Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 4 - Pozvanie prijaté, žiadne námietky

Harry už skutočne Hermionu hľadal, keď ju zbadal bežať dole kopcom. Nebol sám. Pri ňom boli Ginny a Ron Weasleyovi. Kývol hlavou smerom k Hermione a povedal Ronovi, "no nie je taká pekná ako som ti vravel?"

Ron si pomyslel, že je pekná. Viac než pekná, myslel si, že je nádherná. Jednako ho to ale k nej nepriťahovalo, hoci by to sotva svojmu priateľovi povedal. Miloval niekoho iného, ale na radu svojich rodičov, ktorí dúfali, že lord Potter sa ožení s ich jedinou dcérou, mlčal o svojej náklonnosti. Keby sa mal dvoriť slečne Grangerovej len, aby zaistil svojej sestre a rodine budúcnosť, urobil by to.

Potom, čo sa skončilo predstavovanie, Hermiona a Ginny sa posadili do tieňa stromu a Ginny povedala, "Harry vždy o vás hovoril tak láskavo. Miluje vás ako sestru. Viete, vždy vás chcel ísť uniesť z vašich pomerov, ale bol viazaný etiketou a jeho krstný otec by to nikdy nedovolil.

"Oh," bolo jediné, čo mohla Hermiona povedať. Až doteraz si nemyslela, že jej život bol taký biedny, že by potrebovala zachrániť. Uvažovala, prečo si Harry myslel, že áno. Priala si, aby mohla povedať tomu peknému, mladému dievčaťu, že aj o nej Harry hovoril láskavo, ale pravda bola, že Hermiona až doteraz o existencii tej druhej dievčine nepočula. Ale mohla vidieť, prečo ju Harry miloval. Bola pekná, prívetivá a čistokrvná. Čím dlhšie tu bola, tým väčšmi si uvedomovala, aké to bolo dôležité.

"Harry sa o vás veľmi bál, slečna Grangerová, keď ste sa nevrátili do domu. Bol pripravený po vás poslať pátraciu čatu," povedala Ginny.

Hermiona sa usmiala a odvetila, "zablúdila som a zatúlala som sa na cudzí pozemok, a potom ma prichytil lejak."

Ginny sa spýtala, "cudzí pozemok? Nemyslíte lorda Malfoya, že nie?"

"Nuž, áno," odpovedala Hermiona.

"Nevidel vás tam, že nie?" spýtala sa.

"Videl, a rozprávali sme sa a potom mi ukázal spiatočnú cestu," priznala Hermiona.

"Oh, nebol ku vám odporný? Nenazval vás 'humusáčkou'?" spýtala sa Ginny.

Hermiona sa zatvárila zmätene a povedala, "bol veľmi príjemný, dokonca láskavý. Prečo by ma mal nazvať tým menom 'humusáčka'?"

"Je to urážlivý výraz, ktorý sa zvyčajne nepoužíva v slušnej spoločnosti," povedala Ginny. "Ale počula som, že Draco Malfoy to slovo niekoľko krát povedal bez ohľadu na prítomné dámy. Je to výraz, ktorý sa používa pre narodených u muklov. Znamená špinavá krv. Ľudia ako Draco Malfoy sa nestýkajú s muklami alebo u muklov narodenými. Majú pocit, že sú pod ich úroveň. To je dôvod môjho šoku, keď vravíte, že bol ku vám láskavý. Možno si nie je vedomý vášho pôvodu."

"Je si vedomý, pretože som mu to povedala," odvetila.

"Ginny, poď sa pozrieť na tie nové kríky ruží, čo Harry zasadil v záhrade," zakričal Ron. Zamával na sestru. Ginny sa usmiala a zamávala na rozlúčku Hermione.

Hermina uvažovala, či všetko, čo Ginny povedala, je pravda. 'Nenávidel' Draco u muklov narodených, bezdôvodne, bez oprávnenia, len kvôli tomu, ako sa narodili? Pozerala na kopec, kde vedela, že ležia jeho pozemky a myslela na neho. Bol trochu arogantný, ale k nej bol láskavý.

