Preklady fanfiction Harryho Pottera

And We All Fall Down

Autor: Rumaan

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/7676352/16/And-We-All-Fall-Down

Beta-read: Doda357

Tí, ktorých opúšťame

Sobota bola jedným z tých nádherných jarných dní, kedy máte zo všetkého radosť. Bolo to pomerne ironické, pomyslela si Hermiona, keď si pretrela ospalé oči, vzhľadom na to, že dnešok mal byť plný trpkých spomienok. Natiahla sa, ale strhla sa, keď zacítila, ako jej puklo v krku; zaspala, kým čakala na Malfoya, ktorý sa mal ukázať po svoju týždennú dávku alkoholu, ale on neprišiel. Mala by byť z toho šťastná – znamenalo to, že jeho spotreba alkoholu klesá. Ale nemohla si pomôcť, aby si nemyslela, že sa jej chcel vyhnúť. Celý týždeň sa jeden druhému vyhýbali. Občas sa vyskytli čudné, kradmé pohľady, ale nič sa nepodobalo pondelku, kedy z neho sotva dokázala odtrhnúť oči. V pondelok večer sama k sebe z duše prehovorila. A kým nastal utorok, už viacej nevyvolávala Ginnine podozrenia. Zdalo sa, že Malfoy urobil to isté, pretože už ani on na ňu viacej nezízal. Chýbal jej ten pocit, kedy ju prepaľoval pohľadom, ale vtedy si uvedomila, že začína mať príliš rada toho jedovatého slizolinčana.

Vzdychla si, keď sa posadila – spať na gauči vážne neprospelo jej telu. Chýba ti Malfoyove teplo, zašepkal malý hlások v jej hlave. Hermiona pokrútila hlavou. Touto cestou sa už nepustí!

Keď sa pohla k sprche, zakopla vďaka svojej únave. Usmiala sa, keď si spomenula, že dnes uvidí Andromedu. To bolo presne to, čo potrebovala; niekoho, kto jej dokáže povedať, aby prestala byť hlúpa a vyriešila si svoje city.

Mala po krk pocitu zmätenosti z toho všetkého. Hermiona však vytriezvela, keď si uvedomila, že dnes bude jej pomoc potrebovať aj Andromeda. Bol to len rok, odkedy zistili, že lapači zabili Teda a Andromeda mala pred sebou niekoľko emotívnych mesiacov: výročie Tedovej smrti, Teddyho prvé narodeniny a spomienkové oslavy Veľkej bitky, v ktorej stratila dcéru a zaťa. Toto postavilo Hermionine starosti nad hlúpymi pocitmi k Dracovi Malfoyovi do inej perspektívy. Nič, čím prechádzala, sa nedalo porovnať s emočným zmätkom, ktorým musí práve teraz Andromeda prechádzať.

Hermiona práve dokončovala svoju toaletu, keď začula, ako sa rozletel portrét.

„Hermiona!“ zajačal Ron.“Sme pripravení!“
„Idem!“ Zakričala nazad.

Nazula si topánky na nohy a schmatla prútik, aby sa hnala von zo spálne. Ginny, Harry a Ron sa rozvaľovali v jej klubovni a ona pri tom pohľade nadvihla obočie. „Máte v pláne zostať tu celý deň alebo ísť na raňajky?“

Ron vyskočil. „Určite raňajky. Umieram hladom.“

Ginny prevrátila očami. „Kedy si ty nebol hladný?“

„Ja potrebujem kávu, ak sa vy dvaja plánujete hašteriť,“ oznámil Harry.

„Robia to už celé ráno,“ potichu povedal Hermione. Tá sa zachichotala. Milovala Weasleyovských súrodencov. Malé škriepky, do ktorých sa vždy dostávali, boli vždy dobromyseľné a z lásky. Keďže bola jedináčikom, priala si, aby také niečo zažila, keď vyrastala.

***

Čoskoro bolo po raňajkách a Hermiona sa zaryto nepozrela na slizolinský stôl. V skutočnosti sa rozhodla sedieť chrbtom k nemu. Zachytila v diaľke náznak Malfoyových blonďavých vlasov, keď vošla dnu, ale to bolo všetko, čo si dovolila. Keď doraňajkovali, štvorica sa vydala k pracovni McGonagallovej .

