Preklady fanfiction Harryho Pottera

Preklad: Jimmi

Beta-read: soraki

Kapitola 6. Ty sem nepatríš

"Malfoy?" povedala Hermiona, zízajúc na neho v šoku a úľave.

Bol to čudný pocit v skutočnosti si vydýchnuť, že videla Fretku, ale Hermiona si nemohla pomôcť, aby sa necítila prešťastná, že tu so sebou má aspoň jedného človeka z budúcnosti... uff... dokonca aj keď to bola Fretka.

Draco sa ostražito poobzeral a zbadal, že Hibbings a ostatní chlapci sú teraz ďaleko, pracujúc na trávniku. Hibbings si zjavne zmyslel nechať na neho chrbát lámajúcu prácu pri pletí celej záhrady s bylinkami. Draco sa postavil, bol o stopu vyšší ako Hermiona a aspoň z toho sa cítil lepšie.

"Iste teraz pani z Manoru, však, humusáčka?" povedal.

Hermiona začala červenieť. Malfoy bol rovnako otravný ako vždy.

"Prečo mi proste nedáš pokoj?" riekla. "V prípade, že si si to nevšimol, uviazli sme spolu v minulosti a máme pred sebou väčšie problémy než tvoje hlúpe predsudky o krvi."

Malfoy jej venoval kritický zbežný pohľad a ona pod jeho pohľadom ustúpila. "Musím povedať, že minulosť ti sedí, Grangerová. Keby som nevedel, že si humusáčka, bol by som si skoro myslel, že si pekná."

Hermionina ruka vystrelila rýchlo ako blesk a pleskla ho po líci. Malfoy sa nepohol, ale jeho oči boli rozbúrené.

"Nevolaj-ma-viacej-humusáčka," vycedila Hermiona cez zaťaté zuby.

"Inak čo? Strčíš ma do klady?" riekol posmešne.

Hermiona ho chcela potiahnuť za vlasy a dať mu znova facku, ale ovládla sa.

"Pozri, neprišla som sa sem hádať. Myslím, že by sme to mali nazvať prímerím a pokúsiť sa vrátiť sa do nášho času."

Malfoy sa krátko zasmial. "A za to vám musím poďakovať, milady. Ty a tvoj skvelý výbuch Thyme Eliminus... vďaka tebe sme asi obaja prepadli na MLOKoch z elixírov."

Hermiona zbledla. Úplne zabudla na dôležitosť MLOKov z Elixírov. "Čo-čože? Ach môj bože, máš pravdu..."

Draco sa uškrnul. "Dvaja najlepší študenti elixírov na škole... z nich dostanú Trolla! Nikto menej než hlavný prefekt a prefektka. To by sa malo zapísať do tvojej drahocennej Histórie Rokfortu."

Ako vie, že som to čítala? uvažovala Hermiona.

"Pozri, chceš sa rozprávať rozumne alebo nie? Musíme zistiť, kde sme a nájsť plán, ako sa vrátime. Ako to, že žijeme alternatívnu realitu? Čo naozaj robíme?" povedala po chvíli Hermiona. Draco na ňu zízal spôsobom, aký zvykol používať na Rokforte. Ten prenikavý pohľad, až na to, že tentoraz sa ho neobťažoval vôbec skrývať.

"Pre teba je všetko v poriadku, Grangerová. Ale ak ja tu budem s tebou postávať celý deň, dostanem bitku od predáka... toho tučného muža tamto..." ukázal na Hibbingsa a Hermiona sa otočila, aby sa pozrela.  "...pretože ak si si nevšimla, tak vďaka tebe som teraz hovná-kydajúci paholok."   

Znel tak nahnevane, že sa Hermiona neodvážila zachichotať, čo naozaj chcela urobiť, pretože Draco v skutočnosti vyzeral ako "hovno-kydajúci paholok" lepšie než predtým. Už viac nevyzeral ako bohatý fagan... jeho biela plátenná košeľa a hrubé nohavice sa hodili k jeho ľahostajnej póze a chudému vzrastu. Dokonca by sa hodil do kreslenej verzie Jacka a Stonku fazule. Pravdepodobne ten mukelský príbeh aj tak nikdy nepočul.

"Er... dobre. A čo tak stretnúť sa po práci?"

