel do miestnosti. Hoci nič nepovedal, vedel, že obaja obyvatelia boli varovaní na jeho prítomnosť, ale nezdalo sa, že by sa báli, ako to jeho obete robili zvyčajne.

Tá žena sa na neho pozrela, oslnivý úsmev stále na jej tvári. Ten úsmev pomaly zbledol, kým pozerala do Dracových očí. Z nejakého dôvodu nedokázal Draco od nej odtrhnúť oči; bolo to ako keby bol paralyzovaný. Zdalo sa, že sa tá žena snaží svojím pohľadom dovidieť do jeho mysle. Znervóznilo ho to a niečo sa mu zaseklo v hrdle. Nakoniec sa pozrela inam, otočiac sa k svojmu manželovi a on jej slabo prikývol. Obaja sa na neho pozreli. "Ty musíš byť Draco."

Draco na ňu vypleštil oči, teraz sa tváriac trochu priblblo. Chcel prehovoriť, ale ten muž ho predstihol.

"Myslím, že máš pravdu," dodal jej manžel. "Hermiona vravela, že má veľmi výrazné črty."

"A skoro biele vlasy," podotkla ona.

Dracovi sa dych zachytil v hrdle a zamračil sa. Čože?

Tá žena zachytila jeho výraz a usmiala sa na neho. "Hermiona nám o tebe tak veľa rozprávala," riekla.

Myseľ mu uháňala na najvyššie otáčky, snažiac sa prísť na dôvod, prečo by tá humusáčka o ňom rozprávala. Nenapadlo ho nič, čo by dávalo zmysel. A predsa jej rodičia boli stále pokojní, snažili sa ho zapojiť do rozhovoru, zjavne si neuvedomovali, že sa dvoma slovíčkami chystal sfúknúť ich životy. Tak ho to zaskočilo, že jediné, čo dokázal urobiť, bolo zízať na nich a o pár palcov poklesnúť svojou rukou.

"Berieme tvoje mlčanie ako potvrdenie. Vyzeráš, ako keby si celé dni nejedol. Nechcel by si sa posadiť a pripojiť sa k nám?" láskavo sa spýtala tá žena, ukazujúc na stoličku medzi ňou a Hermioniným otcom.

Draco sa nebavil. "Neviete, kto som? Čo som?" uškrnul sa.

"Ach, áno, vieme," riekol ten muž. "Si ten Malfoyov chlapec. Smrťožráč? Smrťožúr? Čo je to, drahá? Stále sa nechytám na to, čo nám v týchto dňoch hovorieva."

"Smrťožrút," doplnil Draco, nahnevaný. "A mali by ste vedieť, prečo som tu, muklovia."

"Aby si nás zabil, správne?" povedala na rovinu žena.

Draco zažmurkal. "Áno," odvetil neiste, znervóznený jej neohrozeným pokojom.

"Nuž, minimálne čo môžeš urobiť, je nechať nás dojesť a pretože si tu, pokojne sa môžeš ku nám pridať. Sme ti vydaní na milosť, nikam sa nechystáme. Iste ti neublíži polhodinku sa zdržať. Vyzeráš vyhladovaný."

Draco žasol nad ich pokojom, ktorý spôsobil, že sa zrútil na stoličku pri stole, hoci v skutočnosti nemal záujem jesť.

"A prečo si neurobíš väčšie pohodlie? Máme tu teplo a tá róba vyzerá ťažká. Musíš v tom horieť." Žena mu podala misu zemiakov, ktorú neprítomne vzal a odložil bez toho, že by si naložil. Vzdychla si a naložila niekoľko lyžíc na jeho tanier. "No tak, už aj si vyzleč tú róbu."

Draco bol taký šokovaný - tak monumentálne zrazený z jeho mentálnych nôh - že poslúchol.

"Ja som Steve Granger a toto je moja žena, Jane," riekol ten muž.

"Teší ma," automaticky odpovedal Draco ako v omámení. Vždy buď zdvorilí, dokonca aj k tým, čo sú pod tebou. Zvyčajne by už doteraz bol ten čin vykonaný a on by sa pofľakoval po okolí v tme hľadajúc drobné. Nikdy predtým na misii smrti či zničenia, na ktorej bol, mu nepovedali, aby si sadol, urobil si pohodlie a pripojil sa k svojim obetiam pri večeri.

Draco sa cítil unavený až na kosť. Vždy bol v poslednej dobe unavený a uťahaný a keď prišiel, ani si nebol istý, či bude schopný vykonať túto úlohu. Pociťoval, stále viac, že zakaždým, keď zabil, stratil časť seba, ktorú nebude nikdy schopný vrátiť späť. Čoskoro mu nič nezostane.

"Mrkvu, drahý. Daj si z jej. Už mi odpadne ruka." Ešte raz Draco vzal neprítomne misu mrkvy od Jane Grangerovej a položil ju na stôl. Znova mu nastavila lyžicu a potom, vzhľadom na to, že sa nechystal spolupracovať, nakoniec naplnila celý jeho tanier.

"Teraz jedz," nariadila.

"Kedy má prísť Hermiona?" spýtal sa Steve.

Zmienka o Hermione vytrhla Draca z jeho hmly. Znova sa ohnal svojím prútikom a namieril na Jane. "Opakujem, viete, kto som?"

"Týmto sme si už prešli," riekla Jane. "Chodil si do školy s Hermionou. Vieme o tebe všetko. Hermiona a jej priatelia nás pred rokmi varovali, že možno budeme cieľom pre tvoju stranu, jednoducho preto, že sme jej rodičia. A že existuje možnosť, že sa jeden z vašej bandy nakoniec zastaví."

"Vyradil som všetky jej výstražné ochrany," riekol Draco, pocítiac v srdci slabú nadutosť. Aspoň bol dobrý v tom, čo robil. "Rafinované, áno - vaša dcéra je veľmi schopná - ale nie nemožné."

Ani jeden z Grangerovcov nenaznačil, že by ich toto odhalenie znepokojilo.

"Chápem," nakoniec povedal Steve. "Prečo si neodložíš prútik a nenaješ sa?"

"Nebojíte sa? Doteraz som vás už mohol dvadsať ráz zabiť!" zajačal, nahnevaný na ich zjavný nedostatok strachu a vhodnej úcty k jeho postaveniu.

