Preklady fanfiction Harryho Pottera

Chystá sa zmena

Pansy sa takmer zadusila toastom, keď čítala list od Narcissy, ktorý toho rána dostala. Uistila sa, že Draco nie je nablízku a až potom ho otvorila. Možno sa práve teraz uzatváral do seba, ale bola si poriadne istá, že by prejavil určitý záujem, keby si všimol, že dostala poštu od jeho matky. Ten list bolo zaujímavé čítanie a prinútilo Pansy uvedomiť si, že bude musieť držať oči otvorené ešte väčšmi. Zdalo sa, že si Andromeda s Narcissou počas ich nedávneho výletu do Rokville niečo všimli, viac než Pansy za posledných šesť týždňov na Rokforte. Domnievala sa, že občas sa hodilo mať čerstvý pár očí, ale stále ju trochu hnevalo, že si sama nevšimla žiadne náznaky možných citov medzi Dracom a Grangerovou.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Blaise, keď ju šúchal po chrbte, aby upokojil záchvat kašľa, ktorý ju postihol od zabehnutého kúska toastu.

Pansy chvíľu zvažovala, či by niečo nemala spomenúť Blaisovi alebo nie. Rozhodla sa, že nie. Nie preto, že by svojmu priateľovi nedôverovala, ale pretože by bol pravdepodobne šokovaný a náhodou by všetko pokašľal. S Dracom mal zložitý vzťah a vždy sa dalo počítať s tým, že náladového blondiaka vytočí len z princípu.

„Nič,“ povedala, keď si zastrčila list do tašky. „Práve som dostala list od Pippy. Je tehotná.“ Nebola to celkom lož. Jej staršia sestra bola tehotná, ale zabudla to minulý týždeň povedať Blaisovi, keď sa to dozvedela.

Blaise jej zablahoželal. Pansy sa usmiala; druhé dieťa jej sestry nebolo také vzrušujúce ako toto.

Pansy sa pozrela na Grangerovú na druhej strane Veľkej siene a znova sa nad tým listom zamyslela. Bola to zaujímavá predstava, Grangerová a Draco, a mohla vidieť, ako by to fungovalo. Rokfort by to zaskočilo, samozrejme, a ľudia by boli šokovaní. Pansy presunula pohľad na dvoch najlepších priateľov brunetky. Potter s Weasleym by zašli do krajnosti, aby zadusili v zárodku akýkoľvek potenciálny vzťah. Medzi nimi a Dracom nebola žiadna láska. Ale to už predbiehala. Ešte sa nedalo pracovať s ničím hmatateľným a ak Draco prechovával nejaké city ku Grangerovej, potom si ich určite neuvedomoval. Grangerovej vlastné city k Dracovi boli neznámou. Pansy sa rozhodla, že je načase, aby sa s tým dievčaťom poriadne spriatelila. Pochybovala, že uspeje, ale stálo to za pokus.

Takže sa uistila, že s ňou zrovnala krok pri ich ceste na Staroveké runy a začala rozhovor o poslednej téme, ktorú preberali. Keď sa téma vyčerpala, Pansy sa snažila začať rozhovor o tom, o čom chcela skutočne hovoriť: o výlete do Rokville. Premýšľala, či by mohla prinútiť Grangerovú, aby sa o ňom otvorila.

„Bavila si sa minulý týždeň v Rokville? Nevidela som ťa tam. Zazrela som Goldsteina, vyzeral poriadne otrávený, že musí riešiť nevychovaných štvrtákov.“

Grangerová sa trochu bezočivo usmiala. „Odplatila som sa Anthonymu za to, že sa počas minulého výletu vyparil, tak, že som naplánovala svoj vlastný kúsok zmiznutia.“

Pansy sa rozosmiala. „Dobre mu tak. Prisahám, keby som si musela vypočuť ešte jeden rozhovor o tom, že je najlepší hlavný prefekt všetkých čias, asi by som hodila šabľu.“

Grangerová si vzdychla. „Je to dosť otravné. Kiežby trávil tak veľa času plnením svojich skutočných povinností ako trávi vychvaľovaním sa, aký je v nich úžasný, hlavne keď musím nakoniec polovicu z nich dokončiť sama.“ Grangerová sa potom zatvárila previnilo z toho, že tak nepekne hovorí o svojom náprotivku.

