Preklady fanfiction Harryho Pottera

Once Upon A December

Autor: KatieScarletOHara

Pôvodný názov: Once Upon A December

Link na originál: http://www.harrypotterfanfiction.com/viewstory.php?psid=260504

Preklad: lucianna

Súhlas k prekladu: Zaslaná žiadosť

Rating: 12+

ooOoo

Príbeh je inšpirovaný pesničkou z filmu Anastasia:

http://www.youtube.com/watch?v=r1zamKoUREI

ooOoo

Jediné, čo Hermiona potrebovala, bolo dostať sa preč od všetkých tých ľudí z práce. Už jej liezli na nervy. Z toho nekonečného veselého štebotania o Vianociach a láske jej už bolo zle. Všetko to bola chyba Levender Brownovej, ktorá sa k nej neustále vracala počas posledného týždňa. „Ronnie ma vezme k jeho rodičom... Ronnie mi kúpi naozaj skvelý darček!“ Ronnie toto, Ronnie tamto. Ak by Hermiona o ňom mala počuť znova tým jej sprostým hlasom, spravila by niečo drastické. Napríklad by s ňou prerazila sklenené okno. Strčila papiere do kartotéky a zabuchla šuplík ako počula približujúce sa klopkanie Levenderiných topánok.
„Prekliata...“ začala než sa dvere otvorili, „Levender... aké radostné prekvapenie!“ Nahodila falošný úsmev a snažila sa neukázať, že ten parfum, jednoznačne darček od Ronnieho, je absolútne nechutný. Bola to kombinácia kvetov a hniloby. Bolo to strašné a extrémne neznesiteľné, výsledkom čoho bola Hermionina migréna. Vedela, že toto stretnutie nebude krátke, keď videla, ako sa Levender usadila na stoličke oproti Hermione. Nie, toto bude extrémne dlhé a bolestivé, aspoň pre Hermionu. Naozaj vášnivo to dievča nenávidela. Nielenže jej ukradla priateľa štyri dni po tom čo sa dali do kopy, ale ide sa zaňho vydať a vychovávať malých Ronaldkov. Robila si srandu s niekoľkými ľuďmi, ako zničený tie deti budú mať život. Vedela, že je to kruté, no nemohla sa starať menej. Ron od nej odišiel za tou malou diabolskou sopľaňou a ona mala všetky práva sveta byť nahnevaná. Majúc obidvoch rodičov idiotov, tie deti si zaslúžili Hermioninu ľútosť, avšak pokiaľ bude Harry podporovať Rona tak ako doteraz, budú mať aspoň trochu zdravého rozumu v rodine. A ten bude od Ginny.
„Takže,“ Levender začala hovoriť a ten prenikavý piskľavý hlas už dráždil Hermionine nervy. Boli spolu takmer tri roky, samozrejme, že Hermiona sa cez to už preniesla. Nie! Stále sa na nich nemohla dívať, keď boli spolu a vyhýbala sa všetkým miestam, kde by na nich mohla natrafiť. Bola z nich chorá. „Hermiona, ideš na ten vianočný večierok, však?“ spýtala sa odfarbená blondína, „V poslednom čase naozaj nikam nechodíš a ja si myslím, že by si mala. Počas vianočného bálu si vyzerala úžasne a dokonca si si obstarala Viktora Kruma. Naozaj by si mala prísť aj na tento.“ Levender si bola absolútne istá, že Hermiona nikam nepôjde, len sa s ňou rada pohrávala, ale Hermiona v tom bola lepšia.