Hermiona vyslovila heslo a chrlič ich pustil dnu. Pracovňa sa veľmi zmenila od Dumbledorových dní; všetky tie fascinujúce magické prístroje, ktoré Dumbledore zhromažďoval okolo seba, boli preč. McGonagallová to mala viac organizované a prázdnejšie. Nechala si bidielko pre Félixa, ale bez fénixovej prítomnosti pôsobila miestnosť prázdno.

Andromeda už bola v pracovni s Teddym, ktorý bol každým dňom väčší. Staršiu čarodejnicu a dieťa zaplavili objatia a bozky. Vážne im všetkým hrozne chýbali. Keď Harry zovrel svojho synovca, Teddy si zmenil vlasy a oči, aby sa zhodovali s jeho. Dokonca sa mu podarila malá jazva v tvare blesku na rovnakom mieste, ako mal Harry.

„Nebude vadiť, ak ho vezmeme na prechádzku po pozemkoch? Máme sa o pár minút stretnúť s Hannah,“ spýtal sa Harry.

„Nie. Bez obáv ho zoberte von. Veľmi ste mu chýbali,“ odpovedala Andromeda.

„Dáš si čaj?“ spýtala sa McGonagallová Andromedy.

Čarodejnica sa pozrela na Hermionu, ktorá jej výraz pochopila dokonale. „Vlastne som chcela zobrať Andromedu k sebe do izby,“ povedala.

„V poriadku. Takže ma vyhľadaj, keď sa budeš potrebovať vrátiť domov,“ odpovedala McGonagallová.

Ron s Ginny, nasledovaní Harrym, ktorý niesol Teddyho, zamierili dole schodmi a von, ale Andromeda nasledovala Hermionu až do jej malej klubovne. Rozhliadla sa. „Takže toto je chrabromilská veža,“ poznamenala.

Hermiona sa zasmiala. „Áno, je trochu krajšia než vaše slizolinské žaláre.“
Andromeda sa usmiala. „Ted s Remusom vždy o tomto mieste rozprávali, ale nikdy predtým som v tejto časti hradu nebola.“

Hermiona si uvedomila, že sa nikdy nespýtala Andromedy na to, ako sa s Tedom stretli. Len sa domnievala, že to bolo na Rokforte – tak sa vytvárala väčšina vzťahov v čarodejníckom svete. Povedala heslo do svojej klubovne a usadili sa na gaučoch. „Je to tu veľmi pekné,“ poznamenala Andromeda.

„Áno, vážne som rada, že mám tento rok svoj vlastný priestor. Je to taký veľký rozdiel.“ Áno, takto ti tu môže prespávať Draco Malfoy, ozval sa zradný hlások v jej hlave.

„Áno, spávanie v spálni bolo asi mojou najmenej obľúbenou vecou na Rokforte.“

„Je treba si na to zvyknúť. Ako jedináčik som mala spočiatku problémy vyrovnať sa s nedostatkom súkromia.“

Andromeda na to prikývla a zadumane si odpila z čaju. Vyzerala taká smutná, že Hermione pukalo srdce. „Ako sa cítiš?“

„Je mi fajn,“ vzdychla si Andromeda, ale vyzerala poriadne nešťastne. „Dobre, je to lož. Trpím, Hermiona. Nedokážem pochopiť, prečo mi všetkých vzali.“

Hermiona vyskočila a prudko staršiu čarodejnicu objala. „Neviem prečo. Je to také nefér.“

„Tak veľmi mi chýba Ted. Keď som mala jeho a Nymphadoru, nezáležalo na tom, že všetko bolo také bezútešné. Stáli za všetko to trápenie, ktorému ma vystavila moja rodina.“

