Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Advent 2012 Snamione

Vianočný zázrak

Advent 2012 Snamione
Vložené: solace - 15.12. 2012 Téma: Advent 2012 Snamione
solace nám napísal:

 


15. december 2012

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Vianočný zázrak

Autor: Arevik

Preklad: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-4229-1

Rating: PG-15

Romanca, Humor

Hovorí sa, že v čase Vianoc sa splní všetko, čo si želáte...

 

Upozornenie: Poviedka obsahuje slashové scény, ale nejde o slash.

 

 

Harry bol nahnevaný. Vietor ho prinútil zababušiť sa do šálu až takmer po oči. Okuliare si musel zložiť, lebo aj tak nič nevidel. No napriek tomu šiel ďalej.

Dnes večer dostal správu, v ktorej sa hovorilo, že sa má okamžite vypraviť do hostinca U kančej hlavy v Rokville. Správa bola napísaná úradným a ultimatívnym tónom a Harry sa zamyslel. Blížili sa Vianoce, väčšina študentov už odišla domov, nevyučovalo sa. Napadlo ho, prečo by sa nemohol prejsť? Prinajmenšom to stálo za pokus. Veď bolo dosť zvláštne získať v strede týždňa súhlas a povolenie opustiť hrad. Keď podstrčil správu Filchovi, samozrejme trochu zapochyboval, či sa nestretne so školníkovým hnevom, no ten len očervenel od zlosti a nechal ho prejsť.

A tak Harry neúnavne kráčal dolu po zasneženej ceste, skláňajúc hlavu, aby mu vietor nešľahal priamo do tváre. Lampáš nad dverami hostinca U kančej hlavy bol preňho záchranným svetlom.

Majiteľ a jediný zamestnanec krčmy sa naňho zamračene zadíval a Harrymu sa dokonca zazdalo, že ho v tej minúte vyženie späť na ulicu, avšak Aberforth nič nepovedal, len zamrmlal niečo, čo znelo ako pozdrav a objednávaj alebo padaj.

Harry prešiel pomaly a opatrne k barovému pultu. V hostinci bolo málo návštevníkov. Presnejšie dvaja: jeden za stolíkom v rohu a druhý v čiernom habite s kapucňou pri bare.

„Objednávaj,“ ešte raz naňho zavrčal hostinský.

Harry sa strhol, rýchlo sa vyškriabal na stoličku a zahľadel na ponuku, ktorá visela nad pultom. Výber bol neveľký... Nie, bol vlastne normálny – pod podmienkou, že už máte dvadsaťjeden a kašlete na svoju pečeň. Obsahoval len tri jedlá.

„Dám si...“ Harry prižmúril oči. „Nie, radšej... Nie, tak... hubové ragú...“

Aberforth po celý čas uprene sledoval jeho snahu zorientovať sa v ponuke. Prijal objednávku, zaškľabil sa a na chvíľu zmizol v kuchyni.

Keď Harry dostal plný tanier s dosť nedbanlivo naservírovaným jedlom, zreteľne pocítil, že je strašne hladný...

„Však ste sa ani nestihli navečerať?“ tajomne sa ozval chlap v habite, sediaci o dve stoličky ďalej.

Harrymu skoro zabehlo.

„Prosím?“ spýtal sa.

„Nehovorte s plnými ústami, pán Potter.“ Chlap v habite si stiahol kapucňu a Harry zmeravel.

Vedľa neho sedel profesor Snape.

„Prečo nie ste na hrade?“ spýtal sa Harry stuhnutými perami.

„A vy?“ Severus spýtavo povytiahol obočie.

„Pozval ma sem niekto z učiteľov...“

„A ja čakám na niekoho zo študentov.“

Niekoľko sekúnd na seba mlčky hľadeli.

„Veľa šťastia,“ zamumlal Harry, lebo jednoducho nevedel, čo má ešte povedať a nabral si na vidličku ďalšiu porciu ragú.

