Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Izba Janusa Thickeya

Časť prvá: Diagnóza

Izba Janusa Thickeya
Vložené: solace - 30.05. 2013 Téma: Izba Janusa Thickeya
solace nám napísal:

Izba Janusa Thickeyho

Autor: sophierom

Preklad a banner: solace

Beta: arkama

Originál: http://sshg-exchange.livejournal.com/191635.html

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Pozn. prekl.: Možno ste si v perexe všimli, že tento preklad betuje arkama. Chcem sa jej hneď na začiatku poďakovať za ochotu a pomoc a popriať jej veľa elánu a trpezlivosti:-)

 

Časť prvá: Diagnóza

 

Keď vošli do izby, práve utieral výkaly z Lockhartovej ľavej polovice zadku.

„Dokonca aj tie najjednoduchšie čistiace kúzla,“ riekla liečiteľka Babcocková, „sú potenciálne schopné narušiť našu liečbu. Takže tu máme sanitárov, aby sa zaoberali týmito nevyhnutnosťami.“

Tentoraz ich bolo sedemnásť, ich habity boli také biele, až sa zdalo, že žiaria v mdlom svetle lámp, ktoré lemovali steny. Práve tak, ako Snape očakával, každý z praktikantov sa otočil, aby sa pozeral na niečo iné, čokoľvek okrem polonahého pacienta a ošetrovateľa čistiaceho mu zadok. Niekoľkí si skúmali nohy (spozorovali švába cupkajúceho po podlahe?); jeden vrhol letmý pohľad na hodinky (už len hodina do obeda); a väčšina z nich zízala na strop, kde fľaky od vody pripomínali zdeformovaných motýľov.

Snape sa chystal vrátiť k utieraniu, keď si vzadu všimol zdvihnutú ruku. Nechty boli ohryzené a ruka sa triasla, akoby sa bála, že si ju nevšimnú. Keď liečiteľka Babcocková tú obavu naplnila, majiteľka ruky si prerazila cestičku na čelo skupiny.

Snape nepotreboval vidieť kučeravé vlasy, aby ju spoznal.

„Ale liečiteľka Babcocková,“ ozvala sa Hermiona Grangerová, „prečo je táto izba ponechaná v takom...“

A potom si ho všimla a ich pohľady sa stretli.

Babcocková si povzdychla. „Ponechaná v takom čom, praktikantka Grangerová?“

„Ehm, v takom hroznom stave,“ odvetila Hermiona. Prehltla a otočila sa späť k svojej inštruktorke.

„Máte výhrady voči ubytovaniu pacientov, praktikantka? Myslíte, že pánovi... pánovi... och, ako sa...“ Liečiteľka mávla prútikom a zošpúlila pery, keď sa nad pacientovým lôžkom zjavilo osem dymových písmen. „...Lockhart. Myslíte, že tu pánovi Lockhartovi veľmi záleží na vzhľade?“

Lockhart kýchol, ako sa dym rozplynul.

„Mala som skôr na mysli hygienické podmienky...“

„Myslíte,“ pokračovala Babcocková smerujúc k dverám a mávajúc na ostatných, aby ju nasledovali, „že nemocnica má po tom všetkom, čím sme prešli počas vojny, vynakladať galeóny na estetiku?“

Grangerovej pery sa zachveli a Snape čakal na slová, ktoré sa z nich vyhrnú. Ako sa opovažujete, povedala by. Ako sa opovažujete hovoriť mi o cene vojny?!

Ale zostala ticho, pery prísne zovreté v zamračení.

„Poponáhľajte sa. Ďalej si prezrieme poschodie s oddelením Otrava elixírmi a rastlinami.“

Ostatní praktikanti nasledovali Babcockovú v rade za sebou ako káčatá vlečúce sa za kvákajúcou matkou. Grangerová sa zaradila na koniec zástupu, ale keď došla k dverám, otočila sa.

Hľadeli jeden na druhého, kým sa Babcockovej hlas nestal len ďalším zvukom uprostred nemocničného zhonu.

„Ako sa máte?“ spýtala sa, hryzúc si spodnú peru.

„Vyťažený.“

„Jasne.“

Pohľadom sa vrátil k Lockhartovmu zadku a znovu vzhliadol, len keď počul, že sa dvere na izbe s cvaknutím zavreli.

 

*****

 

Stála uprostred jedálne u Svätého Munga a stískala tácku. Jedna kvapka, druhá, tretia... zavrela oči, keď jej pot stekal po rebrách. Nie tu, nie znovu.

