All Characters belong to JKR . Autor anglického originálu Her Decision : Majikat
Preklad z rýchlika na vyžiadanie pre lucky.
Kapitola 14. Napätie
"Do pekla!" vykríkol Ron, zatiaľ čo sa Harry a Hermiona prihnali k Dracovi. Hermiona mala pocit, že jej pukne srdce a na okamžik zabudla dýchať
"Toto sa nikdy predtým nestalo, Hermiona. Je mi to ľúto," povedal Harry, chytil Draca za zápästie a nahmatal pulz. Hermiona ho sledovala so zatajeným dychom, vystrašená sa pohnúť. Harry prikývol a ona sa zrútila na zem, jej nohy už neboli schopné udržať ju v čupiacej pozícii.
Ginny sa pretlačila okolo nich, kľakla si vedľa Draca s pripraveným prútikom. Zľahka sa dotkla jeho hlavy a zamrmlala, "rennevate". Ron k nim prišiel, znepokojený výraz na tvári a schmatol Harryho za ruku.
"Harry, čo sa do pekla stalo?" spýtal sa potichu, ale Harry pokrútil hlavou.
"Neviem, Ron. Možno to má niečo spoločné s..."
"Možno," zrazu zajačala Hermiona, "možno to má niečo spoločné s faktom, že ste mu vy dvaja kreténi neverili! Je stále chorý a slabý a vy mu dáte silné sérum pravdy?" Bola taká neuveriteľne nahnevaná na svojich dvoch priateľov, že sotva dokázala premýšľať. Draco vedľa nej sa pohol, ona sa otočila a zobrala do rúk jeho tvár.
Zastonal pri jej dotyku a pomaly otvoril oči. Zreničky mal rozšírené, strieborno sivý odtieň jeho očí stmavol, takmer sčernel. Chabo sa na ňu usmial a zakašľal. Harry pomohol Hermione posadiť ho. Dracova tvár bola šedá a popolavá, pokožka studenšia než ľad, chvel sa po celom tele a bez pomoci nedokázal sedieť vzpriamene. Ginny mu priniesla posilňujúci náboj a Hermiona priložila pohár k jeho bielym perám a pridržiavala mu hlavu, kým pil.
Harry sa vyšplhal na nohy a začal chodiť sem a tam po izbe, jeho tvár očividne znepokojená.
"Je mi to ľúto, Malfoy, nemal som tušenie, že sa to stane. Prečo ale? Už sa to predtým stalo?"
Draco sa zamračil. "Myslíš, že by som ti dobrovoľne dovolil naliať tú sračku do môjho hrdla, keby sa to predtým stalo, Potter?"
Ginnin posilňujúci prostriedok konal svoju prácu, ale Draco stále vyzeral vyčerpaný. Hermiona vkĺzla rukou okolo jeho chrbta a pomohla mu vstať. Rýchlo sa pozrela na Harryho.
"Dúfam, že si dostal všetky svoje odpovede, pretože ho beriem domov," povedala rozhodne. Ron vykročil vpred.
"Hermiona...."
"Nehovor na mňa, Ronald!" vyprskla, oči jej blýskali. Ron nič nepovedal, len prešiel dopredu, vsunul ruku pod druhé Dracove rameno a pomohol Hermione udržať ho hore. Ich oči sa stretli, ona prikývla a premiestnili sa na Manor.
Nikto neprehovoril, kým Hermiona a Ron kládli Draca na posteľ. Zastonal, keď mu Hermiona zdvihla hlavu a nanútila mu pohár vody medzi jeho pery. Jeho oči sa otvorili, tmavé a plné zmätku, a prehltol. S povzdychom okolo neho natiahla prikrývky, pohladila ho po vlasoch, posadila sa vedľa neho a zobrala ho za ruku. Draco s tlmeným zastonaním znova zatvoril oči, keď klesol zase na vankúš. Hermiona otočila hlavu, keď hľadala Rona. Stál pri nohách postele, jeho oči upriamené na Draca, jeho tvár zastrená vinou. Hermiona pustila Dracovu ruku a jemne položila na jeho hruď.