„Nevšímaj si ma. Som len trochu podráždená.“

„Nemaj obavy, nepobežím to niekomu povedať. Slizolinčanov to aj tak nezaujíma.“

Grangerová jej úsmev opätovala. „Nemyslela som, že pobežíš.“

„Áno, myslela, ale nekladiem ti to za vinu. Pred troma rokmi by som rozšírila zopár nechutných rečí, keby som ťa začula niečo také vravieť.“

„Keď vezmeme do úvahy echo Rite Skeeterovej o namyslenej muklorodenej?“ doberala si ju Grangerová.

Pansy sa zatvárila trochu previnilo. „Nuž, áno, pravdepodobne. Vážne sa za to ospravedlňujem, Grangerová.“

Grangerová ju poťapkala po ramene. „To je v poriadku. Odvtedy sa stali oveľa horšie veci a bolo by odo mňa hrubé, keby som ti neodpustila. Tiež si myslím, že by si mi mohla hovoriť Hermiona.“

„Rada by som, ale iba ak ty mi budeš hovoriť Pansy,“ odpovedala Pansy. Možno nakoniec nebude také ťažké získať Grangerovej dôveru. „Takže kam si zmizla? Vôbec nikde som ťa nevidela.“

„Stretla som sa s Andromedou Tonksovou. Bývala som u nej cez leto, keď sa ministerstvo snažilo vystopovať mojich rodičov. Stala sa pre mňa druhou matkou,“ povedala Hermiona.

„Ach, myslela som si, že to bude Weasleyho matka,“ odvetila Pansy.

„Vrúcne Molly milujem, ale myslím, že ľahšie bolo zostať u Andromedy. Nemala nikoho... tak ako ja.“

„Nie je to Dracova teta?“ spýtala sa Pansy.

„Áno, hoci bola odlúčená od pokrvnej rodiny, pretože sa vydala za muklorodeného,“ vysvetľovala Hermiona. Pansy márne čakala, že dodá niečo ďalšie. Samozrejme, ona vedela, že narazili na Draca s matkou, ale Grangerová to neprezradila. Ak niečo, tak si kvôli tomu Pansy chrabromilské dievča obľúbila ešte viac. Nebola tou, čo prezrádza tajomstvá každému, kto počúva a to Pansy veľmi rešpektovala.

***

Hermiona mala podivný deň. Seamus s Deanom sa s ňou konečne rozprávali, čo ju naozaj potešilo, ale viedlo to k množstvu jedovatých poznámok o kladení hadov pred vašich priateľov. Ron, zvlášť, sa k nim nadšene pripájal. Poriadne ho sklamalo, keď jeho plán vytočiť Malfoya používaním jeho ukradnutej ploskačky biedne zlyhal. Malfoy budil dojem, že mu to je jedno, a ona teraz vedela, že ju poľahky nahradil. Potom k nej začala byť Pansy extra priateľská. Domnievala sa, že by kvôli tomu nemala byť podozrievavá. Bolo zrejmé, že slizolinčanka podstúpila radikálnu zmenu svojich predchádzajúcich názorov, ale Hermiona si nemohla pomôcť, aby kvôli tomu nebola opatrná. Možno to bolo tým, že príliš premýšľala o rozhovore, ktorý mala minulý týždeň s Andromedou.