„Ako ste sa s Tedom stretli?“

Andromeda sa zachichotala. „Zachránila som ho pred bandou čistokrvných čarodejníkov v Zašitej uličke. Akurát som vyšla z Rokfortu. Bol o pár rokov predo mnou, ale vôbec som si na neho nespomínala. Zatúlal sa hlbšie do uličky, neuvedomil si, aké to je nebezpečné a obkolesili ho Avery, Yaxley a Mulciber. Bolo to predtým, ako sa dostal k moci Voldemort a ešte len začínal zbierať svojich smrťožrútov. Vďaka Bellatrix a Rodolphusovi som o nich vedela všetko. Tak či tak, tá trojica mala v pláne pocvičiť si na ňom zopár zákerných kúziel, takže som vystúpila dopredu a moje priezvisko znamenalo, že ma poslúchli. Každý z Voldemortovho kruhu bol už z Bellatrix vydesený. Už takto zavčasu mala povesť nesmierne krutej. Nikto nechcel prísť do krížkov s jej sestrou, aj keď im kazila zábavu s lovením muklorodených. Ted – keďže bol v Chrabromile – vôbec nebol mojim zákrokom nadšený. Trval na tom, že mal situáciu pod kontrolou a že nepotreboval, aby ho prišla zachrániť slizolinčanka. Bola som pobúrená, samozrejme, a rovno uprostred ulice sme sa hrozitánsky pohádali.“

Hermiona sa zasmiala – to neznelo ako veľmi sľubný začiatok. „Takže ako ste z tohto vybudovali svoj vzťah?“

„Stále som na neho narážala. Zdalo sa, že sa osud rozhodol, že budeme spolu a ja som ho videla všade, kam som šla. To iskrenie medzi nami spôsobilo, že sme sa nedokázali ignorovať, ale čoskoro hádky odumreli a my sme sa vzájomne spoznali. Priplichtila sa k nám láska a zrazu bol jediné, na čo som dokázala myslieť a naopak. Nemala som v pláne vzoprieť sa svojej rodine a nevydať sa za čistokrvného, ako sa odo mňa očakávalo. Ale Ted bol všetkým, čo som chcela, takže sme ušli a už nikdy som znova nevidela svojich rodičov.“

„Oľutovala si to niekedy?“

„Nie, nikdy. Ted stál za to, aby som šla proti všetkým. Nikdy by som nebola šťastná v manželstve, ako mali moje sestry. Ted vo mne vyvolal to najlepšie zo mňa a náš dom bol šťastný a plný smiechu. To preto som bola Nymphadore oporou, keď za mnou prišla a povedala mi o svojich citoch k Remusovi. To bol ďalší vzťah, ktorý nemal vyjsť, ale vyšiel. Šli proti spoločnosti, aby boli spolu a mali mať ešte pár spoločných rokov.“

Prehnalo sa ňou bodnutie bolesti, ktoré Hermiona vždy cítila, kedykoľvek si spomenula na Remusa s Tonksovou. Remus čakal tak dlho, aby mohol byť s Tonksovou a ich život bol tak skoro useknutý. Andromeda sa pozrela na Hermioninu zdrvenú tvár.

„Najprv som cítila zlosť. Bola som taká nahnevaná, že niekto ako Voldemort mohol zničiť moju nádhernú rodinu svojou nenávisťou a bola som taká plná nenávisti voči Bellatrix. Ako mohla moja vlastná sestra zabiť moju dcéru a k tomu s takou radosťou? Ale to, čo som mala, by som nevymenila za nič. A viem, že ani Nymphadora. S Remusom zomreli za svet, v ktorom by bol ich vzťah prijatý a podporovaný.“

Tá čistá zbytočnosť vojny znova Hermionu zasiahla. Príliš veľa dobrých ľudí bolo zabitých v ich najlepších rokoch a kvôli čomu? Kvôli akýmsi zastaraným ideálom o krvnej nadradenosti, ktoré aj tak čoskoro vymrú? „Je to jednoducho strašné mrhanie. Tak veľa ľudí mohlo žiť, keby sme všetci dokázali prijať to, že to mágia si vyberá človeka a nie naopak,“ dumala smutne.

Staršia čarodejnica ju pobozkala na líce a stisla jej plecia. „Dosť sentimentality. Už som takáto celé dni a už som unavená z toho byť smutná. Môj Ted by na mňa nakričal, keby ma práve teraz videl. Povedal by mi, aby som nemrhala svoj život premýšľaním o tom, čo mohlo byť a pokračovala ďalej s tým, čo sa stane.“

Hermiona sa srdečne usmiala na svoj vzor. „Ty si vážne tá najsilnejšia čarodejnica, akú poznám. Nie veľa ľudí by pretrpelo to, čo ty a stále malo pozitívny postoj.“

Andromeda sa trošku zasmiala. „Raz je tu, druhý raz nie. Je ľahšie vidieť jasnejšiu stranu, kým som tu na Rokforte. Toto miesto je budúcnosť a viem, že vaša generácia bude múdrejšia než bola moja.“

