Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned The Sea - Kapitola sedemnásť.

He says, "You're much too nice for me to believe"She says, "Oh, you think I think this is fun?"

~ The Nields, "The Art of the Gun"  

Kapitola 17 - Čoskoro

O päť dní neskôr sedela Hermiona vonku na verande, zapisujúc si do zápisníka. Nad sebou začula hluk a pozrela nahor, aby zbadala pestrofarebného vtáka pristáť v okne na druhom poschodí. Dívala sa ako Malfoy otvoril okno, aby toho vtáka vpustil. Čarodejnícky svet zvyčajne používal na svoju poštu sovy, ale občas sa používali aj iní vtáci. Hermiona si spomenula, že jej Harry vravel, že Sirius raz použil nejakého exotického vtáka.

Hermiona nikdy predtým takého vtáka na Útese nevidela a okamžite bola súčasne zvedavá a súčasne podozrievavá. Zaváhala chvíľu predtým než položila zošit vedľa kresla a bežala dnu, aby konfrontovala Malfoya.

"Prekliaty vták," povedal, keď si cucal prst, kam ho ten vták ďobol. Odviazal z jeho nohy list a chvatom ho otvoril.

Drahý Draco,

Ďakujeme ti za tvoje najnovšie správy. Začínali sme si robiť obavy, keď prešiel týždeň bez toho, aby sme od teba mali čo i len slovíčko. Radi počujeme, že ti dal Harry požehnanie ohľadne našej dcéry, akokoľvek vášnivo to bolo spomenuté. Prosím, neber to na ľahkú váhu; ty zo všetkých ľudí by si mal vedieť, ako veľa pre ňu Harry znamená.

Sme dokonale zásobení, ale Steve sa dožaduje knihy s názvom, "Electrical Wirind for Dummies".  Inštalácia elektriny pre blbcov). Dá sa nájsť v najväčších mukelských kníhkupectvách. Mali by ju mať u Waterstonovcov. Akonáhle ju dočíta, som si istá, že bude pýtať elektrické vybavenie. Nerob si starosti, pošleme ti podrobný zoznam toho, čo potrebujeme.

Nedokáže dostatočne vyjadriť ako sme vďační, že vieme, že je o Hermionu postarané. Môžeme v noci dobre spať, keď vieme, že je v dobrých rukách.

Tešíme sa, že ťa uvidíme na Vianoce

My

Draco napísal rýchlu odpoveď, prisľúbil, že tú knihu pošle tak skoro ako bude možné, potom priviazal list na nohu toho vtáka a poslal ho preč. Opustil izbu, aby na prízemí zohnal obed a našiel Hermionu stáť na vrchu schodov, ruky prekrížené, spýtavo na neho pozerajúc.

"Čo je to tentoraz?" spýtal sa.

"Čo to bolo za vtáka?"

"Tukan, myslím," riekol a začal schádzať dole schodmi.

"Odkiaľ bol?" spýtala sa, nepohnúc sa ani nezmeniac tempo.

"Čo sú toto za otázky? Nemusím ti odpovedať."

"Píšeš si s tými ľuďmi? Z Nového Zélandu?"

"Áno, nie že by to bola tvoja vec."

"Sú muklovia."

Trefa. "No a?" povedal, ako keby si písal s muklami každý deň a každý o tom vedel.

"Tak prečo používaš vtáka na to, aby si si písal s muklami? A okrem toho som si myslela, že nenávidíš muklov."

"Láskavo nič nepredpokladaj. Ako som predtým povedal, je toho veľa, čo o mne nevieš. Napríklad, rád by som šiel dole a naobedoval sa. A okrem toho mi stojíš v ceste." Jemne ju odstrčil, opatrne, aby sa nedotkol jej pokožky a zišiel dole schodmi.

"Z tohto sa tak ľahko nevyvlečieš," povedala, nasledujúc za ním.

Draco prevrátil oči, ale pokračoval do kuchyne, nehovoriac s ňou. Hermiona stála a sledovala ako si pripravuje sendvič. Posadil sa a začal jesť, a ona sa posadila za stôl tvárou k nemu.

Keď bol v polovici svojho sendviča, Hermiona frustrovane povedala, "dobre, vyhral si. Šťastný? Teraz mi to prosím povedz."

