Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fénixova pieseň

18. Zvrat šťasteny

Fénixova pieseň
Vložené: solace - 19.06. 2014 Téma: Fénixova pieseň
solace nám napísal:

Fénixova pieseň

alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ

Autor: grangerous

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

18. Zvrat šťasteny

 

Severus vo svojej súkromnej knižnici v Pradiarskej uličke nenašiel nič, čo by objasnilo jeho predtuchu, takže sa hneď na druhý deň vrátil na Rokfort. Jocelyn sa tomu naopak tešila. Bola nadmieru spokojná, že sa so svojím profesorom môže deliť o stôl v knižnici, nevzrušená nutnosťou držať jazyk za zubami či jeho zamračenou tvárou. A mračil sa často. Hoci mal k dispozícii celú rokfortskú knižnicu, výskum nepostupoval dobre. Veštenie bolo takou nejasnou a nepresnou vedou, že mu väčšina toho, čo čítal, pripadala silno frustrujúca. Boli tam početné štúdie zaoberajúce sa zážitkami pred alebo na pokraji smrti, keď človeku prebehne pred očami celý život, a nespočetné výskumy týkajúce sa déja vu, ale nič, čo by sa konkrétne vzťahovalo k jeho zážitku spätne prežívaných podstatných okamihov z obdobia dospievania.

Albus Dumbledore mal tiež radosť zo skorého návratu svojho učiteľa obrany proti čiernej mágii. Trval na niekoľkých neskoronočných plánovacích stretnutiach podporovaných stabilným prísunom ohnivej whisky, nehľadiac na to, že tým Severusa poriadne vytáčal. Noc z tridsiateho sa ukázala ako najhoršia zo všetkých. Dumbledore sa potúžil značným množstvom alkoholu, aj keď sa to na jeho reči a správaní vôbec neprejavilo. Prechádzal sa po obvode kancelárie a rozprával, zatiaľ čo Severus sedel na svojom zvyčajnom mieste a neprítomne hľadel na jantárovú tekutinu víriacu v pohári.

„Harry to nesmie vedieť, až do poslednej chvíle, až kým to nebude nevyhnutné, inak nebude mať silu urobiť to, čo musí.“* Dumbledorove posledné slová prenikli oparom sebaľútosti, ktorý zahmlieval Severusovu myseľ.

Potter? Až do tejto chvíle bol Dumbledore celkom zaujatý prednáškou o tom, že bude potrebné, aby Severus po jeho smrti ochránil študentov. „Ale čo musí urobiť?“* Severus si odkašľal. Odvtedy, čo naposledy prehovoril, musela prejsť prinajmenšom polhodina.

„To je medzi Harrym a mnou. A teraz pozorne počúvaj, Severus. Príde čas – po mojej smrti – nehádaj sa a neprerušuj ma! Príde čas, kedy sa lord Voldemort začne báť o život svojho hada.“*

„O Nagini?“* Bol to vari ďalší dôkaz Dumbledorovej postupujúcej senility? Naozaj to tak vyzeralo. Severus pocítil ľútosť k mužovi stojacemu pred ním.

„Presne tak. A keď nadíde chvíľa, kedy Voldemort prestane poverovať hada úlohami a bude ho držať v bezpečí pri sebe pod magickou ochranou, vtedy, myslím, to bude možné bez obáv povedať Harrymu.“*

„Povedať mu čo?“* Severus vedel, že mu do hlasu preniklo podráždenie. Dumbledorove slová ešte stále nedávali veľký zmysel a ako tam teraz stál s rukou na očiach, vyzeral oveľa osamelejší a zraniteľnejší než kedykoľvek predtým.

„Povedať mu, že v tú noc, kedy sa ho lord Voldemort pokúsil zabiť a Lily sa vrhla medzi nich ako štít,“ – Severus cítil, ako sa mu zovrel žalúdok pri ľahostajnej zmienke o jej obeti – „sa smrtiaca kliatba odrazila do Lorda Voldemorta a odtrhla kúsok jeho duše, ktorý sa spojil s jedinou žijúcou dušou, čo ostala v rúcajúcej sa budove. Časť lorda Voldemorta žije v Harrym, preto sa dokáže rozprávať s hadmi a tiež spojiť s mysľou lorda Voldemorta, čo nikdy nechápal. A kým ten kúsok duše, ktorý Voldemortovi nechýba, zostáva chránený v Harrym, lord Voldemort nemôže zomrieť.“*

Severus mal pocit, akoby ho ponorili do ľadovej vody. Ten chlapec je horcrux. Dumbledorove slová konečne začali dávať zmysel a Severus si oneskorene prial, aby riaditeľ radšej hovoril z cesty; až priveľmi dobre chápal, kam tým mieri. „Takže ten chlapec... ten chlapec musí zomrieť?“* spýtal sa a jeho hlas vôbec neprezrádzal protichodné pocity, ktoré ním zmietali.

„A musí to urobiť sám Voldemort. To je dôležité, Severus.“*

Pocítil nával zlosti voči svojmu mentorovi a usiloval sa znovu získať kontrolu nad hlasom. Minulosť a prítomnosť sa mu v mysli navzájom prepletali. „Domnieval som sa... celé tie roky... že ho chránime kvôli nej. Kvôli Lily.“* Kvôli Lily... a kvôli Hermione. Je to aj jej úloha, udržať ho nažive.

