Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Veselé Vánoce pane Malfoyi

20. Rozdrviť a spáliť

Veselé Vánoce pane Malfoyi
Vložené: Jimmi - 20.12. 2013 Téma: Veselé Vánoce pane Malfoyi
Jimmi nám napísal:

 


20. december 2013

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Šťastné a veselé, pán Malfoy

Merry Christmas Mr Malfoy

Autor:   Emerald-Kisses 

Preklad: Jimmi

Beta: doda357

Originál: http://www.fanfiction.net/s/4676920/20/Merry-Christmas-Mr-Malfoy

Rating: 16+ 

 

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánovi Medkovi, ktorý túto ságu preložil do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Emerald-Kisses, ktorá napísala tuto fanfiction. Tento preklad je vytváraný len pre duševné obohatenie, nie pre obohatenie finančné. Napriek tomu je kopírovanie a prípadné porušovanie autorských práv ilegálne.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. 

 

 

Kapitola 19

Rozdrviť a spáliť

V tej sekunde, ako mu zatreskla dvere pred nosom, mu bolo jasné, že sa niečo deje. Zazrel v štrbine akýsi habit, vedel, že ona určite žiaden tmavozelený nemá a bolo mu jasné, že musí nájsť spôsob ako zistiť, čo sa deje.

Otrávený, že ho odstrčila preč, znepokojený kvôli jej bezpečnosti, sa prinútil pomaly kráčať ku svojej izbe, uvoľniť dverný priestor bez toho, aby vydal jediný zvuk. Nemohol ju varovať pred svojimi súčasnými plánmi.

Musel potlačiť nutkanie utiecť, zúfalú, boľavú potrebu vo svojom vnútri, vyšprintovať späť k dverám a opakovane na ne trieskať, až kým sa neotvoria a nebude mu dovolené ju chrániť.

Ale musel spomaliť. Musel byť potichu, neupozorniť nikoho na svoju prítomnosť či zámery.

Napriek svojmu rýchlo bijúcemu srdcu prešiel po špičkách k dverám vedúcim do ich spoločnej kúpeľne v nádeji, že je Hermiona príliš vykoľajená, aby použila Silencio na kúpeľňové dvere. Vedel vďaka jednej konkrétnej situácii, že mala sklony zabúdať ich zamykať, keď sa prezliekala.

Bola to nehoda, čo jej pri niekoľkých príležitostiach pripomenul. Stále si pamätal, ako na neho jačala, ako tvrdila, že je nejaký perverzák, keď jediné, čo chcel, bolo spýtať sa jej, či nevidela jeho učebnicu Elixírov.

Hoci musel priznať, že pohľad na jej odhalený chrbát stál za viac, než za bolesť z kliatob, ktoré na neho vrhla.

Potriasol hlavou, prinútil svoje myšlienky vrátiť sa k aktuálnemu problému, pomaly sa načiahol, aby otvoril dvere, modlil sa k neviditeľným silám, aby jej dvere neboli dokorán otvorené.

Zaškrípal zubami, keď slabulinko zavŕzgali; zhlboka sa nadýchol, než ich otvoril dokorán. Zaplavila ho slabá úľava, keď zazrel jej dvere zatvorené a vošiel do kúpeľne, vďačný, že dlaždice nezaškrípali či nezavŕzgali.

Jemne sa pritlačil o dvere, neustále sa modlil, aby začul čokoľvek, čo sa dialo v tej izbe, k tomu pridával ďalšie nádeje, že to, čo sa deje, neublíži Hermione v žiadnom tvare či podobe.

„Všetko! Vianoce sú zničené a to všetko je kvôli tomu, že ty si sa rozhodla zostať tu!“

Zasraný Potter... Draco takmer zavrčal pri zvuku hlasu toho zelenookého blba, odolal nutkaniu vrhnúť sa do tej izby a skočiť na tmavovlasého chalana, aby z neho mohol vymlátiť dušu.

Ako si ten namyslený kretén mohol dovoliť zvaliť všetku vinu na Hermionu? Neuvedomil si, že Ron bol tým, kto preháňal? Ron bol tak nepopierateľne zbláznený do Hermiony, že ten ryšavec dovolil, aby ho to úplne pohltilo.

Ten prekliaty Weasley bol tak prehnane dramatický a zúfalo potreboval prebudiť sa.

Keby tu len teraz bol... Draco by mu poskytol také prebudenie, na aké by nikdy nezabudol...

Vtiahol spodnú peru medzi zuby, pritlačil ucho na dvere, potlačil nutkanie zničiť Harryho Pottera, keď načúval, ako tmavovlasý chlapec robí Hermione prednášku. Ako sa opovažuje vojsť sem a vravieť takéto veci? Ach, iste, možno to teraz ´formuloval inak´, ale nakoniec to všetko znamenalo to isté, nie?

Ten bastard zo všetkého obviňoval len a len Hermionu samotnú.

Nie, to nebola chyba pani Weasleyovej za to, že sa chovala ako preháňajúca mrcha. Ani náhodou, určite to nebola ani Ginnina chyba za to, že je sprostá, otravná krava... hoci ho napadlo, že možno mala Weaslíčka svoj mrchovský týždeň, takže mala akú-takú výhovorku na preháňanie svojich obvyklých emócií a správania sa...

A bolo zrejmé, že to nebola chyba Hermioniných rodičov za to, že sa tam ukázali bez svojej dcéry, keď si mysleli, že vedia všetko bez toho, že by v skutočnosti niečo vedeli.

´Čo to muklovia hovoria o myslení?´ uvažoval Draco, neprítomne si ťapkal po brade, kým pátral po tej myšlienke. ´Ach, áno, jeden myslel, vymyslel fúrik a potom ho musel tlačiť´. Potichu sa zachechtal, ale rýchlo ten zvuk potlačil v strachu, že ho objavia.

Ach... Ron. Sprostý, úbohý, slabomyseľný Ronald Weasley... Úprimne, ten ryšavec má menej mozgových buniek než prekliate kurča s odrezanou hlavou. Bľabotanie a plač, há? Trucovanie v jeho izbe? Dracovi to znelo dramatickejšie než čokoľvek iné. Hoci Draco nikdy predtým nebol vášnivo zamilovaný, takže možno to bolo pomerne normálne, vzhľadom na to, že celé Weasleyovské potomstvo vlastnilo pomerne násilnícku povahu.

Bolo to, ako keby celá tá banda mala neustále PMS. Dracove tiché chichotanie zrazu prerušil Harryho náhly výbuch.

„Myslia si, že spávaš s Dracom Malfoyom!“

Nuž... tá predstava bola príjemná, ale úplne nepravdivá, hoci mala pomerne blízko k tomu, čo robili len pred pár minútami.

