Preklady fanfiction Harryho Pottera

We Learned The Sea - Kapitola šestnásť

Táto stratená loď má cenu len vzácnej spomienky

Myslím na posádku, väčšinu prvých práporčíkov

Pre všetkých sme spoznali more

Dar Williams

Kapitola 16 - Každá rodina je prípad pre psychiatra

Hermiona sa usmievala, keď sa prebudila, tvár jej hladil ten chladný novembrový vietor. Milovala prebúdzať sa na verande a až doteraz neprešla ani jedna noc bez toho, aby ju Draco neskontroloval, keď zaspala vonku. Dokonca aj minulú noc, keď čakala vo svojej izbe, až kým neuvidí zhasnúť jeho svetlá. A predsa tu vo veľkej hojdačke pohodlne odpočívala pod jeho teplým plášťom.

Vzdychla si a posadila sa, privinula si ten plášť tuhšie k sebe, aby zadržala studený vzduch. Hermiona si dovolila stroho sa pousmiať nad Dracovým ´ahoj´ zo včerajšieho večera. Ale vedela, že tá krehká nálada dlho nepotrvá. Bolo jej jasné, že sa veľmi usiluje udržať si od nej odstup a nevedela prečo, ale ani nebola pripravená sa tým zaťažovať.

Hermione nepadlo, že ten muž, ktorý v to ráno vyvolal jej úsmev na tvári, je mužom, ktorý zabil jej rodičov. Zdalo sa, že uvedomenie si toho udieralo na ňu v tie najčudnejšie okamihy, zvyčajne ráno, keď nebola úplne hore, ale už viacej nespala, akoby tá pravda bola vtedy jasnejšie, skôr než sa stali iné veci, ktoré ju zakalili. Draco Malfoy zabil jej rodičov. A bolo to ako zneuctenie ich pamiatky usmievať sa nad ním. Takže sa prestala usmievať.

Dokonca napriek tomu, že bol víkend, Hermiona šla do práce. Mala dokončiť pár projektov,  a nechcela byť nikým ručená, aby sa mohla venovať Malfoyovej úlohe, ako si to zvykla nazývať. Práve sa usadila za stolom na ten dlhý, pokojný deň, keď začula, ako sa dvere na ústredí aurorov otvorili. Vzhliadla nahor a prekvapene si všimla Seamusa a dvoch ďalších aurorov, ale vedela, že nikto z nich nemal naplánovanú prácu na tento víkend.

Robili poriadny hluk, keď sa rozprávali úsečnými tónmi a pobehovali po pracovni. V tej chvíli Hermionina zvedavosť premohla jej túžbu po pracovitosti a prešla k Seamusovmu stolu, kde si zhromažďoval zložky.

"Čo sa deje?" spýtala sa.

Nadskočil, také silné bolo jeho sústredenie. "Prekvapila si ma, Hermiona! Čo tu robíš?"

"Pracujem. A prepáč, že som ťa vyplašila."

"V pohode." Vzdychol si a zamračil sa.  "Priviedli sme Andromedu Tonksovú."

Hermiona nadvihla obočie. "Naozaj?"

Seamus jej venoval pohľad, ktorý jasne hovoril, že nie je šťastný. "Taylor, poznáš ho? Šéfuje Oddeleniu väzňov. Nuž, chcel niečo urobiť. Dopočul sa, že navštevuje Malfoyov dom a myslí si, že bude dobrým zdrojom informácií."

"Ach, to je hrozné. Takže, urobila vlastne niečo, čo by stálo za zatknutie?"

Seamus sa zamračil. "Samozrejme, že nie. Je taká žiarivo čistá ako ty."

"Aký dôvod uvádzajú pre jej zadržanie?"

"Spolčovanie sa. Ale v skutočnosti od nej chcú, aby nám dala informácie na Narcissu, pretože ona tam chodí jedine, keď je Lucius preč. To je dôvod, prečo ma cez víkend povolali. Musím ísť, Hermiona. Prepáč. Budú ju tu držať, až kým ju nevypočujú."

"Potom čo?" spýtala sa Hermiona, začínala byť nahnevaná na postupy ministerstva.

Pokrčil plecami. "Závisí na tom, ako dobre spolupracuje? V najlepšom prepustenie, v najhoršom Azbakan."

