Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned the Sea - Kapitola dvadsaťdva

Ztrácím co miluji nejvíc
Věděl jsi že jsem byla ztracená než jsi mě našel?

Garbage "Šťastie"

Kapitola 22  Visím na nitkách z nejbledějšího stříbra

Hermiona pokračovala u Sv. Munga ďalšie dva týždne. David bol veľmi láskavý, a ku koncu mu už pomáhala diagnostikovať vážne stavy a spolupracovala s ním a ostatnými liečiteľ mori stanovení tej najlepšej liečby. Bolo to prospešné, ale dychtila po tom, aby už bol koniec. Stále mala dokončiť svoju úlohu pre Draca, ale bola príliš vyčerpaná, keď sa každý večer vracala na Útes.

V jej posledný deň ju David vytiahol von z nemocnice na obed, odmietajúc počúvať jej protesty. Zobral ju na najdrahšie miesto v Šikmej uličke a trval na tom, aby si dala čokoľvek chcela, vrátene dezertu. Hermiona si pripadala divne, pretože mu už povedala, že o vzťah nemá záujem, ale počas celého jedla bol naprosto profesionálny a vo výbere kariéry jej zaprial veľa šťastia.

Keď sa dostala na Útes, bola prekvapená, keď zistila, že sa Harry s Dracom skoršie vrátili z ich poslednej misie. Sedeli pri kuchynskom stole, hltali to, čo muselo byť všetkými zbytkami v dome. Všimla si, že vyzerali veľmi vyčerpaní.

"Hej," povedala, keď sa k nim posadila.

"Si doma zavčasu," riekol Harry s plnými ústami zemiakov.

Usmiala sa. "Áno. A skončila som u Sv. Munga. Nedokážem vypovedať, ako som tomu rada."

"Vážne?" spýtal sa Harry. "Myslel som, že sa ti to páči."

"Páčilo, ale je to vyčerpávajúce a nie je to to, čo som aj tak chcela naozaj robiť. Premýšľam, že si vezmem deň voľna, aby som si oddýchla." Vzdychla si.

"Ou, Grangerová," riekol Draco, keď siahol do hábitu a vytiahol prúžok pergamenu. "Nevadilo by ti zohnať nám v Šikmej uličke zopár vecí? Väčšinou prísady do elixírov, ale aj pár iných vecí."

Zobrala od neho lístok. "Nie, vôbec nie. A myslím, že zostanem na noc vo svojom byte. Už som tam nebola mesiace a rada by som si odtiaľ vyzdvihla niekoľko vecí. Hneď zajtra sa vrátim."

Draco sa zamračil. "Vo svojom byte? Je to bezpečné?"

"Samozrejme, že je," odvetila podráždene. "A je to len na jednu noc."

"Nuž... Predpokladám, že je všetko v poriadku," prevravel Draco.

Hermiona sa na neho nedôverčivo pozrela. "Tebe to nedochádza, však? Nežiadam tvoje dovolenie!"

Chladne si ju prehliadal. "To si uvedomujem, ale tiež môžem zaistiť, aby si nešla, ak sa rozhodnem."

"Takže takto?" spýtala sa, líca sčervenené od hnevu.

"Hej, hej," riekol Harry. "Hermiona, Draco. Práve sme sa vrátili a začína mi burácať hlava. Prosím, práve teraz na seba nejačte. Draco, Hermiona bude v poriadku. Hermiona, len sa snaží uistiť, že zostaneš v bezpečí."

Na to Draco sčervenal tiež a odmietal sa pozrieť buď na Harryho alebo Hermionu.

"Fajn," povedala Hermiona. "Idem si pobaliť pár vecí a potom odchádzam."

Draco nebol šťastný, že Hermiona bude preč celú noc a posťažoval sa Harrymu hneď, ako odišla. "Harry, ako si ju mohol len tak pustiť? Ako mám dodržať svoj sľub, keď ja nemôžem opustiť toto miesto alebo byť niekde videný?"

"Hermiona je veľké dievča, Draco. Bude v poriadku. Plus, je auror."

"Nie je nedotknuteľná," protestoval.

"Malfoy, prosím. Je to jedna noc. Čo sa môže stať?"

ooo

Hermiona šla rovno do Šikmej uličky a nakúpila veci, ktoré Draco požadoval. Účet u lekárnika bol prekvapivo vysoký a bola zvedavá, čo si to vlastne objednal. Potom šla do Predajne sov (cz: Veľkopredajne Mžourov) a kúpila potravu pre sovy.

Keď sa vrátila do svojho bytu, bol studený a tmavý a budil trochu hrôzu. Na všetkom ležala hrubá vrstva prachu. Hermiona bola veľmi unavená a okamžite začala zbierať niekoľko osobných vecí: obrázok jej, Rona a Harryho; jej obľúbené pyžamo; zopár kníh, čo jej chýbali; jej najlepšiu pleťovú vodu. Potom šla do postele, dokonca sa ani neobťažovala navliecť si pyžamo.

V neskorých nočných hodinách ju z hlbokého spánku niečo prebudilo. Oči sa jej rozleteli, srdce začalo o závod biť. Z nočného stolíka schmatla prútik a načúvajúc ležala na posteli, nechcela,  aby votrelec zistil, že je hore. Nakoniec začula, ako sa otvorili dvere.

Znelo to, ako keby vošiel do izby jeden človek, a ona sa bála, že ten človek začuje biť jej srdce cez jej hruď. Tá osoba prišla k posteli a posadila sa. Pohla sa, aby ho zasiahla, buď rukou alebo kúzlom, ale on ju schmatol za zápästie a zvalil späť na posteľ.