"To nejde, Grangerová. Pozrela si sa na seba? Ty sem von nepatríš, čo by ľudia povedali, keby ťa videli zakrádať sa von a bratríčkovať sa s paholkami? Nevieš, ako sa od dám čaká, že sa budú správať?" Toto nepovedal kruto, len prakticky.

Hermiona sa tvárila skľúčene. Zdalo sa, že nemá dovolené robiť veľa vecí, ktoré v jej čase považovala za samozrejmé.

"Potom ako sa stretneme?"

Draco sa na chvíľu zamyslel. "Na začiatok sa musíš zbaviť týchto fajnových šiat. Potom sa vykradneš von. Nemáš nejaké menej nápadné šaty? Alebo plášť či niečo také?"

Hermiona  horko-ťažko premýšľala. Áno, mala prosté oblečenie a ťažký šedý vlnený plášť.

"Áno. Takže môžem večer prísť? Kde sa stretneme? Musíš mať niekde dom?"

Draco si spomenul na svoju chatrč a zostal v rozpakoch. Nie, tam sa s ňou nestretne.

"Áno... ale to je príliš ďaleko. Prečo sa nestretneme v tej novej stodole? Práve sa stavia a domnievam sa, že sa k nej nikto v noci nepriblíži."

Hermiona prikývla a pozrela sa na spola postavanú budovu, kde ukazoval. Začala cítiť vzrušenie! Aspoň sa chystajú naplánovať, ako sa vrátia do svojho vlastného sveta! A aspoň mala jedného spojenca v tomto svete... dokonca aj keď to bol Draco Malfoy.

"Uvidíme sa o siedmej," povedala. „Dovtedy bude Manor opustený.“

Draco prikývol a zohol sa k svojej práci. Hermiona sa cítila trápne.

"Er... ahoj." Povedala, nadvihla si sukne, aby obišla zaplevelený záhon v záhrade.

Draco neodpovedal.

Toto nebolo také zlé, myslela si Hermiona. Stále je idiot, ako zvyčajne, ale aspoň sa tiež naozaj chce vrátiť späť do nášho času. A predpokladám, že je hrozné vrátiť sa v čase ako hovno-kydajúci paholok... Uškrnula sa pre seba.

****************************

"Nechajte ma samu," povedala Hermione svojim slúžkam. Tie tri ženy, ktoré jej prišli pomôcť uložiť sa do postele, si vymenili pohľady.

"Milady, nepotrebujete našu pomoc?" dovolila si jedna z nich.

Hermiona pokrútila hlavou a usmiala sa na ne sladko. "Rada by som napísala dôležitý list a chcem to urobiť v súkromí."

Tie tri slúžky sa uklonili a opustili izbu.

Skôr než prišla do izby, pozrela sa na hodiny vo Veľkej sieni. Bolo na nich 6:45.  Hermiona si spočítala, že teraz mohlo byť asi sedem.

Rýchlo sa zbavila vrchných šiat zo zelenej výšivky a vybrala si tmavošedé hodvábne šaty lemované perlami. Navliekla si ich a babrala sa so stužkami a gombíkmi na chrbte. Uhladila si sukňu, prešla k obrovskej dubovej debne a vybrala odtiaľ tmavošedý plášť. Bol jemný a vlnený a upevňoval sa na krku striebornou sponou v tvare listu.  Veľmi jej to pripomínalo hábit v Rokforte a pocítila bodavú bolesť žiaľu za domovom. Vytiahla lampáš, ktorý predtým tajne zobrala z kuchyne, z jej kredenca, zasvietila ho sviečkou a zatvorila západku. Zhlboka sa nadýchla, otvorila potichu dvere svojej izby a podnikla cestu po opustených chodbách panstva do kuchýň.

Potešila sa, keď zbadala, že sú kuchyne prázdne. Služobníctvo už muselo odísť do svojich chatrčí. Všimla si, že v tomto neskorom stredoveku ľudia prestávali pracovať pri prvom znamení tmy. To jej vyhovovalo. Prebehla cez kuchyne do malej chodby a k nezaisteným dreveným dverám na jej konci. Hoci bol máj, nočný vzduch bol stále chladný...  spomenula si, čo jej včera povedala Mary - tento rok príde leto neskoro.

Kráčala tak rýchlo ako mohla smerom k stodole. Bola tma. Na oblohe bol skoro spln a privrela oči pri pokuse zachytiť nejaký pohyb v blízkosti stodoly. Pomyslela si, že zbadala pohyb.

"Malfoy?" zašepkala.

