Preklady fanfiction Harryho Pottera

19. kapitola

Utorok, jeden týždeň a pol po tom, ako sa hral Harry na mačku, Harry zostáva v  v podzemí.

„Prečo musíš ísť práve tento týždeň?“

„Naozaj na to musím odpovedať? Termín semináru bol naplánovaný už pred rokom, Harry.“

„Rád by som šiel s tebou.“

„Nudil by si sa a čakajú ťa koncoročné testy. Musíš tu zostať.“

„Aj ty musíš pripraviť testy a musíš oznámkovať...“

Severus v Harryho tóne spozoroval istý truc...

„Budeš v poriadku, synak. Budem späť do štyroch dní. Budeš taký zaneprázdnený štúdiom, že ani nepostrehneš, že tu nie som.“

Harry bol naštvaný. Nemohol vysvetliť prečo. V niektoré týždne videl svojho otca iba na hodinách... ale vedel, že je Severus blízko... Zhodil knihy, ktoré držal, na stôl s veľkým tresknutím.

„Ak sa chystáte robiť scény, pán Potter, mali by ste namieriť svoj nos do toho kúta, kým to neprejde.“

Harry sa otočil, aby mu čelil, a dupol nohou: „Nebudem stáť v kúte.... Netrucujem!“

„Nepáči sa mi tvoj tón hlasu...“

„Smola! Ja... už... sa s tebou nebavím...!“ Harry šiel do izby a zatvoril dvere. Severus si všimol, že si dal pozor, aby nimi netreskol. Počul o predpubertiakoch, tušil, že to je ich ekvivalent, hrozní takmer tínedžeri. Pokračoval vo výbere papierov, ktoré si zoberie na konferenciu. Nemohol pochopiť, prečo bol ohľadom toho Harry taký rozčúlený. Prial si, aby to mohol zrušiť, ale Seminár sa odohrával každé dva roky a mal tam vyžiadanú prednášku.

Severus vycítil, keď Harry otvoril dvere a vyšiel z izby. Tmavovlasé dieťa bolo tiché, ale vo vzduchu bolo cítiť rozdiel. Otočil sa a ako očakával, chlapec stál pri stene a kajúcne sa na neho pozeral: „Už môžem opustiť izbu?“

„Ty mi povedz. Nebol som ten, čo ťa do nej poslal, alebo áno?“

„Nie, ocko. Chceš, aby som stál v kúte?“

„Trucovanie ťa prešlo?“

„Hádam...“

„Choď do kúpeľne a umy si ruky a tvár. Potom sa vráť, potrebujeme sa porozprávať.“

Harry šiel do kúpeľne a Snape počul tiecť vodu. Občas musel len počkať, kým sa dieťa samé upokojí. Harry sa vrátil s čistou tvárou a mokrou ofinou. Postavil sa k Severusovi, ktorý mu položil ruku na rameno.

„Ospravedlňujem sa, že som na teba kričal...“

„Kde máš topánky?“

Snape cítil Harryho pokrčenie ramien: „V izbe... povedal si, že si s nimi nemám ľahať do postele...“

„Aspoň si si zapamätal polovicu mojich príkazov. Tiež som ti povedal, že nemáš chodiť bosý po žalároch...“ Použil prútik, aby privolal Harryho papuče. Harry si ich obul.

„Ja... prepáč mi.“

„Dieťa... si dosť starý na to, aby si svoje emócie vedel vyjadriť slovami, nie trucom.“

„Bratranec by sa hodil na dlážku, plakal a kopal by vôkol seba... a moja teta mu zvyčajne dala čo chcel.“

„A ty si si myslel, že ustúpim po takej ukážke nevhodného správania sa?“

„Nie. To iba, že... Nechcem, aby si šiel.“

„Harry, nebudem súdiť tvoje správanie založené na tom, ako tvoj bratranec touto cestou uspel. Nehádže to dobré svetlo na rodičovské metódy tvojich príbuzných. Dieťa musí vedieť, ako vyjadriť frustráciu inak.“

„Prepáč. Neurobím to znova.“

„Buchnutie knihami, dupnutie nohou, tresknutie dverami, nabudúce...  keď niečo také urobíš, nájdeš sa s boľavým zadkom...“

„Áno. Otec.“

„Teraz mi povedz, prečo si taký rozčúlený? Odišiel som z hradu už niekoľko krát počas roka... Vieš, že sa vrátim, však?“