Skutočnosť, že staršia čarodejnica naznačila, že by k nej mohol mať Malfoy istý druh citov - iných než odpor - ju trochu rozhodila. Nemohla si pomôcť, aby nepremýšľala, že to v žiadnom prípade nemôže byť pravda. Toto bol Malfoy; vždy dokázal, že si Hermiona pripadala ako tá najškaredšia žena vo vesmíre. Roky strávil tým, že kritizoval jej zovňajšok. Už bola celou touto situáciou zmätená, ale teraz si bola dokonca ešte neistejšia. Necítila k Malfoyovi odpor tak, ako tomu bolo kedysi. V skutočnosti ho dokonca ľutovala. Tiež si uvedomila, že si na ňom začína všímať maličkosti; napríklad aký bol príťažlivý, keď nenasadil ten na nervy idúci úškrn. Mal pekný úsmev a prejavil ho za tých najneočakávanejších okamihov. Hermiona tiež zistila, že chce odohnať bolesť, ktorú občas zazrela číhať v hlbinách jeho očí. A určite ním chcela zatriasť a prinútiť ho prestať piť. Ale najviac zo všetkého nemohla prísť na to, prečo jej vôbec záležalo na tom, čo sa mu stane.

Hermiona si uvedomila, že si vychutnáva ticho obchôdzky. Potrebovala čas, aby sa pokúsila utriediť si svoje rozrušené myšlienky. Avšak o päť minút neskôr preklínala, že toto je deň jej obchôdzky, keď narazila na chalana, ktorý rušil jej myšlienky, v bezvedomí uprostred chodby. Nedokázala pochopiť, ako sa mu podarilo dokázať, že ho nenašiel žiaden z profesorov. Odkedy sa vrátil, toto bolo po tretí raz, čo na neho počas obchôdzky narazila. Nemohla si pomôcť, ale všimla si miesto, kde ležal - bolo to pred Komnatou najvyššej potreby. Hádala, že premýšľal o udalostiach ich šiesteho a siedmeho ročníka. Odkopla prázdnu fľašu ohnivej whisky preč, skôr než si uvedomila, že by ju mala vziať radšej so sebou, aby odstránila dôkazy.

Hermiona sa sklonila a potriasla ho za plece.

„Malfoy, preber sa,“ zašepkala. „No tak, Malfoy, ležíš uprostred chodby. Vstávaj.“

Mrzuté, spal ako zabitý. Ak bolo niečo dôkazom pre to, aby nepil, tak to bol práve teraz on. Čo keby šiel okolo niekto, kto by mu chcel skutočne ublížiť? Mohol by mu urobiť čokoľvek a on by si toho nebol vedomý. Spomenula si na incident s Deanom a bola si istá, že keby Dean niekedy našiel Malfoya v takomto stave, blondiak by skončil s dlhodobým pobytom u Sv.Munga.

V žiadnom prípade by Hermiona nedokázal takúto váhu vysokého slizolinčana zdvihnúť. Takže ho bude musieť odlevitovať, čo znamenalo zobrať ho do svojej klubovne. Určite by nezvládla dostať ho až dole do žalárov bez toho, aby nenarazili na Filcha, pani Norrisovú či, čo bola väčšia starosť, na Zloducha. Okrem toho toto bude po prvý raz, čo sa pokúsi odlevitovať človeka.

Hermiona spustila Malfoya na gauč a vydýchla úľavou. Takmer mu treskla hlavu o dvere pri príchode dnu, ale inak sa jej podarilo dostať ho do svojej klubovne bez problémov. Otočil sa a pritúlil sa k jej vankúšom. Pretočila očami, ale privolala rezervné prikrývky a nechala na konferenčnom stolíku pri posteli fľašu vody. Bolo by pekné, keby jej činy ráno ocenil, ale veľmi tomu neverila. Asi od neho dostane ďalšiu tirádu urážok, hoci už chvíľu nepoužíval to slovo na „H“. To sa cenilo. Hermiona sa otočila a šla do postele.

