All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu We learned sea : luckei1
Draco Malfoy otočí po veľmi úspešnej kariére medzi smrťožrútmi, potom naverbuje Harryho a Hermionu, aby mu pomohli v pláne, ako premôcť Temného pána.
Kapitolu venujem: Jenny, wanilka, teriisek, beruska1, kometa, HOPE, Leann.
PS. Pri preklade tejto kapitoly sa moja dcéra chovala ako päťročný Malfoy z jednej z tých predchádzajúcich kapitol, takže... bolo to dosť náročné.
We Learned the Sea - Kapitola dvadsiata ôsma
And if I had a cameraDar Williams "My friends"
(Keby som mala foťák,
čo by ukázal všetko svetlo, ktoré rozdávame
a ukázal by kam to svetlo siaha
dala by som ju mojím priateľom)
Kapitola 28 Kam to svetlo siaha
Vrátili sa nie o dva dni neskôr. Hermiona bola v kuchyni, pripravovala ďalšie elixíry na ich dlhé mesačné dobrodružstvo, ktoré sa rýchlo približovalo. Varili sa jej v šiestich kotlíkoch a ona zúfalo krájala prísady. Začula otvoriť sa dvere a hlasy, ale nemohla odložiť nôž, aby sa s nimi privítala; musela dokončiť svoje povinnosti.
"Ahoj, chlapci!" zavolal. "Som v kuchyni! Marantu!"
"Hermiona?" povedala niekto veľmi známym nedôverčivým hlasom.
Stuhla a pomaly sa otočila k dverám kuchyne a pritom sa jej nepodarilo nasekať tú marantu v požadovaných šiestich sekundách. Vybuchla v malé modré plamienky a zmizla.
"Do kelu!" povedala. "Ron? Čo tu prepánakráľa robíš?" spýtala sa, nie si istá, či byť šťastná alebo nie.
"Ja by som sa mohol spýtať to isté!" odvetil jasne rozčúlený.
Práve vtedy nakráčala do kuchyne Ginny. "Ginny!" vykríkla Hermiona. "Čo sa tu deje?"
"Hermiona?" chabo odvetila. "Ach, toto je naozaj priveľa." Ginny sa zrútila na stoličku.
Vtedy nakukol dnu Harry a uškrnul sa ostýchavo na Hermionu. "Prekvapenie?"
Hermiona sa otočila k Harrymu, nôž na krájanie v ruke. "Harry Potter, radšej by si mi mal okamžite povedať, čo sa deje!" dožadovala sa, natriasajúc nôž smerom na neho bez toho, že by si to uvedomila.
Vycítila niekoho za sebou, ale skôr než sa mohla pohnúť, ruku je obalila nejaká ruka a jemne jej vytiahla ten nôž preč.
"Takto je to lepšie," ozval sa Dracov hlas. "Práve teraz nikto nepotrebuje nôž, minimálne nikto z vás."
Hermiona sa na neho pozrela, keď kládol nôž na pracovnú dosku. Tak sa jej uľavilo, tak bola šťastná, že ho vidí v poriadku, že sa mu skoro hodila okolo krku. Namiesto toho povedala, "si v poriadku."
Ohliadol sa na ňu, trochu sa mračiac. "Áno. Dve kvapky, každé štyri hodiny, po dva dni, správne?" Hermiona len prikývla. "Moja posledná dávka vyprchá... za tri hodiny, myslím."
"Dobre," potichu riekla Hermiona.
Draco na ňu stále pozeral, uvažujúc, kvôli čomu vyzerali jej oči také rozžiarené. Napadlo ho, že si o neho robila starosti. A len o neho. Nie o Harryho, nie o nich oboch. O neho. Nikdy predtým jej obavy neboli namierené výhradne na neho a bol tam... ten zvláštny pocit, v jeho hrudi, takmer ako keby mali jeho pľúca prasknúť, keby sa nadýchol. Skutočne a úprimne mala o neho obavy. Pomaly sa na ňu usmial, ich oči stále spojené.
Harry si odkašľal, prerušiac tú chvíľu. Hermiona sa obzrela na kuchynské dvere, kde našla Rona rozzúrene sa mračiac a Ginny trasúc hlavou, ako keby bola všetkému oficiálne svedkom.
"Uhm, myslím, že by sme mali ísť do obývačky," povedal Harry. "Možno by sme kvôli tomuto mali byť v pohodlí a tak ďaleko od smrtiacich zbraní, ako sa len dá."
"Harry," riekla Ginny unavene. "Čo sa deje? Povedz mi to okamžite, inak."
"Inak čo?" spýtal sa Ron.
Ginny sa na Rona uškrnula. "Ach, on vie."