„Ja.... vrátiš?“

„Nič by ma nezastavilo od toho vrátiť sa späť k tebe.“

„Ale čo ak ťa budem potrebovať?“

„Minerva ťa bude strážiť, rovnako madam Pomfreyová a riaditeľ.“

„Čo ak sa ťa budem potrebovať niečo spýtať?“

„Ak sa ma potrebuješ niečo spýtať, môžeš požiadať svoju vedúcu fakulty, aby ma kontaktovala.“

„Môžem? Prečo ťa nemôžem kontaktovať rovno?“

„Pretože je to komplikované kúzlo, ktoré sa budeš učiť po treťom ročníku... Použijem krb, aby som ti zavolal každú noc a môžeš mi povedať výsledky svojich testov.“

„Budeš veľmi nahnevaný, ak nedostanem vynikajúce známky?“

„Nestresuj sa z testov, Harry. Naučil si sa počas tohto roka dosť. Som si istý, že si povedieš dobre...“

„Nepáči sa mi to.“

„Nemusí sa ti to páčiť, synak. Ale musíš to prijať. Musíme plniť svoje záväzky.“

„Som hladný,“ Harry vedel, že už nemá čo viac povedať.

„Objednám večeru u škriatkov, medzitým si prines kus papiera....“

„Chceš mi dať písať trest?“

„Aby si si zapamätal, že nabudúce, keď sa budeš chcieť hodiť na zem... Žiadne trucovanie, dieťa, trest môžeš písať aj s boľavým zadkom.“

~*~

„Ale bude to iba na jednu noc, po všetkých testoch.“

„Nenechám ťa tu spať samého, Harry. Kým tu nie som, zostaneš na intráku.“

„Nie som decko.“

„Nehovorím, že si decko, ale nemyslím si, že by mal mladý muž spať tak ďaleko od pomoci, ak by ju potreboval. Vo vašej veži ti bude dobre.“

„Ale nebol by som sám, spýtam sa Rona a Hermiony, aby prišli... a... môžeme mať malú párty.“

„Nebudeš mať pyžamové oslavy bez dozoru, synak.“

„Ale oci...“

„Žiadne mraučanie, Harry.“

„Prepáč. Zamkneš dvere?“

Severus vedel, že to bola záludná otázka.

„Dvere budú pre teba vždy otvorené. Verím tomu, že si dosť vyspelý, aby si nezneužil situáciu. Alebo nie? Môžeš prísť a odísť počas dňa, ako vždy. Nesmieš tu spať alebo doniesť niekoho ďalšieho, kým som preč. Je to jasné?“

„Testy končia vo štvrtok a...“ Harry neustupoval.

„Vrátim sa v piatok, môžeš pozvať pána Weasleyho potom, aby tu ostal, a každého ďalšieho, koho chceš.“

„Aj Hermionu?“

„Slečnu Grangerovú nie. Aspoň kým jej nevieš ponúknuť oddelenú izbu. Dievčatá potrebujú súkromie, bude jej pohodlnejšie v jej vlastnej posteli.“

Severus pozrel na dieťa, ktoré vedľa neho jedlo raňajky. Ako môže mať tak veľa tvárí? V jeden deň je lovec drakov a ďalší deň sa chce správať ako mačka. Iba minulú noc trucoval, pretože nechcel nechať Severusa odísť samého a dnes chce pyžamovú párty a dievčatá spiace v tej istej izbe! Severus si bol istý, že bude potrebovať svätú trpezlivosť, než chlapec dospie.

Mal by požiadať Minervu, aby na Harryho po nociach dohliadala...

„Rozprával si s profesorom Dumbledorom o kameni?“

„Áno, rozprával.“

„A čo povedal?“

„Že sa o to nemáš obávať.“

„Pridáte viac pascí?“

„Zvedavosť mačku zabila.“

„Mňau! Ale zomrela šťastne...“

„Chystáš sa zmeniť z bystrej mačky na trpiace dieťa.“

„Nie si zábavný.“

„Som tvoj otec, zábava nie je v popise mojej práce.“

Harry ostal ticho, ale rýchlo otca objal, než odišiel na vyučovanie.

Severus sa stretol s Minervou na chodbách o pár minút neskôr. Čarodejnica sa uškŕňala.