***

Bola tma, keď ju prebudilo buchnutie. Posadila sa, dezorientovaná a schmatla prútik, ktorý stále mávala pri sebe. Hermione trvalo pár sekúnd, kým si uvedomila, že je vo svojej izbe na Rokforte. Začula nejaké mrmlanie zo svojej malej klubovne a srdce sa jej rozbúšilo strachom. Znova sa podarilo smrťožrútom preniknúť do hradu? Vykĺzla z postele a prešla po špičkách k dverám. Pomaly ich otvorila a pretrela si oči, keď uvidela Malfoya sedieť na zemi jej klubovne, zamotaného do prikrývok. Jej spánkom zaplnený mozog si potom spomenul, že vojna skončila a ona sem musela priviesť Malfoya, pretože ho našla v bezvedomí na chodbe.

Hermiona si nemohla pomôcť, aby nevyprskla smiechom pri pohľade na obvykle tak hrdého mladého Malfoya.

„Grangerová? Čo sa krucinál deje? Kde som?“ zavrčal Malfoy, zmätený, keď sa štveral na nohy.

„Si v mojej klubovni, zase, dodávam rýchlo,“ odpovedala.

„Čo tu do pekla robím?“ spýtal sa.

„Odpadol si a ja som ťa našla uprostred chodby.“

Malfoy si prehrabol vlasy.

„Sakra,“ riekol. „Vôbec si nespomínam, že by som opustil slizolinskú klubovňu.“

Zatstkala a dala si ruky vbok. „Nemôžeš pokračovať v takomto správaní, Malfoy. Nakoniec skončíš vo veľkých problémoch alebo si vážne ublížiš. Nemal si potuchy, kde si a dokonca som ťa ani prebrať nedokázala,“ napomínala ho.

„Znieš rovnako ako Pansy. Nemyslím si, že zvládnem, aby do mňa stále rýpali dve panovačné ženské.“

„Keby som stále nemusela ťahať tvoj zadok zo sprostých situácií, potom by si ma vôbec nemusel počúvať, tobôž nie moje rýpanie,“ hnevala sa, dotknutá, že večne tak skučal kvôli jej pomoci.

„Čo len chceš, Grangerová,“ odpovedal.

„Nie, to nie je prijateľná odpoveď!“ vykríkla. „Musíš prestať piť, Malfoy. Začína ťa to ničiť. Vôbec si nepamätáš, čo robíš a mrháš posledným rokom na Rokforte. Ako môžeš očakávať, že dostaneš nejakú prácu, ak budeš mať zlé výsledky z MLOKov?“

„Nenávidím, že to musím byť ja, kto ti to povie, Grangerová, ale ja skutočne nepotrebujem pracovať,“ namyslene odvetil.

„No a čo? Takže sa len chystáš pofľakovať doma a dostať sa do pochybných situácii ako tvoj otec?“

Hermiona postrehla, ako sa mu napla čeľusť. Dobre, takže tam sa asi nemala pustiť. Nemala potuchy, aký bol Malfoyov vzťah s otcom a vzhľadom na ten vražedný výraz v jeho tvári, asi to nemala vyťahovať.

„Len preto, že si strávila štipku času s mojou matkou a mnou, neznamená to, že máš nejakú predstavu o mojom živote.“

„Netrúfam si hovoriť ti o tvojom živote...“

„Mne to tak znie,“ prerušil ju.

„Ale všetci vedia, že tvoj otec trávil čas a míňal bohatstvo na nezákonné účely,“ tvrdohlavo povedala.

„Keby som bol tebou, nechal by som toho, Grangerová.“

Frustrovane si vzdychla. Naozaj netušila ako hovoriť s Malfoyom. Vždy bol taký naježený, ale nemohla len sedieť vzadu a nič mu nepovedať o tom, aký deštruktívny je práve teraz jeho život. Ešte mu ani nebolo devätnásť, ale zjavne bol odhodlaný zničiť sa sám.

