Priesečník
Autor: DianaR; Preklad a banner: solace
Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706
PG-15; Snamione; Romanca
Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.
Snapovu siluetu už takmer pohltila mágia, ktorá ožila podvoľujúc sa jeho vôli, keď Hermiona nevydržala, vytiahla z vrecka prútik a zúfalo, s potupou a nenávisťou vrhla na vynálezcu jeho vlastný výtvor, podobne ako rukavicu pri výzve na súboj.
„Sectumsempra!“
A rozplývajúci sa Snape sa mu nestihol vyhnúť. Priveľmi sa sústredil na svoje kúzlo. Neočakával úder od pokojnej dievčiny s planúcimi očami. Nebolo chrabromilské útočiť od chrbta. Neveril, že sa rozhodne pre pomstu, preto bol taký bezstarostný a do určitej miery naivne dôverčivý. Zaklínadlo v okamihu zmenilo priezračnosť vzduchu a lúče striebristého svetla, ktoré cez veľké okno prenikali do izby sčerveneli od vystreknutej krvi. Belosť líca bola zničená tenkým, presným rezom. Snape by jej mohol odvetiť, ľudia ako on vždy odpovedali, ak by ho už vlastná mágia nepremiestnila tam, kam navrhoval ísť aj jej, domov. Do svojho domu, ktorý sa nestal ich domom len kvôli piatim minútam. Piatim minútam hystérie zo strany slečny Grangerovej a tristo sekundovej trpezlivosti z jeho strany. Hermiona chcela bojovať... a on jej ani v tom nemohol pomôcť. Dievčina ani nestihla zareagovať – sekundy sa roztiahli do minút, do trápnych a zdĺhavých minút mlčania – keď mihotajúci sa vzduch vytlačil zo seba druhú siluetu a nepriateľská kliatba, ktorá bola pred chvíľočkou vyslaná na toho najdrahšieho, si našla novú obeť. Ostrým a nekompromisným šípom prebila plece mladíkovi s húštinou na hlave.
„Hermiona, zbláznila si sa?“ Harry zasyčal a prikrčil sa pred nečakaným útokom. „Kvôli tomuto si ma volala, alebo je to tvoja nová metóda, ako človeku povedať rada ťa vidím?“ sypal vôkol seba úplne oprávnený hnev. Pred desiatimi minútami ho cez kozub zavolala do Malfoy Manoru a nič mu neobjasnila. Nestihol sa sem ani poriadne premiestniť a rozhodla sa precvičiť si na ňom Sectumsempru, zaklínadlo, s ktorým ho spájali vonkoncom nehrdinské spomienky.
Hermiona zamrela. Namiesto toho, aby vypustila prútik z trasúcich sa prstov, akosi pomaly, bez straty istoty, zašepkala protikúzlo dokonale uložené v pamäti. Ruka sa jej ani nezachvela, čo svedčilo o jej prekvapivom pokoji. Nevrhla sa na Harryho s ospravedlnením. Nečakane pocítila len zlosť a únavu. Nemala chuť dokazovať svoju nevinu, že ho len náhodou zasiahla silnou kliatbou. Nemala dosť síl na analýzu, bola zdrvená svojím činom. V hlave jej stále pulzovalo vedomie, že v skutočnosti chcela ublížiť Snapovi, vyzvať ho na súboj. Túžila už len po tichu, mätovom čaji a vlnených ponožkách. Na jej krehké plecia sa znieslo priveľa emócii a nebola schopná striasť ich jediným mávnutím.
„Harry... mne...“ chcela začať a schovala prútik do vrecka. Ďalšie slová však už nechceli zaznieť. Hermiona sa odmlčala a s akousi nezvyčajnou ľahkosťou si uvedomila, že už viac nepatrí do ideálneho sveta Harryho Pottera, v ktorom neubližujú dokonca ani nepriatelia. Už viac nemala chuť vyhrievať sa v slnečných lúčoch; vôbec netúžila usmievať sa bezchybne podľa harmonogramu; chodiť s emblémom hrdinky, ktorý jej okolnosti starostlivo prišili na dokonale vyžehlený habit. Najviac zo všetkého túžila po obyčajnom pokoji v tichu. Slabom pološere s jeho tajomným chladom. Tancoch tieňov na koži. Absencii zreteľnej čiary medzi „vynikajúco“ a „nie príliš dobre“. Chcela žiť vo svete, kde sa odpúšťali také chyby, ako Sectumsempra zoslaná na najlepšieho priateľa a malá lož sa nepovažovala za svetovú pohromu. Kde by bolo dovolené bozkávať tých, ktorých chcela a byť s tými, ktorí po nociach nesnívali. Svet Harryho Pottera so všetkým čarom a demokraciou neposkytoval... jej jednoducho neposkytoval takú slobodu. V ňom si bola povinná udržiavať prestíž a tam, v tieňoch vytvorených Severusom, mohla zakúsiť úplnú slobodu... dokonca aj Cruciatus a hrdosť, ktoré predtým nebola pripravená prijať. Zatiaľ sa chcela len trochu odplaziť z výslnia ideálov do tieňa, zavinúť sa doň a dlho sa neprebúdzať, cítiac pritom medzi prstami pravidelný pulz svojho milovaného. Pravidelný však neznamenalo ľahostajný. Pravidelný znamenalo stabilný.