„Joj! Mrzí ma to!“

Hermiona otvorila oči a zbadala muža v bielom habite, práve takom ako ten jej, ako sa ponáhľa k jednému zo stolov. Až keď sa pozrela dole na tácku, zistila, že do nej musel vraziť; pohár s vodou sa vylial do už zvädnutého šalátu.

Zhlboka sa nadýchla, kládla jednu nohu pred druhú a potom sa zastavila. Liečitelia v tmavozelených habitoch sedeli spolu v ľavej časti haly; čaromedičky sedeli úplne napravo, ich červené habity sa bili s oranžovými transparentmi, ktoré viseli z trámov: Liečenie... v mieri. V strede miestnosti sedeli praktikanti v desivo bielych habitoch a ošetrovatelia, ich uniformy boli také sivé, ako farba na stenách.

Štyri stoly, presne ako v Rokforte, uvedomila si. Dych sa jej zrýchlil.

Trielila k východu, zastavila sa len, aby vyhodila svoj zničený obed do koša.

 

*****

 

Našiel si to miesto čoskoro po tom, čo bol najatý; veď v jedálni nebola žiadna možnosť stravovania. Štyri farebne odlíšené stoly? Nie, mal toho dosť na celý život.

Nebolo to práve malebné zákutie s kamennými schodmi rozpadávajúcimi sa o trochu viac zakaždým, keď sa na ne posadil, a hrdzavým kontajnerom na opačnej strane nádvoria vydávajúcim, dokonca aj v chladnom zimnom vzduchu, zápach hnijúceho mäsa a prezretého ovocia. Ale bolo to jeho miesto, ľudoprázdne a tiché.

Až pokým sa neobjavila.

Rozrazila dvere na nádvorie a bežala ku kontajneru. Bola ešte pár krokov od neho, keď si ovracala topánky.

Jeho ruka okamžite namierila prútik a skôr, než si to stačil rozmyslieť, zamrmlal: „Evanesco.“

Pozrela naňho a on pokrčil plecami.

„Je ťažké zbaviť sa zvyku,“ povedal skôr, ako sa vrátil k sendviču.

Chvíľu, práve keď zahryzol do obzvlášť premočenej paradajky, bolo ticho a on dúfal, že azda jednoducho zmizla – alebo prinajmenšom utiekla späť do nemocnice.

Namiesto toho sa hrubo a zúfalo rozosmiala. Vari mohol pri tom zvuku nevzhliadnuť?

„Z vašich smrťožrútskych čias?“ spýtala sa a podišla bližšie, aby si sadla vedľa neho. S naklonenou hlavou sa stretla s jeho pohľadom a on premýšľal, ako mohla zrazu vyzerať staro aj mlado. Zrejme za to mohli tie tmavé kruhy, sivočierne fľaky pod jej priveľmi lesklými očami.

„O čom to hovoríte?“ Zdvihol zo zeme pokrčený kus pergamenu, potom ho rozložil a vyhladil na ňom rohy, pokým mu neležal vystretý na kolenách.

„Povedali ste, že je ťažké zbaviť sa zvyku odpratať zvratky.“ Lakte si oprela o kolená a bradu o ruky. „Predpokladám, že to bolo u smrťožrútov časté.“

„Vlastne,“ ozval sa a položil zvyšky sendviča do stredu pergamenu, „nie. Viacej krvi než zvratkov.“

„Ach, áno, mala som si to uvedomiť.“ Pozorovala ho, ako prehol papier okolo zvyškov obeda a usmiala sa. „Vážne jete sendviče s paradajkami a lupienkami?“[1]

„Nie, nosím si ich len pre prípad, že narazím na bývalých študentov, ktorí ovracajú všetko vôkol seba, a potrebujú tému na rozhovor.“

„A nerozmočia sa tie lupienky ? Alebo na ne zošlete kúzlo, aby ich chránilo pred paradajkovou šťavou?“

S povzdychom k nej natiahol ruku so zabaleným sendvičom.

„Nie, ďakujem. Strašne nerada by som vám tiež ovracala topánky, pán profesor.“

Zaškľabil sa na oslovenie, ale nemal chuť ju opraviť. Namiesto toho povedal: „Tam ten zvyk vznikol.“

„Hmm?“ Vrátila bradu do dlaní a zahľadela sa na oceľovosivé nebo. Jeden nebojácny slnečný lúč si prerazil cestu cez oblaky.

