Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 25

"Toto bola jedna z mojich obľúbených kníh, keď som bola mladšia," povedala Hermiona, keď mu vložila do ruky malú paperbackovú knihu. "Chcem, aby si si ju prečítal."

"Má na obale králika, Grangerová," postrehol Draco. "Je to kniha o prírode? A čo je to Watership? To je jedno z miest, o ktorých stále rozpráva Lovegoodová? Fakt nevyzerá príťažlivo."

"Nie, je to dobrodružná kniha. Prosím, Malfoy, viem, že ju budeš milovať."

Uprela na neho svoje veľké, úprimné hnedé oči a s ním bol koniec.

"Dobre, začnem s ňou hneď." Jej úsmev mu bol dostatočnou odmenou.

"Skvelé!" zvýskla. "Nemôžem sa dočkať, až sa o nej budeme môcť porozprávať. Teraz sa pozri sem. Nebudeš veriť, že majú sekciu o mágii! Niektoré knihy sú dokonca legitímne!"

Draco nechal Grangerovú, aby ho odtiahla ešte jednou uličkou v obrovskej muklovskej knižnici, v ktorej boli. Už tu strávili dve hodiny. Vzrušenie v jej tvári, keď ukazovala na svoje obľúbené knihy, bolo nákazlivé a Draco musel uznať, že budova bola poriadne impozantná. A to už mali za sebou potulky po blízkych obchodoch. Draco vôbec netušil, že existuje toľko vecí, ktoré si muklovia môžu kúpiť. Už zjedol prisľúbenú zmrzlinu a hoci arašidovo-čokoládová nebola príchuťou, ktorá by ho niekedy predtým napadla, jeden hlt ho raz a navždy presvedčil, že muklovia vôbec nie sú zlí.

"Vidíš? Toto isté vydanie máme na Rokforte!" víťazoslávne sa usmiala Hermiona na Draca, keď mu triasla knihou pred tvárou.

"Vyhrávaš, Šéfica," povedal, totálne očarený jej nadšením. "Pokorne priznávam, že muklovia majú dobré knižnice a zmrzlinu, spokojná?"

"To sa dá počítať za to najkrajšie, čo si kedy povedal, Malfoy," odvetila Hermiona, keď mu poťapkala knihou zľahka na hrudi a venovala mu ďalší oslnivý úsmev. "Si pripravený ísť teraz do kina?"

Prikývol, nedôveroval si v tejto chvíli prehovoriť. Žasol, aké ľahké bolo s ňou byť takto - ako keby boli priateľmi celé veky. Nebola tu žiadna obvyklá jedovatosť či nevraživosť voči tomu druhému. Jeho ponuku prijala úplne a zjavne si to sama oprávnene užívala.

Hermiona zažívala úžasný čas. Zdalo sa, že večera včera večer nebola náhodou; Malfoy sa jasne menil k lepšiemu. Raz či dvakrát sa takmer načiahla, aby ho chytila za ruku a musela sa otriasť, aby sa toho nápadu zbavila. Nemohla sa dočkať, až povie Ronovi a Harrymu, že sa mýlili, mýlili, mýlili. Malfoy bol nový človek; človek, ktorého rada spoznávala. Riskla pohľad na neho a začervenala sa, keď zistila, že sa tiež na ňu pozerá. Jeho oči sa zdali jasnejšie zakaždým, keď sa na neho pozrela a v bruchu pociťovala celé dopoludnie nervozitu.

Keď o dve hodine neskôr opustili kino, Draco bol mokrý od potu a od náhleho svetla ho pálili oči. To kii-no bolo desivé - akýsi hrozný príbeh o ľuďoch zamknutých v jeden izbe, ktorí boli prinútení odrezať si vlastné nohy. Toto ho malo presvedčiť, že sú muklovia dobrí? Nadskakoval a kričal a po celý čas sa bez hanby držal Grangerovej ruky. Jediné, čo zabránilo tomuto zážitku, aby bol úplne ponižujúci a hrozný bola chvíľa, kedy ona počas zvlášť príšernej scény schovala vlastnú tvár v jeho hrudi.