„Myslím, že niečo v ten večer už mám...“ Hermiona predstierala, že sa zamyslela. „V skutočnosti mám rande a nemyslím si, že máme šancu to stihnúť!“ samoľúbo sa na blondínu uškrnula, „Mrzí ma to,“ doplnila, predstierajúc, že je nešťastná z celej situácie. Nemala rande a ani si nemyslela, že niektorý z mužov, ktorých poznala je na to vhodný. Potrebovala nejakú výzvu a Neville Longbottom dostatočnou výzvou nebol, aj keď ju už pozval von niekoľko krát.
Levender sa zatvárila presne tak ako Hermiona dúfala. Bolo to niečo medzi šokom a výzorom akoby jej práve strelili facku. „Teda Hermiona,“ vysoko piskľavým hlasom začala znova, „to sú naozaj skvelé správy. Vždy som si myslela, že by si mala znova začať randiť.“ Venovala jej priateľský úsmev, pred tým ako na niečo prišla. „Prečo ho neprivedieš na večierok?“
Hermiona sa skoro zadusila. Ako sa dočerta z tohto mohla dostať? Obzerala sa po nejakom znamení, ktoré by jej pomohlo dostať sa z tejto šlamastiky, keď sa niekto o kom vedela, že väčšina ľudí nenávidí otočil pred jej pracovňou. „Budem to najprv musieť s Ma – Dracom prebrať, ale som si istá, že to bude v pohode.“ Čo to práve spravila? Hermionin obľúbený výraz bol späť a Levender sa otáčala z Hermiony na vysokého Adonisa, ktorý stál vonku pred tým ako začala koktať niečo, čomu Hermiona aj tak nerozumela.
„Ty... ty chodíš s Dracom Malfoyom?“ spýtala sa Levander, nie tak celkom presvedčená o slovách, ktoré vychádzali z jej úst.
„Presne tak,“ klamala Hermiona. Merlin, toto bolo také jednoduché. Nie je divu, že Ron to robil tak často.
„Takže ideš na ten večierok s ním?“ spýtala sa znova, rýchlo žmurkajúc. Hermiona sa v duchu uškŕňala. Očividne to bolo priveľké sústo pre Levenderin mozog. Celkom ju zaujímalo ako dlho bude trvať kým sa to rozšíri po ministerstve. Pousmiala sa pred tým ako si uvedomila, že aj keď ho ľudia nemali radi, nejako sa o tomto rande s ňou dozvie. To by teda mohol byť problém.
„Á-áno!“ odpovedal s menšou sebaistotou. „Počkáš sekundu? Hneď sa ho spýtam!“ povedala a už sa dvíhala zo stoličky. Keď prešla cez pracovňu, zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla pred tým, než ich znova otvorila. Kráčala rovno k Malfoyovi, vediac naozaj dobre, že Levender sleduje každý jej pohyb. Musí to byť uveriteľné.
„Malfoy,“ Hermiona naňho potichu zasyčala, keď k nemu prišla. Nechcela, aby toto tá blonďavá hlupaňa v jej pracovni počula. „Prosím ťa, sprav pre mňa niečo. Prikývni hlavou!“
„Prečo by som to pre teba robil Grangerová?“ spýtal sa chladne.
„Prosím.“
„Čo pre mňa spravíš ty?“
„Čokoľvek, čo povieš, len prikývni hlavou!“ odpovedala, dúfajúc, že to vyzerá ako by sa rozprávali o večierku. K jej prekvapeniu prikývol a ona si vydýchla pred tým ako spravila niečo o čom vedela, že bude ľutovať. Postavila sa na špičky a rýchlo ho zľahka pobozkala pred tým než sa otočila späť k jej pracovni. Ani sa neodvážila obzrieť sa. Teraz bude musieť prísť na dve výhovorky. Bude musieť nájsť dôvod, prečo nemohli prísť na vianočný bál a bude musieť vysvetliť ten bozk. Pozrela sa na Levender, posadila sa a usmiala, „Tak je to dohodnuté. Uvidíme sa tam!“ Blondínka rýchlo opustila pracovňu a Hermiona si zložila hlavu do rúk. Práve vytvorila celú horu problémov.
