Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Veselé Vánoce pane Malfoyi

19. Pätnásť minút

Veselé Vánoce pane Malfoyi
Vložené: Jimmi - 19.12. 2013 Téma: Veselé Vánoce pane Malfoyi
Jimmi nám napísal:

19. december 2013 

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Šťastné a veselé, pán Malfoy

Merry Christmas Mr Malfoy

Autor: Emerald-Kisses 

Preklad: Jimmi

Beta: Doda357

Preklad receptu: martina11

Originál: https://www.fanfiction.net/s/4676920/19/Merry-Christmas-Mr-Malfoy

Rating: 16+ 

 

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánovi Medkovi, ktorý túto ságu preložil do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Emerald-Kisses, ktorá napísala tuto fanfiction. Tento preklad je vytváraný len pre duševné obohatenie, nie pre obohatenie finančné. Napriek tomu je kopírovanie a prípadné porušovanie autorských práv ilegálne.

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. 


 

Tak a máme to tu, ďalšia kapitola v sérii. Musím povedať, že som predpokladala, že bolo očividné, kto v izbe je a musím povedať, že väčšina z vás hádala správne. Ak chcete poznať odpoveď, len čítajte ďalej.

Tí, čo hádali správne, žiadnu odmenu nedostanú, pretože som žiadnu v minulej kapitole neponúkla. Ale, nuž, myslím, že zverejnenie tejto kapitoly je dostatočnou odmenou, správne? Hahaha.

Náhodné vyhlásenie, pretože som už chvíľu žiadne neurobila: Nevlastním Harryho Pottera, niežeby som Pottera vlastniť chcela. Radšej by som mala svojho vlastného Draca Malfoya. Dokelu s Rowlingovou, že vlastní Malfoyovu príťažlivosť.

A tak, žiadne peniaze z tejto fikcie nemám, pretože keby som ich mala, môj vydavateľ by sa okotil z toho, ako dlho mi trvá dokončiť ju.

Ach, a tiež by na mňa podali žalobu vzhľadom na to, že v porovnaní s Rowlingovou som na tom finančne biedne.

Mimochodom, musím povedať, že ku koncu kapitoly zjavne pasuje pieseň od Linkin Park New Divide. Začiatočnú polovicu som strávila počúvaním The Birthday Massacre.

Nie som si istá, prečo sa s vami delím o tieto informácie, ale mala som chuť. ČÍTAJTE! PRIKAZUJEM VÁM TO!

Prosím...




Kapitola 18

Pätnásť minút

Posadil sa na gauč, zhlboka sa nadýchol v snahe ovládnuť svoje emócie a správanie, pokúšal sa vymyslieť dôvod pre Hermionine zvláštne správanie. Vedel, že bola zdržanlivá, dievča, ktoré bolo hrdé na svoju panenskosť a sexuálnu zdržanlivosť, na rozdiel od tých, ktoré si robili značky na stĺpiky postele zakaždým, keď spali s nejakým chlapom. Vedel, že vo svojom živote ešte nemala žiadneho skutočného muža; Harry s Ronom sa nie tak úplne počítali za utešujúcich, láskavých priateľov. Ona strávila roky tým, že ich utešovala, dávala na nich pozor a uisťovala sa, že sú nezranení a v bezpečí.

Vedel, že na ňu sotva mysleli a skutočnú náklonnosť dali najavo jedine v časoch, keď bola vo vážnych problémoch. 'Čo bolo koľkokrát, dvakrát? 'pomyslel si mrzuto. 'Možno trikrát. '

Premýšľal, či nie je príliš krutý, či jeho mimoriadny odpor k tej dvojici nezaslepoval jeho zmysly a nespôsoboval, že je jeho popis skreslený. Ale keď si to znova premyslel, s hlavou v rukách, v snahe použiť čokoľvek ako výhovorku od svojej silnej erekcie, bolo mu jasné, že je nemožné, aby jeho 'fakty' boli skreslené. Bol pozorovateľom zvonka, a hoci jeho city k Lasičiakovi a Potterovi mohli mať vplyv na jeho názor na nich, dokázal rozoznať rozdiel medzi skutočným súcitom a sebeckým využívaním človeka.

Využívali ju vo dne v noci, kvôli škole, kvôli tomu, aby im pomohla s dievčatami, skrátka kvôli čomukoľvek a všetkému, čo dokázalo človeka napadnúť. Využívali ju a nepreukázali voči jej za uplynulých deväť rokov žiaden súcit.

Nebolo divu, že bola ostražitá, keď prišlo na ich vzťah; mala právo byť nedôverčivá voči akémukoľvek mužskému, ktorý by tvrdil, že mu na nej záleží a že ju miluje. Nikto nikdy niečo také neurobil bez toho, aby nechcel niečo na oplátku.

Nechal hlavu zvaliť sa znova na podušku gauča, zatvoril oči a nepohodlne sa zavrtel; bez ohľadu na to, čo si myslel o Potríkovi, Lasičiakovi a skľučujúcej realite, že zneužívali Hermionu, jednoducho nedokázal, aby to prekliate stvrdnutie zmizlo.

Spomienka, ako na ňom jazdí, to teplo, tá zamatová mäkkosť, ktorou bolo jej telo, tá kvapalná vlhkosť hladiaca jeho vtáka, to všetko ho pohlcovalo. Mohol ju cítiť, cítil vôňu jej vzrušeného tela prenikať vzduchom, prichytiť sa v jeho mysli a ovládnuť každý jeho zmysel. Jednoducho sa nedokázal nabažiť jej rozkošnej ženskej vône, ovocnej arómy zmiešanej so sladkosťou čokolády a slabého náznaku levandule. Zvláštna kombinácia, ale kombinácia, ktorá spôsobovala, že jeho telo naplno zaberalo.

Ak sa dostatočne snažil, mohol cítiť jej dych pri svojom uchu, jej zadýchaný šepot, jej stonajúce odpovede, keď sa jej po prvý raz intímne dotkol.

Mohol cez nohavice cítiť teplo medzi jej nohami; pocit tekutiny presakujúcej cez látku, aby pomaly kvapkala na jeho stvrdnutého vtáka.

Vôbec si neuvedomil, že sa zaň drží, až kým jeho dlaň neprešla po spodnej strane, nepritlačila na citlivé miesto a nespôsobila, že sa jeho telo nedobrovoľne trhlo.

Draco sa chcel cítiť strápnený, chcel cítiť vinu za to, že sedí na gauči a robí si to, kým ona je len pár metrov odtiaľ, oddelená ľahko prekonateľnými dverami.

Predstavoval si, ako tie dvere strháva, ako trhá jej oblečenie a berie si ju tvrdo a vášnivo na najbližšom pevnom povrchu. Videl sa, ako ju hádže na posteľ, ako oddeľuje jej stehná a s rozkošou vychutnáva jej nektár.

'Ako by ste chutili, slečna Grangerová? Stavím sa, že by ste boli sladká ako jahody obalené v čokoláde, zrelá a pripravená.'

Zastonal, prešiel rukou silnejšie po svojom penise, jeho orgazmus sa už blížil.

Bola citlivá, spomínal si, tak úžasne citlivá, že sa urobila po chvíľke, čo jazdila po jeho penise. Mohol si len predstavovať, že preniká prstami do jej tesného otvoru, ako ich okamžite zohýba a ona do milisekúnd kričí jeho meno, keď zaplaví jeho ruky vlastnou tekutinou.

Hermiona Grangerová určite vyzerala ako striekačka.

Zahryzol si do spodnej pery, aby potlačil zastonanie, zosilnel zovretie; telo napäté, keď takmer dosiahol orgazmus.

