Preklady fanfiction Harryho Pottera

Hneď ďalší deň boli na titulke Denného Proroka.

Snape to zistil takmer okamžite, ako vstúpil do Veľkej siene kvôli raňajkám.  Niekoľko študentov a celý učitelský zbor dostali raňajšie noviny a bolo pre nich nemožné si nevšimnúť fotku vycapenú na prvej strane: na fotke bolo vidiet ako ho Hermiona krotí, keď držal prútik na krku toho človeka, čo im nedal pokoj.

To ticho, keď vstúpil do Veľkej siene, bolo ohlušujúce. Ale skoro okamžite bolo nasledované znervozňujúcim šepotom stoviek hlasov. Snape, ktorý doteraz noviny nevidel, netušil, o čo ide.

Zazerajúc na najblížších študentov rýchlo prešiel k učiteľkému stolu a zaujal svoje miesto vedľa Albusa, ktorému sa trblietali očičká, ako keby bol najväčší citrónový drops na svete.

„Ach, Severus, drahý chlapče...“ starší čarodejník sa usmial. „Myslel som si, že budeš mať dnes lepšiu náladu, vzhľadom na to, čo sa stalo.“

„O čo, v mene Hádesa, ide teraz?“ zamrmlal  Snape späť.

„Si v Dennom Prorokovi,“ zasiahla Minerva z druhej strany Dumblodora. „Ty. Hermiona. Obaja.“

„Čože?“ Snape vytrhol noviny z núkajúcej McGonagallovej ruky a sústredene sa na ne zahľadel. Na prvej strane čítal:

„Môže Kráska skrotiť Zviera?“

od Vilmy Windfeathers (PP: Pierkovetrovej), špeciálne pre Denný Prorok.

Smutne známy Severus Snape a hrdinka Hermiona Grangerová si minulú noc kupovali drinky a spoločne si pripíjali u Troch metiel v Rokville. Reportérke sa podarilo zistiť, že táto dvojica sa od seba neoddelila od tej chvíle, ako sa slečna Grangerová vrátila na Rokfort, aby začala študovať Elixíry ako učeň u Snapa.

„Grangerová je po celý čas na jeho hodine,“povedala mi študentka štvrtého ročníka, Pomander Parvolone. „Každý deň spolu jedia a videla som ich nejedenkrát v jeho privátnom laboratóriu v podzemí.“

Rýchlo sa rozšírili aj chýry, že sú v súčastnosti  pár, ale nikto to až doteraz nevedel dokázať: včera večer dvojica romanticky popíjala u Troch metiel v Rokville. Keď sa pár prítomných spochybnilo Snapovo právo byť v podniku, Grangerová sa rýchlo postavila na jeho obranu s týmto tvrdením:

„Severus Snape spravil omnoho viac, ako ktorýkoľvek z nás pre to, aby zničil Temného pána. Bez neho by víťazstvo nebolo možné. Každý v čarodejníckom svete má k nemu veľký záväzok.“

O pár minút neskôr, keď pán Horatio Higglesmith nesúhlasil s Grangerovou, Snape vytiahol prútik a pritlačil ho na mužovo hrdlo, hroziac mu smrťou, ak ich okamžite nenechá na pokoji. (viď. fotku hore)

Reportérka si je istá, že by Snape použil Neodpustiteľnú kliatbu, ak by Grangerová rýchlo nezasiahla. Pár tichými slovami a jemným dotykom svojej ruky dokázala utíšiť jeho hnev a zachrániť Higglesmitha od niečoho, čo by ho nakoniec veľmi bolelo.

Dvojica zostala v kúte u Troch metiel ďaľšiu hodinu v intímnej konverzácii, držiac sa za ruky, skôr než odišli ruka v ruke preč.

To, čo chce táto reportérka – a určite celá Čarodejnícka Británia – vedieť je toto: ako veľmi si sú blízki? Zopár ľudí tvrdí, že Grangerová v skutočnosti odhodila Snapov prútik, keď ho držal pri Higglesmithovom hrdle. Naviac vyzerala s temným čarodejníkom úplne uvoľnene, usmievala sa na neho a odmietala sa celý večer rozprávať s kýmkoľvek iným. Nie je možné, že bola nejakým spôsobom okúzlená? Prečo inak by sa najbystrejšia čarodejnica v Británii  zaujímala o spoločnosť známeho Smrťožrúta? Čo jej Snape urobil?