„Všetko v poriadku, Minerva?“

„Veci sa sami vyriešili. Máš dnes hodinu s chrabromilskými piatakmi?“

„Myslím.“

„Nezmieňuj vzhľad pána Percyho Weasleyho... čaká, kým sa mu farba vlasov zmení späť do pôvodnej.“

„Nehoda v sprchách?“

„Nový šampón, myslím.“

„Láskavosť od jeho bratov?“

„Nie je dôkaz.“

„Potom to bude musieť nechať tak.“

„Kedy odchádzaš?“

„V pondelok pred večerou. Ako pozvaný rečník tam musím byť už na uvítacej večeri.“

„Zabav sa.“

„Bola by si taká dobrá a dohliadla na moje dieťa a uistila sa, že je každú noc načas v posteli?“

„Mala by som niečo vedieť?“

„V podstate nič.“

„Dohliadnem na neho.“

„Ďakujem.“

„Začína sa mi hodina.“

„Mne tiež.“

~*~

Percy Weasley vstúpil do učebne elixírov a sadol si do poslednej lavice. Jeho vlasy boli žiarivo zelené. Snape začal hodinu napísaním pokynov na tabuľu. Jeho skupina VČÚ bola schopná variť bez veľkého dozoru. Na konci hodiny zavolal zelenovlasého mladíka ku katedre.

„Profesor Snape.“

„Pán Weasley, plánujete začať novú módu?“

„Nie, pane, bola to.... nehoda.“

„Vidím... Mali ste zodpovednosť za dodržiavanie večierky svojich spolužiakov. Však?“

„Áno, pane.“

„Boli s nimi nejaké ťažkosti?“

„Ťažkosti?“

„S prvákmi. Boli?“

„Nie, pane. Správali sa slušne.“

„Aké boli inštrukcie vašej vedúcej týkajúce sa dozorovania?“

„Nebolo ich veľa, iba som sa musel uistiť, že budú v posteli o ôsmej a dať im odznak.“

„Vidím.“

„Môžem vás uistiť, že boli všetci v posteli presne o ôsmej hodine.“

„Takže, nebolo nutné vyprevádzať ich zo spoločenskej miestnosti volajúc ich bábätká, ani nebolo vhodné dovoliť zvyšku svojich spolužiakov smiať sa im, všakže?“

„Nebolo nutné...? Ale, pane... Teda, chrabromilčanai boli trochu mrzutí kvôli bodom, ktoré stratili.“

„Slečna Grangerová sama nazbierala viac ako trojnásobok bodov, ktoré stratili. Ste si toho vedomý?“

„Áno, pane, ale...“

„Povedzte mi, pán Weasley, bolo podľa vás nutné ešte viac ponižovať tie deti? Myslíte si, že bola vaša vedúca fakulty príliš zhovievavá  čo sa týka trestu?“

„Nie, pane. Ale tiež dostali do problémov prefektov...“

„Mali ste problémy, pretože ste si poriadne neplnili svoje povinnosti. Zabudli ste na rozhovor, ktorý sme s vami s  profesorkou McGonagalovou mali?“

„Nie, pane.“

„Odznaky vám neboli pridelené iba na okrasu, pán Weasley. Bola vám daná autorita , aby ste pomáhali a pomohli dodržiavať poriadok. Je vašou prácou ochraňovať mladšie deti. Nebolo to jasné?“

„Áno, pane. Bolo. Tuším... Ospravedlňujem sa, pane. To nie je iba... Môj brat mal byť rozumnejší, jeho správane na mňa vrhá zlé svetlo...“

„Radím vám pamätať si, že nie ste centrom vesmíru. Správanie vášho brata sa zle odráža iba na ňom.“

„Áno, pane.“

„Verím, že im to vynahradíte, nejako.“

„Áno, pane.“

„Dobre. Teraz môžete ísť, pán Weasley. Ešte jedna ďalšia vec, ak sa niekedy dozviem, že ste zneužili svoju pozíciu alebo dovolili, aby bolo bezbrannejšiemu študentovi nadávané... Nemusíte sa obávať iba o to, že vaše vlasy zmenia farbu. Neostanú vám žiadne. Vyjadril som sa jasne?“

„Áno, pane...“

~*~

 „... a aký bol tvoj deň?“

„Veľa sme sa učili... Ocko, videl si Percyho vlasy?“

„Všimol som si. Máš s tým niečo spoločné?“

„Možno... nepriamo.“

„Bola to odplata za váš týždenný trest?“

„Trochu...“

„Máš pocit, že nebolo v poriadku, ako s vami zaobchádzali vaši spolužiaci z fakulty a prefekti?“