Tesne... takmer tam...

Takmer...

Akýsi výkrik prenikol vzduchom. Oči sa mu rozleteli, ruka sa rýchlo vytrhla z nohavíc, keď sa posadil, poriadne zadýchaný.

Strieborné oči sa premenili na oceľ, stvrdli, kým sa jeho telo nekontrolovateľne triaslo. Srdce mu vyletelo až do hrdla, takmer ho zadusilo, ako keby neprešiel rokmi tréningu. Žalúdok sa mu zrútil, úhľadne pristál pri jeho nohách, keď odtrhol telo z gauča a postavil sa.

Ten výkrik poznal, presne vedel, čo znamenal. Nebol to vysoký výkrik vášne, ani zapišťanie radosti a prekvapenia; bol to výkrik šoku a strachu. Bol to výkrik, ktorý otupil jeho zmysly, vytiahol z jeho tela všetko okrem hrôzy a chladného odhodlania dostať sa ku komukoľvek, kto prinútil Hermionu takto vykríknuť.

Vzdialenosť ku schodom bola neuveriteľne dlhá, keď ku nim šprintoval, samotné schodisko nezmerateľne vysoké, a to bral tri schody naraz.

Musel sa k nej dostať, musel ju ochrániť pred hocičím, čo spôsobilo, že takto vykríkla. Rozmanité scenáre zaplnili jeho hlavu, a hoci vedel, že sa nikdy nestanú, podarilo sa im aj tak zaplaviť jeho myseľ strachom.

Predstavy, že sa Voldemort vrátil, že jej pritláča prútik o hrdlo, zaplnili jeho myseľ nasledované víziami Fenrira Greybacka, znova v jeho bývalom gigantickom, mocnom ja, ako ju trieska o stenu, ako z nej násilne strháva oblečenie. Najhoršie zo všetkého boli hrôzu budiace predstavy jeho otca, ako stojí pred ňou, prútik zdvihnutý, tvár ľahostajná a chladná, zatiaľ čo bol pripravený vystaviť ju tým najhorším druhom mučenia.

Telo sa mu zovrelo, adrenalín pumpoval, tlačil ho do 'zdrhni alebo bojuj' módu. Kvôli Hermione by bojoval s čímkoľvek, pokiaľ by jej to zaistilo bezpečnosť.

Musel stále potláčať paniku, snažiť sa nájsť rozličné spôsoby, ako upokojiť svoje nervy a zabrániť si urobiť niečo unáhlené. Nemohol dovoliť, aby sa zosypal; musel mať jasnú hlavu tak, ako to robieval v minulosti, musel odtlačiť myšlienky na hrôzu a smrť kvôli tomu, aby sa uistil, že ju dokáže ochrániť.

Ale bolo také ťažké urobiť to, keď chránil niekoho, na kom mu záležalo.

Musel sa k nej dostať, musel ju dosiahnuť a objať ju, zničiť príčinu jej úzkosti, utešiť ju a naveky ju udržať v bezpečí vo svojom náručí.

Takmer...

Dvere už boli na dohľad, zdanlivo nekonečné schodisko konečne dosiahlo betónový koniec.

Načiahol sa po jej dverách, práve začul jej výkrik: „Čo tu dopekla robíš?“ než jeho ruka zovrela kľučku.


Jej oči sa roztvorili v šoku, ústa dokorán, pripravené volať o pomoc, keď v chvate tmavozeleného habitu bola tá postava pred ňou, ruka pritlačená na jej ústa, aby potlačila každučký zvuk.

Spytujúce jantárové oči prebodávali toho muža, telo sa krútilo pod jeho zovretím, keď sa márne snažil, aby sa ovládala a bola ticho. Nemohol dovoliť, aby niekto zistil, že tu je, nemohol riskovať, že ju môže začuť jej spolubývajúci a príde hľadať odpovede.

Zubami mu zahryzla do dlane, vyslúžila si od neho pomerne hrubú nadávku, keď sa stiahol, chrániac si poranenú ruku.

„Harry Potter, čo tu do pekla robíš?“ vykríkla, načiahla sa, aby ho poriadne silno kopla do holene, ale zabrzdila sa v poslednej sekunde, keď si uvedomila, že jej nechránené prsty by voči jeho píšťalám nemali šancu.

„Upokoj sa,“ zasyčal, šúchal si ruku, oči mu zúrivo žiarili, keď stále poskakovali od dverí k nej. „Nikto nemôže vedieť, že som tu, hlavne nie Malfoy.“

„Nie, ja nebudem...“

„Hermiona! Hermiona Grangerová, okamžite otvor tie zasrané dvere!“ Zamknuté dvere sa násilne triasli, keď rozzúrený a spanikárený Draco Malfoy stál na druhej strane a pokúšal sa brutálnou silou tie dvere otvoriť. Zjavne zabudol na svoj prútik a svoju schopnosť so švihnutím a prasknutím odomknúť dvere.

Hermiona sa s úsmevom načiahla, aby dvere odomkla, pripravená vpustiť Draca a jeho zúrivosť na toho otravného zelenookého blba, ktorý stál pred ňou.

„Počkaj!“ zašepkal nahlas, rukou ju zovrel za zápästie a zastavil uprostred pohybu. „Ak... ak ho dostaneš preč, poviem ti prečo a ako som sa sem dostal, žiadne lži.“

Žula si spodnú peru a zvažovala dôsledky. Kým bolo zábavné sledovať, ako si to Draco s Harrym rozdávajú, tiež sa bála, že Dracovo nachladnutie mohlo zoslabiť jeho magické schopnosti. A čo viac, nemohla si pomôcť, aby nezostala fascinovaná a upriamená na dôvod, prečo sa Harry náhle objavil v jej izbe.

Musel sa sem dostať letaxom, to vedela z vône dymu a zasvišťania, ktoré predtým začula, ale pozabudla identifikovať. Ale ako sa mu podarilo preletaxovať, to bolo mimo jej chápania; obmedzenia na hrade boli dokonca silnejšie než v minulých rokoch, letaxová sieť bola úplne obmedzená len v rozmedzí školy. Človek už viac nemohol použiť vonkajší zdroj, aby sa dostal letaxom dnu alebo von; musel byť na pozemkoch školy, aby to urobil.

Niečo, to, ako chcel, aby zostala ticho, požiadavka, aby ho nikto nenašiel, jej vravelo, že sa určite nepremiestnil do Rokvillu a nevliekol sa sem snehom. Okrem toho vôbec nevyzeral, že by bol posledných niekoľko hodín vonku; jeho pokožka bola ružová teplom a vôbec nepoťahoval nosom.

Jednoducho to musela zistiť.

Odtlačila Harryho za dvere, bez toho, aby niečo povedala, pootvorila dvere, sledujúc, ako sa Harryho zmocňuje panika. Ten blb si myslel, že chce Draca vpustiť dnu...

Vystrčila hlavu, takmer sa stretla s Dracovou päsťou, keď sa pohla, aby znova treskla na dvere. Blondiakovi sa podarilo práve včas zastaviť, strieborný pohľad sa stretol s jej vo výraze, ktorý bol plný strachu a paniky.

„Hermiona!“ vykríkol, pohol sa vpred, aby ju zovrel. „Si v poriadku? Čo sa stalo?“ Hľadel jej do tváre, pátral po zrejmým známkach, že je pod kliatbou Imperius.