"Špinavá humusáčka," vyslovil dôverne známy hlas. Lucius Malfoy si dal dole smrťožrútsku masku a v hrôze roztvorila oči, keď ho zbadala. Uškrnul sa, ten majster tohto výrazu, a vyslal na Hermionu tlmiace a zväzujúce kúzlo. V mysli jej vírilo; ako?

Sklonil sa k nej, aby jej zašepkal do ucha. "Nerob si starosti, ty kus špiny. Nejdem ťa zabiť - určite nie dnes večer." Chytil do ruky jej tvár a prešiel prstom v rukavici obrys jej tváre, skoro láskyplne. "Úprimne," riekol Lucius s pohŕdaním, "nechápem, čo na tebe vidí." Potom ju udrel, najprv rukou, potom plnou silou svojho prútika.

ooo

Draco sa posadil na posteli, srdce mu bilo o závod a bol mokrý od potu. Hodil na seba tričko, schmatol plášť a prútik a prirútil sa k Harryho dverám, búchajúc na ne, aby ho zobudil.

"Harry, okamžite vstávaj. Hermiona má problémy." Harry sa k nemu pripojil za menej než minútu.

"Kde je?" spýtal sa, bežiac za Dracom dole schodmi.

"V jej byte," odvetil. Premiestnili sa, ale namiesto toho, aby prišli do jej obývačky, ako zamýšľali, zistili, že sa našli asi pätnásť blokov od miesta, kde bývala.

"Doboha," zaklial a rozbehol sa, keď sa zorientoval.

"Čo je?" fučal Harry, snažiac sa s ním udržať krok.

"Je to smrťožrút. Poďme."

"Ako to vieš?" spýtal sa Harry.

"Proste viem." Odbehol od Harryho, ktorý mal problém udržať s ním krok. V minútach prišli k Hermioninmu domu. Draco poznal kód, ako sa dostať dnu a zúrivo ho naťukal. Vybehol štyri poschodia, ani sa nezadychčal.

Otvoril dvere na Hermioninom byte, ako keby to robil tisíckrát a po rýchlom prieskume krajných izieb vbehol do jej spálne.

Hermiona ležala zviazaná na posteli s páskou prelepenou cez ústa, a Harry si pomyslel, že je čudné, že útočník použil pásku. Ale nezaoberal sa tým. Na tvári mala krv a nepozrela sa na nich, keď sa otvorili dvere.

Draco k nej pribehol a rozviazal jej ruky. "Grangerová," povedal, hlas a ruky sa mu triasli. "Preber sa."

Pomaly otvorila oči. Keď zbadala Draca, rozšírili sa a začala sa zvíjať, snažiac sa prehovoriť. Chytil okraj pásky a ona znehybnela.

"Prepáč," riekol, potom ju strhol.

Krátko vykríkla a zašepkala, "musíme odísť. Okamžite." Pokúsila sa postaviť, ale zakolísala sa. Draco ju podoprel.

"Čo je? Prečo?" spýtal sa Harry.

"Kde máš prútik?" položil jej Draco otázku.

"Ja - ja nie som si istá. Ale prosím, verte mi; musíme ihneď odísť."

"Nie bez tvojho prútika," protestoval Draco.

"Accio Hermionin prútik," povedal Harry a obaja, Draco aj Hermiona, sledovali ako mu jej prútik vletel spod toaletného stolíka do ruky. Hodil jej ho a ona ho chytila.

Pokúsili sa odmiestniť, ale zistili, že sa to nedá. "Dal sem zábrany," riekla Hermiona, pohýbajúc sa k dverám.

"Kto?" povedal Harry, keď ich Draco viedol k dverám.

Práve keď Draco položil ruku na kľučku, niekto rozrazil dvere. Harry, Draco a Hermiona náhle zastavili vo svojich pohyboch.

Do izby vošiel Lucius Malfoy a všetkých troch naraz odzbrojil. Pozrel sa zboku na Hermionu, potom na Harryho, potom na Draca.

"Ahoj, synu," uškrnul sa. "Teda, teda, teda. Musím povedať, že som prekvapený, že sa niekto tak rýchlo ukázal." Pozeral na Draca, keď toto hovoril. "Čakal som Pottera, ale Draco, som prekvapený, že ťa tu vidím. Hnusíš sa mi," riekol, z jeho hlasu sršala nenávisť.

"Vedel som, že Temný pán nespochybňuje tvoju neprítomnosť, takže som sa na ňu nepýtal ani ja. Ale zistiť, že si klesol tak hlboko. Môžem len veriť, že tvoja súčasná misia je nesmierne dôležitá, pretože tu Potter je v nej zahrnutý." Pozrel sa na Hermionu a uškrnul sa. "Proste nemôžem uveriť, že by si sa dobrovoľne prihlásil na takú špinavú prácu." Pozrel sa na Draca. "Ale na druhej strane, si jeho obľúbenec, takže ti najprv musel dať vybrať si úlohu." Vyslovil slovo ´obľúbenec´ s takým jedom, že Hermiona trochu ustúpila. "Ale je mimo môjho chápania, prečo by si vybral úlohu, ktorá zahŕňa - toto. Musí to byť neobyčajne odmenená úloha."

Celý čas Draco len sledoval svojho otca, odmietajúc dať najavo akúkoľvek emóciu. Keď prehovoril, bolo to jasné a lemované ľadom. "Kto si, že spochybňuješ úsudok Temného pána?" Napriek pokojnosti, s ktorou Draco hovoril, bol nahnevanejší viac než kedykoľvek predtým vo svojom živote.

Lucius sa uškrnul. "Určite mi neprináleží spochybňovať ho - ale ty si iná vec." Lucius mávol prútik a Harryho s Hermionou hodilo o stenu a magicky ich na nej zadržalo. "Poďme, synu, musíme sa porozprávať."

"Môj prútik. Okamžite," povedal Draco cez zaťaté zuby.