Hermiona pokrútila hlavou. „Nie som si taká istá. Staré hranice sú v tejto chvíli ešte príliš viditeľné.“

„Vážne? Myslela som si, že sa všetci dáte dokopy a zblížite sa viac než kedy predtým. Vaša generácia čelila veciam, ktorým by žiadni mladí čeliť nemali.“

„Časť z nás je silnejšia. Chrabromil, Bifľomor a Bystrohlav sú jednotní v našej snahe pohnúť sa vpred. Ale stále je tu veľa nenávisti medzi Slizolinom a zvyškom školy. Tento rok nie sú na Rokforte veľmi vítaní.“

Andromeda stisla pery a vyzerala z toho smutná. „To je vážne pochopiteľné. Medzi smrťožrútmi nebolo veľa takých, ktorí by nepatrili do Slizolinu. Ale stále sa nádejam, že tie bariéry sa nakoniec prelomia.“

„Možno. Ja si stále myslím, že máme pred sebou dlhú cestu.“

„Keď hovoríme o problémových záležitostiach: ako sa má môj synovec?“
Hermiona si nemohla pomôcť; pod Andromediným pohľadom sa začervenala.

„Je v poriadku.“

Andromeda sa na ňu pobavene pozrela. „To je všetko? Je v poriadku? Prečo sa potom tváriš tak previnilo?“

A je to tu. Hermiona dospela k okamihu, kedy buď niekomu povie o rozhovore, ktorý mala s Malfoyom, o tom bozku a o tom, ako sa zmätene cíti, alebo si to všetko nechá pre seba.

Tak či tak sa cítila rozpoltená. Potrebovala si o tom s niekým pohovoriť, ale tiež to nechcela povedať nahlas. Keby to urobila, stalo by sa to reálnejšie a ona vážne nepotrebovala povzbudzovať tie jej časti, ktoré boli k tomu chalanovi neuveriteľné priťahované. A potom tu bol fakt, že sa teraz vzájomne jeden druhému vyhýbali. Na jej opotrebované nervy toho bolo príliš veľa.

„No tak, vyklop to. Vidím, ako sa zúfalo túžiš s niekým porozprávať. Čo sa stalo? Znova ťa pobozkal?“ rýpala Andromeda.

Ešte viac očervenela a bývala slizolinčanka sa rozosmiala. „Pobozkal, však? Ach, počkaj, až to poviem Narcisse.“

„Nie, nemôžeš to povedať nikomu, hlavne nie jeho matke!“ protestovala Hermiona.

„Povieš mi o tom alebo nie?“

Hermiona si schovala tvár v dlaniach, znova sa cítila úplne trápne a zmätene. „Neviem, čo sa deje,“ prehlásila tlmeným hlasom.

„Takže ťa pobozkal?“

Hermiona len prikývla, párkrát sa zhlboka nadýchla a dala sa dokopy. Teraz už bolo príliš neskoro nič viac nepovedať. „Odkedy som ťa naposledy videla, ešte sme sa párkrát pohádali.“
Andromeda naklonila hlavu, čakala na viac.

„Strávil tu hore niekoľko nocí a ja som na neho narazila v kuchyniach, keď som bola s Harrym a Ronom. Čakal na svoju týždennú dodávku alkoholu od jedného z jeho škriatkov.“

„Hmm... O tom sa musím porozprávať s Narcissou.“

„Nebude treba. Už som sa o to postarala,“ odvetila Hermiona.

Andromeda miesto odpovede len nadvihla obočie.

„Uzavrela som s ním dohodu. Začne zaberať a robiť si domáce úlohy a prestane cez týždeň piť a ja mu dovolím holdovať cez víkend alkoholu. Nechávam mu ho tu hore. Zatiaľ tú dohodu dodržuje.“

„Narcissu budú zaujímať tvoje techniky. V decembri bol ako nočná mora a je chorá obavami kvôli jeho pitiu a všeobecne psychickému stavu.“

„Povedala som mu, že sa postarám, aby sa k nemu cez škriatkov nedostal žiaden alkohol. Kreacher teraz riadi rokfortské kuchyne a vravel, že dokáže zabrániť Malfoyovmu škriatkovi, aby sem prichádzal, ak bude musieť.“