Jane si ho chvíľu prezerala, potom sa načiahla po ruke Steva a spojila ju so svojou vlastnou. Oči jej iskrili a boli plné... niečoho, čo Draco nikdy predtým nevidel. "Je normálne báť sa neznámeho, a smrť je neznáma. Báli sme sa, keď nám prvý raz povedali o možnom nebezpečenstve, ale ako šli mesiace, potom roky, uvedomili sme si, že nemá zmysel žiť v ustavičnom strachu. Hociktorý z nás mohol mať pri ceste domov z práce automobilovú nehody. Nemáme žiadne záruky na život." Otočila sa k svojmu manželovi a usmiala sa. "Darilo sa nám, však, Granger?" povedala vážne.

Steve hľadel zbožňujúco na svoju manželku a povedal, "áno, darilo."

Draco zažmurkal a pomaly sklonil svoju ruku. Naozaj sa nezdalo, že by sa ho ani v najmenšom báli. Zízal na pani Grangerovú, snažiac sa ako najlepšie vedel porozumieť tomu, ako to bolo možné. Strach bolo jediné, čo kedy poznal. Vyrastal s ním, jednal s ním, čelil mu zakaždým, keď ho zavolali pred Temného pána. Nedokázal si predstaviť bez neho žiť.

Akosi vôňa teplého jedla prerazila jeho myšlienkami a jeho žalúdok zavrčal. Takmer sa vzdal jedenia, dávajúci si len toľko, aby zostal nažive. Muselo to byť absurditou tejto situácie v kombinácii s faktom, že už roky nesedel za stolom s normálnym jedlom, že to prekonalo jeho obavy ohľadne Grangerovcov. Pozrel sa na svoj tanier, naplnený mrkvou, zemiakmi a pečeným hovädzím mäsom a robil, čo mohol, aby udržal malfoyovskú dôstojnosť, kým si súčasne naberal jedlo do úst.

"Prajem si, aby sme mali viacej času," riekla ona. "Vidieť Hermionu dospieť, vydať sa, mať deti... malé čarodejnice a čarodejníkov pobehujúc tu v plienkach a strieľajúc na nás kúzla."

"Áno," odpovedal on, nežne premýšľajúc o predstave, ktorú vykreslila.

Draco bol ohromený. Toto boli muklovia a v skutočnosti zneli ako keby chceli, aby si Hermiona vzala čarodejníka a mali deti s mágiou. Ako keby... akceptovali čarodejnícky svet. Pokrútil hlavou. "Hej!" vyprskol, pritiahnuc ich pozornosť. "Ja to tu mám na povel! Mali by ste sa ma báť!"

"Máš na pere trochu mrkvy, drahý," riekla Jane a načiahla sa k nemu materským spôsobom a so svojou servítkou mu prešla po perách, aby zobrala tú mrkvu.

Draco sa pri jej dotyku strhol. "Nedotýkaj sa ma, špinavá mukelka," vyšplechol.

Jane sa len zasmiala. "Prečo si taký nahnevaný, Draco Malfoy?"

Zízal neveriacky na tú ženu. Ako mohla byť sakra taká pokojná? Ani jedna z jeho predchádzajúcich skúseností s vraždami nebola takáto. Zvyčajne šiel dnu, našiel svoje obete a potom ich zabil tak rýchlo, ako bolo možné. Nikdy ich nemučil - zo zabíjania mu bolo dostatočne zle. Ale oni sa ho vždy báli.

"Som nahnevaný, pretože sa zdá, že nerozumiete, že dnes večer ukončím vaše životy! Žiadne ďalšie Vianoce, žiadne ďalšie narodeniny, žiadna ďalšia Hermiona, žiaden ďalší smiech či jedlo, žiadne deti s mágiou! Nič! Budete ničím!"

Steve sa zamračil a uprene sa zahľadel na Draca. "Ty chceš zabiť aj Hermionu?" spýtal sa.

Jeho hlas pripomenul Dracovi Dumbledora. Znelo to, ako keby mu Steve kládol otázku, na ktorú už poznal odpoveď a nemohol celkom uveriť, že niekto môže byť taký hrozný. Draco prehltol. "Uhm - " začal.

"Prosím, nie," riekla pani Grangerová potichu, odhodlane. Vrezalo sa do neho spôsobom, akým sa nikdy nevrezali všetky tie zvyčajné žobrania, prosby a vyjednávania jeho obetí. "Viem, že nie ste presne tak priatelia, ale prosím, ušetri ju. Má pred sebou priveľa života, aby zomrela práve teraz."

"Ja robím, ako mi je povedané. Vaše prosby sú nanič," odpovedal. Snažil sa znieť neovplyvnený jej požiadavkou, ale vedel, že jeho odpoveď znela váhavo a neiste. A ona určite nežobrala. Ona jednoducho žiadala.

"Vy rád robíte, to čo sa vám povie, pán Malfoy?" spýtal sa Steve, prebodnúc ho znova svojím pohľadom.

Draco zavrčal. "Konám, ako mi bolo povedané. Či sa mi to páči alebo nie."

"My sme stále nažive," potichu riekla Jane. "Prečo je tomu tak?"

Draco stuhol, jeho oči spojené s jej. Nemyslel si, že by mohol odpovedať na jej otázku, sám naozaj nevedel prečo. Skoro rok sa neustále rozpadal, posledné štyri mesiace mimoriadne rýchlo. Čo sa mu dnes večer stalo? Bolo možné, že z nejakého dôvodu konečne dosiahol ten bod, kde mal dosť? Kde znova nemohol zabiť?

"Ty nás v skutočnosti nechceš zabiť," riekla Jane bez toho, aby počkala na jeho odpoveď.

Prižmúril oči, pocítil povedomý nárast paniky v jeho vnútornostiach pri pomyslení na neuposlúchnutie Temného pána. "Čo vás núti niečo také povedať?" spýtal sa, trochu spanikárený.

"Pretože sme stále nažive," odvetila Jane. "V ten okamih, čo si sa na nás pozrel, som v tvojich očiach videla, že nás nechceš zabiť, nie naozaj, nie vo svojej duši."

"Len preto, že som vás ešte nezabil, neznamená to, že neurobím, ako mi bolo povedané," povedal s takým jedom, aký bol schopný nazbierať.