Ak chcete viacej informácií o účasti Hermiony Grangerovej na Voldemortovom páde, otočte na stranu šesť.

Ak chcete viacej informácií o Severusovi Snapovi a jeho celoživotnej kariére ako Smrťožrúta a špióna, otočte na stranu osem.

Budú ministerskí Aurori vyšetrovať tento vzťah, aby sa uistili, že slečna Grangerová nie je okúzlená proti jej vôli? Otočte na stranu jedenásť a zistite to!

Snape sa neveriacky pozeral na článok. Kto mohol spraviť túto fotku bez toho, aby si to on alebo Hermiona všimli? A ako si môže akákoľvek racionálne uvažujúca bytosť myslieť, že Hermiona má o neho záujem?

Jeho oči boli pritiahnuté späť k obrázku, pozerajúc sa na čierno-bielu fotku Hermiony, ako siaha na neho znova a znova, odťahujúc jeho ruku od naničovatého Higglesmithovho krku. Jeho golier mu začal byť zrazu tesný.

Znova sa objavili šepotajúce hlasy študentov, ako keď prvý krát vstúpil do Veľkej siene on. Zazrel s ironickým úškrnom na ženu, ktorá sa s otázkou v očiach kĺzala k učiteľskému stolu a zabrala svoje miesto vedľa neho.

„Dobreé ráno, Severus!“ usmiala sa. „Dufám, že ste spali dobre?“

Neodpovedal, miesto toho pred ňu plesol noviny a ďalej na ňu zazeral.

Hermiona sa sotva na noviny pozrela .

„Áno, áno. Už som to videla. Znôška nezmyslov! Mal by ste sa  ich zažalovať za verejnú urážku  cti.“

„Už chápete, slečna Grangerová, prečo som nechcel minulú noc ísť von?“ naštvane precedil medzi zubami. „Povedal som vám, že vás uvidia v mojej spoločnosti, bude to hazard s vašou reputáciou a to vynechávam fakt, že som sa desil spojenia s podobnými stupídnymi klebetami!“

„Povedali ste, že ma budete volať Hermiona a ja si robím figu borovú z toho, čo o mne hovoria – ktokoľvek ma pozná, ihneď vie, že je to kopa nezmyslov! Ako keby ste potreboval ma opájať elixírmi, aby som bola častejšie s vami. Je to jednoducho hlúpe.“

„Hlúpe?“ zasyčal na ňu. Cítil ako mu v ľavom spánku začalo tepať, „Hlúpe?“

„Hlúpe,“ to štvúce dievča súhlasilo, keď si natierala na toast maslo. „Po prvé, myslím, že som to bola ja, kto vyhrožoval prekliatím Higglesmitha, nie vy. Už som poslala sovu do Proroka, aby som to objasnila. A naposledy, čo som sa pozerala, bola som stále dospelá a tak perfektne schopná si rozmyslieť s kým chcem tráviť čas. Okrem toho, ste jediný majster Elixírov v celej čarodejníckej Británii a mám právo sa učiť od toho najlepšieho, nie je tak? Môžem vám naliať čaj?“

Počas ich malej výmeny názorov, Snape skoro zabudol, že sedia za stolom s jeho kolegami. Predtým ako mohol vymyslieť vyhovujúcu sarkastickú odpoveď na Hermioninu ponuku čaju, Flitwick prehovoril.

„Ja by som si nebral nič v novinách príliš k srdcu, Severus,“ povedal malý čarodejník zpoza Hermiony. „Každý vie, čo je to za zdrap. Myslím si, že je perfektne skvelé, že si konečne pre zmenu vyšiel z hradu, hlavne ak si bol v takej milej spoločnosti. Podľa mňa by si mohol chodiť častejšie!“

Snape si začal od zúrivosti mnúť koreň nosa, ale neodpovedal. Naopak si zobral čaj, čo mu naliala Hermiona, keď zazeral na Flitwicka.