„Chránili sme ho, lebo bolo dôležité učiť ho, vychovávať, dovoliť mu, aby si vyskúšal svoje sily. Medzitým spojenie medzi nimi čoraz viac silnie, paraziticky rastie.“* Severus neveriaco pozeral na Dumbledora a želal si, aby starší muž otvoril oči; jeho neschopnosť pozerať sa na neho, kým hovoril, len zintenzívnila hrôzu z celej situácie. „Občas som si myslel, že to Harry tuší. Ak ho dobre poznám, zariadi veci tak, že ak sa vyberie v ústrety vlastnej smrti, bude to v skutočnosti znamenať aj koniec Voldemorta.“*

Severus sa pokúsil súvisle usporiadať fakty. Potter je horcrux, a hneď ako Temný pán začne chrániť Nagini, musím mu povedať – to nie je plán, to je úplná paródia! Len čo Albus zomrie, bude veľmi nepravdepodobné, že sa dostanem k zázračnému chlapcovi dosť blízko na to, aby som ho pozdravil, nieto ho ešte presvedčil, že musí obetovať svoj život... Prečo by mi mal Potter veriť? Vzápätí mu napadlo: No Hermiona by azda mohla. To „azda“ bolo ako prudký úder: ak jej to teraz povie, bez váhania mu uverí, ale hneď ako zabije Albusa, bude sa ho báť spolu s ostatnými – a to bola myšlienka, ktorú nedokázal uniesť. A Hermiony sa Potterova smrť veľmi dotkne. Jej predpokladaná reakcia ho zasiahla ako facka: bola by zničená. Aj Lily by bola zničená. Určite by bola. Keď prehovoril, zdalo sa mu, ako by jeho hlas prichádzal z diaľky. „Udržiavali ste ho nažive, len aby mohol zomrieť v správnom okamihu?“*

Dumbledore si odrazu odkryl tvár a zahľadel sa mladšiemu mužovi do očí. „Nebuď šokovaný, Severus. Koľko mužov a žien si videl zomierať?“*

Ach, Albus! Vždy ste si vedeli nájsť osobitý spôsob, ako vzbudiť v človeku pocit viny. „V poslednom čase iba tých, ktorých som nemohol zachrániť.“ Severus vstal. „Využili ste ma.“* Aj Hermionu.

„Čo tým myslíš?“*

„Špehoval som pre vás, klamal kvôli vám, vystavil sa pre vás smrteľnému nebezpečenstvu. A to všetko len preto, aby som udržal v bezpečí syna Lily Potterovej. A teraz mi poviete, že ste ho vychovali ako prasa na porážku...“* Čudné, uvažoval potom, čo tie slová vypustil z úst, myslel som na ňu niekedy predtým ako na Lily Potterovú? Vždy bola pre mňa Lily Evansovou.

„Ale to je dojemné, Severus,“ ozval sa Dumbledore so zvedavo prižmúrenými kútikmi očí. „Predsa len si dospel k tomu, že ti na chlapcovi záleží?“*

„Na ňom?“* Nie. Na nej. Na Lily a na Hermione. Napriek maximálnemu úsiliu mu obidve v mysli čoraz viac splývali. „Expecto Patronum!“* zvolal.

Sledoval, ako mu v žiare strieborného svetla vyletel z prútika Patronus. Dojemne elegantne prebehol naprieč riaditeľňou skôr, než vyskočil cez okno a zmizol v Zakázanom lese. Spustil ruku a jeho hnev vyprchal do smútku. Otočil sa k Dumbledorovi, ktorý naňho hľadel s očami zaliatymi slzami.

„Po toľkom čase?“* spýtal sa Albus vľúdne a hlas mu trochu preskočil.

„Vždy,“* odvetil Severus, hoci mu pohľad skĺzol k fénixovi. Už si nebol istý, na ktorú z dvoch chrabromilčaniek sa odpoveď vzťahovala, dokonca ani v prípade, ak by niekedy mohli byť oddelené.

 

* * * * *

 

Ako sa dalo očakávať, Temný pán povolal Severusa na Silvestra. Bolo to zvláštne stretnutie. S takmer polovicou smrťožrútov stále zadržiavanou v Azkabane, vrátane formálneho „hostiteľa“ večierka, Luciusa Malfoya, to bola pomerne tichá oslava. Narcissa, pochopiteľne, vyzerala stále utrápene a Draco pôsobil dosť neohrabane v snahe hrať úlohu pána domu v prítomnosti tucta starších smrťožrútov a samotného Temného pána. Jediným pozitívom večera, aspoň podľa Severusovej mienky, bolo to, že všetci boli svedkami jeho príchodu, takže mohol poreferovať o Viktorovi Krumovi pred celou skupinou a bol ušetrený potupného prehrabávania sa v myšlienkach. S použitím Krumových vlasov a trochy všehodžúsu vytvorili s Dumbledorom pre prípad potreby pár falošných spomienok, no Severusovi odľahlo, že ich nemusel podrobiť skúške. Vo svojom súčasnom stave vôbec netúžil pokúšať šťastie.

Thorfinn Rowle našiel niekde dve opité muklovské ženy a prehovoril ich, aby s ním išli na maškarný bál. Jedna z nich vyzerala, ako keby sa dobre bavila, zatiaľ čo druhá s obavami pozorovala Nagini. Severus potlačil súcit, ktorý v ňom vzbudila, a svoju pozornosť obrátil inam. Draco sa skrýval vedľa Bellatrix a vyzeral namosúrene. Keď Severus zachytil jeho pohľad, zazrel naňho obzvlášť ofučane. Takže si myslí, že ho Bellatrix ochráni – predo mnou. Neunikla mu irónia celej situácie. Práve premýšľal nad zložitou otázkou, s kým by bolo najmenej rozčuľujúce sa porozprávať, keď sa k nemu priplichtil Pettigrew a oznámil mu, že si Temný pán želá s ním hovoriť. Severus sa okamžite otočil. Voldemort sedel sám v kresle s opierkami, ktoré bolo umiestnené vedľa kozuba tak, aby mu poskytovalo nerušený výhľad na celú miestnosť. Nagini sa mu ovíjala okolo jednej ruky a pliec, hlavu si mu vsunula pod bradu v znepokojivo dôvernom geste zvieracej prítulnosti. Severus rýchlo prešiel cez halu, pokľakol na koleno a sklonil hlavu.

„Severuss, chlapče môj.“

„Môj pane.“

Voldemort zatočil prútikom a vyčaroval malú podušku, ktorú položil vedľa svojich nôh. Veľkoryso na ňu ukázal. „Possaď ssa Severuss.“

Severus sa bez slovka sťažnosti otočil a svoju vytiahnutú postavu pokorne zložil na podušku, dlhé nohy si prekrížil v členkoch a predlaktia položil na kolená. Bola to nepohodlná a trápna pozícia; naznačovala Voldemortovu súčasnú priazeň a zároveň Severusa varovala, aby sa správal slušne. Z miesta, kde sedel, čelom k miestnosti, videl reakcie ostatných smrťožrútov. Bellatrix vyzerala rozzúrene.

„Vieš, Severus, že medzi mojimi smrťožrútmi kolujú isté reči.“

„Mojou úlohou je načúvať rečiam členov Fénixovho rádu, môj pane. Tie, ktoré sa šíria medzi smrťožrútmi smiem ignorovať.“

Temný pán sa potichu zasmial. „Chýbal si mi, Severus.“ Natiahol sa a prstom mu zasunul vlasy za ucho. Prst mal studený, ako sa mu ním obtrel o kožu. To gesto bolo jednak majetnícke, no takisto zámerné, aby pred Voldemortovým pohľadom odkrylo Severusovu tvár. „Tie reči“ – Voldemort sa vrátil k téme – „sa týkajú Harryho Pottera a proroctva.“ Severus si udržiaval prázdnu myseľ. „Zdá sa, že niektorí z mojich smrťožrútov, niektorí z mojich najdrahších priateľov veria, že Potter je osudom predurčený, aby ma porazil. Som zvedavý na tvoj názor k danej téme, Severus.“

Úprimná odpoveď bola vždy najlepšou taktikou a táto bola podložená intenzívnym rozhovorom s Albusom zo včerajšieho večera. „Som úprimne presvedčený, že keď nám už Dumbledore nebude stáť v ceste, zistíte, že zabiť toho fagana je prekvapivo ľahké, môj pane. Len dúfam, že ho náhodne nezabije nikto iný. Iba vašou rukou ho stihne zodpovedajúci koniec.“

„Ach, áno, Dumbledore. Takže súhlasíš s mojím súčasným plánom?“

„Je to dobrý plán, môj pane, no zdá sa málo pravdepodobné, že sa ho Dracovi podarí dotiahnuť do konca. Jeho posledný pokus bol žalostný.“

„Áno, bolo to nešikovné.“ Temný pán si povzdychol. „Dal som mu jeden rok, azda by som to mal znovu zvážiť?“

Skôr než Severus odvetil, spočinul pohľadom na Dracovi, zle zvolené slová môžu byť chlapcovým rozsudkom. „Tvrdí, že má plán.“ Pokrčil plecami. „Bolo by... športové nechať ho, nech sa o to pokúsi.“

„Ako si ty potrpíš na pravidlá, Severus!“ Nebol si istý, či tón Voldemortovho hlasu vyjadroval súhlas, alebo nie. „A keďže si zložil Neporušiteľnú prísahu, že mu pomôžeš...“ Temný pán sa odmlčal, keď položil ruku na Severusov krk. Palec a prostredník stisli až trochu prisilno a on vedel, že ak by sa Voldemort rozhodol, na mieste by ho uškrtil. „Keďže si zložil Neporušiteľnú prísahu, že mu pomôžeš,“ zopakoval, „nemám čo stratiť, ak počkám na Draca trošičku dlhšie.“

 

* * * * *

 

Vo svojom racionálnejšom rozpoložení Severus nemal problém rozobrať súčasnú situáciu: voči slečne Grangerovej sa uňho vyvinuli nevhodné city a stres z dvojakého života si vyberal svoju daň. Bolo tiež celkom možné, že prvá záležitosť bola úplne príznačná pre druhú. Tiež sa mu podarilo vytvoriť niekoľko stratégií s cieľom zvládnuť problém. Po prvé, po podaní správy Dumbledorovi o silvestrovskej párty sa vrátil do Pradiarskej uličky a strávil tam niekoľko dní, pracujúc čo najmenej – žiadne dlhé rozhovory s Dumbledorom či Voldemortom; žiadne práce na oznámkovanie, žiadne učebné plány, žiadna komunikácia so študentmi či ostatnými učiteľmi; žiaden súkromný výskum, nič. Po druhé, pevne sa rozhodol volať slečnu Grangerovú iba formálnejším oslovením. Už žiadne neformálne „Grangerová“ a rozhodne nie „Hermiona“, a to ani v rámci bezpečia vlastných myšlienok. Po tretie, aby ju odradil od ďalších pokusov o priateľské zblíženie: presadí taktiku stretnutí raz do týždňa a využije každú príležitosť, aby ju ponížil. Mal talent na trúsenie sarkastických poznámok a precvičí si ho v plnom rozsahu.