„Nie naozaj....  bolo ťažké ísť do postele tak skoro a... a nebolo zábavné, keď nás volali bábätká, ale... pomohli nám s domácimi úlohami a prepašovali nám zákusok  a... Percyho príbehy boli kruté, ale zábavné. Bol tak naštvaný na Rona... Nemal by si z toho robiť ťažkú hlavu, nebolo to, ako keby sme z toho vyšli beztrestne... Páčia sa mi jeho vlasy.“

„Mal by sa ospravedlniť, za spôsob, akým s vami zaobchádzal.“

„Nie potom, čo sme mu prefarbili vlasy na zeleno...“

„Nesmieš brať zákon do vlastných rúk, synu. Aj keď ide len o hlúposť, ako je prefarbenie niekoho vlasov. Vieš, že mi môžeš povedať ak hocikto, prefekt alebo nie,  tyranizuje, však?“

„Áno, oci.“

~*~

Nadišiel deň posledného testu. Všetky deti boli pripravené na koniec roka. Keď opustili svoje triedy, správali sa tak hlúpo, ako bolo možné.

Minerva nemohla uveriť, že, ako vždy, tí, ktorí spôsobovali najviac problémov, boli siedmaci. Akoby počas nasledujúcich týždňov mali trpieť premenou z detí na dospelých a chceli si užiť tak veľa zábavy, ako je len možné. Dokonca sa im musela vyhrážať, že sa budú  musieť v septembri vrátiť, aby ich naučila správať sa slušne.

A zbor nebol úplný.

Pomona bola na ošetrovni s odporným nachladením. Severus bol preč na Konferencii. A profesor Dumbledore odišiel skoro ráno kvôli predvolaniu z Ministerstva. Flitwick navrhol umiestniť do spoločenských miestností mreže až do konca koncoročnej hostiny a ona nad tým nápadom začínala uvažovať. A škriatkovia cítili, že im budú chýbať ich drahí rozmaznávaní chovanci a pripravovali im ich najobľúbenejšie dezerty. Mala by povedať  Poppy, aby  mala elixír na zažívanie po ruke v dostatočnej zásobe.

Od raňajok sa McGonagallová snažila očkom dohliadnuť na Pottera a spol. Chlapec šiel predošlú noc na čas do postele a rozprával so Severusom krbom z jej kancelárie. Celkove sa správal slušne. Možno to bol jej mačací inštinkt, ale vedela, že čoskoro urobí niečo hlúpe.

Na obed mal jahody a banány so šľahačkou a zmrzlinou a smial sa so svojimi priateľmi, tiež požartoval so slizolinčanmi, priateľsky na seba od stolov pokrikovali. Priala si, aby mala viac očí. Slizolinským a chrabromilským prefektom nariadila prekontrolovať artefakty v klubovniach. Iba dúfala, že Pomona bude na dozor pri dnešnej večeri už v poriadku.

Konečne posledné deti dojedli a šli svojimi cestami do postele. Jej prváci boli prví, ktorí opúšťali Veľkú sieň. Potter, Longbottom, Weasley, Finnigan a Thomas odtiahli. Grangerovú a zvyšok dievčat ich nasledovali. Niečo plánovali. Hádala, že malú oslavu na internáte. Neskôr ich skontroluje. Akoby sa dohovorili, keď Potter a spol. opustili miestnosť, všetci ostatní vyšli von.

Dopila čaj a zobrala si ešte jeden keks. Mala by napísať svojej neteri, aby potvrdila svoje letné plány.... Bolo milé skončiť ďalší rok.

Vstala a oprášila si odrobinky zo sukne. Ešte jedna hodina do večierky a potom bude musieť zastaviť všetky oslavy prebiehajúce na fakulte. Medzitým mala čas na mierumilovnú chvíľku vo svojich komnatách...

Minerva musela zaspať, o desiatej ju odbíjaním zobudili hodiny starého otca.

Postavila sa použila súkromný vstup do chrabromilskej veže. Potrebovala sa porozprávať s prefektmi a  uistiť sa, že všetky jej levíčatá sú už bezpečne v posteli.

Klubovňa nebola prázdna, ale boli tu iba staršie deti. Starí priatelia si užívali čas pred tým, než budú donútení dospieť... Vyšla schody do chlapčenskej časti veže a všade bolo ticho.

