archiv.hpkizi.sk
Kapitola 1
Coeur Corrompu
Článok poslal užívateľ: Jimmi - 10.11. 2008
Téma: Coeur Corrompu

All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Coeur Corrompu : Smashed Sunshine.

Český preklad

Beta-read: Clarissa



 

Prvá kapitola

 

That day, That day

What a marvellous mess

This is all that I can do

I’m done to be me

Sad, scared, small, alone, beautiful

It’s supposed to be like this

I accept everything

It’s supposed to be like this

That day, That day

I lay down beside myself

In this feeling of pain, sadness

Scared, small, climbing, crawling

Towards the light

And it’s all I see

And I’m tired and I’m right

And I’m wrong

And it’s beautiful

Natalie Imbruglia – That Day

 

Ten deň, ten deň

 Aký obdivuhodný zmätok

 To je všetko, čo môžem urobiť

 Skončila som s tým byť sama sebou

Smutná, vystrašená, malá, sama, nádherná

 Má to tak byť

 Súhlasím so všetkým

 Má to tak byť

 Ten deň, ten deň

 Ľahám si vedľa seba

 V tom pocite bolesti, smútku

 Vystrašená, malá, štverajúca sa, plaziaca sa

Za svetlom

 A to je to jediné, čo vidím

 A som unavená a mám pravdu

 A mýlim sa

 A je to nádherné

 Natalie Imbruglia – That Day

 

 

 

S hlbokým nadýchnutím sa Virgínia Weasleyová prevalila na posteli. Ospalo otvorila jedno oko a pokúsila sa zaostriť na číslice zobrazené na svojom budíku. Na perách jej zaihral úsmev a uvoľnene sa vrátila na vankúš.

„9:15“ zamrmlala a nechala znova poklesnúť očné viečka. O sekundu neskôr sa posadila rovno ako jedľa, ledabolo uviazané vlasy jej padali do tváre.

„9:15...“, zopakovala a na sekundu si zahryzla do pery.

„Pre Merlina!“ zvrieskla nahnevane.

Vonku veselo štebotal vták a zlaté lúče slnka rozžiarili svet. Ginny to pripadalo také ironické. Rýchlo sa pokúsila vymotať sa z paplóna, postavila sa do stredu izby a rozhliadla sa po tej spúšti. Vzdychla si a nahrbila sa. Stála tam, vlasy jej zakrývali tvár, oči uslzené a opuchnuté,  šaty úplne pokrčené. Už by to nemohlo byť horšie než to bolo. Chvatom si vyzliekla pyžamo a prehľadávala dlážku kvôli čistej podprsenke. Potichu zavrčala a vytiahla jednu z hromady špinavého bielizne.

„Niežeby to chcel niekto vidieť...,“ zamrmlala, keď prudko otvorila dvere na šatníku.

Ginny si navliekla  podprsenku a prebehla rukou po rade šiat. Naslepo jedny schmatla, stiahla ich prudko z vešiaka a strčila si ich pod bradu, kým si zapínala podprsenku. Tak rýchlo ako to len bolo možné, si natiahla šaty cez hlavy, schmatla sveter a topánky a najvyššou rýchlosťou uháňala von z izby.

Na prízemí sa Honey, jej mačka, kúpala v raňajších lúčoch, vôbec nehľadiac na úzkosť svojej panej. Ginny sa láskavo na mačku usmiala. Honey bola ako poriadok uprostred chaosu. Bola jedinou vecou, o ktorej sa zdalo, že nie je ovplyvňovaná Ginninymi citmi. Bol okamžik, keď bola taká nahnevaná, že zobrala plechovku farby a zamaľovala celú jednu stenu v kuchyni na čierno. Vtedy sa zdalo, že to tam pasuje, ale keď sa prebudila, realita ju dohnala do zúrivosti. Ešteže tam sedela Honey, rovnaká ako vždy a všetko na svete sa zdalo byť v poriadku. Ginny sa sklonila, pohladila ju medzi ušami a potešilo ju, keď začula zamraučanie. „Aspoň niekto ma má rád,“ povedala smutne.