"Bez ohľadu na to veľmi pochybujem, že by zapredala svoju sestru. Ani naozaj neverím, že by bola zapletená v niečom podlom, tým menej temnom."

"Úprimne, neviem. Andromeda Tonksová bola vždy v málo rizikovej skupine, ale je ocejchovaná kvôli jej rodinným väzbám (PP: ja viem, české slovo, označkovaná?). Naozaj musím ísť, hoci by som bol šťastný, keby som ti o tom všetkom mohol povedať cez obed, ak ťa to zaujíma."

"Nemôžem sa pridať?" spýtala sa Hermiona, pokus dostať ju von jej neušiel.

"Ach. Uf, iste. Potom poďme." Rýchlo kráčali do vypočúvacej miestnosti. Taylor čakal na Seamusa vonku.

"Finnigan. Vieš, čo chceme," povedal hrubo, ignorujúc Hermionu.

"A čo ak nemá žiadne informácie?"

"Má niečo, čo môžeme použiť. Len mi niečo zožeň."

Seamus ponuro prikývol a otvoril Hermione dvere, aby vošla pred ním. Bola trochu vzrušená. Sotva niečo počula o tomto členovi Blackovej rodiny, ktorý sa vzbúril proti tradičným čistokrvným pravidlám. Ešte sa nevideli, ale Hermiona už tú ženu rešpektovala.

Andromeda Tonksová sedela za stolom v čistočiernych šatách, ruky prekrížené a trocha sa uškŕňala. Vlasy mala jasne červená a po plecia, oči mala zelené ako Narcissa. Ten sklon k jasne červeným vlasom muselo byť niečo, čo Tonksová získala po svojej matke. Pozrela na nich a prevrátila oči.

Seamus to ignoroval a posadil sa na druhú stranu stola. "Andromeda Tonksová. Volám sa Seamus Finnigan a toto je Hermiona Grangerová." Andromedin pohľad preskočil k Hermione a napriamila obočie, zrejme zvedavá, ale nič nepovedala. "Viete, prečo ste tu, pani Tonksová?"

"Isteže viem," odpovedala s istotou.

Seamus očividne túto odpoveď neočakával. "A prečo je tomu tak?"

Pokrčila plecami. "Pretože ministerstvo nemá v poslednej dobe žiadne dobré správy a tipujem, že ja som ľahký cieľ. Chcete tu mať niekoho, aby ste mohli povedať, že niečo robíte."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa neusmiala, jej obdiv vzrástol.

"Erm... nie celkom," riekol Seamus, neschopný pozerať sa Andromede do očí, keď to vravel.

"Viem, čo chcete odo mňa - niečo na moju sestru. Nuž, nemám, čo povedať. Ale uveríte mi? Nie. Necháte ma ísť? Nie. Takže si vzájomne neplytvajme časom, čo poviete?"

"Pani Tonksová. Nemusí to byť takto. Jediné, čo chceme, je niečo; môže to byť dokonca nedôležité."

Andromeda len pokračovala v zízaní na Seamusa.

"Ospravedlňte nás," povedala Hermiona, postaviac sa. Seamus ju bez slova nasledoval na chodbu. "Seamus, nechaj skúsiť mňa."

Zamračil sa. "Myslíš, že ty ju môžeš presvedčiť, aby hovorila?"

Hermiona pokrčila plecami. "Nemôže ublížiť skúsiť to, a tebe sa nič získať nepodarí."

Seamus si vzdychol a prikývol.

Hermiona šla do tej miestnosti sama.

"Oficiálne prehlasujem," povedala, posadiac sa. "Nesledujú nás." Andromeda nijako nereagovala. "Čokoľvek mi poviete, je na mojom zvážení, či to posuniem ďalej."

"Prečo mi je vaše meno také povedomé?"

"Sú dva možné dôvody. Som priateľkou Harryho Pottera a vašej dcéry."

Vtedy sa Andromeda usmiala. "Ako sa má?"

