archiv.hpkizi.sk
Päťdesiaty tretí utorok
Advent 2013 Snamione
Článok poslal užívateľ: solace - 20.12. 2013
Téma: Advent 2013 Snamione

 

20. december 2013



Päťdesiaty tretí utorok

Autor: sophierom

Preklad: solace

Beta: arkama

Originál: http://www.ashwinder.sycophanthex.com/viewstory.php?sid=15197

Prístupnosť: T

Dráma


Tento utorok je odlišný od všetkých ostatných.

 

 

Stretávame sa v Troch metlách každý utorok. Raz som sa ho spýtala, či by sa radšej nechcel stretnúť cez víkend. Nie je počas stredajších dopoludňajších vyučovacích hodín unavený z týchto neskoronočných debát? Odpovedal mi pokrčením pliec nasledovaným stručným: „Vždy som unavený.“ V tom čase som to brala ako kompliment, i keď pri pohľade späť ani za svet neviem prísť na to, prečo.

Neposielali sme si lístočky hovoriace: Uvidíme sa o 19:00, miláčik! alebo Drink o 20:00? Skrátka sme prišli, kedy sme prišli. Teda až na dnešný deň, keď mi jeho sova – dodnes som ani nevedela, že nejakú má – zaškrabala na okno bytu.

Dnes večer nemôžem. Tresty. SS

Snažím sa na túto bezprecedentnú komunikáciu myslieť ako na znak jeho rešpektu voči mne. Alebo je to azda symbol trvácnosti nášho zvláštneho priateľstva. Ale vnútorný pocit mi našepkáva, že to predstavuje koniec.

No ak je to koniec, nemal tam byť aj nejaký začiatok? Popíjam zriedenú škótsku – viete, zvykla som piť ríbezľový rum predtým, než ma prehovoril na zmenu – a snažím sa spomenúť si na jednoznačný začiatok tejto záležitosti. Samozrejme, existoval prvý utorok, kedy som ho tu stretla. No nevymenili sme si ani slovo, takže možno by sa to mohlo počítať? Potom prvý utorok, keď sme spolu hovorili. Ale aj to bolo len pár hlúpych slov o počasí. Možno bol prvým utorkom ten, kedy sme viedli dlhý rozhovor, ktorý bol v skutočnosti polemikou o rozhodnutí madam Rosmerty odstrániť všetky boxy – príliš utajené, príliš vyhovujúce temným čarodejníkov a hormónmi zmietanej mládeži, aby narobili problémy, vyhlásila – a nahradiť ich vysokými stolíkmi s otočnými stoličkami. Samozrejme, že ich neznášal; neznášal čokoľvek nové. Tiež som ich neznášala, ale keby som to priznala, náš rozhovor by skončil prirýchlo.

Tie chvíle nemohli byť začiatkom. Boli príliš chladné. Priveľmi banálne. Možno to bol minulý utorok, keď sme spolu odišli z krčmy? Kedy namiesto toho, aby sme šli svojimi oddelenými cestami, sa dotkol môjho lakťa a odviedol ma do Rokfortu, do svojich izieb a postele?

Nie, minulý utorok bol začiatkom konca, ktorý je úplne odlišný od začiatku.

Neviem presne stanoviť začiatok. Len viem, že som Snapa nikdy nepovažovala za nič viac, než svojho starého, nepríjemného profesora, až dokiaľ som sa neocitla uprostred toho všetkého.

Na druhý utorok – alebo to bol tretí? – som pristúpila k jeho stolu. Nebol sám; utorok bol dňom, kedy sa starší profesori vytratili z hradu na spoločný pohárik.

„Hej, či to nie je Hermiona Grangerová?!“ zvolala Minerva, hneď ako ma zbadala. Bola to ona, nie on, za kým som prišla.

Všimla som si ich už predošlý týždeň, kedy som prišla do Rokvillu po prvýkrát. Sedeli za stolom blízko baru, no nezbadali ma a ja som im nebola pripravená čeliť, takže som odišla bez jediného slova. Tentoraz som však pripravená bola.

„Tak, moja drahá, čo vás priviedlo do mesta?“ spýtal sa profesor Flitwick s láskavým úsmevom, ktorý mu nesiahal k očiam.