To bola prvá noc, čo o nej sníval. Myslel na ňu celý deň, naštvaný, že sa viac nezaujímala o článok v novinách a ich údajnom vzťahu. Ako keby Hermiona mala niekedy záujem.

Jednako, nedokázal zabudnúť na ten pocit z jej ruky na jeho minulú noc, ani na hrejivý tlak jej tela pri svojom boku, keď kráčali spolu späť na Rokfort..Prichytil sa ako hľadá kópiu Denného proroka po večeri,  aby sa mohol znova pozrieť na ten obrázok. Skutočne bola krásna. Bol prekvapený, kedy sa to stalo, pretože si spomínal na dobu – nie tak ďaleko v minulosti – keď o nej premýšľal len ako strapatohlavej babizni.

Toho večera, ako pracovali v jeho súkromnom laboratóriu, uvedomil si, že ho rozptylujú jej vznešené pohyby a jemná vôňa jej vlasov. Pripravoval ingrediencie pre piaty ročník na ich dalšiu hodinu a ona známkovala eseje tretieho ročníku. Pohmkávala si pre seba a robila grimasy nad prácami pred sebou.

Odstrčila si svoje vlasy z tváre, .zviazala sa ich na zátylku kúskom koženým páskom, ale zopár jemných vĺn vlasov sa uvoľnilo. Raz za čas zdvihla ruku, v ktorej nedržala brko a neprítomne ich odhrnula. Nikdy predtým si nevšimol, aké tenké sú jej zápestia, ale teraz z nich nemohol odtrhnúť zrak.  

Niekedy zdvihla zrak a pozrela sa na neho a on rýchlo stočil svoj pohľad a tváril sa, že je úplne ponorený v odstraňovaní membrány z vnútra chimeriných vajíčok. Keď dokončila papiere, prešla vedľa neho - stále pohmkávajúc – a začala opatrne krájať membránu, ktorú on už odelil.

„Dnes ste neskutočne tichá.“ Pohmkávanie prestalo.

„Vždy hovoríte, že rozprávam priveľa.“

Neodpovedal a pokračoval v oddelovaní membrán. Hermiona opatrne presunula nakrájané membrány do čistej fľaše.

„Chcete, aby som rozprávala?“

Snape pokrčil ramenami.

„Robte si, čo chcete.“ Zrazu mal zvláštny pocit, že sa na neho usmieva, ale nezdvihol pohľad  od svojej práce, aby to zistil.

„Môžem sa niečo spýtať?“

„Môžem vás zastaviť?“ kontroval.

„Asi nie.“ Ticho.

„Takže?“ chcel vedieť.

Hermiona si povzdychla.

„Bola som prekvapená... minulú noc, vTroch metlách – ani ste sa neobťažoval sa brániť proti tomu, čo proti vám povedali. Prečo?“

Dlhší  čas od neho neprišla žiadna odpoveď

„Prečo by som mal?“ odpovedal napokon. „Nič by to nezmenilo.“

„Mohlo by,“ nesúhlasila.

„Nemohlo,“ oponoval. „Som Smrťožrút, Hermiona. Verejnosť si to pamätá. A ako Smrťožrút som sa zúčasťňoval na niekoľkých skutočne odporných veciach – a nemyslite si, že nie.“

„Nemali ste na výber.“

„Vždy je na výber.“ Jeho hlas bol ostrý, ale nezdalo sa, že by ju to odradilo.  Oprela sa a uložila  posledné vajíčko, ktoré opatrne nakrájal.

„Ak by ste to nespravili, zabili by vás.“

Nadvihol obočie.

„To by nemusela byť zlá vec, Hermiona. To bola jedna z mojich volieb. Mohol som povedať Albusovi, že už nepôjdem na žiadne ďaľšie stretnutie.“

„Ale vaše temné znamenie...“

„Pálilo by do tej doby. kým by som sa z toho nezbláznil, áno ja viem.“

„Akú ste teda mal inú možnosť?“

„Som si istý, že smrť a šialenstvo by mohli byť lepšie ako niektoré veci... Ja... stačí povedať, že  som sa rozhodol skôr zachrániť svoju kožu ako kožu ostatných.  Ľudia  majú pravdu, že by som mal nakoniec skončiť  v Azkabane. Malfoy...“