Chechot sa vrátil, keď Draco uvažoval na tým, čo by sa mohlo stať, keby sa Potterčiak objavil na prízemí, miesto v Hermioninej izbe, o pár minút skôr. To by bol prinajmenšom skutočne zaujímavý začiatok rozhovoru.

Ale na druhej strane by ich bol vyrušil a Draco by možno nikdy nespoznal ten príjemný pocit, keď sa Hermiona v jeho náručí urobila.

Prehltol, keď sa mu hrdlo stiahlo, napätie tela sa vrátilo s boľavou potrebou a on zatvoril oči a želal si, aby sa sústredil na to, čo odznelo vo vnútri izby. Ach, vďaka Merlinovi, že rozkošná Hermiona večne zabúdala očarovať a zamknúť dvere vedúce do kúpeľne.

Raz ho napadlo dať jej lekciu, na ktorú by nikdy nezabudla, ale to by znamenalo, že by v skutočnosti začala zamykať a umlčovať dvere, čo by bolo pre voyeristického Draco príliš zlé.

Hoci... ak ich vzťah nakoniec pokročí až k sexu, došlo mu, že by mohol počkať, až kým nebude masturbovať a potom jej dať lekciu, na ktorú nikdy nezabudne... A, ak to pôjde dobre, odvtedy už nikdy nebude zamykať a umlčovať dvere!

´Draco Malfoy, ty si génius!´ zvolal v duchu, pery sa mu stočili do víťazoslávneho, širokého úsmevu.

„Ron ťa miluje.“

Dracovi pri tom výbuchu takmer zabehli sliny, pritlačil hlavu tak blízko k dverám, ako sa dalo, snažil sa začuť aj tú najmenšiu Hermioninu reakciu.

Takže, Lasičiak Hermionu miloval? Dobre, tak to mal blbé, pretože Hermiona bola príliš bystrá, aby sa zamilovala do idiota, akým bol ryšavec. Len z pomyslenia na to, že by sa Hermiona skutočne zamilovala do Lasičiaka, videl Draco na červeno. Hrozilo, že mu zovrie krv a zúrivosť bola pripravená pohltiť jeho telo.

Keby Hermiona skutočne opätovala Lasičiakovu lásku, Draco bol pripravený zabíjať a dať sa zabiť len preto, aby ju prinútil uvidieť skutočnú povahu jej idiotského priateľa.

Ronald Weasley nebol dosť dobrý, aby si zaslúžil Hermionine priateľstvo a lásku.

Odtrhol hlavu od dverí, význam skrytý za tými slovami spôsobil, že sa mu telo zatriaslo náhlym strachom.

To... to znamenalo, že si Draco myslel, že on si zaslúži jej lásku a priateľstvo? Že on, Draco Malfoy, si zaslúži jej srdce?

Bola to hlúpa predstava, láska. Niečo, čo očividne zahmlievalo zmysly človeka a nútilo ho zabudnúť na všetko dôležité.

Samozrejme, on chápal, že tú myšlienku vyvolala konkrétna chémia, akýsi druh príťažlivosti medzi ním a Hermionou. Ale nikdy ani trochu nekoketoval s myšlienkou, že by niektorý z nich mohol byť do toho druhého zamilovaný.

Znamenalo to niečo? Táto náhla myšlienka... nečakaný nápad... znamenali, že by sa doslova zamilovával do inteligentnej ženy vo vedľajšej izbe?

Bola to pravda, jej samotná prítomnosť stačila, aby sa cítil pohodlnejšie a spokojnejšie, jej dotyk a vôňa vždy zjavne pohltili všetky jeho zmysly. Dotýkať sa jej, držať ju v náručí spôsobovalo, že sa cítil tak, ako to nikdy predtým žiadna iná žena nespôsobila. Do pekla, aj nepatrná predstava, že ju stratí, ho desila viac, než kedysi jeho otec.

Možno... možno bol...

„Netlač na mňa.“

Tá nahnevaná poznámka ho vytrhla z nebezpečných vôd, odtiahla ho preč skôr, než mohol dospieť k záveru, z ktorého by bol absolútne vydesený.

Malfoyovci za nezamilovávajú do muklorodených, či už boli reformovaní alebo nie. Nezáležalo na tom, či mala Hermiona výnimočnú osobnosť, že bola tvrdohlavá ako osol, že bola najbystrejšou čarodejnicou minulého storočia alebo že bola pomerne príťažlivá. Nebolo skrátka súčasťou ich genetickej výbavy zamilovať sa do škaredých káčatiek.

Správne?

Dokonca toto dohadovanie znelo jeho ušiam úboho, pomyslel si s povzdychom, keď sa znova pritlačil k dverám, aby načúval.

Jeho sladká, jeho úžasná, jeho nádherná Hermiona práve skvelo zvládala Pottera. Dokelu, v niektoré dni nemohol uveriť, aká bystrá jeho Hermiona je.

Počkať sekundu... ´jeho´ Hermiona? Odkedy ju začal volať ´svojou´?

Niektoré časti jeho mozgu zareagovali okamžite, vytvorili akési vírenie v jeho mozgu. Jedna časť sa smiala pri predstave, ako by Hermiona zareagovala na to, že ju volá ´jeho Hermiona´. Ďalšia na neho revala za to, že urobil takú príšernú chybu. Ona nemohla byť jeho, pretože on ju nemal mať. Ďalšia časť bola pomerne pobavená, potešená a trochu vzrušená pri predstave, že volá Hermionu ´moja´ , nie v zmysle, že ju vlastní, ale v zmysle, že je k nemu priradená, a len k nemu, ako keby k sebe patrili.

Bude jeho a on bude jej.

Pri tej myšlienke sa usmial, prinútil sa odtlačiť všetky zvyšné konfliktné myšlienky preč, aby túto poslednú rozobral, neustále sa zbytočne snažil zostať sústredený na úlohu počúvať Potterov a Hermionin rozhovor.

Podráždene otrčil peru, snažil sa čo najsilnejšie nevraziť do tej izby a neprefackať Pottera. Zasraný Potter a jeho skrytý intelekt. Srať na neho za to, že postrehol v ich dohode akýsi druh výhody. Srať na neho za to, že si myslel, že sa Hermiona mýlila.

Draco vedel... Draco vedel, že sa Hermiona nemusela pred svojimi priateľmi ospravedlňovať. Vedel, že to robí len preto, aby sa zbavila Harryho a aby dočasne odstránila zo svojho života jednu hádku. Priatelia, pomyslel si Draco, by nemali žiadať vysvetlenia od svojich priateľov, keď niekto urobil niečo, čo nebolo bežné. Hermiona urobila niečo iné, niečo pre seba, a všetci sa chovali, ako keby úmyselne svojim priateľom ublížila zo sebeckých dôvodov.