"Nie je to tvoja chyba, Ron," povedala Hermiona potichu, keď sa postavila vedľa neho.
"Bol to môj nápad dať mu Veritasérum, Miona. Ja som to spôsobil," povedal.
Pokrútila hlavou. "Nie, Ron. Percy a jeho aurori to spôsobili. Týždenné dávky. Čo si do pekla mysleli?"
"Neobviňuj Percyho, Hermiona," povedal potichu Ron, rýchlo vyskočil na obranu svojho staršieho brata. "Podozrievali Malfoya, že je smrťožrút, ktorý zmizol na dva roky. Jeho otec bol jeden z Voldemortových najvernejších sluhov. Ministerstvo mu neverilo."
"Zložil nezlomiteľný sľúb, Ron! Pravdaže, to by pre nich nebolo bývalo dosť? Keď porušíš nezlomiteľný sľub, zomrieš. Ty to vieš, ja to viem, tak prečo si Percy nemyslel, že to stačí?" spýtala sa potichu Hermiona.
Ron pokrčil plecami. "Malfoy vie viac o čiernej mágii než aurori. Možno si mysleli, že sa spod neho dokáže nejako vymaniť."
Hermiona si odfrkla. "Nemyslím si, že by sa dokonca sám Voldemort dokázal 'vymaniť' z nezlomiteľného sľubu." Pozrela sa rýchlo na Rona, potlačila svoj pocit sklamania a starostí. "Poď, poďme dole. Potrebuje spať."
Ron prikývol a nasledoval ju von z izby po chodbe do obývacej izby. Hermiona mohla vidieť na jeho tvári takmer túžobný výraz, kým prechádzali cez ten okázalý dom. Keď videla ako si Ron prezerá všetko okolo seba so skoro lačným výrazom, Hermiona sa zachichotala.
"Uvažujem, čo by drahý starý Lucius povedal, keby toto mohol vidieť? Humusáčka a krvizradca sa len tak prechádzajú po jeho dome?"
"Jediné, čo potrebujeme je, aby tu bol ešte Harry a úplne by z toho zošalel," zasmial sa Ron, zľahka prešiel prstami po mramorovom povrchu vyzdobeného vešiaku v predsieni. Hermiona zazrela na Rona a náhle prepukla do neovládateľného smiechu. Ron sa k nej pridal a obaja sa naklonili k múru a fŕkali a chichotali sa, zvuk ich smiechu sa natriasal po dome.
Hermiona si priložila prsty k ústam. "Shhhh. Poďme," schmatla ho za ruku a ťahala ho po chodbe a do obývacej izby. Nastala chvíľa ticha, keď si Ron obzeral miestnosť, otočil sa pomaly na mieste, jeho oči sa vpíjali do tmavozelených stien, čierneho koženého gauča, mahagónového konferenčného stolíka a mimoriadne veľkého kozuba s jeho striebrosivým mramorovým plášťom a ohniskom. Hermiona potlačila chichot.
"Do pekla!" vykríkol Ron, jeho ústa zostali pootvorené. "To je prekliato skvelé! A on sa chce tohto vzdať?"
"Čože?" spýtala sa v prekvapení Hermiona, posadila sa a dala pokyn Ronovi, aby si sadol vedľa nej.
"Oh, pred celou tou záležitosťou s temným znamením, Malf... chcem povedať Draco, povedal, že nechce už viac tento dom. Príliš je preplnený duchmi, povedal," vysvetľoval Ron a dopadol na gauč vedľa Hermiony. Smutne prikývla.
"Chápem, prečo sa takto cíti," povedala potichu. "Nemá tu žiadne hmatateľné pamiatky na svojich rodičov; žiadne fotografie, žiadne portréty. Všetky ich spálil, ale myslím, že byť tu mu pripomína, aké to bolo, keď boli nažive."
"Netušil som to. Naozaj. Nemyslím si, že to niekto z nás tušil. Iste, na škole bol kretén, prekliato veľký otravný kretén, ale nikdy som nad jeho skutočným životom nepremýšľal," odpovedal Ron smutne.