Ponúkol jej, že ju bude učiť. Hermiona si myslela, že je driečny a odváži sa pomyslieť si, že je príťažlivý? Jej srdce sa zatrepotalo, keď si spomenula na dotyk jeho ruky na svojom krku, keď jej zakladal medailón. Na to, ako sa na ňu pozeral a na to, ako jej ponúkol rameno.

Bola slepá? Boli toto činy muža, ktorý ju nenávidel len za to, že sa narodila u muklov?

Hermiona vošla do veľkého domu, aby unikla horúčave dňa a svojim myšlienkam. Už viac nebude udržiavať láskavé myšlienky k mužovi, ktorý ju musí nenávidieť. Pri jej ceste nahor schodmi ju stretol Remus Lupin, ktorý zostupoval nadol.

"Slečna Grangerová, počul som, že ste vystrašili môjho mladého priateľa, keď vás dnes nemohol nájsť," povedal Lupin.

"Tiež som tak počula," odvetila. "Pán Lupin, smiem sa vás na niečo spýtať?"

"Samozrejme, nepôjdeme do knižnice?" Ukázal smerom odkiaľ práve prišla, a ona sa k nemu v knižnici pripojila. "Takže, na čo vám mám odpovedať?"

"Ťažko viem, kde začať, ale existuje nejaký všeobecný názor, že u muklov narodení sú podradnejší ako čistokrvní?"

Vrelo sa na ňu usmial a povedal, "prečo sa pýtate, moja drahá?"

"Ginny Weasleyová povedala, že ľudia ako Draco Malfoy nenávidia ľudí ako ja len kvôli mojej krvi. Ale v tom mužovi som nenašla nič, čo by ho prezentovalo v takom biednom svetle. Bol trochu arogantný, a odmeraný, a prvý raz, keď som ho stretla v obchode, bol trocha nadutý, ale predsa mi preukázal láskavosť. Bol zdvorilý a ponúkol mi pomoc pri vzdelávaní, vo veciach, v ktorých ma vy a pán Snape nemôžete vyučovať: Je to prejav niekoho, kto ma nenávidí?"

Remus sa usmial nad jej prostotou. Pomyslel si, v dobrom, že jej vieru ešte nepodlomil pobyt popri magických ľuďoch. (Not being around magical people had skewered her beliefs, but in a good way, he thought.) Jej neznalosť nepeknej stránky ich sveta bola osviežujúca. Riekol, "ja som čistokrvný, a predsa je veľa takých, čo sa na mňa pozerajú zhora. Trpím Lycantropiou. Viete čo je to?"

Prikývla a povedala, "Ako dlho ste nakazený?"

"Od detstva a pozerajú sa na mňa zvrchu a vylúčili ma zo slušnej spoločnosti nielen ostatní čistokrvný, ale aj nečistokrvní a tiež aj u muklov narodení. Vidíte, predsudky zvyčajne nepoznajú hranice. Ak bol ku vám lord Malfoy láskavý, som si istý, že to nebolo predstierané. Pripadáte mi ako mladá žena, ktorej sa prirodzene preukazuje láskavosť, pretože vy ju prejavujete sama od seba.

"Ďakujem vám, pán Lupin."

Hermiona sa zdvihla k odchodu a on povedal, "mimochodom, čo vám lord Malfoy ponúkol, že vás bude učiť, o čom si myslel, že ja nezvládnem?"

"Staroveké Runy a Aritmantiku," odpovedala.

"Ach, lord Malfoy dobre pozná moje slabiny. Možno by on mal byť ten, kto vás tieto veci naučí, ak ste ochotná sa učiť," riekol Remus. Prešiel k oknu a povedal, "A tu nám prichádza ten ničomník. Predtým by som neveril, že niekedy poctí náš príbytok."