„Rokfort. Tam neprešiel týždeň bez vracania.“

Zasmiala sa a povedala. „Áno, pamätám sa, keď George a...“

Chvíľu sedeli mlčky. Potom povedal: „Prečo ste tu, Grangerová?“

Kútiky pier sa jej zdvihli, i keď sa jej oči naplnili slzami. „Celkom sa mi to páči. Grangerová. Je to dospelé, profesionálne. Myslím, že oveľa lepšie ako slečna Grangerová.“

„A to som mal v úmysle uraziť vás vynechaním oslovenia praktikantka.“

„Strácate prehľad, profesor Snape.“

„Ošetrovateľ Snape.“

Zasmiala sa, potom potiahla nosom a rukou si prešla po tvári, čo spôsobilo, že červené stopy po slzách boli ešte viditeľnejšie.

„Viete, predtým som si myslela, že ste poriadkumilovný, až do tej noci presne na konci šiesteho ročníka, kedy sme s Lunou vošli do vášho kabinetu. Viete, tej noci, kedy ste zabili Dumbledora? V kabinete ste mali neporiadok.“

„Upratovanie stola,“ povedal a prstami pevne zovrel zvyšky sendviča, „nebolo v ten večer mojou najdôležitejšou prioritou.“ Vstal. „Moja obedná pauza je takmer...“

„Nechcela som vracať v jedálni, nie pred všetkými, nie v prvý deň a nevedela som, že tu budete. Vracať pred vami bolo ešte horšie,“ povedala a vzhliadla naňho. „Prečo ste tu?“

„Mal som na mysli nemocnicu, nie toto nádvorie,“ povedal a pozrel smerom ku kontajneru. Premýšľal, či by dokázal odhodiť sendvič tak ďaleko.

„Toto je nádvorie? Nie, na nádvorí sú fontány a kvety. Vyzerá to skôr ako ulička.“

„Uličky sú menej otvorené, menej priestranné.“

„Nuž, nech je to čokoľvek, iba som sa chcela dostať preč. Skryť sa.“

„Aké dospelé od vás, slečna Grangerová. Koľko máte teraz – dvadsaťdva, dvadsaťtri? Ste o štyri či päť rokov staršia od ostatných praktikantov a máte z nich strach? Čo sa stalo s vašou vychválenou chrabromilskou odvahou?“

„Už nečítate Denného Proroka? Som zmenená žena. Rok som strávila potulovaním sa okolo sveta, zlomila srdce Rona Weasleyho – alebo on zlomil moje, podľa toho, ktoré číslo ste čítali – potom premárnených dva a pol roka na Čarodejníckom práve skôr, ako som bola prepustená kvôli hrubej nekompetentnosti. Neskôr to bola stáž v kancelárii pre styk s muklami, ale odišla som, pretože Artur sa ma aj tak chystal vyhodiť.“

„Nesledujem v novinách každý váš pohyb,“ povedal pozorujúc, ako si dva holuby vyzobkávali cestičku okolo kontajnera. Uvoľnil päsť, kúsky chleba a paradajok vytekali cez dieru v pergamene. „Ale musím priznať, že som prekvapený.“

„Nuž, neprekvapuje ma, že ste prekvapený.“ S námahou sa postavila na nohy. „Všetkých to prekvapilo. Mysleli si, že v tomto veku budem na ceste k ministerskému kreslu.“

„No, nie som prekvapený, že ste neschopná, Grangerová. Prekvapuje ma, že vás preto vyhodili. Ministerstvo má viac hlúpejších byrokratov, než ste vy.“

„To je kompliment?“ spýtala sa a usmiala naňho.

Roztrhol sendvič spolu s pergamenom na dve časti a potom ich hodil holubom. Tie sa rozbehli a zatrepotali krídlami skôr, ako sa otočili a vydali k zvyškom sendviča.

„To nemôže byť pre ne dobré,“ povedala, pozorujúc hodujúce holuby.

Nemohol si pomôcť a pousmial sa. „Stále ste si istá, že viete, čo je najlepšie. Som rád, Grangerová, že nezdar nepotlačil vašu charakternosť.“

Vežové hodiny odbili raz.

„Ak nechcete byť znovu vyhodená,“ povedal a otočil sa k nemocničným dverám, „radšej si pohnite.“

„Och, nevrátim sa,“ ozvala sa s pohľadom upreným na holuby. „Bola to chyba. Prihlásila som sa do programu, pretože Ginny si myslela, že by som mohla byť dobrou... no nemôžem sa tomu venovať, už sa nedokážem sústrediť, nie som schopná... neviem. Niečo sa so mnou deje.“ Prenikavo sa zasmiala. „Asi by som mala byť tam, medzi vašimi pacientmi.“

Díval sa na jej zátylok; spleť vlasov jej posievali žmolky z praktikantského habitu. „Tak je to vždy, nie?“