„Pozri, jediné, čo hovorím, je, že potrebuješ myslieť na svoju budúcnosť a nie sa topiť v minulosti.“

„Tebe sa to ľahko hovorí, ty máš pred sebou vykreslenú nádhernú budúcnosť. Zlaté dievča Rokfortu, vojnová hrdinka, ktorá rozžiarila čarodejnícky svet svojou nesmiernou inteligenciou a venovaním sa zlepšovaniu spoločnosti,“ zatrpknuto odvetil.

Keby to Malfoy na ňu nevyšplechol, potom by sa slnila v žiare jeho slov. Ale on, samozrejme, svoje slová nepovažoval za kompliment.

„Prestaň sa ľutovať. Tento sebaľutujúci postoj ťa nikam nedostane. Máš príležitosť prísť s novou verziou samého seba. Namiesto toho, aby si sa tu mračil, prečo ju nevyužiješ? Vždy si býval taký hrdý na svoje meno. Prečo skutočne neurobíš niečo, aby boli naň hrdí aj iní?“ vravela vášnivo. Naozaj nedokázala strpieť tento postoj ‚súženie je moje druhé meno‘, ktorý si osvojil Malfoy. Bolo to slabošské a bolo to mrhaním jeho talentu.

Len na ňu hľadel, trochu otrasený. „Bol si poriadne zlý smrťožrút, vďakabohu, ale prejavil si dôvtip a talent, keď si dokázal, aby skrinka miznutia znova fungovala a, nech ma to akokoľvek veľmi bolí priznať, vždy si bol v škole dobrý. V známkach si bol vždy tesne za mnou,“ pokračovala.

Hermiona sa cítila všetkými týmito emóciami trochu roztrasená. Malfoy teraz uprene sledoval oheň, takže nevedela posúdiť, či venoval pozornosť jej slovám alebo nie, ale pomyslela si, že by mohla rovnako dobre pokračovať, až kým to všetko zo seba nedostane. „Len sa začni znova venovať sám sebe, Malfoy. Nedovoľ vyhrať tým, ktorí si želajú, aby si zlyhal. Práve teraz všetkým dokazuješ, že majú pravdu. Nechceš im dokázať, že sa v tebe všetci mýlili? Nechceš držať hlavu zvysoka a dokázať svetu, že nie si len nejaký malý chlapec s hlúpymi ideálmi, ktorého využil Voldemort?“

Pozrel sa na ňu a ona dokázala v jeho očiach vidieť ten konflikt. Aspoň zjavne narušila stenu, ktorú okolo seba tak vysoko vybudoval. Možno ju skutočne počúval a bude jednať podľa jej slov.

„Povedal ti niekedy niekto, že príliš veľa kážeš, princezná? Nechaj si kázania pre svojich kamošov, ja nemám záujem,“ odpovedal s úškrnom.

Hermiona so smutnými očami sledovala, ako vychádza z jej klubovne do tmavej chodby. Klesla na gauč, kde spal a chytila sa rukami za hlavu. Chcela ním zatriasť a nakričať na neho. Ako mohol zostať taký neovplyvnený tým, čo mu povedala? Ako mohol byť jednoducho spokojný s tým, že zahadzoval svoj život? Doháňalo ju to do zúrivosti. Ani nevedela, prečo mrhá svojim dychom na to, aby pochopil bordel, ktorý si robil zo svojho života. Mal pravdu, nebola to jej vec, ale z nejakého dôvodu nemohla len tak sedieť vzadu a dívať sa, ako sa to deje.

Bola by menej skľúčená, keby dokázala preniknúť do Malfoyovej hlavy, keď kráčal späť do slizolinských žalárov. Potešilo by ju a pravdepodobne by sa jej viac než trochu uľavilo, že zaťala svojimi slovami do živého.

***

Draco si uvedomil, že si svojimi súčasnými činmi monumentálne mrvil život; len nemal chuť s tým prestať. Bol viac než trochu šokovaný Grangerovej slovami. Vášnivo hovorila o jeho osude a dokonca sa jej podarilo zdôrazniť talenty, ktoré mal. Hermiona Grangerová, dievča, na ktoré sa posledných sedem rokov pozeral zvrchu a volal všetkými prezývkami pod slnkom. Prekvapilo ho, že si vôbec na ňom tak veľa všimla. Jediný dôvod, prečo všetci vedeli, že je taká inteligentná, bolo preto, že každého umlátila k smrti svojím nadradeným intelektom.

Ešte viac ho prekvapilo, že sa vôbec starala, čo robí. Jediní ďalší ľudia, ktorí by mu venovali takú vášnivú reč, boli jeho matka a Pansy. Ale ona tam stála, v podstate ho prosila, aby vyriešil svoj život. Nútilo ho to hľadieť za jej skutky a vidieť to dievča nielen cez jeho povesť. Keby boli na jej mieste Potter s Weasleym, urobili by si popcorn a šťastní by sledovali, ako sa zrúti a dokonca by dychtili po tom, aby pri tom pohľade boli na miestach v prvom rade.

Možno mala Pansy pravdu, keď mu vravela, aby bol k tomu chrabromilskému dievčaťu miernejší. Domnieval sa, že sa zaplietla len preto, že bola ženská zvedavá, ktorá si nemohla pomôcť, aby nestrkala nos do každej maličkosti. Ale takéto osobnosti nekričali ako šialené, aby sa pokúsili prinútiť vás zmeniť váš spôsob života. Stáli vzadu, pripadali si lepšími voči tomu bordelu, v ktorom ste boli. Vynakladal úsilie, aby ju nevolal humusáčka, ale nie preto, aby šetril jej city, ale pretože vedel, že jej hrozba vážne ho prekliať bola reálna. Teraz to nechá kvôli tomu, že to nebolo pekné a že si to nezaslúžila.

Draco sa dovliekol do slizolinskej klubovne a keď prešiel dverami, ocitol sa rovno uprostred uvítacieho výboru. Pansy zrejme prechodila dieru do podlahy a vyzerala vážne rozrušene. Blaise bol hore, pretože neznášal vidieť svoju priateľku rozrušenú činmi jej najlepšieho priateľa.

„Kde si dopekla bol, Draco?“ zapišťala Pansy.

„Teraz nie, Pans, nemám náladu na ďalšiu konfrontáciu,“ obozretne povedal Draco.

„To na mňa neskúšaj. Blaise vyjde do spálne a zistí, že si preč a potom si o hodiny neskôr nakráčaš do klubovne, ako keby si bol len v knižnici,“ zanariekala Pansy.

„Aby som bol úprimný, nespomínam si, že som opustil izbu, dobre? Tak to nechaj a prestaň sa chovať, ako keby som to robil kvôli tomu, aby som ťa vytočil,“ zavrčal na ňu Draco, než odkráčal do svojej izby.

Pansy frustrovane dupla nohou a zastonala. Blaise by to považoval za rozkošné v akýkoľvek iný deň, ale bolo mu jasné, že Pansy rýchlo stráca nervy. Ak nechce mať v spálni hádku, ktorá skončí rozchodom, bude toto musieť zvládnuť za ňu.

„Nechaj ma sa s ním porozprávať, miláčik,“ chlácholivo povedal. „Choď do postele, dobre?“

Bolo mu jasné, že je rozpoltená. Bolo zrejmé, že chcela na Draca najačať sama, ale uvedomovala si, že nie je dobrým nápadom, aby mala pri tom divadle v izbe celú bandu slizolinských chalanov. Prikývla na neho, naklonila sa a krátko ho pobozkala, než sa vydala do dievčenských spální. Blaise sa zhlboka nadýchol a zaprial si, aby mu jeho trpezlivosť vydržala. S Dracom nemal najlepší vzťah a bude potrebovať všetok svoj takt, aby z toho tvrdohlavého blondiaka dostal nejaké informácie.

Blaise vošiel do spálne, keď si Draco naťahoval pyžamového nohavice, než vliezol pod prikrývky.

