Preklady fanfiction Harryho Pottera

25. Spomienková slávnosť 1/2

Hermiona ponad Harryho plece zbadala, že do Siene vstúpili Malfoyovci. Andromeda ich pozvala na spomienkovú slávnosť. Skôr než to urobila, poradila sa s Hermionou a tá jej odpovedala, že veľmi málo ľudí stratilo tak veľa ako ona a ak chce, aby sa zúčastnila aj jej sestra so synovcom, potom sa s tým musia všetci vyrovnať a byť ticho.

Hermiona sa usmiala, keď si uvedomila, že prišli. Draco s ňou o tom nehovoril a ona ho do toho nechcela tlačiť. Ukázať sa muselo byť neuveriteľne ťažké, keď ste vedeli, že väčšina zúčastnených na vás bude pozerať ako na nepriateľa. Okrem toho, už bol dosť nesvoj na oslave Teddyho narodenín a to boli prítomní len Weasleyovci.

„Čo tu robia?“ zasyčal Ron, keď zazrel Draca s jeho matkou.

„Andromeda ich pozvala ako morálnu podporu,“ odpovedala.

Ron niekoľkokrát otvoril ústa, pripomínal prepracovanú zlatú rybku. „Fajn, nie sú vítaní. Nemali by tu byť.“

„Prečo nie?“ pokojne sa spýtala.

„Pretože sú prekliatymi smrťožrútmi, to je ten dôvod,“ pajedil sa.

„Sú tiež Andromedinou rodinou,“ pripomenula mu.

„Mala mať viac rozumu a nepozvať ich na miesto, kde nie sú vítaní.“

„Kým si, aby si rozhodoval o tom, kto je vítaný a kto nie?“ ľadovo sa spýtala Hermiona.

„Zomrel mi brat! Mal by som mať slovo v tom, kto sa zúčastní. Idem povedať Andromede, aby ich poslala preč.“

Chytila ho za pažu, keď sa pohol, že odíde. „Andromeda stratila takmer celú rodinu, Ronald, takže sa neopováž za ňou ísť a tento deň jej ešte sťažiť.“

Ron užasnuto pozrel na Harryho. „Porozprávaj sa s ňou, kamarát. Zbláznila sa.“

Cítila, ako jej podráždenie pri Ronových slovách stúpa, takže sa niekoľkokrát zhlboka nadýchla, odhodlaná nespraviť z toho ukričanú hádku so svojím ryšavým priateľom. Bolo také čudné uvedomiť si, že minulý rok o tomto čase bola do neho zamilovaná.

Harry vyzeral rozpoltene, keď sa Ron obrátil na neho a ona ho prišpendlila vážnym pohľadom. Malfoyovcov nenávidel a bol by radšej, keby tu neboli, ale spomenul si na Andromedine slová o tom, aby akceptoval jej rozhodnutia ohľadne toho, že dovolila svojej rodine vrátiť sa znova do jej života. Nakoniec len pokrčil plecami a odvrátil sa, nechcel sa zapliesť do ďalšieho konfliktu medzi svojimi uhádanými priateľmi.

Ron niekoľkokrát zajachtal, než nakoniec len zazeral smerom, kde stáli Malfoyovci. Hermionine srdce pokleslo. Nemala potuchy, ako povie Ronovi s Harrym, že Draco bol – prakticky – jej frajerom. Nedokázali dokonca prijať jeho úlohu v Andromedinom živote a tá bola oveľa pochopiteľnejšia.

Keď zbadala tmavovlasú čarodejnicu stáť na druhej strane miestnosti, poťapkala Harryho po pleci. „Idem sa porozprávať s Andromedou.“

Prikývol jej, ale Ron sa odmietol pozrieť jej smerom. Dobre! Ak bude trucovať kvôli tomu, že s ním nesúhlasila, nech je tak. Jej to vadiť nebude.

Keď sa priblížila k Andromede, rozveselila sa a zabudla na Ronov hnev.

„Ahoj,“ pozdravila ju staršia čarodejnica. „Premýšľala som, kedy opustíš svojich chalanov a prídeš sem.“

Hermiona ju mocne objala. „Kde je Teddy?“

„Mám opatrovateľku. Jedna Nymphadorina kamarátka bola viac než šťastná, že si ho môže vziať na noc.“

„Myslím, že je na toto príliš malý... ale chýba mi.“

„Aj ty mu chýbaš. Stále si mení vlasy na kučeravú blonďavo-bielu šticu,“ lišiacky povedala Andromeda.