Noc vonku naháňala hrôzu. Žiadne pouličné lampy, žiadne autá, len míle pustej zeme...

Nejaký tieň vystúpil z rohu a kráčal k nej. Zdvihla lampu a vydýchla si, keď zistila, že osvietila vysokú postavu Draca Malfoya.

"Prepáč, že meškám," povedala.

Pokrčil plecami. "Aj tak neviem koľko je hodín. Nemám hodinky."

"Potom ako to, že si tu?"

"Povedal som, že tu budem, nie? Tak som tu len po práci čakal... Došlo mi, že tu budeš čoskoro."

Hermiona si nemohla pomôcť, aby po ňom v svetle lampy neprešla pohľadom. Jeho oblečenie bolo zašpinené od potu a dennej práce a smrdel konským hnojom. Jej oči spočinuli na jeho a obaja sa začervenali. Odvrátil sa a ukázal jej, aby ho nasledovala. Musí to byť pre neho ťažké, keď ho takto vidím, pomyslela si.

V rohu bolo naskladané drevo a on sa posadil na koniec klady. Stála neohrabane pred ním.

"Sadni si, vieš, že nehryziem," riekol Draco a ukázal na kladu oproti nemu.

Hermiona sa posadila a položila lampáš medzi nich. Hádzal na všetko útulnú žiaru.

"Správne, poďme k našim záležitostiam," povedal Draco, preberajúc zodpovednosť. "Prvá otázka je, ako sa dostaneme späť do budúcnosti?"

"Nie... prvá otázka by mala byť, je toto reálne? Sme naozaj v minulosti a ak áno, prečo som ja Lady a ty paholok? Kde sú ľudia, ktorých miesto sme nahradili? Nevšimli si ľudia na nás nič rozdielne?"

"To sú štyri otázky. A nie sú dôležité, čo sa stalo, stalo sa, Grangerová."

"Nuž, možno to nie je dôležité pre teba, ale ja to naozaj chcem vedieť,“ povedala tvrdohlavo.

Draco prevrátil oči. Slečinka vševedka. "Myslím, že je to skutočné, pretože keby nebolo, moje ruky by nemali krvavé pľuzgiere od kydania konského trusu. Nemám potuchy, prečo si ty lady a ja som paholok... môžem len predpokladať, že si prekliala svoj Thyme Eliminus, aby si na mňa zahrala nejaký hrozný trik. A neviem, prečo si ešte nikto nič nevšimol... možno sa veľmi podobáme na ľudí, ktorých životy zdieľame. Môžme sa teraz pokúsiť prísť na to, ako sa dostať späť do budúcnosti?"

Hermiona si oprela tvár o ruky a civela do svetla lampáša. "Neprekliala som ten elixír. Proste sa to stalo. Len som mala pocit, že keby sme všetko poriadne pochopili, boli by sme schopní prísť s lepším riešením." Dokončila to bez toho, aby sa pozrela nahor. Draco bol hypnotizovaný svetlom lampy, ktoré tancovalo na jej tvári. Bože, Grangerová bola dokonca nádhernejšie, než keď bola na Rokforte  - a on si už vtedy myslel, že je nádherná. Jej pokožka vyzerala vo svetle lampy taká jemná...

"Na čo myslíš, Malfoy?"

"Há?"

"Položila som ti otázku. Pýtala som sa, či si myslíš, že v reálnom svete plynie čas, kým my tu posedávame v minulosti."

"Ach... er... nemám tušenia," odvetil Draco, keď sa odvrátil preč.

"Prečo na mňa vždy tak zízaš?" zrazu sa spýtala Hermiona.

"O čom to hovoríš?" obranne riekol Draco.

Hermiona sa naklonila dopredu. "Posledný semester... sledoval si ma. Nepopieraj to, Malfoy... Videla som ťa.  Aj Harry s Ronom si to všimli. Je to kvôli tomu, čo si mi povedal v knižnici? Že som ti zničila život kvôli celej tej veci s revoltou muklov?"

"Proste na to zabudni, dobre? Neviem, o čom rozprávaš," riekol Draco, príliš dobre vedel a prial si, aby to nebola vytiahla.

"Nedokážem pochopiť, prečo ma tak strašne nenávidíš.  Naozaj záleží na tom, že mám mukelský pôvod? Nechápem ťa... na Rokforte sú iní u muklov narodení a tí ťa neobťažujú. A tá revolta... neviedla som ju. Pomohla som, keď mal Harry problémy s ministerstvom, to je všetko. Viem, že je tvoj otec vo väzení a tvojej matke nie je dobre..."