"Toto robia muklovia vo voľnom čase?" spýtal sa neveriacky Hermiony. "Si si istá, že to tí ľudia len predstierali, Grangerová? Mne sa to zdalo poriadne skutočné."

"Je to len film, Malfoy," odpovedala, hoci bola stále bledá od strachu. "Nevedela som, že to bude také hnusné. Odporučil mi to George."

Draco sa krátko zasmial. "George Weasley? Ty si prijala radu od tohto chlapíka? Niet divu, že sa mu to páčilo - niektoré veci vyzerali, ako keby boli rovno z jeho obchodu. Toto sa vážne muklom páči?"

"Som si istá, že by sa to páčilo aj niektorým smrťožrútom, Malfoy. Veľa ľudí sa rado bojí, ak vedia, že to nie je skutočné. Určite ich rovnako veľa nenávidí. Ľudia sú úplne rozdielni, Malfoy. Nabudúce pôjdeme na romantickú komédiu, dobre? Alebo možno na nejakú drámu či animovaný rodinný film. Neexistuje len takýto druh filmov."

Nabudúce? zopakoval v duchu. Zjavne si neuvedomila, čo svojimi slovami naznačila, ale on si to uvedomil určite. Usmial sa na ňu a potešil ho ten veľký, úprimný úsmev, ktorým mu opätovala ten jeho.

"Čo ďalej, Grangerová?"

"No, nech ma akokoľvek baví vidieť ťa takto, predpokladám, že nemôžeš tieto veci nosiť zakaždým, keď chceš ísť do muklovského Londýna. Prečo ti niečo nevyberieme? Môžeš sa predviesť, keď pôjdete niekedy s Elliotom a Rupertom von. Možno ich môžeš vziať do nejakých muklovských krčiem."

"Rozparovač to už navrhoval," povedal Draco. "V poriadku, Šéfica. Ukáž mi, čo muklovia so skutočným vkusom nosia, aby som prestal vyzerať ako dlho stratený Weasleyovský nepodarok."

Po dvoch hodinách mal Draco plnú náruč balíčkov; na muklovské oblečenie minul malý majetok. Zakaždým, keď niečo skúsil, Hermiona tleskla a povedala mu, ako dobre vyzerá a on po takomto dačom nedokázal niečo vrátiť nazad. Ale nahovorila ho, aby si nechal džínsy a sveter, ktoré už mal na sebe.

"Nemôžem si zmenšiť tie tašky?" trucoval. "Vážia tonu."

"To od teba nie je veľmi muklovské, Malfoy," karhala ho, hroziac mu prstom. "Tam je taxík; necháme ich v mojom byte, než znovu pôjdeme von. Žiadne premiestňovanie, Malfoy, toto robíme normálne, spomínaš si?" Venoval jej komplikovaný úklon, nedočkavý, aby sa vrátili do jej domu a mohol s ňou byť opäť sám.

Keď tam boli, pustil balíčky na jej gauč a žobral, aby sa mohol prezliecť.

"Prečo si nemôžem obliecť niečo zelené?" trucoval.

"Prospeje ti mať oblečené tieto veci, Malfoy," odvetila Hermiona. "Si v nich pokornejší." Pravda bola, že Hermiona dospela k záveru, že v muklovskom oblečení vyzeral príliš dobre, zvlášť vo veciach po Harrym, Ronovi a Georgeovi. Hoci odmietala premýšľať nad tým, čo to znamenalo, naozaj sa na neho chcela pozerať, keď bol takto vyobliekaný.

"Keby som mal byť ešte pokornejší, musela by si ma obliecť do šiat po domovom škriatkovi," zavrčal.

"A to by ti prospelo, Malfoy," odpovedala bifľošovským hlasom. "Nie si lepší než ostatní, nezabúdaj na to."

"Ty mi na to nikdy nedovolíš zabudnúť," odsekol, zrazu ho jej slová nahnevali. Zase ho vytáčala. Bez ohľadu na to, ako sa s ňou bavil, večne ho musela týmto postojom vytočiť. "Táto malá dnešná exkurzia bola kvôli tomu, aby si ma mohla vystavovať ako svoj najnovší úspešný príbeh, však? 'Kuknite na mauvého Dváčika, ukážkový chlapec pre Grangerovú a jej ligu dobrodincov'. Ja ti na to neskočím!"