Hermiona nedokázala zabrániť rumencu, ktorý sa zmocnil jej líc. Andromeda ju pritiahla k sebe, aby ju znova objala. „Som za teba a môjho synovca vážne šťastná.“

Hoci ona bola tou, kto napísal Andromede a oznámil jej tie novinky, bolo oveľa trápnejšie, keď stála staršej žene zoči-voči. „Vďaka,“ zamrmlala a snažila sa ignorovať pobavený úsmev na tvári svojej priateľky.

Rozhliadla sa po Veľkej sieni, stále neschopná pochopiť, že toto bolo to isté miesto ako pred rokom. „Všetko vyzerá tak inak,“ vzdychla si.

Andromedin úsmev sa vytratil, keď sa tiež rozhliadla. „Časť zo mňa si želá, aby som trvala na tom, že pôjdem miesto Nymphadory. Presvedčila ma tým, že bola aurorom a že na to bola trénovaná, ale nemyslím si, že mňa by Bella dokázala zabiť.“

„Mýlila by si sa. Už sa na teba viacej nepozerala ako na sestru a s obrovskou radosťou by ťa zabila,“ ozval sa spoza nich chladný hlas.

Obe čarodejnice sa stočili a uvideli za sebou stáť Narcissu.

„Cissy!“ vykríkla Andromeda. „Prišla si!“

„Viselo to na vlásku. Aj Draco je tu niekde. Nepochybujem, že sa mračí kdesi v rohu.“

„Ďakujem vám. Veľa pre mňa znamená, že ste tu.“

Narcissa sa pousmiala. „Myslím, že po toľkých rokoch ti dlhujem aspoň toto .“

Andromeda lojálne objala rukou svoju preživšiu sestru. Hermiona si všimla zazretia, ktoré od mnohých iných účastníkov prichádzali Narcissiným smerom. Pomyslela si na Draca – jemu sa dostávalo oveľa horšieho zaobchádzania – ale nedokázala ho pri rýchlom prezretí Siene nájsť.

„Je dobré, keď pri mne stojí moja sestra, ktorá mi zostala. Stále nedokážem uveriť, že Bella zabila Nymphadoru.“

Narcissa sa zaksichtila. „Bola by zabila kohokoľvek z nás, keby ju o to Voldemort požiadal, tobôž svoju neter.“

Andromeda sa zamračila a pozrela k zemi. „Hlboko vo vnútri to viem, ale nemôžem si pomôcť, aby som nevidela Bellu stále ako dvanásťročné dievča, ktoré na nás špliecha vodu, keď sme boli na výlete na pobreží.“

„Už dlho tým dievčaťom nebola, 'Meda. Bola skutočne zvrátená. Naše deti pre ňu nič neznamenali.“

„Ale s Dracom bola určite v pohode, nie?“ spýtala sa Andromeda.

„K Dracovi bola hrozná. Povzbudzovala ho, aby prijal Znamenie a príšerne ho trestala, keď nedokázal splniť to, čo sa od neho očakávalo.“

Hermiona bola potichu. Pre ňu bol toto vzácny a fascinujúci náhľad do Dracovho života. Bolo to takmer ako keby obe sestry zabudli, že tam je.

„Ale nebola by ho zabila, že nie?“

„Povedala Temnému pánovi, aby to urobil.“

„Nie!“ zhíkla Andromeda.

„Keď sa vrátil v tú noc, čo zomrel Dumbledore, bola z neho zhnusená. Len Severusova intervencia tej noci Draca zachránila.“
Hermiona bola zdesená. Tá predstava, aký musel byť na smrť vystrašený a potom jeho vlastná teta žiada jeho smrť.

„Myslela som, že mala pre Draca slabosť,“ poznamenala Andromeda.

Narcissa sa posmešne zasmiala. „Jediný človek, pre ktorého mala slabosť, bol Temný pán, ak sa teda dá považovať za človeka.“

Andromeda smutne pokrútila hlavou. „Musím sa pýtať, kde sa to všetko pokazilo.“

„Nasledovali sme svojich rodičov, dovolili sme, aby predsudky zahalili náš úsudok a povzbudzovali sme naše deti, aby urobili to isté. Našťastie niektorí z nás boli dosť múdri, aby hľadeli poza to a dostali sa von,“ povedala Narcissa a stisla sestrinu ruku.

