7. december 2012
Autor: Nitsrek
Preklad: Jimmi
Link na originál: http://dramione.org/viewstory.php?sid=1519&chapter=1
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended.
Žáner: Fluff, Romantika
Dramione
Poznámka prekladateľky: Tak odo mňa posledné drabble od tejto autorky
Santa Klaus mešká...
"Čo robíte?" spýtal sa Draco manželky a dvoch detí. Sedeli na gauči v obývačke, uprene hľadeli na dvere, dokonca aj Hermiona. Vôbec sa na neho nepozrela, keď mu odpovedala.
"Čakáme na Santu."
"Sú dve hodiny v noci," vyhlásil Draco.
"Vieme," ozvalo sa tentoraz od Scorpiusa a ani on neodtrhol oči od dverí.
"Mimochodom, prečo si hore ty?" spýtala sa Hermiona.
"No, zobudil som sa a tvoja strana postele bola prázdna. Myslel som, že dávaš pozor na Scorpiusa alebo Rose, ale aj ich postele boli prázdne. Takže som vás hľadal."
"Vďaka," monotónne odpovedali všetci traja, stále jeho prítomnosť ignorovali.
Draco pokrútil hlavou. "Dobre, pôjdem do postele."
"Dobrú noc."
Hermiona, Scorpius a Rose zostali na gauči, hľadeli na dvere ako zhypnotizovaní. Prešli sekundy, potom minúty, potom hodiny.
Po pol štvrtej deti už spali. Ležali chrbtom na vankúšoch a vyrovnane dýchali, ústa mali pootvorené. Nepočuli slabé cvaknutie zámky.
Hermiona sa opatrne postavila, snažila sa nezobudiť deti, potom prešla pár krokov ku dverám, ktoré sa pomaly otvorili.
Človek, ktorý vošiel do izby, mal oblečený červený zamatový oblek, na hlave rovnakú čapicu a dlhú bielu bradu. Ale tváril sa netypicky zachmúrene. Keď zbadal Hermioninu rozžiarenú tvár, pomaly sa usmial.
"Prišiel si," zašepkala Hermiona.
Živo si pamätala na diskusiu, ktorú s ním mala. Draco sa odmietol kvôli deťom vyobliekať za Santa Klausa, pretože to bola "len hlúpa muklovská tradícia". Hermiona, na druhej strane, tvrdohlavá ako vždy, povedala deťom, že ak ostanú hore dostatočne dlho, možno budú mať šancu zazrieť Santa Klausa. Takže o polnoci vstali, aby sledovali vchodové dvere.
Keď predtým uvidela tej noci Draca, takmer sa vzdala nádeje, ale niečo jej vravelo, aby sa nevzdala. To niečo malo pravdu.
"Áno, ale už spia," odšepkal Draco nazad. "Ráno o tom nebudú vedieť."
Hermiona sa usmiala. "Ja im o tom poviem. A ty si uspokojil to malé dievčatko vo mne. Je teraz skutočne šťastné."
Draco sa zaškeril. "Čo by si povedala na to, keby som uspokojil to veľké dievča v tebe?"
S úškrnom sa Hermiona zdvihla na špičky a pobozkala ho. "Kto som ja, aby som odmietla Santove želanie? Chcem byť poslušné dievčatko."
Draco zahmkal. "Dobre, dajme deti do postele, potom sa postarám o tvoje vnútorné dieťa."