Hermiona sa jemne usmiala, maximálne sa snažila predstierať začervenanie z rozpakov, trošičku sklonila zrak a modlila sa, aby vyjadrovala tú správnu emóciu. „Prepáč, zabudla som, že som nechala otvorené okno a vletela mi dnu sova. Vydesila ma na smrť.“

Pery sa mu neveriacky stočili. „Mohol by som odprisahať, že som ťa počul na niekoho kričať,“ odpovedal.

„Bola to Ronova sova,“ klamala. „Myslím, že som na ňu nemala jačať, ale bol to len reflex. Nie som zvyknutá, aby mi ráno okolo hlavy lietali sovy.“

„Nemôžem ísť dnu a skontrolovať to, uistiť sa, že je všetko v poriadku?

Videla, ako sa mu reflexívne zaťali päste, videla, ako tam stuhnuto stojí, svaly napäté, keď sa snažil, aby vytlačil zo svojej mysle všetky tie desivé myšlienky.

Rumenec zosilnel, keď nečakaná myšlienka zaplnila jej hlavu, keď jej ústa vyhŕkli tie slová skôr, než mozog dokázal zareagovať: „Som nahá.“

Čistá, živočíšna žiadostivosť, ktorá zaplnila jeho oči, spôsobila, že sa jej líca rozžiarili, že jej v podbrušku začínal šteklivý, teraz dôverne známy pocit, keď sa na ňu pozrel s čistým vzrušením.

„Nuž,“ hlas presýtený potrebou, „tak to musím ísť teraz dnu v každom prípade.“

Srdce sa jej divoko rozbúšilo, dopekla s tým, že práve začula veľmi vzrušujúci slovný dvojzmysel. Predstava, ako do nej Draco priráža, ako hlasne vrčí, keď sa do nej urobí, spôsobila, že jej telo zdivočelo. Praktická časť jej mozgu sa takmer vypla, inštinkt bol pripravený zmocniť sa jej a hodiť jej telo do jeho náručia. Ale, malý kúsoček logiky zostával funkčný a pripomenul jej, ako by to vyzeralo, keby si pritiahla Draca do vášnivého bozku. Harry bol vedľa nej, načúval každému slovu, veľmi pravdepodobne pripravený okamžite roztrhnúť Draca vo dvoje.

Veci medzi nimi už boli komplikované, neodvážila by sa k ničomu, čo by mohlo zničiť ich obnovujúce sa priateľstvo.

Hoci Harry 'tu' vždy pre ňu nebol, ale boli časy, keď tu bol a ona potrebovala priateľa. Na rozdiel od Rona vždy ponúkol ucho, ktoré počúvalo alebo plece, o ktoré sa dalo oprieť, aj keď tých časov bolo len niekoľko.

Napriek všetkému jej stále na Harrym záležalo.

Nechcela riskovať, že všetko zničí kvôli jednému bozku.

Ešte nie.

„Obávam sa, že ti musím odmietnuť vstup,“ povzdychla si. „Avšak pripomeniem ti, že som v poriadku a celá, s vlastným názorom a sama, keď je teraz Pig preč.“

Mohla povedať, že sa Draco chcel dožadovať, kto by sakra pomenoval sovu Pig, ale videla, ako s tým nutkaním bojuje a všimla si aj jeho pohyb, ako keby sa snažil nakuknúť ponad jej hlavu do izby. Úmyselne sklonila hlavu, vedela, že je nemožné, aby zo svojej pozície videl Harryho.

„Ja... myslím...“ potichu povedal po chvíli hľadania a skúmania. Okno mala otvorené, stolička bola prevrátená, ako keby o ňu niekto zakopol, keď sa snažil vyhnúť lietajúcemu predmetu. „Nuž, potom prepáč, že som preháňal,“ mrmlal.

Nemohla si pomôcť, vystrela ruku, aby ju položila na jeho líce a pritiahla si ho bližšie, aby mu dala božtek na ústa.

„Ďakujem ti, že si sa staral,“ potichu zamrmlala a modlila sa, aby ju Harry nepočul.

Takmer sa načiahol a chytil ju za zátylok hlavy, takmer prirazil svoje pery v drvivom bozku, ale ona sa náhlivo odtiahla a zatvorila mu dvere pred nosom . Nahlas zaklial, prisahal by, že zazrel záblesk čiernej v štrbine dverí pri pántoch.

Hermiona magicky zamkla dvere a zamrmlala umlčovacie kúzlo, než sa stočila k Harrymu, prútik namierený jeho smerom.

„Prečo si tu a ako si sa sem dostal, a pohni si. Chcem, aby si bol o päť minút preč z mojej izby,“ vyštekla, nazúrená na tmavovlasého chlapca za to, že takto prišiel. Čo mu dáva právo takto jej vpadnúť do izby? Muselo mu dôjsť, že mohla byť nahá, prezliekať sa... alebo sa oddávať iným aktivitám.

Prekliaty, bezohľadný blbec.

„Hovoril som s McGonagallkou a tá mi dala povolenie použiť letax. Len ja som mal prístup a musel som ho použiť v konkrétnom čase. Mám,“ pozrel na hodinky na zápästí, úplne neohromený Hermioninými skutkami, „asi tak dvanásť minút, než budem musieť odísť.“ Hruď sa jej podráždene zdvihla. „McGonagallová ti dala dovolenie len tak sa mi bez ohlásenia preletaxovať do izby? Aké... aké si mal krucinál právo urobiť to...?“

„Musel som,“ vložil sa Harry, oči roztvorené a prosiace. „Nemal som na výber. Všetko šlo dočerta, Hermiona. Všetko! Vianoce sú zničené a to všetko kvôli tomu, že si sa tu rozhodla zostať!“

„Ja som ti zničila Vianoce?“ vykríkla, neschopná potlačiť zúrivosť a bolesť, ktorá vybuchla v jej hrudi nad jeho obviňujúcimi slovami a pohľadmi. „Pretože som urobila vedomé, sebecké rozhodnutie po prvý prekliaty raz vo svojom živote, tak som ti zničila tvoje Vianoce? Ty... ty... sebecký... prekliaty...“

Harry sa chcel načiahnuť, pomasírovať jej plecia spôsobom, akým zvykol, keď bývala rozzúrená a vystresovaná. Chcel zotrieť preč bolesť, ktorá naplnila jej oči, ale toto musel urobiť. Musel zostať silný a zistiť pravdu, ktorá stála za jej činmi. Jednoducho musel upokojiť svoje emócie, než povie niečo iné.

'Mysli skôr, ako prehovoríš,' pokojne si pripomínal. Ale bolo to také ťažké, keď začul rozhovor medzi Hermionou a Dracom. Vedel, že zostala, aby bola s tým prekliatym blondiakom.

Dopekla s ňou... dopekla s ňou za to, že bola takáto... dopekla s ňou za to, že ich opustila kvôli fretčiakovi.

„Myslím... myslím, že som to formuloval nesprávne,“ potichu povedal, znel náležite ospravedlňujúco. „Ja som len... je to tento rok také stresujúce.“ Rozhodil rukami do vzduchu, keď začal svoju tirádu. „Tvoji rodičia sa tvária tak nepohodlne, aj keď si niekoľkokrát vyšli von s pánom a pani Weasleyovcami. Stále sa pýtajú, prečo si tu zostala, prečo to nevedeli; skrátka je to všetko nepríjemné! Ginny neustále frfle, pani Weasleyová vyzerá, že jej každú chvíľu praskne niekoľko zúžených ciev a šteká na všetkých a na všetko. Teraz ťa takmer nenávidí, vieš to?“ Jeho oči strelili jej smerom. „A Ron... len sedí vo svojej izbe a trucuje. S nikým nehovorí, takmer stále odmieta jesť. Jediný raz zišiel dole, keď prišli tvoji rodičia a vieš, čo sa stalo?“ Hlas mu zosilnel, takmer už kričal, keď sa prestal prechádzať, aby sa stočil tvárou k nej. „Zosypal sa! Začal bľabotať, plakať a kričať. A tvoji rodičia to videli! Všetko videli a počuli!“

Harry ju prebodol obviňujúcim pohľadom, telo sa mu naplo nutkaním udrieť do najbližšieho predmetu. „Myslia si, že spávaš s Dracom Malfoyom!“

Ruka jej vyletela k ústam, keď sa otvorili v šoku, telo sa jej násilne triaslo, keď sa obávala najhoršieho. Dozvedeli sa o ich vzťahu, všetci to zistili a vedeli, že sa s Dracom postupne stali viac než priateľmi.

