Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
A máme tu poslednú kapitolu... zajtra deň voľna nebude...
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Snape pil kávu a cez veľké okno sa pozeral na vychádzajúce slnko. Hermiona sedela oproti a zväzovala si vlasy do copu. Počas tých niekoľko dní, ktoré prešli od Koncoročného bálu sa sotva badateľne zmenila. Niečo ich začalo zbližovať – pravdepodobne rovnaká, nepreniknuteľná spokojnosť v očiach... Niečo ich začalo ešte viac rozdeľovať – napríklad jahodový rumenec horiaci na jej lícach v kontraste s jeho večnou snežnou belosťou. Hermiona sa nebadane stala inou. Nie tou emotívnou dievčinou, ktorá nad ním plakala v nemocničnom krídle. Nie tou študentkou, ktorá zúfalo hľadala jeho priazeň. Zhodila perie vtáčaťa a zrazu sa premenila na dospelého vtáka. Hrdého. Krásneho. Múdreho. Včera v noci sa s ním nevrhla len do víru vášne, ale mu tiež dokázala položiť otázky, ktoré ju znepokojovali. Ba dokonca viac, zdalo sa, že dokázala prijať jeho odpovede. Prijať a zmieriť sa, a to znamenalo, že zajtra, pozajtra a aj o celú večnosť sa nebude musieť ospravedlňovať za minulosť, alebo vysvetľovať logiku toho či onoho svojho činu. Všetko bude chápať. A nebolo dôležité práve to?
Áno, jednoznačne sa stala vtákom pre spoločný let. Takého len tak nepohladíš – bez okolkov ti zobákom odštipne pol prsta... Ten si bude stáť za svojím a znesie dokonca aj Cruciatus. Naisto sa k nej dostala temnota a prekvapivo pohodlne sa usadila v susedstve svetla, čo viedlo k preňho takému príjemnému zmiešaniu farieb. Zdalo sa, že aj oči – veľké, vážne, sladké – získali novú farbu. Len čo jej slnečné lúče začali tancovať v mihalniciach, prejavil sa sivý odtieň dúhoviek. Už to viac nebol nugát, nie.
„Severus, prečo vaše oddelenie pracuje bez jediného dňa voľna?“ spýtala sa, keď konečne skončila s vlasmi. Ruky si zložila na stôl, položila na ne hlavu a vzhliadla naňho. Ospalosť ani v jednom oku, a pritom spali len niekoľko hodín. Ani jediné slovíčko sťažnosti v štýle: „zostaň so mnou, prečo musíš ísť tak skoro do práce?“ Nie, odovzdane mu išla uvariť kávu, len čo budík narušil meravý pokoj spálne.
„Dievča, čo vás to len učia? Vari temné sily mávajú dovolenku? Nie. Takže ju nemajú ani tí, ktorí proti nim bojujú. Ničíme zlo, napriek tomu nám vždy nanucuje svoje podmienky,“ odvetil a odpil si z kávy. Ako vždy bez cukru. Druhá šálka počas rána. Obstojný kompliment pre jej sporné schopnosti zaobchádzania s kávovarom. „I keď, Potter by ti to vysvetlil...“ pokrčil plecami a nevšimol si, že použil tón, ako by bola jeho hlúpou študentkou. Otvor oči, Severus, tento hrdý vták so zloženými krídlami už nie viac tým dievčaťom, ktoré ti počas metlobalového zápasu podpálilo habit. A ty už viac nie si tým chladným mužom, ktorý sa tváril, že na hodinách nevidí jej vystretú ruku a stŕhal jej body za správne odpovede len kvôli negatívnemu postoju k jej najlepšiemu priateľovi. Stali ste sa inými ľuďmi. Kulisy sa zmenili spolu s rolami. Scenár by sa mal tiež kompletne zmeniť, nielen v častiach, ktoré sa ti obzvlášť páčia. Bude chcieť, aby si sa k nej správal inak, a ak toho nebudeš schopný, zmení sa opäť na to dieťa – plačúce, lebo v jeho prítomnosti niekomu spôsobili bolesť. „No, vidím, že sa nebudeš nudiť. Tiež sa niekam chystáš?“ Severus nakoniec zameral svoj pohľad na jej krásne šaty s vodorovnými, malinovo-bielymi pásikmi. „Opäť k mame?“
„Nie,“ usmiala sa Hermiona a ponad gumičku na cope si uväzovala neveľkú mašľu so svetločervenej stuhy. „Popoludní pôjdem do Brlohu, dnes sa tam uskutočnia zásnuby Rona a Lavender. To si nemôžem nechať ujsť,“ sklopila už jemne namaľované oči. „Severus, a ty by si nemohol...“ Typické, Hermiona sa mu nebála klásť vážne otázky, iba keď bol bez košele. Stačilo si ju obliecť a už sa strácala, začala byť neistá. Nepociťovala nad ním moc vo chvíľach, kedy necítila pri uchu jeho vzrušený dych, a preto sa ostýchala a bola zmätená.