"Je mi to ľúto," povedala Jane, keď si vzala ďalšie sústo zemiakov.

"Vám? Čoho vám je ľúto? Mňa? Ha!" trpko riekol Draco. "To je vtipné. Mali by ste byť taký šťastní, že ku mne nič necítite."

"Naozaj cítim k tebe ľútosť," pokračoval Jane. "Hermiona nám o tebe všetko povedala. Vychovali ťa, aby si nenávidel ľudí ako ona zo žiadneho iného dôvodu než že sa náhodou narodila ľuďom ako my. Predsudky zabránia strachu z toho, čomu nerozumieš."

"Rozumiem tomu, že tí s čistou krvou sú vyššou spoločenskou triedou v našom svete než tí s krvou špinavou," riekol pokojne Draco, takmer príliš pokojne. V tejto chvíli sám sebe nerozumel. Už ich mal zabiť!

"Vravíš ty," odpovedala Jane, skepticky sa na neho pozrela. "A kto si ty, aby si súdil?"

"Ja som čistokrvný," povedal s vynúteným presvedčením. Ale dokonca ako tie slová vyslovil, pocítil prázdnotu. Som čistokrvný, pomyslel si v duchu. Ja som čistokrvný.

"No a? Prečo ťa to robí niečím mimoriadnym?"

"V mojej rodine generácia za generáciou boli čarodejníci," povedal neutrálne. Bola to rutina, každý kúsok z toho a on to vedel. "Mágia koluje mojimi žilami a vždy bude. Humusáci sú nepodarkom prírody, vyskytujú sa ako hnusná nákaza, ktorú nedokážete vyliečiť."

"Niekto v tvojom rode musel byť prvý, Draco. Iste nemôžeš predpokladať, že každý jeden člen tvojho rodokmeňa bol čistokrvný."

"Na tom nezáleží. Ja som čistokrvný. Ja si zaslúžim mágiu."

"Prečo? Tak aby si ju mohol použiť na zabíjanie a ubližovanie ostatným? Prečo si zaslúžiš mágiu, ak ju zamýšľať použiť na také diabolské účely? Tí, ktorí konajú zlo bez akéhokoľvek dobra si iste nezaslúžia takú dobrú vec. Nemal by si človek niečo zaslúžiť na základe zásluh a nie náhody? Čo keby si sa bol narodil do mukelskej rodiny? Nebol by si si myslel, že si tiež zaslúžiš mágiu?"

Draco zízal na tú ženu. A nevedel, čím to bolo. Možno mu niečo dala do toho tekvicového džúsu - áno, Grangerovci mu ponúkli tekvicovými džús, výhradne čarodejnícky nápoj - alebo dala niečo do tej pečienky.

Všetko sa mu v hlave vznášalo - Janine slová, jej pokojné otázky, pravda, ktorú vždy vedel a popieral, že humusáci boli rovnako dobrí ako on. Ich vlastná dcéra mu tu vlastnoručne ukazovala od prvého ročníka. Potom na neho všetko narazilo. Zložil sa pod váhou konečne prijatej a pripustenej pravdy. Vedel, že má pravdu. Vedel to stále, od doby, čo bol veľmi malý. Bolo to také ľahké, keďže žil v svete, v ktorom vyrastal, ignorovať to, čo mu zízalo do tváre. Zistil, že cesta jeho otca je ľahšia, výhodnejšia. Ale jeho duša, ten hlások v jeho hlave, ktorý nemohol potlačiť bez ohľadu na to, ako sa snažil či ako veľmi chcel, vedel, že je to pravda: ona a jej druh boli rovnako dobrí ako jeho druh.

Niečo v ňom sa konečne zlomilo. Bolo to ťahané, lámané do bodu zlyhania, ale toto bolo posledný ťah, posledná záťaž, ktorou to prasklo. Možno to bola tá krehká ulita uzavierajúca jeho srdce, nútiaca ho stále biť z nejakého neznámeho dôvodu. Aký bol zmysel jeho života? Stratil nádej. Padal už predtým, točil sa smerom dole, narážal ku dnu, kde bola len bolesť a osamelosť. A v tomto okamihu dopadol. Tvrdo.

Chvíľu neprehovoril, Jane sa znepokojene pozrela na Steva. Načiahla sa, aby položila upokojujúcu ruku na plece toho chlapca. Chcel ju striasť, ale ona ju pevne držala, tak sa nakoniec poddal. Potom si Draco vložil hlavu do rúk a plakal, po prvý raz odkedy opustil Rokfort. Ohromné vzlyky skazy, ktoré triasli celým jeho telom a bolesť zvierajúca vnútornosti naplnila srdcia Hermioniných rodičov. Ani jeden z Grangerovcov sa nezdvihol, aby ho utešil; vedeli, že pre démony v jeho duši neexistuje útecha. Jane len pevne držala ruku na jeho pleci, jemne pripomínala, že sú tam, že nie je úplne sám.

Po nejakom čase sa pomaly začal upokojovať. Jane mu podávala servítku za servítkou, aby utieral ten vodopád, čo mu prúdil z očí. Nakoniec, keď ten prúd ustal a tá rieka vyschla na pramienok, sa Draco pozrel na Jane.

Usmievala sa na neho, s jemným, láskavým úsmevom. Draco nevidel žiadnu ľútosť, žiaden strach, žiaden hnev. Len láskavosť a silnú túžbu prinútiť tú bolesť odísť. "Vieš, že toto nemusíš urobiť," povedala potichu.

"Urobiť čo?"

"Zabiť nás."


Draco odfrkol. "Je to buď vy alebo ja," riekol.

"Čo ťa trápi, synu?" riekol Steve s láskavosťou, ktorú Draco nikdy predtým nepočul - a od cudzieho človeka - že sa Dracove srdce znova zlomilo. A s týmto zlomením sa zjavila tenká puklina v stenách obklopujúcich jeho srdce a on pocítil ako cez ňu prekĺzol von.