„Viete, pán Potter,“ pokračoval Snape vtieravým hlasom, „že pravé huby nerastú na povrchu, ale pod zemou? Tá časť, ktorá sa zbiera a používa na jedenie, v skutočnosti slúži hubám na reprodukciu?“

Harry si nevložil vidličku do úst a podozrievavo zazrel na profesora.

Ten medzitým zo seba pôsobivo zhodil habit.

„Myslím, že by som sa mal priznať, pán Potter,“ povedal, „že som to bol ja, kto vás sem pozval. Nesmierne ma znepokojuje váš...“ skĺzol po mladíkovi pohľadom, „váš prospech.“

Harry nemohol odtrhnúť pohľad od úzkeho bieleho pásika, sotva vytŕčajúceho sponad čierneho goliera kabátca.

„Mali by sme ísť hore a prediskutovať váš problém v lepších... pracovných podmienkach.“

„A čím vám to tu nevyhovuje?“ mierne sa začudoval Harry.

„Toto je hostinec, kam každý deň prichádzajú dospelí muži iba s jediným cieľom – vypiť si.“

Ako na potvrdenie jeho slov, osamelý návštevník pri odľahlom stole niečo opito zamrmlal a zmietol z neho fľašu.

„Hej, vyrazím ťa odtiaľto!“ zreval výhražne majiteľ vychádzajúci spoza barového pultu.

„Vidíte?“

„No... dobre,“ Harry pokrčil plecami a zliezol z vysokej stoličky.

„Choďte dopredu,“ Severus kývol smerom ku schodisku a starostlivo si zvinul habit.

Harry poslúchol a ukradomky sa obzrel na podivne sa správajúceho profesora.

Deje sa niečo čudné, pomyslel si, keď mu Snape povedal, pri ktorých dverách sa má zastaviť. Len čo položil ruku na kľučku, spravil, podľa Harryho mienky, niečo veľmi zvláštne – prudko ho chytil za plece, otočil tvárou k sebe a pritlačil k stene.

„Čo to robíte, profesor?“ takmer vystrašene a pobúrene zapišťal.

„Si chápavý chlapec, Harry,“ zasyčal mu priamo do tváre. „Nechcel som s tebou hovoriť o tvojom prospechu.“

„A... o čom teda?“ snažil sa odstúpiť, ale nemal kam, iba ak by sa rozplynul v stene.

„O tvojom správaní,“ uškrnul sa Snape. „Veľmi dobre viem, čo si o mne myslíš.“

Harry pocítil, že sa červená.

„Vy... ma zabijete?“ neisto zamrmlal.

„Nie, prečo by som ťa mal zabíjať?“

„Myslel som si, že budete naštvaný, keď zistíte, ako veľmi vás nenávidím...“

Snape sa od neho odtiahol a nahlas rozosmial.

„Múdry chlapec,“ povedal a dlhými, elegantnými prstami prešiel po Harryho líci. „Šikovný chlapec...“ prsty sa mu zastavili na ušnom lalôčiku. „Nejde mi o to.“

„A... o čo?“ opäť zamrmlal Harry a pozrel bokom na profesorovu ruku.

„Som veľmi bystrý človek, Harry, a chápem, že nie všetko, čo ľudia hovoria a robia, je pravda,“ riekol zaliečavo a znovu sa k nemu naklonil. „Nemyslím si, že ma až tak veľmi nenávidíš. Nenávidíš ma príliš demonštratívne. A to je podozrivé, nie?“

Harrymu chvíľu trvalo, kým popremýšľal o profesorových slovách. Nesúhlasne pokrútil hlavou, no Snape sa len uškrnul.

„Som k jediný, ku komu prechovávaš také silné city,“ šepol mu priamo do ucha. „Ani k sestre svojho najlepšieho priateľa, s ktorou sa objímaš po kútoch, sa tak nesprávaš.“

„Hovoríte o Ginny?“ dovtípil sa Harry.

„Áno... veď som povedal, že si chápavý...“

„Ľúbim Ginny,“ ozval sa Harry a snažil sa nakloniť hlavu tak, aby necítil profesorov horúci a vlhký dych.

„Len si predstavte!“ šepol s predstieraným prekvapením. „Lenže ja si to nemyslím... presnejšie povedané, vy si to nemyslíte, pán Potter. Vari ste už zabudli, že mám v zálohe jeden prostriedok, ktorým viem zistiť vaše myšlienky?“

„Pustite ma, lebo budem kričať,“ povedal Harry namiesto odpovede. Chápal, že tento rozhovor nepovedie k ničomu dobrému.

„Budeš kričať,“ Severus ho chytil za bradu a stisol, „ale neskôr...“ A zlomyseľne sa usmial.

Harry zalapal po dychu. Nemal žiadne východisko! Nemohol sa premiestniť, do Rokfortu sa ani nedalo priamo premiestňovať. Možno by sa mohol pokúsiť ujsť, no... profesor ho držal príliš pevne.

Snape medzitým natiahol ruku, stlačil kľučku a dvere sa s tichým vrzgotom otvorili.

„Prosím, pán Potter,“ zachechtal sa a pootočil ho za plece ku dverám.

To, čo Harry uvidel vo vnútri, ho šokovalo. Takmer minútu sa nemohol ani pohnúť, ani prehovoriť.

Profesor Snape ho pevne držal za plece a ticho sa kochal pohľadom na šokovaného mladíka.

„Pán profesor, chcem len zopakovať...“ zamumlal Harry a oblizol si suché pery, „že...“

„Čo?“ Snape sa k nemu naklonil. Jednou rukou mu aj naďalej stláčal plece, zatiaľ čo druhou skĺzol k drieku.

„Ľúbim Ginny,“ zopakoval Harry bez osobitnej nádeje.

„Ty odporné chlapčisko, znovu mi klameš...“

Harry spanikáril.

Uprostred malej izbičky, ktorú Aberforth prenajímal hosťom, stála veľká manželská posteľ. Ležal na nej Draco Malfoy. Nahý. Zviazaný. So zapchatými ústami.

„Čo to všetko znamená?“ Harry konečne dokázal sformulovať otázku, ktorá sa mu drala na jazyk.

„Chlapče môj, znamená to, že sa dnes v noci skvele pobavíme.“ Severus mu prešiel rukou po vlasoch a potom mu olizol ucho.

Harry len tak podskočil na mieste. V jeho hlave akoby niečo zacvaklo. Len teraz úplne pochopil, kde sa nachádza a čo sa s ním deje.

„Pán profesor, ja nemôžem!“ zanariekal a oboma rukami sa zúfalo snažil roztiahnuť Snapove prsty.

„Prečo nie?“ riekol jemne.

A vtom v Harryho hlave znovu niečo zacvaklo. Pomaly sa otočil a pozorne zahľadel na zviazaného Draca. A prečo nie? pomyslel si nečakane. Aká skvelá príležitosť pomstiť sa tomu podliakovi... jeho samoľúbosť takmer s pôžitkom zastonala. Draco, ktorý ho v tej chvíli sústredene pozoroval, postrehol, ako sa mu v očiach surovo zablyslo. Niečo zamumlal a začal sa zúrivo mykať. Snažil sa pretrhnúť hodvábne popruhy, ktoré mu obopínali ruky a nohy.

„Vidíš...“ Severus ho objal a pritiahol k sebe. Harry na chrbte zacítil, ako sa profesorovi pod odevom dvíha hruď.

„Nie!“

Srdce mu bláznivo búšilo. Mal pocit, že omdlie. Jeho myseľ sa v každom prípade odmietala na tom podieľať.

„Nemôžem...“

„Neboj sa, chlapče,“ Severus ho láskavo pohladil po brade.

„Chcem, ale nemôžem,“ šepol veľmi potichu. Čo to táram? pomyslel si zúfalo.

„Ale prečo?“ začudoval sa profesor.

„Ja... ťa ľúbim,“ Harry vyslovil ešte jednu vetu, ktorá uňho vyvolala ďalší záchvat hystérie a paniky.