„Ísť s tebou?“ Severus to za ňu stručne sformuloval a uškrnul sa. Pozrime sa, nepožaduje, nedupe nôžkami, nemraučí, neprikazuje, neprelieva slzy, ale sa nesmelo snaží poprosiť, aby kategorickou formuláciou nezničila útulnosť ich nedávno urovnaného vzťahu. Hrdé vtáky vedia byť opatrné. Tie, ktoré sa príliš strmhlav vrhajú na svoje obete, narážajú veľmi rýchlo na skaly.
„Áno.“
„Nie.“
Hermiona mlčala. Prikývla a potom si naliala kávu aj do svojej šálky.
„Mám prácu,“ povedal Snape ešte chladnejšie a sústredene ju pozoroval. Provokoval ju, experimentoval, staval model ich budúceho spôsobu života, v ktorom bude preňho práca vždy na druhom mieste za ňou, a on u nej – za priateľmi. Ako sa z toho dostanú? Budú zakaždým rozbíjať šálky, keď ich Potter pozve na návštevu?
„Áno, pamätám sa... Temné sily nemajú dovolenku,“ prikývla Hermiona.
„Ale mohol by som... sa tam ukázať po práci.“ Takže, Severus, opatrne robíš krok späť. Ustupuješ. Ona sa snaží o pochopenie a ty si povinný jej odvetiť ústupkom. Netreba rozbíjať šálky, nech len sú... budú sa ešte hodiť. Môžete to vyriešiť pokojne, ak budete rozumní.
„To by bolo fajn!“ rozžiarila sa dievčina. „Zatiaľ zájdem za Dracom... určite sa nudí...“
„Zober ho so sebou,“ zažartoval Severus a sotva badateľne sa zachmúril, lebo Narcissin prízrak zostal opäť visieť niekde za Hermioniným chrbtom.
„Už ho pozvali,“ odvetila so všetkou vážnosťou. „Severus, už sa začala iná éra a nielen my dvaja sme toho dôkazom. Ron Weasley pozývajúci Draca Malfoya na zásnuby... a Draco Malfoy súhlasiaci, že príde na zásnuby Rona Weasleyho – to už vôbec nie je divné, je to prirodzené. Vojna všetkých naučila odpúšťať malicherné, staré krivdy. Uvidíš, raz Draco Malfoy tiež pozve Rona Weasleyho... keď sa rozhodne...“
„Z toho vyplýva, že ich budeme musieť pozvať všetkých,“ zamyslene zatiahol Severus, „do jedného. Vďaka i za to. Dobre, zdá sa, že to bude zábavná spoločnosť a bude treba prísť už len zo samotnej zvedavosti. A ja prídem. A ty sa nechystáš vyriešiť svoje záležitosti s Willom?“ pripomenul jej Snape. Zaujímavé, naplánovali spoločné zásnuby a Delan-Gri ju zrejme stále považuje za svoju.
„Všetko sme už vyriešili. Na rozdiel od teba, William vie, kde sa nachádza dom mojich rodičov... Hľadal ma tam... a... všetko som mu vysvetlila. A jeho reakcia bola: vedel som... videl ... a pochopil, že sa nedá nič robiť. Ani za mak nie je slizolinčan, Severus, ani za mak,“ podotkla s ľútosťou a vychutnávala si nielen chladné slnko snažiace sa jej zohriať chrbát, ale i to, že tak pokojne diskutujú o veciach, sediac za jedným stolom. V tom okamihu nebolo nič iné, okrem banálnosti, ale pre ňu bol čarovný.
„A ty, Hermiona?“
„Nepatrím ani chrabromilským tradíciám, ani slizolinským zásadám. Patrím len tebe a tvojím ideálom.“
*****
Dodržal slovo. Keď sa oficiálna časť skončila a hostia sa rozdelili na malé skupinky, prišiel a u nikoho tým nevyvolal údiv. Akoby ho čakali, hoci pravda bola zatiaľ známa len Ronovi, Harrymu a Dracovi. Napriek tomu mali radosť. Členovia Fénixovho rádu sa s tým vedeli vyrovnať. Čo na tom, že sa kedysi hádali, potom nenávideli a neskôr bojovali... dnes mohli pokojne piť ohnivú whisky a snažiť sa pochopiť skutočnosť, že tento človek je teraz s Hermionou, ktorá skrátka žiarila, aj keď sedela na druhom konci miestnosti. Klebetila s Ginny, Lavender a Fleur. Ony – tri nevesty – sa mali čo učiť od vydatej polovíly. Určite ich zasväcovala do akýchsi ženských tajomstiev.
„Cítim, že sa to neskončí dobre,“ Harry zazrel na chichotajúce sa dievčatá. „Dám na to svoj krk.“
„Potter, ty si mal vždy nanič intuíciu,“ lenivo namietol Snape, ktorý sa už ako tak zmieril so spoločnosťou Chlapca-ktorý-prežil. „Ktovie, aké rady im dáva... možno sa nebudú týkať len toho, ako správne upiecť čremchový koláč,“ uškrnul sa a opustil zmäteného Harryho. Pobral sa za svojím chovancom, ktorý nepúšťal Astóriinu ruku a niečo nadšene vykladal Lune Lovegoodovej. Nie, svet sa celkom určite zmenil. A zároveň všetko v ňom. V tom spočívalo čaro dnešných dní. Snape sa chcel s Dracom porozprávať o Narcisse... ale načo? Už zajtra mu porozpráva všetko sama...