"Nenávidím sám seba," povedal mechanicky. "Všetko na sebe nenávidím. Nenávidím, čo som, čo robím, čo som si myslel, že chcem robiť. Nenávidím ciele, ktoré pre seba mám a pána, ktorému spoľahlivo slúžim. Nenávidím každú jednu vec v mojom živote, od začiatku až dokonca. Nemám v sebe nič okrem nevoľnosti a hniloby a smrti. A každý deň si želám, aby som proste zomrel, aby som ukončil všetku tú nenávisť."

Jane sa postavila a objala Draca v tuhom objatí. Ledva si všimol, že si oprel hlavu o jej plece. Vedel len, že cíti vrelosť, ktorú nikdy predtým vo svojom živote necítil.

"Nemusí to tak byť," povedala, keď sa stiahla. Cez ten úsmev videl v jej očiach slzy - ona kvôli nemu plakala! A neboli to slzy ľútosti, ktorými by okamžite opovrhoval, ale boli to slzy bolesti. Naozaj kvôli nemu trpela.

"Samozrejme, že musí. Až kým niekto mojím smerom nevyšle zelené svetlo, som tu, robím toto, každý deň môjho úbohého života." Položil hlavu do svojich rúk na stole. "Prajem si, aby ste ma zabili."

"Nezmysel," riekol Steve. "Bradu hore. Pozri sa na mňa."

Draco poslúchol, už sa viacej nepýtal, prečo to robí. Rozhodol sa, že momentálne prišiel o rozum. Muselo to byť tou prekliatou elektrinou. Odhaľovanie svojej duše muklom. A k tomu rodičom Hermiony Grangerovej.

"Nemáš kvôli čomu žiť?"

"Nie."

"Tvoji rodičia?"

Draco pokrútil hlavou.

"Priatelia?"

Draco si odfŕkol.

"Dievča?"

Ďalšie unavené potrasenie hlavou.

"Česť?"

"To je čo?" spýtal sa trpko.

"Robiť správnu vec, Draco."

"A tou bude?"

"Dnes večer nezabiť."

"Len sa snažíte zachrániť svoju kožu," riekol, hoci hlboko dole vedel, že to nie je pravda.

"Snažíme sa zachrániť tvoju," úprimne odvetila Jane, pozerajúc sa do jeho umierajúcich, prázdnych, oceľovošedých očí.

Draco dlho a silne premýšľal o jeho možnostiach. A boli úbohé. Ale títo ľudia v ňom zažali oheň, aký nikdy necítil, len vďaka ich láskavosti a načisto úprimnému záujmu o neho. O človeka, ktorého poslali, aby ich zabil!

"Ako som povedal," začal. "Som to ja alebo vy. A napriek tomu, ako sa nenávidím, nie som naozaj pripravený zomrieť. Niečo mi vraví, že by som mal stále vyčkávať. Na čo, to sa asi možno nikdy nedozviem."

"Potom sme to my," povedal Steve. "Myslím, že si možno čakal na túto chvíľu. Na konečnú zmenu. Zrejme to prichádzalo dlhý čas. Vyčkával si terajšok. Aby si mal šancu rozhodnúť sa nezabiť."

Draco sa zamračil a pripustil, že si nikdy nepredstavoval, že ju bude mať, dokonca ani v chvíľkach najhlbšieho zúfalstva. "Ja vás naozaj nechcem zabiť, vôbec som nechcel. Nikdy som nechcel. Vás alebo kohokoľvek iného."

"Nie je z toho cesta von?"

Draco znova tuho premýšľal. Začal triasť hlavou, pripravený vzdať sa, keď mu odpoveď cinkla ako palička o gong. "Možno je," začal pomaly, "ak s tým budete ochotní súhlasiť. Naozaj nechápem, prečo by ste mali, ale ak si to chcete vypočuť, poviem vám to."

"Prosím povedz," riekol Steve.

"Mohol by som predstierať vašu smrť."

"Ach, nuž, to je brnkačka," povedala provokujúco Jane.

Draco pocítil ako sa mu vyformovali pery do výrazu, na ktorý si nespomínal, že by sa niekedy sformovali, aspoň nie v posledných spomienkach. Usmial sa, akokoľvek slabo, na jej podpichnutí.

"Ty to dokážeš urobiť?" spýtal sa Steve.

"Áno," odpovedal Draco, jeho srdce začalo biť v jeho hrudi pri tej myšlienke, pri predstave zrady Temného pána. Mohli ho zabiť len za tento rozhovor. "Existuje elixír, ktorý napodobňuje smrť. Mágia ho nedokáže vypátrať; veľká temná vec. Pár kvapiek reverzného elixíru na jazyk vás oživí."

"Je to bezpečné?" spýtal sa Steve.

"Ja... nikdy som to nepoužil. Ale môj otec má fľaštičky toho napodobňujúceho aj reverzného elixíru. Som si istý, že by sa neobťažoval niečo také kúpiť, keby to nefungovalo."

Steve a Jane sa na seba pozreli a potom Jane povedala, "potrebujeme viacej informácii. Ako presne to bude pokračovať? A čo Hermiona?"

Draco prikývol, premýšľajúc. "Dám vám trom ten elixír. Príde ministerstvo, nájde vás a vyhlási vás za mŕtvych. Pri prvej príležitosti vám dám protidávku a ja... vás musím niekde ukryť." Teraz rýchlo premýšľal, nápady sa mu premieľali v hlave. "Mám vlastné prostriedky, môžem sa ľahko postarať o vaše základné potreby..."

Steve sa zamračil. "Kam by si nás ukryl?"

"Nie som si istý, niekde... ďaleko, niekde, kde by vás nikto nemohol vidieť, hlavne nie kúzelníci. Dokonca najmenší náznak, že ste prežili, by po vás poslal Temného pána."

"Kam-"

"Neviem," odpovedal frustrovaný Draco. "Nejaký... opustený ostrov, alebo vrchol hory. Niekam na odľahlé miesto."

Jane prikývla, náznak úsmevu v tvári. Chytila manžela za ruku. "Budeme všetci v bezpečí."

Niečo trápilo Draca v zadnej časti hlavy. "Bude... s týmto... súhlasiť ona?" spýtal sa.

Rodičia Hermiony sa na seba znova pozreli, tentoraz vôbec nie pobavene.

