2. december 2013
Šťastné a veselé, pán Malfoy
Merry Christmas Mr Malfoy
Autor: Emerald-Kisses
Preklad: JSark
Beta: Jimmi, doda357
Originál: https://www.fanfiction.net/s/4676920/2/Merry-Christmas-Mr-Malfoy
Rating: 16+
Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí pánovi Medkovi, ktorý túto ságu preložil do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto poviedke vlastní Emerald-Kisses, ktorá napísala tuto fanfiction. Tento preklad je vytváraný len pre duševné obohatenie, nie pre obohatenie finančné. Napriek tomu je kopírovanie a prípadné porušovanie autorských práv ilegálne.
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Kapitola 1
Zoznam úloh Hermiony Grangerovej
"Vďaka, že si súhlasila so stretnutím."
"Och, to vôbec nebol problém. Aj tak som mala voľno."
Mäkký, melodický hlas prenikal vzduchom, spevavý a jemný, akoby každé prehovorené slovo bolo textom k nejakej pomalej melódii. Bledomodré oči sa stretli s jantárovými, keď si dve veľmi odlišné ženy sadli oproti sebe v zadnej časti krčmy U troch metiel.
Hermiona sa nervózne pohrávala so zápisníkom pred sebou, ohýbala stránky, hrala sa s obalom, keď bojovala s nervozitou a odvážila sa pokročiť.
Luna sa zo svojho sedadla povzbudivo usmiala, upila si z ďatelinového piva predtým, ako sa vrátila k tomu, čo robila doteraz - sedela a usmievala sa so skleneným pohľadom v očiach.
"Čo by si robila," Hermiona uchopila brko umiestnené vedľa zápisníka, "keby si sa stretla povedzme s niekým, kto, no... nikdy nemal Vianoce?"
Luna zdvihla bledé obočie, zvedavosť spôsobila, že jej modré oči získali desivé vzrušenie. "Hovoríš o Dracovi Malfoyovi?"
Dokonalý postreh; Luna vždy mala túto zvláštnu schopnosť chytiť sa najnepatrnejších vecí a porozumieť nevysloveným slovám. Hermiona musela pripustiť, že z Luny Lovegoodovej by mohol byť mimoriadny psychiater, keby nebolo skutočnosti, že sama znela polovicu času bláznivo.
Rumenec tmavnúci Hermione na lícach bol dostatočnou odpoveďou a Luna sa jemne usmiala. Všetko na tomto dievčati bolo jemné; pripomínala Hermione tenký strom, štíhly a pružný, neustále sa jemne pohupujúci vo vetríku, každý dotyk nežný, každé slovo mäkké a každý čin jemný. Ale keď si Hermiona spomenula na Druhú veľkú vojnu, pripomenula si, aká bola Luna, ten malý strom, silná a akú poskytovala oporu.
Zahryzla si do spodnej pery a potom pokarhala samú seba - jedného dňa si ju rozhryzne. Hermiona si mlčky pripomenula, prečo kvôli tomuto konkrétnemu prípadu išla radšej za Lunou ako za svojou najlepšou priateľkou, Ginevrou Weasleyovou.
Fakt bol, že keby za Ginny išla s akoukoľvek témou spojenou s Dracom Malfoyom, milou alebo nie, Ginny by odpovedala typickou weasleyovskou reakciou - rýdzou nenávisťou smerom k tej blonďavej fretke. Hoci sa Draco ukázal byť počas vojny veľmi užitočný a prišiel im na pomoc v momente, keď sa zdalo, že temnota je pripravená zhltnúť svet, veľa ľudí malo k Malfoyovi stále výhrady.
Na druhej strane, nebolo veľa ľudí, ktorí videli to, čo Hermiona, a nebolo ich veľa súžených v spánku hrôzostrašnými spomienkami, ktoré ju trýznili. Ale tie boli určené pre iný čas a pre iné miesto, tento čas a miesto boli rezervované špeciálne pre jednu tému.
Nedostatok vianočnej radosti u pána Malfoya.
Na toto bola Luna perfektná; hoci bola blízkou priateľkou Ginny, nepociťovala žiaden odpor a táto jej nevinná, naivná nestrannosť napovedala Hermione, že nebude vo svojej rade zaujatá alebo hrubá.
"Takže, Draco Malfoy nikdy nemal skutočné Vianoce?" Zvláštny, nie tak úplne nevinný, hriešny záblesk spôsobil, že Lunine oči zrazu tajuplne planuli. "No, prečo si ráno na Vianoce jednoducho neľahneš pod stromček a nepožiadaš ho, aby ťa rozbalil?"
Hermiona bola rada, že práve nepila, pretože teraz nahlas prskala, zadúšala sa a kašľala, v duchu si zo svojho popisu Luny odškrtla "naivná a nevinná".
"Č...ČO?" podarilo sa jej vykríknuť hneď, ako sa prestala dusiť a znovu chytila zvyšky dychu.
Lunin úsmev sa rozšíril a jej ružovým nenamaľovaným perám uniklo malé zachechtanie. "To by mu mohlo pomôcť mať skutočné Vianoce, nie? Predpokladám, že ak nie si ochotná urobiť to, potom by sme mohli nájsť niekoho, kto by bol," zahlásila, oči jej zoskloviteli, ako si ukazováčikom poklepávala po brade.
"Luna," supela Hermiona, slzy v očiach, ako bojovala o vzduch a duševné zdravie, "prosím... toto som nemala na mysli!"
Nie, rozhodne nie nevinná; Luna musela byť prostopašnejšia než Lavender, a Lavender bola prostopašná poriadne.
Možno preto mala Luna vždy neprítomný pohľad; nemyslela na tie podivne pomenované stvorenia, na ktoré si Hermiona v tomto momente šialenstva nemohla spomenúť, pravdepodobne vymýšľala scenáre prostopašného sexu.
Hermiona schmatla predtým nedotknuté ďatelinové pivo vedľa seba, poriadne si logla, aby sa pokúsila utlmiť alebo úplne odstrániť hnusné obrazy, ktoré náhle naplnili jej myseľ.