Andromedine oči sa zaplnili slzami. „Nemáš potuchy, aká som šťastná, keď ťa to počujem povedať, Cissy.“

„Trvalo mi to dosť dlho. Musela som takmer stratiť svojho syna, aby som si uvedomila, ako som sa mýlila.“

„Dôležité je, že si si to uvedomila a že Draca stále máš.“

„Prakticky som ho zničila,“ smutne povedala Narcissa.

„Ale nezničila si ho. A teraz sa úspešne vyliečil.“

„Nie vďaka mne,“ odvetila blondína. Otočila hlavu a nežne sa usmiala na Hermionu. „Ja si nemôžem pripísať zásluhy za súčasný stav Dracovej mysle.“

Hermiona sa začervenala, keď jej Narcissa položila ruku na plece. „Chcem ti poďakovať za to, že si nazrela za masku, ktorú Draco ukazuje svetu a uvidela jeho skutočné ja.“

Hermiona nevedela čo povedať, keď hľadela do emotívnej tváre Narcissy Malfoyovej. Toto bola žena, ktorá sa v minulosti pred cudzími ľuďmi vždy kontrolovala a tiež tak pohŕdala ňou aj jej muklovským pôvodom. A predsa teraz vyjadrovala svoju radosť nad tým, že Hermiona chodí s jej synom. Keďže to nasledovalo po počúvaní veľmi dôverného rozhovoru medzi dvoma sestrami, bolo to na ňu príliš. Bola vďačná Andromede, že to postrehla a zasiahla miesto nej.

„No tak, Cissy, ohromuješ úbohú Hermionu. Sama prechádzam tak mnohými zmenami, že som zabudla, ako toto môže zmiasť ostatných.“

„Tak veľmi mi pripomínate Draca, že to nie je až taký šok,“ povedala trochu placho Hermiona.

„Vážne?“ vykríkla Narcissa. „Väčšina ľudí si myslí, že Draco ako keby otcovi z oka vypadol.“

„To kvôli tomu, že vidia len fyzickú podobnosť, ale myslím, že je v ňom veľa z vás.“

Narcissa sa na ňu srdečne usmiala. „Ďakujem ti za to. Keby som už nevedela, aký dobrý vplyv máš na jeho život, toto by bolo toho dôkazom.“

***

Ginny sa prikradla k Harrymu, ktorý pomerne intenzívne zízal na druhú stranu miestnosti.

„Prečo si taký vážny?“ spýtala sa.

„Hermiona,“ vzdychol si.

Prehľadávala Veľkú sieň, až kým nezazrela ich vlasatú priateľku „Ach!“ povedala, keď jej došla scéna, kde Hermiona stála a rozprávala sa s matriarchou Malfoyovcov.

„Viac nepovieš?“

„No, čo chceš, aby som povedala?“

„Vykecáva sa, usmieva sa a smeje sa práve s Narcissou Malfoyovou zo všetkých ľudí. Nemalo by ťa to šokovať?“

Ginny pokrčila plecami; nemohla Harrymu toho povedať veľa bez toho, aby nezničila dôveru, ktorú do nej vložila Hermiona. „Asi robí Andromede láskavosť. Chcem povedať, že tu nie je veľa ľudí ochotných rozprávať sa s Narcissou.“

„Neviem,“ odpovedal. „Deje sa niečo podozrivé. Prečo je to ustavične Hermiona?“

„Pretože má k Andromede blízko,“ chlácholila ho. Ach, a chodí s Dracom Malfoyom.

„Možno,“ nepresvedčivo odpovedal Harry.

Otočila tvár k nemu. „Na čo myslíš?“

„S Hermionou sa niečo deje a nemôžem si pomôcť, aby som si nemyslel, že je v tom nejako zapletený Malfoy. Len sa tak z ničoho nič objavuje a napriek Hermioniným zľahčujúcim vysvetleniam ohľadne prezývok a jeho sporných činov voči nej, niečo neznie dôveryhodne. Hermiona niečo tají a ja si želám, aby to nerobila.“

Ginny si v duchu vzdychla. Harry bol občas vážne príliš bystrý pre svoje vlastné dobro. Pôsobil dojmom všeobecnej nevšímavosti, ktorá dokázala oklamať mnoho ľudí, ale dokázal zachytiť podivné vibrácie na míle ďaleko. Domnievala sa, že to bolo vďaka faktu, že roky strávil čítaním medzi riadkami. Vždy býval v strede celého toho boja proti Voldemortovi, ale nikdy sa nedozvedel všetko. Vážne dúfala, že mu Hermiona čoskoro povie o Malfoyovi, pretože to bude oveľa horšie, ak na tajomstvo tej inteligentnej čarodejnice narazí sám.