„Povieš mi, kde si bol?“ spýtal sa Blaise.

„Čo ťa dofaka do toho?“ odvrčal Draco.

„Pansy je chorá obavami. Odmietala ísť spať, až kým neuvidí, že si späť. Nedlhuješ jej aspoň to, že jej povieš, kde si bol?“

„Nechcem byť neúctivý, Blaise, chápem, že si pre Pansy dobrý, ale vážne nemám teraz náladu na srdečný rozhovor,“ odpovedal Draco.

„Dobre. Pretože aby som bol úprimný, ani ja nechcem vedieť, čo sa deje v tvojej hlave. Avšak nepáči sa mi, keď sa moja priateľka zbytočne stresuje. Zabránil som jej, aby sem šla a spôsobila scénu, len tým, že som povedal, že sa s tebou porozprávam, takže si daj pohov a povedz mi, kde si bol,“ unavene povedal Blaise.

Draco sa obzrel na Thea, aby skontroloval, či stále spí. Theo mal veľké ústa a Draco by sa nečudoval, keby vybľabotal Dracove osobné veci celému Rokfortu. Naklonil sa bližšie k Blaisovi.

„Odpadol som na chodbe. Našla ma Grangerová a posledných pár hodín som spal na jej gauči. Už si šťastný?“

Blaise vyzeral trošku zaskočený. Draco sa uškrnul. Na šokovanie toho sebavedomého blba nebolo treba veľa.

„Už ma necháš vyspať?“ spýtal sa Draco.

Blaise len prikývol a Draco sa usadil na svojej posteli. Zatiahol závesy švihnutím prútika a hľadel na tmavý baldachýn. Potreboval premýšľať o tom, čo urobí so svojím životom. Grangerová mala pravdu v jednej veci: takto nemohol pokračovať. Ničilo ho to.

***

Pansy ráno čakala v zálohe na Blaisa. Schmatla ho len čo zišiel zo svojej spálne.

„Čo Draco povedal?“ spýtala sa.

Blaise nadvihol obočie.

„Aj tebe prajem dobré ráno. Áno, dobre som sa vyspal, ďakujem ti za opýtanie.“

Pansy sa na neho len nadurdila. Blaise sa zachichotal a dal jej, čo chcela.

„Povedal, že odpadol na chodbe a našla ho Grangerová. Strávil niekoľko hodín na jej gauči.“

Namiesto toho, aby vyzerala šokovaná, Pansy sa tvárila len zamyslene, ako keby tento kúsok informácie zapadol do väčšieho puzzle, ktoré skladala v hlave. Nad tým Blaise okamžite zostal podozrievavý.

„Čo je? Prečo nie si prekvapená?“ spýtal sa.

Pansy k nemu vzhliadla. „Nuž, musel byť niekde pre neho tak trochu 'priateľskom' mieste, aby ho nechytili, takže myslím, že Grangerovej klubovňa nie je taká šokujúca.“

„Ty niečo vieš? Čo sa deje medzi tými dvoma?“

Pansy utíšila svojho priateľa, rozhliadla sa, aby skontrolovala, či niekto nepočúva, než ho zatiahla nazad do jeho spálne, ktorá bola našťastie prázdna. Použila zamkýnacie kúzlo a len pri istotu aj umlčovacie.

„Musíš prisahať, že nič z toho nikomu nepovieš a hlavne si kvôli tomu nebudeš doberať Draca,“ povedala Pansy.

Blaise len prikývol. Jeho zvedavosť bola príliš vysoká, aby ju neuspokojil a nezískal výhodu nad Dracom.

„List, ktorý som včera dostala, nebol od mojej sestry, ale od Narcissy Malfoyovej. Vedel si, že sa stretla s Dracom na poslednom výlete do Rokville?“ začala Pansy.

„Áno, mali sa stretnúť na nejakom tichom mieste, aby sa vyhli davom,“ povedal Blaise.