"Čo je s tebou?" dožadovala sa, šokovaná jeho náhlou zmenou. Len si ho doberala, ale zjavne vzal jej slová príliš vážne. "Myslela som, že sa bavíme!"

"A ja som si myslel, že som viac než len jeden z tvojich projektov. Ale už to vidím jasne. Len sa chceš predviesť, nechať ľudí vidieť, že sa pred tebou a tvojou vecou každý skloní, dokonca aj ja."

"O čom to rozprávaš, Malfoy? Ty si ma žiadal, aby som ti ukázala muklovský Londýn! Toto bol tvoj nápad!"

"Založený na chybnej viere, že ti na mne skutočne záleží ako na človeku, a nie ako na nejakom vedeckom experimente!"

V úžase na neho pozrela, takmer príliš zmätená, aby prehovorila. Bledú tvár mal rozpálenú do červena a vyzeral dosť šialený, aby na ňu zaútočil. "Toto je šialené. Odkedy niektorému z nás záleží na tom druhom ako 'na človeku'? Malfoy, myslela som, že sme v poslednej dobe urobili obrovský pokrok. Napríklad, že dokážeme stáť vedľa toho druhého bez toho, aby sme hodili šabľu. Ale ty sa chováš ako blázon! Myslela som, že ti dnes robím láskavosť, že ti pomáham naučiť sa niečo o mukloch kvôli tvojej budúcej práci."

"Akej budúcej práci?" zajačal. "Nie je zrejmé, že jedinú prácu, ktorú chcem, je tá, čo mám?"

"Myslela som, že sa nemôžeš dočkať, až opustíš S.O.P..."

"Ach, pre lásku božiu, už konečne povedz sopľoš, Grangerová! Dávala si posledných pár mesiacov vôbec pozor? Nevšimla si si, aký dobrý som v tejto práci?"

"Samozrejme, že všimla," odvetila, stále zmätená z ich hádky. "Len ma nikdy v skutočnosti nenapadlo, že chceš zostať. Určite sa o tom môžeme porozprávať, keď rok skončí."

"Keď rok skončí," zopakoval vražedným hlasom. "Takže tak to je. Ty sa len nemôžeš dočkať, až zbalíš svoje peniaze a zbavíš sa ma."

"Ty berieš nejaké drogy?" spýtala sa Hermiona, hlas sa jej trochu preskočil. "Vážne tento rozhovor vedieme? Nebolo to vždy o peniazoch? To je to, čo si mi opakoval znova a znova. To je to, čo celú túto vec začalo! Skutočne neviem, čo sa práve teraz deje."

"Čo sa deje, Grangerová, je to, že som si myslel, že je to medzi nami inak a teraz si pripadám ako idiot. Ty ma stále považuješ za nejakého hnusného pána zámockého typu, však? Idem domov a zabijem Thea. Vďaka za nádherný deň." Otočil sa k odchodu, horúce slzy zúrivosti a sklamania hrozili, že vytrysknú. Nemohol dovoliť, aby to videla. Nedovolí to.

"Draco, počkaj!"

Všetko zastavilo. Pomaly sa otočil a všimol si, že tiež plače. "Čo si povedala?"

"Povedala som, aby si počkal," riekla. "Nemôžeme sa o tomto porozprávať? Nechápem, čo sa stalo."

"Nazvala si ma Draco," užasnuto povedal, keď urobil krok smerom k nej.

"Tak sa voláš, nie?" zašepkala, oči široké a desivé z toho, o čom vedela, že stane.

V sekundách prešiel k nej a bozkávali sa. Jeho pery boli všade - na jej ústach, lícach, krku, očiach. Rukami ju ťahal za vlasy a za oblečenie, snažil sa ju pritiahnuť bližšie, snažil sa z nej dostať každučký kúsok, ktorý mohol. Odpovedala tým, že ho chytila za sveter a trhla ho k sebe; jej ústa sa mu nedočkavo otvorili. Zdalo sa jej, že žiaden nebol ako tento.