Dokončil prežúvanie. "Nie."

"Prosím?"

"Nie."

"Prosím?"

"Prečo?"

"Som zvedavá."

"Smola."

"Prosím."

"Nie. A žiadne množstvo prosím ma nepresvedčí, aby som ti to povedal. Môžem v pokoji dojesť svoj obed?" Vychutnával si, keď sa hašterili, pretože teraz to nebolo plné nenávisti. Väčšinou boli plné dobrej zábavy, aspoň pre neho. Keď sa s ňou teraz rozprával, jeho slová a odseknutia nemali uštipačné či tvrdé ostrie, ktoré kedysi mávali. Obvykle opustil ich vzájomný stret v lepšej nálade než mal predtým.

"Nie," povedala, prekrížiac si ruky.

Zatvoril oči, tajne sa vyžíval, že ju tak rozhneval. "Poviem ti toto. Príď ma o dvadsať rokov navštíviť na môj ostrov, prines čokoládovú tortu, tentoraz dve čerešničky za to, že som to skrátil o desať rokov, a potom ti to poviem." Znova si odhryzol a pokračoval v jej ignorovaní.

Po niekoľkých minútach zanariekala, pretože si uvedomila, že od neho sa odpovede nedočká. "Vŕŕ!" zajačala. "Kvôli tebe sa mi chce kričať!"

Nevinne sa na ňu pozrel. "Kvôli mne? Prečo, Grangerová?" Potom si odhryzol ďalší kúsok.

Hermiona vstala od stola a nahnevaná sa vrátila von.

ooo

Po nedeľňajšom rozhovore s Harrym Draco strávil sledovaním Hermiony celý týždeň, pokiaľ išlo o jej pracovné návyky. Všimol si, že trávi absurdné množstvo času v práci, potom príde domov a obyčajne až do polnoci pracuje. Na druhý deň urobila presne to isté. On s Harry ani zďaleka nepracovali tak usilovne ako ona, napriek tomu, že ich práca bola oveľa fyzicky vyčerpávajúca.

Ten večer pri večeri sa Draco pustil do témy o Hermione opúšťajúcej jej prácu.

"Grangerová. Ako ide práca?"

Pozrela sa na neho zvedavo. "Čo tým myslíš?"

"Mám na mysli, ako si vedieš so svojou pracovnou náplňou?"

"Ach. Hm, fajn. Myslím."

"A aká je výkonnosť úlohy, pre ktorú si tu?"

"Trochu sa spomalila," priznala, odložiac vidličku. "Prečo?"

"Myslím, že by si mala opustiť ministerstvo."

Zamračila sa. "Naozaj?"

"Áno. Myslím, že by si sa mala sústrediť na úlohu so smrťožrútmi. Čas pre ukončenie našich aktivít sa črtá dokonca bližšie."

"Ale je to práca, ktorá mi pomáha získať tie informácie, ktoré potrebujem, aby som pracovala na svojej rodine. Ako zostanem v obraze s tým, čo sa deje?"

Harry prehovoril. "Dokončila si prechádzanie smrťožrútskymi zložkami, takže by nemalo byť toho veľa, čo z úradu potrebuješ. Zvyšok je rozhodnutie o tom, do ktorej skupiny ich zaradiť."

"Pravda, predpokladám, že je to v poriadku. Ale bolo príjemné mať tie zložky tak ľahko dostupné. Veci sa menia a po celý čas dostávame ďalšie informácie."

"Ako  to ide s tými skupinami?" spýtal sa Draco.

"Pomaly, hlavne preto, že moja práca aurora je taká náročná. Sotva som s tým začala. Mám tri hlavné skupiny a začala som s tými ľahkými. Vlastne s tvojou rodinou."

Draco nadvihol obočie a mierne naklonil hlavu. "Ach, hovor, Grangerová."

Usmiala sa. "Nuž, pozrime sa na to. Tvoj otec bude v skupine, čo sa vzdá, Bellatrix, Rodolphus a Rabastan budú bojovať, tvoju matku predvedú k výsluchu, ale prepustia ju a Ted a Andromeda Tonksonoví nemajú byť zahrnutí."