'Sakra, Grangerová, prečo si sa musela dostať až sem a myslieť na to? Luna má pravdepodobne slabosť pre pirátov, vyzerá ako typ, ktorý... GRANGEROVÁ! Si nechutná. Pamätaj na dôvod, pre ktorý si tu: Malfoy. Draco Malfoy, ktorý je takmer taký hnusný ako to, na čo si myslela predtým... ale... jednako...'
Ako bojovala o mentálne ticho a pokoj, vyčistiac si myšlienky aj hrdlo, Hermiona si znovu upila, tentokrát menší hlt piva predtým, ako znovu čelila Lune.
"Luna, neplánujem... ponúknuť... seba alebo niekoho iného Dracovi na Vianoce. Čo potrebujem vedieť je, čo urobiť, aby sa tešil z toho sviatku bez toho, aby sa musel zaoberať nejakými... sexuálnymi... aktivitami."
"Takže," povedala Luna zľahka, "chceš ho naučiť, ako sa zamilovať do Vianoc bez toho, aby mal sex, správne?" Hermiona prikývla. "No, to je dosť jednoduché, nie?" Pri pohľade na jej zmätený výraz Luna pokračovala: "Len s Dracom Malfoyom rob všetky tie tradičné vianočné veci. Je to veľmi jednoduché."
Hoci Hermiona nebola ako dieťa prehnane zábudlivá, teraz mala veľké problémy spomenúť si na každú malú tradíciu, ktorej sa jej rodina držala. V skutočnosti boli dosť netradičná rodina, s výnimkou pečenia a zdobenia. Jediné skutočné Vianoce, na ktoré si bola Hermiona schopná spomenúť, boli tie od príchodu na Rokfort a tie neboli príliš tradičné, jemne povedané, s baziliskami, turnajmi a Temnými pánmi, ktorí tlmili vianočnú náladu.
Dokonca aj po vojne, keď nakoniec mohla stráviť skutočné Vianoce s rodinou, ktorá si ju bola schopná pamätať, Vianoce nikdy neboli príliš tradičné. Odchádzala na postriežku po krajine kvôli posledným smrťožrútom, kým jej rodina pracovala v muklovských a čarodejníckych verejných kuchyniach. Netreba hovoriť, že si sotva mohla spomenúť na nejaké skutočne tradičné Vianoce, čo nakoniec spôsobovalo, že cítila túžbu a smútok, ktorých existenciu si vo svojom vnútri nikdy predtým neuvedomila.
"Luna... pravdupovediac, Vianoce u nás doma... neboli veľmi tradičné. Prinajmenšom si nemôžem spomenúť na všetky tie tradície, ktoré sú s nimi spojené," pripustila potichu. "Nepamätám si veľa vecí, ktoré som robila pred príchodom na Rokfort."
Tento nedostatok spomienok Hermiona pripisovala možnej mentálnej traume spôsobenej Druhou veľkou vojnou. Počas tej doby bolo také ťažké nájsť nejaké šťastné myšlienky, nejaké šťastné spomienky, že sa zdalo, ako by boli všetky natrvalo odplavené z jej mysle.
Možno mučenie Bellatrix v skutočnosti narobilo viac zla než predpokladala...
"No, najprv potrebuješ výzdobu," prehovorila Luna, ako by si vôbec nebola vedomá náhleho vnútorného nepokoja, ktorý Hermionu naplnil, ale vševediaci pohľad jej neprítomných očí Hermione neustále pripomínal Luninu bystrozrakosť.
"Som si istá, že keby si si pohovorila s riaditeľkou McGonagallovou, dovolila by tebe a Dracovi Malfoyovi vyzdobiť spoločenskú miestnosť. Samozrejme, to znamená ísť von a nakúpiť ozdoby.
Keď pôjdete von nakúpiť ozdoby, nájdite tiež veci na pečenie. V spoločenskej miestnosti máte kuchyňu, však? Dobre," Luna sa usmiala, "takže kúp veci na pečenie a upeč hromadu vianočných sladkostí; koláčiky, koláče, záviny, torty, všetko, na čo si dokážeš spomenúť, a ktoré vieš urobiť muklovským spôsobom." Šklblo jej perami. "Myslím, že muklovské Vianoce sú ďaleko zábavnejšie a tradičnejšie ako čarodejnícke. Sú rodinne orientované a zbližujú ľudí."
Hermione sa podarilo otvoriť si zápisník a zúrivo si začala čmárať poznámky, sledujúc Lunu, ktorá vymenúvala, z čoho sa skladajú tradičné Vianoce.
"Samozrejme, podľa mňa musíš ísť aj von a pobaviť sa." Jej oči naplnil vševediaci pohľad, akoby vedela, že Draco nenávidí sneh. "Obaja by ste sa mali hrať v snehu, uskutočňovať snehové súboje, stavať snehuliakov, robiť všetky tie zábavné veci v snehu muklovským spôsobom. Veľmi dôverné," zažmurkala, "a obom vám to pomôže sa zblížiť. Ako dobrým priateľom," dodala, keď na ňu Hermiona zagánila.
"Musíte spolu ísť aj pre stromček." Túto časť Hermiona dobre poznala a chápala, ale stále si robila poznámky, tešiac sa z Luniných rád. "Môžete naň kúpiť aj ozdoby a v spoločenskej miestnosti ho ozdobiť . Myslím, že si to užije, ale mohol by sa pokúsiť prevziať vedenie. Vyzerá ako muž, ktorý rád vedie, ak vieš, čo mám na mysli."
Nie, Hermiona nevedela úplne presne, čo mala Luna na mysli, ale vlastne to ani nechcela vedieť; pravdepodobne to malo niečo spoločné so sexom.
"V každom prípade," usrkla si Luna zo svojho piva, "musíte urobiť aj také tie drobnosti, ako počúvať vianočnú hudbu a piť horúcu čokoládu. Myslím, že potom, na Štedrý deň, by si sa mala snažiť zo všetkých síl, s výnimkou ležania len v mašli pod stromčekom." Hermiona spurpurovela. "Urob celú večeru muklovským spôsobom; riaditeľka McGonagallová ťa nepochybne nechá. Rozbaľte darčeky, užite si pekné raňajky, seďte a uvoľnite sa. Porozprávajte jeden druhému vianočné príbehy alebo sledujte vianočné filmy. Je komické, že staršie muklovské veci na Rokforte nefungujú, ale laptopy a muklovské filmy celkom dobre áno. Okrem internetu," povzdychla si Luna smutne.