Odpoveď, samozrejme, poznal. Všetci ju poznali. Som v novinách: Doposiaľ najmladšia vedúca Kancelárie prenášadiel odstúpila uprostred škandálu. To bol pokus Rity Skeeterovej – pätnásť rokov čakajúcej na pomstu. Luna mi venovala trochu objektívnejšie zhrnutie: Grangerová hovorí, že sú si kvit; Neobišlo sa to bez banší. Obe mali čiastočne pravdu.

Povedala som profesorom, že som sa rozhodla zmeniť povolanie. Premýšľala som o písaní. Alebo možno o pečení.

„Ó, veľmi dobré rozhodnutie, Hermiona, veľmi dobré,“ ozvala sa profesorka Sproutová s povzbudivým prikývnutím. Pozrela dolu na ruky. „Netreba, aby ste svoj život premrhali v kancelárii, nie je tak?“

„Nie,“ povedala som im, „práca na ministerstve nie je pre mňa.“

„Chcete tým povedať, že ste ju nedokázali zvládnuť?“

(Už si spomínam! To boli jeho prvé slová. Krátky rozhovor o počasí sa udial neskôr.)

Ďalší utorok som prišla, keď odchádzali. Znovu tie pokynutia hlavou, úsmevy a sklopené oči. Až naňho. Pozrel priamo na mňa a zamračil sa. Bol to ten večer, kedy sme sa rozprávali o počasí.

„Stále je vonku zima?“ spýtal sa a uprene zadíval na môj červený nos a popraskané pery.

Vtedy mi to pripadalo ako drobné oživenie, ktoré prichádza, keď si uvedomíte, že sa muž pýta na hlúpe otázky, len aby nadviazal rozhovor. Bolo to predovšetkým lichotivé, keďže som si nemyslela, že by bol Severus Snape schopný stupídneho tárania, inšpirovaného takým netypickým správaním a aj mojím chorým, vetrom vylepšeným vzhľadom! Prirodzene, neskôr som prišla na to, že pozná dosť nudných vecí, o ktorých sa dá hovoriť.

Kedysi mohol byť špiónom, ale bol aj človekom. Spomínam si na príležitosť, kedy otvoril ústa, aby niečo povedal, a namiesto toho sa mu z úst vydralo grgnutie. Zamračil sa a snažil sa predstierať, že sa nič nestalo. Nenechala som to tak a zasmiala som sa. Čudujem sa, že neodišiel. No teraz si pri pohľade späť myslím, že musel byť osamelý. A keď ste osamelí, ste ochotní zmieriť sa s mnohým. Aspoň tak sa mi zdá.

Pretože, aby som pravdu povedala, tiež som bola osamelá.

Och, nie som bez priateľov. Ako by som sa mohla vôbec niekedy vzdať priateľstva s Harrym a Ronom po všetkom, čo sme prežili? Je to len tým, že sme práve teraz na iných miestach. Oni majú rodiny a kariéru. Sú zaneprázdnení.

Nikdy som si nemyslela, že to takto dopadne. Obaja sa potkýnali po väčšinu času do svojej dvadsiatky. Harry hral v niekoľkých záložných tímoch, avšak v skutočnosti nikdy v metlobale nedosiahol veľa. V Rokforte bol dobrý, no nie dosť dobrý pre profesionálnu dráhu. Myslím, že si ho držali pre jeho meno. Aj Harry si to myslel a žralo ho to. Na dôvažok mal s Ginny štyri deti v čase, keď mal dvadsaťpäť. Vyzeral unavene vždy, kedykoľvek som ho stretla. Ľutovala som ho. Ale tiež si spomínam na pocit akejsi previnilej radosti z jeho nešťastia. Ach, nechápte ma zle. Nechcela som vidieť jeho zlyhanie. No bol hrdinom tak dlho a ja, nuž... viem, som hrozná kamarátka.

A Ron, no, musím priznať, že ma neprekvapil. Rozišli sme sa na konci siedmeho ročníka. Potom pracoval pre Freda a Georga, pre svojho otca, pre Charlieho. Nakoniec skončil s Billom v Egypte, kde bol zatknutý za krádež starovekých predmetov. V skutočnosti neukradol starožitnosti, ale auto muklovi, ktorý tie predmety odcudzil. Je to dlhý príbeh.

V každom prípade som sa cítila v porovnaní s nimi oveľa silnejšia. Bola som najmladšou šéfkou oddelenia na ministerstve v jeho histórii. Bola som slobodná, úspešná a ach, taká šikovná. Každý – aj Ron s Harrym; predovšetkým Ron s Harrym – mi hovorili, aká som skvelá. A ja som tomu verila. Hurá!