Hermione neušiel ten výraz, ktorý prešiel Dracovými črtami, keď popisovala výsledok pre Narcissu; tváril sa vďačne a bola tam jemnosť, ktorú nikdy predtým nevidela. Nútilo to jej vnútornosti skrútiť sa a hoci chcela, nedokázala od neho odtrhnúť oči.

"A čo ja?" povedal Draco, stále sa na ňu pozerajúc s tou jemnosťou.

"Ty si stále v neznámej skupine," povedala potichu.

Tá jemnosť zmizla, prelomiac to kúzlo a Draco sa na ňu uškrnul. "Ja som uprchlík, samozrejme."

Hermiona rýchlo od neho odvrátila zrak a povedala, "napriek úplnej milosti?"

"Tropický raj na mňa čaká."

"Ale s úplnou milosťou budeš voľný, aby si sa prechádzal, kde len chceš, šiel kamkoľvek chceš."

"A každý jeden človek, ktorého stretnem, odo mňa utečie, prejde na druhú stranu ulice, ukryje predo mnou svoje deti. Zdvorilý úsmev, keď v skutočnosti sa trasú strachom, a strach ja dokážem vycítiť. Nie, to nie je život pre mňa."

"Ak urobíš viac, ak pomôžeš ľuďom, urobíš niečo pre ostatných, ukážeš mi, že si..."

"Čo?" uškrnul sa. "Iný? Zmenený? Myslíš, že som sa zmenil?" spýtal sa, jeho hlas skoro kričal.

"Ja- ja neviem. Občas áno," povedala placho.

Zažmurkal udivený. "Naozaj?" Prikývla. "Blázon," povedal horko, civiac do jej očí, či si ho trúfne vyprovokovať.

Hermionine oči sa naplnili slzami a utiekla od stola.

"Prečo si toto povedal, Malfoy?" povedal nahnevane Harry. "Ty sa zmenil."

"Možno som iný, ale ťažko som to, čo by si ty považoval za úplnú nápravu, nesúhlasíš?" spýtal sa Draco. "A nechcem, aby si ona myslela niečo iné?"

"Prečo nie? Čomu by to ublížilo? Bojíš sa, že sa ti dostane pod kožu? Bojíš sa, že by mohla niečo pre teba znamenať?"

Draco zavrčal. "Nezačínaj znova s týmto, Potter."

"Áno, znova s týmto, Malfoy."

"Nie, Potter," povedal potichu. Možno to bolo kvôli tomu, že bol unavený, ale nemal energiu popierať Harryho obvinenia. "Som si dobre vedomý tvojho názoru na túto vec a nepotrebujem to znova počuť. Neviem, čo sa v našej práci stane alebo ako to skončí a nechcem, aby sa pripútala a potom sa niečo stalo."

"Alebo aby si sa pripútal ty."

Opäť, Draco na neho len zazrel.

"Ako som povedal predtým, si len vystrašený."

"Nie. Postarám sa o ňu, ako som sľúbil."

"A si vystrašený."

Draco bol z tohto rozhovoru unavený a koniec koncov Harry mal pravdu.

"Možno trochu."

ooo

Hermiona ukončila svoju prácu v pondelok, ako bolo navrhnuté, ale neinformovala o tom Harryho ani Malfoya. Z ministerstva šla priamo do Čarodejníckej literatúry pre malých a veľkých (cz: Krucánky a Kaňoury), požiadala o miesto a okamžite ju prijali. Začína tento štvrtok, čo znamenalo, že má pár dní voľna. Po tom rozhovore, keď ju Malfoy nazval bláznom, sa mu Hermiona vyhýbala. Sama sebe nadávala, že dovolila, aby ju to dostalo; vedela, že je iný, ale nemala dovoliť, aby ju trápilo to, čo povedal.

Tak či tak bol mimo v tom, čo povedal; on to bude musieť urobiť správne. A rovnako ako ju trápilo priznať to, stále tam bol kúsoček dotknutia, ktorý ju tiež otravoval.

Po tom, čo opustila Čarodejnícku literatúru, išla pozrieť Rona a Ginny do Brlohu. Čas, ktorý strávila so svojimi priateľmi, bol drahocenný a Ron ju prinútil smiať sa. Veľa. Vojna postupovala veľmi pomaly a mnoho ľudí využívalo výhodu relatívneho mieru na to, aby trávili čas robením normálnych vecí ako nakupovanie či hranie metlobalu.