Za normálnych okolností by bola Hermiona zdesená Luninou znalosťou muklov, ale pripomenula si, že Luna chodila na Život a zvyky muklov; potom sa musela zamerať na to, čo jej Luna hovorila. Bolo dôležité urobiť tieto Vianoce pre Malfoya takými špeciálnymi, ako to len bolo možné, hoci jej väčšinu času išiel na nervy.
Asi 99 % času, presnejšie povedané.
"McGonagallová mnoho z tých kúziel po druhej vojne z Rokfortu odstránila," poznamenala potichu Hermiona. "Nie je tu prístup na internet, ale zistila, že študenti sú vo väčšom bezpečí, keď sa hrajú s hernými konzolami alebo laptopmi namiesto s ozubenými lietajúcimi taniermi. Pridala aj ďalšie kúzlo, aby batérie vydržali, pretože Rokfort nemá žiadne zásuvky, hoci niektoré elektrické veci fungovali."
Luna pomaly prikývla, popíjajúc vstrebávala všetky Hermionine informácie.
"Takže, myslím, že to je všetko, čo potrebuješ vedieť. Predpokladám, že v knižnici by si mohla nájsť kuchársku knihu a poštou objednať rozprávkové knihy. Je dosť zlé, že sa sama nechceš ponúknuť ako vianočný darček pre Draca Malfoya." Na Luninu tvár si našiel cestu ten najdarebáckejší úsmev. "Bol by z toho rozkošný príbeh."
"Luna," povzdychla si Hermiona, "povedala som ti, že neplánujem darovať Malfoyovi samú seba. Ja... ehm, šetrím sa..."
Luna sa široko zaškľabila, ako spojila prsty pod bradou. "Predpokladám, že pre Pána Pravého, nie?" Natiahla sa a vypila pár posledných hltov pitia. "Povedala som ti všetko, čo si potrebovala?"
Hermiona prikývla, zavrela zápisník a odvážne dvomi obrovskými dúškami dopila pivo. Bojujúc s pocitom bubliniek v nose, odmietla nechať slzy pretiecť, keď sa usmiala späť na Lunu. "Je to perfektné, ďakujem, Luna." Postavila sa, sledujúc, ako Luna urobila to isté. "Predpokladám, že bude lepšie, keď sa vrátim do Weasleyovských výmyslov a vynálezov, Harry a Ron sa asi začínajú obávať."
Luna vstala, stále sa na Hermionu vševediaco usmievala. "Hermiona... ohľadne toho šetrenia sa pre Pána Pravého..."
Hermiona vzhliadla od svojej tašky, do ktorej schovala notes a brko a venovala Lune zmätený pohľad. "Áno?"
"Neplytvaj dobrou príležitosťou len preto, že si myslíš, že si ho ešte nestretla," otočila sa a smerovala von z preplneného baru, "pretože si sa s ním možno už stretla, len o tom nevieš."
Zmätená Luninými slovami sledovala Hermiona jej vzďaľujúcu sa postavu, ako sa blondínka preplietla von z Troch metiel do zasneženého sveta vonku.
Usmievajúc sa si Hermiona pritiahla kabát a šatku, pretlačila sa cez zástup a zamierila k dverám.
Ak niečo vedela s určitosťou, bola to istota, že s Pánom Pravým sa ešte nestretla.
Usmievajúca sa tvár sa rozletela v záblesku červenej, rozletela sa na stromy a bielu zem, keď sa iná, šialene sa škeriaca tvár zadívala ďalej dopredu.
Draco Malfoy strávil posledného jeden a pol dňa tým, že len pre potešenie a aby sa zbavil zožierajúceho hnevu, vyhadzoval do vzduchu idiotské predmety. Uplynulý deň a pol bol rozzúrený na istú ženskú s hnedými vlasmi a jantárovými očami, ktorá sa odvážila strkať svoj malý nos do jeho záležitostí.
Sakra, kedy sa jeho život stal jej záležitosťou? Nikdy ju nežiadal, aby vrazila nos do jeho vecí, aby mu kládla tie stupídne otázky!
Ďalšia hlava snehuliaka vybuchla, čo malo za následok niekoľko pobúrených výkrikov od zmesi prvákov.
Prekliati prváci, bez ohľadu na to, či mali 13 alebo 11, vždy začali fňukať a plakať, kedykoľvek odpálil ich drahého snehuliaka.
"Aj tak sa to rozpustí, vy prekliati hlupáci," praskli mu nervy, preklínajúc všetkých tých idiotov predtým, ako odpochodoval do snehu, pripravený odstreliť ďalšieho snehuliaka.
Už sa vysporiadal s niekoľkými stoličkami v prázdnej triede, na zdesenie profesora Flitwicka, ktorý tú triedu využíval len hodinu potom, ako prišlo k deštrukcii. Potom si to Draco nasmeroval do komnaty najvyššej potreby, odpaľoval panáka za panákom, kým ho to prestalo tešiť.
Začal udeľovať dosť kruté tresty, s vrčaním nechával po škole alebo odoberal body za tie najmenšie porušenia, bez ohľadu na fakultu alebo ročník študenta. Keď to stratilo všetok pôvab, rozhodol sa spôsobiť spúšť na "prekrásnych" pozemkoch Rokfortu tým, že zničí všetko šťastné.
Doteraz ho to väčšinou upokojilo, pretože vidieť prvákov plakať bolo dosť zábavné. Vedel, že neskôr, hneď ako si schladí frustráciu, pocíti zopár bodnutí viny, ale nateraz sa tešil zo svojej vlády nad deštrukciou.
Hermiona Grangerová ho štvala a svet za to musel trpieť.
Kto sa staral o zasraný sneh? Mrkvový nos odletel.
Kto sa staral o stavanie pevností alebo snehuliakov? Ústa z uhlia sa rozpadli.
Kto sa staral o prekliate darčeky? Uhlíkové oči odleteli rôznymi smermi.
Čo sakra bolo tak sakramentsky zvláštne na zasraných Vianociach? Celý snehuliak sa rozletel na strany, rozprášil sa na všetkých v okolí.