Draco pokračoval. "Uvedomujem si, že sa musíte rozhodnúť teraz, bez nej, ale keď príde domov ona, sú dva možné scenáre, ktoré si viem predstaviť. Prvý, že si vypočuje tento plán. Potom ho buď príjme alebo ho odmietne. Ak si vyberie to posledné, som určite mŕtvy. Ten druhý scenár je, že ma jednoducho premôže a zatkne ma. Keby mi ušla nejaká ochrana, ktorú nejako nastavila, aby zistila niečiu prítomnosť v jej dome okrem vás, mohla by ma prekvapiť. V tom scenári skončím vo väzení - nie celkom príťažlivá voľba."

"Tak mi povedzte. Myslíte si, že bude súhlasiť s týmto plánom? Mohla by si namiesto toho vybrať, že bude so mnou bojovať, a keby mala vyhrať, tak by to len zdržalo, čomu sa snažíme vyhnúť - vašu smrť." Nemyslel si, že by teraz v sebe mal, aby ju dokonca omráčil, tým menej zabil. V jeho mysli jej dával celkom férovú šancu ho poraziť. To nemohol riskovať.

Steve pohladil ruku svojej manželky a venoval jej povzbudivý úsmev. Potom sa otočil k Dracovi. "Ja - čestné slovo, nedokážem povedať."

Jane pokračovala. "Vzali by sme ju od jej priateľov. Od Harryho a Rona."

"Bola by na nás nahnevaná," s presvedčením doplnil Steve.

"Naštvaná," súhlasila Jane s prikývnutím. "Odpustila by nám... niekedy? Za to, že sme ju vzali z jej života, od jej priateľov, od jej poslania?"

Vtedy mu to v hlave docvaklo. To bolo ono. Nemyslel si, že by šla po dobrom.

"Ostala by tam trčať?" pevne sa spýtal Draco. "Ak vás troch odtiaľto dostanem, dostanem niekde do bezpečia, zostane tam?" Ani jeden neprehovoril. "Potrebujem, aby ste boli úprimní. Nemôžem si dovoliť nemať žiadnu šancu, a ani vy nie. Ak dnes večer zlyhám, príde po mne niekto nie, niekto, kto nezaváha, aby vás zabil."

Steve sa zhlboka nadýchol. "Je to... vždy možnosť, že čas od času bude chcieť odskočiť späť."

Jane si vzdychla. "Pravda je, nie sme si istí, ako zareaguje. Nemyslíme si, že by nás vedome ohrozila, ale keby dosť silne verila, že sme v bezpečí, nemyslíme si, že by váhala pokúsiť sa o návrat. Kvôli jej priateľom."

Draco prižmúril. "To nemôžem pripustiť. Stačilo by, aby ju raz zahliadli a úplne by to zničilo môj plán. Zničila toto... túto vec, čo teraz robíme. A pravdepodobne by ju na mieste zabili, keby ju zazrel nejaký smrťožrút. Nespomínajúc fakt, že mňa by zabili tiež. Kvôli tomu nie som ochotný riskovať svoj život."

"Ale ty nechceš znova zabiť, že nie?" Jane sa spýtala.

"Nie, ale ako som povedal predtým, urobím ako mi bolo povedané, a stále považujem za viac dôležité zostať na žive než posilniť moje morálne vlákna."

Jane sa pozrela na Steva, znepokojený výraz na tvári.

"Pamätajte si," pokračoval Draco. "Keď budete vy dvaja v bezpečí, môžem sa uistiť, že to tak zostane. Existujú kúzla, ktoré vás efektívne ukryjú. Ak, povedzme, vás usadím na ostrov, vy dvaja tam budete strčení, tak povediac, neschopní odísť. Na druhej strane, ona by sa mohla jednoducho odmiestniť a vrátiť sa do Anglicka. Je to príliš nebezpečné - pre mňa." Znova si sadol do kresla a založil si ruky. "Keby ju zajali, mohla by únoscom povedať, že ste nažive, ale nie kde sa nachádzate. Jej život by bol premrhaný a vy by ste zostali v bezpečí. Vaša priorita, predpokladám, je jej bezpečnosť."

"Áno," riekol Steve.

"Takže mi vy musíte byť schopní povedať, čo by urobila. Poznáte ju lepšie než ja. Keby existovala len minimálna šanca, že sa vráti po svojej prestieranej smrti do Anglicka, nemôžem to vykonať."

Steve a Jane sa niekoľko minút potichu medzi sebou rozprávali. Draco sa nesnažil počúvať; bol si poriadne istý, čo povedia.

Kývnuc svojej žene si Steve vzdychol a otočil sa k Dracovi. "Nemôžeme bez pochyby povedať, že by zostala s nami. Ale nechceme, aby si musela prejsť tým, čomu by verila, že je naša smrť."

"Nie je iná možnosť. Vaše možnosti sú, zabijem vás aj ju, alebo vy dvaja budete predstierať smrť a ona prežije, veriac, že ste mŕtvi."

Jane tuho zavrela oči. "Takže... teda toto je ono, že?" spýtal sa, obočia zvraštené obavami.

"Je to vaša voľba," riekol Draco.

"Povedali ti, aby si nás zabil všetkých. Ak nebudeš predstierať jej smrť, ako ju udržíš nažive... a v bezpečí?" spýtal sa Steve.

Draco sa tuho zamyslel. Práve vtedy, keď sa zdalo, že došli k riešeniu, vyvstala ďalšia možnosť či komplikácia. Rýchlo preletel celou temnou mágiou, všetkými tými kúzlami, čarami, elixírmi; všetkým. Potom - elixírmi. Pomaly prehovoril. "Ja... predpokladám, že by som stále mohol predstierať vašu smrť, ale... keby Temný pán uveril, že jej pre nás užitočnejšia živá než mŕtva, mohlo by to zabrať..."

Steve stisol Janinu ruku. "Dokážeš ho presvedčiť?"

"Môžem to skúsiť. Ale vy dvaja budete musieť odísť do úkrytu. Ona to nemôže vedieť - nemôžem riskovať, že sa vás nejako pokúsi kontaktovať. Jedno prehovorené slovo začuté nesprávnou osobou by mohlo byť katastrofálne. Bolo by to príliš riskantné. Musí uveriť, že ste mŕtvi, aby sa dal naozaj Temný pán presvedčiť, aby všetky strany tohto plánu fungovali." Pozrel sa zo Steva na Jane. "Dokážete to prijať?"