"V poslednej dobe som ju nevidela, ale pred pár mesiacmi si viedla veľmi dobre. Smiem vás volať Andromeda?" Staršia žena zaváhala, potom prikývla. "A prosím, volajte ma Hermiona. Andromeda, náhodou s vami súhlasím v tom, prečo ste tu. Myslím, že ministerstvo je zúfalé po niečom pozitívnom, čo by ohlásilo. To je smutné bohužiaľ, nemyslím si, že sa odtiaľto dostanete bez toho, aby ste im niečo dali."

Andromedin pohľad ju prevŕtaval a Hermiona mala pocit, ako keby sa snažila čítať v jej mozgu. "Pracujete tu, Hermiona?"

"Áno, pracujem."

"Považujem za nezvyklé, že s takou ľahkosťou hovoríte proti svojmu zamestnávateľovi."

"Nie vždy sme si padli do noty s taktikami ministerstva a oni si tento fakt uvedomujú. Táto práca je prostriedkom k cieľu."

"Voldemort."

"Áno," bola Hermionina odpoveď.

"Niet čo povedať," riekla Andromeda obzerajúc sa po miestnosti.

"Chápem, v akom ste zložitom postavení. Narcissa je vaša sestra a som si istá, že vás s ňou spájajú silné putá lojality, napriek vašej minulosti. Tiež veľmi pochybujem, že vaše návštevy u nej majú niečo do činenia s Voldemortom."

Andromeda zažmurkala, keď Hermiona vyslovila sestrine meno. "Nikdy som počas dvadsiatich piatich rokov nikoho nepočula vysloviť jej meno bez toho, aby ho sprevádzalo opovrhnutie alebo nenávisť. Až doteraz."

Hermiona si nebola istá, čo si má myslieť o tej poznámke, tak zostala ticho.

Andromeda pokračovala. "Nevidela som Narcissu od narodenia jej syna. Moja rodina ma dlho popierala, ale ja som ju zúfalo chcela vidieť pri takej významnej udalosti. Jeden večer som vkĺzla do jej domu, keď som vedela, že Lucius je zamestnaný niečím iným. Plakala, keď ma videla, ale sotva ku mne prehovorila. Bella tam bola tiež a prinútila ma odísť. Bola som tam menej než päť minút."

"Pred pár mesiacmi som od nej obdržala sovu, viac-menej so srdečným pozvaním na čaj. Ale vedela som, že moja sestra by ma jednoducho nepozvala na čaj; niečo bolo drasticky zle a ona niečo potrebovala. Rozhodovala som sa, či ísť, ale moja túžba vidieť ju nakoniec premohla moje pochybnosti. Bola v dosť strašnom stave, keď konečne odložila tú dokonalú malfoyovskú fasádu.“

„Bála sa o svojho syna, o Draca. Poznáte ho, nie je pravda?"

"Áno. Chodili sme spolu do školy." Hermiona sa nemohla zbaviť pocitu, že napriek tomu, že ona bola tá, čo kladie otázky, Andromeda je tá, čo získava informácie.

"Zrejme nikto nevie, kde je, dokonca ani Lucius. A jediné, čo jej vraví, je, že Draco pracuje pre ich Pána, že je v poriadku a aby sa neznepokojovala. Ale Cissa si robí starosti a neverí Luciusovi."

"Takže ste šli navštíviť svoju sestru a ona vám povedala, že je rozrušená kvôli synovi."

"Áno. Niekoľkokrát som sa vrátila a jediné, čo sme robili, bolo, že sme si dali čaj. Nikdy som sa nedostala ďalej než do prednej izby. Narcissa je veľmi inteligentná čarodejnica, hoci to málokto vie. Predpokladala, že sa v istom bode toto môže stať a chcela mi spôsobiť tak málo problémov, ako je možné, vzhľadom na riziko, ktoré som na seba zakaždým vzala, keď som ju navštívila - nielen od ministerstva, ale aj od Belly. Keby to zistila, nedopadlo by to dobre."

"Počas posledných mesiacov ste boli na čaji u Narcissy niekoľkokrát. O čom ste sa rozprávali?"

