Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Priesečník

26. kapitola

Priesečník
Vložené: Eggy - 15.09. 2012 Téma: Priesečník
Solace nám napísal:

Priesečník

Autor: DianaR; Preklad a banner: solace

Originál: http://severushermione.clan.su/forum/22-6706

PG-15; Snamione; Romanca

 

Vojna sa skončila. Hermiona je zaľúbená. Snape sa chystá dať výpoveď a začať nový život.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Atmosféra pri raňajkách bola napätá. William pil kávu a vykladal im o úspešnom ukončení experimentu, pričom nevedel, že v spálni o poschodie vyššie sa iný experiment skončil s ešte pozitívnejším výsledkom. Snape, menej bledý než zvyčajne, jedol s chuťou svoje raňajky a občas prehodil nejakú poznámku. Hermiona bola ešte stále v tej istej, o päť čísel väčšej košeli a nevedno odkiaľ obstaraných nohaviciach. Držala sa pohára s džúsom, akoby od neho závisel jej život. Draco Malfoy, pozorujúci toto zvláštne trio, sa bavil najlepšie, keď hľadel na Hermionu, ktorá sa vôbec nemohla zbaviť ohromeného výrazu na svojej od experimentu zružovenej tvári. Zapôsobilo naňho, že všetky gombíky na košeli mala dôkladne pozapínané. Predstavoval si ako jej Snape zapína tých desať gombíkov a starostlivo skrýva pred Delan-Griho pohľadom každý milimeter svojho pokladu. Súkromník, ako inak! Slizolinčan, čo k tomu dodať!

Pravidelne na sebe cítil záhadné Hermionine či Snapove pohľady. Zďaleka neboli hlúpi, i keď boli riadne neopatrní. Samozrejme, že si potom čo sa spamätali, nemohli nevšimnúť, že dvere, ktoré nechali prívetivo roztvorené, boli zrazu tesne uzavreté. A tento fakt si určite nespájali s pokojne besedujúcim Delan-Grim. A aj keď z Hermioniných očí prýštila rozpačitá vďačnosť, v tmavých Snapových očiach ustrnulo niečo hrozivé, podobné samotnému prezretiu. Hneď, ako zišiel do obývačky, všetko pochopil. Vedel kto Hermione napovedal, ako si má pred jeho vpádom zablokovať myseľ, aj to, prečo sa náhle, bez varovných príznakov stala zrazu známou dievčinou s neznámou povahou, i to, kto jej vnukol myšlienku na vzťah s Delan-Grim a kto nahovoril Pottera, aby mu na plese nenápadne naznačil, ktorým smerom má hľadieť, aby videl tancujúci pár. Draco Malfoy, jeho chovanec, sa rozhodol potajomky splietať intrigy? Nuž, ten istý Draco Malfoy za to zaplatí. Ani Severus, ani samotný mladík o tom nepochybovali. V Snapovom ironickom úškrne horel taký plameň pomsty, že nepripúšťal žiadne pochybnosti.

Draco vedel od samého začiatku, že ak sa profesor dovtípi – dopadne to s ním zle, pretože Snape nikomu nedovolí hrať sa s ním ako mačka s myšou. No dlhy sú tajomná vec a vracať ich musí každý, preto na vlastné riziko vstúpil na bojové pole, aby v poslednom dejstve zaplatil za svoju šikovnú lesť, zosnovanú podľa najlepších tradícií tohto dôvtipného žánru.

„Musíme už ísť,“ oznámil Delan-Gri, keď dopil kávu.

„Musíme už ísť,“ zopakovala Hermiona ako ozvena a skoro prosebne pozrela na Snapa. Nič nechápala. Veď ju poprosil, aby ostala a teraz pri pohľade na Draca Malfoya z nejakého dôvodu ceril zuby. Čo sa zmenilo počas tých troch minút, kým prišli do obývačky? Čo to doňho opäť vošlo?

