Fénixova pieseň
alebo Hermiona Grangerová a Polovičný princ
Autor: grangerous
Preklad a banner: solace
Beta: arkama
Originál: http://www.fanfiction.net/s/4763572/1/Phoenix-Song-or-Hermione-Granger-and-the-HB-P
18. Zvrat šťasteny
Severus vo svojej súkromnej knižnici v Pradiarskej uličke nenašiel nič, čo by objasnilo jeho predtuchu, takže sa hneď na druhý deň vrátil na Rokfort. Jocelyn sa tomu naopak tešila. Bola nadmieru spokojná, že sa so svojím profesorom môže deliť o stôl v knižnici, nevzrušená nutnosťou držať jazyk za zubami či jeho zamračenou tvárou. A mračil sa často. Hoci mal k dispozícii celú rokfortskú knižnicu, výskum nepostupoval dobre. Veštenie bolo takou nejasnou a nepresnou vedou, že mu väčšina toho, čo čítal, pripadala silno frustrujúca. Boli tam početné štúdie zaoberajúce sa zážitkami pred alebo na pokraji smrti, keď človeku prebehne pred očami celý život, a nespočetné výskumy týkajúce sa déja vu, ale nič, čo by sa konkrétne vzťahovalo k jeho zážitku spätne prežívaných podstatných okamihov z obdobia dospievania.
Albus Dumbledore mal tiež radosť zo skorého návratu svojho učiteľa obrany proti čiernej mágii. Trval na niekoľkých neskoronočných plánovacích stretnutiach podporovaných stabilným prísunom ohnivej whisky, nehľadiac na to, že tým Severusa poriadne vytáčal. Noc z tridsiateho sa ukázala ako najhoršia zo všetkých. Dumbledore sa potúžil značným množstvom alkoholu, aj keď sa to na jeho reči a správaní vôbec neprejavilo. Prechádzal sa po obvode kancelárie a rozprával, zatiaľ čo Severus sedel na svojom zvyčajnom mieste a neprítomne hľadel na jantárovú tekutinu víriacu v pohári.
„Harry to nesmie vedieť, až do poslednej chvíle, až kým to nebude nevyhnutné, inak nebude mať silu urobiť to, čo musí.“* Dumbledorove posledné slová prenikli oparom sebaľútosti, ktorý zahmlieval Severusovu myseľ.
Potter? Až do tejto chvíle bol Dumbledore celkom zaujatý prednáškou o tom, že bude potrebné, aby Severus po jeho smrti ochránil študentov. „Ale čo musí urobiť?“* Severus si odkašľal. Odvtedy, čo naposledy prehovoril, musela prejsť prinajmenšom polhodina.
„To je medzi Harrym a mnou. A teraz pozorne počúvaj, Severus. Príde čas – po mojej smrti – nehádaj sa a neprerušuj ma! Príde čas, kedy sa lord Voldemort začne báť o život svojho hada.“*
„O Nagini?“* Bol to vari ďalší dôkaz Dumbledorovej postupujúcej senility? Naozaj to tak vyzeralo. Severus pocítil ľútosť k mužovi stojacemu pred ním.
„Presne tak. A keď nadíde chvíľa, kedy Voldemort prestane poverovať hada úlohami a bude ho držať v bezpečí pri sebe pod magickou ochranou, vtedy, myslím, to bude možné bez obáv povedať Harrymu.“*
„Povedať mu čo?“* Severus vedel, že mu do hlasu preniklo podráždenie. Dumbledorove slová ešte stále nedávali veľký zmysel a ako tam teraz stál s rukou na očiach, vyzeral oveľa osamelejší a zraniteľnejší než kedykoľvek predtým.