Toto nemohol... toto nebol ten správny čas... nepoznala Draca dosť dobre, nemala čas upokojiť Rona a nájsť vhodné vysvetlenie...

Ach, bohovia, vedeli, že sa urobila z jeho dotyku!

„Ron ťa miluje,“ zrazu povedal Harry, hlas mal značne jemnejší než predtým. „Takmer to vykričal. Veľmi ťa miluje, Hermiona.“

Musela potlačiť zhíknutie prekvapenia; vedela, že k nej Ron prechovával akýsi druh sentimentu, ale nikdy si nepredstavovala, že by ju tak veľmi miloval.

„Nechápe, prečo si tu zostala. Tak veľmi chcel s tebou stráviť Vianoce; mal všetko naplánované, až po farbu baliaceho papiera, ktorý používal. Vážne chcel, aby boli tieto Vianoce mimoriadne,“ potichu povedal. „Uvedomuješ si, že ťa tieto Vianoce chcel požiadať, aby si sa stala jeho priateľkou, že?“

„Ja... Harry...“ Zabehli jej vlastné slová, keď vina začala trhať jej telo. Srdce sa jej skrútilo bolesťou, slzy, ktoré hrozili, že sa prelejú. „Ja... ja nemôžem... nechcem... nezamýšľala som...“

„Nezamýšľala si čo, Hermiona? Spôsobiť všetku túto bolesť a komplikácie? Nezamýšľala si zostať tu bez jediného slovka vysvetlenia? Nechápe, čo má Draco a on nie. Chce vedieť, čo robí Draca o toľko špeciálnejšieho než je on; prečo Draco môže s tebou stráviť Vianoce, ale on nie.“ Harry sa pohol dopredu, chytil ju rukami za tvár. „Nechápe... a to ho trhá na kúsky.“

Namáhavo prehltla, musela si pripomínať, že toto nebola jej chyba. Už bola dospelá žena; nemusela nikomu nič vysvetľovať. Nebola to jej chyba, že Ron príliš meškal, že ryšavcovi trvalo príliš dlho, kým si priznal svoje city k nej. Nebola to jej chyba, že bol mentálne nestabilný od toho dňa, čo videl svojho brata zomierať.

Odtlačila vinu nabok a pokúsila sa rozzúriť a umožniť zúrivosti, aby sa zmocnila jej tela. Musela zostať nahnevaná, musela vytlačiť Harryho preč zo svojej izby. Potom... keď bude sama, môže plakať a pripomínať si, že to nebola jej chyba.

„Takže si tu preto, lebo chceš vedieť, prečo som tu zostala?“ spýtala sa.

Zatvoril oči a pomaly prikývol. „Áno, som.“ Otvoril oči, aby sa pozrel na hodinky. „A zostáva mi šesť minút.“

„Netlač na mňa,“ povedala, nútila svoj hlas znieť štekavejšie.

Musela nájsť spôsob, ako túto situáciu otočiť vo svoj prospech. Harry neodíde, kým nedostane nejaké vysvetlenie a niečo jej vravelo, že ak ho nedostane, s radosťou na ňu použije Legilimenciu alebo Veritasérum. Vždy vedela, že Rona pred ňou uprednostňoval.

Žula si peru, odtlačila sa z jeho dotyku, prechádzala sa po izbe, aby prišla na nejaký nápad, niečo, čo by jej poskytlo nejakú páku. Myseľ jej vírila ohromným množstvom myšlienok a nápadov, z ktorých 99 percent okamžite odmietla.

Zrazu luskla prstami, pozrela na tmavovlasého chlapca.

„Len pod jednou podmienkou. To, čo tu poviem, nesmieš zopakovať jedinej živej či mŕtvej bytosti. Nemáš dovolené zopakovať jediné slovko nikomu a ničomu, až pokiaľ ti nedám dovolenie, pochopil si?“ Prekrížila si ruky, čakala na jeho protiargumenty.

Harry bol občas bystrejší než vyzeral a vedel, že musí nájsť niečo, čo dostane na oplátku ju. Keby zložil takýto sľub, vedel, že dokáže nájsť kúzlo či kliatbu, ktorú na neho použije, kebyže ten sľub poruší. Normálne, uvedomil si, by ho požiadala, aby vykonali Neporušiteľnú prísahu, ale nemali Zväzovača.

Takže musel nájsť niečo, čím si ju zaviaže, čím sa uistí, že bude mať tiež niečo proti nej.

„Ale aj ty mi musíš niečo sľúbiť,“ povedal po chvíli rozmýšľania.

Nadvihla obočie, bolo jasné, že takúto reakciu od neho neočakávala. Možno bol Harry oveľa bystrejší, než sa zdalo, pomyslela si.

Zase si žula peru v nádeji, že to nebude niečo, pri čom nebude mať na výber nič iné, len súhlasiť, či to chcela alebo nie, prikývla hlavou. „Aká je tvoja podmienka?“

„Nikomu nič nepoviem,“ začal, „ale iba ak mi sľúbiš, že všetko povieš Ronovi, keď sa vrátime z prázdnin. A myslím tým úplne všetko. Pokúsim sa ho upokojiť, dostatočne ukľudniť, takže keď sa vrátime, totálne nezošalie. Dokonca tam budem, ak budeš chcieť.“

Vydýchla vzduch, o ktorom ani nevedela, že zadržiava, keď úľava zaplavila jej systém. Bála sa, že to bude niečo oveľa horšie, ale toto... toto dávalo zmysel. Toto mohla zvládnuť; od začiatku mala v pláne urobiť to.

Vedela, že či by ten sľub urobila alebo nie, bude musieť čeliť Ronovi skôr, než skončí školský rok. Toto len hroziacu konfrontáciu priblíži. Obávala sa jej, ale bude jej musieť čeliť.

„V poriadku,“ odpovedala. „Súhlasím. Ale,“ dodala, „ak porušíš svoje slovo, potom nastanú vážne dôsledky. Spomínaš si, čo sa stalo Mariette.“ Prikývol a ona pokračovala. „To, čo sa stane tebe, bude oveľa horšie.“

„Iba ak ty budeš mať rovnaký trest, ak nedodržíš svoju časť,“ dodal.

Prikývla, konečne ju zasiahla neviera nad tou situáciou. Nemohla uveriť, že uzavrela s Harrym dohodu kvôli tomu, aby vysvetľovala svoje činy. Nikdy, ani raz vo svojom živote, si nepomyslela, že by to mohlo dôjsť k tomuto. Keby jej niekto povedal, že jedného dňa bude musieť uzavrieť takúto dohodu, bola by sa mu vysmiala do tváre.

Teraz ale... keď jej došla realita situácie, cítila jedine bolesť. Neznesiteľnú bolesť, ktorá sa dala spojiť jedine s pocitom straty; dajako, odkedy celé toto utrpenie začalo, stratila kúsok z Harryho, ktorý si kedysi držala blízky jej srdcu.