„Vy nie ste Lucius Malfoy,“ zasyčala Hermiona na neho, náhle nahnevaná. „Lucius bol naprostý a úplný bastard a nazaslúžil si nič iné ako smrť v Azkabane. Zabil nevinných ľudí, Severus, len preto, že si myslel, že nie sú dosť dobrí!“

„Ako ja.“ Jeho hlas bol jemný a pochmúrny. „Po prvé, prečo by som mal byť schopný voľne kráčať, pokračovať v práci na tejto škole, keď som si vybral službu u Voldemorta? Nakoniec... veci, čo som spravil nie sú o nič lepšie ako veci, ktoré spravil Malfoy. Ľudia majú pravdu, ak ma neznášajú. Nikdy som nebol potrestaný za to, čo som spravil.“

„Viac než dvadsať rokov ako špión, nie je to pre vás dostatočný trest?“ Odvetila Hermiona. „Riskoval ste svoj život, vždy keď ste odpovedal na zavolanie. Prinášal ste Albusovi a Rádu späť informácie, ktoré boli neoceniteľné v našom boji proti Voldemortovi. Úplne sa sa odrezal (izoloval) od spoločnosti, aby ste ju zachránil a strávil ste viac ako polovicu vášho života bývaním tu v podzemí a ochraňoval ste bandu usoplených hlupákov - vrátane mňa – ktorí nielenže neocenia vaše schopnosti, ale aktívne vás neznášajú... nie je to dosť?“

„V prvom rade som pomáhal, sčasti, dostať sa Voldemortovi k moci. Varil som pre neho elixíry  zučastnil som sa nájazdov kvôli nemu... zabíjal som, pretože mi to povedal. Môže pár užitočných informácií vynulovať všetko ostatné, čo som spravil?“ Jeho hlas silnel ako rozprával, až kým nezačal civieť na dievča pred ním, ruky pevne zovreté v päsť. „Mal by som byť zamknutý so zvyškom nich.“

„Severus...“

Nenechal ju dohovoriť.

„Je to pravda Hermiona. To, čo ľudia hovoria... to všetko je pravda.“

„To je jednoducho hlúpe,“ nenechala sa doradiť. „Bez vás by sme nikdy nevyhrali. Poznatky z vnútra, ktoré ste poskytovali, boli neoceniteľné. Pre ľudí je jednoduché ukazovať prstom, keď nič počas vojny nespravili pre našu stranu. Ak by na vás prišli skoro, bol by ste mŕtvy a Rád by pracoval slepý! Bol ste ako naša Enigma!“ (PP: Stroj, ktorý sa používal za II. svetovej vojny ku kódovaniu nemeckých správ. http://sk.wikipedia.org/wiki/Enigma_(šifrovací_stroj) )   

Nadvihol na ňu obočie  a ona pokrčila ramenami.

„Muklovská história, Druhá svetová vojna... to je dlhý príbeh.“

„Bez ohľadu na...“

Hermiona ho prerušila.

„Čo vyrieši to, že sa zamknete v podzemí?“  

„Ja som sa nezamkol v podzemí,“ jeho hlas bol ostrý. „Nedochádza vám, že ja mám radšej samotu?  Ja som rád sám, Hermiona.“

„Kravina.“ Jej odpoveď bola stručná. Všimol si, že vzdali všetko predstieranie, že pripravujú ingrediencie. Membrámy z chimél ležali zabudnuté na malej kôpke.

„Prepáčte?“

„Vy nechcete byť sám, len ste sa o tom sám presvedčili.“ Keď sa pokúsil protestovať, zdvihla ruku, aby ho zarazila. „Nepovedala som, že nie ste samotárska povaha, pretože vy ste, a nie je nič zlé na tom byť sám sebou. Avšak, myslím si, že ste sa začal strániť všetkých naokolo, pretože si myslíte, že je to tak lepšie – myslíte si, že si to zaslúžite alebo že je lepšie sa odvrátiť od ľudí ako prvý. Vždy je jednoduchšie odmietnuť niekoho predtým, ako on môže odmietnuť vás.“

„Skončila ste?“ zavrčal Snape. „Nevšimol som si, že by ste čítali knihy o Mukluvskej psychológii.“

Hermiona pokrčila ramenami.