„Povedať mu, že v tú noc, kedy sa ho lord Voldemort pokúsil zabiť a Lily sa vrhla medzi nich ako štít,“ – Severus cítil, ako sa mu zovrel žalúdok pri ľahostajnej zmienke o jej obeti – „sa smrtiaca kliatba odrazila do Lorda Voldemorta a odtrhla kúsok jeho duše, ktorý sa spojil s jedinou žijúcou dušou, čo ostala v rúcajúcej sa budove. Časť lorda Voldemorta žije v Harrym, preto sa dokáže rozprávať s hadmi a tiež spojiť s mysľou lorda Voldemorta, čo nikdy nechápal. A kým ten kúsok duše, ktorý Voldemortovi nechýba, zostáva chránený v Harrym, lord Voldemort nemôže zomrieť.“*
Severus mal pocit, akoby ho ponorili do ľadovej vody. Ten chlapec je horcrux. Dumbledorove slová konečne začali dávať zmysel a Severus si oneskorene prial, aby riaditeľ radšej hovoril z cesty; až priveľmi dobre chápal, kam tým mieri. „Takže ten chlapec... ten chlapec musí zomrieť?“* spýtal sa a jeho hlas vôbec neprezrádzal protichodné pocity, ktoré ním zmietali.
„A musí to urobiť sám Voldemort. To je dôležité, Severus.“*
Pocítil nával zlosti voči svojmu mentorovi a usiloval sa znovu získať kontrolu nad hlasom. Minulosť a prítomnosť sa mu v mysli navzájom prepletali. „Domnieval som sa... celé tie roky... že ho chránime kvôli nej. Kvôli Lily.“* Kvôli Lily... a kvôli Hermione. Je to aj jej úloha, udržať ho nažive.
„Chránili sme ho, lebo bolo dôležité učiť ho, vychovávať, dovoliť mu, aby si vyskúšal svoje sily. Medzitým spojenie medzi nimi čoraz viac silnie, paraziticky rastie.“* Severus neveriaco pozeral na Dumbledora a želal si, aby starší muž otvoril oči; jeho neschopnosť pozerať sa na neho, kým hovoril, len zintenzívnila hrôzu z celej situácie. „Občas som si myslel, že to Harry tuší. Ak ho dobre poznám, zariadi veci tak, že ak sa vyberie v ústrety vlastnej smrti, bude to v skutočnosti znamenať aj koniec Voldemorta.“*
Severus sa pokúsil súvisle usporiadať fakty. Potter je horcrux, a hneď ako Temný pán začne chrániť Nagini, musím mu povedať – to nie je plán, to je úplná paródia! Len čo Albus zomrie, bude veľmi nepravdepodobné, že sa dostanem k zázračnému chlapcovi dosť blízko na to, aby som ho pozdravil, nieto ho ešte presvedčil, že musí obetovať svoj život... Prečo by mi mal Potter veriť? Vzápätí mu napadlo: No Hermiona by azda mohla. To „azda“ bolo ako prudký úder: ak jej to teraz povie, bez váhania mu uverí, ale hneď ako zabije Albusa, bude sa ho báť spolu s ostatnými – a to bola myšlienka, ktorú nedokázal uniesť. A Hermiony sa Potterova smrť veľmi dotkne. Jej predpokladaná reakcia ho zasiahla ako facka: bola by zničená. Aj Lily by bola zničená. Určite by bola. Keď prehovoril, zdalo sa mu, ako by jeho hlas prichádzal z diaľky. „Udržiavali ste ho nažive, len aby mohol zomrieť v správnom okamihu?“*
Dumbledore si odrazu odkryl tvár a zahľadel sa mladšiemu mužovi do očí. „Nebuď šokovaný, Severus. Koľko mužov a žien si videl zomierať?“*
Ach, Albus! Vždy ste si vedeli nájsť osobitý spôsob, ako vzbudiť v človeku pocit viny. „V poslednom čase iba tých, ktorých som nemohol zachrániť.“ Severus vstal. „Využili ste ma.“* Aj Hermionu.
„Čo tým myslíš?“*
„Špehoval som pre vás, klamal kvôli vám, vystavil sa pre vás smrteľnému nebezpečenstvu. A to všetko len preto, aby som udržal v bezpečí syna Lily Potterovej. A teraz mi poviete, že ste ho vychovali ako prasa na porážku...“* Čudné, uvažoval potom, čo tie slová vypustil z úst, myslel som na ňu niekedy predtým ako na Lily Potterovú? Vždy bola pre mňa Lily Evansovou.