Lucius na neho zazrel, ale vyhovel mu. Hermiona bojovala so slzami, keď sledovala ako Lucius s Dracom opúšťajú izbu.

"Harry," zašepkala, keď sa dvere za dvojicou zavreli.

"Áno?"

"Si v poriadku?"

"Áno. A ty?"

Len prikývla. "Vedel - vedel si to? Úplne? Mal si podozrenie?"

"Hermiona, to nemôže byť to, čo si myslíš. Musí byť nejaké vysvetlenie pre to, čo sa práve stalo. Ja mu verím, spomínaš si?"

Hermiona sa na neho pozrela, obavy stále vyryté v jej očiach. "Naozaj?"

"Svojím životom," rozhodne odvetil.

ooo

Draco zatvoril dvere na Hermioninej izbe. Musel prevziať kontrolu nad situáciou a to rýchlo. "Čo tu robíš, otec?"

Lucius si chladne prehliadal svojho syna. "Temný pán chcel Potterovi poslať správu a pretože mal byť niekde na Ďalekom východe," Lucius venoval Draco pohľad preplnený nedôverou.  "Najlepší spôsob ako to urobiť bol ísť po jeho priateľke."

"Ako si sa dostal dnu?" spýtal sa Draco.

Lucius sa uškrnul. "Proste som sa premiestnil. Ja som si myslel, že sa o nej predpokladá, že je bystrá."

Draco sa v duchu preklial za to, že sa nedožadoval vedieť viacej o Hermioniných ochranných kúzlach na jej byte. "Ako si vedel, že je tu?"

"Nastavil som ochranu, takže kedykoľvek sa vrátila, upozornilo ma to. Ale to bolo pred mesiacmi." Lucius prešiel prstom po jednej z Hermioniných políc a pozrel sa naň s odporom. "Už som sa vzdal myšlienky, že sa niekedy vráti. Musela byť na nejakom mieste, ktorému dávala prednosť zostať tam. Alebo s niekým, s kým dávala prednosť zostať."

Draco zízal na svojho otca, neistý, čo sa snaží naznačiť. "Aký je ten odkaz pre Pottera?"

"Prečo si tu a nie vo Východnej Ázii ako verí Temný pán? Alebo je to privilegovaná informácia?" s úškrnom riekol Lucius.

"Určite to nie je tvoja vec."

"Temný pán ti verí, prečo neviem. Zdá sa mi, že tvoje činy hovoria iný príbeh než ten, ktorý tvrdíš ty. A dôležitejšie je, že Potter má byť v polovici cesty okolo sveta a ty ho máš prenasledovať. A takzvaného zradcu."

Draco ťažko prehltol, nešťastný, keď počul, že jeho pán prezradil jeho údajné plány ešte niekomu inému, o nič menej než jeho otcovi. "Ak o mne pochybuje môj pán, napraví svoju chybu - buď ma zabije alebo sa uistí o mojej lojalite, hoci o mne vôbec nemusí pochybovať. Ty nie si ten, kto sa má čo pýtať."

Lucius sa široko usmial. "Ach, to si myslíš? Ešte si nepočul? Temný pán má nového obľúbenca. Bol si príliš dlho preč, robil málo príliš dlho a jeden z jeho najvernejších bol povýšený."

"Aspoň že sa môžem byť istý, že to nie si ty," uškrnul sa Draco.

Lucius zavrčal a schmatol Draca za golier a zatriasol ním. "Spochybňuješ Temného pána? Tvrdíš, že vieš lepšie než on, keď robíš taký smelý predpoklad?"

Draco odtrhol ruku svojho otca a napäl sa v celej svojej výške. "Ak môj pán vybral teba, aby ma nahradil, potom viem, že prišiel o rozum."

Lucius zalapal po dychu a oči sa mu rozšírili. "Ako - sa - opovažuješ?"

"Povedal mi pri viac než jeden príležitosti, otec, že by ti nikdy nedal žiadnu právomoc. A pokiaľ ide o to moje nič nerobenie pre neho, uvidíme, čo budeš rozprávať, keď mu privediem Pottera. Musím získať Potterovu dôveru skôr než budem konať. Musím ho presvedčiť, aby si myslel, že som sa zmenil. Keď ho privediem, bude to monumentálna zrada a Temný pán si ma navždy zapamätá - a celý svet - za to, čo som urobil. A čím sa máš predviesť ty? Ničím," vyšplechol, zízajúc na otca.

Lucius mu ten pohľad opätoval, išlo ho rozhodiť. "Aspoň som tu, kde ma potrebuje."

"Aký je ten odkaz pre Pottera? A prečo ona a nie Weasley?" dožadoval sa Draco. Potreboval viac informácii o najnovších úmysloch Temného pána.

"Weasley," vyprskol Lucius, "je v podstate nepoužiteľný. Temný pán stále očkom sleduje tú humusáčku a Weasleyho. Humusáčka je oveľa zaujímavejšia. Weasley zostáva doma. Náš pán verí, že už viacej nie je zapletený v Potterových plánoch."

"Ale ona je?" zbledol Draco pri pomyslení, že Temný pán má niekoho, kto sleduje Hermionu. Nemohol ju sledovať príliš zblízka, inak by si ho všimol. Ale jednako; ak vedeli, kde býva, potom vedeli, kde pracuje.

"Ten odkaz je pre Pottera, nie pre teba. Keď tu skončíme, doručím ho. Nerob si s tým starosti." Draco vedel, že zámerom jeho otca je znevážiť ho a ukázať mu, že má prácu, ktorej Draco nie je účastníkom.

"Poskytol som jej zopár...  iných odkazov, keby si túžil po výhovorke precvičiť si svoje presvedčovacie schopnosti. A synu, naozaj som sa ťa nechcel dotknúť."