Keď sa zbežne rozhliadla po kuchyni, zachytila pohľadom svoj odraz v zrkadle a povzdychla si. Vykročila dopredu a trhla sebou, keď uvidela, ako hrozne vyzerá. Oči mala začervenané a opuchnuté od plaču a nos sa jej leskol. S frflaním si rýchlo rukami prebehla cez vlasy, aby ich trochu upravila a dala im nejaký tvar. V žiadnom prípade nemala v úmysle ísť von s takým nosom. Po pár namáhavých minútach sa na seba kriticky pozrela.

„To bude stačiť. Čo myslíš ty, Honey? Myslím, že panička vyzerá... slušne.“ Honey súhlasne zamňaučala.

Keď vybehla z domu, spomenula si Ginny na uplynulý večer. Bol to jeden z tých večerov, o ktorom premýšľate celý týždeň predtým. Premýšľate o perfektných šatách, o perfektných topánkach, ako si urobiť vlasy, aby to vyzeralo, že ste sa vôbec nesnažili. Mala v hlave len to a všetko vyššie spomenuté si pripravila. Vybrala si topánky a šaty; v skutočnosti vyzerala úžasne. Celý ten večer naplánovala láska jej života. Jediný muž, pre ktorého Ginny mala oči. Sám pán Potter. Chodili spolu už dva roky a Harry jej povedal, že dnes večer sa potrebujú porozprávať. Pretože bola hlúpe malé stvorenie, trvala na tom, aby išli do najlepšej reštaurácie v Šikmej uličke. Ale samozrejme, akonáhle tam dorazili, začalo to ísť z kopca. Verte, že vybrala to najviac nóbl miesto, kde bola verejne ponížená a bolo jej ublížené tým najneľudskejším spôsobom.

Zrazu sa zastavila v polovici cesty a zhlboka sa nadýchla.

'Nohavičky,' zamrmlala, keď bežala nazad do domu.

Len jeden pohľad na dvere pred ňou spôsobil, že sa jej obrátil žalúdok. Nakoniec ich bude musieť aj tak otvoriť a čeliť tomu, čo sa nachádzalo za nimi. Teraz by sa ale mala vzchopiť a prísť na to, ako vysvetlí, že toľko mešká. Pozrela sa na svoje šaty a po prvý raz si všimla, aké sú pokrčené. S povzdychom si studenými prstami jemne pošúchala spánky. Už v škole sa naučila, že jediný spôsob ako prekonať strach, je čeliť mu. S touto myšlienkou Ginny vykročila dopredu a zatlačila na obrovské dvere.

Prvá vec, ktorá jej udrela do nosa, bola dôverná pižmová vôňa, ktorú tak milovala. Nebola to najlepšia vôňa na svete, ale bola to vôňa, v ktorej sa cítila príjemne. V hlave sa jej vynorili spomienky na dni, keď sedela za svojím stolom a žiarilo na ňu slnko. To bolo vtedy, keď si priala, aby bola mačka a mohla sa slniť na slnku po celý dlhý deň. Na tvári sa jej v ten deň objavil prvý naozajstný úsmev a prešla k malému stolu v prednej časti miestnosti.

Druhú vec, ktorú si všimla, bol nedostatok ľudí. Normálne by sa všetci tlačili dovnútra a von a aj keby sa to nestalo, naokolo by sa iste prechádzali jej spolupracovníci. Zamračene pokrčila čelo. Niečo nebolo v poriadku.

„Halló?“ zavolala Ginny nervózne.

Keď prehovorila, bočné dvere do hlavnej izby sa roztvorili a ona nadskočila. Ginny bola vo všeobecnosti nervózna, podráždená osoba, ale pracovať ako aurorský vyšetrovateľ bolo dosť na to, aby bol celý nesvoj ktokoľvek. To množstvo kúziel a kliatob, ktoré spoznala, boli nad jej hlavu. Ale nežila stále len v strachu, jej spolupracovníci sa o to postarali. Nedostala sa sa tak často do akcie, keď prišlo k boju, ale bez jej pomoci by nedokázali nájsť svoju korisť.

„Ideš neskoro,“  povedal mäkký ostrý hlas, vďaka ktorému sa Ginny úľavou usmiala .

„Prepáč, Miona,' povedala s úškrnom.

„Zaspala som.“

Hermiona Grangerová sa od doby, kedy opustila školu, priveľmi nezmenila. Nastúpila na aurorský výcvik spolu s Ginniným bratom Ronom. Zdalo sa, že je to jediná vec, ktorú môžu urobiť, takmer ich životné poslanie. Založili spolu malú kanceláriu a spolupracovali s ministerstvom, aby dopadli smrťožrútov. Voldemort bol porazený v poslednom roku, ktorý Hermiona strávila na Rokforte, ale ešte stále sa ľudia pokúšali priviesť ho späť. Tá vojna bola krutá a stratili počas nej mnoho svojich priateľov. Hneď ako Ginny opustila školu, vydala sa na pomoc tým, ktorí potrebovali jej podporu. Vedela, že nikdy nedokáže bojovať tak ako Ron a Hermiona, ale niečo jej hovorilo, že je potrebná.

„No, vzhľadom na to, že je to tvoj prvý priestupok, nechám to byť,“ povedala Hermiona a nepatrne sa usmiala.  

Dnes mala na sebe pod tmavočerveným hábitom mukelské džíny a jej vlasy boli zopnuté jedinou striebornou sponou. Ginny si vždy myslela, že jej pôvab je v jednoduchosti a dokázala si predstaviť, prečo ju Ron miloval. Hermiona samozrejme nehľadela na jeho prejavy náklonnosti, čomu sa Ginny smiala. Bolo to také zrejmé!

„Tak kde sú všetci? Čakala som, že ľudia budú stáť za dverami v rade,“ poznamenala, prešla k svojmu stolu a posadila so do veľkého kresla.  

„Volali z ministerstva a povedali, že od nás chcú, aby sme sa sústredili iba na jeden prípad. Podľa všetkého potrebujú tú osobu nájsť, ale nepovedali nám prečo. Mám podozrenie, že to má niečo spoločné s nedávnymi zmiznutiami podozrivých kúzelníkov,“ povedala pokojne Hermiona a sadla si do kresla oproti Ginny.

„Čoskoro prídu spisy. Bohužiaľ si myslím, že na tomto budeš musieť naozaj usilovne pracovať.“ 

„To je v poriadku,“ povedala Ginny vážne, otvorila zásuvku a potom ju znova zatvorila.

„Niečo sa deje, Ginny?“ spýtala sa Hermiona, hlas presiaknutý obavami. 

„Áno,“ povedala prosto.

„Harry sa so mnou rozišiel.“ 

Ticho, ktoré sa rozprestrelo po izbe, znelo ako tlmený bzukot. Ginny mohla povedať, že to nebolo to, čo Hermiona čakala. Harry bol zázračný chlapec, v jej očiach nemohol urobiť nič zlé. Ale toto ju neprekvapilo. Harry bol takmer neskutočne dokonalý. Po páde Voldemorta chcel uniknúť pred svetom, ktorý sa okolo neho nazhromaždil. Chcel sa oslobodiť od strachu. S týmto pocitom Harry prerušil spoluprácu s Hermionou a Ronom a začal hrať metlobal s tými najlepšími. Teraz bol jeden z najlepších chytačov čarodejníckeho svete a bol Ginninym priateľom. Ale to už vlastne nebola pravda.

„Och...,“ povedala nakoniec Hermiona a jej čelo sa zamračením zvraštilo.  

„Je mi to ľúto, Ginny. Nemala som tušenie, že to má v pláne urobiť.“

„Áno,“ vyhlásila Ginny, kým sa zamestnávala nejakými papiermi.  

„Pre mňa to bol tiež trošku šok.“

Hermiona sledovala svoju priateľku s obavami  Nakoniec Ginny zdvihla zrak a venovala Hermione ten najlepší úsmev, ktorý dokázala vytvoriť bez toho, aby sa rozplakala.  

“Budem v poriadku, Miona. Bolí to ako čert, ale dostanem sa cez to.“

'Časom', dodala v hlave. 

„Viem, že nemôžem povedať nič, aby som ti pomohla, ale...“ záblesk modrého svetla ju prerušil a na stole pristál ťažký zväzok papierov.

Ginny nepatrne naskočila a zakašľala, keď ju zasiahla vlna prachu.  

„Pre Merlina! Ten chlapík je buď naozaj starý alebo naozaj zlý...,“ zamrmlala Ginny, zatiaľ čo mávala rukami, aby vyčistila vzduch.

Pred ňou ležala obrovská hromada papierov, všetko jeden zväzok informácii o jedinej osobe. Z pier jej unikol vzdych.  

„Vyzerá to na ďalšiu noc strávenú v kancelárii.“

Hermiona potichu zakašľala.  

„Nechám ťa tu. Vravela som ti, že budem mať s Ronom niekoľkohodinový výcvik.“

Pomaly sa vyštverala z kresla a natiahla sa. Kým bola na odchode, jemne ju upozornila, „ak to bude na teba príliš veľa, Gin, som tu pre teba.“ 

„Ja viem,“ zašepkala Ginny, keď otvorila zložku, aby odhalila tvár, ktorá sa na ňu pozerala hlbokými striebornými očami, ktoré sa zdali byť snáď všade naraz.

„Hermiona?“ 

„Áno?“ odpovedala, zatiaľ čo otvárala dvere..

„Kto je to? Vyzerá tak... povedome...“ povedala Ginny a jej oči blúdili po rysoch tváre ležiacej pred ňou. Takmer ju akoby očarovávali. 

„Nuž, to by mal,“ povedala s jemným smiechom Hermiona.

„Vedela som, že raz budem mať šancu dostať Draca Malfoya.“  

S tými slovami odišla a zatreskla za sebou dvere.

„Och...“ 

Na západe sa slnko začínalo lúčiť s dňom a uvoľňovalo miesto večeru. Ginny celý deň sedela za stolom a čítala zväzok Draca Malfoya. Bol ako epos, ktorý išiel z jedného zvratu do ďalšieho. Pre vyšetrovateľa ako ona to bol dokonalý spis. Obsahoval všetky dobrodružstvá, ktorých sa zúčastnil, s kým spolupracoval, jeho sociálne postavenie a celú hromadu nezrovnalostí. Rozporuplné príbehy, ktoré nepasovali k jeho činom. Občas jej oči zablúdili späť k obrázku na stole a premýšľala o zmenách v jeho tvári.

Keď chodil na Rokfort, Dracova tvár vyzerala oveľa jemnejšia, vlastne skoro bezchybná. Ale na tom obrázku Ginny mohla jasne rozoznať daň, ktorú si na ňom vybral ťažký život. Hoci jeho tvár bola mierne ošľahaná, pokožka zostávala stále snehovobiela a jeho vlasy boli svetlejšie než blonďavé. Trochu sa usmiala. Ten chlapec predstavoval všetko, čo na škole nenávidela a teraz sa zdalo, že dostával konečne to, čo si zasluhuje. Jediný problém mala s tými jeho očami. Stačilo do nich nazrieť a ulovili vás. Prvou položkou v spise bol osobný profil, ktorý vypracovali rôzni ľudia. Niektorí ho chválili, iní ním pohŕdali, ale jedna žena vyzdvihla niečo veľmi prosté. 

„Jeho oči sú okná do jeho duše. Akonáhle ste sa raz do nich pozreli, už nikdy nebudete znova rovnakí.“

To Ginny rozosmialo. Zjavne nejaká žena, ktorú Draco okúzlil svojimi hriešnymi spôsobmi. V hlave sa jej vynorila predstava Pansy, ako so zasnenými očami niekde na ministerstve opisuje svojho muža. Ale pre prípad, že by to bolo dôležité, si Ginny poznamenala na svoj zoznam kladných položiek 'oči'. 

Práve v tomto okamihu sa v miestnosti začalo stmievať a tiene noci pohlcovali malú kanceláriu. Ginny sedela samotná, opretá hlboko vo svojom kresle, s nohami schovanými pod sebou a so spisom roztvoreným na kolene. Keď sa prelistovala až na poslednú stránku, zatajila dych na tým, čomu čelila. Úmrtný list. Toto bolo odlišné od prípadov, ktoré zvyčajne mávala. Predsa ak ministerstvo chcelo nájsť Draca, mohli ho nájsť v jeho hrobe. Potom ju to napadlo; predstieraná smrť. Nebolo neobvyklé, že prenasledovaní ľudia predstierali svoju vlastnú smrť ako spôsob úniku. Tak vďaka tomuto to bude oveľa ťažšie.

„Prečo ja?“ zašepkala do temnoty. 

Po pár minútach premýšľania sa Ginny postavila a vytiahla z kabelky svoj prútik. Pritiskla si spis k hrudi, zašepkala pár slov a za chvíľu už stála vo svojej obývačke. Spokojne sa usmiala. Naposledy, keď sa pokúsila premiestniť z kancelárie, stratila svoje obľúbené topánky. Položila spis na svoj konferenčný stolík, zapálila niekoľko sviečok a vošla do kuchyne. Vyzrela von, všimla si sovu a otvorila okno. Obrovská hnedožltá sova vletela dovnútra a pristála na kuchynskej linke. Popudlivo na ňu zakvákala. Ginny rýchlo z jej pazúrov zobrala odkaz a rozbalila ho.

Najdrahšia Ginny, 

Nemôžem ťa opustiť za týchto okolností. Nechcel som ti ublížiť. Prosím rozprávaj sa so mnou.

Harry 

Správne,“ vyhŕkla a vrútila sa nazad do obývacej izby.“

Ja ti ukážem zlé okolnosti.“ 

S týmito slovami priložila pergamen nad jednu zo sviečok a nechala ho podpáliť. Pridržala si ho pri tvári a sledovala ako ho pomaly spaľujú plamene. Z pier jej unikol povzdych a všetok ten hnev pomaly opadával z jej tela. Na toto bola príliš unavená. Hodila pergamen do koša, zamrmlala zaklínadlo a zahasila oheň.

„Späť k práci, že Honey?“ 

Zvrtla sa, aby zobrala spis, keď sa náhle zastavila. V tej chvíli jej prestalo byť srdce a mala pocit akoby mala začať plakať a už nikdy neprestať. Namiesto spisu ležala na mieste, kde ho nechala, jediná ľalia a odkaz, ktorý znel:

Nechaj to odpočívať v pokoji. 

Ginny zatvorila oči a vykríkla.

 


Užívateľské meno:
Heslo:
Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ako anonymný užívateľ nemôžete posielať komentáre, prosíme zaregistrujte sa
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 11.11. 2008
Juj, to bude velmi pekné:-)

Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 1)
Od: ladyF - 11.11. 2008
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
vypadá to zajímavě ale Ginny jako postavu nemám všeobecně ráda... Ale stejně přečtu všechno co se na této stránce objeví, takže to nehraje moc velkou roli...snad je...že o něco víc se budu těšit na AUP a AFP

Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 1)
Od: Maenea - 11.11. 2008
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Tohle vypadá velmi velmi zajímavě :-) už se těším

Vypadá to záhadně a zajímavě. Díky za novou povídku, na kterou se můžu těšit.

Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: sss - 02.12. 2008
prosim prosim, pekne prosim, kedy bude dalsia kapitola? :+)
sss (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 03.12. 2008
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://hpkizi.sk
Ja už mám preložené ďalšie dve, čakám na vrátenie od Clarissy. Ďalšie tri potom prekladá ona.

Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Neprihlásený - 17.01. 2009
Jimmi doufam, že jste si to s překladem teto povidky nerozmyslely. Ráda bych si přečetla něco s Dracem a Ginny a tohle vypadalo celkem zajimavě. No možná je to jen tím, že Clarissa nestači tvému zběsilému tempu překladů, ale to by asi nestačil nikdo, jsi vyjímečně aktivní človíček.
Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Monie - 17.01. 2009
Juj...zapomněla jsem se podepsat :)
Ahoj, ja nie, ale neviem, čo je s Clarissou. Stále mi neposlala nazad tie dve kapitoly, čo som preložila a jej budú ďalšie tri. Tak neviem. Skús sa spýtať Clarissy na jej stránkach.
Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Monie - 20.01. 2009
No jo, to je rozdíl mezi Vámi dvěma, tobě se objeví komentař s otázkou a reaguješ světelnou rychlostí a Clarissa to spíše ignoruje, chapu, že nema čas byt pořad u pc, ale ty jsi nas tak nehorazně rozmazlila :)) Takže na muj dotaz zatim nereagovala, bojim se aby nebyla pak rychlost přidavaní kapitol teto povidky jako u Darkness, coš je nadherna povidka, leč nedokončená :( takže snad se nějak domluvíte holky, budu čekat na další kapitolku, přeji hodně síly Jimmi do další práce :)
Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Monie - 20.01. 2009
Jej ne Darkness, měla jsem na mysli Věštbu...dělam ti tu v tom nepořadek co :(
Re: Kapitola prvá (Hodnotenie: 0)
Od: Monie - 20.01. 2009Monie (Hodnotenie: 0)
Od: Jimmi - 20.01. 2009
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu) http://hpkizi.sk
Vieš, čím to je? Lebo toto je môj web (mohla som si vybrať systém, ktorý tu chcem mať), príde mi email, keď niekto zareaguje na akýkoľvek môj komentár (ako teraz ty), vpravo vidím všetky najnovšie komentáre atď. Takže ak som pri PC (ako teraz), reagujem okamžite. Z Roku viem, že na estrankach sa nedajú pozrieť posledné komentáre naraz, musíš vojsť do každého článku, podľa mňa je to hrozné. Myslím, že aj ostatné zdarma weby fungujú takto. Takže ak jej nenecháš odkaz niekde "navrchu" nemusí na to ani prísť.

Večer ak nezabudnem, pošlem jej správu na ICQ (to mi zas v robote nejde). Ona AJ študuje, takže fakt je dobrá.

Ešte jeden dôležitý fakt. Na niektorých weboch je dôležitá návštevnosť. Takže ak sa jedna kapitola prikladá po kúskoch, alebo nie tak často, je to dobrý spôsob ako zvýšiť návštevnosť. HP je len akási "bokovka" mojej hlavnej stránky, takže zatiaľ nemám dôvod, ale mať vlastnú doménu nie je lacný špás. Vždy keď príde zrovna pred Vianocami faktúra na pár tisíc, tak zvažujem, veľmi zvažujem, či sem aspoň nehodím reklamy alebo niečo podobné. Ale potom si poviem, že si nepokazím niečo, na čo som sa nadrela a každé hobby niečo stojí. Teraz mi došlo, že je toto teraz moje hlavné hobby a nie "bokovka", tomu pôvodnému HP (tá istá skratka, nie je to osud?) sa už vôbec nemám čas venovať. To druhé HP znamená handpainted alebo hardplastic a je to označenie používané zberateľmi ručnemaľovaných figúriek z tvrdeného plastu z kindervajec. Tak a je to vonku.

Prehľad článkov k tejto téme:

. Pdf na stiahnutie: ( Jimmi )27.12. 2009Pdf na stiahnutie
Smashed Sunshine: ( Jimmi )29.11. 2009Kapitola 24
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.11. 2009Kapitola 23
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.11. 2009Kapitola 22
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.11. 2009Kapitola 21
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.11. 2009Kapitola 20
Smashed Sunshine: ( Jimmi )22.11. 2009Kapitola 19
Smashed Sunshine: ( Jimmi )21.11. 2009Kapitola 18
Smashed Sunshine: ( Jimmi )18.11. 2009Kapitola 17
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.11. 2009Kapitola 16
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.11. 2009Kapitola 15
Smashed Sunshine: ( Jimmi )13.11. 2009Kapitola 14
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.11. 2009Kapitola 13
Smashed Sunshine: ( Jimmi )30.10. 2009Kapitola 12
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 11
Smashed Sunshine: ( Jimmi )28.10. 2009Kapitola 10
Smashed Sunshine: ( Jimmi )27.10. 2009Kapitola 9
Smashed Sunshine: ( Jimmi )26.10. 2009Kapitola 8
Smashed Sunshine: ( Jimmi )02.10. 2009Kapitola 7
Smashed Sunshine: ( Jimmi )01.10. 2009Kapitola 6
Smashed Sunshine: ( Jimmi )25.09. 2009Kapitola 5
Smashed Sunshine: ( Jimmi )23.09. 2009Kapitola 4
Smashed Sunshine: ( Jimmi )14.06. 2009Kapitola 3
Smashed Sunshine: ( Jimmi )15.03. 2009Kapitola 2
Smashed Sunshine: ( Jimmi )10.11. 2008Kapitola 1
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.11. 2008Úvod