Zastavila pri izbe prvákov. Ticho tam bolo ohlušujúce. Deti by mali byť unavené... Ale... toto bolo až príliš ticho. Otvorila dvere. Všetky postele mali zatiahnuté závesy. To nebolo v poriadku. Otvorila najbližšie. Pod prikrývkami sa rysoval obrys. Musela byť paranoidná, ale dotkla sa ho - bol mäkký ako vankúš.

 Päť postelí malo vankúše namiesto detí! Vyšla von a spýtala sa prefektov v klubovni.

„Už je to večnosť čo šli do postele, profesorka. Nikto nevyšiel.“

Minerva sa chystala vraždiť.

Zapečatila obraz a vrátila sa do kancelárie. Chytí ich...

Krbom zavolala do New Castlu, ale Severusa nezohnala. Povedali jej, že koniec konferenčnej večere prebiehal v muklovskom hoteli. Nechala Severusovi lístok, aby sa vrátil tak rýchlo, ako je to len možné.

Vyšla von a hľadala učiteľov, ktorí mali dnes v noci na starosti hliadky.

Pomona, Poppy a Filius šli prehľadať všetky chodby. Minerva zbadala na treťom poschodí tieň a nasledovala ho. Nebol to Potter, bol to Quirrel.

„Č-Č-čo tu r-r-robíš, Minerva?“ koktal muž.

„Hľadám všetkých svojich prvákov, vrátane Pottera. Nie sú vo svojich posteliach.“

„Potter.... nemôžem si byť istý, ale... ale myslím, že som niekoho videl... počul som niekoho na chodbe... preto som tu.“

„Samozrejme, druh lotroviny rezervovaný na posledný deň roka... výlet do Zakázanej chodby... pohľadám ich, Quirinus, dáš prosím Filiusovi a Pomone vedieť, že som tu a možno budem potrebovať ich pomoc...“

„Samozrejme, Minerva.“ Neprišlo jej čudné, že už nekoktal.

~*~

Severus prijímal pochvaly od ostatných majstrov elixírov.

Bolo milé sa o ingredienciách a reakciách rozprávať so vzdelanými osobami. Konferencia bola zaujímavá a vnukla mu veľa nápadov, ktoré by rád vyskúšal.. Hneď ako sa skončila večera, ospravedlnil sa a zmenšiac svoj zbalený kufor, prešiel do najbližšieho krbu, aby sa vrátil do Rokfortu.

Harry sa bude tešiť z toho, že sa vrátil o deň skôr.

Použil krb, aby sa dostal do Šikmej uličky a odtiaľ krbom do Rokvillu. Noc bola príjemná. Prešiel sa k Rokfortským bránam. Bolo takmer jedenásť v noci, hrad by mal spať.

Severusa na ceste do žalárov prekvapila frenetická liečiteľka. Po troch rýchlych vetách už vedel, že Harry chýba v posteli spolu s celým prvým ročníkom Chrabromilu. Tiež sa dozvedel, že Minerva rozbehla pátranie, ale teraz tiež zmizla.

Utekal do žalárov. Potreboval skontrolovať ochrany na veži a kameni. Ako vstúpil do obývačky, prekročil niečo odlišné od svojho koberčeka.

Zapálil prútik a videl kôpky hláv pod spacími vakmi. Takže tu boli chýbajúce levíčatá...

S ľahším srdcom slabo zasvietil svetlo, aby našiel svoje dieťa. Harry spal blízko kuchynských dverí. Malá tlupa mierumilovne spala. Upokojený objavom si uvedomil, že tu spí viac ako päť detí. Pozrel sa na každého a uvedomil si, že slizolinčania a chrabromilčania použili jeho obývačku ako spálňu. Bol v Harryho izbe ešte niekto? Otvoril dvere a našiel tu ďalšie spacie vaky. Dievčatá prišli tiež. Na kuchynskom stole ležali zmrzlinové misky, misy od pukancov a zvyšky nápojov. Upratanie izieb bude prvá časť Harryho trestu. Druhá časť... bude zahŕňať niekoľko dobre umiestnených úderov na jeho pozadie. Dobre, iba musí informovať školu, že deti boli úplne, úplne v poriadku.

Vstúpil do kancelárie a  zistil, že ochrany kameňa boli narušené. Uzamkol svoje komnaty. Nikto nemohol vyjsť ani vojsť, kým sa nevráti. Rozbehol sa  na tretie poschodie.

PP: Prepáčte, že to trvá, ale ja končím bakalársky ročník a Eggy má toho zase veľa v práci...