Jeho dôveru...

Už odsúvala svojich priateľov preč, všetko kvôli tomu, že sa jej uľútostilo jedného človeka.

Práve robila jednu z vecí, ktoré nikdy urobiť nechcela. Nechcela odsúvať svojich priateľov preč, nechcela zničiť žiadne priateľstvá alebo vyvolať napätie. Len chcela, aby bol Draco šťastný. Všetci si v nejakom období svojho života zaslúžia byť šťastní.

A teraz... teraz preto, že mu chcela poskytnúť šťastné Vianoce, ničila svoj vzťah s tou hŕstkou ľudí, ktorých skutočne milovala a na ktorých jej záležalo napriek všetkým ich chybám.

Všetko preto, lebo sa začala do neho zamilovávať.

Rýchlo zahnala slzy viny, ktoré hrozili, že sa prelejú, namáhavo prehltla a prinútila sa zaujať silný, hrdý, nebojácny postoj, ktorý ani kúštičkom nenaznačí jej vnútorný strach. Nedovolí, aby si myslel, že je slabá.

„Dohodnuté.“ Vystrela ruku, aby si s ním potriasla. Keď sa ich ruky dotkli, súčasne vytiahli prútiky a zamrmlali kúzlo len trochu odlišné od Neporušiteľnej prísahy. Prúžky zlatej a striebornej sa obtočili okolo ich rúk, stiahli sa, než zrazu vybuchli do tisícky vločiek prachu, ktoré sa rýchlo rozptýlili, ako keby ich odniesol neviditeľný vietor.

„Máš menej než päť minút, Hermiona,“ pripomenul jej Harry svoje časové obmedzenie.

Prikývla a rukou ukázala k nohám svojej postele. „Navrhujem, aby si sa posadil a neprerušoval ma; ak to urobíš, bude mi len dlhšie trvať než poviem, čo musím .“

Harry súhlasne pokýval hlavou a posadil sa na koniec postele, ruky v lone a netrpezlivo čakal, kým bude pokračovať.

Sledovala, ako sa mu trasie noha v nepravidelnom, nervóznom rytme, ako neustále ťapká topánkou o zem, keď sa snažila nazbierať dosť odvahy na to, aby Harrymu povedala celú pravdu o tom, čo stojí za jej činmi.

 Nadýchla sa, hrdlo sa jej nervózne zovrelo; potom sa druhýkrát nadýchla, než sa vrhla do ľadovej vody, ktorou bolo vyrozprávanie pravdy.

„Mojím pôvodným dôvodom pre to, aby som zostala, bolo to, že som cítila ľútosť. S Dracom,“ všimla si, ako mu trhlo hlavou pri použití Dracovho krstného mena, „sme sa rozprávali o Vianociach a on vyhlásil, že nikdy nemal skutočné Vianoce. To sa stalo možno pár dní pred koncom vyučovania. Ľutovala som ho; hoci nebol vždy roztomilým, súcitným človekom, dokonca on si zaslúžil mať nejaké Vianoce.“

„Spočiatku to bolo takmer,“ priznala potichu, „bolo to takmer ako dobročinnosť. Nepoznala som ho veľmi dobre, ale chcela som, aby sa cítil šťastný. Možno to malo mňa samu urobiť šťastnou, malo ma to zbaviť viny, ktorú som cítila, keď som si uvedomila, že ja som strávila tak veľa Vianoc s rodinou a priateľmi, a že on nikdy nezažil jediné láskou naplnené Vianoce. Nič som k nemu, v žiadnom tvare či forme, spočiatku necítila.“

Harry sa znova strhol pri posledných dvoch slovách, vydesený, pretože si uvedomil, čo presne myslela tým, že ich povedala.

„Ale... po chvíľke som začala uvažovať, prečo by som sa vôbec mala namáhať. Bol poriadne otravným blbcom a vážne som už mala po krk jeho detinského správania.“ Začala sa prechádzať, žmolila si nervózne ruky, keď sa postupne zatúlavala na nebezpečné územie.

„Ale... ale, musela som niečo urobiť, zistiť, či je v ňom niečo dobré, zistiť, či to, že zostanem, niečo spôsobí, či bolo možné, aby si skutočne vychutnal Vianoce.“

„To bolo vtedy, keď ste stavali snehuliakov a robili snehových anjelov,“ dodal Harry, ale rýchlo stíchol, keď Hermiona jeho smerom zazrela. Ale pod urputnosťou jej zazerania mohol vidieť ublíženie, vinu a úzkosť, ktoré sa jej leskli v jej jantárových očiach.

Toto mu nechcela povedať; existovalo niečo, čo chcela utajiť pred ním a pred všetkými.

Bolo to niečo, čo chcel vedieť a čo sa desil odhaliť.

„Áno... áno. A... a po tomto... potom... sa moje dôvody pre to, aby som tu zostala, zmenili. Nebolo to kvôli tomu, že som ho ľutovala; jednoducho som vedela, že si zaslúži mať pekné Vianoce... mať aspoň jednu príjemnú spomienku. Páčila sa mi táto jeho stránka, to, ako sa usmieval, ako mal skutočne sám radosť a už som to viacej nepovažovala za dobročinný prípad. Dajako... dajako som sa začala starať...“ priznala potichu, sklonila hlavu v strachu, že uvidí v Harryho očiach ublíženie a zradu.

S Ronom... s Ronom bolo ľahké jednať; cítil zradu pri najmenšej maličkosti. Vedela, že dokáže zahnať jeho hnev. Ale keď prišlo na Harryho, jednoducho nedokázala zniesť pohľad na tú bolesť, ktorá hrala v celej jeho tvári s vedomím, že ju spôsobila. Stáli pri sebe pri všetkom, napriek tomu, že k nej necítil dostatok súcitu. Bez ohľadu na to, čo sa stalo, vždy tu boli jeden pre druhého, v zlom aj v dobrom. A teraz... teraz robila niečo, priznávala niečo, čo mohlo zničiť jeho dôveru.

Zamilovávala sa do nepriateľa.

Aj keď Draco počas posledných rokov vojny dokázal, že je všetkým možným, len nie nepriateľom.

Rýchlo sa pozrel na hodiny, všimol si, že mu ostávajú ešte asi dve minúty. Dve minúty na to, aby sliedil a zavŕtal sa do jej mysle a rozšifroval význam ukrytý za jej slovami. Cítil slabé bodnutia bolesti na celom tele, ktoré začínali v jeho nervovom systéme a vychádzali von, aby na jeho pokožke šokovali. Ale nechcel, aby ho ešte ochromili, nie, keď si nebol istý tým, čo tým myslela.

„Staráš sa o čo, Hermiona? Začalo ti záležať na ňom alebo na tom, aby si mu poskytla šťastné Vianoce?“ spýtal sa, sledoval, ako stále drží sklonenú hlavu, ako keby ju pohlcovala plachosť a vina.

„Mys... myslím,“ namáhavo prehltla, nútila sa pokračovať, nútila sa vysloviť tie prekliate slová. „Začalo to ako trochu z oboch a potom... potom mi začalo záležať viac na ňom...“

To mlčanie bolo ohlušujúce; prisahala, že jediné, čo počuje, bola ozvena jej srdca v ušiach, ktoré hralo zlý, krutý rytmus hrôzy a obáv. Telo jej brnelo napätím, tak neuveriteľne napnuté strachom, až ju z toho boleli svaly. Nemohla sa pohnúť, nemohla urobiť nič, až kým nezačuje jeho odpoveď.

Mala, ach tak príšerne, len pokračovať, ako keby nič nezvyčajného nepovedala, ale jednoducho nemohla. Bolo to, ako keby čas zamrzol presne v tomto okamihu, ako keby si sudičky kruto užívali vývoj tohto nevyhnuteľného okamihu.

Pomalý pohyb, všetko bolo tak neopísateľne spomalené a ona sledovala, ako sa Harryho tvár skrúca do príšernej masky zmätenia a hnevu. Jeho oči sa prižmúrili, líca sa pohli a napli, pery stiahli do sklamaného zamračenia. Sledovať, ako sa jeho tvár mení a pohybuje, bolo morbídne fascinujúce, niečo, z čoho jednoducho nedokázala odtrhnúť oči.

„Musíš si robiť srandu, 'Miona.“

V tom okamžiku ako keby sa čas posunul dopredu, zrýchlil na svoje normálne tempo s hlasným, svišťavým zvukom, narazil do jej tela silou blesku zasahujúceho zem, šokoval jej nervové zakončenia takou silou, že zostala momentálne omámená.

So žmurkaním, vtiahnutím spodnej pery v nervozite sa namáhala, aby našla nejakú logickú myšlienku, nejaký inteligentný dôvod za jej zle volenými slovami.

Ale neexistovala možnosť, aby človek mohol niekedy logicky a inteligentne popísať metaforicky srdce a emócie, ktoré prinášalo. Nemohla urobiť nič iné, len pokrútiť hlavou a nechať svoje plecia porazenecky poklesnúť, cítiac ako ju slzy bodajú v kútikoch očí.

Zaplavil ju zmätok, keď si uvedomila, že toto mala byť chvíľka radosti a nie smútku, až kým si nepripomenula ďalší rozpad vzťahu, ktorý mala s Harrym.

Chystala sa stratiť svojich najlepších priateľov na celom svete a to všetko jedine kvôli tomu, že sa musela zamilovať do Draca Malfoya.

Navlhčila si pery, niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla, potlačila slzy a strach, keď pozbierala svoje myšlienky a pokúsila sa sformulovať súvislú vetu. „Ja... nie je to celkom tak, ako to znelo.“ Jeho výraz bol hrozivý, vyzýval ju, aby pokračovala a nechala ho posúdiť jej vlastné slová; ak sa mu nebudú páčiť, výsledok bude katastrofálny.

„To, čo som mala na mysli, bolo, že... že mi začalo o trochu viac záležať na tom, čo cíti. Spočiatku, ako som povedala, to bolo ako... nuž, charita. Len som mu chcela poskytnúť šťastné Vianoce a to bolo všetko. Ale... ale potom, čo som ho videla usmievať sa, skutočne sa po prvý raz usmiať, ja som len... ja som len chcela vedieť, čo ho urobilo šťastným.“ Potichu vydýchla, modlila sa, aby nedala najavo žiadne náznaky, že sa jej Draco Malfoy stále viac a viac páči. „Začalo mi záležať na tom, čo cíti, čo chce, čo by ho urobilo šťastným a smutným a chcela som ho potešiť. Bolo to viac, než len mu dať šťastné Vianoce; chcela som ho urobiť šťastným.“

S úľavou sledovala, ako z Harryho tela zmizlo trochu napätia.

„Takže si tu nezostala, pretože si do neho šialene zamilovaná?“

„Nie, nie som do neho zamilovaná,“ odpovedala potichu.

Prečo... prečo tak veľmi bolelo takéto niečo priznať? Prečo mala pocit, ako keby jej srdce roztrhal na kúsky ostnatý drôt? Prečo jej z toho každučké nervové zakončenie schladlo tak, že ju pálilo telo? Prečo zrazu nemohla dýchať, ako keby jej pľúca už viac nedokázali zadržať ani trošku vzduchu?

„Fajn, to je dobre.“

Nie, to nebolo...

Príliš to bolelo, aby to bola dobrá vec...

Vzhliadla na neho, modlila sa, aby v jej očiach nebola ani stopa po bolesti. Sledovala, ako sa postavila pozrel na hodinky asi pätnástykrát dnes večer. Jeho pohľad sa stočil smerom k nej, tie planúce smaragdy žiarili šťastím.

„Takže je to celé dobročinný prípad. Zostala si tu len preto, že si ho ľutovala a v skutočnosti je ti Malfoy srdečne ukradnutý,“ povedal, každé slovo znelo hlasnejšie, keď ním začali prenikať úľava a radosť. „Vôbec ti na ňom nezáleží; bolo to niečo ako dobrovoľnícka práca.“ Pohol sa dopredu, silno ju poťapkal po pleci.

Prečo takmer bolelo dotknúť sa ho?

„Ja som nikdy... nikdy nepovedala...“

„Samozrejme, že si povedala, Hermiona. Počul som ťa zrozumiteľne; zostala si len preto, pretože si toho kreténa ľutovala. Človeče, Vianoce budú oveľa ľahšie, keď to teraz viem.“ Zdvihol ruky, ako keby ho prichytili pri čine alebo robil nejaký sľub. „Nemaj obavy; nikomu nič nepoviem, prisahal som, že to neurobím a ja svoje sľuby dodržujem.“

Prikývla, vedela, že by bolo zbytočné čokoľvek povedať. Harry sa príliš pohrúžil do predstavy, že jej na Dracovi nezáleží. Chcela mu fackou zotrieť ten úsmev z tváre, schmatnúť ho za golier košele a zakričať: 'Mne na ňom sakra záleží! Vôbec mi nie je srdečne ukradnutý! Myslím, že sa začínam do neho zamilovávať! '

Ten strach bol príliš pohlcujúci, tá úzkosť príliš silná a jediné, čo dokázala urobiť, bolo sledovať, ako znova skontroloval hodiny, keď stál pri kozube, ako keby očakával, že z neho každú chvíľu niekto vyjde von.

„Ďakujem ti, Hermiona, za to, že si mi povedala pravdu. Viem, že odo mňa bolo trochu hrubé žiadať to od teba,“ povedal, hlas mu zjemnel, keď sa malé množstvo hanby odvážilo vkĺznuť do jeho myšlienok. „Ale... jednoducho som nedokázal prežiť Vianoce bez toho, aby som to vedel. Ďakujem ti za úprimnosť. Prisahám, Ron bude najšťastnejším chlapíkom na zemi, keď sa dozvie pravdu.“

Harry sa na ňu usmial práve vtedy, keď sa oheň za ním zmenil na farbistú zelenú. „Presne načas,“ zamrmlal, keď sa pohol, aby vkročil do plameňov.

„Šťastné a veselé, Hermiona,“ povedal nahlas.

„Šťastné a veselé, Harry,“ potichu odvetila. „Ja možno... možno prídem na Štedrý deň na návštevu, pozrieť rodinu a všetko im vysvetliť...“ dodala ako dodatočný nápad.

Sotva zazrela, ako prikývol, začula ho zavolať „Brloh“, než zmizol vo víre zeleného ohňa.

Vydýchla vzduch, o ktorom ani nevedela, že zadržiavala, presunula sa na posteľ, zrútila sa na jej konci, keď si ukryla tvár v rukách.

Čo mala urobiť? Keď nadíde január, bude musieť povedať Ronovi pravdu, ale mala zvláštny pocit, že kým bude január, bude sa jej Draco Malfoy viac než len páčiť.

Mohla by byť skutočne do toho blonďavého blbca zamilovaná.

Hlava jej vyletela dohora, keď zaškrípali pomaly sa otvárajúce dvere, oči jej dopadli na dvere kúpeľne, keď viseli na pántoch. Za dverami stál Draco Malfoy, tvár maskou chladnej, vypočítavej zúrivosti.