Harry sa snažil usmiať, ale nakoniec sa tváril, ako keby mal veľké bolesti.
"V poriadku, všetci do obývačky," riekol trpezlivo Draco. "Toto bude búrlivá jazda, tak poďme začať, aby sme to dokončili a pohli sa ďalej. Ja pretože som hladný a vyčerpaný."
Nikto sa najprv nepohol. Nakoniec Hermiona prešla cez kuchyňu, šla do obývačky a sťažka sa posadila na gauč.
Ginny šla za ňou a posadila sa na gauč s Hermionou. Ako ďalší šiel Ron, mračiac sa stále, potom Harry a nakoniec Draco. Harry sa posadil do kresla, a Ron k Hermione na druhú stranu; Draco zostal stáť.
"Ja nič robiť nebudem, kým tu je on," povedal Ron.
Draco prevrátil oči. "Aby si vedel, tak ani ja nie som úplne nadšený, že si tu ty. Posedávať v mojom dome so svorkou Chrabromilčanov? Tak si svoj príjemne strávený čas nepredstavujem."
Ron otvoril na Draco ústa. "Tvoj dom?" povedal nedôverčivo. Potom sa pozrel na Harryho. "Čo my robíme v jeho dome?"
"To je dlhý príbeh, Ron," odvetila netrpezlivo Hermiona. "Som si istá, že sa všetky tvoje otázky zodpovedia."
Ron sa zamračil a založil si ruky, zízajúc na Draca, ale nič nepovedal.
"Možno by som mal počkať vonku," riekol Draco.
"Nie," naliehal Harry. "Toto zahŕňa nás oboch, teba aj mňa. Musia to prijať."
Ronovi klesla čeľusť. "Ty a Malfoy? Čo je, zošalel si?"
"Ron, proste čuš a počúvaj, dobre?" vyštekla Hermiona.
Zazrel na ňu, ale nič nepovedal, pozerajúc na Harryho.
Harry povedal Ronovi a Ginny základ toho, čo sa dialo. Že žili v tomto dome, pracovali na porážke Voldemorta, že im Hermiona pomáhala a že sa chystali dokončiť to, čo začali a čo by malo zabrať dlhý čas.
"Kam idete?" spýtala sa Ginny, zrazu znepokojená.
"Na výpravu, Gin. Dlhú výpravu. Dôležitú výpravu."
Ginny bola schopná len prikývnuť.
"Akú výpravu?" spýtal sa Ron. "Prečo sa zdá, že som jediný, kto je tým prekvapený? A povie mi, prosím, niekto, čo ten vyblednutý, diabolský smrťožrútsky povaľač robí v tejto izbe neodzbrojený a nezačarovaný?" spýtal sa Ron, evidentne veľmi frustrovaný. Keď nikto nič nepovedal, pozrel na Harryho. "Tak to poviem na rovinu. Ty a Malfoy ste spoločne na nejakej misii? Malfoy. Ten Malfoy. Fretka. Ten, koho nenávidíme. Tamten Malfoy?"
Hermiona prevrátila oči. "Áno, Ron. Ten."
"Hej," riekol Draco, pozrúc sa na ňu trochu dotknuto.
Hermiona sa na neho pozrela. "Vieš, že nie je pravda, že ťa nenávidíme."
"Prečo nie?" spýtal sa mrzutý Ron. Hermiona sa na neho uprene pozrela. Pokračoval. "Nech je to ako chce, takže ty si súhlasila, že im prídeš pomôcť?"
"Áno. Harry by mi upravil pamäť, kebyže nesúhlasím."
"Aby som ťa chránil, Hermiona, nie ako hrozbu," rýchlo dodal Harry.
"Viem. Kľud. Ron, mala som na výber, buď sa vrátim na ministerstvo k práci, ktorú som nenávidela a zahrabem sa v pátraní po smrťožrútom bez Harryho, alebo mu NAOZAJ pomôžem urobiť niečo, aby sme zbavili toho netvora. V skutočnosti tam žiadne možnosti neboli."
Draco sa v duchu usmial nad jej prudkou obranou.
"Ale - ON! Je to diabol!"
"Ron... snaž sa to pochopiť," naliehala na neho Hermiona. "On bol ten, kto mal plán, tie nápady, tie prostriedku k tomu, aby sa dal ten cieľ uskutočniť. A..." Pozrela sa na Draca. "Nech bol kýmkoľvek v minulosti, nie je... tým človekom už viacej. Ak vôbec niekedy bol."
Hermionina poznámka umlčala celú miestnosť. Draco otvorene zízal na Hermionu, ktorá vydržala jeho pohľad, tentoraz sa vytratila jeho maska ľahostajnosti, na tvári mal úplne omráčený výraz. Harry na ňu žiaril a ona sa úmyselne odmietala pozrieť na Ginny alebo Rona.
Niekoľko minút nikto neprehovoril a v tom hustom tichu Hermiona pocítila ako váha toho, čo povedala, konečne do nej presiakla. Srdce jej vyskočilo v hrudi a odvrátila sa od Draca.
"Draco je teraz s nami," povedal Harry pevne a ticho po niekoľkých minútach. "Kebyže nie je jeho, neboli by sme nikde."
"Ale..." začal Ron.
"Ach, čuš už, Ron. Prekonaj to." Ginny si unavene vzdychla. "Rokfort je už dávno za nami. Keď Harry a Hermiona hovoria, že je v poriadku, potom by si mal veriť svojím dvom najlepším priateľom. Nezošaleli a obaja sú dosť zdraví, takže im nijako neublížil. Už sa cez to dostaň."
Ron sa obzrel, aby protestoval, ale namiesto toho sa silne mračil. "Ginny, ty vôbec nie si týmto všetkým taká prekvapená ako som ja. Prečo?"
Ginny sa nervózne pozrela na Harryho, ktorý len pokrčil plecami. "Ron, už od augusta viem, že Harry pracuje na tajnom projekte, ktorý si vyžadoval, aby zmizol. Ale až do dnešného večera som nevedela o detailoch, o Malfoyovi, či Hermioninom zapletení."
"Prečo by to Harry povedal TEBE a nie MNE!"
"Ron, musíme ti niečo povedať," riekol Harry, pohnúc sa, aby chytil Ginny za ruku. Ronove oči sa roztvorili. "Sme manželmi. Už skoro dva roky."
"ČOŽE?!" vykríkol Ron, vyskočiac zo svojho miesta. Draco si ohromne túto scénu užíval. "Čože?" zopakoval Ron. "Prečo - ako - ja -" Potom sa zdalo, že nie schopný už viacej stáť vzpriamene a klesol späť na gauč.
"Prepáč Ron, my sme to nikomu nepovedali, myslím vážne, že nikomu. Ale Malfoy to zistil..."
"Čože!?" vykríkla Ginny, pozrúc na Draca.
" - a spomenul to pred Hermionou, takže som jej to musel povedať."
"Ako to zistil?" dožadovala sa Ginny.
"Ach, to ti nepovie," uisťovala ju Hermiona. "Až za desať rokov. Alebo tak dajako. Stále sme na desiatich?" spýtala sa, pozrúc na neho.
Len prikývol. Ronove oči sa znova roztvorili. "Ten pergamen, čo si dostala na Vianoce! To bol od neho!"
"Áno, Ron."
Premýšľal, namáhajúc sa, aby si spomenul. "A čo to bolo s tou vtáčou pečaťou?"
Draco nakoniec prehovoril. "To bola pripomienka niečoho iného, o čom si ešte musíme pohovoriť."
Ron pokrútil hlavou. "Nerozumiem."
"Ron, chceme, aby si ty s Ginny boli tu s Hermionou, keď budeme preč. Inak tu bude sama minimálne mesiac a naozaj by nemala odísť, takže Draco navrhol, aby sme vám to tajomstvo prezradili, pretože už je skoro na konci, takže aby nebola sama."
Hermiona pozrela na Draco, ktorý sa díval priamo na ňu. Najprv tým bola prekvapená, ale potom vôbec nie. Toto bol jeho nápad, zapojiť Rona a Ginny a on to urobil kvôli nej.
"Prečo by nemala odísť? Budeme tu väzni?" spýtal sa Ron.
"Nie, samozrejme, že nie. To je len tým, že Hermiona je cieľ, a..." začal Harry, vediac, že dokončenie tej vety by Rona ešte viacej rozzúrilo.
"Lucius ju napadol, keď šla v januári do svojho bytu," riekol Draco.
Ron najprv nebol schopný hovoriť. Tvár mu sčervenela a hánky zbeleli. "Čo si povedal?" zašepkal.
"Lucius ju napadol, keď šla -" začal Draco znova.
"Ja som ťa počul, Malfoy," prskal Ron. "Čo tým myslíš?"
Draco prevrátil oči. "Vážne, Weasley, čo myslíš ty?"
"Tvoj otec ublížil Hermione?"
Zdalo sa, že Dracov hnev buble tesne pod povrchom. "Áno. Ublížil. Ale ja a Harry sme boli schopný zabrániť ďalším zraneniam."
Ron civel na toho muža s nenávisťou rozpálenou do biela vpísanou po celej jeho tvári. "Ty a tvoja pohŕdania hodná rodina si zaslúžite byť mučení každý kúsok vášho života, potom zabití tým najbolestivejším spôsobom a vaše telá zanechané napospas mrchožrútom, aby vám vyďobali mäso, kým budete hniť."
"Ron!" vykríkla Hermiona, užasnutá týmto výbuchom, ktorý odkryl toľkú nenávisť.
Hermiona mohla vidieť Dracov hnev víriaci mu v očiach. Pozeral sa na Rona tak divoko, že Ron nakoniec ustúpil. Potom Draco veľmi potichu prehovoril. "Nemyslíš si, že to neviem, Weasley? Nemyslíš, že to neviem každú jednu mizernú minútu môjho života? Bol by som zabil môjho otca za to, čo urobil, kebyže nie je jej, čím dokazujem, že máš pravdu."
Niekoľko minút nikto neprehovoril. Ron stále zízal na Draca, ktorý mu ten pohľad opätoval s rovnakým nepriateľstvom.
Nakoniec, Hermiona potrebovala, aby to nechali tak. "Ron, som v poriadku. Harry a Draco ma zachránili a nestala sa žiadna škoda. Nedaj sa tým trápiť."
"Nedať sa trápiť tým, že ťa napadol Lucius Malfoy? A to mám ako urobiť?"
"Nechaj to byť. Je to minulosť. Znova mi neublíži."
"Ja nikdy nedovolím, aby sa to znova stalo," povedal rozhodne Draco, pozerajúc sa Hermione do očí. Venovala mu krehký úsmev.
"Ty nedovolíš?!" riekol Ron. "V prvom rade si ju ty do toho pravdepodobne zatiahol!"
Teraz už bol Draco veľmi nahnevaný a nedokázal zostať pokojný. "Ja by som nikdy, vôbec nikdy nedovolil, aby sa ublížilo Hermione a urobil som všetko, čo bolo v mojich silách, aby som tomu zabránil. A budem stále robiť všetko, čo v mojich silách je, aby som zabránil ďalšej situácii, kde by sa jej mohlo ublížiť. Všetko!" Na konci svojho výbuchu kričal, venujúc Ronovi taký pohľad, ktorý spôsobil, že sa dokonca Hermiona zachvela strachom.
Hermiona na neho len zízala. Nikdy predtým ho nepočula o nej hovoriť tak energicky, vôbec nikdy. Ostatní na neho zízali tiež, Ronov prenikavý pohľad sa pomaly stratil.
"Neobviňuj ma, že som akýmkoľvek spôsobom zapletený s Luciusom," riekol Draco, konečne sa upokojil dosť na to, aby bol schopný rozprávať bez jačania. "Naše spojenie sa pred rokmi ukončilo."
"Draco," riekla Hermiona, prosiac ho mlčky, aby to nechal byť. Začujúc jej hlas sa na ňu pozrel a jeho črty trochu zjemneli.
Podarilo sa mu ovládnuť sa a pokračoval v zízaní na podlahu.
Jednako nikto neprehovoril niekoľko minút. Nakoniec Ginny prelomila to mlčanie.
"Bude to nebezpečné?" potichu sa spýtala.
"Áno, bude, Ginny. Ale je to riziko, ktoré som bol pripravovaný na seba prevziať. Sme pripravení."
Zdalo sa, že prešla od strachu k hnevu v niekoľkých sekundách. "Dobre, Harry. Zostanem, samozrejme, zostanem. Len - len buď v bezpečí, dobre?"
"Vieš, že mám plne v úmysle vrátiť sa k tebe," sladko odvetil. Hermiona si nemohla pomôcť, ale pomyslela si, že možno Harry mal trocha potuchy o romantike.
"Čo sa stane teraz?" spýtala sa Ginny. Harry jej povedal, že odídu na mesiac, možno viac, aby našli a zabili Luciusa, posledný viteál a potom našli a konečne zviedli boj s Temným pánom.
"Ale prečo to bude trvať tak dlho?"
"Pretože je neustále v pohybe," odvetil Draco. "Bude to chcieť prehľadať spojenia (channels), aby sme ho našli a hoci som ho dávno opustil, on to netuší. Prinajmenšom to, že som ich schopný odhaliť. Stále mám tú schopnosť detekovať tie spojenia. Časový úsek, ktorý to zaberie, je len odhad. Bude to pomalá, namáhavá cesta."
"Ale ty budeš s Harrym po celý čas?" spýtala sa Ginny.
"Samozrejme. Postarám sa, aby bezpečne došiel až pred Temného pána. A budem stáť pri ňom v tom boji a urobím čokoľvek a všetko, čo môžem, aby som zaistil, že Harry z neho vyjde ako víťaz."
Hermionu vyplašila definitívnosť, s ktorou prehovoril. Čo to "čokoľvek a všetko" znamenalo? Ponúkol by dokonca svoj život, aby pokračoval Harryho? Striasla sa pri tej myšlienke a potom sa na seba nahnevala kvôli tomu, že si o Draca robí väčšie starosti než o Harryho, aj keď len na sekundu.
"Takže, prečo si mi to nepovedal skôr, Harry? Hermiona? Há?" povedal Ron, zrazu nahnevaný. "Mali sme byť v tomto spoločne a vy ste šli a nahradili ma Malfoyom." Vyšplechol to priezvisko s takým jedom, ktorý bol schopný nazhromaždiť.
"Ron," začal Harry, "vedel som, že ťa toto naštve. Ale mohol som si vybrať len jedného z vás. Malfoy na tom trval. Hermiona pracovala na niečom úplne inom ako my. Tú úlohu by si nechcel, ty by si chcel trénovať s nami a my sme potrebovali, aby aj ona dokončila svoju úlohu."
"Prečo rozhodoval Malfoy? Prečo ťa prinútil vybrať si medzi tvojimi priateľmi?"
"Pretože, Weasley, toto je môj plán. Bezo mňa by Potter nemal nič. Šlo sa podľa mojich pravidiel. Po celý čas; žiadne výnimky. Ak chceš niekoho obviňovať, obviňuj mňa, nie Harryho. On sa rozhodol správne."
"Draco," Hermiona povedala. Pozrel sa na ňu a ona sa povzbudivo usmiala. "Ja by som ťa požiadala, aby si pamätal na to, že sme urobili to, čo si povedal, pretože sme sa tak rozhodli a nie preto, že si to žiadal."
Zažmurkal a pochopil, čo tým myslela - nakoniec, keď bolo všetko povedané a urobené, ona a Harry sa rozhodli pracovať s ním, rozhodli sa veriť mu. Vedel, že Hermiona tak neurobila z iného dôvodu okrem toho, že mu veril Harry. Ale teraz si k nemu vypestovala dôveru sama.
Otočila sa k svojmu priateľovi. "Ron, Harry potreboval, aby som urobila niečo, v čom som dobrá a čo ma bude baviť - prieskum. To je to, čo som robila mesiace, čo som bola tu. Plus som chodila k Sv.Mungovi a učila sa o liečiacich kúzlach tak, aby som mohla, ak bude treba, vyliečiť Harryho a Draco... Prišlo to celkom vhod."
Ginny švihla hlavou dokola, aby sa pozrela na Harryho.
"Len ja, Ginny," riekol Draco.
"Dobre," povedal Ron, stále nahnevaný. "Pravdepodobne si dostal, čo si si zaslúžil."
"Ron!" vykríkla Hermiona. "Nehovor to! Nemáš tušenia! Ty by si nebol chcel tie úlohy, čo dali mne. A Harry mohol riskovať vystaviť nebezpečenstvu angažovania sa do tejto misie len jedného zo svojich priateľov."
"Nebezpečenstvu? Ja som s ním bol na každom kroku, Hermiona, rovnako ako ty. Nemôžem uveriť, že si s ním bola po celý čas, bojujúc s Voldemortom, bezo mňa."
"Ron, prosím," povedala, prosiac, skoro so slzami, pretože chcela, aby porozumel. "Ja som nebojovala s Harrym. Sedela som tu, skúmala, čítala, robila elixíry a podobne. Nebojovala som s Harrym. Ani raz!"
"Ale Malfoy áno," riekol hrozivo. "Dal prednosť Malfoyovi. Predo mnou."
"Ron, to je hlúpe," riekla Ginny. "Nedal prednosť Malfoyovi pred tebou. Nikdy by nedal. Len naznačiť to je absurdné."
"Draco si vybral mňa, Ron, a nie naopak. On prišiel ku mne, ponúkol mi túto šancu. A ja som po nej skočil."
"Opäť, obviňuj mňa, Weasley, ak niekoho musíš. Harry nemal na výber, ak chcel informácie a výcvik, ktorý som mu ponúkol. Mal by ťa tu, keby mohol, o tom nepochybujem. A nie je to tak, že by si s Hermionou zdieľali každý deň na čajom príbehy. Počas týchto mesiacov sme ju sotva videli. Tak sa prestaň ľutovať za to, že ťa z tohto vynechali. Teraz si v tom. Tak buď."
Hermiona videla, že Ron sa chystá protestovať, keby len kvôli faktu, že Draco prehovoril. Prerušila ho skôr než začal. "Dobre povedané. Si v tom alebo mimo?"
Ron sa na ňu pozrel so šokovaným výrazom. "Samozrejme, že idem do toho! Teraz neodídem, musíš byť šialená!"
Hermiona sa hodila Ronovi okolo krku a venovala mu dlhé, tuhé objatie. Očervenel, ale nakoniec je to objatie opätoval. Dracov vlak žiarlivosti začal rachotiť a musel si pripomínať, že toto už skúsila a nefungovalo to. Jednako ale jeho tak nikdy neobjala. A vlastne ani nikdy neobjíme, pomyslel si. Vzdychol si a pozrel sa vyčerpaný na Harryho.
Harry prikývol. "Máte nejaké ďalšie otázky?"
Ron a Hermiona sa od seba odtiahli. Hermiona so slzami v očiach. "Nie," zamrmlal.
"Nie," riekla Ginny
"Žiadne otázky?" spýtala sa ešte raz Hermiona. Nikto neprehovoril. "Dobre. Potom idem dokončiť ten elixír a až potom navariť večeru."
"Ja môžem navariť," veselo sa ponúkol Harry.
"Nie!" vykríkli súčasne Hermiona s Dracom. Pozreli sa na seba a museli sa rýchlo odvrátiť, aby sa nezasmiali.
Harry sa zamračil. "Fajn."
"Ja navarím," povedal potichu Draco a bez toho, že by sa na neho pozrela, Hermiona prikývla.
"Dohodnuté. Ron, môžeš si vziať moju izbu. Ja spávam radšej vonku. Ginny, hádam, že budeš s Harrym."
"Čože?" zajačal Ron, oči roztvorené.
"Sú manželmi, spomínaš si?" trpezlivo riekla Hermiona.
Ron sa zamračil. "Ach. Správne. Ako som mohol zabudnúť. Ty si tiež vydatá, Hermiona? Za toho chlapíka z kníhkupectva? Pobehujú tu nejaké decká? Ešte niečo mi chceš povedať?"
Hermiona sčervenela a mohla vycítiť na sebe Dracov pohľad. "Nie, Ron. Prestaň byť taký hlúpy. Zober si hore svoje veci. Moje sú prvé dvere naľavo."
ooo
Pri jedle boli väčšinou ticho. Po tom, čo sa všetci najedli, Harry upratal zo stola.
"Niekto dezert?" spýtala sa Hermiona. "Máme zmrzlinu."
Na to sa na ňu Ron uškrnul. "Orieškovú?"
"Prirodzene," riekla opätujúc mu úsmev.
Harry, Ron a Ginny si vybrali zmrzlinu, ale Draco odmietol.
Ospravedlnil sa od stola a šiel von na zadnú verandu. Konečne vydýchol úľavou, že je od ostatných preč. To napätie bolo skoro hmatateľné, a on nenávidel pripadať si tak nechránený a zraniteľný. Tiež vedel, že Ron a Ginny len čakajú na šancu byť s Harrym a Hermionou bez toho, aby bol nablízku; najpravdepodobnejšie, aby hovorili o ňom.
Zvažoval, že ich bude počúvať, pretože veľmi chcel vedieť, čo Harry a hlavne Hermiona o ňom povedia. Ale nedávno zistil, že nie je schopný už viacej načúvať ich rozhovorom bez pocitu... viny.
Draco sa usmial, pomysliac si, že sa Salazar Slizolin musí otáčať v jeho pomyselnom hrobe len pri púhej predstave, že jeden z jeho vlastných by sa cítil vinne pri odpočúvaní. Vzdychol si a posadil sa na Hermionine miesto a privolal si knihu.
ooo
Len čo Draco zavrel dvere, Ginny na ne vyslala Imperturbable Kúzlo (Kúzlo nevyrušiteľnosti ?).
"Takže, aký je?" spýtala sa vážne. "Je úplne neznesiteľný?"
"Nie, už nie. Spravidla jej príjemný. Nepovedal by si, Harry?"
Prikývol s plnými ústami.
Ginnine oči sa zrazu roztvorili. "On je on, však?"
"O čom hovoríš?" spýtala sa Hermiona. "Kto on?"
"ON! Ten chlapík s elixírmi!"
Ronove oči sa tiež zväčšili, ale zlobou. "Vedel som, že budem chcieť tomu blbcovi jednu vraziť."
"Áno, ale Ginny, Ron, spomínate si, čo som vám povedala? Že som sa v ňom mýlila?"
"Stále na teba jačal a rozplakal ťa," nahnevane povedal Ron.
"To je pravda," súhlasila Hermiona. "On... urobil to párkrát."
"Zabil tvojich rodičov!" riekla Ginny zdeseným šepotom, ako keby si na to len práve teraz spomenula.
Hermiona zatvorila tuho oči a párkrát sa zhlboka nadýchla. "Viem. To je - v poriadku. Odpustila som mu."
Ronovi klesla sánka. "To nemyslíš vážne."
"Myslím," riekla neústupne. "Zmenil sa."
"Áno, správne," zamrmlal Ron. "Ľudia ako on sa nemenia. Klamú."
"Hej," vážne riekol Harry. "Draco neklame."
"Ale... jednako! Ste si takí istí! Po tom všetkom, Hermiona. Urážal ťa a vravel o tebe tie najhoršie veci. A Harry, od začiatku ťa nenávidel a správal sa k tebe hrozne."
"Ron, je to ako povedala Ginny. Rokfort je dávno za nami. Zdá sa to ako celý život. Dni, keď najhoršou vecou, ktorú niekto urobil, bolo ostré slová alebo želatínové nohy. Teraz žijeme v svete, kde smrťožrúti zabíjajú deti. Je to riadny rozdiel od doťahovania sa na školskom dvore. Už sme... všetci vyrástli, všetci sme sa zmenili. Je naozaj také ťažké predstaviť si, že by sa on tiež mohol zmeniť?"
Ron sa na ňu uprene pozeral a videl kúsok jeho Hermiony, tej, ktorá sa tak neoblomne postavila za práva škriatkov a na obranu Snapa,, žiar v jej očiach - úplne a naprosté presvedčenie, ktoré rozsvietilo oheň v jej duši. Usmial sa. "Myslím, že nie, Hermiona. Ja – prepáč mi to."
Potiahla nosom na znak, že to uznáva. "Je to on, komu by si to mal povedať, Ron."
"Ani náhodou," riekol, teraz sa škeriac.
"Takže nám povedzte o vašom pláne," riekla Ginny po chvíli mlčania. Keď jej Hermiona venovala vďačný pohľad, Ginny sa usmiala.
Harry ich informoval, hovoriac im všetko o tom pláne od začiatku do konca.
"Tak si to ujasnime. Táto výprava, na ktorú sa chystáte, je o nájdení a zabití Voldemorta?" spýtala sa Ginny, keď skončil.
"Áno," odpovedal Harry.
"Až na to, že najprv musíte zabiť Luciusa Malfoya."
Harry pomaly prikývol.
"Snažila som získať informácie o zvratnom procese toho, ktorým bol vytvorený viteál," riekla Hermiona. "Ale vôbec som nemala žiaden úspech."
Harry sa na ňu nedôverčivo pozrel. "Snažila? Prečo?"
"Kvôli vám obom, naozaj. Chcem povedať, Lucius je jeho otec."
Harry sa zamračil. "Prečo kvôli mne? Myslím, že chápem, prečo by si to chcela urobiť kvôli nemu, ale prečo kvôli mne tiež?"
"Pretože vieš, odkedy nám bolo pätnásť, že budeš musieť nakoniec čeliť Voldemortovi, a možno ho zabiť. Zabil tvojich rodičov, zabil bezpočet ďalších, a je to najdiabolskejší čarodejník našich čias. Už si si zvykol na predstavu, že ho zabiješ, si na to pripravený. Zmieril si sa s tým ako s faktom, kvôli tomu, aby skončila jeho vláda zla a teroru."
"Lucius je niečo úplne nové. Iste, je tiež zlý, ale ty voči nemu nemáš osobnú pomstu ako voči Voldemortovi. On tiež veľmi jasne nie je Voldemort; je jeho nasledovník, niekto, kto má radosť z toho byť krutý a desivý, ale len pod plášťom čiernej masky a ochrany niekoho, kto je krutejší než on. Naozaj ho môžeš tak ľahko zabiť ako Voldemorta?"
Harry sa trochu pomrvil na mieste a stále sa mračil na prázdny pohár.
"Harry?" riekla Ginny, načiahnuc sa po jeho ruke. "Čo je?"
Pozrel sa na Hermionu. "Dúfal som, že o tom nebudem musieť premýšľať."
"Prepáč, Harry. Ale mňa to trápi."
"Mňa tiež," zavrčal. "Možno to môže urobiť Draco."
"Nie," rozhodne odvetila Hermiona.
"Prečo nie?" spýtal sa Ron. "Už to urobil toľkokrát, čo je ešte jeden ďalší?"
"Predovšetkým, je to jeho otec. Po druhé, už viacej nezabije. Po tretie, je to jeho otec, Ron. Ako by mohol niekto žiadať niekoho, aby zabil svojho vlastného otca?"
Ron si odfŕkol. "Nechápem prečo si robíme starosti s tým, čo si myslí on. A kto vraví, že už viacej nezabije, há?"
"Je to pravda," riekol Harry.
"A vy mu veríte?" spýtal sa Ron.
"Áno, veríme," vzdychol Harry. "Pozri, nám trvalo poriadne dlho, aby sme dospeli k tomu, aby sme mu verili. Hermione oveľa dlhšie ako mne. Takže nečakáme od teba, že mu budeš veriť len preto, že my povieme, že môžeš, alebo že by si mal. Len - prosím, nám dôveruj."