„Čo?“ spýtala sa a ponad plece po ňom strelila pohľadom. „Čo je tak vždy?“

„Najbystrejšia v triede, vynikajúce MLOKy, schopná zapamätať si každé kúzlo v knihe... a potom, tvárou v tvár troške bolesti, len maličkým problémom, iba kúsku skutočného života a úplný kolaps.“

„Choďte do riti!“ Otočila sa na päte, vykročila k dverám, ale potom sa zastavila. „Neodpovedali ste mi na otázku. Prečo ste tu, pán riaditeľ?“

„Pretože vy a Longbottom ste boli priveľmi hlúpi, aby ste ma nechali zomrieť,“ povedal, pretlačiac sa povedľa nej.

Keď sa vrátil do izby, čaromedička Crowleyová mu povedala: „Meškáte, Snape.“

„Meškáte! Meškáte! Meškáte!“ zaspievalo niekoľko pacientov.

„Ó, nie!“ vykríkol Lockhart, teraz oblečený vo svojom obľúbenom fialovom habite. „Takto to vôbec nepôjde, veľmi falošné!“ Vydriapal sa na posteľ, odkašľal si a začal mávať brkom ako dirigentskou paličkou.

Zbor spieval stále falošne, ale Snapovi tá kakofónia pripadala upokojujúca. Po štrnástom: „Meškáte!“ si sotva dokázal spomenúť na Grangerovej hlas.

 

*****

 

Nevidela ho už niekoľko mesiacov; mala prednášky, semináre a služby v iných oddeleniach. Každý deň počas obeda sa prinútila sadnúť si k ostatným praktikantom a počúvať, ako uchvátene diskutovali o známkach, nadriadených a o tom, kto bol s kým v piatok večer na rande.

„Takže, čo si si vybrala, Hermiona?“

„Hmm?“ Vzhliadla na Janice, alebo sa volala Jocelyn? Niečo na J. „Ach, dám si len šalát,“ povedala a zdvihla plnú vidličku.

Ostatní praktikanti sa pozreli na seba a niektorí z nich sa rozosmiali.

Hermiona nabodla pár kúskov mrkvy.

„Mala som na mysli,“ povedala dievčina J, „čo si si vybrala pre prax?“

„Ach! Nuž, uvažovala som, azda...“

„Myslím, že na oddelení Nehôd spôsobených ľudskými výtvormi je len pár miest, takže konkurencia bude veľká.“

Hermiona pozorovala spolužiačku a premýšľala, či jej tvár vždy vyzerala tak napäto, s tvrdým pohľadom, pevne zovretými perami a horko-ťažko premáhanou nedočkavosťou.

„Uvažujem nad izbou štyridsaťdeväť.“

Ešte niekoľko vymenených pohľadov a smiech.

„Izba Janusa Thickeyho?“ spýtal sa niekto iný. John? Jasper? Vari sa aj mená všetkých ostatných praktikantov začínali na J? „To je slepá ulička! Na tom oddelení sotva potrebujú nejakých liečiteľov. Sú to stratené prípady.“

„Myslím, že je to šľachetné,“ povedala Janice/Jocelyn predtým, než obrátila reč na zásadnú a toľko diskutovanú otázku Babcockovej sexuálnej orientácie.

Hermiona pocítila, ako jej na tele vystupuje obávaný pot, uvedomila si rastúcu nevoľnosť a odsunula stoličku od stola. Ponáhľala sa na nádvorie s kontajnerom, ale nebol tam (vďaka bohu) nikto okrem holubov, kto by ju videl vracať. Oznámila im (šeptom), že bez ohľadu na veľkú konkurenciu na to miesto, sa chystá na oddelenie Nehôd spôsobených ľudskými výtvormi, pretože je stále dosť dobrá, aby získala najvyššiu pozíciu, čert to ber! A zajtra na obed si dá niečo iné než šalát, lebo bola otrávená z pozerania sa na to, čo jedla, čert to ber!

O dvadsaťpäť hodín neskôr, sediac pred Babcockovej písacím stolom, povedala: „Uchádzam sa o miesto na oddelení Škôd spôsobených kúzlami v izbe Janusa Thickeyho, madam.“

Babcocková sa usmiala. „Aké šľachetné! Skúsenosť s vašimi rodičmi...“

„Už som sa vyjadrila.“ Hermiona vstala.

„Slečna praktikantka, ešte jedna vec skôr, ako sa vrátite na kliniku.“

Nedočkavo sa zahľadela na inštruktorku. Premýšľa Babcocková nad jej návrhom, aby doplnila výskumnú zložku programu, pretože v skutočnosti to možno chcela urobiť?