"Som do teba taký zamilovaný," zašepkal, keď sa nedokázal zastaviť.

Na to vyhlásenie ho od seba odtlačila. "Malfoy, čo to..."

"Nie," povedal, znova ju k sebe pritiahol. "Nie Malfoy, Draco. Nepremýšľaj veľa, Grangerová, len pre zmenu cíť." Pokúsil sa ju znova pobozkať, ale odolala.

"Malfoy - Draco - toto je šialenstvo. Musíš odísť, neuvažuješ jasne." Hermiona bola totálne šokovaná. Každá kostička v jej tele jej vravela, aby zavrela ústa a znova ho pobozkala, ale ak to naozaj cítil takto...

"Konečne jasne uvažujem, Grangerová!" zvolal Draco, keď si rukami prehrabol vlasy a frustrovane sa na ňu zadíval. "Mesiace som klamal samého seba. Teraz chcem byť úprimný. Si jediné, o čom premýšľam. Táto práca - ty - ste ma zmenili. Už nie som ten istý chalan, ktorý chcel byť smrťožrútom a ty nie si to isté panovačné dievčisko. Dokončila si to, čo vojna začala, spravila si zo mňa lepšieho človeka."

"To si urobil sám, Malfoy," odvetila.

"Si to ty, Grangerová, vždy si to bola ty," odpovedal. "Pracujem, aby som pomáhal domovým škriatkom a raráškom, chodím na panáka s bývalými bystrohlavčanmi a chrabromilčanmi, mám na sebe prekliate nohavice Harryho Pottera, Grangerová! Čo viac môžem urobiť?"

"Neviem čo povedať."

"Nastúpil som do práce a chcel som ťa jedine zabiť alebo minimálne ťa aspoň prekliať do ďalšieho týždňa. Teraz jediné, čo chcem, je byť s tebou. A viem, že to cítiš rovnako."

"Niečo cítim," priznala Hermiona. "Ja skrátka neviem, Draco. Je jedna vec byť priateľmi, ale máme dlhú minulosť a nemyslím..."

"Pobozkala si ma," pripomenul jej, prikročil k nej a chytil ju za ruku. "Stále máš moje kvety na svojom stole."

Tie prekliate kvety, ktoré tak veľmi milovala.

"Nie je tomu tak dávno, čo si si robil žarty z mojich vlasov a varoval ma, aby som sa vyhýbala Theovi, Malfoy. Teraz ideme do kina a ty si do mňa zrazu zamilovaný? Je to príliš, si skrátka len zmätený."

"Grangerová, ja si večne budem robiť žarty z tvojich vlasov, mám predsa oči," riekol, kým jej ich uhládzal z čela, na ktoré ju potom pobozkal. Jeho pery pálili ako oheň. "To neznamená, že sa mi nepáčia. A prečo si myslíš, že som chcel, aby si sa vyhýbala Theovi? Toto nie je náhle, nie z mojej strany."

"Toto je šialené!" vykrútila si konečne ruky. "Naozaj si myslím, že si sa zmenil a som za to rada. Aj ja som sa zmenila a myslím, že je to kvôli tebe. Ale toto nie je dobrý nápad. Choď domov, v pondelok to budeš vnímať inak, dobre?" Povedz mu, nech zostane, povedz mu nech zostane, povedz mu nech...

"U Merlina, Šéfica." Draco zaškrípal zubami, aby potlačil ďalší nový nával zúrivosti. "Nemal som potuchy, že si taká chladná. Práve som ti povedal, že som do teba zamilovaný a ty povieš, aby som sa z toho vyspal."

"Tak som to nemyslela," protestovala. Ako sa mohla táto situácia takto vymknúť spod kontroly?

"Presne to si myslela," odvetil. "Nemôžem uveriť, že som bol taký hlúpy, niet divu, že som sa s tým pokúšal tak dlho bojovať. Nemusíš mať obavy, či to v pondelok budem vnímať inak. Maj si svoje prekliate peniaze, Grangerová. Seriem na domových škriatkov, končím."