„Musíš jej veriť.“

„Verím!“ protestoval. „Celým svojím životom.“

„Áno, veril si jej, že zaberie a bude vedľa teba bojovať, ale práve teraz jej až tak veľmi neveríš.“

„Nemôžem si pomôcť. Mám pocit, že mi klame. Ona nám nikdy neklamala.“

„Nuž, ak klame, tak som si istá, že má na to svoje dôvody. Určite by ti neklamala zo zábavy,“ diplomaticky prehlásila Ginny.

Prehrabol si rukami už rozstrapatené vlasy. „Myslím, že máš pravdu.“

„Ty si len myslíš, že mám pravdu?“ spýtala sa namyslene, doberala si ho.

To jej vyslúžilo úsmev, ktorý hľadala. „Dobre, viem, že máš pravdu. Ale nemôžem si pomôcť. Hermiona je, napriek svojmu rozumu, dôverčivá a ľudia schopní všetkého by ju mohli využiť.“

„Nie je taká naivná, ako si s Ronom myslíte.“

„Nemá s chalanmi veľa skúseností,“ tvrdohlavo pokračoval. Ginny si odfrkla. „Pretože ty máš tak veľa skúseností s dievčatami, že? Počúvaj, som najmladšia z vás všetkých, ale bola som v kontakte s oveľa väčším množstvom ľudí.“ Odmlčala sa, keď Harry trucoval.

„No tak, vieš, že je to pravda. Ty, Hermiona a Ron ste vždy utekali preč, aby ste zachránili svet. To vám potom nezostávalo veľa času na prispôsobenie sa životu v spoločnosti.“

„Ja som prispôsobený dobre!“ urazil sa.

„Áno, s tými, s ktorými máš spoločnú klubovňu. Ale keď neberieme do úvahy Lunu, vážne si strávil veľa času s niektorou inou fakultou?“

„Boli tu Ernie, Justin, Hannah, Michael...“ začal.

„Áno, a ty si ich trénoval v Obrane proti Čiernej mágii, ale mimo Dumbledorovej armády si si s nimi nesadol a nepokecal.“

Harry mlčal. Vzala to ako povolenie pokračovať. „Tak či tak, ako som vravela, Hermiona je veľké dievča, bude v poriadku a dokonca keby nebola, potrebuje robiť chyby a poučiť sa z nich.“

„Nie, s Malfoyom to nepotrebuje,“ trucovito odvetil.

Ginny neplánovala zachádzať tým smerom. Už teraz svojmu snúbencovi klamala viac než dosť. Harry bude naštvaný, keď konečne zistí pravdu. Položila mu ruku na plece a nasmerovala ho k dvojčatám Patilovým.

„Len jej dôveruj, Harry.“

***

Hermiona zostala pri Andromede a Narcisse, až kým nezačal krátky obrad. Ministerstvo mágie túžilo na spomienkovej slávnosti udeliť medaily. Niekoľko kľúčových aurorov a členov Fénixovho rádu malo dostať Merlinov rád, rovnako ako Harry, Ron a ona sama. Severusa Snapa tiež posmrtne ocenili. Pre Hermionu to bolo všetko veľmi zbytočné, ale domnievala sa, že to bola súčasť liečiaceho procesu.

Keď stála na pódiu, rozpačito zvierala svoju medailu, rozhliadala sa po Sieni a snažila sa nájsť Draca. Nevidela ho, odkedy ho krátko zazrela, keď vošiel s Narcissou. Konečne ho našla, ako stojí pri veľkých dverách. Nedokázala rozlúštiť výraz v jeho tvári, ale usmiala sa jeho smerom.