"Bezpochyby ste si vedomá, dokonca ako nezasvätenec, toho dokonalého obrazu, ktorý sa od nej vyžaduje reprezentovať. Má pocit, že v mojej prítomnosti môže skutočne trúchliť a robiť si starosti. Lucius by jej nikdy nedovolil plakať, dokonca ani nad ich synom. Ale so mnou plakať môže a je to v poriadku. Volá ma vtedy, keď sa potrebuje vyplakať. To je všetko, prisahám. Nerozprávali sme sa o ničom Temnom, ani o Dracovom spojení s tým. Jediné, o čom rozprávala, bolo ako jej chýba, a robí si kvôli nemu starosti."

Skôr než sa Hermiona zastavila, aby premýšľala, povedala, "nebola som si vedomá, že sa Narcissa tak veľmi zaujíma o svojho syna."

Andromeda sa tvárila prekvapene. "Vážne? A čo vo vás vzbudilo ten dojem?"

Hermiona sa vo vnútri zvíjala, nie tak celkom istá ako sa z tohto dostane. Malfoy spomenul svoju matku len povrchne, a veľmi odmietavo, ako keby mu nestála za to, aby o nej premýšľal. "Len... to, čo som sa dozvedela o Malfoyovi v škole," povedala, prosiac samu seba, aby nedala najavo ten nepokoj.

"Priatelili ste sa s Dracom?"

"Ach, vôbec nie. V skutočnosti sme sa navzájom nenávideli."

"Zaujímavé." Adromeda zastala a nadvihla obočie. "Nuž, Hermiona, už sme skončili?"

S povzdychom úľavy Hermiona povedala, "áno, myslím, že áno. Poviem im, že nemáte žiadne cenné informácie."

"Hermiona, nemyslíte si, že je irónia, že mňa môžu zatvoriť za spolčovanie sa s mojou sestrou, manželkou známeho smrťožrúta, ale nezatvoria ju?"

Hermiona sa zamračila. "To určite nedáva zmysel."

"Nie, nedáva. Ďakujem vám, a ak uvidíte Nymphadoru (cz: Nymfadoru), povedzte jej, že ju pozdravujem a že mi čoskoro musí priviesť ukázať môjho vnuka."

"Poviem," riekla Hermiona s úsmevom. "A ďakujem vám, že ste sa so mnou porozprávali."

Andromeda kráľovsky prikývla, všetka tá čistokrvná výchova zrejmá v každom jej pohybe.

ooo

Keď bol skoro čas na večeru, Draco opustil výbežok, kde občas premýšľal, resp. bol sám s morom a vrátil sa do domu.  Hľadal buď Harryho alebo Hermionu a našiel prvého z nich v prijímacej izbe. Prehľadával dom, aby našiel tú posledne spomenutú, ale nemal úspech.

"Kde je Grangerová?" spýtal sa, keď sa k Harrymu pripojil v prijímacej izbe.

Harry vzhliadol. "Myslím, že stále v práci."

"Je preč celý deň."

"Viem."

"Myslím, že je čas, aby Hermiona odišla z ministerstva," riekol Draco tónom neodvolateľnosti.

Harry odložil knihu a pozrel sa skepticky na Draca. "Ach?"

"Myslím, že tam trávi priveľa času. Mohla by pre nás urobiť viac práce, keby nemusela robiť naozajstnú prácu."

"Nemyslím si, že s tebou bude súhlasiť," riekol Harry.

"To ma netrápi. Rozhodol som to s tým najlepším úmyslom."

"Nemohlo by mať toto niečo spoločné s istým írskym chlapíkom, ktorý ju má rád?" spýtal sa Harry, nepozerajúc sa na neho.

Draco zaťal čeľusť a zízal na Harryho. "Absolútne nie," zavrčal cez zaťaté zuby. "Všimol som si, že sa zvýšilo jej vyťaženie v práci a jej pátranie pre mňa ustúpilo."

"A to je všetko," povedal neveriacky Harry. Draco mohol počuť smiech v jeho hlase.

"Áno, Potter. Koniec diskusie."

"Kľud. Možno by si mal počkať, kým jej niečo povieš. Daj jej trochu času, aby vytriedila svoje pracovné veci. Mohla to byť len rušná doba, ktorá sa čoskoro zvoľní."

"Možno," odvetil Draco. Nevadilo mu dať jej viac času, hlavne ak to pomohlo zbaviť Harryho smiešnych myšlienok.

Draco sa chystal odísť, keď Harry povedal, "robíš to každú noc, však?"