"Sklapni, Grangerová," povedal Draco nízkym hlasom, zízajúc na miesto v diaľke.

Ale Hermiona neprestala... "...a je mi to ľúto, vážne. Ale zničiť ti život? O čom to hovoríš? V živote si na míle vpredu pred Harrym, Ronom či mnou. Si bohatý, si čistokrvný, ideš sa ženiť..."

Draco vyletel na nohy a pohol sa smerom k Hermione. Zaklonila sa a skoro stratila rovnováhu. Ten výraz na Dracovej tvári bol taký bolestivý. Sklonil sa bližšie k nej.

"Povedal som... sklapni." Zasyčal.

Ale niečo na cestovaní časom muselo Hermionu povzbudiť, pretože na rozdiel od Rokfortu, kde by sa bola od neho odvrátila, či niečo hrubo poznamenala, aby ukončila ten rozhovor a nechala ho cítiť sa zle, tu vstala a vôbec z neho nespustila oči.

"Čo ťa tak desí, že mi to nemôžeš povedať?" povedala. "Čo skrývaš? Naozaj si myslíš, že som taká hnusná potvora, že dokonca, keď sme úplne sami, päťsto rokov v minulosti, stále so mnou nebudeš jednať ako so skutočným človekom?

Stáli, rovnako ako včera v knižnici, každý stuhnutý zúrivosťou, zízajúc jeden na druhého.

Ja prvá pohľadom neuhnem, pomyslela si Hermiona. Bola prekvapená, že v Dracových očiach nachádza citlivosť a hĺbku, nielen chlad ako predpokladala.

"Nikdy to nepochopíš," povedal nakoniec a sklopil svoj pohľad. Hermiona mala pocit, ako keby prekročili hranicu, ale nevedela, aká cesta za ňou vedie.

Otočil sa a kopol do kopy dreva za ním.

"Ako vieš, že nepochopím?" povedala rýchlo.

"Keď si budem myslieť, že to dokážeš pochopiť, dám ti vedieť," povedal napokon. To bolo tak podobné Malfoyovi, večné naliehanie na jeho vlastných podmienkach.

Hermiona sa znova posadila a pritiahla si tuhšie okolo seba svoj plášť. Nebolo Malfoyovi v tom oblečení zima? Uvažovala, či vlastní teplý kabát.

"Malfoy... vráťme sa k diskusii o pláne ako sa dostať späť do budúcnosti."

Ale Draco pokrútil hlavou. Pozeral vonku na hviezdy.

"Prečo sa neporozprávame inokedy?" riekol.

Hermiona vstala a spolu s ním pozerala na hviezdy. Bolo to, ako keby boli späť na Rokforte, na hodine astronómie.

"Vega," povedali obaja súčasne a pozreli jeden na druhého.

Hermiona sa chcela na neho usmiať, tváril sa tak nepokojne. V srdci bola láskavé dievča a férový človek. Nech bol odporný, aký bol, očividne v tejto etape svojho života prechádzal niečím zložitým. Ale nevedela, či to bolo správne urobiť, tak sa neusmiala.

"Môžem si nechať lampáš?" spýtal sa Draco.

Hermiona si predstavila dlhú, tmavú cestu späť k hradu. Našťastie mesiac bol skoro v splne a mohla si približne vybaviť cestu späť. Pomyslela si, že Dracova chatrč je ďaleko a celá tá vzdialenosť krížom cez polia...

"Iste," povedala.

"Potom sa tu stretneme zajtra, Grangerová," povedal. "Pokús sa vymyslieť nejaký plán, dobre?"

Prikývla.

"Odprevadím ťa, pokiaľ sa až odvážim," dodal. Hermiona vyzerala prekvapená. "Tu vonku je to v noci nebezpečné, nechcem, aby si zomrela, alebo niečo podobné," povedal rýchlo.

Neohrabane obaja zamierili späť k hradu. Hermiona si pripadala čudne, že jej v niečom Draco pomáha, tak sústredila všetku svoju pozornosť na svoje topánky. Vonku bola tma a veľmi ticho. V skutočnosti bola veľmi rada, že s ňou ide.

Keď sa otočila, aby mu poďakovala, bol Draco preč.