Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dohoda

Draco zápasil s problémami. Vážne chcel prestať zapíjať svoje problémy, ale plánoval ísť na to postupne a nie sa liečiť šokom. Ale odvtedy, čo narazil na Zjazvenca a jeho miláčika Orangutana, a Grangerová mu skonfiškovala jeho týždennú dodávku alkoholu, zažíval teraz nočnú moru. A keď hovoríme o nočných morách, bez tlmiaceho účinku alkoholu sa tie jeho vrátil a túžili po pomste. Každú noc používal na svoju posteľ umlčovacie kúzlo, pretože nechcel, aby ho počul či už Blaise alebo Theo. Kým bol v Azkabane, snívalo sa mu, že žije pod tou istou strechou ako Voldemort a o hrôzach, ktoré s tým súviseli: od zjedenia profesorky Štúdii muklov Nagini až po mŕtveho raráška, ktorého potrestali za to, že od Gringottov ukradli Bifľomorovej pohár. Teraz sa mu ale snívalo o Grangerovej, ako sa zvíja na podlahe ich jedálne, kde ju mučila jeho teta. Nebol si celkom istý, prečo tomu tak bolo - možno preto, že jej každý deň čelil. Ale jeho sny boli príšerné.

Už ten strašlivý nepokoj zažil, keď uvidel, že Grangerovú, Pottera a Weasleyho vlečú na Malfoy Manor lapači. Jeho otec dychtil po tom, aby ich identifikoval a získal späť trochu prestíže, ktorú v očiach Temného pána stratili. Ale on to nedokázal. Napriek tomu, ako Pottera nenávidel, nechcel vidieť, ako sa ho zmocní Lord Voldemort.

Vtedy už nie, nie po tom, keď videl, čo Temný pán robil. Bolo mu jasné, že keby ich identifikoval, rýchlo by ich zabili alebo by ich Lord Voldemort predvádzal na obdiv. Temný pán by mal svojho vlastného domáceho miláčika Pottera a bol by so svojím zajatcom posmieval Fénixovmu rádu.

Nie, Draco dúfal v nemožné a to, že nejako zázračne uniknú - a oni unikli - ale nie skôr než jeho teta opakovane mučila Grangerovú. Vtedy odsunul ten deň do pozadia svojej mysle, nechcel sa zaoberať emóciami, ktoré vyvolal, a čoskoro bol nahradený inými temnými udalosťami. Ale teraz sa znova a znova objavoval a nebol vítaný. Nechcel, aby ho v noci strašili Grangerovej výkriky. Nechcel, aby ho vôbec niečo v noci strašilo. Chcel blažený spánok nevinných, ale to nemohol mať. Takže sa uspokojil so spánkom opitých do nemoty. Hlavným problémom bolo, že Grangerová mala jeho tašku s kontrabandom a Noktok sa vráti až za tri dni.

To bol dôvod, prečo sa Draco našiel ponevierať sa bezcieľne po škole o tretej ráno. O tomto nočnom čase si nerobil také starosti, že by ho chytili. Všetci ostatní spali a profesori dokončili obchôdzky už pred hodinami. Nie, cítil sa stratený a nemohol spať. Nedokázal čeliť Grangerovej očiam, ktorého ho prosili, aby niečo urobil. On už vedel, že nič neurobil, aby jej tej noci na Manore pomohol. Necítil potrebu to znova prežívať.

Ale zjavne jeho chôdza nebola až taká bezcieľna, keď si uvedomil, že skončil pred Grangerovej klubovňou. Bol vážne taký zúfalý, že by ju zobudil, aby žobral, nech mu vráti trochu ohnivej whisky späť? Nepotreboval dlho na to, aby dospel k odpovedi. Áno, bol. Nespával a jeho mozog prestal rozumne uvažovať niekedy počas popoludnia. Nedostatok spánku nikdy nebola dobrá vec. Draco mal viac než dosť času, aby s tým počas šiesteho ročníka experimentoval a poznal svoje hranice.

Srať na to, už viac nebol príliš hrdý. Toto bola Grangerová. Tá už vedela, aký je úbožiak; tento semester na neho párkrát narazila, keď bol viac než trochu sťatý. Zaklopal na portrét, jeho nazlostené frflanie ignoroval. Začul tlmené buchnutie, ako keby niečo doslova spadlo cez niečo alebo z niečoho a potom bolo počuť potkýnajúci sa krok a Draco sa ocitol tvárou v tvár začervenanej Grangerovej.