Vianoce boli pre bláznov! Kto do pekla plytval časom na nakupovanie darčekov, všetko to zdobenie, všetko to pečenie a varenie, a to všetko len pre jeden stupídny deň? Bol to len jeden hlúpy deň, rovnaký ako ktorýkoľvek iný, a zvláštny bol len z toho dôvodu, že sa vtedy 'narodila' nejaká dôležitá osoba a svet sa tú blbosť rozhodol bez povolenia speňažiť.
Vianoce neboli ničím; nebol to zvláštny deň, len nejaká úbohá, nepresvedčivá výhovorka na to, aby vás prinútili stráviť deň s tými najotravnejšími členmi rodiny.
Časť z neho si želala, aby Vianoce jednoducho prestali existovať.
Každučkou čiastočkou svojho tela Draco Malfoy nenávidel a pohŕdal Vianocami.
Možno to bolo spôsobené jeho zážitkami z minulosti, nedostatkom radosti, stálym chladom jeho domova a otca, alebo možno to mal len zakorenené v mysli, že Vianoce nie sú nič zvláštne. Nikto, dokonca ani Draco si nebol istý, prečo blondiak tie sviatky tak nenávidel, ale všetko má svoj dôvod.
Možno to bolo z tých chladných rodinných večerí bez života, na ktorých trvala jeho matka. Rodina sediaca za okázalo pompéznym stolom, otec na jednom konci, matka na druhom, Draco kdesi uprostred. Matka sa vždy snažila viesť konverzáciu, ale jeho blahosklonný otec nie. Večera bol čas na jedlo, nie na konverzáciu, len hrubí a necivilizovaní ľudia hovorili pri jedení.
Jedlo bolo tiež okázalé. Pre Malfoyovcov len to najlepšie, hovoril vždy otec s úškľabkom. Najlepšie ale vždy muselo byť netradičné, exkluzívne jedlo, exkluzívne striebro a absolútne žiadne sladkosti ako dezert.
Spomenul si, že raz, keď mal asi šesť rokov, tak sa pýtal, prečo nikdy nemajú vianočný puding alebo koláče. Predošlý deň strávil u Blaisa doma, fascinovane sledoval, ako chlapcova ovdovelá matka neustále pečie lahôdky.
Keď sa spýtal otca, či by mohli mať sladkosti, ten mu odpovedal, "Sladkosti? Sladkosti sú pod našu úroveň. Malfoyovci majú len to najlepšie a sladkosti nie sú to najlepšie. Nemáš dovolené mať nejaké sladkosti a v tomto dome žiadne nie sú, rozumieš?"
Zakrátko po tom, keď sa Draco pokúsil priniesť domov nejaké koláčiky od Blaisa, otec ho prichytil predtým, ako sa dostal s prekvapením k matke.
Z toho výprasku mal ešte stále pár jaziev na zadku.
Dracov otec, hoci bol veľmi chladný, povýšenecký a verbálne hrubý, málokedy položil na Draca ruku, a dokonca aj vtedy bol ohľadne zjazvenia opatrný. Fakt, že teraz, o trinásť rokov neskôr, mal Draco jazvy na zadku, mu hovoril, aký bol otec rozzúrený.
"Och! Malfoy! Čo je do pekla s tebou?"
Pri zvuku Lasičiakovho hlasu sa Draco kruto, zákerne usmial. S jeho surovým hnevom znovu na povrchu by si Draco užil mučenie toho patetického ryšavca.
Pomaly sa otočil, tvárou k ryšavcovi a trom ďalším. Bolo to zlaté trio a Lasičiačka, pripravení na boj. Okamžite strelil očami k Hermione, všimol si obavu v jej tvári a spôsob, akým si hrýzla dolnú peru, potom presunul pohľad späť na Lasičiaka a Pottyho.
Hoci spolu bojovali vo vojne, hoci Draca zapudili ako špióna pre Dumbledorovu armádu počas Druhej veľkej vojny, Harry a Ron stále prejavovali hlbokú nenávisť k mužovi, ktorý ich mučil takmer celú ich rokfortskú kariéru. Odpustenie nachádzali ešte ťažšie, keď ten, komu odpúšťali, bol syn smrťožrúta a muž, ktorý v šiestom ročníku takmer zabil Dumbledora.
Samozrejme, len fakt, že bol Draco Malfoy, hovoril za všetko; dokonca teraz, po vojne, na neho trio pozeralo ako na nepriateľa práve tak, ako on vnímal ako nepriateľov ich. Nezáležalo na tom, čo sa stalo alebo povedalo, nezáležalo na tom, koľko ľudí zmenilo názory; medzi Dracom Malfoyom a zlatým triom vždy zívala široká priepasť nepriateľstva.
Dracova tvár sa skrútila do škaredého zamračenia, oči mu nebezpečne blýskali pri pohľade na štvoricu stojacu pred ním. Sotva zaregistroval spôsob, akým Hermiona mlčala a stiahla sa späť, pozornosť zameral na Pottyho, hovorcu a milovníka Lasičiakov.
"Čo chcete, vy otravy?" vyprskol Draco, prekrížil ruky, aby si zabránil zaútočiť na tých blbcov. Bol chorý a unavený z ľudí, ktorí sa plietli do jeho záležitostí.
"Čo ti dáva právo len tak všetko takto ničiť?" kričal Harry, zelené oči sa mu zúrivo leskli. "Do pekla, Malfoy, chováš sa ako nejaký tyran prvákov."
"Skúšaš sa chovať ako veľký a mocný, Malfoy?" kričal Ron, pripravený sa s blondiakom pobiť. "Myslíš, že je zábavné všetkým ostatným ničiť deň?"
"Čo má toto byť, ihrisková polícia?" posmieval sa Draco, frustrovane zatínajúc päste. "Čo vám dáva právo jednať so mnou, akoby ste boli moji nadriadení? Mám právo robiť si, čo sakra chcem a vy nemôžete urobiť ani hovno, aby ste ma zastavili." Zaškľabil sa. "Som hlavný prefekt a ty, Lasičiak, nie si nič iné než úbohý prefekt."