„Možno by sme už mali ísť?“
„Myslím, že sa večierok ešte neskončil,“ podotkol Snape, keď sa otočil.
„Nikto sa neurazí,“ prisľúbila Hermiona. Čo už, zvláštnosť spoločnosti je tiež potrebné prijať. Nemožno si všetkých obľúbiť odrazu, len tak v záchvate dobrej nálady. Ešte prejdú roky... naplnené mnohými udalosťami, ktoré ich zblížia.
*****
„Hermiona...“
„Hmmm?“
„Spíš?“
„Už nie...“
„Myslím... možno... nebudeme čakať do konca roka.“
*****
O päť mesiacov.
„Hermiona Snapová.“
Dievčina sa s ľahkosťou oddelila od davu študentov a pobrala za svojím diplomom. Dospela. Stala sa suverénnejšou. Nezamotávala sa do šiat. Neupadla do rozpakov pod cudzími pohľadmi. Pozerala sa na svet s JEHO pokojom.
Vyrástla. Zmenila sa. A nebolo to len novým účesom.
„Prešli štyri mesiace a stále si na to nemôžem zvyknúť,“ zamrmlal Ron Harrymu do ucha. „A už vôbec im neodpustím, že nás predbehli...“
Dievčina dostala diplom a pripojila sa k druhej skupine. Sledovala, ako si jej priatelia preberajú diplomy z rúk profesorky McGonagallovej.
„Tak sa mi páči tvoje nové priezvisko,“ šepol jej do ucha Draco.
„Som doňho skrátka zaľúbená,“ odvetila Hermiona neotočiac hlavu a sotva pohnúc perami.
„A čo ďalej, Hermiona? Aké máš plány?“
„Budem obhajovať prácu na získanie titulu Majstra elixírov.“
„Vari to máte v rodine?“
*****
O dva roky neskôr.
„Severus... Severus, prečo sa tak mračíš?“ Hermiona si prisadla na opierku kresla. Objala ho okolo krku. „Ak nechceš byť krstným otcom Jamesa Síriusa – jednoducho odmietni. Nikto ťa k ničomu nezaväzuje.“
„Nič nevieš... Keď Lily zomrela... bola tehotná a krstným otcom ich druhého dieťaťa som sa mal stať ja.“
Tajomstvá... Tak jednoducho vyrieknuté tajomstvá...
„Nuž, život ti dáva druhú šancu, Severus,“ sťažka si povzdychla. Koľko rokov ešte prejde, kým ich opustia tajomstvá minulosti? Koľko tajomstiev spojených s Harrym Potterom sa ešte dozvie? Harry mohol mať brata... alebo sestru... Nie, nie je nutné, aby o tom vedel. Tiež má teraz druhú šancu... Všetci majú druhú šancu...
*****
„Severus, som ti strašne vďačný!“
„Harry, ovládaj sa,“ uškrnul sa Snape a pre istotu odstúpil od šťastného otca. Ktovie, čo sa mu preháňa hlavou. Čo ak sa naňho vrhne a začne ho objímať?
„Dobre, dobre, ale ďakujem. Tak veľmi sme ťa s Ginny chceli vidieť v úlohe krstného otca!“
„Ešte viac by sme ťa chceli vidieť v úlohe otca,“ ticho dodala ryšavá čarodejnica, pohojdávajúca na rukách tretiu generáciu ich príbehu. „Vy sa nesnažíte...“
Snape sa tajomne uškrnul a premiestnil. Má múdru žienku. Naučila sa neprezrádzať tajomstvá.
*****
„Čo povieš?“ znelo to, akoby sa Hermiona cítila previnilo.
„Ehm... no... naše plány sa rušia... Podľa všetkého to nie je Harry, ani Ron a dokonca ani Remus.“
„Eileen?“
„Čo si povedala?“
„Eileen. Áno, Severus, Eileen. Mali by sme si vážiť minulosť... len vtedy sa jej prestaneme báť.“
„Eileen,“ zamyslene sa pozrel do rovnakých čiernych očí, ako boli tie jeho, ktoré svietili na drobučkej tváričke. „Len príbeh sa nemusí nutne opakovať...“
„Nie, istotne nie. U nich,“ zrejme mala na mysli celú tretiu generáciu, „bude všetko inak.“
KONIEC
Pozn. prekl.: Tak, a máme tu koniec! K tejto poviedke sa akosi nehodí písať obligátne: „dúfam, že ste si jej čítanie užili“, napriek tomu verím, že ste si našli, podobne ako ja, scény, ktoré vás oslovili, možno aj chytili za srdce (ja ich mám niekoľko) a radi sa k nim opäť vrátite. Ďakujem vám za všetky komentáre, ktoré ma povzbudzovali pri prekladaní ďalších kapitol a teším sa na stretnutie pri ďalších prekladoch.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |