Preklady fanfiction Harryho Pottera

Odlišné cesty, rovnaký osud (Different paths, same destiny)

Autor: balletlover

Originál:  http://www.fanfiction.net/s/6670166/1/Different-Paths-Same-Destiny

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

*********************************************

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní balletlover.

****************************************************************************

Posledná časť trilógie od balletlover

**************************************

Rose pretlačila svoj vozík cez stenu na nástupište deväť a trištvrte, za ňou vyšiel jej brat Hugo a jej mama. Bol to jej siedmy, a teda posledný rok na Rokforte.

Rozhliadla sa navôkol známej stanice a uvidela Albusa spolu s jeho mamou a Lily. Rozbehla sa k nim.

„Rose!“ zvolal Albus.

Ich rozhovor sa ihneď stočil k metlobalu, zatiaľ čo Lily a Hugo, ktorí práve začínali svoj piaty rok na škole, prediskutovávali VČÚ .

„Ahoj, Ginny,“ pozdravila Hermiona kamarátku.

„Hermiona! Rada ťa vidím! Kde máš Rona?“ spýtala sa Ginny.

„Na Ministerstve, nemohol sa uvoľniť z roboty. A čo Harry?“ odvetila Hermiona.

„Je unavený z toho, ako naňho všetci zízajú zakaždým, keď odprevádza deti na vlak, takže predpokladám, že je tiež na Ministerstve,“ povedala Ginny.

„Ako inak,“ zamrmlala Hermiona.

„Albus! Rose!“ zakričal niekto cez celý vestibul. Všetci šiesti sa otočili a uvideli, ako k nim trieli Scorpius Malfoy.

„Scorpius!“ zvolala Rose a objala svojho najlepšieho priateľa.

„Grangerová, Weaslíčka,“ ozval sa strohý hlas spoza nich.

„Malfoy!“ zahriakla ho Hermiona.

„Potterová a Weasleyová, Malfoy, Potterová a Weasleyová...“ opravila ho Ginny.

„Je skoro jedenásť, mali by sme už pomaly nastupovať do vlaku,“ povedala znenazdajky Lily.

„Maj sa, mami!“ ozval sa Hugo i Lily.

„Držte sa, deti. Och a Hugo, pamätaj si, že nemáš obťažovať domových škriatkov,“ zakričala Hermiona, keď Hugo nastupoval do vozňa. Tváril sa, akoby nič nepočul.

„Hej, vy traja, nemyslíte si, že je už najvyšší čas nastupovať?“ spýtala sa Ginny trojice Albus, Rose a Scorpius.

„Ach, áno, maj sa, mami!“ rozlúčil sa Albus a vstúpil do vlaku.

„Ahoj, mami!“ zvolala Rose.

„Maj sa krásne, Rose. Nezabudni držať Huga od kuchýň tak ďaleko, ako sa len dá,“ pripomenula jej Hermiona.

„Scorpius, na slovíčko,“ povedal Draco a naznačil synovi, aby ho nasledoval.

„Áno?“ spýtal sa Scorpius, keď sa dostali Hermione a Ginny z dosluchu.

„Takže tebe sa páči to Weasleyovie dievča...“ skonštatoval Draco.

„Mrzí ma to, otec, naozaj som to neplánoval! Láske nerozkážeš,“ obhajoval sa Scorpius.

„Uvoľni sa, synu, iba som si chcel overiť svoje tušenie,“ odvetil mu znudeným hlasom Draco.

„V poriadku... môžem už ísť?“ spýtal sa Scorpius.

„Samozrejme.“

Scorpius nastúpil do vlaku práve v momente, keď sa dvere na vozňoch zatvárali. Draco stál opodiaľ Hermiony a Ginny, ktoré energicky mávali svojim deťom, keď sa ich vlak začal pohýnať. S pobavením na ne pozrel, uškrnul sa a pristúpil k nim.

„Grangerová, Weasleyová,“ oslovil tie dve ich dievčenskými menami, „kde sú Potter a Weasley?“

„Na Ministerstve,“ zamrmlala Hermiona. „Môžem s tebou na minútku hovoriť, Malfoy?“

„Tak ja už idem. Maj sa, Hermiona,“ povedala Ginny a odmiestnila sa.

„Čomu vďačím za toto potešenie?“ spýtal sa Draco a uškrnul sa.

„Odpusti si ten úškrn,“ odvetila Hermiona.

„Skús ma donútiť,“ vyzýval ju.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a v mysli počítala do desať. Nechcela tu pred všetkými robiť scény.

„Počúvam...?“ ozval sa netrpezlivo Draco.

„Nepýtal sa ťa tvoj syn náhodou na pôvod svojho mena?“ spýtala sa ho tichým a pokojným hlasom.

„Musím priznať, že áno. Naozaj sa na to pýtal,“ odvetil Draco. „Predpokladám, že ty s tým nemáš vôbec nič spoločného, že nie, Grangerová?“

„Weasleyová, Malfoy. A len pre informáciu, moja dcéra sa ma pýtala presne na to isté,“ povedala Hermiona.

„A čo si jej na to odpovedala?“ spýtal sa a mierne sa uškrnul, no jeho oči zračili, že ho to vskutku zaujímalo.