„Malfoy,“ povedala, žmurkajúc na neho ako sova. „Čo tu robíš?“

Draco trochu cúvol, keď zacítil Grangerovej dych.

„Ty mi piješ moju ohnivú whisky?“ spýtal sa šokovaný.

„Možno,“ odpovedala Grangerová s úškrnom, na ktorý by bol pyšný každý slizolinčan.

Há, bolo jediné, čo Draco dokázal vymyslieť. Tá upätá hlavná prefektka a všeobecný miláčik učiteľov sa opila z jeho tajnej zásoby alkoholu. Teraz mu lákajúco mávala fľašou pred nosom.

„Už chápem, prečo to robíš, Malfoy, všetko z toho otupí.“

„Čo ty máš za nechutné tajomstvá?“ spýtal sa Draco, táto neslušnejšia Grangerovej verzia ho miatla.

Trochu posmutnela, než sa vzchopila a rozhodila doširoka rukou, aby ho pozvala do svojej klubovne.

„Chceš vstúpiť do môjho brlohu?“ spýtala sa. „Dám ti trochu z tvojej ohnivej whisky.“

Bol viac než trochu v pokušení vychmatnúť jej fľašu a rýchlo utiecť. Hermiona Grangerová s nedostatkom zábran trochu desila. Ale na druhej strane, toto bola jeho šanca mierne obrátiť situáciu. Ona už mala na neho dosť špiny. Možno bude mať teraz šancu získať nejakú na ňu. Bolo by prakticky neslizolinské odmietnuť takúto príležitosť. Len pomyslite na všetky problémy, ktoré by mohol spôsobiť medzi ňou a jej sprostými podržtaškami. Ako zvládala byť v blízkosti dvoch takých zadebnencov bolo nad jeho chápanie. Crabbe s Goylom aspoň plnili jeho príkazy bez otázok. Nuž, minimálne do minulého roka.

Draco ostražito vošiel do Grangerovej klubovne. Toto miesto mu začínalo byť príliš dôverne známe. Potreboval skoncovať s tým, aby tu končil. Roztiahol sa na svojom obvyklom gauči.

„Takže aká je príležitosť, princezná?“ spýtal sa.

Úsmev zmizol z Grangerovej tváre a zadumane hľadela do ohňa. To mu chcela ukradnúť všetky jeho ťahy? Ten pripitý, zadumaný pohľad bol prakticky jeho patentom.

„Ron sa ide zasnúbiť,“ informovala ho neutrálnym hlasom.

„Niektorá sa fakt chce vydať za toho škaredého hlupáka?“ prekvapene zvolal Draco.

„Hannah Abottová.“

Zachechtal sa. „Len Lasičiak by bol pyšný, že skončil s bifľomorčankou.“

„Tvoja sesternica bola v Bifľomore.“

„Há? Čože?“

„Tonksová. Bola v Bifľomore.“

„Áno, nuž vydala sa za vlkolaka,“ zamietol.

Grangerová vyskočila na nohy, oči jej blýskali. „Neopovažuj sa povedať niečo škaredé o Tonksovej!“

Draco pretočil očami. „V pohode, Grangerová, nechám tvojich drahocenných bifľomorčanov na pokoji.“

Stála nad ním ako po pomste túžiaca harpya.

„Ty k Tonksovej nič necítiš? Nemôžeš tu len tak sedieť a posmievať sa jej po tom, čo si hodiny držal v náručí jej dieťa. Ešte to nie je ani rok, čo zomrela a bola to tvoja jediná sesternica.“

Toto bolo to, čo na Hermione Grangerovej najviac neznášal. Mala príšerný zlozvyk vyvolať u neho pocit viny za to, že bol svojím obvyklým ja. Bolo to takmer, ako keby od neho očakávala niečo lepšie a to liezlo na nervy.

„Som Malfoy, Grangerová, ja nemám sentimentálne city.“

„To nie je pravda. Hovorila som o tebe s Umrnčanou Myrtou a ona trvá na tom, že si citlivý.“

Podráždene sa zamračil. Existoval ešte niekto, kto by sa protivnejšie plietol do cudzích vecí než táto strapatá hlavná prefektka?