"Áno," povedal potichu Steve. Jane prikývla, slzy v očiach.

Draco bol pohnutý ich silou a ich obeťou. Nemyslel si, že by niektorý z jeho rodičov odpovedal rovnako, tým menej obaja súčasne.

"Toto.... nebude ľahké. Musíte to vedieť. Nemám predstavu, ako dlho budete musieť byť v úkryte. Pri rýchlosti ako pokračuje vojna teraz... mohli by to byť roky."

"Nenávidíš ho?" spýtal sa Steve. "Svojho pána?"

"Áno..." odpovedal Draco.

"A všetko, čo pre neho robíš?"

"Áno..."

Steve a Jane sa na neho pozreli s očakávaním, ako keby čakali, že niečo povie. Alebo niečo vymyslí, alebo...

Jeho oči sa roztvorili. "Vy si myslíte, že by som sa mal od neho odvrátiť."

"Prečo nie?" spýtala sa Jane. "Už si povedal, že tvoj život práve teraz nie to, čo chceš."

"Prečo nie? Máte nejakú predstavu, aký je? Nie, samozrejme, že nemáte. Nikto ešte nikdy úspešne neopustil jeho služby. Každého, kto to skúsil, našli a zabili."

Steve sa usmial. "Ty nemusíš nevyhnutne opustiť jeho služby. A dokonca aj keby si, potrebuješ len, aby si zostal nažive dlhšie než on."

Draco pocítil, ako ho zasiahla sila toho, čo Steve povedal, do brucha ako kladivo. Nielenže Steve navrhoval, aby sa odvrátil od Temného pána, ale aby ho aj zvrhol. "Ach," dostal zo seba. "Správne."

Zo samotnej myšlienky bolo Dracovi zle. Vedel, že Temný pán nie je nepremožiteľný - že mohol, teoreticky, byť porazený. Nikdy mu nenapadlo, že on by mohol zohrať úlohu v páde svojho pána. Určitá veľmi malá časť z neho tajne túžila po dni, kedy Temný pán padne. Zakaždým keď sa jeho otec tváril ustarane, zakaždým keď jeho teta mala ten temný pohľad v očiach, jeho žalúdok naskočil v nádeji, že je po všetkom. Napriek tomu, že poznal dôsledky pre seba samotného.

Bolo by ťažšie než čokoľvek, čo Draco predtým urobil, poraziť Temného pána - dokonca skoro nemožné - ale stálo by to za to. Čo by mohol stratiť? Kývol Stevovi, nakoniec prijal a upevnil v hlave, že by mohol pracovať na zrade svojho pána.

"Mám na teba jednu požiadavku," riekol Steve, prijímajúc veľmi vážny, skoro zastrašujúci tón.

"Ach?" spýtal sa Draco, nadvihnúc obočie.

"Zdáš sa byť stratená duša, Draco. Nemáš žiadne skutočné korene, aby ťa držali na zemi. Potrebuješ ich; my všetci potrebujeme niečo, čo nám dáva zmysel."

"Na čo narážate?" spýtal sa Draco, ostražitý pred tým, čo príde.

"Dáme ti cieľ. Keď budeme preč, Hermiona zostane sama. Potrebuje niekoho, kto by sa o ňu postaral, keď my nie sme nablízku."

"Ona nebude sama," opätoval. "Má Pottera a Weasleyho. Postarajú sa o ňu."

"Nie tak ako potrebuje. Potrebuje niekoho z druhej strany, aby ju chránil. Pred tvojím pánom. Jej priatelia nemôžu tak veľa urobiť."

Draco sa zamračil; čo naznačovali? "Čo navrhujete?"

"To bude tvoj cieľ. Postarať sa, aby zostala v bezpečí. Chrániť ju pred zlom, ktoré nečaká. Pred tým, čo sa možno tvoja strana rozhodne urobiť. Zajtra, keď vstaneš, budeš vedieť, že nenasleduješ ako stratené šteňa, že si sa sám rozhodol a že to bolo dobré rozhodnutie. Že to bolo správne urobiť."

Niečo dlho zabudnuté v jeho vnútri vyplávalo na povrch a Draco sa pocítil pripravený zachytiť sa ich nádeje, ktorú pre neho mali. Už dávno sa vzdal života, pre seba nemal žiadnej nádeje. Vystrašilo ho, ako veľmi bol pripravený po tom siahnuť, ako keby to bolo malé svetlo v temnote, prázdnom priestore. Mohol sotva vidieť ako sa mihoce, ale vedel, že tam je, a keby ho mohol proste zachytiť, narastalo by, až kým by nenaplnilo ten priestor a on by nevidel žiadnu tmu a zúfalstvo, ale niečo iné, niečo nádherné. Život, nazvali by to.

"Vy chcete, aby som ju chránil?" spýtal sa nedôverčivo. "Prekľaje ma do zabudnutia, kebyže ma uvidí niekde v svojej blízkosti!"

"Potom ťa neuvidí. Nežiadame, aby si sa s ňou priatelil, alebo ju strážil a ona o tom vedela. V skutočnosti si myslím, že by bolo lepšie, keby to nikto nevedel," povedala Jane. "Hlavne vzhľadom na to, aké je to nebezpečné pre teba. Možno tomu teraz nerozumieš, ale dúfajme, že raz pochopíš. V staraní sa o niekoho iného je obrovská sila, Draco. Môže ti to zachrániť život."

"A ona to nemusí vedieť," dodal Steve, "až kým nenastane čas, keď jej to nebudeš chcieť povedať."

"Mizerná šanca," odvetil Draco. "Prekliala by ma do zabudnutia."

Steve sa zachichotal. "Ona je divoká, tá dievčinka. A tiež vášnivá." Pozrel sa na svoju ženu. "Ako mi bude chýbať," riekla.

"Mne tiež."

"Takže, mám dozerať na Hermionu. Udržať ju v bezpečí, zo všetkých strán, z diaľky."

"Áno. To od teba žiadame."

Zhlboka sa nadýchol a uchýlil sa úplne k ich nádeji. "Dobre, budem."

Hodiny niekde v dome zazvonili osem.

"Ach, drahý," riekla Jane. "Už čoskoro čakáme doma Hermionu!"