„Nič nehovor, Hermiona,“ Harry pokrútil hlavou a natiahol k nej ruku, rovnako ako Snape. Avšak tento chlapec s očami letnej lúky jej teraz ponúkal oveľa viac a Hermiona, ktorá bola ešte pred chvíľou pripravená vrčať, zaborila tvár do pleca priateľa, ktorý aj naďalej mlčal. Nepochopil, čo sa stalo, napriek tomu vytušil, že jeho objavenie sa práve vo chvíli, kedy zaklínadlo letelo do niekoho druhého, bolo nešťastným omylom. Neznepokojovalo ho, že jeho priateľka vrhá podobné kúzla stojac celá od krvi v strede obrovskej miestnosti. Harry Potter vedel, že Hermiona Grangerová už viac nepatrí do Zlatého tria. Jej miesto bolo teraz v iných poltónoch. Preto jej dával to, čo Snape hľadal a nemohol nájsť – ticho ju akceptoval takú, aká bola. Alebo akou sa stane... Bez odsúdenia a zbytočných otázok. Bolo mu to ľúto. Nechcel ju pustiť, no čakala ju vlastná cesta, a ak sa tá cesta vinula v tieňoch, nemalo cenu ťahať ju násilím tam, kde škvrny na jej zmenenej povahe budú všetkým na očiach. Nič sa nestalo. Hermiona prežila vojnu a nový Voldemort z nej v žiadnom prípade nebude, takže... prečo jej neumožniť vyrásť tak, ako sama chcela?
„Bol to ťažký deň... Dramatický,“ povzdychla si dievčina.
„Na Grimmauldovom námestí nás už čakajú. Poďme.“
„Nemôžem... Draco...“ Hermiona pokrútila hlavou a odtiahla sa. Vidíš, Harry, už premýšľa aj o Dracovi. Trochu to pichá, avšak dobre vieš, že jej láska k tebe, Ronovi a Ginny sa nezmenšila. Jednoducho si navždy v srdci uchová túžbu starať sa o tých, ktorým je mizerne.
„Tak tu s tebou zostanem.“
„Zostaň, Harry, zostaň... Je mi s tebou tak príjemne,“ súhlasila Hermiona a udomácnila sa v kresle. Kto by si pomyslel, že sa v tejto chvíli bude cítiť v Malfoy Manore, ako by našla útočisko, ktoré dávno hľadala. Pohodlne... Jednoducho, bez zbytočných slov.
*****
Bez ohľadu na nečakaný útok sa Snape pomerne elegantne premiestnil priamo do stredu obývačky zaliatej černicovými lúčmi usínajúceho dňa. Zahromžil a na moment si priložil dlaň k lícu, aby o chvíľu hľadel na prsty sfarbené vlastnou krvi. Červenšou než u väčšiny ľudí. Akoby nasýtenou hnevom, ktorý nosil v sebe. Rýchlo sa pozrel do zrkadla visiaceho na stene orámovaného striebornými listami viniča. Nespokojne zmraštil tvár, keď zhodnotil krásu šikmého rezu ťahajúceho sa naprieč lícom. Samozrejme, nebol smrteľný. Zatiahne sa v priebehu týždňa a nezostane po ňom ani stopa a s pomocou mágie po ňom nezostane ani pamiatka už v priebehu minúty... len fakt! Áno, rez nebol hlboký. Nestál za reč, ak by mal popíjať čaj s pani Pravdou, veď zaklínadlo – nádherná Sectumsempra, vytvorená v záchvate zúfalstva a krivdy ublíženým chlapcom odvrhnutým celým svetom – ho sotva zasiahla. Dokonca mu ani neublížila, keď presvišťala povedľa neho a zľahka ho ovanula chladom. Akoby mu na moment priložili k lícu ostrie dýky a vzápätí ho odtiahli – to bolo všetko, čo cítil. Nezvyčajný chlad, ktorý zanechal škrabanec na mramore prísnej, občas nahnevanej tváre.
Avšak ten rez hovoril o mnohom! Snape pri hre so slovami v podstate nikdy nepočítal s tým, že dokáže v Hermione prebudiť temnú stránku. Nie jediným činom, a už vôbec nie záplavou slov. Aby ju donútil zoslať na niekoho blízkeho temné zaklínadlo, musel by ju dlho cvičiť, narábať s najrôznejšími slovami, prebúdzať v nej temnotu jemne, akoby ju pozýval na rande, dráždiť dotykom prstov na koži, nútiac ju takmer usínať pri jeho šepote, ktorým jej bude rozprávať rozprávky o najdôležitejšej sile – neutrálnosti. Nečakal, že sa neovládne už teraz. Neovládne sa, aby sa k nemu vrhla bližšie. Počas jesenných nocí, kedy nebo svojou nevýraznosťou pripomínalo hadie oči, tu a tam sníval, že ju raz uvidí nie natoľko žiarivú. S nejakými nedostatkami, ktoré by tejto medovej dievčine milujúcej slnko a opadané lístie dovolili, aby ho prijala takého, aký bol. Trošičku svetlý a v ostatnom temný. Spravodlivý, i keď vo svojej spravodlivosti krutý. Sen sa zazubil a vysmial sa mu: Hermiona sa nikdy nepoškvrní ani meškaním na vyučovanie a ty zrazu nebudeš svetlejším. To bolo všetkým známe. Snape zaspával mučivo dlho a snažil sa predstaviť si, aké by to bolo stúpať po verejnej morálke, ktorá ich navždy odviedla na rozličné strany.
No dnes...
Severus sa pomaly prešiel po obývačke, automaticky napravil ozdobu na stromčeku, luskol prstami a odtiahol si stoličku. Sadol si za stôl a zložil ruky. Nezačal si liečiť ranu. Nemal chuť zotrieť si z líca mágiu, ktorá mu dávala nádej, i keď...
Neobľúbená, ale napriek tomu verná priateľka Pravda už sedela oproti v podobe tmy a prvýkrát v živote sa naňho dívala očami plnými nugátu, hoci predtým videl len Liline oči. Pokrútila hlavou. Severus, možno si sám postrčil Hermionu k vykročeniu smerom k tebe, lenže je príliš chrabromilská! Priveľmi, aby ťa prijala ako človeka mučiaceho vlastného chovanca. Sám sa s tým nevieš vyrovnať, doteraz nie si schopný vysvetliť vlastnú logiku, tak prečo, dočerta, požaduješ niečo také od Hermiony, ktorá videla menej temných skutkov než ty? Áno, dovolila tvojej realite získať nad ňou na okamih prevahu, avšak okamih je niečo rozplývajúce sa v nekonečnosti. Zajtra bude kropiť slzami Potterovu košeľu a prosiť ho, aby z jej rúk zmyl špinu čiernej mágie. A chlapec, ktorý mal na rozdiel od Hermiony, nábeh k sivým tónom jej bude svojím výnimočným úsmevom opatrne utierať každý prst.
„Severus, prišiel si o ňu“, smiala sa Pravda, ktorá už z jeho života vyhnala svoje sestry: Nádej a Sen. „Si len môj – temný a nepochopený. Vari sa ti to máli, môj temný Severus?“
Jej oči mámili a slová ľakali odvážneho Snapa, ktorý si dnes ráno dovolil na chvíľu uveriť... Merlin vie, čomu uveriť. Pravda, taká nehmotná a neviditeľná ho drvila bez toho, aby zodvihla ruky. Vždy bola paňou jeho duše a nenávideným zrkadlom, v ktorom sa chladne odrážali hodnotenia jeho skutkov. Odtrhol si rumanček – usmeje sa na teba ryšavá dievčina v modrých šatách. Vyriekol humusáčka – dospelá dievčina sa vydá za arogantného mladíka. Chránil si blonďavého chlapca pred Cruciatom – získal si verný tieň. Zoslal si na chlapca Cruciatus – prišiel si o nebo, ktorého si sa už takmer dotkol. Také spravodlivé bolo toto zrkadlo, nebolo ho možné ani zvesiť, ani rozbiť, či ukryť.
„Dobrý večer, profesor Snape,“ Chlapec-ktorý-sa-usmieval narušil černicové šero. Usmieval sa, aj keď rozpačito.
„Dobrý večer, Potter,“ privítal ho, pričom zostal sedieť. Zvedavo ho prevrtával pohľadom. Harry sa neosmelil sadnúť. Aj naďalej stál, držiac v rukách... tanier s koláčom? Kto prišiel o rozum? Komu sa marilo?! Severus sa pozrel na Pravdu. Tá nechápavo pokrčila plecami a s neskrývanou zvedavosťou privoňala k tanieru. Čremcha?! Odkedy k nemu chodí Harry Potter na návštevu s koláčom? Nie, inak – odkedy k nemu chodí Harry Potter vôbec na návštevu?
„Prepáčte, že som k vám vtrhol... hľadám Hermionu,“ usmial sa. „Včera s vami odišla... teda aj s Williamom,“ nevdojak doplnil. Zaujímavé, volali aspoň nejakí študenti Delan-Griho priezviskom? Zo slušnosti? Napadlo Snapa, ktorý ešte stále mlčal. Vedel, že ho Potter celkom neopodstatnene podozrieval, že už o Hermionu zabojoval, a preto ju prišiel hľadať sem a nie na iné miesto. Chlapec-s-Lilinými-očami si chcel overiť, či im vyšiel plán, kvôli ktorému sa Draco Malfoy podpísal svojou bolesťou pod vetu „nebudeme viac intrigovať proti Severusovi Snapovi“. „Sľúbila, že mi pomôže... s istou delikátnou záležitosťou,“ pokračoval Harry. „Je už zrejme neskoro, však, pane? S najväčšou pravdepodobnosťou už spí...“ mladík si zmätene obzeral osamelú prázdnotu obývacej izby narušenú iba Snapovou prítomnosťou.
Snape pokračoval v pochmúrnom mlčaní. Nevedel, čo by bolo viac absurdné: tvrdiť, že Hermiona spí, a tým potvrdiť realitu ich vzťahu a zároveň deklarovať svoju lásku, alebo ľahostajne odseknúť nie je tu, a takým spôsobom priznať, že nedokázal chytiť šťastie za pačesy.
„Pane... Ginny hovorí, že sa na návštevu nechodí s prázdnymi rukami,“ pokračoval Harry a ako unavený pútnik sa nešikovne potkýnal o slová. „Poprosila ma, aby som vám odovzdal toto,“ položil na stôl rozvoniavajúci čremchový koláč. „Vie znamenite piecť,“ poponáhľal sa dodať, keď si všimol, že v obsidiánových očiach prebleskli akési pochybnosti. „A nepustí k tomu nikoho, aj keď jej Ron a Lavender veľmi túžili pomôcť.“ Tak úprimne naňho vysypal podrobnosti svojho súkromného života, ktorý Snapa neveľmi zaujímal, že sa proti svojej vôli uškrnul. Áno, chlapec dospel... Pozrite, len nedávno po jeho lícach rozpálených horúčkou strachu tiekli prúdom slzy smútku za mamou, ktorej smrť videl, no ešte si ju neuvedomoval... Teraz mal svoju Ginny... ktorá mu vysvetlila, že na návštevu, dokonca i k Snapovi, treba priniesť koláč a ten koláč nehryzie. Vyrástol. Nestihneš sa ani obzrieť a ožení sa so svojou Ginny... rovnako, ako sa Draco ožení so svojou Astóriou a prestane navždy patriť len tebe, Severus. Chlapec ľúbiaci Lily bol pripravený ísť ďalej... tak prečo ty, tiež ľúbiaci Lily a takisto oplakávajúci jej smrť, si sa jednoducho odnaučil plakať a nenasleduješ jeho príklad? Neprestaneš odtláčať svoju Ginny Weasleyovú, ktorá ti vstúpila do života pod menom Hermiona Grangerová? Nedovolíš jej piecť koláče, ktoré budeš nosiť do Potterovho alebo Malfoyovho domu? Nechceš začínať ráno šepotom „dobré ráno, Severus“? Kam utekáš? Od koho? Prečo? Kvôli čomu? S akým zámerom? Kto potrebuje tvoju pýchu? Komu chutí tvoja krutosť? Kto túži po tvojom chlade? Kto sa ťa bude snažiť prijať takého temného?