"Hermiona je hlavná prefektka, môže niečo urobiť!" Ginny šklbla Hermionu za ruku, nútiac dievča postaviť sa dopredu, čo bolo hnedovláske zrejme veľmi nepríjemné. "Hermiona, urob niečo! Strhni Slizolinu sto bodov, nechaj ho po škole na zvyšok roku, čokoľvek, aby som nebola nútená prekliať ho až do pekla!"
Hermiona sa nepohodlne krútila, v rukách skrúcala kabát, ako sa s obavami dívala od Draca k priateľom a naspäť k Dracovi. Niekde hlboko vo vnútri vedela, že dôvodom jeho frustrácie, jeho náhlej potreby deštrukcie bol jej prieskum.
"No... technicky..." zamumlala na začiatok, ale rýchlo bola prerušená Ronom.
"Malfoy, vždy sa správaš, ako keby si bol vznešený a prekliato mocný," kričal, priťahujúc pozornosť niekoľkých študentov v okolí. "Obchádzaš tu, prekričíš každého človeka, správaš sa, ako by si bol prekliaty zasraný kráľ sveta. Novinka, Fretčiak, nemohol by si byť ani kráľom hovna, keby si to skúsil."
"Nemáš absolútne žiadne právo chodiť okolo a ničiť veci," zopakoval Harry. "Navrhujem, aby si jednoducho zmizol a vrátil sa späť do svojej izby predtým, ako urobíš niečo, čo budeš ľutovať."
"Harry..."
Hermionu prerušil Dracov krutý smiech, hnusný, surový smiech, ktorý spôsobil, že sa každému človeku nablízku zježili vlasy a Hermiona sa s obavou prikrčila. Počula tento smiech len dvakrát a v oboch prípadoch bol Draco nesporne rozzúrený.
"Nemám žiadne prekliate právo? Čo ťa urobilo takým sakramentsky spravodlivým? Tá prekliata jazva na hlave? Vážne, pravdu povediac, nebol si sám, keď si zachránil celú zasranú planétu. Potreboval si pomoc, ty patetický diletant."
"Čo sa dopekla s tebou stalo, Malfoy?" zajačala Ginny, vystúpiac na obranu svojho milovaného priateľa. "Neurobil ti nič zlé. Od doby, čo si ho stretol, si sa k nemu správal ako blbec. To snáď žiarliš?"
Švihnutie zápästia a neďaleká snehová pevnosť začala horieť. "Chceš vedieť, čo do pekla je so mnou v neporiadku, krvizradkyňa? Spýtaj sa tamto svojej nosatej muklovskej kamošky. Tá mrcha jednoducho nemôže držať svoje prekliate ústa zavreté a nepliesť sa do záležitostí iných," vyprskol a pohol sa k odchodu. "Práve tak ako jej patetickí priatelia."
Odpochodoval, nechávajúc za sebou po celej ceste vlnu deštrukcie, traja zo štvorice otvorene civeli a zaujímali sa o to, čo spôsobilo, že bol Draco Malfoy tak vyvedený z miery.
"Hermiona?"
"Áno, Ginny?" Hermiona ako jediná necivela a pokúšala sa schúliť - vedela, že toto všetko bola jej chyba a že bude nútená priateľom vylíčiť všetko, čo sa stalo pred dvomi dňami.
Hoci boli jej priateľmi, nemohla si pomôcť, ale cítila neobyčajné obavy pri pomyslení na diskusiu o tejto konkrétnej veci. Zo spôsobu Dracovej reakcie mala pocit, že išlo o neobyčajne citlivú a osobnú tému, a predstava rozhovoru o nej spôsobila, že sa triasla od hrôzy. Nechcela o tom hovoriť s priateľmi, obzvlášť preto, že by boli menej ako chápajúci, ale keď sa pomaly obrátili a zhrčili sa okolo nej, obávala sa, že nebude mať na výber.
Možno keby jej sľúbili, že nič nepovedia...
"Hermiona, čo myslel tým, že strkáš svoj 'veľký nos' do jeho vecí?" spýtal sa Ron, zlostne a zvedavo zdvihol obočie. "Čo sa stalo?"
Zľahka si povzdychla, hrala sa s gombíkom na bunde, uvažujúc, či by to priateľom mala alebo nemala povedať. Vedela, že v minulosti by sa im mohla zdôveriť s akoukoľvek informáciou, s ktorou chcela, ale teraz sa náhle cítila podivne znepokojená ohľadne témy Draco Malfoy.
Vedela však, že ak im niečo nepovie, budú špekulovať a predpokladať a dospejú k hlúpym a prehnaným záverom, ktoré by narobili viac zla ako dobra.
"Domnievam sa... že to mohlo narobiť trochu škody," zamumlala, gestikulujúc trojici, aby ju nasledovali, keď sa plahočila späť do školy.
"Her..."
"Ticho, Harry, chystá sa nám to povedať," pokarhala ho Ginny.
"Pochopte,“ vzhliadla Hermiona, aby sa presvedčila, že ju všetci nasledujú. Nasledovali, Harry vedľa Ginny, zmätený výraz na tvári spôsobil, že vyzeral o pár rokov mladší, kým Ron vyzeral starší a nepríťažlivý so zvrašteným čelom a ústami našpúlenými v podráždení. Obávala sa, že to, čo sa chystala povedať, mohlo mať na jej vzťah s ryšavcom takmer fatálny dopad.
"Pred pár dňami sme s Dracom boli v spoločenskej miestnosti hlavných prefektov..."
Rýchlo vysvetlila ich diskusiu, vynechajúc pár kľúčových detailov, väčšinou také tie malé pikantnosti, ako že zaznamenala Dracovo obzvlášť dobre stavané telo.
Zahanbenie spôsobilo jasný rumenec rozlievajúci sa jej po lícach, keď pripustila, že jej skúmavé otázky boli osobné. Pripustila, že ho tlačila do odpovedí, dožadovala sa ich, pretože bola príliš naivná, aby si myslela, že niekto by mohol nemať rád Vianoce. Prešli cez vchod, znížila hlas a pritiahla si priateľov bližšie, pretože okolo sa hnali študenti. Nechcela, aby jej slová počul ktokoľvek iný okrem Harryho, Rona a Ginny.
"Takže," zľahka si povzdychla po ceste do chrabromilskej spálne, "verím, že som v tomto pochybila. Nemala som na neho takto tlačiť, pretože by som doteraz už mala vedieť, že to nemá rád."
