Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Advent 2012 Snamione

Čokoláda

Advent 2012 Snamione
Vložené: solace - 19.12. 2012 Téma: Advent 2012 Snamione
solace nám napísal:

 


19. december 2012

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Čokoláda

Autor: Della D.

Preklad: solace

Originál: http://www.hogwartsnet.ru/mfanf/ffshowfic.php?fid=25656&l=0

Rating: G

Romanca

Všetko, čo potrebuje unavený pútnik počas fujavice, je šálka horúcej čokolády.

AN: Postavy a ich svet patria Rowlingovej, myšlienka filmu"Čokoláda". Mojím je tu, ako vždy, len samotný text.

 

Vietor sa skutočne hneval. Zúrivo vrhal do tváre ľadové kryštáliky, snažil sa strhnúť z hlavy kapucňu, dostával sa pod látku plášťa a prenikal do kostí. Prsty v tenkých rukaviciach dávno skrehli a stratili cit. Kvôli sneženiu nebolo vidieť ďalej od natiahnutej ruky. Slnko už zapadlo, čo ešte viac sťažovalo orientáciu v priestore.

Ak metelica okamžite neprestane, ten hotel dnes nenájdem, pomyslel si Severus. Čert mi našepkal, aby som sa sem vybral pešo. Mal som použiť kozub.

Zastavil sa, aby si napravil spadnutý šál a neustále sfukovanú kapucňu. Naokolo bola tma a sneh zasypal aj to, čo bolo predtým cestou. Mal pocit, akoby sa ocitol mimo času a priestoru, niekde na kraji sveta, bez minulosti a budúcnosti, bez iných ľudí...

Pokrútil hlavou a tú predstavu od seba odohnal. Ak nenájde miesto, kde by sa mohol ukryť, naozaj sa veľmi rýchlo ocitne mimo času a priestoru niekde na hranici, avšak druhého sveta. Sveta, do ktorého sa vôbec neponáhľal.

Našťastie pred sebou zbadal svietiacu vývesnú tabuľu akéhosi baru alebo kaviarne. Bol to skutočný úspech. V tejto krajine, na tomto mieste a o takomto čase bolo zložité nájsť otvorený podnik. Severus sa poponáhľal ku svetlu, pokým sa majiteľ nerozhodne zavrieť svoj obchodík.

Dvere sa poddali len s námahou. Pri ich otváraní mu bránil vietor, ktorý akoby nechcel, aby vošiel dovnútra. Ale podarilo sa mu to a o chvíľočku sa ocitol v spásnom teple. Zvonček prenikavo zazvonil.

Rozhliadol sa po miestnosti. Bolo to veľmi zvláštne miesto, žiadne stolíky, len pult s tromi vysokými stoličkami, niekoľko vitrín, obsah ktorých nemohol z tej vzdialenosti rozoznať. Veľmi malá miestnosť. Skôr sa podobala na obchod než na kaviareň, no aj tak by tu mohol prečkať metelicu. Bolo tu teplo a sucho, kdesi potichu vyhrávalo rádio, vo vzduchu bolo cítiť akési korenie. Príjemné miesto. Pokojné.

Severus sa zahľadel von. Fujavica ešte zosilnela, takže bude musieť byť trpezlivý. Z krku si stiahol šál, kapucňu si nechal na hlave a podišiel k pultu. V tom momente sa v bočných dverách objavila asi tridsaťročná žena. Bola oblečená v dlhej sukni z nekrčivej látky a tenkej blúzke. Ako sa zdalo, príliš tenkej pre toto ročné obdobie, pretože bola zavinutá do šatky ozdobenej farebnou výšivkou. Gaštanové vlasy mala na zátylku zopnuté do uzla, nie príliš pevného, pretože z neho vytŕčalo niekoľko prameňov.

„Dobrý večer, pane,“ neznáma ho privítala s úsmevom a postavila sa za pult. „Musíte byť riadne premrznutý. Dáte si horúcu čokoládu?“

„Radšej by som si dal čaj,“ oznámil zachrípnuto a posadil sa na stoličku. „Alebo aspoň kávu,“ dodal sťahujúc si rukavice a šúchajúc skrehnuté ruky.

„Bohužiaľ, pane, nepodávame čaj, ani kávu. Toto je čokoládovňa. Preto vám môžem ponúknuť pätnásť druhov horúcej čokolády, ale nie čaj.“

„Skvelé,“ zamrmlal Severus. „Neznášam čokoládu.“

„Ach, možno ste len neochutnali tú pravú,“ oponovala žena. „Myslím, že viem, aká vám zachutí.“

Zmizla za malými dvierkami za chrbtom a po malej chvíli sa znovu objavila. V rukách držala veľkú šálku, z ktorej stúpala voňavá para. Položila ju na pult. Odniekiaľ vytiahla mištičku s akýmsi práškom a štipku z neho do nej vhodila. Potom mu ju ponúkla.

„Skúste,“ povedala. „Ak vám nezachutí, nemusíte platiť.“

Severus si vzal do dlaní šálku a užíval si pocit tepla, ktoré mu prechádzalo cez porcelán k prstom. Podvihol nápoj bližšie k tvári a najskôr ho opatrne ovoňal. Vôňa kakaa sa miešala s akýmsi preňho neznámym korením, no necítil žiaden podozrivý zápach. Pomaly si usrkol. Trpká a trošičku štipľavá chuť ho prekvapila. Vskutku sa to nepodobalo na horúcu čokoládu, ktorú mal možnosť ochutnať predtým. Odpil si ešte jeden dúšok a cítil, ako sa všetko v jeho vnútri zrazu zohrialo a krv mu žilách začala rýchlejšie prúdiť.

„Chutí?“ spýtala sa majiteľka, pozorujúc ho s miernym úsmevom. Kvôli kapucni mu nemohla vidieť do tváre, ale podľa toho, ako sa mu uvoľnili stuhnuté plecia, ľahko zistila, že mu pohostenie bolo po chuti.

„Čo ak poviem nie len preto, aby som nemusel zaplatiť?“ spýtal sa posmešne bez toho, aby vzhliadol hore.

„Nepôsobíte ako podvodník, pane,“ podotkla majiteľka. „Ste dobre oblečený, slušne vychovaný. Nemyslím, že vám bude ľúto dať pár dolárov za čokoládu. Navyše pochybujem, že by Brit v cudzine dokázal oklamať svoju krajanku.“

„Ste všímavá,“ ticho zachripel Snape.

„Baví ma pozorovať hostí,“ poznamenala žena. „Robiť si vlastné závery, tipovať, odkiaľ sú. Počúvať ich príbehy,“ dodala už tichšie. „Iba kvôli tomu som začala s týmto podnikaním.“

„Aby ste počúvali cudzie príbehy?“ začudoval sa Severus a položil pred seba poloprázdnu šálku.

„Nie nejaké obyčajné príbehy, ale zaujímavé príbehy. A práve teraz sa mi zdá, že by váš príbeh mohol byť zaujímavý. Dávno ste odišli z Anglicka?“

„Dávno,“ odvetil Snape zdržanlivo.

„Vydali ste sa na cesty?“

„Aj tak sa to dá povedať.“

„Nie ste príliš zhovorčivý.“

„Dnes to nebude váš večer,“ Snape posmešne zachripel a odpil si ďalší dúšok. Potom sa pozrel z okna. Fujavica pokračovala vo vyčíňaní.

„Možno by ste sa cítili pohodlnejšie, keby ste si odložili plášť. Asi nebudete môcť tak skoro pokračovať v ceste.“

Ešte raz sa clivo zahľadel z okna a potom si s povzdychom stiahol kapucňu, rozopol gombíky a plášť zhodil z pliec. Postavil sa, celkom si vyzliekol vrchnú vrstvu šiat a spolu so šálom ju hodil na susednú stoličku. Automaticky si uhladil hrozne nakrátko ostrihané vlasy. Keď ostal bez svojho habitu podobného oblečenia, mal pocit, ako by bol takmer nahý. V nohaviciach a čiernom roláku sa necítil príliš pohodlne, ale vysoký golier spoľahlivo skrýval jeho jazvy pred zvedavými pohľadmi.

„Ešte čokoládu? Alebo niečo na zahryznutie?“ ponúkla mu pohostinná majiteľka.

„Obávam sa, že na zahryznutie tu máte tiež len samú čokoládu,“ zavrčal Snape. „Ale z tohto,“ ukázal na svoju šálku, „by som si ešte dal. Čo je to za špecialita? Veľmi zvláštna chuť.“

„To je zvláštny druh čili korenia. A taktiež špeciálny druh kakaových bôbov. Hneď vám prinesiem ďalšiu šálku.“

Opäť zmizla za dverami. Snape to využil, aby si lepšie obzrel miestnosť. Teraz, keď mu kapucňa nezakrývala výhľad, si mohol poriadne prezrieť obrazy na stenách, bizarné sošky na poličkách, rozmanité ručne vyrobené bonbóny vo vitrínach. Zdalo sa, že v tomto zapadákove narazil na veľmi zvláštne miesto. Zaujímalo by ho, čo ju sem zavialo?

„Chcela som sa ukryť pred rozčarovaním iných ľudí.“ Snape sa strhol od prekvapenia. Otočil sa a zahľadel priamo do jej tváre. Pozerala naňho so záujmom. „Boli ste už niekedy v tomto meste?“ spýtala sa. „Vaša tvár sa mi zdá povedomá.“

„Na žiadne miesto nechodím dvakrát po sebe,“ odsekol a znovu sklonil hlavu.

„Potom je možné, že sme sa stretli v Anglicku?“

„Málo pravdepodobné,“ vzal si z jej rúk ďalšiu porciu čokolády a poriadne si z nej odpil. Ktovie prečo sa pod vplyvom tohto nápoja odplavovala z jeho tela nielen triaška, ale i napätie, únava a nepokoj.

„Vari ste celý život strávili vo väzení?“ spýtala sa sarkasticky.

Keby len tušila, ako blízko pravdy bola.

„Niečo podobné,“ odvetil odmerane.

„A čo také ste vykonali?“

Nasledovala krátka pauza, po ktorej Snape príkro zachripel:

„Zabil.“

Nepovedala ani slovo a to ho primälo, aby na ňu úkosom vrhol zvedavý pohľad. Zdalo sa, že na ňu táto informácia neurobila žiadny mimoriadny dojem.

„Nebojíte sa? Veď sme tu úplne sami,“ hrozivo sa uškrnul.

„Nebojím sa vás, pane,“ podotkla chladne. „Tiež som zabíjala, takže sa ma nesnažte vystrašiť.“

Takmer mu zabehlo.

„Zabíjali?“ spýtal sa prekvapene a pohľadom skĺzol po jej útlej postave. „Boli ste na vojne?“

„Nie, jednoducho som chodila do školy,“ smutne sa usmiala. „A potom sa začala vojna.“

Severusovi v tom momente začalo byť horúco. Táto žena má tridsať rokov, to znamená, že do školy chodila pred desiatimi až pätnástimi rokmi. Pred takou istou dobou bola v Anglicku iba jedna vojna. Takže bola čarodejnicou. Nepodarilo sa mu vojsť do obyčajnej kaviarne, presnejšie povedané do obyčajnej čokoládovne, ale do čokoládovne k čarodejnici?

„Tvárite sa, ako by ste zbadali ducha,“ povedala súcitne. „Tiež ste odišli z Anglicka po skončení tej vojny, však?“

„Ako ste sa... Odkiaľ ste sa...?“ zasekol sa. Myšlienky mu vírili v hlave. Už tak dávno nestretol niekoho, kto by vedel o tej vojne. Prsty kŕčovito zovreli šálku a druhá ruka sa mu mimovoľne natiahla ku krku, kde mu vojna zanechala poslednú značku. „Áno, odišiel som odtiaľ po skončení tej vojny,“ priznal potichu. „Ako ste zistili, že som tiež čarodejník?“

„Podľa toho, cez ktoré dvere ste vošli,“ usmiala sa. „Sú tu dvoje dvere. Jedny vidia len čarodejníci a druhé muklovia. A oboje vidím len ja. Zahľadel sa na ňu pozornejšie. Chodila do školy pred desiatimi až pätnástimi rokmi, takže ju musel učiť. No zatiaľ ho nespoznala. A on si taktiež nevedel spomenúť na takú študentku. Čiže určite nebola v Slizoline. Ostatných nepoznal až tak dobre, nedíval sa im nejako osobitne do tvárí. Ubehlo priveľa času a ten ľudí mení.

„Šikovné,“ poznamenal a potom si znovu odpil z čokolády, hľadiac na ňu ponad šálku spoza nepatrne privretých viečok. „Tiež ste odišli z Anglicka po skončení vojny? Alebo kvôli nej?“

„Odišla som oveľa neskôr,“ priznala. „Iba pred pár rokmi.“

„Čo vás prinútilo utiecť a usadiť sa medzi muklami?“

„Nikdy som nemala nič proti muklom,“ podotkla. „Sama som muklorodená. A čarodejnícky svet mi nepriniesol veľa šťastia...“

„Aj v Anglicku je dosť muklov, ale žijete tu, v Kanade.“

„Pochopte, pane,“ prisadla si na stoličku zo svojej strany pultu a ruky zložila pred sebou, „veľmi dlho som nevedela, čomu sa venovať. V škole sa mi darilo rovnako dobre vo všetkých predmetoch. Niektoré boli zaujímavejšie, iné menej... No po jej skončení som veľmi rýchlo pochopila, že práca v ministerstve, kariéra váženého vedca, či verejného činiteľa, alebo niečo podobne významné ma neoslňuje. Pokúšala som sa pustiť do rôznych vecí; pokračovala som v štúdiu, získala som titul, bola som verejným činiteľom, podarilo sa mi pracovať aj v ministerstve. Avšak nič z toho mi neprinieslo uspokojenie. Bola som veľmi unavená.“ Vstala, zmizla za malými dvierkami a vrátila sa s vlastnou šálkou horúcej čokolády. „A navyše som sa vydala. Nie príliš šťastne. Bol dobrým mužom, ale boli sme príliš rozdielni a mali sme odlišné názory na rodinný život... Jedného dňa som to skrátka nevydržala. Pochopila som, že ak to bude aj naďalej takto pokračovať, zbláznim sa.“

Odmlčala sa, zdvihla šálku k perám a odpila si zopár dúškov. Snape ju nesúril, pomaličky pil svoju čokoládu, pokukoval po nej a snažil sa predstaviť si ju mladšou. V jej črtách videl niečo povedomé, ale čosi ešte stále chýbalo.

„A vtedy som sa sama seba spýtala, čo mám skutočne rada? Čo mi prinesie ozajstnú radosť, nielen preto, že je to dôležité alebo prospešné?“

„A k čomu ste dospeli?“ neodolal, pretože sa znovu odmlčala.

„Čokoláda,“ odvetila jednoducho. „Mala som ju rada od detstva. Vždy mi zlepšovala náladu. Napadlo ma, že by bolo fajn spraviť to isté pre ľudí: zlepšovať im náladu čokoládou.“

„Vedeli ste ju variť?“

„Nie,“ rozosmiala sa, „nikdy som to nevedela. Ale som veľmi učenlivá. Našla som niekoľko kníh so starými receptami. Viete, po hodinách s naším učiteľom elixírov nebolo vôbec ťažké uvariť čokoládu podľa receptu.“

„To ste mali takého dobrého učiteľa?“ Snape sa neovládol a odfrkol si.

„Dobrého...“ zopakovala zamyslene, „niekto by povedal, že hrozného. Jednoznačne bol vynikajúcim majstrom elixírov,“ pripustila, „no pravdepodobne nie veľmi dobrým učiteľom. Chcem tým povedať, že nešlo o to, že bol prísny, ale jeho netolerancia k zlyhaniam iných mu komplikovala prácu.“ Smutne si povzdychla a dodala: „Ale bol to dobrý človek. Žiaľ, pochopili sme to až príliš neskoro.“

„Zomrel?“ spýtal sa Severus so zatajeným dychom. Bolo veľmi zvláštne počuť niečo také o sebe.

„Áno, zahynul. Počas vojny.“

„To znamená, že ste sa zásobili knihami a rozhodli sa začať variť čokoládu.“ Snape sa poponáhľal zmeniť tému, pretože sa mu melanchólia na jej tvári páčila omnoho menej ako úsmev. „Prečo v Kanade?“

„Neodišla som do Kanady ihneď. Prvú čokoládovňu som si otvorila ešte v Anglicku, no viete... Najlepšia absolventka školy, priateľka Harryho Pottera a zrazu – predáva čokoládu... Príliš veľa rečí sa šírilo poza môj chrbát...“

Ruka sa mu zachvela a len-len, že neupustil šálku, iba zázrakom ju dokázal rýchlo postaviť na pult. Doparoma, Grangerová! Ako je možné, že ju nespoznal? Samozrejme, že v jej výzore vždy udierala do očí ako prvá bujná hriva vlasov a bez nej sa ani nepodobala na seba. No napriek tomu nespoznať dievčinu, ktorá ho šesť rokov otravovala svojou večne zdvihnutou rukou – to už bolo trochu moc. Bezpochyby sa zmenila, dospela... a on vôbec neočakával, že najlepšia absolventka školy začne proste predávať čokoládu.

„Preto som sa najskôr presťahovala do štátov,“ pokračovala nevšímajúc si jeho zdesenie. „Ale čoskoro sa mi to tam zunovalo a pricestovala som sem. Tu sa zrejme zdržím. Páči sa mi tu...“

Len čo to do dopovedala, zhaslo svetlo a navôkol zavládla neuveriteľná tma a ticho. Severus zamrel a započúval sa do tmy. Tento návyk si vypestoval pred mnohými rokmi, kedy sa nemohol spoliehať na zrak; načúval a vetril, aby nedal protivníkovi šancu znenazdajky ho prekvapiť. Chvíľu trvalo, kým si pripomenul, že sa tu nemá čoho obávať.

„Pravdepodobne vietor pretrhol vedenie,“ oznámila Grangerová. „Je dobré, že ste čarodejník, nechcelo by sa mi hľadať sviečky potme. „Accio sviečky! Incendio!“

Mihotajúce sa plamene troch sviečok trochu rozptýlili tmu. Hermiona vzala jednu z nich, podišla k oknu a vyzrela von.

„Áno, určite sa pretrhli drôty. Celá štvrť má výpadok.“ Pootočila sa k nemu. Vo svetle plameňov bola jej tvár neuveriteľne bledá. „Kamkoľvek ste mali dnes namierené, budete musieť ešte počkať.“

„Nenamietam,“ zamumlal a nebol schopný odtrhnúť pohľad od jej tváre.

Vrátila sa za pult. Sviečky rozostavila tak, aby osvetľovali čo najväčší priestor.

„Ešte čokoládu?“ na pery jej skĺzol potmehúdsky úsmev.

„Nie, ďakujem, ešte mám,“ nevedomky jej opätoval úsmev. „Pravdupovediac, za šálku pravého Earl Grey by som bol teraz schopný vraždiť... Vaša čokoláda... je lepšia než tá, ktorú som mal možnosť ochutnať predtým, ale i tak sa nevyrovná dobrému čaju.“

Pokrčila plecami, akoby sa ospravedlňovala. Sadla si na svoju stoličku, zasunula za ucho neposlušný prameň vlasov a znovu sa pozorne zahľadela do tváre svojho hosťa.

„Porozprávala som vám svoj príbeh. Nechceli by ste mi to oplatiť rovnako?“

Severus pootočil šálku, starostlivo skúmal vzor na jej boku a pokrčil plecami.

„Môj príbeh nie je ani zďaleka taký zaujímavý. Žiadne manželstvo, ani školské časy, na ktoré by som chcel spomínať a možnosť venovať sa svojej obľúbenej práci som stratil pred mnohými rokmi. Väčšinu svojho života som sníval o slobode, a keď som ju nakoniec získal, ukázalo sa, že – je synonymom zbytočnosti a bezcennosti. Teraz sa túlam po svete a hľadám niečo...“

„Alebo utekáte pred niekým?“ usúdila, súcitne naňho hľadiac.

Prikývol.

„Pred sebou.“

„To nemá zmysel.“

„Viem,“ opäť pokrčil plecami. „No... je to aspoň nejaký... cieľ.“

Severus podráždene mykol hlavou a dlaňou si pretrel tvár, ako by sa snažil odohnať mámenie. Potom sa skúmavo zahľadel na Grangerovú.

„Čo do tej vašej čokolády sypete? Ani raz vo svojom živote som sa nikomu nezveroval.“

„Je to jednoducho samotná čokoláda,“ usmiala sa. „Robí nás takými, akí sme.“

„To nie je pravda, ja taký nie som.“ Mierne sa zamračil. „Všetkých svojich hostí takto mučíte? Čo je toto, čokoládovňa alebo spovednica?“

Rozosmiala sa. Takým zvonivým, celkom dievčenským smiechom. Pripomenul mu minulosť. Roky, ktoré strávil v Rokforte, spočiatku ako študent, neskôr ako učiteľ. Smiala sa tak Lily. Smiali sa tak deti, keď ho nevideli. Bol to symbol bezstarostnosti a šťastia, ktoré stratil v ranom detstve. Ktovie prečo mu z jej smiechu zostalo teplejšie na duši.

„Nie, kdeže. Mojimi hosťami sú v podstate ľudia z mesta. Viete, toto mesto je dosť veľké, aby mi dokázalo zabezpečiť stabilnú klientelu, a pritom dosť malé, aby sa moji zákazníci stali zároveň mojimi priateľmi. No občas,“ pozrela sa do okna, „začne od severu fúkať tento vietor, nastane nepohoda a v taký deň ostáva čokoládovňa do noci otvorená. Vietor spravidla ku mne privedie pútnikov, ktorí hľadajú miesto, kde by sa mohli zohriať a prečkať búrku. A ja rada počúvam ich príbehy. Rozprávajú mi o ďalekých krajinách, kde som nikdy nebola, zdôverujú sa mi s tým, čo ich prinútilo vydať sa na cesty. Občas tu sedia niekoľko hodín a niekedy až do úsvitu. Zvyčajne sa rozlúčime ako najlepší priatelia,“ sklonila hlavu. „Priatelia, ktorí sa nikdy viac nestretnú. Povedzme, že je to môj variant ideálnej romance.“

„Spíte s nimi?“ spýtal sa náhle.

„A vy by ste sa chceli so mnou vyspať?“ šibalsky naňho žmurkla.

„Merlin chráň!“ zamumlal Snape a zadíval sa do šálky. „To by skrátka všetko pokazilo. Čokoláda je sama o sebe afrodiziakum, a ak sa do nej ešte niečo pridá, dajme tomu akýsi zvláštny druh čili korenia...“

„Máte pravdu, všetko by to pokazilo,“ poznamenala sucho. „Práve preto nič také do čokolády nepridávam. Nespím so svojimi hosťami. Iba sa rozprávame pri šálke horúcej čokolády. Ničím ich neomamujem, no keď odchádzajú, sú presvedčení, že sú do mňa tak trochu zaľúbení. Garantujem vám, že odtiaľto odídete s rovnakým pocitom.“

Snape si pomyslel, že stav trochu zaľúbený uňho nastal ešte pred piatimi minútami a teraz to smerovalo niekam ďalej.

„Podstata spočíva v tom, že ich počúvam a oni počúvajú mňa. Predstavujem si, že sú výnimoční, smelí, silní. A oni si predstavujú, že som prívetivá, pohostinná, štedrá. Rozlúčime sa po niekoľkých hodinách, a tak sa nestihneme jeden v druhom rozčarovať, nestihneme si nazhromaždiť vzájomné pocity krivdy. Vieme, že sa nikdy viac nestretneme, preto v sebe neživíme zbytočné nádeje. A práve kvôli tomu je to ideálna romanca.“

„A to vám stačí?“ spýtal sa Snape prekvapene.

Zosmutnela a zadívala sa do šálky. Zakrúžila ňou, prelievajúc po dne zvyšky čokolády.

„Samozrejme, že nie,“ priznala úprimne. „Zakaždým, keď počúvam zavýjanie severného vetra a nechávam svetlo rozsvietené a dvere otvorené, dúfam, že sem zavíta niekto, kto ma nebude obťažovať svojím príbehom, ale si vypočuje ten môj. Nebude mať o sebe žiadne ilúzie a nebude si ich vytvárať o mne. Keď utíchne búrka, odíde ako všetci pred ním, ale kdesi tam, na ceste, pochopí, že na tomto svete niet nič krajšie než moja čokoláda, že už nikam nemusí ísť, pretože našiel to, čo hľadal. A pokiaľ ide o mňa, poruším svoj zvyk a budem čakať, že sa raz vráti. A on sa vráti.“

„To znie ako plán,“ zachripel Snape. Momentálne bol rád, že mu kedysi zranenie poškodilo hlasivky a jeho hlas znel odvtedy vždy zachrípnuto, a preto bolo ťažké zistiť, kedy sa mu hrdlo zovrelo od rozrušenia.

„Znie to ako sen,“ usmiala sa. „Je možné, že tou osobou ste vy?“ zahľadela sa mu priamo do očí. Nedokázal odvrátiť pohľad.

„Nikdy nechodievam dvakrát na to isté miesto,“ pripomenul jej.

„Jedného dňa obídete celý svet. Kam pôjdete potom?“

„Vydám sa na ďalší okruh, len po inej trase. Svet je veľký.“

„Takže to bude niekto iný,“ zamrmlala a pozrela sa z okna. „Fujavica sa skončila,“ oznámila. „Cesta je voľná.“

„Áno...“

Severus vstal zo stoličky, zaplatil za čokoládu, okolo krku si omotal šál, obliekol plášť a pobral sa ku dverám. Nechcelo sa mu odísť, no nemohol zostať. Otočil sa na prahu, držiac kľučku od dverí. Hermiona stála hneď za ním zavinutá do šatky. Za ňou horeli sviečky, preto bolo ťažké rozoznať výraz jej tváre.

„Aj tak budem dúfať, že sa ešte stretneme,“ povedala a podľa zafarbenia hlasu zistil, že sa usmieva. „Možno sa opäť presťahujem a náhodou sa ocitnem na vašej druhej trase.“

„Možno, slečna Grangerová. Všetko je možné.“

Prekvapene naklonila hlavu nabok a spýtala sa:

„Azda som vám prezradila svoje meno?“

„Nie, avšak povedali ste mi toho dosť na to, aby som si naň spomenul.“ Otvoril dvere, ale opäť sa zastavil, keď naňho zavolala:

„A vaše meno, pane? Nie je fér, že vy moje poznáte a ja vaše nie.“

„Moje meno?“ spýtal sa stojac jednou nohou na ulici. Vlasy a cípy plášťa mu povievali vo vetre. „Neprezradím vám ho,“ povedal tvrdo, naťahujúc si rukavice.

„Prečo?“

„Lebo by som chcel, aby ste na mňa istý čas čakali,“ uprene sa na ňu zahľadel. „A ak vám ho prezradím, nebudete čakať.“ Ráznym pohybom si natiahol na hlavu kapucňu, otočil sa a pobral preč.

Hermiona sa za ním dívala, až kým ho nestratila z dohľadu. Vietor jej nadvihoval sukňu a prenikal pod blúzku ako nezbedný nápadník. Prinútil ju ešte pevnejšie sa zavinúť do šatky, ale nevošla dnu a nezavrela dvere, pokiaľ mohla vidieť jeho vzpriamený chrbát. Až keď zmizol za zákrutou, ticho zašepkala:

„Šťastnú cestu a veľa šťastia... pán profesor...“

Potom sa vrátila do čokoládovne a zatvorila za sebou dvere.

 

*****

 

Od toho dňa severný vietor ešte neraz bránil pútnikom dôjsť do ich cieľa. Raz víril sneh, potom kvapky dažďa a inokedy páperie z púpav, či  topoľov. Avšak to mohlo byť vážnou prekážkou azda iba pre alergikov. Nech to už bolo akokoľvek, Hermiona viac nenačúvala vetru. Nenechávala dvere svojej čokoládovne otvorené do neskorých hodín, nečakala náhodných okoloidúcich a netúžila viac počúvať ich príbehy. Mala pocit, že to, kvôli čomu kedysi začala s týmto podnikaním, sa už stalo. Teraz sa musela rozhodnúť, čo bude robiť ďalej. Či sa naozaj opäť presťahuje, alebo úplne skončí s obchodovaním a bude sa venovať niečomu inému. Zatiaľ to ešte nevedela. Zatiaľ ešte stále čakala.

Nestalo sa to neskoro večer, ale skoro ráno, keď sa väčšina obchodov a kaviarní ešte len otvárala. Nefúkal ani zvláštny, mystický, severný vietor, ale úplne obyčajný, ľahký, južný vetrík, ktorý víril žlté lístie padajúce zo stromov. Nevyčíňala fujavica, ani búrka, práve naopak, svietilo jasné, ešte takmer letné slnko. Ojedinelí okoloidúci začudovane pokukovali po vysokom chlapovi v čiernom plášti, spod ktorého mu vytŕčali čierne nohavice a rolák. Avšak tento muž sa už dávno naučil nevnímať cudzie pohľady. Kráčal po ulici malého mestečka, prižmurujúc oči pred jasným slnkom a už videl pred sebou obchodík, do ktorého mal namierené.

Poryv teplého vetra pred ním roztvoril dvere skôr, než ku nim stihol dôjsť. Majiteľka čokoládovne stála k nemu otočená chrbtom a handričkou utierala sklo na vitríne, v ktorej boli rozložené ručne vyrobené čokoládové bonbóny bizarných tvarov. Na zvuk otvárajúcich sa dverí sa prudko otočila a pohodila hrivou bujných, gaštanových vlasov. Severus zamrel a neodvážil sa prekročiť prah. Usmiala sa naňho.

„Myslela som si, že nikdy nechodíte dvakrát na to isté miesto,“ povedala veselo.

„Nezdá sa, že by vás môj príchod prekvapil,“ poznamenal Severus a vošiel dovnútra.

„Ani trochu,“ potvrdila. „Čakala som vás.“

„Ani ja sám som nevedel, že prídem,“ riekol zachrípnuto a blížil sa k nej. „Ako ste to mohli vedieť?“

„Dnes oslavujem tridsiate narodeniny,“ tiež urobila krok smerom k nemu. „Osud bol skrátka povinný darovať mi niečo vzácne.“

„Skôr, než sa s konečnou platnosťou rozhodnete, že som vzácnym darčekom osudu,“ povedal viditeľne rozrušený Severus, „musím vám prezradiť svoje meno.“

„To už nie je žiadnym tajomstvom, profesor Snape,“ hravo mu odvetila a pobrala sa k pultu. „Dáte si čokoládu?“

„Ale ako... kedy... odkiaľ...“ opäť upadol do rozpakov a nevedel, čo povedať.

„V tej chvíli, keď ste si dali dole kapucňu,“ odpovedala vážne. „V tom okamihu som vás spoznala.“

„Ale veď ste si mysleli, že som mŕtvy. Naozaj vás môj príchod ani trochu neprekvapil?“ spýtal sa. Vyzliekol si plášť a položil ho na jednu z vysokých stoličiek.

„Od čias, kedy sa zistilo, že vaše telo zmizlo zo Škriekajúcej búdy, som dúfala, že žijete. Mŕtvoly samy neodchádzajú. Ale živí ľudia áno.“

Naliala čokoládu do šálky a postavila ju pred neho. Severus si sadol na stoličku, v rukách zamyslene pootočil šálku a nakoniec sa spýtal:

„Prečo ste sa tvárili, že ma nepoznáte?“

„Muklovské oblečenie, krátky účes, nechuť si dať dole kapucňu... Nechceli ste, aby vás niekto spoznal, preto som nič nepovedala. A potom... Bolo veľmi zaujímavé môcť sa s vami porozprávať úplne prirodzene.“

Lakťami sa oprela o pult a naklonila sa k nemu. Tak blízko, že mohol cítiť vôňu lúčnych bylín, ktorá vychádzala z jej vlasov. Zahľadela sa mu do očí a ticho sa spýtala:

„Prečo si sa vrátil?“

Severus hneď neodpovedal. Odpil si niekoľko dúškov z čokolády, nespúšťajúc pohľad z jej očí. Potom sa k nej naklonil. Tak blízko, že tiež mohla cítiť vôňu čili korenia šíriacu sa z jeho pier.

„Austrália nebola taká zaujímavá, ako som sa domnieval,“ povedal. „A okrem toho, na celom svete nie je nič krajšie než tvoja čokoláda. Myslím, že som našiel to, čo som hľadal.“

Jej pery chutili ako škorica a jemná, mliečna čokoláda. Keď ich Severus bozkával, pomyslel si, že sú takisto veľmi chutné.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 29.07. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Čokoláda Od: Keiko - 27.12. 2012
Krásně tajemná atmosféra a vzpomínání na staré časy :) Nádherné!

Re: Čokoláda Od: nadin - 25.12. 2012
Čokoláda je moja vášeň. Čo povedať o príbehu? Mňam! Ďakujem, perfektne zapadol medzi bonbóniky adventného kalendáru:)

Re: Čokoláda Od: tigy - 20.12. 2012
Tak toto bolo naozaj krásne, po prečítaní som mala taký príjemný pocit na duši a živo som si vedela predstaviť ten útulný, snehom zapadnutý obchodík voňajúci od čokolády  A Severus s krátkymi vlasmi, v čiernych nohaviciach a roláku? Jednoducho mňamky  Vďaka, solace, za túto nádheru 
Re: Čokoláda Od: solace - 21.12. 2012
Severus s krátkymi vlasmi, ako má napríklad Alan, je naozaj mňamky. Počas čítania som si ho presne takého predstavovala. Teším sa, že sa ti poviedka páčila. Ďakujem za komentár, tigy :-)

Re: Čokoláda Od: Gift - 20.12. 2012
Tento pribeh zosobnoval samotnou cokoladu. Krasne, opravdu krasne. A protoze uz bylo v komentarich vsechno receno, snad uz jen... diky!;-)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Hlavne nám všetkým robil strašné chute na čokoládu :-D Nedalo sa odolať! Teším sa, že sa ti páčil a ďakujem za komentík.

Re: Čokoláda Od: Zuzana - 19.12. 2012
Pripomínalo mi to film s Johnym Deppom, Čokoláda. Ten film nemám rada, ale táto poviedka bola krásna. Som rada, že sa Severus vrátil, len v Hermione som si vždy predstavovala Binochetovú nedokázala som ju vymazať z hlavy. Ďakujem za preklad.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Áno, poviedka je inšpirovaná filmom "Čokoláda". Ja ho mám veľmi rada. Avšak pri čítaní tejto poviedky som mala pred očami len Severusa a Hermionu. Dokonale mi do príbehu zapadli. Ďakujem za komentík, Zuzka.

Re: Čokoláda Od: kamci - 19.12. 2012
páni, nádherný příběh díky
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ďakujem, kamci.

Re: Čokoláda Od: larkinh - 19.12. 2012
Tak tohle bylo sladké jako ta čokoláda :) K téhle povídce se budu vracet, když mi bude hodně smutno :) Díky za překlad.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Je to taká sladká, náladu dvíhajúca jednohubka. Použiteľná namiesto čokolády. Ďakujem za komentík, larkinh :-)

Re: Čokoláda Od: tiberia - 19.12. 2012
Krásná povídka! Jsem ráda, že neskončila Severusovým odchodem, že tam byl i návrat. Díky moc za skvělý výběr i překlad, ta povídka mi opravdu zlepšila den. Četla jsem ji už ráno, jen nestihla komentovat.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Mám rada príbehy so šťastným koncom a do adventu sa presne takéto hodia. Ďakujem, tiberie.

Re: Čokoláda Od: GwenLoguir - 19.12. 2012
:)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
:-)

Re: Čokoláda Od: doda357 - 19.12. 2012
Dostala som strašnú chuť na čokoládu  Len škoda, že si neviem uvariť nejakú podobnú tej Hermioninej  Chvíľu som normálne rozmýšľala, či to je Hermiona, keď ju Sev nespoznal  Toto bola jednoznačne najlepšia Snamionovka, min. v tohtoročnom advente....Niežeby tie predtým tiež neboli úžasné, ale do tejto som sa jednoznačne zamilovala  Ďakujem veľmi pekne, že som si ju mohla prečítať 
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Včera sa zásoby čokolády u mnohých poriadne stenčili. Tiež na ňu mala po celý deň strašnú chuť ;-) Čo s nami dokáže spraviť jedna poviedka?! Veľmi pekne ďakujem za pochvalu a milý komentár, doda. Ak je táto poviedka pre teba TOP adventnou Snamione (zatiaľ), som neskutočne rada :-))

Re: Čokoláda Od: Eggy - 19.12. 2012
dobre :) film cokolada som kedysi videla :) ale vryl sa mi do pamati... dakujem za preklad... velmi rada som si tu poviedku precitala :) prekonala moje ocakavania :) ale bala som sa ze sa to sekne tam kde odchadza SEverus a ju tam necha byt... a cakat :P 
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Tiež som sa chvíľu bála, či to autorka so Severusovým odchodom neusekne, ale pevne som dúfala, že Hermionin sen nenechá rozplynúť do stratena. Pri tom nádhernom závere mi bolo jasné, že to musí ísť do adventu. Ďakujem, Eggy.

Re: Čokoláda Od: gleti - 19.12. 2012
Dnes jsem musela změnit pořadí mých nejoblíbenějších Snamione. 
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ó, to je veľká pochvala (pre autorku aj pre mňa)! Veľmi pekne ďakujem, gleti.

Re: Čokoláda Od: wixie - 19.12. 2012
Povídka krásná, pro mě lepší než samotný film, který mě příliš nenadchl. Děkuji za vynikající bonbónek ;-)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ak sa ti tento príbeh páčil viac ako film, je to skvelé a veľmi ma to teší. Ďakujem za komentík :-)

Re: Čokoláda Od: Slimca75 - 19.12. 2012
Zbožňuju čokoládu. Jakoukoliv. A celá tahle povídla mi ji od prvního po posledního kousku připomíná. :-) Moc příjemné čtení, děkuji! 
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ďakujem, Slimco. Ak ti tento príbeh chutil ako čokoláda, veľmi ma to teší :-)

Re: Čokoláda Od: zuzule - 19.12. 2012
Tahle se velmi povedla. Moc díky za překlad. :)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
S radosťou. Aj ja ďakujem, zuzule.

Re: Čokoláda Od: Jacomo - 19.12. 2012
Tak tohle "vykradení" jistého nejmenovaného filmu beru! Sladká, voňavá a lehce kořeněná nádhera. Mňamka. A nejlepší je, že po téhle se netloustne Děkuju za dokonalý výběr a výjimečný překlad.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Máš pravdu, takýchto mňamiek sa nedá nikdy prejesť a ani sa z nich nepriberá Len keby ich bolo viac a nehľadali sa tak ťažko... Ďakujem za komentík, Jacomo.

Re: Čokoláda Od: Koki - 19.12. 2012
Nádhera. Mám ráda film Čokoláda a tady je úžasně využitý.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ďakujem, Koki. Teším sa, že sa páčilo. Ja ten film zbožňujem.

Re: Čokoláda Od: Eily - 19.12. 2012
Asi zatím nejhezčí vánoční Snamione, co jsem četla. Dýchá z ní krásná atmosféra. Hermiona má velké štěstí a krásné povolání. Jsem ráda, že Severus zabloudil zrovna do jejího krámku. Ach ten severní vítr...  
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Som rada, že sa ti príbeh páčil. Naozaj mal krásnu atmosféru. Severný vietor je mystický a nevyspytateľný a Hermione privial jej vysnívané šťastie. Ďakujem za komentík, Eily.

Re: Čokoláda Od: denice - 19.12. 2012
Nádherné. Pravá čokoláda na dobré ráno. Hned jsem si dala nášup a bylo to stejně dobré jako při prvním čtení. A večer přečtu ještě jednou na dobrou noc a pak si pustím film s Juliette Binoche a budu si představovat místo Johnnyho Deppa Severuse Snapea... Díky, nesmírně potěšilo.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Čokoláda, čokoláda... aj ja ju mám rada Film som si včera večer pustila tiež. Patrí medzi moje srdcovky. Preto som nad prekladom tejto mňamky ani trochu neváhala. Severus Snape by bol dobrou alternáciou Johnnyho Deppa Ďakujem, denice.
Re: Čokoláda Od: soraki - 20.12. 2012
a mně jste tak naladily, že si ho jdu někde najít a kouknout, ještě jsem ho neviděla ;-)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ak si videla film "Pravidla moštárny" a páčil sa ti, "Čokoláda" sa ti bude páčiť tiež. Režíroval ju ten istý režisér. Príjemnú zábavu pri pozeraní ;-)
Re: Čokoláda Od: soraki - 21.12. 2012
právě jsem ho dokoukala a líbil se mi moc... a ta povídka je z něj jak střižená , asi byl snímek dostatečně inspirativní (ani se nedivím, hned zítra jdu okouknout naši čokoládovnu, doufám, že čili pralinky budou, mám na ně chuť) a díky za tip na další film
Re: Čokoláda Od: solace - 21.12. 2012
Veru, ako vystrihnutá, máš pravdu Som rada, že sa ti film páčil. Človek pri jeho pozeraní dostane strašnú chuť na čokoládu Predvčerom som nakúkala do režisérovej filmografie, čo ďalšie by stálo za pozretie a určite si musím pozrieť "Lososy v Jemene". Mám ich už dávno v svojom siahodlhom zozname filmov na stiahnutie, ale ešte som sa k nemu nedostala. Hrá tam môj ďalší obľúbenec Ewan McGregor. A pri tom nakúkaní som zistila, že som už videla aj Hallstromov film "An Unfinished Life". Tiež pekný film. Hrá v ňom Robert Redford a Morgan Freeman. Akosi mi ten jeho režisérsky rukopis sedí. Tak príjemnú zábavu pri ďalšej filmovej lahôdke

Re: Čokoláda Od: soraki - 19.12. 2012
právě jsem se rozpustila do šálku čokolády , mimochodem, čokoláída s čili je moje nej a nejoblíbenější! děkuji, tohle by jedna z nejkrásnějších povídek... moc se mi líbila, jsem z ní celá taková rozněžnělá
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Ak máš rada práve tento druh čokolády, nečudujem sa, že si si poviedku vychutnala :-) Naozaj ma to teší. Veľmi pekne ďakujem, soraki.

Re: Čokoláda Od: Lupina - 19.12. 2012
To bylo nádherné. Četla jsem se zatajeným dechem. Neuveřitelná náhoda, která se prostě musela stát :-) Ta nálada, co z toho čišela... Nutí mě to dát si horkou čokoládu... A zasnít se... Děkuji za skvělý výběr a skvělý překlad. Tuhle povídku si rozhodně uložím do svého archivu. Děkuji.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Neuveriteľné náhody sú základom mnohých príbehov. Skrátka, osud to tak zariadil, že sa stretli Dúfam, že ti čokoláda chutila rovnako ako táto jednohubka. Ďakujem za krásny komentár a pochvalu, Lupi

Re: Čokoláda Od: marci - 19.12. 2012
No páááni. To bylo dechberoucí. Povídka mohla končit i po Severusově odchodu a byla by stejně krásná, ne-li krásnější, ale šťastných konců není nikdy dost..  A já mám v šuplíku čokoládu, takže si mohu zobnout a přečíst si tenhle skvost znovu. Děkuji velice - pro mne jedna z nejhezčích letošních adventních snamione. DÍKY
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Bolo by to krásne aj s nehappy endom, ale akési neúplné. Neuzavrela by sa myšlienka s Hermioniným snom, ktorú autorka predtým načrtla. Až s tým záverom zapadlo všetko na správne miesto. Držala som tu palce viac Hermione než Severusovi (hoci v konečnom dôsledku to bolo vlastne jedno), aby našla svoje šťastie. Ďakujem za krásny komentár, marci. Teším sa, že sa páčilo :-)

Re: Čokoláda Od: FlorenceMabel - 19.12. 2012
Je to moc hezké :). Akorát, Hermi mi příjde dost arogantní. S takovou jistotu prohlašovat, že se do ní někdo zamiluje :D Moc děkuji za překlad, solace! Musím dneska někde sehnat čokoládu, protože jsem na ní po tomhle adventu dostala pořádnou chuť :)
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
To nebola arogancia, ale životné skúsenosti. Vysvetľovala mu, prečo sa cíti tak, ako sa cíti. Za všetko môže čokoláda. Dúfam, že si si tú svoju vychutnala ;-) Vďaka, Flo.

Re: Čokoláda Od: siriana - 19.12. 2012
jáááááj...přesně tohle jsem před spaním potřebovala..nádherná povídka :)teď můžu s příjemným pocitem a lehce připitomělým usměvem padnout do duchan...děkuji za překlad!
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Teší ma, že ti tento príbeh vyčaril na tvári úsmev. Ďakujem, siriano.

Re: Čokoláda Od: arkama - 19.12. 2012
Kráásne!! Naozaj to takto mohlo byť.  Už som toho prečítala veľmi veľa SS/HG , ale vždy ma bavia pokračovania (odkedy hadica napadla Severusa) , keď sa akože náhodne stretnú... Krásne, dík za preklad.
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
S radosťou. Tiež mám rada príbehy o ich náhodnom stretnutí po čase. Ďakujem, arkama.

Re: Čokoláda Od: teriisek - 19.12. 2012
To byl nádherný příběh! Bylo by krásné, kdyby se to takhle stalo... nějak mě to dojalo:) Hrozně jsem si to čtení užívala, děkuju moc za krásný překlad!
Re: Čokoláda Od: solace - 20.12. 2012
Áno, ak by sa to takto stalo, bol by to krásny príbeh. Ďakujem, teriisku, som rada, že sa ti to páčilo.

Prehľad článkov k tejto téme:

Scattered Logic: ( solace )24.12. 2012Daň z tupých hláv
Atiana Gray: ( larkinh )23.12. 2012Pod rouškou noci
DADA_Mistress: ( Eggy )22.12. 2012Noc pred Vianocami verzia so Snapom
Kitsunelover: ( Florence )21.12. 2012Kožich z norka
Jenwryn: ( Lupina )20.12. 2012Rodinný recept Princeů
Della D.: ( solace )19.12. 2012Čokoláda
WatchersGoddess: ( larkinh )18.12. 2012Malá velká nepříjemnost
Dyce: ( Jacomo )17.12. 2012Lepší den
Cecelle: ( Florence )16.12. 2012Nezapomenutelný
Arevik: ( solace )15.12. 2012Vianočný zázrak
Imhilien: ( marci )14.12. 2012Ne tak docela šťastné Vánoce
WatchersGoddess: ( larkinh )13.12. 2012Ráno poté
Imhilien: ( Eggy )12.12. 2012Špeciálny darček
MomoDesu: ( Lupina )11.12. 2012Jen vzhlédni
Incarcerous: ( solace )10.12. 2012Dve slová
SouthernWich69: ( Florence )09.12. 2012Návštěva sirotčince
WatchersGoddess: ( larkinh )08.12. 2012Neustálé problémy se šéfem
JunoMagic: ( Jacomo )07.12. 2012Vánoční pudink
snapesgirl1981: ( marci )06.12. 2012Šťastné bradavické Vánoce
Pamuk: ( solace )05.12. 2012Zápisník zo žalárov
kailin: ( Eggy )04.12. 2012Rozprávka na dobrú noc
Severina2884: ( Florence )03.12. 2012Nebelvírská rudá, zmijozelská zelená
lcvald: ( Lupina )02.12. 2012Rudé kalhotky
WatchersGoddess: ( larkinh )01.12. 2012Samomluva bývalé studentky