„Máte v zuboch kúsok šalátu, drahá.“

 

Pozn. prekl.: [1] http://en.wikipedia.org/wiki/Crisp_sandwich


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Jimmi - 23.06. 2013
Vyzeralo to krátko (netušila som, že sú kaitoly také dlhé) a potrebovala som sa odreagovať... ak to zle skončí, si ma neželaj. Teraz píšem len preto, že parádny preklad. neskutočné. Díky moc
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 23.06. 2013
Prvé tri kapitoly majú takýto rozsah, posledné dve sú kratšie. Pokiaľ ide o koniec, nemala by som spoilerovať;-) Stačí, ak ťa uistím, že môžeš pokojne čítať ďalej?:-) Veľmi pekne ďakujem za pochvalu, Jimmi. Teším sa, že ťa príbeh zaujal.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Snapea - 06.06. 2013
Ha, Lupina mne upozornila na tuto povídku... Solace, já si normálně vrním blahem!! Pracuji jako zdravotník v Domově pokojného stáří, tím pádem je mi tatom povídka neskutečně blízká!!:-DD Zrovna dnes, mi jedna naše pacientka při koupeli pochroumala levou ruka a její palec, píši tedy pouze pravou...:-P Budu věrnou čitatelkou a až dnes v 18.00 skončím v práci a žádfný pacoš mne nezabije, tžak se vrhnu na druhou kapitolku:-)) Díky moc, za perfektní výběr překladu! Jdu na oddělení, snad přežiji naše ,,zlaté" pacienty... Budu se těšit a komentovat! :-)))
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 06.06. 2013
Hovorila som si, že by sa ti tento príbeh mohol páčiť, keďže sa odohráva v nemocničnom prostredí. To som ešte nevedela, kde presne pracuješ. No teraz je jasné, že ti musí byť blízka.:-) Dúfam, že sa ti budú páčiť aj nasledujúce kapitoly. Na oddelení bude ešte veselo;-) Ruka nech je čím skôr v poriadku a pacienti pokojnejší. Vďaka za odozvu. Budem sa tešiť na tvoje ďalšie komentáre;-)

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: scully - 02.06. 2013
Tak tahle povídka se zatím dost liší od ostatních snamione. O to víc se těším na další díl. Děkuji za překlad a těším se na čtvrtek.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Som rada, že ťa príbeh zaujal. Začiatok je naozaj netradičný. Dúfam, že sa ti bude pozdávať aj pokračovanie. Vďaka za reakciu, scully.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Zuzana - 01.06. 2013
Fúha, začiatok je dosť depresívny. Som zvedavá ako to bude pokračovať.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Ako to bude pokračovať? Koniec by si asi vedela odhadnúť, podľa mojich predchádzajúcich prekladov. Takže nestrácaj odvahu ani nádej. Vďaka za odozvu, Zuzka.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Sally - 31.05. 2013
Perfektné, paráda, vážne sa na to teším   Som zvedavá na tento svet po vojne. A na nové skuotčnosti. 
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Ďakujem, Sally. Ja sa teším, že sa ti príbeh páči. Ďalšia kapitola vo štvrtok.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: akinom - 31.05. 2013
Tá poviedka vizerá naozaj dobre a ďakujem za tú pripomienku v úvode inak by som dopadla ako Hermiona pri tom kontainery.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Som rada, že ťa príbeh zaujal. Upozornenie vydané v úvode stále platí, takže nejedz ani pri čítaní pokračovania, ktoré sa tu objaví vo štvrtok. Ďakujem za reakciu, akinom.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: teriisek - 31.05. 2013
Hodně zajímavý začátek, rozhodně jsem zvědavá, co bude dál. Díky za překlad, budu se těšit na pokračování!
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Áno, zaujímavý začiatok. A dúfam, že zaujme aj pokračovanie. Vďaka za odozvu, teriisku.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: tigy - 30.05. 2013
Tak čakala som všelico, ale že bude Snape robiť sanitára, to by ma určite nenapadlo   Som zvedavá na toho Janusa Thickeya, čo to bude za prípad a mám taký pocit, že to Hermiona bude preberať so Snapeom a spolu niečo vymyslia a tak ho zatiahne späť do profesionálneho života, ako sa píše v úvode k poviedke  Som zvedavá, či ma tušenie neklame  Vďaka, solace, za naozajstnú "chuťovku"!
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Autorka musela pre Severusa vymyslieť nejakú podradnú prácu. A robiť ošetrovateľa na oddelení duševne chorých je veru dosť podradné. Ale aj táto skutočnosť bude mať svoje zdôvodnenie v ďalších kapitolách. Rovnako Hermionine psychické problémy. Spolu s neutešeným stavom nemocničného prostredia je to dosť vecí na vyriešenie. Ďakujem za komentár, tigy. Teším sa, že ti prvá kapitola poviedky "chutila";-)