"Zdá sa, že nemá rád mnoho vecí," povšimla si Ginny potichu.
"To len... je to také smutné, že nikdy nezažil skutočné Vianoce." Otočila sa tvárou k trojici, ako zastavili na rohu blízko Tučnej pani. "Je v našom veku, bol v živote šťastnejší ako my, ale je ten, kto nebol schopný mať Vianoce. Jednoducho som zistila, že je veľmi ťažké uveriť, že niekto nášho veku nemal taký pekný zážitok."
"Čo plánuješ urobiť, Hermiona?" spýtal sa Harry pomaly, desiac sa jej odpovede.
"Len to považujem za smutné, to je všetko." Vyslovovala rýchlo, rumenec na lícach jej stmavol, keď vypustila z úst tú lož. "Len... želám si, aby som mohla niečo urobiť. Ale, no, je to Malfoy a myslím, že ak by som sa o niečo dokonca pokúsila, neprijal by moju veľkorysosť."
"Hermiona," tľoskol Ron jazykom a prehodil jej ruku cez ramená, "musíš niečo vedieť, niečo veľmi dôležité."
Mrzutá a zmätená, nebola si istá, či by ho mala požiadať alebo či by si mala rovno zhodiť jeho ruku z ramien a rozhorčene na neho zazerať. Predtým, ako mala šancu rozhodnúť sa, čo robiť, pokračoval; "Tam vonku existujú niektorí ľudia, ktorí si Vianoce nezaslúžia. Draco Malfoy je smrťožrút, bez ohľadu na to, čo ľudia hovoria alebo robia, bol a vždy bude smrťožrút. Smrťožrúti, Hermiona, sú zlí ľudia bez srdca alebo duše, správne? Smrťožrúti si nezaslúžia mať skutočné, šťastné Vianoce; dokonca ani nechcú skutočné Vianoce. Takže Malfoy pravdepodobne ani nechce reálne Vianoce, chápeš?"
"Ale, Ron," vykríkla, vymaniac sa z jeho ruky, aby na neho prudko zagánila, "všetci vieme, že Malfoy nie je celkom zlý. Dokonca nemá ani znamenie! Žiadne tetovanie, vôbec žiadny náznak, že bol smrťožrútom. Nemáme absolútne žiadny dôkaz, na ktorom by sme založili také obvinenia! A ja by som to mala vedieť; žijem s ním posledné štyri mesiace!"
"Musí ich skrývať," odsekol Harry, pripravený začať starú hádku, či bol Draco Malfoy skutočne zlý, alebo len zavádzal. "Si úžasná čarodejnica, Hermiona, ale ani ty nemôžeš vidieť cez každé kúzlo, ktoré tam je."
"Okrem toho," dodala Ginny, "jeho otec bol smrťožrút, takže, ako sa hovorí, aký otec, taký syn. Som si istá, Miona, že netrpí nespavosťou kvôli skutočnosti, že nikdy nemal tradičné Vianoce." Ginny vedela, ako rozptýliť hádku predtým, ako začala - tú schopnosť si budovala celé jej dospievanie pri jednaní so staršími bratmi. "Nemyslím, že ho to čo len trochu trápi. Teraz," pritisla si Hermioninu ruku k boku a ťahala hnedovlásku k Tučnej pani, "nemáš nejaké domáce úlohy, s ktorými by si nám mala pomôcť?"
Hermiona sa zastavila a pomaly potriasla hlavou. "Prepáč, ale myslím, že by som mala ísť späť k sebe do spálne a začať pracovať na úlohe zo starovekých rún," odpovedala zľahka, odvracajúc zrak pred Ginniným skúmavým pohľadom .
Práve keď sa jej podarilo vykĺznuť z tesného zovretia Ginny, Ron jej odsekol. "Samozrejme, že sa nás plánuješ zbaviť, aby si sa vrátila k tomu slizkému blbcovi. Rozumiem, Hermiona," vyšplechol. "Choď a poľutuj toho úbohého bohatého chalana, ktorý nikdy nemal prekliate Vianoce, pretože je zasraný smrťožrút. Nechaj nás, nech sa sami pretĺkame životom."
Ťažko si povzdychla, prinútila sa ignorovať Ronove urážky, prehltnúť svoju pýchu, než sa mu pozrela do očí. "Mám domáce úlohy," zopakovala pomaly, rozhodnutá získať toľko času, koľko mohla predtým, než to už nemohla oddialiť.
Ako obvykle, čas nebol na jej strane. Druhýkrát si vzdychla, odtlačila nepohodlný pocit skúmavých očí na nej a nadýchla sa.
"Rozhodla som sa na Vianoce zostať na Rokforte."
"Och, do pekla!"
Divoko odhodila brko naprieč miestnosťou, pristálo pred krbom, keď zabuchla zápisník. Bola takmer jedna hodina ráno a Hermiona sedela na pohovke, neuveriteľne rozzúrená a frustrovaná.
Bojovala s nutkaním vzdať to a ísť spať, práve chcela znovu otvoriť zápisník, keď jej pohľad zachytilo náhle zatrepotanie. Kútikom oka v obave sledovala, ako sa jej brko zapálilo od žeravých uhlíkov.
"Nie!" vykríkla, vrhla sa vpred v snahe zachrániť ľahučký nástroj pred nevyhnutnou smrťou. Zakopla o konferenčný stolík a s dunením pristála na podlahe pokrytej kobercom, preklínajúc sa za to, že bola príliš pomalá a príliš popudlivá.
Brko sa vznietilo a o chvíľu sa rozpadlo, atrament pôsobil ako katalyzátor.
Mala by si zapamätať, aby Georga požiadala o vytvorenie nehorľavých bŕk.
"No, no, Grangerová, nachádzame sa vo veľmi zvláštnej prekérnej situácii, však?"
Takže Draco sa nakoniec rozhodol vrátiť do priestorov hlavných prefektov; keď sa Hermiona tesne po večeri vrátila, našla spoločenskú miestnosť a spálne prázdne a od tej doby bola jediným obyvateľom. Draco musel nejako vypustiť zvyšok pary; v hlase mu už necítila žiaden hnev.