´Vypadni odtiaľ a nechaj ju na pokoji!“ kričal v duchu, zazeral na dvere, ako keby dokázal preniknúť drevom a zavŕtať sa do Harryho čela. Práve teraz si prial, aby výraz ´prebodávať pohľadom´ bol pravdivý, pretože by jednu z tých dýk schytil, vpadol do izby a podrezal by Chlapcovi-Ktorý-Sakra-Nezomrie-Nech-Sa-Deje-Čo-Sa-Deje hrdlo.

Potom by ten zmrd skutočne zomrel a Hermionu by nechal na pokoji. Už by nebol žiaden Potterčiak, ktorý by pyskoval, žiaden ďalší Lasičiak by ju slovne nenapádal, nikto by ju neotravoval, neobťažoval, ani by jej viacej neublížil.

Konečne by sa s ním mohla slobodne usmievať bez strachu z odvety. Bola by kráčala po chodbách s hlavou vysoko, so slobodným duchom a nebola by pred svojimi tzv. priateľmi niečo tajila.

Bola by schopná pobozkať ho bez toho, aby si každých desať sekúnd robila starosti.

Pri tej predstave sa usmial, predstavil si výrazy na ich tvárach, keby ich Potterčiak s Lasičiakom prichytili so spojenými perami. Ach, práve to mal pred očami. Boli by nakráčali za ňu, takže by ich nevidela, ale Draco áno. Žmurkol by na nich a prinútil ju zastonať rozkošou rovno pre ich zvedavými ksichtami.

Ach, áno, predviedol by im, ako skutočný muž zaobchádza so svojou ženou. Prinútil by ich zaplatiť za to, že sa k nej správali tak, ako sa správali. Bol by sa uistil, že už po zvyšok života nikdy nebudú s nejakou ženou zle zaobchádzať.

Avšak zatiaľ nemohol robiť nič, len stáť za dverami a načúvať.

„Navrhujem, aby si sa posadil a neprerušoval ma; ak to urobíš, bude mi len dlhšie trvať než poviem, čo musím povedať.“

Draco si uvedomil, že jeho telo pomaly klesá k zemi, opiera sa o dvere v snahe začuť každučké prehovorené slovo. Sedel pohodlne, mlčky čakal, až bude Hermiona pokračovať, dychtil počuť tie prekliate slová, ktoré navždy označia Harryho s Ronom za príšerných priateľov. Chcel tie slová počuť z jej úst, chcel ju počuť povedať, že sa rozhodla zostať s ním zo slobodnej vôle, že ju nič nenútilo zostať, že jej dôvodom pre to, aby zostala, bolo to, že sa v jeho spoločnosti cítila príjemne.

Neblahá predtucha si našla cestu jeho telom, srdce mu divoko búšilo, kým stále čakal, až jej slová zaplnia izbu.

Čo ak mu klamala? Čo ak sa s ním zblížila len preto, aby na neho vyhrabala špinu a využila to proti nemu? Čo ak to bola stávka a toto celé bolo pripravené, ako keby vedeli, že je rovno za dverami, že načúva každé ich slovo?

Bolo tu tak mnoho ak a väčšina z nich bola negatívna. Nechcel rozoberať tieto možnosti; nechcel skúmať šancu, že sú pravdivé, chcel stále veriť, že s ním zostala, aby bola s ním.

Chcel tak strašne počuť, že tieto slová povie, že neurčitá jeho časť šepkala, že bude zničený, ak povie niečo iné.

„Mojím pôvodným dôvodom pre to, aby som zostala, bolo to, že som cítila ľútosť.“

Jeho srdce sa okamžite zrútilo k prstom na nohách a pocítil bolesť ako žiadnu inú hnať sa jeho telom. Cítila ľútosť? Ona ho ľutovala? Jej prvotným dôvodom prečo zostať, bolo to, že sa cítila zle kvôli nemu?

Bohovia... Bohovia, to bolelo... bolelo to ako nič iné, čo kedy predtým bolelo. Ale stále tu bola matná iskierka nádeje, ten malý strieborný prúžok, ktorý šepkal jej prvé slová: ´Mojím pôvodným dôvodom.´ To znamenalo, že to bolo jej prvým dôvodom, čo znamenalo, že existoval ďalší, definitívnejší, silnejší dôvod, prečo sa tu rozhodla zostať s ním.

Čo ním bolo?

´Prosím... prosím, nedovoľ, aby celé tieto prázdniny, aby celý tento čas s ňou, bola lož,´ uvažoval. V minulosti mal dočinenia s toľkými klamármi, s mnohými falošnými ´priateľmi´. Teraz, práve keď si myslel, že má niekoho, kto je jeho priateľom bez výhod, mu bolo jasné, že to bude nepredstaviteľne bolieť, keď odhalí, že mala iný dôvod, prečo s ním zostala.

Načúval, ako vysvetľuje ich rozhovor; načúval, ako vraví zjazvencovi o nedostatku jeho vianočnosti, o nedostatku sentimentálnych darčekov a cítil, ako v ňom rastie hnev. Ako mohla rozprávať týmto ľuďom jeho tajomstvá? Čo jej poskytlo právo potulovať sa tu, oznamovať každučkú jeho myšlienku a prianie celému svetu? Nepožiadala ho o dovolenie.

Ta malá čarodejnica... obdaroval ju tou informáciou v domnienke, že si ju nechá pre seba. Fajn, teraz už bol múdrejší.

Vnútro sa mu bolestivo zovrelo, keď tá myšlienka prenikla jeho mysľou. Časť z neho si priala, aby nikdy Potterovi tieto veci nepovedala, priala si, aby mlčala a zostala verná Dracovi.

Ďalšia jeho časť, tá menšia, staršia, krutejšia časť, bola spokojná, že pomaly páli medzi nimi most. Všetko im to uľahčí; bude pre neho oveľa ľahšie odstrčiť ju preč, keď nastane ten čas.

Ale chcel ju v skutočnosti poslať preč? Musel?

Bol pripravený otočiť sa a uvítať temnú stranu len preto, že sa bál vzťahu s muklorodenou?

Nie... nie... vôbec nie...

V skutočnosti miloval vzťah s ňou tak veľmi, že ho bolelo, keď počul, ako tieto slová vraví Potterovi. Bolelo ho vedomie, že už jej viacej nemôže zveriť svoje tajomstvá.

Vtedy dúfal, modlil sa, že konečne našiel niekoho, komu môže veriť a teraz... zdecimovala to jedinou vetou.