„Nepotrebujem čítať knihy, aby som na toto došla. Študovala som vás deväť rokov a som si skoro istá, že dokážem pochopiť vašu motiváciu.“

Nasadil ironický výraz, „Tak preto ste tu? Aby ste ma zachránila pred sebou samým?“

„Ak budem musieť,“ Odvetila. „Niektorí ľudia by mohli pozerať na to, čo robíte – skrývanie sa tu v podzemí – tiež ako na priznanie viny alebo zbabelosť. Ale ja viem, že vy nie ste zbabelec...“ povedala to veľmi rýchlo, predtým ako na ňu mohol začať revať, „...ale ja si myslím, že sa cítite byť vinný, aj keď by ste nemali. Okrem toho, nebavili ste sa minulú noc, ak pominieme fakt, že sme boli obkolopení paklom nechutných, šepotajúcich, obmedzených idiotov? Ja hej... keď konečne začnete rozprávať, ste zaujímavý spoločník.“

„Začínate byť neuveritelne drzá, Hermiona.“ Mračil sa na ňu, neistý či má byť nahnevaný z jej analýzy jeho motívov, alebo zdesený z toho ako dobre z neho dokázala čítať. Navrch, tá malá koketa ho začala dráždiť. Nebol si istý ako má reagovať. Hermiona sa na neho usmiala a zdvihla krehkú membránu z kopy, jemne ju narovnávala až kým blana nebola tak tenká, že bola priehľadná, prechádzala jej prstom cez trhliny a opatrne narovnávala ich okraje späť k sebe.

„Ak odmietanie dovoliť vám, aby ste sa zamkol v podzemí  a povaľoval sa vo vine a sebaľútosti, je drzé, potom myslím, že som drzá,“ súhlasila.

„Neváľam sa, dievča.“

„Dobre.“ Hermiona sa na neho usmiala, predtým ako zakúzlila zpevňovacie kúzlo na membránu, ktorú narovnala a podala mu ju. Stále bola tenká a na pohľad veľmi krehká, ale tam, kde predým boli trhliny, tam boli len jemné jazvičky. Vedel, že by nikdy nebol schopný to zlomiť. To škvŕňa bolo veľmi dobré v kúzlení.  

„Na čo je to?“ spýtal sa jej naštvano, keď zacítil elektrický výboj prechádzajúci jeho dlaňou, keď sa ho dotli jej špicky prstov.

„Reprezentuje to váš nový začiatok,“ odpovedala. Zvyšok ich práce ten večer dokončili v tichu, a keď konečne odišla z jeho laboratória, jemne zdvihol tú membránu a zobral si ju sebou do jeho izieb, položil je na jeho stôl vedľa obrázku, ktorý vybral z Denného veštca.

Neskor ten večer, myslel na tú tenkú blanku, priesvitnú a krehko vyzerajúcu, a predsa opravenú tak, že nezostala ani stopa po tom, kde bola roztrhnutá.  Bol zvedavý, či to je to, čo robí tiež s ním: skúša ho opraviť a začarovať jeho kúsky do niečoho nezlomiteľného. Čudoval sa,  prečo sa s tým vôbec obťažuje.

Zaspal, snívajúc o nej, jej mäkkom hlase a  vo svojich snoch si uvedomil, že je štastný.

Ghost In You – Psychedelic Furs

 A man in my shoes runs a lights and
All the papers lied tonight
But falling over you
Is the news of the day
Angels fall like rain
And love (love, love)
Is all of heaven away

Inside you
The time moves
And she don't fade
The ghost in you
She don't fade
Inside you
The time moves
And she don't fade

A race is on, I'm on your side and
Here in you my engines die I'm
In a mood for you
Or running away
Stars come down like rain
And love (love, love)
You can't give it away

Inside you
The time moves
And she don't fade
The ghost in you
She don't fade
Inside you
The time moves
And she don't fade

Don't you go
It makes no sense when
All your talk and supermen just
Take away the time
And get in the way
Ain't it just like rain?
And love (love, love)
Is only heaven away

Inside you
The time moves
And she don't fade
The ghost in you
She don't fade
Inside you
The time moves
And she don't fade
The ghost in you
She don't fade……