K Hermioninmu prekvapeniu sa Ron dal dokopy s nejakým dievčaťom. Metlobal a nákupy bola jedna vec, ale začať si s romantickým vzťahom uprostred vojny jej pripadalo absurdné.

"Ron, je vojna. Ty si v nej! Celá tvoja rodina je v nej zapojená. Každú sekundu sa môžeš ocitnúť obkolesený smrťožrútmi, prútiky namierené na teba, žiadna nádej. Prečo chceš mať nejaký vzťah?"

"Hermiona, nemali by sme prestať žiť len preto, že je vojna," riekol Ron, keď pre svoju matku miesil cesto vo veľkej mise. Hermiona miešala usušené prímesy v druhej, a Ginny miešala tekuté zložky. "Keby sme prestali... potom už oni vyhrali! Temná strana chce, aby sme sa báli, pretože keby sme sa báli, sme napoly porazení. A oni to vedia. Sú majstri v strachu. Musíme zostať žiť, vieš? Kvôli ničomu sa nevzdávať. Oni chcú zničiť lásku a nádej. Nedovoľ im to, Hermiona." Zastal a uprene sa na ňu zadíval. "Hovorím, že ak ťa obchádza láska, schmatni a drž sa jej. Kto vie, vieš? Mohla by ťa zachrániť."

Zachichotala sa. "Odkedy si sa stal takým múdrym?"

Usmial sa. "Ty si mi to povedala pred dvoma rokmi, spomínaš si? Aspoň približne. Pravdepodobne som to trochu poplietol."

Hermiona sa snažila spomenúť si, aké to bolo veriť tomu, čo Ron povedal, ale to bolo predtým, než jej zabili rodičov. Odvtedy pre ňu už nič nebolo rovnaké. Myslieť na jej rodičov nútilo jej srdce bolestivo sa krútiť. "Z tej doby si nepamätám veľa, Ron. Teraz mi to znie idealisticky."

"Nuž, je to pravda. Každý deň, keď sa prebudím, mám pocit, že je niečo, prečo stojí za to vstať a tým je vidieť ju ešte jeden ďalší deň. Mohol by som odraziť desiatich smrťožrútov, keby to znamenalo ďalšiu hodinu s ňou."

"Luna."

"Áno."

Hermiona si pomyslela, ako zručný bol Draco v boji, ale nebola si istá, či niekto, dokonca aj on, by mohol odraziť desiatich smrťožrútov. Ale možno, len možno, keby mal človek dostatočnú motiváciu, mohol by. Náhle Ginny opustila miestnosť, aby pohľadala Molly, trochu sa usmievajúc a pohmkávajúc si.

"Vieš, Hermiona," povedal Ron popod nos. "Myslím, že sa niečo deje s Ginny."

"Čo tým myslíš?" zašepkala Hermiona.

"Každé ráno, čo ju zbadám, tvári sa tak, že sa ja cítim. Ako keď existuje niekto, kvôli ktorému vstáva. Nepovedala ti niečo?"

"Nie, vôbec nie."

Zamračil sa. "Hah. Nuž, stále si myslím, že tam niečo je."

"Spýtal si sa jej na to?"

"Áno!" riekol, trochu príliš nadšene, pretože poslal kus cesta letom cez kuchyňu. Hermiona sa zasmiala.

"A?" spýtala sa, už skončila so svojou úlohou.

"Len pokrčila plecami a povedala, že nemá tušenia, o čom hovorím."

"Možno má malé tajomstvo, ale nechce sa s ním podeliť. Myslím, že do v najlepšom poriadku. Nechajme jej tajomstvo jej."

"Ty máš nejakú tajnú lásku, Hermiona?" spýtal sa Ron, záblesk v očiach.

"Ja? Veľmi zábavné, Ronald."

"Som vážny. Niekedy sa tiež tak tváriš, ale nie po celú dobu. Ako dnes ráno, videl som to, keď si prvý raz zišla dole na raňajky. A v iný deň, keď si si čítala pri ohni."

Hermiona sa nepáčilo pomyslenie, že sa v jej živote dialo niečo, čo postačovalo, aby nosila taký pohľad. Draco bol - Draco. Vždy medzi nimi bude neprekonateľná zátoka, dokonca aj keby ona nechcela, aby tam bola. Ale práve teraz tú zátoku chcela. Potrebovala tú zátoku. Stále pracovala na tom, aby mu odpustila a mala s tým dosť starosti bez toho, aby k nim pridávala ďalšie.

ooo

V stredu večer sa vrátila na Útes, aby zostala na noc a pripravila sa do práce. Dúfala, že vojde nepovšimnutá, ale Harry bol dnu v obývačke a prezeral si nejaké noviny. Vzhliadol nahor, keď vošla.

"Ahoj, ty tam. Kde si bola? Mal - my sme si robili starosti."

"Bola som v Brlohu. V pondelok som odišla z ministerstva, ako ste povedali, a našla si prácu v Čarodejníckej literatúre. Začínam zajtra."

"To je skvelé, Hermiona! Som rád, že konečne budeš niekde, kde chceš naozaj byť."

Posadila sa na zem pred ním. "Harry?"

"Hmmm?"

"Čo je prvá vec, čo ťa napadne, keď sa ráno zobudíš?"

"Ginny."

Usmiala sa.

"Prečo?" spýtal sa.

"Ron povedal niečo, čo som povedala ja. O láske a o boji za lásku."

Harry ju chvíľu zvažoval. "Myslím, že si na to spomínam. Bolo to predtým než tvoji rodičia..."

"Áno, to bolo," povedala, smutne sa usmiala. "Vtedy som tomu asi verila."

"Už viacej neveríš?"

Bez premýšľania sa pozrela na schody. "Neviem. Súhlasím, že by sme mali bojovať a že láska je niečo, za čo stojí bojovať. Ron tiež povedala, že by som mala lásku schmatnúť, keď ide okolo. Čo vy dvaja kuchtíte? Znel ako ty pred pár týždňami, keď mi si mi vravel, že mám byť veciam otvorená."

"Ron je veľmi bystrý muž."

Hermiona sa zasmiala. "Čo je trochu prekvapujúce. Vždy bol dosť bystrý, ale nikdy sa nezdal, že by priveľmi skúmal svoje pocity. Myslím, že ho to zranenie zmenilo. Je teraz iný. Je to stále Ron, ale zdá sa... Neviem... nejako starší. Ako keby nás niekde na ceste predbehol."

"Sme práve teraz v dvoch odlišných svetoch. On čaká na kraji, stále je schopný trochu žiť. Ty a ja sme už v strede. Tak akosi. Budeme - či ja budem, aspoň. Dáva to zmysel?"

"Áno. Dáva."

"Naša perspektíva je odlišná. Je pochopiteľné, že sa zdá iný."

"Viem, myslím, že mi len dnes došlo, že tu naozaj nie je a že ani nemá byť."

Sedeli mlčky niekoľko minút; potom Harry povedal, "Hermiona, čo je prvá vec, na ktorú myslíš, keď sa ráno zobudíš?"

Zamyslela sa. "Úprimne?" zasmiala sa. "Myslím na to, aké je príjemné byť v teple. Bez ohľadu na to, budím sa v teple, celá schúlená pod..." prestala hovoriť, vydesená tým, čo skoro povedala - jeho plášťom. Harry na ňu nadvihol obočie.

"Schúlená pod čím?" spýtal sa nevinne.

"Ni-ničím," riekla. "Idem do postele."

Harry sa usmial. Veď ona na to čoskoro príde.

ooo

Poznámka autora: V tejto kapitole som vzdala hold D&D (hiding in shadows) a Pánovi prsteňov (with the nine).

PP: Ten úryvok na začiatku je príliš dvojzmyselný. Tu je celý text:

Funny how this begins

Holding court over a bottle of gin

He says, "You don't know what it's like to be me"

She says, "No, don't talk to me like I'm dumb"

He says, "Shut up shut up shut up shut up shut up

You don't understand the art of the gun"

He broke his fingers when he hit the wall

She got a towel and put in ice from the refrigerator

He says, "You're much too nice for me to believe"

She says, "Oh, you think I think this is fun?"

He says, "Leave me alone leave me alone

You can't understand the art of the gun"

She says, "Nothing's shot except our love"

She says, "Oh, you think I think you have won

The art of the gun"