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Radka - 30.05. 2013
První kapitola se mi líbila jsem zvědavá jak to bude dál pokračovat.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Ďakujem za reakciu, Radka. Druhá časť tu bude vo štvrtok.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: denice - 30.05. 2013
První věta mě nijak nešokovala, to až pokračování. Pád Severuse Snapea z pozice ředitele Bradavic na místo sanitáře u Sv. Munga, to je děsivé. Nemohl po válce sehnat jiný způsob obživy - on, mistr lektvarů? Nebo je to jakási forma pokání? Jsem moc zvědavá. Hermionino selhání je divné, nemyslím si, že je v praktickém životě tak neschopná, za tím bude nějaký psychický blok. I když mě rozesmála připomínka starých časů v Bradavicích, kdy Hermiona taky věděla nejlíp, co je pro koho dobré. Panovačnost jí tedy zůstala.  A Severus jí svým popichováním udělal moc dobrou službu. Zajímalo by mě, jaký je rozdíl mezi léčitelem a čaromedičkou. Taky jsem zvědavá, jestli bude v příběhu vysvětleno, proč čistící kouzla škodí léčbě a to, které použila Babcocková k vyvolání Lockhartova jména ne. Moc se těším na pokračování, příběh je rozhodně nevšední. Díky.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Ty budeš asi jediná, koho prvá veta nešokovala. Pri prvom čítaní totiž šokovala aj mňa. Uberáš sa správnym smerom, ak za Severusovým "pádom" na podradné miesto hľadáš nejakú príčinu. Bude tam. A za Hermioniným správaním a zlyhaním bude tiež niečo zodpovedné. Čaromedička je v tejto poviedke asi ako naša zdravotná sestra. Dosť dlho som uvažovala, ako preložiť slovo mediwitch, pretože v HP existuje iba mediwizard, ktorý sa vlastne stará o zdravie metlobalových hráčov; ale potom som si povedala, že sa v tom nebudem rýpať a z čaromedika som spravila čaromedičku. Autorka ich očividne použila podľa vlastného uváženia a nedržala sa kánonu. Použitie kúziel v izbe Janusa Thickeya nebude detailne vysvetlené. Zrejme to kúzlo, ktoré použila  Babcocková patrí medzi neškodné, ktoré môžu používať liečitelia aj čaromedičky. Vďaka za odozvu, denice. Teším sa, že ťa prvá kapitola zaujala.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Eily - 30.05. 2013
To je tak, když se člověk zapomene a při čtení první věty má v puse čokoládu. Naštěstí nejsem žádná měkota Stav kouzelnického zdravotnictví je teda dost hrozný. Prosakující stropy, to je předzvěst plísně a dalších ošklivostí. A zmiňoval Severus něco o švábech? Brr... Abych si shrnula Hermionin mentální stav - není schopná se bavit se svými spolužáky. Nesnese moc narážek na Bradavice. Něco velmi ošklivého se stalo jejím rodičům (že by trvalé poškození kouzly?). Ron je z jejího života venku, Ginny ne. Není schopná vydržet v práci. Jestli ji chtěl vyhodit i Artur, musela být vážně špatná. Takže by mě zajímalo, co se kurňa děje. Hermiona už není nejlepší, někde se nám zlomila. Jsem fakt zvědavá, co za tím je. Kakofonie mě pobavila, zvlášť zlatíčko Zlatoslav ve fialovém hábitu. (Prostě mám pro Lockharta slabost, nejspíš od doby, co ho tak perfektně zahrál Kenneth Branagh). Napjatě očekávám další část. Díky za překlad a betování
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Fajn, že nie si měkota. Ja tiež nie, aspoň pokiaľ ide tu opisované scény. Ale pre istotu upozorňujem, že sa ešte budú vyskytovať. Hermiona je zlomená a vysvetlenie možno ani nebude také prekvapujúce. Bude za tým niečo, čo si vlastne už vypozorovala a opísala v svojom komentári. Skrátka psychické problémy, ktoré vyústili do takejjto podoby. Gilderoy-Zlatoslav je naozaj zlatíčko. Je to aj moja obľúbená postava (vďaka Kennethovi) a ťažko nesiem, keď sa na ňom v niektorých ff vŕšia. Ale v tejto sa tomu našťastie vyhneme. Ďakujem za krásny dlhý komentár, Eily. Budem sa tešiť vo štvrtok;-)

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Gift - 30.05. 2013
Proletela jsem komentare nade mnou a je zajimave, ze skoro v kazdem figoravala slova "zajimava" nebo "zvlastni". I to byl totiz muj prvni dojem z kapitoly. Opravdu to bylo velmi, velmi zvlastni. Uplne z toho dychal chlad, zoufalstvi a smutek, ale na druhou stranu cteni vyvolalo zvedavost a obrovskou chut se dozvedet, jak to bude dal. Povidka rozhodne velmi zaujala a ja uz se nemuzu dockat, az nam solace nabidne na ochutnani dalsi cast.:-) Dekuji! PS. Tve bannery jsou jednoduse... jednoduse vzdy nadherne:-).
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Veď vieš, že sa snažím vyberať zaujímavé a netradičné poviedky. Takže ma veľmi teší, keď vidím, že čitatelia o nich zmýšľajú podobne. Som rafa, že ťa prvá kapitola zaujala a navnadila. Ďakujem za odozvu a pochvalu banneru:-)

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Marti - 30.05. 2013
Začíná to zajímavě - a pravda, trochu  nechutně (ale přiznám se, že jsem čekala něco ještě drsnějšího, i když třeba to ještě přijde). Mám ráda příběhy, kde se dá vytušit nějaký komplikovaný, smutný a psychologický příběh na pozadí, který ovlivňuje současné dění. Neúspěšná Hermiona a pragmatický Snape, který nepostrádá svůj sarkasmus - těším se, jak to bude dál!
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Odporúčanie nejesť platí aj pre ďalšie kapitoly. Drsnejšie to už nebude, myslím, že na kratšiu poviedku je tá latka nasadená dosť vysoko. Takže ďalšia kapitolka komplikovaného príbehu pribudne vo štvrtok. A ja ti ďakujem za komentár, Marti.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Lupina - 30.05. 2013
Ano, první věta je nezapomenutelná. Tak, jak bych popsala pocity, které ve mně první kapitola vyvolala: Tereza Raquinová od Zoly, tak nějak jsem se cítila. Ten zmar a rozpad, co z toho čišel. Nejen z duševního stavu Hermiony, ale i z okolí a završené popisem jídla (nechutného). Úžasně vykreslené a úžasně přeložené. A Severus se tady objevil ve svém charakteristickém já. Svojí poznámkou přiměl Hermionu bojovat, snažit se dál. No rozhodně mě tato první kapitola zaujala a už se těším na další. Děkuji Ti, Solace, za skvělý výběr a skvělý překlad.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Začiatok bol dosť deprimujúci, ale aspoň je nádej, že to už nebude horšie. Dúfajme. Severus má síce podradnú prácu, alel silného a nezlomeného ducha. Ďakujem za odozvu, Lupino. Teším sa, že prvá kapitola zaujala.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: MIRA - 30.05. 2013
Prvá kapitola bola ceľkom zaujímavá. Trocha drsná ale veľmi reálna. Ono prvé roky po akejkoľvek vojne sa vždy rieši praktická časť a nie astetická. I keď pacienti sú tiež ľudia. Myslím, že ja osobne by som sa Lockhartovi asi skcvokla. Som zvedavá čo bude ďalej.  Pekný preklad.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Presne tak, drsná ale reálna. Od vojny síce už uplynulo dosť rokov - asi päť či šesť, ale čarodejnícky svet má stále iné priority, než skvalitniť prostredie v izbe Janusa Thickeya. Ďakujem za reakciu. Som rada, že ťa príbeh zaujal.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: mayla - 30.05. 2013
Vyzerá to, že si vybrala dobre, Solace. A som rada, že moje pesimistické predpoklady sa nenaplnili. Aj keď neviem, či práve táto situácia je aspoň pre jedného z nich výhrou. Ostáva mi iba počkať a dočítať sa až do konca. Ďakujem za preklad :)
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Začiatok nemôže byť výhrou, dôležitý bude koniec. Som rada, že ťa poviedka zaujala. Ďakujem za odozvu a budem sa tešiť opäť vo štvrtok:-)