„Čo sa deje, Malfoy, zdrevenel ti jazyk? Žiadna duchaplná odpoveď?“ uškrnula sa.

„Takže dokonca Lasičiak si našiel niekoho, s kým sa ožení. A čo ty, Grangerová?“ kruto prehlásil Draco, chcel jej to vrátiť.

Znova jej tvár posmutnela. Tak preto popíjala. Bola rozladená, pretože dvaja jej najlepší priatelia mali vážne, oddané vzťahy. Niežeby sa Draco chcel v osemnástich zasnúbiť. Na druhej strane, tí tupí chrabromilčania asi museli schytiť prvé dievča, ktoré bolo dosť hlúpe na to, aby povedalo áno.

„Nemaj obavy, Grangerová. Určite je ešte stále voľný Longbottom.“

„Nie, nie je. Ten chodí s Parvati Patilovou,“ zamrmlala Grangerová.

Draco si nemohol pomôcť. Nad týmto sa rozrehotal. „Longbottom má babu? Páni, to som nečakal.“

Zamračila sa a zízala na koberec. „Musíš byť vždy taký kretén, Malfoy?“

„Ak si chcela čaj a prejavy súcitu, tak to by si sa mala radšej baviť s tou ryšavou fúriou, s ktorou sa Potter plánuje oženiť.“

„To by bolo sebecké. Ginny je taká natešená. Je mladá, zamilovaná a zasnúbená a potom prídem ja a vyklopím na ňu všetky svoje starosti.“

„Skvelé. Takže to je to, čo som; som taký úbožiak, že pri mne tvoja žalostná náhražka milostného života vyzerá lepšie.“

„Rozhodne,“ odvetila Grangerová s úsmevom.

„Sľúbila si mi trochu môjho vlastného alkoholu. Podaj sem fľašku. Myslím, že ju potrebujem, ak sa chceš cítiť lepšie na môj účet.“

„Učila som sa od najlepšieho,“ povedala, venujúc mu priamy pohľad.

Dobre, tak nebýval ten najlepší chlapík, a, áno, ponižoval ostatných, aby sám vyzeral lepšie, ale nemala byť Grangerová ľudomilkou?

„Takže to kvôli tomu si dnes v noci začala piť? Že si ten ryšavý nádor našiel niekoho dosť hlúpeho, aby sa priviazal k jeho neúspešnému zadku?“

„To by si nepochopil.“

„Vyskúšaj ma,“ povzbudil Draco. Nechápal, prečo dáva Grangerovej zelenú, aby sa mu zverila. Nebol typom súcitného poslucháča. Druhí ľudia ho nudili.

Venovala mu nedôverčivý pohľad, ale potom pokrčila plecami, ako keby si povedala seriem na to a začala hovoriť.

„Nie je to tak, že chcem Rona samotného, ale chcem to, čo predstavoval.“

„A to bolo čo?“ spýtal sa trochu zmätený pokiaľ šlo o to, prečo sa staral.

„Stabilnú budúcnosť s deťmi.“

„Nudnééééé,“ zatiahol to slovo, aby zdôraznil, za ako hlúpe to považoval.

Grangerová sa na neho nadurdila, vyzerala podráždene a viac než trochu rozkošne. „Čo je na tom nudné?“

„Nechceš niečo urobiť so svojím talentom? Kebyže sa vydáš za Weasleyho, zväzovala by ťa jeho podpriemernosť. Čokoľvek, čo urobíš a bude to úžasné, bude poškvrnené faktom, že si pritom budeš uvedomovať, že si urobila zárez do jeho mužnosti. Lasičiak je večnou podržtaškou a chýba mu dostatok sebaúcty, aby s tým niečo urobil. V druhom ročníku Slizolin na to uzatváral stávky a nemilosrdne sme to využívali. Tie odznaky 'Potter smrdí' v štvrtom ročníku boli reakciou na fakt, že ty si bola jedinou, kto vydržal s Potterom. Bohužiaľ, Potterove ego nie je rovnako krehké ako toho chudobou postihnutého blbca a nenechal sa nimi vyviesť z miery. Na rozdiel od Weasleyho, keď sme o ňom v piatom ročníku zložili pieseň,“ spomínal Draco na lepšie časy.

Vyzerala, že sa nad tým zamyslela, takmer ako keby jej to nikdy predtým neprišlo na myseľ.