„Tak potom, o čo ide?“ spýtal sa Severus a od prekvapenia pustil Harryho plece.

Musím utiecť! pomyslel si Harry, ale ostal stáť na mieste. „Zložil som prísahu...“ ozval sa skleslým hlasom. „Prisahal som Ginny, že sa s ňou ožením, sľúbil som jej večnú lásku... nedúfal som, že moje city budú niekedy opätované tým, ktorý ich vo mne prebudil ako prvý,“ vrhol na Severusa prenikavý pohľad.

„Och...“ zamrmlal Snape.

„Som šťastný, že už viem, že moja láska nezostala neopätovaná, ale strašne ma bolí, že nemôžeme byť spolu...“ vzlykol Harry. Ani sám od seba neočakával takú vynaliezavosť. Jeho podvedomie v spojení s pudom sebazáchovy pracovalo na plné obrátky. „Nemôžem porušiť svoj sľub a tajne ťa ľúbiť, lebo by to moje srdce neunieslo!“ zvolal a padol na kolená. „Zabi ma, aby som viac netrpel!“

Draco na posteli zúril ešte väčšmi ako predtým. Zdalo sa, že si buď odtrhne ruky, alebo vytrhne kus čela z úbohej postele.

Harry ukradomky sledoval profesora v nádeji, že upadne do rozpakov, odíde od dverí a jemu sa podarí utiecť. Lenže Snape urobil niečo, čím ho šokoval ešte väčšmi, než pozvaním na orgie s Malfoyom.

Tiež padol na kolená.

„Tvoje muky mi trhajú srdce!“ vykríkol zalamujúc rukami. „Si taký nádherný a čestný, môj milovaný,“ obrátil oči k stropu, ktorý symbolizoval oblohu. „Nemôžem ti už viac spôsobovať bolesť! Choď a dodrž slovo, ktoré si dal mojej sokyni!“

Harryho srdce sa pod rebrami natešene zatrepotalo.

„No,“ Severus prestal horekovať a podozrievavo sa zadíval na Harryho, „ak ma klameš, od žiaľu mi pukne srdce a teba čaká krutá odplata.“

Harry nervózne prehltol, prikývol, zdvihol sa z kolien a čo najrýchlejšie opustil miestnosť. Vrhol posledný kradmý pohľad na zmĺknutého Draca. Aká skvelá šanca to bola! šeplo jeho podvedomie...

O malú chvíľu zišiel Severus dole.

„Čože ste tak kričali?“ sarkasticky sa spýtal hostinský.

„Ach, to je nová výchovná metóda...“ povzdychol si Snape naťahujúc si rukavice; habit mal už oblečený. „Dal som ti dosť peňazí, aby si sa obzvlášť nerozširoval o jeho návšteve, však, Aberforth?

Hostinský prikývol.

„A tebe?“ otočil sa k opilcovi v rohu.

„Úplne,“ odvetil mu. „No ešte za pohárik by neuškodilo.“

„Nalej mu!“ prikázal Severus a vytiahol striebornú mincu.

Aberforth sa prefíkane usmial.

„A čo mám urobiť s druhým chlapcom?“ spýtal sa zlomyseľne, levitujúc ďalší pohár od pultu k stolíku. „S mladým Malfoyom?“

„Och...“ Snape sa na chvíľu zamyslel. „Nerozväzuj ho. Skontaktuj sa s jeho otcom a povedz mu... niečo ponižujúce. Myslím, že si to užiješ. Považuj to za darček k Vianociam.“

Aberforth sa zachechtal, nahol sa cez pult a niekoľkokrát potľapkal Severusa po pleci.

„Zbohom,“ povedal mu Severus na oplátku. „A veselé Vianoce.“ A potom sa premiestnil z hostinca.

 

*****

 

Ráno dvadsiateho piateho decembra bolo tiché. Všetci, ktorí zostali na sviatky v Rokforte, vyspávali po príjemne strávenom večere.