„Bolo to takmer ako dobročinnosť.“

Oslepol bolesťou. Bola to agónia ako žiadna iná, nezastaviteľná, ohromujúca bolesť, ktorá ho pohltila zvnútra smerom von. Vykrvácala z jeho srdca, vyhrnula sa jeho žilami, aby sa dostala k jeho nervovým zakončeniam a zaplavila ich. Nedokázal počuť nič iné okrem hukotu v ušiach, nedokázal cítiť nič iné, okrem myseľ ochromujúcej bolesti, ktorá prenikala jeho telom.

Nebol... nebol pre ňu niečím iným, len charitatívnym prípadom....

Nezáležalo jej na ňom... bolo jej ukradnuté, čo chcel, nechcela v skutočnosti spoznať jeho sny či túžby. Len cítila ľútosť, vinu za to, že má svoje vlastné radostné Vianoce a chcela sa cítiť lepšie.

Bol len dobročinným prípadom, ako keď obdarujete bezdomovcov alebo prispejete na boj proti rakovine. Bol poľutovaniahodný a nechcený. Len ďalší zbytočný človek, u ktorého chcela, aby sa cítil o trochu lepšie.

Teraz to všetko sedelo, jej výber mužov, Krum, ten tupec v strašlivej potrebe niekoho s mozgom, McLaggen, surovec, ktorý potreboval ženský dotyk, Lasičiak, ten jediný, kto bol úboho neužitočný v každej jednej veci a príšerne potreboval niekoho, kto mu poskytne smer a inštrukcie.

Teraz on, Draco Malfoy, chlapec, ktorý si pripadal nemilovaný, potreboval trochu lásky, falošnej či skutočnej.

Takže všetko... všetko to bola lož od úplného začiatku. Nikto, podľa nej a jej svätých priateľov, by sa nikdy nezamiloval do chalana ako on. Hlavne nie dokonalá Hermiona Grangerová.

Všetko to bola lož...

To, ako sa zvíjala pod jeho dotykom, to, ako plakala a zaspala v jeho náručí, jej smiech, keď nakupovali, jej trvanie na tom, že spolu strávia viac času a, čo je najdôležitejšie, to, ako ho pobozkala.

Teraz mu bolo jasné, že sa zvíjala od bolesti z jeho dotyku, že nedokázala zniesť, keď sa jeho ruky dotýkali jej pokožky. Jej slzy boli skutočné, boli to slzy bolesti pri pripomenutí, že s ním bude trčať ešte pár týždňov. Možno skutočne zaspala v jeho náručí, ale spala dobre a mala z toho radosť? Bolo mu jasné, že sa smiala na ňom, a nie s ním, že sa nútila do toho, aby s ním trávila čas.

Bol charitatívnym prípadom, spomínate si? Bol niekým, koho musela napraviť, hoci si predtým sotva pripadal zlomený. Musela s ním tráviť čas preto, aby ho zmenila a dala do poriadku. Niet divu, že zostala taká podráždená a nahnevaná, keď strávili viac než dva dni tým, že sa vzájomne vyhýbali. Nebolo to kvôli tomu, že s ním chcela stráviť viac času, bolo to preto, že potrebovala, aby sa zmenil, kým skončia vianočné prázdniny.

Uzavrela s niekým nejakú dohodu? Nejakú stávku? Že dokáže 'napraviť' Draca Malfoya do konca prázdnin, inak bude musieť nahá prebehnúť počas raňajok cez Veľkú sieň?

Čo mala získať, keď ho 'napraví'?

Začal ho zaplavovať hnev, keď bolesť pomaly ustupovala. Chcela ho napraviť, há? Chcela ho zmeniť zo sarkastického, krutého kreténa, ktorým Malfoy bol, na uhladeného, láskavého, veselého Draca?

Cítila ľútosť, všakže? Ľutovala, že nikdy nemal 'skutočné' Vianoce, nie? Chcela mu poskytnúť Vianoce, ktoré chcel zažiť každý, správne? Tá malá sprostá čarodejnica len zmierňovala svoju vinu. Nezáležalo jej na ňom. Bolo jej ukradnuté, čo si myslel alebo ako sa bude cítiť, keď tá maska spadne. Mala v paži jeho pocity.

Len cítila 'ľútosť' a chcela ten pocit vymazať. Nuž, on tej malej mrche ukáže jednu či dve veci o tom, aké je to niekoho 'ľutovať'. Počkajte, až Potter odíde – nechcel dať najavo svoje pocity pred Zjazvencom – a potom vyjde von a predvedie jej skutočnú definíciu ľútosti a viny.

Tá mrcha za to zaplatí. Klamala mu, prinútila ho veriť, že sa chce skutočne pokúsiť vybudovať si s ním vzťah. Prinútila ho prezradiť jej svoje tajomstvá, dostala sa za jeho ochrany svojimi vrelými dotykmi a objatiami a svojimi falošnými, rozkošnými bozkami spôsobila, že sa cítil absolútne zraniteľne.

Bola rovnaká ako všetci ostatní; vôbec nevidela zmeny, ktoré urobil, vôbec neprekonala to, aký kedysi býval, a nikdy neotvorila svoju myseľ možnosti, že by teraz mohol byť oveľa lepším človekom. Nenávidela ho a využila ho; nemyslela vážne ani jediné slovíčko, ktoré povedala.

Bol toto dôvod, prečo zaváhala, keď ju požiadal o schôdzku? Nikdy v skutočnosti nezamýšľala, aby ich vzťah pokračoval aj po vianočnom dobročinnom prípade. To bol dôvod, prečo vždy musela byť v jeho blízkosti. Večne sa musela snažiť vyprovokovať nejaký rozhovor, ktorý pomaly prenikol cez jeho štít. Musela sa s ním zblížiť, aby sa cítila menej previnilo. Musela ho 'napraviť', inak by to ľutovala po zvyšok svojho života.

V skutočnosti jej bol on a jeho pocity ukradnuté.

Všetko to bolo o ľútosti a zbavení sa náhleho návalu súcitu a viny tak rýchlo, ako sa len dalo.

Nezáležalo na tom, ako sa bude cítiť, keď to skončí. Nezáležalo na tom, že chcel, aby ich priateľstvo pokračovalo, že sa snažil, aby to bolo niečo dlhodobé.

Bol charitatívny prípad.

Vrhol sa preč od dverí, preč od jej zlomyseľných, jedovatých slov, ktoré roztrhali jeho srdce na kúsky. Brúsil po miestnosti, prechádzal sa v nej ako zranené zviera v klietke. Chcel všetko roztrhať, zo všetkého v blízkosti spraviť franforce, rozlámať dvere a narevať na tú čarodejnicu, až kým by mu nezachripel hlas a nebolelo hrdlo.

Revať na ňu, až kým by už viacej nevládal kričať.

Chcel jej poslať milión vrešťadiel, dať jej vedieť, že nie je nič iné ako sebecká čarodejnica, chcel ju prinútiť pochopiť, že bude bez nej doriti v poriadku.

Darilo sa mu dobre aj pred tým, než vkročila svojím dotieravým telom do jeho života. Viedol si dokonale fajn.

Ledva zvládol umlčať miestnosť, než schmatol najbližšiu vec a hodil ju na najbližšiu stenu. Zrkadlo prasklo, rozbité kúsky padli do umývadla, keď sa fľaša od šampónu rozletela na jeho lesklom povrchu.

Jeho obraz bol zohyzdený, jeho odraz sa poškvrnil ružovou látkou, roztrieštil prasklinami a dierami. Pripomínal, všimol si masochisticky, jeho dušu v tejto chvíli. Jej dotyk ho zohyzdil, roztrieštil ho a pokryl niektoré oblasti jej falošnou láskou, iné vytrhol preč jej zákernými slovami.

Nechcel prestať, stále chcel do toho zrkadla niečo hádzať, až kým z neho zostane len prach, ale mal stále zdanie sebakontroly. Bolo mu jasné, že by sa potom cítil lepšie, násilie, ktoré hrozilo, že sa zmocní jeho tela, by sa upokojilo.

Ale to by bolo len na krátky čas. Keď by uvidel jej tvár, v tej sekunde by bol v jej dosahu, to násilie by sa znova rozpútalo a on sa bál, čo by mohol urobiť.

Mohol by ju jednoducho zabiť.

To... to by nemohol urobiť. Logická strana, tá chladná, vypočítavá, bezcitná časť jeho mysle kričala, že by nikdy nemal riskovať Azkaban. Možno chcel, aby bola mŕtva, ale nedokázal by sa vysporiadať s následkami.

Ďalšia časť... už menšia, pomaly sa zmenšujúca, ktorá našla malú štrbinu za jeho srdcom, kde sa ukryla, šepkala, že mu na nej stále záleží aj napriek jej bezcitným slovám.

Zaťal si nechty do lebky a silno zavrel oči. Stále mu na nej záležalo dokonca po tom, čo priznala, že jej viacej záleží na hovniválovi než na ňom. V skutočnosti mu nebola ukradnutá.

Sakra... sakra, sakra, sakra... potreboval dostať svoje telo pod kontrolu. Dovoľoval, aby ho zaplavovali zápasiace emócie hnevu a zúfalstva. Zatiaľ hnev víťazil a kričal na neho, aby útočil a ničil. Ale hlboko vo vnútri vedel, že preháňa, vedel, že neexistoval dôvod, aby jeho emócie zostali takéto násilné, ale z nejakého dôvodu, keď v tom bola za posledných pár týždňov nejako zapletená Hermiona Grangerová, vždy býval senzitívny.

Zaťala do neho svoje pazúry a nechcela sa tak ľahko pustiť.

Nikdy... nikdy predtým vo svojom živote nebol taký zúrivý. Nikdy nebol taký rozbesnený, taký pripravený spôsobiť božie dopustenie.

Spomalil svoje dýchanie, dúfal, že to upokojí jeho búšiace srdce a dajako aj jeho zúrivosť. Potreboval si vyčistiť myseľ tak veľmi, ako sa len dalo, potlačiť emócie, ktoré mu vírili v hlave, ktoré ho zaslepovali pred všetkým logickým. Potreboval dýchať a pripomenúť si, že je Malfoy, nie nejaké prehnane emocionálne pubertálne dievčisko.

Musel použiť svoj rozum, svoju prefíkanosť, aby ju prinútil zaplatiť. Násilie by ničomu neprospelo, fyzická bolesť bola niečo, čo odišlo rýchlejšie než psychická. Použije svoje slová, ale pre to, aby to malo nejaký efekt, musel mať myseľ pod plnou kontrolou.

Násilie počká... zúfalstvo si bude musieť zobrať číslo... musel byť taký bezcitný ako skala, pevný a chladný.

Pretrel si oči, posadil sa na okraj vane, sťažka dýchal, až kým plne neovládol svoje telo. Keď sa jeho viečka pomaly otvorili, pocítil, ako mu rumenec rozpakov z nedostatku kontroly pokryl líca.

'Znova nie', vravel si v duchu, keď upratoval ten neporiadok, 'znova sa už neprestanem ovládať. Prinútim ju pochopiť; bez nej v mojom živote budem na tom oveľa lepšie. Pochopí... ' 

Znova sa vrátil k dverám, vďačný, že mal dosť rozumu, aby umlčal miestnosť pred svojím náhlym výbuchom. Zrušil kúzlo, postavil sa k dverám, aby začul zvuky Potterovho odchodu.

V tú sekundu, čo bude Zjazvenec preč z izby, vrazí dnu a prinúti ju zaplatiť.

Nikto nebude z Draca Malfoya robiť dobročinný prípad.

***

Netrvalo to dlho, buď sa Potter s ňou už dlhšie nedokázal hádať alebo mu na tom dievčati záležalo ešte menej, než si Draco myslel. Jediné, čo vedel, bolo, že o pár minút začul veľavravné zasvišťanie plameňov a v tú sekundu, ako Potter vravel svoj cieľ, blondiak otváral dvere.

Sedela na posteli, tvár v rukách, očividne vyčerpaná. Tá mlhavá časť ukrytá v blízkosti jeho srdca kvôli nej zabolela, prosila ho, aby ju šiel utešiť. Ale on bol múdrejší... klame mu, bude predstierať, že prijíma jeho súcit a využije jeho láskavosť, aby si uľavila od svojej viny.

Už viac... už viac nepadne do jej pascí.

Dvere zaškrípali, len troška, ale dosť nahlas, aby pritiahli jej pozornosť. Odolal nutkaniu dovoliť svojej pere, aby sa stočila do krutého úškrnu pri výraze hrôzy, ktorý sa vryl do jej tváre, keď ho tam uvidela stáť.

Poďme začať...

„Takže... ja som len prípad pre charitu, však?“

Sledoval, ako jej hrôza zosilnela, videl, ako habká po slovách, evidentne bola v koncoch. Dobre... došlo jej, že je po paráde. Prichytili ju.

Dúfajme, že si to nesťaží viac, než bude potrebné.

„Ja... ja neviem, o čom hovoríš, Draco,“ nakoniec vykoktala, pohla sa, aby sa postavila.

Založil si ruky, uvoľnene sa oprel o dvere. Hoci všetko v jeho postoji kričalo uvoľnenosťou, vyžarovala z neho krutá, dominujúca aura. Bol napätý, pripravený bojovať, fyzicky či slovne, a bol pripravený vyvolať bolesť.

„Ach, myslím, že vieš presne, o čom hovorím.“ Tentoraz sa usmial, krutým úškrnom, z ktorého sa jej oči zaleskli niečím blízkym strachu. „Aby si vedela, počul som ťa. Počul som, ako hovoríš Potterovi, ako si ma ľutovala, ako príšerne rozrušená si bola, keď si zistila, že som nikdy nemal Vianoce.“

„Potom,“ vyskočila na nohy, strach sa strácal z jej očí, “vieš, že som to urobila pre dobrý dôvod, správne? Povedal si, že si všetko počul, tak prečo hovoríš, že si bol prípadom pre charitu? Nikdy som nepovedala Harrymu, že som nemala na výber.“

„Spomeň si, Grangerová, počul som všetko. Dokonca nevyslovené slová. Ty si nikdy nemala na výber, že? Bol som prípad pre charitu; cítila si ľútosť, nedokázala by si ísť na prázdniny s takou vinou. Myslím, že ťa poznám veľmi dobre. Ľutovala si ma.“ Vyšplechol to slovo, ako keby každé pomyslenie naň zapĺňalo jeho ústa odpornou chuťou.

„Ja som nikdy...“

„Ty si. Zostala si tu len preto, že si ma ľutovala a chcela si sa zbaviť tej prekliatej viny.“

Ruky sa jej zaťali v päste, bolesť a panika pomaly zapĺňali jej žily, keď načúvala jeho chladným, nenávistným slovám. „Ani raz som necítila vinu!“ vykríkla. „Zostala som, pretože som zostať chcela!“

„Prestaň klamať!“ zreval, oči sa mu rozhoreli zúrivosťou. „Prestaň mi sakra klamať! Mám po krk zasraných kreténov ako si ty, ktorí mi klamú každú zasranú minútu. Poznám pravdu, Grangerová. Viem, že ti na mne nezáležalo. Všetko to bolo o tebe. Všetko to bolo o tom, aby si sa ty cítila lepšie. No a čo, ak som sa pri tom cítil trochu lepšie aj ja? No a čo, že si mi poskytla prijateľnú spomienku? No a čo, ak mi potom ublížiš, odmietneš moje priateľstvo, keď toto utrpenie skončí? Je to nepriama škoda, všakže?“

„Nemám potuchy, o čom hovoríš!“ vykríkla. „Okamžite prestaň, nie je to vtipné. Nikdy som nepovedala, že nebudem tvojou priateľkou.“

Zasmial sa krutým smiechom, ktorý ju schladil až na kosť a mala pocit, ako keby sa nadýchla vedra ľadovej vody. Jediný raz, kedy ho počula takto sa smiať, bolo predtým, než zmenil strany, vtedy, keď si myslel, že byť smrťožrútom je tá najohromnejšia vec zo všetkých.

„Jediným dôvodom, prečo si to neodmietla, bolo to, že si musela zostať v mojej blízkosti.“ Odlepil sa od zárubne, ruky zaťaté pri bokoch. „Došlo mi to, Grangerová. Istú dobu si ma balamutila, ale musím poďakovať Potterovi za to, že mi pomohol konečne uvidieť svetlo. Zakaždým, keď som chcel byť tak ďaleko od teba, ako som mohol, zakaždým, keď nás niečo trápne nútilo chcieť sa tomu druhému zďaleka vyhnúť, ty si bola vždy tou, čo nás dala späť dokopy. Teraz viem prečo... bolo to preto, lebo tvoj plán by nevyšiel, keby sme neboli spolu. Nemohla by si mi 'dať' dobré spomienky, keby si so mnou nemohla tráviť čas.“

„Ja som chcela!“ takmer zajačala. „Nikdy som sa nenútila tráviť s tebou čas.“

„Povedal som ti, aby si mi prestala klamať, ty sprostá ženská! Prišiel som na to! Vianočné nakupovanie, ozdobovanie, pečenie, prijatie nášho 'rande', dokelu, dokonca že ti na mne záleží! Ani jedno si nikdy nemyslela vážne! Ani jedno jediné!“ Štekal, ako keby mal v úmysle načiahnuť sa a tresknúť do najbližšej veci. „Bol som ti srdečne ukradnutý! Bol som len zasraný prípad pre charitu. Zasranú charitu! Ty si ma dokonca ani nepovažovala za skutočného človeka s pocitmi! Len za nejakého pokašlaného chlapíka, ktorého bolo treba napraviť!“

„Nikdy to také nebolo! Ani raz!“ vykríkla, zúfalo túžila po tom, aby sa načiahla a umlčala ho. „Iste, možno som cítila ľútosť; vždy som si myslela, že si bol rozmaznané decko, ktoré malo tie najúžasnejšie Vianoce na svete. Možno som sa cítila trochu previnilo; ale strávila som Vianoce s tebou, pretože som chcela, nie preto, že ma k tomu donútila moja vina.“

Treskol päsťou do steny, jeho oči boli len tmavou, rozbúrenou šedivou zúrivosťou... „Prestaň s tými zasranými klamstvami. Počul som ťa!“

„Harrymu som klamala!“ zúfalo vykríkla, modlila sa, aby nepočul kúzlo, ktoré vykonali. „Klamala som mu, aby sa cítil lepšie.“

„Zavri už doriti zobák!“ Začal sa prechádzať, bojoval s nutkaním ísť ju prefackať. Aby zavrel tie pekné, klamúce pery svojou rukou. Ale... ale to by nikdy nemohol. Nikdy by na ňu nevztiahol ruku... hlboko vo vnútri vedel, že bez ohľadu na to, ako by ho rozzúrila a ublížila mu, nikdy by jej nedokázal fyzicky ublížiť.

Jej pery sa zatvorili z roztraseného hnevu v jeho hlase. Bola pripravená ísť k nemu, zovrieť ho za ruku a povedať mu, že zle počul, klamať a povedať mu, že všetko, čo povedala Harrymu, bola lož. Ale teraz... keď ho sledovala, ako sa márne snaží ovládnuť svoj hnev, bolo jej jasné, že by jej dotyk prilial olej do ohňa.

Časť z nej vedela, že by jej nikdy neublížil, ale v tomto okamihu času nebola pripravená riskovať to.