„Ale to je dojemné, Severus,“ ozval sa Dumbledore so zvedavo prižmúrenými kútikmi očí. „Predsa len si dospel k tomu, že ti na chlapcovi záleží?“*
„Na ňom?“* Nie. Na nej. Na Lily a na Hermione. Napriek maximálnemu úsiliu mu obidve v mysli čoraz viac splývali. „Expecto Patronum!“* zvolal.
Sledoval, ako mu v žiare strieborného svetla vyletel z prútika Patronus. Dojemne elegantne prebehol naprieč riaditeľňou skôr, než vyskočil cez okno a zmizol v Zakázanom lese. Spustil ruku a jeho hnev vyprchal do smútku. Otočil sa k Dumbledorovi, ktorý naňho hľadel s očami zaliatymi slzami.
„Po toľkom čase?“* spýtal sa Albus vľúdne a hlas mu trochu preskočil.
„Vždy,“* odvetil Severus, hoci mu pohľad skĺzol k fénixovi. Už si nebol istý, na ktorú z dvoch chrabromilčaniek sa odpoveď vzťahovala, dokonca ani v prípade, ak by niekedy mohli byť oddelené.
* * * * *
Ako sa dalo očakávať, Temný pán povolal Severusa na Silvestra. Bolo to zvláštne stretnutie. S takmer polovicou smrťožrútov stále zadržiavanou v Azkabane, vrátane formálneho „hostiteľa“ večierka, Luciusa Malfoya, to bola pomerne tichá oslava. Narcissa, pochopiteľne, vyzerala stále utrápene a Draco pôsobil dosť neohrabane v snahe hrať úlohu pána domu v prítomnosti tucta starších smrťožrútov a samotného Temného pána. Jediným pozitívom večera, aspoň podľa Severusovej mienky, bolo to, že všetci boli svedkami jeho príchodu, takže mohol poreferovať o Viktorovi Krumovi pred celou skupinou a bol ušetrený potupného prehrabávania sa v myšlienkach. S použitím Krumových vlasov a trochy všehodžúsu vytvorili s Dumbledorom pre prípad potreby pár falošných spomienok, no Severusovi odľahlo, že ich nemusel podrobiť skúške. Vo svojom súčasnom stave vôbec netúžil pokúšať šťastie.
Thorfinn Rowle našiel niekde dve opité muklovské ženy a prehovoril ich, aby s ním išli na maškarný bál. Jedna z nich vyzerala, ako keby sa dobre bavila, zatiaľ čo druhá s obavami pozorovala Nagini. Severus potlačil súcit, ktorý v ňom vzbudila, a svoju pozornosť obrátil inam. Draco sa skrýval vedľa Bellatrix a vyzeral namosúrene. Keď Severus zachytil jeho pohľad, zazrel naňho obzvlášť ofučane. Takže si myslí, že ho Bellatrix ochráni – predo mnou. Neunikla mu irónia celej situácie. Práve premýšľal nad zložitou otázkou, s kým by bolo najmenej rozčuľujúce sa porozprávať, keď sa k nemu priplichtil Pettigrew a oznámil mu, že si Temný pán želá s ním hovoriť. Severus sa okamžite otočil. Voldemort sedel sám v kresle s opierkami, ktoré bolo umiestnené vedľa kozuba tak, aby mu poskytovalo nerušený výhľad na celú miestnosť. Nagini sa mu ovíjala okolo jednej ruky a pliec, hlavu si mu vsunula pod bradu v znepokojivo dôvernom geste zvieracej prítulnosti. Severus rýchlo prešiel cez halu, pokľakol na koleno a sklonil hlavu.
„Severuss, chlapče môj.“
„Môj pane.“
Voldemort zatočil prútikom a vyčaroval malú podušku, ktorú položil vedľa svojich nôh. Veľkoryso na ňu ukázal. „Possaď ssa Severuss.“
Severus sa bez slovka sťažnosti otočil a svoju vytiahnutú postavu pokorne zložil na podušku, dlhé nohy si prekrížil v členkoch a predlaktia položil na kolená. Bola to nepohodlná a trápna pozícia; naznačovala Voldemortovu súčasnú priazeň a zároveň Severusa varovala, aby sa správal slušne. Z miesta, kde sedel, čelom k miestnosti, videl reakcie ostatných smrťožrútov. Bellatrix vyzerala rozzúrene.
„Vieš, Severus, že medzi mojimi smrťožrútmi kolujú isté reči.“
„Mojou úlohou je načúvať rečiam členov Fénixovho rádu, môj pane. Tie, ktoré sa šíria medzi smrťožrútmi smiem ignorovať.“
Temný pán sa potichu zasmial. „Chýbal si mi, Severus.“ Natiahol sa a prstom mu zasunul vlasy za ucho. Prst mal studený, ako sa mu ním obtrel o kožu. To gesto bolo jednak majetnícke, no takisto zámerné, aby pred Voldemortovým pohľadom odkrylo Severusovu tvár. „Tie reči“ – Voldemort sa vrátil k téme – „sa týkajú Harryho Pottera a proroctva.“ Severus si udržiaval prázdnu myseľ. „Zdá sa, že niektorí z mojich smrťožrútov, niektorí z mojich najdrahších priateľov veria, že Potter je osudom predurčený, aby ma porazil. Som zvedavý na tvoj názor k danej téme, Severus.“
Úprimná odpoveď bola vždy najlepšou taktikou a táto bola podložená intenzívnym rozhovorom s Albusom zo včerajšieho večera. „Som úprimne presvedčený, že keď nám už Dumbledore nebude stáť v ceste, zistíte, že zabiť toho fagana je prekvapivo ľahké, môj pane. Len dúfam, že ho náhodne nezabije nikto iný. Iba vašou rukou ho stihne zodpovedajúci koniec.“
„Ach, áno, Dumbledore. Takže súhlasíš s mojím súčasným plánom?“
„Je to dobrý plán, môj pane, no zdá sa málo pravdepodobné, že sa ho Dracovi podarí dotiahnuť do konca. Jeho posledný pokus bol žalostný.“
„Áno, bolo to nešikovné.“ Temný pán si povzdychol. „Dal som mu jeden rok, azda by som to mal znovu zvážiť?“
Skôr než Severus odvetil, spočinul pohľadom na Dracovi, zle zvolené slová môžu byť chlapcovým rozsudkom. „Tvrdí, že má plán.“ Pokrčil plecami. „Bolo by... športové nechať ho, nech sa o to pokúsi.“
„Ako si ty potrpíš na pravidlá, Severus!“ Nebol si istý, či tón Voldemortovho hlasu vyjadroval súhlas, alebo nie. „A keďže si zložil Neporušiteľnú prísahu, že mu pomôžeš...“ Temný pán sa odmlčal, keď položil ruku na Severusov krk. Palec a prostredník stisli až trochu prisilno a on vedel, že ak by sa Voldemort rozhodol, na mieste by ho uškrtil. „Keďže si zložil Neporušiteľnú prísahu, že mu pomôžeš,“ zopakoval, „nemám čo stratiť, ak počkám na Draca trošičku dlhšie.“
* * * * *
Vo svojom racionálnejšom rozpoložení Severus nemal problém rozobrať súčasnú situáciu: voči slečne Grangerovej sa uňho vyvinuli nevhodné city a stres z dvojakého života si vyberal svoju daň. Bolo tiež celkom možné, že prvá záležitosť bola úplne príznačná pre druhú. Tiež sa mu podarilo vytvoriť niekoľko stratégií s cieľom zvládnuť problém. Po prvé, po podaní správy Dumbledorovi o silvestrovskej párty sa vrátil do Pradiarskej uličky a strávil tam niekoľko dní, pracujúc čo najmenej – žiadne dlhé rozhovory s Dumbledorom či Voldemortom; žiadne práce na oznámkovanie, žiadne učebné plány, žiadna komunikácia so študentmi či ostatnými učiteľmi; žiaden súkromný výskum, nič. Po druhé, pevne sa rozhodol volať slečnu Grangerovú iba formálnejším oslovením. Už žiadne neformálne „Grangerová“ a rozhodne nie „Hermiona“, a to ani v rámci bezpečia vlastných myšlienok. Po tretie, aby ju odradil od ďalších pokusov o priateľské zblíženie: presadí taktiku stretnutí raz do týždňa a využije každú príležitosť, aby ju ponížil. Mal talent na trúsenie sarkastických poznámok a precvičí si ho v plnom rozsahu.
Počas pobytu v Pradiarskej uličke mal dosť času na rozjímanie nad svojou „predtuchou“. Aj keď neskoro v noci unavený, opitý, či oboje – noc v Dumbledorovej pracovni bola typickým príkladom tých nasledujúcich – nadobudol znepokojivo presvedčivý pocit neodvratného, za denného svetla mu logika dopriala vítaný kritický odstup. Stále videl podobnosť medzi Hermionou a Lily, no z veľkej časti bola podmienená dosť povrchnou analógiou. Napríklad ich povahy boli takmer úplne rozdielne. Kým Lily bola nekonfliktná, prístupná a prirodzene obľúbená, Hermiona bola panovačná a popudlivá. Okrem Pottera a Weasleyho mala málo skutočných priateľov. Taktiež po fyzickej stránke boli výrazne odlišné. Ak mu Lily niekoho pripomínala, tak to bola skôr Ginevra Weasleyová než Hermiona Grangerová. A skutočnosť, že sa obidve javili ako výnimočne inteligentné, bola iba malou pripomienkou vkusu Severusa Snapa týkajúceho sa žien a nie náznakom, že by obe ženy boli jednou a tou istou osobou.
Okrem toho, že hľadal logické vysvetlenie, dlhý čas bol presvedčený o svojej blížiacej sa smrti. Skôr či neskôr ho jedna strana v tejto vojne začne považovať za zradcu. Nikdy neočakával, že sa stane svedkom pádu Voldemorta. Takže, čo ak sa jeho život blíži ku koncu? Nebolo to preňho prekvapením. Dôležité bolo aby sa dal dokopy – a zostal nažive čo najdlhšie. Počas tých niekoľkých dní samoty sa vyrovnal s poznaním, že Grangerovej úcta a rešpekt znamenajú preňho viac, ako by mali. A krátke intermezzo pod imelom bolo podnetom pre hodiny hĺbania nad tým, o čo jej vlastne išlo. O dôvod viac, aby rozohnal akékoľvek pozitívne predstavy, ktoré by mohla mať o ňom a jeho povahe, bezprostredne po návrate do školy. Tak jeho absurdné pocity nebudú mať šancu prekaziť jeho poslanie. Zabiť Albusa bude dosť ťažké aj bez toho, aby sa musel starať o to, aký vplyv by to mohlo mať na jeho vzťah k istej chrabromilskej prefektke. Úspech Dumbledorovho plánu závisel na tom, že nikto nevie, komu je naozaj verný a keďže ho aj tak čaká hrozný a osamelý život potrebný k tej šaráde, radšej sa zatvrdí a začne s prípravami. Slečna Grangerová by v budúcnosti mohla byť vhodnou kandidátkou na precvičenie.
* * * * *
Severus sa vrátil na Rokfort s jasným zámerom. Premiestil sa k bráne školy a mal čas si iba zložiť batožinu v izbách a hneď sa aj pobral na úvodnú pracovnú poradu druhého polroka. Bol takmer posledný, hoci tam dosiaľ nebol ani Dumbledore a ani Flitwick. Keďže sa chcel vyhnúť bezvýznamnej konverzácii, vkĺzol do svojho obľúbeného kresla a nasadil si na tvár zastrašujúci zamračený výraz. Ten síce neodradí Minervu či Hoochovú, ak sa s ním rozhodnú porozprávať, ale väčšina ostatných by si mohla udržať odstup. Bohužiaľ, zamračenie nebolo dostatočné, aby prehlušilo hlúpe táranie ostatných prítomných. Slughorn bol najhorší. Zdalo sa, že na celé dva prázdninové týždne odcestoval z Anglicka a teraz zasypával Pomonu podrobnosťami o prímorskej dovolenke na Barbadose. Predstava Slughorna leňošiaceho v plavkách nebola ani zďaleka príjemná.
„... a také lahodné nápoje podávané v kokosových orechoch! Boli by ti chutili! Páni,“ mierne zmenil tón, „zdravím, Minerva! Ako si strávila Vianoce? Mrzí ma, že som ťa nevidel na mojom mini večierku.“ Severus si začal v duchu odriekať prísady idúce do bežného upokojujúceho odvaru v snahe ignorovať rozhovor za svojím chrbtom, no Slughornov hlas bol nezvyčajne prenikavý. „Bola tam aj tvoja Hermiona, pravdaže – veď sa pravidelne zúčastňuje na stretnutiach Slugyho klubu!“ Severus zaťal zuby pri zmienke o Grangerovej. Že ostatní učitelia voľne používali jej krstné meno a dokonca sa oháňali privlastňovacími zámenami, nebola jeho starosť. „S tým McLaggenových chalaniskom tvorili celkom pekný pár!“
„McLaggen?“ opýtala sa Poppy. „Nie je to ten hlupák, ktorý zjedol kvôli stávke pol kila vajíčok černožienky?“
„Nezmysel, Horace,“ odverila Minerva samoľúbo, „Hermiona Grangerová je zaujatá oveľa dôležitejšími vecami, než aby chodila s chlapcom!“ Minerva naďalej zotrvávala v smiešnom presvedčení, že všetky bystré dievčatá sú lesbičky a Severus odolal nutkaniu pretočiť očami.
„Ó, nie, môžem ťa ubezpečiť, že je to pravda! Pod imelom predviedli také oduševnené predstavenie, aké som už dobrých pár rokov nevidel!“
Žiarlivosť a zlosť vzplanuli mihom. Len rokmi špionáže vycibrené sebaovládanie zabránilo Severusovi, aby vyskočil z kresla a preklial Slughorna do bezvedomia. Pochopiteľne, nebola to vôbec jeho vina, no Severus ho aj tak nikdy nemal rád.
Dumbledorov príchod nedovolil Minerve odvetiť inak než rozhorčeným zafunením. Ostatní členovia zboru si začali sadať na svoje miesta a Severus dospel k jasnému poznaniu, že svoje city týkajúce sa slečny Grangerovej nedokázal ovládať tak, ako dúfal.
* * * * *
Severusovi sa ako tak darilo ignorovať Grangerovú na hodinách obrany – bola tam iba jednou tvárou uprostred mora študentov – ale keď v pondelok večer zišla do jeho kabinetu na prvú hodinu v druhom polroku, bolo to niečo celkom iné.
„Vstúpte!“ ozval sa, keď presne o ôsmej zaklopala na dvere. Nevzhliadol od eseje, ktorú opravoval.
„Dobrý večer, pán profesor.“ Grangerová ho veselo pozdravila a prešla k svojmu obvyklému miestu pred jeho stolom. Jej chôdza bola pružná, úplne iná ako na konci predošlého polroka. „Dúfam, že ste si užili prázdniny.“
„Vy ste sa rozhodne zdali pripravená užiť si tie vaše.“ Slovo „užiť“ vyslovil tak, že sexuálny význam poznámky bol zjavný.
Prekvapene stiahla obočie dokopy, ale na tvári si udržala úprimný výraz a tón jej hlasu zostal pokojný. „Prepáčte, pane?“
„Zaujímalo by ma,“ ozval sa, predstierajúc hlboké zamyslenie, „či ste číhali pod imelom na všetkých mužov, s ktorými sa poznáte, aby ste ich obťažovali?“ Severus uvítal príval zlosti ako starého priateľa. Po emocionálnom a psychickom zmätku predošlého týždňa mu normálnosť divokého hnevu prinášala úľavu. Z časti to bola žiarlivosť, z časti smútok vyplývajúci z Albusových manipulácii a z časti úplné zdesenie podnietené vyhliadkou na blížiacu smrť a ďalší život s nálepkou Dumbledorovho vraha a celý ten chaos pocitov splynul do osoby mladej ženy pred ním. Ako sa opovažuje usmievať, keď sa cíti tak mizerne. Ako sa odvažuje bozkávať s McLaggenom a potom skúšať pobozkať jeho? Ironicky sa na ňu uškrnul.
Tvár jej ihneď pohasla. Úsmev sprevádzajúci jej pozdrav sa vyparil a bol nahradený nič nehovoriacim výrazom. „Pán profesor, tento druh otázok považujem za nevhodný. Pokiaľ ste na dnešný večer naplánovali hodinu, bolo by dobré začať.“
„Slečna Grangerová,“ zavrčal a zbadal, ako sa pri tom mierne strhla, „toto je môj kabinet a vy mrháte mojím časom. Existuje pár vecí, ktoré sa“ – osobitne zdôraznil každé z niekoľkých nasledujúcich slov, pričom si ju od hlavy po päty premeriaval pohŕdavým pohľadom – „musíte naučiť, ale ja rozhodnem o tom, kedy a kde. Vyjadril som sa jasne?“
Grangerová zaťala ruky do pästí; tvár mala veľmi bledú a ústa zovreté do tenkej čiary. „Nie som tu ako vaša študentka, pán profesor Snape, ale ako členka Fénixovho rádu. A zaslúžim si, aby bolo so mnou zaobchádzané s úctou.“ Tón hlasu mala výrazne vyšší než obvykle.
„Naozaj?“ zavrčal. „Nikdy som na stretnutiach rádu veľa úcty nezaregistroval.“
„Vždy som sa k vám správala...“
„Ticho!“ Severus vstal z kresla a naklonil sa dopredu, obe dlane mal pritlačené na drevený povrch stola. „Ak sa snažíte získať úctu, v záujme jej dosiahnutia by som vám odporúčal nedriapať sa nahor cez postele.“
„Ako sa opovažujete?“ Grangerová sa naklonila v kresle dopredu, bradu zdvihla v bojovnom uhle.
„Cítite, že si vás teraz vážia viac? Alebo menej?“ nepríjemne sa ďalej dožadoval. „Po tom, čo ste sa s Viktorom Krumom vyspali zo súcitu?“
Grangerová zalapala po dychu. Pravá ruka sa jej triasla, keď ju držala nad vreckom, v ktorom mala prútik. Chvíľu naňho mlčky hľadela, potom schytila tašku a vstala. „Toto nemusím počúvať,“ povedala iba s mierne sa chvejúcim hlasom. Bradu držala vysoko a usilovala sa zachovať chladný výraz. Severus zazrel v jej spodných viečkach slzy, ktoré sa už-už chystali vyliať. A potom bez ďalšieho slova, bez obzretia odišla z miestnosti.
Dvere sa za ňou zavreli s ráznym buchnutím. Severus zavrčal ako ranené zviera a jedným šmahom zmietol všetko zo stola na zem. Rýchlo prešiel z kabinetu do obývačky a neverbálne si privolal fľašu ohnivej whisky. To, že sa na Grangerovú nahneval, mu nezlepšilo náladu ani v najmenšom.
A/N: Tu! Pozrite! Ďalšia kapitola! Tiež nie je veeeľmi dlhá, ale spolu s tou predchádzajúcou sú ako jedna dlhočizná.
Ďakujem všetkým, ktorí mi zanechali komentár či prianie všetkého dobrého. xo grangerous.
Pozn. prekl.: Vety označené hviezdičkou sú prebrané z HP7, občas mierne pozmenené oproti slovenskému prekladu.