„Musíte už ísť,“ prisvedčil chladne a vstal. „Odprevadím vás. A ty, Draco, by si mal azda ostať. Máme tu... istú záležitosť,“ požiadal ho takmer vľúdne. Malfoy junior sa prikrčil, no naďalej pchal do seba jahody. Čo zmeškal, to už nedohoní, ale vychutnať si letné jahody ešte môže.

 

*****

 

Ach, prekliaty Snape znovu sa rozhodol hrať na neprístupného? Opäť si z nej chce robiť žarty? Nie, pán profesor, tentoraz sa vám to nepodarí. Už sa viac nechystala robiť pokorný krok späť. Nie! Najskôr zhodí zo svojej duše kameň, získa bývalú ľahkosť a potom sa vráti, aby povedala tejto kamennej tvári všetko, čo si myslí o jej majiteľovi. Čo si to dovoľuje?! Ako sa v nej opovažuje vyvolávať ďalšiu neistotu po tom, čo ju pripravil o rozum tým najúžasnejším spôsobom? Nie, tentoraz mu povie všetko! Úplne všetko. Čo si o sebe myslí? Tvári sa povýšene, akoby mu bolo všetko jedno. To ti nevyjde, Severus, pravda je už známa. Lenže ty radšej umrieš, než by si to vyslovil.

„William!“ Hermiona sa zastavila. Zmeravel aj Snape, ktorý išiel za svojimi hosťami. „Musím ísť na Grimmauldovo námestie.“

„Ale veď sme sa chystali k tvojim rodičom,“ pripomenul jej Delan-Gri a otočil sa k nej. Snape si výrečne odfrkol a dal tým najavo svoj postoj k počutému.

Pozrime sa, aký rýchly! K rodičom? Radšej by si mal pribrzdiť William, cesta do pekla je bližšie než k jej rodičom.

„Áno, ale potrebujem ísť na Grimmauldovo námestie,“ pevne trvala na svojom Hermiona. „Neodkladne musím vidieť Harryho.“

„Nehádaj sa, William, ak je za tým Potter, bude lepšie súhlasiť, inak sa k tebe dostaví ešte aj s Weasleym ako bonusom,“ okomentoval to Snape a ponúkol mu nádobu s hop-šup práškom. „Pochybné potešenie.“

„Takže sa stretneme večer?“ Kto povedal, že Snape nevie presviedčať?

„Áno, večer,“ pritakala Hermiona a zakývala Williamovi, ktorý už vošiel do kozuba a nezreteľne zamrmlal nejakú adresu.

„Nestretnete sa večer,“ pokrútil hlavou Snape, keď smaragdové plamene pohltili svetlovlasého muža. Bolo to povedané s akousi predstieranou ľútosťou. Keď zachytil Hermionin spýtavý pohľad, objasnil jej: „Vieš, mám na večer iné plány a sú priamo spojené s tebou, preto... žiaľ, William bude musieť dlho čakať. Večer sa stretneš so mnou.“ Jedna jednoduchá veta. Návrh pozostávajúci z piatich slov, ktoré tak prirodzene zazneli do ticha a hnev odrazu utíchol. Nechystal sa znovu zabávať nad jej trápením. Len si krátka počas raňajok udržiaval svoj zachmúrený výraz až do konca, aby si William nevyložil správne ich spoločný príchod do jedálne. „Musíš sa ho do večera zbaviť.“ Nechystal sa jej v tejto neľahkej veci pomáhať. „Nechystáš sa ho, dúfam, týrať do Nového roka? Koľko času ti mám dať, aby si mu dala definitívne zbohom?“ Snape sa zrazu celkom uličnícky uškrnul. Čo na tom záleží, kedy sa William stane súčasťou jej minulosti? Dôležitejšie je, že nebude súčasťou jej budúcnosti. „Tak poď, Hermiona, Potter ťa čaká. Neviem, prečo za ním chceš ísť, no... choď teda.“ 

„Vrátim sa,“ prisľúbila. Nabrala do dlane hop-šup prášok a usmiala sa. Impulzívne ho objala. Ešte stále nemohla celkom uveriť, že jej tento chladný a povýšený muž povedal, že nadišiel čas rozísť sa s Delan-Grim a začať tráviť večery s ním.

„Hermiona, ty sa nechceš dostať k Harrymu, čo?“ ticho sa rozosmial, keď ho pobozkala, vťahujúc ho tým do sladkého zabudnutia, ktoré nebolo ľahké zo seba striasť. „No tak, choď už, lebo Potter bude musieť čakať do ďalšieho roka... Čo sa tak čuduješ?“ jednoducho si vychutnával jej zmätený výraz. „Nikto ťa odtiaľto tak ľahko nepustí, takže toto je tvoj posledný slobodný let. Uvidíme sa večer.“

„Večer sa vrátim,“ zopakovala Hermiona a potom vstúpila do kozuba. „Grimmauldovo námestie 12“, vyslovila zreteľne a zelené plamene ju pohltili. Vybrala sa odprosovať za hriechy svojho najlepšieho priateľa, ktorého pridlho držala v nevedomosti. Snape sa chvíľu díval na už neexistujúci oheň a potom pokýval hlavou.

„Nuž, do večera stihnem... vysvetliť Dracovi, prečo sa nemá hrať s temnotou.“

 

*****

 

Hermiona si, ako vždy, bolestivo udrela chodidlá o nerovné, kamenné dno kozuba vo veľkej obývacej izbe, ktorá sa stala od jej poslednej návštevy svetlejšou. Oprášila si popol z Delan-Griho košele a úplne vyrovnane vkročila do miestnosti. Pritom sa nevinne usmievala na priateľov, ktorí sa ani trochu nepozastavili nad jej efektným príchodom. Iba Ginny si niečo nezrozumiteľné zahundrala, keď zhodnotila jej výzor.

„Harry, prečo ten kozub nevyčistíš?“ zamrmlala Hermiona a po líci si rozotrela sadzu. „Večne jeden a ten istý problém. Nejde mi do hlavy, načo máš škriatka?“ No áno, dozvedela sa pravdu o útoku, ako najlepšej obrane, preto teraz tak ľahko žartovala, aj keď sa v skutočnosti cítila trochu nepohodlne pod sústredenými pohľadmi štyroch párov očí.

„Aj my ťa radi vidíme,“ usmial sa Harry a ľahko vstal z kresla, v ktorom sedel s nohami skrčenými pod sebou. Aký len bol zvláštne roztomilý v tom starom vyťahanom svetri a s večne strapatými vlasmi! Starý, známy Harry. Milý, blízky, drahý... pritisneš sa k nemu a všetko sa zrazu upokojí, utíši... Objímeš ho a zacítiš vôňu čerstvo upečeného chleba posypaného sezamom, sladkou paprikou a ľanovými semienkami – najupokojujúcejšiu vôňu na svete. Stačí sa ponoriť do jeho trávovozelených očí a pocítiš šteklenie lienky pomaly preberajúcej nôžkami po bosom chodidle. Jeho oči sú také príjemné – ponúkajú priechod na lúku s trávou vysokou po pás, v ktorej je príjemné ležať so zaklonenou hlavou. Drž sa jeho úsmevu a nikdy neprestaneš veriť, že je dobro povinné zvíťaziť nad zlom. V tom úsmeve je pieseň anjelov, krehké zvonenie strieborných zvončekov a slnko predierajúce sa cez tesne spletené konáre borovíc. Keď hľadíš na Harryho Pottera – zvláštne stelesnenie dobra bez akejkoľvek pretvárky – cítiš sa, akoby si vstúpil do horského potoka; toľko príjemných emócií u teba vyvoláva tento nevysoký mládenec s okrúhlymi okuliarmi a s akýmsi previnilým, trochu plachým úsmevom. Človeku sa nechce veriť, že dokáže kričať, mračiť sa a hnevať... aj keď to vie, veru vie! Pri ňom zabúdaš na existenciu zla, hoci ho vždy držalo za ruku. Ale on sa nedokázal vzdať, a preto čarodejnícky svet žije už polroka v relatívnom pokoji. Najdôležitejším Harryho kladom je však fakt, že nevie zrádzať – skutočne nevie. A dokáže odpúšťať, v čo Hermiona pevne dúfala. Nedokázala od svojho drahého priateľa odvrátiť pohľad. Zrejme, keď sa bojíš niekoho stratiť, vidíš zrazu všetky jeho prednosti oveľa jasnejšie než predtým. Tak, ako sa v posledných augustových dňoch, keď sa končí leto, ale ešte nezačína jeseň, nebo stáva viac blankytným a tráva smaragdovejšou a sladšou. Preto sa jej teraz Harry zdal žiarivejší, správnejší a milší než zvyčajne. Hermiona sa veľmi bála prísť o priateľa po tom, ako mu oznámi, že pretrhla jedinú nitku, čo ho spájala s minulosťou, ktorú nikdy nepoznal. S Lily, ktorá teraz podľa Harryho žila v tom srdci, ktoré ju začínalo opúšťať. V srdci Severusa Snapa. Lenže to bol Severus, ktorý zomrel po haďom uhryznutí.... a tento Severus... tento Severus patril len jej tak, ako patrí oceán Zemi a hviezdy nočnému nebu.

„Počuj, Hermiona, od koho si ušla s takým smiešnym výzorom?“ Ronovi sa veľmi rýchlo zunoval dojímavý očný kontakt a tiež sa mu minuli koláče, preto sa rozhodol svojou otázkou trochu popohnať udalosti. Vari ich nepozná? Stáli by tu tak do noci a obzerali si jeden druhého, akoby sa videli prvýkrát v živote, alebo nevideli večnosť, počas ktorej sa zmenili na nepoznanie. Lavender ho zľahka štuchla lakťom a on sa urazene schúlil. Nuž, mohol by byť citlivejší. Mohol. Prečo sa vždy skrýva za tou vulgárnou maskou hlúposti?

„Podľa všetkého od Snapa,“ Harry sa náhle prestal usmievať. Ruky si prekrížil na hrudi. „Len on má hop-šup prášok, ktorý vytvára v plameňoch červené iskry. Všetci ostatní majú zlaté,“ vľúdne im vysvetlil.

„Harry,“ Hermiona zalapala po dychu a vôbec nebola nadšená výrazom jeho tváre, ktorý zrazu stvrdol.

„Ehm... Lavender, nechcela si mi ukázať, ako sa pečie čremchový koláč?“[1] Ginny vyletela z kresla, akoby ju sfúkla blížiaca sa snehová metelica, ktorá začínala svoj bláznivý tanec za oknom, pokrytým ľadovými ornamentmi.

„Oh,... počkajte, sľúbili ste mi, že mi to tiež ukážete!“ Ron podskočil na mieste. Nevedel prísť s inou výhovorkou, aby sa vyparil z obývačky. Samozrejme, bolo si ťažké predstaviť, ako sa obe dievčiny snažia pripraviť v zime koláč zo sibírskych jahôd... no ešte ťažšie bolo prinútiť predstavivosť, aby vykreslila obraz Rona Weasleyho snažiaceho sa piecť. Svet sa načisto zbláznil! Tri veľryby, ktoré ho držali, sa jednoznačne počas Vianoc naliali rumom a teraz tancovali každá po svojom. Zem sa triasla a diali sa tu veci – jedna hlúpejšia od druhej.

„Harry,“ zopakovala Hermiona, keď sa za Ronom zabuchli dvere a obostrelo ich ticho. „Ja... chápeš... si taký múdry, nie rokmi múdry... Neviem, ako ti to mám vysvetliť,“ slová sa akosi potkýnali. Padali. Nechceli sa zdvihnúť. Pokrivkávali a zanechávali za sebou rad bodiek. Hermiona si nervózne žmolila prsty a snažila sa zbaviť červene, ktorá jej cestovala po lícach od chvíle, kedy jej Severus zľahka stiahol z pleca košeľu, aby sa perami žiadostivo prisal ku kľúčnej kosti. Veľryby vskutku trochu prebrali, lebo sa nikdy nestávalo, že by Hermiona Grangerová nevedela, čo má povedať a najmä, ako to má povedať. „Severus... on... my... presnejšie ja... nejako sa stalo... že zomieral... a ja... teda najskôr Malfoy a potom ja... bol taký silný... potom slabý... potom znovu silný... ja... och, Merlin, čo to splietam?“ priložila si dlane k lícam. „Harry, ľúbim ho,“ táto formulácia jej išla ľahko. Bez predošlého strachu. Zobuďte Hermionu o tretej v noci a ako na povel odrapká „ľúbim Severusa Snapa, do posledného dychu, ktorý mi ukradol na parapete“. „Chápem, že... Lily... ty... on... a vôbec...“

„Hermiona, prestaň tárať!“ prudko ju prerušil. „Radšej mi povedz, či všetko vyšlo?“ v hlase mal toľko netrpezlivosti a na tvári neočakávaný úsmev, ten istý, oslepujúci s kúskami dúhy a kvapkami rosy.

„Č-čo malo vyjsť?“ nechápavo sa spýtala a zmätene si sadla do kresla.

„Asi ma považuješ za idiota, hoci si mi pred chvíľou povedala, že som múdry. Ak by som si nevšimol, že ľúbiš Snapa, nemohol by som byť tvojím najlepším priateľom. Skrátka som čakal, kedy sa s tým vyrovnáš, priznáš si to a povieš mi o tom. Nechcel som na teba tlačiť... pravdaže, tiež som priložil ruku k formovaniu tvojho šťastia. S Dracom sme...“

„S kým... prosím?“ spýtala sa zneistená Hermiona.

„S Dracom, Hermiona, s Dracom Malfoyom,“ zopakoval Harry. Sadol si na podlahu a oprel sa o kreslo, do ktorého sa zosunula. „Spolu s Dracom a Ronom sme vypracovali celú stratégiu, ako vás náležite prinútiť vyjasniť si určité veci. Vyjasnili ste si ich?“ spýtal sa tak nevinne, ako by to nebol on, kto na ňu práve vylial celé vedro nečakaných informácií.

„Nuž, áno,“ prikývla Hermiona a sama tomu nemohla uveriť. Ešte v túto noc kľačala na kolenách v jeho spálni a hrýzla si pery. Chcela padnúť pod nohy ľahostajného sveta a dovoliť davu, aby ju pošliapal kvôli chvíľkovému pokoju. Prosila srdce, aby naňho čo najskôr zabudlo. Chcela od neho utiecť, akoby bol nakazený morom... a milovala sa s ním na parapete v tom istom čase, kedy sa William nachádzal niekde vedľa. To všetko sa s ňou udialo... „Áno, Harry, asi vysvetlili. Nepovedali sme si toho veľa, ale stačí počkať do večera a všetko si vyjasníme. Harry! Odkedy je z teba intrigán?!“ rozhorčila sa odrazu, keď konečne pochopila čo jej povedal. Len si predstavte, on, Draco a Ron vymysleli plán! Rozhodli sa vychovávať Severusa Snapa. Hlúpi chlapci! Chlapci, ktorých taktika nečakane vyšla, aj keď nebolo jasné, v čom spočívala, čo robili a s akým vývojom počítali.

„A čo?“ pousmial sa Harry, zaklonil hlavu a takým spôsobom na ňu zospodu hľadel. „Začneš ma mať preto menej rada?“

„Nikdy!“ vášnivo sa ohradila a ešte viac mu postrapatila vlasy.

„Teda... keď sme si všetko vyjasnili a vieš, že sa nehnevám, lebo máš právo ľúbiť Snapa bez pocitu viny... pre akého Merlina tu ešte sedíš a hľadíš na mňa? Načo čakať do večera, ak za ním môžeš ísť hneď teraz? Dokonca ho môžeš pozvať na čremchový koláč, hoci o jeho existencii pochybujem, ale urobím všetko preto, aby sa tu aspoň niečo pre teba... pre vás našlo... Je to zvláštne, ale ako dvojica sa mi páčite ešte viac, než samostatne...“

„Harry!“ Hermiona sa rozosmiala a vstala. Chystala sa odísť a pritom vedela, že by v najbližších dňoch bolo hlúpe počítať s návratom. Severus jej dal dostatočne jasne najavo, že ju do Nového roka nikam nepustí a potom... možno aj na čremchový koláč. Áno, možno ho Ginny, Lavender a Ron s Merlinovou pomocou upečú bez toho, aby zničili celý dom.

 

 

Pozn. prekl.: [1] čremchový koláč – koláč, ktorý sa pripravuje z čremchy (tŕpka), je súčasťou sibírskej kuchyne.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
 0 komentárov
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Archivované komentáre (pôvodne v archíve)


Re: 26. kapitola Od: Triana - 26.10. 2012
Supeeeer užasne, konečne niesú tvrdolhaví Na dnes končím s čítaním a neviem sa dočkať pokračovania....dokelu....dosť možné že večer tu zasa bude a budem čítať  
Re: 26. kapitola Od: solace - 26.10. 2012
Teší ma, že sa ti poviedka páči. Dúfam, že ťa nesklame ani zvyšok. Vďaka za komentík.

Re: 26. kapitola Od: teriisek - 21.09. 2012
Nu, Hermiona opravdu utopila rozum v zoufalství, když si nevšimla, o co se chlapci ve skutečnosti snaží. Teď jen doufejme, že jim to vyjde dlouhodoběji, že se Severus nerozhodne dělat hlouposti a couvat. Díky moc za překlad!
Re: 26. kapitola Od: solace - 21.09. 2012
Fakt zvláštne, že si nič nevšimla, ale možno boli takí dobrí intrigáni, že im to u nej vyšlo (na rozdiel od Severusa). Ďakujem za komentík.

Re: 26. kapitola Od: Jacomo - 16.09. 2012
Parádní jízda, která začala hned v prvním odstavci a nezmírnila se až do konce: - William pil kávu a vykladal im o úspešnom ukončení experimentu, pričom nevedel, že v spálni o poschodie vyššie sa iný experiment skončil s ešte pozitívnejším výsledkom. - Nehádaj sa, William, ak je za tým Potter, bude lepšie súhlasiť, inak sa k tebe dostaví ešte aj s Weasleym ako bonusom. - Zrejme, keď sa bojíš niekoho stratiť, vidíš zrazu všetky jeho prednosti oveľa jasnejšie než predtým. Tak, ako sa v posledných augustových dňoch, keď sa končí leto, ale ešte nezačína jeseň, nebo stáva viac blankytným a tráva smaragdovejšou a sladšou. Preto sa jej teraz Harry zdal žiarivejší, správnejší a milší než zvyčajne. Ehm... to stačí... nemusím tu azda kopírovat celou kapitolu, že ne? Prostě paráda. Moc moc děkuji za překlad a náramně se těším na Severusovu pomstu intrikánům )
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Nie, nemusíš ju kopírovať celú. Vybrala si naozaj dobre ;-) Ďakujem, Jacomo. A na pomstu sa, samozrejme, môžeš tešiť. Bude sladká (až do stŕpnutia zubov)...

Re: 26. kapitola Od: marci - 15.09. 2012
:) Proč nevěřím, že by teď už šlo všechno jen ke sladkému konci a k líbánkám??  To asi ne! Asi bude stačit, když se Hermiona vrátí nečekaně a najde dva Zmijozeloy, jak si vysvětlují " zahrávání si s temnotou" A dnešní top místa ? Draco Malfoy... hľadel na Hermionu, ktorá sa vôbec nemohla zbaviť ohromeného výrazu na svojej od experimentu zružovenej tvári. Malfoy junior sa prikrčil, no naďalej pchal do seba jahody. Čo zmeškal, to už nedohoní, ale vychutnať si letné jahody ešte môže. A věta vět:  „ľúbim Severusa Snapa, do posledného dychu, ktorý mi ukradol na parapete“ Skvostné, díky moc.
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Neveríš, pretože vieš, že do konca poviedky  je ďaleko a autorka by na nás nesypala celých deväť kapitol práškový cukor Takže to "prekvapko" príde v nečakanej chvíli, ako už správne tušíš. Top miesta si vybrala opäť trefne. Ďakujem, marci.

Re: 26. kapitola Od: denice - 15.09. 2012
Ale, ale, jací jsme najednou majetničtí! To ti to trvalo, Severusi. A kdyby tě nepostrčili kluci o generaci mladší, ještě teď se v tom plácáš a hraješ si na Fausta říznutého Raskolnikovem. Věřím, že plamen pomsty v Snapově ironickém úšklebku Dracovi nevzal chuť k jídlu, vždyť mu k naprostému vítězství  stačí připomenout své spoluviníky, to by panu profesorovi došel dech. A Harry Hermionu taky parádně převezl. Díky.  
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Krásne majetnícky Snape! Tiež som si to užila. Nuž, Draco je ešte stále veľký fatalista. Čo má prísť, to príde, tak prečo si zatiaľ nevychutnať trebárs aj tie jahody? Severus už určite tuší, že v tom Draco nebol sám. Ale pripomenúť mu to nezaškodí ;-) Vďaka za komentík, denice.

Re: 26. kapitola Od: dudu - 15.09. 2012
Úžasné další, další :D
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Díky, dudu. Už čoskoro... :-)

Re: 26. kapitola Od: Zuzana - 15.09. 2012
To, že do intríg s Dracom boli zapojení aj Harry a Ron ma milo prekvapilo :D a hlavne to, že Severus konečne prestal s tým svojím "nikohonemámrád" postojom. Je to pekná kapitola. Ďakujem za preklad.
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Draco by tie intrigy sám nezvládol. Mám taký pocit, že mu "mierne" prerástli cez hlavu. Severus má rád viacerých ľudí, len to dáva najavo veľmi zvláštnym spôsobom. Ďakujem za komentík, Zuzka.

Re: 26. kapitola Od: larkinh - 15.09. 2012
Krásná kapitola :) "Malfoy se přikrčil, ale stále se cpal jahodami" - když umřít, tak s plným žaludkem něčeho dobrého :) A ta scéna u Harryho, ta byla taky pěkná - pěkně Hermionu podusil :)
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Mne by po Snapovom pohľade buď zabehlo, alebo ma úplne prešla chuť. Ale ja nie som Draco. Ešte, chudák, netuší, čo ho čaká. Ďakujem za komentík, larkinh.

Re: 26. kapitola Od: Claire - 15.09. 2012
Téměř mírumilovná snídaně, pro Draca s nahořklou příchutí. Severus ho rozcupuje na salátek, ale ne úplně - přece jen, je to zmijozelský princ, má hlavní podíl na záchraně jeho života a i ta intrika přinesla chutné ovoce. Ovšem Mistr musí dát jasně a jednoznačně najevo, že s ním nikdo mávat nebude. Hermioně taky okamžitě přesně a výstižně vymezil hranice bazénku, za které jí nadále nedovolí plavat. Co se mezi nimi stalo, se stalo pouze proto, že to chtěl on... a basta fidly. Jaký čardáš ovšem nastane, až zjistí (pokud to tedy zjistí), že na celém geniálním plánu se spolupodíleli vysoce oblíbení Nebelvíři... absolutně mne nenapadá, jaký koláč či jiná pochutina by ho mohly uchlácholit natolik, aby alespoň zmírnily velký třesk. No jak já se na to těším - bude zlý, moc, moc zlý Severus - hamy ňamy. Díky za kapitolu a přeji krásný víkend.
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Naozaj len takmer mierumilovné raňajky - pod povrchom niektorých jedincov to už riadne bublalo. Neviem, či tentoraz Dracovi pomôžu všetky jeho doterajšie zásluhy. Severus vie byť vo svojom hneve ako vybuchujúca sopka skombinovaná s veternou smršťou. Tvoje slová o hraniciach Hermioninho bazénika ma pobavili. Aké trefné! *tlieskam* Na štvrtkový čardáš sa môžeš tešiť už od tejto chvíle. Ďakujem ti za komentík, Claire. Skvele zglosovaná kapitola!

Re: 26. kapitola Od: Nade - 15.09. 2012
Ou, Severus je tak úžasně majetnický!  Obávám se, že Delan-Gri se k Hermiooniným rodičům už nikdy nepodívá. Snad ten rozchod nebude tak zlý. Stejně tak doufám, že Draco přežije Severusovo "pokárání" bez větších následků. Harry byl úžasný, jak nechal Hermionu vydusit. Jak zmijozelské... Díky, moc se těším na pokračování.
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Severus je vo svojom majetníctve naozaj rozkošný. Delan-Gri skôr zavíta do pekla než ku Grangerovým, ako už bolo spomenuté. A pri Dracových následkoch som si už nie taká istá... Dráždiť hada bosou nohou, to mu len tak neprejde. Ďakujem za komentík, Nade.

Re: 26. kapitola Od: zuzule - 15.09. 2012
No prosím, intrikáni jedni! :) Teď jen jestli Draco rozhovor se Severusem přežije. :)
Re: 26. kapitola Od: solace - 17.09. 2012
Veď to, veď to... Či prežije... Uvidíme vo štvrtok. Vďaka za komentík.

Prehľad článkov k tejto téme:

DianaR: ( Solace )30.10. 201235. kapitola (Záver)
DianaR: ( Solace )25.10. 201234. kapitola
DianaR: ( solace )20.10. 201233. kapitola
DianaR: ( Solace )15.10. 201232. kapitola
DianaR: ( Solace )10.10. 201231. kapitola
DianaR: ( Solace )05.10. 201230. kapitola
DianaR: ( Solace )30.09. 201229. kapitola
DianaR: ( Solace )25.09. 201228. kapitola
DianaR: ( Solace )20.09. 201227.kapitola
DianaR: ( Solace )15.09. 201226. kapitola
DianaR: ( Solace )10.09. 201225. kapitola
DianaR: ( Solace )05.09. 201224. kapitola
DianaR: ( Solace )31.08. 201223. kapitola
DianaR: ( Solace )25.08. 201222. kapitola
DianaR: ( Solace )21.08. 201221. kapitola
DianaR: ( Solace )15.08. 201220. kapitola
DianaR: ( Solace )10.08. 201219. kapitola
DianaR: ( Solace )05.08. 201218. kapitola
DianaR: ( Solace )30.07. 201217. kapitola
DianaR: ( Solace )25.07. 201216. kapitola
DianaR: ( Solace )20.07. 201215. kapitola
DianaR: ( Solace )16.07. 201214. kapitola
DianaR: ( Solace )10.07. 201213. kapitola
DianaR: ( Solace )05.07. 201212. kapitola
DianaR: ( Solace )30.06. 201211. kapitola
DianaR: ( Solace )26.06. 201210. kapitola
DianaR: ( Solace )21.06. 20129. kapitola
DianaR: ( Solace )15.06. 20128. kapitola
DianaR: ( Solace )09.06. 20127. kapitola
DianaR: ( Solace )05.06. 20126. kapitola
DianaR: ( Solace )02.06. 20125. kapitola
DianaR: ( Solace )29.05. 20124. kapitola
DianaR: ( Solace )24.05. 20123. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20122. kapitola
DianaR: ( Solace )21.05. 20121. kapitola
DianaR: ( Solace )16.05. 2012Úvod - Priesečník