„Povedal som ti, aby si mi prestala klamať.“ Jeho hlas sa triasol od snahy do niečoho netresknúť. „Počul som to prekliate kúzlo; viem, že si musela vravieť pravdu. Nie som taký blbý, Grangerová.“

Až v tejto chvíli si uvedomila, že jej začal hovoriť Grangerová. Nepriateľstvo medzi nimi narastalo, keď sa priateľstvo, na ktorom tak tvrdo pracovala, pred jej očami rozpadalo. Nemala nič, čím by ten rozpad zastavila...

Otvorila ústa, aby prehovorila, zúfalá zachrániť tak veľa, ako mohla, než sa ich vzťah úplne zničí, ale umlčal ju vražedným pohľadom.

„Zatvor tie klamlivé ústa skôr, než ťa prinútim zatvoriť ich.“ Vravel pravdu, jediný problém bol, že keď tam stála, keď sa jej oči leskli od nepreliatych sĺz z bolesti, viny, či hnevu, nebol si istý, čo chce urobiť viac, či ju pobozkať alebo jej streliť facku. Bol taký rozzúrený, mal by ju nenávidieť za všetko, čo mu urobila, mal by chcieť nemať s ňou nič spoločné, ale jej utrpenie bolo takmer jeho skazou.

'Už viac nie, už jej viac na jej lži neskočím. Raz ma do svojej pavučiny chytila, takto ľahko sa už znova chytiť nedám, ' pripomínal si v duchu.

„Ty si jednoducho rokfortský dobrovoľník číslo jedna, všakže?“ zasyčal, namáhal sa, aby znova otupil svoj hnev. „Ty sa tu len prechádzaš, nachádzaš každučkého chalana, ktorý potrebuje napraviť a ty ho napravíš. Kruma, McLaggena a Lasičiaka... všetci potrebovali dať do poriadku v tom či onom zmysle. A potom, keď si zistila, že nie som dokonalý, že mám svoje vlastné jazvy, ty si sa skrátka musela pokúsiť napraviť ma. Musela si ma prinútiť cítiť sa lepšie, pretože keby som sa necítil lepšie, ty by si sa nikdy nezbavila tej prekliatej viny.

 Si tak neuveriteľne sebecká, Grangerová. Vedela si to? Tak zasrane sebecká. Všetci si myslia, že si hlúpa či obetavá, och, úbohá Grangerová, musí tráviť čas s Dracom, pretože ho ľutuje! Srať na nich. Ty sa ma snažíš napraviť len preto, že ty sa chceš cítiť lepšie. Nikdy ti na mne nezáležalo!“

„Záležalo,“ potichu povedala, slzy hrozili, že sa rozlejú. „Záležalo mi na tebe.“

„Keby ti na mne záležalo, bola by si ma nechala na pokoji! Spôsobila si mi jedine utrpenie a problémy! Využila si ma, Grangerová, zasrane si ma využila! Mám po krk toho byť využívaný takzvanými priateľmi, pretože chcú byť zadobre s Voldemortom alebo preto, že ma chcú neskôr len vydierať. Mám plné zuby takýchto kravín!“ Treskol päsťou do steny a zdôraznil to ďalším úderom.

„Draco... ja,“ načiahla sa, túžila sa ho dotknúť, potrebovala ho objať a zbaviť ho sĺz v jeho očiach a bolesti v jeho srdci. „Ja som nikdy...“

„Čo si nikdy? Nikdy si nezamýšľala, aby som to zistil? Nikdy si si nemyslela, že nastane deň, kedy mi dôjde, čo presne si mala za lubom?“

„Nikdy som ti nezamýšľala ublížiť!“ vykríkla, oči už mala zaliate slzami, slzy jej stekali po bledých lícach. „Ja... možno to začalo ako charita... ale nikdy som ti nechcela ublížiť! Chcela som ti poskytnúť nejaké dobré spomienky!“

„A potom čo? Keď by som raz mal tieto spomienky, potom by si jednoducho odkráčala preč? Rovnako ako všetci ostatní? Poskytnúť mi zopár spomienok, na ktoré sa dá obzrieť a nechať ma stráviť zvyšok života osamote? Veľmi pekne ďakujem! Obzriem sa a pomyslím si 'Ako si prajem, aby to nikdy neskončilo!' Ublíži mi to dokonca ešte viac, pretože vtedy budem vedieť, že si nikdy nič z toho nemyslela vážne. Len si plnila svoju povinnosť ako dobrovoľník, presne ako tí idioti, ktorí dovolia, aby bezdomovci a decká na ne grcali. Robíš to pre väčšie dobro človečenstva. Robíš to, aby si mohla v noci dobre spať, aby si bola na seba pyšná, že si spravila jedného človeka menej smutným či menej pokašľaným. Srať na teba, Grangerová, a tvoje nechutné, zvrátené, idealistické názory. Nie každý chce byť napravený.“

Pohol sa k jej dverám, odolal nutkaniu vziať všetko z jej bielizníka a zlomiť každučký predmet.

„Draco... Draco,“ prosila. „Prosím... len ma vypočuj.“

„Už som sa napočúval dosť tvojich lží, Grangerová. Mám po krk... po krk toho, ako každý predstiera, že je mojím priateľom.“ Odomkol a otvoril dvere, vyslal posledný zúrivý pohľad jej smerom. „Bol som na tom lepšie, než si vošla do môjho života, takže jednoducho z neho kurva vypadni.“

S tým za sebou zatreskol dvere takou silou, že sa niekoľko predmetov z jej bielizníka zrútilo k zemi.

Za menej než sekundu nasledovala smer týchto predmetov, keď dopadla na kolená a pocítila tú najohromujúcejšiu bolesť a vinu, akú kedy zažila. Ukryla si tvár v rukách a vzlykala s pocitom, že sa ešte nikdy takto bezmocne necítila.

***

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 09.05. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: elbi - 31.12. 2013
Budou to mít hodně těžké a je to drámo... Dracovy myšlenky jsou tak složité, je mi ho líto, ale možná neměl poslouchat.  Díky

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: solace - 25.12. 2013
Možno Draco celú situáciu priveľmi dramatizuje. Nechce si nič nechať vysvetliť, verí iba svojej verzii a strašne pritom trpí. Takže emócie sa pekne vyhrotili, aby neskôr bolo čo urovnávať a žehliť. Dúfam, že to nebude trvať dlho. Ďakujem za preklad, Jimmi.

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: Zuzana - 21.12. 2013
Je mi ich oboch strašne ľúto. Draco má ale pravdu, ublížilo mu to. Nemal načúvať, ale aj tak... Mala Harrimu povedať pravdu, že má Draca rada. Nemusela vyznávať lásku, keď o nej ani nevie, ale mala povedať, že aj keď to bola zo začiatku charita, obľúbila si ho. Prečo to zatajila, koza jedna. Ako sa toto dá dopriadku?