Hermiona si vzpriamene sadla. Lord Malfoy bol tu? Počula zazvoniť zvonček a prekĺzla na prah dverí knižnice, aby sa pozrela. Harryho lokaj otvoril dvere a ukázal mu smerom ku prijímacej izbe. Prešiel okolo Hermiony a kývol hlavou. Pozdravila ho rovnako a potom sa vrátila späť do knižnice.

"Uvažujem, čo tu robí?" povedala nahlas.

"Pôjdeme to zistiť?" spýtal sa Remus.

"Počula som ako povedal lokajovi, že je tu, aby sa porozprával s Harrym," pripomenula.

"To neznamená, že to niečo nemôže povedať pred nami," zasmial sa Remus. Nastavil ruku, a ona ju prijala a kráčali spolu k prijímacej izbe.

Remus vošiel prvý a pozdravil Draca. Hermiona vkĺzla dnu, uklonila sa a posadila sa na vzdialenú stoličku. Vošiel Harry a navzájom sa uklonili. "Neverím, že si kedy vkročil na Potters Hall, Malfoy, takže čomu vďačím za toto prosté potešenie?" spýtal sa Harry.

"Prišiel som ťa požiadať o dovolenie vyučovať tvoju sesternicu spolu s mojím krstným otcom a pánom Lupinom. Stále študujem Staroveké Runy a Aritmantiku a ona sa dnes poobede podelila so mnou o svoju lásku k týmto predmetom," vysvetľoval Draco.

Harry sa pozrel na Hermionu a povedal, "dnes si bola s lordom Malfoyom?"

"To na jeho pozemok som sa zatúlala, ale počas toho lejaku som vyhľadala prístrešok, to je všetko, bratanec," vyhlásila Hermiona.

"Nebolo by vhodné, aby šla do tvojho domu bez gardedámy," povedal Harry, "ale ak sa chce tieto veci učiť, nechcem jej v tom brániť. Budeš musieť prísť sem, aby si ju učil, alebo by som možno zariadil, aby Hermionu slečna Weasleyová, či jej brat Ron, odprevadili do tvojho domu."

Draco sa ani nad jedným nezdal nadšený, ani v najmenšom. Skutočne chcel spomínanú ženu vidieť znova, ale nechcel ju učiť tu, ani nechcel, aby Weasleyovská noha vkročila do jeho domu. Jeho mlčanie ako odpoveď na to,  čo zaujímalo Harryho, stačilo, pretože povedal, "chápem, lord Malfoy. Potom je odpoveď nie, bohužiaľ."

Draco sa postavil, aby odišiel, ale Remus sa postavil tiež a povedal, "Harry, ak by s týmto bol spokojný, ja by som ju odprevadil tam a naspäť, kedykoľvek sa rozhodnú. Zoberiem si knihu a budem vonku čítať a počkám na ňu. Myslím, že to bude prijateľné, pretože nikto nevstúpi do domu pána Malfoya a pre ňu bude mať väčší význam byť tam, pretože jeho knižnica je rozsiahla a dobre známa."

Hermiona sa postavila a povedala, "prosím, Harry."

Draco sa otočil, aby sa na ňu v tú chvíľu pozrel. Chcela prísť. Draco sa otočil k Harrymu a Harry povedal, "myslím, že to znie rozumne. Možno, utorkové a štvrtkové popoludnia?"

"Vynikajúco, Potter," uklonil sa Draco a začal odchádzať z miestnosti, keď na neho zavolal Harry.

"Dnes večer budeme o siedmej večerať. Budú tu pán a slečna Weasleyovi. Aj tvoj krstný otec sa zúčastní. Prečo sa k nám nepridáš, lord Malfoy? Ty, Snape a Lupin môžete prebrať jej vyučovanie, kým budeme večerať."

Draco sa otočil. Večerať tu? S vlkodlakom? S nečistokrvnými? Draco si všimol Harryho potmehúdsky úsmev. Pochopil zámer toho muža. Chce, aby odmietol, tak aby mohol predviesť svojej sesternici to, o čom si myslel, že bol skutočný Dracov charakter a o čom, keby bol Draco úprimný, by tiež musel priznať, že je pravda. Riekol, "Budem poctený pridať sa k vám dnes večer."