„Ale, ale, Hermiona, si si istá, že niekde hlboko nie si slizolinčanka? To je veľmi ľstivé a manipulatívne.“

Hermiona sa len drzo uškrnula. „Som chrabromilčankou skrz-naskrz, možno so štipkou Bystrohlavu.“

„Takže Draco sa teraz správa rozumne?“

„Zlepšuje sa. Hlavný problém, ktorý s Pansy máme, je ten, že trpí nočnými morami. Našla som kúzlo, ktoré mu poskytuje dočasnú úľavu, ale stále sa poriadne nevyspí. Myslíš, že by ho Narcissa dokázala prehovoriť, aby vyhľadal pomoc u liečiteľa?“

„V žiadnom prípade. Ten chalan je rovnako tvrdohlavý ako jeho otec. Narcissa mu už dohodla schôdzku, keď vyšiel z Azbakanu, ale absolútne tam odmietol ísť. Narcissa si kvôli nemu trhá vlasy.“

„Takže je to medzi tebou a Narcissou v poriadku? Robila som si starosti po tom incidente u Kančej hlavy.“

„Znova budujeme náš vzťah. Občas je to zložité, ale obe sme stratili príliš, aby sme na tom nepopracovali.“

„A odpustila si jej to, ako sa k tebe celé tie roky správala?“

„Nebudem klamať, stále cítim trochu zatrpknutosti, ale spejem k tomu. Mali sme zopár tak veľmi potrebných rozhovorov z duše a dokážem rozoznať, že z tejto vojny vyšla ako zmenený človek. Bolo treba možnosť, že stratí Draca, aby si uvedomila, aký zlý Voldemort a jeho ideológia boli.“

„Teším sa s tebou. Bolo by hrozné mať tam vonku sestru a nemôcť sa s ňou porozprávať.“

„Postupujeme. Našli sme si projekt, na ktorom môžeme pracovať spoločne,“ nezbednícky prehlásila Andromeda.

„Ach, vážne? A aký?“ zvedavo sa opýtala Hermiona.

„To nie je podstatné. Jedného dňa ti o tom všetko poviem. Takže, nazad k môjmu synovcovi. Ešte si mi nepovedala o tom bozku.“

Zastonala. „Dúfala som, že si na to zabudla.“

„Ani náhodou. Teraz mi povedz podrobnosti.“

Takže jej Hermiona povedala o Ronovom požiadaní o ruku, o tom, ako sa cítila a o dvoch nočných rozhovoroch s Malfoyom. Potom jej povedala o tom bozku a o tom, ako sa odvtedy jeden druhému vyhýbajú.

„Takže som sa nemýlila, keď som vravela, že k tebe prechováva hlbšie city,“ povedala Andromeda, keď Hermiona dokončila svoje vysvetľovanie. Hermiona vehementne krútila hlavou. „Bol to očividne bozk z ľútosti. Chcem povedať, že som tam bola, zverovala som sa mu a on mal pocit, že musí niečo urobiť, aby som sa cítila lepšie.“

Druhá žena sa na ňu neveriacky pozrela. Hermiona mohla v tejto chvíli jasne vidieť, že je s Malfoyom príbuzná. V istých časoch vyzeral presne ako ona. „Toto je Draco Malfoy, o kom sa rozprávame. Nemyslím si, že robieva niečo, z čoho by sa ktokoľvek cítil lepšie, zvlášť nie dievča, ktorého trápením strávil poriadnu časť svojho života.“

„To si nemyslím. Len sa kvôli mne cítil zle,“ trvala na svojom.

Andromeda to nechala tak, keď si uvedomila, že sa k tomu musí jej mladá priateľka prepracovať sama.

„A čo si o tom myslíš ty?“

„Som taká zmätená,“ zašepkala Hermiona. „Neviem, čo cítim. Nie som si istá, či o tom stále nepremýšľam preto, lebo som osamelá a všetci moji priatelia majú vzťahy alebo pretože je na Malfoyovi niečo, čo sa mi skutočne páči.“

Andromeda sa pousmiala. Niečo z tohto jej tak pripomínalo jej počiatočné pocity, ktoré cítila k Tedovi. Bývala rovnako zmätená ako bola Hermiona. Rozhodnutie, s ktorým Hermiona zápasila, možno neznamenalo, že stratí rodinu, ale stále bolo pre túto mladú ženu obrovské. „Nemyslím si, že sa zatiaľ musíš hnať do toho, aby si porozumela svojim pocitom,“ utešovala ju. „Len nechaj tú situáciu, nech sa sama vyvŕbi.“