"Čo robím?" spýtal sa Draco.

"Kontroluješ ju."

Draco pocítil, ako v ňom rastie panika. Jeho činy sa nemali odhaľovať v rozhovore - nie teraz, vôbec nikdy. Udržal navonok svoj pokoj napriek tej neovládateľnej uletenej reakcii a len pokrčil plecami. "Áno, keď spí vonku." Harry prikývol s veľmi samoľúbym výrazom na tvári. "Bacha, Potter. Proste som si zvykol vonku ju kontrolovať. Som trochu ochranársky."

"Hm, hm," odvetil Harry, stále samoľúbo.

Draco bol teraz trochu nahnevaný. Hlavne sa bál, že Harry do toho začne rýpať. Nebolo o čom hovoriť, a Draco sa potreboval uistiť, že si je Harry tohto faktu vedomý.

"Potter, vieš o všetkom z toho. Teraz sklapni skôr než povieš niečo, čo budeš ľutovať."

Harry sa postavil a priblížil sa k Dracovi, ktorý stále stál. Harry bol mierne vyšší než Draco a hoci vedel, že sa ho Draco nikdy nebude báť, pokúsil sa čo najlepšie tváriť sa zastrašujúco.

"Draco, Hermiona nepotrebuje ďalšieho brata."

Veľmi opatrne Draco povedal, "čo tým myslíš?"

"Má mňa a Rona a my sme bratia, ktorí jej stačia. Potrebuje viac než to."

Draco si nemohol byť istý, ale hrozne veľmi to znelo, ako keby mu Harry vravel, aby bol pre Hermionu viac. Prečo by také niečo Harry navrhoval bolo mimo jeho chápania. Avšak, napriek jeho mozgu, ktorý mu vravel, že Harry trepe nezmysly, Dracove srdce začalo byť o trochu rýchlejšie.

Ešte stále sa udržujúc v pokoji Draco nadvihol obočie a povedal, "nie som si istý, či ťa sledujem."

"Zachránila ťa, správne? Jej prítomnosť, napriek tomu že vlastne nebola v tvojom živote, zachránila ťa." Draco pomaly prikývol. "Nuž, ona tiež potrebuje zachrániť."

"A ty vravíš to, čo si myslím, že vravíš?" Harry sa na neho zamyslene a uprene chvíľu pozeral, čím nútil Draca cítiť sa dokonca horšie než pokojnejšie.

Nakoniec sa Harryho tvár uvoľnila do širokého úsmevu a povedal, "pozri, musím to povedať, pretože by som to povedal hocikomu inému, kto by prejavil záujem o Hermionu."

Draco začal protestovať, ale Harry ho nenechal.

"Nám, to jest Ronovi a mne, na nej veľmi záleží. Viac než skoro komkoľvek inom. A chceme ju vidieť šťastnú. Zaslúži si šťastie. Nie bolesť. Dobre?"

Draco sa mračil na Harryho a nijako neodpovedal.

"Takže vravím to, čo si myslíš, že vravím. Vyjasnili sme si to?" spýtal sa Harry.

"Nie je nič, čo by sa malo vyjasňovať."

Harry prevrátil očami. "Potom len pre istotu. Možno príde niekedy čas, keď si to budeme musieť vyjasniť. Proste chcem počuť ťa to povedať."

Veľmi pomaly Draco odpovedal, "tebe... to nevadí. Predstava mňa a..." Musel zastať, aby sa nadýchol; nemohol jedným dychom povedať to, čo sa chystal povedať, bolo to príliš. "Jej."

Harry sa na neho pozeral bez výrazu, ale Draco vycítil, že je súčasne oboje: znepokojený a uvoľnený. "Poznám ťa. Viem o čom je toto všetko. Myslím, že ju potrebuješ a nevadí mi to, ale tiež s veľkou pravdepodobnosťou urobíš niečo monumentálne hlúpe. A ublížiš jej."

Draco sa zaškeril, ale prestal skôr než niečo povedal. Harry mal pravdu, pravdepodobne by urobil niečo hlúpe. KEBY. A keby bolo poriadne veľké slovo napriek tomu ako malo vyzeralo na stránke knihy či ako krátko znelo. "Nemáš s tým problém," zopakoval, stále neschopný plne zobrať Harryho za slovo.