Jej dvere nezostali zatvorené na dlho. Draco Malfoy nimi zatresol, keď si do malej pracovne prišiel po vysvetlenie. „Čo. To. Do. Pekla. Malo. Znamenať?“ spýtal sa vypľúvajúc na ňu každé slovo.
„Č...čo má znamenať čo M...Malfoy?“ vykoktala Hermiona s hlavou stále v rukách.
„To tam vonku! Požiadala si ma, aby som prikývol a potom si ma pobozkala! Tak sa pýtam znova, čo to dopekla malo znamenať?“ Mohla povedať, že na ňu uprene hľadel a počula ho posadiť sa na sedadlo oproti. Čo to je dnes s ľuďmi a tým blbým kreslom?
„Niečo som od teba potrebovala, tak som jednoducho cítila, že by som sa mala odvďačiť-“
„S prekliatym bozkom?“ prerušil ju.
Hermiona cítila, že jej líca sa červenajú. „Malfoy, spravil by si pre mňa ešte niečo iné?“
„Nie!“
„Potrebovala by som, aby si so mnou išiel na ten večierok!“ prehovorila rýchlo, vzhliadnuc hore, aby videla jeho reakciu. Zamračil sa pred tým, než o tom začal naozaj uvažovať.
„Čo by som z toho mal ja?“ spýtal sa a prešiel si prstami po perách.
„Čokoľvek. Môžeš si vybrať. Zaplatím ti-“
„Ja peniaze nepotrebujem!“
„Ehmm... tak dobre, budem sa snažiť na niečo prísť, len to prosím ťa sprav. Prisahám, že potom odo mňa už nič počuť nebudeš!“ rýchlo prikyvovala, vediac, že vyzerá ako pes na palubnej doske.
„Takže máme dohodnuté rande Grangerová. Vyzdvihnem ťa v piatok, u teba o pol ôsmej. Nemeškaj a ja si poviem, čo dostanem za toto všetko!“ povedal pred tým, než rýchlo odkráčal z miestnosti.
Jednoznačne toto bola jedna z najnereálnejších vecí, do ktorých bola Hermiona kedy zapletená. Levender Brownová, čoskoro Weasleyová, bola absolútne ohromená a Draco Malfoy súhlasil, že s ňou pôjde na rande. Toto jednoducho nemohla byť pravda.
Nasledujúcich niekoľko dní prešlo rýchlosťou blesku a pred tým než si to Hermiona vôbec stihla uvedomiť, bol piatok pol ôsmej večer. Šéf im dal celé popoludnie voľno, aby sa mohli pripraviť a Hermiona si naozaj želala, aby to nespravil. Mohla by použiť prácu ako výhovorku, aj keď Draco už súhlasil, že ju vezme. Chodila hore dolu a kontrolovala svoj vzhľad. Podľa jej názoru nevyzerala zle. Jej vlasy boli zopnuté dohora s niekoľkými voľne visiacimi pramienkami, jej čierne šaty boli trochu prikrátke, ale nakupovala na poslednú chvíľu a tak skončila s nákupom najdrahších šiat v obchode len preto, že jej boli dobré. Bol to vianočný večierok a jej šaty jej ledva zakrývali stehná, naozaj prekliato brilantné. Len si chcela kúpiť šaty tak zaplatila za prvé, čo jej prišli pod ruku. Čokoľvek len aby sa dostala z toho prekliateho obchodu. Jej make-up bol neutrálny okrem jej pier, ktoré mali krvavo červenú farbu. Takisto si zobrala kabelku, ktorá jej ladila s topánkami. Pozrela sa naspäť na hodinky a vo chvíli keď sekundová ručička prešla cez dvanástku, zvonček zazvonil. Prehĺtajúc, zatvorila dvere, zamkla ich a zišla dole čeliť jej priateľovi.