Hermiona prikývla. „Vďaka, že si ma vypočula. Veľmi mi pomohlo len to, že som to zo seba mohla dostať. Nemohla som to povedať Ginny, už teraz si myslí, že som blázon, keď som sa do toho zaplietla a pomáham Pansy s Malfoyom.“
„Pre ostatných nie je ľahké pochopiť to, hlavne keď ideš proti tomu, čo sa javí ako logické.“

„Nechcem, aby to Harry s Ronom zistili. Budú takí naštvaní a nepochopia to.“

Andromeda poťapkala Hermionu po kolene. „Nemaj pocit, že si pod tlakom niekomu niečo povedať, keď s tým nie si v pohode. Budeš sa s tým zaoberať vo svojom vlastnom tempe. Sú to tvoje emócie a nikto iný nemá žiadne právo súdiť ťa za ne. Takže, čo keby sme šli zachrániť Harryho pred jeho synovcom?“
Hermiona sa usmiala. „Myslíš zachrániť Teddyho pred Harrym a Ronom?“
Dve čarodejnici opustili malú klubovňu so smiechom, cítili sa oveľa ľahšie, keď sa spolu porozprávali.

***

„Draco, kiežby si sa so mnou porozprával o čomkoľvek, čo ťa trápi,“ naliehala Pansy, keď ho nasledovala k jazeru.

„Pans, nič to nie je.“

„Niečo to je. Celý týždeň si taký tichý.“

Pansyina vnímavá povaha mu začínala liezť na nervy. V časoch ako tieto si prial, aby mal vo svojom živote len nohsledov, ako bývali Crabbe a Goyle. Vtedy by nebolo žiadnych trápnych otázok, len neotrasiteľná oddanosť k akémukoľvek plánu, s ktorým by vyrukoval, aby ich v ten deň zabavil. Vzdychol si, keď spomínal na svoje počiatky na Rokforte. Život býval vtedy o toľko jednoduchší – než sa vrátil Temný pán a všetko nezničil. Poznal svoju úlohu v živote. Bol Malfoy a bol nadradený všetkým ostatným. Hľadel zvrchu na krvizradcov a humusákov a zažil skvelé časy, keď sa správal ako lord v kruhu svojich čistokrvných priateľov.

Teraz bolo všetko komplikované. Už dlhšie slepo neveril v krvnú nadradenosť. Jeho otca doživotne zavreli v Azbakane a meno Malfoy sa váľalo v špine. Čistokrvní sa im vyhýbali a on pobozkal muklorodenú Grangerovú. Horšie než to, užíval si to. A teraz vydesený zdrhal. Tak zúfalo sa snažil vyhýbať sa jej a všetkým tým nepríjemným pocitom, ktoré vyvolala, že si dokonca včera večer nešiel ani vyzdvihnúť svoj alkohol. Radšej v noci čelil prerušovanému spánku a nočným morám, než by mal čeliť Grangerovej, jej veľkým hnedým očiam a zvodným perám. A ako keby to nestačilo, Pansy do neho rýpala kvôli jeho pocitom. Nechcel o nich hovoriť s nikým. Chcel ich zahrabať hlboko vo svojom vnútri, kde by ich zadusil v hanbe, ktorú cítil. Draco vedel, že Blaise má podozrenie a bolo by hlúpe myslieť si, že si to nechal pre seba. S radosťou bežal za svojou priateľkou a nasadil ju na to, čo bolo vlastne dôvodom, prečo teraz prakticky utekal preč od Pansy. Tak zúfalo si chcel zabezpečiť odstup medzi sebou a jej neustálymi otázkami.

„Draco!“ zavolala Pansy. „Vieš, že sa tamto za tebou plazí nejaké dieťa?“

To ho prinútilo zastaviť a otočiť sa, len aby videl, že sa Teddy Lupin odhodlane plazí smerom k nemu, v slnečnom svetle sa mu už ligotali blonďavo-biele vlasy.

„Teddy, čo tu robíš? Kde máš starú mamu?“ spýtal sa Draco chlapčeka, než ho zdvihol na ruky.