Čo som si neuvedomila, bol fakt, že okolnosti sa môžu meniť a menia sa. Ako napríklad Majstrovstvá sveta v metlobale 2009. Mali sa konať v Španielsku, ale rekordná vlna horúčav prinútila funkcionárov, aby ich zrušili. (A naše ministerstvo tvrdí, že neexistuje nič také ako globálne otepľovanie!) Takže sa anglická čarodejnícka komunita láskavo ponúkla usporiadať podujatie na poslednú chvíľu, čo znamenalo, že som mala na starosti zabezpečenie prenášadiel pre viac ako štvrť milóna ľudí v priebehu pár týždňov. Nemožné, nie je tak? Lenže moje oddelenie to dokázalo. Zvládli sme to veľmi dobre. A to všetko ma stálo len štipku zdravého rozumu. Zosypala som sa deň po skončení majstrovstiev, jačala som ako banší (vidíte, vravela som, že Luna má sčasti pravdu). Povedali mi, aby som si vzala dovolenku. A ja som sa rozhodla zmeniť ju na trvalú.

Neboli to len Majstrovstvá sveta v metlobale. Bol to aj môj byt, ktorý bol tak krásne zariadený a prekliato prázdny. Boli to moji rodičia, ktorí nemali potuchy, aký bol môj život. Bol to Ron so svojou Egypťankou a ich čiernovlasými, zelenookými deťmi. Bol to Krivolab, ktorý sa, boh mu žehnaj, pominul. Boli to moje muklovské džínsy, ktoré mi boli trošku pritesné v páse. Nič už nedávalo zmysel. Takže som odišla z práce, predala byt a kúpila si dom v Rokville.

Teraz sme dovŕšili tridsiatku a som to ja, kto je bezradný. Ron sa usadil so svojou egyptskou právničkou, čo bol šikovný ťah vzhľadom na problémy, ktoré rád priťahoval. A Harry skončil s metlobalom a začal pracovať pre Artura na ministerstve. Spolu s Ginny tiež organizujú letný tábor pre šmuklov. Toľká dobrota mi sťažuje hnevať sa naňho, keď ma kritizuje ohľadom mojich utorkových stretnutí. Nazýva to fázou. A možno by som sa s ním aj raz zhodla (pri prvom stretnutí), lenže toto už bol päťdesiaty tretí utorok. Alebo päťdesiaty druhý. Myslím, že tento sa nepočíta.

Ron s Harrym sa s tým zmierili, hoci to neschvaľovali. Pravidelne ma pozývajú k nim domov na večeru, no vedia, že utorky mi majú nechať voľné.

A má to aj kladnú stránku. Aiša, Ronova žena, pripravuje v utorok hummus. Vážne ju nemám rada – je exotická, sexi a veľmi milá, stelesňuje všetko to, čím som pre Rona nikdy nebola – ale hummus mám rada.

Takže som vstala od svojho stola v rohu a snažila sa namiesto neho myslieť na hummus. Zovrela som prázdny pohár a civela na stôl naproti. Minerva s ostatnými bola tam. Premýšľam, že sa jej naňho spýtam a v hrudi ma zabolí. Videla nás spolu počas všetkých tých utorkov. Dokonca ma minulú stredu ráno videla odchádzať z hradu. Vedela by, že moja otázka nie je náhodným vypytovaním sa na známeho. Všetci by to vedeli a neskôr by sa to dozvedel aj zvyšok učiteľského zboru a takisto madam Rosmerta, môj šéf a spolupracovník zo Scriptusovho obchodu s brkami – vidíte, stále píšem knihu a musela som si niekde zohnať prácu, takže som im začala viesť účtovníctvo. A náhle som otrávená z toho, že všetci vedia, že som zlyhala, zase.

Až na to, že si nemôžem pomôcť. Viem, ako to dopadne, no predsa sa opýtam. Tak teda urobím jeden krok, potom druhý, tretí. A premýšľam nad tým, aké môže byť kráčanie trápne. Cítil sa trápne, keď ku mne podišiel v prvý utorok a sadol si za stôl? Zastavil sa vo dverách, pozrel na mňa, potom na svojich kolegov a znovu na mňa. Pomalými, rozvážnymi krokmi sa pobral k môjmu stolu.

„Prečo ste sem prišli v utorok, keď viete, že tu budeme; keď viete, že budeme klebetiť o tom, že by ste so svojím životom mali niečo urobiť?“

Povedala som mu, že som masochistka a on sa posadil oproti mne. Odvtedy ku mne prišiel zakaždým. Okrem dneška, samozrejme.

A to vďaka ďalšej trápnej prechádzke, tej, ktorú sme spolu absolvovali minulý utorok. Tá noc sa javila taká pokojná a tichá, natoľko tichá, že zvuk našich krokov na suchom lístí a štrku mi zvonil v ušiach. Prehovoril len raz. Vošli sme do jeho spálne a on sa spýtal: „Si si istá?“

Keby som mohla, vzala by som to späť. Áno, bolo to nádherné, ale aj trápne ako všetky prvé stretnutia. Keby to bol začiatok, namiesto začiatku konca, tá nešikovnosť by stála za to. Zrážky kolien a nosov, chybné načasovanie, neistota, čo povedať potom, všetko by to mohlo byť niečím, na čo by sa spomínalo s láskou. No teraz to bude moja posledná skutočná spomienka naňho. A vážne by som dala prednosť pokračovaniu našich rozhovorov pred sexom na jednu noc. Aj keby občas táral o elixíroch a sťažoval sa na svojich študentov, aj keby som nie vždy vedela, čo povedať, aj keby som prestala čakať na viac než neúmyselné (či úmyselné?) obtretie jeho dlane o koleno. Možnosť niečoho viac, i keď iluzórna, by bola nepochybne lepšia než istota konca.

Ale kráčam k tej istote s nadmierou elegancie. Keď pristúpim k profesorskému stolu, držím hlavu hore. Ignorujem súcit v ich očiach. A pýtam sa Minervy, či Severus dal dnes večer veľa trestov.

Všetci si vymenia pohľady a ja poznám odpoveď. Napriek tomu ju to donútim povedať. „On... ehm... nemá dnes večer žiadne tresty, Hermiona. Ale možno stratil v laboratóriu pojem o čase a...“

Preruším ju kývnutím hlavy. Snažím sa usmiať, ale celé to vychádza akosi komicky. Vidím to v zrkadle nad barom. Cítim v očiach slzy a viem, že sa odtiaľto musím dostať, OKAMŽITE. Nehovorím im dovidenia, aj keď som si istá, že to iba dodá patetickú príchuť príbehu, ktorý rozpovedia ostatným. „Chuderka Hermiona Grangerová,“ povedia. „Bola taká zlomená – a kvôli takému chlapovi!“

Zaujímalo by ma, či sa ten príbeh k nemu dostane? Bude mu na tom vôbec záležať?

No keď vchádzam do súmraku, hovorím si, že na to nesmiem myslieť. Budem, samozrejme, v poriadku. Je to len koniec vzťahu. Takéto veci sa občas prihodia hocikomu a navyše, ozaj som očakávala, že to vydrží? Sme priveľmi rozdielni: on je pre mňa príliš starý, brilantný a krutý. Potrebujem niekoho, kto ma bude chváliť, vážiť si ma a chápať. Až na to, že ma chápal. A občas ma dokonca pochválil: moju nezávislosť, úsmev, odhodlanie ísť za niečím. To sa mu na mne páčilo, tým som si istá. Neboli to iba urážky a posmešky. Ku koncu to skoro nikdy nerobil a napadlo mi... nuž, napadlo mi, že som sa asi zmýlila.

Či nie? Zahnem k Rokfortu, hoci môj dom je na opačnej strane.

„Hermiona! Počkaj tam.“ Vykročil ku mne mierne zadýchaný.

A ja čakám, pretože z nevysvetliteľných dôvodov som zaľúbená do tohto vyše päťdesiat ročného muža, ktorý vyzerá ešte starší, než je a ktorý sa nevie zaboha rozhodnúť pokiaľ ide o mňa.

„Počkaj,“ zopakuje, hoci je teraz priamo predo mnou. „Neodchádzaj. Musel... musel som udeliť tresty.“

Pravdaže klame. Premýšľam o tom, či mu povedať, že poznám pravdu, že mi to Minerva povedala, no potom vidím, že nemá oblečený kabát. Je koniec októbra, je zima a on nemá kabát. Ťažko dýcha a myslím si – predstavujem? dúfam? – že sem takmer celou cestou bežal, že si to v poslednej chvíli rozmyslel a bál sa, že navždy odídem, ak nepríde.

Hovorím mu, že neodchádzam, len som na chvíľu vyšla na čerstvý vzduch.

Určite vie, že je to tiež lož, pretože mám kabát. A navyše plačem.

„Dáš si ešte za pohárik škótskej?“ povie na pol úst.

Pokrútim hlavou. Ríbezľový rum, hovorím mierne sa trasúcim hlasom.

Odmlčí sa. „Vždy si mala veľmi zlý vkus, Grangerová.“

„Viem,“ hovorím, „ja viem.“

A tak sa s ním vraciam do krčmy. Sadáme si na naše stoličky, objednávame drinky, ignorujeme ostatných a rozprávame sa o ničom a všetkom okrem toho, čo sa stalo.

Iba neskôr, keď pomaly kráčame k Rokfortu mu šepkám, že v päťdesiaty štvrtý utorok uňho nezostanem; nie, pokiaľ bude ako päťdesiaty tretí.

„Viem,“ hovorí, „ja viem.“

Usúdila som, že mi to bude stačiť. Zatiaľ.



Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: tiberia - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Snad nezůstanou jen u těch úterků....  byla by škoda promrhat půl života čekáním na jeden večer v týdnu... Nádherná povídka, díky za překlad!
Myslím, že sa postupne prepracujú aj k iným dňom. Aspoň v to dúfam:-) Vďaka za komentík, tiberie.

Bylo to strašně zvláštní. Melancholické. Ale to, že spolu kráčeli k Bradavicím, to dává naději... Díky za překlad :-)
Áno, tento príbeh je zvláštny. Nie je to žiadna sladká romanca, skôr realistický príbeh o tom, ako sa tento pár mohol dať dohromady. Všetko je umocnené tým, že ho autorka písala v prvej osobe, z pohľadu Hermiony. Dúfam, že sa aspoň trošku páčil. Ďakujem za odozvu, Lupino.

Páni - no normálně mám slzy v očích. nějak mě to oslovilo, dojalo, nevím... Ale co vím, že to bylo nádherné. Veliké díky za výběr povídky a překlad, solace. Cením si příběhů, které na mě takto půdobí. Díky.
Tak to ma naozaj teší, marci. Na mňa pôsobí podobne. No je to taký zvláštny a nezvyčajným štýlom napísaný príbeh, že chápem, ak u niekoho vyvolá presne opačné emócie. Autorkou poviedky je sophierom (preložila som jej Izbu Janusa Thickeya a Proti svojej vôli) a všetky jej ff poviedky stoja za prečítanie (žiaľ, nie je ich veľa). Veľmi pekne ti ďakujem za komentár.

Veľmi pekné.  
Vďaka, sigurd:-)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: Folwarczna - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tak takhle ne. Potřebuju rozptýlení, humor a romantiku (nebo sex), ale ne jak ze života vystřižené ubíhání ztraceného času. Ne že by povídka nebyla dobrá. Právě že byla moc dobrá. Jsem unavená a ve stresu a všechno, zdůrazňuji všechno, mě rozpláče.
I tak moc děkuji, ale do vánoc prosím o něco méně realistického a více optimistického. Ještě jednou díky:-)
Do adventu som prekložila desať poviedok (päť je v Snamione advente, päť v Mixe). Z nich sú dve melancholickejšie, avšak nie vyslovene smutné - a hoci ich záver nie je klasický happy end, ponúka nádej. Vybrala som takýto druh poviedok, aby bol advent trošku pestrejší. Myslím, že tých humorných a romantických je v ňom viac ako dosť. Dúfam, že si ešte prídeš na svoje. Vďaka za komentár, Folwarczna.
Ak môžem odporučiť, vedľa v Mixe je preložená Snamionka od arkamy (všetko sa nám do Snamione adventu nezmestilo). Tá rozhodne náladu vylepší;-)

Môj názor na melanchólie poznáš, ale aj napriek tomu je táto poviedka pre mňa na úrovni poviedky "Dve slová" z minulého Adventu, čiže bude srdcovka. Dík za všetko :)
Tvoj názor je mi známy:-) Ale ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí... Chcela som niečo preložiť aj pre tých čitateľov, ktorí dávajú prednosť čistému, krásnemu príbehu bez romantickej sladkosti. Ukázať, že SS/HG pairingu existujú aj také. A zaradenie do kategórie "srdcovka" znie skvele:-)) Veľká vďaka za všetko, arkama.