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Jacomo - 30.05. 2013
Kdysi jsem někde četla, že na příběhu je strašně důležitá první věta, dokáže totiž čtenáře přitáhnout nebo odradit. Mistrem prvních vět byl prý Dick Francis (např. "Podíval jsem se mu do očí a uviděl v nich svou smrt"), já bych mezi mistry po přečtení tohohle začátku přiřadila také sophierom. Moje odhodlání nezačíst se do další povídky totiž právě po té první větě naprosto ztroskotalo. Vypadá to něco velmi zvláštního, ale s dalším soudem vyčkám na příští kapitoly. Každopádně už v téhle bylo tolik věcí, až mě z nich brní hlava a bolí srdce. Za Hermioniným katastrofálním sešupem kariéry rozhodně bude skryto něco víc. Mnohem víc. Vždyť její sarkasmus téměř poráží ten Severusův a to už je co říct. Pevně věřím, že ona zvláštní atmosféra v povídce vydrží i nadále, a proto se velmi těším na další kousky skládačky. Moc děkuji za překlad.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Šokujúca prvá veta?:-) Trochu som sa bála, ako na ňu budú ľudia reagovať. Podľa početnej odozvy sa zdá, že na väčšinu pôsobila ako magnet a kapitolu si prečítali. Máš pravdu, že za Hermioniným krachom je niečo skryté, niečo vážne. Ale nebudem nič prezrádzať, všetko vyjde postupne najavo. Ďakujem za odozvu, Jacomo. Budem sa tešiť na tvoj komentár k ďalšej kapitole.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: marci - 30.05. 2013
:) Je zvláštní, jak stejné věci působí na různé lidi odlišně.. Kdosi přede mnou psal, že povídka je celkem vtipná. Možná? Ta pasáž, kde líčila kdo komu zlomil srdce podle čísla časopisu - ta určitě. Ale jinak mě z kapitoly mrazilo... mrazilo mě ze zanedbané místnosti v nemocnici, z okousaných nehtů hermiony, z nemožnosti zapadnout mezi "kolegy", z toho "nádvoří" s kontejnerem, holuby a zvratky... Strhlo mě to. Mělo to atmosféru. Úžasné - budu rozhodně s napětím očekávat další díl. krásný překlad - díky, solace i arkamo :)
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
V poviedke je zopár vtipných hlášok, ktoré trochu odľahčujú tú ponurú atmosféru. Pri prvom čítaní som mala rovnaké pocity ako ty. Bola to fakt sila! Som rada, že ťa príbeh zaujal. Je naozaj zvláštny a veľmi dobre napísaný. Vďaka, marci.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Jenny - 30.05. 2013
Ahoj Solace. Ako si napísala už v úvode že pri čítaní neodporúčaš jesť tak ja som si samozrejme k počítaču doniesla raňajky a hneď prvá veta ma trochu šokovala ale Hermionin zlozvyk, ktorý u nej nasledoval po jedení som našťastie neokukala. Práve naopak poviedka je celkom vtipná, humor na tých správnych miestach odľahčuje tú neútešnú atmosféru nemocničného prostredia. Som zvedavá ako sa dej bude ďaľej vyvíjať. Teším sa na ďalšiu kapitolu .
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Ešteže netrpíš podobnými návykmi:-) Súhlasím, že neutešenú atmosféru poviedky trochu odľahčujú sarkastické poznámky oboch hlavných postáv. Teším sa, že sa ti úvod páčil. Ďakujem za komentár, Jenny. Budem sa tešiť opäť vo štvrtok.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: zuzule - 30.05. 2013
Hmm, vypadá to zajímavě. Těším se na další část. :-)
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 02.06. 2013
Som rada, že prvá kapitola zaujala. Ďakujem za odozvu.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: arkama - 30.05. 2013
Ďakujem za poďakovanie solace :)) Veľmi rada pomôžem, takáto činnosť pomáha brzdiť tie nešťastne odumierajúce mozgové bunky a ešte ma to aj baví :))Zase som sa zabavila pri čítaní, už asi 5ty krát.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 31.05. 2013
Je fajn, ak ťa poviedka bavila aj po viacnásobnom prečítaní. Som naozaj rada, že si sa dala nahovoriť na betovanie;-) Ešte raz vďaka.

Re: Časť prvá: Diagnóza Od: Kateryna - 30.05. 2013
Jsem zvědavá na pokračování.
Re: Časť prvá: Diagnóza Od: solace - 31.05. 2013
Bude tu vo štvrtok. Dúfam, že zaujme rovnako;-)

Prehľad článkov k tejto téme:

sophierom: ( solace )23.06. 2013Časť piata: Regenerácia
sophierom: ( solace )20.06. 2013Časť štvrtá: Recidíva
sophierom: ( solace )13.06. 2013Časť tretia: Liečba
sophierom: ( solace )06.06. 2013Časť druhá: Prijatie
sophierom: ( solace )30.05. 2013Časť prvá: Diagnóza
. Úvod k poviedkam: ( solace )27.05. 2013Úvod