„Takže... ja som len prípad pre charitu, však?“


Napadlo mi, že je načase, aby sme mali v zápletke dobrý, hlavný konflikt, že? Ako pri predchádzajúcej kapitole som toto pôvodne neplánovala, ale jedného dňa ma to napadlo a zamilovala som sa do tej predstavy.

Ako som pri minulej kapitole sľúbila, nebudem hrať WoW, až kým ju nezverejním; nehrala som takmer týždeň, čo irituje môjho frajera a rozosmieva jeho brata (to decko ma predbehlo o štyri úrovne, prekliaty sopľoš)

Rekapitulácia komentárov pred receptom:

Plamene – budú okamžite ignorované a odložené nabok pre Draca, aby ich zničil svojím hnevom.

Konštruktívna kritika / Opravy – veľmi vítané. Ako obvykle, ak nájdete nejaké preklepy, prosím upozornite ma v komentároch a upresnite, kde ste ich našli a aký je to preklep. Opravím ich tak skoro, ako sa bude dať.

Zbožňovanie - najmilovanejšie komentáre zo všetkých. Vždy vítané ako podpora môjho ega a skoršieho dokončenia kapitoly.

Čas na recept

Vánoční bomba s whisky omáčkou

Suroviny na 8 porcí:

1 hrnek mincemeat (směs rozinek, kandovaného ovoce a kůry, koření (skořice,hřebíček,muškátový oříšek) naloženého v alkoholu)

4 hrnky vanilkové zmrzliny, povolené aby se s ní dalo pracovat

2 hrnky jahodové zmrzliny, povolené aby se s ní dalo pracovat

2 hrnky čokoládové nebo kávové zmrzliny, povolené aby se s ní dalo pracovat

Whisky omáčka

1/2 hrnku másla

1 hrnek krystalového cukru

1 vejce

1/2  hrnku whisky

Postup

Ve velké míse jemně promícháme mincemeat a 2 hrnky (500 ml ) vanilkové zmrzliny a vložíme do mrazáku. Zbývající vanilkovou zmrzlinu rozetřeme po stranách 8 hrnečků nebo větší (2 litrové) míse, nejlépe z nerez oceli. Na 30 minut vložíme do mrazáku.

Přes vanilkovou zmrzlinu rozetřeme jahodovou zmrzlinu a znovu vložíme na 30 min. do mrazáku. Opakujeme s čokoládovou nebo kávovou zmrzlinou.

Směsí vanilkové zmrzliny a mincemeatu doplníme hrnečky (mísu). Uhladíme povrch, zakryjeme fólií a necháme v mrazáku ztuhnout (cca 5 hodin).

Whisky omáčka

Na pánvi rozpusťte máslo. Smíchejte cukr a vejce, přidejte k máslu a vaříme opatrně na mírném ohni po dobu 2-3 minut dokud se cukr nerozpustí. Necháme vychladnout na pokojovou teplotu. Vmícháme whisky.

Podávání

Hrnečky (mísu) ponoříme do horké vody, aby šla bomba vyklopit na servírovací talíř. Necháme mírně změknout po dobu 30 minut v ledničce. Přelijeme whisky omáčkou.

Tento recept je převzat z The Canadian Living Cooking Collection: Great Desserts, strana 7.

Recept z minulé kapitoly je převzat z , The Canadian Living Cooking Collection: Muffins and Cookies, strana 50.

Děkuji vám lidi ! Dbejte na sebe a užijte si tento recept !

PS: Mám v plánu skončit před dalšími Vánocemi, lol.

http://en.wikipedia.org/wiki/Mincemeat

 http://www.amazon.ca/Canadian-Living-Cooking-Collection-Desserts/dp/B000QYL8LA

http://www.goodreads.com/book/show/7595324-the-canadian-living-cooking-collection-muffins-and-cookies

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 05.05. 2023
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 19. Pätnásť minút Od: elbi - 31.12. 2013
Chudera Hermiona. Přátelé jí nesmí diktovat, jak se má chovat a co dělat, citům neporučíš, navíc je to chemie a ta se nedá ovládat.... Měla Harryho prostě vyhodit, nedovolila mu k ní vstoupit a ona se jen zamotává do lží... A Harry tomu dal, no potěš koště teda. A chudák Draco, že to musel slyšet, jasně, že zuří.  Tak charita... Měla by mu to pořádně vysvětlit. Díky

Re: 19. Pätnásť minút Od: doda357 - 20.12. 2013
Mám sklz jednu kapitolu, ale keď oni sú také dlhéééé  Neviem, toto je presne tá kapitola, kde sa všetko zvrtne a neviem, či som z toho nadšená....Najradšej mám jednoduchú zápletku s kopou romantiky, veď vieš  Harry ma strašne vytáča, prečo by mu mala Hermiona všetko vysvetľovať? Takisto mi nejde do hlavy, ako to mohol Draco počuť.... A ani to, že keď počul to o tej dobročinnosti, ako to, že ostatok si nevypočul? Ďakujem za preklad 

Re: 19. Pätnásť minút Od: tiberia - 20.12. 2013
Minerva někoho pustila do jejích soukromých pokojů, aniž jí o tom řekla? To musela být notně pod parou, takhle ztratit soudnost. Harry by si zasloužil pár facek už po prvních větách.... kdyby mu Hermiona radši jednu vrazila se, místo těch trapných výmluv.... Díky za překlad!!!

Re: 19. Pätnásť minút Od: Jimmi - 19.12. 2013
Ďakujem takto hromadne za všetky komentáre, v januári pochopíte prečo nemám čas 

Re: 19. Pätnásť minút Od: solace - 19.12. 2013
Nechápem, čo chcela Hermiona tými klamstvami dokážať, ale chápem, prečo ich tam autorka chcela mať. Bude to zaujímavejšie a má tak postarané o minimálne dva ďalšie výstupy. Tiež mi je divné, že Draco napriek kúzlu počul, o čom sa Hermiona s Harrym rozprávala, ale možno ho dokázal nejakým spôsobom zrušiť. McGonagallová ju aspoň mohla upozorniť, že Harry príde. Mňa by na jej mieste trafil šľak. Vďaka za preklad, Jimmi.

Re: 19. Pätnásť minút Od: Lachim - 19.12. 2013
Krásný díl. Skoro začínám Rona litovat. Skoro.

Re: 19. Pätnásť minút Od: scully - 19.12. 2013
Nevím na koho jsem dnes naštvaná víc jestli na Hermionu nebo na Harryho. Harry mě zklamal. A co teprve Hermiona, s tím jejím vytáčením a lhaním, proč prostě neřekla,že má Draca ráda aspon jako přítele. Je mi líto Draca tohle to slyšet,zvlášť,když se už Hermioně začal otevírat,tak ho takhle srazí. Jo bude to mít holka těžký, až to bude napravovat, Díky za překlad

Re: 19. Pätnásť minút Od: Eily - 19.12. 2013
Dementní duo je tu tak ohavné, že bych radši uvítala Voldyho návrat. Vlastně celé zlaté trio rozumu moc nepobralo. Hermiona zbytečně lže. Pokud se přítel nedokáže srovnat s tím, co ona cítí, není to přítel. Jsem z těch jejích vytáček už celkem otrávená. Teď si to ještě zavařila s Dracem, který tam má jediný (pravda, ještě s Lenkou) trochu mozku v hlavě. Vážně jsem zvědavá, jak se z tohohle zmatku vymotají. Díky za překlad a betování, holky

Re: 19. Pätnásť minút Od: denice - 19.12. 2013
Přiznám se, že jsem ti skočila na tu sovu. Na Hermionině místě bych si na Minervu stěžovala správní radě, tohle je opravdu silná káva, bez upozornění. Minerva by to se zbožněním Harryho neměla tak přehánět. Harry měl pravdu s tím shrnutím stavu Doupěte minimálně z poloviny, Hermiona se zachovala jako těžce pubertální sobecký spratek minimálně k rodičům. Ale myslím si, že ta charita byla původně zástupný důvod - číslo jako Ron by nebylo schopno utajit před Hermionou (dokud ještě byla racionálně uvažující dívkou) své plány, takže ona se s úlevou chopila první příležitosti, jak vyklouznout z nežádaných zásnub (Ron čekal strašně dlouho a vůbec s ní nemluvil, to je vidět, že ji považoval za samozřejmost, nerozuměl jí  a nevážil si jí). Ovšem Harry tedy perlil. Snad mu ta radost vydrží aspoň přes ty Vánoce. Jsem moc zvědavá, jakým způsobem si Hermiona Draca udobří - napadá mě jen jeden. Díky.