Harry si vzdychol. "A myslím, že ak toto naozaj chceš, naozaj ju chceš urobiť časťou svojho života, že by si to mohol urobiť lepšie než ktokoľvek, koho poznám. Možno lepšie než ktokoľvek vôbec."

Draco sa niekoľkokrát zhlboka nadýchol, keď sa uprene pozeral na Harryho. "Ja... oceňujem tvoju zrejmú... vieru vo mňa, akokoľvek je mylná, ale nemusíš sa obťažovať."

Otočil sa, aby odišiel z izby, ale na neho zavolal, aby zostal, potom sa presunul, aby sa postavil pár stôp od Draca, stretnúc sa s jeho očami. "Ale... musel som toto povedať. Potreboval som ti to povedať. Oficiálne. Potrebujem vedieť, len pre istotu, že som mnou súhlasíš. že vieš, že si zaslúži byť šťastná."

Znova Draco prehľadával Harryho oči, len aby našiel úprimný záujem. S ťažkým povzdychom sa Draco odvrátil a prešiel si rukou cez vlasy.

"Áno, súhlasím s tebou," povedal ťažkopádne. "Ale Potter, nič sa nikdy nestane, takže ťa uisťujem, že si...  absurdný a ustarostený bezdôvodne."

"Vieš," povedal Harry s melancholickým úsmevom, "myslím, že si len rovnako vystrašený ako je ona."

"Nie," povedal rozhodne Draco, vzdorovito. "Ja nie som vystrašený, hlavne nie z Hermiony. Len nie som hlúpy. Bolo by to... hlúpe. Ja- ja nemôžem. Dobre? Potrebujem, aby si to pochopil. Nie som celkom človek, ktorý si musíš myslieť, že som, keď naznačuješ - či dokonca povzbudzuješ - toto. Nikdy nebudem a úplne súhlasím s tým, že si zaslúži viac. Len náhodou je to viac, než čoho som schopný ja." Draco nečakal na odpoveď, ale odkráčal z domu, jeho myšlienky nepokojné a víriace a jeho hlad úplne zabudnutý.

ooo

Hermiona sa vrátila na Útes neskoro v noci, unavená a hladná. Šla do kuchyne a pripravila si rýchly sendvič, zamýšľajúc ho zjesť a potom ísť do postele. Bola v polovici, keď sa Draco vrátil do domu.

Vošiel do kuchyne a zbadal ju sedieť pri stole. Zamračil sa, jeho emócie boli stále zmätené z jeho predchádzajúceho rozhovoru s Harrym.

Pozrela nahor a venovala mu úsmev, ktorý len zhoršil jeho náladu.

"Prišla si hrozne neskoro," povedal s toľkou zlovoľnosťou ako mohol.

"Veci boli - príliš rušné - dnes," prosto povedala.

"Ach," odvetil a chystal sa opustiť kuchyňu.

"Dnes zavreli tvoju tetu," povedala Hermiona, keď už skoro prešiel cez miestnosť.

Draco zastal a otočil sa k nej. "Ktorú?"

"Andromedu."

Zamračil sa. "Prečo?"

"Pretože trávila čas s tvojou matkou."

Draco sa posadil stratený v myšlienkach. "Máš predstavu z čoho ju podozrievajú?"

Hermiona potriasla hlavou a dovolila trochu hnevu dostať sa do jej hlasu. "Chcú len vidieť výsledky a ona náhodou bola ľahko prístupná. Neurobila nič zlé."

Bol prekvapený jej náhlou zmenou tónu. "Vyzeráš rozrušená."

Okamžite bol sendvič zabudnutý. "Ministerstvo v poslednej dobe nebolo úspešné, takže dovlečú Stana Shunpike (cz: Stana Silničku) a zatvoria niekoho, kto je úplne nevinný! Pripusťme, že sa vídala s tvojou matkou, ktorá je jej sestra. To nie je absolútne žiaden zločin! A po rozhovore s ňou ju chcú stále zadržať, pretože im nepovedala nič, čo by mohli použiť. Ale ona nemá nič, čo by mohli použiť. Bola na čaji so svojou sestrou. Koniec príbehu. Žiadne jednania s Temnou stranou, nič ani vzdialene blízke."

"Vieš, Grangerová. Je neobyčajne čudné, že Andromeda navštevuje moju matku. Viem, že sú sestry, ale v celom mojom živote sa nikdy nedali dohromady. Takže chápem, prečo je ministerstvo podozrievavé."

Hermiona pokrútila hlavou. "Ty chceš, aby bola zatvorená za niečo, čo neurobila?"

"Samozrejme, že nie, ale..."

"Potom čo máš za problém? Ty obhajuješ ich jednanie!" Teraz jačala a Draca napadlo, že kým skončí deň, možno bude mať kričiace stretnutie s každým z jeho spolubývajúcich.

"Ja ich neobhajujem, Grangerová," povedal, tak pokojne ako dokázal. "Len ti hovorím, prečo majú dobrý dôvod byť podozrievaví."

"Nuž, určite som nezískala ten dojem, že by niečo skrývala."

Draco zažmurkal. "Hovorila si s ňou?"

"Áno."

"Čo povedala?"

"Len mi povedala, prečo navštevuje tvoju matku. A jej dôvody Taylorovi nestačili."

"Kto je Taylor?"

"Seamusov šéf. Ten, ktorý ju chcel priviesť k výsluchu. Seamus nemal žiadny úspech, tak som sa pokúsila ja."

Draco sa snažil ignorovať pocit, že má vo svojom vnútri krútiace sa zelené monštrum. Nežiarlil. Nebol žiarlivý. "A? Prečo povedala, že sa stretávajú?"

"Podľa všetkého je tvoja mama kvôli tebe dosť rozrušená. Nekonečne si o teba robí starosti a pri hocikom si nemôže dovoliť vyjadriť svoje pocity, takže volá Andromedu."

Niečo sa v Dracovej hlave posunulo. Jeho matka si o neho robí starosti? "To mi znie neuveriteľne podozrivo," povedal nakoniec.

Hermionine oči sa roztvorili. "Čo tým myslíš?"

"Nepoznáš moju matku. Keby si poznala, bola by si znepokojená. Nie je typ človeka, čo si robí starosti, zvlášť nie o mňa."

"Ale je to tvoja matka. Všetky matky si robia starosti o svoje deti."

"Možno ma porodila, ale vôbec nikdy nebola ten vrelý, materský typ. Nemôžem si pomôcť, ale premýšľam, čo naozaj robia."

"Nemôžem tomuto uveriť. Ty si naozaj myslíš, že Andromeda klame."

"Predpokladám, že si sa s ňou stretla len teraz. Čo nevieš je, že je neobyčajne mimoriadna čarodejnica. Má schopnosť vidieť za slová, čo ľudia hovoria, vidieť, čo hovoria bez všetkých tých príkras, ktoré kladú do svojich slov. Je veľmi intuitívna a skvelá. Absolútne nič ju neoklame. Dokáže manipulovať vlastné slová, aby vraveli určitú pravdu, ale stále pravdu úplne ukrývať." Zastal, pozrel sa na Hermionu. "Pravdepodobne vie, že si v mojej blízkosti."

"Ale - ako by mohla? Bola som opatrná, aby som sa presne tomuto vyhla."

Pokrčil plecami, ako keby na tom nezáležalo. "Ako som povedal, má dar. Spomenula si ma?"

"Bol si súčasťou celého rozhovoru."

"Ale spomenula si ma ty?"

"Nuž, áno."

"Je pravdepodobné, že niečo začula v tvojom hlase."

"Ako by si toto vedel? Poznáš ju?"

Zmĺkol, zvažujúc, či odpovedať úprimne. Rozhodol sa, že pravda spôsobí menej škody. "Áno, poznám."

"Ako?"

"To nie je niečo, o čom som ochotný diskutovať. Vieš, že je to moja teta."

"Áno, ale ak ju tvoja matka nevidela, odkedy si sa narodil, prečo by si ju videl ty?"

"Opakujem, nemienim odpovedať. Len žiadam, aby si nepredpokladala, že hovorila úplnú pravdu."

"Považuješ za také ťažké uveriť, že tvoja vlastná matka si o teba robí starosti? A čo ten sľub, o ktorý požiadala Snapa? Nedokazuje to, že sa o teba zaujíma?"

Táto otázka ho znepokojila. Nikdy nedokázal zosúladiť tú ženu, s ktorou vyrastal a to, keď urobila ten Sľub, zdanlivo z jediného dôvodu, aby ho chránila. Nikdy nechcel vziať do úvahy pomyslenie, že bola niečo iné než bola celý jeho život - neprítomná, rezervovaná a chladná. Ak urobila niečo, čo naznačovalo niečo iné, okamžite bol podozrievavý.

"Nie, to nič nedokazuje. Nemám tušenia, prečo to urobila. A neviem, prečo sa teraz stretávajú, ale nie je to kvôli tomu, že si o mňa robí starosti. Iste jej Lucius povedal dosť, aby bola spokojná."

"Andromeda povedala, že Lucius nie je veľmi otvorený so svojimi informáciami."

"Vravím ti, Grangerová, to, že si moja matka robí o mňa starosti, nemôže byť dôvodom, že sa stretávajú," riekol, frustrovaný.

"A ja ti hovorím, Malfoy, že som jej uverila. Nebol si tam! Hovorila som mnou, až keď nehovorila so Seamusom, pretože si všimla, že som nevyslovila meno tvojej matky so zlým úmyslom. Tak sa mi otvorila. Verím jej."

Draco prižmúril oči. Pretože vedel, že Andromeda je veľmi vnímavá, tento nový kúsok informácií nebol veľmi prekvapujúci. "Je mi ľúto, ale nemôžem si pomôcť, aby som nepochyboval."

"Je hrozné, že považuješ za tak nemožné uveriť niečomu dobrému o tvojej matke. Miluje ťa. Možno to nedala najavo, možno to nikdy nepovedala, ale je to pravda. Žiadna matka nemôže nenávidieť svoje vlastné dieťa."

Zamračil sa a postavil sa. "Tento rozhovor skončil. Nevieš, o čom hovoríš, a nemala by si predpokladať, že vieš niečo o mojej rodine." Na to vyšiel z miestnosti.

Hermiona zanariekala vo frustrácii a pokúsila sa dojesť svoj sendvič, ale bola taká prepracovaná, že sa jej podarilo len pár uhryznutí. Šla k umývadlu, aby umyla riad, a po niekoľkých minútach začula niekoho vojsť do miestnosti.

"Grangerová."

Otočila sa a pozrela sa na neho.

"Nechcem, aby sa niečo stalo mojej matke. Nechcem, aby ju poslali do Azbakanu."

"Sám si povedal, že si to zaslúži."

"Viem. Ale - nechcem, aby ju tam poslali. Chcem po tebe, aby si sa postarala, že sa to nestane, raz, keď toto všetko skončí."

"Malfoy, čo myslíš, že s tým môžem urobiť ja?"

"Neviem, ale viem, že môžeš." Jeho čelo sa pokrčilo vráskami starostí a jeho oči prezradili starosti po svojom. "Prosím - Hermiona," povedal tichým, skorom prosebným  hlasom. "Skúsiš?"

Niečo sa v nej stalo, keď povedal jej meno. Pomyslela si, že by mohla urobiť čokoľvek, keby to povedal takto a uvedomiť si to ju hrozne vystrašilo.

Musel si myslieť, že povie nie, pretože povedal, "je to moja matka, ako si povedala. A - chcem, aby bola v bezpečí."

"Pokúsim sa," povedal, jej srdce búšilo kvôli tomu, čo pred chvíľou cítila. Jeho tvár sa uvoľnila a skoro sa na ňu usmial. Potom sa zmenila, a zdalo sa, ako keby o niečom premýšľa. Mračil sa a pozeral sa na ňu s takou intenzitou, že si pomyslela, že je prevŕta dieru cez jej oči. Naklonila hlavu a uvedomila si, čo sa snaží povedať bez toho, aby to povedal.

"Niet za čo," povedala a on sčervenal, prikývol a vyšiel z miestnosti.

ooo

Poznámka autora: Názov kapitoly je z knihy Douglasa Couplanda rovnakého názvu

(PS. V SJ to ešte nevyšlo, prekladajú to ako Všetky rodiny sú psychotické, ale mne sa páčila moja verzia.)