„Vážne si myslíš, že som ho ohrozovala?“ spýtala sa.

„U Merlinovej brady, Grangerová, máš byť najbystrejšou čarodejnicou našej doby! Prečo si myslíš, že sa uchádza o bifľomorčanku? Abbottová má na neho tie správne mentálne schopnosti, aby si pripadal nadradený. Pri tebe sa len vlečie v tvojich stopách. Pri priateľoch je to v pohode. Človek môže žasnúť nad ich inteligenciu, ale u manželky? Nie. Ľudia by sa na teba pozreli a porovnávali tvoje chatrné úspechy s manželkinými,“ rozoberal.

„Takže ty to vnímaš rovnako?“

Draco sa uškrnul. „Nie, ja som Malfoy. Každé dievča bude šťastné, keď uloví mňa.“

Vybuchla smiechom. „Malfoy, mohol by si byť ešte viac namyslenejší? Nevidím, že by sa v týchto dňoch na teba vrhali baby.“

Pripustil, že trafila. „Tak som trochu dole. Ale Malfoyovci vždy vyrazia späť na vrchol.“

Hermiona si odfrkla. „Za pomoci akéhokoľvek temného čarodejníka, ktorý sa nabudúce vynorí zo Slizolinu.“ Oľutovala tie slová, len čo vyšli z jej úst. Malfoy stratil ten drzý, domýšľavý úsmev, ktorý dlhý čas na jeho tvári nevidela a jeho odťažitý výraz bol späť.

Dlho sedeli mlčky. Hermiona ho nepožiadala, aby jej vrátil ohnivú whisky. Otvorila ju len preto, lebo si pripadala absurdne sentimentálne. Prekvapivo, Malfoy odviedol dobrú prácu v tom, aby ju z takejto nálady vytiahol. Teraz bola zvedavá, čo si o všetkom myslí. Brutálne zničil Ronov charakter, ale na druhej strane, neočakávala, že Malfoy ocení veci, ktoré spôsobili, že platonicky Rona milovala a obdivovala. Ale v niečom trafil klinec po hlavičke. Ron mal nízke sebavedomie - niežeby ona na tom bola nejako lepšie - ale zazlieval svojím priateľom, keď robili skvelé veci. Dlhý čas mal kvôli Harryho sláve pocit krivdy a vyrovnal sa s tým, aké bremeno to naozaj bolo, až po tom, čo od nich v stane ušiel. Tiež mal sklony ju znevažovať. Nie zlomyseľne, ale vravel jej drobnosti, ktoré zaboleli. Skutočnosť, že ju prehliadal ako jednu z chalanov, ju vždy deprimovala. Tiež sa posmieval jej študijným zvykom a fanatickej túžbe vedieť viac. Dlhý čas si myslela, že ak sa dajú dokopy, ich rozličné osobnosti sa vzájomne doplnia. On by ju upokojil a ona by mu poskytla trochu ohňa. Ale namiesto toho sa len trápili a bez prestania hašterili. Podľa všetkého to nebolo nevyriešeným sexuálnym napätím, ale v skutočnosti veľmi neznášajúcimi sa osobnosťami.

Hermiona sa znova zadívala na Malfoya. Neustále odpíjal z fľaše. Vystrela ruku a zabránila mu zdvihnúť ju znova k perám. „Prepáč mi to, Malfoy. Bolo to nevhodné.“

Prekvapene sa na ňu pozrel. Len preto, že sa on nikdy neospravedlňoval, keď urobil chybu, neznamenalo to, že to nerobil nikto iný. Prikývol, že prijíma.

„Vôbec si mi neodpovedal na otázku,“ povedala, s rukou čakajúcou na fľašu vodky. Nechcela viacej piť, ale ani nechcela, aby pil on.

„Akú otázku?“ spýtal sa, keď odovzdal fľašu.

„Ty to vnímaš rovnako? Tiež by ťa dievča ako ja príliš ohrozovalo?“ spýtala sa ešte raz. Z nejakého dôvodu jej búšilo srdce. Bolo to, ako keby jeho odpoveď pre ňu niečo znamenala. Neznamenala. Samozrejme, že neznamenala. Bolo by to čudné, keby jej záležalo na tom, čo si Malfoy myslí, nie?

Malfoy na ňu hľadel, ako keby chvíľu nad tou otázku rozmýšľal.

„Nie,“ vyhlásil jednoducho.

„Prečo nie?“

„Pretože by som bol hrdý, že sa také dievča rozhodlo vydať sa za mňa. Okrem toho, nie som taký tupý ako Weasley, takže by som s ním do istej miery udržal krok.“

Nad tým prevrátila očami. Hoci ak mala byť spravodlivá, Malfoy mal dobrý rozum.

„Takže si premýšľal o tom, čo som ti povedala minulý týždeň?“ spýtala sa, ale neočakávala, že jej Malfoy odpovie.

„Áno.“

„A to je všetko?“

Vzdychol si. „Ty nie si šťastná, až kým nedostaneš svoju pintu krvi, však?“

„Čo si čakal, Malfoy? Keby som sa ľahko vzdávala, nebola by som celé roky pre Harryho veľkou pomocou.“

„Áno, premýšľal som o tom, a áno, niečo z toho, čo si povedala, je pravda.“

Hermiona sa snažila netváriť sa prekvapene. Nemyslela si, že si vzal niečo z jej slov k srdcu a jeho zdráhavé priznanie bolo najlepšou odpoveďou, akú mohla dostať.

„Takže prestaneš piť?“ naliehala.

„Skúsim to,“ povedal a pokúsil sa získať fľašu spočívajúcu v jej lone.

„Potom môžeš začať hneď,“ povedala a uhla s fľašou z jeho dosahu. Postavila sa, prešla do kúpeľne a vyliala zvyšok do umývadla.

„Hej!“ protestoval. „To je Odgenova najlepšia.“

„Ako tu môžeš sedieť, vravieť mi, že sa pokúsiš prestať piť a potom sa mi pokúsiš uchmatnúť fľašu, aby si pokračoval, a to všetko v rozsahu jednej minúty?“

„Pretože som klbkom protikladných vyhlásení,“ povedal, špúliac pery nad prázdnou fľašou, ktorú Hermiona držala v rukách.

Nemohla si pomôcť, aby sa nad tým nerozosmiala. Malfoy mohol byť naštvaný blbec, ale bol pri tom aspoň zábavný. Bola tiež dosť realistická na to, aby vedela, že bude mať ťažkosti s tým, aby prestal piť, ak sa mu nedá nejaký podnet. Po tom, čo mu skonfiškovala minulý týždeň jeho alkohol, snažila sa vymyslieť niečo, čo by ho motivovalo. Kým mu dokázala vziať jednu tašku, nebola dosť hlúpa na to, aby si myslela, že sa nevráti do kuchyne, aby si nevyzdvihol ďalšiu dávku. Ale teraz dostala nápad.

„Niečo ti navrhnem, Malfoy, uzavrieme spolu dohodu.“

„Akú dohodu?“ podozrievavo sa spýtal.

„Dovolím ti prijímať od Noktoka alkohol, ale len vtedy, ak ho budem vyzdvihovať ja a zostane tu v mojej izbe.“

„Prečo by som to robil?“

„Pretože nikdy nezmierniš svoje pitie, ak budeš mať pokušenie rovno vo svojej izbe. Cez týždeň budeš musieť úplne abstinovať, aby si sa mohol začať zúčastňovať na svojich hodinách, ale cez víkend ti nejaký nechám,“ navrhla.

„Takže piť budem musieť chodiť sem. Nezmaril by sa tým jeho zmysel?“

Hermiona sa zamračila. „Aký zmysel?“

„Pijem, aby som zabudol a zaspal. Prečo myslíš, že ti klopem o tretej ráno na dvere?“

To bola stránka, ktorú nezobrala do úvahy. Myslela si, že Malfoy len zapíja svoje žiale. Neuvedomila si, že ho potrebuje kvôli spánku.

„To nie je zdravé. Nemôžeš stále piť, aby si mohol spať.“

„Povedz to mojim prekliatym nočným morám.“

Hermiona vedela, že po Veľkej bitke o Rokfort mával Harry príšerné nočné mory. Navštevoval niekoho u Sv. Munga, aby mu pomohol. Dokonca chvíľu používal Dúšok na bezsenný spánok. Určite by Malfoy mohol urobiť niečo podobné.

„Nemôžeš kvôli nočným morám vyhľadať pomoc? Viem, že je u Svätého Munga liečiteľ, ktorý sa na také veci špecializuje,“ navrhla.