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: teriisek - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tohle jsou přesně ty příběhy, které v člověku zůstanou. Neskutečné, ta atmosféra mě hrozně dostala a doufám, že Severus opravdu ví a už ji znovu nezklame, byla by to velká škoda! Díky moc za nádherný překlad!
Presne tak, na príbehy tohto typu sa nezabúda. Aspoň dúfam... A týmto skladám poklonu autorke. Myslím, že Severus prišiel na to, čo je preňho prioritou číslo jeden. A zdá sa, že Hermiona to pochopila tiež. Veľmi pekne ďakujem za milý komentár, teriisku.

Zvlastni, velmi zvlastni povidka. Takove... uprimna, drsna, horkosladka. Prekrasny vyber a (jak jinak) moc hezky preklad! Dekuji, obed jsem si uzil jednou tolik ;-)
Máš pravdu, všetky tebou spomenuté prívlastky na poviedku sedia. Nie je to prvoplánový príbeh, ktorý si hneď každého získa, práve preto ma teší, že sa našli ľudia, ktorým sa dostal pod kožu. Veľmi pekne ďakujem, Gift:-)

No páni, tak to bylo úžasné. Moc se mi to líbilo, stále jako by mě něco hnalo dopředu, abych četla dál a dál;-) Děkuji moc!
To je zaujímavé, bola som na tom rovnako... len som čítala, čítala a čakala, čo bude ďalej, kam to celé dospeje. Ale chytilo ma to hneď od začiatku. Skrátka klobúk dolu, sophierom sa vie s emóciami čitateľa pekne pohrať. Teším sa, že si si preklad vychutnala a veľmi pekne ďakujem za odozvu, Pat:-)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: arabeska - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Krásná povídka. Zádumčivá, přemýšlivá a nadějeplná. Je v tom příslib něčeho víc. Pěkně napsaná a úžasně přeložená. Díky ti za ni, solace :)
Aj ja ďakujem za milý komentár, arabesko. Veľmi ma teší, že ťa tento príbeh oslovil:-)

Tak tohle je Literatura. Budu si muset povídku přečíst ještě jednou v klidu doma, abych měla jistotu, že jsem všechno správně pochopila, ale už teď vím, že je jedna z těch nezapomenutelných. Dva stárnoucí, zklamaní, iluzí zbavení lidé a jejich úterky - a co z toho dokázala autorka udělat. Věřím, že se teď posunou dál, když Severus pochopil, že bez ní nechce být. Melancholie a šťastný konec, přesně to pravé pro dnešní den, (když chci vidět sníh, musím se podívat na hlavní stránku).
Díky.
Túto poviedku som mala v plánoch na preklad už dosť dlho, čakala som, kým na ňu dozrie čas. Myslím, že čas dozrel a ja takisto, takže som ju napriek jej nevianočnej tematike zaradila do tohtoročného adventu. A teraz dúfam, že si fanšmejkri prídu na svoje;-) Komentáre, ako ten tvoj, mi potvrdzujú, že som urobila dobre. a to ma hreje pri srdiečku. Teším sa, že som vám mohla sprostredkovať tento nevšedný Snamione príbeh. Veľká vďaka za komentár, denice.
Pardon za preklep: fajnšmekri :-)

Už len čakám, kedy padne, tak som to vzala zvrchu. A to som si dala. Vyzeralo to pesimisticky, ale nádherne. Krásny preklad. Ale tie tresty som nepochopila. Ďakujem moc
Ktým trestom: Po tom, čo sa so Severusom vyspala jej ďalší utorok poslal sovu, že nemôže prísť, lebo musí dohliadnuť na študentov, ktorým udelil tresty. Tušila, že to nie je pravda a nakoniec jej to potvrdila aj Minerva. Takže jej bolo jasné, že to bola len výhovorka, lebo sa s ňou nechcel stretnúť. Medzitým si to rozmyslel, lebo sa bál, že ak nepríde, už ju viac neuvidí, ale opäť sa vyhovoril, že mešká, lebo musel dať študentom tresty. Nevedel, že Hermiona už pozná pravdu. Nad jeho klamstvo sa povzniesla, bolo pre ňu dôležitejšie to, že nakoniec prišiel, dokonca bez kabáta. Bol to dôkaz, že mu na nej stále záleží.
Ďakujem veľmi pekne za komentár a pochvalu, Jimmi:-)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: doda357 - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Uvítala by som koniec, ktorý by bol šťastnejší, ale inak to bolo dobré  Len tak trochu smutné, teda ja som to tak vnímala.... Každopádne, ďakujem za preklad 
Rozumiem:) Chcela som medzi romantické a sladké adventné poviedky vniesť trošku zmeny, aby to všetko nebolo podobné ako vajce vajcu. Vybrala som si trošku realistickejší pohľad na začiatky vzťahu tohto páru od sophierom - mojej obľúbenej autorky. Ale ešte prídu na rad aj sladšie veci, sľubujem. Ďakujem za odozvu, doda:-)

Bolo to veľmi pekné a krásne sa to čítalo. :) Našla som tam jednu vetičku, - „Vždy si mala veľmi zlý vkus, Grangerová.“ - ktorá pravdepodobne hovorí, že Severus nechápe, prečo chce s ním tráviť útorky, keď by ich mohla tráviť možno s niekym mladším. ? Ale dúfam, že ten ich vzťah sa nakoniec pomaly predĺži na celý týždeň.:)
Krásny preklad, ďakujem. :)
Áno, máš pravdu, presne to tou vetou myslel. Tiež dúfam, že budú spolu, myslím, že si skvele rozumejú a hodia sa k sebe. Vlastne vydržali randiť jeden celý rok, kým došlo na intímnosti, takže pomaly ale iste postupujú vpred. Všetky poviedky od tejto autorky končia dobre, takže im očividne spoločný vzťah dopraje. Veľmi pekne ďakujem za komentár, Mirka.

Pěkná i když trošku smutná povídka,která ale po přečtení zůstane dlouho v hlavě. Trošku mi připomíná povídku Jezerní efekt. Na tu taky musím pořád myslet. Krásně napsáno a přeloženo. A hlavně konec přináší naději,že k úterý třeba postupně přibudou i další dny. Děkuji za překlad
Áno, poviedka Jazerný efekt bola podobne melancholická. A taktiež bola napísaná zaujímavým štýlom - v prítomnom čase. Zatiaľ čo tento príbeh je písaný v prvej osobe. Viaceré poviedky od týchto dvoch autoriek patria medzi moje srdcovky. Určite sa tu časom ešte nejaké objavia. Veľmi pekne ďakujem za milý komentár, scully.

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: leporelo - 20.12. 2013
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
No teeeda..toto bola kvalitkaaa...fuuha..mam rada melancholicke poviedky...mam rada, ked su s prvkami realnosti...mam rada, ked nasi hrdinovia nie su dokonali...a tato vec to vsetko splnila...a este nam na konci i dala nadej...krasa...dakujem za zazitok...musela som si to precitat az dva krat aby som spravne pochytila naladu, ale stalo to za to...dakujem solace
Som naozaj rada, že ťa tento príbeh oslovil. Mňa tiež chytil za srdce, preto som ho do adventu zaradila. Veľmi pekne ďakujem za milý komentík, leporelo.

Ako môže byť niečo také smutné, keď to má relatívne dobrý koniec? 8o Ďakujem za preklad. :)
Až také smutné to nebolo... skôr realistické. A ja mám také poviedky rada. Díky za odozvu.

Pěkná jednohubka.
Díky, Lachime.

Bolo to také trpké:( zvláštna poviedka. Strašne by som chcela vedieť či sa budú ďalej stretávať len tie utorky a čo mali znamenať tie tresty...
ďakujem za preklad. 
Tresty som vysvetľovala vyššie - v odpovedi na komentár Jimmi. Tiež dúfam, že neostanú len pri tých utorkoch. V každom prípade si našli k sebe cestu a je jasné, že im jeden na druhom záleží. Vďaka za komentár, Zuzka.

ma to pokracovanie? palec hore :)
Nie, je to len jednorázovka. Niečo treba nechať aj na našu predstavivosť. Vďaka, Eggy.

Milé, nostalgické. Naštěstí s dobrým koncem.
Jen mi nejde do hlavy, proč se ten ňouma tak podceňuje, pořád... Musí začít využívat i ostatní dny v týdnu. 
Díky 
Myslím, že to podceňovanie má korene v detstve. Keby bol milovaným a rešpektovaným dieťaťom, určite by sa správal inak. Tiež si myslím, že časom dôjde aj na iné dni v týždni. Vďaka za odozvu, elbi.

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: TaraFaith - 01.01. 2014
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Musím se přiznat, že z této jednorázovky mám takovou depresivní náladu. Ani tak nevím přesně proč, ale je to tak. Jinak moc děkuji za překlad.
Možno si ju nečítala v tom správnom duševnom rozpoložení. Na mňa tak nepôsobila, ale istý depresívny podtón v sebe má, to je pravda. Ďakujem za reakciu:-)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: Chavelierka - 02.02. 2014
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Héj to jako né. A kde je a milovali se až do skonání světa? :-D
Nejhorší na tom je, že je to tak hnusně pravdivý. On by asi neběhal s kytkou a Hermiona by neklečela uplakaná u jeho dveří. Prostě by se propovídali až k zlomovému bodu a tam by se zapojili jejich intelektuální mozi a začali by rozebírat a zkoumat až by se prostě rozešli, protože láska přece není rozumná.
No a nebo by se vrátili k povídání  :-)
Nádherný příklad a moc povedený překlad
Myslím, že koniec vyznel celkom nádejne... Asi si obaja uvedomili, že napriek rozdielom majú aj veľa spoločného... prípadne, že im aj tie rozdiely jeden na druhom imponujú. Nuž, je to realistická poviedka zbavená všetkých zaužívaných klišé. Som rada, že sa navzdory tomu páčila. Veľká vďaka, Chave:-)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: dcvstwilight - 25.06. 2014
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Jsem z tohoto příběhů trochu zmatená. Připadá mi to takové neukončené. :)

Re: Päťdesiaty tretí utorok (Hodnotenie: 1)
Od: silrien - 03.01. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Ach, Severusi, zalekl ses vztahu? Ještě, že jsi včas sebral odvahu a přišel. Ačkoliv Hermiona vykročila k Bradavicím a tak by tě možná ani tak couvnout nenechala. Hlavně to moc neanalyzujte. Díky za realistickou povídku. Moc se mi líbila

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: LucyHermione - 04.01. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

AK. Poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: dostlu1 - 30.05. 2018
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Týmto dávam vedieť, že očakávam ďalší príspevok. Ďakujem.

Prehľad článkov k tejto téme:

anogete: ( solace )06.01. 2014Kocky
Proulxes: ( larkinh )01.01. 2014Letní škola 6/6
magalena: ( tiberia )31.12. 2013Večer u Zeleného tuřínu
Scattered Logic: ( Florence )26.12. 2013Dostat se z šedé
Ostatní autori: ( marci )25.12. 2013Pohádka o Světlu a Temnotě
Aurette: ( solace )24.12. 2013Rapotačka
Proulxes: ( larkinh )23.12. 2013Letní škola 5/6
duniazade: ( Jacomo )22.12. 2013Nebe na zemi
Ostatní autori: ( Lupina )21.12. 2013Dopis od Severuse
sophierom: ( solace )20.12. 2013Päťdesiaty tretí utorok
Proulxes: ( larkinh )19.12. 2013Letní škola 4/6
Ostatní autori: ( marci )18.12. 2013Mlčenlivá láska
melusin: ( Eggy )17.12. 2013Kukučka v hniezde: Rozhovory s bábätkom 02
melusin: ( Eggy )16.12. 2013Kukučka v hniezde: Rozhovory s bábätkom 01
Ostatní autori: ( Lupina )15.12. 2013Severus, Saša a Elmo
cathedral carver: ( solace )14.12. 2013Jazerný efekt
Proulxes: ( larkinh )13.12. 2013Letní škola 3/6
Ramora: ( Jacomo )12.12. 2013Pokud na tom trváte
Ostatní autori: ( marci )11.12. 2013Jmelí
Fictioncannibal: ( Florence )10.12. 2013Tři ráno
Proulxes: ( larkinh )09.12. 2013Letní škola 2/6
Ostatní autori: ( Lupina )08.12. 2013Polap ji hned a polap ji festovně
georgesgurl117: ( solace )07.12. 2013Nevinnosť a narážky
Proulxes: ( larkinh )06.12. 2013Letní škola 1/6
Ramora: ( Jacomo )05.12. 2013Jen si tak trochu písknout
Ostatní autori: ( marci )04.12. 2013Profesionální zájem
selinabln: ( Florence )03.12. 2013Kartička z čokoládových žabek pro profesora Snapea
bluestocking79: ( Eggy )02.12. 2013Stály spoločník
Ostatní autori: ( Lupina )01.12. 2013Vánoce po bradavicku