Vďačná, že sa rozhodla prezliecť do svojich flanelových pyžamových nohavíc a voľného trička, Hermiona sa pomaly narovnala, upravujúc si oblečenie. Rukami si prešla po krížoch, zistiac, že nohavice jej skĺzli nižšie, ako normálne.
"Pekné nohavičky, Grangerová," smial sa posmešne, "žiarivo oranžová si rozhodne celá ty. Musím sa spýtať," oprel sa o zadnú stranu pohovky, škľabil sa tak široko, až sa s jasným rumencom obrátila, "pripomína ti oranžová Lasičiaka? Preto nosíš také strašné nohavičky?"
"Čo ti vadí, Malfoy?" vyprskla a vyšklbla mu zo sliedivých prstov svoj notes predtým, ako mal príležitosť otvoriť ho a nájsť usvedčujúce dôkazy. "A kde si bol?"
"Čo si, moja matka? Čo robím a kam chodím, to je moja vec."
"Ale," dodala Hermiona, "je moja starosť vedieť, prečo si bol mimo postele po večierke, hoci si nemal službu."
Založil si ruky, príliš unavený na spory, a nahlas si vzdychol. Počas dňa sa vyčerpal, po šarvátke na školských pozemkoch sa vrátil do Núdzovej miestnosti. Zariadil si ju tak, aby mohol fyzicky bojovať; zápasenie, box, boj s čímkoľvek, čo na neho miestnosť hodila. Na konci bol konečne spokojný, ležiac v kaluži potu a ťažko dýchajúc, ako sa hnev úplne vytratil.
Uvedomoval si, že jeho zlosť bola detinská a nemal žiaden dôvod byť taký šialený. Potom strávil ďalšiu hodinu napomínaním samého seba, niekoľko málo náznakov ľútosti naplnilo jeho myseľ, ako si spomenul na zničených snehuliakov a pevnosti.
Draco Malfoy sa skutočne cítil zle a rozpačito zo svojich popoludňajších činov.
"Ak to musíš vedieť, ako že vždy musíš," povzdychol si, "bol som vonku venovať sa povinnostiam. Zabralo to viac času, pretože istý ryšavý prefektský blbec sa rozhodol neukázať."
Ron.
Mala si uvedomiť, že Ron sa vyvliekol z jeho povinností s Malfoyom. Predstava ich dvoch, ako sliedia halami a prideľujú tresty bola rovnako nepravdepodobná, ako Harry a Draco na rande.
Líca jej sčerveneli rozpakmi, keď si uvedomila, že zabudla na jeho povinnosti. "Och, no... predpokladám, že si o tom s Ronom zajtra pohovorím..."
Potom si jasne spomenula, že po ich diskusii dnes popoludní nemala chuť s ním hovoriť. Líca jej znovu sčerveneli a odvrátila pohľad od Malfoyových skúmavých očí.
Ron bol dosť naštvaný, keď povedala, že zostane cez prázdniny. S rodinou sa mala pripojiť k Weasleyovcom v Brlohu na špeciálnu vianočnú oslavu; boli to prvé Vianoce dcéry Billa a Fleur.
Hermiona ale vedela, že malá Viktória bude mať v budúcnosti oveľa príjemnejšie Vianoce a cítila, že toto môže byť jej jediná šanca dať Dracovi Malfoyovi niečo, čo mu nikto iný nikdy nedal.
Bezpodmienečnú láskavosť a súcit, ten druh lásky jediný raz v roku, keď ľudia majú sklon cítiť sa najosamelejší.
Nikto si na Vianoce nezaslúžil byť sám a nikto si nezaslúžil nikdy nezažiť skutočné Vianoce, argumentovala. Ron na ňu kričal, nazývajúc ju idiotom, nadávajúc jej do zradcov za to, že odmietla ísť s nimi a zostáva s Malfoyom.
Ginny a Harry sa po celú dobu zdali byť rozdelení medzi nich dvoch. Po chvíli sa ale Ginny pripojila na Ronovu stranu a prudko diskutovala po tom, ako Ron poukázal na mučenie, ktorému ich Draco podrobil.
Harry, jediný z nich, u ktorého sa zdalo, že si s Dracom vybudoval nejaké nejasné prímerie, na konci len váhavo súhlasil, že Hermione by bolo lepšie v Brlohu.
Láskavo im všetkým povedala, aby šli do pekiel a prestali jej hovoriť, ako má žiť svoj život. Urobí, čo sa jej páči a oni nemali vôbec žiaden dôkaz, že v skutočnosti zostáva kvôli Dracovi; len to predpokladali.
Takže odišla, nahnevaná, zatiaľ čo Ron za ňou kričal. Hrozil jej ukončením ich priateľstva a rozvíjajúceho sa vzťahu, ak by skutočne zostala na prázdniny na Rokforte.
Rozmýšľajúc o tom, čo Luna predtým povedala o Pánovi Pravom, Hermiona vedela, vtedy a tam, že Ron pravdepodobne Pánom Pravým nebol - niečo, čo si potvrdila krátko po ich bozku počas bitky pred dvomi rokmi - ale nemohla si pomôcť, bola smutná pri pomyslení na stratu ich vzťahu.
Z toho, čo kedy mala, bol Ron najbližšie tomu bláznivo zamilovanému priateľovi, ale v tomto čase nemohla vydržať pomyslenie na to, že by bola s niekým, kto by jej vnucoval svoju vôľu.
Potrebovala aj voľnosť a to bol dôvod, prečo Rona radostne odpálkovala po tom, ako zakričal tie slová. Určite to spôsobí trhlinu v ich vzťahu, ale v tomto okamžiku cítila, že sa o to stará čím ďalej tým menej.
Dokonca aj keď ešte stále k tomu chlapcovi niečo cítila.
"Samozrejme," zatiahol Draco, vytrhávajúc ju zo zamyslenia, "hovorenie s Lasičiakom všetko napraví. Neplytvaj svojím drahocenným časom, okrem toho, nie je to tak, že by to bolo na niečo dobré." Náhle sa zamračil a zastal na ceste k schodom do spální. " Pravdepodobne by si aj tak stála na jeho strane."
Hermiona vyskočila na nohy, vzhliadnuc práve včas, aby videla zamračenie a spôsob, akým tie sivé oči stvrdli, takmer ako by odtlačil nesmierne emócie.