"Nevedel som, že sa o mňa toľko zaujímaš Weasley."
Hermiona sa v úľaku pozrela nahor. Draco, ktorý vyzeral veľmi bledo a slabo, sa opieral o vchod. Trošku zalapala po dychu a prihnala sa k nemu a zachytila ho skôr ako sa zrútil. Prenikavo sa na neho pozrela, ale on sa uškrnul a pobozkal ju na líce.
"Čo do pekla si myslíš, že robíš, Draco Malfoy? Mal by si byť v posteli!" hrešila ho.
"Mal by si odpočívať," múdro dodal Ron zo svojho miesta na gauči.
"Áno, nuž, za posledných pár týždňov som v tej prekliatej posteli strávil dosť času a ani jeden nebol príjemný, takže tam už dlhšie nechcem byť," zatiahol Draco, keď mu Hermiona pomohla sa posadiť, trocha sa začervenala nad jeho narážkou. "Okrem toho," dodal, "vy dvaja by ste prebudili aj mŕtveho tým, aký hluk ste robili. Čo bolo také smiešne?"
Hermiona a Ron sa na seba vzájomne pozreli a znova sa zachichotali.
"Nič," povedali obaja a Draco sa zamračil.
"Nech je to, čo chce, je mi to jedno. Máme niečo na jedenie?" spýtal sa Hermiony a pošúchal si brucho. "Som šialene hladný."
Prikývla, švihla rýchlo svojím prútikom a za pár chvíľ zvyšky z kuraťa z predchádzajucej večere pristál v Dracovom lone.
Pozrel sa na ňu, zdvihol obočie. "A vidlička?"
Hermiona si vzdychla. "Jedz prstami, drahý. Nebudeme si myslieť o tebe menej."
Kým Draco jedol, Hermiona privolala sebe a Ronovi ohnivú whisky. Draco dostal vodu. Otvoril ústa, aby protestoval, ale Hermiona ho umlčala nahnevaným pohľadom. Draco si zamrmlal pod nosom a švihol pohľadom po Ronovi. Ryšavec varovne pokrútil hlavou a prevrátil oči smerom na Hermionu. Draco Ronovi prikývol s malým úsmevom na perách a mrzuto si odpil vody. Všetci traja sedeli v nepríjemnom mlčaní, až kým sa Ron nepostavil.
"Pôjdem. Vrátim sa pozrieť Harryho. Zistiť, či na niečo z tohto nemôžeme prísť," dodal. Draco prikývol, roztržito si potrel ľavé predlaktie.
"Bolí to? spýtala sa Hermiona, sledovala ten pohyb svojimi očami a on pomaly prikývol.
"Bolí. Jediný raz, keď som to takto cítil, bolo chvíľu potom, čo som ho dostal; prvý raz, čo ma zavolal Voldemort. Bol to pocit ako keby som mal v ohni celú ruku. Snažil som sa tie volania ignorovať, ale čím som to viac ignoroval, tým viac to bolelo," odpovedal potichu Draco.
"Poviem to Harrymu. Pošleme vám sovu, ak na niečo prídeme," povedal Ron predtým, než sa odmiestnil s malým zakývaním.
***
Draco nechal Hermionu, aby mu pomohla do postele. Opäť raz zatúžil po tom, aby sa jej mohol dotknúť, aby ju mal tak blízko pri sebe ako ju mohol dostať, ale opäť raz trvala na tom, že je príliš slabý. Vedel, že má pravdu, ale rovnako ho to rozzúrilo. Vzdychol si, ľahol si a zacítil ako vliezla pod jeho plece, pritúlila sa k jeho hrudi, jej štíhle telo sa pritlačilo o jeho. Draco strpel jej dotyk až dovtedy, kým to dokázal vydržať. S veľkým podráždeným sa odvalil preč.
Vycítil jej šok; vycítil jej napätie a vedel, že by to mal vysvetliť, ale neurobil to. Napokon začul ako si vzdychla, ale keď vyliezla z postele, stále nič nepovedal. Len tam ležal, ťažko dýchal a zovieralo mu hruď. Znamenie na jeho ruke ho privádzalo do šialenstva; mal pocit, že horí. Jeho ruka prechádzala od páliacej horúčavy až po ľadový chlad, ale neskutočné tŕpnutie a svrbenie pod jeho kožou neustávalo. Draca stále bolela mierne hlava z Veritaséra a toto len umocňovalo jeho pocit nezdaru. Prevrátil sa.
"Hermiona," povedal do tmy. "Kde si?"
Žiadna odpoveď. Nahnevaný sám na seba odtiahol prikrývku, pripravený vyliezť z postele a ísť ju pohľadať.
"Som tu. Nevstávaj," povedala, jej hlas sa zdvihol z temnoty v rohu miestnosti.
"Čo robíš?" spýtal sa potichu. "Vráť sa do postele."
Neodpovedala, tak Draco pohľadal svoj prútik na nočnom stolíku a zamrmlal "lumos". Prezrel izbu a uvidel Hermionu, v župane, schúlenú vo veľkom čiernom kresle vo vzdialenom rohu miestnosti. Dokonca aj v tej tme mohol vidieť stopy sĺz, ktoré zostali na jej tvári. Nepočul ju plakať; neuvedomil si, že je možné, aby človek plakal mlčky.
"Oh, miláčik, je mi to ľúto," povedal, cítil sa neuveriteľne vinne a sebecky. "Poď sem, Hermiona, prosím."
Hermiona po ňom blysla nevraživým pohľadom, skôr než sa pomaly vyštverala na nohy a prišla sa posadiť vedľa neho. Nevyzerala ohromene a on prehltol. Mal problém.
"Nezvládam to príliš dobre," povedal potichu a krátko zbadal v jej očiach záblesk ľútosti. Nepovedala nič, čakala kým bude pokračovať, "Nie je to až tak kvôli fyzickým zraneniam, aj keď ani tie nepomáhajú. Nie je to kvôli tomu, že ma zmohlo pár kvapiek Veritaséra. Len ma to vystrašilo, neboj sa. Je to z toho, že každú noc ťa mám v mojej posteli a ty mi nedovolíš sa ťa dotknúť, dostať sa blízko k tebe. Viem, že som slabý a viem, že potrebujem oddychovať, ale potrebujem, aby si ma milovala, Hermiona. Celá táto vec so znamením je desivá. Snažím sa pochopiť, čo to znamená a som vydesený zo záverov, ku ktorým prichádzam."
Draco sa načiahol a uhladil jej vlasy z očí a uprene sa na ňu pozrel. "Milujem ťa, Hermiona, vieš, že áno. Ale to, čo potrebujem vedieť, je, že ty to cítiš rovnako? Stále toto chceš? Stále chceš mňa?"
Na krátky moment si Draco pomyslel, že povie nie, a zacítil ako sa mu zastavilo srdce a na žalúdku sa mu urobil uzol. Hermiona zatvorila oči, ale nie dosť rýchlo, aby skryla slzy. Draco si ju nabral do náručia, pritiahol ju bližšie, ona mu vkĺzla do lona a položila si hlavu na jeho plece, tíško plakala. Zatvoril svoje oči, mal pocit, že sa zadusí, netušil, čo urobí ak vstane a odíde.
"Chcem byť s tebou," začul jej šepot do svojho pleca. Nadvihol ju, posunul vo svojom náručí akoby ani nič nevážila, tak aby mohol vidieť jej tvár.
"Miluješ ma?" spýtal sa znova a ona prikývla.
"Áno, áno. Milujem ťa," zašepkala, chytila ho za tvár a zadúšala v svojich bozkoch. Dracove ruky sa presunuli na predok jej županu, rozviazal tú hrubú mašľu skôr než ho jemne stiahol z jej pliec. Naklonil sa dopredu a pobozkal smotanovú pokožku jej krku, jej kľúčnej kosti a jej pliec.
"Potom ma miluj," zašepkal do jej kože, a zacítil ako sa zatriasla, predtým než si ľahol a pritiahol ju jemne so sebou.