Vieš, že existuje, Severus. Nahnevaná, dotknutá, zmätená, deprimovaná, napriek tomu existuje, hoci si neveril, že sa taká žena objaví. Nebola, avšak teraz už je, alebo dokonca bude, ak zrazu prestaneš veriť len v svoje krivdy a neomylnosť. Sám dobre vieš, ako si sa zmýlil, keď si potrestal Draca, i keď ti odpustil. Nepotrebuješ, aby Hermiona temnela... potrebuješ ju takú, aká je. Tak, ako Potter potrebuje svoju Ginny Weasleyovú a Draco Astóriu. Učil si tieto deti... teraz dovoľ, aby ony učili teba.
„Ďakujem, Potter, odkážte slečne... odkážte Ginny, že ďakujem,“ prinútil sa povedať.
„Samozrejme... Pane, neviem, čo k Hermione cítite, ale viem, že vás veľmi potrebuje... Všetci sme to prijali a sme radi, že si vás vybrala. Zaslúži si vedľa seba silného a statočného muža, ako ste vy. Tešíme sa v jej mene,“ zrazu Harry zrýchlil reč. „Či už ste sa zblížili alebo nie... odviedli ju od Williama alebo nie... neviem, a netrúfam si pýtať sa. No, ak ste sa s ňou zblížili, pane, najdôležitejšie je... neubližujte jej... ona je taký poklad... zaslúži si pekný vzťah.“ Posledné slová povedal takým tónom, ktorý prinútil Snapa dať si dve a dve dokopy. Vstal a podišiel bližšie k Harrymu. Ten nestačil vkĺznuť do tieňa, a tak mohol na jeho svetri vidieť škvrnu zaschnutej krvi. Krv. Sveter. Sectumsempra. Logický reťazec nielen pre génia. „Ak sa aj niekedy správa zvláštne...“ Zaujímavé, Potter tými slovami myslel „zosiela na priateľov smrteľne nebezpečné kliatby“? „To neznamená, že to neskôr neľutuje.“ Aha, takže Grangerová sa spamätala, alebo sa chystá spamätať... „Neubližujte jej, pane.“ Ach, aký lišiak je tento dokonalý Potter, ako ho previedol! Tak dokonale zahral, že v tomto dome hľadá Hermionu, že mu to vskutku uveril. Vedel o všetkom! O Dracovi, o hádke aj o kliatbe. Harry Potter nehľadal Hermionu, hľadal jeho, aby mu po to všetkom, odovzdal svoju najlepšiu priateľku. Svet sa načisto zbláznil... tak prečo sa nezblázniť spolu s ním?
„Kde je... Harry?“
„V Malfoy Manore,“ šepol a premiestnil sa. Predstavenie sa prehuplo do finále, s čím aj počítal, keď robil úplne jasné narážky. Nuž, áno. Možno napokon Severus čosi pochopil. Ale je tiež možné, že sa mu to len zdalo. Pokiaľ išlo o Snapa, človek si nemohol byť ničím istý. Zostávalo mu len vrátiť sa k Ginny, popíjať čaj, usmievať sa a čakať. Nevedel, či Snapovi pomohol alebo nie, ale sa po prvý raz od chvíle, kedy sa nachádzal v jeho mysľomise, necítil vinný. To, čo neurobil jeho otec, dokázal spraviť on. Ospravedlniť sa. Bez pátosu, drámy a publika. Mohol len dúfať, že Severus nestratí kvôli vlastnej hrdosti svoju hasnúcu šancu na šťastie.
DianaR: ( Solace ) | 30.10. 2012 | 35. kapitola (Záver) | |
DianaR: ( Solace ) | 25.10. 2012 | 34. kapitola | |
DianaR: ( solace ) | 20.10. 2012 | 33. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.10. 2012 | 32. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.10. 2012 | 31. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.10. 2012 | 30. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.09. 2012 | 29. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.09. 2012 | 28. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.09. 2012 | 27.kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.09. 2012 | 26. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.09. 2012 | 25. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.09. 2012 | 24. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 31.08. 2012 | 23. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.08. 2012 | 22. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.08. 2012 | 21. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.08. 2012 | 20. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.08. 2012 | 19. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.08. 2012 | 18. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.07. 2012 | 17. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 25.07. 2012 | 16. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 20.07. 2012 | 15. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.07. 2012 | 14. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 10.07. 2012 | 13. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.07. 2012 | 12. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 30.06. 2012 | 11. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 26.06. 2012 | 10. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.06. 2012 | 9. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 15.06. 2012 | 8. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 09.06. 2012 | 7. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 05.06. 2012 | 6. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 02.06. 2012 | 5. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 29.05. 2012 | 4. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 24.05. 2012 | 3. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 2. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 21.05. 2012 | 1. kapitola | |
DianaR: ( Solace ) | 16.05. 2012 | Úvod - Priesečník | |