Na chvíľu zaváhala; poobzerala sa navôkol, aby sa uistila, že sa na nich nikto nedíva. Mnohí ľudia už odišli, a tí, čo zostali sa zhlukli do skupiniek a rozprávali sa.

„Po Vianočnom plese-“ zašepkala nakoniec.

Dracov úškrn sa rozšíril. „Ty si pomenovala svoju dcéru Rose kvôli mne? Pretože si v tú noc dostala ružu?“

„Zosobnenie nemožného,“ zašepkala a snažila vyhnúť jeho pohľadu.

„Ktoré som ti dal ja,“ pripomenul jej s nevädnúcim úškrnom.

„A čo tvoj syn; ten sa volá Scorpius len čírou náhodou?“ spýtala sa Hermiona, čím mierne zmenila tému.

„Ale prosím ťa,“ zasmial sa, „je Blackovskou tradíciou pomenovávať potomkov podľa hviezd.“

„A len zhodou okolností si vybral práve moje najobľúbenejšie súhvezdie...“ odvetila Hermiona a pretočila očami.

„Ako som to mal vedieť?“ spýtal sa na svoju obranu.

„Ty sám si sa ma na to pýtal v tú noc, keď si mi podaroval ružu,“ povedala mu.

„To bolo pred rokmi. Naozaj si myslíš, že by som si pamätal taký bezvýznamný detail?“ opýtal sa jej a snažil sa pri tom zatváriť tak neveriacky, ako to len išlo.

„Tak dobre, ohúr ma, čo si mu teda povedal, keď sa spýtal, ako prišiel k svojmu menu?“ odvetila Hermiona. Ani na sekundu nepochybovala o tom, že jej nehovorí pravdu.

„Že je to rodinná tradícia,“ riekol Draco, akoby to bola tá najsamozrejmejšia vec na svete.

„A on tomu uveril? Po tom, ako mu Rose napísala, aby sa ťa na to spýtal?“ opýtala sa, čím definitívne prezradila svoj podiel viny na celej veci.

„Aha! Takže v tom máš predsa len prsty ty!“ zvolal.

„Malfoy, neodbočuj od témy, odpovedz mi,“ zašepkala a zagánila naňho.

„Nepoložila si mi žiadnu otázku, ktorá by zostala nezodpovedaná,“ odvetil opäť s úškrnom.

„Nepožiadal ťa tvoj syn, aby si mu o tom porozprával viac?“ spýtala sa ho Hermiona so zaťatými zubami a zagánil naňho.

„Áno, požiadal. Šťastná?“ sarkasticky odpovedal Draco.

Teraz bol rad na Hermione, aby sa uškrnula. „A čo si mu povedal?

Zaváhal, akoby sa rozhodoval či jej povedať pravdu, alebo nie. „Príbeh o tej noci...“ napokon stavil na pravdu.

V tej chvíli sa už Hermiona neudržala a začala sa smiať. Draco na ňu nepekne zazrel.

„Nesmejem sa tebe!“ riekla s potlačovaným smiechom. Spýtavo na ňu zdvihol obočie.

„Naozaj! Len ma napadlo, že sa v niektorých smeroch správame presne tak, akoby sme boli ešte stále na škole,“ odvetila.

„No prepáč, ja už viac nie som tým predpojatým faganom, akým som býval,“ arogantne prehlásil.

Uškrnula sa naňho. „Vidíš, hádaš sa so mnou o úplných maličkostiach – čím si len potvrdil to, čo som práve povedala.“

„Do pekla s tebou, Grangerová, odchádzam,“ zahundral Draco a obracal sa na odchod.

„Počkaj, predtým, ako pôjdeš... napadlo ma, že by ťa mohlo zaujímať, že Rose sa páči tvoj syn,“ povedala Hermiona. Draco sa uprostred kroku zarazil, otočil sa na ňu a bezvýrazne na ňu pohliadol.

„V tom prípade ťa bude pravdepodobne zaujímať, že ani Scorpiusovi nie je Rose ľahostajná,“ vyhlásil s úškrnom.

„Uvedomuješ si, že Rose nie je čistokrvná...? Merlinuchráň, aby poškvrnila vašu dokonalú krvnú líniu,“ predniesla posmešne Hermiona a pretočila očami.

„Ako som spomínal, už nie som tým bigotným deckom, ktorým som bol na škole. Ak sa Scorpius rozhodne poškvrniť našu krvnú líniu, ako si to pred chvíľou nazvala, nebudem mu v tom brániť,“ odvetil Draco.

„To som rada... no, musím už ísť, o desať minút mám byť na Ministerstve,“ povedala Hermiona, keď sa pozrela na hodinky.

„Takže, hádam, že sa uvidíme ešte pred svadbou...“ odpovedal Draco s úškrnom.

„Predpokladám, že áno. Dovidenia, Malfoy,“ riekla a podala mu ruku na rozlúčku.

„Draco,“ opravil ju a potriasol jej rukou.

„Draco... V tom prípade ja som pre teba Hermiona. Dovidenia, Draco. Som si istá, že sa onedlho opäť  stretneme,“ povedala s úsmevom.

„Nepochybne. A prosím, urob mi jednu láskavosť. Pokús sa Weasleymu zabrániť v tom, aby ma nezabil, keď sa dozvie o deťoch,“ poprosil ju Draco.

„Urobím, čo bude v mojich silách,“ odvetila Hermiona a odmiestnila sa.