Ron si vzdychol. "Som nie, nie? Som, a verím vám, chlapci, ale toto je Malfoy. Pri Merlinovi, roky sme ho nenávideli."
"Áno, nenávideli, Ron," súhlasila Hermiona. "A teraz to už nie je pravda."
Ron pokrútil hlavou. "Toto mi zaberie nejaký čas."
"Tak mi povedz, Hermiona," riekol Harry, chcejúc sa vzdialiť od čím ďalej výbušnejšej témy Draca. "Čo si v tejto veci urobila? Nemal som poruchy, že si skúmala viteály."
Venovala mu unavený úsmev. "Odvtedy, čo som sa rozhodla, že Lucius je viteál, snažila som sa nájsť spôsob, ako zaútočiť len na samotný viteál a nie na jeho hostiteľa. Alebo z neho ten viteál vytiahnuť za účelom, aby si si to s ním takto vybavil. Ale nemala som žiadne šťastie. V celej ministerskej knižnici sú len dve knihy, ktoré spomínajú viteály, a vôbec nie sú poučné.
"Je to veľmi temná mágia, a bude chcieť v tejto veci Temné spisy. Dokonca Dumbledore o nich veľa nevedel. Takže snaha nájsť niekoho, kto nielen že nejaký vytvoril, alebo videl nejaký vytvoriť, ale tiež sa snažiť zvrátiť to kúzlo..." Pokrútila hlavou. "To by bolo v tej Najtemnejšej knihe, v najtmavšom rohu Najtemnejšej kúzelníckej knižnice."
"Nuž, tak to máte šťastie! Jeden z nich tu žije!" riekol Ron.
"On o nich nevie nič, Ron. Aspoň nie to, čo hľadám. Nemyslíš si, že keby počul, že je možné zvrátiť viteál, nebol by to hľadal? Ja som dokonca ani nezistila, čo za kúzlo tú vec vytvára."
"Stavím sa, že vie viac než vraví," povedala potichu Ginny.
Harry sa pozrel na Hermionu. "Pýtala si sa ho?"
"Nie, Harry, nepýtala! Ani neviem, či je taká vec možná, a nechcem spomínať ten nápad, bez toho, aby som sa nemala o čo oprieť."
"Aký nápad?" ozval sa Draco od dverí.
"Čo vieš o viteáloch, Malfoy?" spýtal sa vyčítavo Ron.
"Nie veľa. Prečo?" spýtal sa, pohnúc sa ďalej do izby.
Ron sa pozrel na Hermionu, ktorá bola chrbtom k Dracovi. "Hermionu napadlo, že by sa dal možno zvrátiť."
Draco naklonil hlavu nabok. "Vážne?"
Hermiona sa otočila, aby sa na neho pozrela. "Bol to len nápad, čo som mala. Nemala som žiadne šťastie."
"Netráp sa s tým," riekol Draco. "Dostane, čo si zaslúži."
Chcela protestovať, spýtať sa ako môže takú vec povedať o svojom otcovi, ale uvedomila si z výrazu jeho tváre, že nechce mať nič spoločné s takýmto rozhovorom.
"A čo ty?"
"Ron!"
Draco sa na neho tvrdo pozrel, nie celkom zlostne, ale ani nevinne. Ron nakoniec zaváhal. "Ja tiež, Weasley," povedal potichu. Ron sa pozrel na Harryho a Draco sa otočil k Hermione. "Grangerová, dnes večer bude pršať. Ale nie príliš silno."
Prikývla, a Draco prešiel cez kuchyňu nahor schodmi a začuli jeho dvere zatvoriť sa.
"Prečo ti povedal, že bude pršať?" spýtala sa Ginny, neschopná vymyslieť, čo iné povedať.
Hermiona si vzdychla. "Tak aby som vedela, že si mám dať clonu. Spávam vonku, spomínaš si?"
"Hermiona, môžeš mať svoju izbu," riekol Ron. "Nevadí mi spať na gauči."
"Ďakujem ti, ale nie. Naozaj spím rada vonku." Usmiala sa na svojich priateľov. "Ron, naozaj, naozaj som rada, že si tu. Hrozne si mi chýbal."
"Vy ste mi chýbali tiež," povedal s úsmevom, a Hermiona vedela, že myslel tiež Harryho.
Opätovala mu úsmev, potom sa usmiala na Harryho. "Je fajn, byť znova nami."
ooo
Poznámka na záver: Názov kapitoly je z piesne Dar Williams nazvanej "Priatelia". Myslela som, že sa hodí k tejto kapitole.