Počas pobytu v Pradiarskej uličke mal dosť času na rozjímanie nad svojou „predtuchou“. Aj keď neskoro v noci unavený, opitý, či oboje – noc v Dumbledorovej pracovni bola typickým príkladom tých nasledujúcich – nadobudol znepokojivo presvedčivý pocit neodvratného, za denného svetla mu logika dopriala vítaný kritický odstup. Stále videl podobnosť medzi Hermionou a Lily, no z veľkej časti bola podmienená dosť povrchnou analógiou. Napríklad ich povahy boli takmer úplne rozdielne. Kým Lily bola nekonfliktná, prístupná a prirodzene obľúbená, Hermiona bola panovačná a popudlivá. Okrem Pottera a Weasleyho mala málo skutočných priateľov. Taktiež po fyzickej stránke boli výrazne odlišné. Ak mu Lily niekoho pripomínala, tak to bola skôr Ginevra Weasleyová než Hermiona Grangerová. A skutočnosť, že sa obidve javili ako výnimočne inteligentné, bola iba malou pripomienkou vkusu Severusa Snapa týkajúceho sa žien a nie náznakom, že by obe ženy boli jednou a tou istou osobou.

Okrem toho, že hľadal logické vysvetlenie, dlhý čas bol presvedčený o svojej blížiacej sa smrti. Skôr či neskôr ho jedna strana v tejto vojne začne považovať za zradcu. Nikdy neočakával, že sa stane svedkom pádu Voldemorta. Takže, čo ak sa jeho život blíži ku koncu? Nebolo to preňho prekvapením. Dôležité bolo aby sa dal dokopy – a zostal nažive čo najdlhšie. Počas tých niekoľkých dní samoty sa vyrovnal s poznaním, že Grangerovej úcta a rešpekt znamenajú preňho viac, ako by mali. A krátke intermezzo pod imelom bolo podnetom pre hodiny hĺbania nad tým, o čo jej vlastne išlo. O dôvod viac, aby rozohnal akékoľvek pozitívne predstavy, ktoré by mohla mať o ňom a jeho povahe, bezprostredne po návrate do školy. Tak jeho absurdné pocity nebudú mať šancu prekaziť jeho poslanie. Zabiť Albusa bude dosť ťažké aj bez toho, aby sa musel starať o to, aký vplyv by to mohlo mať na jeho vzťah k istej chrabromilskej prefektke. Úspech Dumbledorovho plánu závisel na tom, že nikto nevie, komu je naozaj verný a keďže ho aj tak čaká hrozný a osamelý život potrebný k tej šaráde, radšej sa zatvrdí a začne s prípravami. Slečna Grangerová by v budúcnosti mohla byť vhodnou kandidátkou na precvičenie.

 

* * * * *

 

Severus sa vrátil na Rokfort s jasným zámerom. Premiestil sa k bráne školy a mal čas si iba zložiť batožinu v izbách a hneď sa aj pobral na úvodnú pracovnú poradu druhého polroka. Bol takmer posledný, hoci tam dosiaľ nebol ani Dumbledore a ani Flitwick. Keďže sa chcel vyhnúť bezvýznamnej konverzácii, vkĺzol do svojho obľúbeného kresla a nasadil si na tvár zastrašujúci zamračený výraz. Ten síce neodradí Minervu či Hoochovú, ak sa s ním rozhodnú porozprávať, ale väčšina ostatných by si mohla udržať odstup. Bohužiaľ, zamračenie nebolo dostatočné, aby prehlušilo hlúpe táranie ostatných prítomných. Slughorn bol najhorší. Zdalo sa, že na celé dva prázdninové týždne odcestoval z Anglicka a teraz zasypával Pomonu podrobnosťami o prímorskej dovolenke na Barbadose. Predstava Slughorna leňošiaceho v plavkách nebola ani zďaleka príjemná.

„... a také lahodné nápoje podávané v kokosových orechoch! Boli by ti chutili! Páni,“ mierne zmenil tón, „zdravím, Minerva! Ako si strávila Vianoce? Mrzí ma, že som ťa nevidel na mojom mini večierku.“ Severus si začal v duchu odriekať prísady idúce do bežného upokojujúceho odvaru v snahe ignorovať rozhovor za svojím chrbtom, no Slughornov hlas bol nezvyčajne prenikavý. „Bola tam aj tvoja Hermiona, pravdaže – veď sa pravidelne zúčastňuje na stretnutiach Slugyho klubu!“ Severus zaťal zuby pri zmienke o Grangerovej. Že ostatní učitelia voľne používali jej krstné meno a dokonca sa oháňali privlastňovacími zámenami, nebola jeho starosť. „S tým McLaggenových chalaniskom tvorili celkom pekný pár!“

„McLaggen?“ opýtala sa Poppy. „Nie je to ten hlupák, ktorý zjedol kvôli stávke pol kila vajíčok černožienky?“

„Nezmysel, Horace,“ odverila Minerva samoľúbo, „Hermiona Grangerová je zaujatá oveľa dôležitejšími vecami, než aby chodila s chlapcom!“ Minerva naďalej zotrvávala v smiešnom presvedčení, že všetky bystré dievčatá sú lesbičky a Severus odolal nutkaniu pretočiť očami.