"Ako čoskoro?" spýtal sa Draco, trochu spanikárený.

"Do pol hodiny," riekla.

Postavil sa a zdvihol jedným plynulým pohybom svoj plášť. "Vrátim sa s tým elixírom tak skoro, ako sa bude dať. Začujete prásk, keď odídem a keď sa vrátim."

"Áno, áno," riekla Jane, keď ho strkala ku dverám, čo bolo hlúpe, pretože neodchádzal cez dvere. "Sme oboznámení s premiestňovaním."

Na chodbe sa Draco zastavil a pozrel sa na Steva a Jane Grangerovcov. Stále by to bol schopný zvrátiť po tom, čo opustí ich dom bez toho, aby ich zabil, po tom, čo ukradne ten elixír zo zásob svojho otca, po tom, čo sa vráti späť a nechá ich to vypiť. Ale keď raz nechá Hermionu nažive, nebude cesty späť. Niekde vnútri srdce, čo sa v tú noc veľmi zatriaslo, začalo svoj pomalý liečiaci sa proces. Mal ju chrániť. Nemohol ju zabiť. Nevrátil by to späť. Draco krátko prikývol skôr, než sa odmiestnil.

ooo

Poznámka na koniec: Názov kapitoly je prevzatý po ďalšej piesni od Dar Wiliams, "After All" (Po všetkom).

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 07.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: kometa - 11.10. 2009
Tak konečně jsem si tuhle kapitolu mohla ve volnej chvilce přečíst - tolik se mi stýskalo a byla tak úžasná! Grangerovi byli vážně skvělí. Díky moc, Jimmi :-)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: cyrus - 11.10. 2009
ahojte ahojte... Jimmi prepac, ze az teraz vcera, nebol cas... dakujem velmi krasne za dalsiu kapitolu... opat skvela praca, nakoniec ako vzdy... velmi dobra kapitola, Draco nam plakal... ale to by asi kazdy, v jeho situacii... este raz dakujem a tesim sa na dalsiu, najma na epilogy... tie stoja za to...

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Petty002 - 11.10. 2009
Tuhle povídku miluju :-D Vážně luxus kapitola, rychle další :-)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: eternallife - 11.10. 2009
Naprosto skvělé! Jsem zvědavá jak Hermiona zareaguje a děkuju moc za věnování a překlad těšim se moc na další!!!

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Invisible - 11.10. 2009
Tak tahle kapitola je vrcholným dílem této povídky. Přemluvit Smrtijeda ke zradě svého pána, a to takovým způsobem, že to vypadá naprosto přirozeně ...prostě tleskám. A překladu také samozřejmě

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Leann - 11.10. 2009
Tak to bola neuveriteľná kapitola! To, ako sa Draco cítila a ako sa rozplakal, ma úplne dostalo. Jemine, čo najskôr ďalšiu kapitolu, aj keď chápem, že niečo tak hrozitánsky dlhé potrebuje na preklad svoj čas. Tisíckrát vďaka, Jimmi, za preklad!

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Kaitlin - 10.10. 2009
Skvělá kapitola.. :) Musím přiznat, že manželé Grangerovi jsou vážně dobří v ukecávání... Hl. Jane :-D Opravdu díky za překlad, vážím si toho... tohle je jedna z nej povídek HPFF, co jsem kdy četla. Moc se těším na další kapitolu..

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Maenea - 10.10. 2009
Psát pořád dokola jak je to úžasné, skvělé a jedinečné je pro komentujícího poněkud únavné, ale v mém případě prostě jiná slova nenacházím. Tato kapitola, prakticky celá v minulosti, odhalila do detailů to, co už jsme chvíli věděly. Přesto je hezké vědět, že to, co Draca přimělo se obrátit, nebyl vzdor, ale odevzdanost a smíření. A schopnost milovat. Věci, jak i on sám přiznává, neznal. Snad se i Hermiona smíří s tím, že jí většina lidí, které miluje, dost dlouhou dobu lhala. I když to dělali pro její dobro. Nebo spíš právě proto. Jimmi, znovu a pořád dokola, skvělé!

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: JSark - 10.10. 2009
Jé, smrťožráč alebo Smrťožúr, to sa mu ani nečudujem, že to vzdal. :) Diky za preklad, ešte 4 kapitoly? Ozaj, nemala by byť róba habit?
Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Jimmi - 10.10. 2009
Všimla si si? Pekné slovíčka, že? Určite hábit, len som si vtedy nebola istá, či by mukel povedal hábit a nemali smrťožrútske hábity kapucne? Pri preklade mi róba pripadala trefná, teraz už menej... keď sa mi bude chcieť, tak to zmením.

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: iway - 10.10. 2009
huhuhu blížíme se ke konci.. konečně se vyvětlují věci, které nám byli neznámě.. supr.. jen tak dál

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: adelina - 10.10. 2009
Jimmi tvé stránky jsem objevila už před nějakým časem, ale chvíli trvalo než jsem se dostala ke čtení. Chci ti poděkovat za výběr povídek, hlavně této. Je opravdu skvělá. Tahle kapitolka byla paráda. I když Dracovi pocity byly opravdu dost černé a smutné, celou dobu mi pohrával na tváři úsměv. Grangrovi byli skvělí.Díky za překlad. Pro nás co v aj nejsme tak dobří, jsi opravdu poklad:)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Neprihlásený - 10.10. 2009
Chudák Draco. Myslím, že jeho image děsivého Smrtijeda, pravé ruky samotného Voldemorta, dostala pořádně zabrat. Moc mě pobavilo, jak se , podobný 3- letému děcku, vzteká, že se ho přece mají bát...:D Moc pěkně napsané a samozřejmě parádně přeložené. Díky!

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Dessire - 10.10. 2009
je to naozaj úžasná poviedka... super preklad, proste nie je čo dodať :)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Teddy - 10.10. 2009
Teda to bylo něco! Na začátku jsem se děsila jeho pocitů, u večeře jsem se smála absurditě té situace a na konci jsem už jenom přemýšlela, co na to bude Hermiona říkat. Tohel baly skvělá kapitola. To, že konečně vím, proč se to stalo je osvobozující. Ještě tak vědět, jak to bylo dál :D Nevěřila jsem, že to ze začátku vezme Hermiona takhle v klidu. To, že její rodiče jsou naživu... Ale co bude říkat potom? Bojím :D Díky, JImmi, miluju tvoje překlady! T.
Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Jimmi - 10.10. 2009
Díky, zajtra bude posledná Delete scene, robím na 34, len pri tom otváram oči. Mám pocit, že som tú kapitolu pri čítaní vynechala, nič z toho si nepamätám. Radšej som ani nepočítala strany.
Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Teddy - 10.10. 2009
Já to procházelka očima a nmohla jsem se dohrabat konce :D Je dlouhá :) DS si přečtu až nakonec ;)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Neprihlásený - 10.10. 2009
Krásná kapitolka, hrozně moc pěkná, nemám slov. Takže její rodiče ho normálně přemluvili, to je teda něco. Děkuji za věnování a za krásný překlad
Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: HOPE - 10.10. 2009
Jejda, já jsem zapomněla přihlásit.:) Ještě jednou krásná kapitola

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Monie - 10.10. 2009
Už jsem se nemohla dočkat další kapitolky. Zaroveň mě ale děsí, že se celá povídka nazadržitelně blíží ke konci :o( Byla to krásná kapitola, ale nejvíc jsme zvědavá jak na to zareaguje Hermiona :o) Moc děkuji za překlad mé oblíbené povídky

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: Tru - 10.10. 2009
Wau, proste takto nejako som si to predstavovala ... ale aaaach úplne umieram od zvedavosti že ako bude Hermiona reagovať, prosíííííím rýchlo ďalšiu. Nádhera. Ďakujem Jimmi za venovanie:-)

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: 32jennifer2 - 10.10. 2009
Tak toto bola skvelá kapitola. Konečne som sa dozvedela, ako sa to stalo. Teda, oni ho naozaj ukecali. Páni. Všetko hneď pochopili, a ani nemusel otvoriť ústa. Som zvedavá, čo na to povie Hermiona. Dúfam, že nebude za to Draca nenávidieť. Díky =_

Re: Kapitola 33 Šíry oceán Od: beruska1 - 10.10. 2009
malý Potříček nebo Potřice :-). Tak takhle to přesně bylo, nádherné. Koho by Grangerovi "neukecali" tím co dělali Dráčkovi. Jsem zvědavá jak na to povídání zareaguje Mia. děkuji ještě jednou Jimmy

Prehľad článkov k tejto téme:

. Video k poviedke: ( Jimmi )28.01. 2011We Learned The Sea Trailer
. Pdf na stiahnutie: ( Beruška1 )29.10. 2009Pdf na stiahnutie
luckei1: ( Jimmi )18.10. 2009Epilóg II.: Pieseň tohto mesta
luckei1: ( Jimmi )21.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - II. časť
luckei1: ( Jimmi )16.10. 2009Epilóg I.: Ja som oceán - I. časť
luckei1: ( Jimmi )13.10. 2009Kapitola 35 Za svitu hviezd
luckei1: ( Jimmi )12.10. 2009Kapitola 34 Večný oceán
luckei1: ( Jimmi )10.10. 2009Kapitola 33 Šíry oceán
luckei1: ( Jimmi )06.10. 2009Pieseň k 33. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.10. 2009Kapitola 32 V studniach ticha
luckei1: ( Jimmi )27.09. 2009Kapitola 31 Letná búrka
luckei1: ( Jimmi )22.09. 2009Kapitola 30 Dostihnúť slnko
luckei1: ( Jimmi )20.09. 2009Kapitola 29 Polovica jednotky vpred
luckei1: ( Jimmi )18.09. 2009Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
luckei1: ( Jimmi )15.09. 2009Kapitola 27 Čierna diera
luckei1: ( Jimmi )14.09. 2009Kapitola 26 Ten červenoružový sviatok
luckei1: ( Jimmi )13.09. 2009Kapitola 25 Búrka v presklenom ráme
luckei1: ( Jimmi )12.09. 2009Kapitola 24 Nástrahy televízie
luckei1: ( Jimmi )06.09. 2009Kapitola 23 Rozdiel vo svete
luckei1: ( Jimmi )05.09. 2009Kapitola 22 Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Pieseň ku 22. kapitole
luckei1: ( Jimmi )03.09. 2009Kapitola 21 Čriepky charakteru
luckei1: ( Jimmi )01.09. 2009Kapitola 20 Hriech a kúsok božského
luckei1: ( Jimmi )31.08. 2009Kapitola 19 Sny a vajíčka
luckei1: ( Jimmi )17.08. 2009Kapitola 18. Fáza Dva
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 17 - Čoskoro
luckei1: ( Jimmi )16.08. 2009Kapitola 16 Každá rodina je prípad pre psychiatra
luckei1: ( Jimmi )15.08. 2009Kapitola 15 Varenie a rozpačitý rozhovor
luckei1: ( Jimmi )11.08. 2009Kapitola 14. Keď vtáčatká postrčia, poletia
luckei1: ( Jimmi )09.08. 2009Kapitola 13 Vtáčie hniezdo
luckei1: ( Jimmi )06.08. 2009Kapitola 12 Vyhláste poplach
luckei1: ( Jimmi )03.08. 2009Kapitola 11 - Elixíry
luckei1: ( Jimmi )25.07. 2009Kapitola 10 Hádanky v tme
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - dokončenie
luckei1: ( Jimmi )11.07. 2009Kapitola 9 Nový Zéland - I.časť (kvôli dĺžke)
luckei1: ( Jimmi )07.07. 2009Kapitola 8 Svet sa nerozpadá
luckei1: ( Jimmi )05.07. 2009Kapitola 7 V ťažkej situácii
luckei1: ( Jimmi )01.07. 2009Kapitola 6 Uvedenie
luckei1: ( Jimmi )23.06. 2009Kapitola 5 Dom na kopci
luckei1: ( Jimmi )21.06. 2009Kapitola 4 Through the Looking Glass
luckei1: ( Jimmi )20.06. 2009Kapitola 3 Stojíš
luckei1: ( Jimmi )19.06. 2009Kapitola 2 Neporušiteľná prísaha
luckei1: ( Jimmi )17.06. 2009Kapitola 1 Vchádza nepriateľ
luckei1: ( Jimmi )28.05. 2009Úvod k poviedke