Malfoy po nej len strelil pohľadom. „Chceš, aby som o nich rozprával s nejakým cudzincom? To je od teba tak veľmi chrabromilské, Grangerová.“

Pripustila, že má pravdu. Nebol človekom, ktorý by chodil na terapiu. Celý čas by strávil v defenzíve.

„Dobre, fajn, beriem, že to som od teba chcela priveľa, ale čo tak Dúšok na bezsenný spánok?“

Prevrátil na ňu očami. „Áno, pretože madam Pomfreyová ma tak veľmi miluje a som si istý, že mi jednoducho odovzdá svoje zásoby a ja si šťastný pôjdem svojou cestou.“

Hermiona si vzdychla. „No, ak budeš takto robiť ťažkosti, chápem, prečo by nechcela pomôcť. Prestaň odmietať všetky moje návrhy.“

„Potom prestaň prichádzať s blbými návrhmi.“

„Nie sú blbé,“ hádala sa. „Snažím sa prísť na spôsob, ako ťa zbaviť závislosti na ohnivej whisky. Nemyslíš si, že byť ožranom je na Malfoya tak trochu ponižujúce?“

„To bola rana pod pás,“ komentoval.

„Ale pravdivá. Takže, prijmeš moju dohodu alebo nie?“

„Nech je akokoľvek zábavné vidieť, ako si ničíš svoj nesmierny rozum kvôli tomu, ako mi pomôcť, myslím, že sa budem držať svojho súčasného usporiadania, princezná.“

Napadlo ju, že ju odmietne. Ale ak si myslel, že sa len tak vzdá, potom ho čaká drsné prebudenie.

„Prijmeš moju dohodu alebo sa postarám, že ti Noktok nebude schopný doručiť žiaden alkohol.“

„Ako také dačo urobíš, Grangerová? Prijíma moje príkazy, nie tvoje.“

„Nepotrebujem, aby ma Noktok poslúchal. Mám Kreachera a ten vládne kuchyniam. Tiež pozná všetky kľučky v mágii domových škriatkov. Sadnem si s ním a prídeme na nejakú možnosť.“

„Už ti niekto povedal, že si mrcha?“

Hermiona sa usmiala. Takáto odpoveď od Malfoy veľa hovorila. Ak sa uchýlil k urážkam, potom to znamenalo, že je lapený v rohu.

„Mrcha či nie, Malfoy, toto sú moje podmienky.“

Odvrátil sa od nej a hľadel do ohňa. „Myslím, že ich prijímam.“

Usmiala sa ako slniečko. „Dobre. Takže ti je jasné, že cez týždeň žiadne pitie?“

„Túto časť si povedala pomerne hlasno.“

„A začneš chodiť na vyučovanie a robiť si domáce úlohy. Už sa nebudeš spoliehať na Pansy, že ťa potiahne.“

„Chováš sa, ako keby som žiadal od Pansy, aby to za mňa robila. Bol som šťastný, keď profesori vedeli, že som sa na to vybodol.“

„Malfoy!“ zastonala, frustrovaná jeho zdržiavacou taktikou. „Budeš súhlasiť alebo nie?“

Prehrabol si rukou vlasy. „Myslím, že mi nedávaš na výber.“

„Tvoje nadšenie ma ohromuje,“ sarkasticky odpovedala Hermiona.

„Nepokúšaj šťastenu, princezná. Urobím, čo chceš, takže zvolni, kým vedieš.“

Anjelsky sa na neho usmiala. „Ak si myslíš, že som ulievak, Malfoy, potom si v nesprávnej izbe. Nevzdám sa ťa, ani ti nedovolím pokračovať touto cestou.“

„Nedochádza mi, prečo sa staráš,“ zavrčal.

Poťapkala ho po líci. „Pretože som starostlivá, súcitná chrabromilčanka, samozrejme.“

Malfoy predstieral, že vracia, čo Hermionu len rozosmialo.

„Teraz dostaň svoj mizerný slizolinský zadok z mojej spoločenskej miestnosti. Chcem spať.“

„Dúšok na cestu?“ nádejne sa spýtal Malfoy.

„Môžeš snívať, Malfoy. Na dnes si mal ohnivej whisky viac než dosť.“

„Lakomá krava,“ zamrmlal, keď opúšťal jej izbu.