"Mal..."
"Neplytvaj dychom. Nepotrebujem tvoju pomoc, Grangerová. Ak by si Lasičiak zase vyskakoval, postarám sa o to sám."
S tým, čo povedal a urobil, zamieril do spálne, nechajúc v spoločenskej miestnosti náhle rozrušenú tmavovlásku.
Zvalila sa späť na pohovku, sťažka si povzdychla, sledujúc, ako horiace brko rýchlo znovu zapálilo umierajúce plamene.
Bola zmätená; Draco ju bezvýsledne miatol a ona nemohla zostať zmätená. Bola zvyknutá poznať fakty, schopná vychrliť ich bez momentu zaváhania a skutočnosť, že mala problémy pochopiť vlastné myšlienky a pocity len prispeli k tej nepríjemnej popletenosti.
Áno, v minulých pár mesiacoch pomaly rozvíjala známosť s Dracom, pomaly začínajúc od nepriateľstva k pomerne uchádzajúcim vzťahom. Boli schopní baviť sa o určitých témach - hlavne o školskej práci - bez toho, aby sa to úplne zvrhlo na hádku, a boli schopní normálne spolu sedieť v jednej miestnosti bez vyvolania sporu, pokiaľ teda jeden alebo druhý nebol dosť naštvaný alebo nahnevaný.
Ich vyvíjajúci sa vzťah pomohlo stmeliť aj to, čo sa stalo počas bitky, obzvlášť preto, že bola len jedným z dvoch ľudí, ktorí boli nažive, aby o tom mohli rozprávať. Bola to bolestivá spomienka, mierne povedané, ale pomohlo to ich rastúcemu priateľstvu viac ako čokoľvek iné.
Toto ale bola situácia, o ktorej si nikdy nemyslela, že by sa v nej s Dracom ocitla. Hoci si vyvinuli vzťah, zriedka hovorili o osobných myšlienkach alebo zážitkoch. Väčšina vecí, o ktorých hovorili, boli neosobné, bez akejkoľvek emocionálnej väzby. Takže vidieť Draca takto, keď znel tak bezcitne a vyzeral tak chladne, odmietajúc jej pomoc spôsobom, akým ju odmietol, ju pekelne zmiatlo.
Nie pre spôsob, akým reagoval; neprijať pomoc od muklorodenej bolo typickou malfoyovskou reakciou. Dôvod, prečo bola otrasená a zmätená, bol spôsob, akým reagovala ona sama.
Možno to bolo pre nedávne Dracovo odhalenie, zistenie, že ako dieťa strávil jedno z najdôležitejších období osamote, čo spôsobilo jej citlivosť. Možno to boli práve posledné dva dni, naplnené búrlivými emóciami, horská dráha silných emócií, ktoré ju v sekunde vyzdvihli vysoko a v ďalšej ju hodili nadol.
Nebola si istá, čo to bolo, ale v jednej veci si bola istá; Hermiona Grangerová pociťovala hlboký smútok a ľútosť k Dracovi Malfoyovi.
Nebolo fér, že s ním bolo zaobchádzané s neúctou, premýšľala zúrivo. Možno si to zaslúžil pred tromi rokmi, ale nie teraz, po tom všetkom, čo obetoval, aby pomohol urobiť zo sveta lepšie miesto. Nezáležalo na tom, koľko ľudí počulo ten príbeh; stále sa držali svojich predsudkov a predpojatej viery, neschopní pripustiť, že Draco Malfoy môže mať srdce.
Mal srdce, uvedomila si, keď si pritískala zápisník k hrudi. Draco Malfoy mal srdce, práve tak ako všetci ostatní, ale nebol tam vôbec nikto, kto by tomu srdcu pomohol rásť a milovať.
Kľakla si pred konferenčným stolíkom, s divokým trhnutím otvorila knihu, keď sa natiahla pre náhradné brko zastrčené pod poduškou pohovky.
Draco Malfoy si zaslúžil niečo lepšie, ako to čo dostal; ona jediná skutočne tomu rozumela, keď Ron odmietal pripojiť sa k nemu počas obchôdzky. Draco sa nesťažoval, nefňukal a nedožadoval sa spravodlivosti; odmietol jej pomoc a povedal, že sa o to dokáže postarať, ak by sa to stalo znovu, čím si bola úplne istá.
Spôsobilo to, že sa zaujímala, či sa to nestalo aj predtým a ona len bola príliš nevšímavá.
Nie, len v minulých dvoch dňoch si uvedomila, že v Dracovi Malfoyovi toho bolo viac ako tvrdá, chladná a povýšená vonkajšia schránka.
Plánovala tú schránku rozbiť a dosiahnuť k jeho srdcu, sľubujúc viac sebe, ako jemu, že mu dá vôbec najlepšie Vianoce.
Nech sa deje, čo sa deje.
V poriadku, predovšetkým: ĎAKUJEM VÁM ZA POZITÍVNE ODPOVEDE
Dovoľte mi niečo zdôrazniť: moja najlepšia kapitolovka až do dneška (jednorazovky sa nepočítajú) bola Leather and Lace (doteraz si vyslúžila 241 komentárov) a na prvú kapitolu som dostala komentárov 17.
Táto kráska mi vyslúžila 23+ úžasných komentárov.
ĎAKUJEM VÁM!
Takže, pretože nie som v pohode, keď všetci stále prosia o ďalšiu kapitolu, túto zverejňujem predčasne. Avšak na zvyšok príbehu si budete musieť počkať. Mrzí ma to, ale vážne chcem toto mať vonku tak blízko k Vianociam ako sá.
Domnievam sa, že budete musieť počkať.
Poznámka: Odkladám svoje ostatné príbehy na neurčito, až kým sa tento nedokončí. Ľutujem všetkých, čo na ne čakajú. Viem, že v poslednej dobe som ich príšerne aktualizovala, ale musím jednoducho dokončiť túto krásku skôr než prejdem k ostatným. Som si istá, že to chápete.
Konštruktívna kritika je veľmi vítaná, plamenná ma udržuje v teple a zahrieva za chladných zimných nocí a oddanosť len podporuje moje ego až na hranicu prasknutia.
Všetkým vám ďakujem
Autorka