Teddy nič nepovedal, len sa na neho šťastne usmial a zadžavotal: „Ba, ba, ba.“

Prišla k nim Pansy a zvedavo na dieťa hľadela. „Čí je?“ spýtala sa.

„Je to syn mojej sesternice Nymphadory a nášho bývalého profesora Lupina.“

„Čo tu robí?“

„Teta Andromeda musela prísť na návštevu. Kamoší sa s Grangerovou a jej prisprostými priateľmi,“ povedal a rozhliadal sa po svojej tete.

„Tamto pod stromom je Potter,“ ukázala Pansy.

„Je mimo môjho chápania, prečo by moja teta nechala svojho vnuka na starosť tomu blbovi. Ani si nevšimol, že je Teddy preč. Nechám si ho pri sebe, až kým ju nenájdem.“

„Ale nebude si Potter robiť starosti, keď si uvedomí, že to decko je preč?“

„No a? To nie je môj problém. Tak mu treba. Takže Teddy, čo keby som ti ukázal metlobalové ihrisko?“

Pansy si zahryzla do pery, keď Draco odkráčal s Teddym. Pottera chytí amok, keď si uvedomí, že dieťa chýba. Na to pokrčila plecami. Ach, čo už, patrí mu to, za to, že sa o neho poriadne nepostaral. Boli tam štyria a  malého chlapca nestrážil ani jeden. Došlo jej, že je s Dracom v bezpečí podľa toho, ako s ním popudlivý slizolinčan trkotal. Avšak radšej by mala ísť pre istotu s nimi. Nemyslela si, že by Draco niečo Teddymu urobil, ale možno sa mu zíde nejaká podpora, keď si chrabromilčania uvedomia, že dieťa chýba a že je v Dracovom náručí.

***

Ginny vzhliadla od Rona, ktorý ich zabával akýmsi vtipným príbehom. Pozrela na miesto, kde mal spať Teddy a okamžite spanikárila, keď si všimla, že už viacej nepodriemkáva na deke a v skutočnosti nie je nikde na dohľad.

„Harry, kde je Teddy?“ spýtala sa nervózne.

„Upokoj sa, Ginny, je len tu...“ začal Harry, než sa odmlčal, keď si uvedomil, že Teddy nie je tam, kde ho nechal. „Ach, u Merlina! Andromeda ma zavraždí! Rozdeľme sa! Ešte nemá ani rok, takže nemohol zájsť ďaleko.“

Harry, Ginny, Ron a Hannah vyskočili na nohy a rozdelili sa, aby našli nezvestné dieťa. Harry šiel k hradu a zastonal, keď zbadal, ako k nemu kráčajú Hermiona s Andromedou. Ako im toto vysvetlí? Len to celé vyhŕkne. Prihnal sa k nim. „Andromeda, je mi to tak ľúto. Spal a nemysleli sme si, že bude taký rýchly...“

Andromeda zdvihla ruku, aby zastavila Harryho príval slov. „Spomaľ, Harry, a povedz mi, čo sa stalo.“

„Ide o Teddyho, stratil sa. Rozdelili sme sa, aby sme ho našli.“

Hermiona zakliala, keď Andromedina tvár smrteľne zbledla. Verte chalanom, že stratia Teddyho a to ešte v tomto okamihu Andromedinho života.

„Rozdelili sme sa, aby sme ho našli,“ rýchlo zopakoval Harry. Hermiona položila ruku Andromede na plece. „Nemaj obavy, nájdeme ho.“ Potom sa otočila k Harrymu. „Ktorým smerom šli Ginny s Ronom?“

„Ginny šla smerom k lesu a Hagridovej chatrči, Hannah šla skontrolovať jazero a Ron šiel k metlobalovému ihrisku.“

Keď Harry skončil, od metlobalového ihriska vystrelil prúd iskier a on si poriadne vydýchol. „To je signál, že ho niekto z nás našiel,“ vysvetľoval.

Andromeda sa prestala triasť a rozbehla sa smerom k iskrám. Hermiona s Harrym ju nasledovali.

Hermiona nakrátko zatvorila oči pri pohľade, ktorý ich uvítal, keď sa dostali do svojho cieľa. Malfoy držal Teddyho, ktorý na neho šťastne bľabotal. Ron mal vytiahnutý prútik a mieril ním na Malfoya, zatiaľ čo Pansy mala svoj namierený na Rona. Toto bolo presne to, čo teraz potrebovala.