Konečne bol koniec a Hermiona mohla uniknúť všetkým tým zízajúcim očiam. Kráčala k dverám, kde na ňu čakal Draco. Len čo zbadal, že je na ceste k nemu, vykĺzol von. Nasledovala ho, keď vyšiel po páre schodov tam, kde bola malá šanca, že narazia na niekoho z obradu. Keďže už bolo po večierke, neponevierali sa tu ani žiadni študenti.

Kým ho dostihla, opieral sa o stenu a tváril sa vážne. Postavila sa pred neho a zdvihla ruku, aby ho pohladila po tvári. „Ahojky,“ zašepkala.

Usmial sa na ňu, ale dokázala v jeho očiach prečítať bolesť a hnev.

„Čo sa deje?“ spýtala sa.

Záporne pokrútil hlavou. „Draco, nebuď takýto. Ak chceme, aby tento vzťah fungoval, potom musíme byť k sebe otvorení.“

Trpko sa zasmial. „Sme šialení, keď si myslíme, že by toto mohlo vydržať viac než pár týždňov. Tento večer mi pripomenul, prečo nemôžeme byť spolu.“

Rozčúlila sa a udrela ho po hrudi. „Neopovažuj sa byť taký pesimistický! Ja si nedám diktovať to, s kým môžem alebo nemôžem chodiť.“

„Grangerová, všimla si si vôbec tie pohľady, ktorých sa nám dnes večer s matkou dostávalo?“

„Videla som ich!“ vybuchla. „Nechápem, prečo je to dôležité.“

Chytil ju za zápästie, keď ho chcela znova udrieť. „Ty si Slečinka Dokonalá, dievča, ktoré stálo pri Harrym Potterovi a pomohlo mu poraziť Temného pána. Ja som opak. V šestnástich som prijal Temné znamenie, panenka skákavá!“

„Nechápem, prečo to znova vyťahujeme,“ durdila sa.

„Pretože na tom záleží. Vonku, v skutočnom svete, mimo ochrany, ktorú nám poskytuje tvoja klubovňa, záleží na tom, kto sme.“

Hermiona si vytiahla zápästie z jeho zovretia a založila si ruky vbok. „Mne je to jedno! Nikdy mi nezáležalo na tom, čo si ľudia myslia. Mne záleží jedine na tom, že ťa milujem, Draco.“

Zarazil sa a stál tam ako socha. Sama bola šokovaná – tú myšlienku nevyslovila ani v súkromí svojej mysle. Ale neľutovala, že to povedala. Len čo tie slová opustili jej pery, uvedomila si, že sú pravdivé. Milovala ho. Prevŕtal si cestičku k jej náklonnosti a potom do jej srdca. Bol nemožný, sarkastický, urážlivý a bol to blbec, ale tiež dokázal byť citlivý, starostlivý a bol zranený. Dovolil jej to vidieť a ona sa do tejto jeho stránky zamilovala. A teraz sa ju snažil o to pripraviť. Fajn, tak to nedovolí.

Odvrátil sa od nej. „Nemôžeš ma milovať,“ zavrčal.

„Nuž, milujem,“ tvrdohlavo trvala na svojom.

Stočil sa k nej a chytil ju za plecia. „Hermiona, ty si nepočula, čo vraveli, keď si sa rozprávala s mojou matkou; tie pohŕdavé poznámky, ktoré robili rovnako o tebe ako o nej. Predstav si, aké to bude zlé, keď sa o nás dozvedia.“

 Úprimne na neho vzhliadla. „Mýliš si ma s niekým, kto sa stará o to, čo tí idioti povedia. Nepoznajú ťa a ja nedovolím, aby hlúpe klebety určovali, čo máme.“

Napätie opustilo jeho telo. Sklonil sa a oprel si čelo o jej. „Som taký sebecký. Mal by som odkráčať preč a nie ťa vystavovať tomuto, ale nedokážem to.“

Nežne sa na neho usmiala. „Myslíš, že by som sa uspokojila s hraním nejakej malej obete, ktorá by ti to dovolila urobiť? Kúsok po kúsku by som s tebou bojovala. Nie som nejaká skomierajúca kvetinka, Draco.“

„Nie, ty si divoká chrabromilská levica,“ doberal si ju.

Hravo ho udrela. „A ty na to nezabúdaj!“

Priblížil sa posledných pár centimetrov a pobozkal ju. Vlial do toho bozku všetky svoje emócie a ona každučkú z nich cítila. Asi to nikdy neprizná, ale mal k nej rovnako silné city ako ona k nemu.