Okrem Severusa. Stál pred kotlom nainštalovanom v jeho súkromnom laboratóriu a širokými zábermi keramickej lyžice niečo rozmiešaval.

Dvere potichu vrzli.

„Si sám?“ začul hlasný šepot.

Prikývol na odpoveď.

„Takže si sám?“ znovu ktosi zašepkal.

Severus sa otočil. Do neveľkého otvoru mierne pootvorených dverí sa vsunula čiasi hlava.

„Vojdi,“ mimovoľne sa usmial.

Do laboratória vkĺzla Hermiona Grangerová.

„Ahoj,“ usmiala sa, keď sa Severus opäť uškrnul.

„Nikto ťa nesledoval?“ spýtal sa ostražito.

„Nie,“ pokrútila hlavou. „Všetci spia.“

Severus sa po tých slovách tiež usmial. Hermiona podišla bližšie a položila mu ruku na plece. „Musím sa ti poďakovať,“ povedala láskavo a pohládzala ho po ramene. „Harry včera konečne požiadal Ginny o ruku! Svadba bude už v lete!“ postavila sa na špičky a pobozkala ho na líce. „Ďakujem,“ šepla, keď ho pobozkala druhý raz. Pootočila si jeho tvár k sebe. „No nezdá sa ti spôsob, ktorý si zvolil, trochu... nesprávny?“ prísne sa mu zadívala do očí.

„Podľa mňa... ale áno, nesprávny,“ neochotne pripustil. „Avšak dôležitý je – výsledok, nie?“

Hermiona si prekrížila ruky na hrudi a povzdychla si.

„Myslela som si, že si s ním skrátka pohovoríš,“ povedala. „Tak po chlapsky, rozumieš? Ako muž s mužom. Chápeš?“

Severus sa zamračil.

„Domnievala si sa, že si pre Pottera pripravím scénku Tatkov rozhovor so synom?“ spýtal sa opovržlivo. „S tým si počítala?“

„V každom prípade by to bolo lepšie než to divadielko, ktoré si zorganizoval,“ povedala vyčítavo.

„Počúvaj, ja ti nerozumiem,“ vykríkol Severus a mávol voľnou rukou (druhou pokračoval v miešaní obsahu kotla). „Najskôr za mnou prídeš, dobre že nie so slzami v očiach a vykladáš mi, ako tvoja ryšavá priateľka trpí, pretože „on nechce urobiť ďalší krok a ja mám už šestnásť a čoskoro bude neskoro“. Ja po dlhom prehováraní súhlasím – a toto je tvoja vďačnosť?! Vyčítaš mi, že som to neurobil tak, ako by sa ti to páčilo?“

„Ale choď!“ vybuchla. „Ty sa vôbec počúvaš, čo hovoríš? Mohol si si pokojne s Harrym sadnúť a povedať mu, že v živote každého muža nadíde okamih, kedy musí prijať zodpovedné rozhodnutie pokiaľ ide o ženu, ktorú miluje. Namiesto toho si sa rozhodol predstierať, že si zabuchnutý, násilnícky gay.“

„Dajte si pozor na jazyk, slečna Grangerová!“ zavrčal na ňu.

Hermiona si rozhorčene odfrkla a odvrátila sa.

„A okrem toho som sa ti poďakovala,“ zamumlala o chvíľu.

Severus mlčal a pokračoval v miešaní.

„Priznaj sa,“ dodala. „Si skrátka starý intrigán...“

„Ó, áno!“ Severus sa neovládol, vytiahol z kotla lyžicu a šmaril ju o zem. Hermiona sa zachvela. „Som starý intrigán! A čo ďalej?!“

S rozpačitým úsmevom sa k nemu otočila a zahľadela sa mu priamo do očí.

„To je dôvod, prečo ťa milujem,“ povedala nesmelo.

Severus cítil, že sa tiež čochvíľa usmeje.

„Nepozeraj sa tak na mňa,“ povedal a odvrátil pohľad. „Nemôžem sa na teba hnevať, keď sa na mňa tak pozeráš.“

Hermiona sa usmiala ešte širšie a objala ho.

„Priznaj sa, že si zašiel priďaleko,“ zašepkala.

Severus ju tiež objal.

„Myslíš, že som z toho mal nadpozemský pôžitok?“

„Nuž... podľa mňa áno,“ podotkla sarkasticky. „Nemôžeš žiť bez intríg. A môcť si uťahovať z Harryho...“

„Radšej sám vypijem obsah tohto kotla, než ešte raz olízať Potterovo ucho!“

Hermiona sa rozosmiala.

„Preboha, Severus! Povedz, že to nie je pravda!“ prosila ho, pridŕžajúc sa jeho habitu, aby nespadla.

Zachmúril sa a prekrížil si ruky na hrudi.

Hermiona sa nakoniec prestala smiať.

„To je hrôza!“ usúdila. „Mimochodom, čo je to za elixír? Prečo je taký... žltý?“

„To nie je elixír. Je to vaječný likér,“ odvetil Severus. „Dumbledore povedal, že vaječný likér je povinnou súčasťou vianočného rána... Prestaň sa smiať, Hermiona!“

Dokonca dupol nohou, keď sa od smiechu zviezla na podlahu.

„To je hrôza, Severus!“ zaúpela.

„Tebe človek nevyhovie...“ zavrčal.

„Prepáč,“ utrela si slzy a vstala zo zeme.

Severus si ju privinul k sebe a vášnivo pobozkal.

„Si mi dlžná za ten večer,“ povedal. „Nevieš si ani predstaviť, čo som kvôli tebe podstúpil...“

„Pouvažujem nad tvojimi slovami,“ šibalsky naňho žmurkla. Potom sa mu rýchlo vyšmykla a rozbehla ku dverám.

„Svadba v lete, hovoríš?“ zavolal za ňou.

„Áno, v júli.“

„Ale veď Ginny bude ešte chodiť do školy, či nie?“

„Ó, nepochybujem, že za to budeš pani Potterovej stŕhať body na každej hodine,“ sarkasticky si odfrkla a otvorila dvere.

„Už viem, čo chcem...“

„Áno? Čo teda chcete, pán Snape?“ Hermiona sa otočila a zdvihla obočie, ako by ho napodobňovala.

„Sľúb mi, že na svadbe chytíš kyticu.“

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 10.10. 2023
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: Vianočný zázrak Od: nadin - 22.12. 2012
Najskôr som neveriaco krčila obočie a potom som si skoro popľula monitor!!! Skvelé!!! Ďakujem

Re: Vianočný zázrak Od: Iveta - 17.12. 2012
Výborné, Severus je tady přímo démonický :-) Ovšem nejlepší je jeho originální žádost o ruku :-)
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 18.12. 2012
Z neho to naozaj vystane. Intrigán do špiku kostí. Žiadosť o ruku (teda tá narážka) sa páčila aj mne. Vďaka, Ivetko.

Re: Vianočný zázrak Od: marci - 17.12. 2012
No ještě že jsi napsala do úvodu to varování. Sežrala jsem to autorce i s navijákem :) A neskutečně jsem se bavila - opravdu dokonalá intrika :)  Díky moc - skvělá povídka :)
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 18.12. 2012
Radšej som tam upozornenie dala, aby ľudia znechutene nezutekali uprostred poviedky :-D Taký diabolský plán môže vymyslieť jedine Severus. Viem si veľmi dobre predstaviť, ako si celé divadielko s Potterom vychutnával. Vďaka za komentík, marci.

Re: Vianočný zázrak Od: kamci - 15.12. 2012
bomba, tlemím se tu jako blázen
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 16.12. 2012
Díky, kamci. Teším sa, že sa páčilo :-)

Re: Vianočný zázrak Od: Zuzana - 15.12. 2012
Tak toto bolo poriadne uletené :D A chudáčik Draco? Toho mi je úplne strašne ľúto :D
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 16.12. 2012
Draca je aj mne ľúto. Fakt strašne :-D Ďakujem, Zuzka.

Re: Vianočný zázrak Od: Jacomo - 15.12. 2012
Panebože, to je pitomost... nechť mi autorka i překladatelka prominou... Ale řehtala jsem se jak blázen a poprskala si monitor ))))))))))
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Táto poviedka mala hlavne pobaviť, a som naozaj rada, že svoj účel splnila. Hlbokomyseľné úvahy som v nej ani nehľadala. Ale bola netradičná a originálna, to musíš uznať ;-) Díky, Jacomo.

Re: Vianočný zázrak Od: FlorenceMabel - 15.12. 2012
No, to jsem blázen... Já myslela, že už jsem sem přidala komentář, ale on nikde, takže píšu znova. Při čtení první části jsem jen zmateně/zděšeně koukala a kontrolovala, zda čtu opravdu Snamione od solace. Při druhé se to teda naštěstí vysvětlilo, takže jsem mohla jít v klidu spát. Tohle byla rozhodně neobvyklá povídka, netypická. Děkuji ti za překlad :)
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Možno si bola z toho netradičného deja ešte trochu vyvedená z miery ;-) Mne sa to veľmi páčilo. Nič podobné som ešte nečítala. Ďakujem za komentík, Flo :-)

Re: Vianočný zázrak Od: Koki - 15.12. 2012
Nejdřív jsem byla trochu zmatená jako co to má znamenat. Ale ten konec byl sranda. Obvzlášť se mi líbi poslední věta. 
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Áno koniec bol zábavný a to predtým jeden veľký zmätok veľkolepo zrežírovaný samotným majstrom intríg a kamufláže :-D Ďakujem, Koki. Teším sa, že si sa bavila.

Re: Vianočný zázrak Od: larkinh - 15.12. 2012
Tohle bylo úžasný :D Ta scéna s "vyznáváním" lásky, myslela jsem, že si poprskám monitor :) Proč dělat věci jednoduše, když to jde složitě, že? Ale myslím, že kdyby na to šel Severus tak, jak říkala Hermiona, tak si Harry pomyslí, že se zbláznil, a k ničemu nedojde :)
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Veď to veľmi dobre poznáme, Severus robí všetko vo veľkom štýle. Tiež si myslím, že obyčajný chlapský rozhovor by k ničomu neviedol. Aby Harryho presvedčil, potreboval niečo pôsobivejšie. Ďakujem za komentár, larkinh. Som skutočne rada, že ťa príbeh pobavil.

Re: Vianočný zázrak Od: zuzule - 15.12. 2012
Týjo, musela jsem se podívat, jestli jsem v dobrým adventním kalendáři. :D Pěkný divadlo mu zahrál. 
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Súhlasím. Kľudne by ho mohli nominovať na Oscara :-D Vďaka za komentík.

Re: Vianočný zázrak Od: doda357 - 15.12. 2012
No poviem ti, na začiatku som bola riadne mimo z toho, čo sa tam deje  Ale iba dovtedy, kým som nezistila, že to bola len lesť.... Vtedy mi riadne odľahlo  Nakoniec sa z toho vykľula fakt dobrá poviedka, ďakujem 
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Ten začiatok ti verím. Človek pochybuje, čo to vlastne číta? :-D Ale potom spätne sa celý príbeh  javí oveľa zábavnejší, najmä pri druhom čítaní. Ďakujem za komentík, doda :-)

Re: Vianočný zázrak Od: valerie - 15.12. 2012
Hihi, stejně jako holky přede mnou i já jsem pochybovala o správném zařazení. Dokonce jsem se i dívala na hlavičku, jestli jsem se nepřeklikla. :-D Dokonalý plán .-D Chudák Harry a i Draca je mi líto :-D Děkuji za perfektní překlad. hihi.
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Nie, nepreklikla. Si tu správne Severusov plán bol naozaj dokonalý, Harryho má riadne prekuknutého. A Draco? Nuž, neviem... asi mal tiež dôvod, prečo ho do toho zatiahol a možno sa nakoniec poistil malým Obliviate. U Luciusa by mu to asi len tak neprešlo. Vďaka za komentík, Lupino. Teší ma, že sa bavila

Re: Vianočný zázrak Od: teriisek - 15.12. 2012
Teda přiznám se, že jsem docela uvažovala, jestli to není omyl a nemělo by to být zařazené v jiné kategorii, ale takhle ďábelské intriky mě vážně nenapadly! Severus má styl, ať dělá cokoliv:) Díky za překlad, pobavila jsem se!
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Veru tak, diabolské intrigy Severusa Snapa vo veľkolepom štýle. Zaujímalo by ma, čo by robil, keby Harry necúvol? Aj tak v ňom určite hrklo, keď povedal, že ho ľúbi. Teším sa, že si sa pri čítaní poviedky bavila. Ďakujem za komentár.

Re: Vianočný zázrak Od: arkama - 15.12. 2012
hihi, naozaj som si myslela, ze nastal omyl a tato poviedka mala byt v "mix" advente!  Esteze ta Hermiona nakoniec dorazila :))  Chudak Harry, presne si viem predstavit, aky bol doplaseny.... :) dik
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Nie, omyl nenastal. Hoci je v úvode poviedky upozornenie, napriek tomu som si istá, že si každý kládol podobnú otázku :-) Našťastie, na konci sa s Hermioniným príchodom všetko vysvetlilo. Ďakujem za komentík arkama.

Re: Vianočný zázrak Od: denice - 15.12. 2012
Dokonalé! Řehtala jsem se jako kůň. Ta část s olizováním Potterova ucha -. Ono všechno bylo úžasné, i ten Draco, z toho jsem byla taky vedle. Ďábelský Severus, dokonale splnil úkol! Díky.
Re: Vianočný zázrak Od: solace - 15.12. 2012
Rovnako, ako ja pri čítaní originálu. D Táto poviedka je jednoducho skvelá. V človekovi to spočiatku hrkne, ale keď sa dopracuje k pointe... Severus je tu intrigán mazaný všetkými slizolinskými masťami. Ďakujem za komentík, denice.

Prehľad článkov k tejto téme:

Scattered Logic: ( solace )24.12. 2012Daň z tupých hláv
Atiana Gray: ( larkinh )23.12. 2012Pod rouškou noci
DADA_Mistress: ( Eggy )22.12. 2012Noc pred Vianocami verzia so Snapom
Kitsunelover: ( Florence )21.12. 2012Kožich z norka
Jenwryn: ( Lupina )20.12. 2012Rodinný recept Princeů
Della D.: ( solace )19.12. 2012Čokoláda
WatchersGoddess: ( larkinh )18.12. 2012Malá velká nepříjemnost
Dyce: ( Jacomo )17.12. 2012Lepší den
Cecelle: ( Florence )16.12. 2012Nezapomenutelný
Arevik: ( solace )15.12. 2012Vianočný zázrak
Imhilien: ( marci )14.12. 2012Ne tak docela šťastné Vánoce
WatchersGoddess: ( larkinh )13.12. 2012Ráno poté
Imhilien: ( Eggy )12.12. 2012Špeciálny darček
MomoDesu: ( Lupina )11.12. 2012Jen vzhlédni
Incarcerous: ( solace )10.12. 2012Dve slová
SouthernWich69: ( Florence )09.12. 2012Návštěva sirotčince
WatchersGoddess: ( larkinh )08.12. 2012Neustálé problémy se šéfem
JunoMagic: ( Jacomo )07.12. 2012Vánoční pudink
snapesgirl1981: ( marci )06.12. 2012Šťastné bradavické Vánoce
Pamuk: ( solace )05.12. 2012Zápisník zo žalárov
kailin: ( Eggy )04.12. 2012Rozprávka na dobrú noc
Severina2884: ( Florence )03.12. 2012Nebelvírská rudá, zmijozelská zelená
lcvald: ( Lupina )02.12. 2012Rudé kalhotky
WatchersGoddess: ( larkinh )01.12. 2012Samomluva bývalé studentky