"Výborne," povedal Harry s úsmevom. Draca odprevadili ku dverám a chystal sa odísť. Remus a Harry zostali v prijímacej izbe, takže nikým nevidená Hermiona vykĺzla von. Zbadala ako pán Malfoy vychádza z dverí.

Vyšla za ním. "Lord Malfoy, nepriala by som si byť príčinou vášho nepohodlia. Ak by vám robilo problémy vyučovať ma za podmienok môjho bratanca, pochopila by som, keby ste odmietli."

"Slečna Grangerová, som muž slova. Ponúkol som vám, že vás budem učiť a bol som úprimný vo svojej ponuke. Jedine ak ste vy zmenili svoj názor..."

Prerušila ho a povedala, "nie, nezmenila!"

Nemohol si pomôcť, len sa usmiať. Tak dychtila po tom učiť sa, ale nebolo v tom tiež niečo iné? Trúfa si dúfať? Keby tam bolo niečo iné, náznak náklonnosti, malo by to význam? Mohol niektorý z nich jednať pri takom pomere? (Could either act on such a liaison?)  Mala ruku na zárubní dverí. Naklonil sa dopredu a položil svoju ruku na jej. Pozrela sa na jeho ruku, vedela, že by svoju mala odtiahnuť späť, ale chcela, aby zostala pod teplom jeho ruky. Pozrela sa mu znova do očí.

Riekol, "ak ste vy nezmenili svoj názor, uisťujem vás, že ja som nezmenil svoj." Cítil teplo, ktoré vyžarovalo jej telo. Bol dosť blízko na to, aby spočítal pehy na jej nose. Venoval jej ruke slabé stisnutie, skôr než ju dal úplne preč, nech to akokoľvek veľmi nechcel urobiť. Páčilo sa mu cítiť jej ruku pod svojou. Zišiel dole schodmi, ešte raz sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Usmial sa a ona sa začervenala. Smial sa, keď sa otočil smerom k ceste. Sluha mu podal uzdu jeho koňa a on odcválal k svojmu vlastnému domu.  Stálo za to zmieriť sa s podradnou spoločnosťou, ak to znamenalo, že ju znova môže vidieť. Nemal pocit, že by bola podradná. Nedokázal si v hlave zdôvodniť ten rozdiel, ale nejaký rozdiel tam bol.

Hermiona vybehla hore schodmi. Napriek tomu, že bolo stále zavčasu, chcela sa pripraviť na večeru. Priala si, aby mala na oblečenie krajšie šaty. V kočiari mala oblečené svoje najlepšie šaty. Otvorila svoj šatník, keďže predpokladala, že škriatkovia či služobníctvo jej už tam dali oblečenie. Objavila šatník plný krásnych šiat. Zatvorila ho a chcela vybehnúť z dverí len aby tam našla Harryho. "Páčia sa ti? Dúfam, že budú sedieť, ak nie, použi na ne mágiu a uprav si ich."

"Harry, prečo si ku mne taký láskavý?" spýtala sa.

Zasmial sa a povedal, "Hermiona, si moja jediná žijúca rodina. Prečo by som nemal byť k tebe láskavý? Okrem toho chcem, aby si dnes večer vyzerala pekne. Bude s nami večerať pán Weasley a myslím, že k tebe pociťuje náklonnosť." Otočil sa, aby odišiel z izby.

Možno tam dnes večer bude pán Weasley, a možno by mala dnes večer vyzerať pekne, ale ona vedela, že chce vyzerať pekne nie kvôli pánovi Weasleymu, ale kvôli niekomu inému.

Nabudúce: Rozhovor pri večeri sa škaredo zvrtne, ale Draco a Hermiona strávia spolu pokojnú chvíľku v záhrade.