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: Lachim - 21.12. 2013
Krásný díl.

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: scully - 20.12. 2013
Je mi strašně líto Draca. Úplně ho to semlelo. Na co ta Hermiona myslela? Měla prostě Harrymu říct pravdu a né pořád mlžit. Dracovi ublížila dost hluboko,bude mít co dělat,aby to nějak napravila. Děkuji za překlad

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: doda357 - 20.12. 2013
Och, chudák Draco... Tak mi ho bolo ľúto, keď rozprával o tom, že v duchu začal volať Hermionu svojou... A tie ostatné jeho myšlienky... No a k Hermione sa radšej nevyjadrujem.. ja viem, že mu nechcela ublížiť, ale načo to vôbec Harrymu hovorila??? Veď mu mala rovno povedať, že sa mu nemusí spovedať... Som zvedavá, či sa jej to podarí nejako napraviť. Ďakujem za preklad  Toto nám nejako ušlo:  Raz ho napadlo dať jej lekciu, na ktorú by nikdy nezabudla, ale to by znamenalo, že by v skutočnosti začala zamykať a umlčovať dvere, čo by bolo pre voyeristického Draco príliš zlé. Malfoyovci za nezamilovávajú do muklorodených, či už boli reformovaní alebo nie. Žmurkol by na nich a prinútil ju zastonať rozkošou rovno pre ich zvedavými ksichtami.  

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: Jimmi - 20.12. 2013
Keď si spomeniem, aká bola v prvom ročníku Hermiona neistá, ako ťažko sa jej priateľstvo s Duom získavalo a čím všetkým potom prešli - asi sa nečudujem, že robí všetko preto, aby si ich udržala. A u Draca nevie na čom je. Pri takýchto chvíľach zvažujem, či niekoho neukecám na preklad dvojky, chcela by som si prečítať, ako to nakoniec dorieši (pri tých pár kapitol, čo zostáva, už na to moc času nemá). Ďakujem za preklad, 

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: arabeska - 20.12. 2013
Jedna komplikce za druhou. Nechtěla bych být v kůži ani jednoho z nich, vážně... Ale máme co číst, jen co je pravda. :) Hermiona by se měla... nevím, nějak vzpamatovat. Všechno se to hroutí. 

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: denice - 20.12. 2013
Draco v tom pěkně lítá, je chudák tak zmatený, že mi připomíná Rona. Hermionu tak zoufale brání, že nevidí její chyby - až do chvíle, kdy slyší ta osudná slova. Věří jí je bezpodmínečně, kdyby mu zbylo jen trochu zdravého rozumu, měl by pochybnosti. Moc se mi líbil Weaslíččin mrchovský týden a Potterčiak. Jsem zvědavá, jestli Hermiona sebere dohromady tolik rozvahy, aby jí došlo, že sklízí plody své pštrosí politiky a udělá něco hodného inteligentní dívky. Moc jí držím palce. Díky.

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: MIRA - 20.12. 2013
Mám také tušenie, že si to nakoniec Draco dá vysvetliť, len ako ho Hermiona presvedčí. Aj mňa mi to naštvalo, keby som bola niekoho súkromná domáca úloha. Krásny preklad, ďakujem. 

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: Lupina - 20.12. 2013
Tak po včerejším konci jsem toto čekala. Hermiona může být ráda, že se Draco udržel. Vůbec jsem se nedivila, že měl sto chutí jí jednu fláknout.Opravdu jsem zvědavá, jak Hermiona tento zmatek napraví. A kde vůbec začít, jestli od rodičů, nebo od Draca. Díky za skvělý překlad :-)

Re: 20. Rozdrviť a spáliť Od: kakostka - 20.12. 2013
Mno, takže by si Hermiona po téhle skutečnosti ujasnila, co vlastně chce? že ji Harry s Ronem hlavně využívají a že ji to stálo přátelství s Dracem? Cože ji to radila Luna? Sakra, jak mohla být tak pitomá, měla Harryho poslat do háje. No, jsem zvědavá, čím tohle slepí, je mi Draca líto. Ach jo

Prehľad článkov k tejto téme:

Emerald-Kisses: ( marci )31.12. 201327. Epilóg
Emerald-Kisses: ( Patolozka )26.12. 201326. Veselé Vánoce, pane Malfoyi
Emerald-Kisses: ( Lupina, Marci )25.12. 201325. Oheň puštěný ze řetězu
Emerald-Kisses: ( Eily )24.12. 201324. Slibuji…
Emerald-Kisses: ( michelle )23.12. 201323. Kroky minulosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )22.12. 201322. Kiežby som len mohla vrátiť čas
Emerald-Kisses: ( Jimmi )21.12. 201321. Nechajte ich milovať
Emerald-Kisses: ( Jimmi )20.12. 201320. Rozdrviť a spáliť
Emerald-Kisses: ( Jimmi )19.12. 201319. Pätnásť minút
Emerald-Kisses: ( Jimmi )18.12. 201318. Dočasná strata kontroly
Emerald-Kisses: ( Miauxx )17.12. 201317. Dokonalá skutočnosť
Emerald-Kisses: ( larkinh )16.12. 201316. Malfoyové nejsou nemocní
Emerald-Kisses: ( Patolozka )15.12. 201315. Ve slovech ztraceni
Emerald-Kisses: ( Eily )14.12. 201314. (Ne)starám se
Emerald-Kisses: ( GIft )13.12. 201313. Začalo to modrým ohněm
Emerald-Kisses: ( LadyF )12.12. 201312. Dokonalý pohled
Emerald-Kisses: ( tiberia )11.12. 201311. Mrkve, smyslnost a rozpaky
Emerald-Kisses: ( Lupina )10.12. 201310. Nesnáz jménem jmelí
Emerald-Kisses: ( Jacomo )09.12. 20139. Vánoční barvy a stromky
Emerald-Kisses: ( Florence )08.12. 20138. Pohřbít bolest
Emerald-Kisses: ( larkinh )07.12. 20137. Prostě známí
Emerald-Kisses: ( holloway )06.12. 20136. Výjimečný akt laskavosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )05.12. 20135. Pre lásku k snehu...
Emerald-Kisses: ( Baska92 )04.12. 20134. Nápravy
Emerald-Kisses: ( tigy )03.12. 20133. Absurdné dôvody
Emerald-Kisses: ( JSark )02.12. 20132.Zoznam úloh Hermiony Grangerovej
Emerald-Kisses: ( Jimmi )01.12. 20131. Prológ Povzdych
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2013Úvod k Dramione Adventu