Len nad tou myšlienkou zovrela Dracovi krv. "A ako by si to vedel, otec? Myslel som si, že ľudia ako ona nie sú dovolení. To sa mi stále vravelo."

"Humusáčky majú svoje použitie," odpovedal zlomyseľne. "Je dobré spoznať, čo sú zač a využiť ich ako je treba."

Draco mohol sotva premýšľať. Zabil by svojho otca holými rukami, keby sa dotkol Hermiony.

Lucius sa zasmial vypočítavým smiechom. "Nemôžeš byť vážny, synu! Nahnevaný kvôli humusáčke? Čo to do teba vošlo? Iste si sa s ňou nespriatelil, aby si presvedčil Pottera. To nie je to, čo sa s nimi robí. Sú na používanie. Ale nerob si starosti; ušetril som ju pre teba. Nuž, väčšinu z nej. Musím priznať, nikdy by ma nenapadlo, že ťa tu stretnem." Lucius sa pohol k dverám. "Nechám nášho pána zistiť, že som ťa videl a že robíš svoju - prácu - dobre."

"Expeliarmus!" vykríkol Draco, prichytiac Luciusa, keď si nedával pozor. Prútik mu vyletel z ruky a jeho hodilo naprieč izbou. Draco bežal k miestu, kde dopadol jeho otec a schmatol ho za predok hábitu. "Nikdy, nikdy ju už znova tak nenazvi, ujasnil som to jasne?" zasyčal Draco cez zavreté zuby a pustil ho, cúvajúc, prútik namierený na jeho hruď.

Lucius sa pomaly postavil tvárou v tvár svojmu synovi. "Draco," povedal pokojne, vykročiac bližšie k nemu, diabolský lesk v očiach. Veľmi pokojne povedal, "chutí lahodne. Sladko a nevinne." Pohol sa bližšie. "Naozaj by si to mal skúsiť sám. Jedine, že mi tu nebudú pobehovať malí nečistokrvní, to nemôžem dovoliť. Ja som, napokon, stále tvoj otec."

Draco videl červene. Chcel zabiť svojho otca - zabil by kohokoľvek, kto by ublížil Hermione. Jeho prútik mieril presne na miesto, kde bolo Luciusove srdce. Ale nedokázal tie slová vysloviť.

Lucius sa zasmial, smiech plný nenávisti. "Mäkneš, synu? Čo sa deje? Už z teba tá humusáčka urobila slabého, mäkkého milovníka muklov?"

Dracova ruka sa v hneve triasla, ale keď zízal na svojho otca ponad špičku svojho prútika, pomyslel si na Hermionin dopis. Vravela, že dúfa, že už nikdy znova nezabije. Uvedomoval si, že je na križovatke - zabiť a skoncovať s týmto mužom, ktorého roky neznášal, mužom, ktorý ublížil Hermione - alebo ho nechať ísť. Nie, nemohol ho len tak nechať odísť. Ale vedel, že nechce znova zabiť. Vydýchol úľavou, keď si toto uvedomil.

"No tak! Na čo čakáš?" naliehal Lucius, arogantný a šialený lesk v jeho očiach.

"Stupefy!" (Ani hnúť! Mdloby na tebe!) Jeho otec padol v bezvedomí na zem.

Draco ho okamžite opustil a šiel pomôcť Harrymu a Hermione. Uvoľnil ich z kúzla, ktoré použil Lucius a šiel zahojiť Hermionine zranenia. Ale strhla sa pod jeho dotykom a potom sa na ňu pozrel. Pohľad, ktorý uvidel na jej tvári, bol príliš dôverne známy. Videl ho už na tvárach mnohých ľudí - strach. Nejaká malá časť jeho srdca, tá časť, čo sa začínala hojiť, čo začínala vidieť krásu tohto sveta, sa zlomila.

Spustil ruku. "Nepozeraj sa tak na mňa, Hermiona," povedal a otočil sa od nej. Hermiona videla tú bolesť v Dracových očiach skôr než vztýčil múr, aby ju zakryl.

"Čo si čakal, Draco?" spýtal sa Harry. Potom ústami naznačil, "ona nevie," ponad Hermioninu hlavu.

Draco Harrymu neodpovedal a pozrel sa na Hermionu. Potom sa zhlboka nadýchol a vrátil sa k dverám. "Môžete odísť kedykoľvek chcete. Za svojho otca sa ospravedlňujem. Musím to s ním ísť vybaviť." Potom opustil miestnosť a zatvoril za sebou dvere.

Jeho prvá emócia bola strnulá prázdnota. Nikdy si neuvedomil, ako veľmi dospel k tomu, že mu Hermiona verí, nech sa deje, čo sa deje, že mu bude veriť, presne tak ako on ju bude chrániť a starať sa o ňu nech sa deje, čo sa deje. Trpko sa zasmial. Podarilo sa mu poblázniť samého seba tým, že si myslel, že vôbec niekedy mal jej dôveru. Draco sa pozrel na zvalené telo svojho otca a pocítil naprostú beznádej. Jeho myseľ vírila myšlienkami o tom, čo by mal ďalej urobiť a o tom, čo sa stane s ich úsilím. Jednu vec vedel určite: nemohol sa – nikdy už nebude môcť - vrátiť k svojmu predchádzajúcemu životu. A bude musieť začať so snahou oslobodiť sa od neho. Ťažko si vzdychol a duševne sa zocelil na cestu pred ním – na osamotenú cestu.

ooo

Harry sa významne pozrel na Hermionu. "Kebyže pracuje pre Voldemorta, nebol by nás len tak pustil."

"Nie, máš pravdu, nepustil by nás. Ale ani sa nepokúsil brániť sa, ale zastať sa sám seba."

"Musí si myslieť, že by si ho nepočúvala; nezdalo sa, že by ho znepokojoval môj názor," povedal na rovinu Harry.

"Som si istá, že by som, Harry; dobre? Po všetkom, čím sme spolu preskákali?" Zamračila sa, trúc si zápästia, kde bola zviazaná, potom smutne pokrútila hlavou. "Jediná hrozná vec je, že to nemôžem povedať s istotou." Nemohla si byť istá, či by mu dala šancu prehovoriť, tým menej, aby to sám vysvetlil.

ooo

Draco zobral svojho otca domov, do domu, v ktorom vyrastal, zobral ho do jeho študovne a upravil jeho spomienky na stretnutie so svojím synom. Potom sedel hľadiac na muža, ktorý mu otrávil celý jeho život nenávisťou a temnotou. Túžba zabiť ho v ňom znova vzrástla, ale tentoraz ju bolo ľahšie odtlačiť, pretože už raz tomu nutkaniu odolal. Dúfal, že to bude čím ďalej ľahšie.

Posadil sa na gauč a bojoval so slzami. Hermiona mu nedôverovala, ani napriek tomu všetkému. Uverila jeho otcovi. Uverila jeho chabému pokusu poprieť, že by ho jeho syn zradil. Ten muž bol excentrický. Radšej by vymyslel príbeh, aby zabránil komukoľvek - dokonca aj sám sebe - zistiť, že Draco zradil Temného pána. Ale ona tomu uverila. Ale prečo to tak veľmi bolelo? On by ich nikdy nezradil, hlavne nie Hermionu. Nevedela to? Draco si buchol hlavu o stenu. Sedel v študovni svojho otca a desil sa návratu na Útes. Čo ak na ňu narazí? Nakoniec sa rozhodol, že musí odísť, inak riskoval, že ho uvidí jeho matka. Použil na svojho otca načasované kúzlo, aby ho prebral, potom odišiel cez okno a premiestnil sa len čo bol za protipremiestňovacou hranicou okolo svojho domu.

Dom bol tmavý. Draco šiel rovno do svojej izby a nahádzal veci do tašky. Trpko sa zasmial - jeho celý život sa teraz vojde do jednej tašky. Ale nedokázal odísť; nemal kam ísť.  Ťažko sa posadil na posteľ a vložil si hlavu do rúk. Musel premýšľať ku komu utiecť. Pôjde ku Grangerovcom. Chvíľu tam zostane a vymyslí nový plán. Ale čo Hermiona? Luciusa poslali po nej a keby on odišiel, bola by nechránená pred útokom.  Mal by jej to proste povedať? A potom ísť? Možno, ale to nevyrieši problém s ochranou. Nevedel, čo jej urobil jeho otec - striasol sa pri tej myšlienke - a rozhodol sa neopustiť ju nech sa deje, čo sa deje. Proste sa vráti k tomu, aby ju sledoval ztieňa.

Niekde behom uponáhľaných myšlienok a obáv Draco začul zaklopanie na dvere. Rýchlo vytiahol prútik.

"Malfoy? To som ja. Pusti ma dnu," ozval sa Hermionin hlas.

Dracove srdce uháňajúce o závod začalo chladnúť v jeho hrudi. Nechcel sa s ňou rozprávať, nechcel ju počuť, že jej je to ľúto, ale to je napokon život, on to prekoná a bude mať pekný život. Vedel, že to nemyslí vážne a že sa zastavila jedine preto, že tam bol. Možno si myslela, že mu aspoň dlhuje neúprimné zbohom.

Ale časť z neho, tá časť, ktorá sa zdráhavo otáčala ku Svetlu a tá časť z neho, ktorá sa o ňu nadovšetko úprimne zaujímala, chcela vedieť, či je v poriadku. A táto časť, akokoľvek bola teraz zranená, bola silnejšia než tá čierna časť. Bez slova otvoril dvere. Stála na prahu a vyzerala dokonale v poriadku. Krv a modriny už boli magicky odstránené a zdalo sa, že si dala kúpeľ.

"Malfoy, je mi to naozaj ľúto. Ja..."

Prerušil ju, pretože vedel, čo sa chystá povedať a bola to tá najposlednejšia vec, ktorú chcel počuť. Že odchádza. "Áno, áno. Je ti to ľúto. Nádhera. Chápem to. Nikdy sa nezmeníme," povedal odporne.

Zažmurkala na neho, prekvapená jeho výbuchom. "Čože?"

"Nechcela si povedať, že odchádzaš?" spýtal sa jedovato.

"Nie, naozaj neodchádzam," odvetila a znelo to, ako keby bola trochu nahnevaná. "Keby si polsekundy čušal a nechal ma dokončiť."

Ach. Nuž. Juj. Nepovedal nič, len sa na ňu pozrel.

"Je mi ľúto, že som ti hneď neverila. Proste to vyzerala ako veľmi pravdepodobný scenár, to musíš pochopiť. Keď sme sa s Harrym o tom porozprávali, došli mi, že som sa mýlila."

Znova tu bola, dokazovala mu, že sa mýli, ukazovala, ako silná v skutočnosti. A on sa cítil zle. Ale uľavilo sa mu, tak veľmi sa mu uľavilo.

"A určite neodchádzam." Otočila sa k odchodu.

"Grangerová, počkaj," povedal vľúdne. Hermiona sa otočila, ruky prekrížené. "Si v poriadku?" spýtal sa. Všimol si ako prešliapla nohami, potom zbadal slzy nahrnúť sa jej do očí. "Poď sem."

Váhala, aby naozaj vošla do jeho izby.

"Prosím." Ukázal vedľa svojej postele a vyčaroval pre ňu kreslo, aby sa posadila. Urobila tak, stále váhavo. "Čo ti urobil?" potichu sa spýtal, hoci sa ním prevalila čerstvá vlna hnevu.

Pozerala sa na ruky vo svojom lone a pokrútila hlavou.

"Hermiona, prosím." Skoro to znelo, ako keby prosil, ale bolo mu to jedno. Svojím spôsobom prosil.

Muselo jej to znieť ako pravdivé, pretože odpovedala. "O-on ma udrel."

"Čo ešte?" spýtal sa.

"Nazval ma hroznými menami. Použil Cruciatus."

Draco zatvoril oči, snažiac sa upokojiť svoj hnev.

"Ešte niečo iné?" Zízala na svoje ruky. "Hermiona?"

"N-nie. Nie - tamto, ak je to to, čo myslíš." Draco vydýchol, neuvedomiac si, že zadržal dych. "Ale povedal mi všetky veci, čo by urobil, keby som nebola také odporné zjavenie. Bol veľmi dôkladný,  ... a popisný." Striasla a objala sa rukami.

Dracove videnie znova sčervenelo. Bol vlastne rád, že tam jeho otec nie je; nebol si istý, či by sa tentoraz dokázal zastaviť, aby mu nevytrhol vnútornosti. Privolal so skrine deku a ovinul ju okolo jej ramien, šúchal jej ruky, aby ju zahrial.

"Je to všetko?" dostal zo seba. Prikývla, nechajúc pár sĺz uniknúť z jej mihalníc. Draco ju zobral do náručia a držal ju, kým plakala. Pošúchal ju po chrbte, vošiel rukami do vlasov a povedal jej, že to bude v poriadku, že Lucius je preč a už je nemôže znova ublížiť.

Keď to povedal, cítil, ako Hermiona stuhla a odtiahla sa od neho.

"Č-čo tým myslíš?" spýtala sa, vydesený výraz na tvári.

Zamračil sa. "Znova ti neublíži," odvetil, zmätenie naplnilo jeho hlas.

"Prečo?" Stále sa od neho odťahovala, ale on nechcel, aby ho opustila.

"Pretože mu to nedovolím. Nechcem, aby si niekedy opustila tento dom. Ja..." nedokončil tú vetu so slovami, že nikdy nedovolí, aby sa jej znova ublížilo, že tu bude vždy, aby ju chránil a udržal v bezpečí, pretože sa mu hodila okolo krku a divoko ho objala, čím prerušila jeho slová.

Draco bol zmätený, ale obozretne opätoval jej objatie.

Keď sa stiahla späť, usmievala sa cez slzy.

"Čo je?" spýtal sa.

"Nezabil si ho?"

"Nie."

"Ach, Draco, som taká rada."

Pokrútil hlavou, tá odpoveď vyjasnila jeho zmätok a súčasne ho urobila ešte mlhavejším. "Prečo? Ublížil ti. On by mohol..." zastavil sa; odmietal dovoliť si premýšľať o tom všetkom, čoho bol jeho otec schopný.

"Pretože. Znamená to, že si sa rozhodol správne."

"Sľúbil som ti, že už nezabijem."

Zamračila sa, zrejme sa snažila spomenúť si na taký sľub. Pokračoval, "na Vianoce. Potom, čo som dostal tvoj - list. Sľúbil som ti, že už nikdy znova nezabijem. A ani som svojmu otcovi neublížil, nemohol som." Hermiona na neho žiarila ako keby práve dostal najvyššie známky na svojich MLOKoch. "Nazval ma slabým," zamrmlal mračiac sa.

"Si všetko možné, len nie slabý, Draco, ver mi. Len ťa chcel ovplyvniť. Nedovoľ mu to."

Draco nepremýšľal o tom, čo urobil ďalej, proste to urobil. Jeho ruka jednala podľa svojej vlastnej vôle, pretože sa načiahla k jej tvári, jeho prsty nabrali svoj vlastný život, pretože jej jemne utreli slzy, a jediný, zradný prst zostal na jej líci.

Hermiona pocítila niečo silné, keď sa jej dotkol a bola si poriadne istá, že to nemalo nič spoločné so zvyčajným nárazom medzi nimi. Tento pocit vzišiel z čohosi naprosto iného.

Jej tvár bola len kúsok od jeho. Mohol cítiť jej vlasy, čerstvo umyté; voňali ako kvety v záhrade jeho rodičov. Mohol vidieť škvrnky zlata v jej očiach. Každé vlákno jeho bytia mu vravelo, kričalo, jačalo na neho, aby ju pobozkal a na sekundu sa skoro naklonil bližšie k nej. Ale potom zbadal zmätok v jej očiach. Samozrejme. Nebude chcieť ho pobozkať, bolo smiešne od neho, že na to vôbec pomyslel. Bola v nej malá časť, ktorá ho už dlhšie nepovažovala za odporného a on to skoro zničil.

Jeho rozum sa znova nakopol presne načas, aby mu zabránil urobiť niečo tak monumentálne hlúpe ako ju pobozkať. Dal preč ruku z jej tváre a váhavo sa odtiahol, odtŕhajúc svoj pohľad od jej.

Draco sa pozrel na svoje ruky, teraz odpočívajúce v jeho lone. "Je mi ľúto, že som tam nebol, aby som ťa ochránil."

Hermiona sa snažila prinútiť svoje srdce, aby nebilo tak silno. Skoro explodovala od dôvernej povahy ich kontaktu a mohla odprisahať, že ju chcel pobozkať. Čo ho zastavilo? Chcela vôbec, aby zastavil?

"Prečo?" spýtal sa, že ju jej hlas neprezradí.

"Je to moja chyba. Nemala si byť v nebezpečenstve. A myslím vážne, čo som povedal. A nechcem, aby si znova opustila tento dom."

Hermiona bola rada, že sa vrátili na známu pôdu. Mohla sa nahnevať pri jeho slovách a to bolo to, čo urobila. Pretože to bolo známe a ona vedela ako zareagovať.

"Malfoy, táto prílišná ochranniteľnosť sa už stáva smiešnou. Dokážem sa o seba postarať sama."

"Podľa všetkého nie," riekol, nahnevane. Hnev bol ľahký. A bolo ľahké nechať sa na ňu nahnevať. Obaja boli v hádaní takí zruční.

Vstala z postele a znova zaujala kreslo, založiac si podráždene ruky. "Áno, dokážem."

"Potom ako sa bol Lucius schopný dostať do tvojho bytu uprostred noci?"

"Neviem," vyprskla. "Mala som obvyklé bezpečnostné opatrenia, plus tie, ktoré nastavil Harry. Dokonca som ich nastavila tak, že len ty, Harry a ja sme sa mohli premiestniť dnu a von."

"Ako? Čo si použila?"

"Vlasy."

"Nič iné?" Pokrútila hlavou. "Nuž, zjavne cez to môj otec prešiel. Mala si použiť aspoň dve veci, aby si selektovala premiestňovacie kúzla, možno tri."

"Nenadávaj mi, Malfoy. Beriem to."

"Zostávaš tu."

"Ani náhodou."

Dracove oči nebezpečne žiarili, ale ona zaťala čeľusť a zízala na neho. "Toto je môj dom," riekol zuby zovreté. "Ideme podľa mojich pravidiel."

"K tomu som sa nikdy nezaviazala. Mám pre teba urobiť svoju úlohu! Ako ju môžem asi tak urobiť, keď trčím tu?"  K tomu nemal čo poevdať, tak len na ňu prižmúril oči. "Môžem sa premiestniť priamo na ministerstvo a späť. A do práce."

"Nie. A skončíš s tou prácou."

Hermiona bola teraz naozaj nahnevaná. "Ja NESKONČÍM so svojou prácou. Je to jediná vec, ktorá ma udržuje pri zdravom rozume. Kto si vôbec myslíš, že si?"

Draco sa postavil, snažiac sa ju zastrašiť. "Toto je môj plán, môj život. Nenechám ťa zruinovať všetko, pre čo som  pracoval tým, že sa necháš zraniť alebo zabiť."

Tiež sa postavila a pretože nebola taká vysoká ako on, pozrela sa nahor do jeho rozvírených šedých očí. "A čo môj život? Čaká sa odo mňa, že sa ho vzdám kvôli tebe?"

Spôsob, akým povedala ´tebe´, zasiahol Draca a on si uvedomil, že v žiadnom prípade by mu nedovolila ho pobozkať, v žiadnom prípade by sa tou predstavou nebavila, v žiadnom prípade by ho nechcela vo svojom živote, keď toto všetko raz skončí. Bolo vrchovato jasné, že časť z nej ho stále nenávidela. Dobre. Nechá ju. Stále odmietal dať jej tú moc, aby ona zničila jeho život.

Dvakrát zaťukal prstom na jej hlavu. "Ťuk, ťuk, Grangerová. Je to tvoj život, na ktorý tu myslím." Stále na neho zízala. Vzdychol si a ustúpil. "Môžeš stále chodiť na ministerstvo, ale tá práca musí skončiť. Vezmi Weasleya so sebou, keď tam pôjdeš." Tvárila sa, že bude protestovať, ale on povedal, "to je definitívne, Grangerová," hlasom, ktorý vravel áno, v skutočnosti, bolo a nebude žiadna iná diskusia. Potom sa posadil na posteľ, zdvihol knihu a predstieral, že číta.

"Fajn," nahnevane povedala. "Ty dokážeš byť taký ohromujúci blbec, Malfoy." Vyrútila sa z jeho izby a zatreskla za sebou dvere.

Draco odložil knihu a prešiel si rukou cez vlasy. Nahneval ju, pretože to chcel. Ale jeho srdce stále búšilo pri pomyslení, ako ju bozkáva, bez ohľadu na to, ako veľmi sa to snažil ignorovať.

Takto to bolo lepšie. Vedel ako si od nej udržať odstup, ako ju odtlačiť a ako sa s ňou hádať. Ale nemal tušenia ako ju k sebe pripustiť a či to vôbec chce. Časť z neho kričala, aby ju videl, aby ju vzal na vedomie. Hermiona mala pravdu, bol osamelý. Ale odmietal dovoliť jej dostať sa k nemu blízko, pretože vedel, že môže skončiť len s tým, že jej ublíži - to bolo jediné, čo vedel. Bolo to nevyhnuteľné. Nevedel ako milovať a ona si zaslúžila byť plne naplnená láskou, byť úplne a večne zbožňovaná.  A on si nemyslel, že to v sebe mal.

ooo

Hermiona našla Harryho v prijímacej izbe. "Vrrr!" zavrešťala, keď sa zvalila do kresla.

Harry sa na ňu pozrel. "OK, Hermiona?"

"Nie. Ten - ten arogantné, sprosté, sebecké, odporné prasa!"

Harry sa usmial, pobavený. "Čo urobil tentoraz?"

"Mal tú drzosť mi povedať, že nemám dovolené opustiť tento dom."

Harry sa prikrčil pri predstave snahy povedať Hermione, že nemá niečo dovolené urobiť. Ale Draco bol stále nažive, takže to napokon bolo možné. "Prečo?" spýtal sa.

Prevrátila oči. "Predpokladám, že kvôli tomu, čo sa stalo. Zdá sa, že si myslí, že sa o seba nedokážem postarať." Zastala, mračiac sa ešte viac. "Hovorí, že tiež musím skončiť so svojou prácou. Prisahám, myslí si, že je taký dôležitý, že mi môže prikazovať ako malému decku. Kŕmi svoje ego."

"Hermiona, toto budeš nenávidieť počuť, ale ja s ním súhlasím." Pozrela sa na neho, prekvapená. "Tvoje bezpečnosť je pre mňa veľmi dôležitá, Hermiona."

"Moja bezpečnosť," uškrnula sa. "To vôbec nie je o tom. On len potrebuje cítiť moc nad niekým, pretože nemá svojich smrťožrútskych kamošov, aby im ďalej prikazoval."

Harry si vzdychol, obávajúc sa povedať to, čo povedať chcel. Ach, dobre, rozhodol sa, potrebuje to počuť. "Hermiona, viem, že si rozrušená a Malfoy asi neurobil nič, aby to zlepšil, asi ťa len podpichoval. Ale napadlo ťa niekedy, že by toto mohol  robiť kvôli tomu, že mu na tebe záleží?"

Hermiona onemela. Malfoy? Záležať? Na nej? Vedela, že bol ochraniteľský a že ju často kontroloval, ale aby mu naozaj na nej záležalo? Chystala sa povedať, že si nemyslí, že je Malfoy schopný takých vecí, keď si spomenula na tú dvojicu z Nového Zélandu. Jasne mu na nich záležalo. A stále tam bol ten malý vtáčik, ktorý jej šeptal do ucha, že už je úplne iný človek.

Malé, "nie," bolo jediné, čo zvládla. Sedela mlčky, premýšľajúc o tom, čo sa stalo na poschodí. Skoro ju pobozkal, tým si teraz bola istá. Ale prečo by to robil? Bolo možné, že mu na nej tak veľmi záležalo? Iste nie. Bolo to len tou chvíľou, ktorá ho musela zmiasť. A ju. Utešoval ju a ona bola rada, že nezabil svojho otca. A stále dookola si to opakovala, ale nič sa nevyjasnilo. Bola tam tá skutočnosť, že jej srdce stále bilo ako o závod pri pomyslení ako blízko bol. Pri pomyslení, že by ju bol možno pobozkal. A pomaly si priznala, že časť z nej chcela, aby ju pobozkal. To nebolo dobre.

"Harry?" povedala po desiatich minútach mlčanlivého dohadovania sa. "Môžem sa ťa niečo opýtať?"

Odložil noviny a venoval jej plnú pozornosť. "Iste."

"Je úplne choré cítiť niečo k mužovi, ktorý ti zabil rodičov?"

Harry sa len sťažka zdržal, aby sa zaškeril ako blázon. Namiesto toho sa zamračil. "Ty niečo cítiš k Malfoyovi? Chlapíkovi, ktorého si práve nazvala odporným prasaťom?"

Hermiona sa postavil a začala sa prechádzať. "Neviem!" riekla frustrovane.

"Povedz mi, čo ťa k tomu priviedlo," povedal Harry.

"Nuž, práve teraz. On-on sa ma dotkol a nebolo to ako po iné razy. Myslím, cítila som ten nával energie, ale to sa stalo len pri kontakte. Cítila som -  ty vieš. Ako sa cítiš, keď máš štrnásť a chlapec, do ktorého si zamilovaná, sa na teba usmeje."

"Ach, a tvoje vnútornosti sa skrútia."

"A urobia premet. A myslíš, že ti srdce vyskočí pokožkou, pretože tak silne bije." Hermiona zastala, potom sa s napätým výrazom pozrela na Harryho. "Ja som chcela, aby ma pobozkal, Harry!"

"A?" odvetil Harry.

"A?" zopakovala. "Čo myslíš tým ´a´?! Zabil mojich rodičov!"

"Viem, Hermiona, toto sme si už všetko prešli. A myslel som, že si mu odpustila."

"Odpustila. A stále odpúšťam. Ja len - nedokážem zabudnúť. To, ako vyzerali, keď som ich našla." Hlas sa jej zlomil. "Ako mi každý deň chýbajú," povedala, nechajúc padať slzy. "Ako zakaždým, keď sa na neho pozriem, myslím na nich. Čo ak to nikdy neodíde? Nemôžem byť taká hlúpa, aby som sa do neho zamilovala, však nie?"

Harry prešiel k nej a pritiahol si ju k sebe, nechajúc ju vypustiť tie slzy. Rýchlo sa upokojila a venovala mu uslzený úsmev. Posadili sa na gauč.

"Hermiona, nieže ma budeš nenávidieť za to, čo poviem, ale v skutočnosti si nemyslím, že je to taká zlá vec."

Zamračila sa. "Čo?"

"Ty a Malfoy. Draco, myslím."

Jej oči sa roztvorili. "Harry, to nemôžeš myslieť vážne!"

Nechcel prezradiť priveľa zo svojich dohadov, nechcel jej dať falošnú nádej, pretože Malfoy dokonca odmietal baviť sa o tejto veci. Ale Harry vedel, že existovalo niečo, čo mal Malfoy a ani on ani Ron jej to nemohli dať. "Myslím, Hermiona. Práve teraz ti nemôžem povedať prečo. Dúfam, že raz."

Nič nepovedala, neschopná pozrieť sa na svojho priateľa.

"Takže ťa pobozkal?" nakoniec sa spýtal Harry.

"Nie!" odvetila, znejúc nešťastnejšia kvôli tomu než zamýšľala.

Harry sa uškrnul. "Možno nabudúce."

"Harry Potter, som z teba šokovaná!"

Pokrčil plecami. "Hej, je mi to ľúto, ale to je to, čo si myslím. A ak k nemu začínaš niečo cítiť... potom nie som tak ďaleko ako tvrdíš ty."

"Ja - ty si -  ale - vrrr!" V záchvate frustrácie vybehla Hermiona z izby von.

Harry si nemohol pomôcť, aby na ňu neceril zuby. Mohla byť taká tvrdohlavá; dúfal, že nenechá ďalšiu šancu s Malfoyom prepásť, ak nejaká príde.