„Ó, nie, môžem ťa ubezpečiť, že je to pravda! Pod imelom predviedli také oduševnené predstavenie, aké som už dobrých pár rokov nevidel!“

Žiarlivosť a zlosť vzplanuli mihom. Len rokmi špionáže vycibrené sebaovládanie zabránilo Severusovi, aby vyskočil z kresla a preklial Slughorna do bezvedomia. Pochopiteľne, nebola to vôbec jeho vina, no Severus ho aj tak nikdy nemal rád.

Dumbledorov príchod nedovolil Minerve odvetiť inak než rozhorčeným zafunením. Ostatní členovia zboru si začali sadať na svoje miesta a Severus dospel k jasnému poznaniu, že svoje city týkajúce sa slečny Grangerovej nedokázal ovládať tak, ako dúfal.

 

* * * * *

 

Severusovi sa ako tak darilo ignorovať Grangerovú na hodinách obrany – bola tam iba jednou tvárou uprostred mora študentov – ale keď v pondelok večer zišla do jeho kabinetu na prvú hodinu v druhom polroku, bolo to niečo celkom iné.

„Vstúpte!“ ozval sa, keď presne o ôsmej zaklopala na dvere. Nevzhliadol od eseje, ktorú opravoval.

„Dobrý večer, pán profesor.“ Grangerová ho veselo pozdravila a prešla k svojmu obvyklému miestu pred jeho stolom. Jej chôdza bola pružná, úplne iná ako na konci predošlého polroka. „Dúfam, že ste si užili prázdniny.“

„Vy ste sa rozhodne zdali pripravená užiť si tie vaše.“ Slovo „užiť“ vyslovil tak, že sexuálny význam poznámky bol zjavný.

Prekvapene stiahla obočie dokopy, ale na tvári si udržala úprimný výraz a tón jej hlasu zostal pokojný. „Prepáčte, pane?“

„Zaujímalo by ma,“ ozval sa, predstierajúc hlboké zamyslenie, „či ste číhali pod imelom na všetkých mužov, s ktorými sa poznáte, aby ste ich obťažovali?“ Severus uvítal príval zlosti ako starého priateľa. Po emocionálnom a psychickom zmätku predošlého týždňa mu normálnosť divokého hnevu prinášala úľavu. Z časti to bola žiarlivosť, z časti smútok vyplývajúci z Albusových manipulácii a z časti úplné zdesenie podnietené vyhliadkou na blížiacu smrť a ďalší život s nálepkou Dumbledorovho vraha a celý ten chaos pocitov splynul do osoby mladej ženy pred ním. Ako sa opovažuje usmievať, keď sa cíti tak mizerne. Ako sa odvažuje bozkávať s McLaggenom a potom skúšať pobozkať jeho? Ironicky sa na ňu uškrnul.

Tvár jej ihneď pohasla. Úsmev sprevádzajúci jej pozdrav sa vyparil a bol nahradený nič nehovoriacim výrazom. „Pán profesor, tento druh otázok považujem za nevhodný. Pokiaľ ste na dnešný večer naplánovali hodinu, bolo by dobré začať.“

„Slečna Grangerová,“ zavrčal a zbadal, ako sa pri tom mierne strhla, „toto je môj kabinet a vy mrháte mojím časom. Existuje pár vecí, ktoré sa“ – osobitne zdôraznil každé z niekoľkých nasledujúcich slov, pričom si ju od hlavy po päty premeriaval pohŕdavým pohľadom – „musíte naučiť, ale ja rozhodnem o tom, kedy a kde. Vyjadril som sa jasne?“

Grangerová zaťala ruky do pästí; tvár mala veľmi bledú a ústa zovreté do tenkej čiary. „Nie som tu ako vaša študentka, pán profesor Snape, ale ako členka Fénixovho rádu. A zaslúžim si, aby bolo so mnou zaobchádzané s úctou.“ Tón hlasu mala výrazne vyšší než obvykle.

„Naozaj?“ zavrčal. „Nikdy som na stretnutiach rádu veľa úcty nezaregistroval.“

„Vždy som sa k vám správala...“

„Ticho!“ Severus vstal z kresla a naklonil sa dopredu, obe dlane mal pritlačené na drevený povrch stola. „Ak sa snažíte získať úctu, v záujme jej dosiahnutia by som vám odporúčal nedriapať sa nahor cez postele.“

„Ako sa opovažujete?“ Grangerová sa naklonila v kresle dopredu, bradu zdvihla v bojovnom uhle.

„Cítite, že si vás teraz vážia viac? Alebo menej?“ nepríjemne sa ďalej dožadoval. „Po tom, čo ste sa s Viktorom Krumom vyspali zo súcitu?“

Grangerová zalapala po dychu. Pravá ruka sa jej triasla, keď ju držala nad vreckom, v ktorom mala prútik. Chvíľu naňho mlčky hľadela, potom schytila tašku a vstala. „Toto nemusím počúvať,“ povedala iba s mierne sa chvejúcim hlasom. Bradu držala vysoko a usilovala sa zachovať chladný výraz. Severus zazrel v jej spodných viečkach slzy, ktoré sa už-už chystali vyliať. A potom bez ďalšieho slova, bez obzretia odišla z miestnosti.

Dvere sa za ňou zavreli s ráznym buchnutím. Severus zavrčal ako ranené zviera a jedným šmahom zmietol všetko zo stola na zem. Rýchlo prešiel z kabinetu do obývačky a neverbálne si privolal fľašu ohnivej whisky. To, že sa na Grangerovú nahneval, mu nezlepšilo náladu ani v najmenšom.

 


A/N: Tu! Pozrite! Ďalšia kapitola! Tiež nie je veeeľmi dlhá, ale spolu s tou predchádzajúcou sú ako jedna dlhočizná.

Ďakujem všetkým, ktorí mi zanechali komentár či prianie všetkého dobrého. xo grangerous.


Pozn. prekl.: Vety označené hviezdičkou sú prebrané z HP7, občas mierne pozmenené oproti slovenskému prekladu.


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Julie - 20.07. 2015
Tak to se Severusovi moc nepovedlo. Ale on umí být i opravdu hnusný, ne že ne. Doufám, že to Hermiona zvládne.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 22.07. 2015
Veru vie byť poriadne hnusný, a teraz sa zas dokonale predviedol. City ním tak lomcujú, že si nedokáže zachovať chladnú hlavu.

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Jacomo - 17.05. 2015
Ha, jak jen to ze Severusova pohledu najednou vypadá jinak! Brumbál je náhle ještě větší manipulátor, než ho kanonicky vylíčila Rowlingová (ale o tom už nikdo z nás nepochybuje, že). No a ty dvě ženy jeho života se Severusovi pěkně prolínají, což? :-)) Takhle mi to přijde mnohem uvěřitelnější - propojit si dávnou spíše snovou lásku se současnou setsakra hmotnou dívkou ;-) Sevie, Sevie, ty se v tom pěkně plácáš… Což tě ale neopravňuje k tomu, aby ses choval jako hulvát! Jenže ty to snad ani jinak neumíš, on by si někdo mohl všimnout, že máš srdce, a to by byla tragédie… ;-) Jo a abych nezapomněla - moc se mi líbila ta epizodní scéna u Voldemorta. Jde z ní větší hrůza než z bůhvíjakých drastických scén. Díky, solace, za opět úchvatný kousek.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 22.05. 2015
Áno, o Dumbledorovom manipulátorstve všetci vieme, vrátane Severusa, napriek tomu je zaujímavé, že autorka neskĺzla do zaužívaného klišé a nerobí z neho väčšieho zloducha, než je sám Voldemort. Severus voči Albusovi neprechováva nenávisť, aj keď by na to mohol mať tisíc a jeden dôvodov, A to mi pripadá oveľa uveriteľnejšie. Neviem si predstaviť, ako by mohol spolupracovať na porážke Voldemorta s niekým, kto by ho dostával do vývrtky už len samotnou prítomnosťou. Skrátka charaktery postáv nie sú čiernobiele, majú svoje kladné i záporné stránky. Pokiaľ ide o Voldemorta, taktiež s tebou súhlasím, pôsobí tu oveľa znepokojivejšie, než keby Severusa mučil. Autorky fanfiction by mali pochopiť, že takúto atmosféra možno dosiahnuť aj bez nespočetného množstva drastických scén a mučenia, ktoré naopak pôsobí veľmi nevierohodne. Veľká vďaka za komentík, Jacomo:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: arkama - 08.08. 2014
Zaciatocna "Rowlina" scena kapitoly sa mi nikdy nepacila, aj ked musim uznat, ze to vymyslela dobre. Bavia ma tie vsuvky z kabinetov medzi ucitelmi a presne si viem predstavit, co by Severus Slughornovi asi spravil. Az teraz, ked to citam znova po dlhsom case som si uvedomila, ze Severusove poznamky ohladom sexualneho zivota Hermiony az kricali ziarlivostou a jedine jeho stastie asi bolo, ze ona zaba neskusena to este nevidela. Dik solace za preklad, cenim si tvoju trpezlivost s mojim momentalnym casovym chaosom
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 10.08. 2014
Mne sa páči, že autorka tie Rowline scény z Princovho príbehu rozkúskovala na viac častí a pekne napasovala medzi udalosti odohrávajúce sa v HP6. To, že sú podané zo Severusovho pohľadu a dozvedáme sa o jeho pocitoch, im dáva nový rozmer. Severusova žiarlivosť je úplne jasná od prvého momentu, ako sa pár kapitol dozadu začali baviť o Krumovi. Chcel ho síce získať pre rád, ale skrytý motív v pozadí bol jednoznačný. Máš pravdu, že Hermiona to nevidí, zatiaľ si nevie dať dve a dve dokopy. Ona, chuderka, ani netušila, čím ho tak veľmi naštvala:-D Vďaka za komentík, arkama:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: mami - 20.07. 2014
Severus vie teda vytočiť...
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 05.08. 2014
Na také veci má výnimočný talent;-) Vďaka.

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: teriisek - 21.06. 2014
No, nevím, jestli tímhle způsobem něčeho dosáhne... Hermiona je dobrá, že to ustála, já bych mu asi jednu vlepila, protože tohle je fakt trochu moc. Díky za překlad, budu se těšit na další kapitolu!
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Problém je v tom, že sa Severus v posledných dňoch rozhodol, že nič dosahovať nechce. Črtá sa pred ním veľmi neradostná budúcnosť, navyše nad ním visí hrozba blizkej smrti - a to je ideálna konštelácia pre zničenie všetkého pozitívneho v okolí. Hermiona to zvládla skvele. Uvidíme, či sa s tým dokáže vyrovnať, prípadne odpustiť. Veľmi pekne ďakujem, teriisku:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: scully - 21.06. 2014
Rozhovor Brumbála opojeného ohnivou whisky a Severuse v ředitelně byl teda dost zajímavý. Při scéně s Voldemortem jsem měla úplně husí kůži. Myslím,že tentokrát to Severus dost přestřelil.Hermiona to ustála s grácií,já bych ho na jejím místě proklela nebo pořádně proplácla. Jsem zvědavá,jak si to u ní vyžehlí.I když dost pochybuju,že se jí omluví. Moc děkuju za překlad a budu se těšit na další díl
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Áno, Severus zašiel priďaleko. Na takéto reči nemal právo. Hoci na druhej strane je v nezávideniahodnej situácii a tlak na jeho psychiku je enormný. Keď sa k tomu pridá žiarlivosť, je jasné, kto sa stal ideálnym hromozdovom pre jeho hnev. Hermiona tú scénu naozaj zvládla veľmi dôjstojne. Spojlerovať ohľadom ďalšieho vývoja deja nebudem, čoskoro sa dočkáš. A možno budeš aj príjemne prekvapená. Veľmi pekne ďakujem za odozvu, scully:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: beruska1 - 21.06. 2014
 moc pěkná kapitola. Líbí se mi ty pohledy od Seva. V téhle kapitole nejvíc jak řekl Mioně, že je vlastně "děvka". Díky za překlad
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
V podstate áno, "děvka", aj keď sa mu tak javí preto, lebo neskutočne žiarli. Teším sa, že sa ti kapitola páčila, berusko:-) a ďakujem.

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Zuzana - 20.06. 2014
Severus sa zachoval totálne nesnapeovsky. Ako obyčajný muklovský arogantný kretén. Nepáči sa mi to a neviem, či by som mu to niekedy na Hermioninom mieste dokázala prepáčiť. Urazil ju tak odporne akoby to ani nebol on.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Ak si spomenieš na Severusovo správanie k Harrymu v kánone a jeho nešťastný incident s Lily, zistíš, že sa dokáže správať aj takto hulvátsky. Žiaľ, aj takýto môže byť náš skvelý majster elixírov. Uvidíme, či mu to Hermiona (na rozdiel od Lily) dokáže odpustiť. Vďaka, Zuzka:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: denice - 20.06. 2014
Brumbál jako starý mazavka, který se musí posílit whisky, aby mohl Severusovi prezentovat své úžasné plány - to má cosi do sebe. A stejně tak se mi líbil Voldemort, člověk by řekl, že mu jeden domácí mazlíček stačí - ale když o tom tak uvažuji, taky bych dala přednost Severusovi před Nagini. Díky.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Bez pohárika (či presnejšie aspoň pol fľaše ogdenskej) by to hádam ani nezvládol Severusovi predostrieť. Takto vystavaný plán je úplná paródia! Nechápem, ako mohol čo i len na sekundu uveriť, že mu také niečo môže vyjsť. Pri Voldemortovi vôbec nepochybuj, že Nagini je uňho na prvom mieste. Hoci mi je jasné, koho by sme uprednostnili my ostatné:-) Veľká vďaka, denice.

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: marci - 20.06. 2014
Líbil se mi rozhovor v ředitelně. Působí na mě vždy, ale představa, že je brumbál lehce posílen ohnivou whisky a Severus prostě vypnul na polovinu jeho řeči - no, dává to celé scéně trochu jiný rozměr A poslední scéna - nu, bohužel musím uznat, že není až tak nekánonická, jakkoli mi Mistra trochu sráží z piedestalu Takovéhle iracionální záchvaty měla v kánonu vůči Harrymu, Hermiona je mu blíž, než by chtěl - vlastně ho chápu. pěkná kapitola, veliké díky za překlad, holky
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Áno, autorka dá mnohým scénam z kánonu iný rozmer a naozaj sa budeme mať na čo tešiť. Mňa tieto pasáže nesmierne bavia, či už pri čítaní alebo prekladaní. A tiež s tebou súhlasím aj v tom, že takto reagujúci Severus je úplne v súlade s kánonom. Rovnako sa správal voči Harrymu, ale nezabúdajme aj na jeho nešťastnú roztržku s Lily. Veľmi pekne ďakujem za komentár, marci:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Lupina - 20.06. 2014
Moc se mi líbí ony náhledy na děj ze Severusova pohledu - rozhovor s Brumbálem je tak mnohem zajímavější. I když bych ho asi poslala k šípku, dědka jednoho manipulativního. A pak Voldemort u Malfoyových... tak z něho mě fakt mrazilo. Díky moc za překlad, solace. Těším se, co bude dál
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Tiež sa mi páči kánon podaný zo Severusovho alebo Hermioninho pohľadu. Autorka tieto scény zvláda bravúrne. Voldemort sa mi tu páči tiež, je naozaj desivý. Veľmi pekne ďakujem za komentík, Lupino:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: onigiri - 20.06. 2014
dakujem, potešilo. uz sa neviem dockat dalsej kapitoli. prajem vela sil do prekladania(pre dobro nas vsetkych)
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Aj ja veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že sa budú páčiť aj tie nasledujúce:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: tiberia - 19.06. 2014
Severusův rozhovor s Brumbálem mi intenzivně připomněl "Brumbálův mistrovský plán v 21 bodech" ....právě ten člen Řádu, kterého Harry nenávidí a kterému věří nejmíň, má teď za úkol Harrymu říct, že v sobě chlapec má kousek Voldíčka. Někdy POTÉ, co mě řečený člen Řádu zabije, na čemž budeme tajně domluvení....  Upřímně řečeno, v knize to nikdy moc nedávalo smysl...tolik věcí mohlo nevyjít.... tady aspoň Severus nespoléhá, že se mu to podaří Harrymu vysvětlit osobně a uvažuje o Hermioně. Moc zajímavá kapitola, díky.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Myslím, že vykreslenie a vysvetlenie situácií z kánonu zvláda autorka bravúrne. Je vidieť, že pri čítaní HP jej mnohé veci vŕtali v hlave a hľadala pre ne logické zdôvodnenia. Máme sa ešte na čo tešiť. Som rada, že sa ti kapitola páčila. Veľmi pekne ďakujem za komentár, tiberie:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Leylon - 19.06. 2014
Ach jaj... Severus tomu teda dal, len čo je pravda. Ale zas, toto je jeho typický spôsob pre získanie akejsi obrany, ktorý fungoval celý život... ešte šťastie, že Miona je tak tvrdohlavá :P :P
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Presne tak, keď sa rozhodne "kopať" okolo seba, robí to naozaj dôkladne. Je natoľko komplikovaným človekom s pochmúrnou minulosťou, že naozaj ťažké sa k nemu priblížiť a získať si jeho dôveru. Hermiona by však časom mohla prelomiť ľady. Ďakujem za odozvu, Leylon:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: Eily - 19.06. 2014
Tak Severus se snaží začít s fází popření. No zatím mu to ale moc nejde a chová se spíš jako hulvát než jako vždyelegantní profesor lektvarů. Hermiona je dobrá, že zachovala relativně chladnou hlavu. Kdyby se někdo snažil použít můj osobní život proti mě, asi bych tak klidná nebyla a Severus by mohl mít nos ještě v horším stavu. Přijde mi, že Voldemort je zase magor s jistou dávkou sexuální manipulace. Narušování osobního prostoru, intimní doteky (co se oblasti hlavy a krku týče, ehm ), brrrr. Já ho nikdy tak neviděla, mě přišel vždycky jako typ, který se nedotkne nikoho, kdo je pod jeho úrovní. Harry byl čestná výjimka jako nepřítel č. 1. Opilý Brumbál je jízda do pekel. No, jsem zvědavá, jak se to vyvrbí. Díky za překlad další kapitoly, solace
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
Hulvátske správanie u Severusa nie je novinka, ale treba ho, chudáka, chápať, prežíva teraz ťažké obdobie. Hermiona si to zlizla aj za druhých - Dumbledora, Voldemorta. Tiež si myslím, že to celkom dobre ustála, aj keď tá ruka nad vreckom s prútikom neveštila nič dobré. Z Voldemorta v tomto príbehu naozaj behá mráz po chrbte, avšak stredobodom jeho záujmu je celkom iste iba Nagini. Všetci ostatní sú len potenciálnou potravou pre hada:-) Mám rovnaký pocit ako autorka: Dumbledore by s čistou hlavou nemohol viesť takéto šialené reči. Vďaka za odozvu, Eily. Tiež sa budem tešiť:-)

Re: 18. Zvrat šťasteny Od: TaraFaith - 19.06. 2014
Na jednu stranu ho chápu, ale to co jí na konci řekl, bych já rozhodně odpustit nedokázala. Severus má na chvíli co chtěl. Ale nepočítám s tím, že by mu to vydrželo dlouho. Moc díky za překlad.
Re: 18. Zvrat šťasteny Od: solace - 23.06. 2014
To vieš, neurobil to prvýkrát (ak si spomenieme na incident s Lily). Dôležité bude, či to teraz dokáže zvládnuť lepšie, alebo to pokašle rovnako ako kedysi. Samozrejme, veľa bude závisieť aj od Hermiony. Ako píšeš: momentálne má, čo chcel. Vďaka za komentík, Taro:-)

Prehľad článkov k tejto téme:

grangerous: ( solace )13.06. 201525. Felix felicis
grangerous: ( solace )19.05. 201524. Sectumsempra
grangerous: ( solace )30.01. 201523. Occamova britva
grangerous: ( solace )13.01. 201522. Informačné siete
grangerous: ( solace )04.09. 201421. Sila poznania
grangerous: ( solace )07.08. 201420. Nešťastie nikdy nechodí samo
grangerous: ( solace )03.07. 201419. Najosamelejším číslom je jednotka
grangerous: ( solace )19.06. 201418. Zvrat šťasteny
grangerous: ( solace )29.05. 201417. Rodina a priatelia
grangerous: ( solace )08.05. 201416. Víťazný Viktor
grangerous: ( solace )24.04. 201415. Vianočná nálada
grangerous: ( solace )20.03. 201414. Obranné mechanizmy
grangerous: ( solace )06.03. 201413. Kanáriková žltá
grangerous: ( solace )13.02. 201412. Severus zachraňuje
grangerous: ( solace )02.02. 201411. Slizolinské rozhovory
grangerous: ( solace )16.01. 201410. Oklumencia
grangerous: ( solace )07.11. 20139. Narodeninové prekvapenia
grangerous: ( solace )31.10. 20138. Slizolinská politika
grangerous: ( solace )24.10. 20137. Hermionina pomoc
grangerous: ( solace )17.10. 20136. Šťastné návraty
grangerous: ( solace )10.10. 20135. Prípravy
grangerous: ( solace )03.10. 20134. Dohoda
grangerous: ( solace )26.09. 20133. Prvá hodina
grangerous: ( solace )19.09. 20132. Muž dvoch pánov
grangerous: ( solace )12.09. 20131. Pieseň uzdravenia
. Úvod k poviedkam: ( solace )02.09. 2013Úvod