Re: 19. Pätnásť minút Od: MIRA - 19.12. 2013
Tak to pekne začalo a tak blbo skončilo.  Je mi Draca ľúto, že to počul. Som zvedavá, ako mu to Hermiona vysvetlí.  Je dosť na figu, že sa neodvážila aspoň naznačiť, že si Draca obľúbila a Harry je taký sebec. Buď budeš s nami, alebo proti nám. Škoda, že Hermiona tých rodičov predsa neodvolala, aspoň by to všetko nebolo také trápne.  Krásny preklad, Díki.

Re: 19. Pätnásť minút Od: Zuzana - 19.12. 2013
Dobre! Doteraz som Harryho brala ako férového kamoša, ale po tomto jeho výstupe ma totálne naštval. A naštvala ma aj Hermiona, že po tom Harryho vpáde a po tom obvinení, že im pokazila Vianoce sa mu snažila skutočnosti zabaliť tak aby to znelo ako chce Harry a nehovorila pravdu. Naštvala ma s tou charitou. Aj keď to tak na začiatku bolo, a aj keď si myslí, že nie je zamilovaná, nemala poprieť to čo k Dracovi cíti. Mala priznať, že ho má rada a chce aby bol šťastný. Je mi ľúto, že to Draco počul, ale na druhej strane sa mi to aj páči. Som zvedavá ako to doriešia. Draco je k Hermione tak strašne pozorný a ona mu dosť ubližuje. Tak ja si počkám na pokračovanie, som zvedavá ako sa to všetko dorieši ako to dopadne.

Re: 19. Pätnásť minút Od: kakostka - 19.12. 2013
Au, tak to bolelo, asi bych neměla daleko k slzám, kdybych slyšela, že jsem charita... teda, že mne někdo bere jako charitu... a co teprve Draco se svým srdcem na dlani a křehkostí porcelánu, pravda maskováno strohou maskou a aurou nedostupnosti. Mno, Hermiono, jak tohle vyžehlíš, to nechápu.... a Harry mne naštval, definitivně to podělal, taková fraška... parodie na přátelství a ještě Mione tlačí ke slibům, mno to bude šok až se oni o Ron dozví pravdu. Ron Hermionu nemiluje, jen miluje svou představu o ní a protože je horkokrevnej fanatik, jen se v tom utvrzuje. ach jo, kde je ta vzpomínka na to, že ji oba využívají. Doufám, že se toto pořádně vysvětlí. Draco, chránící Hermionu a bojující s Dracem, Voldym, otcem... jo.

Re: 19. Pätnásť minút Od: Lupina - 19.12. 2013
No, tak Hermiona si zavařila na všech frontách - rodiče, Doupě, dementní duo, Draco. Páni, kdybych nepřekládala TU kapitolu, tak bych si říkala, že se toto - myslím hlavně Draca - potáhne dlouho. Ale emoce stříkali, dech byl zatajován, jsem napnutá. Parádní překlad, díky :-)

Re: 19. Pätnásť minút Od: marci - 19.12. 2013
Fíha! Tak takhle kapitola mi do mozaiky příběhu chyběla. Páni. nějak z ní na mě padl smutek. Doparoma - nechtěla bych mít takové "nejlepší přátele", kterým bych musela zdůvodňovat své city a chování a bát se, že ztratím jejich důvěru, když nebudu jednat tak, jak očekávají... Charita... nedivím se, že Draco zuří. kdo by nezuřil? Ale, hernajs - vždy´t zamkla a použila umlčovací kouzlo, ne? Jak se tam dostal??? nebo mají propojenou koupelnu a na tyto dveře zapomněla?  Ale líbilo se mi to, moc se mi to líbilo, a vážně se těším, až si přečtu celou povídku najednou v jednom kuse  díky moc za překlad!!!

Re: 19. Pätnásť minút Od: arabeska - 19.12. 2013
Ách jaj... Harry se předvedl. Tohle není Harry... A než Draco pochopí, co a proč řekla... No, máme co číst Skvělá práce, díky!

Prehľad článkov k tejto téme:

Emerald-Kisses: ( marci )31.12. 201327. Epilóg
Emerald-Kisses: ( Patolozka )26.12. 201326. Veselé Vánoce, pane Malfoyi
Emerald-Kisses: ( Lupina, Marci )25.12. 201325. Oheň puštěný ze řetězu
Emerald-Kisses: ( Eily )24.12. 201324. Slibuji…
Emerald-Kisses: ( michelle )23.12. 201323. Kroky minulosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )22.12. 201322. Kiežby som len mohla vrátiť čas
Emerald-Kisses: ( Jimmi )21.12. 201321. Nechajte ich milovať
Emerald-Kisses: ( Jimmi )20.12. 201320. Rozdrviť a spáliť
Emerald-Kisses: ( Jimmi )19.12. 201319. Pätnásť minút
Emerald-Kisses: ( Jimmi )18.12. 201318. Dočasná strata kontroly
Emerald-Kisses: ( Miauxx )17.12. 201317. Dokonalá skutočnosť
Emerald-Kisses: ( larkinh )16.12. 201316. Malfoyové nejsou nemocní
Emerald-Kisses: ( Patolozka )15.12. 201315. Ve slovech ztraceni
Emerald-Kisses: ( Eily )14.12. 201314. (Ne)starám se
Emerald-Kisses: ( GIft )13.12. 201313. Začalo to modrým ohněm
Emerald-Kisses: ( LadyF )12.12. 201312. Dokonalý pohled
Emerald-Kisses: ( tiberia )11.12. 201311. Mrkve, smyslnost a rozpaky
Emerald-Kisses: ( Lupina )10.12. 201310. Nesnáz jménem jmelí
Emerald-Kisses: ( Jacomo )09.12. 20139. Vánoční barvy a stromky
Emerald-Kisses: ( Florence )08.12. 20138. Pohřbít bolest
Emerald-Kisses: ( larkinh )07.12. 20137. Prostě známí
Emerald-Kisses: ( holloway )06.12. 20136. Výjimečný akt laskavosti
Emerald-Kisses: ( Baska92 )05.12. 20135. Pre lásku k snehu...
Emerald-Kisses: ( Baska92 )04.12. 20134. Nápravy
Emerald-Kisses: ( tigy )03.12. 20133. Absurdné dôvody
Emerald-Kisses: ( JSark )02.12. 20132.Zoznam úloh Hermiony Grangerovej
Emerald-Kisses: ( Jimmi )01.12. 20131. Prológ Povzdych
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )30.11. 2013Úvod k Dramione Adventu