„Presne. Nuž, narazili na Andromedu Tonksovú, veď vieš, Narcissinu sestru, tú, ktorá sa vydala za muklorodeného. A náhodou mala so sebou Hermionu,“ pokračovala Pansy.

„No a?“ spýtal sa Blaise.

„Len že obe, aj Narcissa, aj Andromeda, si všimli istú zvláštnu chémiu medzi Dracom a Hermionou. Narcissa šla na začiatku tohto týždňa navštíviť Andromedu a preberali to. Zjavne si obe myslia, že by medzi tými dvoma mohlo byť niečo hlbšie,“ dokončila Pansy.

Blaise nevyzeral príliš ohromený.

„Si si istá, že to nebolo len klebetenie dvoch sestier? Chcem povedať, hovoríme o Dracovi a Grangerovej. Nie že by boli ideálnym párom.“

„Po prvé, toto je Narcissa. Nesedela by a neklebetila o Dracovi a muklorodenej, pokiaľ by si nemyslela, že na tom niečo je. A pozná Draca lepšie než ktokoľvek iný. A po druhé, nemyslíš si, že Hermiona je presne to, čo Draco potrebuje?“

Blaise si odfrkol. „Nie, naozaj nie. Každú štvrťhodinu by rozvírili pokojnú hladinu. Dokonca aj keby k sebe prechovávali nejaké city, a to o tom musím byť presvedčený, bolo by nesmierne náročné prekonať tých dvoch Grangerovej bodyguardov, ktorí Draca z duše nenávidia, a celý ten čistokrvný rodokmeň, ktorý Malfoyove meno predstavuje.“

„Ale to je presne to, čo čarodejnícky svet potrebuje. Pôjdu proti všetkému a ľudí to spojí spôsobom, akým by nedokázali žiadne zákony,“ hádala sa Pansy.

„Alebo to rozdelí komunitu ešte viac. Si si istá, že nie ste len tri do všetkého pletúce sa ženské, ktoré príliš veľa pripisujú faktu, že Grangerová necíti k Dracovi nenávisť tak ako jej dvaja priatelia? Pokiaľ ide o Draca, v tejto chvíli sa nestará ani o seba, ako očakávaš, že mu bude záležať na niekom inom?“

Pansy si dala ruky vbok. „Ja sa do všetkého nepletiem.“

Blaise po nej strelil len neohromený pohľad. Dobre, takže sa trochu plietla, ale len preto, lebo chcela, aby bol jej najlepší priateľ šťastný.

„A určite nestaranie sa o seba neznamená, že sa nestará o niekoho iného,“ povedala Pansy.

„Toto je Draco, o kom rozprávame - jeden z najsebeckejších ľudí, akého som stretol. Predovšetkým sa stará o seba.“

„To nie je pravda. Draco vždy dával pozor na mňa. Chránil ma pred množstvom sračiek, ktoré sa diali v minulosti. A nezabudla som na ten incident v komore na metly. Zrejme ho Hermiona nejako priťahovala, keď na ňu zaútočil tak, ako zaútočil.“

Blaise prevrátil očami. „Teraz sa to snažíš romanticky pretočiť. Bol opitý, mal v náručí dievča ... udalosti mali voľný priebeh.“

„Dokážem ti, že sa v tomto mýliš. Stavím sa s tebou, že do konca tohto akademického roka budú Draco a Hermiona spolu,“ sľúbila Pansy.

„Hovor si, čo chceš, Pansy. Myslím, že všetko je to len zbožné prianie,“ odpovedal Blaise.

„Priprav sa, že ti dokážem, že sa mýliš,“ samoľúbo povedala Pansy.

Blaise nič nepovedal, len venoval svojej priateľke povýšený úsmev.

Ach, ona mu ukáže a Draca uzdraví. Hermiona Grangerová je presne to, čo Draco vo svojom živote potrebuje. Bude udržiavať blondiaka v strehu, neposkytne mu čas, aby bol mrzutý a tvrdohlavý.