Ako otvárala dvere, pozrela sa na neho a musela uznať, že v tuxéde vyzeral úžasne. Jeho blond vlasy mu nenútene a elegantne padali do očí. Oblek vyzeral akoby bol spravený presne pre neho, čo asi aj bol, a niesol sa v istom duchu arogancie. Toto bol Draco Malfoy a aj keď Hermiona už vyrástla z otravného spratka, z neho sa stal výnimočne príťažlivý muž. Jeho vlasy postupom času stmavli a teraz boli normálnej blond farby namiesto toho peroxidového odtieňa, ktorý zvykol mať pred tým. Možno si ich prefarbil...
„Slečna Grangerová,“ oslovil ju, po tom, čo si ju premeral očami, „tie šaty sú neskutočne krátke!“ hlúpo sa usmievajúc, vzal jej ruku a objavili sa v uličke oproti vchodu do Ministerstva. Ona stále držala jeho ruku, keď kráčali smerom k dverám. Tak či tak, musela byť sebavedomá, inak by tomu nikto neuveril. Čím rýchlejšie táto noc prejde, tým rýchlejšie na ňu bude môcť zabudnúť. Uškrnul sa, keď cítil ako si poťahuje šaty voľnou rukou a potlačil smiech, keď ju počul zanadávať.
„Prekliate šaty!“ zamrmlala, uvažujúc, či to mohol počuť. Vlastne sa o to ani nestarala. Práve mala dosť práce so spracovaním všetkých žiadostivých pohľadov, ktoré jej chlapi venovali. Vyzerali, že nie sú zadaní, tak sa ani nepohoršovala . Svoju ruku omotala okolo jeho pása a hoci mu chvíľu trvalo, kým prišiel na to, o čo sa snaží, spravil to isté. Nikdy si naozaj neuvedomil, aká tenká v skutočnosti je. Všimla si Ronnieho a Levender, obidvaja na ňu zízali a ona sa len samoľúbo uškŕňala, keď ich Draco viedol popri ich stole.
„Takže Grangerová, myslíš, že nám veria?“ spýtal sa, cítiac potrebu smiať sa. Hermiona bola užasnutá nad tou zmenou zo školských čias. Keď si odmyslela ten výbuch v pracovni, správal sa k nej celkom milo. Stále tyranizoval Harryho a Rona, čo jej vôbec neprekážalo, no k nej sa správal inak.
„Nuž, naozaj neviem...“ povedala predtým, než ju prerušil nejaký hlas. Hlásateľ žiadal páry, aby sa dostavili na tanečný parket.
„Len to nie!“ povedala a znovu si zložila hlavu do rúk. Táto noc naozaj nešla podľa jej predstáv. Tak po prvé, prečo vlastne klamala? Hermiona cítila, ako jej uväznil ruky vo svojich a ťahal ju k parketu. Bola to naozaj pomalá pieseň a ona sa začínala červenať ako jej pery. „Vieš, naozaj toto nemusíš robiť!“ zamrmlala, keď začali tancovať.
„Ale ja chcem a nechcem tancovať s miestom medzi nami, kde by sa vošlo hneď niekoľko ľudí, tak sa trochu pohni!“ povedal a v jeho sivých očiach sa zableslo. Trochu sa k nemu priblížila a on si povzdychol pred tým než si omotal jej ruky okolo krku, nútiac ju dotknúť sa ho. Z ostra sa nadýchla ako mala potrebu ukročiť späť z tej tesnej blízkosti. Vtedy však začula hlas.
„Takže Hermiona chodí s Malfoyom... A ja som si myslel, že má rozum.“
Zatvorila oči a želala si, aby to všetko zmizlo, avšak Draco to videl a cítil potrebu niečo povedať. 
„Wízel, ty si tu ten idiot, keď si vymenil Hermionu za dievča, ktoré držíš v rukách... ty si tu ten bez rozumu. Aj keď je pravda, že si žiadny nemal už od začiatku, aj tak si blbec!“
Hermiona vybuchla smiechom nad Dracovým viac menej kroteným vyhlásením a usmiala sa na neho, s pohľadom vďaky za to, čo povedal. Už po druhý krát v tom týždni mu chcela poďakovať, tak sa znova natiahla a zľahka ho pobozkala. Tento krát však, bol Draco pripravený a tak si ju pritisol k sebe. Zľahka omotajúc ruku okolo jej krku, nedovoľoval jej odtiahnuť sa preč. Prehĺbil bozk a Hermiona bola na sekundu šokovaná, pred tým, než ho začala bozkávať tiež. Mala pocit, že ňou prešiel elektrický prúd, keď sa jeho jazyk dotkol jej, no ona sa nechystala zostať tak na dlho. Keď ju Draco už nedržal a dovoľoval jej vrátiť sa späť do reality, Hermiona ukročila späť a zahanbene sa na neho usmiala. Nikto ju pred tým takto nepobozkal. 
V ten večer už viac netancovali, no sedeli pri stole s kopou cudzincov a smiali sa celú noc. Odprevadil ju ako gentleman a uistil sa, že je v poriadku. Víkend prešiel a Hermiona si bola istá, že sa jej to všetko len snívalo. Bolo to príliš perfektné na to, aby to bola pravda. Idúc do práce v pondelok ráno, obzerala sa okolo seba po vysokom blondiakovi, no nebol tam. Dokonca sa zastavila v jeho pracovni, aby vedela či je tam, no zatiaľ sa nechystal pracovať. Mala dojem, že sa jej len vyhýba, ona však chcela vedieť, čo chce za to, že s ňou na ten bál išiel.
Vrátila sa späť do pracovne už s menším optimizmom. Potrebovala sa uistiť, že celá ta noc nebola len výplodom jej fantázie. Doteraz si bola istá, že nebola, obzvlášť keď jej asistentka komentovala to bozkávanie sa s Dracom Malfoyom. Zložila si aktovku na stôl, klesla do kresla a zatvorila si oči. Bolo to reálne. Pobozkala Draca Malfoya a páčilo sa jej to! Išla na vianočný večierok s Dracom Malfoyom a páčilo sa jej to. Niečo s ňou nebolo v poriadku.
Keď zdvihla aktovku, aby ju položila na zem, všimla si odkaz na kúsku pergamene.
Viem, čo chcem.
Draco
Hermiona zalapala po dychu, keď to dočítala. Čo to do čerta malo znamenať? Vzhliadla a uvidela Draca Malfoya stojaceho vo dverách s výrazom na tvári, ktorý nevedela rozlúštiť. Nikdy počas všetkých tých rokov ho nevidela nefalšovane sa usmievať a teraz, stál tu a usmievajúc sa na ňu. 
"Viem, čo chcem,“ povedal a zdvihol jedno obočie. 
"Čo?" spýtala sa, hryzúc si pery.
"Teba!"