„Fretčiak mal Teddyho,“ zavrčal Ron, keď pred ňu a Andromedu vyšprintoval Harry.

„Daj mi môjho krstného syna, Malfoy!“ zareval Harry.

Hermiona sledovala, ako sa Malfoy uličnícky na obidvoch chrabromilčanov pozrel predtým, než ich úmyselne odignoroval a zamieril k Andromede.

„Ahoj, teta,“ pozdravil ju a potom jej podal Teddyho.

Andromeda si mocne pritisla Teddyho k hrudi.

„Ďakujem ti, Draco, ale prečo si sa s ním zatúlal preč?“

Draco venoval Andromede patentovaný šibalský pohľad Blackovcov. „Chcem som mu poskytnúť slizolinskú perspektívu na metlobal, než ho naočkujú všetci tí chrabomilčania okolo neho.“

„Čože? Ako prehrať zápas zatiaľ čo podvádzaš?“ vložil sa Harry.

Draco sa ani nenamáhal otočiť. Andromeda si vzdychla a pozrela sa na Hermionu. Úbohé dievča vyzeralo zmätene a rozpoltene a snažilo sa zo všetkých síl nezízať na Draca. Harry napochodoval k Dracovi a strčil slizolinčanovi do krku svoj prútik. „Už sa znova k Teddymu nepribližuj. Nepotrebuje vo svojom živote takých ako si ty.“

Draco sa len na neho zvrchu uškrnul a Andromeda si uvedomila, že začína byť na Harryho naštvaná. Milovala ho a vedela, že jej zať na neho hľadel ako na člena svojej rodiny, ale nebolo na ňom určovať, kto bude či nebude súčasťou Teddyho života.

„Harry, skloň svoj prútik a prestaň ešte zhoršovať to napätie!“ prikázala Andromeda. „A snaž sa pamätať na to, že Draco je môj synovec.“

Harry sa v rozpakoch začervenal z toho, že ho hrešia. „Je smiešne, ako sa so svojou mamou o teba zaujímajú teraz, keď prehrali vojnu,“ vyštekol.

Draco si odfrkol a Andromeda sa zamračila. „Harry!“ vykríkla šokovaná Hermiona.

„Ja nie som ten, kto bol príliš zakecaný, aby sa postaral o dieťa, Potter,“ pripomenul Draco. „Teddy ku mne prakticky preliezol polovicu cesty k Rokfortu.“

„To stačí. Vy dvaja ste smiešni. Draco, ty si mal vziať Teddyho späť k Harrymu, aby nemal starosti. A Harry, ty si musíš uvedomiť, že vojna skončila a že je Draco mojou rodinou. Na tebe nie je, aby si rozhodoval, kto je v Teddyho živote – na to som tu ja.“

Obaja chalani sa tvárili urazene, že ich hrešia, ako keby im bolo osem a nie osemnásť, ale Andromeda mohla vidieť, prečo bola Hermiona týmto všetkým taká zmätená. Keby si s Dracom vybudovala čokoľvek, potom by bolo pre Harryho a Rona ťažké sa s tým zmieriť.

„Musím sa vydať na spiatočnú cestu,“ povedala Andromeda, keď všetkým objala. „Hermiona, odprevaď ma nazad k Minervinej pracovni, prosím. Myslím, že som sa zabudla na tomto mieste orientovať.“

Hermiona sa usmiala a pohla sa, že sa vráti nazad, ale Andromeda ešte s pletkami neskončila. „Ach, Draco, poď so mnou, mám odkaz od tvojej matky.“

Andromeda v duchu krútila hlavou, keď sledovala, ako sa Hermiona s Dracom vyhýbajú vzájomným pohľadom, zatiaľ čo kradmo na seba nakúkajú. Nakrátko zachytila Pansyin pohľad a slizolinské dievča na ňu na oplátku prikývlo. Takže nebola jediná, kto si všimol neohrabané iskrenie lietajúce medzi nimi dvoma. Bolo dobré, že Ron a Harry boli príliš pohltení vo svojej nenávisti k Dracovi a nevenovali tak pozornosť tomu, ako nepríjemne sa Hermiona cíti v jeho prítomnosti. Pre tých, čo pozor dávali, to bolo jasné ako facka.